TPP 4 /2015-2016/ (cudzinu netreba!!!)

1a/ Trestné konanie; pojem, predmet, hlavné časové úseky, štádiá, priebeh.

Pojem TK: Trestné konanie je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní, úlohou ktorého je bez dôvodných pochybností zistiť, či bol spáchaný trestný čin, a ak áno, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu podľa zákona trest alebo ochranné opatrenie, rozhodnutie vykonať alebo jeho výkon zabezpečiť, prípadne rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody, ďalej pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti a na výchovu občanov.

Predmet TK: Predmetom TK je určitý skutok, ktorý považujú orgány činné v TK za trestný čin, ako aj osoba obvinená zo spáchania tohto trestného činu, jej odsúdenie, potrestanie, schválenie dohody či uloženie ochranného opatrenia.

Orgány činné v TK (polícia, prokuratúra) a súdy sú viazané určeným predmetom TK, ktorý vymedzuje rozsah ich procesných úkonov nevyhnutných na dosiahnutie účelu TK.

Hlavné časové úseky TK:

1. Do prvého časového úseku trestného konania - predsúdne konanie, zaraďujeme tieto štádiá trestného konania: a) postup pred začatím trestného stíhania (§196 až 198), b) prípravné konanie (§ 199 až 210). 2. Do druhého časového úseku trestného konania, - konanie pred súdom, zaraďujeme tieto štádiá trestného konania : a) preskúmanie obžaloby a predbežné prejednanie obžaloby (§ 241 až 245), b) hlavné pojednávanie (§ 246 až 290), c) odvolacie konanie (§ 306 až 329), d) vykonávacie konanie (§ 406 až 468).

Štádiá trestného konania:. 1. prípravné konanie - zisťuje sa podozrenie z trestného činu, či je odôvodnené, aby bola podaná žaloba a vec odovzdaná súdu - prípravné konanie môže mať 2 formy: vyhľadávanie: - sa zameriava na trestnú činnosť za ktorú zákon stanovuje trest odňatia slobody v trvaní najviac 2 roky - vyhľadávanie zabezpečujú policajné orgány vyšetrovanie: - sa uskutočňuje pri trestných činoch, pri ktorých sa nekoná vyhľadávanie = odň.slob viac ako 2 roky - zabezpečujú ho vyšetrovatelia PZ alebo vyšetrovatelia prokuratúry - v tomto štádiu prípravného konania označujeme osobu ako podozrivú - ak zistené skutočnosti naznačujú, že bol spáchaný trestný čin začína sa trestné stíhanie vznesením obvinenia - podnet na začatie trestného stíhania /obvinenie/ dáva prokurátor, vyšetrovatelia alebo policajné orgány /org.vyhľadávania/ - od momentu kedy sa začalo trestné stíhanie sa podozrivý stáva obvineným - všetko čo od tohto momentu povie, môže byť použité proti nemu - má právo nevypovedať a má právo zvoliť si poradcu /advokáta/ a radiť sa s ním - podnetom na začatie trestného konania môže byť aj oznámenie o vlastnej trestnej činnosti - obvinený môže byť zadržaný /predbežné zadržanie/ - zadržanie môže uskutočniť vyšetrovateľ, ale musí oboznámiť občana s dôvodmi, pre ktoré to urobili /ale musí o tom okamžite upovedomiť prokurátora/ - obvinený má právo nevypovedať, má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním - obhajca môže byť prítomný pri výsluchoch - zadržaný musí byť najneskôr do 48 hodín prepustený na slobodu alebo odovzdaný súdu - o vzatí do väzby v prípravnom konaní rozhoduje na návrh prokurátora sudca - sudca musí do 48 /výnimočne 72/ hodín rozhodnúť, či obvineného prepustí na slobodu alebo dať do väzby - táto vyšetrovacia /kolúzna/ väzba môže trvať najviac 3 roky /pro OZTČ 5/ a dôvodom na ňu je predpoklad, že obvinený ujde, bude pôsobiť na svedkov alebo bude pokračovať v trestnej činnosti - v prípravnom konaní sa zistí, či sú výsledky vyhľadávania alebo vyšetrovania dostatočné na podanie ožaloby - vyšetrovanie sa končí podaním obžaloby, ktorú môže podať jedine prokurátor - okrem obžaloby sa môže prípravné konanie ukonči

2. predbežné pojednanie obžaloby - súd po obdržaní obžaloby od prokurátora preverí, či sú výsledky prípravného konania dostačujúce, aby bol obvinený postavený pred súd - ak súd obžalobu príjme obvinený sa stáva obžalovaným - niekedy sa predbežné pojednanie obžaloby nerobí 3. hlavné pojednávanie - rozhoduje sa tu o vine obžalovaného a o treste za spáchaný trestný čin - uskutočňuje sa na príslušnom súde /okresný, krajský, Najvyšší/ a končí sa tým, že súd rozhodne, či je obžalovaný vinný alebo ho spod obžalobyoslobodzuje - pri trestných veciach platí pravidlo prezumpcie neviny, čo znamená, že kým súd nevydá rozsudok o vine, nemôžeme na obžalovaného hľadieť ako na vinného - trestné veci sa prejednávajú verejne, ale sú aj výnimky - sudca zisťuje prítomnosť svedkov a overuje ich totožnosť - ak pracujú, majú právo na preplatenie cestovného = svedočné – náhrada za ušlú mzdu - trestné pojednávanie otvára prokurátor (obžaloba) čítaním obžaloby - sudca sa pýta, či obžalovaný rozumie a či súhlasí s obžalobou - advokát obžalovaného (obhajca) používa tvrdenia a dôkazy /dokazovanie/, ktoré obžalobu vyvracajú - svedkovia vypovedajú aj zo strany obhajoby a aj ožaloby - potom prokurátor konštatuje do akej miery to všetko prispelo k dokázaniu viny a vysloví sa za určitý trest - posledné slovo má obhajca - dôkazom može byť: vypočutie, či výsluch svedkov, znalecké posudky, expertízy, listiny, obhliadka a podobne - súd nakoniec rozhodne, či je obžalovaný vinný, prednesierozsudok a ak je vinný, určí mu trest 4. opravné konanie – opravné prostriedky - slúži na nápravu konkrétneho nesprávneho rozhodnutia súdu v záujme účastníkov konania Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie - lehota na podanie odvolania plynie odo dňa, keď bolo doručené písomné rozhodnutie - v trestných veciach je to 8 dní a v občianskopránych 15 dní - po uplynutí tejto doby sa rozhodnutie stáva právoplatným - odvolanie podávame súdu, ktorý o veci rozhodol, ale zaoberať sa ním však bude súd vyššieho stupňa ◊ - odvolací súd môže: - rozhodnutie potvrdiť - zmeniť a vydať vlastné rozhodnutie - rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie Mimoriadnym opravným prostriedkom je dovolanie - možno ho uplatniť voči už právoplatnému rozsudku - je to však náročné aj nákladné - dovolací súd môže: - dovolanie zamietnuť /potvrdiť/ - rozhodnutie zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie - rozhodnutie NEmôže sám zmeniť 5. vykonávacie exekučné konanie - uskutočnenie obsahu rozhodnutia súdu

Priebeh TK:

Trestné pojednávanie má päť štádií: - prípravné konanie objasňuje, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Prebieha vyšetrovanie a vyhľadávanie - vyšetr. sa vykonáva pri závažnejších trestných činoch a v prípadoch, v ktorých je zložitejšie dokazovanie. Vyšetrujú vyšetrovatelia prokuratúry a Policajného zboru. - Vyhľadávanie pri menej závažných trestných činoch vykonávajú orgány Policajného zboru - Dozor nad zachovávaním zákonnosti vykonáva prokurátor Vyšetrovatelia a prokurátor sú povinní obstarať potrebné doklady, vysvetlenia a stopy trestného činu – vykonávajú výsluch, domovú a osobnú prehliadku, zadržiavajú telegramy, listy a iné zásielky a pod. V daných prípadoch možno osobu obvineného (ale aj podozrivého) zadržať na nie viac ako 24 hodín. V tejto lehote musí byť zadržaná osoba vypočutá a buď prepustená na slobodu alebo prokurátor predloží návrh na súd, aby bola vzatá do väzby. Sudca je povinný ju vypočuť a buď ju prepustiť na slobodu alebo rozhodnúť, že ju berie do väzby. Výsluch obvineného sa musí uskutočniť v rámci Ústavy SR. Ak sa zistí, že bol spáchaný trestný čin a existuje konkrétna podozrivá osoba (páchateľ), vyšetrovateľ začne trestné stíhanie vydaním uznesenia o vznesení obvinenia proti tejto konkrétnej osobe. Vyšetrovateľ koná samostatne, vypracuje záverečnú správu a podstúpi ju prokurátorovi, ten potom vypracuje obžalobu (v ktorej musí byť popísané, o aký trestný čin ide a aký je stupeň jeho nebezpečnosti). Podaním obžaloby sa končí prípravná fáza trestného konania, ďalej má v rukách všetko súd a o páchateľovi hovoríme ďalej ako o obžalovanom. Pri predbežnom prejednávaní obžaloby predseda sudcovského senátu skúma obžalobu – zisťuje sa, či sa prípravné konanie vykonalo zákonným spôsobom, či

naďalej trvajú dôvody väzby a pod. Ak súd zistí nedostatky, môže trestné stíhanie zastaviť, prerušiť alebo vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie. Ak súd obžalobu prijme, nariadi hlavné pojednávanie, na ktorom rozhodne o vine obžalovaného, o trestne, príp. o ochrannom opatrení. Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu za prítomnosti ďalších členov senátu, prokurátora a obžalovaného. Prokurátor prednáša obžalobu, poškodený sa vyjadruje k veci, prebieha dokazovanie výpoveďami obžalovaného, svedkov a znalcov. Každý, kto je predvolaný ako svedok na súd je povinný dostaviť sa, pravdivo vypovedať a nezamlčovať fakty a dôkazy. Svedok má právo odoprieť výpoveď, ak je s obžalovaným v priamom príbuzenskom vzťahu, ak by svojou výpoveďou privodil trestné stíhanie na seba alebo na obvineného, ktorý je mu akosi blízky. Svedok má právo na svedočné. Poskytuje sa pomoc a ochrana ohrozenému svedkovi, chránenému svedkovi a ich blízkym osobám, ktorým vzniká nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia. Znalec vypracúva znalecké posudky, zaoberá sa len odbornou stránkou veci, nie právnou, v posudku musí napísať, či obvinený ohrozuje spoločnosť a jej záujmy ak je na slobode. Na záver hlavného pojednávania procesné strany zhrnú svoje stanoviská k veci v záverečných rečiach a po tajnej porade súd vynesie rozsudok – oslobodzujúci alebo odsudzujúci. Rozhodnutie súdu – rozsudok – musí obsahovať zdôvodnenie.

1b/ Trovy trestného konania.

Na uskutočnenie TK je nevyhnutné vynaložiť určité finančné prostriedky. Osobitné výdavky spojené s konkrétnou prejednávanou trestnou vecou sa nazývajú trovy TK. Trovy TK delíme do dvoch skupín:

a)   Trovy TK, ktoré v plnej výške dočasne znáša štát. Ide o trovy potrebné na vykonanie TK vrátane trov vykonávacieho konania, ktoré je vhodné uhradiť hneď ako vznikli, aj keď v čase ich vzniku nie je isté, ktorý subjekt ich napokon bude znášať z vlastných prostriedkov. Pod pojmom trovy nevyhnutné na vykonanie TK rozumieme osobitné náklady TK, ktoré sú spojené s konkrétne prejednávanou trestnou vecou. Patrí sem svedočné, znalečné, tlmočné, poštovné poplatky, výdavky spojené s predvedením obvineného alebo svedka na súd, odmena a náhrada hotových výdavkov ustanovenému obhajcovi. Štát znáša tiež trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku podaného dovolania. V súvislosti s trovami TK, ktoré dočasne znáša štát, zákon stanoví kto a za akých podmienok je povinný už vynaložené trovy štátu aspoň sčasti nahradiť. Túto povinnosť má obžalovaný, príp. ďalšia osoba. Podmienkou aplikácie zákonného ustanovenia je právoplatné rozhodnutie o vine obvineného. Obžalovaný, ktorý bol právoplatným rozsudkom al. trestným príkazom uznaný za vinného z TČ, je povinný nahradiť štátu: 1.   Trovy spojené s výkonom väzby 2.   Trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody 3.   Vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi a zástupcovi z radov advokátov, ak nemá

nárok na bezplatnú obhajobu 4.   Paušálnou sumou, ktoré znáša štát

b)   Vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca (cestovné, poštové poplatky,...). Zákon výslovne stanoví, že tieto vlastné trovy štát neznáša a to ani dočasne.

Náhrada trov poškodeného: Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v TK vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. Tieto trovy štát neznáša ani dočasne. Náhrada odmeny a hotových výdavkov obhajcu: Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa tarify určenej osobitným predpisom (vyhláška MSSR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb – advokátska tarifa). Obhajca je ustanovený obvinenému v zákonom stanovených prípadoch povinnej obhajoby. O samotnej výške odmeny a náhrady hotových výdavkov ustanovenému obhajcovi alebo zástupcovi z radov advokátov rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov orgán činný v TK, rozhodnutím ktorého sa trestné stíhanie právoplatne skončilo. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu alebo vyšší súdny úradník.

2a/ Účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní.

Obvinený:

Obvinený je ten, proti komu bolo vznesené obvinenie a oznámené obvinenie podľa § 206 TP. Obvinený je procesnou stranou, dôkazným prostriedkom (výpoveď), predmetom výkonu rozhodnutia. Obvinený v TK má svoje práva a povinnosti. Práva obvineného: právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, právo nevypovedať, právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním, právo na bezplatnú obhajobu, ak nemá prostriedky na úhradu trov obhajoby, právo podávať návrhy a opravné prostriedky, žiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta, byť poučený o svojich právach, nazerať do spisu a robiť si z neho poznámky atď. Povinnosti obvineného: dostaviť sa na predvolanie, podrobiť sa predvedeniu, uviesť pri prvom výsluchu adresu na doručovanie písomností, strpieť úkony na zistenie totožnosti, strpieť prehliadku tela, strpieť ober vzorky DNA, zúčastniť sa konfrontácie a rekognície, podrobiť sa vyšetreniu duševného stavu znalcami atď. Obhajca: Úlohou obhajcu je poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone. Obhajcom môže byť len advokát, ktorý je zapísaný v zozname SAK. Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Obvinený si môže zvoliť advokáta tak, že ho písomne splnomocní obhajobou alebo mu ho zvolia iné oprávnené osoby. Obvinený v TK v osobitných prípadoch musí mať obhajcu už od vznesenia obvinenia (tzv. povinná obhajoba), napríklad ak je obvinený vo väzbe, alebo ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony atď. Pri povinnej obhajobe súd určí obvinenému lehotu na zvolenie obhajcu. Ak si obvinený v tejto lehote obhajcu nezvolí, alebo ak tak neurobí iná oprávnená osoba, ustanoví mu obhajcu (ex offo) v konaní pred súdom predseda senátu. Obhajca v TK je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach o ktorých sa dozvedel pri výkone obhajoby; tejto povinnosti ho môže zbaviť len klient (obvinený). Obhajca v TK má tieto oprávnenia:

-­‐   Podávať návrhy, žiadosti, opravné prostriedky -­‐   Nazerať do spisov -­‐   Zúčastňovať sa vyšetrovacích úkonov -­‐   Hovoriť s obvineným vo väzbe bez prítomnosti tretej osoby -­‐   Žiadať kópie zápisníc o každom úkone TK -­‐   Zaobstarať a predkladať dôkazy -­‐   Preštudovať vyšetrovací spis -­‐   Na hlavnom pojednávaní vypočúvať obvineného, svedkov, aktívne sa zúčastňovať dokazovania

a predniesť záverečnú reč

Obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony zastupuje v TK zákonný zástupca (napr. zvolí obhajcu, ....). 2b/ Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

-­‐   obsiahnuté v § 218 ods. 1 TP

Toto ustanovenie sa aplikuje na spolupracujúceho obvineného, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, TČ založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, TČ založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení či usvedčení páchateľa daného TČ a záujem spoločnosti na objasnení tohto TČ prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného. Takýto postup nebude možný voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi TČ o objasnenie ktorého ide. Stanovuje sa tu skúšobná doba v trvaní 2 až 10 rokov. Obvinenému sa v uznesení uloží, aby v rámci skúšobnej doby splnil podmienky týkajúce sa jeho spolupráce či už pri objasňovaní, zisťovaní alebo usvedčení páchateľa predmetných závažných TČ. O podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného je oprávnený rozhodnúť v prípravnom konaní prokurátor a v súdnom konaní samosudca po preskúmaní obžaloby.

2c/ Udelenie milosti a použitie amnestie.

Pred rozhodnutím o udelení milosti prezident SR v zmysle Ústavy SR odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v TK. Podklady na rozhodovanie prezidenta v konaní o udelení milosti zabezpečuje minister spravodlivosti. O účasti odsúdeného na rozhodnutí prezidenta SR o amnestii rozhoduje súd, ktorý rozhodoval aj v prvom stupni, ale ak je osoba v čase rozhodovania o použití amnestie ešte vo výkone trestu odňatia slobody, rozhodnutie urobí súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva. Proti rozhodnutiu o použití amnestie pripúšťa zákon sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

3a/ Obligatórne a fakultatívne zastavenie trestného stíhania.

Obligatórne:

(1) Prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak a) je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, c) je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený, d) je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9, e) obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, f) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, g) sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným, alebo h) zanikla trestnosť činu.

Fakultatívne:

(2) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak a) je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený, alebo b) o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce, c) o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny bolo právoplatne rozhodnuté cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce, d) ide o skutok, ktorý je prečinom a ktorý spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie. (3) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; zastaviť trestné stíhanie nie je možné voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal.

3b/ Dokazovanie a znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní, súčinnosť strán pri dokazovaní.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní: Ak obžalovaný vyhlási na hlavnom pojednávaní, že je nevinný, tak hlavné pojednávanie pokračuje dokazovaním! Medzi dokazovanie na hlavnom pojednávaní patria:

-­‐   výsluch obžalovaného -­‐   výsluch svedka -­‐   vykonávanie ďalších dôkazov (znalecké dokazovanie, listinné a vecné dôkazy,...)

Výsluch obžalovaného: Po vyhlásení obžalovaného, že je nevinný, predseda senátu zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho právach. Potom umožní prokurátorovi, aby obžalovaného vypočul, čím sa začína dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Obžalovaného treba vypočuť (výsluch obžalovaného). Výsluch by sa nemal prerušovať! Po skončení výsluchu obžalovaného prokurátorom má právo vypočuť obžalovaného jeho obhajca. Keď obžalovaného vypočuje aj jeho obhajca, môže mu ešte prokurátor, podobne ako poškodený a zúčastnená osoba, so súhlasom predsedu senátu klásť otázky. Takéto právo má aj jeho obhajca, ktorý svojimi otázkami môže reagovať na otázky prokurátora, poškodeného alebo zúčastnenej osoby. Výsluch svedka: Poradie výsluchu svedkov určí predseda senátu spravidla tak, že ako prví budú vypočúvaní svedkovia navrhnutí prokurátorom a po nich svedkovia navrhnutí obžalovaným. Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevypočutý svedok nebol prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov. Toto opatrenie má zabrániť tomu, aby sa svedkovia svojimi výpoveďami vzájomne neovplyvňovali. Výsluch svedka vykoná ten, kto vykonanie takéhoto dôkazu navrhol (ak navrhol obžalovaný, tak vypočúva obhajca alebo prokurátor,...). Pred výsluchom na súde je svedok povinný zložiť prísahu. Pred prísahou musí byť upozornený na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy. Vykonávanie ďalších dôkazov (znalecké dokazovanie, ....): Znalecký posudok podáva osoba, ktorá je zapísaná ako znalec v zozname znalcov, alebo osoba, ktorá nie je znalcom, pretože v takom zozname nie je zapísaná. Takýto prípad sa stáva vtedy, ak v zozname znalcov nie je z príslušného odboru zapísaný žiadny znalec (musí zložiť pred súdom sľub, ...). Znalecké dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní uskutočňuje tak, že znalec, ktorý podal znalecký posudok, sa vypočuje, alebo sa namiesto jeho výsluchu prečíta znalecký posudok, ktorý vypracoval alebo zápisnica o jeho výpovedi. Súčinnosť strán pri dokazovaní: Obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.

3c/ Odvolanie a konanie o ňom; apelácia, kasácia.

Odvolanie a konanie o ňom: Odvolanie je riadny opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý má devolutívny (zmysel spočíva v tom, aby o veci, o ktorej už rozhodol súd prvého stupňa (spravidla okresný súd), ktorý je svojím rozhodnutím viazaný, po podaní odvolania rozhodoval iba súd vyššieho stupňa (spravidla krajský súd)) a suspenzívny (znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia. Je spojený s podaním riadneho opravného prostriedku (odvolania)) účinok. Odvolanie je dispozitívny(procesný úkon, ktorým účastník ovplyvňuje začatie, priebeh a výsledok konania v sporových veciach) procesný úkon niektorej z oprávnených osôb, ktorým takáto osoba napadá prvoinštančné rozhodnutie súdu vo veci. Odvolacím konaním sa zabezpečuje najmä:

-­‐   rýchla, účinná, pomerne jednoduchá a hospodárna náprava nesprávnych, nezákonných či nespravodlivých rozsudkov,

-­‐   preveruje sa činnosť a rozhodovanie prvoinštančných súdov, -­‐   zvyšuje sa autorita súdnych rozhodnutí.

Predmetom odvolania sú všetky rozsudky súdov prvého stupňa. Každý rozsudok možno napadnúť vo všetkých výrokoch rozsudku, proti ktorým môže podať odvolanie osoba oprávnená na jeho podanie; kvôli skutočnosti, že taký výrok nebol urobený; z dôvodu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pokiaľ v ňom došlo k porušeniu procesného ustanovenia o tomto konaní, ktoré mohlo mať za následok, že niektorý výrok rozsudku je nesprávny alebo chýba. Odvolaním možno napadnúť rozsudok z týchto dôvodov:

1.   skutkové chyby rozsudku, ktoré môžu vyplývať predovšetkým z neúplnosti, z nesprávnosti, z nejasnosti skutkového zistenia, alebo ak sú skutkové zistenia v rozpore samy so sebou.

2.   právne chyby rozsudku (hmotnoprávne a procesnoprávne) 3.   chýbajúci výrok, ktorý podľa povahy prejednávaného prípadu mal byť urobený. 4.   porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, pokiaľ toto porušenie mohlo spôsobiť, že

výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie: -­‐   prokurátor – môže napadnúť rozsudok proti akémukoľvek výroku súdu -­‐   obžalovaný – môže podať odvolanie pre nesprávnosť len takého výroku, ktorý sa ho priamo týka alebo

preto, že taký výrok nebol urobený atď. -­‐   osoby so samostatným odvolacím právom (príbuzní obžalovaného v priamom rade – súrodenci,

manžel,....) – odvolacie práva majú rovnaké ako obžalovaný. -­‐   poškodený – môže podať odvolanie len proti výroku o náhrade škody atď. -­‐   zúčastnená osoba – má právo podať odvolanie len proti výroku o zhabaní veci atď.

Podanie, vzdanie sa a späťvzatie odvolania: Podanie odvolania –

-­‐   odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti osoby, ktorej sa rozsudok treba doručiť, oznámením je až doručenie rozsudku.

-­‐   Odvolanie má byť podané písomne a musí byť jasným a nepochybným prejavom vôle oprávnenej osoby.

-­‐   V odvolaní treba uviesť proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

-­‐   Ak odvolanie nespĺňa uvedené podmienky, predseda senátu vyzve odvolateľa, aby nedostatky odstránil.

Vzdanie sa a späťvzatie odvolania – -­‐   Vzdať sa odvolania môže odvolateľ po vyhlásení rozsudku a musí tak urobiť výslovným vyhlásením. -­‐   Vyhlásenie o vzdaní sa práva na odvolanie je neodvolateľné. -­‐   Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, kým sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Konanie na súde prvého stupňa: -­‐   Konanie na súde prvého stupňa po podaní odvolania vykonáva predseda senátu a jeho základným

zmyslom je odstrániť obsahové chyby podaných odvolaní a dať možnosť ostatným stranám vyjadriť sa k podanému odvolaniu.

-­‐   Úlohou súdu prvého stupňa nie je o odvolaní akokoľvek rozhodovať. -­‐   Predseda senátu po uplynutí lehoty všetkým oprávneným osobám predloží spisy odvolaciemu súdu.

Konanie na odvolacom súde:

-­‐   Odvolanie má vždy devolutívny účinok. -­‐   Opravnou inštanciou je nadriadený krajský súd (rozhoduje o odvolaniach proti rozsudkom všetkých

okresných súdov vo svojom obvode) a Najvyšší súd SR (rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu).

-­‐   Odvolací súd rozhoduje vždy v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov. -­‐   Zasadnutie je verejné -­‐   Účasť prokurátora na verejnom zasadnutí, na ktorom sa koná o odvolaní je vždy povinná! -­‐   Obžalovaný musí mať obhajcu (takisto ako na hlavnom pojednávaní) -­‐   Predseda senátu najskôr prednesie napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré chyby rozsudku alebo konania sa

vytýkajú -­‐   Následne osoba, ktorá dala svojim návrhom podnet na odvolacie konanie, návrh prednesie. -­‐   Každá osoba, ktorá je odvolaním dotknutá, ako aj prokurátor sa k odvolaniu vyjadria, ak nie sú sami

navrhovateľmi. -­‐   Úlohou odvolacieho súdu na jednej strane je preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť prvostupňového

rozsudku a predchádzajúceho konania, ale na druhej strane tiež napraviť v odvolacom konaní odstrániteľné chyby rozhodnutia, ktoré možno na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odstrániť.

Spôsoby rozhodnutia v odvolacom konaní: -­‐   Uznesenie o zamietnutí odvolania -­‐   Uznesenie o prerušení trestného stíhania -­‐   Uznesenie o zrušení napadnutého rozsudku -­‐   Uznesenie s príkazom súdu prvého stupňa, aby rozhodol o chýbajúcom výroku -­‐   Rozsudok o doplnení napadnutého rozsudku o chýbajúci výrok -­‐   Uznesenie alebo rozsudok, ktorým odvolací súd zruší napadnutý rozsudok

Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku:

-­‐   Ak bola vec odvolacím súdom vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, spravidla tak prvoinštančný súd urobí na novom hlavnom pojednávaní.

-­‐   Súd prvého stupňa je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. -­‐   Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí

odvolací súd Odvolanie je typom riadneho opravného prostriedku proti rozsudku, ktorý bol vytvorený spojením apelačných a kasačných prvkov.

Apelačný princíp – apelácia: -­‐   umožňuje odvolaciemu súdu v prípade zrušenia napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti, ak

nejde o chyby, ktoré by doplnenie konania odvolacím súdom spojili s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom, aby sám vec prejednal a rozhodol.

-­‐   súd, ktorý o apelácii rozhoduje, môže na jej základe vec znovu preskúmať. -­‐   APELÁCIA: Jeden z druhov opravného konania. Apelácia spočíva v podaní odvolania proti

prvostupňovému súdnemu (alebo inému) rozhodnutiu k nadriadenému súdu (orgánu), ktorý ho môže potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a vo výnimočných prípadoch k tomu istému súdu (orgánu), tzv. autoremedúra.

Kasačný princíp – kasácia: -­‐   Doplňuje apelačný princíp a umožňuje, v prípade, ak by doplnenie konania po zrušení napadnutého

rozsudku alebo niektorej jeho časti odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom, vrátiť vec k novému prejednaniu a rozhodnutiu súdu prvého stupňa, príp. po zrušení rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi do prípravného konania za splnenia zákonných podmienok.

-­‐   KASÁCIA: Jeden z opravných prostriedkov proti súdnemu rozhodnutiu, ktoré ho dovoľuje preskúmať iba po stránke právnej. Opravný súd nemôže napadnuté rozhodnutie nahradiť vlastným rozhodnutím, ale zruší ho a vráti vec prvému súdu k novému prejednaniu a rozhodnutiu.

4a/ Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia.

Uznesenie je právoplatné, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľné, ak a) zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť, b) zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale 1. sťažnosť v lehote podaná nebola, 2. oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo 3. podaná sťažnosť bola zamietnutá. Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok. 4b/ Odpor proti trestnému rozkazu.

-­‐   Odpor predstavuje zvláštny opravný prostriedok proti trestnému rozkazu. -­‐   Jeho osobitosť spočíva v tom, že o odpore nerozhoduje nadriadený orgán (súd druhého stupňa), pretože

odpor nemá devolutívny účinok. -­‐   Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do 8 dní od jeho doručenia. -­‐   Lehota na podanie odporu začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy bol trestný rozkaz doručený. -­‐   V prípade podania odporu proti trestnému rozkazu oprávnenou osobou samosudca nariadi vo veci

hlavné pojednávanie! -­‐   Prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní sa trestný rozkaz ruší; takisto sa ruší

trestný rozkaz aj po podaní odporu proti trestnému rozkazu -­‐   Odpor môže podať poškodený, zúčastnená osoba atď. -­‐   Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,

prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor.

4c/ Výkon ochranného liečenia (OL).

Ochranné liečenie sa môže vykonávať ústavne alebo ambulantne. O spôsobe rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil. Výkon ochranného liečenia nariaďuje predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa má OL vykonať. Ústavu sa zasiela rozhodnutie, ktorým bolo OL uložené, lekárska správa alebo znalecký posudok. Osoba, ktorá je nebezpečná pre svoje okolie: - predseda senátu hneď zariadi jej dodanie do ústavu! Ústav je povinný oznámiť súdu začiatok výkonu liečenia a keď zaniknú dôvody na trvanie liečenia, je povinný to oznámiť súdu, v obvode ktorého sa liečenie vykonáva, aby mohol rozhodnúť o zmene alebo o prepustení z OL. V prípade zmeny ústavného OL na ambulantné OL, vykonávané počas výkonu trestu, môže byť odsúdený umiestnený späť do svojho materského ústavu, kde v liečení pokračuje pod dozorom psychiatra. Ak treba ambulantné OL zmeniť znovu na ústavné OL, premiestni sa späť do ústavu s oddielom špecializovaného zaobchádzania. O zmene UOL na AOL alebo o prepustení z výkonu OL rozhoduje súd, v obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa OL vykonáva.

Návrh na zmenu spôsobu výkonu OL môže podať prokurátor, obvinený, jeho zákonný zástupca, ako aj osoba, ktorá by mohla podať odvolanie v prospech obvineného. Návrh na prepustenie z OL alebo jeho skončenie môžu podať tie isté subjekty, ktoré môžu navrhnúť zmenu spôsobu výkonu OL.

5a/ Predbežné prejednanie obžaloby (PPO) ako fáza trestného konania.

Predbežné prejednanie obžaloby je fakultatívnym samostatným štádiom TK, t.j. nie každé TK musí mať štádium predbežného prejednania obžaloby. PPO nariaďuje predseda senátu, ak je obžaloba podaná pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcej 8 rokov. PPO je jednou zo záruk zákonnosti TK najmä tým, že ochraňuje občanov pred neopodstatneným a predčasným postavením pred trestný súd. Významným účelom PPO je jeho odklonná funkcia umožňujúca v rámci PPO dosiahnuť odklony v TK najmä využitím inštitútov zmieru a podmienečného zastavenia trestného stíhania. PPO prebieha na verejnom zasadnutí súdu len vtedy, ak súd rozhodne o účasti zástupcu záujmového združenia občanov alebo nariadi hlavné pojednávanie. V ostatných prípadoch súd môže obžalobu predbežne prejednať na neverejnom zasadnutí. Pri PPO možno vykonať dokazovanie (najmä výsluch obvineného a poškodeného). Rozsah PPO súdom vyplýva z jeho účelu, ktorým je preskúmanie príslušnosti súdu na dané konanie, preskúmanie zákonnosti postupu orgánov prípravného konania, preskúmanie zákonnosti dôkazného materiálu, preskúmanie, či je dôkazný materiál dostatočný pre ďalší postup v TK atď.

5b/ Rozhodnutia v prípravnom konaní.

Patria sem: - postúpenie vo veci; - zastavenie trestného stíhania; - prerušenie trestného stíhania Postúpenie veci: Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor postúpi vec inému orgánu, ak výsledky prípravného konania ukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán prejednať ako priestupok, iný správny delikt, disciplinárne previnenie. Uznesenie o postúpení veci treba oznámiť obvinenému a poškodenému, odpis uznesenia vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzeseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Zastavenie trestného stíhania: Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak - je nepochybné , že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie - nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci - nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený - je trestné stíhanie neprístupné - obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo - zanikla trestnosť činu Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak - je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávanie postihne, alebo - o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom, disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce. Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému. Uznesenie vyšetrovateľa treba doručiť prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z niektorého dôvodu vopred uvedenom, sa pokračuje, ak obvinený vyhlási do troch dní odvtedy, keď mu bolo oznámené uznesenie o zastavení trestného stíhania, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť. V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené sa pokračuje po ukončení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie sudcu Ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora. Prerušenie trestného stíhania: Vyšetrovateľ alebo policajný orgán preruší trestné stíhanie, ak - nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo poškodeného vec náležite objasniť - nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd - obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania - je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený - ak Ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, alebo

- sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetko, čo je potrebné ne zabezpečenie úspešného vykonávania trestného stíhania. Ak už nie je dôvod na prerušenie, v trestnom stíhaní sa pokračuje. Uznesenie o prerušení trestného stíhania treba doručiť poškodenému. Uznesenie policajta (vyšetrovateľa) treba doručiť prokurátorovi, a to do 48 hodín od vydania.

5c/ Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (MOP)

-­‐   Dovolanie je MOP, ktorým sa napadá právoplatné rozhodnutie súdu. -­‐   Má garantovať rovnosť strán pred súdom a je určený na nápravu právnych chýb napadnutého

rozhodnutia alebo konania, ktoré mu predchádzalo. -­‐   Jeho cieľom je zjednotiť rozhodovaciu činnosť súdov nižšieho stupňa. -­‐   Príslušný súd nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť skutkového stavu.

Aby došlo k vecnému prejednaniu podania dovolacím súdom, Trestný poriadok vyžaduje splnenie všetkých podmienok stanovených zákonom, ktorými sú: 1.   Podanie dovolania oprávnenou osobou (právo na podanie dovolania má široký okruh oprávnených

osôb (generálny prokurátor, ....)) 2.   Prípustnosť dovolania (dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne

skončená.) 3.   Včasnosť podania dovolania (dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni,

do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podáva v neprospech obvineného. / V prospech obvineného možno podať dovolanie najneskôr do 3 rokov od doručenia rozhodnutia súdu.)

- dovolanie nemá odkladný účinok.

-­‐   Je určené na nápravu výlučne právnych chýb. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže podať pomerne úzky okruh osôb, v presne určenej lehote, na presne určenom mieste a musí spĺňať určité obsahové náležitosti. O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd SR.

Osoby oprávnené podať dovolanie: - minister spravodlivosti, - generálny prokurátor, - obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka – prostredníctvom obhajcu, - blízke osoby obvineného (jeho príbuzný v priamom pokolení, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh) v jeho prospech a iba s jeho písomným súhlasom - prostredníctvom obhajcu, - zákonný zástupca obvineného alebo jeho obhajca aj proti jeho vôli v prípadoch, ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

Dôvody, pre ktoré možno podať proti rozhodnutiu súdu dovolanie:

- vo veci rozhodol nepríslušný súd, - súd rozhodol v nezákonnom zložení, - zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, - hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, - vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, - trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, - rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, - bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, - odvolací súd zamietol odvolanie, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, - pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote troch mesiacov od právoplatnosti uznesceia, - bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné, - minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené

ustanovenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku o väzbe alebo podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Osoba, ktorá podala dovolanie, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy, než sa dovolací súd odoberie na záverečnú poradu,

Dovolací súd: · na neverejnom zasadnutí odmietne dovolanie bez preskúmania veci, · na verejnom zasadnutí: - vysloví rozsudkom porušenie zákona a zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť,

- dovolanie zamietne.

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.

6a/ Rozhodnutia pri predbežnom prejednaní a preskúmaní obžaloby.

Rozhodnutie pri PPO: Pri PPO súd postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný; postúpi vec inému orgánu, ak výsledky prípravného konania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý mohol byť priestupkom a pod. Trestné stíhanie môže súd v prípade rôznych okolností zastaviť, podmienečne zastaviť, prerušiť, vec vrátiť prokurátorovi, vec postúpiť samosudcovi atď. Súd rozhoduje pri PPO formou uznesenia, proti ktorému môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť. Rozhodnutia vykonané pri PPO možno vykonať len ak nadobudli právoplatnosť!

Preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby:

Preskúmanie obžaloby:

Obžalobu podanú na súde pre prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov preskúma samosudca. Skúma sa, či prípravne konanie prebiehalo zákonným spôsobom, či jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postaviť obvineného pred súd, či trvajú naďalej dôvody väzby a pod. Ak samosudca zistí nedostatky, môže napr. trestné stíhanie zastaviť, prerušiť, postúpiť vec inému orgánu, vrátiť prokurátorovi na došetrenie, alebo vyriešiť iným spôsobom. Ak samosudca obžalobu príjme, nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.

Predbežné prejednanie obžaloby:

Obžalobu podanú na súde pre zločin alebo prečin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov prejedná senát na verejnom zasadnutí. Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd alebo senát môže napr. trestné stíhanie zastaviť, prerušiť, postúpiť vec inému orgánu, alebo nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania

6b/ Výkon trestu prepadnutia majetku. Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku.

Výkon trestu prepadnutia majetku: Ak sa stal vykonateľným rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, zašle predseda senátu konkurznému súdu, v ktorého obvode má sídlo súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na postup podľa osobitného zákona (Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku: Ak je obvinený stíhaný za TČ, za ktorý vzhľadom na povahu veci, závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku a je obava, že výkon trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor rozhodnúť, že sa majetok obvineného zaistí. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká. Proti zaisteniu majetku možno podať sťažnosť, ale nemá odkladný účinok. Pri prepadnutí majetku ide o prechod vlastníctva na štát na základe úradného rozhodnutia, pričom dňom prechodu vlastníckeho práva je deň právoplatnosti rozsudku.

7a/ Sťažnosť a konanie o nej.

Sťažnosť: -   je riadnym opravným prostriedkom proti uzneseniu -   pokiaľ je sťažnosť vôbec prípustná, nemá vždy odkladný účinok a konanie o nej je jednoduchšie

a pružnejšie. -   Sťažnosť je prípustná proti ktorémukoľvek uzneseniu policajta okrem uznesenia o začatí trestného

stíhania; proti uzneseniu súdu a prokurátora len v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

-   Sťažnosť nie je prípustná proti opatreniam orgánov činných v trestnom konaní a súdu. -   Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie o zaistení

majetku. -   O sťažnosti potom bude rozhodovať Najvyšší súd SR. -   Sťažnosť nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktoré vydávajú súdy a prokurátori ako orgány druhého

stupňa. -   Podanie sťažnosti má odkladný účinok len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. -   Sťažnosť môže podať oprávnená osoba (napr. osoba, ktorej sa uznesenie dotýka; prokurátor; zákonný

zástupca, obhajca, príbuzní v priamom rade, ....)

Konanie o sťažnosti: -   Sťažnosť sa podáva orgánu, proti uzneseniu ktorého smeruje, a to do 3 dní od oznámenia uznesenia. -   Sťažnosť sa podáva vo forme podania a možno ňou napadnúť uznesenie pre nesprávnosť niektorého

výroku; pre zrejmý rozpor výroku s odôvodnením; pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

-   Výnimka všeobecnej sťažnosti: Autoremedúra - znamená rozhodnutie o opravnom prostriedku (napríklad o odvolaní) tým istým orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

-   Autoremedúra je prístupná len za splnenia rôznych podmienok (napr.: sťažnosti je vyhovené v plnom rozsahu, ...)

-   Proti uzneseniu o autoremedúre je prípustná sťažnosť, pretože ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu.

Rozhodnutie o sťažnosti: -   V prípade podania sťažnosti rozhoduje nadriadený orgán výlučne formou uznesenia! -   Nadriadený orgán rozhodne o sťažnosti tak, že sťažnosť zamietne; napadnuté uznesenie doplní sám;

napadnuté uznesenie zruší bez toho aby urobil ďalšie rozhodnutie; napadnuté uznesenie zruší a sám vo veci rozhodne; napadnuté uznesenie zruší a uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

-   Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

7b/ Opravné konanie; revízne preskúmavanie rozhodnutia, apelačný a kasačný princíp, devolutívny a suspenzívny účinok, zákaz reformácie in peius, beneficium cohaesionis.

Opravné konanie: -   Opravné konanie sleduje zámer zvýšiť záruky pri rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní

a súdu tak, aby každé rozhodnutie bolo v súlade s požiadavkou zákonnosti a spravodlivosti. -   Opravné konanie –(konanie o sťažnosti, konanie odvolacie, konanie dovolacie, konanie o obnove

konania a konanie o zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní) – je konanie, v rámci ktorého sa preskúmava vec c rozsahu ustanovenom zákonom za účelom dosiahnutia nápravy napadnutého rozhodnutia či už v podobe jeho zmeny (revízia) alebo zrušenia (kasácia).

-   Opravné konanie začína procesným úkonom, ktorým sa oprávnené osoby domáhajú preskúmania rozhodnutia, ktoré vydal orgán činný v trestnom konaní alebo súd z dôvodov uvedených v zákone. Týmto procesným úkonom je opravný prostriedok. Z hľadiska účelu opravného konania sa rozlišuje: a.   všeobecný účel, ktorým je základný cieľ TK, t.j. zabezpečiť, aby TČ bol náležite zistený a páchateľ

podľa zákona spravodlivo potrestaný. b.   Bezprostredný účel, ktorým je preskúmanie konkrétneho rozhodnutia a v prípade jeho nesprávnosti

náprava rozhodnutia v záujme účastníkov konania. c.   Širší účel, ktorým sa uskutočňuje preverovanie rozhodovania prvoinštančných orgánov činných

v trestnom konaní alebo súdov.

Nesprávnosť rozhodnutia: -   Môže sa prejaviť a byť predmetom opravného prostriedku v chybách skutkových, ak súd alebo orgán

činný v TK nesprávne či nedostatočne zistil skutkový stav veci; vo veciach právnych, keď dotknutý orgán síce správne zistil skutkový stav, ale použil nesprávnu právnu klasifikáciu; v chybách procesných, pokiaľ porušil procesné predpisy Trestného poriadku, podľa ktorých mal postupovať.

Revízne preskúmavanie rozhodnutia: -   Revízny princíp charakterizujeme ako činnosť orgánu druhého stupňa, ktorý musí úplne a všestranne do

všetkých dôsledkov preskúmať všetky výroky rozhodnutia, proti ktorým mohol byť podaný opravný prostriedok; správnosť každého výroku z hľadiska všetkých do úvahy prichádzajúcich skutkových a právnych chýb; konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo z hľadiska prípadných chýb, ktoré mohli spôsobiť, že niektorý výrok je nesprávny alebo chýba.

Apelačný a kasačný princíp: -   Z hľadiska spôsobu vysporiadania sa s opravným prostriedkom rozlišujeme apelačný a kasačný princíp. -   V rámci apelačného systému rozoznávame jeho dva typy. Úplný apelačný systém, ktorý umožňuje

účastníkom ešte v riadnom opravnom konaní prednášať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy a čiastočný apelačný systém, ktorý účastníkom opravného konania túto možnosť neposkytuje. Podľa princípu apelácie orgán konajúci preskúmacie konanie o opravnom prostriedku v prípade, že zistí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, zruší predmetné rozhodnutie a sám jeho chyby napraví a vynesie nové, bezchybné rozhodnutie.

-   Pre kasačný systém je typické, že keď orgán konajúci o opravnom prostriedku zistí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, zruší predmetné rozhodnutie a vec vráti k novému prejednaniu a rozhodnutiu orgánu prvého stupňa.

Devolutívny a suspenzívny účinok:

-   Podanie riadneho opravného prostriedku (sťažnosť, odvolanie) v TK má spravidla devolutívny účinok, ktorý zabezpečuje, že o opravnom prostriedku rozhoduje iný, spravidla nadriadený orgán.

-   Podanie opravného prostriedku v TK môže mať za následok odklad výkonu rozhodnutia, tzv. suspenzívny účinok. Tento účinok majú opravné prostriedky spravidla v prípade, ak by bol výkonom rozhodnutia účel konania zmarený alebo pokiaľ by nepriznanie takéhoto účinku spôsobilo nenahraditeľnú škodu.

Zákaz reformácie in peius – reformationis in peius ( zákaz zmeny k horšiemu): -   Vyjadruje požiadavku zákazu zhoršenia postavenia osoby, ktorá podala opravný prostriedok alebo v jej

prospech bol opravný prostriedok podaný inou oprávnenou osobou, a to tak v opravnom konaní, ako aj v nasledujúcom konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia a prípadnom vrátení veci k novému prejednaniu.

-   Predpokladom uplatnenia tohto princípu je, že sa ohľadom takejto osoby vedie opravné konanie výhradne len v jej prospech.

Beneficium cohaesionis (dobrodenie spočívajúce v súvislosti): -   Ide o princíp, ktorého podstatou je zmena rozhodnutia i v prospech osoby, ktorá opravný prostriedok

nepodala, ak jej prospieva dôvod, pre ktorý bolo zmenené rozhodnutie v prospech osoby, ktorá opravný prostriedok podala.

7c/ Zadržanie.

Zadržanie: -   Trestný poriadok rozlišuje zadržanie podozrivého, obmedzenie osobnej slobody osoby pristihnutej pri

trestnom čine alebo bezprostredne po ňom a zadržiavanie obvineného. -   Zadržanie podozrivého, t.j. osoby, o ktorej je možné vysloviť záver, že by na základe zistených

informácií mohla byť páchateľom TČ, sa realizuje ešte pred vznesením obvinenia. -   Zadržanie podozrivého realizuje policajt a obmedzenie osobnej slobody osoby pristihnutej pri TČ alebo

bezprostredne po ňom môže vykonať ktokoľvek (napr. aj bežný občan). -   Policajt môže zadržať osobu podozrivú zo spáchania TČ, ak je niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 TP

alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1 TP -   Obmedzenie osobnej slobody osoby pristihnutej pri TČ: ten, kto osobe obmedzil osobnú slobodu, je

povinný ju bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, .... -   Po zadržaní alebo obmedzení osobnej slobody musí byť dotknutá osoba bezodkladne oboznámená

s dôvodmi zadržania a vypočutá. -   V prípade, že podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania z inej príčiny pominú,

policajt ju musí prepustiť na slobodu. -   Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu, vznesie proti nej obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu

odovzdá spis prokurátorovi, aby ten prípadne mohol podať návrh na vzatie do väzby. -   Policajt alebo prokurátor postupujú pritom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu

najneskôr do 48 hodín od jej zadržania alebo od jej prevzatia, inak musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu.

-   Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania bez prítomnosti tretej osoby a má právo požadovať, aby jej obhajca bol prítomný pri jej výsluchu

-   Prokurátor môže zadržanú osobu prepustiť na slobodu písomným príkazom s primeraným odôvodnením, alebo ju odovzdá súdu

-   Sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby a doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu.

8a/ Zastavenie a prerušenie trestného stíhania v prípravnom konaní.

Zastavenie trestného stíhania v prípravnom konaní:

Prokurátor musí (obligatórne) zastaviť trestné stíhanie:

-   ak je nepochybné, že sa nestal skutok pre ktorý sa vedie tr.stíhanie -   ak skutok nie je TČ a nie je dôvod vec postúpiť -   ak je nepochybné, že skutok obvinený nespáchal -   ak je tr.stíhanie neprípustné -   ak obvinený nebol v čase činu trestne zodpovedný pre nepríčetnosť -   v prípade zmieru -   ak zanikla trestnosť činu

Prokurátor môže (fakultatívne) zastaviť trestné stíhanie:

-   ak je trest, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený

-   ak sa o skutku právoplatne rozhodlo disciplinárne alebo kárne iným orgánom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce

Prokurátor môže (fakultatívne) zastaviť trestné stíhanie aj v prospech spolupracujúceho obvineného, ak sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, TČ založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto TČ a záujem spoločnosti na objasnení takéhoto TČ prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného. Prerušenie trestného stíhania v prípravnom konaní:

-   prichádza do úvahy, ak sa v priebehu TS vyskytne prekážka, ktorá znemožňuje v jeho pokračovaní. -   nemusí ísť však o definitívny stav, pretože ak pominú dôvody, ktoré viedli k prerušeniu TS, policajt

alebo prokurátor má uznesením rozhodnúť, že sa v TS bude pokračovať. -   rozhodnutie o prerušení TS má formu uznesenia

Dôvody prerušenia TS:

Policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Policajt preruší trestné stíhanie, ak: a) nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť, b) nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd, c) obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania, d) sa navrhuje odovzdanie trestného stíhania do cudziny alebo obvinený je vydaný do cudziny alebo vyhostený, e) ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, alebo f) obvinený je dočasne odovzdaný na vykonanie úkonov do cudziny.

8b/ Odročenie hlavného pojednávania.

Ak sa objaví prekážka (choroba, nedostavenie sa svedka na HP,...), pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať alebo v ňom nemožno pokračovať, súd odročí hlavné pojednávanie a určí termín, kedy sa bude konať ďalšie hlavné pojednávanie. Odročiť HP na neurčito možno len vtedy, ak to vyžaduje povaha úkonu.

Ak pominie prekážka, pre ktorú muselo byť HP odročené na neurčito, treba bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 2 týždňov po jej pominutí nariadiť termín HP.

8c/ Výkon peňažného trestu, trestu domáceho väzenia, trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu.

Výkon peňažného trestu:

-   hneď ako sa stal rozsudok, ktorým bol peňažný trest uložený vykonateľným predseda senátu vyzve odsúdeného, aby ho zaplatil do 15 dní a súčasne ho upozorní, že inak sa bude zaplatenie vymáhať.

-   Ak sa odsúdený stal dlhodobo neschopným zaplatiť peňažný trest, alebo by bola ohrozená výživa osôb od neho závislých, súd odloží výkon trestu najviac na 3 mesiace.

-   Vymožená čiastka peňažného trestu pripadá štátu. -   Peňažný trest sa platí na účet súdu.

Trest domáceho väzenia:

-   Výkon trestu domáceho väzenia nariadi predseda senátu bez meškania po nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku, ktorým bol tento trest uložený.

-   Odsúdeného súčasne upozorní na obmedzenia alebo povinnosti, ktoré pre neho z výkonu tohto trestu vyplývajú.

-   Kontrolou výkonu trestu poverí orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného alebo probačného a mediačného úradníka.

-   Ak odsúdený neplní povinnosti alebo obmedzenia vyplývajúce z trestu domáceho väzenia súd mu môže zmeniť trest na nepodmienečný trest odňatia slobody.

-   Trestný poriadok umožňuje po výkone polovice tohto trestu upustenie od výkonu jeho zvyšku.

Trest zákazu činnosti: -   Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, stal právoplatným, zašle predseda senátu

na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti rovnopis výroku rozsudku zamestnávateľovi, u ktorého je odsúdený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom vzťahu, ministerstvu spravodlivosti, ak ide o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, príslušnému štátnemu orgánu podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie na vedenie motorového vozidla, príslušnému útvaru Policajného zboru podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie na držanie a nosenie strelnej zbrane, registrovému súdu, živnostenskému úradu a profesijnej komore, ak bol uložený trest zákazu podnikateľskej činnosti.

-   Ak bol uložený trest zákazu činnosti na čas dlhší ako jeden rok, predseda senátu spravidla raz ročne požiada organizáciu alebo orgán, o oznámenie, či odsúdený porušil súdom uložený zákaz.

-   Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu činnosti probačného a mediačného úradníka.

-   Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu zákazu činnosti, predseda senátu to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.

-   Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.

Trest zákazu pobytu:

-   O právoplatnom uložení trestu zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obec a útvar Policajného zboru, na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obec a útvar Policajného zboru, v ktorých obvode má odsúdený trvalé bydlisko.

-   Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda senátu aj zamestnávateľa, u ktorého je obvinený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu.

-   Možno podmienečne upustiť od vykonania zvyšku trestu!

9a/ Postavenie náhradného sudcu na hlavnom pojednávaní.

-   Ak možno dôvodne predpokladať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas alebo ak sa navrhuje výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a ak sa počíta s využitím technických zariadení na prenos zvuku a obrazu, zariadi predseda súdu na návrh predsedu senátu, aby sa na hlavnom pojednávaní zúčastnili jeden alebo dvaja náhradní sudcovia alebo prísediaci.

-   Náhradný sudca alebo prísediaci má postavenie člena senátu. Hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak do konania nastúpil namiesto sudcu alebo prísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca alebo prísediaci, za ktorého nastúpil náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania už ďalej nezúčastňuje.

-   Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku alebo obrazu mimo pojednávacej siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.

9b/ Podmienečné zastavenie trestného stíhania.

-   Podstatou tohto inštitútu je dočasné zastavenie prebiehajúceho TS s tým, že ak obvinený vyhovie stanoveným podmienkam počas určitej skúšobnej doby, jeho TS bude zastavené definitívne.

-   V prípade, že sa obvinený v skúšobnej dobe neosvedčil, bude rozhodnutie o podmienečnom zastavení nahradené rozhodnutím o pokračovaní v TS.

-   O uplatnení tohto inštitútu je oprávnený rozhodnúť súd a v prípravnom konaní prokurátor -   Podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom zastavení TS:

a.   Ide o konanie o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov.

b.   Obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú dôvodné pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne.

c.   Obvinený nahradil škodu, ak bola činom spôsobená. d.   Obvinený prejavil súhlas s takýmto spôsobom vybavenia jeho trestného činu. e.   Vzhľadom na osobu obvineného s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu

možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce. -   TS je možné zastaviť v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom. -   Po zastavení TS sa stanovuje skúšobná doba na 1 až 5 rokov. -   Predmetné rozhodnutie o podmienečnom zastavení TS sa zapisuje do registra trestov. -   Podmienečné zastavenie TS je vylúčené v prípade, ak TČ bola spôsobená smrť, korupcia,....

10a/ Konanie proti mladistvému.

Osobitosti konania sa prejavujú v tom, že mladistvý musí mať obhajcu od vznesenia obvinenia do právoplatnosti rozhodnutia. V konaní vystupuje štátny orgán starostlivosti o mládež. Osoby so samostatným obhajovacími právami môže v prospech mladistvého podať odvolanie proti rozsudku. Je nevyhnuté zistiť stupeň rozumového a mravného vývoja pomerov mladistvého. U mladistvého do 15.rokov treba vyšetriť jeho duševný stav. Mladistvý smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak účel väzby nemožno dosiahnuť inak. Vec možno postúpiť miestne nepríslušnému súdu, v obvode ktorého má mladistvý trvalý pobyt. Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie o vine a treste nemožno konať v neprítomnosti mladistvého. Prokurátor musí byť vždy prítomný aj na verejnom zasadnutí. Spoločné konanie mladistvej osoby a osoby staršej ako 18 rokov možno konať len výnimočne. Ak je to na prospech mladistvého, možno verejnosť vylúčiť.

- Osoba mladistvá – je osoba, ktorá ešte mentálne, fyzicky, duševne nie je vyvinutá ako dospelý. 14 – 18 rokov

- Ak spácha čin inak trestný osoba mladšia ako 14r. nie je trestne stíhaná – prokurátor dáva návrh na tzv. ochrannú výchovu (detský domov, polepšovňa). Štát plní nie len ochrannú funkciu ale pôsobí aj výchovne.

- Osoba mladistvá je riadne trestne zodpovedným páchateľom, trestné konanie má sčasti odlišný charakter od klasického konania:

ü   Mladistvý musí mať vždy obhajcu (ex offo) § 336 ü   Väzba je len výnimočným prostriedkom na zaistenie osoby, len v krajnom prípade, ü   Obvinený mladistvý musí mať svojho zákonného zástupcu, ktorý je počas celého trestného konania pri ňom

(napr. rodič) ak je spolu s rodičom obvinený určí sa zástupca ü   Pri charakteristike osoby mladistvého nepostačujú tie čo sú pri dospelom – vytvára sa určitý obraz

o páchateľovi ako je psychicky narušený, posudok sociálneho kurátora kde sa vedie register tzv. problémových detí, mladistvých

ü   V konaní pred súdom je obmedzená zásada verejnosti ü   Trest odňatia slobody sa vykonáva v osobitných ústavoch kde môžu dokončiť školu ü   Účel - v splnení celého účelu trestného konania, aby bol braný do úvahy jeho vek ü   Mladistvému možno uložiť len 5druhov trestov, nemožno mu uložiť trest zákazu činnosti, ktorý sa učí (jeho

budúce povolanie) - Konanie pred súdom § 340 - U mladistvého súd obžalobu alebo návrh na dohodu o vine a treste doručí aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonnému zástupcovi mladistvého, prípadne aj tej osobe, s ktorou mladistvý žije v spoločnej domácnosti; ak má ustanoveného opatrovníka, obžaloba sa doručí aj

jemu. Ak mladistvý v čase hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia dovŕšil devätnásty rok svojho veku, toto ustanovenie sa nepoužije.

- § 343 hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie o dohode o vine a treste nemožno konať v neprítomnosti mladistvého. O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Prokurátor musí byť vždy prítomný na verejnom zasadnutí.

- § 345 Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne. Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho súrodenec, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako mladistvému.

Väzba mladistvého § 339

- Aj keď existujú dôvody väzby podľa § 71, smie byť obvinený mladistvý vzatý do väzby, len ak nemožno účel väzby dosiahnuť inak.

(§ 71 Dôvody väzby (1) Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.)

- Keďže väzba nemá výchovný účel, možnosť vzatia mladistvého obvineného do väzby je u mladistvého prípustná len v nevyhnutných prípadoch, keď nie je možné účel väzby dosiahnuť inak. Iný spôsob dosiahnutia účelu je napr. prevzatie záruky za nápravu mladistvého obvineného záujmovým združením občanov alebo dôveryhodnou osobou, dohľad probačného a mediačného úradníka. Zároveň platí, že skutočnosť, či nemožno účel väzby dosiahnuť iným spôsobom je potrebné a nevyhnutné skúmať v každom štádiu trestného stíhania.

10b/ Verejnosť na hlavnom pojednávaní, vylúčenie verejnosti.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré je verejné, sa môže zúčastniť verejnosť s tým, že musí rešpektovať priebeh pojednávania, nerušiť ho. Osoby, ktoré rušia poriadok môže predseda senátu vykázať z pojednávacej miestnosti. Kto neuposlúchne výzvu, môže byť opatrením predsedu senátu vyvedené členom ZVJS. Poriadkovú pokutu môže na hlavnom pojednávaní uložiť len sudca tomu, kto napriek prechádzajúcemu napomenutiu ruší hlavné pojednávanie, alebo sa voči súdu, prokurátorovi správa urážlivo, neuposlúchne výzvu alebo príkaz. Na možno uloženia poriadkovej pokuty musia byť osoby vopred upozornené.

10c/ Trestný rozkaz ako odklon v trestnom konaní.

V prípadoch, ktoré patria do vecnej príslušnosti samosudcu, môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní, t.j. ex catherda, vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný. (samosudca alebo sudca pre prípravne konanie ho môžu vydať bez prejednania).Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Trestným rozkazom možno uložiť: a) trest odňatia slobody do troch rokov, b) trest zákazu činnosti do ôsmich rokov, c) peňažný trest, d) trest prepadnutia veci, e) trest povinnej práce, ak s tým obvinený súhlasí, f) trest domáceho väzenia, g) trest vyhostenia, h) trest zákazu pobytu, i) ochranné opatrenie; trestným rozkazom však nemožno uložiť ochranné opatrenie zhabania majetku a ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky vyššej ako 331 930 eur; - Trestný rozkaz nie je možné vydať a) v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

b) v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty rok svojho veku. - Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, ak a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu, b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia, c) sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva podať odpor.

11a/ Verejné zasadnutie.

VEREJNÉ ZASADNUTIE § 291 – na zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje - na verejnom zasadnutí sa najčastejšie rozhoduje o ochranných opatreniach, o podmienečnom prepustení, o obnove konania, o dovolaní, ale v niektorých prípadoch aj o väzbe, či predbežnom prejednaní obžaloby. Príprava verejného zasadnutia prebieha obdobne ako pri hlavnom pojednávaní. Predvolávajú sa osoby, ktorých osobná účasť je nevyhnutná. Upovedomí sa prokurátor, aj osoba, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet a osoba, ktorá môže byť priamo rozhodnutím dotknutá, obhajca, splnomocnenec, zákonný zástupca, resp. záujmové združenie občanov. Lehoty: 5 dní a 3 dni. Ak predseda senátu spravidla na začiatku VZ zistí, že zákonná päťdňová lehota nebola zachovaná, verejné zasadnutie možno vykonať len so súhlasom toho, koho sa táto lehota týka. Prítomnosť: -samosudca -prokurátor -obvinený: V jeho neprítomnosti, ak nie je možné doručiť mu predvolanie a z tohto dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený; predvolanie mu bolo doručené a o možnosti vykonať VZ v jeho neprítomnosti bol poučený V neprítomnosti nemožno VZ vykonať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo VTOS alebo ak ide o trestný čin s HH TS prevyšujúcou 5 rokov; neplatí ak sa obvinený odmietol zúčastniť VZ alebo požiadal aby sa konalo v jeho neprítomnosti Priebeh: Otvorenie verejného zasadnutia sa bude vždy týkať konania v určitej konkrétnej trestnej veci a konkrétneho predmetu. Potom treba zistiť prítomnosť a totožnosť predvolaných alebo upovedomených osôb a v prípade neprítomnosti treba rozhodnúť o uskutočnení alebo odročení verejného zasadnutia. Podá správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť. Koná sa verejne. Súd pred rozhodnutím prihliada len na skutočnosti ktoré boli prebraté na VZ a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na VZ vykonané, okrem prípadu dohody o vine a treste.

11b/ Procesné postavenie prokurátora na hlavnom pojednávaní.

V prípade, ak sa na výzvu predsedu senátu obžalovaný a prokurátor vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste, súd vráti vec prokurátorovi. Ak nie tak, prokurátor ako procesná strana prednesie obžalobu (výroková časť, návrh na vykonanie dôkazov, aj stručné zdôvodnenie obžaloby). Po poučení obžalovaného zo strany sudcu o jeho právach, prokurátor vypočuje obžalovaného k obsahu obžaloby. Na záver hlavného pojednávania prokurátor ako prvý prednesie záverečnú reč.

Záverečná reč prokurátora by mala obsahovať stanovisko prokurátora: - k vine, - k trestu, - k náhrade škody a k ochrannému opatreniu. Záverečná reč prokurátora by mala mať nasledujúcu štruktúru: 1. Úvod. 2. Zhodnotenie zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov. 3. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu. 4. Zhodnotenie závažnosti konania obžalovaného. 5. Odôvodnenie druhu a výšky trestu, prípadne ochranného opatrenia. 6. Záverečný návrh.

12a/ Spoločný postup vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní.

-vo vyšetrovaní:

- policajt to vykonáva spravidla osobne,

- postupuje tak aby, čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku, v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu,

- okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne, tzv. procesná spôsobilosť, a je povinný vykonať v súlade so zákonom a včas,

- zadovažuje dôkazy bez ohľadu nato, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného,

- obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený,

- odopretie výpovede sa nesmie použiť ako dôkaz proti obvinenému,

- obvinený, poškodený a zúčastnené osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

- obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom,

- ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu.

-v skrátenom vyšetrovaní:

-sa rozumie úsek prípravného konania, ktorý je oprávnený vykonať policajt. - Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky.

- Odchýlky od postupu pri skrátenom vyšetrovaní v porovnaní s vyšetrovaním upravuje Trestný poriadok nasledovne : § 203

1.   výsluch svedka vykoná policajt, ak ide o neopakovateľný úkon, neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu, v ostatných prípadoch si vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom spíše záznam,

2.   policajt vyhľadá a zabezpečí dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom urobí záznam,

3.   skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.

12b/ Neverejné zasadnutie.

NEVEREJNÉ ZASADNUTIE. Senát rozhoduje tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Prichádza do úvahy len vo veciach, v ktorých koná senát. Samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva. Rozhodnutie súdu má formu uznesenia a sa vždy vyhlási. Keďže nedochádza k verejnému vyhláseniu rozhodnutia, je potrebné vyhlásené uznesenie písomne vyhotoviť a v rovnopise doručiť.

- § 301 = Na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. - § 302 = Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

- ods. 2 = Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené; pri rozhodovaní o väzbe má právo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca; pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu účasť týmto osobám umožniť.

- Prichádza do úvahy len vo veciach, v ktorých koná senát.

- § 303 = Samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva.

- § 304 = Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkaz, vykoná sa prečítaním zápisnice alebo iných písomností alebo oboznámením vecného dôkazu alebo zvukového, obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu, v prípade potreby aj jeho predvedením na technickom zariadení. Súčasťou tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.

- § 305 = ROZHODNUTIE SA VŽDY VYHLÁSI.

12c/ Vykonávacie konanie.

- Účelom vykonávacieho konania je uskutočniť obsah rozhodnutí . Samostatné procesné štádium je len vtedy ak ide o výkon odsudzujúceho rozsudku a je posledným štádiom typického TK. Rozhodnutie resp. jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Platí tu zásada špeciality.

Vykonávacie konanie nasledujú po hlavnom pojednávaní a opravnom konaní a týka sa najmä výkonu odsudzujúce rozsudku. Je to časť trestného konania, v ktorom dochádza k výkonu akéhokoľvek rozhodnutia v rámci trestného konania, pričom účelom je uskutočniť obsah rozhodnutí vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Základným predpokladom pre výkon rozhodnutia j jeho vykonateľnosti, ktorá je podmienená právoplatnosťou a taktiež skutočnosť, že dané rozhodnutie predpokladá vykonateľnosť.

- Príslušnosť vo vykonávacom konaní § 406

- ods. 1 = Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal. V prípravnom konaní môže výkonom rozhodnutia alebo zariadením jeho výkonu prokurátor poveriť asistenta prokurátora. V konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje predseda senátu, ktorý tým môže poveriť vyššieho súdneho úradníka. - ods. 2 = Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej ustanovené inak, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. - ods. 3 = Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného konania robí, ak nie je ďalej ustanovené inak, predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. - ods. 4 = Vykonávacieho konania sa zúčastňujú tiež orgány štátnej správy, obce a záujmové združenia občanov, a to podľa povahy vykonávacieho konania. Účelom vykonávacieho konania je uskutočniť obsah rozhodnutí. Samostatné procesné štádium tvorí len vtedy, ak ide o výkon odsudzujúceho rozsudku a je posledným štádiom typického trestného stíhania.

Zásady:

•   Musí ísť o rozhodnutie súdu, ktorým sa ukladá trest alebo ochranné opatrenie •   Rozhodnutie musí byť právoplatná a vykonateľné •   Ak sa rozhodnutie stane vykonateľným, treba ho ihneď vykonať •   Ak sa s výkonom začalo, výkon treba uskutočniť v zásade bez prerušenia •   Výkon trestov a ochranných opatrení sa vykonáva ex offo •   Výkon trestov a ochranných opatrené zabezpečí súd, teda orgán, ktorý ich uložiť •   Pri výkone trestov a ochranných opatrení sa realizuje spolupráca s orgánmi štátnej správy, obcami

a záujmovými združeniami občanov •   Umožnenie čo najširšieho výchovného účinku výkonu •   Kontrola výkonu trestov a ochranných opatrení, ktorú vykonávajú prokurátor a poslanci

13a/ Začatie trestného stíhania – vznesenie obvinenia, dočasné odloženie vznesenia obvinenia.

Prípravné konanie spravidla prebieha v štyroch fázach a to :

Ø   začatie trestného stíhania, Ø   vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie, Ø   skončenie vyšetrovanie lebo skráteného vyšetrovania, Ø   rozhodnutie vo veci

Začatie trestného stíhania

Trestné stíhanie policajt spravidla začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Policajt môže začať trestné stíhanie aj vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu, alebo neodkladného úkonu. Týmito úkonmi sa spravidla rozumie zadržanie podozrivej osoby výzva na vydanie veci, uchovanie a vydanie počítačových údajov, odňatie veci alebo prevzatie zaistenej veci, zaistenie peňažných prostriedkov , zaistenie zaknihovaných cenných papierov, vykonanie domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov,

osobnej prehliadky, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok, ohliadky miesta činu. Po vykonaní niektorého z týchto úkonov policajt je následne povinný vydať uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým konkrétnym úkonom a ktorým dňom bolo začaté trestné stíhanie.

Trestné stíhania možno začať:

a)   Vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania – má obligatórne náležitosti avšak neobsahuje odôvodnenie.

b)   Vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu – ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania môže orgán činný v trestnom konaní zdržať a obmedziť osobnú slobodu podozrivého, vydať, odňať a prevziať vec, zaistiť peňažné prostriedky a pod.

Na začatie trestného stíhania sa nevyžaduje, aby bol známy páchateľ, lebo sa začína pre skutok, ktorý sa považuje sa trestný čin. Uznesenie o začatí trestného stíhania dovoľuje orgánom činným v trestnom konaní začať vykonávať všetky procesné úkony smerujúce k tomu, aby sa objektívne zistilo, či sa skutok stal, či je TČ, kto skutok spáchal a z akých pohnútok a aká je jeho závažnosť. Ak sa toto všetko naplní, nasleduje vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. Od tohto okamihu sa môžu proti obvinenej osobe použiť trestnoprávne prostriedky a zároveň má právo na obhajobu. Obvinený proti výroku uznesenia môže podať sťažnosť.

13b/ Výkon ochranného dohľadu. -   Komu súd uloží výkon ochranného dohľadu, je povinný oznamovať probačnému a mediačnému

úradníkovi súdu, v obvode, ktorého má bydlisko, potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a na jeho žiadosť tieto údaje preukazovať.

-   Je povinný sa tomuto orgánu hlásiť v lehotách, ktoré určí súd a vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta pobytu.

-   S výkonom ochranného dohľadu sa začína po výkone trestu odňatia slobody. -   Počas výkonu väzby sa výkon ochranného dohľadu prerušuje. -   Ak sa ukáže, že sa dosiahol účel ochranného dohľadu, súd odsúdeného z výkonu ochranného dohľadu

prepustí; inak výkon ochranného dohľadu zaniká až uplynutím času, na ktorý bol uložený alebo smrťou odsúdeného.

14a/ Prípravné konanie; pojem, účel, fázy, priebeh a miesto v štruktúre trestného konania. -   Prípravné konanie je v poradí druhým štádiom predsúdneho konania a nadväzuje na výsledky postupu

pred začatím trestného stíhania.  -   Miesto v štruktúre TK: Rozumie sa ním úsek TK od začatia trestného stíhania do podania obžaloby,

návrhu na schválenie dohody o vine a treste alebo do právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní.  

-   Účelom prípravného konania je čo najrýchlejšie obstarať dôkazy potrebné pre rozhodnutie; t.j zhromaždenie dôkazov potrebných pre posúdenie veci, na zistenie páchateľa a následkov činu a to v takom rozsahu, aby orgány činné v trestnom konaní po ich vyhodnotení mohli ukončiť buď rozhodnutím vo veci samej alebo postaviť páchateľa pred súd.

-   Prípravné konanie spravidla prebieha v štyroch fázach a to : 1.začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia, 2.vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie, 3.skončenie vyšetrovanie lebo skráteného vyšetrovania, 4.rozhodnutie vo veci a obžaloba

Priebeh prípravného konania: -   Trestné stíhanie policajt spravidla začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Policajt môže

začať trestné stíhanie aj vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu, alebo neodkladného úkonu. Týmito úkonmi sa spravidla rozumie zadržanie podozrivej osoby výzva na vydanie veci, uchovanie a vydanie počítačových údajov, odňatie veci alebo prevzatie zaistenej veci, zaistenie peňažných prostriedkov , zaistenie zaknihovaných cenných papierov, vykonanie domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov, osobnej prehliadky, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok, ohliadky miesta činu. Po vykonaní niektorého z týchto úkonov policajt je následne povinný vydať uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým konkrétnym úkonom a ktorým dňom bolo začaté trestné stíhanie.

14b/ Rozhodnutia súdu na hlavnom pojednávaní.

Rozhodnutia na hlavnom pojednávaní sa môžu dotýkať len skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je viazaný. Súd spravidla rozhoduje na neverejnom zasadnutí, môže však nariadiť aj verejné zasadnutie.

Rozhodnutia súdu na HP:

a)   Rozsudok – odsudzujúci – súd uzná obžalovaného za vinného, oslobodzujúci – súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí

b)   Uznesenie o zastavení trestného stíhania – obligatórne – ak súd zistí neprípustnosť trestného stíhania, fakultatívne – v prípade spolupracujúceho obvineného

c)   Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania – ak súd zistí, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, nahradil škodu, vzhľadom na osobu obvineného a s prihliadnutí na jeho doterajší život možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce

d)   Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného – lebo sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, TČ založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny,...

e)   Uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania–ak obvinený vyhlási, že spáchal skutok a vyhlásenie urobil slobodne, nahradil škodu, alebo inak odstránil ujmu, zloží na účet súdu peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi a táto suma je primeraná závažnosti TČ

f)   Uznesenie o postúpení veci – príslušnému súdu – ak súd zistí v žalovanom skutku TČ, na ktorý nie je príslušný, inému orgánu – ak súd zistí, že v žalovanom skutku nejde o TČ, ale o priestupok, služobné alebo disciplinárne previnenie

g)   Uznesenie o prerušení trestného stíhania – ak nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec objasniť, nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd, obvinené pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysle trestného stíhania, sa navrhuje odovzdanie trestného stíhania do cudziny, alebo obvinený je vydaný do cudziny alebo vyhostený, ústavný súd alebo súd EU pozastaví účinnosť právneho predpisu, obvinený je dočasne odovzdaný na vykonanie úkonov do cudziny a ak súd podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR pre rozpor právnych noriem

h)   Uznesenie o vrátení veci prokurátorovi – ak vyjde najavo spáchanie ďalšieho skutku obžalovaným, ktorý je TČ a prokurátor o to požiadal v záujme spoločného konania

14c/ Započítanie väzby a trestu.

(1) Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu. (2) Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný trest alebo súhrnný trest. (3) Ak nie je započítanie väzby alebo trestu podľa odsekov 1 a 2 možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určovaní druhu trestu, prípadne výmery trestu. (4) Podľa rovnakých zásad súd postupuje aj v prípade, ak bol páchateľ vo väzbe v cudzine alebo ak bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý skutok.

15a/ Zahladenie odsúdenia. -   Je to procesnoprávny inštitút, ktorým sa odstraňujú nepriaznivé dôsledky odsúdenia po vykonaní trestu. -   O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného, osôb, ktoré by mohli v prospech

odsúdeného podať odvolanie alebo na návrh záujmového združenia občanov. -   Pred uplynutím doby uvedenej v § 92 ods. 1 TZ môže podať žiadosť o zahladenie odsúdenia len

odsúdený. -   O právoplatnom zahladení odsúdenia upovedomí predseda senátu odsúdeného, navrhovateľa a register

trestov Generálnej prokuratúry SR. -   V prípade zamietnutia žiadosti o zahladenie odsúdenia ju možno opakovať najskôr po uplynutí jedného

roka.

15b/ Konanie o dohode o vine a treste.

Dohoda o vine a treste – tento nový inštitút slovenského trestného práva možno definovať ako proces v trestnom práve, pri ktorom obvinený, spravidla zastúpený obhajcom, a prokurátor dohodnú akceptovatelný návrh rozhodnutia, ktorý musí schváliť a vyhlásiť súd, ktorý sa však nezúčastňuje na rokovaniach vedúcich k dohode. Podstatou je posúdenie podmienok na uzavretie dohody ako dvojstranného právneho úkonu medzi prokurátorom a obvineným o priznaní spáchania skutku, o uznaní viny, o prijatí trestu, prípadne aj o ďalších výrokoch.

Predpokladom konania o dohode o vine a treste je splnenie nasledujúcich podmienok: a.   výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestný

čin a spáchal ho obvinený; b.   obvinený sa k spáchaniu skutku priznal a uznal vinu; c.   dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania.

Konanie môže začať prokurátor z vlastnej iniciatívy, alebo na podnet obvineného. - Je povinný na konanie obvineného predvolať. Obhajcu a poškodeného len upovedomí o čase a mieste. - Ak došlo k úplnej dohode o vine a treste a o všetkých výrokoch, prokurátor podá súdu návrh na schválenie dohody. - Ak obvinený uzná vinu v celom rozsahu ale k dohode nedôjde, prokurátor podá obžalobu. - Ak v konaní nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor v návrhu na schválenie dohody, navrhne súdu, aby poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie alebo iné konanie. Konanie o dohode o vine a treste má dve fázy: 1. skúmanie zákonných podmienok na možnosť uzavretia tejto dohody 2. samotné konanie

15c/ Výkon podmienečného a nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom:

§ 418

(1) Súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby. Zisťuje najmä, ako odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu; na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy alebo obec a záujmové združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa odsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra trestov odsúdeného od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok. (2) Zisťovaním podľa odseku 1 predseda senátu poverí probačného a mediačného úradníka. § 419

(1) O tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby u mladistvého. (2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. (3) Rozhodnutie o tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť predseda senátu. (4) Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje podľa § 408.

§ 420 Výkon podmienečného trestu odňatia slobody

Pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, postupuje súd primerane ako pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom.

Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody: Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

(1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. (2) Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.  Nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

16a/ Postup pred začatím trestného stíhania.

Predsúdne konanie je úsek TK, ktorý sa delí na postup pred začatím trestného stíhania a prípravné konanie. Trestné oznámenie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, faxom ,elektronickými prostriedkami podpísanými elektronickým podpisom. Trestné oznámenie sa podáva policajtovi alebo prokurátorovi. Okrem nich má povinnosť prijať trestné oznámenie aj súd, ktorý ho bez odkladu pošle prokurátorovi. Keď prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že trestné oznámenie neobsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný TČ, ale domnieva sa, že ich môže zabezpečiť, vyzve v primeranej lehote oznamovateľa, aby doplnil trestné oznámenie. Prokurátor alebo policajt urobia úkony potrebné k tomu, aby mohli rozhodnúť o trestnom oznámení v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Ak sa podáva trestné oznámenie ústne, tak policajt alebo prokurátor vypočuje oznamovateľa! Pokiaľ neboli zistené podmienky na začatie trestného stíhania, policajt alebo prokurátor uznesením vec odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, odloží vec ak zanikla trestnosť činu alebo vec uznesením odmietne.

16b/ Vyšetrovanie trestných činov.

Vyšetrovanie trestných činov vykonávajú tzv. orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú policajti, vyšetrovatelia a prokurátori. Každý z týchto orgánov má pri vyšetrovaní trestných činov svoje miesto.

Policajt postupuje tak aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, na posúdenie prípadu, zistenie páchateľa a vydanie rozhodnutia. Obzvlášť závažné zločiny sa musia vyšetriť do 6 mesiacov od vznesenia obvinenia, iné do 4 mesiacov.

Policajt alebo vyšetrovateľ :

-   Vyšetruje trestný čin, zhromažďuje dôkazy -   Vypracuje uznesenie o vznesení obvinenia -   Doručí ho obvinenému, poučí ho o jeho právach a vypočuje ho -   Pripraví spis pre prokurátora – spisuje výpovede obvineného, svedkov, zhromažďuje ďalšie dôkazy,

fotografie, posudky a pod. -   Po skončení vyšetrovania umožní poškodenému preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie

dokazovania -   Predloží spis prokurátorovi a navrhne podanie obžaloby

Prokurátor:

Dozoruje vyšetrovaciu činnosť policajných orgánov • Posúdi návrh vyšetrovateľa a spis môže vrátiť s pokynom na doplnenie vyšetrovania • Ak súhlasí s návrhom na podanie obžaloby, pripraví písomnú obžalobu pred súd a oznámi to obvinenému a jeho obhajcovi.

Sudca:

Ak je prešetrenie prípadu nedostatočné, môže vrátiť spis prokurátorovi na došetrenie. Ak je sudca so spisom spokojný, určí dátum hlavného pojednávania a predvolá naň obžalovaného, prokurátora, poškodeného a ďalšie osoby, ktoré chce vypočuť.

16c/ Výkon ochrannej výchovy.

-Výkon ochrannej výchovy –

- môže sa vykonávať v ústave alebo v náhradnej profesionálnej rodine! - nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má výkon začať. Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí. Až po potrebnom vyšetrení sa mladistvý umiestni do konkrétneho výchovného ústavu pre mládež. Vo výkone ochrannej výchovy treba pedagogickým vedením zabezpečiť prípravu chovanca na jeho budúce povolanie. O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne na verejnom zasadnutí súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na návrh prokurátora, štátneho orgánu starostlivosti o mládež alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu. Proti uzneseniu o upustení od výkonu ochrannej výchovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, príslušného štátneho orgánu alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého návrhu. Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť. Ak výchova mladistvého pokročila a bude sa riadne správať môže súd podmienečne upustiť od výkonu. V opačnom prípade súd rozhodne, že sa v ochrannej výchove pokračuje ďalej. Trvanie výkonu ochrannej výchovy je obmedzené splnením účelu a dovŕšením dospelosti.

17a/ Prítomnosť na hlavnom pojednávaní, vedenie hlavného pojednávania.

Prítomnosť na HP:

Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu alebo samosudcu, zapisovateľa a prokurátora. V zásade sa vyžaduje aj prítomnosť obžalovaného, ale vo výnimočných prípadoch sa môže HP konať aj v jeho neprítomnosti. HP sa môže konať v neprítomnosti obžalovaného, ak má súd za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. HP v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; alebo, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 5 rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na HP.

Vedenie HP:

Hlavné pojednávanie vedie a všetky opatrenia smerujúce na zabezpečenie jeho riadneho priebehu nariaďuje predseda senátu. Pritom prihliada na oprávnené záujmy strán. Ak zákon neustanovuje inak, dôkazy čítaním výpovedí, listín, posudkov, správ alebo oboznamovanie vecných dôkazov vykonáva predseda senátu. Ich vykonaním môže poveriť člena senátu alebo toho, kto vykonanie dôkazu navrhol. Predseda senátu je povinný dbať na to, aby hlavné pojednávanie nebolo zdržované výkladmi a prejavmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, a aby bolo zamerané čo najúčinnejšie na objasnenie veci v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie. Ak tento zákon neustanovuje inak, z priebehu hlavného pojednávania môžu fyzické osoby a právnické osoby vyhotovovať zvukový záznam a so súhlasom predsedu senátu aj zvukový prenos. Zvukový záznam a zvukový prenos z hlavného pojednávania nemožno vyhotovovať pri výsluchu agenta alebo ak sa preberajú okolnosti tvoriace utajovanú skutočnosť.

17b/ Dôvody a podmienky dovolania.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktoré je možné podať po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia - teda vec je právoplatne skončená! Ide o preskúmanie NS SR. Je určené na opravu právnych chýb, porušenie procesných, hmotnoprávnych ustanovení.

Môže ho podať minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obvinený, osoby v prospech obvineného!

Je možné ho podať na súde ktorý konal vo veci na 1. stupni; ak sa podáva v prospech obvineného tak v lehote do 3 rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak v neprospech tak v lehote 6 mesiacov od doručenia prokurátorovi.

Podáva sa len :

•   Ak vo veci rozhodol nepríslušný súd •   Súd rozhodol v nezákonnom zložení •   Bolo porušené právo na obhajobu •   Hlavné pojednávanie bolo v neprítomnosti obvineného bez splnenia zák. podmienok •   Ak konal súd vylúčený z úkonov trestného konania •   Trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného •   Dôkazy neboli získané zákonne •   Rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku •   Obvinený dostal doživotný trest a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie nie je prípustné

 

18a/ Skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania ako 3. fáza prípravného konania.

Ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo iné rozhodnutie, umožní obvinenému a jeho obhajcovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Návrh na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný. Vyšetrovanie o obzvlášť závažných zločinoch treba skončiť do 6 mesiacov od vznesenia obvinenia a v ostatných prípadoch do 4 mesiacov. Skrátené vyšetrovanie je potrebné skončiť do 2 mesiacov od vznesenia obvinenia. Po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania predloží policajt spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie. 18b/ Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

- O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. - Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu. - O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

- § 416 = O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.

- § 417 = na rozhodnutie je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Odsúdený musí byť vyslúchnutý.

Páchateľ sa prepustí na slobodu z VTOS pred uplynutím celej dĺžky uloženého trestu. Aplikuje sa, ak odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Rozhoduje súd uznesením len na návrh, ktorý podáva prokurátor, riaditeľ ústavu na výkon väzby, záujmové združenie občanov alebo samotný odsúdený a to v lehota 60 dní od doručenia.

Aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený, musí vykonať minimálne časť trestu:

a)   ½ trestu pre odsúdenie za prečin b)   2/3 trestu pre odsúdenie za zločin c)   ¾ trestu pre odsúdeného za obzvlášť závažný zločin d)   25 rokov pre odsúdeného na doživotie.

Súd určuje skúšobný dobu 1 – 7 rokov a po jej skončení súd rozhoduje o tom,či sa odsúdený osvedčiť. V skúšobnej dobe vykonáva dohľad probačný a mediačný úradník, ak bol uložený probačný dohľad.

19a/ Skrátené vyšetrovanie.

Skráteným vyšetrovaním sa rozumie úsek prípravného konania, ktorý je oprávnený vykonať policajt. Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch, ak nejde o prečiny, o ktorých sa vykonáva vyšetrovanie.

Skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 3 roky vykonáva policajt (poverený príslušník Policajného zboru, poverený príslušník vojenskej polície, poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, poverený pracovník finančnej správy); ostatných vykonáva policajt (vyšetrovateľ Policajného zboru, vyšetrovateľ finančnej správy).

Odchýlky od postupu pri skrátenom vyšetrovaní v porovnaní s vyšetrovaním upravuje Trestný poriadok nasledovne :

1.výsluch svedka vykoná policajt, ak ide o neopakovateľný úkon, neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu, v ostatných prípadoch si vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom spíše záznam, 2.policajt vyhľadá a zabezpečí dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom urobí záznam, 3.skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.

19b/ Obsah a náležitosti rozsudku.

(1) Rozsudok po úvodných slovách "V mene Slovenskej republiky" musí obsahovať a) označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, mená a priezviská sudcov a prísediacich, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili, b) dátum a miesto vyhlásenia rozsudku, c) výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili, d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, e) poučenie o opravnom prostriedku. (2) Obžalovaný musí byť v rozsudku označený svojím menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom. (3) Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. § 164 - V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o a) náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený, b) ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní rozhodnuté.

§  165  -­‐  (1) Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené, a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon možno podmienečne odložiť alebo podmienečne odložiť s probačným dohľadom, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne, na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo iný nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu. (2) Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 285 sa oslobodenie spod obžaloby opiera uvedením zákonného ustanovenia a slovným vyjadrením tohto dôvodu.

§ 166 - Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

§ 167 - V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, v ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste. § 168 - (1) Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. (2) V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste, súd stručne uvedie najmä priebeh konania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvineného na otázky uvedené v § 333 ods. 3; ak je obvinený mladistvý a v čase konania nedovŕšil osemnásty rok svojho veku, aj vyjadrenie jeho obhajcu a zákonného zástupcu.

19c/ Výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.

§ 418 - (1) Súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby. Zisťuje najmä, ako odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu; na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy alebo obec a záujmové združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa odsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra trestov odsúdeného od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok. (2) Zisťovaním podľa odseku 1 predseda senátu poverí probačného a mediačného úradníka.

§ 419 - (1) O tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby u mladistvého. (2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. (3) Rozhodnutie o tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť predseda senátu. (4) Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje podľa § 408.

20a/ Konanie pred sudcom pre prípravné konanie a pred samosudcom.

-   Sudca pre prípravné konanie rozhoduje o zásahoch do základných práv a slobôd (napr. o vzatí obvineného do väzby, o vydaní príkazu na zatknutie,...).  

-   Sudca pre prípravné konanie ďalej rozhoduje o sťažnosti proti uzneseniu prokurátora, ktorým prokurátor napríklad zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku na náhradu škody poškodeného a pod.    

Konanie pred samosudcom:

- Samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov. - Nepoužije sa, ak má byť uložený súhrnný trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom. - Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda. - Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva.

Konanie pred sudcom:

Sudca pre prípravné konanie: a) vypočuje obvineného, najmä na okolnosti zadržania, skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do väzby a podanie obžaloby, či a v akom rozsahu sa priznáva ku spáchaniu skutku a či súhlasí s tým, že tieto skutočnosti nebudú na hlavnom pojednávaní dokazované, b) rozhodne o väzbe, ak prokurátor podal taký návrh,

c) prednostne určí termín vykonania hlavného pojednávania spravidla najneskôr do pätnástich pracovných dní od podania obžaloby, ak vec nevybaví trestným rozkazom alebo neurobí niektoré z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g); termín ihneď oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň doručí obžalobu, a ak je na základe § 85 ods. 6 prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručí obžalobu aj obhajcovi, d) umožní obžalovanému, ktorý bol vzatý do väzby a nemá obhajcu, aby si v primeranej lehote obhajcu zvolil; ak tak neurobí, ustanoví mu sudca pre prípravné konanie obhajcu, e) so súhlasom obžalovaného vykoná hlavné pojednávanie ihneď po jeho výsluchu, ak to okolnosti prípadu umožňujú. Sudca pre prípravné konanie má v konaní rovnaké postavenie ako samosudca.

 20b/ Obžaloba, náležitosti obžaloby.

§ 234 Obžaloba (1) Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby, ak nejde o konanie podľa § 204 ods.1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby. (2) Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala. (3) Spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov prípravného konania o úkonoch, zápisnicu o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazy týkajúce sa veci. (4) Po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje vykonať v konaní pred súdom.    Náležitosti obžaloby - § 235

Obžaloba musí obsahovať a) označenie prokurátora, dátum a miesto spísania obžaloby, b) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého je alebo bol príslušníkom, c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu, d) ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval, e) dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami, a f) návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.

20c/ Zmier.

-   V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie.

-   Predpokladom uzavretia zmieru je súhlas poškodeného. -   O schválení zmieru je oprávnený rozhodnúť prokurátor v prípravnom konaní; samosudca v súdnom

konaní alebo súd na hlavnom pojednávaní.

-   Zákonné predpoklady schválenia zmieru sú: 1. Ide o prečin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov. 2. Súhlas obvineného aj poškodeného s rozhodnutím o schválení zmieru 3. Obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný. 4. Obvinený nahradí poškodenému škodu spôsobenú trestným činom. 5. Obvinený zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely a táto suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného TČ.

-   Rozhodnutie o schválení zmieru má formu uznesenia. S rozhodnutím o schválení zmieru je spojené definitívne zastavenie trestného stíhania. Proti uzneseniu o schválení zmieru je prípustná sťažnosť!

-   Rozhodnutie o schválení zmieru sa zapisuje do registra trestov. -   Zmier nebude možné schváliť ak TČ bola spôsobená smrť osoby, korupcia alebo ak je vedené trestné

stíhanie proti verejnému činiteľovi.

21a/ Účel, význam a fázy hlavného pojednávania.

Účel a význam hlavného pojednávania –súd má na základe dokazovania na hlavnom pojednávaní spravodlivo rozhodnúť o vine a treste.

Vedenie hlavného pojednávania – zásada kontradiktórnosti-

Kontradiktórnosť /contra dicere/ znamená oponovanie, uvádzanie vlastných argumentov proti argumentom druhej strany, súperenie v spore, teda vedenie aj trestného súdneho procesu formou sporu strán. V trestnom procese je základným sporom spor medzi obžalobou, v mene štátu zastupuje prokurátor a obvineným. Podmienkou toho, aby mohlo ísť o objektívne a spravodlivé trestné sporové konanie, je rovnosť strán pred nezávislým súdom, kt. po oboznámení sa s vecou prostredníctvom dokazovania na HP vynesie rozhodnutie.

Fázy hlavného pojednávania:

1.   Začiatok hlavného pojednávania 2.   Dokazovanie 3.   Záver hlavného pojednávania 4.   Rozhodnutie na hlavnom pojednávaní

21b/ Odklony v trestnom konaní; pojem, účel, význam, použitie, základné kritériá pre aplikáciu, druhy odklonov.

Pojem: Odklony (alternatívne spôsoby riešenia trestných vecí) predstavujú zvláštne inštitúty TK, ktoré umožňujú odklonenie od štandardného priebehu TK, od štandardného ukončenia konania rozhodnutím o vine, prípadne o treste.

Účel a význam: Zmyslom týchto procesných odklonov je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárenie riešenia trestných vecí a to práve vedením špecifických procesných postupov bez konania hlavného pojednávania, najmä v prípadoch jednoduchších a menej závažných trestných činoch.

Účelom je zmierniť zaťaženosť trestných súdov od skutkovo a právne jednoduchších vecí a trestných vecí, kde je predpoklad, že vykonanie hlavného pojednávania by nebolo potrebné.

Druhy odklonov: podmienečné zastavenie trestného stíhania; podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného; zmier; konanie o dohode o vine a treste a trestný rozkaz.

21c/ Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Páchateľ sa prepustí na slobodu z VTOS pred uplynutím celej dĺžky uloženého trestu. Aplikuje sa, ak odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Rozhoduje súd uznesením len na návrh, ktorý podáva prokurátor, riaditeľ ústavu na výkon väzby, záujmové združenie občanov alebo samotný odsúdený a to v lehota 60 dní od doručenia.

Aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený, musí vykonať minimálne časť trestu:

a)   ½ trestu pre odsúdenie za prečin b)   2/3 trestu pre odsúdenie za zločin c)   ¾ trestu pre odsúdeného za obzvlášť závažný zločin d)   25 rokov pre odsúdeného na doživotie.

Súd určuje skúšobný dobu 1 – 7 rokov a po jej skončení súd rozhoduje o tom,či sa odsúdený osvedčiť. V skúšobnej dobe vykonáva dohľad probačný a mediačný úradník, ak bol uložený probačný dohľad.

Z:Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody § 415

- O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. - Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu. - O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

- § 416 = O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.

- § 417 = na rozhodnutie je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Odsúdený musí byť vyslúchnutý.

22a/ Záver hlavného pojednávania.

Záver hlavného pojednávania – len vtedy, ak sa vydá uznesenie o ukončení dokazovania. Končí sa prednesením záverečných rečí, ktoré začína prokurátor a končí obhajca. Posledné slovo je viazané len na osobu obžalovaného. Hlavné pojednávanie sa završuje verjným vyhlásením rozsudku.

Doplnenie dokazovania po záverečných rečiach, ak je to nutné!

Rozhodovanie na hlavnom pojednávaní – rozhoduje o veci, ktorá je uvedená v žalobnom návrhu. Rozhodnutie má podobu rozsudku a to odsudzujúceho alebo oslobodzujúceho

1. záverečné reči

§   prokurátora §   zástupcu záujmového združenia §   poškodeného §   zúčastnenej osoby §   obhajcu obžalovaného

2. posledné slovo obžalovaného

Doplnenie dokazovania – ak súd zistí , že po záverečných rečiach potrebu doplnenia nejakej okolnosti , rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené. Následne treba vždy dať slovo na záverečné reči.

Záverečná reč – ak už niet viac dôkazov dá súd slovo na záverečné reči resp. predseda senátu. Pred poslednou záverečnou poradou udelí predseda senátu obžalovanému posledné slovo.

22b/ Výkon trestu prepadnutia veci.

-   Ak sa rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci, stal vykonateľným, zašle predseda senátu odpis výroku rozsudku orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu na prevzatie majetku (veci) do správy (napr. finančnému odboru obvodného úradu, ...).

-   Aj v prípade prepadnutia veci môže súd a v prípravnom konaní prokurátor z podobných dôvodov, aké sú pri zaistení majetku, rozhodnúť o zaistení veci.

-   Proti rozhodnutiu o zaistení veci je prípustná sťažnosť!

23a/ Príprava a nariadenie hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie je najdôležitejšia časť trestného konania, na ktorej sa vykonávajú dôkazy. Rozhodujúcim orgánom je súd, ktorý je viazaný len právnym poriadkom príp. právnym názorom vysloveným nadriadeným súdom v konkrétnej trestnej veci. Hovoríme, že ide o hlavné pojednávania s prvkami kontradiktórnosti = procesné strany majú právo nielen navrhovať a predložiť dôkazy, ale aj sa oboznámiť s dôkazmi predloženými druhou stranou, vyjadriť sa s cieľom ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu. Z hľadiska času sa hlavné pojednávanie skladá zo začiatku, dokazovania, záveru a vyhlásenia rozhodnutia.

Prípravu hlavného pojednávania zabezpečuje predseda senátu, alebo samosudca. Ide o stanovenie termínu konania hlavného pojednávania, predvolávanie a vyrozumievanie osôb.

Nariadenie hlavného pojednávania a lehoty: Termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenie predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň 5 pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a aj vtedy ak obžalovaný odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. U ostatných osôb treba zachovať aspoň lehotu 3 dni. Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie jeho riadneho priebehu na to, aby bolo možné vec prejednať a rozhodnúť bez jeho odročenia.

23b/ Obnova konania.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam, ktoré sú v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu alebo prokurátorovi neboli známe a nebolo možné ich vziať do úvahy ale prihliadať na ne. Účelom obnovy konania je rozhodnúť, či tieto skutočnosti môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní.

Podmienky obnovy konania – návrh musí byť podaný oprávnenou osobou, musí ísť o skutočnosti súdu alebo prokurátorovi skôr neznáme a zároveň musia viesť k inému rozhodnutie, než bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie. Súd je oprávnený zaoberať sa iba výrokmi, ktorými sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy konania.

Obnova konania sa povolí – ak nové skutočnosti by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, uložený druh trestu bol v rozpore s účelom trestu, zastavenie trestného stíhania, podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, aj v prípade, ak sa zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal TČ.

23c/ Výkon rozhodnutia o schválení zmieru.

Forma odklonu, ktorým dôjde k ukončeniu trestnej veci bez potrestania páchateľa. Je možné len v prípade prečinov ( horná sadzba menej ako 5 rokov), musí byť súhlas poškodeného aj obvineného, môže rozhodnúť len prokurátor, ak obvinený vyhlási že spáchal skutok, nahradil škodu ak bola spôsobená, zložil na účet súdu sumu na prospešné práce, resp. sa ospravedlní v tlačí poškodenému. Súd neschváli zmier, ak TČ bola spôsobená smrť osoby, ak išlo o korupciu, konanie voči verejnému činiteľovi. Pri zmieri nie je vykonávacie konanie. 24a/ Konanie proti ušlému.

Podmienkou na vykonanie konania proti ušlému je preukázanie úmyslu obvineného vyhýbať sa trestnému stíhaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Konanie proti ušlému nemožno viesť, ak sa obvinený zdržiava v cudzine legálne, na základe platných cestovných dokladov vydaných orgánmi Slovenskej republiky, pokiaľ nie je preukázané, že sa takýmto pobytom v cudzine úmyselne vyhýba trestnému stíhaniu. Pokiaľ dôvody konania proti úšlému odpadnú, pokračuje sa v trestnom konaní podľa všeobecných procesných ustanovení. Preto je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu, v každom štádiu trestného konania skúmať, či dôvody konania proti ušlému trvajú aj naďalej. Konanie proti ušlému nie je prípustné proti mladistvému, ak v čase konania nedovŕšil 19 rok svojho veku. Obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy obhajcu. ten má rovnaké práva ako obvinený a jemu sa doručujú

aj všetky písomnosti. Konanie proti ušlému pred súdom sa vykonáva na návrh prokurátora, ktorý ho môže podať už v obžalobe. Spôsob doručovania písomností je rovnaký ako spôsob doručovania písomnosti obvinenému. Predvolanie obvineného na hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie sa vhodným spôsobom uverejní (napr. na úradnej tabuli súdu). Osoba odsúdená v konaní proti ušlému má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci pred súdom v jeho prítomnosti do uplynutia 6 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedela o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Ak súd zistí splnenie podmienok na takýto postup, zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, inak návrh zamietne

24b/ Upustenie od potrestania a podmienečné upustenie od potrestania.

Upustenie od potrestenia:

Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak:

1.   páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu,

2.   súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo

3.   prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.

Ak sa upustilo od potrestania páchateľa, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Podmienečné upustenie od potrestania :

O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu. O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

24c/ Výkon trestu odňatia slobody.

Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon, týmto zákonom je zákon č. 475/2005 z.z. o výkone trestu odňatia slobody.

Trest odňatia slobody sa vykonáva:

•   v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia,

•   v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých •   v nemocnici pre obvinených a odsúdených

Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu.

Nariadenia:

U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom tohto trestu súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Ak je pri postupne uložených trestoch odňatia slobody ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného

do výkonu trestu odňatia slobody, ak a) je vo väzbe, b) bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky, c) je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol výkonu trestu.

25a/ Súhlas poškodeného s trestným stíhaním.

- § 211 = Trestné stíhanie pre trestné činy vymenované v TP napr. ublíženia na zdraví, ohrozovania pohlavnou chorobou, sprenevery ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich. Ak takým činom bola spôsobená smrť alebo poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.

- § 212 = Poškodený oznámi prejav vôle prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice. Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu

25b/ Dozor prokurátora pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

Dozor prokurátora – v predsúdnom konaní je odvodený zo zákona, pretože prokurátor vykonáva trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania TČ a vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. V trestných veciach – je právomoc odvodená od právomoci a príslušnosti súdov.

Výkon dozoru sa vykonáva vo forme:

a)   vydávania záväzných pokynov v predsúdnom konaní b)   prokurátor si z vlastnej iniciatívy alebo z podnetu, žiadosti alebo opravného prostriedku FO a PO žiada

od policajtov spisy, dokumenty a materiály na preskúmanie c)   prokurátor sa môže v predsúdnom konaní zúčastniť vykonania úkonu d)   pri neakceptovaní návrhu policajta na spôsob ukončenia prípravného konania môže prokurátor vrátiť

vec na doplnenie e)   z vlastnej iniciatívy môže prokurátor zrušiť ktorékoľvek rozhodnutia policajta, ktoré považuje za

nezákonné alebo neopodstatnené v lehote 30 dní. f)   Odňatie a prikázania veci inému policajtovi

Iba prokurátor môže v prípravnom konaní podať obžalobu na obvineného, vykonať konanie o dohode o vine

a treste a podať návrh súdu na schválenie, prerušiť trestné stíhania vedené voči obvinenému, zastaviť stíhania,

zaistiť majetok, nárok poškodeného na náhradu škody. Nariadiť exhumácie mŕtvoly

Dozor prokurátora v prípravnom konaní § 230

- Prokuratúra sa považuje za orgán dozoru na zákonnosťou (univerzálny strážca zákonnosti).

- Chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

- V trestnom konaní prokurátor vykonáva pôsobnosť' v rámci niekoľkých základných úsekov :

1.   Prokurátor vykonáva trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov (zásada legality) 2.   Prokurátor vykonáva dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní (dozorná kompetencia 3.   Vykonáva osobitný dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené

osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda obmedzená na základe rozhodnutia súdu (väzba, výkon trestu odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie, ústavná výchova) alebo na základe rozhodnutia iného oprávneného orgánu (cela policajného zaistenia).

25c/ Výkon zhabania veci a výkon detencie.

Výkon zhabania vecí:

Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie veci, vykonateľným, zašle predseda senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v ktorého obvode mal odsúdený alebo iná osoba naposledy bydlisko, a ak nie je ich bydlisko známe, v ktorého obvode sa zhabaná vec nachádza.

Výkon detencie:

Pred skončením výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného, ktorý znovu spáchal obzvlášť závažný zločin alebo zločin zo sexuálneho motívu, môže minister spravodlivosti navrhnúť jeho umiestnenie do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody. V ostatných prípadoch návrh na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave môže podať prokurátor alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej jedenkrát ročne, ale vždy na návrh detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom zasadnutí, preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti detencie podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v detenčnom ústave alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením rozhodne, že vo výkone detencie sa bude pokračovať. Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podal prokurátor proti uzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.