Fonetická klasifikácia slovenských konsonantov

SLOVENSKÉ KONSONANTY charakteristika

• šumovosť (akustické hľadisko)

• prekážkovosť (artikulačné hľadisko)

• neslabičnosť (okrem r, ŕ, l, ĺ; funkčnosť v slabike)

Fonetická klasifikácia slovenských konsonantov

Artikulačné prekážky:

• ZÁVER (OKLÚZIA)

= úplná prekážka + VÝBUCH (EXPLÓZIA)

• ÚŽINA (KONSTRIKTÍVA)

= čiastočná prekážka + TRENIE (FRIKCIA)

• ZÁVER + ÚŽINA

= úplná prekážka bez výbuchu + POLOTRENIE

(AFRIKCIA)

Spôsob artikulácie Auditívny dojem

záver záverové

(okluzívne)

p, b, m, ɱ, t,

d, n, ť,ď, ň, k,

g, ŋ

výbuch výbuchové

(explozívne)

p, b, m, ɱ, t, d,

n, ť,ď, ň, k, g, ŋ

úžina úžinové

(konstriktívne)

f,v, u, s,z, n, š,

ž,r,ŕ,l,ĺ, ľ, j , x, h

trenie trené (frikatívne)

f,v,ṷ,s,z,n˳,š,ž,r,ŕ,

l,ĺ˳,ľ,j, x, h

polozáver záverovo-

úžinové

(semiokluzívne)

c, č, Ȝ,ǯ

polotrenie polotrené

(afrikátívne)

c,č,ǯ.ȝ

Klasifikačné kritériá 1. miesto artikulácie = miesto artikulačnej prekážky

2. artikulačný orgán = tvorí artikulačnú prekážku

3. spôsob artikulácie = daný druhom artikulačnej prekážky

4. auditívny dojem = zvukový efekt pri prekonaní artikulačných prekážok

5. účasť hlasu = aktívna – znelé/pasívna – neznelé spoluhlásky

6. účasť nosovej dutiny = aktívna(nazálne) m,ɱ, n, ŋ, n˳,ň /pasívna (orálne) – všetky ostatné

7. kvantita = nie/áno (stĺp, vŕba) dlhé/krátke

PODĽA MIESTA ARTIKULÁCIE PODĽA ARTIKULUJÚCEHO ORGÁNU

pernoperné (bilabiálne)

p, b m, ṷ

pernoperné (bilabiálne)

p, b, m, ṷ

pernozubné (labiodentálne)

f, v ,ɱ

pernozubné (labiodentálne)

f, v, ɱ

ďasnové (aleveolárne):

predoďasnové (prealveolárne)

t, d n, n˳, s, z, c, ȝ

zadoďasnové (postalveolárne)

š,ž,č,ǯ,r,l, ŕ˳,ĺ˳,ň

jazykové (lingválne):

končekové (apikálne)

t, d n, n˳, s,z, c ,ȝ,r, l, r,ŕ˳,ĺ˳,š,ž,č,ǯ

predochrbtové (predorzálne)

ť,ď,ň,ľ,j

zadochrbtové (postdorzálne)

k,g,ŋ, x,ɣ

ďasnovopodnebné (alveopalatálne)

ť, ď,ň, ľ

tvrdopodnebné (palatálne) j

mäkkopodnebné(velárne)

k,g,ŋ, x,ɣ

hrtanové (laryngálne) h

podľa Kráľ (2009, s. 40, 54) párové nepárové

znelé spoluhlásky b d ď g dz

dž z ž ch

[ɣ] v h m n ň l ĺ ľ r ŕ j

neznelé spoluhlásky p t ť k c č s š

ch [x]

f – – – – – – – – – –

Literatúra

Kráľ, Ábel; Sabol, Ján (1989), Fonetika a fonológia, Bratislava: SPN, ISBN 8008000368

Kráľ, Ábel (2009), Pravidlá slovenskej výslovnosti, Martin: Matica slovenská, ISBN 9788070909072

Pavlík, Radoslav (2004), „Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda“, Jazykovedný časopis (55): 87–109, dost. 17. júl 2010

Sičáková, Ľuba (2002), Fonetika, fonológia pre elementaristov, Prešov

Očenáš, Ivan (2003), Fonetika so základmi fonológie a morfológia slovenského jazyka, UMB BB

SLABIKA/SYLABA

= základná a komplexná fónicko- rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti (sonority) (Sabol,1994)

jadro slabiky (sonanta) V + svahy slabiky C • sonanta = monoftong/diftong/sonóra

V/CV/VC/CVC/CCV/CCVC/CCVCC/CCCVC- kontrastovosť

otvorená slabika die-ťa, vá-za, kĺ-že zatvorená slabika sud, súd, vrt, strom, dom-ček - dištinktívne príznaky fónických prvkov - je nositeľom všetkých suprasegmentálnych javov (prozodém) príslušného jazyka

SUPRASEGMENTÁLNY PODSYSTÉM REČI

= fónické javy, ktoré sa uplatňujú na väčších fónických jednotkách ako hlásky, t.j. na slabikách, slovách, slovných spojeniach a na vetách - nevznikajú artikuláciou - vznikajú rozmanitou moduláciou

( úpravou, formovaním) artikulačného prúdu/ hlasu

Modulácia ľudského hlasu

1. časová (= trvanie a prerušovanie hlasu): kvantita, rytmus, tempo, pauza, prestávka 2. silová: prízvuk, dôraz, emfáza 3. tónová/ výšková: melódia 4. farba hlasu

ČASOVÁ

MODULÁCIA

SILOVÁ

MODULÁCIA

TÓNOVÁ

MODULÁCIA

1. kvantita 1. intenzita hlasu 1. hlasový register

2. pauza 2. slovný prízvuk

2. vetná melódia

3. tempo 3. dôraz (vetný

prízvuk)

4. rytmus 4. emfáza (citový

dôraz)

KVANTITA

- univerzálny suprasegment ( všetky sonanty)

pomer krátkeho a dlhého nositeľa slabičnosti je približne 1 : 1,7 - jednotkou kvantity je móra, t.j. dlhá sonanta

je dvojnásobkom krátkej ( x´= x + x) - protiklad krátkych a dlhých sonánt má fonologicky dištinktívnu schopnosť: ( luky- lúky, dobre- dobré, díva – divá,rad - rád)

PAUZA – fyziologická, významová, umelecká

- gramatickú funkcia, súvisí s tempom reči

- tzv. falošná syntagma – mení význam výpovede

TEMPO – štylizujúca funkcia

- počet slov/časová jednotka agogika

RYTMUS – striedanie prízvuč. a neprízvuč. slabík

takt - A. zostupný (decrescendový) B. vzostupný (crescendový) C. obstupný (crescendovo-decrescednový)

Intenzita hlasu – štylizujúca funkcia (vonkajšie prostredie, situácia v čase prehovoru)

Prízvuk - zvýraznenie jednej slabiky v rámci slova alebo taktu zvýšením intenzity hlasu (na prvej slabike)

• jednoslabičné slová: neprízvučné prízvučné (podľa pozície) • neprízvučné jednoslabičné slová tvoria a s

prízvučným slovom jeden takt: enklitiky – pozvi ho, predstavte si... proklitiky – na tej ceste, išli cez les Dôraz (vetný prízvuk) – jadro výpovede;

gramatizujúca funkcia Emfáza (citový dôraz) – emocionálny postoj

Tónová modulácia hlasu

Hlasový register – štylizačná funkcia Vetná melódia = tónové vlnenie slabík vetného

úseku spôsobené zmenou výšky hlasu po sebe nasledujúcich nositeľov slabičnosti

- gramatizujúca funkcia; - expresívna alebo štylizujúca platnosť konkluzívna kadencia = klesavá uspokojivá končiaca

melódia antikadencia = stúpavá neuspokojivá končiaca

melódia semikadencia/polokadencia = zdvihnutá neuspokojivá nekončiaca melódia

10 ortoepických pravidiel slovenčiny 1. muky – múky 2. [vjem, vǐém] 3. [ ľesník, robiľi, ňeľeňiť] 4. [ serce, sluŋko ] 5. [ krŭ , praŭda, dǐeŭča ] 6. podpis, obsach, beztak, takisto [ ??? ] 7. žriebä, bábä, chlápä, holúbä 8. [me>kí, vi>ší, ďe>node>ne ] 9. hradská, svetský, prievidzský, mestský,

asistentský, francúzsky [ c / s]

10. splývavá výslovnosť (Janko a Evka) ráz

Fonologická rovina zvukovej stavby jazyka

Vlastnosti fonémy

fonologicky relevantné (záväzné) = dištinktívne

fonologicky irrelevantné (nezáväzné)

Koartikulácia => alofóna (variant fonémy)

kombinatórny (závislý) - velárne n

fakultatívny (nezávislý) - čapíková artikulácia r

Korelácia- vzťah medzi dvojicami foném (rovnaké vlastnosti porovnávacieho základu, vlastnosť korelačného príznaku – krátke a dlhé vokály, znelé a neznelé šumové konsonanty)

SYNTAGMATICKÉ ZMENY HLÁSOK Zvukové variácie významových jednotiek

(slov a tvarov, morfém) neutralizácia = fonologický jav, pri ktorom ide

o vplyv fonémy na fonému – o zmenu fonémy na inú fonému pod vplyvom fónického okolia

neutralizujúca fonéma neutralizovaná fonéma Podľa smeru pôsobenia neutralizujúcej fonémy: • Regresívna fonologická neutralizácia neutralizujúca fonéma mení predchádzajúcu

fonému • Progresívna fonologická neutralizácia neutralizujúca fonéma mení nasledujúcu fonému

Asimilácia = neutralizačná zmena, pri ktorej pôsobením neutralizujúcej fonémy

A. získa neutralizovaná fonéma fonologickú vlastnosť, ktorú má neutralizujúca fonéma, alebo B. stratí takú fonologickú vlastnosť, ktorú neutralizujúca

fonéma nemá liečba, ničme,, prosme, váš byt,, s bratom, ,päť muzikantov,

bezkrídly, kruh sa uzavrel, v snehu, vtiahnuť, povstanie, slivka, hnevlivý

Disimilácia = neutralizačná zmena, pri ktorej neutralizujúca fonéma spôsobí neutralizovanej fonéme stratu vlastnosti, ktorú sama nemá

rúra – rúla, pirulka - pilulka Príklady: PODPIS (POTPIS) PRUDKÝ (PRUTKÍ) PEKNÝ ŽENÁM (rytm.zákon: neutralizácia KRÁSNY BRÁNAM kvantity nositeľa slabič.) PIATY PIESŇAM

Alternácia = fonologický jav, pri ktorom ide o vplyv morfémy na fonému – o zámenu fonémy inou fonémou v rámci morfémy významovým okolím. Striedanie hlások pri tvorení a ohýbaní slov.

1. vokalická hlas/hlások, sedieť/sadať

2. konsonantická A. korelovaných niť/nitka

B. nekorelovaných konsonantov

buk/bučina

3. vokalicko- konsonantická žať/žnem