1. Súčasný stav výberu právnej formy

1.1. Definovanie pojmov podnikanie a podnikateľ, podnik a právne formy podniku

Sloboda podnikania predstavuje jeden zo základných predpokladov existencie

hospodárstva založeného na trhových princípoch. V Ústave Slovenskej republiky je sloboda

podnikania garantovaná v rámci základných práv a slobôd1v druhej hlave piatom oddiele ako

základné hospodárske právo.2 Podnikaním sa podľa Obchodného zákonníka rozumie

sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú

zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Sústavná činnosť nerozumieme ňou len

nepretržitú činnosť. Je možné ju vykonávať aj sezónne, alebo príležitostne. Sústavne

predstavuje určitú profesionalitu, ktorá má byť udržiavaná počas trvania príslušného

podnikateľského oprávnenia a udržiavanie kvalifikačných a vecných podmienok pre dané

podnikanie.

Samostatné vykonávanie predstavuje činnosť vykonávanú nezávisle od iných osôb,

podnikateľ si zabezpečuje prostriedky na vlastnú podnikateľskú činnosť a nie je osobne

podriadený svojim obchodným partnerom. Výsledky svojej činnosti realizuje predajom

výrobkov alebo poskytovaním služieb. Konanie vlastným menom znamená, že konateľ koná

v právnych vzťahoch týkajúcich sa podnikateľskej činnosti pod svojim obchodným menom,

ktorého náležitosti a ochranu upravuje Obchodný zákonník, ako aj konanie konateľa a iných

osôb v jeho mene. Vlastnú zodpovednosť znáša podnikateľ sám, celé podnikateľské riziko,

za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom a to buď obchodným

alebo osobným . Ako poslednú a nezabudnuteľnú činnosť, ktorú by som rad spomenul je

dosiahnutie zisku, je hlavným motívom podnikateľskej činnosti. Výška želaného zisku je

vecou podnikateľa.

Podľa Obchodného zákonníka sa pod pojmom podnikateľ rozumie: osoba zapísaná

v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia,

osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitých

1 Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava piaty oddiel 2 Paulíčková, A.: Podnikanie malých firiem v Slovenskej republike po vstupe do Európskej únie. Eurounion, Bratislava 2004, str.11

predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do

evidencie podľa osobitného predpisu.3

Pojem podnikateľ je v Obchodom zákonníku vymedzený ako subjekt obchodno-právnych

vzťahov. Podnikateľom môže byť rovnako fyzická ako aj právnická osoba. Zákon dôsledne

oddeľuje pojem podnikateľ od pojmu podnik. V dôsledku administratívno-direktívnej sústavy

sa právna subjektivita predovšetkým v oblasti štátneho sektora spájala s podnikom, lebo štátne

podniky fungovali v rámci jedného vlastníckeho (podnikateľského) subjektu štátu. Pojem

podnikateľ vyjadruje právne samostatný, vlastnícky oddelený právny subjekt, ktorý vyvíja

podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene. Dá sa povedať, že autori ekonomických teórií sa

nevedia zhodnúť na jednom výklade pojmu podnikateľ. Množstvo autorov nazerá na

podnikateľa ako na tvorcu, vlastníka a výkonného šéfa nejakého podniku, pričom niektorí

zvýrazňujú finančné riziká ako jeho kľúčovú charakteristiku. Iní manažérski teoretici vidia

rozdiel medzi pojmom malý podnikateľ a podnikateľ. Vlastník malého podniku podľa nich

vedie svoj podnik k dosiahnutiu osobných cieľov, naproti tomu podnikateľ vedie svoju firmu

k rastu zisku. Pre podnikateľský subjekt, ktorý vyhľadáva a využíva podnikateľské príležitosti

sa zaviedol v ekonomickej teórií pojem podnik. Predstavuje ekonomicky a právne

samostatnú podnikateľskú jednotku existujúcu so zámerom podnikať a ekonomicky sa

realizovať. Tvoria ju veci (pozemky, budovy, stroje), majetkové práva (patenty, licencie),

nehmotné práva (obchodné meno, postavenie na trhu) a osobné zložky (pracovníci, ich

kvalifikácia a štruktúra).

Základnými znakmi podnikov sú kombinácia výrobných faktorov, hospodárnosť, činnosť

a finančná rovnováha:

• princíp kombinácie výrobných zdrojov znamená, že v každom podniku sa

obstarávajú, kombinujú a využívajú základné výrobné faktory, ktorými sú: práca,

stroje, suroviny,

• hospodárnosť a finančná rovnováha sú znaky, ktoré vypovedajú o racionálne

hospodárnom prístupe k podnikaniu, ktorý vytvára predpoklady na včasné plnenie

finančných záväzkov. Princíp hospodárnosti konkrétne vyjadruje snahu podniku

o čo najefektívnejší vzťah medzi inputom a outputom podniku.

Podniky možno definovať aj podľa veľkosti: na malé, stredné a veľké. Ich veľkosť závisí od

počtu zamestnancov, výšky obratu, kapitálového vybavenia a postavenia na trhu. 3 Obchodný zákonník, zákon 513/1991 Zb.

Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci definuje pojem malý podnik nasledovne: je

to podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, dosahuje ročný obrat najviac

7 000 000 € alebo vykazuje v účtovnej závierke celkovú ročnú hodnotu aktív najviac

5 000 000 € a je ekonomicky nezávislý. Stredným podnikom je podnik, ktorý zamestnáva

menej ako 250 zamestnancov, dosahuje ročný obrat najviac 40 000 000 € alebo vykazuje

v účtovnej závierke celkovú ročnú hodnotu aktív najviac 27 000 000 € a je ekonomicky

nezávislý. Európska komisia zmenila od 1.januára 2005 pôvodné triedenie malých a stredných

podnikov. V novom delení sa zavádza aj nový pojem mikropodnik . Ide o firmy

zamestnávajúce do desať ľudí s obratom najviac dva milióny € ročne. Zvýši sa tým možnosť

pripraviť podrobné programy na mieru. V západnej Európe patria podľa počtu zamestnancov.

Medzi zamestnancov sa však už nepočítajú učni či študenti na praxi.

Tabuľka 1: Definícia malého a stredného podniku podľa EÚ od roku 2005

Kategória podniku Počet pracovníkov Ročný obrat Ročná bilančná

suma

Stredný 250 50mil.eur 43mil.eur

Malý 50 10mil.eur 10mil.eur

Mikropodnik 10 2mil.eur 2mil.eur

Prameň: : http://ec.eupora.eu/enterprise/enterprise_policy/sme_definition/sme_user_guide_sk.pdf

1.2. Kritéria pri rozhodovaní o výbere právnej formy

Výber právnej formy podnikania je rozhodnutím, ktoré je potrebné veľmi dobre si

zvážiť, pretože ide o dlhodobo pôsobiace rozhodnutie. Prípadná transformácia právnej formy,

ku ktorej môže dôjsť pri zmene určitých podmienok, nie je jednoduchým procesom. Medzi

hlavné kritéria, podľa ktorých si podnikatelia volia právnu formu, patria:4

Spôsob a rozsah ručenia: od spôsobu ručenia a jeho rozhodnutia závisí riziko

podnikateľa. Právna úprava definuje dva druhy ručenia: ručenie neobmedzené- podnikateľ

ručí za záväzky celým svojím majetkom (v.o.s) a ručenie obmedzené – podnikateľ ručí za

záväzky spoločnosti do výšky nesplateného majetkového vkladu, svojím vlastným majetkom

teda neručia (s.r.o). Nároky na počiatočný kapitál: obchodný zákon definuje požiadavky na 4 Chodasová, A., Bujnová, D.: Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Ekonómia, Bratislava 2006, str 36-38

minimálny počiatočný vklad pre 3 spoločnosti a to akciové, kapitálové spoločnosti a

spoločnosti s ručením obmedzeným. Pre osobné spoločnosti a živnostníkov zákon neurčuje

výšku počiatočného vkladu. Od týchto spoločností sa však očakáva osobná účasť spoločníka

na prevádzkovaní podniku. Oprávnenie k riadeniu: hovorí o tom kto je zodpovední za

vedenie podniku a kto je zodpovední zastupovaním na vonok. Zákon definuje dva prípady:

vedenie je ponechané na majiteľov, spoločníkov, alebo zákon presne definuje orgány a ich

kompetencie, ktoré podnik musí mať. Počet zakladateľov: v.o.s. musí mať minimálne dvoch

spoločníkov.

Administratívna náročnosť a rozsah výdavkov spojených so založením

a prevádzkovaním podniku: administratívna náročnosť závisí od podmienok, za akých

podnik vzniká. Je spojená predovšetkým s množstvom nákladov najmä so založením podniku,

ale aj s prevádzkou podniku. Administratívne je najmenej náročné živnostenské podnikanie,

pretože to si vyžaduje len jednorazový výdavok na vydanie živnostenského listu. Náročnejšia

je pri obchodných spoločnostiach, kde je spojená s viacerými výdavkami a to na vyhotovenie

spoločenskej zmluvy, na zápis do obchodného registra. Účasť na zisku alebo strate: hovorí

o miere akou podnikateľ riskuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Ak spoločníci

v obchodných spoločnostiach neuzavreli dohodu o rozdelení zisku, zisk sa medzi spoločníkov

rozdelí rovným dielom. Podnik jednotlivca: tu platí, že si majiteľ ponecháva celú sumu zisku.

Daňové a odvodové zaťaženie: v posledných rokoch sa Zákon o dani z príjmov viackrát

menil a upravoval, posledná úprava zverejnená v zákone č.595/2003 Z.z. zavádza rovnú daň

vo výške 19% pre fyzické i právnické osoby. Pre fyzické osoby je však táto daň stále veľmi

vysoká. Okrem tejto dane je potrebné platiť taktiež odvody do sociálnej a zdravotnej

poisťovne, ktoré sa taktiež veľmi často menia a malý živnostníci majú často problém popri

svojej hlavnej činnosti podnikania sledovať tieto zmeny. Mnohokrát sú tieto zákony zložito

zadefinované a ich pochopenie si vyžaduje veľa času a sústredenia, ktorý je pre malého

živnostníka veľmi vzácni. Nepochopenie zákona sa neospravedlňuje a za napr. zle vyplnené

daňové priznanie sa sankcionuje. Tu vidím nevýhodu medzi malým živnostníkom, ktorý si

často robia účtovníctvo sami a nemajú mnohokrát, taký prehľad o danej legislatíve, ako

pracovníčky v učtárni nejakej s.r.o. ktoré okrem účtovania sú odbremenené od vedenia firmy

a majú preto čas dôkladne naštudovať a školiť sa v danej problematike, čo sa týka daňového

a odvodového zaťaženia. Ďalší rozdiel pri daňovom zaťažení je milionárska daň. 5Čo však

milionárska daň znamená? V skratke možno povedať, že každý pracujúci či už podnikateľ

5 http://ekonomika.sme.sk/c/4362257/milionarska-dan-sa-znovu-hlasi.htm 10.11.2009

alebo zamestnanec podniku si pri výpočte dane spočíta svoje príjmy a odráta nezdaniteľné

minimum. Zo zvyšku je ako som už spomínala povinný uhradiť 19- percentnú daň. Podľa

schválenej novely zákona o dani z príjmov je povinný ten, kto za rok 2009 mesačne zarobil

viac ako 1839,14 eur, si už zo základu dane nemôže odpočítať celé nezdaniteľné minimum.

Čím viac človek mesačne zarobí, tým menej si môže odpočítať. Ten, koho mesačné hrubé

príjmy sú vyššie ako 3171,55 eur, si nemôže zo základu dane odrátať už ani cent. V praxi to

znamená, že tí lepšie zarábajúci naozaj zaplatia na daniach viac sú to však prevažne

zamestnanci. Tí si na rozdiel od podnikateľov nemôžu svoj hrubý príjem znížiť o daňové

výdavky a tým pádom upraviť základ dane z ktorého sa vyčísli konečná výška dane na

úhradu.

Finančné možnosti: to znamená predovšetkým zvýšenie, alebo zníženie vlastného

kapitálu, pri jednotlivých právnych formách sa líši. Od výšky vlastného kapitálu, spôsobu

a miery ručenia sa odvíjajú úverové možnosti. Čo sa týka malých a stredných podnikov majú

horšie možnosti získať cudzie zdroje – krytie, a tým pádom rozširovať majetok podniku ako

veľké podniky. Preto sa spoločnosti často uberajú možnosťou zvyšovania vkladov

spoločníkov, prípadne prijatie tichého spoločníka. Toto sú najčastejšie možnosti ako

obchodné spoločnosti zväčšujú svoj majetok. Povinnosti tvoriť fondy zo zisku: to sú také,

ktoré zákon stanovuje tvoriť určitým percentom zo zisku, napríklad rezervný fond na krytie

straty. Ako posledné kritérium by som rada spomenula zverejňovaniu povinnosť: ide

o povinnosť spoločnosti zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát, ktorú upravuje obchodný

zákonník, zákon a účtovníctve a iné právne normy. Táto povinnosť má ochrannú funkciu,

pretože chráni veriteľov, verejnosť a investorov. Výročná správa slúži na prehľad finančných

ukazovateľov podniku. Poskytuje prehľad vlastných a cudzích zdrojov financovania a takisto

majetok podniku. Ako posledné kritérium, ktoré by som chcela spomenúť pri výbere právnej

formy je flexibilita organizačnej štruktúry.

Porovnanie kritérií pri výbere medzi personálnou a kapitálovou spoločnosťou:6

Personálne spoločnosti Kapitálové spoločnosti

nižšia kapitálová náročnosť vzniku povinnosť skladať základné imanie

osobnostná účasť spoločníkov na riadení len kapitálová účasť, nie je nutná osobná

malý počet členov účasť na riadení spoločnosti

6 Majduchová, H.,Neumanová, A.: Podnik a podnikanie.Sprint, Bratislava 2004, s. 198

neobmedzené ručenie za záväzky spravidla vyšší počet členov

riadenie spoločnosti zabezpečujú spoločníci obmedzené ručenie cez spoločnosť

rovnocenné postavenie spoločníkov pri riadenie spoločnosti zabezpečujú samotné

hlasovaní orgány

nie je povinnosť tvoriť rezervný fond je povinnosť tvoriť rezervný fond

1.3. Členenie právnych foriem podnikania

Právna forma podnikania je spôsob, akým je legislatíve upravené formálne postavenie

podnikateľov. Výber právnej formy je veľmi dôležitý, a to najmä s ohľadom na možné

problémy v budúcnosti, ktorých riešenie ovplyvňuje práve forma podnikania.

Právna forma má podobu podniku jednotlivca alebo obchodnej spoločnosti, avšak existujú aj

špecifické druhy, akými sú štátny podnik alebo družstvo.

Nasledujúca schéma ukazuje, akým spôsobom sa dá u nás podnikať, tzn. akú právnu

formu si môže podnikateľ zvoliť.

Podniky podľa právnej formy

podnik jednotlivca obchodné spoločnosti družstvo

personálne spoločnosti kapitálové spoločnosti

v.o.s k.s s.r.o a. s.

Prameň: www.radsvetla.inky.sk/novic/resources/Podnikanie.doc -

Podnikateľ môže pôsobiť ako: Fyzická osoba ( živnostník, fyzická osoba spolu s inou

fyzickou osobou v združení ). Právnická osoba ( verejná obchodná spoločnosť, komanditná

spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo).

Právne formy možno rozčleniť na : formy podnikania s právnou subjektivitou

Ø podnik jednotlivca

Ø obchodné spoločnosti ( v.o.s, k.s, s.r.o, a.s.)

Ø družstvo

formy podnikania bez právnej subjektivity

Ø majetková účasť na podnikaní iných fyzických a právnických osôb ( tiché spoločnosti,

zmluva o združení, holding)

Ø podnikanie zahraničných osôb

1.3.1. Podnik jednotlivca

Podnik jednotlivca je u nás upravený Živnostenským zákonom č.455/1991 Zb. Podľa

tohto zákona pod pojmom ”živnosť rozumieme sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne,

vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok

ustanovených týchto zákonom. Zákonné podmienky na získanie živnosti sú: dosiahnutie veku

18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezpečnosť.”7

Tieto podmienky musia byť nutne splnené už pri nadobudnutí akéhokoľvek živnostenského

oprávnenia. Všeobecné podmienky získania živnosti musí spĺňať u fyzickej osoby sám

živnostník a v prípade, že má ustanoveného zodpovedného zástupcu, aj zodpovedný zástupca.

U právnickej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ako aj

osoby, ktoré tvoria jej štatutárny orgán.

Zákon predpisuje aj osobitné podmienky získania živnosti, medzi ktoré patrí predovšetkým

odborná alebo iná spôsobilosť. Pod odbornou spôsobilosťou možno všeobecne rozumieť

kvalifikované predpoklady na výkon živnosti a požiadavku praxe v odbore. Osobitné

podmienky musí u fyzickej osoby spĺňať táto fyzická osoba ako aj jej zodpovedný zástupca.

U právnickej osoby musí spĺňať osobitné podmienky jej zodpovedný zástupca.

Živnosti delíme na ohlasovacie (sú to živnosti, ktoré sa pri splnení určitých podmienok

môžu prevádzkovať na základe ohlásenia ) a koncesované (môžu sa prevádzkovať na

základe koncesie. Podmienkou získania koncesie je splnenie určitých podmienok, akými sú:

odborná spôsobilosť, spoľahlivosť a splnenie fakultatívnych podmienok, ktoré sú uložené

živnostenským úradom). Od roku 2010 koncesie boli začlenené medzi viazané živnosti.

Ohlasovacie živnosti sú remeselné ( podmienkou ich získania je odborná spôsobilosť získaná

vyučením v odbore, nachádzajú sa v prílohe zákona a ich prevádzkovanie je podmienené

predložením výučného listu, vysvedčením o záverečných skúškach na odbornom učilišti alebo

inej odbornej škole a preukázaním praxe v odbore ), viazané, od roku 2010 sem patria aj

7 Živnostenský zákon, zákon č.455/1991 Zb

bývalé koncesované živnosti ( podmienkou je odborná spôsobilosť získaná odbornou

skúškou ) a voľné ( podmienkou získania nie je nijaká odborná spôsobilosť ).8

Z hľadiska predmetu podnikania možno živnosti rozdeliť na: obchodné živnosti, napr.

pohostinská činnosť, kúpa tovaru za účelom predaja, sprostredkovateľská činnosť. Výrobné

živnosti, sú spojené s výrobou a predajom výrobkov a ako posledné sú živnosti poskytujúce

služby – službami rozumieme poskytovanie opráv a údržbu vecí, prepravu osôb, tovaru.

Nato aby sa mohla vykonávať živnosť je potrebné získanie živnostenského listu, alebo

koncesovanej listiny. Týmito dokladmi je povinný sa podnikateľ preukazovať. Z hľadiska

spôsobu ručenia podnikateľ ručí za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom. Podnikateľ

nevytvára žiadne osobitné formy riadiaceho aparátu, pre túto právnu formu je typická

jednoduchá organizačná štruktúra. Podnik nie je povinný vytvárať štatutárny, ani kontrolný

orgán.

Rozdelenie zisku alebo strata: prebieha tak, že podnikateľ si od svojich príjmov môže

odpočítať výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tento

rozdiel tvorí čiastočný základ dane. Ten upraví o odpočítateľné položky a získa základ dane,

od ktorého odpočíta daň19%. Toto je povinné podľa §6 zákona o dani z príjmu. Takto

upravený zisk po zdanení zostáva k dispozícií samotnému podnikateľovi a nie je povinný

tvoriť rezervný fond. Ako som už spomínala, za stratu ručí podnikateľ celým svojim

majetkom.

Medzi hlavné výhody tejto formy podnikania patria: jednoduchá organizačná

štruktúra, ktorá je vysoko flexibilná pre meniace sa potreby. S touto výhodou súvisí aj fakt,

že podnikatelia, ktorí si zvolia túto formu podnikania majú užší kontakt so zákazníkom ako

väčšie podniky, čím môžu rýchlejšie reagovať na momentálnu situáciu na trhu. Rýchlejšie sa

adaptujú na potreby zákazníka. Zisk sa nedelí medzí potenciálnych spoločníkov, ale zostáva

samostatnému živnostníkovi. Možnosť sebarealizácie, nezávislosť v rozhodovaní.

Živnostník musí o sebe rozhodovať sám, čo vyžaduje na druhej strane vysokú dávku

sebazaprenia. Ročné očakávané príjmy živnostníka sa približujú k 24-tis eur a výdavky sa

pohybujú okolo nuly. Taktiež je tu možnosť odpočítať si nezdaniteľnú sumu dane podľa

výšky zdaniteľného príjmu. Živnostníkovi stačí viesť jednoduché účtovníctvo.

Ako hlavné nevýhody môžeme spomenúť nasledovné: vysoké daňové a odvodové

zaťaženie, obmedzenosť kapitálových zdrojov. Ako bolo už spomínané, pre živnostníka 8 Majduchová, H.,Neumanová, A.: Podnik a podnikanie.Sprint, Bratislava 2004, s. 150

predstavuje možnosť dostať sa k cudziemu kapitálu problém. Zraniteľnosť riadenia

podniku - Podnikateľ je obvykle aj vlastník aj manažér a tieto funkcie sa navzájom

v niektorých prípadoch prelínajú. Vysoká fyzická a psychická zaťaženosť podnikateľa. Ako

najväčší problém by som uviedol ručenie živnostníka celým svojím majetkom. Práve toto je

najcitlivejšia otázka individuálneho podnikania. Pohľadávka veriteľa môže byť dokonca pri

výkone rozhodnutia súdu, ktorým bola podnikateľovi uložená povinnosť zaplatiť dlžnú

čiastku, uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manažérov.9

1.3.2. Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s. )

„Verejná obchodná spoločnosť je právnická osoba, ktorá vzniká dňom zápisu do

obchodného registra”.10 Jedná sa teda o takú spoločnosť, v ktorej sa združujú aspoň dve osoby

za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. Takýto typ spoločnosti sa zakladá

spoločenskou zmluvou, v ktorej je presne určená výška vkladov spoločníkov, lehota a taktiež

spôsob ich splatenia. Ak sa spoločník omešká so zaplatením členského vkladu je povinný

zaplatiť pokutu, teda úrok z omeškania vo výške 20% z dlžnej sumy.11 Spoločenská zmluva

tiež stanovuje spôsob ručenia spoločníkov a to celým svojim majetkom a z toho dôvodu nie je

existencia základného imania podmienkou. Počet členov v.o.s nie je limitovaný. Spoločnosť

teda vzniká dňom zápisu do obchodného registra, kde sa okrem spoločenskej zmluvy bude

ďalej prideľovať podpisový vzor spoločníkov, ktorým bude pridelená pozícia štatutárneho

orgánu. Čo môže pri väčšom počte spoločníkov priniesť v budúcnosti problém pri zosúladený

zmluvných podmienok. Preto je dobré, že je stanovená spoločenská zmluva, ktorá musí

obsahovať okrem presných náležitostí ako je: obchodné meno, sídlo spoločníkov, predmet

podnikania a určenie spoločníkov aj spôsoby, ktoré slúžia na riešenie a odvrátenie všetkých

sporov a konfliktov medzi jednotlivými spoločníkmi.

Spôsob rozdelenia zisku a straty: v prvom rade treba spomenúť, že zisk sa ako celok

vo v.o.s. nezdaňuje. Podľa zákona sa zisk delí medzi spoločníkov rovným dielom. Na základe

toho, že spoločníci mali rôzne výšky vkladov si môžu zvoliť dve možnosti ako rozdeliť zisk.

A to na základe toho, že si ho rozdelia podľa výšky splatených vkladov, alebo sa použije na

výpočet zisku výška osobného majetku. V prípade, že si zisk rozdelia rovným dielom je 9 Paulíčková, A.: Podnikanie malých firiem v Slovenskej republike po vstupe do Európrskej únie. Eurounion, Bratislava 2004, str. 18 10 Majtán,Š.a kol.:Podnikové hospodárstvo. Sprint, Bratislava 2007, s. 67 11 Majduchová, H.,Neumanová, A.: Podnik a podnikanie.Sprint, Bratislava 2004, s. 162

spoločnosť povinná vyplatiť úroky zo splatených kapitálových vkladov. Výška úrokov by

mala byť určená v spoločenskej zmluve v prípade, že nie, berie sa do úvahy výška úrokov

banky nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti sídla spoločnosti. Tieto úroky predstavujú pre

spoločnosť náklad a pre spoločníka zdaniteľným príjmom podľa zákona o dani z príjmov

fyzických a právnických osôb. Spoločník má v prvom rade nároky na úroky, ktoré majú

prednosť pred nárokmi na podiele na zisku a vznikajú aj pri strate. Ak spoločník odchádza

zo spoločnosti, ktorá naďalej pretrváva má nárok na vyrovnávací podiel. Je to určitá výška

z likvidačného zostatku. Tento likvidačný zostatok sa najprv určí podľa výšky splatených

vkladov a to čo zostane sa rozdelí medzi spoločníkov rovným dielom.

Medzi hlavné výhody v.o.s patrí: nižšia kapitálová náročnosť, keďže nie je zákonom

stanovená výška základného imania ani výšky vkladu spoločníka, nižšie daňové zaťaženie,

spoločníci sú prevažne fyzické osoby, jednoduchá organizačná štruktúra a ako poslednú

výhodu by som rada spomenula osobná zainteresovanosť vlastníkov na riadení spoločnosti.

Medzi hlavné nevýhody možno zaradiť: neobmedzené ručenie za záväzky

spoločnosti, ručenie spoločníkov celým svojim majetkom, pri väčšom počte spoločníkov

možnosť vzniku vzájomných konfliktov, lebo všetci spoločníci sú podľa zákona považovaný

za štatutárny orgán, vystúpenie spoločníka môže znamenať zánik spoločnosti.

1.3.3. Komanditná spoločnosť ( k.s. )

Komanditnú spoločnosť tvoria spoločníci dvoch typov, a to komanditisti a

komplementári. Komanditisti ručia za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného

vkladu, ktorý predstavuje výšku 250 eur a je zapísaný v obchodnom registri. Komanditisti

majú len právo kontroly v podniku, nie právo jeho vedenia, ak nie je v spoločenskej zmluve

uvedené inak. Komplementári ručia celým svojim majetkom a zo zákona sú oprávnený na

konanie v mene spoločnosti. Na založenie komanditnej spoločnosti treba aspoň dvoch

spoločníkov, z ktorých je jeden komanditista a jeden komplementár. Ide o zmiešaný typ

spoločnosti. Čo sa týka určenia štatutárneho orgánu v komanditnej spoločnosti sú všetci

komplementári, ktorý sú poverený riadením spoločnosti. Komanditisti však majú právo

nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti. Čo sa ešte týka komplementárov, keďže sú

určený správou spoločnosti, vzťahuje sa na nich tiež zákaz konkurenčného konania.

Rozdelenie zisku alebo strata spoločnosti: v zmysle § 100 obchodného zákonníka

sa zisk v komanditnej spoločnosti rozdeľuje medzi komplementárov a komanditistov rovným

dielom. Vo vnútri skupiny komplementárov tiež rovným dielom a vo vnútri skupiny

komanditistov podľa výšky ich splatených kapitálových vkladov Tento spôsob delenia nemusí

vyhovovať všetkým spoločníkom, preto si spoločníci môžu zvoliť vlastný spôsob delenia

zisku : podľa ručenia majetkom, podľa výšky vkladov, alebo na základe účasti na podnikaní.

Podľa zákona o dani z príjmu právnických osôb sa strata medzi spoločníkov delí rovnako na

základe dane. Nemožno zabudnúť poznamenať, že zisk sa rovnako ako vo v.o.s tak aj v

komanditnej spoločnosti nezdaňuje.12

Komanditná spoločnosť môže byť zaujímavou formou podnikania pre kapitálovo

slabých podnikateľov so zaujímavým know-how a investora hľadajúceho investičnú

príležitosť. U nás je tento typ právnej formy podnikania málo používaný.

Výhody komplementárnej spoločnosti : nenáročný počiatočný vklad spoločníkov -

komanditista musí vložiť minimálne 250 eur, pre komanditistov neplatí zákaz konkurencie-

môžu okrem tejto spoločnosti súčasne pretrvávať a v inom konkurenčnom podniku,

komanditista je oprávnený nahliadať do účtovných kníh a požiadať audítora a kontrolu

účtovnej závierky, lepšia úverová prispôsobivosť spoločnosti. Nevýhody: zložité delenie

zisku, možný vznik konfliktov medzi komplementármi a komanditistami – každý nesie určitú

mieru rizika konfliktov záujmov, vyššie daňové zaťaženie a dvojité zdanenie komanditistov.13

1.3.4. Spoločnosť s ručením obmedzeným

„Spoločnosť s ručením obmedzeným je právnická osoba, založená s cieľom

podnikania, prípadne vykonávania inej činnosti, pokiaľ zákonom nie je výkon takejto činnosti

zakázaný v tejto právnej forme.“14 Tento typ spoločnosti sa pokladá za kapitálovú spoločnosť,

aj keď možno poukázať na niektoré prvky osobnej spoločnosti. Určujúcim znakom tejto

spoločnosti je to, že je povinná vytvárať základný majetok vkladmi svojich spoločníkov

a zákon presne stanovuje nielen minimálnu výšku tohto vkladu spoločníka, ale aj výšku

základného imania.

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj jedným zakladateľom.

Maximálny povolený počet spoločníkov je päťdesiat. Výška minimálneho vkladu spoločníka

je aspoň 750 eur a minimálna výška základného imania je 5000 eur. „Na založení spoločnosti

12 Majduchová, H.,Neumanová, A.: Podnik a podnikanie.Sprint, Bratislava 2004, s. 166 13 Veber,J-Srpová, J. a kolektív: Podnikaní malé a strední firmy, 2 aktualizované a rozšírené vydaní 14 Kubíček,P.,Mamojka,M.,Patakyová,M.:Obchodné právo. Vydavateľstvé oddelenie praf uk, Bratislava 2007, s.147.

s ručením obmedzeným sa môže každý spoločník zúčastniť len jedným vkladom a výška

tohto jedného vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne no musí byť

vyjadrená kladným celým číslom.“15 Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojim

majetkom. Ručenie spoločníkov je obmedzené na výšku nesplateného kapitálového vkladu.

Spoločnosť môže založiť buď fyzická, alebo právnická osoba a spoločnosť sa zakladá

spoločenskou zmluvou. V prípade, že by spoločnosť zakladala jedna osoba spoločenskú

zmluvu nahradí zakladateľská listina. Spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra

a spoločník je povinný predložiť pri registrácií viaceré dokumenty. Jeden z najdôležitejších je

predloženie dokladu o splatených vkladoch. V prípade, že spoločnosť zakladá jeden spoločník

je povinný zaplatiť plnú výšku základného imania, ak je viacero spoločníkov vyžaduje sa

splatiť aspoň 30% vkladov a to buď peňažných, alebo nepeňažných. No však celková suma

vkladov musí tvoriť spomínaných 5000 eur. Pri nezaplatení tejto povinnosti je spoločník

povinný platiť úroky z omeškania vo výške 20 % z nezaplatenej sumy, ak spoločenská

zmluva nestanovuje inak. Úroky, ktoré zaplatí spoločník z omeškania predstavujú pre

spoločnosť nezdaniteľný príjem.

Orgány spoločnosti s ručením obmedzením sú :

• najvyšším orgánom s.r.o je valné zhromaždenie spoločníkov

• štatutárnym orgánom je jeden alebo viac konateľov, na ktorých sa vzťahuje

zákaz konkurencie

• kontrolným orgánom s.r.o je dozorná rada

Spôsob rozdelenia zisku / strata : zisk v s.r.o sa ako celok zdaňuje daňou z príjmu

právnických osôb. Každý spoločník má nárok na podiel na zisku nie však v pomere k jeho

vkladu, ale v pomere k splatenému kapitálovému vkladu, ak sa v spoločenskej zmluve

nestanovuje inak. Toto závažné riešenie má v prvom rade donútiť spoločníkov, aby uhradili

svoju vkladovú povinnosť. V prvom rade základnou podmienkou vzniku nároku každého

spoločníka na podiele na zisku je skutočnosť, že spoločnosť dosiahla a vykázala čistý zisk.

Z tohto čistého zisku je spoločnosť povinná tvoriť rezervný fond. Ten sa buď hneď vytvorí pri

vzniku spoločnosti, alebo ho vytvorí z čistého zisku za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz

dosiahne. Výška rezervného fondu je minimálne 5 % z čistého zisku, nemôže však presiahnuť

15http://pdf-search-engine.com/obchodn%C3%9D-pdf.html 14.11.2009

10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne doplniť o sumu určenú

v spoločenskej zmluve. Rezervný fond sa používa na krytie straty spoločnosti.

Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej výhody : tento typ právnej formy je vhodný

pre podnikateľa, ktorý chce podnikať sám no nie ako živnostník, možnosť sústrediť veľký

kapitál, profesionálne riadenie činnosti, jednoduchosť zmien vo vlastníctve, stabilita

a trvácnosť(väčšia dôveryhodnosť voči bankám, profesionálne vedenie spoločnosti),

spoločník zodpovedá za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu. Nevýhody:

zložitá organizačná štruktúra, povinnosť viesť podvojné účtovníctvo, základný vklad

spoločníka minimálne 5000 eur, nižšia úroveň pružnosti, dvojité zdanenie, spoločnosť

s jedným spoločníkom nemôže byť jedným zakladateľom alebo jediným spoločníkom v inej

spoločnosti, neexistencia priamej väzby medzi vlastníkom a podnikaním.16

1.3.5. Akciová spoločnosť ( a.s. )

Akciová spoločnosť je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý

počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým

svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Akciová spoločnosť sa zakladá

zakladateľskou zmluvou, uzavretou medzi fyzickými alebo právnickými osobami, ako aj jej

zakladateľmi. Akciovú spoločnosť môžu založiť minimálne dve fyzické alebo jedna

právnická osoba. V prípade založenia spoločnosti jednou osobou nahrádza zakladateľskú

zmluvu zakladateľská listina.17

Založenie akciovej spoločnosti je možné: na základe výzvy na upísanie akcií, bez

výzvy na upísanie akcií. Základné imanie spoločnosti musí byť minimálne 25 000 eur. Túto

hodnotu môžu tvoriť vedľa peňažných vkladov aj vklady nepeňažné. Pred zápisom do

obchodného registra musí byť splatených aspoň 30 % hodnoty peňažných vkladov. Akciová

spoločnosť je jedinou spoločnosťou, pri ktorej zákon vyžaduje stanovy. Akciová spoločnosť

vytvára povinne rezervný fond. Akcionár má právo na podiel z časti zisku spoločnosti ( na

dividendu ), ktorú valné zhromaždenie na základe výsledku hospodárenia a po splnení

povinností, ako aj určenia zdrojov na jej ďalší rozvoj určilo na rozdelenie medzi spoločníkov.

Rozdelenie medzi spoločníkov sa riadi stanovami spoločnosti, príp. určuje podľa pomeru

menovitej hodnoty akcií akcionára na menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Akcionár

16 Solík,J.- Jakubec, V.: Cesta k samostatnosti založenia podnikania. Trenčín: OZ GIMMA, 2007, s.23. 17 Sabo,M a kol.: Právne formy podnikateľských vzťahov.

je oprávnený sa zúčastňovať na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať od neho

vysvetlenie a uplatňovať návrhy. Počet hlasov akcionára sa riadi menovitou hodnotou jeho

akcií.

Medzi orgány akciovej spoločnosti patria:

• valné zhromaždenie je najvyšší orgán akciovej spoločnosti,

• predstavenstvo je štatutárny orgán akciovej spoločnosti,

• dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie

podnikateľskej činnosti spoločnosti.

Spôsob rozdelenia zisku / strata : je podobný ako v s.r.o, tiež sa zdaňuje daňou

z príjmu právnických osôb. Nárok na podiel zo zisku majú spoločníci, až vtedy keď

spoločnosť s čistého zisku odvedie do rezervného fondu sumu 10 % z tohto zisku vyčísleného

v účtovnej závierke, no však najmenej do výšky 20 % základného imania. Sumu ktorá jej

zostane môže použiť na odmeny štatutárneho orgánu, na dividendy a investície.

Akciová spoločnosť, jej výhody a nevýhody: neumožňuje fyzickej osobe zachovať si

tie výhody, ktoré sa spájajú napríklad s individuálnym podnikaním v združení bez právnej

subjektivity, alebo so spoločnosťou s ručením obmedzením ( pokiaľ ju táto osoba založí

sama), t.j. samostatné rozhodovanie vo všetkých otázkach podnikania a prisvojovania si

celého zisku. Dôvodom je fakt, že akciová spoločnosť síce môže byť založená jedným

zakladateľom, avšak týmto môže byť len právnická osoba. Náklady na založenie tejto

spoločnosti sú v porovnaní s ostatnými typmi obchodných spoločností značne vysoké

a taktiež tu treba rátať s nákladmi na valné zhromaždenie. K výhodám možno zaradiť

ustanovenia zákona o tom, že akcionári za záväzky spoločnosti neručia svojim majetkom, je

vhodná len pre podnikanie viacerých osôb, pomerne široké možnosti zvyšovania základného

imania a jednoduchý spôsob prevodu akcií, výhoda, ktorú poskytuje táto právna forma je

takisto, vyššia dôvera obchodných partnerov. Nevýhody, ktoré, ešte vidím v tejto právnej

formy je povinnosť vytvoriť základné imanie 25 tis eur a rezervný fond ( 10% imania ),

poplatky Centrálnemu depozitáru cenných papierov a nutnosť auditu účtovnej závierky.

1.3.6. Družstvo

V súlade s § 221 ods. 1 obchodného zákonníka je „družstvo spoločenstvom

neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania, alebo zabezpečovania

hospodárskych, sociálnych, alebo iných potrieb svojich členov“. Z tejto definície družstva

vyplýva, že jeho hlavným poslaním nie je dosahovanie zisku, ale zabezpečenie jeho potrieb.

Čo sa týka právnej formy je popri obchodných spoločnostiach ďalšou právnou formou,

v ktorej fyzické a právnické osoby môžu spoločne podnikať, ale môžu vykonávať aj rôzne

činnosti nepodnikateľské. Družstvo je teda spoločenstvo neuzavretého počtu členov, pričom

jeho minimálna hranica je päť. To však neplatí ak sú jeho členmi dve právnické osoby.

Obchodné meno družstva na rozdiel od ostatných typov spoločností musí obsahovať

označenie svojej právnej formy v plnom znení družstvo, žiadne skrátené označenia nie sú

prístupné. Družstevníctvo ako právnická osoba ručí za nedodržanie svojich záväzkov celým

svojim majetkom.Za záväzky družstva jeho členovia neručia, zákon však dovoľuje, že

stanovy môžu rozhodnúť, že členovia družstva alebo iba niektorí z nich majú na základe

rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovaciu povinnosť, ktorá

do určitej výšky presahuje členský vklad. Táto uhradzovacia povinnosť slúži v prvom rade na

krytie strát družstva. Družstvo rovnako ako kapitálové spoločnosti musí vytvárať pri svojom

založení základné imanie, ktoré tvorí súhrn všetkých členských vkladov. Ich výška je

najmenej 1250 eur. Základnou podmienkou pri vzniku členstva je zaplatenie členského

vkladu, ktorý je presne určený v stanovách spoločnosti. Stanovy takisto slúžia k oceňovaniu

nepeňažných vkladov, alebo môžu určiť podmienky, za ktorých sa členovia môžu zaviazať

k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej majetkovej účasti.

Ako som už na začiatku spomenula družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného

registra a na jeho založenie sa vyžaduje konanie ustanovenej členskej schôdze družstva. „Na

ustanovenej členskej schôdzi musí dôjsť ku schváleniu troch zákonom stanovených

podmienok založenia, a to k schváleniu stanov družstva, zvoleniu orgánov družstva a určeniu

základného imania.“18 Na ustanovenej schôdzi môžu hlasovať všetci, ktorí podali prihlášku do

družstva a do 15 dní od schôdze zaplatili základný členský vklad. Družstvo je taktiež povinné

evidovať zoznam svojich členov, ktorý má verejný charakter a na základe toho,

predstavenstvo umožní každému, kto preukáže svoj právny záujem, nazrieť do tohto

zoznamu. Členovia majú právo z tohto zoznamu čerpať potrebné výpisy.

Medzi orgány družstva patria:

• členská schôdza – najvyšší orgán družstva, 18 Sabo, M. a kol.: Právne formy podnikateľských vzťahov. IURA edition, Bratislava 2005, s.82

• predstavenstvo – výkonný orgán,

• kontrolná komisia,

• ďalšie orgány družstva vytvorené na základe stanov.

Spôsob rozdelenia zisku / strata: upravuje § 215 obchodného zákonníka, ktorý

určuje, že vytvorený zisk sa najskôr zdaní daňou z príjmu právnických osôb a následne sa od

neho odpočítajú položky, ktoré ustanovuje zákon. Medzi tieto položky možno zahrnúť

percentuálny podiel zo zisku, ktorý sa odvádza do nedeliteľného fondu. Družstvo do tohto

fondu odvádza už pri založení 10 % základného imania. Fond sa však každoročne dopĺňa

o výšku 10 % z čistého zisku a to až po obdobie, kým výška zisku netvorí polovicu

základného imania. Zvyšnú časť zisku družstvo rozdelí medzi svojich členov a to podľa výšky

splatených vkladov.

Medzi hlavné výhody družstva možno spomenúť: jednoduchý vznik a zánik družstva,

pomerná nízka čiastka základného imania, členovia neručia za záväzky družstva a veľmi

dobre vybudovaná sociálna podpora svojich členov. Nevýhody: povinnosť tvoriť nedeliteľný

fond už pri založení družstva, nedostatočná kapitálová sila – vklady nie sú dostatočne veľké.

1.4. Nové právne formy podnikania po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie

Vstupom do Európskej únie sa postupne otvárajú slovenským podnikateľským

subjektom nové možnosti vlastnej realizácie. Rozšírenie podnikateľskej činnosti mimo nášho

územia je často spojené s rôznymi administratívnymi a legislatívnymi prekážkami zo strany

dotknutých štátov. Tieto prekážky nie sú neprekonateľné, no vyžadujú si značné nasadenie tak

z hľadiska času pri naštudovaní si nových právnych predpisov daného štátu, ako aj

vynaloženie nemalých finančných prostriedkov.19 Na značné uľahčenie vybavovania

administratívnych záležitostí a presadenia sa podnikateľských subjektov na európskom trhu

boli postupom času vyvinuté nové právne formy podnikania, ktoré boli nasadené za účelom

vykonávania podnikateľskej činnosti v rámci Európskej únie. Za nové právne formy

podnikania, ktoré sa prejavili prostredníctvom jednotnej európskej úpravy možno považovať

európsku spoločnosť, európske združenie hospodárskych záujmov a európske družstvo.

19 Hudáková.M

Vo svojej diplomovej práci by som sa podrobnejšie zamerala na dve európske právne

formy a to: európsku spoločnosť a európske družstvo. Európske združenie hospodárskych

záujmov ma veľmi nezaujalo, pretože neprináša nejaký ekonomický význam. Jeho účelom nie

je dosahovanie vlastného zisku, ale slúži na uľahčenie a rozvíjanie hospodárskych činností

svojich členov a zlepšovanie alebo zvyšovanie výsledkov tejto činnosti.20

1.4.1. Európska spoločnosť

Európska spoločnosť je novou právnou formou, na základe ktorej možno podnikať na

území Slovenska aj Európskej únie. Je známa pod latinským názvom Societas Europaea (SE)

a je postavená na práve Európskeho spoločenstva. Jej hlavná úloha je predovšetkým

zabezpečiť voľný pohyb kapitálu v rámci celej Európskej únie a zjednotiť právne normy

všetkých obchodných spoločností v rámci EÚ. Základné črty európskej spoločnosti nesú tvar

akciovej spoločnosti, pretože jej základné imanie je rozdelené na akcie.

Európska spoločnosť je právnickou osobou, ktorá nadobúda právnu subjektivitu dňom

zápisu do obchodného registra, ktorý sa realizuje v štáte svojho sídla. Zápis aj výmaz

z registra je povinná uverejniť v úradnom vestníku Európskej únie do mesiaca po zápise

podľa národného práva členského štátu.. Základné imanie sa vyjadruje v Euro a jeho

nominálna menovitá hodnota musí byť aspoň 120-tisíc EUR.21 Pred alebo za názvom tejto

spoločnosti je povinné napísať skratku SE. Čo sa týka založenia európskej spoločnosti, môže

nabádať viacerých podnikateľov, pretože im so sebou prináša možnosť v budúcnosti sa

presťahovať v rámci celej európskej únie. Teda veľkou výhodou oproti akejkoľvek bežnej

národnej formy podnikania je flexibilné reagovanie európskej spoločnosti v prípade

výhodnosti daňových či organizačných dôvodov a to bez toho, aby európska spoločnosť

zanikla a musela vzniknúť nová. Podnikateľ tak môže zmeniť sídlo, ktoré samozrejme so

sebou nesie požiadavku opustenia domácej legislatívy a prispôsobiť sa požiadavkám

miestnych úradov v prípade, že pre podnikateľa iná krajina ponúka lepšie podmienky pre

jeho podnikanie.

Európska spoločnosť alebo Societas Europaea (SE) môže byť založená len 4

spôsobmi: Fúziou - dve a viac akciových spoločností z rôznych členských štátov môžu

vykonať fúziu zlúčením alebo splynutím a vytvoriť európsku spoločnosť. Je to najčastejší

20 Hudáková.M 21 http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-firemne-pravo/europska-akciova-spolocnost-vznik-organy- mobilita.html 16.11.2009

variant vzniku európskej spoločnosti. Prostredníctvom holdingovej spoločnosti - dve a viac

akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným z rôznych členských štátov

môžu vytvoriť holdingovú európsku spoločnosti: Založením európskej spoločnosti ako

dcérskej spoločnosti obchodných spoločností, ktoré sa správajú právom iného členského

štátu alebo ak majú dva roky dcérsku spoločnosť spravujú sa právom iného členského štátu.

Zmenou právnej formy: akciová spoločnosť, ktorá má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť

alebo pobočku v inom členskom štáte, môže zmeniť svoju právnu formu na európsku

spoločnosť. Tento spôsob neumožňuje súčasné prenesenie sídla spoločnosti.

Presun sídla spoločnosti pri zachovaný existujúcej spoločnosti umožní:22

Využitie zmlúv o ochrane investícií uzavretých Slovenskou republikou:

prenesenie sídla SE spoločnosti do zahraničia prináša silnejšiu pozíciu spoločnosti pri

rokovaní so slovenským štátom. Európska spoločnosť sa môže oprieť aj o zmluvy o ochrane

investícií uzavretých Slovenskou republikou. Slovenská spoločnosť túto možnosť nemá.

Dostať sa z vplyvu slovenských úradov: európska spoločnosť bude spadať pod právo

vybranej krajiny. Slovenské úrady môžu zisťovať informácie o európskej spoločnosti len cez

príslušné zahraničné úrady, čo je dosť problematické. Tiež všetky písomnosti musia byť

doručené na sídlo európskej spoločnosti v zahraničí a prípadné budúce súdne spory sa budú

riešiť v mieste sídla spoločnosti. Výber najvhodnejšieho daňového systému v rámci EÚ:

po presune spoločnosti sa na európsku spoločnosť, vzťahujú daňové zákony zvolenej krajiny.

Európska spoločnosť môže podľa výberu sídla napríklad využívať nízke dane z príjmov na

Cypre (10 %), alebo využiť vhodný holdingový režim v Holandsku. Vybrať vhodný právny

systém: právne systémy starších členských štátov EÚ sú výrazne stabilnejšie než slovenský.

Prinášajú väčšiu istotu pre podnikateľov a vyššiu vymáhateľnosť práva. Úspora nákladov na

správu a riadenie európska spoločnosť si môže zvoliť tzv. monistický systém riadenia, kedy

spoločnosť vedie len jeden štatutárny orgán (minimálne dvojčlenný), ktorým je správna rada.

To znamená úsporu režijných nákladov v porovnaní s bežnou a.s., ktorá musí mať povinne

predstavenstvo a dozornú radu.

1.4.2. Európske družstvo

„Európske družstvo predstavuje najmladšiu formu podnikania umožňujúcu výkon

činnosti naprieč celým európskym hospodárskym priestorom“.23 Európske družstvo alebo

22 http://www.akontslovakia.sk/sk/societas-europaea-europska-spolocnost 16.11.2009

latinsky Societas cooperativa europaea ( SCE ) je európskou podobou našej právnej formy

družstva, ktorá sa zapisuje do obchodného registra v členskom štáte svojho sídla. Zápis aj

výmaz európskeho družstva z obchodného registra je povinný záznam, ktorý sa zapisuje

v úradnom vestníku EÚ. Európske družstvo ako právna forma podnikania má kapitálový

charakter a je povinná zo zákona vytvárať základné imanie v minimálnej výške 30 000 eur.

Základné imanie je vytvárané prostredníctvom členských podielov a môže sa zvyšovať tak,

že sa členovia družstva zaviažu na to, že budú poskytovať v prípade potreby ďalšie vklady,

alebo pristúpením nových členov, a môže sa znižovať úplným alebo čiastočným splatením

vyrovnávacích podielov, nie však pod sumu 30.000.- EUR. Zmeny výšky základného imania

si nevyžadujú zmenu stanov, ani zverejnenie.24 Takisto ako pri európskej spoločnosti tak aj

pri tejto právnej forme podnikania platí, že pred alebo za obchodným menom sa píše skratka

SCE. Platí, že ak všetci členovia ručia obmedzene, obchodné meno európskeho družstva musí

zahŕňať povinnú položku „s ručením obmedzeným“

Hlavná činnosť európskeho družstva musí mať predovšetkým základ v uspokojovaní

potrieb členov svojho družstva a to v rozvoji ich ekonomických alebo sociálnych aktivít,

najmä prostredníctvom uzatvárania zmlúv na dodávky tovarov alebo služieb, ktoré európske

družstvo vykonáva alebo zabezpečuje.25

Podobne ako európske spoločenstvo aj európske družstvo možno založiť:26

splynutím alebo zlúčením dvoch a viacerých družstiev, ktorých sídlo a ústredie riadenia sa

nachádzajú na území Európskej únie, ak sa aspoň dve riadia právom rôznych členských

štátov. Zmenou právnej formy družstva založeného podľa národného práva niektorého

členského štátu, ktoré má sídlo a ústredie riadenia na území EÚ, ak má takéto družstvo aspoň

dva roky dcérsku spoločnosť, ktorá sa riadi právom iného členského štátu alebo ak národné

družstvo malo aspoň dva roky organizačnú zložku v inom členskom štáte. Originálnym

založením aspoň 5 fyzickými osobami s bydliskom aspoň v dvoch rozličných členských

štátoch. Originálnym založením piatimi fyzickými osobami a spoločnosťami v zmysle

článku 48 Zmluvy alebo inými právnickými osobami založenými podľa práva niektorého

členského štátu, ktoré majú bydlisko na území alebo sa riadia právom aspoň dvoch rôznych

členských štátov.

23 Hudáková 24 www.pravo.upjs.sk/files/83eb2bc456ab3a4802e069e45ace972f.doc 16.11.2009 25 http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-pro-bono/674-europske-druzstvo 16.11.2009 26 Hudáková

1.4.3. Bariéry vzniku a príčiny zániku malých a stredných podnikov

Bariéry vzniku predstavujú všeobecne známe prekážky začatia prípadne rozvoja

podniku . Najlepším prostredím pre malé a stredné podniky je relatívne slobodný trh, ktorý

poskytuje rovnaké stimuly a príležitosti všetkých podnikom. Vo všetkých krajinách

s vyspelou trhovou ekonomikou je snaha o zníženie týchto prekážok, ktoré stoja v ceste

malých a stredných podnikov a utvárajú podmienky na ich prosperitu. V tejto časti sa

pozrieme na bariéry z dvoch hľadísk, a to z hľadiska ekonomickej teórie podľa A.

Chodasovej27, ktorá delí bariéry na externé a interné, bariéry podnikania začínajúcich

podnikateľov a v podmienkach slovenskej ekonomiky.

1.4.3.1. Externé a interné bariéry vzniku malých a stredných podnikov

Externé bariéry predstavujú bariéry mimo podniku, ktoré nevie samotný podnikateľ

ovplyvniť, vplývajú na všetky podnikateľské jednotky. Podnikateľ ich však musí predvídať

a prispôsobiť im svoje konanie, aj keď kvantifikácia ich vplyvu je obtiažna. Medzi externé

bariéry radíme nasledovné:28 zdroje podnikania, ktoré predstavujú najmä problém získania

externých zdrojov financií; nedostatok začiatočného kapitálu, z čoho vyplýva prvotný

nedostatok kapitálu. Rovnako ako predstavuje problém získanie kapitálu, predstavuje bariéru

vzniku podnikania aj problém získania ostatných prírodných zdrojov. Legislatívne bariéry sú

tiež veľkou brzdou v podnikaní, keďže máme neprehľadné a málo zrozumiteľné zákony.

Legislatívne bariéry znamenajú aj nepresnú špecifikáciu platnosti medzinárodných zmlúv a

ich pôsobnosť na podnikateľov v jednotlivých krajinách. Daňové bariéry sú taktiež vážnou

prekážkou rozvoja malého podnikania, a to hlavne daňové zákony. Zákony platia pre

každého, a preto sa rovnako zdaňuje každý podnikateľ bez rozdielu, či je malý začínajúci

podnikateľ alebo veľká akciová spoločnosť, ktorá je kapitálovo už zabezpečená. Pre malého

podnikateľa, ktorý začína bez vlastného kapitálu s úverom, pôsobí daň z príjmu ako platba

štátu za niečo, čo ešte nevlastní.29 Informačné bariéry predstavujú obmedzené zdroje

informácií, čo je ovplyvnené aj nedostatočným prístupom k elektronickým médiám.

Nezanedbateľným problémom je aj cena informácii. Medzi posledné a najdôležitejšie externé

bariéry patrí existujúca konkurencia, ktorá sa v dôsledku globalizácie na celosvetovom trhu

začala objavovať u tzv. “celosvetových hráčov“ teda nadnárodné spoločnosti. Tieto majú

27 Chodasová, A., Bujnová, D.: Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Ekonómia, Bratislava 2006, str.18 28 Chodasová, A., Bujnová, D.: Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Ekonómia, Bratislava 2006, str. 16 29 Chodasová, A., Bujnová, D.: Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Ekonómia, Bratislava 2006, str. 17

citeľný náskok pred vznikajúcimi podnikateľmi vo forme vernosti zákazníka, vedomia

značky, vyššieho rozpočtu na reklamu. Taktiež majú možnosť stanoviť prechodne nižšie ceny

ako sú výrobné náklady, čo predstavuje pre malé a stredné podniky neprekonateľnú prekážku

a nemôžu týmto spoločnostiam konkurovať.

Interné bariéry vzniku podniku znamenajú samotné schopnosti samotného

podnikateľa. Ako interné bariéry vzniku by som uviedla nasledovné : nedostatok kapitálu čo

znamená, že podnikateľ buď nevie, alebo nemá možnosť ako sa dostať k finančným zdrojom

a ich momentálny nedostatok považuje za primárny nedostatok, často sa za týmto dôvodom

skrýva už spomínaná neinformovanosť potenciálneho podnikateľa. Tento problém je

výraznejší v menších mestách, kde je všeobecná informovanosť nižšia. Takisto nedostatočná

motivácia, ľudia nie sú dostatočne motivovaní k podnikaniu, veľa z nich je spokojných so

svojim súčasným zamestnaním a nemajú potrebu ho opustiť. Iní nevidia v podnikaní žiadnu

atraktívnu príležitosť. Mnoho potenciálnych podnikateľov nemá informácie, znalosti ako

začať podnikať, ako vypracovať analýzy a nevedia ani, kde tieto informácie hľadať.

A v nepodstatnom rade je neochota riskovať. Ľudia sa račej uspokoja s pevným príjmom,

ktorého nie sú ochotný sa vzdať, podpisujú sa pod to aj negatívne výsledky v podnikaní

okolia.

1.4.4. Analýza inovatívnych bariér pri rozvoji malých a stredných

podnikov v Slovenskej republike

V Slovenskej republike sa základe výskumu národných agentúr spracovávajúcich

výstupy vo forme štatistík poukázalo na bariéry rozvoja malých a stredných podnikov na

Slovensku. Medzi základné prekážky rozvoja podnikov patrí v prvom rade odvodové

zaťaženie, časté zmeny zákonov, nedostupnosť úverov, nejednotnosť týchto zákonov, ťažká

vymáhateľnosť práva, výška daňových sadzieb, korupcia na úradoch, vysoké úrokové miery,

netransparentnosť, korupcia, výpalníctvo, menový kurz a iné prekážky. Z hľadiska finančnej

náročnosti pre podnikateľské subjekty je najväčším a pretrvávajúcim problémom odvodové

zaťaženie. Záporne pôsobí na výšku ceny práce najmä pre nízkopríjmové skupiny, ktorých

kvalifikácia nie je na vysokej úrovni. Obvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne si často

vyžadujú administratívu náročnosť hlavne pre zamestnávateľov. Tieto odvodové či

administratívne problémy je potrebné čo najrýchlejšie vyriešiť, pretože v značnej miere

obmedzujú rastu a vzniku malých a stredných podnikov. Podľa môjho názoru by bolo

jednoduchšie pre zamestnávateľa zbaviť sa ho prebytočným administratívnym zaťažením

a informácie by priamo z daňového úradu putovali do poisťovní. Značnú úľavu

podnikateľom by prinieslo aj zníženie odvodového zaťaženia, takisto eliminácia

neočakávaných zmien v odvodových povinnostiach a nárast včasnej informovanosti

prostredníctvom elektronickej pošty.

Aj napriek výraznému zlepšeniu oproti stavu v minulých rokoch, i naďalej v mnohých

oblastiach ovplyvňujúcich podnikanie pretrváva potreba hlbšej systémovej zmeny legislatívy

tvoriacej podnikateľské prostredie, pri ktorej je potrebné brať do úvahy aj návrhy a názory

podnikateľskej verejnosti30. Mnohokrát sa stáva, že nová legislatíva sa prijíma bez toho aby sa

posúdilo aký bude mať vplyv na podnikanie, čo často povedie do problémov pri jej aplikácii.

Preto je potrebné pre zlepšenie podnikania a zvýšenia jeho stability používať v legislatíve

všetky dostupné možnosti politiky lepšej regulácie, predkladať začínajúcim podnikateľom

návrhy zákonov v zjednodušenej a čitateľnej forme a samozrejme im poskytovať poradenstvo

v oblasti podnikania.

1.4.5. Financovanie malých a stredných podnikov

Finančné potreby podniku delíme z hľadiska príčin ich vzniku na potreby vznikajúce pri

založení podniku a pri jeho činnosti a ďalšom rozvoji. Ďalšou úlohou je zosúladenie potrieb

finančných zdrojov s aktuálnymi možnosťami. Financie, rovnako ako aj ostatné formy

vstupov sú charakteristické určitou obmedzenosťou, ktorá sa v zapätí odzrkadľuje v ich cene.

Je možné povedať, že nedostatok finančných prostriedkov v malých a stredných

podnikoch je tým najväčším problémom ktorý im brány v ich rozvoji a inovácií? Podľa

mojich doterajších poznatkov, ktoré som nadobudla môžem tvrdiť, že dôvody, ktoré prehlbujú

vzniknuté problémy financovania, týchto podnikov sú skôr v tom, že podnikatelia sa pri

svojich rozhodovaniach o zdrojoch financovania najskôr, siahajú po klasických formách

financovania akými sú bankové úvery. O iných možnostiach financovania ako je napríklad

rizikový kapitál sú nedostatočne informovaný. Mnohý sa boja úniku informácií, zmien

a celkovo všetkého nového. Malé množstvo podnikov pozná iné ako bežné financovanie

prostredníctvom úveru, napríklad využitie finančnej podpory so strany štátu či prostriedkov

z Eú a keď sa aj náhodou s týmito prostriedkami financovania stretli považujú ich vybavenie

za časovo náročné niekedy až nemožné. Aj keď ani získavanie prostriedkov pomocou úveru

nie je k dispozícií všetkým podnikom. Malé podniky majú ma rozdiel od ostatných druhov

30

podnikov nevýhodu vtom, že nemôžu ručiť veľkým množstvo majetku a tiež majú menšie

zisky, preto majú problém získať cudzie zdroje financovania.

Za hlavné príčiny nedostatočného prístupu k finančným zdrojom možno tiež

považovať31 : nízky objem poskytovaných finančných zdrojov pre samostatne zárobkovo

činné osoby a start up pre podniky, nízky podiel domácich úverov a garancií poskytovaných

malým a stredným podnikom na hrubom domácom produkte, nízky podiel faktoringu na

hrubom domácom produkte ( v porovnaní s priemerom EÚ – 25 ), nízky podiel výdavkov na

výskum a vývoj z hrubého domáceho produktu, neexistencia medzi podnikovej kooperácie

v oblasti presunu technológie. Niektoré z uvedených problémov sa môžu redukovať na

základe revolvingových nástrojov, ktoré boli prijaté v EÚ v rámci iniciatívy Jeremie. Ide

o tieto významné nástroje: mikropôžičkové garančné schémy cielené na start up podniku,

sociálne mikropôžičkové schémy a potfóliové pôžičkové schémy poskytované pre malé

s stredné podniky, faktoringové podporné schémy a fond duševného vlastníctva. Iniciatíva

Jeremie je zameraná na podporu rozvoja malých a stredných podnikov v rámci regiónu EÚ

počas obdobia hospodárskej krízy. Vo všeobecnosti je snahou EÚ, aby táto podpora nebola

realizovaná len cez verejné zdroje, ale nech je uskutočnená v spolupráci so súkromnými

zdrojmi.

Čo nemožno pozabudnúť spomenúť je, že existuje široká škála financovania od už

spomínaných bankových úverov, ku ktorým sa majitelia prikláňajú najčastejšie, ako som už

uvádzala v predchádzajúcom texte až po leasingy, nenávratné pôžičky, rôzne dary a je len na

samotnom podnikateľovi, ku ktorému spôsobu financovania sa prikloní. Je však potrebné aby

mal na zreteli jeho kapitálovú štruktúru, veľkosť prostriedkov, ktoré si potrebuje zaobstarať,

právnu formu podnikania, zadlženosť podniku a iné ekonomické a mimo ekonomické

ukazovatele. Takisto je veľmi potrebné, aby sa podnikateľ všímal aj vývoj vonkajšieho

prostredia, vplyv konkurencie na dané odvetvie v ktorom pôsobí a taktiež aj dosah

hospodárskej krízy, proti ktorej v súčasnosti bojuje a hľadá rôzne nástroje na jej zmiernenie

celý svet. Ako som uviedla EÚ zaviedla v tomto období hospodárskej krízy program na

financovanie malých a stredných podnikov s názvom Jeremie.

Rada by som poukázala na delenie finančných zdrojov podľa dvoch autoriek a to Zory

Petrákovej a Aleny Chodasovej.

Tabuľka č.2 Formy financovania v podniku

31 http://www.financie.gov.sk/Default.aspx?CatID=5691 3.2.2010

Pôvod kapitálu Vlastný kapitál Cudzí kapitál

Interné financovanie Zisk, Odpisy, Ostatné

interné zdroje

Konsolidované úvery,

Nenávratné pôžičky, neuhradené

dane a odvody

Niektoré osobitné formy

financovania(factoring,

forfajting, lízing)

Externé financovanie Účastiny(akcie), Kapitálové

vklady, Majetkové podiely

Úvery-dlhodobé, krátkodobé

Dotácie,Subvencie,Dary,Leasing

Prameň: Petráková Z, Chodasová Z. : Finančné riadenie podniku, dane a účtovníctvo v podniku. Slovenská

technická univerzita v Bratislave 2006,s.16

Tabuľka č.3 Celkový prehľad zdrojov financovania

Pôvod

Druh

Interné zdroje financovania Externé zdroje financovania

Vlastné zdroje Zisk, odpisy, nerozdelený zisk,

odložená daň, rezervy, odpredaj

nepotrebných aktív podniku

Vklad majiteľa, vklad tichého

spoločníka, vklady spoločníkov,

vklady členov družstva, akcie

Cudzie zdroje Záväzky voči zamestnancom,

záväzky voči štátu, iné zdroje

( fondy )

Dodávateľské úvery, prijaté

preddavky, úvery bankovej sféry,

fondy na podporu drobného

podnikania, príspevky úradu práce

Prameň: Chodasová A, Bujnová, D.: Podnikanie v malých a stredných podnikov. Vydavateľstvo Ekonóm,

Bratislava 2008,s.168

Rozdiel medzi týmito dvoma tabuľkami, ktoré poukazujú na zdroje financovania je že,

Petráková berie na vedomie aj niektoré osobitné zdroje financovania ako: faktoring

a forfaiting, Chodasová tieto spôsoby financovania neuvádza. Ďalšia odlišnosť je vtom, že

Chodasová na rozdiel od Petrákovej dáva do povedomia odpredaj nepotrebných aktív

podniku ako interný zdroj financovania.

1.4.5.1. Interné zdroje financovania

Ťažisko financovania podniku z interných zdrojov je kryť finančné potreby podniku

z tých zdrojov, ktoré podnik získal z vlastnej finančno- hospodárskej činnosti. Interné zdroje

financovania môžu mať podobu vlastných a cudzích zdrojov. V prvom rade sa zameriam na

interné vlastné zdroje financovania. Ich podstata tvorí samofinancovanie, ktoré možne byť

zo zisku, z odpisov a z iných vlastných zdrojov podniku ( rezervy ). Význam

samofinancovania pre podnik spočíva vo zvyšovaní vlastnej kapitálovej základne podniku,

v znižovaní potreby cudzích zdrojov, v čiastočnom znižovaní daňového zaťaženia

a v znižovaní nákladov potrebných na získanie iných zdrojov financovania. Zisk predstavuje

nielen dôležitý zdroj interného financovania, ale je aj jeden z najdôležitejších finančných

ukazovateľov, ktorý zobrazuje úspešnosť a efektívnosť podniku. Zisk sa využíva na úhradu

viacerých druhov nákladov mzdových, zamestnaneckých, slúži na úhradu daní a na

financovanie rozvojových potrieb podniku. Popri definícií zisku je potrebné spomenúť aj

nerozdelený zisk. Nerozdelený zisk predstavuje zisk po zdanení, ktorý sa vytvorí po odčítaný

prídelu do sociálneho fondu, rezervného fondu, fondu zo zisku, dividend a po odčítaný straty

z minulých rokov . Rozdelenie zisku podlieha rozhodnutiam vlastníkov a rozhodnutia vlády.

Rozdelenie zisku v značnej miere závisí od právnej formy podnikania. Rozdeleniu zisku

podľa jednotlivých právnych foriem som sa venovala v predchádzajúcej kapitole. Podľa

môjho názoru je veľkou nevýhodou to že zisk nie je stabilný, a vo veľkej miere závisí od

produktivity firmy. Keďže zisk nie je vždy stabilný nie je ľahké presne stanoviť nerozdelený

zisk, ktorý sa dosiahne v budúcnosti podniky ho môžu v budúcnosti len dočasne plánovať. No

môže sa aj stať, že napriek naplánovanému zisku dosiahne podnik v budúcnosti stratu.

Rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením a výškou. Tvoria sa na základe

zásady opatrnosti na riziká a straty a to vždy na konkrétny účel na ktorý bola vytvorená a len

do výšky, v akej bola vytvorená. Rezervy môžeme členiť z viacerých hľadísk : podľa účelu

tvorby ich delíme rezervy na obstaraný majetok – sú to predovšetkým záväzky súvisiace

s obstaraním majetku, nie je však presne vymedzená splatnosť záväzku, alebo nie je

vymedzená výška záväzku. Rezervy na náklady – sú to záväzky súvisiace s požiadavkou

časového posunu pôsobenia na výsledok hospodárenia. Rezervy sa delia aj na krátkodobé

a dlhodobé. Krátkodobé rezervy sú taká druhy rezerv ak dohodnutá doba splatnosti, alebo

predpokladaná doba splatnosti je najviac jeden rok. Dlhodobé rezervy ich doba splatnosti

presahuje jeden rok. Nemožno zabudnúť spomenúť daňové rezervy, ktoré upravuje zákon

o dani s príjmov a tento zákon považuje rezervy za daňové výdavky. Podnikové rezervy, ktoré

zákon o dani s príjmov nepovažuje za daňový výdavok.32 Odpisy predstavujú tretí dôležitý

zdroj samofinancovania. Vyznačujú sa predovšetkým určitými osobitosťami, a to najmä, že

neprestavujú novoprijatý zdroj financovania, ale sú peňažným vyjadrením opotrebenia

hmotného a nehmotného majetku za určité obdobie, za ktoré sa zúčtujú do nákladov. Odpisy

predstavujú dôležitú nákladovú položku, ktorá ovplyvní výšku celkových nákladov a tým

pádom aj výšku zisku ako hlavného a neoddeliteľného zdroja samofinancovania. Odpisy sú

podnikateľovi k dispozícií tak dlho, pokiaľ nemusí byť majetok vymenený za nový. V skratke

spomeniem aj cudzie interné zdroje financovania tieto sú väčšinou podnikateľovi

k dispozícií iba krátkodobo. Jedná sa predovšetkým o záväzky voči zamestnancom podniku

vo forme nevyplatených miezd a odmien. Taktiež aj záväzky voči poisťovniam a štátu vo

forme povinných odvodov do jednotlivých poisťovní a vo forme nezaplatených daní, ktoré

podnikateľ odvádza do štátneho rozpočtu.33

1.4.5.2. Externé zdroje financovania

Za externé zdroje financovania posudzujeme tie zdroje, ktoré sa prijímajú do podniku

z vonkajšieho prostredia. Tieto zdroje sa podobne ako interné zdroje financovania delia na

dve základné skupiny, a to vlastné a cudzie. Vlastné externé cudzie financovania, sú také

ktoré zvyšujú vlastné imanie podniku. Jedná sa predovšetkým o prvotné vklady majiteľa,

spoločníkov. Ak počas činnosti podniku vzniká ďalšia potreba kapitálu a podnik nemá

k dispozícií dostatočné množstvo vlastných zdrojov financovania, môže dôjsť k zvýšeniu

vkladu majiteľa, alebo už spomínaných spoločníkov. Veľkosť tohto vlastníckeho vkladu sa

odlišuje podľa typu podniku, taktiež podľa plánovanej veľkosti zakladaného podniku a podľa

jeho právnej formy. Čo sa týka podniku jednotlivca rozsah jeho základného kapitálu, ako aj

možnosti jeho dodatočného zvyšovania sú obmedzené finančnými možnosťami samotného

podnikateľa. Možnosti ako môže podnik jednotlivca zvyšovať svoje finančné možnosti je

prostredníctvom prijatia tichého spoločníka, alebo na základe zmluvy o združení. Získať

dodatočné vlastné zdroje financovania možno aj prostredníctvom transformácie podniku

jednotlivca na niektorú z obchodných spoločností. Cudzie zdroje financovania: keďže existuje

veľmi malé percento takých podnikateľov, ktorí dokážu všetky svoje investičné potreby

zabezpečiť len svojimi vlastnými zdrojmi väčšina z nich je nútená využiť cudzie zdroje

financovania. Na základe získaných vedomostí z predmetu finančno-ekonomická analýza

môžem povedať, že existuje viacero možností ako získať prostriedky z cudzích externých

32 http://www.porada.sk/t50897-vseobecna-charakteristika-rezerv.html 4.2.2010 33 Chodasová A,Bujnová D.: Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Vydavateľstvo Ekonóm 2008, s.173

zdrojov financovania sú to najmä úvery, prijaté preddavky, emisie dlhopisov, dotácie a iné. Za

najbežnejší spôsob nadobudnutia takýchto finančných zdrojov je úverovanie. Znamená to, že

podnikateľ je povinný úver splatiť a zaplatiť stanovený poplatok – úrok. V nadobudnutý

úveru vidím pre podnikateľov aj výhody pretože z daňového hľadiska cudzie zdroje znižujú

zdaniteľný zisk a tým aj daňovú povinnosť pre podnikateľa. Z hľadiska kritérií podľa,

ktorých členíme úvery, je čas, na ktorý sa úver poskytuje. Poznáme úver dlhodobý s dobou

splatnosti 4 roky, strednodobý so splatnosťou 1-4 roky a krátkodobé do 1 roku. Medzi

dlhodobé a strednodobé úvery patria : obligácie, pôžičky, hypotéky a finančné úvery, ktoré

pre malých a stredných podnikateľov nemajú prakticky žiaden význam, pretože sú pre nich

nedostupné. Tento dôvod by som videla vtom, že sú pre finančné ústavy nezaujímavými

a veľmi rizikovými partnermi. Pretože ich finančná situácia sa môže v priebehu krátkeho

obdobia radikálne zmeniť, to znamená, že s prosperujúceho podniku sa stane bankrotujúci.

A ako som už spomenula nedisponujú ani dostatočným súkromným majetkom na základe,

ktorého by ručili za poskytnutý veľký úver. Pre malých a stredných podnikateľov sú

najbežnejšie tri typy úverov, ktoré by som aj v skratke zadefinovala. Patrí sem dodávateľský

úver : by tomto úvere sa stretávame aj s názvom obchodný úver, ktorý si poskytujú medzi

sebou obchodní partneri teda dodávateľ a odberateľ. Tento typ úveru je najčastejší pretože nie

je potrebná žiadna zvláštna forma úverovania, nemusia sa poskytovať nijaké špeciálne záruky

a formálne sa nemusia platiť úroky, tie sú zarátane v cene dodávaného tovaru. Tento úver je

typický tým, že odberateľ zaplatí dodávateľovi za poskytnutý tovar až po uplynutý

dohodnutej doby. Preddavky od odberateľa: ide o zákaznícky úver, ktorého základom je výber

predbežnej platby alebo zálohy od zákazníka za uskutočnený výkon. Realizuje sa prevažne

v takých odboroch, ktorých výrobný cyklus vyžaduje dlhší čas, alebo sa jedná o výrobok na

zákazku. Pri tomto úvere môže k dôjsť k tomu, že dodávateľ nedodrží stanovený termín

dodania, alebo ešte horšie nedodrží požadovanú kvalitu. Keď porovnám tieto dva úvery

očividne dodávateľský prináša väčšie výhody pre odberateľa a preddavkový je výhodnejší pre

poskytovateľa zákazky. Do tretej skupiny úverov, ktoré najčastejšie využívajú malé a stredné

podniky patria krátkodobé bankové úvery a to kontokorentný, lombardný a eskontný úver.

Medzi osobitné formy financovania na, ktoré vo svojej tabuľke poukázala Petráková

patrí faktoring a forfaiting ich základ spočíva v odkúpení pohľadávky pred termínom jej

splatnosti a to bankou, alebo špeciálnou spoločnosťou: faktorom alebo forfajterom podľa toho

o aký typ operácie sa jedná. Nemožno zabudnúť na lízing, ktorý sa v spoločnostiach dosť

často využíva. Jedná sa o prenájom rôznych výrobných zariadení, nehnuteľností a podobne za

vopred dohodnutých podmienok.

Keďže moja diplomová práca sa zameriava na právne formy v skratke zhrniem

spôsoby financovania pre konkrétne právne formy. Živnostníci financujú svoju

podnikateľskú činnosť s vlastných zdrojov, teda pre nich sú veľmi potrebné počiatočné

vklady do podnikania. Ako ďalší zdroj financovania, ktorý v rozsiahlej miere využívajú sú

odpisy a to buď automobilov, alebo výrobných zariadený. V prípade, že živnostník má málo

finančných prostriedkov a iný spôsob financovania mu nie je možný nerád, ale keďže ho

situácia núti uberá sa k predaju vlastných aktív. V súčasnosti môžu živnostníci využívať rôzne

záruky inštitúcií, ktoré podporujú vznik a rozvoj malých a stredných podnikov. Verejné

obchodné spoločnosti sú založené minimálne dvoma spoločníkmi a ich prvotné vklady nie sú

ohraničené žiadnym zákonom. Ako spôsob financovania sa v tomto type podnikov využívajú

predovšetkým prvotné a dodatočné vklady spoločníkov. Keďže podnik disponuje väčším

majetkom ako živnostníci má možnosti ručiť za úver v banke. Taktiež využívajú aj rôzne

formy lízingov. Spoločnosť s ručením obmedzením má na rozdiel od verejne obchodnej

spoločnosti zákonom určenú výšku základného imania. Dodatočné vklady sú možné, ale

keďže spoločnosť má zákonom stanovený počet osôb 50 aj dodatočné vklady sú určitým

spôsobom obmedzené. Spoločnosť si podľa zákona vytvára zákonný rezervný fond, ktorý

v prípade nedostatku finančných prostriedkov využije na krytie svojich záväzkov. Tieto

spoločnosti využívajú aj rôzne úvery a lízingy a ak spĺňajú všetky podmienky môžu

nadobudnúť aj finančnú podporu zo strany štátu, alebo Euro fondov. Komanditná spoločnosť

je financovaná na základe úverov, lízingu, predaja nepotrebných aktív spoločnosti, na základe

záväzkov voči zamestnancov, odpismi. Pri akciovej spoločnosti rovnako ako pri spoločnosti

s ručeným obmedzením zákon stanovuje minimálnu výšku základného imania, ktorý je

rozdelený na určitý počet akcií s určitou nominálnou hodnotou. Keby som porovnala akciovú

spoločnosť so spoločnosťou s ručením obmedzením ich spôsoby financovania budú dosť

podobné až na rozdiel, že akciová spoločnosť môže mať neobmedzení počet akcionárov

a spoločnosť s ručením obmedzením, ako som už spomínala má maximálne 50 spoločníkov.

Dodatočné vklady nie sú podľa zákona možné. Keďže akciová spoločnosť disponuje veľkým

množstvom základného imania nemá problém od banky získať dlhodobé úvery. Akciová

spoločnosť umožňuje vydávať obligácie.