chemreg.net - Toxic... · 32001L0059 L225/1 ÚRADNÝVESTNÍKEURÓPSKYCHSPOLOČENSTIEV 21.8.2001 SMERNICAKOMISIE2001/59/EC zo6.augusta2001, ktorousapo28

32001L0059

21.8.2001ÚRADNÝ VESTNÍK EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEVL 225/1

SMERNICA KOMISIE 2001/59/ECzo 6. augusta 2001,

ktorou sa po 28-krát prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady67/548/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa

klasifikácie, balenia a označenia nebezpečných látok

(Text s významom pre Európsky hospodársky priestor)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady o aproximácii zákonov, inýchprávnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifiká-cie, balenia a označenia nebezpečných látok (1), naposledy zme-nenej a doplnenej smernicou Komisie 2000/33/ES (2), a tonajmä na jej článok 28,

keďže:

(1) Príloha I k smernici 67/548/EHS obsahuje zoznam nebez-pečných látok, spolu s podrobným zoznamom všetkýchklasifikovaných a označených látok. Najnovšie vedeckéa technické poznatky ukázali, že tento zoznam nebezpeč-ných látok je nutné doplniť a aktualizovať v súlade s tech-nickým pokrokom. Konkrétne, do tabuliek A a B v pred-hovore k prílohe I je potrebné zahrnúť fínske a švédskenázvoslovie. V niektorých jazykových verziách tejto smer-nice sa musia urobiť technické korekcie určitých častí pred-hovoru k prílohe I. Vydanie takto aktualizovanej a prepra-covanej verzie predhovoru k prílohe I bude prospešné.Okrem toho by mal zoznam zahŕňať nové oznámené látkya naďalej existujúce látky; pričom identifikácia, názvoslo-vie, klasifikácia, označovanie a/alebo limity koncentrá-cie na určité látky sa budú dopĺňať tak, aby zodpovedalinarastajúcim technickým poznatkom; položka na tri látkysa zo zoznamu vypustí, keďže je zahrnutá v iných polož-kách.

(2) Príloha II k smernici 67/548/EHS obsahuje zoznamvýstražných symbolov a označení stupňa nebezpečenstvanebezpečných látok a prípravkov. Príloha III k smernici67/548/EHS obsahuje zoznam viet označujúcich druh špe-cifického rizika prisudzovaného nebezpečným látkama prípravkom.

Príloha IV k smernici 67/548/EHS zahŕňa zoznam viet,označujúcich bezpečnostné pokyny pre nebezpečné látkya prípravky. Do príloh II, III a IV je potrebné doplniť fínskea švédske verzie textov a v niektorých jazykových verziáchsmernice je nutné urobiť technické korekcie určitých častív dodatkoch II, III a IV. Vydanie takto aktualizovanej a pre-pracovanej podoby príloh II, III a IV bude prospešné.

(3) Článok 1 Európskeho parlamentu a smernice Rady1999/33/ES (3) umožňuje Švédsku od 1. januára 1999 do31. decembra 2000 požadovať používanie prídavnéhoslovného spojenia vetu R340, neuvedenú v prílohe III,namiesto vety R40 na látky, ktoré sa označujú ako karci-nogénne, kategórie 3. Experti členských štátov sadohodli na prepracovaní textovej časti týkajúcej sa vetyR40, označujúcej karcinogénne látky kategórie 3. Do prí-lohy III bude pridaný nový výraz veta R68, ktorá zahŕňapôvodnú textovú časť k označeniu R-vetou R40 na zara-denie a označenie mutagénnych látok, kategórie 3 a ško-dlivých látok uvedených v prílohe I. Preto sa prepracujea zreviduje aj klasifikácia, označenie ako aj koncentračnélimity týchto mutagenných látok kategórie 3 a škodlivýchlátok uvedených v prílohe I.

(4) Príloha V k smernici 67/548/EHS určuje metódy zisťova-nia fyzikálnochemických vlastností, toxicity a ekotoxicitylátok a prípravkov. Je však potrebné túto prílohu aktuali-zovať v súlade s technickým pokrokom a znížiť počet zvie-rat používaných na experimentálne účely na minimum,v súlade so smernicou Rady 86/609/EHS (4). Kapitola B.1sa vypustí, a to z dôvodu prípustnosti niektorých alterna-tívnych metód, ktoré na svoje pokusy používajú menejzvierat. Je potrebné venovať náležitú pozornosť tým metó-dam, ktoré sú uznávané a odporúčané príslušnýmiorgánmi. Metódy subchronickej orálnej toxicity v kapito-lách B.26 a B.27 sa nahradia a kapitoly C.14 až C.20o enviromentálnej toxicite budú zaradené do prílohy V.

(1) Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1.(2) Ú. v. ES L 136, 8.6.2000, s. 90.

(3) Ú. v. ES L 199, 30.7.1999, s. 57.(4) Ú. v. ES L 358, 18.12.1986, s. 90.

13/zv. 28 SK Úradný vestník Európskej únie 3

V niektorých jazykových verziách je potrebné vykonaťtechnické korekcie určitých častí prílohy V.

(5) Príloha VI k smernici 67/548/EHS obsahuje prí-ručku na klasifikáciu a označovanie nebezpečných látoka prípravkov. Táto príloha sa musí taktiež aktualizovaťv súlade s technickým pokrokom. V niektorých jazyko-vých verziách je potrebné vykonať technické korekcie urči-tých častí prílohy VI. Príslušné časti sa vydajú vo fínskoma švédskom jazyku. Je potrebné uverejniť takto aktualizo-vanú a prepracovanú verziu prílohy VI, najmä však tejčasti, ktorá sa vzťahuje na smernicu 1999/45/ES Európ-skeho parlamentu a smernicu Rady z 31. mája 1999, týka-júcu sa aproximácie zákonov, iných právnych predpisova správnych opatrení členských štátov s cieľom klasifiká-cie, balenia a systému označovania nebezpečných príprav-kov (1).

(6) V súlade s predpismi smernice 67/548/EHS musia byť prí-slušné inštitúcie členských štátov informované o akejkoľ-vek novej látke, ktorá sa objaví na trhu, a to prostredníc-tvom oznámenia obsahujúceho presné informácie vrátanetechnickej dokumentácie. Na nové látky, dodávané a spo-trebované v chemických reakciách, ktoré sú prísne kontro-lované (medziprodukty s obmedzeným pôsobením), jetechnicky opodstatnené a vhodné stanoviť test balenia (RT-P). Súčasný technický pokrok dokáže pomocou dôkladnejkontroly spomínaného procesu zabezpečiť minimálnepôsobenie na človeka a životné prostredie.

(7) Technická dokumentácia by mala obsahovať súbor testovmedziproduktov s obmedzeným pôsobením, čím saposkytnú potrebné informácie na vyhodnotenie predvída-teľného rizika týchto medziproduktov na človeka a životnéprostredie. V prílohe VII je presne stanovené, čo by malatakáto dokumentácia obsahovať a v prílohe VIII súpodrobne popísané doplnkové testy a výskumné práce,ktoré sa pri väčších množstvách medziproduktov s obme-dzeným pôsobením môžu vyžadovať.

(8) Kritéria na oznamovanie medziproduktov s obmedzenýmpôsobením bude pravdepodobne potrebné prepracovaťs ohľadom na technický pokrok a skúsenosti nadobudnutépri zosúlaďovaní spomínaných oznámení s novými požia-davkami uvedenými v tejto smernici.

(9) Opatrenia stanovené touto smernicou sú v súlade s názo-rom Výboru na prispôsobovanie smerníc technickémupokroku s cieľom odstraňovania technických prekážok priobchodovaní s nebezpečnými látkami a prípravkami,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 67/548/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:

1. Príloha 1 sa mení a dopĺňa takto:

a) tabuľky A a B v predhovore k prílohe 1 budú obsahovaťfínske a švédske názvoslovie. Niektoré jazykové verziesmernice budú zahŕňať technické korekcie v určitých čas-tiach predhovoru a tabuliek A a B. Predhovor zahŕňajúcitabuľky A a B sa v tejto smernici nahrádza prílohou 1A,

b) príslušné položky sa nahradia položkami z prílohy 1Bk tejto smernici,

c) pridajú sa položky v prílohe 1C k tejto smernici,

d) vynechajú sa položky v prílohe 1D k tejto smernici,

e) položky uvedené v prílohe 1E k tejto smernici sa meniaa dopĺňajú nahradením klasifikácie „Muta. kat. 3;R40“ na „Muta. kat. 3; R68“ a nahradením označeniaz R40 na R68,

f) položky uvedené v prílohe 1F k tejto smernici sa meniaa dopĺňajú nahradením klasifikácie „Xn; R40“ na „Xn; R68“a nahradením označenia z R40 na R68,

g) položka uvedená v prílohe 1G k tejto smernici sa menía dopĺňa nahradením koncentračných limitov z „Xn;R40/20/21/22“ na „Xn; R68/20/21/22“,

h) položka uvedená v prílohe 1H k tejto smernici sa menía dopĺňa nahradením koncentračných limitov z „Xn;R20/21/22-40/20/21/22“ na „Xn; R20/21/22-68/20/21/22“,

i) položky uvedené v prílohe 1I k tejto smernici sa meniaa dopĺňajú nahradením slovného vyjadrenia klasifikácie„Muta. kat. 3; R40“ na „Muta. kat. 3; R68“,

j) položky uvedené v prílohe 1J k tejto smernici sa meniaa dopĺňajú nahradením slovného vyjadrenia klasifikácie„Muta. kat. 3; R40“ na „Muta. kat. 3; R68“ a pridaním R68k označeniu.

2. Príloha II zahŕňa švédsku a fínsku verziu a technické korekcieurčitých jazykových verzií. Preto sa príloha II nahrádza prílo-hou 2 k tejto smernici.

3. Príloha III bude zahŕňať švédsku a fínsku verziu a technickékorekcie určitých jazykových verzií. Preto sa príloha III nahrá-dza prílohou 3 k tejto smernici.

4. Príloha IV zahŕňa švédsku a fínsku verziu a technické korek-cie určitých jazykových verzií. Preto sa príloha IV nahrádzaprílohou 4 k tejto smernici.(1) Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1.

4 SK Úradný vestník Európskej únie 13/zv. 28

5. Príloha V sa mení a dopĺňa nasledovne:

a) kapitola B.1 sa vypúšťa;

b) nadpis v anglickej verzii kapitoly B13/14 sa nahrádza tex-tom v prílohe 5A;

c) posledná veta francúzskej verzie ods. 14.2.2. kapitoly B.39sa nahrádza textom v prílohe 5B,

d) rovnica v poslednej vete odseku 1.7.1.6 anglickej verziekapitoly B.41 sa nahrádza textom v prílohe 5C;

e) testovacia metóda subchronickej orálnej toxicity u hlodav-cov sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou 5D k tejto smer-nici, ktorá nahrádza kapitolu B.26;

f) testovacia metóda subchronickej orálnej toxicity u nehlo-davcov sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou 5E k tejtosmernici, ktorá nahrádza kapitolu B.27;

g) do časti C v prílohe 5F k tejto smernici sa zahrnie sedemnových testovacích metód pre enviromentálnu toxicitu.

6. Príloha VI zahŕňa švédsku a fínsku verziu, technické korekcieurčitých jazykových verzií a ďalšie podrobné technické aktu-alizácie textu. Preto sa príloha VI nahrádza prílohou 6 k tejtosmernici.

7. Príloha VII.A zahŕňa technickú dokumentáciu, ktorá obsahujetest balenia pre medziprodukty s obmedzeným pôsobením,podávajúce informácie potrebné na vyhodnotenie predvídateľ-ného nebezpečenstva týchto medziproduktov na človekaa životné prostredie. Príloha VII.A sa preto mení a dopĺňanasledovne:

a) text v prílohe 7A k tejto smernici sa vloží pred odsek 0 prí-lohy VII.A;

b) text v prílohe 7B k tejto smernici sa vloží na koniec prí-lohy VII.A.

8. Príloha VIII zahŕňa doplnkové testy a štúdie, ktoré sa môžu priväčších objemoch medziproduktov s obmedzeným pôsobe-ním vyžadovať. Príloha VIII sa preto mení a dopĺňa takto:

a) text v prílohe 8A k tejto smernici sa vloží medzi „Úroveň1“ a „Fyzikálnochemické štúdie“ prílohy VIII;

b) text v prílohe 8B k tejto smernici sa vloží medzi „Úroveň2“ a „Toxikologické štúdie“ do prílohy VIII.

Článok 2

1. Do 30. júla 2000 členské štáty prijmú a uverejnia zákony, inéprávne predpisy a správne opatrenia v súlade s touto smernicou.Bez zbytočného odkladu budú o tom informovať Komisiu.

2. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správneopatrenia vzťahujúce sa na paragraf 1 nasledovne:

a) od 30. júla 2002, prípadne skôr, na nebezpečné látky;

b) od 30. júla 2002 na prípravky podliehajúce smernici Rady91/414/EHS (1) alebo smernici Európskeho parlamentua smernici Rady 98/8/ES (2);

c) od 30. júla 2004 pre prípravky podliehajúce smernici Rady91/414/EHS alebo smernici Rady 98/8/ES.

Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo priich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnostio odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovenívnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsob-nosti tejto smernice spolu s tabuľkou, ktorá ukazuje, ako sa usta-novenia tejto smernice zhodujú s prijatými vnútroštátnymi usta-noveniami.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť tretí deň po jej uverejnenív Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 4

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 6. augusta 2001

Za Komisiu

Margot WALLSTRÖM

členka Komisie

(1) Ú. v. ES 230, 19.8.1991, s.1.(2) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s.1.


PRÍLOHA 1 A

PREDHOVOR K PRÍLOHE I

Úvod

Príloha 1 je zoznam nebezpečných chemických látok, pre ktoré existuje na úrovni spoločenstva dohodnutá harmo-nizovaná klasifikácia a označenie v súlade s postupmi stanovenými v článku 4 ods. 3 tejto smernice.

Číslovanie položiek

Položky v prílohe 1 sú uvedené v zozname podľa atómového čísla prvku najviac charakteristického pre vlastnostidanej látky. Zoznam chemických prvkov, usporiadaný podľa atómového čísla, je uvedený v tabuľke A. Organickélátky, kvôli ich rôznorodosti, sú v tabuľke B umiestnené v bežných triedach.

Indexové číslo každej látky je vo forme digitálneho radu typu ABC-RST-VW-Y, kde:

— ABC je buď atómové číslo najcharakteristickejšieho chemického prvku (ktorému predchádza jedna alebo dve nulys cieľom postupnosti) alebo bežné číslo triedy pre organické látky,

— RST, je poradové číslo látky uvedené v sérii ABC,

— VW označuje formu, v ktorej sa látka vyrába alebo uvádza na trh,

— Y je kontrolné číslo vypočítané v súlade s metódou ISBN.

Napríklad indexové číslo chlorečňanu sodného je 017-005-00-9.

Nebezpečným látkam sa priraďuje aj Einecs číslo. Einecs číslo je sedemčíselný systém typu XXX-XXX-X, ktorý začínaod 200-001-8, Einecs je Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok (Ú. v. ES C 146 A, 15.6.1990).

Nebezpečným látkam, oznámeným podľa opatrení tejto smernice, sa pridáva číslo látky podľa Elincs. (Elincs- Európ-sky zoznam oznámených chemických látok.) Je to sedemčíselný systém typu XXX-XXX-X, ktorý začína od 400-001-9.

Nebezpečným látkam zo zoznamu „chemických látok nepodliehajúcich oznámeniu“ („No longer polymers“, Docu-ment, Office for Official Publications of the European Communities, 1997, ISBN 92-827-8995-0) sa priraďuje „Nolonger polymers“ číslo. Toto číslo je sedemčíselný systém typu XXX-XXX-X, ktorý začína: 500-001-0.

K položkám priraďuje aj CAS číslo (Chemical Abstract Service), ktoré napomáha pri identifikácii položky. Je potrebnéuviesť, že Einecs číslo zahŕňa aj bezvodú, aj hydratovanú formu látky a práve CAS čísla bývajú pre tieto formy roz-dielne. Priradené CAS číslo je len pre bezvodú formu, a preto toto číslo nie vždy popisuje položku tak presne akoEinecs číslo.

Einecs, Elincs, „No-longer polymer“ alebo CAS čísla sa obvykle nepriraďujú k položkám, ktoré zahŕňajú viac ako štyrijednotlivé látky.

Názvoslovie

Kdekoľvek je to možné, nebezpečné látky bývajú označené svojimi názvami Einecs, Elincs alebo „No longer pol-ymers“.

Ostatné látky, neuvedené v Einecs, Elincs alebo v zozname „No longer polymers“, sa označujú medzinárodne uzná-vanými názvami (napr. ISO, IUPAC). V niektorých prípadoch sa môže dodatočne použiť aj bežný názov.

Nečistoty, prísady a vedľajšie zložky sa bežne neuvádzajú, iba ak významným spôsobom napomáhajú klasifikáciilátky.

Niektoré látky sa opisujú ako zmes A alebo B. Tieto položky sa vzťahujú na jednu určitú zmes. V takých prípadoch,kde je potrebné charakterizovať látku určenú na trh, sa preto presne špecifikuje pomerné zastúpenie hlavných látok.


Určité látky sú popisované s istým percentom čistoty. Látky obsahujúce vyšší obsah aktívneho materiálu (napr. orga-nický peroxid) nie sú zaradené do položiek prílohy I a môžu mať ďalšie nebezpečné vlastnosti (napr. môžu byťvýbušné). Ak sú uvedené určité koncentračné limity, tieto sa vzťahujú priamo na látku alebo látky uvedené v danejpoložke. V prípade položiek, ktoré sú zmesami látok alebo látky s určitým percentom nečistoty, vzťahujú sa tietolimity na látku opísanú v prílohe I a nie na čistú látku.

Článok 23 ods. 2 zaväzuje, aby pri látkach patriacich do prílohy I bol ako ich názov na označenie na obale použitýjeden z názvov uvedených v prílohe. Pri niektorých látkach sa doplňujúce informácie uvádzajú v hranatých zátvor-kách s cieľom lepšej identifikácie. Tieto doplňujúce informácie nemusia byť uvedené na označení obalu.

Niektoré položky obsahujú zmienku o nečistotách. Príkladom je látka s indexovým číslom 607-190-00-X: metyla-krylamidometoxyacetát (obsahujúci viac ako 0,1 % akrylamidu). V tomto prípade odkaz v zátvorkách tvorí časť názvua musí byť uvedený v označení na obale.

Niektoré položky sa vzťahujú na skupiny látok. Príkladom je indexové číslo 006-007-00-5 „kyanovodík (soli kya-novodíka…) s výnimkou komplexných kyanidov, ako sú ferokyanidy, ferikyanidy a oxykyanidy ortuti“. Pre jednot-livé látky patriace do týchto položiek sa musia používať Einecs čísla alebo iné medzinárodné uznané názvy.

Formát položiek

Nasledujúce informácie sú pre každú látku v prílohe I:

a) klasifikácia:

i) proces klasifikácie pozostáva zo zaradenia látky do jednej alebo viacerích kategórií nebezpečenstva (ako jeustanovené v článku 2 ods. 2 smernice Rady 92/32/EHS (Ú. v. ES L 154, 5.6.1992, s. 1) a priradenia upo-zornenia označujúceho druh nebezpečenstva. Klasifikácia ovplyvňuje nielen tieto označenia na obaloch, alemá vplyv aj na ďalšie legislatívne a regulačné opatrenia vzťahujúce sa k nebezpečným látkam;

ii) klasifikácia na každú kategóriu nebezpečenstva sa bežne označuje formou skratky, ktorá predstavuje kate-góriu nebezpečenstva spolu s upozornením označujúcim príslušné nebezpečenstvo. V niektorých prípadoch(t. j. látky zaradené ako horľavé, senzibilizujúce a niektoré látky zaradené ako nebezpečné pre životné pro-stredie) sa však uvádza iba upozornenie označujúce nebezpečenstvo;

iii) skratky pre jednotlivé kategórie nebezpečenstva sú tieto:

— výbušné: E

— oxidujúce: O

— mimoriadne horľavé: F+

— veľmi horľavé: F

— horľavé: R 10

— jedovaté: T

— veľmi jedovaté: Tr

— škodlivé: Xn

— žieravé: C

— dráždivé: Xi

— senzibilizujúce: R 42 a/alebo R 43

— karcinogénne: Karc. kat. (1)

— mutagénne: Muta. kat. (1)

— látky poškodzujúce reprodukciu: Repr. kat. (1)

— látky nebezpečné pre životné prostredie: N alebo/a R 52, R 53, R 59;

iv) môžu sa uviesť doplnkové upozornenia označujúce nebezpečenstvo, ktoré sa priraďujú s cieľom popísaniavlastností (pozri odsek 22.6. a 3.2.8. príručky pre označovanie), aj ak formálne nepatria do klasifikácie;

(1) Kategória karcinogény, mutagény alebo poškodzujúce reprodukciu (t. j. 1, 2 alebo 3) sú uvedené ako vhodné.


b) označenie na obale, vrátane:

i) písmena, ktoré sa priradí k látke v súlade s prílohou II (pozri článok 23 ods. 2 písm. c)). Toto písmeno pred-stavuje skratku výstražného symbolu a napomáha pri určení nebezpečenstva (ak sú tieto určené);

ii) rizikových viet, sú to vety označujúce špecifické riziko, zostavené ako séria číselných znakov, ktoré začínajús predradeným písmenom R, označujúce druh konkrétneho rizika v súlade s prílohou III (pozri článok 23ods. 2 písm. d)). Tieto čísla sú oddelené buď:

— pomlčkou (–), ktorá označuje jednotlivé údaje vzhľadom na konkrétne riziko (R), alebo

— lomenou čiarou (/), ktorá označuje kombinovaný údaj v jednej vete vzhľadom na konkrétne riziko, ako jeustanovené v prílohe III;

iii) bezpečnostných viet, označujúcich štandrardné pokyny na bezpečné používanie, zostavené ako séria čísel-ných znakov, ktoré začínajú s predradeným písmenom S, označujúce odporúčané bezpečné používaniev súlade s prílohou IV (pozri článok 23 ods. 2 písm. e)). Opäť sú tieto čísla oddelené buď pomlčkou alebolomenou čiarou; štandardné pokyny pre bezpečné používanie sú uvedené v prílohe IV. Spomínané bezpeč-nostné vety sa týkajú iba látok; pre prípravky sa volia podľa obvyklých pravidiel.

Treba si uvedomiť, že pre niektoré nebezpečné látky a niektoré nebezpečné prípravky predávané širokej verej-nosti sú dané označenia na bezpečné používanie S-vety povinné.

S1, S2 a S45 sú povinné pre veľmi jedovaté, jedovaté a žieravé látky a prípravky predávané širokej verejnosti.

S2 a S46 sú povinné pre všetky ostatné nebezpečné látky a nebezpečné prípravky predávané širokej verej-nosti, okrem tých, ktoré boli klasifikované ako nebezpečné pre životné prostredie.

Vety S1 a S2, ak sú v prílohe I uvedené v zátvorkách, je možné vynechať v označení na obale len v prípade,ak sa látka alebo prípravok predáva len na priemyselné účely;

c) koncentračné limity a skupinová klasifikácia potrebná na klasifikáciu nebezpečných prípravkov obsahujúcich látkyv súlade so smernicou 1999/45/ES.

Ak nie je uvedené inak, koncentračné limity predstavujú percento hmotnosti látky vypočítanej podľa celkovejhmotnosti prípravku.

Ak nie sú uvedené koncentračné limity, použijú sa limity podľa konvenčej metódy na odhadnutie stupňa ohro-zenia zdravia uvedené v prílohe II a pri odhadnutí stupňa ohrozenia životného prostredia, konvenčná metódauvedená v prílohe III k smernici Európskeho parlamentu a výboru 1999/45/ES (Ú. v. ES L 200, 30.7. 1999, s. 1).

Všeobecné vysvetlivky

Skupiny látok

Do prílohy I je zahrnutý určitý počet skupinových položiek. V týchto prípadoch sa požiadavky na klasifikáciu a ozna-čenie na obale vzťahujú na všetky látky zodpovedajúce opisu, ak sú tieto uvádzané na trh, pokiaľ sú uvedené v zoz-namoch Einecs alebo Elincs. Pokiaľ látka, ktorá je zahrnutá do skupinovej položky, je nečistotou v inej látke, zohľad-nia sa požiadavky na klasifikáciu a označenie stanovené pre skupinovú položku pri označení látky na obale.

V niektorých prípadoch sú požiadavky na klasifikáciu a označenie určitých látok zaradené v požiadavkách pre sku-pinovú položku. V týchto prípadoch predstavuje konkrétna položka prílohy I danú látku a u skupinovej položky jepoznamenané „s výnimkou menovite uvedených v tejto prílohe.“

V niektorých prípadoch môžu byť jednotlivé látky zaradené do viacerých skupinových položiek. Šťavelan olovnatý(Einecs č. 212-413-5) je napríklad zaradený do položky olovnatých zlúčenín (index č. 082-001-00-6) a rovnako ajdo položky solí kyseliny šťavelovej (607-007-00-3). V týchto prípadoch zodpovedá označenie látok označeniu prekaždú z dvoch skupinových položiek. V prípadoch, kde sa uvádza rozdielna klasifikácia pre to isté nebezpečenstvo,označenie na obale sa použije také, kde klasifikácia označuje vážnejšie nebezpečenstvo (pozri odsek v poznámkeA dole).

Položky v prílohe I pre soli (bez pomenovania) zahŕňajú aj bezvodé aj hydratované formy, ak nie sú inak špecifiko-vané.


Látky s Elincs číslom

V prílohe I, látky s Elincs číslom sa oznamujú podľa opatrení v tejto smernici. Preto sa výrobca alebo dovozca, ktorývopred neoznámil látky, ktoré mieni uviesť na trh, musí riadiť opatreniami tejto smernice.

Vysvetlenie poznámok týkajúcich sa identifikácie, klasifikácie a označenia látok

Poznámka A

Názov látky musí byť na nálepke (etikete alebo štítku) uvedený pod jedným z názvov, ktoré sa tu uvádzajú – v prí-lohe I (pozri článok 23 ods. 2 písm. a)).

V prílohe I sa niekedy používa všeobecný popis ako „… zlúčeniny“ alebo „.…soli“. V tomto prípade musí výrobcaalebo osoba, ktorá s látkou obchoduje, na označení obalu uviesť správny názov v súlade s kapitolou pod názvom„Názvoslovie“ v predslove:

Príklad: BeCl2 (Einecs č.232-116-4); chlorid berylnatý.

Podľa prílohy je taktiež potrebné, aby výstražné symboly, označenia nebezpečenstva, označenia špecifického rizikaa označenia pre bezpečné používanie R- a S-vety ku každej látke boli priradené tie, ktoré sú uvedené v prílohe I (po-zri článok 23 ods. 2 písm. c), d) a e)).

Pri látkach patriacich do jednej konkrétnej kategórie látok obsiahnutých v prílohe I, symboly, označenia nebezpe-čenstva, R- a S- upozornenia používané pre jednotlivú látku musia byť tie, ktoré sa uvádzajú v oboch príslušnýchpoložkách v prílohe I. V prípadoch, kde sa uvádza rozdielna klasifikácia pre to isté nebezpečenstvo, sa na etikete pou-žije klasifikácia, ktorá označuje vážnejšie nebezpečenstvo (pozri ods. v poznámke A dole).

Napríklad:

Látka AB – bez osobitej položky v prílohe I:

Skupinová položka prílohy I pre zmesi A

Repr..kat. 1; R61 Repr. kat. 3; R62 Xn; R20/22 R33 N; R50-53

Skupinová položka prílohy I pre zmesi B

Repr. kat. 1; R61 T; R23/25 N; R51-53

Klasifikácia látok AB potom bude:

Repr. kat. 1; R45 Repr. kat. 1; R61 Repr. kat. 3; R52 T; R23/25 R33 N; R50- 53.

Poznámka B:

Niektoré látky (kyseliny, zásady a pod.) sa dostávajú na trh vo vodných roztokoch s rôznou koncentráciou, preto jepotrebné podľa toho tieto roztoky označiť, keďže nebezpečenstvo sa mení v závislosti od stupňa koncentrácie.

Položky v prílohe I uvedené s poznámkou B majú všeobecné označenie nasledujúceho typu: „kyselina dusičná.…%“

V týchto prípadoch musí výrobca alebo iná osoba, ktorá s takouto látkou obchoduje, na nálepke (etikete alebo štít-ku) uviesť koncentráciu roztoku v percentách.

Príklad: kyselina dusičná 45 %

Ak nie je inak uvedené, predpokladá sa, že percentuálna koncentrácia sa vypočítava na základe pomeru hmotností.

Prípustné je tiež použitie doplňujúcich údajov (napr. merná hmotnosť, stupne Baumé) alebo popisné slovné spojenia(napr. dymiaca alebo ľadová).


Poznámka C:

Niektoré organické látky sa uvádzajú na trh buď vo forme určitého izoméru alebo ako zmes niekoľkých izomérov.

V prílohe I sa niekedy používa všeobecný popis nasledujúceho typu: „xylenol“.

V týchto prípadoch musí výrobca alebo iná osoba, ktorá uvádza na trh takúto látku, uviesť na obale, či táto látka ješpecifický izomér a) alebo zmes izomérov b).

Napríklad: a) 2,4- dimetylfenyl

b) xylenol (zmes izomérov)

Poznámka D:

Niektoré látky, ktoré podliehajú spontánnej polymerizácii alebo dekompozícii, sú obvykle uvádzané na trh v stabi-lizovanej forme, ako je uvedené v prílohe I k tejto smernici.

Niekedy sú však takéto látky uvádzané na trh v nestabilizovanej forme. V tomto prípade musí výrobca alebo aká-koľvek iná osoba, ktorá takúto látku uvádza na trh, uviesť v označení na obale za názov látky slová: „nestabilizo-vaná“.

Napríklad: kyselina metakrylová (nestabilizovaná).

Poznámka E:

Látkam so špecifickým účinkom na zdravie ľudí (pozri kapitolu 4 prílohy VI), ktoré sú klasifikované ako karcino-génne, mutagénne a/alebo poškodzujúce reprodukciu v kategóriách 1 alebo 2, je priradená poznámka E, ak súsúčasne klasifikované ako veľmi jedovaté (T+), jedovaté (T) alebo škodlivé (Xn). V prípade týchto látok musí ozna-čeniam špecifického rizika R20, R21, R22, R23, R24, R25, R26, R27, R28, R39, R68 (škodlivá), R48 a R65 a všet-kým ich kombináciám predchádzať slovo „tiež“.

Napríklad: R45-23 „Môže spôsobiť rakovinu. Tiež jedovatý pri vdýchnutí.“

R46-27/28 „Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie. Tiež veľmi jedovatý pri kontaktes pokožkou a po požití“.

Poznámka F:

Táto látka môže obsahovať stabilizátor. Ak stabilizátor zmení nebezpečné vlastnosti látky, ako je uvedené v príloheI a ktoré sa uvedú v označení obalu, je potrebné vykonať označenie na obale v súlade so zásadami označovania nebez-pečných prípravkov.

Poznámka G:

Táto látka môže byť uvádzaná na trh vo výbušnej forme. V tomto prípade musí byť hodnotenie príslušnými testo-vacími metódami a označenie na obale vykonané tak, aby odrážalo jej výbušné vlastnosti.

Poznámka H:

Klasifikácia a označenie na obale uvedené pre túto látku sa vzťahuje na nebezpečnú vlastnosť alebo nebezpečné vlast-nosti označené R-vetou (R-vetami) v kombinácii s príslušnou kategóriou nebezpečenstva. Požiadavky podľa článku 6tejto smernice zaväzujú výrobcov, distribútorov a dovozcov tejto látky na všetky ďalšie hľadiská klasifikácie a ozna-čovanie. Konečné označenie na obale musí spĺňať všetky požiadavky odseku 7 prílohy VI tejto smernice.

Táto poznámka sa používa len na niektoré látky vznikajúce pri spracovaní uhlia a ropy a na určité skupinové polo-žky látok uvedených v prílohe I.

Poznámka J:

Klasifikácia látky ako karcinogénnnej sa nevyžaduje, ak je možné preukázať, že obsahuje menej ako 0,1 hmotnost-ných % benzénu (Einecs č. 200-753-7). Táto poznámka sa používa iba u určitých komplexných látok získaných prispracovaní z uhlia a ropy uvedených v prílohe I.


Poznámka K:

Klasifikácia látky ako karcinogénnnej sa nevyžaduje, ak je možné preukázať, že obsahuje menej ako 0,1 hmotnost-ných % 1,3-butadiénu (Einecs č. 203-450-8). Ak látka nie je klasifikovaná ako karcinogénna, mal by sa pri nej uviesťoznačenie na bezpečné používanie S-veta: S-(2)-9-16. Táto poznámka sa používa len u určitých komplexných látokvznikajúcich z ropy, uvedených v prílohe I.

Poznámka L:

Klasifikácia látky ako karcinogénnnej sa nevyžaduje, ak je možné preukázať, že látka obsahuje menej ako 3 % látokextrahovateľných do dimetylsulfooxidu (DMSO), merané IP 346. Táto poznámka sa používa len na určité komplexnélátky vznikajúce pri spracovaní ropy, ktoré sú uvedené v prílohe I.

Poznámka M:

Klasifikácia látky ako karcinogénnna sa nevyžaduje, ak je možné preukázať, že látka obsahuje menej ako 0,005 hmot-nostných % benzo[a]-pyrénu (Einecs č. 200-028-5). Táto poznámka sa používa u niektorých komplexných látokvznikajúcich pri spracovaní uhlia, ktoré sú uvedené v prílohe I.

Poznámka N:

Klasifikácia látky ako karcinogénu sa nevyžaduje, ak je známy celý proces rafinácie a ak môže byť preukázané, želátka, z ktorej sa vyrába, nie je karcinogénna. Táto poznámka sa používa len u určitých komplexných látok vznika-júcich pri spracovaní ropy, ktoré sú uvedené v prílohe I.

Poznámka P:

Klasifikácia látky ako karcinogénu sa nevyžaduje, ak je možné preukázať, že látka obsahuje menej ako 0,1 hmot-nostných % benzénu (Einecs č. 200-753-7).

Ak je látka klasifikovaná ako karcinogén, uvedie sa aj poznámka E.

Ak nie je látka klasifikovaná ako karcinogén, uvedú sa aspoň označenia na bezpečné používanie S-vety: S-(2)-23-24-62.

Táto poznámka sa používa len u určitých komplexných látok vznikajúcich pri spracovaní ropy, ktoré sú uvedenév prílohe I.

Poznámka Q:

Klasifikácia látky ako karcinogénu sa nevyžaduje, ak je možné preukázať, že látka spĺňa jednu z nasledujúcich pod-mienok:

— krátkodobý biopersistenčný test inhalácie preukázal, že vlákna dlhšie ako 20 μm majú vážený polčas kratší ako10 dní, alebo

— krátkodobý biopersistenčný test intratracheálnym vkvapávaním ukázal, že vlákna dlhšie ako 20 μm majú váženýpolčas kratší ako 40 dní, alebo

— príslušný intra-peritoneálny test preukázal, že neexistuje dôkaz o zvýšení karcinogenicity, alebo

— neprítomnosť príslušných patogénnych alebo neoplastických zmien u vhodne dlhodobého inhalačného testu.

Poznámka R:

Klasifikácia látky ako karcinogénu sa nevyžaduje pri vláknach s dĺžkou váženého geometrického priemeru menšiehoako dve štandardné geometrické odchýlky väčšie ako 6 μm.

Poznámka S:

Túto látku nie je potrebné označiť na obale podľa článku 23 (pozri odsek 8 prílohy VI).


Vysvetlivky k poznámkam pri označovaní prípravkov

Význam poznámok nachádzajúcich sa napravo od koncentračných limitov je nasledujúci:

Poznámka 1:

Stanovená koncentrácia, alebo pokiaľ žiadna koncentrácia nie je uvedená, všeobecnými koncentráciami podľa smer-nice 1999/45/ES sa rozumejú percentuálne vyjadrenia váhy kovového prvku vzťahujúce sa k celkovej hmotnosti prí-pravku.

Poznámka 2:

Stanovená koncentrácia izokyanátu je uvedená v hmotnostných percentách voľného monoméru, vzťahujúceho sak celkovej hmotnosti prípravku.

Poznámka 3:

Stanovená koncentrácia je uvedená v hmotnostných percentách chrómanových iónov rozpustených vo vode, vzťa-hujúceho sa k celkovej hmotnosti prípravku.

Poznámka 4:

Prípravky obsahujúce tieto látky sa musia klasifikovať ako škodlivé s označením špecifického rizika R65, ak tieto spĺ-ňajú uvedené kritéria v odseku 3.2.3. v prílohe VI.

Poznámka 5:

Koncentračné limity plynných prípravkov sú uvedené v objemových percentách.

Poznámka 6:

Prípravkom obsahujúce tieto látky musí byť priradené označenie špecifického rizika R67, ak tieto spĺňajú kritéria uve-dené v odseku 3.2.8. v prílohe VI.

Táto poznámka stráca účinnosť odo dňa, kedy nadobudli platnosť kritéria na používanie označenia R67 ustanovenésmernicou 1999/45/ES.


TABLA A — TABEL A — TABELLE A — ΠΙΝΑΚΑΣ A — TABLE A TABLEAU A — TABELLA A — TABEL A —TABELA A — TABELL A — TAULUKKO A

Lista de los elementos químicos clasificados por su número atómico (Z)Liste over grundstoffer, ordnet efter deres atomvægt (Z)

Liste der chemischen Elemente, geordnet nach der Ordnungszahl (Z)Κατάλογος χημικών στοιχείων ταξινομημένων σύμφωνα με τον ατομικό τους αριθμό (Ζ)

List of chemical elements listed according to their atomic number (Z)Liste des éléments chimiques classés selon leur numéro atomique (Z)

Elenco degli elementi chimici ordinati secondo il loro numero atomico (Z)Lijst van chemische elementen, gerangschikt naar atoomgewicht (Z)

Lista dos elementos químicos ordenados segundo o seu número atómico (Z)Lista över grundämnen, ordnade efter deras atomnummer (Z)

Alkuaineiden luettelo järjestysluvun mukaan (Z)


ZSymbol

DE

DA

ELEN

ESFR

ITNL

PTSV

FI

1H

Wasserstoff

Hydrogen

(brint)

Υδρογόνο

Hydrogen

Hidrógeno

Hydrogène

Idrogeno

Waterstof

Hidrogénio

Väte

Vety

2He

Helium

Helium

Ήλιο

Helium

Helio

Hélium

Elio

Helium

Hélio

Helium

Helium

3Li

Lithium

Lithium

Λίθιο

Lithium

Litio

Lithium

Litio

Lithium

Lítio

Litium

Litium

4Be

Beryllium

Beryllium

Βηρύλλιο

Beryllium

Berilio

Béryllium

(Glucinium)

Berillio

Beryllium

Berílio

Beryllium

Beryllium

5B

Bor

Bor

Βόριο

Boron

Boro

Bore

Boro

Boor

Boro

Bor

Boori

6C

Kohlenstoff

Carbon

(kulstof)

Άνθρακας

Carbon

Carbono

Carbone

Carbonio

Koolstof

Carbono

Kol

Hiili

7N

Stickstoff

Nitrogen

Άζωτο

Nitrogen

Nitrógeno

Azote

Azoto

Stikstof

Azoto

Kväve

Typpi

8O

Sauerstoff

Oxygen(ilt)

Όξυγόνο

Oxygen

Oxígeno

Oxygène

Ossigeno

Zuurstof

Oxigénio

Syre

Happi

9F

Fluor

Fluor

Φθόριο

Fluorine

Flúor

Fluor

Fluoro

Fluor

Flúor

Fluor

Fluori

10Ne

Neon

Neon

Νέον

Neon

Neón

Néon

Neon

Neon

Néon

Neon

Neon

11Na

Natrium

Natrium

Νάτριο

Sodium

Sodio

Sodium

Sodio

Natrium

Sódio

Natrium

Natrium

12Mg

Magnesium

Magnesium

Μαγνήσιο

Magnesium

Magnesio

Magnésium

Magnesio

Magnesium

Magnésio

Magnesium

Magnesium

13Al

Aluminium

Aluminium

Αργίλιο

Aluminium

Aluminio

Aluminium

Alluminio

Aluminium

Alumínio

Aluminium

Alumiini

14Si

Silicium

Silicium

Πυρίτιο

Silicon

Silicio

Silicium

Silicio

Silicium

Silício

Kisel

Pii

15P

Phosphor

Phosphor

Φώσφορος

Phosphorus

Fósforo

Phosphore

Fosforo

Fosfor

Fósforo

Fosfor

Fosfori

16S

Schwefel

Svovl

Θείο

Sulphur

Azufre

Soufre

Zolfo

Zwavel

Enxofre

Svavel

Rikki

17Cl

Chlor

Chlor

Χλώριο

Chlorine

Cloro

Chlore

Cloro

Chloor

Cloro

Klor

Kloori

18Ar

Argon

Argon

Aργό

Argon

Argón

Argon

Argon

Argon

Árgon

Argon

Argon

19K

Kalium

Kalium

Κάλιο

Potassium

Potasio

Potassium

Potassio

Kalium

Potássio

Kalium

Kalium

20Ca

Calcium

Calcium

Ασβέστιο

Calcium

Calcio

Calcium

Calcio

Calcium

Cálcio

Kalcium

Kalsium


ZSymbol

DE

DA

ELEN

ESFR

ITNL

PTSV

FI

21Sc

Scandium

Scandium

Σκάνδιο

Scandium

Escandio

Scandium

Scandio

Scandium

Escândio

Skandium

Skandium

22Ti

Titan

Titan

Τιτάνιο

Titanium

Titanio

Titane

Titanio

Titaan

Titânio

Titan

Titaani

23V

Vanadium

Vanadium

Βανάδιο

Vanadium

Vanadio

Vanadium

Vanadio

Vanadium

Vanádio

Vanadin

Vanadiini

24Cr

Chrom

Chrom

Χρώμιο

Chromium

Cromo

Chrome

Cromo

Chroom

Crómio

Krom

Kromi

25Mn

Mangan

Mangan

Μαγγάνιο

Manganese

Manganeso

Manganèse

Manganese

Mangaan

Manganês

Mangan

Mangaani

26Fe

Eisen

Jern

Σίδηρος

Iron

Hierro

Fer

Ferro

IJzer

Ferro

Järn

Rauta

27Co

Kobalt

Cobalt

Κοβάλτιο

Cobalt

Cobalto

Cobalt

Cobalto

Kobalt

Cobalto

Kobolt

Koboltti

28Ni

Nickel

Nikkel

Νικέλιο

Nickel

Níquel

Nickel

Nichel

Nikkel

Níquel

Nickel

Nikkeli

29Cu

Kupfer

Kobber

Χαλκός

Copper

Cobre

Cuivre

Rame

Koper

Cobre

Koppar

Kupari

30Zn

Zink

Zink

Ψευδάργυρος

Zinc

Cinc

Zinc

Zinco

Zink

Zinco

Zink

Sinkki

31Ga

Gallium

Gallium

Γάλλιο

Gallium

Galio

Gallium

Gallio

Gallium

Gálio

Gallium

Gallium

32Ge

Germanium

Germanium

Γερμάνιο

Germanium

Germanio

Germanium

Germanio

Germanium

Germânio

Germanium

Germanium

33As

Arsen

Arsen

Αρσενικό

Arsenic

Arsénico

Arsenic

Arsenico

Arseen

Arsénio

Arsenik

Arseeni

34Se

Selen

Selen

Σελήνιο

Selenium

Selenio

Sélénium

Selenio

Selenium

Selénio

Selen

Seleeni

35Br

Brom

Brom

Βρώμιο

Bromine

Bromo

Brome

Bromo

Broom

Bromo

Brom

Bromi

36Kr

Krypton

Krypton

Κρυπτό

Krypton

Criptón

Krypton

Krypton

Krypton

Krípton

Krypton

Krypton

37Rb

Rubidium

Rubidium

Ρουβήδιο

Rubidium

Rubidio

Rubidium

Rubidio

Rubidium

Rubídio

Rubidium

Rubidium

38Sr

Strontium

Strontium

Στρόντιο

Strontium

Estroncio

Strontium

Stronzio

Strontium

Estrôncio

Strontium

Strontium

39Y

Yttrium

Yttrium

Ύττριο

Yttrium

Itrio

Yttrium

Ittrio

Yttrium

Ítrio

Yttrium

Yttrium

40Zr

Zirkon

Zirconium

Ζιρκόνιο

Zirconium

Circonio

Zirconium

Zirconio

Zirkonium

Zircónio

Zirkonium

Zirkonium


ZSymbol

DE

DA

ELEN

ESFR

ITNL

PTSV

FI

41Nb

Niob

Niobium

Νιόβιο

Niobium

Niobio

Niobium

Niobio

Niobium

Nióbio

Niob

Niobium

42Mo

Molybdän

Molybden

Μολυβδένιο

Molybdenum

Molibdeno

Molybdène

Molibdeno

Molybdeen

Molibdénio

Molybden

Molybdeeni

43Tc

Technetium

Technetium

Τεχνήτιο

Technetium

Tecnecio

Technetium

Tecnezio

Technetium

Tecnécio

Teknetium

Teknetium

44Ru

Ruthenium

Ruthenium

Ρουθήνιο

Ruthenium

Rutenio

Ruthénium

Rutenio

Ruthernium

Ruténio

Rutenium

Rutenium

45Rh

Rhodium

Rhodium

Ρόδιο

Rhodium

Rodio

Rhodium

Rodio

Rodium

Ródio

Rodium

Rodium

46Pd

Palladium

Palladium

Παλλάδιο

Palladium

Paladio

Palladium

Palladio

Palladium

Paládio

Palladium

Palladium

47Ag

Silber

Sølv

Άργυρος

Silver

Plata

Argent

Argento

Zilver

Prata

Silver

Hopea

48Cd

Cadmium

Cadmium

Κάδμιο

Cadmium

Cadmio

Cadmium

Cadmio

Cadmium

Cádmio

Kadmium

Kadmium

49In

Indium

Indium

Ίνδιο

Indium

Indio

Indium

Indio

Indium

Índio

Indium

Indium

50Sn

Zinn

Tin

Κασσίτερος

Tin

Estaño

Étain

Stagno

Tin

Estanho

Tenn

Tina

51Sb

Antimon

Antimon

Αντιμόνιο

Antimony

Antimonio

Antimoine

Antimonio

Antimoon

Antimónio

Antimon

Antimoni

52Te

Tellur

Telur

Τελλούριο

Tellurium

Telurio

Tellure

Tellurio

Telluur

Telúrio

Tellur

Telluuri

53I

Jod

Jod

Ιώδιο

Iodine

Yodo

Iode

Iodio

Jood

Iodo

Jod

Jodi

54Xe

Xenon

Xenon

Ξένο

Xenon

Xenón

Xénon

Xenon

Xenon

Xénon

Xenon

Ksenon

55Cs

Caesium

Cæsium

Καίσιο

Caesium

Cesio

Césium

Cesio

Cesium

Césio

Cesium

Cesium

56Ba

Barium

Barium

Βάριο

Barium

Bario

Baryum

Bario

Barium

Bário

Barium

Barium

57La

Lanthan

Lanthan

Λανθάνιο

Lanthanum

Lantano

Lanthane

Lantanio

Lanthaan

Lantânio

Lantan

Lantaani

58Ce

Cer

Cerium

Δημήτριο

Cerium

Cerio

Cérium

Cerio

Cerium

Cério

Cerium

Cerium

59Pr

Praseodym

Praseodym

ΠρασεοδύμιοPraseodymium

Praseodimio

Praséodyme

PraseodimioPraseodymium

Praseodímio

Praseodym

Praseodyymi

60Nd

Neodym

Neodym

Νεοδύμιο

Neodymium

Niodimio

Néodyme

Neodimio

Neodymium

Neodímio

Neodym

Neodyymi


ZSymbol

DE

DA

ELEN

ESFR

ITNL

PTSV

FI

61Pm

Promethium

Promethium

Προμήθειο

Promethium

Prometio

Prométhium

Promezio

Promethium

Promécio

Prometium

Prometium

62Sm

Samarium

Samarium

Σαμάριο

Samarium

Samario

Samarium

Samario

Samarium

Samário

Samarium

Samarium

63Eu

Europium

Europium

Ευρώπιο

Europium

Europio

Europium

Europio

Europium

Európio

Europium

Europium

64Gd

Gadolinium

Gadolinium

Γαδολίνιο

Gadolinium

Gadolinio

Gadolinium

Gadolinio

Gadolinium

Gadolínio

Gadolinium

Gadolinium

65Tb

Terbium

Terbium

Τέρβιο

Terbium

Terbio

Terbium

Terbio

Terbium

Térbio

Terbium

Terbium

66Dy

Dysprosium

Dysprosium

Δυσπρόσιο

Dysprosium

Disprosio

Dysprosium

Disprosio

Dysprosium

Disprósio

Dysprosium

Dysprosium

67Ho

Holmium

Holmium

Όλμιο

Holmium

Holmio

Holmium

Olmio

Holmium

Hólmio

Holmium

Holmium

68Er

Erbium

Erbium

Έρβιο

Erbium

Erbio

Erbium

Erbio

Erbium

Érbio

Erbium

Erbium

69Tm

Thulium

Thulium

Θούλιο

Thulium

Tulio

Thulium

Tulio

Thulium

Túlio

Tulium

Tulium

70Yb

Ytterbium

Ytterbium

Υττέρβιο

Ytterbium

Iterbio

Ytterbium

Itterbio

Ytterbium

Itérbio

Ytterbium

Ytterbium

71Lu

Lutetium

Lutetium

Λουτήτιο

Lutetium

Lutecio

Lutécium

Lutezio

Lutetium

Lutécio

Lutetium

Lutetium

72Hf

Hafnium

Hafnium

Άφνιο

Hafnium

Hafnio

Hafnium

Afnio

Hafnium

Háfnio

Hafnium

Hafnium

73Ta

Tantal

Tantal

Ταντάλιο

Tantalum

Tántalo

Tantale

Tantalio

Tantaal

Tântalo

Tantal

Tantaali

74W

Wolfram

Wolfram

Βολφράμιο

(Τουγκοτένιο)

Tungsten

Volframio

Tungstène

Tungsteno

Wolfram

Tungsténio

Wolfram

Volframi

75Re

Rhenium

Rhenium

Ρήνιο

Rhenium

Renio

Rhénium

Renio

Renium

Rénio

Rhenium

Renium

76Os

Osmium

Osmium

Όσμιο

Osmium

Osmio

Osmium

Osmio

Osmium

Ósmio

Osmium

Osmium

77Ir

Iridium

Iridium

Ιρίδιο

Iridium

Iridio

Iridium

Iridio

Iridium

Irídio

Iridium

Iridium

78Pt

Platin

Platin

Λευκόχρυσος

Platinum

Platino

Platine

Platino

Platinum

Platina

Platina

Platina

79Au

Gold

Guld

Χρυσός

Gold

Oro

Or

Oro

Goud

Ouro

Guld

Kulta

80Hg

Quecksilber

Kviksølv

Υδράργυρος

Mercury

Mercurio

Mercure

Mercurio

Kwik

Mercúrio

Kvicksilver

Elohopea


ZSymbol

DE

DA

ELEN

ESFR

ITNL

PTSV

FI

81Tl

Thallium

Thalium

Θάλλιο

Thallium

Talio

Thallium

Tallio

Thallium

Tálio

Tallium

Tallium

82Pb

Blei

Bly

Μόλυβδος

Lead

Plomo

Plomb

Piombo

Lood

Chumbo

Bly

Lyijy

83Bi

Wismuth

Bismuth

Βισμούθιο

Bismuth

Bismuto

Bismuth

Bismuto

Bismuth

Bismuto

Vismut

Vismutti

84Po

Polonium

Plonium

Πολώνιο

Polonium

Polonio

Polonium

Polonio

Polonium

Polónio

Polonium

Polonium

85At

Astat

Astat

Αστάτιο

Astatine

Astato

Astate

Astato

Astaat

Astato

Astat

Astatiini

86Rn

Radon

Radon

Ραδόνιο

Radon

Radón

Radon

Radon

Radon

Rádon

Radon

Radon

87Fr

Francium

Francium

Φράγκιο

Francium

Francio

Francium

Francio

Francium

Frâncio

Francium

Frankium

88Ra

Radium

Radium

Ράδιο

Radium

Radio

Radium

Radio

Radium

Rádio

Radium

Radium

89Ac

Actinium

Actinium

Ακτίνιο

Actinium

Actinio

Actinium

Attinio

Actinium

Actínio

Aktinium

Aktinium

90Th

Thorium

Thorium

Θόριο

Thorium

Torio

Thorium

Torio

Thorium

Tório

Torium

Torium

91Pa

Protactinium

Protactinium

Πρωτακτίνιο

Protactinium

Protactinio

Protactinium

Protoattinio

Protactinium

Protactínio

Protaktinium

Protaktinium

92U

Uran

Uran

Ουράνιο

Uranium

Uranio

Uranium

Uranio

Uranium

Urânio

Uran

Uraani

93Np

Neptunium

Neptunium

Νεπτούνιο

(Ποσειδώνιο)

Neptunium

Neptunio

Neptunium

Nettunio

Neptunium

Neptúnio

Neptunium

Neptunium

94Pu

Plutonium

Plutonium

Πλουτώνιο

Plutonium

Plutonio

Plutonium

Plutonio

Plutonium

Plutónio

Plutonium

Plutonium

95Am

Americium

Americium

Αμερίκιο

Americium

Americio

Américium

Americio

Americium

Amerício

Americium

Amerikium

96Cm

Curium

Curium

Κιούριο

Curium

Curio

Curium

Curio

Curium

Cúrio

Curium

Curium

97Bk

Berkelium

Berkelium

Μπερκέλιο

Berkelium

Berquelio

Berkélium

Berkelio

Berkelium

Berquélio

Berkelium

Berkelium

98Cf

Californium

Californium

Καλιφόρνιο

Californium

Californio

Californium

Californio

Californium

Califórnio

Californium

Kalifornium

99Es

Einsteinium

Einsteinium

Αϊνστάνιο

Einsteinium

Einstenio

Einsteinium

Einstenio

Einsteinium

Einsteinio

Einsteinium

Einsteinium

100

FmFermium

Fermium

Φέρμιο

Fermium

Fermio

Fermium

Fermio

Fermium

Férmio

Fermium

Fermium

101

Md

Mendelevium

Mendelevium

Μεντελέβιο

Mendelevium

Mendelevio

Mendélévium

Mendelevio

Mendelevium

Mendelévio

Mendelevium

Mendelevium

102

No

Nobelium

Nobelium

Νομπέλιο

Nobelium

Nobelio

Nobélium

Nobelio

Nobelium

Nobélio

Nobelium

Nobelium

103

LwLawrentium

Lawrentium

Λαυρένσιο

Lawrencium

Laurencio

Lawrencium

Lawrencio

Laurentium

Laurêncio

Lawrentium

Lawrensium


TABLA B — TABEL B — TABELLE B — ΠΙΝΑΚΑΣ B — TABLE B — TABLEAU B — TABELLA B — TABEL B — TABELA B — TABELL B —TAULUKKO B

Clasificación especial para las sustancias orgánicasSærlig inddeling af organiske stoffer

Spezielle Anordnung für die organischen StoffeΕιδική ταξινόμηση των οργανικών ουσιώνSpecial classification for organic substances

Classification particulière aux substances organiquesClassificazione speciale per le sostanze organicheSpeciale indeling voor de organische stoffen

Classificação especial para as substâncias orgânicasSärskild indelning av organiska ämnenErityisryhmät orgaanisille aineille

601 HidrocarburosCarbonhydrider (kulbrinter)KohlenwasserstoffeΥδρογονάνθρακεςHydrocarbonsHydrocarburesIdrocarburiKoolwaterstoffenHidrocarbonetosKolvätenHiilivedyt

602 Hidrocarburos halogenadosHalogensubstituerede carbonhydriderHalogen-KohlenwasserstoffeΑλογονοπαράγωγα υδρογονανθράκωνHalogenated hydrocarbonsDérivés halogénés des hydrocarburesDerivati idrocarburi alogenatiGehalogeneerde koolwaterstoffenHidrocarbonetos halogenadosHalogenerade kolvätenHalogenoidut hiilivedyt

603 Alcoholes y derivadosAlkoholer og deres derivaterAlkohole und ihre DerivateΑλκοόλες και παράγωγά τουςAlcohols and their derivativesAlcools et dérivésAlcoli e derivatiAlcoholen en derivatenÁlcoois e derivadosAlkoholer och deras derivatAlkoholit ja niiden johdannaiset

604 Fenoles y derivadosPhenoler og deres derivaterPhenole und ihre DerivateΦαινόλες και παράγωγά τουςPhenols and their derivativesPhénols et dérivésFenoli e derivatiFenolen en derivatenFenóis e derivadosFenoler och deras derivatFenolit ja niiden johdannaiset

605 Aldehídos y derivadosAldehyder og deres derivaterAldehyde und ihre DerivateΑλδεΰδες και παράγωγά τουςAldehydes and their derivativesAldéhydes et dérivésAldeidi e derivatiAldehyden en derivatenAldeídos e derivadosAldehyder och deras derivatAldehydit ja niiden johdannaiset

606 Cetonas y derivadosKetoner og deres derivaterKetone und ihre DerivateΚετόνες και παράγωγά τουςKetones and their derivativesCétones et dérivésChetoni e derivatiKetonen en derivatenCetonas e derivadosKetoner och deras derivatKetonit ja niiden johdannaiset

607 Ácidos orgánicos y derivadosOrganiske syrer og deres derivaterOrganische Säuren und ihre DerivateΟργανικά οξέα και παράγωγά τουςOrganic acids and their derivativesAcides organiques et dérivésAcidi organici e derivatiOrganische zuren en derivatenÁcidos orgânicos e derivadosOrganiska syror och deras derivatOrgaaniset hapot ja niiden johdannaiset

608 NitrilosNitrilerNitrileΝιτρίλιαNitrilesNitrilesNitriliNitrillenNitrilosNitrilerNitriilit


609 Derivados nitradosNitroforbindelserNitroverbindungenΝιτροενώσειςNitro compoundsDérivés nitrésNitroderivatiNitroverbindingenDerivados nitradosKväveföreningarNitroyhdisteet

610 Derivados cloronitradosChlornitroforbindelserChlornitroverbindungenΧλωρονιτροενώσειςChloronitro compoundsDérivés chloronitrésCloronitro derivatiChloornitroverbindingenDerivados cloronitradosKlornitroföreningarKloorinitroyhdisteet

611 Derivados azoicos y azoxiAzoxy- og azoforbindelserAzoxy- und AzoverbindungenΑζωξυ- και αζω-ενώσειςAzoxy- and azo compoundsDérivés azoxy et azoïquesAzossi- e azoderivatiAzoxy- en azoverbindingenDerivados azoxi e azóicosAzoxi- och azoföreningarAtsoksi- ja atsoyhdisteet

612 Derivados aminadosAminerAminoverbindungenΑμινοενώσειςAmine compoundsDérivés aminésAminoderivatiAminoverbindingenDerivados aminadosAminerAmiiniyhdisteet

613 Bases heterocíclicas y derivadosHeterocykliske baser og deres derivaterHeterocyclische Basen und ihre DerivateΕτεροκυκλικές βάσεις και παράγωγά τουςHeterocyclic bases and their derivativesBases hétérocycliques et dérivésBasi eterocicliche e derivatiHeterocyclische basen en hun derivatenBases heterocíclicas e derivadosHeterocykliska baser och deras derivatHeterosykliset emäkset ja niiden johdannaiset

614 Glucósidos y alcaloidesGlycosider og alkaloiderGlycoside und AlkaloideΓλυκοζίτες και αλκαλοειδήGlycosides and alkaloidsGlucosides et alcaloïdesGlucosidi e alcaloidiGlycosiden en alkaloïdenGlicósidos e alcalóidesGlykosider och alkaloiderGlykosidit ja alkaloidit

615 Cianatos e isocianatosCyanater og isocyanaterCyanate und IsocyanateΚυανικές και ισοκυανικές ενώσειςCyanates and isocyanatesCyanates et isocyanatesCianati e isocianatiCyanaten en isocyanatenCianatos e isocianatosCyanater och isocyanaterSyanaatit ja isosyanaatit

616 Amidas y derivadosAmider og deres derivaterAmide und ihre DerivateΑμίδια και παράγωγά τουςAmides and their derivativesAmides et dérivésAmmidi e derivatiAmiden en derivatenAmidas e derivadosAmider och deras derivatAmidit ja niiden johdannaiset

617 Peróxidos orgánicosOrganiske peroxiderOrganische PeroxideΟργανικά υπεροξείδιαOrganic peroxidesPeroxydes organiquesPerossidi organiciOrganische peroxidenPeróxidos orgânicosOrganiska peroxiderOrgaaniset peroksidit

647 EnzimasEnzymerEnzymeΈνζυμαEnzymesEnzymesEnzimiEnzymenEnzimasEnzymerEntsyymit

648 Sustancias complejas derivadas del carbónKomplekse kulderivaterAus Kohle abgeleitete komplexe StoffeΣύμπλοκες ουσίες παραγόμενες από άνθρακαComplex substances derived from coalSubstances complexes dérivées du charbonSostanze complesse derivate dal carboneComplexe steenkoolderivatenSubstâncias complexas derivadas do carvãoKomplexa kolderivatMonimutkaiset hiilijohdannaiset

649 Sustancias complejas derivadas del petróleoKomplekse oliederivaterAus Erdöl abgeleitete komplexe StoffeΣύμπλοκες ουσίες παραγόμενες από πετρέλαιοComplex substances derived from petroleumSubstances complexes dérivées du pétroleSostanze complesse derivate dal petrolioComplexe aardoliederivatenSubstâncias complexas derivadas do petróleoKomplexa oljederivatMonimutkaiset öljyjohdannaisetgo 1


650 Sustancias diversasDiverse stofferVerschiedene StoffeΔιάφορες ουσίεςMiscellaneous substancesSubstances diversesSostanze diverseDiversenSubstâncias diversasDiverse ämnenMuut aineet


PRÍLOHA1B

Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie

Koncentračnélimity

Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

004-002-00-2

zlúčeninyberýliasvýnimkouhlinito-

berýlnatýchsilikátovastými,ktorésú

špecifikovanénaktoromkoľvekmieste

vtejtoprílohe

A E-

-Karc.kat.2;R49

T+;R26

T;R25-48/23

Xi;R36/37/38

R43

N;R51-53

T+;N

R:49-25-26-36/37/38-43-

48/23-51/53

S:53-45-61

006-015-00-9

diuron(ISO)

3-(3,4-dichlórofenyl)-1,1-dimetylmočovina

206-354-4

330-54-1

Karc.kat.3;R40

Xn;R22-48/22

N;R50-53

Xn;N

R:22-40-48/22-50/53

S:(2-)13-22-23-37-46-

60-61

006-024-00-8

proxan–sodný(ISO)

o-izopropylditiokarbonátsodný

205-443-5

140-93-2

Xn;R22

Xi;R38

N;R51-53

Xn;N

R:22-38-51/53

S:(2-)13-61

006-032-00-1

monolinuron(ISO)

3-(4-chlórfenyl)-1-metoxy-1-metylmočovina

217-129-5

1746-81-2

Xn;R22-48/22

N;R50-53

Xn;N

R:22-48/22-50/53

S.(2-)22-60-61

006-041-00-0

dimetylkarbamoylchlorid

E201-208-6

79-44-7

Karc.kat.2;R45

T;R23

Xn;R22

Xi;R36/37/38

T R:45-22-23-36/37/38

S:53-45

C≥25%:T;R45-22-23-

36/37/38

20%≤C<25%:T;R45-20-

36/37/38

3%≤C<20%:T;R45-20

0,001%≤C<3%:T;R45

006-069-00-3

tiofanát-metyl(ISO)

1,2-di-(3-metoxykarbonyl-2-tioureido)ben-

zén

245-740-7

23564-05-8

Muta.kat.3;R68

Xn;R20

R43N;R50-53

Xn;N

R:20-43-50/53-68

S:(2-)36/37/-46-60-61

007-015-00-1

O-etylhydroxylamín

402-030-3

624-86-2

F;R11

T;R23/24/25-

48/23

Xi;R36

R43N;R50

F;T;N

R:11-23/24/25-36-43-

48/23-50

S:(1/2-)16-26-36/37/39-45-

60-61

009-014-00-1

hexafluórokremičitanolovnatý

E247-278-1

25808-74-6

Repr.kat.1;R61

Repr.kat.3;R62

Xn;R20/22

R33

N;R50-53

T;N

R:61-62-20/22-33-50/53

S;53-45-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

013-002-00-1

hliníkovýprášok(stabilizovaný)

231-072-3

-F;R15

R10

F R:10-15

S:(2-)7/8-43

015-003-00-2

fosfidvápenatý

tricalciumdifosfid

215-142-0

1305-99-3

F;R15/29

T+;R28

N;R50

F;T+;N

R:15/29-28-50

S:(1/2-)22-43-45-61

015-004-00-8

fosfidhlinitý

244-088-0

20859-73-8

F;R15/29

T+;R28

R32

N;R50

F;T+;N

R:15/29-28-32-50

S:(1/2-)3/9/14-30-36/37-

45-61

015-005-00-3

fosfidhorečnatý

235-023-7

12057-74-8

F;R15/29

T+;R28

N;R50

F;T+;N

R:15/29-28-50

S:(1/2-)22-43-45-61

015-006-00-9

fosfidzinočnatý

215-244-5

1314-84-7

F;R15/29

T+;R28

R32

N;R50-53

F;T+;N

R:15/29-28-32-50/53

S:(1/2-)3/9/14-30-36/37-

45-60-61

015-019-00-X

dichlorvos(ISO)

2,2-dichlórvinyldimetylfosfát

200-547-7

62-73-7

T+;R26

T;R24/25

R43

N;R50

T+;N

R:24/25-26-43-50

S:(1/2-)28-36/37-45-61

015-106-00-2

hexametylfosforamid

211-653-8

680-31-9

Karc.kat2;R45

Muta.kat.2;R46T R:45-46

S:53-45

C≥0,1%:T;R45-46

0,01%≤C<0,1%:T;R45

015-121-00-4

edifenphos(ISO)

O-etyl-S,S-difenylditiofosfát=

241-178-1

17109-49-8

T;R23/25

Xn;R21

R43

N;R50-53

T;N

R:21-23/25-43-50/53

S:(1/2-)36/37-45-60-61

015-137-00-1

pyrazophos(ISO)

O,O-dietyl–O-(6-etoxykarbonyl

-5-metylpyrazolo(2,3-a)-2-pyrimidinyl)

tiofosfát

236-656-1

13457-18-6

Xn;R20/22

N;R50-53

Xn;N

R:20/22-50/53

S:(2-)36/37-46-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

015-156-00-5

3-[(dimetoxyfosfínotionyl)oxy]metakrylát

metylový[1]

methacriphos(ISO)[2]

(E)-3-[(dimetoxyfosfínotiolyl)oxy]metakry-

látmetylový[2]

250-366-2-

[1]-[2]

30864-28-9[1]

62610-707-9[2]

Xn;R22

R43

N;R50-53

Xn;N

R:22-43-50/53

S:(2-)36/37-60-61

015-157-00-0

kyselinafosforná[1]

kyselinafosforitá[2]

233-663-1[1]

237-066-7[2]

10294-56-1[1]

13598-36-2[2]

Xn;R22

C;R35

C R:22-35

S:(1/2-)26-36/37/39-45

016-002-00-X

sulfidbárnatý

244-214-4

21109-95-5

R31

Xn;R20/22

N;R50

Xn;N

R:20/22-31-50

S:(2-)28-61

016-003-00-5

polysulfidybária

256-814-3

50864-67-0

R31

Xi;R36/37/38

N;R50

Xi;NR:31-36/37/38-50

S:(2-)28-61

016-004-00-0

sulfidvápenatý

243-873-5

20548-54-3

R31

Xi;R36/37ú38

N;R50

Xi;NR:31-36/37/38-50

S:(2-)28-61

016-005-00-6

polysulfidyvápenate

215-709-2

1344-81-6

R31

Xi;R36/37/38

N;R50

Xi;NR:31-36/37/38-50

S:(2-)28-61

016-011-00-9

oxidsiričitý

231-195-2

7446-09-5

T;R23

C;R34

T R:23-34

S:(1/2-)9-26-36/37/39-45

C≥20%:T;R23-34

5%≤C<20%:C;R20-34

0,5%≤C<5%:Xi;R36/37/38

5

020-002-00-5

kyanidvápenatý

209-740-0

592-01-8

T+;R28

R32

N;R50-53

T+;N

R:28-32-50/53

S:(1/2-)7/8-23-36/37-45-

60-61

027-001-00-9

kobalt

231-158-0

7440-48-4

R42/43

R53

Xn R:42/43-53

S:(2-)22-24-37-61

027-002-00-4

oxidkobaltu

215-154-6

1307-96-6

Xn;R22

R43

N;R50-53

Xn;N

R:22-43-50/53

S:(2-)24-37-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

027-003-00-X

sírnikkobaltnatý

215-273-3

1317-42-6

R43

N;R50-53

Xi;NR:43-50/53

S.(2-)24-37-60-61

028-003-00-2

oxidnikelnatý

215-215-7

1313-99-1

Karc.kat.1;R49

R43

R53

T R:49-43-53

S:53-45-61

028-004-00-8

oxidnikličitý

234-823-3

12035-36-8

Karc.kat.1;R49

R43

R53

T R:49-43-53

S:53-45-61

028-005-00-3

oxidniklitý

215-217-8

1314-06-3

Karc.kat.1;R49

R43

R53

T R:49-43-53

S:53-45-61

028-006-00-9

sírniknikelnatý

240-841-2

16812-54-7

Karc.kat.1;R49

R43

N;R50-53

T;N

R:49-43-50/53

S:53-45-60/61

028-007-00-4

sírniknikelnatýNi 3S 2

234-829-6

12035-72-2

Karc.kat.1;R49

R43

N;R51-53

T;N

R:49-43-51/53

S:53-45-61

028-008-00-X

hydroxidnikelnatý

235-008-5

12054-48-7

Karc.kat.3;R40

Xn;R20/22

R43

N;R50-53

Xn;N

R:20/22-40-43-50/53

S:(2-)22-36-60-61

034-001-00-2

selén

231-957-4

7782-49-2

T;R23/25

R33

R53

T R:23/25-33-53

S:(1/2-)20/21-28-45-61

048-010-00-4

sírnikkademnatý

215-147-8

1306-23-6

Karc.kat.3;R40

T;R48/23/25

Xn;R22

R53

T R:22-40-48/23/25-53

S:(1/2-)22-36/37-45-61

C≥10%:T;R22-40-48/23/25

1%≤C<10%:Xn;R40-48/

20/22

0,1%≤C<1%:Xn;

R48/20/22

1

050-003-00-6

fentinacetát(ISO)

trifenylcínacetát

212-984-0

900-95-8

Karc.kat.3;R40

Repr.kat.3;R63

T+;R26

T;R24/25-48/23

Xi;R37/38-41

N;R50-53

T+;N

R:24/25-26-37/38-40-41-

48/23-50/53-63

S:(1/2-)26-28-36/37/39-45-

60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

050-004-00-1

fentinhydroxide(ISO)

hydroxidtrifenylcínu

200-990-6

76-87-9

Karc.kat.3;R40

Repr.kat.3;R46

T+;R26

T;R24/25-48/23

Xi;R37/38-41

N;R50-53

T+;N

R:24/25-26-37/38-40-41-

48/23-50/53-63

S:(1/2-)26-28-36/37/39-45-

60-61

050-013-00-0

zlúčeninytrioktylcínu,svýnimkoutých,

ktorésúšpecifikovanénainommieste

tejtoprílohy

A-

-Xi;R36/37/38

R53

Xi R:36/37/38-53

S:(2-)61

C≥1%:Xi;R36/37/38

1

078-001-00-0

tetrachlóroplatičitany,svýnimkoutých,


tejtoprílohy

A-

-T;R25

Xi;R41

R42/43

T R:25-41-42/43

S:(2-)22-26-36/37/39-45

078-005-00-2

hexachlóroplatičitany,svýnimkoutých,


tejtoprílohy

A-

-T;R25

Xi;R41

R42/43

T R:25-41-42/43

S:(1/2-)22-26-36/37/39-45

081-001-00-3

tálium

231-138-1

7440-28-0

T+;R26/28

R33

R53

T+ R:26/28-33-53

S:(1/2-)13-28-45-61

092-001-00-8

urán

231-170-6

7440-61-1

T+;R26/28

R33

R53

T+ R:26/28-33-53

S:(1/2-)20/21-45-61

601-004-01-8

bután(obsahujúci≥0,1%butadiénonu

(203-450-8))[1]

izobután(obsahujúci≥0,1%butadiénu

(203-450-8))[2]

C S203-448-7[1]

200-857-2[2]

106-97-8[1]

75-28-5[2]

F+;R12

Karc.kat.1;R45

Muta.kat.2;R46

F+;TR:45-46-12

S:53-45

601-005-00-6

2,2-dimetylpropán

neopentán

207-343-7

463-82-1

F+;R12

N;R51-53

F+;NR:12-51/53

S:(2-)9-16-33-61

601-007-00-7

hexánzmesizomérov(obsahujúci<5%

n-hexánu(203-777-6))

C-

-F;R11

Xn;R65

Xi;R38

R67

N;R51-53

F;Xn;N

R:11-38-51/53-65-67

S:(2-)9-16-29-33-61-62

4 6


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

601-013-00-X

1,3-butadién

D203-450-8

106-99-0

F+;R12

Karc.kat.1;R45

Muta.kat.2;R46

F+;TR:45-46-12

S:53-45

601-041-00-2

dibenz[a,h]antracén

200-181-8

53-70-3

Carc.kat.2;R45

N;R50-53

T R:45-50/53

S:53-45-60-61

C≥0,01%:T;R45

602-027-00-9

trichlóretylén

trichlóretén

201-167-4

70-01-6

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.3;R68

R67

Xi;R36/38

R52-53

T R:45-36/38-52/53-67

S:53-45-61

6

602-037-00-3

α-chlórtoluén

benzylchlorid

E202-853-6

100-44-7

Karc.kat.2;R45

T;R23

Xn;R22-48/22

Xi;R37/38-41

T R:45-22-23-37/38-41-

48/22

S:53-45

602-073-00-X

1,4-dichlór-2-butén

E212-121-8

764-41-0

Karc.kat.2;R45

T+;R26

T;R24/25

C;R34

N;R50-53

T+;N

R:45-24/25-26-34-50/53

S:53-45-60-61

C≥25%:T+;R45-24/25-

26-34

10%≤C<25%:T+;R45-

21/22-26-34

7%≤C<10%:T+;R45-

21/22-26-36/37/38

5%≤C<7%:T;R45-21/22-

23-36/37/38

3%≤C<5%:T;R45-

21/22-23

1%≤C<3%:T;R45-23

0,1%≤C<1%:T;R45-20

0,01%≤C<0,1%.T;R45

602-076-00-6

2,3,4-trichlór-1-butén

219-397-9

2431-50-7

Karc.kat.3;R40

T;R23

Xn;R22

Xi;R36/37/38

N;R50-53

T;N

R:22-23-36/37/38-40-

50/53

S:(1/2-)36/37-45-60-61

C≥25%:T;R22-23-

36/37/38-40

20%≤C<25%:Xn;R20-

36/37/38-40

3%≤C<20%:Xn;R20-40

0,1%≤C<3%:Xn;R40

602-084-00-X

1,1-dichlór-1-fluóretán

404-080-1

1717-00-6

R52-53

N;R59

N R:52/53-59

S:59-61

603-014-00-0

2-butoxyetanol

etylénglykolmonobutyléter

butylcellosove

203-905-0

11-76-2

Xn;R20/21/22

Xi;R36/38

Xn R:20/21/22-36/38

S:(2-)36/37-46


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

603-024-00-5

1,4-dioxán

D204-661-8

123-91-1

F;R11-19

Karc.kat.3;R40

Xi;R36/37

R66

F;XnR:11-19-36/37-40-66

S:(2-)9-16-36/37-46

603-038-00-1

alylglycidyléter

alyl-2,3-epoxypropyléter

2-propén-1-yl2,3-epoxypropyléter

203-442-4

106-92-3

R10

Karc.kat.3;R40

Muta.kat.3;R68

Repr.kat.3;R62

Xn;R20/22

Xi;R37/38-41

R43

R52-53

Xn R:10-20/22-37/38-40-41-

43-52/53-62-68

S:(2-)24/25-26-

36/37/39-61

603-039-00-7

butylgycidyléter

butyl-2,3-epoxypropyléter

219-376-4

2426-08-6

R10

Karc.kat.3;R40

Muta.kat.3;R68

Xn;R20/22

Xi;R37

R43

R52-53

Xn R:10-20/22-37-40-43-

52/53-68

S:(2-)24/25-36/37-61

603-044-00-4

dicofol(ISO)

2,2,2-trichlór-1,1-bis-

(4-chlórfenyl)etanol

204-082-0

115-32-2

Xn;R21/22

Xi;R38

R43

N;R50-53

Xn;N

R:21/22-38-43-50/53

S:(2-)36/37-60-61

603-046-00-5

bis-chlórmetyléter

oxy-bis-chlórmetán

E208-832-8

542-88-1

R10

Karc.kat.1;R45

T+;R26

T;R24

Xn;R22

T+ R:45-10-22-24-26

S:53-45

C≥25%:T+;R45-22-24-26

7%≤C<25%:T+;R45-21-26

3%≤C<7%:T;R45-21-23

1%≤C<3%:T;R45-23

0,1%≤C<1%:T;R45-20

0,001%≤C<0,1%:T;R45

603-049-00-1

chlorfenethol(ISO)

1,1-bis-(4-chlórfenyl)etanol

201-246-3

80-06-8

Xn;R22

N;R51-53

Xn;N

R:22-51/53

S:(2-)36-61

603-055-00-4

propylénoxid

1,2-epoxypropán

metyloxyrán

E200-879-2

75-56-9

F+;R12

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.2;R46

Xn;R20/21/22

Xi;R36/37/38

F+;TR:45-46-12-20/21/22-

36/37/38

S:53-45


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

603-065-00-9

rezorcinoldiglycidyléter

1,3-bis-(2,3-epoxypropoxy)benzén

202-987-5

101-90-6

Karc.kat.3;R40

Muta.kat.3;R68

Xn;R21/22

Xi;R36/38

R43

R52-53

Xn R:21/22-36/38-40-43-

52/53-68

S:(2-)23-36/37-61

603-067-00-X

fenylglycidyléter

2,3-epoxypropylfenyléter

1,2-epoxy-3-fenoxypropán

E204-557-0

122-60-1

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.3;R68

Xn;R20

Xi;R37/38

R43

R52-53

T R:45-20-37/38-43-52/53

S:53-45-61

603-085-00-8

bronopol(INN)

2-bróm-2-nitro-1,3-propándiol

200-143-0

52-51-7

Xn;R21/22

Xi;R37/38-41

N;R50

Xn;N

R:21/22-37/38-41-50

S.(2-)26-37/39-61

603-091-00-0

exo-1-metyl-4-(1-metyletyl)-7-oxa-bicyklo

[2.2.1]-2-heptanol

402-470-6

87172-89-2

Xn;R22

Xi;R41

Xn R:22-41

S:(2-)26-39

604-011-00-7

2,4-dichlórfenol

204-429-6

120-83-2

T;R24

Xn;R22

C;R34

N;R51-53

T;N

R:22-24-34-51/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61

604-021-00-1

2-bifenylátsodnýsodnásoľbifenylu

205-055-6

132-27-4

Xn;R22

Xi;R37/38-41

N;R50

Xn;N

R:22-37/38-41-50

S:(2-)22-26-61

604-038-00-4

4-chlór-3,5-dimetylfenol[1]

chlóroxylenol[2]

201-793-8[1]

215-316-6[2]

88-04-0[1]

1321-23-9[2]

Xn;R22

Xi;R36/38

R43

Xn R:22-36/38-43

S:(2-)24-37

605-008-00-3

akrylaldehyd

akroleín

2-propenal

D203-453-4

107-02-8

F;R11

T+;R26

T;R24/25

C;R34

N;R50

F;T+;N

R:11-24/25-26-34-50

S:23-26-28-36/37/39-

45-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

605-009-00-9

krotónaldehyd[1]

2-butenal[1]

(E)-2-butenal[2]

(E)-krotónaldehyd[2]

224-030-0[1]

204-647-1[2]

4170-30-3[1]

123-73-9[2]

F;R11

Muta.kat.3;R68

T+;R26

T;R24/25

Xn;R48/22

Xi;R37/38-41

N;R50

F;T+;N

R:11-24/25-26-37/38-41-

48/22-50-68

S:(1/2-)26-28-36/37/39-

45-61

607-004-00-7

Kyselinatrichlóroctová

200-927-2

76-03-9

C;R35

N;R50-53

Xi;NR:37-50/53

S:(2-)46-60-61

C≥10%:C;R35

5%≤C<10%:C;R34

1%≤C<5%:Xi;R36/37/38

607-005-00-2

TCA-sodný(ISO)

Sodnásoľkyselinytrichlóroctovej

Trichlóracetátsodný

211-479-2

650-51-1

Xi;R37

N;R50-53

Xi;NR:37-50/53

S:(2-)46-60-61

607-035-00-6

Metylmetakrylát

Metyl-2-metyl-2-propénoát

Metyl-2-metylpropenoát

D201-297-1

80-62-6

F;R11

Xi;R37/38

R43

F;XiR:11-37/38-43

X:(2-)24-37-46

607-039-00-8

2,4-D(ISO)

2,4-dichlórfenoxyoctovákyselina

202-361-1

94-75-7

Xn;R22

Xi;R37-41

R43

R52-53

Xn R:22-37-41-43-52/53

S:(2-)24/25-26-36/37/39-

46-61

607-040-00-3

Soli2,4-DSoli2,4-dichlórfenoxyoctovej

kyseliny

A-

-Xn;R22

Xi;R41

R43

N;R51-53

Xn;N

R:22-41-43-51/53

S:(2-)24/25-26-36/37/39-

46-61

607-043-00-X

Dicamba(ISO)

2,5-dichlór-6-metoxybenzoovákyselina

3,6-dichlór-2-metoxybenzoovákyselina

217-635-6

1918-00-9

Xn;R22

Xi;R41

R52-53

Xn R:22-41-52/53

S:(2-)26-61

607-061-00-8

Kyselinaakrylová

2-propénovákyselina2-propiónovákyse-

lina

D201-177-9

79-10-7

R10

Xn;R20/21/22

C;R35

N;R50

C;N

R:10-20/21/22-35-50

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61

C≥25%:C;R20/21/22-35

10%≤C<25%:C;R35

5%≤C<10%:C;R34

1%≤C<5%:Xi;R36/37/38

607-083-00-8

2,4-DB(ISO)

4-(2,4-dichlórfenoxy)butyrovákyselina

202-366-9

94-82-6

Xn;R22

N;R51-53

Xn;N

R:22-51/53

S:(2-)25-29-46-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

607-084-00-3

soli2,4-DB

soli4-(2,4-dichlórfenoxy)butyrovejkyse-

liny

A-

-Xn;R22

Xi;R41

N;R51-53

Xn;N

R:2-41-51/53

S:(2-)26-29-39-46-61

607-088-00-5

Kyselinametakrylová

2-metylpropénovákyselina

2-metylpropiónovákyselina

D201-204-4

79-41-4

Xn;R21/22

C;R35

C R:21/22-35

S:(1/2-)26-36/37/39-45

C≥25%:C;R21/22-35

10%≤C<25%:C;R35

5%≤C<10%:C;R34

1%≤C<5%:Xi;R36/37/38

607-133-00-9

Monoalkylalebomonoarylalebomonoal-

kylarylesterykyselinymetakrylovej

A-

-Xi;R36/37/38

N;R51-53

Xi;NR:36/37/38-51/53

S:(2-)26-28-61

C≥10%:Xi;R36/37/38

607-134-00-4

Monoalkylalebomonoarylalebo

monoalkylarylesterykyselinymetakrylovej

svýnimkoupoložiekuvedenýchvinej

častitejtoprílohy

A-

-Xi;R36/37/38

Xi R:36/37/38

S:(2-)26-28

C≥10%;R36/37/38

607-288-00-2

Štvorsodný(c-3-(1-(3-(e-6-dichlóro-5-

kyanopyrimidín-f-yl(metryl)amino)propyl)-

1,6-dihydro-2-hydroxy-4-metyl-6-oxo-3-

pyridylazo)-4-sulfonáto=fenylsulfamoyl)f-

talo-kyanín-a,b,d-trisulfonáto(6-))komplex

niklu(II),kdeaje1alebo2alebo3alebo

4,bje8alebo9alebo10alebo11,cje15

alebo16alebo17alebo18,dje22alebo

23alebo24alebo25aeafspolusú2a4

aleborespektíve4a2

410-160-7

148732-74-5

Xi;R36

R43

R52-53

Xi R:36-43-52/53

S:(2-)22-26-36/37-61

607-300-00-6

Trojsodný[2-(5-chlór-2,6-difluoro-4-

pyrimidinyl- amino)-5-(b-sulfamoyl-c,d-

sulfonátoftalo–a-kyanínyl-

K4,N29,N30,N31,N32-

ulfonylamino)benzo=áto(5-)]komplex

medi(II),kdea=1,2,3,4,b=8,9,10,11,

c=15,16,17,18,d%22,23,24,25

411-430-7

-Xi;R41

R43

Xi R:41-43

S:(2-)26-36/37/39


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

608-001-00-3

acetonitril

kyanometán

200-835-2

75-05-8

F;R11

Xn;R20/21/22

Xi;R36

F;XnR:11-20/21/22-36

S:(1/2-)16-36/37

608-007-00-6

ioxynil(ISO)

4-hydroxy-3,5-dijódobenzyl

261-881-1

1689-83-4

Repr.kat.3;R63

T;R25

Xn;R21

N;R50-53

T;N

R:21-25-50/53-63

S:(1/2-)36/37-45-60-61

608-014-00-4

chlorothalonil(ISO)

tetrachlóro-izo-ftalonil

217-588-1

1897-45-6

Karc.kat.3;R40

N;R50-53

Xn;N

R:40-50/53

S:(2-)36/37-60-61

608-015-00-X

dichlobenil(ISO)

2,6-dichlórobezonitril

214-787-5

1194-65-6

Xn;R21

N;R51-53

Xn;N

R:21-51/53

S:(2-)36/37-61

608-017-00-0

bromoxyniloktanát(ISO)

4-kyano-2,6-dijódofenyloktanát

216-885-3

1689-99-2

Repr.kat.3;R63

Xn;R21/22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53-63

S:(2-)36/37-60-61

608-018-00-6

ioxyniloktanát(ISO)

4-kyano-2,6-dijodofenyloktanát

223-375-4

3861-47-0

Repr.kat.3;R63

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53-63

S:(2-)36/37-60-61

609-016-00-8

dinitrofenol[1]

2,4(alebo2,6)-dinitrofenol[2]

247-096-2[1]

275-735-9[2]

25550-58-7[1]

71629-74-8[2]

T;R23/24/25

R33

N;R50-53

T;N

R:23/24/25-33-50/53

S:(1/2-)28-37-45-60-61

609-021-00-5

sodnásoľDNOC[1]

4,6-dinitro-o-krezolátsodný

ddraselnásoľDNOC[2]

4,6-dinitro-o-krezolátdraselný[2]

219-00-7[1]-[2]

2312-76-7[1]

5787-96-2[2]

T;R23/24/25

R33

N;R50-53

T;N

R:23/24/25-33-50/53

S:(1/2-)13-45-60-61

609-022-00-0

amónnasoľDNOC

4,6-dinitro-o-tolyloxidamónny

221-037-0

2980-64-5

T+;R26/27/28

R33

N;R50-53

T+;N

R:26/27/28-33-50/53

S.(1/2-)13-28-45-60-61

609-024-00-1

binapakryl(ISO)

2-sek-butyl-4,6-dinitrofenyl-3-metylkrotonát

E207-612-9

485-31-4

Repr.kat.2;R61

Xn;R21/22

N;R50-53

T;N

R:61-21/22-50/53

S:53-45-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

609-026-00-2

soliaesterydinosebusvýnimkoutých,


tohtoAnnexe

A E-

-R44

Repr.kat.2;R61

Repr.kat.3;R62

T;R24/25

Xi;R36

N;R50-53

T;N

R:61-62-24/25-36-44-

50/53

S:53-45-60-61

609-027-00-8

dinocton

zmesizomérov:metyl-2-oktyl-4,6-

dinitrofenylkarbonát,metyl-4-oktyl-2,6-

dinitrofenylkarbonát

-63919-26-6

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)60-61

609-028-00-3

dinex

2-cyklohexyl-4,6-dinitrofenol

205-042-5

131-89-5

T;R23/24/25

N;R50-53

T;N

R.23/24/25-50/53

S:(1/2-)13-45-60-61

609-029-00-9

soliaesterydinexu

A-

-T;R23/24/25

N;R50-53

T;N

R:23/24/25-50/53

S:(1/2-)13-45-60-61

609-032-00-5

bromofenoxim(ISO)

3,5-dibrómo-4-hydroxybenzaldehyd-O-

(2,4-dinitrofenyl)-oxím

236-129-6

13181-17-4

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S.(2-)25-60-61

609-033-00-0

dinosam

2-(1-metylbutyl)-4,6-dinitrofenol

-4097-36-3

T;R23/24/25

N;R50-53

T;N

r:23/24/25-50/53

S:(1/2-)13-45-60-61

609-034-00-6

Soliaesterydinosamu

A-

-T;R23/24/25

N;R50-53

T;N

R:23/24/25-50/53

S:(1/2-)13-45-60-61

609-042-00-X

pendimethalin(ISO)

N-(1-etylpropyl)-2,6-dinitro-3,4-xylidín

254-938-2

40487-42-1

R43

N;R50-53

Xi;NR:43-50/53

S:(2-)24-29-37-60-61

609-045-00-6

zmesz4,6-dinitro-2-(3-oktyl)-fenylmetyl-

karbonáta4,6-dinitro-2-(4-oktyl)fenylme-

tylkarbonát

dinocton-6

-8069-76-9

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

609-046-00-1

trifluralin(ISO)

(osahujúci<0,5ppmNPDA)

alfa,alfa,alfa-trifuóro-2,6-2,6-dinitro-N,N-

dipropyl-p-toluidín(obsahujúci<0,5ppm

NPDA)N,N-dipropyl-2,6-dinitro-4-

trifluórometylanilín(obsahujúci<0,5ppm

NPDA)

216-428-8

1582-09-8

Xi;R36

R43

N:R50-53

Xi;NR:36-43-50/53

S:(2-)24-37-60-61

609-053-00-X

trinitrometánhydrazín

E414-850-9

-E;R3O:R8

Karc.kat.2;R45

T;R23/25

R43

E;TR:45-3-8-23/25-43

S:53-45

611-003-00-7

fenaminosulf(ISO)

4-dimetylaminobenzéndiazo=sulfonát

sodný

205-419-4

140-56-7

T;R25

Xn;R21

R52-53

T R:21-25-52/53

S:(1/2-)36/37-45-61

612-023-00-9

fenylhydrazín[1]

fenylhydrazíniumchlorid[2]

fenylhydrazíniumhydrochlorid[3]

fenylhydrazíniumsulfát(2:1)[4]

E202-873-5[1]

200-444-7[2]

248-259-0[3]

257-622-2[4]

100-63-0[1]

59-88-1[2]

27140-08-5[3]

Karc.kat.2:R45

Muta.kat.3:R68

T;R23/24/25-

48/23/24/25/

Xi;R36/38

R43

T;N

R:45-23/24/25-36/38-43-

48/23/24/25-50

S:53-45-61

612-024-00-4

m-toluidín

3-aminotoluén

203-583-1

108-44-1

T;R23/24/25

R33N;R50

T;N

R:23/24/25-33-50

S:(1/2-)28-36/37-45-61

612-027-00-0

xylidínysvýnimkoutých,ktorésúšpecifi-

kovanénainommiestetohtoAnnexe

dimetylanilínysvýnimkoutých,ktorésú

špecifikovanénainommiestetohto

Annexu

C_

_T;R23/24/25

R33N;R51-53

T;N

R:23/24/25-33-51/53

S:(1/2-)28-36/37-45-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

612-077-00-3

dimetylnitrózoamín

N-dimetylnitrózoamín

E200-549-8

62-75-9

Karc.kat.2;R45

T+;R26

T;R25-48/25

N;R51-53

T+;N

R:45-25-26-48/25-51/53

S:53-45-61

C≥25%:T+;R45-25-26-

48/25

10%≤C<25%:T+;R45-22-

26-48/25

7%≤C<10%:T+;R45-22-26-

48/22

3%≤C<7%:T;R45-22-23-

48/22

1%<C<3%:T;R45-23-

48/22

0,1%≤C<1%:T;R45-20

0,001%≤C<0,1%:T;R45

612-083-00-6

1-metyl-3-nitro-1-nitrózo=guanidín

E200-730-1

70-25-7

Karc.kat.2;R45

Xn;R20

Xi;R36/38

N;R50-53

T;N

R:45-20-36/38-51/53

S:53-45-61

C≥25%:T+;R45-20-36/38

20%<C<25%:T+;R45-

36/38

0,001%≤C<20%:T;R45

612-088-00-3

simazín(ISO)

6-chlór-N,N′-dietyl-1,3,5-triazín-2,4-

diamín

204-535-2

122-34-9

Karc.kat.3;R40

Xn;N

R:40-50/53

S:(2-)36/37-46-60-61

612-098-00-8

nitrózodipropylamín

E210-698-0

621-64-7

Karc.kat.2;R45

Xn;R22

N;R51-53

T;N

R:45-22-51/53

S:53-45-61

C>25%:T+;R45-20-36/38

0,001%<C<20%:T;R45

613-025-00-2

cinerínI

3-(2-butenyl-2-metyl-4-oxo-2-

cyklopentyl2,2-dimetyl-3-(2-mety-1-

propenyl)cyklopropánkarboxylát

246-948-0

25042-06-6

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)60-61

613-026-00-8

cinerínII

3-(2-butenyl)-2-mtyl-4-oxo-2-cyklopente-

nyl2,2-dimetyl-3-(3-metoxy-2-metyl-3-

oxo-1-propenyl)=cyklopropánkarboxylát

204-454-2

121-20-0

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)60-61

613-033-00-6

2-metylaziridín

propylénimín

E200-878-7

75-55-8

F;R11

Karc.kat.2;R45

T+;R26/27/28

Xi;R41

N;R51-53

F;T+;N

R:45-11-26/27/28-41-

51/53

S:53-45-61

C≥10%:T+;R45-

26/27/28-41

7%≤C<10%:T+;R45-

26/27/28-36

5%≤C<7%:T;R45-

23/24/25-36

1%<C<5%:T;R45-

23/24/25

0,1%≤C<1%:T;R45-

20/21/22

0,001%≤C<0,1%:T;R45


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

613-042-00-5

imazalil(ISO)

1-[2-(alyloxy)-2-(2,4-dichlórfenyl)etyl]-1H-

imidazol

252-615-0

35554-44-0

Xn;R20/22

Xi;R41

N;R50-53

Xn;N

R:20/22-41-50/53

S:(2-)26-39-60-61

613-044-00-6

kaptan(ISO)

1,2,3,6-tetrahydro-N-trichlórmetyltioftalimid

205-087-0

133-06-2

Karc.kat.3;R40

T;R23

Xi;R41

R43

N;R50

T;N

R:23-40-41-43-50

S:(1/2-)26-29-36/37/39-

45-61

613-045-00-1

folpet(ISO)

N-(trichlórmetyltio)ftalimid

205-088-6

133-07-3

Karc.kat.3;R40

T;R20

Xi;R36

R43

N;R50

Xn;N

R:20-36-40-43-50

S:(2-)36/37-46-61

613-068-00-7

atrazín(ISO)

2-chlór-4-etylamín-6-izopropylamín-1,3,5-

triazín

217-617-8

1912-24-9

Xn;R48/22

R43

N;R50-53

Xn;N

R:43-48/22-50/53

S:(2-)36/37-60-61

613-070-00-8

propyléntiomočovina

-2122-19-2

Repr.kat.3;R63

Xn;R22

R52-53

Xn R:22-52/53-63

S:(2-)36/37-46-61

613-090-00-7

paraquátdichlorid[1]

1,1-dimetyl-4,4′-bipyridíniumdichlorid[1]

paraquátdimetylsulfát[2]

1,1-dimetyl-4,4′-bipyridínium=dimetyl-

sulfát[2]

217-615-7[1]

218-196-3[2]

1910-42-5[1]

2074-50-2[2]

T+;R26

T;R24/25-48/25

Xi;R36/37/38

N;R50-53

T+;N

R:24/25-26-36/37/38-

48/25-50/53

S:(1/2-)22-28-36/27/29-45-

60-61

613-116-00-7

tolylflunamid(ISO)

dichlóro-N-[(dimetylamino)=sulfonyl]flu-

oro-N-(p-tolyl)=metánsulfénamid

211-986-9

731-27-1

T;R23

Xn;R48/20

Xi;R36/37/38

R43

N;R50-53

T;N

R:23-36/37/38-43-48/20-

50/53

S:(1/2-)24-26-37-38=45-

60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

615-005-00-9

4,4′-metyléndifenyldiizokyanát[1]

difenylmetán-4,4′-diizokyanát[1]

2,2-metyléndifenyldiizokyanát[2]


o-(p-izokyanátobenzyl)fenyl-izokyanát[3]


metyléndifenyldiizokyanát[4]

C202-966-0[1]

219-799-4[2]

227-534-9[3]

247-714-0[4]

101-68-8[1]

2536-05-2[2]

5873-54-1[3]

26447-40-5[4]

Xn;R20

Xi;R36/37/38

R42/43

Xn R:20-36/37/38-42/43

S:(1/2-)23-36/37-45

C≥25%:Xn;R20-36/37/38-

42/43

5%≤C<25%:Xn;

R36/37/38-42/43

1%<C<5%:Xn;R42/43

0,1%≤C<1%:T;R42

2

616-003-00-0

akrylamid

2-propénamid

D E201-173-7

79-06-1

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.2;R46

Repr.kat.3;R62

T;R25-

48/23/24/25

Xn;R20/21

Xi;R36/38

R43

T R:45-46-20/21-25-36/38-

43-48/23/24/25-62

S:53-45

616-004-00-6

allidochlor(ISO)

N,N-dialychlóracetamid

202-270-7

93-71-0

Xn;R21/22

Xi;R36/38

N;R51-53

Xn;N

R:21/22-36/38-51/53

S:(2-)26-28-

36/27/37/39-61

616-007-00-2

diphenamid(ISO)

N,N-dimetyl-2,2-difenylacetamid

213-482-4

957-51-7

Xn;R22

R52-53

Xn R:22-52/53

S:(2-)61

616-008-00-8

propachlor(ISO)

2-chlór-N-izopropylacetanilidα-chlór-N-

izopropylacetanilid

217-638-2

1918-16-7

Xn;R22

Xi;R36

R43

N;R50-53

Xn;N

R:22-36-43-50/53

S:(2-)24-37-60-61

616-009-00-3

propanil(ISO)

3′,4′-dichlórpropiónanilid

211-914-6

709-98-8

Xn;R22

N;R50

Xn;N

R:22-50

S:(2-)22-61

616-011-00-4

N,N-dimetylacetamid

E204-826-4

127-19-5

Repr.kat.2;R61

Xn;R20/21

T R:61-20/21

S:53-45

C≥25%:T;R61-20/21

5%≤C<25%:T;R61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

sa látky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sakprí-

pravku

616-014-00-0

2-butanónoxím

etylmetylketoxím

etylmetylketónoxím

202-496-6

96-29-7

Karc.kat.3;R40

Xn;R21

Xi;R41

R43

Xn R:21-40-41-43

S:(2-)13-23-26-36/27/29

616-015-00-6

alachlór(ISO)

2-chlór-2′,6′-dietyl-N-

(metoxymetyl)acetanilid

240-110-8

15972-60-8

Karc.kat.3;R40

Xn;R22

R43

N;R50-53

Xn;N

R:22-40-43-50/53

S:(@-)36/37/39-60-61

616-017-00-7

kartaohydrochlorid

239-309-2

15236-52-2

Xn;R21-22

N;R50-53

Xn;N

R:21/22-50-53

S:(2-)36/37-60-61

616-018-00-2

N,N-dietyl-m-toluamid

deet

205-149-7

134-62-3

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)37-60-61

616-020-00-3

tebuthiuron(ISO)

1-(5-terc-butyl-1,3,4-tia-2-diazolyl)-1,3-

dimetylmočovina

246-901-4

25366-23-8

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)60-61

616-025-00-0

valínamid

402-840-7

20108-78-5

Repr.kat.3;R62

Xi;R36

R43

Xn R:36-43-62

S:(2-)26-36/37

650-013-00-6

azbest

E- - - - - - -

12001-28-4

232207-32-0

12172-73-5

77536-66-4

77536-68-6

77536-67-5

12001-29-5

Karc.kat.1;R45

T;R48/23

T R:45-48/23

S:53-45


PRÍLOHA1C

Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

004-003-00-8

oxidberylnatý

E215-133-1

1304-56-9

Karc.kat.2;R49

T+;R26

T;R25-48/23

Xi;R36/37/38

R43

T+ R:49-25-26-36/37/38-43-

48/23

S:53-45

007-025-00-6

(4-hydrazínofenyl)-N-metyl=metánsulfó-

namidhydrochlorid

406-090-1

81880-96-8

Muta.kat.3;R68

T;R25-48/25

R43

N;R50-53

T;N

R:25-43-48/25-68-50/53

S:(1/2-)22-36/37/39-45-60-61

007-026-00-1

oxo-((2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)ami-

no)karbonyl=acetohydrazid

413-230-5

122035-71-6

Xi;R41

R43

Xi R:41-43

S:(2-)8-22-24-26-30-37/39

007-027-00-7

1,6-bis-(3,3-bis-((1-metylpentyldénimino)

propyl)ureido)hexán

420-190-2

-Xn;R21/22

C;R34

R43

N;R50-53

C;N

R:21/22-34-43-50/53

S:(1/2-)7-26-36/37/39-45-

60-61

013-008-00-4

di-n-oktylalumíniumjodid

408-190-0

7585-14-0

R14

F;R17

C;R34

N;R50-53

F;C;N

R:14-17-34-50/53

SL1/2-)6-16-26-36/37/39-43-

45-60-61

014-017-00-6

flusilazol(ISO)

bis-(4-fluorofenyl)(metyl)(1H-1,2,4-(1-

triazolyl)metyl)silán

E-

85509-19-9

Karc.kat.3;R40

Repr.kat.2:R61

Xn:R22

N;R51-53

T;N

R:61-22-40-51/53

S:53-45-61

014-018-00-1

oktametyltetrasiloxán

209-136-7

556-67-2

Repr.kat.3;R62

R53

Xn R:53-62

S:(2-)36/37-46-51-61

014-019-00-7

zmes4-[[bis-(4-fluorofenyl)=metylsilyl-

]metyl]-4H-1,2,4-triazol,1-[[bis-(4-fluoro-

fenyl)=metylsilyl]metyl]-1H-1,2,4-triazol

E403-250-2

-Karc.kat.3;R40

Repr.kat.2;R61

Xn;R22

N;R51-53

T;N

R:61-22-40-51/53

S:53-45-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

014-020-00-2

bis-(1,1-dimetyl-2-propinyloxy)dimetylsilán

414-960-7

53863-99-3

Xn;R20

Xn R:20

S:(2)

014-021-00-8

tris-(izopropenyloxy)fenylsilán

411-340-8

52301-18-5

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

014-022-00-3

reakčnéproduktyreakcie(2-hydroxy-4-(3-

propénoxy)benzofenónuatrietoxysilánu

shydrolyzačnýmproduktomoxidukremi-

čitéhoametyltrimetoxysilánu

401-530-9

-F;R11

T;R39/23/24/25

Xn;R20/21/22

F;TR:11-20/21/22-39/23/24/25

S:(1/2-)16-29-36/37-45

014-023-00-9

α,ω-dihydroxy-poly-(5-hexén-1-yl)siloxán

408-160-7

12561-45-8

N;R51-53

N R:51/53

S:61

014-024-00-4

1-((3-(3-chlór-4-fluórofenyl)propyl)

dimetylsilanyl)-4-etoxybenzén

412-620-2

121626-74-2

N;R51-53

N R:51/53

S:61

014-025-00-X

4-[3-(dietoxymetylsilylpropoxy)-2,2,6,6-

tetrametyl]piperidín

411-400-3

102089-33-8

Xn;R22-48/21

Xi;R38-41

R52-53

Xn R:22=38=41-48/21-52/53

S:(2-)26-36/37/39-61

015-168-00-0

fosthiazate(ISO)

(RS)-S-sec-butyl-O-etyl-2-oxo-1,3-

(3-tiazolodínyl)fosfotionát

-98886-44-3

T;R23/25-39

Xn;R21

Xi;R41

R43

N;R50-53

T;N

R:21-23/25-39-41-43-50/53

S:(1/2-)53-45-25-26-39-60-61

015-169-00-6

tributyltetradecylfosfóniumtetrafluoroborát

413-520-1

-Xn;R22-48/22

C;R34

R43

N;R50-53

C;N

R:22-34-43-48/22-50/53

S:(1/2-)26-28-36/37/39-45-

60-61

015-170-00-1

zmesdi-(1-oktán-N,N,N-trimetylamónium)

oktyl-fosforečnanua1-oktán-N,N,N-trime-

tylamóniumoktylfosforečnanu

407-490-9

-Xn;R21/22

C;R34

C R:21/22-34

S:(1/2-)26-36/37/39-45

015-171-00-7

O,O,O-tris(2(alebo4)–C 9- 10-

izoalkylfenyl)tiofosfát

406-940-1

-N;R51-53

N R:51/53

S:61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

015-172-00-2

zmeszbis-izotridecylamónium=mono-

(di-(4-metyl-2-pentyoxy)tiofosfotionyl-

zopropyl)fosforečnanu;

izotridecylamónium-bis-(di-(4-metyl-2-

pentyloxy)tiofosfotionyl-

izopropylfosforečnanu

406-240-6

-R10

C;R34

N;R51-53

C;N

R:10-34-51/53

S:(1/2-)23-26-28-36/37/39-

45-61

015-173-00-8

2-(1,1-dimetyletyl)-6-metoxy-

4-pyrimidinyletylfosfotionátmetylový

414-080-3

117291-73-3

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)23-36-60-61

015-174-00-3

1-chlór-N,N-dietyl-1,1-difenyl-

1-fenylmetylfosforamín

411-370-1

82857-68-9

T;R25

Xi;R41

N;R51-53

T;N

R:25-41-51/53

S:(1/2-)26-37/39-41-45-61

015-175-00-9

terc-butylovýtrimetylfosfoanilidínacetát

412-880-7

35000-38-5

T;R25

Xn;R48/22

Xi;R36

R43

N;R51-53

T;N

R:25-36-43-48/22-51/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61

015-176-00-4

P,P,P′,P′-tetrakis-(o-metoxyfenyl)propán-

1,3-difosfín

413-430-2

116163-96-3

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

015-177-00-X

4-fenylbutylhydroxyfosforyl=octovákyse-

lina

412-170-7

83623-61-4

Xn;R48/22

Xi;R41

R43

Xn R:41-43-48/22

S:(2-)22-26-36/37/39

015-178-00-5

(R)-α-fenyletylamóniový(-)-(1R,2S)-(1,2-

epoxypropyl)fosfonátmonohydrát

418-570-8

25383-07-7

Repr.kat.3;R62

N;R51-53

Xn;N

R:62-51/53

S:(2-)22-36/37-61

015-179-00-0

UVCBkondenzačnéproduktytetrakis-

hydroxymetylfosfóniumchloridu,močo-

vinyadestilovanéhohydrogenovaného

C16-18tukovýchalkylamínov

422-720-8

166242-53-1

Muta.kat.3;R68

Xn;R22-48/22

C;R34

R43

N;R50-53

C;N

R:22-34-43-48/22-68-50/53

S:(1/2-)26-36/39-45-60-61

016-063-00-2

metabisulfitsodný

231-673-0

7681-57-4

Xn;R22

Xi;R41

R31

Xn R:22-31-41

S:(2-)26-39-46


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

016-072-00-1

3-amino-4-hydroxy-N-

(2-metoxyetyl)benzénsulfónamid

411-520-6

112195-27-4

Xi;R41

R43

N;R51-53

Xi;NR:41-43-51/53

S:(2-)24-26-37/39-61

016-073-00-7

Tetrakis-fenylmetyltioperoxy=ditiokarba-

mid

404-310-0

10591-85-2

R53

R:53

S:61

016-074-00-2

6-fluór-2-metyl-3-(4-metyltio=benzyl)in-

dén

405-410-7

-Xi;R38-41

R43

N;R51-53

Xi;NR:38-41-43-51/53

S:(2-)26-36/37/39-61

016-075-00-8

2,2′-dialyl-4,4′-sulfonylbifenyl

411-570-9

41481-66-7

R43

N;R51-53

Xi;NR:43-51/53

S:(2-)24-37-61

016-076-00-3

2,3-bis-(2-merkaptoetyl)tio-1-propanettiol

411-290-7

131538-00-6

Xn;R22-48/22

N;R50-53

Xn;N

R:22-48/22-50/53

S:(2-)23-24/25-36-60-61

016-077-00-9

2-chlór-p-toluénsulfochlorid

412-890-1

42413-03-6

C;R34

R43

R52-53

C R:34-43-52/53

S:(1/2-)23-26-36/37/39-45-61

016-078-00-4

4-metyl-N,N-bis-2((((4-metyl=fenyl)sulfo-

nyl)amino)etyl)benzénsulfónamid

413-300-5

56187-04-3

R53

R:53

S:61

016-079-00-X

N,N-bis-(2-(p-toluénsulfonyloxy)etyl)-p-

toluénsulfónamid

412-920-3

16695-22-0

R43

R53

Xi R:43-53

S:(2-)24-37-61

016-080-00-5

2-anilíno-5-(2-nitro-4-(N-fenylsulfamoyl)

anilínobenzénsulfonátsodný

412-320-1

31361-99-6

Xi;R41

R52-53

Xi R:41-52/53

S:(2-)26-39-61

016-081-00-0

hexahydrocyklopenta-[c]-pyrol-1-1H-

amónium-N-etoxykarbonyl-N-

(p-tolylsulfonyl)azanid

418-350-1

-Muta.kat.3;R68

Xn;R22

Xi;R36

R43

N;R51-53

Xn;N

R:22-36-43-68-51/53

S:(2-)26-36/37-61

016-082-00-6

ethoxysulphuron

1-(4,6-dimetoxy-2-pyrimidinyl)-3-(2-etoxy-

fenoxysulfonyl)=močovina

-126801-58-9

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

016-083-00-1

acibenzolar-S-metyl

S-metylesterkyseliny

benzo[1.2.3]tiodiazol-7-tiokarboxylovej

420-050-0

135158-54-2

Xi;R36/37/38

R43

N;R50-53

Xi;NR:36/37/38-43-50/53

S:(2-)24/25-37-46-59-60-61

016-084-00-7

prosulforon

1-(4-metoxy-6-metyl-1,3,5-trifluóropropyl)

fenyl)sulfonyl)močovina

-94125-34-5

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)60-61

016-085-00-2

flazasulfuron

1-(4,6-dimetoxy-2-pyrimidinyl)-3-

(3-trifluórmetyl-2-pyridylsulfonyl)močovina

-104040-78-0

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

022-003-00-6

bis-(η5-cyklopentadienyl)-bis-

(2,6-difluoro-3-[1-pyrolyl]fenyl)titán

412-000-1

125051-32-3

F;R11

Repr.kat.3;R62

Xn;R48/22

N;R51-53

F;Xn;N

R:11-48/22-62-51/53

S:(2-)7-22-33-36/37-61

024-018-00-3

chrómansodný

E231-889-5

7775-11-3

Karc.kat.2;R49

Muta.kat.2;R46

T+;R26

T;R25

Xn;R21

Xi;R37/38-41

R43

N;R50-53

T+;N

R:49-46-21-25-26-37/38-41-

43-50/53

S:53-45-60-61

C>³7%:T+;R49-46-21-25-

26-37/38-41-43

0,5%≤C<7%:T;R49-

46-43

0,1%≤C<0,5%:T;R49-46

025-004-00-X

bis-(N,N′,N"-trimetyl-1,4,7-

triazocyklononán)-trioxo-dimangán(IV)

di(hexafluro=fosforečnan)monohydrát

411-760-1

116633-53-5

N;R51-53

N R:51/53

S:61

026-001-00-6

(η-kumén)-(η-yklopentadienyl)železo(II)

hexafluórantimonát

407-840-0

100011-37-8

Xn;R22

Xi;R41

R52-53

Xn R:22-41-52/53

S:(2-)22-26-39-61

026-002-00-1

(η-kumén)-(η-cyklopentadienyl)železo(II)

trifluorometénsulfonát

407-880-9

117549-13-0

Xn;R22

R52-53

Xn R:22-52/53

S:(2-)26-61

029-009-00-7

ftalokzanín-N-[3-(dietylamino)=propyl]

sulfónamidovýkomplexmedi

413-650-9

93971-95-0

R52-53

R:52/53

S:61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

029-010-00-3

zmeszlúčenínod(dodekakis-(p-

tolyltio)ftalokyanátových)meďnatýchkom-

plexovpohexadekakis-(p-

tolyltio)ftalokyanátové)meďnatékomplexy

407-700-9

101408-30-4

R43

Xi R:43

S:(2-)24-37

029-011-00-9

[29H,31H-ftalokyaninináto-

(2-(-N29,N30,N31,N32]-((3-(N-metyl-N-(2-

hydroxyetyl)amino)sulfonyl-sulfonáto

sodnýkomplexmedi

412-730-0

150522-10-4

C;R34

C R:34

S:(1/2-)22-36/37/39-45

033-007-00-2

terc-butylarzín

423-320-6

4262-43-5

R;R17

T+;R26

F;T+R:17-26

S:(1/2-)9-28-36/37-43-45

035-004-00-1

2-hydroetylamóniumperbromid

407-440-6

-O;R8

Xn;R22

C;R35

R43

N;R50

O;C;N

R:8-22-35-43-50

S:(1/2-)3/7-14-26-36/37/39-

45-60-61

042-004-00-5

reakčnéproduktymolybdenátuamónneho

aC12-C24-dietoxylovanéhoalkylamínu

(1:5–1:3)

412-780-3

-Xi;R38

R43

N;R51-53

Xi;NR:38-43-51/53

S:24/25-37-61

050-020-00-9

Trioktylcínan

413-320-4

869-59-0

T;R48/25

Xi;R38

R53

T R:38-48/25-53

S:(1/2-)23-36/37-45-61

072-001-00-4

tetra-n-butoxidhafnia

411-740-2

22411-22-9

Xi;R41

R43

Xi R:41-43

S:(2-)24/25-26-37/39

074-001-00-X

dihydrogéndodekavolframáthexasodný

412-770-9

12141-67-2

Xn;R22

Xi;R41

R52-53

Xn R:22-41-52/53

S:(2-)22-26-39-.61

074-002-00-5

reakčnéproduktyhexachloriduvolfrámo-

véhos2-metyl-2-propanolom,nonylfeno-

loma2,4-pentadiónom

408-250-6

-F;R11

Xn;R20

C;R34

R43

N;R50-53

F;C;N

R:11-20-34-43-50/53

S:(1/2-)16-26-29-33-36/37/39-

45-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

601-052-00-2

naftalén

202-049-5

91-20-3

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S:(2-)36/37-60-61

601-053-00-8

nonylfenol[1]

4-nonylfenol,viazaný[2]

246-672-0[1]

284-325-5[2]

25154-52-3

[1]84852-

15-3[2]

Xn;R22

C;R34

N;R50-53

C;N

R:22-34-50/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-60-61

601-054-00-3

zmesizomérov:dibenzylbenzén,dibenzyl-

(metyl)benzén,dibenzyl(dimetyl)benzén,

dibenzyl(trimetyl)benzén

405-570-8

-N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

601-055-00-9

zmesizomérov:mono-2-

tetradecylnaftalénovdi-2-

tetradecylnaftalénovtri-2-

tetradecylnaftalénov

410-190-0

132983-41-6

Xi;R36

R53

Xi R:36-53

S:(2-)26-61

602-085-00-5

2-brómpropán

E200-855-1

75-26-3

F;R11

Repr.kat.1;R60

Xn;R48/20

R66

R;T

r:60-11-48/20-66

S:16-53-45

602-086-00-0

trifluorojódometán

trifluórometyljodid

219-014-5

2314-97-8

Muta.kat.3;R68

Xn R:68

S:(2-)36/37

602-087-00-6

1,2,4-trichlórbenzén

204-428-0

120-82-1

Xn;R22

Xi;R38

N;R50-53

Xn;N

R:22-38-50/53

S:(2-)23-37/39-60-61

602-088-00-1

2,3-dibróm-1-propanol

E202-480-9

96-13-9

Carc.kat.2;R45

Repr.kat.3;R62

T;R24

Xn;R20/22

R52-53

T R:45-20/22-24-52/53-62

S:53-45-61

602-089-00-7

4-bróm-2-chlórfluórbenzén

405-580-2

60811-21-4

Xn;R22

Xi;R38

N;R50-53

Xn;N

R:22-38-50/53

S:(2-)26-36/37-60-61

602-090-00-2

1-alyl-3-chlór-4-fluórbenzén

406-630-6

121626-73-1

Xi;R38

N;R51-53

X;N

R:38-51/53

S.(2-)23-37-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

602-091-00-8

1,3-dichlór-4-fluórbenzén

401-160-1

1435-48-9

Xn;R22-48/20/22

Xi;R38

N;R51-53

Xn;N

R:22-38-48/20/22-51/53

S.(2-)36/37-61

602-092-00-3

1-bróm-3,4,5-trifluórbenzén

418-840-9

138526-69-9

R10

Karc.kat.3;R40

Xi;R38-41

N;R51-53

Xn;N

R:10-38-40-41-51/53

S:(2-)23-26-36/37/39-61

603-104-00-X

fenarimol(ISO)

2,4′-dichlór-α-(5-pyrimidinyl)benzhydryl

alkohol

262-095-7

60168-88-9

Repr.kat.

3;R62-63

R64

N;R51-53

Xn;N

R:51/53-62-63-64

S:(2-)36/37-61

603-105-00-5

furán

E203-727-3

110-00-9

F+;R12

R19

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.3;R68

Xn;r20/22-48/22

Xi;R38

R52-53

F+;TR:45-12-19-20/22-38-48/22-

52/53

S:53-45-61

603-139-00-0

bis-(2-metoxyetyl)éter

203-924-4

111-96-6

R10

R19

Repr.kat.

2;R60-61

T R:60-61-10-19

S:53-45

603-140-00-6

2,2′-bis-etanol

dietylénglykol

203-872-2

111-46-6

Xn;R22

Xn R:22

S:(2-)46

603-141-00-1

zmesdodecyloxy-1-metyl-1[oxy-poly-(2-

hydroxymetylmetán-oxy)

pentadekán,dodecyloxy-1-metyl-1-oxy-

poly-(2-hydroxymetyletán-oxy)

heptadekán,

413-780-6

-R52-53

R:52/53

S:61

603-142-00-7

2-(2-(2-hydroxyetoxy)etyl-2-aza-bicyklo-

[2,2,1]heptán

407-360-1

116230-20-7

Xn;R21/22-48/20

Xi;R38-41

Xn R:21/22-38-41-48/20

S:(2-)26-36/37/39


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

603-143-00-2

R-2,3-epoxy-1-propanol

E404-660-4

57044-25-4

E,R2Karc.kat.2,R45

Muta.kat.3,R68

Repr.kat.2,R60

T,R23

Xn,R21/22

C,R34

E,TR:45-60-2-21/22-23-24

S,53-45

603-144-00-8

zmes:

2,6,9-trimetyl-2,5,9-(1-cyklododekatriénol),

6,9-dimetyl-2-metylén-5,9-

(1-cyklododekadiénol)

413-530-6

111850-00-1

N,R51-53

N R:51/53

S:61

603-145-00-3

2-izopropyl-2-(1-metylbutyl)-

1,3-dimetoxypropán

406-970-5

129228-11-1

Xi,R38

N,R51-53

Xi,NR:38-51/53

S:(2)-36/37-61

603-146-00-9

2-[(2-[2-(dimetylamino)etoxy]etyl)

metylamino]etanol

406-080-7

83016-70-0

Xn,R22

C,R34

R52-53

C R:22-34-52/53

S:(1/2-)23-26-36/37/39-45-61

603-147-00-4

(-)-trans-4-(4’-fluorofenyl)-3-hydroxymetyl-

N-metylpiperidín

406-030-4

105812-81-5

Xn,R22

Xi,R41

N,R51-53

Xn,N

R:22-41-51/53

S:(2)-22-24-26-37/39-61

603-148-00-X

1,4-bis-vinyloxymetylcyklo=hexán

413-370-7

17351-75-6

R43

N;R51-53

Xi;NR:43-51/53

S:(2-)24-37-61

603-149-00-5

zmesdiasteroizomérov1-(1-hydroxyetyl)-

4-(1-metyletyl)cyklohexán

407-640-3

63767-86-2

Xi;R36/38

N;R51-53

Xi;NR:36/38-51/53

S.(2-)26-37-61

603-150-00-0

(+/-)-trans-3,3-dimetyl-5-(2,2,3-trimetyl-3-

cyklopentenyl)-4-(2-pentenol)

411-580-3

107898-54-4

Xi;R38

N;R50-53

Xi;NR:38-50/53

S:(2-)24/25-37-60-61

603-151-00-6

(+/-)-2-(2,4-dichlórfenyl)-3-(1H-1,2,4-

triazolyl)-1-propanol

413-570-1

-R52-53

R.52/53

S:61

603-152-00-1

2-(4-terc-butylfenyl)etanol

410-020-5

5406-86-0

Repr.kat.3;R62

Xn;R48/22

Xi;R41

N;R51-53

Xn;N

R:41-48/22-62-51/53

S:(2-)26-36/37/39-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

603-153-00-7

3-((2-nitro-4-(trifluorometyl)fenyl)amino)-

1,2-propándiol

410-010-0

104333-00-8

Xn;R22

R52-53

Xn R:22-52/53

S.(2-)22-61

603-154-00-2

1-(2-terc-butyl)cyklohexyloxy-2-butanol

412-300-2

139504-68-0

N;R51-53

N R:51/53

S.61

603-155-00-8

Reakčnéprodukty2-(4,6-bis-(2,4-

dimetylfenyl))-1,3,5-(2-triazinyl)-5-

hydroxyfenolus((C10-16boha-

téhonaC 12-13alkyloxy)metyl)

etylénoxidom

410-560-1

-N;R50-53

N R:50/53

S.60-61

603-156-00-3

2-(2,4-dichlórfenyl)-2-(2-propenyl)

etylénoxid

411-210-0

89544-48-9

Xi;R38

R43

N;R50-53

Xi;NR:38-43-50/53

S:(2-)24-37-60-61

603-157-00-9

6,9-bis-hexadecylmetyloxy-4,7-dioxa-1,2,9-

nonántriol

411-450-6

143747-72-2

R53

R:53

S:61

603-158-00-4

zmes4diastereoizomérovz2,7-dimetyl-

10-(1-metyletyl)-1-oxa-spiro[4,5]-3,6-

dekadiénu

412-460-3

-Xi;R38

N;R51-53

Xi;NR:38-51/53

S.(2-)37-61

603-159-00-X

2-cyklododecyl-1-propanol

411-410-8

11856-73-5

N;R50-53

N R:50/53

S.60-61

603-160-00-5

1,2-dietoxypropán

412-180-1

10221-57-5

F;R11

R19

F R.11-19

S.(2-)9-16-24-33

603-161-00-0

1,3-dietoxypropán

413-140-6

3459-83-4

R10

R:10

S:(2-)9-24

603-162-00-6

α-(2-(2-hydroxyetylmetylamino)

acetylaminopropyl-γ-nonylfenoxy)-poly-

(oxometyl-1,2-etándiyl))

413-420-8

144736-29-8

C;R34

R43

N;R51-53

C;N

R:34-43-51/53

S.(1/2-)26-28-36/37/39-45-61

603-163-00-1

2-fenyl-1.3-propándiol

411-810-2

1570-95-2

Xi;R41

Xi R:41

S:(2-)26-39


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

603-164-00-7

2-butyl-4-chlór-4,5-dihydro-

5-hydroxymetyl-1-(2’-(2-trifenylmetyl-

1,2,3,4-2H-(5-tetrazolyl))-1,1’-bifenyl-4-

metyl)-1H-imidazol

412-420-5

133909-99-6

R53

R.53

S.61

603-165-00-2

zmes:

4-alyl-2,6-bis-(2,3-epoxypropyl)fenol,

4-alyl-6-[3-[6-[3-[6-[3-(4-alyl-2,6-bis-(2,3-

epoxypropyl)fenoxy)-2-hydroxypropyl]-4-

alyl]-2-(2,3-epoxypropyl)fenol,4-alyl-6-[3-

(4-alyl-2,6-bis-(2,3-epoxypropyl)fenoxy)-2-

hydroxypropyl]-2-(2,3-epoxypropyl)

fenol,4-alyl-6-[3-[6-[3-(4-alyl-2,6-bis-(2,3-

epoxypropyl)fenoxy)-2-hydroxypropyl]-4-

alyl-2-(2,3-epoxypropyl)fenoxy]-2-(2,3-

epoxypropyl)fenol

417-470-1

-Muta.kat.3;R68

R43

Xn R:43-68

S.(2-)36/37

603-166-00-8

(R)-1-chlór-2,3-epoxypropán

424-280-2

51594-55-9

R10

Karc.kat.2;R45

T;R23/24/25

C;R34

R43

T R:45-10-23/24/25-34-43

S:53-45

604-012-00-2

4-chlór-o-krezol

4-chlór-2-metylfenol

216-381-3

1570-64-5

T;R23

C;R35

N;R50

T;C;N

R:23-35-50

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61

C≥25%:T;C;R23-35

10%≤C<25%:C;R20-35

5%≤C<10%:C;R20-34

3%≤C<5%:Xn;R20-

36/37/38

1%≤C<3%:Xi;R36/37/38

604-056-00-2

2-(2-hydroxy-3,5-dinitroanilíno)etanol

412-520-9

99610-72-7

F;R11

Repr.kat.3;R62

Xn;R22

F;XnR:11-22-62

S:(2-)22-33-36/37

604-057-00-8

zmes:

izomérov2-(2H-(2-benzotriazoyl))-4-

metyl-n)-dodecylfenolu,izomérov2-(2H-(2-

benzotriazol))-4-metyl-n)-tetracozylfenolu,

izomérov2-(2H-(2-benzotriazol))-4-metyl-

5,6-didodecylfenolu,kden=5alebo6

401-680-5

-N;R51-53

N R:51/53

S:61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

604-058-00-3

1,2-bis-(3-metylfenoxy)etán

402-730-9

54914-85-1

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

604-059-00-9

2-n-hexadecylhydrochinón

406-400-5

-Xn;R48/22

Xi;R38

R43

R53

Xn R:38-43-48/22-53

S:(2-)22-36/37-61

604-060-00-4

9,9-bis-(4-hydrxyfenyl)fluorén

406-950-6

3236-71-3

Xi;R36-38

N;R50-53

Xi;NR.36/38-50/53

S:(2-)26-37-60-61

604-061-00-X

zmes:

2-chlór-sec-tetradecylhydro=chinónov,

kdesec-tetradecyl-1-metyltridecyl;

1-etyldodecyl;1-propylundecyl;

1-butyldecyl;1-pentylnonyl;1-hexyloktyl

407-740-7

-Xi;R38

R43

R52-53

Xi R:38-43-52/53

S:(2-)24-37-61

604-062-00-5

2,4-dimetyl-6-(1-metylpentadecyl)fenol

411-220-5

-Xi;R38

R43

N;R50-53

Xi;NR:38-43-50/53

S.(2-)24-37-60-61

604-063-00-0

5,6-dihydroxyindol

412-130-9

3131-52-0

Xn;R22

Xi;R41

N;R51-53

Xn;N

R:22-41-51/53

S:(2-)22-26-36/37/39-61

604-064-00-6

2-(4,6-difenyl-1,3,5-(1-triazinyl)-

5-hexyloxy)fenol

411-380-6

147315-50-2

R53

R.53

S:61

605-028-00-2

β-metyl-3-(1-metyletyl)-

benzénpropylaldehyd

412-050-4

125109-85-5

N;R51-53

N R:51/53

S.61

605-029-00-8

2-cyklohexylpropanal

2-cyklohexylpropylaldehyd

412-270-0

2109-22-0

R43

N;R51-53

Xi;NR:43-51/53

S:ä2-)24-37-61

605-030-00-3

1-(p-metoxyfenyl)acetaldehydoxím

411-510-1

3353-51-3

R43

Xi R.43

S:(2-)24-37


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

606-053-00-1

flurtamone(ISO)

(RS)-5-metylamino-2-fenyl-4-(α,α,α-trifluór-

m-tolyl)-3-(2H)-furanón

-96525-23-4

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

606-054-00-7

isotoxalutole(ISO)

5-cyklopropyl-1,2-(4-oxazolyl)-α,α,α-

trifluoro-2-metyl-p-tolyl-ketón

-141112-29-0

Repr.kat.3;R63

N;R50-53

Xn;N

R.50/53-63

S:(2-)36/37-60-61

606-055-00-2

1-(2,3-dihydro-1,3,3,6-tetrametyl-1-(1-

metyletyl)-1H-(5-indenyl)etylketón

411-180-9

92836-10-7

Xn;R22-48/22

N;R51-53

Xn;N

R:22-48/22-51/53

S:(2-)24-36-61

606-056-00-8

4-chlór-3’,4’-dimetoxy=benzofenón

404-610-1

116412-83-0

N;R50-53

N R:50/53

S.60-61

606-057-00-3

4-propylcyklohexanón

406-810-4

40649-36-3

Xi;R38

R52-53

Xi R.38-52/53

S.(2-)25-37-61

606-058-00-9

4’-fluoro-2,2-dimetoxy=acetofenón

407-500-1

21983-80-2

R43

R52-53

Xi R:43-52/53

S.(2-)24-37-61

606-059-00-4

2,4-difluoro-α-(1H-1,2,4-(1-triazolyl))

acetofenónhydrochlorid

412-390-3

86386-75-6

Xn;R22

Xi;R41

R43

Xn R:22-41-43

S.(2-)22-26-36/37/39

606-060-00-X

zmes:

trans-2,4-dimetyl-2-(5,6,7,8-tetrahydro-

5,5,8,8-tetrametyl-2-naftalenyl)-1,3-

dioxalán;cis-2,4-dimetyl-2-(5,6,7,8-

tetrahydro-5,5,8,8-tetrametyl-2-naftalenyl)-

1,3-dioxalán

412-950-7

-N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

606-061-00-5

3-chlórofenyl-4-metoxy-3-nitrofenylmetán

423-290-4

66938-41-8

Muta.kat.3;R68

N;R50-53

Xn;N

R:68-50/53

S:(2-)22-36/37-60-61

607-232-00-7

pyridate(ISO)

O-(6-chlór-3-(4-fenylpyridazinyl)-S-oktyl

tiokarbonát

259-686-7

55512-33-9

Xi;R38

R43

N;R50-53

Xi;NR:38-43-50/53

S:(2-)24-37-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-246-00-3

alylmetakrylát

2-propenylesterkyseliny2-metyl-2-

propénovej

207-473-0

96-05-9

R10

T;R23

Xn;R21/22

N;R50

T;N

R:10-21/22-23-50

S:(1/2-)36/37-45-61

607-304-00-8

fluazifop-butyl(ISO)

butylesterkyseliny(RS)-2-(4-

(5-trifluorometyl-2-pyridyloxy)

fenoxy)propiónovej

274-125-6

69806-50-4

Repr.kat.2;R61

N;R50-53

T;N

R:61-50/53

S:53-45-60-61

607-305-00-3

fluazifop-P-butyl(ISO)

butylesterkyseliny(R)-2-(4-(5-

trifluorometyl-2-pyridyloxy)

fenoxy)propiónovej

-79241-46-6

Repr.kat.3;R63

N;R50-53

Xn;N

R:50/53-63

S:(2-)29-36/37-46-60-61

607-306-00-9

chlozolinate(ISO)

etylesterkyseliny(RS)-3-(3,5-dichlórfenyl)-

5-metyl-2,4-dioxo-5-oxazolidínkarboxylo-

vej

282-714-4

84332-86-5

Karc.kat.3;R40

N;R51-53

Xn;N

R:40-51ú53

S:(2-)36/37-61

607-307-00-4

vinclozoli(ISO)

N-3,5-dichlórfenyl-5-metyl-5-vinyl-1,3-

(2,4-oxazolidíndión)

256-599-6

50471-44-8

Karc.kat.3;R40

Repr.kat.

2;R60-61

R43

N;R51-53

T;N

R:60-61-40-43-51/53

S:53-45-61

607-308-00-X

estery2,4-D

A-

-Xn;R22

R43

N;R50-53

Xn;N

R.22-43-50/53

S:(2-)26-29-36/37-46-60-61

607-309-00-5

carfentrazone(ISO)

etylesterkyseliny(RS)-2-chlór-3-(2-chlór-

4-fluór-5-(4-difluorometyl-4,5-dihydro-3-

metyl-5-oxo-1H-1,2,4-(1-

triazolyl))fenyl)propiónovej

-128639-02-1

N;R50-53

N R.50/53

S:60-61

607-310-00-0

kresoxim-metyl(ISO)

metylesterkyseliny(E)-2-metoxyimino-(2-

(o-tolyloxymetyl)fenyl)octovej

-143390-89-0

Karc.kat.3;R40

N;R50-53

Xn;N

R:40-50/53

S:(2-)36/37-60-61

607-311-00-6

benazolín-etyl

etyl-4-chlór-2-oxo-2H-benzotiazol-3-acetát

246-561-0

25059-80-7

N;R51-53

N R:51/53

S.61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-312-00-1

kyselinametoxyoctová

E210-894-6

625-45-6

Repr.kat

2;R60-61

Xn;R22

C;R34

T R:60-61-22-34

S.53-45

C≥25%:T;R60-61-22-34

10%≤C<25%:T;R60-

61-34

5%≤C<10%:T;R60-61-

36/37/38

0,5%≤C<5%:T;R60-61

607-313-00-7

neodekanoylchlorid

254-875-0

40292-82-8

T+;R26

Xn;R22

C;R34

T+ R:22-26-34

S:(1/2-)26-28-36/37/39-45

C≥25%:T+;R22-26-34

10%≤C<25%:T+;R26-34

7%≤C<10%:T+;R26-

36/37/38

5%≤C<7%:T;R23-

36/37/38

1%≤C<5%:T;R23

0,1%≤C<1%:Xn;R20

607-314-00-2

ethofumesate(ISO)

(+/-)-2-etoxy-2,3-dihydro-3,3-dimetyl-5-

benzofuranyl-metánsulfonát

247-525-3

26225-79-6

N;R51-53

N R:51/53

S:61

607-315-00-8

glyphosate(ISO)

N-fosforometylglycín

213-997-4

1071-83-6

Xi;R41

N;R51-53

Xi;NR:41-51/53

S:(2-)26-39-61

607-316-00-3

trimesiumglyfozát

trimetylsulfóniumglyfozát

-81591-81-3

Xn;R22

N;R51-53

Xn;N

R:41-51/53

S.(2-)26-39-61

607-317-00-9

bis-2-etylhexylftalát

di-(2-etylhexyl)ftalát

DEHP

204-211-0

117-81-7

Repr.kat.

2;R60-61

T R:60-61

S.53-45

607-318-00-4

dibutylftalát

DBP

201-557-4

84-74-2

Repr.kat.2;R61

Repr.kat.3;R62

N;R50

T;N

R.61-50-62

S:53-45-61

607-319-00-X

feltamethrin(ISO)

(S)-α-kyano-3-fenoxybenzylesterkyseliny

(1R,3R)-3--(2,2-dibrómovinyl)-2,2-dimetyl-

cyklopropán)karboxylovej

258-256-6

52918-63-5

T;R23/25

N;R50-53

T;N

R:23/25-50/53

S:(1/2-)24-28-36/37/39-38-45-

60-61

607-320-00-5

bis-(4-etylénoxybutyl)esterkyseliny1,3-

benzédikarboxylovej

413-930-0

130066-57-8

R43

N;R50-53

Xi;NR:43-50/53

S.(2-)24-37-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-321-00-0

(S)-metyl-2-chlórpropionát

412-470-8

73246-45-4

R10

Xn;R48/22

Xi;R36

Xn R:10-36-48/22

S.(2-)23-26-36

607-322-00-6

4-(4,4-dimetyl-3-oxo-1-pyrazolidinyl)

benzoovákyselina

413-120-7

107144-30-9

Xn;R22

N;R51-53

Xn;N

R:22-51/53

S.(2-)22-61

607-323-00-1

2-(1-(2-hydroxy-3,5-di-terc-

pentylfenyl)etyl)-4,6-di-terc-

pentylfenylakrylát

413-850-6

123968-25-2

R53

R.53

S:61

607-324-00-7

zmes:N,N-di(hydrogenovanýalkylC14-

C18)ftalámovákyselina;dihydrogenovaný

alkyl(C14-C18)amín

413-800-3

-R53

R:53

S:61

607-325-00-2

(S)-2-chlórpropiónovákyselina

411-150-5

29617-66-1

Xn;R21/22

C;R35

C R:21/22-35

S:(1/2-)23-26-28-36/37/39-45

607-326-00-8

zmes:izobutylhydrogén2-(α-2,4,6-trimetyl-

2-nonenyl)sukcinát;izobutylhydrogén2-(β-

2,4,6-trimetyl-2-nonenyl)sukcinát

410-720-0

141847-13-4

Xi;R41

N;R51-53

Xi;NR:41-51/53

S.(2-)26-39-61

607-327-00-3

2-(2-jódoetyl)-1,3-propándioldiacetát

411-780-0

127047-77-2

Xn;R22

N;R51-53

Xn;N

R:22-51/53

S:(2-ň36-61

607-328-00-9

metylesterkyseliny4-brómo-metyl-3-

metoxybenzoovej

410-310-1

70264-94-7

Xi;R38-41

R43

N;R50-53

Xi;NR:38-41-43-50/53

S:(2-)26-36/37/39-60-61

607-329-00-4

zmes:sodnásoľ2-(C12-18-n-alkyl)amino-

1,4-butadiónu;sodnásoľ

2-oktadecenylamino-1,4-butadiónu

411-250-9

-R43

Xi R.43

S:(2-)24-26-37/39

607-330-00-X

(S)-2,3-dihydro-1H-indol-2-karboxylová

kyselina

410-860-2

79815-20-6

Repr.kat.3;R62

Xn;R48/22

R43

Xn R.43-48/22-62

S.(2-)22-25-26-36/37


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-331-00-5

zmes:

bis-(2,2,6,6-tetrametyl-1-oktyloxy-4-

piperidinyl)-1,10-dekándioát;1,8-bis-

((2,2,6,6-tetrametyl-4-((2,2,6,6-tetrametyl-

1-oktyloxy-4-piperidinyl)-1,10-

dekándiolyl)1-piperidinyl)oxy)oktán

406-750-9

-R53

R:53

S:23-61

607-332-00-0

cyklopentylchloroformát

411-460-0

50715-28-1

R10

T;R23

Xn;R22-48/22

Xi;R41

R43

T R:10-22-23-41-43-48/22

S:(1/2-)26-36/37/39-45

607-333-00-6

zmes:

N-(2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidinyl)-β-

alaninátdodecylový;N-(2,2,6,6-tetrametyl-

4-piperidinyl)-β-alanináttetradecylový

405-670-1

-Xn;R22-48/22

C;R34

N;R50-53

C;N

R:22-34-48/22-50/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-60-61

607-334-00-1

etylesterkyseliny1-etyl-6,7,8-trifluoro-

1,4-dihydro-4-oxochinolín-3-karboxylovej

405-880-3

100501-62-0

R43

R52-53

Xi R:43-52/53

S:(2-)24-37-61

607-335-00-7

metylesterkyseliny(R)-2-(4-(3-chlór-5-

trifluórometyl-

2-pyridyloxy)fenoxy)propiónovej

406-250-0

72619-32-0

Xn;R22

N;R50-53

Xn;N

R:22-50/53

S.(2-)36/37-61

607-336-00-2

4-metyl-8-metyléntricyklo=[3,3,1,13,7]-2-

decylacetát

406-560-6

122760-85-4

Xi;R38

R43

N;R51-53

Xi;NR:38-43-51/53

S:(2-)36/37-61

607-337-00-8

di-terc-(C12-14)-alkylamóniový

2-benzotiazolyltiosukcinát

406-052-4

125078-60-6

R10

Xn;R22

Xi;R38-41

Xn;N

R.10-22-38-41-51/53

S:(2-)26-37/39-61

607-338-00-3

2-metylpropylester2-hydroxy-2-metyl-3-

buténu

406-235-9

71531-53-4

Xi;R36/38

Xi R:36/38

S:(2-)26-37

607-339-00-9

2,3,4,5-tetrachlórobenzoylchlorid

406-760-3

42221-52-3

Xn;R22

C;R34

R43

C R:22-34-43

S:(1/2-)26-36/37/39-45


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-340-00-4

1,3-bis-(4-benzoyl-3-hydroxyfenoxy)-2-

propylacetát

406-990-4

-N;R51-53

N R:51/53

S.61

607-341-00-X

(9S)-9-amino-9-deoxyerytromycín

406-790-7

26116-56-3

Xi;R41

N;R50-53

Xi;NR.41-50/53

S.(2-)26-39-60-61

607-342-00-5

4-chlórbutylveratrát

410-950-1

69788-75-6

R43

N;R51-53

Xi;NR.43-51/53

S.(2-)24-37-61

607-343-00-0

4,7-metánokathydro-1H-

inédndiyldimetylovýbis-

(2-karboxybenzoát)

407-410-2

-R53

R:53

S.61

607-344-00-6

zmes:

3-N-(3-dimetylaminopropyl)-(C4-8)

perfluoroalkyl=sulfónamido)

propiónovákyselina;N-(dimetyl-3-(C4-8-

perfluoroalkylsulfónamido)propylamónium

propionát;propionátkyseliny

3-(N-(3-dimetylpropylamónium)-

(C4-8)perfluoroalkylsulfónamido)

propiónovej

407-810-7

-Xn;R48/22

Xn R.48/22

S.(2-)21-22-36/37

607-345-00-1

2-(2,4-dichlórfenoxy)-(R)-propionátdra-

selný

413-580-9

113963-87-4

Xn;R22

Xi;R38-41

R43

Xn R:22-38-41-43

S:(2-)24-26-37/39

607-346-00-7

3-icosyl-4-(2-henicosilidenoxetanón)

401-210-9

83708-14-9

R53

R:53

S.61

607-347-00-2

(R)-2-(2,4-dichlórfenoxy)=propionát

sodný

413-340-3

119299-10-4

Xn;R22

Xi;R38-41

R43

Xn R.22-38-41-43

S.(2-)22-26-36/37/39

607-348-00-8

bis-(R)-2-(2,4-dichlórfenoxy)=propionát

horečnatý

413-360-2

-Xn;R22

Xi;.R38-41

R43

Xn R.22-38-41-43

S.(2-)22-26-36/37/39

607-349-00-3

mono-tetrapropylamóniumhydrogén2,2’-

ditio-bis-benzoát

411-270-8

-R52-53

R:52/53

S.61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-350-00-9

bis-(4-(1,2-bis-(etoxykarbonyl)=

etylamino)-3-metylcyklohexyl)metán

412-060-9

136210-32-7

R43

R52-53

Xi R:43-52/53

S.(2-)36/37-61

607-351-00-4

O-(4-amino-3,5-dichlór-6-fluóro-2-

pyridinyl-oxy)acetátmetylový

407-055-4

69184-17-4

N;R51-53

N R.51/53

S.20/21-61

607-352-00-X

anhydridkyseliny4,4’-oxy-di-ftalovej

412-830-4

1823-59-2

R52-53

R.52/53

S.61

607-353-00-5

zmes:

o-tricyklo[5.2.1.02.6]dekán-endo-2-

karboxylátetylový;endo-tricyklo[5.2.1.02.6]

dekán-exo-2-karboxylátetylový

407-520-0

80657-64-3

Xi;R38

N;R51-53

Xi;NR.38-51/53

S.(2-)37-61

607-354-00-0

2-cyklohexylpropionátetylový

412-280-5

2511-00-4

N;R51-53

N R.51/53

S.61

607-355-00-6

4-chlórbenzoátp-tolylový

411-530-0

15024-10-9

R43

N;R50-53

Xi;Nr:43-50/53

S.(2-)24-37-60-61

607-356-00-1

etylesterkyselinytrans-2,2,6-

trimetylcyklohexánkarboxylovej

412-540-8

-Xi;R38

N;R51-53

Xi;NR.38-51/53

S:(2-)37-61

607-357-00-7

zmes:

trans-4-acetoxy-4-metyl-2-propyl-

tetrahydro-2H-pyrán;cis-4-acetoxy-4-metyl-

2-propyl-tetrahydro-2H-pyrán

412-670-5

54275-93-3

R43

Xi R.43

S:(2-)24-37

607-358-00-2

(1S,3S,5R,6R)-(4-nitrofenyl=metyl)-

1-dioxo-6-fenylacetamido-penam-3-

karboxalát

412-670-5

54275-93-3

R42

Xn R.42

S.(2-)22

607-359-00-8

(1S,4R,6R,7R)-(-4nitrofenylmetyl)-3-

metylén-1-oxo-7-fenylacetamido-cefam-4-

karboxylát

412-800-0

76109-32-5

R42

Xn R.42

S.(2-)22


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-360-00-3

3-acetoacetylamiono-4-metoxytolyl-6-

sulfonátsodný

411-680-7

133167-77-8

R43

Xi R.43

S.(2-)24-37

607-361-00-9

metylesterkyseliny(R)-2-(4-

hydroxyfenoxy)propiónovej

411-950-4

96562-58-2

Xi;R41

R52-53

Xi R.41-52/53

S.(2-)26-39-61

607-362-00-4

zmes:

(3-metoxy)propylamónium/[tris-

(2-hydroxyetyl)]amóniový2-(2-bis-(2-

hydroxyetyl)amino)etoxykarbonyl-metyl)-

4-hexadecénoát;(3-metoxy)

propylamónium/[tris-(2-hydroxyetyl)]

amóniový2-(2-(bis-(2-hydroxyetyl)amino)

etoxykarbonylmetyl)-4-tetradecénoát;

(3-metoxy)propylamónium/[tris-

(2-hydroxyetyl)]amóniový2-(3-

metoxypropylkarbamoylmetyl)-

4-hexadecénoát;(3-metoxypropyl)

amónium/[tris-(2-hydroxyetyl)amóniový

2-(3-metoxypropylkarbamoylmetyl)

-4-tetradecénoaát

413-500-2

-Xi;R38-41

N;R51-53

Xi;NR.38-41-51/53

S:(2-)26-37/39-61

607-363-00-X

metyl-3-metoxyakrylát

412-900-4

5788-17-0

R43

Xi R.43

S.(2-)24-37

607-364-00-5

3-fenyl-7-[4-(tetrahydrofurfuryloxy)fenyl]-

1,5-dioxa-s-(2,6-indacéndión)

413-330-9

134724-55-3

R53

R.53

S.61

607-365-00-0

2-(2-amino-1,3-(4-tiazolyl))-(Z)-2-

metoxyiminoacetylchloridhydrochlorid

410-620-7

119154-86-8

Xn;R22

C;R34

R43

C R.22-34-43

S.(1/2-)22-26-36/37/39-45

607-366-00-6

3,5-dimetylbenzoylchlorid

413-010-9

6613-44-1

C;R34

R43

C R:34-43

S:(1/2-)26-36/37/39-45

607-367-00-1

bis-(N-karboxymetyl)-N-metyl-glycináto-(2-)

N,O,O,N)-ferrát-(1-)draselnýmonohydrát

411-640-9

153352-59-1

Xn;R22

Xn R:22

S.(2-)37


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-368-00-7

1-(N,N-dimetylkarbamoyl)-3-terc-butyl-5-

karbetoxymetyltio-1H-1,2,4-triazol

411-650-3

110895-650-3T;R23/25

N;R50-53

T;N

R.23/25-50/53

S:(1/2-)37-38-45-60-61

607-369-00-2

zmes:

trans-(2R)-5-acetoxy-1,3-oxatioán-2-

karboxylovákyselina;cis-(2R)-5-acetoxy-

1,3-oxatiolán-2-karboxylovákyselina

411-660-8

147027-04-1

Xn;R22

Xi;R38-41

R43

Xn R:22-38-41-43

S.(2-)22-24-26-37/39

607-370-00-8

2-[[2-acetyloxy-3-(1,1-dimetyletyl)-5-

metylfenyl]metyl]-6-(1,1-dimetyletyl)-4-

metylfenol

412-210-3

41620-33-1

N;R50-53

N R.50/53

S.60-61

607-371-00-3

3-etyl5-metylesterkyseliny4-(2-

chlórfenyl)-1,4-dihydro-2-[-(1,3-dihydro-

1,3-dioxo-(2H)-(2-izoindolyl)-etoxymetyl]-

6-metyl-3,5-pyridínkarboxylovej

413-410-3

88150-62-3

R53

R.53

S.61

607-372-00-9

etoxylovanýbis-fenol-A-

dinorborénkarboxylát

412-410-0

-R52-53

R:52/53

S:61

607-373-00-4

(+/-)-tetrahydrofurfurylový(R)-2-[4-(6-

chlór-(2-chinoxalinyloxy)fenyloxy]propio-

nát

E414-200-4

119738-06-6

Muta.kat.3;R68

Repr.kat.2;R61

Repr.kat.3;R62

Xn;R22-48/22

N;R50-53

T;N

R:61-22-48/22-62-68-50/53

S.53-45-60-61

607-374-00-X

5-amino-2,4,6-trijódo-1,

3-benzéndikarbonyldichlorid

417-220-1

37441-29-5

R43

N;R51-53

Xi;NR:43-51/53

S.(2-)22-36/37-61

607-375-00-5

zmes:

cis-4-hydroxy-3—(1,2,3,4-tetrahydro-3-(4-

(4-trifluórometylbenzyloxy)fenyl)-1-naftyl)

kumarín;trans-4-hydroxy-3-(1,2,3,4-

tetrahydro-3-(4-(4-trifluórometylbenzyloxy)

fenyl)-1-naftyl)kumarín

421-960-0

90035-08-8

T+;R26/27/28

T;R48/23/24/25

N;R50-53

T+;N

R.26/27/28-48/23/24/25-

50/53

S.(1/2-)28-36/37/39-45-60-61

607-376-00-0

benzyl-2,4-dibrómbutanát

420-710-8

23085-60-1

Repr.kat.3;R62

Xi;R38

R43

N;R50-53

Xn;N

R:38-43-62-50/53

S.(2-)23-36/37-41-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

607-377-00-6

trans-4-cyklohexyl-L-prolínmonohydro-

chlorid

419-160-1

90657-55-9

Repr.kat.3;R62

Xn;R22

Xi;R38-41

R43

Xn R:22-38-41-43-62

S:(2-)22-26-36/37/39

607-378-00-1

(Z)-α-metoxyimino-2-furylacetátamónny

405-990-1

97148-39-5

F;R11

F R:11

S:(2-)22-43

608-026-00-X

3-kyano-3,5,5-trimetyl=cyklohexanón

411-490-4

7027-11-4

Xn;R22-48/22

R43

R52-53

Xn R:22-43-48/22-52/53

S:(2-)36/37-61

608-027-00-5

zmes:

3-(4-etylfenyl)-2,2-dimetyl=propán-nitril;

3-(2-etylfenyl)-2,2-dimetylpropán-nitril;

3-(3-etylfenyl)-2,2-dimetylpropán-nitril

412-660-0

-N;R51-53

N R:51/53

S:61

608-028-00-0

4-(2-kyano-3-fenylamino)-akryloyl-oxy-

metyl-cyklohexyl-metylový2-kyano-3-

fenylamino-akrylát

413-510-7

147374-67-2

Xn;R48/20/21

R43

N;R51-53

Xn;N

R:43-48/20/21-51/53

S:(2-)36/37-61

608-029-00-6

1,2-dihydro-6-hydroxy-4-metyl-1-(3-(1-

metyletoxy)propyl)-2-oxo-3-pyridín-

karbonitril

411-990-2

68612-94-2

R43

Xi R:43

S:(2-)24-37

608-030-00-1

N-acetyl-N-[5-kyano-3-(2-dibutylamíno-4-

fenyl-5-tiazolyl)metylén)-4-metyl-2,6-

dioxo-1,2,3,6-tetrahydro-1-

pyridinyl]benzamid

412-340-0

147741-93-3

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

609-041-00-4

2,4-dinitrofenol

200-087-7

51-28-5

T;R23/24/25

R33

N;R50

T;N

R.23/24/25-33-50

S:(1/2-)28-37-45-61

609-050-00-3

2,3-dinitrotoluén

E210-013-5

602-01-7

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.3;R68

Repr.kat.3;R62

T;R23/24/25

Xn;R48/22

N;R50-53

T;N

R:45-23/24/25-48/22-

50/53-62

S:53-45-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

609-051-00-9

3,4-dinitrotoluén

E210-220-1

610-39-9

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.3;R68

Repr.kat.3;R62

T;R23/24/25

Xn;R48/22

N;R51-53

T;N

R:45-23/24/25-48/22-

51/53-62

S:53-45-61

609-052-00-4

3,5-dinitrotoluén

E210-566-2

618-85-9

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.3;R68

Repr.kat.3;R62

T;R23/24/25

Xn;R48/22

R52-53

T R:45-23/24/25-48/22-

52/53-62

S:53-45-61

609-054-00-5

2,3-dinitrofenol[1]

2,5-dinitrofenol[2]

2,6-dinitrofenol[3]

3,4-dinitrofenol[4]

solidinitrofenolu[5]

200-628-7[1]

206-348-1[2]

209-357-9[3]

209-415-3[4]

-[5]

66-56-8[1]

329-71-5[2]

573-56-8[3]

577-71-9[4]

-[5]

T;R23/24/25

R33

N;R51-53

T;N

R.23/24/25-33-51/53

S.(1/2-)28-37-45-61

609-055-00-0

2,5-dinitrotoluén

E210-581-4

619-15-8

Karc.kat.2;R45

Muta.kat.3;R68

Repr.kat.3;R62

T;R23/24/25

Xn;R48/22

N;R51-53

T;N

R:45-23/24/25-48/22-

51/53-62

S:53-45-61

609-056-00-6

2,2-dibróm-2-nitrofenol

412-380-9

69094-18-4

E;R2Karc.kat.3;R40

Xn;R22-48/22

C;R35

R43

N;R50-53

E;C;N

R:2-22-35-40-43-48/22-50/53

S:(1/2-)23-26-35-36/37/39-45-

60-61

C≥10%:C;R22-35-40-43-

48/22

5%≤C<10%:C;R34-

40-43

1%≤C<5%:

Xn;R36/37/38-40-43

609-057-00-1

3-chlór-2,4-difluórnitrobenzén

411-980-8

3847-58-3

Xn;R22

C;R34

R43

N;R50-53

C;N

R:22-34-43-50/53

S:(1/2-)22-26-28-36/37/39-45-

60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

609-058-00-7

2-nitro-2-fenyl-1,3-propándiol

410-360-4

5428-02-4

T;R39-48/25

Xn;R21/22

Xi;R41

R43

N;R51-53

T;N

R.21/22-39-41-43-48/25-

51/53

S.53-45-61

609-059-00-2

2-chlór-6-etylamino-4-nitrofenol

411-440-1

131657-78-8

Xn;R22

R43

N;R51-53

Xn;N

R:22-43-51/53

S:(2-)22-24-37/39-61

609-060-00-8

4-((3-hydroxypropyl)amino)-3-nitrofenol

406-305-9

92952-81-3

Xi;R38

N;R51-53

Xi;NR:38-51/53

S:(2-)37-61

609-061-00-3

(E,Z)-4-chlórfenyl-cyklopropyl-ketónO-(4-

nitrofenylmetyl)oxím

406-100-4

94097-88-8

R43

N;R50-53

Xi;NR:43-50/53

S:(2-)24-37-60-61

609-062-00-9

2-bróm-2-nitropropanol

407-030-7

24403-04-1

T;R24

Xn;R22-48/22

C;R34

R43

N;R50-53

T;N

R:22-24-34-43-48/22-50/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-60-61

609-063-00-4

2-((4-chlór-2-nitrofenyl)=amino)etanol

413-280-8

59320-13-7

Xn;R22

N;R51-53

Xn;N

R.22-51/53

S.(2-)22-61

611-053-00-X

2,2’-azo-bis-(2-metylpropiónamidín)

dihydrochlorid

221-070-0

2997-92-4

Xn;R22

R43

Xn R:22-43

S.(2-)24-37

611-055-00-0

C.I.DisperseYellow3

N-(4-((2-hydroxy-5-metylfenyl)azo)fenyl)

acetamid

220-600-8

2832-40-8

Karc.kat.3;R40

R43

Xn R:40-43

S.(2-)22-36/37-46

611-056-00-6

C.I.SolventYellow14

1-fenylazo-2-naftol

212-668-2

842-07-9

Karc.kat.3;R40

Muta.kat.3;R68

R43

R53

Xn R:40-43-53-68

S:(2-)22-36/37-46-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

611-057-00-1

6-hydroxy-1-(3-izopropoxypropyl)-4-

metyl-2-oxo-5-(4-(fenylazo)fenylazo)-1,2-

dihydro-3-pyridínkarbonitril

400-340-3

85136-74-9

Karc.kat2;R45

R53

T R:45-53

S:53-45-61

611-058-00-7

(6-(4-hydroxy-3-(2-metoxyfenylazo)-2-

sulfonáto-7-naftylamino-1,3,5-(2,4-

triazindiyl)-bis-(amino-1-metyletyl)amónny

mravčan

402-060-7

108225-03-2

Karc.kat.2;R45

Xi;R41

N;R51-53

T;N

R:45-41-51/53

S:53-45-61

611-059-00-2

2-(6-(4-chlór-6-(3-(N-metyl-N-(4-chlór-6-

(3,5-disulfonáto-2-naftylazo)-1-hydroxy-6-

naftylamino)-1,3,5-(2-triazinyl)aminoetyl)

fenylamino)-1,3,5-(2-triazinylamino)-3,5-

disulfonáto-1-hydroxy-2-naftylazo)-

naftalén-1,5-disulfonátoktasodný

412-960-1

148878-21-1

Xi;R41

R43

R52-53

Xi R:41-43-52/53

S:(2-)22-24-26-37/39-61

611-060-00-8

zmes:

5-[8-[4-[4-[4-[7-(3,5-dikarboxyláto-fenyl-

azo)-8-hydroxy-3,6-disulfonáto-1-naftyl-

amino)-6-hydroxy-1,3,5-(2-triazinyl)]-[2,5-

dimetyl-(1-piperazinyl)]-6-hydroxy-[1,3,5-

(2-triazinyl)]amino]-1-hydroxy-3,6-

disulfonato-(2-naftyl)azo-izoftalátsodný;5-

(8-(4-(4-(4-(7-(3,5-dikarboxylátofenylazo)-

8-hydroxy-(3,6-disulfonáto(2-

naftyl)amino)-6-hydroxy-(1,3,5-(2-

triazinyl))-(2,5-dimetyl-(1-piperazinyl))-6-

hydroxy-(1,3,5-(1-triazinyl)amino)-1-

hydroxy-3,6-disulfonáto-(2-naftyl)-azo-

izoftalátamónny;5-(8-(4-(4-(4-(7-(3,5-

dikarboxylátofenylazo)-8-hydroxy-3,6-

disulfonáto-(1-naftyl)amino)-6-hydroxy-

(1,3,5-(2-triazinyl))-(2,5-dimetyl)-(2-

piperazinyl))-6-hydroxy-(1,3,5-(2-

triazinyl)amino)-1-hydroxy-(3,6-disulfo-(2-

naftyl))azo)izoftalovákyselina

413-180-4

-Xi;R41

R43

R52-53

Xi R.41-43-52/53

S.(2-)22-24-26-37/39-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

611-061-00-3

5-[5-[4-(5-chlór-2,6-difluóro-(4-

pyrimidinyl)amino)benzamido]-2-

sulfonátofenylazo]-1-etzl-6-hydroxy-4-

metyl-2-oxo-3-pyridinyl-metylsulfonát

sodný

412-530-3

-Xi;R41

R43

Xi R:41-43

S:(2-)22-24-26-37/39

611-062-00-9

2-(8-(4-chlór-6-(3-((4-chlór-6-(3,6-

disulfonáto-(2-naftyl)azo)-(1-hydroxy(8-

naftyl))amino-(1,3,5-(2-triazinyl))

aminometyl)fenylamino)-(1,3,5-(2-

triazinyl))amino)-3,6-disulfonáto-(1-

hydroxy(2-naftyl))azo)naftalén-1,5-

disulfonátoktasodný

413-550-5

-Xi;R38-41

Xi r:38-41

S.(2-)22-26-37/39

611-063-00-4

trojsodnásoľ[4’-(8-acetylamino-3,6-

disulfonáto-2-naftyl-azo)-4-(6-benzoyl-

amino-3-sulfonáto-2-naftylazo)-bifenyl-

1,3’,3",1′"-tetraoleáto-O,O′,O",O′"]medi(II)

413-590-3

-Karc.kat.2;R45

T R:45

S.53-45

611-064-00-X

4-(3,4-dichlórfenylazo)-2,6-di-

sec-butylfenol

410-600-8

124719-26-2

Xn;R48/22

Xi;R38

N;R50-53

Xn;N

R:38-48/22-50/53

S:(2-)23-25-36/37-60-61

611-065-00-5

4-(4-nitrofenylazo)-2,6-di-sec-butylfenol

410-610-2

111850-24-9

Xn;R48/22

Xi;R36/38

R43

N;R50-53

Xn;N

R:36/38-43-48/22-50/53

S.(2-)23-26-36/37-60-61

611-066-00-0

5-[4-chlór-6-(N-etylanilíno)-1,3,5-(2-

triazinyl)amino]-4-hydroxy-3-(1,5-

disulfonáto-(2-naftyl)-azo-naftalén-2,7-

disulfonáttetrasodný

411-540-5

130201-57-9

Xi;R41

R43

N;R51-53

Xi;NR.41-43-51/53

S:(2-)22-24-26-37/39-61

611-067-00-6

zmes:

bis-(tris-(2-(2-hydroxy-(1-

metyl)etoxy)etyl)amónium)-7-anilín-4-

hydroxy-3-(2-metoxy-5-metyl-4-(4-

sulfonátofenylazo)fenylazo)naftalén-2-

sulfonát;bis-(tris-(2-(2-hydroxy(2-

metyl)etoxy)etyl)amónium)-7-anilíno-4-

hydroxy-3-(2-metoxy-5-metyl-4-(4-

sulfonátofenylazo)fenylazo)naftalén-2-

sulfonát

406-910-8

-Xn;R22

Xi;R41

R52-53

Xn R:22-41-52/53

S:(2-)26-36/39-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

611-068-00-1

4-amino-3,6-bis-(5-(4-chlór-6-(2-

hydroxyetylamino)-(1,3,5-(2-triazinyl))

amino)-2-sulfonáto=fenylazo)-5-hydro-

xynaftalén-2,7-disulfonáttetrasodný

400-690-7

85665-98-1

N;R51-53

N R:51/53

S:61

611-069-00-7

N,N-di[poly(oxy-etylén)-ko-poly(oxy-

propylén)]-4-[3,5-dikyano-4-metyl-2-

tienyl)azo]-3-metylanilín

413-380-1

-N;R51-53

N R:51/53

S:61

611-070-00-2

zmes:

(6-(4-anizidíno)-3-sulfonáto-2-(3,5-dinitro-

2-oxidofenylazo)-2-naftoláto)

chrómnan(1-)dvojsodný;bis-(5-(4-

anizidíno)-3-sulfonáto-2-(3,5-dinitro-2-

oxidofenylazo)-1-naftoláto)chrómnan(1-)

trojsodný

405-665-4

-R43

N;R50-53

Xi;NR:43-50/53

S:(2-)24-37-60-61

611-071-00-8

tris-(tetrametylamóniový)5-hydroxy-1-(4-

sulfonátofenyl)-4-(4-sulfonátofenylazo)

pyrazol-3-karboxylát

406-073-9

131013-81-5

T;R25

R52-53

T R:25-52/53

S:(1/2-)37-45-61

611-072-00-3

2,4-bis-[2,2’-(N,N-dimetyl=amino)etyloxy-

karbonyl]fenylazo]-1,3-dihydroxybenzén,

dihydrochlorid

407-010-8

118208-02-9

Xn;R22

Xi;R41

N;R51-53

Xn;N

R:22-41-51/53

S:(2-)26-39-61

611-073-00-9

dimetylový(3,3’-(N-(4-(4-bróm-2,6-

dikyanofenylazo)-3-hydroxyfenyl)

imino)dipropionát

407-310-9

122630-55-1

R53

R:53

S:61

611-074-00-4

zmes:

sodná/draselná(3-(4-(5-(5-chlór-2,6-

difluóro-(4-pyrimidinyl)amino)-2-metoxy-

3-sulfonátofenylazo)-oxidofenylazo)-2,5,7-

trisulfonáto-4-naftoláto)meď(II)

;sodná/draselná(3-(4-(5-(5-chlór-4,6-

difluóro(2-pyrimidinyl)amino)-2-metoxy-3-

sulfonátofenylazo)-2-oxidofenylazo)-2,5,7-

trislufonáto-4-naftoláto)meď(II)

407-100-7

-R43

Xi R:43

S:(2-)22-24-37


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

611-075-00-X

zmes(2:1):

tris-(3,5,5-trimetylhexyl=amóniový)

4-amino-3-(4-(4-(2-amino-4-

hydroxylfenylazo)-anilíno)-3-

sulfonátofenylazo)-5,6-dihydro-5-oxo-6-

fenyl-hydrazónonaftalén-2,7-disulfonát;tris

-(3,5,5-trimetylhexylamóniový)4-amino-3-

(4-(4-(4-amino-2-hydroxyfenylazo)anilíno)-

3-sulfonátodenylazo)-5,6-dihydro-5-oxo-6-

fenylhydrazónonaftalén-2,7-disulfonát

406-000-0

-Xi;R41

N;R51-53

Xi;NR:41-51/53

S:(2-)26-39-61

611-076-00-5

3-(2,6-dichlór-nitrofenylazo)-1-metyl-2-

fenyl-indol)

406-280-4

117584-16-4

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

611-077-00-0

dilítnydvojsodný(5,5’-diamino-(μ-4,4’-

dihydroxy-1:2-κ-2,O4,O4′,-3,3’-

[3,3’dihydroxy-1:2-κ-2-O3,O3’-(4,4’-

bifenylén)-bis-azo-1:2(N3,N4-η:N3,N4’-

η)]dinaftalén-2,7-disulfonáto(8))-di-

meďnan(2-)

407-230-4

126637-70-5

Xn;R22

R43

Xn R:22-43

S:(2-)22-24-37

611-078-00-6

acetátlaktátorganokovovejzlúčeniny

(2,2’-(3,3’-dioxido-(4,4’-bifenyl-diyl)diazo)-

bis-(6-(4-(3-dietylamónno)propylamino)-

1,3,5-(2-triazinyl)=amino)-3-sulfonáto-1-

naftoláto)=dvojmedi(II)

407-240-9

159604-94-1

R43

N;R51-53

Xi;NR.43-51/53

S:(2-)22-24-37-61

611-079-00-1

7-[4-chlór-6-(N-etyl-o-toluidíno)-(1,3,5-(2-

triazinyl))amino]-4-hydroxy-3-(4-metoxy-

2-sulfonáto=fenylazo)-2-naftalénsulfonát

dvojsodný

410-390-8

-Xi;R41

Xi R:41

S:(2-)22-26-39

611-080-00-7

3-(2-acetamido-4-(4-(2-hydroxy-butoxy)

fenylazo)fenylazo)benzén=sulfonátsodný

410-150-2

14770-65-9

R43

Xi R:43

S:(2-)22-24-37

611-081-00-2

[7-(2,5-dihydroxy-KO2-7-sulfonáto-6-[4-

(2,5,6-trichlór-(4-pyrimidinyl)=amino)fe-

nylazo]-(N1,N7-N)-1-naftylazo)-8-hydroxy-

KO8-naftalén-1,3,5-trisulfonáto-(6-)]kuprát

(II)tetrasodný

411-470-5

141048-13-7

R43

R52-53

Xi R:43-52/53

S:(2-)22-24-37-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

611-082-00-8

zmes:

bis-(1-(3(alebo5-)-(4-anilíno-3-

sulfonátofenylazo)-4-hydroxy-2-

oxidofenylazo-6-nitro-4-sulfonáto-2-

naftoláto)železnan(I-)pentasodný

;[1-(3-(4-anilíno-3-sulfonatofenylazo)-4-

hydroxy-2-oxidofenylazo)-6-nitro-4-

sulfonáto-2-naftoláto)-(5-(4-anilíno-3-

sulfonátofenylazo)-4-hydroxy-2-

oxidofenylazo)-6-nitro-4-sulfonáto-2-

naftoláto]-6-železnan(I-)pentasodný

407-570-3

-N;R51-53

N R:51/53

S:61

611-083-00-3

zmes(1:1):

2-[N-etyl-4-[(5-,6-dichlór-2-

benzotiazolyl)azo]-m-toluidino]etyl

acetát;2-[N-etyl-4-[(6,7-dichlór-2-

benzotiazoyl)azo]-m-toluidíno]etylacetát

411-560-4

-T;R48/25

R43

N;R51/53

T;N

R.43-48/25-51/53

S:(1/2-)22-36/37-R45-61

611-084-00-9

zmes:

N-(4-chlórfenyl)-4-(2,5-dichlór-4-(dimetyl-

sulfamoyl)fenylazo)-3-hydroxy-2-naftalén-

karboxy=amid;N-(4-chlórfenyl)-4-(2,5-

dichlór-4-(metylsulfamoyl)fenylazo)-3-

hydroxy-2-naftalénkarboxyamid

412-550-2

-R53

R:53

S:61

611-085-00-4

zmes:

3-kyano-5-(2

-kyano-4-nitrofenylazo)-2-(2-

kydroxyetylamino)-4-metyl-6

-[3-(2-fenoxyetoxy)propylamino]pyridín;3-

kyano-5-(2-kyano-4-nitrofenylazo)-6-(2-

hydroxyetylamino)

-4-metyl-2-[3-(2-fenoxyetoxy)propylami-

no]pyridín;3-kyano-5-(2-kyano-4-nitrofe-

nylazo)-2-amino-4-metyl-6-[-(3-hydroxy=

propoxy)propyl-amino]pyridín;3-kyano-5-

(2-kyano-4-nitrofenylazo)-6-amino-4-

metyl-2-[3-(3-metoxy=propoxy)propyla-

mino]pyridín

411-880-4

-R43

N;R51-53

Xi;NR:43-51/53

S:(2-)24-37-61

611-086-00-X

5-[[2,4-dihydroxy-5-[(2-hydroxy-3,5-

dinitrofenyl)azo]fenyl]azo]-2-

naftalénsulfonát],monohydrátkomplexu

železa

411-360-7

-R52-53


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

611-087-00-5

zmes:

3-((5-kyano-1,6-dihydro-1,4-dimetyl-2-

hydroxy-6-oxo-3-pyridinyl)-benzyloxy-2-

fenoxyetán;3-((5-kyano-1,6-dihydro-1,4-

dimetyl-2-hydroxy-6-oxo-3-pyridinyl)azo)=

benzoyloxy-2-etyloxy-2-etylfenol;

411-710-9

-R53

R:53

S.61

611-088-00-0

zmes:

4-amino-3-((4-((4-((2-amino-4-

hydroxyfenyl)azo)fenyl)amino)-3-

sulfofenyl)azo)-5-hydroxy-6-(fenylazo)

naftalén-2,7-disulfonáttrilítny;4-amino-3-

((4-((4-((4-amino-2-hydroxyfenyl)azo)

fenyl)amino)-3-sulfofenyl)azo)-5-hydroxy-

6-(fenylazo)naftalén-2,7-disulfonáttrilítny

411-890-9

-Xn;R22

Xi;R41

R52-53

Xn R:22-41-52/53

S:(2-)22-26-39-61

611-089-00-6

2-((4-(etyl-(2-hydroxyetyl)amino)-2-

metylfenyl)azo)-6-metoxy-3-metyl-

benzotiazóliummetylsulfát

411-100-2

136212-73-5

Xn;R48/22

R43

N;R50-53

Xn;N

R:43-48/22-50/53

S.(2-)22-36/37-60-61

611-090-00-1

2,5-dibutoxy-4-(4-morfolinyl)=benzéndia-

zónový4-metylbenzénsulfonát

413-290-2

93672-52-7

F;R11

Xn;R22

Xi;R41

R43

R52-53

F;XnR:11-22-41-43-52/53

S.(2-)12-22-24-26-37/39-

47-61

611-091-00-7

5-((5-((5-chlór-6-fluór-4-pyrimidinyl)

amino)-2-sulfonátofenyl)azo)-1,2-dihydro-

6-hydroxy-1,4-dimetyl-2-oxo-3-pyridín-

metylsulfonátsodno(1,0-1,95)/

lítny(0,05-1)

413-470-0-

134595-59-8

R43

Xi R:43

S:(2-)22-24/25-37

611-092-00-2

Terc-(dodecyl/tetradecyl)-amóniovýbis-(3-

(4-((5-(1,1-dimetylpropyl)-2-hydroxy-3-

nitrofenal)azo)3-metyl-5-hydroxy-(1H-(1-

pyrazolyl)benzén=sulfónamido)chróman

413-770-3

-N;R51-53

N R:51/53

S:61

611-093-00-8

2-(4-(4-fluór-6-(2-sulfoetylamino)-[1.3.5-

(2-triazinyl)amino)-2-ureidofenylazo]-5-(4-

sulfofenylazo)benzén-1-sulfonátsodný

410-770-3

146177-84-6

R43

Xi R:43

S:(2-)22-24-37


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

611-094-00-3

zmes(50:50):

2-[2-acetylamino-4-[-N,N-bis-[2-

etoxykarbonyloxy]etyl]amino]fenylazo]-

5,6-dichlor-1,3-benzotiazol;2-

[2-acetylamino-4-[N,N-bis-[2-

etoxykarbonyloxyetyl]

411-600-0

143145-93-1

R53

R:53

S:61

611-095-00-9

1,1’-((1-amino-8-hydroxy-3,6-disulfonát-

2,7-dinaftalén-di-yl)-bis-(azo-(4-sulfonát-

1,3-fenylimino-(6-[(4-chlór-3-

sulfonátofenyl)amino]-1,3,5-(2,4-triazíno-

di-yl)))-bis-[-karbonylpyridínium]

dihydroxidhexasodný

412-240-7

89797-03-5

N;R51-53

N R:51/53

S:22-61

611-096-00-4

N-[3-acetylamino]-4-(2-kyano-4-

nitrofenylazo)fenyl]-N-[(1-metoxy)acetyl]

glycinátmetylový

413-040-2

149850-30-6

R43

Xi R:43

S:(2-)22-24-37

611-097-00-X

zmesizomérovkomplexovželeza

(1:2)zozmesiizomérov:1,3-dihydroxy-4-

[(5-fenylaminosulfonyl)-2-

hydroxyfenylazo]-n-(5-aminosulfonyl)-2-

hydroxyfenylazo]benzénu,kden=2,5,6;

izomérov1,3-dihydroxy-4-[(5-

fenylaminosulfonyl)-2-hydroxyfenylazo]-n-

[4-(4-nitro-2-sulfofenylamino)fenylazo]

benzénu,kden=2,5,6

414-150-3

-R43

N;R51-53

Xi;NR:43-51/53

S:(2-)22-24-37-61

611-098-00-5

tetrakis-(tetrametylamóniový)3,3’-(6-(2-

hydroxyetylamino)-1,3,5-(2,4-triazin-di-yl)-

bis-imino-(2-metyl-4,1-fenylénazo))-bis-

naftalén-1,5-disulfonát

405-950-3

131013-83-7

T;R25

R52-53

T R:25-52/53

S:(1/2-)37-45-61

612-160-00-4

p-toluidín[1]

4-aminotoluén[1]

toluidíniumchlorid[2]

toluidínsulfát(1:1)[3]

203-403-1[1]

208-740-8[2]

208-741-3[3]

106-49-0[1]

540-23-8[2]

540-25-0[3]

Karc.kat.3;R40

T;R23/24/25

Xi;R36

R43

N;R50

T;N

R:23/24/25-36-40-43-50

S:(1/2-)28-36/37-45-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

612-161-00-X

2,6-xylidín

2,6-dimetylanilín

201-758-7

87-62-7

Karc.kat.3;R40

Xn;R20/21/22

Xi;R37/38

N;R51-53

Xn;N

R:20/21/22-37/38-40-51/53

S:(2-)23-25-36/37-61

612-162-00-5

dimetyldioktadecylamóniumchlorid

203-508-2

107-64-2

Xi;R41

N;R50-53

Xi;NR:41-50/53

S.(2-)24-26-39-46-60-61

612-163-00-0

metalaxyl-M(ISO)mefonaxam

metylesterkyseliny

(R)-2-((2,6-dimetylfenyl)-metoxy-

acetylamino)propiónovej

-70630-17-0

Xn;R22

Xi;R41

Xn R:22-41

S:(2-)26-39-46

612-164-00-6

2-butyl-2-etyl-1,5-diamino=pentán

412-700-7

137605-95-9

Xn;R21/22-48/22

C;R34

R43

R52-53

C R:21/22-23-34-43-48/22-

52/53

S.(1/2-)26-36/37/39-45-61

612-165-00-1

N,N’-difenyl-N,N’-bis-(3-metylfenyl)-1,1’-

difenyl-4,4’-diamín

413-810-8

65181-78-4

N;R51-53

N R:51/53

S:61

612-166-00-7

zmes:

cis-(5-amónium-1,3,3-trimetyl)-cyklohexyl-

metyl-amóniovýfosforečnan(1:);

trans-(5-amónium-1,3,3-trimetyl)-

cyklohexyl-metyl-amóniovýfosforečnan

(1:1)

411-830-1

114765-88-7

Xi;R41

R43

R52-53

Xi r:41-43-52/53

S:(2-)24-26-37/39-61

612-167-00-2

5-acetyl-3-amino-10,11-dihydro-5H-

dibenz[b,f]azepín-hydrochlorid

410-490-1

-Xn;R22-48/22

Xi;R41

R43

N;R51-53

Xn;N

R:22-41-43-48/22-51/53

S.(2-)22-26-36/37/39-61

612-168-00-8

3,5-dichlór-2,6-difluóropyridín-4-amín

220-630-1

2840-00-8

Xn;R21/22

N;R51-53

Xn;N

R:21/22-51/53

S:(2-)36/37-61

612-170-00-9

4-chlórfenylcyklopropylketónO-(4-

aminobenzyl)oxím

405-260-0

-Xn;R22

R43

N;R50-53

Xn;N

R:22-43-50/53

S.(2-)24-37-60-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

612-171-00-4

N,N,N′,N’-tetraglycidyl-4,4’-diamino-3,3’-

dietyldifenylmetán

410-060-3

130728-76-6

Muta.kat.3;R68

R43

N;R51-53

Xn;N

R:43-68-51/53

S:(2-)36/37-61

612-172-00-X

4,4’-metylén-bis-(N,N’-

dimetylcyklohexylamín)

412-840-9

13474-64-1

Xn;R22-48/22

C;R35

R52-53

C R:22-35-48/22-52/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61

612-173-00-5

1-amino-4-(4-terc-butyl=anilíno)antrachi-

nón-2-sulfonátlítny

411-140-0

125328-86-1

Xi;R41

R43

N;R51-53

Xi;NR:41-43-51/53

S:(2-)22-26-36/37/39-61

612-174-00-0

4,4-dimetoxybutylamín

407-690-6

19060-15-2

Xn;R22

C;R34

R43

R52-53

C R:22-34-43-52/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61

612-175-00-6

2-(O-amino-oxy)etylamíndihydrochlorid

412-310-7

37866-45-8

R43

R52-53

Xi R.43-52/53

S:(2-)24-37-61

612-176-00-1

polymérz1,3-di-brómpropánuaN,N-

dietyl-N′,N’-dimetyl-1,3-propándiamínu

410-570-6

143747-73-3

N;R50-53

N R:50/53

S.60-61

612-177-00-7

2-naftylamino-6-sulfometylamid

412-120-4

-Xn;R48/22

R43

N;R51-53

Xn;N

R:43-48/22-51/53

S.(2-)22-36/37-61

612-178-00-2

1,4,7,10-tetra-aza-cyklododekándisulfát

412-080-8

112193-77-8

Xn;R22

Xi;R37-41

R52-53

Xn R:22-37-41-52/53

S.(2-)22-36/37/39-61

612-179-00-8

1-(2-propenyl)-pyridíniumchlorid

412-740-5

25965-81-5

Xn;R22

R43

Xn R:22-43

S:(2-)24-37

612-180-00-3

3-aminobenzylamín

412-230-2

4403-70-7

Xn;R22

C;R34

N;R51-53

C;N

R:22-34-51/53

S:(1/2-)22-26-36/37/39-45-61

612-181-00-9

2-fenyltioanilín

413-030-8

1134-94-7

R43

N;R51-53

Xi;NR:43-51/53

S:(2-)24-37-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

612-182-00-4

1-etyl-1-metylmorfolíniumchlorid

418-210-1

65756-41-4

Muta.kat.3;R68

Xn R:68

S:(2-)36/37

612-183-00-X

1-etyl-1-metylpyrolidíniumbromid

418-200-5

69227-51-6

Muta.kat.3;R68

Xn R:68

S:(2-)36/37

613-054-00-0

thiabendazol(ISO)

2-(4-tiazolyl)benzimidazol

205-725-8

148-79-8

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

613-163-00-3

azimsulfuron(ISO)

1-(4,6-dimetyoxy-2-pyrimidinyl)-3-(1-

metyl-4-(2-metyl-2H-(5-tetrazolyl))-(5-

pyrazolyl)=sulfonyl)močovina

-120162-55-2

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

613-164-00-9

flufanacet(ISO)

N-(4-fluórofenyl)-N-izopropyl-2-

(5-trifluórometyl-[1,3,4]tiadiazol-2-

yloxy)acetamid

-142459-58-3

Xn;R22-48/22

R43N;R50-53

Xn;N

R:22-43-48/22-50/53

S:(2-)13-24-37-60-61

613-165-00-4

flupyrsulfuron-metyl-sodný(ISO)

2-[[(4,6-dimetoxy(2-pyrimid=nyl)karba-

moyl)sulfamoyl]-6-trifluórometyl]nikotinát

metylový,monosodnásoľ

-144740-54-5

N;R50-53

N R:50/53

S.60-61

613-166-00-X

flumioxazin(ISO)

N-(7-fluór-3,4-dihydro-3-oxo-4-

(2-propinyl)-2H-1,4-(6-benzoxazínyl)-

(1-cyklohexén)-1,2-dikarboxy-amid

-103361-09-7

Repr.kat.2;R61

N;R50-53

T;N

R:61-50/53

S.53-45-60-61

613-167-00-5

zmes:

5-chlór-2-metyl-2H-(3-izotiazolón)

[ECNo247-500-7]a2-metyl-2H-(3-izo-

tiazolón)[ECNo220-239-6](3:1)

zmes:

5-chlór-2-metyl-4-(3-izotiazolón)[ECNo

247-500-7]a2-metyl-4-(3-izotiazolón)

[ECNo220-239-6](3:1)

-55965-84-9

T;R23/24/25

C;R34

R43

N;R50-53

T;N

R:23/24/25-34-43-50/53

S.(2-)26-28-36/37/39-45-

60-61

C≥25%:T;R23/24/25-

34-43

3%≤C<25%:C;R20/21/22-

34-43

0,6%≤C<3%:C;R34-43

0,06%≤C<0,6%:

Xi;R36/38-43

0,0015%≤C<0,06%;Xi;

R43


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

613-168-00-0

1-vinyl-2-pyrolidín

D201-800-4

88-12-0

Karc.kat.3;R40

Xn;R20/21/22-

48/20

Xi;R37-41

Xn R:20/21/22-37-40-41-48/20

S:26-36/37/39

613-169-00-6

9-vinylkarbazól

216-055-0

1484-13-5

Muta.kat.3;R68

Xn;R21/22

Xi;R38

R43

N;R50-53

Xn;N

R:21/22-38-43-50/53-68

S:22-23-36/37-60-61

613-170-00-1

2,2-etylmetyltiazolidín

404-500-3

694-64-4

Xn;R22

Xi;R41

R43

N;R51-53

Xn;N

R:22-41-43-51/53

S.(2-)24-26-37/39-61

613-171-00-7

(R,S)-2-(2,4-dichlórfenyl)-1-[1H-1,2,4-(1-

triazolyl)-2-hexanol

413-050-7

79983-71-4

Xn;R22

R43

N;R51-53

Xn;N

R:22-43-51/53

S.(2-)24-37-61

613-172-00-2

5-chlór-1,3-dihydro-2H-(2-indolón)

412-200-9

17630-75-0

Repr.kat.3;R62

Xn;R22

R43

R52-53

Xn R.22-43-62-52/53

S.(2-)22-36/37-61

613-173-00-8

3-(2,4-dichlórfenyl)-6-fluór-2-(1H-1,2,4-(1-

triazolyl))-4-(3H)-chinazolón

411-960-9

136426-54-5

T;R23/25-48/25

Xn;R21

Xi;R38

N;R50-53

T;N

R:21-23/25-38-48/25-50/53

S.(1/2-)36/37/39-38-45-60-61

613-174-00-3

(+/-)2-(2,4-dichlórfenyl)-3-(1H-1,2,4-(1-

triazolyl)propyl-1,1,2,2-tetrafluoroetyléter

407-760-7

112281-77-3

Karc.kat.3;R40

Xn;R20/22

N;R51-53

Xn;N

R:20/22-40-51/53

S:(2-)36/37-41-61

613-175-00-9

(2RS,3RS)-3-(2-chlórfenyl)-2-

(4-fluórofenyl)-(1H-1,2,4-(1-

triazolyl)metyl)oxirán

406-850-2

106325-08-0

Karc.kat.3;R40

Repr.kat.2;R61

Repr.kat.3;R62

N;R51-52

T;N

R:61-40-62-51/53

S:53-45-61

613-176-00-4

2-metyl-2-aza-bicyklo[2.2.1]heptán

404-810-9

44254-95-2

R10

Xn;R21/22-48/20

C;R34

C R:10-21/22-34-48/20

S:(1/2-)16-26-36/37/39-45


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

613-177-00-X

8-amino-7-metylchinolín

412-760-4

5470-82-6

Xn;R21/22

R43

N;R51/53

Xn;N

R.21/22-43-51/53

S:(2-)36/37-61

613-178-00-5

4-etyl-2-metyl-2-izopentyl-1,3-oxazolidín

410-470-2

137796-06-6

C;R34

R43

C R:34-43

S.(1/2-)7/8-26-36/37/39-45

C≥10%;C;R34-43

5%≤C<10%;Xi

R36/37/38-43

1%≤C<5%;R43

613-179-00-0

3-oxo-1,2-(2H)-benz-izo-(2-tiazolid)lítny

411-690-1

111337-53-2

Xn;R22

C;R34

R43

N;R51-53

C;N

R:22-34-43-51/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61

613-180-00-6

N-(1,1-dimetyletyl)-bis-

(2-benzotiazolsulfén)amid

407-430-1

3741-80-8

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

615-024-00-2

2-fenyletyloizokyanát

413-080-0

1943-82-4

T;R23

Xn;R22

C;R35

R42/43

N;R51-53

T;C;N

R:22-23-35-42/43-51/53

S.(1/2-)23-26-36/37/39-43-

45-61

615-025-00-8

4,4’-etylidéndifenyldikyanát

405-790-4

47073-92-7

Xn;R20/22-48/20

Xi;R41

N;R50-53

Xn;N

R:20/22-41-48/22-50/53

S.(2-)26-36/37/39-60-61

615-026-00-3

4,4’-metylén-bis-(2,6-dimetylfenylkyanát)

405-790-4

101657-77

R43

R52-53

Xi R:43-52/53

S.(2-)22-24-37-61

615-028-00-4

2-(izokyanátosulfonyl)benzoanetylový

410-220-2

77357-79-2

E;R2R14

Xn;R22-48/22

Xi;R41

R42/43

E;XnR:2-14-22-41-42/43-48/22

S:(2-)8-23-26-30-35-36/37/39

615-029-00-X

2,5-bis-izokyanometyl-

bicyklo[2.2.1]heptán

411-280-2

-T+;R26

Xn;R22

C;R34

R42/43

R52-53

T+ R:22-26-34-42/43-52/53

S:(1/2-)23-26-28-36/37/39-

45-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

616-052-00-8

formamid

200-842-0

75-12-7

Repr.kat.2;R61

T R:61

S:53-45

616-053-00-3

N-metylacetamid

201-182-6

79-16-3

Repr.kat.2;R61

T R:61

S:53-45

616-054-00-9

iprodión(ISO)

3-(3,5-dichlórfenyl)-2,4-dioxo-N-

izopropylimidazolidín-1-karboxyamid

253-178-9

36734-19-7

Karc.kat.3;R40

N;R50-53

Xn;N

R:40-50/53

S:(2-)36/37-60-61

616-055-05-4

propyzamid(ISO)

3,5-dichlór-N-(1,1-dimetyl-(2-propinyl))

benzamid

245-951-4

23950-58-5

Karc.kat.3;R40

N;R50-53

Xn;N

R:40-50/53

S:(2-)36/37-60-61

616-056-00-X

N-metylformaid

E204-624-6

123-39-7

Repr.kat.2;R61

Xn;R21

T R.61-21

S:53-45

616-057-00-5

zmes:N-[3-hydroxy-2-(2-metyl=akryloyla-

minometoxy)propoxy=metyl]-2-metyla-

krylamid;metakrylamid;2-metyl-N-

[2-metyl-akryloyl-amino-metoxy-

metyl)akrylamid;N-(2,3-dihydroxy-

propoxy-metyl)-2-metylakrylamid

412-790-8

-Karc.kat.2;R45

Muta.kat.3;R68

Xn;R48/22

T r:45-48/22

S:53-45

616-058-00-0

1,3-bis-(3-metyl-2,5-dioxo-1H-

pyrolidinyl)benzén

412-570-1

119462-56-5

Xn;R48/22

Xi;R41

R43

N;R50-53

Xn;N

R:41-43-48/22-50/53

S.(2-)26-36/37/39-60-61

616-059-00-6

4-((4-(dietylamino)-2-etoxy=fenyl)imino)-

1,4-dihydro-1-oxo-N-propyl-2-

naftalénkarboxyamid

412-650-6

121487-83-0

R53

R.53

S.61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

616-060-00-1

kondenzačnéprodukty3-(7-karboxy-(1-

heptyl)-6-hexyl-4-cyklohexén-1,2-

dikarboxylovejkyselinyspolyamínmi

(vprvomradesaminoetylpiperazínom

atrietyléntetraamínom)

413-770-1

-Xn;R22

C;R34

R43

N;R50-53

C;N

R:22-34-43-50/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-60-61

616-061-00-7

N,N’-1,6-hexándiyl-bis-(N-(2,2,6,6-

tetrametyl(4-piperidiny))formamid

413-610-0

124172-53-8

Xi;R36

R52-53

Xi R:36-52/53

S.(2-)26-61

616-062-00-2

N-[3-[(2-acetyloxy)etyl)fenyl-metyl)amino]-

4-metoxyfenyl=acetamid

411-590-8

70693-57-1

C;R34

R52-53

C R34-52/53

S:(1/2-)26-36/37/39-45-61:

616-063-00-8

3-dodecyl-(1-(1,2,2,6,6-pentametyl-

4-piperidin)yl)-2,5-pyrolidín-dión

411-920-0

106917-30-0

T;R23

Xn;R22-48/22

C;R35

N;R50-53

T;C;N

R.22-23-35-48/22-50/53

S:(1/2-)26-28-36/37/39-45-

60-61

616-064-00-3

N-terc-butyl-3-metylpikolínamid

406-720-5

32998-95-1

R52-53

R.52/53

S.61

616-065-00-9

3’-(3-acetyl-4-hydroxyfenyl)-1,

1-dietylmočovina

411-970-3

79881-89-3

Xn;R22-48/22

Xn R:22-48/22

S:(2-)22-36

616-066-00-4

5,6,12,13-tetrachlóro-antra-

(2,1,9-def:6,5,10-d’e′f)=di-izochinolín-

1,3,8,1,(2H,9H)-tetra-ón

405-100-1

115662-06-1

Repr.kat.3;R62

Xn R:62

S:(2-)22-36/37

616-067-00-X

3-(2-(3-benzyl-4-etoxy-2,5-dioxo-

(1-imidazilidinyl))-4,4-dimetyl-3-oxo-

valéramido)-4-chlórbenzoátdodecylový

407-300-4

92683-20-0

R53

R:53

S.61

616-068-00-5

4-(11-metakrylamidoundekán=amido)

benzosulfonátdraselný

406-500-9

174393-75-0

R43

Xi R:43

S:(2-)22-24-37

616-069-00-0

1-hydroxy-5-(2-metylpropyl=karbonyla-

mino)-N-(3-dodecyl=oxypropyl)2-naftyla-

mid

406-210-2

110560-22-0

R53

R:53

S.61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

616-070-00-6

zmes:3,3’-dicyklohexyl-1,1’-metylén-bis-

(4,1-fenylén)diurea(močovina);

3-cyklohexyl-1-(4-(4-(3-okta=decylurido-

)fenyl)močovina;

406-530-2

-R53

R.53

S.22-61

616-071-00-1

zmes(1:2:1):bis-(N-cyklohexyl)-N’-

fenylén=ureido)metylén;bis-(N-oktadecyl)-

N’-fenylén=ureido)metylén;bis-(N-dicyklo-

hexyl)-N’-fenylén-ureido)metylén

406-550-1

-R43

R53

Xi R:43-53

S.(2-)22-24-37-61

616-072-00-7

1-(2-deoxy-5-O-trityl-β-D-

treopentofuranozyl)thymín

407-120-6

55612-11-8

R53

R.53

S:61

616-073-00-2

4’-etoxy-2-benzimidazolanilid

407-600-5

120187-29-3

Muta.kat.3;R68

R53

Xn R:68-53

S:(2-)22-36/37-61

616-074-00-8

N-butyl-2-(4-morfolinyl=karbonyl)benza-

mid

407-730-2

104958-67-0

Xi;R36

R43

R52-53

Xi R:36-43-52/53

S:(2-)24-26-37-61

616-075-00-3

D,L-(N,N-dietyl-2-hydroxy-2-fenylacetamid)

408-120-9

65197-96-8

Xn;R22

Xi;R41

Xn R:22-41

S:(2-)26-39-(46-)

616-076-00-9

N-terc-butyl-N’-(4-etylbenzoyl)-3,

5-dimetylbenzohydrazid

412-850-3

112410-23-8

N;R51-53

N R:51/53

S:61

616-077-00-4

zmes:2-(9-metyl)-1,3,8,10-tetraoxo-

2,3,9,10-tetrahydro-(1H,2H)-antra[2,1,9-

def:6,5,10-d’e′f′]di-(2-izochinolínyl)

etánsulfónovákyselina;2-(9-metyl-

1,3,8,10-tetraoxo-2,3,9,10-tetrahydro-

(1H,2H)-antra[2,1,9-def:6,5,10-d’e′f′]di-(2-

izochinolinyl)etánsulfátdraselný

411-310-4

-Xi;R41

Xi R:41

S:(2-)26-39


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

616-078-00-X

2-[2,4-bis-(1,1-dimetyletyl)=fenoxy]-N-(2-

hydroxy-5-metyl-fenyl)hexylamid

411-330-3

104541-33-5

R53

R:53

S.61

616-079-00-5

1,6-hexándiyl-bis-(2-(2-(1-etyl=pentyl)-3-

oxazolidinyl)etyl)=karbamidan

411-700-4

140921-24-0

R43

Xi R:43

S.(2-)24-37

616-080-00-0

4-(2-((3-etyl-4-metyl-2-oxo-1-pyrolidinyl)

karboxyamido)etyl)=benzénsulfónamid

411-850-0

119018-29-0

R52-53

R.52/53

S.61

616-081-00-6

5-bróm-8-naftolaktám

413-480-5

24856-00-6

Xn;R22

R43

N;R50-53

Xn;N

R:22-43-50/53

S:(2-)22-24-37-60-61

616-082-00-1

N-(5-chlór-3-((4-dietylamino)-2-metylfenyl)

imino-4-metyl-6-oxo-1,4-(1-cyklohexán-

dienyl)=benzamid

413-200-1

129604-78-0

R43

Xi R:43

S.(2-)24-37

616-083-00-7

2-((4-nitrofenyl)amino)etyl=močovina

410-700-1

27080-42-8

R43

R52-53

Xi r:43-52/53

S.(2-)24-37-61

616-084-00-2

2,4-bis-(N’-(4-etylfenyl)ureido)=toluén

411-790-5

-N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

616-085-00-8

3-(2,4-dichlórfenyl)-6-fluór=chinazolín-

2,4-(1H,3H)-di-ón

412-190-6

168900-02-5

N;R50-53

N R:50/53

S:60-61

616-086-00-3

2-acetylamino-6-chlór-4-((4-dietylamino)-

2-metylfenyl-imino)-5-metyl-1-oxo-2,5-

cyklohexadién

412-250-1

102387-48-4

R53

R.53

S:61

616-087-00-9

zmes:7,9,9-trimetyl-3,14-dioxa-4,13-

dioxo-5,12-diaza-(1,16-hexade=kándiyl)-

(2-propenoát);7,7,9-trimetyl-3,14-dioxa-

4,13-dioxo-5,12-diaza-(1,16-

hexadekándiyl)-(2-propenoát)

412-260-6

52658-19-2

Xi;R36

R43

N;R51-53

Xi;NR:36-43-51/53

S.(2-)26-36/37-61


Index

Chemickýnázov

Dôležité

poznámky

týkajúce

salátky

ECčíslo

CASčíslo

Klasifikácia

Označenie


Poznámky

vzťahujúce

sak

prípravku

616-088-00-4

2-amonisulfonyl-N,N-dimetylnikotínamid

413-440-7

112006-75-4

R43

R52-53

Xi R:43-52/53

S:(2-)24-37-61

616-089-00-X

5-(2,4-dioxo-1,2,3,4-tetrahydro=piridín)-

3-fluór-2-hydroxymetyl-tetrahydrofurán

415-360-8

41107-56-6

Muta.kat.3;R68

Xn R:68

S:(2-)22-36/37

616-090-00-5

1-(1,4-(2-benzodioxanyl)=karbonyl)pipera-

zínhydrochlorid

415-660-9

70918-74-0

T;R23/24/25

Xn;R48/22

N;R51-53

T;N

R:23/24/25-48/22-51/53

S.53-45-61

616-091-00-0

1,3,5-tris-[(2Sa2R)-2,3-epoxy=propyl]-

1.3.5-triazyl-2,4,6-(1H,3H,5H)-trión

E423-400-0

59653-74-6

Muta.kat.2;R46

T;R23

Xn;R22-48/22

Xi;R41

R43

T R:46-22-23-41-43-48/22

S.53-45

617-016-00-4

3-hydroxy-1,1-dimetylbutylový2-etyl-2-

metylheptánperoxid

413-910-1

-O;R7

R10

Xi;R38

N;R50-53

O;Xi;N

R:7-10-38-50/53

S:(2-)7/47-14-36/37/39-60-61

617-017-00-X

zmes:2,2’-bis-(terc-pentylperoxy)-p-

diizopropylbenzénu;2,2’-bis-(terc-

pentylperoxy)-m-diizopropylbenzénu

412-140-3

32144-25-5

O;R7

R53

O R:7-53

S:(2-)3/7-14-36/37/39-61


PRÍLOHA 1D

Indexové číslo

601–050–00–1 609–017–00–3 613–006–00–9


PRÍLOHA 1E

Indexové číslo

006–005–00–4

006–012–00–2

015–022–00–6

015–048–00–8

015–072–00–9

023–001–00–8

024–012–00–0

602–002–00–2

602–079–00–2

603–056–00-X

604–009–00–6

604–042–00–6

604–055–00–7

605–016–00–7

609–020–00-X

612–033–00–3

612–111–00–7

612–128–00-X

612–147–00–3

612–148–00–9

613–048–00–8

613–049–00–3

613–140–00–8

615–023–00–7


PRÍLOHA 1F

Indexové číslo

048–003–00–6

048–004–00–1

048–005–00–7

048–007–00–8

602–025–00–8

603–029–00–2

603–066–00–4


PRÍLOHA 1G

Indexové číslo

015–015–00–8


PRÍLOHA 1H

Indexové číslo

603–001–00-X


PRÍLOHA 1I

Indexové číslo

016–023–00–4

601–048–00–0

603–063–00–8

605–020–00–9

609–007–00–9

609–049–00–8

611–001–00–6

612–035–00–4

612–051–00–1


PRÍLOHA 1J

Indexové číslo

604–005–00–4 612–145–00–2 612–146–00–8


PRÍLOHA 2

ANEXO II — BILAG II — ANHANG II — ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ ΙΙ — ANNEX II — ANNEXE II — ALLEGATO II — BIJLAGE II— ANEXO II — LIITE II — BILAGA II

ANEXO II

Símbolos e indicaciones de peligro de las sustancias y preparados peligrosos

BILAG II

Faresymboler og farebetegnelser for farlige stoffer og præparater

ANHANG II

Gefahrensymbole und -bezeichnungen für gefährliche Stoffe und Zubereitungen

ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ ΙΙ

Σύμβολα και ενδείξεις κινδύνου για επικίνδυνες ουσίες και παρασκευάσματα

ANNEX II

Symbols and indications of danger for dangerous substances and preparations

ANNEXE II

Symboles et indications de danger des substances et préparations dangereuses

ALLEGATO II

Simboli e indicazioni di pericolo delle sostanze e preparati pericolosi

BIJLAGE II

Gevaarsymbolen en -aanduidingen van gevaarlijke stoffen en preparaten

ANEXO II

Símbolos e indicações de perigo das substâncias e preparações perigosas

LIITE II

Varoitusmerkit ja niiden nimet vaarallisille aineille ja valmisteille

BILAGA II

Farosymboler och farobeteckningar för farliga ämnen och beredningar


Nota: Las letras E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi y N no forman parte del símbolo.

Bemærkning: Bogstaverne E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi og N udgør ikke en del af symbolet.

Anmerkung: Die Buchstaben E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi und N sind nicht Bestandteil des Gefahrensymbols.

Σημείωση: Τα γράμματα E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi και N δεν αποτελούν μέρος του συμβόλου.

Note: The letters E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi and N do not form part of the symbol.

Remarque: Les lettres E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi et N ne font pas partie du symbole.

Nota: Le lettere E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi e N non fanno parte del simbolo.

Opmerking: De letters E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi en N maken geen deel uit van het gevaarsymbool.

Nota: As letras E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi e N não fazem parte do símbolo.

Huomautus: Varoitusmerkkien kirjaintunnukset E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi ja N eivät ole osa varoitusmerkkiä.

Anmärkning: Bokstäverna E, O, F, F+, T, T+, C, Xn, Xi och N utgör inte en del av symbolen.

E

ES: ExplosivoDA: EksplosivDE: ExplosionsgefährlichEL: ΕκρηκτικόEN: ExplosiveFR: ExplosifIT: EsplosivoNL: OntplofbaarPT: ExplosivoFI: RäjähtäväSV: Explosivt

O

ES: ComburenteDA: BrandnærendeDE: BrandförderndEL: ΟξειδωτικόEN: OxidisingFR: ComburantIT: ComburenteNL: OxiderendPT: ComburenteFI: HapettavaSV: Oxiderande


F

ES: Fácilmente inflamableDA: Meget brandfarligDE: LeichtentzündlichEL: Πολύ εύφλεκτοEN: Highly flammableFR: Facilement inflammableIT: Facilmente infiammabileNL: Licht ontvlambaarPT: Facilmente inflamávelFI: Helposti syttyväSV: Mycket brandfarligt

F+

ES: Extremadamente inflamableDA: Yderst brandfarligDE: HochentzündlichEL: Εξαιρετικά εύφλεκτοEN: Extremely flammableFR: Extrêmement inflammableIT: Estremamente infiammabileNL: Zeer licht ontvlambaarPT: Extremamente inflamávelFI: Erittäin helposti syttyväSV: Extremt brandfarligt

T

ES: TóxicoDA: GiftigDE: GiftigEL: ΤοξικόEN: ToxicFR: ToxiqueIT: TossicoNL: VergiftigPT: TóxicoFI: MyrkyllinenSV: Giftig


T+

ES: Muy tóxicoDA: Meget giftigDE: Sehr giftigEL: Πολύ τοξικόEN: Very toxicFR: Très toxiqueIT: Molto tossicoNL: Zeer vergiftigPT: Muito tóxicoFI: Erittäin myrkyllinenSV: Mycket giftig

C

ES: CorrosivoDA: ÆtsendeDE: ÄtzendEL: ΔιαβρωτικόEN: CorrosiveFR: CorrosifIT: CorrosivoNL: BijtendPT: CorrosivoFI: SyövyttäväSV: Frätande

Xn

ES: NocivoDA: SundhedsskadeligDE: GesundheitsschädlichEL: ΕπιβλαβέςEN: HarmfulFR: NocifIT: NocivoNL: SchadelijkPT: NocivoFI: HaitallinenSV: Hälsoskadlig


Xi

ES: IrritanteDA: LokalirriterendeDE: ReizendEL: ΕρεθιστικόEN: IrritantFR: IrritantIT: IrritanteNL: IrriterendPT: IrritanteFI: ÄrsyttäväSV: Irriterande

N

ES: Peligroso para el medio ambienteDA: MiljøfarligDE: UmweltgefährlichEL: Επικίνδυνο για το περιβάλλονEN: Dangerous for the environmentFR: Dangereux pour l’environnementIT: Pericoloso per l’ambienteNL: MilieugevaarlijkPT: Perigoso para o ambienteFI: Ympäristölle vaarallinenSV: Miljöfarlig


PRÍLOHA 3

ANEXO III — BILAG III — ANHANG III — ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ ΙΙΙ — ANNEX III — ANNEXE III — ALLEGATO III —BIJLAGE III — ANEXO III — LIITE III — BILAGA III

ANEXO III

Naturaleza de los riesgos específicos atribuidos a las sustancias y preparados peligrosos

BILAG III

Arten af de særlige risici, der er forbundet med de farlige stoffer og præparater

ANHANG III

Bezeichnungen der besonderen Gefahren bei gefährlichen Stoffen und Zubereitungen

ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ ΙΙΙ

Φύση των ειδικών κινδύνων που αφορούν επικίνδυνες ουσίες και παρασκευάσματα

ANNEX III

Nature of special risks attributed to dangerous substances and preparations

ANNEXE III

Nature des risques particuliers attribués aux substances et préparations dangereuses

ALLEGATO III

Natura dei rischi specifici attribuiti alle sostanze e preparati pericolosi

BIJLAGE III

Aard der bijzondere gevaren toegeschreven aan gevaarlijke stoffen en preparaten

ANEXO III

Natureza dos riscos específicos atribuídos às substâncias e preparações perigosas

LIITE III

Erityisten vaarojen luonne liittyen vaarallisiin aineisiin ja valmisteisiin

BILAGA III

Riskfraser som tilldelas farliga ämnen och beredningar


R1

ES: Explosivo en estado seco.

DA: Eksplosiv i tør tilstand.

DE: In trockenem Zustand explosionsgefährlich.

EL: Εκρηκτικό σε ξηρή κατάσταση.

EN: Explosive when dry.

FR: Explosif à l’état sec.

IT: Esplosivo allo stato secco.

NL: In droge toestand ontplofbaar.

PT: Explosivo no estado seco.

FI: Räjähtävää kuivana.

SV: Explosivt i torrt tillstånd.

R2

ES: Riesgo de explosión por choque, fricción, fuego u otras fuentes de ignición.

DA: Eksplosionsfarlig ved stød, gnidning, ild eller andre antændelseskilder.

DE: Durch Schlag, Reibung, Feuer oder andere Zündquellen explosionsgefährlich.

EL: Κίνδυνος εκρήξεως από κρούση, τριβή, φωτιά ή άλλες πηγές αναφλέξεως.

EN: Risk of explosion by shock, friction, fire or other sources of ignition.

FR: Risque d’explosion par le choc, la friction, le feu ou d’autres sources d’ignition.

IT: Rischio di esplosione per urto, sfregamento, fuoco o altre sorgenti d’ignizione.

NL: Ontploffingsgevaar door schok, wrijving, vuur of andere ontstekingsoorzaken.

PT: Risco de explosão por choque, fricção, fogo ou outras fontes de ignição.

FI: Räjähtävää iskun, hankauksen, avotulen tai muun sytytyslähteen vaikutuksesta.

SV: Explosivt vid stöt, friktion, eld eller annan antändningsorsak.

R3

ES: Alto riesgo de explosión por choque, fricción, fuego u otras fuentes de ignición.

DA: Meget eksplosionsfarlig ved stød, gnidning, ild eller andre antændelseskilder.

DE: Durch Schlag, Reibung, Feuer oder andere Zündquellen besonders explosionsgefährlich.

EL: Πολύ μεγάλος κίνδυνος εκρήξεως από κρούση, τριβή, φωτιά ή άλλες πηγές αναφλέξεως.

EN: Extreme risk of explosion by shock, friction, fire or other sources of ignition.

FR: Grand risque d’explosion par le choc, la friction, le feu ou d’autres sources d’ignition.

IT: Elevato rischio di esplosione per urto, sfregamento, fuoco o altre sorgenti d’ignizione.

NL: Ernstig ontploffingsgevaar door schok, wrijving, vuur of andere ontstekingsoorzaken.

PT: Grande risco de explosão por choque, fricção, fogo ou outras fontes de ignição.

FI: Erittäin helposti räjähtävää iskun, hankauksen, avotulen tai muun sytytyslähteen vaikutuksesta.

SV: Mycket explosivt vid stöt, friktion, eld eller annan antändningsorsak.

R4

ES: Forma compuestos metálicos explosivos muy sensibles.

DA: Danner meget følsomme eksplosive metalforbindelser.

DE: Bildet hochempfindliche explosionsgefährliche Metallverbindungen.

EL: Σχηματίζει πολύ ευαίσθητες εκρηκτικές μεταλλικές ενώσεις.

EN: Forms very sensitive explosive metallic compounds.

FR: Forme des composés métalliques explosifs très sensibles.


IT: Forma composti metallici esplosivi molto sensibili.

NL: Vormt met metalen zeer gemakkelijk ontplofbare verbindingen.

PT: Forma compostos metálicos explosivos muito sensíveis.

FI: Muodostaa erittäin herkästi räjähtäviä metalliyhdisteitä.

SV: Bildar mycket känsliga explosiva metallföreningar.

R5

ES: Peligro de explosión en caso de calentamiento.

DA: Eksplosionsfarlig ved opvarmning.

DE: Beim Erwärmen explosionsfähig.

EL: Η θέρμανση μπορεί να προκαλέσει έκρηξη.

EN: Heating may cause an explosion.

FR: Danger d’explosion sous l’action de la chaleur.

IT: Pericolo di esplosione per riscaldamento.

NL: Ontploffingsgevaar door verwarming.

PT: Perigo de explosão sob a acção do calor.

FI: Räjähdysvaarallinen kuumennettaessa.

SV: Explosivt vid uppvärmning.

R6

ES: Peligro de explosión, en contacto o sin contacto con el aire.

DA: Eksplosiv ved og uden kontakt med luft.

DE: Mit und ohne Luft explosionsfähig.

EL: Εκρηκτικό σε επαφή ή χωρίς επαφή με τον αέρα.

EN: Explosive with or without contact with air.

FR: Danger d’explosion en contact ou sans contact avec l’air.

IT: Esplosivo a contatto o senza contatto con l’aria.

NL: Ontplofbaar met en zonder lucht.

PT: Perigo de explosão com ou sem contacto com o ar.

FI: Räjähtävää sellaisenaan tai ilman kanssa.

SV: Explosivt vid kontakt och utan kontakt med luft.

R7

ES: Puede provocar incendios.

DA: Kan forårsage brand.

DE: Kann Brand verursachen.

EL: Μπορεί να προκαλέσει πυρκαγιά.

EN: May cause fire.

FR: Peut provoquer un incendie.

IT: Può provocare un incendio.

NL: Kan brand veroorzaken.

PT: Pode provocar incêndio.

FI: Aiheuttaa tulipalon vaaran.

SV: Kan orsaka brand.


R8

ES: Peligro de fuego en contacto con materias combustibles.

DA: Brandfarlig ved kontakt med brandbare stoffer.

DE: Feuergefahr bei Berührung mit brennbaren Stoffen.

EL: Η επαφή με καύσιμο υλικό μπορεί να προκαλέσει πυρκαγιά.

EN: Contact with combustible material may cause fire.

FR: Favorise l’inflammation des matières combustibles.

IT: Può provocare l’accensione di materie combustibili.

NL: Bevordert de ontbranding van brandbare stoffen.

PT: Favorece a inflamação de matérias combustíveis.

FI: Aiheuttaa tulipalon vaaran palavien aineiden kanssa.

SV: Kontakt med brännbart material kan orsaka brand.

R9

ES: Peligro de explosión al mezclar con materias combustibles.

DA: Eksplosionsfarlig ved blanding med brandbare stoffer.

DE: Explosionsgefahr bei Mischung mit brennbaren Stoffen.

EL: Εκρηκτικό όταν αναμειχθεί με καύσιμα υλικά.

EN: Explosive when mixed with combustible material.

FR: Peut exploser en mélange avec des matières combustibles.

IT: Esplosivo in miscela con materie combustibili.

NL: Ontploffingsgevaar bij menging met brandbare stoffen.

PT: Pode explodir quando misturado com matérias combustíveis.

FI: Räjähtävää sekoitettaessa palavien aineiden kanssa.

SV: Explosivt vid blandning med brännbart material.

R10

ES: Inflamable.

DA: Brandfarlig.

DE: Entzündlich.

EL: Εύφλεκτο.

EN: Flammable.

FR: Inflammable.

IT: Infiammabile.

NL: Ontvlambaar.

PT: Inflamável.

FI: Syttyvää.

SV: Brandfarligt.

R11

ES: Fácilmente inflamable.

DA: Meget brandfarlig.

DE: Leichtentzündlich.

EL: Πολύ εύφλεκτο.

EN: Highly flammable.

FR: Facilement inflammable.


IT: Facilmente infiammabile.

NL: Licht ontvlambaar.

PT: Facilmente inflamável.

FI: Helposti syttyvää.

SV: Mycket brandfarligt.

R12

ES: Extremadamente inflamable.

DA: Yderst brandfarlig.

DE: Hochentzündlich.

EL: Εξαιρετικά εύφλεκτο.

EN: Extremely flammable.

FR: Extrêmement inflammable.

IT: Estremamente infiammabile.

NL: Zeer licht ontvlambaar.

PT: Extremamente inflamável.

FI: Erittäin helposti syttyvää.

SV: Extremt brandfarligt.

R14

ES: Reacciona violentamente con el agua.

DA: Reagerer voldsomt med vand.

DE: Reagiert heftig mit Wasser.

EL: Αντιδρά βίαια με νερό.

EN: Reacts violently with water.

FR: Réagit violemment au contact de l’eau.

IT: Reagisce violentemente con l’acqua.

NL: Reageert heftig met water.

PT: Reage violentamente em contacto com a água.

FI: Reagoi voimakkaasti veden kanssa.

SV: Reagerar häftigt med vatten.

R15

ES: Reacciona con el agua liberando gases extremadamente inflamables.

DA: Reagerer med vand under dannelse af yderst brandfarlige gasser.

DE: Reagiert mit Wasser unter Bildung hochentzündlicher Gase.

EL: Σε επαφή με το νερό εκλύει εξαιρετικά εύφλεκτα αέρια.

EN: Contact with water liberates extremely flammable gases.

FR: Au contact de l’eau, dégage des gaz extrêmement inflammables.

IT: A contatto con l’acqua libera gas estremamente infiammabili.

NL: Vormt zeer licht ontvlambaar gas in contact met water.

PT: Em contacto com a água liberta gases extremamente inflamáveis.

FI: Vapauttaa erittäin helposti syttyviä kaasuja veden kanssa.

SV: Vid kontakt med vatten bildas extremt brandfarliga gaser.


R16

ES: Puede explosionar en mezcla con substancias comburentes.

DA: Eksplosionsfarlig ved blanding med oxiderende stoffer.

DE: Explosionsgefährlich in Mischung mit brandfördernden Stoffen.

EL: Εκρηκτικό όταν αναμειχθεί με οξειδωτικές ουσίες.

EN: Explosive when mixed with oxidising substances.

FR: Peut exploser en mélange avec des substances comburantes.

IT: Pericolo di esplosione se mescolato con sostanze comburenti.

NL: Ontploffingsgevaar bij menging met oxiderende stoffen.

PT: Explosivo quando misturado com substâncias comburentes.

FI: Räjähtävää hapettavien aineiden kanssa.

SV: Explosivt vid blandning med oxiderande ämnen.

R17

ES: Se inflama espontáneamente en contacto con el aire.

DA: Selvantændelig i luft.

DE: Selbstentzündlich an der Luft.

EL: Αυτοαναφλέγεται στον αέρα.

EN: Spontaneously flammable in air.

FR: Spontanément inflammable à l’air.

IT: Spontaneamente infiammabile all’aria.

NL: Spontaan ontvlambaar in lucht.

PT: Espontaneamente inflamável ao ar.

FI: Itsestään syttyvää ilmassa.

SV: Självantänder i luft.

R18

ES: Al usarlo pueden formarse mezclas aire-vapor explosivas/inflamables.

DA: Ved brug kan brandbare dampe/eksplosive damp-luftblandinger dannes.

DE: Bei Gebrauch Bildung explosionsfähiger/leichtentzündlicher Dampf/Luft-Gemische möglich.

EL: Κατά τη χρήση μπορεί να σχηματίσει εύφλεκτα/εκρηκτικά μείγματα ατμού-αέρος.

EN: In use, may form flammable/explosive vapour-air mixture.

FR: Lors de l’utilisation, formation possible de mélange vapeur-air inflammable/explosif.

IT: Durante l’uso può formare con aria miscele esplosive/infiammabili.

NL: Kan bij gebruik een ontvlambaar/ontplofbaar damp-luchtmengsel vormen.

PT: Pode formar mistura vapor-ar explosiva/inflamável durante a utilização.

FI: Käytössä voi muodostua syttyvä/räjähtävä höyry-ilmaseos.

SV: Vid användning kan brännbara/explosiva ång-luftblandningar bildas.

R19

ES: Puede formar peróxidos explosivos.

DA: Kan danne eksplosive peroxider.

DE: Kann explosionsfähige Peroxide bilden.

EL: Μπορεί να σχηματίσει εκρηκτικά υπεροξείδια.

EN: May form explosive peroxides.

FR: Peut former des peroxydes explosifs.


IT: Può formare perossidi esplosivi.

NL: Kan ontplofbare peroxiden vormen.

PT: Pode formar peróxidos explosivos.

FI: Saattaa muodostaa räjähtäviä peroksideja.

SV: Kan bilda explosiva peroxider.

R20

ES: Nocivo por inhalación.

DA: Farlig ved indånding.

DE: Gesundheitsschädlich beim Einatmen.

EL: Επιβλαβές όταν εισπνέεται.

EN: Harmful by inhalation.

FR: Nocif par inhalation.

IT: Nocivo per inalazione.

NL: Schadelijk bij inademing.

PT: Nocivo por inalação.

FI: Terveydelle haitallista hengitettynä.

SV: Farligt vid inandning.

R21

ES: Nocivo en contacto con la piel.

DA: Farlig ved hudkontakt.

DE: Gesundheitsschädlich bei Berührung mit der Haut.

EL: Επιβλαβές σε επαφή με το δέρμα.

EN: Harmful in contact with skin.

FR: Nocif par contact avec la peau.

IT: Nocivo a contatto con la pelle.

NL: Schadelijk bij aanraking met de huid.

PT: Nocivo em contacto com a pele.

FI: Terveydelle haitallista joutuessaan iholle.

SV: Farligt vid hudkontakt.

R22

ES: Nocivo por ingestión.

DA: Farlig ved indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich beim Verschlucken.

EL: Επιβλαβές σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful if swallowed.

FR: Nocif en cas d’ingestion.

IT: Nocivo per ingestione.

NL: Schadelijk bij opname door de mond.

PT: Nocivo por ingestão.

FI: Terveydelle haitallista nieltynä.

SV: Farligt vid förtäring.


R23

ES: Tóxico por inhalación.

DA: Giftig ved indånding.

DE: Giftig beim Einatmen.

EL: Τοξικό όταν εισπνέεται.

EN: Toxic by inhalation.

FR: Toxique par inhalation.

IT: Tossico per inalazione.

NL: Vergiftig bij inademing.

PT: Tóxico por inalação.

FI: Myrkyllistä hengitettynä.

SV: Giftigt vid inandning.

R24

ES: Tóxico en contacto con la piel.

DA: Giftig ved hudkontakt.

DE: Giftig bei Berührung mit der Haut.

EL: Τοξικό σε επαφή με το δέρμα.

EN: Toxic in contact with skin.

FR: Toxique par contact avec la peau.

IT: Tossico a contatto con la pelle.

NL: Vergiftig bij aanraking met de huid.

PT: Tóxico em contacto com a pele.

FI: Myrkyllistä joutuessaan iholle.

SV: Giftigt vid hudkontakt.

R25

ES: Tóxico por ingestión.

DA: Giftig ved indtagelse.

DE: Giftig beim Verschlucken.

EL: Τοξικό σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic if swallowed.

FR: Toxique en cas d’ingestion.

IT: Tossico per ingestione.

NL: Vergiftig bij opname door de mond.

PT: Tóxico por ingestão.

FI: Myrkyllistä nieltynä.

SV: Giftigt vid förtäring.

R26

ES: Muy tóxico por inhalación.

DA: Meget giftig ved indånding.

DE: Sehr giftig beim Einatmen.

EL: Πολύ τοξικό όταν εισπνέεται.

EN: Very toxic by inhalation.

FR: Très toxique par inhalation.


IT: Molto tossico per inalazione.

NL: Zeer vergiftig bij inademing.

PT: Muito tóxico por inalação.

FI: Erittäin myrkyllistä hengitettynä.

SV: Mycket giftigt vid inandning.

R27

ES: Muy tóxico en contacto con la piel.

DA: Meget giftig ved hudkontakt.

DE: Sehr giftig bei Berührung mit der Haut.

EL: Πολύ τοξικό σε επαφή με το δέρμα.

EN: Very toxic in contact with skin.

FR: Très toxique par contact avec la peau.

IT: Molto tossico a contatto con la pelle.

NL: Zeer vergiftig bij aanraking met de huid.

PT: Muito tóxico em contacto com a pele.

FI: Erittäin myrkyllistä joutuessaan iholle.

SV: Mycket giftigt vid hudkontakt.

R28

ES: Muy tóxico por ingestión.

DA: Meget giftig ved indtagelse.

DE: Sehr giftig beim Verschlucken.

EL: Πολύ τοξικό σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Very toxic if swallowed.

FR: Très toxique en cas d’ingestion.

IT: Molto tossico per ingestione.

NL: Zeer vergiftig bij opname door de mond.

PT: Muito tóxico por ingestão.

FI: Erittäin myrkyllistä nieltynä.

SV: Mycket giftigt vid förtäring.

R29

ES: En contacto con agua libera gases tóxicos.

DA: Udvikler giftig gas ved kontakt med vand.

DE: Entwickelt bei Berührung mit Wasser giftige Gase.

EL: Σε επαφή με το νερό ελευθερώνονται τοξικά αέρια.

EN: Contact with water liberates toxic gas.

FR: Au contact de l’eau, dégage des gaz toxiques.

IT: A contatto con l’acqua libera gas tossici.

NL: Vormt vergiftig gas in contact met water.

PT: Em contacto com a água liberta gases tóxicos.

FI: Kehittää myrkyllistä kaasua veden kanssa.

SV: Utvecklar giftig gas vid kontakt med vatten.


R30

ES: Puede inflamarse fácilmente al usarlo.

DA: Kan blive meget brandfarlig under brug.

DE: Kann bei Gebrauch leicht entzündlich werden.

EL: Κατά τη χρήση γίνεται πολύ εύφλεκτο.

EN: Can become highly flammable in use.

FR: Peut devenir facilement inflammable pendant l’utilisation.

IT: Può divenire facilmente infiammabile durante l’uso.

NL: Kan bij gebruik licht ontvlambaar worden.

PT: Pode tornar-se facilmente inflamável durante o uso.

FI: Käytettäessä voi muuttua helposti syttyväksi.

SV: Kan bli mycket brandfarligt vid användning.

R31

ES: En contacto con ácidos libera gases tóxicos.

DA: Udvikler giftig gas ved kontakt med syre.

DE: Entwickelt bei Berührung mit Säure giftige Gase.

EL: Σε επαφή με οξέα ελευθερώνονται τοξικά αέρια.

EN: Contact with acids liberates toxic gas.

FR: Au contact d’un acide, dégage un gaz toxique.

IT: A contatto con acidi libera gas tossico.

NL: Vormt vergiftige gassen in contact met zuren.

PT: Em contacto com ácidos liberta gases tóxicos.

FI: Kehittää myrkyllistä kaasua hapon kanssa.

SV: Utvecklar giftig gas vid kontakt med syra.

R32

ES: En contacto con ácidos libera gases muy tóxicos.

DA: Udvikler meget giftig gas ved kontakt med syre.

DE: Entwickelt bei Berührung mit Säure sehr giftige Gase.

EL: Σε επαφή με οξέα ελευθερώνονται πολύ τοξικά αέρια.

EN: Contact with acids liberates very toxic gas.

FR: Au contact d’un acide, dégage un gaz très toxique.

IT: A contatto con acidi libera gas molto tossico.

NL: Vormt zeer vergiftige gassen in contact met zuren.

PT: Em contacto com ácidos liberta gases muito tóxicos.

FI: Kehittää erittäin myrkyllistä kaasua hapon kanssa.

SV: Utvecklar mycket giftig gas vid kontakt med syra.

R33

ES: Peligro de efectos acumulativos.

DA: Kan ophobes i kroppen efter gentagen brug.

DE: Gefahr kumulativer Wirkungen.

EL: Κίνδυνος αθροιστικών επιδράσεων.

EN: Danger of cumulative effects.

FR: Danger d’effets cumulatifs.


IT: Pericolo di effetti cumulativi.

NL: Gevaar voor cumulatieve effecten.

PT: Perigo de efeitos cumulativos.

FI: Terveydellisten haittojen vaara pitkäaikaisessa altistuksessa.

SV: Kan ansamlas i kroppen och ge skador.

R34

ES: Provoca quemaduras.

DA: Ætsningsfare.

DE: Verursacht Verätzungen.

EL: Προκαλεί εγκαύματα.

EN: Causes burns.

FR: Provoque des brûlures.

IT: Provoca ustioni.

NL: Veroorzaakt brandwonden.

PT: Provoca queimaduras.

FI: Syövyttävää.

SV: Frätande.

R35

ES: Provoca quemaduras graves.

DA: Alvorlig ætsningsfare.

DE: Verursacht schwere Verätzungen.

EL: Προκαλεί σοβαρά εγκαύματα.

EN: Causes severe burns.

FR: Provoque de graves brûlures.

IT: Provoca gravi ustioni.

NL: Veroorzaakt ernstige brandwonden.

PT: Provoca queimaduras graves.

FI: Voimakkaasti syövyttävää.

SV: Starkt frätande.

R36

ES: Irrita los ojos.

DA: Irriterer øjnene.

DE: Reizt die Augen.

EL: Ερεθίζει τα μάτια.

EN: Irritating to eyes.

FR: Irritant pour les yeux.

IT: Irritante per gli occhi.

NL: Irriterend voor de ogen.

PT: Irritante para os olhos.

FI: Ärsyttää silmiä.

SV: Irriterar ögonen.


R37

ES: Irrita las vías respiratorias.

DA: Irriterer åndedrætsorganerne.

DE: Reizt die Atmungsorgane.

EL: Ερεθίζει το αναπνευστικό σύστημα.

EN: Irritating to respiratory system.

FR: Irritant pour les voies respiratoires.

IT: Irritante per le vie respiratorie.

NL: Irriterend voor de ademhalingswegen.

PT: Irritante para as vias respiratórias.

FI: Ärsyttää hengityselimiä.

SV: Irriterar andningsorganen.

R38

ES: Irrita la piel.

DA: Irriterer huden.

DE: Reizt die Haut.

EL: Ερεθίζει το δέρμα.

EN: Irritating to skin.

FR: Irritant pour la peau.

IT: Irritante per la pelle.

NL: Irriterend voor de huid.

PT: Irritante para a pele.

FI: Ärsyttää ihoa.

SV: Irriterar huden.

R39

ES: Peligro de efectos irreversibles muy graves.

DA: Fare for varig alvorlig skade på helbred.

DE: Ernste Gefahr irreversiblen Schadens.

EL: Κίνδυνος πολύ σοβαρών μονίμων επιδράσεων.

EN: Danger of very serious irreversible effects.

FR: Danger d’effets irréversibles très graves.

IT: Pericolo di effetti irreversibili molto gravi.

NL: Gevaar voor ernstige onherstelbare effecten.

PT: Perigo de efeitos irreversíveis muito graves.

FI: Erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara.

SV: Risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador.

R40

ES: Posibles efectos cancerígenos.

DA: Mulighed for kræftfremkaldende effekt.

DE: Verdacht auf krebserzeugende Wirkung.

EL: Ύποπτο καρκινογένεσης.

EN: Limited evidence of a carcinogenic effect.

FR: Effet cancérogène suspecté — preuves insuffisantes.


IT: Possibilità di effetti cancerogeni — prove insufficienti.

NL: Carcinogene effecten zijn niet uitgesloten.

PT: Possibilidade de efeitos cancerígenos.

FI: Epäillään aiheuttavan syöpäsairauden vaaraa.

SV: Misstänks kunna ge cancer.

R41

ES: Riesgo de lesiones oculares graves.

DA: Risiko for alvorlig øjenskade.

DE: Gefahr ernster Augenschäden.

EL: Κίνδυνος σοβαρών οφθαλμικών βλαβών.

EN: Risk of serious damage to eyes.

FR: Risque de lésions oculaires graves.

IT: Rischio di gravi lesioni oculari.

NL: Gevaar voor ernstig oogletsel.

PT: Risco de lesões oculares graves.

FI: Vakavan silmävaurion vaara.

SV: Risk för allvarliga ögonskador.

R42

ES: Posibilidad de sensibilización por inhalación.

DA: Kan give overfølsomhed ved indånding.

DE: Sensibilisierung durch Einatmen möglich.

EL: Μπορεί να προκαλέσει ευαισθητοποίηση όταν εισπνέεται.

EN: May cause sensitisation by inhalation.

FR: Peut entraîner une sensibilisation par inhalation.

IT: Può provocare sensibilizzazione per inalazione.

NL: Kan overgevoeligheid veroorzaken bij inademing.

PT: Pode causar sensibilização por inalação.

FI: Altistuminen hengitysteitse voi aiheuttaa herkistymistä.

SV: Kan ge allergi vid inandning

R43

ES: Posibilidad de sensibilización en contacto con la piel.

DA: Kan give overfølsomhed ved kontakt med huden.

DE: Sensibilisierung durch Hautkontakt möglich.

EL: Μπορεί να προκαλέσει ευαισθητοποίηση σε επαφή με το δέρμα.

EN: May cause sensitisation by skin contact.

FR: Peut entraîner une sensibilisation par contact avec la peau.

IT: Può provocare sensibilizzazione per contatto con la pelle.

NL: Kan overgevoeligheid veroorzaken bij contact met de huid.

PT: Pode causar sensibilização em contacto com a pele.

FI: Ihokosketus voi aiheuttaa herkistymistä.

SV: Kan ge allergi vid hudkontakt.


R44

ES: Riesgo de explosión al calentarlo en ambiente confinado.

DA: Eksplosionsfarlig ved opvarmning under indeslutning.

DE: Explosionsgefahr bei Erhitzen unter Einschluss.

EL: Κίνδυνος εκρήξεως εάν θερμανθεί υπό περιορισμό.

EN: Risk of explosion if heated under confinement.

FR: Risque d’explosion si chauffé en ambiance confinée.

IT: Rischio di esplosione per riscaldamento in ambiente confinato.

NL: Ontploffingsgevaar bij verwarming in afgesloten toestand.

PT: Risco de explosão se aquecido em ambiente fechado.

FI: Räjähdysvaara kuumennettaessa suljetussa astiassa.

SV: Explosionsrisk vid uppvärmning i sluten behållare.

R45

ES: Puede causar cáncer.

DA: Kan fremkalde kræft.

DE: Kann Krebs erzeugen.

EL: Μπορεί να προκαλέσει καρκίνο.

EN: May cause cancer.

FR: Peut provoquer le cancer.

IT: Può provocare il cancro.

NL: Kan kanker veroorzaken.

PT: Pode causar cancro.

FI: Aiheuttaa syöpäsairauden vaaraa.

SV: Kan ge cancer.

R46

ES: Puede causar alteraciones genéticas hereditarias.

DA: Kan forårsage arvelige genetiske skader.

DE: Kann vererbbare Schäden verursachen.

EL: Μπορεί να προκαλέσει κληρονομικές γενετικές βλάβες.

EN: May cause heritable genetic damage.

FR: Peut provoquer des altérations génétiques héréditaires.

IT: Può provocare alterazioni genetiche ereditarie.

NL: Kan erfelijke genetische schade veroorzaken.

PT: Pode causar alterações genéticas hereditárias.

FI: Saattaa aiheuttaa periytyviä perimävaurioita.

SV: Kan ge ärftliga genetiska skador.

R48

ES: Riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada.

DA: Alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning.

DE: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition.

EL: Κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα απο παρατεταμένη έκθεση.

EN: Danger of serious damage to health by prolonged exposure.

FR: Risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée.


IT: Pericolo di gravi danni per la salute in caso di esposizione prolungata.

NL: Gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling.

PT: Risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada.

FI: Pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle.

SV: Risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering.

R49

ES: Puede causar cáncer por inhalación.

DA: Kan fremkalde kræft ved indånding.

DE: Kann Krebs erzeugen beim Einatmen.

EL: Μπορεί να προκαλέσει καρκίνο όταν εισπνέεται.

EN: May cause cancer by inhalation.

FR: Peut provoquer le cancer par inhalation.

IT: Può provocare il cancro per inalazione.

NL: Kan kanker veroorzaken bij inademing.

PT: Pode causar cancro por inalação.

FI: Aiheuttaa syöpäsairauden vaaraa hengitettynä.

SV: Kan ge cancer vid inandning.

R50

ES: Muy tóxico para los organismos acuáticos.

DA: Meget giftig for organismer, der lever i vand.

DE: Sehr giftig für Wasserorganismen.

EL: Πολύ τοξικό για τους υδρόβιους οργανισμούς.

EN: Very toxic to aquatic organisms.

FR: Très toxique pour les organismes aquatiques.

IT: Altamente tossico per gli organismi acquatici.

NL: Zeer vergiftig voor in het water levende organismen.

PT: Muito tóxico para os organismos aquáticos.

FI: Erittäin myrkyllistä vesieliöille.

SV: Mycket giftigt för vattenlevande organismer.

R51

ES: Tóxico para los organismos acuáticos.

DA: Giftig for organismer, der lever i vand.

DE: Giftig für Wasserorganismen.

EL: Τοξικό για τους υδρόβιους οργανισμούς.

EN: Toxic to aquatic organisms.

FR: Toxique pour les organismes aquatiques.

IT: Tossico per gli organismi acquatici.

NL: Vergiftig voor in het water levende organismen.

PT: Tóxico para os organismos aquáticos.

FI: Myrkyllistä vesieliöille.

SV: Giftigt för vattenlevande organismer.


R52

ES: Nocivo para los organismos acuáticos.

DA: Skadelig for organismer, der lever i vand.

DE: Schädlich für Wasserorganismen.

EL: Επιβλαβές για τους υδρόβιους οργανισμούς.

EN: Harmful to aquatic organisms.

FR: Nocif pour les organismes aquatiques.

IT: Nocivo per gli organismi acquatici.

NL: Schadelijk voor in het water levende organismen.

PT: Nocivo para os organismos aquáticos.

FI: Haitallista vesieliöille.

SV: Skadligt för vattenlevande organismer.

R53

ES: Puede provocar a largo plazo efectos negativos en el medio ambiente acuático.

DA: Kan forårsage uønskede langtidsvirkninger i vandmiljøet.

DE: Kann in Gewässern längerfristig schädliche Wirkungen haben.

EL: Μπορεί να προκαλέσει μακροχρόνιες δυσμενείς επιπτώσεις στο υδάτινο περιβάλλον.

EN: May cause long-term adverse effects in the aquatic environment.

FR: Peut entraîner des effets néfastes à long terme pour l’environnement aquatique.

IT: Può provocare a lungo termine effetti negativi per l’ambiente acquatico.

NL: Kan in het aquatisch milieu op lange termijn schadelijke effecten veroorzaken.

PT: Pode causar efeitos nefastos a longo prazo no ambiente aquático.

FI: Voi aiheuttaa pitkäaikaisia haittavaikutuksia vesiympäristössä.

SV: Kan orsaka skadliga långtidseffekter i vattenmiljön.

R54

ES: Tóxico para la flora.

DA: Giftig for planter.

DE: Giftig für Pflanzen.

EL: Τοξικό για τη χλωρίδα.

EN: Toxic to flora.

FR: Toxique pour la flore.

IT: Tossico per la flora.

NL: Vergiftig voor planten.

PT: Tóxico para a flora.

FI: Myrkyllistä kasveille.

SV: Giftigt för växter.

R55

ES: Tóxico para la fauna.

DA: Giftig for dyr.

DE: Giftig für Tiere.

EL: Τοξικό για την πανίδα.

EN: Toxic to fauna.

FR: Toxique pour la faune.


IT: Tossico per la fauna.

NL: Vergiftig voor dieren.

PT: Tóxico para a fauna.

FI: Myrkyllistä eläimille.

SV: Giftigt för djur.

R56

ES: Tóxico para los organismos del suelo.

DA: Giftig for organismer i jordbunden.

DE: Giftig für Bodenorganismen.

EL: Τοξικό για τους οργανισμούς του εδάφους.

EN: Toxic to soil organisms.

FR: Toxique pour les organismes du sol.

IT: Tossico per gli organismi del terreno.

NL: Vergiftig voor bodemorganismen.

PT: Tóxico para os organismos do solo.

FI: Myrkyllistä maaperäeliöille.

SV: Giftigt för marklevande organismer.

R57

ES: Tóxico para las abejas.

DA: Giftig for bier.

DE: Giftig für Bienen.

EL: Τοξικό για τις μέλισσες.

EN: Toxic to bees.

FR: Toxique pour les abeilles.

IT: Tossico per le api.

NL: Vergiftig voor bijen.

PT: Tóxico para as abelhas.

FI: Myrkyllistä mehiläisille.

SV: Giftigt för bin.

R58

ES: Puede provocar a largo plazo efectos negativos en el medio ambiente.

DA: Kan forårsage uønskede langtidsvirkninger i miljøet.

DE: Kann längerfristig schädliche Wirkungen auf die Umwelt haben.

EL: Μπορεί να προκαλέσει μακροχρόνιες δυσμενείς επιπτώσεις στο περιβάλλον.

EN: May cause long-term adverse effects in the environment.

FR: Peut entraîner des effets néfastes à long terme pour l’environnement.

IT: Può provocare a lungo termine effetti negativi per l’ambiente.

NL: Kan in het milieu op lange termijn schadelijke effecten veroorzaken.

PT: Pode causar efeitos nefastos a longo prazo no ambiente.

FI: Voi aiheuttaa pitkäaikaisia haittavaikutuksia ympäristössä.

SV: Kan orsaka skadliga långtidseffekter i miljön.


R59

ES: Peligroso para la capa de ozono.

DA: Farlig for ozonlaget.

DE: Gefährlich für die Ozonschicht.

EL: Επικίνδυνο για τη στιβάδα του όζοντος.

EN: Dangerous for the ozone layer.

FR: Dangereux pour la couche d’ozone.

IT: Pericoloso per lo strato di ozono.

NL: Gevaarlijk voor de ozonlaag.

PT: Perigoso para a camada de ozono.

FI: Vaarallista otsonikerrokselle.

SV: Farligt för ozonskiktet.

R60

ES: Puede perjudicar la fertilidad.

DA: Kan skade forplantningsevnen.

DE: Kann die Fortpflanzungsfähigkeit beeinträchtigen.

EL: Μπορεί να εξασθενίσει τη γονιμότητα.

EN: May impair fertility.

FR: Peut altérer la fertilité.

IT: Può ridurre la fertilità.

NL: Kan de vruchtbaarheid schaden.

PT: Pode comprometer a fertilidade.

FI: Voi heikentää hedelmällisyyttä.

SV: Kan ge nedsatt fortplantningsförmåga.

R61

ES: Riesgo durante el embarazo de efectos adversos para el feto.

DA: Kan skade barnet under graviditeten.

DE: Kann das Kind im Mutterleib schädigen.

EL: Μπορεί να βλάψει το έμβρυο κατά τη διάρκεια της κύησης.

EN: May cause harm to the unborn child.

FR: Risque pendant la grossesse d’effets néfastes pour l’enfant.

IT: Può danneggiare i bambini non ancora nati.

NL: Kan het ongeboren kind schaden.

PT: Risco durante a gravidez com efeitos adversos na descendência.

FI: Vaarallista sikiölle.

SV: Kan ge fosterskador.

R62

ES: Posible riesgo de perjudicar la fertilidad.

DA: Mulighed for skade på forplantningsevnen.

DE: Kann möglicherweise die Fortpflanzungsfähigkeit beeinträchtigen.

EL: Πιθανός κίνδυνος για εξασθένηση της γονιμότητας.

EN: Possible risk of impaired fertility.

FR: Risque possible d’altération de la fertilité.


IT: Possibile rischio di ridotta fertilità.

NL: Mogelijk gevaar voor verminderde vruchtbaarheid.

PT: Possíveis riscos de comprometer a fertilidade.

FI: Voi mahdollisesti heikentää hedelmällisyyttä.

SV: Möjlig risk för nedsatt fortplantningsförmåga.

R63

ES: Posible riesgo durante el embarazo de efectos adversos para el feto.

DA: Mulighed for skade på barnet under graviditeten.

DE: Kann das Kind im Mutterleib möglicherweise schädigen.

EL: Πιθανός κίνδυνος δυσμενών επιδράσεων στο έμβρυο κατά τη διάρκεια της κύησης.

EN: Possible risk of harm to the unborn child.

FR: Risque possible pendant la grossesse d’effets néfastes pour l’enfant.

IT: Possibile rischio di danni ai bambini non ancora nati.

NL: Mogelijk gevaar voor beschadiging van het ongeboren kind.

PT: Possíveis riscos durante a gravidez com efeitos adversos na descendência.

FI: Voi olla vaarallista sikiölle.

SV: Möjlig risk för fosterskador.

R64

ES: Puede perjudicar a los niños alimentados con leche materna.

DA: Kan skade børn i ammeperioden.

DE: Kann Säuglinge über die Muttermilch schädigen.

EL: Μπορεί να βλάψει τα βρέφη που τρέφονται με μητρικό γάλα.

EN: May cause harm to breastfed babies.

FR: Risque possible pour les bébés nourris au lait maternel.

IT: Possibile rischio per i bambini allattati al seno.

NL: Kan schadelijk zijn via de borstvoeding.

PT: Pode causar danos às crianças alimentadas com leite materno.

FI: Saattaa aiheuttaa haittaa rintaruokinnassa oleville lapsille.

SV: Kan skada spädbarn under amningsperioden.

R65

ES: Nocivo: si se ingiere puede causar daño pulmonar.

DA: Farlig: kan give lungeskade ved indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: kann beim Verschlucken Lungenschäden verursachen.

EL: Επιβλαβές: μπορεί να προκαλέσει βλάβη στους πνεύμονες σε περίπτωση κατάποσης.

EN: Harmful: may cause lung damage if swallowed.

FR: Nocif: peut provoquer une atteinte des poumons en cas d’ingestion.

IT: Nocivo: può causare danni ai polmoni in caso di ingestione.

NL: Schadelijk: kan longschade veroorzaken na verslikken.

PT: Nocivo: pode causar danos nos pulmões se ingerido.

FI: Haitallista: voi aiheuttaa keuhkovaurion nieltäessä.

SV: Farligt: kan ge lungskador vid förtäring.


R66

ES: La exposición repetida puede provocar sequedad o formación de grietas en la piel.

DA: Gentagen udsættelse kan give tør eller revnet hud.

DE: Wiederholter Kontakt kann zu spröder oder rissiger Haut führen.

EL: Η παρατεταμένη έκθεση μπορεί να προκαλέσει ξηρότητα δέρματος ή σκάσιμο.

EN: Repeated exposure may cause skin dryness or cracking.

FR: L’exposition répétée peut provoquer dessèchement ou gerçures de la peau.

IT: L’esposizione ripetuta può provocare secchezza e screpolature della pelle.

NL: Herhaalde blootstelling kan een droge of een gebarsten huid veroorzaken.

PT: Pode provocar secura da pele ou fissuras, por exposição repetida.

FI: Toistuva altistus voi aiheuttaa ihon kuivumista tai halkeilua.

SV: Upprepad kontakt kan ge torr hud eller hudsprickor.

R67

ES: La inhalación de vapores puede provocar somnolencia y vértigo.

DA: Dampe kan give sløvhed og svimmelhed.

DE: Dämpfe können Schläfrigkeit und Benommenheit verursachen.

EL: H εισπνοή ατμών μπορεί να προκαλέσει υπνηλία και ζάλη.

EN: Vapours may cause drowsiness and dizziness.

FR: L’inhalation de vapeurs peut provoquer somnolence et vertiges.

IT: L’inalazione dei vapori può provocare sonnolenza e vertigini.

NL: Dampen kunnen slaperigheid en duizeligheid veroorzaken.

PT: Pode provocar sonolência e vertigens, por inalação dos vapores.

FI: Höyryt voivat aiheuttaa uneliaisuutta ja huimausta.

SV: Ångor kan göra att man blir dåsig och omtöcknad.

R68

ES: Posibilidad de efectos irreversibles.

DA: Mulighed for varig skade på helbred.

DE: Irreversibler Schaden möglich.

EL: Πιθανοί κίνδυνοι μονίμων επιδράσεων.

EN: Possible risk of irreversible effects.

FR: Possibilité d’effets irréversibles.

IT: Possibilità di effetti irreversibili.

NL: Onherstelbare effecten zijn niet uitgesloten.

PT: Possibilidade de efeitos irreversíveis.

FI: Pysyvien vaurioiden vaara.

SV: Möjlig risk för bestående hälsoskador.


Combinación de frases-R

Kombination af R-sætninger

Kombination der R-Sätze

Συνδυασμός των Ρ-φράσεων

Combination of R-phrases

Combinaison des phrases R

Combinazioni delle frasi R

Combinatie van R-zinnen

Combinação das frases R

Yhdistetyt R-lausekkeet

Sammansatta R-fraser

R14/15

ES: Reacciona violentamente con el agua, liberando gases extremadamente inflamables.

DA: Reagerer voldsomt med vand under dannelse af yderst brandfarlige gasser.

DE: Reagiert heftig mit Wasser unter Bildung hochentzündlicher Gase.

EL: Αντιδρά βίαια σε επαφή με νερό εκλύοντας αέρια εξόχως εύφλεκτα.

EN: Reacts violently with water, liberating extremely flammable gases.

FR: Réagit violemment au contact de l’eau en dégageant des gaz extrêmement inflammables.

IT: Reagisce violentemente con l’acqua liberando gas estremamente infiammabili.

NL: Reageert heftig met water en vormt daarbij zeer ontvlambaar gas.

PT: Reage violentamente com a água libertando gases extremamente inflamáveis.

FI: Reagoi voimakkaasti veden kanssa vapauttaen helposti syttyviä kaasuja.

SV: Reagerar häftigt med vatten varvid extremt brandfarliga gaser bildas.

R15/29

ES: En contacto con el agua, libera gases tóxicos y extremadamente inflamables.

DA: Reagerer med vand under dannelse af giftige og yderst brandfarlige gasser.

DE: Reagiert mit Wasser unter Bildung giftiger und hochentzündlicher Gase.

EL: Σε επαφή με νερό ελευθερώνονται τοξικά, εξόχως εύφλεκτα αέρια.

EN: Contact with water liberates toxic, extremely flammable gas.

FR: Au contact de l’eau, dégage des gaz toxiques et extrêmement inflammables.

IT: A contatto con acqua libera gas tossici ed estremamente infiammabili.

NL: Vormt vergiftig en zeer ontvlambaar gas in contact met water.

PT: Em contacto com a água liberta gases tóxicos e extremamente inflamáveis.

FI: Vapauttaa myrkyllisiä, helposti syttyviä kaasuja veden kanssa.

SV: Utvecklar giftig och extremt brandfarlig gas vid kontakt med vatten.


R20/21

ES: Nocivo por inhalación y en contacto con la piel.

DA: Farlig ved indånding og ved hudkontakt.

DE: Gesundheitsschädlich beim Einatmen und bei Berührung mit der Haut.

EL: Επιβλαβές όταν εισπνέεται και σε επαφή με το δέρμα.

EN: Harmful by inhalation and in contact with skin.

FR: Nocif par inhalation et par contact avec la peau.

IT: Nocivo per inalazione e contatto con la pelle.

NL: Schadelijk bij inademing en bij aanraking met de huid.

PT: Nocivo por inalação e em contacto com a pele.

FI: Terveydelle haitallista hengitettynä ja joutuessaan iholle.

SV: Farligt vid inandning och hudkontakt.

R20/22

ES: Nocivo por inhalación y por ingestión.

DA: Farlig ved indånding og ved indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich beim Einatmen und Verschlucken.

EL: Επιβλαβές όταν εισπνέεται και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful by inhalation and if swallowed.

FR: Nocif par inhalation et par ingestion.

IT: Nocivo per inalazione e ingestione.

NL: Schadelijk bij inademing en opname door de mond.

PT: Nocivo por inalação e ingestão.

FI: Terveydelle haitallista hengitettynä ja nieltynä.

SV: Farligt vid inandning och förtäring.

R20/21/22

ES: Nocivo por inhalación, por ingestión y en contacto con la piel.

DA: Farlig ved indånding, ved hudkontakt og ved indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich beim Einatmen, Verschlucken und Berührung mit der Haut.

EL: Επιβλαβές όταν εισπνέεται, σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful by inhalation, in contact with skin and if swallowed.

FR: Nocif par inhalation, par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Nocivo per inalazione, contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Schadelijk bij inademing, opname door de mond en aanraking met de huid.

PT: Nocivo por inalação, em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Terveydelle haitallista hengitettynä, joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Farligt vid inandning, hudkontakt och förtäring.

R21/22

ES: Nocivo en contacto con la piel y por ingestión.

DA: Farlig ved hudkontakt og ved indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich bei Berührung mit der Haut und beim Verschlucken.

EL: Επιβλαβές σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful in contact with skin and if swallowed.

FR: Nocif par contact avec la peau et par ingestion.


IT: Nocivo a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Schadelijk bij aanraking met de huid en bij opname door de mond.

PT: Nocivo em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Terveydelle haitallista joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Farligt vid hudkontakt och förtäring.

R23/24

ES: Tóxico por inhalación y en contacto con la piel.

DA: Giftig ved indånding og ved hudkontakt.

DE: Giftig beim Einatmen und bei Berührung mit der Haut.

EL: Τοξικό όταν εισπνέεται και σε επαφή με το δέρμα.

EN: Toxic by inhalation and in contact with skin.

FR: Toxique par inhalation et par contact avec la peau.

IT: Tossico per inalazione e contatto con la pelle.

NL: Vergiftig bij inademing en bij aanraking met de huid.

PT: Tóxico por inalação e em contacto com a pele.

FI: Myrkyllistä hengitettynä ja joutuessaan iholle.

SV: Giftigt vid inandning och hudkontakt.

R23/25

ES: Tóxico por inhalación y por ingestión.

DA: Giftig ved indånding og ved indtagelse.

DE: Giftig beim Einatmen und Verschlucken.

EL: Τοξικό όταν εισπνέεται και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic by inhalation and if swallowed.

FR: Toxique par inhalation et par ingestion.

IT: Tossico per inalazione e ingestione.

NL: Vergiftig bij inademing en opname door de mond.

PT: Tóxico por inalação e ingestão.

FI: Myrkyllistä hengitettynä ja nieltynä.

SV: Giftigt vid inandning och förtäring.

R23/24/25

ES: Tóxico por inhalación, por ingestión y en contacto con la piel.

DA: Giftig ved indånding, ved hudkontakt og ved indtagelse.

DE: Giftig beim Einatmen, Verschlucken und Berührung mit der Haut.

EL: Τοξικό όταν εισπνέεται, σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic by inhalation, in contact with skin and if swallowed.

FR: Toxique par inhalation, par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Tossico per inalazione, contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Vergiftig bij inademing, opname door de mond en aanraking met de huid.

PT: Tóxico por inalação, em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Myrkyllistä hengitettynä, joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Giftigt vid inandning, hudkontakt och förtäring.


R24/25

ES: Tóxico en contacto con la piel y por ingestión.

DA: Giftig ved hudkontakt og ved indtagelse.

DE: Giftig bei Berührung mit der Haut und beim Verschlucken.

EL: Τοξικό σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic in contact with skin and if swallowed.

FR: Toxique par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Tossico a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Vergiftig bij aanraking met de huid en bij opname door de mond.

PT: Tóxico em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Myrkyllistä joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Giftigt vid hudkontakt och förtäring.

R26/27

ES: Muy tóxico por inhalación y en contacto con la piel.

DA: Meget giftig ved indånding og ved hudkontakt.

DE: Sehr giftig beim Einatmen und bei Berührung mit der Haut.

EL: Πολύ τοξικό όταν εισπνέεται και σε επαφή με το δέρμα.

EN: Very toxic by inhalation and in contact with skin.

FR: Très toxique par inhalation et par contact avec la peau.

IT: Molto tossico per inalazione e contatto con la pelle.

NL: Zeer vergiftig bij inademing en bij aanraking met de huid.

PT: Muito tóxico por inalação e em contacto com a pele.

FI: Erittäin myrkyllistä hengitettynä ja joutuessaan iholle.

SV: Mycket giftigt vid inandning och hudkontakt.

R26/28

ES: Muy tóxico por inhalación y por ingestión.

DA: Meget giftig ved indånding og ved indtagelse.

DE: Sehr giftig beim Einatmen und Verschlucken.

EL: Πολύ τοξικό όταν εισπνέεται και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Very toxic by inhalation and if swallowed.

FR: Très toxique par inhalation et par ingestion.

IT: Molto tossico per inalazione e per ingestione.

NL: Zeer vergiftig bij inademing en opname door de mond.

PT: Muito tóxico por inalação e ingestão.

FI: Erittäin myrkyllistä hengitettynä ja nieltynä.

SV: Mycket giftigt vid inandning och förtäring.

R26/27/28

ES: Muy tóxico por inhalación, por ingestión y en contacto con la piel.

DA: Meget giftig ved indånding, ved hudkontakt og ved indtagelse.

DE: Sehr giftig beim Einatmen, Verschlucken und Berührung mit der Haut.

EL: Πολύ τοξικό όταν εισπνέεται, σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Very toxic by inhalation, in contact with skin and if swallowed.

FR: Très toxique par inhalation, par contact avec la peau et par ingestion.


IT: Molto tossico per inalazione, contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Zeer vergiftig bij inademing, opname door de mond en aanraking met de huid.

PT: Muito tóxico por inalação, em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Erittäin myrkyllistä hengitettynä, joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Mycket giftigt vid inandning, hudkontakt och förtäring.

R27/28

ES: Muy tóxico en contacto con la piel y por ingestión.

DA: Meget giftig ved hudkontakt og ved indtagelse.

DE: Sehr giftig bei Berührung mit der Haut und beim Verschlucken.

EL: Πολύ τοξικό σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Very toxic in contact with skin and if swallowed.

FR: Très toxique par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Molto tossico a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Zeer vergiftig bij aanraking met de huid en bij opname door de mond.

PT: Muito tóxico em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Erittäin myrkyllistä joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Mycket giftigt vid hudkontakt och förtäring.

R36/37

ES: Irrita los ojos y las vías respiratorias.

DA: Irriterer øjnene og åndedrætsorganerne.

DE: Reizt die Augen und die Atmungsorgane.

EL: Ερεθίζει τα μάτια και το αναπνευστικό σύστημα.

EN: Irritating to eyes and respiratory system.

FR: Irritant pour les yeux et les voies respiratoires.

IT: Irritante per gli occhi e le vie respiratorie.

NL: Irriterend voor de ogen en de ademhalingswegen.

PT: Irritante para os olhos e vias respiratórias.

FI: Ärsyttää silmiä ja hengityselimiä.

SV: Irriterar ögonen och andningsorganen.

R36/38

ES: Irrita los ojos y la piel.

DA: Irriterer øjnene og huden.

DE: Reizt die Augen und die Haut.

EL: Ερεθίζει τα μάτια και το δέρμα.

EN: Irritating to eyes and skin.

FR: Irritant pour les yeux et la peau.

IT: Irritante per gli occhi e la pelle.

NL: Irriterend voor de ogen en de huid.

PT: Irritante para os olhos e pele.

FI: Ärsyttää silmiä ja ihoa.

SV: Irriterar ögonen och huden.


R36/37/38

ES: Irrita los ojos, la piel y las vías respiratorias.

DA: Irriterer øjnene, åndedrætsorganerne og huden.

DE: Reizt die Augen, die Atmungsorgane und die Haut.

EL: Ερεθίζει τα μάτια, το αναπνευστικό σύστημα και το δέρμα.

EN: Irritating to eyes, respiratory system and skin.

FR: Irritant pour les yeux, les voies respiratoires et la peau.

IT: Irritante per gli occhi, le vie respiratorie e la pelle.

NL: Irriterend voor de ogen, de ademhalingswegen en de huid.

PT: Irritante para os olhos, vias respiratórias e pele.

FI: Ärsyttää silmiä, hengityselimiä ja ihoa.

SV: Irriterar ögonen, andningsorganen och huden.

R37/38

ES: Irrita las vías respiratorias y la piel.

DA: Irriterer åndedrætsorganerne og huden.

DE: Reizt die Atmungsorgane und die Haut.

EL: Ερεθίζει το αναπνευστικό σύστημα και το δέρμα.

EN: Irritating to respiratory system and skin.

FR: Irritant pour les voies respiratoires et la peau.

IT: Irritante per le vie respiratorie e la pelle.

NL: Irriterend voor de ademhalingswegen en de huid.

PT: Irritante para as vias respiratórias e pele.

FI: Ärsyttää hengityselimiä ja ihoa.

SV: Irriterar andningsorganen och huden.

R39/23

ES: Tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por inhalación.

DA: Giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indånding.

DE: Giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Einatmen.

EL: Τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων όταν εισπνέεται.

EN: Toxic: danger of very serious irreversible effects through inhalation.

FR: Toxique: danger d’effets irréversibles très graves par inhalation.

IT: Tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per inalazione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij inademing.

PT: Tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por inalação.

FI: Myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä.

SV: Giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid inandning.

R39/24

ES: Tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por contacto con la piel.

DA: Giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved hudkontakt.

DE: Giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens bei Berührung mit der Haut.

EL: Τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων σε επαφή με το δέρμα.

EN: Toxic: danger of very serious irreversible effects in contact with skin.

FR: Toxique: danger d’effets irréversibles très graves par contact avec la peau.


IT: Tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi a contatto con la pelle.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij aanraking met de huid.

PT: Tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves em contacto com a pele.

FI: Myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara joutuessaan iholle.

SV: Giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid hudkontakt.

R39/25

ES: Tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por ingestión.

DA: Giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indtagelse.

DE: Giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Verschlucken.

EL: Τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic: danger of very serious irreversible effects if swallowed.

FR: Toxique: danger d’effets irréversibles très graves par ingestion.

IT: Tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per ingestione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij opname door de mond.

PT: Tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por ingestão.

FI: Myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara nieltynä.

SV: Giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid förtäring.

R39/23/24

ES: Tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por inhalación y contacto con la piel.

DA: Giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indånding og hudkontakt.

DE: Giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Einatmen und bei Berührung mit der Haut.

EL: Τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων όταν εισπνέεται και σε επαφή με το δέρμα.

EN: Toxic: danger of very serious irreversible effects through inhalation and in contact with skin.

FR: Toxique: danger d’effets irréversibles très graves par inhalation et par contact avec la peau.

IT: Tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per inalazione e a contatto con la pelle.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij inademing en aanraking met de huid.

PT: Tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por inalação e em contacto com a pele.

FI: Myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä ja joutuessaan iholle.

SV: Giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid inandning och hudkontakt.

R39/23/25

ES: Tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por inhalación e ingestión.

DA: Giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indånding og indtagelse.

DE: Giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Einatmen und durch Verschlucken.

EL: Τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων όταν εισπνέεται και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic: danger of very serious irreversible effects through inhalation and if swallowed.

FR: Toxique: danger d’effets irréversibles très graves par inhalation et par ingestion.

IT: Tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per inalazione e ingestione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij inademing en opname door de mond.

PT: Tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por inalação e ingestão.

FI: Myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä ja nieltynä.

SV: Giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid inandning och förtäring.


R39/24/25

ES: Tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por contacto con la piel e ingestión.

DA: Giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved hudkontakt og indtagelse.

DE: Giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens bei Berührung mit der Haut und durch Verschlucken.

EL: Τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic: danger of very serious irreversible effects in contact with skin and if swallowed.

FR: Toxique: danger d’effets irréversibles très graves par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij aanraking met de huid en opname door de mond.

PT: Tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid hudkontakt och förtäring.

R39/23/24/25

ES: Tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por inhalación, contacto con la piel e ingestión.

DA: Giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indånding, hudkontakt og indtagelse.

DE: Giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Einatmen, Berührung mit der Haut und durch Verschlucken.

EL: Τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων όταν εισπνέεται, σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωσηκαταπόσεως.

EN: Toxic: danger of very serious irreversible effects through inhalation, in contact with skin and if swallowed.

FR: Toxique: danger d’effets irréversibles très graves par inhalation, par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per inalazione, a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij inademing, aanraking met de huid en opname door demond.

PT: Tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por inalação, em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä, joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid inandning, hudkontakt och förtäring.

R39/26

ES: Muy tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por inhalación.

DA: Meget giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indånding.

DE: Sehr giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Einatmen.

EL: Πολύ τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων όταν εισπνέεται.

EN: Very toxic: danger of very serious irreversible effects through inhalation.

FR: Très toxique: danger d’effets irréversibles très graves par inhalation.

IT: Molto tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per inalazione.

NL: Zeer vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij inademing.

PT: Muito tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por inalação.

FI: Erittäin myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä.

SV: Mycket giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid inandning.

R39/27

ES: Muy tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por contacto con la piel.

DA: Meget giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved hudkontakt.

DE: Sehr giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens bei Berührung mit der Haut.

EL: Πολύ τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων σε επαφή με το δέρμα.

EN: Very toxic: danger of very serious irreversible effects in contact with skin.


FR: Très toxique: danger d’effets irréversibles très graves par contact avec la peau.

IT: Molto tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi a contatto con la pelle.

NL: Zeer vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij aanraking met de huid.

PT: Muito tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves em contacto com a pele.

FI: Erittäin myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara joutuessaan iholle.

SV: Mycket giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid hudkontakt.

R39/28

ES: Muy tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por ingestión.

DA: Meget giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indtagelse.

DE: Sehr giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Verschlucken.

EL: Πολύ τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Very toxic: danger of very serious irreversible effects if swallowed.

FR: Très toxique: danger d’effets irréversibles très graves par ingestion.

IT: Molto tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per ingestione.

NL: Zeer vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij opname door de mond.

PT: Muito tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por ingestão.

FI: Erittäin myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara nieltynä.

SV: Mycket giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid förtäring.

R39/26/27

ES: Muy tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por inhalación y contacto con la piel.

DA: Meget giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indånding og hudkontakt.

DE: Sehr giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Einatmen und bei Berührung mit der Haut.

EL: Πολύ τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων όταν εισπνέεται και σε επαφή με το δέρμα.

EN: Very toxic: danger of very serious irreversible effects through inhalation and in contact with skin.

FR: Très toxique: danger d’effets irréversibles très graves par inhalation et par contact avec la peau.

IT: Molto tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per inalazione e a contatto con la pelle.

NL: Zeer vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij inademing en aanraking met de huid.

PT: Muito tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por inalação e em contacto com a pele.

FI: Erittäin myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä ja joutuessaan iholle.

SV: Mycket giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid inandning och hudkontakt.

R39/26/28

ES: Muy tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por inhalación e ingestión.

DA: Meget giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indånding og indtagelse.

DE: Sehr giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Einatmen und durch Verschlucken.

EL: Πολύ τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων όταν εισπνέεται και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Very toxic: danger of very serious irreversible effects through inhalation and if swallowed.

FR: Très toxique: danger d’effets irréversibles très graves par inhalation et par ingestion.

IT: Molto tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per inalazione e ingestione.

NL: Zeer vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij inademing en opname door de mond.

PT: Muito tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por inalação e ingestão.

FI: Erittäin myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä ja nieltynä.

SV: Mycket giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid inandning och förtäring.


R39/27/28

ES: Muy tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por contacto con la piel e ingestión.

DA: Meget giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved hudkontakt og indtagelse.

DE: Sehr giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens bei Berührung mit der Haut und durch Verschlucken.

EL: Πολύ τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Very toxic: danger of very serious irreversible effects in contact with skin and if swallowed.

FR: Très toxique: danger d’effets irréversibles très graves par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Molto tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Zeer vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij aanraking met de huid en opname door de mond.

PT: Muito tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Erittäin myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Mycket giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid hudkontakt och förtäring.

R39/26/27/28

ES: Muy tóxico: peligro de efectos irreversibles muy graves por inhalación, contacto con la piel e ingestión.

DA: Meget giftig: fare for varig alvorlig skade på helbred ved indånding, hudkontakt og indtagelse.

DE: Sehr giftig: ernste Gefahr irreversiblen Schadens durch Einatmen, Berührung mit der Haut und durch Verschlu-cken.

EL: Πολύ τοξικό: κίνδυνος πολύ σοβαρών μόνιμων επιδράσεων όταν εισπνέεται, σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωσηκαταπόσεως.

EN: Very toxic: danger of very serious irreversible effects through inhalation, in contact with skin and if swallowed.

FR: Très toxique: danger d’effets irréversibles très graves par inhalation, par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Molto tossico: pericolo di effetti irreversibili molto gravi per inalazione, a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Zeer vergiftig: gevaar voor ernstige onherstelbare effecten bij inademing, aanraking met de huid en opname doorde mond.

PT: Muito tóxico: perigo de efeitos irreversíveis muito graves por inalação, em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Erittäin myrkyllistä: erittäin vakavien pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä, joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Mycket giftigt: risk för mycket allvarliga bestående hälsoskador vid inandning, hudkontakt och förtäring.

R42/43

ES: Posibilidad de sensibilización por inhalación y por contacto con la piel.

DA: Kan give overfølsomhed ved indånding og ved kontakt med huden.

DE: Sensibilisierung durch Einatmen und Hautkontakt möglich.

EL: Μπορεί να προκαλέσει ευαισθητοποίηση όταν εισπνέεται και σε επαφή με το δέρμα.

EN: May cause sensitisation by inhalation and skin contact.

FR: Peut entraîner une sensibilisation par inhalation et par contact avec la peau.

IT: Può provocare sensibilizzazione per inalazione e contatto con la pelle.

NL: Kan overgevoeligheid veroorzaken bij inademing of contact met de huid.

PT: Pode causar sensibilização por inalação e em contacto com a pele.

FI: Altistuminen hengitysteitse ja ihokosketus voi aiheuttaa herkistymistä.

SV: Kan ge allergi vid inandning och hudkontakt.

R48/20

ES: Nocivo: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por inhalación.

DA: Farlig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indånding.

DE: Gesundheitsschädlich: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Einatmen.

EL: Επιβλαβές: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση όταν εισπνέεται.


EN: Harmful: danger of serious damage to health by prolonged exposure through inhalation.

FR: Nocif: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par inhalation.

IT: Nocivo: pericolo di gravi danni per la salute in caso di esposizione prolungata per inalazione.

NL: Schadelijk: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij inademing.

PT: Nocivo: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por inalação.

FI: Terveydelle haitallista: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle hengitettynä.

SV: Farligt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom inandning.

R48/21

ES: Nocivo: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por contacto con la piel.

DA: Farlig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved hudkontakt.

DE: Gesundheitsschädlich: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Berührung mit derHaut.

EL: Επιβλαβές: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση σε επαφή με το δέρμα.

EN: Harmful: danger of serious damage to health by prolonged exposure in contact with skin.

FR: Nocif: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par contact avec la peau.

IT: Nocivo: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata a contatto con la pelle.

NL: Schadelijk: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij aanraking met de huid.

PT: Nocivo: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada em contacto com a pele.

FI: Terveydelle haitallista: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle joutuessaan iholle.

SV: Farligt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom hudkontakt.

R48/22

ES: Nocivo: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por ingestión.

DA: Farlig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Verschlucken.

EL: Επιβλαβές: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful: danger of serious damage to health by prolonged exposure if swallowed.

FR: Nocif: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par ingestion.

IT: Nocivo: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per ingestione.

NL: Schadelijk: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij opname door de mond.

PT: Nocivo: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por ingestão.

FI: Terveydelle haitallista: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle nieltynä.

SV: Farligt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom förtäring.

R48/20/21

ES: Nocivo: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por inhalación y contacto conla piel.

DA: Farlig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indånding og hudkontakt.

DE: Gesundheitsschädlich: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Einatmen und durchBerührung mit der Haut.

EL: Επιβλαβές: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση όταν εισπνέεται και σε επαφή με τοδέρμα.

EN: Harmful: danger of serious damage to health by prolonged exposure through inhalation and in contact withskin.

FR: Nocif: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par inhalation et par contact avec la peau.

IT: Nocivo: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per inalazione e a contatto con lapelle.

NL: Schadelijk: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij inademing en aanra-king met de huid.


PT: Nocivo: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por inalação e em contacto coma pele.

FI: Terveydelle haitallista: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle hengitettynä ja joutues-saan iholle.

SV: Farligt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom inandning och hudkontakt.

R48/20/22

ES: Nocivo: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por inhalación e ingestión.

DA: Farlig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indånding og indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Einatmen und durchVerschlucken.

EL: Επιβλαβές: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση όταν εισπνέεται και σε περίπτωσηκαταπόσεως.

EN: Harmful: danger of serious damage to health by prolonged exposure through inhalation and if swallowed.

FR: Nocif: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par inhalation et par ingestion.

IT: Nocivo: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per inalazione e ingestione.

NL: Schadelijk: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij inademing en opnamedoor de mond.

PT: Nocivo: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por inalação e ingestão.

FI: Terveydelle haitallista: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle hengitettynä ja nieltynä.

SV: Farligt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom inandning och förtäring.

R48/21/22

ES: Nocivo: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por contacto con la piel e inges-tión.

DA: Farlig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved hudkontakt og indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Berührung mit der Hautund durch Verschlucken.

EL: Επιβλαβές: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση σε επαφή με το δέρμα και σεπερίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful: danger of serious damage to health by prolonged exposure in contact with skin and if swallowed.

FR: Nocif: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par contact avec la peau et par inges-tion.

IT: Nocivo: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata a contatto con la pelle e per inge-stione.

NL: Schadelijk: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij aanraking met de huiden opname door de mond.

PT: Nocivo: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada em contacto com a pele e poringestão.

FI: Terveydelle haitallista: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle joutuessaan iholle ja niel-tynä.

SV: Farligt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom hudkontakt och förtäring.

R48/20/21/22

ES: Nocivo: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por inhalación, contacto con lapiel e ingestión.

DA: Farlig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indånding, hudkontakt og indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Einatmen, Berührungmit der Haut und durch Verschlucken.

EL: Επιβλαβές: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση όταν εισπνέεται, σε επαφή με τοδέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful: danger of serious damage to health by prolonged exposure through inhalation, in contact with skinand if swallowed.


FR: Nocif: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par inhalation, par contact avec la peauet par ingestion.

IT: Nocivo: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per inalazione, a contatto con lapelle e per ingestione.

NL: Schadelijk: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij inademing, aanrakingmet de huid en opname door de mond.

PT: Nocivo: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por inalação, em contacto coma pele e por ingestão.

FI: Terveydelle haitallista: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle hengitettynä, joutuessaaniholle ja nieltynä.

SV: Farligt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom inandning, hudkontakt och förtäring.

R48/23

ES: Tóxico: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por inhalación.

DA: Giftig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indånding.

DE: Giftig: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Einatmen.

EL: Τοξικό: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση όταν εισπνέεται.

EN: Toxic: danger of serious damage to health by prolonged exposure through inhalation.

FR: Toxique: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par inhalation.

IT: Tossico: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per inalazione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij inademing.

PT: Tóxico: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por inalação.

FI: Myrkyllistä: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle hengitettynä.

SV: Giftigt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom inandning.

R48/24

ES: Tóxico: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por contacto con la piel.

DA: Giftig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved hudkontakt.

DE: Giftig: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Berührung mit der Haut.

EL: Τοξικό: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση σε επαφή με το δέρμα.

EN: Toxic: danger of serious damage to health by prolonged exposure in contact with skin.

FR: Toxique: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par contact avec la peau.

IT: Tossico: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata a contatto con la pelle.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij aanraking met de huid.

PT: Tóxico: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada em contacto com a pele.

FI: Myrkyllistä: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle joutuessaan iholle.

SV: Giftigt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom hudkontakt.

R48/25

ES: Tóxico: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por ingestión.

DA: Giftig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indtagelse.

DE: Giftig: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Verschlucken.

EL: Τοξικό: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic: danger of serious damage to health by prolonged exposure if swallowed.

FR: Toxique: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par ingestion.

IT: Tossico: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per ingestione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij opname door de mond.

PT: Tóxico: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por ingestão.


FI: Myrkyllistä: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle nieltynä.

SV: Giftigt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom förtäring.

R48/23/24

ES: Tóxico: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por inhalación y contacto conla piel.

DA: Giftig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indånding og hudkontakt.

DE: Giftig: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Einatmen und durch Berührung mitder Haut.

EL: Τοξικό: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση όταν εισπνέεται και σε επαφή με τοδέρμα.

EN: Toxic: danger of serious damage to health by prolonged exposure through inhalation and in contact with skin.

FR: Toxique: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par inhalation et par contact avec lapeau.

IT: Tossico: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per inalazione e a contatto con lapelle.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij inademing en aanra-king met de huid.

PT: Tóxico: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por inalação e em contacto coma pele.

FI: Myrkyllistä: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle hengitettynä ja joutuessaan iholle.

SV: Giftigt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom inandning och hudkontakt.

R48/23/25

ES: Tóxico: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por inhalación e ingestión.

DA: Giftig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indånding og indtagelse.

DE: Giftig: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Einatmen und durch Verschlucken.

EL: Τοξικό: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση όταν εισπνέεται και σε περίπτωσηκαταπόσεως.

EN: Toxic: danger of serious damage to health by prolonged exposure through inhalation and if swallowed.

FR: Toxique: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par inhalation et par ingestion.

IT: Tossico: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per inalazione ed ingestione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij inademing en opnamedoor de mond.

PT: Tóxico: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por inalação e ingestão.

FI: Myrkyllistä: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle hengitettynä ja nieltynä.

SV: Giftigt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom inandning och förtäring.

R48/24/25

ES: Tóxico: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por contacto con la piel e inges-tión.

DA: Giftig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved hudkontakt og indtagelse.

DE: Giftig: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Berührung mit der Haut und durch Ver-schlucken.

EL: Τοξικό: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωσηκαταπόσεως.

EN: Toxic: danger of serious damage to health by prolonged exposure in contact with skin and if swallowed.

FR: Toxique: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par contact avec la peau et par inges-tion.

IT: Tossico: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata a contatto con la pelle e per inge-stione.


NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij aanraking met de huiden opname door de mond.

PT: Tóxico: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada em contacto com a pele e poringestão.

FI: Myrkyllistä: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Giftigt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom hudkontakt och förtäring.

R48/23/24/25

ES: Tóxico: riesgo de efectos graves para la salud en caso de exposición prolongada por inhalación, contacto con lapiel e ingestión.

DA: Giftig: alvorlig sundhedsfare ved længere tids påvirkning ved indånding, hudkontakt og indtagelse.

DE: Giftig: Gefahr ernster Gesundheitsschäden bei längerer Exposition durch Einatmen, Berührung mit der Haut unddurch Verschlucken.

EL: Τοξικό: κίνδυνος σοβαρής βλάβης της υγείας ύστερα από παρατεταμένη έκθεση όταν εισπνέεται, σε επαφή με το δέρμακαι σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Toxic: danger of serious damage to health by prolonged exposure through inhalation, in contact with skin andif swallowed.

FR: Toxique: risque d’effets graves pour la santé en cas d’exposition prolongée par inhalation, par contact avec lapeau et par ingestion.

IT: Tossico: pericolo di gravi danni alla salute in caso di esposizione prolungata per inalazione, a contatto con lapelle e per ingestione.

NL: Vergiftig: gevaar voor ernstige schade aan de gezondheid bij langdurige blootstelling bij inademing, aanrakingmet de huid en opname door de mond.

PT: Tóxico: risco de efeitos graves para a saúde em caso de exposição prolongada por inalação, em contacto coma pele e por ingestão.

FI: Myrkyllistä: pitkäaikainen altistus voi aiheuttaa vakavaa haittaa terveydelle hengitettynä, joutuessaan iholle janieltynä.

SV: Giftigt: risk för allvarliga hälsoskador vid långvarig exponering genom inandning, hudkontakt och förtäring.

R50/53

ES: Muy tóxico para los organismos acuáticos, puede provocar a largo plazo efectos negativos en el medio ambienteacuático.

DA: Meget giftig for organismer, der lever i vand; kan forårsage uønskede langtidsvirkninger i vandmiljøet.

DE: Sehr giftig für Wasserorganismen, kann in Gewässern längerfristig schädliche Wirkungen haben.

EL: Πολύ τοξικό για τους υδρόβιους οργανισμούς, μπορεί να προκαλέσει μακροχρόνιες δυσμενείς επιπτώσεις στο υδάτινοπεριβάλλον.

EN: Very toxic to aquatic organisms, may cause long-term adverse effects in the aquatic environment.

FR: Très toxique pour les organismes aquatiques, peut entraîner des effets néfastes à long terme pour l’environne-ment aquatique.

IT: Altamente tossico per gli organismi acquatici, può provocare a lungo termine effetti negativi per l’ambienteacquatico.

NL: Zeer vergiftig voor in het water levende organismen; kan in het aquatisch milieu op lange termijn schadelijkeeffecten veroorzaken.

PT: Muito tóxico para os organismos aquáticos, podendo causar efeitos nefastos a longo prazo no ambiente aquá-tico.

FI: Erittäin myrkyllistä vesieliöille, voi aiheuttaa pitkäaikaisia haittavaikutuksia vesiympäristössä.

SV: Mycket giftigt för vattenlevande organismer, kan orsaka skadliga långtidseffekter i vattenmiljön.

R51/53

ES: Tóxico para los organismos acuáticos, puede provocar a largo plazo efectos negativos en el medio ambienteacuático.

DA: Giftig for organismer, der lever i vand; kan forårsage uønskede langtidsvirkninger i vandmiljøet.

DE: Giftig für Wasserorganismen, kann in Gewässern längerfristig schädliche Wirkungen haben.


EL: Τοξικό για τους υδρόβιους οργανισμούς, μπορεί να προκαλέσει μακροχρόνιες δυσμενείς επιπτώσεις στο υδάτινοπεριβάλλον.

EN: Toxic to aquatic organisms, may cause long-term adverse effects in the aquatic environment.

FR: Toxique pour les organismes aquatiques, peut entraîner des effets néfastes à long terme pour l’environnementaquatique.

IT: Tossico per gli organismi acquatici, può provocare a lungo termine effetti negativi per l’ambiente acquatico.

NL: Vergiftig voor in het water levende organismen; kan in het aquatisch milieu op lange termijn schadelijke effec-ten veroorzaken.

PT: Tóxico para os organismos aquáticos, podendo causar efeitos nefastos a longo prazo no ambiente aquático.

FI: Myrkyllistä vesieliöille, voi aiheuttaa pitkäaikaisia haittavaikutuksia vesiympäristössä.

SV: Giftigt för vattenlevande organismer, kan orsaka skadliga långtidseffekter i vattenmiljön.

R52/53

ES: Nocivo para los organismos acuáticos, puede provocar a largo plazo efectos negativos en el medio ambienteacuático.

DA: Skadelig for organismer, der lever i vand; kan forårsage uønskede langtidsvirkninger i vandmiljøet.

DE: Schädlich für Wasserorganismen, kann in Gewässern längerfristig schädliche Wirkungen haben.

EL: Επιβλαβές για τους υδρόβιους οργανισμούς, μπορεί να προκαλέσει μακροχρόνιες δυσμενείς επιπτώσεις στο υδάτινοπεριβάλλον.

EN: Harmful to aquatic organisms, may cause long-term adverse effects in the aquatic environment.

FR: Nocif pour les organismes aquatiques, peut entraîner des effets néfastes à long terme pour l’environnement aqua-tique.

IT: Nocivo per gli organismi acquatici, può provocare a lungo termine effetti negativi per l’ambiente acquatico.

NL: Schadelijk voor in het water levende organismen; kan in het aquatisch milieu op lange termijn schadelijke effec-ten veroorzaken.

PT: Nocivo para os organismos aquáticos, podendo causar efeitos nefastos a longo prazo no ambiente aquático.

FI: Haitallista vesieliöille, voi aiheuttaa pitkäaikaisia haittavaikutuksia vesiympäristössä.

SV: Skadligt för vattenlevande organismer, kan orsaka skadliga långtidseffekter i vattenmiljön.

R68/20

ES: Nocivo: posibilidad de efectos irreversibles por inhalación.

DA: Farlig: mulighed for varig skade på helbred ved indånding.

DE: Gesundheitsschädlich: Möglichkeit irreversiblen Schadens durch Einatmen.

EL: Επιβλαβές: πιθανοί κίνδυνοι μονίμων επιδράσεων όταν εισπνέεται.

EN: Harmful: possible risk of irreversible effects through inhalation.

FR: Nocif: possibilité d’effets irréversibles par inhalation.

IT: Nocivo: possibilità di effetti irreversibili per inalazione.

NL: Schadelijk: bij inademing zijn onherstelbare effecten niet uitgesloten.

PT: Nocivo: possibilidade de efeitos irreversíveis por inalação.

FI: Terveydelle haitallista: pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä.

SV: Farligt: möjlig risk för bestående hälsoskador vid inandning.

R68/21

ES: Nocivo: posibilidad de efectos irreversibles por contacto con la piel

DA: Farlig: mulighed for varig skade på helbred ved hudkontakt.

DE: Gesundheitsschädlich: Möglichkeit irreversiblen Schadens bei Berührung mit der Haut.

EL: Επιβλαβές: πιθανοί κίνδυνοι μονίμων επιδράσεων σε επαφή με το δέρμα.

EN: Harmful: possible risk of irreversible effects in contact with skin.

FR: Nocif: possibilité d’effets irréversibles par contact avec la peau.


IT: Nocivo: possibilità di effetti irreversibili a contatto con la pelle.

NL: Schadelijk: bij aanraking met de huid zijn onherstelbare effecten niet uitgesloten.

PT: Nocivo: possibilidade de efeitos irreversíveis em contacto com a pele.

FI: Terveydelle haitallista: pysyvien vaurioiden vaara joutuessaan iholle.

SV: Farligt: möjlig risk för bestående hälsoskador vid hudkontakt.

R68/22

ES: Nocivo: posibilidad de efectos irreversibles por ingestión.

DA: Farlig: mulighed for varig skade på helbred ved indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: Möglichkeit irreversiblen Schadens durch Verschlucken.

EL: Επιβλαβές: πιθανοί κίνδυνοι μονίμων επιδράσεων σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful: possible risk of irreversible effects if swallowed.

FR: Nocif: possibilité d’effets irréversibles par ingestion.

IT: Nocivo: possibilità di effetti irreversibili per ingestione.

NL: Schadelijk: bij opname door de mond zijn onherstelbare effecten niet uitgesloten.

PT: Nocivo: possibilidade de efeitos irreversíveis por ingestão.

FI: Terveydelle haitallista: pysyvien vaurioiden vaara nieltynä.

SV: Farligt: möjlig risk för bestående hälsoskador vid förtäring.

R68/20/21

ES: Nocivo: posibilidad de efectos irreversibles por inhalación y contacto con la piel.

DA: Farlig: mulighed for varig skade på helbred ved indånding og hudkontakt.

DE: Gesundheitsschädlich: Möglichkeit irreversiblen Schadens durch Einatmen und bei Berührung mit der Haut.

EL: Επιβλαβές: πιθανοί κίνδυνοι μονίμων επιδράσεων όταν εισπνέεται και σε επαφή με το δέρμα.

EN: Harmful: possible risk of irreversible effects through inhalation and in contact with skin.

FR: Nocif: possibilité d’effets irréversibles par inhalation et par contact avec la peau.

IT: Nocivo: possibilità di effetti irreversibili per inalazione e a contatto con la pelle.

NL: Schadelijk: bij inademing en aanraking met de huid zijn onherstelbare effecten niet uitgesloten.

PT: Nocivo: possibilidade de efeitos irreversíveis por inalação e em contacto com a pele.

FI: Terveydelle haitallista: pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä ja joutuessaan iholle.

SV: Farligt: möjlig risk för bestående hälsoskador vid inandning och hudkontakt.

R68/20/22

ES: Nocivo: posibilidad de efectos irreversibles por inhalación e ingestión.

DA: Farlig: mulighed for varig skade på helbred ved indånding og indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: Möglichkeit irreversiblen Schadens durch Einatmen und durch Verschlucken.

EL: Επιβλαβές: πιθανοί κίνδυνοι μονίμων επιδράσεων όταν εισπνέεται και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful: possible risk of irreversible effects through inhalation and if swallowed.

FR: Nocif: possibilité d’effets irréversibles par inhalation et par ingestion.

IT: Nocivo: possibilità di effetti irreversibili per inalazione e ingestione.

NL: Schadelijk: bij inademing en opname door de mond zijn onherstelbare effecten niet uitgesloten.

PT: Nocivo: possibilidade de efeitos irreversíveis por inalação e ingestão.

FI: Terveydelle haitallista: pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä ja nieltynä.

SV: Farligt: möjlig risk för bestående hälsoskador vid inandning och förtäring.


R68/21/22

ES: Nocivo: posibilidad de efectos irreversibles por contacto con la piel e ingestión.

DA: Farlig: mulighed for varig skade på helbred ved hudkontakt og indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: Möglichkeit irreversiblen Schadens bei Berührung mit der Haut und durch Verschlucken.

EL: Επιβλαβές: πιθανοί κίνδυνοι μονίμων επιδράσεων σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful: possible risk of irreversible effects in contact with skin and if swallowed.

FR: Nocif: possibilité d’effets irréversibles par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Nocivo: possibilità di effetti irreversibili a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Schadelijk: bij aanraking met de huid en opname door de mond zijn onherstelbare effecten niet uitgesloten.

PT: Nocivo: possibilidade de efeitos irreversíveis em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Terveydelle haitallista: pysyvien vaurioiden vaara joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Farligt: möjlig risk för bestående hälsoskador vid hudkontakt och förtäring.

R68/20/21/22

ES: Nocivo: posibilidad de efectos irreversibles por inhalación, contacto con la piel e ingestión.

DA: Farlig: mulighed for varig skade på helbred ved indånding, hudkontakt og indtagelse.

DE: Gesundheitsschädlich: Möglichkeit irreversiblen Schadens durch Einatmen, Berührung mit der Haut und durchVerschlucken.

EL: Επιβλαβές: πιθανοί κίνδυνοι μονίμων επιδράσεων όταν εισπνέεται, σε επαφή με το δέρμα και σε περίπτωση καταπόσεως.

EN: Harmful: possible risk of irreversible effects through inhalation, in contact with skin and if swallowed.

FR: Nocif: possibilité d’effets irréversibles par inhalation, par contact avec la peau et par ingestion.

IT: Nocivo: possibilità di effetti irreversibili per inalazione, a contatto con la pelle e per ingestione.

NL: Schadelijk: bij inademing, aanraking met de huid en opname door de mond zijn onherstelbare effecten niet uit-gesloten.

PT: Nocivo: possibilidade de efeitos irreversíveis por inalação, em contacto com a pele e por ingestão.

FI: Terveydelle haitallista: pysyvien vaurioiden vaara hengitettynä, joutuessaan iholle ja nieltynä.

SV: Farligt: möjlig risk för bestående hälsoskador vid inandning, hudkontakt och förtäring.


PRÍLOHA 4

ANEXO IV — BILAG IV — ANHANG IV — ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ IV — ANNEX IV — ANNEXE IV — ALLEGATO IV —BIJLAGE IV — ANEXO IV — LIITE IV — BILAGA IV

ANEXO IV

Consejos de prudencia relativos a las sustancias y preparados peligrosos

BILAG IV

Forsigtighedsregler for farlige stoffer og præparater

ANHANG IV

Sicherheitsratschläge für gefährliche Stoffe und Zubereitungen

ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ IV

Οδηγίες ασφαλούς χρήσης που αφορούν επικίνδυνες χημικές ουσίες και παρασκευάσματα

ANNEX IV

Safety advice concerning dangerous substances and preparations

ANNEXE IV

Conseils de prudence concernant les substances et préparations dangereuses

ALLEGATO IV

Consigli di prudenza riguardanti le sostanze e preparati pericolosi

BIJLAGE IV

Veiligheidsaanbevelingen met betrekking tot gevaarlijke stoffen en preparaten

ANEXO IV

Conselhos de prudência relativos a substâncias e preparações perigosas

LIITE IV

Vaarallisten aineiden ja valmisteiden turvallisuusohjeet

BILAGA IV

Skyddsfraser för farliga ämnen och beredningar


S1

ES: Consérvese bajo llave.

DA: Opbevares under lås.

DE: Unter Verschluss aufbewahren.

EL: Να φυλάσσεται κλειδωμένο.

EN: Keep locked up.

FR: Conserver sous clé.

IT: Conservare sotto chiave.

NL: Achter slot bewaren.

PT: Guardar fechado à chave.

FI: Säilytettävä lukitussa tilassa.

SV: Förvaras i låst utrymme.

S2

ES: Manténgase fuera del alcance de los niños.

DA: Opbevares utilgængeligt for børn.

DE: Darf nicht in die Hände von Kindern gelangen.

EL: Μακρυά από παιδιά.

EN: Keep out of the reach of children.

FR: Conserver hors de portée des enfants.

IT: Conservare fuori della portata dei bambini.

NL: Buiten bereik van kinderen bewaren.

PT: Manter fora do alcance das crianças.

FI: Säilytettävä lasten ulottumattomissa.

SV: Förvaras oåtkomligt för barn.

S3

ES: Consérvese en lugar fresco.

DA: Opbevares køligt.

DE: Kühl aufbewahren.

EL: Να φυλάσσεται σε δροσερό μέρος.

EN: Keep in a cool place.

FR: Conserver dans un endroit frais.

IT: Conservare in luogo fresco.

NL: Op een koele plaats bewaren.

PT: Guardar em lugar fresco.

FI: Säilytettävä viileässä.

SV: Förvaras svalt.

S4

ES: Manténgase lejos de locales habitados.

DA: Må ikke opbevares i nærheden af beboelse.

DE: Von Wohnplätzen fernhalten.

EL: Μακρυά από κατοικημένους χώρους.

EN: Keep away from living quarters.

FR: Conserver à l’écart de tout local d’habitation.


IT: Conservare lontano da locali di abitazione.

NL: Verwijderd van woonruimten opbergen.

PT: Manter fora de qualquer zona de habitação.

FI: Ei saa säilyttää asuintiloissa.

SV: Förvaras avskilt från bostadsutrymmen.

S5

ES: Consérvese en … (líquido apropiado a especificar por el fabricante).

DA: Opbevares under … (en egnet væske, som angives af fabrikanten).

DE: Unter … aufbewahren (geeignete Flüssigkeit vom Hersteller anzugeben).

EL: Να διατηρείται το περιεχόμενο μέσα σε … (το είδος του κατάλληλου υγρού καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: Keep contents under … (appropriate liquid to be specified by the manufacturer).

FR: Conserver sous … (liquide approprié à spécifier par le fabricant).

IT: Conservare sotto … (liquido appropriato da indicarsi da parte del fabbricante).

NL: Onder … houden (geschikte vloeistof aan te geven door fabrikant).

PT: Manter sob … (líquido apropriado a especificar pelo produtor).

FI: Sisältö säilytettävä … (tarkoitukseen soveltuvan nesteen ilmoittaa valmistaja/maahantuoja).

SV: Förvara innehållet i … (lämplig vätska anges av tillverkaren).

S6

ES: Consérvese en … (gas inerte a especificar por el fabricante).

DA: Opbevares under … (en inaktiv gas, som angives af fabrikanten).

DE: Unter … aufbewahren (inertes Gas vom Hersteller anzugeben).

EL: Να διατηρείται σε ατμόσφαιρα … (το είδος του αδρανούς αερίου καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: Keep under … (inert gas to be specified by the manufacturer).

FR: Conserver sous … (gaz inerte à spécifier par le fabricant).

IT: Conservare sotto … (gas inerte da indicarsi da parte del fabbricante).

NL: Onder … houden (inert gas aan te geven door fabrikant).

PT: Manter sob … (gás inerte a especificar pelo produtor).

FI: Säilytettävä … (inertin kaasun ilmoittaa valmistaja/maahantuoja).

SV: Förvaras i … (inert gas anges av tillverkaren).

S7

ES: Manténgase el recipiente bien cerrado.

DA: Emballagen skal holdes tæt lukket.

DE: Behälter dicht geschlossen halten.

EL: Το δοχείο να διατηρείται ερμητικά κλεισμένο.

EN: Keep container tightly closed.

FR: Conserver le récipient bien fermé.

IT: Conservare il recipiente ben chiuso.

NL: In goed gesloten verpakking bewaren.

PT: Manter o recipiente bem fechado.

FI: Säilytettävä tiiviisti suljettuna.

SV: Förpackningen förvaras väl tillsluten.


S8

ES: Manténgase el recipiente en lugar seco.

DA: Emballagen skal opbevares tørt.

DE: Behälter trocken halten.

EL: Το δοχείο να προστατεύεται από την υγρασία.

EN: Keep container dry.

FR: Conserver le récipient à l’abri de l’humidité.

IT: Conservare al riparo dall’umidità.

NL: Verpakking droog houden.

PT: Manter o recipiente ao abrigo da humidade.

FI: Säilytettävä kuivana.

SV: Förpackningen förvaras torrt.

S9

ES: Consérvese el recipiente en lugar bien ventilado.

DA: Emballagen skal opbevares på et godt ventileret sted.

DE: Behälter an einem gut gelüfteten Ort aufbewahren.

EL: Το δοχείο να διατηρείται σε καλά αεριζόμενο μέρος.

EN: Keep container in a well-ventilated place.

FR: Conserver le récipient dans un endroit bien ventilé.

IT: Conservare il recipiente in luogo ben ventilato.

NL: Op een goed geventileerde plaats bewaren.

PT: Manter o recipiente num local bem ventilado.

FI: Säilytettävä paikassa, jossa on hyvä ilmanvaihto.

SV: Förpackningen förvaras på väl ventilerad plats.

S12

ES: No cerrar el recipiente herméticamente.

DA: Emballagen må ikke lukkes tæt.

DE: Behälter nicht gasdicht verschließen.

EL: Μη διατηρείτε το δοχείο ερμητικά κλεισμένο.

EN: Do not keep the container sealed.

FR: Ne pas fermer hermétiquement le récipient.

IT: Non chiudere ermeticamente il recipiente.

NL: De verpakking niet hermetisch sluiten.

PT: Não fechar o recipiente hermeticamente.

FI: Pakkausta ei saa sulkea ilmatiiviisti.

SV: Förpackningen får inte tillslutas lufttätt.

S13

ES: Manténgase lejos de alimentos, bebidas y piensos.

DA: Må ikke opbevares sammen med fødevarer, drikkevarer og foderstoffer.

DE: Von Nahrungsmitteln, Getränken und Futtermitteln fernhalten.

EL: Μακρυά από τρόφιμα, ποτά και ζωοτροφές.

EN: Keep away from food, drink and animal feedingstuffs.

FR: Conserver à l’écart des aliments et boissons, y compris ceux pour animaux.


IT: Conservare lontano da alimenti o mangimi e da bevande.

NL: Verwijderd houden van eet- en drinkwaren en van diervoeder.

PT: Manter afastado de alimentos e bebidas, incluindo os dos animais.

FI: Ei saa säilyttää yhdessä elintarvikkeiden eikä eläinravinnon kanssa.

SV: Förvaras åtskilt från livsmedel och djurfoder.

S14

ES: Consérvese lejos de … (materiales incompatibles a especificar por el fabricante).

DA: Opbevares adskilt fra … (uforligelige stoffer, som angives af fabrikanten).

DE: Von … fernhalten (inkompatible Substanzen sind vom Hersteller anzugeben).

EL: Μακρυά από … (ασύμβατες ουσίες καθορίζονται από τον παραγωγό).

EN: Keep away from … (incompatible materials to be indicated by the manufacturer).

FR: Conserver à l’écart des … (matières incompatibles à indiquer par le fabricant).

IT: Conservare lontano da … (sostanze incompatibili da precisare da parte del produttore).

NL: Verwijderd houden van … (stoffen waarmee contact vermeden dient te worden aan te geven door de fabrikant).

PT: Manter afastado de … (matérias incompatíveis a indicar pelo produtor).

FI: Säilytettävä erillään … (yhteensopimattomat aineet ilmoittaa valmistaja/maahantuoja).

SV: Förvaras åtskilt från … (oförenliga ämnen anges av tillverkaren).

S15

ES: Conservar alejado del calor.

DA: Må ikke udsættes for varme.

DE: Vor Hitze schützen.

EL: Μακρυά από θερμότητα.

EN: Keep away from heat.

FR: Conserver à l’écart de la chaleur.

IT: Conservare lontano dal calore.

NL: Verwijderd houden van warmte.

PT: Manter afastado do calor.

FI: Suojattava lämmöltä.

SV: Får inte utsättas för värme.

S16

ES: Conservar alejado de toda llama o fuente de chispas — No fumar.

DA: Holdes væk fra antændelseskilder — Rygning forbudt.

DE: Von Zündquellen fernhalten — Nicht rauchen.

EL: Μακρυά από πηγές ανάφλεξης — Απαγορεύεται το κάπνισμα.

EN: Keep away from sources of ignition — No smoking.

FR: Conserver à l’écart de toute flamme ou source d’étincelles — Ne pas fumer.

IT: Conservare lontano da fiamme e scintille — Non fumare.

NL: Verwijderd houden van ontstekingsbronnen — Niet roken.

PT: Manter afastado de qualquer chama ou fonte de ignição — Não fumar.

FI: Eristettävä sytytyslähteistä — Tupakointi kielletty.

SV: Förvaras åtskilt från antändningskällor - Rökning förbjuden.


S17

ES: Manténgase lejos de materias combustibles.

DA: Holdes væk fra brandbare stoffer.

DE: Von brennbaren Stoffen fernhalten.

EL: Μακρυά από καύσιμα υλικά.

EN: Keep away from combustible material.

FR: Tenir à l’écart des matières combustibles.

IT: Tenere lontano da sostanze combustibili.

NL: Verwijderd houden van brandbare stoffen.

PT: Manter afastado de matérias combustíveis.

FI: Säilytettävä erillään syttyvistä kemikaaleista.

SV: Förvaras åtskilt från brandfarliga ämnen.

S18

ES: Manipúlese y ábrase el recipiente con prudencia.

DA: Emballagen skal behandles og åbnes med forsigtighed.

DE: Behälter mit Vorsicht öffnen und handhaben.

EL: Χειριστείτε και ανοίξτε το δοχείο προσεκτικά.

EN: Handle and open container with care.

FR: Manipuler et ouvrir le récipient avec prudence.

IT: Manipolare ed aprire il recipiente con cautela.

NL: Verpakking voorzichtig behandelen en openen.

PT: Manipular e abrir o recipiente com prudência.

FI: Pakkauksen käsittelyssä ja avaamisessa on noudatettava varovaisuutta.

SV: Förpackningen hanteras och öppnas försiktigt.

S20

ES: No comer ni beber durante su utilización.

DA: Der må ikke spises eller drikkes under brugen.

DE: Bei der Arbeit nicht essen und trinken.

EL: Μην τρώτε ή πίνετε όταν το χρησιμοποιείτε.

EN: When using do not eat or drink.

FR: Ne pas manger et ne pas boire pendant l’utilisation.

IT: Non mangiare né bere durante l’impiego.

NL: Niet eten of drinken tijdens gebruik.

PT: Não comer nem beber durante a utilização.

FI: Syöminen ja juominen kielletty kemikaalia käsiteltäessä.

SV: Ät inte eller drick inte under hanteringen

S21

ES: No fumar durante su utilización.

DA: Der må ikke ryges under brugen.

DE: Bei der Arbeit nicht rauchen.

EL: Μην καπνίζετε όταν το χρησιμοποιείτε.

EN: When using do not smoke.

FR: Ne pas fumer pendant l’utilisation.


IT: Non fumare durante l’impiego.

NL: Niet roken tijdens gebruik.

PT: Não fumar durante a utilização.

FI: Tupakointi kielletty kemikaalia käytettäessä.

SV: Rök inte under hanteringen.

S22

ES: No respirar el polvo.

DA: Undgå indånding af støv.

DE: Staub nicht einatmen.

EL: Μην αναπνέετε την σκόνη.

EN: Do not breathe dust.

FR: Ne pas respirer les poussières.

IT: Non respirare le polveri.

NL: Stof niet inademen.

PT: Não respirar as poeiras.

FI: Vältettävä pölyn hengittämistä.

SV: Undvik inandning av damm.

S23

ES: No respirar los gases/humos/vapores/aerosoles [denominación(es) adecuada(s) a especificar por el fabricante].

DA: Undgå indånding af gas/røg/dampe/aerosol-tåger (den eller de pågældende betegnelser angives af fabrikanten).

DE: Gas/Rauch/Dampf/Aerosol nicht einatmen (geeignete Bezeichnung(en) vom Hersteller anzugeben).

EL: Μην αναπνέετε αέρια/αναθυμιάσεις/ατμούς/εκνεφώματα (η κατάλληλη διατύπωση καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: Do not breathe gas/fumes/vapour/spray (appropriate wording to be specified by the manufacturer).

FR: Ne pas respirer les gaz/fumées/vapeurs/aérosols [terme(s) approprié(s) à indiquer par le fabricant].

IT: Non respirare i gas/fumi/vapori/aerosoli [termine(i) appropriato(i) da precisare da parte del produttore].

NL: Gas/rook/damp/spuitnevel niet inademen (toepasselijke term(en) aan te geven door de fabrikant).

PT: Não respirar os gases/vapores/fumos/aerossóis [termo(s) apropriado(s) a indicar pelo produtor].

FI: Vältettävä kaasun/huurun/höyryn/sumun hengittämistä (oikean sanamuodon valitsee valmistaja/maahantuoja).

SV: Undvik inandning av gas/rök/ånga/dimma (lämplig formulering anges av tillverkaren).

S24

ES: Evítese el contacto con la piel.

DA: Undgå kontakt med huden.

DE: Berührung mit der Haut vermeiden.

EL: Αποφεύγετε την επαφή με το δέρμα.

EN: Avoid contact with skin.

FR: Éviter le contact avec la peau.

IT: Evitare il contatto con la pelle.

NL: Aanraking met de huid vermijden.

PT: Evitar o contacto com a pele.

FI: Varottava kemikaalin joutumista iholle.

SV: Undvik kontakt med huden.


S25

ES: Evítese el contacto con los ojos.

DA: Undgå kontakt med øjnene.

DE: Berührung mit den Augen vermeiden.

EL: Αποφεύγετε την επαφή με τα μάτια.

EN: Avoid contact with eyes.

FR: Éviter le contact avec les yeux.

IT: Evitare il contatto con gli occhi.

NL: Aanraking met de ogen vermijden.

PT: Evitar o contacto com os olhos.

FI: Varottava kemikaalin joutumista silmiin.

SV: Undvik kontakt med ögonen.

S26

ES: En caso de contacto con los ojos, lávense inmediata y abundantemente con agua y acúdase a un médico.

DA: Kommer stoffet i øjnene, skylles straks grundigt med vand og læge kontaktes.

DE: Bei Berührung mit den Augen sofort gründlich mit Wasser abspülen und Arzt konsultieren.

EL: Σε περίπτωση επαφής με τα μάτια πλύνετέ τα αμέσως με άφθονο νερό και ζητήστε ιατρική συμβουλή.

EN: In case of contact with eyes, rinse immediately with plenty of water and seek medical advice.

FR: En cas de contact avec les yeux, laver immédiatement et abondamment avec de l’eau et consulter un spécialiste.

IT: In caso di contatto con gli occhi, lavare immediatamente e abbondantemente con acqua e consultare un medico.

NL: Bij aanraking met de ogen onmiddellijk met overvloedig water afspoelen en deskundig medisch advies inwinnen.

PT: Em caso de contacto com os olhos, lavar imediata e abundantemente com água e consultar um especialista.

FI: Roiskeet silmistä huuhdeltava välittömästi runsaalla vedellä ja mentävä lääkäriin.

SV: Vid kontakt med ögonen, spola genast med mycket vatten och kontakta läkare.

S27

ES: Quítese inmediatamente la ropa manchada o salpicada.

DA: Tilsmudset tøj tages straks af.

DE: Beschmutzte, getränkte Kleidung sofort ausziehen.

EL: Αφαιρέστε αμέσως όλα τα ενδύματα που έχουν μολυνθεί.

EN: Take off immediately all contaminated clothing.

FR: Enlever immédiatement tout vêtement souillé ou éclaboussé.

IT: Togliersi di dosso immediatamente gli indumenti contaminati.

NL: Verontreinigde kleding onmiddellijk uittrekken.

PT: Retirar imediatamente todo o vestuário contaminado.

FI: Riisuttava välittömästi saastunut vaatetus.

SV: Tag genast av alla nedstänkta kläder.

S28

ES: En caso de contacto con la piel, lávese inmediata y abundantemente con… (productos a especificar por el fabricante).

DA: Kommer stof på huden vaskes straks med store mængder … (angives af fabrikanten).

DE: Bei Berührung mit der Haut sofort abwaschen mit viel … (vom Hersteller anzugeben).

EL: Σε περίπτωση επαφής με το δέρμα, πλυθείτε αμέσως με άφθονο… (το είδος του υγρού καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: After contact with skin, wash immediately with plenty of … (to be specified by the manufacturer).


FR: Après contact avec la peau, se laver immédiatement et abondamment avec … (produits appropriés à indiquer parle fabricant).

IT: In caso di contatto con la pelle lavarsi immediatamente ed abbondantemente con … (prodotti idonei da indicarsida parte del fabbricante).

NL: Na aanraking met de huid onmiddellijk wassen met veel … (aan te geven door de fabrikant).

PT: Após contacto com a pele, lavar imediata e abundantemente com … (produtos adequados a indicar pelo produtor).

FI: Roiskeet iholta huuhdeltava välittömästi runsaalla määrällä … (aineen ilmoittaa valmistaja/maahantuoja).

SV: Vid kontakt med huden tvätta genast med mycket … (anges av tillverkaren).

S29

ES: No tirar los residuos por el desagüe.

DA: Må ikke tømmes i kloakafløb.

DE: Nicht in die Kanalisation gelangen lassen.

EL: Μην αδειάζετε το υπόλοιπο του περιεχομένου στην αποχέτευση.

EN: Do not empty into drains.

FR: Ne pas jeter les résidus à l’égout.

IT: Non gettare i residui nelle fognature.

NL: Afval niet in de gootsteen werpen.

PT: Não deitar os resíduos no esgoto.

FI: Ei saa tyhjentää viemäriin.

SV: Töm ej i avloppet.

S30

ES: No echar jamás agua a este producto.

DA: Hæld aldrig vand på eller i produktet.

DE: Niemals Wasser hinzugießen.

EL: Ποτέ μην προσθέτετε νερό στο προϊόν αυτό.

EN: Never add water to this product.

FR: Ne jamais verser de l’eau dans ce produit.

IT: Non versare acqua sul prodotto.

NL: Nooit water op deze stof gieten.

PT: Nunca adicionar água a este produto.

FI: Tuotteeseen ei saa lisätä vettä.

SV: Häll aldrig vatten på eller i produkten.

S33

ES: Evítese la acumulación de cargas electroestáticas.

DA: Træf foranstaltninger mod statisk elektricitet.

DE: Maßnahmen gegen elektrostatische Aufladungen treffen.

EL: Λάβετε προστατευτικά μέτρα έναντι ηλεκτροστατικών εκκενώσεων.

EN: Take precautionary measures against static discharges.

FR: Éviter l’accumulation de charges électrostatiques.

IT: Evitare l’accumulo di cariche elettrostatiche.

NL: Maatregelen treffen tegen ontladingen van statische elektriciteit.

PT: Evitar acumulação de cargas electrostáticas.

FI: Estettävä staattisen sähkön aiheuttama kipinöinti.

SV: Vidtag åtgärder mot statisk elektricitet.


S35

ES: Elimínense los residuos del producto y sus recipientes con todas las precauciones posibles.

DA: Materialet og dets beholder skal bortskaffes på en sikker måde.

DE: Abfälle und Behälter müssen in gesicherter Weise beseitigt werden.

EL: Το υλικό και ο περιέκτης του πρέπει να διατεθεί με ασφαλή τρόπο.

EN: This material and its container must be disposed of in a safe way.

FR: Ne se débarrasser de ce produit et de son récipient qu’en prenant toutes les précautions d’usage.

IT: Non disfarsi del prodotto e del recipiente se non con le dovute precauzioni.

NL: Deze stof en de verpakking op veilige wijze afvoeren.

PT: Não se desfazer deste produto e do seu recipiente sem tomar as precauções de segurança devidas.

FI: Tämä aine ja sen pakkaus on hävitettävä turvallisesti.

SV: Produkt och förpackning skall oskadliggöras på säkert sätt.

S36

ES: Úsese indumentaria protectora adecuada.

DA: Brug særligt arbejdstøj.

DE: Bei der Arbeit geeignete Schutzkleidung tragen.

EL: Να φοράτε κατάλληλη προστατευτική ενδυμασία.

EN: Wear suitable protective clothing.

FR: Porter un vêtement de protection approprié.

IT: Usare indumenti protettivi adatti.

NL: Draag geschikte beschermende kleding.

PT: Usar vestuário de protecção adequado.

FI: Käytettävä sopivaa suojavaatetusta.

SV: Använd lämpliga skyddskläder.

S37

ES: Úsense guantes adecuados.

DA: Brug egnede beskyttelseshandsker under arbejdet.

DE: Geeignete Schutzhandschuhe tragen.

EL: Να φοράτε κατάλληλα γάντια.

EN: Wear suitable gloves.

FR: Porter des gants appropriés.

IT: Usare guanti adatti.

NL: Draag geschikte handschoenen.

PT: Usar luvas adequadas.

FI: Käytettävä sopivia suojakäsineitä.

SV: Använd lämpliga skyddshandskar.

S38

ES: En caso de ventilación insuficiente, úsese equipo respiratorio adecuado.

DA: Brug egnet åndedrætsværn, hvis effektiv ventilation ikke er mulig.

DE: Bei unzureichender Belüftung Atemschutzgerät anlegen.

EL: Σε περίπτωση ανεπαρκούς αερισμού, χρησιμοποιείτε κατάλληλη αναπνευστική συσκευή.

EN: In case of insufficient ventilation, wear suitable respiratory equipment.

FR: En cas de ventilation insuffisante, porter un appareil respiratoire approprié.


IT: In caso di ventilazione insufficiente, usare un apparecchio respiratorio adatto.

NL: Bij ontoereikende ventilatie een geschikte adembescherming dragen.

PT: Em caso de ventilação insuficiente, usar equipamento respiratório adequado.

FI: Kemikaalin käyttö edellyttää tehokasta ilmanvaihtoa tai sopivaa hengityksensuojainta.

SV: Använd lämpligt andningsskydd vid otillräcklig ventilation.

S39

ES: Úsese protección para los ojos/la cara.

DA: Brug beskyttelsesbriller/ansigtsskærm under arbejdet.

DE: Schutzbrille/Gesichtsschutz tragen.

EL: Χρησιμοποιείτε συσκευή προστασίας ματιών/προσώπου.

EN: Wear eye/face protection.

FR: Porter un appareil de protection des yeux/du visage.

IT: Proteggersi gli occhi/la faccia.

NL: Een bescherming voor de ogen/voor het gezicht dragen.

PT: Usar um equipamento protector para os olhos/face.

FI: Käytettävä silmien- tai kasvonsuojainta.

SV: Använd skyddsglasögon eller ansiktsskydd.

S40

ES: Para limpiar el suelo y los objetos contaminados por este producto, úsese … (a especificar por el fabricante).

DA: Gulvet og tilsmudsede genstande renses med … (midlerne angives af fabrikanten).

DE: Fußboden und verunreinigte Gegenstände mit … reinigen (Material vom Hersteller anzugeben).

EL: Για τον καθαρισμό του δαπέδου και όλων των αντικειμένων που έχουν μολυνθεί από το υλικό αυτό χρησιμοποιείτε …(το είδος καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: To clean the floor and all objects contaminated by this material, use … (to be specified by the manufacturer).

FR: Pour nettoyer le sol ou les objets souillés par ce produit, utiliser … (à préciser par le fabricant).

IT: Per pulire il pavimento e gli oggetti contaminati da questo prodotto, usare … (da precisare da parte del produttore).

NL: Voor de reiniging van de vloer en alle voorwerpen verontreinigd met dit materiaal, … gebruiken (aan te gevendoor de fabrikant).

PT: Para limpeza do chão e objectos contaminados por este produto, utilizar … (a especificar pelo produtor).

FI: Kemikaali puhdistettava pinnoilta käyttäen … (kemikaalin ilmoittaa valmistaja/maahantuoja).

SV: Golv och förorenade föremål tvättas med … (anges av tillverkaren).

S41

ES: En caso de incendio y/o de explosión no respire los humos.

DA: Undgå at indånde røgen ved brand eller eksplosion.

DE: Explosions- und Brandgase nicht einatmen.

EL: Σε περίπτωση πυρκαγιάς ή/και εκρήξεως μην αναπνέετε τους καπνούς.

EN: In case of fire and/or explosion do not breathe fumes.

FR: En cas d’incendie et/ou d’explosion, ne pas respirer les fumées.

IT: In caso di incendio e/o esplosione non respirare i fumi.

NL: In geval van brand en/of explosie inademen van rook vermijden.

PT: Em caso de incêndio e/ou explosão não respirar os fumos.

FI: Vältettävä palamisessa tai räjähdyksessä muodostuvan savun hengittämistä.

SV: Undvik inandning av rök vid brand eller explosion.


S42

ES: Durante las fumigaciones/pulverizaciones, úsese equipo respiratorio adecuado [denominación(es) adecuada(s)a especificar por el fabricante].

DA: Brug egnet åndedrætsværn ved rygning/sprøjtning (den eller de pågældende betegnelser angives af fabrikanten).

DE: Beim Räuchern/Versprühen geeignetes Atemschutzgerät anlegen (geeignete Bezeichnung(en) vom Hersteller anzu-geben).

EL: Κατά τη διάρκεια υποκαπνισμού/ψεκάσματος χρησιμοποιείτε κατάλληλη αναπνευστική συσκευή (η κατάλληληδιατύπωση καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: During fumigation/spraying wear suitable respiratory equipment (appropriate wording to be specified by the man-ufacturer).

FR: Pendant les fumigations/pulvérisations, porter un appareil respiratoire approprié [terme(s) approprié(s) à indiquerpar le fabricant].

IT: Durante le fumigazioni/polimerizzazioni usare un apparecchio respiratorio adatto [termine(i) appropriato(i) da pre-cisare da parte del produttore].

NL: Tijdens de ontsmetting/bespuiting een geschikte adembescherming dragen (geschikte term(en) door de fabrikant aante geven).

PT: Durante as fumigações/pulverizações usar equipamento respiratório adequado [termo(s) adequado(s) a indicar peloprodutor].

FI: Kaasutuksen/ruiskutuksen aikana käytettävä sopivaa hengityksensuojainta (oikean sanamuodon valitseevalmistaja/maahantuoja).

SV: Använd lämpligt andningsskydd vid gasning/sprutning (specificeras av tillverkaren).

S43

ES: En caso de incendio, utilizar … (los medios de extinción los debe especificar el fabricante). (Si el agua aumenta el riesgo,se deberá añadir: „No usar nunca agua“).

DA: Brug … ved brandslukning (den nøjagtige type brandslukningsudstyr angives af fabrikanten. Såfremt vand ikke må bru-ges tilføjes: „Brug ikke vand“).

DE: Zum Löschen … (vom Hersteller anzugeben) verwenden. (Wenn Wasser die Gefahr erhöht, anfügen: „Kein Wasser ver-wenden“.).

EL: Σε περίπτωση πυρκαγιάς χρησιμοποιείτε … (Αναφέρεται το ακριβές είδος μέσων πυρόσβεσης. Εάν το νερό αυξάνειτον κίνδυνο, προστίθεται: „Μη χρησιμοποιείτε ποτέ νερό“).

EN: In case of fire, use … (indicate in the space the precise type of fire-fighting equipment. If water increases risk, add „Neveruse water“).

FR: En cas d’incendie, utiliser … (moyens d’extinction à préciser par le fabricant. Si l’eau augmente les risques, ajouter: „Nejamais utiliser d’eau“).

IT: In caso di incendio usare … (mezzi estinguenti idonei da indicarsi da parte del fabbricante. Se l’acqua aumenta il rischioprecisare „Non usare acqua“).

NL: In geval van brand … gebruiken (blusmiddelen aan te duiden door de fabrikant. Indien water het risico vergroot toevoe-gen: „Nooit water gebruiken.“).

PT: Em caso de incêndio, utilizar … (meios de extinção a especificar pelo produtor. Se a água aumentar os riscos, acrescentar„Nunca utilizar água“).

FI: Sammutukseen käytettävä … (ilmoitettava sopiva sammutusmenetelmä. Jos vesi lisää vaaraa, lisättävä sanat: Sammu-tukseen ei saa käyttää vettä).

SV: Vid brandsläckning använd … (ange lämplig metod. Om vatten ökar riskerna, lägg till: „Använd aldrig vatten“).

S45

ES: En caso de accidente o malestar, acúdase inmediatamente al médico (si es posible, muéstresele la etiqueta).

DA: Ved ulykkestilfælde eller ved ildebefindende er omgående lægebehandling nødvendig; vis etiketten, hvis det ermuligt.

DE: Bei Unfall oder Unwohlsein sofort Arzt zuziehen (wenn möglich, dieses Etikett vorzeigen).

EL: Σε περίπτωση ατυχήματος ή αν αισθανθείτε αδιαθεσία ζητήστε αμέσως ιατρική συμβουλή (δείξτε την ετικέττα αν είναιδυνατό).

EN: In case of accident or if you feel unwell, seek medical advice immediately (show the label where possible).

FR: En cas d’accident ou de malaise, consulter immédiatement un médecin (si possible, lui montrer l’étiquette).

IT: In caso di incidente o di malessere consultare immediatamente il medico (se possibile, mostrargli l’etichetta).


NL: Bij een ongeval of indien men zich onwel voelt, onmiddellijk een arts raadplegen (indien mogelijk hem dit etikettonen).

PT: Em caso de acidente ou de indisposição, consultar imediatamente o médico (se possível mostrar-lhe o rótulo).

FI: Onnettomuuden sattuessa tai tunnettaessa pahoinvointia hakeuduttava heti lääkärin hoitoon (näytettävä tätä eti-kettiä, mikäli mahdollista).

SV: Vid olycksfall, illamående eller annan påverkan, kontakta omedelbart läkare. Visa om möjligt etiketten.

S46

ES: En caso de ingestión, acúdase inmediatamente al médico y muéstresele la etiqueta o el envase.

DA: Ved indtagelse, kontakt omgående læge og vis denne beholder eller etiket.

DE: Bei Verschlucken sofort ärztlichen Rat einholen und Verpackung oder Etikett vorzeigen.

EL: Σε περίπτωση κατάποσης ζητήστε αμέσως ιατρική συμβουλή και δείξτε αυτό το δοχείο ή την ετικέττα.

EN: If swallowed, seek medical advice immediately and show this container or label.

FR: En cas d’ingestion, consulter immédiatement un médecin et lui montrer l’emballage ou l’étiquette.

IT: In caso d’ingestione consultare immediatamente il medico e mostrargli il contenitore o l’etichetta.

NL: In geval van inslikken onmiddellijk een arts raadplegen en verpakking of etiket tonen.

PT: Em caso de ingestão, consultar imediatamente o médico e mostrar-lhe a embalagem ou o rótulo.

FI: Jos ainetta on nielty, hakeuduttava heti lääkärin hoitoon ja näytettävä tämä pakkaus tai etiketti.

SV: Vid förtäring kontakta genast läkare och visa denna förpackning eller etiketten.

S47

ES: Consérvese a una temperatura no superior a … °C (a especificar por el fabricante).

DA: Må ikke opbevares ved temperaturer på over … °C (angives af fabrikanten).

DE: Nicht bei Temperaturen über … °C aufbewahren (vom Hersteller anzugeben).

EL: Να διατηρείται σε θερμοκρασία που δεν υπερβαίνει τους … °C (καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: Keep at temperature not exceeding … °C (to be specified by the manufacturer).

FR: Conserver à une température ne dépassant pas … °C (à préciser par le fabricant).

IT: Conservare a temperatura non superiore a … °C (da precisare da parte del fabbricante).

NL: Bewaren bij een temperatuur beneden … °C (aan te geven door de fabrikant).

PT: Conservar a uma temperatura que não exceda … °C (a especificar pelo produtor).

FI: Säilytettävä alle … °C:n lämpötilassa (valmistaja/maahantuoja ilmoittaa lämpötilan).

SV: Förvaras vid en temperatur som inte överstiger … °C (anges av tillverkaren).

S48

ES: Consérvese húmedo con … (medio apropiado a especificar por el fabricante).

DA: Holdes befugtet med … (passende middel angives af fabrikanten).

DE: Feucht halten mit … (geeignetes Mittel vom Hersteller anzugeben).

EL: Να διατηρείται υγρό με … (το κατάλληλο υλικό καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: Keep wet with … (appropriate material to be specified by the manufacturer).

FR: Maintenir humide avec … (moyen approprié à préciser par le fabricant).

IT: Mantenere umido con … (mezzo appropriato da precisare da parte del fabbricante).

NL: Inhoud vochtig houden met … (middel aan te geven door de fabrikant).

PT: Manter húmido com … (material adequado a especificar pelo produtor).

FI: Säilytettävä kosteana … (valmistaja/maahantuoja ilmoittaa sopivan aineen).

SV: Innehållet skall hållas fuktigt med … (lämpligt material anges av tillverkaren).


S49

ES: Consérvese únicamente en el recipiente de origen.

DA: Må kun opbevares i den originale emballage.

DE: Nur im Originalbehälter aufbewahren.

EL: Διατηρείται μόνο μέσα στο αρχικό δοχείο.

EN: Keep only in the original container.

FR: Conserver uniquement dans le récipient d’origine.

IT: Conservare soltanto nel recipiente originale.

NL: Uitsluitend in de oorspronkelijke verpakking bewaren.

PT: Conservar unicamente no recipiente de origem.

FI: Säilytettävä vain alkuperäispakkauksessa.

SV: Förvaras endast i originalförpackningen.

S50

ES: No mezclar con … (a especificar por el fabricante).

DA: Må ikke blandes med … (angives af fabrikanten).

DE: Nicht mischen mit … (vom Hersteller anzugeben).

EL: Να μην αναμειχθεί με … (καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: Do not mix with … (to be specified by the manufacturer).

FR: Ne pas mélanger avec … (à spécifier par le fabricant).

IT: Non mescolare con … (da specificare da parte del fabbricante).

NL: Niet vermengen met … (aan te geven door de fabrikant).

PT: Não misturar com … (a especificar pelo produtor).

FI: Ei saa sekoittaa … (valmistaja/maahantuoja ilmoittaa aineen) kanssa.

SV: Blanda inte med … (anges av tillverkaren).

S51

ES: Úsese únicamente en lugares bien ventilados.

DA: Må kun bruges på steder med god ventilation.

DE: Nur in gut gelüfteten Bereichen verwenden.

EL: Να χρησιμοποιείται μόνο σε καλά αεριζόμενο χώρο.

EN: Use only in well-ventilated areas.

FR: Utiliser seulement dans des zones bien ventilées.

IT: Usare soltanto in luogo ben ventilato.

NL: Uitsluitend op goed geventileerde plaatsen gebruiken.

PT: Utilizar somente em locais bem ventilados.

FI: Huolehdittava hyvästä ilmanvaihdosta.

SV: Sörj för god ventilation.

S52

ES: No usar sobre grandes superficies en locales habitados.

DA: Bør ikke anvendes til større flader i beboelses- eller opholdsrum.

DE: Nicht großflächig für Wohn- und Aufenthaltsräume zu verwenden.

EL: Δεν συνιστάται η χρήση σε ευρείες επιφάνειες σε εσωτερικούς χώρους.

EN: Not recommended for interior use on large surface areas.

FR: Ne pas utiliser sur de grandes surfaces dans les locaux habités.


IT: Non utilizzare su grandi superfici in locali abitati.

NL: Niet voor gebruik op grote oppervlakken in woon- en verblijfruimten.

PT: Não utilizar em grandes superfícies nos locais habitados.

FI: Ei suositella sisäkäyttöön laajoilla pinnoilla.

SV: Olämpligt för användning inomhus vid behandling av stora ytor.

S53

ES: Evítese la exposición — recábense instrucciones especiales antes del uso.

DA: Undgå enhver kontakt — indhent særlige anvisninger før brug.

DE: Exposition vermeiden — vor Gebrauch besondere Anweisungen einholen.

EL: Αποφεύγετε την έκθεση — εφοδιαστείτε με τις ειδικές οδηγίες πριν από τη χρήση.

EN: Avoid exposure — obtain special instructions before use.

FR: Éviter l’exposition — se procurer des instructions spéciales avant l’utilisation.

IT: Evitare l’esposizione — procurarsi speciali istruzioni prima dell’uso.

NL: Blootstelling vermijden — vóór gebruik speciale aanwijzingen raadplegen.

PT: Evitar a exposição — obter instruções específicas antes da utilização.

FI: Vältettävä altistumista — ohjeet luettava ennen käyttöä.

SV: Undvik exponering - Begär specialinstruktioner före användning.

S56

ES: Elimínense esta sustancia y su recipiente en un punto de recogida pública de residuos especiales o peligrosos.

DA: Aflever dette materiale og dets beholder til et indsamlingssted for farligt affald og problemaffald.

DE: Dieses Produkt und seinen Behälter der Problemabfallentsorgung zuführen.

EL: Το υλικό αυτό και ο περιέκτης του να εναποτεθούν σε χώρο συλλογής επικινδύνων ή ειδικών αποβλήτων.

EN: Dispose of this material and its container to hazardous or special waste collection point.

FR: Éliminer ce produit et son récipient dans un centre de collecte des déchets dangereux ou spéciaux.

IT: Smaltire questo materiale e i relativi contenitori in un punto di raccolta rifiuti pericolosi o speciali.

NL: Deze stof en de verpakking naar inzamelpunt voor gevaarlijk of bijzonder afval brengen.

PT: Eliminar este produto e o seu recipiente, enviando-os para local autorizado para a recolha de resíduos perigososou especiais.

FI: Tämä aine ja sen pakkaus on toimitettava ongelmajätteen vastaanottopaikkaan.

SV: Lämna detta material och dess behållare till insamlingsställe för farligt avfall.

S57

ES: Utilícese un envase de seguridad adecuado para evitar la contaminación del medio ambiente.

DA: Skal indesluttes forsvarligt for at undgå miljøforurening.

DE: Zur Vermeidung einer Kontamination der Umwelt geeigneten Behälter verwenden.

EL: Να χρησιμοποιηθεί ο κατάλληλος περιέκτης για να αποφευχθεί μόλυνση του περιβάλλοντος.

EN: Use appropriate container to avoid environmental contamination.

FR: Utiliser un récipient approprié pour éviter toute contamination du milieu ambiant.

IT: Usare contenitori adeguati per evitare l’inquinamento ambientale.

NL: Neem passende maatregelen om verspreiding in het milieu te voorkomen.

PT: Utilizar um recipiente adequado para evitar a contaminação do ambiente.

FI: Käytettävä sopivaa säilytystapaa ympäristön likaantumisen ehkäisemiseksi.

SV: Förvaras på lämpligt sätt för att undvika miljöförorening.


S59

ES: Remitirse al fabricante o proveedor para obtener información sobre su recuperación/reciclado.

DA: Indhent oplysninger om genvinding/genanvendelse hos producenten/leverandøren.

DE: Informationen zur Wiederverwendung/Wiederverwertung beim Hersteller/Lieferanten erfragen.

EL: Ζητήστε πληροφορίες από τον παραγωγό/προμηθευτή για ανάκτηση/ανακύκλωση.

EN: Refer to manufacturer/supplier for information on recovery/recycling.

FR: Consulter le fabricant/fournisseur pour des informations relatives à la récupération/au recyclage.

IT: Richiedere informazioni al produttore/fornitore per il recupero/riciclaggio.

NL: Raadpleeg fabrikant/leverancier voor informatie over terugwinning/recycling.

PT: Solicitar ao produtor/fornecedor informações relativas à sua recuperação/reciclagem.

FI: Hanki valmistajalta/luovuttajalta tietoja uudelleenkäytöstä/kierrätyksestä.

SV: Rådfråga tillverkare/leverantör om återvinning/återanvändning.

S60

ES: Elimínense el producto y su recipiente como residuos peligrosos.

DA: Dette materiale og dets beholder skal bortskaffes som farligt affald.

DE: Dieses Produkt und sein Behälter sind als gefährlicher Abfall zu entsorgen.

EL: Το υλικό και ο περιέκτης του να θεωρηθούν κατά τη διάθεση τους επικίνδυνα απόβλητα.

EN: This material and its container must be disposed of as hazardous waste.

FR: Éliminer le produit et son récipient comme un déchet dangereux.

IT: Questo materiale e il suo contenitore devono essere smaltiti come rifiuti pericolosi.

NL: Deze stof en de verpakking als gevaarlijk afval afvoeren.

PT: Este produto e o seu recipiente devem ser eliminados como resíduos perigosos.

FI: Tämä aine ja sen pakkaus on käsiteltävä ongelmajätteenä.

SV: Detta material och dess behållare skall tas om hand som farligt avfall.

S61

ES: Evítese su liberación al medio ambiente. Recábense instrucciones específicas de la ficha de datos de seguridad.

DA: Undgå udledning til miljøet. Se særlig vejledning/leverandørbrugsanvisning.

DE: Freisetzung in die Umwelt vermeiden. Besondere Anweisungen einholen/Sicherheitsdatenblatt zu Rate ziehen.

EL: Αποφύγετε την ελευθέρωσή του στο περιβάλλον. Αναφερθείτε σε ειδικές οδηγίες/δελτίο δεδομένων ασφαλείας.

EN: Avoid release to the environment. Refer to special instructions/safety data sheets.

FR: Éviter le rejet dans l’environnement. Consulter les instructions spéciales/la fiche de données de sécurité.

IT: Non disperdere nell’ambiente. Riferirsi alle istruzioni speciali/ schede informative in materia di sicurezza.

NL: Voorkom lozing in het milieu. Vraag om speciale instructies/veiligheidskaart.

PT: Evitar a libertação para o ambiente. Obter instruções específicas/fichas de segurança.

FI: Vältettävä päästämistä ympäristöön. Lue erityisohjeet/käyttöturvallisuustiedote.

SV: Undvik utsläpp till miljön. Läs särskilda instruktioner/varuinformationsblad.

S62

ES: En caso de ingestión no provocar el vómito: acúdase inmediatamente al médico y muéstresele la etiqueta o elenvase.

DA: Ved indtagelse, undgå at fremprovokere opkastning: kontakt omgående læge og vis denne beholder eller etiket.

DE: Bei Verschlucken kein Erbrechen herbeiführen. Sofort ärztlichen Rat einholen und Verpackung oder dieses Eti-kett vorzeigen.

EL: Σε περίπτωση κατάποσης να μην προκληθεί εμετός: ζητήστε αμέσως ιατρική συμβουλή και δείξτε αυτό το δοχείο ή τηνετικέττα του.


EN: If swallowed, do not induce vomiting: seek medical advice immediately and show this container or label.

FR: En cas d’ingestion, ne pas faire vomir. Consulter immédiatement un médecin et lui montrer l’emballage ou l’éti-quette.

IT: In caso di ingestione non provocare il vomito: consultare immediatamente il medico e mostrargli il contenitoreo l’etichetta.

NL: Bij inslikken niet het braken opwekken; direct een arts raadplegen en de verpakking of het etiket tonen.

PT: Em caso de ingestão, não provocar o vómito. Consultar imediatamente um médico e mostrar-lhe a embalagemou o rótulo.

FI: Jos kemikaalia on nielty, ei saa oksennuttaa: hakeuduttava välittömästi lääkärin hoitoon ja näytettävä tämä pak-kaus tai etiketti.

SV: Vid förtäring, framkalla ej kräkning. Kontakta genast läkare och visa denna förpackning eller etiketten.

S63

ES: En caso de accidente por inhalación, alejar a la víctima de la zona contaminada y mantenerla en reposo.

DA: Ved ulykkestilfælde ved indånding bringes tilskadekomne ud i frisk luft og holdes i ro.

DE: Bei Unfall durch Einatmen: Verunfallten an die frische Luft bringen und ruhigstellen.

EL: Σε περίπτωση ατυχήματος λόγω εισπονής: απομακρύνετε το θύμα από το μολυσμένο χώρο και αφήστε το να ηρεμήσει.

EN: In case of accident by inhalation: remove casualty to fresh air and keep at rest.

FR: En cas d’accident par inhalation, transporter la victime hors de la zone contaminée et la garder au repos.

IT: In caso di incidente per inalazione, allontanare l’infortunato dalla zona contaminata e mantenerlo a riposo.

NL: Bij een ongeval door inademing: slachtoffer in de frisse lucht brengen en laten rusten.

PT: Em caso de inalação acidental, remover a vítima da zona contaminada e mantê-la em repouso.

FI: Jos ainetta on onnettomuuden sattuessa hengitetty: siirrä henkilö raittiiseen ilmaan ja pidä hänet levossa.

SV: Vid olycksfall via inandning, flytta den drabbade till frisk luft och låt vila.

S64

ES: En caso de ingestión, enjuáguese la boca con agua (solamente si la persona está consciente).

DA: Ved indtagelse, skyl munden med vand (kun hvis personen er ved bevidsthed).

DE: Bei Verschlucken Mund mit Wasser ausspülen (nur wenn Verunfallter bei Bewusstsein ist).

EL: Σε περίπτωση κατάποσης, ξεπλύνετε το στόμα με νερό (μόνο εφόσον το θύμα διατηρεί τις αισθήσεις του).

EN: If swallowed, rinse mouth with water (only if the person is conscious).

FR: En cas d’ingestion, rincer la bouche avec de l’eau (seulement si la personne est consciente).

IT: In caso di ingestione, sciacquare la bocca con acqua (solamente se l’infortunato è cosciente).

NL: Bij inslikken, mond met water spoelen (alleen als de persoon bij bewustzijn is).

PT: Em caso de ingestão, lavar repetidamente a boca com água (apenas se a vítima estiver consciente).

FI: Jos ainetta on nielty, huuhtele suu vedellä (vain jos henkilö on tajuissaan).

SV: Vid förtäring, skölj munnen med vatten (endast om personen är vid medvetande)


Combinación de frases-S

Kombination af S-sætninger

Kombination der S-Sätze

Συνδυασμός των S-φράσεων

Combination of S-phrases

Combinaison des phrases S

Combinazioni delle frasi S

Combinatie van S-zinnen

Combinação das frases S

Yhdistetyt S-lausekkeet

Sammansatta S-fraser

S1/2

ES: Consérvese bajo llave y manténgase fuera del alcance de los niños.

DA: Opbevares under lås og utilgængeligt for børn.

DE: Unter Verschluss und für Kinder unzugänglich aufbewahren.

EL: Φυλάξτε το κλειδωμένο και μακρυά από παιδιά.

EN: Keep locked up and out of the reach of children.

FR: Conserver sous clef et hors de portée des enfants.

IT: Conservare sotto chiave e fuori della portata dei bambini.

NL: Achter slot en buiten bereik van kinderen bewaren.

PT: Guardar fechado à chave e fora do alcance das crianças.

FI: Säilytettävä lukitussa tilassa ja lasten ulottumattomissa.

SV: Förvaras i låst utrymme och oåtkomligt för barn.

S3/7

ES: Consérvese el recipiente bien cerrado y en lugar fresco.

DA: Emballagen opbevares tæt lukket på et køligt sted.

DE: Behälter dicht geschlossen halten und an einem kühlen Ort aufbewahren.

EL: Διατηρείστε το δοχείο ερμητικά κλεισμένο σε δροσερό μέρος.

EN: Keep container tightly closed in a cool place.

FR: Conserver le récipient bien fermé dans un endroit frais.

IT: Tenere il recipiente ben chiuso in luogo fresco.

NL: Gesloten verpakking op een koele plaats bewaren.

PT: Conservar em recipiente bem fechado em lugar fresco.

FI: Säilytettävä tiiviisti suljettuna viileässä paikassa.

SV: Förpackningen förvaras väl tillsluten och svalt.

S3/9/14

ES: Consérvese en lugar fresco y bien ventilado y lejos de … (materiales incompatibles, a especificar por el fabricante).

DA: Opbevares køligt, godt ventileret og adskilt fra … (uforligelige stoffer angives af fabrikanten).

DE: An einem kühlen, gut gelüfteten Ort, entfernt von … aufbewahren (die Stoffe, mit denen Kontakt vermieden werdenmuss, sind vom Hersteller anzugeben).

EL: Διατηρείται σε δροσερό και καλά αεριζόμενο μέρος μακρυά από … (ασύμβατα υλικά που υποδεικνύονται από τονπαραγωγό).

EN: Keep in a cool, well-ventilated place away from … (incompatible materials to be indicated by the manufacturer).

FR: Conserver dans un endroit frais et bien ventilé à l’écart des … (matières incompatibles à indiquer par le fabricant).


IT: Conservare in luogo fresco e ben ventilato lontano da … (materiali incompatibili da precisare da parte del fabbri-cante).

NL: Bewaren op een koele, goed geventileerde plaats verwijderd van … (stoffen waarmee contact vermeden dient te wor-den, aan te geven door de fabrikant).

PT: Conservar em lugar fresco e bem ventilado ao abrigo de … (matérias incompatíveis a indicar pelo produtor).

FI: Säilytettävä erillään … (yhteensopimattomat aineet ilmoittaa valmistaja/maahantuoja) viileässä paikassa, jossa on hyväilmanvaihto.

SV: Förvaras svalt, på väl ventilerad plats åtskilt från … (oförenliga ämnen anges av tillverkaren).

S3/9/14/49

ES: Consérvese únicamente en el recipiente de origen, en lugar fresco y bien ventilado y lejos de … (materiales incom-patibles, a especificar por el fabricante).

DA: Må kun opbevares i originalemballagen på et køligt, godt ventileret sted og adskilt fra … (uforligelige stoffer angi-ves af fabrikanten).

DE: Nur im Originalbehälter an einem kühlen, gut gelüfteten Ort, entfernt von … aufbewahren (die Stoffe, mit denenKontakt vermieden werden muss, sind vom Hersteller anzugeben).

EL: Διατηρείται μόνο μέσα στο αρχικό δοχείο σε δροσερό και καλά αεριζόμενο μέρος μακρυά από … (ασύμβατα υλικάπου υποδεικνύονται από τον παραγωγό).

EN: Keep only in the original container in a cool, well-ventilated place away from… (incompatible materials to be indi-cated by the manufacturer).

FR: Conserver uniquement dans le récipient d’origine dans un endroit frais et bien ventilé à l’écart de … (matièresincompatibles à indiquer par le fabricant).

IT: Conservare soltanto nel contenitore originale in luogo fresco e ben ventilato lontano da … (materiali incompa-tibili da precisare da parte del fabbricante).

NL: Uitsluitend in de oorspronkelijke verpakking bewaren op een koele, goed geventileerde plaats verwijderd van …(stoffen waarmee contact vermeden dient te worden, aan te geven door de fabrikant).

PT: Conservar unicamente no recipiente de origem, em lugar fresco e bem ventilado ao abrigo de … (matérias incom-patíveis a indicar pelo produtor).

FI: Säilytettävä alkuperäispakkauksessa viileässä paikassa, jossa on hyvä ilmanvaihto erillään … (yhteensopimattomataineet ilmoittaa valmistaja/maahantuoja).

SV: Förvaras endast i originalförpackningen på sval, väl ventilerad plats åtskilt från … (oförenliga ämnen anges av till-verkaren).

S3/9/49

ES: Consérvese únicamente en el recipiente de origen, en lugar fresco y bien ventilado.

DA: Må kun opbevares i originalemballagen på et køligt, godt ventileret sted.

DE: Nur im Originalbehälter an einem kühlen, gut gelüfteten Ort aufbewahren.

EL: Διατηρείται μόνο μέσα στο αρχικό δοχείο σε δροσερό και καλά αεριζόμενο μέρος.

EN: Keep only in the original container in a cool, well-ventilated place.

FR: Conserver uniquement dans le récipient d’origine dans un endroit frais et bien ventilé.

IT: Conservare soltanto nel contenitore originale in luogo fresco e ben ventilato.

NL: Uitsluitend in de oorspronkelijke verpakking bewaren op een koele, goed geventileerde plaats.

PT: Conservar unicamente no recipiente de origem, em lugar fresco e bem ventilado.

FI: Säilytettävä alkuperäispakkauksessa viileässä paikassa, jossa on hyvä ilmanvaihto.

SV: Förvaras endast i originalförpackningen på sval, väl ventilerad plats.

S3/14

ES: Consérvese en lugar fresco y lejos de … (materiales incompatibles, a especificar por el fabricante).

DA: Opbevares køligt og adskilt fra … (uforligelige stoffer angives af fabrikanten).

DE: An einem kühlen, von … entfernten Ort aufbewahren (die Stoffe, mit denen Kontakt vermieden werden muss, sindvom Hersteller anzugeben).

EL: Διατηρείται σε δροσερό μέρος μακρυά από … (ασύμβατα υλικά που υποδεικνύονται από τον παραγωγό).

EN: Keep in a cool place away from … (incompatible materials to be indicated by the manufacturer).


FR: Conserver dans un endroit frais à l’écart des … (matières incompatibles à indiquer par le fabricant).

IT: Conservare in luogo fresco lontano da … (materiali incompatibili da precisare da parte del fabbricante).

NL: Bewaren op een koele plaats verwijderd van … (stoffen waarmee contact vermeden dient te worden, aan te geven doorde fabrikant).

PT: Conservar em lugar fresco ao abrigo de … (matérias incompatíveis a indicar pelo produtor).

FI: Säilytettävä viileässä erillään … (yhteensopimattomat aineet ilmoittaa valmistaja/maahantuoja).

SV: Förvaras svalt och åtskilt från … (oförenliga ämnen anges av tillverkaren).

S7/8

ES: Manténgase el recipiente bien cerrado y en lugar seco.

DA: Emballagen skal holdes tæt lukket og opbevares tørt.

DE: Behälter trocken und dicht geschlossen halten.

EL: Το δοχείο να διατηρείται ερμητικά κλεισμένο και να προστατεύεται από την υγρασία.

EN: Keep container tightly closed and dry.

FR: Conserver le récipient bien fermé et à l’abri de l’humidité.

IT: Conservare il recipiente ben chiuso e al riparo dall’umidità.

NL: Droog houden en in een goed gesloten verpakking bewaren.

PT: Conservar o recipiente bem fechado e ao abrigo da humidade.

FI: Säilytettävä kuivana ja tiiviisti suljettuna.

SV: Förpackningen förvaras väl tillsluten och torrt.

S7/9

ES: Manténgase el recipiente bien cerrado y en lugar bien ventilado.

DA: Emballagen skal holdes tæt lukket og opbevares på et godt ventileret sted.

DE: Behälter dicht geschlossen an einem gut gelüfteten Ort aufbewahren.

EL: Το δοχείο να διατηρείται ερμητικά κλεισμένο και σε καλά αεριζόμενο μέρος.

EN: Keep container tightly closed and in a well-ventilated place.

FR: Conserver le récipient bien fermé et dans un endroit bien ventilé.

IT: Tenere il recipiente ben chiuso e in luogo ben ventilato.

NL: Gesloten verpakking op een goed geventileerde plaats bewaren.

PT: Manter o recipiente bem fechado em local bem ventilado.

FI: Säilytettävä tiiviisti suljettuna paikassa, jossa on hyvä ilmanvaihto.

SV: Förpackningen förvaras väl tillsluten på väl ventilerad plats.

S7/47

ES: Manténgase el recipiente bien cerrado y consérvese a una temperatura no superior a … °C (a especificar por elfabricante).

DA: Emballagen skal holdes tæt lukket og opbevares ved temperaturer på ikke over … °C (angives af fabrikanten).

DE: Behälter dicht geschlossen und nicht bei Temperaturen über … °C aufbewahren (vom Hersteller anzugeben).

EL: Διατηρείστε το δοχείο καλά κλεισμένο σε θερμοκρασία που δεν υπερβαίνει τους … °C (να καθοριστεί από τον παρα-γωγό).

EN: Keep container tightly closed and at a temperature not exceeding … °C (to be specified by the manufacturer).

FR: Conserver le récipient bien fermé et à une température ne dépassant pas … °C (à préciser par le fabricant).

IT: Tenere il recipiente ben chiuso e a temperatura non superiore a … °C (da precisare da parte del fabbricante).

NL: Gesloten verpakking bewaren bij een temperatuur beneden … °C (aan te geven door de fabrikant).

PT: Manter o recipiente bem fechado e conservar a uma temperatura que não exceda … °C (a especificar pelo produ-tor).

FI: Säilytettävä tiiviisti suljettuna ja alle … °C:n lämpötilassa (valmistaja/maahantuoja ilmoittaa lämpötilan).

SV: Förpackningen förvaras väl tillsluten vid en temperatur som inte överstiger … °C (anges av tillverkaren).


S20/21

ES: No comer, ni beber, ni fumar durante su utilización.

DA: Der må ikke spises, drikkes eller ryges under brugen.

DE: Bei der Arbeit nicht essen, trinken oder rauchen.

EL: Όταν το χρησιμοποιείτε μην τρώτε, μην πίνετε, μην καπνίζετε.

EN: When using do not eat, drink or smoke.

FR: Ne pas manger, ne pas boire et ne pas fumer pendant l’utilisation.

IT: Non mangiare, né bere, né fumare durante l’impiego.

NL: Niet eten, drinken of roken tijdens gebruik.

PT: Não comer, beber ou fumar durante a utilização.

FI: Syöminen, juominen ja tupakointi kielletty kemikaalia käytettäessä.

SV: Ät inte, drick inte eller rök inte under hanteringen.

S24/25

ES: Evítese el contacto con los ojos y la piel.

DA: Undgå kontakt med huden og øjnene.

DE: Berührung mit den Augen und der Haut vermeiden.

EL: Αποφεύγετε επαφή με το δέρμα και τα μάτια.

EN: Avoid contact with skin and eyes.

FR: Éviter le contact avec la peau et les yeux.

IT: Evitare il contatto con gli occhi e con la pelle.

NL: Aanraking met de ogen en de huid vermijden.

PT: Evitar o contacto com a pele e os olhos.

FI: Varottava kemikaalin joutumista iholle ja silmiin.

SV: Undvik kontakt med huden och ögonen.

S27/28

ES: Después del contacto con la piel, quítese inmediatamente toda la ropa manchada o salpicada y lávese inmediatay abundantemente con … (productos a especificar por el fabricante).

DA: Kommer stof på huden, tages tilsmudset tøj straks af og der vaskes med store mængder … (angives af fabrikanten).

DE: Bei Berührung mit der Haut beschmutzte, getränkte Kleidung sofort ausziehen und Haut sofort abwaschen mitviel … (vom Hersteller anzugeben).

EL: Σε περίπτωση επαφής με το δέρμα, αφαιρέστε αμέσως όλα τα μολυσμένα ρούχα και πλύνετε αμέσως με άφθονο … (τοείδος του υγρού καθορίζεται από τον παραγωγό).

EN: After contact with skin, take off immediately all contaminated clothing, and wash immediately with plenty of… (to be specified by the manufacturer).

FR: Après contact avec la peau, enlever immédiatement tout vêtement souillé ou éclaboussé et se laver immédiate-ment et abondamment avec … (produits appropriés à indiquer par le fabricant).

IT: In caso di contatto con la pelle, togliersi di dosso immediatamente gli indumenti contaminati e lavarsi imme-diatamente e abbondantemente con … (prodotti idonei da indicarsi da parte del fabbricante).

NL: Na contact met de huid, alle besmette kleding onmiddellijk uittrekken en de huid onmiddellijk wassen met veel… (aan te geven door de fabrikant).

PT: Em caso de contacto com a pele, retirar imediatamente toda a roupa contaminada e lavar imediata e abundan-temente com … (produto adequado a indicar pelo produtor).

FI: Ihokosketuksen jälkeen, saastunut vaatetus on riisuttava välittömästi ja roiskeet huuhdeltava välittömästi run-saalla määrällä … (aineen ilmoittaa valmistaja/maahantuoja).

SV: Vid kontakt med huden, tag genast av alla nedstänkta kläder och tvätta genast med mycket … (anges av tillver-karen).


S29/35

ES: No tirar los residuos por el desagüe; elimínense los residuos del producto y sus recipientes con todas las pre-cauciones posibles.

DA: Må ikke tømmes i kloakafløb; materialet og dets beholder skal bortskaffes på en sikker måde.

DE: Nicht in die Kanalisation gelangen lassen; Abfälle und Behälter müssen in gesicherter Weise beseitigt werden.

EL: Μην αδειάζετε το υπόλοιπο τουπεριεχομένου στην αποχέτευση, διαθέστε αυτό το υλικό και τον περιέκτη του κατάασφαλή τρόπο.

EN: Do not empty into drains; dispose of this material and its container in a safe way.

FR: Ne pas jeter les résidus à l’égout; ne se débarrasser de ce produit et de son récipient qu’en prenant toutes les pré-cautions d’usage.

IT: Non gettare i residui nelle fognature; non disfarsi del prodotto e del recipiente se non con le dovute precauzioni.

NL: Afval niet in de gootsteen werpen; stof en verpakking op veilige wijze afvoeren.

PT: Não deitar os resíduos no esgoto; não eliminar o produto e o seu recipiente sem tomar as precauções de segu-rança devidas.

FI: Ei saa tyhjentää viemäriin; tämä aine ja sen pakkaus on hävitettävä turvallisesti.

SV: Töm ej i avloppet, oskadliggör produkt och förpackning på säkert sätt.

S29/56

ES: No tirar los residuos por el desagüe; elimínese esta sustancia y su recipiente en un punto de recogida pública deresiduos especiales o peligrosos.

DA: Må ikke tømmes i kloakafløb, aflever dette materiale og dets beholder til et indsamlingssted for farligt affald ogproblemaffald.

DE: Nicht in die Kanalisation gelangen lassen; dieses Produkt und seinen Behälter der Problemabfallentsorgungzuführen.

EL: Μην αδειάζετε το υπόλοιπο του περιεχομένου στην αποχέτευση. Το υλικό αυτό και ο περιέκτης του να εναποτεθούν σεδημόσιο χώρο συλλογής επικινδύνων ή ειδικών αποβλήτων.

EN: Do not empty into drains, dispose of this material and its container at hazardous or special waste collectionpoint.

FR: Ne pas jeter les résidus à l’égout, éliminer ce produit et son récipient dans un centre de collecte des déchets dan-gereux ou spéciaux.

IT: Non gettare i residui nelle fognature; smaltire questo materiale e i relativi contenitori in un punto di raccoltarifiuti pericolosi o speciali.

NL: Afval niet in de gootsteen werpen; deze stof en de verpakking naar een inzamelpunt voor gevaarlijk of bijzon-der afval brengen.

PT: Não deitar os resíduos no esgoto; eliminar este produto e o seu recipiente enviando-os para local autorizadopara a recolha de resíduos perigosos ou especiais.

FI: Ei saa tyhjentää viemäriin; tämä aine ja sen pakkaus on toimitettava ongelmajätteen vastaanottopaikkaan.

SV: Töm ej i avloppet, lämna detta material och dess behållare till insamlingsställe för farligt avfall.

S36/37

ES: Úsense indumentaria y guantes de protección adecuados.

DA: Brug særligt arbejdstøj og egnede beskyttelseshandsker.

DE: Bei der Arbeit geeignete Schutzhandschuhe und Schutzkleidung tragen.

EL: Φοράτε κατάλληλη προστατευτική ενδυμασία και γάντια.

EN: Wear suitable protective clothing and gloves.

FR: Porter un vêtement de protection et des gants appropriés.

IT: Usare indumenti protettivi e guanti adatti.

NL: Draag geschikte handschoenen en beschermende kleding.

PT: Usar vestuário de protecção e luvas adequadas.

FI: Käytettävä sopivaa suojavaatetusta ja suojakäsineitä.

SV: Använd lämpliga skyddskläder och skyddshandskar.


S36/37/39

ES: Úsense indumentaria y guantes adecuados y protección para los ojos/la cara.

DA: Brug særligt arbejdstøj, egnede beskyttelseshandsker og -briller/ansigtsskærm.

DE: Bei der Arbeit geeignete Schutzkleidung, Schutzhandschuhe und Schutzbrille/Gesichtsschutz tragen.

EL: Φοράτε κατάλληλη προστατευτική ενδυμασία, γάντια και συσκευή προστασίας ματιών/προσώπου.

EN: Wear suitable protective clothing, gloves and eye/face protection.

FR: Porter un vêtement de protection approprié, des gants et un appareil de protection des yeux/du visage.

IT: Usare indumenti protettivi e guanti adatti e proteggersi gli occhi/la faccia.

NL: Draag geschikte beschermende kleding, handschoenen en een beschermingsmiddel voor de ogen/het gezicht.

PT: Usar vestuário de protecção, luvas e equipamento protector para os olhos/face adequados.

FI: Käytettävä sopivaa suojavaatetusta, suojakäsineitä ja silmien- tai kasvonsuojainta.

SV: Använd lämpliga skyddskläder, skyddshandskar samt skyddsglasögon eller ansiktsskydd.

S36/39

ES: Úsense indumentaria adecuada y protección para los ojos/la cara.

DA: Brug særligt arbejdstøj og egnede beskyttelsesbriller/ansigtsskærm.

DE: Bei der Arbeit geeignete Schutzkleidung und Schutzbrille/Gesichtsschutz tragen.

EL: Φοράτε κατάλληλη προστατευτική ενδυμασία και συσκευή προστασίας ματιών/προσώπου.

EN: Wear suitable protective clothing and eye/face protection.

FR: Porter un vêtement de protection approprié et un appareil de protection des yeux/du visage.

IT: Usare indumenti protettivi adatti e proteggersi gli occhi/la faccia.

NL: Draag geschikte beschermende kleding en een beschermingsmiddel voor de ogen/het gezicht.

PT: Usar vestuário de protecção e equipamento protector para os olhos/face adequados.

FI: Käytettävä sopivaa suojavaatetusta ja silmien- tai kasvonsuojainta.

SV: Använd lämpliga skyddskläder samt skyddsglasögon eller ansiktsskydd.

S37/39

ES: Úsense guantes adecuados y protección para los ojos/la cara.

DA: Brug egnede beskyttelseshandsker og -briller/ansigtsskærm under arbejdet.

DE: Bei der Arbeit geeignete Schutzhandschuhe und Schutzbrille/Gesichtsschutz tragen.

EL: Φοράτε κατάλληλα γάντια και συσκευή προστασίας ματιών/προσώπου.

EN: Wear suitable gloves and eye/face protection.

FR: Porter des gants appropriés et un appareil de protection des yeux/du visage.

IT: Usare guanti adatti e proteggersi gli occhi/la faccia.

NL: Draag geschikte handschoenen en een beschermingsmiddel voor de ogen/het gezicht.

PT: Usar luvas e equipamento protector para os olhos/face adequados.

FI: Käytettävä sopivia suojakäsineitä ja silmien- tai kasvonsuojainta.

SV: Använd lämpliga skyddshandskar samt skyddsglasögon eller ansiktsskydd.

S47/49

ES: Consérvese únicamente en el recipiente de origen y a temperatura no superior a … °C (a especificar por el fabri-cante).

DA: Må kun opbevares i originalemballagen ved en temperatur på ikke over … °C (angives af fabrikanten).

DE: Nur im Originalbehälter bei einer Temperatur von nicht über … °C (vom Hersteller anzugeben) aufbewahren.

EL: Διατηρείται μόνο μέσα στο αρχικό δοχείο σε θερμοκρασία που δέν υπερβαίνει τους … °C (καθορίζεται από τον παρα-γωγό).

EN: Keep only in the original container at a temperature not exceeding … °C (to be specified by the manufacturer).


FR: Conserver uniquement dans le récipient d’origine à une température ne dépassant pas … °C (à préciser par le fabri-cant).

IT: Conservare soltanto nel contenitore originale a temperatura non superiore a … °C (da precisare da parte del fab-bricante).

NL: Uitsluitend in de oorspronkelijke verpakking bewaren bij een temperatuur beneden … °C (aan te geven door defabrikant).

PT: Conservar unicamente no recipiente de origem a temperatura que não exceda … °C (a especificar pelo produtor).

FI: Säilytettävä alkuperäispakkauksessa alle … °C:n lämpötilassa (valmistaja/maahantuoja ilmoittaa lämpötilan).

SV: Förvaras endast i originalförpackningen vid en temperatur som inte överstiger … °C (anges av tillverkaren).


PRÍLOHA 5A

(netýka sa slovenského znenia)

EN: B.13/14. Mutagenicity — reverse mutation test using bacteria.

(Does not concern the ES version)

(Does not concern the DA version)

(Does not concern the DE version)

(Does not concern the EL version)

(Does not concern the FR version)

(Does not concern the IT version)

(Does not concern the NL version)

(Does not concern the PT version)

(Does not concern the FI version)

(Does not concern the SV version)


PRÍLOHA 5B


FR: L’administration du témoin positif par une voie différente de celle utilisée pour la substance d’essai est acceptable.





(Does not concern the EN version)







PRÍLOHA 5C


EN: t(min) =Irradiation dose (J/cm2×1000)Irradiance (mW/cm2×60)

(1 J = 1 W sec)





(Does not concern the FR version)







PRÍLOHA 5D

B.26. TEST SUBCHRONICKEJ ORÁLNEJ TOXICITY

90-DŇOVÁ ŠTÚDIA ORÁLNEJ TOXICITY U HLODAVCOV/TEST V OPAKOVANÝCH DÁVKACH/

1. METÓDA

Táto testovacia metóda subchronickej toxicity je kópia OECD TG 408 (1998).

1.1. ÚVOD

Stanovenie a vyhodnotenie charakteristík toxicity danej chemickej látky, zistenie subchronickej orálnejtoxicity metódou opakovaných dávok sa dá vykonať až po získaní východiskových informácií o toxicitez krátkodobých alebo 28-dňových testov. Táto 90-dňová štúdia poskytuje informácie o možných rizikáchohrozenia zdravia, ktoré pravdepodobne vznikajú vplyvom opakovaného pôsobenia počas dlhšieho časo-vého obdobia, ktoré zahŕňa post-dojčiace, dospievanie a vývoj až do dospelosti. Štúdia poskytuje infor-mácie o závažných toxických účinkoch, indikuje zasiahnuté orgány a možnosti akumulácie a umožňujeodhadnúť stupeň pôsobenia nezistených škodlivých účinkov, ktorý sa dá následne využiť pri výbere objemudávok na dlhodobé štúdie a pri stanovení bezpečnostných kritérií ohľadom ich pôsobenia na človeka.

Táto metóda kladie dodatočný dôraz na neurologické koncové body a ponúka indikáciu imunologickýcha reproduktívnych účinkov. Taktiež sa v nej zdôrazňuje nutnosť dôkladných klinických pozorovaní zvie-rat s cieľom získať čo najväčšie množstvo informácií. Táto štúdia umožňuje, aby sa pri identifikácii che-mických látok bral do úvahy aj ich potenciál vplývať na orgány neurotoxickými, imunologickými účin-kami a taktiež účinkami na reprodukciu, z čoho vyplýva následné hĺbkové skúmanie.

Pozri „Všeobecný úvod“, časť B.

1.2. DEFINÍCIE

Dávka: je množstvo podávanej testovanej látky. Dávka je vyjadrená ako hmotnosť (g, mg) alebo ako hmot-nosť testovanej látky na jednotkovú hmotnosť testovaného zvieraťa (napr. mg/kg) alebo konštantné diete-tické koncentrácie (ppm).

Dávkovanie: je všeobecný pojem, ktorý zahŕňa dávku, jej frekvenciu a trvanie.

NOAEL: je skratka pre stupeň nezistených škodlivých účinkov a je najvyššou možnou dávkou, pri ktorejsa neobjavili žiadne škodlivé nálezy v súvislosti s liečbou.

1.3. PRINCÍP TESTOVACEJ METÓDY

Testovaná látka sa podáva denne niekoľkým skupinám pokusných zvierat vo zvýšených dávkach, každáskupina zvierat dostáva určitú dávku počas 90 dní. V priebehu tohto obdobia sa na zvieratách dôkladneskúmajú príznaky toxicity. Zvieratá, ktoré počas testu uhynú, sú následne pitvané a taktiež zvieratá, ktoréprežijú, sú na záver testu usmrtené a podrobené pitve.

1.4. POPIS TESTOVACEJ METÓDY

1.4.1. Príprava zvierat

Na test sa použijú zdravé zvieratá, ktoré sa aspoň päť dní aklimatizovali na laboratórne podmienky a ktoréneboli predtým podrobené žiadnym pokusom. Druh, rod, pôvod, pohlavie, váhu a/alebo vek zvierat sú pre-sne stanovené. Do skupín budú zvieratá zadelené náhodným výberom a na takomto princípe sa budú vybe-rať aj na kontrolu. Klietky sa umiestnia v takom poradí, aby sa možné účinky vzhľadom na umiestnenieklietky minimalizovali. Každému zvieraťu sa pridelí identifikačné číslo.


1.4.2. Príprava dávok

Testovaná látka sa podáva cez trubicu priamo do žalúdka alebo v potrave alebo v pitnej vode. Metóda orál-neho podávania závisí od účelu štúdie a fyzikálno-chemických vlastností testovanej látky.

Látka sa podáva buď rozpustená alebo rozptýlená vo vhodnom materiáli. Odporúča sa, ak je to potrebné,uvažovať o použití vodných roztokov/suspenzií ako prvých v poradí, následne o roztokoch/emulziáchv oleji (napr. kukuričnom) a až potom o roztokoch v iných materiáloch. Pri iných materiáloch ako voda jevhodné zistiť ich toxickú charakteristiku. Počas podávania testovanej látky je nevyhnutné zaistiť jej stálosť.

1.4.3. Podmienky testu

1.4.3.1. Pokusné zvieratá

Najvhodnejším zvieraťom je potkan, hoci sa môžu použiť aj iné hlodavce, napr. myši. Bežne sa používajúlaboratórne druhy mladých zdravých dospelých zvierat. Samičky musia byť neplodné a neoplodnené. Dáv-kovanie musí začať čo najskôr po odstavení mláďat a skôr než zvieratá dovŕšia deväť týždňov. Na začiatkuštúdie váhové odchýlky u zvierat sú minimálne a neprevyšujú ± 20 % priemernej váhy oboch pohlaví. Aksa táto štúdia uskutočňuje ako predbežná k dlhodobej štúdii chronickej toxicity, v oboch štúdiách by samali použiť zvieratá toho istého druhu.

1.4.3.2. Množstvo a pohlavie

Na každej úrovni podávania dávok by sa malo použiť aspoň 20 zvierat (10 samičiek a 10 samčekov). Aksa medzitým naplánuje usmrtenie nejakých zvierat, mal by sa pred ukončením štúdie počet o tietodoplniť/do pôvodného množstva pred usmrtením zvierat/. Na základe doposiaľ získaných znalostí o danejchemickej látke alebo inej príbuznej látke, odporúča sa po uplynutí testovaného obdobia venovať pozor-nosť, vrátane ďalšej satelitnej skupiny 10 zvierat (po piatich z každého pohlavia), kontrole a pozorova-niam skupiny s najvyššími dávkami, vratnosti a trvácnosti akýchkoľvek toxických účinkov. Trvanie tohtoobdobia sa presne stanoví po uplynutí expozície s ohľadom na spozorované účinky.

1.4.3.3. Úrovne dávkovania

Bolo by vhodné absolvovať tento test aspoň na troch úrovniach so súbežnou kontrolou, okrem prípadov,v ktorých prebieha limitný test (pozri 1.4.3.4). Výšky dávkovania sa môžu zakladať na výsledkoch opako-vaného dávkovania alebo mnohých zisťovacích štúdií a je potrebné prihliadať aj na jestvujúce toxikolo-gické a toxickokinetické údaje, ktoré sú o testovanej látke alebo príbuzných látkach k dispozícii. Ak to nieje obmedzené fyzikálno-chemickou podstatou alebo biologickými účinkami testovanej látky, najvyššia hla-dina dávky by sa mala vybrať s cieľom vyvolať toxicitu, ale nie smrteľné alebo kruté utrpenie. Potom by samalo prejsť na zostupnú postupnosť objemu dávkovania so zámerom preukázať, že každá dávka má zanásledok účinok a že nebol spozorovaný škodlivý účinok pri najnižšej úrovni dávkovania /NOAEL/. Nastanovenie zostupného dávkovania sú optimálne dvoj- až trojnásobné intervaly a pri štvrtej testovanej sku-pine sa odporúča dodržať veľmi veľké intervaly (napr. viac ako faktor 6-10) medzi dávkami.

Kontrolná skupina by mala byť neexponovaná skupina alebo skupina na kontrolu nosiča, ak sa nosič pou-žíva pri podávaní testovanej látky. Bez ohľadu na aplikovanie testovanej látky, so zvieratami v kontrolnejskupine by sa malo zaobchádzať rovnakým spôsobom ako s tými, ktoré sú v testovanej skupine. Ak sa pou-žije nosič, kontrolná skupina dostane tento v čo najväčšom množstve. Ak sa testovaná látka podávav potrave a spôsobuje redukciu príjmu potravy, potom je vhodné použiť dve súčasne kŕmené kontrolnéskupiny na odlíšenie redukcie zapríčinenej nechutenstvom alebo toxikologickými zmenami testovanejvzorky.

Náležitá pozornosť by sa mala venovať nasledujúcim vlastnostiam nosiča a ostatným aditívam:účinky na absorpciu, distribúciu, metabolizmus alebo retencia testovanej látky; účinky na chemické vlast-nosti testovanej látky, ktoré môžu pozmeniť jej toxické vlastnosti a vplyvy na spotrebu krmiva a vodyalebo na stav výživy zvierat.

1.4.3.4. Limitný test

Ak sa počas testu pri jednej úrovni dávkovania, s dávkami aspoň 1 000 mg/kg telesnej hmotnosti/deň a pridodržaní postupov opísaných v tejto štúdii, nezískajú žiadne údaje o škodlivých účinkoch a ak toxicitanedosiahne očakávanú úroveň na základe údajov na štrukturálne príbuzné látky, potom vôbec nie jepotrebné uvažovať o komplexnej štúdii s tromi úrovňami. Limitný test sa nepoužije v prípadoch, ak pôso-benie látky na človeka indikuje potrebu vyššej úrovne dávkovania.


1.5. POSTUP

1.5.1. Podávaná dávka

Zvieratám sa podáva dávka s testovanou látkou denne počas siedmich dní v týždni po obdobie 90 dní. Pou-žitie každého iného režimu dávkovania, napr. päť dní v týždni, musí byť opodstatnené. Ak je testovanálátka podávaná trubicou, musí sa toto vykonať v jednej dávke pre zviera, s použitím žalúdočnej trubicealebo vhodnej intubačnej kanyly. Maximálny objem kvapaliny, ktorý môže byť naraz podaný, závisí od veľ-kosti testovaného zvieraťa. Objem nesmie presiahnuť l ml/100 g telesnej hmotnosti, s výnimkou prípaduvodných roztokov, kde sa môže použiť dávkovanie 2 ml/100 g telesnej hmotnosti. Variabilita testovanýchobjemov sa zminimalizuje nastavením/adjustáciou/koncentrácií s cieľom zaistenia konštantných objemovvo všetkých úrovniach dávkovania. S výnimkou dráždivých alebo žieravých látok, ktoré za normálnychokolností preukazujú zhoršujúci sa účinok vo vysokých koncentráciách, variabilita/odlišnosti/testovanýchobjemov sa minimalizuje určením koncentrácií tak, aby sa zaistil konštantný objem na všetky hladiny dáv-kovania.

Pre látky, ktoré sú podávané spolu s potravou alebo pitnou vodou, je dôležité zabezpečiť, aby množstvoobsiahnutých testovaných látok neinterferovalo s normálnou nutričnou hodnotou alebo vodnou rovno-váhou. Ak je testovaná látka podávaná v potrave, môže sa použiť buď konštantná stravná koncentrácia(ppm) alebo konštantná úroveň dávkovania s ohľadom na telesnú hmotnosť zvieraťa; alternatívne použí-vanie je potrebné špecifikovať. Dávka látok podávaných cez trubicu sa musí podávať každý deň v rovna-kom čase a musí sa regulovať tak, aby sa udržiavala konštantná úroveň dávkovania so zreteľom na telesnúhmotnosť zvieraťa. Ak sa uplatňuje 90-dňová štúdia ako predbežná k dlhodobej štúdii chemickej toxicity,je potrebné použiť rovnakú potravu v oboch štúdiách.

1.5.2. Pozorovania

Doba pozorovania bymala trvať aspoň 90 dní. Zvieratá v satelitných skupinách, určené podľa plánu na kon-trolné pozorovania, by na určitý čas nemali byť vystavené pôsobeniu testovanej látky, aby sa detegovalastálosť alebo aby sa zotavili z toxických účinkov.

Všeobecné klinické pozorovania by sa mali vykonávať najmenej raz denne, najmä v rovnakom čase každýdeň, berúc do úvahy vrchol doby predvídaných účinkov po dávkovaní. Klinické podmienky zvierat musiabyť zaznamenané. Všetky zvieratá sa podrobia kontrole patologických zmien a mortality najmenej dva-krát denne, obvykle na začiatku a konci každého dňa.

Detailné klinické pozorovania na všetkých zvieratách vykonáme najmenej raz pred prvou expozíciou (abysa umožnilo porovnanie v rámci subjektov) a raz za týždeň po expozícií. Tieto pozorovania sa vykonávajúmimo domu, klietky, radšej v štandardnej aréne a v podobnom čase pri každej príležitosti. Musia byťpozorne zaznamenané, s použitím hodnotiaceho systému explicitne definovaného testovacím laborató-riom. Je potrebné minimalizovať odlišnosti v podmienkach pozorovaní. Pozorované znaky zahŕňajú, alenie sú limitované, zmeny na koži, kožušine, očiach, slizniciach, výskyt sekrécie a vylučovania autonómnejaktivity (ako napr. slzenie, piloerekcia, veľkosť zreníc, neobvyklé dýchanie). Zmeny v chôdzi, držaní telaa odozve na zaobchádzanie, ako aj prítomnosť kónických alebo napätých pohybov, stereotypov (napr. opa-kované točenie sa), prílišné ošetrovanie sa alebo zvláštne správanie (napr. chôdza dozadu, sebaznetvore-nie) musia byť tiež zaznamenané.

Oftalmologické vyšetrenia, pri ktorých sa používajú oftalmoskopy alebo iné ekvivalentné vhodné zariade-nia, sa vykonávajú pred podaním testovanej látky a po ukončení štúdie najlepšie na všetkých zvieratách,ale najmenej v skupine s vysokou dávkou a v kontrolnej skupine. Ak sa zistia zmeny na očiach, musia byťvšetky zvieratá otestované.

Ku koncu expozičnej periódy a v žiadnom prípade nie skôr ako v 11-tom týždni sa skontroluje senzorickáreaktivita na stimuláciu rôznych typov (1), napr. zvuková, vizuálna a proprioceptívna stimulácia (2), (3),(4), odhadnutie intenzity zovretia (5) a odhad motorickej aktivity (6). Ďalšie podrobnosti o postupoch,ktoré môžu nasledovať, sú dané v uvedenej použitej literatúre. Je možné použiť aj iné alternatívne postupyk tomu, čo tu bolo doposiaľ napísané.

Pozorovanie funkčných porúch vykonávané ku koncu štúdie možno vynechať, ak sú údaje o pozorovanífunkčných porúch dostupné z iných štúdií a ak denné klinické pozorovanie neprekáža žiadnej funkčnejporuche.

Výnimočne je možné vynechať funkčné pozorovania pre skupiny s inými znakmi stupňa toxicity, značneinterferujú s funkčným testom na účinnosť.


1.5.2.1. Telesná hmotnosť a spotreba potravy/vody

Všetky zvieratá sa musia vážiť najmenej raz za týždeň. Meranie spotreby potravy sa robí najmenej raz zatýždeň. Ak sa testovaná látka podáva vo vode na pitie, spotreba vody sa musí merať raz za týždeň. Spo-treba má tiež význam pre dietetické štúdie alebo štúdie s použitím trubice, počas ktorých sa môže meniť.

1.5.2.2. Hematológia a klinická biochémia

Krvné vzorky sa odoberajú z označených miest a uložia sa za vhodných podmienok. Na konci testovacejperiódy sa vzorky zozbierajú práve pred utratením alebo ako časť procedúry utratenia zvierat.

Nasledujúce hematologické vyšetrenia sa vykonávajú na konci testovacej doby, ak sú všetky predbežnévzorky zozbierané: hematorit, koncentrácia hemoglobínu, počet erytrocytov, celkový diferenciálny početleukocytov, počet krvných doštičiek, meranie zrážanlivosti krvi/potenciál.

Klinické biochemické stanovenia vyšetrujúce hlavné toxické účinky v tkanive a špecifický vplyv na obličkya pečeň sa vykonávajú na krvných vzorkách získaných od každého zvieraťa práve pred utratením aleboako súčasť procedúry utratenia zvierat/okrem zistených ako umierajúcich a/alebo zabitých/. V podobnýchmetódach hematologických vyšetrení sa môže vykonať predložené vzorkovanie na klinické biochemickétesty. Odporúča sa, aby sa zvieratá pred odobratím vzoriek krvi cez noc postili (1). Zisťovanie v plazmealebo sére zahŕňa sodík, draslík, glukózu, celkový cholesterol, močovinu, dusík z močoviny v krvi, kreatín,celkové bielkoviny a albumín a viac ako dva indikujúce hepatocelulárne (účinky na pečeňové bunky) účinkyako napr. alanín, amini-transferázy, aspartát aminotransferázy, alkalická fosfatáza, gama glutamyl trans-peptidáza a sorbitol dehydrogenáza. Za istých okolností sem môžeme zahrnúť aj merania ďalších enzý-mov (hepatické alebo iného pôvodu) a žlčových kyselín, ktoré môžu poskytnúť užitočné informácie.

Podľa potreby sa nasledujúce zistenia v analýzach moču môžu vykonať počas posledného týždňa štúdiea použije sa časový zber objemu moču: vzhľad, objem, osmolalita alebo špecifická váha, pH, bielkoviny,glukóza a krv/krvné bunky.

Okrem toho by sa mali brať do úvahy aj štúdie na vyšetrovanie sérových markerov v základných poško-dených tkanivách. Ostatné zisťovanie je možné uskutočniť, ak poznáme vlastnosti, ktoré môžu alebo sao nich predpokladá, že vplývajú na príbuzné metabolické profily zahrňujúce vápnik, fosfor urýchľovacietriglyceridy, špecifické hormóny, methemoglobín a cholinesterázu. Preto je ich nutné identifikovať ako che-mické látky v určitých triedach alebo ako individuálne v závislosti od prípadu.

Celkove je potrebný flexibilný prístup, ktorý závisí od druhov a pozorovaných a/alebo očakávaných účin-kov danej látky.

Ak sú historické základné údaje neprimerane, je treba zvážiť, či premenné hematologické a premenné kli-nickej biochémie je potrebné stanoviť pred začatím dávkovania, nie je všeobecne odporučené, aby tietoúdaje boli zisťované pred liečbou (7).

1.5.2.3. Všeobecná pitva

Všetky zvieratá v štúdií budú predmetom úplnej detailnej pitvy, ktorá zahŕňa podrobné vyšetrenie exter-ného povrchu tela a všetkých telesných otvorov a lebečnej, hrudnej a brušnej dutiny. Pečeň, obličky, nad-obličky, semenníky, nadsemenníky, maternica, vaječníky, týmus, slezina, mozog a srdce zo všetkých zvie-rat (okrem tých, ktoré chradnú a/alebo zvierat, ktoré boli predtým utratené) by sa mali pitvať na nejakejpriľnavej tkanine a je potrebné čo najrýchlejšie zistiť ich mokrú hmotnosť skôr, ako pri pitve vyschnú.

(1) Pri množstve meraní v sére a plazme, najvýznamnejšie na meranie glukózy, sa preferuje nechať zvierat cez noc bez potravy.Hlavný dôvod tohto uprednostňovania je, že zvýšená variabilita, ktorá je nutným následkom pri podávaní stravy/nepostení sa/,môže mať tendenciu zakryť nepatrné účinky a tým sťažiť následné vyhodnotenie. Na druhej strane, hoci celonočný pôst môžeinterferovať s obecným metabolizmom zvierat a predovšetkým v štúdiách o kŕmení, denné pôsobenie testovanej látky sa týmtomôže narušiť. Ak sa pristúpi na celonočný pôst, klinické biochemické stanovenia sa vykonajú po kontrole funkčných pozoro-vaní štúdie.


Nasledujúce tkanivá by mali uchovávať v čo najvhodnejšom fixačnom médiu na obidva typy tkaníva na následné histopatologické skúšky: všetky závažné poškodenia, mozog/reprezentatívne oblasti, zahrňu-júce veľký mozog, mozoček, Varolov most/, miecha (v troch úrovniach: krčná, hrudná, bedrová), hypo-fýza, štítna žľaza, prištítna žľaza, týmus, pažerák, slinné žľazy, žalúdok, tenké a hrubé črevo, Peyerove žľa-zy, pečeň, obličky, pankreas, nadobličky, slezina, srdce, priedušnica a pľúcne laloky (ochránené nafúknutím,fixáciou a potom ponorením), aorta, gonády, maternica, prídavné pohlavné orgány, samičie mliečne žľazy,prostata, močový mechúr, žlčník, lymfatické uzliny (uprednostňujúc jednu lymfatickú uzlinu pokrývajúcucestu šírenia a druhú, vzdialenú od tejto cesty šírenia na pokrytie systémového vplyvu), periférne nervy (se-dacie alebo holenné) najlepšie v tesnej blízkosti svalov, časť kostnej drene (a/alebo získať čerstvú kostnúdreň), koža a oči (ak boli zistené zmeny počas oftalmologických vyšetrení). Z klinických a iných nálezovmôže vyplynúť potreba vyšetrenia ďalších dodatočných tkanív. Takisto by mali ostať zachované orgánypovažované za cieľové orgány, založené na známych vlastnostiach testovanej látky.

1.5.2.4 Histopatológia

Úplná histopatológia sa uskutoční na uskladnených orgánoch a tkanivách všetkých zvierat v kontrolnejskupine a v skupinách s vysokými dávkami. Tieto skúšky sa rozšíria o zvieratá zo všetkých skupín s odliš-ným dávkovaním, ak boli zistené zmeny v skupine s vysokými dávkami.

Preskúmajú sa všetky závažné poškodenia.

Ak boli použité satelitné skupiny, histopatológia sa vykoná na tkanivách a orgánoch identifikovaných akovykazujúce účinky v spracovaných skupinách.

2. ÚDAJE A HLÁSENIE

2.1. ÚDAJE

Po získaní jednotlivých údajov sa všetky tieto následne zosumarizujú v tabuľkovej forme, vykazujú-cej na každú testovanú skupinu počet zvierat na začiatku testu, počet nájdených mŕtvych zvierat počastestu alebo usmrtených z humanitných dôvodov a čas smrti alebo čas usmrtenia z humanitných dôvodov,počet vykázaných znakov toxicity, popis zistených znakov toxicity, zahrňujúcich čas vzniku, trvanie silytoxických účinkov, počet zvierat vykazujúcich lézie/poškodenia/, typ lézií a % zvierat vykazujúcich každýtyp lézie.

Ak je to možné, numerické výsledky sa vyhodnotia vhodnou a všeobecne uplatniteľnou metódou. Štati-stické metódy a údaje, ktoré sa podrobia analýze, sa vyberú počas prípravy koncepcie štúdie.

2.2. SPRÁVA Z TESTU

Správa z testu musí obsahovať nasledujúce informácie:

2.2.1. Testovaná látka:

— fyzikálny charakter a fyzikálno-chemické vlastnosti,

— identifikačné údaje,

— nosič (ak je to vhodné): opodstatnenosť výberu nosiča, ak je iný ako voda.

2.2.2. Testovaný druh:

— druhy a rody používaných zvierat,

— počet, vek a pohlavie zvierat,


— zdroj, podmienky uskladňovania, potrava atď.,

— individuálne hmotnosti zvierat na začiatku testu.

2.2.3. Podmienky testu:

— odôvodnenie na výber úrovne hladiny dávky,

— podrobnosti formulácie testovanej látky/príprav a potravy, dosiahnutá koncentrácia, stabilita a homo-genita prípravy,

— podrobnosti o podávaní testovanej látky,

— aktuálne dávky (mg/kg telesnej hmotnosti/deň) a faktov konverzie z potravy/pitnej vody, testovanejlátky, koncentrácia na aktuálnu dávku,

— detaily o kvalite potravy a vody.

2.2.4. Výsledky:

— telesná hmotnosť a zmeny telesnej hmotnosti,

— spotreba potravy a spotreba vody, ak je to možné,

— údaje o toxikologickej reakcii podľa pohlavia a úrovne dávky, zahrňujúce známky toxicity,

— charakter, prudkosť a trvanie klinických pozorovaní (či sú reverzibilné alebo nie),

— výsledky oftalmologických vyšetrení,

— odhad senzorickej aktivity, intenzity stlačenia, zovretia a motorickej aktivity (ak sú informácie k dis-pozícii),

— hematologické testy s významnými základnými hodnotami,

— klinické biochemické vyšetrenia s príslušnými výstupnými normálnymi hodnotami,

— konečná telesná hmotnosť, hmotnosť orgánov a pomer hmotnosti orgánov k telesnej hmotnosti,

— pitevné nálezy,

— detailné popisy všetkých histopatologických nálezov,

— absorpčné údaje, ak sú dostupné,

— štatisticky spracované výsledky, ak je to vhodné.

Diskusia o výsledkoch.

Závery.

3. POUŽITÁ LITERATÚRA

(1) IPCS (1986). Principles and Methods for the Assessment of Neurotoxicity Associated with Exposure toChemicals. Environmental Health Criteria Document No 60.

(2) Tupper, D. E., Wallace, R.B. (1980). Utility of the Neurologic Examination in Rats. Acta Neurobiol. Exp.,40, str. 999-1003.

(3) Gad, S. C. (1982). A Neuromuscular Screen for Use in Industrial Toxicology. J. Toxicol. Environ.Health, 9, str. 691-704.

(4) Moser, V. C., Mc Daniel, K. M., Phillips, P. M. (1991). Rat Strain and Stock Comparisons Using a Func-tional Observational Battery: Baseline Values and Effects of Amitraz. Toxicol. Appl. Pharmacol., 108,str. 267-283.


(5) Meyer O. A., Tilson H. A., Byrd W. C., Riley M. T. (1979). A Method for the Routine Assessment ofFore- and Hind- limb grip Strength of Rats and Mice. Neurobehav. Toxivol., 1, str. 233-236.

(6) Crofton K. M., Howard J. L., Moser V. C., Gill M. W., Reiter L. W., Tilson H. A., MacPhail R. C. (1991).Interlaboratory Comparison of Motor Activity Experiments: Implication for Neurotoxicological Assess-ments. Neurotoxicol. Teratol., 13, str. 99-609.

(7) Weingand K., Brown G., Hall R. et al. (1996). „Harmonisation of Animal Clinic Pathology Testing inToxicity and Safety StudiesTM“, Fundam. & Appl. Toxicol., 29, str. 198-201.


DODATOK 5E

B.27. TEST SUBCHRONICKEJ ORÁLNEJ TOXICITY: OPAKOVANÁ 90-DŇOVÁ ŠTÚDIA ORÁLNEJTOXICITY U NEHLODAVCOV

1. METÓDA

Táto testovacia metóda subchronickej orálnej toxicity je kópiou OECD TG 409 (1998).

1.1. ÚVOD

Stanovenie a vyhodnotenie toxických charakteristík toxicity chemikálie, stanovenie subchronickej orálnejtoxicity metódou opakovaných dávok, môže byť vykonané až po získaní východiskových informáciío toxicite z krátkodobých alebo 28-dňových testov metódou opakovaných dávok. 90-dňová štúdia posky-tuje informácie o možných rizikách ohrozenia zdravia, ktoré môžu vzniknúť pri opakovanom vystavenísa počas obdobia rýchleho rastu a do mladej dospelosti: Štúdia poskytuje informácie o hlavných toxickýchúčinkoch, určuje cieľové orgány a možnosti akumulácie. Ďalej umožňuje odhad úrovne nezistenýchnepriaznivých účinkov pôsobenia látky, ktoré je možné použiť pri výbere úrovne dávok na dlhodobé štú-die a na ustanovenie bezpečnostných kritérií s ohľadom na ich vplyv na človeka.

Testovacia metóda umožňuje identifikáciu nepriaznivých účinkov pôsobenia na druhy nehlodavcov a pou-žíva sa iba:

— ak účinky zistené inými štúdiami indikujú potrebu vyjasnenia/charakterizácie v druhom druhu nehlo-davcov, alebo

— ak toxiko-kinetická štúdia indikuje, že použitie špecifických nehlodavých druhov je najdôležitejšímvýberom laboratórnych zvierat, alebo

— ak iné špecifické dôvody zdôvodňujú použite nehlodavých druhov.

Pozri všeobecný úvod časť B.

1.2. DEFINÍCIE

Dávka: je množstvo podávanej testovanej látky. Dávka je vyjadrená ako hmotnosť (g, mg) alebo ako hmot-nosť testovanej látky per jednotkovú hmotnosť testovaného zvieraťa (napr. mg/kg) alebo konštantné die-tetické koncentrácie (ppm).

Dávkovanie: je všeobecný pojem, ktorý zahŕňa dávku, jej frekvenciu a trvanie.

NOAEL: je skratka pre stupeň nezistených škodlivých účinkov a je najvyššou možnou dávkou, pri ktorejsa neobjavili žiadne škodlivé nálezy v súvislosti s liečbou.


Testovaná látka je podávaná denne, orálne, v odstupňovaných dávkach niekoľkým skupinám testovanýchzvierat, jedna úroveň dávky na skupinu počas 90-tich dní. Počas tohto obdobia sú na zvieratách dôkladnepozorované prípadné znaky toxicity látok. Zvieratá, ktoré uhynú alebo sú usmrtené počas testu, sú pitvanéa na záver testu sú usmrtené a pitvané aj zvieratá, ktoré prežili.


1.4.1. Výber druhov zvierat

Obvykle používaný druh nehlodavcov je pes, ktorý by mal mať definované plemeno, často je používanýdruh malého stavača. Môžeme tiež použiť aj iné druhy ako napr. ošípané, mini-prasiatka. Primáty sa neod-porúčajú a ich použitie musí byť odôvodnené. Používajú sa mladé zdravé zvieratá a v prípade psov dáv-kovanie začína v 4.– 6. mesiaci a nie neskôr ako v 9. mesiaci veku psa. Ak je štúdia usmerňovaná ako


predbežná dlhodobá štúdia chronickej toxicity, musia sa použiť v obidvoch štúdiách rovnaképlemená/druhy.

1.4.2. Príprava zvierat

Môžu sa použiť mladé zdravé zvieratá, ktoré sa aklimatizovali v laboratórnych podmienkach a neboli pred-metom predchádzajúcich experimentálnych postupov. Dĺžka aklimatizácie závisí od vybraných testova-ných druhov a ich zdrojov. Odporúča sa najmä 5 dní pre psov alebo účelovo chované ošípané s rezident-ských kolónií a najmenej dva týždne pre tie zvieratá, ktoré sú z vonkajších zdrojov. Testované zvieratá majúbyť charakterizované podľa druhu, rodu, zdroja, pohlavia, hmotnosti a/alebo veku. Zvieratá by mali byťpostupne zadelené do kontrolných a liečebných skupín. Klietky by mali byť umiestnené takým spôsobom,aby sa minimalizoval vplyv vzhľadom na ich rozmiestnenie. Každé zviera by malo byť označené svojimidentifikačným číslom.


Testovaná dávka sa podáva v potrave alebo v pitnej vode cez trubicu priamo do žalúdka alebo v kapsu-lách. Metóda orálneho podávania závisí od účelu štúdie a fyzikálno-chemických vlastností testovanéhomateriálu.

V prípade potreby sa testovaná látka rozpustí alebo vytvorí suspenziu vo vhodnom nosiči. Odporúča sa,aby sa vždy, ak je to možné, uvažovalo o použití vodných roztokov/suspenzií ako prvých v poradí, nasle-dovaných vážením roztoku/emulzie v oleji (napr. kukuričný olej) a až potom o možných roztokoch v inýchnosičoch. Charakteristiky toxicity nosičov iných ako voda musia byť známe. Stanoví sa stabilita testovanejlátky za podmienok podávania.

1.5. POSTUP

1.5.1. Počet a pohlavie zvierat

Pre každú úroveň dávky sa použije aspoň 8 zvierat (štyri samice a štyria samci). Ak sa plánujú predbežnéusmrtenia, počet zvierat by mal byť zvýšený o plánovaný počet zvierat, ktoré majú byť usmrtené pred kom-pletizáciou štúdie. Počet zvierat, ktoré ukončia štúdiu, musí byť primeraný na zmysluplné vyhodnotenietoxických účinkov. Na základe predošlých znalostí o látke alebo jej blízkych analógoch dôraz sa kla-die na zahrnutie doplnkových satelitných skupín s ôsmimi zvieratami (štyri na každé pohlavie) v kontrol-nej skupine a v skupine s najvyšším dávkovaním na pozorovanie reverzibility po období, ak boli podro-bené vplyvu nejakých toxických účinkov. Trvanie tohto obdobia po vystavení účinkom sa stanovís ohľadom na zistené vplyvy.

1.5.2. Dávkovanie

Tento test je vhodné vykonať najmenej v troch hladinách dávky a súbežne kontrolovať, s výnimkou testov,v ktorých sa prevádza limitný test (pozri 1.5.3). Úroveň dávky sa môže zakladať na výsledkoch štúdií opa-kovaného dávkovania alebo štúdií rozsahu nálezov a malo by sa prihliadať na existujúce toxikologickéa toxikokinetické údaje dostupné na testovanú zlúčeninu alebo príbuzné materiály. Ak to nie je limitovanéfyzikálno-chemickou podstatou alebo biologickými účinkami testovanej látky, najvyššia dávka by sa malavybrať s cieľom vyvolať toxicitu, ale nie úhyn alebo kruté utrpenie. Potom prejdeme na klesajúcu postup-nosť úrovne hladín dávkovania so zámerom preukázať, že každá dávka má za následok reakciu, odozvua že nebol pozorovaný škodlivý účinok pri najnižšej hladine dávkovania (NOAEL). Dvoj- až štvornásobnéintervaly sú často optimálne pri stanovení zostupných hladín dávkovania a pre dodatočnú štvrtú testo-vanú skupinu sa často dodržiavajú veľmi veľké odstupy (napr. viac ako faktor 6-10) medzi dávkami.

Kontrolná skupina je skupina, ktorá nebola podrobená účinkom testovaných materiálov, alebo skupinakontroly nosiča, ak bol nosič používaný pri podávaní testovanej látky. Bez ohľadu na aplikovanie testo-vanej látky, so zvieratami v kontrolnej skupine zaobchádzame rovnakým spôsobom ako s tými, ktoré súv testovanej skupine. Ak sa použije nosič, kontrolná skupina ho dostane v čo najväčšom množstve. Ak satestovaná látka podáva v potrave a spôsobuje redukciu príjmu potravy, potom je vhodné použiť dvesúčasne kŕmené skupiny na rozlíšenie zníženia príjmu potravy kvôli nechutenstvu alebo toxikologickýmzmenám v testovacom modeli.


Je potrebné venovať náležitú pozornosť nasledujúcim vlastnostiam nosiča a iných aditív: vplyv na absorp-ciu, distribúciu, metabolizmus alebo zadržiavanie testovanej látky, vplyvy na chemické vlastnosti testova-nej látky, ktoré môžu zmeniť svoje toxické vlastnosti, vplyv na spotrebu potravy a vody alebo na stavvýživy zvierat.

1.5.3. Limitný test

Ak test pri jednej hladine dávkovania ekvivalentnej najmenej 1 000 mg/kg telesnej hmotnosti/deň, ktorývyužíva postupy opísané v tejto štúdií, neposkytne údaje o zistených škodlivých účinkoch a ak ich toxicitanebola na očakávanej úrovni na základe z údajov pre látky s príbuznou štruktúrou, potom nie je potrebnéuvažovať o úplnej štúdii, ktorá využíva tri hladiny dávkovania. Limitný test sa uplatňuje, ak pôsobe-nie na človeka poukazuje potrebu použitia vyššej hladiny dávkovania.

1.5.4. Podávanie dávok

Zvieratám sa aplikuje dávka s testovacou látkou denne počas siedmich dní v týždni v období 90-tich dní.Použitie každého iného režimu dávkovania, napr. 5 dní v týždni, musí byť opodstatnené. Ak je testovanálátka podávaná cez trubicu, musí sa to realizovať v jednej dávke pre zviera za použitia žalúdočnej trubicealebo vhodnej intubačnej kanyly. Maximálny objem kvapaliny, ktorý môže byť naraz podaný, závisí od veľ-kosti testovaného zvieraťa. Obvykle je objem čo najmenší. S výnimkou dráždivých alebo korozívnychlátok, ktoré bežne preukazujú zhoršujúci sa účinok vo vysokých koncentráciách, variabilita testovanýchobjemov sa minimalizuje nastavením koncentrácií tak, aby sa zaistil konštantný objem pre všetky hladinydávkovania.

Pre látky, ktoré sú podávané ako súčasť potravy alebo pitnej vody, je dôležité zaistiť, aby množstvo obsiah-nutej testovanej látky neinterferovalo s normálnou nutričnou hodnotou alebo vodnou rovnováhou. Ak jetestovaná látka podávaná v potrave, je možné použiť buď konštantnú dietetickú koncentráciu (ppm) alebokonštantnú hladinu dávkovania s ohľadom na telesnú hmotnosť zvieraťa. Látky podávané cez trubicu alebov kapsuliach podávame každý deň v rovnakom čase a nastavíme ich dávkovanie tak, aby sa dodržalo kon-štantné dávkovanie vzhľadom na telesnú hmotnosť zvieraťa. Ak sa 90-dňová štúdia použije ako predbežnáštúdia na dlhodobú štúdiu chronickej toxicity, podávame podobnú potravu v obidvoch štúdiách.

1.5.5. Pozorovania

Doba pozorovania má byť najmenej 90 dní. Zvieratá v satelitných skupinách, naplánované na nasledujúcepozorovania, budú určitú dobu bez vystavenia účinkom testov s cieľom detegovania stálosti alebo zota-venia sa z toxických účinkov.

Všeobecné klinické pozorovania sa budú vykonávať najmenej raz denne, najlepšie každý deň v rovnakomčase, s ohľadom na vrchol doby očakávaných účinkov po dávkovaní. Klinické podmienky zvierat musiabyť zaznamenané najmenej dvakrát denne, obvykle na začiatku a konci dňa sú zvieratá podrobené kon-trole patologických zmien a úmrtnosti.

Detailné klinické pozorovania na všetkých zvieratách sa vykonajú najmenej jedenkrát pred prvou expozí-ciou (aby sa umožnilo v rámci subjektov porovnanie), raz za týždeň po expozícií. Tieto pozorovania savykonávajú v domovskej klietke v štandardnej aréne a najlepšie v rovnakom čase pri každej príležitosti. Jepotrebné minimalizovať odlišnosti v podmienkach pozorovaním. Známky toxicity musia byť podrobnezaznamenané, musia zahŕňať čas nasadenia, stupeň a trvanie. Ak nie sú pozorovania limitované, musiaobsahovať zmeny na pokožke, kožušine, očiach, slizniciach, výskyt sekrétov a vylučovanie a automatickéčinnosti (napr. lakrimácia, pilo-erekcia, veľkosť zreníc, neobvyklé dýchanie). Zaznamenané budú: zmenyv chôdzi, držaní tela, v reakcii na manipuláciu ako aj prítomnosť klonických alebo napätých pohybov, ste-reotypy (napr. točenie, nadmerné čistenie) alebo iné zvláštne správanie.

Oftalmologické vyšetrenia, pri ktorých sa používajú oftalmoskopy a iné ekvivalentné vhodné zariadenia,sa vykonávajú pred podávaním testovanej látky a po ukončení štúdie, najlepšie na všetkých zvieratách, alenajmenej v skupine s vysokými dávkami a v kontrolnej skupine. Ak sa po vystavení zvierat účinkom látkyzistia zmeny na očiach, musia byť vyšetrené všetky zvieratá.


1.5.5.1. Telesná hmotnosť, spotreba vody a potravy

Všetky zvieratá sa musia vážiť najmenej raz za týždeň. Meranie spotreby potravy sa robí týždenne. Ak satestovaná látka podáva vo vode na pitie, spotrebu vody je tiež potrebné merať raz za týždeň. Spotreba vodymôže byť tiež významná na dietetické štúdie alebo štúdie s použitím trubice, počas ktorých je možné tútomeniť.

1.5.5.2. Hematológia a klinická biochémia

Krvné vzorky sa odoberajú z označených miest a uložia sa za vhodných podmienok. Na konci testovacejperiódy sa vzorky zozbierajú práve pred alebo ako súčasť procedúry utratenia zvierat.

Hematológia vrátane hematokrit, koncentrácia hemoglobínu, počet erytrocytov, celkový a diferenciálnypočet leukocytov, počet krvných doštičiek a meranie potenciálu zrážanlivosti ako napríklad: doba zrážan-livosti, doba protrombínu alebo tromboplastov, sa vyšetruje na začiatku štúdie, potom v mesačných inter-valoch alebo v polovici testovacej periódy a na konci testovacej periódy.

Klinické biochemické vyšetrenia, ktoré skúmajú hlavne toxické vplyvy na tkanivá a špecifický úči-nok na pečeň alebo obličky, sa vykonajú na krvných vzorkách, získaných od zvierat na začiatku, potomv mesačných intervaloch alebo v polovici testovacej periódy a na konci testovacej periódy. Pozornosť saupriami najmä na tieto testované parametre: rovnováha elektrolytov, metabolizmus karbohydrátov, funk-cia pečene a obličiek. Výber špecifických testov ovplyvňuje pozorovania druhov reakcií na testovanú lát-ku. Zvieratá by sa mali postiť pred odberom krvných vzoriek, počas obdobia vhodného na daný druh.Navrhované vyšetrenia zahŕňajú stanovenie vápnika, fosforu, chloridov, sodíka, draslíka, glukózy, alaní-naminotransferázy, aspartátu aminotransferázy, ornithínu, dekarboxylázy, gama-glutamyl, transpeptidá-zy, močovinového dusíka, albumínu, krvného kreatínu, celkového bilirubínu a celkový proteín v sére.

Vyšetrenia moču sa vykonávajú najmenej na začiatku, potom v strede a na konci štúdie, pri ktorej savyužíva časový zber objemu moču. Vyšetrenia zahŕňajú vzhľad, objem, osmolalitu alebo špecifickú hmot-nosť, pH, bielkovinu, glukózu a krv alebo krvné bunky. Dodatočné parametre môžu byť vyšetrované, ak jepotrebné rozšíriť vyšetrovanie získaných účinkov.

Okrem toho sa zvažuje vykonanie štúdie vyšetrujúcej markery základných poškodených tkanív. Iné sta-novenia, ktoré môžu byť potrebné na primerané toxikologické vyhodnotenie, zahŕňajú analýzu lipidov,hormónov, acido/bazickú rovnováhu, methemoglobín a inhibíciu cholinesterázy. Dodatočne sa môžeuskutočniť aj ďalšia klinická biochémia, ak je potrebné rozšíriť vyšetrenie zistených účinkov. Je ich potrebnéidentifikovať pre chemické látky v určitých skupinách alebo posúdiť prípad po prípade.

Celkovo sa požaduje flexibilný prístup, ktorý závisí od druhu zvierat a pozorovaných a/alebo očakáva-ných účinkov danej látky.

1.5.5.3. Všeobecná, celková pitva

Všetky zvieratá v štúdii budú predmetom úplnej detailnej všeobecnej pitvy, ktorá zahŕňa pozorné vyšet-renie vonkajšieho povrchu tela, všetkých telesných otvorov a lebečnej, hrudnej, brušnej dutiny a ich obsa-hu. Pečeň, žlčník, obličky, nadobličky, semenníky, nadsemenníky, vaječníky, maternica, štítna žľaza spolus prištítnou žľazou, týmus, slezina, mozog a srdce zo všetkých zvierat (okrem tých, u ktorých sa zistilochradnutie alebo predchádzajúce utratenie) by mali byť upravené na nejakej priľnavej tkanine a ich mokráhmotnosť sa zistí čo najskôr, kým orgány pri pitve nevyschnú.

Tieto tkanivá by sa mali uchovávať v čo najvhodnejšom fixačnommédiu na obidva typy tkanív a na neskor-šie histopatologické skúšky: všetky závažné poškodenia, mozog (reprezentatívne oblasti zahrňujúce veľkýmozog, mozoček, Varolov most, miecha (v troch úrovniach: krčná, hrudná, bedrová), hypofýza, štítnažľaza, prišťítna žľaza, týmus, pažerák, slinné žľazy, žalúdok, tenké a hrubé črevo, Peyerove žľazy, pečeň,pankreas, obličky, nadobličky, slezina, srdce, priedušnica a pľúcne laloky (ochránené nafúknutím, fixácioua potom ponorením), aorta, gonády, maternica, prídavné pohlavné orgány, samičie mliečne žľazy, pro-stata, močový mechúr, žlčník, lymfatické uzliny (uprednostňujúc jednu lymfatickú uzlinu pokrývajúcucestu šírenia a druhú, vzdialenú od tejto cesty, šírenia pokrytia systematických účinkov), periférne nervy(sedacie alebo holenné), najlepšie v tesnej blízkosti svalov, časť kostnej drene (a/alebo získať čerstvú kostnú


dreň), koža a oči (ak boli zistené zmeny počas oftalmologických vyšetrení). Z klinických a iných nálezovmôže vyplynúť potreba vyšetrenia ďalších následných tkanív. Takisto by sa mali zachovať orgány považo-vané za cieľové orgány, založené na známych vlastnostiach testovanej látky.

1.5.5.4. Histopatológia

Úplná histopatológia sa uskutoční na uskladnených orgánoch a tkanivách všetkých zvierat v kontrolnejskupine a v skupinách s vysokými dávkami. Tieto skúšky sa rozšíria o zvieratá zo všetkých skupín s odliš-ným dávkovaním, ak boli zistené zmeny v skupine s vysokými dávkami.

Všetky závažné poškodenia budú preskúmané.

Ak boli použité satelitné skupiny, histopatológia sa vykoná na tkanivách a orgánoch identifikovaných akovykazujúce účinky v spracovaných skupinách.

2. ÚDAJE A SPRÁVA

2.1. ÚDAJE

Po získaní jednotlivých údajov sa tieto zosumarizujú v tabuľkovej forme, vykazujúcej pre každú testovanúskupinu počet zvierat na začiatku testu, počet nájdených mŕtvych zvierat počas testu alebo usmrtenýchz humanitných dôvodov a čas smrti alebo čas usmrtenia z humanitných dôvodov, počet vykázaných zna-kov toxicity, popis zistených znakov toxicity, zahrňujúcich čas vzniku, trvanie sily toxických účinkov,počet zvierat vykazujúcich lézie (poškodenia), typ lézií a % zvierat vykazujúcich každý typ lézie.

Ak je to možné, numerické výsledky budú spracované vhodne a všeobecne uplatniteľnou metódou. Štati-stické metódy a údaje, ktoré budú analyzované, budú vybraté počas tvorby dizajnu štúdie.




— fyzikálny charakter a fyzikálno-chemické vlastnosti,

— identifikačné údaje,

— nosič (ak je to vhodné): opodstatnenie výberu nosiča, ak je iný ako voda.

2.2.2. Testovaný druh:

— druhy a rody používaných zvierat,

— počet, vek a pohlavie zvierat,

— zdroj, podmienky uskladnenia, potrava atď.,

— individuálne hmotnosti zvierat na začiatku testu.

2.2.3. Podmienky skúšky (testu):

— odôvodnenie na výber hladiny dávky,

— detaily o testovanej látke, formulácia/príprava potravy, dosiahnuté koncentrácie, stabilita a homoge-nita prípravy,


— detaily o podávaní testovanej látky,

— aktuálne dávky (mg/kg telesnej hmotnosti/deň), faktor konverzie z potravy/pitnej vody, koncentráciatestovanej látky v (ppm), ak je to možné,

— detaily o kvalite potravy a vody.

2.2.4. Výsledky:

— telesná hmotnosť a zmeny telesnej hmotnosti,

— spotreba potravy a spotreba vody, ak je to možné,

— údaje o toxikologickej reakcii podľa pohlavia a úrovne dávky, zahrňujúce známky toxicity,

— charakter, tvrdosť a trvanie klinických pozorovaní (či sú reverzibilné alebo nie),

— výsledky oftalmologických vyšetrení,

— hematologické testy s významnými základnými hodnotami,

— odkazy senzorickej aktivity, intenzity stlačenia, zovretia a motorickej aktivity (ak sú dostupné),

— konečná telesná hmotnosť, hmotnosť orgánov a pomer hmotnosti orgánov k telesnej hmotnosti,

— pitevné nálezy,

— detailné popisy všetkých histopatologických nálezov,

— štatisticky spracované výsledky, ak je to vhodné.

Diskusia o výsledkoch.

Závery.


DODATOK 5F

C.14. RASTOVÝ TEST MLÁĎAT RÝB

1. METÓDA

Táto testovacia metóda vplyvu toxicity na rast rýb je totožná s metódou OECD TG 215 (2000).

1.1. ÚVOD

Tento test je určený na odhadnutie účinkov predĺženého pôsobenia chemických látok na rast mláďat rýb.Vychádza z metódy, ktorá bola vyvinutá a podrobená skupinovým testom (1) (3) v rámci Európskej únie,používa sa na odhadnutie účinkov chemických látok na rast mláďat pstruha dúhového (Oncorynchusmykiss) za prietočných podmienok. Môžu sa použiť aj iné dobre zdokumentované druhy. K dispozícii súnapríklad skúsenosti z rastových testov pre zebričky (Danio rerio) a ryžové rybky ((medaka, Oryzias lati-pes) (6) (7) (8).

Pozri všeobecný úvod časť C.

1.2. DEFINÍCIE

Najnižšia zistená účinná koncentrácia (LOEC): je najnižšia testovaná koncentrácia látky, pri ktorej jepozorované, že má významný účinok (p < 0,05) v porovnaní s kontrolou. Všetky skúšobné koncentrácievyššie ako LOEC musia mať škodlivé účinky rovnaké alebo vyššie než účinky pozorované pri LOEC.

Nezistená účinná koncentrácia (NOEC): je testovaná koncentrácia hneď pod LOEC.

ECx: v tejto skúšobnej metóde je to koncentrácia testovanej látky, ktorá spôsobila x % zmenu v raste rýb,ak sa porovnajú s kontrolnou skupinou.

Nasadené množstvo: je mokrá hmotnosť rýb na objem vody.

Chovná hustota: je počet rýb na objem vody.

Špecifická rastová miera individuálnej ryby: vyjadruje mieru rastu jedného indivídua, založenú na jehopočiatočnej hmotnosti.

Priemerná špecifická rastová miera v nádrži: vyjadruje význam miery rastu pre populáciu v nádrži prijednej koncentrácií.

Pseudošpecifická miera rastu: vyjadruje individuálnu mieru rastu porovnaním s počiatočnou hmotnos-ťou populácie v nádrži.


Mláďatá rýb v exponenciálnej fáze rastu sa po ich zvážení umiestnia do testovacích komôr a sú vystavenéúčinkom testovanej látky, rozpustenej vo vode v rôznych subletálnych koncentráciách, najlepšie pri prie-točných podmienkach, alebo ak to nie je možné, pri vhodných semi-statických podmienkach. Doba testuje 28 dní. Ryby sa kŕmia denne. Dávka potravy závisí od počiatočnej hmotnosti ryby a prepočítava sa po14-tich dňoch. Na konci testu sa ryby odvážia znovu. Vplyvy na mieru rastu sa analyzujú použitím regres-ného modelu, aby sa odhadla koncentrácia, ktorá môže spôsobiť x-percentnú odchýlku v miere rastu, t. j.ECx (napr. EC10, EC20 alebo EC30). Údaje sa môžu porovnať s kontrolnými hodnotami, a tým sa stanovínajnižšia zistená efektívna koncentrácia (LOEC) a odtiaľ nezistená efektívna (účinná) koncentrácia (NOEC).

1.4. INFORMÁCIE O TESTOVANEJ LÁTKE

Výsledky testov akútnej toxicity (pozri testovaciu metódu C.1.) prevedených najlepšie s druhmi vybra-tými na tento test by mali byť dostupné. Z toho vyplýva, že rozpustnosť vo vode a tlak pár testovanej látkyje známy a že je dostupná spoľahlivá analytická metóda na kvantitatívne stanovenie testovanej látky v testo-vanom roztoku a tiež sa dá stanoviť rozpätie údajov o presnosti. Užitočné sú informácie ako štruktúrny


vzorec, čistota látky, stabilita vo vode a na svetle pKa (disociačná konštanta), Pow (rozdeľovací koeficientv systéme oktanol-voda), výsledky z testov biodegradability (pozri testovacia metóda C.4.).

1.5. PLATNOSŤ TESTOVACEJ METÓDY

Pre platnosť testu je potrebné uplatňovať nasledujúce podmienky:

— mortalita v kontrolných skupinách nesmie presiahnuť 10 % na konci testu,

— hmotnosť rýb v kontrolnej skupine musí dostatočne narásť, aby umožnila detekcie minimálnejodchýlky v miere rastu, ktorá je považovaná za významnú. Kruhový test (3) ukázal, že pre dúhovéhopstruha musí hmotnosť v kontrolnej vzorke vzrásť najmenej o polovicu (t. j. 50 %) z ich počiatočnejhmotnosti za 28 dní napr. počiatočná hmotnosť 1g/ryba (= 100 %), konečná hmotnosť po 28 dňoch:≥ 1,5 g/ryba (≥ 150 %),

— koncentrácia rozpusteného kyslíka musí byť najmenej 60 % saturačnej hodnoty vzduchom (ASV) počastestu,

— teplota vody sa môže líšiť nie viac ako ± 1 °C medzi testovacími komorami v danom čase testu a malaby byť udržiavaná v rozsahu 2 °C v teplotných rozsahoch špecifikovaných pre testovaný druh (príloha1).


1.6.1. Zariadenie

Obvyklé laboratórne vybavenie a nasledujúce špeciálne zariadenie:

a) zariadenie na meranie kyslíka a pH meter,

b) zariadenie na stanovenie tvrdosti vody a alkality,

c) vhodné prístroje na kontrolu teploty a kontinuálne monitorovanie,

d) nádrže z chemicky inertných materiálov a vhodnej kapacity v súvislosti na odporučenú násadu a sie-ťovú hustotu (pozri odsek 18.5. a príloha 1),

e) vhodné presné váhy (t. j. presnosť do ± 0,5 %).

1.6.2. Voda

Použiteľná voda na test je každá voda, v ktorej testovaný druh vykazuje vhodné dlhotrvajúce prežívaniea rast. Musí mať konštantnú kvalitu počas celého testu. pH vody má byť v rozsahu od 6,5 do 8,5, ale počasdaného testu môže byť v rozsahu ± 0,5 pH jednotky. Odporučená tvrdosť vody je 140 mg/l (ako CaCO3).Aby sa zaistilo, že voda používaná ako rozpúšťadlo nebude mať prílišný vplyv na výsledky testu (napr.tvorbu komplexu testovanej látky), vzorky sa odoberajú v intervaloch počas analýzy. Ak je známe, že vodamá relatívne konštantnú kvalitu, zistenie ťažkých kovov (napr. Cu, Pb, Zn, Hg, Cd a Ni), hlavných aniónova katiónov (napr. Ca, Mg, Na, K, Cl a SO4), pesticídov (napr. celkové organofosforečné a organochlórovépesticídy) celkového organického uhlíka, suspendovaných látok sa vykonáva napr. každé tri mesiace. Aksa potvrdilo, že kvalita vody je stabilná najmenej počas jedného roka, zistenia sa nemusia vykonávať takčasto a intervaly medzi nimi sa môžu predĺžiť (napr. každý šiesty mesiac). Niektoré chemické vlastnosti prevodu určenú na rozpúšťanie sú v zozname v prílohe 2.

1.6.3. Testované roztoky

Testovacie roztoky vybraných koncentrácií sa pripravia riedením zásobného roztoku.

Zásobný roztok má byť pripravený jednoduchým miešaním alebo trepaním testovanej látky v riediacejvode mechanickým prostriedkom (napr. miešaním alebo ultrazvukom). Nasycovanie kolón sa môževyužiť na docielenie vhodne koncentrovaných zásobných roztokov.

Použitie rozpúšťadiel alebo látok zlepšujúcich rozpustnosť sa môže vyžadovať v niektorých prípadoch, abysa zabezpečila príprava vhodne koncentrovaných zásobných roztokov. Vhodnými rozpúšťadlami sú napr.acetón, etanol, metanol, dimetyl sulfoxid, dimetylformamid a tritylénglykol. Príklady vhodných dispergen-tov sú Cremophor RH 40, Tween 80, Methylcellulose 0,01 % a HCO-40. Ak sa používajú ľahko


biodegradovateľné reagenty (napr. acetón) a/alebo vysoko prchavé zlúčeniny, tieto môžu spôsobiť prob-lémy v stavbe baktérií v prietočných testoch. Ak sa použijú látky zvyšujúce rozpustnosť, nesmú mať žiadnysignifikantný účinok na rast rýb alebo viditeľné škodlivé účinky na mláďatá, ako by sa preukázali iba prikontrole rozpúšťadla (napr. meracia pumpa, proporcionálny zmiešavač, saturačný systém).

Na prietočné testy sa vyžaduje systém, ktorý kontinuálne rozdeľuje zásobný roztok testovanej látkya dodáva ho do testovacích komôr. Prietoky zásobných roztokov a vody na riedenie sa kontrolujú v časo-vých intervaloch, najlepšie denne počas trvania testu a nesmú sa meniť viac ako 10 %. Kruhový test (3) pre-ukázal, že pre pstruha dúhového je postačujúca frekvencia výmeny vody počas testu 6 litrov/g hmotnostiryby/deň (pozri odsek 18.2.2.).

Pre semi-statické testy bude frekvencia výmeny prostredia závisieť od stability testovanej látky, ale odpo-rúča sa denne vymieňať vodu. Ak predbežný test stability preukázal, že koncentrácia testovanej látky nie jestabilná počas periódy obnovy (t. j. je mimo rozsahu 80–120 % nominálnej koncentrácie alebo pod 80 %nameranej počiatočnej koncentrácie), je treba vziať do úvahy použitie prietočného testu.

1.6.4. Výber druhov

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) je odporúčaným druhom na tento test odvtedy, čo sa v skupinovýchtestoch získalo dostatočné množstvo skúseností s týmto druhom (1) (3). Môžu sa však použiť aj iné zdo-kumentované druhy, ale postupy pri testovaní sa musia prispôsobiť tak, aby sa dosiahli vyhovujúce pod-mienky testu napr. aj pre zebričku (Danio rerio) (4) (5) a ryžovú rybku (Oryzias latipes) (6) (7) (8) sú tietoskúsenosti dostatočné. Je potrebné uviesť odôvodnenie na výber druhov rýb a na výber experimentálnejmetódy.

1.6.5. Chov rýb

Testované ryby sa budú vyberať z populácie jednej zásoby, najlepšie z rovnakého poteru (ikier), ktorý boldržaný najmenej dva týždne pred testom v podobných podmienkach vody a osvetlenia. Musia byť kŕmenédávkou potravy, ktorá sa rovná minimálne 2 % z telesnej hmotnosti ryby na deň a optimálna dávka vovýške 4 % z telesnej hmotnosti ryby na deň v období skladovania a počas testu.

V nasledujúcom 48-hodinovom nastavovacom období je zaznamenávaná mortalita a uplatňujú sa nasle-dujúce kritériá:

— mortalita vyššia ako 10 % populácie po siedmich dňoch, zamietne sa celá vsádka,

— mortalita medzi 5 % a 10 % z populácie, aklimatizácia ďalších sedem dní, ak je mortalita viac ako 5 %počas druhých siedmich dní, zamietne sa celá vsádka,

— mortalita je menej ako 5 % z populácie po siedmich dňoch, vsádka sa akceptuje.

Ryby nemajú byť vystavené chorobám počas dvoch týždňov predchádzajúcich testu alebo počas testu.

1.7. KONCEPCIA TESTU

Koncepcia testu sa vzťahuje na výber počtu a odstup testovaných koncentrácií, počet nádrží v každej kon-centračnej hladine a počet rýb v každej nádrži. Ideálne je vyberať koncepciu s ohľadom na:

a) objekt štúdie;

b) metódu štatistickej analýzy, ktorá bude použitá;

c) dostupnosť a cenu experimantálnych zdrojov.

Ak je to možné, stav objektu by mal špecifikovať štatistickú váhu, kde daná veľkosť diferencie (napr. mierarastu) a detekcia sa vyžaduje alebo alternatívne sa vyžaduje odhad ECx (napr. s x = 10, 20 alebo 30, naj-lepšie na menej ako 10). Bez toho nemôže byť daný nemenný predpis o veľkosti štúdie.


Je dôležité vziať na vedomie, že usporiadanie, ktoré je optimálne (najlepšie využíva prostriedky) pri použitíjednej metódy štatistickej analýzy, nie je nutne optimálne pre inú metódu. Doporučené usporiadanie preodhad LOEC/NOEC teda nebýva rovnaké ako usporiadanie pre analýzu regresií.

V mnohých prípadech sa regresnej analýze dáva prednosť pred analýzou rozptylu, a to z dôvodov disku-tovaných Stephanom a Rogersom (9). Ak sa však nenájde vhodný regresný model (r2 < 0,9), malo by sapoužiť stanovenie NOEC/LOEC.

1.7.1. Koncepcia regresnej analýzy

Dôležité predpoklady na koncepciu regresnej analýzy sú:

a) účinná koncentrácia (napr. EC10,20,30) a koncentračný rozsah testovanej látky, v ktorom nás zaujímajújej účinky, a ktoré sa merajú koncentráciami zahrnutými do testu. Ak je efektívna koncentrácia v strederozsahu testovaných koncentrácií, potom bude presnosť, s ktorou budú vykonané odhady účinnýchkoncentrácií, najvyššia. Pri výbere vhodných testovacích koncentrácií môže byť nápomocný predbežnýtest na zistenie rozsahu;

b) aby sa umožnilo uspokojivé štatistické vytvorenie modelu, test by mal zahŕňať najmenej jednu kon-trolnú nádrž a päť ďalších nádrží pri rôznych koncentráciách. Ak sa použila látka, ktorá zvyšuje roz-pustnosť, okrem testovaných sérií je potrebné otestovať jednu kontrolnú nádrž, obsahujúcu látku zvy-šujúcu rozpustnosť v najvyššej testovanej koncentrácii, ak je to možné (pozri odsek 1.8.3. a 1.8.4.);

c) je potrebné použiť vhodné geometrické alebo logaritmické rady (10) (pozri príloha 3). Preferuje sa loga-ritmický odstup medzi testovanými koncentráciami;

d) ak je k dispozícii viac ako 6 nádrží, každá z nich by mala byť použitá, aby sa získali opakovania alebodistribúcia cez koncentračný rozsah, aby sa umožnilo uzatvorenie hladín. Požaduje sa jedno aj druhéz týchto meraní.

1.7.2. Koncepcia odhadu NOEC/LOEC za použitia analýzy odchýlok

Na každú koncentráciu je najvhodnejšie mať niekoľkonásobné nádrže a štatistická analýza sa vyko-náva na úrovni nádrže (11). Bez paralelných nádrží nemôže byť uvoľnený žiaden rozptyl na odchýlkumedzi nádržami pre jednotlivé ryby. Avšak skúsenosti ukázali (12), že odchýlka medzi nádržami bola veľmimalá v porovnaní s vnútronádržovou (t. j. medzi rybami) v prípade skúšania. Z toho dôvodu je akcepto-vateľná alternatívna štatistická analýza vykonaná na úrovni jednotlivých rýb.

Obvykle sa používa najmenej päť testovaných koncentrácií v geometrickom rade s faktorom nepresahu-júcim hodnotu 3, 2.

Vo všeobecnosti, ak sa vykonáva test s niekoľkonásobnými nádržami, počet kontrolných paralelných nád-rží a teda aj počet rýb by mal byť dvojnásobok počtu v každej testovanej koncentrácií, ktorý by mal byťrovnaký (13) (14) (15). Na druhej strane, ak sa nepoužili paralelné nádrže, počet rýb v kontrolnej skupinemá byť rovnaký ako počet v každej testovanej koncentrácii.

Ak ANOVA vychádza z nádrží uprednostnených pred jednotlivými rybami, (ktoré môžu mať za následokbuď individuálnu klasifikáciu alebo použitie „pseudo“ špecifickej miery rastu (pozri odsek 21.2.)), jepotrebné mať dostatočný počet niekoľkonásobných nádrží, aby bolo možné stanoviť štandardnú odchýlkunádrží v rámci koncentrácie. To znamená, že stupne vôle na chyby v analýze odchýlok by mali byť rovnénajmenej 5 (11). Ak sú opakované iba kontrolné skupiny, hrozí nebezpečenstvo, že chyba premenlivosti(variability) bude ovplyvnená, pretože sa môže zvýšiť s veľkosťou hodnoty miery rastu. Keďže miera rastupravdepodobne poklesne so vzrastajúcou koncentráciou, bude to mať za následok tendenciu nadhodno-covať spomínanú variabilitu.

1.8. POSTUP

1.8.1. Výber a váženie testovaných rýb

Je dôležité minimalizovať odchýlku v hmotnosti rýb hneď na začiatku testu. Vhodné rozmedzie veľko-stí na rôzne odporučené druhy rýb na tento test sú dané v prílohe (1). Pre celú skupinu rýb použitýchv teste by sa mal rozsah individuálnych hmotností na začiatku štartu udržiavať v optimálnom stave ± 10 %aritmetického


priemeru hmotnosti a v žiadnom prípade nemôže prekročiť 25 %. Odporúča sa odvážiť aj vedľajšiu vzorkurýb pred testom, aby sa mohla odhadnúť priemerná hmotnosť.

Zásobná populácia nedostane potravu 24 hodín pred začiatkom testu. Ryby sa potom vyberajú náhodne.Po použití obvyklého anestetika (napr. vodný roztok 100mg/l tricaine metán sulfonátu (MS 222) neutra-lizovaného pridaním dvoch dielov bikarbonátu sodného na jeden diel MS 222), ryby budú vážené jedno-tlivo ako mokrá hmotnosť (vytreté do sucha) s presnosťou danou v dodatku 1. Ryby s hmotnosťou v naplá-novanom rozsahu sa ponechajú a potom náhodne rozdelia do testovacích nádob. Je potrebné zaznamenaťcelkovú mokrú hmotnosť rýb v testovacej nádobe. Použité anestetiká, ako aj manipulácia s rybami (vrá-tane otierania a váženia) môžu spôsobiť stres a poškodenie mláďat rýb, predovšetkým tých druhov, ktorésú malých rozmerov. Z tohoto dôvodu sa musí manipulácia s mláďatami rýb vykonávať s najväčšou mož-nou opatrnosťou, aby sa neprivodil stres a poškodenie testovaných zvierat.

Ryby sa opätovne odvážia po 28 dňoch testu (pozri odsek 18.6.). Ak sa však nazdávame, že je potrebnéznova vypočítať dávky krmiva, ryby sa odvážia znovu na 14-ty deň testu (pozri odsek 18.2.3.). Na stano-venie zmien vo veľkosti rýb sa môže sa použiť aj iná metóda, napríklad fotografická, na základe ktorej samôže regulovať dávka potravy.

1.8.2. Podmienky expozície

1.8.2.1. Trvanie

Test trvá ≥ 28 dní.

1.8.2.2. Nasadené množstvá a chovná hustota

Je dôležité, aby nasadené množstvo a chovná hustota boli vhodné na použitý testovaný druh (pozri prí-loha (1)). Ak je chovná hustota príliš vysoká, stres z nahustenia môže privodiť zníženie miery rastu a cho-robnosť násady. Ak je príliš nízka, teritoriálne správanie dokáže ovplyvňovať rast. V každom prípade bynasadené množstvo malo byť dostatočne nízke, aby sa dosiahla koncentrácia rozpustného kyslíka najme-nej 60 % ASV bez použitia prevzdušňovača. Skupinové testy (3) ukázali, že u pstruha dúhového je prí-pustné nasadenie množstva 16 pstruhov o hmotnosti 3-5 g v objeme 40 l. Odporúčaná frekvencia výmenyvody počas testu je 6 l/g na telesnú hmotnosť ryby/deň.

1.8.2.3. Kŕmenie

Ryby sa budú kŕmiť vhodnou potravou (dodatok (1), a to v dostatočnom množstve, aby sa vyvolala akcep-tovateľná miera rastu. Treba dbať na to, aby sa neprivodil rast mikroorganizmov alebo zákal vody.U pstruha dúhového je množstvo 4 % z ich telesnej hmotnosti na deň vhodná dávka spĺňajúca tieto pod-mienky (3) (16) (17) (18). Denná dávka môže byť rozdelená do dvoch porcií a dáva sa rybám v dvoch kŕme-niach za deň, oddelene, najmenej po piatich hodinách. Dávka závisí od počiatočnej celkovej hmotnosti rýbv každej testovacej nádobe. Ak sú ryby znovu vážené v 14-ty deň, dávka sa potom prepočíta. 24 hodínpred vážením sa ryby nekŕmia.

Nezjedená potrava a fekálny materiál sa odstraňujú z testovacích nádob každý deň, dôkladne sa vyčistí dnokaždej nádoby pomocou odsávania.

1.8.2.4. Svetlo a teplota

Fotoperióda a teplota vody by mali byť vhodné pre testovacie druhy (dodatok (1).

1.8.3. Testované koncentrácie

Bežne sa vyžaduje 5 rôznych koncentrácií testovanej látky, podľa variácie koncepcie testu (pozriodsek 17.2.). Prvotné znalosti o toxicite testovanej látky (napr. z testu akútnej toxicity a/alebo zo štúdiíohľadom rozsahu nálezov) môžu napomôcť pri výbere vhodných testovacích koncentrácií. Ak sa použijemenej ako päť koncentrácií, je to potrebné odôvodniť. Najvyššia testovaná koncentrácia by nemala presia-hnuť hranicu rozpustnosti testovanej látky vo vode.


Ak sa pri príprave zásaditého roztoku použije činidlo zvyšujúce rozpustnosť testovanej látky, jeho konečnákoncentrácia nebude vyššia ako 0,1 mg/l a najvhodnejšie je, ak je rovnaká vo všetkých testovacích nádo-bách (pozri odsek 16.3.). Je potrebné však urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli použitiu týchto materiá-lov.

1.8.4. Kontroly

Počet kontrol vodných roztokov závisí od koncepcie testu (pozri odsek 17. – 1.7.2.). Ak použijeme roz-pustnú chemickú látku, potom je potrebné vykonať aj rovnaký počet jej kontrol, tak ako aj počet kontrolvodných roztokov.

1.8.5. Frekvencia analytických stanovení a meraní

Koncentrácia testovanej látky sa počas testu stanovuje v pravidelných intervaloch (pozri dole).

V prietočných testoch by sa mali kontrolovať prietoky zrieďovadla a zásadného roztoku toxickej látkyv intervaloch, najlepšie denne a nemali by sa počas testu meniť viac ako o 10 %. Kde sú predpokladanékoncentrácie testovanej látky v rozsahu do ± 20 % nominálnych hodnôt (t. j. v rozmedzí od 80 – 120 %,pozri odsek 16.2. a 1.6.3.), odporúča sa minimálne analyzovať najvyššie a najnižšie testované koncentrá-cie na začiatku testu a potom následne v týždenných intervaloch. Pri teste, kde sa neočakáva, že koncen-trácia testovanej látky zostane do ± 20 % nominálu (na základe údajov o stabilite testovanej látky), jepotrebné analyzovať všetky testované koncentrácie, ale podľa rovnakého režimu.

V semi-statických testoch, kde sa očakáva, že koncentrácia testovanej látky zostane na ± 20 % nominálnejhodnoty, čo je odporučené ako minimálna koncentrácia, najvyššie a najnižšie testované koncentrácie saanalyzujú ak sú čerstvo pripravené a ihneď pred výmenou na začiatku štúdie a potom v týždenných inter-valoch. V testoch, kde sa neočakáva, že koncentrácia testovanej látky zostane na ± 20 % nominálnej kon-centrácie, všetky testované koncentrácie musia byť analyzované podľa rovnakého režimu ako stabilizujúcelátky.

Odporúča sa, aby výsledky boli založené na meraných koncentráciách. Ak je však z evidencie preukáza-teľné, že koncentrácia testovanej látky v roztoku bola uspokojivo udržiavaná v ± 20 % nominálu alebonameranej počiatočnej koncentrácie počas testu, potom môžu výsledky vychádzať z nominálnej koncen-trácie alebo nameranej hodnoty.

Vzorky je potrebné filtrovať (napr. použitý filter s veľkosťou pórov 0,45 μm) alebo odstreďovať. Odstre-ďovanie je odporučený postup. Ak sa však testovaný materiál neabsorbuje na filtri, filtrácia je tiež akcep-tovateľná.

Vo všetkých testovacích nádobách sa musí počas testu merať rozpustený kyslík, pH a teplota. Celkovú tvr-dosť vody, alkalitu a salinitu (ak je podstatná) je potrebné merať v kontrolných nádobách a v jednej nádobes najvyššou koncentráciou testovanej látky. Minimálne sa však musí merať 3-krát: rozpustný kyslík a soli-cita (ak je dôležitá), a to na začiatku, v strede a na konci testu. V semistatických testoch sa odporúča, abysa rozpustný kyslík meral častejšie, najlepšie pred a po každej výmene vody alebo najmenej raz za týždeň.Hodnota pH sa meria na začiatku a po každej výmene vody v statickom obnovovacom teste, a to týždennev prietočnom teste. Tvrdosť vody a alkalita sa meria raz počas testu. Teplota sa monitoruje kontinuálneaspoň v jednej testovacej nádobe.

1.8.6. Pozorovania

Hmotnosť: na konci testu všetky prežívajúce ryby musia byť odvážené ako mokrá hmotnosť (trené dosucha) jednak v skupinách v testovacej nádobe alebo individuálne. Váženie zvierat v testovacej nádobe sapreferuje pred individuálnym vážením rýb, ktoré si vyžaduje, aby ryby boli jednotlivo označené. V prípadeváženia jednotlivcov, stanovenie špecifickej miery rastu pre jednotlivé ryby, vybratá technika označovania,môžu spôsobiť stres zvieraťu (alternatívne označovanie mrazením je vhodné, napr. použitie farebnej jem-nej rybárskej linky).

Ryby sa kontrolujú denne počas testovacieho obdobia a všetky vonkajšie abnormality (ako napr. krváca-nie, odfarbenie) a abnormálne správanie, sa zaznamenávajú. Každý úhyn musí byť zapísaný a uhynutá rybamusí byť odstránená tak rýchlo, ako je to možné. Mŕtve ryby sa nenahrádzajú, nasadené množstvo (sádka),hustota chovu sú dostatočné, aby spôsobili vplyv na rast cez zmeny v počte rýb na nádrž. Musí sa všakupraviť dávka potravy.


2. ÚDAJE A SPRÁVA

2.1. SPRACOVANIE VÝSLEDKOV

Odporúča sa, aby sa štatistika zahrnula aj do návrhu aj do analýzy testu, keďže táto testovacia metóda pri-púšťa opodstatnené variácie v návrhu experimentu (ako napr. v počte testovacích komôr, v počte testova-ných koncentrácií, v počte rýb atď.). Z pohľadu možností prípustných v návrhu testu nie je daný presnýpostup na štatistickú procedúru.

Miera rastu sa nedá vypočítať pre nádobu, v ktorej úmrtnosť dosiahla 10 %. Mieru úmrtnosti je však možnéindikovať na všetky stupne koncentrácie.

Bez ohľadu na to, ktorá metóda na analýzu údajov sa použije, najdôležitejším pojmom je špecifická mierarastu medzi časom t1 a časom t2. Môže sa definovať viacerými spôsobmi v závislosti na tom, či venujemepozornosť jednotlivým rybám alebo nie, alebo či sa požaduje priemer z nádrže.

r1 =logew2–logew1t2–t1

×100

r2 =logew2–logew1

t2–t1×100

r3 =logew2–logew1

t2–t1×100

kde:

r1 = individuálna špecifická miera rastu ryby

r2 = priemerná špecifická miera rastu pre nádrž

r3 = „pseudo“ špecifická miera rastu

w1, w2 = hmotnosti jednej ryby v čase t1 a t 2, jednotlivo

logew1 = dekadický logaritmus individuálnej hmotnosti ryby na začiatku štúdie

logew2 = dekadický logaritmus individuálnej hmotnosti ryby na konci štúdie

loge w1 = prízemná hodnota dekadického logaritmu z hodnoty w1 pre rybu v nádrži na začiatku štúdie

loge w2 = priemerná hodnota dekadického logaritmu z hodnoty w2 pre rybu v nádrži na konci štúdie

t1 t2 = čas (dni) štart a koniec štúdie

r1 r2 r3 môžu byť vypočítané pre 28-dňové obdobie a kde je to vhodné (t. j. ak bolo meranie vykonanév 14. dni) na 0 – 14 a 14 – 28 dní periód.

2.1.1. Regresná analýza výsledkov (modelovanie závislosti koncentrácie)

Táto analytická metóda zavádza vhodné matematické vzťahy medzi špecifickou mierou rastu a koncen-tráciou, a teda umožňuje odhad „ECx“ t. j. akejkoľvek požadovanej EC hodnoty. Použitie tejtometódy na výpočet r pre jednotlivú rybu (r1) nie je potrebné a namiesto toho analýza môže vychádzaťz priemernej hodnoty pre nádrž r (r2). Uprednostňuje sa použitie poslednej metódy. Je taktiež vhodnejšiav prípade menších druhov rýb.

Špecifická priemerná miera rastu pre nádrž (r2) môže byť graficky znázornená oproti koncentrácií, aby sazistil vzťah koncentračnej odozvy.


Pre vyjadrenie vzťahu medzi r2 a koncentráciou je potrebné vybrať model a výber musí byť podloženýpatričným zdôvodnením.

Ak počet rýb, ktoré prežili do konca testu, nie je rovnaký v každej nádrži, potom proces zavádzania mode-lu, či jednoduchého alebo nelineárneho, musí byť vážený, aby pripúšťal nerovnakú veľkosť skupín.

Metóda zavádzania modelu musí umožňovať odhad, napríklad EC20 alebo jej rozptyl/štandardná odchýlkaalebo interval spoľahlivosti/, aby sa dali tieto odvodiť. Graf vybratého modelu by mal ukazovať, či je modelprimeraný (9) (19) (20) (21).

2.1.2. Analýza výsledkov pre odhad LOEC

Ak test zahŕňa kópie/repliky/nádrže, odhad LOEC môže vychádzať z analýzy odchýlok (ANOVA) špeci-fickej miery rastu pre nádrž (pozri odsek 2.1), podľa vhodnej metódy (napr. Dunnettov alebo Williamsovtest (13), (14), (15), (22) porovnávajúci priemernú hodnotu na každú koncentráciu s priemernou hodno-tou na kontrolu nádrže, aby sa zistila najnižšia koncentrácia, pre ktorú je odchýlka významná pri hodnote0,05 stupňa pravdepodobnosti. Ak sa požadované predpoklady parametrických metód nezhodujú, pou-žije sa netypická distribúcia (napr. Shapiro – Wilk′sov test) alebo heterogénna odchýlka (Barlett′sovtest) na transformovanie údajov na homogénnu odchýlku, a to prednostne pred vykonaním ANOVA alebováženým ANOVA testom.

Ak test neobsahuje paralelné nádrže pre každú koncentráciu, ANOVA vychádzajúca z nádrží bude neci-tlivá alebo nemožná. V tejto situácii je akceptovateľným kompromisom ANOVA, vychádzajúca z „pseudo“-špecifickej miery rastu r 3 pre jednotlivé ryby.

Priemerná hodnota r3 na každú testovanú koncentráciu sa môže potom porovnávať s priemernou hodno-tou r3 na kontrolné nádrže a LOEC sa môže identifikovať rovnako ako v predchádzajúcom prípade. Musíbyť jasné, že táto metóda neposkytuje žiadnu dovolenú odchýlku alebo ochranu voči premenlivosti medzinádržami, okrem tej, ktorá bola vypočítaná na premenlivosť medzi jednotlivými rybami. Skúsenosti (9)však ukázali, že premenlivosť medzi nádržami je veľmi malá v porovnaní s variabilitou v rámci nádrže (t. j.medzi jednotlivými rybami). Ak nie sú do analýzy zahrnuté jednotlivé ryby, je potrebné zdôvodniť pou-žitie metódy vonkajšej identifikácie.

2.2. INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV

Výsledky sa musia interpretovať opatrne, ak namerané koncentrácie jedovatých látok v testovaných roz-sahoch dosahujú úrovne blízke detekčným limitom analytickej metódy alebo v semistatických testoch, kdekoncentrácia testovanej látky klesá medzi koncentráciu v čerstvo pripravenom roztoku a koncentrácioupred výmenou roztoku.



2.3.1. Testovaná látka

— fyzikálne vlastnosti a závažné fyzikálno-chemické vlastnosti,

— identifikačné údaje chemickej látky zahrňujúce čistotu a analytickú metódu na kvantitatívne stanove-nie testovanej látky, ak je to vhodné.

2.3.2. Testované druhy

— podľa možnosti vedecký názov,

— rod, veľkosť, dodávateľ, možná predúprava, atď.,


— používaná testovacia metóda (napr. semistatická/obnovovacia, prietočná, nakladanie, chovná hustotaatď.),

— koncepcia testu (napr. počet testovacích nádob, testované koncentrácie a paralelné stanovenie, početrýb v nádrži),


— metóda prípravy zásobného roztoku a frekvencia obnovy (ak bolo použité činidlo rozpustnosti, jehokoncentrácia musí byť daná),

— nominálna testovaná koncentrácia, priemery nameraných hodnôt a ich štandardné odchýlky v testo-vacích nádobách a metóda, ktorou boli tieto hodnoty získané a dôkaz o tom, že merania zodpovedajúkoncentráciám testovanej látky v skutočnom roztoku

— charakteristiky vody použitej na riedenie: pH, tvrdosť, alkalita, teplota, rozpustný kyslík, reziduálnychlór, ak bol stanovený celkový organicky viazaný uhlík, suspendované látky, salinita (obsah solí)z testu prostredia (ak bola stanovená) a iné vykonané merania

— kvalita vody v testovacích nádržiach: pH, tvrdosť, teplota a koncentrácia rozpustného kyslíka,

— podrobné informácie o kŕmení (napr. druh potravy/zdroj, dávkované množstvo a frekvencia)

2.3.4. Výsledky

— dôkaz, že kontrolné nádrže splnili kritériá validity prežívania a údaje o úmrtnosti vyskytujúcej sa priniektorej z testovaných koncentrácií

— používané štatistické analytické techniky, štatistiky vychádzajúce z počtu paralelných stanoveníalebo na jednotlivých rybách, spracovanie dát a odôvodnenie použitia danej techniky.

— údaje v tabuľkovej forme na jednotlivú a priemernú hmotnosť rýb v dňoch 0,14 (ak merané) a 28 hod-nôt v priemere na nádrž alebo hodnoty „pseudo“-špecifickej miery rastu (ak je to vhodné) počas obdo-bia 0. – 28. dňa alebo ak je to možné na 0. – 14. a 14.– 28. deň

— výsledky štatistickej analýzy (t. j. regresnej analýzy alebo ANOVA), najlepšie v tabuľkovej alebo grafic-kej forme a LOEC (p = 0,05) a NOEC alebo ECx so štandardnými chybami

— rozsah neobvyklých reakcií rýb a akékoľvek viditeľné účinky vyvolané testovanou látkou.


(1) Solbe J. F. de LG (1987). Environmental Effects of Chemicals (CFM 9350 SLD). Report on a UK RingTest of a Method for Studying the Effects of Chemicals on the Growth Rate of Fish. WRc Report NoPRD 1388-M/2.

(2) Meyer, A., Bierman, C. H. and Orti, G. (1993). The phylogenetic position of the zebrafish (Daniorerio), a model system in developmental biology: an invitation to the comparative method. Proc. R.Soc. Lond. B. 252, str. 231-236.

(3) Ashley S., Mallett M. J. and Grandy N. J. (1990). EEC Ring Test of a Method for Determining the Effectsof Chemicals on the Growth Rate of Fish. Final Report to the Commission of the European Commu-nities. WRc Report No EEC 2600-M.

(4) Crossland N. O. (1985). A method to evaluate effects of toxic chemicals on fish growth. Chemosp-here, 14, str. 1855-1870.

(5) Nagel R., Bresh H., Caspers N., Hansen P. D., Market M., Munk R., Scholz N. and Höfte B. B. (1991).Effect of 3,4-dichloroaniline on the early life stages of the Zebrafish (Brachydanio rerio): results ofa comparative laboratory study. Ecotox. Environ. Safety, 21, str. 157-164.

(6) Yamamoto, Tokio. (1975). Series of stock cultures in biological field. Medaka (killifish) biology andstrains. Keigaku Publish. Tokio, Japan.

(7) Holcombe, G. W., Benoit D. A., Hammermeister, D. E., Leonard, E. N. and Johnson, R. D. (1995).Acute and long-term effects of nine chemicals on the Japanese medaka (Oryzias latipes). Arch. Envi-ron. Conta. Toxicol. 28, str. 287-297.

(8) Benoit, D. A., Holcombe, G. W. and Spehar, R. L. (1991). Guidelines for conducting early life toxicitytests with Japanese medaka (Oryzias latipes). Ecological Research Series EPA-600/3-91-063. US Envi-ronmental Protection Agency, Duluth, Minnesota.


(9) Stephan C. E. and Rogers J. W. (1985). Advantages of using regression analysis to calculate results ofchronic toxicity tests. Aquatic Toxicology and Hazard Assessment: Eighth Symposium, ASTM STP891, R. C. Bahner and D. J. Hansen, eds., American Society for Testing and Materials, Philadelphia,str. 328-338.

(10) Environment Canada (1992). Biological test method: toxicity tests using early life stages of salmonidfish (rainbow trout, coho salmon, or atlantic salmon). Conservation and Protection, Ontario, ReportEPS 1/RM/28, 81 pp.

(11) Cox D. R. (1958). Planning of experiments. Wiley Edt.

(12) Pack S. (1991). Statistical issues concerning the design of tests for determining the effects of chemi-cals on the growth rate of fish. Room Document 4, OECD Ad Hoc Meeting of Experts on AquaticToxicology, WRc Medmenham, UK, 10-12 December 1991.

(13) Dunnett C. W. (1955). A Multiple Comparisons Procedure for Comparing Several Treatments witha Control, J. Amer. Statist. Assoc., 50, str.. 1096-1121.

(14) Dunnett C. W. (1964). New tables for multiple comparisons with a control. Biometrics, 20, str. 482-491.

(15) Williams D. A. (1971). A test for differences between treatment means when several dose levels arecompared with a zero dose control. Biometrics 27, str. 103-117.

(16) Johnston, W. L., Atkinson, J. L., Glanville N. T. (1994). A technique using sequential feedings of dif-ferent coloured food to determine food intake by individual rainbow trout, Oncorhynchus mykiss:effect of feeding level. Aquaculture 120, str. 123-133.

(17) Quinton, J. C. and Blake, R. W. (1990). The effect of feed cycling and ration level on the compensa-tory growth response in rainbow trout, Oncorhynchus mykiss. Journal of Fish Biology, 37, pp. 33-41.

(18) Post, G. (1987). Nutrition and Nutritional Diseases of Fish. Chapter IX in Testbook of Fish Health. T.F-.H. Publications, Inc. Neptune City, New Jersey, USA. 288 pp.

(19) Bruce, R. D. and Versteeg D. J. (1992). A statistical procedure for modelling continuous toxicity dataEnviron. Toxicol. Chem. 11, str. 1485-1494.

(20) DeGraeve, G. M., Cooney, J. M., Pollock, T. L., Reichenbach, J. H., Dean, Marcus, M. D. and McIntyre,D. O. (1989). Precision of EPA seven-day fathead minnow larval survival and growth test; intra andinterlaboratory study. Report EA-6189 (American Petroleum Institute Publication, No 4468). Elec-tric Power Research Institute, Palo Alto, CA.

(21) Norbert-King T. J. (1988). An interpolation estimate for chronic toxicity: the ICp approach. US Envi-ronmental Protection Agency. Environmental Research Lab., Duluth, Minnesota. Tech. Rep. No 05-88of National Effluent Toxicity Assesment Center. Sept. 1988. 12 str.

(22) Williams D. A. (1972). The comparison of several dose levels with a zero dose control. Biometrics28, str. 510-531.


PRÍLOHA1

DRUHYRÝBODPORUČENÝCHNATESTOVANIEAVHODNÉPODMIENKYNAVYKONANIETESTOV

Druh

Odporučený

rozsahteplôtpri

testoch(°C)

Fotoperióda

(hod.)

Odporúčaný

rozsahpre

počiatočnú

Hmotnosť

(g)

Požadovanápresnosť

merania

Nasadené

množstvo

(g/l)

Chovnáhustota

(l)Potrava

Trvanietestu

(dni)

Odporučenédruhy:

Oncorhynchusmykiss

Pstruhdúhový

12,5-16,0

12-16

1-5

na100mg

1,2-2,0

4sušenálososovitápotrava

≥28

Ostatnédobrezdokumento-

vanédruhy:

Daniorerio

Zebrička

21-25

12-16

0,050-0,100

na1mg

0,2-1,0

5-10

živápotrava

(BrachionusArtemia)

≥28

Oryziaslatipes

Ryžovárybka(Medaka)

21-25

12-16

0,050-0,100

na1mg

0,2-1,0

5-20

živápotrava

(BrachionusArtemia)

≥28


DODATOK 2

NIEKTORÉ CHARAKTERISTIKY VHODNEJ VODY NA RIEDENIE

Látka Koncentrácie

Látka v časticiach < 20 mg/l

Celkový organický uhlík < 2 mg/l

Zlúčený amoniak < 1 μg/l

Zostatkový chlór < 10 μg/l

Celkové organofosfátové pesticídy < 50 ng/l

Celkové organochlórované pesticídy plus polychlórované bifenyly < 50 ng/l

Celkový organický chlór < 25 ng/l


DODATOK 3

LOGARITMICKÉ SÉRIE KONCENTRÁCIÍ VHODNÝCH NA TEST NA TOXICITU

Stĺpec (číslo koncentrácie medzi 100 a 10 alebo medzi 10 a 1) (1)

1 2 3 4 5 6 7

100 100 100 100 100 100 100

32 46 56 63 68 72 75

10 22 32 40 46 52 56

3,2 10 18 25 32 37 42

1,0 4,6 10 16 22 27 32

2,2 5,6 10 15 19 24

1,0 3,2 6,3 10 14 18

1,8 4,0 6,8 10 13

1,0 2,5 4,6 7,2 10

1,6 3,2 5,2 7,5

1,0 2,2 3,7 5,6

1,5 2,7 4,2

1,0 1,9 3,2

1,4 2,4

1,0 1,8

1,3

1,0

(1) Zo stĺpcov sa dá vybrať päť alebo viac sérií za sebou idúcich koncentrácií. Stredné body medzi koncentráciami v stĺpci x) sa nachá-dzajú v stĺpci (2x + 1). Uvedené hodnoty predstavujú koncentrácie vyjadrené ako percento na objem alebo hmotnosť (mg/l aleboμg/l). Hodnoty je možné násobiť alebo deliť akoukoľvek mocninou 10 podľa potreby. Hodnoty v stĺpci 1 sa môžu použiť, ak nastalaznačná neistota ohľadom úrovne toxicity.


C.15. RYBY, KRÁTKODOBÝ TEST TOXICITY NA EMBRYÁCH A VÝVOJOVOM ŠTÁDIUPLODOVÉHO VAKU

1. METÓDA

Táto testovacia metóda krátkodobého testu toxicity je totožná s metódou OECD TG 212 (1998).

1.1. ÚVOD

Tento test toxicity na rybích embryách a rybách vo vývojovom štádiu plodového vačku – poteru je krát-kodobým testom, v ktorom sú vývojové štádiá od čerstvo oplodnených vajíčok po koniec štádia plodo-vého vaku – poteru vystavené účinkom testovanej látky. Rybie embryá a štádiá plodového vaku – poterusa nekŕmia a test má byť ukončený dovtedy, kým sú rybám v štádiu plodového váčku dodávanéživiny zo žĺtkového vaku.

Test je určený na definovanie letálnych účinkov a hraníc subletálnych účinkov chemikálií na vybraté testo-vané vývojové štádiá a druhy rýb. Mal by preto poskytnúť užitočné informácie o tom, či je možné a) nájsťspojitosť medzi letálnymi a subletálnymi testami, b) použiť ho ako screeningový test jednak ako test prenajrannejšie vývojové štádiá alebo ako test chronickej toxicity a c) či je použiteľný pri testovaní druhov tam,kde techniky chovu hospodárenia nie sú dostatočne vyspelé, aby pokryli obdobie zmien od endogénnehok exogénnemu kŕmeniu.

Je potrebné uvedomiť si, že iba testy spájajúce všetky štádiá životného cyklu rýb sú vo všeobecnostischopné podať presný odhad chronickej toxicity chemikálií u rýb a že pôsobenie obmedzené akýmkoľvekspôsobom s ohľadom na štádium života môže znižovať citlivosť a zároveň podhodnotiť chronickú toxici-tu. Preto možno očakávať, že embryonálny test a test v štádiu plodového vaku – poteru môže byť menejcitlivý ako najrannejší test úplne vývojového štádia, predovšetkým s ohľadom na vysoko lipofilné chemi-kálie (log Pow > 4) a chemikálie so špeciálnymi spôsobmi toxickej aktivity. Pri chemikáliách s nešpecific-kými, narkotickými účinkami sa však môžu očakávané menšie rozdiely v senzitivite medzi dvoma testami(1).

Pred uverejnením testu sa najviac skúseností získalo v testoch na embryonálne štúdium a na štádium plo-dového vaku – poteru u sladkovodných rýb Danio rerio Hamilton- Buchanan (Teleostei, Cyprinidae – bežnýnázov zebrafish). Podrobnejší návod na vykonanie testu pre tento druh je uvedený v prílohe 1 (dodatok 1).Toto však nevylučuje použitie iných druhov rýb, s ktorými sú tiež skúsenosti (tabuľka 1A a 1B).

1.2. DEFINÍCIE

Najnižšia zistená účinná koncentrácia (LOEC): je najnižšia skúmaná koncentrácia testovanej látky, priktorej sa pozoruje signifikantný účinok (p<0,05) pri porovnaní s kontrolnou vzorkou. Všetky testovanékoncentrácie nad LOEC musia mať však škodlivý vplyv rovnajúci sa alebo väčší ako ten, ktorý bol zistenýpri LOEC.

Nezistená účinná koncentrácia (NOEC): je testovaná koncentrácia hneď pod LOEC.


Embryá a vývojové štádium plodového vaku-poteru rýb sú vystavené účinkom rôznych koncentrácií testo-vanej látky rozpustenej vo vode. V protokole o teste je možný výber medzi semi-statickým a prietočnýmtypom postupu. Výber závisí od charakteru testovanej látky. Test začína umiestnením oplodnených vají-čok do testovacej komory a končí práve predtým, ako ktorákoľvek z lariev v ktorejkoľvek testovanejkomore komplexne absorbuje žĺtkový vak alebo pred uhynutím v dôsledku začínajúceho hladovania v kon-trolnej komore. Letálne a subletálne účinky sa vyhodnotia a porovnávajú s kontrolnými hodnotami, ak bolastanovená najnižšia zistená účinná koncentrácia alebo sa podrobia analýze použitím regresného modelu,aby sa odhadla koncentrácia, ktorá môže zapríčiniť daný percentuálny účinok (t. j. LC/ECx , kde x je defi-nované ako % účinnosti).


Výsledky aktuálneho testu toxicity, (pozri metóda C.1) najlepšie toho, ktorý bol vykonaný na druhu rýbvybratom na tento test, musia byť k dispozícii. Môžu byť užitočné pri výbere vhodného rozsahu testova-ných koncentrácií na test v ranných vývojových štádiách života rýb. Rozpustnosť vo vode (vrátane roz-pustnosti v testovanej vode) a tlak pár testovanej látky musia byť známe. Je potrebné mať spoľahlivú ana-lytickú metódu na kvantitatívne stanovenie látky v testovaných roztokoch so známou a uvedenoupresnosťou a detekčným limitom.


Informácie o testovanej látke, ktoré sú použité pri stanovení podmienok testu, zahŕňajú štruktúrny vzo-rec, čistotu látky, svetelnú stabilitu, stabilitu za podmienok testu, p Ka, Pow a výsledky testov na stupeň bio-degradability stupeň biologickej odbúrateľnosti (pozri metóda C.4).

1.5. PLATNOSŤ TESTU

Na platnosť testu je potrebné uplatňovať nasledujúce podmienky:

— počet všetkých oplodnených vajíčok, ktoré prežili v kontrolnej nádrži a ak je to dôležité, iba v nádo-bách s rozpúšťadlom, musí byť väčší alebo rovný limitom definovaným v doplnkoch (2) a (3),

— koncentrácia rozpusteného kyslíka musí byť počas testu v rozmedzí 60 až 100 % z hodnoty saturácievzduchu (ASV)

— teplota vody sa nesmie meniť viac ako ± 1,5 °C medzi testovanými komorami alebo medzi nasledujú-cimi dňami v určitom časovom intervale testu a bude v rozsahu teplôt určených na testované druhy(dodatky 2 a 3).

1.6. OPIS TESTOVACEJ METÓDY

1.6.1. Testovacie komory

Môžu sa používať nádoby sklenené alebo z iných chemicky inertných látok. Rozmery nádob musia byťdostatočne veľké, aby boli v súlade s nasadeným množstvom rýb (pozri odsek 1.7.1.2). Odporúča saumiestniť testovacie nádoby náhodne na testovacej ploche. Náhodný blokový dizajn, v ktorom je každýpostup prítomný v každom bloku, je najlepší, aby sa zabezpečil úplne náhodný dizajn, v ktorom sú zahr-nuté vplyvy laboratória, takže na kontrole sa môže využiť testovanie po blokoch. Ak použijeme testovaniepo blokoch, budú sa brať do úvahy aj následné údaje analýzy. Testované komory sa takto ochránia prednechcenými vplyvmi.

1.6.2. Výber druhov rýb

Odporúčané druhy rýb sú dané v tabuľke 1A. To ale neobmedzuje použitie aj iných druhov (príklady uve-dené v tabuľke 1.B), ale testovací postup musí byť prispôsobovaný tak, aby poskytoval uspokojivé pod-mienky testu. V tomto prípade je potrebné zaznamenať dôvody, ktoré viedli k výberu iných druhov a expe-rimentálnych metód.

1.6.3. Chov húfu rýb

Podrobnosti o chovaní rýb počas množenia za vhodných podmienok nájdete v OECD TG 210 (1) metódea v použitej literatúre (2) (3) (4) (5) (6).

1.6.4. Manipulácia s embryami a larvami

Embryá a larvy môžu byť vystavené expozícii v malých vyhovujúcich nádobách so sieťovanými stenami,aby sa umožnilo pretekanie testovaného roztoku cez nádobu. Neturbulentný tok cez tieto malé nádoby jezabezpečený ich zavesením na ramene usporiadanom na pohyb nadol a nahor, ktoré však udržuje orga-nizmy ponorené. Je možné použiť systém prietočný – sifónový. Oplodnené vajíčka lososovitých rýb môžubyť udržované na krmidlách alebo na sieťovine s dostatočne veľkými okami, aby mohli cez ne po vyliah-nutí prepadnúť. Na premiestňovanie embryí a lariev pri semi-statických testoch s kompletnou dennouvýmenou (pozri § 1.6.6.) vody je vhodné použiť pasteurove pipety.

Ak sa v hlavnej testovacej nádobe na zadržiavanie vajíčok použili kontajnery, mriežky alebo sieťky, potompo vyliahnutí lariev môžu byť tieto zábrany odstránené (1) s výnimkou, ak mriežky preventívne zabraňujúúniku rýb. Ak je potrebné premiestniť larvy, tieto by nemali byť vystavené vzduchu a nemali by sa použí-vať sieťky na vylovenie rýb z kontajnerov na vajíčka (upozornenie sa netýka menej krehkých druhov rýb,napr. kapra). Načasovanie takéhoto prenosu sa mení v závislosti od druhu rýb a prenos nie je vždypotrebný. Pri semi-statickej technike môžeme používať hadičky alebo plytké zásobníky a ak je to nutné,môžu byť vybavené prepážkou zo sieťoviny, nepatrne naddvihnutou nad dnom hadičky. Ak je objemtýchto kontajnerov dostatočný, aby vyhovoval požiadavkám pre nasadené množstvo vsádky, žiaden pre-nos embryí alebo lariev nebude nutný.

(1) OECD. Paris, 1992, Test Guideline 210, Fish, Early-life Stage Toxicity Test


1.6.5. Voda

Každá voda, spĺňajúca chemické charakteristiky na vodu na riedenie tak, ako sú uvedené v zoznamev dodatku 4 a v ktorej testované druhy vykazujú kontrolu prežívania najmenej takú dobrú, ako bolo popí-sané v dodatkoch 2 a 3, je vhodná ako testovacia voda. Voda má mať konštantnú kvalitu počas celého trva-nia testu. Jej pH hodnota by sa mala pohybovať v rozmedzí ± 0,5 jednotiek pH, aby sa zabezpečilo, že rie-denie nebude mať neželaný vplyv na výsledky testu/napr. vytváranie komplexov s testovanou látkou/alebonepriaznivý účinok na vyliahnuté zásobné ryby. Vzorky vody na analýzu je potrebné odoberať v určitýchintervaloch. Meranie hodnôt ťažkých kovov (napr. Cu, Pb, Zn, Hg, Ad a Ni), hlavných aniónov a katiónov(napr. Ca, Mg, Na, K, Cl a SO4), pesticídov (napr. celkový obsah organofosforečňanových alebo celkovýobsah organochlórovaných pesticídov), celkového organicky viazaného uhlíka v suspendovaných látkachby sa malo vykonávať napr. každé tri mesiace, ak je známe, že zrieďovacia voda má relatívne konštantnúkvalitu. Ak sa preukázalo, že kvalita vody sa upravila najmenej počas jedného roka, merania sa môžu vyko-návať menej často a časové intervaly medzi nimi sa môžu predĺžiť (napr. každých šesť mesiacov).

1.6.6. Testovacie roztoky

Testovacie roztoky vybratých koncentrácií sa pripravujú riedením zásobných roztokov.

Zásobný roztok môže byť pripravený najčastejšie jednoduchým zmiešaním alebo pretrepávaním testova-nej látky v zrieďovacej vode mechanickým spôsobom (napr. trepaním alebo ultrazvukom). Saturácia kolónmôže byť využitá na dosiahnutie vhodne koncentrovaných zásobných roztokov. Pokiaľ je to možné,vyhneme sa používaniu rozpúšťadiel a dispergentov (činidlá zvyšujúce rozpustnosť látok), hoci u niekto-rých zlúčenín v určitých prípadoch sa to vyžaduje, aby sa pripravil vhodne koncentrovaný zásobný roz-tok. Príklady vhodných rozpúšťadiel sú acetón, metanol, etanol, dimetylformamid a trichylénglykol. Prí-kladmi používaných dispergentov sú Cremophor RH40, Tween 80, methylcellulose 0,01 % a HCO-40.Treba dbať na to, ak sa používajú ľahké činidlá (napr. acetón) a/alebo veľmi prchavé biologicky odbúra-teľné látky, môžu tieto spôsobiť problémy s množením baktérií v prietočných testoch. Ak používanéčinidlo zvyšuje rozpustnosť, nesmie mať žiaden signifikantný účinok na prežívanie alebo žiaden viditeľnýnepriaznivý účinok na ranné vývojové štádiá, ako sa to prejavilo v kontrolných nádržiach s rozpúšťadlom.Je však potrebné vynaložiť maximálne úsilie, aby sme sa vyhli použitiu týchto látok.

Pri semi-statických technikách môžu nasledovať dva rôzne postupy obnovy: i) do čistých nádob sa pripra-via nové testovacie roztoky a prežívajúce vajíčka a larvy sa do nich opatrne prenesú v malých objemochstarého roztoku tak, aby sme sa vyhli ich vystaveniu na vzduchu alebo ii) testované organizmy zostanúumiestnené v nádobách, pokiaľ sa časť (najmenej tri štvrtiny) testovanej vody vymení. Frekvencia obnovyprostredia bude závisieť na stabilite testovanej látky, ale odporúča sa denná výmena. Ak z predbežných tes-tov stability (pozri odsek 14) testovanej látky vyplýva, že koncentrácia testovanej látky nie je stála (t. j.mimo rozsahu 80 – 120 % nominálnej koncentrácie alebo poklesne pod 80 % nameranej počiatočnej kon-centrácie) počas obnovovacej periódy, je dôležité použiť prietočný test. V tomto prípade je treba dbať na to,aby sme sa vyhli stresovaniu lariev počas výmeny vody.

Pri prietočných testoch, v ktorých je systém kontinuálne vypúšťaný a riedený (napr. dávkovacie meraciepumpy, proporcionálny zrieďovač, saturačný systém), zásobný roztok testovanej látky sa vyžaduje dodá-vať do testovacích nádrží v sériách koncentrácií. Prietoky zásobných roztokov a zrieďovacej vody trebakontrolovať v určitých časových intervaloch, najlepšie denne a nemal by sa meniť viac ako o 10 % počastestu. Prekročené množstvo ekvivalentné objemu najmenej piatich testovacích komôr za 24 hodín sapokladá za vyhovujúce (2).

1.7. POSTUP

Užitočné informácie o vykonaní testov toxicity na rybích embryách a v štádiu plodového vaku–poteru súdostupné v literatúre, niektoré príklady sú zahrnuté do zoznamu použitej literatúry v texte (7) (8) (9).


1.7.1.1. Dĺžka testu

Test je najlepšie začať 30 minút po oplodnení vajíčok. Embryá sa ponoria do testovaného roztoku predalebo čo najskôr po začatí štádia štiepenia blastodiskov a v žiadnom prípade nie pred započatím štádia gas-trulí. Pri vajíčkach od komerčných dodávateľov nie je vhodné začať test ihneď po oplodnení. Ak pozdrža-nie začiatku testu závažne ovplyvňuje senzibilitu testu, je ho potrebné začať do ôsmich hodín po oplod-není. Ak nie sú larvy kŕmené počas expozičnej periódy, test treba ukončiť práve predtým, ako žĺtkové vačkylariev v testovaných komorách boli kompletne absorbované alebo predtým ako začnú hynúť od hladu


v kontrolných komorách. Dĺžka testu bude závisieť od použitých druhov. Niektoré odporúčané dĺžky trva-nia testov sú uvedené v dodatkoch 2 a 3.

1.7.1.2. Nasádzanie

Počet oplodnených vajíčok na začiatku testu musí byť dostatočný na to, aby sa splnili štatistické požia-davky. Rozdelia sa náhodne, najmenej však po 30 oplodnených vajíčok, rozdelených rovnako, alebo takrovnako ako je to možné. Môže byť dosť zložité získať rovnaké vsádky, ak použijeme niektoré druhy medzinajmenej tri paralelné testovacie komory na jednu koncentráciu. Nasadené množstvo (biomasa) na objemtestovaného roztokumá byť dostatočne nízke, aby sa koncentrácia rozpusteného kyslíka udržiavala na hod-note najmenej 60 % ASV bez prevzdušňovania. Pri prietočných testoch sa odporúča, aby nasadené množ-stvo neprekročilo 0,5 g/l počas 24 hodín a nesmie nikdy prekročiť množstvo 5 g/l roztoku (2).

1.7.1.3. Svetlo a teplota

Fotoperióda a teplota majú byť vhodné na testované druhy (dodatky 2 a 3). Ak chceme monitorovať tep-lotu, je vhodné použiť ďalšiu testovaciu nádobu.

1.7.2. Testované koncentrácie

Obvykle sa vyžaduje päť koncentrácií testovanej látky s odstupom s konštantným faktorom nepresahujú-cim 3,2. Pri výbere rozsahu testovaných koncentrácií, je potrebné brať do úvahy krivku vzťahujúcuLC50 na dobu expozície v štúdii akútnej toxicity. Za určitých okolností je vhodné použiť menej ako päťkoncentrácií, napr. v limitných testoch a v užších koncentračných intervaloch. Koncentrácia látky vyššiaako 96 hodín LC50 alebo 100 mg/l a tá, ktorá z nich je nižšia, nemusí byť testovaná. Látky sa nemali testo-vať pod ich hranicou rozpustnosti v testovacej vode.

Ak sa použije činidlo zvyšujúce rozpustnosť, aby napomohlo pri príprave testovaných roztokov (pozriodsek 16.6.), jeho konečná koncentrácia v testovaných nádobách nemá byť vyššia ako 0,1 ml/l a nemalaby byť rovnaká vo všetkých testovaných nádobách.

1.7.3. Kontrola

Jedna kontrolná nádrž zrieďovacej vody (replikát, paralela ak je to možné) a tiež, ak je to dôležité, jednakontrolná nádrž obsahujúca činidlo zvyšujúce rozpustnosť (replikát, paralela, ak je to možné) sa musí zana-lyzovať v dodatočnej testovacej sérii.


Koncentrácie testovanej látky sú stanovené v pravidelných časových intervaloch počas doby testu.

V semi-statických testoch, kde sa očakáva, že koncentrácia zostane na ± 20 % nominálu (t. j. v rozsahu80–120 %, pozri odsek 14. a 1.6.6.), čo je odporúčané ako minimálna koncentrácia, najvyššie a najnižšietestované koncentrácie sa analyzujú, ak sú čerstvo pripravené a ihneď po výmene, najmenej trikrát v pra-videlných časových odstupoch v priebehu testu (t. j. analýzy by sa mali vykonať na vzorkách z rovnakéhoroztoku, ak je tento čerstvo pripravený, a to pri výmene).

Pri testoch, kde sa neočakáva, že koncentrácia testovanej látky zostane na ± 20 % z nominálu (na základeúdajov o stabilite látky), je potrebné analyzovať všetky testované koncentrácie pre čerstvo pripravenéa vymenené roztoky, ale podľa rovnakého režimu (t. j. najmenej trikrát v pravidelných časových odstu-poch v priebehu testu). Stanovenie koncentrácií testovanej látky pred výmenou je potrebné vykonať ibav jednej paralelnej (replikačnej) nádobe pre každú testovanú koncentráciu. Stanovenia je potrebné vykonaťdo siedmich dní po odbere vzoriek. Odporúča sa to pre prípad, že výsledky budú vychádzať z nameranýchkoncentrácií. Ak však záznamy dokazujú, že koncentrácia testovanej látky v roztoku bola uspokojivo udr-žiavaná v ± 20 % z nominálu alebo nameranej počiatočnej koncentrácie počas testu, potom výsledky môžuvychádzať z nominálu alebo nameranej počiatočnej hodnoty koncentrácie.

Na prietočné testy je vhodný podobný režim so vzorkami ako je uvedený na semi-statické testy (ale mera-nie „starého“ roztoku nie je v tomto prípade možné). Ak však test trvá viac ako sedem dní, je možnovhodné zvýšiť počet vzorkovaní počas prvého týždňa, napr. tri série meraní, aby sa zistilo, že testovanékoncentrácie zostávajú nezmenené.


Vzorky si môžu vyžadovať odstreďovanie alebo filtrovanie za použitia filtra s pórmi veľkosti 0,45 μm. Pre-tože ani odstreďovanie ani filtrácia však vždy nedokážu odseparovať biologicky nedostupnú frakciu testo-vanej látky od tej, ktorá je biologicky dostupná, vzorky by mali byť podrobené spomínaným postupom.Počas testu je potrebné merať rozpustený kyslík, pH a teplotu vo všetkých testovaných nádobách. Počaskontrol je vhodné merať celkovú tvrdosť vody a obsah solí v nádobe, a to v jednej nádobe s najvyššou kon-centráciou. Rozpustený kyslík a obsah solí sa musí merať minimálne trikrát (na začiatku, v strede a na koncitestu). Pri semi-statických testoch sa odporúča meranie rozpusteného kyslíka s väčšou frekvenciou, naj-lepšie pred a po každej výmene vody alebo najmenej raz za týždeň. pH je potrebné merať na začiatkua konci každej výmeny vody pri semi-statických testoch a najmenej raz týždenne pri prietočných testoch.Tvrdosť vody je vhodné merať raz počas trvania testu. Teplota sa meria denne a najlepšie je kontinuálnemonitorovanie najmenej v jednej testovanej nádobe.

1.7.5. Pozorovania

1.7.5.1. Štádium embryonálneho vývoja

Embryonálne štádium (t. j. štádium gastrulí) na začiatku vystavenia testovanej látke musí byť čo najpres-nejšie. Toto overenie sa môže urobiť použitím reprezentatívnej vzorky vajíčok vhodne chránených a vyčí-slených.

Pri popisovaní a ilustrácii embryonálnych štádií sa odporúča čerpať z odbornej literatúry (2) (5) (10) (11).

1.7.5.2. Liahnutie a prežívanie

Pozorovania liahnutia a prežívania by sa mali vykonávať najmenej raz za deň a je potrebné si zaznamenaťpočet vyliahnutých jednotlivcov. Na začiatku testu sa odporúča vykonávať pozorovania častejšie (napr. kaž-dých 30 minút počas prvých troch hodín), keďže v niektorých prípadoch časy prežitia môžu byť dôleži-tejšie ako iba počet uhynutých kusov (napr. ak sa vyskytujú akútne účinky toxicity). Mŕtve embryá a larvytreba odstrániť ihneď po objavení, pretože sa veľmi rýchlo rozkladajú. Mimoriadnu pozornosť treba veno-vať tomu, aby sme pri odstraňovaní mŕtvych jedincov neudreli alebo fyzicky nepoškodili susednévajíčka/larvy, ktoré sú extrémne krehké a citlivé. Kritériá úhynu sa menia podľa vývojového štádia:

— u vajíčok:: predovšetkým v ranných štádiách, výrazná strata priehľadnosti a zmeny v zafarbení, spô-sobené koaguláciou a/alebo znížením proteínov, vedúcim k bielemu nepriehľadnému vzhľadu,

— u embrií: absencia telesného pohybu a/alebo absencia tepu srdca a/alebo nepriehľadné odfarbenie pridruhoch, ktorých embryá sú normálne priehľadné,

— u lariev: nepohyblivosť a/alebo neprítomnosť respiračných pohybov a/alebo neprítomnosť tepu srdcaa/alebo biele nepriehľadné zafarbenie centrálneho nervového systému a/alebo strata reakcií na mecha-nické stimuly.

1.7.5.3. Abnormálny vzhľad

Počet lariev vykazujúcich abnormality vo forme tela a/alebo pigmentácie v štádiu absorpcie žĺtkového vakusa zaznamenávajú v príslušných časových úsekoch v závislosti od dĺžky trvania testu a charaktere popísa-ných abnormalít. Treba poznamenať, že abnormálne embryá a larvy sa vyskytujú prirodzene a môžu byťv rozmedzí niekoľkých percent v kontrolných vsádkach pre niektoré druhy. Je nevyhnutné odstrániť abnor-málne uhynuté druhy z testovaných nádob.

1.7.5.4. Abnormálne správanie

Abnormality ako napr. hyperventilácia, nekoordinované plávanie a netypická nehybnosť sa musia zazna-menávať v príslušných časových intervaloch, ktoré závisia od doby trvania testu. Tieto vplyvy, hoci ich jeťažké kvantifikovať, môžu (ak sú spozorované) pomôcť pri interpretácii údajov o mortalite t. j. poskytnúťúdaje o spôsobe toxických účinkov látky.

1.7.5.5. Dĺžka

Na konci testu sa odporúča zmerať dĺžku jednotlivcov: štandardná, dĺžka rozdvojenia alebo celková dĺžka.Možno použiť všetky typy. Ak sa však vyskytne hnitie chvostovej plutvy alebo erózia plutvy, je možné pou-žiť štandardné dĺžky. Všeobecne v dobre prebiehajúcom teste variačný koeficient pre dĺžku medzi repli-kami kontrolných meraní by mal byť ≤ 20 %.


1.7.5.6. Hmotnosť

Na konci testu je vhodné jednotlivé ryby odvážiť. Uprednostňovaná je suchá hmotnosť (24 hodín pri 60 °C)pred mokrou hmotnosťou (vysušené do sucha). Všeobecne v dobre prebiehajúcom teste variačný koefi-cient pre hmotnosť medzi replikami kontrolných meraní by mal byť ≤ 20 %.

Tieto pozorovania budú mať za následok niektoré alebo všetky z nasledujúcich údajov, využiteľné na šta-tistické analýzy:

— kumulovaná mortalita,

— počet zdravých lariev na konci testu,

— čas začiatku liahnutia a koniec liahnutia (t. j. 90 % vyliahnutých v každej replike),

— počet lariev vyliahnutých za deň,

— dĺžka (a hmotnosť) prežívajúcich zvierat na konci testu,

— počet lariev, ktoré sú zdeformované alebo abnormálneho vzhľadu,

— počet lariev vykazujúce abnormálne správanie.

2. ÚDAJE A SPRÁVA


Odporúča sa, aby sa štatistika začlenila aj do koncepcie a aj analýzy testu, keďže metóda pripúšťa mnohévarácie v koncepcii experimentu, ako napríklad v počte testovaných komôr, počte testovaných koncen-trácií, v počiatočnom počte oplodnených vajíčok a v meraných parametroch. Špecifický návod na štati-stické postupy nie je daný, vzhľadom na možnosti v koncepcii testov.

Ak sa odhadnú LOEC/NOEC, bude potrebné analyzovať variácie v každej sérií (skupine) použitím analýzyodchýlok (ANOVA) alebo použiť tabuľky neistôt. Aby bolo možné urobiť niekoľkonásobné pozorovaniemedzi výsledkami pre jednotlivé koncentrácie a pre kontrolné nádrže, je vhodné použiť Dunnettovu metó-du. Vhodné príklady sú uvedené v (14) (15). Veľkosť účinku, detegovateľná použitím ANOVA alebo inýchpostupov (t. j. význam testu), sa vypočíta a zaznamená. Je potrebné poznamenať, že nie všetky pozorova-nia uvedené v odseku 1.7.5.6. sú vhodné na štatistickú analýzu metódou ANOVA. Napríklad kumulovanámortalita a počet zdravých lariev na konci testu sa môžu analyzovať metódou pravdepodobnosti.

Ak sú odhadované LC/ECx a) údajmi, ktoré nás zaujímajú, je vhodné ich znázorniť krivkou napr. logarit-mickou, ktorej tvar zistíme použitím štatistických metód napr. metódy najmenších štvorcov alebo neli-neárnej metódy najmenších štvorcov. Krivka by mala mať také parametre, aby LC/ECx pri údajoch, ktorésledujeme a ich štandardných odchýlkach mohli byť odhadnuté priamo. Toto významne potom uľahčívýpočet intervalov spoľahlivosti pre LC/ECx. Ak neexistuje dobrý dôvod na výber iných konfidenčnýchintervalov, stanoví sa obojstranný 95 % konfidenčný interval. Krivka má byť položená tak, aby odchýlkaod hodnôt bola priemerne odhadnutá. Môžu sa použiť aj grafické metódy prekladania kriviek. Regresnáanalýza je vhodná na všetky pozorovania uvedené v odseku 1.7.5.6.

2.2. INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV

Výsledky by sa mali interpretovať pozorne, najmä ak namerané koncentrácie toxických látok v testova-ných roztokoch dosahujú úrovne blízke detekčným limitom analytickej metódy. Interpretácia výsledkovpri koncentráciách nad hodnoty rozpustnosti daných látok vo vode si taktiež vyžaduje obozretnosť.




2.3.1. Testovaná látka

— fyzikálny charakter a dôležité fyzikálno-chemické vlastnosti,

— identifikačné chemické údaje, zahŕňajúce čistotu a analytickú metódu na kvantifikáciu testovanej látky,ak je to vhodné.

2.3.2. Testované druhy

— vedecký názov, rod, počet rodičovských rýb (t. j. koľko samíc bolo použitých, aby sa získal pre testvyžadovaný počet), zdroj a metóda zberu oplodnených vajíčok a nasledujúca manipulácia.


— použitá testovacia procedúra (t. j. semi-statická alebo prietočná metóda, časový úsek od oplodnenia poštart testu, vsadené množstvo atď.),

— fotoperiódy,

— koncepcia testu (t. j. počet testovaných komôr a replík, počet embryí v replike),

— metóda prípravy zásobných roztokov a frekvencia obnovy (činidlo zvyšujúce rozpustnosť a jeho kon-centrácia, ak bolo použité, musí byť udané),

— nominálne testovacie koncentrácie, namerané hodnoty, ich priemery a ich štandardné odchýlky v testo-vaných nádobách a metóda, ktorou boli získané a ak je testovaná látka rozpustná vo vode v koncen-tráciách pod tými, ktoré boli testované, mali by byť uvedené poznámky o tom, že merania referujúo koncentráciách testovanej látky v roztoku,

— charakteristiky zrieďovacej vody: pH, tvrdosť vody, teplota, koncentrácia rozpusteného kyslíka, úro-veň zostatkového chlóru (ak bola zmeraná), celkový organický uhlík, suspendované látky, salinitav testovanom prostredí (ak bol meraný) a iné vykonané merania,

— kvalita vody v testovaných nádobách: pH, tvrdosť vody, teplota a koncentrácia rozpusteného kyslíka.

2.3.4. Výsledky:

— výsledky z predbežných štúdií stability testovanej látky,

— záznamy, že v kontrolných nádobách boli splnené požiadavky na akceptovanie úhrnného prežívaniatestovaných druhov počas testu (príloha 2 a 3),

— dátum úmrtia alebo prežitia v embryonálnom a larválnom štádiu a úhrnná úmrtnosť alebo prežitie,

— deň vyliahnutia a počet vyliahnutých jedincov,

— údaje o dĺžke (a hmotnosti),

— rozsah a popis morfologických abnormalít, ak sa nejaké vyskytli,

— rozsah a popis účinkov na správanie, ak sa nejaké vyskytli,

— štatistická analýza a spracovanie údajov

— pri testoch analyzovaných za použitia ANOVA metódy – najnižšie zistená účinná koncentrácia (LOEC)pri

p = 0,05/a nezistená účinná koncentrácia (NOEC) pri predpokladanom účinku, zahŕňajúca popis šta-tistických postupov a predpoklad, aký veľký účinok je možné detegovať,

— pri testoch analyzovaných regresnými technikami LC/ECx a intervaly spoľahlivosti, grafy preloženýchmodelov, ktoré boli použité na ich výpočty,

— vysvetlenie pri všetkých odchýlkach od tejto testovacej metódy.



(1) Kristensen P. (1990). Evaluation of the Sensitivity of Short Term Fish Early Life Stage Tests in Rela-tion to other FELS Test Methods. Final report to the Commission of the European Communities,60 pp. June 1990.

(2) ASTM (1988). Standard Guide for Conducting Early Life-Stage Toxicity Tests with Fishes. AmericanSociety for Testing and Materials. E 1241-88. 26 str.

(3) Brauhn J. L. and Schoettger R. A. (1975). Acquisition and Culture of Research Fish: Rainbow trout,Fathead minnows, Channel Catfish and Bluegills. p. 54, Ecological Research Series, EPA-660/3-75-011, Duluth, Minnesota.

(4) Brungs W. A. and Jones B. R. (1977). Temperature Criteria for Freshwater Fish: Protocol and Proce-dures. str. 128, Ecological Research Series EPA-600/3-77-061, Duluth, Minnesota.

(5) Laale H. W. (1977). The Biology and Use of the Zebrafish (Brachydanio rerio) in Fisheries Research.A Literature Review. J. Biol. 10, str. 121-173.

(6) Legault R. (1958). A Technique for Controlling the Time of Daily Spawning and Collecting Eggs ofthe Zebrafish, Brachydanio rerio (Hamilton-Buchanan) Copeia, 4, str. 328-330.

(7) Dave G., Damgaard B., Grande M., Martelin J. E., Rosander B. and Viktor T. (1987). Ring Test of anEmbryo-larval Toxicity Test with Zebrafish (Brachydanio rerio) Using Chromium and Zinc as Toxi-cants. Environmental Toxicology and Chemistry, 6, str. 61-71.

(8) Birge J. W., Black J. A. and Westerman A. G. (1985). Short-term Fish and Amphibian Embryo-larvalTests for Determining the Effects of Toxicant Stress on Early Life Stages and Estimating ChronicValues for Single Compounds and Complex Effluents. Environmental Toxicology and Chemistry 4,str. 807-821.

(9) Van Leeuwen C. J., Espeldoorn A. and Mol F. (1986). Aquatic Toxicological Aspects of Dithiocarba-mates and Related Compounds. III. Embryolarval Studies with Rainbow Trout (Salmo gairdneri). J.Aquatic Toxicology, 9, str. 129-145.

(10) Kirchen R. V. and W. R. West (1969). Teleostean Development. Carolina Tips 32(4): 1-4. CarolinaBiological Supply Company.

(11) Kirchen R. V. and W. R. West (1976). The Japanese Medaka. Its care and Development. Carolina Bio-logical Supply Company, North Carolina. 36 str.

(12) Dunnett C. W. (1955). A Multiple Comparisons Procedure for Comparing Several Treatments withControl. J. Amer. Statist. Assoc., 50, str. 1096-1121.

(13) Dunnett C. W. (1964). New Tables for Multiple Comparisons with a Control. Biometrics, 20, str. 482-491.

(14) Mc Clave J. T., Sullivan J. H. and Pearson J.G. (1980). Statistical Analysis of Fish Chronic Toxicity TestData. Proceedings of 4th Aquatic Toxicology Symposium, ASTM, Philadelphia.

(15) Van Leeuwen C. J., Adema D. M. M. and Hermes J. (1990). Quantitative Structure-Activity Relations-hips for Fish Early Life Stage Toxicity. Aquatic Toxicology, 16, pp. 321-334.

(16) Environment Canada. (1992). Toxicity Tests Using Early Life Stages of Salmonid Fish (Rainbow Trout,Coho Salmon or Atlantic Salmon). Biological Test Method Series. Report EPS 1/RM/28, December1992, 81 str.

(17) Dave G. and Xiu R. (1991). Toxicity of Mercury, Nickel, Lead and Cobalt to Embryos and Larvae ofZebrafish, Brachydanio rerio. Arch. of Environmental Contamination and Toxicology, 21, str. 126-134.

(18) Meyer A., Bierman C. H. and Orti G. (1993). The phylogenetic position of the Zebrafish (Danio rerio),a model system in developmental biology Š an invitation to the comperative methods. Proc. RoyalSociety of London, Series B, 252: str. 231-236.

(19) Ghillebaert F., Chaillou C., Deschamps F. and Roubaud P. (1995). Toxic Effects, at Three pH Levels, ofTwo Reference Molecules on Common Carp Embryo. Ecotoxicology and Environmental Safety 32,str. 19-28.


(20) US EPA, (1991). Guidelines for Culturing the Japanese Medaka, Oryzias latipes. EPA reportEPA/600/3-91/064, Dec. 1991, EPA, Duluth.

(21) US EPA, (1991). Guidelines for Conducting Early Life Stage Toxicity Tests with Japanese Medaka,(Oryzias latipes). EPA report EPA/600/3-91/063, Dec. 1991, EPA, Duluth.

(22) De Graeve G. M., Cooney J. D., McIntyre D. O., Poccocic T. L., Reichenbach N. G., Dean J. H. and Mar-cus M. D. (1991). Validity in the performance of the seven-day Fathead minnow (Pimephales prome-las) larval survival and growth test: an intra- and interlaboratory study. Environ. Tox. Chem. 10, str.1189-1203.

(23) Calow P. (1993). Handbook of Ecotoxicology, Blackwells, Oxford. Vol. 1, Chapter 10: Methods forspawning, culturing and conducting toxicity tests with Early Life stages of Estuarine and Marine fish.

(24) Balon E. K. (1985). Early life history of fishes: New developmental, ecological and evolutionary per-spectives, Junk Publ., Dordrecht, 280 str.

(25) Blaxter J. H. S. (1988). Pattern and variety in development, in: W. S. Hoar and D. J. Randall eds., FishPhysiology, Vol. XIA, Academic press, pp. 1-58.


TABUĽKA 1 A: Odporučené druhy rýb na testovanie

Sladkovodné ryby

Oncorhynchus mykissPstruh dúhový (9) (16)

Danio rerioZebrička (7) (17) (18)

Cyprinus caprioKapor obyčajný (8) (19)

Oryzias latipesRyžová rybka/Medaka (20) (21)

Pimephales promelasFathead minnow (8) (22)– malá kaprovitá ryba

TABUĽKA 1B: Príklady iných dobre zdokumentovaných druhov rýb, ktoré sa tiež používajú na testovanie

Sladkovodné ryby Morské ryby

Carassius auratusKaras zlatý (8)

Menidia peninsulaeTidewater silverside – malá morskáryba druhuMenidia peninsulae (23) (24)(25)

Lepomis macrochirusPleskáč silný (8)

Clupea harengusSleď druhu Clupea harengus (24) (25)

Gadus morhuaTreska druhu Gadus morhua (24) (25)

Cyprinodon variegatusSheepshead minnow – malá morskáryba druhu Cyprinodon variegatus (23)(24) (25)


DODATOK 1

NÁVOD NA VYKONANIE TESTU TOXICITY NA EMBRYÁCH A PLODOVOM VAKU-POTERIU ZEBRIČIEK (BRACHYDANIO RERIO)

ÚVOD

Zebrička – pochádza z Koromandelského pobrežia v Indii, kde osídľuje rýchlo prúdiace toky. Je to bežná akvarijnárybka z rodu kaprovitých a informácie o jej ošetrovaní a chovaní možno nájsť v študijných príručkách o tropickýchrybách. Ich biológiu a použitie vo výskume rýb vo svoje práci popísal Laaleom (1).

Ryba výnimočne dosahuje dĺžku 45 mm. Telo má valcovité so 7–9 tmavomodrými striebristými pásikami. Tietopásiky sa tiahnu od chrbtovej po análnu plutvu. Chrbát je olivovo-zelený. Samčekovia sú štíhlejší ako samičky.Samičky sú striebristejšie a ich bruško je vyduté, predovšetkým pred trením.

Dospelé ryby sú schopné znášať veľké rozdiely v teplote, pH a tvrdosti vody. Aby sme však získali zdravé ryby, ktoréprodukujú vajíčka dobrej kvality, je potrebné dodržiavať optimálne podmienky.

Počas trenia samček zachytí samičku a spojí sa s ňou, táto potom vypudí oplodnené vajíčka. Vajíčka, ktoré sú prie-hľadné a nepriľnavé, padajú na dno, kde ich môžu ich rodičia zožrať. Na ich trenie má vplyv svetlo. Ak je ranné svetlodostatočné, ryby sa trú v skorých ranných hodinách, hneď po úsvite.

Samičky môžu v týždenných intervaloch vyprodukovať sériu niekoľkých stoviek vajíčok.

PODMIENKY PRE RODIČOVSKĚ RYBY, REPRODUKČNÉ RYBY A VÝVOJOVÉ ŠTÁDIÁ ŽIVOTA RÝB

Vyberte vhodný počet zdravých rýb a držte ich v príslušnej kvalite (napr. príloha 4) najmenej dva týždne pred oča-kávaným trením. Skupine rýb by sa malo umožniť vytrieť najmenej raz pred vyprodukovaním série vajíčok prežitýchv teste. Hustota rýb počas tohoto obdobia by nemala presiahnuť l gram ryby na liter vody. Ak sa pravidelne vymieňavoda alebo sa používajú systémy na čistenie vody, potom môže byť hustota rýb vyššia. Je potrebné udržiavať stáluteplotu v chovných nádržiach a to hodnoty 25 °C ± 2 °C. Ryby sa kŕmia rôznou potravou, ktorá môže pozostávaťnapríklad z komerčnej suchej potravy, živých, čerstvo vyliahnutých Arthémií, chironomných dafnií, bielych červov(Enchytraeid).

Dva postupy, ktoré sú uvedené nižšie, v praxi vedú k získaniu dostatočného množstva zdravých oplodnených vají-čok použiteľných na test:

i) Osem samičiek a 16 samčekov sa umiestni do nádrže obsahujúcej 50 l zrieďovacej vody, zabezpečia sa pred pria-mym svetlom a nechajú sa neručene najmenej 48 hodín. Trecia podložka je umiestnená na dno akvária poobede,deň pred štartom testu. Trecí tanier pozostáva z rámu (z plexiskla alebo iného vhodného materiálu), výšky 5–7cm s hrubou sieťovinou 2– 5 mm veľkosť oka, zachytenou na vrchu s jemnou sieťovinou s 10 – 30 μm veľkosťoka na dne. Počet „trecích stromov“, pozostávajúcich z netočiacich sa nylonových laniek, je uchytených na hru-bej sieťovine v ráme. Potom, čo ryby boli držané 12 hodín v tme, zažneme slabé svetlo, ktoré iniciuje trenie. Trecítanier je po dvoch až štyroch hodinách po trení odstránený spolu so zozbieranými vajíčkami. Trecí tanier zabra-ňuje rybám požierať vajíčka a súčasne dovoľuje ľahký zber vajíčok. Skupine rýb by sa mala vytrieť najmenej razpred trením, z ktorého vajíčka budú použité v teste.

ii) Od 5 do 10 samcov a samičiek rýb je individuálne držaných najmenej dva týždne pred zamýšľaným trením. Po5– 10 dňoch budú brušká samičiek vypuklé a ich genitálne papily budú viditeľné. Samčekovia sú bez papíl. Tre-nie sa uskutoční v trecích nádržiach vybavených falošným sieťovaným dnom (ako bolo popísané vyššie). Nádržje naplnená zrieďovacou vodou tak, že hĺbka vody nad sieťou je 5– 10 cm. Jedna samička a dvaja samčekovia súumiestnení do nádrže jeden deň pred zamýšľaným trením. Teplotu vody postupne zvyšujeme na teplotu o 1 stu-peň vyššiu ako bola aklimatizačná teplota. Svetlo je vypnuté a nádrž zostáva ničím nerušená. Ráno je zapnutéslabé svetlo, ktoré vyvolá trenie. Po 2– 4 hodinách sú ryby odstránené a vajíčka sa zozbierajú. Ak je potrebnézískať od jednej samičky veľký počet sérií vajíčok, potom sa pripraví dostatočný počet paralelných trecích nádrží.Podľa záznamov o reprodukčných výsledkoch jednotlivých samičiek pred testom (veľkosť série a kvalita), môžubyť tieto samičky s najvyššou reprodukciou vybrané ako chovné.


Vajíčka by mali byť prenesené do testovacích nádob sklenenými trubicami/vnútorný priemer nie menší ako 4mm/vybavené sacou bankou – balónikom. Množstvo vody obklopujúce prenášané vajíčka má byť čo najmenšie.Vajíčka sú ťažšie ako voda a vypadávajú z trubky. Vajíčka (larvy) je potrebné chrániť pred stykom so vzduchom.Mikroskopické skúmanie vzoriek zo sérií má dbať na to, aby sa nevyskytli žiadne neregulárnosti v prvom vývojovomštádiu. Dezinfekcia vajíčok nie je povolená.

Miera úmrtnosti vajíčok je najvyššia v prvých 24 hodinách po oplodnení. Počas tohoto obdobia je vždy vykazovanámortalita 5– 40 %. Degenerujúce vajíčka sú výsledkom neúspešného oplodnenia alebo vývojových porúch. Zdá sa,že série vajíčok závisia od samičky ryby, tak ako niektoré samičky sústavne produkujú vajíčka dolnej kvality, inénikdy. Tiež vývojový pomer a miera liahnutia sa mení od jednej série ku druhej. Úspešne oplodnené vajíčko a žĺt-kový vačok lariev prežívajú dobre, normálne okolo 90 %. Pri 25 °C vajíčka sa vyliahnu 3– 5 dní po oplodnení a žĺt-kový vačok sa absorbuje priebežne do 13 dní po oplodnení.

Embryonálny vývoj bol veľmi dobre definovaný Hisaokom a Battlom (2). Cestou priehľadnosti vajíčok a počtomvyliahnutých lariev môžeme sledovať vývoj rýb a zistiť prítomnosť malformácií. Približne po štyroch hodinách odoplodnenia je možné odlíšiť neoplodnené vajíčka od oplodnených (3). Pri tomto testovaní sú vajíčka a larvy umiest-nené do testovacích nádob s malým objemom a sú skúmané pod mikroskopom.

Testované podmienky, ktoré uplatňujeme na ranné štádiá života, sú v zozname v dodatku 2. Optimálne hodnoty pHa tvrdosť zrieďovacej vody sú pH 7,8 a 250 mg CaCO3/l.

VÝPOČTY A ŠTATISTIKA

Navrhuje sa dvojfázový prístup. Po prvé, údaje o úmrtnosti, abnormálnom vývoji a čase liahnutia sa štatisticky ana-lyzujú. Ak pri koncentráciách nebol detegovaný žiadny účinok, štatisticky sa vyhodnotí dĺžka tela. Tento prístup jevhodný, ak toxická látka môže selektívne zabíjať malé ryby, zadržať čas liahnutia a vyvolávať všeobecné malformá-cie, takže vedú k meraniam dĺžky s odchýlkami. Okrem toho, zmeria sa približne rovnaký počet rýb pre každý spô-sob spracovania, aby sa zabezpečila validita štatistiky daného testu.

STANOVENIE LC50 A EC50

Percento prežívajúcich vajíčok a lariev sa vypočíta a koriguje vzhľadom na mortalitu v kontrolnom stanovení podľaAbbottovho vzorca (4):

P = 100–(C–P′C ×100)kde:

P = korigované % prežívajúcich

P′ = % prežívajúcich zistené pri testovanej koncentrácií

C = prežívajúce pri kontrolnom stanovení

Ak je to možné, LC50 sa stanoví vhodnou metódou na konci testu. Ak sa vyžaduje zahrnutie morfologických abnor-malít do štatistiky pre EC50, potom návod môžeme nájsť v Stephanovi (5).

ODHAD LOEC A NOEC

Objektívny test vajíčok a plodový vak – poter porovnávaný s nenulovou koncentráciou pri kontrolnom stanovení –stanoví sa LOEC. Z toho dôvodu môžu byť užitočné násobné porovnávacie postupy (6) (7) (8) (9) (10).

POUŽITÁ LITERATÚRA

(1) Laale H. W. (1977). The Biology and Use of the Zebrafish (Brachydanio rerio) in Fisheries Research. A LiteratureReview. J. Fish Biol. 10, str. 121-173.

(2) Hisaoka K. K. and Battle H. I. (1958). The Normal Development Stages of the Zebrafish Brachydanio rerio(Hamilton-Buchanan) J. Morph., 102, 311 str.


(3) Nagel R. (1986). Untersuchungen zur Eiproduktion beim Zebrabärbling (Brachydanio rerio Hamilton-Buchanan).Journal of Applied Ichthyology, 2, str. 173-181.

(4) Finney D. J. (1971). Probit Analysis, 3rd ed., Cambridge University Press, Great Britain, pp. 1-333.

(5) Stephan C. E. (1982). Increasing the Usefulness of Acute Toxicity Tests. Aquatic Toxicology and Hazard Assess-ment: Fifth Conference, ASTM STP 766, J. G. Pearson, R. B. Foster and W. E. Bishop, Eds., American Society forTesting and Materials, str. 69-81.

(6) Dunnett C. W. (1955). A Multiple Comparisons Procedure for Comparing Several Treatments with a Control. J.Amer. Statist. Assoc., 50, str. 1096-1121.

(7) Dunnett C. W. (1964). New Tables for Multiple Comparisons with a Control. Biometrics, 20, pp. 482-491.

(8) Williams D. A. (1971). A Test for Differences Between Treatment Means when Several Dose Levels are Com-pared with a Zero Dose Control. Biometrics, 27, str. 103-117.

(9) Williams D. A. (1972). The Comparison of Several Dose Levels with a Zero Dose Control. Biometrics 28, str.519-531.

(10) Sokal R. R. and Rohlf F. J. (1981). Biometry, the Principles and Practice of Statistics in Biological Research, W.H.Freeman and Co., San Francisco.


DODATOK2

PODMIENKYATRVANIETESTUAKRITÉRIÁNAPREŽITIEUODPORUČENÝCHDRUHOVRÝB

Druhrýb

Teplota

(°C)

Obsahsolí

(0/00)

Fotoperióda

(hod.)

Trvanieštádia

(dni)

Typickádĺžkatestu

Zostatkypokontrole

(minimum%)–%prežitých

Embryo

Plodový

vačok-poter

Úspešne

vyliahnuté

Povyliahnutí

SLADKOVODNÉ

Brachydaniorerio

Zebrička

25±1

—12-16

3-5

8-10

Čonajskôrpooplodnení(rannéštádiumgastrulí)do5

dnípovyliahnutí(8–10dní)

8090

Oncorhynchusmykiss

Pstruhdúhový

10±1(1)

12±1(2)

—0(3)

30-35

25-30

čonajskôrpooplodnení(rannéštádiumgastrulí)do20


6670

Cyprinuscaprio

Kaporobyčajný

21-25

—12-16

5>4



8075

Oryziaslatipes

Ružovárybka/Medaka

24±1(1)

23±1(2)

—12-16

8-11

4-8



8080

Pimephalespromelas

Fatheadminnow-malákapro-

vitáryba

25±2

—16

4-5

5čonajskôrpooplodnení(rannéštádiumgastrulí)do4


6070

(1)Uembrií.

(2)Ulariev.

(3)Embryáalarvysamusiaaždoobdobiajednéhotýždňapovyliahnutídržaťvtme(mimokontrolnýchčasov).Počastrvaniatestusadržiapritlmenomosvetlení.


DODATOK3

PODMIENKYATRVANIETESTUAKRITÉRIÁNAPREŽITIEUOSTATNÝCHDOBREZDOKUMENTOVANÝCHDRUHOVRÝB

Druhrýb

Teplota

(°C)

Obsahsolí

(0/00)

Fotoperióda

(hod.)

Trvanieštádia

(dni)

Typickádĺžkatestu

Zostatkypokontrole

(minimum%)prežitých

Embryo

Plodový

Vak-poter

Úspešne

vyliahnuté

Povyliahnutí

SLADKOVODNÉRYBY

Carassiusauratus

Karaszlatý

24±1

——

3-4

>4čonajskôrpooplodnení(rannéštádiumgastrulí)do4

dnípovyliahnutí(7dní)

—80

Lepomismacrochirus

Pleskáčsilný(8)

21±1

—16

3>4



—75

MORSKÉRYBY

Menidiapeninsulae

Tidewatersilverside-malámor-

skárybadruhu

22-25

15-22

121,5

10čonajskôrpooplodnení(rannéštádiumgastrulí)do5


8060

Clupeaharengus

Sleďdruhu

10±1

8-15

1220-25

3-5



6060

GadusmorhuaTreskadruhu

5±1

5-30

1214-16

3-5



6080

Cyprinodonvariegatus

Sheepsheadminnow-malá

morskárybadruhu

25±1

15-30

12—

—čonajskôrpooplodnení(rannéštádiumgastrulí)do4/7


>75

80


DODATOK 4

NIEKTORÉ CHARAKTERISTIKY VODY VHODNEJ NA RIEDENIE

Látka Koncentrácie

Látka v časticiach <20 mg/l

Celkový organický uhlík <2 mg/l

Zlúčený amoniak <1 μg/l

Zostatkový chlór <10 μg/l

Celkové organofosfátové pesticídy <50 ng/l

Celkové organochlórované pesticídy plus polychlórované bifenyly <50 ng/l

Celkový organický chlór <25 ng/l


C.16. VČELY OBECNÉ – AKÚTNY TEST ORÁLNEJ TOXICITY

1. METÓDA

Táto metóda akútneho toxikologického testu je totožná s metódou OECD TG 213 (1998)

1.1. ÚVOD

Tento toxikologický test je laboratórna metóda navrhnutá na stanovenie orálnej akútnej toxicity apliko-vaných chemických látok pri ochrane dospelých včiel robotníc.

Pri stanovení a vyhodnocovaní toxických charakteristík látok sa určenie akútnej a orálnej toxicity u včielmôže požadovať všade tam, kde je napr. možná expozícia včiel danou chemikáliou. Akútny orálny testtoxicity sa vykonáva s cieľom zistenia vrodenej toxicity pesticídov a iných chemikálii voči včelám. Výsledkytestu je možné použiť na definovanie potreby na následné vyhodnotenie. Túto metódu je možné použiťnajmä v postupných krokových – odborných programoch, zameraných na zistenie nebezpečenstva vplyvupesticídov na včely, založených na postupnom progrese od laboratórnych testov toxicity cez semi–poľnéaž ku poľným – terénnym pokusom (1). Pesticídy môžu byť testované ako aktívne látky (a. s.) alebo akoviazané produkty.

Toxický štandard sa dá použiť na overenie citlivosti včiel a presnosť testovacieho postupu.

1.2. DEFINÍCIE

Akútna orálna toxicita: sú nepriaznivé účinky, ktoré sa dostavia maximálne do 96 hodín po orálnompodaní jednej dávky testovanej látky.

Dávka: je množstvo skonzumovanej testovanej látky a je vyjadrená ako hmotnosť (μg) testovanejlátky na testovaného živočícha (ug/včelu). Skutočná dávka sa nedá vypočítať pre každú včelu individuálnevzhľadom na spoločné kŕmenie, ale je možné vyjadriť priemernú dávku (celkovo skonzumovaná testovanálátka/počet testovaných včiel v jednom úli).

LD50 (stredná letálna dávka) orálna: je štatisticky odvodená hodnota jednej dávky látky, po ktorej dochá-dza k úhynu 50 % testovaných živočíchov po podaní orálnou cestou. Hodnota LD50 je vyjadrená v (μg)testovanej látky na včelu. Pre pesticídy môže byť testovaná látka aj v aktívnej forme (a. s.), ale aj vo formeviazanej, a to ako produkt obsahujúci viac ako jednu účinnú látku.

Mortalita: úhyn živočícha sa konštatuje v prípade jeho kompletnej imobility.

1.3 PRINCÍP TESTOVACEJ METÓDY

Dospelé robotnice včiel obecných (apis mellifera) sú vystavené celému radu dávok testovanej látky, ktoráje rozptýlená v roztoku sacharózy. Potom sa včely kŕmia rovnakou stravou, ktorá neobsahuje testovanúlátku. Úmrtnosť sa zaznamenáva denne najmenej 48 hodín a porovnáva sa s kontrolnými hodnotami. Aksa úmrtnosť zvýši medzi 24 až 48 hodinami, kým kontrolná úroveň úmrtnosti zostáva na akceptovateľnejhladine, t. j. menej alebo rovných 10 %, je vhodné predĺžiť trvanie testu maximálne na 96 hodín. Výsledkysa analyzujú, aby sa mohla vypočítať hodnota LD50 za 24 hodín a 48 hodín a v prípade predĺženia štúdieaj za 72 hodín a 96 hodín.

1.4. VALIDITA TESTU

Ak má byť test platný, musia platiť nasledovné podmienky:

— priemerná úmrtnosť na celkový počet kontrol nesmie prekročiť 10 % na konci testu,

— hodnota LD50 toxického štandardu musí spĺňať špecifikovaný rozsah


1.5.1. Výber včiel

Mali by sa použiť mladé robotnice rovnakého druhu (t. j. včely rovnakého veku, včely rovnako stravované,atď. Včely by sa mali odobrať z primeraného kŕmeného, zdravého chovu a ak je to možné, z chovu neza-siahnutého chorobami a z kolónie s kráľovnou s overeným pôvodom a fyziologickým stavom. Včely by samali vyberať ráno pred použitím alebo večer pred testovacím dňom a potom by sa mali udržiavať v týchtopodmienkach až do nasledujúceho dňa. Vhodné sú včely odobrané z rámov, bez mláďat. Malo by sa


vyvarovať odoberaniu včiel skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keďže v tomto období sa včelám mení ichfyziológia. V prípade, že sa predsa test musí vykonať počas skorej jari alebo neskorej jesene, včely môžubyť v prípade núdze premiestnené do inkubátora a počas jedného týždňa sa budú kŕmiť včelím chlebom(peľ zozbieraný z plástov) a roztokom sacharózy.Včely liečené chemickými látkami ako sú antibiotiká, anti-varroa produktmi, atď. by sa nemali použiť na toxikologický test po dobu štyroch týždňov od poslednejliečby.

1.5.2. Podmienky kŕmenia a chovu včiel

Vhodné sú úle s ľahkým čistením a dobrým vetraním. Je možné použiť ľubovolný vhodný materiál ako jenapr.: nehrdzavejúca oceľ, pletivo, plastické alebo drevené úle. Je vhodné umiestniť skupinu 10 včiel do jed-ného úľa. Veľkosť testovacích úľov by mala byť úmerná počtu včiel, t. j. aby bol zabezpečený dostatočnýpriestor.

Včely sa majú držať v tme, v miestnosti určenej na pokusy pri teplote 25 ± 2 °C. Relatívna vlhkosť, nor-málne okolo 50 – 70 %, by mala byť zaznamenávaná počas doby trvania testu. Manipulovanie vrátaneliečby a pozorovania sa môžu uskutočňovať za denného svetla. Ako potrava sa použije roztok sacharózyvo vode s konečnou koncentráciou 500 g/l (50 % objemových). Po podaní testovacích dávok by sa malastrava podávať ad libitum. Spôsob kŕmenia by mal umožňovať zaznamenanie podávanej stravy pre každýtestovací úľ (pozri časť 1.6.3.1). Je možné použiť sklenenú trubicu (približne 50 mm dlhú a 10 mm širokús otvoreným zúženým koncom okolo 2 mm v priemere)

1.5.3. Príprava včiel

Zozbierané včely sú náhodne rozmiestnené do testovacích úľov, ktoré sú náhodne rozmiestnené v expe-rimentálnej miestnosti.

Pred začatím testu by sa mali včely nechať vyhladovať aspoň dve hodiny pred začiatkom testu. Odporúčasa, aby včely neprijímali potravu, t. j. aby ich obsah čriev pred začatím testu bol rovnaký. Umierajúce včelyje pred začiatkom testu potrebné nahradiť zdravými.


Ak je testovaná látka miešateľná s vodou, môže sa rozptýliť priamo v 50 % roztoku sacharózy. V prípadetechnických produktov a látok s nízkou rozpustnosťou vo vode, akými sú napríklad organické rozpúšťadlá,emulsifikátory alebo disperzné činidlá s nízkou toxicitou na včely môže byť použitý napr. acetón, dime-thylformamid, dimetylsulfoxid. Koncentrácia rozpúšťadla závisí od rozpustnosti testovanej látky a mala bybyť rovnaká pre všetky testované koncentrácie. Aj keď koncentrácia rozpúšťadla o hodnote 1 % je v zásadeprijateľná, nemala by sa prekročiť.

Mali by sa pripraviť vhodné kontrolné roztoky, t. j. roztoky, v ktorých rozpúšťadlo alebo disperzné činidlorozpustí testovanú látku. Použijú sa dve oddelené kontrolné skupiny: vodný roztok a sacharózový roztokrozpúšťadlom/nosičom v koncentrácii použitej v dávkovacích roztokoch.

1.6. POSTUP

1.6.1. Test a kontrolné skupiny

Počet dávok a ich opakovaní by mal spĺňať štatistické požiadavky na stanovenie LD50 s 95 % pravdepo-dobnosťou. Bežne sa pre tento test požaduje päť dávok v geometrickom rade s faktorom nepresahujúcim2,2 pre daný rozsah LD50. Zrieďovací faktor a počet dávkovaní rôznych koncentrácií sa musí stanoviť vovzťahu ku strmosti krivky toxicity (dávka versus úmrtnosť), je potrebné vziať do úvahy štatistickú metódu,ktorá bola zvolená na analýzu výsledkov. Výber rozsahu pre test umožní vybrať vhodné koncentrácie dáv-kovanej látky.

Minimálne tri testovacie skupiny, každá po desiatich včelách, by mali byť kŕmené testovanou lát-kou na každú skúmanú koncentráciu. Minimálne tri kontrolné skupiny, každá po desiatich včelách, by maliprebiehať súbežnes testovanými sériami. Kontrolné skupiny by mali byť tiež zaradené pre použitérozpúšťadlo/nosič (pozri časť 1.5.4).

1.6.2. Toxický štandard

Do testovacích sérií je potrebné zahrnúť toxický štandard. Následne sa vyselektujú aspoň tri dávky, aby sadosiahla očakávaná hodnota LD50. Pri každej testovanej dávke by sa mali použiť minimálne tri úle, každýpo desiatich včelách. Preferovaný štandard toxicity je dimetoát, pre ktorý je zaznamenaná hodnota LD50za 24 hodín v rozmedzí 0.10 – 0.35 μg a. s./včelu (2). Aj iné štandardy toxicity budú akceptovateľné tam,kde sa dá získať dostatočné množstvo údajov na overenie očakávanej odozvy dávky (napr. Parathion).


1.6.3. Expozícia

1.6.3.1 Podávanie dávok

Každej testovanej skupine včiel sa bude podávať 100– 200 μl vodného roztoku 50 % sacharózy, ktorý obsa-huje testovanú látku primeranej koncentrácie. V prípade látok s nízkou rozpustnosťou, nízkou toxicitoualebo nízkou koncentráciou vo viazanej forme sa vyžaduje väčšie množstvo testovanej látky v sacharózo-vom roztoku. Skonzumované množstvo potravy je potrebné monitorovať u každej skupiny včiel. Ak jekrmivo s testovanou látkou skŕmené (obyčajne v intervale 3–4 hodín), zvyšok krmiva sa z testovacieho úľaodoberie a nahradí sa krmivom obsahujúcim iba sacharózový roztok. Sacharózový roztok sa potom pod-áva ad libitum. Pri niektorých zlúčeninách podávaných vo vyšších koncentráciách sa môže prejaviť zní-žené alebo žiadne prijímanie potravy ako dôsledok zvýšenej koncentrácie. Po maximálne 6 hodinách saneskonzumované krmivo odoberie a nahradí roztokom sacharózy. Množstvo skonzumovanej potravy sazaznamená (meranie objemu/hmotnosť zostatkovej potravy).

1.6.3.2. Trvanie testu

Na trvanie testu sa uprednostňuje doba 48 hodín, po ktorej sa testovaný roztok nahradí samotným roz-tokom sacharózy. Ak vzostup úmrtnosti včiel pokračuje a prekročí hodnotu 10 % počas prvých 24 hodín,trvanie testu by malo byť predĺžené na maximálne 96 hodín, za predpokladu, že kontrola úmrtnosti včielneprekročí 10 %.

1.6.4. Pozorovania

Úmrtnosť sa zaznamenáva po 4 hodinách od začiatku testu a potom po 24 hodinách a po 48 hodinách(po podaní testovacej dávky). Ak je potrebný predĺžený čas pozorovania, ďalšie hodnotenie by malo pre-behnúť v 24 hodinových intervaloch, avšak maximálne do celkových 96 hodín na dôkaz toho, že úmrt-nosť včiel neprekročí stanovených 10 %.

Je potrebné zaznamenať aj množstvo skonzumovanej testovacej látky na skupinu včiel. Porovnaním hod-nôt skonzumovanej a neskonzumovanej potravy počas 6 hodín sa získajú informácie o stráviteľnostiposkytnutej potravy.

Všetky abnormálne prejavy správania sa včiel počas testovaného obdobia by mali byť zaznamenané.


V niektorých prípadoch (napr. za predpokladu, že testovaná látka má nízku toxicitu) je možné vykonaťlimitný test 100 μg a. s./včelu s cieľom dokázať, že hodnota LD50 je väčšia ako uvedená hodnota. Rovnakýpostup by sa mal použiť vrátane troch opakovaní testu na danú testovanú látku, aj na relevantnú kontro-lu, na zistenie množstva skonzumovanej potravy a pri použití toxických štandardov. V prípade mortalitysa celá štúdia prepracuje. Ak sa spozorujú subletálne účinky (pozri časť 1.6.4.), aj tieto je potrebné zazna-menať.

2. ÚDAJE A SPRÁVA

2.1. ÚDAJE

Údaje sa zosumarizujú do tabuľkovej formy, pre každú pokusnú skupinu zvlášť, tak isto aj pre kontrolnúskupinu včiel a skupinu použitú na zistenie toxického štandardu, pre počet použitých včiel, úmrtnosťv každom období pozorovania a pre počet včiel so zmeneným správaním. Údaje mortality je potrebné ana-lyzovať vhodnými štatistickými metódami (napr. probitová analýza, pohyblivý priemer, binominálna prav-depodobnosť) (3) (4). Grafické záznamy dávok a ich odoziev by mali byť zaznamenané formou kriviek, a tov každý odporúčaný čas pozorovania na výpočet sklonu strmosti kriviek a stredných smrteľných dávok(LD50) s 95 % pravdepodobnostnými limitami. Opravy týkajúce sa kontroly úmrtnosti sa vykonajú zapomoci Abbottových korekcií (4) (5). Tam, kde nebola úplne skonzumovaná použitá potrava, zazname-najú sa skonzumované testovacie dávky na skupinu včiel. Hodnota LD50 by mala byť vyjadrená v μg testo-vanej látky na včelu.



2.2.1. Testované látky:

— fyzikálna podstata a relevantné fyzikálno–chemické vlastnosti (ako napr.: stabilita– odolnosť vo vode,tlak pár),

— identifikačné chemické údaje, vrátane štruktúrneho vzorca, čistota (napr. pesticídov, identitu a kon-centráciu účinnej látky alebo látok).


2.2.2. Testované druhy:

— odborný názov, druh, približný vek (v týždňoch), metóda zberu, dátum zberu,

— informácie o kolónach použitých na zber testovaných včiel, vrátane zdravotného stavu, všetkých cho-rôb týkajúcich sa dospelého včelstva, všetky preliečenia, atď.


— teplota a relatívna vlhkosť experimentálnej miestnosti,

— podmienky chovu včiel, vrátane typu, veľkosti a materiálu testovacích úľov,

— metódy prípravy pôvodných zásobných a testovaných roztokov (rozpúšťadlá a ich koncentrácie musiabyť zaznamenané, ak boli použité),

— metóda prípravy zásobných roztokov a frekvencia prípravy nových roztokov (rozpúšťaná látka a jejkoncentrácia sa musí v prípade použitia uviesť),

— koncepcia testu, napr. použitý počet a testovacie koncentrácie, počet kontrol pre každú testovanú kon-centráciu a kontrolu, počet kópií testovacích úľov a počet včiel na testovaný úľ,

— dátum testu.

2.2.4. Výsledky:

— výsledky predbežného výberu rozsahu štúdie, ak bol výber uskutočnený,

— nespracované údaje: úmrtnosť pri každej testovanej dávke, pri každom pozorovanom čase,

— graf udávajúci závislosť, dávka a odozva na konci každého testu,

— hodnoty LD50 s 95 % pravdepodobnosťou limitu pre každý odporúčaný čas pozorovania, pre testo-vanú látku a toxický štandard,

— štatistické postupy použité na určenie LD50,

— úmrtnosť pri kontrolách,

— iné biologické dopady pozorované alebo merané, ako napr.: abnormálne správanie sa včiel (vrátaneodmietnutia testovacej dávky potravy), pomer skonzumovanej potravy v skupinách včiel testovanýcha netestovaných,

— akékoľvek odchýlky od testovacích postupov tu uvedených a všetky dostupné, relevantné informácie.

3. POUŽITÁ LITERATÚRA:

(1) EPPO/Council of Europe (1993). Decision – Making Scheme for the Enviromental Risk Assessment ofPlant Protection Products – Honeybees. EPPO Bulletin, Vol.23, N.1, str. 151– 156. March 1993.

(2) Gough, H.J., McIndoe, E.C., Lewis, G.B.(1994). The use of dimethoat as a reference compound in labo-ratory acute toxicity tests on honeybees (Apis mellifera L.) 1981– 1992. Journal of ApiculturalResearch, 22, str.. 119– 125

(3) Litchfield, J.T. and Wilcoxon F. (1949). A simplified method ef evaluating dose –effect experiments.Jour. Pharmacol. and Exper. Ther., pp. 99– 113

(4) Finney, D.J. (1971. Probit analysis. 3rd ed., Cambridge, London and New York

(5) Abbott, W.S.(1925). A method for computing the effectiveness of an insecticide. Jour. Econ. Entomol.,18, str. 265– 267.


C.17. VČELY OBECNÉ – AKÚTNY TEST TOXICITY KONTAKTOM

1. METÓDA

Táto metóda akútneho toxikologického testu je totožná s metódou OECD TG 213 (1998).

1.1. ÚVOD

Tento toxikologický test je laboratórna metóda navrhnutá na stanovenie orálnej akútnej toxicity apliko-vaných chemických látok pri ochrane dospelých včiel robotníc.

Pri stanovení a vyhodnocovaní toxických charakteristík látok sa určenie akútnej a orálnej toxicity u včielmôže požadovať všade tam, kde je napr. možná expozícia včiel danou chemikáliou. Akútny orálny testtoxicity sa vykonáva s cieľom zistenia vrodenej toxicity pesticídov a iných chemikálii voči včelám. Výsledkytestu je možné použiť na definovanie potreby na následné vyhodnotenie. Túto metódu je možné použiťnajmä v postupných krokových – odborných programoch, zameraných na zistenie nebezpečenstva vplyvupesticídov na včely, založených na postupnom progrese od laboratórnych testov toxicity cez semi–poľnéaž ku poľným – terénnym pokusom (1). Pesticídy môžu byť testované ako aktívne látky (a. s.) alebo akoviazané produkty.

Toxický štandard sa dá použiť na overenie citlivosti včiel a presnosť testovacieho postupu.

1.2. DEFINÍCIE

Akútna orálna toxicita: sú nepriaznivé účinky, ktoré sa dostavia maximálne do 96 hodín po lokálnej apli-kácií jednej dávky testovanej látky.

Dávka: je množstvo skonzumovanej testovanej látky a je vyjadrená ako hmotnosť (μg) testovanejlátky na testovaného živočícha (ug/včelu).

LD50 (stredná letálna dávka): je štatisticky odvodená hodnota jednej dávky látky, po ktorej dochádzak úhynu 50 % testovaných živočíchov pri kontakte s látkou. Hodnota LD50 je vyjadrená v (μg) testovanejlátky na včelu. U pesticídov môže byť testovaná látka aj v aktívnej forme (a. s.), ale aj vo forme viazanej,a to ako produkt obsahujúci viac ako jednu účinnú látku.

Mortalita: úhyn živočícha sa konštatuje v prípade jeho kompletnej imobility.


Dospelé robotnice včiel obecných (apis mellifera) sú vystavené celému radu dávok testovanej látky, ktoráje rozpustená vo vhodnom nosiči, priamou aplikáciou do thoraxu (kvapôčky). Dĺžka trvania testu je 24hodín. Potom sa včely kŕmia rovnakou stravou, ktorá neobsahuje testovanú látku. Ak sa úmrtnosť zvýšimedzi 24 až 48 hodinami, kým kontrolná úroveň úmrtnosti zostáva na akceptovateľnej hladine, t. j. menejalebo rovných 10 %, je vhodné predĺžiť trvanie testu maximálne na 96 hodín. Výsledky sa analyzujú, abysa mohla vypočítať hodnota LD50 za 24 hodín a 48 hodín a v prípade predĺženia štúdie aj za 72 hodína 96 hodín.

1.4. VALIDITA TESTU

Ak má byť test platný, musia platiť nasledovné podmienky:

— priemerná úmrtnosť na celkový počet kontrol nesmie prekročiť 10 % na konci testu,

— hodnota LD50 toxického štandardu musí spĺňať špecifikovaný rozsah.


1.5.1. Výber včiel

Mali by sa použiť mladé robotnice rovnakého druhu (t. j. včely rovnakého veku, včely rovnako stravované,atď. Včely by sa mali odobrať z primeraného kŕmeného, zdravého chovu a ak je to možné, z chovu neza-siahnutého chorobami a z kolónie s kráľovnou s overeným pôvodom a fyziologickým stavom. Včely by samali vyberať ráno pred použitím alebo večer pred testovacím dňom a potom by sa mali udržiavať v týchto


podmienkach až do nasledujúceho dňa. Vhodné sú včely odobrané z rámov, bez mláďat. Malo by sa vyva-rovať odoberaniu včiel skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keďže v tomto období sa včelám mení ich fyzio-lógia. V prípade, že sa predsa test musí vykonať počas skorej jari alebo neskorej jesene, včely môžu byťv prípade núdze premiestnené do inkubátora a počas jedného týždňa sa budú kŕmiť včelím chlebom (peľzozbieraný z plástov) a roztokom sacharózy. Včely liečené chemickými látkami ako sú antibiotiká, anti-varroa produktmi, atď. by sa nemali použiť na toxikologický test po dobu štyroch týždňov od poslednejliečby.

1.5.2. Podmienky kŕmenia a chovu včiel

Vhodné sú úle s ľahkým čistením a dobrým vetraním. Je možné použiť ľubovolný vhodný materiál, ako jenapr.: nehrdzavejúca oceľ, pletivo, plastické alebo drevené úle. Je vhodné umiestniť skupinu 10 včiel do jed-ného úľa. Veľkosť testovacích úľov by mala byť úmerná počtu včiel, t. j. aby bol zabezpečený dostatočnýpriestor.

Včely sa majú držať v tme, v miestnosti určenej na pokusy pri teplote 25 ± 2 °C. Relatívna vlhkosť, nor-málne okolo 50– 70 %, by mala byť zaznamenávaná počas doby trvania testu. Manipulovanie vrátaneliečby a pozorovania sa môžu uskutočňovať za denného svetla. Ako potrava sa použije roztok sacharózyvo vode s konečnou koncentráciou 500 g/l (50 % objemových). Po podaní testovacích dávok by sa malastrava podávať ad libitum s použitím včelieho krmítka. Je možné použiť sklenenú trubicu (približne 50 mmdlhú a 10 mm širokú s otvoreným zúženým koncom okolo 2 mm v priemere)

1.5.3. Príprava včiel

Zozbierané včely sa anestezujú použitím oxidu uhličitého alebo dusíka pri každej aplikácií testovanej látky.Je potrebné minimalizovať nielen množstvo použitého anestezika, ale aj časť expozície. Umierajúce včelyje pred začiatkom testu potrebné nahradiť zdravými.


Testovanú látku je možné aplikovať ako roztok na nosiči, t. j. organické rozpúšťadlo alebo vodný roztokso zvlhčujúcim činidlom. Ako organické rozpúšťadlo sa používa acetón, ale je možné použiť aj iné orga-nické rozpúšťadlá s nízkou toxicitou voči včelám (napr. dimethylformamid, dimetylsulfoxid). Pri vo voderozpustných viazaných produktoch a vysoko polárnych organických zlúčeninách nerozpustných v orga-nických nosičových rozpúšťadlách je lepšie použiť slabé roztoky komerčne dostupných zvlhčujúcich čini-diel na ľahšiu aplikáciu (napr. Agral, Cittowet, Lubrol, Triton, Tween).

Mali by sa pripraviť vhodné kontrolné roztoky, t. j. roztoky, v ktorých rozpúšťadlo alebo disperzné činidlorozpustí testovanú látku. Použijú sa dve oddelené kontrolné skupiny: jedna s použitím vody a jedna s pou-žitím rozpúšťadla alebo disperzanta.

1.6. POSTUP

1.6.1. Test a kontrolné skupiny

Počet dávok a ich opakovaní by mal spĺňať štatistické požiadavky na stanovenie LD50 s 95 % pravdepo-dobnosťou. Bežne sa na tento test požaduje päť dávok v geometrickom rade s faktorom nepresahujúcim2,2 na daný rozsah LD50. Počet dávok sa musí stanoviť vo vzťahu ku strmosti krivky toxicity (dávka versusúmrtnosť). Je potrebné vziať do úvahy štatistickú metódu, ktorá bola zvolená na analýzu výsledkov. Výberrozsahu pre test umožní vybrať vhodné koncentrácie dávkovanej látky.

Každá testovaná koncentrácia sa podá minimálne trom skupinám, každá po desiatich včelách.

Súčasne by sa mali vykonať testovacie série na aspoň troch kontrolných skupinách, každá po desiatich vče-lách. V prípade použitia organického rozpúšťadla alebo zvlhčovacieho činidla sa použijú tri dodatočné kon-trolné skupiny po desiatich včelách.

1.6.2. Toxický štandard

Do testovacích sérií je potrebné zahrnúť toxický štandard. Následne sa vyselektujú aspoň tri dávky, aby sadosiahla očakávaná hodnota LD50. Pri každej testovanej dávke by sa mali použiť minimálne tri úle, každýpo desiatich včelách. Preferovaný štandard toxicity je dimetoát, pre ktorý je zaznamenaná hodnota LD50za 24 hodín v rozmedzí 0.10 – 0.35 μg a. s./včelu (2). Aj iné štandardy toxicity budú akceptovateľné tam,kde sa dá získať dostatočné množstvo údajov na overenie očakávanej odozvy dávky (napr. Parathion).


1.6.3. Expozícia

1.6.3.1. Podávanie dávok

Je potrebné individuálne zaobchádzať s anestezovanými včelami pri lokálnej aplikácií. Včelám sa náhodneprideľujú testovacie látky a náhodným výberom sa podrobia kontrole. Objem 1 μl roztoku obsahujúcehotestovanú látku vo vhodnej koncentrácií sa bude aplikovať mikroaplikátorom na dorzálnu stranu thoraxukaždej včely. V prípade opodstatnenosti je možné použiť aj iné objemy roztoku. Po aplikácií testovanejlátky sa včely umiestnia do testovacích úľov a vyživujú sa roztokom sacharózy.

1.6.3.2. Trvanie testu

Na trvanie testu sa uprednostňuje doba 48 hodín. Ak úmrtnosť včiel prekročí hodnotu 10 % počas prvých24 hodín až 48 hodín, trvanie testu by malo byť predĺžené na maximálne 96 hodín za predpokladu, žekontrola úmrtnosti neprekročí 10 %.

1.6.4. Pozorovania

Úmrtnosť sa zaznamenáva po 4 hodinách od začiatku testu a potom po 24 hodinách a po 48 hodinách.Ak je potrebný predĺžený čas pozorovania, ďalšie hodnotenie by malo prebehnúť v 24 hodinových inter-valoch, avšak maximálne do celkových 96 hodín na dôkaz toho, že úmrtnosť včiel neprekročí stanove-ných 10 %.

Všetky abnormálne prejavy správania sa včiel počas testovaného obdobia by mali byť zaznamenané.


V niektorých prípadoch (napr. za predpokladu, že testovaná látka má nízku toxicitu) je možné vykonaťlimitný test 100 μg a. s./včelu s cieľom dokázať, že hodnota LD50 je väčšia ako uvedená hodnota. Rovnakýpostup by sa mal použiť vrátane troch opakovaní testu na danú testovanú látku aj na relevantnú kontrolua použitie toxického štandardu. V prípade mortality sa celá štúdia prepracuje. Ak sa spozorujú subletálneúčinky (pozri časť 1.6.4.), aj tieto je potrebné zaznamenať..

2. ÚDAJE A SPRÁVA

2.1. ÚDAJE

Údaje sa zosumarizujú do tabuľkovej formy, na každú pokusnú skupinu zvlášť, tak isto aj na kontrolnúskupinu včiel a skupinu použitú na zistenie toxického štandardu, na počet použitých včiel, úmrtnosťv kaž-dom období pozorovania a na počet včiel so zmeneným správaním. Údaje mortality je potrebné analyzo-vať vhodnými štatistickými metódami (napr. probitová analýza, pohyblivý priemer, binominálna pravde-podobnosť) (3) (4). Grafické záznamy dávok a ich odoziev by mali byť zaznamenané formou kriviek, a tov každý odporúčaný čas pozorovania na výpočet sklonu– strmosti kriviek a stredných smrteľných dávok(LD50) s 95 % pravdepodobnostnými limitami. Opravy týkajúce sa kontroly úmrtnosti sa vykonajú zapomoci Abbottových korekcií (4) (5). Tam, kde nebola úplne skonzumovaná použitá potrava, zazname-najú sa skonzumované testovacie dávky na skupinu včiel. Hodnota LD50 by mala byť vyjadrená v μg testo-vanej látky na včelu.



2.2.1. Testované látky:

— fyzikálna podstata a relevantné fyzikálno–chemické vlastnosti (ako napr.: stabilita– odolnosť vo vode,tlak pár),

— identifikačné chemické údaje vrátane štruktúrneho vzorca, čistota (napr. pesticídov, identita a koncen-trácia účinnej látky alebo látok).


— odborný– vedecký názov, druh, približný vek (v týždňoch), metóda zberu, dátum zberu,

— informácie o kolónách použitých na zber testovaných včiel vrátane zdravotného stavu, všetkých cho-rôb týkajúcich sa dospelého včelstva, všetky preliečenia, atď.



— teplota a relatívna vlhkosť experimentálnej miestnosti,

— podmienky chovu včiel, vrátane typu, veľkosti a materiálu testovacích úľov,

— metódy podávania testovanej látky, napr. použité rozpúšťadlo – nosič, objem testovaného roztoku,použitý roztok anestetika,

— koncepcia testu, napr.: použitý počet a testovacie koncentrácie, počet kontrol na každú testovanú kon-centráciu a kontrolu, počet kópií testovacích úľov a počet včiel na testovaný úľ,

— dátum testu.

2.2.4. Výsledky:

— výsledky predbežného výberu rozsahu štúdie, ak bol výber uskutočnený,

— nespracované údaje: úmrtnosť pri každej testovanej dávke pri každom pozorovanom čase,

— graf udávajúci závislosť dávky– odozvy na konci každého testu,

— hodnoty LD50 s 95 % pravdepodobnosťou limitu na každý odporúčaný čas pozorovania, na testovanúlátku a toxický štandard,

— štatistické postupy použité na určenie LD50,

— úmrtnosť pri kontrolách,

— iné biologické dopady pozorované alebo merané, ako napr.: abnormálne správanie sa včiel (vrátaneodmietnutia testovacej dávky potravy), pomer skonzumovanej potravy v skupinách včiel testovanýcha netestovaných,

— akékoľvek odchýlky od testovacích postupov tu uvedených a všetky dostupné, relevantné informácie.


(1) EPPO/Council of Europe (1993). Decision – Making Scheme for the Enviromental Risk Assessment ofPlant Protection Products – Honeybees. EPPO Bulletin, Vol.23, N.1, str. 151– 156. March 1993

(2) Gough, H.J., McIndoe, E.C., Lewis, G.B.(1994). The use of dimethoat as a reference compound in labo-ratory acute toxicity tests on honeybees (Apis mellifera L.) 1981– 1992. Journal of ApiculturalResearch, 22, str. 119– 125

(3) Litchfield, J.T. and Wilcoxon F. (1949). A simplified method ef evaluating dose –effect experiments.Jour. Pharmacol. and Exper. Ther., str. 99– 113

(4) Finney, D.J. (1971. Probit analysis. 3rd ed., Cambridge, London and New York

(5) Abbott, W.S.(1925). A method for computing the effectiveness of an insecticide. Jour. Econ. Entomol.,18, str. 265– 267.


C.18. ADSORPCIA ALEBO DESORPCIA S POUŽITÍM ROVNOVÁŽNEJ METÓDY DÁVKOVANIA

1. METÓDA

Táto metóda je totožná s metódou OECD TG 106, na stanovenie adsorbcie alebo desorbcie v zemine, pou-žitím dávkovacej rovnovážnej metódy (2000).

1.1. ÚVOD

Metóda sa zaoberá kruhovým testom a praktickým postupom určeným na selekciu pôdy na vývoj adsorbč-ného testu (1) (2) (3) (4) a tiež jeho zavedením na vnútroštátnej úrovni (5) (6) (7) (8) (9) (10) (11).

Adsorbčné alebo desorbčné štúdie sú užitočné na získavanie základných informácií o pohybe chemikáliía ich distribúcii v pôde, vode a v plynnom stave biosféry. (12) (13) (14) (15) (16) (17) (18) (19) (20) (21).Tieto informácie môžu byť použité pri predvídaní alebo odhade, napríklad možnej dosažiteľnej mierydegradácie chemikálie (22) (23), transformácii a po príjme organizmom (24), luhovaním cez pôdny profil(16) (18) (19) (21) (25) (26) (27) (28), prchavosťou pôdy (21) (29) (30), prenosom z povrchu terénu doprírodných vodných zdrojov (18) (31) (32). Údaje o adsorbcii môžu byť použité na porovnávacie a mode-lové účely (19) (33) (34) (35).

Distribúcia chemikálii medzi pôdou a vodnými fázami je komplexný proces, ktorý závisí od počtu roz-dielnych faktorov: chemickej povahy látky (12) (36) (37) (38) (39) (40), charakteristík pôdy (4) (12) (13)(14) (41) (42) (43) (44) (45) (46) (47) (48) (49) a klimatických faktorov ako sú napríklad zrážky, teplota,slnečný svit a vietor. Preto predkladaným zjednodušeným laboratórnym modelom ako je táto metóda,nemôžu byť kompletne postihnuté všetky rôznorodé fenomény a mechanizmy zahrnuté v procese adsorb-cie chemikálie pôdou. Akokoľvek, aj keď sa týmto modelom nedajú pokryť všetky enviromentálne možnéprípady, môže poskytnúť hodnotné informácie o význame adsorbcie chemikálií na životné prostredie.

Pozri „Všeobecný úvod“.

1.2. ÚČEL

Cieľom tejto metódy je stanovenie adsorbčného alebo desorbčného správania sa látok v pôde. Cieľom jezískať údaje o sorpčných hodnotách, ktoré môžu byť použité na predpoklad segmentácie spomedzi množ-stva enviromentálnych podmienok: rovnovážnych adsorbčných koeficientov pre chemikálie na rôznychpôdach, ktoré sú vymedzené funkciou pôdnych charakteristík (ako napr.: obsah organického uhlíka, obsahílov, pôdnou štruktúrou a pH). Použijú sa rôzne pôdne typy, aby sa čo najširšie pokryl rozsah interakciídanej látky s prírodnými typmi pôd.

V tejto metóde adsorbcia reprezentuje proces väzby chemikálie na pôdny povrch: nerozlišuje medzi roz-dielnymi adsorbčnými procesmi (fyzikálnou alebo chemickou adsorbciou) a procesmi ako povrchovo kata-lyzovaná degradácia, rozsahom adsorbcie alebo chemickou reakciou. Adsorbcia, ktorá bude prebie-hať na koloidných časticiach (o priemere 0.2 μm) vytvorených pôdou, nie je bratá do úvahy.

Pôdne parametre, ktoré sú braté do úvahy z pohľadu adsorpcie a najväčšej miery dôležitosti, sú: obsah orga-nického uhlíka (3) (4) (12) (13) (14) (41) (43) (44) (45) (46) (47) (48); obsah ílu a pôdna štruktúra (3) (4)(41) (42) (43) (44) (45) (46) (47) (48); a pH pre ionizovateľné zlúčeniny (3) (4) (42). Ďalšie pôdne para-metre, ktoré môžu mať dopad na adsorpciu alebo desorpciu danej látky, sú efektívne katióny s výmennoukapacitou (ECEC), obsah amorfného železa a oxidov hliníka, hlavne na vulkanické a tropické pôdy (4), takako aj na špecifický povrch (49).

Test je navrhnutý na vyhodnocovanie adsorpcie chemikálií na rozdielnych pôdnych typoch s rôznymi roz-sahmi obsahu organického uhlíka, obsahu ílu, pôdnej matrice a hodnoty pH pôdy. Tento test zahrňuje trirady:

Rad 1: Úvodná štúdia na stanovenie:

— pomer pôda/roztok,

— čas potrebný na dosiahnutie adsorpčnej rovnováhy a množstvo testovanej látky adsorbova-nej v rovnovážnom stave,

— adsorpcia testovanej látky na povrchoch testovaných nádob a stabilita testovanej látky počastrvania testu.

Rad 2: Skríningový test: Adsorpcia je študovaná na piatich rozdielnych pôdnych typoch v zmysle adsopč-nej kinetiky pri jednotnej koncentrácii a stanovenie distribučných koeficientov Kd a Koc.


Rad 3: Stanovenie Freundlichových adsorpčných izoterm na vymedzenie vplyvu koncentrácie na rozší-renie pôdnej adsorpcie.

Štúdia desorpcie vo význame desorpčnej kinetiky/Freundlichových desorpčných izoterm (doda-tok 1).

1.3. DEFINÍCIE A JEDNOTKY

Symbol Definície Jednotky

Ati adsorpčné percento v čase ti %

Aeq adsorpčné percento v adsorpčnej rovnováhe %

msads(ti) hmotnosť testovanej látky adsorbovanej na pôdu v čase ti μg

msads(Δti) hmotnosť testovanej látky adsorbovanej na pôdu počas časového

intervalu Δtiμg

msads(eq) hmotnosť testovanej látky adsorbovanej na pôdu v adsorpčnej

rovnováheμg

m0 hmotnosť testovanej látky v testovacej trubici na začiatku adsorpč-ného testu

μg

mmads(ti) hmotnosť podielu testovanej látky meranej pomere (va

A)v časovom bode ti

μg

maqads(eq) hmotnosť látky v roztoku v adsorbčnej rovnováhe μg

mpôda množstvo pôdnej fázy vyjadrenej ako vysušená hmota pôdy g

Cst hmotnostná koncentrácia zásobného roztoku látky μg cm-3

C0 počiatočná hmotnostná koncentrácia testovaného roztoku v kon-takte s pôdou

μg cm-3

Caqads(ti) hmotnostná koncentrácia látky vo vodnej fáze v čase ti, v ktorom

je analýza uskutočnenáμg cm-3

Csads(eq) obsah adsorbovanej látky na pôde v adsorpčnej rovnováhe μg g -1

Caqads(eq) hmotnostná koncentrácia látky vo vodnej fáze v adsorpčnej rov-

nováheμg cm-3

V0 počiatočný objem vodnej fázy v kontakte s pôdou počas adsorpč-ného testu

cm3

vaA objem podielu v ktorom je meraná testovaná látka cm3

Kd distribučný adsorbčný koeficient cm3g-1

Koc organický uhlík normalizujúci adsorpčný koeficient cm3g-1

Kom organická hmota normalizujúca distribučný koeficient cm 3g-1

KFads Freundlichov adsorpčný koeficient μg1-1/n (cm3) 1/ng-1

1/n Freundlichov exponent

Dti desorpčné percento v časovom bode ti %

DΔti desorpčné percento korešpondujúce s časovým intervalom Δti %

Kdes aparentný desorpčný koeficient cm3 g-1

KFdes Freundlichov desorpčný koeficient μg1-1/n (cm3)1/ng-

maqdes(ti) hmotnosť testovanej látky desorbovanej z pôdy v čase ti μg


Symbol Definície Jednotky

maqdes(Δti) hmotnosť testovanej látky desorbovanej z pôdy počas času μg

mmdes(eq) hmotnosť látky určenej analyticky vo vodnej fáze v desorpćnej

rovnováheμg

maqdes(eq) celková hmotnosť testovanej látky desorbovanej v desorpčnej rov-

nováheμg

msdes(Δti) hmotnosť zostávajúcej látky adsorbovanej na pôdu po časovom

intervalμg

maqA zvyšná hmotnosť látky po adsorpčnej rovnováhe pri nekomplet-

nej objemovej zámeneμg

Csdes(eq) obsah zostatkovej testovanej látky adsorbovanej na pôdu

v desorpčnom eguilibriuμg g-1

Caqdes(eq) hmotnostná koncentrácia testovanej látky vo vodnej fáze

v desorpčnej rovnováheμg cm-3

VT celkový objem vodnej fázy v kontakte s pôdou počas desorpčnéhokinetického experimentu počas sériovej metódy

cm3

VR objem supernatantu odstráneného z trubice po dosiahnutíadsorpčnej rovnováhy a nahradenej rovnakým objemom roztoku0,01 M CaCl2

cm3

vaD objem alikvotného podielu dávkovanej látky na analytické účely

v čase i), počas experimentu desorpčnej kinetiky uskutočnenéhosériovou metódou

cm3

Vri objem roztoku odobratého z trubice i) na meranie testovanej látky

v experimente desorpčnej kinetiky (paralelná metóda)cm3

VrF objem roztoku odobratého z trubice na meranie testovanej látky

v desorpčnej rovnováhecm3

MB hmotnostná rovnováha %

mE celkové množstvo testovanej látky extrahovanej z pôdy a stientestovacích nádob v dvoch krokoch

μg

Vrec objem supernatantu získaného po adsorpčnej rovnováhe cm-3

Pow oktanol/parciálny vodný koeficient

Pka disociačná konštanta

Sw rozpustnosť vo vode g l-1


Známe objemy roztokov testovanej látky, neoznačenej alebo radioaktívne označenej so známymi koncen-tráciami v 0,01 M roztoku CaCl2 sú pridané do vzoriek pôdy o známej hmotnosti v suchom stave, ktorésú pre-ekvilibrované s 0,01 M roztokom CaCl2. Zmes sa premiešava dostatočne dlhý čas. Pôdne suspenziesú potom oddelené odstredením a ak je potrebné filtráciou a analyzuje sa vodná fáza. Množstvo testovanejlátky adsorbovanej na pôdnej vzorke je vypočítané ako rozdiel medzi množstvom testovanej látky obsiah-nutej v roztoku na začiatku a zostatkového množstva látky na konci experimentu (nepriama metóda).

Variabilne je možné stanovovať množstvo adsorbovanej testovanej látky priamo analýzou pôdy (priamametóda). Tento postup, ktorý zahŕňa postupný program pôdnej extrakcie s vhodným rozpúšťadlom, saodporúča v prípadoch, kde rozdiel koncentrácií roztoku látky nemôže byť presne určený. Príklady takýchtoprípadov sú: adsorpcia testovanej látky na povrchu testovaných nádob, nestabilita testovanej látky v dobetrvania experimentu, nízka adsorpcia spôsobujúca iba malú zmenu koncentrácie v roztoku a silná


adsorpcia poskytujúca nízku koncentráciu, ktorá nemôže byť presne stanovená. Ak sa používa radioak-tívne ozna čená látka, pôdna extrakcia môže byť nahradená analýzou pôdnej fázy po zhorení a tekutýmscintilačným načítavaním. Nakoľko tekuté scintilačné načítavanie je nešpecifická technika, ktorá nemôžerozlišovať medzi pôvodnými a transformovanými produktami, mala by byť použitá iba v prípade, ak jetestovaná chemikália stabilná počas trvania štúdií.


Chemické reagenty by mali mať stupeň čistoty – analyticky čistá. Odporúča sa použitie neoznačkovanýchtestovacích látok so známym zložením aspoň 95 % čistoty alebo u rádiooznačených látok o známom zlo-žení a rádio–čistoty v prípade krátkej polovičnej doby rozpadu by sa mali aplikovať korekcie na rozpad.

Pred začatím adsorpčne desorpčného testu by mali byť dostupné nasledovné informácie o testovanej látke:

a) rozpustnosť vo vode (A.6)

b) tlak pár (A.4) a/alebo Henryho konštanta

c) abiotická degradácia: hydrolýza ako funkcia pH (C.7)

d) rozdeľovací koeficient (A.8)

e) stav biodegradability (C.4) alebo aeróbna a anaeróbna transformácia v pôde

f) pKa ionizovateľných látok

g) priama fotolýza vo vode (napr.: UV-Vis absorpčné spektrum vo vode, množstvo výťažku) a fotodegra-dácia na pôde

1.6. APLIKOVATEĽNOSŤ TESTU

Tento test sa dá aplikovať na chemické látky, pre ktoré je možné aplikovať analytickú metódu s dostatoč-nou presnosťou. Dôležitým parametrom, ktorý môže ovplyvniť dôveryhodnosť výsledkov, špeciálne v prí-padoch, kedy sa používa nepriama metóda, je stabilita testovanej látky v závislosti na čase počas trvaniatestu. T. j. predpokladá sa skontrolovať stabilitu a úvodnú štúdiu; ak sa spozoruje transformácia v závis-losti na čase, odporúča sa, aby hlavná časť testu bola uskutočnená v oboch fázach, kvapalnej aj pevnej.

Pri realizovaní tohto testu sa môžu objaviť ťažkosti u testovaných látok s nízkou rozpustnosťou vo vode(Sv <10

-4 g l-1), ako aj u veľmi nabitých látok, vzhľadom na skutočnosť, že koncentrácia v kvapalnej fáze sanemôže merať analyticky s dostatočnou presnosťou. V takýchto prípadoch musia byť urobené dodatočnéopatrenia. Návod, ako postupovať v týchto prípadoch (ako zvládnuť tieto problémy), je uvedený v zodpo-vedajúcej časti tejto analytickej metódy.

Pri použití prchavých látok by sa malo vyvarovať stratám počas štúdie.

1.7. OPIS METÓDY

1.7.1. Prístroje a chemikálie

Štandardné laboratórne vybavenie:

a) Trubice a nádobky na vykonanie experimentu. Je dôležité, aby tieto trubice a nádobky:

— zapadali do aparatúry odstredivky, aby minimalizovali manipuláciu a prenos chýb,

— boli vyrobené z nerezového materiálu, ktorý minimalizuje adsorpciu testovanej látky na ich povr-chu

b) Miešacie zariadenie: trepačka alebo ekvivalentné zariadenie na trepanie, ktoré je schopné zachovať pôdupočas doby pretrepávania v stave suspenzie.


c) Odstredivka: uprednostňuje sa vysokorýchlostná, napr.: so silou odstredenia väčšou ako 3 000g,tepelne regulovateľnou, so schopnosťou odstrániť častice s priemerom väčším ako 0,2 μm z vodnéhoroztoku. Kontajnery by mali byť počas pretrepávania a odstreďovania uzavreté kvôli strate vodya prchavosti látok, kvôli minimalizácii adsorpcií na látky by sa mali používať deaktivované uzávery akonapr. teflónom pokryté skrutkové vrchnáčiky.

d) Voliteľné: je možné použiť aj filtračné zariadenie, filtre s porozitou 0,2 μm, sterilné, na jednorázovépoužitie. Špeciálna starostlivoť sa musí venovať výberu materiálu filtra kvôli zamedzeniu strát testo-vanej látky na jeho povrchu; pri málo rozpustných testovaných látok sa neodporúča filter z organic-kého materiálu.

e) Analytické prístroje, vhodné na meranie koncentrácie testovaných chemikálií.

f) Laboratórna pec, schopná udržať teplotu v rozsahu 103 °C až 110 °C.

1.7.2. Charakteristika a výber pôdy

Pôda by mala byť charakterizovaná tromi parametrami, ktoré sú zodpovedné za ich adsorpčnú kapacitu:organický uhlík, obsah hliny a štruktúra pôdy a pH. Ako už bolo spomenuté (pozri Prehľad), ostatnéfyzikálno-chemické vlastnosti pôdy môžu ovplyvňovať adsorpciu alebo desorpciu špeciálnych látoka mohli by zavážiť v takýchto prípadoch.

Metódy, ktoré charakterizujú pôdu, sú veľmi dôležité a môžu mať signifikantný vplyv na výsledky. Preto sadoporučuje, aby pH pôdy bolo merané v roztoku 0,01 M CaCL2 (to je roztok, ktorý sa používa pri testoch(desorpcia alebo adsorpcia) podľa odpovedajúcej ISO metódy ISO – 10390-1). Tiež sa doporučuje, aby saostatné relevantné vlastnosti pôdy stanovovali v súlade so štandardným postupom (napr. ISO „Príručka preanalýzu pôdy“). Toto zabezpečí analýzy sorpčných údajov na báze všeobecne štandardizovaných parame-trov na pôdu. Niektoré návody, popisy existujúcich štandardných metód na analýzu a charakterizáciu pôdyje možné získať v odkazoch (50-52). Na kalibráciu testovacích metód na pôdu sa doporučuje použiť refe-renčné pôdy.

Návod (sprievodca) na výber pôd na adsorpčno alebo desorpčné experimenty je uvedený v tabuľke č.1.Sedem vybratých typov pôd nachádzajúcich sa v miernom geografickom pásme. Pre ionizujúce sa testo-vacie látky by vybraté pôdy mohli zahŕňať široké rozpätie pH, v prípade, že by mohli zhodnotiť adsorpciulátky v jej ionizujúcej a neionizujúcej forme. Návod, prehľad, na koľkých mnohých rozdielnych typoch pôdsa používa v rozličných stupňoch testu, je uvedený v odseku 1.9. – Vykonanie testu.

Ak sa uprednostňujú iné typy pôdy, tieto môžu byť charakterizované tými istými parametrami a môžu maťpodobné odchýlky alebo variácie vo vlastnostiach tak, ako je to uvedené v tabuľke 1, hoci nedosahujú pre-sne uvedené kritériá.

Tabuľka 1: Návod na výber vzoriek pôdy pre adsorpciu/desorpciu

Druh pôdy Rozsah pH(v 0,01M CaCl2)

Obsah organickéhouhlíka (%) Obsah ílu (%) Matrica pôdy (1)

1 4,5-5,5 1,0-2,0 65-80 íl

2 >7,5 3,5-5,0 20-40 ílovitá hlina

3 5,5-7,0 1,5-3,0 15-25 prachovitá hlina

4 4,0-5,5 3,0-4,0 15-30 hlina

5 <4,0-6,0 (2) <0,5-1,5 (2) (3) <10-15 (2) hlinitý piesok

6 >7,0 <0,5-1,0 (2) (3) 40-65 ílovitá hlina/íl

7 <4,5 >10 <10 piesok/hlinitýpiesok

(1) Podľa FAO a US systému (85).

(2) Príslušné premenné by mali mať hodnoty v uvedenom rozsahu. Ak sa pri hľadaní vhodnej matrice pôdy vyskytnú ťaž-kosti, v takomto prípade sa môžu akceptovať aj hodnoty nižšie ako uvedené minimum.

(3) Pôdy s obsahom organického uhlíka nižším ako 0,3 % môžu pôsobiť rušivo na korelačný vzťah medzi obsahom orga-nického uhlíka a adsorpciou. Takže sa odporúča používať pôdy s minimálnym obsahom organického uhlíka 0,3 %.


1.7.3. Výber a skladovanie pôdnych vzoriek

1.7.3.1 Výber

Neodporúčajú sa žiadne špecifické vzorkovacie techniky: vzorkovacie techniky závisia od účelu štúdie (53)(54) (55) (56) (57) (58).

Je možné uvažovať o nasledujúcich možnostiach:

a) podrobné informácie o histórii miesta poľa sú nevyhnutné; táto zahrňuje umiestnenie, vegetačnýpovrch, aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín, priemyselných hnojív, biologických prípravkov alebonáhodnú kontamináciu. Doporučenia štandardu ISO o vzorkovaní pôd (ISO 10381-6) by sa mali dodr-žiavať s ohľadom na opis vzorkovacieho miesta.

b) vzorkovacie miesto musí byť definované podľa UTM (Universal Transversal Mercator –Projection/European Horizontal Datum) alebo geografickými súradnicami, čo môže povoliť v budúc-nosti opätovné zhromažďovanie špeciálnych pôd alebo by mohlo pomôcť definovať pôduz rôzne/rozdielne klasifikovaných systémov používaných v rozličných krajinách. Tiež iba A horizontby mohol byť zhromaždený do hĺbky 20 cm. Špeciálne pre druh pôdy č.7, ak je prítomný Oh horizontako časť pôdy, môže byť zaradený do vzorkovania.

Vzorky pôdy by mohli byť transportované pri použití kontajnerov za teplotných podmienok, ktoré garan-tujú, že počiatočné vlastnosti pôdy nie sú podstatne zmenené.

1.7.3.2. Skladovanie

Uprednostňuje sa používať čerstvo odobratú pôdu. Iba v prípade, keď to nie je možné, pôda sa môže usk-ladniť pri teplote miestnosti a mala by byť sušená na vzduchu. Nie je určený limit na uskladňovanie, alepôda, ktorá bola uskladnená dlhšie než tri roky, by mala byť reanalyzovaná pred použitím na obsah orga-nického uhlíka, pH a CEC.

1.7.3.3. Manipulácia a príprava pôdnych vzoriek na test.

Pôda sa suší vzduchom pri izbovej teplote (preferuje sa teplota medzi 20 °C – 25 °C). Desagregácia by samala dať vykonať s minimálnou silou tak, aby sa originálna štruktúra pôdy zmenila na najmenšiu možnú.Pôda sa preosieva na čiastočky s veľkosťou rovnou alebo menšou ako 2 mm. Mali by sa dodržiavať dopo-ručenia štandardu ISO na vzorkovanie pôdy (ISO 10381-6) s ohľadom na sitovací proces. Odporúča savykonať opatrne homogenizáciu vzorky, toto prispeje k vylepšeniu reprodukovateľnosti výsledkov. Obsahvlhkosti každej pôdy sa stanoví na trikrát pri zahriatí na 105 °C až do dosiahnutia konštantnej hmotnosti(približne 12 hodín). Vo všetkých výpočtoch hmotnosť pôdy sa vzťahuje na vysušenú hmotnosť v peci,hmotnosť pôdy upravená o obsah vlhkosti.

1.7.4. Príprava testovacej látky na aplikáciu na pôdu

Testovaná látka sa rozpustí v roztoku 0,01 M CaCL2 v destilovanej alebo deionizovanej vode;roztok CaCL2sa používa ako vodná rozpustná fáza na zlepšenie odstreďovania a minimalizácie výmeny katiónov. Kon-centrácia zásobného roztoku by mala byť tri rady vyššia než detekčný limit používanej analytickej metódy.Táto prahová hodnota ochraňuje presnosť stanovenia s ohľadom na metodológiu uvedenú v tejto metóde.Naviac koncentrácia zásobného roztoku by mala byť pod rozpustnosťou testovanej látky vo vode.

Zásobný roztok by mal byť pripravený tesne pred aplikáciou na pôdne vzorky a mal by sa udržiavať v tmepri 4 °C. Čas uskladovania je závislý od stability testovanej látky a jej koncentrácie v roztoku.

Iba pre zle rozpustné látky (Sw<10–4g l -1 ), bude potrebné vhodné rozpustné činidlo, ak je ťažko rozpustná

v testovanej látke. Takéto rozpúšťajúce činidlo a) by malo byť miešateľné s vodou tak ako je metanol aleboacetonitril; b) jeho koncentrácia by nemala presiahnuť 1 % z celkového objemu zásobného roztoku a malby predstavovať menej objemu ako je v roztoku testovanej látky, ktorá prichádza do kontaktu s pôdou (po-kiaľ možno menej než 0,1 %); a c) nemalo by to byť povrchovo aktívne činidlo alebo by sa nemalo pod-robiť solvolytickej reakcii s testovanou chemikáliou. Použitie rozpúšťajúceho činidla sa stanoví a potvrdívýpisom údajov.

Iná alternatíva pri zle rozpustných látkach je pridať označkovanú testovanú látku do testovacieho systému.Testovacia látka je rozpustná v organických rozpúšťadlách; jej alikvotná časť sa pridá do pôdneho systémua 0,01 M CaCL2 v destilovanej alebo deionizovanej vode. Obsah organického rozpúšťadla vo vodnej fázeby sa mal udržiavať tak nízko, ako je to len možné, normálne by nemal presiahnúť 0,1 %. Značkovanieorganickým roztokom môže predchádzať nereprodukovateľnosti objemu. Takto môžeme zaviesť ďaľšiunáslednú chybu v prípade, ak koncentrácie testovanej látky ako-rozpúšťadla by neboli rovnaké počas trva-nia celého testu.


1.8. ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA VYKONANIE ADSORPČNÉHO ALEBO DESORPČNÉHO TESTU

1.8.1. Analytická metóda

Kľúčové parametre, ktoré môžu ovplyvniť presnosť sorbčných meraní, zahŕňajú presnosť analytickejmetódy použitej pri rozbore roztoku a adsorbovanej fázy, stabilitu a čistotu testovanej látky, dosiahnutiesorbčnej rovnováhy, veľkosť koncentračnej zmeny roztoku, pomer pôda a roztok a zmeny v pôdnej štruk-túre počas ekvilibračného procesu (35) (59-62). Niektoré spôsoby chovania sa pri presných východoch súuvedené v dodatku 2.

Spoľahlivosť použitých analytických metód sa musí skontrolovať v koncentračnom rozsahu, ktorý sa môževyskytnúť počas testu. Experimentátor by mal mať voľnú ruku pri vyvíjaní vhodnej metódy s náležitoupresnosťou, precíznosťou, reprodukovateľnosťou, detekciou limitov a výťažnosťou. Návod, ako vykonaťtakýto test, je uvedený v dolu opísanom experimente.

Pôda s vysokou adsorbilitou o hmotnosti cca 20g s vysokým obsahom organického uhlíka a obsahom ílusa pretrepáva vo vhodnom objeme 0,01 M CaCl2, napr.: 100 cm

3 počas 4 hodín. Tieto udané objemya váhy môžu kolísať v závislosti na analytických potrebách, ale pomer pôda k roztoku 1:5 je vhodné pou-žiť ako východiskový bod. Zmes sa odstredí a vodná fáza prefiltruje. Určitý objem testovanej látky zásob-ného roztoku je pridaný do novšieho na dosiahnutie nominálnej koncentrácie vrátane koncentračného roz-sahu, ktoré sa môžu vyskytnúť počas testu. Tento objem by nemal prekročiť 10 % konečného objemuvodnej fázy, v záujme zmeniť charakter pred dosiahnutím rovnováhy roztoku tak málo ako sa len dá. Roz-tok sa následne analyzuje.

Jeden slepý pokus pozostávajúci zo systému pôda + roztok CaCl2, (bez testovanej látky) musí byť zahrnutýdo testu z dôvodu na odhalenie artefaktov v analytickej metóde a na efekty matrice zapríčinené pôdou.

Medzi analytické metódy, ktoré môžme použiť na sorpčné merania, patria chromatografia plyn-kvapalina(GLC), vysoko účinná kvapalinová chromaografia (HPLC), spektrometria (GC/hmotnostná spektrometria –plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou), HPLC/hmotnostná spektrometria– kvapalinová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou) a kvapalné scintilačné počí-tadlo (na látky označené rádioaktívnou látkou). Nezávislosť použitých analytických metód je via-zaná na výťažnosť, ktorá by mala byť medzi 90 % – 110 % nominálnej hodnoty.

Charakteristiky a detekcia limitov analytickej metódy vhodnej na vykonanie adsorbčnej štúdie zohrávajúdôležitú úlohu v zadefnovaní testovacích podmienok a celého experimentálneho uskutočnenia testu. Tátometóda kopíruje všeobecnú experimentálnu cestu a poskytuje odporúčania a návod na alternatívne rieše-nia, kde môžu analytické metódy a laboratórne vybavenie obmedzovať vykonávanie testov.

1.8.2. Výber optimálnych pomerov pôda k roztoku

Selekcia vhodného pomeru pôdy k roztoku na sorpčné štúdie záleží na distribučnom koeficiente Kd a rela-tívnom stupni požadovanej adsorpcie. Zmena koncentrácie látky v roztoku určuje štatistická presnosťmeraní založených na tvare adsorpčnej rovnice a limity analytickej metodológie, pri detekcii koncentráciechemikálie v roztoku. Vo všeobecnosti je užitočné zadať niekoľko pevných pomerov, pre ktoré je adsorpčnépercento nad 20 % a vhodnejšie je viac ako 50 % (62), počas ktorej by sa mala zameriavať pozor-nosť na koncentráciu testovanej látky vo vodnej fáze dostatočne vysokej na to, aby bolo možné vykonaťpresné meranie. Toto je obzvlášť dôležité v prípade vysokých adsorpčných percent.

Vhodný prístup pri výbere primeraného pomeru pôda/voda je založený na odhade hodnoty Kd, buď z pred-bežných štúdií alebo sú stanovené bežnými technikami (dodatok 3). Výber vhodného pomeru sa usku-toční na základe záznamu vhodného pomeru pôdy a roztoku verzus hodnota Kd pre fixne stanovenéadsorpčné percentá (obr. 1).V tomto zámere je predpoklad, že adsorpčná rovnováha je v lineárnom vzťa-hu (1). Aplikačný vzťah sa dosiahne zmenou usporiadania rovnice (4) pre hodnoty Kd vo forme vzťahu (1):

(1)V0mpôda

=( m0msads(eq)

–1) Kd(1) Cs

ads(eq) = Kd∙Caqads(eq)


alebo v logaritmickej forme, ktorá predpokladá, že: R = mpôda/V0 and Aeq%/100 =msads(eq)m0

(2) log R =–log Kd+ log[ (Aeq%/100)(1–Aeq%/100)]

Obr. 1 ukazuje pomery pôdy a roztoku požadované ako funkcia Kd na rôzne hladiny adsorpcie. Napríkladv pomere pôda k roztoku v hodnote 1:5 a hodnoty Kd rovných 20, by mala nastať približne 80 % adsorp-cia. Na získanie 50 % adsorpcie na tú istú hodnotu Kd musí byť použitý pomer 1:25. Tento je možné dosia-hnuť vhodným pomerom pôdy a roztoku, ktorý umožňuje výskumníkovi pružnosť vo výbere experimen-tálnych potrieb.

Oblasti, ktoré sú problematickejšie, súvisia s tým, že niektoré chemikálie sú výrazne alebo len veľmi mierneadsorbované. Pri nízkej adsorpcii sa odporúča pomer 1:1, hoci na niektoré silne organické pôdne typy súpotrebné nižšie pomery na dosiahnutie ílovitej kaše. Dôraz sa kladie na analytickú metodológiu meraniamalých zmien koncentrácií roztoku, v opačnom prípade budú adsorpčné merania nepresné. Na druhejstrane pri veľmi vysokých distribučných koeficientoch, Kd koeficient môže ísť až do pomeru pôdy a roz-toku 1:100, kedy zanecháva signifikantné množstva chemikálie v roztoku. Pozornosť treba venovať doko-nalému zmiešaniu a systému treba ponechať dostatočný čas na ekvilibráciu. V týchto extrémnych prípa-doch, kde chýba primeraná analytická metodológia, je predpoklad hodnoty Kd založený na technikeodhadu, napríklad na hodnotách Pow (dodatok 3). Táto metóda môže byť užitočná najmä v prípadoch níz-kej adsorbovateľnosti polárnych zlúčenín s hodnotou Pow nižšou ako 20 a pre lipofilné – vysoko sorpčnéchemikálie s hodnotou Pow väčšou ako 104.

1.9. USKUTOČNENIE TESTU


Všetky experimenty sa realizujú pri izbovej teplote, ak je to možné, pri konštantnej teplote medzi 20 °C až25 °C.

Podmienky odstreďovania musia umožňovať odstránenie čiastočiek väčších ako 0,2 μm z roztoku. Tátohodnota uvoľňuje najmenšie častice, ktoré sa považujú za pevné a je hranicou medzi pevnými a koloid-nými časticami.

Popis priebehu podmienok odstreďovania je uvedený v dodatku 4. Ak odstreďovacie zariadenia nemôžugarantovať odstránenie častíc väčších ako 0.2 μm, musí sa použiť kombinácia odstredenia a filtrácie s póro-vitosťou filtrov 0.2 μm. Tieto filtre by mali byť vyrobené z vhodného inertného materiálu, ktorý zabránistratám testovanej látky na ich povrchu. V každom prípade je nutné dokázať, že počas filtrovania nedo-chádza k žiadnym stratám testovanej látky.

Obr. 1. Vzťah medzi pomerom pôdy a roztoku a hodnoty Kd v rôznych adsorpčných percentách testova-nej látky


1.9.2. Rad 1 – Úvodná štúdia

Účel vypracovania úvodnej štúdie bol už uvedený v časti Scope (Prehľad). Návod na vymedzenie takéhototestu je opísaný s odporučeniami na experiment, uvedenými nižšie.

1.9.2.1. Výber optimálnych pomerov pôdy k roztoku

Použijú sa dva pôdne typy a tri pomery pôdy k roztoku (6 experimentov). Jeden z pôdnych typov mávysoký obsah uhlíka a nízky obsah ílu, druhý má nízky obsah organického uhlíka a vysoký obsah ílu. Navr-hujú sa nasledovné pomery pôdy k roztoku:

— 50 g pôdy a 50 cm3 testovanej látky vo vodnom roztoku (pomer 1:1),

— 10 g pôdy a 50 cm 3 testovanej látky vo vodnom roztoku (pomer 1:5),

— 2 g pôdy a 50 cm3 testovanej látky vo vodnom roztoku (pomer 1:25).

Minimálne množstvo pôdy, na ktorom sa môže uskutočniť experiment, závisí na laboratórnom vybavenía od účinnosti použitých analytických metód. Odporúča sa použiť aspoň 1 g, prípadne 2 g, ak sa chcúdosiahnuť presné výsledky testu.

Jedna kontrolná vzorka iba s testovanou látkou v roztoku 0,01 M CaCl2 (bez pôdy) sa podrobí presne tomuistému postupu, aký bol použitý na test, s cieľom preskúmania stability testovanej látky v roztoku CaCl2a jej možnej adsorpcie na povrchoch testovacích nádob.

Čistá vzorka alebo slepý pokus s rovnakým množstvom pôdy o celkovom objeme 50 cm3 0,01 M roztokuCaCl2 (bez testovanej látky) sa podrobí tomu istému postupu, ako je predpísaný na test. Slúži ako spätnákontrola na pozadie počas analýzy na detekciu interferujúcich látok alebo kontaminovaných pôd.

Všetky experimenty, vrátane kontrôl a slepých pokusov, by sa mali uskutočniť minimálne duplicitne. Cel-kový počet vzoriek, ktoré by mali byť pripravené na štúdiu, je možné vypočítať s ohľadom na metodoló-giu, ktorá sa bude dodržiavať.

Metódy na úvodnú štúdiu a hlavnú štúdiu sú v podstate rovnaké, výnimky sa uvádzajú iba ak je topotrebné.

Vzduchom vysušené pôdne vzorky sa ustália do rovnovážneho stavu počas noci (12 h) pred dňom expe-rimentu, trasením, s minimálnym objemom 45 cm3 0,01 M CaCl2. Následne sa pridá určitý objem zásob-ného roztoku testovanej látky, aby sa dosiahol konečný objem 50 cm3. Tento pridaný objem pôvodnéhoroztoku: a) by nemal prekročiť 10 % konečného 50 cm3 objemu vodnej fázy v snahe čo najmenej zmeniťpodstatu pre-ekvilibrovaného roztoku a b) mal by pokiaľ možno vyústiť do počiatočnej koncentrácie testo-vanej látky, ktorá je v kontakte s pôdou (C0) aspoň o dva rády vyššie ako je hodnota veličiny na limit detek-cie analytickej metódy; táto prahová hodnota zabezpečí schopnosť vykonať presné merania, aj keď sú hod-noty adsorpcie väčšie ako 90 % a následne stanoviť adsorpčné izotermy. Odporúča sa, ak je to možné, abypočiatočná koncentrácia látky (C0) neprekročila polovicu limitu jej rozpustnosti.

Príklad, ako sa počíta koncentrácia zásobného roztoku (Cst), je uvedený v nasledujúcom texte nižšie. Pred-pokladaný detekčný limit je 0,01 μg cm-1 a 90 % adsorpcia: tak by počiatočná koncentrácia testovanej látkyv pôde mala byť 1 μg cm-3 (dva rády hodnoty vyššia ako detekčný limit). Predpokladajme, že sa pridá maxi-málny odporúčaný objem zásobného roztoku, t. j. od 5 do 45 cm3 0,01 M CaCl2 rovnovážneho roztoku(= 10 % zásobného roztoku ku 50 cm3 celkového objemu vodnej fázy), koncentrácia zásobného roztokuby mala byť 10 μg cm-1, toto sú o tri rády vyššie hodnoty ako je detekčný limit analytickej metódy.

Meranie pH vodnej fázy je potrebné vykonať pred a po kontakte s pôdou, pretože práve toto zohráva dôle-žitú úlohu v celom adsorpčnom procese, špeciálne na ionizovateľné látky.

Zlúčenina je až do bodu dosiahnutia adsorpčnej rovnováhy premiešavaná. Čas rovnováhy v pôdach jeveľmi nestály a záleží od typu chemikálie a pôdy. Za dostatočne dlhé obdobie sa považuje 24 hodín (77).V predbežnej štúdii môžu byť vzorky zozbierané postupne počas 48 hodín miešania (napríklad pri 4, 8,24, 48 hodinách). Aj napriek tomu by sa mal čas analýzy flexibilne zvážiť vzhľadom na pracovný programlaboratória.


Sú dve možnosti, ako analyzovať testovanú látku vo vodnom roztoku: a) paralelná metóda, b) sériovámetóda. Je potrebné zdôrazniť, že paralelná metóda je experimentálne viac zdĺhavá, matematické spraco-vanie výsledkov je jednoduchšie (dodatok 5). Výber metodológie je ponechaný na rozhodnutí experimen-tátora, ktorý musí zvážiť dostupné možnosti laboratórneho vybavenia a zdrojov/prostriedkov.

a) Paralelná metóda: pripravia sa vzorky s rovnakým pomerom pôdy a roztoku, v daných časových inter-valoch, tak ako to požaduje štúdia adsorpčnej kinetiky. Po ukončení odstreďovania a ak je to potrebné,aj filtrácie, vodná fáza z prvej trubice sa znova čo najdôkladnejšie použije a následne sa zmeria, naprí-klad po 4 hodinách, z druhej trubice po 8 hodinách a z tretej po 24 hodinách, atď.

b) Sériová metóda: pripraví sa iba duplikovaná vzorka na každý pomer pôdy a roztoku. V definovanýchčasových intervaloch, s cieľom oddelenia fáz, je zmes odstreďovaná. Malý alikvótny podiel vodnej fázysa ihneď analyzuje na testovanú látku, následne potom pokračuje experiment s pôvodnou látkou. Aksa aplikuje filtrácia po odstreďovaní, laboratórium by malo mať zariadenia potrebné na zaobchádzanies malými vodnými podielmi. Odporúča sa, aby celkový objem odobratých podielov nepresiahol 1 %celkového objemu roztoku, aby sa významne nezmenil pomer pôdy a roztoku a aby sa znížilo množ-stvo rozpustenej látky využiteľnej na adsorpciu počas testu.

Percentuálna adsorpcia Ati sa vypočítava v každom časovom bode (ti) na základe nominálnej počiatočnejkoncentrácie a odmeranej koncentrácie v čase dávkovania (ti) a opravenej o hodnotu slepého pokusu.Záznamy percentuálnej adsorpcie Ati oproti času (obr.1 dodatok 5) sú vytvorené v záujme odhadu oča-kávaného výsledku rovnovážneho plató (1). Hodnota Kd je vypočítaná v ekvilibriu. Na základe hodnoty Kd,sú vybrané vhodné pomery pôdy a roztoku z obr.1 tak, že adsorpčné percento presiahne 20 % a pred-nostne viac ako 50 % (61). Všetky aplikovateľné rovnice a princípy zobrazenia sú udané v časti o Údajocha záznamoch v dodatku 5.

1.9.2.2. Stanovenie rovnovážneho adsorpčného času a množstva adsorbovanéj látky v stave rovnováhy

Ako už bolo spomenuté, zobrazenia Ati alebo Caq oproti času umožňuje odhad adsorpčného ekvilibriaa množstvo testovanej látky adsorbovanej v ekvilibriu. Obrázky 1 a 2 nachádzajúce sa v dodatoke 5 uka-zujú príklady takých záznamov. Čas rovnováhy je potrebný, aby systém dosiahol plató.

Ak s určitou pôdou nie je nájdené plató, ale iba stály vzostup, môže to byť spôsobené komplikujúcimi čini-teľmi, ako sú biodegradácia alebo nízka difúzia. Biodegradácia sa dá zistiť opakovaným experimentom sosterilizovanou vzorkou pôdy. Ak ani v tomto prípade nie je dosiahnuté plató, experimentátor by mal hľa-dať iné fenomény, ktoré by mohli byť zahrnuté v jeho špecifickej štúdii; toto by sa mohlo zabezpečiť vhod-nou zmenou experimentálnych podmienok (teplota, čas premiešavania, pomery pôdy a roztoku). Je na roz-hodnutí výskumného pracovníka, či je vhodné pokračovať v postupe testu aj napriek možnému zlyhaniudosiahnutia rovnováhy.

1.9.2.3. Adsorbcia na povrchu testovacích nádobiek a stabilita testovanej látky

Niektoré informácie, týkajúce sa adorpcie testovanej látky na povrchu testovacích nádobiek, rovnako akoaj ich stability, sa dajú odvodiť z analýzy kontrolných vzoriek. Ak sú vyčerpané všetky bežné chyby ana-lytickej metódy, mohla by byť na príčine abiotická degradácia a/alebo adsorbcia na povrchu testovacej nád-oby. Rozdiel medzi týmito dvomi faktami sa dá dosiahnuť prostredníctvom očistenia stien testovacej nád-oby so známym objemom vhodného rozpúšťadla a následného vyhodnotenia roztokupoužitého na vymytie nádob na obsah testovanej látky. Ak sa na povrchu testovacích látok zistí adsorpcia,rozdiel demonštruje abiotickú nestabilitu testovanej látky. Ak bola zistená takáto adsorpcia, je nevyhnutnévymeniť materiál testovacích nádob. Údaje o adsorpcii na povrchu testovacích nádob získaných z tohotopokusu nemôžu byť priamo extrapolované na pokus pôdy a roztoku.

Ďalšie údaje o stabilite testovanej látky je možné odvodiť pomocou určenia parentálnej hmotnej bilancie.To znamená, že vodná fáza, extrahovaná z pôdy a stien testovacej nádoby, sa analyzuje na obsah testova-nej látky. Rozdiel medzi pridanou hmotou testovanej chemikálie a sumou hmoty testovaných chemikáliivo vodnej fáze, extraktami pôdy a stenami testovacích nádob je rovný hmote odbúranej a/alebo nestáleja/alebo neextrahovanej. V záujme uskutočnenia hmotnostnej rovnováhy, adsorpčné ekvilibrium by malobyť dosiahnuté počas obdobia trvania experimentu.

Je potrebné dosiahnuť hmotnostnú rovnováhu na obidvoch pôdach a na pomer pôdy a roztoku na každúz pôd, čím sa dosiahne zníženie presahujúce 20 % a väčšie ako 50 % ekvilibria. Akonáhle je postup na zis-tenie pomeru ukončený spolu s analýzou poslednej vzorky vodnej fázy po 48 hodinách, fázy sa rozdelia

(1) Zàznamy koncentrácie testovanej látky vo vodnej fáze (Caqads) aproti času by sa mohli takisto použit na odhad očkávanéhovýsledku rovnovážneho plató (pozri obr. 2 v dodatku 5).


odstreďovaním a ak je potrebné aj filtráciou. Vodná fáza sa znovu použije v takom množstve, aké je lenmožné a pridá sa primeraná extrakcia rozpúšťadla (extrakčný koeficient minimálne o hodnote 95 %) dopôdy na extrakciu testovanej látky. Sú odporúčané minimálne dve postupné extrakcie. Z množstva ziste-nej testovanej látky v pôde a v extrakte testovacích nádob sa vypočíta hmotnostná rovnováha (rovnica 10,Údaje a záznamy). Ak je táto hodnota menšia ako 90 %, testovaná látka sa považuje za nestabilnú v časo-vom rozpätí testu. Aj napriek tomu je možné v štúdii pokračovať, ak sa počíta s nestabilitou testovanejlátky. V prípadoch, ako bol tento, sa však odporúča analyzovať obidve fázy v hlavnej štúdii.

1.9.3. Rad 2 – Adsorpčná kinetika pri jednej koncentrácii testovanej látky

Použije sa päť pôdnych typov, vybratých z tabuľky 1. Je vhodné do týchto piatich pôdnych typov zahrnúťniektoré alebo všetky pôdne typy použité v predbežnej štúdii. V takomto prípade sa rad 2 nemusí opako-vať pri pôdach, ktoré boli zahrnuté v predbežnej štúdii.

Čas rovnováhy, pomer pôdy a roztoku, váha pôdnej vzorky, objem vodnej fázy v kontakte s pôdou a kon-centrácia testovanej látky v roztoku sa zvolia na základe výsledkov predbežnej štúdie. Analýza by mala byťvykonaná po 2, 4, 6, 8, (možno aj po 10) a 24 hodinách kontaktného času, čas potrebný na trepanie môžebyť predĺžený maximálne na 48 hodín, a to v prípade, ak chemikália vyžaduje dlhší ekvilibračný čas,rešpektujúc tak výsledok nájdeného pomeru. Aj napriek tomu by sa mal čas určený na analýzu flexibilnezvážiť.

Každý experiment (raz pôda a raz roztok) sa realizuje aspoň dvakrát, čo umožní stanoviť odchýlky výsled-kov. Do každého pokusu sa zahrnie aj jeden blank – slepý pokus. Tento pozostáva z pôdy a roztoku 0,01M CaCl2, bez testovanej látky a váhy a objemu, respektívne je identický s tými, ktoré boli použité v expe-rimente. Na kontrolnú vzorku s obsahom iba testovanej látky v roztoku 0,01 M CaCl2 (bez pôdy) sa odpo-rúča použiť ten istý testovací postup ako poistku pred niečím neočakávaným.

Adsorpčné percento sa vypočíta v každom časovom bode Ati a/alebo časovom intervale AΔti (podľapotreby) a je zaznamenávané oproti času. Distribučný koeficient Kd v ekvilibriu tak ako aj organický uhlíknormalizovaný adsorpčný Koc (pre nepolárne organické chemikálie) sa taktiež vypočítajú.

Výsledky testu adsorbčnej kinetiky

Lineárna hodnota Kd je obyčajne vhodná na opísanie sorpčného správania v pôdach (37) (78) a reprezen-tuje vyjadrenie vlastnej pohyblivosti chemikálii v pôde. Napríklad vo všeobecnosti chemikálie s Kd ≤ 1 cm

3

g-1 sú hodnotené ako kvalitatívne mobilné. Podobne aj mobilná klasifikačná schéma založená na hodno-tách Kd bola získaná MacCall et al. (16). Dodatočne existujúce lúhovacie klasifikačné schémy sú zalo-žené na vzťahu medzi hodnotou Koc a DT-50 (1) (32)(79).

Podľa štúdie chybných analýz (61) sa nedajú Kd hodnoty pod 0,3 cm3 g-1 správne odhadnúť z poklesu kon-

centrácie vo vodnej fáze, aj keď je použitý najvhodnejší pomer pôdy a roztoku (z pohľadu presnosti), t. j.1:1. V takomto prípade sa odporúča analýza obidvoch fáz, pôdy aj roztoku.

S ohľadom na horeuvedené sa odporúča, aby sa štúdia adsorpčného správania chemikálie v pôde a jejmožná pohyblivosť doplnila o presné stanovenie Freundlichovej adsorbčnej izotermy u tých systémov,u ktorých je možné presné stanovenie hodnoty Kd za použitia postupu experimentálneho protokolu popí-saného v tejto metóde. Presné stanovenie je možné v prípade, ak je hodnota výsledkov získaných násobe-ním hodnôt Kd a pomeru pôdy a roztoku vačšia ako 0,3 v prípade, ak sú merania založené na koncen-tračnom poklese vo vodnej fáze (nepriama metóda), alebo ak je táto hodnota väčšia ako 0,1, v prípadeanalýzy obidvoch fáz (priama metóda) (61).

1.9.4. Rad 3 – Adsorpčné izotermy a desorpčná kinetika/desorpčné izotermy

1.9.4.1. Adsorpčné izotermy

Používa sa päť testovaných koncentrácií látok, obsahujúcich dva rády veličín, pri voľbe týchto koncentráciiby sa mala vziať do úvahy rozpustnosť vo vode a výsledná koncentračná rovnováha. Je potrebné zachovaťrovnaký pomer pôdy a roztoku pre danú pôdu počas celej štúdie. Adsorpčný test sa vykoná tak, ako bolospomenuté, s jediným rozdielom, a to, že vodná fáza sa analyzuje iba raz v čase nevyhnutnom na dosiah-nutie rovnováhy, ako bolo uvedené v RAD-e 2. Rovnovážne koncentrácie v roztoku sú určené a množstvo

(1) DT-50: čas rozkladu (degradation time) 50 % testovanej látky.


adsorbovanej látky sa vypočíta zo straty testovanej látky v roztoku alebo priamou metódou. Adsorbovanáhmotnosť na jednotku hmotnosti pôdy je znázornená ako funkcia rovnovážnej koncentrácie testovanejlátky (pozri Údaje a správa).

Výsledky experimentu adsorpčnej izotermy

Medzi matematickými adsorbčnými modelmi doteraz navrhnutými, Freundlichova izoterma je jedna z naj-častejšie používaných na opísanie adsorbčných procesov. Detailnejšie informácie na interpretáciu a dôle-žitosť adsorbčných modelov sú uvedené v použitej literatúre (41) (45) (80) (81) (82).

Poznámka: Je potrebné uviesť, že porovnanie hodnôt Kf (Freundlichovho adsorpčného koeficientu) prerôzne látky je možné iba v prípade, ak sú tieto hodnoty Kf vyjadrené v rovnakých jednotkách (83).

1.9.4.2. Desorpčná kinetika

Účelom tohto postupu je pozorovanie, či sú chemikálie reverzibilne alebo ireverzibilne adsorbované v pôde(na pôdnych vzorkách).Táto informácia je dôležitá, keďže desorpčný proces zohráva dôležitú úlohu prisprávaní sa chemikálií na pôdu v teréne. A naviac, desorpčné údaje sú užitočné vstupy do počítačovýchmodelov na simuláciu procesu lúhovania a rozpúšťacieho procesu. Ak sa požaduje desorpčná štúdia, odpo-rúča sa, aby bola štúdia popísaná vopred pred vykonaním testu na každý systém, na ktorý sa stanovuje pre-sná hodnota Kd pri vykonaní testu adsorpčnej kinetiky.

Podobne pri adsorpčnej kinetickej štúdii sú dve varianty na vykonanie kinetického experimentu: a) para-lelná metóda a b) sériová metóda.

Výber metodológie bude ponechaný na experimentátora, ktorý posúdi možné laboratórne vybaveniea zdroje.

a) Paralelná metóda: pre každú vzorku, ktorá bola vybraná na vykonanie desorpčnej štúdie, sa pripraviavzorky s tým istým pomerom pôda a roztok, a to toľkokrát, v koľkých časových intervaloch sa poža-duje študovať desorpčnú kinetiku. Preferujú sa tie isté časové intervaly, ako by boli použité pri expe-rimente adsorpčnej kinetiky; hoci celkový čas môže byť predĺžený pri meraní v závislosti od dosiah-nutia rovnováhy systému. Pri každom pokuse (jedna pôda, jeden roztok)prebehne jeden slepý pokus.Každý pokus sa skladá z pôdy a 0,01 M roztoku CaCL2 bez testovanej látky, hmotnosti a objemu,respektívne je identický s experimentom. Kontrolná vzorka ako testovacia látka v 0,01 M CaCL2 v roz-toku (bez soli) sa podrobí tomu istému testovaciemu postupu. Všetky zmesi pôdy s roztokom sa budúvytrepávať až do dosiahnutia adsorpčnej rovnováhy (ako je to uvedené v časti Tier 2). Potom sa fázyoddelia odstreďovaním a vodná fáza sa oddelí tak, ako je to najlepšie možné. Oddelený roztok sanahradí rovnakým objemom 0,01 M CaCL2 v destilovanej vode bez testovacej látky a nová zmes saznovu vytrepe. Vodná fáza z prvej trubice sa získa tak dôkladne, ako je to možné a odmeria sa po napr.2 hodinách, z druhej trubice po 4 hodinách a z tretej po 6 hodinách atď., až kým sa nedosiahnedesorpčná rovnováha.

b) Sériová metóda: po experimente adsorpčnej kinetiky sa zmes odstredí a vodná fáza sa oddelí tak, akoje to najlepšie možné. Oddelený objem roztoku sa nahradí rovnakým objemom 0,01 M CaCL2 beztestovacej látky. Nová zmes sa znovu vytrepe, až kým sa nedosiahne desorpčná rovnováha. Počas tohtočasového intervalu sa bude zmes odstreďovať, aby sa oddelili fázy. Malé alikvotné množstvo sa ihneďanalyzuje na testovaciu látku; potom experiment pokračuje s pôvodnou zmesou. Objem každej ali-kvotnej časti by mal byť menší než 1 % z celkového objemu. Také isté množstvo čerstvého roztoku0,01 M CaCl 2 sa pridá do zmesi, aby sa dodržal pomer na pôdu a roztok a vytrepávanie pokračuje aždo ďalšieho časového intervalu.

Percento desorpcie sa vypočíta na každý meraný čas (bodovite) (Dt) a/alebo aj časový interval (DΔti) (podľapotrieb štúdie) a zaznamenáva sa proti času. Rovnovážny desorpčný koeficient Kdes sa tatiež vypočíta.Všetky aplikovateľné rovnice sú uvedené v časti „Údaje a správa“ a v dodatku 5.

Výsledky z experimentu desorpčnej kinetiky

Bežné záznamy percenta desorpcie D a adsorpcie A voči času umožňujú stanoviť reverzibilitu adsorpč-ného procesu. Ak desorpčná rovnováha dosiahne dvakrát čas adsorpčnej rovnováhy a celková desorpciaje väčšia než 75 % adsorbovaného množstva, adsorpcia sa považuje za reverzibilnú.


1.9.4.3. Desorpčná izoterma

Na pôdach, ktoré sa používajú na adsorpčno izotermický experiment, sa stanovujú Freundlichovedesorpčné izotermy. Desorpčný test sa uskutoční podľa postupu uvedeného v časti „Desorpčná kinetika“s jedným rozdielom, že vodná fáza sa analyzuje iba raz pri desorpčnej rovnováhe. Desorbované množstvotestovanej látky sa určí výpočtom. Množstvo adsorbovanej látky, ktorá sa zadrží na pôde pri desorpčnejrovnováhe, sa zaznamená ako funkcia rovnovážnej koncentrácie testovanej látky v roztoku (pozri časť„Výsledky a správa“ a v dodatku 5).

2. ÚDAJE A SPRÁVA

Analytické výsledky sa udávajú v tabuľkovej forme (pozri dodatok 6). Zadávajú sa jednotlivé meraniaa vypočítané priemery. Adsorpčné izotermy sa znázorňujú graficky. Výpočty sa robia podľa postupu, ktorýje uvedený nižšie.

Na účel tohto testu je určené, že hmotnosť 1 cm3 vodného roztoku je 1g. Pomer pôdy a roztoku by samohol vyjadriť v hmotnostných alebo objemových jednotkách s tými istými číslami.

2.1. ADSORPCIA

Adsorpcia (Ati) je definovaná ako percento adsorbovanej látky na pôdu, ktoré sa vzťahuje na množstvo prí-tomné na počiatku testu podľa podmienok testu. Ak je testovacia látka stála a neadsorbuje sa vidi-teľne na stenách nádoby, Ati sa vypočíta na každý časový bod ti podľa rovnice:

(3) Ati

=msads(ti)–100m0

(%)

kde:

Ati = adsorpčné percento na časový bod ti (%);

msads(ti) = hmotnosť adsorbovanej testovanej látky na pôdu v čase ti (μg);

m0 = hmotnosť testovanej látky v testovacej trubke na začiatku testu (μg);

Podrobné informácie, ako sa dá vypočítať percento adsorpcie Atipre paralelné a sériové metódy, je uve-dený v dodatku 5.

Distribučný koeficient Kd je pomer medzi obsahom látky v pôdnej fáze a hmotnostnou koncentráciou látkyvo vodnom roztoku za pomienok testu v stave dosiahnutia adsorpčnej rovnováhy.

(4) Kd=Csads(eq)Caqads(eq)

=msads(eq)maqads(eq)

V0mpôda(cm3 g-1)

kde:

Csads(eq) = obsah látky adsorbovanej na pôde pri adsorpčnej rovnováhe (μg g -1)

Caqads(eq) = hmotnostná koncentrácia látky vo vodnej fáze pri adsorpčnej rovnováhe (μg g -3), táto kon-

centrácia sa stanoví pomocou hodnôt získaných zo slepého pokusu

msads(eq) = obsah látky adsorbovanej na pôde pri adsorpčnej rovnováhe (μg)

maqads(eq) = obsah látky adsorbovanej v roztoku pri adsorpčnej rovnováhe (μg))

mpôda = množstvo pevnej fázy, vyjadrenej ako sušina (suchá pôda) (g)

v0 = počiatočný objem vodnej fázy v styku s pôdou (cm3 ).


Vzťah medzi Aeq Kd e daný:

(5) Kd=Aeq

100–Aeq

V0mpôda(cm3 g-1)

kde:Aeq = percento adsorpcie pri adsorpčnej rovnováhe, %

Organický uhlík normalizovaný adsorpčný koeficient K oc súvisí s distribučným koeficientom Kd k obsahuorganického uhlíka vo vzorke pôdy.

(6) Koc=Kd∙100

%oc(cm3 g–1)

kde:% c = percento organického uhlíka vo vzorke pôdy (g g -1)

Koc koeficient predstavuje jednoduchú hodnotu, ktorá charakterizuje účasť vo väčšine nepolárnych orga-nických zlúčenín medzi organickým uhlíkom v pôde alebo sedimentom a vodou. Adsorpcia týchto che-mikálií sa koreluje na obsah organicky sorbujúcej tuhej látky, kde hodnoty Koc závisia od špecifických cha-rakteristík glejovitých frakcií, ktoré sa významne odlišujú v sorpčnej kapacite vzhľadom na odlišnostiv pôvode, vývoji atď.

2.1.1. Adsorpčné izotermy

Rovnica pre Freundlichove adsorpčné izotermy súvisí s množstvom adsorbovanej testovanej látky ku kon-centrácii testovanej látky v roztoku pri rovnováhe (rovnica 8).

Výsledky sa triedia ako „adsorpcia“ a na každú testovaciu trubicu, obsah adsorbovanej testovacejlátky na pôdu po adsorpčnom teste (Cs

ads(eq)je niekde inde označená ako x/m) sa vypočíta. Predpokladása, že rovnováha bola dosiahnutá a Cs

ads(eq)reprezentuje hodnotu rovnováhy:

(7) Csads(eq)=

msads(eq)mpôda

=[C0–Caq

ads(eq)]∙V0mpôda

(μg g-1)

Freundlichova adsorpčná rovnica je zobrazená v (8).

(8) Csads(eq)=KFads∙Caqads(eq)

1/n(μg g-1)

alebo v lineárnom tvare:

(9) logCsads(eq)=logKFads+1/n∙logCaqads(eq)

kde:KFads = Freundlichov adsorpčný koeficient; jeho rozmer je cm3g-1. Len ak 1/n = 1; vo všetkých ostatných

prípadoch strmosť 1/n je daná rozmerom

KFads(μg1-1/n(cm3)1/n g-1)

n = regresná konštanta; 1/n bežný rozsah je v rozpätí 0,7-1,0, indikuje, že sorpčné údaje sú častomierne nelineárne.

Rovnice (8) a (9) sú zaznamenané a hodnoty KFads a 1/n sú vypočítané regresnou analýzou s využitím rov-

nice (9). Korelačný koeficient r2 z logaritmickej rovnice je tiež vypočítaný. Príklad takéhoto zobrazeniaje na obr.2.

Obr. 2 Freundlichova adsorpčná krivka normálna a linearizovaná


2.1.2 Hmotnostná bilancia

Hmotnostná bilancia (MB) je definovaná ako percento látky, ktorá môže byť analyticky obnovená poadsorpcii testu oproti počiatočnému množstvu látky na začiatku testu.

Spracovanie výsledkov sa bude líšiť, ak je rozpúšťadlo kompletne miešateľné s vodou. V prípade vodou mie-šateľného rozpúšťadla je spracovanie výsledkov opísané v časti „Popis“, môže byť aplikované na stanove-nie množstva látky obnovenej po extrakcii rozpúšťadla. Ak je rozpúšťadlo menej miešateľné s vodou,stanovenie/určenie obnoveného množstva sa musí stanoviť.

Hmotnostná bilancia MB na adsorpciu sa vypočíta nasledovne: vychádza sa z toho, že údaj (mg) korešpon-duje so sumou hmotností testovaných chemikálií extrahovaných z pôdy a povrchu testovaných pojív s roz-púšťadlom.

(10) MB =(Vrec∙Caqads(eq)+mE)∙100

V0∙C0(%)

kde:

MB = hmotnostná bilancia (%).

mE = celková hmotnosť testovanej látky vyextrahovanej z pôdy a stien testovacej nádoby v dvochkrokoch (μg).

C0 = počiatočná hmotnostná koncentrácia testovaného roztoku v styku s pôdou (μg cm-3).

Vrec = objem kalu obnoveného po adsorpčnej rovnováhe (cm-3).

2.2 DESORPCIA

Desorpcia (D) je definovaná ako percento testovanej látky, ktoré je desorbované, vztiahnuté ku kvantitelátky, ktorá bola adsorbovaná predtým za testovacích podmienok.

(11) Dti

=maqdes(ti)

msads(eq)

∙100(%)

kde:

Dti = desorpčné percento v jednotkovom bode/čase ti (%)

maqdes(ti) = hmotnosť testovanej látky desorbovanej z pôdy v časovom bode ti (μg)

msdes(eq) = hmotnosť testovanej látky adsorbovanej do pôdy pri adsorpčnej rovnováhe (μg).

Podrobné informácie o tom, ako sa má postupovať pri výpočte percenta desorpcie pri paralelnej a sériovejmetóde, sú uvedené v dodatku 5.

Zjavný desorpčný koeficient (Kdes) je, za podmienok testu, pomer medzi obsahom látky zadržanej v pôdea hmotnostnou koncentráciou desorbovanej látky vo vodnom roztoku po dosiahnutí desorpčnej rovno-váhy.

(12) Kdes=msads(eq)–maqdes(eq)maqdes(eq)

VTmpôda(cm3 g-1)

kde:

Kdes = dessorpčný koeficient (cm-1g -1)

maqdes(eq) = celková hmotnosť testovanej látky desorbovanej z pôdy pri desorpčnej rovnováhe

Vr = celkový objem vodnej fázy v kontakte s pôdou počas desorpčných kinetických testov (cm3)

Návod na výpočetmaqdes(eq )je uvedený v prílohe 5, v časti pod názvom „Desorpcia“.


Poznámka:

Ak bol urobený adsorpčný test, ktorý sa vykonal paralelnou metódou, objem Vr v rovnici 12 by mal byťrovnaký s objemom Vo.

2.2.1 Desorpčné izotermy

Rovnica pre Freundlichove desorpčné izotermy udáva vzťah obsahu testovanej látky, zadržanej adsorp-ciou na vzorke pôdy, ku koncentrácii testovanej látky v roztoku pri adsorpčnej rovnováhe (rovnica 16).

Pre každú testovaciu trubicu sa obsah látky zadržanej adsorbciou na pôdnej vzorke pri desorpčnej rovno-váhe vypočíta nasledovne:

(13) Csdes(eq)=

msads(eq)–maqdes(eq)mpôda

(μg g-1)

maqdes(eq)je definovaná ako:

(14) maqdes(eq)=mmdes(eq)∙

V0VrF–maq

A (μg)

kde:

Csdes(eq) = obsah testovanej látky zadržanej na pôdnej vzorke pri desorpčnej rovnováhe (μg g-1)

mmdes(eq) = hmotnosť látky stanovenej analyticky vo vodnej fáze pri desorpčnej rovnováhe (μg)

maqA = hmotnosť zostatkovej testovanej látky po adsorpčnej rovnováhe ku nekompletnému

náhradnému objemu (μg)

maqdes(eq) = hmotnosť látky v roztoku pri adsorpčnej rovnováhe (μg)

(15) maqA =maq

ads(eq)∙(V0–VRV0 )VrF = objem odobratého roztoku z trubice na stanovenie testovanej látky pri adsorpčnej rov-

nováhe (cm3)

VR = objem glejovitého roztoku odobratého z trubice po dosiahnutí adsorpčnej rovnováhya nahradení toho istého objemu 0,01M roztokom CaCl2 (cm

3).

Freundlichova desorpčná rovnica je v (16):

(16) Csdes(eq)=KFdes∙Caqdes(eq)

1/n(μg g-1)

alebo v lineárnom tvare:

(17) logCsdes(eq)=logKFdes+1/n ∙logCaqdes(eq)

kde:

KFdes = Freundlichov desorpčný koeficient

n = regresná konštanta

Caqdes(eq) = hmotnostná koncentrácia látky vo vodnej fáze pri desorpčnej rovnováhe (μg cm -3).

Rovnice 16 a 17 sa môžu znázorniť a hodnoty KFdes a sa vypočítajú z regresnej analýzy použitím rovnice

17.

Poznámka:

Ak Freundlichov adsorpčný alebo desorpčný exponent 1/n je rovný 1, Freundlichova adsorpčná alebodesorpčná väzobná konštanta (KF

ads a KFdes ) bude rovná adsorbčnej a desorpčnej rovnovážnej konštante

(Kd a Kdes) respektívne, a záznamy Cs a Caq budú lineárne. Ak exponent nie je rovný 1, záznamy Cs a Caqnebudú lineárne a adsorpčná a desorpčná konštanta sa budú meniť pozdĺž izotermy.


2.2.2. Správa z testu

Správa z testu má obsahovať nasledovné informácie:

— kompletnú identifikáciu použitých pôdnych vzoriek vrátane:

— geografické odkazy o mieste (zemepisná šírka, zemepisná dĺžka),

— dátum vzorkovania,

— použitý vzor (poľnohospodárska pôda, les, atď.),

— hĺbka vzorkovania,

— obsah piesku (bahna alebo ílu),

— pH hodnoty (v 0,01 M CaCl2),

— obsah organického uhlíka,

— obsah organickej hmoty,

— obsah dusíka,

— pomer C/N,

— kapacita výmeny katiónov (mmol/kg),

— všetky informácie súvisiace s kumuláciou, skladovaním pôdnych vzoriek,

— kde je to vhodné, všetky relevantné informácie na interpretáciu adsorpcie/desorpcie testovanejlátky,

— odkazy na metódy použité pre stanovenie každého parametra,

— informácie o testovanej látke, ak je to potrebné,

— teplota pri experimente,

— podmienky na odstreďovanie,

— analytický postup použitý na analýzu testovanej látky,

— rozhodnutie o výbere rozpúšťacieho činidla na prípravu zásobného roztoku testovanej látky,

— ak je to relevantné, uviesť korelácie robené výpočtom,

— údaje v súlade s prepisom ako je to v dodatku 6 a grafické znázornenie,

— všetky informácie a pozorovania, ktoré môžu byť nápomocné pri interpretácii výsledkov testu.


(1) Kukowski H. and Brümmer G., (1987). Investigations on the Adsorption and Desorption of SelectedChemicals in Soils. UBA Report 106 02 045, Part II.

(2) Fränzle O., Kuhnt G. and Vetter L., (1987). Selection of Representative Soils in the EC-Territory. UBAReport 106 02 045, Part I.

(3) Kuhnt G. and Muntau H. (Eds.) EURO-Soils: Identification, Collection, Treatment, Characterisation.Special Publication No 1.94.60, Joint Research Centre. European Commission, ISPRA, December1994.

(4) OECD Test Guidelines Programme, Final Report of the OECD Workshop on Selection ofSoils/Sediments, Belgirate, Italy, 18-20 January 1995 (June 1995).

(5) US Environment Protection Agency: Pesticide Assessment Guidelines, Subdivision N, Chemistry: Envi-ronmental Fate, Series 163-1, Leaching and Adsorption/Desorption Studies, Addendum 6 on DataReporting, 540/09-88-096, Date: 1/1988.

(6) US Environment Protection Agency: Prevention, Pesticides and Toxic Substances, OPPTS Harmoni-zed Test Guidelines, Series 835-Fate, Transport and Transformation Test Guidelines, 0PPTS No:835.1220 Sediment and Soil Adsorption/Desorption Isotherm. EPA No: 712-C-96-048, April 1996.


(7) ASTM Standards, E 1195-85, Standard Test Method for Determining a Sorption Constant (Koc) foran Organic Chemical in Soil and Sediments.

(8) Agriculture Canada: Environmental Chemistry and Fate. Guidelines for registration of pesticides inCanada, 15 July 1987.

(9) Netherlands Commission Registration Pesticides (1995): Application for registration of a pesticide.Section G. Behaviour of the product and its metabolites in soil, water and air.

(10) Danish National Agency of Environmental Protection (October 1988): Criteria for registration ofpesticides as especially dangerous to health or especially harmful to the environment.

(11) BBA (1990), Guidelines for the Official Testing of Plant Protection Products, Biological Research Cen-tre for Agriculture and Forestry, Braunschweig, Germany.

(12) Calvet R., (1989), „Evaluation of adsorption coefficients and the prediction of the mobilities of pesti-cides in soils“, in Methodological Aspects of the Study of Pesticide Behaviour in Soil (ed. P. Jamet),INRA, Paris, (Review).

(13) Calvet R., (1980),„Adsorption-Desorption Phenomena“ in Interactions between herbicides and thesoil. (R. J. Hance ed.), Academic Press, London, pp. 83-122.

(14) Hasset J. J., and Banwart W.L., (1989), „The sorption of nonpolar organics by soils and sediments“ inReactions and Movement of Organic Chemicals in Soils. Soil Science Society of America (S.S.S.A),Special Publication no. 22, pp. 31-44.

(15) Van Genuchten M. Th., Davidson J. M., and Wierenga P. J., (1974), „An evaluation of kinetic and equi-librium equations for the prediction of pesticide movement through porous media“. Soil Sci. Soc. Am.Proc., Vol. 38(1), pp. 29-35.

(16) McCall P. J., Laskowski D. A., Swann R. L., and Dishburger H. J., (1981), „Measurement of sorptioncoefficients of organic chemicals and their use, in environmental fate analysis“, in Test Protocols forEnvironmental Fate and Movement of Toxicants. Proceedings of AOAC Symposium, AOAC, Wash-ington DC.

(17) Lambert S. M., Porter P. E., and Schieferrstein R. H., (1965), „Movement and sorption of chemicalsapplied to the soil“. Weeds, 13, pp. 185-190.

(18) Rhodes R. C., Belasco I. J., and Pease H. L., (1970) „Determination of mobility and adsorption of agro-chemicals in soils“. J.Agric.Food Chem., 18, pp. 524-528.

(19) Russell M. H., (1995), „Recommended approaches to assess pesticide mobility in soil“ in Environ-mental Behavior of Agrochemicals (ed. T. R. Roberts and P. C. Kearney). John Wiley & Sons Ltd.

(20) Esser H. O., Hemingway R. J., Klein W., Sharp D. B., Vonk J. W. and Holland P. T., (1988), „Recom-mended approach to the evaluation of the environmental behavior of pesticides“, IUPAC Reports onPesticides (24). Pure Appl. Chem., 60, pp. 901-932.

(21) Guth J. A., Burkhard N., and D. O. Eberle, (1976), „Experimental models for studying the persistenceof pesticides in soils“ . Proc. BCPC Symposium: Persistence of Insecticides and Herbicides, pp. 137-157, BCPC, Surrey, UK.

(22) Furminge C. G. L., and Osgerby J. M., (1967), „Persistence of herbicides in soil“. J. Sci. Fd Agric., 18,pp. 269-273.

(23) Burkhard N., and Guth J. A., (1981), „Chemical hydrolysis of 2-Chloro-4,6-bis(alkylamino)-1,3,5-triazine herbicides and their breakdown in soil under the influence of adsorption“. Pestic. Sci. 12, pp.45-52.

(24) Guth J. A., Gerber H. R., and Schlaepfer T., (1977), „Effect of adsorption, movement and persistenceon the biological availability of soil-applied pesticides“. Proc. Br. Crop Prot. Conf., 3, pp. 961-971.

(25) Osgerby J. M., (1973), „Process affecting herbicide action in soil“. Pestic. Sci., 4, pp. 247-258.

(26) Guth J. A., (1972), „Adsorptions- und Einwascheverhalten von Pflanzenschutzmitteln in Böden“. Schr.Reihe Ver. Wass. -Boden-Lufthyg. Berlin-Dahlem, Heft 37, pp. 143-154.

(27) Hamaker J. W., (1975), „The interpretation of soil leaching experiments“, in Environmental Dyna-mics of Pesticides (eds R. Haque and V.H. freed), pp. 135-172, Plenum Press, NY.

(27) Helling C. S., (1971), „Pesticide mobility in soils“. Soil Sci. Soc. Amer. Proc., 35, pp. 732-210.

(29) Hamaker J. W., (1972), „Diffusion and volatilization“ in Organic chemicals in the soil environment(C.A.I. Goring and J. W. Hamaker eds), Vol. I, pp. 49-143.


(30) Burkhard N. and Guth J. A., (1981), „Rate of volatilisation of pesticides from soil surfaces; Compari-son of calculated results with those determined in a laboratory model system“. Pestic. Sci. 12, pp.37-44.

(31) Cohen S. Z., Creeger S. M., Carsel R.F., and Enfield C.G., (1984), „Potential pesticide contamination ofgroundwater from agricultural uses“, in Treatment and Disposal of Pesticide Wastes, pp. 297-325, AcsSymp. Ser. 259, American Chemical Society, Washington, DC.

(32) Gustafson D. I., (1989), „Groundwater ubiquity score: a simple method for assessing pesticide lea-chability“. J. Environ. Toxic. Chem., 8(4), pp. 339-357.

(33) Leistra M., and Dekkers W. A., (1976). „Computed effects of adsorption kinetics on pesticide move-ment in soils“. J. of Soil Sci., 28, pp. 340-350.

(34) Bromilov R. H., and Leistra M., (1980), „Measured and simulated behavior of aldicarb and its oxyda-tion products in fallow soils“. Pest. Sci., 11, pp. 389-395.

(35) Green R. E., and Karickoff S. W., (1990), „Sorption estimates for modeling“, in Pesticides in the SoilEnvironment: Process, Impacts and Modeling (ed. H.H. Cheng). Soil Sci. Soc. Am., Book Series no. 2,pp. 80-101,

(36) Lambert S. M., (1967), „Functional relationship between sorption in soil and chemical structure“. J.Agri. Food Chem., 15, pp. 572-576.

(37) Hance R. J., (1969), „An empirical relationship between chemical structure and the sorption of someherbicides by soils“ . J. Agri. Food Chem., 17, pp. 667-668.

(38) Briggs G. G. (1969), „Molecular structure of herbicides and their sorption by soils“. Nature, 223, 1288.

(39) Briggs G. G. (1981). „Theoretical and experimental relationships between soil adsorption, octanol-water partition coefficients, water solubilities, bioconcentration factors, and the parachor“. J. Agric.Food Chem., 29, pp. 1050-1059.

(40) Sabljic A., (1984), „Predictions of the nature and strength of soil sorption of organic polutance bymolecular topology“. J. Agric. Food Chem., 32, pp. 243-246.

(41) Bailey G. W., and White J. L., (1970), „Factors influencing the adsorption, desorption, and movementof pesticides in soil“. Residue Rev., 32, pp. 29-92.

(42) Bailey G. W., J. L. White and Y. Rothberg., (1968), „Adsorption of organic herbicides by montomo-rillonite: Role of pH and chemical character of adsorbate“. Soil Sci. Soc. Amer. Proc. 32: pp. 222-234.

(43) Karickhoff S. W., (1981), „Semi-empirical estimation of sorption of hydrophobic pollutants on natu-ral sediments and soils“. Chemosphere 10, pp. 833-846.

(44) Paya-Perez A., Riaz M. and Larsen B., (1989), „Soil Sorption of 6 Chlorobenzenes and 20 PCB Con-geners“. Environ. Toxicol. Safety 21, pp. 1-17.

(45) Hamaker J. W., and Thompson J. M., (1972), „Adsorption in organic chemicals“ in Organic Chemi-cals in the Soil Environment (Goring C.A.I. and Hamaker J.W., eds), Vol I and II, Marcel Dekker, Inc.,New York, NY, 1972, pp. 49-143.

(46) Deli J., and Warren G. F., 1971, „Adsorption, desorption and leaching of diphenamid in soils“. WeedSci. 19: pp. 67-69.

(47) Chu-Huang Wu, Buehring N., Davinson J. M. and Santelmann, (1975), „Napropamide Adsorption,desorption and Movement in soils“. Weed Science, Vol. 23, pp. 454-457.

(48) Haues M. H. B., Stacey M., and Thompson J. M., (1968), „Adsorption of s-triazine herbicides by soilorganic preparations“ in Isotopes and Radiation in Soil Organic Studies, p.75, International. AtomicEnergy Agency, Vienna.

(49) Pionke H. B., and Deangelis R. J., (1980), „Methods for distributing pesticide loss in field run-off bet-ween the solution and adsorbed phase“, CREAMS, in A Field Scale Model for Chemicals, Run-off andErosion from Agricultural Management Systems, Chapter 19, Vol. III: Supporting Documentation,USDA Conservation Research report.

(50) ISO Standard Compendium Environment: Soil Quality Š General aspects; chemical and physicalmethods of analysis; biological methods of analysis. First Edition (1994).

(51) Scheffer F., and Schachtschabel, Lehrbuch der Bodenkunde, F. Enke Verlag, Stuttgart (1982), 11th edi-tion.


(52) Black, Evans D. D., White J. L., Ensminger L. E., and Clark F. E., eds. „Methods of Soil Analysis“, Vol1 and 2, American Society of Agronomy, Madison, WI, 1982.

(53) ISO/DIS 10381-1 Soil Quality Š Sampling Š Part 1: Guidance on the design of sampling program-mes.

(54) ISO/DIS 10381-2 Soil Quality Š Sampling Š Part 2: Guidance on sampling techniques.

(55) ISO/DIS 10381-3 Soil Quality Š Sampling Š Part 3: Guidance on safety of sampling.

(56) ISO/DIS 10381-4 Soil Quality Š Sampling Š Part 4: Guidance on the investigation of natural and cul-tivated soils.

(57) ISO/DIS 10381-5 Soil Quality Š Sampling Š Part 5: Guidance on the investigation of soil contami-nation of urban and industrial sites.3

(58) ISO 10381-6, 1993: Soil Quality Š Sampling Š Part 6: Guidance on the collection, handling and sto-rage of soil for the assessment of aerobic microbial processes in the laboratory.

(59) Green R. E., and Yamane V. K., (1970), „Precision in pesticide adsorption measurements“. Soil Sci. Am.Proc., 34, pp. 353-354.

(60) Grover R., and Hance R. J. (1970), „Effect of ratio of soil to water on adsorption of linuron and atra-zine“. Soil Sci., pp. 109-138.

(61) Boesten, J. J. T. I, „Influence of soil/liquid ratio on the experimental error of sorption coefficients inpesticide/soil system“. Pest. Sci. 1990, 30, pp. 31-41.

(62) Boesten, J. J. T. I. „Influence of soil/liquid ratio on the experimental error of sorption coefficients inrelation to OECD guideline 106“. Proceedings of 5th international workshop on environmental beha-viour of pesticides and regulatory aspects, Brussels, 26-29 April 1994.

(63) Bastide J., Cantier J. M., et Coste C., (1980), „Comportement de substances herbicides dans le solenfonction de leur structure chimique“. Weed Res. 21, pp. 227-231.

(64) Brown D. S., and Flagg E. W., (1981), „Empirical prediction of organic pollutants sorption in naturalsediments“. J. Environ.Qual., 10(3), pp. 382-386.

(65) Chiou C. T., Porter P. E., and Schmedding D. W., (1983), „Partition equilibria of non-ionic organiccompounds between soil organic matter and water“. Environ. Sci. Technol., 17(4), pp. 227-231.

(66) Gerstl Z., and Mingelgrin U., (1984), „Sorption of organic substances by soils and sediments“. J. Envi-ronm. Sci. Health, B19 (3), pp. 297-312.

(67) Vowles P. D., and Mantoura R. F. C., (1987), „Sediment-water partition coefficient and HPLC reten-tion factors of aromatic hydrocarbons“. Chemosphere, 16(1), pp. 109-116.

(68) Lyman W. J., Reehl W. F.and Rosenblatt D. H. (1990). Handbook of Chemical Property EstimationMethods. Environmental Behaviour of Organic Compounds. American Chemical Society, Washing-ton DC.

(69) Keniga E. E., and Goring, C. A. I. (1980). „Relationship between water solubility, soil sorption, octanol-water partitioning and concentration of chemicals in the biota“ in Aquatic Toxicology (eds J.G. Eaton,et al.), pp.78-115, ASTM STP 707, Philadelphia.

(70) Chiou C. T., Peters L. J., and Freed V. H., (1979), „A physical concept of soil-water equilibria for non-ionic organic compounds“. Science, Vol. 206, pp. 831-832.3

(71) Hassett J. J., Banwart W. I., Wood S. G., and Means J. C., (1981), „Sorption of/-Naphtol: implicationsconcerning the limits of hydrophobic sorption“. Soil Sci. Soc. Am. J. 45, pp. 38-42.

(72) Karickhoff S. W., (1981), „Semi-empirical estimation of sorption of hydrophobic pollutants on natu-ral sediments and soils“. Chemosphere, Vol. 10(8), pp. 833-846.

(73) Moreale A., van Bladel R., (1981), „Adsorption de 13 herbicides et insecticides par le sol. Relationsolubilité-reactivité“. Revue de l’Agric., 34 (4), pp. 319-322.

(74) M., Kördel W. (1996), „Comparison of screening methods for the determination/estimation of adsorp-tion coefficients on soil“. Chemosphere, 32(12), pp. 2493-2504.

(75) Kördel W., Kotthoff G., Müller M. (1995), „HPLC Š screening method for the determination of theadsorption coefficient on soil Š results of a ring test“. Chemosphere 30 (7), pp. 1373-1384.


(76) Kördel W., Stutte J., Kotthoff G. (1993), „HPLC Š screening method for the determination of theadsorption coefficient on soil Š comparison of different stationary phases“. Chemosphere 27(12), str. 2341-2352.

(77) Hance, R. J., (1967), „The Speed of Attainment of Sorption Equilibria in Some Systems Involving Her-bicides“. Weed Research, Vol. 7, str. 29-36.

(78) Koskinen W. C., and Harper S. S., (1990), „The retention processes: mechanisms“ in Pesticides in theSoil Environment: Processes, Impacts and Modelling (ed. H.H. Cheng). Soil Sci. Soc. Am. Book Series,No. 2, Madison, Wisconsin.

(79) Cohen S. Z., Creeger S. M., Carsel R. F., and Enfield C. G. (1984), „Potential pesticide contaminationof groundwater from agricultural uses“, in Treatment and Disposal of Pesticide Wastes, pp.297-325,ACS Symp. Ser. 259, American Chemical Society, Washington, DC.

(80) Giles C. H., (1970), „Interpretation and use of sorption isotherms“ in Sorption and Transport Proces-ses in Soils. S.C.I. Monograph No. 37, str. 14-32.

(81) Giles, C. H.; McEwan J. H.; Nakhwa, S.N. and Smith, D, (1960), „Studies in adsorption: XI. A systemof classification of solution adsorption isotherms and its use in the diagnosis of adsorption mecha-nisms and in measurements of pesticides surface areas of soils“. J. Chem. Soc., str. 3973-93.

(82) Calvet R., Tercé M., and Arvien J. C., (1980), „Adsorption des pesticides par les sols et leurs consti-tuants: 3. Caractéristiques générales de l’adsorption“. Ann. Agron. 31: str 239-251.

(83) Bedbur E., (1996), „Anomalies in the Freundlich equation“, Proc. COST 66 Workshop, Pesticides insoil and the environment, 13-15 May 1996, Stratford-upon-Avon, UK.

(84) Guth, J. A., (1985), „Adsorption/desorption“, in Joint International Symposium, Physicochemical Pro-perties and their Role in Environmental Hazard Assessment, July 1-3, Canterbury, UK.

(85) Soil Texture Classification (US and FAO systems): Weed Science, 33, Suppl. 1 (1985) and Soil Sci. Soc.Amer. Proc. 26:305 (1962).


DODATOK 1

SCHÉMA TESTU


DODATOK 2

VPLYV PRESNOSTI ANALYTICKEJ METÓDY A KONCENTRAČNÝCH ZMIEN NA PRESNOSŤVÝSLEDKOV ADSORPCIE


DODATOK 3

TECHNIKA ODHADU Kd

1. Technika odhadu umožňuje predpoklad Kd na základe korelácie, napr. s hodnotami Pow (12) (39) (63-68),s údajmi o rozpustnosti vo vode (12) (19) (21) (68-73) alebo s údajmi o polarite získanými uplatnenímHPLC na obrátených fázach (74-76). Ako je vidieť z tabuliek 1 a 2, hodnoty Koc a Kom sa vypočítavajú podľatýchto rovníc a potom nepriamo, Kd podľa týchto rovníc:

Koc=Kd∙100

%oc(cm3 g-1) Kom=

Kd1,724

∙100

%oc(cm3 g-1)

2. Podstata týchto korelácií je založená na dvoch predpokladoch: (1) na organickej podstate pôdy, hlavne jej vply-voch na adsorpciu látky a (2) na interakciách, hlavne medzi nepolárnymi látkami. Výsledkom týchto korelácií je:(1) nie sú alebo sú iba do istej miery aplikovateľné na polárne látky a (2) sú neaplikovateľné v prípadoch, kdeobsah organickej látky v pôde je veľmi malý (12). Okrem toho, hoci medzi Pow a adsopciou (19) bola zistenáuspokojivá súvzťažnosť, to isté sa nedá tvrdiť o vzťahu medzi rozpustnosťou vo vode a rozpätím adsorpcie (19)(21); keďže sú štúdie ohľadom tejto témy veľmi protichodné.

3. V tabuľkách 1 a 2 sú uvedené niektoré príklady korelácií medzi adsorpčným koeficientom a rozdeľovacím koe-ficientom pre oktanol-voda, ako aj rozpustnosť vo vode.

Tabuľka 1. Príklady korelácií medzi adsorpčným koeficientom a rozdeľovacím koeficientom pre oktanol-voda,ďalšie príklady pozri (12) (68).

Látky Korelácie Autori

Substituované močoviny log Kom = 0,69 + 0,52 log Pow Briggs (1981) (39)

Chlórované aromáty log Koc = – 0,779 + 0,904 log Pow Chiou et al. (1983) (65)

Rôzne prípravky na ochranu rastlín log Kom = 4,4 + 0,72 log Pow Gerstl and Mingelgrin (1984) (66)

Aromatické uhľovodíky log Koc = – 2,53 + 1,15 log Pow Vowles and Mantoura (1987) (67)

Tabuľka 2. Príklady korelácií medzi adsorpčným rozdeľovacím koeficientom a rozpustnosťou vo vode; ďalšie prí-klady pozri (68) (69).

Zlúčeniny Korelácie Autori

Rôzne prípravky na ochranu rastlín log Kom = 3,8 – 0,561 log Sw Gerstl and Mingelgrin (1984) (66)

Alifatické, aromatické chlórovanélátky

log Kom = (4,040 +/- 0,038) –(0,557 +/- 0,012) log Sw

Chiou et al. (1979) (70)

α-naftol log Koc = 4,273 – 0,686 log Sw Hasset et al. (1981) (71)

Cyklické, alifatické aromatické látky log Koc = – 1,405 – 0,921 log Sw –0,00953 (mp-25)

Karickhoff (1981) (72)

Rôzne zlúčeniny log Kom = 2,75 – 0,45 log Sw Moreale van Blade (1982) (73)


DODATOK 4

VÝPOČTY NA DEFINOVANIE PODMIENOK ODSTREĎOVANIA

1. Čas odstreďovania je stanovený nasledujúcim vzorcom za predpokladu, že častice majú sférický tvar:

(1) t =9

2[ η

ω2rp2(ρs–ρaq)

] ln(Rb/Rt)Na zjednodušenie sú všetky parametre popísané v jednotkách SI[g, cm].

Kde:

ω = rýchlosť rotácie (= 2π rpm/60), [rad. s-1]

rpm = počet otáčok za minútu

η = viskozita roztoku, [g s-1cm-1]

rp = polomer častice, [cm]

ρs = hustota pôdy, [merná hmotnosť] [g.cm-1]

ρaq = hustota roztoku, [merná hmotnosť] [g.cm-1]

Rt = vzdialenosť od stredu rotora odstredivky po vrchol roztoku v odstreďovacej skúmavke, [cm]

Rb = vzdialenosť od stredu rotora odstredivky po spodok roztoku v odstreďovacej skúmavke, [cm]

Rb - Rt = výška stĺpca zmesi pôdy a roztoku v odstreďovacej skúmavke, [cm]

V bežnej praxi sa používa dvojnásobok vypočítaného času odstreďovania, aby sa zaistila úplná separácia.

2. Rovnica (1) sa dá ďalej zjednodušiť, ak budeme považovať dynamickú viskozitu (η) a hustotu [mernú hmotnosť](ρaq) roztoku za rovnú dynamickej viskozite a hustote vody pri 25°C, teda η = 8,95x 10

-3 g.s-1cm-1

a ρaq =1,0 g, cm-1.

Potom je čas odstreďovania daný rovnicou (2):

(2) t =3,7

(rpm)2∙rp2(ρs –1)ln

Rb

Rt

3. Z rovnice (2) je zrejmé, že nasledujúce dva parametre sú dôležité na definovanie podmienok odstreďovania,t. j. čas t) a rýchlosť (rpm), aby sa dosiahla separácia častíc so špecifickou veľkosťou (v našom prípade priemerčastíc 0,1 μ m): merná hmotnosť pôdy a (2) výška stĺpca zmesi v odstreďovacej skúmavke (Rb - Rt), t. j. vzdiale-nosť, ktorú častica pôdy pokrýva od vrcholu roztoku po spodok skúmavky; je zrejmé, že pre stály objem budevýška stĺpca v skúmavke závisieť od štvorca polomeru skúmavky.

4. Obr. 1 predstavuje variácie v čase odstreďovania t) verzus rýchlosť (rpm) pri rôznych hodnotách mernej hmot-nosti pôdy (ρs) (obr. 1a) a rôzne výšky stĺpcov zmesí v odstreďovacej skúmavke (obr. 1b). Z obr.1a je vidieť, ževplyv mernej hmotnosti pôdy sa stáva očividným; napr. pri klasickom odstreďovaní pri 3 000 otáčkach/min. ječas odstreďovania približne 240 min. pri mernej hmotnosti pôdy 1,2 g cm-3, zatiaľčo pri mernej hmotnosti pôdyrovnajúcej sa 2,0 g cm-3 je to iba 50 min. Podobne, (obr. 1b), pri klasickom odstreďovaní pri3 000 otáčkach/min.je čas odstreďovania približne 50 min.pri výške stĺpca zmesi 10 cm a iba 7 min. pri výškestĺpca 1 cm. Je však dôležité nájsť optimálny vzťah medzi odstreďovaním, ktoré vyžaduje najmenšiu možnú výškustĺpca a ľahkou manipuláciou pre experimentátora pri oddeľovaní fáz po odstreďovaní.


5. Okrem toho, pri definovaní experimentálnych podmienok na separáciu fáz pôdy a roztoku je dôležité vziať doúvahy možnú existenciu tretej „pseudo-fázy“ koloidov. Tieto častice, s veľkosťou menšou ako 0,2μ m môžu maťvýznamný vplyv na celý mechanizmus adsorpcie látky v pôdnej suspenzii. Po ukončení odstreďovania, ako jepopísané vyššie, koloidy zostávajú vo vodnej fáze a sú podrobené analýze spolu s vodnom fázou. Takto sa stratíinformácia o ich vplyve.

Ak má riadiace laboratórium veľkú odstredivku alebo možnosť ultrafiltrácie, adsorpcia/desorpcia látky vo vodesa dá preskúmať do väčšej hĺbky vrátane informácií o adsorpcii látky na koloidoch. V tomto prípade sa ultraod-stredivka nastaví na 60 000 otáčok/min alebo sa použije ultrafiltrácia s filtrom o porozite/veľkosť pórov/10 000daltonov, aby sa oddelili tri fázy - pôda, koloidy, roztok. Podľa toho sa upraví aj protokol o výsledkoch testu, abysa všetky tri fázy stali súčasťou analýzy.

Obr. 1a Zvisle: čas odstreďovania (min). Vodorovne: rýchlosť odstreďovania (rpm).Variácie času odstreďovania t) verzus rýchlosť odstreďovania (rpm) na rôzne merné hmotnosti pôdy (ρs).Rt = 10 cm, Rb – Rt = 10 cm, η = 8,95 × 10

-3 g.s-1 cm-1 a ρvod = 1,0 g.cm-3 pri 25 °C.

Obr. 1b Variácie času odstreďovania t) verzus rýchlosť odstreďovania (rpm) na rôzne výšky stĺpca zmesi vodstreďovacej skúmavke (Rb - Rt)= L; Rt = 10 cm; η = 0,89×10

-3 g s-1cm-1, ρaq = 1,0 g cm-3 pri

25°C a ρs = 2,0 g cm-3.


DODATOK 5

VÝPOČET ADSORPCIE A (%) A DESORPCIE D (%)

Časová schéma postupu je:

Pri všetkých výpočtoch sa predpokladá, že testovaná látka je stabilná a vo väčšej miere sa neadsorbuje na stenáchnádoby.

ADSORPCIA A (A%)

a) Paralelná metóda

Percento adsorpcie sa vypočíta na každú testovanú skúmavku i) v každom časovom bode (ti) podľa rovnice:

(1) Ati

=msads(ti)∙100m0

(%) (1)

Členy tejto rovnice sa dajú vypočítať takto:

(2) m0=C0∙V0(μg)

(3) msads(ti)=m0–Caq

ads(ti)∙V0(μg)

kde:

Ati = percento adsorpcie [%] v časovom bode ti

msads(ti) = hmotnosť testovanej látky v pôde v čase ti , analýza je ukončená [μg]

mo = hmotnosť testovanej látky v testovanej skúmavke na začiatku testu [μg]

Co = počiatočná hmotnostná koncentrácia testovaného roztoku, ktorý je v kontakte s pôdou [μg cm-3]

Caqads(ti) = hmotnostná koncentrácia látky vo vodnej fáze v čase ti, analýza je ukončená [μg cm

-3]; táto kon-centrácia sa stanovuje analyticky tak, že sa vezmú do úvahy hodnoty uvedené zo slepých poku-sov

Vo = počiatočný objem testovaného roztoku, ktorý je v kontakte s pôdou [μg cm-3]

Hodnoty percenta adsopcie Ati alebo Caqads(ti) sú zobrazené verzus čas a čas, po ktorom sa dosiahne sorpčná

rovnováha, je stanovený. Príklady takýchto grafov sú uvedené v obr. 1 a 2.

(1) Rovnica platí aj pri priamej aj pri nepriamej metóde.Všetky ostatné rovnice platia iba pri nepriamej metóde.


b) Sériová metóda

Pri nasledujúcich rovniciach platí, že adsorpčná metóda sa vykonáva meraním testovanej látky v malých alikvot-ných častiach vodnej fázy za určitých časových intervalov.

— množstvo látky adsorbovanej na pôde počas každého časového intervalu sa vypočíta nasledovne:

— pre prvý časový interval Δt1 = t1 – t0

(4) msads(Δt1)=m0–mm

ads(t1)∙(V0vaA)— pre druhý časový interval Δt2 = t2 – t1

(5) msads(Δt2)=mm

ads(t1)∙(V0vaA)–mmads(t2)∙(V0-va

A

vaA )

Obr. 1 Graf adsorpčnej rovnováhy

Obr. 2 Závislosť hmotnostnej koncentrácie testovanej látky vo vodnej fáze (Caq) od času


— pre tretí časový interval Δt3 = t3 – t2

(6) msads(Δt3)=mm

ads(t2)∙(V0–vaAvaA )–mmads(t3)∙(V0–2∙va

A

vaA )

— pre tretí časový interval Δtn = tn – tn-1

(7) msads(Δtn)=mm

ads(tn-1)∙(V0–(n –2)∙vaAvaA )–mmads(tn)∙((V0–(n –1)∙vaA)va

A )— percento adsorpcie v každom časovom intervale AΔt1 sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice:

(8) AΔti

=msads(Δti)m0

∙100(%) (1)

pričom percento adsorpcie Ati v časovom bode ti je dané vyššie uvedenou rovnicou

(9)Ati

=

∑j=Δt1

Δti

msads(j)

m0∙100(%)

(1)

Hodnoty percenta adsorpcie Ati alebo AΔt1 (s ohľadom na potreby štúdie) sú zaznamenané oproti času a čas,po ktorom sa dosiahla sorpčná rovnováha, je stanovený.

— V rovnovážnom čase teq:

— hmotnosť testovanej látky adsorbovanej na pôde je:

(10) msads(eq)=∑

Δti=1

n

msads(Δti) (1)

— hmotnosť testovanej látky v roztoku je:

(11) maqads(eq)=m0–∑

Δti=1

n

msads(Δti) (1)

— percento adsorpcie v rovnováhe je:

(12) Aeq=msads(eq)m0

∙100(%) (1)

Vyššie uvedené parametre sa definujú ako:

msads(Δt1),ms

ads(Δt2),…,msads(Δtn) = hmotnosť látky adsorbovanej na pôde v časových intervaloch Δt1,

Δt2, …, Δtn (μg)

mmads(t1),mm

ads(t2),…,mnads(tn) = hmotnosť látky meranej v alikvotnrj častiva

A v časových bodoch t1,t2, …, tn (μg)

msads(eq) = hmotnosť látky adsorbovanej na pôde v čase adsorpčnej rovno-

váhy [μg]

maqads(eq) = hmotnosť látky v roztoku v čase adsorpčnej rovnováhy[μg]

vaA = objem alikvotnej časti, v ktorej je testovaná látka meraná [cm3]

AΔt1 = precento adsorpcie zodpovedajúce časovému intervalu Δti [%]

Aeq = precento adsorpcie v čase adsorpčnej rovnováhy [%]

(1) Rovnica platí aj pri priamej aj pri nepriamej metóde.Všetky ostatné rovnice platia iba pri nepriamej metóde.


DESORPCIA D (%)

Čas t0, v ktorom začína experiment na určenie desorpčnej kinetiky, sa považuje ten moment, v ktorom je nahradenýmaximálny objem roztoku testovanej látky rovnakým objemom roztoku 0,01 M CaCl2.

a) Paralelná metóda

V časovom bode ti sa hmotnosť testovanej látky meria vo vodnej fáze vybratej zo skúmavky i (Vri) a desorbovanáhmotnosť sa vypočíta podľa vzorca:

(13) maqdes(ti)=mm

des(ti)∙(V0vri )–maqA

Pri desorpčnej rovnováhe platí, že ti = teq, a teda maqads(ti) = maq

ads(eq)

Hmotnosť testovanej látky desorbovanej počas intervalu (Δti) je daná rovnicou:

(14) maqdes(Δti)=maq

des(ti)–∑j=1

i-1

maqdes(j)

Percento desorpcie sa vypočíta:

— v časovom bode ti podľa rovnice:

(15) Dti

=maqdes(ti)

msads(eq)

∙100(%)

— v časovom intervale (Δt1)podľa rovnice:

(16) DΔti

=maqdes(Δti)msads(eq)

∙100(%)

kde:

Dti = percento desorpcie v časovom bode ti (%)

DΔti = percento desorpcie zodpovedajúce časovému intervalu Δti (%)

maqdes(ti) = hmotnosť testovanej látky desorbovanej v časovom bode ti (μg)

maqdes(Δti) = hmotnosť látky desorbovanej na pôde v časovom intervale Δt1 (μg)

mmdes(ti) = analyticky stanovená hmotnosť testovanej látky nameraná v časovom bode ti a v roztoku Vr

i,ktorý bol analyzovaný (μg)

maqA = hmotnosť testovanej látky, ktorá zostala z adsorpčnej rovnováhy kvôli nedokončenej substitúcii

objemu (μg)

(17) maqA =maq

ads(eq)∙(V0–VRV0 )maqads(eq) = hmotnosť testovanej látky v roztoku v čase adsorpčnej rovnováhy (μg)

VR = objem kalu odstráneného zo skúmavky po dosiahnutí adsorpčnej rovnováhy a nahradeného rov-nakým objemom 0,01 M CaCl2 (cm

3)

Vri = objem roztoku odobraného zo skúmavky i) na meranie testovanej látky v experimente desorpč-

nej kinetiky (cm3)


Hodnoty desorpcie Dti a DΔti (podľa potrieb štúdie) sú zobrazené verzus čas a čas, po ktorom je dosiahnutádesorpčná rovnováha, je stanovený.

b) Sériová metóda

Nasledujúce rovnice zohľadňujú to, že adsorpčné postupy, ktoré predchádzali, boli uskutočnené meraním testo-vanej látky v malom alikvotnom objeme(vaA)vodnej fázy (sériová metóda v 1.9 Vykonanie testu). Predpokladása, že a) objem kalu odstráneného zo skúmavky po pokuse na získanie adsorpčnej kinetiky bol nahradený rov-nakým objemom 0,01 M CaCl2 roztoku (VR) a b) celkový objem vodnej fázy, ktorá je v kontakte s pôdou (VT),zostáva konštatntná počas pokusu na získanie adsorpčnej kinetiky a je vyjadrená rovnicou:

(18) VT=V0–∑i=1

n

vaA(i)

časovom bode ti:

— hmotnosť testovanej látky meraná v malom alikvotnom objeme (vaD) a desorbovaná hmotnosť sa vypočítajúpodľa rovnice:

(19) maqdes(ti)=mm

des(ti)∙(VTvaD)–maqA ∙((VT–(i –1)∙vaD)

VT)

— v desorpčnej rovnováhy ti = teq a pretomaqdes(ti) = maq

des(eq)

— percento desorpcie Dti sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice:

(20) Dti

=maqdes(ti)

maqads(eq)

∙100(%)

V časovom intervale pre tretí časový interval (Δti):

— pre prvý časový interval Δt1 = t1 – t0

(21) maqdes(Δt1)=mm

des(t1)∙(VTvaD)–maqA amsdes(t1)=msaq(eq)–maqdes(Δt1)

— pre druhý časový interval Δt2 = t2 – t1

(22) maqdes(Δt2)=mm

des(t2)∙(VTvaD)–maqdes(Δt1)∙((VT–vaD)VT)–maqA ∙((VT–vaD)VT

) amsdes(t2)=ms

ads(eq)–[maqdes(Δt1)+maqdes(Δt2)]

— pre n-tý časový interval Δtn = tn – tn-1

(23) maqdes(Δtn)=[mmdes(tn)∙(VTvaD)–maqA ∙((VT–(n –1)∙va

D)VT

)– ∑i=1,n≠1

n-1 ((VT–(n – i)∙vaD)VT∙maqdes(Δti))] a

msdes(tn)=ms

ads(eq)– ∑i=1,n≠1

n

maqdes(Δti)


Nakoniec, percento desorpcie v každom časovom intervale DΔti sa vypočíta pomocou nasledujúcej rovnice:

(24) DΔti

=maqdes(Δti)msads(eq)

∙100(%)

zatiaľ čo percento desorpcie v každom časovom bode Dti je dané rovnicou:

(25)Dti

=

∑j=Δt1

Δti

maqdes(j)

msads(eq)

∙100=maqdes(ti)

msads(eq)

∙100(%)

kde sú vyššie uvedené parametre definované nasledovne:

msdes(Δt1),ms

des(Δt2),…,msdes(Δtn) = hmotnosť látky, ktorá zostáva absorbovaná na pôde po časových interva-

loch Δt1, Δt2 … Δtn jednotlivo (μg)

maqdes(Δt1),maq

des(Δt2),…,maqdes(Δtn) = hmotnosť testovanej desorbovanej látky počas časových intervaloch Δt1,

Δt2 … Δ tn jednotlivo (μg)

mmdes(t1),mm

des(t2), …mmdes(tn) = hmotnosť látky meraná v = objem va

D v časovom bode t1, t2 … tn jedno-tlivo (μg)

VT = celkový objem vodnej fázy v kontakte s pôdou počas pokusu na získaniedesorpčnej kinetiky vykonaného sériovou metódou (cm3)

maqA = hmotnosť látky, ktorá zostala z adsorpčnej rovnováhy kvôli neukončenej

substitúcii objemu (μg)

(26) maqA =((V0–∑i=1

n

vaA(i))–VR

(V0–∑i=1

n

vaA(i)) )∙maqads(eq)

VR = objem kalu odstráneného zo skúmavky po dosiahnutí adsorpčnej rovno-váhy a nahradeného rovnakým objemom 0,01 M CaCl2 (cm

3)

vaD = objem alikvotnej časti odobratej na analytické použitie zo skúmavky i)

počas pokusu na zistenie desorpčnej kinetiky vykonaného sériovou metó-dou (cm3)

(27) vaD≤0,02∙VT


PRÍLOHA 6

ADSORPCIA – DESORPCIA V PÔDE: PREHĽAD ÚDAJOV







C.19. ODHAD ADSORPČNÉHO KOEFICIENTU /KOC/ V PÔDE A V SPLAŠKOVOM KALE ZAPOUŽITIA VYSOKOÚČINNEJ KVAPALINOVEJ CHROMATOGRAFIE /HPLC/

1. METÓDA

Táto metóda je totožná s metódou OECD TG121 (2000).

1.1. ÚVOD

Sorpčné správanie sa látok v pôde a splaškových kaloch môže byť opísané cez experimentálne stanovenéparametre v zmysle testovacej metódy C.18. Dôležitým parametrom je adsorpčný koeficient, ktorý je defi-novaný ako pomer medzi koncentráciou látky v pôde/splaškoch a koncentrácie látky vo vodnej fáze priadsorpčnej rovnováhe. Adsorpčný koeficient normalizovaný na obsah organického uhlíka v pôde Koc jevhodný indikátor väzbovej kapacity chemikálií na organické látky z pôdy/spláškov a dovoľuje urobiťporovnania rôznymi chemikáliami. Tento parameter môže byť odhadnutý cez korelácie s rozpustnosťouvo vode a n-oktanol/voda rozdeľovacím koeficientom (1) (2) (3) (4) (5) (6) (7).

Experimentálna metóda opísaná v tomto teste používa vysokoúčinnú kvapalinovúchromatografiu/HPLC/na odhadnutie adsorpčného koeficientu Koc v pôde a splaškových kaloch (8).Odhady sú vyššej spoľahlivosti ako tie z QSAR výpočtov (9). Metóda odhadov nemôže úplne nahradiť sérierovnovážnych experimentov používaných v testovacej metóde C.18. Avšak odhadnutý Koc môže byťosožný pri vyberaní vhodných parametrov testu na štúdie adsorpcie/desorpcie podľa testovacej metódyC.18 vypočítaním Kd (distribučný koeficient) alebo Kf (Freundlichov adsorpčný koeficient) podľa rovnice 3(pozri sekciu 1.2).

1.2. DEFINÍCIE

Kd: Distribučný koeficient je definovaný ako pomer rovnovážnej koncentrácie C rozpustenej testovacejlátky v dvojfázovom systéme pozostávajúcom zo sorbentu/pôda alebo splaškové kaly/a pôdnej fázy; je tobezrozmerná veličina, keď koncentrácie v obidvoch fázach sú vyjadrené na základe hmotnosť/hmotnosť.V prípade koncentrácie vo vodnej fáze je daná na základe hmotnosť/objem, potom jednotky sú [ml.g-1] .Kd sa môže meniť s vlastnosťou sorbentu a môže byť závislé od koncentrácie.

(1) Kd=CpôdalCaqalebo

CkalCaq

kde:

Cpôdal = koncentrácia testovacej látky v pôde pri rovnováhe (μg.g-1)

Ckal = koncentrácia testovacej látky v kale pri rovnováhe (μg.g-1)

Caq = koncentrácia testovacej látky vo vodnej fáze pri rovnováhe (μg.g-1, μg.ml-1)

Kf: reundlichov adsorpčný koeficient je definovaný ako koncentrácia testovacej látky v pôde alebo spla-škovom kale (x/m), keď rovnovážna koncentrácia Caq vo vodnej fáze je rovná 1; jednotky sú μg.g

-1 sor-bent. Hodnota sa môže meniť s vlastnosťami sorbentu.

(2) logx

m=log Kf+

1

n∙log Caq

kde:

x/m = množstvo testovacej látky x (μg) adsorbovanie na množstve sorbentu m g) pri rovnováhe

1/n = nábeh Freundlichovej adsorpčnej izotermy

Caq = koncentrácia testovacej látky vo vodnej fáze pri rovnováhe (μg.ml-1)

At Caq = 1; log Kf = logx

m


KOC: istribučný koeficient (Kd) alebo Freundlichov adsorpčný koeficient (Kf) normalizovaný na obsah orga-nického uhlíka (foc) v sorbente, predovšetkým na neionizované chemikálie, je to vhodný indikátor na stu-peň adsorpcie medzi látkou a sorbentom a umožňuje urobiť porovnania medzi rôznymi chemikáliami.V závislosti od rozmeru/jednotiek, v ktorých sú udávané/Kd a Kf, Koc môže byť bezrozmerný alebo maťjednotku [ml.g-1] alebo (μg.g-1) organickej látky.

(3) Koc=Kdfoc(bezrozmerný alebo ml ∙g-1) alebo

Kffoc(μg ∙g-1)

Vzťah medzi Koc a Kd nie je vždy lineárny a preto Koc hodnota sa môže meniť z pôdy na pôdu, ale ich varia-bilita je značne redukovaná porovnaním Kd alebo Kf hodnôt.

Adsorpčný koeficient (Koc) je odvodený z kapacitného faktora (k’) využívajúceho kalibračnú závislosťlog k versus log Koc na vybraté referenčné zlúčeniny.

(4) k′=tR–t0t0

kde:

tR: HPLC retenčný čas testovacej a referenčnej látky (minúty)

t0: HPLC mŕtvy čas (minúty) (pozri odsek 1.8.2)

Pow ozdeľovací koeficient na systém oktanol – voda je definovaný ako pomer koncentrácií rozpuste-ných látok v n-oktanole a vo vode – je to bezrozmerná hodnota.

(5) Pow=CoktanolCaq(=Kow)

1.3. REFERENČNÉ LÁTKY

Štruktúrny vzorec, čistota a disociačná konštanta látok (ak je to vhodné) by mali byť známe pred použitímmetódy. Informácia o rozpustnosti vo vode a v organických rozpúšťadlách, o rozdeľovacom koefi-ciente na systém oktanol – voda a hydrolyzačné charakteristiky sú vhodné.

Aby sme priviedli do vzájomného vzťahu HPLC – retenčné údaje testovacej látky s jeho adsorpčným koe-ficientom, Koc, bol stanovený kalibračný graf ako log Koc = f (log k’). Mal by byť zostrojený minimálne sošiestich referenčných bodov, najmenej jeden bod nad a jeden pod očakávanou hodnotou na testovaciu lát-ku. Presnosť metódy sa značne zlepší, ak sa použijú referenčné látky, ktorých štruktúra je príbuzná testo-vacej látke, štruktúre. Ak nie sú tieto údaje dostupné, potom je na užívateľovi, ktorý musí vybrať vhodnékalibračné látky. V tomto prípade bol vybraný obvyklejší set štruktúrovo heterogénnych látok. Látky a hod-noty Koc, ktoré môžu byť použité, sú vypísané v prílohe v tabuľke 1 pre splaškové kaly a v tabuľke 2 prepôdu. Výber iných kalibračných látok by mal byť opodstatnený.


HPLC je vykonávaná na analytických kolónach naplnených s komernčne dostupnou tuhou fázou kyano-propylom obsahujúcou lipofilické a pólové podiely. Je používaná mierne pólová stacionárna fáza zako-tvená na kremičitanovej matrici.


Princíp testovacej metódy je podobný testovacej metóde A.8 (rozdeľovací koeficient, HPLC metóda). Zatiaľčo v tom čase prechádza cez kolónu spolu s mobilnou fázou, testovacia látka je interaktívna so stacionár-nou fázou. Dvojité zloženie stacionárnej fázy, ktorá má polárny aj nepolárny charakter, umožňuje inte-rakcie pólových aj nepólových skupín v molekule podobnou cestou ako v prípade organickej látky v pôd-ach alebo v splaškovo kalových matriciach. Toto umožňuje utvoriť vzťah medzi retenčnýmčasom na kolóne a adsorpčným koeficientom z organickej látky.

pH má značný vplyv na sorpčné správanie sa predovšetkým na pólové látky. Pre poľnohospodársku pôdualebo nádrže čistiarní odpadových vôd pH sa normálne mení pH v rozmedzí pH = 5,5 – 7,5. Pre ionizo-vateľné látky by mali byť vykonané dva testy s obidvoma, ionizovanou a neionizovanou formou, vo vhod-nom tlmiacom roztoku, ale iba v prípade, keď najmenej 10 % testovacej zlúčeniny bude disociované v roz-medzí pH od 5,5 do 7,5.

Odkedy sa využíva na vyhodnotenie len vzťah medzi retenciou na HPLC kolóne a adsorpčným koeficien-tom, nevyžaduje sa žiadna kvalitatívna analytická metóda a je potrebné iba stanovenie retenčného času.Ak je dostupný vhodný set referenčných látok a môžu byť použité štandardné experimentálne podmienky,metóda poskytuje rýchlu a účinnú cestu na odhad adsorpčného koeficientu Kd.

1.5. APLIKOVATEĽNOSŤ TESTU

HPLC metóda je aplikovateĽná na chemické látky (neoznačené alebo označené), pre ktoré je dostupnývhodný

detekčný systém (napr. spektrofotometer, radiačný detektor(a ktoré sú dostatočne stabilné počas trvaniaexperimentu. Môže byť hlavne použitá na chemikálie, ktoré môžeme ťažko študovať pomocou iných expe-rimentálnych systémov (napr. prchavé látky, ktoré nie sú rozpustné vo vode v koncentráciách, ktoré môžubyť merané analyticky. Látky s vysokou afinitou voči povrchu inkubačných systémov). Metóda môže byťpoužitá pri zmesiach, ktoré dávajú nerozlíšené elučné skupiny. V takomto prípade najvyšší a najnižšílimit na hodnotu log Koc pre zlúčeniny v zmesi by mal byť daný.

Nečistoty môžu niekedy spôsobiť problémy pri interpretácií výsledkov z HPLC, ale majú iba malý význam,ak testovacia látka je jednoznačne analyticky identifikovaná a oddelená od nečistôt.

Metóda je platná na látky v tabuľke 1 v prílohe a bola tiež aplikovaná na rôzne iné chemické látky prislú-chajúce do nasledujúcich chemických skupín:

— aromatické amíny (napr. trifluralín, 4-chlóranilín, 3,5-dinitroanilín, 4-metylanilín, N-metylanilín,1-naftylamín),

— estery aromatických karboxylových kyselín (napr. metylester kyseliny benzoovej, etylester kyseliny 3,5-dinitrobenzovej),

— aromatické uhľovodíky/napr. toluén, xylén, etylbenzén, nitrobenzén,

— estery aryloxyfenoxy propionóvej kyseliny (napr. diclofop-metyl, fenoxaprop-etyl, fenoxaprop-P-etyl),

— benzimidazol a imidazolové fungicídy (napr. carbendozim, fuberidazol, trianoxid),

— amidy karboxylových kyselín (napr. 2-chlórbenzamid, N,N-dimetylbenzamid, 3,5-dinitrobenzamid,N-metylbenzamid, 2-nitrobenzamid, 3-nitrobenzamid),

— chlórované uhľovodíky (napr. endosulfan, DDT, hexachlórbenzén, chintozén, 1,2,3-trichlórbenzén),

— organofosforečné insekticídy (napr. azinofos-metyl, disulfoton, fenamiphos, izofenfs, pyra-zofos, sul-profos, triazofos),

— fenoly (napr. fenol, 2-nitrofenol, 4-nitrofenol, pentachlórofenol, 2,4,6-trichlórfenol, 1-naftol),

— deriváty fenylmočoviny (napr. izoproturon, monolinuron, pencycuron),

— pigmenty farbív (napr. Acid Yellow 219, Basic Blue 41, Direct Red 81)


— polyaromatické uhľovodíky (napr. acenaftén, naftalén),

— 1,3,5-trianzínové herbicídy (napr. prometrín, propazín, simazín, terbutrín),

— triazolové deriváty (napr. tebucanozol, triadimefon, tradimenol, triapentenol).

Táto metóda nie je použiteľná na látky, ktoré reagujú s hociktorým z eluentov alebo so stacionárnou fázou.Tiež nie je aplikovateľná na látky, ktoré reagujú špecifickým spôsobom s anorganickými zložkami (napr.formácia klastrových komplexov s ílovými minerálmi). Metóda nemusí fungovať na povrchovo aktívnelátky, anorganické zlúčeniny a slabé alebo silné organické kyseliny a zásady. Hodnota log Kd môže byť sta-novená v rozmedzí od 1,5 do 5,0. Ionizovateľné látky musia byť merané za použitia tlmiacej mobilnej fázy,ale treba dbať, aby sa zabránilo zvážaniu tlmiacich zložiek roztoku alebo testovanej látky.

1.6. KRITÉRIÁ KVALITY

1.6.1. Presnosť

Obvykle môže byť adsorpčný koeficient testovacej látky odhadnutý v medziach ± 0,5 log jednotky hod-noty, stanovenej sériou rovnovážnej metódy (pozri tabuľka l v prílohe). Vyššia presnosť môže byť dosiah-nutá, ak sú použité referenčné látky s podobnou štruktúrou ako testovacia látka.

1.6.2. Opakovateľnosť

Stanovenie by sa malo vykonať najmenej dvakrát. Hodnoty log Koc odvodené z jednotlivých meraní by malibyť v rozmedzí 0,25 log jednotky.

1.6.3. Reprodukovateľnosť

Doteraz nadobudnutá skúsenosť v používaní metódy potvrdzuje jej platnosť. Overovanie HPLC metódy,pri ktorej bolo použitých 48 látok (väčšinou pesticídov), na ktoré boli spoľahlivé dáta Koc v pôdachdostupné, získal sa korelačný koeficient R = 0,95 (10) (11).

Vykonal sa vnútrolaboratórny porovnávací test s 11-timi účastníckymi laboratóriami, aby sa zdokonalilavalidová metóda. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2 v prílohe.


1.7.1. Predbežný odhad adsorpčného koeficientu

Rozdeľovací koeficient na systém oktanol/voda Pow (= Kow) a v určitej miere rozpustnosť vo vode môžebyť použitý ako indikátor stupňa adsorpcie, predovšetkým pre neionizovateľné látky, a preto môže byťpoužitý na predbežné hľadanie rozsahu vhodných korelácií. Množstvo vhodných korelácií bolo publiko-vaných na niekoľko rôznych skupín chemikálií (1) (2) (3) (4) (5) (6) (7).

1.7.2. Zariadenie

Vyžaduje sa kvapalinový chromatograf vybavený bezpulzovou pumpou a vhodným detekčným zariade-ním. Odporúča sa použitie dávkovacieho ventilu s dávkovacou slučkou. Môže byť použitá komerčnákyano-propylová chemicky viazaná silica na kremičitanovom základe (napr. Hypersil a Zorbax KN). Medziinjekčný/dávkovací/systém a analytickú kolónu môže byť umiestnená ochranná kolóna (predkolóna) z rov-nakého materiálu ako analytická kolóna. Kolóny od rôznych dodávateľov sa môžu významne líšiť v ichseparačnej účinnosti. Ako príklad – nasledujúci kapacitný faktor k’sa dosiahne: log k’ > 0,0 pre log Koc = 3,0a log k’ > 0,4 pre log Koc = 2,0. Ak použijeme ako mobilnú fázu metanol/voda v pomere 55 ku 45 %.

1.7.3. Mobilné fázy

Bolo testovaných niekoľko mobilných fáz a nasledujúce dve sú odporúčané:

— metanol/voda (55/45 % objemových),

— metanol/0,01 M citrátový tlmivý roztok pH = 6,0 (55/45 % objemových).


Metanol, destilovaná voda alebo citrátový tlmivý roztok – stupne pre HPLC sa používajú na prípravu eluč-ného rozpúšťadla. Zmes je pred použitím odplynená. Použije sa izokratické eluovanie. Ak zmesietanol/voda nie sú vhodné, môžeme odskúšať iné zmesi organická látka/voda, napr. etanol/voda aleboacetonitril/voda. Pre iónové zlúčeniny sa odporúča používať tlmiace roztoky, aby sa stabilizovalo pH roz-toku. Pozor treba dávať, aby sme sa vyhli vyzrážaniu soli alebo znečisteniu kolóny, čo sa môže vyskytnúťpri niektorých zmesiach organická fáza/tlmivý roztok.

Nemôžu byť používané žiadne aditíva, pretože môžu ovplyvniť sorpčné vlastnosti stacionárnej fázy, takžezmeny stacionárnej fázy môžu byť ireverzibilné. Z tohto dôvodu je dané, že experimenty, v ktorých sa pou-žívajú aditíva, sa vykonávajú na separátnych kolónach.

1.7.4. Rozpúšťadlá

Testovacie a referenčné látky by mali byť nerozpustné v mobilnej fáze.

1.8. VYKONANIE TESTU

1.8.1 Podmienky testu

Teplota počas merania by mala byť zapisovaná. Veľmi odporúčame používať oddelene kolónu s kontro-lovanou teplotou, aby sa zistili konštantné podmienky počas kalibrácie, chodu na odhad a merania testo-vacej látky.

1.8.2. Stanovenie mŕtveho času to

Na stanovenie mŕtveho času to môžu byť použité dve rôzne metódy (pozri odsek 12).

1.8.2.1. Stanovenie mŕtveho času to v zmysle homologického radu.

Tento postup bol preverený, aby poskytoval spoľahlivú a štandardizovanú hodnotu to – mŕtveho času.Podrobne pozri testovaciu metódu A.8: rozdeľovací koeficient (n-oktanol/voda), HPLC metóda.

1.8.2.2. Stanovenie mŕtveho času pomocou inertnej látky, ktorá nie je zadržiavaná na kolóne.

Táto technika je založená na nastreknutí roztoku formamidu, močoviny alebo dusičňanu sodného. Mera-nie je potrebné vykonať najmenej dvakrát.

1.8.3. Stanovenie retenčného času tR

Retenčné látky by mali byť vybraté ako bolo popísané v odseku 1.3. Môžu byť nadávkované ako zmiešanéštandardy na stanovenie ich retenčných časov. Bolo potvrdené, že retenčný čas každého referenčného štan-dardu je neovplyvnený prítomnosťou iných referenčných štandardov. Kalibrácia by sa mala vykonávaťv pravidelných intervaloch najmenej dvakrát denne, aby sme vysvetlili neočakávané zmeny v účinnostikolóny. Kalibrácia – nadávkovanie kalibračnej zmesi. Kalibračnú zmes by sme mali nadávkovať pred a podávkovaní testovacej látky, aby sme si potvrdili, že retenčné časy sa neposúvajú. Testovacie látky sa dáv-kujú osobitne v množstve tak malom ako je to možné, aby sme sa vyhli preťaženiu kolóny a stanovia saretenčné časy.

Aby sme zvýšili spoľahlivosť merania, stanovenie by malo byť vykonané najmenej dvakrát. Hodnota logKoc získaná z jednotlivých meraní by mala spadať do rozmedzia 0,25 log jednotky.

1.8.4. Vyhodnotenie

Kapacitné faktory k’sú vypočítané z mŕtveho času to a retenčných časov tR vybraných referenčných látokpodľa rovnice 4/pozri odsek 12/. log k’ údaje referenčných látok sú uvedené oproti ich log Koc hodno-tám na sériu rovnovážnych pokusov/experimentov/daných v tabuľke 1 a 3 v prílohe. Využívajúc tento grafje hodnota log k′ testovacej látky potom použitá na stanovenie jeho hodnoty log Koc. Ak aktuálne výsledkyukazujú, že log Koc testovacej látky je mimo kalibračný rozsah, test by sa mal zopakovať s použitím inejvhodnej testovacej látky.

2. ÚDAJE A SPRÁVA

Správa musí zahŕňať nasledujúce informácie:

— identitu testovacích alebo referenčných látok a ich čistotu, hodnotu pKa, ak je relevantná,


— opis zariadenia a pracovné podmienky, napr. typ a rozmery analytickej predkolóny, spôsob detekcie,mobilnú fázu (pomer zložiek a pH), rozsah teplôt počas merania,

— mŕtvy čas a metódu použitú na jeho stanovenie,

— množstvá testovacích a referenčných látok vstupujúcich do kolóny,

— retenčné časy referenčných zlúčenín použitých na kalibráciu,

— detaily získanej regresnej krivky (log k′ = f/log Koc) a graf regresnej krivky,

— priemer retenčných údajov a odhad d log Koc hodnoty na testovaciu zlúčeninu,

— chromatogramy.


(1) W. J. Lyman, W. F. Reehl, D. H. Rosenblatt (ed). (1990). Handbook of chemical property estimationmethods, Chap. 4, McGraw-Hill, New York.

(2) J. Hodson, N. A. Williams (1988). The estimation of the adsorption coefficient (Koc) for soils by HPLC.Chemosphere, 17, 1 67.

(3) G. G. Briggs (1981). Theoretical and experimental relationships between soil adsorption, octanol-water partition coefficients, water solubilities, bioconcentration factors, and the parachor. J. Agric.Food Chem., 29,str.. 1050-1059.

(4) C. T. Chiou, P. E. Porter, D.W. Schmedding (1983). Partition equilibria of nonionic organic com-pounds between soil organic matter and water. Environ. Sci. Technol., 17, str. 227-231.

(5) Z. Gerstl, U. Mingelgrin (1984). Sorption of organic substances by soils and sediment. J. Environm.Sci. Health, B19, str.. 297-312.

(6) C. T. Chiou, L. J. Peters, V. H. Freed (1979). A physical concept of soil water equilibria for nonionicorganic compounds, Science, 106, pp. 831-832.

(7) S. W. Karickhoff (1981). Semi-empirical estimation of sorption of hydrophobic pollutants on naturalsediments and soils. Chemosphere, 10, str. 833-846.

(8) W. Kördel, D. Hennecke, M. Herrmann (1997). Application of the HPLC-screening method for thedetermination of the adsorption coefficient on sewage sludges. Chemosphere, 35(1/2), str. 121-128.

(9) M. Mueller, W. Kördel (1996). Comparison of screening methods for the estimation of adsorptioncoefficients on soil. Chemosphere, 32(12), str.. 2493-2504.

(10) W. Kördel, J. Stutte, G. Kotthoff (1993). HPLC-screening method for the determination of the adsorp-tion coefficient in soil-comparison of different stationary phases, Chemosphere, 27(12), str.. 2341-2352.

(11) B. von Oepen, W. Kördel, W. Klein (1991). Sorption of nonpolar and polar compounds to soils: Pro-cesses, measurements and experience with the applicability of the modified OECD Guideline 106,Chemosphere, 22, str.. 285-304.

(12) W. Kördel, G. Kotthoff, J. Müller (1995). HPLC-screening method for the determination of the adsorp-tion coefficient on soil-results of a ring test. Chemosphere, 30(7), str. 1373-1384.


PRÍLOHA

TABUL’KA 1

Porovnanie Koc hodnôt na pôdne a splaškové kaly a vypočítané hodnoty podľa skríningovej HPLCmetódy (1) (2)

Látka CAS čísloLog Kocsplaškovékaly

Log KocHPLC Δ Log Koc

pôdyLog KocHPLC Δ

atrazín 1912-24-9 1,66 2,14 0,48 1,81 2,20 0,39

linuron 330-55-2 2,43 2,96 0,53 2,59 2,89 0,30

fention 55-38-9 3,75 3,58 0,17 3,31 3,40 0,09

monuron 150-68-5 1,46 2,21 0,75 1,99 2,26 0,27

fenantrén 85-01-8 4,35 3,72 0,63 4,09 3,52 0,57

fenyl ester kyseliny benzo-ovej

93-99-2 3,26 3,03 0,23 2,87 2,94 0,07

benzamid 55-21-0 1,60 1,00 0,60 1,26 1,25 0,01

4-nitrobenzamid 619-80-7 1,52 1,49 0,03 1,93 1,66 0,27

acetanilíd 103-84-4 1,52 1,53 0,01 1,26 1,69 0,08

anilin 62-53-3 1,74 1,47 0,27 2,07 1,64 0,43

2,5-dichlóranilín 95-82-9 2,45 2,59 0,14 2,55 2,58 0,03

(1) W. Kördel, D. Hennecke, M. Herrmann (1997). Application of the HPLC-screening method for the determination of the adsorp-tion coefficient on sewage sludges. Chemosphere, 35(1/2), str. 121-128.

(2) W. Kördel, D. Hennecke, C. Franke (1997). Determination of the adsorption-coefficients of organic substances on sewage sludges.Chemosphere, 35 (1/2), str.. 107-119.

TABUĽKA 2

Výsledky laboratórnych porovnávacích testov (11 zúčastnených laboratórií) vykonaných s cieľom vylep-šiť a potvrdiť platnosť HPLC-metódu (1)

Látka Cas číslo Log KocOECD 106)

Koc Log oc

HPLC metóda

atrazín 1912-24-9 1,81 78 ± 16 1,89

monuron 150-68-5 1,99 100 ± 8 2,00

triapentenol 77608-88-3 2,37 292 ± 58 2,47

linuron 330-55-2 2,59 465 ± 62 2,67

fention 55-38-9 3,31 2062 ± 648 3,31

(1) W. Kördel, G. Kotthoff, J. Müller (1995). HPLC-screening method for the determination of the adsorption coefficient on soil-results of a ring test. Chemosphere, 30(7), str.. 1373-1384.


TABUĽKA 3

Odporúčané referenčné látky na skríningovú HPLC metódu vychádzajúcu z adsorpčných údajov na pôdu

Referenčná látka CAS číslo Log Koc hodnotydávok Číslo Koc údajov log. S.D. Zdroj

acetanilid 103-84-4 1,25 4 0,48 (a)

fenol 108-95-2 1,32 4 0,70 (a)

2-nitrobenzamid 610-15-1 1,45 3 0,90 (b)

N,N-dimetylmenzamid 611-74-5 1,52 2 0,45 (a)

4-metylbenzamid 619-55-6 1,78 3 1,76 (a)

metylbenzoan 93-58-3 1,80 4 1,08 (a)

atrazín 1912-24-9 1,81 3 1,08 (c)

isoproturon 34123-59-6 1,86 5 1,53 (c)

3-nitrobenzamid 645-09-0 1,95 3 1,31 (b)

anilín 62-53-3 2,07 4 1,73 (a)

3,5-dinitrobenzamid 121-81-3 2,31 3 1,37 (b)

carbendazim 10605-21-7 2,35 3 1,37 (c)

triadimenol 55219-65-3 2,40 3 1,85 (c)

triazooxid 72459-58-6 3,44 3 1,66 (c)

triazofos 24017-47-8 2,55 3 1,78 (c)

linuron 330-55-2 2,59 3 1,97 (c)

naftalén 91-20-3 2,75 4 2,20 (a)

endosulfan-diol 2157-19-9 3,02 5 2,29 (c)

metfiocarb 2032-65-7 3,10 4 2,39 (c)

acid Yellow 219 63405-85-6 3,16 4 2,83 (a)

1,2,3 –trichlórbebzén 87-61-6 3,16 4 1,40 (a)

γ-HCH 58-89-9 3,23 5 2,94 (a)

fention 55-38-9 3,31 3 2,49 (c)

priama červeň 81 2610-11-9 3,43 4 2,68 (a)

pyrazofos 13457-18-6 3,65 3 2,70 (c)

α-endosulfán 959-98-8 4,09 5 3,74 (c)

diclofop-metyl 51338-27-3 4,20 3 3,77 (c)

fenantrén 85-01-8 4,09 4 2,83 (a)

basic blue 41 zmes 26850-47-5

12270-13-2

4,89 4 4,46 (a)

DDT 50-29-3 5,63 1 — (b)

(a) W. Kördel, J. Müller (1994). Bestimmung des Adsorptionskoeffizienten organischer Chemikalien mit der HPLC. UBA R & D ReportNo 106 01 044 (1994).

(b) B.V. Oepen, W. Kördel, W. Klein (1991). Chemosphere, 22, str.. 285-304.

(c) Informácie od príslušného odvetvia.


C.20. REPRODUKČNÝ TEST NA DAPHNIA MAGNA

1. METÓDA

Táto testovacia metóda reprodukčnej toxicity je totožná s metódou OECD TG 211 (1998).

1.1. ÚVOD

Prvotným cieľom testu je odhadnúť vplyv chemických látok a prípravkov na reprodukčný výstup Daphniamagna.

1.2. DEFINÍCIE A JEDNOTKY

Rodičovské živočíchy: sú samičky Daphnia magna prítomné od začiatku testu a ktorých reprodukčnývýstup je objektom štúdie.

Potomstvo: sú mladé Daphnie vyprodukované rodičovskými živočíchmi v priebehu testu.

Najnižšia zistená účinná koncentrácia (LOEC): je najnižšia testovaná koncentrácia, pri ktorej je bada-teľný štatisticky významný efekt tejto látky na reprodukciu a rodičovskú mortalitu (v p < 0,05), keď porov-návame s kontrolou v medziach stanoveného času pôsobenia.

Koncentrácia s nezisteným vplyvom (neúčinná koncentrácia NOEC): je testovaná koncentrácia ihneďpod LOEC, ktorá je porovnávaná s kontrolnou, nemá štatisticky významný vplyv (p < 0,05) v rámci danejexpozičnej doby.

ECx: je koncentrácia testovanej látky rozpustenej vo vode, ktorá spôsobí x % redukciu reprodukcie Daph-nie magna v medziach určenej expozičnej doby.

Vlastný pomer rastu: je meranie rastu populácie, ktoré zahŕňa reprodukčný výstup a mortalitu špeci-fickú pre istú dobu života (20) (21) (22). Pri ustálenom stave populácie je nula. Pre rastúcu populáciu tobude pozitívna hodnota a pre zmenšujúcu populáciu bude negatívna. Bezpochyby neskoršie nie je udrža-teľná a vedie napokon k vymretiu.

Detekčný limit: je najnižšia koncentrácia, ktorá môže byť zistená, ale nie kvantifikovaná.

Medze stanovenia: je najnižšia koncentrácia, ktorá môže byť kvantitatívne zmeraná.

Mortalita: živočích sa považuje za mŕtvy, keď sa nepohybuje, napr. keď nie je schopný plávať alebo ak nieje pozorovaný pohyb príveskov alebo podbruška do 15 sekúnd po jemnom potrasení testovacej nádobky.(Ak sa použije iná definícia, musí byť uvedená spolu s jej odkazmi.)


Mladá samička Daphnií, mladšia ako 24 hodín na začiatku testu je vystavená testovacej látke pridanej dovody rôznych koncentrácií. Test trvá 21 dní. Na konci testu sa odhaduje celkový počet živého potomstvavyprodukovaného rodičovským živočíchom, ktorý prežil do konca testu, to znamená, že mláďatá vypro-dukované dospelými jedincami, ktorí uhynuli počas testu, sú vylúčené z výpočtov. Reprodukčný výstuprodičovských živočíchov môže byť vyjadrený rôznymi spôsobmi (napr. počet žijúceho potomstva vypro-dukovaného na živočícha za deň od prvého dňa, keď bolo spozorované potomstvo), ale okrem toho je opí-saný ako celkový počet mláďat vyprodukovaný rodičovskými živočíchmi prežívajúcimi do konca testu.Reprodukčný výstup živočíchov vystavený testovacej látke je porovnávaný s kontrolnou vzorkou, aby sastanovila najnižšia zistená účinná koncentrácia (LOEC) a teda aj nezistiteľná účinná koncentrácia (NOEC).A okrem toho, tak ako je to len možné, sú dáta analyzované za použitia regresného modelu, aby sa odhadlakoncentrácia, ktorá zapríčiní x % redukciu reprodukčného výstupu (napr. EC50, EC20 alebo. EC10).

Počet prežívajúcich rodičovských živočíchov a čas prvého potomstva musí byť taktiež zaznamenaný. Tak-tiež iné látky s príbuzným efektom na parametre ako napr. rast (dĺžka) a možný vnútorný pomer rastu jetaktiež možné otestovať.



Výsledky testu akútnej toxicity (pozri metódu C. 2, časť 1), vykonaného na Daphnii magne, sú dostupné.Výsledky môžu byť užitočné pri výbere vhodných testovacích koncentrácií v reprodukčných testoch. Jepotrebné poznať rozpustnosť vo vode aj tlak pár testovanej látky a mať spoľahlivú analytickúmetódu na kvantifikáciu látky v testovanom roztoku so známou účinnosťou a známym detekčným limi-tom.

Informácie o testovanej látke, ktoré sú použité pri stanovení podmienok testu, zahŕňajú štruktúrny vzo-rec, svetelnú stabilitu, stabilitu pri podmienkach testu, pKa (disociačná konštanta), Pow a výsledkytestu na rýchlu biodegradáciu (pozri metódu C.4).

1.5. VALIDITA TESTU

Aby bol test platný, je potrebné kontrolovať nasledujúce kritériá na vykonanie testu:

— mortalita rodičovských živočíchov nemá na konci testu presiahnuť 20 % na jedného,

— významný počet živých potomkov vyprodukovaných rodičovským živočíchom prežívajúcich do koncatestu je ≥ 60.


1.6.1. Zariadenie

Testovacia nádoba a ostatné zariadenia, ktoré prichádzajú do kontaktu s testovaným roztokom, musia byťcelé vyrobené zo skla alebo z iného chemicky inertného materiálu. Testovacie nádoby sú obvykle sklenenékadičky.

Okrem toho sa vyžadujú niektoré alebo všetky nasledujúce zariadenia:

— oxygén meter (zariadenie na meranie kyslíka) mikroelektródou alebo iným vhodným zariadením mera-júcim rozpustný kyslík v malých objemoch vzoriek,

— príslušné zariadenie na kontrolu teploty,

— pH–meter,

— zariadenie na meranie tvrdosti vody,

— zariadenie na stanovenie celkovej koncentrácie organického kyslíka (TOC) vo vode alebo zariadeniechemickej spotreby kyslíka (COD),

— vhodné zariadenie na kontrolovanie svetelného režimu a meranie intenzity svetla.

1.6.2. Testované organizmy

Druh používaný v testoch je Daphnia magna Straus. Môžu byť použité aj iné druhy dafnií pod podmien-kou, že spĺňajú kritériá validity (kritériá validity podobné reprodukčným výstupom v kontrolnej vzorke súvýznamné pre druhy Dafnia.) Ak sa použijú iné druhy dafnií, musia byť jasne definované a ich použitiemusí byť opodstatnené.

Výhodnejšie je identifikovanie klonov genotypmi.Výskum (1) ukázal, že reprodukčná účinnosť klonu A,ktorý pochádza z IRCHA vo Francúzsku, (3) dôsledne vyhovuje kritériám validity v zmysle ≥ 60 potom-kov na rodičovského živočícha prežívajúceho, keď sú kultivované za podmienok opísaných v tejto metó-de. Sú však akceptovateľné aj iné klony, zabezpečujúce, že kultúra dafnií uspokojuje kritériá validity testu.

Na začiatku testu majú živočíchy menej ako 24 hod. a nesmú byť prvým vrhom potomstva. Mali by byťzískané zo zdravého materiálu (t. j. nevykazujúc žiadne známky stresu ako vysoká mortalita, prítomnosťsamčekov a ephippia oneskorenie v produkcii prvého potomstva, bezfarebné živočíchy atď.). Zásobné živo-číchy musia byť udržiavané v kultivovaných podmienkach (svetlo, teplota, médium kŕmenie a počet orga-nizmov na jednotku objemu) podobných tým, ktoré sa používajú pri teste. Ak médium dafniovej kultúrypoužité v teste je odlišné od bežnej kultúry dafnií, je dobré zaradiť pred testom aklimatizačnú periódu trva-júcu obvykle okolo troch týždňov (t. j. jedna generácia), aby sme sa vyhli skresľovaniu rodičovských živo-číchov.


1.6.3 Testovacie médium

V tomto teste odporúčame použiť úplne definované médium. Tým sa môžeme vyhnúť použitiu aditív(napr. chalúh, pôdnych extraktov atď.), ktoré sú ťažko charakterizovateľné a zároveň sa zlepšujú možnostištandardizácie medzi laboratóriami. Elendt M4 (4) a M7 médiá (pozri dodatok 1) sú vhodné na tento účel.Aj iné médiá napr. (5) (6) sú však akceptovateľné na zisťované účinnosti kultúry Daphnia magna, ak sa uká-že, že uspokojujú kritériá validity testu.

Ak sú použité médiá, ktoré obsahujú nedefinované aditíva, tieto aditíva musia byť špecifikované jasnea informácie musia byť poskytnuté vo výpise testu na zloženie, obzvlášť s dôrazom na obsah uhlíka, keďžetoto môže napomôcť pri poskytovaných dávkach potravy. Odporúča sa, aby celkový organický uhlík (TOC)a/alebo chemicky požadovaný kyslík (COD) bol pri príprave zásoby organických aditív definovaný a bolvykonaný odhad výsledku k TOC/COD v testovanom médiu. Ďalej sa odporúča, aby úroveň TOC v médiu(t. j. pred prídavkom rias) bol pod 2 mg/1 (7).

Keď testované látky obsahujú kovy, je dôležité rozpoznať, že vlastnosti testovaného média (t. j. tvrdosť, che-latačná kapacita – schopnosť vykonávať chelačné komplexy) môžu mať súvislosť s toxicitou testovanejlátky. Z tohoto dôvodu sa vyžaduje úplne definované médium, v súčasnosti sú však iba Elendt M4 a M7plne definované médiá, ktoré sú vhodné na dlhožijúce kultúry Daphnia magna. Obidve médiá obsahujúchelátotvornú zložku EDTA (etyléndiamíntetraoktamín kyselina). Pri práci (2) sa ukázalo, že evidentná–z-javná toxicita kadmia je vo všeobecnosti nižšia, keď sa reprodukčný test vykonal v M4 a M7 médiách, akov médiách neobsahujúcich EDTA. M4 a M7 nie sú doporučené na testovanie látok obsahujúcich kovy a inémédiá obsahujúce známe chelatotvorné zložky by sa nemali taktiež používať. Pre kov obsahujúce látky saodporúča použiť alternatívne médium tak ako napr. ASTM znovu stanovená tvrdá čerstvá voda (7), ktoráneobsahuje žiadne EDTA, s pridaným extraktom z chalúh (8). Táto kontribúcia ASTM rekonštituovanej tvr-dej čerstvej vody a chaluhového extraktu je tiež vhodná na dlhožijúce kultúry a testovanie Daphnie magna(2), hoci sa stále uplatňuje proces, pri ktorom sa tvoria mierne chelátové komplexy, spôsobené organic-kými zložkami v pridanom extrakte z chalúh.

Na začiatku a počas testu má byť koncentrácia rozpusteného kyslíka okolo 3 mg/l. pH v rozmedzí 6-9a obvykle sa nemení viac ako 1,5 jednotky v žiadnom teste. Doporučená tvrdosť vody je približne 140 mg/l(ako CaCO3). Testy na tejto úrovni a vyššej demonštrujú účinnosť reprodukcie v súlade s kritériami vali-dity (9) (10).

1.6.4. Testované roztoky

Testovacie roztoky určitých koncentrácií sa obvykle pripravujú zriedením zásobného roztoku. Zásobnéroztoky sa najčastejšie pripravujú rozpustením látky v testovacom médiu.

V niektorých prípadoch sa odporúča použitie organických rozpúšťadiel alebo látok tvoriacich disperziu,aby sa pripravil zásobný roztok v požadovanej koncentrácii, ale malo by byť vyvinuté všetko úsilie, aby savyhlo použitiu takýchto materiálov. Príklady vhodných rozpúšťadiel sú acetón, etanol, metanol, dimetyl-formanid a trietylénglykol. Príklady vhodných látok tvoriacich disperzie sú Cremophor RH 40, metylce-lulóza 0,01 % a HCO – 40. V niektorých prípadoch testovaná látka v testovacom roztoku by nemala dosia-hnuť limit rozpustnosti v testovacom médiu.

Rozpúšťadlá sa používajú na prípravu zásobných roztokov, ktoré môžu byť presne dávkované priamo dovody. V odporúčaných koncentráciách rozpúšťadiel vo finálnom testovacom médiu (napr. ≤ 0,1 ml/l), roz-púšťadlá uvedené vyššie nebudú toxické a nezvyšujú rozpustnosť danej látky vo vode.

Disperzanty (látky tvoriace disperzie) napomáhajú v presnom dávkovaní a pri tvorbe disperzií. V odporú-čaných koncentráciách vo finálnom testovanom médiu (≤ 0,1 ml/l) látky tvoriace disperzie nie sú toxickéa nezvyšujú rozpustnosť danej látky vo vode.

1.7. KONCEPCIA TESTU

Postupy by mali byť umiestnené v testovacích nádobách a všetky nasledujúce činnosti sú vykonávanénáhodným spôsobom. Neúspech vykonaného môže byť výsledkom odchýlky vysvetľovanej koncentrač-ným efektom. Najmä ak sú experimentálne jednotky zamenené v postupe alebo koncentračnom rade,potom niektoré časovo príbuzné efekty, ako napr. únava operátora alebo iné chyby môžu vniesť zvýšenievplyvov pri vysokých koncentráciách. Okrem toho, ak výsledky testu majú tendenciu byť ovplyvnenépočiatočnými alebo enviromentálnymi podmienkami testu, ako napr. umiestnením v laboratóriu, potomby sa malo zvážiť pozastavenie testu.


1.8. POSTUP


1.8.1.1 Trvanie

Test trvá 21 dní.

1.8.1.2. Loading

Rodičovské živočíchy sú udržiavané individuálne, jeden na testovaciu nádobu s objemom 50-100 ml médiav každej nádobe.

Väčšie objemy sú niekedy potrebné na uspokojenie požiadaviek analytického postupu použitého na sta-novenie koncentrácie testovanej látky, hoci združovanie kópii na chemickú analýzu je tiež prípustné. Aksa použijú objemy väčšie ako 100 ml, dávkovanie dané pre dafnie je potrebné zvýšiť na zabezpečenie pri-meranej dostupnosti potravy a v súlade s kritériami validity. Na prietočný test z technických príčin môžebyť vybratá alternatívna koncepcia testu (napr. štyri skupiny po 10 živočíchoch vo veľkoobjemovom teste),ale všetky zmeny koncepcie testu musia byť zaznamenané.

1.8.1.3. Počet živočíchov

Na semi-statický test je najmenej 10 živočíchov držaných samostatne, na každú testovanú koncentráciunajmenej 10 živočíchov je držaných v kontrolnej sérii.

Na prietočné testy je 40 živočíchov rozdelených do štyroch skupín po 10 na každú testovanú koncentrá-ciu (1). Môže sa používať aj menší počet živočíchov a odporúča sa minimálne 20 živočíchov na koncen-tráciu rozdelených do dvoch alebo viacerých skupín s rovnakým počtom živočíchov (napr. štyri opako-vania, každé s piatimi dafniami). Zapamätajte si, že pri testoch, pri ktorých sú zvieratá umiestnenév skupinách, nebude možné vyjadriť reprodukčný výstup ako celkový počet žijúcich potomkov vyprodu-kovaných na rodiča prežívajúceho do konca testu, ak rodičovský živočích uhynie. V tomto prípade repro-dukčný výstup bude vyjadrený ako celkový počet žijúcich potomkov vyprodukovaných na rodiča prítom-ného na začiatku testu.

1.8.1.4. Kŕmenie

Pri semi-statickom teste sa kŕmenie vykonáva denne, najmenej trikrát za týždeň (napr. zodpovedajúc zme-nám média). Odchýlky od tohoto musia byť zaznamenané (napr. pri prietočnom teste).

Počas testu sú rodičovské živočíchy kŕmené prednostne živými bunkami rias jednou alebo viacerýmiz nasledujúcich: Chlorella sp., Selenastrum capricornutum (teraz Pseudokirchneriella subcapitata) (11) a Scenedes-mus subspicatus. Zásobovanie potravou je založené na množstve organického uhlíka (C) poskytovanéhokaždému rodičovskému živočíchovi. Výskum (12) ukázal, že pre Daphnia magna je dávka na úrovni 0,1 –0,2 mg C/dafnia/deň postačujúca na dosiahnutie požadovaného množstva mláďat, aby boli v súlade s kri-tériami validity testu. Prídel môže byť počas periódy testu dodávaný buď v stálej miere, alebo ak je žiadúce,v menšej miere môže byť použítý na začiatku a potom zvýšený počas testu, aby sa bral ohľad na rast rodi-čovského živočícha. V tomto prípade by mal prídel zostať v medziach odporúčaného rozpätia 0,1 – 0,2 mgC/dafnia/deň po celý čas.

Ak budú použité náhradné merania, ako napr. počet buniek rias alebo absorbcia svetla, aby sa naplnila úro-veň dávky (napr. pretože meranie obsahu uhlíka je časovo náročné), každé laboratórium musí vytvoriť svojvlastný nomogram, spojený s náhradným meraním obsahu uhlíka kultúry rias (pozri príloha 2 dodatok 2– doporučenie na: ako zostrojiť nomogram). Nomogram kontrolujeme najmenej raz do roka a častejšie, aksa zmenili podmienky v kultúre rias. Zistilo sa, že svetelná absorbcia je lepšia náhrada za údaje o obsahuuhlíka ako počet buniek (13).

Koncentrovaná suspenzia rias sa pridáva k dafniám, aby sa minimalizoval objem kultúry rias prenášaný dotestovacích návodov. Koncentrácia rias sa dosiahne odstreďovaním, po ktorom nasleduje znovuprevede-nie na suspenziu v destilovanej vode, v deionizovanej vode alebo médiom kultúry dafnia.

1.8.1.5. Svetlo

16 hodín svetla o intenzite nepresahujúcej 15-20 μE. m-2. s-1


1.8.1.6. Teplota

Teplota testovaného média je v rozmedzí 18-22 °C, na žiaden test, ak je to možné, by sa však teplotanemala meniť viac ako o 2 °C v rámci týchto limitov (napr. 18-20 °C, 19-21 °C, 20-22 °C). Je vhodné pou-žiť prídavnú testovaciu nádobu s cieľom monitoringu teploty.

1.8.1.7. Vetranie

Testovacia nádoba musí byť vetraná počas testu.

1.8.2. Testovacie koncentrácie

Obvykle sa požíva najmenej 5 testovacích koncentrácií zaradených do geometrických sérií so separačnýmfaktorom nepresahujúcim hodnotu 3,2 a vhodným počtom opakovaní na každú testovanú koncentráciu(pozri odsek 18.1.3.). Musí byť poskytnuté potvrdenie, ak bolo použitých menej ako 5 koncentrácií. Látkysa netestujú v testovacích médiách nad hranicou rozpustnosti.

Pri stanovení koncentračného rozsahu je treba mať na pamäti:

i) ak je cieľom získať LOEC/NOEC, najnižšia testovaná koncentrácia musí byť dosť nízka, takže plodnosťpri tejto koncentrácii nie je značne nižšia ako v kontrolnej vzorke. Ak to tak nie je, test sa musí zopa-kovať s redukovanou najnižšou koncentráciou;

ii) ak je cieľom získať LOEC/NOEC, najvyššia testovaná koncentrácia musí byť dosť vysoká, takže plod-nosť pri tejto koncentrácií je značne nižšia ako v kontrolnej vzorke. Ak to tak nie je, test sa musí opa-kovať, pričom sa zvýši najvyššia koncentrácia;

iii) ak je ECx odhadovaný účinok na reprodukciu ECx, je vhodné použiť postačujúcu koncentráciu na defi-novanie ECx s vhodným stupňom spoľahlivosti. Ak je odhadnutý účinok EC50 na reprodukciu, jevhodné, aby najvyššia testovaná koncentrácia bola vyššia ako táto koncentrácia EC50. Inak i keď budeešte možné odhadnúť EC50, interval spoľahlivosti na EC50 bude veľmi široký a nebude možné dosta-čujúco odhadnúť primeranosť vhodného modelu;

iv) rozsah testovaných koncentrácií by nemal zahŕňať žiadnu koncentráciu, ktorá má štatisticky významnýefekt na prežívajúcich dospelých, keďže toto môže zmeniť charakter testu z jednoduchého reprodukč-ného na kombinovaný reprodukčný a test mortality vyžadujúci omnoho viac komplexnú štatistickúanalýzu.

Prvotné znalosti o toxicite testovanej látky (napr. z akútneho testu a/alebo zo štúdie určenia rozsahu)pomôžu pri výbere vhodných testovaných koncentrácií.

Kde sa použije rozpúšťadlo alebo látka, aby sa napomohlo príprave testovacieho roztoku (pozri odsek 14.),finálna koncentrácia v testovacej nádobe nesmie byť väčšia ako 1ml/l a musí byť rovnaká vo všetkých testo-vacích nádobách.

1.8.3. Kontrola

Jedna kontrolná séria testovacieho média a ak je to podstatné, tak aj jedna kontrolná séria obsahujúca roz-púšťadlo a látky tvoriace disperzie, sa musí analyzovať v testovanej sérii. Keď sa použijú, koncentrácia roz-púšťadla a látky tvoriacej disperziu musí byť rovnaká ako v nádobe obsahujúcej testovanú látku. Použije savhodný počet opakovaní, paralelných stanovení (pozri odsek 18.1.3.).

Všeobecne v dobre prebiehajúcom teste variačný koeficient okolo významného počtu žijúcich potomkovvyprodukovaných na jedného rodičovského živočícha v kontrolnej vzorke je ≤ 25 % a toto je popí-sané na testovaciu koncepciu používajúcu individuálne chované živočíchy.

1.8.4. Obnova testovaného média

Frekvencia obnovy testovacieho média závisí od stability testovacej látky, ale musí sa obnoviť najmenej tri-krát za týždeň. Ak z úvodných testov stability (pozri odsek 14) je zrejmé, že koncentrácia testovanej látkyje nestabilná (t. j. mimo rozsahu 80-120 % nominálu alebo poklesne pod 80 % nameranej počiatočnej kon-centrácie) cez maximálnu periódu obnovy (t. j. tri dni), mala by sa venovať pozornosť častejšej obnovemédia alebo používať priebežný prietočný test.


Keď je médium vymieňané v semi-statickom teste, pripraví sa druhá séria testovacích nádob a rodičovskéživočíchy sú prenesené do nich, napríklad sklenenou pipetou vhodného priemeru. Objem média prenese-ného s dafniami musí byť minimálny.

1.8.5. Pozorovania

Výsledky pozorovaní urobených počas testu sa zaznamenajú do hárku údajov (pozri príklady v príloháchdodatok 3 a 4). Ak sa vyžadujú iné merania, môžu byť požadované dodatočné pozorovania.

1.8.6. Potomok

Potomok vyprodukovaný každým rodičovským živočíchom je radšej premiestnený a počíta sa denne odobjavenia sa prvého potomstva, aby sa im zabránilo konzumovať potravu určenú pre dospelých jedincov.Na účel tejto metódy je potrebné počítať iba počet žijúcich potomkov, ale prítomnosť nedozretých vajíčokalebo nežijúci potomkovia musia byť zaznamenané.

1.8.7. Mortalita

Mortalitu medzi rodičovskými živočíchmi zaznamenávajte denne aspoň v rovnakom čase, ako je počítanépotomstvo.

1.8.8. Iné parametre

Hoci táto metóda je principiálne stanovená, vytvorená na odhadovanie vplyvov na reprodukciu, je možné,že iné vplyvy môžu byť tiež dostatočne kvantifikované, aby umožnili štatistickú analýzu.Merania rastu súvysoko žiadúce, keďže zadovažujú informácie o možných subletálnych vplyvoch, ktoré sú užitočnejšie akomeranie reprodukcie samotné, meranie dĺžky rodičovských živočíchov (t. j. dĺžka tela bez análnej kosti) saodporúča na konci testu. Iné parametre môžeme merať alebo počítať zahŕňajúc čas prvého potomstva(a nasledujúcich vrhov), počet a veľkosť vrhov na jedného živočícha, počet premrhaných vrhov, prítom-nosť samčekov a efipia a vnútorný pomer rastu populácie.


Koncentrácia kyslíka, teplota, tvrdosť vody a pH hodnoty sa merajú aspoň raz za týždeň v čerstvom a sta-rom médiu, v kontrolnom a pri vyšších koncentráciách testovanej látky.

Koncentrácia testovanej látky počas testu je stanovená v pravidelných intervaloch.

V semi-statických testoch, kde je očakávaná zostávajúca koncentrácia testovanej látky v rozmedzí ± 20 %z nominálu (t. j. v rozsahu 80 – 120 %, pozri 1.4. a 1.8.4.) sa odporúča ako minimum, najvyššia a naj-nižšia testovaná koncentrácia je analyzovaná, keď je čerstvo pripravená a v čase obnovy počas prvéhotýždňa testu (t. j. analýza sa vykoná na vzorke z rovnakého roztoku – keď je čerstvo pripravený a obno-vený.) Tieto stanovenia sú potom opakované aspoň raz za týždeň.

V testoch, kde sa neočakáva zostatková koncentrácia testovanej látky v rozmedzí ± 20 % nominálu, jepotrebné analyzovať všetky testované koncentrácie testovanej látky, keď sú čerstvo pripravené a po obno-ve. Hoci na tieto testy, kde má meraná počiatočná koncentrácia testovanej látky nie je v rozmedzí ± 20 %nominálu, ale kde dostatočná evidencia môže preukázať, že počiatočná koncentrácia je opakovateľná a sta-bilná (t. j. v rozsahu 80 – 120 % z počiatočnej koncentrácie), chemické stanovenia sa zredukujú v týžd-ňoch 2 a 3 na test najvyššej a najnižšej testovanej koncentrácie. Vo všetkých prípadoch stanovenie kon-centrácií testovanej látky na obnovu sa vyžaduje vykázať iba v jednej nádobe na každú testovanúkoncentráciu.

Ak sa použije priebežný (prietočný test), je vhodný podobný vzorkovací režim ako bol popísaný pri semi-statickom teste (ale meranie „starého“ roztoku nie je v tomto prípade aplikovateľné). Hoci môže byť vhodnézvýšiť počet vzorkovacích príležitostí počas prvého týždňa (t. j. tri skupiny meraní), aby sa zistilo, že testo-vané koncentrácie zostávajú stabilné. V týchto typoch testov pomer prietoku riedidla a testovanej látkymusí byť kontrolovaný denne.


Ak je evidencia koncentrácie látky, ktorá je testovaná, uspokojivo zachovaná v rozmedzí ± 20 % nomi-nálnej alebo počiatočnej koncentrácie počas testu, potom výsledky môžu byť založené na nominálnychalebo počiatočných nameraných hodnotách. Ak odchýlka od nominálnej alebo počiatočnej nameranejkoncentrácie je väčšia ako ± 20 %, výsledky budú vyjadrené v pojmoch čas – hmotnosť (pozri dodatok 5).

2. ÚDAJE A VÝSLEDKY


Účelom tohoto testu je stanoviť efekt testovanej látky na celkový počet živých potomkov vyprodukova-ných jedným rodičovským živočíchom prežívajúcim do konca testu. Celkový počet potomkov na rodi-čovského živočícha sa vypočíta na každú testovaciu nádobu (t. j. replikát – opakovanie). Ak v niektoromopakovaní rodičovský živočích uhynie počas testu alebo sa zmení na samčeka, potom sa replikát vylúčiz analýzy. Analýza sa bude následne zakladať na redukovanom počte replikátov.

Na odhad LOEC ako aj na NOEC na vplyvy chemikálií na reprodukčný výstup je potrebné vypočítaťvýznamný reprodukčný výstup cez replikáty cez každú koncentráciu a združené reziduálne štandardnéodchýlky, môže sa to vykonať za použitia analýzy rozptylu (ANOVA). Priemer na každú koncentráciu musíbyť potom porovnaný s priemerom kontrolnej vzorky za použitia vhodnej niekoľkonásobnej porovnáva-cej metódy Dunnettov alebo Williamsov test je užitočný (14) (15) (16) (17). Je potrebné kontrolovať, čiANOVA dodržiava predpoklad homogenity rozptylu. Odporúča sa vykonať test graficky skôr ako cestoutestu formálneho významu (18); vhodná alternatíva je urobiť Barlettov test. Ak sa nedodrží tento predpo-klad, potom je pozornosť zameraná na transformáciu údajov do homogenizačného rozptylu pred použi-tím ANOVA alebo vykonať vážený ANOVA. Veľkosť vplyvu detegovaná použitím ANOVA (t. j. najmenšiavýznamná odchýlka) musí byť vypočítaná a zaznamenaná.

Na odhad koncentrácie, ktorá môže spôsobiť 50 % pokles v reprodukčnom výstupe (t. j. EC50), by malabyť vhodná krivka z dát, ako napr. logaritmická krivka vyhotovená za použitia štatistickej metódy, akonapr. metódy najmenších štvorcov. Krivka má mať také parametre, aby sa EC50 a jej štandardná odchýlkamohli priamo odhadnúť. Toto veľmi uľahčí výpočet intervalov spoľahlivosti okolo EC50. Pokiaľ nie sú dosta-točné dôvody na uprednostnenie odlišných hladín spoľahlivosti, mali by sa uviesť dvojstranné 95 % inter-valy hladín spoľahlivosti. Vhodný postup bude predovšetkým poskytovať prostriedky na odhadnutievýznamu straty primeranosti. Môžeme to spraviť graficky alebo podielom zostatkovej sumy štvorcovv „strate prítomnosti“ a „čistej chyby zložiek“ a vykonaním testu významnosti na stratu primeranosti. Pre-tože postupy dávajúce vysokú plodnosť majú tendenciu viac variovať v počte vyprodukovaných potom-kov ako procesy vykazujúce nízku plodnosť, pozornosť by sa mala upriamiť na váženie spozorovanýchhodnôt s cieľom zobrazenia rôzneho rozptylu v odlišných procesových skupinách (pozri základné infor-mácie (18)).

V analýze údajov z finálneho kruhového testu (2) logistická krivka bola prispôsobená použitím nasledu-júceho modelu, hoci aj iné vhodné modely môžu byť použité:

Y =c

1+( xx0)b

kde:

Y: celkový počet mláďat na rodičovského živočícha prežívajúceho do konca testu (vypočítané na každúnádobu)

x: koncentrácia látky

c: očakávaný počet mláďat, keď x = 0

xo: EC50 v populácii

b: tangenta (nábehový parameter)

Tento model je prijateľný vo veľkom počte situácií, ale sú tu testy, na ktoré nie je vhodný. Je potrebné vyko-nať kontrolu validity modelu, ako bolo doporučené vyššie. V niektorých prípadoch môže byť vhodný hor-mesis model, ktorý pri nízkych koncentráciách dáva zvýšený efekt (19).

Ostatné vplyvy koncentrácií, ako napr. EC10 a EC20 môžu byť tiež odhadnuté, hoci môže byť výhodnejšiepoužiť iné určenie parametrov modelu z toho použitého na odhad EC50.



Správa z testu musí zahŕňať nasledujúce:


— fyzikálny charakter a podstatné fyzikálno–chemické vlastnosti,

— chemické identifikačné údaje vrátane čistoty.


— klony (či sú geneticky otypované), dodávateľ a zdroj (ak je známy) a použité podmienky kultúr. Ak súpoužité iné druhy ako Daphnia magna, musí to byť uvedené a odôvodnené.


— použitý testovací postup (procedúra, metóda), (napr. semi-statická, objem, dávkovanie v počte daf-nií na liter),

— fotoperióda a intenzita svetla,

— koncepcia testu (napr. počet paraleliek, replík, opakovaní, počet rodičov na paralelu, repliku),

— detaily o použitom médiu kultúry,

— ak bol použitý, prídavky organických látok zahrňujúce zloženie, zdroj, metódu prípravy, TOC/COD

zásobné roztoky, odhad výsledného TOC/COD v testovanom médiu,

— podrobné informácie o kŕmení zahrňujúce množstvo v (mg C/Daphnia/deň) a tabuľku (napr. typpotravy, zahrňujúc špecifický druh rias a ak je známy, tak aj rod, podmienky kultúry),

— metódu prípravy zásobného roztoku a frekvenciu obnovy (roztok alebo dispergovadlo a ak boli pou-žité, musia byť udané ich koncentrácie).

2.2.4. Výsledky:

— výsledky nejakých predbežných štúdií stability testovacej látky,

— nominálne testované koncentrácie a výsledky všetkých analýz na stanovenie koncentrácie testovanejlátky v testovacích nádobách, (pozri príklad na hárky údajov – výpisy dodatok 4), účinnosť pokrytiametódy a medza stanoviteľnosti musia byť uvedené,

— kvalita vody v rámci testovacích nádob (t. j. pH, teplota, koncentrácia rozpusteného kyslíka, TOCa/alebo COD a tvrdosť vody, kde je to možné) (pozri príklad na hárky údajov – dodatok 3),

— úplný záznam žijúcich potomkov na každého rodičovského živočícha (pozri príklad na karty bezpeč-nostných údajov – dodatok 3),

— počet uhynutých medzi rodičovskými živočíchmi a dni, v ktorých sa vyskytli (pozri príklad na kartybezpečnostných údajov – dodatok 3),

— koeficient kontroly plodnosti (založený na celkovom počte žijúcich potomkov na rodičovského živo-čícha prežívajúceho do konca testu),

— graf celkového počtu žijúceho potomstva na jedného rodičovského živočícha (na každú repliku, para-lelu), prežívajúceho do konca testu versus koncentrácia testovanej látky),

— najnižšia zistená efektívna koncentrácia (LOEC) na reprodukciu obsahujúca popis štatisticky používa-ných metód a indikácia, akej veľkosti je detegovaný a nezistiteľné účinná koncentrácia (NOEC) na repro-dukciu, keď je to vhodné, LOEC/NOEC na mortalitu rodičovských živočíchov musí byť tiež uvedené,

— keď je to vhodné, ECx na reprodukciu a intervaly spoľahlivosti, graf zodpovedajúceho modelu použí-vaného na ich výpočet, tangenta krivky dávkovej odozvy a jej štandardnej chyby,

— ostatné zistené biologické efekty alebo meranie: výpis ostatných biologických efektov, ktoré boli zís-kané alebo namerané (napr. rast rodičovských živočíchov) vrátane všetkých vhodných odôvodnení,

— vysvetlenie na každú odchýlku od testovacej metódy.



(1) OECD Test Guideline Programme, Report of the Workshop on the Daphnia magna Pilot Ring Test,Sheffield University, UK, 20–21 March 1993.

(2) OECD Environmental Health and Safety Publications. Series on Testing and Assessment No. 6. Reportof the Final Ring Test of the Daphnia magna Reproduction Test Paris. 1997.

(3) Baird D. J., Barber J., Bradley M. C., Soares A. M. V. M. and Calow P. (1991). A comparative study ofgenotype sensitivity to acute toxic stress using clones of Daphnia magna Strauss. Ecotoxicology andEnvironmental Safety, 21, str. 257-265.

(4) Elendt B. P., (1990). Selenium deficiency in Crustacea; An ultrastructural approach to antennaldamage in Daphnia magna Straus. Protoplasma, 154, str. 25-33.

(5) EPA (1993). Methods for Measuring the Acute Toxicity of Effluents and Receiving Waters to Fresh-water and Marine Organisms. (Fourth ed.). EPA/600/4-90/027F. C. I. Weber (ed), USEPA, Cincinnati,Ohio.

(6) Vigano L., (1991) Suitability of commercially available spring waters as standard medium for cultu-ring Daphnia magna. Bull. Environ. Contam. Toxicol., 47, str. 775-782.

(7) ASTM (1988). Standard Guide for Conducting Acute Toxicity Tests with Fishes, Macroinvertebratesand Amphibians. E729-88a. American Society for Testing and Materials, Philadelphia P.A. 20 pp.

(8) Baird D. J., Soares A. M. V. M., Girling A., Barber J., Bradley M. C. and Calow P. (1989). The long termmaintenance of Daphnia magna Straus for use in ecotoxicological tests; problems and prospects.In:Proceedings of the 1st European Conference on Ecotoxicology. Copenhagen 1988 (H.Løkke, H.Tyle & F. Bro-Rasmussen. Eds.), str.. 144-148.

(9) Parkhurst B. R., Forte J. L. and Wright G. P. (1981). Reproducibility of a life-cycle toxicity test withDaphnia magna. Bull. Environ. Contam. and Toxicol., 26, str.. 1-8.

(10) Cowgill U. M. and Milazzo D. P. (1990) The sensitivity of two cladocerans to water quality variables:salinity and hardness. Arch. Hydrobiol., 120(2), str.. 185-196.

(11) Korshikov (1990). Pseudokirchneriella subcapitata Hindak, F-1990. Biologice Prace, 36, 209.

(12) Sims I. R., Watson S. and Holmes D. (1993). Toward a standard Daphnia juvenile production test.Environmental Toxicology and Chemistry, 12, str. 2053-2058.

(13) Sims I. (1993). Measuring the growth of phytoplankton: the relationship between total organic car-bon with three commonly used parameters of algal growth. Arch. Hydrobiol., 128,str.. 459-466.

(14) Dunnett C. W., (1955). A multiple comparisons procedure for comparing several treatments witha control. J. Amer. Statist. Assoc., 50, str.. 1096-1121.

(15) Dunnett C. W., (1964). New tables for multiple comparisons with a control. Biometrics, 20, str..482-491.

(16) Williams D. A. (1971). A test for differences between treatment means when several dose levels arecompared with a zero dose control. Biometrics 27, str.. 103-117.

(17) Williams D. A. (1972). The comparison of several dose levels with a zero dose control. Biometrics,28, str. 510-531.

(18) Draper N. R. and Smith H. (1981). Applied Regression Analysis, second edition, Wiley, N.Y.

(19) Brain P. and Cousens R. (1989). An equation to describe dose responses where there is stimulation ofgrowth at low doses. Weed Research, 29, str. 93-96.

(20) Wilson E. O. and Bossert, W. H. (1971). A Primer of Population Biology. Sinauer Associates Inc.Pu-blishers.

(21) Poole R. W. (1974). An Introduction to quantitative Ecology. McGraw-Hill Series in Population Bio-logy, New York, str.. 532.

(22) Meyer J. S., Ingersoll C. G., McDonald L. L. and Boyce M. S. (1986). Estimating uncertainty in popu-lation growth rates: Jackknife vs bootstrap techniques. Ecology, 67, str. 1156-1166.


DODATOK 1

PRÍPRAVA PLNE DEFINOVANÉHO MÉDIA ELENDT M7 A M4

Aklimatizácia do Elendt M7 a M4 média

Niektoré laboratóriá podstúpili ťažkosti pri priamom prenose Daphnia do média M4 (1) a M7. Určité úspechy sadosiahli postupnou aklimatizáciou, t. j. premiestnením z vlastného prostredia do 30 % Elendtu, potom do 60 %-ného Elendtu a potom do 100 %-ného Elendtu. Aklimatizačné periódy môžu byť dlhé až jeden mesiac.

PRÍPRAVA

Stopové prvky

Separované zásobné roztoky (1) jednotlivých stopových prvkov sú najprv pripravované vo vode vhodnej čistoty,napr. deionizovaná, destilovaná alebo voda získaná reverznou osmózou. Z týchto rôznych zásobných roztokov (I) jepripravený druhý samostatný (jednoduchý) zásobný roztok (II), ktorý obsahuje všetky stopové prvky (kombinovanýroztok), t. j.:

Zásobný roztok I(samostatná látka)

Množstvopridávanék vode (mg/l)

Koncentrácia(vo vzťahuk médiu M4)

Na prípravu kombinovanéhozásobného roztoku II pridajte do vodynasledujúce množstvo zásobného

roztoku I(ml/l)

M 4 M 7

H3BO3 57 190 20 000 1,0 0,25

MnCl2 * 4 H2O 7 210 20 000 1,0 0,25

LiCl 6 120 20 000 1,0 0,25

RbCl 1 420 20 000 1,0 0,25

rCl2 * 6 H2O 3 040 20 000 1,0 0,25

NaBr 320 20 000 1,0 0,25

Na2MoO4 * 2 H2O 1 260 20 000 1,0 0,25

CuCl2 * 2 H2O 335 20 000 1,0 0,25

ZnCl2 260 20 000 1,0 1,0

CoCl2 * 6 H2O 200 20 000 1,0 1,0

Kl 65 20 000 1,0 1,0

Na2SeO3 43,8 20 000 1,0 1,0

NH4VO3 11,5 20 000 1,0 1,0

Na2EDTA * 2 H2O 5 000 2 000 — —

FeSO4 * 7 H2O 1 991 2 000 — —

* Posledné dva roztoky v horeuvedenej tabuľke sa pripravujú jednotlivo, nalievajú sa spolu a hneď sa autoklávujú.

21 Fe–EDTA roztok 1 000 20,0 5,0


Médiá M4 a M7

Médiá M4 a M 7 sa pripravujú použitím zásobného roztoku II, makro-živín a vitamínov nasledujúcim spôsobom:

Množstvopridávanék vode(mg/l)

Koncentrácia(vzťahujúca sak médiu M4)

Množstvo zásobného roztokupridávaného na prípravu média

(ml/l)

M 4 M 7

Zásobný roztok II kombinované stopovéprvky

20 50 50

Zásobný roztok makro-živín (jedna látka)

CaCl2 * 2 H2O 293 800 1 000 1,0 1,0

MgSO4 * 7 H2O 246 600 2 000 0,5 0,5

KCl 58 000 10 000 0,1 0,1

NaHCO3 64 800 1 000 1,0 1,0

Na2SiO3 * 9 H2O 50 000 5 000 0,2 0,2

NaNO3 2 740 10 000 0,1 0,1

KH2PO4 1 430 10 000 0,1 0,1

K2HPO4 1 840 10 000 0,1 0,1

Zásobný roztokkombinovaných vitamínov

— 10 000 0,1 0,1

Zásobný roztok kombinovaných vitamínov sa pripravuje pridaním 3 vitamínov do 1 litra vody tak, ako je uve-dené nižšie:

Tiamín hydrochlorid 750 10 000 — —

Kyanokobalamín (B12) 10 10 000 — —

Biotín 7,5 10 000 — —

Poznámky: Aby sa zabránilo vyzrážaniu solí pri príprave kompletného média, pridáme alikvótne diely zásobného roztoku do pri-bližne 500 – 800 ml deionizovanej vody a potom doplníme do 1 litra.

Prvá zmienka o médiu M4 sa nachádza v publikácii od autora: Elendt, B.P. z r. 1990 s názvom Selenium deficiency incrustacea…, str. 25–33.

Zásobný roztok kombinovaných vitamínov sa uskladňuje zamrazený v malých alikvótnych dieloch. Vitamíny sa do média pridávajúkrátko pred použitím.


PRÍLOHA 2

ANALÝZA CELKOVÉHO ORGANICKÉHO UHLÍKA (TOC) A TVORBA MONOGRAMU NA OBSAHTOC RIASOVÉHO KRMIVA

Je známe, že obsah uhlíka v riasách nie je obvykle meraný priamo, ale pomocou korelácií (t. j. nomogramov), náhrad-ných meraní ako napr. počtu buniek rias alebo absorbancie svetla.

TOC by malo byť merané metódou vysokoteplotnej oxidácie radšej ako UV alebo persulfátovou metódou (pozri TheInstrumental Determination of Total Organic Carbon, Total Oxygen Demand and Related Determinands 1979,HMSO 1980; 49 High Holborn, London WCIV 6HB).

Na prípravu nomogramu riasy sa separujú z rastového prostredia (média) odstreďovaním, po ktorom nasleduje znovuprevedenie rozpustené na suspenziu v destilovanej vode. Meranie náhradných parametrov a TOC koncentrácie v kaž-dej vzorke sa opakuje trikrát. Urobíme slepý pokus v destilovanej vode a koncentrácia TOC sa odhadne z TOC kon-centrácie vzorky rias.

Nomogram by mal byť lineárny v celom rozsahu požadovaných koncentrácií uhlíka. Príklady sú uvedené nižšie.

NB: Tieto nemôžu byť použité na konverziu, je potrebné, aby si laboratóriá pripravili ich vlastné nomogramy.



PRÍLOHA3

PREHĽADÚDAJOVZAZNAMENÁVAJÚCICHOBNOVUMÉDIA,FYZIKÁLNYCHACHEMICKÝCHÚDAJOV,KŔMENIE,REPRODUKCIUDAFNIÍAMORTALITUDOSPELÝCHJEDINCOV


PRÍLOHA 4

PREHĽAD ÚDAJOV TÝKAJÚCICH SA ZAZNAMENÁVANIA VÝSLEDKOV CHEMICKÝCH ANALÝZ

a) Merané koncentrácie

b) Merané koncentrácie ako percento z nominálu


PRÍLOHA 5

VÝPOČET ČASOVO-VÁŽENÉHO PRIEMERU

Je známe, že koncentrácia testovanej látky môže poklesnúť v perióde medzi obnovou (výmenou) média, preto je topotrebné brať do úvahy, aká koncentrácia sa vybrala ako reprezentatívna z rozsahu koncentrácií skúšaných rodičov-skou dafniou. Výber musí byť založený tak na biologickom význame ako aj na štatistickom. Napríklad ak je repro-dukcia myslená predovšetkým vrcholom odskúšanej koncentrácie, potom sa musí použiť maximálna koncentrácia.Hoci ak je dlhotrvajúci alebo akumulovaný vplyv jedovatej látky považovaný za dôležitejší, priemerná koncentráciaje významnejšia. V tomto prípade použiteľný vhodný priemer je časovo vážená priemerná koncentrácia – vysvetlenievariácií (odchýlok) v okamžitej koncentrácií v čase.

Časovo-vážený priemer je vypočítaný tak, že plocha pod časovo-váženým priemerom je rovná plocha pod koncen-tračnou krivkou. Na horeuvedený príklad je ilustrovaný výpočet v tabuľke 1.

Obrázok 1: Príklad časovo–váženého priemeru

Obrázok 1 znázorňuje príklad zjednodušeného testu trvajúceho sedem dní s mériom obnoveným v dňoch 0, 2 a 4.

— Tenká cik-caková krivka predstavuje koncentráciu v akomkoľvek časovom bode. Predpokladá sa, že pokles kon-centrácie bude sprevádzať exponenciálny rozkladný proces.

— Šesť zobrazených bodov predstavuje zistené koncentrácie namerané na začiatku a konci každej periódy obnovy.

— Hrubá čiara indikuje (určuje) pozíciu časovo–váženého priemeru.


Tabuľka: Výpočet časovo-váženého priemeru

Číslo výmeny Dni Koncentrácia 0 Koncentrácia 1 Ln(konc. 0) Ln(konc. 1) Plocha

1 2 10,000 4,493 2,303 1,503 13,767

2 2 11,000 6,037 2,398 1,798 16,544

3 3 10,000 4,066 2,303 1,403 19,781

Celkový počet dní: 7 Celková plocha 50,091

Časovo-váženýpriemer

7,156

„Dni“ – počet dní v období výmeny„Koncentrácia 0“ – je nameraná koncentrácia na začiatku každého obdobia výmeny„Koncentrácia 1“ – je nameraná koncentrácia na konci každého obdobia výmeny„Ln (konc.0)“ – prirodzený logaritmus koncentrácie 0„Ln (konc1)“ – prirodzený logaritmus koncentrácie 1„Plocha“ – je plocha pod exponenciálnou krivkou na každé obdobie výmeny. Vypočítava sa podľa:

Plocha =Konc.0– konc.1

Ln(konc.0)–Ln(konc.1)× počet dní

Časovo vážený priemer je celková plocha vydelená celkovým počtom dní.

Je samozrejmé, že pri reprodukčnom teste sa u dafnií rozšíri, aby pokryla 21 dní.

Je zrejmé, že pokiaľ sa pozorovania uskutočňujú iba na začiatku a konci každého obdobia výmeny, nie je možnépotvrdiť, že rozkladný proces je skutočne exponenciálny. Rôzne výpočty plochy sa prejavia rôznymi krivkami. Expo-nenciálny rozkladný proces je však nepravdepodobný a v prípade chýbajúcich informácií je vhodné použiť najlepšiukrivku.

Ak chemická analýza nenájde žiadnu látku na konci obdobia výmeny, je potrebné na to upozorniť. Ak nie je možnéodhadnúť, ako rýchlo sa látka stráca z roztoku, je taktiež nemožné získať skutočnú plochu pod krivkou, a pretonemožno získať príslušný časovo-vážený priemer.


PRÍLOHA 6

PRÍLOHA VI

VŠEOBECNÁ KLASIFIKÁCIA A POŽIADAVKY NA OZNAČOVANIE NEBEZPEČNÝCH LÁTOKA PRÍPRAVKOV

Obsah

1. VŠEOBECNÝ ÚVOD

2. KLASIFIKÁCIA NA ZÁKLADE FYZIKÁLNO-CHEMICKÝCH VLASTNOSTÍ

2.1. Úvodné poznámky

2.2. Kritériá na klasifikáciu, výber výstražných symbolov, indikáciu nebezpečenstva a voľbuviet na označovanie rizika

2.2.1. Výbušný

2.2.2. Oxidujúci

2.2.3. Mimoriadne horľavý

2.2.4. Veľmi horľavý

2.2.5. Horľavý

2.2.6. Ďalšie fyzikálno-chemické vlastnosti

3. KLASIFIKÁCIA NA ZÁKLADE TOXIKOLOGICKÝCH VLASTNOSTÍ



3.2.1. Veľmi jedovatý

3.2.2. Jedovatý

3.2.3. Škodlivý

3.2.4. Poznámky k použitiu R48

3.2.5. Žieravý

3.2.6. Dráždivý

3.2.7. Senzibilizujúci

3.2.8. Ďalšie toxikologické vlastnosti

4. KLASIFIKÁCIA NA ZÁKLADE ŠPECIFICKÝCH ÚČINKOV NA ZDRAVIE ĽUDÍ



4.2.1 Karcinogénne látky

4.2.2. Mutagénne látky

4.2.3. Látky poškodzujúce reprodukciu

4.2.4. Postupy pri klasifikácii prípravkov so špecifickými účinkami na zdravie ľudí


5. KLASIFIKÁCIA NA ZÁKLADE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE



5.2.1. Vodné prostredie

5.2.2. Nevodné prostredie

6. VÝBER OZNAČENIA NA BEZPEČNÉ POUŽÍVANIE


6.2. Pokyny na bezpečné používanie S-vety na látky a prípravky

7. NÁVRH OZNAČOVANIA NA OBALOCH

8. ŠPECIÁLNE PRÍPADY: látky

8.1. Prenosné tlakové nádoby

8.2. Tlakové nádoby určené na propán, bután alebo skvapalnený ropný plyn (LPG)

8.3. Kovy v pevnej forme

8.4. Látky klasifikované označením špecifického rizika R65

9. ŠPECIÁLNE PRÍPADY: prípravky

9.1. Plynné prípravky (zmesi plynov)

9.2. Tlakové nádoby na prípravky obsahujúce odorizovaný propán, bután alebo skvapalnené plyny(LPG)

9.3. Zliatiny, prípravky obsahujúce polyméry, prípravky obsahujúce elastomery

9.4. Prípravky klasifikované s označením špecifického rizika R65

9.5. Organické peroxidy

9.6. Požiadavky na dodatočné označenie pri určitých prípravkoch

VYHLÁSENIE KOMISIE

1. VŠEOBECNÝ ÚVOD

1.1. Cieľom klasifikácie je identifikovať všetky fyzikálno-chemické, toxikologické a ekotoxikologické vlastnostilátok a prípravkov, ktoré môžu predstavovať určité nebezpečenstvo pri ich bežnom používaní alebo pripoužívaní alebo bežnom zaobchádzaní. S cieľom ochrany užívateľa, spotrebiteľa a životného prostrediamusia byť látky a prípravky po identifikácii ktorejkoľvek z nebezpečných vlastností označené tak, abyv označení boli uvedené tieto nebezpečenstvá.

1.2. Táto príloha ustanovuje všeobecné zásady vzhľadom na klasifikáciu a označovanie látok a prípravkov podľačlánku 4 tejto smernice a článku 4 smernice 1999/45/ES a ostatných príslušných smerníc o nebezpečnýchprípravkoch.

Táto príloha je určená všetkým (výrobcom, dovozcom, vnútroštátnym inštitúciám), ktorí pri svojej práciprichádzajú do kontaktu so spôsobmi klasifikácie a označovania.

1.3. Požiadavky uvedené v tejto smernici a v smernici 1999/45/ES majú za cieľ poskytnúť širokej laickej i odbor-nej verejnosti prvotné návody na získanie základných informácií o nebezpečných látkach a prípravkoch.Označovanie upozorní osoby, ktoré manipulujú alebo používajú látky a prípravky a tým upozorňuje na ichprípadné nebezpečenstvo.


Označovanie môže taktiež upozorniť aj na iné možné zdroje obsahujúce viac informácií o bezpečnostia použití výrobku.

1.4. Označovanie zahŕňa všetky možné nebezpečenstvá, ktoré sa môžu prihodiť pri bežnej manipulácii a pripoužívaní nebezpečných látok, ak sú však tieto v takej forme, v akej sa od výrobcu dostávajú na trh, nievšak v iných formách, v ktorých sa tieto látky následne používajú, napr. zriedené. Najzávažnejšie nebez-pečenstvá sú zreteľne zvýraznené výstražnými symbolmi, ostatné riziká, ako aj tie, ktoré môžu vyplynúťz iných nebezpečných vlastností týchto látok, sú špecifikované v štandardných pokynoch o nebezpečen-stve a bezpečnostné upozornenia poskytujú rady o povinných predbežných opatreniach.

V prípade chemických látok sa informácie doplnia o názov látky podľa medzinárodne platného chemic-kého názvoslovia, pričom sa uprednostňuje názov uvedený v Einecs (Európsky zoznam existujúcichkomerčných chemických látok) alebo v Elincs (Európsky zoznam oznámených chemických látok), ďalejo ES číslo a názov, adresu a telefónne číslo osoby, ktorá má v rámci spoločenstva na starosti uvedenievýrobku na trh.

V prípade chemických prípravkov sa informácie v súlade s článkom 10 ods. 2 smernice 1999/45/ES dopl-nia o:

— obchodný názov a opis výrobku,,

— chemický názov látky alebo látok prítomných v prípravku,

— meno, úplnú adresu a telefónne číslo osoby, ktorá je v rámci spoločenstva zodpovedná za uvedenie prí-pravku na trh.

1.5. Podľa článku 6 sa vyžaduje, aby si výrobcovia, distribútori a dovozcovia nebezpečných látok uvedenýchv Einecs zozname, ale ešte nezahrnutých do prílohy I, povinne, na základe vlastných zistení, získali čo naj-viac dôležitých a dostupných údajov týkajúcich sa vlastností spomínaných látok. Na základe týchto infor-mácií potom zabalia a predbežne označia tieto látky v súlade s pravidlami uvedenými v článkoch 22 až 25a podľa kritérií v tejto prílohe.

1.6. Údaje požadované na klasifikáciu a označenie

1.6.1. Požadované údaje na prípravky je možne získať:

a) ak sa jedná o prípravky, pri ktorých sa vyžadujú informácie uvedené v prílohe VII, väčšina potrebnýchúdajov na klasifikáciu a označenie sa uvádza v základnom „sete“- skupine. Ak sú k dispozícii nové infor-mácie (príloha VIII), klasifikácia spolu s označením sa musí (ak je potrebné) prehodnotiť;

b) v prípade ostatných látok (napr. tých, ktorých sa týka odsek 15), ak je potrebné, je možné požadovanéúdaje na klasifikáciu a označenie získať z niekoľkých rôznych zdrojov, napr.:

— z výsledkov predchádzajúcich testov,

— z informácií, ktoré sa požadujú pre medzinárodné pravidlá vzhľadom na prepravu nebezpečnýchlátok,

— z informácií získaných z odporúčaných prác a literatúry,

— z informácií nadobudnutých praktickými skúsenosťami.

Kde je to vhodné, môžu sa vziať do úvahy aj výsledky overených vzťahov zloženie – pôsobeniea odborný posudok.

1.6.2. Na prípravky sa požadované údaje môžu bežne získať:

a) ak sa to týka fyzikálno-chemických údajov, uplatnením metód uvedených v prílohe V. Toto platíaj na prípravky zahrnuté v smernici 91/414/EHS, ak sa neuprednostňujú iné medzinárodne uznávanémetódy v súlade s opatreniami v prílohách II a III k smernici 91/414/EHS (článok 5(5) smernice199/45/ES). Na plynné prípravky sa môže použiť metóda výpočtu na horľavé a oxidujúce vlastnosti(pozri 9.1.1.1. a 9.1.1.2.) Na iné ako plynné prípravky obsahujúce organické peroxidy sa môže použiťmetóda výpočtu na oxidačné vlastnosti (pozri 2.2.2.1.);


b) ak sa to týka údajov vzhľadom na účinky na zdravie:

— uplatnením metód špecifikovaných v prílohe V, ak sa však v prípade výrobkov na ochranu rastlínneuprednostňujú iné medzinárodne uznávané metódy v súlade s opatreniami v prílohách II a IIIk smernici 91/414/EHS (článok 6 ods. 1 písm. b) smernice 1999/45/ES),

— uplatnením obvyklej metódy podľa článku 6 a prílohy II, časti A.1-6 a B.1-5 smernice 1999/45/ESalebo

— v prípade R65 použitím predpisov podľa 3.2.3.,

— v prípade určenia vlastností karcinogénnych, mutagénnych a poškodzujúcich reprodukciu použi-tím obvyklej metódy podľa článku 6 a prílohy II, časti A.7-9 a B. 6 smernice 1999/45/ES;

c) ak sa to týka údajov vzhľadom na ekotoxikologické vlastnosti:

i) iba na vodnú toxicitu:

— uplatnením metód špecifikovaných v prílohe V, podliehajúcim podmienkam uvedeným v prí-lohe III, časť C smernice 1999/45/ES, ak sa však v prípade výrobkov na ochranu rastlínneuprednostňujú iné medzinárodne uznávané metódy v súlade s opatreniami v prílohách II a IIIk smernici 91/414/EHS (článok 7 ods. 1 písm. b) smernice 1999/45/ES) alebo

— uplatnením obvyklej metódy podľa článku 7 a prílohy III, časti A a B smernice 1999/45/ES;

ii) na stanovenie potenciálu na (aj skutočnú) bioakumuláciu prostredníctvom determinácie log Pow(dekadický logaritmus rozdeľovacieho koeficientu látky v systéme oktanol-voda alebo BCF), alebourčenie degradability aplikovaním obvyklej metódy v súlade s článkom 7 a prílohou III, časti A a Bsmernice 1999/45/ES;

iii) pri ohrození ozónovej vrstvy aplikovaním obvyklej metódy v súlade s článkom 7 a prílohou III,časti A a B smernice 1999/45/ES.

Poznámka týkajúca sa vykonávania testov na zvieratách:

Vykonávanie testov na zvieratách s cieľom nazbierať výskumné údaje sa riadi opatreniami smernice86/609/EHS týkajúcej sa ochrany zvierat používaných na experimentálne účely.

Poznámka týkajúca sa fyzikálno-chemických vlastností:

V prípade organických peroxidov a organických peroxidových prípravkov sa môžu potrebné údaje odvo-diť z metódy výpočtu vysvetlenej v odseku 9.5. V prípade plynných prípravkov sa táto metóda môže pou-žiť na horľavé a oxidačné vlastnosti (pozri odsek 9).

1.7. Použitie sprievodných kritérií

Klasifikácia musí zahŕňať fyzikálno-chemické, toxikologické a ekotoxikologické vlastnosti látok a príprav-kov.

Klasifikácia látok a prípravkov sa vykonáva podľa odseku 1.6, na základe kritérií v ods. 2 a 5 (látky)a v ods. 2, 3, 4.2.4 a 5 tejto prílohy. Do klasifikácie sa musia zahrnúť všetky druhy nebezpečenstiev, napr.klasifikácia pod ods. 32.1 neznamená, že ods. 3, 2.2 alebo 3.2.4 sa môžu ignorovať.

Výber výstražných symbolov a upozornení na nebezpečenstvo sa uskutočňuje na základe klasifikácie s cie-ľom zaistiť, aby sa určitý druh možného nebezpečenstva zahrnutý v klasifikácii objavil aj na ozna-čení na obale.

Napriek kritériám uvedeným v 2.2.3, 2.2.4 a 2.2.5, látky a prípravky vo forme aerosólov patria pod opa-trenia smernice 75/324/EHS doplnenej a upravenej v súlade s technickým pokrokom.


1.7.1. Definície

Pojem „látky“ znamená chemické prvky a ich zlúčeniny v prirodzenom stave alebo získané akýmkoľvekvýrobným procesom, vrátane akýchkoľvek nečistôt potrebných na zachovanie stálosti výrobku a akých-koľvek prímesí získaných z výrobného procesu, ale s výnimkou akýchkoľvek rozpúšťadiel, ktoré sa môžuoddeliť bez toho, aby ovplyvnili stálosť látky alebo zmenili jej zloženie.

Látku je možné chemicky veľmi dobre určiť jednotlivo (napr. acetón) alebo ako komplexnú zmes kompo-nentov rôzneho zloženia (napr. aromatické destiláty). Pri niektorých komplexných látkach sa určujú aj jed-notlivé komponenty.

Pojem „prípravky“ znamená zmesi alebo roztoky pozostávajúce z dvoch alebo viacerých látok.

1.7.2 Uplatnenie sprievodných kritérií pri látkach

Sprievodné kritériá uvedené v tejto prílohe sa môžu priamo uplatniť akonáhle sa získali uvedené údajez testovacích metód porovnateľné s tými, ktoré sú popísané v prílohe V. V ostatých prípadoch sa údaje,ktoré sú k dispozícii, musia vyhodnotiť porovnaním použitých testovacích metód s metódami uvedenýmiv prílohe V a pravidlami, ktoré boli tejto prílohe určené na stanovenie príslušnej klasifikácie a označova-nia.

V niektorých prípadoch môžu nastať pochybnosti pri uplatňovaní príslušných kritérií, najmä v tých, kde jepotrebné odborné posúdenie. V takýchto prípadoch môže výrobca, distribútor alebo dovozca na základeodhadu príslušnej osoby predbežne látku zatriediť a označiť.

Nestranne k článku 6, v ktorom sa rozoberá horeuvedený postup, ak nastanú určité rozpory pri klasifiká-cii, potom je možné zaslať návrh predbežnej klasifikácie položky do prílohy I. Návrh by sa mal zaslať jed-nému z členských štátov spolu s príslušnými technickými údajmi (pozri tiež odsek 4.1).

Podobný postup sa môže použiť, ak sú zistené informácie, ktoré vyvolávajú pochybnosti o presnosti exi-stujúceho záznamu v prílohe I.

1.7.2.1. Klasifikácia látok obsahujúcich prímesi, nečistoty alebo jednotlivé komponenty

Ak sa v látkach identifikovali prímesi, nečistoty alebo jednotlivé komponenty, je potrebné k nim prihlia-dať, ak ich koncentrácia je vyššia alebo rovnaká ako stanovené limity:

— 0,1 % pri látkach klasifikovaných ako veľmi jedovaté, jedovaté, karcinogénne (kategória 1 alebo 2),mutagénne (kategória 1 alebo 2), poškodzujúce reprodukciu (kategória 1 alebo 2) alebo nebez-pečné na životné prostredie (označené výstražným symbolom „N“ na vodné prostredie, nebez-pečné na ozónovú vrstvu),

— 1 % pri látkach klasifikovaných ako škodlivé, žieravé, dráždivé, senzibilizujúce, karcinogénne (kategó-ria 3), mutagénne (kategória 3), poškodzujúce reprodukciu (kategória 3) alebo nebezpečné na životnéprostredie (neoznačené výstražným symbolom „N“, t. j. škodlivé na vodné organizmy, môžu spôsobo-vať dlhodobé škodlivé účinky),

ak nie sú v prílohe I špecifikované nižšie hodnoty.

S výnimkou látok uvedených špeciálne v prílohe I, klasifikácia sa uskutočňuje podľa požiadaviek článkov5, 6 a 7 smernice Rady 1999/45/ES.

Toto všeobecné pravidlo sa nevzťahuje na azbest (650-013-00-6), ak nie sú v prílohe I stanovené koncen-tračné limity. Látky, v ktorých je azbest prítomný, musia sa klasifikovať a označovať podľa zásad v článku6 tejto smernice.

1.7.3. Uplatnenie sprievodných kritérií na prípravky

Sprievodné kritériá uvedené v tejto prílohe je možné priamo uplatniť akonáhle sa získali uvedené údajez testovacích metód porovnateľné s tými, ktoré sú popísané v prílohe V s výnimkou kritérií v odseku 4,pre ktoré sa používajú iba konvenčné metódy. Konvenčná metóda sa dá taktiež použiť vo vzťahu ku kri-tériám v odseku 5 s výnimkou vodnej toxicity, ktorá podlieha podmienkam podľa prílohy III, časť C k


smernici 1999/45/ES. Pri prípravkoch obsiahnutých v smernici 91/414/EHS samôžu použiť aj údaje na kla-sifikáciu a označenie získané z ostatných medzinárodne uznaných metód (pozri opatrenia v odseku 1.6tejto prílohy). V ostatných prípadoch sa všetky dostupné údaje musia vyhodnotiť porovnaním použitýchtestovacích metód s metódami uvedenými v prílohe V a predpismi v tejto prílohe na určenie príslušnej kla-sifikácie a označovania.

V prípadoch, kde sa použitím konvenčnej metódy určia možné riziká na zdravie ľudí a životné prostrediepodľa článkov 6 a 7 a v súlade s prílohami II a III k smernici 1999/45/ES, použijú sa osobitné koncen-tračné limity, ktoré sú uvedené buď:

— v prílohe I k tejto smernici, alebo

— v prílohe II, časť B a/alebo v prílohe III k smernici 1999/45/ES, ak nie je látka alebo látky zaradená doprílohy I k tejto smernici alebo ak je do nej zaradená bez koncentračných limitov.

V prípade prípravkov obsahujúcich zmesi plynov určí sa klasifikácia s ohľadom na účinky na zdravie ľudía životné prostredie metódou výpočtu na základe príslušných koncentračných limitov z prílohy I k tejtosmernici a ak nie sú tieto koncentračné limity uvedené v prílohe I, na základe kritérií uvedených v prílo-hách II a III k smernici 1999/45/ES.

1.7.3.1. Prípravky alebo látky uvedené v odseku 1.7.2.1 použité ako komponenty na ďalšiu prípravu

Označenie takýchto prípravkov musí byť v súlade s opatreniami v článku 10 podľa princípov uvedenýchv článku 3 a 4 smernice 1999/45/ES. V niektorých prípadoch nie sú však informácie na označení prípravkualebo látky (uvedené v odseku 1.7.2.1.) postačujúce na to, aby ostatní výrobcovia, ktorí plánujú použiť tietoprípravky ako komponenty do svojich vlastných výrobkov, dokázali následne správne klasifikovať a ozna-čiť svoje prípravky.

V týchto prípadoch osoba, ktorá ma v rámci spoločenstva na starosti uvedenie pôvodných prípravkovalebo látok na trh ako je uvedené v odseku 1.7.2.1, či už je to výrobca, dovozca alebo distribútor, na základeoprávnenej požiadavky predloží, a to v čo najkratšom čase, všetky potrebné údaje vzhľadom na nebez-pečné látky, aby tým umožnil správnu klasifikáciu a označenie nových prípravkov. Tieto údaje sú taktiežpotrebné na to, aby osoba, ktorá má na starosti uvedenie nových prípravkov na trh, konala v súlade s ostat-nými požiadavkami smernice 1999/45/ES.

2. KLASIFIKÁCIA NA ZÁKLADE FYZIKÁLNO-CHEMICKÝCH VLASTNOSTÍ


Testovacie metódy týkajúce sa výbušných, oxidačných a horľavých vlastností zahrnutých v prílohe V slú-žia na bližšie vysvetlenie všeobecných definícií uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) až e). Kritéria uvedenév prílohe V priamo vyplývajú z testovacích metód.

Pokiaľ sú k dispozícii zodpovedajúce informácie, ktoré môžu v praxi dokázať, že fyzikálno-chemické vlast-nosti látok a prípravkov (s výnimkou organických peroxidov) sú odlišné od tých, ktoré boli preukázanétestovacími metódami uvedenými v prílohe V, potom sa na základe tejto informácie budú spomínané látkya prípravky klasifikovať podľa nebezpečenstva, ktoré predstavujú, ak nejaké vôbec, pre informáciu tým,ktorí s týmito látkami a prípravkami prichádzajú do styku alebo iným osobám.


V prípade prípravkov treba vziať do úvahy kritéria podliehajúce článku 5 smernice 1999/45/ES.

2.2.1. Výbušné

Látky a prípravky sa budú klasifikovať ako výbušné a priraďuje sa im grafický výstražný symbol „E“ s indi-káciou nebezpečenstva „výbušná“ alebo „výbušný“ na základe výsledkov testov uvedených v prílohe V,pokiaľ sú tieto látky a prípravky ako výbušné uvedené na trh. Látky a prípravky sa povinne označia jednou


vetou označujúcou špecifické riziko, ktoré sa volí podľa týchto kritérií:

R2 Riziko výbuchu nárazom, trením, horením alebo inými zdrojmi zapálenia

— Látky a prípravky s výnimkou nižšie uvedených

R3 Mimoriadne riziko výbuchu nárazom, trením, horením alebo inými zdrojmi vznietenia

— Mimoriadne citlivé látky a prípravky, ako sú soli kyseliny pikrovej alebo pentaerytritoltetranitrát(PETN).

2.2.2. Oxidujúce

Látky a prípravky sa budú klasifikovať ako oxidujúce a priraďuje sa im grafický výstražný symbol „O“ s indi-káciou nebezpečenstva „oxidujúca“ alebo „oxidujúci“ na základe výsledkov testov uvedených v prílohe V,pokiaľ sú tieto látky a prípravky ako výbušné uvedené na trh. Látky a prípravky sa povinne označia jednouvetou označujúcou špecifické riziko, ktoré sa volí podľa týchto kritérií:

R7 Môžu spôsobiť požiar

— Organické peroxidy, ktoré majú horľavé vlastnosti aj ak nie sú v kontakte s horľavým materiálom.

R8 Pri kontakte s horľavým materiálom môže spôsobiť požiar

— Iné oxidujúce látky a prípravky, vrátane anorganických peroxidov, ktoré môžu spôsobiť požiaralebo zvýšiť nebezpečenstvo požiaru pri styku s horľavým materiálom.

R9 Výbušné po zmiešaní s horľavým materiálom

— Iné látky a prípravky, vrátane anorganických peroxidov, ktoré sa môžu stať výbušnými pri zmie-šaní s horľavým materiálom, napr. niektoré chlorečnany.

2.2.2.1. Pripomienky týkajúce sa peroxidov

Vzhľadom na svoje výbušné vlastnosti sa organické peroxidy alebo prípravky z nich vo forme, v ktorej sauvádzajú na trh, klasifikujú podľa kritérií v odseku 2.2.1 na základe testov vykonaných v súlade s metó-dami uvedenými v prílohe V.

Práve kvôli oxidačným vlastnostiam sa pri organických peroxidoch nedajú použiť bežné metódyv prílohe V.

Ak sa jedná o prípravky, organické peroxidy, zatiaľ neklasifikované ako výbušné, sa klasifikujú ako nebez-pečné na základe ich zloženia (napr. R-O-O-H; R1-O-O-R2).

Prípravky zatiaľ neklasifikované ako výbušné budú klasifikované použitím výpočtovej metódy založe-nej na percentuálnom vyjadrení aktívneho kyslíka, ako je uvedené v odseku 9.5.

Akýkoľvek organický peroxid alebo prípravok z neho, zatiaľ neklasifikovaný ako výbušný, sa klasifikujeako oxidujúci, ak peroxid alebo jeho zloženie obsahuje:

— viac ako 5 % organických peroxidov alebo

— viac ako 0,5 % využiteľného kyslíka z organických peroxidov a viac ako 5 % peroxidu vodíka.

2.2.3. Mimoriadne horľavé

Látky a prípravky sa budú klasifikovať ako mimoriadne horľavé a priraďuje sa im grafický výstražný sym-bol „F+“ s indikáciou nebezpečenstva „mimoriadne horľavá“ alebo „mimoriadne horľavý“ na základe výsled-kov testov uvedených v prílohe V, pokiaľ sú tieto látky a prípravky ako výbušné uvedené na trh. Látky a prí-pravky sa povinne označia jednou vetou označujúcou špecifické riziko, ktoré sa volí podľa týchto kritérií:

R12 Mimoriadne horľavý

— kvapalné látky a prípravky, ktorých teplota vzplanutia je nižšia ako 0 °C a teplota varu (alebo v prí-pade rozpätia teplôt varu, počiatočnú teplotu varu), nižšiu alebo rovnú 35 °C,

— plynné látky a prípravky, ktoré sú horľavé pri styku so vzduchom pri teplote okolia a tlaku.


2.2.4. Veľmi horľavé

Látky a prípravky sa budú klasifikovať ako veľmi horľavé a priraďuje sa im grafický výstražný symbol „F“s indikáciou nebezpečenstva „veľmi horľavá“ alebo „veľmi horľavý“ na základe výsledkov testov uvedenýchv prílohe V, pokiaľ sú tieto látky a prípravky ako výbušné uvedené na trh. Látky a prípravky sa povinneoznačia jednou vetou označujúcou špecifické riziko, ktoré sa volí podľa týchto kritérií:

R11 Veľmi horľavý

— pevné látky a prípravky, ktoré sa môžu ľahko zapáliť po krátkodobom styku so zdrojom zapále-nia a ktoré po odstránení zdroja zapálenia ďalej horia alebo tlejú,

— kvapalné látky a prípravky s teplotou vzplanutia nižšou ako 21 °C, ktoré však nie sú mimoriadnehorľavé.

R15 Kontakt s vodou uvoľňuje horľavé plyny

— látky a prípravky, ktoré pri styku s vodou a/alebo vlhkým vzduchom uvoľňujú mimoriadne hor-ľavé plyny v nebezpečných množstvách, v pomere 1 liter na kilogram za hodinu.

R17 Samovoľne horľavé na vzduchu

— látky a prípravky, ktoré sa môžu zahriať a následne vznietiť v styku so vzduchom pri teplote oko-lia bez prísunu energie.

2.2.5. Horľavé

Látky a prípravky sa budú klasifikovať ako horľavé v súlade s výsledkami testov uvedených v prílohe V.Upozornenie na nebezpečenstvo sa pridelí v súlade s nasledujúcimi kritériami.

R10 Horľavé

— Kvapalné látky a prípravky s teplotou vzplanutia vyššou alebo rovnou ako 21 °C, ale nižšou aleborovnou 55 °C.

V praxi sa ale ukázalo, že prípravok s teplotou vzplanutia vyššou alebo rovnou ako 21 °C a menšou aleborovnou 55 °C nie je potrebné klasifikovať ako horľavý, ak prípravok nemôže žiadnym spôsobom podpo-rovať horenie a ak neexistujú dôvody z nebezpečenstva pre osoby používajúce tieto prípravky alebo preiné osoby.

2.2.6 Ďalšie fyzikálno-chemické vlastnosti

Látkam a prípravkom sa môžu priradiť aj ďalšie upozornenia na nebezpečenstvo, klasifikované na základeodsekov uvedených v 2.2.1 až 2.2.5 alebo podľa odsekov 3, 4 a 5, v súlade s nasledujúcimi kritériamivychádzajúcimi zo skúseností získaných pri zostavovaní prílohy I:

R1 V suchom stave výbušný.

Pri výbušných látkach a prípravkoch uvádzaných na trh v roztokoch alebo vo vlhkej forme, napr.nitrocelulóza obsahujúca viac ako 12,6 % dusíka.

R4 Vytvára veľmi citlivé výbušné zlúčeniny kovov.

Pri látkach a prípravkoch, ktoré môžu vytvárať citlivé výbušné zlúčeniny s kovmi, napr. kyselinapikrová, kyselina styfnínová.

R5 Zahriatie môže spôsobiť výbuch.

Pri tepelne nestálych látkach a prípravkoch, ktoré nie sú klasifikované ako výbušné, napr. kyselinachloristá pri koncentrácii vyššej ako 50 %.

R6 Výbušný pri kontakte alebo bez kontaktu so vzduchom.

Pri látkach a prípravkoch, ktoré sú nestále pri teplote okolia, napr. acetylén.


R7 Môže spôsobiť požiar.

Pri reaktívnych látkach a prípravkoch, napr. fluór, hydrosulfid sodný

R14 Prudko reaguje s vodou.

Pri látkach a prípravkoch, ktoré prudko reagujú s vodou, napr. acetylchlorid, alkalické kovy, chloridtitaničitý.

R16 Výbušný po zmiešaní s oxidujúcimi látkami.

Pri látkach a prípravkoch, ktoré explozívne reagujú s oxidačným činidlom, napr. červený fosfor.

R18 Pri použití môže vytvárať horľavé/výbušné zmesi pár so vzduchom.

Pri prípravkoch, ktoré samotné nie sú klasifikované ako horľavé, ale ktoré obsahujú prchavé zložkynehorľavé na vzduchu.

R19 Môžu vytvárať výbušné peroxidy.

Pri látkach a prípravkoch, ktoré môžu pri skladovaní vytvárať výbušné peroxidy, napr. dietyléter, 1,4-dioxan.

R30 Pri použití sa môže stať veľmi horľavým.

Pri prípravkoch, ktoré nie sú samotné klasifikované ako horľavé, ale môžu sa stať horľavými v dôsledkustraty nehorľavých prchavých zložiek.

R44 Riziko výbuchu pri zahrievaní v uzavretom priestore.

Pri látkach a prípravkoch, ktoré samotné nie sú klasifikované ako výbušné podľa vyššie uvedenéhoodseku 2.2.1, ale ktoré môžu napriek tomu v praxi vykazovať výbušné vlastnosti, pokiaľ sú zahrie-vané v dostatočne pevne uzavretom priestore. Napr. niektoré látky sa výbušne rozložia, ak sa zohrejúv oceľovom valci. Takéto účinky nenastanú, ak sa zohrejú v menej pevných obaloch.

Pokyny na priradenie ďalších označení špecifického rizika R-viet sú uvedené v odseku 3.2.8.

3. KLASIFIKÁCIA NA ZÁKLADE TOXIKOLOGICKÝCH VLASTNOSTÍ

3.1. Úvod

3.1.1. Klasifikácia sa týka nielen akútnych, ale aj dlhodobých účinkov látok a prípravkov, či je už výsledkom jed-norázového alebo opakovaného alebo dlhšieho pôsobenia.

Ak sa dá epidemiologickými štúdiami, vedecky opodstatnenými prípadovými štúdiami alebo štatistickypodloženými skúsenosťami, ako napr. vyhodnotenie údajov z informačných celkov o jedoch alebo údajovo chorobách z povolania dokázať, že toxikologické účinky na človeka sa líšia od účinkov, pri použití metóduvedených v odseku 1.6 tejto prílohy, potom je látku alebo prípravok možné klasifikovať podľa jeho účin-kov na človeka. Nie je však možné vykonávať testy na ľuďoch a bežne sa nedajú použiť na vyvrátenie pozi-tívnych výsledkov z testov na zvieratách.

Smernica 86/609/ES sa snaží chrániť zvieratá používané na experimentálne a iné vedecké účely. Z niekoľ-kých dôvodov sú v prílohe V k tejto smernici povolené in vitro testovacie metódy a tieto testy je možnévykonať primeraným spôsobom.

3.1.2. Klasifikácia látok musí byť vykonaná na základe získaných údajov z experimentov v súlade s nasledujú-cimi kritériami, ktoré musia prihliadať na dôležitosť týchto účinkov:

a) pre akútnu toxicitu (letálne alebo ireverzibilné účinky po jedinom pôsobení) platia kritériá podľa odse-kov 3.2.1 až 3.2.3;

b) pre subakútnu, subchronickú alebo chronickú toxicitu platia kritériá podľa odsekov 3.2.2 až 3.2.4;


c) pre žieravé a dráždivé účinky sa uplatnia kritériá podľa odsekov 3.2.5 až 3.2.6;

d) pre zvýšené účinky senzitizácie sa uplatnia kritériá podľa odseku 3.2.7;

e) pre špecifické účinky na zdravie (karcinogenicitída, mutagenicitída a poškodenie reprodukcie) uplatniasa kritériá podľa odseku 4.

3.1.3. Klasifikácia týkajúca sa nebezpečných účinkov na zdravie sa pre prípravky bude realizovať:

a) ak nie sú k dispozícii údaje z pokusov, na základe konvenčnej metódy podliehajúcej článku 6 a prílohyII k smernici 1999/45/ES. V tomto prípade klasifikácia vychádza z jednotlivých koncentračných limi-tov:

— prevzatých buď z prílohy I k tejto smernici, alebo

— z prílohy III, časť B, k smernici 1999/45/ES, ak látka alebo prípravok nie je zaradený do prílohyI k tejto smernici alebo sú uvedené bez koncentračných limitov;

b) alebo ak sú k dispozícii údaje z pokusov, podľa kritérií popísaných v odseku 3.1.2, okrem vlastnostíkarcinogénnych, mutagénnych alebo poškodzujúcich reprodukciu podliehajúce odseku 3.1.2 písm. e),ktoré sa musia vyhodnocovať konvenčnou metódou podľa článku 6 a prílohe II, časti A.7-9 a B.6k smernici 1999/45/ES.

Poznámka: Nestranne k požiadavkám smernice 91/414/EHS, prípadne, ak môže osoba zodpovedná zauvedenie výrobku na trh vedecky zdôvodniť, že sa toxikologické vlastnosti prípravku nedajú správne určiťmetódou opísanou v paragrafe 3.1.3 písm. a) alebo na základe existujúcich výsledkov testov na zvieratách.Metódy objasnené v paragrafe 3.1.3 písm. b), sa môžu uplatniť za predpokladu, že sú oprávnené alebovýslovne povolené podľa článku 12 smernice 86/609/EHS.

Pri ktorejkoľvek metóde použitej pri vyhodnotení nebezpečenstva prípravku je treba vziať do úvahy všetkynebezpečné účinky na zdravie, ako je definované v prílohe II, časť B k smernici 1999/45/ES.

3.1.4. Ak sa má zaviesť klasifikácia na základe výsledkov experimentálnych testov na zvieratách, mali by sa daťtieto výsledky uplatniť aj na človeka, ak tieto testy popisujú, príslušným spôsobom, možné riziká na člo-veka.

3.1.5. Akútnu orálnu toxicitu látok a prípravkov predávaných na trhu je možno potvrdiť buď metódou umož-ňujúcou odhad obsahu LD50 alebo stanovením odstupňovanej dávky (metódou pevne stanovených dávok)alebo stanovením rozpätia pôsobenia až po predpokladané úmrtie (metóda akútnej toxickej triedy).

3.1.5.1. Odstupňovaná dávka je dávka, ktorá spôsobuje zjavnú toxicitu, ale nie smrť a musí byť jednou zo štyrochstupňov dávkovania špecifikovaných v prílohe V (5, 50, 500 alebo 2 000 na kg telesnej váhy).

Pojem „zjavná toxicita“ sa používa pri označení toxických účinkov po zaúčinkovaní testovanej látky, ktorésú tak silné, že by pravdepodobne ďalšia vyššia dávka spôsobila smrť.

Výsledky testovania pri určitej stanovenej dávke môžu mať za následok buď:

— menej ako 100 % prežitie,

— 100 % prežitie, ale evidentná toxicita,

— 100 % prežitie, ale žiadna evidentná toxicita.

V kritériách v odsekoch 3.2.1, 3.2.2 a 3.2.3 sú uvedené iba záverečné výsledky testov. Dávka 2 000 mg/kgsa môže použiť najmä na získanie informácii vzhľadom na toxické účinky látok nízkej neklasifikovanejakútnej toxicity.

Metóda pevne stanovenej dávky v niektorých prípadoch vyžaduje testovanie pri vyšších alebo nižších dáv-kach, ak už neprebehli testy na primeranom stupni dávkovania s ohľadom na tabuľku vyhodnocovaniav testovacej metóde B.1 bis.

3.1.5.2. Rozsah pôsobenia pri predpokladanom úmrtí sa odvodí zo zistenej prítomnosti alebo neprítomnosti látkyspôsobujúcej smrť na základe metódy akútnej toxickej triedy. Pri prvotných testoch sa aplikuje jednaz troch stanovených počiatočných dávok (25, 200 alebo 2 000 mg/kg telesnej váhy).


Metóda akútnej toxickej triedy v niektorých prípadoch vyžaduje testovanie pri vyšších alebo nižších dáv-kach, ak už neprebehli testy na primeranom stupni dávkovania s ohľadom na diagramy testovaciehopostupu v testovacej metóde B.1 ter v prílohe V.


3.2.1. Veľmi jedovatý

Látky a prípravky sa klasifikujú ako veľmi jedovaté a označia sa výstražným symbolom „T+“ s indikáciounebezpečenstva „veľmi jedovatá“ alebo „jedovatý“ v súlade s kritériami uvedenými nižšie.

Vety na označovanie rizika sa vyberú v súlade s nasledujúcimi kritériami:

R28 Veľmi jedovatý po požití

Výsledky akútnej toxicity:

— LD50 orálne, potkan ≤ 25 mg/kg,

— menej ako 100 % prežitie pri dávke 5 mg/kg orálne, potkan, postupom pevnej dávky alebo

— vysoká úmrtnosť pri dávkach: ≤ 25 mg/kg orálne, potkan, metódou akútnej toxickej triedy(na interpretáciu výsledkov testovania pozri diagramy v prílohe 2 k testovacej metóde B.1. ter prí-lohy V).

R27 Veľmi jedovaté pri kontakte s pokožkou

Akútna toxicita sa vzťahuje na:

— LD50 dermálne, potkan alebo králik: ≤ 50 mg/kg,

R26 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí


— LC50 inhalačne, potkan, pri aerosóloch alebo časticiach ≤ 0,25 mg/1l/4 h,

— LC50 inhalačne, potkan, pri plynoch a parách ≤ 0,5mg/1l/4 h

R39 Nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov

— presvedčivé dôkazy, že ireverzibilné poškodenie iné ako účinky popísané v odseku 4 je s najväč-šou pravdepodobnosťou spôsobené jediným pôsobením vhodným spôsobom, vo všeobecnostihoreuvedeným rozpätím dávok.

Na označenie cesty podania alebo expozície sa používa jedna z nasledovných kombinácií: R39/26,R39/27, R39/28, R39/26/27, R39/26/28, R39/27/28, R39/26/27/28.

3.2.2 Jedovatý

Látky a prípravky sa klasifikujú ako jedovaté a priraďuje sa im grafický výstražný symbol „T“ so slovnýmvyjadrením „jedovatá“ alebo „jedovatý“ a vety označujúce špecifické riziko podľa týchto kritérií:

R25 Jedovatý po požití

Výsledky akútnej toxicity

— LD50 orálne, potkan: 25 < LD50 ≤ 200 mg/kg,

— kritická dávka, orálne, potkan 5 mg/kg: 100 % prežitie, ale evidentná toxicita, alebo

— vysoká úmrtnosť pri rozpätí dávok 25: ≤ 200 mg/kg orálne, potkan, metódou akútnej toxickejtriedy (na interpretáciu výsledkov testovania pozri diagramy v prílohe 2 k testovacej metóde B.1.ter prílohy V).

R24 Jedovatý pri kontakte s pokožkou


— LD50 dermálne, potkan alebo králik: 50 < LD50 ≤ 400 mg/kg.


R23 Jedovatý pri vdýchnutí


— LC50 inhalačne, potkan, pri aerosóloch alebo časticiach: 0,25 < LC50≤ 1mg/1l/4 h,

— LC50 inhalačne, potkan, pri plynoch a parách: 0,5 < LC50 ≤ 2 mg/1l/4 h

R39 Nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov

— presvedčivé dôkazy, že ireverzibilné poškodenie, iné ako účinky opísané v odseku 4, je s najväč-šou pravdepodobnosťou spôsobené jediným pôsobením vhodným spôsobom, vo všeobecnostihoreuvedeným rozpätím dávok.

Na označenie cesty podania alebo expozície sa používa jedna z nasledovných kombinácií: R39/23,R39/24, R39/25, R39/23/24, R39/23/25, R39/24/25, R39/23/24/25.

R48 Nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia pri dlhodobej expozícii

— závažné poškodenie (zreteľná funkčná porucha alebo morfologická zmena, ktorá má toxikolo-gický význam) je pravdepodobné spôsobené opakovanou alebo dlhodobou expozícii expozícioupríslušnou cestou.

Látky a prípravky sa klasifikujú minimálne ako jedovaté, ak sa pozorujú tieto účinky pri úrovniachnižších o jednu radu (t. j. desaťnásobne) ako je stanovené pre R48 v odseku 3.2.3.

Na stanovenie cesty príjmu a expozície sa používa jedna z nasledujúcich kombinácií: R48/23,R48/24, R48/25, R48/23/24, R48/23/25, R48/24/25, R48/23/24/25.

3.2.3 Škodlivý

Látky a prípravky sa klasifikujú ako škodlivé a priraďuje sa im grafický výstražný symbolom „Xn“ so slov-ným vyjadrením „škodlivá“ alebo „škodlivý“ a vety označujúce špecifické riziko podľa týchto kritérií:

R22 Škodlivý po požití


— LD50 orálne, potkan: 200 < LD50 ≤ 2 000 mg/kg,

— kritická dávka, orálne, potkan: 50 mg/kg: 100 % prežitie, ale evidentná toxicita,

— menej ako 100 % prežitie pri 500 mg/kg orálne, potkan pri použití metódy stabilnej dávky, pozritabuľku testovacej metódy B.1 (bis) prílohy V, alebo

— vysoká úmrtnosť pri rozpätí dávok ≥ 200 ≤ 2 000 mg/kg orálne, potkan, metódou akútnej toxic-kej triedy (na interpretáciu výsledkov testovania pozri diagramy v prílohe 2 k testovacej metódeB.1. ter prílohy V).

R21 Škodlivý pri kontakte s pokožkou


— LD50 dermálne, potkan alebo králik: 400 < LD50 ≤ 2 000 mg/kg.

R20 Škodlivý pri vdýchnutí


— LC50 inhalačne, potkan, pri aerosóloch alebo časticiach: 1 < LC50 ≤ 5 mg/1l/4 h,

— LC50 inhalačne, potkan, pri plynoch a parách: 2 < LC50 ≤ 20 mg/1l/4 h

R65 Škodlivý, po požití môže spôsobiť poškodenie pľúc

Kvapalné látky a prípravky, ktoré vzhľadom k svojej nízkej viskozite predstavujú nebezpečen-stvo na dýchacie orgány človeka:

a) pri látkach a prípravkoch s obsahom alifatických, alicyklických a aromatických uhľovodíkov o cel-kovej koncentrácii rovnajúcej sa alebo väčšej ako 10 %, ktoré majú buď


— prietokový čas menší ako 30 sekúnd v 3 mm ISO kélimku podľa ISO 2431 (vydané – apríl1996/júl 1999), alebo

— kinematickú viskozitu, nameranú viskozimetrom s kalibrovanou sklenenou kapilárou podľanoriem ISO 3104/3105 menšiu ako 7x10-6m2/sek pri teplote 40 °C (ISO 3104, rok vyda-nia1994, súvisiacu s „Výrobky z ropy – transparentné a nepriezračné kvapaliny– Určenie kine-matickej viskozity a výpočet dynamickej viskozity“; ISO 3105, rok vydania 1994, súvisiacus „Sklenené kapilárne kinematické viskozimetre– Technické parametre a návod na obsluhu“),alebo

— kinematickú viskozitu nameranú rotačným viskozimetrom podľa normy ISO 3219 menšiuako 7x10-6m2/sek pri teplote 40 °C (ISO 3219, rok vydania 1993, súvisiacu s „Plasty–Polyméry/živice v tekutom stave alebo ako emulzie alebo disperzie – Určenie viskozity pou-žitím rotačného viskozimetra so stanovenou šmykovou mierou“).

Látky a prípravky, ktoré spĺňajú tieto kritériá, nie je potrebné klasifikovať vetou R– 65, ak majúpriemerné povrchové napätie väčšie ako 33 mN/m pri 25 °C, namerané du Nouyovým tennzio-metrom alebo testovacími metódami podľa prílohy V časť A.5;

b) pri látkach a prípravkoch na základe praktických skúseností u človeka.

R68 Možné riziká ireverzibilných účinkov

— presvedčivé dôkazy, že ireverzibilné poškodenie iné ako účinky patriace do odseku 4, je s najväč-šou pravdepodobnosťou spôsobené jediným pôsobením primeraným spôsobom, vo všeobecno-sti horeuvedeným rozpätím dávok.

Na označenie cesty príjmu a expozície sa používa jedna z nasledujúcich kombinácií: R68/20, R68/21,R68/22, R68/20/21, R68/20/22, R68/21/22, R68/22/21/22.

R48 Nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia pri dlhodobej expozícii

— pri opakovanej alebo dlhodobej expozícii príslušnou cestou je pravdepodobné vážne poškodenie(zreteľná funkčná porucha alebo morfologická zmena, ktorá má toxikologickú významnosť).

Látky a prípravky sa klasifikujú aspoň ako škodlivé, ak sa pozorujú tieto účinky rádovo na úrovni:

— orálne, potkan ≤ 50 mg/kg (telesnej hmotnosti) za deň,

— dermálne, potkan alebo králik ≤ 100 mg/kg (telesnej hmotnosti) za deň,

— inhalačne, potkan ≤ 0,25 mg/l, 6h a deň.

Tieto smerné hodnoty sa môžu aplikovať priamo, ak boli pozorované ťažké lézie pri subchronickom(90-dennom) teste toxicity. Pri interpretácii výsledkov subakútneho (28- denného) testu toxicity je potrebnétieto hodnoty zvýšiť približne trikrát. Ak je k dispozícii test chronickej toxicity (dvojročný), je potrebné hod-notiť prípadu od prípadu. Ak sú k dispozícii výsledky štúdií na rôzne doby trvania expozície, použijú savýsledky štúdie z najdlhšej doby trvania.

Na označenie cesty príjmu a expozície sa používa jedna z týchto nasledujúcich kombinácií: R48/20,R48/21, R48/22, R48/20/21, R48/20/22, R48/21/22, R48/20/21/22.

3.2.3.1. Poznámky týkajúce sa prchavých látok

Niektoré látky s vysokou nasýtenou koncentráciou pár môžu slúžiť na indikáciu rôznych účinkov. Takétolátky sa nemusia klasifikovať podľa kritérií o účinkoch na zdravie ľudí v tejto príručke (3.2.3) alebo nebudúzahrnuté do odseku 3.2.8. Ak však existuje patričný dôkaz, že tieto látky predstavujú určité nebezpečen-stvo pri bežnom zaobchádzaní s nimi a pri ich používaní, potom sa budú klasifikovať zo zreteľom na každýjednotlivý prípad podľa prílohy I.

3.2.4. Poznámky k používaniu vety R48

Používanie tejto R-vety označujúcej špecifické riziko sa vzťahuje k špecifickej oblasti biologických účinkovza podmienok opísaných nižšie. Na použitie tohto špecifického rizika sa považuje za ťažké poškodeniezdravia, smrť, zreteľné funkčné poruchy alebo morfologické zmeny, ktoré sú toxikologicky významné. Je


rovnako dôležité, ak sú tieto zmeny nevratné. Rovnako je dôležité zvažovať nielen také všeobecné ťažkézmeny charakteru postihujúce viac orgánov alebo ťažké zmeny celkového zdravotného stavu.

Pri posudzovaní, či existujú dôkazy na tieto typy účinkov, sa vychádza z týchto kritérií:

1. Dôkazy podporujúce použitie R48:

a) prípady úmrtia spôsobené látkou;

b) i) výrazné funkčné zmeny centrálneho alebo periférneho nervového systému, vrátane zraku, slu-chu a čuchu, zistené klinickým vyšetrením alebo inými vhodnými metódami, napríklad elek-trofyziologicky,

ii) výrazné funkčné zmeny iných systémov orgánov, napríklad pľúc;

c) akékoľvek trvalé zmeny klinickej biochémie, hematologických alebo urologických parametrovzisťovaných analýzou moču, ktoré signalizujú ťažkú dysfunkciu orgánov. Za osobitne závažné sapovažujú hematologické zmeny, ak je možné predpokladať, že sú spôsobené zníženou tvorboukrvných buniek v kostnej dreni;

d) ťažké poškodenie orgánov zistených pri mikroskopickom vyšetrení počas pitvy:

i) rozsiahla alebo ťažká nekróza, fibróza alebo tvorba granulomu v životných orgánoch s rege-neratívnou schopnosťou (napr. pečeň);

ii) ťažké morfologické zmeny, ktoré sú potenciálne vratné, ale predstavujú jasný dôkaz poškode-nia funkcie orgánu, napríklad ťažké tukové zmeny v pečeni, ťažká akútna tubulárna nefrózaobličiek, vredová (ulcerujúca) gastritída, alebo

iii) dôkaz značného odumierania buniek v životne dôležitých orgánoch neschopných regenerácie,napríklad fibróza myokardu alebo odumieranie nervu, alebo v populáciách kmeňových bunieknapríklad aplázie alebo hypoplázie kostnej drene).

Väčšina horeuvedených dôkazov sa obyčajne získava pri pokusoch na zvieratách. Pri vyhodnocovaníúdajov získaných z praktických skúseností je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť úrovni expo-zície.

2. Dôkazy, ktoré ukazujú, že nie je potrebné použiť vetu R48

Použitie tejto R-vety, označujúcej špecifické riziko, je obmedzené na „vážne poškodenie zdravia pridlhodobej expozícii“. Môže byť pozorovaných mnoho účinkov dotyčnej látky ako na ľuďoch,tak na zvieratách, ktoré nebudú oprávňovať k použitiu vety R48. Tieto vplyvy sú významné, ak sapokúšame stanoviť dávku, pri ktorej nie sú pozorované žiadne účinky látky.

Príklady dobre dokumentovaných zmien, ktoré bežne neoprávňujú ku klasifikácii používajúcu vetuR48 bez ohľadu na ich štatistickú významnosť, zahrňujú:

a) klinické pozorovania alebo zmeny prírastku hmotnosti, spotreby potravy a príjmu vody, ktorémôžu mať určitú toxikologickú dôležitosť, ale ktoré ešte sami o sebe nenaznačujú „vážnepoškodenie“;

b) malé zmeny v klinickej biochémii, hematológii a urologických analýzach, ktoré sú plné pochyb-nosti alebo majú minimálnu toxikologickú dôležitosť;

c) zmeny hmotnosti orgánov bez dôkazov o dysfunkcii orgánov; alebo

d) reakcie predstavujúce prispôsobenia organizmu, napríklad migrácia makrofágov do pľúc,hypertrofia pečene a indukcia tvorby enzýmov, hyperplastická reakcia na dráždivé látky. Primiestnych účinkoch na koži spôsobených opakovanou aplikáciou látky na koži je vhodnejšieklasifikovať túto látku vetou R38 Dráždi pokožku, alebo

e) ak bol preukázaný mechanizmus toxicity špecificky pri danej látke (napr. špecifické metabo-lické zmeny).

3.2.5. Žieravý

Látky a prípravky sa klasifikujú ako žieravé a priraďuje sa im grafický výstražný symbol „C“ so slovnýmvyjadrením „žieravá“ alebo „žieravý“. Vety na označenie špecifického rizika sa priradia podľa týchto kritérií:

— látka alebo prípravok sa považuje za žieravé, ak pri nanesení na zdravú neporušenú kožu zvierat dôjdek porušeniu kože v celej vrstve tkane aspoň u jedného zvieraťa počas testu na kožné podráždenie uve-deného v prílohe V alebo počas inej ekvivalentnej metódy,


— klasifikácia môže vychádzať z výsledkov platného in vitro testu, ako je ten, uvedený v prílohe V (B.40.Poleptanie kože; test na koži krysy detektujúci odolnosť voči elektrickým impulzom a modelovýtest na ľudskej pokožke),

— látka alebo prípravok sa bude považovať za žieravý, ak sa dá predvídať výsledok, napr. reakcia pri sil-ných kyselinách alebo reakcie zásad pri pH 2 alebo nižšej alebo pri pH 11,5 alebo vyššej. Ak je zákla-dom klasifikácie silné pH, treba vziať do úvahy aj rezervy kyselín alebo zásad (1). Ak sa dá z rezerv kyse-lín alebo zásad usúdiť, že látka alebo prípravok nemusí byť žieravá, potom je potrebné vykonať následnétestovanie, prioritne použitím vhodného platného in vitro testu, aby sa toto zistenie potvrdilo. Preskú-manie rezerv kyselín alebo zásad nie je jediným spôsobom, ako dosiahnuť, aby látky alebo prípravkynedostali označenie „žieravé“.

Vety na označovanie rizika sa pridelia v súlade s nasledujúcimi kritériami:

R35 Spôsobuje silné popáleniny/poleptanie

— ak po nanesení na zdravú neporušenú kožu zvieraťa dôjde k porušeniu kožného tkaniva v celejjeho hrúbke pri expozícii trvajúcej najviac tri minúty, alebo ak sa tento výsledok dá predpokladať.

R34 Spôsobuje popáleniny/poleptanie

— ak pri nanesení na zdravú neporušenú kožu zvieraťa dôjde k porušeniu kožného tkaniva v celejjeho hrúbke pri expozícii trvajúcej najviac 4 hodiny, alebo ak sa tento výsledok dá predpokladať,

— organické hydroperoxidy, okrem prípadov, kedy je preukázané, že tento účinok nemajú.

Poznámky:

Ak sa klasifikácia zakladá na výsledkoch platného in vitro testu, označenie R35 alebo R34 sa môže použiťpodľa toho, či dokáže testovacia metóda tieto dve označovania rozlíšiť.

Ak sa klasifikácia zakladá na odhade medznej hranice pH, použije sa veta R 35.

3.2.6. Dráždivý

Látky a prípravky sa klasifikujú ako dráždivé a priraďuje sa im grafický výstražný symbol „Xi“ so slovnýmvyjadrením „dráždivá“ alebo „dráždivý“ podľa týchto kritérií:

3.2.6.1. Zapálenie pokožky

Vety na označenie špecifického rizika sa priradia podľa týchto kritérií:

R38 Dráždi pokožku

— látky a prípravky, ktoré spôsobujú závažné zapálenie pokožky, ktoré pretrváva po dobu najme-nej 24 hodín po skončení najviac 4-hodinovej expozičnej doby pri stanovení na králikovi metó-dou testu kožnej dráždivosti, uvedenej v prílohe V.

Zapálenie pokožky je závažné, ak:

a) priemerná hodnota prípadov tvorby erytémov a chrást alebo tvorby edémov je rovná 2 aleboväčšia, vypočítaná zo všetkých testovaných zvierat alebo

b) bol ukončený test podľa prílohy V s použitím troch zvierat, pri ktorom sa na dvoch a viace-rých zvierat spozorovalo vytváranie erytém alebo chrást alebo edémov v zhodnom počtes priemernou hodnotou 2 alebo viac, počítané na každé zviera zvlášť.

V oboch prípadoch sa pri spočítaní príslušných priemerných hodnôt využijú všetky výsledky zís-kané v každom snímanom čase (24, 48 a 72 hodín).

Zapálenie pokožky je taktiež závažné, ak na konci doby pozorovania zotrváva aspoň u dvochzvierat. Do úvahy treba vziať aj konkrétne účinky, napr. hyperpláziu, tvorbu lupín, stratu priro-dzeného sfarbenia, popraskanie, chrasty, vypadávanie srsti.

(1) J.R.Young, M.J.How, A.P.Walker a W.M.H.Worth (1988), „Klasifikácia látok a prípravkov ako žieravých alebo dráždi-vých na pokožku, obsahujúcich kyslé alebo zásadité látky, bez testovania na zvieratách“, Toxické, In Vitro 2(1): str.19-26.


Príslušné údaje sa dajú získať aj z neakútnych štúdií toxicity zvierat (pozri poznámky k vete R48,uvedené v odseku 3.2.4.2 písm. d). Tieto údaje sa považujú za dôležité, ak sa dajú spozorovanéúčinky porovnať s vyššie uvedenými účinkami.

— Látky a prípravky, ktoré spôsobujú závažné podráždenie pokožky, diagnostikované na základe kli-nického pozorovania u človeka po bezprostrednom, dlhodobom alebo opakovanom kontakte,

— Organické peroxidy, okrem prípadov, kde sú k dispozícii dôkazy svedčiace o opaku.

Parastézia /ekzém/

Parastézia, ktorú na ľudskej koži spôsobujú pyretroidné pesticídy, sa nepovažuje za dráždivý účinok patriacido klasifikácie s označením Xi; R38. Pri látkach s takýmito účinkami je však možné použiť označe-nie na bezpečné používanie – vetu S24.

3.2.6.2. Podráždenie očí


R36 Dráždi oči

— Látky a prípravky, ktoré po aplikácii do oka zvieraťa spôsobia výrazné poškodenie oka, ku kto-rému dochádza do 72 hodín po expozícii a ktoré pretrvávajú najmenej 24 hodín.

Výrazné poškodenie oka je, ak priemerná hodnota počtu prípadov podráždenia pri teste dráždivostioka metódou uvedenou v prílohe V dosahuje niektoré z nasledujúcich hodnôt:

— zakalenie rohovky je 2 alebo väčšie, ale menšie ako 3,

— podráždenie dúhovky je 1 alebo väčšie, ale nie väčšie ako 1,5,

— zčervenanie spojiviek majúce hodnotu 2,5 alebo väčšiu,

— edém spojiviek (chemosis) s hodnotou 2 alebo väčšou,

alebo, ak sa po ukončení testu podľa prílohy V, v ktorom boli použité tri zvieratá a na aspoň dvochzvieratách sa prejavili účinky podráždenia zhodné s niektorými z vyššie uvedenými hodnotami, okremhodnoty podráždenia dúhovky, ktorá by mala byť 1 alebo väčšia, ale menšia ako 2 a taktiež hodnotyzčervenania spojiviek, ktorá by sa mala rovnať 2,5 alebo viac.

V oboch prípadoch všetky výsledky počas každého zo snímaných časov (24, 48 a 72 hodín) by malislúžiť pri vypočítaní jednotlivých priemerných hodnôt na dané účinky.

— látky a prípravky, ktoré spôsobujú výrazné poškodenie oka, diagnostikované obvykle na základepraktických skúseností u ľudí,

— organické peroxidy, okrem prípadov, ak sú k dispozícii dôkazy svedčiace o opaku.

R41 Riziko vážneho poškodenia očí

— látky a prípravky, ktorých aplikácia do oka zvieraťa spôsobí vážne poškodenie oka, ku ktorémudochádza do 72 hodín po expozícii a ktoré pretrváva najmenej 24 hodín.

Poškodenie oka je vážne, pokiaľ priemerná hodnota počtu prípadov poškodenia pri testovaní metó-dou dráždivosti oka, uvedená v prílohe V, dosahuje niektoré z nasledujúcich hodnôt:

— zakalenie rohovky je 3 alebo väčšia,

— podráždenie dúhovky je väčšie ako 1,5.

To isté platí aj v prípade ukončenia testu, v ktorom sa použili tri zvieratá a poškodenie, ktoré sa pre-javilo na aspoň dvoch zvieratách, vykazuje niektoré z nasledujúcich hodnôt:

— zakalenie rohovky je 3 alebo väčšie,

— podráždenie dúhovky sa rovná 2.

V oboch prípadoch všetky výsledky počas každého zo snímaných časov (24, 48 a 72 hodín) by malislúžiť pri vypočítaní jednotlivých priemerných hodnôt na dané účinky.


Poškodenie oka je vážne, ak jeho účinky sú viditeľné aj na konci doby pozorovania.

Poškodenie oka je tiež vážne, ak látka alebo prípravok spôsobuje nevratné sfarbenie očí.

— látky a prípravky spôsobujúce vážne poškodenie oka založené na praktických skúsenostiachu ľudí.

Poznámka:

Ak sa látka alebo prípravok klasifikuje ako žieravý a priradí sa mu označenie R34 alebo R35, impli-citne sa uvažuje o nebezpečenstve vážneho poškodenia zraku a označenie R41 sa preto na obaleneuvádza.

3.2.6.3. Podráždenie dýchacích ciest


R37 Dráždi dýchacie cesty

Látky a prípravky spôsobujú vážne podráždenie dýchaciemu ústrojenstvu na základe:

— praktických pozorovaní u ľudí,

— pozitívnych výsledkov z príslušných testov na zvieratách

Poznámky týkajúce sa použitia R37:

Pri interpretácii praktických pozorovaní na ľuďoch treba dávať pozor pri rozlišovaní účinkov, ktoré vedúku klasifikácii s R48 (pozri odsek 32.4) od účinkov vedúcich ku klasifikácii s R37. Účinky obvykle vedúceku klasifikácii s R37 sú vratné a väčšinou obmedzené na horné dýchacie cesty.

Pozitívne výsledky zo spomínaných testov na zvieratách môžu zahŕňať údaje získané zo všeobecnéhotestu na toxicitu, vrátane histopatologických údajov z dýchacieho ústrojenstva. Pri odhadnutí závažnostipodráždenia dýchacích ciest sa môžu využiť údaje z meraní experimantálnej bradypnea.

3.2.7. Senzibilizujúce

3.2.7.1. Senzibilizácia vdýchnutím

Látky a prípravky sa klasifikujú ako senzibilizujúce a priraďuje sa im grafický výstražný symbol „Xn“ soslovným označením nebezpečenstva „škodlivá“ alebo „škodlivý“ a s označením špecifického rizika R42podľa nasledovných kritérií:

R42 Môže spôsobiť senzibilizáciu pri vdýchnutí

— ak existuje dôkaz, že látka alebo prípravok môžu vyvolávať špecifickú precitlivelosť pri vdycho-vaní,

— ak sú k dispozícii pozitívne výsledky z príslušných testov na zvieratách,

— daná látka je izokyanatan, ak však nie je k dispozícii dôkaz, že určité izokyanatany nespôsobujúprecitlivelosť pri vdychovaní.

Poznámky k použitiu vety R42:

Dôkazy u človeka

Dôkazy, že látka alebo prípravok môže vyvolávať špecifickú respiračnú precitlivelosť, sa obvyklezakladajú na skúsenostiach u človeka. V takýchto prípadoch sa precitlivelosť bežne prejavuje akoastma, ale môžu byť spozorované aj ďalšie prejavy precitlivelosti ako je nádcha a alveolitída. Takétoúčinky sa klinicky prejavia formou alergickej reakcie, nemusia sa však odraziť na imunologickommechanizme.

Pri rozhodovaní o klasifikácii látky z hľadiska dôkazov vyplývajúcich z expozície u ľudí je potrebnérovnako brať do úvahy nasledujúce údaje:

— veľkosť exponovanej populácie,

— rozsah expozície.


Dôkazy týkajúce sa horeuvedeného môžu byť:

— klinické záznamy a údaje z príslušných pľúcnych testov súvisiacich s expozíciou látky, potvrdenéďalším podporným dôkazom, ktorý môže obsahovať:

— podobnosť chemickej štruktúry súvisiacou so štruktúrou látok, o ktorých je známe, že spô-sobujú precitlivelosť dýchacích orgánov,

— in vivo imunologický test (napr. test vpichovaním do pokožky),

— in vitro imunologický test (napr. sérologická analýza),

— štúdie označujúce iné špecifické, ale nie imunologické vplyvy, napr. opakované mierne pod-ráždenie, farmakologicky sprostredkované, alebo

— údaje z pozitívnych bronchiálnych testov s látkou aplikovanou podľa pokynov na určenie špe-cifickej reakcie precitlivelosti.

Klinické záznamy by mali zahŕňať aj lekárske a profesijné záznamy s cieľom zistenia vzťahu medziexpozíciou špecifickej látky alebo prípravku a vývojom precitlivelosti dýchacích orgánov. Príslušnéinformácie zahŕňajú aj priťažujúce faktory na pracovisku i v domácom prostredí, začiatok a priebehochorenia, rodinné zázemie a zdravotné záznamy daného pacienta. Lekárske záznamy by mali obsa-hovať informácie o ostatných alergiách alebo priebeh chorôb horných ciest dýchacích od detstvaa záznamy o fajčení.

Výsledky pozitívnych bronchiálnych testov sami o sebe poskytujú postačujúce dôkazy na vlastnú kla-sifikáciu. Je však zrejmé, že v praxi sa už mnohé z horeuvedených testov pravdepodobne uskutočnili.

Látky, ktoré podráždením vyvolávajú príznaky astmy iba u ľudí s bronchiálnou precitlivelosťou,nebudú označené ako R42

Štúdie u zvierat

Údaje z testov, ktoré môžu zdokladovať schopnosť látky alebo prípravku spôsobovať zvýšenie citli-vosti pri vdychovaní u ľudí zahŕňajú:

— IgE merania (napr. u myší), alebo

— špecifické pulmonárne účinky na morských prasiatkach.

3.2.7.2. Senzibilizácia kontaktom s pokožkou

Látky a prípravky sa klasifikujú ako senzibilzujúce a priraďuje sa im grafický výstražný symbol Xi so slov-ným označením nebezpečenstva „dráždivá“ alebo „dráždivý“ a vetou R43 podľa týchto kritérií:

R43 Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou

— ak praktické skúsenosti dokazujú, že látka alebo prípravok je schopný vyvolať senzibilizáciu prikontakte s pokožkou u dostatočného počtu osôb, alebo

— ak sú k dispozícii pozitívne výsledky príslušného testu na zvieratách.

Poznámky vzhľadom na použitie R43:

Dôkazy u ľudí

Nasledujúce údaje (praktické skúsenosti) sú postačujúce na klasifikáciu látky alebo prípravku s R43:

— pozitívne údaje z príslušného patch testovania, obvykle vo viac ako jednej dermatologickej kli-nike, alebo

— epidemiologické štúdie dokazujúce alergickú kontaktnú dermatitídu, vyvolanú danou látkoualebo prípravkom. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať situáciám, pri ktorých vysoký pod-iel exponovaných osôb vykazoval charakteristické symptómy aj v prípade malého počtu prípa-dov alebo

— pozitívne údaje z experimentálnych štúdií u človeka (pozri tiež 3.1.1).

Nasledujúce prípady sú postačujúce na klasifikáciu látky alebo prípravku s R43, ak existuje podpornýdôkaz:

— ojedinelé prípady alergickej kontaktnej dermatitídy,

— epidemiologické štúdie, v ktorých náhoda, dispozícia alebo chyby z nepozornosti môžu spochyb-niť náležitú istotu.


Podporné dôkazy môžu zahŕňať:

— údaje z testov na zvieratách vykonaných podľa existujúcich pokynov, s výsledkom, ktorý nezod-povedá kritériám uvedeným v odseku vzhľadom na štúdiu zvierat, ale je dostatočne blízky k limi-tom považovaným za závažné, alebo

— údaje z neštandardných metód, alebo

— príslušné vzťahy medzi štruktúrou a účinnosťou.

Štúdie na zvieratách

Pozitívne výsledky z príslušných testov na zvieratách sú:

— v prípade adjuvans typu testovacej metódy na citlivosť pokožky podrobne opísaných v príloheV alebo v prípade iných adjuvans typov testovacích metód, uznaná pozitívna reakcia u aspoň30 % zvierat,

— v prípade akejkoľvek inej testovacej metódy sa považuje za pozitívnu reakciu aspoň u 15 % zvie-rat

3.2.7.3. Imunologická kontaktná urtikaria

Niektoré látky alebo prípravky spĺňajúce kritériá pre vetu R42 môžu navyše spôsobovať iminologickú kon-taktnú urtikariu. V takýchto prípadoch by sa informácie vzhľadom na spomínanú urtikariu mali zahrnúťdo príslušných S-viet, obvykle S24 a S36/37 a do karty bezpečnostných údajov.

Látky a prípravky, ktoré vykazujú známky imunologickej kontaktnej urtikarie, ale nespĺňajú kritéria preR42, budú posudzované podľa klasifikácie R43.

Zatiaľ nie je k dispozícii žiaden modelový prípad na zvieratách vzhľadom na identifikáciu látok spôsobu-júcich imunologickú kontaktnú urtikariu. Preto bude klasifikácia vychádzať len z údajov od ľudí, ktoré súpodobné tým, ktoré boli uvedené pri podráždení (zvýšení citlivosti) pokožky (R43).

3.2.8. Ďalšie toxikologické vlastnosti

Látkam a prípravkom klasifikovaným podľa odsekov 2.2.1 až 3.2.7 a/alebo odsekov 4 a 5 sa môžu prideliťdodatočné upozornenia na nebezpečenstvo v súlade s nasledujúcimi kritériami (na základe skúseností zís-kaných pri zostavovaní prílohy I):

R29 Pri kontakte s vodou uvoľňuje jedovatý plyn

Pri látkach a prípravkoch, ktoré pri kontakte s vodou alebo vlhkým vzduchom uvoľňujú veľmi jedo-vaté alebo jedovaté plyny v potenciálne nebezpečných množstvách, napr. fosfid hlinitý, sulfid fosfo-rečný.

R31 Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje jedovatý plyn

Pri látkach a prípravkoch, ktoré reagujú s kyselinami za vývoja jedovatých plynov v nebezpečnýchmnožstvách, napr. chlórnan sodný, polysulfid bárnatý. Pri látkach, ktoré používa široká verejnosť, jevhodnejšie použiť vetu S50 (Nemiešať s… (bude špecifikované výrobcom)).

R32 Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje veľmi jedovatý plyn

Pri látkach a prípravkoch, ktoré reagujú s kyselinami za uvoľňovania veľmi jedovatých plynov v nebez-pečných množstvách, napr. soli kyseliny kyanovodíkovej, acid sodný. Pri látkach používaných širo-kou verejnosťou je vhodnejšie používať vetu S50 (Nemiešať s… (bude špecifikované výrobcom)).

R33 Nebezpečenstvo kumulatívnych účinkov

Pri látkach a prípravkoch, pri ktorých je pravdepodobná kumulácia v ľudskom tele a môžu určitýmspôsobom ovplyvniť zdravotný stav, tieto účinky však nepostačujú k použitiu vety R48.

Viac vzhľadom na poznámky týkajúce sa použitia R-viet na látky nájdete v odseku 4.2.3.3. a na prí-pravky v prílohe V, časť A.3 k smernici 1999/45/ES.

R64 Môže spôsobiť poškodenie dojčiat

Látky a prípravky, ktoré sa dostávajú do tiel žien a preto môžu nepriaznivo ovplyvniť laktáciu, aleboktoré môžu byť prítomné (vrátane produktov látkovej výmeny) v materskom mlieku v množstváchdostatočných na ovplyvnenie zdravia dojčených detí.


Viac vzhľadom na poznámky týkajúce sa použitia R-viet na látky nájdete v odseku 4.2.3.3. a pre prí-pravky v prílohe V, časť A.4 k smernici 1999/45/ES.

R66 Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo popraskanie pokožky

Pri látkach a prípravkoch, ktoré môžu mať za následok vysušenie, olupovanie alebo popraskaniepokožky, ale ktoré však nespĺňajú kritériá pre použitie R38 na základe:

— praktických pozorovaní po bežnej manipulácii a používaní, alebo

— odpovedajúcich dôkazov týkajúcich sa ich predpokladaných účinkov na pokožku.

Pozri rovnako odseky 1.6 a 1.7.

R67 Pary môžu spôsobiť ospalosť a závrat

Pri prchavých látkach a prípravkoch, obsahujúcich takéto látky, ktoré pri vdychovaní vyvolávajú jed-noznačné symptómy depresie centrálneho nervového systému (CNS), pokiaľ už nie sú klasifikovanéz hľadiska akútnej toxicity pri vdychovaní vetami R20, R23, R26, R68/20, R39/23 alebo R39/26).

Pri klasifikácii je možné využiť nasledujúce údaje:

a) údaje zo štúdií na zvieratách potvrdzujúce jednoznačné príznaky zníženej činnosti CNS, akýmisú narkotické účinky, letargia, strata koordinácie (vrátane straty prirodzených reflexov) a ataxia,a to buď:

— pri pomere koncentrácia k dobe expozície neprekračuje 20 mg/l/4hod., alebo

— pomer koncentrácie, vyvolávajúcej účinok pri dobe expozícií ≤ 4hod. ku koncentrácii nasý-tených pár (SVC) pri 20 °C je ≤ 1/10;

b) praktické skúsenosti u ľudí (napr. narkóza, malátnosť, oslabená pohotovosť, strata reflexov, stratakoordinácie, závrate) z dobre zdokumentovaných správ pri porovnateľných podmienkach expo-zície k vyššie uvedeným účinkom u zvierat.

Pozri rovnako odseky 1.6 a 1.7.

Ďalšie doplnkové R-vety pozri v odseku 2.2.6.

4. KLASIFIKÁCIA NA ZÁKLADE ŠPECIFICKÝCH ÚČINKOV NA ZDRAVIE ĽUDÍ


4.1.1. Táto kapitola stanovuje postupy na klasifikáciu látok, ktoré môžu mať doleuvedené účinky. vzhľa-dom na prípravky pozri odsek 42.4.

4.1.2. Ak má výrobca, distribútor alebo dovozca k dispozícii informácie, ktoré naznačujú, že je potrebné klasi-fikovať a označiť látku v súlade s kritériami uvedenými v odsekoch 4.2.1, 4.2.2 alebo 4.2.3, na základevyhodnotenia dôkazov príslušnou osobou a v súlade s týmito kritériami látku provizórne označí na eti-kete.

4.1.3. Výrobca, distribútor alebo dovozca čo najskôr predloží doklady, ktoré sumarizujú všetky dôležité infor-mácie, jednému z členských štátov, teda v krajine, v ktorej sa látka dostáva na trh. Dôležité informáciev tejto súvislosti zahŕňajú hlavne všetky dostupné uverejnené a neuverejnené informácie potrebné ku správ-nej klasifikácii danej látky na základe skutočne pravých vlastností podľa kategórií stanovených v článku 2ods. 2 a v súlade s kritériami v tejto prílohe. Predložený sumarizujúci doklad musí zahŕňať bibliografiu,ktorá obsahuje všetky dôležité zdroje informácií, vrátane akýchkoľvek dôležitých neuverejnených údajov.

4.1.4. Okrem toho, výrobca, distribútor alebo dovozca, ktorý získal nové údaje dôležité na klasifikáciu a ozna-čenie látky v súlade s kritériami uvedenými v odseku 4.2.1, 4.2.2 alebo 4.2.3, musí tieto čo najskôr pred-ložiť jednému z členských štátov, teda v krajine, v ktorej sa látka dostáva na trh.


4.1.5. S cieľom harmonizovanej klasifikácie v rámci spoločenstva postupmi stanovenými v článku 28 tejto smer-nice, členské štáty majúce k dispozícii dôležité informácie, ktoré môžu napomôcť klasifikácii látky v jednejz týchto kategórií, či už bola informácia predložená výrobcom alebo nie, odovzdajú takéto informáciespolu s návrhmi na klasifikáciu a označenie Komisii, a to v čo najkratšom čase.

Komisia zašle návrhy na klasifikáciu a označovanie, ktoré obdržala, členským štátom. Ktorýkoľvek členskýštát môže Komisiu požiadať o všetky získané informácie.

Ktorýkoľvek členský štát, ktorý má oprávnený dôvod sa domnievať, že navrhovaná klasifikácia a označo-vanie je v súvislosti s karcinogénnymi, mutagénnymi a reproduktívnymi účinkami toxicity nevyhovujúca,upovedomí o tom Komisiu.

4.2. Kritériá na klasifikáciu, výber výstražných symbolov, a voľbu viet na označenie špecifického rizika

4.2.1. Karcinogénne látky

S cieľom klasifikácie a označovania a s prihliadnutím k súčasnému stavu vedomostí sa takéto látky rozde-ľujú do troch kategórií:

Kategória 1

Látky známe ako karcinogénne na človeka. Existuje dostatočný dôkaz na potvrdenie priamej súvislostimedzi pôsobením takejto látky na človeka a vznikom rakoviny.

Kategória 2

Látky, ktoré sa považujú za pravdepodobne karcinogénne na človeka. Existuje dostatočný dôkaz na potvr-denie silného predpokladu, že pôsobenie takejto látky na človeka môže vyústiť ku vzniku rakoviny, vše-obecne na základe:

— príslušných dlhodobých štúdií,

— iných závažných informácií.

Kategória 3

Látky, ktoré majú na človeka vplyv následkom možných karcinogénnych účinkov, ku ktorým však nie súk dispozícii primerané informácie na riadne zaradenie danej látky. Aj ak existujú určité dôkazy získanéz príslušných štúdií u zvierat, tieto však nie sú postačujúce na zaradenie danej látky do kategórie 2.

4.2.1.1. Nasledujúce výstražné symboly a špecifické upozornenia na nebezpečenstvo sa použijú:

Kategórie 1 a 2:

Látkam klasifikovaným v rámci karcinogénnej kategórie 1 alebo 2 sa priradí výstražný symbol „T“ a nasle-dujúce upozornenie na špecifické riziko.

R45 Môže spôsobiť rakovinu

Látkam a prípravkom, ktoré predstavujú karcinogénne nebezpečenstvo iba pri vdychovaní, napríkladprach, para a dym, (iné formy/cesty/pôsobenia, napr. po požití alebo pri kontakte s pokožkou nepredsta-vujú žiadne karcinogénne nebezpečenstvo) sa priradí výstražný symbol „T“ a nasledujúce špecifické rizikoveta:

R49 Môže spôsobiť rakovinu pri vdýchnutí

Kategória 3:

Látkam klasifikovaným v rámci karcinogénnej kategórie 3 sa priradí výstražný symbol „Xn“ a nasledujúcešpecifické riziko veta:

R40 Možnosť karcinogénneho účinku


4.2.1.2. Poznámky vzhľadom na kategorizáciu karcinogénnych látok

Zaradenie látky do kategórie 1 sa vykoná na základe epidemiologických údajov; zaradenie do kategórie 2a 3 sa zakladá predovšetkým na pokusoch na zvieratách.

Na klasifikáciu látky ako karcinogén zaradeného do kategórie 2 sú potrebné buď pozitívne dôkazy na dvochživočíšnych druhov alebo jednoznačné pozitívne dôkazy u jedného živočíšneho druhu, spoločne s dopl-ňujúcimi dôkazmi, ako sú údaje o genotoxicite, výsledkov metabolických alebo biochemických štúdií,vznik benigných nádorov , štruktúrny vzťah k iným známym karcinogénnom alebo údaje z epidemiolo-gických štúdií poukazujúcich na určité súvislosti.

Kategória 3 v skutočnosti zahŕňa 2 subkategórie:

a) látky, ktoré sú dostatočne preskúmané, ale u nich sa nedokázalo, či ich vplyv na tvorbu tumorov jepostačujúci na klasifikáciu do kategórie 2. Neočakáva sa, žeby ďalšie pokusy poskytli ďalšie závažnéinformácie vzťahujúce sa ku klasifikácii;

b) látky, ktoré nie sú dostatočne preskúmané. Dostupné údaje nie sú postačujúce, ale vyvolávajú obavyu ľudí. Táto klasifikácia je predbežná; pred vykonaním konečného rozhodnutia je potrebné vykonať ďal-šie pokusy.

Nasledujúce doleuvedené dôvody sú dôležité pri rozlišovaní medzi kategóriami 2 a 3, nakoľko znižujúvýznam experimentálnej tvorby tumorov vo väzbe s možným pôsobením na človeka. Tieto dôvody, najmäv kombinácii, vo väčšine prípadov vedú k zaradeniu do kategórie 3, aj ak boli tieto tumory vyvo-lané na zvieratách:

— karcinogénne účinky iba pri vysokých úrovniach dávok prevyšujúcich „maximálnu povolenú dávku“.Maximálna povolená dávka je charakterizovaná toxickými účinkami, ktoré, aj keď neznižujú dĺžkuživota, sú sprevádzané fyzickými zmenami, ako napr. 10 % spomalenie prírastku na hmotnosti,

— objavenie sa tumorov, najmä pri veľmi vysokých dávkach, len na jednotlivých orgánoch u určitých dru-hov známe svojou náchylnosťou na vysokú spontánnu tvorbu tumorov,

— objavenie sa tumorov iba na mieste aplikácie, vo veľmi senzitívnych testovacích formách (napr. i.p.alebo s.c. aplikácii určitých lokálne aktívnych zlúčenín), ak príslušný cieľ nie je pre človeka relevantný,

— nedostatok genotoxicity v krátkodobých in vivo a in vitro testoch,

— existencia druhotného mechanizmu vplyvov s implikáciou praktickej hranice nad určitú úroveň dávok(napr. hormonálne účinky na cielené orgány alebo na mechanizmus fyziologickej regulácie, chronickástimulácia rozmnožovania buniek),

— existencia druhovo špecifického mechanizmu tvorby tumorov (napr. špeciálnymi metabolickými cesta-mi) irelevantná pre človeka.

Na rozlišovanie medzi kategórou 3 a neklasifikáciou sú dôležité nasledujúce dôvody, ktoré nemajúvplyv na ľudí:

— látka sa nebude klasifikovať v rámci žiadnej kategórie, ak mechanizmus experimentálneho vytváraniatumorov je jasne identifikovaný, s dostatočnými dôkazmi, že tento proces sa nemôže extrapolo-vať na človeka,

— ak jediné dostupné údaje o tumoroch sú o pečeňových tumoroch u určitých citlivých druhov myší, bezakýchkoľvek dodatočných údajov, látka sa nesmie klasifikovať v žiadnej z kategórií,

— je potrebné venovať patričnú pozornosť prípadom, v ktorých jedinými dostupnými údajmi je výskytnádorov na miestach a u druhov dobre známych svojím spontánnym výskytom.

4.2.2. Mutagénne látky

4.2.2.1. S cieľom klasifikácie a označovania, so zreteľom na súčasné znalosti, sa takéto látky rozdeľujú do trochkategórií:


Kategória 1

Látky známe ako mutagénne na človeka.

Existuje dostatočný dôkaz na potvrdenie priamej súvislosti medzi pôsobením takejto látky na človekaa dedičným genetickým poškodením.

Kategória 2

Látky, ktoré sa považujú za pravdepodobne mutagénne na človeka.

Existuje dostatočný dôkaz na potvrdenie silného predpokladu, že pôsobenie takejto látky na človeka môževyústiť ku vzniku dedičného genetického poškodenia, všeobecne na základe:

— príslušných dlhodobých štúdií

— iných závažných informácií.

Kategória 3

Látky, ktoré majú na človeka vplyv následkom možných mutagénnych účinkov. Aj ak existujú určitédôkazy získané z príslušných štúdií o mutagenicitíde, ale tieto nie sú postačujúce na zaradenie danej látkydo kategórie 2.

4.2.2.2. Nasledujúce výstražné symboly a špecifické upozornenia na riziko sa použijú:

Kategórie 1 a 2:

Látkam klasifikovaným v rámci mutagénnej kategórie 1 alebo 2 sa priradí výstražný symbol „T“ a nasle-dujúce špecifické riziko veta:

R46 Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie

Kategória 3:

Látkam klasifikovaným v rámci mutagénnej kategórie 3 sa priradí symbol „Xn“ a nasledujúce špecifickériziko veta:

R68 Možné riziká ireverzibilných účinkov.

4.2.2.3. Poznámky vzhľadom na kategorizáciu mutagénnych látok

Definície použitých výrazov:

Mutácia je trvalá zmena v množstve a štruktúre genetického materiálu v organizme majúca za následokzmenu fenotypického charakteru organizmu. Zmeny môžu zahŕňať jeden jediný gén, blok génov alebo celýchromozóm. Účinky týkajúce sa jedného génu môžu byť výsledkom účinkov na jednu DNA bázu (bodovámutácia) alebo výsledkom veľkých zmien vrátane vyradenia v rámci génu. Účinky na celé chromozómymôžu zahŕňať štrukturálne alebo číselné zmeny. Mutácia v zárodočných bunkách v pohlavne reprodukč-ných organizmoch sa môže preniesť na potomstvo. Mutagén je sprostredkovateľ, ktorý spôsobuje vysokývýskyt mutácií.

Je treba poznamenať, že tieto látky sú klasifikované ako mutagény so špeciálnou pôsobnosťou na dedičnégenetické poškodenie. Výsledky smerujúce ku klasifikácii chemických látok do kategórie 3: „vytváraniegeneticky závažných javov v somatických bunkách“ sa však vo všeobecnosti považujú za výstražné upo-zornenia na možnú karcinogénnu aktivitu.

Vývoj metód na testovanie mutagenecity je nepretržitý proces. Na mnohé nové testy nie sú v súčasnostik dispozícii štandardizované protokoly a vyhodnocovacie kritériá. Pri vyhodnocovaní údajov o mutage-necitíde je potrebné vziať do úvahy kvalitu realizácie daného testu a stupnicu platnosti testovacej metódy.

Kategória 1

Na zaradenie látky do kategórie 1 budú potrebné pozitívne dôkazy zo štúdií o epidemiológii ľudskej mutá-cie. Doposiaľ nie sú známe takéto príklady látok. Musíme pripustiť, že je výnimočne ťažké získať


spoľahlivé informácie zo štúdií o výskyte mutácii u ľudskej populácie alebo o možnom zvyšovaní ich počet-nosti.

Kategória 2

Na zaradenie látky do kategórie 2 sú potrebné pozitívne výsledky z analýz dokazujúcich a) mutagénneúčinky alebo b) inú bunkovú interakciu relevantnú pre mutagenecitidu v zárodočných bunkách cicavcovin vivo alebo mutagénne účinky v somatických bunkách cicavcov in vivo v kombinácii s jasným dôkazom,že látka alebo príslušný metabolit zasahuje zárodočné bunky.

Pokiaľ ide o zaradenie do kategórie 2, nasledujúce metódy sa teraz pokladajú za vyhovujúce:

2 a) In vivo analýzy mutagenecitídy zárodočných buniek:

— test na mutáciu umiestnenia génov v chromozóme,

— test na dedičnú translokáciu,

— test na dominantnú letálnu mutáciu.

2 b) In vivo analýzy dokazujúce relevantnú interakciu so zárodočnými bunkami (obvykle DNA):

— analýzy chromozómových abnormalít, zistené pri cytogenetických analýzach vrátane aneuploi-die spôsobenej malsegregáciou chromozómov,

— test na sesterské výmeny chromatidov (SCEs),

— test na neplánovanú syntézu DNA (UDS),

— analýza (kovalentnej) väzby mutagénu v zárodočnej bunke DNA,

— analýzy iných druhov poškodenia DNA.

Tieto analýzy poskytujú dôkazy viacmenej nepriamej podstaty. Pozitívne výsledky týchto analýz by sa spra-vidla mali doplniť o pozitívne výsledky z in vivo analýz mutagenecitídy somatických buniek u cicavcov alebou ľudí (pozri kategória 3, prednostné metódy v 3 písm. a)).

2 c) In vivo analýzy dokázujúce mutagénne účinky v somatických bunkách cicavcov (pozri pod bodom 3písm. a)), v kombinácii s toxiko-kinetickými metódami alebo inými metodológiami schopnýmidemonštrovať, že zlúčenina alebo príslušný metabolit zasahuje zárodočné bunky.

Pre odseky 2 písm. b) a 2 písm. c), pozitívne výsledky zo sprostredkovaných analýz alebo z dokazovaniajednoznačných účinkov v in vitro analýzach sa môžu považovať ako podporný dôkaz.

Kategória 3

Na zaradenie látky do kategórie 3 sú potrebné pozitívne výsledky z analýz dokazujúcich a) mutagénneúčinky alebo b) inú bunkovú interakciu relevantnú pre mutagenecitidu, v somatických bunkách cicavcovin vivo. Najmä tie druhé výsledky by sa spravidla mali doplniť pozitívnymi výsledkami z in vitro mutagén-nych analýz.

Pokiaľ ide o účinky v somatických bunkách in vivo, nasledujúce metód y sa teraz pokladajú za vyhovujúce:

3 a) In vivo analýzy mutagenecitídy somatických buniek:

— test mikrojadier kostnej drene alebo metafázová analýza,

— metafázová analýza periferálnych lymfocytov,

— bodový test na zfarbenie kože u myší.


3 b) In vivo analýzy interakcie somatických buniek DNA:

— test na SCEs v somatických bunkách,

— test na UDS v somatických bunkách,

— analýza (kovalentnej) väzby mutagénu v somatickej bunke DNA,

— analýza na poškodenie DNA, napr. alkalická elúcia, v somatických bunkách.

Látky preukazujúce pozitívne výsledky iba v jednej alebo viacerých in vitromutagénnych analýzach sa bežneneklasifikujú. Dôrazne sa odporúča ďalšie overovanie s použitím in vivo analýz. Vo výnimočných prípa-doch, napr. pri látke majúcej vyslovené odozvy v niekoľkých in vitro analýzach , ku ktorej nie sú k dispo-zícii aj príslušné in vivo údaje a ktorá pripomína svojou podobnosťou známe mutagény/karcinogény, samôže o klasifikácii do kategórie 3 uvažovať.

4.2.3. Látky poškodzujúce reprodukciu

4.2.3.1. Na účely klasifikácie a označovania a so zreteľom na súčasné znalosti sa takéto látky rozdeľujú do trochkategórií:

Kategória 1

Látky známe oslabovaním plodnosti u ľudí

Existuje dostatočný dôkaz na potvrdenie priamej súvislosti medzi pôsobením tejto látky na človeka a zni-žovaním plodnosti.

Látky spôsobujúce vývojovú toxicitu u ľudí

Existuje dostatočný dôkaz na potvrdenie priamej súvislosti medzi pôsobením tejto látky na človekaa následnými vývojovými toxickými účinkami u potomkov.

Kategória 2

Látky, ktoré sa považujú za pravdepodobne oslabujúce plodnosť u ľudí

Existuje dostatočný dôkaz na potvrdenie silného predpokladu, že pôsobenie takejto látky na človeka môžemať za následok oslabenie plodnosti na základe:

— jasného dôkazu v štúdiách u zvierat týkajúce sa oslabenia plodnosti, ak nie sú prítomné toxické účinkyalebo dôkaz oslabenej plodnosti vyskytujúci sa na približne tých istých úrovniach dávok ako ostatnétoxické účinky, ale ktorý nie je druhotným nešpečifikovaným následkom ostatných toxických účin-kov,

— iné závažné informácie.

Látky, ktoré sa považujú za pravdepodobne spôsobujúce vývojovú toxicitu u ľudí

Existuje dostatočný dôkaz na potvrdenie silného predpokladu, že pôsobenie takejto látky na človeka môžemať za následok vývojovú toxicitu, vo všeobecnosti na základe:

— jasných výsledkov v príslušných štúdiách u zvierat, v ktorých boli spozorované účinky za neprítom-nosti príznakov zjavnej materskej toxicity alebo na približne tých istých úrovniach dávok ako ostatnétoxické účinky, ale ktorý nie je druhotným nešpečifikovaným následkom ostatných toxických účin-kov,



Kategória 3

Látky ovplyvňujúce ľudskú plodnosť

Všeobecne na základe:

— výsledkov v príslušných štúdiách u zvierat, ktoré poskytujú dostačujúce dôkazy na silné podozre-nie na oslabenú plodnosť pri neprítomnosti toxických vplyvov alebo na približne tých istých úrovniachdávok ako ostatné toxické účinky, ale ktoré nie sú druhotným nešpečifikovaným následkom ostatnýchtoxických účinkov, nemajúce však dostatočné dôkazy na zaradenie danej látky do kategórie 2,


Látky ovplyvňujúce možné vývojové toxické účinky

Všeobecne na základe:

— výsledkov v príslušných živočíšnych štúdiách, ktoré poskytujú dostačujúce dôkazy na silné podozre-nie na oslabenú plodnosť pri neprítomnosti zjavnej materskej toxicity alebo na približne tých istýchúrovniach dávok ako ostatné toxické účinky, ale ktoré nie sú druhotným nešpečifikovaným násled-kom ostatných toxických účinkov, nemajúce však dostatočné dôkazy na zaradenie danej látky do kate-górie 2,


4.2.3.2. Nasledujúce výstražné symboly a špecifické upozornenia na riziko sa týkajú:

Kategórie 1:

látok oslabujúcich plodnosť u ľudí:

Látkam klasifikovaným ako jedovaté v rámci reprodukčnej kategórie 1 sa priradí výstražný symbol „T“a nasledujúce špecifické riziko veta:

R60 Môže poškodiť plodnosť

látok, ktoré spôsobujú vývojovú toxicitu:


R61 Môže spôsobiť poškodenie nenarodeného dieťaťa

Kategória 2:

látok, ktoré sa považujú za pravdepodobne oslabujúce plodnosť u ľudí:


R60 Môže poškodiť plodnosť

látok, ktoré sa považujú za pravdepodobne spôsobujúce vývojovú toxicitu u ľudí:


R61 Môže spôsobiť poškodenie nenarodeného dieťaťa

Kategórie 3:

pri látkach, ktoré majú vplyv na ľudskú plodnosť:

Látkam klasifikovaným ako jedovaté v rámci reprodukčnej kategórie 3 sa priradí výstražný symbol „Xn“a nasledujúce špecifické riziko veta:


R62 Možné riziko poškodenia plodnosti

pri látkach, ktoré majú na ľudí vplyv následkom možných vývojových toxických účinkov:

Látkam klasifikovaným ako jedovaté v rámci reprodukčnej kategórie 3 sa priradí výstražný symbol „Xn“a nasledujúce špecifické riziko veta:

R63 Možné riziko poškodenia nenarodeného dieťaťa

4.2.3.3. Poznámky vzhľadom na kategorizácie látok poškodzujúcich reprodukciu

Reprodukčná toxicita zahŕňa oslabenie mužských a ženských reprodukčných funkcií alebo schopnostía prenos nededičných škodlivých účinkov na potomstvo. Preto je ju možné zaradiť pod dve hlavné polo-žky: 1. Účinky na mužskú a ženskú plodnosť; 2. Vývojová toxicita.

1 Do účinkov na mužskú a ženskú plodnosť sa zahŕňajú nepriaznivé účinky na libido, sexuálne správa-nie, akékoľvek aspekty spermatogenézy alebo tvorby a zrenia vajíčok, ďalej na hormonálnu aktivitualebo fyziologické odozvy, ktoré interferujú s oplodňovacou schopnosťou, plodnosťou alebo vývojomoplodneného vajíčka vrátane implantácie.

2 Vývojová toxicita vo svojom najširšom zmysle zahŕňa akýkoľvek účinok ovplyvňujúci normálny vývoj,pred aj po narodení. Ďalej zahŕňa aj prenatálne ako aj postnatálne účinky, t. j. emryotoxické/fetotoxickéúčinky, ako sú napr. oslabená telesná hmotnosť, vývin a vývojová retardácia, toxicita orgánov, smrť,potrat, štrukturálne poruchy (teratogenické účinky), funkčné poruchy, peri-postnatálne účinky a osla-bený postnatálny mentálny a fyzický vývoj až do a vrátane normálneho pubertálneho vývoja.

Klasifikácia chemických látok ako poškodzujúcich reprodukciu sa plánuje používať na chemické látkymajúce prirodzenú alebo zvláštnu vlastnosť vytvárať takéto toxické účinky. Chemické látky sa ako poško-dzujúce reprodukciu nebudú klasifikovať, ak tieto účinky vznikajú iba ako nešpecifikovaný druhotný násle-dok ostatných toxických účinkov. Chemické látky s najväčším vplyvom sú tie, ktoré sú poškodzujúcereprodukciu na úrovniach pôsobenia, ktoré nevytvárajú iné príznaky toxicity.

Uvedenie zlúčeniny do kategórie 1 kvôli účinkom na plodnosť a/alebo vývojovú toxicitu sa uskutoč-ňuje na základe epidemiologických údajov. Uvedenie do kategórií 2 a 3 sa prevažne uskutočňuje na základeúdajov z testov u zvierat. Údaje z in vitro testov alebo zo štúdií o vtáčích vajíčkach sa považujú za „pod-porné dôkazy“ a len výnimočne vedú ku klasifikácii pri chýbajúcich in vivo údajoch.

Spoločne s väčšinou ostatných druhov toxických účinkov sa od látok preukazujúcich reprodukčnú toxi-citu očakáva, že budú mať hranicu nižšiu ako tie, u ktorých sa potvrdili opačné účinky. Aj ak sa v štúdiáchu zvierat potvrdili zjavné účinky, ich platnosť pre človeka môže byť spochybnená kvôli podávaným dáv-kam, napríklad, ak boli dokázané účinky len pri vysokých dávkach alebo ak existujú zjavné toxikokine-tické rozdiely alebo ak je postup podávania dávok nevyhovujúci. Vďaka týmto alebo podobným dôvodomsa dá látkam zaručiť klasifikácia v kategórii 3 alebo dokonca klasifikácia bez kategórie.

Príloha V k tejto smernici špecifikuje limitný test v prípade látok s nízkou toxicitou. Ak úroveň dávky min.1 000 mg/kg podávaná orálne nespôsobuje žiadne toxické účinky na reprodukciu, nepovažuje sa zapotrebné vykonať štúdie na iných úrovniach dávok. Ak sú dostupné údaje zo štúdií s vyššími dávkami akoje limitná dávka, musia sa tieto údaje vyhodnotiť spolu s ostatnými dôležitými údajmi. Za normálnychokolností účinky zistené iba pri dávkach prevyšujúcich limitnú dávku nevedú nevyhnutne ku klasifikácii„poškodzujúce reprodukciu“.

ÚČINKY NA PLODNOSŤ

Na klasifikáciu látky v kategórii 2/oslabená plodnosť/by mal existovať jasný dôkaz u jedného živočíšnehodruhu s podporným dôkazom na mechanizmus a miesto účinku alebo chemický pomer k ostatným zná-mym agentom oslabujúcim plodnosť alebo iné informácie od ľudí, ktoré by viedli k záveru, že podobnéúčinky je možné vidieť i u ľudí. Ak sú k dispozícii iba štúdie u jediného živočíšneho druhu bez relevant-ných podporných dôkazov, potom vyhovuje klasifikácia v kategórii 3.


Nakoľko sa oslabená plodnosť môže vyskytnúť ako nešpecifikovaný sprievodný jav pri vážnej nediferen-covanej toxicite alebo pri veľkej vyčerpanosti, klasifikácia v rámci kategórie 2 sa použije iba vtedy, ak sapredloží dôkaz, že existuje určitý stupeň špecifičnosti toxicity na reprodukčný systém. Ak bolo dokázané,že oslabená plodnosť v štúdiách u zvierat bola zapríčinená zlyhaním párenia, potom bude na klasifikáciudo kategórie 2 potrebné zadovážiť dôkaz o mechanizme postupu s cieľom vysvetliť, či sa akékoľveknepriaznivé účinky ako napr. zmena vo forme hormonálneho uvoľňovania môže vyskytnúť i u ľudí.

VÝVOJOVÁ TOXICITA

Na klasifikáciu v kategórii 2 je potrebný jasný dôkaz o škodlivých účinkoch v dobre prepracovaných štú-diách v jednom alebo viacerých druhoch. Ak škodlivé účinky počas tehotenstva alebo v postnatálnomobdobí môžu spôsobiť druhotný účinok materskej toxicity, znížený príjem potravy a tekutín, materskýstres, nedostatok materinskej starostlivosti, špecifický dietetický nedostatok, nekvalitný chov zvierat, pri-družené infekcie atď., je dôležité, aby tieto spozorované účinky boli zachytené v dobre vypracovaných štú-diách a na úrovniach dávok, ktoré nie sú spájané so zjavnou materskou toxicitou. Dôležitý je aj spôsobpôsobenia. Najmä pri intraperitoneálnom vstrekovaní dráždivej látky, ktoré môže spôsobiť lokálne poško-denie maternice a jej obsahu. Výsledky takýchto štúdií sa musia interpretovať s varovaním a sami o sebeešte nevedú ku klasifikácii.

Klasifikácia v kategórii 3 sa zakladá na podobných kritériách ako pre kategóriu 2 a použiť sa môže vtedy,ak má skúšobný návrh nedostatky, ktoré oslabujú presvedčivosť výsledných tvrdení alebo ak sa pripustí támožnosť, že účinky sú výsledkom nešpecfikovaných vplyvov a nemožno preto vylúčiť nediferencovanútoxicitu.

Vo všeobecnosti, klasifikácia v kategórii 3 a klasifikácia bez kategórie sa bude prideľovať na ad hoc zákla-de, ak jediné zaznamenané zmeny sú malé zmeny pri výskyte samovoľného poškodenia, malé zmeny v roz-meroch bežných alternatívnych tvarov, ktoré je možné spozorovať pri vyšetrení kostier alebo malé roz-diely pri posúdení postnatálneho vývoja.

Účinky počas laktácie

Látky, ktoré sú klasifikované ako poškodzujúce reprodukciu a ktoré svojimi účinkami ovplyvňujú laktá-ciu, by sa mali dodatočne označiť označením špecifického rizika R64 (pozri kritériá v odseku 3.2.8).

S cieľom klasifikácie, toxické účinky na potomstvo, ktoré sú následkom pôsobenia iba cez materské mliekoalebo toxické účinky vyplývajúce z priameho pôsobenia na deti, sa nebudú považovať za „poškodzujúcereprodukciu“, ak tieto účinky nemajú vplyv na oslabený vývoj potomstva.

Látky, ktoré nie sú klasifikované ako poškodzujúce reprodukciu, ale ktoré majú kvôli svojej toxicite určitývplyv na dieťa, ak sú počas obdobia laktácie naň prenášané, budú označené špecifickým rizikom R64 (po-zri kritériá v odseku 3.2.8). Túto R-vetu je vhodné použiť aj pri látkach, ktoré ovplyvňujú kvalitu alebokvantitu mlieka.

R64 sa spravidla priradí:

a) na základe toxicko-kinetických štúdií, ktoré naznačujú pravdepodobnosť, že látka môže byť prítomnáv potenciálne toxických úrovniach v materskom mlieku; a/alebo

b) na základe výsledkov jedno alebo dvojgeneračných štúdií u zvierat, ktoré indikujú prítomnosť škodli-vých účinkov na potomstvo spôsobené prenosom v mlieku; a alebo

c) na základe dôkazov u ľudí, ktoré poukazujú na riziko pre deti počas laktačného obdobia.

Látky, ktoré sú známe svojím hromadením v tele a ktoré sa následne môžu uvoľňovať do mlieka počas lak-tácie, sa označia špecifickým rizikom R33 a R64.


4.2.4. Postupy pri klasifikácii látok majúcich špecifické účinky na zdravie

Ak prípravok obsahuje jednu alebo viac látok klasifikovaných s ohľadom na horeuvedené kritériá, musí sapotom klasifikovať podľa kritérií patriacich do prílohy II, časť A.7-9 a časť B.6 k smernici 1999/45/ES (kon-centračné limity sú buď v prílohe I k tejto smernici alebo v prílohe II, časť B.6 k smernici 1999/45/ES, aksa látka alebo látky neobjavujú v prílohe I alebo sa v nej objavujú bez koncentračných limitov).

5. KLASIFIKÁCIA NA ZÁKLADE ÚČINKOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

5.1. Úvod

Prvoradým cieľom klasifikovania látok a prípravkov nebezpečných na životné prostredie je upozorniť uží-vateľov na riziká, ktoré tieto látky a prípravky znamenajú pre ekosystém. Hoci doterajšie kritériá sa týkajúvodného ekosystému, pripúšťa sa, že určité látky a prípravky môžu súčasne alebo/a alternatívne pôso-biť na iné ekosystémy, ktorých súčasti sa rôznia od pôdnej mikroflóry a mikrofauny až po primáty.

Doleuvedené kritériá vyplývajú priamo z testovacích metód uvedených v prílohe V, pokiaľ sú spomenuté.Testovacie metódy požadované na účely „žiadosti o oznámení“ patriace do prílohy VII sú obmedzenéa informácie z nich vyvodené nemusia postačovať na patričnú klasifikáciu. Klasifikácia si môže vyžiadaťdodatočné údaje vyvodené z úrovne 1 (príloha VIII) alebo iné ekvivalentné štúdie. A naviac, klasifikovanélátky sa môžu stále obnovovať so zreteľom na nové údaje.

S cieľom klasifikácie a označovania a so zreteľom na súčasný stav vedomostí sa látky a prípravky rozdeľujúdo dvoch skupín podľa ich akútnych a/alebo dlhodobých účinkov na vodné systémy alebo ich akútnea/alebo dlhodobé účinky na nevodné systémy.

5.1.1 Klasifikácia látok sa obvykle vykonáva na základe údajov z pokusov na akútnu vodnú toxicitu, rozpad a logPow (alebo BCF, ak je k dispozícii).

5.1.2. Klasifikácia prípravkov sa obvykle vykonáva na základe konvenčnej metódy podľa článku 7 a prílohy III,časti A a B k smernici 1999/45/ES. V tomto prípade sa klasifikácia zakladá na individuálnych koncentrač-ných limitoch

— v prílohe I k tejto smernici,

— alebo v prílohe III, časť B k smernici 1999/45/ES, ak sa látka alebo látky neobjavujú v prílohe I alebosa v nej objavujú bez koncentračných limitov.

5.1.3. Obvykle sa klasifikácia vykonáva na základe konvenčnej metódy. Pri určovaní akútnej vodnej toxicity môžuvšak nastať prípady, pri ktorých je vhodné uskutočniť testy na prípravu. Výsledky týchto testov iba modi-fikujú klasifikáciu vzhľadom na akútnu vodnú toxicitu, ktorá sa mohla získať použitím konvenčnej metódy.Ak si tieto testy zvolí osoba zodpovedná za uvedenie prípravkov na trh, musí sa zaistiť, aby testy zodpo-vedali kritériám na testovacie metódy v časti C prílohy V k tejto smernici. A naviac, testy sa musia vyko-nať na všetkých troch skupinách druhov v súlade s kritériami v tejto prílohe (riasy, dafnia a ryba), ak nie jeprípravku pridelená vyššia klasifikácia nebezpečenstva týkajúca sa akútnej vodnej toxicity po skončení tes-tov u jedného z druhov alebo ak už nebol k dispozícii výsledok testu skôr, ako smernica 1999/45/ES nad-obudla platnosť.

5.2. Kritériá na klasifikáciu, výber výstražných symbolov a voľbu viet označovania špecifického rizika

Kritéria na klasifikáciu látok v odseku 5.2.1. sa uplatnia iba pri prípravkoch, ktoré boli testované v súlades 5.1.3.


5.2.1. Vodná zložka životného prostredia

5.2.1.1. Látky budú klasifikované ako nebezpečné pre životné prostredie a pridelí sa im výstražný symbol „N“ a prí-slušná indikácia nebezpečenstva a pridelené označenie špecifického rizika v súlade s nasledujúcimi krité-riami:

R50 Veľmi jedovatý pre vodné organizmy a

R53 Môže spôsobiť dlhodobé škodlivé účinky vo vodnej zložke životného prostredia

Akútna toxicita: 96 h LC50 (pre ryby) ≤ 1 mg/l,

alebo 48 h EC50 (pre dafnie) ≤ 1 mg/l,

alebo 72 h IC50 (pre riasy) ≤ 1 mg/l,

a:

— látky, ktoré nie sú ľahko odbúrateľné, alebo

— log Pow (log oktanol/koeficient zastúpenia vody) ≥ 3,0 (pokiaľ nie je experimentálne stanovenéBCF ≤ 100).

R50 Veľmi jedovatý pre vodné organizmy

Akútna toxicita: 96 h LC50 (pre ryby) ≤ 1 mg/l,

alebo 48 h EC50 (pre dafnie) ≤ 1 mg/l,

alebo 72 h IC50 (pre riasy) ≤ 1 mg/l.

R51 Jedovatý pre vodné organizmy a


Akútna toxicita: 96 h LC50 (pre ryby) 1 mg/l < LC50 ≤ 10 mg/l,

alebo 48 h EC50 (pre dafnie) 1 mg/l < EC50 ≤ 10 mg/l,

alebo 72 h IC50 (pre riasy) 1 mg/l < IC50 ≤ 10 mg/l,

a:

— látky, ktoré nie sú ľahko odbúrateľné, alebo

— log Pow (log oktanol/koeficient zastúpenia vody) ≥ 3,0 (iba ak skúšobne určený BCF ≤ 100).

5.2.1.2. Látky budú klasifikované ako nebezpečné na životné prostredie v súlade s doleuvedenými kritériami. Upo-zornenia na nebezpečenstvo sa pridelia v súlade s nasledujúcimi kritériami.

R52 Škodlivý pre vodné organizmy a


Akútna toxicita: 96 h LC50 (pre ryby) 10 mg/l < LC50 ≤ 100 mg/l,

alebo 48 h EC50 (pre dafnie) 10 mg/l < EC50 ≤100 mg/l,

alebo 72 h IC50 (pre riasy) 10 mg/l < IC50 ≤ 100 mg/l


a:

– látka nie je ľahko odbúrateľná.

Toto kritérium sa použije, ak existuje dodatočný vedecký dôkaz týkajúci sa degradácie a/alebo toxicitypostačujúcej na primerané uistenie, že ani látka ani jej odbúrateľné produkty nevytvoria potenciálne dlho-dobé a/alebo oneskorene účinkujúce nebezpečenstvo na vodné prostredie. Takýto dodatočný vedeckýdôkaz sa obvykle zakladá na štúdiách požadovaných na úrovni 1 (príloha VIII) alebo na štúdiách ekviva-lentnej hodnoty a môžu zahŕňať:

i) preukázaný potenciál rýchlo sa rozpadnúť vo vodnom prostredí;

ii) neprítomnosť účinkov chronickej toxicity pri koncentrácii 1,0 mg/liter, napr. nespozorovaný účinokkoncentrácie väčšej ako 1,0 mg/liter stanovený v štúdii predĺženej toxicity s rybami alebo dafniami.

R52 Škodlivý pre vodné organizmy

Látky nespadajúce pod tieto kritéria vyššie uvedené v tejto kapitole, ale ktoré na základe dostupného dôkazutýkajúceho sa ich toxicity môžu napriek tomu predstavovať nebezpečenstvo štruktúre a/alebo fungovaniuvodného ekosystému.


Látky nespadajúce pod tieto kritéria uvedené vyššie v tejto kapitole, ale ktoré na základe dostupného dôkazutýkajúceho sa ich odolnosti, potenciálu hromadiť sa a ich predvídateľného alebo spozorovaného enviro-mentálneho predurčenia a správania sa, môžu napriek tomu predstavovať nebezpečenstvo pre štruktúrua/alebo fungovanie vodného ekosystému.

Napríklad, pod toto budú zahrnuté slabo rozpustné látky vo vode, t. j. látky s rozpustnosťou menšou ako1 mg/l:

a) ak nie sú ľahko odbúrateľné,

b) a ak log Pow ≥ 3,0 (ak nie je skúšobné stanovené BCF ≤ 100).

Toto kritérium sa použije, ak existuje dodatočný vedecký dôkaz týkajúci sa degradácie a/alebo toxicitypostačujúcej na primerané uistenie, že ani látka ani jej odbúrateľné produkty nevytvoria potenciálne dlho-dobé a/alebo oneskorene účinkujúce nebezpečenstvo na vodné prostredie.

Takýto dodatočný vedecký dôkaz sa obvykle zakladá na štúdiách požadovaných na úrovni 1 (príloha VIII)alebo na štúdiách ekvivalentnej hodnoty a môžu zahŕňať:

i) preukázaný potenciál rýchlo sa rozpadnúť vo vodnom prostredí;

ii) neprítomnosť účinkov chronickej toxicity pri medzi rozpustnosti, napr. nie je spozorovaný účinok kon-centrácie väčší ako je limit rozpustnosti stanovený dlhodobým testom toxicity na rybách alebo daf-niách.

5.2.1.3. Poznámky k určeniu IC50 na riasy a k určeniu odbúrateľnosti

— ak sa v prípade vysokosfarbených látok dá dokázať, že rast rias je zamedzovaný výhradne iba násled-kom zníženia svetelnej intenzity, potom nemôže byť 72 hodinová IC50 riasy použitá na základ klasi-fikácie,

— látky považované za ľahko odbúrateľné, ak platia nasledujúce kritériá.

a) ak sa v štúdiách o 28-dňovom biorozpade dosiahnu nasledujúce úrovne rozpadu:

— v testoch na základe rozpusteného organického uhlíka: 70 %,

— v testoch na základe vyčerpania kyslíka alebo na základe vytvárania kysličníka uhličitého: 60 %teoretického maxima.

Tieto úrovne biologickej odbúrateľnosti sa musia dosiahnuť do 10 dní od začiatku odbúrateľnosti,pričom sa za začiatok odbúrateľnosti berie čas, kedy bolo odbúrané 10 % látky, alebo


b) v prípadoch, kedy sú k dispozícii iba CHSK a BSK5 údaje, pričom pomer BSK5/CHSK je väčší aleborovný 0,5, alebo

c) ak sú dostupné iné presvedčivé vedecké dôkazy, ktoré potvrdia, že látka sa dokáže odbúrať (bio-logicky a/alebo nie biologicky) vo vodnom prostredí do úrovne > 70 % v priebehu 28-dňovéhoobdobia.

5.2.2. Nevodné prostredie

5.2.2.1. Látky a prípravky budú klasifikované ako nebezpečné pre životné prostredie a pridelí sa im výstražný sym-bol „N“ a príslušná indikácia nebezpečenstva a pridelené označenie špecifického rizika v súlade s nasledu-júcimi kritériami:

R54 Jedovatý pre flóru

R55 Jedovatý pre faunu

R56 Jedovatý pre pôdne organizmy

R57 Jedovatý pre včely

R58 Môže mať dlhodobé nepriaznivé účinky na životné prostredie

Látky a prípravky, ktoré na základe dostupných dôkazov ohľadom ich toxicity, odolnosti, potenciálu hro-madiť sa a ich predvídateľného alebo spozorovaného enviromentálneho predurčenia a správania sa môžunapriek tomu predstavovať okamžité, dlhodobé alebo oneskorene účinkujúce nebezpečenstvo na štruk-túru a/alebo fungovanie prírodných ekosystémov iných ako ekosystémy zahrnuté do odseku 5.2.1. Pod-robné kritériá budú vypracované neskôr.

5.2.2.2. Látky a prípravky budú klasifikované ako nebezpečné na životné prostredie a pridelí sa im výstražný sym-bol „N“ a príslušná indikácia nebezpečenstva, ak je vhodné a pridelené označenie špecifického rizikav súlade s nasledujúcimi kritériami:

R59 Nebezpečný pre ozónovú vrstvu

Látky, ktoré na základe dostupných dôkazov týkajúcich sa ich vlastností a ich predvídateľného alebospozorovaného enviromentálneho predurčenia a správania sa môžu napriek tomu predstavovať oka-mžité, dlhodobé alebo oneskorené účinné nebezpečenstvo na štruktúru a/alebo fungovanie stratos-ferickej ozónovej vrstvy. Tu sú zahrnuté aj látky uvedené v prílohe I k predpisu Rady ES 2037/2000o látkach, ktoré zmenšujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, str. 1) a jeho následných dodat-koch.

Látky sa budú klasifikovať na základe konvenčnej metódy podľa článku 7 a prílohy III, časti A a Bk smernici 1999/45/ES.

6. VÝBER OZNAČENIA NA BEZPEČNÉ POUŽÍVANIE


Označenia na bezpečné používanie (S-vety) sa budú nebezpečným látkam a prípravkom prideľovať v súlades nasledujúcimi všeobecnými kritériami. Okrem toho, označenia na bezpečné používanie pri určitých dru-hoch prípravkov sú uvedené v prílohe k smernici 1999/45/ES.

Kedykoľvek sa v kapitole 6 spomína slovo výrobca, znamená to osobu, ktorá je zodpovedná za uvedenielátky alebo prípravku na trh.

6.2. Pokyny na bezpečné používanie S-vety pri látkach a prípravkoch

S1 Uchovávajte uzamknuté

— Možnosť použitia:

— veľmi jedovaté, jedovaté a žieravé látky a prípravky.


— Kritériá použitia:

— povinná pri horeuvedených látkach a prípravkoch, ak sa predávajú širokej verejnosti.

S2 Uchovávajte mimo dosahu detí


— všetky nebezpečné látky a prípravky.

— Kritériá na použitie:

— povinné pri všetkých nebezpečných látkach a prípravkoch, ak sa predávajú širokej verejno-sti, okrem tých, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné na životné prostredie.

S3 Uchovávajte na chladnom mieste


— organické peroxidy,

— ostatné nebezpečné látky a prípravky majúce teplotu varu ≤ 40 °C.


— povinné pri organických peroxidoch, ak nie je použité S47,

— odporúča sa pri ostatných nebezpečných látkach a prípravkovmajúcich teplotu varu ≤ 40 °C.

S4 Uchovávajte mimo obývaných priestorov




— obvykle obmedzené na veľmi jedovaté a jedovaté látky a prípravky, ak je potrebné ako doda-tok k S13; napríklad ak hrozí nebezpečenstvo pri vdýchnutí a látka alebo prípravok by malbyť uskladnený mimo obytných priestorov. Upozornenie nemá v úmysle zamedziť vlast-nému používaniu látok a prípravkov v obytných priestoroch.

S5 Obsah uchovávajte pod… (vhodnou kvapalinou, ktorú špecifikuje výrobca)


— mimoriadne horľavé tuhé látky a prípravky.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady, napr. sodík, draslík a biely fosfor.

S6 Uchovávajte pod… (inertným plynom, ktorý špecifikuje výrobca)


— nebezpečné látky a prípravky, ktoré sa udržujú pod inertnou atmosférou.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady, napr. určité organokovové zlúčeniny.


S7 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú



— látky a prípravky, ktoré môžu uvoľňovať veľmi jedovaté, jedovaté, škodlivé alebo mimo-riadne horľavé plyny,

— látky a prípravky, ktoré v kontakte so vzdušnou vlhkosťou môžu uvoľňovať mimoriadnehorľavé plyny,

— veľmi horľavé pevné látky.


— povinné pri organických peroxidoch,

— odporúča sa pri ostatných oblastiach použitia uvedených vyššie.

S8 Uchovávajte nádobu suchú


— látky a prípravky, ktoré môžu prudko reagovať s vodou,

— látky a prípravky, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú mimoriadne horľavé plyny,

— látky a prípravky, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú veľmi jedovaté a jedovaté plyny


— obvykle obmedzené na oblasti použitia uvedené vyššie, ak je potrebné zosilniť upozorneniapri R14, najmä R15 a R29.

S9 Uchovávajte nádobu na dobre vetranom mieste


— prchavé látky a prípravky, ktoré môžu vypúšťať veľmi jedovaté, jedovaté a škodlivé pary,

— mimoriadne horľavé alebo veľmi horľavé kvapaliny alebo mimoriadne horľavé plyny.


— odporúča sa pri prchavých látkach a prípravkoch, ktoré môžu vypúšťať veľmi jedovaté, jedo-vaté a škodlivé pary,

— odporúča sa pri mimoriadne horľavých alebo veľmi horľavých kvapalinách alebo mimo-riadne horľavých plynov.

S12 Neuchovávajte nádobu hermeticky uzatvorenú


— látky a prípravky vypúšťajúce plyny a pary, ktoré môžu roztrhnúť nádobu.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady uvedené vyššie.

S13 Uchovávajte mimo dosahu potravín, nápojov a krmív pre zvieratá


— veľmi jedovaté, jedovaté a škodlivé látky a prípravky.


— odporúča sa, ak látky a prípravky bude pravdepodobne používať široká verejnosť.


S14 Uchovávajte mimo dosahu… (neznášanlivého materiálu, ktorý určí výrobca)


— organické peroxidy.


— povinné pri a obvykle obmedzené na organické peroxidy. Môžu byť však osožné vo výni-močných prípadoch, ak vzájomná neznášanlivosť produktov môže predstavovať určitériziko.

S15 Uchovávajte mimo dosahu tepla


— látky a prípravky, ktoré sa pôsobením tepla môžu rozkladať, alebo ktoré môžu vplyvomtepla spontánne reagovať.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady, napr. monoméry, nepriradí sa však, ak už bolipoužité vety: R2, R3 a alebo R5.

S16 Uchovávajte mimo dosahu zdrojov zapálenia – Zákaz fajčenia


— mimoriadne horľavé alebo veľmi horľavé kvapaliny a mimoriadne horľavé plyny.


— odporúča sa pri látkach a prípravkoch uvedených vyššie, nepoužíva sa však, ak sú už pou-žité vety: R2, R3 a/alebo R5.

S17 Uchovávajte mimo dosahu horľavého materiálu


— látky a prípravky, ktoré môžu s horľavým materiálom vytvárať výbušné a samovoľne hor-ľavé zmesi.


— vhodné pri použití v špeciálnych prípadoch, napr. na zdôraznenie R8 a R9.

S18 S nádobou zaobchádzajte a otvárajte opatrne


— látky a prípravky, ktoré sú schopné vytvárať pretlak v nádobe,

— látky a prípravky, ktoré môžu tvoriť výbušné peroxidy.


— obvykle obmedzené na horeuvedené prípady, ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia očía alebo ak predpokladáme, že látky a prípravky budú určené pre širokú verejnosť.

S20 Pri používaní nejedzte a nepite





— obvykle obmedzené na špeciálne prípady (napr. arzén a jeho zlúčeniny, fluóroacetáty), najmäak ich bude pravdepodobne používať široká verejnosť.

S21 Pri používaní nefajčite


— látky a prípravky, pri spaľovaní ktorých vznikajú jedovaté produkty.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady (napr. halogenované zlúčeniny).

S22 Nevdychujte prach


— všetky pevné nebezpečné látky a prípravky pre zdravie ľudí.


— povinné pri tých horeuvedených látkach a prípravkoch, ktorým bola pridelená veta R 42,

— odporúčané pri tých horeuvedených látkach a prípravkoch, ktoré sa dodávajú vo forme pra-chu nebezpečného pri vdýchnutí, pričom nie sú známe riziká, ktoré môžu pri vdýchnutínastať.

S23 Nevdychujte plyn/dym/pary/aerosóly (Vhodné slovo špecifikuje výrobca)


— všetky kvapalné a plynné nebezpečné látky a prípravky pre zdravie ľudí.


— povinné pri tých horeuvedených látkach a prípravkoch, ktorým bola pridelená veta R 42,

— povinné pri látkach a prípravkoch, ktoré budú použité vo forme rozprašovania, pričom sak nim doplní buď veta S38 alebo veta S51,

— odporúča sa, ak je potrebné upozorniť používateľa na nebezpečenstvá pri vdychovaní, ktorénie sú uvedené v použitých označeniach špecifického rizika.

S24 Zabráňte kontaktu s pokožkou


— všetky nebezpečné látky a prípravky pre zdravie ľudí.


— povinné pre tie horeuvedené látky a prípravky, ktorým bolo pridelená veta R43, ak im tiežnebolo pridelená veta S36,

— odporúča sa, ak je potrebné upozorniť používateľa na nebezpečenstvá pri kontakte s pokož-kou, ktoré nie sú uvedené v použitých označeniach špecifického rizika (napr. parestézia).Taktiež sa môžu použiť na zdôraznenie významu týchto R-viet.

S25 Zabráňte kontaktu s očami


— všetky nebezpečné látky a prípravky na zdravie.



— odporúča sa, ak je potrebné upozorniť používateľa na nebezpečenstvá pri kontakte s očami,ktoré nie sú uvedené v použitých označeniach špecifického rizika. Taktiež sa môžu pou-žiť na zdôraznenie významu týchto R-viet,

— odporúča sa pri látkach označených s R34, R35, R36 alebo R41, ktoré bude pravdepodobnepoužívať široká verejnosť.

S26 V prípade kontaktu s očami je potrebné ihneď ich vymyť veľkým množstvom vody a vyhľadať lekársku pomoc




— povinné pri žieravých látkach a prípravkoch a pri látkach a prípravkoch, ktorým už bolo pri-delené špecifické riziko veta: R41,

— odporúčané pri dráždivých látkach a prípravkoch a pri látkach a prípravkoch, ktorým užbolo pridelené špecifické riziko veta: R36.

S27 Okamžite si vyzlečte kontaminovaný odev




— povinné pri veľmi jedovatých látkach a prípravkoch, ktorým bolo pridelené špecifické rizikoveta R27 a ktoré bude pravdepodobne používať široká verejnosť,

— odporúčané pri veľmi jedovatých látkach a prípravkoch, ktorým bolo pridelené špecifickériziko veta: R27, používané v priemysle. Toto špecifické riziko nie je potrebné použiť, ak jepriradená veta S36,

— odporúčané pri jedovatých látkach a prípravkoch, ktorým bolo pridelené špecifické rizikoveta: R24, ako aj pri žieravých látkach a prípravkoch, ktoré bude pravdepodobne používaťširoká verejnosť.

S28 Po kontakte s pokožkou je potrebné ju umyť veľkým množstvom… (bude špecifikované výrobcom)




— povinné pri veľmi jedovatých látkach a prípravkoch,

— odporúčané pri horeuvedených ostatných látkach a prípravkoch, najmä ak voda nie je naj-vhodnejšou kvapalinou na oplachovanie,

— odporúčané pri žieravých látkach a prípravkov, ktoré bude pravdepodobne používať širokáverejnosť.

S29 Nevypúšťať do kanalizačnej siete


— mimoriadne horľavé a veľmi horľavé kvapaliny nezmiešateľné s vodou,

— veľmi jedovaté a jedovaté látky a prípravky,

— látky a prípravky nebezpečné na životné prostredie.



— povinné na látky a prípravky nebezpečné na životné prostredie s výstražným symbolom „N“,ktoré bude pravdepodobne používať široká verejnosť, ak nie je použitie inak určené,

— odporúčané na ostatné horeuvedené látky a prípravky, ktoré bude pravdepodobne používaťširoká verejnosť, ak nie je použitie inak určené.

S30 Nikdy nepridávajte vodu k tomuto prípravku


— látky a prípravky prudko reagujúce s vodou.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady (napr. kyselina sírová) a môžu sa použiť, ak jevhodné, na poskytnutie čo najpresnejších informácií, buď na zdôraznenie významu aleboako alternatíva k vete R14.

S33 Vykonajte predbežné opatrenia proti statickým výbojom


— mimoriadne horľavé a veľmi horľavé látky a prípravky.


— odporúčané na látky a prípravky používané v priemysle, ktoré neabsorbujú vlhkosť. Prak-ticky sa nikdy nepoužijú pri látkach a prípravkoch uvedených na trh pre potreby širokejverejnosti.

S35 Tento materiál a jeho obal uložte na bezpečnom mieste




— odporúčané na látky a prípravky vyžadujúce špeciálne pokyny, aby sa zaistilo ich správnepoužitie.

S36 Noste vhodný ochranný odev



— veľmi jedovaté, jedovaté alebo škodlivé látky a prípravky,

— žieravé látky a prípravky.


— povinné na veľmi jedovaté a žieravé látky a prípravky,

— povinné na tie látky a prípravky, ktorým bolo pridelené buď špecifické riziko veta: R21 aleboR24,

— povinné pre kategóriu 3: karcinogény, mutagény a látky poškodzujúce reprodukciu, akúčinky nepôsobia výlučne iba pri vdychovaní látky alebo prípravku,

— povinné na organické peroxidy,

— odporúčané na jedovaté látky a prípravky, ak nie je uvedená dermálna hodnota LD50, alelátka alebo prípravok je pravdepodobne jedovatý pri kontakte s pokožkou,

— odporúčané na látky a prípravky používané v priemysle, ktoré dlhodobou expozíciou prav-depodobne poškodzujú zdravie.


S37 Noste vhodné rukavice


— veľmi jedovaté, jedovaté, škodlivé látky a žieravé prípravky,


— látky a prípravky dráždivé.


— povinné na veľmi jedovaté a žieravé látky a prípravky,

— povinné na tie látky a prípravky, ktorým bolo pridelené buď špecifické riziko veta: R21, R24alebo R43,

— povinné pre kategóriu 3: karcinogény, mutagény a látky poškodzujúce reprodukciu, akúčinky nepôsobia výlučne iba pri vdychovaní látky alebo prípravku,


— odporúčané na jedovaté látky a prípravky, ak nie je známa dermálna hodnota LD50, ale látkaalebo prípravok je pravdepodobne jedovatý pri kontakte s pokožkou,

— odporúčané na látky a prípravky dráždivé na pokožku.

S38 V prípade nedostatočného vetrania použite vhodný respirátor


— veľmi jedovaté alebo jedovaté látky a prípravky.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady, vrátane použitia veľmi jedovatých alebo jedova-tých látok a prípravkov v priemysle a poľnohospodárstve.

S39 Použite ochranu očí a tváre



— žieravé látky a prípravky, vrátane dráždidiel, ktoré môžu vážne poškodiť oči,

— veľmi jedovaté a jedovaté látky a prípravky.


— povinné na tie látky a prípravky, ktorým bolo pridelené buď špecifické riziko veta: R34, R35alebo R41,


— odporúča sa, ak je potrebné upozorniť používateľa na nebezpečenstvá pri kontakte s očami,ktoré nie sú uvedené v použitých upozorneniach,

— obvykle obmedzená na výnimočné prípady pri veľmi jedovatých a jedovatých látkach a prí-pravkoch, u ktorých je nebezpečenstvo vystreknutia a je pravdepodobné ľahké vstrebaniepokožkou.

S40 Na vyčistenie podlahy a všetkých predmetov kontaminovaných týmto materiálom použite … (špecifikujevýrobca)





— obvykle obmedzené na tie nebezpečné látky a prípravky, pre ktoré voda nie je vhodný čistiaciprostriedok (napr. ak je nutné absorbovať materiálom v práškovej forme, rozpustenie roz-púšťadlom, atď.) a ak je kvôli zdravotným a/alebo bezpečnostným dôvodom dôležité uviesťupozornenia na etikete).

S41 V prípade požiaru alebo výbuchu nevdychujte výpary


— nebezpečné látky a prípravky, ktoré pri spaľovaní uvoľňujú veľmi jedovaté alebo jedovatéplyny.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady.

S42 Počas zadymovania/rozprašovania použite vhodný respirátor (špecifikuje výrobca)


— látky a prípravky určené na toto použitie, ktoré však môžu ohroziť zdravie a bezpečnosťpoužívateľa, ak sa nevykonajú predbežné opatrenia.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady.

S43 V prípade požiaru použite… (uveďte presný typ hasiaceho prístroja. Ak voda zvyšuje riziko, dodajte: „Nikdynepoužite vodu“).


— mimoriadne horľavé, veľmi horľavé a horľavé látky a prípravky.


— obvykle obmedzené na látky a prípravky, ktoré pri kontakte s vodou alebo vlhkým vzduchomuvoľňujú mimoriadne horľavé plyny,

— obvykle obmedzené na mimoriadne horľavé, veľmi horľavé a horľavé látky a prípravky,najmä pri zmiešaní s vodou.

S45 V prípade nehody alebo ak sa necítite dobre, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc (ak je to možné, ukážte ozna-čenie látky alebo prípravku)


— veľmi jedovaté látky a prípravky,

— jedovaté a žieravé látky a prípravky,

— látky a prípravky spôsobujúce senzibilizáciu pri vdychovaní.


— povinné na horeuvedené látky a prípravky.

S46 V prípade požitia, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc a ukážte tento obal alebo označenie


— všetky nebezpečné látky a prípravky, iné ako veľmi jedovaté, jedovaté, žieravé alebo nebez-pečné na životné prostredie.



— odporúčané na všetky nebezpečné látky a prípravky uvedené vyššie, ktoré bude pravdepo-dobne používať široká verejnosť, ak nie je dôvod obávať sa žiadneho rizika pri požití, najmädeťmi.

S47 Uchovávajte pri teplote nepresahujúcej.… °C (teplotu špecifikuje výrobca)


— látky a prípravky, ktoré sa stávajú nestálymi pri určite teplote.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady (napr. určité organické peroxidy).

S48 Uchovávajte vlhké s … (vhodný materiál špecifikuje výrobca)


— látky a prípravky, ktoré môžu byť v suchom stave veľmi citlivé na iskry, trenie alebo náraz.


— obvykle obmedzené na špeciálne prípady, napr. nitrocelulóza.

S49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe


— látky a prípravky, ktoré sú citlivé ku katalytickému rozkladu.


— látky a prípravky, ktoré sú citlivé ku katalytickému rozkladu, napr. určité organické pero-xidy.

S50 Nemiešajte s… (bude špecifikované výrobcom)


— látky a prípravky, ktoré môžu reagovať so špecifikovaným produktom a tým uvoľňovaťveľmi jedovaté alebo jedovaté plyny,

— organické peroxidy.


— odporúčané na všetky látky a prípravky uvedené vyššie, ktoré bude pravdepodobne použí-vať široká verejnosť, ak je toto lepšia alternatíva ako veta R31 alebo R32,

— povinné pri určitých peroxidoch, ktoré môžu prudko reagovať s urýchľovačmi alebo pod-pornými látkami.

S51 Používajte len na dobre vetranom mieste


— látky a prípravky, ktoré pravdepodobne alebo účelovo vytvárajú výpary, prach, rozprášenúkvapalinu, dym, opar, atď., ktoré zvyšujú riziko pri vdychovaní alebo spôsobujú oheň alebohrozí nebezpečenstvo výbuchu.


— odporúčané, ak nie je vhodné použitie S38, teda dôležité, ak látky a prípravky bude prav-depodobne používať široká verejnosť.


S52 Nie je doporučené pre použitie v interiéroch na veľkých povrchových plochách


— prchavé, veľmi jedovaté, jedovaté a škodlivé látky a prípravky.


— odporúčané, ak hrozí poškodenie zdravia zapríčinené predĺženým pôsobením týchto látoka prípravkov z dôvodu ich odparovania z veľkých ošetrených povrchov v domácnostiacha ostatných uzavretých priestorov, kde je veľká koncentrácia ľudí.

S53 Zabráňte expozícii – pred použitím sa oboznámte so špeciálnymi inštrukciami


— látky a prípravky, ktoré sú karcinogénne, mutagénne a alebo látky poškodzujúce reproduk-ciu.


— povinné na horeuvedené látky a prípravky, pri ktorých bola použité aspoň jedna z nasledu-júcich viet: R45, R46, R49, R60 a R61.

S56 Zneškodnite tento materiál a jeho obal v mieste zberu nebezpečného alebo špeciálneho odpadu




— odporúčaná na všetky nebezpečné látky a prípravky, u ktorých sa predpokladá, že tieto látkya prípravky bude používať široká verejnosť a ktoré musia byť zneškodnené osobitným spô-sobom.

S57 Uskutočnite náležitú kontrolu, aby ste zabránili kontaminácii


— látky a prípravky, ktorým bol pridelený výstražný symbol „N“.


— obvykle obmedzené látky a prípravky, ktoré bude pravdepodobne používať široká verejnosť.

S59 Obráťte sa na výrobcu s požiadavkou na informácie týkajúce sa obnovenia a recyklácie




— povinné na látky a prípravky, ktoré ohrozujú ozónovú vrstvu,

— odporúčané na ostatné látky a prípravky, ktoré je vhodné regenerovať alebo recyklovať.

S60 Tento materiál a príslušná nádoba musia byť zlikvidované ako nebezpečný odpad




— odporúčané na látky a prípravky, ktoré nebude pravdepodobne používať široká verejnosťa ak nie je pridelené S35.


S61 Zabráňte uvoľneniu do životného prostredia. Oboznámte sa so špeciálnymi inštrukciami, kartou bezpečnost-ných údajov


— látky a prípravky nebezpečné na životné prostredie.


— obvykle používané látky a prípravky, ktorým bol pridelený výstražný symbol „N“,

— odporúčané na látky a prípravky klasifikované ako nebezpečné na životné prostredie, vyššienezahrnuté.

S62 Pri požití nevyvolávať zvracanie Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc a ukážte tento obal alebo označenie


— látky a prípravky klasifikované ako škodlivé s vetou R65 v súlade s kritériami uvedenýmiv odseku 3.2.3.,

— nepoužíva sa pre látky a prípravky, ktoré sú uvádzané na trh v aerosólových nádobách (alebov nádobách vybavených s utesneným rozstrekovacím uzáverom), pozri odseky 8 a 9.


— povinné na horeuvedené látky a prípravky, ak sa predávajú širokej verejnosti alebo ich budetáto pravdepodobne používať, okrem prípadov, ak sú povinné vety S45 a S46,

— odporúčané na horeuvedené látky a prípravky používané v priemysle, okrem prípadov, priktorých sú povinné vety S45 a S46.

S63 Pri úraze spôsobenom vdýchnutím látky postihnutého vyveďte na čerstvý vzduch a zabezpečte mu kľud


— veľmi jedovaté látky a prípravky (plyny, výpary, prchavé kvapaliny),

— látky a prípravky spôsobujúce zvýšenie citlivosti pri dýchaní.


— povinné na látky a prípravky, ktorým boli pridelené vety R26, R23 alebo R42 a ktoré budepravdepodobne používať široká verejnosť spôsobom, pri ktorom môže hroziť vdýchnutie.

S64 Pri požití vypláchnite ústa vodou (iba ak je postihnutý pri vedomí)


— žieravé alebo dráždivé látky a prípravky.


— odporúčané na horeuvedené látky a prípravky, ktoré bude pravdepodobne používať širokáverejnosť a kde je vhodné použiť horeuvedené ošetrenie.

7. NÁVRH OZNAČOVANIA

7.1. Ak je látka alebo prípravok zaradený, určí sa príslušné označenie s ohľadom na požiadavky článku 23 tejtosmernice a článku 10 smernice 1999/45/ES na látky a prípravky jednotlivo. Táto časť objasňuje, ako saurčuje označenie na etikete, ale najmä poskytuje poradenstvo ohľadom výberu správnych bezpečnostnýchupozornení.

Etiketa obsahuje nasledujúce informácie:

a) pri prípravkoch obchodný názov alebo označenie;

b) pri látkach názov látky a pri prípravkoch názvy látok obsiahnutých v nich v súlade s predpismi uve-denými v článku 10 ods. 23 smernice 1999/45/ES;


c) meno, úplnú adresu a telefónne číslo osoby, ktorá zodpovedá za uvedenie látky alebo prípravku na trh;čiuž ide o výrobcu, dovozcu alebo distribútora;

d) výstražné symboly a indikácie nebezpečenstva;

e) označenia špecifického rizika (R-vety);

f) označenie pre bezpečné používanie (S-vety);

g) pri látkach EC číslo a pri látkach uvedených v prílohe I sa pridáva výraz „EC označenie“;

h) pri prípravkoch ponúkaných alebo predávaných širokej verejnosti je potrebné presne určiť nominálnemnožstvo obsahu, ak to už nie je uvedené na obale.

Poznámka:

Pri určitých prípravkoch sa vyžaduje dodatočné označenie podľa článku 10 ods. 12 prílohy V k smernici1999/45/ES a v článku 20 smernice 98/8/ES.

7.1.1. Konečný výber označení špecifického rizika a označenia na bezpečné používanie

Hoci konečný výber označení špecifického rizika a označenia na bezpečné používanie v prvom rade pod-lieha potrebe poskytnúť všetky potrebné informácie, nesmie sa zabúdať na zrozumiteľnosť etikety a na jejvplyv na okolie.

V prípade dráždivých, veľmi horľavých, horľavých a oxidačných látok R- a S-vety nie je potrebné uvádzať,ak balenie obsahuje menej ako 125 ml. Toto taktiež platí aj pre ten istý objem škodlivých látok, ktoré niesú určené na predaj širokej verejnosti.

V prípade prípravkov, ktorých obsah neprevyšuje 125 ml:

— ak sú klasifikované ako veľmi horľavé, oxidačné, dráždivé, s výnimkou tých, ktorým je priradené špe-cifické riziko veta: R41 alebo prípravkov nebezpečných na životné prostredie s výstražným symbolom„N“, takéto prípravky nie je nutné označiť R- alebo S-vetami,

— ak sú klasifikované ako horľavé alebo nebezpečné na životné prostredie a nebol im priradený výstražnýsymbol „N“, v tom prípade je potrebné pri nich uvádzať R-vety, ale S-vety nie sú nutné.

7.1.2. Objektívne k článku 16 ods. 4 smernice 91/414/EHS a k smernici 98/8/ES, indikácie ako „netoxické“, „ne-závadné“, „neznečisťujúce“, „ekologické“ alebo iné výrazy, ktoré naznačujú, že látka alebo prípravok nie jenebezpečný alebo pravdepodobne majú za následok podcenenie nebezpečenstva danej látky alebo príprav-ku, sa nesmú objaviť na etikete alebo obale látky alebo prípravku podliehajúcemu tejto smernici alebosmernici 1999/45/ES.

7.2. Chemický názov/názvy uvedené na etikete

7.2.1. Etiketa na látkach zapísaných v prílohe I uvádza názov látok pod jedným z označení zaradených do prí-lohy I.

Pri látkach, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, sa ich názov stanoví podľa medzinárodne uznávaného che-mického názvoslovia, ako je definované v odseku 1.4.

7.2.2. Pri prípravkoch sa názov, ktorý má byť uvedený na etikete, vyberie v súlade s predpismi článku 10 ods. 23smernice 1999/45/ES.

Poznámka:

Nasledujúce prípady podliehajú prílohe V, B.9 k smernici 1999/45/ES:

— názov látky zvyšujúcej citlivosť sa musí zvoliť v súlade s odsekom 7.2.1. tejto prílohy,

— v prípade koncentrovaných prípravkov, ktoré sú určené do kozmetického priemyslu,


— osoba zodpovedajúca za ich uvedenie na trh môže podľa vlastného uváženia označiť iba jednu lát-ku, ktorá zvyšuje citlivosť ako nesúcu zodpovednosť za riziko zvýšenej citlivosti,

— v prípade prírodnej látky uprednostní sa chemický názov, môže byť vo forme: „éterický olej z…“,„výťažok z.…“ pred názvami je „zložiek“.

7.3. Výber výstražných symbolov označujúcich nebezpečenstvo

Koncepcia výstražných symbolov označujúcich nebezpečenstvo a formulácia slov pri indikácii nebezpe-čenstva musí byť súlade s výstražnými symbolmi a slovnými upozorneniami uvedenými v prílohe II.Výstražný symbol musí byť vytlačený čiernou farbou na oranžovo-žltom podklade.

7.3.1. Na látky v prílohe I platia tie výstražné symboly a indikácie nebezpečenstva, ktoré sú v tejto prílohe uve-dené.

7.3.2. Látkam, ktoré nie sú zatiaľ uvedené v prílohe I a taktiež prípravkom budú pridelené výstražné symbolya indikácie nebezpečenstva v súlade s predpismi uvedenými v prílohe.

Ak je látke alebo prípravku pridelený viac ako jeden výstražný symbol označujúci nebezpečenstvo:

— povinnosť uviesť výstražný symbol „E“ mení výstražné symboly „F“, „F+“ na nepovinné,

— povinnosť uviesť výstražný symbol „T+“ alebo „T“ mení výstražné symboly „Xn“, „Xi“ na nepovinné,

— povinnosť uviesť výstražný symbol „C“ mení výstražné symboly „Xn“, „Xi“ na nepovinné,

— ak je pridelený výstražný symbol „Xn“ výstražný, symbol „Xi“ je nepovinný.

7.4. Výber upozornení na nebezpečenstvo

Formulácia a výber slov pri R- vetách musí byť v súlade s prílohou III.

Kombinované R-vety v prílohe III sa použijú, ak je to vyhovujúce.

7.4.1. Na látky z prílohy I sa použijú R-vety z prílohy.

7.4.2. R –vety sa na látky z prílohy I budú vyberať podľa nasledujúcich kritérií a priorít:

a) v prípade nebezpečenstva, ktoré zvyšuje účinky na zdravie:

i) R-vety korešpondujúce s kategóriou nebezpečenstva, zobrazené výstražným symbolom, musia byťuvedené na etikete;

ii) R-vety korešpondujúce s ostatnými kategóriami nebezpečenstva, bez výstražného symbolu na eti-kete, podľa článku 23;

b) v prípade nebezpečenstva pochádzajúceho z fyzikálno-chemických vlastností:

— R-vety korešpondujúce s kategóriou nebezpečenstva, zobrazené výstražným symbolom, musia byťuvedené na etikete;

c) v prípade nebezpečenstva na životné prostredie:

— R-vety korešpondujúce s kategóriou klasifikácie „nebezpečné na životné prostredie“ musia byť uve-dené na etikete.

7.4.3. R –vety sa na prípravky z prílohy I budú vyberať podľa nasledujúcich kritérií a priorít:

a) v prípade nebezpečenstva, ktoré zvyšuje účinky na zdravie:

i) R-vety korešpondujúce s kategóriou nebezpečenstva, zobrazené výstražným symbolom na etikete.V určitých prípadoch sa R-vety musia uviesť v súlade s tabuľkami v prílohe II, časť B k smernici1999/45/ES. Presnejšie, R-vety na komponenty, kvôli ktorým sa pridelí daná kategória nebezpe-čenstva, sa musia objaviť aj na etikete;


ii) R-vety korešpondujú s ostatnými kategóriami nebezpečenstva, ktoré boli prisúdené komponen-tom, ale ktoré nie sú zobrazené výstražným symbolom na základe článku 10 ods. 24 smernice1999/45/ES;

b) v prípade nebezpečenstva pochádzajúceho z fyzikálno-chemických vlastností:

— kritériá vysvetlené v bode 7.4.3. písm. a) platia, upozornenia na nebezpečenstvo „mimoriadne hor-ľavé“ alebo „veľmi horľavé“ sa však nemusia uvádzať, ak iba opakujú to, čo je vyjadrené v indikáciinebezpečenstva s použitím výstražného symbolu;

c) v prípade nebezpečenstva na životné prostredie:

i) R-vety korešpondujúce s kategóriou klasifikácie „nebezpečné na životné prostredie“ musia byť uve-dené na etikete;

ii) ak boli R-vety R 50 pridelené naviac ku kombinovanému R-spojeniu R51/53 alebo R52/53 alebok R-vete R53 samotnej, použije sa kombinovaná veta: R50/53.

Všeobecne platí, že na prípravky postačí maximálne šesť R-viet na dostatočné popísanie nebezpečenstva,pre tento účel sa kombinované vety uvedené v prílohe I budú považovať za jedno upozornenie. Ak všakprípravok spadá pod viac ako jednu kategóriu nebezpečenstva, tieto štandardné vety pokryjú všetkyzákladné nebezpečenstvá, ktoré sa prípravkom pripisujú. V niektorých prípadoch je potrebné uviesť viacako šesť R-viet.

7.5. Označenie pre bezpečné použitie

Formulácia a výber slov pri S-vetách musí byť v súlade s prílohou III.

Kombinované S-vety v prílohe IV sa použijú, ak je to vyhovujúce.

7.5.1. Na látky v prílohe I, platia tie S-vety, ktoré sú v tejto prílohe uvedené. Ak nie je uvedená žiadna S-veta,výrobca alebo dovozca môže akékoľvek vhodné upozornenie začleniť. Na látky neuvedené v prílohe I a tak-tiež na prípravky výrobca začlení S-vety v súlade s kritériami rozpracovanými v kapitole 6 tejto prílohy.

7.5.2. Výber označenia na bezpečné používanie

Konečný výber označenia na bezpečné používanie musí mať na zreteli upozornenia na nebezpečenstvouvedené na etikete a určené použitie látky alebo prípravku:

— všeobecne platí, že postačí maximálne šesť S-viet na vyjadrenie najvhodnejších bezpečnostných upo-zornení; kvôli tomuto účelu sa kombinované upozornenia budú považovať za jedno upozornenie v prí-lohe IV,

— ak sa S-vety týkajú zneškodňovania, použije sa jedna S-veta, ak nie je jasné, či zneškodňovanie mate-riálu a jeho obalu nepredstavuje nebezpečenstvo na zdravie ľudí alebo na životné prostredie. Obzvlášťsú však dôležité pokyny týkajúce sa bezpečného zneškodňovania látok a prípravkov predávaných širo-kej verejnosti,

— niektoré S-vety sa môžu stať nadbytočnými, ak sa tieto vyberajú dôkladne a naopak: S-vety, ktoré oči-vidne korešpondujú s R-vetami, sa objavia na etikete iba vtedy, ak sa mieni zdôrazniť určité varovanie,

— pri výbere označenia na bezpečné používanie treba dopredu odhadnúť podmienky použitia určitýchlátok a prípravkov, napr. rozstrekovanie alebo iné aerosólové účinky. Preto je potrebné maťtoto na mysli pri výbere náležitých upozornení,

— bezpečnostné upozornenia S1, S2 a S 45 sú povinné pri všetkých veľmi jedovatých, jedovatých a žie-ravých látkach a prípravkov predávaných širokej verejnosti,

— bezpečnostné upozornenia S2 a S46 sú povinné pre všetky ostatné nebezpečné látky a prípravky(okrem tých, ktoré sú klasifikované len ako nebezpečné na životné prostredie) predávané širokej verej-nosti.

Ak sú označenia na bezpečné používanie vyberané podľa prísnych kritérií uvedených v 6.2. nadbytočnéprípadne duplicitné alebo sú jednoducho nepotrebné na určitý výrobok alebo balenie, potom je možnétakéto označenia na bezpečné používanie vypustiť.


7.6. EC číslo

Ak látka označená na etikete je uvedená v Európskom zozname existujúcich komerčných chemických látok(Einecs) alebo v Európskom zozname oznámených chemických látok (Elincs), potom sa Einecs a Elincs číslalátky uvedú aj na etikete. Táto požiadavka neplatí pri prípravkoch.

7.7. Rozmery etikiet na prípravky

Rozmery etikiet sú nasledujúce:

Objem balenia: Rozmery v mm:

nie viac ako 3 l: ak je možné, aspoň 52 x 74

viac ako 3 l, ale nie viac ako 50 l aspoň 74 x 105

viac ako 50 l, ale nie viac ako 500 l aspoň 105 x 148

viac ako 500 l aspoň 148 x 210

Každý výstražný symbol pokrýva aspoň jednu desatinu povrchovej plochy etikety, nie menej ako 1 cm 2.Etiketa sa pevne prilepí na jeden alebo viac vonkajších častí balenia priamo obsahujúceho prípravok.

Informácie, ktoré sa na etikete vyžadujú, musia byť výrazne umiestnené na zadnej strane v takej veľkosti,aby sa dali ľahko čítať.

8. ŠPECIÁLNE PRÍPADY: LÁTKY

8.1. Prenosné tlakové nádoby

Požiadavky vzhľadom na označovanie pri prenosných tlakových nádobách sa považujú za uspokojivé, aksú v súlade s článkom 23 a článkom 24 ods. 6 písm. b).

Ako výnimku z článku 24 ods. 1 a 2 je však možné použiť jednu z nasledujúcich alternatív pre tlakovénádoby s objemom vody menej alebo rovným 150 l:

— usporiadanie a rozmery etikety musia spĺňať normy ISO Standard/DP 7225 (vydanie z r. 1994)s názvom „Tlakové nádoby na plyn – Bezpečnostné značky“.

— informácie uvedené v článku 23 ods. 2 sa môžu poskytnúť na pevnom štítku alebo etikete, ktorá jeuchytená na nádobe.

8.2. Tlakové nádoby určené na propán, bután alebo skvapalnené plyny LPG

Tieto látky sú klasifikované v prílohe I. Napriek tomu, že sú klasifikované podľa článku 2, nepredstavujúnebezpečenstvo na zdravie ľudí, ak sa na trh dostávajú v uzatvorených znovunaplniteľných tlakových nád-obách alebo v znovu-nenaplniteľných zásobníkoch podľa EN 417 ako vykurovacie plyny, ktoré sa uvoľ-ňujú iba pri spaľovaní (EN 417, vydané v septembri 1992, s názvom „Znovu-nenaplniteľné kovové tla-kové zásobníky na skvapalnené plyny LPG, tiež s ventilom, využívané pri prenosných prístrojoch;vyhotovenie, kontrola, testovanie a označenie“).

Tieto nádoby alebo zásobníky musia byť označené príslušným výstražným symbolom a štandardnýmivetami označujúcimi špecifické riziko (R-vety) a štandardnými pokynmi na bezpečné používanie (S-vety),ktoré vo vzťahu k horľavosti nemusia uvádzať účinky na zdravie ľudí. Informácie, ktoré sa týkajú účin-kov na zdravie ľudí a ktoré mali byť pôvodne na etikete uvedené, sa však zašlú odborným používateľomzodpovedajúcim za uvedenie látky na trh vo forme dopredu predpísanej článkom 27 tejto smernice.


Spotrebiteľovi sa zašlú dostatočné informácie, aby mohol podniknúť všetky potrebné opatrenia vzhľa-dom na zdravie a bezpečnosť ako je uvedené v článku 1 ods. 3 smernice 91/155/EHS doplnenej smerni-cou 93/112/EHS.

8.3. Kovy v celistvej forme

Tieto látky sa klasifikujú v prílohe I alebo sa budú klasifikovať v súlade s článkom 6. Niektoré z týchto látok,hoci klasifikované v súlade s článkom 2, nepredstavujú však nebezpečenstvo na zdravie ľudí pri vdýchnutí,po požití alebo po kontakte s pokožkou alebo na vodné prostredie vo forme, v ktorej sa dostávajú na trh.Tieto látky nemusia mať označovanie podľa článku 23. Všetky informácie, ktoré mali byť na obale uve-dené, budú však zaslané odborným používateľom, ktorí sú zodpovední za uvedenie látky na trh vo formevopred stanovenej článkom 27.

8.4. Látky klasifikované s R 65

Látky klasifikované ako škodlivé na základe nebezpečenstva pri vdychovaní nemusia byť označené ako ško-dlivé s označením špecifického rizika vetou R65 v prípadoch, ak sa na trh dostávajú v aerosólových nád-obách vybavených utesneným rozstrekovacím uzáverom.

9. ŠPECIÁLNE PRÍPADY: PRÍPRAVKY

9.1. Plynné prípravky (zmesi plynov)

Pri plynných prípravok treba vziať do úvahy:

— vyhodnotenie fyzikálno-chemických vlastností,

— určenie a vyhodnotenie možných rizík týkajúcich sa zdravia ľudí,

— určenie a vyhodnotenie možných enviromentálnych rizík.

9.1.1. Vyhodnotenie fyzikálno-chemických vlastností

9.1.1.1. Horľavosť

Horľavé vlastnosti týchto prípravkov sú stanovené v súlade s článkom 5 smernice 1999/45/ES podľa metóduvedených v časti A prílohy V tejto smernice.

Tieto prípravky sa budú klasifikovať podľa výsledkov uskutočnených testov a s ohľadom na kritériá prí-lohy V a kritériá príručky na označovanie.

Výnimkou sú prípady, kedy sa plynné prípravky vyrábajú v malých množstvách, horľavosť týchto plyn-ných zmesí sa dá vyhodnotiť nasledujúcou výpočtovou metódou:

Zloženie plynnej zmesi, vyjadrené vzorcom:

A1F1 +…+ AiFi +…AnFn + B1I1 +…+ BiIi +… BpIp

pričom sú Ai a Bi mólové zlomky,

Fi horľavý plyn,

Ii inertný plyn,

n počet horľavých plynov,

p počet inertných plynov,

sa môže zobraziť vo forme, v ktorom všetky Ii (inertné plyny) sú vyjadrené dusíkovým ekvivalentom s pou-žitím koeficientu Ki a kde ekvivalentný obsah nehorľavého plynu Ai sa vyjadrí nasledovným vzorcom:

A′i = Ai × (100 / (Ai + KiBi))


Použitím hodnoty maximálneho obsahu horľavého plynu, ktorý je zmesou s dusíkom, vzniká zlúčenina,ktorá nie je horľavá na vzduchu (Tci), čo vyjadruje nasledujúci vzorec:

Σi A′i/Tci ≥ 1

Plynná zmes je horľavá, ak hodnota horeuvedeného výrazu je väčšia ako 1. Prípravok sa klasifikuje akomimoriadne horľavý a priradí sa mu špecifické riziko veta: R12.

Koeficient ekvivalencie (Ki)

Hodnoty koeficientov ekvivalencie Ki, medzi inertnými plynmi a dusíkom a hodnoty maximálneho obsahuhorľavého plynu (Tci) je možné vyhľadať v tabuľkách 1 a 2 ISO Standard ISO 10156 vydanie z 15. 2. 1990(nové vydanie 1996) s názvom „Plyny a plynné zmesi stanovenie potenciálu a oxidačnej schopnosti výpust-ných ventilov tlakových nádob“.

Maximálny obsah horľavého plynu (Tci)

Hodnota maximálneho obsahu horľavého plynu (Tci) je uvedená v tabuľke 2 ISO normy 10156 vydaniez 15. 2. 1990, nové vydanie 1996) s názvom „Plyny a plynné zmesi stanovenie potenciálu a oxidačnejschopnosti výpustných ventilov tlakových nádob“.

Ak nie je Tci hodnota daná v horeuvedenej norme, použije sa korešpondujúca dolná medza výbušnosti(LEL). Ak neexistuje LEL hodnota, hodnota Tci bude stanovená na 1 percento objemu.

Poznámky:

— horeuvedený vzorec umožňuje prideliť plynným prípravkom príslušné označenie, nie je ho všakvhodné považovať za metódu nahrádzajúcu stanovenie technických bezpečnostných parametrov,

— okrem toho, tento výraz nepodáva informáciu o tom, či sa dá zmes obsahujúca oxidačné plyny pri-praviť bezpečným spôsobom. Pri vyhodnocovaní horľavosti sa tieto oxidačné plyny nebudú brať doúvahy,

— horeuvedený výraz podáva spoľahlivé výsledky iba ak sa horľavé plyny vzhľadom na svoju horľavosťnavzájom neovplyvňujú. Toto je potrebné vziať do úvahy napr. pri halogenovaných uhľovodíkoch.

9.1.1.2. Oxidačné vlastnosti

S ohľadom na skutočnosť, že príloha V nezahŕňa metódu na stanovenie oxidačných vlastností plynnýchzmesí, preto sa ich vyhodnotenie musí realizovať podľa nasledujúcej metódy odhadu.

Princípom metódy je porovnanie oxidačného potenciálu plynov v zmesi s oxidačným potenciálom kyslíkavo vzduchu. Koncentrácia plynov v zmesi sa vyjadruje v objemových percentách.

Ak vezmeme do úvahy, že plynná zmes je väčší oxidant ako vzduch a ak platí nasledujúca podmienka:

Σi xiCi ≥ 21

kde: x koncentrácia plynu i v objemových percentách,

C1 koeficient ekvivalencie kyslíka.

V takom prípade sa prípravok klasifikuje ako oxidujúci a pridelí sa mu označenie špecifického rizikaveta: R8.

Koeficienty ekvivalencie medzi oxidačnými plynmi a kyslíkom.


Koeficienty použité pri výpočtoch na stanovenie oxidačnej kapacity určitých plynov v zmesi s ohľa-dom na oxidačnú kapacitu kyslíka vo vzduchu, uvedenú v odseku 5.2. ISO normy 10156, vydanej 15. 12.1990 (nové vydanie v r. 1996) s názvom „Plyny a plynné zmesi– stanovenie potenciálu a oxidačnej schop-nosti výpustných ventilov u tlakových nádob“, sú nasledovné:

O2 1

N2 O 0,6

Ak na daný plyn neexistuje v uvedenej norme hodnota Ci koeficientu, priradí sa mu hodnota 40.

9.1.2. Systém označovania

Požiadavky ohľadom označovania na tlakové nádoby na plyn sa považujú za uspokojivé, ak sú v súlades článkom 11 ods. 6 písm. b) smernice 1999/45/ES.

Výnimkou z článku 11 ods. 1 a 2 pre plynové nádoby s kapacitou vody menej alebo rovných 150 l, uspo-riadanie a rozmery etikety musia však vyhovovať predpisom ISO normy 7225 (vydanej v r. 1994) s názvom„Tlakové nádoby na plyn – etikety z bezpečnostnými upozorneniami“. V takomto prípade etiketa môžeuvádzať všeobecný alebo priemyselný/obchodný názov prípravku za predpokladu, že nebezpečná zlož-ková látka obsiahnutá v prípravku je čitateľne a trvalo uvedená na prednej časti tlakovej nádoby.

Informácie stanovené v článku 10 sa môžu uviesť na pevnom štítku alebo etikete, ktorá je na nádobáchuchytená.

9.2. Tlakové nádoby určené na prípravky obsahujúce odorizovaný propán, bután alebo skvapalnenýplyn (LPG)

Propán, bután alebo skvapalnený plyn sú klasifikované v prílohe I. Hoci sa prípravky obsahujúce tieto látkyklasifikujú v súlade s článkami 5. 6 a 7 smernice 1999/45/ES, nepredstavujú nebezpečenstvo pre zdravieľudí, ak sa dostávajú na trh v uzatvorených, znovunaplniteľných nádobách alebo znovunenaplniteľnýchzásobníkoch podľa EN417 ako vykurovacie plyny, ktoré sa uvoľňujú iba pri spaľovaní (EN 417, vydanév septembri 1992, s názvom „Znovunenaplniteľné kovové tlakové zásobníky na skvapalnené plyny LPG,tiež s ventilom, využívané pri prenosných prístrojoch; vyhotovenie, kontrola, testovanie a označenie“).

Tieto nádoby alebo zásobníky musia byť označené príslušným výstražným symbolom a štandardnýmivetami označujúcimi špecifické riziko (R-vety) a štandardnými pokynmi na bezpečné používanie (S-vety),ktoré vo vzťahu k horľavosti nemusia sa uvádzať účinky na zdravie ľudí. Informácie, ktoré sa týkajú účin-kov na zdravie ľudí, ktoré mali byť pôvodne na etikete uvedené, budú však zaslané odborným používate-ľom, zodpovedajúcim za uvedenie látky na trh vo forme vopred stanovenej článkom 14 smernice1999/45/ES. Spotrebiteľom sa taktiež zašlú dostatočné informácie, aby títo mohli podniknúť všetkypotrebné opatrenia s cieľom ochrany zdravia a bezpečnosti podľa článku 1 ods. 3 smernice 1999/45/ES.

9.3. Zlúčeniny, prípravky obsahujúce polyméry, prípravky obsahujúce elastomery

Tieto prípravky sa budú klasifikovať podľa požiadaviek článkov 5, 6 a 7 a označovať podľa požiadaviekčlánku 10 smernice 1999/45/ES.

Niektoré z týchto prípravkov klasifikované v súlade s článkami 6 a 7 nepredstavujú nebezpečen-stvo na zdravie ľudí pri vdychovaní, po požití alebo pri kontakte s pokožkou alebo na vodné prostredie voforme, v ktorej sa dostávajú na trh. Nevyžaduje sa, aby tieto látky mali označenie na etikete podľa článku10 alebo podľa prílohy V.B.9. Všetky informácie, ktoré mali byť na etikete uvedené, budú zaslané odbor-ným používateľom, ktorí sú zodpovední za uvedenie látky na trhu vo forme vopred stanovenej článkom14 vyššie spomenutej smernice.


9.4. Prípravky klasifikované s označením špecifického rizika vetou R 65

Prípravky klasifikované ako škodlivé na základe nebezpečenstva pri vdychovaní sa nemusia označiť za ško-dlivé s označením špecifického rizika vetou R65 v prípadoch, ak sa na trh dostávajú v aerosólových nád-obách vybavených utesneným rozstrekovacím uzáverom.

9.5. Organické peroxidy

Organické peroxidy kombinujú vlastnosti oxidanta a horľavej látky v jednej molekule: ak sa organický pero-xid rozkladá, oxidačná časť molekuly reaguje exotermicky s horľavou (oxidovateľnou) časťou. Vzhľa-dom na tieto oxidačné vlastnosti sa nemôžu na organické peroxidy vzťahovať jestvujúce metódy uvedenév prílohe V.

Na základe prítomnosti aktívneho kyslíka sa použije nasledujúca metóda výpočtu.

Využiteľný obsah kyslíka (%) organického peroxidu je vyjadrený týmto výrazom:

16 × (ni × ci /mi)

pričom:

ni = počet peroxidových skupín na molekulu organického peroxidu i

ci = koncentrácia (hmotnosti %) organického peroxidu i

mi = molekulárna hmotnosť organického peroxidu i

9.6. Požiadavky s ohľadom na dodatočné označovanie určitých prípravkov

Požiadavky týkajúce sa dodatočného označovania určitých prípravkov sú uvedené v článku 10 ods. 1 a 2v prílohe V k smernici 1999/45/ES a v článku 20 smernice 98/8/ES.


VYHLÁSENIE KOMISIE

So zreteľom na odsek 41.5. a najmä na posledný odsek v tomto odseku Komisia stanovuje, že je potrebné uvažovaťo uplatnení postupov uvedených v článku 28, ktoré sú pripravené na prediskutovanie s príslušnými odborníkmi navr-hnutými členskými štátmi, ktorí majú odbornú kvalifikáciu v oblasti karcinogenecitídy, mutagenecitídy alebo repro-dukčnej toxicity.

Porady sa uskutočnia v rámci bežných poradných postupov s odborníkmi z daných krajín a/alebo v rámci existujú-cich výborov. To isté sa týka už začlenených látok do prílohy I, ktoré musia byť reklasifikované s ohľadom na ichkarcinogénne, mutagénne účinky alebo účinky poškodzujúce reprodukciu.


PRÍLOHA 7 A

Pre medziprodukty s obmedzeným pôsobením platia opatrenia podľa bodu 7.


PRÍLOHA 7B

7. Súhrnný redukovaný test (RTP) na medziprodukty pri množstvách ≥ 1 tona za rok

1. Definície

Nestranne k ostatným zákonom spoločenstva platia nasledovné definície:

— pojem „medziprodukt“ je chemická látka, ktorá sa vyrába, spotrebuje a používa výlučne pri chemickomspracovaní s cieľom následnej transformácie do ďalšej chemickej látky,

— pojem „emisia“ zahŕňa uvoľnenie látky zo systému, napr. pri poruche (zlyhaní) systému. Aby sa zaručilamaximálna ochrana pracovníkov a minimalizovali sa možné emisie do prostredia, prvoradým cieľom sapreto stáva sprísnená kontrola pri spracovaní chemických látok,

— „expozícia“ zahŕňa všetko, čo sa stane po emitovaní látky, či už do okolitého prostredia alebo s násled-kami na zdravie ľudí, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu, a to vdýchnutím alebo pri kontakte s pokož-kou. Preto, ak sa dá predpokladať výskyt emisií, je potrebné sprísniť kontrolu expozície pomocou dostup-ných techník, majúc na zreteli potrebu prijať preventívno – bezpečnostný princíp týkajúci sa fyzikálno-chemických, toxikologických a ekotoxikologických vlastností u tých látok, ktoré neboli testovanéa o ktorých sa predpokladá, že môžu byť nebezpečné,

— „integrovaný odsávací systém vetrania“ je odsávací systém vetrania uzatvoreného typu, ktorý sa používav kombinácii s uzávermi, krytmi, obalmi, nádobami atď. s cieľom zamedziť preniknutiu chemických pro-striedkov do vnútra uzatvorenej funkčnej jednotky. Pri spracovaní musia byť otvory čo najmenšie. Inten-zita odsávania a vzduchové kanáliky by mali byť navrhnuté tak, aby v odsávacej jednotke vznikal dosta-točný podtlak a tým sa zabezpečilo zachytávanie a následné odvádzanie všetky vznikajúcich plynov,výparov a/alebo prachu. Je potrebné zamedziť spätnému prúdeniu všetkých odsávaných nebezpečnýchlátok na pracovisko. To znamená, že sa zabráni úniku nebezpečných látok z uzatvorenej funkčnej jed-notky do pracovného prostredia,

— „vysokoúčinný odsávací systém vetrania“ je odsávací systém otvoreného alebo polouzatvoreného typu,ktorý je dimenzovaný tak, aby chemické prostriedky zostávali v záchytnej časti. To znamená, že sa výskytchemických prostriedkov v pracovnom ovzduší môže prakticky vylúčiť,

— „účinný odsávací systém vetrania“ je odsávací systém otvoreného alebo polouzatvoreného typu, ktorý jedimenzovaný tak, aby chemické prostriedky zostávali v záchytnej časti. t. j. výskyt chemických prostried-kov v pracovnom ovzduší sa môže do značnej miery vylúčiť alebo sa dá kontrolovať dodržiavanie limit-ných hodnôt,

— „iný odsávací systém vetrania“ je odsávací systém otvoreného alebo polouzavretého typu, ktorý je dimen-zovaný tak, aby výskyt chemických prostriedkov nebolo možné vylúčiť,

— „nízkoemisné formy použitia“ sú, napr.:

— spotrebovateľný obal, t. j. nebezpečná látka sa vkladá do vhodného obalu a bez toho, aby sa tento otvá-ral, teda obal vstupuje do reakcie spolu s látkou,

— zmena v hustote, t. j. látka sa používa napr. vo forme pasty alebo granúl namiesto práškovej formy,

— master batch– predzmes, šarža látka je uzatvorená v plastickej matrici, ktorá zamedzuje priamemu kon-taktu z nebezpečnou látkou. Plastická matrica sama o sebe nie je nebezpečná látka. Pri opotrebovanímatice môže však dôjsť ku kontaktu s nebezpečnou látkou,

— „nízkoemisné formy použitia“ sú, napr.: master batch-predzmesi bez abrázie – opotrebovania, t. j. pla-stická matrica je tak odolná voči opotrebovaniu, takže sa zabráni úniku nebezpečných látok,


— „technicky nepriepustný“ sa používa na podjednotku, ak sa počas testovania nezistí priepustnosť na moni-torovanie alebo kontrolu nepriepustnosti, napr. použitím peniacich prostriedkov alebo prístrojov na indi-káciu priepustnosti na konkrétne použitie. Systémy, podsytémy a funkčné elementy sú technicky neprie-pustné, ak hodnota priepustnosti je < 0,00001 mbar*/*s-1.

2. Uplatnenie súhrnného redukovaného testu

Pri medziprodukte môže oznamovateľ novej látky požiadať príslušný orgán o udelenie povolenia na použitieRTP. RTP predstavuje súbor najmenšieho množstva údajov vypracovaných s cieľom prvého predbežného hod-notenia nebezpečenstva akéhokoľvek chemického medziproduktu, ktorý sa dostáva na trh.. V súlade s člán-kom 16 ods. 1 sa môžu vyžadovať aj doplnkové výsledky z testov.

3. Podmienky na uplatnenie súhrnného redukovaného testu

Oznamovateľ novej látky musí k plnej spokojnosti príslušnému orgánu dokázať, že boli splnené nasledujúcepodmienky:

a) látka sa vyrába a je určená na spotrebu a použitie výlučne s cieľom chemického spracovania. Nepatria semmonoméry. Pri spracovaní sa látka transformuje do chemicky odlišných molekúl, nie na polyméry;

b) látka je obmedzená na maximálne dve užívateľské miesta. Napríklad, môže sa vyrábať v jednej spoločnostia potom sa dopraví do druhej alebo ďalšej na spracovanie. Ak je zásielka určená na následný proces na viacako dvoch miestach, podmienky na RTP už nie sú splnené a preto je potrebné zvýšiť dávku na patričnúúroveň;

c) dodávka do podniku, v ktorom sa medziprodukty budú ďalej spracovávať, musí byť priamo od subjektu,oznamujúceho daný chemický medziprodukt, nie cez dodávateľa medziproduktov;

d) látka sa musí počas celej svojej životnosti podrobovať presným technickým postupom. Tu patrí: výroba,preprava, purifikácia, čistenie a údržba, odoberanie vzoriek, analýzy, nakládka a vykládka prístrojov/nádob,likvidácia odpadu/purifikácia a uskladnenie. Vo všeobecnosti, príslušný proces v sebe zahŕňa všetkyfunkčné súčasti prevádzky, ako napr. plniace miesta, vyprázdňovacie prístroje, atď. buď uzatvoreného kon-štrukčného typu so zaistenou nepriepustnosťou alebo uzatvoreného konštrukčného typu s integrovanýmodsávacím systémom vetrania;

e) ak existuje potenciál na expozíciu, musia sa využiť procedurálne a kontrolné technológie s minimálnouemisiou a výsledným pôsobením;

f) pri čistiacich prácach a údržbe sa pred otvorením alebo spustením systému použijú osobitné pracovnépostupy, ako je očisťovanie a vymývanie;

g) prepravné postupy musia byť v súlade s požiadavkami smernice Rady 94/55/ES, ktorá sa z času na čas menía dopĺňa;

h) v prípade nehody a ak sa pri purifikácii, čistení alebo údržbe vytvára odpad, môže tento pôsobiť na životnéprostredie. V oboch prípadoch sa používajú také procedurálne a/alebo kontrolné technológie, ktoré mini-malizujú emisie alebo výsledné pôsobenie;

i) je potrebné, aby existoval systém riadenia, ktorý určuje, aké úlohy majú jednotlivci v organizácii;

j) obal látky sa označí podľa prílohy VI. k smernici 67/548/EHS a doplní sa o túto vetu: „Pozor – látka eštenebola celkom testovaná“;

k) oznamovateľ by mal spravovať systém dozoru nad výrobkami a musí monitorovať užívateľov (maximálnedvoch), aby sa zaistilo dodržanie horeuvedených podmienok.


4. Technická dokumentácia potrebná na súhrnný redukovaný test

Oznamovateľ požadujúci na látku RTP musí zaslať príslušnému orgánu nasledujúcu technickú dokumentáciupre celú výrobu a užívateľské miesta:

a) vyhlásenie, že oznamovateľ a každý užívateľ súhlasí s podmienkami uvedenými v bode 3;

b) opis technických opatrení, ktorými sa dosahuje prísna kontrola látok (1) vrátane nasledujúcich postupov:nakladanie, odoberanie vzoriek, preprava a čistenie. Nie je potrebné uvádzať všetky podrobnosti o účin-nosti odsávania, neporušenosti tesnenia, atď. Akýkoľvek prostriedok, ktorý sa použije pri zvýšení kontrolypri spracovaní, je však dôležitý a preto je potrebné o ňom poskytnúť dostupné informácie, aby bolo možnéoveriť ich pravdivosť;

c) ak nie sú splnené kritériá na stanovenie uzatvoreného systému počas zaobchádzania s chemickými pro-striedkami (podrobné opísané v odseku 5), oznamovateľ je povinný predložiť údaje o pôsobení na základeúdajov z monitorovania a/alebo modelových výpočtov, aby mohol príslušný orgán rozhodnúť, či vyhoviežiadosti o RTP alebo nie;

d) podrobný opis spracovania na všetkých miestach vrátane výroby a použitia. Je potrebné najmä uviesť, čisa odpad z výroby a/alebo z procesov spracovania odvádza do odpadových vôd, či je tekutý alebo tuhýodpad odvádzaný do čističiek na čistenie a ako sa vykonáva čistenie a údržba celého zariadenia;

e) podrobný odhad možných emisií a možného pôsobenia na človeka a životné prostredie počas životnosti,vrátane podrobností rozličných chemických reakcií, ktoré zahŕňajú postupy a spôsoby zaobchádzania sozvyškami z chemického spracovania. Ak môžu mať emisie za následok pôsobenie na človeka a životné pro-stredie, je potrebné podrobne opísať spôsoby, ktorými sa spomínané emisie kontrolujú, aby mohli prí-slušné orgány rozhodnúť, či sa toto vyhlásenie akceptuje alebo či sa bude vypočítavať hodnota emisií podľaEU Technical Guidance Document;

f) všetky zmeny, ktoré môžu ovplyvniť pôsobenie na človeka a životné prostredie, je potrebné dopredu ohlá-siť, napr. akékoľvek zmeny vo funkčných jednotkách prevádzky, nový užívateľ alebo miesto;

g) predpísané informácie na RTP sú nasledovné:

Príloha VII.B plus nasledujúce testy z tejto prílohy:

— tlak pary (3.4)

— výbušné vlastnosti (3.11)

— samozápalná teplota (3.12)

— oxidačné vlastnosti (3.13)

— granulometria (3.15)

— akútna toxicita pre dafnie (5.1.2).

Oznamovateľ musí do dokumentácie taktiež zahrnúť ostatné podstatné informácie, aby mohli príslušnéorgány kvalifikovane rozhodnúť a umožniť používateľovi uskutočniť náležité kontroly na miestach spra-covania medziproduktov. Napríklad, ak sú k dispozícii dodatočné fyzikálno-chemické a/alebo toxikolo-gické údaje a/alebo informácie o enviromnetálnom správaní sa látok, musia sa tieto taktiež predložiť prí-slušným orgánom. Následne musí oznamovateľ prehodnotiť dostupné údaje o toxicite a ekotoxicite látok,ktoré majú blízky štrukturálny vzťah k oznamovanej látke. Ak sú k dispozícii podstatné údaje, hlavne ohľa-dom chronickej toxicity, toxicity pri reprodukcii a karcinogenecitídy, potom je vhodné urobiť prehľadnézhrnutie týchto údajov;

h) identifikačné údaje o oznamovateľovi, výrobcovi a používateľovi.

(1) Každý typ konštrukcie a technické špecifikácie (napr. nepriepustnos′) uzatvorenej funkčnej časti určuje efektívnosť kontroly. Abymohol príslušný orgán rozhodnúť, či sa dosiahla náležitá prísnosť kontroly, je nevyhnutné, aby oznamovateľ do svojej žiadostizahrnul aj informácie tohto druhu. Technické opatrenia určite spĺňajú podmienky časti 7.5 „Kritériá na vyhodnocovanie uza-tvorených systémov počas zaobchádzania s chemickými prostriedkami“ a tabuľky 1 v tejto prílohe. Tieto údaje musí oznamo-vateľ taktiež poskytnú′, aj keď nie je potrebné uviesť v opise technických opatrení každý typ uzatvorenej funkčnej časti. Je všaknutné detailne opísa′ každú odchýlku od stanovených kritérií a doložit′ aj patričné zdôvodnenie.


5. Kritériá pri vyhodnotení uzatvorených systémov počas zaobchádzania s chemickými prostriedkami

5.1. Použitie

Index vyhodnotenia sa používa pri vyhodnotení prevádzky. Index vyhodnotenia klasifikuje zaobchádzanies látkou a výsledný potenciál ohľadom pôsobenia následkom spracovania. Oznamovateľ musí prekontrolovaťprevádzku alebo prevádzkovú jednotku s cieľom určenia indexu vyhodnotenia. Musí sa vyhodnotiť každá jed-notlivá funkčná časť.

Systémy sa považujú za uzatvorené, ak vyhodnotenie všetkých dostupných funkčných častí zodpovedá indexuvyhodnotenia 0,5 a tieto funkčné časti sú časti uzatvoreného typu so zaistenou nepriepustnosťou a/alebo súvybavené integrovaným odsávacím systémom vetrania. Okrem toho, je potrebné vylúčiť akýkoľvek kontakts pokožkou.

Relevantné funkčné časti sú v zozname príkladov označené 0,5 tučným typom písma.

Funkčné časti polootvoreného typu s vysoko účinným odsávacím systémom vetrania (taktiež označené inde-xom 0,5, ale bežným písmom) sa nepovažujú za uzatvorené podľa zmyslu tohto pravidla.

V prípade funkčných častí s indexami 2 a 3 nie je vždy zaručené dodržiavanie limitov. Jedná sa o tieto funkčnéčasti:

1 — uzatvorený typ, so zaistenou nepriepustnosťou

1 — polootvorený typ s účinným odsávacím systémom vetrania

V prípade funkčných častí s indexami 2 a 4 nie je vždy zaručené dodržiavanie limitov. Jedná sa o tieto funkčnéčasti:

2 — polootvorený typ, otváranie ako pri jednoduchom odsávacom vetraní

2 — otvorené s jednoduchým odsávacím vetraním

4 — otvorený typ alebo polootvorený typ

4 — prirodzené vetranie.

Zoznam príkladov v tabuľke 1 napomáha pri klasifikácii funkčných častí. Funkčné časti, ktoré nie sú do zoz-namu zahrnuté, je možné klasifikovať na princípe analogických záverov. Prevádzka alebo prevádzková jed-notka sa potom bude klasifikovať pomocou hodnoty indexu tej funkčnej časti, ktorá dosiahla najvyššiu hod-notu vyhodnotenia.

5.2. Kontrola

Použitie tohto kritéria vyžaduje dodržiavanie prevádzkových parametrov, ktoré sa spolu s vykonanými kon-trolami uvádzajú v spomínanom zozname príkladov (napr. revízia a údržba).

6. Vykonanie RTP

Ak príslušný orgán schváli žiadosť oznamovateľa o vykonanie RTP, potom sa informácie z týchto testova/alebo štúdií uvedených v bode 7.4 budú požadovať ku technickej dokumentácii podľa článku 7. Na množ-stvá pod 1 tonu za rok platia požiadavky na testovanie podľa prílohy VII.B/VII.C.


TABUĽKA1

Zbierkapríkladov

Číslo

Funkčnýprvok

Konštrukčnýtyp

Príklady

Indexzhodnotenia

Vysvetlivky

Bez

Sdodatočnýmimeraniami

12

34

56

7

1statickéspoje

1.1

statickéspoje

pevnéspojenia

—zvárané

0,5

—spájkované

0,5

1.2

statickéspoje

oddeliteľnéspojenia

—zváranélímcenádob

0,5

—redukovaťspojenianaodporú-

čanémnožstvá

—otvorspojeniečonajmenej

—skúškatesnostipredchádzaopä-

tovnémuspusteniuprevádzky

—použinovétesnenievprípade

zahájeniaprevádzkyvyžadujúcej

oddelenéspojenia

—tam,kdejezprevádzkových

dôvodovpotrebnéotváraťprí-

ruby,nepoužívamepero-

drážku/prenebezpečieporuše-

niasúosovosti/

—výkružokanákružokspojenias

DN32

0,5

—rúrkovýzávitNPTsDN50.Δt

≤100°C

0,5

—výkružokanákružokspojenia

>DN32

10,5potvrdenieskúšoktesnosti

vzmysleskúšokaopráv(* )

—rúrkovýzávitNPT>DN50,.Δt>

100°C

10,5potvrdenieskúšoktesno-

stivzmysleskúšokaopráv(* )

—prírubysperomadrážkousvhod-

nýmtesnením

10,5potvrdenieskúšoktesnosti

vzmysleskúšokaopráv(* )

—projektovanáprírubasdrážkou

avhodnýmtesnením



—prírubysožliabkami

tvaruVavhodnéV–drážkovétesne-

nie



—prírubashladkoutesniacouplo-

chouavhodnýmtesnením



(* )Tesnosťrozoberateľnýchspojovmedzijednotkamiprevádzkyačasťamizariadenímôžebyťzabezpečenéprijatímnasledovnýchpredpisovzatrvalýštandard:

1.Monitorovacie,kontrolnéaleborevíznepostupyscieľomurčeniaastanoveniaaktuálnehostavurozoberateľnéhospojeniavzhľadomkEN13306(vpríprave)

Totosamusístaťvovopredstanovenomčaseavsúladesplánomsledujúcimšpecificképotrebyspoločnosti,druhspojeniaajehokonštrukciurovnakoakopovahuavlastnostiprepravovanýchchemickýchprostriedkov.Príkladyopatrenísú:

—tesnostnáskúška,

—vizuálnakontrolazariadeniascieľomstanoveniazreteľnýchnetesností.Skúškouzisťujemestriekanie,zápachy,hluky,vytváranienámrazatď.

—kontrolatesnostízariadeniaajehospojovprenosnýmindikačnýmadetekčnýmprístrojov(napr.indikačnýmitrubičkami,FIDaleboprenosnýmdetektorom),

—aplikovanímbublinkovejmetódynazistenienetesnostínarozoberateľnýchspojoch,

—použitímdetektoraplynovnamonitorovanieatmosféry,

—použitímautomatickéhozariadenianazisťovanienetesnostíkĺbovýchhadícaleboplniacichhadíc.

2.ZásahyscieľomobnoveniapažadovanéhostavurozoberateľnýchspojenípodľaEN13306(vštádiuprípravy)

Opatrenia,ktorésapravdepodobnebudúvyžadovať,jepotrebnénaplánovaťauskutočniťnazákladeindividuálnehoprístupu,vsúlades:

—konkrétnounebezpečnoulátkou,

—druhomarozsahompoškodenia,

—opatreniaminaochranuabezpečnosť,ktorémusiabyťprijaté.

Predopätovnýmnábehomprevádzkymusiaopravenéspojeprejsťdôkladnouskúškounatesnosť.


12

34

56

7

1.3

kvázistatickéuzávery

1.3.1

kohútiky

hriadeľavretenotesneniafitingov

napr.Guľovýchventilov,uzatváracích

kohútikov,škrtiacaklapka/krídlový

ventil/,šupátko

—utesňovanieupchávok

21vprípadepravidelncýchskúšok

aopráv

—samonastavovacieupchávky(pru-

žné)

10,5technickáskúškatesnosti

—dvojitáupchávkasprepážkou

10,5skontrolouprepážkovéhotlako-

véhosystému

vzmyslepravidelnýchvizuálnych

kontrôlalebokontrolnýchprocesov

technologickýchzariadení

—O–krúžkovétesnenie


—uzatváracíventil

10,5technickáskúškatesnostivzmysle

kontrolyaopráv

—piestovétesnenie


—vlnovcovétesnenie(manžeta)

0,5

—diafragmatickétesnenie

0,5

—magnetickáspojka

0,5

1.3.2

ostatné

riadiaceregulačnétyče


21vprípadepravidelncýchskúšok

aopráv

—utesňovanieupchávoksosamona-

stavenímpružiny


—dvojitéutesňovanieupchávokspre-

pážkovýmtesnením

10,5smonitorovanímuzavretého

tlakovéhosystému

vzmyslepravidelnýchvizuálnych

kontrôlalebokontrolných

procesovtechnologickýchzariadení–

O–krúžkovétesnenie

1

—piestovétesnenie

1

—vlnovcovétesnenie(manžeta)

0,5

—diafragmatickétesnenie

0,5

2.dynamickétesnenia

2.1

tesnenieotáčavých

súčiastok

hermetickyuzatvorené

—hermetickyuzatvorenýmotor

0,5

—magnetickéspojky

0,5

tesnenia,ktoréniesúbezkontaktu

—jednoduchéaxiálnetesnenie

1

—dvojitéaxiálnetesnenie

1


12

34

56

7

—dvojitéaxiálnetesneniesochrannou

vrstvoutekutiny

10,5smonitoringomuzatvoreného

tlakovéhosystémuvzmysle

pravidelnejkontroly,spravidla

1xzadeňnapr.kontrolapro-

cesutechnologickéhozaria-

deniaalarmom


21vprípadepravidelnýchskúšok

aopráv

—samoutesňovanieupchávok


—kontaktnétesnenia-bezdotykové

tesnenia

—labyrintovétesnenie

2

—tesnenienaplynovémazanie

10,5skontrolovanýmprietokom

plynu

2.2

tesneniapre

kmitajúce/oscilujúce/

súčiastky

—manžetovétesnenia

—manžetovévzduchovéventily

0,5

—piestovéčerpadlásmanžetovým

tesnením

0,5

—membránovétesnenia

—membránovéčerpadlá

0,5

—kuželovémembránovéventily

0,5

—uzávery

—piestovéčerpadlá

1

—stieraciekrúžky

1

3.preprava

materiáluaplniace

miesta

3.1

pretuhélátky

3.1.1

vrecia

3.1.1.1

vrecia/vyprázdňovanie/

otvorenýprierez,otvorenýkontajner–

nádoba

—Manuálne/ručné/vyprázdňovanie

42sinýmodsávacímzariadením

1súčinnýmodsávacímzariadením

1nízkoemisnéformyvyužitia,vylú-

čenieprítomnostiďalšíchnebez-

pečnýchsubstancií

0,5svysokoefektívnymodsávaccím

zariadením

0,5bezemisnéformyvyužitia(napr.

dokonalédávkovaniebezabrázie

aksúvnádobeprítomnénebez-

pečnélátky,musiabyťstanovené

limity


12

34

56

7

strojenaotváranieavyprázdňovanie

vriec


dokonalédávkovaniebezabrázie)

otváracieavyprázdňovaciestroje

sintegrovanýmodsávaním

10,5stláčanieabalenieprázdnych

vriecvuzavretompriestore

potvrdenétesnostnýmiskúškami

vzmysleskúšokaopráv

3.1.1.2

vrecovéplničky

ručnéplnenie,plnenieotvorených

vriec

—ručnéplnenie




čenieprítomnostiďalšíchnebezpeč-

nýchsubstancií

0,5svysokoefektívnymodsávacím

zariadením



zariadenienaplnenievriec

—ventilovanéplniacestrojenapr.pneu-

matickébaličky,špirálovébalíčky



0,5svysokofektívnymodsávacímzaria-

dením

—vákuovébaličky



zariadením

—plnezapúzdrenýplniacistrojsinte-

grovanýmodsávacímzariadením

10,5potvrdenieotesnostnejskúške

vzmyslekontrolopráv(* )

—strojnatvarovanie,plnenieauzatvá-

ranievriec


vzmyslekontrolaopráv(* )

3.1.2

veľkévrecia,stredne

veľkékontajnery

















12

34

56

7

3.1.2.1


veľkékontajnery

/vyprázdňovanie/

otvorenýprielez

—ručnévyprázdňovanie





nýchsubstancií


zariadením


dokonalédávkovaniebezabrázie

zariadenienavyprázdňovanie





nýchsubstancií


zariadením



3.1.2.2


veľké

kontajnery/plnenie

veľkýchvriecplnenieotvorenýchveľ-

kýchvriec

—ručnéplnenie





nýchsubstancií


zariadením



zariadenienaplnenieveľkýchvriec

—otvorenéplnenie





nýchsubstancií


zariadením




12

34

56

7

zariadenienaplnenieveľkýchvriec

—kompletnézhusťovanéstrojovéplne-

niesintegrovanýmodsávanímškod-

livín

10,5špeciálnymiplniacimihlavicami

(napr.laterálne–bočné–tesne-

nie)technológiabezprašného

uzatvárania,zabránenieneskor-

šiemuvýtokuzplniacejhlavice,

potvrdenieotesnostnejskúške

vzmyslekontrolyaopráv

—širokáškálavriec





nýchsubstancií


zariadením



3.1.3

kontajnery/nádoby/

3.1.3.1

kontajnery/nádoby/

vyprázdňovanie/

sozatvorenýmvyprázdňovacímzaria-

dením

10,5akjetesnosťzabezpečenávzmys-

lešpeciálnychrozmerov(napr.

kontrolousamouzamykávacieho

spojenia)aintegrovanéjepripo-

jené,zabezpečenietesnosti

vzmyslekontrolyaopráv(* )



kontrolouzamouzamykávacieho

spojenia)avysokoefektívne

odsávaciezariadeniejepripojené,

potvrdenieotesnostnejskúške


tesnenieuzáverukontajneramusí

spĺňaťpodmienkypodľa1.2

otvorenékontajnery




zariadením

















12

34

56

7

3.1.3.2

kontajner/plnenie/

sošpeciálnymplniacimzariadením



kontrolousamouzatváracíchspo-

jení),zabezpečenietesnosti


otvorenéplnenie




zariadením,zabezpečenievzmysle

kontrolaopráv(* )

3.1.4

sudy

svyprázdňovacímzariadením

—uzatvorené




jení)aintegrovanéodvetrávacie

zariadeniejepripojené

3.1.4.1

sudy(vyprázdňovanie)

—mechanickýdopravník,napr.špirá-

lovýdopravník

40,5akjetesnosťzabezpečenávzmysle

špeciálnychrozmerov(napr.kontro-

lousamouzatváracíchspojení),

aodvetrávaciezariadeniealebo

veľmiefektívneodvetrávaciezariade-

niejepripojené

—pneumatickédopravníky,napr.

Vzduchovýpodávač


3súčinnýmodsávacímariadením


zariadením




zariadením

















12

34

56

7

otvorenékontajnery

—mechanickédopravníky,napr.špirá-

lové




zariadením

—stálepoužívanie(spájaciehadice

ahadicovéspojkysúprevádzkované

spoločnosťou)




zariadením

3.1.4.2

sudy(plnenie)

sošpeciálnymplniacimzariadením




jení)aintegrovanéodvetrávacie

zariadeniejepripojené

otvorenéplnenie

10,5akjetesnosťzabezpečenávzmysle

špeciálnychrozmerov(napr.kontro-

lousamouzatváracíchspojení)

avysokoefektívneodsávaciezaria-

deniejepripojené




zariadením

3.1.5

dopravadosíl

3.1.5.1

dopravadosíl

/vyprázdňovanie/

stabilnépotrubie,kĺbováarmatúra

10,5zabezpečenietesnostivzmyslekon-

trolyaopráv:kompletnézachytenie

zvyškovéhomnožstvapočaspro-

cesuspájaniaarozpájania(* )

hadicovéspojenie

—inépoužitie(spájaciehadiceahadi-

covéspojkyniesúprevádzkované

spoločnosťou)

20,5zabezpečenietesnostivzmyslekon-

trolyaopráv:kompletnézachytenie

zvyškovéhomnožstvapočaspro-

cesuspájaniaarozpájania(* )

















12

34

56

7

—stálepoužívanie(spájacie

hadiceaspojesúprevádzkovanéspo-

ločnosťou)

11kompletnézachytenie(reziduálne-

ho)zvyškovéhomnožstva

3.1.5.2

dopravovaniedosíl

(plnenie)

stabilnépotrubie,kĺbovéarmatúry


vzmyslekontrolyaoprávkom-

pletnézachyteniezvyškového

množstvavprocesespájaniaaodpá-

jania(* )

hadicovéspojenie

—inépoužitie(spájaciehadiceaspoje-

nianiesúprevádzkovanéspoločnos-

ťou)


vzmyslekontrolyaoprávkom-

pletnézachyteniezvyškového

množstvavprocesespájaniaaodpá-

jania(* )

—spätnéventily/škrtiaceklapky/

11kompletnézachytenie(reziduálne-

ho)zvyškovéhomnožstva

3.1.6

vstupnéavýstupné

armatúry

plniacezariadeniapresilá,nádoby,pre

sypkémateriály

—kohútyauztváracíkohútik

10,5potvrdenieoskúšketesnosti

vzmyslekontrolyaopráv:pravi-

delnéčistenie(* )

—posúvače(tanierovéšupátka)



delnéčistenie(* )

—šupátko(tanierovýposúvač)



delnéčistenie(* )

—posuvnáventilováplatnička



delnéčistenie(* )

—ventilsirisovouclonou

1—hadicovýventil

13.2

prepravamateriálovtýkajúcasakva-

palín

3.2.1

malénádoby

abubny(sudy)

















12

34

56

7

3.2.1.1

malénádobyasudy

(vyprázdňovanie)

pevnéspojenia(potrubie,hadicové

spojenia,kĺbovéarmatúry)

—sodvodomaleboodberom

plynunabezpečnémiestoalebopre-

pravounaspracovaniealebodospa-

ľovne


vzmyslekontrolyaopráv,tes-

nostnáskúškapopripojení,úplné

zachyteniezvyškovéhomnož-

stva(* )

spredpokladanýmspojenímprvkov

pozri1

—bezodberuaodvoduplynunabez-

pečnémiesto

4

otvorenéplneniesudov

—spumpoualebohadicou

41vprípadekonštrukcie,ktorázabra-

ňujenetesnostiamazariadenieje

vybavenévysokoefektívnymodsá

vanímškodlivín

pravidelnákontrolavetracieho

zariadenia,maléprepravnénádoby

–kontajneralebosudmusíbyťoka-

mžiteponaplneníuzatvorený

vyprázdňovanievuzatvorenejjednotke—plnenie/pečatenie/

10,5sintegrovanýmzariade-

nímnaodsávaniesplodín

aotvára-nieazatváraniesudov

vuza-vretejjednotke


zariadenia

3.2.1.2

malénádobyasudy

(plnenie)

pevnéspojenie(potrubie,hadicové

spojenie,kĺbováarmatúra)


plynunabezpečnémiestoalebopre-

pravunaspracovaniealebodospa-

ľovne



nostnáskúškapopripojení,úplné

zachyteniezvyškovéhomnož-

stva(* )

spredpokladanýmspojenímprvkov

pozri1

—bezodberualeboodvoduplynu

41vprípadekonštrukcie,ktorázabra-


vybavenéefektívnymodsávaním

škodlivín

otvorenéplneniesudov

—plniacouhadicou

40,5vprípadekontrukcie,ktorázabra-


vybavenéveľmiefektívnymodsáva-

nímškodlivín


zariadenia,maléprepravnénádoby

–kontajneralebosudmusíbyťoka-

mžiteponaplneníuzatvorený

—plnenie

10,5sintegrovanýmzariade-

nímnaodsávaniesplodínazatvá-

raniesudovvuzavretejjednotke

ravidelnákontrolavetraciehozaria-

denia

















12

34

56

7

3.2.2

tanker,cisternová

loď,cisternové

nákladnéauto,veľké

kontajnery

3.2.2.1

cisternováloď,

cisternovéauto,

veľkékontajnery

pevnéspojenianapríkladstabilné

potrubie,hadicovéspojenia


plynunabezpečnémiestoalebo

dopravanaspracovaniealebodo

spaľovne



nostnáskúškapozriadenípripo-

jenia,úplnézachyteniezvyško-

véhomnožstva(* )

sodporučenýmspojenímprvkov

pozri1

—bezodvádzaniaalebobezodberu

plynu

4

inéhadicovéspojenia

21úplnézachyteniezvyškovéhomnož-

stva

3.2.2.2

tanker/cisternová

loď,cisternové

nákladnéauto,veľké

kontajnery(plnenie)

stabilnépotrubie,hadicovéspojenia,

oceľovépodávače

—odvedenieplynunabezpečnémiesto

alebonaďalšiespracovaniečinaspo-

trebu

10,5potvrdenieoskúšketesnostivzmy-

slekontrolyaopráv,tesnostnáskú-

škapozriadenípripojenia,úplné

zachyteniezvyškovéhomnožstva

kontajnerymusiabyťuzatvorené

ihneďponaplnení

—bezodvádzaniaalebobezodberu

plynu

4

otvorenéplnenie

—plniacepotrubie

41svysokoefektívnymodsávacím

zariadením,úplnézachyteniezvyš-

kovéhomnožstva

kontajnerymusiabyťuzatvorené

ihneďponaplnení

3.3

prepravamateriálov

vzhľadomna

plyny/plynové

výmeničky/

sodporučenímfunkčnostiprvkov

pozri1

3.3.1

plyny

(plnenieavyprázdňo-

vanie)


vzmyslekontrolyaopráv(* ),

tesnostnáskúškapopripojení,

odvodaleboodberplynunabez-

pečnémiestoalebonaďalšiespra-

covaniealebodospaľovne

uzavretésystémy,častijednotiek

afunkčnéprvkymusiabyťkontro-

lovanéaopravovanétakýmspôso-

bomzostávajútechnickytesné

vprípademechanického,chemic-

kéhoalebotepelnéhonamáhania,

ktorémôžebyťočakávanévuvažo-

vanomtypečinností

















12

34

56

7

4vzorkovne

4.1

otvorenévzorkovne

ventil,uzatváracíkohútik


1svysokoefektívnymodsávacím

zariadením

4.2

uzatvorenévzor-

kovne



odbervzorieksamusíuskutočňovať

vuzatvorenomsystémezabraňujú-

comnekontrolovanémuúnikupro-

duktov.Nekontrolovanýúnikjechá-

panýako:

—odstrekkvapalinypočasodberu

vzoriekztlakovejčastizariadenia

—dobehtekutinyzčastipotrub-

néhospojeniarúrok,ktorésúpri-

montovanékvzorkovacejjed-

notke

—únikvýparovproduktu

—pretečeniepripreplneníná-

dobynaodbervzoriek

5skladovanie

vodbernýchval-

coch

5.1

tuhélátkysvýnim-

kouistýchvýbušnín

prepravnébaleniepodľapredpisov

ADRrepravnébaleniepodľa

—sudy,kontajnery

0,5

sozodpovedajúcouventiláciou

(min.dvojnásobnávýmenavzdu-

chu)

—vrecia:plastové,textilné,papierové

aviacvrstvovévrecia

0,5



chu)

5.2

tuhélátky,isté

výbušniny(obsahu-

júcenitroglycerín)

predpisovADRprepravnébalenie

podľa


1sefektívnymodsávacímzariadením


zariadením

5.3

kvapaliny

predpisovADRprepravnébalenie

podľa

—kontajnery,kovovésudy,železné

bandasky,nádobyzplastov,kanistre

0,5



chu)

















12

34

56

7

5.4

plyny

predpisovADR

plynovétlakovévalce

plynovétlakovékontajnery

plynovétlakovésudy





chu)vzhľadomnafunkčnéprvky

pozril:uzavretévýrobnésystémy,

častijednotiekafunkčnýchprvkov

musiabyťprevádzkované,kontrolo-

vanéaopravovanétak,abyzostali

technickytesnéajvprípademecha-

nického,chemickéhoatechnického

nárazu,ktorýmôžebyťpreuvažo-

vanýtypprevádzkyočakávaný


PRÍLOHA 8A

Ak v súlade s predpismi v prílohe VII.A ohľadommedziproduktov príslušný orgán povolil použitie RTP testov na che-mickú látku, požiadavky tejto časti sa zredukujú nasledovne:

— v prípade, že množstvo látky umiestnenej na trh, dosiahne 10 ton ročne na jedného výrobcu alebo ak celkovémnožstvo látky umiestnenej na trh dosiahne 50 ton na jedného výrobcu, príslušný orgán si vyžiada všetky testyalebo štúdie uvedené v bodoch 3 až 6 v prílohe VII.A (okrem tých, ktoré sa už vykonali); okrem toho má prí-slušný orgán právo požadovať úroveň testov I. stupňa alebo štúdií vzťahujúcich sa na vodné organizmy,

— v prípade, že objem látky umiestnenej na trh dosiahne 100 ton ročne na jedného výrobcu alebo ak celkový objemlátky umiestnenej na trh dosiahne 500 ton na jedného výrobcu, príslušný orgán si vyžiada úroveň testov I. stupňaalebo štúdií ohľadom toxicity pri reprodukcii. Príslušný orgán môže rozhodnúť, či klasifikovanie látky ako medzi-produktu schválenej na RTP test predstavuje dostatočný dôvod, prečo jeden alebo viac testov alebo štúdií, okremtých, ktoré sa týkajú toxicity pri reprodukcii, sa nepovažujú za potrebné.


PRÍLOHA 8B

Ak množstvo látky umiestnenej na trh dosiahne 1 000 ton ročne na jedného výrobcu, ak celkové množstvo látkyumiestnenej na trh dosiahne 5 000 ton na jedného výrobcu, za normálnych okolností sa nebudú vyžadovať doda-točné štúdie uvedené v úrovniach I. a II. stupňa. Príslušný orgán by však mal zvážiť možnosť dodatočných testova môže ich, aj vrátane testov uvedených v úrovniach I. a II. stupňa v tejto prílohe, požadovať.


Documents

chemreg.net - Toxic... · 32001L0059 L225/1 ÚRADNÝVESTNÍKEURÓPSKYCHSPOLOČENSTIEV 21.8.2001 SMERNICAKOMISIE2001/59/EC zo6.augusta2001, ktorousapo28