0

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICICI

PRÁVNICKÁ FAKULTA

ZMLUVA O BUDÚCEJ ZMLUVE V SÚKROMNOM PRÁVE

DIPLOMOVÁ PRÁCA

252059a2-4edc-4cd3-9384-42dbdc2b5d0c

2013 Bc. Mgr. Andrea Hagarová

1

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICICI

PRÁVNICKÁ FAKULTA

ZMLUVA O BUDÚCEJ ZMLUVE V SÚKROMNOM PRÁVE

Diplomová práca

252059a2-4edc-4cd3-9384-42dbdc2b5d0c

Študijný program: Právo

Študijný odbor: 3.4.1 Právo

Pracovisko: Katedra súkromného práva, Oddelenie obchodného,

hospodárskeho a finančného práva

Vedúci diplomovej práce: JUDr. Martin Kubinec, PhD.

Banská Bystrica, 2013 Bc. Mgr. Andrea Hagarová

2

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že predloženú diplomovú prácu Zmluva o budúcej zmluve

v súkromnom práve som vypracovala samostatne, pod odborným vedením JUDr. Martina

Kubinca, PhD. a použitú literatúru som uviedla v Zozname použitej literatúry a prameňov.

V Banskej Bystrici dňa ......................... podpis ........................................

3

POĎAKOVANIE

Chcela by som sa touto cestou poďakovať svojmu konzultantovi, vedúcemu práce,

JUDr. Martinovi Kubincovi, PhD., za jeho cenné rady, odborné vedenie a usmernenie pri

vypracovávaní predkladanej diplomovej práce.

4

ABSTRAKT

HAGAROVÁ, Andrea: Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve (Diplomová

práca). Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická Fakulta. Katedra

súkromného práva / Oddelenie obchodného, hospodárskeho a finančného práva. Vedúci

diplomovej práce: JUDr. Martin Kubinec, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister

(v skratke ,,Mgr.“). Banská Bystrica, 2013. Rozsah práce: 60 strán.

Diplomová práca s názvom Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve

pojednáva o právnej úprave Zmluvy o budúcej zmluve v občianskom a obchodnom práve

v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právna úprava sa nachádza v Občianskom

zákonníku a Obchodnom zákonníku, pričom oba zákony tvoria základnú podkladovú bázu,

z ktorej autorka práce pri jej vypracovávaní vychádzala.

Diplomantka v predkladanej práci aplikovala metódu analýzy, syntézy i postup

systémovej analýzy vzhľadom na tú skutočnosť, že jej základným cieľom je pochopiť

nastolený daný jav, vysvetliť ho a následne poukázať na jeho aplikáciu v praxi; pričom sa

opiera o súdne rozhodnutia, ktoré pojednávajú konkrétne problémy vyskytujúce a

opakujúce sa v praxi pri realizácii Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy; odvolávajúc sa na

názory autorov zaoberajúcich sa danou problematikou.

Autorka práce pertraktuje do popredia vyjadrenia autorov, ktorí sa roky zaoberajú

danou problematikou. Komparuje ich v odsekoch práce v rámci jednotlivých kapitol, a ak

nastávajú určité nezhody, miestami z toho vyvodzuje vlastné závery. Názory autorov

a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky sa prelínajú v celej práci

vzhľadom na tú skutočnosť, že diplomantka sa svojimi tvrdeniami na ne opiera či

odvoláva.

Kľúčové slová:

Budúci oprávnený. Budúci povinný. Občianske právo. Občiansky zákonník.

Obchodné právo. Obchodný zákonník. Pactum de contrahendo. Právny úkon.

Prípravná zmluva. Realizačná zmluva. Zmluva. Zmluva o budúcej zmluve.

5

ABSTRACT

HAGAROVÁ, Andrea: Agreement on a Future Contract in Civil Law (Diploma thesis)

Matej-Bel-University in Banská Bystrica. Faculty of Law/ Department of Civil Law/

Division of Commercial, Business and Financial Law. Thesis advisor: JUDr. Martin

Kubinec, PhD. Degree of Professional Qualification: Magister (contracted ,,Mgr.“).

Banská Bystrica, 2013. 60 pages.

The diploma thesis called Agreement on a Future Contract in Civil Law deals with

legal regulations of an Agreement on a future contract in Civil and Commercial Code in

the Slovak legal system. The legal regulations are dealt with in the Civil and Commercial

Code and both of them create an essential basis of the author´s work.

Following methods have been used in this diploma thesis: the method of analysis,

synthesis as well as the principle of a system analysis considering the basic aim of the

thesis, namely the understandment of the given phenomenon, its explanation and then

showing its application in the practice. Moreover, it is based on judical decisions that deal

with specific problems occuring repeatedly by the realisation of an Agreement on a future

contract in practice referring to the authors concerned with the mentioned issue.

When making the analysis, the author of the thesis prefers statements of the authors

that have dealt with the mentioned issue for years. These are compared in paragraphs of

particular chapters and if some discrepancies occur, author’s own conclusions are made in

some places. Opinions of the authors as well as decisions of the Highest Court of Slovak

and Czech Republic are the basis of this diploma thesis, the author of the thesis refers to

them in her whole diploma thesis.

Key words:

Future entitled party. Future obligated party. Civil law. Civil Code. Commercial law.

Commercial Code. Pactum de contrahendo. Legal act. Contract preparation.

Contract execution. Contract. Agreement on a future contract.

6

PREDHOVOR

Predkladaná diplomová práca pojednáva o právnej úprave Zmluvy o budúcej

zmluve v občianskom a obchodnom práve. Po dohode s konzultantom diplomovej práce

autorka zmenila pôvodný názov práce Zmluva o budúcej zmluve na názov Zmluva

o budúcej zmluve v súkromnom práve, aby tak sčasti zúžila široký záber pôvodnej témy.

Predmetom práce je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, teoretické názory

autorov na tému Zmluva o budúcej zmluve a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

a Českej republiky. Základným výskumným podkladom sú teda právne dokumenty, názory

odborníkov na vymedzenú tému a súdna prax.

Cieľom práce je prispieť k priblíženiu a pochopeniu tohto zmluvného typu, duálne

upraveného v našom právnom systéme, a to v oblasti občianskoprávnej

a obchodnoprávnej; s poukazom na vzniknuté problémy po realizácii Zmluvy o budúcej

zmluve v praxi.

V práci sa primárne využíva metóda analýzy ako myšlienkového rozloženia

skúmaného javu na jednotlivé časti, ktoré sa stávajú predmetom ďalšieho skúmania

(hlbším poznaním týchto častí je umožnené lepšie poznať jav ako celok); a sekundárne

metóda syntézy; ide tu o myšlienkové zjednotenie jednotlivých častí v jeden celok, pričom

táto metóda pomáha odhaľovať vnútorné zákonitosti fungovania systému a vývoja

konkrétneho javu.

Na základe výskumného cieľa pri realizácii výskumu boli použité tieto úlohy: (1)

štúdium prameňov, (2) získavanie údajov, (3) zhŕňanie výskumného materiálu, (4)

kategorizovanie výskumného materiálu, (5) analýza, (6) syntéza a (7) nakoniec sa

pristupuje k vyhodnocovaniu a tvorbe záverov.

V neposlednom rade možno spomenúť, že výsledkom realizácie práce je

poukázanie na právnu rovinu Zmluvy o budúcej zmluve v tej ktorej oblasti práva, pričom

diplomantka sa komplexne pokúša o systematizáciu danej témy v teórii s poukazom na

prax.

7

OBSAH

Zoznam skratiek a značiek 9

Úvod 11

1 Systém slovenského súkromného práva 13

1.1 Vzťah občianskeho a obchodného práva 14

1.1.1 Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka 15

2 Pactum de contrahendo podľa Občianskeho zákonníka 18

2.1 Obligatórne náležitosti Zmluvy o budúcej zmluve 19

2.1.1 Okruh subjektov Zmluvy o budúcej zmluve 19

2.1.2 Forma Zmluvy o budúcej zmluve 20

2.1.3 Záväzok zmluvných strán dojednať budúcu zmluvu 22

3.1.4 Určenie doby v Zmluve o budúcej zmluve 23

3.1.5 Podstatné náležitosti budúcej zmluvy 24

2.2 Nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím a právo na

náhradu škody 26

2.3 Podstatná zmena okolností 27

3 Pactum de contrahendo podľa Obchodného zákonníka 29

3.1 Podstatné náležitosti Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy 31

3.1.1 Písomná forma zmluvy 31

3.1.2 Určenie doby na uzavretie budúcej zmluvy 32

3.1.3 Predmet plnenia budúcej zmluvy 33

3.1.4 Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu 34

3.2 Výzva na uzavretie budúcej zmluvy 36

3.2.1 Forma výzvy 36

3.2.2 Obsah výzvy 37

3.3 Dôsledky nesplnenia povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu 38

3.3.1 Dodatočné určenie obsahu budúcej zmluvy 38

8

3.3.2 Nárok na náhradu škody 39

3.4 Zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu 40

4 Komparácia Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom a Obchodnom

zákonníku 42

4.1 Spoločné znaky jednotlivých právnych úprav 42

4.2 Odlišné znaky jednotlivých právnych úprav 43

4.2.1 Právna kvalifikácia Zmluvy o budúcej zmluve 43

4.2.2 Rozsah právnej úpravy Zmluvy o budúcej zmluve 43

4.2.3 Predmet záväzku v Zmluve o budúcej zmluve 44

4.2.4 Kontraktačný záväzok zmluvných strán v Zmluve o

budúcej zmluve 44

4.2.5 Právne nároky oprávnenej strany v Zmluve o budúcej

Zmluve 45

4.2.6 Výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy 45

4.2.7 Premlčanie a preklúzia 46

5 Úvahy de lege lata verzus rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej a

Českej republiky 47

5.1 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 47

5.2 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 51

Záver 54

Zoznam použitej literatúry a prameňov 57

9

ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK

a pod. – a podobne

atď. – a tak ďalej

č. - číslo

č. k. – číslo konania

čl. - článok

ČR – Česká republika

napr. – napríklad

nasl. - nasledujúce

NS ČR – Najvyšší súd Českej republiky

NS SR – Najvyšší súd Slovenskej republiky

ObčP – Občianske právo

ObchP – Obchodné právo

ObZ – Obchodný zákonník

ods. - odsek

OSP – Občiansky súdny poriadok

OZ – Občiansky zákonník

písm. - písmeno

pozn. – poznámka

PZ – prípravná zmluva

s. - strana

sp. zn. – spisová značka

SR – Slovenská republika

t.j. – to je, to jest

tzv. – takzvaný, takzvaných

ust. – ustanovenie, ustanovenia

ÚS SR – Ústavný súd Slovenskej republiky

Zb. – Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Z. z. – Zbierka zákonov Slovenskej republiky

ZoBZ – Zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka)

ZoUBZ – Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (§ 289 a nasl. Obchodného zákonníka)

10

Motto:

,,Scire leges non hos est, verba earum tenere, sed vim ac

potestatem...“1

Publius Iuventius Celsus

1 ,,Poznať zákony, to neznamená pamätať si ich slová, ale poznať ich silu a moc...“ Publius Iuventius Celsus bol významným rímskym právnikom a funkcionárom v cisárskej administratíve. Pôsobil začiatkom 2. storočia nášho letopočtu.

11

ÚVOD

Pactum de contrahendo je právny inštitút, ktorý sa využíval už v rímskom práve.

Jeho podstatou je založenie kontraktačnej povinnosti, zaväzujúcej zmluvné strany

uzatvoriť spolu v dohodnutej dobe budúcu zmluvu. Tá môže byť akákoľvek, pokiaľ tomu

nebráni jej povaha; pritom je zároveň potrebné prihliadnuť na kogentné ustanovenia

zákonov. Zavedenie zmluvy o budúcej zmluve sa ukázalo v pomeroch, ktoré nastali po

roku 1989 natoľko praktické, že právny poriadok vtedajšieho Československa zapracoval

tento inštitút do Občianskeho aj Obchodného zákonníka.

Diplomová práca sa skladá z piatich kapitol. Nesie názov Zmluva o budúcej

zmluve v súkromnom práve a vybrala som si ju práve z toho dôvodu, že v súkromnom

práve existuje roztrieštenosť, resp. duplicita niektorých inštitútov; konkrétne aj toho, ktorý

je zakomponovaný v názve práce.

Prvá kapitola s názvom Systém slovenského súkromného práva sa skladá z dvoch

podkapitol; Vzťah občianskeho a obchodného práva, Vzťah Občianskeho a Obchodného

zákonníka. Vzťah obchodného a občianskeho práva je primárne vymedzený v kontexte

výkladu o súkromnom práve, sekundárne poukazom na predmet úpravy primárnych

kódexov týchto právnych odvetví. Časť kapitoly je venovaná i charakteristike súčasnému

právnemu stavu súkromného práva.

Pactum de contrahendo podľa Občianskeho zákonníka je názov ďalšej kapitoly.

V nej rozpracovávam zákonné ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom

zákonníku, ktoré sa nachádzajú v § 50a. Do popredia sa tu dostávajú obligatórne náležitosti

Zmluvy o budúcej zmluve, napr. forma zmluvy, záväzok zmluvných strán dojednať

budúcu zmluvu, určenie doby v zmluve, podstatné náležitosti budúcej zmluvy

a samozrejme i okruh subjektov, ktorí ju môžu uzatvoriť. Zároveň sa tu rieši nahradenie

vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím v prípade, ak jedna strana odmieta uzatvoriť budúcu

zmluvu či právo na náhradu škody.

Tretia kapitola sa zaoberá Zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy

podľa Obchodného zákonníka. Popisujú a vysvetľujú sa tu ustanovenia § 289 a nasl.

Obchodného zákonníka, ktoré vymedzujú podmienky existencie tejto zmluvy. Taktiež sa tu

zaoberám vznikom, zmenou či zánikom práv a povinností účastníkov tohto zmluvného

typu, ako aj okruhom subjektov, ktorí ju môžu uzatvoriť v rámci jednotlivých podkapitol

12

tejto kapitoly. Úprava Zmluvy o budúcej zmluve, obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, je

podstatne širšia, a to vzhľadom na predmet obchodnoprávnych vzťahov, ktorý zákonodarca

pri jej tvorení sledoval. Do popredia sa subjektom (oprávneným ju uzatvoriť) nedostáva

toľko dispozičného priestoru, ako je tomu pri Zmluve o budúcej zmluve podľa

Občianskeho zákonníka.

Komparácia zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom a Obchodnom zákonníku je

predposlednou kapitolou diplomovej práce. V popredí tu primárne vystupujú podstatné

odlišnosti obchodnoprávnej a občianskoprávnej úpravy Zmluvy o budúcej zmluve v našom

právnom poriadku.

Piata kapitola sa zaoberá úvahami de lege lata Zmluvy o budúcej zmluve v rámci

vybraných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky tak

v občianskoprávnej, ako aj obchodnoprávnej oblasti. Formálne je ďalej členená na dve

podkapitoly. Väčšia pozornosť sa venuje rozsudkom a uzneseniam Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Čo sa týka rozhodovania Najvyššieho súdu Českej republiky,

zamerala som sa len na tie rozhodnutia, ktoré majú pre našu judikatúru dôležitý právny

význam. Práve táto posledná kapitola diplomovej práce má poslúžiť jej čitateľovi ako

exkurz do danej problematiky, čo mu, predpokladám, poskytne reálny pohľad na

problémy, ktoré nastávajú v praxi.

Systémová analýza vypracovania diplomovej práce sa vyvíjala v troch etapách:

1) definovanie slovenského súkromného práva a vzťah občianskeho a obchodného práva;

2) analýza základných náležitostí Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom a Obchodnom

zákonníku a ich následné porovnanie; 3) poukázanie na prax = právny rozbor rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaoberajúci sa touto problematikou.

V závere práce som zhrnula všetky zozbierané poznatky a pokúsila som sa

zovšeobecniť ich vo svojich záveroch.

13

1 Systém slovenského súkromného práva

,,Publicum ius est, quod ad statum rei romanae spectat; privatum quod ad

singulorum utilitatem.“2

Členenie práva na verejné a súkromné je v kontinentálnom právnom systéme

známe už oddávna. Historické pramene potvrdzujú, že zmienky o právnom dualizme

pochádzajú až z obdobia starého Ríma.

Súkromné právo Slovenskej republiky (ďalej len ,,SR“) sa skladá z niekoľkých

odborov, ktoré možno zoskupiť do nasledujúcich troch skupín:

(1) všeobecné právo súkromné = občianske právo;

(2) osobitné súkromné právo = t.j. práva, ktoré platia len pre určité skupiny osôb či

osobitné vzťahy určitých oblastí spoločenského života: obchodné právo, pracovné právo,

rodinné právo;

(3) medzinárodné právo súkromné.3

Občianske právo sa v kontinentálnom právnom systéme v prevažnej miere považuje

za vlastné alebo všeobecné súkromné právo, ktoré sa vo všeobecnej rovine dotýka

všetkých subjektov právnych vzťahov. ,,Od neho sa až postupne odvíjali ďalšie odvetvia

alebo pododvetvia súkromného práva.“4

Základnými spoločenskými vzťahmi upravovanými normami súkromného práva sú

majetkové vzťahy (medzi ne patria vzťahy vlastnícke, vzťahy výmenné a iné dispozície

s majetkom). Právo súbežne stanovuje, kto sú subjekty týchto vzťahov a určuje aj vznik,

rozsah a obsah ich právnej subjektivity. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“) neupravuje

tieto vzťahy komplexne, na tejto úprave sa podieľa aj Občiansky zákonník (ďalej len

,,OZ“), pričom prijíma tradičnú koncepciu; vychádza z toho, že základom systému

súkromného práva je OZ a naň ako špeciálna norma nadväzuje ObZ.5

Súčasný právny stav v súkromnom práve môžeme definovať ako legislatívne

provizórium, ktoré ,,...vzniklo tým, že sa diskontinuita predchádzajúceho štyridsaťročného

právneho vývoja vo vtedajšom Česko – Slovensku neriešila začiatkom deväťdesiatych 2 ,,Právo verejné je zamerané na záujem rímskeho štátu, zatiaľ čo právo súkromné na záujem jednotlivcov.“ Domitius Ulpianus. 3 LAZAR, J. a kol. 2006. Občianske právo hmotné 1. Bratislava : Iura Edition, 2006. s. 30. 4 KUBÍČEK, P. – MAMOJKA, M. – PATAKYOVÁ, M. 2008. Obchodné právo. Bratislava : UK PrF vydavateľské oddelenie, 2008. s. 25. 5 HUDECOVÁ, E. – ĎURICA, M. 1992. Obchodné právo. Bratislava : Edičné stredisko, 1992. s. 9.

14

rokov konzekventne.“6 A teda občiansky zákonník z roku 1964 po mnohých novelizáciách

je naďalej primárnym prameňom nášho súkromného práva. Príprava rekodifikačných prác

na novom OZ vyústila do návrhov nového slovenského občianskeho zákonníka, ktoré

ponúkali dve riešenia:7 (a) splynutie obchodného a občianskeho práva alebo (b) úpravu

všetkých všeobecných súkromnoprávnych vzťahov v OZ, ktorých účastníkmi sú

akékoľvek subjekty (teda aj podnikatelia) s tým, že úpravu osobitných obligačných

obchodnoprávnych vzťahov, vznikajúcich výlučne len medzi obchodníkmi, je potrebné

ponechať v ObZ s právnou úpravou obchodných spoločností či družstva, prípadne ďalších

otázok.

V rámci úvah o budúcej rekodifikácii OZ napokon predsa len prevážilo riešenie (a),

spočívajúce v rozsiahlejšej komercionalizácii. Tá má viesť k tomu, že v ňom budú

upravené majetkové a iné súvisiace vzťahy súkromnoprávnej povahy v oveľa širšom

zábere, ako je tomu v súčasnosti, pričom do sféry obchodného zákonodarstva budú

vyčlenené vyslovene špeciálne obchodnoprávne vzťahy.

Tendencie ku komercionalizácii sú zrejmé aj v iných štátoch Európy (napr.

Taliansko, Portugalsko, Poľsko atď.), pričom sa prikláňajú ku ,,koncepcii, podľa ktorej sa

má posilniť postavenie ich občianskych zákonníkov tak, že majú obsahovať jednotnú

a základnú úpravu všetkých majetkových, osobitne však obligačných vzťahov, ktoré

v minulosti tvorili obsah ich obchodnoprávnych kódexov.“8

1.1 Vzťah občianskeho a obchodného práva

Na jednej strane; občianske právo je charakterizované ako ,,právne odvetvie, ktoré

všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vzťahy,

pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie a dispozičnú

autonómiu.“9 Na strane druhej; obchodné právo zas ,,predstavuje ucelený a kodifikovaný

súbor právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy vznikajúce v procese

6 LAZAR, J. 2006. Otázky kodifikácie súkromného práva. Bratislava : Iura Edition, 2006. s. 75. 7 KUBÍČEK, P. 2004. Teória obchodného práva. Prvé vydanie. Bratislava : UK PrF vydavateľské oddelenie, 2004. s. 23. 8 CIRÁK, J. a kol. 2008. Občianske právo. Všeobecná časť. Prvé vydanie. Šamorín : Heuréka, 2008. s.50. 9 LAZAR, J. a kol. 2006. Občianske právo hmotné 1. Bratislava : Iura Edition, 2006. s. 34.

15

obchodovania (podnikania) pri činnosti podnikateľských subjektov a ďalšie vzťahy

súvisiace s podnikaním.“10

V prvom rade je nevyhnutné podotknúť, že ide o najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie

odvetvia súkromného práva Slovenskej republiky. Najväčší význam v súkromnom práve

má práve vzťah oboch týchto odvetví. Aby obchodné právo mohlo nielen vzniknúť, ale

(ako špecifická úprava obchodných vzťahov) aj skutočne začať fungovať, muselo sa

súbežne s ním vytvoriť také právo, ktoré by vo vzťahu k obchodnému právu plnilo funkciu

právneho odvetvia, ktoré má všeobecný charakter.

Vzťah obchodného práva k občianskemu je veľmi osobitým z toho dôvodu, že obe

právne odvetvia sú súkromnoprávnej povahy (čo som vymedzila už vyššie) a upravujú

značné množstvo identických hmotnoprávnych i procesnoprávnych inštitútov. Pre

vymedzenie vzájomného vzťahu týchto dvoch právnych odvetví je (v zásade) primárne

potrebné uviesť ich predmet úpravy, a teda Občiansky a Obchodný zákonník, čomu sa

bližšie venujem v nasledujúcej podkapitole.

1.1.1 Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka

Občiansky a Obchodný zákonník sú dva nosné právne predpisy nášho súkromného

práva.11 Prepojenosť oboch zákonov je daná prakticky spoločným súkromnoprávnym

duchom týchto dvoch kódexov.12 Dá sa konštatovať, že sú postavené na skoro rovnakých

princípoch s tým, že ich pretavenie do normatívnej podoby a konkrétnych právnych

inštitútov je už vo viacerých detailoch odlišné, a to z dôvodu charakteru subjektov

právneho vzťahu a podstaty záujmu na vstupe do týchto právnych vzťahov.13

Pri legislatívnom vyjadrení vzťahu občianskeho práva (ďalej len ,,ObčP“)

k obchodnému právu (ďalej len ,,ObchP“) sa zákonodarca v roku 1991 priklonil k tomu, že

vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka založil na modelovej predstave vzťahu lex

specialis (ObZ) k lex generalis (OZ).

Predmet úpravy OZ sa nachádza v § 1 ods. 2 OZ: ,,Občiansky zákonník upravuje

majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami 10 MAMOJKA, M. a kol. 2005. Základy obchodného práva. Bratislava : PrF UMB, 2005. s. 10. 11 JAKÚBEKOVÁ. D. 1999. Rozdielnosť úpravy zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy v občianskom a obchodnom práve a problémy pri jej aplikácii v praxi. In Justičná revue. 1999, roč. 51, č. 6-7, s. 7. 12 VOJČÍK, P. 2010. Občianske právo hmotné 2. Košice : UPJŠ, 2010. s. 11. 13 MAMOJKA, M. – MAMOJKA, M. ml. 2006. Obchodné právo v systéme slovenského právneho poriadku. Prvé vydanie. Trnava : FMK UCM, 2006. s. 9.

16

a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto

občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.“ Touto vecnou pôsobnosťou sú upravené

spoločenské vzťahy, ktoré sú predmetom občianskoprávnej regulácie.

Ustanovenie § 1 ods. 1 ObZ zas stručne vymedzuje svoj predmet úpravy: ,,Tento

zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné

vzťahy súvisiace s podnikaním.“ Odsek 2 spomínaného zákona hovorí o tom, že: ,,Právne

vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky

nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak

ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí,

a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“ Vyjadruje sa tu postavenie

ObZ ako špeciálnej úpravy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným

predpisom je OZ.

Na tomto mieste chcem spomenúť i problematiku dobrý mravov a analógie. Dobré

mravy sa uplatňujú ako norma ObchP a jeho prameň v prípadoch, kedy normy OZ

odkazujú na použitie týchto pravidiel. Ak teda vhodné normy OZ budú aplikované

v obchodnoprávnych vzťahoch v tých prípadoch, keď nie je možné vzniknutú otázku riešiť

podľa ObZ, potom sa bude aplikovať aj norma obsahujúca pravidlo dobrých mravov.

Analógia je ustanovená v § 853 OZ14; tu sa rieši problematika medzier v práve odkazom na

tie ustanovenia zákona, ktoré svojím obsahom a účelom majú najbližšie k posudzovaným

občianskoprávnym vzťahom (na rozdiel od dobrých mravov).15

Pri úprave právnych vzťahov medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom sa

vyskytujú tri možnosti:

• právne vzťahy, na ktoré sa vzťahuje ObZ v plnom rozsahu a aplikácia OZ

neprichádza do úvahy vôbec (napr. zmluva o úvere);

• právne vzťahy, ktoré sú síce upravené v ObZ, ale nie v celom rozsahu, a preto pri

nich prichádza do úvahy podporná aplikácia OZ (napr. zmluvná pokuta);

• právne vzťahy, ktoré OZ vôbec neupravuje, a teda aj na právny vzťah medzi

podnikateľmi je potrebné aplikovať OZ (napr. poistná zmluva).16

Vzťahy, ktoré sú typické práve len pre sféru podnikania a obchodu, upravuje najmä

ObZ. Vo vzťahu OZ a ObZ vyplýva aj podporná pôsobnosť OZ pre vzťahy upravené

14 ,,Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“ 15 PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s.5. 16 FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Epos, 2007. s. 35.

17

ObZ.17 Pre občianskoprávne vzťahy, vrátanie vzťahov medzi podnikateľom

a nepodnikateľom, platí platná právna úprava OZ. ObZ však pripúšťa, aby strany, na ktoré

sa inak ObZ nevzťahuje, podriadili svoj právny vzťah Obchodnému zákonníku. V tomto

prípade možno hovoriť o tzv. dohode o voľbe práva. Pokiaľ je ale účastníkom takejto

dohody nepodnikajúca fyzická osoba, musí táto dohoda spĺňať nasledujúce podmienky: (1)

nesmie smerovať k zhoršeniu právneho postavenia toho z účastníkov zmluvy, ktorý nie je

podnikateľom, lebo v opačnom prípade je zo zákona neplatná, (2) dohoda nesmie vylúčiť

tie zákonné ustanovenia, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľov.

Ukazuje sa, že vzťah OZ a ObZ je viacvrstvový; najväčšia miera samostatnosti

právnej úpravy ObZ sa prejavuje v tzv. komplexných a výlučných úpravách. Za

komplexnú úpravu sa považuje napr. zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, premlčania

záväzku, zániku záväzku splnením, kúpnej zmluvy na hnuteľné veci, zmluvy o dielo a pod.

Pod výlučnú úpravu sa podriaďuje napr. zmluva o tichom spoločenstve, zasielateľská

zmluva, zmluva o prevádzke dopravného prostriedku či banková záruka. Napriek existencii

osobitnej obchodnoprávnej úpravy v uvedených dvoch okruhoch, nie je možné úplne

vylúčiť uplatnenie všeobecnej občianskoprávnej úpravy (napr. bezdôvodné obohatenie,

náležitosti právneho úkonu alebo prípady absolútnej neplatnosti). Konštatujem, že v tomto

prípade ide teda o to, že právna úprava de lege lata vymedzuje obchodné záväzkové vzťahy

ako relatívne obchody18, absolútne obchody19 a absolútne neobchody20.

Súlad a vyváženosť medzi oboma právnymi úpravami narúša duplicita

v záväzkovo-právnej oblasti. Ak si k tomu ešte uvedomíme okolnosť že OZ v dôsledku

rozsiahlej novelizácie sa nevyznačuje potrebnou kompaktnosťou vnútornej štruktúry,

môžeme dôjsť k záveru, že v našom súkromnom práve síce vznikol navzájom prepojený

systém záväzkových právnych vzťahov spoluvytváraných občianskoprávnou

a obchodnoprávnou úpravou, avšak tento systém nemá požadovanú konzistentnosť, ako je

tomu napr. v súkromnom práve v Holandsku, Švajčiarsku či Rakúsku.

17 § 1 ods. 2 ObZ hovorí: ,,Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.“ 18 Je to charakterizované v ustanovení § 261 ods. 1 ObZ. 19 Pozri § 261 ods. 3 písm. a), b) ObZ – tu sú subjekty vymedzená zákonom; resp. § 261 ods. 3 písm. c) až e) ObZ – predmet záväzku je stanovený zákonom. 20 § 261 ods. 6 ObZ ustanovuje príkaz na použitie právnych noriem OZ na tie zmluvy, ktoré nie sú ako pomenované zmluvné typy uvedené v ObZ, ale upravuje ich OZ.

18

2 Pactum de contrahendo podľa Občianskeho zákonníka

,,Verbum ,,ex legibus“ sic accipiendum est: tam ex legum sententia quam ex

verbis.“21

Zmluva o budúcej zmluve sa v OZ nachádza v ustanovení § 50a, ktorého znenie je

nasledovné (tento paragraf však pomenovanie Zmluva o budúcej zmluve v sebe nenesie):

(1) ,,Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia

sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka

domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku

vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa

zmluva uzavrela.“22

Toto ustanovenie umožňuje účastníkom občianskoprávneho vzťahu uzatvoriť

Zmluvu o budúcej zmluve (ďalej len ,,ZoBZ“). Vzhľadom na svoj predbežný charakter,

ktorý vyplýva zo zákona, sa označuje taktiež aj ako predbežná zmluva. Je nevyhnutné

uvedomiť si, že nie je samostatným zmluvným typom, lebo sa viaže na inú zmluvu, ktorá

sa má v budúcnosti uzavrieť; faktom však ostáva, že obsah a náležitosti jednotlivých zmlúv

o budúcich zmluvách teda nevyhnutne závisia od toho, aká zmluva má byť v budúcnosti

uzatvorená. Primárnym účelom ZoBZ je teda zabezpečiť uzavretie zmluvy až

v budúcnosti, nakoľko zatiaľ (z rôznych dôvodov) nemožno dohodnúť celý obsah zmluvy.

Touto zmluvou možno uzatvoriť zmluvu pomenovanú23 či nepomenovanú24.

Predbežnú zmluvu (ZoBZ) je potrebné odlíšiť od prípravnej zmluvy (ďalej len

,,PZ“), lebo v prípade PZ nejde o dve zmluvy, ale o jednu, avšak, zatiaľ neúplnú, ktorá má

byť stranami v budúcnosti ešte doplnená.25 PZ teda vznikne už aj v štádiu rozpracovania,

a ak nebude doplnená, platí tak, ako bola pôvodne dohodnutá. Je uvedená v § 50b OZ,

21 ,,Slovo ,,podľa zákonov“ treba chápať takto: tak podľa zmyslu, ako aj podľa slov zákonov.“ Domitius Ulpianus. 22 KOLEKTÍV AUTOROV. 2012. Občiansky zákonník s judikatúrou. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 43 23 Máme na mysli zmluvné typy, ktoré sú uvedené v OZ. 24 § 51 OZ ustanovuje to, že účastníci právneho úkonu ,,môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“ 25 FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Epos, 2007. s. 187.

19

ktorý hovorí o tom, že: ,,Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa

účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne

najavo, zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.“

V praxi občas nastávajú tie situácie, kedy si účastníci zmluvného vzťahu dojednajú

vedľajšie dojednania kúpnej zmluvy, a to ZoBZ. Takéto ZoBZ, dojednané ako vedľajšie

ustanovenia26, sú zo zákona neplatné; potvrdzuje to aj rozhodovacia prax súdov.

2.1 Obligatórne náležitosti Zmluvy o budúcej zmluve

2.1.1 Okruh subjektov Zmluvy o budúcej zmluve

Zákon neobmedzuje okruh subjektov, ktoré ju môžu uzatvoriť. Dokonca ani

judikatúra nevylučuje, aby bola predbežná zmluva uzatvorená v prospech doposiaľ

neexistujúceho subjektu; taktiež je prípustné uzatvoriť túto zmluvu i v prospech tretej

osoby27 = ,,contractus in favorem tertii“ (pozri § 50 OZ).

ZoBZ môžu uzatvoriť iba osoby spôsobilé a zároveň na to oprávnené. Od

nadobudnutia právnej subjektivity, ktorá je podmienená narodením fyzickej osoby,

odlišuje OZ jej spôsobilosť na právne úkony. Týmto sa rozumie spôsobilosť svojím

konaním a vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti; teda konať

s právnymi účinkami. § 8 OZ ustanovuje: ,,(1) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými

právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne

úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. (2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením

osemnásteho roku.“28 Zákon v § 10 určuje podmienky, za akých možno prikročiť

k obmedzeniu alebo odňatiu spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

OZ priznáva právnu subjektivitu, teda spôsobilosť na práva a povinnosti, aj

právnickým osobám. Tie ako umelé právne útvary odvodzujú svoj vznik od osôb

fyzických; teda vznikajú na základe prejavu vôle jednej či viacerých fyzických osôb. § 18

OZ vymenúva právnické osoby a ustanovuje, že: ,,(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti

26 Pozri § 602 a nasl. OZ. 27 LAZAR, J. a kol. 2010. Občianske právo hmotné 2. Bratislava : Iura Edition, 2010. s. 20. 28 § ďalej pokračuje: ,,Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplané.“

20

majú aj právnické osoby.“ V nasledujúcich ustanoveniach zákona sa konkretizuje spôsob

zriadenia, konania, sídla i zániku či zrušenia PO.

Čo sa týka oprávnenia konania fyzickej osoby, každá koná sama za seba alebo sa

môže dať zastúpiť. Zákon to rieši cez zastúpenie na základe plnomocenstva

splnomocnencovi.29 Pri právnických osobách je to podpis osôb oprávnených konať za

právnickú osobu podľa obchodného registra. Ak má teda ZoBZ uzatvoriť splnomocnený

zástupca, musí byť k zmluve priložené plnomocenstvo udelené osobami oprávnenými na

jeho udelenie. Dokazuje to aj rozhodovacia prax súdov:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,NS SR“) ako dovolací súd dospel vo

svojom rozsudku z 15. 12. 2011 (sp. zn. 3 Cdo 160/2010) k záveru, že ZoBZ v predmetnej

spornej veci sa stala absolútne neplatným právnym úkonom, podľa § 39 OZ, vzhľadom na

tú skutočnosť, že bola na jednej strane uzatvorená s osobou, ktorá zmluvu v mene

predávajúcich podpísala, ale nemala splnomocnenie na tento úkon zo strany žalovaného č.

2, keďže žalovaný č. 1 a žalovaný č. 2 mali v úmysle previesť spoločne celú nehnuteľnosť

a žalobca mal taktiež v úmysle nadobudnúť obe nehnuteľnosti v celosti. Dovolací súd

v závere svojho odôvodnenia konštatoval, že vzhľadom na to, že ZoBZ je neplatná,

žalovaný č. 1 sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, preto správne odvolací súd mu

v zmysle § 457 OZ uložil povinnosť vydať žalobcovi na základe neplatného právneho

úkonu prevzaté plnenie v konkrétnej sume a zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie

úroku z omeškania.

2.1.2 Forma Zmluvy o budúcej zmluve

Predtým, ako sa budem zaoberať formou ZoBZ, je nevyhnutné definovať právny

úkon. Obsahuje ho § 34 OZ; je to ,,prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.“

Právny úkon je najdôležitejšia právna skutočnosť, ktorá spočíva v ľudskom konaní.

Tento pojem v sebe zahŕňa štyri zložky: (1) prejav vôle, (2) právne následky, ktorými sú:

vznik, zmena alebo zánik práv či povinností, (3) pričom prejav vôle musí byť dovolený

právnym poriadkom a (4) právne predpisy s ním skutočne musia spájať zamýšľané právne

následky.

29 Pozri § 31 a nasl. OZ.

21

A teda: (1) prejav vôle (forma) pri ZoBZ zo zákona obligatórne písomná; (2)

právne následky sú individuálne - podľa tej ktorej konkrétnej ZoBZ; (3) tento prejav vôle

musí byť OZ dovolený (obligatórnosť vyplýva z ust. § 50a ods. 1 OZ); (4) ak nie ZoBZ

urobená v tejto forme, spôsobuje to jej absolútnu neplatnosť, lebo ,,ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“30

Podmienka písomnosti zmluvy sa týka aj prípadov, keď samotná budúca zmluva písomnú

formu zo zákona nevyžaduje.31

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011 (sp. zn. 1 Cdo 191/2009) vo svojom

odôvodnení vyjadruje, okrem iného, to, že z definičných znakov právneho úkonu má

rozhodujúci význam prejav vôle a vznik právneho úkonu, lebo spočíva v jednote vôle a jej

prejavu. Pokiaľ by totiž vôľa neexistovala, nebol by ani právny úkon. Ten by nebol ani

vtedy, ak by nedošlo k jeho prejavu prostredníctvom vôle. Z uvedeného teda vyplýva, že

nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický

vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému následku. Existencia ,,vôle sa

pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t. j. okolností,

za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť

adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle, okrem

prípadu, ak by bol právnym úkonom prejavený a tým sa stal jeho súčasťou.“32

Vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže

k náležitostiam prejavu vôle; ,,prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t. j. ak sa

konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom a je

nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol (vadným slovným alebo iným

sprostredkovaním) jasné vyjadrenie tejto vôle.“33

Najvyšší súd ČR sa vo svojom rozhodnutí z 12. 12. 2010 (sp. zn. 25 Cdo

1741/1998) vyjadril, že ak zákon predpisuje pre ZoBZ písomnú formu, potom aj

plnomocenstvo splnomocnenca účastníka zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

k nehnuteľnostiam musí byť písomné. Zároveň musí obsahovať presné určenie

splnomocniteľa a splnomocnenca, musí byť označený predmet budúceho prevodu a musí

mať aj dojednanie o kúpnej cene.

30 § 40 ods. 1 OZ. 31 FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava : Eurokodex, 2011. s. 184. 32 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011; sp. zn. 1 Cdo 191/2009; s. 6. 33 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011; sp. zn. 1 Cdo 191/2009; s. 7.

22

2.1.3 Záväzok zmluvných strán dojednať budúcu zmluvu

Dohoda pactum de contrahendo zakladá medzi zmluvnými stranami kontraktačnú

povinnosť, a to, spravidla, na obidvoch stranách zmluvných subjektov; nemožno však

vylúčiť povinnosť len na strane jedného zmluvného subjektu.34 Táto povinnosť môže byť

v zmluve vyjadrená rôznym spôsobom, dokonca pre každého účastníka zmluvy odlišne.

Možno teda hovoriť o jednostranne alebo obojstranne zaväzujúcej predbežnej zmluve.

V závislosti od toho sa líšia aj práva účastníkov tohto zmluvného vzťahu a charakter

nárokov, ktoré môžu uplatňovať v súdnom konaní.

Ustanovenie § 50a OZ nebráni ani tomu, aby zámer uzavrieť v budúcnosti zmluvu

bol vyjadrený v ZoBZ pre oboch účastníkov taký, že jedna zo strán sa zaväzuje predložiť

v stanovenej dobe návrh zmluvy a druhá strana sa zaväzuje v rovnakej dobe ho potom

prijať. Spravovalo by sa to podľa ustanovenia § 43a OZ, ktorý hovorí o tom, že ,,prejav

vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám,

je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa

navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.“ V tomto prípade sú účastníci

oprávnení domáhať sa voči druhej strane iba konkrétnych vyhlásení vôle, ktoré pre seba

v ZoBZ jednotlivo dojednali; teda strane, ktorá na seba prevzala záväzok predložiť návrh

zmluvy, nemožno rozsudkom ukladať inú povinnosť ako tú, aby predložila návrh druhej

strane.35

Povinnosť uzavrieť zmluvu zaviazanej strane nastane v dobe, keď ju povinná strana

vyzve na uzavretie budúcej zmluvy. Výzva na uzavretie zmluvy sa považuje za návrh na

uzavretie hlavnej zmluvy podľa § 43a OZ. Tento návrh musí byť dostatočne určitý a musí

smerovať k uzavretiu zmluvy s určitým obsahom. Povinnosť uzatvoriť budúcu zmluvu je

obmedzená (a) časovo = ak v predbežnej zmluve je doba uzavretia hlavnej zmluvy určená,

oprávnená osoba musí žiadať do jedného roka od tohto termínu uzavretie hlavnej zmluvy,

lebo inak jej právo zanikne (pozri § 583 OZ); a (b) hospodársky36 = a to klauzulou rebus

sic stantibus (pozri výklad v podkapitole 2.3 Podstatná zmena okolností).

Záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu, a to predložiť alebo prijať návrh zmluvy, môže

byť viazaný aj na splnenie podmienky, od ktorej závisí, či táto povinnosť vznikne alebo

34 BABIAKOVÁ, E. a kol. 2007. Dohoda o budúcej zmluve : občianske právo. In Zo súdnej praxe. 2007, roč. 12, č. 5, s. 170. 35 FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Eurokodex, 2007. s. 184. 36 FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava : Eurokodex, 2011. s. 426.

23

nie.37 ZoBZ teda môže obsahovať i odkladaciu alebo rozväzovaciu podmienku, pričom je

podstatné uvedomiť si, že základným pojmovým znakom podmienky je, aby sa vzťahovala

na neistú skutočnosť (takú, o ktorej konajúci subjekt nevie, kedy sa splní).

2.1.4 Určenie doby v Zmluve o budúcej zmluve

Myslí sa tým doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná zmluva, a to takým

spôsobom, ktorý je nepochybný, určitý a zrozumiteľný, pričom sa nemusí viazať na

konkrétny dátum. Doba môže byť teda dojednaná priamo (konkrétny termín) alebo

nepriamo (prostredníctvom určitej podmienky).

Zmluvné strany si zároveň môžu v ZoBZ dojednať, od ktorého momentu začína

táto doba plynúť; ak tak nespravia, platí domnienka, že doba začína plynúť od uzavretia

zmluvy. ,,Dojednanú dobu uzavretia definitívnej zmluvy môžu účastníci zmluvy o budúcej

zmluve predĺžiť.“38

Tým, že ide o podstatnú náležitosť ZoBZ, bez nej je zmluva neplatná. Mali by na to

myslieť obe zmluvné strany pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve, lebo veľakrát

nastáva situácia, že jednotlivé strany zmluvy sa pokúšajú domôcť práva, o ktorom si

myslia, že im zo zákona alebo z konkrétnej dojednanej zmluvy vyplýva. Zákon ukladá

účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe

v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ktorého

ochranu žiadajú, skutočne existuje.39 Zákon teda účastníkom konania ukladá aj tzv.

dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať

pravdivosť uplatnených tvrdení. Dôkazné bremeno nesie účastník, pokiaľ chce byť

úspešný v konaní; musí preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré

môžu pre neho privodiť priaznivý výsledok. Je zaujímavé, že dôkazné bremeno sa netýka

vždy výsledku celého konania, ale môže sa týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia

významného pre rozhodnutie súdu, čo je nesmierne dôležité uvedomiť si. Pre určenie toho,

kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého

žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného.

37 Pozri bližšie § 36 OZ, ktorý hovorí o podmienkach. 38 FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava : Eurokodex, 2011. s. 423. 39 Pozri § 79 ods. 1 a 101 ods. 1 OSP.

24

2.1.5 Podstatné náležitosti budúcej zmluvy

ZoBZ musí obsahovať podstatné obsahové náležitosti tej zmluvy, ktorá má byť

ZoBZ uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona pri

jednotlivých zmluvných typoch (ak ide o zmluvu pomenovanú či nepomenovanú - pozri

pozn. pod čiarou č. 23) alebo môžu vyplývať aj z dohody účastníkov zmluvného vzťahu.

Podstatné náležitosti jednotlivých zmluvných typov sú rôzne, avšak presne

formulované pri tej ktorej právnej úprave konkrétneho zmluvného typu. Čo sa týka

vedľajších náležitostí, tie môžu byť doplnené z príslušných zákonných ustanovení. Je

nevyhnutné uvedomiť si, že strana, ktorá uzatvára budúcu zmluvu, nemôže sama

jednostranne dopĺňať vedľajšie ustanovenia zmluvy, lebo ju tvorí na základe predbežnej

zmluvy, a teda sa jej musí držať. Táto budúca zmluva zároveň ako právny úkon musí

taktiež spĺňať všeobecné náležitosti právny úkonov podľa § 34 a nasl. OZ.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 4 Cdo 146/1999) vyjadril, že

,,podmienkou platnosti zmluvy o budúcej zmluve je aj to, či je jej obsahom dohoda

o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli

aspoň spôsob ich určenia.“

Čo sa týka Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ak je v nej napr.

uvedené, že budúca predávajúca sa zaväzuje predať budúcemu kupujúcemu určitú

nehnuteľnosť napr. v lehote do 15 dní od povolenia vkladu zmluvy správou katastra, ide

len o návrh. Pre platné uzatvorenie zmluvy je potrebné jej prijatie kupujúcim (budúcim

kupujúcim), teda prejav, že predmet kúpy kupuje. Toto prehlásenie musí byť výslovné

a musí byť zachytené v písomnej podobe na tej istej listine. Takýto prejav nemôže byť

nahradený tým, že je urobený mlčky alebo tým, že by zmluvu podpísal a zaplatil

dohodnutú kúpnu cenu; dokonca ani tým, že by k odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy

došlo už pri podpise ZoBZ. Absenciu vôle kupujúceho nemožno odstrániť ani pomocou

interpretačného ustanovenia § 35 OZ; teda pomocou výkladu vôle nemožno nahrádzať či

dopĺňať vôľu, ktorá nebola prejavená.40

,, ...okolnosť, že v kúpnej zmluve sa účastníci dohodli na nižšej kúpnej cene ako

v zmluve o budúcej zmluve, nerobí kúpnu zmluvu (ktorá inak spĺňa všetky formálne

i obsahové náležitosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností požadované zákonom)

neplatnou, pretože z okolností prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia ako aj žalovaní

40 BABIAKOVÁ, E. a kol. 2009. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve. In Zo súdnej praxe. 2009, roč. 14, č. 1, s. 8-9.

25

chceli svojim prejavom vôle v kúpnej zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto

prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú... .“41

Na ustanovenie § 50a ods. 1 OZ, ak sa jedná o budúcu kúpnu zmluvu, nadväzuje

§ 588 OZ; to znamená - zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy musí mať aj tie

podstatné náležitosti, ktoré obsahuje kúpna zmluva. Na uzatvorenie takejto dohody je

potrebné, aby sa jej účastníci dohodli o predmete zmluvy a jeho cene, pričom v zmluve

o budúcej zmluve nestačí iba to, že ,,celková suma za odpredané nehnuteľnosti bude

stanovená stranami pri podpísaní samotnej kúpnej zmluvy podľa platných právnych

predpisov o cenách.“42

Ak sa má v budúcnosti uzatvoriť zmluva, ktorá sa týka prevodu nehnuteľnosti,

musí byť individualizácia nehnuteľností v ZoBZ vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby

bolo aj tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sa budú prevádzať; a teda

v tomto prípade sa použije pri ZoBZ i katastrálny zákon. V prípade potreby, ak sa napr. má

kupovať iba oddeľovaná časť pozemku, je potrebné pripojiť aj geometrický plán.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 30. 10. 2000 (sp. zn. 29 Cdo 2098/1999) uvádza, že v

zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je predmet kúpnej zmluvy určitý, pokiaľ neurčuje

presnú identifikáciu prevádzanej časti pozemku s odkazom na geometrický plán.

Judikatúra súdov občas pristupuje k vymedzeniu predmetu budúcej zmluvy

voľnejšie. Zaujímavé je uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. 10. 2002 (sp. zn.

1414/2002), lebo hovorí o tom, že ZoBZ týkajúca sa prevodu nehnuteľností musí byť

uzatvorená písomne a musí obsahovať vymedzenie predmetu prevodu a kúpnej ceny,

pričom prejavy účastníkov však nemusia byť na tej istej listine.43

Zákon nevylučuje ani uzatvorenie kúpnej zmluvy v ZoBZ, ktorej predmetom má

byť byt, ktorého vlastníkom sa má nájomca stať až v budúcnosti. Takáto zmluva sa

nepovažuje za neplatnú len preto, že ju uzatvoril nevlastník, teda nájomca. Ten dobrovoľne

obmedzuje svoje vlastnícke právo, ktoré má v budúcnosti nadobudnúť. ,,Toto obmedzenie

je podmienené tým, že dôjde k prevodu vlastníctva bytu na nájomcu a tým vylučuje

nakladanie s bytom tak, aby ho bolo možné predať inému ako v zmluve o budúcej zmluve

označenému subjektu.“44

41 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011; sp. zn. 1 Cdo 191/2009. 42 BABIAKOVÁ, E. 1996. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. In Zo súdnej praxe. 1996, roč. 2, č. 6, s. 126. 43 Tu dávame do pozornosti, že § 46 ods. 2 druhá veta OZ hovorí: ,,Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.“ 44 FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava : Eurokodex, 2011. s. 426.

26

2.2 Nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím a právo na

náhradu škody

Platne uzatvorená ZoBZ zakladá jednému alebo všetkým jej účastníkom právo

domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy na súde. Žalobu, ktorou sa účastník konania

domáha, aby sa vyhlásenie vôle nahradilo súdnym rozhodnutím, možno podať do jedného

roka od uplynutia doby dohodnutej na uzavretie ZoBZ.

Polemiky na tému, či v tomto prípade ide o prekluzívnu alebo premlčaciu lehotu,

nemajú svoje opodstatnenie vzhľadom na tú skutočnosť, že k zániku dochádza uplynutím

doby. Na zánik tohto práva prihliada súd ex offo, teda i bez námietky žalovaného.45

Oprávnená strana sa domáha splnenia zmluvného záväzku voči strane povinnej

prostredníctvom ustanovenia § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

,,OSP“)46 tak, aby právoplatný rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle toto vyhlásenie vôle

nahradil (§ 161 ods. 3 OSP) a medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva.47

Zmyslom inštitútu ZoBZ je uzatvorenie hlavnej zmluvy; nie jej neuzatvorenie. Ak

k tomu dobrovoľne nedôjde, poskytne zmluvnej strane ochranu súd. Súčasťou petitu

žaloby bude obsah budúcej zmluvy. Súd má nielen právo, ale aj povinnosť (vyplývajúce

mu z § 50a ods. 2 OZ) nahradiť vyhlásenie vôle súdnym rozhodnutím. V prípade, ak do

jedného roka sa hlavná zmluva neuzavrie, a ani oprávnená strana nepodá žalobu

o nahradenie súhlasu s uzavretím zmluvy, právo oprávneného účastníka uplynutím tejto

lehoty zanikne vzhľadom na to, že ide o preklúziu v zmysle ustanovenia § 583 OZ.

Právoplatné rozhodnutie súdu (ak súd žalobe vyhovie) nahrádza zmluvné

vyhlásenie povinnej strany a medzi zmluvnými stranami reálne vznikne zmluva. Inými

slovami povedané, žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle je právnym nástrojom, ktorý

umožňuje oprávnenému subjektu uzatvoriť zamýšľanú zmluvu v prípade, ak to povinný

subjekt odmieta, teda porušuje svoju kontraktačnú povinnosť.48

Súdy však nie vždy rozhodnú v prospech navrhovateľa, a teda nie vždy nahradia

chýbajúce vyhlásenie vôle, napr. aj vtedy, ak sa preukáže, že ZoBZ nevznikla zákonným

spôsobom. Napr. Najvyšší súd SR zamietol dovolanie žalobcu rozsudkom vo veci

o nahradenie vyhlásenia vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a iné (sp. zn. 6 Cdo 95/2011)

45 VOJČÍK, P. a kol. 2010. Občiansky zákonník. Bratislava : Iura Edition, 2010. s. 183. 46 Žaloba má charakter žaloby na splnenie povinnosti. 47 FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Eurokodex, 2007. s. 186. 48 FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava : Eurokodex, 2011. s. 429.

27

vzhľadom na záver, že žalobca nepreukázal, že určitý právny vzťah, o ktorého ochranu

žiada, skutočne existuje; teda nepreukázal, že zmluva o budúcej zmluve v takej podobe,

v akej z nej žalobou vyvodzuje uplatnené právo, vôbec vznikla.

Ods. 2 druhá veta § 50a OZ zakotvuje aj právo na náhradu škody. Bez ohľadu na to

či k uzatvoreniu zmluvy dôjde alebo nie, toto právo nezaniká. Nárok nezaniká ani vtedy či

sa žaloba podala alebo nie. K premlčaniu tohto nároku dôjde podľa § 106 OZ, ktorý sa

vzťahuje na všeobecnú premlčaciu lehotu. Ten hovorí o tom, že právo na náhradu škody sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá (subjektívna lehota). Najneskôr sa však premlčí za tri roky; ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;

to však neplatí pri škode na zdraví (objektívna lehota).

Najvyšší súdu SR vo svojom rozsudku z 27. 01. 2004 (sp. zn. 25 Cdo 695/2003)

v rámci odôvodnenia uvádza, že osoba, ktorá poruší záväzok predať nehnuteľnosť,

zodpovedá druhému účastníkovi ZoZB za škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti so

zabezpečením finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti; vrátane toho, že nahradil

svojmu veriteľovi, teda tretej osobe, škodu, ktorá mu vznikla tým, že dojednaná pôžička

nebola čerpaná.

2.3 Podstatná zmena okolností

Ustanovenie § 50a ods. 3 OZ predvída premenlivosť práv a povinností

vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov a pripúšťa prostredníctvom klauzuly ,,rebus sic

stantibus“ zánik záväzku uzatvoriť ZoBZ. Záväzok na uzatvorenie konečnej zmluvy

zaniká zmenou okolností, za ktorých bola ZoBZ uzatvorená. Zmena okolností však musí

byť taká závažná, že od účastníka ZoBZ nemožno spravodlivo požadovať, aby konečnú

zmluvu uzatvoril. A teda nejde o akúkoľvek zmenu.

Záväzok uzatvoriť konečnú zmluvu zo zákona zaniká, ak od povinného nemožno

spravodlivo požadovať jej uzavretie. Táto zákonná klauzula sa uplatní, ak: (a) ide

o podstatnú zmenu podmienok/okolností (napr. dôjde k zničeniu bytu) a (b) tieto nastanú

až po uzatvorení ZoBZ. Čo sa týka časového rozpätia, môže k tomu dôjsť kedykoľvek,

28

napr. aj hneď po uzavretí ZoBZ, ale aj v priebehu súdneho sporu, predmetom ktorého je

nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím.49

Okrem tohto dôvodu môže záväzok zo ZoBZ zaniknúť aj z iných dôvodov; napr.

z novej dohody zmluvných strán alebo pre nemožnosť plnenia podľa § 575 OZ50, alebo ak

dôjde k splynutiu strán zmluvy (pozri § 584 OZ).

V súvislosti s týmto zákonným ustanovením51 je potrebné prihliadnuť na pravidlo

obsiahnuté v § 3 OZ, ktoré zakotvuje jednu zo svojich základných zásad; menovite to, že

,,výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.“ A teda nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu.

Podstatné a nemenné však ostáva to, že tieto okolnosti treba skúmať jednotlivo

a diferencovane s prihliadnutím na okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu.; preto

v ostatnej časti tejto kapitoly uvádzame niekoľko prípadov z praxe:

Súdna prax za podstatnú zmenu pomerov považuje aj skutočnosť, že vec, ktorej sa

budúca zmluva týka, bola po uzatvorení ZoBZ poškodená (pozri rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR z 27. 10. 2010, sp. zn. 33 Cdo 180/2008).

Najvyšší súd SR ako súd dovolací v právnej veci navrhovateľov proti odporkyni

o povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu vo svojom rozsudku (sp. zn. 2 Cdo 46/2010) uvádza,

že pri uzatváraní zmluvy svoju vôľu prejavujú jedine účastníci zmluvy, ktorí sa zároveň

dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy. Ak však po uzatvorení ZoBZ dôjde ku

skutočnosti, že jeden z týchto účastníkov stratí právnu spôsobilosť, je potrebné

konštatovať, že došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých vychádzali účastníci pri jej

uzatváraní, a teda zanikol záväzok druhej zmluvnej strane uzavrieť riadnu zmluvu.

Navrhovatelia ako právni nástupcovia po zomrelom R. B., ktorý v ZoBZ vystupoval ako

budúci kupujúci, sa teda nemôžu domáhať uloženia povinnosti odporkyni uzavrieť s nimi

kúpnu zmluvu k bytu, ktorý mal byť predmetom budúcej zmluvy, lebo právo účastníkov

ZoBZ nie je čisto majetkovým právom, ale možno hovoriť o osobno-majetkovom práve

(ktoré sa svojím charakterom blíži k tomuto právu) a na dedičov neprechádza.

Ako prípad nemožnosti plnenia súdna prax považuje napr. aj situáciu, keď

oprávnená povinná osoba prevedie predmet záväzku na tretiu osobu (pozri rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR z 28. 03 .2000, sp. zn. 33 Cdo 1804/1998).

49 Pozri § 161 ods. 3 OSP. 50 Ak dôjde k zániku, strate alebo zničeniu veci, ktorá má byť predmetom budúcej zmluvy. 51 § 50a ods. 3 OZ.

29

3 Pactum de contrahendo podľa Obchodného zákonníka

,,Qui aliud dicit, quam vult, neque id dicit, quod vox significat, quia non vult,

neque id quod vult, quia id non loquitur.“52

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (ďalej len ,,ZoUBZ“) bola známa už v rímskom

práve ako pactum de contrahendo, kde sa dôsledne rozlišovalo medzi pactom (dohoda)

a contractus (zmluva). Postupom času sa táto diferenciácia medzi uvedenými pojmami

stratila, ale inštitút ZoUBZ ostal známy dodnes. Zachoval ho aj skôr platný Hospodársky

zákonní, a taktiež bol upravený i v Zákonníku medzinárodného obchodu.53

Zmyslom inštitútu ZoUBZ (prípravnej zmluvy) je zabezpečiť si záväznosť

predzmluvných rokovaní v tom zmysle, že jedna alebo obe strany preberú na seba

povinnosť uzatvoriť budúcu, tzv. realizačnú zmluvu. Osobitosť ZoUBZ spočíva

v predmete záväzku, ktorý z nej vyplýva; je to povinnosť uskutočniť právny úkon, teda

uzavrieť budúcu zmluvu.54

Ak ZoUBZ uzatvárajú podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou,

bude sa spravovať ustanoveniami ObZ; to platí aj v prípade, ak by bol predmetom zmluvy

záväzok uzatvoriť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená OZ.55 Teda niet pochýb

o tom, že ak je predmetom povinnosti kontrahovať relatívny obchodný záväzkový vzťah

(§ 261 ods. 1 a 2 ObZ) alebo absolútny (§ 261 ods. 3 ObZ), zmluva o budúcej zmluve sa

bude spravovať právnou úpravou ObZ.

ZoUBZ predstavuje samostatnú právnu úpravu obchodno-záväzkových vzťahov,

a teda nemá žiadnu väzbu na úpravu ZoBZ v OZ.56 Obchodnoprávna úprava ZoUBZ má

prevažne dispozitívnu povahu. Nebolo by vhodné túto zmluvu konštruovať ako typ zmluvy

– dôvod je jednoduchý – zmluvné typy sú kategorizované podľa vymedzeného okruhu

obchodovania a ZoUBZ sa upína na budúcu zmluvu o plnení, t.j. na konkrétny typ

zmluvy.57

52 ,,Kto vraví niečo iné, než čo chce, nehovorí ani to, čo povedané slovo znamená, pretože to nechce; ale ani to, čo chce, pretože to nehovorí.“ Iulius Paulus 53 PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s. 789. 54 KRÁLIK, J. – ŠMÁTRALA, M. 2004. Základy obchodného práva. Bratislava : Veda, 2004. s. 74. 55 FEKETEOVÁ, A. 1998. Zmluva o budúcej obchodnej zmluve. In Mzdy a financie. 1998, roč. 5, č. 3-4, s. 95. 56 ŠKRINÁR, A. a kol. 2012. Obchodné právo. Plzeň : Aleš Čenek, 2012. s. 219. 57 SUCHOŽA, J. a kol. 2009. Obchodné právo. Bratislava : Iura Edition, 2009. s. 701.

30

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy sa v našom právnom poriadku v rámci

obchodného práva nachádza v štyroch paragrafoch v ObZ, ktorých znenie je nasledovné:

§ 289

(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany

uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený

aspoň všeobecným spôsobom.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

§ 290

(1) Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo

ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

(2) Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže

oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená

v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku

uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže

oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene

odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

§ 291

Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu

strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak

chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba určená

stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplniť

chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach

sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.

§ 292

(1) Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy,

pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí

budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

(2) Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve

a nárok na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného

roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy

podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu.

Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391

a nasl. tohto zákona.

31

(3) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú

stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

(4) Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve

zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu

zmluvy (§291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.

(5) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká,

ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej

miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu

uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností

oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

3.1 Podstatné náležitosti Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy

3.1.1 Písomná forma zmluvy

Pre platnosť uzatvorenia ZoUBZ zákonodarca stanovil písomnú formu.58 OZ

v ustanovení § 40 určuje formu prejavu vôle konajúceho subjektu, pričom vychádza zo

zásady bezformálnosti právnych úkonov a písomné či iné formy predpisuje len v podobe

a v rozsahu výnimky z tejto zásady. Ak zákon vyžaduje písomnú formu, ide v tomto

prípade o zákonnú, teda obligatórnu formu právneho úkonu, od ktorej sa účastníci tohto

právneho úkonu nemôže odchýliť. Ak by sa odchýlili, malo by to za následok neplatnosť

právneho úkonu pre nedostatok formy (pozri § 39 OZ). Je dôležité uvedomiť si, že

písomná forma platí obligatórne aj v prípade akejkoľvek zmeny či doplnenia už existujúcej

ZoUBZ.

Zákonnú formu právneho úkonu zákon predpisuje z rôznych dôvodov, napr. preto,

aby sa zabezpečila možnosť spoločenskej kontroly právnych úkonov súdmi alebo aby sa

obsah právneho úkonu stal prístupný tretím osobám, alebo aj preto, aby sa v prípade sporu

dokázal obsah a platnosť právneho úkonu.59

58 KOLEKTÍV AUTOROV. 2010. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava : Nová práca, 2010. s. 464. 59 FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava : Eurokodex, 2011. s. 286.

32

ZoUBZ musí obsahovať všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti

budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam

právnych úkonov stanovených v ustanoveniach § 34 a nasl. OZ. Medzi významné

požiadavky teda patria náležitosti vôle aj jej prejavu. Náležitosti prejavu vôle sú

zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch i forma prejavu. Vychádzajúc

z uvedeného, dovolací súd60 dospel k záveru, že ZoUBZ s predmetom záväzku uzavrieť

v budúcnosti zmluvy o prevode nehnuteľných vecí, museli mať rovnaké formálne

náležitosti, aké si vyžadovalo uzavretie platnej kúpnej zmluvy; vrátane postupu jej

uzatváraní, t.j. ZoUBZ mali okrem predsedu predstavenstva podpísať aj všetci ďalší

členovia predstavenstva a dozornej rady, pričom všetky podpisy na týchto zmluvách mali

byť úradne overené.

3.1.2 Určenie doby na uzavretie budúcej zmluvy

,,Prvou požiadavkou na podstatný obsah zmluvy je dohoda o čase, kedy má byť

budúca zmluva uzavretá.“61 Bez tejto dohody nemožno hovoriť o vzniku ZoUBZ.

Dojednanie termínu uzatvorenia budúcej zmluvy, teda dohoda o tom, kedy bude

realizačná zmluva zmluvnými stranami uzatvorená, je obvyklou náležitosťou ZoUZB. Na

zachovanie požiadavky právnej istoty je vhodné, aby v rámci obsahovej úpravy ZoUBZ

bol výslovne zakotvený dátum jej uzatvorenia.62 Ak by to absentovalo, dochádzalo by

k aplikácii pravidla transponovaného v zákonnom ustanovení § 290 ods. 1 ObZ, podľa

ktorého zaviazaná zmluvná strana je povinná uzatvoriť zmluvu bez zbytočného odkladu po

tom, čo ju na to vyzvala oprávnená zmluvná strana.63

Určenie doby treba v ZoUBZ ,,precizovať tak, aby nevznikli pochybnosti o tom,

pričom je dôležité vymedziť najmä časové limity tejto doby.“64 Ak je povinnosť uzatvoriť

budúcu zmluvu viazaná na určitú lehotu, je vhodné, aby sa v zmluve určil aj začiatok jej

plynutia; v opačnom prípade by bol týmto okamihom vznik zmluvy. Ide o prekluzívnu

lehotu, na čo treba taktiež myslieť (pozri § 292 ods. 3 ObZ).

60 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2009; sp. zn. 5 Cdo 42/2007; s. 8. 61 OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 103. 62 JAKUBOVIČ, D. 2005. Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2005, roč. 6, č. 5, s. 44. 63 JAKUBOVIČ, D. 2008. Obchodnoprávna zmluva – 2 časť: Obchodná verejná súťaž a zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2008, roč. 9, č. 1-2, s. 110. 64 SUCHOŽA, J. a kol. 2009. Obchodné právo. Bratislava : Iura Edition, 2009. s. 702.

33

ZoUBZ musí mať stanovenú lehotu, kedy má byť budúca zmluva uzatvorená.

Obligatórne náležitosti vyžadované v ust. § 289 ObZ nemožno nahradiť v ZoUBZ

dohodou účastníkov zmluvy inak, ako to ukladá ObZ. Ďalšie podmienky záväzkového

vzťahu, ktoré zmluvné strany považujú za dôležité, si môžu dohodnúť na princípe

zmluvnej voľnosti.65

Povinnosť zaviazanej strany pristúpiť k uzatvoreniu budúcej zmluvy sa aktivuje,

len čo bola uplatnená výzva oprávnenej strany smerujúca k uzavretiu zmluvy. Ak

oprávnená strana výzvu zaviazanej strane odoslala a zároveň ju vyzvala na uzatvorenie

zmluvy, má to ten následok, že zaviazaná strana musí výzvu rešpektovať a zároveň

i akceptovať návrh na uzavretie zmluvy. Je teda nevyhnutné uvedomiť si, že určenie doby,

v ktorej bude budúca zmluva uzatvorená, má svoj význam z hľadiska uplatňovania si práva

na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom či osobou určenou v zmluve, a taktiež aj nároku

na náhradu škody.

Záväzok uzatvoriť realizačnú zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve

zaviazanú zmluvnú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v ZoUBZ.66

3.1.3 Predmet plnenia budúcej zmluvy

Problém určenia predmetu budúcej zmluvy podľa niektorých autorov vyvoláva

viaceré otázky. Snaha o presné kontúry a vyšší stupeň spresnenia takého predmetu by

odôvodnili nastolenie otázky, prečo uzatvoriť ZoUBZ, keď predmet budúcej zmluvy je

vymedzený a určený do takej miery, že strany môžu priamo uzatvoriť budúcu, teda

realizačnú zmluvu a nemusia si komplikovať situáciu uzavieraním prípravnej zmluvy.67

Z doteraz povedaného teda vyplýva, že miera spresnenia predmetu plnenia bude o niečo

nižšia, ako je to pri zmluvách o plnení. Koniec koncov, všetko závisí od konkrétnych

okolností toho ktorého prípadu a záujmu zmluvných strán.

Aj v obchodnoprávnych záväzkoch (rovnako ako v občianskoprávnych) musí byť

obsah budúcej zmluvy (jej predmet) určený predovšetkým s ohľadom na podstatné

obsahové náležitosti, bez ktorých zmluva nemôže vzniknúť; je to logické a podmienené

65 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 05. 2009; sp. zn. 6 Obdo 37/2008; s. 8. 66 JAKUBOVIČ, D. 2006. Neplatnosť a odporovateľnosť právnych úkonov, Verejná obchodná súťaž, Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2006, roč. 7, č. 12, s. 41. 67 SUCHOŽA, J. a kol. 2009. Obchodné právo. Bratislava : Iura Edition, 2009. s. 702.

34

tým, že už z prípravnej zmluvy musí byť zrejmé, aká zmluva sa má v budúcnosti

uzatvoriť.68

Zákon síce dáva stranám širokú možnosť konkretizovať budúci predmet plnenia až

v realizačnej zmluve, ale výslovne vyžaduje, aby predbežná zmluva obsahovala určenie

predmetu budúcej zmluvy aspoň všeobecným spôsobom, a teda vymedzeným do takej

miery, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo má byť predmetom budúcej zmluvy.69

Je to podmienené tým, že už zo samotnej prípravnej zmluvy musí byť zrejmé, aká

zmluva má byť v budúcnosti uzatvorená. Nevyžaduje sa však presné určenie predmetu

plnenia a obsahu realizačnej zmluvy. V konečnom dôsledku je to i pojmovo vylúčené,

nakoľko v opačnom prípade by nešlo o ZoUBZ ale o definitívny kontrakt, ktorý by

nezakladal záväzok na uzatvorenie inej zmluvy, ale priamy právny nárok na riadne plnenie

realizačnej zmluvy, ktorá by bola takto už dostatočným spôsobom platne uzatvorená.

Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť aj na iných ako podstatných obsahových

náležitostiach, podľa toho, na čom majú zmluvné strany záujem.

Všeobecne možno konštatovať, že požiadavku ustanovenú zákonom ohľadom

predmetu plnenia budúcej zmluvy treba chápať tak, že ak realizačná zmluva bude zmluvou

inominátnou, pôjde o spätosť s ustanovením § 269 ods. 2 (dostatočné určenie predmetu

záväzku), a ak pôjde o konkrétny zmluvný typ, teda zmluvu pomenovanú, požiadavka

určenia predmetu plnenia aspoň všeobecným spôsobom znamená spätosť so základným

ustanovím, teda s podstatnými časťami jednotlivých typov zmlúv.70

3.1.4 Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu

,,Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu možno označiť aj za kontraktačnú povinnosť.“71

Na začiatku vzniku tejto povinnosti je dohoda, pričom povinnosť spočíva na

konsenzuálnom základe. Kontraktačnú povinnosť možno dohodnúť, teda konštruovať buď

ako jednostrannú (vzťahuje sa len na jednu stranu záväzkového vzťahu) alebo obojstrannú,

68 JAKUBOVIČ, D. 2005. Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2005, roč. 6, č. 5, s. 44. 69 OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 103. 70 PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s. 790. 71 SUCHOŽA, J. a kol. 2009. Obchodné právo. Bratislava : Iura Edition, 2009. s. 702.

35

dvojstrannú (týkajúcu sa oboch zmluvných strán). V prvom prípade je potom nevyhnutné

definovať si, ktorý účastník zmluvy je takto povinný.72

Povinnosť uzatvoriť zmluvu nie je pojmovo spätá s oprávnením domáhať sa jej

uzatvorenia. Podľa toho, či je v konkrétnom prípade dojednaný synalagmatický alebo

asynallagmatický záväzok, môžeme hovoriť o predbežnej zmluve dvojstrannej alebo

jednostrannej. Na druhej strane ani pri jednostrannej predbežnej zmluve nie je možné

ignorovať fakt, že tu existuje záväzok oboch zmluvných strán na spolupôsobenie pre

dosiahnutie zamýšľaného výsledku, lebo uzatvorenie zmluvy je z pojmového vymedzenia

charakterizované ako dvojstranný právny úkon.

Vznik alebo trvanie záväzku je možné viazať i na splnenie podmienok, a to

odkladacích alebo rozväzovacích v zmysle ustanovenia § 36 OZ. Podmienka je vedľajšie

ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa jeho následky (vznik, zmena, zánik práv či

povinností) robia závislými od skutočnosti, o ktorej konajúce zmluvné strany nevedia, či sa

splní. Tým, že zákon umožňuje subjektom práva podmieňovať právny úkon, rozširuje ich

súkromnú autonómiu, lebo zmluvné strany môžu právny úkon urobiť závislým na neistej

budúcej skutočnosti.73

Zmluva, ktorá má byť v budúcnosti uzatvorená, sa označuje ako realizačná zmluva.

Vzhľadom na právne následky ZoUBZ, z ktorej povahy vyplýva povinnosť a oprávnenie

uzatvoriť v budúcnosti určitú zmluvu, sa pactum de contrahendo zaraďuje medzi zmluvy

prípravné. A teda je nevyhnutné striktne diferencovať zmluvu prípravnú a zmluvu

realizačnú, a to nielen v rámci právneho významu, ale aj právnych dôsledkov. O prípravnej

zmluve možno teda hovoriť v tom prípade, keď hlavná, realizačná zmluva nie je

uzatvorená.74 Výslovné pomenovanie budúcej zmluvy nie je podmienkou, ale je

nevyhnutné, aby z jej obsahu bolo aspoň cez interpretáciu nepochybne zistiteľné, o aký typ

realizačnej zmluvy teda pôjde. Nie je prípustné robiť inominátnu zmluvu za situácie, keď

je pre určitú skupinu vzťahov predpísaný konkrétny zmluvný typ. Ak je takýto zmluvný

typ upravený, je nevyhnutné v záujme platného uzatvorenia ZoUZB splniť požiadavky na

jej obligatórny obsah.75

72 JAKUBOVIČ, D. 2008. Obchodnoprávna zmluva – 2 časť: Obchodná verejná súťaž a zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2008, roč. 9, č. 1-2, s. 110. 73 FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava : Eurokodex, 2011. s. 251. 74 JAKUBOVIČ, D. 2008. Obchodnoprávna zmluva – 2 časť: Obchodná verejná súťaž a zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2008, roč. 9, č. 1-2, s. 109. 75 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 05. 2009; sp. zn. 6 Obdo 37/2008; s. 4.

36

3.2 Výzva na uzavretie budúcej zmluvy

,,Čo sa týka otázky práv a povinností zmluvných strán, oprávnená zmluvná strana

sa môže domáhať uzatvorenia zmluvy prostredníctvom výzvy...“76 Túto výzvu realizuje

oprávnená strana voči strane zaviazanej v súlade s obsahom ZoUBZ v zmysle ustanovenia

§ 290 ods. 1 ObZ; a to v dobe, ktorá je určená v zmluve.

,,Povinnosť uzavrieť zmluvu (...) je podmienenou povinnosťou (...) viaže sa na

splnenie povinnosti oprávnenej strany, ktorá spočíva vo výzve na uzavretie zmluvy. Z toho

vyplýva, že povinnosť zaviazanej strany dať ofertu vzniká až ako dôsledok výzvy

oprávnenej strany.“77

Výzva na uzavretie zmluvy môže byť už samotným návrhom zmluvy, ktorá sa má

uzatvoriť; v tomto prípade musí mať náležitosti návrhu na uzavretie príslušnej zmluvy.

Výzva oprávnenej zmluvnej strany je jednostranným právnym úkonom, ktorý musí mať

náležitosti ustanovené v § 37 OZ. Predovšetkým musí byť určitá a musí byť z nej zrejmé,

že oprávnená zmluvná strana ňou žiada druhú zmluvnú stranu o uzatvorenie konkrétnej

zmluvy na základe ZoUBZ.78

3.2.1 Forma výzvy

Pre výzvu nie je primárne povinná predpísaná písomná forma, ale ak si ju strany

dohodli ako obligatórnu náležitosť, tak potom je. Ak je však výzva uskutočnená nie ako

písomná, oprávnená zmluvná strana by v prípadnom súdnom konaní ťažko preukazovala

jej existenciu.

Výzva musí byť zaviazanej zmluvnej strane riadne oznámená alebo doručená

v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 OZ; a teda prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od

okamihu, keď jej dôjde. V opačnom prípade je neúčinná včasnosť výzvy; potom sa

posudzuje podľa okamihu jej oznámenia zaviazanému účastníkovi.79

76 JAKUBOVIČ, D. 2005. Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2005, roč. 6, č. 5, s. 44. 77 OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 105. 78 PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s. 791. 79 JAKUBOVIČ, D. 2006. Neplatnosť a odporovateľnosť právnych úkonov, Verejná obchodná súťaž, Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2006, roč. 7, č. 12, s. 42.

37

Ak oprávnená strana nevyzve stranu zaviazanú, právo na uzatvorenie realizačnej

zmluvy zaniká. Lehota na predloženie výzvy môže byť osobitne dohodnutá v zmluve; ak

nie je, je ňou tá lehota, v ktorej je zaviazaná strana povinná uzatvoriť zmluvy.80

3.2.2 Obsah výzvy

Z obsahu výzvy podľa ObZ nevyplývajú žiadne obligatórne obsahové náležitosti,

ktoré by stanovovali určité podmienky pre jej platnosť. Na druhej strane, ustanovenie

§ 290 ods. 1 ObZ stanovuje povinnosť zaviazanej strany uzatvoriť zmluvu bezodkladne po

tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana zo zmluvy; preto bude predmetná výzva v sebe

obsahovať obsahové náležitosti riadnej oferty, ktorú má zaviazaná strana akceptovať

vzhľadom na tú skutočnosť, že k platnému uzatvoreniu zmluvy nemôže dôjsť iným

spôsobom, ako prijatím jej návrhu.81

Kedy má výzva obsahovať ofertu a kedy má ísť len o pokyn na predloženie oferty,

bude rozhodné pre obsah ZoUBZ, nakoľko sa musí uskutočniť v súlade s týmto obsahom.

Keďže túto otázku ZoUBZ v ObZ neupravuje, domnievam sa, že spoločne s výzvou musí

byť zaviazanej strane predložená aj oferta, lebo v opačnom prípade by nebolo možné

požadovať dosť určitým spôsobom od takto zaviazanej osoby, aby realizačnú zmluvu

uzatvorila.

,,Zmluva o budúcej zmluve môže obsahovať tak lehotu na predloženie výzvy, ako aj

na uzavretie zmluvy od predloženia výzvy.“82 Ak zaviazaná strana predloženú zmluvu

neuzatvorí, oprávnenej zmluvnej strane vznikajú viaceré práva (venujem sa tomu

v nasledujúcich podkapitolách).

80 PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s. 791. 81 JAKUBOVIČ, D. 2005. Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2005, roč. 6, č. 5, s. 45. 82 PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s. 791.

38

3.3 Dôsledky nesplnenia povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu

Oprávnená strana sa môže v súdnom konaní domáhať splnenia kontraktačnej

povinnosti zaviazanej strany, konkrétne návrhom, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba

určená v zmluve alebo môže ,,žiadať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku

uzavrieť zmluvu.“83 Oprávnená strana má teda právo voľby, lebo ObZ jej priznáva dve

možnosti, ako môže postupovať, keď zaviazaná strana si neplní svoj záväzok.

Účastníci zmluvného vzťahu si ale v ZoUBZ môžu dohodnúť, ako chcú upraviť

svoje vzťahy; to im nemožno diktovať. Na druhej strane, to, k čomu sa zaviazali, musia

plniť. Z toho vychádzal aj NS SR ako súd dovolací, keď sa vo svojom rozsudku 1 Obdo

23/2010 zo dňa 16. 10. 2010 zaoberal uznaním vzniku práva na zmluvnú pokutu pre

porušenie povinnosti, ktoré si strany v ZoUBZ stanovili (pričom teda ide nie o kogentné

zákonné ustanovenie, ktoré musia strany v zmluve dodržať). NS SR sa v inom svojom

uznesení84 zaoberal žiadosťou žalobcu, ktorý požadoval zaplatenie určitej sumy ako práva

na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na zánik ZoUBZ, na základe ktorej bolo

žalovanej poskytnuté plnenie bez toho, aby došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,

predpokladanej v zmluve prípravnej.

3.3.1 Dodatočné určenie obsahu budúcej zmluvy

Tomuto môžu predchádzať tieto prípady: ak (1) zaviazaná strana po výzve

oprávnene strany nesplní záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu, alebo ak (2) povinná strana

neodmietne rokovať o realizačnej zmluve, ale rokovania sú neúspešné, lebo strany sa

nedohodli o obsahu zmluvy. ,,Súd určí obsah zmluvy a právoplatné rozhodnutie súdu má

účinky zmluvy uzavretej zmluvnými stranami.“85 Taktiež to platí i v prípade určenia obsahu

budúcej zmluvy prostredníctvom osoby, ktorá je na to v zmluve určená.

Ustanovenie § 292 ods. 1 ObZ upravuje spôsob, akým sa určí obsah budúcej

zmluvy, ak nedôjde k jej dobrovoľnému uzatvoreniu. Rozhodujúcim kritériom je účel

zrejme sledovaný uzatvorením ZoUBZ, doplňujúcimi hľadiskami sú okolnosti, za ktorých

83 KOLEKTÍV AUTOROV. 2010. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava : Nová práca, 2010. s. 465. 84 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 04. 2009; sp. zn. 3 Obdo 6/2008; s 3. 85 OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 106.

39

sa dojednala ZoUBZ, ako i zásady poctivého obchodného styku.86 A teda čím vo väčšom

rozsahu je záväzok v ZoUBZ konkretizovaný, tým bude jednoduchšie určiť jeho obsah.

Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom či osobou určenou v zmluve sa

premlčuje87 uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú

stranu na uzavretie budúcej zmluvy; ak ZoUBZ neurčuje inú lehotu (v tomto prípade by

išlo o zmluvnú premlčaciu lehotu).

Lehota teda podľa zákona začína plynúť po urobení výzvy na uzatvorenie ZoUBZ

v zmysle ustanovenia § 291 ods. 1 ObZ; účinnosť výzvy sa posudzuje podľa § 45 ods. 1

OZ. A teda plynutie premlčacej lehoty závisí od včasného uplatnenia práva oprávnenej

strany vyzvať stranu povinnú.88

3.3.2 Nárok na náhradu škody

Ide o alternatívnu možnosť ochrany oprávnenej strany. Takúto možnosť má

oprávnená strana spravidla len vtedy, keď nebude požadovať uzatvorenie zmluvy

prostredníctvom súdu alebo v ZoUBZ zvolenej osoby (rozhodcu).

Zákon ale pripúšťa aj výnimku z uvedeného pravidla. Tá spočíva v tom, že

oprávnená strana si môže uplatňovať nielen náhradu škody, ale môže sa domáhať aj

určenia obsahu zmluvy súdom súčasne; podmienkou je, že zaviazaná strana neoprávnene

odmieta rokovať o uzavretí zmluvy.89 V tomto prípade je teda sankcia prísnejšia. Musí ísť

(na jednej strane) o odmietnutie rokovať o uzavretie zmluvy a (na druhej strane) toto

odmietnutie musí byť kvalifikované tým, že je neoprávnené.

Vzhľadom na to, že náhrada škody musí byť v príčinnej súvislosti s neuzavretím

zmluvy, prichádza do úvahy len tá škoda, ktorá ,,vznikne oprávnenej zmluvnej strane tým,

že zmluva nie je uzavretá včas, pretože zmluva môže byť uzavretá rozhodnutím súdu alebo

osobou, ktorá je určená v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.“90 Nárok na náhradu škody sa

86 KOLEKTÍV AUTOROV. 2010. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava : Nová práca, 2010. s. 466. 87 Pozri § 292 ods. 2 ObZ. 88 OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 110. 89 SUCHOŽA, J. a kol. 2009. Obchodné právo. Bratislava : Iura Edition, 2009. s. 703. 90 PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s. 791.

40

bude spravovať podľa ustanovenia § 373 a nasl. ObZ, lebo ZoUBZ nemá osobitnú právnu

úpravu náhrady škody pre tento prípad.91

Zmluvné strany si ale v ZoUBZ môžu dohodnúť, že oprávnená strana má právo na

náhradu škody i právo na uzatvorenie budúcej zmluvy. Nárok na náhradu škody sa taktiež

premlčuje92 uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú

stranu na uzavretie budúcej zmluvy; ak ZoUBZ neurčuje inú lehotu (v tomto prípade by

taktiež išlo o zmluvnú premlčaciu lehotu).

NS SR ako súd dovolací prejednal dovolanie žalobcu a po zistení, že je dovolanie

prípustné, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.93

Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na náhradu

škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi porušením povinností žalovaného. Žalobca si ako

škodu uplatňuje sumu, ktorú musel zaplatiť z dôvodu nevyčerpaných finančných zdrojov,

ktoré si zabezpečil na zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného podniku a ušlý zisk,

o ktorom tvrdí, že by ho dosiahol, keby si bol žalovaný splnil svoj záväzok. Ďalej súd

konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporné, že v danej veci žalobca uspel vo verejnej

obchodnej súťaži vyhlásenej žalovaným a žalovaný s ním uzavrel ZoUBZ. K uzatvoreniu

kúpnej zmluvy na privatizovaný podnik však nedošlo z dôvodov na strane žalovaného.

3.4 Zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu

Právo na uzatvorenie realizačnej zmluvy je možné uplatniť na súde alebo

u oprávnenej osoby len vtedy, ak nezaniklo.

Prvým prípadom, kedy zaniká záväzok uzavrieť budúcu zmluvu, je omeškanie

oprávnenej strany (§ 292 ods. 3 ObZ). Presne ide o neuplatnenie výzvy na splnenie

záväzku voči zaviazanej strane v dohodnutom čase a spôsobe v ZoUBZ. Ak túto povinnosť

prevzali na seba obe zmluvné strany, záväzok zaniká na oboch stranách súčasne; v inom

prípade, ak len jedna strana prevzala tento záväzok, zaniká len jej. Ide o prekluzívnu

lehotu.94

V druhom prípade, kedy dôjde k zániku záväzku, je zánik v dôsledku podstatnej

zmeny okolností, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku. Musí ísť 91 OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 107. 92 Pozri § 292 ods. 2 ObZ. 93 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 05. 2008; sp. zn. 1 Obdo V 80/2007. 94 OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 110.

41

pritom o takú zmenu, že od strany, ktorá je zaviazaná, nemožno rozumne požadovať, aby

budúcu zmluvu uzavrela. Ide o uplatnenie klauzuly rebus sic stantibus; pričom za okamih

zániku záväzku sa považuje oznámenie zaviazanej strany, že taká skutočnosť (teda

podstatná zmena okolností) nastala, pričom oznámenie sa musí zaslať oprávnenej strane

bez zbytočného odkladu.95

Uvedená klauzula sa tradične spája so zmluvami predbežného charakteru, lebo sa

spravidla uzaviera s veľkým časovým predstihom pred jej realizáciou. Zákon predpokladá

veľkú intenzitu zmeny okolností. Nemusí však ísť o nemožnosť plnenia budúcej,

realizačnej zmluvy; pre možnosť uplatnenia výhrady klauzuly rebus sic stantibus96 nie je

rozhodujúce či k tejto zmene došlo pred výzvou na uzatvorenie konečnej zmluvy osobou

oprávnenou zo ZoUBZ alebo po nej.97

Odvolací súd (rozsudok č. Cob/86/2007) sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa

v tom, že na strane žalovaného síce došlo k zmene okolností, za ktorých bola ZoUBZ

uzatvorená, ale zároveň podotkol, že súd prvého stupňa opomenul, že zmenu okolností na

strane žalovaného musí žalovaný ako osoba povinná bez zbytočného odkladu oznámiť

strane oprávnenej, a to podľa ust. § 292 ods. 5 ObZ. K oznámeniu zo strany žalovaného

nedošlo a z tohto dôvodu k zániku záväzku žalovaného uzavrieť zmluvu nedošlo. Žalovaný

podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, NS SR ho však zamietol98. Najvyšší súd

SR konštatoval, že v konaní nie je sporné, že účastníci uzatvorili medzi sebou zmluvu

a žalobca ako osoba zo ZoUBZ oprávnená vyzval v súlade s touto zmluvou žalovaného na

uzavretie darovacej zmluvy. Žalovaný si povinnosť uzavrieť zmluvu bez zbytočného

odkladu nesplnil. Vo svojom odôvodnení sa oprel o rozhodnutia nižších súdov a zároveň

poukázal na to, že obchodník v rámci podnikania celkom nesie podnikateľské riziko

a nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných

podmienok a že nemá možnosť takúto zmluvu anulovať. Ďalej dodal, že sa predpokladá, že

bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti,

ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku;

na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého

obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, a taktiež nesmie zneužívať práva,

ktoré mu podľa zákona vznikli.

95 SUCHOŽA, J. a kol. 2009. Obchodné právo. Bratislava : Iura Edition, 2009. s. 703. 96 Rozumej: doložka nezmenených okolností. 97 PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s. 794. 98 Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. 06. 2009; sp. zn. 3 Obdo/11/2008.

42

4 Komparácia Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom a Obchodnom

zákonníku

,,Obligationum substantia non in eo consistit ut aliguod corpus nostrum aut

servitutem nostram faciat, sed ut alium nobis obstringat ad dandum aliquid vel

faciendum vel praestandum.“99

Právna úprava ZoBZ v OZ je v porovnaní zo ZoUBZ v ObZ podstatne

,,skromnejšia“. Podrobnejšia úprava v Obchodnom zákonníku zohľadňuje potreby

obchodnoprávnych vzťahov. Obe právne úpravy sú samostatné; neuplatňuje sa v tomto

prípade lex generalis k lex specialis. Pre prax je rozhodujúca otázka rozlíšenia prípadov,

kedy sa použije práva úprava tohto inštitútu obsiahnutá v OZ a ObZ, a to nielen preto, že

v určitých otázkach je právna úprava odlišná, ale hlavne preto, že v oboch prípadoch

právnych úprav vznikajú do značnej miery rozdielne dôsledky pri porušení povinnosti

kontrahovať.

4.1 Spoločné znaky jednotlivých právnych úprav

ZoBZ aj ZoUBZ umožňuje, aby si strany dojednali kontraktačnú povinnosť vo

forme uzavretia budúcej zmluvy; je to osobitý druh zmlúv, lebo ich predmetom nie je

priamo poskytnutie hospodárskeho plnenia, ale uskutočnenie právnych úkonov, ktoré majú

viesť k uzatvoreniu budúcej - definitívnej zmluvy.

Možno sa prostredníctvom nich zaviazať na uzavretie tak pomenovanej, ako

i nepomenovanej zmluvy.

Zmluva o budúcej zmluve podľa Obchodného aj Občianskeho zákonníka rovnako

obsahuje určité podstatné náležitosti:

• záväzok uzavrieť budúcu zmluvu = povinnosťou zmluvných strán je urobiť

právne úkony vedúce k uzavretiu definitívnej zmluvy;

99 ,,Podstata záväzkov nie je v tom, aby sa nejaký predmet alebo služobnosť stali našimi, ale aby druhého donucovala nám niečo dať alebo urobiť alebo ručiť.“ Iulius Paulus

43

• určenie doby uzatvorenia budúcej zmluvy = zmluvné strany si môžu v zmluve

dojednať, od ktorého momentu začína táto doba plynúť. Ak sa nedohodnú, platí

zákonné ustanovenie, podľa ktorého začína plynúť odo dňa uzatvorenia zmluvy;

• písomná forma = a to bez ohľadu na to či budúca, teda finálna zmluva, bude

písomná alebo nie.

Obe právne úpravy tiež obsahujú zánik záväzku uzatvoriť budúcu zmluvu

v dôsledku:

• uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus = podmienkou je, že zaviazaná strana

zmenu okolností oznámila oprávnenej strane bez zbytočného odkladu (táto doba

bude iná v závislosti od toho ktorého konkrétneho prípadu);

• toho, že oprávnená strana nevyzve včas v dojednanej dobe v zmluve stranu

zaviazanú zo záväzku na splnenie záväzku uzatvoriť budúcu zmluvu.

4.2 Odlišné znaky jednotlivých právnych úprav

4.2.1 Právna kvalifikácia Zmluvy o budúcej zmluve

Občiansky zákonník síce obsahuje Zmluvu o budúcej zmluve v § 50a, ale tento

paragraf nenesie žiadny názov, a teda ZoBZ nemá výslovnú právnu kvalifikáciu

ustanovenú zákonom v rámci OZ. To, že ide o predmetnú zmluvu, vyplýva len z jej

obsahu.

Právna kvalifikácia ZoUBZ je v Obchodnom zákonníku samostatne upravená

v jeho tretej časti prvej hlavy – diel IV. – konkrétne v § 289 až 292 s názvom Zmluva

o uzavretí budúcej zmluvy.

4.2.2 Rozsah právnej úpravy Zmluvy o budúcej zmluve

ZoBZ je situovaná v štvrtej hlave OZ s názvom Právne úkony. Právna úprava tohto

inštitútu je stručná, obmedzuje sa len na základné vymedzenie tohto pojmu v rámci

jedného paragrafu s tromi odsekmi (pozri druhú kapitolu tejto práce, konkrétne § 50a OZ).

44

Zákon uvádza obligatórne náležitosti zmluvy: písomná forma, záväzok oboch strán

uzatvoriť budúcu zmluvu do určitej doby, dohoda o jej podstatných náležitostiach; ďalej

nárok oprávneného domáhať sa na súde, aby bolo vyhlásenie vôle nahradené súdny

rozhodnutím, a to do jedného roka od uzatvorenia zmluvy; právo na náhradu škody; zánik

záväzku na základe klauzuly rebus sic stantibus.

Rozsah právnej úpravy ZoUBZ podľa Obchodného zákonníka je rozsiahlejší oproti

OZ; zakotvuje vo väčšom rozsahu zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu; a to: záväzok

jednej alebo oboch strán uzatvoriť písomne do určitej doby zmluvu s predmetom plnenia

určeným aspoň všeobecným spôsobom; ak zaviazaná strana dohodnutý záväzok neplní,

môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená

v zmluve; ďalej nárok na náhradu škody. Potom zákon ustanovuje, akým spôsobom sa určí

obsah zmluvy a na čo sa má prihliadať; v akom časovom horizonte sa premlčujú nároky;

v akých viacerých prípadoch dochádza k zániku záväzku uzatvoriť budúcu zmluvu.

4.2.3 Predmet záväzku v Zmluve o budúcej zmluve

Určenie predmetu plnenia, na ktorý sa má budúca zmluva vzťahovať, podľa ObZ

musí byť určený aspoň všeobecným spôsobom; podľa OZ sa účastníci musia dohodnúť

o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. Obchodný zákonník na rozdiel od

Občianskeho nevyžaduje až takú konkretizáciu budúceho zmluvného vzťahu. A teda

celkom postačí, ak nepeňažný záväzok je určený aspoň takým spôsobom, aby obsah

zmluvy mohol byť v budúcnosti konkretizovaný.

4.2.4 Kontraktačný záväzok zmluvných strán v Zmluve o budúcej zmluve

OZ výslovne ustanovuje, že ,,...účastníci sa môžu písomne zaviazať...“100, a teda ide

o dvojstrannú kontraktačnú povinnosť. Z tohto usudzujem, že ak by sa zaviazala len jedna

strana, ZoBZ by bola zo zákona neplatná, keďže ide o obligatórnu náležitosť ZoBZ podľa

OZ.

100 §50a ods. 1 OZ, prvá časť vety.

45

§ 289 ods. 1 ObZ s názvom Základné ustanovenia vyjadruje, že ,,Zmluvou

o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany...“.

Obchodnoprávna úprava teda upravuje jednostrannú aj obojstrannú kontraktačnú

povinnosť zmluvných strán. A teda záväzok uzavrieť budúcu zmluvu a tomuto záväzku

zodpovedajúce právo na uzavretie budúcej zmluvy môže podľa obsahu zmluvy zaťažovať,

resp. oprávňovať obe zmluvné strany alebo zaťažovať len jednu zmluvnú stranu.

4.2.5 Právne nároky oprávnenej strany v Zmluve o budúcej zmluve

Účastník zmluvného vzťahu sa môže, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzatvoreniu

ZoBZ podľa OZ, domáhať do jedného roka, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym

rozhodnutím. Zároveň sa môže domáhať náhrady škody; a teda náhrady škody sa zo

zákona môže domáhať aj v tom prípade, ak mu prepadne prekluzívna lehota a svoj nárok

neuplatní v súdnom konaní.

V rámci obchodnoprávnej úpravy je to upravené odlišne: oprávnená strana má

právo obrátiť sa na súd a žiadať, aby určil obsah zmluvy alebo môže požadovať náhradu

škody, ktorá jej bola spôsobená porušením záväzku povinnej strany uzatvoriť zmluvu.

Podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody je to, že odmietnutie povinnej strany

je neoprávnené. To znamená, že nie je žiadny dôvod, na základe ktorého možno zo zákona

rokovanie o uzavretí zmluvy odmietnuť. Oprávnená strana nemôže žiadať vždy oboje

naraz; okrem prípadu, ak zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí

zmluvy – vtedy môže žiadať aj nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy

súdom.

Nahradenie vyhlásenia vôle podľa OZ môže na základe žaloby oprávnenej osoby

urobiť svojim rozhodnutím len súd, kým podľa ObZ môže obsah budúcej zmluvy určiť

buď súd alebo osoba určená v zmluve.

4.2.6 Výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy

Vzhľadom na to, že predmetom záväzku vyplývajúceho zo ZoBZ a ZoUBZ je

urobiť právne úkony potrebné na uzavretie budúcej zmluvy, táto povinnosť zaviazanej

strane nevznikne bez výzvy oprávnenej strany začať rokovania o obsahu definitívnej

46

zmluvy. Je potrebné uvedomiť si, že výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy musí

zaviazanej strane dôjsť v lehote určenej za uzavretie budúcej zmluvy.

OZ upravuje len jednostrannú kontraktačnú povinnosť, a teda oprávnená strana

musí vyzvať v určenej dobe zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy určenej v ZoBZ. Ak by

tak oprávnená strana neurobila, záväzok povinnej strany uzavrieť zmluvu zaniká.

Obchodný zákonník umožňuje dohodnúť záväzok jednostranne aj obojstranne. Ak

sa zaviazali obe zmluvné strany, že do určitej doby uzatvoria zmluvu, ide o obojstranne

zaväzujúcu, resp. oprávňujúcu zmluvu a výzvu na uzatvorenie budúcej zmluvy môže podať

ktorákoľvek zo zmluvných strán. (Toto platí len v tom prípade, ak zo zmluvy nevyplýva

priamo právo či povinnosť jednej zo zmluvných strán predložiť návrh zmluvy.) Pokiaľ ani

jedna zmluvná strana v určenej dobe nezašle výzvu, záväzok zaniká obom stranám.

4.2.7 Premlčanie a preklúzia

Ak sa podľa OZ oprávnená strana v lehote jedného roka nebude domáhať na súde,

aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím, lebo do dohodnutej doby

nedôjde k uzavretiu zmluvy, tento právny nárok zo zákona zaniká; ide o prekluzívnu

lehotu. OZ v rámci práva na náhradu škody určuje všeobecnú premlčaciu lehotu podľa

§ 106 OZ.

ObZ určuje jednoročnú premlčaciu dobu pre právo domáhať sa určenia obsahu

zmluvy súdom alebo poverenou osobou; rovnako to platí aj na nárok na náhradu škody

spôsobenej porušením zmluvného záväzku. Zákon na druhej strane pripúšťa, že táto lehota

môže byť aj dlhšia, avšak nesmie presiahnuť premlčaciu dobu ustanovenú v ustanovení

§ 391 a nasl. ObZ.

47

5 Úvahy de lege lata verzus rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

a Českej republiky

,,Quoties in stipulationibus ambigua oratio est, commodissimum est id accipi, quo

res, de qua agitur, in tuto sit.“101

Podľa môjho názoru interpretácia zmluvných textov (vo svojej základnej podobe)

je do istej miery porovnateľná s výkladom právnych prepisov. Ide v podstate o prejav

autonómnej normotvorby účastníkov súkromno-právnych vzťahov, čo je v zásade úlohou

všeobecných súdov. Je tomu tak len do tej miery, pokiaľ tieto súdy nerozhodujú

v extrémnom rozpore s obsahom súdneho spisu či s princípom spravodlivosti. Potom by sa

toto konanie mohlo označiť ako svojvôľa, ktorou sa porušuje ústavné právo na zákonný

a spravodlivý proces.

V tejto kapitole sa pokúsim na niekoľkých príkladoch z praxe poukázať na to, ako

súdy uvažujú, postupujú a rozhodujú v konaniach, ktoré sa dotýkajú účastníkov Zmluvy

o budúcej zmluve; teda ako sa súdy vysporiadavajú s problémami, ku ktorým v živote

dochádza. Dúfam, že práve táto kapitola poskytne jej čitateľovi reálnu predstavu o tom,

k akým skutočnostiam môže dôjsť v praxi, ak účastníci Zmluvy o budúcej zmluve

nedodržia zákonom stanovené náležitosti, na ktoré som poukazovala v predchádzajúcich

kapitolách.

5.1 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Medzi základné princípy výkladu zmluvy patrí priorita výkladu (týmto spôsobom

sa zakladá a podporuje princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva

a v neposlednom rade i spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy), ktorá nezakladá

neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné

obidva výklady. Po preštudovaní viacerých súdnych rozhodnutí musím konštatovať, že

101 ,,Kedykoľvek sa pri zmluvách vyskytne dvojznačný prejav strán, najvhodnejšie je prijať ten jeho zmysel, podľa ktorého zostane v platnosti záležitosť, o ktorú ide.“ Domitius Ulpianus.

48

všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu; a teda často ráz uprednostňujú výklad

zmluvy vedúci k jej neplatnosti pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.

Neplatnosť zmluvy má byť predsa výnimkou a nie zásadou. Tu je príklad:

Na základe sťažnosti navrhovateľov vydal ÚS SR nález102, v ktorom vyslovil, že

rozhodnutím103 NS SR bolo porušené právo navrhovateľov na súdnu a inú právnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; zároveň rozsudok Najvyššieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho nálezu uviedol, že

všeobecné súdy spochybnili vôbec existenciu ZoBZ, čo považuje Ústavný súd za chybné,

lebo ZoBZ obsahuje všetky zákonom ustanovené podmienky pre jej platnosť: písomná

forma obsahuje záväzok dohodnúť budúcu kúpnu zmluvu vyjadrený tak, že kupujúci

zabezpečia spísanie kúpnej zmluvy s vymedzením predmetu prevodu a dohodnutej kúpnej

ceny a doby, v ktorej bude kúpna zmluva uzatvorená, a za nepresný, keď prejavy

účastníkov, týkajúce sa uvedených podmienok, nemusia byť vôbec na tej istej listine, lebo

ešte nejde o zmluvu o prevode nehnuteľnosti104 a obsahom ZoBZ je záväzok zmluvných

strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu do obdobia, keď už predávajúci bude vlastníkom bytu

a kupujúci predložia kúpnu zmluvu na podpis. Ústavný súd SR ďalej konštatoval, že

existuje neprípustný formalizmus na všeobecných súdoch, spočívajúci len vo výklade

zmluvného textu z neho samotného bez ohľadu na účel úkonu, ktorý kladie

nerealistické nároky na laikov pri písaní a uzatváraní právnych úkonov.

V rozsudku NS SR z 30. 07. 2009; sp. zn. 3 Cdo 325/2008 súd konštatuje, že

medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetom ZoBZ bol ich vzájomný záväzok uzatvoriť

v konkrétnom termíne riadnu zmluvu o nájme nebytových priestorov; za spornú

považoval súd v tomto prípade skutočnosť či ZoBZ obsahuje jednu z podstatných

náležitostí jej platnosti uvedenú v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme

nebytových priestorov; a to dohodnutý účel nájmu. Medzi účastníkmi nebolo ku dňu

uzatvoreniu zmluvy zrejmé, aký bude účel nájmu; tento sa mal v budúcnosti preukázať

živnostenským listom, prípadne výpisom z obchodného registra. Z hľadiska potreby

určitosti právneho úkonu ako všeobecnej náležitosti jeho platnosti dospel súd k záveru, že

vôľa účastníkov je v časti účelu nájmu síce zrozumiteľne vyjadrená, avšak jej obsah je

v tejto časti nejasný v dôsledku neurčitého vyjadrenia, ktoré nemožno odstrániť ani

102 Nález Ústavného súdu SR z 03. 07. 2008; sp. zn. I.ÚS 242/2007. 103 Pozri bližšie: Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 02. 2009; sp. zn. 1 Cdo 180/2009. 104 Čo je podľa môjho názoru sporné; porovnaj to s § 46 ods. 2 OZ.

49

prostredníctvom interpretačného pravidla. Súd ďalej uviedol, že ZoBZ teda neobsahuje

dostatočne určito vyjadrenú jednu z podstatných náležitostí zmluvy o nájme nebytových

priestorov (účel nájmu), čo znamená, že je zo zákona neplatná. Keďže žalobca na základe

takejto neplatnej zmluvy plnil žalovanému, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému

obohateniu. Dovolací súd ďalej uvádza, že so žalovaným možno súhlasiť v tom, že

absencia živnostenského oprávnenia v čase uzatvárania ZoBZ nemôže budúcemu

prenajímateľovi a nájomcovi nebytových priestorov brániť v uzatvorení zmluvy o budúcej

zmluve o nájme nebytových priestorov, ako aj to, že je možné účel nájmu dohodnúť aj na

predmet podnikania, na ktorý bude budúcemu nájomcovi vydané živnostenské oprávnenie

v budúcnosti. V každom prípade pre určitosť právneho úkonu ohľadnom účelu nájmu je

rozhodujúci obsah vôle zmluvných strán v čase ich zmluvného konania, z ktorého možno

usúdiť zámer, ktorý zmluvné strany sledovali. Súd nemôže účinky právneho úkonu

posudzovať v neskoršom čase, a taktiež ich dodatočne nemôže ani meniť.

Občas nastáva aj taká situácia, keď dovolací súd vo svojom odôvodnení tvrdí, že

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k inému záveru súdu prvého

stupňa, ktoré rozhodnutie nepovažoval za správne a zmenil ho, je nepreskúmateľné,

nakoľko z neho nevyplýva to, na základe akých skutočností dospel k záveru, že

v danej veci nejde napr. o zmiešanú zmluvu, z ktorej vyplývajú nielen záväzky zo ZoBZ,

ale aj záväzky z príkaznej zmluvy, z dohody o urovnaní a z nepomenovanej zmluvy.105

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený -

jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery. Rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý nemá podstatné zákonné náležitosti je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je

takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nemá možnosť

v dovolacom konaní náležite argumentovať.

Predmetom ďalšieho sporu na NS SR106 bolo uzatvorenie zmluvy o budúcej

zmluve, na základe ktorej sa strany zaväzujú, že uzavrú zmluvu o dielo, predmetom

ktorej bude projektová dokumentácia. Podľa ZoUBZ podmienkou k uzavretiu zmluvy

o dielo je schválenie projektu. Prvostupňový súd túto zmluvu označil za neplatnú; podľa

neho jej chýba podstatná náležitosť, a to určenie doby, do ktorej sa zmluvné strany zaviažu

uzavrieť budúcu zmluvu. Podľa odvolacieho súdu v tomto prípade bolo potrebné skúmať, 105 Pozri bližšie: Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 05. 2012; sp. zn. 4 Cdo 216/2010. 106 Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 02. 2009; sp. zn. 4 Obdo 20/2008.

50

aká bola vôľa účastníkov pri uzatváraní zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie.

Sporné bolo či má žalobca právo na zaplatenie ceny za dodanú projektovú dokumentáciu,

keďže podľa žalovaného splatnosť ceny na zaplatenie ceny bola viazaná na poskytnutie

finančných prostriedkov európskeho spoločenstva. Odvolací súd konštatoval, že ak prejav

vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcich strán, pričom sa zoberie zreteľ na všetky

okolnosti súvisiace s prejavom, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, na ktorom štatutárny

zástupca právneho predchodcu žalobcu bol upozornený na to, že dodávka projektovej

dokumentácie má riziko v zaplatení ceny projektovej dokumentácie, a fakt, že škola zaplatí

momentom poskytnutia finančného grantu európskeho spoločenstva na projekt budovania

a rozvoja školstva infraštruktúry, ktorý predkladá Prešovský samosprávny kraj. Fakt, že

o schválení grantu nebolo rozhodnuté, označil za dôvod, prečo nenastala splatnosť ceny za

dodanú projektovú dokumentáciu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie

žalobca. Najvyšší súd vec prejednal a stotožnil sa s vysloveným právnym záverom

odvolacieho súdu, že nenastala skutočnosť, ktorá by podmieňovala splnenie podmienky

splatnosti ceny za dodanú projektovú dokumentáciu.

Najvyšší súd SR, okrem iného, vo veci o určenie neplatnosti zmluvy o prevode

obchodného podielu107 konštatoval, že názor súdu prvého stupňa, že ZoUBZ o prevode

obchodného podielu nemusí ako podmienku svojej platnosti obsahovať vyhlásenie žalobcu

ako nadobúdateľa obchodného podielu, ktorý nie je spoločníkom, že pristupuje

k zakladateľskej listine v zmysle § 115 ods. 3 ObZ, vyplývajúcej z mienky, že zákon

neustanovuje, že vyhlásenie musí byť zakotvené priamo v zmluve o prevode obchodného

podielu, je v rozpore s týmto ustanovením. Ten totiž výslovne v druhej vete ustanovuje, že

nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej (teda v zmluve o prevode obchodného

podielu) musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli

prijaté. Odvolací súd tiež zistil, že zmluva o budúcej zmluve nespĺňa ani náležitosť

predpísanú ust. § 50a OZ, a teda dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria.

Podľa jeho názoru znenie, podľa ktorého ,,budúci prevádzkovateľ a budúci nadobúdateľ sa

zaväzuje, že na základe písomnej výzvy budúceho nadobúdateľa, ktorú budúcemu

prevádzkovateľovi predloží najneskôr v deň, v ktorej uplynú tri roky odo dňa nadobudnutia

účinnosti tejto zmluvy, uzatvoria do 30 dní odo dňa predloženia výzvy zmluvu o prevode

obchodného podielu“ nemožno považovať za presné určenie doby, dokedy zmluvné strany

107 Bližšie pozri: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 231. 07. 2008; sp. zn. 1 Obdo V 23/2007.

51

budúce zmluvu uzatvoria. Na tomto základe odvolací súd dospel k záveru, že zmluva

o budúcej zmluve je neurčitá, a teda podľa § 37 ods. 1 OZ neplatná.

5.2 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky

Spoločným faktorom výkladu zmlúv a právnych predpisov je skutočnosť, že

v oboch prípadoch sa zakladá právo; pričom jazykový výklad predstavuje prvotné

priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom pre objasnenie a ujasnenie si

jej obsahu, zmyslu a účelu, lebo právne úkony, vyjadrené slovami, treba vykladať nielen

podľa ich jazykového vyjadrenia, ale predovšetkým je potrebné brať ohľad na vôľu toho,

kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom (čo deklaruje i

§ 35 ods. 2 OZ).

Po preštudovaní desiatkov rozsudkov či uznesení konštatujem, že rozhodnutia

Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd ČR“) sú vo viacerých

vyjadreniach, čo sa týka formulácie sporných vecí (v rámci odôvodnenia rozhodnutia

Zmluvy o budúcej zmluve), takmer totožné s rozhodnutiami nášho Najvyššieho súdu SR;

okrem dvoch rozsudkov, na ktoré som natrafila. V ďalšej časti textu teda poukazujem len

na tieto dva rozsudky, vzhľadom na dôvod, ktorý som uviedla vyššie.

Prvýkrát jednoznačne formuloval podmienky zodpovednosti za porušenie

predzmluvných povinností Najvyšší súd ČR rozsudkom z 11. 10. 2006 (sp. zn. 29 Odo

1166/2004); konkrétne ide o zodpovednosť za prerušenie rokovaní o uzatvorení

zmluvy. Táto koncepcia bola o necelý rok potvrdená ďalším rozsudkom tohto súdu (sp.

zn. 29 Odo 1335/2005).

Predmetom sporu prvého rozhodnutia bola pohľadávka žalobkyne voči žalovanej

na zaplatenie náhrady nákladov za právne poradenstvo a odmeny za sprostredkovanie

a vystavenie úverovej dokumentácie, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s prípravou

zmluvy o úvere. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku konštatoval, že medzi žalobkyňou

a žalovanou nebola uzatvorená dohoda o úhrade nákladov spojených s prípravou zmluvy

o úvere. Druhostupňový súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd ČR sa

v rámci dovolania sústredil, okrem iného, aj na otázku predpokladov zodpovednosti za

52

škodu spôsobenú porušením predzmluvných povinností; konkrétne ukončením procesu

uzatvárania zmluvy.

Podľa Najvyššieho súdu ČR pri skúmaní zodpovednosti za porušenie

predzmluvných povinností je potrebné skúmať všetky predpoklady všeobecnej

zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, a teda: (a) protiprávnosť; (b) vznik škody; (c)

príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody; a nakoniec aj (d)

zavinenie. (a) O protiprávne konanie podľa Najvyššieho súdu ČR pôjde vtedy, keď

rokovania dospeli do štádia, keď jedna strana ,,in bona fide“108 verí, že zmluva bude

uzatvorená a druhá strana prerušila rokovania o uzatvorenie zmluvy bez legitímneho

dôvodu. (b) Tej strane, ktorá pripravuje zmluvu vznikajú náklady s jej vypracovaním, napr.

znalecký posudok, cestovné náklady, príprava rôznych podkladov alebo čas, ktorý nad tým

strávi, atď. (c) Príčinná súvislosť podľa súdu sa javí skôr v sankčnom prístupe

k zodpovednosti za porušenie predzmluvných povinností. (d) Najvyšší súd ČR považuje

ukončenie rokovania bez legitímneho dôvodu za podmienku protiprávnosti konania.

Zaujímavé je, že Najvyšší súd ČR prostredníctvom svojho rozhodnutia vybudoval

zodpovednosť za porušenie predzmluvných povinností na ustanovení § 415 OZ

(subsumoval to na všeobecnú prevenčnú povinnosť) a nie na ustanovení § 424 OZ (ktoré

upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom).

Z toho vyplýva, že popri všeobecnej zodpovednosti (§ 415 OZ) naďalej bude existovať

možnosť aplikácie § 424 OZ (napr. keď bude spôsobované úmyselné predlžovanie procesu

uzatvorenia zmluvy bez reálneho záujmu zmluvu uzatvoriť alebo pôjde o úmyselné

spôsobovanie nákladov).

V druhom spomenutom rozhodnutí sa Najvyšší súdu ČR neopiera o sankčný

prístup, ale na dôveru poškodeného, a taktiež už v rámci náhrady škody nerozlišuje

obvyklé a neobvyklé náklady, ktoré pri porušení predzmluvných povinností vznikajú, ako

v prvom rozsudku.

Z obidvoch rozsudkov teda vyvodzujem, že § 415 OZ nezakladá povinnosť

uzatvoriť zmluvu, ale iba povinnosť brať ohľad na očakávania druhej strany, ktoré boli

vyvolané vlastným konaním strany. Náhrada škody má v tomto prípade charakter

kompenzačný, nie sankčný.

Zároveň súhlasím so záverom súdu, že porušenie tejto povinnosti vyvoláva za

určitých podmienok zákonnú zodpovednosť za škodu, ktorá nie je viazaná na existenciu

108 ,,V dobrej viere.“

53

zmluvy, a teda nejde pritom o porušenie zmluvnej povinnosti. Musíme si však uvedomiť

základnú skutočnosť. Právny poriadok prostredníctvom inštitútu pactum de contrahendo

chráni uzatvorenie budúcej zmluvy; na druhej strane, dôvera v poctivosť

kontraktačného procesu sa (u našich susedov) chráni prostredníctvom zodpovednosti za

porušenie predzmluvných povinností, čo Najvyšší súd ČR judikoval vo svojich

rozhodnutiach.

54

ZÁVER

Človek je tvor spoločenský, má potrebu komunikovať, a preto je nútený žiť

a reprodukovať sa v skupine (spoločnosti). V rámci zníženia akéhokoľvek napätia v týchto

skupinách si začal regulovať každodenné vzťahy, začal vytvárať pravidlá. Bez nich by sa

konfliktné situácie medzi ľuďmi riešili podľa toho, ako je to v prírode medzi zvieratami,

kde platí ,,tzv. zákon silnejšieho“. Prekonanie počiatočnej anarchie a postupné udržanie

pravidiel správania sa si vyžaduje existenciu normatívnych pravidiel; teda práva. Právo

pozostáva z právnych noriem, ktoré predvídajú a na základe toho zovšeobecňujú

individuálne skúsenosti ľudí. Na jednej strane - obmedzuje absolútnu slobodu jednotlivca,

na strane druhej - vytvára právnu istotu. Úzka spätosť právnej istoty verzus stability

právnych noriem platí len relatívne, pretože právo je svojou podstatou dynamický systém;

vyvíja sa v závislosti od tej ktorej spoločenskej skupiny. Vzhľadom na túto skutočnosť je

zjavné, že neexistuje nič, čo by mu pomohlo vyhnúť sa vývojovým zmenám spoločnosti...

Diplomová práca s názvom Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve

pozostáva z piatich kapitol.

Systém slovenského súkromného práva je názvom prvej kapitoly, kde som stručne

poukázala na náš systém súkromného práva. V rámci jej podkapitol sa v prvom rade

zaoberám vzťahom obchodného a občianskeho práva; v druhom rade, vzťahom

Obchodného a Občianskeho zákonníka. Analyzovala som predmet právnej úpravy oboch

kódexov spomínaných právnych odvetví a zároveň poukázala na ich zákonné definície.

Druhá kapitola pojednáva o Zmluve o budúcej zmluve, ktorá je upravená v § 50a

Občianskeho zákonníka. V rámci jej jednotlivých podkapitol som sa zaoberala

obligatórnymi náležitosťami, ktoré musí táto zmluva obsahovať, ako aj tým, ako má

postupovať ten účastník zmluvného vzťahu, ktorý sa nemôže domôcť uzatvorenia budúcej

zmluvy z toho dôvodu, že druhá strana sa tomu vyhýba. Podstatná zmena okolností je

názvom poslednej podkapitoly; tu som sa zaoberala dôvodmi, pre ktoré, ak nastanú, sa

budúca zmluva nemusí uzatvoriť. V rámci tejto kapitoly sa rieši aj právo na náhradu škody.

Ďalšia kapitola uvádza Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy podľa Obchodného

zákonníka. V rámci jej jednotlivých podkapitol som poukazovala na právnu úpravu

s odkazom na zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka i odkazom na autorov, ktorí sa

zaoberajú danou problematikou či na rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. V predmetnej

55

kapitole popisujem spôsob vzniku či zmeny ZoUBZ, jej obligatórne náležitosti i práva

a povinnosti zmluvných strán, v neposlednom rade aj prípady, kedy dochádza k jej zániku.

Kapitola s názvom Komparácia Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom

a Obchodnom zákonníku pertraktuje do popredia markantné rozdiely v právnej úprave

tohto zmluvného typu v oboch kódexoch súkromného práva. Člení sa na dve podkapitoly,

v rámci ktorých porovnávam rovnaké a odlišné zákonné ustanovenia Zmluvy o budúcej

zmluve v súkromnom práve Slovenskej republiky.

Poslednou kapitolou poukazujem na problémy, ku ktorým dochádza pri realizácii

Zmluvy o budúcej zmluve v praxi, prostredníctvom vlastných úvah a názorov de lege lata,

ktoré podkladám rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky.

Doslovný výklad textu zmluvy nie je vždy v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak ich vôľa

smeruje k inému významu, a ak sa zároveň podarí vôľu účastníkov v konaní

prostredníctvom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa

účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej

a podpísanej zmluvy. Preto je podstatné ujasniť si, že vôľa je vnútorným stavom konajúcej

osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný každému, na základe čoho ju treba usudzovať

z vonkajších okolností, ktoré sú spojené so samotnou realizáciou zmluvy a jej podpisom,

dokonca aj následným konaním účastníkov po jej podpise.

Na základe preštudovanej literatúry, ktorú uvádzam v Zozname použitej

literatúry a prameňov konštatujem, že zmluva o budúcej zmluve nie je samostatným

zmluvným typom; viaže sa na inú zmluvu, ktorá sa má v budúcnosti uzatvoriť. V dôsledku

toho obsah a náležitosti jednotlivých zmlúv o budúcej zmluve závisia od toho, aká zmluva

má byť uzatvorená. Možno ju uzavrieť na zmluvu pomenovanú i nepomenovanú. Zároveň

sa ňou zakladá, medzi jej účastníkmi, kontraktačná povinnosť.

Podstata tejto zmluvy teda spočíva v tom, že sa jej subjekty, v súlade so širokou

zmluvnou voľnosťou, písomne, a tým zároveň aj záväzne, dohodnú, že spolu do

dohodnutej doby uzatvoria zmluvu, pričom sa musia dohodnúť o jej podstatných

náležitostiach.

Zmluva o budúcej zmluve (tak, ako každý iný dvojstranný či viacstranný právny

úkon) vzniká okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

Návrh na uzavretie zmluvy je pritom jednostranný prejav vôle, ktorým oferent navrhuje

oblátovi uzavretie zmluvy. Je pritom obvyklé, že tomuto rozhodnutiu predchádza zmluvné

vyjednávanie, teda proces, v ktorom sa tvorí obsah zmluvy. Tento proces sa končí

okamihom, ak strany dajú najavo, že sú si vedomí svojej viazanosti na nimi urobený prejav

56

vôle; nastáva teda skutočný zmluvný konsenzus strán. Ak sa stany nedohodli o všetkých

podstatných okolnostiach, prípadne o okolnostiach nepodstatných, ale ktoré podľa

predstavy strán, prípadne aspoň jednej z nich, majú byť predmetom dohody, zmluva

nevzniká. Neprejatie návrhu alebo nového návrhu jednou zo zmluvných strán všeobecne

nezakladá neplatnosť zmluvy, ale jej neexistenciu, pretože k platnému uzatvoreniu zmluvy

by v tomto prípade vôbec nedošlo.

Právna úprava Zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je zakotvená v § 50a Občianskeho

zákonníka, sa týka nepodnikateľských právnych vzťahov, ktoré medzi sebou uzatvárajú

fyzické osoby ako nepodnikatelia alebo nepodnikateľ a podnikateľ, ak sa na tom dohodli.

Obchodný zákonník v § 289 a nasl. upravuje Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy

v prípadoch, ak túto zmluvu uzatvárajú dvaja podnikatelia v súvislosti s ich

podnikateľskou činnosťou alebo podnikateľ s nepodnikateľom; pričom nepodnikateľ s tým

súhlasí a zároveň sú splnené ďalšie dve podmienky: zmluva nesmie smerovať k zhoršeniu

právneho postavenia nepodnikateľa a nemôže vylúčiť tie zákonné ustanovenia, ktoré slúžia

na ochranu spotrebiteľov.

V diplomovej práci som využívala metódu analýzy, syntézy a postup systémovej

analýzy.

Predmetom diplomovej práce bol Občiansky a Obchodný zákonník, teoretické

názory autorov na danú tému a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej

republiky.

Cieľom práce bolo prispieť k priblíženiu a pochopeniu tohto zmluvného typu;

duálne upraveného; s poukazom na vzniknuté problémy po realizácii Zmluvy o budúcej

zmluve v praxi.

Zámerom práce bolo poukázať na odlišnosti úpravy Zmluvy o budúcej zmluve

v oboch odvetviach práva; občianskom aj obchodnom. Zároveň ma zaujímalo to, ako sa

súdna prax vyrovnáva s problémami, ktoré nastávajú po realizácii tohto inštitútu v reálnom

živote. Ďalej som chcela vedieť, aké sú obligatórne práva a povinnosti zmluvných strán či

právne následky, ktoré nastávajú, ak sa zmluvné strany rozhodnú upravovať svoje si

zmluvné práva a povinnosti podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.

Dúfam a zároveň verím, že stanovený cieľ diplomovej práce som dosiahla a jej

zámer splnila.

57

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A PRAMEŇOV

A) Knižné publikácie a monografie

1. CIRÁK, J. a kol. 2008. Občianske právo. Všeobecná časť. Prvé vydanie. Šamorín :

Heuréka, 2008. 359 s. ISBN 978-80-89122-51-6.

2. FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Epos, 2007. 1063 s.

ISBN 978-80-8057-688-2.

3. FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava :

Eurokodex, 2011. 1253 s. ISBN 978-80-89447-50-3.

4. HUDECOVÁ, E. – ĎURICA, M. 1992. Obchodné právo. Bratislava : Edičné stredisko,

1992. 117 s. ISBN 80-225-0427-0.

5. KOLEKTÍV AUTOROV. 2010. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom

a judikatúrou. Bratislava : Nová práca, 2010. 829 s. ISBN 978-80-89350-14-8.

6. KOLEKTÍV AUTOROV. 2012. Občiansky zákonník s judikatúrou. Bratislava : Iura

Edition, 2012. 358 s. ISBN 978-80-8078-310-5.

7. KRÁLIK, J. – ŠMÁTRALA, M. 2004. Základy obchodného práva. Bratislava : Veda,

2004. s. 139. ISBN 80-2240-830-1.

8. KUBÍČEK, P. 2004. Teória obchodného práva. Prvé vydanie. Bratislava : UK PrF

vydavateľské oddelenie, 2004. 106 s. ISBN 80-7160-186-1.

9. KUBÍČEK, P. – MAMOJKA, M. – PATAKYOVÁ, M. 2008. Obchodné právo.

Bratislava : UK PrF vydavateľské oddelenie, 2008. 390 s. ISBN 978-80-7160-225-5.

10. LAZAR, J. 2006. Otázky kodifikácie súkromného práva. Bratislava : Iura Edition,

2006. 204 s. ISBN 80-8078-128-1.

11. LAZAR, J. a kol. 2006. Občianske právo hmotné 1. Bratislava : Iura Edition, 2006.

635 s. ISBN 80-8078-084-6.

12. LAZAR, J. a kol. 2010. Občianske právo hmotné 2. Bratislava : Iura Edition, 2010.

548 s. ISBN 978-808078-346-4.

13. MAMOJKA, M. a kol. 2005. Základy obchodného práva. Bratislava : PrF UMB,

2005. 298 s. ISBN 80-8054-333-X.

58

14. MAMOJKA, M. – MAMOJKA, M. ml. 2006. Obchodné právo v systéme

slovenského právneho poriadku. Prvé vydanie. Trnava : FMK UCM, 2006. 193 s. ISBN

80-89220-18-5.

15. OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura

Edition, 2012. 995 s. ISBN 978-80-8078-434-8.

16. PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C.

H. Beck, 2010. 1199 s. ISBN 978-80-7400-314-1.

17. SUCHOŽA, J. a kol. 2009. Obchodné právo. Bratislava : Iura Edition, 2009. 1100 s.

ISBN 978-880-8078-290-0.

18. ŠKRINÁR, A. a kol. 2012. Obchodné právo. Plzeň : Aleš Čenek, 2012. 399 s. ISBN

978-80-7380-365-0.

19. VOJČÍK, P. 2010. Občianske právo hmotné 2. Košice : UPJŠ, 2010. 297 s. ISBN 978-

80-7097-817-7.

20. VOJČÍK, P. a kol. 2010. Občiansky zákonník. Bratislava : Iura Edition, 2010. 1282 s.

ISBN 978-80-8078-368-6.

B) Články v časopisoch a zborníkoch

1. BABIAKOVÁ, E. 1996. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. In Zo súdnej praxe. 1996,

roč. 2, č. 6, s. 125-126. ISSN 1335-177X.

2. BABIAKOVÁ, E. a kol. 2007. Dohoda o budúcej zmluve : občianske právo. In Zo

súdnej praxe. 2007, roč. 12, č. 5, s. 170-173. ISSN 1335-177X.

3. BABIAKOVÁ, E. a kol. 2009. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve. In Zo súdnej praxe.

2009, roč. 14, č. 1, s. 5-9. ISSN 1335-177X.

4. FEKETEOVÁ, A. 1998. Zmluva o budúcej obchodnej zmluve. In Mzdy a financie.

1998, roč. 5, č. 3-4, s. 95-103. ISSN 1335-9568.

5. JAKUBOVIČ, D. 2005. Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2005, roč. 6, č.

5, s. 41-48. ISSN 1335-6674.

6. JAKUBOVIČ, D. 2006. Neplatnosť a odporovateľnosť právnych úkonov, Verejná

obchodná súťaž, Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2006, roč. 7, č. 12, s. 33-

47. ISSN 1335-6674.

59

7. JAKUBOVIČ, D. 2008. Obchodnoprávna zmluva – 2 časť: Obchodná verejná súťaž

a zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2008, roč. 9, č. 1-2, s. 105-114. ISSN

1335-6674.

8. JAKÚBEKOVÁ. D. 1999. Rozdielnosť úpravy zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy

v občianskom a obchodnom práve a problémy pri jej aplikácii v praxi. In Justičná revue.

1999, roč. 51, č. 6-7, s. 7-10. ISSN 1335-6461.

C) Právne predpisy

1. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

2. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

3. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

D) Judikatúra súdov Slovenskej a Českej republiky

1. Nález Ústavného súdu SR z 03. 07. 2008; sp. zn. I.ÚS 242/2007.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. 03. 2000, sp. zn. 33 Cdo 1804/1998.

3. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. 10. 2000; sp. zn. 29 Cdo 2098/1999.

4. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. 10. 2006; sp. zn. 29 Odo 1166/204.

5. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. 09. 2007; sp. zn. 29 Odo 1335/2005.

6. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. 10. 2010, sp. zn. 33 Cdo 180/2008.

7. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12. 12. 2010; sp. zn. 25 Cdo 1741/1998.

8. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 01. 2004; sp. zn. 25 Cdo 695/2003.

9. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2008; sp. zn. 5 Cdo 42/2007.

10. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 05. 2008; sp. zn. 1 Obdo V 80/2007.

11. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 07. 2008; sp. zn. 1 Obdo V 23/2007.

12. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 02. 2009; sp. zn. 4 Obdo 20/2008.

13. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. 06. 2009; sp. zn. 3 Obdo/11/2008.

14. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 05. 2009; sp. zn. 6 Obdo 37/2008.

15. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 07. 2009; sp. zn. 3 Cdo 325/2008.

60

16. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 04. 2010; sp. zn. 6 Cdo 95/2011.

17. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. 10. 2010; sp. zn. 1 Obdo 23/2010.

18. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01 2011; sp. zn. 1 Cdo 191/2009.

19. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 03 2011; sp. zn. 2 Cdo 46/2010.

20. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. 12. 2011; sp. zn. 3 Cdo 160/2010.

21. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. 10. 2002; sp. zn. 1414/2002.

22. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 02. 2009; sp. zn. 1 Cdo 180/2009.

23. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 04. 2009; sp. zn. 3 Obdo 6/2008.

24. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 05. 2012; sp. zn. 4 Cdo 216/2010.