108
1/2020 1/2020 ISSN 2585-8483 ROMANISTICA COMENIANA je vedecký recenzovaný časopis, vydávaný od roku 2018 Katedrou romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je zameraný na románsku jazykovú a kultúrnu oblasť, ktorú skúma najmä v kontexte vzájomných vzťahov, podobností a rozdielov so slovenským a stredoeurópskym priestorom, kultúrou a jazykmi. Obsahuje pôvodné články z lingvistiky, literárnej vedy, translatológie, didaktiky, interkultúrnych vzťahov a histórie; odborné prehľadové články; recenzie publikácií (do troch rokov od ich vydania) a správy o relevantných a aktuálnych romanistických podujatiach. Časopis vychádza 2x ročne v slovenčine, češtine, románskych jazykoch a v angličtine. ROMANISTICA COMENIANA is a peer-reviewed academic journal, published since 2018 by the Department of Romance Languages at the Faculty of Arts, Comenius University in Bratislava. It is concerned with Romance linguistic and cultural areas, especially in the context of mutual relations, analogies, and differences with Central Europe and its languages. The journal publishes original articles on linguistics, literary science, translatology, didactics, intercultural relations, and history; survey articles; reviews of publications (within three years of their publication), and reports on relevant and current events in Romance studies. The journal is published twice a year and accepts texts in Slovak, Czech, the Romance languages and English. Recenzie Reviews Alejandrina Falcón (2018): Traductores del exilio. Argentinos en editoriales españolas: traducciones, escrituras por encargo y conflicto lingüístico (1974-1983), Madrid-Frankfurt, Iberoamericana- Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4 Beatriz Gómez-Pablos Viktória Sémsey (ed.) (2019): On peripheries and semi-peripheries 1870-1945 (National Identity and Modernity in Latin America Southern Europe Central Eastern Europe) Budapest Paris, L´Harmattan Publishing Éditions L´Harmattan. ISBN 978-2-343-16329-1 Pavol Štubğa ąlánkyArticles Jazykoveda Linguistics Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : quelle circulation chez la jeune génération ? Jan Lazar Literatúra Literature Pensamiento teórico sobre la novela moderna en España del siglo XX. Ortega y Gasset y Pío Baroja desde la perspectiva actual Renáta BojniĆanová Translatológia Translatology Le (futur) traducteur face au texte : une lecture herméneutique Pavla Doležalová Niekoęko (hispanistických) poznámok k prekladu názvu literárneho diela Eva PalkoviĆová Didaktika Didactics La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires du français pour les Slovaques entre 1918 et 1948 Katarína Chovancová François Schmitt Príklady medzijazykovej a interkultúrnej interferencie pri výuĆbe slovenĆiny ako cudzieho jazyka v talianskom prostredí Veronika Svoradová Prehęadové ĆlánkySurvey Articles La literatura española del exilio: un corpus bibliográfico pertinente María F. Sánchez Hernández Carlos Oliva Marañón

1/2020 - uniba.sk

  • Upload
    others

  • View
    19

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: 1/2020 - uniba.sk

1/2020

1/2020

ISSN 2585-8483

ROMANISTICA COMENIANA je vedecký recenzovaný časopis, vydávaný od roku 2018 Katedrou romanistiky Filozo�ckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je zameraný na románsku jazykovú a kultúrnu oblasť, ktorú skúma najmä v kontexte vzájomných vzťahov, podobností a rozdielov so slovenským a stredoeurópskym priestorom, kultúrou a jazykmi.Obsahuje pôvodné články z lingvistiky, literárnej vedy, translatológie, didaktiky, interkultúrnych vzťahov a histórie; odborné prehľadové články; recenzie publikácií (do troch rokov od ich vydania) a správy o relevantných a aktuálnych romanistických podujatiach. Časopis vychádza 2x ročne v slovenčine, češtine, románskych jazykoch a v angličtine.

ROMANISTICA COMENIANA is a peer-reviewed academic journal, published since 2018 by the Department of Romance Languages at the Faculty of Arts, Comenius University in Bratislava. It is concerned with Romance linguistic and cultural areas, especially in the context of mutual relations, analogies, and di�erences with Central Europe and its languages.The journal publishes original articles on linguistics, literary science, translatology, didactics, intercultural relations, and history; survey articles; reviews of publications (within three years of their publication), and reports on relevant and current events in Romance studies. The journal is published twice a year and accepts texts in Slovak, Czech, the Romance languages and English.

Recenzie 繁 Reviews

Alejandrina Falcón (2018): Traductores del exilio. Argentinos en editoriales españolas: traducciones, escrituras por encargo y conflicto lingüístico (1974-1983), Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4Beatriz Gómez-Pablos

Viktória Sémsey (ed.) (2019): On peripheries and semi-peripheries 1870-1945 (National Identity and Modernity in Latin America – Southern Europe – Central Eastern Europe)Budapest – Paris, L´Harmattan Publishing – Éditions L´Harmattan. ISBN 978-2-343-16329-1Pavol ŠtubXa

>lánky 繁 Articles Jazykoveda 繁 LinguisticsLes nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : quelle circulation chez la jeune génération ? Jan Lazar

Literatúra 繁 LiteraturePensamiento teórico sobre la novela moderna en España del siglo XX. Ortega y Gasset y Pío Baroja desde la perspectiva actualRenáta Bojni?anová

Translatológia 繁 TranslatologyLe (futur) traducteur face au texte : une lecture herméneutiquePavla Doležalová

NiekoRko (hispanistických) poznámok k prekladu názvu literárneho dielaEva Palkovi?ová

Didaktika 繁 DidacticsLa contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires du français pour les Slovaques entre 1918 et 1948Katarína Chovancová – François Schmitt

Príklady medzijazykovej a interkultúrnej interferencie pri výu?be sloven?iny ako cudzieho jazyka v talianskom prostredíVeronika Svoradová

PrehRadové ?lánky 繁 Survey Articles

La literatura española del exilio: un corpus bibliográfico pertinenteMaría F. Sánchez Hernández – Carlos Oliva Marañón

Page 2: 1/2020 - uniba.sk

Pokyny pre autorov

Maximálna dPžka: 20 000 znakov (vrátane medzier). V prípade prekro?enia limitu o zaradení ?lánku do ?asopisu rozhodne redak?ná rada.Textový procesor: Microsoft WordPísmo: Times New Roman, veRkosd 11, riadkovanie 1,0Poznámky pod ?iarou: Times New Roman, veRkosd 10Pod?iarknutie: nepod?iarkovad textAbstrakt: je potrebné dodad anglický abstrakt k textu, max. 1500 znakovKRú?ové slová: k ?lánku priložte zoznam kRú?ových slov aj s anglickým prekladomUveIte Vaše pracovisko a korešponden?nú a e-mailovú adresu.Citácie v texte: Jazyk je komunika?ný systém (SECO, 1998: 9); podRa Seca (1998: 9), jazyk je komunika?ný systém.Bibliografia: uveIte kompletný zoznam citovaných zdrojov na konci ?lánku, veRkosd 10. Tieto odkazy budú radené abecedne. Napríklad:

BARTHES, Roland (1953): Le degrée zero de l’ecriture énoncés performatifs. Paris, Éditions du Seuil.BORGES, Jorge Luis (1969): Tajný zázrak. In: MORETI<, Yerko (ed.) Dni a noci Latinskej Ameriky. Bratislava, Spolok priateRov krásnych kníh, 363-369.

Submission guidelinesMaximum length: 20,000 characters (including spaces). The editorial board will decide on whether to include articles that exceed the limit.Word processor: Microsoft WordFont: Times New Roman, size 11, line spacing 1.0Footnotes: Times New Roman, size 10Underlining: do not underline the textAbstract: provide an abstract in English, max. 1500 charactersKeywords: provide a list of keywords with an English translation Provide information about your place of employment as well as your postal and e-mail addresses.Quotations in the text: A language is a system of communication (SECO, 1998: 9); according to Seco (1998: 9), a language is a system of communication.Bibliography: provide a complete list of quoted sources at the end of the article, size 10. These references should be ordered alphabetically. For example:

BARTHES, Roland (1953): Le degrée zero de l’ecriture énoncés performatifs. Paris, Éditions du Seuil.BORGES, Jorge Luis (1969): Tajný zázrak. In: MORETI<, Yerko (ed.) Dni a noci Latinskej Ameriky. Bratislava, Spolok priateRov krásnych kníh, 363-369.

ROMANISTICACOMENIANA

Výkonní redaktori doc. Mgr. Bohdan Ulašin, PhD. ([email protected]) Executive Editors Mgr. Zuzana Puchovská, PhD. ([email protected])

Redak?ná rada Mgr. Lenka Cinková, PhD. (Bratislava), Mgr. Martin Dorko, PhD. (Bratislava), Editorial Board doc. PhDr. Eva Palkovi?ová, PhD. (Bratislava), Mgr. Zuzana Puchovská, PhD. (Bratislava), Mgr. Pavol ŠtubXa, PhD. (Bratislava), doc. PhDr. Ivan Šuša, PhD. (Banská Bystrica), Mgr. Ján Tupý (Bratislava), doc. Mgr. Bohdan Ulašin, PhD. (Bratislava)

Medzinárodná redak?ná rada dr. Milburga Atcero, PhD. (Kampala, Uganda), prof. Ignacio Bosque, PhD. (Madrid, Španielsko) dr. Cécile Bruley, PhD. (Paríž, Francúzsko), doc. PhDr. Petr >ermák, PhD. (Praha, >R),International Editorial Board prof. Pál Ferenc, PhD. (Budapešd, MaIarsko), prof. Tomás Jiménez Juliá, PhD. (Santiago de Compostela, Španielsko), dr. Branislav Meszaros, PhD. (Paríž, Francúzsko), prof. Michael Metzeltin, PhD. (ViedeX, Rakúsko), dr. Marius Miheb, PhD. (Oradea, Rumunsko), dr. Paula Neambu, PhD. (Oradea, Rumunsko), assoc. prof. José Manuel Pedrosa, PhD. (Alcalá de Henares, Španielsko), prof. Jerusa Pires Ferreira, PhD. (São Paulo, Brazília), prof. István Rákoczi, PhD. (Budapešd, MaIarsko), prof. Alessandra Riccardi, PhD. (Terst, Taliansko)

Jazyková redakcia anglických textov Peter Barrer, PhD.Proofreading of English Texts

Redakcia Katedra romanistiky FiF UK / Department of Romance StudiesEditorial Office Univerzita Komenského v Bratislave / Comenius University in Bratislava Filozofická fakulta / Faculty of Arts Gondova 2 811 02 Bratislava 1 Slovak Republic [email protected] Vedecký ?asopis Filozofickej fakulty vychádza dvakrát do roka.Príspevky boli spracované k 10.12.2019 a neboli jazykovo upravené. >íslo 1/2020 vyšlo v januári 2020. Všetky príspevky sú recenzované. Toto ?íslo vyšlo aj vIaka podpore Slovensko-francúzskeho univerzitného inštitútu (IUFS) a VeRvyslanectva Španielskeho kráRovstva v SR.

Ilustrácia na obálke: WERNER, Bed^ich Bernard. Conspectus arcis regiae Posonii in Hungaria, versus meridiem S: Danubium: Prospect des König. Haupt Schloß zu Preßburg in Hungarn, wie solches von dem Donaustrohm, oder der mittag seithen anzusehen ist [MN^ítko neuvedeno]. 4. Aug. Vind.: Martin Engelbrecht excud., 1756. Dostupné tiež z: http://imageserver.mzk.cz/mzk03/001/052/451/2619316494_04>asopis Romanistica Comeniana vydáva Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta.Vytla?ilo Polygrafické stredisko Univerzity Komenského v Bratislave. Odporú?aná cena 5,- eur bez DPH.

© Univerzita Komenského v Bratislave, 2020

ROMANISTICACOMENIANA

Redak?ná rada 繁 Editorial Board Pokyny pre autorov 繁 Submission guidelines

Page 3: 1/2020 - uniba.sk

Obsah Contents

>lánky Articles

Jazykoveda Linguistics

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : quelle circulation chez la jeune génération ? The New Words of Larousse and le Petit Robert: What is the Circulation Among the Younger Generation?

Jan Lazar ....................................................................... 3

Literatúra Literature

Pensamiento teórico sobre la novela moderna en España del siglo XX. Ortega y Gasset y Pío Baroja desde la perspectiva actual

Theoretical Thinking about the Modern Novel in 20th-Century Spain: Ortega y Gasset and Pío Baroja from the Current Perspective

Renáta Bojni?anová ............................................................ 18

Translatológia Translatology

Le (futur) traducteur face au texte : une lecture herméneutique

A (Future) Translator Faces the Text: A Hermeneutical Reading

Pavla Doležalová ............................................................... 30

NiekoRko (hispanistických) poznámok k prekladu názvu literárneho diela

Several (Hispanistic) Notes on the Translation of the Title of a Literary Work

Eva Palkovi?ová ................................................................ 40

Didaktika Didactics

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires du français pour les Slovaques entre 1918 et 1948

The Contextualization of Phonological Phenomena in French Grammars for Slovaks between 1918 and 1948

Katarína Chovancová — François Schmitt.................................... 53

Page 4: 1/2020 - uniba.sk

Príklady medzijazykovej a interkultúrnej interferencie pri výu?be sloven?iny ako cudzieho jazyka v talianskom prostredí Examples of Linguistic Interference in the Process of Learning Slovak as a Foreign Language in an Italian Environment

Veronika Svoradová ............................................................ 65

PrehRadové ?lánky Survey Articles

La literatura española del exilio: un corpus bibliográfico pertinente

The Spanish Literature of Exile: A Relevant Bibliographic Corpus

María F. Sánchez Hernández — Carlos Oliva Marañón ...................... 80

Recenzie Reviews

Alejandrina Falcón (2018): Traductores del exilio. Argentinos en editoriales españolas: traducciones, escrituras por encargo y conflicto lingüístico (1974-1983) Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

Beatriz Gómez-Pablos ......................................................... 103

Viktória Sémsey (ed.) (2019): On peripheries and semi-peripheries 1870-1945 (National Identity and Modernity in Latin America — Southern Europe — Central Eastern Europe) Budapest — Paris, L´Harmattan Publishing — Éditions L´Harmattan. ISBN 978-2-343-16329-1

Pavol ŠtubXa .................................................................... 105

Page 5: 1/2020 - uniba.sk

JAN LAZAR 3

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit

Robert : quelle circulation chez la jeune

génération ?

JAN LAZAR

(Ostrava)

THE NEW WORDS OF LAROUSSE AND LE PETIT ROBERT: WHAT IS THE CIRCULATION AMONG THE YOUNGER

GENERATION? Our aim is to describe the circulation of neologic expressions among the younger generation. For this study, we have chosen seven lexical units (uberisation, gif, LGBT, captcha, babache, youyouter, matinalier) which entered the Larousse and Le Petit Robert dictionaries in 2018. Our goal is to find out if lexicalized neologisms are now known and used in everyday communication by young native speakers. To answer this question, we distributed a questionnaire to native speakers who were supposed to comment on the use of these particular lexical units.

KEYWORDS: French, neologism, Larousse, Le Petit Robert

MOTS-CLÉS: françaisĽ néologismeĽ LarousseĽ Le Petit Robert

1. INTRODUCTION

La période du XXIe siècle est particulièrement favorable à la diffusion des informations dans l誇espace virtuelĽ ce qui favorise

Page 6: 1/2020 - uniba.sk

4 JAN LAZAR

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert :

ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

logiquement l誇expansion des expressions néologiques. Le siècle précédent a vu naître une nouvelle plate-forme de communication (Internet) qui a considérablement facilité la communication entre individus. Le développement de nouvelles technologies de communication progresse à une vitesse extrêmement rapide ; ces dernières commencent à jouer un rôle de plus en plus important dans nos vies. Après que l誇Internet s誇était miniaturiséĽ il s誇est introduit dans nos téléphones portables et son usage est devenu un besoin vitalĽ du moins pour certaines personnes. Les réseaux sociauxĽ qui sont devenus un véritable phénomène de notre époqueĽ se sont incrustés dans la vie quotidienne. En effetĽ la visibilité sur les réseaux sociaux semble nécessaire pour la personne vivant dans la société occidentale. Il va de soi que cette connexion ininterrompue a contribué à la diffusion de nouveaux mots dans les communautés linguistiques variées. Dès qu誇un néologisme apparaît sur les réseaux sociauxĽ il peut être vite repris par un autre utilisateur et devenir « viral ». À ce propos Kacprzak constate (2016 : 69) : « Le monde actuel où l誇échange d誇informations s誇effectue à une vitesse inconnue auparavantĽ les langues et leurs lexiques s誇enrichissent à un rythme particulièrement rapideĽ ce qui demanderait d誇être reflété aussi rapidement que possible par la lexicographie ». Grâce aux réseaux sociaux les mots se diffusent plus rapidement et enrichissent le vocabulaire de différentes langues. Il est logique que ce fait se reflète dans les dictionnaires dont le dessein principal est de décrire la richesse du vocabulaire de la langue en question. La construction d誇un dictionnaire est un travail gigantesque et comme le constate Sablayrolles (2011 : 221) : « Il faut aller au-delà de la simple collecte pour constituer le répertoire des néologismes retenus comme un outil de travail et d誇analyse ». Notre texte vise à analyser la veille néologique des deux dictionnaires les plus connus dans le monde francophoneĽ Larousse et Le Petit Robert. Chaque année ces deux dictionnaires publient une liste de nouveaux mots qui vont entrer dans le dictionnaire. Pour information en 2018Ľ Larousse s誇est enrichi de 150 unités et Le Petit Robert de 200 unités. En raison d誇un nombre de pages limité pour cet articleĽ nous avons choisi d誇analyser en détail 7 unités lexicales qui sont entrés dans les dictionnaires mentionnés. Nous voulons vérifier s誇il est possible de constater un parallélisme évident entre la lexicographisation d誇une lexie et le

Page 7: 1/2020 - uniba.sk

JAN LAZAR 5

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

sentiment que cette lexie est désormais bien répandue dans la communauté linguistique concrète. Pour ce desseinĽ nous avons construit un questionnaire que nous voulons présenter plus en détail.

2. MÉTHODOLOGIE DE RECHERCHE

Afin de vérifier notre hypothèseĽ nous nous sommes servi de la méthodologie élaborée par Mudrochová (2017) qui a étudié la perception des anglicismes dans le français contemporain. La première partie de notre questionnaire se focalise sur les informations d誇ordre sociologique tels l誇âgeĽ le sexeĽ le niveau d誇études et la langue maternelle. La partie suivante de notre questionnaire contenait les lexèmes suivants : ubérisation, gif, LGBT, captcha, babache, youyouter, matinalier. Bien que notre choix reste subjectif, nous avons essayé de choisir les néologismes appartenant aux différentes catégories. Précisons que la typologie de Sablayrolles discerne deux grandes catégories : la matrice interne et la matrice externe. Dans le cadre de la matrice interne, il est possible de distinguer les procédés morpho-syntaxiques (affixation, composition, flexion, composition par amalgameĽ imitation et déformation)Ľ syntactico-sématique (changement de fonction, changement de sens), morpho-logique (réduction de la forme) et phraséologique (création et formation pragmatico-sématique). La matrice externe est représentée par les emprunts. Bien que notre sélection reste subjectiveĽ nous avons essayé de choisir les mots appartenant aux plusieurs catégories. À titre d誇exemple, mentionnons les mots babache, ubérisation, gif, LGBT, captcha, youyouter qui ont été empruntés soit à l誇anglais, soit au dialecte régional. PourtantĽ il faut ajouter que les mots ubérisation et youyouter appartiennent aussi à la matrice interneĽ car ils contiennent des suffixes français (-isation, -ter). Les mots gif, LGBT et captcha sont aussi des empruntsĽ mais réduits par les procédés internes. Le mot matinalier est le seul mot appartenant à la catégorie des procédés internesĽ car il est dérivé d誇un mot français. En observant le mot, le sondé avait la possible d誇exprimer leur degré de connaissance du lexème choisi. Comme nous le montre le tableau ci-dessous, il peut choisir une des cases suivantes.

Page 8: 1/2020 - uniba.sk

6 JAN LAZAR

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert :

ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

Je ne connais pas

Déjà entendu mais pas sûr de la signification

Je connais mais je n誇utilise pas

Je connais mais je n誇utilise plus

Je connais et j誇utilise

Catégorie 1 Catégorie 2 Catégorie 3 Catégorie 4 Catégorie 5

Les sondés avaient aussi la possibilité de proposer leur propre

définitionĽ ce qui nous permet de vérifier si leur constatation « je connais et j誇utilise » n誇est pas erronée. Les sondés pouvaient aussi proposer un équivalent synonymique dont ils se servent dans la communication quotidienne. En ce qui concerne les profils des sondésĽ nous nous sommes orientés notamment vers la population jeune. Ce choix est logiqueĽ car les nouveaux mots sont généralement inventés et aussi diffusés dans la population des jeunes. Précisons donc que tous nos sondés étaient des étudiants à la faculté des Lettres de l誇Université Paul Valéry à Montpellier et qu誇ils étaient âgés de 20 à 23 ans. Ajoutons que parmi nos sondés les filles constituaient 90 % et les garçons représentaient 10 % de l誇échantillon. Au total, nous avons rassemblé 100 questionnaires dont l誇analyse est développée ci-dessous.

3. ANALYSE ET RÉSULTATS

3.1 Ubérisation

Le néologisme ubérisation a été formé à partir du nom de la société Uber, qui a généré une profonde révolution dans le secteur des services de transport automobile urbain. Cette société a donc donné le nom au processus qui sert à décrire un modèle économique basé sur les technologies digitales entrant en concurrence frontale avec les usages de l誇économie traditionnelle. Le Petit Robert nous donne la définition suivante : « Déstabiliser et transformer (un secteur d誇activité) avec un modèle économique innovant tirant parti des nouvelles technologies. Start-up qui ubérise le secteur de l誇hôtellerie. » Ce modèle repose principalement sur la constitution de plates-formes numériques qui mettent en relation directe prestataires et demandeursĽ ainsi que sur des applications dédiées qui exploitent la réactivité en temps réel de l誇Internet mobile. Précisons que ce nouveau

Page 9: 1/2020 - uniba.sk

JAN LAZAR 7

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

phénomène ne touche pas seulement le secteur du transportĽ mais il peut s誇appliquer à tout autre domaine économique ; comme p. e.x airbnb (plate-forme mondiale de location et de réservation de chambre chez les particuliers en concurrence avec l誇hôtellerie classique).

Comme nous le montre le graphiqueĽ 55 % des sondés ne connaissent pas le mot et 17 % l誇ont déjà entenduĽ mais ils ne sont pas certains de sa signification. Il est aussi intéressant d誇observer qu誇aucun locuteur n誇utilise ce mot dans sa communication quotidienne.

Graphique 1 : Diffusion du mot ubérisation

La grande majorité des sondés sait qu誇il s誇agit d誇un mot lié à la

compagnie Uber, mais ils ne sont pas capables de donner une définition ou une explication plus précise. Citons quelques exemples :

Il s溢agit d溢une application de réservation…. Donc ubérisation ça veut dire qu溢on réserve par Internet

C溢est quelque chose qui concerne Uber

Il ne s誇agit que d誇explications approximatives. Soulignons qu誇un nombre considérable de réponses était erroné. Voici quelques définitions :

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

C;デYェラヴキW ヱ C;デYェラヴキW ヲ C;デYェラヴキW ン C;デYェラヴキW ヴ C;デYェラヴキW ヵ

55%

17%

25%

3% 0%

Page 10: 1/2020 - uniba.sk

8 JAN LAZAR

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert :

ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

Ubérisation signifie tout simplement - prendre un taxi ou chauffer un taxi…..

Ubérisation est un service de taxi

Ajoutons que les locuteurs natifs n誇étaient pas capables de trouver un équivalent pour ce mot.

3.2 GIF

Gif est une expression néologique dérivée d誇une abréviation Graphic Interchange FormatĽ littéralement traduit en français comme format d誇échange d誇images. Le Petit Robert nous fournit la définition suivante : « Format d誇images numériques permettant de créer des images animées ou à fond transparent. ». On peut le retrouver écrit en minuscule gif ou en majuscule GIF. Il est toujours de genre masculin et reste invariable. Précisons que sa prononciation est assez instable et on retrouve deux variantes en usageĽ la première respecte l誇anglais [gif] et la deuxième se rapproche du système phonétique français [鍵if ]. Il convient de préciser que GIF a été mis au point en 1987 par le groupe CompuServe dont l誇objectif était de permettre le téléchargement d誇images en couleur. Le format GIF nous donne la possibilité de stocker plusieurs images dans un fichierĽ par conséquentĽ les différentes images peuvent s誇afficher à un rythme considérablement soutenu. Si on observe les définitions proposéesĽ on peut constater qu誇elles sont toutes correctes. Voici quelques exemples :

C溢est une image animée

Images séquencées assemblées

Il s溢agit d溢un petit film, d溢une petite vidéo de 2 secondes

C溢est une petite vidéo de 2 secondes qui décrit nos sentiments

Soulignons qu誇on ne retrouve aucune définition complètement erronéeĽ ce que les données récoltées confirment. On s誇aperçoitĽ aussiĽ que 76 % des sondés connaissent le mot et l誇utilise dans la communication quotidienne ; pour aucun locuteurĽ ce mot n誇est inconnuĽ 3 % ne sont pas sûrs de sa signification et 18 % constatent

Page 11: 1/2020 - uniba.sk

JAN LAZAR 9

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

qu誇ils connaissent le motĽ mais ne l誇utilisent pas. Il est intéressant de voir que 3 % des sondés connaissent le motĽ mais ne l誇utilisent plus.

Graphique 2 : Diffusion du mot GIF

En ce qui concerne les équivalents ou les synonymes proposésĽ

on énonce surtout le mot vidéo qui est considéré comme synonymique ou très proche. Ajoutons que certains locuteurs soulignent qu誇ils n誇utilisent que le mot GIF et il leur est difficile de trouver un autre équivalent.

3.3 CAPTCHA

Captcha est un rétroacronyme composé des initiales de Completely Automated Public Turing test to tell Computers and Humans ApartĽ c誇est-à-dire en français Test publique de Turing complètement automatique ayant pour but de différencier les humains des ordinateurs. Le Petit Robert nous donne la définition suivante : « Test requis pour accéder à certains services sur InternetĽ qui consiste à saisir une courte séquence visible sur une imageĽ afin de différencier les utilisateurs humains d誇éventuels robots malveillants. ». Ce test

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

C;デYェラヴキW ヱ C;デYェラヴキW ヲ C;デYェラヴキW ン C;デYェラヴキW ヴ C;デYェラヴキW ヵ

0% 3%

18%

3%

76%

Page 12: 1/2020 - uniba.sk

10 JAN LAZAR

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert :

ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

était développé dans le cadre de tests de Turing permettant de différencier de manière automatisée un utilisateur humain d誇un ordinateur. Captcha est un nom de genre masculin et Le Petit Robert nous conseille la prononciation suivante [kapt検a]. Précisons que captcha fonctionne aussi comme une marque déposée. Le propriétaire de cette marque déposée est l誇université Carnegie-Mellon où en 2000 Luis von Ahn, Manuel Blum, Nicholas J. Hopper et John Langford ont inventé ce programme. Les définitions proposées par les locuteurs correspondent à la définition donnée par Le Petit Robert. Citons quelques exemples :

Quelque chose qui vérifie l溢individu sur internet

Le code qui vérifie si on n溢est pas un robot

NéanmoinsĽ il faut ajouter que la connaissance de ce mot n誇est pas totalement évidente et on retrouve un grand nombre de réponses inexactes :

Il s溢agit d溢un programme de Word office

C溢est un site web

C溢est une boîte informatique

Graphique 3 : Diffusion du mot Captcha

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

C;デYェラヴキW ヱ C;デYェラヴキW ヲ C;デYェラヴキW ン C;デYェラヴキW ヴ C;デYェラヴキW ヵ

73%

17%

7%

0% 3%

Page 13: 1/2020 - uniba.sk

JAN LAZAR 11

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

Notre graphique confirme que le mot est encore peu connu, car 73 % des locuteurs constatent qu誇ils ne le connaissent pas et 17 % ajoutent qu誇ils ont déjà entendu ce motĽ mais qu誇ils sont incapables d誇en donner sa définition. EnfinĽ seulement 3 % constatent qu誇ils connaissent et utilisent ce mot.

Du fait que les locuteurs n誇étaient pas sûrs de la signification du motĽ ils ne proposaient pas d誇équivalent.

3.4 LGBT

LGBT représente un sigle englobant les communautés Lesbienne, Gay Bisexuel et Transsexuel. Le Petit Robert nous précise qu誇il s誇agit d誇un anglicisme qui concerne les homosexuel(le)sĽ les bisexuel(le)s et les transgenres. Ajoutons que ce sigle peut être accompagné d誇un signe plus LGBT+ ; ce qui nous indique que cet acronyme est capable d誇englober toutes les identités et les orientations sexuelles méconnues. Il convient de préciser que ce sigle est parfois accompagné d誇une cinquième lettre pour désigner d誇autres variantes de la sexualité. À titre d誇exempleĽ on peut mentionner LGBTI pour désigner les personnes inter-sexes (nées avec des caractéristiques sexuelles qui ne correspondent pas aux définitions typiques de « mâle » et « femelle ») ou LGBTA pour désigner les personnes asexuelles (ne ressentant pas d誇attirance sexuelle) ou LGBTQ pour intégrer les personnes « queer » (non hétérosexuelles). Du fait que la présence des minorités sexuelles dans les médias est de plus en plus évidenteĽ nous supposons que ce sigle subira encore quelques modifications. NéanmoinsĽ il semble que le mot est bien connu, car les définitions proposées sont correctes. Donnons quelques exemples :

C溢est un groupe de lesbiennes, bi, et trans

C溢est une communauté de lesbienne, gay, bi trans

Les sondés ne sont pas capables de proposer un équivalent différent et ils pensent que ce mot est tout à fait pertinent. ParfoisĽ les locuteurs précisent qu誇ils utilisent le mot séparément en s誇adressant à une communauté concrète.

Le graphique nous montre que la diffusion de ce mot est variable. 31 % le connaissent et l誇utilisent dans la communication ;

Page 14: 1/2020 - uniba.sk

12 JAN LAZAR

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert :

ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

dans le même tempsĽ 31 % constatent qu誇ils ne connaissent pas le mot. Il est à noter que 31 % des sondés ne l誇utilisent plus alors que 21 % le connaissentĽ mais ne l誇utilisent pas.

Graphique 4 : Diffusion du mot LGBT

3.5 Babache

Le mot babache est un substantif qui peut être de genre masculin ou féminin en fonction de personne à qui l誇on s誇adresse. Au pluriel, le mot reprend le -s final et sa prononciation recommandée par Le Petit Robert est [baba検]. Le mot tire son origine de la langue picarde du Nord-Pas-de-Calais en France où il est utilisé pour désigner une personne abrutieĽ voir un imbécile. Cette définition lui est aussi attribuée dans Le Petit Robert qui le considère comme le mot familier désignant un imbécile. Précisons que ce mot était popularisé notamment par Dany Boon sur scèneĽ ainsi que dans son film « Bienvenue chez les ch溢tis » qui a rencontré un grand succès dans les cinémas. Ajoutons que ce mot est aussi utilisé en Belgique. NéanmoinsĽ il semble que pour les étudiants montpelliérainsĽ ce mot reste encore peu connu. Comme nous montre le graphique ci-dessousĽ 88 % des sondés ne connaissent pas le mot et ils n誇ont

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

C;デYェラヴキW ヱ C;デYェラヴキW ヲ C;デYェラヴキW ン C;デYェラヴキW ヴ C;デYェラヴキW ヵ

31%

17%

21%

31% 31%

Page 15: 1/2020 - uniba.sk

JAN LAZAR 13

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

aucune idée de sa signification ; enfin, seulement 6 % ont l誇impression d誇avoir déjà entendu ce mot. Les 3 % restants qui connaissent le mot sont les étudiants provenant du Nord. Elles donnent la définition suivante :

Quelqu´un qui est bête, bringe, débile

L誇équivalent proposé est débile.

Graphique 5 : Diffusion du mot babache

3.6 Youyouter

Youyouter est un verbe intransitif de 1er groupe. Il est dérivé du mot youyou qui décrit les cris de joie aigu modulé poussé en certaines occasions par les femmes d誇Afrique du Nord. Le Petit Robert nous précise que ce mot d誇origine maghrébine signifie donc pousser des cris de joie, youyous. De nouveauĽ nous pouvons constater qu誇il s誇agit d誇un mot qui est encore peu connu et sa signification reste assez obscure pour certains locuteurs natifs. Le graphique ci-dessous nous indique que 83 % des locuteurs ne connaissent pas le mot et que 14 % l誇ont déjà entenduĽ mais ne sont pas certains de sa signification. Seulement 3 % disent que le mot est connuĽ mais qu誇ils ne l誇utilisent

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

C;デYェラヴキW ヱ C;デYェラヴキW ヲ C;デYェラヴキW ン C;デYェラヴキW ヴ C;デYェラヴキW ヵ

88%

6% 3%

0% 3%

Page 16: 1/2020 - uniba.sk

14 JAN LAZAR

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert :

ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

pas dans la communication quotidienne. On observe aussi que le mot est souvent confondu avec le serveur youtube et ce phénomène apparaît dans les définitions suivantes :

Le fait d溢aller sur youtube

Se servir de youtube

Une seule définition proposée est correcte :

Faire le youyou, le cri de joie maghrébin

Graphique 6 : Diffusion du mot youyouter

3.7 Matinalier

Matinalier, dernier mot de notre analyse est un substantif que l誇on peut trouver sous sa forme masculine matinalier ou féminineĽ matinalière. Il est dérivé du mot matinal (émission radiophonique du matin) et il est accompagné du suffixe –ière. Le Petit Robert nous donne la définition suivante : « Personne qui anime une émission matinale. Les matinaliers d誇une radio.» Les sondés indiquent que le mot est lié au matinĽ mais ils ne sont pas en mesure de nous fournir une définition exacte. Citons quelques exemples :

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

C;デYェラヴキW ヱ C;デYェラヴキW ヲ C;デYェラヴキW ン C;デYェラヴキW ヴ C;デYェラヴキW ヵ

83%

14%

3% 0% 0%

Page 17: 1/2020 - uniba.sk

JAN LAZAR 15

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

Quelque chose matinale, quelqu´un matinal, lorqu´on est matinal, une personne de matin, activité du matin

Le graphique ci-dessus nous confirme que le mot reste peu connu, 86 % constatent de ne pas le connaître et 12 % ne sont pas certains de sa signification. Personne ne l誇utilise dans la communication quotidienne.

Graphique 7 : Diffusion du mot matinalier

Comme la signification de ce mot restait obscure, on ne trouve

pas d誇équivalent.

4. CONCLUSION

Notre article a mis en évidence une hétérogénéité dans l誇utilisation au quotidien des nouveaux mots par les locuteurs natifs. Bien que nous ayons centré notre sondage sur un public jeuneĽ théoriquementĽ plus en contact avec les néologismesĽ nous pouvons constater que les expressions néologiques analysées ne sont pas toujours connues par les locuteurs natifs. À titre d誇exempleĽ nous

Page 18: 1/2020 - uniba.sk

16 JAN LAZAR

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert :

ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

pouvons mentionner le mot matinalier ou youyouter qui sont, par la grande majorité des sondés (plus que 80 % dans le deux cas)Ľ perçus comme des mots inconnus. Ajoutons que les locuteurs qui pensent connaître ces mots se trompent et proposent souvent des significations erronées ou assez éloignées. Le choix du lexème babache s誇est avéré aussi très discutableĽ car sa signification reste obscure pour la majorité des sondés. Il nous semble que ce mot garde son statut de régionalismeĽ car seulement les étudiants provenant du Nord étaient capables d誇en comprendre son sens. Précisons que ces derniers indiquaient toujours dans le questionnaire que c誇est un mot picard. De plusĽ ils n誇ont jamais entendu ce mot dans le sud de la France. À l誇autre extrémité de cette échelle se retrouve le mot gif qui semble être bien intégré dans le vocabulaire des jeunes ; à l誇instar des 73 % des sondés indiquant qu誇ils l誇utilisent dans la communication quotidienne et qu誇ils sont dans l誇impossibilité de trouver un autre synonyme pour désigner la réalité de gif. Ajoutons que la perception des mots comme capcha ou ubérisation restent également assez floue. Bien que les locuteurs soient persuadés de connaître les motsĽ leurs définitions nous démontrent qu誇ils sont dans l誇erreur. Comme nous montre l誇exemple du mot ubérisation : les sondés savent que sa signification est liée à Uber, mais ils ne sont pas susceptibles de donner plus de précision. Il serait sans doute considérablement intéressant de poursuivre cette étude en élargissant l誇échantillonnageĽ sur les critères de l誇âge et de l誇origineĽ etĽ en augmentant le nombre de sondés.

BIBLIOGRAPHIE

CARTIER, Emmanuel – SABLAYROLLES, Jean-François (2010): NeologiaĽ une base de données pour la gestion des néologismes. In: CABRÉ, Teresa – DOMENÈCH, Ona – ESTOPÀĽ Rosa – FREIXA, Judit – LORENTE, Mercè (ed.)Ľ Actes del I Congrés Internacional de neologia de les Llengües Romàniques (Barcelone (7-10 mai 2008), BarceloneĽ Université Pompeu FabraĽ IULAĽ sèrie activitats 22Ľ 759-767.

CARTIER, Emmanuel – SABLAYROLLES, Jean-François (2011): Nouvelles technologies, nouveaux modèles linguistiques et néologie. In:

Page 19: 1/2020 - uniba.sk

JAN LAZAR 17

Les nouveaux mots du Larousse et du Petit Robert : ケ┌WノノW IキヴI┌ノ;デキラミ IエW┣ ノ; テW┌ミW ェYミYヴ;デキラミ い

PONCHON, Thierry – LABORDE-MILAA Ľ Isabelle (éd)Ľ Sciences du langage et nouvelles technologies. Actes du colloque 2009 de l溢Association des Sciences du LangageĽ LimogesĽ Éditions Lambert-Lucas.

KACPRZAKĽ Alicja (2016): La veille néologique en tant que démarche à visée lexicographique : exemple de l誇emprunt récent à l誇anglais en français et en polonais. In: Romanica Wratislaviensia LXIII, 69-77.

MUDROCHOVÁĽ Radka (2017): La perception des anglicismes de mode dans le français contemporain – résultats d誇une enquête par questionnaire. In: XLinguae, vol. 11Ľ n° 1XLĽ 195-205.

SABLAYROLLES, Jean-François (2000): La néologie en français contemporain, Examen du concept et analyse de productions néologiques récentes. coll. Lexica mots et dictionnaires, Paris, Champion.

SABLAYROLLES, Jean-François (2002): Fondements théoriques des difficultés pratiques du traitement des néologismes. In: Revue française de linguistique appliquée, vol. VII-1. / juin 2002 « Lexique : recherches actuelles »Ľ 97-111.

SABLAYROLLES, Jean-François (2012): Extraction automatique et types de néologismes : une nécessaire clarification. In: Actes du colloque Néologie sémantique et corpus, une rencontre de méthodes, Université de TübingenĽ 29-30 avril 2010Ľ organisée par Christophe Gérard et Johanes Kabatek Les Cahiers de lexicologie n° 100Ľ 37-53.

SABLAYROLLES, Jean-François (2015): Quelques remarques sur une typologie des néologismes : Amalgamation ou télescopage : un processus aux productions variées (mots valisesĽ détournements…) et un tableau hiérarchisé des matricesĽ Actes de CINEO IIĽ Sâo PauloĽ 5-8 décembre 2011, Neologia das linguas romanicas, Ieda maria Alves et Eliane Simôes Pereira éd.Ľ Sâo pauloĽ HumanitasĽ 187-218.

Jan Lazar Katedra romanistiky, Filozofická fakulta

Ostravská univerzita

DvoUákova 7Ľ 701 03 OstravaĽ Česká republika

[email protected]

Page 20: 1/2020 - uniba.sk

18 RENÁTA BOJNIČANOVÁ

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ Baroja desde la perspectiva actual

Pensamiento teórico sobre la novela

moderna en España del siglo XX.

Ortega y Gasset y Pío Baroja desde

la perspectiva actual

RENÁTA BOJNI>ANOVÁ

(Bratislava)

THEORETICAL THINKING ABOUT THE MODERN NOVEL IN 20TH-CENTURY SPAIN: ORTEGA Y GASSET AND PÍO

BAROJA FROM THE CURRENT PERSPECTIVE In this paper, we focus on the assessment of critical thinking about the modern novel by José Ortega y Gasset and Pío BarojaĽ who were protagonists in one of the most relevant controversies regarding the future ways of the novel genre, proposing divergent and opposite ideas in the 1920s which continue to have an impact on literary criticism today. Our point of view tries to value their ideas from the current perspective.

KEY WORDS: literary theoryĽ modern novelĽ José Ortega y GassetĽ Pío BarojaĽ current perspective

PALABRAS CLAVE: teoría literariaĽ novela modernaĽ José Ortega y GassetĽ Pío BarojaĽ perspectiva actual

Page 21: 1/2020 - uniba.sk

RENÁTA BOJNIČANOVÁ 19

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ B;ヴラテ; SWゲSW ノ; ヮWヴゲヮWIデキ┗; ;Iデ┌;ノ

INTRODUCCIÓN

El pensamiento crítico del arte moderno es uno de los síntomas del cambio de la sensibilidad estética que se hacía notar desde la época finisecular y muy especialmente a partir del inicio del siglo XX. El cuestionamiento del arte tradicional y la búsqueda de nuevos valores en la expresión artística están unidos a transformaciones de índole socio-políticaĽ que ya por sí solas planteaban la necesidad de un leve cambio de mentalidad de las generaciones contemporáneas y venideras. En el marco de estas discusiones se desarrollaban las reflexiones de la nueva literatura y dentro de ella del “gran género” narrativo, la novela. Los intelectuales de los principios del siglo XX insistían en la necesidad de la renovación de la literaturaĽ y aunque esta opinión estaba muy extendidaĽ las ideas de cómo debía realizarse dicha renovación divergían entre los representantes de diversas agrupaciones literarias y, de manera individual, de autor a autor.

En cuanto a la novela, consideramos que en las literaturas hispánicas podemos distinguir tres tendencias básicas de la búsqueda de la renovación de este género: 1) el esteticismo puro y la fusión de la poesía lírica y la prosaĽ que fue la dirección en la que se encaminaron los seguidores del modernismo rubeniano; 2) la expresión contundente y el contenido meditativoĽ que fue la opción de varios novelistas noventayochistas; 3) la depuración e intelectualización de la prosaĽ ejemplificada por los novecentistas, y 4) varias tendencias experimentales de autores afines a las vanguardias. El afán por escribir “de manera nueva” se trasluce en una gran cantidad de novelas en las que el autor hace hincapié en la novedad de su estilo. Este empeño suele estar acompañado por intentos de explicar teóricamente las innovaciones estéticasĽ de modo que aparecen verdaderas poéticas personales o individuales de algunos creadores. Por otro ladoĽ había tentativas de trazar propuestas con la ambición de tener una validez más ampliaĽ a modo de una “normativa” generalĽ como es en el caso de Ortega y Gasset. Sus ensayos teórico-literarios ocuparon un lugar señalado en estas discusiones sobre la novela, porque varias de las reflexiones de los grandes novelistas del momento surgieron a modo de respuesta (directa o indirecta) a sus ideas, de modo que podemos considerarlos como un elemento catalizador en las discusiones sobre la novela

Page 22: 1/2020 - uniba.sk

20 RENÁTA BOJNIČANOVÁ

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ Baroja desde la perspectiva actual

moderna. En ellas participaronĽ en los años veinte y treintaĽ personalidades preeminentes de la cultura española como Pío BarojaĽ Miguel de Unamuno, AzorínĽ Ramón Gómez de la Serna y otros.

JOSÉ ORTEGA Y GASSET Y SUS PROPUESTAS DE LA NOVELA MODERNA

Las cuestiones estéticas relacionadas con diferentes artes trata Ortega y Gasset en numerosos ensayos, dentro de los cuales ocupan un lugar preeminente, en lo que se refiere a la novela, los ensayos Meditaciones del Quijote1 (1914), Deshumanización del arte e Ideas sobre la novela (1925)2, mutuamente unidos y en muchos puntos complementarios. Donde más interés dedica a la novela es en Ideas sobre la novela, donde aprovecha, desarrolla o aplica algunas opiniones expuestas en los textos teóricos anteriores. Partiendo de la convicción de que se trata de un género “decadente” y “agotado”Ľ desarrolla una reflexión crítica sobre la novela de tipo realistaĽ construida básicamente en el argumento o tramaĽ ejemplo de lo cual encuentra en novelas de Honoré de Balzac o Emilia Pardo Bazán. Pone en duda la validez de algunos parámetros tradicionales del géneroĽ como es la narraciónĽ la descripción y el narrador omniscienteĽ que juzga como poco convincentes para un lector exigente moderno. Por el contrario, aboga por las novelas basadas en el personaje, inclinándose hacia la novela de introspección psicológicaĽ asimismo que por el narrador objetivo.

En relación con la novela, Ortega y Gasset no utiliza directamente el concepto de la “deshumanización”Ľ porque la novela es un género del cual no es posible eliminar las “formas vivas” de una manera radical. En vez del modelo de una novela “deshumanizada”Ľ plantea el modelo de la “novela hermética”Ľ es decir, una novela encerrada en su propio universo, delimitada por el

1 La segunda parte de Meditaciones del Quijote lleva el título “Meditación primera:

Breve tratado de la novela” (ORTEGA y GASSETĽ 2010: 177–247). 2 Ensayos publicados por separado en prensa en 1924 y conjuntamente en forma de

libro a principios del 1925 por la editorial de La Revista del Occidente.

Page 23: 1/2020 - uniba.sk

RENÁTA BOJNIČANOVÁ 21

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ B;ヴラテ; SWゲSW ノ; ヮWヴゲヮWIデキ┗; ;Iデ┌;ノ

interés y el punto de contemplación que le impone el autor y asimismo completamente “intrascendente” (ORTEGA y GASSETĽ 2009: 172). El modelo ideal de la “novela hermética” lo encuentra en la “novela intelectual”Ľ ya que ésta se acerca a la purezaĽ que es la calidad del arte exigida por el filósofo. El novelista debe intentar “cerrar herméticamente” la novela frente al mundo exterior y separarla de la realidadĽ en palabras del mismo Ortega y GassetĽ “no puede ser más novelaĽ no puede su interior trascender por sí mismo al exterior” (IBID: 49). En resumidas cuentas, la propuesta de Ortega y Gasset es la calidad del “hermetismo” como vía para renovar y/o “depurar” el género de la novelaĽ después de haberse agotado sus formas y sus temas tradicionales. Lo que propone, en pocas palabras, es el cambio de la “mimesis” por la “hermesis”. El aislamiento de la realidad se consigue por medio de la prolijidad de detalles, hasta tal punto que éstos provoquen el “entupido” de la visiónĽ así que de modo metafórico habla de la novela como “género tupido”Ľ lo que quiere decir envuelto en la plenitud de detalles3. Otra calidad propuesta por Ortega para la novela moderna es la “morosidad”. Una “novela morosa” es una novela a tempo lentoĽ estáticaĽ detallistaĽ contemplativaĽ con el mímino de la trama y la máxima condensación en tiempo y lugar.

En las propuestas para la novela arriba comentadas se trasluce el ideario orteguiano acerca del alto concepto del arte, pues la nobleza es la calidad imprescindible de cualquier expresión del intelecto humano. Tanto entre los creadores como entre lectores Ortega distingue entre los de talante popularĽ “almas sencillasĽ más ardientes que contemplativas” (IBID: 144) y los de talante noble y exigenteĽ que buscan exponer “los grandes casos de la existencia” (IBID: 145) que llevan al ser humano a la contemplación ética. La diferencia entre el “arte popular” (de “almas sencillas”) y el “arte de aristocracias” corresponde a la diferencia entre “el arte de figuras” y “el arte de aventuras” (IBID: 149). Aplicando esta concepción a la novelaĽ Ortega distingue dos tipos básicos de este género – la novela de contemplación y la novela de acción –, que satisfacen el gusto de dos tipos de hombre opuestos: “el uno aspira a la pura contemplación; el 3 Idea desarrollada en el subcapítulo “La novelaĽ género tupido” (ORTEGA y

GASSET, 2009: 175–177).

Page 24: 1/2020 - uniba.sk

22 RENÁTA BOJNIČANOVÁ

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ Baroja desde la perspectiva actual

otro prefiere actuarĽ intervenirĽ apasionarse” (IBID: 156). El filósofo apuesta por la novela con el mínimo de acciónĽ porque la poca acción permite al hombre desarrollar la contemplación.

Cuando Ortega y Gasset rechaza y critica la “novela de acción” como algo superadoĽ destinado al lector “simple”Ľ lo hace pensando de manera muy especial en la persona de Pío Baroja. No es casualidad que precisamente en aquel momento Pío Baroja escribía su trilogía de novelas titulada Memorias de un hombre de acción. Aunque Ortega y Baroja tenían una relación basada en respeto mutuoĽ sus opiniones sobre la literatura y especialemente sobre la novela fueron muy distantes o directamente discrepantes. Además de diferencias de tipo teórico y conceptualĽ Ortega y Gasset se permitía en varias ocasiones criticar las novelas de BarojaĽ reprochándole numerosos “defectos”Ľ cuyo denominador común esĽ a modo de resumenĽ la falta del “hermetismo”. Las caracterizó metafóricamente como “novelas porosas”Ľ refiriéndose con la “porosidad” a numerosos agujeros “por los que se asoma la realidad” y también le falta un principio y un final bien definidos. Con esta perspectiva Baroja se muestraĽ según el juicio de Ortega, como representante de un tipo de novela no suficiente para el lector exigente moderno.

IDEAS DE PÍO BAROJA SOBRE LA NOVELA

Pío BarojaĽ uno de los novelistas más fructíferos de su tiempoĽ no podía dejar sin respuesta las críticas del líder del novecentismo. La respuesta escrita y “oficial” a las doctrinas orteguianas la encontramos en el prólogo a la novela La nave de los locos, titulado Prólogo casi doctrinal sobre la novela4 y publicado unos meses después de que

4 La expresión “casi doctrinal” utilizada en el título del ensayo es levemente

irónicaĽ ya que es alusión al estilo doctrinal de Ortega y GassetĽ aunque teóricoĽ pero no autor práctico de las novelas. Pío Baroja se muestra contrario a afirmar las opiniones con la vehemencia dogmática y concede más valor al derecho de la opinión subjetiva que pueda “tener algún valor para las personas de gustos y de tendencias afines.” (BAROJAĽ 2011: 67). Desde la primera página plasma su ensayo como expresión de una opinión antidogmática.

Page 25: 1/2020 - uniba.sk

RENÁTA BOJNIČANOVÁ 23

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ B;ヴラテ; SWゲSW ノ; ヮWヴゲヮWIデキ┗; ;Iデ┌;ノ

salieran Ideas sobre la novela de su contrincante5. Encontramos en él la defensa de su modelo de la novelaĽ a la vez que la polémica con las opiniones de Ortega y Gasset, siguiendo el hilo de su pensamiento y ofreciendo contraopiniones a sus ideas, pero siempre con respeto hacia sus posibles aciertos. Si Ortega y Gasset reconocía al inicio de su ensayo su condición de teórico “bastante indocto en materia de novelas” y básicamente teórico y teorizador (ORTEGA y GASSETĽ 2009: 129)Ľ Pío Baroja avisa que su punto de vista parte de su condición de novelista preocupado por la técnica de la novela por razones subjetivasĽ personalesĽ como escritor en búsqueda de la perfección y depuración de su técnica.

En primer lugarĽ Pío Baroja discrepa tajantemente de Ortega y Gasset en la opinión de que cada género literario tiene a su disposición “un repertorio limitado de posibilidades”Ľ (ORTEGA y GASSETĽ 2009: 131), y con el tiempo este repertorio se agota y, de este modo, la novela es un género literario agotado y decadenteĽ sin posibilidad de nuevos temas y nuevas formas. Al contrario, considera que no puede existir un solo y único tipo de novelaĽ porque es un género de inmensa variedad y de muchos moldesĽ siendo “hoy por hoy es un género multiformeĽ proteicoĽ en formaciónĽ en fermentación“ (BAROJAĽ 2011: 72). Le prevé una larga vida, ya que quedan muchos nuevos temas literarios por descubrir, todo dependiendo de la capacidad imaginativa del autor. La técnica de la novela es para él cosa secundaria, porque no depende tanto del talento, como de ejercicio del novelista. A pesar de esta opiniónĽ no le resta importancia a la técnicaĽ sin embargoĽ a diferencia de OrtegaĽ piensa que no la pude haber “una solaĽ sino muchas” (IBID: 89)Ľ ya que cada tipo de la novela tiene exigencias diferentes.

En cuanto a las opiniones polemizantesĽ no está de acuerdo con el modelo de la novela aislada de la realidad y herméticamente cerradaĽ propuesta por Ortega y Gasset. El “hermetismo” le parece totalmente inadmisible, porque, como escribe, una novela herméticamente cerrada estaría en “el peligro del aniquilosamientoĽ

5 Es hecho conocido que ambos autores mantuvieron varias conversaciones largas

acerca de las posibilidades de renovación del género de la novela en las que contrastaron sus opiniones cara a cara, y ambos hacen referencia a ello al inicio de sus respectivos ensayos.

Page 26: 1/2020 - uniba.sk

24 RENÁTA BOJNIČANOVÁ

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ Baroja desde la perspectiva actual

de la sequedad y de la muerte” (IBID: 76). Utilizando el lenguaje figuradoĽ Pío Baroja distingue entre las novelas “permeables e impermeables” (IBID: 75)Ľ decantándose él mismoĽ como es naturalĽ por la escritura de las “novelas permeables”Ľ en cuyo fondo se vislumbra la realidad. Con el concepto de la “permeabilidad” se refiere a la calidad de abierta, vital, agujereada, es decir, es lo que corresponde a la expresión orteguiana de la “novela porosa”. Igualmente discrepa de la validez de la morosidad como calidad exigida para la novelaĽ puesto que “demorar o relentizar” es el resultado de la aplicación de la retórica y erudición del autor en vez de su talento. Pío Baroja discrepa asimismo de la exigencia de la novela “bien construida” al gusto de las modas y de los críticosĽ reclamando así el derecho del creador a “todas las extravagancias” y a “todas las libertades” (IBID: 94)Ľ y al fin y al caboĽ a no doblegarse a las normativas de la crítica moderna que marcan para el autor limitación queĽ como escribeĽ “a algunos les agrada”Ľ pero “a otros nos cansa y nos fastidia” (IBID: 93).

Queda claroĽ sin embargoĽ que lo que más le molesta (o fastidia) a Pío Baroja es el intento del “ensayista” y “adoctrinador”Ľ como se refiere a Ortega y Gasset en su ensayoĽ de proponer un único modelo para la novela y de considerar todo lo que no se ajusta a este modelo como anticuadoĽ incorrecto y superado. AsimismoĽ la interpretación de las novelas desde la única perspectivaĽ la de cumplir o no cumplir las condiciones básicas de la modernidad a la orteguiana (hermetismoĽ morosidadĽ intelectualización)Ľ y a partir de allíĽ su valoración como buenas o malas, le parece una postura que no aporta mucho provecho al género de la novelaĽ ya que toda la atadura a las normas doctrinales significan la restricción de la creatividad. Con cierto matiz irónico escribe: “Cito novelasĽ muchasĽ he sido gran lector de ellasĽ que cumplen estrictamente las normas expuestas [por Ortega, nota aclarativa RB], y que, sin embargoĽ para nosotrosĽ de común acuerdoĽ son estrictamente pesadas y aburridas” (IBID: 69).

En resumenĽ Pío Baroja es partidario del arte que es fruto de la invenciónĽ de la novela llena de vida e inspirada en la vidaĽ surgida de la inspiración del autorĽ de sus vivencias que se plasman a la palabra literariaĽ no fruto de la técnica y las normasĽ que tanto subrayaba Ortega y Gasset. Consideramos que lo más importante que Pío Baroja expone como contrapropuesta en la polémica con Ortega y Gasset es

Page 27: 1/2020 - uniba.sk

RENÁTA BOJNIČANOVÁ 25

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ B;ヴラテ; SWゲSW ノ; ヮWヴゲヮWIデキ┗; ;Iデ┌;ノ

la reivindicación de la libertad creadora y la defensa contra el dogmatismo propio del arte normativizado.

POLÉMICA ENTRE ORTEGA Y GASSET Y PÍO BAROJA DESDE LA PERSPECTIVA ACTUAL

Los dos ensayos analizados en este trabajo, Ideas sobre la novela de Ortega y Gasset y Prólogo casi doctrinal de Pío BarojaĽ aunque sintomáticos de la épocaĽ reflejan dos concepciones que siempre han subyacido y subyacerán en toda arte y queĽ por tantoĽ no tienen limitación temporal. Su lectura y relectura es por eso muy interesante para cada persona interesada en las cuestiones relacionadas con el arte y particularmente con el género de la novela. Su interés también se debe a que los dos autores expusieron dos explicaciones diferentes de la evolución del género de la novelaĽ que les ha permitido prever su futuro. Contrastar estas dos visiones del pasado y las derivadas previsiones para el futuro desde la perspectiva de la actualidadĽ es decirĽ disponiendo del conocimiento que en el año 1925 los dos autores enfrentados no pudieron tenerĽ sería un buen punto de partida en una reflexión de la evolución de la novela del siglo XXĽ de la que vamos a trazar unas cuantas líneas interpretativas.

A Baroja el tiempo le ha dado razón en que la novela es un género de larga vidaĽ de muchas posibilidadesĽ y que hay y habrá cabida no sólo para la novela “moderna”Ľ sino también para las novelas que manan de la más antigua tradición de géneros narrativos. A Ortega y Gasset le ha dado la razón en que ciertamente la novela de tipo realista ha sufrido gran decadencia y desprestigio durante el siglo XX y que las cuestiones de la técnica han cobrado mucha más importancia que en las épocas anteriores. Hasta podemos atrevernos a decir que el empeño en innovar y “modernizar” la novela por parte de los novelistas habría llevado al género casi a la extinción. Sin embargoĽ esta previsión no se ha cumplido. En el siglo XX y XXI el género de la novela se sigue diversificando (no restringiendo) y aparecieron y siguen apareciendo corrientes novelísticas de tipología muy variada, unas apoyadas en lo que se puede llamar “realismo” (ejemplo de lo cual pueden ser corrientes tan celebradas como el

Page 28: 1/2020 - uniba.sk

26 RENÁTA BOJNIČANOVÁ

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ Baroja desde la perspectiva actual

realismo mágico y el realismo fantásico)Ľ otras de características muy próximas a los que proponía OrtegaĽ especialmente las representadas con el Nouveau Roman.

Según nuestro parecerĽ también se ha demostrado que el concepto de la modernidad es un concepto pasajero y es demasiado pretencioso considerar el tiempo actual de cada uno como “modernidad”Ľ pues no la hayĽ son sólo “modas”. Por ejemplo, el modelo de la novela “intelectualizada” puede considerarse un tipoĽ pero también una moda de tiempoĽ que puede activarse en ciertas épocas o ciertas sensibilidades y luego ser superadaĽ pasada de moda. Los dos tipos de novela defendidos por Ortega y por Pío Baroja respectivamente han encontrado seguidores entre lectores y crítica a lo largo del siglo XX hasta el XXIĽ y detractores también. Con la perspectiva desde casi un siglo después podemos inclinarnos más bien por la idea de Pío BarojaĽ de que cada novela tiene su lector, y discrepar de Ortega y Gasset, dudando de la existencia de “modernidad”Ľ de literatura principalmente “nueva y moderna” y del lector “moderno”.

No sólo los ensayos mismos invitan a pensarĽ sino también las reflexiones críticas que motivó este enfrentamiento teórico. Gloria Rey Faraldos (2009: 54) hace un acertado balance de esta polémica con estas palabras: “En este enfrentamiento entre Baroja y Ortega vemos expuesto, en definitiva, dos puntos de vista: el del creador que teoriza desde el conocimiento directo de la práctica de la novela y en quien todavía pervive la estética finisecular con un resto de vena románticaĽ y el del filósofo y ensayista queĽ como espectadorĽ observa la crisis de la narrativa decimonónica y especula sobre los rumbos que ha de seguir la novela del siglo XX hasta llegar a convertirse en un género moderno que responda a la expectativas y a la sensibilidad de un nuevo tipo de lector.” Es una conclusión equilibradaĽ si no fuera por la palabra “todavía”Ľ que evoca cierto matiz valorativo hacia la novela barojiana acorde con el ideario de Ortega y Gasset que en cierto modo expresan el acuerdo con su opinión despectiva hacia la novela realista de tipo tradicional. El hecho de que Pío Baroja escribe de una cierta manera y con la técnica “tradicional” no debe significarĽ que “todavía” es anticuadoĽ sino que representa una cierta línea de la producción novelística que tiene una larga tradición y que en el momento del principio del siglo XX sufría un cierto desprestigioĽ

Page 29: 1/2020 - uniba.sk

RENÁTA BOJNIČANOVÁ 27

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ B;ヴラテ; SWゲSW ノ; ヮWヴゲヮWIデキ┗; ;Iデ┌;ノ

debido a la saturación. Pero no todo lo que es tradicional y tiene larga tradición es anticuado y superado. Para poner otro ejemplo de la revalorización posteriorĽ Francisco Flores Arroyuelo (2011: 56) entiende los dos ensayos de manera parecida: “debamos valorarlos más que como un enfrentamiento de exposición de unas ideas y réplicas, como dos discursos que nos hablan de dos maneras distintas de enfrentarse al problema. El ensayista, desde su talante de hombre buscador de ideas y paradigmas, el novelista desde la apoyatura de una obra bien definida y personal”. Seguidamente detalla que estos dos puntos de vista se deben precisamente a dos naturalezas tan diferentes de los dos creadores: OrtegaĽ clásicoĽ con la mirada puesta en el futuro; y Baroja, en el fondo románticoĽ “que defiende su existencia y su pervivencia” (FLORES ARROYUELOĽ 2011: 56). De modo que Pío Baroja es otra vez señalado como anticuadoĽ que es una idea que, al parecer, en estos dos casos ha calado profundamente. Cierta reconciliación notamos en la idea de Flores Arroyuelo de que lo clásico y lo romántico en vez de conceptos contradictoriosĽ tal vez sean conceptos complementarios.

Es cierto que estas dos valoraciones son sólo un ejemplo de cómo han sido interpretadasĽ reinterpretadasĽ valoradas y revalorizadas las opiniones de Ortega y Gasset y Pío BarojaĽ lo que ocurría a partir del momento mismo de desatarse la polémica. La variedad de las metarreflexiones inspiradas por la polémica entre estas dos grandes personalidades a lo largo del siglo XX y llegando al XXI, es un tema que necesitaría un espacio especial e intentaremos desarrollarlo en algún trabajo siguiente.

CONCLUSIÓN

Aunque los dos ensayos de José Ortega y Gasset y Pío Baroja presentan opiniones opuestas acerca de la novela, comparten algunos puntos de vista comunes. El primer punto común es que los dos autores reconocen la importante función social de la literatura y la consideran como parte de un devenir social. Otro punto de partida común es el planteamiento de la reflexión sobre el género de la novela en la perspectiva evolutiva y la búsqueda de la respuesta qué es la

Page 30: 1/2020 - uniba.sk

28 RENÁTA BOJNIČANOVÁ

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ Baroja desde la perspectiva actual

novela moderna. Implícita dentro de estos dos ensayos es por ello también la reflexión acerca del sistema de géneros literarios y de las características constitutivas del género de la novela. Aunque los puntos de partida de Ortega y Pío Baroja son comunesĽ sus opiniones respecto a estas cuestiones son opuestas. Por ejemploĽ en opinión de Ortega la novela moderna está unida al progreso en la sociedad y debe ser más exigente con la calidad del lector, en pocas palabras, la novela moderna requiere el lector moderno que debe ser “exigente”Ľ “aristocrático”Ľ “contemplativo”. A diferencia de elloĽ Pío Baroja cuenta con el lector unido a la vidaĽ vitalĽ capaz de acción y que no está tan enraizado en el tiempo “moderno” de su presente. A pesar de elloĽ no sería adecuado señalar a su lector como “popular”Ľ inmaduroĽ ingenuo o incapaz de contemplación.

Las ideas planteadas por Ortega y Gasset y de Pío Baroja tienen trascendencia que va mucho más allá de la valoración del género de la novela de su tiempo. Sus reflexiones sobre el condicionamiento social del arte y de su función social; sobre la evolución de géneros y su futuro; sobre la psique humana en relación con lo que el hombre espera del arte... y muchas otras, siguen siendo inspirativas en la actualidadĽ tanto más si ofrecen unas visiones tan divergentes y ambas defendidas con tan convincentes argumentos. Podemos afirmar que las dos personalidades que se enfrentaron en esta polémica representan dos concepciones diferentes de cómo un hombre puede entender la sustancia del arte.

BIBLIOGRAFÍA

BAROJAĽ Pío (2011): La nave de los locos. (ed. Flores Arroyuelo, Francisco) MadridĽ Ediciones Cátedra.

BAROJAĽ Pío (2011): Prólogo casi doctrinal sobre la novela. In: BAROJAĽ Pío (ed. Flores ArroyueloĽ Francisco) La nave de los locos. Madrid, Ediciones CátedraĽ 63-95.

FERNÁNDEZĽ Ana María (1991): Teoría de la novela en Unamuno, Ortega y Cortázar. Madrid, Pliegos. Libro fantasma, del libro de Gloria Rey FaraldosĽ strana 55. El segundo capítulo del libro se dedica al estudio de las ideas sobre la novela de Ortega y Gasset a lo largo de sus obras.

Page 31: 1/2020 - uniba.sk

RENÁTA BOJNIČANOVÁ 29

PWミゲ;マキWミデラ デWルヴキIラ ゲラHヴW ノ; ミラ┗Wノ; マラSWヴミ; Wミ Eゲヮ;モ; SWノ ゲキェノラ XXく OヴデWェ; ┞ G;ゲゲWデ ┞ Pケラ B;ヴラテ; SWゲSW ノ; ヮWヴゲヮWIデキ┗; ;Iデ┌;ノ

FLORES ARROYUELOĽ Francisco (2011): Introducción. In: BAROJAĽ Pío (ed. Flores Arroyuelo, Francisco) La nave de los locos. Madrid, Ediciones CátedraĽ 11-60.

ORTEGA Y GASSETĽ José (2009): La dehumanización del arte. Ideas sobre la novela. (ed. Rey Faraldos, Gloria). Madrid, Editorial Castalia.

ORTEGA Y GASSETĽ José (2008): La idea del teatro y otros escritos sobre teatro. (ed. Antonio Tordera). Madrid, Biblioteca Nueva.

ORTEGA Y GASSETĽ José (2010): Meditaciones del Quijote. (ed. Julián MaríasĽ 8ª edición). MadridĽ Editorial Cátedra.

Renáta Bojničanová Ústav filologických štúdií Katedra románskych jazykov a literatúr

Pedagogická fakulta UK

Račianska 59Ľ 813 34 BratislavaĽ SR

[email protected]

Page 32: 1/2020 - uniba.sk

30 PAVLA DOLEŽALOVÁ

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

Le (futur) traducteur face au texte :

une lecture herméneutique

PAVLA DOLEŽALOVÁ

(Brno)

A (FUTURE) TRANSLATOR FACES THE TEXT: A HERMENEUTICAL READING

The translation is examined from both a diachronic and synchronic point of view. In the first case, there is namely a “before perspective when the text translated does not exist yet”. This case doesĽ howeverĽ include its own after, not concerning yet the text having been translated, which is to be examined as a second step in a synchronic way. So as to appreciate the first situation of a translator facing a text, we find a useful tool to be F. Rastier’s “translator’s critical activity” enabling him “to pass from a retrospective hermeneutics... to a prospective hermeneutics”. Here the translation represents an act of reading and decrypting, followed by an exploration of the target language field. We would like to emphasize the idea of a code or codes to be decrypted and a hermeneutic quest for the author’s vouloir dire.

KEYWORDS: hermeneutical reading, reading grids, translation, translation teaching, vouloir dire

MOTS-CLÉS: formation traductologique, grilles de lecture, lecture herméneutiqueĽ traductionĽ vouloir dire

Page 33: 1/2020 - uniba.sk

PAVLA DOLEŽALOVÁ 31

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

1. INTRODUCTION

La présente réflexion autour de la traduction s’ouvre par une citation du texte littéraire qui s’achève par des mots reflétant très bien un enjeu important - comment être assuré de ne pas se tromper dans la traduction de ces messages chiffrés? Comment trouver à coup sûr le sens? Notre situation devant le texte à traduire est compliquée par le fait que [R]ien n’est sûr en ce domaine, et pourtant les étudiants en traduction ont le droit de poser les mêmes questions que le héros du roman. Est-ce d’ailleurs un hasard que son interlocuteurĽ censé connaître des réponsesĽ s’appelle Jérôme ?

PrécisémentĽ rien n’est sûr en ce domaineĽ et l’idée d’intraduisibilité a ses fondements. Parmi d’autres théoriciensĽ Georg Gadamer exprime des réserves en constatant qu’aucune traduction ne peut pas remplacer l’originalĽ que tout en l’aplatissantĽ elle n’est pas capable d’exprimer tout ce qui est inscrit entre les lignes ou dans les espaces blancs (Gadamer, 2010 : 132). Pourtant il ne s’agit pas d’une intraduisibilité complète et nous n’allons pas défendre une telle

1 Mauriac, Claude (1992): Le dîner en ville. Paris, Albin Michel, 222.

Page 34: 1/2020 - uniba.sk

32 PAVLA DOLEŽALOVÁ

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

approcheĽ au contraire. Dans notre réflexion nous allons reprendre deux modes d’examiner la traductionĽ diachronique et synchroniqueĽ donc comme un acte imperfectifĽ et comme un état accompliĽ pour préférer le premier point de vue. Or la traduction comme un acte productif2 (Gadamer, 2006 : 318) est ce qui forme le (futur) traducteur.

2. FACE AU TEXTE

2.1 La lecture diachronique

Dans le premier casĽ il y a d’abord un avant qui répond à une proposée « perspective avant, quand le texte traduit n’existe pas encore ». En se servant de la vision de Claude MauriacĽ nous nous situons donc dans la position de constater une possibilité d’instaurer un moyen de communication avec l’Inédit (jusqu’ici)Ľ avec l’Invisible (à jamais?)Ľ avec le Logos. Et, tout naturellement, la question suivante se présente : Qui va nous prouver que ce logosĽ cette paroleĽ serait d’accord sur le choix et sur l’utilisation du code pour lequel nous avons opté ou bienĽ vu de manière plus terre-à-terre, plus matérielleĽ s’il y a compatibilité foncière entre les deux. Cette compatibilité est à vérifier.

En tant que traducteurs nous sommes invités à avoirĽ à faire la nôtre la certitude que « tel événement [linguistique] nous concerne de façon directe et qu’il a un sens » - sens sémiotiqueĽ pour préciserĽ sinon notre approche n’a pas de sensĽ ici sens rationnel. Et c’est notamment pour saisirĽ découvrirĽ déchiffrer ce sens que dans cette première situationĽ celle du traducteur devant le texte, nous trouvons utileĽ avec François RastierĽ que « l’activité critique du traducteur lui permet [...] de passer de l’herméneutique rétrospective de l’original à l’herméneutique prospective de la traduction (Rastier 2006 : 9). La traduction est ici un acte de lectureĽ de déchiffrementĽ suivie d’une prospection du terrain de la langue cible pour en extraire et fixer les

2 Pour GadamerĽ déjà « la compréhension est une attitude non pas uniquement

reproductiveĽ mais aussi et toujours productive ».

Page 35: 1/2020 - uniba.sk

PAVLA DOLEŽALOVÁ 33

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

signifiants répondant aux signifiés du code original. IciĽ nous nous permettons d’envisager les signifiés dans le sens le plus large, jusqu’à une échelle supraphrastiqueĽ comme faisant partie du vouloir dire de l’auteur. La théoricienne de la traduction Amparo Hurtado Albir (1990 : 91) résume de ce termeĽ le vouloir dire, le postulat que « le destinataire qui doit comprendre la même chose que celui qui comprend la langue de l’émetteur original » pour le développer jusque dans une des définitions possibles de la « fidélité » de la traductionĽ à savoir qu’il s’agit d’une « adéquation du sens compris du traducteur et le vouloir dire de l’auteur » (Hurtado AlbirĽ 1990 : 93). À l’instar de GadamerĽ Wilhelm (2004 : 773) parle du « sens voulu par l’auteur ». Le concept du sens semble être parallèle au vouloir direĽ le dernier présentant en plus l’avantage d’univocité : « la fidélité à l’original ne se situe pas au niveau des motsĽ ni du contenuĽ ni de l’époqueĽ mais au niveau du vouloir dire de l’auteurĽ genèse du sens qu’ils transmettent » (Hurtado AlbirĽ 1990 : 115). Pourtant il faut ajouter que le traducteur pour qu’il ne soit pas seulement lecteur doit à son tour transmettre ce sensĽ ce vouloir dire au lecteur final.

2.1.1 Toutes les choses qui participent au vouloir dire

Il nous faut probablement passer sous silence cette fois-ci le cas – aussi intéressant qu’il soit – où on ne parle pas pour dire quelque chose, mais au contraire pour ne rien dire, pour seulement exprimer p. ex. son autorité sur l’interlocuteurĽ pour s’affirmer etc. Pourtant nous pouvons peut-être examiner le cas où le vouloir dire de l’auteur du texte ne concerne pas seulement ce qu’il veut dire à propos du thème ou du concept en question mais aussi ce qu’il veut dire à propos de lui-même. Une petite précision là-dessus : comme la langue est un instrument majeur de la penséeĽ elle la dévoile et la traduit, ce qui est le plus visible sur le texte philosophique, sociologique, psychologique etc.Ľ en ce qu’ils contiennent des concepts théoriques inédits et originaux qui s’y définissent. L’auteur d’un tel texte ne parle donc pas « à propos du thème ou du concept »Ľ il les fondeĽ ce qui permet peut-être de présumer que son vouloir dire est égal à ces concepts originaux.

Page 36: 1/2020 - uniba.sk

34 PAVLA DOLEŽALOVÁ

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

Pour revenir à ces éléments du vouloir dire de l’auteur qui font état de lui-mêmeĽ notamment de ce qu’on pourrait appeler une modalité épistémique (de SaussureĽ 2012 : 131)Ľ de son attitude envers la réalité qu’il traiteĽ et aussi des moyens linguistiques et stylistiques qu’il choisit dans ce but. Face à la réalitéĽ des énoncés possibles qui s’offrent sont multiples. Il peut la constaterĽ il peut la mettre en causeĽ prédireĽ exprimer son certitudeĽ incertitudeĽ attente impatiente ou peurĽ même un avertissement. Pour nous appuyer sur une base linguistique solideĽ nous reprenons volontiers la précision de Louis de Saussure qu’on peut partir « du principe que l’évidentialitéĽ dans une langue comme le françaisĽ où elle n’est pas marquée par des expressions grammaticales univoquesĽ n’est généralement pas pertinente en elle-même : elle sert à faire tirer des inférences pragmatiquesĽ notamment au sujet de la modalité épistémique » (de SaussureĽ 2012 : 131). AlorsĽ si le français n’a pas d’évidentialité grammaticaleĽ on peut la traduire lexicalementĽ ce qui, justement, vu la richesse lexicale de cette langue, offre un espace presque infini de solutions possibles.

Il fait donc partie du vouloir dire de l’auteur (que l’on va traduire dans une autre langueĽ ne l’oublions pas) non seulement ce qu’il veut dire mais aussi comment il veut le direĽ précisément qu’il veut le dire d’une manière inédite. Car cette manière neuveĽ n’ayant recours qu’à un matériau linguistique peu utilisé et peu usé devrait assurer la nouveauté de la pensée. En adoptant cette stratégieĽ l’auteur veut dire aussi qu’il sait dire ce qu’il dit d’une façon nouvelleĽ intéressante pour le publicĽ il choisit des moyens comparables à une voix suffisamment haute pour que dans les bruits de la communication globale il serait entendu. Cela ne doit pas forcément être par orgueilĽ mais par exemple par un sens du devoirĽ car face au public cultivé il faut cultiver sa parole. En outreĽ face au public cultivéĽ que ce soient des auditeurs ou des lecteursĽ il faut ménager p. ex. des injonctionsĽ des avertissementsĽ des remontrancesĽ des menaces mêmeĽ au moins on se garde de les expliciter. Or, les injonctions, avertissements, remontrances ou menaces font quelquefois partie du message, en sont inséparablesĽ participent à son intégralité. Pour être objectifĽ il faut dire qu’il y a des notions avec le même impact émotionnel sur le destinataire mais contraire, positif, tels que le louange, exaltation, joie voire transportĽ passion et compassion et dont l’expression explicite

Page 37: 1/2020 - uniba.sk

PAVLA DOLEŽALOVÁ 35

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

serait sans doute motivée et cultivéeĽ raffinée et polieĽ bref soumise à une sélection stylistique.

Néanmoins l’auteurĽ fort de son expérience de rédaction dans sa propre langueĽ tend à croire que pour que l’information passeĽ le texte pourrait être lacunaireĽ ce qui n’est pas le cas dans un texte traduit. Par ailleurs, Hurtado Albir remarque que « si l’on considère que l’information est selon la définition de C. E. ShannonĽ ‘ce qui reste invariable à travers toutes les opérations réversibles de codage ou de traduction’Ľ l’information et le sens sont deux choses différentes » (1990 : 75). En ce qui concerne des lacunesĽ elles peuvent être volontairesĽ préméditéesĽ et on parle alors de l’art du non-dit (qu’on retrouve p. ex. chez le dernier lauréat français du Prix NobelĽ Patrick Modiano)Ľ de l’effet de sourdine, Dämpfung (Leo Spitzer)3, de la lecture entre les lignes. Or celle-ci est difficile quand les lacunes ne sont pas traduites ou transcrites elles aussi. Parmi les non-dits grammaticaux, on peut citer par exemple le cas du sujet pronominal indéfini « on ». IciĽ il faut s’interroger sur la façon précise de traduire ce sujet qui offre plusieurs possibilités : il / l’homme / ils / les gens / tout le monde / les autres / nous (la linguiste Herschberg-Pierrot parle de l’ « on caméléon »Ľ 2003 : 27). La sélection d’une expression juste n’y est point un enjeu purement stylistiqueĽ mais notamment sémantiqueĽ la ligne de démarcation passant surtout entre la 3e

personne et la première personneĽ entre une absence à l’action et une présenceĽ voire responsabilité etc.

2.1.2 Grilles de déchiffrement 4

L’image d’une grille de codage nous paraît utile de plusieurs points de vue ; la première ressemblance entre un message encodé et le texte à traduire réside dans le sérieux de la tâche à accomplir : une lecture erronée du message encodé peut avoir de graves conséquences (à l’instar d’un sous-marin allié détruitĽ la destruction peut frapper 3 Voir Anne Régent-Susini, Quand dire, c’est taire? L’« effet de sourdine »

racinien, stylistique et/ou rhétorique, http://www.rhetorique.revues.org/95, 4 Pour une méthode didactique de la traduction cf. DoležalovἠPavla (2015):

Apprendre la traduction à l’aide des « grilles de traduction ». Pour une approche méthodique, Etudes romanes de Brno, 37.

Page 38: 1/2020 - uniba.sk

36 PAVLA DOLEŽALOVÁ

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

même des romans ou des écrits philosophiques). Comme le concept du message et du code est souvent mis en doute s’agissant du texte littéraire (p.ex. RicœurĽ 2010 : 95), il faut préciser que nous prévoyons pour un message littéraire toute sa stratification spécifique. D’ailleurs chaque texte est une structure dotée et armée des liens internes de différents caractères et c’est pourquoi il ne suffit pas d’apposer une seule grille de lecture pour déchiffrer le message ; dans une position on déchiffre le lexiqueĽ dans une autre la syntaxeĽ puis on utilise la grille stylistiqueĽ celle phonétique si nécessaireĽ une grille pragmatique etc. Et la troisième ressemblance réside notamment dans la présence des cases videsĽ blanchesĽ qui dissimulentĽ elles aussiĽ une partie du messageĽ quelquefois une partie vitaleĽ comme nous l’avons déjà constaté.

Jusqu’iciĽ nous nous situons toujours sur le chemin diachroniqueĽ en quête du sensĽ plongés dans une lecture herméneutique du texte. Il faut revenir sur l’idée de la double herméneutiqueĽ sur l’invitation à passer de l’herméneutique rétrospective de l’original à l’herméneutique prospective de la traduction. Étant donné qu’il nous faut encoder de nouveau le message que nous venons de déchiffrerĽ nous pouvonsĽ forts de tous les acquisĽ jusqu’à ceux les plus subtilsĽ restituer dans le matériel linguistique de la langue cible - c’est tout ce dont nous disposons – tout ce que l’auteur a voulu dire. Dans le contexte d’une approche herméneutiqueĽ George Steiner (1975Ľ passim) considère une symétrie absolue comme un idéal. À l’aide d’une herméneutique prospective on peut en effet exprimer symétriquement même les attitudes de l’auteur pour lesquelles il n’existent pas les moyens linguistiques symétriques dans la langue source et dans la langue cible. Il n’y a pas de symétrie absolue par exemple dans l’expressivité langagière - nous pouvons considérer p.ex. la langue tchèqueĽ à cause de son développement historique, comme moins encline au pathos que le français (comparons les discours officiels). Or le texte comme message porte une certaine charge expressive qu’on peut mesurer. S’il y a la possibilité d’une traduction partielleĽ appauvrie jusqu’à la falsification – une demi-vérité peut être un mensonge total - il existe aussi une surinterprétation dans la traduction qui entraîne les mêmes dégâts sur le message. La surinterprétation est due à l’effort d’instaurer des liens et des correspondances sémantiques partiellement possibles mais qui ne sont pas actualisés dans le texte donné. Elle peut

Page 39: 1/2020 - uniba.sk

PAVLA DOLEŽALOVÁ 37

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

être véhiculée par la (bonne) intention de ne pas franchir les frontières de ce qui est connuĽ de ne pas entrer dans une altérité considérée comme excessivement « autre » et d’appliquer ses propres critères et outils d’évaluation. En ce qui concerne l’altérité dans la traduction, acceptée ou refuséeĽ elle représente un thème récurrent dans le domaine de l’herméneutique traductologiqueĽ qu’il s’agisse des remarques de SchleiermacherĽ de Gadamer ou de Ricœur. La nécessité de se positionner dans le rapport entre « le propre » et « l’étranger » pour une interprétation que demande la traduction est généralement admise ; les enjeux de cette dichotomie sont mis à jour par Jane Elisabeth Wilhelm (2004) dans une étude synthétique.

3. LA LECTURE SYNCHRONIQUE ET AU-DELÀ

La deuxième positionĽ celle face à un texte rédigé et fixé dans la langue cibleĽ ne serait probablement pas réservée au traducteurĽ du simple fait que le texte est déjà traduitĽ toutes les étapes herméneutiquesĽ rétrospectives et prospectivesĽ sont parcourues. D’ailleurs cette position est magistralement occupée par les théoriciens (qui ont influencé la pensée concernant la traductionĽ Benjamin, Dotoli, Gadamer, GreimasĽ MeschonnicĽ RicœurĽ Wittgenstein et d’autres). Si on se consacre à la lecture diachronique vue comme une méthode de traductionĽ on peutĽ au sens inverseĽ du point de vue synchroniqueĽ partir à la recherche des structures et des grilles y appliquées dans n’importe quel texte achevéĽ même achevé depuis bien longtempsĽ même dans un texte ancien. C’est p. ex. le cas de la traduction de La Nouvelle AstréeĽ abrégé du grand cycle pastoral L’Astrée d’Honoré d’UrféĽ en russe datant de 1789. En profitant de la connaissance structurelle et détaillée de l’original on peut le comparer avec la version russeĽ et ensuite découvrirĽ en lisant à travers de différentes grilles - sémantiqueĽ stylistiqueĽ lexicaleĽ pragmatique - des glissements de sensĽ des atténuations du tonĽ des substitutions et même des « corrections » au blanc : des passages omis. La comparaison des grilles de l’original et de celles de la traduction a fait voir des différences soutenant une hypothèse d’une stratégie traductologique spécifique avant le terme. L’ancienne traduction aurait été effectuée

Page 40: 1/2020 - uniba.sk

38 PAVLA DOLEŽALOVÁ

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

ad usum delphini, donc dans un but éducatif. Mais c’est déjà un autre sujet de recherche. Or le présent article voulait être un petit manuel de lecture herméneutique et traductologique à l’usage de ceux intéressés.

Texte basé sur l’intervention de l’auteur lors du IIIe Atelier linguistique de Prague en octobre 2018

BIBLIOGRAPHIE

DE SAUSSUREĽ Louis (2012): Modalité épistémiqueĽ évidentialité et dépendance contextuelle. In: Langue française 2012/1Ľ n° 173. Accessible en ligne sur: https://www.cairn.info/revue-langue-francaise-2012-1-page-131.htm

DOLEŽALOVÁ, Pavla (2015): Apprendre la traduction à l’aide des « grilles de traduction ». Pour une approche méthodique. In: Études romanes de Brno, 37.

GADAMER, Hans Georg (2006, orig.1960): Vérité et méthode. 4e éd. trad. par Pierre Fruchon, Jean Grondin et Gilbert Merlio, Paris, Le Seuil.

GADAMER, Hans Georg (2010): Pravda a metoda, nárys filosofické hermeneutiky. traduit en tchèque par David MikĽ PragueĽTriáda.

HERSCHBERG-PIERROT, Anne (2003): Stylistique de la prose. Paris, Belin.

HURTADO ALBIR, Amparo (1990): La notion de la fidélité en traduction. ParisĽ Didier Érudition.

MAURIAC, Claude (1959): Le dîner en ville. Paris, Albin Michel. RASTIERĽ François (2006): Traduction et genèse du sens. In: LEDERER,

Marianne (éd.): Le sens en traduction. Paris, Minard, accessible en ligne sur: « La traduction : interprétation et genèse du sens »Ľ URL : http://www.revue-texto.net/index.php?id=2202.

RICŒURĽ Paul (2010): La métaphore et le problème central…Ľ Écrits et conférences 2, Herméneutique. ParisĽ éd. du SeuilĽ « La couleur des idées ».

STEINER, George (1975): After Babel, Aspects of Language and Transla-tion. Oxford University Press.

STOLZ, Claire (2006): Initiation à la stylistique. Paris, Ellipses.

Page 41: 1/2020 - uniba.sk

PAVLA DOLEŽALOVÁ 39

Le (futur) traducteur face au texte : ┌ミW ノWIデ┌ヴW エWヴマYミW┌デキケ┌W

WILHELM, Jane Elisabeth (2004): Herméneutique et traduction : la question de « l’appropriation » ou le rapport du « propre » à « l’étranger ». In: Meta, 49 (4), 768–776. Accessible en ligne sur: https://doi.org/10.7202/009780ar

Pavla Doležalová Ústav románských jazyk] a literatur, Filozofická fakulta

Masarykova univerzita v BrnE

Arne Nováka 1Ľ 602 00 Brno

[email protected]

Page 42: 1/2020 - uniba.sk

40 EVA PALKOVIČOVÁ

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

NiekoRko (hispanistických) poznámok

k prekladu názvu literárneho diela1

EVA PALKOVI>OVÁ

(Bratislava)

SEVERAL (HISPANISTIC) NOTES ON THE TRANSLATION OF THE TITLE OF A LITERARY WORK

The paper focuses on the topic of translation of titles of literary works. In the first partĽ the author defines the term “title of a literary work” and explains why it is an essential part of the original as well as the translated literary text. The second part analyses the translation strategies applied by Slovak translators of Hispanic literature; it reflects on the possible motivations that have led to less than semantically faithful translations of the title, and it considers the influence of the translated title on Slovak readers’ reception. The author based her paper on the recently updated bibliography of literary works translated from Spanish into Slovak. This corpus currently contains 496 books (published from 1912 to 2019).

KEYWORDS: title of a literary work, translation strategy, translation from Spanish into Slovak

AutoriĽ ktorí sa usilujú o teoretické vymedzenie pojmu názov

literárneho diela či jeho teoreticko-praktickú reflexiu a venujú sa 1 Príspevok vznikol ako čiastkový výstup z riešenia výskumnej úlohy VEGA

1/0587/18 Minulos[ a perspektívy hispanistiky na Slovensku.

Page 43: 1/2020 - uniba.sk

EVA PALKOVIČOVÁ 41

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

problematike jeho prekladu do iného jazyka (Christiane NordĽ Kurt SpangĽ Marco KunzĽ Esteban TorreĽ Julio César SantoyoĽ Umberto EcoĽ JiUí LevýĽ ZbynEk FišerĽ Zlata KufnerovἠAnton PopovičĽ Ján VilikovskýĽ Boris Hochel a i.)Ľ potvrdzujúĽ že ide o zaujímavú a zlo-žitú problematikuĽ ktorá odráža nielen špecifickú funkciu a postavenie názvu dielaĽ ale aj pomerne širokú škálu okolnostíĽ ktoré podmieOujú jeho podobu.

1. NÁZOV LITERÁRNEHO DIELA – POJEM

Čo je názov literárneho diela? Názov (aj v prípadeĽ že dielo „nemá názov“) tvorí spolu s menom autora jeho integrálnu súčas[. PodIa literárnych teoretikov je to metatextĽ text o texteĽ či „vstupná brána“ do sveta literárneho diela. Hoci sú knihyĽ ktoré existujú bez explicitne vyjadreného názvu (v minulosti sa písali dielaĽ ktoré ne-mali vlastný názov a jeho dnešnú funkciu preberal incipit)Ľ názov naopak nemá dôvod na existenciu bez dielaĽ ktoré pomenúva. Ak však existujeĽ je schopný fungova[ prakticky samostatne ako jeho metonymický a autonómny reprezentant. PodIa Antona Popoviča (1983: 87) je titul jednou z rámcových zložiek diela (názovĽ úvodĽ záver). DodávaĽ že je to „najexponovanejšia čas[ textu vysunutá na čelné miesto“ a jeho funkcia súvisí so štýlom prejavu. V diele Teória umeleckého prekladu (1975: 231) o titule hovorí ako o „metaznaku“Ľ o miniatúrnom modeli diela.

Názov dielo identifikujeĽ podáva o Oom prvú informáciu (vy-svetIuje ho alebo symbolizuje)Ľ slúži ako prvý kontakt medzi dielom a jeho prijímateImi (čitateImiĽ vydavateImiĽ distribútormiĽ kritikmi...). Tieto funkcie, spolu s časovým a miestnym faktoromĽ determinujú často aj jeho tvar a štruktúru.

Z formálneho hIadiska sa názov (vo väčšine prípadov) skladá z jedného slovaĽ syntagmy alebo vety. Niekedy je názov zložený z dvoch častí (titul a podtitul)Ľ vo všeobecnosti však platíĽ že je krátky a eliptický.

Názov diela môže obsahova[ prvky (mená osôbĽ názvy miestĽ predmetov či udalostí)Ľ ktoré patria do určitej kultúryĽ ktorá je (alebo nie je) kultúrou čitateIa. Informačná nasýtenos[ prvkovĽ obsiahnutých

Page 44: 1/2020 - uniba.sk

42 EVA PALKOVIČOVÁ

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

v názve dielaĽ je tým väčšiaĽ čím menšia je kultúrna (časová a pries-torová) vzdialenos[ medzi svetom textu a svetom čitateIa. V súvislosti s prekladom však treba poznamena[Ľ že vzdialenos[ medzi svetom origi-nálu a svetom čitateIa preloženého diela sa časom zmenšujeĽ čo sa prejavuje aj v použitých prekladateIských stratégiách (čo bolo včera exotickéĽ je dnes známeĽ a zajtra bude bežné a prirodzené).

Aj podIa Jána Vilikovského (2011: 231) má knižný titul „osobitné postavenie – je akýmsi znakomĽ slúžiacim na označenie ce-lého dielaĽ pričom figuruje zhusta v dvoch extrémnych postaveniach: alebo je celkom bez kontextuĽ alebo sa jeho kontextom stáva celé dielo.“

Aby sa čitateI mohol identifikova[ s názvom literárneho dielaĽ mal by fungova[ istý „kód“Ľ ktorý vytvárajú štylistické a rétorické prostriedkyĽ v@aka ktorým sa titul stáva efektívnym prostriedkomĽ schopným premeni[ náhodného potenciálneho čitateIa titulu na čita-teIa celého dielaĽ mal by teda stimulova[ jeho túžbu po čítaní. Exis-tuje viacero autorských stratégií: jeden autor sa rozhodne pre titulĽ ktorého obsah i forma sú veImi dobre čitateInéĽ iný použije názovĽ ktorého interpretácia vyžaduje aktívnejšiu účas[ čitateIa. Použije na to prostriedky morfosyntaktickéĽ lexikálne či fonetické. MetaforyĽ slovné hryĽ citátyĽ alúzieĽ rôzne interkultúrne a intertextové prostriedkyĽ onomatopoické výrazyĽ opakovaniaĽ at@.

Vz[ah medzi názvom a obsahom diela môže by[ vyjadrený explicitneĽ avšak (v rámci autorskej stratégie) niekedy môže názov „sIubova[“ iný obsahĽ inú zápletkuĽ iné prostredie. Nie sú zriedkavé ani „strategické falzifikácie“Ľ ke@ autor vloží do názvu náznakyĽ ktoré nekorešpondujú s fikčným svetom diela.

BraOo Hochel (1990: 86) zdôrazOuje požiadavku adekvátnostiĽ funkčnosti a znakovej totožnosti názvu diela.

Aj Christiane Nord (1988: 156) uvádza niekoIko jeho dôležitých funkcií: dištinktívnu (titul identifikuje dielo) metatextovú (titul je text o inom texte) deskriptívnu alebo referenčnú (titul približuje obsah dielaĽ jeho

formu alebo rôzne faktory jeho komunikatívnej situácie) expresívnu (titul nesie v sebe hodnotenie diela) operatívnu (pri[ahuje pozornos[ čitateIovĽ preto je vystavený

značnému tlaku ekonomických záujmov vydavateIa)

Page 45: 1/2020 - uniba.sk

EVA PALKOVIČOVÁ 43

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

Aby mohol názov diela plni[ uvedené funkcieĽ mal by by[ ne-zameniteInýĽ rozpoznateIný a akceptovateIný.

Titul je často fenoménĽ ktorý predáva knihu. Hoci by mal by[ na jednej strane pre čitateIa Iahko pochopiteInýĽ zároveO by v Oom mal vzbudi[ isté očakávaniaĽ ponecha[ mu priestor pre jeho vlastnú inter-pretáciu.

Jednu z najznámejších a najcitovanejších definícií titulu literár-neho diela uvádza Umberto Eco v románe Il nome della rosa (1980), ktorý je aj zaujímavou sondou do teórie románuĽ jeho interpretácie a prekladu. Autor svetoznámeho diela hovoríĽ že hoci by mal román fungova[ ako motor generujúci množstvo interpretáciíĽ „jednou zo základných prekážok uskutočnenia tohto vzácneho predsavzatia je práve skutočnos[Ľ že román musí ma[ nejaký názov. A názov jeĽ bohužiaIĽ už interpretačným kIúčom.“ (ECOĽ 2004: 548)

2. PREKLAD NÁZVU LITERÁRNEHO DIELA

V prípade cudzojazyčného vydania sa prekladateI podIa môjho názoru dostáva do ešte [ažšej pozície ako autor originálu. Ke@že zvyčajne prekladá názov až po preklade celého dielaĽ alebo ho na záver prekladateIského procesu viac či menej korigujeĽ už (väčšinou) vieĽ čo chcel autor „zataji[“. Súčasne si však uvedomujeĽ že hoci je v pokušení ponúknu[ čitateIovi vlastný interpretačný kIúčĽ mal by ho vyjadri[ v takej podobe názvuĽ ktorá bude len lákavou pozvánkou k literárnemu stoluĽ no celé menu hostiny neprezradí.

Vrá[me sa ešte raz k Umbertovi Ecovi. Ten priznávaĽ že sa mu slávny názov vynoril v mysli takmer náhodou. A dodáva (2004: 549):

„Zapáčil sa miĽ lebo ruža je symbolická figúra taká nabitá významamiĽ až nemá takmer nijaký. (...) ČitateI tým bol správne nasmerovaný na falošnú stopuĽ nemohol si zvoli[ nijaký výkladĽ a keby aj bol prišiel na možné nominalistické interpretácie záverečného veršaĽ dostal sa k nemu až na konciĽ ke@ si už vybral ktovieaké iné výklady. Názov má čitateIa zmias[Ľ nie v jeho názoroch urobi[ poriadok.“

Page 46: 1/2020 - uniba.sk

44 EVA PALKOVIČOVÁ

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

Podobne a v súlade s Ecovým názorom sa k skúmanej prob-lematike vyjadril známy španielsky spisovateI a uznávaný prekladateI z angličtiny Javier Marías v eseji Shakespeare indeciso (2007: 334). Názov Maríasovho známeho románu „o tajomstve“ Corazón tan blanco (1992) pochádza zo Shakespearovho Macbetha. Ako autor uvádza v spomínanej esejiĽ vybral si ho práve pretoĽ že je zrozu-miteInýĽ ale nie celkom pochopiteIný. Ve@ aké je „také biele srdce“? PodIa Maríasa môže by[ „inocente“ (nevinné)Ľ „acobardado“ (bojaz-livéĽ ustráchané)Ľ „atemorizado“ (vystrašené)Ľ „pálido“ (bledé) (2007: 335). A práve táto schopnos[ „číta[ a nevedie[“ (2007: 335) napokon priviedla autora k rozhodnutiu urobi[ z „nejasného citátu“ názov diela. A ako preloži[ názov do slovenčiny? Pri hIadaní riešenia pri príprave ukážok z Maríasovho diela v Revue svetovej literatúry sme v roku 1998 siahli (v súlade so slovenskou prekladateIskou tradíciou) po už existujúcich prekladoch Macbetha do slovenčiny. Vo verzii Zory Jesenskej z roku 1963 je „white“ preložené ako chabéĽ Jozef Kot sa v roku 1980 rozhodol pre srdce čistéĽ Hubomír Feldek neskôr v roku 2009 pre bledé. Napokon sme sa rozhodli zachova[ intenciu autora a preloži[ španielske adjektívum „blanco“ doslovneĽ teda názov znel Také biele srdce. V@aka takejto podobe by mohla by[ Iahšie dešifro-vateIná vložená intertextová a interkultúrna alúziaĽ a súčasne v Oom zostane dostatok „nejasnosti“Ľ ako si to želal autor románu Javier Marías.

Dostatočnú a želanú „nejasnos[“ titulu môže naruši[ aj drobný posun v preklade. Jeho významný dopad na adekvátne pochopenie diela zo strany prijímateIa je zdôraznený kondenzáciou a eliptic-kos[ou štruktúryĽ v ktorej je každý detail dôležitým nositeIom význa-mu a nie je náhodný. Román Gabriela Garcíu Márqueza El general en su laberinto (1989) vyšiel v slovenčine pod názvom Generál v la-byrinte (2001).2 V tomto prípade ide o neohistorický román o posled-ných mesiacoch života veIkej osobnosti hispanoamerických dejínĽ „OsloboditeIa“ Simóna Bolívara. Autor však prezentuje choréhoĽ zničeného človekaĽ ktorý sa nezmieta v hocijakom, ale vo „svojom“ labyrinte a trpí predstavouĽ že nič významné v živote nedosiahol. Absencia privlastOovacieho zámena v slovenskej verziiĽ ktorú mô-

2 V príspevku neuvádzame mená prekladateIov dielĽ ktorých slovenský názov sme

použili len ako príklad a ktoré neboli predmetom kritickej analýzy prekladu.

Page 47: 1/2020 - uniba.sk

EVA PALKOVIČOVÁ 45

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

žeme definova[ ako prejav istej „podinterpretácie“ prekladateIaĽ môže u čitateIa vyvola[ nežiaduce predstavy a očakávania.3 Opačný prejav „nadinterpretácie“ sledujeme pri preklade názvu novely čilského autora Luisa Sepúlvedu Un viejo que leía novelas de amor (1989). Slovenský preklad názvu znie O starcovi, ktorý rád čítal Iúbostné romány (1998). Vložením príslovky „rád“ prekladateI odkrýva okol-nostiĽ ktoré by mal prijímateI odhali[ sám až v priebehu vlastného čítania.4

Už na základe uvedených príkladov sa ukazujeĽ že názov diela si vyžaduje adekvátny preklad rovnako ako každá iná zložka prekla-daného textu. PrekladateI hIadá funkčný ekvivalent originálneho náz-vuĽ rešpektujúc zámer pôvodného autoraĽ všetky okolnosti vzniku diela a rozdiely medzi kontextom originálu a kontextom prekladu. Vo väčšine prípadov vzhIadom na metonymický charakter titulu volí jeho konečnú podobu až na záver práceĽ ke@ sú mu zrejmé hGbkové vz[ahy medzi názvom a ostatnými zložkami textu. Práve dôležitos[ tohto poznania sa ukáže napríklad vtedyĽ ak sa preložený názov zverejOuje v časeĽ ke@ dielo ako celok ešte nie je preložené a vydané. Vtedy môžeme nájs[ isté rozdiely medzi verziami názvov dielĽ ktoré neboli preložené do cudzieho jazyka ako celok (v informáciách o knižných novinkáchĽ v rozhovorochĽ v encyklopedických hesláchĽ v názvoch diel uvedených v licenčných zmluvách prekladateIovĽ ke@ tzv. pra-covné názvy vychádzajú bu@ z doslovného prekladu alebo z inej cudzojazyčnej podoby ap.) a týmiĽ ktoré už fungujú ako súčas[ preložených a vydaných diel. BraOo Hochel v takomto prípade hovorí o „izolovanom preklade názvu“ (1990: 86). Ten – podIa autorov pub-likácie Originál. Preklad – nemá ešte možnos[ využi[ „vnútrotextové nadväzovanie“ (1983: 88). Tak sa napr. v časopise Revue svetovej literatúry 1987/5 v rubrike prinášajúcej informácie o literárnych novinkách objavil názov románu Isabel Allendeovej La casa de los espíritus (1982) ako Strašidelný dom (v knižnej podobe Dom duchov, 1988Ľ 2000Ľ 2018). Stretli sme sa však aj s opačným prípadomĽ ke@ autor encyklopedického hesla použil iný názov ako tenĽ ktorý „fungoval“ už vyše desa[ročia v slovenskom preklade. Ide o názov klasického diela hispanoamerickej literatúryĽ románu venezuelského 3 Český preklad vyšiel pod názvom Generál ve svém labyrintu (1995). 4 Český preklad vyšiel pod názvom StaUec, který četl milostné romány (2000).

Page 48: 1/2020 - uniba.sk

46 EVA PALKOVIČOVÁ

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

spisovateIa Rómula Gallegosa Doña Bárbara (1929)Ľ ktorý sa v pub-likácii Malá encyklopédia spisovateIov sveta (1978: 187) uvádza v tvare Dona Barbora, hoci heslo obsahuje aj zmienku o slovenskom vydaní z roku 1961. Dnešný prekladateI by pravdepodobne zachoval meno v názve v exotizujúcom tvareĽ ktorýĽ navyšeĽ poskytuje veImi dôležitú alúziu na významný fenomén hispanoamerickej dichotómie civilización y barbarie. Naturalizovaný tvar Barbora túto kvalitu pôvodného názvu strácaĽ hoci text hesla v citovanej slovenskej encyk-lopédii uvádzaĽ že Gallegos „pracuje so symbolmiĽ napr. v menách hlavných postáv“.

3. STRATÉGIE A POSUNY PRI PREKLADE NÁZVU LITERÁRNEHO DIELA

V analyzovanom korpuse knižných prekladov literárnych diel zo španielčiny do slovenčiny sa z formálneho hIadiska objavujú tri typy názvov: jednoduchýĽ dvojčlenný (so španielskou spojkou „o“) a dvoj-členný bez spojky.

Ukázalo saĽ že väčšina skúmaných titulov bola preložená séman-ticky verne a nepredstavovala väčší problém ani z formálneho hIadis-kaĽ ke@že takmer všetky tituly zachovávajú uvedené typy formálnej podoby originálneho názvu.

Napriek tomu sme sa pri preklade niektorých názvov diel stretli so súborom istých prekladateIských posunov či „manipulácií“Ľ ktoré môžu ma[ rôzny dôvod a rôzne dôsledky. Komparatívna analýza originálnych názvov a ich preložených slovenských verzií ukázalaĽ že tieto posuny spôsobuje niekoIko faktorovĽ sčasti totožných s týmiĽ ktoré zachytávame aj pri analýzach prekladu ostatných častí diela:

a) faktory spôsobené objektívnymi rozdielmi na rôznych rovi-

nách dvoch jazykových systémov Napríklad titulyĽ ktorých súčas[ou je v pôvodnom tvare v špa-

nielčine neurčitokĽ majú v slovenčine iný slovesný tvar: imperatívĽ substantívumĽ alebo sú substituované iným názvom (Julio Travieso: Para matar al lobo / Zabime vlka; Adolfo Bioy Casares: Dormir al sol / Spánok na slnku; Onelio Jorge Cardoso: Abrir y cerrar los ojos /

Page 49: 1/2020 - uniba.sk

EVA PALKOVIČOVÁ 47

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

Čas pre dvoch; Gabriel García Márquez: Vivir para contarla / Román môjho života)

b) prekladateI sa usiluje priblíži[ čitateIovi isté kultúrne refe-

rencieĽ ktoré by mohli by[ preOho neznáme Také je napríklad riešenie slovenského prekladu názvu románu

Vicenteho Blazca Ibáñeza La bodega (1905). Slovenský prekladateI sa v roku 1963 rozhodol pre vysvetIujúcu a konkretizujúcu podobu Víno z Jerezu.5

Dramatický text Josého Luisa Alonsa de Santosa La estanquera de Vallecas (1981) vyšiel v slovenčine pod názvom Trafikantka z predmestia (1998). Vallecas je jedna z okrajových štvrtí Madridu a prekladateI výrazom „z predmestia“ priblížil miesto príbehu aj čitateIoviĽ ktorý nepozná geografické pomery španielskeho hlavného mesta.

c) prekladateI prispôsobuje názov čitateIskej skúsenosti a li -

terárnej tradícii cieIovej kultúry Pri preklade románu kubánskeho autora Gustava Egurena

Aventuras de Gaspar Pérez de Muella Quieta (1982), inšpirovaného tradíciou španielskeho pikareskného románuĽ použil slovenský prekladateI názov Dobrodružstvá Gašpara Péreza z Nehryzova (1985). Riešenie je podIa nášho názoru tvorivéĽ invenčné a rešpektuje nielen morfologický systém slovenčinyĽ ale aj literárnu skúsenos[ slovenského čitateIaĽ ktorý sa vie identifikova[ s postavami „z Kocúr-kova“ či „Zvonodrozdova“.

d) prekladateI volí rôzne typy riešenia ako reakciu na prí-

tomnos[ interkultúrnych a intertextuálnych prvkovĽ frazeo-logizmovĽ ustálených spojeníĽ slovných hierĽ zvukových efektov a pod.

Názov románu argentínskeho spisovateIa Manuela Puiga Boquitas pintadas (1969) je inšpirovaný textom tanga Rubias de New York, v ktorom sú dámy Iahších mravov označované ako ženy s „na-maIovanými ústočkami“ (čo je doslovný preklad názvu). PrekladateI v roku slovenského vydania (1978) prirodzene predpokladalĽ že 5 Český preklad vyšiel pod názvom Vinné sklepy (1956).

Page 50: 1/2020 - uniba.sk

48 EVA PALKOVIČOVÁ

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

slovenský čitateI nepozná príslušný hudobný a spoločensko-kultúrny argentínsky kontext. Výsledný názov Tango s Panchom (1978) je rytmickýĽ dostatočne prí[ažlivý a zachováva prepojenie so svetom tanca a hudby.6

Z vlastnej skúsenosti by som rada spomenula preklad názvu románu mexickej spisovateIky Laury Esquivelovej Como agua para chocolate (1989)Ľ ktorý na pohIad pôsobí ako návod na prípravu čokolády. Je to však aj španielske ustálené spojenieĽ vyjadrujúce stav zúrivosti a hnevuĽ odkazujúce na starý aztécky spôsob prípravy čokoládyĽ ktorá bola výsledkom niekoIkonásobného zovretia vody a kakaa. Tu sa potvrdzujú aj slová Jána VilikovskéhoĽ že „najväčšie problémy v preklade nevznikajú stretnutím jazykovĽ ale stretnutím kultúr“ (2011: 73). Doslovný preklad – Ako voda na čokoládu (do čokolády) – je pre slovenského čitateIa mätúciĽ lebo ten si čoko-ládový nápoj predstavuje skôr ako spojenie mlieka a kakaa či čokolády. Ke@že uvedený výraz sa okrem názvu objaví (jediný raz) aj v texte dielaĽ ke@ je hlavná hrdinka v emocionálnom stave podobnom „como agua para chocolate“Ľ rozhodla som sa pre názov Ako vriaca čokoládaĽ ktorý bol aj použitý v prvom vydaní diela v roku 1995. Pri druhom vydaní v roku 2004 v inom vydavateIstve sa však vydavateI rozhodol pre názov Ako voda v čokoláde, takže dielo v slovenčine funguje pod dvomi názvami.7

e) vzhIadom na fatickú a reprezentatívnu funkciu názvu prek-

ladateI vychádza v ústrety komerčnému aspektu (niekedy až tlaku vydavateIa) a substituuje originálny názov za atrak-tívnejšíĽ zrozumiteInejší či reklamne použiteInejší

Zaujímavý príklad poskytuje antológia poviedok o futbale, ktorej dal zostavovateI Jorge Valdano (bývalý hráč a funkcionár Realu Madrid) jednoduchý názov Cuentos de fútbol (1995). Slo-venský prekladateI nazval preklad tohto výberuĽ ku ktorému pridal 6 Doslovnému prekladu názvu sa vyhol aj český prekladateI. Román vyšiel pod

názvom Nejhezčí tango (1975). 7 Ako ukazujú viaceré cudzojazyčné vydania románuĽ hIadanie riešenia nebolo

pravdepodobne jednoduché ani pre iných prekladateIov. Český preklad znie KoUení vášneĽ francúzsky Les épices de la passionĽ nemecký Bittersüsse Schokolade. Doslovný preklad názvu mexického bestselleru zachováva len anglická verzia Like water for chocolate.

Page 51: 1/2020 - uniba.sk

EVA PALKOVIČOVÁ 49

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

ešte niekoIko „futbalových“ poviedok slovenských autorovĽ Zmluva z diablom. Poviedky o futbale (1999). Prvá čas[ názvu antológie je alúziou na názov jednej zo zaradených poviedok Alma del diablo (Diablova duša) Justa Navarru. Poviedku Javiera Maríasa El tiempo indeciso (Neurčitý čas)8 nazval slovenský prekladateI Kentucky, visačka kvality. Ide o príbeh mladého ma@arského futbalistu SzenkuthyhoĽ hráča Realu MadridĽ ktorý má u španielskych fanúšikov Iahšie vysloviteInú prezývku Kentucky. Futbalistovi sa napriek veIkým očakávaniam nedaríĽ musí opusti[ slávny klub a umiera doma v Ma@arsku vo veku tridsa[tri rokov. Nie je teda „visačkou“ kvality. Slovenský názov je atraktívnyĽ no naznačuje istú rezignáciu prekla-dateIa na filozofický rozmer originálu nielen v titule, ale, ako ukazuje hlbšie čítanie prekladuĽ aj v texteĽ kde sú isté filozofické pasáže vynechané a kdeĽ naopakĽ na viacerých miestach nájdeme vložené dodatky a redundantné vysvetlivky. Napríklad jednoduchá a pomerne krátka veta „Dio mucho juego a los periodistas, pero ellos olvidan pronto“ má v slovenskom preklade podobu „Svojím menomĽ zjavom i vystupovaním ponúkal novinárom celú škálu rozličných prirovnaní a žartovných zvratovĽ no títo Iudia majú krátku pamä[Ľ rýchlo zabú-dajú“ (1999: 108). S podobnou dávkou prekladateIskej sugestívnosti je preložených aj niekoIko @alších názvov v antológiiĽ napríklad názov poviedky Julia Llamazaresa El penalti de Djukic (Džukičova penalta) sa prekladateI rozhodol preloži[ ako Plač, neplač, inakšie nebude. Ukazuje sa tedaĽ že podoba preloženého titulu odráža v istej miere aj autorský naturel prekladateIa a odkrýva charakter jeho prekladateIskej stratégie v rámci celej plochy prekladuĽ idúcej v tomto prípade jednoznačne v ústrety čitateIovi.

K podobným záverom sme dospeli aj pri doterajších čiastkových analýzach viacerých prekladov zo vskutku bohatej bibliografie jed-ného zo zakladateIov modernej slovenskej hispanistiky Vladimíra Olerínyho (1921 – 2014). Analýza preložených textov a príslušných názvov literárnych diel potvrdzuje prekladateIovo celoživotné zame-ranie na čitateIaĽ ktoré sa prejavuje aj úsilím prinies[ prekladaný text čitateIovi v takej formeĽ aká najviac vyhovuje jeho čitateIským očakávaniam. Dokladajú to aj nasledovné príklady prekladov názvov

8 Žiada sa upozorni[ na Maríasovu obIubu výrazu „indeciso“Ľ teda nejasnýĽ zahmlenýĽ nevypovedanýĽ o ktorom sa zmieOujeme vyššie.

Page 52: 1/2020 - uniba.sk

50 EVA PALKOVIČOVÁ

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

literárnych dielĽ vybrané pars pro toto v rámci skúmanej proble-matiky:

Román argentínskeho prozaikaĽ matematika a filozofa Ernesta Sabata El Túnel vyšiel v roku 1965 v preklade Vladimíra Olerínyho ako jedno z prvých diel tzv. nového hispanoamerického románu. Od-vážne vydanie existencialistického dielaĽ doplnené aj širším doslovom prekladateIaĽ má vysvetIujúci názov Tunel samotyĽ ktorý zužuje možnú interpretačnú škálu inak konotáciami nabitého originálneho titulu. Román španielskeho autora Antonia Múñoza Molinu El Invierno en Lisboa (Zima v Lisabone) vyšiel pod komerčnejším názvom Nevera v Lisabone (1994). Zbierka poviedok čilskej autorky Isabel Allendeovej Cuentos de Eva Luna dostala v slovenčine atrak-tívnejšíĽ no sčasti zavádzajúci názov Skazené dievča (1998, 2018), ktorý je aj názvom jednej z poviedok. Klasickému dielu španielskej realistickej literatúryĽ románu Leopolda Alasa „Clarína“ La Regenta (Pani sudcová) dal prekladateI komerčne i čitateIsky v@ačný názov Lásky pani Ozoresovej (2000).9 VzhIadom na charakter románu a jeho miesto v španielskej a svetovej literatúre by bol podIa nášho názoru možný aj jednoduchší variant Pani Ozoresová či Ana Ozoresovἠktorý by román prepojil s líniou typovo podobných romá-nov svetovej literatúry (Pani Bovaryová, Anna Kareninová). Pri preklade románu kubánskeho autora Aleja Carpentiera Recurso del métodoĽ ktorý je parodickou alúziou na Descartesov román Rozprava o metóde, prekladateI rezignoval na medzititulové nadväzovanie a zvolil akčnejší slovenský názov Diktátor v Paríži (1978). Možno predpoklada[Ľ že tým mienil odkáza[ na rad @alších hispanoameric-kých románov s témou diktátoraĽ ktoré boli v tých rokoch preložené do slovensčiny (Pán prezident Miguela Ángela AsturiasaĽ Syn človeka Augusta Roa Bastosa, Patriarchova jeseO Gabriela Garcíu Márqueza).

Komparatívna analýza zvoleného korpusuĽ ktorá viedla k uve-

deným poznámkam o poetike a stratégii prekladu názvu dielaĽ pribli-žujúcim rôzne podoby a postupy pri preklade názvov diel autorov píšucich po španielskyĽ umožOuje vyslovi[ isté čiastkové závery:

a) väčšina názvov diel preložených zo španielčiny do sloven-činy bola preložená doslovne

9 Český preklad vyšiel pod názvom Regentka (2001).

Page 53: 1/2020 - uniba.sk

EVA PALKOVIČOVÁ 51

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

b) pri preklade názvov je rozpoznateIná dobová miera cudzosti originálu

c) preklady analyzovaných názvov vo všeobecnosti smerujú k naturalizácii a substitúcii prvkovĽ ktoré by mohli čitateIovi spôsobi[ problém pri ich dešifrovaní a interpretácii

d) prekladatelia sa usilujú vyhovie[ zvyklostiam slovenského kultúrneho a literárneho kontextu

e) väčšina transformácií odráža (okrem objektívnych jazyko-vých dôvodov) aj očakávania čitateIov a rôznu mieru manipuláciíĽ vyvolaných ekonomickými záujmami vydava-teIov

f) ukázalo saĽ že preklad názvu odráža aj idiolekt prekladateIa a naznačuje viaceré aspekty jeho prekladateIskej stratégie

BIBLIOGRAFIA

ANDRIČÍKĽ Marián (2004): K poetike umeleckého prekladu. LevočaĽ Modrý Peter.

ECO, Umberto (2004): Meno ruže. BratislavaĽ Svetová knižnica SME. FIŠERĽ ZbynEk (2009): PUeklad jako kreativní proces. Teorie a praxe

funkcionalistického pUekládání. Brno, Host. HOCHEL, Boris (1990): Preklad ako komunikácia. BratislavaĽ Slovenský

spisovateI. HRABÁKĽ Josef (1981): Čtení o románu. PrahaĽ Státní pedagogické

nakladatelství. Kol. aut. (1983): Originál. Preklad. Interpretačná terminológia. Bratislava,

Tatran. Kol. aut. (1999): Zmluva s diablom. Poviedky o futbale. Bratislava,

Slovenský Tatran. KUFNEROVÁĽ Zlata (2003): Co s titulem literárního díla. In: PUekládání

a čeština. BrnoĽ Host. MARÍASĽ Javier (2007): Literatura y fantasma. Barcelona, Random House

Mondadori. MARÍASĽ Javier (1995): En el tiempo indeciso. In: Cuando fui mortal.

Barcelona, Anagrama, 112-118. NORD, Christine (1988): Funcionalismo y lealtad: Algunas consideraciones

en torno a la traducción de títulos. In: Actas II Encuentros Complutenses.

Page 54: 1/2020 - uniba.sk

52 EVA PALKOVIČOVÁ

NキWニラヒニラ ふエキゲヮ;ミキゲデキIニ┠Iエぶ ヮラ┣ミ=マラニ ニ ヮヴWニノ;S┌ ミ=┣┗┌ ノキデWヴ=ヴミWエラ SキWノ;

12-16 de diciembre de 1988, Madrid, Universidad Complutense, 153-162.

POPOVIČĽ Anton (1975): Teória umeleckého prekladu. Bratislava, Tatran. VILIKOVSKÝĽ Ján (2011): Alúzia v preklade. In: Preklad a kultúra 3.

BratislavaĽ Ústav svetovej literatúry SAVĽ SAPĽ 68-77.

Eva Palkovičová Katedra romanistky

Filozofická fakulta UK

Gondova 2

811 02 Bratislava 1

[email protected]

Page 55: 1/2020 - uniba.sk

KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT 53

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

La contextualisation des faits phonologiques

dans les grammaires du français pour les

Slovaques entre 1918 et 1948

KATARÍNA CHOVANCOVÁ

FRANÇOIS SCHMITT

(Banská Bystrica)

THE CONTEXTUALIZATION OF PHONOLOGICAL PHENOMENA IN FRENCH GRAMMARS FOR SLOVAKS

BETWEEN 1918 AND 1948 This paper focuses on the concept of pedagogical contextualization within a corpus of referential works (learning grammars) for the target publics of Slovak learners of French published between 1918 and 1948 and (co-)authored by Czech and French experts. Chapters dedicated to the presentation of the phonological system of French are studied. The study contributes to the research on contextualized grammars of French in Central and Eastern Europe in the framework of GRAC-DILTEC.

KEYWORDS: language, phonology, teaching, context, contextual-ization

MOTS-CLÉS: langue, phonologie, enseignement, contexte, contex-tualisation

Les grammaires contextualisées d’une langueĽ destinées à être utilisées en tant qu’appuis pour le processus d’acquisition

Page 56: 1/2020 - uniba.sk

54 KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

institutionnelle (ou non institutionnelle) de la langueĽ sont conçues sur les principes de l’analyse contrastive des langues. Elles contiennent une multitude de traces de cette analyse sous forme d’explications adaptées à l’apprenant cibleĽ tenant compte de son niveau de compétence de son répertoire linguistiqueĽ de son parcours de formation et de son bagage cognitif. Les segments contextualisés repérés au sein de ce type d’ouvrage représentent un ensemble de données précieux pour une étude des relations interlinguistiques ainsi que pour celle du contact des langues.

L’objectif de ce travail est d’étudier les contextualisations pédagogiques en œuvre dans les chapitres choisis des grammaires du français rédigées par des auteurs tchèques (éventuellement slovaques), parfois avec des co-auteurs français ouĽ au contraireĽ étant eux-mêmes co-auteurs, avec comme auteurs principaux des enseignants natifs du français connaissant bien le contexte linguistique et didactique slave. Les redescriptions en tant que type de contextualisations récurrent seront identifiées en vue de comprendre les rapports entre la langue maternelle des publics cibles (le tchèque ou le slovaque) en tant que langue de départ et le français en tant que langue d’arrivée.

1. CADRE THÉORIQUE

Ce travail est un prolongement des études liminaires publiées par Beacco, Kalmbach et Suso Lopez (2014), Besse (2016), Beacco et Kalmbach (2017), Bruley et Meszaros (2014) dans le cadre de la recherche portant sur la grammaire contextualisée du françaisĽ en particulier pour les publics slavophones.

La contextualisation est comprise comme adaptation du discours grammatical de référenceĽ c’est-à-dire relatif à la langue cible et destiné aux usagers natifs de cette langueĽ à un public non natif issu d’un milieu culturel différent de celui des natifs. Ce discours grammatical contextualisé estĽ en outreĽ conçu pour une situation de communication exolingue en contexte didactique (pour le concept de communication exolingue cf. Porquier, 1984, De Pietro, 1988, Dausenschönd-Gay, 2003, etc.).

Page 57: 1/2020 - uniba.sk

KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT 55

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

Le concept de grammaire pédagogique d’une langue étrangèreĽ en tant qu’ouvrage qui est censé être utilisé dans le processus d’acquisition institutionnelle ou non institutionnelle de la langueĽ est spécifique sous plusieurs aspects. L’un de ces aspects est lié à la présence habituelleĽ dans un tel ouvrage de grammaireĽ d’une partie introductiveĽ portant sur le système phonologique de la langue étudiée. La présentation des traits phonético-phonologiques et orthographiques réflète la volonté des auteurs de confronter l’apprenant avec le système linguistique dans sa totalitéĽ y compris sa phonie et sa graphie, en allant au-delà du strict cadre disciplinaire de la grammaireĽ englobant la morphologie et la syntaxe.

Du point de vue de la contextualisation pédagogique du discours linguistique, les formes de contextualisation des faits de phonologie méritentĽ à notre avisĽ toute notre attention. Les sons et les lettres d’une langue sontĽ très souventĽ les premiers éléments dont l’apprenant prend connaissance. C’est lors de cette prise de connaissance qu’il a toutes les chances d’être appelé à mobiliser sa conscience linguistique en mettant en œuvre les notions linguistiques et métalinguistiquesĽ ainsi que les représentations liées à la langue et à la cultureĽ qu’il s’était forgées par l’intermédiaire de sa langue première et des autres langues acquises au cours de sa vie. Ce sont donc les sons et les lettres de la nouvelle langue à acquérir qui vontĽ en toute probabilitéĽ l’inciter à comparerĽ à associer et à ébaucher une systématisation interlinguistique de ses connaissances. Nous nous demandons dans quelle mesure les auteurs des grammaires pédagogiques du français destinées à des publics slovaques et tchèques exploitent ce terrain propice à la contextualisation qui est celui de la phonétique et de la phonologie du français.

2. CORPUS DE TRAVAIL ET HYPOTHÈSE

Le corpus de travail retenu pour cette étude consiste en quatre ouvrages de grammaire publiés entre 1918 et 1948. Il s’agit des grammaires de Pover et Vojtíšek (1920) ; BornecqueĽ Bartošek et Bernard (1927) ; Smolák (1932) ; Balcar et Tichý (1947). Ces quatre ouvrages ont été identifiésĽ dans le cadre de la recherche sur les

Page 58: 1/2020 - uniba.sk

56 KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

grammaires du français destinées à être utilisées par des publics slovaques (y compris au sein de la Tchécoslovaquie)Ľ comme des références majeures pour la période allant de 1918 à 1948. Tous les ouvrages analysés sont rédigés en langue française par des auteurs ou des collectifs d’auteurs tchèques (Pover et VojtíšekĽ 1920 ; Smolák, 1932 ; Balcar et TichýĽ 1947)Ľ ou mixtes tchèques et français (BornecqueĽ Bartošek et BernardĽ 1927)1. Malgré le fait que la plupart des auteurs de ces ouvrages soient tchèquesĽ les grammaires étaient destinéesĽ à l’époqueĽ à toute la TchécoslovaquieĽ y compris aux écoles slovaques. Les œuvres de Pover et Vojtíšek (1920) et de BornecqueĽ Bartošek et Bernard (1927) sont destinées à des publics d’apprenants du secondaire ; la grammaire de Balcar et Tichý (1947) est destinée aux étudiants du niveau secondaire et du niveau supérieur.

Pour les besoins de l’analyseĽ nous avons procédé au repérage des segments de texte qui attestent la présence des formes de discours contextualisé. Trois grands groupes de formes discursives contextualisées sont identidifiées : les redescriptionsĽ les redésignations/ regroupementsĽ les recatégorisations. Ces groupes se structurent de la manière suivante (d’après Bruley et MeszarosĽ 2014) :

I. Re-descriptions

Surdescriptions (les descriptions plus détaillées du fait de langue en question par rapport à la description du même phénomène fournie par la grammaire de référence)Ľ

Descriptions réduites ou absentes Comparaisons positives ou négatives avec la langue maternelle

II. Des redésignations aux regroupements

La terminologie - Création de nouveaux termes - Adaptation de la terminologie au métalangage grammatical

slovaque Traductions / Equivalences Schémas / Tableaux / Disposition en miroir Regroupements inhabituels des faits linguistiques

1 Dans l’exemplification présentée dans la suite de ce texteĽ les sources des

exemples sont indiquées de la manière suivante : POV – Pover et Vojtíšek (1920); BOR – BornecqueĽ Bartošek et Bernard (1927); SMO – Smolák (1932) et BAT – Balcar et Tichý (1947).

Page 59: 1/2020 - uniba.sk

KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT 57

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

III. Recatégorisations Modifications de la catégorie grammaticale

- Appellation de la catégorie modifiée mais contenu identiqueau contenu présenté par la grammaire de référence

- Appellation et contenu transformés - Nouvelle catégorie inventée

Selon notre hypothèseĽ les redescriptionsĽ en particul ier les descriptions des différences (ou les comparaisons négatives) des faits de langue correspondants dans les deux languesĽ la langue de départ des apprenants et la langue cibleĽ représenteraient la forme de contextualisation prévalente. NéanmoinsĽ un éventail complet des formes de contextualisations décrites par Bruley et Meszaros (2014) et adapté dans le cadre du projet de recherche actuel2 seraitattesté.

3. ANALYSE DES DONNÉES ET DISCUSSION

Nous avons observé ces trois types de discours contextualisé dans les quatre ouvrages de grammaire du corpus. Notre analyseĽ à caractère qualitatifĽ avait pour objectif de relever et de décrire les faits de contextualisation les plus saillants. Nous nous sommes ensuite intéressés aux différences – et, dans une moindre mesure, aux ressemblances – qui relèvent du premier grand type de structures contextualisées : les redescriptions.

3.1 Modèles structurels des descriptions des différences

Les chapitres portant sur la phonétique et la phonologie (en partie aussi sur l’orthographe et sur la ponctuation) des ouvrages analysés s’ouvrent sur la présentation des éléments segmentaux du système phonologique français et sur les descriptions de leurs

2 Le projet de recherche VEGA n. 1/0025/18 „Le discours grammatical contextualisé du français dans la description du français“.

Page 60: 1/2020 - uniba.sk

58 KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

articulations. C’est avant tout sur ces descriptions que porte la contextualisation qui donne aussi lieu à des comparaisons. Quelques modèles structurels peuvent même être identifiésĽ dont deux relèvent de l’identification des ressemblances et des différences (les contextualisations de type I – re-descriptions) entre les phonèmes français et les phonèmes de la langue maternelle de l’apprenant (éventuellement des phonèmes d’autres langues).

Le modèle 1 (M1) se construit autour de l’élément comparatif « comme ». Sous sa forme la plus simpleĽ il permet d’engendrer des structures du type X + V + comme + Y où X et Y désignent les deux éléments entrant dans la comparaison et V désigne le verbe. La formule étendue est la suivante :

M1 : X + ADVposition/ADJ + V (se prononce/correspond) + ADVman + (comme/à) + Y + COMPL/ADJ

Les positions X et Y sont occupéesĽ en prioritéĽ par les dénominations des sons françaisĽ par exemple :

1) Comme l’a tchèque. (BOR 9)2) eu fermé à peu près comme ö en allemand (POV 4)3) c devant a, o, u et devant les consonnes se prononce comme un

k tchèque (POV 6)4) g devant eĽ i et y correspond au son ž tchèque (POV 7)5) La combinaison gn se prononce comme O en tchèque (POV 7)6) j se prononce ž (POV 7)7) s initiale se prononce comme en tchèque (POV 8)8) Deux ss se prononcent comme s en tchèque (POV 8)9) E ouvert. Articulations : La bouche est plus ouverte que pour

prononcer notre e tchèqueĽ les mâchoires sont fort éloignéesĽ lalangue est plus abaissée. (BAT 8)

10) E fermé. Articulation : Les mâchoires sont rapprochées et lescoins de la bouche écartés comme pour prononcer i. La langueest un peu éloignée du palais. (BAT 8)

11) E sourd se prononce comme un ö très bref (signe : 殴). (BAT 9)12) Ü. U se prononce comme ü. La prononciation est fermée.

(BAT 10)

Page 61: 1/2020 - uniba.sk

KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT 59

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

Il est intéressant de constater que les comparaisons, notamment sous ce premier modèle structurelĽ mettent en opposition non seulement le français et le tchèqueĽ mais également le tchèque et l’allemand. Cela indique que les auteurs étaient conscients du niveau de compétence en langue allemande de leur public qui étaitĽ on peut le supposerĽ suffisamment instruit pour qu’on ait pu se permettre ce genre de mises en parallèle.

Le deuxième modèle comparatif (M2) est construit avec « plus/moins... que » :

M2 : X + est + plus/moins ADJ + que

Dans les exemples relevésĽ la comparaison porte surtout sur

l’ouverture / la fermeture et sur le caractère tendu / relâché de l’articulationĽ p. ex. :

13) U est plus fermé en français qu’en tchèque. (BOR 7) 14) La bouche est plus ouverte que pour prononcer notre e

tchèque. (BOR 8) 15) Le rétrécissement entre la langue et le palais est plus énergique

qu’en tchèque. (BOR 12) 16) L’e ouvert est celui qu’on prononce la bouche plus ouverte

qu’en tchèque. (POV 5)

En dehors des deux modèles ci-dessus, le corpus contient diverses descriptions des manières d’articulationĽ parfois avec des segments à caractère métaphorique (marqués en gras par nous) :

17) En prononçant iĽ nous écartons les coins des lèvresĽ comme si

nous voulions rire, et nous rapprochons la langue du palais aussi près que possible. (BOR 7)

18) O fermé. Articulation : L’o fermé se rapproche de l’u. On s’exerce à cette prononciation comme si l’on voulait se fâcher en prononçant les mots. Les lèvres sont arrondies. (BAT 10)

19) Ö fermé. [...] En prononçant ö nous pensons à ó. (BAT 9) 20) O ouvert. Articulations : On s’exerce dans la prononciation

ouverte de l’o en souriant. Quand nous sourionsĽ nous ouvrons la bouche et nous prononçons l’o ouvert. Les lèvres

Page 62: 1/2020 - uniba.sk

60 KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

sont modèrement arrondies. L’o ouvert se rapproche de l’a. (BAT 10)

21) A fermé. Articulation : Il est assez facile d’imiter l’a fermé. Onle prononce comme étant de mauvaise humeur. C’est un afermé comme en tchèque : tダk (quand on baisse le ton). (BAT 7)

Les descriptions à caractère métaphorique constituent une matière intéressante offrant des perspectives dans l’étude des représentations linguistiques et culturelles. Relevant plutôt du discours oral de l’enseignantĽ celles-ci se prêteraient bien à une étude socioculturelle particulière à ce domaine.

3.2 La représentation des modèles structurels dans le corpus

Dans les portions de texte portant sur l’articulation des sons français dans les grammaires étudiéesĽ 57 redescriptions ont été repéréesĽ dont 18 chez Pover et VojtíšekĽ 9 chez BornecqueĽ Bartošek et BernardĽ 18 chez Smolák et 12 chez Balcar et Tichý.

Les présentations des systèmes des sons prennent une place relativement limitée au sein des chapitres consacrés à la phonologie ; pourtantĽ dans chacun des ouvrages étudiésĽ les traits caractéristiques du discours des auteurs ressortent et se manifestent par la prédominance d’un modèle ou de plusieurs modèles structuraux. AinsiĽ Pover et Vojtíšek (1920) utilisentĽ quasi exclusivementĽ les structures du premier modèle (M1). À côté de 17 occurences de « comme » comparatif dans la caractérisation des articulations des différents sons françaisĽ il n’y a qu’une seule occurence de structure comparative en « que » et aucune description « métaphorique ».

Chez BornecqueĽ Bartošek et Bernard (1927) il y a nettement moins de descriptions comparatives que chez Pover et Vojtíšek. Le collectif autour de Bornecque apporte plus de caractérisations per se des manières articulatoiresĽ sans élément comparatifĽ p. ex. :

22) L’air passe à la fois par la bouche et par le nezĽ parce que levoile du palais (zadní část mEkkého patra) est abaissé et neferme pas l’entrée du nez. (BOR 11)

Page 63: 1/2020 - uniba.sk

KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT 61

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

Quant à la répartition des modèles structurelsĽ on constate que les trois types de structures décrites sous le point 3.1 peuvent être observésĽ avec une représentation presqu’égaleĽ chez BornecqueĽ Bartošek et Bernard.

Chez Smolák (1932)Ľ les structures en « comme » sont de nouveau abondantes. PourtantĽ certaines structures sont de caractère différent par rapport aux structures du même type observées dans les autres ouvrages du corpus. La comparaison ne porte pas sur le français et le tchèqueĽ mais se construit au sein de la même langue cible. AinsiĽ les articulations des sons français sont expliquées par rapport aux articulations des autres sons de la même langue :

23) L’e fermé : Les coins de la bouche sont écartés et lesmâchoires rapprochées presque comme pour [i] (SMO 5)

De plusĽ dans l’ouvrage de SmolákĽ une variante restreinte de M1 peut être observée. Nous la formulons M1’: X se prononce Y. Elle est caractérisée par la contrainte au niveau du verbe employé (il s’agit obligatoirement du verbe « se prononcer ») et par la chute de l’élément comparatif explicite :

24) Le c se prononce [k] (SMO 11)

M1’ représente un modèle très productif chez SmolákĽ notamment quand il s’agit de décrire les prononciations des consonnesĽ en particulier dans des contextes positionnels précis.

Chez Balcar et Tichý (1947) on trouve les structures du modèle 1Ľ mais aussi des structures à éléments métaphoriques. Ces dernières ont toutes les chances d’attirer l’attention du lecteur. La présence des descriptions évoquant les états affectifs potentiels correspond à l’orientation générale de cette grammaire vers la perspective communicativeĽ ce qui se confirme ailleursĽ dans la présentation des autres parties du système phonologique français. C’est dans cette grammaireĽ par exempleĽ que l’on trouve des cas de regroupements intéressantsĽ mettant en présence les faits suprasegmentaux et les effets stylistiques.

Page 64: 1/2020 - uniba.sk

62 KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

EN GUISE DE CONCLUSION

La présentation des faits phonologiques du français dans les grammaires du français pour les publics tchèques et slovaques publiées entre 1918 et 1948 contient de nombreuses contextualisations du discours pédagogique. De toutes les formes des contextualisations, les re-descriptionsĽ en particulier les descriptions des différences (les comparaisons négatives) entre la langue de départĽ la langue cibleĽ voire d’autres langues (tel l’allemand)Ľ sont les plus saillantes lorsqu’il s’agit de présenter les caractéristiques articulatoires des sons français. Deux modèles structurels de base et leurs variations ont été identifiés et observés dans le corpus de travail de quatre grammaires pédagogiques. La saillance des re-descriptions se justifie par la bonne connaissance du public cible et par une expérience solide d’enseignement de français chez les auteurs. Elle s’explique également par la conscience des auteurs du plurilinguisme individuel et social qui était forte dans les premières années et décennies de l’existence de la Tchécoslovaquie indépendante. Dans la société pluriculturelleĽ les communautés linguistiques avait un accès facile à l’allemandĽ à l’hongrois et à d’autres langues en usage en Europe centrale. En même tempsĽ il y avait un vif intérêt pour apprendre les languesĽ comme en témoigne la présence du français à des niveaux différents du système éducatif.

Il est possible de constater que les approches des grammairiens de la matière linguistique propre à la langue française sont sélectives et motivées par la volonté de fournir des supports aux apprenants là où ceux-ci vont en avoir le plus besoinĽ c’est-à-dire en relation aux faits de langue différents en français par rapport à leurs langues maternellesĽ dans notre cas le tchèque et le slovaque. Les descriptions des articulations des sons ne sont pas les seuls phénomènes qui illustrent cette démarche. On peut remarquer la même chose dans la présentation des autres types de phénomènes phonologiques (telle la prononciation des consonnes finales et la prononciation des consonnes redoubléesĽ les propriétés des sonsĽ les particularités de la ponctuationĽ les phénomènes suprasegmentaux ou prosodiquesĽ les styles de prononciation, etc.).

L’examen de la numérosité et de la variabilité des différentes formes de contextualisations nous a amenés à identifier des pistes pour

Page 65: 1/2020 - uniba.sk

KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT 63

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

une analyse plus approfondie qui pourrait être menée sur la totalité des ouvrages de grammaire de l’époque en question. Ce n’est qu’une telle recherche de large envergure qui est susceptible d’apporter une vision théorique et empirique complexe du phénomène de contextualisation grammaticale.

BIBLIOGRAPHIE

BALCAR, Jozef – TICHÝ, Ota (1947): Grammaire française. Francouzská mluvnice pro pokročilé. PrahaĽ Kvasnička a Hampl.

BEACCO, Jean-Claude – KALMBACH, Jean-Michel – SUSO LOPEZ, Javier (2014): Les contextualisations de la description du français : présentation. In: Langue françaiseĽ n° 181Ľ 3 – 17.

BEACCO, Jean-Claude – KALMBACH, Jean-Michel (2017): La Grammaire actuelle et contextualisée : une grammaire pédagogique d’un nouveau type. In: Le français à l'universitéĽ vol. 22Ľ n° 3Ľ Disponible en ligne: http://www.bulletin.auf.org/index.php?id=2539

BESSE, Henri (2016): Pour un enseignement/apprentissage contextualisé de la « grammaire » du français langue étrangèr. In: CarnetsĽ vol. 2Ľ n° 8Ľ Disponible en ligne: http://journals.openedition.org/carnets/1858

BORNECQUE, Henri – BARTOŠEK, Julius – BERNARD, Joseph (1927): Grammaire française pour les classes supérieures de tous les établissements d'enseignement secondaire tchécoslovaque. Prague, Edition et librairie des professeurs.

BRULEYĽ Cécile – MESZAROSĽ Branislav (2014): Grammaire du français et discours grammatical contextualisé : le cas des grammaires éditées en Slovaquie. In: PhilologiaĽ XXIVĽ n° 2Ľ 7-20.

DAUSENDSCHÖN-GAY, Ulrich (2003): Communication exolingue et Interlangue. In: LinxĽ n° 49Ľ 41-50.

DE PIETRO, Jean-François (1988): Vers une typologie des situations de contacts linguistiques. In: Langage et sociétéĽ n° 43Ľ 65-89.

PORQUIERĽ Rémy (1984): Communication exolingue et apprentissage des langues. In: PY, Bernard (ed.): Acquisition d’une langue étrangère III. NeuchâtelĽ Centre de linguistique appliquée – Paris, Presses Universitaires de Vincennes.

Page 66: 1/2020 - uniba.sk

64 KATARÍNA CHOVANCOVÁ に FRANÇOIS SCHMITT

La contextualisation des faits phonologiques dans les grammaires

S┌ aヴ;ミN;キゲ ヮラ┌ヴ ノWゲ Sノラ┗;ケ┌Wゲ WミデヴW ヱΓヱΒ Wデ ヱΓヴΒ

POVERĽ František – VOJTÍŠEKĽ František (1920): Grammaire française à l’usage de l’enseignement secondaire tchèque. 4e édition. PrahaĽ Česká grafická unie.

SMOLÁKĽ Vladimír (1932): Grammaire française : pour les classes supérieures de l'enseignement secondaire tchécoslovaque. Praha, Československá grafická unie.

Katarína Chovancová François Schmitt Katedra romanistiky, Filozofická fakulta

Univerzita Mateja Bela

Tajovského 40Ľ 974 01 Banská BystricaĽ Slovensko

[email protected]

[email protected]

Page 67: 1/2020 - uniba.sk

VERONIKA SVORADOVÁ 65

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

Príklady medzijazykovej a interkultúrnej

interferencie pri výu?be sloven?iny

ako cudzieho jazyka v talianskom prostredí

VERONIKA SVORADOVÁ

(Bratislava)

EXAMPLES OF LINGUISTIC INTERFERENCE IN THE PROCESS OF LEARNING SLOVAK AS A FOREIGN

LANGUAGE IN AN ITALIAN ENVIRONMENT The main focus of this paper is a linguistic interference between Italian and Slovak in groups of Italian students learning Slovak as a foreign language. The study discusses and explains the most common mistakes in Slovak made by Italian students, which are caused by their mother language. The author focuses on phonetical interference, syntactical interference, and some specific situations in a formal ambient when interference can lead to misunderstandings or humorous moments. The paper and its conclusions are based on the personal experience of the author, who was a lecturer of Slovak language at the University of Bologna in the 2016/2017 and 2018/2019 academic years, when she taught Italian students of Interpreting and Translation who studied Slovak as their third or fourth language. This study aims to name the most common linguistic problems which a lecturer of Slovak has to deal with when teaching Italian students, and it offers solutions for others on how to prevent these obstacles.

KEYWORDS: didactics of foreign languages, didactics of Slovak as a foreign language, methodology of teaching Slovak as a foreign

Page 68: 1/2020 - uniba.sk

66 VERONIKA SVORADOVÁ

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW

ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

language, linguistic interference, crosslinguistic influence, Italian language, Slovak language

KHÚČOVÉ SLOVÁ: didaktika cudzích jazykovĽ didaktika slovenčiny ako cudzieho jazykaĽ metodikaĽ medzijazyková interferen-ciaĽ taliansky jazykĽ slovenský jazyk

Predkladaný text možno nazva[ prípadovou štúdiouĽ ke@že in-

formácie v Oom uvedené sú sumarizáciou našich poznatkov a pedago-gických skúseností1 nadobudnutých počas vyučovania slovenčiny v homogénnych skupinách talianskych študentov prekladateIstva a tl-močníctva na bakalárskom stupni štúdia na Bolonskej univerzite so sídlom vo Forlì.2 Štúdium slovenčiny sa na tomto pracovisku realizuje dvakrát do týždOa v rozsahu dvoch vyučovacích hodínĽ pričom ide o všeobecný jazykový kurz pre úrovne A1 – B1. Hlavným učebným materiálom je séria učebníc Krížom-krážom A1 – B13Ľ ako doplnkové materiály lektori využívajú podIa vlastných preferencií a potrieb aj iné materiály (prípadne si ich vytvárajú).4

Príspevok je rozdelený na tri tematické časti: prvá opisuje prob-lémy s výslovnos[ou charakteristické pre talianskych študentov osvo-

1 Autorka pôsobila v akademických rokoch 2016/2017 – 2018/2019 ako lektorka

slovenského jazyka a kultúryĽ vyslaná Ministerstvom školstvaĽ vedyĽ výskumu a športu SRĽ na Bolonskej univerzite so sídlom vo Forlì.

2 Presný názov bakalárskeho študijného programu je mediazione linguistica interculturale (interkultúrna jazyková mediácia)Ľ študenti sa však počas štúdia reálne oboznamujú s prekladateIskými a tlmočníckymi programami a technikami a na magisterskom stupni si volia špecializáciuĽ t. j. prekladateIstvo alebo tlmoč-níctvo.

3 KAMENÁROVÁĽ Renáta a kolektív autoriek (2018Ľ 2009Ľ 2011): Krížom-krážom A1 – B1. BratislavaĽ Univerzita Komenského.

4 Na tomto mieste treba upozorni[ na absenciu učebných materiálov určených pre talianskych študentov slovenčiny. Jedinou učebnicou využiteInou v didaktickej praxi v univerzitnom prostredí je trojjazyčná publikácia autoriek Dagmar Kročanovej-Roberts a Barbory Resutíkovej-Toppi Slovenčina – Slovak – Slovacco (BolognaĽ Bononia University PressĽ 2010)Ľ v ktorej je zahrnutá gramatika A1 – B1. Iné učebnice zohIadOujúce špecifiká taliančiny a problémyĽ s ktorými sa stretávajú talianski študenti osvojujúci si slovenčinu ako cudzí jazykĽ nie sú k dispozícii. Lektori sú preto nútení vytvára[ si vlastné materiály.

Page 69: 1/2020 - uniba.sk

VERONIKA SVORADOVÁ 67

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

jujúcich si slovenčinu; druhý tematický blok je orientovaný na syntak-tické špecifiká taliančiny a spôsobĽ akým v prípade študentov talian-skej národnosti ovplyvOujú tvorbu viet v slovenčine. V poslednej časti sa venujeme rozdielom vo formálnej komunikácii v talianskom a slo-venskom prostredíĽ pričom zároveO nadväzujeme na štúdiu autoriek Renáty Kamenárovej a Zuzany Nemčíkovej z roku 2016.5 Zistenia autoriek na tomto mieste rozširujeme o @alšie príklady z pedagogickej praxe. Súčas[ou každej časti sú zároveO návrhyĽ ako predchádza[ problematickým situáciám pri výučbe slovenčiny v talianskom pro-stredí alebo ako ich rieši[.

1. FONETICKÁ INTERFERENCIA

1.1 [Zlovensko], [maOet], [kémia] alebo o probléme rozdielnej výslovnosti niektorých hlások a hláskových skupín v taliančine a slovenčine

Správna výslovnos[ grafém h a chĽ rozlišovanie medzi prízvu-kom a kvantitou a výslovnos[ slov s veIkým počtom po sebe nasle-dujúcich konsonantov – toto sú zväčša prvé problémyĽ s ktorými sa taliansky študent stretáva na úvodných hodinách slovenčiny. Väčšinou však ide o Iahko vysvetliteIné javyĽ ktoré študentom z dlhodobého hIadiska nespôsobujú väčšie komplikácie. Zaujíma[ nás preto budú najmä tie chyby vo výslovnostiĽ ktoré sa v talianskych skupinách vyskytujú opakovane i v dlhšom časovom horizonte.

5 KAMENÁROVÁĽ Renáta – NEMČÍKOVÁĽ Zuzana (2016): Problematica dei

realia nella didattica della lingua slovacca. In: Orillas. Rivista d’hispanisticaĽ č. 5Ľ s. 1 – 10. Ide o jeden z mála textov o problematike osvojovania si slovenčiny talianskymi študentmi. Autorky sa v Oom venovali predovšetkým interkultúrnym rozdielom medzi slovenským a talianskym prostredímĽ konkrétne zdvorilostným jazykovým formámĽ rozdielnemu používaniu akademických titulov v Taliansku a na SlovenskuĽ úvodným a záverečným zdvorilostným formulkám v písomnej komunikáciiĽ prechyIovaniu ženských priezviskĽ zdrobneninám slovenských krstných mien a niektorým slovenským a talianskym prísloviam a frazeologiz-mom.

Page 70: 1/2020 - uniba.sk

68 VERONIKA SVORADOVÁ

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW

ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

Na základe didaktickej praxe možno usúdi[Ľ že najbežnejšou a často i naj[ažšie „odbúrateInou“ chybou je v prípade začiatočníkov okrem zabúdania na palatalizáciu najmä nesprávne vyslovovanie spoluhlásky s. V taliančine sa totiž hláska s vyslovuje ako z, nielen ak po nej nasleduje iná znelá spoluhláskaĽ ale aj po spo-luhláskach m, n, l, r. V týchto prípadoch Iahko a často dochádza k fo-netickej interferencii: taliansky študent po vzore materinského jazyka vysloví slovo slovenčina ako [zlovenčina]Ľ Bratislava je preOho [bra[izlava], slovo smer zase [zmer];6 veImi častá je aj nesprávna výslovnos[ slov ako svoj (talianskymi študentmi vyslovované ako [zvoj]), svet (vyslovované [zvet]) či svetlý (vyslovované [zvetlý]).

Ako predchádza[ tejto chybe? V prípade skupiny úplných začiatočníkov je dobré upozorOova[ študentov hne@ od začiatku na výslovnostné rozdiely medzi slovenčinou a taliančinouĽ a to formou cvičení zameraných na hlásky a hláskové skupinyĽ ktoré sú v oboch jazykoch identickéĽ ale ich výslovnos[ je rozdielna. Inými slovamiĽ lektor by sa nemal zameriava[ len na cieIový jazykĽ ktorý chce študentov nauči[ a jeho fonetické zákonitosti – mal by ho prezen-tova[ kontrastívnou metódouĽ v porovnaní s materinským jazykom študentov. Pedagóg by mal tiež študentov už pri osvojovaní si abecedy a prvých pokusoch o čítanie upozorni[ napr. na slová obsahujúce spoluhlásky s, c, z, po ktorých nasledujú vokály i/e, ako pocit, cena, zima – v taliančine vyslovované ako [či]Ľ [če]Ľ [dzi]; @alej na kombinácie konsonantov a vokálov typu che, napr. v slove chemik (v taliančine vyslovované ako [ke]); chi, napr. v slove chirurgia (v taliančine vyslovované ako [ki]); ge, gi, napr. v slovách ako generál, energia (v taliančine vyslovované ako [džeĽ dži]); sce, prípadne sci, napr. v slove scenár (v taliančine vyslovované ako [še]); sch, napr. v slove schematický (v taliančine vyslovované ako [ske]) či gn, napr. v slove magnet (v taliančine vyslovované ako O).

Dobrým pomocníkom je v tomto prípade publikácia Praktická fonetická príručka (kolektív autorov Jana PekarovičovἠHudmila ŽigovἠMichaela PalcútovἠJozef ŠtefánikĽ 2005)Ľ ktorá obsahuje aj 6 Ide o prípad hláskovej substitúcieĽ ktorá je podIa Ilse Lehisteovej najzjavnejším

druhom fonetickej interferencie a „nastáva vtedyĽ ke@ fonémy definované v obidvoch jazykoch rovnako majú odlišné fonetické realizácie a ke@ sa výslovnos[ jazyka A prenáša do jazyka B“ (Lehisteovἠ2003: 83Ľ preklad Viktor Krupa).

Page 71: 1/2020 - uniba.sk

VERONIKA SVORADOVÁ 69

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

cvičenia určené pre študentov talianskeho pôvodu; v praxi sa nám tiež osvedčili cvičenia na výslovnos[ obsiahnuté v učebnici autoriek Dagmar Kročanovej-Roberts a Barbory Resutíkovej-Toppi Slovenčina – Slovak – Slovacco (2010: 17 – 20). V prípade väčších skupín je však nevyhnutná príprava vlastných učebných materiálov a cvičení zohIad- Oujúcich špecifiká materinského a cieIového jazyka.

2. INTERFERENCIA NA ÚROVNI SYNTAXE

2.1 Dúfam prís[ načas alebo o problematike talianskych neurčitkových syntagiem

Špecifikom talianskej syntaxe je v porovnaní s tou slovenskou veIká miera využívania infinitívnych vetných konštrukcií v prípadochĽ ke@ sa v slovenčine štandardne použije podra@ovacie súvetie. Takúto „kondenzovanú“ podobu súvetia je v taliančine možné použi[Ľ ke@ je subjekt v hlavnej a subjekt v (potenciálnej) vedIajšej vete rovnaký. Taliansky hovoriaci môže v takýchto situáciách súvetie zjednoduši[ a namiesto neho vytvorí jednoduchú vetu použitím prepozície di a infinitívu. Na ilustráciu uvádzame niekoIko príkladov:

talianska

veta doslovný preklad

slovenský upravený preklad

Penso di andare a casa. [rozmýšIam ís[ domov] RozmýšIam, že idem/pôjdem domov.

Credo di essere l’ultima. [myslím by[ posledná] Myslím, že som posledná.

Spero di arrivare in tempo.

[dúfam prís[ načas] Dúfam, že prídem načas.

Talianski študentiĽ ktorí študujú prekladateIstvo a tlmočníctvo a majú skúsenosti so štúdiom iných cudzích jazykov (napr. v po-rovnaní s nefilologicky zameranými študentmi)Ľ zväčša napredujú pri osvojovaní si slovenčiny pomerne rýchlo. Neraz sa preto už ako začiatočníci snažia o formuláciu iných ako len jednoduchých viet. Je teda dôležité upozorni[ ichĽ že v slovenčine podobný spôsob tvorenia

Page 72: 1/2020 - uniba.sk

70 VERONIKA SVORADOVÁ

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW

ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

viet nie je možnýĽ a to bez ohIadu na toĽ či je subjekt v hlavnej a vedIajšej vete identickýĽ alebo ide o rôzne osoby. Sami študenti zväčša intuitívne cítiaĽ že takto sformulovaná „potaliančená“ neurči-tková veta pravdepodobne nie je správna. Je na zvážení lektoraĽ či a kedy študentom predstaví aj iné podra@ovacie spojky ako tieĽ s ktorými sa štandardne oboznámi v učebnici Krížom-krážom A1 na úrovni úplného začiatočníka (explicitne sú v učebnici na tejto úrovni vysvetlené iba spojky preto, pretože a lebo). V prípade homogénnejĽ rýchlo napredujúcej skupiny je možné informova[ študentov už na začiatočníckej úrovni minimálne o existencii spojky žeĽ ktorá je ekvi-valentom talianskeho che a má identické použitie v oboch jazykoch.

Zaujímavos[ou jeĽ že podobné vetné konštrukcie sú azda jedi-ným prípadomĽ ke@ je talianska syntagma omnoho kratšiaĽ ekonomic-kejšia ako tá slovenská. Taliančina ako románsky jazykĽ ktorý sa vyvinul z latinčinyĽ je síce považovaná za prevažne flektívny jazyk7, má však aj množstvo čStĽ ktoré sú charakteristické pre analytické typy jazykov8: skloOovanie sa realizuje pomocou predložkových pádových morfémĽ nie osobitými pádovými morfémami v podobe sufixovĽ privlastOovacie zámená sú nesklonnéĽ stupOovanie adjektív a adverbií je analytické (bello, più bello, il più bello) at@. V porovnaní so slo-venčinouĽ v ktorej sú vz[ahy medzi slovami často vyjadrené pádovou koncovkou a časové súvislosti verbálnym aspektomĽ musí taliančina na vyjadrenie rovnakej myšlienky použi[ väčšie množstvo vetných jednotiek. Tým sa zákonite akýkoIvek text preložený zo slovenčiny do taliančiny stáva rozsiahlejším.

Na základe didaktickej praxe možno poveda[Ľ že študenti si spomínaný rozdiel medzi oboma jazykmi zvyčajne naplno uvedomia až pri písaní záverečných prác a prekladaní rozsiahlejších textov. Naj-vypuklejšie sa tento problém objavuje pri preklade filmových titulkovĽ ktorý je na Bolonskej univerzite možné realizova[ v rámci bakalárskej práce. PodIa odporúčanej normy by titulky písané latinkou nemali ma[ viac ako dva riadkyĽ pričom v každom je maximálne 40 znakov vrátane medzier. KomplexnéĽ zložité myšlienkyĽ vyjadrené v sloven- 7 HOLTUSĽ Günter; METZELTINĽ Michael; SCHMITTĽ Christian (1988):

Italienisch, Korsisch, Sardisch. Italiano, Corso, Sardo. TübingenĽ Max Niemer Verlag, s. 39 – 40.

8 GYÖRGYĽ Ladislav (2014): Kapitoly zo slovenskej morfológie pre prekladateIov a tlmočníkov. Banská BystricaĽ BellianumĽ s. 14 – 15.

Page 73: 1/2020 - uniba.sk

VERONIKA SVORADOVÁ 71

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

čine napr. v dokumentárnych filmochĽ je preto často [ažké preloži[ do taliančiny takĽ aby zostala táto norma zachovaná. Slovanské jazyky sú v@aka svojej flektívnej typológii zväčša schopné v niekoIkých slov-ných spojeniach obsiahnu[ viac informáciíĽ zatiaI čo v taliančine je na vyjadrenie podobnej myšlienky potrebných omnoho viac slov. Dôvo-dom je použitie určitých a neurčitých členovĽ väčšieho množstva pre- pozíciíĽ absencia takého množstva ukazovacích zámen ako v sloven-čine (s čím často súvisí nutnos[ použi[ podstatné menoĽ aby bolo zrejméĽ čoho/koho sa týka výpove@) a rôzne typy a formy minulých časov alebo slovesných spôsobovĽ ktoré v slovenčine neexistujú.

Ako príklad rozdielneho rozsahu slovenskej a talianskej titulko-vej listiny uvádzame niekoIko prekladateIských riešení z bakalárskej práce zameranej na preklad titulkov k filmu Prvá: Zora Jesenská (réžia R. ŠvedaĽ 2015):9

slovenská replika v titulkovej listine

počet znakov

taliansky preklad titulkovej listiny

počet znakov

Nebolo to však ani len mes-tečko.

32 Ma non era grande nemmeno quanto una cittadina.

25 21

PodIa vz[ahu k nemu sa od-hadoval charakter človeka.

32

18

A seconda del rapporto con la lingua si valutava il carattere delle persone.

36

39

... Nie takἠže všade musí by[ a do všetkého hovori[...

27

22

... Non facevaĽ per così direĽ la spaccona che deve sempre mettere bocca su tutto ...

38

39

9 ZUCCHINIĽ Camilla (2018): Zora Jesenskἠtraduttrice. Proposta di

sottotitolaggio del documentario del ciclo PRVÁ - PRIMA. Università di Bologna, Corso di Studio in Mediazione linguistica interculturale [L-DM270], ForlìĽ školiteIka Veronika Svoradová. Dostupné online: https://amslaurea.unibo. it/16013/.

K tejto téme pozri tiež preklad titulkovej listiny k filmu Felvidék – Horná Zem (réžia V. Plančíkovἠ2014) realizovaný na Bolonskej univerzite v rámci inej bakalárskej práce:

CECCHIĽ Giulia (2019): Proposta di sottotitolazione del documentario "Felvidék - Horná zem" di Vladislava Plančíková. Università di BolognaĽ Corso di Studio in Mediazione linguistica interculturale [L-DM270]Ľ ForlìĽ školiteIka Veronika Svoradová. Dostupné online: https://amslaurea.unibo.it/18383/.

Page 74: 1/2020 - uniba.sk

72 VERONIKA SVORADOVÁ

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW

ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

Jediným riešením je v tomto prípade rezignácia na úplnos[Ľ komplexnos[ prekladu; študent si musí uvedomi[Ľ že pri takých roz-dielnych jazykochĽ akými sú slovenčina a taliančinaĽ je jednoducho nemožnéĽ aby bola talianska titulková listina rozsahom podobná tej slovenskej; dôležité je vystihnú[ podstatu myšlienky a poda[ ju v zhutnenej forme.10

?alší možný problém vyplývajúci z rozdielneho rozsahu talianskeho a slovenského textuĽ na ktorý je dobré pripravi[ budúcich prekladateIovĽ predstavuje preklad umeleckej literatúry s ilustráciami. Ako príklad možno uvies[ nedávny preklad knihy Mareka Vadasa11 Útek (La Fuga, 2019, preklad Rossella Di Venere, Veronika Svora-dová) do taliančiny. Po odovzdaní prekladu talianskemu vydavateIoviĽ ktorý chcel preložený text vloži[ do už pripraveného programu s ilu-stráciami použitými v slovenskom vydaníĽ nastali komplikácie: talian-sky text bol oproti pôvodnému slovenskému pridlhý a na viacerých miestach do ilustrácií zasahoval alebo bol nimi prekrytý. Jediným možným riešením bolo v tejto finálnej fáze prípravy knihy už len zmenšenie použitého typu písma a presun niektorých slov/viet do prechádzajúceho/nasledujúceho riadka.12

2.2 Nevedela, ako to fungovalo alebo o problematike (neexistujúcej) súslednosti časov v slovenčine

Podobne ako pre iné románske jazyky (napr. španielčinaĽ fran-cúzština)Ľ aj pre syntax talianskej vety je typická tzv. súslednos[ časov (po taliansky concordanza dei tempi)Ľ ktorá upravujeĽ resp. precizuje vz[ahy medzi slovesným časom použitým v hlavnej a vedIajšej vete. Ako uvádza Ladislav GyörgyĽ „... výber správneho slovesného času

10 K zásadám a stratégiám prekladu audiovizuálnych textov pozri napr.: PEREGOĽ

Elisa (2005): La traduzione audiovisiva. Roma, Carrocci; GOTTLIEB, Henrik (1997): Subtitles, Translation & Idioms. University of Co-

penhagen, Center for Translation Studies and Lexicography. 11 VADAS, Marek (2019): La Fuga. Lainate : Edizioni A.Car. sr., preklad Rossella

Di Venere a Veronika Svoradová. 12 Chyba nastala na strane talianskeho vydavateIaĽ ktorý – v domnienkeĽ že oba tex-

ty budú ma[ identický rozsah – pri zalamovaní textu pracoval s pôvodným slo-venským súboromĽ v ktorom len nahrádzal slovenský text talianskym.

Page 75: 1/2020 - uniba.sk

VERONIKA SVORADOVÁ 73

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

a slovesného spôsobu vo vedIajšej vete v taliančine (na rozdiel od slovenského jazykaĽ v ktorom tento gramatický jav v tejto forme ne-existuje) je podmienený dvomi základnými faktormi: a) časom slovesa v hlavnej vete; b) vz[ahom deja hlavnej a vedIajšej vety vzhIadom na momentĽ v ktorom sa odohrali (dej vedIajšej /podradenejĽ závislej/ vety sa môže odohráva[ súčasne s dejom hlavnej /nadradenej/ vetyĽ alebo sa mohol uskutočni[ ešte pred dejom hlavnej vety, alebo naopak bude sa realizova[Ľ bude nasledova[ ešte len po deji hlavnej vety“.13

Ke@že cieIom tohto príspevku nie je detailný opis talianskej gramatikyĽ pri ilustrácii časovej súslednosti sa sústredíme len na jeden konkrétny prípadĽ ktorý talianskym študentom najčastejšie spôsobuje problémy. Sú ním situácieĽ ke@ je hlavná veta v slovenčine v minulom čase a vedIajšia veta v čase prítomnom (nevedel, čo robí; povedal jej, že je chorá; nebol si istý, či je to pravda; neve-dela, koIko je hodín...). PodIa pravidiel talianskej gramatiky totiž v týchto prípadoch dochá- dza k „posunu času“ vo vedIajšej vete a prítomný čas musí by[ formálne vyjadrený jednoduchým alebo nedokonavým minulým ča- som v indikatíve alebo konjunktíve14.

Pri nasledujúcich príkladoch sa obmedzíme na nepriamu reč a relatívne jednoduché syntaktické konštrukcieĽ ktoré zodpovedajú gramatike preberanej na kurzoch A1 – A2.

slovenská

veta taliansky preklad

doslovný slovenský preklad

Vedel, čo robí. Lui sapeva cosa faceva. [vedelĽ čo robil]

Die[a si myslelo, že nikto nie je doma.

Il bambino pensava che nessuno fosse a casa.

[die[a si mysleloĽ že nikto nebol doma]

Vedela, koIko je hodín. Lei sapeva che ora era. [vedelaĽ koIko bolo hodín]

13 GYÖRGYĽ Ladislav (2013): Morfosyntaktická analýza talianskych subordina-

tívnych konštrukcií s dôrazom na súslednos[ časov (v konfrontácii taliančina – slovenčina). In: Nová filologická revueĽ roč. 5Ľ s. 31.

14 Konjunktív (spojovací spôsob) je slovesným spôsobomĽ ktorý slovenčina nepo-zná. Používa sa najmä vo vedIajších vetáchĽ „... a to v prípade, že hlavná veta vy-jadruje neistotuĽ domnienkuĽ pochybnos[Ľ predpokladĽ pravdepodobnos[Ľ očakáľvanieĽ nejaký citový alebo duševný stavĽ túžbuĽ prianieĽ vôIuĽ nutnos[ a pod.“ (GyörgyĽ 2014: 32)

Page 76: 1/2020 - uniba.sk

74 VERONIKA SVORADOVÁ

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW

ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

Najčastejšie problémy spôsobuje talianskym študentom práve tvorba tohto typu súvetíĽ a to predovšetkým v prípade úlohĽ ke@ je potrebné prerozpráva[ napr. obsah príbehu/filmu/dialógu. Najväčšou dilemou je pre nich použitie časov v nepriamej reči: vetné konštrukcie typu povedal, že si myslí; nevedela, čo od nej chce sú do slovenčiny zvyčajne prekladané mechanicky podIa talianskej syntagmy ako povedal, že si myslel; nevedela, čo od nej chcel. Ako @alšie konkrétne príklady z prác študentov uvádzame vety ako povedala mu, že bol neúctivý a sebecký (namiesto povedala mu, že je neúctivý a sebecký); doktor mi povedal, že som musela zosta[ v nemocnici týždeO (namiesto doktor mi povedal, že musím zosta[ v nemocnici týždeO); lekár jej povedal, že to nebolo nič vážne (namiesto lekár jej povedal, že to nie je nič vážne); nevedela, ako to fungovalo (namiesto nevedela, ako to fun-guje) a pod. Význam výpovede sa takto bu@ znejasOujeĽ alebo dochá-dza k istému sémantickému posunu (porovnaj: učiteIka mi povedala, že musím veIa študova[ verzus chybne sformulované učiteIka mi povedala, že som musela veIa študova[);15 prípadne je výsledkom nelogická a pre slovenského percipienta nezrozumiteIná vetná konštrukcia.

Aké sú možnosti pedagóga v týchto prípadoch? V praxi sa ako najúčinnejšie ukázalo opakované upozorOovanie študentov na sku-točnos[Ľ že súslednos[ časov je gramatickým javomĽ ktorý sa v sú-časnej slovenčine neobjavuje16Ľ a to minimálne od momentuĽ ke@ im učebnica/lektor predstaví tému nepriamej reči. Pri hlavných vetách v minulom čase a vedIajších vetáchĽ ktoré mali by[ v slovenčine v prítomnom časeĽ je potrebné pripomína[Ľ že daná osoba si myslí/cíti/vie/nevie/hovorí informáciu sprostredkovanú vo vedIajšej vete v danom momente, teraz, a preto na jej vyjadrenie v slovenčine použijeme prítomný čas. Ke@že v slovenčine neexistuje toIko slovesných časov ako v taliančineĽ je potrebné študentom zdôrazOova[ dôležitos[ kontextu (v slovenčine často vyjadreného aj pomocou prísloviek času predtým, potom, už, ešte a pod.). Ako efektívne sa tiež 15 Znejasnenie alebo modifikácia významu môže by[ problémomĽ najmä ak sú štu-

dentmi budúci prekladatelia a tlmočníciĽ ktorí by mali by[ schopní zreprodukova[ danú informáciu čo najpresnejšie.

16 Sme si vedomí existencie antepréterita (predminulého času)Ľ považujeme ho však za zastarávajúci spôsob vyjadrovaniaĽ ktorý sa dnes už takmer vôbec nepoužíva a nie je vysvetlený ani v žiadnej zo súčasných učebníc slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Page 77: 1/2020 - uniba.sk

VERONIKA SVORADOVÁ 75

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

javia aj lektorom pripravené „mechanické“ cvičenia zamerané práve na precvičovanie vetných štruktúr podobného typu.17 UpozorOovanie na neexistenciu časovej súslednosti v slovenčine a predstavenie tejto témy pokiaI možno čo najskôrĽ napr. po osvojení si préterita a obo-známení sa s niektorými podra@ovacími spojkamiĽ18 považujeme v prípade talianskych študentov za mimoriadne dôležité. Ak študenti o danom jave vedia v dostatočnom predstihuĽ nebudú im neskôr spô-sobova[ problémy úlohy zamerané na ústnu alebo písomnú repro-dukciu náročnejších dialógov/príbehov.

3. SOCIOKULTÚRNE ŠPECIFIKÁ

3.1 Dobrý večer poobede a ?akujem Vám za pozornos[ alebo o rozdieloch v ústnej a písomnej formálnej komunikácii Talianov a Slovákov

K zaujímavým a neraz i trochu úsmevným situáciám týkajúcim sa rozdielneho vnímania času zo strany Talianov a Slovákov často dochádza pri formálnej komunikáciiĽ a to ústnej či písomnej. ZatiaI čo na Slovensku máme pozdravy triĽ pričom najväčšiu čas[ dOa sa zdra- víme slovným spojením Dobrý deOĽ v Taliansku sa cez deO zdraví dvomi formami, a to pozdravom Buongiorno – cca do 15 hod. popo-ludní (doslova preložiteIné ako Dobrý deO) – a Buonasera (doslova Dobrý večer). Neraz sa stávaĽ že poobedOajšie hodiny sú pre talian-skych študentov slovenčiny jednoducho dobrým večerom, a tak peda-góga pozdravia týmto spôsobom bez ohIadu na toĽ či je 15.00Ľ 17.00 alebo 20.00 hodín. Toto sociokultúrne špecifikum by si mal lektor

17 Tieto cvičenia môžu by[ písomné (napr. cvičenia s príkladmi priamej rečiĽ ktorú

treba pretransformova[ na nepriamu)Ľ ale aj ústne (napr. re[azové „referovanie“ v skupineĽ kde študent reprodukuje toĽ čo mu povedal napr. spolužiak sediaci po jeho Iavici; nasleduje študent po jeho praviciĽ ktorý reprodukuje informácie zís-kané od dvoch predchádzajúcich osôb – toto cvičenie odporúčame robi[ v menších skupinách).

18 Na tomto mieste pripomíname nutnos[ selektívnej výučbyĽ nie mechanické nasle-dovanie učebnice. Lektor by mal by[ schopný zváži[Ľ vybra[ si a zvoli[ postup-nos[ preberaného učiva v závislosti od skupiny a jej potrieb.

Page 78: 1/2020 - uniba.sk

76 VERONIKA SVORADOVÁ

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW

ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

uvedomi[ už na prvých lekciách a venova[ mu náležitú pozornos[ – najmä v prípadeĽ ak je možnéĽ že študenti neskôr odídu na Slovensko študova[ alebo kvôli pracovným príležitostiam.

?alšou témouĽ ktorá sa môže na prvý pohIad javi[ ako banálnaĽ je rozdielnos[ pracovného času v oboch krajináchĽ od ktorého sa odví-ja aj denný režim obyvateIov. ZatiaI čo na Slovensku je bežnéĽ že pra-covná doba sa môže zača[ omnoho skôr ako o 9.00 a končí sa okolo 17. – 18. hodinyĽ v Taliansku je zväčša rozdelená na dva bloky: 9.00 – 12.30 a 15.30 – 19.00. Rozdielny pracovný čas tým pádom ovplyvOuje aj čas obeda a večereĽ ktorý je v oboch krajinách rozdielny. Talian-skych študentov je preto dobré v súvislosti s témou času upozorni[ na tieto špecifikἠaby pre nich prípadný dlhší pobyt na SlovenskuĽ akým je napríklad Erasmus alebo letná školaĽ nebol „kultúrnym šokom“.

O rozdielnostiach v písomnej komunikácii Talianov a Slovákov sa už dostatočne podrobne zmienili autorky Kamenárová a Nemčí-ková19; v snahe neopakova[ už povedané preto ich závery len stručne zosumarizujeme a pripojíme k nim niekoIko @alších vlastných postre-hov: Pre taliansku písomnú korešpondenciu je typické množstvo špe-cifickýchĽ priam obradných slovných obratov (či už sa týkajú oslove-niaĽ alebo ukončenia mailu)Ľ ktoré by v preklade do slovenčiny vyzneli nadmerne pateticky alebo archaicky. Spomenú[ možno bežné superlatívne oslovenia typu Gentilissimo/Gentilissima (Najmilší/ Najmilšia)Ľ Carissimo/Carissima (Najdrahší/Najdrahšia) alebo uzatvá-rajúce formulky ako Colgo l’occasione per porgere i miei distinti saluti (Využívam túto príležitos[Ľ aby som vám odovzdal svoje naj-vrelšie pozdravy)Ľ pripadne In attesa di un suo gentile riscontro porgo i miei più cordiali saluti (V očakávaní vašej milej odpovede vám po-sielam svoje najsrdečnejšie pozdravy). Talianskych študentov je dobré už na samom začiatku štúdia upozorni[ na toĽ že slovenské úvodné alebo záverečné pozdravy sú v porovnaní s talianskymi omnoho vec-nejšie: študent si v podstate počas celého štúdia a neskôr aj v pracov-nom živote vystačí s Vážený pán/Vážená pani; S pozdravom, prípadne Prajem Vám pekný deO, s pozdravom XY. Od prvého ročníka je preto dobré trva[ na tomĽ aby študenti pedagógovi písali maily po sloven-sky, a to minimálne vo forme slovenského úvodného a záverečného pozdravenia (telo mailu môže v prípade začiatočníkov osta[ v talian-

19 c. d., s. 4 – 6.

Page 79: 1/2020 - uniba.sk

VERONIKA SVORADOVÁ 77

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

čine). Za rovnako dôležité považujeme používanie slovenských pozdravov v mailoch adresovaných študentom. Ak študent nevie ko-munikova[ správnym spôsobom v písomnom kontakte po slovenskyĽ môže sa sta[Ľ že sa bude pokúša[ o napodobnenie talianskych po-zdravných formuliek. Výsledkom sú potom pre slovenského adresáta úsmev vyvolávajúce frázy ako ?akujem Vám za pozornos[20 namiesto Vopred Vám @akujem za odpove@/pomoc a podobne.

3.2 Doktori, docenti, profesori alebo o rozdieloch v komunikácii v univerzitnom a pracovnom prostredí

Správne oslovovanie vysokoškolských pedagógov je na sloven-ských vysokých školách prejavom základnej slušnosti a zorientova-nosti v univerzitnom prostredí. Talianskym študentomĽ ktorí prichá-dzajú na SlovenskoĽ môže zo začiatku používanie titulov spôsobova[ problémy. Univerzitná etiketa je totiž v oboch krajinách odlišná: na rozdiel od TalianskaĽ kde sa všetciĽ ktorí úspešne skončili bakalársky alebo magisterský stupeO štúdiaĽ oslovujú titulom dottore (doktor), na slovenských vysokých školách je doktorom len absolvent tretieho stupOa vzdelávania. V slovenskom prostredí je bežným titulom docent/docentkaĽ zatiaI čo na talianskych univerzitách sa ako docenti označuje celý pedagogický kolektív. Ekvivalentom slovenského do-centa je v Taliansku titul professore associato/professoressa associata. Taliansky študent v snahe by[ slušný oslovuje každého vysokoškol-ského pedagóga professore alebo professoressa bez ohIadu na toĽ či ide o profesoraĽ docenta alebo lektora. Na Slovensku by však proti podob-nému osloveniu pedagóg bez profesúry pravdepodobne namietal.

V závere tejto časti sa ešte stručne zmienime o rozdieloch vo formálnej komunikáciiĽ ktoré sa týkajú tak univerzitného prostrediaĽ ako každodenného života: O absencii slovíčka pán/pani pri oslovovaní talianskych pedagógov už písali autorky Kamenárová a Nemčíková.21

20 Ide o doslovný preklad talianskeho La ringrazio per l’attenzioneĽ frázyĽ ktorá sa

používa na konci mailovej komunikácie v prípadeĽ že od adresáta niečo chce-me/čakáme.

21 c. d., s. 5.

Page 80: 1/2020 - uniba.sk

78 VERONIKA SVORADOVÁ

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW

ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

V taliančine je v poriadkuĽ ak sa študent pedagógovi prihovára Dobrý deO, profesor/profesorka; Profesor/profesorka, čo máme na domácu úlohu?, ?akujem, profesor! a podobne. Absencia slova pán/pani sa nevníma ako niečo neslušnéĽ naopakĽ spojenia typu Buongiorno signora professora by boli vnímané ako veImi zvláštne a redundantné. Aj ke@ sa talianski študenti dos[ rýchlo naučiaĽ že v slovenčine treba pred slovami lektor, doktor, docent, profesor at@. použi[ @alšie podstatné menoĽ v iných situáciách naO často zabúdajú. Už pri vytváraní prvých dialógov treba preto študentov opakovane upozor- Oova[ aj na spojenia typu Vy ste pani lekárka XY?; Nech sa páči, pán riaditeI; Dobrý deO, pani kolegyOa; Vítam vás, pán konzul at@.

Na záver nášho príspevku by sme radi podotkliĽ že naším zámerom nebolo len vymenova[ najbežnejšie problémyĽ s ktorými sa môže stretnú[ lektor pôsobiaci v talianskom prostredíĽ ale najmä na- vrhnú[ ich konkrétne riešenia a „preventívne opatrenia“Ľ ako sa tým- to problematickým situáciám vyhnú[. VerímeĽ že náš text bude pre pedagógov inšpiráciou a sná@ i motiváciou k @alšej odbornej disku- sii o problematike vyučovania slovenčiny v skupinách talianskych študentov.

BIBLIOGRAFIA

CECCHI, Giulia (2019): Proposta di sottotitolazione del documentario "Felvidék - Horná Zem" di Vladislava Plančíková. Università di BolognaĽ Corso di Studio in Mediazione linguistica interculturale [L-DM270], Fo-rlìĽ školiteIka Veronika Svoradová. Dostupné online: https://amslaurea. unibo.it/18383/

GOTTLIEB, Henrik (1997): Subtitles, Translation & Idioms. University of Copenhagen, Center for Translation Studies and Lexicography

GYÖRGYĽ Ladislav (2013): Morfosyntaktická analýza talianskych subordi-natívnych konštrukcií s dôrazom na súslednos[ časov (v konfrontácii ta-liančina – slovenčina). In: Nová filologická revueĽ roč. 5Ľ s. 31 – 42. Dostupné online: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition =a&ID= 18322

GYÖRGYĽ Ladislav (2014): Kapitoly zo slovenskej morfológie pre preklata-teIov a tlmočníkov. BellianumĽ Banská Bystrica.

Page 81: 1/2020 - uniba.sk

VERONIKA SVORADOVÁ 79

Pヴケニノ;S┞ マWS┣キテ;┣┞ニラ┗Wテ ; キミデWヴニ┌ノデ┎ヴミWテ キミデWヴaWヴWミIキW ヮヴキ ┗┠┌LHW ゲノラ┗WミLキミ┞ ;ニラ I┌S┣キWエラ テ;┣┞ニ; ┗ デ;ノキ;ミゲニラマ ヮヴラゲデヴWSケ

HOLTUSĽ Günter 挑 METZELTINĽ Michael 挑 SCHMITTĽ Christian (1988): Italienisch, Korsisch, Sardisch. Italiano, Corso, Sardo. Max Niemer VerlagĽ Tübingen.

KAMENÁROVÁĽ Renáta a kolektív autoriek (2018Ľ 2009Ľ 2011): Krížom-krážom A1 – B1. Bratislava, Univerzita Komenského.

KAMENÁROVÁĽ Renáta – NEMČÍKOVÁĽ Zuzana (2016): Problematica dei realia nella didattica della lingua slovacca. In: Orillas. Rivista d’hispanisticaĽ č. 5. Dostupné online: http://orillas.cab.unipd.it/orillas/articoli/ numero_5/04Kamenarova_ astilleros.pdf

KROČANOVÁ-ROBERTS, Dagmar – RESUTÍKOVÁ-TOPPI, Barbora (2010): Slovenčina – Slovak – Slovacco. Bologna, Bolonia University Press.

LEHISTEOVÁĽ Ilse (2003): Pojem interferencie. In: Antológia bilingvizmu. Academic Electronic Press, Bratislava, s. 82 – 97.

PEKAROVIČOVÁĽ Jana – ŽIGOVÁĽ Hudmila – PALCÚTOVÁĽ Michaela – ŠTEFÁNIKĽ Jozef (2005): Praktická fonetická príručka. Bratislava, Stimul.

PEREGO, Elisa (2005): La traduzione audiovisiva. Roma, Carrocci. VADAS, Marek (2019): La Fuga. Lainate : Edizioni A.Car. sr., preklad

Rossella Di Venere a Veronika Svoradová. ZUCCHINI, Camilla (2018): Zora Jesenská, traduttrice. Proposta di sottoti-

tolaggio del documentario del ciclo PRVÁ – PRIMA. Università di Bo-logna, Corso di Studio in Mediazione linguistica interculturale [L-DM270]Ľ ForlìĽ školiteIka Veronika Svoradová. Dostupné online: https://amslaurea.unibo.it/16013/

Veronika Svoradová Studia Academica Slovaca

Filozofická fakulta UK

Gondova 2

811 02 Bratislava 1

[email protected]

Page 82: 1/2020 - uniba.sk

80 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

La literatura española del exilio:

un corpus bibliográfico pertinente

MARÍA F. SÁNCHEZ HERNÁNDEZ

CARLOS OLIVA MARAÑÓN

(Madrid)

THE SPANISH LITERATURE OF EXILE: A RELEVANT BIBLIOGRAPHIC CORPUS

The Spanish literature of exile has been conditioned, among other factors, by the political orientation of each writer. The objectives of this research are to investigate its bibliographic production by searching for references located in different documentary resources and to present the bibliographic corpus on the subject matter to satisfy the information needs of the interested scientific community. The results confirm the prevalence of monographs and articles in scientific journals as paradigms of the research topic.

KEYWORDS: Spanish literature of exile, Spanish Civil War, docu-mentary resources, digital collections, bibliography, Spain

PALABRAS CLAVE: Literatura española del exilio, Guerra Civil EspañolaĽ recursos documentalesĽ colecciones digitalesĽ bibliografíaĽ España.

1. INTRODUCCIÓN

La literatura del exilio está presente en la memoria de muchos escritoresĽ historiadores o filólogosĽ con independencia de su

Page 83: 1/2020 - uniba.sk

MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN 81

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ ヮWヴデキミWミデW

nacionalidad, pensamiento y nivel socio-cultural. Este fenómeno también se manifiesta anexionado a las migracionesĽ sobre todoĽ hacia Estados UnidosĽ AlemaniaĽ Francia y algunos países de África como Guinea EcuatorialĽ SudáfricaĽ Egipto o MarruecosĽ mediante la denominada “literatura de viajes”Ľ en la que se narran las vivencias de los emigrantes en los países de acogida. Del mismo modoĽ este género epistolar se ha visto reflejado en el ámbito literario a través de escritores como José María Pérez GayĽ Manuel Chaves Nogales, Jack KerouakĽ George OrwellĽ Ryszard KapuWciMskiĽ Enric GonzálezĽ Eduardo GaleanoĽ Paul Theroux o Antonio TabucchiĽ entre otros.

En EspañaĽ los más reconocidos son Manuel LeguinecheĽ con obras como Gibraltar, Uganda, Filipinas es mi jardín o El último explorador: la vida de Wilfred Thesiger; y Arturo Pérez-Reverte, con monografías de tanto éxito entre los lectores como La reina del sur, El capitán Alatriste, La tabla de Flandes, Cabo Trafalgar o El oro del rey. IgualmenteĽ el mencionado género también se materializa en el denominado “periodismo de viajes” mediante la presencia de reconocidas periodistas como Cristina MoratóĽ con novelas como Las Reinas de África, Las Damas de Oriente o Cautiva en Arabia, entre otras. AdemásĽ la literatura del exilio está relacionada con los numerosos conflictos bélicos que han acaecido a lo largo de la Historia de la Humanidad (Primera Guerra Mundial, Guerra Civil EspañolaĽ Segunda Guerra MundialĽ Guerra de IndochinaĽ Guerra de VietnamĽ Guerra de los Seis DíasĽ Guerra de AfganistánĽ Guerra del Golfo y Guerra de Bosnia, entre otras), que han supuesto una considerable pérdida de vidas humanas yĽ en determinadas ocasionesĽ como consecuencia de la inmigraciónĽ un desarraigo por parte de los habitantes de las zonas en conflicto.

En el ámbito hispánicoĽ otros escritores como María Zambrano, Miguel de Cervantes o Rafael Alberti, entre otros, tuvieron que exiliarse. María ZambranoĽ quien se convirtió en la primera mujer en obtener el Premio Cervantes en 1988Ľ comenzó su exilio de 45 años en ChileĽ donde le sorprendió la Guerra Civil. A partir de 1939Ľ se exilia a ParísĽ Nueva York y México. Enseña en Cuba de 1940 a 1953Ľ yĽ luegoĽ en Puerto Rico. Visita España en 1946Ľ yĽ dos años despuésĽ se separa de su maridoĽ el historiador Alfonso Rodríguez Aldave. FinalmenteĽ en 1964 se instala en

Page 84: 1/2020 - uniba.sk

82 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

FranciaĽ yĽ en 1978Ľ en SuizaĽ última etapa de su exilio1. La identificación con los dos mitos cervantinos por excelenciaĽ don Quijote y SanchoĽ se convirtió en lugar común entre los intelectuales exiliados, quienes vieron reflejados en la defensa de la libertad y en el ideal ético del caballero los valores de igualdad y justicia republicanos, reivindicaron a Sancho como representante por excelencia del carácter popular y recurrieron sobre la derrota de don Quijote como imagen y metáfora de la España vencida2. Por su parte, Rafael Alberti estuvo en Alemania en 1931Ľ resistiendo la posesión de HitlerĽ y vivió en París hasta el estallido de la Segunda Guerra Mundial. Se fue a Argentina 24 añosĽ vivió 15 años en Roma y, en 1977Ľ regresó a España para ser senador por el partido comunista3.

Del mismo modo, como afirma Jorge Urrutia (2015: 630), profesor de la Facultad de HumanidadesĽ Comunicación y Documentación de la Universidad Carlos III de MadridĽ “las guerras civiles dejan una marca difícilmente borrable. Recordemos la omnipresencia de la guerra de secesión en la cultura norteamericana. Ahora bien, ese enfrentamiento entre unionistas y confederados tiene ya en el imaginario estadounidense un sentido cultural más que político”4.

1 [En línea]: https://elpais.com/diario/1988/11/26/cultura/596502006_850215.html

[Consultado el 7 de septiembre de 2017]. 2 Azcue, V. (2014). Cervantes en el exilio republicano de 1939: El Rufián dichoso,

de Manuel Altolaguirre, y El patio de MonipodioĽ de Álvaro CustodioĽ p. 268. Disponible en

https://cvc.cervantes.es/literatura/cervantistas/congresos/cg_VIII/cg_VIII_36.pdf [Consultado el 5 de septiembre de 2017].

AdemásĽ José María Piñero (2005) presenta un estudio detallado sobre este tema. El crítico destaca que CervantesĽ yĽ en especialĽ el QuijoteĽ además de ser utilizado para difundir la cultura españolaĽ sirve a los exiliados para buscar la sustancia de lo españolĽ para reafirmar los valores por los que han tenido que abandonar su patria yĽ al mismo tiempoĽ para reivindicar una postura política y cultural abierta y defensora del diálogo con los que están en España (Piñero 2005: 4).

3 [En línea]: http://www.elespectador.com/noticias/cultura/rafael-alberti-nostalgia-exilio-y-revolucion-articulo-701174 [Consultado el 9 de septiembre de 2017].

4 UrrutiaĽ J. (2015). “El exilio como literatura y la literatura como lucidez” en Sociocriticism, vol., XXX (1-2), pp. 627-645.

Page 85: 1/2020 - uniba.sk

MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN 83

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ ヮWヴデキミWミデW

No obstanteĽ es necesario reflexionar acerca de cuáles han sido algunas de las razones que han obligado a determinados políticosĽ historiadoresĽ filólogos y periodistas a verse obligados a emigrar a otros países queĽ a vecesĽ nada tenían que ver ni cultural ni socialmente con sus naciones oriundas. En ocasiones, simplemente, la inmigración se ha producido por razones políticasĽ sirva como ejemplo el caso del arquitecto Walter Gropius, mundialmente conocido por haber fundado la Escuela de La Bauhaus en 1919, quien tuvo que emigrar a Estados UnidosĽ ya que el partido nazi decidió cerrar la Escuela en 1933.

AdemásĽ la Literatura del exilio se ha recopilado mediante el Diccionario bibliográfico del exilio republicano de 1939Ľ una guía de escritores, editoriales y revistas del exilio, en las cuatro lenguas de España (castellanoĽ gallegoĽ catalán y euskera)Ľ compuesta por cuatro tomos de medio millar de páginas cada uno. La obra de consulta está dirigida por Manuel Aznar Soler y José Ramón LópezĽ docentes de la Universitat Autònoma de Barcelona. IgualmenteĽ se ha creado la denominada “Biblioteca del Exilio”Ľ promovida por la Red de Estudios y Difusión del Exilio Republicano (REDER)Ľ el Grupo de Estudios del Exilio Literario (GEXEL) y la Biblioteca Virtual Miguel de CervantesĽ que reúne un fondo especializado en el exilio republicano de 19395.

2. OBJETIVOS

Indagar la producción bibliográfica relativa a la literatura española del exilio mediante la búsqueda de referencias localizadas en diferentes recursos documentales.

Presentar el corpus bibliográfico sobre la temática aludida para satisfacer las necesidades de información de la comunidad científica interesada.

5 [En línea]: http://www.cervantesvirtual.com/bib/portal/exilio/ [Consultado el 5 de

septiembre de 2017].

Page 86: 1/2020 - uniba.sk

84 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

3. METODOLOGÍA

Para la realización de la presente investigación yĽ con la finalidad de referenciar un corpus bibliográfico adecuado para su consulta por la comunidad científicaĽ se han consultado seis aplicaciones documentales: Catálogo de la Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes. Buscador de ámbito mundial WorldCat. Metabuscador Google Académico. Catálogo online de la Biblioteca Nacional de España (BNE). Portal del Hispanismo Dialnet (Universidad de La Rioja). Catálogo Colectivo del Consejo Superior de Investigaciones

Científicas (CSIC). Con la finalidad de realizar una búsqueda documental lo más

exhaustiva posible, se ha considerado adecuado localizar la información de las referencias bibliográficas mediante la utilización de la opción de “búsqueda avanzada” y la palabra clave “Literatura española del exilio”.

4. LAS APLICACIONES DOCUMENTALES: GARANTES DE LA CALIDAD INFORMATIVA

En el presente siglo XXIĽ tras la consolidación de las Tecnologías de la Información y de la Comunicación (TIC)Ľ los documentalistas realizan su quehacer profesional cotidiano en formato digital. AdemásĽ es importante reseñar la conveniencia de la tácita separaciónĽ aunque no siempre suficientemente reconocida y valoradaĽ tanto de las labores profesionales del documentalista como de las del informático. En este sentidoĽ ni el documentalista realiza las funciones del informáticoĽ ni viceversa. Por tantoĽ el profesional de la Ciencia de la Documentación concibe el diseño y la interfaz de la aplicación documentalĽ mientras que el informático es el encargado de materializar la implementación de la herramienta documental.

Por lo que respecta al acceso a la información de los usuarios de Internet, se pueden establecer tres premisas (SebastiàĽ 1999: 263):

Page 87: 1/2020 - uniba.sk

MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN 85

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ ヮWヴデキミWミデW

Internet ofrece al usuario un acceso directo a la información. En una situación óptimaĽ el usuario puede acceder por sí mismo a los recursos de información que defina en su búsqueda. El inconveniente consiste en la desaparición de los intermediarios físicos (profesionales) y que el usuario está solo ante toda la información disponible y las interfaces creadas para la gestión de la recuperación.

Internet facilita el acceso inmediato a una gran cantidad de información y de documentación con una cobertura geográfica internacional. Por lo tanto, el usuario percibe Internet como un gran sistema de información frente a la limitación de los sistemas de información tradicionales. La desventaja radica en que el usuario puede perderse entre el volumen inmenso de información.

El usuario de Internet se convierte en el responsable de su búsqueda informativa y de todos los procesos de obtención de la información. De esta formaĽ el usuario pasa de ser un usuario final de la información a un usuario profesional, porque establece una conducta dependiente no solo de la informaciónĽ sino también de los métodos y técnicas de acceso a ella. Durante la primera década del siglo XXIĽ diversos profesionales

de la Ciencia de la Documentación han realizado estudios acerca de las característicasĽ usabilidad y ventajas de los catálogos en línea (Orera, 2007: 9-23 y Fuentes Romero, 2003: 213-246); la importancia de las bibliotecas digitales (Moscoso y Ortiz Repiso, 2002: 115-127); la evaluación de un sistema de ayuda al usuario de un catálogo en línea de acceso público (García y MoscosoĽ 2007: 187-199); y la gestión del profesorado como usuario de la biblioteca digital (Simón y Arias , 2010: 73-85).

Del mismo modo y, en consonancia con estas premisas, se ha producido un gran avance en el diseño de las interfaces de las distintas tipologías de aplicaciones documentales (buscadoresĽ metabuscadoresĽ catálogosĽ catálogos colectivosĽ bases de datosĽ repositorios...). Estas herramientas documentales se caracterizan por facilitar el acceso a las necesidades de información de los usuarios (docentesĽ discentesĽ investigadores y profesionales) mediante la utilización de los campos documentales para la recuperación de información en forma de registros bibliográficos. Entre otros, destacan:

Page 88: 1/2020 - uniba.sk

86 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

Título. Autor. Fecha. Materia. Editorial. Colección. Idioma. ISBN. ISSN. Operadores booleanos (AND, OR, NOT). Operadores de proximidad (NEAR). Operadores de truncamiento (*, ?).

Las principales ventajas de las aplicaciones documentales son las siguientes: Cuidado diseño de las interfaces. Variedad de campos documentales. Interactividad con los usuarios. Su diversidad, con la finalidad de satisfacer las necesidades de

información de los usuarios. Los principales problemas de usabilidad relativos a las

aplicaciones documentales son los siguientes: Dificultad con la oposición lenguaje natural / lenguaje

documental. No todas presentan los mismos campos documentales. En ocasionesĽ no se facilita al usuario un menú de ayuda y

explicación de dudas frecuentes concernientes a la herramienta documental reseñada.

Los mismos campos documentales aparecen con variantes según la interfaz con la que se construye cada aplicación documental. Por ejemplo, esto sucede con el campo de fecha que puede aparecer de forma directa, con un solo intervalo, o con varios intervalos y secuencias temporales cerradas (día / mes / año) o abiertas (en el último añoĽ en los últimos tres añosĽ en los últimos cinco añosĽ en los últimos diez añosĽ en los últimos tres meses, en los últimos seis mesesĽ etc.).

A vecesĽ se producen retrasos en la introducción de los datos de las referencias documentales por acumulación de registrosĽ falta de personal o sobrecarga de trabajo de los documentalistas.

Page 89: 1/2020 - uniba.sk

MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN 87

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ ヮWヴデキミWミデW

5. RESULTADOS

SeguidamenteĽ se realiza una sinopsis histórica y se enuncian las principales características de los fondos bibliográficos de cada una de las aplicaciones empleadas para la presente investigación. También se presentan los resultados con las ilustraciones que refrendan, de forma inequívocaĽ la utilidad de las herramientas documentales utilizadas para cuantificar las referencias relativas a la “Literatura española del exilio”.

5.1 Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes

La Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes se fundó en 1998 y se presentóĽ de forma oficialĽ en 1999. Se caracteriza como un fondo virtual de obras clásicas en lenguas hispánicas con un sistema de ordenación y búsqueda similar a una biblioteca y acceso gratuito desde cualquier lugar del mundo a través de Internet. El proyecto se ha consolidado como un indiscutible espacio de referencia de la cultura en español y como un proyecto abiertoĽ universal e integrador. IgualmenteĽ ofrece más de 550 portales dedicados a autores fundamentales del españolĽ instituciones y núcleos temáticosĽ además de un fondo que supera los 195.000 registros bibliográficos6.

Tras la búsqueda realizada mediante la palabra clave “Literatura española del exilio”Ľ se han obtenido 47 resultadosĽ como se puede comprobar en la siguiente ilustración:

6 [En línea]: http://fundacion.cervantesvirtual.com/presentacion/ [Consultado el 2

de septiembre de 2017].

Page 90: 1/2020 - uniba.sk

88 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

5.2 WorldCat

Esta aplicación documental se fundó en 1971 a cargo de los bibliotecarios de la Biblioteca Alden de la Universidad de Ohio (Estados Unidos). Se trata de un catálogo colectivo mundial auspiciado por Online Computer Library Center (OCLC), lo que le convierte en la base de datos bibliográfica más grande del mundo con más de 330.000 millones de registros provenientes de más de 72.000 bibliotecas mundiales, entre las que se incluyen las Bibliotecas Nacionales de los países miembros.

Los resultados obtenidos en esta aplicación documental son los siguientes:

Page 91: 1/2020 - uniba.sk

MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN 89

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ ヮWヴデキミWミデW

5.3 Google

Este metabuscador se creó en 1996 por Larry Page y Sergey Brin, dos estudiantes de la Universidad de Stanford (Estados Unidos), quienes, en un principio, le asignaron el nombre de BackRub y, ya en 1997Ľ se cambió por GoogleĽ proveniente del término matemático “googol” para designar el número 1 seguido de 100 ceros. AdemásĽ tal fue su éxito queĽ a finales de 1999Ľ el motor de búsqueda de segunda generación ya registraba más de 7 millones de búsquedas diarias. ActualmenteĽ Google tiene su sedeĽ conocida como el “Googleplex”Ľ en Mountain View, California, (Estados Unidos). La empresa cuenta con más de 60.000 empleados en 50 países diferentes y desarrolla cientos de productos que utilizan millones de personas en todo el mundo como YouTube, Android, Smartbox y, por supuesto, la propia búsqueda de Google7. 7 [En línea]: https://www.google.com.ar/intl/es-419/about/our-story/ [Consultado el

5 de septiembre de 2017].

Page 92: 1/2020 - uniba.sk

90 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

Los resultados aportan 69 referencias, cuyo refrendo es la siguiente ilustración:

5.4 Biblioteca Nacional de España

Se fundó por Felipe V a finales de 1711 y abrió sus puertas en marzo de 1712 como Real Biblioteca Pública. Por un privilegio realĽ precedente del actual Depósito Legal (DL)Ľ los impresores debían depositar un ejemplar de los libros impresos en España. En 1836Ľ la Biblioteca dejó de ser propiedad de la Corona y pasó a depender del Ministerio de la GobernaciónĽ y recibióĽ por primera vezĽ el nombre de

Page 93: 1/2020 - uniba.sk

MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN 91

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ ヮWヴデキミWミデW

Biblioteca Nacional, ya queĽ anteriormenteĽ se denominó Biblioteca Real, en honor al acopio del patrimonio bibliográfico por parte de los reyes. IgualmenteĽ cuenta con más de 28 millones de fondos bibliográficos8.

Los resultados sobre la temática de estudio son 59 registrosĽ tal y como se incluye a continuación:

5.5 Dialnet

Es un portal bibliográficoĽ auspiciado por la Universidad de La RiojaĽ y conocido como el “Portal del Hispanismo”Ľ referente de la literatura científica hispana y centradoĽ principalmenteĽ en Artes y

8 [En línea]: http://www.bne.es/es/LaBNE/Historia/ [Consultado el 15 de

septiembre de 2017].

Page 94: 1/2020 - uniba.sk

92 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

Humanidades y en Ciencias Sociales y JurídicasĽ lo que refrenda su calidad científica. AdemásĽ por materiaĽ el 19% de las revistas están englobadas dentro de las HumanidadesĽ destacando también Ciencias Sociales (13%)Ľ Filologías (10%) y Ciencias Jurídicas (10%). En cuanto al idiomaĽ el español es la lengua dominante con un 66% de los títulosĽ cumpliendo uno de los objetivos fundamentales de DialnetĽ el de dar la mayor difusión y visibilidad a la literatura científica hispana. De las 10.000 revistas referenciadasĽ un 42% ya ofrecen sus artículos en acceso abierto9.

Los resultadosĽ para el mencionado “Portal del Hispanismo”Ľ se incluyen a continuación:

9 https://dialnet.unirioja.es/servlet/noticia?codigo=236 [Consultado el 10 de

septiembre de 2017].

Page 95: 1/2020 - uniba.sk

MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN 93

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ ヮWヴデキミWミデW

5.6 Biblioteca del Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC)

La Biblioteca Virtual del CSIC es el “faro” que guía hacia el texto completo de más de 80 millones de documentos: artículosĽ librosĽ tesisĽ patentesĽ informesĽ etc. A través de la Biblioteca Virtual se puede acceder a los catálogos de la Red de Bibliotecas y Archivos del CSICĽ recuperar toda la información contenida en las bases de datosĽ revistas y libros electrónicos suscritos por el CSICĽ el repositorio institucional Digital.CSIC y aquellos recursos electrónicos de acceso gratuito cuyo contenido sea relevante para sus usuarios. Incluye también el servicio de obtención de documentos mediante el cual se amplían aún más las posibilidades de acceso a la información científica10.

Los resultados obtenidos son los siguientes:

10 [En línea]: http://bibliotecas.csic.es/inicio?p_p_id=contentviewerservice_WAR_

alfresco_packportlet&p_p_lifecycle=1&p_p_state=maximized&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-1-1&p_p_col_count=1&_contentviewerservice_WAR_alfresco_ packportlet_struts_action=%2Fcontentviewer%2Fview&_contentviewerservice_WAR_alfresco_packportlet_nodeRef=workspace%3A%2F%2FSpacesStore%2F1b0fed06-7ff6-4752-ba4d-0a3a77f15eee [Consultado el 12 de septiembre de 2017].

Page 96: 1/2020 - uniba.sk

94 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

CONCLUSIONES

El proceso de digitalizaciónĽ auspiciado por la consolidación de las Tecnologías de la Información y de la Comunicación (TIC)Ľ ha propiciado un rápido acceso a las diferentes aplicaciones documentales digitales: bases de datosĽ catálogosĽ repositoriosĽ buscadoresĽ metabuscadoresĽ portales electrónicosĽ etc. Estas herramientas documentales otorgan a los usuarios la posibilidad de consultar monografíasĽ capítulos de libroĽ artículos de revistaĽ actas de congresoĽ tesis doctoralesĽ memorias de investigaciónĽ libros electrónicos y prensa escrita digitalizada, entre otros recursos bibliográficos. AdemásĽ mediante la opción de “búsqueda avanzada”Ľ insertada en la interfaz de cada aplicaciónĽ se conoce la ubicación en la que se encuentran dichas fuentes de información. Entre otras instituciones, se puede mencionar la Biblioteca y el Archivo del Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC) y otras Unidades de Información como la Biblioteca de la Residencia de Estudiantes de Madrid; la Escuela de Estudios Hispanoamericanos, sita en Madrid; la Escuela Española de Historia y ArqueologíaĽ en Roma; o la Fundación García LorcaĽ en Granada.

Igualmente, se ha constatado tanto la heterogeneidad de las interfaces de las distintas aplicaciones documentales empleadas en la presente investigación como la presencia de “comandos amigables” que facilitan la interactividad entre el usuario y la aplicación utilizada para realizar la consulta de documentos. El corpus bibliográfico obtenido, compuesto por 214 documentos, es una constancia de la pertinencia de estas herramientas documentales, por lo que se infiere que los usuarios interesados en recabar información acerca de la “Literatura española en el exilio” tienen satisfechas sus demandas de información en esta temática. Por endeĽ la comunidad científica es la principal beneficiaria de estos avances vinculados a la Sociedad del Conocimiento del siglo XXI.

BIBLIOGRAFÍA

AZCUEĽ Verónica (2014). Cervantes en el exilio republicano de 1939: El Rufián dichoso, de Manuel Altolaguirre y El patio de Monipodio, de

Page 97: 1/2020 - uniba.sk

MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN 95

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ ヮWヴデキミWミデW

Álvaro Custodio. In: MARTÍNEZ MATAĽ Emilio 挑 FERNÁNDEZ FERREIROĽ María (eds.): Actas del VIII Congreso Internacional Comentarios a Cervantes, 268-278).

GARCÍAĽ Francisco 挑 MOSCOSOĽ Purificación (2007): El sistema de ayuda al usuario de un catálogo en línea de acceso público: delimitación teórica y propuesta práctica. In: Documentación de las Ciencias de la Información. Vol. 30: 187-199.

MOSCOSOĽ Purificación 挑 ORTIZ-REPISOĽ Virginia (2002). “El impacto tecnológico en el quehacer bibliotecario: hacia un nuevo modelo de biblioteca. La biblioteca digital”. In: Documentación de las Ciencias de la Información. Vol. 25: 115-127.

ORERAĽ Luisa (2007). El control y acceso al patrimonio bibliográfico a través de los catálogos disponibles en Internet. In: Documentación de las Ciencias de la Información. Vol. 30: 9-23.

PIÑEROĽ José María (2005). “Las Españas” y la presencia de El Quijote entre los exiliados en México. AlicanteĽ Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes.

SEBASTIÀ, Montserrat (1999): Reflexiones en torno al software de gestión y el acceso a la información: aspectos fundamentales de la Teoría de la Recuperación de la Información en Internet. In: Congreso ISKO-ESPAÑA: La representación y la organización del conocimiento en sus distintas perspectivas IV. Granada, Universidad de Granada.

SIMÓNĽ José 挑 ARIASĽ Alicia. (2005). “Planes estratégicos en las bibliotecas universitarias españolas”. Documentación de las Ciencias de la Información. Vol. 28: 73-85.

WEBGRAFÍA

Biblioteca del Exilio. Disponible en http://www.cervantesvirtual.com/bib/ portal/exilio/ [Consultado el 5 de septiembre de 2017].

Biblioteca Nacional de España (BNE). Disponible en http://www.bne.es/es/ LaBNE/Historia/ [Consultado el 15 de septiembre de 2017].

Biblioteca Virtual del CSIC. Disponible en http://bibliotecas.csic.es/ inicio?p_p_id=contentviewerservice_WAR_alfresco_packportlet&p_p_lifecycle=1&p_p_state=maximized&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-1-1&p_p_col_count=1&_contentviewerservice_WAR_alfresco_

Page 98: 1/2020 - uniba.sk

96 MARÍA Fく SÁNCHE) HERNÁNDE) に CARLOS OLIVA MARAÑÓN

L; ノキデWヴ;デ┌ヴ; Wゲヮ;モラノ; SWノ W┝キノキラぎ ┌ミ Iラヴヮ┌ゲ HキHノキラェヴ=aキIラ pertinente

packportlet_struts_action=%2Fcontentviewer%2Fview&_contentviewerservice_WAR_alfresco_packportlet_nodeRef=workspace%3A%2F%2FSpacesStore%2F1b0fed06-7ff6-4752-ba4d-0a3a77f15eee [Consultado el 12 de septiembre de 2017].

Dialnet. Disponible en https://dialnet.unirioja.es/servlet/noticia?codigo=236 [Consultado el 10 de septiembre de 2017].

El País. Disponible en https://elpais.com/diario/1988/11/26/cultura/ 596502006_850215.html [Consultado el 7 de septiembre de 2017].

El Espectador. Disponible en http://www.elespectador.com/noticias/cultura/ rafael-alberti-nostalgia-exilio-y-revolucion-articulo-701174 [Consultado el 9 de septiembre de 2017].

Fundación Cervantes Virtual. Disponible en http://fundacion. cervantesvirtual. com/presentacion/ [Consultado el 2 de septiembre de 2017].

Google. Disponible en https://www.google.com.ar/intl/es-419/about/our-story/ [Consultado el 5 de septiembre de 2017].

María Sánchez Hernández Carlos Oliva Marañón

Departamento de Ciencias de la Comunicación y Sociología

Facultad de Ciencias de la Comunicación Universidad Rey Juan Carlos

Camino del Molino s/n

28943 Campus de FuenlabradaĽ MadridĽ España

[email protected]

[email protected]

Page 99: 1/2020 - uniba.sk

BEATRI) GÓME)-PABLOS 97

AノWテ;ミSヴキミ; F;ノIルミ ふヲヰヱΒぶぎ TraS┌IデラヴWゲ SWノ W┝キノキラく AヴェWミデキミラゲ Wミ WSキデラヴキ;ノWゲ Wゲヮ;モラノ;ぎ デヴ;S┌IIキラミWゲが WゲIヴキデ┌ヴ;ゲ ヮラヴ WミI;ヴェラ ┞ IラミaノキIデラ ノキミェ┑ケゲデキIラ ふヱΓΑヴ-1983),

Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

Alejandrina Falcón (2018): Traductores del

exilio. Argentinos en editoriales españolas:

traducciones, escrituras por encargo

y conflicto lingüístico (1974-1983)

Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert.

268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

Traductores del exilio desea ser una contribución a la historia cultural del exilio argentino en España yĽ al mismo tiempoĽ un estudio sobre las prácticas de traducción e importación literaria en el campo editorial hispanoamericano. La investigación de Alejandrina Falcón se ocupa del exilio político en Argentina que comienza en 1974 durante el gobierno de Isabel Perón y aumenta durante la dictadura del general Videla a partir de 1976. Este movimiento migratorio masivo y no organizado se dirigió fundamentalmente a EspañaĽ en concreto a Madrid y Barcelona, sedes principales del exilio. El perfil del emigrante era de personas entre 25 y 45 años con un nivel cultural elevado. Como explica en la Introducción la autoraĽ el país de llegada se encontraba en una fase de cambio: el paso de la dictadura de Franco a la democracia. Falcón describe en breves trazos la situación por la que pasaba España en esa década: considerable desarrollo económicoĽ auge del turismo internacionalĽ inmigración hacia las ciudadesĽ progresiva conquista de derechosĽ liberalización de las costumbres y apertura democrática. Al mismo tiempo resalta el debate lingüístico de esos añosĽ que tuvo como consecuencia el reconocimiento en la Constitución de 1978 del plurilingüismo español. Destaca la importancia de la historia editorial local y el papel de los exiliados o emigrantes en estaĽ cuestión central en esta investigaciónĽ y estudia la historia de la traducción en Argentina desde el punto de vista de la relación entre traducciónĽ migración y exilio.

La obra consta de siete capítulos. El primero de ellos esclarece algunos aspectos acerca del exilio (palabra compleja y polisémica)Ľ

Page 100: 1/2020 - uniba.sk

98 BEATRI) GÓME)-PABLOS

AノWテ;ミSヴキミ; F;ノIルミ ふヲヰヱΒぶぎ Traductores del exilio. Argentinos en WSキデラヴキ;ノWゲ Wゲヮ;モラノ;ぎ デヴ;S┌IIキラミWゲが WゲIヴキデ┌ヴ;ゲ ヮラヴ WミI;ヴェラ ┞ IラミaノキIデラ ノキミェ┑ケゲデキIラ ふヱΓΑヴ-1983),

Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

sus diferentes formasĽ el papel de la historia política y socialĽ el mundo editorial y sus lógicas de producciónĽ el exilio literario y el metafóricoĽ etc.; aplicando todo ello a Argentina. Falcón describe los debates sobre el exilio literario reflejados en la revista Controversia y las opiniones al respecto de Heker y Cortázar. Analiza a continuación dos tradiciones discursivas y sus principales representantes: de un ladoĽ Héctor SchmuclerĽ Rodolfo Saltalamacchia y Osvaldo Bayer; de otroĽ Fernando Savater y Emil Ciorán. Por últimoĽ se ocupa de los usos metafóricos del exilio en los ensayos de Juan Martini y Marcelo Cohen.

En el segundo capítulo, la autora expone el entorno laboral en el que se desenvuelve el colectivo exiliado. A la crisis del petróleo de 1973Ľ se une en España el incremento de la desocupación y la falta de protección del Estado a refugiados políticosĽ de modo que muchos de estos tenían que permanecer con visado de turista renovable cada tres meses. Por esta razónĽ la inserción en el mercado laboral no resultó sencilla. No obstante, traductores, escritores, periodistas y personas relacionadas con el mundo de la edición probaron fortuna –con más o menos suerte– en diversas editoriales. El sector experimentaba grandes transformaciones: el desmantelamiento de la censura, la fundación de nuevas editorialesĽ la lucha por los derechos del traductorĽ el retorno desde México y Argentina de editoriales de origen peninsularĽ etc. Esta situación favorecióĽ sin dudaĽ que numerosos exiliados argentinos pudieran trabajar en este campo, generalmente como colaboradores free lance. Entre ellos se crearon redes solidarias en las que colaboraron también intelectuales de otras nacionalidades establecidos en España yĽ aunque los trabajos eran de todo tipoĽ como subraya FalcónĽ “la traducción es la práctica que ha dejado más huellas constatables del paso del exilio latinoamericano por el mundo del libro español en las últimas décadas del siglo XX” (p. 74). Llegados a esta alturaĽ la autora compara la situación favorable de los intelectuales españoles exiliados en ArgentinaĽ México y BrasilĽ con la situación desfavorable y la insatisfacción de los exiliados hispanoamericanos en EspañaĽ entre otras razones por la descalificación o el valor de inferioridad concedido a cualquier variedad del español de América. Para ilustrar esta polémicaĽ Falcón trae a colación unas jornadas organizadas en 1995 en Barcelona en las que participaron antiguos exiliados y concluye que el conflicto entre

Page 101: 1/2020 - uniba.sk

BEATRI) GÓME)-PABLOS 99

AノWテ;ミSヴキミ; F;ノIルミ ふヲヰヱΒぶぎ TraS┌IデラヴWゲ SWノ W┝キノキラく AヴェWミデキミラゲ Wミ WSキデラヴキ;ノWゲ Wゲヮ;モラノ;ぎ デヴ;S┌IIキラミWゲが WゲIヴキデ┌ヴ;ゲ ヮラヴ WミI;ヴェラ ┞ IラミaノキIデラ ノキミェ┑ケゲデキIラ ふヱΓΑヴ-1983),

Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

variedades de lengua en la práctica de la traducción viene condicionado por el mercado del libroĽ interesado en la máxima difusión de los textos (cfr. p. 90).

“Vivir de la Olivetti: traducciones, seudotraducciones y otras escrituras por encargo” es el tercer capítulo de la monografía. La autora explica que fueron varias las editoriales catalanas (Tusquets, Montesinos Editores, Minotauro, entre otras) las que emplearon a exiliados argentinos y explora el caso de Martínez Roca Editores y Bruguera. La primeraĽ de corte popularĽ publicaba una colección de novelas de niñas donde algunos argentinos se encargaron de hacer seudotraducciones o traducciones ficticias. Se trataba de novelas escritas por autores argentinosĽ que se presentaban con seudónimos extranjeros y como si fueran traducciones al españolĽ escritas además en una variedad peninsularĽ lo cual “presentaba una doble falsa autoría al remedar una voz peninsular ajena a la variedad natal del autor”Ľ ejemplo de ello es la labor de Ernesto Frers. El segundo caso analizado es la colección de literatura ovni y los bolsilibros de la editorial Bruguera, donde colaboraron entre otros, Mario Sexer, Juan MartiniĽ Juan Manuel González Cremona y Pablo di Maso (este últimoĽ autor de más de doscientas novelas por encargo).

Alejandrina Falcón describe en el cuarto capítulo el caso de la editorial Bruguera y su colección de novela negra. Comienza presentando la historia de la editorial, fundada en 1910 como empresa familiar con el nombre El Gato NegroĽ que en los años cuarenta pasa a llamarse Bruguera. En un par de décadas se especializa en tebeos y bolsilibros y en los sesenta instala delegaciones en HispanoaméricaĽ hasta que la editorial desaparece en los ochenta. En ella el argentino Martini dirigió la Serie Novela Negra en la que se publicaron 84 tomosĽ de los cuales una treintena había visto ya la luz en Buenos Aires entre 1945 y 1970. Curiosamente en algunos casos se optó por una retraducción y no por una reedición adaptada a la variedad de lengua “española” (cfr. p. 120)Ľ mientras que en otros se hicieron adaptaciones en las que se erradicaba todo rasgo de argentinismo. Se trataba de operaciones realizadas sobre las diferencias dialectales. Es una pena que la autora no ofrezca una muestra de esos retoques ni entre en profundidad en el tema de las adaptaciones, a pesar de insistir en el tema a lo largo de la obra en múltiples ocasiones. Falcón menciona la efímera existencia de la Revista policiaca y de misterio

Page 102: 1/2020 - uniba.sk

100 BEATRI) GÓME)-PABLOS

AノWテ;ミSヴキミ; F;ノIルミ ふヲヰヱΒぶぎ Traductores del exilio. Argentinos en WSキデラヴキ;ノWゲ Wゲヮ;モラノ;ぎ デヴ;S┌IIキラミWゲが WゲIヴキデ┌ヴ;ゲ ヮラヴ WミI;ヴェラ ┞ IラミaノキIデラ ノキミェ┑ケゲデキIラ ふヱΓΑヴ-1983),

Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

GimletĽ dirigida por Vázquez MontalbánĽ que en año y tres meses sacó catorce números de traducciones argentinas “disfrazadas”.

En el quinto capítuloĽ “La crítica de la traducción: traidoresĽ proxenetas y sudamericanos”Ľ la autora señala que durante la transición democrática surgieron o se consolidaron instituciones que propiciaron la profesionalización de la actividad traductoraĽ se crearon premios y se fundaron instituciones académicas de enseñanza e investigación. Con ello se despertó más el interés por la traducción y esto se refleja en las revistas de la época. Comienzan a aparecer reseñas de libros traducidos: a) comentarios sin mención de la traducción o del traductor y b) comentarios de libros traducidos con mención de la traducciónĽ donde los juicios de valor se refieren a la calidad del producto. El lenguaje suele ser crítico y carece de argumentaciones; los críticos no suelen ser especialistas en idiomasĽ en traducción ni en literatura extranjera. Falcón menciona un artículo de Miguel Sáenz en el que se denuncian los bajos salarios de los traductores y la presión de trabajar contrarrelojĽ entre otros temas. La autora comenta además otros artículos publicados en las secciones culturales de La Vanguardia y El País sobre la situación profesional de los traductores, donde se informa sobre el asociacionismo, la convocatoria de congresos, el surgimiento de academias universitariasĽ la regulación de tarifasĽ el derecho de copyright, etc. Se detiene en dos artículos aparecidos en 1982Ľ uno de Marcelo Cohen y otro de Alejandro Amusco.

El sexto capítulo trata sobre el debate de la pluralidad lingüística en la traducciónĽ es decirĽ sobre la “legitimidad” de las diferentes variedades del español a la hora de verter una obra. Falcón apunta que “no se trata de una mera diferencia lingüística sino de una diferencia lingüística conflictiva” (p. 166). El título del capítulo es sugerenteĽ “El corazón lunfardo de la lengua de Cervantes”. La investigadora argentina comenta un intercambio epistolar entre Cristina Peri Rossi y Jorge Herralde en la revista literaria Quimera y otra polémica desarrollada en la revista Camp de l'Arpa entre Francisco Umbral y José Manuel Álvarez FloresĽ además de “la réplica de desagravio ante una crítica virulenta”. Aunque Falcón afirma que los textos de Umbral sirven para reconstruir la valoración pública en la traducción literaria durante esos añosĽ nos parece que se trata más bien de una opinión personal no generalizable. Según la autoraĽ en los años ochenta se

Page 103: 1/2020 - uniba.sk

BEATRI) GÓME)-PABLOS 101

AノWテ;ミSヴキミ; F;ノIルミ ふヲヰヱΒぶぎ TraS┌IデラヴWゲ SWノ W┝キノキラく AヴェWミデキミラゲ Wミ WSキデラヴキ;ノWゲ Wゲヮ;モラノ;ぎ デヴ;S┌IIキラミWゲが WゲIヴキデ┌ヴ;ゲ ヮラヴ WミI;ヴェラ ┞ IラミaノキIデラ ノキミェ┑ケゲデキIラ ふヱΓΑヴ-1983),

Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

empieza a percibir un cambio en la valoración de la variedad de la lengua y el ideal de panhispanismo comienza a extenderse. Analiza también dos artículos de Alfonso de la Serna sobre las traducciones del argentino Luis de Paola, a las que este segundo responde defendiendo el uso variado de la lengua común. En el siguiente apartado menciona tres importantes encuentros: el primer Simposio Internacional sobre la traducción (en la Biblioteca Nacional de España en 1980), un seminario (en Toledo en 1981) y el Primer Congreso Iberoamericano de Traductores (nuevamente en la Biblioteca Nacional y en el Instituto Francés de Madrid en 1982). Este último enfocó precisamente la dimensión transnacional del castellano. Cita también un congresoĽ “Salamanca 80”Ľ en el que Francisco Umbral expresa un cambio de opinión y se erige en defensor de la lingüística panhispánica. Es llamativo que no fuesen invitados a ese congreso los traductores hispanoamericanos.

El último capítulo de la monografía trata sobre los testimonios presentes del traductor exiliado como figura plural y da voz a diferentes autores. Se basa en entrevistas, encuestas, testimonios y ensayos autobiográficos casi todos de la primera década del 2000 hasta nuestros días. Falcón da cuenta de la limitación de las fuentes disponibles (para muchos se trató de una experiencia difícilĽ de doble no pertenencia). La lista de los traductores revela una práctica represiva, coincidente con el periodo que va de 1974 a 1983, cuando se inicia el retorno (cfr. p. 195). Los protagonistas dieron versiones distintas sobre las condiciones laborales y salariales (ausencia de contratosĽ liquidación de los pagosĽ etc.). En realidadĽ cada uno tuvo su trayectoria personal, pero casi todos tuvieron que borrar las huellas de la lengua propia. Falcón ofrece diversos testimonios: Eduardo Golikorsky (traductor del inglésĽ especializado en género policialĽ no se plantea el problema de la variedad de la lenguaĽ empleó diversos seudónimos en Argentina y España)Ľ Ana Goldar (traductora sobretodo de lenguas clásicas pero también modernasĽ profesora de universidad en Buenos AiresĽ dedicada al género policial y la ciencia ficciónĽ usó seudónimo en EspañaĽ para ella no es un problema el uso del español peninsular en las traduccionesĽ pero se negó a que modificaran un texto suyo ya traducido en Argentina), Horacio Vázquez-Rial (corrector de diarios y editoriales en Argentina, enemigo de los nacionalismos)Ľ Ana María Becciú (poetaĽ escritoraĽ

Page 104: 1/2020 - uniba.sk

102 BEATRI) GÓME)-PABLOS

AノWテ;ミSヴキミ; F;ノIルミ ふヲヰヱΒぶぎ Traductores del exilio. Argentinos en WSキデラヴキ;ノWゲ Wゲヮ;モラノ;ぎ デヴ;S┌IIキラミWゲが WゲIヴキデ┌ヴ;ゲ ヮラヴ WミI;ヴェラ ┞ IラミaノキIデラ ノキミェ┑ケゲデキIラ ふヱΓΑヴ-1983),

Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

con una breve estancia en España)Ľ Andrés Ehrenhaus (traductor improvisado) y Celia Filipetto (traductora del catalán). Casi todos ellos fueron traductores autodidactas. La actividad que realizaron algunos exiliados de traducciónĽ corrección y “desargentinización” de traducciones argentinasĽ les sirvió para interesarse académicamente por este campo. Es el caso de Roberto BeinĽ Ana María Gargatagli y Nora Catelli, entre otros.

Falcón nos habla en este libro del exilio en la lengua más allá de la metáfora y la despolitización y de las diversas funciones que tuvo la traducción en el exilio argentino en España. En sus conclusiones resalta la participación activa de los exiliados en la renovación cultural españolaĽ la función política de la novela negra (los textos reflejaban la violencia de la dictadura argentina), las diferencias del exilio de españoles en Argentina y argentinos en EspañaĽ la función solidaria de los encargos de traducción en la comunidad de exiliadosĽ la escritura por encargoĽ las seudotraducciones… temas que ha tratado con maestría y detalle a lo largo de la monografía. Como explica, su propósito ha sido “rescatar la obra de los argentinos emigradosĽ dar a conocer sus trabajos del exilio [sin postular] a priori el lugar que ocuparon en el proceso de inserción profesional ni el valor literario de las obras importadas” (p. 223).

El libro se cierra con dos anexos. Uno sobre las traducciones realizadas por 27 argentinos exiliados y emigrados en Barcelona (la lista no es exhaustiva) y otro sobre las traducciones y los traductores de los 84 tomos de la Serie Novela Negra, donde se indica si la traducción fue realizada por un traductor argentino emigrado o se trata de una reedición de una traducción argentina. La extensa y variada bibliografía testimonia un trabajo hecho con rigor y precisión.

La autora menciona en su obra que el fenómeno de las modificaciones y adaptaciones lingüísticas se conoce a ambos lados del océanoĽ pero no pone ejemplos lingüísticos concretos o cuando los pone son muy escuetos (apenas un par de palabras). Remitimos al artículo “Dos versiones de una obra italiana” (Hieronymus Complutensis 8, 135-144Ľ 1998) donde la versión “española” de Roberto Cotroneo se adapta al “español argentino” en fecha relativamente reciente. El artículo contiene un análisis lingüístico exhaustivo de lo que ha pasado al revésĽ que una traducción peninsular se transforme en una argentina. Sería interesante conocer qué pasó

Page 105: 1/2020 - uniba.sk

BEATRI) GÓME)-PABLOS 103

AノWテ;ミSヴキミ; F;ノIルミ ふヲヰヱΒぶぎ TraS┌IデラヴWゲ SWノ W┝キノキラく AヴェWミデキミラゲ Wミ WSキデラヴキ;ノWゲ Wゲヮ;モラノ;ぎ デヴ;S┌IIキラミWゲが WゲIヴキデ┌ヴ;ゲ ヮラヴ WミI;ヴェラ ┞ IラミaノキIデラ ノキミェ┑ケゲデキIラ ふヱΓΑヴ-1983),

Madrid-Frankfurt, Iberoamericana-Vervuert. 268 pp. ISBN 978-84-9192-030-4

exactamente con las traducciones argentinas a las que se refiere Falcón.

Traductores del exilio. Argentinos en editoriales española: traducciones, escrituras por encargo y conflicto lingüístico (1974-1983) esĽ sin dudaĽ un meritorio trabajo de reconstrucción de una parcela de la historia de la traducción argentina y españolaĽ donde Alejandrina Falcón ha realizado una loable pesquisa para descubrir nombres y seudónimos, reunir obras traducidas, conseguir informaciones editoriales, etc., pero al mismo tiempo la ha sabido paliar con su trabajo de campo y contactando a diversos protagonistas.

Beatriz Gómez-Pablos Katedra románskych jazykov a literatúr

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského

Račianska 59, 813 34 Bratislava

[email protected]

Page 106: 1/2020 - uniba.sk

104 PAVOL ŠTUBŇA

Vキニデルヴキ; SYマゲW┞ ふWSくぶ ふヲヰヱΓぶぎ On peripheries and semi-peripheries 1870-1945

(National Identity and Modernity in Latin America に Southern Europe に Central Eastern Europe)

Budapest に P;ヴキゲが L╉H;ヴマ;デデ;ミ P┌Hノキゲエキミェ に ÉSキデキラミゲ L╉H;ヴマ;デデ;ミく ISBN 978-2-343-16329-1

Viktória Sémsey (ed.) (2019):

On peripheries and semi-peripheries

1870-1945 (National Identity and Modernity

in Latin America – Southern Europe –

Central Eastern Europe)

Budapest – Paris, L´Harmattan Publishing – Éditions L´Harmattan. ISBN 978-2-343-16329-1

V roku 2017 sa na pôde Univerzity Károliho Gáspára v Ma@ar-sku konala medzinárodná konferencia s názvom Národná identita a modernita 1870-1945 (Latinská Amerika – južná Európa – stredo-východná Európa)Ľ ktorej témou boli konvergencie a divergencie v historickom vývoji krajín tvoriacich v danom období súčas[ uve- dených regiónov.

Vznik a následný proces formovania národnej identity bol pre každú z dotknutých krajín jedinečný a komplexnýĽ no ich spoločným menovateIom bol oneskorený ekonomický vývoj (v porovnaní s rozvi-nutými krajinamiĽ čo reflektuje aj voIba názvu publikácie)Ľ etnická a regionálna diverzita. Politické a ekonomické faktory pôsobiace zvnútra aj zvonku jednotlivých štátnych útvarov podmieOovali na prelome 19. a 20. storočia tempo aj spôsob ich modernizácie.

Monograficky koncipovaný zborník vedeckých štúdií je formál-ne členený na dva celky: História a spoločenské vedy, Literatúra a kultúra. Témami pertraktovanými v prvej časti sú: modernizáciaĽ migrácia a národná identita v ArgentíneĽ budovanie moderného Peru a model industrializácie a sociálno-politickej modernizácie v Latinskej Amerike (kapitola I). Južnú Európu reprezentujú texty zamerané na budovanie národného povedomia a národnej identity v ŠpanielskuĽ s osobitým dôrazom na dichotómiu medzi centrálnou čas[ou krajiny a okrajovými zónami. ?alšou témou sú podoby totalitného režimu

Page 107: 1/2020 - uniba.sk

PAVOL ŠTUBŇA 105

Vキニデルヴキ; SYマゲW┞ ふWSくぶ ふヲヰヱΓぶぎ On peripheries and semi-peripheries 1870-1945 (National Identity and Modernity in Latin America に Southern Europe に Central Eastern Europe)

Budapest に P;ヴキゲが L╉H;ヴマ;デデ;ミ P┌Hノキゲエキミェ に ÉSキデキラミゲ L╉H;ヴマ;デデ;ミく ISBN 978-2-343-16329-1

v Španielsku v období rokov 1936-1944 (kapitola II). Región strednej a východnej Európy predstavujú čitateIovi texty analyzujúce: historický vývoj v RumunskuĽ ideu národa a ideológiu integrácie v UhorskuĽ nacionalizmus a modernú spoločnos[ v ChorvátskuĽ úlohu uhorskej vlády pri ovplyvOovaní vývoja okrajových regiónov Rakúsko-Uhorska a @alšie (kapitola III).

Sekcia zborníka zameraná na literatúru a kultúru sa v rámci vy-týčených areálov venuje osobitne politike brazílskej imigrácieĽ otázke národnej identity na Kube a formovaniu čilského národa. Krajiny južnej a stredo-východnej Európy reprezentujú štúdieĽ ktorých pred-metom záujmu sú: komparatívna iberická literárna históriaĽ osobnos[ podkarpatského hudobného skladateIa Jánosa BoksayaĽ vz[ah Alexandra von Humboldt k UhorskuĽ koncept vznešenej a populárnej literatúry v Uhorsku na prelome storočíĽ národná identita a modernita v slovenskej literatúreĽ úloha divadla a dramatickej tvorby pri budo-vaní slovenskej národnej identity v medzivojnovom období a iné.

Väčšina príspevkov v publikácii On peripheries and semi-peripheries 1970-1945 je napísaná v anglickom jazykuĽ niekoIko prís-pevkov je v španielčine. Autormi jednotlivých textov sú spoločenskí a humanitní vedci pôsobiaci na celosvetovo uznávaných univerzitách v ArgentíneĽ FrancúzskuĽ Ma@arskuĽ MexikuĽ PortugalskuĽ Rumun-skuĽ SlovenskuĽ ŠpanielskuĽ Taliansku a USA.

Pavol ŠtubOa Katedra romanistiky, Filozofická fakulta

Univerzity Komenského v Bratislave

Gondova 2, 811 02 Bratislava 1, Slovensko

[email protected]

Page 108: 1/2020 - uniba.sk