Diplomatický protokolDiplomatický protokolúvod úvod + + pojmypojmy

• Diplomatická služba je časťou štátnej služby, ktorá predstavuje činnosť orgánov štátu pre zahraničné styky a ich predstaviteľov pri zastupovaní štátu v zahraničných záležitostiach so zameraním na realizáciu cieľov zahraničnej politiky štátu cestou rokovaní a inými mierovými prostriedkami.

• Diplomacia je základným prostriedkom zahraničnej politiky.

• Diplomatickú prácu však nevykonávajú len orgány štátu pre zahraničné styky, ale aj jednotliví štátni predstavitelia, pričom významné osobnosti hrajú v diplomatickej činnosti veľmi vážnu úlohu.

• Príkladom sú predovšetkým cesty štátnych predstaviteľov do zahraničia a ich iné zahraničnopolitické aktivity.

• Zahraničná politika a diplomatická aktivita vyžadujú od pracovníkov diplomatickej služby veľmi dobrú orientáciu v historickom vývoji svetového spoločenstva, konkrétnych otázkach dvojstranných a mnohostranných vzťahov medzi krajinami, právnych aspektoch medzinárodnej politiky, protokolárnych otázkach a čoraz väčšmi aj v ekonomických aspektoch zahraničných stykov.

• Pre úspech diplomacie má preto obrovský význam výber a príprava diplomatických pracovníkov, ako aj celý systém práce diplomatických orgánov v ústredí i v zahraničí.

Zahraničnopolitické styky sa uskutočňujú prostredníctvom diplomatických zástupcov - diplomatov.

Diplomatickým zástupcom môže byť ktokoľvek, koho si vysielajúci štát vyberie.

Neexistuje pravidlo medzinárodného práva, ktoré by stanovilo, kto môže a kto nemôže byť diplomatickým zástupcom. Diplomatmi sú muži i ženy.

Podľa Viedenského dohovoru z roku 1961, čl. 14 sú vedúci misií rozdelení do troch tried:

a/ veľvyslanci alebo nunciovia poverení u hláv štátov a iní vedúci misií rovnocennej hodnosti,

b/ vyslanci, ministri a internunciovia poverení u hláv štátov,

c/ chargé d'affaires poverení u ministra zahraničných vecí.

Do prvej triedy diplomatických zástupcov patrí mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, pápežský legát alebo nuncius (legáti sú mimoriadni diplomatickí zástupcovia Vatikánu v špeciálnej misii v cirkevnej hodnosti kardinálov, pápežskí nunciovia nie sú kardináli), tzv. vysoký komisár (High Commissioner) a vysoký predstaviteľ (Haute Représentant).

Vysokých komisárov, ktorých funkcia zodpovedá veľvyslancom, si medzi sebou vymieňajú krajiny Britského spoločenstva národov, vysokých predstaviteľov krajiny francúzskeho spoločenstva národov.

Do druhej triedy patria vyslanci. Ich plný titul znie mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister alebo mimoriadny a splnomocnený vyslanec. Do tejto triedy patria aj internunciovia.

Označenie veľvyslancov a vyslancov celým titulom mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, resp. mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister je nelogické a dnes už bez akéhokoľvek významu.

Označenie "mimoriadny" pre vyslanca, ktorý trvalo sídli ako predstaviteľ svojej krajiny v cudzom štáte, vzniklo z protokolárnych dôvodov v 18. storočí.

Okrem stálych diplomatických zástupcov boli preto vo zvlášť dôležitých prípadoch vyslaní aj mimoriadni vyslanci, ktorí prichádzali splniť určitú úlohu. Niektorí panovníci potom používali iba mimoriadnych vyslancov, ktorí sa po prerokovaní posolstva vracali do vlasti. Títo mimoriadni vyslanci mali protokolárne prednostné miesto a boli im vzdávané väčšie pocty ako vyslancom trvalo sídliacim na dvore.

Preto si vyslanci - rezidenti - vymohli od svojich panovníkov, aby im tiež bol prepožičaný titul "mimoriadny".

V klasifikácii uvedenej v Dohovore z roku 1961 je chargé d'affaires zaradený do tretej triedy vedúcich diplomatických misií bez špecifikácie, že ide iba o chargé d'affaires en pied.

Postavenie chargé d'affaires ad interim upravuje osobitne článok Dohovoru (čl. 19). Chargé d'affaires a. i. nemá právo na postavenie, práva a výsady, ktoré sú obmedzené iba na vedúceho misie.

Do kategórie vedúcich misií sa teda zahŕňajú jednak chargé d'affaires en pied, jednak i chargé d'affaires, ktorí sú však trvalými alebo viac-menej vedúcimi diplomatickej misie.

I. trieda zástupcov – s akreditáciou u hlavy prijímajúceho štátu: – veľvyslanci (mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec – angl. Ambassador Extraordinary and Plenipotentiary); – pápežskí legáti (pápežský legát – angl. Papal Legat; mimoriadny diplomatický zástupca Vatikánu v špeciálnej misii, zvyčajne v hodnosti kardinála) a pápežskí nunciovia (pápežský, alebo apoštolský nuncius – angl. Apostolic Nuncio – nemusí byť kardinálom, spravidla má hodnosť arcibiskupa);– vysoký komisár Britského spoločenstva národov (angl. High Commissioner);– vysoký predstaviteľ Francúzskeho spoločenstva národov (franc. Haut Représentant).

II. trieda zástupcov – s akreditáciou u hlavy prijímajúceho štátu:– mimoriadni vyslanci – splnomocnení ministri (angl. Envoy Extraordinary, Minister Plenipotentiary);– pápežskí, alebo apoštolskí internunciovia (angl. Apostolic Pro-Nuncio).

III. trieda zástupcov – s akreditáciou u  ministra zahraničných vecí:– chargé d´affaires en pied (e.p.) alebo chargé d´affaires en titre (e.t.);– chargé d´affaires ad interim (a.i.).

V oblasti protokolu sa nachádza rozdiel v podobe pôct, aké sa vzdávajú veľvyslancovi a vyslancovi.

Sú štáty, kde veľvyslanca pri príchode na pôsobisko privíta riaditeľ protokolu, zatiaľ čo pri príchode vyslanca je prítomný iba zástupca riaditeľa protokolu (predovšetkým v niektorých ázijských krajinách a v určitých krajinách Latinskej Ameriky, ale aj v Maďarsku).

V SR riaditeľ diplomatického protokolu MZV víta veľvyslanca aj vyslanca, pretože rozdiel medzi nimi sa stal iba formálnym. Z rovnakých dôvodov sa ustúpilo od ceremoniálu pri nástupnej audiencii u prezidenta republiky.

Jediné, čo v protokole odlišuje veľvyslanca od vyslanca, je protokolárne poradie, podľa ktorého je veľvyslanec vítaný pred vyslancom.

Poradie diplomatických zástupcov

Kdekoľvek je na slávnostných audienciách, obedoch a pod. prítomný diplomatický zbor, je potrebné dodržiavať poradie diplomatických zástupcov: veľvyslanci, potom vyslanci, za nimi chargé d'affaires, pričom chargé d'affaires en pied majú prednosť pred chargé d'affaires ad interim.

Poradie v jednotlivých kategóriách diplomatických zástupcov sa riadi dĺžkou pobytu v sídelnom meste, teda podľa dátumu odovzdania poverovacích listín hlave štátu.

Niekedy sa stáva, že hlava štátu prijme na odovzdanie poverovacích listín v tom istom dni niekoľko diplomatických predstaviteľov. V tom prípade rozhoduje o poradí v diplomatickom zbore to, v akom poradí boli odovzdané poverovacie listiny.

Poradie chargé d'affaires je určené dňom odovzdania kabinetného listu ministrovi zahraničných vecí alebo doručením dokumentu o menovaní dočasného chargé d'affaires na ministerstvo zahraničných vecí krajiny pôsobenia.

Manželky zaujímajú medzi sebou poradie manželov. Manželka poradím staršieho vyslanca je pred manželkou vyslanca poradím mladšieho.

Poradie nevydatých dcér určuje poradie ich otcov. Dcéra veľvyslanca má poradie vyššie ako dcéra vyslanca, v každom prípade má však nižšie miesto ako ktorákoľvek manželka diplomata.

Pre poradie manželov žien - diplomatiek platia obyčajne rovnaké zásady ako u manželiek diplomatov.

Otázky poradia sú dôležité všade tam, kde záleží na rozsadení. Často ide o veľmi ťažkú otázku a treba jej venovať zvláštnu pozornosť.

Dôležité je poznať poradie týchto funkcionárov, ktoré nie je v každej krajine rovnaké.

Tam, kde je pri oficiálnej príležitosti pozvaný celý diplomatický zbor, je bezpodmienečne nutné pozvať všetkých titulárov akreditovaných v danej krajine.

Každé nepozvanie je vysvetľované politicky.

Delikátna je otázka vzájomného vzťahu a správania sa diplomatických zástupcov krajín, ktoré sú medzi sebou vo vojnovom stave, alebo nemajú nadviazané diplomatické styky.

DIPLOMATICKÝ PROTOKOL A CEREMONIÁLOd gréckeho „protocolos“ – po sebe idúci

Pojem protokol môže mať niekoľko významov.

Protokolom je napríklad zápis z rokovania medzinárodnej konferencie, inokedy sa pod týmto označením rozumie aj druh dohody medzi štátmi alebo iba dodatok k zmluve.

Môže ísť aj o pravidlá štátneho alebo diplomatického protokolu

Tým istým názvom sa označuje aj pracovisko (najmä na MZV SR, ale aj MF SR), ktoré sa takouto činnosťou zaoberá.

• Štátny protokol sa týka predovšetkým poradia ústavných a oficiálnych predstaviteľov a zaoberá sa vnútroštátnym ceremoniálom.

„Business Protocol“ je ekvivalent pre pravidlá správania sa pri obchodnom styku

Diplomatický protokol je súhrn medzinárodných noriem, špeciálne vypracovaných alebo tradíciou prijatých pravidiel a obyčajou, ktorými sa riadi po formálnej stránke styk predstaviteľov rôznych štátov a činnosť diplomatov.

určuje najmä vonkajšie formy stykov medzi diplomatmi a oficiálnymi osobnosťami krajiny pobytu.

Ide aj o pravidlá, ktorými sa riadia rozličné diplomatické akty a ceremónie (zvyklosti pri slávnostných príležitostiach).

DP sa zaoberá formálnou, nie vecnou stránkou medzinárodných stykov

Jeho súčasťou sú formálne pravidlá spoločenského chovania v styku s diplomatickými predstaviteľmi cudzích zemí, etiketa a ceremoniál uplatňované v styku s týmito predstaviteľmi

V súčasnej dobe existujú všeobecne uznávané protokolárne pravidlá a zvyklosti platiace všade, aj keď v každej krajine existujú odlišnosti, opierajúce sa o históriu a národné tradície.

Diplomatickým protokolom sa nazýva aj odbor na ministerstve zahraničných vecí, ktorý dbá o uplatňovanie a výklad noriem, pravidiel protokolu voči diplomatickému zboru v danom štáte a voči oficiálnym osobnostiam tohto štátu.

Popri diplomatickom protokole na MZV existujú v SR ešte protokolárne útvary v rôznych ústredných orgánoch, ako sú

Kancelária prezidenta republiky Národná rada Úrad vlády Ministerstvo financií Ministerstvo obrany a pod. Nepoužívajú však názov diplomatický protokol.

Funkcia protokolu nebýva vždy správne chápaná. Buď sa jeho funkcia podceňuje, dodržiavanie pravidiel protokolu sa pokladá za zbytočné, alebo sa jeho funkcia preceňuje a formálna stránka sa povyšuje na samoúčel.

Medzi funkcie diplomatického protokolu patrí okrem iného organizovanie zahraničných návštev.

Hlavným cieľom je zabezpečovať správny chod a poriadok pri rôznych akciách. Vždy je potrebné vychádzať z dôkladného rozboru každej akcie, pre ktorú je nutné vypracovať ceremoniál.

V oblasti styku s cudzími diplomatmi sa musí vychádzať z cieľa našej zahraničnej politiky a zo skutočnosti, že väčšina pravidiel i zvyklostí diplomatického protokolu je prijatá medzinárodnou praxou a opiera sa o medzinárodné právo.

Ďakujem za pozornosť a prajem pekný deň!