1 LEXIKÁLNA ZÁSOBA A LEXIKÁLNA MOTIVÁCIA€¦ · Saussure (1916/1996).4 Aritrárnosť však podľa de Saussura nie je asolútna: „Celý sy s-tém jazyka spočíva vlastne na

1 LEXIKÁLNA ZÁSOBA A LEXIKÁLNA MOTIVÁCIA

1.1 Lexikológia a jej predmet

Lexikológia (gr. lexis „slovo“, -logiā „veda, náuka“, ale aj: lexikos „vzťahujúci sa na slo-vo“)1 je čiastková jazykovedná disciplína, ktorá skúma lexikálnu/slovnú zásobu vo všetkých jej aspektoch.2 Lexikálna zásoba (lexika) je vnútorne usporiadaný súbor jednoslovných a viacslovných jednotiek. Základnou jednotkou tohto súboru je lexéma, napr. matka, otec, žiť, byť, vysoký, nízky, ja, ty, jeden, sedem, hore, blízko, zubná pasta, obdobie dažďov, podať sťažnosť, slamená vdova, prejsť niekomu cez rozum, Aká matka, taká Katka.

Lexikológia skúma lexikálny podsystém. Medzi základné objekty lexikologického vý-skumu patria:

Semiotický (znakový) charakter lexikálnej jednotky, ktorá je osobitným druhom ja-zykového znaku.

Lexikálna paradigmatika, t. j. vzájomné vzťahy medzi lexémami, ktoré môžu byť ob-sahovo-formálne (napr. slovotvorné vzťahy), obsahové (napr. synonymia), formálne (napr. homonymia).

Lexikálna syntagmatika, t. j. zapojenosť lexém do kontextu, vplyv syntagmatických činiteľov na zmenu významu lexémy, spájateľnosť.

Lexikálna pragmatika, t. j. časová, teritoriálna, sociálna, individuálna a komunikačná determinovanosť lexikálnych jednotiek.

1 Porov. Králik, 2015, s. 325, 331. 2 Bežne sa používa aj termín slovná zásoba. Ten je síce menej presný, pretože naznačuje, ako keby

išlo len o súbor slov, teda jednoslovných pomenovaní (porov. aj Furdík, 2008). Na druhej strane však termín slovná zásoba možno chápať synekdochicky (pars pro toto „časť za celok“) (Dolník, 2003), pretože slovo je základným a najtypickejším predstaviteľom lexikálnej jednotky. V ďalšom výklade budeme oba termíny používať synonymicky, hoci prednosť dávame termínom lexikálna zásoba a lexika.

LEXIKÁLNA ZÁSOBA A LEXIKÁLNA MOTIVÁCIA

9

Dynamické procesy v lexike. Pod týmito procesmi sa rozumie lexikálny pohyb v najširšom zmysle. Dôležitým prejavom lexikálnej dynamiky je tzv. obohacovanie lexiky a všetky s tým súvisiace otázky (podrobnejšie porov. v ďalších kapitolách).

Kvantitatívne aspekty lexiky, napr. frekvencia lexém v texte, rozsiahlosť aktívnej a pasívnej individuálnej slovnej zásoby, ako aj vzťah kvantitatívnosti a kvalitatívnosti vo fungovaní lexikálnych jednotiek.

Vzťahy lexiky k iným rovinám jazykového systému. Vzťah lexiky a gramatického (morfologického, syntaktického) subsystému, vzťah lexiky a zvukového (fónického) sub-systému.

Vzťahy lexiky k mimojazykovej skutočnosti a k lexikám iných jazykov.

1.2 Slovo, lexéma, pomenovanie

V súvislosti s terminologickou dvojicou slovná zásoba – lexikálna zásoba sa do pozor-nosti dostáva aj vzťah medzi termínmi slovo a lexéma. Slovo je základnou jazykovou jed-notkou a dotýka sa každej jazykovej roviny, pravda, v každom jazykovom subsystéme fun-guje inak a inak sa charakterizuje.

Slovo a ortografia. Grafické slovo sa charakterizuje ako „to, pred čím a po čom je me-dzera“ (medzera teda plní delimitačnú funkciu): nažlto (jedno slovo), na žlto (dve slová).

Slovo a fónická rovina. Zo zvukovej úrovne sa slovo charakterizuje ako ucelený a vo vete premiestniteľný rad hlások, foném, ktorý je nositeľom suprasegmentálnych vlastnos-tí. Na zvukovej úrovni sa delimitácia slov uskutočňuje predovšetkým pomocou pauzy, prízvuku (v niektorých jazykoch) a uskutočňovaním, resp. neuskutočňovaním fonologic-kých neutralizácií (takisto podľa typu jazyka).

Slovo a morfologická rovina. Z morfologického hľadiska slovo je súbor tvarov člene-ných na morfémy a vyjadrujúcich isté gramatické významy. Napríklad vo vete Peter špúli pery sa nachádzajú tri gramatické slová: Peter – substantívum, mask., N. sg., špúli – ver-bum, 3. os. sg., prézent, ndk. vid, aktívum, 1. valenčný typ, pery – substantívum, fem., A. pl. Gramatickým slovom môže byť aj pomocné slovo, ktoré má v danom tvare len grama-tickú (a nie lexikálnu) funkciu, teda de facto ide o gramatickú morfému. Týmto spôsobom sa tvoria analytické gramatické tvary, napr. budem obchodovať, stretol som priateľku, boli by prišli, škola sa buduje.

Slovo a syntaktická rovina. Slovo je nositeľom syntaktických významov alebo funkcií, je členom syntagmy (autosyntagmatické slovné druhy), nejakým spôsobom sa na syntag-matickej, resp. vetnej výstavbe podieľa (synsyntagmatické slovné druhy – predložky, spoj-ky), alebo tvorí samostatnú jednočlennú vetu (citoslovcia).

O vzťahu slova a lexikálnej roviny sa zmieňujeme pri analýze pojmu a termínu lexéma v nasledujúcej časti.

Lexéma (lexikálna jednotka) je základná jednotka lexikálnej zásoby. Ide o formálno-významovú (bilaterálnu) jednotku, ktorá je nositeľkou jednotného významu (alebo súboru významov), má jednotnú formu, jednotné gramatické stvárnenie a vo vete je premiestni-

LEXIKÁLNA PARADIGMATIKA, SÉMANTIKA A KOMBINATORIKA

10

teľná ako celok. Keďže jednou zo základných funkcií jazyka je pomenovacia funkcia a primárne sa na tento účel používajú lexikálne jednotky, ako synonymum k termínu le-xéma možno používať aj termín pomenovanie.

Lexémy možno triediť podľa mnohých kritérií,3 z ktorých na tomto mieste upriamuje-me pozornosť na dva aspekty – flektívnosť, vzťah lexémy k slovu:

Flektívnosť: flektívna lexéma je tvorená súborom gramatických tvarov (slovoforiem), neflektívna lexéma má jednu slovoformu. Gramatický tvar je konkrétna realizácia danej lexémy vo výpovedi, v texte; porov. [1].

[1] Lexéma, gramatický tvar a konkrétna realizácia v texte

lexéma gram. tvary (slovoformy) konkrétne realizácie v texte

lexéma konkrétne realizácie v texte

Lexéma a slovo. Lexikálne jednotky môžu byť tvorené jedným slovom alebo niekoľ-kými slovami. Ako sme konštatovali, slovo možno charakterizovať rozličnými spôsobmi, a to sa odráža aj vo viacrovinnosti vzťahu medzi termínmi slovo a lexéma. Možno preto vymedziť tieto jednotky:

Slová-lexémy. Lexémy pozostávajúce z jedného slova, napr. dieťa, stôl, malý, veľký, liezť, stáť, päť, včera, na, a, zrejme, aha.

Slová-sublexémy. Plnovýznamové slová, ktoré fungujú ako komponenty viacslovných pomenovaní: plochá dráha, darca krvi, návod na použitie; veľká ryba, odísť do večných lovíšť, Trafená hus zagága.

3 Jadro predkladaného učebného textu tvorí klasifikácia lexikálnych jednotiek podľa teórie lexikálnej

motivácie.

sg pera pery pere peru pere perou

pl pery pier perám pery perách perami

Namočil si pery vo vode. Každý prišiel s úsmevom na perách. Odtiaľto som videl, že hýbala perami. Na papieri našiel odtlačok jej pier. … … …

PERA

zajtra

Skôr ako zajtra by sme nemohli zavolať Zajtra sú Vianoce a bude nám dobre ako za starých čias. …

ZAJTRA

slovoforma


11

Slová-morfémy. V jednoslovných lexémach sú to samostatné gramatické alebo deri-vačné morfémy (bol by som odpovedal, budete cestovať, (dom) sa búra; rozladiť sa, uľah-čiť si). Vo viacslovných lexémach sú to synsémantiká, ktoré fungujú ako pomocné jednot-ky, naznačujúce vzťahy medzi sublexémami (tak ako vo vetných skladoch alebo vo vetách): prášok do pečiva, mandátový a imunitný výbor, Nechváľ deň pred večerom. Slová-morfémy môžu byť samostatné a nesamostatné. Samostatné sú také, ktoré sa vyskytujú vo všetkých tvaroch lexémy, a teda nevytvárajú gramatický tvar plnovýznamového slova, t. j. synsémantické slovné druhy (anglistika a amerikanistika, rum s kolou) alebo reflexívne verbálne morfémy (meniť sa, smiať sa); nesamostatné sú také, ktoré vytvárajú gramatický tvar plnovýznamového slova (budem vedieť, prišiel som).

Lexikálne jednotky tvorené slová-sublexémami (imbusový kľúč, predávať petržlen) a slovami-lexémami v kombinácii so samostatnými slovami-morfémami (smiať sa, báť sa) považujeme za analytické; porov. aj [2].

[2] Typy vzťahov medzi lexémami a slovami

Lexémy a slová

slová-lexémy

slová-sublexémy

slová-morfémy

samostatné

nesamostatné

striebro, rýdzi, dávno, vypršať

strelná zbraň, dostať padáka

miešať sa, báť sa, straty a nálezy,

predaj cez internet

vyrobil som, dostal si padáka


12

Lexéma ako celok môže byť tvorená komponentmi, ktoré sumarizuje tab. [3]: [3] Komponenty lexémy ako celku

slová-lexémy slová-sublexémy slová-morfémy príklady

samostatné nesamostatné

X opera, príznačný, DVD, Emília

X letný čas, mletá červená paprika

X X smiať sa, porozprávať sa, v rámci

X X poznámka pod čiarou, Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú., Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

X X X aj keď budú sekery z neba padať, a ďalej sa píska

Gramatické tvary lexém môžu byť tvorené komponentmi, ktoré sumarizuje tab. [4]: [4] Komponenty gramatických tvarov lexémy

slová-lexémy slová-sublexémy slová-morfémy príklady

samostatné nesamostatné

X chlapi, výbornému, kričí, dvanásti

X X čakali sme, budú spievať

X X X prebudil som sa, budete sa smiať

X X bojím sa, usmievate sa

X ľadový hokej, miesto narodenia

X X mal som dozor, budú mať výhrady

X X nožnice na plech, tovary a služby

X X X mali sme k dispozícii, budeme mať na starosti, trafila sa do čierneho

Vzťah medzi analytickosťou a syntetickosťou na lexikálnej a na morfologickej úrovni by

sa dal vymedziť pomocou nasledujúcej schémy, v ktorej sa rozlišujú analytické/syntetické lexémy a analytické/syntetické gramatické tvary (GT):


13

[5] Syntetickosť a analytickosť na úrovni gramatického tvaru a lexémy

1.3 Motivácia v lexike

1.3.1 Chápanie motivácie Pri otázke motivácie sa pohybujeme na úrovni semiotického statusu jazykového znaku,

v našom prípade ako jazykový znak funguje lexikálna jednotka (porov. predmet lexikológie v kap. 1.1). Koncept motivácie sa tradične kladie do protikladu s arbitrárnosťou. Arbitrár-nosť sa v Encyklopédii jazykovedy (Mistrík a kol., 1993, s. 68) charakterizuje ako „vlastnosť

LEXÉMY

syntetické

analytické

nefrazeologické

súvetné

analytické GT

syntetické GT

žiadny plnovýznamový

komponent

dva a viac plnovýznamových

komponentov

písať, píšem

písal som, budem písať

aj – aj

len aby!

drevené uhlie, tichá voda

flektívne

neflektívne

syntagmatické

vetné

jeden plnovýznamový

komponent

frazeologické

Karta sa obrátila.

Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko...

hnevať sa

do nohy

v rámci

frazeo-logické

nefrazeo-logické


14

jazykového znaku spočívajúca v neexistencii priameho príčinného vzťahu medzi signifié a signifiant, medzi jazykovými formami (výrazmi) a nimi označovanými javmi reality“.

Tézu o všeobecnej platnosti arbitrárnosti jazykového znaku postuloval švajčiarsky lin-gvista, zakladateľ štrukturalizmu a celej modernej svetovej jazykovedy, Ferdinand de Saussure (1916/1996).4 Arbitrárnosť však podľa de Saussura nie je absolútna: „Celý sys-tém jazyka spočíva vlastne na iracionálnom princípu arbitrárnosti znaku, a keby sa uplat-ňoval bez obmedzení, viedol by ku krajným komplikáciám. Našej mysli sa však podarilo do istých partií znakovej masy zaviesť princíp poriadku a pravidelnosti, a práve to je úlohou relatívnej motivovanosti.“ (de Saussure, 1916/1996, s. 183). Relatívna motivovanosť sa prezentuje prostredníctvom existencie onomatopojí, ktoré sú však v jazyku na periférii a tiež sú do istej miery arbitrárne (de Saussure, 1916/1996, s. 99) a prostredníctvom od-vodených a zložených slov, ktorých koncové zložky sú taktiež arbitárne (stol-ík, mal-o- -mesto).

S konceptom rozšíreného chápania pojmu motivovanosť prišiel J. Dolník (1985, 1990, 2003). Podľa autora sa v prospech arbitrárnosti uvádzajú tri typy argumentácie (Dolník, 2003, s. 120):

Deskriptívna argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba medzi formou a obsahom, tá istá forma by znamenala vždy to isté a naopak. Nie je to tak, pretože v jazykoch existujú jednak synonymá (realizuje sa asymetrický vzťah jeden význam :: viacero foriem, napr. „rastlina s dužnatými tehlovočervenými plodmi“ : paradajka – rajčina), jednak homonymá a tiež polysémia (realizuje sa asymetrický vzťah jedna forma :: viacero významov, napr. homonymia: pop1 „pravoslávny kňaz“ : pop2 „populárna hudba“; polysémia: myš „malý hlodavec“ aj „obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču“).

Historická argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba medzi formou a obsahom, nemohlo by dochádzať k zmene významu, významy by nemohli vznikať, zanikať. Jazyková realita je aj v tomto prípade taká, že k významovým zmenám bez zmeny formy dochádza, napr. železnica v minulosti „železná ruda“ a „manželka obchodníka so železom“,5 v súčasnosti „dráha so smerovo viazaným pohybom vozidiel po koľajach“.

Komparatívna argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba medzi formou a obsa-hom, rozličné jazyky by nemohli mať odlišné slová na vyjadrenie toho istého významu a vlastne by rozličné jazyky ani nemohli existovať. Jazyková realita to opäť vyvracia, porov. napr. vyjadrenie významu „slovesné dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku“ v rôznych jazykoch, slov. kniha, angl. book, nem. das Buch, franc. livre, špan. libro atď.

J. Dolník upozorňuje na fakt, že v uvedených argumentáciách sa uvažuje o nevyhnut-nosti medzi formou a obsahom. Arbitrárnosť znamená, že medzi formou a obsahom, ako aj medzi znakom a denotátom nie je príčinný, kauzálny vzťah, ale vzťah konvencie, to znamená, že daná forma je konvenčne nositeľkou daného významu, napr. forma dom je

4 V tomto kontexte upúšťame od podrobného komentára k chápaniu saussurovského konceptu arbit-

rárnosti a interpretácií tohto chápania (porov. de Saussure, 1916/1996, s. 98 – 99, 160 – 163, 385 – 391). 5 Porov. Historický slovník slovenského jazyka, zv. VII., 2008, s. 458.


15

nositeľkou významu „budova, stavba, určená najmä na bývanie“ a nie napr. významu „pí-sacia potreba“.

Arbitrárnosť sa dáva do opozície jednak k motivovanosti, jednak k nevyhnutnosti (ar-bitrárnosť = nie nevyhnutnosť). Protikladom Avšak protikladom nevyhnutnosti je náhod-nosť, teda arbitrárnosť. Z toho vyplýva, že motivovanosť nie je protikladom k arbitrárnosti, ale tvorí stredný článok medzi arbitrárnosťou a nevyhnutnosťou; porov. [6]:

[6] Vzťah medzi arbitrárnosťou, motivovanosťou a nevyhnutnosťou Napríklad nie je náhodné, že formy nevýhoda, slovnikárstvo sú také, aká sú (nevýhoda

= „nie výhoda“, slovnikárstvo = „odbor zaoberajúci sa slovníkmi“), ale nie je to ani nevy-hnutné, pretože význam „nie výhoda“ sa môže vyjadriť aj formami hendikep, slabina a význam „odbor zaoberajúci sa slovníkmi“ sa môže vyjadriť formou lexikografia.6

Na základe tejto argumentácie J. Dolník rozširuje rozsah pojmu motivovanosti nielen vo vzťahu „forma – obsah“, ale aj vo vzťahu „obsah – obsah“ a do výkladu včleňuje aj fakt, že lexikálne jednotky sa zapájajú do rozličných vzťahov s inými lexikálnymi jednotkami: „O absolútnej arbitrárnosti označujúceho vo vzťahu k označovanému môžeme hovoriť len v súvislosti s izolovaným jazykovým znakom, t. j. vtedy, keď abstrahujeme od súvzťažných znakov“ (Dolník, 2003, s. 122).

Keď si uvedomíme, že lexéma „nežije na pustom ostrove“, ale vo vzájomnej interakcii s inými lexémami, musíme pripustiť, že každá lexéma je aspoň minimálne motivovaná. Citovaný autor sa odvoláva na F. de Saussura (1916/1996, s. 145): „To, čo je na slove dôle-žité, nie je samotný zvuk, ale zvukové rozdiely umožňujúce slovo rozlíšiť od všetkých ostatných slov, pretože práve rozdiely sú nositeľmi významu.“ A dodajme, že na inom mieste, v súvislosti s explikáciou konceptu hodnoty, de Saussure (s. 143) píše: „V rámci rovnakého jazyka sa všetky slová vyjadrujúce príbuzné pojmy vzájomne obmedzujú. Syno-nymá ako francúzske redouter „obávať sa“, craindre „báť sa“, avoir peur „mať strach“ nadobúdajú svoju hodnotu až vo vzájomnom protiklade; keby redouter neexistovalo, jeho obsah by prevzali jeho konkurenti.“ Z toho vyplýva, že do hry zásadným spôsobom vstupu-jú formálne a významové rozdiely medzi paradigmaticky súvzťažnými lexémami (synony-mami, antonymami, homonymami atď.). Preto J. Dolník charakteristiku motivácie rozširu-je takýmto spôsobom:

6 Podobným spôsobom na problematiku motivovanosti nazerá J. Holeš: „Motivovanost není opakem

arbitrárnosti nebo konvenčnosti, jak se často traduje i v odborné literatuře. Motivovanost je souhrn všech faktorů, díky nimž není struktura slova nahodilá.“ (Černý – Holeš, 2004, s. 51).

ARBITRÁRNOSŤ náhodnosť

konvenčnosť

MOTIVOVANOSŤ nie náhodnosť

nie nevyhnutnosť

NEVYHNUTNOSŤ


16

„Motiváciou slova sa rozumie PRIAMY kauzálny vzťah medzi jeho formálnou (výrazo-vou, materiálnou, zvukovou) a významovou (ideálnou) zložkou, ako aj NEPRIAMY vzťah, ktorý je podmienený vzťahom slova k paradigmaticky súvzťažným slovám“ (Dolník, 2003, s. 123; zvýraznil M. O.). Uvedené možno znázorniť aj prostredníctvom príkladu [7], kde

ako priamy je uvedený vzťah slovotvornej motivácie múr murár (význam slova murár je priamo odvoditeľný z významu slova múr „murár je ten, kto stavia múry“ a je morfematic-ky zdôvodniteľný). Slovo murár je však motivované aj nepriamo vo vzťahu k paradigmaticky súvzťažným slovám, ako napr. murár – remeselník (hyperonymicko-hyponymický vzťah), murár – stolár (kohyponymický vzťah, slovotvornoparadigmatický vzťah), murár – malta, betón, kelňa, stavať (pojmové vzťahy); bližšie porov. kap. 2 o paradigmatickej motivácii. Tu ide o minimálnu, „negatívnu“ mieru zdôvodnenosti (v zmysle „murár nie je stolár, klampiar, tesár, zámočník...“), preto sa uvažuje o nepriamom asociatívnom vzťahu, ktorý je v schéme [7] naznačený obojstrannou šípkou s prerušovanou obrysovou čiarou.

[7] Priame a nepriame vzťahy lexémy murár

Z uvedeného možno postulovať dva uhly pohľadu na semiotický status lexikálnych jed-notiek. Ak vezmeme do úvahy lexému ako izolovaný znak, abstrahujeme od interlexema-tických vzťahov (vzťahov medzi lexikálnymi jednotkami), tak vzťah medzi formou ruka a významom „horná končatina“ bude arbitrárny, nemotivovaný. Ak však lexému ruka pova-žujeme za neizolovaný jazykový znak, ktorý sa vyznačuje súborom vzťahov k paradigma-ticky súvzťažným jednotkám (porov. [8]), tak môžeme konštatovať, že tento znak je mini-málne motivovaný práve interlexematickými vzťahmi, ktoré sú pre tento znak charakteris-tické. Na základe toho J. Furdík (2008) postuluje tézu, že princíp motivácie má v lexike všeobecnejšiu platnosť než princíp arbitrárnosti. Vzhľadom na to, že existenciu lexém ovplyvňujú viaceré okolnosti, vyčleňuje nie jednu, ale viaceré typy motivácií:

„Štruktúrne vzťahy určujú charakter daného slova; dávajú slovu zmysel čiže motív jeho existencie. Preto na rozdiel od tradičného chápania slovného znaku ako arbitrárneho (ľu-

múr MURÁR PRIAMY,

kauzálny vzťah

NEPRIAMY vzťah k paradigmaticky

súvzťažným slovám MURÁR

remeselník stolár malta betón kelňa

miešačka stavať

...


17

bovoľného) je možné chápať slovo naopak ako mnohonásobne motivované. Slovo ako jednotka lexikálnej zásoby je teda vždy mnohonásobne motivované. Výsledkom takéhoto pohľadu je chápanie slovnej zásoby ako súboru jednotiek daných konfiguráciou a interak-ciou lexikálnych motivácií.“ (Furdík, 2000).

Nijaká lexikálna jednotka teda v jazyku nefunguje a nezjaví sa „z ničoho nič“; vždy je prítomné explicitné či implicitné odôvodnenie existencie daného pomenovania, pričom je dôležité, že „všetky lexikálne jednotky sú navzájom prepojené sieťami … rôznych vzťahov. Každú lexikálnu jednotku môžeme chápať ako priesečník vzťahov s inými lexikálnymi jed-notkami alebo [ako priesečník] vzťahov smerujúcich mimo jazyka. Tento súbor vzťahov robí z danej lexikálnej jednotky individuálnu jednotku lexikálnej zásoby.“ (Furdík, 2002). Takýmto spôsobom sa zvýrazňuje už spomínaná neizolovanosť lexikálnych jednotiek.

[8] Ukážka niektorých interlexematických vzťahov lexémy ruka

Ako si môžeme všimnúť, J. Furdík počíta nielen so vzťahmi medzi lexikálnymi jednot-kami, ale aj s ďalšími typmi vzťahov. Tie zaznačujeme v schéme [9], v ktorej sa počíta so vzťahovými dimenziami lexikálneho znaku na týchto úrovniach:

slovotvorné vzťahy

komponent viacslovných pomenovaní

p o j

m o v é

v z ť a h y

s y n o n y m i c k é

v z ť a h y

paronymické vzťahy

RUKA

telo

noha

hlava

dlaň

laba

horná končatina

paža

paprča

ručný rúčka rukopis

rukami- nohami

mať čisté ruky

pravidlo pravej ruky

muka

lakeť

suka


18

(1) intralingválna dimenzia (vzťahy vnútri jazyka): (1a) intralexematickosť – vzťah medzi formou a obsahom lexémy, ide o konštitutívny

vzťah, keďže forma a obsah vytvárajú lexikálny znak, je nevyhnutným predpokladom reali-zácie ostatných vzťahov;

(1b) interlexematickosť – vzťah k iným lexikálnym znakom; (2) extralingválna dimenzia (vzťahy lexémy k mimojazykovým entitám): (2a) paralexematickosť – vzťah lexémy k svojmu denotátu; (2b) extralexematickosť – vzťah k mimojazykovým entitám (napr. používatelia jazyka,

čas, priestor). Rozlišovanie extralexematickej a paralexematickej dimenzie vychádza z faktu, že extra-

lexematické vzťahy sa nevyhnutne nemusia prejavovať pri každej lexikálnej jednotke (nie každá lexéma je časovo, teritoriálne či inak extralexematicky determinovaná). Na druhej strane paralexematickým vzťahom sa vyznačuje každá lexikálna jednotka (každá lexéma, má denotát).

[9] Relačnosť lexikálneho znaku

1.3.2 Motivačná typológia J. Furdík (2008) vyčleňuje 17 typov lexikálnej motivácie, ktoré odrážajú rozličné vzťa-

hové aspekty lexikálnych jednotiek. 1. Základné typy: 1.1 elementárna – paradigmatická motivácia; 1.2 špecifikované: 1.2.1 zvuková; 1.2.2 sémantická; 1.2.3 morfologická; 1.2.4 slovotvorná; 1.2.5 syntaktická; 1.2.6 frazeologická; 1.2.7 onymická. 2. Nadstavbové (pragmatické) typy: 2.1 expresívna; 2.2 stratifikačná; 2.3 terminologická; 2.4 sociolektická; 2.5 teritoriálna; 2.6 temporálna; 2.7 individualizačná. 3. Kontaktové typy: 3.1 akceptačná; 3.2 abreviačná.

Táto typológia, hoci v modifikovanej podobe, tvorí základ nášho uvažovania o fungovaní motivácie v lexike. Ďalej stručne predstavujeme jednotlivé motivačné typy a následne sa pokúšame o ich hierarchické usporiadanie.

intralingválnosť extralingválnosť

interlexematickosť (iné lexikálne znaky) paralexematickosť

(denotát)

extralexematickosť (mimojazykové entity) LEXIKÁLNY ZNAK

intralexematickosť

(forma – obsah)


19

(1) Paradigmatická motivácia (PM). Tento typ motivácie odráža skutočnosť, že každá lexéma je paradigmaticky motivovaná, t. j. každá lexéma sa zapája do interlexematických vzťahov pojmových, synonymických, antonymických, paronymických a iných. Preto sa tomuto motivačnému typu pripisuje vlastnosť elementárnosti. Práve na základe vymedze-nia paradigmatickej motivácie môže J. Furdík postulovať tézu, že „nie arbitrárnosť, ale motivovanosť jazykového znaku je absolútna“ (Furdík, 2008, s. 31 – 32).7

(2) Slovotvorná motivácia (SM). Slovotvorne motivované sú jednoslovné lexémy, ktoré vznikli na báze morfematickej zmeny existujúcich pomenovaní alebo kombinácie pome-novaní, napr. výstava výstavka, piť dopiť, literárna veda literárnovedný, bledo zelený bledozelený.

(3) Morfologická motivácia (MM). Morfologicky motivované sú lexikálne jednotky, ktoré vznikli prostým slovnodruhovým prechodom bez morfematickej zmeny: napr. rane-ný (verbum, pasívne particípium) ranený (substantívum), následkom (substantívum, tvar inštr. sg.) následkom (niečoho) (prepozícia).

(4) Sémantická motivácia (SémM). Za sémanticky motivované sa pokladajú sekundár-ne významy polysémickej lexémy, pri ktorých možno nájsť vzťah odvodenosti z primárnejších významov: napr. koleno „kĺb spájajúci stehno s predkolením“ „ohnutá časť, ohyb“, hrýzť „zubami rozomieľať potravu“ „silno pritláčať, zatínať do niečoho zuby“.

(5) Syntaktická motivácia (SyntM). Syntakticky motivované sú viacslovné lexikálne jednotky s minimálne dvomi autosyntagmatickými komponentmi: napr. holandská dražba, dať prednosť, Prvé slovo platí, druhé letí z gatí.

(6) Frazeologická motivácia (FM). Frazeologicky motivované sú frazémy: napr. nastr-čená figúrka, mútiť vodu, Ja nič, ja muzikant.

(7) Interlingválna motivácia (IM). Interlingválna motivácia vzniká ako dôsledok kontak-tového princípu v jazyku. Interlingválne motivované sú lexémy prevzaté z cudzích jazykov: napr. inhibícia, míting, ex post.

(8) Abreviačná motivácia (AM). Abreviačná motivácia je dôsledkom špecificky realizo-vaného ekonomizačného princípu v jazyku. Abreviačne motivované sú skratky: napr. stor., a pod., RTVS, P. F.

(9) Fónická motivácia (FónM). Fónická (zvuková, imitačná) motivácia sa klasicky spája so zvukomalebnými slovami, ktoré sa vyznačujú „bezprostredným“ vzťahom k denotátu, napr. kikirikí, múú, člups. V širšom zmysle možno za fónicky motivované považovať pome-novania vyznačujúce sa príznakovosťou na úrovni vonkajšej formy.

(10) Onymická motivácia (OM). Onymicky motivované sú vlastné mená, teda lexikálne jednotky pomenúvajúce jednotliviny v rámci druhov: napr. Petra Vlhová, Brezno, Liga proti reumatizmu.

(11) Expresívna motivácia (EM). Expresívnu motiváciu možno pokladať za prejav sub-jektívneho, emočno-vôľového princípu v jazyku. Expresívne motivované sú expresivizmy,

7 K problematike univerzálnosti paradigmatickej motivácie porov. aj Furdík (2008, s. 40 – 42).


20

prostredníctvom ktorých človek do jazyka explicitnejšie či implicitnejšie vnáša svoj subjek-tívny postoj a emócie, napr. fafrnok, chruňo, Nemčúr, čmajznúť, ružovučký.

(12) Registrová motivácia (RM). Za registrovo motivované možno pokladať lexémy, ktoré sa používajú na základe príznaku situačnej podmienenosti. Registrovo motivované sú napr. kolokvializmy (šušťáky, vodičák, kecať), konfesionalizmy (celebrovať, Duch Svätý, noviciát), administrativizmy (matrika, obežník, ad acta), žurnalizmy (míting, multilaterál-ny, bašta).

(13) Terminologická motivácia (TermM). Terminologicky motivované sú odborné ter-míny, ktoré saturujú potrebu prehĺbeného vedeckého poznania vecí a javov: napr. mezo-zoikum (druhohory): trias, jura, krieda (geologické termíny).

(14) Sociolektická motivácia (SocM). Sociolektická motivácia je výsledok pôsobenia spoločenského princípu v jazyku. Sociolektizmy sú spoločensky determinované lexikálne jednotky; ich používanie sa preferenčne spája s istými societami, napr. IT pracovníci, rybá-ri, kartári, tínedžeri, vojaci): napr. opušťák, péeška „poddôstojnícka škola“, milionár „kto má ďaleko do civilu“ (z vojenského sociolektu).

(15) Teritoriálna motivácia (TeritM). Teritoriálna motivácia je výsledkom priestorové-ho princípu v jazyku, dotýka sa teritoriálnej determinovanosti lexikálnych jednotiek. Za teritoriálne motivované sa pokladajú dialektizmy, resp. regionalizmy: napr. cetkoš „ujo“, pigľajz „žehlička“, kapura „brána“.

(16) Temporálna motivácia (TempM). Temporálna motivácia je výsledkom časového princípu v jazyku. Za časovo príznakové (temporálne motivované) sa pokladajú lexikálni „seniori“ (archaizmy a historizmy, napr. počty a merba, barbier) a lexikálni „juniori“ (neo-logizmy, napr. retrosexuál, brexit).

(17) Individualizačná motivácia (IndivM). Individualizačná motivácia je výsledkom tvo-rivého princípu v jazyku, resp. prejavom osobného, osobnostného, idiolektického. Indivi-dualizačne motivované sú okazionalizmy: napr. naprinceznovať sa „veľakrát hrať (ako herečka) roly princezien“, Ficília „Fico + Sicília; Slovensko ako krajina, kde sa darí mafii (ako v Sicílii)“.

1.3.3 Slovotvorná motivácia ako východisko analýzy Za jeden zo základných metodologických pilierov pri rozvíjaní teórie lexikálnej motivá-

cie pokladáme aplikovanie poznatkov o slovotvornej motivácii na ostatné typy lexikálnej motivácie. Uplatňuje sa tradičný a overený postup od známeho k menej známemu. V tejto súvislosti za smerodajné pokladáme dva momenty: (a) Dokulilovu všeobecnú charakteris-tiku motivácie a (b) Furdíkovu koncepciu princípu slovotvornej motivácie.

(a) „O vztahu motivace mezi A a B mluvíme … tehdy, jde-li nám o to, že existence B je zdůvodnitelná skrze existenci A nebo naopak, popř. že B je vysvětlitelné pomocí A nebo naopak.“ (Dokulil, 1962, s. 11, pozn. 5).

(b) „Prečo hovoríme o slovotvornej motivácii ako o princípe? Podľa nášho názoru je to zároveň proces, vzťah i vlastnosť. Ako proces vystupuje pri utváraní slova, resp. pomeno-vania. Ako vzťah sa prejavuje medzi dvoma (resp. pri možnej viacnásobnej motivácii aj


21

medzi viacerými) slovami (pomenovaniami): východiskovým (motivantom) a voči nemu sekundárnym (motivátom). Ako výsledok procesu a súčasť vzťahu je vlastnosťou motivátu (tu sa používa aj označenie motivovanosť).“ (Furdík, 1993, s. 12 – 13).

Uvedené skutočnosti možno terminologicky uplatniť pri všetkých typoch lexikálnej mo-tivácie, a to tak, že na pomenovanie entít A a B sa využijú termíny motivant a motivát, spresnené adjektívom, ktoré odkazuje na príslušný motivačný typ (napr. paradigmatický motivant – paradigmatický motivát, morfologický motivant – morfologický motivát). Pri charakteristike každého motivačného typu pozornosť sústreďujeme na tieto aspekty:

(1) Motivácia ako proces. Pri slovotvornej motivácii sa procesuálna stránka charakteri-zuje ako proces utvorenia slova, čím sa poukazuje na základnú nominačnú funkciu. Keďže nie všetky typy motivácie sa vyznačujú touto funkciou, procesuálnu stránku motivácie je adekvátnejšie charakterizovať všeobecnejšie ako proces nadobudnutia istého motivač-ného typu. Z toho vyplýva, že proces nadobudnutia istého motivačného typu a proces utvorenia slova (resp. lexikálnej jednotky) je možné stotožniť len pri motivačných typoch s nominačnou funkciou.

(2) Charakter motivantu. Ide o dôležitý činiteľ, ktorý predurčuje vlastnosti motivačné-ho typu. Tento poznatok uplatňujeme aj pri klasifikácii a hierarchizácii lexikálnej motivácie (intralingválne, intralingválno-extralingválne, extralingválne typy); porov. 1.3.4.

(3) Motivácia ako vzťah medzi motivantom a motivátom. Z predchádzajúceho bodu vyplýva, že charakter motivantu (intralingválnosť – extralingválnosť) zásadným spôsobom ovplyvňuje aj vzťahovú zložku motivácie.

(4) Motivovanosť ako vlastnosť motivátu. Motivátom je vždy istá lexikálna jednotka, ktorá je nositeľom príslušného motivačného typu ako vlastnosti. Z toho vyplýva, že bez existencie lexémy niet lexikálnej motivácie.

Problematika lexikálnej motivácie sa dotýka ozrejmenia A a B, procesu vzniku B, vzťahu medzi A a B a z toho vyplývajúcej vlastnosti B. Týmto spôsobom sa definuje všeobecná motivačná štruktúra, ktorá sa podľa jednotlivých typov lexikálnej motivácie napĺňa špeci-fickými vlastnosťami a prvkami. Všeobecnú motivačnú štruktúru možno znázorniť takto:

[10] Všeobecná motivačná štruktúra

1.3.4 Motivačná hierarchizácia Východiskové kategórie, na základe ktorých pristupujeme k hierarchizácii, zoraďujeme

do štyroch dvojíc: intralingválnosť – extralingválnosť, nominačnosť – nenominačnosť, kon-taktovosť – nekontaktovosť, paralexematickosť – extralexematickosť (porov. [11]).

vzťah

proces vlastnosť

A motivant

B motivát


22

Dichotómiu intralingválnosť – extralingválnosť podmieňujú vlastnosti motivantu (po-rov. 1.3.3). Ak má motivant jazykový charakter, motivačný typ je intralingválny a motivačný vzťah sa realizuje v rámci jazyka. Ak má motivant nejazykový charakter, moti-vačný typ je extralingválny. Hybridný ráz motivantu vplýva na existenciu zmiešaných, in-tralingválno-extralingválnych motivačných typov – frazeologickej a fónickej motivácie.8

Dichotómia nominačnosť – nenominačnosť súvisí so subklasifikáciou intralingválnych typov a vychádza z existencie jednej zo základných funkcií motivačných typov. Nominač-nosť vychádza z faktu, či sa prostredníctvom motivačného typu môže alebo nemôže fyzic-ky utvoriť lexikálna jednotka. Nenominačnosťou sa vyznačuje paradigmatická motivácia, plnohodnotný nominačný charakter má slovotvorná, sémantická, morfologická, syntaktic-ká a interlingválna motivácia, oslabený nominačný charakter má abreviačná motivácia.

Dichotómia kontaktovosť – nekontaktovosť sa týka subklasifikácie plnohodnotných nominačných typov. Kontaktová je interlingválna motivácia, ostatné typy sú nekontaktové.

Dichotómia paralexematickosť – extralexematickosť sa realizuje v rámci subklasifiká-cie intralingválno-extralingválnych typov (prirodzene, tento protiklad sa vzťahuje na extra-lingválnu zložku). Paralexematická je fónická motivácia (podkladom sú zvukové vlastnosti denotátu), extralexematická je frazeologická motivácia (pri frazeologickej motivácii je mimojazykovou časťou motivantu konotačno-pragmatická zložka, porov. Ološtiak, 2011).

Uvedené súvislosti zachytáva schéma [11].

8 Za fónický motivant (v klasickom vymedzení tohto motivačného typu) možno pokladať jednak

denotát ako extralingválnu (paralexematickú) entitu, jednak konfiguráciu hlások tvoriacich jazykový „odtlačok“ tohto denotátu.


23

[11] Hierarchizácia lexikálnej motivácie

typ

y

lexi

káln

ej

mo

tivá

cie

par

adig

mat

ická

slo

votv

orn

á

sém

anti

cká

mo

rfo

logi

cká

syn

takt

ická

inte

rlin

gvál

na

abre

viač

ná

fón

ická

fraz

eolo

gick

á

on

ymic

ká

exp

resí

vna

regi

stro

vá

term

ino

logi

cká

soci

ole

ktic

ká

teri

tori

áln

a

tem

po

ráln

a

ind

ivid

ual

izač

ná

nek

on

takt

ové

kon

takt

ové

s p

lno

ho

dn

otn

ou

no

min

ačn

osť

ou

s o

slab

eno

u

no

min

ačn

osť

ou

no

min

ačn

é

nen

om

inač

né

par

alex

emat

ické

extr

alex

emat

ické

intr

alin

gvál

ne

intr

alin

gvál

no

-

extr

alin

gvál

ne

extr

alin

gvál

ne


24

1.3.5 Lexéma a lexia Lexia je elementárnejšou, konkrétnejšou jednotkou než lexéma a určovanie jednotli-

vých motivačných typov sa primárne viaže na lexiu (porov. aj Slančová, 1998), pretože: (a) Jednotlivé lexie môžu vstupovať do odlišných paradigmatických vzťahov (sú inak

paradigmaticky motivované); porov. napr. niektoré lexie mladý a rásť v [12]:

[12] Paradigmatické vzťahy vybratých lexií mladý a rásť MLADÝ

lexia synonymá antonymá

ktorý je v začiatočnom období svojho života: mladý človek

nedospelý, malý, detský, sopľavý…

starý

ktorý je príznačný pre mladosť: mladá tvár mladistvý, mladícky, svieži, rezký…

starecký

RÁSŤ

lexia synonymá antonymá

rastom sa zväčšovať: dieťa rastie vyrastať, vyvíjať sa, silnieť… –

stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou: mesto rastie

zväčšovať sa, vzmáhať sa, pribúdať…

zmenšovať sa

postupne sa stávať väčším významom, intenzitou: úroveň rastie

zvyšovať sa, dvíhať sa, stúpať… klesať

stávať sa dokonalejším, lepším: rástol v slovenčine

zdokonaľovať sa, zlepšovať sa, prehlbovať sa…

zhoršovať sa

(b) Jednotlivé lexie sa môžu odlišovať komunikačnými, štylistickými, expresívnymi, ča-

sovými a i. príznakmi (odlišujú sa na úrovni extralingválnych typov lexikálnej motivácie; porov. kap. 1.2.3) (sémantizácia je z KSSJ): klada 1. skrátený a okresaný kmeň stromu, brvno (podoprieť múr kladami); 2. hist. mučiaci nástroj na zaseknutie nôh medzi dve brv-ná [temporálna motivácia]; točňa 1. zastaráv. zemský pól [temporálna motivácia], 2. žel. konštrukcia na otáčanie vozňov alebo lokomotív [terminologická motivácia]; komando 1. voj. zastar. veliteľstvo [terminologická + temporálna motivácia], 2. hovor. expr. rozkaz; komandovanie [expresívna + registrová motivácia], 3. špeciálna jednotka (prepadové ko-mando).

(c) Na úrovni významu lexie sa uskutočňuje sémantická motivácia. (d) Napokon, jednotlivé lexie môžu mať odlišné gramatické stvárnenie, ktoré môže byť

ukazovateľom rozličnej lexikálnoparadigmatickej príslušnosti, t. j. odlišnosti paradigmatic-kej motivácie: napr. láska 1. kladný citový vzťah, náklonnosť: rodičovská, materinská láska (iba sg.), 2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit: telesná láska (iba sg.), 3. milovaná osoba, milenec, milenka: stretnúť sa s bývalou láskou (sg. aj pl.); baránok 1. malý baran (sg. aj pl.), 2. drobné biele obláčiky na oblohe (iba pl.).9

9 V ďalšom výklade budeme termín lexia používať len v prípadoch, ak nám pôjde o zdôraznenie lexie

v rámci polysémickej lexémy.

Documents

1 LEXIKÁLNA ZÁSOBA A LEXIKÁLNA MOTIVÁCIA€¦ · Saussure (1916/1996).4 Aritrárnosť však podľa de Saussura nie je asolútna: „Celý sy s-tém jazyka spočíva vlastne na