1

BIOLÓGIA MLÁDEŢE A ŠKOLSKÁ HYGIENA

FYZIOLÓGIA

prednášajúci : Ing. Monika Mališová

1. BUNKY, TKANIVÁ, ORGÁNY

1.1 CELLULA (BUNKA)

25 – 75.10¹⁵ ˉ¹⁸ , veľkosť okolo 20 µm - 7,5µm erytrocyty

- 200-250 µm vajíčka

reprodukcia (okrem špecializovaných)⁺

vznik delenie zánik delenie /smrť

bunkové povrchy, cytoplazma, organely

organely - s membránou (jadro, EPR, GA, lyzozomy, peroxizomy, MT)

- bez membrány (chromozomy, jadierko, mikrofilamenty, ribozomy, centrioly)

Obr.Schéma typickej eukaryotickej živočíšnej bunky zobrazujúca bunkové organely

1. Jadierko 2. Jadro 3. Ribozómy (malé bodky) 4. Vezikula 5. Tvrdé endoplazmatické retikulum (ER) 6. Golgiho aparát 7. Cytoskeleton

8. Mäkké endoplazmatické retikulum 9. Mitochondria 10. Vakuola 11. Cytosól 12. Lyzozóm 13. Centrioly v centrozóme

6

10 12

11

1

2

4

3

5

7

13

8

9

2

NUCLEUS (JADRO)

genetická informácia

riadiace funkcie, deferenciácie, maturácie

replikácia a prenos genetickej informácie do novej bunky

syntéza mRNA, tRNA, rRNA

Nucleus zloţenie

jadrový obal – dva listy (perinukleárna cisterna) – gEPR; jadrové póry

chromatín – DNA a proteín – chromozómy (v mitóze)

NUCLEOLUS (JADIERKO) (rRNA, proteíny – ribozómy)

RIBOZÓMY

Ribozómy sú submikroskopické častice prítomné vo všetkých bunkách (aj v prokaryotických)

veľkosť 15–25 nm

rRNA a proteín, dve podjednotky; ribonukleoproteínové častice (čiže sú zložené z ribozomálnej RNA a bielkovín)ň

viazané na membrány drsného endoplazmatického retikula alebo sú uložené voľne v cytoplazme

mRNA – syntéza bielkovín vyskytujú sa solitárne - monozómy alebo viac viazaných - polyzómy (vytvárajú rozetovité,

špirálovité, slučkovité útvary); sú spojené pomocou mRNA

vyskytujú sa aj v organelách s vlastnou genetickou informáciou (mitochondrie, chloroplasty).

cytoplazmatické, gEPR

Obr. Malá a velká podjednotka ribozomu bakterií

3

ENDOPLAZMATICKÉ RETIKULUM

systém cistern, tubulov, sakulov, lamel

celkový povrch = 30 – 40x viac ako povrch bunky

endoplazmatická matrix

granulárne - drsné (rER resp. gER)

agranulárne – hladké (sER) EPR

gEPR - syntéza biekovýn (glykolyzované)

aEPR – syntéza lipidov, polysacharidov, cholesterol; glykogenlýza; Ca² ⁺

transportné retikuly; peroxizómy

GOLGIHO APARÁT

keď bunka potrebuje niečo transportovať, zväčša si zvolí dopravu cez Golgiho aparát, takto

spolupracuje s EPR; zabezpečuje však aj transport látok, ktoré sa syntetizujú priamo v tejto organele Golgiho aparát tvorí rôzny počet diktyozómov; diktyozóm tvorí 3 -10 cisterien , ktoré sú na koncoch

rozšírené a oddeľujú sa z nich sekrečné vezikuly; súbor všetkých diktyozómov v bunke - to je

Golgiho aparát (Golgiho komplex)

Golgiho aparát oddeľuje od základnej cytoplazmy jednoduchá membrána.

kompex lamel a cisterien

transportné vezikuly z EPR, pe............... cisterien

tvorba polysacharidov, pokračuje tvorba proteínov, koncentrácia produktov z EPR do sekrečných

granúl – exocytóza

doplňovanie plazmalemmy

4

LYZOZÓMY

vnútrobunkový táviaci aparát, z GA – primárne lyzozómy

40 kyslých hydrolytických enzýmov

len transportná funkcia enzýmov do fogocytujúcich vakuol – sekundárne lyzozómy (fagolyzozómy)

sekundárne – skladovanie látok, exocytóza)

pri poškodení bunky – rozpad lyzozómov a lýza bunky (autolýza)

PEROXYZÓMY

častejšie v EPR

enzýmy na redukcii H2O2

detoxikácia alkoholu

MITOCHONDRIE

guľovité, tyčkovité, oválne organely

stovky až tisíce MT v bunke

dve membrány – vonkajšia hladká, vnútorná – cristy; matrix

mDNA

oxidácie živín – tvorba ATP

5

CENTRIOLY

dvojice kolmo na seba položených zväzkov mikrotubúl

pri jadre

pri delení jadra

okrem deviatich tripletov má aj dva prídavné mikrotubuly idúce stredom bazálneho telieska - táto

štruktúra sa označuje ako 9+2

centrozóm zohráva nezastupiteľnú úlohu pri mitotickom delení bunky - počas delenia bukového

jadra sa delí aj centrozóm a dcérske centrozómy obsahujúce po dve centrioly a vzniknuté v S-fáze

bunkového cyklu putujú k opačným pólom - medzi od seba putujúcimi centriolami sa vytvorí deliace

vretienko

CYTOSKELET

sústava mikrotubúl (tubulín), mikrofilamentov (aktín/myozín – tenšie)

dynamická organizácia cytoplazmy, transport informácií

mykrofilamenty ukotvené na dezmozómy (medzibunkové kontakty)

niektoré sú kontraktilné – pohyb

Zložky cytoskeletu sa rozdeľujú podľa hrúbky a istej miery aj funkcie:

mikrotubuly (priemer 15-25 nm)

mikrofilamenty (priemer 4–7 nm)

intermediárne filamenty (priemer 8–10 nm)

mikrotrabekuly (priemer 2 nm)

6

PLAZMATICKÁ MEMBRÁNA fosfolipidy po dvoch stranách proteíny

ohraničuje bunku (celistvosť, tvar, ochrana)

udržiava vnútrobunkové prostredie

EXTRACELULÁRNA MATRIX proteoglykány, polysacharidy, proteíny

kolagén, elastín, fibronektín, laminin

spojivové väzivo – viac extracelulárnej matrix ako buniek

najmenej v nervovom tkanive

TELESNÉ TEKUTINY

voda – vek, hmotnosť, pohlavie, fyziológia

muži 60%, novorodenec 77%

intracelulárna tekutina ICT – bunková voda – (40% hmotnosti dospelého muža; 28 l)

extracelulárna tekutina ECT (20% hmotnosti; 14 l – krvná plazma 3,5 l - 5%; tkanivový mok 10,5 l -

15%)

podiel extracelulárnej tekutiny ECT na hmotnosť je 2,5x vyššia u novorodenca – dehydratácia skôr

a hlavne majú opačný pomer ECT k ICT ako u dospelého človeka – obrátený, teda viac ECT

transcelulárna tekutina – moč, žalúdočná a črevná šťava, žlč, sliny, komorová voda, endolymfa

a perilymfa vo vnútornom uchu, synoviálna tekutina v kĺboch a mozgomiešny mok. Telesné tekutiny obsahujú:

- nízkomolekulárne organické látky (močoviny, glukóza, aminokyseliny),

- vysokomolekulárne organické látky (bielkoviny),

- anorganické látky (elektrolyty) majúce najväčší podiel na osmotickej hodnote telesných

tekutín (Na, Cl, K, Ca, Mg, P).

7

1.2 TKANIVÁ

výstelkové tkanivá (epitely)

spojivové tkanivá (podporné)

svalové tkanivá

nervové tkanivá

EPITEL

pevne spojené, tesne priliehajúce bunky na bazálnej membráne

krytie povrchov, výstelka dutín, resorbčná a sekrečná schopnosť, reakcia na vonkajšie podnety

Rozdelanie podľa tvaru

plošný jednovrsvový - plochý (cievna stena, podbrušnica)

- kubický (vačky štítnej žľazy)

- cylindrický (črevo) – bunky často s riasami

- cylindrický s nepravidelnými bunkami (dýchacie cesty)

plošný viacvrstvový - dlaždicovitý (zmenšovanie buniek od BM – pokožka)

- cylindrický

- prechodný (močové cesty)

trávičitý (pečeň, niektoré endokrinné žľazy)

retikulárny (týmus)

Rozdelenie podľa funkcie

krycí výstelkový (ochranná funkcia)

riasinkovitý (dýchacie cesty)

žľazovitý - exkrečné žľazy

- sekrečné žľazy

- inkrečné žľazy

- tubulózne (potné), tubualveolárne (slinné), alveolárne (mliečne)

resorbčný (bunky s mikroklkami; črevo)

zmyslový (vysoké štíhle bunky so stereocíliami; špeciálne chemické/fyzikálne podnety)

respieačný (tenučká výstelka alveolov)

svalový (dúhovka)

SPOJIVOVÉ TKANIVÁ

bunky a medzibunková hmota (produkovaná bunkami)

amorfná základná hmota (proteín – polysacharidový komplex)

vláknitá zložka (kolagénne, elastické, retikulárne)

väzivo

chrupka

kosť

cement, dentín

8

VÄZIVO

fibroblasty (-cyty), retikulárne bunky, pigmentové bunky, tukové bunky, sarkofágy, histiocyty,

žírne bunky, plazmatické .................... bunky

kolagénové vlákna, elastické vlákna, retikulárne vlákna

Druhy väziva

mezenchým (primitívne, len sieť buniek bez fibríl)

rôsolovité (ako mezenchým, ale už aj kolagénne a retikulárne vlákna)

kolagénne (najčastejšie; kolagénne vkákna)

- riedke (intersticiálne, fibrilárne) – základné usporiadanie; vypĺňa priestor medzi

tkanivami v orgánoch

- tuhé (fibrózne) – hlavne kolagénové a elasticlé vlákna, málo buniek – väzby a

šľachy

elastické (žlté) väzivo – hlavne elastické vlákna, väzy chrbtice, steny dutých orgánov

lymfoidné (retikulárne) – retikulárne vlákna s lymfocytmi, lymfatické uzliny, kostná dreň

tukovä väzivo – prevaha adipocytov, zásoba energie, termoregulácia, mechanická ochrana

- biele (veľká kvapka, brušné orgány)

- hnedé (menšie bunky s viacerými kvapkami)

CHRUPKA

pevná, tuhá, chondrocyty, kolagén, elastín, mukoproteínová matrix, chondroitínsulfát

paremchýnová (epiteloidná) – málo matrix, len v embrionálnom štádiu

hyalínna (slovitá) - 95% objemu extracelulárnej matrix; prekurzor kostí (kĺby, chrupky dýchacích ciest)

elastická – hlavne elastín a kolagén (ušný bolec, epiglotis)

väzivová – hlavne chondrocyty (vnútrokĺbne disky, disci interverterales, symfýzy, SI)

KOSŤ

organická zložka – osseín – osteoblasty – osteocyty

anorganická zložka

novorodenec 52%, dospelý 40% organických častí

fibrilárna

laminárna - kompakta

- spongióza

9

SVALOVÉ TKANIVO

sarkoplaza myofibrily

kontrakcia

hladká svalovina – myocyty (myofibrily, svalový tonus

piečne pruhovaná (kostrová) svalovina – svalové vlákno (mnohojadrové), aktín – myozín komplex

srdcová svalovina – priečne pruhované, interkalárne disky

NERVOVÉ TKANIVO

CNS, periférne nervy

dráždivosť

nervové bunka a neuroglie (výživa, ochrana, obal)

neurón – telo, neurit (axón), dendrit

dendrity – aferentný vzruch (prijímajú podnet)

axón – myelínová pošva – eferentný vzruch

synapsie

neurolgie (podporné)

10

2. DÝCHACIA SÚSTAVA

FUNKCIE

získanie O₂ z atmosférického vzduchu – kyslík vo vzduchu 21%

odvádzanie CO₂ (katabolické deje)

fontácia

dusíku je vo vzduchu 78%

DÝCHANIE

vonkajšie (pľúcne) – výmena O₂ a CO₂ medzi krvou a vzduchom

vnútorné (tkanivové) – výmena plynov medzi krvou a tkanivami

STAVBA DÝCHACIEHO SYSTÉMU

dýchacie cesty (horné, dolné, pľúca)

nosová dutina (cavum nasi)

nosohltan (nasolarynx)

hrtan (larynx)

priedušnica (trachea)

priedušky (bronchy)

priedušničky (bronchioly)

DÝCHACIE CESTY

vnútorná cesta - sliznica (cylindrický riasinkový epitel) – hlien (žliazky sliznice) a riasinky –

prachové častice, mikroorganizmy

podslizničné väzivo s lymfatickým tkanivom

hladká svalovina – mení priesvit ciest

NOSOVÁ DUTINA (CAVUM NASI)

kosti (maxilla, os frontale, os ethmoidale, ossa nasalia); chrupavky

nosová prepážka (septum nasi)

nosové mušle (conchae nasales) – horný, stredný, dolný nosový priechod

čuchové pole (strop dutiny)

vedľajšie nosové dutiny (čelustná, čelová, čuchová, klinová)

choany – do nosohltanu...

Funkcie nosovej dutiny

predhriatie a zvlhčovanie vdychovaného vzduchu

zachytenie väčších čiastočiek vzduchu, čiastočne mikroorganizmov (vrstva hlienu); uplatnenie

produktov lymfatického tkaniva (Ig) proti infekcii

podráždenie čuchových buniek

dutiny – rezonančná funkcia (infekcie)

11

NOSOHLTAN (NASOLARYNX)

vzduch z nosovej dutiny do hrtanu

Eustachova trubica (s dutinou stredného ucha)

nosovohltanové mandle (tonsiale pharyngae) – pri ústí tuby; lymfatické tkanivo – bráni prieniku

infekcií do strednoušnej dutiny

HRTAN (LARYNX)

hrtanové chrupky (štítna, prstienková – uchytenie hlasových väzov, hlasivkové)

epiglotis

štrbina medzi hlasivkami (modulácia hlasu) – rozochvievanie vzduchom (napínanie, zblyžovanie,

rozkmitanie väzov) – základný tón (modulovaný jazykom, podnebím, perami)

muži – dlhšie väzy (hlbší hlas)

PRIEDUŠNICA (TRACHEA) a PRIEDUŠKY (BRONCHY)

podkovovité chrupky (vzadu a spolu spojené väzivom); hladká svalovina v stene

asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupaviek

vystlaná riasinkovým epitelom

dve priedušky (bronchy) – bronchy s priemerom asi 1 mm sa nazývajú priedušničky (bronchioly)

- kostra pľúc

priedušničky sú zakončené polguľovitými vačkami – pľúcnymi mechúrikmi (alveoly)

vetvením ubúda chrupkové tkanivo

PĽÚCA (PULMO)

hrudná dutina - pohrudnica, pľúcnica (väzivová blana)

- pohrudnicová dutina (negatívny tlak) -medzi pľúcnicou a pohrudnicou je pleurálny

priestor vyplnený tekutinou a je v ňom podtlak

prvé pľúca – 3 laloky

ľavé pľúca – 2 laloky

bronchioly – 3–4 pľúcne vačky (alveoly) – priemer 0,3 mm – pol miliardy

alveoly ( jednovrstvový dýchací epitel) s kapilárami - difúzia plynov do a z krvi

12

DETSKÉ PĽÚCA

intenzívny rast

obvod hrudníka u chlapcov väčší (okrem 12–15 roku)

6. rok – objem pľúc 7 - 8x väčší ako u novorodencov

14.–15. rok – 10x väčší

dospelosť – 20-25x

alveoly – novorodenec 3 – 4x mänšie ako dospelý (25 mil.), 8.rok – 300 mil. alveol

respiračná plocha – 3 m² (novorodenec)

30 m² (8 rokov)

75 m² (dospelý)

MECHANIKA DÝCHANIA

nádych (inspirium), výdych (expirium)

nádych – aktívny pohyb – zväčšenie hrudnej dutiny a pľúc – medzirebrové svaly a bránica (pri ........)

vdych – bránica (60%) a negatívny tlak

výdych – pružnosť rebrových chrupiek, pľúc, hmotnosť pľúc

retikulárna formácia v predĺženej mieche a mozgová kôra

DÝCHANIE

nádych – muži 16x/ min., ženy 18x/ min. (viac pri práci a v teple), novorodenec až 40x/ min.

nádych – 15–20 ml kyslíku

dychový objem – 0,5 l (350 litrov za 24 hod.) – respiračný vzduch

minútová ventilácia pľúc (dychový objem x počet nádychov za minútu) – 6-8 l/min.

vitálna kapacita pľúc - nnožstvo vzduchu, ktoré je možné s maximálnym úsilím vydýchnuť po

maximálnom nádychu (ženy 3,5 l, muži 5 l, 6.rok 1,4 l chlapci a 1,. l dievčatá)

- závisí od telesnej výšky a hmotnosti, od tvaru a rozmeru hrudníku, od

spôsobu zamestnania a od trénovanosti

DETSKÉ DÝCHANIE

abnominálne – hlavne bránica (novorodenec)

kostálne - dospelý

pri dospievaní – chlapci abnominálne, dievčatá kostálne dýchanie

dychová frekvencia – novorodenec (40-50/min); 1.rok (30/min); 2.-5.rok (25/min); 8.rok (../min)

OBRANNÉ DÝCHACIE REFLEXY

obrana pred poškodením vyvolaným vdýchnutím silne dráždivých/toxických látok

zabezpečenie voľného prechodu ciest

apnotický reflex (Katschmerov) – zástava dychu pri podráždení

reflex apnoe – pri prehĺtaní

kýchanie – priechod nosovej dutiny

kašeľ – priechod dýchacích ciest

13

3. OBEHOVÁ SÚSTAVA

3.1 KRV (SANGUIS)

transportná funkcia (O₂, CO₂; živiny, odpadové látky, hormóny, vitamíny, elektrolyty)

udržuje hemostázu (pH, rozloženie elektrolytov)

obrana organizmu (leukocyty, protilátky)

zástava krvácania (bráni strate krvi pri poranení)

telesná teplota (prietokom cez orgány s vysokým metabolizmom – pečeň)

Zloţenie krvi

krvná plazma

formované elementy (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky)

7-10% celkovej hmotnosti

5-6 l

normovolémia

1 erytrocyty 2 leukocyty 3 krvné doštičky

KRVNÁ PLAZMA

5% telesnej hmotnosti

pH: 7,4; farba: žltá

91% voda (získaná potravou 1000 ml a pitím 1500 ml; metabolická voda 300-500 ml),

8% organické a 1% anorganické látky

bielkoviny (proteinémia 60-80 g/l) – albumíny (45g/l), globulíny (26 g/l), fibrinogén (3-5 g/l)

tuky (lipémia 4-10 g/l) – lipoproteíny a mastné kyseliny

cukry (glykémia 4,4-6,7 mmol/l)

dusíkaté nebielkovinové látky (0,2-4 g/l) – aminokyseliny, keratín, amoniak, močovina, ...

Funkcie

bielkoviny (transport látok – väzba na bielkoviny; udržanie objemu krvi – abumíny a globulíny

prenikajú do intersticia - 5% za hodinu; udržujú pH; protilátky)

lipidy (lipoproteíny VLDL, LDL, HDL – cholesterol 1,6-2,7 g/l)

glycidy (glukóza – energia; pečeňový a svalový glykopén; stavba membrán – glykolipidy,

glykoproteíny)

ANORGANICKÉ LÁTKY

osmotický tlak plazmy, pH, objem

katióny (Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺)

anióny (Clˉ, HCO3ˉ)

KRVNÉ ELEMENTY

bunkové (erytrocyty, lymfocyty)

nebunkové (krvné doštičky)

vznik z multipotenetnej kmeňovej bunky

pečeň, slezina, kostná dreň

14

ERYTROCYTY (ČERVENÉ KRVINKY)

hematokrit (muži 44± 5%, ženy 39± 4%, novorodenec o 10% viac)

počet – muži 4,3-5,3 x10¹²/l, ženy 3,8-4,8 x10¹²/l

funkcia – transport dýchacých plynov pomocou hemoglobínu, pH

Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny

hemoglobín (červené krvné farbivo) tvorí 95% sušiny – muži 135-170 g/l, ženy 120-160 g/l,

novorodenec 120-180 g/l

hém a globín

HbF – HbA

najjednoduchšie ale najšpeciálnejšie bunky v krvi, u cicavcov nemá bunkové jadro a organely,

obsahujú krvný hemoglobín a prenášajú O₂ bez strát, sú elastické a môžu sa deformovať

životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace), zanikajú v pečeni a slezine,

po zániku z nich zostáva žlčové farbivo – bilirubín

ich počet určuje vonkajšie prostredie, nadmorská výška, stres

nemajú v sebe genetický materiál - DNA

HEMOGLOBÍN

oxihemoglobín (kyslík)

karbaminohemoglobín (CO₂) karboxyhemoglobín (CO)

methemoglobín (oxidácia Fe²⁺ na Fe³⁺)

TVORBA ERYTROCYTOV

2.-3. intrauterinný týždeň – na povrchu žĺtkového vaku

6. týždeň – v pečeni (zaniká v žĺtkovom vaku)

12. týždeň – pečeň a slezina (hepatolienálne obdobie)

20. týždeň – kostná dreň (zaniáká v pečeni a slezine)

dospelosť – axiálny skelet, proximálne konce dlhých kostí

životnosť – novorodenec 90 dní (väčšie bunky), dospelý 120 dní (menšie bunky)

KRVNÉ SKUPINY - ABO

Krvná skupina Anglutinogén aglutinín výskyt

A A Anti - B 43%

B B Anti – A 12%

O H Anti – A

Anti - B 40%

AB AB - 5%

KRVNÉ SKUPINY

Rh – anglutinogény C, D, E, c, d, e

Rh+ (D, 85%); Rh- (d)

v krvi nie sú prirodzené protilátky – vznikajú len imunizáciou

erytroblastosis foetalis – rozpad erytrocytov – zvýšený obsah bilirubínu v plazme – poškodenie

mozgu

po pôrode sa podáva anti–D (zničí erytrocyty plodu v krvi matky – nenavodia imunizáciu)

SEDIMENTÁCIA ERYTROCYTOV

muži 3-8 mm/h

ženy 7-12 mm/h

za 2 hod. by nemalo byť viac ako dvojnásobok

hlavne zápalové ochorenia

15

LEUKOCYTY (BIELE KRVINKY)

dospelý 4-9 x10⁹/l, novorodenec 18-20 x 10⁹/l granulocyty

neutorfilné (57-67%), oveľa menšie ako monocyty, mikrofágy, majú schopnosť fagocytózy

(pohlcovania)

eozinofilné (kyslé) (2-5%), hlavná úloha pri alergiách, hromadia sa v miestach vstupov parazitov v

oblasti ústnej dutiny

bazofilné (zásadité)(1%), málo pohyblivé, dôležité pri alergických ochoreniach

agranulocyty

lymfocyty T a B (24-40%), dôležité pre obranu organizmu, vykonávajú stály imunitný dozor

monocyty (3-5%), najväčšie biele krvinky, majú vysoku schopnosť fagocytózy, označenie aj

makrofágy

po narodení je viac neutrofilov, eozinofilov a monocytov

počet sa zvýši pri primaní potravy, pri námahe, pri gravidite, pri zvýšenej námahe

Funkcia

nešpecifická (vrodená) obrana

fagocytóza (pohlcovanie)

usmrtenie poškodených buniek

špecifická (získaná) obrana

tvorba špecifických protílátok (imunoglobínov) protiantigénom

vytváranie pamäťových buniek po kontakte s antigénom

z ľava do prava : erytrocyt, trombocyt, leukocyt

LYMFOCYTY

T lymfocyty (70%) – Tc (cxtotoxické – rozpoznávajú a ničia

napadnuté/poškodené bunky

Th (pomocné – regulačná úloha – pr. navodenie tvorby protilátok B

lymfocytov)

Ts (supresorové – tlmia činnosť ostatných lymfocytov)

B lymfocyty (10-20%) – po strete s antigénom produkujú protilátky a imunoglobulíny

NK bunky (10-15%) – cytotoxické

IMUNOGLOBULÍNY

IgM – prvé strtnutie s antigénom

IgG – sekundárna odpoveď

IgA – protilátky v sekrétoch

IgE – zodpovedné za alergie

IgD – na b lymfocytoch – receptor pre antigény

TRONBOCYTY

15-300 x10⁹/l zrážanie krvi

životnosť 4 dni

HEMOSTÁZA

reakcia ciev (vazokonstrikcia)

reakcia trombocytov (provizórny trombus)

hemokoagulácia (definitívny trombus; trombín – fibrinogén – fibrín)

16

3.2 SRDCE (COR)

medzi pľúcami, 260-320 g

perikard (osrdcovník) – fibrózna väzivová blana

epikard – serózna blana na povrchu srdca

myokard – srdcová svalovina

endokard – blana pokrývajúca vnútro srdcovej dutiny

medzi perikardom a epikardom – perikardálna dutina s tekutinou

SRDCE

pravá a ľavá strana, predsieňe a komory

z ľavej komory – aorta; z pravej komory – pľúcnica

do ľavej predsiene – 4 pľúcne žily

do pravej predsiene – horná a dolná dutá žila

chlopne : trojcípa – pravá predsieň komora

dvojcípa – ľavá predsieň a komora

polmesiačikovité – komora a cieva

koronálne (vencovité) tepny – z aorty – výživa srdcového svalu

ČINNOSŤ SRDCA

Diastola (relaxácia) – komory sa plnia krvou

systola – vypudenie krvi do tepien (systole komôr predchádza systola predsiení)

systoplický objem (krv vypudená pri jednom sťahu) – 70-150 ml

minútový srdcový objem : 5-30 litrov

srdcová frekvencia – tep (za minútu) : novorodenec 140 dospelý muž 72

1 rok 120 dospelá žena 76-80

6 rokov 90 staroba 50-65

60-90/min. - za rok 42 miliónov

krvný tlak : novorodenec 80/46; 3roky 100/67; dospelý 120/80

ŠÍRENIE VZRUCHU

prevodový systém srdca – automacia

synoatriálny uzol (splavovopredsieňový) – pravá predsieň – vzruchy spôsobujú systolu presiene

z neho vlákna k artérioventrikulárnemu (predsieňovokomorovému) uzlu (zdržiavanie vruchu)

a Hisovmu zväzku, Tawarovým ramienkam a Purkyňovým vláknam – vzruch na komory a systola

RIADENIE SRDCOVEJ ČINNOSTI

vegetatívne nervy – sympaticus (zrýchlenie činnosti srdca), parasympaticus (spomalenie)

interoreceptory – zmeny tlaku

humorálne – zrýchlenie (adrenalín, tyrocín), spomalenie (acetylcholín)

perikard

endokard

myokard

epikard

koronárna

artéria

myokardu

perikardálna dutina

s tekutinou

stena srdca

17

KRVNÝ OBEH

veľký krvný obeh (telový) spolu s vrátnicovým (pečeňovým)

malý krvný obeh (pľúcny)

slezina (lien) – tvorba leukocytov, zánik erytrocytov

FETÁLNY KRVNÝ OBEH

okysličená krv a živiny cez placentu pupočnou žilou (v.umbilicalis) – časť do pečene, časť do dolnej

dutej žily 80% saturácie O₂ do dolnej dutej žily aj krv z pečene a venózna krv plodu – pri vstupe do srdca (pravá predsieň) má

krv saturáciu 67%

foramen ovale – väčšia časť krvi priamo do predsiene

menšia časť do pravej komory – pľúcnica (pľúca nezavzdušnené – cievy kladú odpor, veľká časť cez

ductus arteriosus priamo do zostupnej aorty)

z pľúc do ľavej predsiene – komora – aorta (62%)

horná časť tela viac O₂ v krvi ako spodná

odkysličená krv dvomi pupočníkovými tepnami (aa.umbilicales) do placenty

ZMENY PRI NARODENÍ

podviazanie pupočníku; nádych a rozvinutie pľúc (viac krvi ide do pľúc)

veľký prítok krvi z pľúc

vyšší tlak v ľavej predsieni – zatvorí sa foramen ovale

do 2. mesiaca sa uzavrú pupočníkové cievy

do 4. mesiaca sa uzatvorí ductus arteriosus

mohutnie svalovina ľavej komory (3x mohutnejšia ako pravej v dospelosti)

CIEVY

tepny – okysličená krv, hrubé, pevné a pružné steny (sympaticus – stiahnutie,

parasympaticus – uvoľnenie)

žily – odkysličená krv; slabšie a tenšie eteny; chlopne (ochabnutie a rozšírenie žily nad chlopňou

– varixy)

vlásočnice – výmena plynov a látok medzi krvou a tkanivami

TKANIVOVÝ MOK

tvorí sa v krvi – na arteriálnom konci kapilár (vyšší tlak), na venóznom sa vstrebáva do krvi spolu

s odpadovými látkami metabolizmu (nižší tlak)

prebytočná tekutina je odvádzaná lymfatickými cievami

LYMFATICKÝ SYSTÉM

lymfa (miazga)

zloženie podobné krvnej plazme, nižší obsah bielkovín (kapilárna stena je pre bielkoviny skoro

nepriepustná)

z krviniek hlavne lymfocyty

lymfatické vlásočnice – cievy – hrudný miazgovod (dolná a ľavá časť tela) a pravostranný miazgový

kmeň (hlava, pravá horná časť) – ústia do veľkých žíl pri srdci

Funkcia

odvádzanie tkanivového moku a čiastočiek, ktoré nemôžu byť reabsorbované

odvádzanie metabolitov, baktérií, toxíny

imunologické reakcie na antigény

miazgové uzliny – filtrujú lymfu a zachytávajú a fagocytujú cudzorodé častice; tvorba protilátok,

tvorba lymfocytov

18

19

4. TRÁVIACA SÚSTAVA (GASTROINTESTINÁLNY TRAKT)

FUNKCIA

trávenie (mechanické, chemické)

vstrbávanie (difúzia, aktivny transport)

skladovanie a postupné spracovanie potravy

ochranca (vlastmý imunitný systém, selektívna resorbcia – bielkoviny, polysacharidy – alimentárna

alergia)

odstraňovamie nestrávených látok

20

STAVBA GASTROINTESTINÁLNEHO TRAKTU

ústna dutina

hltan

pažerák

žalúdok

tenké črevo

hrubé črevo

konečník

slinné žľazy, podžalúdková žľaza, pečeň

ÚSTNA DUTINA

žuvanie (masticatio) – mechanické spracovanie

tvorba a posun sústa do hltanu

tvárové, žuvacie svaly, jazyk, svaly pri hltane

zuby (deciduálna a permanentná dentácia)

SLINY

podjazykové žľazy (mucinózne)

príušné žľazy (serózne)

podčelusťové žľazy (seromucinózne)

tvorba slín (priebežne 0,5ml/min; 4-7 ml/min; denne 2 l)

voda (99%), organické (0,7%) a anorganické (0,3%)

uhladenie sústa a ochrana sliznice (mucín)

trávenie škrobu (ptyalín) na maltózu

rozpustné látky (chuť)

ochrana (IgA, lyzozým) a čistenie ústnej dutiny

mineralizácia zubov (Ca²⁺)

PREHĹTANIE (DEGLUTITIO)

ústna fáza – sústo – jazykom do hltanu – prehĺtací reflex (dotykom koreňa jazyka) – zatvorenie úst,

zdvihnutie jazyka aj mäkkého podnebia – oddelí sa mosová dutina od hltanu

hltanová fáza – kontrakcie hltanu, uzavretie epiglotis, apnoe, uzavretie hlasiviek

pažeráková fáza – peristatická vlna

ŢALÚDOK (GASTER)

vľavo pod bránicou

na lačno 50 ml, pri prijatí potravy 1,5 l

z pažeráka – kardia – fundus (proximálna časť) – telo – vrátnik (pylorus)

proximálna časť – zásobáreň

distálna časť – spracovanie potravy (premiešavanie, drvenie) – chýmus (čiastočky pod 1 mm)

pylorus – riadi vyprázdňovanie žalúdka (sliznica dvanástnika citlivá na nízke pH),

zabraňuje refluxu (sliznica žalúdka citlivá na žlč)

ŢALÚDOČNÁ ŠŤAVA

voda , HCl, enzýmy, mucín, anorganické látky (2-3 l denne)

HCl /kyselina chlorovodíková/ - (obsah zvyšujú bielkoviny; cukry a tuky nie)

pepsinogén – pepsín

kyslé prostredie (činnosť pepsínov)

zabíja mikroorganizmy

mení ťažkorozpustné CaCO₃ na CaCl₂

redukuje Fe₃₊ na vstrebateľný Fe₂₊²⁺ koagulácia bielkovín – pomáha ich rozkladu

21

VRACANIE (VOMITUS)

obranný mechanizmus (retikulárna formácia v predĺženej mieche)

pri preplnení – silnom roztiahnutí

pri poškodení (npr. alkoholom)

pachy, pohľad, predstava, dráždenie sliznice hltanu, rovnovážneho orgánu

nevoľnosť (nausea) – slilnenie, bledosť, potenie, rozšírenie zreníc

brušný lis

TENKÉ ČREVO (INTESTINUM TENUE)

¾ tráviacej trubice (4-5 m)

má 3 časti – cvanástnik, lačník, bedrovník

dvanástnik – najkratší a najhrubší, hlavná časť trávenia

klky – zriasená sliznica (8-18 klkov n a1 mm² sliznice; celková plocha sliznice 42 m²)

chýmus – 2-4 hod.

pohyby – segmentačné a kývavé (premiešanie chýmu) a peristatické (posun chýmu)

peptiáza, sacharáza, maltáza, laktáza, lipáza

PODŢALÚDKOVÁ ŢĽAZA (PANKREAS)

endokrinná časť – (Langerhasove ostrovčeky – inzulín, glukón, somatostatín)

exokrinná časť – podžalúdková šťava – do duodena (1-2 litre denne) – tráviace enzýmy (90%

bielkovín pankreatickej šťavy) – peptidázy, amyláza, lipolytické enzýmy

neutralizuje kyslý chýmus

PEČEŇ (HEPAR)

vpravo pod bránicou, najväčšia žľaza (1,5 kg), dva laloky

produkcia žlče, detoxikácia, termoregulácia, tvorba látok potrebných pri zrážaní krvi

spoločná pečeňová tepna – okysličená krv do srdca

vrátnicová žila – krv do žalúdka, tenkého čreva a sleziny – pracovný obeh – spracovanie a ukladanie

vstrebaných látok

ŢLČ (CHOLE)

produkovaná v pečeni (0,7-1,2 l/deň) – do žlčníku (zbernica, zahusťovanie) – žlčovod – duodenum

soli žlčových kyselín – rozptýlenie tukov (lepšie trávenie)

vylučovanie bilirubínu, cudzorodých látok, produktov detoxikačných činností pečene

HRUBÉ ČREVO (INTESTINUM CRASSUM, COLON)

začína v pravej bedrovej jame – slepé črevo s červovitým výbežkom (zhluky lymfatického tkaniva)

1,5 m dĺžka

zhromažďovanie nestrávených zvyškov

vstrebávanie vody, niektorých minerálov, vitamínov

tvorba hlienu (formovanie stolice)

rozklad nestrávených zvyškov

prechod potravy 2-3 dni (ak je málo vlákniny aj dlhšie)

STOLICA

¾ vody, sušina – 10-20% anorganických látok, 30% mŕtvych baktérií, 2-3% bielkovín, 10-20%

tukov (baktérie, epitely), zvayšok – vláknina, časti tráviacich štiav

aktivita bektérií, indol, merkaptány, sírovodík

PODBRUŠNICA (PERITONEUM)

serózna blana obaľujúca orgány brušnej dutiny

nástenná; viscerálna; mezentérium – záves pre črevá

22

VÝVINOVÉ ZMENY

chrup (detský 20 zubov, dospelý 32 zubov)

sliny (do 3 mesiaca málo)

žalúdok (novorodenec – vakovitý, rastie po 1.roku; plocha k celkovej ploche GIT – novorodenec

1:19, 1.rok 1:2, dospelý 1:9; stene žalúdka sa formuje do 5.roku, potom už ako v dospelosti)

tenké črevo – predlžovanie, nárast klkov (u novorodencov sa môžu vstrebávať väčšie bielkoviny –

alergie)

hrubé črevo – intenzívny rast do 3 rokov

pečeň – (novorodenci a malé deti relatívne väčšia)

žlč – menej žlčových kysekín, cholesterolu, minerálnych solí, viac vody a hlienu)

príjem potravy – kojenec – 2-3x viac potravy vzhľadom na hmotnosť ako dospelý (intenzívny

metabolizmus)

bakteriálna flóra – cez ústa, nosohltan, konečník pri pôrode; 3.-5.deň – kojením dôjde k prevládnutiu

bacillus bifidus (v prevahe až do začiatku prikrmovania)

reflexy - ...

hryzenie – od 6.-9. mesiaca

prechod celým GIT – prirodzene živené deti 15 hod., umelo živené 20-24 hod., dospelý 40-48 hod,

defekácia – prvá (mekonium) – 12-48 hod.

METABOLIZMUS

premena látok a energií

tvorba látok na stavbu buniek, tkanív,

tvorba látok s biologickým významom (npr. enzýmy)

uvoľnenie energie pri štiepení

ukladanie kátok na prípad potreby

BAZÁLNY METABOLIZMUS

energia nevyhnutná na udržanie života (duševný a telesný pokoj, nalačno, 20°C) –

5400-8400 KJ za 24 hod. (pohlavie, vek, konštitúcia)

ľahko pracujúci 9240-10080 KJ/deň

ťažko pracujúci 21000KJ/deň

VÝŢIVA

10-15% bielkoviny, 20-30% tuky, 50-65% sacharidy

voda 1,5-2 l denne dospievajúci

vitamíny a stopové prvky

v období rastu 2g bielkovín na 1 kg hmotnosti za 24 hod. (až ´ by mala byť živočíšne)

pri dlhodobom výdaji vody (pr. potenie) – vylučujú sa soli

23

5. POHLAVNÁ SÚSTAVA

MUŢSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY

semenníky (testes)

vedľajšie pohlavné orgány

Mužské pohlavné orgány 1. Močovod (ureter) 2. Mechúr 3. Semenovod 4. Semenný vačok 5. Prostata 6. Močová rúra 7. Penis 8. Nadsemenník 9. Semenník 10. Miešok (skrótum)

TESTES (SEMENNÍKY)

okolo 8. intrauterinného mesiaca zostupujú

10.-30.roku – maximálne rozmery a hmotnosť (4-5 cm)

tvorba spermií – okolo 13.roku

semenotvorné kanáliky (300-350 m) – spermie

Leydigove bunky (testerón)

32°C-33°C

trenie spermií 75 dní (v epididymnis)

VÝVODOVÉ ORGÁNY

nadsemeník (epidymnis) – z neho semenovod (ductus deferens), 40 cm

prostata – pri vyústení do močovej rúry

alkalická tekutina (kyslá reakcia močovej trubice a pošvy; životnosť a pohyblivosť spermií)

semeno – spermie, sekrét bulbo-uretálnych žľiaz (35-200 miliónov v 1 ml), pod 20 miliónov neplodnosť

VEDĽAJŠIE MUŢSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY

močová rúra (urethra) – z močového mechúra

penis (corpus spongium et cavernosa)

erekcia – dilatácia arteriol (NO), vazokontrakcia vén – parasypaticus (sakrálna časť) – aj tvorba

hlienu žliazok močovej trubice (alkalický)

ejakulácia – sympaticus (L1-L2) – kontrakcie ductus deferens

ŢENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY

vaječníky (ovarium) – kôrová (tvoria sa tu vajíčka) a dreňová (výživa)

20.-30. rokom maximálna veľkosť (3-4 cm), zmenšujú sa po klimatériu (v starobe ⅓- ¼ veľkosti)

povrch hladký, po puberte hrboľatý

ovulačný cyklus

VEDĽAJŠIE ŢENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY

vajíčkovod (tuba uterina) – 10-15 cm, riasinkový epitel

maternica (uterus) – telo (dno, rohy, hrdlo)

sliznica (endometrium), svalovina (myometrium), väzivový obal z podbrušnice (perimetrium)

pošva (vagina) – vchod pod ústim močovej rúry; hymen (panenská blana)

24

VONKAJŠIE ŢENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY

dráždec (clitoris)

malé a veľké pysky ohambia (labia minor pudendi, labia majora pudendri)

Bartoliniho žľazy (aglandulae vestibuláres majores) – pošvový mukózny sekrét (pH 4,7)

ŽENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY 1 vajíčkovod 2 močový mechúr 3 spona stydká 4 pošva 5 clitoris 6 močová rúra 7 vonkajšie pohlavné orgány 8 vaječník 9 hrubé črevo 10 maternica 11 krčok maternice 12 pošva 13 konečník 14 análny otvor

REPRODUKČNÝ CYKLUS

periodické opakovanie

ovariálny cyklus (vo vajíčkovodoch)

uterinálny cyklus (v maternici)

začína v puberte (okolo 13.roku) – menarché

končí okolo 45.-50.rokov – klimatérium

OVARIÁLNY CYKLUS

folikulárna fáza – rast a dozrievanie folikulov až po zrelý Graafov folikul s primárnyn oocytom

(10-12 dní od prvého dňa poslednej menštruácie)

ovulačná fáza – Graafov folikul sa vyklenuje nad povrch ovária, praskne a vyplaví sa sekundárny

oocyt (14.-16.deň)

luteálna fáza – corpus luteum – „zmenený Graafov folikul“ – progesterón

oplodnenie – corpus luteum rastie; inak po asi 10 dňoch degeneruje

UTERINNÝ CYKLUS

menštruačný cyklus – zmeny na sliznici maternice; cyklycká produkcia estrogénu a progestrogénu

regeneračná fáza – po menštruácii, obnažená bazálna vrstva sliznice sa pokrýva regenerovaným epitelom (asi 1 deň)

proliferačná fáza – hrubnutie sliznice (pars spongia et compacta), rast ciev a žliazok – estrogény

dozrievajúcich folikulov (5.-14.deň); pri ovulácii je sliznica už v kľude (14.deň)

sekrečná fáza – progesterón – žliazky a cievy sa stláčajú, produkcia „maternicového mlieka“,

prekrvená sliznica (15.-27.deň)

pri oplodnení sa tu cyklus zastaví

menštruačná fáza – ischemická (zníženie prekrvenia, kontrakcia ciev, degenerácia sliznice – 28.deň)

– deskvamačná (degenerovaná sliznica s krvou /35 ml/ a sekrétmi žliaz /35 ml/ -

menses; kontrakcie maternice; vysoký obsah plazmínu – antikoagulant) (1.-5.deň)

25

TROŠKA GENETIKY

zrelé pohlavné bunky (n–haploidné)

mitóza (delenie buniek) – štádium množenia

meióza (redukčné delenie) – štádium zrenia, dve delenia, len jedna replikácia DNA

MITÓZA

S fáza – zmnoženie genetického materiáli (každý chromozóm na dve chromatídy spojené centromérou)

Profáza – špiralizácia a dehydrogenácia chromozómov, rozpúšťa sa jadrová membrána, deliace vretienko

metafáza – centroméry k ekvatoriálnej rovine

anafáza – delenie centromér a chromatíd

telofáza – zaškrtenie cytoplazmy

MEIÓZA – PRVÉ MEIOTICKÉ DELENIE

predĺžená profáza – bivalenty (homologické chromozómy sa blížia – kópie toho istého chromozómu; 4 chromatídy) – crossing over

metafáza – ekvatoriálna rovina, chromozómy nie sú štiepené na chromatídy

anafáza – oddialenie celých chromozómov

telefáza – dve haploidné bunky

MEIÓZA – DRUHÉ MEIOTICKÉ DELENIE

krátka interfáza – bez S fázy (neduplikuje sa DNA

profáza – špiralizácia

metafáza – rozštiepenie na dve chromatídy

anafáza – delenie chromatíd

telofáza – haploidný počet chromozómov, polovičné množstvo DNA

význam – rekombinácia génov medzi párovými chromozómami, 4 dcérske haploidné bunky

SPERMIOGENÉZA

spermatogónie – do puberty v semenotvorných kanálikoch

v puberte mitóza – spermatogónie A (zásoba)

spermatogónie B (dozrievajú – primárne spermatocyty)

primárne spermatocyty (prespermatídy)

spermatocytogenéza – spermatogónie až spermatídy

spermatohistogenéza – zmeny v jadre a cytoplazme; vývin hlavičky a bičíka

spermiogenéza – 64 až 67 dní

OOGENÉZA

primitívne pohlavné bunky – oogónie – mitotické delenie v prvých mesiacoch intrauterinného

života (v 5.mesiaci až do 6 miliónov) – potom už nevznikajú nové

len niektoré sa diferencujú, mnohé zanikajú (aj počas embryonálneho vývinu)

koncom 3.mesiaca až 7.mesiaca – zväčšovanie (obdobie rastu) – primárne oocyty (vrstva

folikulových buniek – výživa) – primordiálne folikuly

začne meióza I (len profáza) – ostávajú až do ovulácie

pred narodením – 1-2 milióny primordiálnych folikulov

v puberte – 300-400 tisíc

dozreje ich okolo 450 (35-40 reprodukčných rokov), po menopauze po 3-4 rokoch involujú

dozrievajú striedavo v každom ováriu v mesačných cykloch

v každom ováriu dozrieva spolu 10-20 oocytov, len jeden ukončí zrenie (uvoľní sa z ovária)

pred ovuláciou oocyt rastie, okola sa tvorí zona pelucida, folikulové bunky – corona radiata

Zrelý folikul – Graafov folikul

dokončí meiózu I – sekundárny oocyt (a pólové teliesko I)

ovulácia – puká stena Graafovho folikulu – vyplavenie sekundárneho oocytu

po ovulácii – meióza II, končí až po preniknutí spermie – zrelá pohlavná bunka a pólové teliesko II

ak nedôjde k oplodneniu – nekončí sa meióza II

26

27

6. ZMYSLOVÁ SÚSTAVA

ZMYSLOVÉ ORGÁNY

receptory – stavbou/fyzikálne-chemickými vlastnosťami prispôsobené na prímanie signálu

súbor receptorových buniek rovnakého/podobného typu – jednoduché čidlá; zmyslové orgány

jednoduché čidlá – zmeny vo vnútornom prostredí organizmu (slúžia k systémovej regulácii)

Signály z nich k riadiacemu centru – humorálne (pr.krvou); nervovo (vzruchy)

zmyslové orgány – informácie z vonkajšieho prostredia (nervovo-vzostupné dráhy)

RECEPTORY

exteroceptory

iteroceotory

proprioceptory

SOMATOVISCERÁLNE RECEPTORY

kožná citlivosť (mechano-, termo-recepcia)

hlboká citlivosť (proprioreceptory)

vnímanie bolesti (nocicepcia)

sprostredkovaná rozptýlenými vláknami a aferentnými vláknali v rôznych nervoch a dráhach

KOŢNÉ ZMYSLY

sústredené okolo citlivých bodov

Citlivé body Počet/cm² Celkovo Lokalita hl.

Tepelné 2 30 000 Tvár

Chladové 13 250 000 Tvár

Dotykové 25 640 000 Pery, prsty

Bolestivé až 200 5 000 000 Rovnomerne

MECHANOCEPCIA

vnímanie dotyku, tlaku, vibrácií

rozlišovanie dvoch bodov (na bruškách prstov, špičke jyzyka, perách – okolo 1mm; chrbát – cm)

Vater-Paciniho telieska –rýchla reakcia (pr. letmý dotyk)

Meissnerove telieska – stredne rýchla reakcia

receptory vlasového folikulu – pomalé vibrácie

Menkelove terče (združené do hmatových/vlasových doštičiek) – pomalá reakcia

Ruffiho telieska (intenzita tlaku a smer pohybu na koži; pomalá adaptácia)

nervové vlákna z teliesok (myelinizované) – do miechy

voľné zakončenia nemyelimizovaných vlákien vo všetkých vrstvách kože – termorecepcia; bolesť

TERNORECEPCIA

receptory chladu (epidermis a tesne pod ňou) - Krauseho telieskami

receptory tepla (horná a stredná zamša) - Ruffiniho telieskami

BOLESŤ

nepríjemný vnem signalizulúci hroziacu/prebiehajúcu poruchu tkanív, organizmu (ochranná funkcia)

zložky – senzo-dislriminujúca (vlastná bolesť)

centrálna, afektívna, emociálna (strach, hystéria, odvrátenie pozornosti)

vegetatívna - autonómna (porucha výživy tkanív, zrýchlenie tepu, dýchania)

motorická (únik, obranné svalové reakcie)

somatická (povrchná – koža sliznice; hlboká – svaly, šlachy, kosti)

viscerálna (vnútorné orgány)

centrálna (dráždenie nocicepčných nervových dráh bez účasti receptorov)

28

PROPRIORECEPCIA

polohový zmysel (vzájomná poloha častí tela, postavenie kĺbov)

pohybový zmysel (informuje o aktívnom a pasívnom pohybe častí tela; zmena postavenia v kĺbe a

rýchlosť zmeny)

silový zmysel (odhad svalovej sily)

svalové vretienka – dĺžka svalových vlákien

Golgiho šľachové tekieska – napätie vlákien

ZRAKOVÝ ZMYSEL

60% mozgovej kôry spracováva zrakovú informáciu

elektromagnetické žiarenie (400 nm – 750 nm)

29

OKO (OCULUS)

očná guľa (bulbus oculi), prídavné orgány (mihalnice, slzné orgány, 6 ohybových svalov)

očná stena – bielko (sclera) – rohovka (cornea)

cievovka (chorioidea) – riasinkové teleso (corpus ciliare)

dúhovka (iris) a zrenica (pupilla; zúženie – mióza, rozšírenie – mydriáza)

sietnica (retina) – tyčinky a čapíky (II.hlavový nerv – n.opticulus, pri vyústení slepá

škvrna)

sklovec (corpus vitreum) – lom svetla spolu so šošovkou

OKO

mihalnice a riasy

slzy – slzná žľaza – zvlhčovanie rohovky – priehľadnosť

vnútroočný tlak – 15-22 torr (ak je zvýšený – vnútroočná hypertenzia, glaukóm – nepriehľadnosť

rohovky)

oko – 59 D (Dioptrií) – rohovka 43 D, šošovka 16 D

normálne oko (emetropické) – lúče svetla dopadajú na sietnicu v jednom bode

krátkozrakosť (myopia) – lúče sa priťahujú pred sietnicou

ďalekozrakosť (hypermetropia) – lúče sa pretínajú za sietnicou

astigmatizmus – lomné plochy šošovky rôzne zakryvené (bod sa zobrazí ako čiarka)

aleomodácia – lomivosť šošovky sa zvýši pri pohľade do blízka (vyklenie sa)

v detstve o 16 D, okolo 50.roku len asi o 3 D – starecká ďalekozrakosť (presbyopia)

zraková ostrosť (ossus) – Snellove optotypy

čapíky – farebné videnie (najviac na žltej škvrne; tri druhy : krátkovlnné (modré)

strednovlnné (zelené)

dlhovlnné (žlto-červené)

tyčinky – čierno-biele videnie (najviac na periférii)

riasinkové teleso

spojivka

rohovka

dúhovka

predná očná

komora

šošovka

zadná očná

komora

závesný aparát

šošovky

slzná žľaza –

zvlhčovanie

rohovky

zrenica

zrakový terč

spdný priamy

okohybný sval

centrálna sietnicová

tepna a žila

ústredná jamka -

žltá škvrna s miestom

najostrejšieho videnia

sietnica

cievovka

očné bielko

sklovec

vrchný priamy

okohybný sval

p

zrakový nerv

horný zdvíhač

viečka

30

FAREBNÉ VIDENIE

farbosleposť – 6% mužov, 0,5% žien

normálne je rozlišovanie červená-zelená-modrá – trichromáti; nak´jčastejší farboslepec – dichromát

(zamieňa červenú so zelenou - častejší typ, alebo žltú s modrou – zriedkavejší. Extrémne vzácny sú

úplne farboslepí – len čierno-biele a odtiene sivej (0,003%) – monochromáti

Ishiharov farebný test

Snellove optotypy Ishiharov farebný test

Amslerov test na kontrolu test astigmatizmu neporušenej funkcie žltej škvrny

31

SLUCHOVÝ ZMYSEL

kmitanie 16 Hz – 20 000 Hz

vonkajšie ucho (auris externa) – ušnica, vonkajší zvukovod (mazové žľazy)

stredné ucho (auris media) – bubienok; kladivko, nákovka, strmienok; Eustachova trubica

vnútorné ucho (auris interna) – blanitý labyrint

SLUCH

zvuk prichádza ušnicou, pokračuje cez vonkajší zvukovod k bubienku, ktorý rozkmitá – prevod na

stredoušné kostičky – na membránu oválneho okienka na slimákovi s perilymfou (zloženie ako iná

extracelurálna tekutina – scala vastibuli, scala tympani) a endolymfou (viac K+; scala media)

Cortiho orgán (v scala media)

ROZLIŠOVANIE TÓNOV A HLASITOSTI

tón (sila – intenzita, výška – kmitočet/frekvencia, farba zvuku)

16-20000 Hz, vekom sa znižuje vrchná hranica na 13000 Hz

reakčný čas – aby si človek uvedomil nejaký zvuk závisí od veku a pozornosti – zhruba 0,1-0,15 s.

za sekundu je človek schopný počuť 10 slabík, pri vyššej rýchlosti je ťažšká zrozumiteľnosť

mužský hlas pri normálnej reči – frekvencia 100-500 Hz; ženský hlas – 200-1000 Hz

maximálny rozsah hlasu od 43 do 2607 Hz (6 oktáv), bežne má človek rozsah 1-1,5 oktávy

PRÍKLADY TYPICKÝCH HLADÍN ZVUKU

reč normálneho hovoru – 60 dB (A)

trieda základnej školy – 74 dB (A)

ťažká cestná doprava – 85 dB (A)

pneumatické búracie kladivo – 100 dB (A)

štart prúdového lietadla vo vzdialenosti 100 m – 130 dB (A)

prah bolesti je 130 dB

horná hranica znesiteľnosti hluku je 130 dB – krátkodobo

vonkajšie ucho

(auris externa)

vnútorné ucho

(auris interna)

stredné ucho

(auris media)

nerv slimáka

slimák nákovka

bubienok strmienok

vnútorný zvukovod

kladivko

vonkaší zvukovod

eustachova

trubica

blanitý labyrint – statokynetický org.

32

ZROZUMITEĽNOSŤ

zrozumiteľnosť reči je závislá od hluku pozadia (šum)

intenzita šumu pod 35 dB – možno sa dohovoriť šepotom

35-55 dB – normálna intenzita hlasu

60-65 dB – treba zvýšiť hlas

pri 80 dB – sťažené dorozumievanie

a pri 110 dB – je nemožné

vyšuje sa pri vzdialenosti osôb, pr. ak je 1m vzdialená, tak je zrozumiteľnosť pri hluku pozadia 55

dB dobrá, pri 65 dB už nespoľahlivá a pri 75 dB dosť zlá

STATOKINETICKÝ ZMYSEL

vestibulárny aparát – uhlové a lineárne zrýchlenie a pohyb hlavy

reflexná kompenzácia pohybov končatín, očí, svalový tonus – udržanie rovnováhy, fixovanie obrazu

statokinetický orgán – v zadnej časti blanitého labyrintu (vyplnený endolymfou, obklopený

perylymfou)

blanitý labyrint – dva vačky (utriculus, saculus) a tri polkruhovité kanáliky (horizontálny, predný,

zadný zvislý)

STATOKINETICKÝ ORGÁN

polkruhové kanáliky – kinetické čidlo (pohyb endolymfy dráždi vláskové bunky)

makulárny systém (saculus, utriculus) – statické čidlo (otolity v utricule) - gravitačné zrýchlenie

ČUCHOVÝ ZMYSEL

detekcia chemických látok

čuchová sliznica v hornej a zadnej časti nosovej dutiny (nažltlá a tenšia)

látky nosom aj cez nosohltan z úst – zvyšujú chuť do jedla, podporujú sekréciu štiav

anosmia (strata čuchu), hyposmia (oslabený čuch)

vône (korenená, kvetinová, ovocná, živicová), zápach (hnilobný, spálený)

človek vie rozlíšiť 2000-4000 vôní

čelná dutina

dolná nosová mušľa

vonkajšie nosové dutiny –

vchod do nosa

nosohltan s vývodom

Eustachovej trubice

vnútorné nosové dutiny – čelustná dutina

čuchová dutina horná nosová mušľa

stredná nosová mušľa

33

CHUŤOVÝ ZMYSEL

chuťové poháriky v chuťových papilách

rozpustné látky na jazyku – chuťové receptory (oválne telieska 0,08 x 0,04 mm), v ústnej dutine asi

2000; reflexy

sladká, slaná, horká, kyslá, umami

sladká (špička jazyka), slaná (špička a boky v predu), kyslá (boky vzadu), horká (koreň jazyka)

agelusia (zánik chute), hypogeusia (oslabená chuť)

látky považované za zdroj chuti umami – kyselina glutamová (1866), glutaman sodný (1909),

nukleotidy, inosinmonofosfát a guanosinmonofosfát. Gény chuťových receptorov pre sladkosť a

umami sú tesne vzájomne viazané na rovnaký chromozóm.

VEKOVÉ ZMENY ZMYSLOV

bolesť – novorodenec – zvýšený prah

chuť – už novorodenci rozoznávajú (preferujú sladké; inak množstvo slín a vysúvanie jazykom z úst)

čuch – už vyvinutý, reaguje na silné podnety

sluch – už intrauterinne; po narodení reaguje; rozlišovanie až po 14 dňoch

zrak – 75% - hypermetropia (plochá rohovka a malý predno-zadný priemer oka) – dospelé proporcie

až v 8-12 roku

dúhovka – málo pigmentu; (definitívna farba v 6 mesiaci)

fixácia pohľadu – 2.-3.mesiac (zmizne aj stabilizmus)

mrkanie – novorodenec 2/min, dospelý 20/min

rozpoznávanie farieb – medzi 1.-2.rokom, najskôr červená a žltá

_______________________________________________________________________________________ Poznámka :

čierna farba – originál text prednášky

šedá farba – doplnenie k téme podľa môjho uváženia

koreň jazyka

kalichovité papily

chrbát jazyka

stredový žliabok

hubovité papily

sladká chuť

slaná chuť

kyslá chuť

horká chuť