15 SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY TVORIVO-HUMANISTICKEJ … · 2017-10-13 · osobnosti, komplexného rozvoja osobnosti, priority postojov a schopností, princíp osobného prežívania

312 23. 9. 2016

Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310

15 SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY

TVORIVO-HUMANISTICKEJ VÝUČBY

(pre učiteľov)

Ak popisujeme kvalitu v systéme tvorivo-humanistickej výučby, potom máme na mysli

jej problematiku na úrovni učiteľa a študijnej skupiny (triedy), jej charakteristiku

hlavne vo vzdelávacích aktivitách (vyučovacích hodinách, prednáškach, cvičeniach

a pod.), všade tam, kde prebiehajú procesy vyučovania učiteľa a učenia sa študentov

(žiakov).

Ak sa učitelia a študenti orientujú na výsledky výučby, obvykle to znamená orientáciu

na dôsledky a nie na príčiny zakódované v procesoch, vedúcich k týmto výsledkom.

Preto je potrebné neustále si klásť otázku, ako procesy prispievajú k výsledkom

výučby, k rozvíjaniu osobností študentov, k ich spokojnosti, teda ku kvalite výučby.

Rozhodujúci vplyv na študijné výsledky študentov má kvalita výučby, ktorej sa musí

zmocniť predovšetkým učiteľ tým, že si osvojí kvalitný systém učiteľských

kompetencií. Musí mať však vytvorené kvalitné podmienky pre výučbu.

Základným problémom kvality výučby je aktivizácia a motivácia študentov vo

vzdelávacej činnosti, rozvíjanie osobností prostredníctvom učebnej činnosti

(v prednáškach, vo vyučovacích hodinách, v seminároch, v cvičeniach,

pri konzultáciách, zápočtoch a skúškach).

V plánovaní výučby je často problémom uvedomenie si a správne formulovanie

cieľov výučby. Ak učiteľ nemá jasno v tom čo chce naučiť, nemôže ani zistiť čo

naučil.

Pri realizácii priebehu výučby je potrebné sa vyvarovať predovšetkým nenáležitým

transmisívnym stratégiám výučby (napr. prednášanie ako prerozprávanie textu

učebnice). Aj zdanlivo dobré prednášanie môže viesť študentov len k najnižšiemu

http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310

313 23. 9. 2016


vzdelaniu – osvojovaniu si vedomostí, prijímaniu hotových informácií (čo dokážu aj

počítače).

Kontrolovanie (získavanie výsledkov a hodnotenie) študentov je poznačené

značnou subjektivitou, kritériá hodnotenia študentov sú diskutabilné a odlišné ako

v živote. Absolventi škôl dostávajú vysvedčenia a diplomy, ktoré často

neodzrkadľujú ich skutočné odborné a kľúčové kompetencie, ich kvalifikáciu.

Zasahovanie do výučby na základe výsledkov sa najčastejšie nedeje žiadne.

S novým obdobím, s ďalšími vzdelávacími aktivitami, všetko začína tak akoby

predtým nič neprebehlo.

Efektívnosť výučby znamená v čo najkratšom čase, s čo najmenšou námahou

učiteľa a študentov dosiahnuť čo najlepšie výsledky vo výučbe.

Kvalita výučby znamená dôjsť k týmto výsledkom optimálne, s najväčšou mierou

spokojnosti zainteresovaných partnerov na procesoch vo výučbe.

Kvalita systému výučby

– vlastnosť systému výučby s danou štruktúrou dosahovať pri daných

podmienkach optimálne plnenie požiadaviek, vyplývajúcich z uspokojovania

potrieb zainteresovaných partnerov (predovšetkým študentov).

Kvalitu systému pri plnení požadovaných cieľov možno zabezpečiť len kvalitou jeho

zložiek a vzťahov medzi nimi, teda kvalitou štruktúry systému a kvalitou jeho

riadenia (manažérstva).

Kľúčové faktory v systéme pre manažérstvo kvality výučby

Pre prácu učiteľa a študentov majú byť zabezpečené náležité

podmienky.

Rozhodujúcim pre kvalitu výučby je vzdelaný učiteľ, jeho

učiteľské kompetencie. Čím vyššia je kvalita profesionality

učiteľa, tým vyššia je kvalita procesu výučby a tým aj

vzdelanostná úroveň študentov.

Východiskom pre sebareflexívny model manažérstvo kvality

výučby pre učiteľa je tvorivo-humanistická koncepcia

výučby a princípy manažérstva kvality, odvodené

z princípov TQM.

Vnútornými hybnými mechanizmami kvality výučby sú

vnútorná motivácia, sebahodnotenie a vlastná tvorivosť.

Realizácia uzavretého PDCA cyklu v programe výučby

s vnútornými hybnými mechanizmami kvality výučby prináša

učiteľovi väčšie uspokojenie z práce, odborný rast v

učiteľstve, rozvoj kritického myslenia, sebareflexie a

sebahodnotenia, väčšie vniknutie do podstaty výučby.

Štandardy kvality sú pravidlá pre učiteľa pri zabezpečovaní

kvality výučby (vymedzenia jeho zodpovedností).

Výstupom takéhoto vzdelávania je kvalitné vzdelanie

študentov.

podmienky

učiteľ

koncepcia

princípy

mechanizmy

cyklus

štandardy

výstupy


314 23. 9. 2016


15.1 SYSTÉMOVÝ PRÍSTUP UČITEĽA v MODERNEJ VÝUČBE

Cieľ: Charakterizovať a aplikovať systémový prístup v modernej výučbe predmetov v škole

Pri organizovaní procesu výučby si uvedomujeme, že v ňom pôsobí na seba súbor

vzájomne previazaných alebo vzájomne pôsobiacich zložiek, prvkov a činností.

Všetky zložky výučby v jej systéme navzájom súvisia a ovplyvňujú sa. Preto učiteľ

má rešpektovať štruktúru zložiek výučby v celom jej systéme.

Riešenie iba čiastkových či javových stránok výučby, bez domyslenia dopadov na

celý jej systém, spravidla problémy výučby namiesto riešenia iba transformuje na iné.

Systémový prístup

k procesu výučby je metodológia, ktorá má zaručiť komplexnosť prístupu učiteľa pri

riešení úloh vo výučbe.

Systémový prístup k výučbe znamená identifikovanie, porozumenie

a riadenie systému vzájomne prepojených zložiek a činností v štruktúre

výučby, ktoré vzájomne súvisia a ovplyvňujú dosahovanie cieľov výučby.

V príprave na tvorivo-humanistickú výučbu učiteľ uplatňuje systémový prístup, s

navádzajúcimi otázkami:

Koho mám učiť? (aká je pripravenosť študentov na výučbu, štruktúra ich

osobností, vstupný psychický a fyzický stav, vzdelávacie potreby, vnútorné

predpoklady, učebné štýly, doterajšie ich vedomosti, zručnosti, schopnosti

a postoje, kompetencie)

Aká je pripravenosť učiteľa? (jeho učiteľské kompetencie, ako zabezpečiť

pracovnú disciplínu študentov pre efektívnosť a kvalitu výučby)

Aké sú požiadavky na výučbu? (prístupy k výučbe, uplatňovanie princípov

kvality tvorivo-humanistickej výučby)

Čo učiť? (z ktorých prvkov pozostáva obsah učiva, vecná stránka výučby)

Prečo to učiť? (stanovenie poslania, významu, účel, zdôvodnenie výučby)

Čo chcem dosiahnuť? (stanovenie špecifických cieľov výučby, aké ciele majú

študenti učením sa dosiahnuť, čo konkrétne sa majú naučiť)

Ako učiť? (stratégie, metódy, formy výučby, procesuálna stránka výučby)

Čím učiť? (učebné pomôcky a didaktická technika, prostriedky informačných

technológií)

Ako plánovať program výučby? (učiteľmi prispôsobený program výučby

predmetu, tematického celku, vyučovacej hodiny)

Ako zorganizovať výučbu? (s ohľadom na podmienky pre výučbu: priestorové -

kde?, sociálne – koľkých?, finančné, bezpečnostné; obsahový a časový rozpis

výučby)

Ako získať študentov pre učenie sa? (udržanie ich pozornosti, aktivity;

motivácia po celý čas výučby)

Ako zistiť, ako sa učia a čo sa naučili? (priebeh výučby zodpovedajúci jej

naplánovaniu, spätná väzba po celý čas výučby)

Ako hodnotiť študentov a oni seba samých? (za čo, kedy, akým spôsobom?)

Ako ma budú študenti hodnotiť a ja sám seba? (za čo, kedy, akým


315 23. 9. 2016


spôsobom?)

Akým spôsobom zasahovať do výučby na základe výsledkov? (uzavrieť

PDCA cyklus)

Každá z uvedených otázok je dôležitá pri riešení procesu kvalitnej výučby. Je

potrebné posilňovať vždy najslabšie ohnivká v reťazi zložiek systému výučby.

Obr. 15.1: Štruktúrna mapa systému modernej výučby

Zanedbávanie niektorej zložky sa prejaví na sile pôsobenia celého systému výučby

na študenta. Posilňovanie len silných zložiek na úkor slabých – kritických, ktoré

systém obmedzujú, nie je potom efektívne. Kritické články v procese výučby

zabraňujú vyššiemu prietoku kvalitných činností cez reťaz zložiek vo výučbe.

Kopa tehál nie je domom

Vytvorenie štruktúry v systéme výučby napomáha aj kontinuálnemu zlepšovaniu

tohto systému prostredníctvom merania a vyhodnocovania, tiež stanoveniu

možných zdrojov problémov pre jednotlivé zložky a činnosti, korigovaniu

plánovania a realizácie výučby.

Znalosť systémového prístupu umožňuje lepšie pochopiť procesy, ktoré vo výučbe

prebiehajú, zdôvodniť realizácie určitých činností, ich správne usporiadanie, úroveň

ich výsledkov.

Využívanie času výučby pre rozvoj osobnosti študenta, štruktúra vyučovacích

jednotiek, umožňuje motivovať ho pre aktívny proces učenia sa, zapájať ho do

učebnej činnosti, priebežne diagnostikovať úroveň osvojenia si učiva a následne

odstrániť nedostatky.


316 23. 9. 2016


Manažérstvo kvality výučby

ako koordinovaná činnosť učiteľa zameraná na riadenie výučby (školskej triedy,

študijnej skupiny) s ohľadom na kvalitu, spolu s vytváraním potrebného prostredia,

smeruje k dosahovaniu cieľov výučby.

Manažérstvo je proces, ktorý slúži na dosahovanie cieľov prostredníctvom

usmerňovania premeny vstupov na požadované výstupy.

15.2 PRINCÍPY MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY

zameranie sa na osobnosť študenta,

vodcovstvo učiteľa, angažovanosť učiteľa,

procesný prístup, zlepšovanie výučby,

rozhodovanie založené na dôkazoch, riadenie vzťahov s partnermi

Základné myšlienky, zásady, základné normy v riadení kvality výučby sú vyjadrené

princípmi manažérstva kvality výučby.

Pri rešpektovaní poznatkov a skúseností s uvádzaním inovácií do systému výučby,

možno v súlade s normami STN EN ISO 9000:2015 pre manažérstvo kvality výučby

uviesť princípy manažérstva kvality pre výučbu. Sú to základné požiadavky na

riadenie procesu kvalitnej výučby.

Princípy manažérstva kvality výučby sú základné, najdôležitejšie všeobecné

požiadavky a pravidlá pre kvalitu výučby, profesionalitu učiteľa, aby

stimulovaním vnútornej motivácie a sebahodnotenia študenta vo výučbe

pomáhal rozvíjať osobnosť študenta (predovšetkým jeho tvorivosť

a schopnosť sebariadenia), čo prináša uspokojovanie vzdelávacích potrieb

a prianí študenta, kvalitu jeho života v škole.

Uvedené princípy manažérstva kvality výučby tvoria základ noriem pre systém

manažérstva kvality výučby pre každého učiteľa z rôznych stupňov a typov škôl.

Podcenenie niektorého z princípov môže znamenať, že vybudovaný systém

manažérstva kvality pre učiteľa nebude plne funkčný a efektívny.

Uplatňovaním princípov manažérstva kvality vo výučbe vzniká kultúra kvality

výučby.

15.2.1 Princíp sústredenia sa na osobnosť študenta

vzdelávacie potreby študenta, princípy tvorivo-humanistickej výučby,

metakognitívne stratégie výučby, učebné štýly

Škola závisí od svojich študentov, preto treba chápať ich súčasné a budúce potreby,

majú sa uspokojovať ich požiadavky, ale má existovať aj snaha prekonať ich

očakávania. Obsah a štruktúra výučby sa má prispôsobiť aj záujmom študentov,

rešpektovať aj ich pripomienky a názory.


317 23. 9. 2016


Moderné riadenie kvality výučby považuje zameranie na osobnosť študenta za jeden

zo základných stavebných kameňov kvality.

Kvalita výučby vychádza z koncepcie tvorivo-humanistickej výučby. Je to výučba s

uplatňovaním didaktických princípov orientovaných na osobnosť študenta, so

stratégiami výučby zameranými na aktívne učenie sa, výučby s riešením problémov,

s cieľom sebautvárania plne rozvinutej osobnosti študenta. Takáto výučba je

zameraná na samostatnosť, aktivitu a tvorivosť.

Od učiteľa sa očakáva, že bude uplatňovať didaktické princípy tvorivo-humanistickej

výučby, akými sú princíp jedinečnosti osobnosti študenta, princíp sebautvárania

osobnosti, komplexného rozvoja osobnosti, priority postojov a schopností, princíp

osobného prežívania procesu výučby študentom.

Uplatňovanie týchto princípov vo výučbe je nevyhnutným základom pre pochopenie

významu implementácie manažérstva kvality do výučby. Od uvedených požiadaviek

sa odvíja kvalita výučby.

Prijatie koncepcie zamerania na študenta znamená uskutočniť v škole rad opatrení,

ktoré zasiahnu tak základné princípy a štýl riadenia výučby, ako aj správanie sa

jednotlivých učiteľov. Na to je vhodná situačná analýza doterajších vzťahov so

študentmi, identifikácia potrieb študentov, zmena školskej kultúry vo vzťahoch so

študentmi, zmena štýlu riadenia výučby, zmena v správaní učiteľov.

Metakognitívne stratégie výučby

Učenie sa predstavuje proces, v priebehu a v dôsledku ktorého mení študent svoj

súbor poznatkov o sebe a o vonkajšom svete, mení svoje formy správania a spôsoby

činnosti, postoje, svoje osobnostné vlastnosti a obraz seba samého, a to smerom k

väčšej účinnosti a rozvoju.

Požiadavka na rozvíjanie schopnosti učiť sa v kvalitnej výučbe znamená tiež rozvíjať

metakognitívne schopnosti študentov (žiakov) – aby dokázali plánovať, monitorovať,

vyhodnocovať postupy, ktoré sami využívajú, keď sa učia. Metakognícia má

podstatný význam pre rozvoj ich inteligencie.

Simons (1996) pre rozvíjanie metakognície vo výučbe vyčlenil 14 zásad:

1. Väčší dôraz klásť na procesuálnu stránku výučby, ako len na obsah a

výsledok učenia sa. Dôležitý je teda proces (zásada procesuálnosti).

2. Učenie sa by sa malo samo o sebe stať predmetom učenia sa študenta.

Učiteľ by mal študentov nabádať k tomu, aby si uvedomovali, zamýšľali sa nad

tým čo, ako a prečo to robia, keď sa učia (zásada reflexívnosti).

3. Študenti majú mať možnosť nájsť si k učeniu sa svoj osobný vzťah, byť naň

motivačne pripravení, prežívať ho (zásada afektívnosti).

4. Študenti by si mali neustále uvedomovať význam, praktické využitie toho, čo

sa učia (zásada funkcionálnosti).

5. Súčasťou procesu učenia sa má byť aplikácia a zovšeobecnenie naučeného

(zásada prenosu a zovšeobecnenia).

6. Učenie sa treba vzťahovať k širším súvislostiam. Učebné postupy, stratégie


318 23. 9. 2016


učenia sa, by sa mali pravidelne nacvičovať, a to v širšom kontexte, pri preberaní

rôznych druhov učiva, vo všetkých vyučovacích predmetoch (zásada

kontextovosti).

7. Študenti majú byť vedení k autodiagnostikovaniu, nacvičovať ako sami môžu

kontrolovať, korigovať, riadiť svoje vlastné učenie sa (zásada autodiagnostiky).

8. Všetky zručnosti, teda aj učebné zručnosti, možno si osvojiť iba v činnosti.

Vlastná iniciatíva, zapojenie sa študenta, zvyšuje efekt učenia sa (zásada

aktivity).

9. Zodpovednosť za priebeh a výsledky v učení sa treba postupne prenášať

na študenta. Tento si potrebuje uvedomiť, že efekt učenia sa je v jeho vlastných

rukách, že od neho závisí viac než od učiteľa (zásada zodpovednosti).

10. Možnosť autodiagnostikovania, reflexie študenta, treba doplniť

supervíziou, pri ktorej študent oznamuje učiteľovi, čo sa v jeho procese učenia

sa deje (zásada supervízie).

11. Nielen komunikácia s učiteľom (supervízia), ale aj spolupráca a diskusia

medzi študentmi rozvíja schopnosť učiť sa (zásada spolupráce).

12. Náročné ciele sú pre študenta mobilizujúcejšie než ciele ľahko

dosiahnuteľné. Hodnota ľahko dosiahnuteľných cieľov býva nízka. Vyššie

úrovne učenia sa vyžadujú si vyššie myšlienkové procesy a hĺbkový prístup

k učeniu sa (zásada náročných cieľov).

13. Nové učivo si študent osvojí ľahšie, ak vhodne nadväzuje na jeho

doterajšie, aktuálne vedomosti, zručnosti, na jeho predstavy o učive (zásada

nadväznosti na prekoncepty).

14. Je potrebné rešpektovať u študenta individuálne zvláštnosti učenia sa –

jeho učebné štýly (zásada individuálneho prístupu).

Poznanie učebného štýlu

študentov a jeho rešpektovanie pri sprístupňovaní učiva napomáha riadeniu kvality

výučby. Je to dôležité pre študenta a pre učiteľa, ale aj pre efektívnosť procesu

učenia sa. Na poznanie učebných štýlov môže poslúžiť aj dotazník na určenie

učebných štýlov.

Napĺňanie potrieb študenta

Kvalita výučby znamená dosiahnutie vytýčených cieľov výučby, sebarozvoja

osobnosti študenta, kľúčových kompetencií, rozvoja jeho tvorivosti. Uplatňovaním

požiadaviek študentov na výučbu prispievame k dosiahnutiu ich spokojnosti,

napĺňanie ich potrieb vo výučbe.

Na začiatku školského roka, zvyčajne na prvej vyučovacej jednotke, zisťujeme

rozhovorom so svojimi študentmi, alebo anonymným dotazníkom, aké stratégie

výučby študenti v danom predmete preferujú, ktoré témy obsahu učiva v novom

školskom roku ich najviac zaujímajú, sú pre nich zmysluplné. Študenti sa môžu

vyjadrovať aj k tomu, aký by mal byť vzťah učiteľ – študent, aká by mala byť

pracovná klíma vo výučbe, vyjadrujú sa k učiteľovým požiadavkám. Môžu tiež


319 23. 9. 2016


vznikať dohody pravidiel pre riešenie problémov v študijnej skupine (triede).

V priebehu školského roka môžu študenti svoju spokojnosť s výučbou prejavovať

v takých didaktických aktivitách vyučovacej jednotky, akými je hodnotiaci rozhovor,

kedy vyjadrujú svoje postoje, názory na priebeh výučby, na plnenie cieľov, na obsah

prebraného učiva formou krátkeho rozhovoru. Takáto sebareflexia, uvažovanie dáva

študentom (ale aj učiteľovi) príležitosť k odstupu od učebného procesu na

zhodnotenie obsahu a spôsobu prebiehajúcej učebnej činnosti. Pozornosť sa venuje

hodnoteniu prežívania, postojov, potrieb a vzťahov študentov.

Pri vyhodnocovaní vyučovacej jednotky na jej konci učiteľ spolu so študentmi môžu

vyhodnotiť splnenie cieľov prezentovaných na začiatku hodiny, je poskytnutá

možnosť vyjadriť sa k priebehu vyučovacej jednotky. Študenti, aj učiteľ môžu vyjadriť

svoju spokojnosť či nespokojnosť s priebehom výučby, vyjadriť svoje iné postoje

k výučbe.

Aspoň raz ročne učiteľ dotazníkom zisťuje postoje študentov k jeho vyučovaniu. Buď

na spôsob SWOT analýzy hodnotia študenti kvalitu výučby predmetu, alebo vypĺňajú

dotazník pre hodnotenie výučby daného predmetu u daného učiteľa. Podľa

indikátorov kvality výučby možno zistiť ako ju vnímajú, prežívajú a hodnotia študenti.

Výsledky merania porovnávame s predchádzajúcim stavom či s orientačnými

normami. Aj takýmto vyjadrením spokojnosti možno študenta zainteresovať do

výučby.

Pri sústredení sa na osobnosť študenta nejde o jednostranné nadbiehanie študentovi

(či nedajbože podlizovanie sa). Zmyslom je vytvoriť trvalý vzťah založený na

partnerstve a vzájomných výhodách plynúcich z tohto vzťahu pre obe strany.

Pravidelné získavanie spätnej väzby od študentov,

dlhodobé sledovanie ich spokojnosti s výučbou a ich lojality k škole je prínosom tak

pre školu, učiteľa, ako aj pre študentov.

15.2.2 Princíp vodcovstva učiteľa

program výučby predmetu,

konštruktivistické stratégie výučby na riešenie problémov,

prostriedky elektronického vzdelávania, sociálna klíma výučby

Manažérom kvality výučby je učiteľ.

Jeho vedúca úloha vo výučbe spočíva v zabezpečovaní jednoty poslania, cieľov

a smerovania svojej výučby na základe strategických zámerov svojej školy. Učiteľ sa

rozhodujúcou mierou podieľa na utváraní kvality života študentov.

A) Od učiteľa sa očakáva, že na základe strategických zámerov, cieľov a smerovania

školy, rozpracovaných v školskom vzdelávacom programe, sa bude podieľať

v tímovej práci spolu s ostatnými učiteľmi na smerovaní vývoja školy.

To možno prejaviť zvlášť v kvalitnom programe výučby, kde sa naznačí a zdôvodní

poslanie a smer, ktorým sa výučba bude uberať.

Preto učiteľ:


320 23. 9. 2016


- má byť oboznámený s prijatými strategickými zámermi a cieľmi školy, pretože ak

ich nepozná, môže preferovať ciele výučby, ktoré sa budú líšiť od záujmov školy,

- má transformovať strategické zámery a ciele školy do konkrétnych opatrení vo

výučbe, určiť všade, kde je to možné, merateľné hodnoty, ktoré budú využité pre

vyhodnotenie faktických výsledkov výučby.

Na základe didaktickej analýzy učiva, učiteľ vypracúva kvalitný program

výučby (predmetu, tematického celku či vyučovacej hodiny), s jednotlivými jeho

dôležitými časťami.

Učiteľ pripravuje program v manažérstve kvality tvorivo-humanistickej výučby,

s konštruktivistickými a metakognitívnymi stratégiami pre rozvíjanie kľúčových

a odborných kompetencií študentov.

Čo by bolo potrebné zmeniť v programoch výučby, aby bola táto kvalitnejšia:

prispôsobiť ciele výučby súčasným študentom, vychádzajúc zo systému kľúčových

a odborných kompetencií,

štruktúru a organizáciu výučby prispôsobovať v prospech učenia sa študenta

predovšetkým v škole, uplatňovať konštruktivistické prístupy k výučbe s prvkami

elektronického vzdelávania, tvorivé prístupy k riešeniu problémov, metakognitívne

stratégie,

orientovať sa na princípy tvorivo-humanistickej výučby, sústreďujúce proces

výučby na plné rozvinutie osobnosti študenta,

motivovať študentov, rozvíjať viac vnútornú motiváciu pre učenie sa,

zabezpečovať pracovnú disciplínu vo výučbe s cieľom podávania efektívnych

výkonov,

poskytovať študentom individuálnu starostlivosť,

hodnotiť študentov iným spôsobom ako každodenným známkovaním,

zmeniť štýl vyučovania učiteľov,

zabezpečovať vyváženosť procesuálnej a obsahovej stránky učenia sa študenta

vo výučbe, nepredimenzovať učivo pre študenta,

zmeniť štýl učenia sa študenta, viesť ho k sebaregulujúcemu prístupu k učeniu sa,

metakognitívnym prístupom, sebahodnoteniu, k spolupráci so spolužiakmi,

viesť učiteľov k tvorbe vlastných programov výučby,

zabezpečovať neustálu spätnú väzbu z procesu učenia sa študenta (a vyučovania

učiteľa),

priviesť učiteľov viac k tímovej práci,

zmeniť klímu školy, výučby, študijnej skupiny.

K rozvoju vzdelanosti a kultúrnej úrovne

prispieva nielen to, čo v predmete učíme,

ale predovšetkým to, v akom programe výučby to učíme.

Program vyučovacej hodiny v systéme výučby s uzavretým cyklom PDCA je

dostupný v počítačovej prezentácii na internetovej adrese:

http://web.tuke.sk/kip/download/vuc33a.ppt


http://web.tuke.sk/kip/download/vuc33a.ppt

321 23. 9. 2016


B) Učiteľ ako manažér výučby má vytvárať priaznivú sociálnu klímu výučby,

udržiavať také interné prostredie svojej výučby, v ktorom študent môže naplno

preukázať a využiť svoje schopnosti na dosahovanie cieľov výučby a školy,

pracovať v tímoch. Uplatňovaním participatívneho štýlu vedenia vo svojej výučbe

máme motivovať, aktivizovať študenta k neustálemu zlepšovaniu jeho výkonu.

Pri vyhľadávaní vhodných postupov ako aktivizovať, iniciovať a mobilizovať študenta

na splnenie cieľov výučby, zohráva hlavnú úlohu osobný príklad a angažovanosť

učiteľa. Cieľový je taký stav, v ktorom študent má záujem podieľať sa na

stanovených zámeroch výučby, zaujíma sa o to, čo sa vo výučbe deje.

Vytvárať klímu, v ktorej sa učiteľ a študenti cítia bezpečne, prirodzene, uvoľnene,

spokojne, vzájomne spolupracujú a podnecujú sa k čo najvyšším pracovným

výkonom. Ide teda o to, aby študenti vo výučbe nemali strach, trému, nenudili sa,

neboli šikanovaní, drilovaní, nerobili nudné, stereotypné (často aj zbytočné) činnosti,

aby sa nerobila protekcia, aby mohli byť aktívni, samostatní, rešpektovaní. Má

zavládnuť pracovná disciplína.

Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody

Dosiahnutie priaznivej klímy výučby v mnohom závisí od prístupu pedagógov, ich

postojov k osobnostiam študentov a od ich vzťahu k nim.

Výchova nemôže byť ani autoritatívna

(vychováva rebelov pre zajtrajšok),

ale ani antiautoritatívna (vychováva teroristov už dnes).

Priaznivá kultúra výučby sa môže dosiahnuť aj na základe výsledkov

sebahodnotenia, sebareflexie, analýzy pôsobenia učiteľa (napr. prostredníctvom

autodiagnostických dotazníkov pre učiteľa či dotazníka sociálnej klímy výučby pre

študentov).

15.2.3 Princíp angažovanosti učiteľa

profesionalita kvalitného učiteľa, systém učiteľských kompetencií

Vzdelaný a výkonný učiteľ je najcennejším kapitálom školy, ktorá má mu

zabezpečovať vhodné podmienky pre jeho neustále vzdelávanie (poznávanie, výcvik,

výchovu).

Angažovanosť vedie učiteľa

k akceptovaniu vlastníctva procesov vo výučbe a zodpovednosti za riešenie

problémov,

k zvyšovaniu svojich učiteľských kompetencií,

k sústredeniu sa na vytváranie hodnôt pre študentov,

k úsiliu o inovačný a tvorivý prístup pri dosahovaní cieľov výučby,

k zlepšovaniu reprezentovania vlastnej školy vo vzťahu k študentom, miestnej

komunite, spoločnosti (Paulová, 2009).

Celý proces kvalitnej výučby sa má uskutočňovať v optimálnych pracovných

podmienkach pre študenta, ktoré mu umožňujú získavať kvalitné vzdelanie. To


322 23. 9. 2016


všetko sa môže k spokojnosti všetkých splniť až vtedy, ak sa vytvoria náležité

podmienky pre prácu a rozvoj učiteľa, ktoré sú momentálne u nás najslabším

ohnivkom v reťazi kvality výučby.

Systém učiteľských kompetencií (kľúčové a odborné)

Náročnosť učiteľskej profesie si vyžaduje, aby pre toto povolanie boli vyberaní a ho

aj vykonávali (bez ohľadu na odbor, predmet, zaradenie) jednotlivci s náležitou

úrovňou kľúčových (osobnostných) kompetencií, akými sú:

komunikačné, kompetencie základov vied – matematické, prírodovedné

a technické, informačné, na riešenie problémov, učebné kompetencie,

sociálne a personálne, pracovné a podnikateľské, občianske a kultúrne.

Optimálny priebeh výučby si vyžaduje systematické a pravidelné ďalšie vzdelávanie

učiteľov, rozvíjanie súboru odborných (profesijných) kompetencií:

odborovo predmetová a výskumná, diagnostická a intervenčná, didaktická,

spôsobilosť riadenia výučby, sociálna a komunikačná, zdravotná spôsobilosť,

étos učiteľskej profesie, spôsobilosť reflexie vlastnej činnosti učiteľa.

Každý učiteľ si má definovať svoje osobné ciele, svoju zodpovednosť a osobné

potreby. Individuálne riadenie seba samého, sebakontrola, autoevaluácia, umožňuje

korekciu, ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitných výsledkov.

Sebahodnotiace aktivity učiteľa

Kvalita v systéme výučby je prejav profesionálnej zodpovednosti učiteľa. Kvalitne učiť

však neznamená robiť dobre to isté, čo robili predchádzajúce generácie učiteľov.

Úlohou sebahodnotenia je overiť kvalitu výučby a zlepšiť ju. Pravidelné

sebahodnotenie učiteľa sa má stáť povinnosťou každého učiteľa a v systéme

kvalitnej výučby je nevyhnutným predpokladom pre hodnotenie učiteľa vonkajším

subjektom.

Hodnotenie kvality výučby má byť pre učiteľov formatívne. Pri hodnotení kvality

výučby len vonkajším subjektom, môže sa ľahko u učiteľa prejaviť odmietnutie tohto

hodnotenia, presúvanie viny, či demotivácia k zlepšovaniu výučby.

Nemalo by prebiehať žiadne hodnotenie zvonku, pokiaľ neprebehlo hodnotenie

zvnútra – obidva procesy hodnotenia kvality sú rovnako dôležité. Postupnosťou od

sebahodnotenia k vonkajšiemu hodnoteniu je poskytnutá učiteľovi možnosť

kvalitatívneho vývoja a motivácie pre zvyšovanie kvality svojej výučby.

Preto by učitelia mali ovládať sebahodnotiace techniky spojené s procesom výučby.

Takáto zmysluplná a vzájomne prepojená kombinácia hodnotenia pomáha vytvárať

kvalitnú výučbu.

Sebahodnotenie učiteľa pomáha skvalitňovať vypracovanie vlastného programu

výučby, získavať spoľahlivejšiu spätnú väzbu o priebehu a výsledkoch výučby,

umožňuje včas zareagovať na nefunkčnosť niektorých opatrení vo výučbe.

K rozvoju osobnosti učiteľa prispieva aj prenášanie právomocí z riadenia školy

(manažmentu fakulty, katedry) na učiteľa, keď je tento poverený úlohami, zapojený

do spoločných úloh, keď ho riaditeľstvo (manažment fakulty) pri ich riešení

podporuje.

Manažérstvo kvality tvorivo-humanistickej výučby je najaktuálnejšou inováciou

profesionality učiteľa, jeho učiteľského vzdelania.


323 23. 9. 2016


Potenciál vzdelania študentov sa dosahuje prostredníctvom spoločných hodnôt,

spoluzodpovednosti za výsledky učiteľa a študentov vo výučbe, pestovaním

vzájomnej dôvery, umožňovaním iniciatívy. Angažovanosť učiteľa a študentov,

vzájomná komunikácia, umožňuje využívať ich schopnosti.

Aj vo výške odmien sa má prejaviť náležitá úcta

ku kvalitnému učiteľovi voči priemernému.

15.2.4 Princíp procesného prístupu k výučbe

procesy a parciálne procesy vo výučbe, PDCA cyklus

Žiadaný výsledok výučby možno efektívnejšie dosiahnuť vtedy, ak všetky činnosti

a súvisiace zdroje sú riadené ako proces.

Procesy vo výučbe predstavujú postupnosť (a súslednosť) dielčích činností, logicky

usporiadaných, ktorých výstupom je vzdelanie, rozvinutie osobnosti študenta.

Výučba je systém vzájomne previazaných činností, v ktorej učiteľ má identifikovať

parciálne procesy a činnosti, určené na dosiahnutie požadovaných výsledkov.

Napr. na začiatku vyučovacej hodiny prebieha proces

Vstup a navodenie problémovej situácie, obsahujúci parciálne procesy:

a) Opis problémovej situácie.

b) Sformulovanie problému, ktorý sa bude riešiť na hodine.

c) Vypísanie názvu hodiny a oznámenie kľúčových prvkov učiva.

Nasledujúcimi procesmi vo vyučovacej hodine sú

Stanovenie poslania a cieľov vyučovacej hodiny

Procesný prístup k riadeniu výučby znamená systematicky identifikovať procesy vo

výučbe na dosiahnutie požadovaných výsledkov a nachádzať medzi nimi vzájomné

väzby.

Za proces možno považovať činnosť, ktorá je riadená za účelom premeniť vstupy na

výstupy. Výstup z jedného procesu často predstavuje vstup do ďalšieho procesu.

Tento princíp je teda o vstupoch procesov, činnostiach, výstupoch procesov,

nadväzujúcich činnostiach, ich monitorovaní, meraní a zlepšovaní.

Manažérstvo kvality výučby

ako koordinovaná činnosť učiteľa zameraná na riadenie výučby (školskej triedy,

študijnej skupiny) s ohľadom na kvalitu, spolu s vytváraním potrebného prostredia,

smeruje k dosahovaniu cieľov výučby.

Úspešnosť manažérstva procesov je možné dosiahnuť, ak sú riadené v 4 fázach:

plánovanie (P): stanovenie poslania, cieľov a činností,

realizácia (D): organizovanie a vedenie,

kontrolovanie (C): zisťovanie výsledkov a vyhodnocovanie,

zasahovanie (A) do procesov na základe výsledkov.

Tento prístup sa nazýva PDCA cyklus - dynamický, neustále opakujúci sa proces v

činnosti manažérov kvality (pozri napr. obr. 15.2.4).


324 23. 9. 2016


Obr. 15.2.4: Štruktúra procesov a parciálnych procesov vo vzdelávacej činnosti s PDCA cyklom

Takýmto spôsobom možno proces výučby analyzovať a pritom:

(P) Pri plánovaní identifikovať parciálne procesy v systéme výučby, činnosti

zavedené do výučby, určené na dosiahnutie požadovaných výsledkov rozvoja

osobnosti študenta;

identifikovať možné riziká, súvislostí a nepriaznivé dôsledky procesov vo výučbe

na študentov, odhaľovať ich nedostatky a chyby, predchádzať im;

(D) zabezpečovať, realizovať, zlepšovať efektívnosť, účinnosť riadenia procesov

v prospech dosiahnutia cieľov výučby;

(C) kontrolovať, merať, zisťovať, hodnotiť výsledky;

(A) zlepšovať, zasahovať do procesov vo výučbe na základe jej výsledkov;

Procesný prístup vo výučbe možno charakterizovať týmito znakmi:

smerovanie výučby - jasným cieľom má byť hodnotnosť a užitočnosť procesov vo

výučbe, prinášajúcich naplnenie potrieb, spokojnosť študenta (a zainteresovaných

partnerov vo výučbe);

logické zaradenie a usporiadanie činností vo výučbe, ktoré sú pre dosiahnutie

požadovaného výstupu optimálne – proces má byť účelný, dokonalý

a hospodárny;

majú byť dodržané časy a termíny,

sú stanovené jasné zodpovedností a právomoci pre riadenie procesov vo výučbe;


325 23. 9. 2016


15.2.5 Princíp zlepšovania výučby

inovácie vo výučbe, najslabší článok vo výučbe, akčný výskum

Za pozitívne zmeny vo výučbe sú považované procesy zlepšovania, teda

dosahovanie novej, doteraz nedosiahnutej úrovne procesov a výsledkov výučby.

Trvalým cieľom výučby má byť nepretržité zlepšovanie jej celkovej výkonnosti.

Spoločným znakom zlepšovania je pripraviť a realizovať opatrenia, ktoré budú pre

výučbu prínosné.

Aj keď zlepšovanie predstavuje typický znak manažérstva kvality, predmetom záujmu

nemusí byť len zlepšenie kvality, ale môže ísť aj o aktivity, v dôsledku ktorých dôjde k

zlepšeniu hospodárnosti (k úsporám), zlepšeniam v oblasti bezpečnosti práce, v

pracovnom a životnom prostredí učebného priestoru, výučby.

V každom systéme existuje obmedzenie (najslabší článok reťaze), ktoré zabraňuje

systému dosahovať lepšie výsledky, vyššiemu prietoku cez články reťaze.

Aj v systéme výučby sa sústreďujeme predovšetkým na posilnenie jej najslabšieho

článku. Akékoľvek zlepšenie v iných oblastiach výučby nemáva na zlepšenie celého

procesu takmer žiadny vplyv, pokiaľ sa nesústredíme na kritický článok výučby.

Posilnenie ktorejkoľvek oblasti kvality výučby bez posilnenia najslabšej,

obmedzujúcej proces výučby, býva málo rentabilné. Preto často zlepšovacie úsilie vo

výučbe neprináša požadované výsledky, triešti energiu a zdroje.

Keď sa podarí posilniť najslabšiu oblasť výučby tak, že prestane byť kritickou, logicky

vystúpi iný najslabší článok, ktorý pochopiteľne vyžaduje novú analýzu príčin a

riešení. Na tomto princípe by mal byť koncipovaný proces neustáleho zlepšovania

výučby.

Najznámejšie a pomerne jednoduché odporúčanie predkladá metodológia cyklu

PDCA v procesoch. Pozostáva zo štyroch krokov:

1. Plan - naplánuj, stanovuj ciele, urč zámer zlepšenia,

2. Do - realizuj, implementuj, vykonaj, uskutoční tento zámer,

3. Check – skontroluj, sleduj, overuj, zisti mieru splnenia cieľov, porovnaj,

vyhodnoť dosiahnuté výsledky,

4. Act - urob korekciu, úpravy, ak výsledky nezodpovedajú plánovaným

zámerom, rozhodni a prijmi zlepšujúce opatrenia, vytvor nový plán.

Aby bolo možné prístup považovať za systematický, proces je potrebné najprv

naplánovať, potom zrealizovať, skontrolovať a zdokonaľovať.

Pri aplikácii PDCA – cyklu možno realizovať akčný výskum, ktorý je integrálnou

súčasťou výučby. Je zameraný na vylepšovanie, skvalitňovanie výučby, keď

inovácia, ktorá sa nám vo výučbe osvedčila, sa stane bežnou súčasťou výučby, jej

výsledky bezprostredne využiť, zapracovať do výučby.

Na postupe PDCA je cenná jednoduchosť a zvýraznenie nepretržitosti, dané

opätovným opakovaním cyklu.

Nepretržité zlepšovanie procesov vyučovania a učenia sa vyžaduje neustále sa

zamýšľať, analyzovať a hodnotiť vlastnú prácu vo výučbe a snažiť sa ju skvalitňovať


326 23. 9. 2016


a inovovať. Je preto nutné sa pravidelne vzdelávať, rozvíjať si učiteľské kompetencie,

zdokonaľovať svoje pôsobenie na študentov.

Inovačná funkcia alternatívnych systémov výučby, akým je aj systém VUC, vytvára

priestor pre experimentovanie, skúšanie, rozličné inovácie tak v obsahu, metódach,

formách výučby, ako aj v jej organizácii. V súčasnosti je aktuálnou inováciou

orientácia výučby na rozvíjanie odborných a kľúčových kompetencií študenta.

Zlepšovaniu výučby napomáha aj pravidelné sebahodnotenie a sebaregulácia

učiteľa, napríklad aj prostredníctvom autodiagnostických dotazníkov na zisťovanie

humanistického prístupu učiteľa k študentom a na zisťovanie miery tvorivosti vo

výučbe.

Na iniciovanie zlepšovania výučby treba v riadení školy prijať opatrenia, ktoré

posilňujú autonómnosť učiteľa, jeho spolupatričnosť so školou, využiť motivačné

prostriedky pre jeho sebavzdelávanie a sebarealizáciu. V tom je úloha manažmentu

školy – v posune školskej kultúry k angažovanosti všetkých pracovníkov školy.

Prínosné výsledky, inovácie a zlepšenia procesu výučby, nové poznatky a skúsenosti

by mal učiteľ zverejňovať, aby sa mohli poučiť aj iní a využívať ich vo svojej práci.

15.2.6 Princíp rozhodovania založeného na dôkazoch

indikátory v jednotlivých oblastiach kvality výučby, kontrolovanie,

zisťovanie výsledkov, hodnotenie

Objektívne rozhodovanie môžeme robiť iba na základe vhodne analyzovaných

údajov a informácií, t.j. na základe merania výsledkov. Pre úspešné zvládnutie

princípu sú potrebné:

zber dostatočne presných a spoľahlivých údajov z jednotlivých procesov vo

výučbe,

využitie vhodných štatistických metód zberu a analýzy,

ochota učiteľov analyzované údaje využívať pri rozhodovaní,

a pokiaľ možno sprístupnenie výsledkov analýzy pre študentov.

Vďaka tomu možno dosiahnuť objektivitu pri rozhodovaní, zvýšenie preukázateľnosti,

efektívnosti a správnosti predchádzajúcich rozhodnutí, stav plnej informovanosti

študentov a tým ich následnú pozitívnu dôveru a motiváciu.

Meraním spokojnosti študentov (napr. dotazníkom pre meranie sociálnej klímy

výučby) sa zisťuje ako títo vnímajú, či svojím vyučovaním vyhovieme ich

požiadavkám. Študenti majú byť zainteresovaní nielen na realizácii priebehu výučby,

ale aj na plánovaní a kontrolovaní jej programu.

Absencia rozhodovania vo výučbe na základe faktov a merateľnosti jej výsledkov

skôr či neskôr vedie k tomu, že problematika zabezpečovania kvality skĺzava na

úroveň fráz a zbytočných kampaní.

Kvalita prichádza z ustavičného experimentovania s novými myšlienkami a

programami, z hodnotenia ich výsledkov a rozhodovania sa na základe týchto

výsledkov. Pravidelné monitorovanie učebných pokrokov študentov je stimulujúcim

prvkom efektívnej a kvalitnej výučby.


327 23. 9. 2016


15.2.7 Princíp riadenia vzťahov s partnermi

komunikácia, informovanosť, kooperácia učiteľa s partnermi

Zúčastnenými partnermi učiteľa, zainteresovanými na procese výučby (okrem

kolegov v škole), sú predovšetkým študenti, ich rodičia, štátne a samosprávne

školské orgány a odberatelia absolventov – školy vyššieho typu a budúci

zamestnávatelia. Trvalý úspech vo výučbe závisí od rovnováhy a uspokojovaní

záujmov všetkých zainteresovaných strán, partnerov vo výučbe. Výnimočnosť tu

znamená dosahovanie výsledkov, ktoré uspokojujú všetky zainteresované strany.

Vzájomne vyvážené a prospešné vzťahy so zainteresovanými partnermi vo výučbe

sa prejavujú v spolupráci založenej na dôvere, vzájomných výhodách a integrácii

znalostí, v motivácii k zlepšovaniu výučby, k vytváraniu vyšších hodnôt pre všetkých

partnerov.

Čím otvorenejšie a prehľadnejšie komunikujeme o svojej výučbe s partnermi,

tým máme väčšiu šancu na podporu a pomoc pre svoje aktivity od partnerov.

Napĺňanie požiadaviek partnerov, ktorými sú štátne školské orgány a budúci

zamestnávatelia, spočíva predovšetkým v dosahovaní plánovaných cieľov výučby, v

splnení vzdelávacích štandardov.

Spokojnosť študentov (a ich rodičov) sa dosahuje hlavne priebehom výučby, keď

rešpektujeme aj ich predstavy, názory a potreby pri plnení cieľov výučby.

Už pri tvorbe vlastného programu kvalitnej výučby na základe didaktickej analýzy

učiva, uvažujeme nad akceptovaním požiadaviek zainteresovaných partnerov.


328 23. 9. 2016


15.3 OBLASTI a INDIKÁTORY KVALITY VÝUČBY

Oblastí kvality výučby predmetu (kritériá kvality výučby) sú oblasti, ktoré významne

určujú jej kvalitu. Analýzou princípov TQM v porovnaní s praxou koncepcie tvorivo-

humanistickej výučby sledujeme kvalitu výučby predmetu v troch dimenziách:

vstupné oblasti pre kvalitu výučby (podmienky, činitele predpokladu kvality):

(1) podmienky pre prácu učiteľa a študentov – materiálno-technické,

finančné, sociálne, organizačné a bezpečnostné;

(2) nadobudnutý systém učiteľských kompetencií – personálne podmienky,

profesionalita učiteľa;

kvalita procesov vo výučbe (procesné činitele)

(3) (plánovanie programu výučby predmetu) – (P)

(4) (realizácia priebehu výučby) – (D)

(5) (kontrolovanie výsledkov priebehu výučby) – (C)

(6) (zasahovanie do programu výučby na základe výsledkov) – (A)

kvalita výstupov výučby (cieľové činitele, produkty výučby)

(7) (kvalitné vzdelanie študentov)

Kvalita vstupov, procesov a výstupov nie je nezávislá, jednotlivé dimenzie sa

vzájomne ovplyvňujú. Kvalita vstupov spravidla ovplyvňuje kvalitu procesov (s PDCA

cyklom) a obidve spoluvytvárajú kvalitu výstupov. Takto možno vytvoriť oblasti, ktoré

usmerňujú učiteľa pri plnení cieľov výučby.

Indikátory kvality výučby predmetu

sú ukazovatele, výsledky, podľa ktorých možno poznať, aká je miera kvality danej

oblasti výučby.

Charakteristiky indikátorov popisujú aktivity, situácie, znaky, konkrétne pozorovateľné

činnosti, ktorými sa dosahuje miera naplnenia indikátorov kvality. Čím detailnejšie je

indikátor operacionalizovaný, tým je spoľahlivejší.

Charakteristiky indikátorov sú vlastne pravidlá, odporúčania pre zabezpečovanie

kvality výučby, požiadavky na výkony (teda štandardy pre kvalitu výučby v danej

oblasti).


329 23. 9. 2016


Systém manažérstva kvality výučby

– koordinácia všetkých činností, ktoré

slúžia na dosahovanie cieľov v systéme

výučby prostredníctvom uzavretého PDCA

cyklu, usmerňovaním premeny vstupných

podmienok pre kvalitu výučby na

požadovaný výstup – kvalitné vzdelanie

študenta, pri plnení uspokojovania

požiadaviek zainteresovaných partnerov

školy.

Ako vzniká kultúra kvality v prostredí

výučby ?

Kultúra kvality vo výučbe vzniká

uplatňovaním princípov manažérstva

kvality a napĺňaním štandardov

v jednotlivých oblastiach kvality výučby.

Rozvíja sa ako hodnotový systém

v prostredí výučby vtedy, ak učitelia

a študenti nielen sledujú usmernenia na

zabezpečenie kvality, ale sa aj spoločne

zapájajú do jeho rozvíjania (hlavne

prostredníctvom konštruktivistických

a metakognitívnych stratégií tvorivo-

humanistickej výučby), čo prináša

uspokojenie zainteresovaných partnerov.

V prostredí výučby bez kvality sú jej

hodnoty u zainteresovaných partnerov

roztrieštené: jedným môže ísť hlavne

o peniaze, druhým len o získanie potvrdenia o prítomnosti na vzdelávacích

činnostiach, len o získanie osvedčenia o absolvovaní štúdia, tretím nezáleží na

tom, aké sú výsledky výučby či ďalšie uplatnenie absolventov, ...

Aby sa rozvíjala kvalita v prostredí výučby, musí záležať na kvalite predovšetkým

manažmentu školy, ktorý ju dôrazne presadzuje a monitoruje, vytvára pre túto kvalitu

podmienky na škole, podporuje vzdelávanie učiteľov a zapája do rozvoja kvality

spolu s nimi aj študentov.

Kvalita môže byť dosiahnutá iba sebahodnotením a zvyšovaná predovšetkým

sebavzdelávaním.

UČITEĽSKÉ KOMPETENCIE

PODMIENKY pre VÝUČBU

KVALITNÉ VZDELANIE


330 23. 9. 2016


POSLANIE a HLAVNÉ CIELE MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY

Poslaním manažérstva kvality výučby je predovšetkým uspokojovanie vzdelávacích potrieb a očakávaní študenta a profesijných potrieb učiteľa vo výučbe. Poznanie a osvojenie systému manažérstva kvality výučby učiteľom, realizácia jednotlivých zložiek systému vo výučbe, má motivovať učiteľa k tomu, aby bol schopný na základe systematickej sebareflexie sa ďalej profesijne rozvíjať, predovšetkým z vlastnej vnútornej potreby; si uvedomoval nutnosť manažérstva kvality výučby pre udržiavanie študijnej disciplíny a záujmu študentov o vzdelávanie; bolo poskytnuté kvalitné vzdelanie študentovi v kvalitnom programe výučby;

Systém manažérstva kvality výučby podporuje schopnosti učiteľa systematicky riadiť samého seba, napomáha zvnútorňovať motiváciu pre rozvíjanie vlastnej profesionality a jeho pôsobením aj motiváciu študenta pre učenie sa a pre celoživotné vzdelávanie. Podporuje a deklaruje sa tým expertnosť učiteľa, jeho profesionálna zodpovednosť, učiteľská morálka, zanietenosť pre učiteľstvo,

ale aj sebadôvera učiteľa voči sebe samému, ako súčasť učiteľskej cti a hrdosti. Tým sa zvyšuje dôvera verejnosti k učiteľstvu, zvyšuje prestíž učiteľskej profesie v spoločnosti.

Hlavným cieľom manažérstva kvality výučby je priblížiť proces výučby k potrebám a očakávaniam zainteresovaných partnerov; optimalizovať procesy vyučovania a učenia sa, pri ktorých dochádza k uspokojovaniu požiadaviek (vzdelávacích potrieb a očakávaní spojených s výučbou) predovšetkým študentov, aby sa zvýšila ich úspešnosť absolvovaného štúdia a neskôr aj úspešnosť na trhu práce. Majú sa dosahovať vytýčené ciele v tvorivo-humanistickej výučbe, pri racionálnych nákladoch na výučbu; realizovať uzavretý PDCA cyklus s uplatňovaním vnútorných hybných mechanizmov kvality; všetko to objektívne merať, hodnotiť a prijímať opatrenia na zlepšenie vo výučbe;

PRINCÍPY MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY

základné požiadavky a pravidlá na manažérstvo výučby učiteľom, aby stimulovaním vnútornej motivácie a sebahodnotenia študenta vo výučbe pomáhal rozvíjať jeho osobnosť (predovšetkým jeho tvorivosť a schopnosť riadenia seba samého), čo prináša

uspokojovanie vzdelávacích potrieb a prianí študenta, kvalitu života študenta v škole.

► zameranie sa na osobnosť študenta;

► vedúca úloha učiteľa; ► angažovanosť učiteľa; ► procesný prístup k výučbe; ► zlepšovanie výučby;

► rozhodovanie založené na dôkazoch; ► riadenie vzťahov s partnermi;


331 23. 9. 2016


Tab. 15-1: Sledované oblasti a indikátory kvality výučby predmetu

(Vstupné oblasti kvality výučby) (Oblasti procesov vo výučbe) (Výstupy)

(1) PODMIENKY

pre prácu učiteľa a študentov

(2) NADOBUDNUTÝ

systém učiteľských kompetencií

(3) PLÁNOVANIE

programu výučby predmetu (stanovenie poslania, cieľov,

činností)

(4) REALIZÁCIA

výučby predmetu (organizovanie

a vedenie)

(5) KONTROLOVANIE výsledkov výučby

(zisťovanie a hodnotenie)

(6) ZASAHOVANIE

do ďalších procesov vo výučbe

(7) KVALITNÉ vzdelanie

študentov (produkty výučby)

1.1 Počet, zloženie, pripravenosť študentov v študijnej skupine

1.2 Podpora a poradenstvo študentom

1.3 Rozvrh výučby

1.4 Výučbové priestory a ich vybavenosť

1.5 Materiálne a finančné zabezpečenie učiteľa a študentov

1.6 Sociálna klíma výučby

1.7 Bezpečnostné podmienky

2.1 Odborovo-predmetové

a výskumné

2.2 Diagnosticko-intervenčné

2.3 Kompetencie riadenia priebehu výučby

2.4 Didaktické

2.5 Sociálne a komunikačné

2.6 Zdravotné kompetencie

2.7 Étos profesie učiteľa

2.8 Kompetencie reflexie vlastnej činnosti učiteľa

3.1 Uvedenie identifikačných údajov programu výučby predmetu

3.2 Stanovenie poslania a hlavných cieľov výučby

predmetu 3.3 Prínos výučby pre rozvíjanie

kľúčových kompetencií študentov

3.4 Určenie medzipredmetových vzťahov

3.5 Voľba stratégií výučby 3.6 Voľba materiálnych

prostriedkov výučby 3.7 Obsahový a časový rozpis

učiva, kľúčové prvky učiva 3.8 Stanovenie špecifických

cieľov (poznávacie, výcvikové, výchovné)

3.9 Vytvorenie systému kontrolovania procesu výučby

3.10 Vlastné hodnotenie plánovania programu výučby predmetu

4.1 Dodržiavanie časového rozvrhu výučby

4.2 Prepojenie obsahu výučby so životnou praxou

4.3 Motivovanie a aktivizovanie študentov vo výučbe

4.4 Využívanie informačnej techniky

4.5 Utváranie sociálnej klímy výučby

4.6 Uplatňovanie pravidiel pre PDCA cyklus kvalitnej výučby

5.1 Monitorovanie priebehu výučby predmetu vyučujúcim a študentmi

5.2 Dokumentova-nie výsledkov vo výučbe

5.3 Sebareflexia výsledkov výučby učiteľom a študentom

5.4 Spôsob hodnotenia študentov učiteľom

5.5 Spôsob hodnotenia učiteľa študentmi

6.1 Prijímanie konkrétnych opatrení v programe výučby predmetu

6.2 Využitie času výučby predmetu

6.3 Zapojenie študentov do mimo-

vyučovacích (aj vedecko- výskumných)

činností

7.1 Sústava vedomostí, zručností a návykov, schopností a záujmov, postojov a hodnôt, vyplývajúcich zo systému kľúčových a odborných kompetencií

7.2 Príspevok výučby predmetu k vzdelaniu a uplatneniu absolventov (odborné a kľúčové kompetencie)


23. 9. 2016


332

15.4 ŠTANDARDY MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY

Medzi kvalitou a nekvalitou je potrebné hľadať a nájsť deliacu čiaru. Štandardy kvality

výučby sú nástroje pre dosahovanie, udržiavanie a zvyšovanie kvality výučby.

Umožňujú rozpoznanie kvality výučby, a teda aj jej ohodnotenie. Vymedzujú sa nimi

zodpovednosti a právomoci pre vyučujúceho (i manažment školy) vo zvolených

indikátoroch. V nich sa popisujú žiaduce kompetencie a činnosti vyučujúceho ako

postupovať v napĺňaní kvality výučby.

Štandardy kvality majú byť podľa možnosti jednoznačné a kontrolovateľné. Popisujú

žiaduci stav, ktorý by mali dosahovať všetci učitelia po niekoľkých rokoch praxe, ak

im budú vytvorené manažmentom školy náležité pracovné podmienky pre kvalitu ich

práce, aby sa mohli tvorivo sebarealizovať. Slúžia predovšetkým ako nástroj podpory

sebareflexie a sebahodnotenia učiteľa.

Moderné vzdelávanie nepotrebuje ani tak zmenu obsahu výučby

ako zlepšenie postavenia (nielen) výnimočných učiteľov.

Požiadavky na profesionalitu moderného učiteľa vyplývajú aj z princípov

manažérstva kvality výučby. Štandardy kvality profesie učiteľa sú základom pre

systém jeho profesijného rastu, postupného ovládania moderných učiteľských

činností, kompetencií.

VSTUPNÉ OBLASTI KVALITY VÝUČBY

(1) Podmienky (2) Nadobudnutý

pre prácu systém učiteľských

učiteľa a študentov kompeten cií


23. 9. 2016


333

Oblasť (1) – PODMIENKY pre PRÁCU UČITEĽA a ŠTUDENTOV

Táto vstupná oblasť kvality výučby predpokladá rešpektovanie postavenia učiteľa

v spoločnosti, zabezpečenie jeho náležitých pracovných podmienok a na druhej

strane poznanie stavu vývinu študenta (žiaka) a jeho mimoškolských podmienok.

Ciele kritéria kvality v oblasti (1)

Pre manažment školy:

Zabezpečovať a vytvárať

vhodné pracovné podmienky pre vyučovanie učiteľa a učenie sa študentov

(personálne, sociálne, organizačné, bezpečnostné, priestorové, materiálno-

technické a finančné), zodpovedajúce potrebám vzdelávacích programov;

dostatočné zdroje pre štúdium a podporu študentov, konzultácie;

informačné zdroje pre efektívne a účinné riadenie programov výučby;

priaznivú klímu školy;

nástroje na meranie kvality výučby;

Zabezpečovať výber študentov a učiteľov pre školu, s náležite rozvinutými

kľúčovými kompetenciami ich osobností (komunikačné, základné matematické,

prírodovedné a technické, informačné, na riešenie problémov, učebné, sociálne

a personálne, pracovné a podnikateľské, občianske a kultúrne).

Pre vyučujúcich:

efektívne (účelne a hospodárne) využívať aktuálne pracovné podmienky, čas

výučby, materiálne prostriedky výučby, zvlášť počítačové technológie;

zapájať sa a podporovať spoločné projekty na škole, pre zlepšovanie kvality

školy a výučby;

prispievať k vytváraniu pozitívnej sociálnej klímy výučby a školy aj jej

systematickým meraním;

príležitostne sa zúčastňovať na mimovyučovacích podujatiach pre študentov;

ponúkať poradenské činnosti pre študentov pri riešení ich problémov,

konzultácie a doučovanie,

venovať sa mimoriadne nadaným študentom;

Indikátory a ich charakteristiky

(1.1) Počet, zloženie, pripravenosť študentov v študijnej skupine (triede)

zaradenie vhodného počtu žiakov do triedy (študentov do skupiny na

cvičeniach), počet študentov na jedného učiteľa,

vhodné sociálne zloženie a zabezpečenie,

aktuálny stav vývinu študentov, ich pripravenosť pre výučbu,

(1.2) Podpora a poradenstvo študentom

zabezpečovanie podmienok pre výučbu pre študentov s rôznymi schopnosťami

a nadaním, pre prácu s talentovanými študentmi,

poznanie ich učebných štýlov,

dostatočné možnosti poskytovania konzultácií študentom,

dostupnosť informácií o študijnom programe,


23. 9. 2016


334

(1.3) Rozvrh výučby

organizácia štúdia predmetu a jej dodržiavanie: vyučovacích hodín (prednášok),

cvičení, konzultácií, exkurzií, stáží, odbornej praxe,

vhodnosť zaradenia predmetu do rozvrhu hodín,

náležitosť časovej dotácie predmetu, aktualizácia informácií o zmenách

rozvrhu,

jasnosť pravidiel a podmienok absolvovania predmetu, (zápočtov, skúšok),

(1.4) Výučbové priestory a ich vybavenosť

priestorové podmienky a ich modernizácia, vhodné, funkčné materiálno-

technické vybavenie priestorov pre výučbu, odbornej učebne, na báze

informačných technológií, možnosť pripojenia na internet,

modernizácia učebných pomôcok a didaktickej techniky, uloženie vo

vyhovujúcich priestoroch,

estetizácia učební, pohodlie pre študentov a učiteľa, fyzikálne podmienky vo

využívaných priestoroch,

(1.5) Materiálne a finančné zabezpečenie učiteľa a študentov

učiteľský kabinet a jeho vybavenie (počítač, internet, tlačiareň, ...)

náležité platové podmienky pre učiteľa, možnosti štipendia pre študentov,

kvalita a aktuálnosť študijných materiálov, učebníc, ich dostupnosť pre

študentov – aj cez internet,

zabezpečenie učebných pomôcok pre študentov,

Vo výške odmien sa má prejaviť náležitá úcta

ku kvalitnému učiteľovi voči priemernému.

Kto zaobchádza so všetkými ľuďmi rovnako,

uráža tých, ktorí sú lepší.

(M.R. Štefánik)

(1.6) Sociálna klíma výučby

Učiteľ má aspoň raz ročne namerať stav sociálnej klímy výučby vo svojom predmete

v triedach, v ktorých učí (pred štvrťrokom, alebo trištvrťrokom). Výsledky by mal

porovnať s výsledkami predchádzajúcich meraní a prijať opatrenia na skvalitnenie

sociálnej klímy:

vzťahy medzi učiteľom a študentmi,

pohotovosť študentov k učebnému výkonu,

spolupráca medzi študentmi pri výučbe,

podpora učenia sa študenta,

sústredenie študenta na učenie sa,

poriadok a organizovanosť pri výučbe,

jasnosť pravidiel pre študijnú skupinu (triedu),

spôsob hodnotenia študenta učiteľom,

rozmanitosť výučby a zapájanie sa študentov do výučby,

učiteľovo nadšenie a rozhľad.

(pozri 16.2.3 Dotazník sociálnej klímy výučby)


23. 9. 2016


335

(1.7) Bezpečnostné podmienky

Vytváranie podmienok bezpečnej a hygienickej práce, dodržiavanie

psychohygienických podmienok v rozvrhu hodín, zabezpečenie proti narušovaniu

priebehu výučby, regenerácia psychických a fyzických síl, požiarna prevencia,

ochrana zdravia pri práci je súčasťou výučby, osobitne odbornej praxe.

zaraďovanie a primeranosť časového trvania prestávok,

zdravé prostredie učebne a ostatných výučbových priestorov podľa platných

noriem, hygienické vybavenie priestorov (zodpovedajúca veľkosť učební, svetlo,

teplo, nehlučnosť, čistota, vetranie, primeraná veľkosť sedacieho a pracovného

nábytku),

dodržiavanie požiarnych a bezpečnostných predpisov, ochrany zdravia pri

práci,

prevencia proti drogovej závislosti, šikanovaniu, trestnej činnosti mladistvých.

Oblasť (2) – NADOBUDNUTÝ SYSTÉM UČITEĽSKÝCH KOMPETENCIÍ

Vyučujúci je profesionál – vo vzťahu k obsahu učiva a k študentom.

Osobnostné a profesijné predpoklady učiteľa sú najdôležitejším faktorom pre kvalitu

školy a výučby. Bez zvyšovania kvality učiteľských kompetencií nemožno počítať so

žiadnym podstatným zlepšením stavu školstva.

Kvalita výučby ako prejav

profesionálnej zodpovednosti učiteľa

Kvalitný učiteľ je vzdelanec, profesionál, ktorý svojím pôsobením, systémom

nadobudnutých učiteľských kompetencií, kvalifikačným, etickým a osobnostným

potenciálom, vyvolá v každom študentovi potrebu učenia sa a naučí ho učiť sa, aby

to využíval pri celoživotnom vzdelávaní.


23. 9. 2016


336

Manažérstvo kvality v systéme výučby si vyžaduje uplatňovať komplexnosť

učiteľských kompetencií v koncepcii tvorivo-humanistickej výučby. Pre zvýšenie

prestíže učiteľského povolania je žiaduce, aby učitelia preberali stále väčšiu mieru

verejnej zodpovednosti za kvalitu svojej výučby, kvalitu vzdelávacieho (študijného)

programu a výsledky učenia sa študentov.

Ciele kritéria kvality v oblasti (2)

Pre manažment školy:

zabezpečovať podmienky rozvoja učiteľov, motivovať ich pre komplexné

rozvíjanie svojich učiteľských kompetencií;

vytvárať príležitosti pre vzdelávanie všetkých učiteľov školy v manažérstve

kvality výučby;

vytvárať príležitosti pre tímovú spoluprácu vyučujúcich (aj z iných škôl), pre

poskytovanie si spätnej väzby, učenie sa od seba navzájom, pre diskusie;

vytvárať príležitosti pre vzájomné hospitácie vyučujúcich;

Pre vyučujúcich:

Rozvíjať a inovovať svoje učiteľské kompetencie kontinuálnym vzdelávaním ako

súčasti celoživotného vzdelávania, využívať pritom:

aktívnu účasť na vzdelávacích podujatiach a konferenciách;

dialógy na stretnutiach so zamestnávateľmi absolventov;

publikovanie výsledkov svojej vedeckej a výskumnej práce;

vzájomné hospitácie vo výučbe;

tímovú spoluprácu (aj v projektoch);

vedenie študentských prác;

spätnú väzbu od študentov;

výsledky študentských dotazníkov o kvalite výučby;

spätnú väzbu od rodičov, od školských orgánov a ďalších zainteresovaných

partnerov;

sebavzdelávanie, analýzu vlastných tvorivých učiteľských aktivít, sebareflexiu,

benchmarking, porovnávanie sa s inými učiteľmi pri zlepšovaní procesov vo

výučbe,

vypracovanie a realizovanie plánu svojho profesionálneho rastu;

absolvovanie vzdelávania v manažérstve kvality výučby pre učiteľov;

riadenie svojej výučby podľa systému manažérstva kvality výučby;

realizovanie akčného výskumu;


(2.1) Odborovo–predmetové a výskumné kompetencie učiteľa

Vyučujúci ako kvalifikovaný odborník, garant vedeckosti

vyučovaného predmetu.

veľmi dobre ovláda učivo svojho predmetu, má osvojený systém

vedomostí, návykov a schopností získaných štúdiom

vyučovacieho (aprobačného) predmetu v rozsahu a hĺbke

zodpovedajúcej potrebám príslušného stupňa školy (ZŠ, SŠ, VŠ),


23. 9. 2016


337

má znalosti o základných pedagogických dokumentoch (štátny a školský

vzdelávací program, vzdelávací štandard, ...)

vyhľadáva, spracováva a transformuje poznatky z odboru do vzdelávacieho

obsahu vyučovacieho predmetu, transformuje metodológiu poznávania svojho

odboru do spôsobu myslenia študentov v danom vyučovacom predmete,

identifikuje a integruje medzipredmetové vzťahy v rámci vzdelávacích oblastí

a príbuzných odborov, využíva interdisciplinárne vzťahy vo svojom predmete,

vzdeláva sa vo svojom odbore, má neustály kontakt s vývojom svojho odboru,

má skúseností z praxe v danej oblasti, jeho výučba je zameraná na prax, v praxi

využiteľná, vychádza z potrieb praxe,

na VŠ: robí validný a reliabilný vedecký výskum vo svojom odbore, prepája

výsledky výskumu s výučbou,

publikuje výsledky svojho výskumu, zúčastňuje sa, vystupuje alebo prednáša na

metodických stretnutiach učiteľov svojho predmetu,

(2.2) Diagnosticko-intervenčné kompetencie

Vyučujúci ako diagnostik problémov svojich študentov,

schopný ich riešiť.

má osvojený súbor vedomostí z oblasti pedagogiky, psychológie a s nimi

súvisiacimi vedami, súbor zručností, schopností a postojov pre vykonávanie

učiteľských činností,

permanentne sa vzdeláva v oblasti pedagogiky a psychológie, ovláda procesy

a podmienky výchovy v teoretickej a praktickej rovine, včítane ich

psychologických, sociálnych a multikultúrnych aspektov,

dokáže sa orientovať v kontexte výchovy, výcviku a poznávania, na základe

poznania vzdelávacích sústav a trendov ich rozvoja,

podporuje rozvoj individuálnych kvalít študentov, pomáha a radí im pri ich

zlepšovaní sa, zisťuje ich postoje k učeniu sa, škole, životu,

ovláda spôsoby vedenia talentovaných študentov,

diagnostikuje študentov so špecifickými poruchami učenia sa,

dokáže použiť prostriedky pedagogickej diagnostiky vo výučbe

na základe poznania individuálnych predpokladov študentov,

ich učebných štýlov, možností študentov,

dokáže diagnostikovať sociálne vzťahy v skupine (v triede),

rozpoznáva sociálne patologické prejavy študentov, šikanovanie, týranie, pozná

možnosti ich riešenia a prevenciu,

ovláda prostriedky zabezpečenia študijnej disciplíny v skupine (v triede), včasné

nabádanie k disciplíne v učení sa,

dokáže riešiť školské výchovné situácie a výchovné problémy,

pozná možnosti a medze vplyvu mimoškolského prostredia, vrstovníkov a médií,

analyzuje príčiny negatívnych postojov a správania študentov, dokáže použiť

prostriedky prevencie a nápravy,

pozná práva dieťaťa (študenta), rešpektuje ich vo svojom pôsobení,


23. 9. 2016


338

(2.3) Kompetencie riadenia priebehu výučby

Vyučujúci má schopnosti usmerňovania celistvého rozvoja

a sebautvárania osobností študentov vo výučbe, v súlade s ich potrebami

a potrebami partnerov školy.

Vyučujúci má manažérske kompetencie, kontinuálne zvyšuje

kvalitu výučby vo svojom predmete, ovláda manažérstvo kvality

v systéme výučby s uzavretým PDCA cyklom.

Plánovanie výučby (P) – stanovenie poslania a cieľov

podieľa sa na vytváraní kvalitného programu výučby, jeho

realizovaní a hodnotení,

rozvrhuje svoju výučbu tak, aby podnecovala aktívne učenie sa a kritické

myslenie,

projektuje výučbu na základe didaktickej analýzy učiva, stanovuje systém jasne

formulovaných cieľov, v súlade s cieľmi školy, stanovuje ciele vyučovacích

jednotiek,

program výučby pripravuje v súlade s požiadavkami partnerov,

v plánoch uplatňuje výber vhodného obsahu, stratégií, metód, foriem

a materiálnych prostriedkov výučby,

Realizovanie výučby (D) - organizovanie a vedenie výučby

učiteľ zabezpečuje podmienky prostredia v učebni, učebné pomôcky a didaktickú

techniku, prispôsobuje zariadenie a nábytok tak, aby to vyhovovalo potrebám

práce na vyučovacej jednotke, aby umožňoval študentom kontakty

a zoskupovanie pre účinnú spoluprácu; časť rozhodovania o usporiadaní učebne,

jej vybavenia môže zveriť študentom,

dokáže efektívne organizovať vyučovacie jednotky s učebnými postupmi, v ktorých

študenti sú motivovaní k aktívnemu učeniu sa a kritickému mysleniu, k tvorivosti,

vytvára podmienky pre spoluprácu študentov v procese učenia sa, rozvíja ich

kooperatívne zručnosti pri práci v dvojiciach, malých i väčších skupinách,

kladie premyslené otázky študentom pre podnecovanie vyšších foriem myslenia,

vedie ich k vyjadrovaniu vlastných názorov,

po zadaní otázky poskytuje dostatočný čas pre odpoveď študenta, dáva možnosť

dokončovať odpoveď bez učiteľovho zásahu,

venuje pozornosť chybám študentov, pozorne načúva, analyzuje ich odpovede,

vedie k tomu aj svojich študentov,

zabezpečuje efektívnu prácu celej skupiny (triedy) i jednotlivcov, vedie študentov

k dosahovaniu cieľov výučby,

ponúka študentom ďalšie zdroje učebných materiálov pre obohatenie obsahu

výučby, pre podnecovanie ich zvedavosti,

Kontrolovanie výučby (C) – zisťovanie výsledkov a hodnotenie

učiteľ priebežne zisťuje, ako sa študenti učia, porovnáva stanovené ciele a

dosiahnutý stav, monitoruje, kontroluje a hodnotí svoju výučbu,

používa hodnotiace postupy, ktoré sú autentické (priamo spojené s prácou


23. 9. 2016


339

str

até

gie

výu

čby

študenta), konštruktívne, spravodlivé a jasné,

sleduje odozvu svojich výučbových postupov u študentov, na základe spätnej

väzby upravuje, prispôsobuje stratégiu svojej výučby, aby zlepšoval vzdelávaciu

klímu,

poskytuje informácie študentom o priebehu ich učenia sa, tiež informácie pre

rodičov,

Hodnotenie (a sebahodnotenie) je jedna z najvýznamnejších kompetencií, ktorou by

mali učitelia (ale aj študenti) disponovať.

učiteľ sprostredkúva študentom kritériá hodnotenia, aby vedeli čo sa hodnotí, akú

váhu majú kritériá v celkovom hodnotení, umožňuje študentom podieľať sa na ich

vytváraní,

podporuje u študentov sebahodnotenie a ich vzájomné hodnotenie,

učiteľ dáva príležitosť študentom pre hodnotenie jeho činnosti vo výučbe,

hodnotí procesy učenia sa, poskytuje priebežnú spätnú väzbu o učebných

činnostiach a správaní sa študentov, hodnotí postupy, mieru úsilia, záujem, úroveň

spolupráce,

hodnotí výsledky učenia sa, mieru dosiahnutých vedomostí, zručností,

schopností a postojov vzhľadom k individuálnym možnostiam študentov,

spravodlivo a objektívne hodnotí učebné výkony študentov nielen z hľadiska

poznávacích cieľov, ale aj ich prístupov, postojov k učeniu sa, škole, k životu,

využíva rôzne spôsoby hodnotenia – kvantitatívne, slovné, pomocou portfólia,

vykonáva nenáročný pedagogický výskum (prieskum), keď učiteľ formuluje

problém vo svojej výučbe, analyzuje ho, zisťuje daný stav, navrhne optimálne

postupy, stratégie a sleduje posun vo výsledkoch.

Zasahovanie do výučby (A) na základe výsledkov

ak je to potrebné, učiteľ na základe výsledkov uzavretého PDCA cyklu prijíma

zlepšujúce opatrenia, robí zmeny v plánovaní, realizácii, alebo hodnotení činností

priebehu výučby, pre posilnenie slabého článku (zložky výučby), alebo pre

zvyšovanie efektívnosti výsledkov výučby.

(2.4) Didaktické kompetencie

Vyučujúci dokáže uplatňovanými stratégiami výučby motivovať

a aktivizovať študentov do učenia sa.

ovláda a uplatňuje systémový prístup

v každodennej praxi výučby, uplatňuje

komplexný prístup pri rozvíjaní osobností

študentov, v optimalizovanej štruktúre

didaktických aktivít študentov vo vyučovacej

jednotke;

volí také stratégie výučby, ktoré dobre

korešpondujú s procesmi učenia sa

študentov;

využíva pedagogicko-psychologické poznatky


23. 9. 2016


340

o učení sa, široké spektrum metód a foriem výučby s dôrazom na aktívne učenie

sa študentov;

rozvíja vnútornú motiváciu k štúdiu (vzbudzuje zvedavosť, záujem o učenie sa,

uspokojuje vzdelávacie potreby študentov, dokáže ich zaujať, upútať, poukazuje

na zmysel učiva, učebných činností);

rozvíja sebahodnotenie študentov;

rozvíja ich vlastnú tvorivosť;

uplatňovaním konštruktivistických stratégií výučby (vyučovania a učenia sa)

vytvára priaznivé podmienky pre samostatnú prácu, aktívne učenie sa a tvorivosť

študentov;

aktivizuje a rozvíja odborné a kľúčové kompetencie študentov;

didakticky transformuje učivo vzhľadom na vekové a individuálne zvláštnosti

a potreby študentov;

individualizuje výučbu z hľadiska času, tempa, hĺbky, miery pomoci i učebných

štýlov študentov (diferencuje učivo a nároky s ohľadom na možnosti študentov,

dáva primeraný čas na splnenie úloh, modifikuje metódy práce, kritériá a spôsoby

hodnotenia študentov, snaží sa o dosiahnutie osobného maxima u každého z nich,

vzhľadom na predpoklady študentov);

nepreceňuje výučbu svojich predmetov, nepreťažuje študentov neprimeranými

požiadavkami, predimenzovanosťou učiva;

efektívne využíva informačné technológie, výpočtovú

techniku pre podporu učenia sa študentov, aj pre vlastnú

prípravu procesu výučby;

(2.5) Sociálne a komunikačné kompetencie

Vyučujúci má schopnosti verbálnej a neverbálnej komunikácie vo vzťahu

k študentom, rodičom, kolegom a ďalším partnerom, je ochotný im

pomôcť a poradiť.

Vyučujúci dokáže vytvárať priaznivú sociálnu klímu výučby.

prejavuje empatiu a angažovanosť vo vzťahu k druhým, prejavuje im uznanie

a úctu,

vytvára vzdelávacie prostredie, v centre ktorého je študent a v ktorom sú študenti

uznávané ako individuality, v ktorom sa môže zapojiť každý,

ovláda prostriedky socializácie študentov, využíva ich vo svojom pôsobení,

podporuje súdržnosť skupiny (triedy) založenú na vzájomnom rešpektovaní sa,

ohľaduplnosti, tolerancii, dôvere,

podporuje schopnosti študentov vzájomne sa počúvať, dohovoriť sa, riešiť

problémy a konflikty,

v rozhovoroch so študentmi vymieňa si názory, ukazuje ako možno myšlienky

potvrdzovať premyslenými dôkazmi, či uvádzaním príkladov,

vytvára klímu, v ktorej študenti formulujú a kladú otázky pre aplikácie vyšších

foriem myslenia, príležitosti, v ktorých si môžu vyskúšať nové nápady, myšlienky

a zručnosti,

spolu so študentmi vytvára pravidlá spolužitia skupiny (triedy), jasne


23. 9. 2016


341

a zrozumiteľne vymedzuje hranice sociálnej komunikácie a správania sa medzi

študentmi navzájom a vo vzťahu k učiteľovi, dôsledne vyžaduje ich dodržiavanie,

má dobrý prístup, vzťah k študentom, dobre komunikuje so študentmi, dáva

príležitosť pre vyslovenie ich názorov v rozhovore či diskusiách, je ústretový,

trpezlivý, priateľský,

poskytuje študentom konzultácie, radí im pri prekonávaní učebných problémov,

Vyučujúci zdokonaľuje svoje komunikačné schopnosti písomné a hovorové,

kultúru jazyka.

má vyjadrovacie schopnosti, vyjadruje sa jasne, zrozumiteľne, ovláda hlasové

prostriedky,

vhodne využíva prostriedky neverbálnej komunikácie (očný kontakt, úsmev,

priateľská, ústretová gestikulácia, pohyb po triede)

má pružnosť myslenia, schopnosť logického, zrozumiteľného, systémového

vysvetľovania učiva,

Vyučujúci efektívne komunikuje a partnersky spolupracuje s kolegami

a ďalšími partnermi vo výučbe,

využíva vzájomné hospitácie, pozorovania kolegov pri výučbe na kolegiálne

konzultácie, hodnotenia, na poskytovanie si spätnej väzby,

vzájomné odovzdávanie si skúseností a rád vzhľadom ku kvalite a úrovni výučby,

spolupráca pri plánovaní spoločnej výučby,

spolupracuje s rodičmi, orientuje sa v problematike rodinnej výchovy, je schopný

pomôcť a poradiť rodičom svojich študentov,

(2.6) Zdravotné kompetencie

Vyučujúci je duševne a telesne spôsobilý pre výkon učiteľskej činnosti.

Udržuje si dobrú mentálnu a telesnú kondíciu, stará sa o svoje psychické a fyzické

zdravie, zdravý životný štýl.

Psychické zdravie vyučujúceho zahrňuje

sebaovládajúcu emocionalitu, vnútornú

motiváciu, prosociálnosť, etickosť,

sebahodnotenie a vlastnú tvorivosť.

vyučujúci sa vyznačuje sebadôverou, optimizmom, čo súvisí s jeho pracovnou

spokojnosťou (ak sám seba považuje za výkonného, energického, úspešného,

optimistického), keď vo svojej práci nachádza naplnenie svojich profesionálnych

očakávaní, osobnostne je vyrovnaný,

je odolný voči stresu, psychickej záťaži

(úzkosť, životné problémy, depresie, emocionálna labilita, ktoré sprevádza

vyčerpanosť, nadmerná únava, nepokoj, tlaky, starosti narušujúce spánok,

neschopnosť rýchleho uspokojenia sa po rozčúlení, strácanie sebaistoty

a sebadôvery, nenachádzanie potešenia z práce, trápenie sa nad

nepríjemnosťami, častá nervozita v neočakávaných, či nepríjemných situáciách,

nenachádzanie zmyslu života),

má kultivovaný rečový prejav, jasnosť reči,

Ψ +


23. 9. 2016


342

(rečové chyby, poruchy hlasiviek sťažujú až znemožňujú výkon učiteľskej

profesie),

dokáže kriticky myslieť a je vzorom zvedavosti pre svojich študentov i kolegov,

prejavuje zmysel pre humor – vedieť sa smiať, byť veselý, vtipný, bez zraňovania

iných,

(ak chýba zmysel pre humor, potom sa učiteľ prezentuje ako vnútorne

nevyrovnaný a zakomplexovaný, komplex menejcennosti môže viac či menej

úspešne zastierať prehnanou vážnosťou),

Zasmej sa na sebe skôr, ako by sa mohol niekto iný.

Elsa Maxwell

Vyučujúci sa stará o svoj vzhľad, dobrý telesný výzor,

záujem o pravidelné športovanie patrí k vybavenosti učiteľa pri starostlivosti

o svoje zdravie,

Takýto učiteľ sa vie sústrediť na svoju prácu, má schopnosť relaxácie, dokáže

ovládať svoje nálady a správanie, zvláda bez väčších problémov svoje starosti, necíti

sa osamelý, do práce chodí svieži a odpočinutý, je schopný sa púšťať do nových

úloh. Osobnostne nevyrovnaný, nezdravý, zakomplexovaný učiteľ býva zdrojom

nepriaznivej sociálnej klímy v škole.

Zdravie ako znak kvality života je základom pre optimálne fungovanie a previazanosť

všetkých spôsobilostí učiteľa.

(2.7) Étos učiteľskej profesie

(súbor etických požiadaviek, ktoré učiteľ má rešpektovať pri výkone profesie)

učiteľ je zapálený pre svoj predmet a profesiu, morálne vyspelý a občiansky

bezúhonný, angažovaný, obetavý, zodpovedný, je spoľahlivý v konaní, učí so

záujmom, plní si svoje povinnosti, pozitívne sa stavia k povinnostiam vo svojom

povolaní,

orientuje sa vo vzdelávacej politike, prejavuje záujem o posilňovanie postavenia

učiteľa v spoločnosti, jeho autority, statusu, prestíže, rozvíja svoje všeobecné

vzdelanie,

vychováva študentov v súlade s cieľmi štátnej školskej politiky, v súlade so

zásadami vlastenectva, humanity a demokracie,

podieľa sa na tímovej práci, kolegiálne spolupracuje, podporuje profesionálne

vzťahy, prispieva k vytváraniu priaznivej klímy na pracovisku, dodržuje dohodnuté

pravidlá,

realizuje otvorené hodiny, vzájomné hospitácie u kolegov,

snaží sa o napĺňanie nových požiadaviek na svoju kvalifikáciu, odborný rast,

celoživotné vzdelávanie, zvyšuje svoju kvalifikáciu,

podieľa sa na implementácii inovačných zmien v škole,

má základné znalosti o zákonoch a ďalších normách vzťahujúcich sa k profesii,

rešpektuje školské predpisy, vyhlášky, zákony, etický kódex učiteľa, zachováva

služobné tajomstvo,

uvedomuje si právnu zodpovednosť učiteľa pri ochrane zdravia a bezpečnosti

študentov, ochrane ich majetku,


23. 9. 2016


343

podieľa sa na vytváraní interných školských organizačných predpisov, kontroluje,

dohliada na ich realizáciu,

má pozitívne vlastnosti, rešpektuje etiku vzťahov k študentom, nevyvyšuje sa nad

nimi, dodržiava spoločne stanovené a dohodnuté pravidlá, podmienky,

prejavuje svoju profesionálnu zodpovednosť za priebeh a výsledky výučby,

predovšetkým voči svojim študentom, ale aj voči svojej škole,

dodržuje časový rozvrh svojej výučby, je dochvíľny, nepredlžuje čas výučby,

ak je potrebné, venuje sa práci pre školu aj v mimovyučovacom čase,

(2.8) Kompetencie reflexie vlastnej činnosti

Vyučujúci je schopný sebahodnotenia, sebariadenia a sebarealizácie vo

výučbe, dokáže modifikovať vlastné pôsobenie vo výučbe.

je schopný sebareflexie a sebahodnotenia, sebakritiky svojho

pôsobenia na študentov vo výučbe, autodiagnostikuje svoju

osobnosť a činnosť, využíva to pre svoj profesionálny rast,

na hodnotenie kvality vyučovania, hodnotenie svojej učiteľskej

úspešnosti používa metódy empirického skúmania výučby,

údaje a poznatky získané systematickým, akčným skúmaním svojej výučby (napr.

meraním sociálnej klímy výučby pomocou dotazníka),

sleduje efektivitu svojho vyučovania pomocou sebahodnotenia svojich postupov,

vedomostí i postojov (zaznamenáva si ich aj písomne),

pozná svoje osobné dispozície, osobné kvality, hodnoty, silné a slabé stránky,

využíva to vo svojej učiteľskej práci,

pravidelne hodnotí vlastnú učiteľskú prácu, diagnostikuje, reguluje, modifikuje

svoje pôsobenie, správanie, s cieľom zlepšiť svoju budúcu činnosť, spôsobilosť

vyučovať,

sebavzdeláva sa, dbá na sebarozvoj, zdokonaľuje svoje výkony, riadi svoj

profesionálny rast, sebarealizuje sa vo výučbe,

má svoj plán osobného rozvoja profesijného potenciálu a zdokonaľovania

vyučovacích postupov,

uplatňuje pri zlepšovaní svojej výučby aj benchmarking, porovnávanie sa

v procesoch výučby s najlepšími učiteľmi.

Nekvalitný učiteľ nedokáže zabezpečiť kvalitnú výučbu

ani v situácii, keď má zabezpečené všetky ostatné podmienky pre výučbu.

Adeptom učiteľstva pre priznanie ich učiteľskej profesionality v závere štúdia, pri

záverečných skúškach, by sa mali predkladať požiadavky preukázať dosiahnutie

štandardu systému učiteľských kompetencií, namiesto memorovania informácií

z pedagogiky, psychológie či didaktiky.


23. 9. 2016


344


23. 9. 2016


345

OBLASTI PROCESOV VO VÝUČBE

(3) P (4) D (5) C (6) A

Oblasť (3) – PLÁNOVANIE PROGRAMU VÝUČBY PREDMETU

Neplánovať = plánovaný neúspech

Začiatok je polovica každého diela

(grécke príslovie)

Učiteľ ako manažér kvality v systéme tvorivo-humanistickej výučby, podieľa sa na

príprave programu výučby svojho predmetu, systematicky plánuje výučbu vzhľadom

k cieľom stanoveným v kurikulárnych dokumentoch a vzhľadom k možnostiam

a potrebám študentov;

Kvalitný, optimálny priebeh výučby sa dosahuje aj správnym plánovaním programu

výučby, úzko prepojeného s potrebami životnej a odbornej praxe. Je potrebné si

uvedomiť, že predimenzovanosť učiva v predmete nedovoľuje vyučujúcemu

zameriavať sa na procesuálnu stránku výučby, tým skôr ak bol naučený dávať väčšiu

hodnotu vecnej stránke učiva.

Pri plánovaní učiteľ rešpektuje vzdelanostný profil absolventa školy v danom odbore,

obsahové a výkonové štandardy pre daný predmet;

Plánuje komplexné rozvíjanie osobností študentov, ich kľúčových a odborných

kompetencií na základe didaktickej analýzy učiva pre motiváciu do celoživotného

vzdelávania;

Pripravuje program výučby rešpektujúci učebné štýly študentov s konštruktivistickými

a metakognitívnymi stratégiami výučby na riešenie problémov, s prevahou

kooperatívnej, individualizovanej, projektovej, či autentickej výučby, v podmienkach


23. 9. 2016


346

umožňujúcich zaraďovanie rôznych foriem elektronického vzdelávania. Plánuje aj

spôsoby preverovania a hodnotenia študentov;

Program pripravuje v spolupráci s ostatnými vyučujúcimi v škole a partnermi (zapája

aj študentov). Na začiatku školského roka je potrebné zverejniť študijný program

predmetu na internete, aby bol dostupný pre študentov (vrátane hodnotiacich kritérií

pre absolvovanie výučby predmetu, dotazníkov pre sebahodnotenie a alternatívne

vzory didaktických autotestov).

Plánovať znamená stanoviť poslanie, ciele a procesy vo výučbe

Ciele kritéria kvality – oblasť (3)

Rozvíjať kvalitu programu výučby. Pripraviť program s manažérstvom kvality

v systéme tvorivo-humanistickej výučby, s metakognitívnymi a konštruktivistickými

stratégiami výučby pre rozvíjanie kľúčových a odborných kompetencií študentov;

program, vyplývajúci zo vzdelanostného profilu absolventa školy v danom odbore,

rešpektujúci obsahové a výkonové štandardy pre daný predmet;

program výučby pripravený v spolupráci s partnermi (zainteresovať aj študentov).

V príprave na výučbu učiteľ uplatňuje systémový prístup, s navádzajúcimi otázkami:


(3.1) Uvedenie Identifikačných údajov programu výučby predmetu

skompletizovanie identifikačných údajov v programe predmetu podľa stupňa

a typu školy,

- pre VŠ: Informačný list predmetu (Vyhláška 155/2013 Z. z.)

(3.2) Stanovenie poslania a hlavných cieľov výučby predmetu

v programe výučby je formulované poslanie, dôvody na vypracovanie

a uskutočnenie vzdelávacieho programu, zmysluplnosť učiva predmetu,

zdôvodnenie výučby predmetu pre študentov, prínos pre rozvíjanie ich odborných

kompetencií, pre ich motiváciu do štúdia predmetu,

hlavné ciele predmetu, vyplývajúce z nadradenej úrovne cieľov, školského

a štátneho vzdelávacieho programu,

charakteristika učiva, užitočnosť pre odbornú prax, aktuálnosť a prepojenosť

s odbornou praxou,

rešpektovanie vzdelávacích potrieb partnerov, pre aktivitu a tvorivosť študentov,

(3.3) Prínos výučby pre rozvíjanie kľúčových kompetencií študenta

prínos výučby predmetu pre rozvíjanie kľúčových kompetencií študenta,

význam predmetu pre profil absolventa daného študijného programu,

(3.4) Určenie medzipredmetových vzťahov

uvedenie medzipredmetových vzťahov v rámci študijného programu,

nadväznosť učiva predmetu na predchádzajúcu výučbu predmetov študijného

programu,

nadväznosť medzi vyučovacími hodinami (prednáškami) a cvičeniami,

vhodnosť zaradenia učiva predmetu do jednotlivých polrokov (semestrov),


23. 9. 2016


347

(3.5) Voľba stratégií výučby

plánovanie vhodných metodických postupov učiteľov, plánovanie uspôsobenia

metód, foriem a materiálnych prostriedkov pri vybranom obsahu učiva pomocou

činností študentov,

v efektívnych štruktúrach organizačných foriem výučby, akými sú vyučovacie

hodiny, prednášky, cvičenia, konzultácie, exkurzie, stáže, odborná prax, odborný

výcvik, projekty, študentské súťaže,

(3.6) Voľba materiálnych prostriedkov výučby

plánovanie vhodných učebných pomôcok, didaktickej techniky, materiálneho

vybavenie študentov, priestorov pre výučbu,

učebné zdroje, učebný materiál a texty, základná a odporúčaná študijná literatúra,

podporovanie výučby cez internet, internetové učebné zdroje,

(3.7) Obsahový a časový rozpis učiva

určenie kľúčových prvkov učiva predmetu, uvedenie najdôležitejších vedomostí,

zručností, schopností, či postojov v učive predmetu,

časovo–tematický plán výučby, témy jednotlivých jednotiek výučby,

na základe didaktickej analýzy výber zmysluplného obsahu učiva, zameranosť na

jeho aplikáciu v praxi,

rešpektovanie potrieb študentov, partnerov, obsahových štandardov,

príprava súboru úloh pre dosiahnutie cieľov výučby,

prijateľnosť, náročnosť učiva, vhodná štruktúrovanosť, logické usporiadanie,

systematizácia učiva, rozsiahlosť – nepredimenzovanosť učiva,

obsahová a časová zvládnuteľnosť, harmonogram výučby, termíny,

(3.8) Stanovenie špecifických cieľov výučby

(kognitívne, psychomotorické a sociálno-afektívne)

učiteľ stanovuje špecifické ciele a procesy vo výučbe predmetu;

formulovanie jasných, jednoznačných, zrozumiteľných a merateľných cieľov, z

hľadiska očakávaných výkonov študentov po jednotlivých častiach programu,

používanie aktívnych slovies pri formulácii špecifických cieľov,

primeranosť cieľov k osobnostiam študentov, s rôznou mierou náročnosti,

s ohľadom na kľúčové kompetencie,

vystihnutie oblastí vedomostí, zručností i postojov vo formulovaných cieľoch

výučby,

tučne vytlačené ciele by mali predstavovať minimálny výkonový štandard,

(3.9) Vytvorenie systému kontrolovania výsledkov výučby

v plánovaní programu výučby sú aj hodnotiace kritériá pre absolvovanie výučby

predmetu, tiež didaktické testy, autotesty a dotazníky pre sebahodnotenie

študentov,

na VŠ: v programe výučby jednoznačné stanovenie pravidiel, podmienok pre

získanie zápočtu (napr. aktívna účasť na cvičeniach, vypracovanie daných

projektov, ich špecifikácia), pre uznanie absolvovania predmetu, kreditov,


23. 9. 2016


348

na SŠ: napr. absolvovanie záverečných testov po tematickom celku, kritériá ich

hodnotenia,

skúšanie a hodnotenie študentov, priebežný spôsob kontroly a hodnotenia zadaní,

kritériá hodnotenia študentov na skúške, ponuka autotestu,

plánovanie spôsobov sebahodnotenia priebežných aktivít študentov a učiteľa,

hodnotenia učiteľa študentmi,

(3.10) Vlastné hodnotenie plánovania programu výučby predmetu

ako bolo naplánované vlastné hodnotenie vypracovaných časovo-tematických

plánov samotným vyučujúcim, aj v spolupráci s ostatnými členmi predmetovej

komisie,

aký bol spôsob zhodnotenia naplánovaného programu výučby (najčastejšie

pripraveným dotazníkom),

uskutočnenie prípadných úprav plánu na základe priebehu výučby a jej výsledkov.


23. 9. 2016


349

Oblasť (4) – REALIZÁCIA VÝUČBY PREDMETU

V kvalitnom priebehu výučby sa rozvíja a sebautvára osobnosť študenta pôsobením

profesionality vyučujúceho, prostredníctvom vhodných stratégií výučby, s cieľom

dosiahnuť kvalitné vzdelanie študenta. To všetko má prebiehať v priaznivej sociálnej

klíme výučby predmetu, v ktorej vyučujúci a študenti sa cítia bezpečne, prirodzene,

uvoľnene, spokojne, keď vzájomne spolupracujú a podnecujú sa k čo najvyšším

pracovným výkonom.

Učiteľ pružne reaguje na prípadné zmeny v organizácii výučby, efektívne

prispôsobuje plánované postupy, optimalizuje štruktúru výučby, metódy a formy,

stratégie pre rozvíjanie kľúčových a odborných kompetencií. Operatívne a efektívne

rieši neočakávané situácie a vzniknuté problémy vo výučbe, zabezpečuje vo výučbe

poriadok a študijnú disciplínu.

Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody

J.A. Komenský


Rozvíjať kľúčové a odborné kompetencie študentov rešpektovaním ich učebných

štýlov, stimulovaním vnútornej motivácie ich učebnou činnosťou, vedením

k sebahodnoteniu svojho učenia sa;

- motivovať ich pre celoživotné vzdelávanie, sebarozvoj a tvorivú sebarealizáciu,

viesť kvalitný osobný život, zapájať sa do života občianskej komunity,

- pripravovať k efektívnemu uplatneniu sa na trhu práce, či do ďalšieho štúdia.

- pozitívne modifikovať hodnotový systém a správanie študentov;


(4.1) Dodržiavanie časového rozvrhu výučby

dochvíľnosť učiteľa a študentov na vyučovacie jednotky, nepredlžovanie času

výučby, efektívne využívanie času vzdelávacích aktivít;

učiteľ dodržuje a efektívne využíva predpísaný čas výučby, vedie k tomu aj

študentov; včas prísť a včas odísť;

(4.2) Prepojenie obsahu výučby so životnou praxou

využívanie životných skúseností študentov, ukážky, príklady, aplikácie z praxe;

súvislosti s kultúrnymi odkazmi, uvádzanie medzipredmetových vzťahov učiva;

ponuka projektov pre študentov, referátov;

(4.3) Motivovanie a aktivizovanie študentov vo výučbe

uspokojovanie potrieb študentov je založené predovšetkým na vnútornej motivácii

(zmysluplnosť činností študentov a obsahu učiva, rešpektovanie autonómie

študenta, preukazovaním jeho majstrovstva, spolupráca s ostatnými);

rešpektovanie učebných štýlov študentov, podpora študenta pracovať pre vlastné

uspokojenie, samostatne a nezávisle, so záujmom a zvedavosťou;

vhodná štruktúra a druhy učebných aktivít študentov vo výučbe;

uplatňovanie vhodných konštruktivistických stratégií pre efektívnu prácu celej

skupiny študentov, pre aktivitu a tvorivosť, pre sebahodnotenie študenta;


23. 9. 2016


350

reagovanie učiteľa na otázky študentov, zapájanie a aktivizácia študentov vo

výučbe, diskusie;

primerané tempo výučby, sprístupnenie jasných cieľov výučby;

nachádzanie súvislostí medzi novým a prebratým učivom;

navodzovanie problémových situácií, riešenie problémov, zadávanie motivačných

úloh pre vlastnú tvorivosť študentov;

(4.4) Využívanie informačnej techniky

Učiteľ dbá na vhodné využívanie učebných pomôcok, modernej didaktickej

techniky, na účelné využívanie počítača, interaktívnej digitálnej tabule, internetu;

na vhodné používanie počítačových prezentácií, ďalších druhov informačných

technológií;

(4.5) Utváranie sociálnej klímy výučby

Učiteľ vytvára priaznivú sociálnu klímu výučby:

rozvíjaním otvorenej a dôstojnej komunikácie so študentmi;

uspokojovaním ich vzdelávacích potrieb hlavne prostredníctvom stavebných

zložiek pre vnútornú motiváciu:

- zmysluplnosťou obsahu učiva, učebných činností prepojených s autentickou

praxou;

- rešpektovaním autonómie študenta;

- preukazovaním jeho majstrovstva;

- umožňovaním jeho spolupráce s ostatnými;

(4.6) Uplatňovanie pravidiel pre PDCA cyklus kvalitnej výučby

Učiteľ realizuje uzavretý PDCA cyklus v postupnosti svojich činností vo výučbe,

s uplatňovaním vnútorných mechanizmov kvality:

vnútornej motivácie, sebahodnotenia a vlastnej tvorivosti študentov.

získava si pozornosť študentov, motivuje ich po celý čas výučby;

sprístupňuje študentom stanovené poslanie a ciele výučby, didakticky ich

transformuje do operačnej reči študentov;

optimalizuje metódy a formy výučby v závislosti od cieľov, učiva, možností

a schopností študentov;

rozvíja kľúčové kompetencie študentov;

iniciuje študentov k vybaveniu si predbežných vedomostí, k aktualizácii prv

osvojeného učiva;

sprístupňuje zmysluplné učivo pre učenie sa po častiach, zabezpečujúcich jeho

pochopenie;

uvádza mnohé ukážky a príklady z praktického využitia učiva;

využíva stratégie výučby na riešenie prípadových štúdií z praxe, riešenie

inscenovaných problémov pre aktivizáciu študentov;

vedie študentov pri ich konštruktivistických (samostatných, individuálnych,

kooperatívnych) učebných činnostiach, aj prostredníctvom elektronického

vzdelávania;

aktivizuje všetkých študentov prostredníctvom diferencovaného a individuálneho


23. 9. 2016


351

prístupu;

poskytuje priebežnú spätnú väzbu k učebným činnostiam a správaniu sa

študentov po celý čas výučby;

umožňuje študentom preukázať žiadaný výkon, uplatniť ich vlastnú tvorivosť;

vedie študentov k sebahodnoteniu ich výkonu, k metakognícii, k hodnoteniu

spolužiakov, aj učiteľa;

priebežne hodnotí výkony študentov;

zabezpečuje pre študentov uchovanie a prenos novo osvojeného učiva do ďalších

situácií v ich učení sa;

ponúka domáce úlohy s rôznou úrovňou náročnosti pre záujemcov;

zabezpečuje konzultácie pre študentov pre korekciu v učení sa;

systematizuje učivo pri vzdelávacích činnostiach, aj po tematickom celku (alebo

module) pre zopakovanie a utriedenie;

realizuje záverečný test po ukončení tematického celku;

zasahuje do plánovania ďalšieho cyklu výučby na základe výsledkov v ukončenom

PDCA cykle, ponúka študijnú literatúru a ďalšie vzdelávacie aktivity;

Oblasť (5) – KONTROLOVANIE VÝSLEDKOV VÝUČBY

Bez pravidelného zisťovania výsledkov a hodnotenia je kvalitná výučba

nemysliteľná. Aj kvalita hodnotenia a sebahodnotenia študenta má rozvíjať jeho

vnútornú motiváciu pre učenie sa a napomáhať rozvoju jeho tvorivosti pre jeho

vlastnú sebarealizáciu. Ak študenti participujú na kontrolovaní výučby, napomáha to

optimalizácii procesu vyučovania učiteľom.

Učiteľ pravidelne a systematicky kontroluje (zisťuje a vyhodnocuje) priebeh a

výsledky výučby, analyzuje priebeh programu výučby svojho predmetu. vytvára pri


23. 9. 2016


352

skúšaní priaznivú atmosféru pre znižovanie stresu a trémy študentov.


Systematickým zisťovaním výsledkov vo výučbe, hodnotením a sebahodnotením

priebehu a výsledkov procesu výučby, osobností učiteľa a študentov, napomáhať

optimalizácii vyučovania a učenia sa, rozvíjaniu vnútornej motivácie študenta

pre učenie sa.

Realizovať didaktické autotesty a testy, využívať nástroje merania kvality výučby.

Merať sociálnu klímu výučby. Vyhodnocovať dotazníky pre meranie kritérií kvality

výučby, informovať o výsledkoch aj študentov. Pravidelne hodnotiť program výučby

predmetu.

V kvalitnej výučbe by nemalo prebiehať žiadne hodnotenie zvonku, pokiaľ

neprebehlo hodnotenie zvnútra.


(5.1) Monitorovanie priebehu výučby učiteľom a študentmi

zisťovanie, sledovanie priebehu výučby, obmedzovanie neproduktívnej činnosti,

včasné intervenovanie učiteľa pre zabezpečenie študijnej disciplíny;

monitorovanie učebných aktivít vzhľadom k cieľom výučby, analýza odpovedí

študentov, korekcia chýb, prípadná zmena stratégie výučby na základe spätnej

väzby;

učiteľ zhodnocuje súlad programu výučby predmetu so vzdelanostným profilom

absolventa, prepojenosť profilu s výstupmi výučby;

aktivizuje a zapája do procesov skúšania a hodnotenia aj študentov;

zabezpečuje zapojenie študentov do hodnotenia programu výučby;

do hodnotenia pôsobenia učiteľa vo výučbe, ako aj ich sebahodnotenia;

(5.2) Dokumentovanie výsledkov vo výučbe

učiteľ vedie nevyhnutnú pedagogickú dokumentáciu o výsledkoch študentov;

vytváranie osobného portfólia študentov;

sprostredkovanie výsledkov výučby, oboznamovanie študentov s výsledkami ich

hodnotenia, podávanie informácií o pokroku každého študenta;

vedie nevyhnutnú pedagogickú dokumentáciu o výsledkoch hodnotenia svojej

výučby, pedagogické záznamy z procesu výučby;

záznamy z výsledkov skúšania porovnáva s predošlými výsledkami;

vyhodnocuje merania kvality výučby, využíva ich pre skvalitnenie výučby;

informuje o výsledkoch aj študentov;

(5.3) Sebareflexia výsledkov výučby vyučujúcim a študentom

učiteľ hodnotí seba, zabezpečuje pravidelnú vlastnú vonkajšiu a vnútornú spätnú

väzbu z činností vo výučbe,

podporuje vnímanie študenta o svojom vzťahu k predmetu, ako ovplyvnil rozvoj

jeho osobnostných vlastností pre ďalšie jeho sebavzdelávanie,


23. 9. 2016


353

podporuje sa kritické myslenie, sebahodnotenie študentov, ich sebavedomie,

preberá sa zodpovednosť za vyučovanie a učenie sa,

učiteľ pravidelne zisťuje stav sociálnej klímy výučby,

(5.4) Spôsob hodnotenia študentov učiteľom

spôsob formatívneho a sumatívneho hodnotenia, posudzovanie úrovne

dosiahnutých vedomostí a zručností študenta;

učiteľ vytvára pri skúšaní priaznivú atmosféru pre znižovanie stresu a trémy

študentov;

hodnotí učebné výkony študentov validne, reliabilne, spravodlivo a objektívne;

hodnotí prevažne slovne, optimálne zlaďuje formatívne a sumatívne hodnotenie

študentov;

študenti sú dôsledne posudzovaní na základe oznámených, publikovaných kritérií,

predpisov a postupov;

podklady pre hodnotenie učebných výsledkov študenta, formy skúšania, kritériá

klasifikácie výkonu študenta,

možnosti opravy v prípade neúspechu, záverečné testovanie,

(5.5) Spôsob hodnotenia vyučujúceho študentmi

pravidelnosť vyjadrovania sa študentov k vyučovaniu učiteľa a k činnostiam s tým

spojených, najčastejšie prostredníctvom dotazníkov o kvalite výučby,

dodržiavanie dohodnutých pravidiel vyučujúcim,


23. 9. 2016


354

Oblasť (6) – ZASAHOVANIE DO ĎALŠÍCH PROCESOV VO VÝUČBE

Zasahovať (A) do nasledujúcich procesov vo výučbe znamená prijímať opatrenia na

zdokonalenie a zlepšenie jej kvality na základe výsledkov, zlepšiť kvalitu výučby

v budúcnosti.


Uplatňovať profesionálnu zodpovednosť vyučujúceho voči svojim študentom a škole,

viesť k spoluzodpovednosti študentov za dosiahnuté výsledky vo výučbe. Dosahovať

plnenie cieľov v ich komplexnosti, plnenie štandardov v predmete (obsahových,

výkonových).


(6.1) Prijímanie konkrétnych opatrení v programe výučby predmetu

ak sú potrebné zmeny na základe dosiahnutej úrovne vedomostí, porozumenia

učivu, aplikácie vedomostí – zručností,

na základe úrovne kognitívnych, psychomotorických sociálno-afektívnych

schopností, postojov a hodnotových vlastností študentov po výučbe predmetu,

naplnenie vzdelávacích štandardov,

dosahovanie výsledkov výučby vzhľadom k podmienkam výučby,

(6.2) Využitie času určeného na výučbu predmetu

percento odučených vyučovacích jednotiek učiteľom vzhľadom k plánovaným,

záujem, dochádzka študentov na hodiny (prednášky), cvičenia, semináre,

(6.3) Zapojenie študentov do mimovýučbových činností

motivovanie študentov pre záujmovú činnosť spojenú s predmetom,

na ZŠ, SŠ: zapojenie študentov do záujmových krúžkov, súťaží, študentských

odborných činností,

na VŠ: zapojenie do výskumných činností na katedre, fakulte,


23. 9. 2016


355

Oblasť (7) – KVALITNÉ VZDELANIE

(výsledný produkt výučby)

Výsledkom kvalitnej výučby je kvalitné vzdelanie

(chcieť a vedieť učiť sa v celoživotnom vzdelávaní)

Efektívnosť výučby je rozsah, v akom sa realizovali plánované činnosti a dosiahli plánované výsledky, ciele, vzhľadom na vstupné podmienky.

Vzdelanie je stav charakterizovaný súborom vlastností

jednotlivca, ku ktorým sa dopracoval vo svojom

vzdelávaní.

Vzdelanie (vzdelanosť) je vlastnosť, nadobudnutý

stav chcieť a vedieť učiť sa. Je to kultúra kvality spájať

pravdu s krásou a dobrom.

Vzdelanie tvorí poznanie, výcvik a výchova.

Vzdelávanie sú aktivity, priebeh, procesy, vedúce

k nárastu vzdelania. Úspešnosť vzdelávania (teda akým vzdelaním sa prejaví), závisí

od kvality a efektívnosti vzdelávania.

Vzdelávanie by malo byť adekvátne danému typu nadania, schopnostiam jednotlivca.

Výučba je vzdelávací proces uskutočňujúci sa v podmienkach školy. Kľúčovými

prvkami tejto definície sú: proces – vzdelanie – škola.

Proces ako súbor vzájomne súvisiacich alebo vzájomne sa ovplyvňujúcich činností,

ktoré premieňajú vstupy na výstupy. Konkrétne, vzdelávací proces ako celostný

proces rozvoja osobnosti pomocou poznávania, vycvičovania a vychovávania.

Výsledkom (produktom) vzdelávacieho procesu je vzdelanie.

Škola – inštitúcia, v ktorej tento poznávací – výcvikovo – výchovný proces

cieľavedomého, systematického a organizovaného celistvého rozvoja osobnosti

študenta učiteľom prebieha.

Kvalitné vzdelanie zabezpečuje

plné rozvinutie osobnosti v celoživotnom vzdelávaní (charakterizovanú

autenticitou, mnohostrannosťou a harmonickosťou, slobodou a zodpovednosťou,

tvorivosťou),

komplexné rozvinutie psychických funkcií (kognitivizácia, axiologizácia

a autoregulácia, socializácia a komunikácia, motivácia a aktivizácia,

emocionalizácia, kreativizácia),

tvorivú sebarealizáciu v osobnom i spoločenskom živote a v zamestnaní.

(7.1) Kvalitné vzdelanie

je sústava vedomostí,

zručností a návykov,

schopností a záujmov,

postojov a hodnôt,

vyplývajúcich zo systému kľúčových a odborných kompetencií.

Hlavnými vstupmi do procesu výučby sú vedomosti a skúsenosti študenta


23. 9. 2016


356

(obsahové prvky výučby). Tieto vstupy sa následne procesom výučby transformujú

na výstupy (vzdelanie) v podobe vedomostí, zručností, návykov, schopností,

záujmov, postojov a hodnotových orientácií (cieľové prvky výučby) – ako súčasť

jeho odborných a kľúčových kompetencií.

(7.2) Príspevok výučby predmetu k vzdelaniu a uplatneniu absolventov

Odborné kompetencie

- preukázané schopnosti využívať systém odborných vedomostí a zručností pri

vykonávaní činností v práci, štúdiu, v osobnostnom a spoločenskom živote.

Komplexné chápanie kvality a efektívnosti výučby

Najčastejšie sa efektívnosť procesu výučby usudzuje z reálnych produktov výučby,

akými sú bezprostredné aj dlhodobé výsledky učenia sa študentov. Prejavujú sa v

kognitívnych zmenách osobnosti (vedomosti, zručnosti), alebo v nonkognitívnych

zmenách (záujmy, názory, postoje).

Didaktickými testami meriame výsledkovú efektívnosť výučby. Zisťovanie

efektívnosti výučby by sa nemalo obmedzovať len na výsledkovú efektívnosť, ale aj

na efektívnosť procesuálnu, keď sa analyzuje aj procesuálna stránka výučby,

nameraná napr. pomocou dotazníkov.

Komplexnosť chápania kvality a efektívnosti výučby znamená aj zisťovanie

a hodnotenie neustále obidvoch stránok výučby, vecnej aj procesuálnej, chápať ich

vzájomnú podmienenosť.

Zjednodušene možno povedať, že z výsledkov výučby (zmeny v osobnostiach

študentov) usudzujeme o efektívnosti výučby a z výpovedí o charaktere výučby,

získaných od subjektov výučby (kompetentných posudzovateľov) usudzujeme

o kvalite výučby.

Kľúčové kompetencie

Preukázaná schopnosť

A) komunikačné - k dorozumievaniu sa v materinskom a v cudzích

jazykoch

B) matematické, prírodovedné, technické

- k využívaniu základov matematiky, základov prírodných vied a techniky v bežnom živote

C) informačné - k využívaniu informačných technológií a k narábaniu

s informáciami

D) na riešenie problémov

- tvorivo a kriticky, samostatne riešiť problémy bežného života

E) učebné - k učeniu sa ako sa učiť

F) sociálne a personálne

- k interpersonálnym vzťahom, k sebautváraniu, sebariadeniu osobnosti

G) pracovné a podnikateľské

- k zamestnateľnosti a k uskutočňovaniu myšlienok

H) občianske a kultúrne

- k zapájaniu sa do občianskeho života, k podporovaniu kultúrnych hodnôt


23. 9. 2016


357

15.5 PRÍNOS ŠTANDARDOV MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY

Podľa expertnej skupiny Ministerstva školstva ČR (Príloha Školství, č. 11/2009)

profesijný štandard kvality učiteľa prospeje nielen učiteľom:

Učitelia získajú

spravodlivejšie ocenenie dobrej práce,

perspektívu profesijného rastu spojeného s platovým postupom,

smerovanie pre cielené zlepšovanie vlastnej práce (pre sebareflexiu),

odbornú pomoc a podporu pre zlepšovanie (napr. mentormi),

istotu ohľadom toho, čo sa od nich očakáva,

navzájom si v profesii lepšie porozumejú (spoločný jazyk vnútri profesie),

vysvetlia ľahšie vlastnú prácu verejnosti (predovšetkým rodičom a zriaďovateľom),

budú ju obhajovať s podporou v štandardoch kvality.

Vedúci pracovníci (riaditelia) škôl

získajú oporu pre spravodlivejšie rozhodovanie pri finančnom ohodnocovaní

kvality práce učiteľov,

ľahšie udržia začínajúcich učiteľov v škole,

získajú smerovanie pre pedagogické vedenie učiteľov v zbore,

získajú rámec pre rozvojové plány školy.

Študenti

získajú učiteľov, ktorí sa stále učia a zlepšujú,

zlepší sa učenie študentov i jeho výsledky.

Fakulty pripravujúce učiteľov

získajú oporu pre žiaducu premenu učiteľského vzdelávanie vzhľadom k potrebám

kurikulárnej reformy – obsah vzdelávacích programov s dôrazom na

profesionalizáciu učiteľstva, účinné metódy a formy výučby,

získajú spoločné kritériá pre vypracovanie profilu absolventa učiteľstva v súlade

s cieľmi vzdelávacej politiky,

prípravné vzdelávanie bude previazané s celoživotným profesijným rastom učiteľa,

o štúdium učiteľstva budú prejavovať záujem motivovanejší uchádzači o profesiu

učiteľa, keďže profesia získa väčšiu atraktívnosť,

takto sa požiadavky na študentov budú môcť zvýšiť, štúdium bude mať vyššiu

úroveň i kvalitu,

budú sa môcť popísať a zabezpečiť podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre

zodpovedajúcu prípravu študentov učiteľstva.

o štúdium učiteľstva budú prejavovať záujem motivovanejší uchádzači, keďže

profesia získa väčšiu atraktívnosť,

Spoločnosť

v školách budú vyučovať motivovaní a spravodlivo ohodnotení učitelia,

záujem o učiteľské povolanie sa zvýši, čo povedie k zvyšovaniu kvality

vzdelávania,


23. 9. 2016


358

zvýši sa spravodlivosť v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu a vzdelaniu, bude viac

zodpovedať potrebám spoločnosti i jednotlivca,

verejnosť získa jasnú predstavu o nutných vonkajších podmienkach, pre

systémovú podporu učiteľov vlastných detí,

verejnosť bude mať príležitosť vyjadriť sa, aký význam prikladá kvalitnej výučbe a

akú podporu je ochotná učiteľom poskytnúť.


Documents

15 SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY TVORIVO-HUMANISTICKEJ … · 2017-10-13 · osobnosti, komplexného rozvoja osobnosti, priority postojov a schopností, princíp osobného prežívania