Upload
buihuong
View
222
Download
2
Embed Size (px)
Citation preview
(1) Súčasné významné a vplyvné smery v didaktike
a ich podoby (P1)
• 18.9. 2018 Koncepcie edukácie – zmysel, ciele a hodnoty
• 2.10.2018 Edukácia obratu
Komparácia základných didaktických prvkov v
transmisívnom a konštruktivistickom prístupe
doc. PaedDr. Lenka Rovňanová, PhD.
2018
Koncepcie edukácie – dôvody pre pozornosť
Pomáhajú (nielen) študentom učiteľstva a učiteľom:
1. ujasniť si vlastný prístup k vyučovaniu a učeniu (sa),
2. vyjasňovať konceptuálne rámce kurikulárnych dokumentov,
3. môžu byť prostriedkom profesijného rozvoja,
4. z konfrontácie viacerých prístupov iniciovať pedagogické
inovácie a
5. poskytujú rámec pre tvorbu kurikula.
Koncepcie edukácie – všeobecné východiská
Súčasné „vplyvné spôsoby pedagogického myslenia“ (prúdy či
prístupy) sú založené na odlišnom spôsobe vnímania pedagogickej
skúsenosti.
Ich klasifikácia nemôže byť celkom homogénna kvôli nejednotnému
interpretačnému rámcu.
Každý smer sa tematizuje vo svojom pedagogickom poli, má odlišné
akcenty a osobitné hodnotové rámce.
Neexistujú oddelene. A hoci vzájomne „súperia“, zároveň sa prelínajú
a vzájomne aj ovplyvňujú.
Koncepcie edukácie 1 (Kaščák, Pupala, 2009)
(1) Humanistický. Orientuje sa na autonómny rozvoj individuality v
podnetnom výchovnom prostredí (nechať rásť). Vymedzujúcu funkciu má
etická dimenzia s dôrazom na sebachápanie, sebavedomie, sebarozvoj
(Maslow, Rogers).
(2) Funkcionálny. Jeho ťažiskom je na rozdiel od (1) koncept socializácie.
Človek sa stáva človekom v procese osvojovania sociálnych noriem
správania (Platón, Hegel, behavioristická psychológia).
(3) Interakčný. Centrom záujmu je proces učenia z hľadiska vytvárania tzv.
vyšších psychických funkcií. Pedagogický diskurz rieši hlavne otázky
kognitívnych procesov a podmienok ich fungovania v aplikácii do didaktiky
a psychodidaktiky (Vygotskij, Piaget)
(4) Rekonštrukcionistický. Vníma pedagogickú realitu ako súčasť širšej
sociálnej reality existujúcej v rôznych súvislostiach. Š sa chápe ako veľmi
problematická sociálna inštitúcia reflektujúca celkové problematické
usporiadanie a fungovanie spoločnosti. Cieľom je dosiahnutie ideálu
slobodnejšieho a spravodlivejšieho spoločenského zriadenia (ľavicová
ideológia).
(5) Konsenzuálny. Utvára sa okolo konceptu vzdelanosti v zmysle
komplexného rozvoja človeka ako autonómnej kultúrnej bytosti. VZD sa
chápe ako sprostredkovanie nadčasových kultúrnych obsahov a hodnôt
nelimitovaných hľadiskom aktuálnej užitočnosti. Cieľom vzdelávania je
zaistiť kultúrnu stabilitu a medzigeneračnú kontinuitu.
(6) Neoliberálny. V súčasnosti presadzuje najviac. Jeho
ideologickým východiskom – prepojenie politických
a ekonomických hodnôt postavených na princípe individualizmu,
slobody, autonómie, podnikavosti a voľnej súťaže.
Človek sa chápe ako manažér vlastného života, ako autonómny
subjekt v sieti ekonomických vzťahov.
Kľúčovým konceptom nie je V, ale VZD ako jedna z podmienok
životného úspechu. Jeho dôležitosť je zdôvodňovaná tým, že
vytvára základ konkurencieschopnosti.
Oceňuje flexibilitu v zmysle osvojovania všeobecnejších,
prispôsobiteľných a v praxi uplatniteľných kompetencií.
Koncepcie edukácie 2 – Bertrand (1998)
(1) Spiritualisticke – transcendentálne, metafyzicke . Zameriavaju
sa na metafyzicku rovinu vzťahu človeka a univerza. Čerpaju z
orientálneho náboženstva a filozofie. Žiaci sa maju naučit
oslobodzovat od materiálnej skutočnosti a prekračovat sami seba,
aby sa mohli dostat na vyššiu duchovnú úroven.
(2) Personalisticke – humanisticke, nedirektívne, slobodné,
otvorené. Opieraju sa o systém slobody a autonómie osobnosti Žiaci
riadia sami svoje vzdelávanie a úloha učiteľov vo vzťahu ku žiakom
spočíva vo vytvárani vhodných podmienok pre ich efektívne učenie.
Základnou úlohou školy je viesť žiakov k sebautváraniu a
sebapresahovaniu, objaveniu a rozvíjaniu vlastného potenciálu.
(3) Kognitívno psychologické – pedagogický konštruktivizmus
– zamerané na rozvíjanie kognitívnych schopností žiaka.
(4) Technologické – systémové. Usilujú sa o zlepšenie výučby
prostredníctvom vhodných technológií v tom najširšom význame,
dnes hlavne s využitím IKT.
(5) Sociokognitívne – v procesoch získavania vedomostí
zdôrazňujú význam kultúrnych a sociálnych faktorov.
Do istej miery reagujú na jednostrannosť psychologických teórií
zameriavajúcich sa prevažne na individuálnu perspektívu
a podceňujúcich spoločenský kontext.
(6) Sociálne – vo výchove je možnosť riešenia spoločenských
problémov. Významnými témami sú sociálna a kultúrna nerovnosť,
rôzne formy segregácie, ochrana životného prostredia,...atď.
(7) Akademické – tradicionalistické, klasické, generalistické.
Sú zamerané na odovzdávanie trvalých a všeobecných poznatkov,
zdôrazňujú nadčasové klasické obsahy, odborové myslenie
a otvorenosť k poznávaniu.
Akcentovanými hodnotami sú disciplína, vytrvalosť, úcta k tradícii
a k demokratickým hodnotám, zmysel pre občiansku zodpovednosť.
Koncepcie edukácie 3 (Schiro, 2008)
(1) Akademické (scholar academic ideology) – pomôcť žiakom osvojiť si
historicky nazhromaždené poznanie v obsahu, konceptuálnych rámcoch
a spôsoboch myslenia akademických disciplín.
Učiteľ rozumie obsahu vyučovaných predmetov a dokáže ho žiakom
adekvátne sprostredkovať.
Cieľom vzdelávania je rozvoj konkrétnych odborov a utváranie
vedeckého spôsobu myslenia a rozvoj vedných disciplín.
Základným problémom je identifikácia „základu, jadra poznania“, ktoré
sa má sprostredkovávať ďalej a didaktická transformácia a komunikácia
tohto poznania.
(2) Sociálne funkcionalistické (social efficiency ideology).
Zmysel vzdelávania je v uspokojovaní potrieb spoločnosti tým, že
pripravuje jednotlivcov na život v nej v budúcnosti ako
plnohodnotných a aktívne participujúcich občanov na jej fungovaní.
Cieľom je osvojovanie a rozvíjanie určitého súboru kompetencií
využiteľných v praktickom konaní v rovine spoločenskej
objednávky, ktorá v súvislosti s aktuálnou sociálno-politickou
sitáciou môže byť rozmanitá a niekedy aj protirečivá.
(3) Orientovaná na žiaka (learner centred ideology).
Základom je osobnosť jednotlivca a predstava školy ako miesta pre
jeho prirodzený rozvoj a učenie v súlade s jeho možnosťami.
Žiak sa vníma ako súbor rozvíjateľných potencialít.
Učenie sa chápe ako interakcia medzi osobnosťou a prostredím a od
učiteľa sa očakáva, že dokáže vytvárať vhodné stimulujúce
podmienky pre učenie sa žiakov, že bude prinášať dostatočné
množstvo podentov relevantných z hľadiska možností a záujmov
žiakov.
Cieľom je rozvíjanie osobnosti žiaka.
(4) Sociálne rekonštrukcionistické (social reconstruction
ideology).
Vychádza z kritického pohľadu na spoločnosť a sociálne problémy,
ktoré vznikajú na základe jej usporiadania a princípov jej
fungovania (sociálna a ekonomická nerovnosť, spravodlivosť).
Cieľom je premena spoločnosti, jej rekonštrukcia.
Úloha učiteľa spočíva v rozvíjaní kritického myslenia žiakov vo
vzťahu k nežiadúcim sociálno-kultúrnym fenoménom a ich
príprave na aktívnu participáciu v procesoch smerujúcich k jej
zmene, k lepšej spoločnosti, ktorá bude empatická voči
znevýhodňovaným.
Koncepcie edukácie 4 (Bauman, 2011)
Škola ako divadlo.
Pedagóg je divadelný režisér, ktorý pracuje s hercami (žiakmi a
žiačkami) a snaží sa ich doviesť k výsledku, ktorý divadlo (škola)
očakáva. Aby mohol byť režisér úspešný, musí s hercami pracovať v
súlade so zámermi divadla, a aj jeho zriaďovateľmi (obce a štát).
Označenie: sociálno-funkcionalistická koncepcia, štátna vzdelávacia
politika
Základné hodnoty: obec, štát, spoločnosť; cirkev; celok, nie indivíduum
Ciele: blaho celku, socializácia jednotlivca, sociálne fungovanie,
fungovanie štátu
Škola ako firma
Pedagóg je manažér, ktorý riadi činnosť firmy (žiakov a žiačok) a
rozvíja ju za účelom čo najlepšieho uspokojenia potrieb
zákazníkov (spoločnosti). Aby mohol byť manažér úspešný, musí
predovšetkým pracovať efektívne a obstáť v konkurencii
Označenie: funkcionálny materializmus, technologické koncepcie
Základné hodnoty: efektivita, návratnosť investícií, praktickosť
Ciele: ekonomická (re)produkcia, zamestnateľnosť,
konkurencieschopnosť
Škola ako cestovná kancelária.
Pedagóg je sprievodca, ktorý cestovateľa (dieťa/žiaka)
upozorňuje na veci, ktoré by nemal prehliadnuť a vedie ho
tak, aby nezablúdil. Aby mohol byť sprievodca úspešný,
musí cestovateľ dôverovať tomu, že ho sprievodca bezpečne
dovedie, kamkoľvek bude mať namierené.
Označenie: personalizmus, progresivizmus
Základné hodnoty: jedinec (individualita), sloboda,
samostatnosť, spolupráca
Ciele: rozvoj osobnosti, individuálneho potenciálu, záujmov
Škola ako múzeum
Pedagóg je strážca pokladu (kultúrneho dedičstva), ktorý vychováva
novú generáciu strážcov (žiakov a žiačok). Aby mohol byť strážca
úspešný, musí nastupujúcu generáciu predovšetkým naučiť odlišovať
pretrvávajúce hodnoty od dočasných, zabrániť pochybnostiam o
hodnote pokladu a prípadne ho uchrániť pred strážcami iných
pokladov, ktorí tvrdia, že ich poklad je cennejší.
Označenie: esencializmus
Základné hodnoty: kultúra (preverovaná časom), trvalosť, tradície,
história; žiadne inovácie a experimenty
Ciele: kultúrna (re)produkcia, zachovanie kultúrneho dedičstva,
kultúrna gramotnosť, príprava na rolu občana civilizovanej spoločnosti
Škola ako vedecká inštitúcia
Pedagóg je poslom alchymistu - múdreho starca, ktorý sa snaží
výsledky jeho bádania sprostredkovať obecenstvu (žiakom a
žiačkam). Jeho cieľom je, aby sa aspoň niekto z obecenstva sám stal
učňom alchymistu. Aby mohol byť posol úspešný, musí
predovšetkým vzbudiť záujem obecenstva.
Označenie: akademizmus
Základné hodnoty: racionalita, objektivita, poznanie, veda,
platnosť, spoľahlivosť, overiteľnosť, autokorekcia, komunikácia
Ciele: rozvoj vedeckých odborov, skvalitnenie ľudského
poznania
Škola ako vysoká rozhľadňa
Pedagóg je výťah na rozhľadňu. Umožňuje cestujúcim (žiakom a
žiačkam) dostať sa „vyššie“ a pochopiť, že existujú aj veci, ktoré
„nie sú prízemné“ (ktoré tento svet presahujú), a tak cestujúcim
ukázať novú perspektívu sveta, v ktorom žijú. Aby mohol výťah
dobre fungovať, musí byť cestujúci ochotný pripustiť, že mimo
perspektívu sveta „prízemného“ existuje ešte aj iná perspektíva.
Označenie: spiritualizmus, idealizmus
Základné hodnoty: ideály, duchovno, transcendentno
Ciele: dosiahnutie ideálu, kultivácia morálnych a duchovných
hodnôt, vnímanie duchovnej dimenzie, návrat k Bohu
Škola ako dopravný podnik
Pedagóg je dispečer, ktorý uľahčuje pohyb v rámci dopravného
podniku (hlavy žiakov a žiačok). Aby mohol byť dispečer úspešný,
musí rozumieť doprave, vedieť pracovať so silnými a slabými
stránkami vozového parku. Prípadne musí vedieť zapojiť do prepravy
(premýšľania) viac dopravných podnikov, aby si navzájom pomáhali a
obohacovali sa. Tým, čo sa prepravuje, sa zaoberá iba okrajovo: rieši
predovšetkým to, ako to prepraviť čo najlepšie a najefektívnejšie.
Označenie: psychologické teórie, psychodidaktika, neurodidaktika
Základné hodnoty: učenie, primeranosť, efektivita
Ciele: efektivita procesu učenia, adekvátnosť potrebám a možnostiam
jednotlivca
Škola ako revolučné hnutie
Pedagóg je revolucionár, nespokojný so stavom spoločnosti.
Aby mohol byť revolucionár úspešný, musí ostatným (žiakom
a žiačkam) ukázať problémy spoločnosti a predovšetkým ich
presvedčiť o tom, že zmena je možná a pre zmenu ich aj
nadchnúť.
Označenie: sociálno-kritická koncepcia
Základné hodnoty: človek (ako súčasť spoločnosti), sloboda,
rovnosť, solidarita, kritické myslenie, zmena
Ciele: emancipácia človeka, uvedomenie si nutnosti zmien a ich
realizácie
Škola ako väzenie
Pedagóg je dozorca poldenného (v niektorých prípadoch aj dlhšieho)
väzenia, ktorý za väzňov (žiakov a žiačky) preberá zodpovednosť. Stará
sa o nich, ako najlepšie vie, ale väzni sa búria a chcú svoju zodpovednosť
a slobodu získať späť. Dozorca môže byť úspešný, pokiaľ získa väzňov
na svoju stranu, kontrolou ovládne ich myslenie, alebo sa pridá na stranu
vzbúrencov, prepustí ich z väzenia a umožní im slobodnú sebarealizáciu.
Označenie: postpedagogika, antipedagogika, odškolnenie spoločnosti
Základné hodnoty: človek (ako jednotlivec), sloboda, zodpovednosť za
seba samého
Ciele: prekonanie (nahradenie) tradičnej výchovy vzťahom založeným
na zodpovednosti každého jednotlivca za seba samého