06 Program starostlivosti o NP Slovenský raj verzia 14 07 · Zo stavovcov sú tu zastúpené všetky ve ľké šelmy – medve ď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Vysokú biodiverzitu

ÚVOD

Národný park Slovenský raj leží na rozhraní stredného a východného Slovenska a patrí medzi najcennejšie územia Západných Karpát. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt druhov a biotopov. Známych je viac ako 950 druhov vyšších rastlín, z toho 85 druhov je zapísaných v národnom Červenom zozname. Zistených bolo 72 druhov živočíchov európskeho významu a 122 druhov národného významu. Žije tu vyše 2 000 druhov motýľov, ale aj 18 druhov netopierov. Zo stavovcov sú tu zastúpené všetky veľké šelmy – medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Vysokú biodiverzitu reprezentujú ucelené komplexy lesných, skalných, lúčnych a mokraďových biotopov, s 27 biotopmi európskeho významu a 8 biotopmi národného významu. Pre svoju hodnotu bol Slovenský raj zaradený medzi územia európskeho významu siete NATURA 2000. Tieto územia predstavujú najcennejšie prírodné dedičstvo, ktoré v Európe máme. Ich zaradenie do NATURA 2000 má zabezpečiť ochranu biotopov, ako aj rastlinných a živočíšnych druhov vymenovaných v smernici o biotopoch, ktorá predstavuje jeden z najvýznamnejších legislatívnych rámcov v oblasti ochrany prírody v Európskej únii.

Ochrana prírody Slovenského raja sa datuje od r. 1964, kedy tu bola vyhlásená chránená krajinná oblasť, ako prvá vo vtedajšom Československu. Pre nesporné prírodné hodnoty bol Slovenský raj v r. 1988 vyhlásený za národný park. Spolu s programom starostlivosti sa predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky aj návrh nariadenia vlády, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj a jeho ochranné pásmo. To znamená, že od r. 1988 prvýkrát dochádza k zmene hraníc národného parku a jeho ochranného pásma. Táto revízia hraníc má za cieľ zlepšiť kvalitu ochrany prírody národného parku, priblížiť ho k európskym štandardom a zároveň zabezpečiť ciele ochrany predmetov ochrany NATURA 2000 na území európskeho významu.

Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o národnom parku diferencuje územie na štyri zóny A, B, C, D. V jeho rámci sa zosúladili hranice SKUEV00112 Slovenský raj s národným parkom. Výrazne sa znížila výmera ochranného pásma národného parku o takmer 7 000 ha. Ochranné pásmo bolo redukované v severnej a západnej časti územia a naopak vytvorené v južnej a čiastočne západnej časti, kde doteraz absentovalo. Kým dosiaľ bol na území národného parku len tretí alebo vyšší stupeň ochrany, dnes sa navrhujú všetky zastavané územia obcí v národnom parku do druhého stupňa ochrany. Na druhej strane významne o 1 500 ha (30 %) sa zvyšuje podiel kľúčovej zóny A, kde je cieľom ochrany nerušený vývoj ekosystémov.

Takmer 90 % plochy národného parku zaberajú lesy. Ich zachovanie a zlepšenie stavu je dlhodobý cieľ, ktorý bude naplnením medzinárodných záväzkov, ale aj prínosom pre obyvateľstvo. Vytvorením systému zón je jasne určený spôsob využívania lesa. Lesy v bezzásahovej zóne plnia predovšetkým mimoprodukčné funkcie – vodoochrannú, protieróznu, zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy, podmienky pre výskyt biotopov a druhov. Asi 60 % všetkých lesov je zaradených do zóny C, kde je cieľom trvalé využitie územia na lesnícke účely štandardného obhospodarovania lesa. V záujme prevádzky lesného hospodárstva ako aj ochrany prírody je optimalizovať druhovú skladbu, vekovú štruktúru a spôsob obhospodarovania lesa v tejto zóne. V tomto procese kľúčovú úlohu zohrávajú vlastníci a užívatelia lesných pozemkov.

Lúky a pasienky sú významným nositeľom biodiverzity národného parku. Patria medzi druhovo najbohatšie v celej Európe, napríklad na Kopaneckých lúkach rastie viac ako 74 druhov vyšších rastlín na 1 m2. Udržanie trvalých trávnych porastov je možné len aktívnym poľnohospodárskym využívaním – kosením a pasením za úzkej spolupráce farmárov, či poľnohospodárskych družstiev.

Slovenský raj so 750 000 návštevníkmi ročne je druhým najnavštevovanejším národným parkom Slovenska. Otázkam rozvoja turistiky je preto potrebné venovať náležitú pozornosť v spolupráci so samosprávami a podnikateľmi v cestovnom ruchu. Dôležité je stanoviť také limity, ktoré návštevníkom umožnia obdivovať prírodné krásy s využitím patričného komfortu, ale zároveň zabezpečia zachovanie prírodných hodnôt v ďalšom období.

Program starostlivosti bol vypracovaný v súlade s platnou národnou legislatívou ako základná dokumentácia ochrany prírody a krajiny, v ktorej sú sústredené údaje o území a jeho prírodných hodnotách, o využívaní územia, ako aj ciele na zachovanie. Bol vypracovaný v rámci projektu LIFE Ochrana diverzity biotopov v Národnom parku Slovenský raj.

2

OBSAH.............................................................................................................................................. 2 1.1 Číslo podľa štátneho zoznamu alebo kód územia ....................................................................................... 4 1.2 Kategória a názov územia ........................................................................................................................... 4 1.3 Platný právny predpis o vyhlásení chráneného územia, predmet ochrany .................................................. 4 1.4 Lokalizácia (kraj, okres, obec, katastrálne územie) a vymedzenie územia ................................................. 7 1.5 Celková výmera územia .............................................................................................................................. 7 1.6 Vzťah k schválenej územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí ...................................... 8 2. SÚČASNÝ STAV ........................................................................................................................... 9 2.1 Prírodné pomery územia (geografická poloha, geologické, geomorfologické, klimatické, hydrologické a pôdne pomery, biotopy, flóra a fauna, významné abiotické javy a krajinné prvky)...................... 9

2.1.1 Geografická poloha .............................................................................................................................. 9 2.1.2 Geologické podmienky a formy reliéfu.............................................................................................. 10 2.1.3 Klíma.................................................................................................................................................. 10 2.1.4 Pôdy ................................................................................................................................................... 10 2.1.5 Hydrologické pomery......................................................................................................................... 11 2.1.6 Vymedzenie a opis biotopov .............................................................................................................. 11 2.1.7 Flóra ................................................................................................................................................... 16 2.1.8 Fauna.................................................................................................................................................. 24 2.1.9 Významné abiotické javy a krajinné prvky ........................................................................................ 29

2.2 Stav a podmienky ochrany prírody a krajiny............................................................................................. 30 2.3 Výskum a monitoring................................................................................................................................ 31 2.4 Socioekonomické pomery (využívanie územia a jeho okolia), pozitívne a negatívne faktory.................. 31

2.4.1 Ochrana prírody ................................................................................................................................. 31 2.4.2. Poľnohospodárstvo............................................................................................................................. 33 2.4.3 Lesníctvo............................................................................................................................................ 34 2.4.4. Rekreácia a šport ................................................................................................................................ 36 2.4.4.1 Aktivity cestovného ruchu............................................................................................................ 36 2.4.4.2 Plochy a zariadenia cestovného ruchu.......................................................................................... 39 2.4.4. Poľovníctvo a rybárstvo ..................................................................................................................... 39 2.4.5. Ťažba nerastných surovín................................................................................................................... 40

3. HODNOTENIE ............................................................................................................................. 40 3.1. Ekologické hodnotenie .............................................................................................................................. 40

3.1.1 Hodnotenie stavu biotopov, druhov a stavu ich zachovania (priaznivý stav druhu, biotopu, časti krajiny) ............................................................................................................................................... 40

3.1.2 Hodnotenie ďalších osobitných záujmov ochrany prírody v území ................................................... 47 3.2. Socioekonomické hodnotenie vybraných aktivít, pozitívne i negatívne vplývajúcich na predmet ochrany................................................................................................................................................................. 48

3.2.1 Rekreácia a cestovný ruch.................................................................................................................. 48 3.2.2 Poľnohospodárstvo............................................................................................................................. 48 3.2.3 Lesníctvo............................................................................................................................................ 49 3.2.4 Poľovníctvo a rybárstvo ..................................................................................................................... 49

3.3. Členenie územia na ekologicko-funkčné priestory a zóny ........................................................................ 50 3.3.1 Ekologicko-funkčné priestory ............................................................................................................ 50 3.3.2 Zóny ................................................................................................................................................... 54 3.3.3 Tvorba prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability.............................................. 56

4. CIELE A OPATRENIA ................................................................................................................ 57 4.1 Strategické ciele na dosiahnutie priaznivého stavu ................................................................................... 57 4.2. Operatívne ciele na dosiahnutie priaznivého stavu ................................................................................... 57 4.3 Navrhované opatrenia a regulatívy............................................................................................................ 58

4.3.1 Navrhované opatrenia pre európsky významné druhy rastlín ktoré sú predmetom ochrany územia ktoré sú predmetom ochrany územia ..................................................................................... 58

4.3.2 Navrhované opatrenia pre európsky významné druhy živočíchov, ktoré sú predmetom ochrany územia ................................................................................................................................................ 59

4.3.3 Navrhované opatrenia a regulatívy pre ekologicko-funkčné priestory............................................... 66 4.3.4 Navrhované opatrenia a regulatívy pre územie národného parku a jeho ochranného pásma

v oblasti tvorby územných plánov a urbanizácie území..................................................................... 71 5. SPÔSOB VYHODNOCOVANIA PROGRAMU STAROSTLIVOSTI...................................... 76 6. ZÁVEREČNÉ ÚDAJE.................................................................................................................. 77

3

6.1 Použité podklady a zdroje informácií ........................................................................................................ 77 6.2 Doklad o prerokovaní programu starostlivosti s vlastníkmi dotknutých pozemkov.................................. 79 6.3 Vyhodnotenie pripomienok dotknutých orgánov štátnej správy, samosprávy, zainteresovaných subjektov a vlastníkov pozemkov ........................................................................................................................ 79 6.4 Údaje o vyhotovateľovi a spracovateľovi programu starostlivosti ............................................................ 79 7. PRÍLOHY...................................................................................................................................... 79 7.1. Súpis parciel .............................................................................................................................................. 79 7.2. Prehľad foriem vlastníctva podľa druhov pozemkov ................................................................................ 79 7.3. Mapa a prehľad vybraných prírodných prvkov ......................................................................................... 79 7.4. Mapa a prehľad ekologicko-funkčných priestorov a zón .......................................................................... 79 7.5. Prehľad lesných pozemkov podľa lesného hospodárskeho plánu a kategórie lesov.................................. 79 7.6. Mapa chráneného územia .......................................................................................................................... 79 7.7. Mapa negatívnych socioekonomických aktivít ......................................................................................... 79

4

1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

1.1 Číslo pod ľa štátneho zoznamu alebo kód územia

Národný park Slovenský raj ako veľkoplošné chránené územie je evidované v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny pod číslom P/43. Územie národného parku sa prekrýva s územím európskeho významu, ktoré je zaradené v národnom zozname území európskeho významu pod identifikačným kódom SKUEV0112.

1.2 Kategória a názov územia Kategória: národný park

Názov územia: Slovenský raj

Názov územia európskeho významu je totožný s názvom národného parku – Slovenský raj.

1.3 Platný právny predpis o vyhlásení chráneného úz emia, predmet ochrany

Program starostlivosti bol spracovaný na základe návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky č.../2011 zo dňa ..... 2011, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj a jeho ochranné pásmo, ktorý sa spolu s programom starostlivosti predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky.

Územie európskeho významu Slovenský raj (ďalej len „SKUEV00112 Slovenský raj“) je ustanovené výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu a rozhodnutím Komisie 2010/42/EÚ z 22. decembra 2010, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma tretí aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne.

Predmetom ochrany Národného parku Slovenský raj sú tieto biotopy európskeho významu: pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a bázických substrátoch (Pi 5, *6110), oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoeto-Nanojuncetea (Vo 1, 3130), prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (Vo 2, 3150), nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculus fluitantis a Callitrichio-Batrachion (Vo 4, 3260), oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár (Vo 5, 3140), brehové porasty deväťsilov (Br 6, 6430), porasty borievky obyčajnej (Kr 2, 5130), suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (dôležité miesta výskytu Orchidaceae) (Tr 1.1, *6210), suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (Tr 1, 6210), suché a dealpínske travinno-bylinné porasty (Tr 5, 6190), kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (Tr 8, *6230), nížinné a podhorské kosné lúky (Lk 1, 6510), horské kosné lúky (Lk 2, 6520), vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (Lk 5, 6430), prechodné rašeliniská a trasoviská (Ra 3, 7140), slatiny s vysokým obsahom báz (Ra 6, 7230), penovcové prameniská (Pr 3, *7220), karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou (Sk 1, 8210), nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni (Sk 6, 8160), nesprístupnené jaskynné útvary (Sk 8, 8310), jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (Ls 1.3, *91E0), horské jelšové lužné lesy (Ls 1.4, *91E0), lipovo-javorové sutinové lesy (Ls 4, *9180), bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (Ls 5.1, 9130), kyslomilné bukové lesy (Ls 5.2, 9110), javorovo-bukové horské lesy (Ls 5.3, 9140), vápnomilné bukové lesy (Ls 5.4, 9150), reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (Ls 6.1, 91Q0), rašeliniskové smrekové lesy (Ls 7.3, *91D0), smrekové lesy čučoriedkové (Ls 9.1, 9410) a smrekové lesy vysokobylinné (Ls 9.2, 9410).

5

Predmetom ochrany Národného parku Slovenský raj sú tieto biotopy národného významu: vŕbové kroviny stojatých vôd (Kr8), vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek (Kr9), mezofilné pasienky a spásané lúky (Lk3), podmáčané lúky horských a podhorských oblastí (Lk6), psiarkové aluviálne lúky (Lk7), vegetácia vysokých ostríc (Lk10), prameniská horského a subalpínskeho stupňa na nevápencových horninách (Pr1) a jedľové a jedľovo-smrekové lesy (Ls8).

Predmetom ochrany Národného parku Slovenský raj sú tieto druhy rastlín európskeho významu: kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica)*, poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)* a zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia).

Predmetom ochrany Národného parku Slovenský raj sú tieto druhy rastlín národného významu: jamkatec pľúcny (Lobaria pulmonaria), prilbica tuhá pravá (Aconitum firmum subsp. firmum), červenohlav ihlanovitý (Anacamptis pyramidalis), ostrica dvojdomá (Carex dioica), ostrica labkatá (Carex pediformis), chochlačka žltobiela (Corydalis capnoides), vstavačovec strmolistý pravý (Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata), lykovec voňavý (Daphne cneorum), sklenobyľ bezlistá (Epipogium aphyllum), trčuľa jednohľuza (Herminium monorchis), ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum), trčníček jednolistý (Malaxis monophyllos), vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač počerný (Orchis ustulata), tis obyčajný (Taxus baccata), starček oranžový (Tephroseris aurantiaca) a páperec nízky (Trichophorum pumilum).

Predmetom ochrany Národného parku Slovenský raj sú tieto druhy živočíchov európskeho významu: bystruška potočná (Carabus variolosus), fúzač alpský (Rosalia alpina)*, fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), jasoň červenooký (Parnassius apollo), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), mlynárik východný (Leptidea morsei), modráčik čiernoškvrný (Maculinea arion), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), korýtko riečne (Unio crassus), pimprlík močiarny (Vertigo geyeri), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior), hlaváč európsky (Cottus gobio), mrena stredomorská (Barbus meridionalis), mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), mlok karpatský (Triturus montandoni), ropucha zelená (Bufo viridis), jašterica bystrá (Lacerta agilis), jašterica múrová (Podarcis muralis), užovka hladká (Coronella austriaca), bocian biely (Ciconia ciconia), bocian čierny (Ciconia nigra), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), chrapkáč poľný (Crex crex), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), orol krikľavý (Aquila pomarina), orol skalný (Aquila chrysaetos), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), rybárik riečny (Alcedo athis), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), škovránok stromový (Lullula arborea), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), včelár obyčajný (Pernis apivorus), výr skalný (Bubo bubo), žlna sivá (Picus canus), mačka divá (Felis sylvestris), medveď hnedý (Ursus arctos)*, myšovka horská (Sicista betulina), netopier Bechsteinov (Myotis bechsteini), netopier Blythov (Myotis blythi), netopier Brandtov (Myotis brandti), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier riasnatý (Myotis nattereri), netopier veľký (Myotis myotis), netopier vodný (Myotis daubentoni), plch lieskový (Muscardinus avellanarius), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), raniak hrdzavý (Nyctalus noctula), rys ostrovid (Lynx lynx), syseľ pasienkový (Spermophilus citellus), ucháč sivý (Plecotus austriacus), ucháč svetlý (Plecotus auritus), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), večernica pozdná (Eptesicus serotinus), večernica severská

6

(Eptesicus nilssoni), večernica tmavá (Vespertilio murinus), vlk dravý (Canis lupus)* a vydra riečna (Lutra lutra).

Predmetom ochrany Národného parku Slovenský raj sú tieto druhy živočíchov národného významu: bystruška medená (Carabus cancellatus), bystruška zlatá (Carabus auronitens), čmeľ hájový (Bombus lucorum), čmeľ zemný (Bombus terrestris), adéla tavoľníková (Nemophora basella), bielopásovec tavoľníkový (Neptis rivularis), hnedáčik čermeľový (Melitaea diamina), hnedáčik nevädzový (Melitaea phoebe), lišaj mliečnikový (Hyles euphorbiae), modráčik horcový (Maculinea alcon), rak riečny (Astacus astacus), vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius), slimák žltkastý (Helix lutescens), ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), salamadra škvrnitá (Salamadra salamadra), skokan hnedý (Rana temporaria), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka obojková (Natrix natrix), vretenica severná (Vipera berus), drozd kolohrivý (Turdus torquatus), drozd trskotavý (Turdus viscivorus), dudok chochlatý (Upupa epops), holub plúžik (Columba oenas), jastrab lesný (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus), králiček ohnivohlavý (Regulus ignicapillus), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), kulík riečny (Charadrius dubius), lyska čierna (Fulica atra), muchár sivý (Muscicapa striata), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), prepelica poľná (Coturnix coturnix), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), sedmohlások hájový (Hippolais icterina), sluka lesná (Scolopax rusticola), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sova lesná (Strix aluco), svrčiak zelenkavý (Locustela naevia), trasochvost horský (Motacilla cinerea), trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris), vlha hájová (Oriolus oriolus), vodnár potočný (Cinclus cinclus), vrchárka modrá (Prunella modularis), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), žlna zelená (Picus viridis), dulovnica menšia (Neomys anomalus), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea), jež bledý (Erinaceus concolor), piskor malý (Sorex minutus), piskor vrchovský (Sorex alpinus), plch záhradný (Eliomys quercinus) a veverica stromová (Sciurus vulgaris).

Biotopy európskeho a národného významu, druhy rastlín európskeho a národného významu a druhy živočíchov európskeho a národného významu sú určené podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z.“). Prioritné biotopy a druhy sú označené hviezdičkou.

Predmetom ochrany Národného parku Slovenský raj sú tieto abiotické javy: Formy svahovej modelácie, erózie, zvetrávania, štruktúrne a tektonické formy reliéfu krajinársky významný hrebeň, kozí chrbát, kvesta, skalné mesto, skalná stena, skalný previs, skalná ihla, skalná veža, skalná brána, skalné okno, rozsadlina, osypy, skalné defilé, izolované skaly – tory, suťové prúdy, zosuvy (svahové poruchy) Fluviálny reliéf epigenetická dolina, tiesňava, antecedentná dolina, roklina, riečny prelom, meander, riečna terasa, svedecká hora, krútňavové hrnce, pereje Krasový a fluviokrasový reliéf kaňon, tiesňava a roklina, epigeneticky zaklesnutý meander, suchá a polosuchá dolina, krasová planina, škrapy, polje, semipolje, krasová jama (závrt), úvala, travertínová kopa, penovcová kopa, krasová rozsadlina, skrasovatené bralá, jaskyne, iné – prepadliská, rozsadlinové jaskyne, suk (tvrdoš), riečna terasa Stratigrafické a paleontologické lokality výskyt fosílnej fauny, flóry Štruktúrno-tektonicky významné lokality prejav násunových plôch tektonických jednotiek, transgresia mladších jednotiek, prejav zlomových štruktúr (tektonické zrkadlá a pod.)

7

Hydrologické formy pramene a vyvieračky, vodopády, ponory

Abiotické javy sú určené podľa Typizácie abiotických javov z Návrhu na prehodnotenie chránených území Slovenskej republiky (Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 2007).

1.4 Lokalizácia (kraj, okres, obec, katastrálne úze mie) a vymedzenie územia

Územie zaradené do Národného parku Slovenský raj sa administratívne rozprestiera v 3 krajoch (Košický, Prešovský, Banskobystrický), 4 okresoch (Spišská Nová Ves, Poprad, Brezno, Rožňava) a zasahujú tu katastrálne územia 12 obcí.

Tab. č. 1 Lokalizácia národného parku Slovenský raj v krajoch, okresoch a katastrálnych územiach (k 1. 1. 2011)

Kraj Okres Kataster

Spišská Nová Ves Smižany, Spišské Tomášovce, Letanovce, Hrabušice, Betlanovce, Mlynky Košický

Rožňava Stratená, Dobšiná, Dedinky

Prešovský Poprad Hranovnica, Vernár

Banskobystrický Brezno Telgárt

Ochranné pásmo národného parku sa nachádza v okrese Spišská Nová Ves v katastrálnych územiach Smižany, Spišské Tomášovce, Letanovce, Hrabušice, Betlanovce, Mlynky, Spišská Nová Ves, v okrese Poprad v katastrálnych územiach Spišský Štiavnik, Hranovnica, Spišské Bystré, Kravany, Vikartovce, v okrese Brezno v katastrálnom území Telgárt, v okrese Rožňava v katastrálnych územiach Dobšiná, Dedinky.

Vymedzenie územia Národného parku Slovenský raj a jeho ochranného pásma je znázornené v mapovej prílohe č. 7.6.

1.5 Celková výmera územia

Celková výmera Národného parku Slovenský raj je 20 411,75 ha. Ochranné pásmo národného parku má výmeru 6 121,07 ha. Výmera SKUEV00112 Slovenský raj je 17 110,32 ha. SKUEV00112 Slovenský raj sa v celom rozsahu nachádza na území národného parku a zaberá 84 % jeho výmery.

V národnom parku je najrozšírenejšie štátne vlastníctvo, nasleduje vlastníctvo miest a obcí, rímskokatolickej cirkvi, súkromné vlastníctvo a vlastníctvo urbárov alebo iných spoločenstiev. Zaujímavosťou je vlastníctvo hodnotných lúčnych porastov a následné vymedzenie 10,33 ha na Kopaneckých lúkach DAPHNE – Inštitútom aplikovanej ekológie z Brastislavy. Táto mimovládna organizácia spravuje uvedené pozemky za účelom zabezpečenia patričnej starostlivosti a ochrany od r. 2005.

Súpis parciel v národnom parku, jeho ochrannom pásme a území európskeho významu podľa registra C katastra nehnuteľností (k 1. 1. 2011) je v prílohe č. 7.1, prehľad foriem vlastníctva podľa druhu pozemkov pre národný park, ochranné pásmo a územie európskeho významu je v prílohe č. 7.2.

8

1.6 Vzťah k schválenej územnoplánovacej dokumentácii regió nu a dotknutých obcí

Územie Národného parku Slovenský raj nemá vypracovanú a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá by platila pre región Slovenský raj ako celok. Na úrovni regiónov platia pre národný park územné plány 3 veľkých územných celkov (krajov), do ktorých Národný park Slovenský raj administratívne patrí: Košický, Prešovský a Banskobystrický.

V súčasnosti sú ukončené procesy vypracovávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie vo všetkých troch krajoch. Podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tieto dokumentácie boli posudzované v procese posudzovania vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie (SEA).

Tab. č. 2 Prehľad územnoplánovacej dokumentácie veľkých územných celkov v Národnom parku Slovenský raj (stav k 1. 1. 2011)

Kraj Dátum schválenia ÚPD Číslo dokumentu

1. Košický 30. 8. 2004

27. 8. 2009 Zmeny a doplnky

VZN KSK č. 2/2004

VZN KSK č. 10/2009

2. Prešovský 22. 6. 2004


VZN schválené uznesením PSK č. 8/2004

VZN PSK č. 17/2009

3. Banskobystrický 9. 6. 1998


Uznesenie vlády SR č. 394

VZN schválené uznesením BBSK č. 14/2010

Vo vlastnom území Národného parku Slovenský raj sa nachádza 5 sídiel. Všetky majú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu obce. Podrobnosti sú uvedené v tabuľke č. 3.

Tab. č. 3 Prehľad územnoplávacej dokumentácie obcí, ktorých sídlo je v Národnom parku Slovenský raj (stav k 1. 1. 2011)

Mesto/Obec Dátum schválenia ÚPD Číslo uznesenia

1. Dedinky 19. 11. 2007 Uznesenie obecného zastupiteľstva

č. 6/4/2007

2. Vernár 31. 3. 2008 Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 8/2008

3. Stratená 2. 3. 2007 Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 1/2007

4. Dobšinská Ľadová Jaskyňa

21. 3. 2007 – Dobšiná

20. 3. 2007 – Stratená

VZN Mesta Dobšiná č. 99/2007

Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 1/2007

5. Hrabušice – Hrabušická Píla

20. 6. 2006 Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 147/6/2006-21

Na územie Národného parku Slovenský raj zasahujú katastre 9 obcí, ktorých sídla však ležia mimo národného parku. Schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu má 7 obcí, 3 obce majú dokumentáciu rozpracovanú a 2 obce dokumentáciu nemajú. Podrobnosti sú uvedené v tabuľke č. 4.

9

Tab. č. 4 Prehľad územnoplávacej dokumentácie obcí, ktorých katastre zasahuje do národného parku, ale sídlo sa nachádza mimo Národného parku Slovenský raj (stav k 1. 1. 2011)

Mesto/Obec Dátum schválenia ÚPD Číslo uznesenia

1. Smižany

13. 1. 1992

17. 1. 2002

25. 10. 2007 – zmeny a doplnky 2010 rozpracované zmeny a doplnky

ÚP 196/20/2002

Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 100/6/2007

3. Spišské Tomášovce

rozpracovaná

4. Hrabušice 20. 6. 2006

2010 rozpracované zmeny a doplnky

Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 147/6/2006-21

5. Betlanovce bez ÚPD

6. Telgárt z 80-tych rokov + 6 doplnkov

2010 nový rozpracovaný

7. Hranovnica 30. 11. 2007 VZN obce č. 1/2007

8. Mlynky ÚPD rozpracovaná, ale neschválená

9. Letanovce 4. 10. 2007 Uznesenie obecného

zastupiteľstva č. 38/10/2007

Pri vypracovávaní jednotlivých územných plánov boli použité podklady a dokumentácia ochrany prírody a krajiny, ktoré boli do územných plánov zahrnuté. Požiadavky ochrany prírody a krajiny boli v procese vypracovávania a schvaľovania územných plánov poväčšine akceptované.

Výstupy schválených územných plánov, či už mapové alebo textové, boli pri vypracovaní programu starostlivosti rešpektované a do dokumentu zahrnuté. Navrhovaná hranica zón územia národného parku akceptuje a zohľadňuje schválené územné plány obcí. Jednotlivé vrstvy novonavrhnutých a schválených hraníc zastavaných území obcí a rekreačných zón boli poskytnuté priamo spracovateľmi územných plánov, pri obci Stratená a Dobšinská Ľadová Jaskyňa boli premietnuté z mapy komplexného urbanistického riešenia poskytnutej Obecným úradom Stratená.

2. SÚČASNÝ STAV

2.1 Prírodné pomery územia (geografická poloha, geo logické, geomorfologické, klimatické, hydrologické a pôdne pomery, biotopy, f lóra a fauna, významné abiotické javy a krajinné prvky)

2.1.1 Geografická poloha

Územie Národného parku Slovenský raj sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Orograficky patrí do provincie Západných Karpát, subprovincie vnútorných Západných Karpát, do oblasti Slovenského rudohoria, do celku Stratenská hornatina a do podcelku Slovenský raj.

Na severe hraničí s Hornádskou kotlinou, na západe s Nízkymi Tatrami.

10

Nadmorská výška územia sa pohybuje od 500 m n. m. (Hornádska kotlina) na severe, po 1 270 m n. m. (Ondrejisko) na juhu a 1 545 m n. m. (Predná hoľa) na západe územia.

2.1.2 Geologické podmienky a formy reliéfu

Slovenský raj predstavuje svojrázne krasové územie s bohato členeným reliéfom, v ktorom dominujú dve základné geomorfologické formy, ktoré majú najväčšiu zásluhu na jeho atraktívnosti. Sú to krasové planiny s bohatými podzemnými krasovými javmi (jaskyne, priepasti) a riečne doliny, s úzkymi tiesninami až roklinami, ktoré obklopujú strmé bralnaté steny.

Na geologickej stavbe sa podieľajú horniny mezozoika (druhohôr) – vápence, dolomity, kremence, pestré bridlice a pieskovce, v ochrannom pásme aj horniny kryštalinika (granodiority), spišsko-gemerského paleozoika (pieskovce, kremence, bridlice, fylity, diabasy a diabasové tufy) a treťohorné sedimenty vnútrokarpatského paleogénu (zlepence, pieskovce, vápenaté ílovce). Štvrtohory sú zastúpené v dolinách riek fluviálnymi (štrky) a svahovými sedimentmi.

2.1.3 Klíma

Podľa najnovšej klasifikácie (Kol., 2002) patrí celé územie s výnimkou severne položených častí Hornádskej kotliny do mierne chladného a veľmi vlhkého okrsku s priemernou júlovou teplotou 12 – 16 °C. Hornádska kotlina je zaradená do mierne teplého a mierne vlhkého kotlinového okrsku so studenou zimou, s priemernou teplotou vzduchu v januári nižšou ako 5 °C, priemernou júlovou teplotou viac ako 16 °C a priemerným počtom letných dní menej ako 50 za rok.

Rovnako ako teploty vzduchu aj zrážky závisia od nadmorskej výšky. Najsuchšou časťou je Hornádska kotlina, ktorá je v zrážkovom tieni s ročným úhrnom zrážok okolo 650 mm. Smerom na juh množstvo zrážok s pribúdajúcou výškou rapídne stúpa a zvyšuje sa najmä počet zrážkových dní. Náhorné plošiny Slovenského raja majú ročný priemer zrážok viac ako 900 mm a najvyššie položené vrcholy v juhozápadnej časti územia viac ako 1 000 mm zrážok. Z tohto množstva pripadá približne 64 % na vegetačné obdobie.

Priemerná výška snehovej pokrývky v nižšie položených častiach (do 800 m n. m.) je 8,1 cm. Vo vyšších nadmorských výškach (náhorné plošiny) je 15,6 cm.

V celej oblasti prevláda západné až severozápadné prúdenie vzduchu. Priemerná ročná rýchlosť vetra v nižších polohách je do 3 m.s-1, vo vyšších polohách do 5 m.s-1.

2.1.4 Pôdy

Prevládajúcimi materskými horninami pôd Slovenského raja sú vápence a dolomity, čo predpokladá prevahu rôznych podtypov rendzín. Novšie prieskumy zistili značný podiel (20 – 25 %) nerendzinových pôd, konkrétne pôd patriacich k typu terrae calcis a ku kambizemiam. Menej sú zastúpené pôdy typu skupiny iniciálnych pôd, luvizemí a pôdy zo skupiny nivných pôd – fluvizeme a čiernice.

Z rendzín sú sutinové rendziny vyvinuté na strmých svahoch na sutinách vápencov a dolomitov. V lepších podmienkach sa nachádzajú rendziny kambizemné, ktoré majú z rendzín najhlbší pôdny profil. Na okrajoch krasových plošín a miernejších svahoch sa vytvorili rendziny rubifikované, s vyšším obsahom červenohnedého ílu. Na vápencových bralách, ostrých hrebeňoch a malých plošinkách sú časté rendziny litozemné, ktoré predstavujú prvotné vývojové štádiá pôd.

Produkčnejšie sú pôdy zo skupiny kambizemí – modálnych či rendzinových a pararendzinových. Sú to dostatočne hlboké pôdy, s priaznivými fyzikálnymi pomermi.

11

Najčastejšie pôdy krasových plošín (Glac, Geravy, Pelc, Skala) sú pôdy typu terrae calcis – kambizeme rubifikované a luvizeme rubifikované.

2.1.5 Hydrologické pomery

Slovenský raj patrí do povodia Hornádu. Odvodňujú ho dva väčšie toky: Hornád a Hnilec. Z hydrologického hľadiska ide o toky typu stredohorských riek. Priemerný prietok Hornádu je 6,21 m3.s-1 a Hnilca 0,95 m3.s-1. Maximálne priemerné prietoky v obidvoch riekach pripadajú na apríl a minimálne na február.

Obidve rieky sú alochtónne. Medzi významné menšie autochtónne potoky patrí: Vernársky, Veľká Biela voda, Biely, Lesnica, Spišský, Zajfy a ďalšie.

2.1.6 Vymedzenie a opis biotopov

Geografická poloha, členitosť reliéfu, pôdna diferencovanosť a špecifické mikroklimatické pomery podmienili existenciu rozmanitej vegetácie tohto územia. Na relatívne malej výmere je veľká diverzita biotopov. Biotopy boli vymedzené podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič 2002). Staršie údaje z územia boli využité len ako informatívne. Ako podklady pre vymedzenie biotopov slúžili výsledky inventarizačných výskumov osobitne chránených častí prírody a krajiny uvedených v kapitole 6.1 Použité podklady a zdroje informácií. Plošné mapovanie travinnej vegetácie, rašelinísk, krovín a vodných biotopov sa vykonalo v r. 2000 – 2006, v rámci projektu LIFE Ochrana diverzity biotopov v Národnom parku Slovenský raj (ďalej len „projekt LIFE“) a ďalších projektov. Na vymedzenie lesných biotopov sa využívali dáta z mapovania pracovníkmi Národného lesníckeho centra Zvolen (v r. 2005 sa zmapovalo 4 500 ha na LHC Hrabušice) a terénneho mapovania vlastnými pracovníkmi.

Spolu bol v území európskeho významu zaznamenaný výskyt 27 biotopov európskeho významu a 8 biotopov národného významu. Tieto biotopy sú predmetom ochrany územia Národného parku Slovenský raj. Ich prehľad je uvedený v tab. č. 7.

Mapa lesných biotopov je v prílohe 7.3.1. Znázornený je prevládajúci typ biotopu v dielci. Mapa nelesných biotopov je v prílohe 7.3.2. Rovnako je znázornený prevládajúci typ biotopu v konkrétnej lúčnej lokalite.

Tab. č. 7 Biotopy európskeho a biotopy národného významu v Národnom parku Slovenský raj podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.

Kód

bio

topu

Názov biotopu

Kód

bio

topu

NA

TU

RA

20

00

Bio

top

prio

ritný

(P

),

euró

pske

ho v

ýzna

mu

(EV

) a

náro

dnéh

o v

ýzna

mu

(NV

)

Opis biotopu Počet lokalít

Pi5

Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových

6110* EV, P

Rozvoľnené, nízke porasty s prevahou vápnomilných jednoročiek, drobných trvaliek a sukulentných rastlín na skalkách

Niekoľko desiatok

12

a bázických substrátoch

a drobnej sutine.

Vo1

Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoeto-Nanojuncetea

3130 EV

Nízke porasty jednoročných druhov, ktoré zarastajú brehy a dná vodných nádrží po poklese vodnej hladiny.

Dve – vodná nádrž na Stratenskej Píle a Dobšinskej Maši

Vo2

Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition

3150 EV

Porasty ponorených a na hladine plávajúcich vodných rastlín, s prevahou rodu Potamogeton a Myriophyllum. Osídľujú eutrofné a mezotrofné stojaté alebo pomaly tečúce vody, v našom prípade antropogenné nádrže.

Štyri – vodná nádrž Hansjakubová, Klauzy – horná a dolná nádrž a Blajzlochu

Vo4

Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculus fluitantis a Callitrichio-Batrachion

3260 EV

Chudobné spoločenstvá vodných rastlín, zakorenených na dne a na vodnej hladine vzplývavých, kde prevažujú druhy rodu Sparganium a Glyceria.

Jedna – vodná nádrž Blajzloch

Vo5

Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár

3140 EV

Pod vodnou hladinou ponorené porasty chár, so sprievodnými vodnými a močiarnymi druhmi. Osídľujú priezračné, stojaté vody.

Tri – vodná nádrž Blajzloch, Hanzjakubová a Klauzy

Br6 Brehové porasty deväťsilov

6430 EV

Porasty na brehoch vodných tokov, najmä v roklinách. V druhovej skladbe dominuje Petasites kablikianus a Petasites hybridus.

Niekoľko desiatok

Kr2 Porasty borievky obyčajnej

5130 EV

Rôzne husté porasty borievky obyčajnej s prímesou ďalších svetlomilných drevín na extenzívne využívaných pasienkoch. V bylinnej vrstve sa vyskytujú druhy z biotopu Tr1.

Jedna – v severnej okrajovej časti NP patriacej už do Hornádskej kotliny

Tr1.1

Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (dôležité miesta výskytu Orchidaceae)

6210* EV, P

Druhovo bohaté spoločenstvá suchých pasienkov, menej lúk so zastúpením teplomilných, xero a mezofilných druhov na plytkých pôdach. Pre biotop je charakteristický výskyt početných populácií vstavačovitých rastlín ako napr. Orchis ustulata, Anacamptis pyramidalis, Gymnadenia odoratissima, Orchis morio, O. militaris.

Do desať

Tr1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom

6210 EV Rovnaký typ biotopu ako predchádzajúca jednotka Tr1.1., avšak diferencuje ju

Niekoľko desiatok

13

substráte neprítomnosť alebo len malé (bežné) zastúpenie vstavačovitých rastlín.

Tr5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty

6190 EV

Nízkobylinné, rozvoľnené, druhovo bohaté spoločenstvá skál, skalnatých svahov, skalných stupňov a terás na miestach s najplytšou pôdou.

Desiatky

Tr8

Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte

6230* EV, P

Spoločenstvá s Nardus stricta a ďalších kyslomilných druhov na chudobných pasienkoch (výnimočne lúkach) vo vyššie položených častiach Slovenského raja.

Do desať

Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky

6510 EV

Intenzívne využívané, hnojené jedno až dvojkosné lúky druhovo bohaté, s veľkou produkciou sena. Vyskytujú sa v údoliach riek a na miernejších svahoch na stredne hlbokých až hlbokých pôdach.

Desať až dvadsať, typicky len na okrajoch Slovenského raja, na styku s Hornádskou kotlinou

Lk2 Horské kosné lúky 6520 EV

Horské až vysokohorské produkčné lúky s prevahou stredne vysokých tráv a širokolistých bylín patriacich do zväzu Polygono-Trisetion.

Desať

Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach

6430 EV

Porasty vysokých bylín (Filipendula ulmaria, Geranium palustre, Lysimachia vulgaris) na veľmi zamokrených miestach bývalých kosných lúk v alúviách vodných tokov, napr. v podmáčaných zníženinách.

Do dvadsať

Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská

7140 EV

Nízke, rozvoľnené, druhovo chudobné porasty s prevahou ostríc a kobercami rašelinníkov, rastúce na podmáčaných miestach svahových pramenísk, patriace do zväzu Caricion fuscae.

Jedna, na rozhraní Slovenského raja a Volovských vrchov

Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz

7230 EV

Druhovo pestré spoločenstvá slatín bohatých na živiny vyskytujúce sa najčastejšie na svahových a podsvahových prameniskách na lúkach a pasienkoch na vápencovom podklade. Patria do zväzu Caricion davallianae.

Niekoľko desiatok

Pr3 Penovcové prameniská 7220* EV, P

Vápencové prameniská s alkalickou chladnou vodou bohatou na rozpustné katióny vápnika, ktoré sa vyzrážajú

Do desať lokalít, najmä v doline Veľkej Bielej vody

14

a usádzajú na machorastoch. Vyskytujú sa najčastejšie na svahoch so sklonom nad 40º s rýchlotečúcou vodou. Sú to prevažne prameniská na svetlinách v lese.

Sk1 Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou

8210 EV

Pionierske porasty rastlín v štrbinách a puklinách vápencových s dolomitových brál, výslnných i zatienených, suchých i vlhkých polohách, miestami až inverzného charakteru.

Niekoľko desiatok

Sk6

Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni

8160 EV

Rozvoľnené porasty osídľujúce nespevnené sutiny ako na otvorených výslnných stanovištiach, tak aj na zatienených chladnejších svahoch alebo v lese.

Niekoľko desiatok

Sk8 Nesprístupnené jaskynné útvary

8310 EV Najrôznejšie jaskynné útvary vrátane priepastí a skalných previsov.

Cca 450

Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy

91E0* EV, P

Vyskytujú sa v širších nivách potokov v nižšie položených častiach územia. Porasty sú tvorené najmä vŕbou krehkou, jelšami, vtrúsený je jaseň štíhly.

Dve – Vernársky potok, Červený jarok

Ls1.4 Horské jelšové lužné lesy

91E0* EV, P Užšie nivy horských potokov v chladnejších, vyšších polohách. Prevláda jelša sivá so smrekom.

Desať až dvadsať

Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy

9180* EV, P

Listnaté alebo zmiešané lesy tvorené lipami, javormi, brestom, jaseňom, bukom a prímesou jedle a smreka, vyskytujúce sa v úžľabinách, roklinách a na strmých skalnatých svahoch.

Niekoľko desiatok

Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy

9130 EV

Svieže, produkčné bukové alebo zmiešané jedľovo-bukové lesy rastúce na miernejších svahoch a hlbokých pôdach, dobre zásobených živinami.

Druhý najrozšírenejší lesný biotop, stovky lokalít

Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy

9110 EV

Bukové porasty na chudobnejších pôdach nevápencových stanovíšť. Hojne je zastúpená jedľa, menej smrek. V chudobnom bylinnom podraste prevládajú kyslomilné a oligotrofné druhy.

Do dvadsať

Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy

9140 EV

Vyskytujú len vo fragmentoch na svahových podhrebeňových a sutinových stanovištiach s plytkou, ale živinami dobre

Dve – Sokol, Ondrejisko

15

zásobenou skeletnatou pôdou. Typický je vysokobylinný vzhľad podrastu.

Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy

9150 EV

Zmiešané lesy s prevahou buka alebo čisté bučiny nachádzajúce sa na strmých skalnatých svahoch s rendzinovými pôdami na podloží karbonátových hornín. Bylinný podrast je druhovo bohatý.

Najrozšírenejší lesný biotop, stovky lokalít

Ls6.1 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy

91Q0 EV

Riedke reliktné porasty borovice lesnej alebo smrekovca opadavého vyskytujúce sa na extrémnych skalných stanovištiach s členitým reliéfom. Najčastejšie osídľujú výslnné polohy, alebo aj chladné inverzné rokliny so severnou expozíciou. Druhovo sú mimoriadne bohaté.

Desiatky lokalít

Ls7.3 Rašeliniskové smrekové lesy

91D0* EV, P

Smrekové lesy na kyslom nevápencovom podloží, ktoré sa viažu na najvyššie položené chladné a vlhké polohy. Typická je súvislá vrstva rašelinníkov.

Dve – Predná hoľa, Podserpalské mláky

Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové

9410 EV

Klimatické smrečiny v najvyšších horských polohách v nadmorskej výške nad 1 200 m na nevápencovom podloží. Okrem smreka je v drevinovej skladbe hojná jarabina vtáčia, v podraste sa nachádzajú kyslomilné a oligotrofné druhy, typické sú rozsiahle porasty čučoriedok.

Desať

Ls9.2 Smrekové lesy vysokobylinné

9410 EV

Horské zonálne smrekové lesy na minerálne bohatších, avšak nevápencových horninách. Okrem smreka je častým druhom javor horský. V bylinnej vrstve dominujú vysoké byliny, indikujúce živné stanovištia.

Osem

Kr8 Vŕbové kroviny stojatych vôd

NV

Porasty krovitých rozložitých vŕb s dominanciou vŕby popolavej a vŕby ušatej, ktoré sa vyskytujú na podmáčaných miestach, prameniskách, najčastejšie na opustených lúkach a pasienkoch.

Niekoľko desiatok

Kr9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek

NV

Zväčša úzke brehové porasty okolo vodných tokov tvorené nižšími, krovitými vŕbami. Prevládajúcim druhom je vŕba krehká, časté sú vŕby trojtyčinková a päťtyčinková.

Niekoľko desiatok

16

Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky

NV Široká škála krátkosteblových spásaných pasienkov na rôznych pôdach.

Desiatky lokalít

Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí

NV

Zväčša obhospodarované lúky na podmáčaných alúviách vodných tokov, s trvalo zvýšenou hladinou podzemnej vody. Často sa vyskytujú v mozaike s inými typmi vlhkých lúk.

Niekoľko desiatok lokalít

Lk7 Psiarkové aluviálne lúky

NV

Vysokoprodukčné aluviálne kosené lúky, s prevahou vysokých tráv psiarky lúčnej a kostravy lúčnej.

Pätnásť lokalít

Lk10 Vegetácia vysokých ostríc

NV

Fyziognomicky nápadné spoločenstvá vysokých ostríc, ktoré vyžadujú trvalé zamokrenie.

Desať lokalít

Pr1

Prameniská horského a subalpínskeho stupňa na nevápencových horninách

NV Prameniská na silikátovom podklade v nadmorských výškach nad 1 000 m.

Niekoľko lokalít v časti Prednej hole

Ls8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy

NV

Lesy s prevahou jedle alebo zmiešané jedľovo-smrekové lesy, kde sa prirodzene vyskytuje buk len vzácne.

Maximálne dvadsať

Vyvetlivky: EV – biotopy európskeho významu (príloha č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) P – prioritný biotop európskeho významu NV – biotopy národného významu (príloha č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.)

2.1.7 Flóra

Podľa fytogeografického členenia územia Slovenska (Futák, 1980) patrí sledované územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale):

a) obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), okres Slovenský raj a okres Slovenské rudohorie

b) obvodu flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum), okres Nízke Tatry

c) obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (Intracarpaticum), okres Podtatranské kotliny, podokres Spišské kotliny.

Nižšie rastliny Doposiaľ bolo v Národnom parku Slovenský raj zistených cca 200 druhov lišajníkov. Tunajšia lichenoflóra je veľmi pestrá. Prirodzene reflektuje pestrosť biotopov, ktoré lišajníkom ponúkajú širokú škálu substrátov, na ktorých môžu rásť. Zaznamenávame tu viacero v súčasnosti kriticky ohrozených druhov na národnej či európskej úrovni. Významné druhy sú ako epifyty tak i epilické – na skalách rastúce druhy. Z epifytických druhov tu vďaka skladbe porastov pretrváva, i keď lokálne a veľmi sporadicky, viacero dnes už vzácnych lišajníkov najmä so zväzu Lobarion pulmonariae Ochsner 1928, napr. Lobaria pulmonaria, Nephroma bellum, Nephroma parile, Parmeliella triptophylla, Normandina pulchella,

17

Parmotrema chinense, ďalšie vzácne epifyty napr. Gyalecta ulmi, Evernia mesomorpha, Lecanora albella, Lecanographa lyncea, Lecanactis abietina, Pyrenula laevigata, Arthonia leucopellaea, Menegazzia terebrata, Thelotrema lepadinum, Mycobilimbia carneoalbida, Fellhanera boutellei, Chaenotheca hispidula. Sú viazané na prírode blízke listnaté porasty (najmä jedľovo-bukové kvetnaté lesy, sutinové lesy a javorovo-bukové horské lesy). V národnom parku sa vyskytuje aj viacero významných fytogeografických elementov spomedzi skalných druhov, napr. Solenopsora carpatica, Thelopsis lojkana, Dirina stenhammari (druhy karbonátových skalných stien so štrbinovou vegetáciou). Odumierajúce drevo pňov a kmeňov v porastoch umožňuje rásť viacerým zriedkavejším druhom preferujúcim tento typ substrátu, napr. Micarea hedlundii, Icmadophila ericetorum, Thelocarpon epibolum, Micarea melaena.

Z machorastov bolo v národnom parku zaznamenaných viac ako 350 druhov, z toho takmer 85 pečeňoviek. Najbohatšiu skupinu tvoria machorasty skalných stanovíšť. V hlbokých roklinách a na chladných a zatienených miestach prevažne so severnou expozíciou, ako aj v inverzných polohách sa nachádzajú vlhkomilné a chladnomilné druhy ako napr. Metzgeria conjugata, Metzgeria furcata, Lophozia collaris, Jungermannia tristis, Scapania calcicola, Fissidens cristatus, Distichium montanum a iné. Na skalných svahoch s južnou expozíciou s plytkými humóznymi pôdami sa vyskytujú napr. Tortella tortuosa, Ditrichum flexicaule, Encalypta vulgaris, Neckera crispa, Neckera complanata a iné. Na výslnných a relatívne teplejších miestach až do výšky 1 000 m n. m. v kontakte s reliktnými borinami sa vyskytujú napr. Rhytidium rugosum, Homalothecium philippeanum, Grimmia pulvinata a iné. V najteplejších častiach územia najmä v Prielome Hornádu sa vyskytujú suchomilné a teplomilné druhy ako napr. Mannia fragrans, Orthotrichum anomalum, Thuidium abietinum, Rhytidium rugosum a ďalšie. V lesoch sa najčastejšie vyskytujú napr. Bazzania trilobata, Lepidozia reptans, Ptilidium ciliare, Plagiothecium neglectum, Hylocomnium splendens, Dicranum scoparium, Fissidens bryoides, Rhitidiadelphus triquetrus a ďalšie. Na kmeňoch živých stromov sa často vyskytuje veľa epifytov ako Frullania dilatata, Ulota crispa, Radula complanata a iné.

Výskyty druhov európskeho významu a ďalších významných druhov nižších rastlín v území uvedených v tabuľke č. 8 sa overili v teréne v r. 1990 – 2008 v rámci projektu LIFE a ďalších projektov. Ako podklad sa využili taktiež staršie dáta z výsledkov inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny uvedených v kapitole 6.1 Použité podklady a zdroje informácií. Medzi predmety ochrany národného parku boli z nižších rastlín zaradené z machorastov druh európskeho významu kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis), z lišajníkov druh národného významu jamkatec pľúcny (Lobaria pulmonaria).

Tab. č. 8 Prehľad významných nižších rastlín v Národnom parku Slovenský raj (stav k 1. 1. 2011)

Významnosť

Vedecké meno taxónu

Slovenské meno taxónu

Dru

h eu

róps

keho

vý

znam

u (E

V),

ná

rodn

ého

význ

amu

(NV

)

Chr

ánen

ý dr

uh (

§)

Kat

egór

ia č

erve

ného

zo

znam

u

Charakter výskytu Počet lokalít

Hepaticae – pečeňovky

18

Amblyodon dealbatus

VU Vlhké skalné steny Jedna – Suchá Belá

Cololejeunea rossettiana

bradavkovec VU Vápencové skaly Do päť

Frullania fragilifolia

dukátovka krehkolistá

VU Kmene ihličnanov Do päť

Lophozia laxa zárezovka nežná

CR Rašeliny Jedna – slatina pri Dobšinskej Ľadovej Jaskyni

Mannia triandra

grimaldia trojtyčinková

EV § DD Vápencové skaly Tri literárne údaje, overovaný v r. 2006 negatívne

Moerckia hibernica

vlnivka VU Rašeliny Do troch

Sphenoglobus helleranus

VU Epifyt Do päť

Musci – machy

Amblyodon dealbatus

tupozub EN Vlhké vápencové skaly

Jedna - Suchá Belá

Anomodon rugelii

drsnolist VU Zatienené vápencové skaly

Do päť

Antitrichia curtipendula

žilnatka previsnutá

VU Kamene Do desať

Bryum schleicheri

prútnik VU Prameniská Do päť

Buxbaumia viridis

kyjanôčka zelená

EV § EN Rokliny, na odumierajúcom ihličnatom dreve

Päť

Callicladium haldanianum

rôznolístok VU Epifyt Do päť

Campylium polygamum

zlatolist mnohosnubný

EN Slatiny Do troch

Eurhynchium praelongum

ostnatec VU Pôda Do desať

Grimmia orbicularis

drobivka guľovitá

VU Výslnné vápencové skaly

Do päť

Gymnostomum calcareum

naháčik VU Vlhké vápencové skaly

Do päť

Hypnum sauteri

rakyt EN Zatienené vápencové skaly

Do päť

Meesia uliginosa

bakuľka močiarna

VU Mokré skaly Jedna – Stratenský kaňon

Neckera pennata

šupinka perovitá

EN Kmene listnáčov Do päť

Neckera pumilla

šupinka drobná

EN Rokliny, staré mohutné kmene stromov

Dve – Suchá Belá, Velký Sokol

Orthotrichum bochník VU Epifyt Do päť

19

striatum hladkoplodý

Pohlia longicollis

celokrajka VU Vápencové zemité skaly

Do päť

Seligeria acutifolia

drobnuška VU Vápencové skaly Do päť

Seligeria oelandica

drobnuška severská

CR Vápencové skaly Jedna – Suchá Belá

Schistidium tenerum

vrstevnatka VU Dutiny v skalných stenách

Dve – Tomášovská Belá, Stratenský kaňon

Lichenes – lišajníky

Arthonia leucopellaea

CR Epifyt listnatých stromov

Jedna – Kláštorská roklina

Dirina stenhammari

Vápencové skaly Jedna – Prielom Hornádu

Evernia mesomorpha

konárnik pomúčený

CR Epifyt Jedna – Švrtocká píla

Fellhanera boutellei


Jedna – Suchá Belá

Gyalecta ulmi kryptovka ružová


Jedna – Glacká cesta

Chaenotheca hispidula

Epifyt listnatých stromov

Jedna – Stredné Piecky

Icmadophila ericetorum

iskrovka vresová

CR Rozkladajúce sa drevo ponechané v poraste

Jedna – Suchá Belá

Lecanographa lyncea

Epifyt listnatých stromov

Jedna – Glacká cesta

Lecanora albella


Štyri – Kyseľ, Nad Podleskom, Štvrtocká píla, Veľký Sokol

Lobaria pulmonaria

jamkatec pľúcny

NV § CR Epifyt listnatých stromov

Jedna – Kyseľ

Menegazzia terebrata

diskovka dierkovaná


Jedna – Veľký Sokol

Nephroma bellum

nefróma pekná


Jedna – Sokolia dolina

Nephroma parile

nefróma práškovitá



Normandina pulchella


Štyri – Veľký Sokol, Suchá Belá, Sokolia dolina, Kyseľ

Parmeliella triptophylla



Parmotrema chinense

diskovka perlová



Pyrenula laevigata



Solenopsora solenopsóra NV § VU Vápencové skaly – Jedna – Prielom

20

carpatica karpatská polozatienené vlhšie štrbiny a kolmé plochy

Hornádu

Thelotrema lepadinum

telotréma kôrovitá


Tri – Kyseľ, Piecky, Veľký Sokol

Thelopsis lojkana

Vápencové skaly – zatienené, vlhké

Jedna – Stredné Piecky

Vyvetlivky: EV – druhy európskeho významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (príloha č. 4

vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) NV – druhy národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (príloha č. 4

vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) § – chránené druhy rastlín (príloha č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) Prehľad druhov podľa kategórií Červeného zoznamu: CR – Critically Endangered – kriticky ohrozený EN – Endangered – ohrozený VU – Vulnerable – zraniteľný

Vyššie rastliny Charakteristický reliéf a dané prírodné podmienky majú vplyv na pestrosť a bohatstvo celého vegetačného krytu. Na pomerne malom území (cca 20 000 ha) sa nachádza okolo 1 000 druhov vyšších rastlín, ktoré rastú v rôznych spoločenstvách lesných a nelesných ekosystémov. Z tohto počtu patrí 33 druhov medzi chránené, 6 druhov je európskeho významu a 16 národného významu. Druhy európskeho a národného významu sú predmetom ochrany územia Národného parku Slovenský raj.

Po vegetačnej stránke ide o územie s vysokou biodiverzitou a ucelenými komplexmi lesných, skalných, lúčnych a mokraďových biotopov. Najrozšírenejšou formáciou sú vápnomilné bukové lesy (Cephalanthero-Fagenion), spoločne s bukovými a jedľo-bukovými kvetnatými lesmi (Eu-Fagenion), s veľkým podielom zachovalých pralesovitých fragmentov. Častou zložkou týchto lesov je tis s odhadovaným výskytom viac ako 2 000 exemplárov. Osobitne významné sú porasty endemických reliktných vápnomilných borovicových a smrekovcových lesov (Pulsatillo slavicae-Pinion) na skalných hrebeňoch, rázsochách a strmých balvanitých svahoch, prelínajúce sa s formáciami primárne bezlesých skalných spoločenstiev charakteru skalných stepí. Najväčší rozvoj dosahujú reliktné boriny na dolomitoch v údolí Veľkej Bielej vody. Typickými druhmi borín sú poniklece (Pulsatilla slavica, Pulsatilla subslavica). V nive Hnilca sa nachádza v rámci Slovenska jedna z najlepšie vyvinutých a zachovaných horských prípotočných jelšín (Alnion incanae) s masovým výskytom jazyčníka sibírskeho (Ligularia sibirica). V kaňonoch Hnilca a Hornádu sú zachovalé fragmenty inverzných smrečín (Piceion excelsae), v okrajových západných častiach územia, v najvyšších polohách na silikátoch sa nachádzajú klimatické zonálne smrekové lesy. Roztrúsene, najmä v teplejšej severnej časti v údolí Hornádu sa vyskytujú fragmenty lipovo-javorových sutinových lesov (Tilio-Acerion) s mesačnicou trvácou (Lunaria rediviva). Vzácne sa vyskytujú kyslomilné bukové lesy (Luzulo-Fagion) s typickými druhmi ako chlpaňa hájna (Luzula luzuloides) či brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus). Podľa Michalka et al. (1986) sa na kontakte Slovenského raja a Hornádskou kotlinou vyskytovali dubovo-hrabové lesy lipové (Tilio-Carpinenion betuli) a dubové nátržníkové lesy (Potentillo albae-Quercion). Tie sa do dnešných dní nezachovali.

Fytocenologicky a chorologicky sú významné spoločenstvá nelesnej vegetácie karbonátových skál. Patria do zväzov Seslerio-Festucion pallentis a Potentillion caulescentis s výskytom mnohých dealpínov a prealpínov ako astra alpínska (Aster alpinus), lykovec voňavý (Daphne

21

cneorum), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), prvosienka holá karpatská (Primula auricula subsp. hungarica), zvonček karpatský (Campanula carpatica), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica). Špecifická inverzná vegetácia sa nachádza v skalných biotopoch na dne roklín, kde dominuje kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli), fialka dvojkvetá (Viola biflora), stokráska Micheliho (Bellidiastrum michelii) či arábka alpínska (Arabis alpina). Na výslnných skalách v Prielome Hornádu je dobre vyvinutá xerotermná vegetácia s bohatým výskytom kosatca bezlistého uhorského (Iris aphylla subsp. hungarica), ktorý tu dosahuje severný okraj areálu a ďalšími teplomilnými prvkami ako kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), ľan žltý (Linum flavum), zvonček sibírsky veľkokvetý (Campanula sibirica subsp. divergentiformis).

Pre územie je charakteristický výskyt penovcových pramenísk s vegetáciou zväzov Caricion davallianae a Lycopodo-Cratoneurion commutati a výskytom konopáča trváceho (Swertia perennis), kosatky kalíškatej (Tofieldia calyculata), vstavačovca laponského (Dactylorhiza lapponica), tučnice alpínskej (Pinguicula alpina).

Výskyty druhov európskeho významu, ohrozených druhov a všetkých druhov uvedených v tabuľke č. 9 sa overili v teréne v r. 2005 – 2008 v rámci projektu LIFE a ďalších projektov. Ako podklad sa využili taktiež staršie dáta z výsledkov inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny uvedených v kapitole 6.1 Použité podklady a zdroje informácií.

Tab. č. 9 Prehľad významných vyšších rastlín v Národnom parku Slovenský raj (stav k 1. 1. 2011)

Významnosť



Dru

h pr

iorit

ný (

P),

eu

róps

keho

výz

nam

u (E

V),

ná

rodn

ého

význ

amu

(NV

)

Chr

ánen

ý dr

uh (

§)

Kat

egór

ia č

erve

ného

zo

znam

u

Charakter výskytu Početnosť/

Počet lokalít

Aconitum firmum ssp. firmum

prilbica tuhá pravá

NV § LR Horské lúky Desiatky jedincov na viacerých lokalitách

Adenophora liliifolia

zvonovec ľaliolistý

EV § VU Lesné svetliny, vápencové skaly

Viac ako sto jedincov na viacerých lokalitách

Anacamptis pyramidalis

červenohlav ihlanovitý

NV § EN Suché horské lúky Niekoľko desiatok jedincov na 1 lokalite

Carex dioica ostrica dvojdomá

NV § EN Slatiny Niekoľko trsov na 2 lokalitách

Carex pediformis

ostrica labkatá NV § EN Vápencové skaly Niekoľko trsov na 2 lokalitách

Corydalis capnoides

chochlačka žltobiela

NV § CR Dná roklín, sutiny Niekoľko jedincov na viacerých lokalitách

Cypripedium calceolus

črievičník papučkový

EV § VU Vápencoví bučiny a svetliny v lese

Stovky jedincov na viacerých lokalitách

Dactylorhiza incarnata

vstavačovec strmolistý

NV § EN Slatiny Niekoľko jedincov na 2 lokalitách

22

Daphne cneorum

lykovec voňavý

NV § EN Vápencové skaly Niekoľko jedincov na 2 lokalitách

Drosera rotundifolia

rosička okrúhlolistá

§ EN Rašeliniská Jedna lokalita

Epipogium aphyllum

sklenobyľ bezlistá

NV § EN Vlhké bukové lesy Štyri lokality

Geranium bohemicum

pakost český EN Spáleniská Niekoľko jedincov na jednej lokalite

Herminium monorchis

trčuľa jednohľuza

NV § CR Mezofilné horské lúky

Niekoľko jedincov na jednej lokalite

Iris aphylla ssp. hungarica

kosatec bezlistý uhorský

EV § CR Vápencové skaly Stovky až tisíce jedincov na 3 lokalitách

Leontopodium alpinum

plesnivec alpínsky

§ VU Vápencové skaly Niekoľko trsov na jednej lokalite

Ligularia sibirica

jazyčník sibírsky

EV § VU Jelšiny, slatiny, vŕbové kroviny

Tisícky jedincov na viacerých loklalitách

Lilium bulbiferum

ľalia cibuľkonosná

NV § VU Horské lúky Stovky jedincov na viacerých lokalitách

Malaxis monophyllos

trčníček jednolistý

NV § EN Svetliny v lesoch, na vlhších miestach

Niekoľko jedincov na viacerých lokalitách

Menyanthes trifoliata

vachta trojlistá

§ EN Slatiny Niekoľko jedincov na 2 lokalitách

Ophioglossum vulgatum

hadivka obyčajná

§ EN Horské lúky Niekoľko jedincov na viacerých lokalitách

Orchis morio vstavač obyčajný

NV § VU Horské lúky Jedna lokalita s pár jedincami

Orchis ustulata vstavač počerný

NV § EN Suché horské lúky Desiatky jedincov na viacerých lokalitách

Pedicularis palustris

všivec močiarny

§ EN Slatiny Niekoľko jedincov na viacerých lokalitách

Pinguicula vulgaris

tučnica obyčajná

§ EN Slatiny Niekoľko desiatok jedincov na viacerých lokalitách

Primula farinosa

prvosienka pomúčená

§ EN Slatiny Niekoľko desiatok jedincov na viacerých lokalitách

Pseudorchis albida

bieloprst belavý

§ EN Horské lúky Niekoľko jedincov na viacerých lokalitách

Pulsatilla slavica

poniklec slovenský

EV, P § EN Vápencové skaly, reliktné boriny

Tisícky jedincov na viacerých lokalitách

Pulsatilla subslavica

poniklec prostredný

EV, P § EN Vápencové skaly, reliktné boriny

Stovky jedincov na viacerých lokalitách

Stipa pulcherrima

kavyľ pôvabný

§ EN Vápencové skaly Niekoľko jedincov na 2 lokalitách

Taxus baccata tis obyčajný NV § Vápencové lesy Viac ako 2000 exemplárov na viacerých lokalitách

23

Tephroseris aurantiaca

starček oranžový

NV § EN Horské lúky Niekoľko jedincov na viacerých lokalitách

Trichophorum pumilum

páperec nízky NV § EN Slatiny Niekoľko jedincov na viacerých lokalitách

Triglochin maritima

barička prímorská

§ EN Slatiny Niekoľko jedincov na viacerých lokalitách

Vyvetlivky: EV – druhy európskeho významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (príloha č. 4

vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) P – prioritný európsky významný druh NV – druhy národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (príloha č. 4

vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) § – chránené druhy rastlín (príloha č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) Prehľad druhov podľa kategórií Červeného zoznamu: CR – Critically Endangered – kriticky ohrozený EN – Endangered – ohrozený VU – Vulnerable – zraniteľný

V Národnom parku Slovenský raj sa podľa aktuálneho Červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (2001) vyskytuje 117 taxónov, čo predstavuje 9,2 % z celkového počtu 1 270 taxónov, ktoré zoznam zahŕňa. Prehľad druhov podľa jednotlivých kategórií Červeného zoznamu:

EX – Excint – vyhynuté alebo nezvestné: Botrypus virginianus

RE – Regional Excint – regionálne vymiznutý: Botrychium matricariifolium

CR – Critically Endangered – kriticky ohrozený: Corydalis capnoides, Herminium monorchis, Iris aphylla subsp. hungarica

EN – Endangered – ohrozený: Anacamptis pyramidalis, Carex dioica, Carex pediformis, Crocus heuffelianus, Dactylorhiza incarnata, Daphne cneorum, Drosera rotundifolia, Epipogium aphyllum, Geranium bohemicum, Gymnadenia densiflora, Listera cordata, Malaxis monophyllos, Menyanthes trifoliata, Ophioglossum vulgatum, Orchis ustulata, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Pseudorchis albida, Pulsatilla slavica, Pulsatilla subslavica, Stipa pulcherrima, Tephroseris aurantiaca, Trichophorum pumilum, Triglochin maritima

VU – Vulnerable – zraniteľný: Aconitum anthora, Aconitum moldavicum, Adenophora liliifolia, Arctostaphylos uva-ursi, Aster alpinus, Carex davalliana, Carex paniculata, Carex umbrosa, Catabrosa aquatica, Cephalanthera damasonium, Cephalanthera longifolia, Cephalanthera rubra, Cerasus fruticosa, Clematis alpina, Coeloglossum viride, Corallorhiza trifida, Crepis conyzifolia, Crepis praemorsa, Cypripedium calceolus, Dactylorhiza fuchsii, Dactylorhiza majalis, Dianthus praecox, Dryas octopetala, Epipactis palustris, Gladiolus imbricatus, Goodyera repens, Gymnadenia conopsea, Gymnadenia odoratissima, Koeleria glauca, Leontopodium alpinum, Ligularia sibirica, Lilium bulbiferum, Listera ovata, Ophrys insectifera, Orchis militaris, Orchis morio, Pilosella aurantiaca, Pinguicula alpina, Platanthera bifolia, Primula auricula subsp.hungarica, Salix rozmarinifolia, Scorzonera purpurea, Thlaspi caerulescens, Traunsteinera globosa, Triglochin palustre, Trollius altissimus, Valeriana simplicifolia

LR – Lower Risk – menej ohrozený: – nt – Near Threatened – takmer ohrozený: Aconitum firmum, Anemone sylvestris,

Aquilegia vulgaris, Aster amelloides, Campanula bononiensis, Carduus collinus, Carex

24

ericetorum, Carex flava, Clematis recta, Convallaria majalis, Crocus discolor, Cystopteris sudetica, Draba nemorosa, Epipactis atrorubens, Epipactis helleborine, Equisetum pratense, Galanthus nivalis, Gentiana cruciata, Gentiana punctata, Gentianella amarella, Gentianopsis ciliata, Lactuca perennis, Lilium martagon, Linum flavum, Lycopodium annotinum, Lycopodium clavatum, Minuartia langii, Moneses uniflora, Parnassia palustris, Phylitis scolopendrium, Rhodax rupifragus, Scrophularia umbrosa, Soldanella carpatica, Sorbus aria, Spiraea media, Veronica scutellata, Viola lutea subsp. sudetica, Viola palustris

DD – Data Deficient – údajovo nedostatočný: Silene otites, Soldanella hungarica

2.1.8 Fauna Slovenský raj je územie so svojráznymi živočíšnymi spoločenstvami, s typickou faunou Vnútorných Západných Karpát. Nachádza sa tu veľký počet živočíšnych druhov pričom o veľkej časti živočíšnych skupín máme iba obmedzené poznatky. Preto u mnohých druhov živočíchov sú údaje o počte a rozšírení nedostatočné na kvalifikovaný odhad početnosti a charakteru výskytu a lokalizácie populácie. Je tu druhovo bohatá fauna bezstavovcov. Zistilo sa tu vyše 2 000 druhov motýľov, 400 druhov chrobákov, 350 druhov dvojkrídlovcov, vyše 180 druhov hlístovcov, 150 druhov mäkkýšov a iné. Zo stavovcov sú tu zastúpené všetky veľké šelmy – medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Náchádza sa tu veľké množstvo podzemných priestorov, ktoré poskytujú vhodné podmienky pre netopiere, ktorých sa tu vyskytuje 18 druhov. Z vtákov sú tu dobre zastúpené viaceré skupiny, napríklad dravce (sokol sťahovavý, orol skalný), ďatle (ďubník trojprstý, tesár čierny), ale aj čoraz viac ohrozené druhy ako tetrov hlucháň a tetrov hoľniak. Zistených bolo 72 druhov európskeho významu a 122 druhov národného významu.

Z chránených druhov sa v Národnom parku Slovenský raj vyskytuje z bezstavovcov bystruška medená (Carabus cancellatus), bystruška zlatá (Carabus auronitens), bystrušky Carabus problematicus, Carabus irregularis, čmeľ hájový (Bombus lucorum), čmeľ hôrny (Bombus sylvarum), čmeľ zemný (Bombus terrestris), adéla tavoľníková (Nemophora basella), bielopásovec tavoľníkový (Neptis rivularis), hnedáčik čermeľový (Melitaea diamina), hnedáčik nevädzový (Melitaea phoebe), lišaj lipkavcový (Hyles galii), lišaj mliečnikový (Hyles euphorbiae), modráčik horcový (Maculinea alcon), modráčik rozchodníkový (Scolitantides orion), rak riečny (Astacus astacus), spriadač čremchový (Pericallia matronula), vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) a slimák žltkastý (Helix lutescens).

Z rýb je to ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), z obojživelníkov mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), salamadra škvrnitá (Salamadra salamadra), z plazov jašterica živorodá (Lacerta vivipara), slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka obojková (Natrix natrix), vretenica severná (Vipera berus), z vtákov sa tu vyskytuje belorítka domová (Delichon urbica), brhlík lesný (Sitta europaea), cibík chochlatý (Vanelus vanellus), dážďovník tmavý (Apus apus), drozd čierny (Turdus merula), drozd kolohrivý (Turdus torquatus), drozd trskotavý (Turdus viscivorus), drozd plavý (Turdus philomelos), dudok chochlatý (Upupa epops), ďateľ veľký (Dendrocopos major), glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes), holub hrivnák (Columba palumbus), holub plúžik (Columba oenas), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula), hýľ karmínový (Carpodacus erythrinus), chochláč severský (Bombycilla garrulus), jarabica poľná (Perdix perdix), jastrab lesný (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus), kačica divá (Anas platyrhynchos), kalužiak riečny (Actitis hypoluecos), kanárik záhradný (Serinus serinus), kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita), kolibkárik spevavý (Phylloscopus trochilus), kolibkárik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), kormorán veľký (Phalacrocorax carbo), kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), králiček ohnivohlavý (Regulus ignicapillus), králiček zlatohlavý (Regulus regulus), krivonos

25

smrekový (Loxia curvirostra), krkavec čierny (Corvus corax), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), kulík riečny (Charadrius dubius), kukučka jarabá (Cuculus canorus), lastovička domová (Hirundo rustica), lyska čierna (Fulica atra), ľabtuška lesná (Anthus trivialis), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago), muchár sivý (Muscicapa striata), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), myšiak lesný (Buteo buteo), myšiak severský (Buteo lagopus), orešnica perlovaná (Nucifraga caryocatactes), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), pinka lesná (Fringilla coelebs), potápka chochlatá (Podiceps cristatus), prepelica poľná (Coturnix coturnix), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), sedmohlások hájový (Hippolais icterina), slávik červienka (Erithacus rubecula), sluka lesná (Scolopax rusticola), sliepočka vodná (Gallinula chloropus), sojka škriekavá (Garrulus glandarius), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus), sova lesná (Strix aluco), stehlík konopiar (Carduelis cannabina), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), stehlík zelený (Carduelis chloris), stehlík čížavý (Carduelis spinus), straka čiernozobá (Pica pica), strakoš veľký (Lanius excubitor), strnádka žltá (Emberiza citrinella), svrčiak zelenkavý (Locustela naevia), sýkorka belasá (Parus caeruleus), sýkorka bielolíca (Parus major), sýkorka čiernohlavá (Parus montanus), sýkorka chochlatá (Parus cristatus), sýkorka uhliarka (Parus ater), škorec lesklý (Sturnus vulgaris), škovránok poľný (Alauda arvensis), trasochvost biely (Motacilla alba), trasochvost horský (Motacilla cinerea), trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris), vlha hájová (Oriolus oriolus), vodnár potočný (Cinclus cinclus), volavka popolavá (Ardea cinerea), vrabec domový (Passer domesticus), vrabec poľný (Passer montanus), vrana túlavá (Corvus corone), vrchárka modrá (Prunella modularis), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), žlna zelená (Picus viridis), z cicavcov dulovnica menšia (Neomys anomalus), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea), jež bledý (Erinaecus concolor), piskor malý (Sorex minutus), piskor vrchovský (Sorex araneus), plch záhradný (Eliomys quercinus) a veverica stromová (Sciurus vulgaris).

Výskyty väčšiny druhov európskeho významu uvedených v tabuľke č. 10 sa overili v teréne v r. 2005 – 2008. Ako podklad sa využili taktiež staršie dáta z výsledkov inventarizačných výskumov uvedených v kapitole 6.1 Použité podklady a zdroje informácií.

Tab. č. 10 Európsky významné druhy živočíchov v Národnom parku Slovenský raj (stav k 1. 1. 2011)

Významnosť



Dru

h pr

iorit

ný (

P),

eu

róps

keho

výz

nam

u (E

V),

ná

rodn

ého

význ

amu

(NV

)

Chr

ánen

ý dr

uh (

§)

Kat

egór

ia č

erve

ného

zo

znam

u

Poč

etno

sť

Charakter výskytu a počet lokalít

Helix pomatia slimák záhradný E V stredná ostrovčekovitý

Unio crassus korýtko riečne E II § VU neznáma izolovaný/1 lokalita

Vertigo geyeri pimprlík močiarny

E II § EN neznáma izolovaný/1 lokalita

Vertigo angustior

pimprlík mokraďný

E II § - neznáma izolovaný/1 lokalita

26

Carabus variolosus

bystruška potočná

E II § LR: cd

neznáma neznámy/neznáma

Cerambyx cerdo fuzáč veľký E II § LR: nt

neznáma neznámy/neznáma

Callimorpha quadripunctaria

spriadač kostihojový

EV, P § neznáma izolovaný (starší údaj v literatúre)

Parnassius apollo

jasoň červenooký E IV § EN neznáma ostrovčekovitý/do 10 lokalít

Parnassius mnemosyne

jasoň chochlačkový

E IV § VU neznáma ostrovčekovitý/do 10 lokalít

Leptidea morsei mlynárik východný

E II § EN neznáma ostrovčekovitý/do 10 lokalít

Maculinea arion modráčik čiernoškvrný

E IV § VU neznáma ostrovčekovitý/do 10 lokalít

Maculinea teleius

modráčik krvavcový

E II § EN neznáma ostrovčekovitý/do 10 lokalít

Proserpinus proserpina

lišaj pupalkový E IV § EN neznáma izolovaný/1 lokalita

Rosalia alpina fúzač alpský E II § VU neznáma neznámy/neznáma

Astacus astacus rak riečny E V § neznáma nesúvislý

Eudontomyzon danfordi

mihuľa potiská E II § CR neznáma súvislý

Barbus barbus mrena severná E V LR: lc

neznáma nesúvislý

Barbus meridionalis

mrena stredomorská

E II VU nízka nesúvislý

Cottus gobio hlaváč európsky E II - neznáma nesúvislý

Thymallus thymallus

lipeň tymiánový E V LR: lc

stredná súvislý

Bombina variegata

kunka žltobruchá E II, IV § LR: cd

hojná súvislý

Bufo viridis ropucha zelená E IV § LR: cd

nízka izolovaný výskyt na okraji územia

Rana temporaria skokan hnedý E V § LR: Ic

hojná súvislý

Triturus cristatus

mlok hrebenatý E II § EN nízka izolovaný

Triturus montandoni

mlok karpatský E II § VU hojná súvislý

Lacerta agilis jašterica bystrá E IV § nízka izolovaný

Podarcis muralis

jašterica múrová E IV § LR: Ic

nízka izolovaný

Coronella austriaca

užovka hladká E IV § VU nízka izolovaný

Elaphe longissima

užovka stromová E IV § LR: cd

ojedinelá izolovaný (starší údaj v literatúre)

Aegolius funereus

pôtik kapcavý BD1 § NE veľmi nízka

ostrovčekovitý/do 10 lokalít

27

Alcedo atthis rybárik riečny BD1 § LR: nt

stredná nesúvislý/do 50 lokalít

Anas platyrhynchos

kačica divá BD2/1,

3/1 § - vysoká nesúvislý/nad 50 lokalít

Aquila chrysaetos

orol skalný BD 1 § VU nízka nesúvislý/3 lokality

Aquila pomarina orol krikľavý BD 1 § LR: nt

nízka súvislý/8 lokalít

Bubo bubo výr skalný BD1 § NE nízka nesúvislý/5 lokalít

Bonasa bonasia jariabok hôrny BD1, 2/2

§ LR: nt

vysoká súvislý/nad 50 lokalít

Caprimulgus europaeus

lelek lesný BD1 § NE neznáma neznámy/do 10 lokalít

Ciconia ciconia bocian biely BD1 § LR: Ic

stredná súvislý/5 lokalít

Ciconia nigra bocian čierny BD1 § LR: nt

neznáma nesúvislý/ neznámy

Coturnix coturnix

prepelica poľná BD2/2 § LR: nt

stredná súvislý/nad 50 lokalít

Crex crex chrapkáč poľný BD1 § LR: cd

nízka nesúvislý/do 50 lokalít

Dendrocopos leucotos

ďateľ bielochrbtý BD1 § LR: nt

nízka súvislý/do 10 lokalít

Dryocopus martius

ďateľ čierny BD1 § - stredná súvislý/nad 50 lokalít

Falco peregrinus

sokol sťahovavý BD1 § EN nízka nesúvislý/3 lokality

Ficedula parva muchárik červenohrdlý

BD1 § NE stredná súvislý/nad 50 lokalít

Glaucidium passerinum

kuvičok vrabčí BD1 § NE nízka ostrovčekovitý/do 50 lokalít

Jynx torquilla krutihlav hnedý NV § - neznáma neznámy/neznáma

Lanius collurio strakoš červenochrbtý

BD1 § - stredná suvislý/nad 50 lokalít

Lanius excubitor strakoš veľký NV § LR: nt

veľmi nízka

ostrovčekovitý/1 lokalita

Lullula arborea škovránok stromový

BD1 § - neznáma neznámy/neznáma

Muscicapa striata

muchár sivý NV § - neznáma neznámy/neznáma

Pernis apivorus včelár lesný BD1 § LR: lc

nízka nesúvislýdo 10 lokalít

Phoenicurus phoenicurus

žltochvost lesný NV § LR: nt

nízka ostrovčekovitý/do 10 lokalít

Picoides tridactylus

ďateľ trojprstý BD1 § - vysoká suvislý/nad 50 lokalít

Picus canus žlna sivá BD1 § - nízka nesúvislý/do 10 lokalít

Saxicola pŕhľaviar NV § - stredná suvislý/nad 50 lokalít

28

torquata čiernohlavý

Streptopelia turtur

hrdlička poľná BD2/2 § - stredná suvislý/do 50 lokalít

Strix uralensis sova dlhochvostá BD1 § LR: lc

nízka nesúvislý/do 10 lokalít

Tetrao tetrix tetrov hoľniak BD1, 2/2

§ VU veľmi nízka

ostrovčekovitý/1 lokalita

Tetrao urogallus tetrov hlucháň BD1,

2/2, 3/2 § VU nízka nesúvislý/do 10 lokalít

Barbastella barbastellus

uchaňa čierna E II, IV § LR: cd

nízka zimný/do 10 lokalít

Canis lupus vlk dravý EV, P § LR: nt

neznáma súvislý

Eptesicus serotinus

večernica pozdná E IV § DD nízka zimný

Eptesicus nilssoni

večernica severská

E IV § LR: lc

stredná zimný

Felis sylvestris mačka divá E IV § VU neznáma nesúvislý/neznámy

Lutra lutra vydra riečna E II § VU 18 súvislý

Lynx lynx rys ostrovid E II, IV § EN neznáma súvislý

Martes martes kuna lesná E V DD neznáma nesúvislý

Muscardinus avellanarius

plch lieskový E IV LR: lc

neznáma ostrovčekovitý

Mustela putorius tchor tmavý E V § DD neznáma ostrovčekovitý

Myotis bechsteini

netopier veľkouchý

E II § LR: lc

nízka zimný/do 10 lokalít

Myotis blythi netopier východný/ ostrouchý

E II, IV § LR: cd

veľmi nízka

zimný/do 10 lokalít

Myotis brandti netopier Brandtov

E IV § VU nízka zimný

Myotis dasycneme

netopier pobrežný

E II, IV § VU veľmi nízka

zimný/do 10 lokalít

Myotis daubentoni

netopier vodný E IV § LR: lc

stredná letný

Myotis emarginatus

netopier brvitý E II, IV § VU nízka zimný/do 10 lokalít

Myotis nattereri netopier riasnatý E IV § LR: nt

nízka zimný

Myotis myotis netopier obyčajný E II, IV § LR: cd

vysoká zimný, letný/do 50 lokalít

Myotis mystacinus

netopier fúzatý E IV § VU nízka zimný

Nyctalus noctula raniak hrdzavý E IV § LR: lc

vysoká letný/nad 50 lokalít

Plecotus auritus ucháč svetlý E IV § LR: nt

nízka zimný, letný

Plecotus ucháč sivý E IV § LR: nízka zimný, letný

29

austriacus nt

Rhinolophus ferrumequinum

podkovár veľký E II, IV § CR veľmi nízka

zimný, letný/do 10 lokalít

Rhinolophus hipposideros

podkovár malý E II, IV § LR: cd

stredná zimný, letný/do 50 lokalít

Sicista betulina myšovka horská E IV § VU neznáma ostrovčekovitý/ neznáma

Spermophilus citellus

syseľ pasienkový E II, IV § EN 150 – 200 ostrovčekovitý/3 lokality

Ursus arctos medveď hnedý EV, P § LR: cd

7 – 9 súvislý

Vespertilio murinus

večernica pestrá E IV § DD nízka letný

Vysvetlivky: EV – druhy európskeho významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (príloha č. 4

vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) P – prioritný európsky významný druh z prílohy II smernice o biotopoch E II – európsky významný druh z prílohy II smernice o biotopoch E IV – európsky významný druh uvedený len v prílohe IV smernice o biotopoch E V – európsky významný druh uvedený len v prílohe V smernice o biotopoch NV – druhy národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (príloha č. 4

vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) BD1 – druh uvedený v prílohe 1 smernice o vtákoch BD2 – druh uvedený v prílohe 2 smernice o vtákoch BD3 – druh uvedený v prílohe 3 smernice o vtákoch § – chránené druhy živočíchov (príloha č. 6 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) a vtákov (príloha č. 32

vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) Prehľad druhov podľa kategórií Červeného zoznamu: CR – Critically Endangered – kriticky ohrozený EN – Endangered – ohrozený VU – Vulnerable – zraniteľný LR – Lower Risk – menej ohrozený

cd – Conservation Dependent – závislý na ochrane nt – Near Threatened – takmer ohrozený lc – Least Concern – najmenej hodnotený

DD – Data Deficient – nehodnotený

2.1.9 Významné abiotické javy a krajinné prvky

V krasovom území Slovenského raja možno nájsť viacero významných geomorfologických foriem. Pozoruhodný je najmä krasový a fluviokrasový reliéf s výskytom viac ako dvadsať tiesňav a roklín, dvoch kaňonov (Hornádu a Hnilca), ôsmych krasových planín (Geravy, Glac, Pelc, Lipovec, Skala, Duča, Ondrejisko, Matka božia). Dosiaľ (stav k 1. 1. 2011) je známych 207 krasových jám (závrtov), množstvo úval a škrapov, zdokumentovaných je 467 jaskýň. Najväčším z nich je systém Stratenská jaskyňa – Psie diery s dĺžkou nad 22 km. Bola vytvorená riekou Hnilec a bezmeným potokom v masíve Duča medzi Dobšinskou Ľadovou jaskyňou a Stratenou. K ďalším významným jaskyniam patrí Medvedia jaskyňa. Ide o lokalitu s bohatým výskytom kosti jaskynného medveďa. V r. 2007 – 2009 sa tu uskutočnil paleontologický výskum. Z výsledkov výskumu je známe, že vek kostí jaskynného medveďa je 40 000 – 50 000 rokov. Mnohé z jaskýň sú známe ako archeologické lokality (Kláštorná jaskyňa, Biela jaskyňa, Ružová jaskyňa, Čertova diera, Tunel a i. Okrem klasických

30

krasových jaskýň sú zastúpené aj rozsadlinové typy jaskýň Nachádzajú sa v travertínových kopách pri Hranovníckom plese. Jedna jaskyňa je sprístupnená – Dobšinská Ľadová Jaskyňa.

Početné sú ďalšie formy svahovej modelácie, erózie a zvetrávania ako skalné mestá, steny, previsy, skalné ihly, veže , brány a tunely. Skalné ihly a veže sú bohato zastúpené na južnom svahu Troch kopcov, ale aj v rokline Veľký Sokol a v prielohe rieky Hornád. Skalné tunely a brány sú známe zo Suchej Belej, Veľkej Bielej vody a kaňonu rieky Hnilec pri Stratenej.

Z hydrologických foriem si pozornosť zasluhuje asi 100 prameňov a vyvieračiek (2 z toho sú termálne), asi 200 vodopádov a 5 významných ponorov. Z ponorov je významná lokalita Kešeľova diera medzi Vernárom a Pustým poľom. Horský potok zo svahov Kráľovej hole sa na hranici krasu ponára do podzemia v mohutnom skalnom portáli s výškou do 15 m.

2.2 Stav a podmienky ochrany prírody a krajiny

Územie Slovenského raja je legislatívne chránené od r. 1964, kedy bolo rozhodnutím Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru č. 30 zo dňa 21. augusta 1964 v znení úpravy č. 48441/1964-osv. (reg. v čiastke 81/1964 Zb.) vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť s výmerou 14 186 ha vlastného územia a 22 251 ha ochranného pásma. Súčasne s vyhlásením chránenej krajinnej oblasti bolo vyhlásených 6 chránených prírodných výtvorov s prísnou ochranou (Veľký a Malý Sokol, Veľký a Malý Kyseľ, Prielom Hornádu, Dolina Stratená – Ľadová jaskyňa, Suchá Belá, Biela dolina – Piecky) s celkovou výmerou 2 755,62 ha.

V r. 1988 došlo nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 23 z 18. januára 1988 k prekategorizovaniu chránenej krajinnej oblasti na národný park. Pritom sa čiastočne menili hranice národného parku aj hranice ochranného pásma. Do národného parku bolo zahrnuté ochranársky významné územie v západnej a južnej časti pri styku s Národným parkom Nízke Tatry. Výmera národného parku dosiahla 19 763 ha. Výmera ochranného pásma sa znížila na 13 011 ha. Zaujímavosťou je, že skutočná výmera národného parku je 20 453,39 ha, avšak nariadenie vlády uvádza 19 763 ha.

Z ďalších významných udalostí pre ochranu prírody bolo zapísanie Národnej prírodnej pamiatky Dobšinská Ľadová Jaskyňa spolu s jaskyňami Slovenského krasu od r. 2004 do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva (UNESCO).

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je pre našu ochranu prírody kľúčový nový koncept európskej ochrany prírody, budovanie sústavy NATURA 2000. Zaradením územia Slovenského raja k územiam európskeho významu a chráneným vtáčím územiam patrí Slovenskému raju miesto medzi najvýznamnejším a najcennejším prírodným dedičstvom Európy. Územie európskeho významu Slovenský raj (SKUEV00112 Slovenský raj) je ustanovené výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu. Chránené vtáčie územie Slovenský raj sa vyhlásilo vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 3/2011 zo dňa 22. decembra 2010, ktorá nadobudla účinnosť 15. januára 2011.

K 1. 1. 2011 boli v Národnom parku Slovenský raj vyhlásené tieto maloplošné chránené územia – 11 národných prírodných rezervácií (NPR Hnilecká jelšina, Holý kameň, Kyseľ, Piecky, Prielom Hornádu, Sokol, Stratená, Suchá Belá, Tri kopce, Vernárska tiesňava, Zejmarská roklina), 7 prírodných rezervácií (PR Barbolica, Čingovské hradisko, Kocúrová, Malé Zajfy, Mokrá, Ostrá skala, Vyšná roveň), 3 národné prírodné pamiatky (NPP Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Stratenská jaskyňa) a 2 prírodné pamiatky (PP Čertova diera, Hranovnícke pleso) o celkovej rozlohe 4 431,22 ha. Z celkovej výmery národného parku sa v piatom stupni ochrany nachádzalo 3 724,71 ha (18,21 %), vo štvrtom 706,51 ha (3,45 %) a v treťom stupni ochrany 16 022,17 ha (78,34 %).

31

V r. 2008 – 2011 bolo územie národného parku kompletne prehodnotené z hľadiska stavu biotopov a povahy prírodných hodnôt, s ohľadom na vymedzenie SKUEV00112 Slovenský raj. Bol pripravený návrh nového nariadenia vlády SR o národnom parku vrátane zonácie územia na štyri zóny A, B, C, D. Z územia národného parku bol vyňatý 585 ha lesný komplex Na Marinke v severnej časti územia. Táto časť geologicky nepatrí do Slovenského raja a nespĺňa kritériá na zaradenie do národného parku. Taktiež bola vyňatá z územia národného parku miestna časť obce Mlynky „Biele Vody“. Hranica národného parku sa posunula za hranicu zastavaného územia obce. Taktiež bolo z územia národného parku vyňatých 95 ha lesa vo východnej časti národného parku na LHC Smižany a hranica národného parku bola posunutá na odvoznú asfaltovú lesnú cestu vedúcu z Košiarneho briežka na sedlo Medvedia hlava. Celkovo bolo z územia národného parku vyňatých 698,27 ha. V rámci nového nariadenia sa zosúladili hranice SKUEV0112 Slovenský raj s národným parkom, teda časti územia európskeho významu, ktoré sa nachádzali za hranicami národného parku boli do neho zaradené. Išlo o 6 fragmentov v súhrnnej výmere 656,63 ha. Výrazne sa znížila výmera ochranného pásma národného parku o takmer 7 000 ha. Ochranné pásmo bolo redukované v severnej a západnej časti územia a naopak vytvorené v južnej a čiastočne západnej časti, kde doteraz absentovalo.

2.3 Výskum a monitoring

Vzhľadom na prítomnosť chráneného územia od r. 1964 je tradícia výskumu a monitoringu v Slovenskom raji dlhá. Základ výskumu položil a o vyhlásenie prvých rezervácií sa zaslúžil prof. Zlatník v 50 – 60-tych rokoch 20. storočia. V tomto období prebiehal taktiež výskum pôdy a výskum niektorých zložiek fauny (napr. malakofauna). So vznikom Správy Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj a obsadením pozícií odborných pracovníkov botanik, zoológ, lesník, anorganik možno hovoriť o systematickom základnom výskume najmä jednotlivých rezervácií (inventarizačné výskumy). Významným počinom bolo vytvorenie územného priemetu ochrany prírody v 80-tych rokoch širokým kolektívom, kde bolo územie z hľadiska výskumu podrobne hodnotené. Výskum a monitoring v 90-tych rokoch výrazne zmenil svoje zameranie a prešiel od základných invetarizácií k aplikovanému výskumu (napr. štúdia vplyvu kamzíčej vegetácie na zmeny skalnej vegetácie, štúdie na sledovanie sukcesie na požiariskách Kyseľ a Tri kopce – Krompľa). Monitoring vybraných ohrozených druhov flóry a fauny prebieha v obmedzenom rozsahu v rámci Čiastkového monitorovacieho systému Biota a jednotlivých programov záchrany. Z pohľadu biotopov bolo najvýznamnejšie mapovanie lesov, travinnej vegetácie, rašelinísk, skalných a vodných biotopov v r. 2000 – 2008 v rámci projektu LIFE a ďalších projektov. Z ďalších realizovaných výskumov možno spomenuť výskum rizík požiarov, ktorý najmä v lokalite Tri kopce uskutočnila Katedra prírodného prostredia Lesníckej fakulty Technicej univerzity Zvolen.

2.4 Socioekonomické pomery (využívanie územia a jeh o okolia), pozitívne a negatívne faktory

Národný park Slovenský raj slúži okrem dominantnej funkcie ochrany prírody danej zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) mnohým ďalším aktivitám. K najvýznamnejším patrí lesníctvo, turistika a cestovný ruch a poľnohospodárstvo.

2.4.1 Ochrana prírody

Ochrana prírody Národného parku Slovenský raj vyplývala z platnej legislatívy (zákon č. 1/1955 Zb., zákon č. 287/1994 Zb. a v súčasnosti zákon č. 543/2002 Z. z.). Správa Národného

32

parku Slovenský raj je organizačným útvarom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky s celoslovenskou pôsobnosťou, zameranou najmä na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody a krajiny vrátane správy jaskýň. Správa Národného parku Slovenský raj má sídlo v Spišskej Novej Vsi a spravuje tri vlastné terénne stanice na Čingove, Dedinkách a Podlesku. K 1. 1. 2011 tu pracuje 21 pracovníkov, z toho 10 odborných pracovníkov, 9 strážcov a 1 technicko-administratívny pracovník. Správa národného parku bezplatne pre návštevníkov národného parku prevádzkuje Informačné stredisko na Podlesku a 5 náučných chodníkov priamo v teréne.

Hoci väčšina územia je dlhoročne chránená, až do 90-tych rokov sa v stratégii ochrany prírody uplatňoval tzv. konzervačný prístup s cieľom redukovať alebo úplne vylúčiť aktivity človeka. Uvedený prístup znamenal vážne ohrozenie niektorých biotopov územia (najmä biotopov odkázaných na pravidelnú poľnohospodárske využívanie – kosenie, pastva) a významné zhoršenie ich stavu. Od r. 1994 a intenzívnejšie od r. 2002 boli vykonané opatrenia na zlepšenie stavu najohrozenejších lokalít a biotopov, realizované priamo pracovníkmi odbornej organizácie ochrany prírody alebo financované z jej zdrojov, ale najmä z neštátnych zdrojov prostredníctvom partnerov. Medzi najdôležitejšie projekty patrili projekt GEF – Ochrana trvalo udržateľné využívanie traviných porastov v strednej Európe, ktorý realizovala v území organizácia DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie a projekt LIFE.

Obnovný manažment lúčnych biotopov (výrub drevín, mulčovanie alebo kosenie plôch) začala Správa Národného parku Slovenský raj realizovať v r. 1996. Obnova sa sústredila na miesta s najvyššou prírodoochrannou hodnotou – najvyššou diverzitou (komplex Kopaneckých lúk spolu s Javorinou) alebo výskytom najvzácnejších slatinných fytocenóz s najpočetnejšími populáciami jazyčníka sibírskeho (Ligularia sibirica) – Hnilecká jelšina, Malé Zajfy, Veľká a Malá Mokrá. Kým na väčšine lokalít slatín postačuje k úspešnej obnove odstránenie drevín, pri ostatných biotopoch je realizácia len tohto opatrenia málo úspešná a neefektívna. Revitalizácia väčšiny lúčnych biotopov býva zavŕšená až znovuzavedením obhospodarovania plôch – či už pravidelného poľnohospodárskeho využívania (každoročné kosenie alebo pastva) alebo realizácie špecifických opatrení starostlivosti o biotop (napr. kosenie 1x za viac rokov).

V r. 2002 – 2008 bolo v národnom parku obnovených 200 ha lúk, z toho 175 ha horských lúk, 20 ha slatinných lúk a 5 ha xerotermných skalnatých strání.

Správa Národného parku Slovenský raj pristupuje aktívne v spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi lesov aj v oblasti starostlivosti o lesy. Veľa aktivít bolo financovaných z projektu LIFE v r. 2005 – 2008. Na zlepšenie zdravotného stavu lesných porastov s účasťou smreka sa v nesprístupnených porastoch odkôrnilo 1 137m3 smrekových chrobačiarov, pričom odkôrnené drevo ostalo na mieste v lese. Počas štyroch rokov bolo každoročne nainštalovaných 500 feromónových lapačov v lesoch takmer všetkých vlastníkov v národnom parku. Tieto opatrenia významnou mierou zmiernili atak podkôrneho hmyzu v lesoch národného parku. Na 250 ha boli vykonané opatrenia na rekonštrukciiu porastov s cieľom priblížiť sa k ideálu prírodného lesa, to znamená zásahy k úprave druhového zloženia a štruktúry porastov, kde narušené porasty postupne nadobudnú prírode blízky stav.

V rámci zvyšovania povedomia verejnosti boli z projektu LIFE vydané brožúry o roklinách Suchá Belá a Prielom Hornádu a publikácia Biotopy európskeho významu v Národnom parku Slovenský raj. V 14 obciach bola distribuovaná výstava NATURA 2000 v Slovenskom raji. Vybudovaný bol nový náučný chodník Mokrade Hnilca, kde časť trasy v rašelinisku vedie po drevenom nadzemnom chodníku. Kompletne rekonštruovaných bolo 20 informačných panelov náučného chodníka Prielom Hornádu. Od r. 2008 je v prevádzke Informačné stredisko na Podlesku.

33

2.4.2. Poľnohospodárstvo

Celková výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu v národnom parku je 1 615,99 ha. Reálne poľnohospodársku pôdu tvoria len trvalé trávne porasty. Malé enklávy pôdy pri sídlach vedenej v katastri nehnuteľností ako orná pôdy sú v skutočnosti dlhodobo zatrávnené. Polia sa tak nachádzajú iba v ochrannom pásme národného parku.

Lúky a pasienky vznikali najmä v širších častiach údolí, pozdĺž vodných tokov (Hnilec, Veľká Biela Voda) alebo vo vrcholových častiach horských planín. Práve roztrúsené, maloplošné (do 2 ha) enklávy na planinách, striedajúce sa s lesmi, sú pre Slovenský raj typické.

Z hľadiska výskytu trvalých trávnych porastov asi 3/4 výmery možno situovať do južnej a západnej časti národného parku. Súvislejšie lúčne komplexy sa nachádzajú iba pri obci Vernár (Poľana – Predná hoľa), v oblasti Javoriny a Kopanca (Vernárske a Kopanecké lúky), na Besníku a v širšom údolí Hnilca pri Ostrej skale.

Z tradičných foriem hospodárenia v Slovenskom raji v minulosti v plošne väčších komplexoch v okrajových častiach prevládalo kosenie. Trvalé trávne porasty sa využívali ako jednokosné lúky, časť z nich sa po kosbe v auguste a septembri ešte prepásala hovädzím dobytkom. Lúky predstavovali mozaiku rôzne veľkých políčok užívaných súkromne hospodáriacimi roľníkmi.

Stavy hospodárskych zvierat boli v porovnaní s dneškom vyššie, z čoho vyplývala vysoká potreba sena pre zimný chov. Dodržiaval sa prepracovaný systém starostlivosti o lúky – pravidelné hnojenie maštalným hnojom a pravidelne kosenie.

Plochy v centrálnej časti na planinách a menšia časť poľnohospodárskych pozemkov v okrajových častiach sa využívali na pastvu hovädzieho dobytka. Lokality takýchto pasienkov boli najmä západne od obce Vernár (vlastne už v Nízkych Tatrách) v oblasti Prednej hole, priestory v údolí Hnilca východne od Ostrej skaly a oblasť Geráv. Podľa obecnej kroniky v katastri Stratenej v 19. storočí prevládal chov oviec. V druhej polovici 20. storočia sa na planinách rozšírila pastva koní.

Zlomom vo využívaní lúk a pasienkov v Slovenskom raji sa stal začiatok 70-tych rokov. Uskutočnila sa socializácia súkromného sektora, pozemky prešli do užívania veľkých poľnohospodárskych podnikov, často vzdialených viac ako 20 km. Rapídne sa mení spôsob obhospodarovania. Kosenie stále viac ustupuje na úkor rozširovania chovu oviec, hovädzieho dobytka a koní. Hospodárenie v blízkosti sídiel poľnohospodárskych podnikov sa intenzifikuje (používanie umelých hnojív, pozemkové úpravy a rekultivácie, prisievanie druhov zvyšujúcich produkciu). Najvzdialenejšie lokality sa postupne opúšťajú a prestávajú poľnohospodársky využívať. V r. 1980 sa konštatuje, že sa neobhospodaruje vyše 50 % plôch vtedajšej chránenej krajinnej oblasti.

V súčasnosti je ešte stále väčšina trvalých trávnych porastov v užívaní väčších poľnohospodárskych podnikov, či už družstiev (PD Hranovnica, RD Telgárt, PD Vlachovo) alebo iných foriem (Akron, Agrourbár Hrabušice, Urbárska a pasienková spoločnosť Vernár, Ekofarma Vernár s. r. o), avšak stále silnejšie sa rozvíja sektor súkromne hospodáriacich roľníkov (farmári Fabián, Oravec, Rejdovjan, Belica, Košťál a Novotný v južnej časti a farmár Salaj v severnej časti územia). Podnik štátnych lesov užíva menšie enklávy v lesoch.

V záujmovom území sa nachádza niekoľko stacionárnych objektov – salaš PD Hranovnica vo Vernári, objekty na ustajnenie dobytka p. Fabiána a Oravca. Inde sa pri pastve používajú prenosné zariadenia (maringotky).

34

V ochrannom pásme v severnej časti, v Hornádskej kotline sa vyskytujú veľkoplošné bloky ornej pôdy. Pestujú sa najmä obilniny, kukurica, viacročné krmoviny, menej zemiaky alebo repka olejná.

2.4.3 Lesníctvo

Celé územie Národného parku Slovenský raj bolo v minulosti a je aj v súčasnosti využívané predovšetkým lesníckou činnosťou, pretože lesy tvoria takmer 90 % pôdneho fondu.

V 18. a 19. storočí patrili lesy šľachte, kde bolo lesnícke obhospodarovanie vrátane hospodárskej úpravy lesov na vysokej úrovni (obzvlášť na panstve Coburgovcov).

V r. 1928 prevzal majetky kniežaťa Coburga a neskôr aj ostatnej šľachty podľa ustanovení zákona o pozemkovej reforme do správy štát. Niektoré časti tohto majetku sa v rámci pozemkovej reformy pridelili zámenou okolitým obciam a tiež Spišskému biskupstvu. Po r. 1948 boli postupne lesy urbárske, súkromné a mestské lesy dané do užívania štátu.

Lesy v Slovenskom raji obhospodaroval lesný závod v Hrabušiciach v rámci lesného celku Hrabušice. V r. 1977 bol lesný hospodársky celok (ďalej len „LHC“) Hrabušice rozdelený na 3 LHC: Smižany, Hrabušice a Ľadová. Tieto celky organizačne podliehali pod Podnikové riaditeľstvo Východoslovenských štátnych lesov Košice, Lesný závod Poprad. Po r. 1989 až dodnes prebiehajú reštitúcie neštátnych pozemkov.

Po vyhlásení Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj v r. 1964 nastalo obmedzenie v hospodárskej činnosti. Hospodárska činnosť bola vylúčená zo všetkých maloplošných chránených území a ťažba dreva bola obmedzená aj v lesoch ochranných. Čiastočné výnimky boli udeľované v prípade vetrových kalamít. Hospodárska činnosť bola usmerňovaná v hospodárskych lesoch v rámci LHP.

V národnom parku sa nachádza 17 509,57 ha lesných porastov. Lesnatosť národného parku je teda 86 %. Skutočná výmera lesných pozemkov okrem porastovej plochy zahrňuje aj plochu ostatných lesných pozemkov (lesné sklady, lesné škôlky, lesné cesty), čo tvorí v prípade národného parku ďalších 487,23 ha. Výmera lesných pozemkov v národnom parku je 17 996,80 ha , z toho v SKUEV0112 Slovenský raj tvoria lesné pozemky 14 863,08 ha.

Územie Národného parku Slovenský raj sa rozlieha na viacerých LHC (lesných hospodárskych celkoch). Sú to LHC Smižany, Hrabušice, Hranovnica, Ľadová, Mlynky, Telgárt, Dobšiná. Na týchto LHC sú vyhlásené LUC (lesné užívateľské celky) resp. LC (lesné celky) podľa jednotlivých vlastníkov. Podrobnejšie údaje sú v prílohách v tab. 7.5.1.1.

Užívateľské vzťahy k lesným porastom národného parku sú uvedené v tabuľke č. 12.

Tab. 12 Výmera lesných porastov národného parku v členení podľa užívateľov (stav k 1. 1. 2011)

Užívateľ Výmera (ha) Lesy SR, š. p., OZ Prešov 7283,75

Lesy SR, š. p., OZ Rožňava 3218,59 Štátni Lesy SR, š. p., OZ Beňuš 418,92

Spolu štát 10 921,26 Mestské lesy Dobšiná, s. r. o. 2075,15

PRO POPULO Poprad, s. r. o. 1914,26

Pozemkové spoločenstvo bývalý urbariát Hrabušice 894,83

Neštátni

Urbárske a pasienkové spoločenstvo Vernár 313,34

35

PS Urbariát Letanovce 242,74

Združenie vlastníkov lesa PS Smižany 225,75

Pozemkové spoločenstvo Les Tomášovce 157,00

Bývalý urbariát Spišský Štvrtok 126,68

Lesné spol. a urbariát, PS Arnutovce 96,12

Peter Cibula 95,57

Lesy mesta Spišská Nová Ves 87,03

PS Hranovnica 78,83

Urbárska spol. obce Spišské Tomášovce 68,96

Ing. Juraj Štenczel 46,90

Pozemkové spoločenstvo Telgárt 43,35

Urbárska skupina Slavkovský a spol. 38,16

Urbárske združenie obce Jánovce PS 23,63

Združenie vlastníkov lesa Betlanovce 15,32

Akron s. r. o. 18,14

J. Bendík a spol. 16,81

Drenčény František a Rastislav 4,48

Polovka Jozef 2,02

Remiášová Helena a Pandulová Františka 1,78

Mindok Milan 1,45

Spolu neštátni 6 588,30 Spolu lesné porasty 17 509,57

V ochrannom pásme národného parku sa nachádza 4 003,39 ha lesných porastov. Lesnatosť ochranného pásma národného parku je teda 65 %. Skutočná výmera lesných pozemkov okrem plochy lesných porastov zahrňuje aj plochu ostatných lesných pozemkov (lesné sklady, lesné škôlky, lesné cesty), čo tvorí v prípade ochranného pásma národného parku ďalších 260,14 ha. Lesné pozemky v ochrannom pásme národného parku majú výmeru 4 263,53 ha.

Územie ochranného pásma Národného parku Slovenský raj sa rozlieha na viacerých LHC (lesných hospodárskych celkoch). Sú to LHC Smižany, Hrabušice, Hranovnica, Mlynky, Telgárt, Dobšiná, Spišské Bystré, Spišská Nová Ves. Na týchto LHC sú vyhlásené LUC (lesné užívateľské celky) resp. LC (lesné celky) podľa jednotlivých vlastníkov. Podrobnejšie údaje sú v prílohe v tab. 7.5.1.2.

Užívateľské vzťahy k lesným porastom ochranného pásma národného parku sú uvedené v tabuľke č. 13.

Tab. 13 Výmera lesných porastov ochranného pásma národného parku v členení podľa užívateľov (stav k 1. 1. 2011)

Užívateľ Výmera (ha) Štátni Lesy SR, š. p., OZ Prešov 233,12

Spolu štát 233,12 Neštátni PRO POPULO Poprad, s. r. o. 1233,97

36

Lesy mesta Spišská Nová Ves 1455,13

Mestské lesy Dobšiná, s. r. o. 632,05

Združenie vlastníkov lesa PS Smižany 138,96

ZbDUO obce PS Hranovnica 176,07

Ing. Juraj Štenczel 1,01

Pozemkové spoločenstvo Telgárt 48,61

Obecné urbariátne združenie Sp. Štiavnik 7,79

Akron, s. r. o 64,42

Obec Smižany 5,84

Peter Cibula 3,82

Združenie vlastníkov lesa Betlanovce 2,23

Roman Hajdu 0,22

René Novák 0,15

Spolu neštátni 3 770,27

Spolu lesné porasty 4 003,39 Extrémne prírodné podmienky a ťažká dostupnosť výrazne limitujú lesohospodárske využívanie územia. Vďaka nim má však väčšina porastov Slovenského raja prirodzené drevinové zloženie a dodnes sa tu zachovalo niekoľko fragmentov pralesa, respektíve takmer nenarušeného prírodného lesa. Intenzitu hospodárenia ovplyvňuje skutočnosť, že takmer polovica všetkých lesov je zaradených do kategórie ochranných lesov. Podrobnejšie údaje o kategorizácii lesov sú v prílohe 7.5.2. Prehľad výmer lesných porastov v národnom parku podľa kategórie lesa.

2.4.4. Rekreácia a šport

Slovenský raj z hľadiska cestovného ruchu patrí medzi najatraktívnejšie územia Slovenska. Najznámejšie a najviac navštevované sú sprístupnené rokliny, kaňony a Dobšinská ľadová jaskyňa. Tradičnou, najčastejšou a najprijateľnejšou formou návštevy územia je pešia turistika. Okrem pešej turistiky sú vykonávané návštevníkmi hlavne tieto rekreačné aktivity: cykloturistika, skalolezenie, lyžovanie, člnkovanie, jazda na koni a v poslednom období lezenie ľadopádov.

2.4.4.1 Aktivity cestovného ruchu

Pešia turistika Pre účely pešej turistiky slúži v Slovenskom raji 275 km dlhá sieť turistických chodníkov. Medzi najnavštevovanejšie časti patria atraktívne rokliny a kaňony (návštevnosť za júl a august – Suchá Belá cca 50 000, Prielom Hornádu – cca 50 000, Zejmarská roklina – vyše 15 000 osôb). Prakticky všetky atraktívne rokliny v Slovenskom raji sú sprístupnené: Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol, Veľký a Malý Kyseľ, Sokolia dolina, Zejmarská roklina, Kláštorská roklina. Rovnako sprístupnené sú obidva kaňony: Prielom Hornádu a Stratenský kaňon. Pešia turistika je v národnom parku povolená len po vyznačených turistických chodníkoch, vo vyhradených areáloch rekreačných stredísk Čingov, Košiarny briežok, Letanovský Mlyn, Podlesok, Kláštorisko, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Mlynky – Biele Vody, Dedinky, Stratenská Píla. Pohyb turistov nie je obmedzený taktiež v zastavaných územiach obcí na území národného parku a v ich okolí: Stratená, Vernár, Dedinky, Hrabušická Píla.

37

Návštevnosť peších turistov je najvyššia v mesiacoch júl a august, v zime sú niektoré lokality celé týždne bez návštevníkov (Veľký Sokol, Veľký Kyseľ). Približne 90 % návštevníkov tvoria návštevníci zo Slovenska, Čiech a Poľska, každá skupina tvorí z 90 % balíka asi 1/3.

Cykloturistika Na území Národného parku Slovenský raj je pre cykloturistov vyznačených 45 km cyklotrás, v ochrannom pásme 65 km. Na prevažnej väčšine územia národného parku nie je pohyb cykloturistov možný z dôvodu členitého reliéfu.

Splavovanie Hornádu (kanoe, kajak, raft) Splavovanie Prielomu Hornádu patrilo k historicky najatraktívnejším športovo-rekreačným aktivitám v Slovenskom raji, pričom v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia malo masový charakter. V súčasnosti táto aktivita nie je dovolená. Kaňon Hornádu je národnou prírodnou rezerváciou s najprísnejším stupňom ochrany. Je sprístupnený od r. 1974 sústavou lávok, stúpačiek, rebríkov a reťazí a patrí medzi najnavštevovanejšie časti Slovenského raja. V zime je využívaná zamrznutá rieka na pohyb po ľade, či korčuľovanie.

Stanovanie, táborenie a bivakovanie Stanovať, táboriť a bivakovať je na území NP dovolené v areáloch campingov, ktoré sú na tento účel vybudované: Čingov – Ďurkovec, Podlesok a Dedinky a v zastavaných územiach obcí.

Skalolezenie Na skalolezenie je na území národného parku v kaňone Prielom Hornádu vyhradený areál Tomášovský výhľad, ktorý je z pohľadu ochrany prírody, ale aj z pohľadu skalolezcov najvhodnejším miestom v Slovenskom raji na takúto aktivitu.

Lezenie ľadopádov Lezenie po ľadopádoch patrí medzi sezónne aktivity úzkej skupiny návštevníkov. Pre tento účel z hľadiska ochrany prírody a z hľadiska bezpečnosti sú vyhradené v národnom parku 4 lokality, kde je možné túto činnosť vykonávať:

1. Suchá Belá – trasa turistického chodníka

2. Sokolia dolina – trasa turistického chodníka

3. Kláštorská roklina – trasa turistického chodníka

4. Letanovský Mlyn – vyhradený areál

Zjazdové lyžovanie Národný park Slovenský raj sa nachádza v nadmorských výškach od cca 500 m n. m. (hladina Hornádu) do približne 1 000 m n. m. (planiny) s obmedzenými podmienkami na zjazdové lyžovanie z dôvodu pomerne malej nadmorskej výšky, členitosti terénu a nepriaznivých klimatických podmienok (v porovnaní s blízkymi pohoriami Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Volovské vrchy). Z toho dôvodu je zjazdové lyžovanie sústredené mimo krasovej časti územia. Najvýznamnejším lyžiarskym strediskom v národnom parku je stredisko Vernár –Studničky. Ostatné zariadenia majú len miestny význam.

38

Turistika na lyžiach a bežecké lyžovanie Bežecké lyžovanie sa na území národného parku a jeho ochranného pásma vykonáva hlavne na vyznačených bežeckých tratiach: Mlynky – Biele Vody – Okrúhla Jama – Havrania dolina – Mlynky a Dobšinská Ľadová Jaskyňa, kde sú udržiavané bežecké trate. V NP je okrem upravených a schválených bežeckých tratí na Mlynkách a v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pohyb na lyžiach povolený len po vyznačených turistických chodníkoch a po zamrznutom toku Hornádu. V ochrannom pásme je pohyb na lyžiach dovolený aj mimo značkovaných turistických chodníkov.

Jazda na koni Jazda na koni je jednou z aktivít agroturistiky. Jazdu na koni v národnom parku majú výnimkou povolenú 4 subjekty, pričom len u Združenia pre rozvoj cestovný ruch „HUCUL” ide o rozsiahlejšiu aktivitu, keď je jazda na koni povolená na 8 trasách v širšom okolí Podleska a Dobšinskej Ľadovej Jaskyne na území s 2., 3., ale aj 5. stupňom ochrany (Národná prírodná rezervácia Hnilecká jelšina).

Člnkovanie Na území národného parku je jedinou väčšou vodnou plochou Vodná nádrž Palcmanská Maša o výmere 85 ha, kde je člnkovanie povolené až po Stratenskú Pílu.

Vyhliadkové lety V ochrannom pásme národného parku v Spišskej Novej Vsi sa nachádza letisko, ktoré ponúka takúto aktivitu. Po vzájomných rokovaniach, keď v ojedinelých prípadoch došlo k ponuke takýchto služieb nad územím NP, došlo k dohode s miestnym areoklubom, že vyhliadkové lety nad územím NP nebudú ponúkané.

Doprava Doprava motorovými vozidlami je možná po štátnych cestách prvej, druhej a tretej triedy.

I. triedy – I/67 Poprad – Vernár – Pusté Pole – Dobšiná

II. triedy – II/536 Spišská Nová Ves – Spišský Štvrtok

– II/533 Spišská Nová Ves – Hnilec

– II/535 Dobšinský kopec – Dedinky – Mlynky

V národnom parku je viacero ciest tretej triedy, pričom najvýznamnejšia je cesta 3. triedy Hrabušice – Dobšinská Ľadová Jaskyňa (tzv. Kopanecká cesta).

Parkovanie Parkovanie na území je zabezpečené pomocou vybudovaných a označených parkovísk.

Jazda na snežných skútroch, motorových troj a štvorkolkách Ide o novú a pre ochranu prírody veľmi problematickú aktivitu, keďže tieto motorové vozidlá umožňujú rýchly a hlučný prístup aj na miesta, kde sa ostatné motorové vozidlá nedostanú.

Zariadenia cestovného ruchu ponúkajú svojim klientov možnosť použitia skútrov a štvorkoliek po lúkach, lesných cestách a zvážniciach. Nenáročnosť riadenia skútrov a štvorkoliek, pomerne dobrá dostupnosť v požičovniach a vhodný terén (sieť zvážnic a krasové planiny) predstavujú riziko vykonávania tejto aktivity.

39

Návšteva Dobšinskej ľadovej jaskyne Z množstva jaskýň národného parku je sprístupnená iba Dobšinská ľadová jaskyňa. Spolu so susednou Stratenskou jaskyňou sú od roku 2000 zapísane v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. V ďalších jaskyniach sú návštevy povolené iba organizovaným jaskyniarom Slovenskej speleologickej spoločnosti (ďalej iba „SSS“), prípadne iba s ich doprovodom. V území pôsobí organizovaná skupina SSS Speleologický klub Slovenský raj. Jej členovia majú povolenie na výskum a dokumentáciu jaskýň na teritóriu národného parku. Návštevnosť Dobšinskej ľadovej jaskyne je približne 100 tisíc návštevníkov za rok.

2.4.4.2 Plochy a zariadenia cestovného ruchu

Okrem plôch a zariadení cestovného ruchu umiestených priamo v sídlach národného parku a jeho ochranného pásma sa v území nachádzajú viaceré ďalšie rekreačné strediská, chatové osady alebo samostatné rekreačné zariadenia.

Existujúce rekreačné strediská a chatové osady na území národného parku a jeho ochranného pásma 1. Čingov – národný park a ochranné pásmo

2. Košiarny briežok – národný park a ochranné pásmo

3. Letanovský Mlyn – národný park

4. Podlesok – národný park

5. Hrabušická Píla – národný park

6. Konseif – národný park a ochranné pásmo

7. Kláštorisko – národný park

8. Novoveská Huta – ochranné pásmo

9. Dedinky – národný park

10. Dobšinská Maša – národný park

11. Dobšinská Ľadová Jaskyňa – národný park

12. Mlynky – ochranné pásmo

13. Stratenská Píla – národný park

14. Hranovnícke pleso – národný park

Samostatné rekreačné zariadenia v prírodnom prostredí Objektov využívaných na rekreáciu je väčšie množstvo, preto uvedieme len príklady: Geravy, Hranovnícke pleso, Havrania dolina.

Podrobný opis aktivít cestovného ruchu a rekreácie je uvedený v dokumente Program starostlivosti o návštevníkov Slovenského raja, ktorý bol spracovaný v rámci projektu LIFE a je zverejnený na adrese http://www.sopsr.sk/projekty/lifeproject/sk/index.htm.

2.4.4. Poľovníctvo a rybárstvo

Na územie národného parku Slovenský raj zasahuje 12 poľovných revírov. Z toho jeden, poľovný revír Slovenský raj, sa nachádza celý v národnom parku a ostatných 11 do neho zasahuje. Sú to poľovné revíry Čierna Hora, Dobšiná, Čuntava Dobšiná, Hrabušice, Hranovnícke Pleso, Kozovec, Kráľova Hoľa, Novoveská Huta, Smrečiny, Smrekovica, Smižany a Spišská Nová Ves II.

40

Hlavnou poľovnou zverou je jeleň lesný (Cervus elaphus) a srnec lesný (Capreolus capreolus), v menšej miere sa tu poľuje aj na sviňu divú (Sus scrofa) a kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra). Z ďalších druhov poľovnej zveri, na ktorú je povolené poľovať, treba spomenúť vlka dravého (Canis lupus) a kunu lesnú (Martes martes).

Na území sa nachádzajú lovné rybárske revíry v užívaní týchto subjektov Slovenský rybársky zväz: miestna organizácia Spišská Nová Ves – Hornád č. 5, Poprad – Bystrá, Hornád č. 6, Vernársky potok, Nálepkovo – Hnilec č. 4, Rada Žilina – Vodná nádrž Palcmanská Maša a Lesy SR – Biely potok č. 1, Veľká Biela Voda č. 1, Vodná nádrž Klauzy. Na všetkých uvedených lovných revíroch sú vody lososové, pstruhové.

Najčastejšie chytanými rybami sú pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), pstruh dúhový (Oncorhynchus mykkis) a lipeň tymiánový (Thymallus thymallus).

Slovenský rybársky zväz Rada Žilina má udelený súhlas na prevádzkovanie klietkového chovu rýb na vodnej nádrži Palcmanská Maša. V minulosti sa tu chovali pstruh dúhový (Oncorhynchus mykkis) a sivoň potočný (Salvelinus fontinalis). Terajší súhlas je na chov pstruha dúhového s platnosťou do 31. 12. 2013.

2.4.5. Ťažba nerastných surovín

Ťažba nerastných surovín sa v území národného parku v súčasnosti nevykonáva. V nedávnej minulosti sa ťažil brizolit v lome vo Vernári. Na území národného parku sa nachádza viacero starých miestnych lomov na vápenec, či dolomit, ktoré sa už desiatky rokov nevyužívajú.

V lome Spišské Tomášovce sa ťažia lavice rôznosfarbeného pieskovca, ktoré slúžia v stavebníctve. V lome sa aktívne pracuje, má regionálny význam, ročná ťažba sa pohybuje okolo 2 000 m3. Lom sa nachádza v ochrannom pásme národného parku, ale dobývací priestor zasahuje aj na územie národného parku a SKUEV0112 Slovenský raj.

Ťažba v lome Vernár – Barbolica, kde je ložisko dolomitického vápenca (brizolitu), bola povolená v r. 1980 na obdobie do r. 1991. Po tomto období bolo ložisko odovzdané MNV Vernár. Niekoľko rokov lom využívalo Poľnohospodárske družstvo Hranovnica, napokon bol lom odovzdaný Obecnému úradu Vernár. V súčasnosti sa v dobývacom priestore legálne neťaží, ale dodnes pretrváva občasná nelegálna ťažba. Lom zasahuje do ochranného pásma Prírodnej rezervácie Barbolica a čiastočne sa nachádza v SKUEV0112 Slovenský raj.

3. HODNOTENIE

3.1. Ekologické hodnotenie 3.1.1 Hodnotenie stavu biotopov, druhov a stavu ich zachovania (priaznivý stav druhu,

biotopu, časti krajiny)

Definície stavu ochrany sú upravené v zákone č. 543/2002 Z. z. a podrobnejšie rozpracované v publikácii Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu (Polák, Saxa, 2005).

Rastliny Z nižších rastlín sa v území nachádzajú 2 druhy európskeho významu. Machorastu kyjanôčke zelenej (Buxbaumia viridis) bola venovaná veľká pozornosť. Prebehlo detailné overovanie všetkých lokalít a v súčasnosti sa vyskytuje na 5 lokalitách. Veľkosť populácie druhu v národnom parku je stabilná a druh je v priaznivom stave ochrany. Okrem špecifických mikroklimatických podmienok je pre výskyt druhu nevyhnutné rozkladajúce sa mŕtve drevo.

Výskyt pečeňovky grimaldia trojtyčinková (Mannia triandra) sa napriek intenzívnemu hľadaniu nepodarilo potvrdiť. Existovali tri literárne údaje so zberom položiek. Pre veľkú

41

nenápadnosť druhu a problémy s determináciou je možné, že sa v Slovenskom raji dodnes vyskytuje.

Pre všetky druhy vyšších rastlín európskeho významu boli vypracované hodnotiace tabuľky priaznivého stavu zachovania. Tabuľky sú uvedené v prílohe č. 7.3.4 Prehľad vybraných prírodných prvkov.

Jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), má v území viac ako 20 000 kvitnúcich exemplárov, čo je cca 98 % slovenskej populácie a pravdepodobne jedna z najsilnejších populácií v Európe. Vyskytuje sa najmä v alúviu Hnilca od sedla Besník po Stratenskú pílu. Dolinami vystupuje hlbšie do územia (napr. Kopanecké lúky, Zajfy). Veľmi silné populácie sú na slatinách v okolí Vernára, izolovaný výskyt je v doline Veľkej Bielej Vody. Optimum nachádza na slatinách, menej v prípotočných jelšinách. V Slovenskom raji rozhodne nie je na ústupe, v posledných rokoch možno badať skôr nárast početnosti tohto pamätného druhu. Pre tento druh sú založené 4 trvalé monitorovacie plochy (ďalej len „TMP“) – 2 TMP sú založené v NPR Hnilecká jelšina (Pusté pole a Dobšinská Ľadová Jaskyňa), 1 TMP je vo Vernári – Mokrej a 1 TMP na Veľkej Bielej Vode. V Slovenskom raji sa druh nachádza v priaznivom stave ochrany.

Kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica) sa vyskytuje len na najteplejších miestach v kaňone Hornádu od Smižianskej Maše po Ihrík. V území sa vyskytuje jedna z najbohatších slovenských populácií (stovky až tisíce jedincov), ktorá tu dosahuje severný okraj areálu. Monitoring prebieha od r. 2005, kedy bola v NPR Prielom Hornádu v lokalite Ihrík založená TMP (4,8x4 m). Vitalitu druhu silno negatívne ovplyvňuje kamzíčia zver, napriek tomu sa populácia v Slovenskom raji nachádza v priaznivom stave ochrany.

Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), majú v území mnoho polygónov a bodových výskytov. Nie sú bezprostredne ohrozené, mimo skalných miest rastú typicky v reliktných borinách i extrémnych typoch vápencových bučín. Poniklec slovenský je hojnejší, vyskytuje sa v tisíckach jedincov, poniklec prostredný je menej častý, jeho výskyt odhadujeme na stovky jedincov. Vitalita poniklecov je významne redukovaná kamzíčou zverou. Pre poniklec slovenský je založená 1 TMP v NPR Kyseľ a 1 TMP v NPR Sokol. Pre poniklec prostredný je založená 1 TMP v NPR Stratená. Vitalitu druhu, ale aj početnosť silno negatívne ovplyvňuje kamzíčia zver, hoci sa populácia poniklecov v Slovenskom raji nachádza v priaznivom stave zachovania B, je zreteľný trend zhoršovania.

Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) sa vyskytuje na niekoľkých lokalitách (Suchá Belá, Prielom Hornádu, Veľká Biela voda, Stratená, Kyseľ, Piecky, Sokol, Holý kameň, Vernárska tiesnina, Mokrá, Tri kopce) vo svetlých lesoch a na okrajoch porastov. Populácia dosahuje 500 jedincov, výskyt je roztrúsený na väčších plochách, jeho existencia nie je ohrozená. Monitoring prebieha od r. 2006, kedy bola založená 1 TMP 5x5 m v lokalite Veľká Biela voda. V Slovenskom raji sa druh nachádza v priaznivom stave zachovania A.

Zvonovec ľaliolistý (Adenophora liliifolia) má 9 lokalít výskytu: Pusté Pole, Popová, Vernárska tiesňava, Tri kopce, Sokol, Piecky, Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu s viac ako stovkou exemplárov. Optimum rozšírenia druhu je v riedkych porastoch borovicových lesov alebo v zmiešaných lesoch a najmä na presvetlených okrajoch porastov. Výnimočne vstupuje na skaly alebo sutiny. Má roztrúsený výskyt na väčších plochách, jeho existencia nie je ohrozená. Druh sa monitoruje od r. 2006 na jednej TMP (5x5 m) v NPR Kyseľ. V Slovenskom raji sa druh nachádza v priaznivom stave zachovania A.

Živočíchy Pre všetky druhy živočíchov európskeho významu boli vypracované hodnotiace tabuľky atribútov priaznivého stavu zachovania. Tabuľky sú uvedené v prílohe č. 7.3.4 Prehľad

42

vybraných prírodných prvkov. Z hodnotenia vyplýva, že pre 23 druhov nie je možné stanoviť stav ochrany z dôvodu nedostatočného poznania a chýbajúcich dát, pre 49 druhov boli základné atribúty hodnotenia priaznivého stavu zistené.

Korýtko riečne (Unio crassus) sa vyskytuje iba v bahnitých nánosoch Hornádu, hlavne v jeho hornej časti, inde bolo overenie výskytu negatívne. V posledných rokoch sa našli iba mŕtve schránky.

Pimprlík mokraďný a pimprlík močiarny (Vertigo angustior, Vertigo geyeri) sú v území viazané na mokraďné biotopy s dostatkom rastlinného opadu. Vertigo geyeri sa vyskytuje iba na jednej lokalite. Doterajšie a navrhované hospodárenie na plochách jeho výskytu, dôležité pre udržanie rastlinných spoločenstiev, nie je pre jeho výskyt a stav populácie limitujúce. Dáta o fuzáčovi veľkom (Cerambyx cerdo) sú nedostatočné.

Poznatky o motýľoch takisto nie sú uspokojivé. Dlhodobejší monitoring existuje iba pri jasoňovi červenookom (Parnassius apollo). Tu je preukázaný úbytok populácie vplyvom zarastania biotopov prirodzenou sukcesiou alebo umelým zalesňovaním.

Pre ryby (Pisces) je najdôležitejším biotopom rieka Hornád. Ako negatívny faktor sa javí rekreačný rybolov, najmä v hornej časti kaňonu. Zásadnou prekážkou migrácie vodnej fauny je vodný stupeň na Smižianskej Maši.

Výskyt obojživelníkov (Bombina variegata, Rana temporaria, Bufo viridis, Triturus cristatus, Triturus montadoni) v území je limitovaný výskytom vhodných biotopov. Na niektorých miestach obmedzuje populáciu zazemňovanie pramenísk. Populácie plazov sú stabilné. Potenciálne nebepečenstvo predstavuje úbytok vhodných lokalít zarastaním a strata ich lesostepného charakteru. Výskyt sysľa pasienkového (Spermophillus citellus) je výrazne viazaný na plochy intenzívne obhospodarované s nízkymi trávnymi porastmi. Zaujímavý je výskyt sysľa v autokempingu na Ďurkovci.

Pre netopiere je limitujúcim faktorom výskyt podzemných priestorov, ktoré využívajú na úkryt. Vzhľadom k ich dostatku vo vhodnom prostredí a absencii v širokom okolí je predpoklad ďalšieho udržania populácií jednotlivých druhov. K jeho zlepšeniu by mohlo dôjsť skvalitnením potravných možností v súvislosti so zvýšeným obhospodarovaním územia (chov hospodárskych zvierat).

V Slovenskom raji sa vyskytujú stabilné populácie veľkých šeliem. Do populácií sa s výnimkou vlka poľovnícky nezasahuje. Čiastočným problémom je ilegálny odstrel.

Populácia vydry riečnej (Lutra lutra) je podrobne monitorovaná metódou určenia DNA z trusu. Stav je priaznivý.

Nelesné biotopy Pre všetky biotopy európskeho významu boli vypracované hodnotiace tabuľky priaznivého stavu zachovania európsky významných travinných biotopov, rašelinísk a vodných biotopov podľa publikácie Polák, P., Saxa, A. (2005): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. Hodnotiace tabuľky sú uvedené v prílohe č. 7.3.4 Prehľad vybraných prírodných prvkov.

Hodnotenie skalných biotopov je vykonané len slovne, na základe spracovania údajov z terénneho mapovania zahrňujúceho mapovanie všetkých skalných biotopov v území s kompletným druhovým záznamom vegetácie a hodnotením poškodenia kamzíčou zverou.

43

6110* – Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi Limitujúcim faktorom je dostatočný výskyt odkrytých, skalnatých plôch, s drobnou sutinou. V priebehu sukcesie je vytláčaný zapojenými travinobylinnými porastami. Nenarušené porasty sú vzácne. Biotop je obvplyvnený eutrofizáciou spôsobenou kamzíčou zverou, kedy sa presadzujú druhy ruderálnej povahy ako Urtica dioica a pod. Väčšina lokalít je na hranici priaznivého a nepriaznivého stavu. 5130 – Porasty borievky obyčajnej Jediná lokalita v území je po obnove (výrub náletových drevín) a v priaznivom stave. Biotop je závislý na spôsobe poľnohospodárskeho využívania.

6210* – Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (dôležité stanovištia Orchidaceae) Do tohto biotopu spadajú druhovo bohaté lúky. Najbohatšie sú Kopanecké (Vernárske) lúky, kde na 1 m2 sa nachádza 74 druhov vyšších rastlín, čo je unikátne z celoeurópskeho hľadiska. Limitujúcim faktorom je zabezpečenie aspoň občasného výrubu drevín a kosenia alebo pastvy inak lokality zanikajú. Najlepšie lokality majú starostlivosť zabezpečenú a sú zväčša v procese obnovy.

6210 – Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte Existencia tohto biotopu je závislá na vyhovujúcej poľnohospodárskej činnosti. Je ohrozený expanziou vysokých tráv a zarastaním drevinami. Lokality sú zväčša v priaznivom stave.

6190 – Dealpínske travinno-bylinné porasty Porasty primárneho bezlesia vyskytujúce sa na skalnatých svahoch, skalných stupňoch a teraskách, ktoré sa vyvíjajú bez zásahu človeka. Výrazným rušivým vplyvom je ich poškodzovanie introdukovanou kamzíčou zverou. Nenarušené porasty charakterizuje stabilizovaný trávno-bylinný porast s dominanciou Carex humilis, Festuca pallens, Festuca tatrae, Sesleria albicans. Kamzíky narušujú kompaktný trávny drn, nasleduje erózia pôdy (až totálny splach pôdy), drobenie substrátu a prienik druhov ruderálnej povahy (Cardaminopsis arenosa, Arenaria serpyllifolia a pod.). Pôvodné druhovo bohaté fytocenózy sa tak ochudobňujú a výrazne menia. Možno konštatovať, že absolútna väčšina lokalít je v nepriaznivom stave.

6510 – Nížinné a podhorské kosné lúky Dominujúci lúčny biotop v území, závislý od režimu poľnohospodárskeho využívania. Niekedy je ich rozlíšenie od biotopu národného Lk3 problematické. Lokality sú v rôznom stave zachovania, najlepšie majú zabezpečenú starostlivosť.

7230 – Slatiny s vysokým obsahom báz V území sa vyskytujú často a typicky. Významné z celoslovenského hľadiska. Zväčša sú v priaznivom stave, pod obhospodarovaním je len malá časť z nich, väčšina lokalít je ohrozená sekundárnou sukcesiou drevín. Najlepšie lokality sú po obnove (výrube drevín).

44

8210 – Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou Spoločenstvá takmer bez priameho vplyvu, čiastočne atakované kamzíčou zverou. Výrazne bývajú poškodzované iba na dne roklín, zašľapávaním turistami.

Vodné biotopy (3130 – Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou triedy Isoeto-Nanojuncetea, 3150 – Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion, 3260 – Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion, 3140 – Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár) Sú to veľmi vzácne biotopy obmedzené výskytom na niekoľko lokalít. Vodné nádrže v Slovenskom raji sú síce antropogenného pôvodu, ale Hansjakubova vodná nádrž, Klauzy – dolná nádrž a Blajzloch sú relatívne prírodné (hydromorfológia) a menej atakované z hľadiska turizmu či iného využitia. Sú veľmi hodnotné z hľadiska vodných biotopov európskeho významu. Stratenská Píla a Palcmanská Maša sú menej významné. Biotopy sú zachované prevažne v priaznivom stave.

6430 – Brehové porasty deväťsilov V území sú na vhodných miestach časté. Typický rozvoj v roklinách je limitovaný vysokou návštevnosťou. V podmienkach bez vplyvu človeka zaberajú zväčša celé dno rokliny, čo možno pozorovať v nesprístupnenej časti rokliny Kyseľ.

6230* – Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte Lokality sú ohrozené zarastaním drevín a expanziou tráv. Najkrajšie časti sú po obnove (výrube drevín), čím sa výrazne zlepšil ich stav.

6520 – Horské kosné lúky V Slovenskom raji sa nevyskytujú v typickej forme, čo súvisí s tým, že nezaberajú veľké plochy, skôr fragmenty. Biotop je odkázaný na kosenie. Lokality sú po obnove viac – menej v priaznivom stave.

6430 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Tento biotop je vzácny a ohrozený zarastaním. Vyžaduje špecifický menežment, ktorý umožní stálý výskyt tohto sukcesného štádia.

7140 – Prechodné rašeliniská a trasoviská Len jedna lokalita v území, primárne rašelinisko je bez ohrozenia a v priaznivom stave.

7220 – Penovcové prameniská Typický biotop Slovenského raja, vyskytuje sa ako v poľnohospodárskej krajine, tak v lese. Bez ohrozenia okrem prameniska v doline Veľkej Bielej vody, kde je zčasu na čas okrajová časť atakovaná zbližovaním dreva. Lokality sú v priaznivom stave.

8160* – Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolinnom stupni Biotop bez ohrozenia, zachovaný v priaznivom stave.

45

Lesné biotopy Pre lesné biotopy bolo vypracované hodnotenie zachovalosti – prirodzenosti lesov zaradením do 5 tried podľa stupňa prirodzenosti (pozri tab. č. 16). Tento indikátor je základným v procese tvorby ekologicko-funkčných priestorov a zón.

Lužné lesy s prevahou jelše 91E0* – Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy

V podmienkach Slovenského raja luhy zväčša nevytvárajú plošne veľké porasty, ale zväčša iba niekoľko metrov široké línie stromov pozdĺž tokov. Na lesnej pôde majú zväčša zachované drevinové zloženie i priaznivú štruktúru, na poľnohospodárskej pôde časť porastov vznikla spontánne a tie sú vekovo menej diferencované. Sú takmer bez ohrozenia, lokálne sú poškodzované pri približovaní dreva dolinami a vytváraní skládok dreva. Sú zachované v priaznivom stave.

Sutinové lesy 9180* – Lipovo-javorové sutinové lesy Sutinové lesy sa pre sťaženú prístupnosť zachovali vo veľkej väčšine lokalít v priaznivom stave, s pôvodným drevinovým zložením a zachovanou štruktúrou. Zväčša sa však vyskytujú na menších plochách, z čoho vyplýva ich potenciálna zraniteľnosť. V minulosti ich ohrozovalo zámerné pestovanie ekonomických drevín (smrek, borovica, smrekovec). Dnes sa vyskytujú prevažne v kategórii ochranných lesov a sú málo ohrozené.

Bukové a zmiešané bukové lesy 9110 – Kyslomilné bukové lesy, 9130 – Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, 9140 – Javorovo-bukové horské lesy, 9150 – Vápnomilné bukové lesy Biotopy bukových lesov nie sú ohrozené ako celok pre pomerne veľkú výmeru a veľmi dobrú prirodzenú obnovu buka. Dominantným lesným biotopom Slovenského raja sú vápnomilné bukové lesy, výrazne sa uplatňujú aj bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. Ohrozený je biotop kyslomilných bučín, kde je kompetičná sila buka slabšia a výraznejšie sa presadzuje smrek. V niektorých častiach územia dostatočnej obnove buka zabraňujú vysoké stavy raticovej zveri, ktoré tiež decimujú pôvodnú prímes jedle a miestami aj vzácny tis. Najlepšie zachované sú komplexy starých porastov v ochranných lesoch.

Suchomilné borovicové a borovicové zmiešané lesy 91Q0 – Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy Vzhľadom na endemický a reliktný charakter je tento biotop veľmi vzácny, aj keď málo ohrozený. Z lesníckeho hľadiska sa takéto porasty hospodársky takmer nevyužívajú a patria medzi ochranné lesy, z hľadiska NATURA 2000 sú v priaznivom stave.

Rašeliniskové smrekové lesy 91D0* –Rašeliniskové brezové, borovicové a smrekové lesy

Vzhľadom na veľkú vzácnosť ohrozený biotop. Lokality sú však v priaznivom stave. Dôležité je aj obhospodarovanie biotopov v okolí, aby nedošlo k ovplyvneniu vodného režimu na lokalite, prípadne k nepriaznivým vplyvom z okolia.

46

Smrekové lesy a zmiešané smrekové lesy

9410 – Smrekové lesy Vyskytuje sa len v komplexe Prednej hole. Ide o porasty ochranných lesov zväčša pralesovitého charakteru v priaznivom stave. Menej sú zastúpené porasty umelo založené na holiach, tie sú v nepriaznivom stave. Porasty vzniknuté spontánnou sukcesiou na holiach sú zväčša v priaznivom stave. Biotop je ohrozovaný diaľkovým prenosom škodlivín (acidifikácia, ozón) a aj globálnym otepľovaním podnebia, ktoré so sebou prináša premnožovanie kalamitného hmyzu. Na niektorých miestach je nedostatok tzv. ležaniny – nespracovaného ležiaceho dreva potrebného pre vznik prirodzeného zmladenia.

Tab. č. 16 Znaky posudzovania prirodzenosti (pôvodnosti, zachovalosti) lesných biotopov

Stupeň prirodze-

nosti Charakteristika Hlavné znaky prirodzenosti

1. Prírodný les

Porast pralesovitého vzhľadu, bez zrejmých stôp po ľudskej činnosti. Pripúšťa sa tzv. túlavá ťažba v minulosti. Za ich súčasť považujeme i tie časti prírodných lesov, ktoré boli postihnuté prírodnými katastrofami a ponechané na prirodzený vývoj.

- pôvodný genofond lesných drevín - drevinové zloženie v súlade sostanovištnými podmienkami, - autoregulačné a autoregenerané procesy, - hrubé mŕtve drevo

2. Prirodzený les

Porast s prirodzeným druhovým zložením a čiastočne zmenenou priestorovou výstavbou, spôsobenou extenzívnou činnosťou človeka.

- pôvodný genofond lesných drevín, - drevinové zloženie v súlade so stanovištnými podmienkami alebo len čiastočne zmenené, - autoregulačné a autoregenerané procesy sú v prevahe, nevyžadujú usmernenie a reguláciu, - hrubé mŕtve drevo, - minimálny vek porastu 80 rokov

3. Prevažne prirodzený les

Porast so zastúpením prírodných a antropických znakov, pričom prírodné znaky a procesy sú rovnomerne zastúpené s antropickými znakmi a procesmi. Porasty vyžadujú čiastočné usmernenie a reguláciu vývojových procesov s cieľom nasmerovať ich na autoregulačné a autoregenerané procesy.

- lesné porasty v procese regulovanej obnovy za účelom podpory prirodzeného zmladenia, - porasty vo veku 21 – 80 rokov s drevinovým zložením v súlade so stanovištnými podmienkami alebo len čiastočne zmeneným, - porasty staršie ako 80 rokov, s výraznejšie zmeneným drevinovým zložením, avšak podiel pôvodných drevín (vrátane prípravných) nesmie klesnúť pod 50 %, - kalamitné plochy, na ktorých prebieha prirodzená obnova drevín prirodzenej sukcesie v súlade so stanovištnými podmienkami a vývojovým cyklom,

- ojedinele hrubé a tenké mŕtve drevo, - porasty, na ktorých sa dlhodobo uskutočňuje udržiavací manažment

4. Čiastočne zmenený les

Porast so zastúpením prírodných a antropických znakov, pričom antropické znaky prevládajú.

- porasty vo veku 21 – 80 rokov, s výraznejšie zmeneným drevinovým zložením, avšak podiel pôvodných drevín (vrátane prípravných) nesmie klesnúť pod 50 %,

47

- porasty do 20 rokov rôzneho pôvodu, s vhodným druhovým zložením v súlade so stanovištnými podmienkami, - porasty v iniciálnom štádiu vývoja na kalamitných plochách, na ktorých sa sa uskutočňuje prevažne umelá obnova zalesňovaním, - porasty, na ktorých sa uskutočňoval krátkodobo udržiavací a obnovný manažment

5. Zmenený les

Porast len s antropickými znakmi neprirodzeného vzhľadu

- porasty založené umelou obnovou, ktorá nie je v súlade so stanovištnými podmienkami, príslušným ekotypom drevín a majú evidentne monokultúrny ráz (nevhodné zmiešanie, pravidelný spon atď.), - porasty, kde sa uskutočňuje intenzívny obnovný manažment (rekonštrukcie, premeny, prevody)

V r. 2009 – 2010 prebiehalo na území národného parku mapovanie pralesov v rámci projektu Ochrana pralesov Slovenska, vedenom organizáciou FSC Slovensko. Na území národného parku sa vymapovalo 6 pralesov (objekty su súvislou výmerou viac ako 25 ha) na celkovej výmere 1 032 ha a 12 pralesových zvyškov (objekty s výmerou menšou ako 25 ha) na celkovej výmere 108 ha. Tieto najzachovalejšie lesné porasty, len minimálne ovplyvnené ľudskou činnosťou majú pre ochranu prírody zásadný a prioritný význam. Väčšia časť sa nachádza v rezerváciách s 5. stupňom ochrany, ale viac ako 200 ha má v súčasnosti nedostatočnú ochranu v 3. stupni. 3.1.2 Hodnotenie ďalších osobitných záujmov ochrany prírody v území

Všeobecne možno konštatovať, že pri plánovaní opatrení je potrebné zlepšovať stav druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany územia. V tomto duchu je nutné riešiť aj potenciálne konflikty medzi záujmami rôznych biotopov, rastlín a živočíchov. Sú niektoré prípady, kedy z rôznych aspektov je potrebné uprednostniť požiadavky na ochranu vybraných biotopov alebo druhov „na úkor“ iných.

Možno konštatovať, že neexistujú zásadné konflikty v pohľadoch na optimálny manažment biotopov, rastlín a živočíchov. Jedinou výnimkou sú vlhké aluviálne lúky pri Palcmanskej Maši, kde bola zistená veľká koncentrácia hniezdiacich párov chrapkáča poľného (Crex crex). Zároveň je žiadúce tieto lúky 1x ročne každoročne kosiť. Možné riešenie je odsun termínu kosenia po vyhniezdení chrapkáča, respektíve iba pomulčovanie lokality raz za niekoľko rokov.

V národnom parku sa vyskytujú viaceré druhy rastlín a živočíchov, pre ktoré bol vypracovaný program záchrany. Tento dokument ochrany prírody určuje v prípade kritického ohrozenia chránených druhov rastlín a živočíchov opatrenia potrebné na zlepšenie ich stavu a odstránenie príčin ich ohrozenia v rámci celého územia štátu. Programy záchrany boli vypracované pre tieto druhy rastlín a živočíchov, ktoré sa vyskytujú v národnom parku:

Rastliny – trčuľa jednohľuzá (Herminium monorchis), červenohlav ihlancovitý (Anacamptis pyramidalis).

Živočíchy – vydra riečna (Lutra lutra), chrapkáč poľný (Crex crex), orol skalný (Aquila chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sokol rároh (Falco cherrug), jasoň červenooký (Parnassius apollo), motýle rodu Maculinea.

48

3.2. Socioekonomické hodnotenie vybraných aktivít, pozitívne i negatívne vplývajúcich na predmet ochrany

3.2.1 Rekreácia a cestovný ruch

Jednotlivé aktivity cestovného ruchu majú priamy vplyv na biotopy a druhy a predpokladaný vplyv, ak ide o nové navrhované aktivity a nové lokality.

Vplyv má jednak prítomnosť človeka v prírodnom prostredí na faunu a flóru a taktiež budovanie zariadení pre cestovný ruch, či už ubytovacích, služieb, voľnočasových aktivít, alebo technických sprístupňovacích zariadení.

Urbanizované plochy Národného parku Slovenský raj majú na biotopy a druhy priamy vplyv, lebo sa nachádzajú priamo v tomto území (napr. Kláštorisko), alebo často na hranici územia (napr. Čingov). Vzdialenejšie urbanizované územia majú vplyv na územie národného parku vytváraním potenciálu pre zvyšovanie návštevnosti, čomu sa v súčasnosti pravdepodobne nedá zabrániť.

Veľmi dôležitým územím pre fungovanie prirodzených procesov a migráciu živočíchov medzi vlastným územím národného parku a okolitou krajinou má ekoton prechodu lesa do poľnohospodárskej krajiny na severe národného parku, kde je často výrazný záujem toto územie zastavať, čo by sme vnímali ako veľmi veľký a nevratný zásah do funkčnosti samotného chránené územia. Podrobnosti hodnotenia sú riešené v samostatnom dokumente Program starostlivosti o návštevníkov Slovenského raja, ktorý bol spracovaný v rámci projektu LIFE a je zverejnený na adrese http://www.sopsr.sk/projekty/lifeproject/sk/index.htm.

3.2.2 Poľnohospodárstvo

Predmetom podrobného hodnotenia travinných porastov Slovenského raja boli porasty s prirodzeným druhovým zložením. Hlavným ohrozením prirodzených lúčnych porastov v území dnes nie je intenzifikácia poľnohospodárskej výroby, ale zníženie výmery plôch podliehajúcich pravidelnému poľnohospodárskemu využívaniu smerujúce až k totálnemu opúšťaniu lúk. Dôsledkom skončenia alebo nedostatočného obhospodarovania trvalých trávnych porastov sú sukcesné zmeny v spoločenstvách. Opúšťanie lúk nie je skutočnosťou len v odľahlých a vzdialených lokalitách. Podobne sa nevyužívajú ani lúky a pasienky v intravilánoch obcí. Preorientovaním obyvateľov horských dedín národného parku na cestovný ruch sa ich záujem o hospodárenie stráca a lúky pomaly degradujú. Obnovu travinných porastov možno zväčša zabezpečiť použitím jednoduchých metód s relatívne nízkymi nákladmi. Spočíva v odstránení náletov drevín a znovuzavedení riadneho obhospodarovania.

Udržiavanie travinnobylinných biotopov v priaznivom stave je kľúčovou úlohou Správy Národného parku Slovenský raj. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky usiluje o čo najsilnejšie zapojenie užívateľov pôdy do ochrany územia, prostredníctvom hľadania optimálneho spôsobu využívania jednotlivých biotopov, hlavne prostredníctvom zapojenia do agroenvironmentálnych programov v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky (/dalej len „PRV“) na r. 2007 – 2013. Farmári sa stotožňujú s návrhmi ochrany prírody, pričom je potrebné zdôrazniť, že navrhovaný spôsob obhospodarovania v rámci opatrenia agroenvironmentálnych platieb – podopatrenia Ochrana biotopov poloprírodných a prírodných trávnych porastov a podopatrenia Ekologické poľnohospodárstvo je v úplnom súlade s požiadavkami ochrany prírody. Väčšina poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich v národnom parku sa do agroenvironmentálnych schém zapojila.

49

3.2.3 Lesníctvo V r. 2004 – 2007 prebehla na území národného parku obnova LHP, ktorá rozhodujúcim smerom určila využívanie lesov na najbližších 10 rokov. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na územiach národných parkov možno vyhlasovať len ochranné lesy a lesy osobitného určenia.

Lesy osobitného určenia sa vyhlasujú v prípade požiadavky výrazne odlišného spôsobu hospodárenia. Osobitný režim hospodárenia v lesoch osobitného určenia podľa písmena e) § 14 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch bol požadovaný na území Národného parku Slovenský raj výlučne v pripravovanom areáli zóny A a B. Išlo o porasty s výskytom biotopov a druhov rastlín a živočíchov európskeho významu v rôznom stave z hľadiska jeho zachovania, kde je cieľom bezzásahový režim alebo postupná prebudova porastov s prípravou na bezzásahový režim v období niekoľkých desaťročí.

Krajský lesný úrad v Košiciach však nesúhlasil s vyhlásením lesov osobitného určenia podľa písmena e) na LHC Ľadová, Mlynky, Hrabušice a Smižany v neskorších konaniach o lesnom hospodárskom pláne v r. 2006 a 2007. To znamená, že porasty ostali v kategórii hospodárskych lesov. Lesy osobitného určenia podľa písmena e) tak sú vyhlásené na území národného parku len na LHC Hranovnica, LHC Dobšiná (LUC ML Dobšiná) pri skorších konaniach na obnove lesného hospodárskeho plánu, v r. 2004 a 2005.

Pre proces tvorby manažmantového plánu má kľúčový význam spolupráca s vlastníkmi a užívateľmi lesov. Správa národného parku záujmy ochrany biotopov a druhov (dosiahnutie alebo udržanie priaznivého stavu) a taktiež pripravovanú zonáciu uplatnila vo svojich požiadavkách k novému LHP. Tieto požiadavky boli dôsledne podporené aj štátnou správou životného prostredia – krajským úradom životného prostredia. Postupy hospodárskej úpravy lesov pri obnove LHP rešpektujú len stupne ochrany územia. To znamená, že rovnako aj štátnou správou lesného hospodárstva sú rešpektované len vyhlásené stupne ochrany a len v malej miere sa akceptujú všeobecné požiadavky vyplývajúce z povinnosti zabezpečiť priaznivý stav lesných biotopov a biotopov druhov vyskytujúcich sa v lesoch, ktoré nevyplývajú priamo zo stupňa ochrany (napr. ponechávanie stromov na dožitie a určitého objemu mŕtveho dreva v lesoch s 3 a 4. stupňom ochrany alebo ponechávanie prírodných lesov bez zásahu mimo 5. stupňa ochrany). Osobitným problémom je riešenie kompenzácii neštátnym vlastníkom z titulu ochrany prírody. Táto problematika nezohľadňovala požiadavky vlastníkov lesa a súčasný právny stav je pre väčšinu vlastníkov neprijateľný. V oblasti kompenzácií sa pripravuje nový zákon o ochrane prírody, kde bude táto problematika riešená k spokojnosti aj vlastníkov lesa. Zároveň od r. 2008 je možné si uplatňovať platby v rámci PRV, konkrétne opatrenie platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda (platba za bezzásahový režim) a opatrenie lesnícko-environmentálne platby. Do prvého opatrenia sa zapojila väčšina neštátnych vlastníkov lesných pozemkov v 5. stupni ochrany v národnom parku, do druhého opatrenia nebol záujem lesných subjektov vstúpiť. Riešenie náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 zákona je č. 543/2002 Z. z. pre svoju komplikovanosť medzi vlastníkmi nepopulárne. Do r. 2010 bol tento spôsob realizovaný na pozemkoch Mestských lesov Dobšiná, s. r. o., Pozemkového spoločenstva bývalý urbariát Hrabušice a Pozemkového spoločenstva Les Tomášovce. Posledne menované subjekty neskôr prešli na opatrenie platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda.

3.2.4 Poľovníctvo a rybárstvo

Pri schvaľovaní plánu chovu a lovu sa Správa Národného parku Slovenský raj vyjadruje k počtom plánovaných ulovených jedincov a tým môže v spolupráci s poľovníckymi združeniami ovplyvniť hustotu populácie zveri. Je tu možná aj spoločná praktická starostlivosť o chránené živočíchy, ktoré sú mnohé aj zároveň vzácnymi druhmi zveri, ako

50

napríklad medveď, vlk, rys, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, jariabok, keďže starostlivosť o tieto druhy, aj keď na väčšinu z nich je lov zakázaný, neoddeliteľne patrí ku poľovníctvu.

Osobitná je problematika kamzíka vrchovského alpského v národnom parku. Alpský kamzík bol introdukovaný do Slovenského raja v r. 1963. Šesť jedincov pochádzalo z Jeseníkov (ich materská oblasť sú Štajerské Alpy). Populácia kamzíkov narastala, v posledných rokoch ich početnosť je ustálená a kolíše v rozmedzí 90 – 110 jedincov. Od začiatku prítomnosť kamzíkov v Slovenskom raji sprevádza odborná polemika o vhodnosti ich ponechania v tomto prostredí. Okrem obavy s možného kontaktu s kamzíkmi v Nízkych alebo Vysokých Tatrách a tým aj genetického ovplyvnenia endemického tatranského poddruhu, od 90-tych rokov je zaznamenané a preukázané výrazné poškodenie vegetácie takmer všetkých skalných biotopov územia. Regulácia kamzíčej zveri priebeha prostredníctvom výnimiek na ich lov v rezerváciách s 5.stupňom ochrany. Každoročne sa udelí 5 – 7 výnimiek.

Vplyvom zarybňovania lovných revírov na území národného parku dochádza k obohateniu potravnej ponuky pre vydru riečnu. Mnohí rybári pritom vnímajú vydru riečnu ako neželaného konkurenta a preto je potrebné zlepšiť komunikáciu a zvýšiť informovanosť návštevníkov lokalít s výskytom vydry. K zarybňovaniu na území národného parku sa vyjadruje aj Správa Národneho Parku Slovenský raj a preto môže ovplyvniť druhové zloženie rýb vypúšťaných do rieky Hornád. Na druhej strane zarybňovaním mimo územia Slovenského raja nepôvodnými druhmi rýb dochádza prirodzeným splavom rýb k zanášaniu týchto druhov aj priamo do národného parku. Ďalším negatívom prítomnosti rybárov je zošľapávanie brehovej vegetácie a tiež brehového pásma s výskytom korýtka riečneho hlavne v hornej časti Hornádu.

Klietkový odchov rýb v Hnileckej vodnej nádrži svojou prevádzkou pravdepodobne narúša prírodné pomery v nádrži, hlavne vplyvom organického znečisťovania. Predovšetkým ide o produkty metabolizmu rýb – exkrementy, ako aj časť uhynutých rýb. Intenzívny chov v klietkach prináša aj nebezpečenstvo uhynutia rýb v dôsledku nákazy a možnosti prenosu nákazy na ryby v nádrži. Hrozí tiež nebezpečenstvo úniku rýb do nádrže.

3.2.5 Ťažba nerastných surovín

V súčasnosti nie je na území národného parku povolený povrchový lom, ani iné formy ťažby nerastných surovín. Lom Spišské Tomášovce, kde sa ťaží pieskovec, však svojim dobývacím priestorom zasahuje do národného parku a SKUEV0112 Slovenský raj. Majiteľ aktuálne požaduje predĺženie platnosti ťažby, pričom ťažba nezasiahne územie národného parku a SKUEV0112 Slovenský raj. Ťažbu môžeme pokladať za extenzívnu a primeranú, kedy v období rokov 2001 – 2010 bolo vyťažených len 58 % plánovaného objemu. Lom je významným paleontologickým náleziskom, o čom je majiteľ informovaný.

V uzavretom lome Vernár – Barbolica sa občasne vykonáva nelegálna ťažba brizolitu. Pri nej dochádza k poškodzovaniu miest s výskytom zaujímavých skalných spoločenstiev biotopu európskeho významu Tr5 – Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty. Lom je v správe Obecného úradu Vernár, ktorý zodpovedá za jeho likvidáciu v zmysle príslušných predpisov (udržiavanie oplotenia, zákaz vstupu osôb). Napriek vynakladaniu nemalých finančných prostriedkov zo strany obce sa v lome neustále objavujú nelegálne skládky odpadu.

3.3. Členenie územia na ekologicko-funk čné priestory a zóny 3.3.1 Ekologicko-funkčné priestory

Cieľom ochrany chránených biotopov a chránených druhov je priviesť ich do tzv. priaznivého stavu alebo udržať ich v ňom. Za priaznivý stav biotopov sa považuje taký stav, keď

• jeho prirodzený areál a územie, ktoré v tomto areáli pokrýva, sú stabilné, alebo sa

51

zväčšujú,

• špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie, existujú a pravdepodobne budú existovať aj v dohľadnej budúcnosti,

• stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý. K zabezpečeniu tohto cieľa slúži diferenciácia územia na ekologicko-funkčné priestory a zóny.

Ekologicko-funkčné priestory (ďalej len „EFP“) sa vymedzia na základe zoskupenia ekologicky príbuzných biotopov a ich rovnakého ekologického a socioekonomického hodnotenia. EFP je charakterizovaný homogenitou ekologických podmienok a jednotným funkčným zameraním z hľadiska cieľov ochrany prírody, pričom je v území priestorovo opakovateľnou jednotkou s podrobne určeným typom základnej starostlivosti.

Tvorbu EFP a zón nemožno od seba oddeliť. EFP sa vymedzujú na území národného parku a aj jeho ochranného pásma, zóny sa vymedzujú len na území národného parku. Proces vymedzovania týchto územných jednotiek sa realizoval v dvoch etapách. V rámci prvej etapy sa predbežne vymedzili EFP na základe ekologického hodnotenia – v prípade lesných biotopov na základe stupňa prirodzenosti lesných porastov, v prípade nelesných biotopov na základe ich stavu a skutočnosti, či si vyžadujú starostlivosť človeka. Výsledkom tohto vymedzenia je veľmi rôznorodá nehomogénna mozaika rôzne veľkých EFP. Spájaním EFP vzhľadom na ich plánovaný cieľový stav a navrhovaný spôsob starostlivosti vznikli areály jednotlivých zón. Treba mať na pamäti, že zóny sú základné jednotky pre stanovenie regulatívov, ktoré predstavuje stupeň ochrany prírody a teda nemôžu byť úplne rozodrobené, ale je vhodné, ak sú čo najviac celistvé. Z tohto dôvodu v druhej etape vymedzenia územných jednotiek sa areály zón sceľujú (arondujú) na základe praktických potrieb starostlivosti o územie.

Tab. č. 17 Prehľad ekologicko-funkčných priestorov v Národnom parku Slovenský raj a jeho ochrannom pásme

Kód EFP Názov skupiny EFP Biotopy v EFP

Typ starostlivosti/

zóna Plocha (ha)

EFP 1 Lesy a nelesné biotopy ponechané na samovoľný vývoj

Ls1.3, Ls1.4, Ls 4, Ls 5.1, Ls 5.2, Ls 5.3, Ls 5.4, Ls 6.2, Ls 7.3, Ls 8, Ls 9.1, Ls 9.2,Sk1, Sk6, Sk8, Pi5, Br6, Pr1, Pr3, Ra6

Bezzásahový/

A zóna 5 608,28

EFP 2 Lesy s cieľom prebudovy na prírodný les

Ls4, Ls 5.1, Ls 5.2, Ls 5.3, Ls 5.4, Ls 7.3, Ls 8, Ls 9.1, Ls 9.2

Zlepšovací/

B zóna 2 059,12

EFP 3 Lesy s extenzívnym trvalým hospodárením

Ls1.3, Ls1.4, Ls4, Ls 5.1, Ls 5.2, Ls 5.3, Ls 5.4, Ls 6.1, Ls 7.3, Ls 8, Ls 9.1, Ls 9.2

Udržiavací/

C zóna a OP NP

9 659,63

EFP 4 Lesy s cieľom zmeny drevinovej skladby na prirodzenú

Ls1.3, Ls1.4, Ls4, Ls 5.1, Ls 5.2, Ls 5.3, Ls 5.4

Zlepšovací/

C zóna a OP NP

4 277, 77

EFP 5 Extenzívne trvalé trávne porasty

Tr1, Tr5, Tr8b, Lk1, Lk2, Lk3, Lk5, Lk6, Lk7, Lk10, Lk 11, Ra6, Kr2

Udržiavací/

C, D zóna a OP NP

1545,68

EFP 6 Intenzívne trvalé trávne Tr1, Tr8b, Lk1, Lk2, Lk3, Lk5, Zlepšovací/ 810,41

52

porasty Lk6, Lk7, Lk10 + lokality sysľa pasienkového

C, D zóna a OP NP

EFP 7 Trvalé trávne porasty s občasným výrubom drevín

Tr1, Tr5, Tr8b, Lk1, Lk2, Lk3, Lk5, Lk6, Lk7, Lk10, Ra6 + lokality jasoňa červenookého

Udržiavací/

C zóna a OP NP

401,22

EFP 8 Ostatné nelesné biotopy s extenzívnym využitím

Sk1, Sk6, Sk8, Pi5, Br6, Ra3, Pr1, Pr3, Vo1, Vo2, Vo4, Vo5, Kr7, Kr8, Kr9, Ra6

Udržiavací/

C zóna a OP NP

688,67

EFP 9 Antropogénne biotopy

Sídla, chaty, cesty, železnice alebo ľudskou činnosťou najrôznejšie upravené plochy (napr. lesné sklady, lomy a pod.)

Mimo záujmu ochrany prírody/

C, D zóna a OP NP

797,32

EFP 10 Orná pôda Veľkoplošné bloky OP NP 684,80

Spolu (výmera národného parku a ochranného pásma) 26 532,82

Charakteristika ekologicko-funkčných priestorov

EFP 1 – Lesy a nelesné biotopy ponechané na samovoľný vývoj Veľmi rôznorodá škála lesných, skalných a sutinových biotopov, nesprístupnených jaskýň, nelesných brehových porastov, pramenísk a slatinných rašelinísk. Ich spoločným znakom je vysoký stupeň prírodnosti a zachovalosti.

Pri vytváraní tohoto priestoru sa postupovalo v dvoch etapách. V prvej etape sa v procese ekologického hodnotenia (najmä stupňa prirodzenosti lesných porastov) prehodnotili existujúce rezervácie s 5. stupňom ochrany. Do priestoru boli zaradené len porasty so stupňom prirodzenosti 1 a 2 a nelesné (takmer výlučne skalné biotopy) nevyžadujúce si starostlivosť človeka. Porasty so stupňom prirodzenosti 3 a nižším boli zaradené do iných EFP. Následne sa do EFP priradili staré zachovalé porasty so znakmi prírodného lesa mimo doterajších rezervácií, konkrétne všetky porasty so stupňom prirodzenosti 1 a väčšina porastov so stupňom prirodzenosti 2. Tieto lesy sa nachádzajú takmer výlučne v lesoch ochranných, najmä na extrémnych a neprístupných alebo málo prístupných reliéfových tvaroch. V druhej etape došlo k arondácii areálu zóny A a teda aj tohto EFP, pričom menšie, izolované fragmenty lesov s prirozenosťou 1 a 2 boli preradené do iných EFP (a teda aj zón) a naopak, do celistvého areálu tohto EFP sa dostala časť porastov s nižším stupňom prirodzenosti. Výber takýchto narušených porastov bol prísny, pričom sa zohľadňovalo, či v daných porastoch bolo v posledných desaťročiach aktívne zasahované (napr. spracovanie kalamity a pod). Pri zaradení niektorých porastov s nižším stupňom prirozenosti do tohto EFP, ktoré boli doterajších rezerváciách (časť Prielomu Hornádu), sa v úvahu brala aj skutočnosť, že niektorí vlastníci lesov v daných porastoch sa rozhodli poberať podporu z PRV v rámci opatrenia Platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda (platba za bezzásahový režim).

EFP 2 – Lesy s cieľom prebudovy na prírodný les Lesné porasty nachádzajúce sa v areáli výhľadovej A zóny. Zahrňujú najmä porasty s nižším stupňom prirodzenosti, ale aj menšie izolované fragmenty lesov s vyšším stupňom prirodzenosti, zaradené do jedného EFP (a aj jednej zóny B) z dôvodu kompaktnosti, ucelenosti a účelného hospodárskeho využitia porastov. Takmer výlučne sú to lesy ochranné alebo lesy osobitného určenia z titulu ochrany prírody. Patrí sem aj väčšina narušených

53

porastov, dosiaľ zaradené do rezervácií v 5. stupňa. Zaradenie porastov do tohto EFP vyplýva aj z realizácie projektu LIFE v r. 2005 – 2008.

Pre tieto lesy sa navrhuje osobitný režim hospodárenia, kde sa uplatní aktívny rekonštrukčný manažment s cieľom zlepšiť drevinové zloženie a štruktúru porastu na stav blízky prírode (prírodný les). Miera odchýlky porastov od pôvodného stavu je rôzna a je daná zmenou drevinového zloženia a štruktúry porastov. Najvyššia potreba pestovného usmerňovania je v rovnorodých a rovnovekých porastoch.

EFP 3 – Lesy s extenzívnym trvalým hospodárením Väčšina lesných porastov v národnom parku alebo ochrannom pásme, ktoré majú prirodzenú drevinovú skladbu (alebo čiastočne zmenenú) a štruktúru ovplyvnenú hospodárením človeka. Patrí tu časť porastov so stupňom prirodzenosti 2 a väčšina porastov so stupňom prirodzenosti 3 a 4.

EFP 4– Lesy s cieľom zmeny drevinovej skladby na prirodzenú Premenené lesné porasty charakteru monokultúr, najčastejšie smreka, ktoré majú stupeň prirodzenosti 5. Patria tu porasty založené sadbou zo stanovištne nepôvodných drevín. Ako európsky alebo národne významný biotop ich neklasifikujeme.

EFP 5 – Extenzívne trvalé trávne porasty

Travinné porasty s prirodzeným druhovým zložením, ktoré sú alebo v minulosti boli extenzívne poľnohospodársky obhospodarované. Zaraďujeme tu aj porasty borievky obyčajnej.

Medzi poloprírodné a prírodné trvalé trávne porasty patria (v zátvorke sú kódy zodpovedajúcich typov biotopov podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov):

A. Teplo a suchomilné trvalé trávne porasty (Tr1, Tr5)

B. Mezofilné trvalé trávne porasty (Lk1, Lk3, Tr8b)

C. Horské kosné lúky (Lk2)

D. Vlhkomilné porasty nižších plôch (Lk7, Lk10)

E. Vlhkomilné porasty vyšších polôh, slatinné a bezkolencové lúky (Lk5, Lk6, Ra6).

EFP 6 – Intenzívne trvalé trávne porasty Patria tu najrôznejšie typy lúk a pasienkov, ktoré sú intenzívne využívané, hnojené, či prisievané s dominanciou kultúrnych tráv a výskytom nitrofilných burín alebo sú dlhodobo nevyužívané (nedostatočne využívané) a kde dominujú expanzívne druhy tráv (smlz trsteníkovitý, či metlica trstnatá). Zaraďujeme tu aj plochy s výskytom sysľa pasienkového.

EFP 7– Trvalé trávne porasty s občasným výrubom drevín Dnes poľnohospodársky nevyužívané plochy, ktoré postupne zarastajú náletom drevín s dôležitými biotopmi a stanovišťami druhov (mokrade, lúky, lokality jasoňa červenookého). Aby úplne nezanikli, je dôležitá občasná redukcia náletov. Zaraďujeme tu i plochy, ktoré je vhodnejšie riadne obhospodarovať, avšak ich využívanie nie je možné zabezpečiť pre nedostatok prostriedkov.

EFP 8 – Ostatné nelesné biotopy s extenzívnym využitím

54

Patria tu vodné a krovinové biotopy. Časť vodných nádrží (Dobšinská maša, Hans-Jakubová) sa využívajú na špecifické účely (výroba elektriny, rybárstvo), časť nádrží (Blajzloch, Klauzy) je bez využitia. Krovinové porasty sa zväčša nevyužívajú a rozširujú sa na úkor travinných biotopov, respektíve sukcesiou sa menia na lesné biotopy. Medzi krovinové biotopy sa zahrnuli aj skupiny stromov vzniknuté spontánne v procese sekundárnej sukcesie (napr. okraje lúk zarastené najčastejšie smrekov). Takéto porastu majú miestami charakter lesa.

EFP 9 – Antropogénne biotopy Radíme tu sídla, lokality chatovej zástavby, cesty, cestné telesá, funčné lomy, železnice alebo ľudskou činnosťou najrôznejšie upravené plochy (napr. lesné sklady a pod.).

EFP 10 – Orná pôda Veľkoplošné bloky ornej pôdy, ktoré sa nachádzajú výlučne v Hornádskej kotline, v severnej časti Slovenského raja, v ochrannom pásme národného parku, mimo SKUEV0112 Slovenský raj.

Mapa ekologicko-funkčných priestorov Národného parku (a územia európskeho významu) Slovenský raj sa nachádza v prílohe č. 7.4.1.

3.3.2 Zóny

Rozdelenie územia na zóny reflektuje stav biotopov a významnosť prírodných hodnôt. Zonácia zároveň znamená zabezpečenie vhodného režimu a intenzity využívania každého pozemku a usmernenie iných aktivít ľudí takým spôsobom, aby sa dlhodobo zachoval dostatočný počet lokalít s významnými druhmi a biotopmi.

Zóny predstavujú zoskupenia ekologicko-funkčných priestorov. Sú to celistvé časti chráneného územia, predstavujúce mozaiku rôznych typov biotopov s rovnakým prírodno-ochranným významom a jemu zodpovedajúcim režimom územnej ochrany. Predstavujú optimálne štruktúrované územie z hľadiska ochrany prírody, pričom sa zohľadňuje jeho reálny prírodný (ekologický) potenciál. Zóny sa prehodnocujú pri aktualizácii programu starostlivosti, spravidla raz za 10 rokov. Pri ich vylišovaní sa zohľadňuje:

• zachovalosť a vzácnosť biotopov,

• intenzita lesníckeho a poľnohospodárskeho využívania,

• rekreačno-športové a iné využívanie územia,

• výskyt zastavaných plôch, infraštruktúry, verejných zariadení a priestorov s iným funkčným zameraním.

Zóna A – 5. stupeň ochrany Výmera: 5 608,28 ha, zaraďujeme tu EFP 1 – Lesy a nelesné biotopy ponechané na samovoľný vývoj.

Do zóny A sa začleňujú časti územia národného parku, ktoré predstavujú pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu alebo biotopy druhov národného významu, kde cieľom ochrany je zabezpečenie priaznivého stavu týchto biotopov alebo druhov ochranou prirodzených procesov. Zaradené sú tu lesné a nelesné biotopy ponechané na samovoľný vývoj. Ide o veľmi rôznorodú škálu lesných, skalných a sutinových biotopov,

55

nesprístupnených jaskýň, nelesných brehových porastov, pramenísk a slatinných rašelinísk s vysokým stupňom prírodnosti a zachovalosti.

Zóna B – 4. stupeň ochrany Výmera: 2 059,12 ha, zaraďujeme tu biotopy so zlepšovacím manažmentom, EFP 2 – Lesy s cieľom prebudovy na prírodný les.

Do zóny B sa začleňujú časti územia národného parku, ktoré predstavujú lesné biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu alebo biotopy druhov národného významu čiastočne pozmenené činnosťou človeka, kde cieľom ochrany je zabezpečenie priaznivého stavu týchto biotopov alebo druhov dlhodobou rekonštrukciou lesných porastov na stav blízky prírodnému lesu. Po dosiahnutí cieľových parametrov sa porasty preradia do zóny A v horizonte 30 rokov. Zaradené sú tu biotopy so zlepšovacím manažmentom – lesy s cieľom prebudovania na prírodný les, ktoré tvoria lesné porasty s nižším stupňom prirodzenosti, ale aj menšie izolované fragmenty lesov s vyšším stupňom prirodzenosti, zaradené do jednej zóny B z dôvodu kompaktnosti, ucelenosti a účelného hospodárskeho využitia porastov. Takmer výlučne sú to lesy ochranné alebo lesy osobitného určenia z titulu ochrany prírody. Patrí sem aj väčšina narušených porastov dosiaľ zaradených do prírodných rezervácií s piatym stupňom ochrany.

Zóna C – 3. stupeň ochrany Výmera: 12 638,54 ha, zaraďujeme tu biotopy s udržiavacím manažmentom EFP 3 – Lesy s extenzívnym trvalým hospodárením, EFP 5 – Extenzívne trvalé trávne porasty, EFP 7 – Trvalé trávne porasty s občasným výrubom drevín, EFP 8 – Ostatné nelesné biotopy s extenzívnym využitím a biotopy so zlepšovacím manažmentom EFP 5 – Lesy s cieľom zmeny drevinovej skladby na prirodzenú, EFP 7 – Intenzívne trvalé trávne porasty.

Do zóny C sa začleňujú časti územia národného parku, ktoré predstavujú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu alebo biotopy druhov národného významu v rôznom stave zachovania, pozmenené činnosťou človeka, kde cieľom ochrany je zabezpečenie priaznivého stavu týchto biotopov alebo druhov pri využití územia na lesnícke alebo poľnohospodárske činnosti. Zaraďujeme tu biotopy s udržiavacím manažmentom – lesy s extenzívnym trvalým hospodárením, extenzívne trvalé trávne porasty, trvalé trávne porasty s občasným výrubom drevín a ostatné nelesné biotopy s extenzívnym využitím a biotopy so zlepšovacím manažmentom – lesy s cieľom zmeny drevinovej skladby na prirodzenú a intenzívne trvalé trávne porasty.

Biotopy s udržiavacím manažmentom

Z lesov prevládajú hospodárske lesy s bežným štandardným obhospodarovaním. Ich drevinová skladbu je spravidla blízko prirodzenej. Z nelesných biotopov dominujú trvalé trávne porasty s vysokou ochranárskou hodnotou a diverzitou. Cieľom starostlivosti je udržanie priaznivého stavu lesných a nelesných biotopov s trvalým uplatňovaním jemných hospodárskych spôsobov a agroenvironmentálnych schém .

Biotopy so zlepšovacím manažmentom

Patria sem plochy, ktoré sú vo výrazne nepriaznivom stave a na ich obnovu je potrebný zlepšovací manažment. Po ukončení obnovy však ostanú trvalou súčasťou C zóny, teda cieľom starostlivosti je dosiahnutie priaznivého stavu lesných a nelesných biotopov s trvalým uplatňovaním jemných hospodárskych spôsobov.

Zóna D – 2. stupeň ochrany

56

Výmera: 105,81 ha.

Do zóny D sa začleňujú zastavané územia obcí na území národného parku, kde cieľom ochrany je zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny so špecifickými formami osídlenia. Zóna D zahrňuje existujúce intravilány (Vernár, Stratená, Dedinky vrátane Dobšinskej Maše, Ľadová) a v blízkej budúcnosti plánované zastavané územia obcí (Hrabušická Píla, miestna časť Hrabušíc).

Mapa zón je súčasťou mapovej prílohy č. 7.4.2.

3.3.3 Tvorba prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability

Na území Slovenska sú dva viac-menej kompatibilné systémy ekologickej stability. Generel nadregionálneho ÚSES (ďalej len „GNÚSES“) bol spracovaný a schválený v roku 1992, aktualizovaný bol v roku 2000. V rámci holandského systému európskej ekologickej siete (EECONET) bola v roku 1994 spracovaná Národná ekologická sieť (ďalej len „NECONET“).

V rámci GNÚSES bol Slovenský raj uvedený ako biocentrum provincionálneho významu o výmere cca 11 950 ha s jadrami ŠPR Kyseľ – ŠPR Prielom Hornádu – ŠPR Holý kameň a ŠPR Stratená – ŠPR Sokol – ŠPR Piecky – ŠPR Suchá Belá – ŠPR Vernárska tiesnina – ŠPR Tri kopce o výmere 3 445 ha.

V rámci aktualizovaného GNÚSES (r. 2000) predstavuje Slovenský raj biocentrum provincionálneho významu. Plocha biocentra bola zväčšená na 20 714,78 ha a jeho hranice sú totožné s hranicami Národného parku Slovenský raj. Jadrové územie biocentra predstavujú zóny v rámci navrhovanej zonácie národného parku. Územie národného parku GNÚSES navrhol zónovať na 3 zóny – zóna A s výmerou 8 056 ha zahŕňa aj všetky doteraz vyhlásené chránené územia s 5. stupňom ochrany, zóna B s výmerou 6 694 ha a zóna C s výmerou 5 012 ha, ktorá tvorí zvyšok územia národného parku.

V tomto dokumente navrhujeme ponechať hierarchiu provincionálneho biocentra, ale v upravených hraniciach národného parku. Ako jadrové územie provincionálneho biocentra Slovenský raj navrhujeme zahrnúť zóny A a B uvedené v tomto dokumente o celkovej výmere 7 747,69 ha.

Na územie provinciálneho biocentra Slovenský raj nadväzujú nadregionálne biokoridory. Hydrický biokoridor nadregionálneho významu predstavuje tok Hornádu, ktorý je na území Slovenského raja súčasťou provincionálneho biocentra. Hydrický biokoridor nadregionálneho významu rieky Hron prepája provincionálne biocenrum Slovenský raj s biocentrom biosférického významu Muránska planina. Terestrické biokoridory prepájajú juhozápadný okraj Slovenského raja s biocentrom provincionálneho významu Kráľovohorské Tatry a biocentrom provincionálneho významu Stolické vrchy a juhovýchodný okraj provincionálneho biocentra Slovenský raj hrebeňom Volovských vrchov s nadregionálnymi biocentrami Hnilecké vrchy a Kojšovská hoľa.

V rámci siete NECONET predstavuje Slovenský raj jadrové územie európskeho významu s výmerou 15 840 ha a jadrami totožnými s GNÚSES (stav z r. 1992), zo severu a juhu obklopené územím rozvoja prírodných prvkov s hlavnou funkciou ochrany jadrového územia a na západnom okraji územím rozvoja prírodných prvkov s funkciou štruktúrneho prvku ekologického koridoru. Južnou časťou jadrového územia prebiehajú ekologické koridory európskeho významu, pozdĺž ktorých sa šíria západokarpatské prvky fauny a flóry. Rieka Hornád predstavuje hydrický ekologický koridor národného významu a rieka Hnilec menej významný hydrický ekologický koridor.

Na regionálnej úrovni boli pre územie Slovenského raja spracované regionálne projekty ÚSES na úrovni bývalých okresov Spišská Nová Ves, Poprad, Rožňava a Banská Bystrica. Tieto boli aktualizované v rámci spracovania platných ÚPN VÚC Košického, Prešovského

57

a Banskobystrického kraja a ich zmien a doplnkov. V ich zmysle na územie provincionálneho biocentra Slovenský raj nadväzujú na južnom a juhovýchodnom okraji biocentrá regionálneho významu Muráň – Knola, Suchá hora a časť nivy Hnilca Prostredný Hámor. Z týchto biocentrier navrhujeme akceptovať biocentrum Muráň – Knola so spresnením ich hraníc na hranice súčasných chránených území Prírodná rezervácia Muráň (zároveň územie európskeho významu SKUEV0106 Muráň) a Chránený areál Knola; biocentrá Suchá hora a Prostredný Hámor nemajú v aktuálnom vymedzení opodstatnenie.

Z biokoridorov regionálneho významu na provincionálne biocentrum Slovenský raj nadväzuje na južnom okraji hydrický biokoridor rieky Hnilec, ktorý je na území národného parku súčasťou provincionálneho biocentra, ako aj hydrický biokoridor potoka Brusník, ktorý je ľavostranným prítokom Hornádu.

4. CIELE A OPATRENIA

4.1 Strategické ciele na dosiahnutie priaznivého st avu

Strategickými cieľmi na území národného parku a SKUEV0112 Slovenský raj sú

• zlepšiť poznanie chránených častí prírody a krajiny a zabezpečiť monitoring biotopov a druhov, ktoré sú predmetom ochrany

• zachovať a/alebo zlepšiť stav biotopov a druhov, ktoré sú predmetom ochrany národného parku

• zamedziť urbanizácii alebo inému zničeniu plôch, kde sa vyskytujú biotopy európskeho významu

• vytvoriť kompaktný, cieľový areál zóny A (zahrňujúci súčasnú zónu A a zónu B) v horizonte do 30 rokov

• zachovať funkcie, ktoré národný park plní, hlavne potenciál pre trvalo udržateľné využívanie lesných biotopov, trávnatých porastov a vhodných foriem rekreácie a cestovného ruchu prostredníctvom

• dôsledného dodržiavania cieľov a opatrení v jednotlivých zónach a ekologicko-funčkných priestoroch

• zapojenia vlastníkov a užívateľov pozemkov, miestneho obyvateľstva a samospráv, do ochrany územia národného parku, do aktivít zachovávajúcich prírodné hodnoty a zároveň prinášajúcich prosperitu miestnym obyvateľom ako je trvalo udržateľný turizmus a obnova tradičných foriem hospodárenia.

4.2. Operatívne ciele na dosiahnutie priaznivého st avu

Operatívne ciele sa stanovujú pre ekologicko-funkčné priestory, ktoré sú opísané v kapitole 3.3.1.

EFP 1 – Lesy a nelesné biotopy ponechané na samovoľný vývoj Cieľ: Nerušený, samovoľný vývoj biotopov, bez ľudských zásahov.

EFP 2 – Lesy s cieľom prebudovy na prírodný les Cieľ: Dlhodobá rekonštrukcia porastov smerom k prírodnému lesu, najneskôr v horizonte 30 rokov po dosiahnutí cieľových parametrov porasty preradiť do zóny A.

58

EFP 3 – Lesy s extenzívnym trvalým hospodárením Cieľ: Prírode blízke obhospodarovanie lesa najjemnejšími hospodárskymi spôsobmi s rešpektovaním indikátorov priaznivého stavu biotopov.

EFP 4– Lesy s cieľom zmeny drevinovej skladby na prirodzenú Cieľ: Zmena drevinového zloženia na pôvodné, odstraňovanie inváznych druhov drevín (napr. agát).

EFP 5 – Extenzívne trvalé trávne porasty

Cieľ: Stále, extenzívne využívanie lokalít totožné so schémou v podopatrení 5.3.2.1.3.3.1 Ochrana biotopov poloprírodných a prírodných trávnych porastov v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na r. 2007 – 2013.

EFP 6 – Intenzívne trvalé trávne porasty Cieľ: Intenzívne poľnohospodárske využívanie vedúce k postupnému zlepšeniu stavu lúk z pohľadu ochrany prírody a udržaniu populácie sysľa pasienkového.

EFP 7– Trvalé trávne porasty s občasným výrubom drevín Cieľ: Zabezpečiť občasným výrubom základné podmienky udržania predmetu ochrany.

EFP 8 – Ostatné nelesné biotopy s extenzívnym využitím Cieľ: Pri extenzívnom využití na špecifické účely zachovať súčasný stav biotopov.

EFP 9 – Antropogénne biotopy Cieľ: Využívať podľa určených funkcií.

EFP 10 – Orná pôda Cieľ: Vhodná postupná konverzia na trvalé trávne porasty a rozčlenenie blokov pásmi krovín.

4.3 Navrhované opatrenia a regulatívy 4.3.1 Navrhované opatrenia pre európsky významné druhy rastlín ktoré sú predmetom

ochrany územia ktoré sú predmetom ochrany územia 1. Monitoring – pri machoraste kyjanôčke zelenej (Buxbaumia viridis) sa budú overovať všetky lokality raz za 10 rokov, druhy vyšších rastlín črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia) majú založené trvalé monitorovacie plochy s intervalom monitoringu podľa podľa tab. č. 19.

Tab. č. 19 Návrh monitoringu druhov európskeho významu na trvalých monitorovacích plochách

Taxón TMP 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

Kyseľ X X X X X X X X X X

59

Kyseľ X X X X X X X X X X Adenophora liliifolia Suchá Belá X X X X X

Veľká Biela voda X X X X X X X X X X Cypripedium calceolus Suchá Belá X X X X X

Ihrík X X X X X X X X X X Iris aphylla ssp. hungarica Smižianska Maša X X X X X X X X X X

Pusté Pole X X X X X X X X X X

D. Ľ. Jaskyňa X X X X X X X X X X Ligularia sibirica

Veľká Biela voda X X X X X X X X X X

Kyseľ X X X X X X X X X X

Stratenský kaňon X X X X X X X X X X Pulsatilla slavica, subslavica Prielom Hornádu X X X X X

2. Opatrenia starostlivosti

Zvonovec ľaliolistý (Adenophora liliifolia) – bez opatrení, ak by hrozil pokles na hodnoty nepriaznivého stavu na niektorých lokalitách v NPR Prielome Hornádu je potrebné uvažovať s odstránením krovín (Spiraea media) alebo s presvetlením drevín (NPR Kyseľ a NPR Sokol).

Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) – v súčasnosti nie je potrebný manažment, ponechať bez opatrení.

Kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla ssp. hungarica) – odstrániť kamzíčiu zver z lokalít výskytu.

Jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica) – populácia tohto druhu je stabilná, v niektorých prípadoch aj rastie, na väčšine lokalít nie je potrebný manažment. Opatrenia je vhodné vykonávať v NPR Hnilecká jelšina, kde na niektorých miestach dochádza k zarastaniu náletovými drevinami. Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica) – kamzíčiu populáciu cielene obhospodarovať, pričom zohľadniť, aby najlepšie lokality (Prielom Hornádu) mali zabezpečený nerušený vývoj. To predpokladá odstránenie kamzíkov z Prielomu Hornádu a trvalé udržiavanie únosných stavov v iných lokalitách.

Tabuľky hodnôt priaznivého stavu pre všetky druhy sa budú vyplňovať v poslednom roku platnosti programu starostlivosti pre všetky lokality. 4.3.2 Navrhované opatrenia pre európsky významné druhy živočíchov, ktoré sú predmetom

ochrany územia Monitoring a opatrenia starostlivosti sú uvedené pre každý druh alebo skupinu druhov.

Korýtko riečne (Unio crassus)

1. Každoročne zabezpečiť monitoring metódami podľa Vavrovej a Šteffeka (in: Polák, Saxa, eds., 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu).

2. Zabrániť ničeniu brehového pásma – bahnité nánosy – Hornádu, hlavne v jeho hornej časti – vyhlásenie chránenej rybárskej oblasti.

Pimprlík mokraďový (Vertigo angustior) a pimprlík močiarny (Vertigo geyeri)

60

Každoročne v júni až auguste zabezpečiť monitoring metódami podľa Vavrovej a Šteffeka (in: Polák, Saxa, eds., 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu).

Fuzáč alpský (Rosalia alpina) a fuzáč veľký (Cerambyx cerdo)

Každoročne zabezpečiť monitoring metódami podľa Majzlana (in: Polák, Saxa, eds., 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu).

Motýle (Lepidoptera)

1. Zabraňovať zarastaniu biotopov prirodzenou sukcesiou alebo umelým zalesňovaním kosbou a extenzívnym vypásaním.

2. Mozaikovito kosiť biotopy, najlepšie v jarnom období, nepravidelne, nie naraz na celej ploche územia.

3. Pre druh Parnassius apollo vytvárať a udržiavať rozsiahlejšie územia skalných stepí, otvorených lesostepí (s veľmi riedkou stromovou a krovinnou vegetáciou) so zastúpením hostiteľských rastlín húseníc kombinovaných s plochami trávnatobylinnej vegetácie s bohatým výskytom medonosných rastlín (Barbolica, Kláštorisko, Ihrík, Zelená hora, Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratená, Čingov).

4. Monitoring realizovať metódami podľa Kulfana (in: Polák, Saxa, eds., 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu).

Rak riečny (Astacus astacus)

Zabezpečiť dostatok pobrežnej vegetácie s koreňovým systémom siahajúcim do vody.

Ryby (Pisces)

1. Spriechodniť vodný stupeň na Smižianskej Maši – odstrániť ho alebo vybudovať funkčný rybovod.

2. Vyhlásiť chránenú rybársku oblasť na rieke Hornád, prípadne aplikovať metódu „chyť a pusť“.

3. Postupne obnoviť pôvodné druhové zloženie rýb vo VN Palcmanská Maša a to zastavením rozširovania nepôdných druhov.

4. Monitoring vykonávať metódami podľa Košča (in: Polák, Saxa, eds., 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu).

Kunka žltobruchá (Bombina variegata)

1. Zachovať rozlohu a kvalitu reprodukčných lokalít. Tieto lokality treba monitorovať a v prípade nutnosti prehlbovaním zazemňujúcich lokalít zachovať možnosti reprodukcie. V budúcnosti, v prípade opakovania suchých rokov alebo pri zániku pôvodnej lokality z akéhokoľvek dôvodu, bude treba umelo vytvoriť reprodukčné lokality v blízkom okolí, aby sa zamedzilo úplnému vymiznutiu druhu.

2. Reintrodukciu, prípadne introdukciu vykonávať prostredníctvom vajíčok alebo larválnych štádií z najbližších lokalít (o tomto kroku viesť presné záznamy a musí mu predchádzať vedecký prieskum lokalít a populácií a následné vyhodnotenie vhodnosti tohto kroku).

Ropucha zelená (Bufo viridis)

1. Zachovať rozlohu a kvalitu reprodukčných lokalít.

61

2. V miestach kde zanikli reprodukčné lokality je možné ich obnovovať, alebo budovať nové náhradné nádrže.

3. Zabrániť chemizácii prostredia najmä zo strany poľnohospodárstva.

Skokan hnedý (Rana temporaria)


2. Zachovať pôvodné biotopy a obmedziť negatívne antropogénne vplyvy (najmä chemické znečistenie a odvodňovanie krajiny a necitlivé hospodárenie v lesoch, regulácie potokov).

Mlok hrebenatý (Triturus cristatus)


2. Budovať náhradné biotopy a to vyhĺbením vhodne situovaných hlbších jám (v blízkosti zanikajúcich lokalít) s dostatkom spodnej vody a bez ichtyofauny.

3. V prípade vysádzania na nových lokalitách je nutné vypúšťať larválne štádiá (prenosom z bohatších, čo najbližších lokalít, alebo z odchovov v umelých podmienkach).

Mlok karpatský (Triturus montandoni)

1. V niektorých lokalitách by bolo vhodné obnoviť nedávno zaniknuté mokrade, kde ešte v okolí prežíva pôvodná populácia alebo vybudovať náhradné biotopy.

2. Zabrániť veľkoplošnému odlesňovaniu a odvodňovaniu mokradí.

3. Obmedziť zarybňovanie malých vodných plôch (Hansjakubová, Blajzloch) s výskytom druhu.

4. Vysadenie novej populácie uskutočniť vždy po dokonalom zvážení vhodnosti podmienok, prostredníctvom larválnych štádií z lokality v najbližšom okolí.

Užovka hladká (Coronella austriaca)

1. Zachovať biotopy s dostatkom prirodzenej potravy, čo znamená chrániť ostatné druhy plazov tak, aby vytvárali dostatočnú potravnú bázu pre výskyt Coronella austriaca.

2. Zlepšiť osvetu ohľadom determinácie druhu, jeho spôsobe života a rozšírení, pretože často dopláca na podobnosť s vretenicou a strach človeka z pohryzenia.

3. Vytvárať zimoviská.

Jašterica bystrá (Lacerta agilis)

1. Zachovať pôvodné lesostepné a lúčne biotopy s obmedzením chemizácie krajiny.

2. V období aktivity zamedziť vypaľovaniu trávy a podrastov.

3. Obmedziť veľkoplošné hospodárenie v poľnohospodárstve.

4. Vytvárať úkrytové priestory.

Jašterica múrová (Podarcis muralis)

Ochranu druhu sústrediť najmä na pôvodné, skalnaté lokality, kde by bolo vhodné zastaviť, respektíve zvrátiť sukcesiu osvetleného strmého biotopu (Gačovská skala, Havrania skala, Ihrík, Sokolica, Srnčie skaly).

62

Mäsožravce (Carnivora)

Medveď hnedý (Ursus arctos)

1. Zachovať štruktúru, rozlohu a kvalitu bukových, zmiešaných a ihličnatých lesov s bralami, vývratmi a inými úkrytmi susediacimi s rúbaniskami v podhorských a horských oblastiach od nadmorskej výšky 600 m.

2. Vykonať opatrenia na zastavenie ilegálneho odstrelu.

Vlk dravý (Canis lupus)

1. Zachovať bohato štruktúrovanú rozľahlú lesnú krajinu s pasienkami, poliami, hoľami alebo lúkami v stredných a vyšších polohách.

2. Udržiavať primeranú hustotu raticovej zveri, predovšetkým jelenej.


Rys ostrovid (Lynx lynx)

1. Zachovať štruktúru, rozlohu a kvalitu pôvodných zmiešaných a ihličnatých lesov s množstvom vývratov, polomov a skalnými prevismi v nadmorskej výške 600 – 1 200 m.

2. Udržiavať primeranú hustotu raticovej zveri, predovšetkým srnčej.


Mačka divá (Felis silvestris)

1. Zachovať štruktúru, rozlohu a kvalitu listnatých a zmiešaných lesov s prevahou listnáčovsusediacich s otvorenými biotopmi s výskytom skalných a stromových dutín, líščích a jazvečích brlohov v nadmorskej výške 300 – 700 m.

2. Obmedziť možnosti kríženia s mačkou domácou eliminovaním domácich mačiek vo voľnej prírode.

Vydra riečna (Lutra lutra)

1. Zachovať štruktúru, rozlohu a kvalitu tečúcich a stojatých čistých a na ryby bohatých vôd s bohato štruktúrovanými brehovými porastami.

2. Obmedziť vstup na lokality, ktoré predstavujú dôležité reprodukčné biotopy.

3. Zlepšiť komunikáciu a zvýšiť informovanosť návštevníkov lokalít s výskytom vydry, najmä rybármi a poľovníkmi.

4. Zhromažďovať a analyzovať uhynuté jedince vydry.

Monitoring mäsožravcov metódami podľa Kropila (in: Polák, Saxa, eds., 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu).

Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus)

1. Pravidelným intenzívnym hospodárením na plochách výskytu vytvárať podmienky pre rozvoj populácie.

2. Na ploche autokempingu Ďurkovec pravidelným kosením udržiavať nízky porast.

3. Aspoň raz ročne monitorovať početnosť a priestorovú distribúciu všetkých kolónií.

63

Netopiere (Chiroptera)

1. Monitoring metódou A7 (CEĽUCH & K AŇUCH, 2005) každoročne v čase od 15. 1. – 28. 2. vybraných jaskýň.

2. Zisťovať letný výskyt netopierov odchytom do sietí pred vchodom do jaskýň a detektoringom.

3. Prieskum ďalších podzemných priestorov v Slovenskom raji.

4. Ponechávať stromy s dutinami v lesných porastoch.

5. V prípade rekonštrukcií podkrovných priestorov zabezpečiť odborný dozor (vhodná ročná doba rekonštrukcie, ponechanie vletových otvorov, chemické ošetrovanie trámov...).

Vtáky (Aves)

Prepelica poľná (Coturnix coturnix)

1. Zabezpečiť kosenie trávnych porastov od stredu k okrajom.

2. Obmedziť používanie chemických látok a umelých hnojív, chemický postrek insekticídov a herbicídov na priamo neobhospodorovaných plochách vykonávať len mimo hniezdneho obdobia (máj – august).

3. Zamedziť odstraňovaniu medzí, strží.

4. Vylúčiť zmeny využívania pozemkov ako sú meliorácie, odvodnenia, terénne úpravy, zalesňovanie a pod.

Chrapkáč poľný (Crex crex)

1. Zabezpečiť kosenie trávnych porastov od stredu k okrajom zníženou rýchlosťou, kosiť až po období hniezdenia a preperovania jedincov t. j. po 31. auguste.

2. Vylúčiť používanie chemických látok a umelých hnojív.

3. Zamedziť odstraňovaniu medzí, strží.

4. Vylúčiť zmeny využívania pozemkov ako sú meliorácie, odvodnenia, terénne úpravy, zalesňovanie a pod.

5. Zabezpečiť prekosenie alebo mulčovanie neobhospodarovaných plôch raz za 3 – 5 rokov v mimohnieznom období.

Bocian biely (Ciconia ciconia)

1. Chrániť a priebežne udržiavať hniezda.

2. Zamedziť likvidácií a poškodzovaniu mokraďových biotopov.

3. Osadiť kritické úseky existujúcich vzdušných elektrických vedení zábranami.

4. Vylúčiť aplikáciu chemických látok v blízkosti vodných a mokraďových biotopov a obmedziť aplikáciu rodenticítov na loviskách bocianov bielych.

Bocian čierny (Ciconia nigra)

1. Usmerniť lesohospodárske činnosti v blízkosti hniezd.

2. Zachovať staré lesy v krajine.


4. Zamedziť likvidácií a poškodzovaniu mokraďových biotopov.

64

Orol krikľavý (Aquila pomarina)

1. Usmerniť lesohospodárske činnosti v blízkosti hniezd v hniezdnom období.

2. Zabezpečovať pravidelnú údržbu hniezd v mimohniezdnom období; spevňovať nestabilné hniezda ohrozené pádom; inštalovať umelé hniezdne podložky na tých istých hniezdnych stromoch alebo v ich tesnej blízkosti, kde došlo k spadnutiu pôvodných hniezd, za účelom zachovania už vytvorených ochranných zón na hniezdnych lokalitách orlov.

3. Osadiť kritické úseky existujúcich vzdušných elektrických vedení zábranami

4. Zachovať výmeru trávnych porastov.

5. Monitoring.

Orol skalný (Aquila chrysaetos)

1. Vylúčiť lesohospodárske činnosti v blízkosti hniezd v hniezdnom období.

2. Zabezpečovať pravidelnú údržbu hniezd v mimohniezdnom období; spevňovať nestabilné hniezda ohrozené pádom.

3. Eliminovať riziko vykrádania hniezd a nezákonného obchodovania.


5. Vylúčiť používanie chemických látok na likvidáciu drobných hlodavcov a nahradiť ich biologickou metódou ochrany kultúr.

6. Monitoring.

Sokol sťahovavý (Falco peregrinus)

1. Vylúčiť lesohospodárske činnosti v blízkosti hniezd v hniezdnom období.

2. Eliminovať riziko vykrádania hniezd a nezákonného obchodovania.

3. Spevňovať a fixovať nestabilné hniezda.

4. Umiestniť zábrany na stĺpy 22 kV elektrického vedenia.

5. Monitoring.

Včelár obyčajný (Pernis apivorus)

1. Vylúčiť lesohospodársku činnosť v blízkosti hniezd v hniezdnom období.

2. Monitoring populácie.

Strakoš obyčajný (Lanius collurio) a strakoš veľký (Lanius excubitor)

1. Udržiavať tradičné využívanie pôdy vo vhodných biotopoch (najmä na extenzívne obhospodarovaných suchších pasienkoch a lúkach s rozptýlenou krovinnou vegetáciou), nenechať z nich odstraňovať dreviny, ale ani ich zarásť.

2. Znižovať intenzitu poľnohospodárstva v okolí krovinových ekotonov.

3. Znižovať dávky insekticídov i iných pesticídov zapríčiňujúcich úbytok hmyzu a jeho živných rastlín.

Škovránok stromový (Lullula arborea)

1. Zachovať extenzívne pasenie a tým aj pasienkov s rozptýlenými starými stromami a krami.

2. Zastaviť zalesňovanie prirodzených nelesných enkláv v lese.

65

3. Odstraňovať nálety drevín.

Pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata)

1. Znižovať intenzitu poľnohospodárstva v okolí krovinových ekotonov.

2. Vykonávanie údržby ciest, želežničných násypov a ostatnej infraštruktúry sústrediť do mimohniezdneho obdobia (po 1. júli).

3. Znižovať dávky insekticídov i iných pesticídov zapríčiňujúcich úbytok hmyzu a jeho živných rastlín.

4. Udržiavať tradičné využívanie pôdy vo vhodných biotopoch (najmä na extenzívne obhospodarovaných suchších pasienkoch a lúkach), nenechať ich zarásť.

Hrdlička poľná (Streptopelia turtur)

1. Zachovať, prípadne obnoviť extenzívne využívaných formácií nelesnej drevinovej vegetácie.

2. Zamedziť používanie herbicídov.

Lelek lesný (Caprimulgus europaeus)

Zastaviť zalesňovanie prirodzených nelesných enkláv v lese.

Ďatľovité (Picidae)

1. Udržiavať súčasný podiel starých porastov.

2. Ponechávať stojace mŕtve stromy v porastoch.

Muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a muchár sivý (Muscicapa striata)

1. Udržať súčasný podiel starých bukových a jedľovo-bukových porastov.

2. Ponechávať stojace mŕtve stromy v porastoch.

3. Muchár sivý – udržiavať, resp. zvyšovať podiel starej stromovej vegetácie v sídlach a okolí.

Žltochvost lesný (Phoenicurus phoecurus)

1. Udržať súčasný podiel starých bukových a jedľovo-bukových porastov, udržiavať resp. zvyšovať podiel starej stromovej vegetácie v sídlach a okolí.

2. Ponechávať stojace mŕtve stromy (najmä s dutinami) v porastoch.

3. Vyvesovať búdky vo vybraných lesoch.

Krutihlav hnedý (Jynx torquilla)

1. Udržať súčasný podiel suchších, teplejších a otvorenejších biotopov s riedkymi starými stromami a dostatkom mravenísk, udržať extenzívne pasenie a kosenie lúk a pasienkov.

2. Zastaviť zalesňovanie prirodzených nelesných enkláv v lese.

Sovy (Strigiformes)

1. V lesoch s nevhodnou vekovou skladbou drevín a nedostatkom dutín umiestňovať hniezdne búdky.

66

2. Podporiť ekologické spôsoby ťažby, výberkový spôsob, nezasahovať do ochranných lesov.

Výr skalný (Bubo bubo)

1. Na hniezdiskách nevykonávať lesohospodársku činnosť v čase hniezdenia.

2. Inštalovať zábrany na stĺpy elektrického vedenia v blízkosti hniezdísk.

3. Na vhodných hniezdiskách (napr. skalné útvary) so sukcesiou upravovať hniezdne jamky.

4. Monitoring populácie.

Tetrov hoľniak (Tetrao tetrix)

1. Obmedziť resp. usmerniť hospodárske aktivity a rekreáciu na známych lokalitách.

2. Fyzicky ochrániť druh počas toku a hniezdenia.

3. Zlepšovať potravnú ponuku výsadbou bobuľonosných a iných stromov (breza, jelša, smrek, borovica, jarabina).

4. Monitoring.

Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus)

1. Zabezpečiť celistvosť vhodných biotopov, súvislá plocha vhodných lesných komplexov musí mať minimálnu rozlohu 50 ha.

2. Upredňostňovať výberkový spôsob hospodárenia.

3. Limitovať akékoľvek ľudské aktivity so zreteľom na jeho ročný cyklus.

4. Monitoring.

Jariabok hôrny (Bonasa bonasia)

V jarnom období (apríl – jún) podľa možností vylúčiť výchovné zásahy v porastoch.

Rybárik riečny (Alcedo athis)

1. Eliminovať výstavbu nevhodných regulácií vodných tokov.

2. Eliminovať negatívne vplyvy výkonu rybárskeho práva a rekreačných aktivít.

3. Pomáhať rybárikom presekávaním ľadu, najmä pri náhlom a intenzívnom nástupe mrazov.

4. Monitoring.

4.3.3 Navrhované opatrenia a regulatívy pre ekologicko-funkčné priestory Základom pre podrobnejšie určenie režimu starostlivosti o EFP sú manažmentové modely (rámcové opatrenia starostlivosti) uvedené v publikácii Priaznivý stav biotopov (Polák, Saxa, eds. 2005) a v Programe rozvoja vidieka Slovenskej republiky na r. 2007 – 2013 (agroenvironmentálne schémy).

EFP 1 Lesy a nelesné biotopy ponechané na samovoľný vývoj

1. Kontrolovať nelegálny výrub drevín.

2. Neorganizovať verejné podujatia, nevykonávať športové aktivity s výnimkou pešej turistiky po značených chodníkoch.

67

3. V území nevykonávať aktivity poľovníctva (okrem lovu kamzíka) a rybárstva (okrem časti toku Hornádu v úseku Letanovský Mlyn – Smižianska Maša). Regulačný odstrel kamzíčej zveri má smerovať k ochrane najvýznamnejších lokalít z hľadiska nelesných biotopov a rastlinných druhov. Je potrebné úplne odstrániť populáciu z Prielomu Hornádu, na ostatnej ploche znížiť početnosť kamzíčej zveri na únosný stav.

4. Nepoužívať chemické látky s výnimkou feromónových odparníkov na monitoring podkôrneho hmyzu.

EFP 2 Lesy s cieľom prebudovy na prírodný les

1. Realizovať osobitný režim hospodárenia, rekonštrukciu porastov do stavu umožňujúceho samovoľný vývoj smerom k prírodnému lesu. Každá JPRL bude mať stanovený presný časový rámec prechodu do bezzásahového režimu, ktorý sa bude realizovať pri predpokladanej aktualizácii programu starostlivosti a zón (raz za 10 rokov).

2. Postupy v predrubných porastoch:

� Úprava drevinového zloženia smerom k pôvodnému zloženiu – eliminácia nepôvodných drevín (v našich podmienkach najmä smrek) a podpora vzácnych drevín (cenné listnáče – javory, jaseň, lipa, brest, tis, mukyňa a pod.). Z hľadiska biodiverzity je potrebné zachovať v porastoch určitý podiel prípravných drevín (breza, osika). Preferencia druhového výberu drevín závisí od biotopu a stanovišťa, v princípe platí schéma: smrek → buk → jedľa → vzácne dreviny. V prípade riešenia smrekových hlúčikov, respektíve menších skupín dôsledne uplatňovať sanitárny výber.

� Formovanie porastovej štruktúry a textúry – dosiahnutie čo najväčšej hrúbkovej a výškovej diferenciácie, podpora predrastavých jedincov, úrovňové prebierky.

� Plochy s veľkosťou pod 0,5 ha ponechať bez úmyselných zásahov.

� Ponechať mŕtve drevo v poraste, pri smreku zvážiť riziká ochrany lesa.

� Holiny do 0,20 ha nezalesňovať, ponechať na prirodzenú obnovu.

� Predrubné porasty nerozčleňovať.

3. Postupy v rubných porastoch:

� Obnovná ťažba zohľadní stav zachovania porastu. Obnovná ťažba sa vykoná s cieľom upraviť drevinové zloženie smerom k prirodzenému zloženiu a zlepšiť štruktúru porastov dosiahnutím čo najväčšej hrúbkovej a výškovej diferenciácie. Konkrétny návrh plánu ťažby môže byť v intervale: bez zásahu (len výber kalamity) až po maloplošné formy podrastového hospodárskeho spôsobu. Z hospodárskych spôsobov realizovať najmä účelový výber. Zvyšky pôvodných porastov v rozpracovaných porastoch, resp. skupiny alebo pásy stromov ponechať bez zásahu na dožitie. Všeobecne ponechať minimálne 50 % porastovej zásoby alebo inak povedané ťažbovým zásahom vybrať maximálne 50 % zásoby porastov. Čím je porast viac vzdialený od „prírodného, pôvodného“ stavu, tým je predpoklad intenzívnejšieho zásahu s vyšším objemom ťažby.

� Časť odumretých stromov (minimálne 10 m3 na 1 ha) ponechať v poraste (na stojato, ležanina) ak nie je predpoklad hospodársky významného šírenia infekcií alebo škodcov.

4. Nepoužívať chemické látky s výnimkou feromónových odparníkov na monitoring podkôrneho hmyzu.

5. Poľovníctvo vykonávať v rámci schválených plánov.

EFP 3 Lesy s extenzívnym trvalým hospodárením

68

1. Nerozširovať nepôvodné druhy drevín (napríklad borovica čierna, ale i smrek na lokalitách mimo prirodzeného výskytu). Nepôvodné dreviny je potrebné prednostne odstraňovať pri výchove a obnove lesa. Do lesných porastov naopak treba vnášať chýbajúce dreviny prirodzenej druhovej skladby, a to aj druhy, ktoré budú zastúpené len jednotlivo.

2. Umelú obnovu lesných porastov používať len v nevyhnutných prípadoch. Dôsledne treba využívať možnosti prirodzenej obnovy lesných porastov a s tým spojené prírode blízke spôsoby hospodárenia.

3. Uprednostňovať členitejšiu priestorovú výstavbu lesných porastov, ktorú možno docieliť pestrejšou prirodzenou druhovou skladbou, dlhšou obnovnou dobou a vhodnými výchovnými zásahmi. Pri výchovných ťažbách aplikovať úrovňové prebierky. Ak sa v poraste vyskytujú staršie predrastavé jedince z pôvodných porastov, treba ich ponechať.

4. Pri obnovách v hospodárskych lesoch využívať maloplošné formy podrastového hospodárskeho spôsobu, najmä skupinové a skupinovité clonné ruby, pričom pásové clonné ruby by sa mali použiť iba v nevyhnutných prípadoch. Holorub je možné uplatniť iba v porastoch, kde zanikla možnosť prirodzenej obnovy. V čo najväčšej miere zaviesť výberkový hospodársky spôsob. Vo všetkých hospodárskych lesoch je vhodné na zlepšenie porastovej štruktúry následného porastu ponechať ako zvyšky pôvodného porastu jedince alebo malé skupiny 1. etáže, najmä jedle, borovice, smrekovca, buka, duba a cenných listnáčov v množstve minimálne 20 m3 na 1 ha.

5. V ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia použiť výlučne účelový výber. Bez ohľadu na kategóriu lesa by sa postupne mala zlepšovať veková diferencovanosť lesov, t. j. veľké rovnoveké komplexy lesov postupnými zásahmi diferencovať na menšie celky (mozaiky) rovnovekých alebo rôznovekých lesov. Pritom je však potrebné čo najdlhšie zachovať staršie porastové štruktúry v rámci určitých ucelených lesných častí. Tým sa podporuje budúca vyrovnanosť zastúpenia všetkých vývojových fáz (alebo vekových tried) na čo najmenšom území. Takto sa postupne docieli stálosť a vyrovnanosť výskytu druhov viazaných na rôzne podmienky biotopu.

6. Pri hospodárení v lesných porastoch zabezpečovať stálu prítomnosť mŕtveho dreva, významného z hľadiska vývoja a výskytu machov, lišajníkov, húb a niektorých rastlinných a živočíšnych druhov, čiže biodiverzity celého lesného ekosystému. Jeho účasť v porastoch možno docieliť ponechaním niekoľkých, najlepšie dutinových stromov z prirodzenej druhovej skladby na dožitie a následne až do úplného rozpadu drevnej hmoty na mieste. Týmto sa imitujú podmienky v pralesovitých porastoch, kde je vo všetkých fázach vývoja prítomné určité množstvo mŕtveho dreva závislé od fázy a konkrétneho biotopu. V našich podmienkach možno bez problémov ponechať všetky druhy drevín okrem smreka. Pri smreku treba zvážiť atraktívnosť pre podkôrny hmyz. Odporúča sa v porastoch ponechať minimálne 10 m3 na 1 ha odumretých stromov na stojato alebo ako ležaninu.

7. Udržiavať diverzitu mikrostanovíšť (čistinky, prameniská, brehy tokov, výstupy materskej horniny, mokriny, plochy s výskytom tisa, cenných dutinových stromov alebo stromov zvláštnych, bizarných tvarov a pod.), a to buď ich vynechaním pri plánovaní hospodárskeho zásahu, alebo zjemnením foriem hospodárenia na takejto ploche.

8. Zabraňovať prenikaniu inváznych druhov bylín a drevín do biotopov a včas odstraňovať ohniská ich výskytu. Týka sa to najmä brehových porastov (krídlatka, netýkavky) a skalných biotopov v nižších polohách (agát).

9. Eliminovať používanie chemických látok, v lesoch možno aplikovať chemické látky na postrek stromov napadnutých podkôrnym hmyzom iba na odvozných miestach (lesných skladoch) a nie v porastoch. Chemické látky na likvidáciu hmyzu poškodzujúceho mladé

69

kultúry (napr. tvrdoň smrekový) používať len výnimočne. Chemické prostriedky na ochranu prirodzeného zmladenia a kultúr na zabránenie škôd spôsobených raticovou prežúvavou zverou je možné použiť.

10. Poľovníctvo a rybárstvo vykonávať v rámci schválených plánov.

EFP 4 Lesy s cieľom zmeny drevinovej skladby na prirodzenú

1. Použiť zaužívané postupy v rámci LHP, najmä premeny, rekonštrukcie porastov, podsadby pôvodných drevín a pod.

2. Zabraňovať prenikaniu inváznych druhov bylín a drevín do biotopov a včas odstraňovať ohniská ich výskytu. Týka sa to najmä brehových porastov (krídlatka, netýkavky) a skalných biotopov v nižších polohách (agát).

3. Eliminovať používanie chemických látok, v lesoch možno aplikovať chemické látky na postrek stromov napadnutých podkôrnym hmyzom iba na odvozných miestach (lesných skladoch) a nie v porastoch. Chemické látky na likvidáciu hmyzu poškodzujúceho mladé kultúry (napr. tvrdoň smrekový) používať len výnimočne. Chemické prostriedky na ochranu prirodzeného zmladenia a kultúr na zabránenie škôd spôsobených raticovou prežúvavou zverou je možné použiť.

4. Poľovníctvo a rybárstvo vykonávať v rámci schválených plánov.

EFP 5 Extenzívne trvalé trávne porasty

Navrhované opatrenia a regulatívy sú totožné s opatreniami v agroenvironmentálnej schéme Ochrana biotopov poloprírodných a prírodných trávnych porastov v rámci Programu rozvoja vidieka

1. Pri aplikácii hnojív úplne vylúčiť používanie minerálnych hnojív a hnojovice, hnojenie organickými hnojivami je možné aplikovať len pre typy porastov B a C, maximálna dávka organických hnojív je 50 kg N/ha 1x za 2 roky (do limitu sa nezapočítavajú exkrementy z pasúcich sa hospodárskych zvierat).

2. Pri aplikácii chemických prípravkov celoplošne vylúčiť používanie chemických prípravkov – výnimkou je lokálna aplikácia za účelom potláčania expanzívnych druhov rastlín (potrebné potvrdenie kontrolného úradu). Pre ekologických poľnohospodárov je aj lokálna aplikácia chemických prípravkov vylúčená.

3. Aplikovať spôsoby kosenia – prvú kosbu trávnych porastov je potrebné vykonať najneskôr do konca augusta, typy porastov B, C, D je možné kosiť maximálne 2-krát ročne, typy porastov A a E je možné kosiť maximálne 1-krát ročne, trávne porasty je potrebné kosiť smerom od stredu k okrajom porastu, typ porastu E je možné obhospodarovať iba ručne alebo s využitím ľahkej mechanizácie.

4. Aplikovať tieto podmienky pasenia – paseni je vylúčené pre typy porastu C, E, Porasty typu C je možné po prvej kosbe využiť na dopásanie mládzí, potrebné dodržiavať zásady šetrného košarovania (min. plocha na 1 VDJ – 10 m2, pravidelné denné prekladanie košiarov), košarovanie je možné len pre typy B, pasenie realizovať pod dozorom pastiera (nemôže sa pásť pomocou oplôtkov), záťaž pre pasúce sa zvieratá na plochách povolených pre pasenie je v rozmedzí 0,4 – 1,0 VDJ/hektár.

5. Na plochách je zakázané realizovať prísevy a realizovať odvodňovacie opatrenia.

6. Režim hospodárenia na plochách bez užívateľa zabezpečiť prostredníctvom Správy národného parku.

70

Tab. č. 18 Rámce obhospodarovania pre jednotlivé typy porastov

Typ Typ porastu Kosenie Pasenie možné*

Dopásanie mládzí

Hnojenie organickým hnojivom

(max. dávka 50 kg N/ha)

Košarovanie možné

A Teplo a suchomilné trávne porasty

1 krát/rok áno áno nie nie

B Mezofilné trávne porasty 1 – 2 krát/rok

áno áno áno áno

C Horské kosné lúky 1 – 2 krát/rok

nie áno áno nie

D Vlhkomilné porasty nižších polôh

1 – 2 krát/rok

áno áno nie nie

E Vlhkomilné porasty vyšších polôh, slatinné a bezkolencové lúky

1 – 2 krát/rok

nie nie nie nie

*Ak je pasenie možné, je zároveň alternatívou ku koseniu.

EFP 6 Intenzívne trvalé trávne porasty

Opatrenia sa rôznia sa podľa typu plochy. Hospodárenie je však intenzívnejšie ako v EFP 5.

1. Na plochách s výskytom sysľa zabezpečiť nízky porast, buď častým kosením alebo intenzívnou pastvou.

2. Na intenzívne využívaných lúkach postupne zabezpečiť prirodzené druhové zloženie, kosbu realizovať 1 alebo 2x ročne, na plochách v národnom parku vylúčenie hnojenia umelými hnojivami, rozorávania a prísevov, v ochrannom pásme obmedzenie týchto činností

3. Na degradovaných lúkach a pasienkoch s dominanciou expanzívnych druhov tráv realizovať kosbu väčšinou 2x ročne alebo intenzívnejšie pasenie (ovce, hovädzí dobytok, kone, vrátane rôznych kombinácií).

EFP 7 Trvalé trávne porasty s občasným výrubom drevín

Zabezpečiť občasným výrubom základné podmienky udržania predmetu ochrany,pri záujme o poľnohospodárske využívanie možno preradiť do EFP 5 alebo EFP 6 (okrem lokalít jasoňa a niektorých typov mokradí).

EFP 8 Ostatné nelesné biotopy s extenzívnym využitím

1. Pri vodných biotopoch usmerňovať manipuláciu s vodnou hladinou a vypúšťanie nádrží, usmerňovať odstránenie sedimentu a čistenie nádrží, usmerňovať rybné hospodárenie, zabrániť vápneniu a hnojeniu vodnej plochy

2. Husté porasty okrajových častí niektorých nádrží (Potamogeton natans, Equisetum fluviatile) zčasti vykosiť, čo spomalí sukcesiu, smerujúcu k prevládnutiu mokraďových druhov.

3. Zabrániť znečisteniu nádrží (splachy živín) a neregulovať prírodné brehy, pri tečúcich vodách neregulovať brehy, ale ponechať ich v prírodnom stave

4. Pri krovinových biotopoch výmerovo viac-menej fixovať súčasný stav, zabezpečiť, aby sa plocha krovín významne nezvyšovala na úkor európsky významných biotopov a to jednak

71

výrubom a reštitúciou nelesných biotopov, ako aj preradením plôch jednoznačne smerujúcich do lesa k lesným biotopom.

EFP 9 Antropogénne biotopy

1. Zosúladiť funkciu antropogénnych biotopov s funkciou ochrany prírody okolitých plôch.

2. Nerozširovať plochu antropogénnych biotopov na úkor biotopov európskeho významu.

EFP 10 Orná pôda

1. Ornú pôdu výhľadovo zatrávniť a previesť na TTP alebo preferovať pestovanie viacročných krmovín.

2. Na vhodných miestach určených MÚSES rozčleniť veľké bloky pásmi biokoridorov zo stromov a krovín.

4.3.4 Navrhované opatrenia a regulatívy pre územie národného parku a jeho ochranného

pásma v oblasti tvorby územných plánov a urbanizácie území

Základným cieľom manažmentu cestovného ruchu je zachovanie prírodného prostredia a poskytnutie kvalitných zážitkov návštevníkom. K týmto základným dvom cieľom smeruje podrobný dokument Program starostlivosti o návštevníkov Slovenského raja, ktorý bol spracovaný v rámci projektu LIFE a je zverejnený na adrese http://www.sopsr.sk/projekty/lifeproject/sk/index.htm.

V oblasti tvorby územných plánov a urbanizácie území uplatňovať na území Národného parku Slovenský raj a jeho ochranného pásma tieto záväzné regulatívy:

1. do schválenia územnoplánovacej dokumentácie obce

1. neprekračovať hranice zastavaného územia obce novými rozvojovými zámermi okrem verejného technického a hygienického vybavenia územia

2. mimo zastavaného územia nerozširovať existujúce funkčné plochy a nezakladať nové urbanizované (zastavané) priestory.

2. nové zariadenia cestovného ruchu a rekreácie prednostne umiestňovať do zastavaného územia obce.

3. v severnej časti ochranného pásma národného parku do vzdialenosti 1 km von od hranice národného parku nerozširovať existujúce a nezakladať nové urbanizované (zastavané) priestory

4. pri tvorbe územnoplánovacej dokumentácie neplánovať urbanizáciu (zastavanie) plôch biotopov patriacich do územia európskeho významu SKUEV0112 Slovenský raj.

Smerné regulatívy a odporúčania

1. dôsledne zapracovať požiadavky ochrany prírody a krajiny do územno-plánovacej dokumentácie

2. biotechnickými opatreniami (výsadba drevín, rozčlenenie veľkých blokov poľnohospodárskej pôdy, odstránenie nelegálnych skládok odpadu a pod.) zatraktívniť krajinu ochranného pásma

3. v rekreačných strediskách zvyšovať kvalitu existujúcich zariadení bez navyšovania ich počtu

4. zachovať funkčnosť a charakteristický vzhľad krajiny

5. zachovať rozvoľnený prírodný charakter rekreačných stredísk.

72

Náklady na realizáciu opatrení programu starostlivosti V tabuľke sú uvedené náklady na opatrenia programu starostlivosti s uvedením nákladov za prvé trojročné obdobie rokov 2012 – 2014, ďalšie obdobie rokov 2015 – 2021 a nákladov spolu za celé 10-ročné obdobie platnosti programu starostlivosti v členení na bežné a kapitálové výdavky. Náklady zahrňujú iba kapitolu bežných výdavkov, s kapitálovými výdavkami sa neuvažuje. Finančné zabezpečenie opatrení je zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo osobitných mimorozpočtových zdrojov. Je uvedené alternatívne, s prioritizáciou, to znamená, že zdroj vyznačený tučným typom písma pokryje najväčšiu časť, zdroje na ďalších miestach sa použijú v prípade, že nepostačuje prioritný zdroj. Ak je ako zdroj uvedený rozpočet Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ide o prostriedky, o ktoré je ho potrebné navýšiť. Časť činností a prevádzka Správy Národného parku Slovenský raj, ktorá je hradená z obvyklého rozpočtu nie je v tabuľke uvedená.

Tab. č. 19 Náklady na realizáciu opatrení programu starostlivosti

Náklady r. 2012 – 2014 Náklady r. 2015 – 2021 Spolu za obdobie r. 2012 – 2021 Zdroje financovania

Opatrenie Bežné výdavky

(€) Kapitálové výdavky (€)

Bežné výdavky (€)

Kapitálové výdavky (€)

Bežné výdavky (€)

Kapitálové výdavky (€) Štátny rozpočet Mimorozpočtové zdroje

1. Kompenzácie neštátnych vlastníkov lesov v A zóne

315 101 779 842 1 094 943

-prenájom pozemkov -náhrada za obmedzenie bežného obhospodaro-vania podľa § 61 zákona (25% - 27 3736 €)

-platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda v PRV (75% - 82 1207 €)

2. Rekonštrukcia porastov v B zóne

61 800 144 112 205 912 -zmluvná ochrana (25%, 51 478 €)

-Environmentálny fond (75% - 154 434 €)

3. Udržanie alebo zlepšenie stavu trvalých trávnych porastov

245 500 1 195 500 1 441 000 -zmluvná ochrana -rozpočet ŠOP SR (5% - 72 900 €)

-agroenvironmentálne platby v PRV (85% - 1 224 000 €) -Environmentálny fond (10% - 144 100 €)

4. Monitoring rastlinných a živočíšnych druhov

15 000 35 000 50 000

- projekty ŠOP SR v rámci Operačného programu životné prostredie (95%- 47 500 €) -programy záchrany vybraných druhov (5% -2 500 €)

5. Prevádzka informačného strediska správy národného parku na Podlesku

18 000 32 000 60 000 -rozpočet ŠOP SR (100% - 60 000 €)

Spolu 655 401 2 196 454 2 851 855 458 114 € (16%) 2 393741 € (84%)

Metodika výpočtu nákladov programu starostlivosti:

Opatrenie 1. Kompenzácie neštátnych vlastníkov lesov v A zóne

Výpočet nákladov Ročná platba v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda

(€)

Výmera lesov v A zóne (ha) Náklady (€)

Náklady na r. 2012 – 2014 celkom

47,14 2 228,12* 315 100,73

Z toho náklady na r. 2012-2014 na výmere, ktorá je aj v súčasnosti v piatom stupni ochrany (A zóna)

47,14 1 323,41 187 156,64 **

Náklady na r. 2015 – 2021 celkom

50*** 2 228,12* 779 842,00


50 *** 1 323,41 462 493,50**

Náklady spolu za obdobie r. 2012 – 2021 celkom

2 228,12* 1 094 942,73****


1323,41 649 650,14 **

* 2 228,12 ha je výmerou lesných pozemkov vo vlastníctve neštátnych subjektov v A zóne (štátne pozemky v A zóne predstavujú 3380,16 ha, spolu je teda výmera A zóny 5 608,28 ha). Výmera 2 228,12 ha pozostáva z 1 323,41 ha, ktoré sú už v súčasnosti zaradené v piatom stupni ochrany (t.j. zóny A) a z 904,71 ha, ktoré budú zaradené do Nariadením vlády SR č. ..., ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj a jeho ochranné pásmo.

** v predpokladaných nákladoch na tomto mieste programu starostlivosti (a v jeho doložke) sú zahrnuté náklady na na,kompenzáciu neštátnych vlastníkov pozemkov, ktoré sú aj v súčasnosti zaradené do piateho stupňa ochrany, t. j. do zóny A.

*** predpokladaná úroveň platby v rámci opatrenia „platba v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda“ v novom programe rozvoja vidieka od r. 2014. Platba sa realizuje každoročne.

****uvedená suma je výška celkových kompenzácií, teda kompenzácií na neštátnych lesných pozemkoch, ktoré už sú v piatom stupni ako aj tie, o ktoré sa navyšuje zóna A

Opatrenie 2. Rekonštrukcia lesných porastov v B zóne

Výpočet nákladov Priemerný príspevok na 1 ha lesného porastu (€)*

Výmera lesov v B zóne (ha) Náklady (€)

Náklady na r. 2012 – 2014 100 618,00 61 800

Náklady na r. 2015 – 2021 100 1 441,12 144 112

Náklady spolu za obdobie r. 2012 – 2021

2 059,12 205 912

* priemerný príspevok na realizáciu osobitných lesohospodárskych postupov (osobitné postupy pri výchovnej a obnovnej ťažbe) na 1 ha lesného porastu. Za obdobie platnosti programu

75

starostlivosti sa počíta s jedným zásahom v poraste. Rekonštrukciu porastov uskutočnia štátne aj neštátne subjekty na pozemkoch vo svojej správe

Opatrenie 3. Udržanie alebo zlepšenie stavu trvalých trávnych porastov (EFP 5, EFP 6, EFP 7)

Výpočet nákladov Priemerný príspevok na 1 ha trvalého trávneho porastu (€)

Výmera trvalých trávnych porastov

(ekologicko-funkčný priestor)

Náklady (€)

90* (EFP5, agroenvironmentálne platby alebo ekologické poľnohospodárstvo v platnom záväzku, každoročné obhospodarovanie)

800

(EFP 5) 216 000

300 (EFP 5, plochy bez užívateľa**, každoročné obhospodarovanie)

30

(EFP 5) 27 000

Náklady na r. 2012 – 2014

50 ** (EFP 6, plochy bez užívateľa, jednorazové obnovné mulčovanie degradovaných plôch)

50

(EFP 6) 2 500

Náklady na r. 2015 – 2021

120*** (EFP 5, agroenvironmentálne platby alebo ekologické poľnohospodárstvo nové záväzky, každoročné obhospodarovanie)

1 200

(EFP 5) 1 008 000

350 (EFP 5, plochy bez užívateľa**, každoročné obhospodarovanie)

50

(EFP 5) 122 500

50 (EFP 6, plochy bez užívateľa**, jednorazové obnovné mulčovanie degradovaných plôch)

100

(EFP 6) 5 000

600 (EFP 7, plochy bez užívateľa**, jednorazový výrub drevín)

100

(EFP 7) 60 000

Náklady spolu za obdobie r. 2012 – 2021

1 441 000

* výška platby zahrňuje priemer medzi platbou za biotopy a platbou na 1 ha v ekologickom poľnohospodárstve, teda „nadštandard“ nad rámec bežnej starostlivosti o trvalé trávne porasty, nezahrňuje priame platby na plochu a platby pre znevýhodnené oblasti. Platba sa realizuje každoročne pre užívateľov pozemkov na jednotky LPIS.

** plochy bez užívateľa sú plochy trvalých trávnych pozemkov mimo rámca platieb programu rozvja vidieka. Potrebnú starostlivosť o trávne porasty vykonáva alebo obstaráva ŠOP SR.

*** predpokladaná úroveň platby v rámci opatrenia „agroenvironmentálne platby“ v novom programe rozvoja vidieka od r. 2014. Platba sa realizuje každoročne, pre užívateľov pozemkov na jednotky LPIS.

Opatrenie 4. Monitoring rastlinných a živočíšnych druhov

Činnosti bude vykonávať ŠOP SR a externí experti v predpokladanom objeme ¾ ŠOP SR a ¼ externí pracovníci.

76

Opatrenie 5. Prevádzka informačného strediska správy národného parku na Podlesku

Stredisko je v prevádzke pre návštevníkov národného parku v mesiacoch jún-september každodenne, okrem toho pri víkendoch a sviatkoch od mája do októbra. Informácie podáva bezplatne jeden profesionálny pracovník Správy Národného parku Slovenský raj. Okrem toho je využívané na envirovýchovu žiakov okolitých škôl, kde programy organizuje odborný pracovník správy národného parku, prípadne strážcovia. Položka zahrňuje prevádzkové náklady strediska (energie, tlač materiálov, papier) a cestovné náklady príslušných pracovníkov Správy Národného parku Slovenský raj. Náklady nezahrňujú mzdové náklady.

5. SPÔSOB VYHODNOCOVANIA PROGRAMU STAROSTLIVOSTI

Vyhodnocovanie programu starostlivosti a účinnosti vykonaných opatrení bude vykonávať Správa Národného parku Slovenský raj. Opatrenia budú rozpracované na jednotlivé roky a vyhodnocované v rámci plánu hlavných úloh správy národného parku. Zároveň sa bude viesť prehľad o plánovaných a reálne čerpaných finančných prostriedkoch. Ukazovateľom efektívnosti plnenia programu je sledovanie kapitoly 4 Ciele a opatrenia.

77

6. ZÁVEREČNÉ ÚDAJE

6.1 Použité podklady a zdroje informácií

BALÁŽ , D., MARHOLD, K., URBAN, P., (eds.) 2001: Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20, suplement. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Centrum ochrany prírody a krajiny, Banská Bystrica, 160 p.

CEĽUCH, M., KAŇUCH, P., 2005: Návrh monitoringu pre druhy netopierov (Chiroptera). Zvolen. Msc.

ČEŘOVSKÝ J., FERÁKOVÁ V., HOLUB J., MAGLOCKÝ Š & PROCHÁZKA F.: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR. 5: Vyššie rastliny, Príroda, Bratislava, pp. 358.

FUTÁK , J., 1980: Fytogeografické členenie. In: Mazúr, E. et al., Atlas SSR, SAV a SUGK Bratislava, p. 88

KOL., 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002, 344 s.

MARHOLD, K., HINDÁK , F., (eds.) 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 687 p.

MICHALKO , J., BERTA, J., MAGIC, D., 1986: Geobotanická mapa ČSSR, Slovenská socialistická republika, Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 163 p.

OŤAHELOVÁ , H., HRIVNÁK , R., VALACHOVIČ, M., 2006: Inventarizácia vodných biotopov NATURA 2000 a stanovenie priaznivého stavu pre potreby Programu starostlivosti (Záverečná správa). Správa NP Slovenský raj, Spišská Nová Ves (manuskript)

PILOUS, Z.: Mechy Slovenského Raje, Hostinné, 13. 2. 1980 (manuskript)

PIŠÚT I. 1985: Lišajníky. In: Huňa L. (ed.), et al.: Slovenský raj. Chránená krajinná oblasť, Príroda, Bratislava, p. 95-97.

POČUBAYOVÁ , A., ORTHOVÁ, V., GUTTOVÁ, A., 1999: Lišajníky Národného parku Slovenský raj. Lichens in National Park Slovenský raj. In: Leskovjanská, A. (ed.), Zborník referátov zo 7. zjazdu SBS pri SAV Hrabušice 21. – 25. júna 1999, p. 175-178.

POLÁK , P., SAXA , A., (eds.) 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, 736 p.

STANOVÁ , V., VALACHOVIČ, M., (eds.) 2002: Katalóg Biotopov Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 p.

ŠOLTÉS, R., 1999: Bryoflóra Národného parku Slovenský raj. In Ochrana prírody, Banská Bystrica, 17:17 – 29

ŠOLTÉS, R., 2005: Buxbaumia viridis v NP Slovenský raj. Správa z mapovania taxónu. DAPHNE, Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, Správa NP Slovenský raj, Spišská Nová Ves (manuskript)

VICENÍKOVÁ , A., POLÁK , P., (eds.), 2003: Európsky významné biotopy na Slovensku, ŠOP SR, Banská Bystrica, 151 p.

Vestník MŽP SR, ročník XII, 2004; čiastka 3, Výnos MŽP SR č.3/2004-5. 1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu

Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

78

Interné databázy ŠOP SR o stave druhov, biotopov, údajoch z katastra a databáza Daphne o lúčnych a rašelinných biotopoch Inventarizačné výskumy Správy NP Slovenský raj:

PR Čingovské hradisko r. 1997 (zoológia, botanika, lesníctvo, geológia)

NPR Holý kameň r. 1993 – 1994 (geológia, botanika, lesníctvo, zoológia)

PR Kocúrová r. 1973 (botanika, lesníctvo) r. 1974 (pedológia) r. 1977 (geológia, geomorfológia) r. 1978 (zoológia) r. 1993 (botanika)

NPR Kyseľ r. 1975 (pedológia) r. 1980 (botanika) r. 1986 (geológia, geomorfológia) r. 1987 (botanika, lesníctvo, zoológia, speleológia, turistika)

NPR Mokrá r. 1978 (geológia, geomorfológia, botanika)

PR Ostrá skala r. 1973 (botanika, lesníctvo) r. 1975 (geoológia, geomorfológia) r. 1979 (zoológia)

NPR Piecky r. 2001 (geológia, geomorfológia, botanika, zoológia)

NPR Prielom Hornádu r. 1974 – 1976 (botanika) r. 1979 (lesníctvo) r. 1983 (geológia, geomorfológia)

NP Slovenský raj r. 1977 – 1979 (botanika – bryológia) r.1993 (entomológia) r. 1995 (botanika – bryológia – Buxbaumia viridis) r. 1998 (zoológia – Aquila pomarina)

Kopanecké lúky r. 2000 (entomológia)

Horná časť povodia Hornádu r. 2002 (zoológia)

NPR Sokol r. 1989 (geológia, geomorfológia, speleológia, lesníctvo, zoológia) r. 1990 (lesníctvo) r. 1990 (botanika, hydrológia, turistika)

NPR Stratená r. 1989 – 91 (geológia, geomorfológia, pedológia, hydrológia, speleológia, botanika, lesníctvo, zoológia) r. 2000 (bryológia)

NPR Suchá Belá r. 1988 (geológia, geomorfológia, botanika)

NPR Tri Kopce r. 1995 – 1996 (botanika, zoológia, geológia, lesníctvo)

NPR Vernárska tiesňava r. 1978 (botanika, lesníctvo) r. 1979 (geológia, geomorfológia)

NPR Zejmarská roklina r. 2002 (geológia, geomorfológia, speleológia)

79

6.2 Doklad o prerokovaní programu starostlivosti s vlastníkmi dotknutých pozemkov

6.3 Vyhodnotenie pripomienok dotknutých orgánov štá tnej správy, samosprávy, zainteresovaných subjektov a vlastníkov pozemkov

6.4 Údaje o vyhotovate ľovi a spracovate ľovi programu starostlivosti

Spracovateľmi tohto programu starostlivosti sú pracovníci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky – Správy Národného parku Slovenský raj a Daphne – Inštitútu aplikovanej ekológie, prípadne iní pracovníci. Program starostlivosti bol oponovaný pracovníkmi riaditeľstva Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici a tromi externými expertmi: doc. Dr. Ing. Tomáš Vrška, prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc. a doc. Dr. Ing. Viliam Pichler. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – Správa Národného parku Slovenský raj, Štefánikovo námestie č. 9, 052 01 Spišská Nová Ves: Barlog, M., Divok, F., Dražil, T., Hájek, B., Kormančík, J., Leskovjanský, M., Miháľ, F., Olekšák, P. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Podunajská 25, Bratislava: Immerová, B., Lasák, R., Stanová, V., Šeffer, J.

Iní: (bývalí pracovníci Správy Národného parku Slovenský raj): Bevilaqua, D., Leskovjanská, A.

Oponenti: Riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici: Boroš, M., Havranová, I., Mútňanová, M., externí experti: doc. Dr. Ing. Tomáš Vrška, prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc. a doc. Dr. Ing. Viliam Pichler.

7. PRÍLOHY

7.1. Súpis parciel

7.2. Prehľad foriem vlastníctva pod ľa druhov pozemkov

7.3. Mapa a preh ľad vybraných prírodných prvkov

7.4. Mapa a preh ľad ekologicko-funk čných priestorov a zón

7.5. Prehľad lesných pozemkov pod ľa lesného hospodárskeho plánu a kategórie lesov

7.6. Mapa chráneného územia

7.7. Mapa negatívnych socioekonomických aktivít

Documents

06 Program starostlivosti o NP Slovenský raj verzia 14 07 · Zo stavovcov sú tu zastúpené všetky ve ľké šelmy – medve ď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Vysokú biodiverzitu