View
5
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
Eocnak XXXIII. V Budapešti, v nedefu, 3. februára 1918. Číslo 29, Předplatná cena pre
USorsJcp a Rtócúskot Na celí rok . . 24 korún Na pol roka . . 12 korún Na stvrt roka . 6 korán Na X mesiac . . 2 koruny
Do cudzozemská i do Nemecka . . 24 mariek
TELEFON: 22—14.
a«4äkcia, vydavatelstvo a expedícia :
BUDAPEST, VL, O-utca číslo 12. Sem sa majú zasielal všelky
dopisy a predplatky. Xetrankované listy a bez-; menné dopisy neprijímajú sa.
Kukopiay sa nevracajú.
Číslo za 6 hal. Mimo dňa po nedeli a sviatku vychodia každý defi f JJr
Hlavný redaktor: ADOLF PECHÁNY
Inserty ráíajú sa dla fevnej! tarify a platia sa vopred Číslo za 6 hal.
„Slovenská vetva". Česi zas rozprávali o „slovenskej
vetve", ktorá dla ich tvrdenia vyrástla z českého stromu. V deklarácii českých vyslancov je jedna dlhšia veta, v ktorej patriční vyliali svoju zlostná Uhorsko, ktoré nazvali „najtmavším kútom Európy' a súčasne rozprávajú o Slovákoch, ktorých^* by radi odcudziť a sebe privlastniť. Poznáme dávno tieto české snahy, poznáme aj prostriedky, ktoré ku prevedeniu svojich plánov používajú, neprekvapil nás teda ani tón českej deklarácie. Ale istí sme aj v tom, že zaliečanie sa českých vyslancov zostane na slovenský ľud práve tak bez účinku, jako zostaly doteraz všetky české pokusjT. Na osočovanie tiež neodpovedáme. Kto týmto Spôsobom chce volaco docieliť, ten stavia na piesok. Lež objasniť chceme otázku, že éi sú Slováci ozaj „vetvou českého stromu" ?
Pri porovnávaní a n t r o p o l o g i c k é h o t ý i- u, ktorý sa javí zvláště v postave, y tvare tvári, v barve vlasov a očí, márne hľadáme také úzke spojenie, jaké má vetva s pňom stromu, na ktorom vyrástla. Ba kým v českom hide javí sa v istej miere jednotný týp, u Slovákov mení sa tento týp takmer dla jednotlivých krajov, ba často dla jednotlivých obcí. Toto si možno len tak vysvetliť, že sa na slovenských stranách behom storočí osadilo, mnoho ludí, pochádzajúcich z rôznycirnárodných vetiev, ktorí behom času splynuli so slovenským kmeňom. Že medzi týmito prišelcami boli aj Česi, to nikto netají: Mnohí zostali tu z Časov husitských, aj neskôr sa tu i tam osadily české rodiny, ktoré už teraz ani samy nevedia; že odkiaľ pochádzajú.
Ľudový ráz javí sa aj v ľ u d o v o m k r o j i . Myslíme ten pôvodný ľudový kroj, ktorý v novšom čase aj náš slovenský ľud začína zanechávať, íak že dnes-zajtra zostanú z neho už len pamiatky v museumoch. No medzi týmto starým slovenským krojom a medzi krojom českého ľudu ani so zväčšovacím sklom nenajdeš volaco spoločného. Ľudové p o v e s t i , ľudové p i e s n e a p o r e k a d l á tiež prispievajú ku určeniu ľudového rázu. Slovenské ľudové povesti poťa-hujú sa zväčša na jednotlivé miesta. Čarokrásne kraje, rumy starých hradov, hlboké jaskyne a vysoké bralá dráždily obrazotvornosť ľudu; a vzkrsly rôzne povesti, ktoré sú špecialitou slovenského ľudu. Rozprávky o Meluzínach, o múdrych majstroch atď. rozšírila už jarmočná česká spisba v tom čase,
keď bolo ešte veľmi ir nlo slovenského čítania. Poťahom na sh venské ľudové piesne sám 'český iíLborník Ludvik Kubal, ktorý sám harmoniso-val viac slovenských piesní píšuc dielo' o slovanských piesňach, poznamenal, že „keď porovnáme slovenskú ľudovú pieseň s piesňou českou nenajdeme takmer nič spoločného, jako keby sme mali do činenia s celkom cudzími ná-rodamí." Slovák má aj svoje vlastné porekadlá, čerpané z praktického života. Že popri týchto- prevzal porekadlá aj z iných rečí, to na veci nemení, toto je medzinárodným zvykom, takéto „osvojené" porekadlá nájsť v každej reči.
Pi o d i n n é m e n á tiež nesvedčia o takej veľkej príbuznosti, jakú by českí prepiaíci chceli dokázať. Myslíme na tie pôvodné slovenské rodinné mená, jaké b y sme v Čechách m a m e hľadali a ktoré by sme zaiste našli, keďby ozaj pravdivá bola česká rozprávka o slovenskej vetve. Koho volajú 'Omastilom alebo Vykopalom, o tom povie každý Slovák, že je to Čech, keďby ani slova nevedel po česky. Že počuť na Horniakoch tu i tam aj také ro
dinné mená, jaké nájsť aj v Čechách, to neznamená ani viac ani menej, len toľko, že sa medzí časom aj české rodiny osadily na Horniakoch. Veď poznáme slovenské rodiny, ktoré majú číro-čisté nemecké alebo číro-čisté maďarské rodinné mená, ku ktorým práve tak přišly, jako rodiny s českými menami.
Keďby Slováci boli len vetvou českého stromu, musel by sa tento úzky súvis o mnoho vo väčšej miere javiť. Že je reč slovenská príbuzná reči českej, to Čechov ešte nemôže oprávňovať, aby o českom strome a o slovenskej vetve rozprávali. Aj Slovák a Poliak porozumejú jedon druhého. A konečne aj český učiteľ Kálal za potrebné považoval sostayiť „česko-slo-venský slovník," aby Čechom urobil slovenskú reč celkom srozumitelnou.
Á konečne máme ešte jednu poznámku : Slováci bájku o českom strome a slovenskej vetve neuveria. Necítia potrebu tohoto úzkeho spojenia ani v minulosti, nebudú ju cítiť ani v budúcnosti. Nebažia za protek-torstvom Čechov, toto by Slovákom mohlo draho padnúť.
y posol . Línech ©iázok na konfe
rencii v Breste. — „Červená armáda" v Rusku. — Rumunsko oznámil© pretrhnutie diplomatic-
lenia s Ruskom. — Lord Landsdowne a ásmié talianske úJ
Vyfednávania v Breste. Z Brestu Litovského poloúradne oznamujú
s dátumom 31. januára: Na sriadenie politických a territoriálnych otázok utvorený nemecký, rakúsko-uhorský a ruský výbor dnes pod predsedníctvom zahraničného ministra grófa Czernina vydržiaval zasadnutie.
Osvedčenie T r o c k é h o . Pred denným poriadkom T r o c k i j vy
hlásil, že nemecké časopisy, ktoré sa mu dostaly d© ruky, prinášajú udajne od Petro-hradskej telegrafickej agencie pochádzajúci telegramm. klorý môže maf najhorší vplyv na priebeh vyjednávaní, ak mu uveria. Tento telegramm prináša poslednú cast reči, ktorú povedal Trockij na tretom kongresse zashl-pitelov robotníkov, vojakov a sedliakov. Trockij na tomto kongresse podal zprávu o priebehu vyiednávaní v Breste a nastínil svoje osobné stanovisko, taktiež stanovisko ruskej delegácie a vlády. Dla telegrammu Trockij udajne povedal, že r u s k á d e l e g á c i a n e u z a v ř e o s o b i t ý p o k o j . Toto
tvrdenie je bezsákladné a p r á v e opak íoho, čo on povedal .
Predsedovia rakúsko-uhorskej a nemeckej delegácie vyhlásili, že dajú vystopovat pôvod patričnej zprávy, potom sa prešlo na denný poriadok;
Ukraj inská otázka. Gróí C z e r n i n poukázal na to. že vý
bor dosial sa zaoberal s tými územiami, ktoré obsadily nemecko-ríšske čaty. Teraz navrhuje, aby sa výbor pokúsil objasnit i záležitosť území, letore obsadily rakúsko-uhorské čaty. Pred pojednávaním tejto otázky chce poznamenat, žě členovia ukrajinskej delegácie sú na tom stanovisku, že jedine oni môžu vyjednávat o tejto otázke samostatne a že len oni môžu rozhodnúť.
T r o c k i j v mene ruskej delegácie a vlády čo najdôraznejšie ohradil sa proti tomu. aby sa delegácia kijevskej rady postavila na stanovisko, že jednostranne a samostatne môže riešiť territoriálne otázky. Jeho náhlad dnes ešte väčšmi posilňuje okolnosť, že vo sväzku ruskej delegácie sú dvaja zástupci výkonného výboru ukrajin
* •
2 SLOVENSKA NOV 4« * • februára 1918.
skej republiky. Náhľadom Trockého na základe rôznych informácií a zvláště na základe telegrammu, ktorý dnes dostal, je. že účasť kijevskej rady na vyjednávaniach v Breste je otázkou, ktorá sa viac týka minulosti, jako prítomnosti alebo budúcnosti.
Nato gróf C z e r n i n vyhlási!, že medzi týmto náhľadom ukrajinských zástupcov a petrohradskou delegáciou je velmi velká protimluva. Túto otázku treba objasnit. Preto navrhuje, aby čím skôr vydržiavali plenárne zasadnutie, na ktorom by v prvom rade objasnili, otázku, ktorá sa má rozhodnut medzi petrohradskou a kijevskou vládou. On lén na nasledovné otázky si pýta odpoveď. Keď na prvých zasadnutiach bola reč o odstránení sporu o príslušnosti v territoriálnych otázkach medzi Petrohradom a Kijevom, vtedv dľa jeho náhladu treba rozumeť tú hranicu, ktorá Ukrajinu bude deliť od Ruska spravovaného z Petrohradu. Ale nerozumie to tak. že by aj v záležitosti hranice, ktorá Ukrajinu bude deliť od Polska, osobité bolo treba vyjednávať s Petrohradom. Pýta sa teda, či sa predseda ruskej delegácie stavia na to stanovisko, že Ukrajina vôbec nemôže samotne rozhodnúť V záležitosti samostatného ukrajinského štátu a zvláště o jeho hraniciach.
T r o c k i j odvetil, že samo sebou rozumie sa. že keby Ukrajina bola a aj naďalej zostala úplne" slobodnou, od Ruska ne-odvislou republikou, po ustálení hraníc všetky otázky svojho štátneho života, teda aj territoriálne otázky by s a m o s t a t n e m o h l a r i e š i ť " Ukrajinská vláda ale. ktorá sa vo sväzku ruskej delegácie dala zastúpiť na vyjednávaniach v Breste, je toho náhladu. že U k r a j i n a j e j e d n o u č a s ť o u r u s k e j s p o l k o v e j r e p u b l i k y a preto je potrebné, aby rozhodnutie vychodilo z terajšieho skutočného stavu, že ruskú republiku vybudujeme na základe spolkovitosťi. iederácie.
Na žiadosť nemeckého zahraničného štátneho sekretára KOhlmanna Trockij potom prečítal obsah spomenutého telegrammu, dľa ktorého prevažná časť kijevskej posádky p r i d r u ž i l a sa k u u k r a j i n s k e j s o v j e t o v e j v l á d e a že ukrajinská rada už dlho nebude trvať.
Na návrh predsedu gróía C z e r n i n a potom uzavreli, že o príslušnosti ukrajinskej delegácie v territoriálnych otázkach v prítomnosti ukrajinských zastupiteľov budú vyjednávať na plenárnom zasadnutí 1. februára.
Poľská otázka. Nato T r o c k i j opäť sa hlásil k s lovua
rozpovedal, že sa z časopisov dozvedel, že štátny sekretár Kflhlmann polskému ministerskému predsedovi poslal list oznámiac mu, že chce navrhnut aby na vyjednávania o pokoj bol povolaný ďo Brestu aj jedon zástupca poľskej vlády. Pýta si vysvetlenie, či túto otázku cíicú nastoliť na daktorom z najbližších zasadnutí.
Štátny sekretár K f l h l m a n n ^ prejavil nádej, že túto otázku v najbližšom čase bude možno určiť na denný porisdok.
Gróí C z e r n ' i n dodal, že on so svojej strany by čo najvrelejšie- podporoval zastúpenie poľskej vlády na vyjednávaniach v Breste, keby petrohradská delegácia uznala zástupcov poľskej vlády.
S tým sa zasadnutie skončilo.
Ukrajinská delegácia v Breste. Z Brestu Litovského oznamujú, že ukra
jinská delegácia ta prišla.
L o r d L a n d s d o w n e o o t á z k e p o k o j a . Reuterova kančellária oznamuje: Deputá
cia, ktorá pozostávala hlavne zo spisovateľov a novinárov, lordovi Landsdownemu odovzdala prípis, v ktorom mu vyslovujú vďaku za služby, ktoré urobil krajine svojím v časopise „Daily Telegraph" uverejneným listom. Landsdowne v odpovedi hovoril: Schvaľujem 18. januára učinené osvedčenie ministerského predsedu, dľa ktorého čas považuje za súci, aby rozvinul naše válečné ciele. Myslím, že všetcia sme hotoví doliaľ pokračovať v tejto
i strašnej vojne, kým dostaneme zodpovedný I pokoj. Ale žiadame, aby s m e n e p r e m e
š k a l i a n i j e d n u p r í l e ž i t o s ť , a b y s m e b l i ž š i e p r i š l i k u po-
| k o j u . Niektorí pridŕžajú sa náhľadu, že i pokoj možno docieliť vyjednávaniami, druhí : si myslia, že len úplným víťazstvom alebo
rozhodujúcimi bojami alebo rozkladom. Ja j ale nepoznám takej smerodajnej osobnosti,
ktorá by bola nákionná vyhlásiť, že víťazstvo o krátky čas možno docielil Rozklad by ale dlho trval. Ľudia, ktorí tejto otázke venovali veľkú pozornosť, predpovedajú dva roky. Predstavme si, čo to znamená, kedby sme ešte dva roky pokračovali vo vojne. Štátne dlhy by vzŕáslly. nastal by hlad a to by celý vzdelaný svet pocítil. Preto sa musíme pokúsiť dosiahnuť č e s t n ý a t r v á -
Bez neho nikdy. Bol raz v Bretagni jedon chudobný malý
chlapec. Bol lodným učňom na rybárskej lodke „Douce Amie" a ako každému lodnému učňovi: nuž veru sa mu dostalo viac zaúch, ako kúskov chleba. Ale bol silný, tuho stál na nohách, mal hranatú hlavu, hranaté plecia, hranaté topánky, slovom bol opravdovým Bretancom.
Jediným jeho smútkom bolo, že nikoho nepoznal zo svojej rodiny. Jediní jeho príbuzní teraz boli matrózi lode a kormidelník Ives Kerion. Rodičia mu po jeho narodení skoro zomreli. Starí rodičia mu tiež. nežili, nemal ani bratá, ani sestry, slovom na širokom svete nemohlo byť opustenejšej duše, ako bol malý Ján Pierre. Predsa vyrástol čo chovanec štátnej útulne predietky. ako zlý žiak. ktorý by aj teraz radšej bol pásol ovce na okolí Lamballe u jeďnoho roľníka.
Ako valaštek raz odprevadil svojho gazdu do prístavu prevziať jednu dopravu lichvy a videl velkost Oceánu. Ach, aké je krásne to more! Aké veľké! Snáď sa zobudila v ňom otcovská krv, alebo ho pokúšal daktorý jeho dobrodružný praděd ? Dosť na tom. že sa Ján Pierre rozlúčil so zemou a s zpozemšťanmi a nasledoval Ivesa Keriona, ktorý sa so svojou bárkou pohýnal ku Saint Malonu.
Nepochodil zle. Čo je hlavné, od toho času i mohol žiť na mori a zarobiť si živnosť. Keď jeho gazda viezol mnoho pálenky, nuž za každú cenu chcel vychovať čím viac milovníkov, liehu,. *
C i p o k o j v n á l e ž i t o m č a s e . Je dinou cestou tohto je s p o j e n i e s a v š e t k ý c h m o c n o s t í (nie jednej skupiny proti druhej) tým cieľom, aby každý medzinárodný spor bol upravený p r e d m e d z i n á r o d n ý s ú d a všetkých tých. ktorí by sa jeho rozsudku zprotivili, bolo by treba prinútiť k podrobeniu sa rozsudku. Zúčastnenie sa Nemecka v takomto dohodnutí znamenalo by zamknutie pruského militarismu.
Zpráva nášho generálneho štábu.
iUradná zpráva vydaná 1. febuára.) Taliani včera od Asiaga na východ
Š t y r i k r á t u r o b i l i ú t o k p r o t i n a š i m n o v ý m p o s í c i a m. Každý útok s najťažšími ztrátami nepriateľa Už v n a š e j p a l b e s a z m a r i l . Tento zdar j e z á s l u h o u z v l á š t ě n á š h o d e l o s t r e l e c t v a . V bojoch svedených 28. a 29. januára 6. strelecký pluk a 6\ landšturmový pluk z okolia Chebu, plzeňský 7. strelecký pluk, 25. moravský landšturmový pluk. HL bataillon druhého pluku tyrolských cisárskych jágrov, taktiež tyrolské landšturmové bataillony č. 168. a
, 171. zvláště sa vyznačily. Náčelník generálneho šiúbu.
Zpráva nemeckého generálneho štábu.
Ber l in, 1. februára. Hlavný válečný slán nemecký oznamuje:
ZÁPADNÉ BOJIŠTĚ: Naše výskumné oddelenia z flanderských anglických posicií priviedly zajatých a strojové pušky. Pre hustú hmlu delostrelecká činnosť na celom fronte zastala nepatrná.
TALIANSKE BOJIŠTĚ: Na asiagakej planine živší delostrelecký boj. Od Monte di val Bella a od Col del Rosso T a l i a n i š t y r i k r á t s v ä č š í m i sil a m i z a p o č a l i n o v š i e ú t o k y . Útoky sa všetky r o z p a d l y v palbe pred rakúsko-uhorskými posíciami.
NA OSTATNÝCH BOJISTACH niet nového.
Ján Pierre získal si priateľov tým, že pod stolom svoj plný pohár dal druhým a tomuto mohol ďakovať, že ho vyjmúc so dvoch zlých matrózov na lodi nikto neban-toval. Ale všetko toto nevedelo naplniť jeho srdce a túžil po opravdu vernom priateľovi.
A vtedy sa mu prihodilo najpodivnejšie a najzvláštnejšie dobrodružstvo.
Ach, nemyslite si, že to bola dáka nadzemská událost Nie. Ján Pierre v jednom prístave našiel len jednoho potulujúceho sa psíka, ktorý hľadal gazdu a našiel ho v Jánovi, ktorý zas hľadal verného priateľa
Chyba bola len, že na druhý deň vytiahli kotvy. A keď Ives Kerion zočil psíka, ktorý cez noc bol prekrytý a ktorý teraz išiel za loďným učňom, vykopol ho s lode.
— Ach. gazdíčko. — mame modlikal chudák Ján Pierre.
Bárka odplávala z prístavu. Psík onedlho zmizol s očí Jána Pierre a už bolo počuť len jeho zúfalá zavíjanie.
— Gazdíčko... — Čuš. lebo ti priložím. Jedon matróz zvolá, ukazujúc prstom na
viny mora: — Pozriteže! Za bárkou čosi plávalo. — Pes! Áno. Jánov psík sa to blížil ku nim, na
smrť ustatý, ale so zúfalou usilovnosťou. — Ovalím ho po hlave týmto drúkom. ak
nezaostane! — To neurobíš! Slabý malý Ján Pierre; postavil sa proti
silnému obrovi. i t f/m
— A prečo nie, ty naničhodník? — Lebo nechcem, lebo by to bola zhnbe-
losť. Nuž či ti to úbohé zviera ublížilo? . . . Poviem tvojej slúbenici. ona je dobrá a viac, ťa nebude milovať, vieš. nebude ľa viac milovat!
-r- Prekliaty pes, — zaďudral matróz. — máš šťastie!
Ostatní sa smiali, len Kerion nie a riekol: — Teda nedbám, Ján, vezmi toho psa
na loď . . . Jánov psík bol tichým, veselým, nežným
zvieratkom. Stal sa priateľom všetkých na lodi. Sdieľal s nimi i dobré i zlé chvíle, už poznal tichosť a búrku mora, plný sak a dni pôstu.
Poznal ho od Hágy až po Roscoff každý rybár.
— Pozriteže toho psíka, ňuchá. aké počasie bude mať loď „Douce Amie."
A to i tak bolo. Psík žijúc medzi vodou a nebom stal sa znamenitým matrózom. Keď radostne štekal, Ján Pierre s radosťou oznamoval:
— Môj psík sa smeje, budeme mať dobré, počasie.
Keď ale netrpezlivé behal hore-dolu. Kerion smraštil čelo a povedal, že by bolo dobre ostať doma.
A pri lovení rýb! Pocítil, keď sak bo! plný prv. než by ho boli vytiahli. Keď štekai. to znamenalo víťazstvo, keď však ľahostajne ležal na palube, už každý vedel, že je slabú žatva. Takto sa stal psík opravdovým ta-lismanom lode . . .
— Maria^svätá Božia Rodičko, oroduj za nás!
•
3. februára 1918. SLOVENSKÉ NOVINY.
Vofna na mori. Novšie zdary podmorských lodi. Ber l in, 1. íebruára. Úradne oznamuji! i
Na zavretých vodách okolo Anglicka naše podmorské lode posledne potopily päť parníkov, z ktorých tri hlboko naložené parníky boly spustošené v kanáli napriek velmi silnej nepriateľskej protipalbe. Medzi loďami boly dva velké ozbrojené parníky, s obsahom prinajmenej 3000—4000 tún.
ápofsné Šiáíy a vojna. Wilson o príčine zamlešania sa
Ameriky do vojny. W a s h i n g t o n , 1. februára. (Reuter.) Pred
seda Wilson v jednej svojej reči rozvinoval príčiny, ktoré přinutily Spojené Štáty vstúpiť do vojny a povedal, že Nemecko nielen že surové urazilo zákony pravdy, lež aj od dávna platné smluvné práva národov. Nemecké vlády tak sa usilujú využiť svoju moc, že by náš hospodársky život bol osihotený, čo sa týka premávky s Európou a americký Iud bol by obmedzený na polovicu zemegule, čo by osud Ameriky vyslúžilo milosti nemeckej cisárskej vlády a trvácne by ochromilo americký národný život. Poťahom na úrodu r. 1917. Wilson povedal, že je potrebné zvýšiť dosiahnutý výsledok. Vláda všetko možné urobí na podporu poľného hospodárstva 3 Wilson myslí, že pracovitosť, intelligencia a oddanosť amerických poľných gazdov vojnu privedie ku víťaznému zakončeniu.
Občianska vojna v Rusku. P r e t r h n u t i e d i p l o m a t i c k é h o s p o j e n i a
m e d z i R u m u n s k o m a R u s k o m . Londýnsky časopis „Daily Mail" oznamuje
z Jassy: Rumunská vláda 29. januára oznámila dohodovým štátom pretrhnutie diplomatického spojenia s Ruskom, pokým Rusko zastupujú bolševici. V okrese Jassy vydali nariadenie, dla ktorého s Rusmi, ktorí sa tam zdržujú, treba zachádzať práve tak, ako s poddanými Rumunsku nepriateľských štátov. Chýr o zaďakovaní ministerského predsedu Rratianuva nepotvrdili
— Už je po plachte! Sťažeň sa zlomil! — Svätý Ives, patrón môj milostivý, spálim
päť funtov sviec pri tvojom oltári, ak nás zachrániš!
— Spusťte kotvu! — Loďka doslala dieru í Rarka „Douce Amie" porúchaná vliekla
sa po irských vodách ku kinsatskčmU prístavu medzi nebom a búriacim sa morom.
— Už sme ztratení! Zahynieme! Ale n ie ! Predsa nie I Ich poplašný signál
zachytila jedna ochranná loď. Blíži sa. Hodí povraz.
— Všetcia poďte na našu loď! — volajú z ochrannej lode. — Psa nechajte tam, lebo psa neslobodno vziať! Chytro, lebo vám hneď utonie tá orechová škrupina 1
— Bez nášho psa? — Zákon bráni, keď hovorím. Ján Pierre vezme psíka do náručia a za
volá ostatným: — Ja ostanem!
•— Všetcia ostaneme, — riekne Kerion a všetcia ostatní prisviedčave kývnu hlavou.
Ochránci zadivené kričia, volajú, hrešia, prosia. Veď je to hlúposť, čo títo robia!
— Bez neho nikdy! — Tak vám nemôžme pomôcť, zákon nám
bráni! Vy blázni! —• Bez nebo nikdy f Voda vždy vzrastá a rybárom siaha už po
pás . . . Ochránci konečne povolia . . . Po předku ide Ján Pierre . . . Psík ie zachránený , , „
Bolševici organisufú červenú armádu.
Petrohradská telegrafická agencia oznamuje : Rada ľudových kommissárov uzavrela, že z o r g a n i s u j e č e r v e n ú a r m á d u. ktorá bude ochrannou baštou moci sovjetov a v danom okamihu bude istým základom nahrádzania riadnej armády. Všetcia občania ruskej republiky, ktorým minulo 18 rokov, môžu vstúpiť do ruskej armády. Každý člen tejto armády musí byt hotový svoju silu a život venovať obrane výdobytkov októbrovej revolúcie a moci socialismu. Kto chce byt prijatý do červenej armády, musí ukázať odporúčanie armádnej kommissie, alebo takej demokratickej organizácie, ktorá uznáva základné zásady so-vjetu. Vojakov červenej armády robotníkov a sedliakov všetkým bude zaopatřovat štát a mimo toho dostanú 50 rublov pláce. Najvyššie vedenie armády bude v rukách ľudových kommissárov. Bezprostrednému veleniu a spravovaniu armády bude dávat smer jedon válečný výbor, ktorý bude pozostávať z delegátov celého Ruska.
ZPRÁVY DOMÁCE. Ú s t a v n á a s p o j e n á n e o d v i s l á
s t r a n a v s t ú p i l a d o n o v e j v l á d n e j s t r a n y . Utvorenie novej jednotnej vládnej strany dve veľavýznamne udalosti v piatok priviedly bližšie ku uskutočneniu. Dve čo do počtu najväčšie vládu podporojúce strany: ústavná strana a spojená neodvislá a 48-nická (Apponyiho) strana vydržiavaly
porady a po rečiach svojich vodcov uzavřely-že č o p o l i t i c k é s t r a n y z a n i k n ú a v s t ú p i a d o n o v e j v l á d n e j s t r a n y , ktorá sa na základe programmu ministerského predsedu Alexandra Weker-leho v najbližšom čase utvorí. Ústavná strana bez každého podržania vstúpila do novej vládnej strany, spojená neodvislá strana ale rozpustenie 'vyriekla s tým obmedzením, že klub strany aj naďalej podrží, taktiež podrží aj svoju vidiecku organisáciu. V spojenej néodvislej strane piati vyslanci boli proti rozpusteniu strany, v ústavnej strane však len jedon vyslanec sa odhodlal, že nevstúpi do novej vládnej strany. Ku Wekerleho sírane teda v piatok pripojilo sa 55 vyslancov spojenej néodvislej strany a 23 vyslancov ústavnej strany, dovedna 78 v y s l a n c o v . Predsedom novej strany bude gróf Július A n d r á s s y . Že jako pomenujú novú vládnu stranu, nie je ešte rozhodnuté.
Protestovanie proti íeshým snahim. Y myjavskom okrese nitrianskej stolice
vznikol chvályhodný pohyb. Výbory obcí tohoto okresu rad-radom ohradzujú sa proti českým snahám, protestujú proti tomu, aby z českých úskokov sostavenú čatu nazývali česko-rslovenskpu" brigádou a s opovržením odvracajú sa od Čechov.
Tento vlastenecký pohyb vzkrsol sám od seba medzi tamojším slovenským ľudom a z jednohlasného ohradzujúceho uzavretia obcí, ktoré hlavný slúžny okresu dr Július Fil-berger sdeľuje časopisom, vynímame nasledovné časle:
Keď obecní výhor (meno obce) spolu s nerozdielnym rozhodnutím ohecenslva nitrianskej stolice ustaľuje, že ako synov stolice, práve tak aj celé obyvateľstvo ohce . . . bez ohľadu na reč ku uhorskému štátu viažu nerozlučné historické, kultúrne a citové sväzky. keď s hrdým sebavedomím poukazuje na to, že uprostred ťažkých navštívení svetovej vojny aj synovia slovenského ja
zyka obce . . . s neohroženou vernosťou vytrvali vo víťaznom za život a jednotu vlasti Uhorskej vedenom boji, v spoločne vyliatej krvi a v spoločných utrpeniach zároveň, vidí istú záruku toho, že ľud slovenského jazyka obce . . . jednomyseľne s celým obecenstvom nitrianskej stolice práve s takým pohoršením a vlasteneckým opovržením biľaguje Ix'Mý ku zrade zvádzajúci pokus českej agitácie a hotový je vždy — obetovaním aj poslednej kvapky krvi — obrániť nerozdeliteľnú celistvosť Uhorska a nikdy nedovolí, aby táto jeho rodná zem vykrojená bola z tela Uhorsl v prospech Česka.
Práve tak ohradzuje sa proti pomenovaniu z českých vlastizradcov sostavenej armády česko-„slovenskou" a vyhlasuje, že vlastizradcov s ošklivosťou biľaguje a opovrhuje a keď v cudzozemskú môžu byt takí Slováci, ktorí od dlhého času zúržťrjúe sa v cudzozemskú tam v platenej agitácii proti Uhorsku poblúdia a odvážia sa k ohavnému hriechu vlastizrady, týchto ale viac za Slovákov neuznáva.
LITERATÚRA. „ l l a s í a Svet**, poučno-zábavného ča
sopisu číslo 5. prináša viac poučných článkov a tri vyobrazenia, medzi ktorými vidno aj zástupcov ústredných mocností na vyjednávaniach v Brest-Litovsku.
„ V l a s ť a S v e t " dostane každý člen Uh. kraj, vzdelávacieho spolku. slovenského čo čle-novskú náležitost, keď zaplatí ročite 2 koruny. Okrem časopisu Vlasf a Svet dostane každý 2 koruny doposlavší člen aj kalendár a spisy, ktoré spolok medzi časom vydá.
Cena jedného čísla 8 halierov. Příhlasy oMadom vstúpenia do spolku jako
vSctky dopisy, taktiež i peňažité zásielky nech sa adressujú takto : Redakcia Časopisu „Vlasf a Svei" Budapest,
L. Fehérvári-út 19/a.
CHÝRNIK. Počas ie máme v Budapešti hmlisté a studené.
— Po krajine hmlisté počasie trvalo ďalej. Tempe-ratúra zase klesla. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá pošmurné a studené počasie.
R a k ú s k y m i n i s t e r s k ý p r e d s e d a 6 o s l o b o d e n í p o l i t ý c h h o s p o d á r o v . Z Viedne oznamujú, že 30. januára agrárni vyslanci nemeckých strán a kresťanských socialistov prišli ku ministerskému predsedovi Seidlerovi a priviedli do reči záležitosť zrušenia oslobodení najmladších ročníkov. Spomenuli, že je mnoho takých poľných hospodárstiev, ktoré sú dnes odkázané len na jednu mužskú robotnú silu a keď by aj tohto mužského povolali k vojenskej službe, tak by patričné hospodárstvo vôbec nemal kto viesť. Ministerský predseda vyhlásil, ž'e vláda bude hľadať spôsob, aby v takýchto pádoch v záležitosti všeobecného zrušenia oslobodení bola urobená výnimka.
B o r o e v i c u k r á ľ a . Jeho veličenství kráľ — ako z Viedne oznamujú — vo štvrtok vypočul obvyklé zprávy a maršalla Sve-tozára Boroeviča prijal na osobitom výsluchu.
Z a o p a t r e n i e k r a j i n y c u k r o m . V Krajinskom stravovacom ťirade pod predsedníctvom ministra kniežaťa Windischgraelza bola porada, na ktorej konštatovali, že spracovanie cukrovej repy v krajine deje sa nemýlené a pre obyvateľov krajiny potrebný cukor na tento hospodársky rok je zabezpečený. Teda chýry, že toho roku nebudeme mat cukru, alebo že vrchnosť bude prinútená dávky cukru znížiť, nemajú žiadneho základu.
T r a g é d i a m a i k y . V Budapešti rCsaba-ulici v dome č. 7c. v piatok popoludní stalo sa veľké nešťastie. , U Karola Miháiyfíyho. herca Národného divadla bola na návšteve jeho dcéra vdova po drovi Emilovi Vaszi-lievilsovi so svojimi troma malými dielkami. Vaszilievilska v piatok popoludní išla do izby svojho otca písať list. Na stole bol revolver talianskej jazdy, ktorý syn divadelného herca, poručík Béla Mihályfľy doniesol s talianskeho bojišťa. Kým matka písala list, do izby prišla za ňou jej 13ročná dcérka Feodora a začala
SJLOi/ENSKÉ NOVINY.
,sa hraf s revolverom, ktorý vystrelil a gula 'tak nešťastne trafila, maiku, že táto naskutku jsomrela.
V i e d e n s k ý „ F r e m d e u b l a t í " , ktorý pred krátkym časom bol ešte poloúradným časopisom rakúskej vlády, nabudúce neod-visle bude zaujímať stanovisko v záležitostech vnútornej politiky. V týchto otázkach ho teda viac nemožno považovať zapoloúradný časopis. Stanovisko časopisu, ktorý viackrát
• uverejnil náhlad zahraničného ministerstva, v zahraničnej politike však ostane nezmenené. Bez toho, aby za zahranično-politické osvedčenia sa „Fremdenblatt"-u prevzalo na seba zodpovednosť, zahraničné ministerstvo vyhlasuje, že odstraňuje od seba každúzod-povednosť za tie články, ktoré tento časopis prinesie o vnútornej politike a o administrácii.
O b k r a d l i f ô i š p á n a . Fôišpána stolice békéšskej dra Zoltána Fiizesséryho na arad-•sko—budapeštianskej železnici obkradli Z vačku ukradli mu tobolku, v ktorej mimo peňazí mal aj dôležité listiny.
Zatknutí z á v r a í n í c i . Vojenská polícia v Budapešti zatkla vojenského úskoka Franca Steinera Blaseka, ktorý sa vydával za vojenského policajta atak páchal všelijaké závrat-níctva. Ku pr. ku Jakubovej Sligliczovej, ktorá býva v Sajó-ulici. v dome č. Ž, prišiel s jedným vojakom a dvoma civilmi a povedal Stigliczke, že sú vojenskí policajti a členovia výboru pre múku. Vyzval Stigliczku, aby im odovzdala potraviny, ktoré má. Dala mu múku, fazuľu" a masť v hodnote 1600 korún. Steiner Blasek potraviny „zhabal" a odniesol. Polícia upozorňuje obecenstvo, aby sa takýmto závratníkom nedalo oklamat
Zodpovedný redaktor: K a r o l C s e c s o í k a .
SvrbIavosť 5 svrab, výsypy, praSino
a podobné neduhy kože odstráni rýchlo * lista domáca mast Paratol. Nešpini, nemá žiadneho zápachu, preto ju možno i cez deň použiť. Velký téglik K 3*60, dvojnásobVíB velkf K 6-— Ďalej posýpacl pfžäok Paratol ku ochrane citlivej koze, jedna škatulka £ 250. Obidva prostriedl:-,-rozposielajú za vopred poslaný obnos alebo na dobierku
PARATOL-DIELÁ B u d a p e s t VSI /12 , Bósna-utoa 21.
Vojenské hodinky na rameno presne regulované a rspaasi-rované. Híklovó alebo ocelové K 25-—, 80—, 85-—. S ra-í'íiumovýai svieíadm Císelní-kom K 30-—, 85---, 40*--. Strieborne hodinky na rameno K 50'—, 80'—.14kar. zlaté hodinky na rameno E 180*—,
160'—. Sročuá, písomná záruka. Rozposielanú na dobierku. Zámena dovolená alebo peniaze aspÄt. P r v á hodinářská dielňa H a n o i Konrád e. a. kŕ. dvorný dodavatel BrOx & 1685 (Crchy). Môj hlavný cenník sa žiadosť pc-žleia každéma ídama
a iraciäo.
* J • " • ' " " J ' * * * * * , l o a e n l n vlasov, ktor? Cernaýia, belavým a iodiTým v l a s e m a b r a d * <wa»v« taváej tmavú trnno. .1 uklonic* apó-j a
poflovíra portoaj K 2 J O . n d s t i Kydyoi^vA
kioii. b l e d ý m i ícani dodav; nežnú razovú haivn. Ofibok je obdivuhodný 1 skloLica apolo a poätovýin port«m á i£
46 h . ftc dobierku « fio halieivr viae. AOreas* oJ-.'t- i-v' ••'- y :
Jféuoi O - r o l i c h , ogorfa, Ír, anjelovi BBKO 6. 615. (Morava.)
^ÍXJSSm
Doma robené r emenné b&kan&e B d revenon podošvon
3. 22—28 K. 19, 'c. 29-34 K z 4'50, é. 36—39., K 30—34.—, 6.40—46 K 35—45. Kemenné b a k a n č e s podošvon s p r a v é h o š p a l t o v a n č k o r e m e ň a K. 80—100. Nezodpovedajúce zpät prijmem, Sehäfer Miksa, Budapest,!. Dobrentei-ter 4/S
see aepoii mn m celt. život!
Jestli sa volakomu utvorí hrča alebo opuchlina na slabine alebo na podbruší, alebo mu už hlboko padla, bez ohladu na to, Si ho bolí alebo nie, musí naskutku použit podväzok na úraz, lebo len vtedy sa môže zachránit a zosíaí práceschopným až do pozdného veku. Pri objednaní podväzku na úraz miera musí SA vziať everaou alebo stnžSvOU okolo podbruSia a poslat Pri tom treba ešte oakt, na ktorom boku je úraz, vek a zamestnanie. Cena jedného podväzku na úraz činí 12 a 14 korún, s anglickým špirálnym perom a gumou K 16.—, 18.—, 20 — a vyše. Rozposiela ga
T Škatuli po poäte bez udania obsahá.
Dielňa, na podväzky na úraz
N. L Polaczek, Sžpbor, 88. Gňlioia.
trávenie aasotnáhajóca.
GIESSHÚBLER ČI6XÁ, PRJB ODZ6NÁ AlKAUÁLMA
mrznutie í l taktiež ku liečeniu jj svrblavosti a všetkých neduhov kože najlep ším prostriedkom je
Nešpini a je bez zá-Zákoncnt chránené, p ^ ^ Cena 3 j 5 a 9 korún. Borievkové myšlo k nej 5 korún.
HagykSrSs 50.
i uUii-íS laky, bradavice a ztvrdnutu ko2u Ria-balsam za 3 dni bez bolesti od koreňa nevykynoží. Tisíce listov vďaky a uznania. Cena s listom garancie: 1 sklenica K 2.40, 3 sklenice K 5.50 a 6 sklenic K 8.50. ©» 9B
.Kameny" Kassa l„ peslafiók 12/109
Lacné posteľné perie! Biele husacie perie k driapaniu kilo za K 4-—, 5'—. Pclo-bielo driapané husacie perie kilo za Kor. 8*—, 10'—. Biele driapané husacie perie K 1?*—, 15-—, 18—, 20-—, 26'—. Biele husacie po'opáperie K 20;—, 25'—. Biele husacie páperie K 30 —, 35'—, velmi jemné K 40'— a 46 —.
BozposJelanle a a dobierku, od 5 kilov v y š e franko. Z á m e n a dovolená.
Saefesal Izidos? B u d a p e s t , V I I / S . D o b - u . 3 .
Telefon 129—IS.
L á m k a s f h e i i m a , t r h a n i e v údoob, bole. nie ohrbta, keď aj zastaralé a tvrdoäijné, proti ktorému už mnoho liekov npotrebovali, hned bude vy-lieiené, jestli bolavý úd natřeme Xoltánovqu ma-sfoo. Cena jedného (églika
8 kor. 20 haL
E Zoltánova apaíieka, Budapešť,
Hihovanie valcov lacno, rýchlo, na moderných strojoch
u firmu BHOSSfliatiH L HURZHL Farba na šaty. Mnoho tisíc ludí upoírebúva nepočetnekrát vyznačenú farba n a odev, ktorou mužské a 2?nské Satý, blúzy, hodváb, punčochy, šatky na hlavu atď. utešene krásne možno zafarbiť. Cena Jedného ba l íka farby spola s n á v o d o m o s p o t r e b o v a n í 8 0 bai lorov. Na jedny mužské alebo ženské šaty postačia 8 balíky. Objednávku najlepšie je poslat po poštovej pookazke a 90 halierov prirátať na porto. Netreba zmýlit s
farbou na šaty slej výroby.
M a r o s i gyógyasertár, U n g v á r . Objednať možno farby: ôiernn. tmavomodrú, bordó, tmavoze lenú, tmavoolernu, razovú,
červenú, šedú, flalhovú, j a s n o m o d r ú .
[ Dalším odpredávaíeíom výhoda.
Trváce hodinky «ú iste takým darom, IM k torým k s M ý MU, aby bol spro-itený večního opravoraoln. Takéto trváca hodinky ale t reba objednať z fabriky Sattnera, lebo kto d • bazáre k ä p l ho
dinky, ku svojej Škode w i z la f i rma m e v t a t t l
. 410 NiklovĚ anker Roskopf h o d i n k y . . . 600 Radiumovč hodinkv v noci svietiace . 719 Strieborné r e m o n t o a r hodinky . . . 705 Roskopf-hodinky, stroj n a k a m e ň o c h be
449 Roskopf-hodinky s dvojitým plás tom 518 Ploché niklové gavalierske h o d i n k y . S65 Niklová pancieroví! retiazka . . . . 865 Strieborná okr i ižná pancierová . . . 803 Ženské h o d i n k y ocelové alebo niklové 422 Niklová športová retiazka' krátka . .
1450 Retiazka z bieleho k o v u
$F
.£
a c o
'!'! =
' S "S 3 i
5 S Ô... ŕ,
č &«
l e t k p hodiny sú presne rognlosaité. - g » a V c í k ý s k v o s i n ý d e n n í k zdarma a franko.
Nehodiace sa zmení. P n Q í P l n t t f í * n z dobierku alabo za l^ V»osCiťlll£<c vopred zaslaný obnos.
Vlastná fabrika na hodiny vo Švajčiarsku. Kresfsin-ský svetový vývozný dom.
Každá objednávka sa má takto adressovaf:
libach. Isís Svetochyrna pre zasielame dobrých liodín. Pre opaírných kupujúcich isdy ioío"
je pravý prameň.
najchytrejš ie o d s t r á n i „POCEKKA BTÄSŤ" ( B a r n a Bsir) d r a OTesoha, lie-špini, je úplne bez zápachu. Tégl ik n a próbu K 2.S0; ve lký t ^ l i k K 4'—» r o ů i a n á dávka K J.1—. V Buäftpešíi dostaf v l e k á r n i Tordk*, TIJ., Klrály*
u t c a 12. Adrassa objednávky pre vJrflv*:
D F F L E S G M ' E . ,,Eoroiia"-gj'«gyszcrtórr Oýôľ?fi &«ŠÍ4
ZÄ„OBiAH INSERTOf ESDIKCIá NEN'I E'
~4ht£&3t&iti»
IÍPOVEDNA, "mm • , - , A ! , " " } 1 ) " " ' ' " • -» . • •" ' J I H ' . ",
Recommended