View
1
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
Vokál ä vokál ä sa vyslovuje ako veľmi otvorené, široké e s nízkou polohu jazyka
nemá dlhý variant; v dlhých pozíciách je diftong ia (päta – piat, mäso – mias)
v bežnej spisovnej výslovnosti (neutrálny štýl) sa vyslovuje e, v pravopise sa zachováva ä
bez ohľadu na výslovnosť
používa sa iba po perných (labiálnych) spoluhláskach b, p, m, v, zväčša v základoch slov
(mäso, mäkký, bäkať), menej v príponách (holúbä)
po b: žriebä, holúbä, bábätko, holúbäcí
po m: mäkký, odmäk, mäsiar, mätiem, pamäť, spamäti, pomätenec, smädiť
často v zastaraných (poetických) tvaroch: bremä, semä, temä, vemä a i.
po p: päsť, pätina, zápästie, päta, opätok, späť, napätie, chlápä
po v: väčší, úväzok, svätý, deväť, väzeň, hovädzí
pravidelné je v tvaroch slovesa miasť: mätiem, mätieš, mätú
písanie ä sa zachováva aj v slovách odvodených od týchto slov i v zložených
slovách (päsť – pästička, nevädza – nevädzový, mäkký – mäkkopodnebný)
/úloha č. 2/
dúpä (brloh), vemeno, pripäť (pripnúť), odkväcnúť/odkvacnúť/odkvicnúť, medza,
zmätený (popletený), nevädza, med, zmätkár, väzenie, medovník, mätový odvar,
pätný sval
Diftongy ia, ie, iu diftongy ia, ie sa vyskytujú iba po mäkkých alebo pôvodne mäkkých konsonantoch
ojedinele sa vyskytujú aj v cudzích slovách (napr. diabol, diamant, golier, inžinier, ale
štúdi-um, rádi-um, fi-alka)
vyslovujeme ich krátko [ži ̯aden, ňi ̯ečo]
osobitné prípady: v prevzatých slovách obsahujúcich dve susedné slabikotvorné
samohlásky, sa dĺžka píše i vyslovuje, napr. o štúdiách, akciách, organizáciám,
mediálny, diéta, olympiáda, stimuláciách
diftongy patria vždy do rovnakej slabiky, preto ich nevyslovujeme dvojslabične
[žijaden, ňiječo] a v písme ich nerozdeľujeme na konci riadka (ľu-dia, nie ľu-di-a)
mäkké spoluhlásky čítame pred dvojhláskami mäkko, ale neoznačujeme ich
mäkčeňom (dielo, dieťa, prianie, tieseň, liať, lievik)
Písanie vokálov v niektorých príponách vokál ú v prípone -úci/-úca/-úce (mätúci/mätúca/mätúce) sa po predchádzajúcej
dlhej slabike skracuje: hádžuci/hádžuca/hádžuce, píšuci, viažuci, vládnuci
skracujú sa aj prípony -ár, -áreň (výhybkár, zásobáreň), a to po predchádzajúcej dlhej
slabike (s dlhým vokálom, diftongom alebo dlhým slabičným ŕ, l): áčka – áčkar, bájka
– bájkar, mlieko – mliekar – mliekareň, obliekať sa – obliekareň, prezliekať sa –
prezliekareň, škôlka – škôlkar, voľné myšlienky – voľnomyšlienkar
prípony -iar, -iareň sa pred dlhou slabikou nemenia: múka – múčiar, triediť – triediareň
v niektorých slovách s príponami -ár/-iar, -áreň/-iareň nastáva pred príponou
striedanie (alternácia) dlhého vokálu či diftongu na krátky vokál a prípona zostáva
dlhá: bránka – brankár, archív – archivár, košík – košikár, liečiť – lekár, taxík – taxikár,
hviezda – hvezdár – hvezdáreň, liek – lekáreň, betón – betonár – betonáreň, umývať –
umyváreň a pod.
/úloha č. 3/
Písanie konsonantov ď, ť, ň, ľ
mäkké konsonanty ď, ť, ň, ľ píšeme s mäkčeňom:
pred vokálmi a, o, u, á, ú (ľahký, ťažko, poľovať, ďobať, Ďumbier, ľud, ľútosť,
guľáš/guláš)
vnútri slov pred spoluhláskami (loďka, oňho, učiteľka)
na konci slov a tvarov (písať, choď, úľ)
zápis d, t, n, l používame:
pred vokálmi e, i v domácich a zdomácnených slovách (telo, delo, leto, ticho,
snívať)
pred diftongmi ia, ie, iu (peniaz, vytiahnuť, liek, k raždiu)
mäkké ď, ť, ň, ľ v spojení s vokálmi e, i, í nevyslovujeme:
v slovách cudzieho pôvodu: negácia, titul, diktát, prestíž, technika, detektív, materiála pod.
(pozor: hovoríme [ňealko, ňerez/s; vhodnejšie antikor, nehrdzavejúca oceľ])
v slovách teraz, teda, vtedy, dereš, dekan, pijatika, terč
vo zvukomalebných slovách tik-tak, tikať, dínom-dánom a i.
v niektorých propriách: Dezider, Tibor, Debrecín, Temešvár, Helena, Martin, Segedín, Linec,Telgárt
ale [Šťefan, Ťisovec (= ťis), Ťisa, Či ̯erna nad Ťisou ̯, Barďejou ̯, Ťerani, Ťeri ̯akou ̯ce, Ťimoťej iTimoťej (var.), Ťešeďíkovo, Ochťinská aragonitová jaskiňa]
v slovách s predponami nad-, od-, pod-, popod-, pred- (nadísť, odísť, predísť,...)
v zámenách ten, tento, onen, žiaden (ten, tí, tie, tieto, tej, tejto, oní, onej, žiadne, žiadnej)
v pádových príponách adjektív vzoru pekný, matkin a v iných slovách, ktoré sa skloňujúako adjektíva vzoru pekný (substantíva, číslovky, zámená, trpné príčastia: žltej, žltí, chudej,chudí, desiatej, štvrtej, šiestej, štvrtí, slúžny, slúžneho, matkini
v pádových príponách vzoru gazdiná: gazdinej, princeznej
PÍSANIE PÁROVÝCH KONSONANTOV
konsonanty sa podľa znelosti (účasti hlasiviek pri artikulácii) rozdeľujú na
párové:
neznelé: p t ť c č s š k ch f
znelé: b d ď dz dž z ž g h v
nepárové znelé (zvučné/sonóry): m, n, ň, l (ĺ), ľ, r (ŕ), j, (v)
na to, či sa v slove píše párový neznelý al. znelý konsonant, ukazuje postavenie pár.konsonantu pred vokálmi a zvučnými konsonantmi v iných tvaroch toho istého slova: chlap –chlapa, chlapovi, chlapov, chlapoch, chlapmi (píše sa so spoluhláskou p)
dub – duba, dubu, dube, dubom, dubom, duby, dubmi (píše sa so spoluhláskou b)
(iné prípady: svadba – svadobný, mlatba – mlátiť – mlatobný, platba – platiť – platobný,Veľký Blh – vo Veľkom Blhu, plch – plcha – plchovi)
v pravopise sa neberie ohľad na znelostnú asimiláciu konsonantov
jednotné písanie morfém sa nezachováva pri predpone s-/z-/zo-
PÍSANIE KONSONANTOV V PREDPONÁCH
predpony nad-/nado-, pod-/podo-, od-/odo-, pred-/predo-, ob-/obo-, bez-/bezo-,
cez-/cezo-, roz-/rozo-, v-/vo-, vz-/vzo- píšeme jednotne podľa morfematického
princípu s párovými znelými konsonantami
tento spôsob písania sa ustálil podľa podôb, v ktorých sú párové znelé konsonanty pred
vokálmi
nad-/nado-: nadpísať, nadceniť, nadčas, nadovšetko
pod-/podo-: podskočiť, podšiť, podomlieť
od-/odo-: odťať, odcudziť, odkúpiť, odomlieť
pred-/predo-: predtriedny, predcítiť, predovšetkým
ob-/obo-: obtočiť, obchvat, obšiť, oboplávať
bez-/bezo-: bezpredmetný, beztrestný, bezcolný, bezodný
cez-: cezpoľný, cezhraničný
roz-/rozo-: rozpísať, roztočiť, rozťať, rozseknúť, rozožrať
v-/vo-: vsadiť, vpísať, voperovať
vz-/vzo-: vzpínať sa, vzchádzať, vzoprieť sa
POZOR!!!
predponu s-/z-/zo- píšeme podľa výslovnosti, nie podľa morfematického princípu
namiesto staršej pravopisnej podoby smena (vo význame „vymedzený pracovný čas“)
používame podobu zmena
podľa výslovnosti píšeme aj zložené predložky, napr. spod, spoza, spopod, spomedzi
/úloha č. 4/
PÍSANIE KONSONANTU V pernozubný znelý konsonant (v) sa označuje písmenom v, napr. voda, vata, kladivo, vítať
s písmenom v podľa morfematického princípu sa píše prefix v-/vo- a predložka v/vo, napr.
vbiť, vpísať, vopchať, v tlači, vo svete
v slovách, ktoré vznikli zo spojení s predložkou v, sa tiež zachováva písanie s písmenom v,
napr. vcelku (zo spojenia „v celku“)
s písmenom v sa píše aj prefix vz-/vzo-, napr. vzostup, vzísť, vzoprieť sa
v jednotlivých tvaroch slov sa zachováva písanie v rovnako ako v postavení pred
nasledujúcim vokálom, napr. slovo – slov, konzerva – konzerv
s písmenom v sa píše pád. prípona G pl. substantív m. r. a A pl. životných substantív m. r.
-ov, napr. chlapov, holubov, strojov, a prípona privlastňovacích ADJ m. r. -ov, napr. otcov
(kabát), bratov (úspech)
písanie v sa zachováva aj v derivovaných slovách pred slovotvor. príponami, napr. slovo –slovko [slou̯ko], krava – kravský [krau̯skí], sláva – slávny [sláu̯ni]
v sa píše aj v niektorých slovách pred nasledujúcimi neznelými konsonantmi, hoci nejde o
slová s predponou v, napr. včera [fčera], vták, včela, včelí, však, zovšadiaľ
PÍSANIE SLOV OSOBITNE A DOVEDNA
dovedna sa píšu jednotlivé časti zložených slov, napr. medziústavný, štrkopiesok,
veľkomesto, pravdovravný
niekedy (pri vyj. samostatnosti zložiek, vzájomnosti a pod.) sa spolupatričnosť pôvodne
samostatných slov naznačuje spojovníkom, napr. bielo-červený, slovensko-český, bielo-
modro-červený
dovedna sa píšu:
zložené predložky, napr. ponad, sponad, popri
pôv. predložkové spojenia, ktoré sa zmenili na príslovky:
času, napr. podvečer, nadránom, predvčerom, podchvíľou, pozajtra, dodnes,
donedávna
spôsobu, napr.: odoka, nahlas, namieste, dočista, odspodku, pohromade, spravidla
v príslovkových výrazoch vyjadrujúcich najmä farbu, ako aj v niekt. časticiach a
citoslovciach píšeme predložku spolu al. oddelene, uprednostňuje sa však písanie dovedna:
načerveno/na červeno, dočervena/do červena, načisto/na čisto, zaslobodna /za slobodna,
nanešťastie/na nešťastie, dočerta/do čerta
dovedna sa píšu:
číslovky v základnom tvare, napr. dvadsaťsedem, stojeden, sedemstodvadsať, tisícpäť
v zložitých prípadoch možno na zvýšenie prehľadnosti oddeľovať tisícky, stovky a desiatky s
jednotkami, napr. 7 283 – sedemtisíc dvesto osemdesiattri
v číslovkách od 21 vyššie píšeme oddelene od ostatnej časti jednotky:
a) pri skloňovaní zákl. čísloviek, napr. stodvadsiati štyria muži, stodvadsiatich štyroch
b) v rad. číslovkách, napr. stodvadsiaty štvrtý účastník, stodvadsiateho štvrtého účastníka
(dovedna píšeme) zložené adjektíva s číslovkou, resp. zlomkovým výrazom v prvej časti,
napr. dvojročný, trojnásobný, štvorramenný, päťdňový, triapolizbový, poldruhakilový,
dvestodvadsaťvoltový
POZNÁMKA
číslovky označujúce stovky a tisícky sa píšu spolu, napr. dvesto, tritisíc, dvadsaťsedemtisíc
spolu sa píšu aj rad. číslovky zložené z jednotiek, stovák a tisícok, napr. stoprvý,
dvetisícdruhý
číslovky označujúce milióny, miliardy, bilióny sa píšu oddelene, napr. päť miliónov, tri
miliardy, sedem biliónov
Spracované podľa:
Pravidlá slovenského pravopisu. 2000. Bratislava : Veda, 2000. ISBN 80-224-0655-4.
Dostupné na internete: <http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf>.
RIPKA, I. – IMRICHOVÁ, M. – SKLADANÁ, J. 2008. Príručka slovenského pravopisu pre školu
a prax. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2008. 673 s.
Recommended