Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
17časopis pre environmentálnu výchovu a �lozo�u V I I . R O Č N Í K
2 0 1 0
*Obnova mokradí na Východoslovenskej nížine 7
*Najväčšie povodne nás ešte len čakajú 10
*Lužné lesy na Slovensku 16
*Oživenie „Starého Hornádu“ 24
*Terénne ekocentrum SOSNA 29
17_2010
2
17_2010
ú v o d n í k . . . . . . . . . . . 2
s p r á v y . . . . . . . . . . . . 3• DeňDunaja2009a Dunajský
majsterumenia . . . . . . . . . . . . . 4
p r e d s t a v u j e m e . p r o j e k t y . 5• Riekya slová . . . . . . . . . . . . . . . 5• Obnovamokradína Východo
slovenskejnížine . . . . . . . . . . . . 7• Ekologickáobnovaúdolia
Olšavice . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
t é m a : . v o d a . a k r a j i n a . . 1 0• Najväčšiepovodnenáseštelen
čakajú . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10• ZnečisťovanieRužínskej
priehradyjeproblémomvšetkýchobcína jejprítokoch 14
• Lužnélesyna Slovensku . . . . . 16• Vodav poľnohospodárskej
krajine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19• Vodaa mesto . . . . . . . . . . . . . 20
n á m e t y . a i n š p i r á c i e . . . 2 2• Ochranamokradív okolí
Zvolena . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22• Oživenie„StaréhoHornádu“ . . 24
p u b l i k á c i e . a š k o l e n i a . . 2 6
r o z h o v o r y . a n á z o r y . . . 2 7• ZáchranastaréhoHornádu
aleboAktivistaakoohrozenýdruh? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
a l t e r n a t í v y . . . . . . . . 2 9• TerénneekocentrumSOSNA . 29
f o t o r e p o r t . . . . . . . . 3 1• MedzibodrožieKrajinamedzi
riekami . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
f o t o t i t u l k a K A N á L p R iL E L E S i f o t o S O S N A
Hľadanie krajiny
Veľkéa známegalériesúvždyplnéturistova návštevníkov .Každýtuhľadániečoiné–niektotúžipo „spoločnej“fotografiis obrazomMonaLisa,niektosichcepozrieťslávneobrazy,abysamoholvytiahnuťpredznámymi,niektorísútampracovne,niektorísanudiaa niektoríúprimnea mlčkyobdivujúdielamajstrov .
Javäčšinouhľadámobrazybarokovýcha romantickýchkrajinárskychmaliarov .Hľadámobrazykrajiny,akúužasiv skutočnostiu násnenájdem,obrazypôvodnejkrajiny .Hodinystojímpredprácamibarokovýcha romantickýchkrajinkárov,ktorísasnažiliuchopiťa namaľovaťkrajinutakú,akouv skutočnostinaozajbola .Stojíma hľadímna prácestarýchmajstrov,ktoríhľadalia snažilisavyjadriťestetickúkrásua harmóniuprostredia,ktorésarozprestieraloza mestskýmihradbami .Snažímsavidieťstarékrajinyichočami,fascinovanýmikrásou,dynamikoua nespútanousilouprírody .Na obrazochholandskýcha anglickýchmajstrovvidímdivokériekya horsképotoky,strméštítyhôr,skaly,prastaréstromy,nekonečnélesy…Na obrazochmaliarovz Karpatskejkotlinyhľadámkoscov,ktorísasmädnískláňajúk prameňuna krajilesa,odrazmesiacana hladinerybníkov,pastierovnapájajúcichsvojestádaa rannéhmlynadriečnymizákrutami .
Totojekrajina,akátubolapredtým,nežvšadepreniklidrevorubači,baníci,kombajnisti,staviteliamiest,ciest, priehrada lepšíchzajtrajškov .Tíukradlikrajinetvár,alečojehoršie,ajdušu .Do hôrsazahryzlibanea kameňolomy,lesyzačalirednúť,poliasapremenilina továrnena obilie,krajinupretkalicestya diaľnice,riekybolinarovnané,prehradenéa uväznenédo umelýchkorýt .Maléjazierka,močiarea mŕtveramenáriekvysušilia rozorali .
Neskôrsabanezačalizatvárať,holorubysaobmedzili,poliaa pasienkyčastozarástliburinou,a riekysiopäťzačalihľadaťsvojeprirodzenékorytá .Táideálna,arkádskakrajina,távšakužtakmerzanikla .Krajinasastalanevyváženou,nestabilnoua častoajškaredou .
Najviacna todoplatililesya rieky,potoky,jazierkaa rybníčky .Vodaz krajinyzmizla,zmizlinekonečnélužnélesy,močiarea vodyMedzibodrožia,poipliaa Žitnéhoostrova,zmizlidedinskérybníčky,močidlákonope,meandrujúceriekya potoky .A tátovodanámchýba–nielenfyzicky,aleajduševne .Jedobreznáme,žecharakterprostredia–a tedaajokolitejkrajiny–formujecharaktera psychikuľudí .
Hovorísa,žedobajerýchla,každýchcevšetkoihneď .pretosiľudiavšetkofotiaa filmujú,abysa„nezdržiavali“pomalýmvnímaním .Jasivšakvždyspomeniemna slovásvojhobývaléhokolegu,ktorímiopisovalsvojhootca,horolezca,ktorýsinosilsoseboumaliarskenáčinie .Na vrcholehorysirozložilnáčinie,pomalyvstrebávalokolitúkrajinua potomjunamaľoval .
Skústetoniekedy,nájditesisvojuideálnukrajinua namaľujtesiju .A potomurobteniečopreto,abyostalaajnaďalejtakou,akústejuvideliprimaľovaní .
Štefan Szabó
ú v o d n í k
o b s a h
Krajina okolo nás.
Dotýka sa nás svojimi tvarmi, vôňami, zvukmi.
A my sa dotýkame krajiny.
Oči nám kĺžu od jasného horizontu s tmavozele-
nými horami,
rozoznávajú jednotlivé stromy, strechy domov,
dotýkajú sa farebných línií polí, medzí,
ochladzujú sa pohľadom na striebristé potoky.
Ale krajina sa nás dotýka
aj svojou históriou a tradíciami,
ktoré vidíme na každom kroku.
Krajina okolo nás. A krajina v nás.
Poďme sa spolu poprechádzať.
Poďme sa dotknúť krajiny všetkými zmyslami.
Poďme krok za krokom objavovať všetko, čo
nám krajina ponúka
a nájsť to, čo ponúkame my jej.
Poďme spolu počúvať, ako krajine bije srdce.
Silvia Szabóová
17_2010 17_2010
3
Krajina, kde ľudia žijú radi
V jeden studený októbrový deň sa v Palíne stretli deti a učitelia z dvoch základných škôl: ZŠ Palín a ZŠ Pavlovce nad uhom. Zúčastnili sa školenia, ktoré bolo trošku netradičné – nielen informáciami, ale aj hrami, pripravenými pracovnými listami, rozprávaním, kreslením, premietaním. a téma? krajina, kde žijem rád.
Čomládežníckeskupinyčakápočasroka?Zaujímaváa náročnápráca,pomocouktorej svojkraj,obec,miesto,kdežijú,zažijúa spoznajútroškuinak .
Skupinypodvedenímpedagógovbudúmapovaťterénnielenv okolísvojejobcea v obcisamotnej,aleajv širšomúzemíkraja .Vyberúsado terénuna prechádzky,výlety,expedíciea budúzazanamenávať,dokumentovaťto,čospoznajúa zažijú .
Výsledkomichprácebudúšpeciálnevytvorenémapyúzemia,na ktorýchbudúvyznačenémiesta,ktorésadeťompáčia,ktorésúniečimšpecifické,kdesadetidobrecítia,miesta,kuktorýmsaviažunejaképríbehy .Zároveňdo mápbudúdetizaznamenávaťmiesta,ktorésúškaredé,zničené,ktorébynavrhlizmeniť,oživiť,skrášliť .pretosmeichnazvaliajmapamišťastiaa smútku .
Technikatvorbymápbudezávisieťod samotnejskupiny .Môžutobyťveľkoplošnémaľovanémapy,ktorébudúvystavenéna školskejstene,modelykrajinyz recyklovanéhomateriálu,mapyvytvorenétechnikoukoláže,textilnémapy…Fantáziia technikesamedzenekladú .Mapybudúdoplnenéfotografiami,ilustrovanékresbami,slovnýmpopisom,úvahami,esejami,zapísanímpríbehu,mýtu,ktorýsak miestuviaže,zápiskamimiestnychrozprávok,poviera návrhmiakojemožnénepriaznivúsituáciuzlepšiťa akoonimôžuk zlepšeniuprispieť .
Súčasťouprojektujeajprácana propagáciivýsledkov,prezentovaniena školách,obciach,v regióneformouputovnejvýstavy,ktorábudepropagovaťajpotrebua užitočnosťdobrovoľníctva,organizovaniekampaní,tvorbapropagačnýchmateriálovo územízosúčasnostia histórie .
programKrajina,kdežijemrádsmezačalina dvochškoláchz územia,ktoréo toprejavilizáujem .Dúfame,ževýsledky,priebehprojektua odozvyod ľudíbudútaké,žesapridajúajďalšieškolyz regiónu .Dveresúotvorené,Krajina,kdeľudiažijúradi,čaká .
Viacinformácií:www.laborecuh.sk
Silvia Szabóová, občianske združenie [email protected]
Voda – učme sa jej rozumieť
Základnýmcieľomprojektu„Voda–učmesajejrozumieť“jezapojeniemladýchľudído monitoringuživotnéhoprostrediav ichbezprostrednomokolís dôrazomna ochranuvodnýchtokova vodnýchzdrojovv krajine .Do projektubudezaradených15prihlásenýchmonitorovacíchskupínzozákladnýcha strednýchškôl,resp .inýchneformálnychskupín .
Tietoskupinybymalibyťspôsobilémin .v rokoch2010–2012realizovaťpraktickýmonitoringživotnéhoprostrediazameranýna:
Monitoringvodnýchtokovz hľadiskakvalitypovrchovýchútvarovvôd,a tov súladesozákonomNRSRč .364/2004Z .z .o vodách(tzv .vodnýzákon)a Rámcovejsmerniceo vodách .Študentibudúzisťovaťbodovéa plošnézdrojeznečisteniapovrchovýchútvarovvôd:tečúcežumpy,nelegálnevýpustyz priemyselnýchpodnikov,únikylátokz tzv .pevnýchhnojísk,a pod .Zisteniabudúzasielaťv reálnomčaseOZTATRY,ktoréichbudepo spracovaníodovzdávaťpríslušnýmorgánomštátnejsprávyživotnéhoprostredia .
Monitoringnelegálnychskládokodpadov,a tov súladesozákonomNRSRč .223/2001Z .z .o odpadoch .Zisteniabudúzasielaťv reálnomčaseOZ TATRY,ktoréichbudepo spracovaníodovzdávaťpríslušnýmorgánomštátnejsprávyživotnéhoprostredia .
Monitoringzameranýna biodiverzitua jejochranu:monitoringbrehovýchporastov,inváznychdruhovrastlín,Trentovindex,monitoringzimného
pobytuvtáctvana veľkýchriekach,a pod .
K realizáciiaktivítdostanemonitorovaciaskupinaod OZTATRYprenosnékompaktnélaboratóriumpreanalýzuvody(hodnotazariadeniacca330,00€),publikáciev hodnote30,00€,metodickémateriályprevýchovno–vzdelávaciua terénnučinnosť .
Každávybratámonitorovaciaskupinajepovinnávyslaťna 1dňovýseminár2pedagógovresp .vedúcichmonitorovacíchskupín .prijímanieregistračnýchformulárova motivačnýchlistovdo projektu„Voda–učmesajejrozumieť,aktivita„Občianskymonitoringživotnéhoprostredia“,prebiehado 15 . 10 . 2009 .
Podklady k projektu je potrebné vyžiadať na elektronickej adrese [email protected]
projektbolpodporenýMinisterstvomškolstvaSRv rámciENViROpROJEKTOV2009 .
Rudolf Pado, o. z. TATRY
s p r á v y
17_2010
4
17_2010s p r á v y
Jednouz väčšíchakcií,zameranýchna environmentálnuvýchovua vzdelávaniebolaexkurziaprežiakovZákladnejškolyv Dulovciach,s ktoroumánašaorganizáciaveľmidobrúspoluprácu .V piatok26 .júnasmepre36detíod tretejažpo deviatutrieduzorganizovalipredprázdninovýpoznávacívýletdo územiaDunajskýchluhov .Detimalispolusosvojimiučiteľkamimožnosťprezrieťsinaživokrásyprírodyv bezprostrednejblízkostiriekyDunaj .počasexkurzie,sprevádzanejodbornýmvýkladomRNDr . TomášaKušíkanavštívililužnýles,kdemalipríležitosťstretnúťsapriamos jehoobyvateľmia obdivovaťhustýlesa krásnerozkvitnutélúky .Nezabudnuteľnýmzážitkomboloajpozorovanievodnéhovtáctvaa sledovanieplazovi obojživelníkov,prektoréjetátozelenáa mokrádivočinanenahraditeľnýmdomovom .Exkurzieprežiakova študentovzoškôlceléhoregiónupodunajskaorganizujemepravidelne .V spolupráciz prírodovedcamia odborníkmina ochranuprírody,môžemezabezpečiťniekoľkohodinovéaleajviacdennépoznávacievýlety,spojenéajs plavboupo Dunajskýchramenách,na ktorýchmôžumladíbádateliaobjavovaťkrásydivočiny .Druhouakciou,ktorámalasvojevyvrcholeniepočasDňaDunaja,bolamedzinárodnávýtvarnásúťažDunajskýmajsterumenia,ktorásakonalaužpo šiestykrát .Slovenskosana nejzapísaloveľmiúspešne,pretožev roku2008saeurópskymvíťazomstaliTomášSpustaa Martin
KratochvílzoZákladnejškolyv Malackáchs dielom„Kačica“ .Súťažjeurčenápre23člennéskupinyžiakov,ktoréspolusosvojímučiteľomv rámciprírodopisualebovýtvarnejvýchovyabsolvujúprechádzkudo okoliarieky,potokaaleboinejmokrade .počasvychádzkysadozvedajúzaujímavostio životeokolovôda spoznávajúvýznammokradípreživotnéprostredie .Na miestepotomvytvoriamenšiealeboväčšieumeleckédielkaz prírodnéhomateriálu .Môžutobyťobrázkyz kamienkov,a kôry,modelyzvieratieka vtáčikov,čikúskakrajiny .Všetkojelenna fantáziisamotnýchmladýchtvorcov .Na koncijepotrebnévšetkydielkaodfotografovaťa prípadneajzobraťspäťdo školy,aksadá .poslúžiaakozákladprezaujímavúvýstavku .Súťažnéfotografiesaposielajúorganizátorovisúťaže .Tentoroksmes ponukouoslovilitakmervšetkyslovenskéškoly,zúčastnilosaichsedems 18súťažnýmidielami .Víťaznéprácevybralaodbornáporotaa počasDňaDunajaboliichautoriocenenísamotnýmministromživotnéhoprostrediapánomViliamomTurským .Na prvommiestesaumiestnilodielo„Volavka“od autorovpatrikapoláka,SimonkyKuračkoveja Máriepastoríkovejz ekologoickéhokrúžkuZŠRohožníkpodvedenímpaniučiteľkyAnnyChvílovej .Jejzverencinámzaslalispolu6neuveriteľnýchsúťažnýchprác,pretobolonaozajťažkévyberať .Na druhommiestesaumiestniliTímeaKurucováa ĽubomíraRichnavská
zoZŠs MŠŠkolská,Margecanys dielom„Špirála“a na treťomJanaCinkaničováa RomanaMatuškovázoZŠa MŠpalín .Víťaznédružstvosana jeseňtohtorokatradičnezúčastnímedzinárodnéhokolasúťažev niektorejz podunajskýchkrajín .Súťažnépráceuverejňujemepreinšpiráciuďalšímmladýmumelcoma ichpedagógom .Realizáciavýtvarnýchaktivítz prírodnýchmateriálova navyšepriamov prírodnomprostredíjedokonalýmspojenímpoznávaniasozmyslovýmvnímaním .Detisavonkumôžutradičnýmspôsobomnaučiťaleboupevniťsisvojevedomostio živočíchoch,rastlinácha ichprostredí .Tým,žepopritombudúzbieraťrôzneprírodninyakokamienky,hlinu,halúzky,steblá,suchútrávu,listy,kvety,semenátráv,plodystromov,môžuichohmatať,vyskúšať,čosas nimidárobiť,čímsanepriamodozvediao ichvlastnostiach .Do výrobypostavičiektakzapojasvojutvorivosť,šikovnosťa súťaživosťa podvedenímskúsenéhopedagóga,samôžudozvedieťniečonavyšeo tomkonkrétnomzvieratku,ktorévyrábajú .Samotnépoznávaniesatunemusískončiť .Keďichdielkazačnepostupnerozoberaťpočasie,môžupozorovať,čosas nimideje,ktorýmateriáljeodolnejšía ktorýrýchlejšiepodľahneprirodzenémurozkladu .
Mgr. Katarína Radvanská,[email protected]
Medzinárodná komisia pre ochranu rieky Dunaj so sídlom v Budapešti organizuje každoročne 29. júna Deň Dunaja, do ktorého sú zapojené všetky krajiny, cez ktoré preteká rieka Dunaj. V tento deň každá krajina organizuje viacero podujatí, ktorých hlavnou témou je rieka Dunaj. Sú to odborné konferencie, výstavy, stretnutia a akcie pre verejnosť. Nezabúda sa ani na deti a mládež, pre ktoré sú pravidelne pripravené zaujímavé exkurzie a súťaže. Tento rok sa na ich realizácii podieľalo aj Bratislavské regionálne ochranárske združenie, ktoré prebralo túto štafetu od inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE.
Deň Dunaja 2009 a Dunajský majster umenia
17_2010 17_2010
5
V roku2008prebiehalvoZvolenezaujímavýprojekt„Hovoryo miestach
a časoch“ .ZdruženieSlatinkav spoluprácisoZdruženímBorováhorapripravilicyklusstretnutímladýchľudís tými,ktorísipamätajúčasydávnejšieajmenejdávne .pamät
níciprinášalifotografie,zápisky,alenajmäspomienkyna to,akosažilo
voZvolenev minulosti,akovyzeraloa menilosamesto .KeďžeZvolen
vznikolna sútokuriekHrona Slatinaa okremtohojemestoa okolieznámevývermiminerálnychvôd,
množstvospomienoksatýkalopráveich .Riekya pramene,ktorýchob
rázkysúsúčasťoutohtočlánku,užvoZvolenev tomtostaveneuvidíte .
Vodaa ľudskácivilizáciaboliodjakživapevnespäté .Nieinaktobolo
na Slovensku,kdemnohévýznamnémestásastáročiarozvíjalinajmä
vďakariekam:cestypopririekachajmožnosťprepravypo rieke,riekaakozdrojvodyajbariéraprotidobyvateľom .Ľudiasaučiližiťspolus vodou,
ktoráimnielenpomáhala,aleichdomovyajničila .
Dnessivoduv mestáchväčšinouneuvedomujeme .Dažďovávoda
rýchlozmiznev kanalizácii .Zregulovanériekyčastoaninevidíme,preto
žetečúv rúrachpodzemou .Mŕtveramená,ktorésavždyna jarnapĺňali
vodouz topeniasnehu,súzastavanésupermarketmi .Na bývalýchnivách,kdesapredtýmrozlievala
jarnávoda,stojaceléštvrtedomov .Zdása,akobysina prirodzenérieky
niktonepamätal,hocinázvyštvrtíako„Rybáre“či„Dolevodie“dávajú
čositušiť…Riekysaalesemtam,ajnapriekvšetkýmreguláciáma betónovaniu,pripomenúa ľudiasú,zdá
sa,znovua znovuprekvapeníichsilou .
p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y
Rieky a slová
[ 1 ] „Ľudiaajmiestasamenia,niekedyk lepšiemu,inokedynie .Veľmiľahkosazabúda,a aknepoznámesúvislosti,častorobímechyby .Akviemeo chybách,ktorésauskutočnilipredrokmi,a to,akovplývalina ľudí,môžemesaimv budúcnostivyhnúť .Alebomôžemes údivompozorovať,akosachybyhistórieopakujúv posunečasu .“ZdruženieSlatinkaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .
[ 2 , . 3 ] „Slatinameandrovalatak,žeobtekalapopodzámoka akojeFinkovmajer,taktadiaľtiekla .Železnicajupreťalaa za topotompreložiliSlatinu –preregulovalina ďalšiustranuažpopodcigáňov .“DanielLaunero meandrochSlatiny
Slová a pramene majú k sebe blízko. Slová aj pramene prúdia a zanechávajú po sebe stopy. Z prameňov čerpáme vodu, voda znamená život a o živote rozprávajú slová…
N E R E g u L O V A N ý H R O Nf o t o : a r c h í V a u t o r k a
R i E K A S L A T i N A p O D Z V O L E N S K ý M H R A D O Mf o t o : a r c h í V a u t o r k a
Rieky a slová
17_2010
6
17_2010p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y
[ 4 ] . „Obesaprirodzenekľukatiliv štrkovýchnáplaváchkotlinya priberaliajvodyriečkyNeresnice .DnessariekaHronpo reguláciiv roku1974spájasoSlatinoupodpustýmhradomna začiatkuprelomovejdolinySlatinya HronamedzibralamiVeľkejStrážea pustéhohradu .podobneprelomovýrázmáajdolinaNeresnice .RiečkaNeresnicasavlievalado veľkéhomeandraSlatinypodmôťovskýmHrádkom .“ZdruženieSlatinkaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .
[ 5 ] . „pristavbeobchvatovejcestydo BanskejBystricena územísídliskaZvolen–Západzanikolminerálnyprameňgustávka,akoajpodlanickýmedokýš,zvanýakoLíviusovprameňna podlaniciach .priúpraveželezničnéhoprednádražiav 50 .rokochzanikolminerálnyprameňpodžidovskýmcintorínomi navŕtanýprameňpribytovkeipeľskýchtehelníoprotiZákladnejškolena Sokolskejulici .“ZdruženieSlatinkaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .
Č L N K O V A N i E f o t o : a r c h í V a u t o r k a
p R A M E ň g u S T A V K Af o t o : a r c h í V a u t o r k a
[ 6 , . 7 ] . „prenáhodnéhonávštevníkaZvolenajeužna prvýpohľadviditeľnýZvolenskýzámoka mnohýmjeznámypustýhrad,nohistóriutvorianašeživoty,skutky,spomienky .To,akosavyrovnávames vonkajšímiudalosťami,akosasprávamevočisebenavzájom,aleajto,akosasprávamek mestu,v ktoromžijeme,akohopretváramea akodoňzasahujeme .“ZdruženieSlatinkaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .
[ 8 ] . Mnohéz toho,čobolosamozrejmousúčasťouživotapredpárdesiatkamirokovsiuždnesniktonepätá . Studnev minulostitaképotrebné,ktorébolina námestíeštev prvejpolovicistoročia,dneslennáhodouobjavujúarcheológovia .“ZdruženieSlatinkaa ZdruženieBorováhora:Hovoryo miestacha časoch .
Martina Paulíková, združenie [email protected]
S ú Č A S N ý A H i S T O R i C K ý Z V O L E Nf o t o : a r c h í V a u t o r k a
H i S T O R i C K ý Z V O L E Nf o t o : a r c h í V a u t o r k a
17_2010 17_2010
7
p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y
Obnova mokradí na Východoslovenskej nížineAko to bolo kedysi
Mokradetvorilikedysivýznamnýpodielv rozlohenížiny .Nienáhodousana tentotypprostrediaadaptovaloobrovskémnožstvodruhovživýchorganizmov .Širokériečiská,plytkébrehy,meandrea množstváramienboliv minulosticharakteristicképreväčšinunížinnýchriek .S týmsúviseločastéa pravidelnévylievaniesavôdz korýtužajprinieprílišvýdatnýchdažďoch .Tentovodnýrežimudržiavalstaréa ajpodnecovalvzniknovýchmokradísostojatoui pomalytečúcouvodou .Vovodnejploches rozlohou100m²savyskytujeviacdruhovakov inombiotoperovnakejveľkosti .S rozmachomľudskejpopulácienastalapotrebachrániťsvojesídlapredpovodňamia záplavami,ktoréovplyvňovaliživotyľudí .pretovybudovalikilometrehrádzía týmsvojproblémvyriešili,alezároveňobmedzilivodnýrežimmokradíokoloriečnychtokov .Ďalšínegatívnyvplyvmalonáslednéodvodňovanie .Výstavbouhustejsietemelioračnýcha odvodňovacíchkanálovsiľudiarozširovalisvojpriestorna hospodáreniea zabezpečovanieobživy .Častosatostávaloveľkoplošne,výstavbouceléhosystémuvodohospodárskychdiela máloktomyslelna negatívnedôsledky,ktorétátočinnosťprinesie .
Ako reaguje krajina
úbytokmokradíspôsobilzmenšenieživotnéhopriestoruorganizmov .Obrovskápestrosťa rôznorodosťtypovpôvodnýchmokradíumožnilavývojmnohýchdruhovz ktorýchkaždýsaadaptovalna inýtypvodnéhoprostredia .Medzinajviacohrozenédruhypatriadnesprávetie,ktorésúvývojovozávisléna počiatočnéštádiummokradenapr .prudkouzáplavouodplavenéa následneobnaženéhlinitédná,bahnitébrehya podobne .Tiečasompostupnezarastajúa vytvárajúprostredievhodnépreinýdruh .Každámokraďveľmirýchlostarnea novéuždnestakmervôbecnevznikajú .S týmsapríroda
vielenveľmiťažkovysporiadať .Jeopäťna ľuďoch,abysitentoproblémuvedomilia pokúšalisazvrátiťtentonegatívnystav .
Ako to chceme zlepšiť
Dnesužv mnohýchkrajináchrealizujúprojektyna obnovumokradí .Jednýmz málaprojektovrealizovanýchna Slovenskuv rámciprogramuEurópskejúnieLiFENATuRAje projekt s názvom: „Ochrana Chránených vtáčích území Senné a Medzibodrožie na Slo-vensku“ .Cieľomtohtoprojektujezlepšiťpotravnéa hniezdnemožnostivodnéhovtáctvaa tohlavneopravouvodohospodárskychobjektovpriNpRSennérybníky,obnovouexistujúcich,aleužzazemnenýchmokradía podporouvodnéhorežimuna lúkachv okolírybničnejsústavypriSennom .
podstatouprojektujezabrániťrýchlemuodtokuvodyz krajinyvybudo-vaním stavidiel na odvodňova-cích kanáloch čímsav určitejčastirokazabezpečiapriaznivépodmienkyprezberpotravya hniezdenievodnéhovtáctva .Keďžesajednáo lokalitykdesafragmentymokradíeštesčastizachovali,prisprávnychopatreniachmôžubyťpríkladommanažmentua obnovymokradía ukážkoudruhovejpestrostirastlína živočíchov,ktorétietomokradevyužívajú .pretotuvybudovalináučnýchodník,abyverejnosťmalamožnosťpresvedčiťsao významea funkciáchmokradí .
Nové rozlohou nie príliš veľké mokrade vybudovanéna miestachbývaléhokorytariečkyČiernaVodana lúkeOstrovík,využívajúopäťkŕdlevodnéhovtáctvaprisvojomjarnomsťahovanína oddycha zberpotravyakoajna hniezdeniea výchovumláďat .V roku2009tubolopo šiestichrokochopäťzaznamenanéhniezdenieštyrochpárovšabliarokmodronohých(jedinéna Slovensku),dvanástichpárovcíbikovchochlatýcha mokradevyužívaliprezber
potravylyžičiarebiele,ktoréhniezdiana Senianskejrybničnejsústave .preopätovnerozvíjajúcisachovrýb,keďrybníkysúzväčšanapustenéhlbšouvodouv ktorejsalyžičiarnemôžebrodiťa hľadaťpotravujetátomožnosťkľúčovápreudržaniejehohniezdnejpopuláciena lokalite,aleajna Slovensku .
Jepotrebné,abysaproblematikemokradívenovaločorazviacľudí,abychápaliichpodstatu,fungovaniea funkciev prírodea snažilisapomáhaťpriichochrane .Bezichpodporya pomociniejemožnéaktívnechrániťposlednézvyškymokradía týmzabezpečiťnastálodomovpremnohédruhyrastlína živočíchov .
Ján Uhrín, SOS/BirdLife Slovensko
N A p O Z N á V A C E J E x p E D í C i if o t o : a r c h í V a u t o r
V O L A V K A p u R p u R O V á ( L A T . A R D E A p u R p u R E A )f o t o : a r c h í V a u t o r
17_2010
8
17_2010
povodieriekyOlšavica,ktorápramenínadobcou,jetypickýmkarpatskýmflyšovýmúdolím .Flyšjecharakteristickýzníženouschopnosťouprijímaťväčšiemnožstvozrážok .To jehlavnýdôvod,prečosútietoúzemiaohrozenézvýšenouvodnouerózioua záplavami .
ZáplavysapostupnestaličastýmjavomajpreobecOlšavica .poškodzovalidedinua spôsobovaliznačnéškodyna majetkuobyvateľov .Veľkéstarostirobiliajpoľnohospodárom,pretožeintenzívneobhospodarovanápoľnohospodárskapôda,najmäornápôdana strmýchsvahoch,bolasplavovanáa pôdatakbolaochudobňovanáo najbohatšiuvrstvu .Krajinazmenenánevhodnýmizásahmizostranyčlovekaužnevedelaničivézáplavyzmierniť .uprednostňovanímornejpôdy,odvodňovanímúzemiaa úbytkomlúksaznížilatakzvanáretenčnáschopnosťkrajiny(schopnosťkrajinyzadržaťvodu) .
Projekt na revitalizáciu územia a ochranu pred povodňami
DApHNE–inštitútaplikovanejekológiev spoluprácisoSprávouNárodnéhoparkuSlovenskýraj,obcouOlšavicaa s miestnympoľnohospodárskymdružstvomuskutočniliv tejtolokaliteprojektekologickejobnovys cieľomznížiťeróziua zmierniťnásledkypovodní .Na uskutočnenieprojektuboladôležitápredovšetkýmpodporaobcea miestnychobyvateľov .
Na začiatkuprojektusana lokaliteOlšavicazmapovalavegetáciaa pripravilsaplánobnovylúk .Vypracovalsahydrologickýmodela následnevodohospodárskiodborníciuskutočnilisériuštúdií .ukázalosa,žezatrávnenímornejpôdyjemožnézmierniťnásledkypovodnía radikálneznížiťpôdnueróziuv hornejčastipovodiariekyOlšavica .
p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y
Ekologická obnova údolia OlšaviceOlšavica patrí k svojráznym
slovenským obciam východnej časti Levočských vrchov s bohatou tradíciou a históriou. Od jej vzniku
už uplynulo takmer 700 rokov. Novšie dejiny obce
sú poznamenané násilným združstevňovaním
a kolektivizáciou
v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pod
heslom vtedajšej doby sa začalo postupne meniť aj
tradičné hospodárenie. Mnohé lúky a pasienky
sa zmenili na ornú pôdu. Poľnohospodárska pôda
sa začala intenzívne obhospodarovať a to
aj na strmých svahoch. V minulosti vybudované
terasy v údolí, ktoré zmierňovali účinok silnejších
zrážok, boli v období socializmu takmer všetky
zarovnané. V polovici osemdesiatych rokov
20. storočia bol v údolí vybudovaný rozsiahly
odvodňovací systém. S T A V O L Š A V i C E p R E D E K O L O g i C K O u O B N O V O uf o t o : m i l a n b a r l o g
17_2010 17_2010
9
poľnohospodárskedružstvoOlšavicaBrutovce,ktoréjeužívateľompoľnohospodárskejpôdyv povodíOlšavice,začaloeštepočasvýskumnýchprácsozatrávňovanímornejpôdyv častiachkatastraa do koncaroku2002zatrávnili81hektárov .inštitútDApHNEnavrholna zatrávnenieďalších41hektárovv hornejčastipovodia,ktorábolakľúčovápreochranuobceprednásledkamipovodní .
po štúdiáchsazačalos realizácioukonkrétnychopatrení .Hlavnýmcieľomzatrávňovaniaboloobnoviťtravinnéekosystémyv údolíriekyOlšavicana vybranýchlokalitách,ktoréboliv tejdobevyužívanéakoornápôda .Lányoráčinbolirozčlenenézatrávnenýmipásmi .Na vybranýchplocháchobnovovanýchtrávnychporastovsaumiestnilosenopochádzajúcez pôvodnýchtrávnychporastov .Jetoúčinnýspôsobakoobohatiťdruhovúpestrosťlúk .Zatrávnenímornejpôdysadosiahlozlepšenieschopnostikrajinyzachytávaťa pomalyuvoľňovaťzrážky .Zatrávnenéplochysaužvyužívajúakolúky,ktorésarazalebodvakrátročnekosia,prípadnesamôžuprepásaťhovädzímdobytkom .
pokračovalosavýsadboubrehovýchporastovokolotokov,sanácioustržívýsadbouvŕbovýchodrezkova výstavboupolyfunkčnejhrádzes vodozdržnoufunkciou .Okolotokov
sataktiežzaložiliprotieróznetrávnatépásy .potoknadnádržoubolpresmerovanýdo častipôvodnéhokoryta,ktorésazachovalopo jehoregulácii .Taktoobnovenýmeanderdosahujedĺžku100metrov,celkovobolrevitalizovanýtokv dĺžke350metrov .
uskutočnenéopatreniav obciOlšavicazmiernilinásledkypovodní .Bolirealizovanéna základeštúdiivypracovanýchpretútokonkrétnuoblasť .
Hlavnézásadyz uskutočnenéhoprojektusúvšakaplikovateľnéprepodobnéoblastiajinde .Okremrealizovanýchzmienv krajinejepotrebnástálastarostlivosťo cesty,priepustya priekopypriamov obci .
problémochranypredpovodňami jevšakpotrebnévnímaťzoširšiehopohľadu .Ochranapredpovodňamina územíKarpátvyžadujekomplexnýprístup,v rámciktoréhojemožnézáplavydo istejmieryovplyvniť .Takýmitoopatreniamimôžebyťnapríkladzníženieodlesňovania,systematickáochranamokradíaleboobnovatravinnýchbiotopov .
Martina Badidová, Institut aplikovanej ekologie [email protected]
p r e d s t a v u j e m e p r o j e k t y
S T A V O L Š A V i C E p R E D E K O L O g i C K O u O B N O V O uf o t o : m i l a n b a r l o g
S T A V O L Š A V i C E p O E K O L O g i C K E J O B N O V Ef o t o : m i l a n b a r l o g
17_2010
10
17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
Najväčšie povodne nás ešte len čakajú
Tehdy však, dokud byla ještě neporušena, byly její hory
vysoké kopce hlíny, měly roviny, které nyní se nazývají
kamenité, plny tučné prsti, i měla na horách mnoho
lesů, po nichž jsou ještě nyní patrné stopy; kdežto
totiž některé z hor chovají nyní jen potravu pro včely,
byla dříve ze stromů tam nakácených tesána břevna na vazby největších staveb a není tomu příliš dávno,
co ty vazby, ještě držely. Mnoho tam bylo ušlechtilých
vysokých stromů a půda poskytovala nezměrné pastvy dobytku. Také byla rok co rok
napájená vodou z Diových dešťů, které neztrácela jako nyní, kdy voda stéká z holé země do moře, nýbrž majíc
hojně prsti, přijímala vypitou vodu do ní, uchovávala ji
pod vrchní hlinitou vrstvou a vypouštěla pak z výšin
do údolí; tak vytvářela na všech místech bohaté
zdroje studánek a řek, po nichž ještě i nyní zbývají posvátné stopy u dřívějších
pramenů, svědčící, že pravda jest co se nyní vypravuje.
Platón: Kritias, Oikoymenh, Praha (preložil František
Novotný), 111: c, d
Na Slovensku vládne na tému lesov niekoľko mýtov. Najúspešnejšími sú mýty o Slovensku ako krajine lesov, o nesmiernej rozlohe chránených lesov, ale i o neškodnosti holorubov a zanedbateľnom vplyve lesov na po-vodne či sucho v krajine.
Trocha histórie
Lesysúna Zemiuž350miliónovrokov .Za totoobdobiemuseliprežiťdrastickézmenyteplôt,kolísanievlhkostí,dopadymeteoritovi zmenymagnetickéhopoľaZeme .Vznikalia zanikalinovérastlinnéa živočíšnedruhy .Tvorilisaväzbymedziúčastníkmitohotoprocesua vznikaliprvéekologické„korporácie“ .Tentovývojbolpostupnedigitálnezapisovanýdo pamäte,ktorúmákaždáživábytosť–reťazecDNA .Les,zložitýadaptívnysystém,ktorýjeschopnýudržiavaťsvojstavv rovnováhe –homeostáze,a prispôsobovaťsaokoliua zároveňsitotookolieprispôsobovať,bolna svete .Zázračnýmšémom,ktorýtoho„golema“oživoval,bolavoda .Lessatedamusel,a ajtodokázal,naučiťs ňouhospodáriť .Takýto les nazývame lesom prirodzeným.
Niekoľko čísel
Celkovározlohalesovna Slovenskujeokolo20 000km2 .prirozlohenášhoštátu49 035km2toznamenápribližne41%územia .Ministerstvopôdohospodárstvadelítietolesyna lesyhospodárske(67%),ochrannéa lesyosobitnéhourčenia(33%) .Ministerstvoživotnéhoprostrediadelílesyna lesys piatimistupňamiochrany,pričomv piatomstupniochranyje2,3%územia,v štvrtomstupni33%,v treťom22%,v druhom22%a v prvom33% .Tietodeleniasúnavzájomnekompatibilnéa súzdrojommnohýchkompetenčnýchsporov .
pôdohospodárskaklasifikácia,ajdelenieúzemiapodľazákonao ochraneprírodypritomumožňujezasahovaťdo lesovna celomúzemíSlovenska .Spomínanérozdeleniadefinujúv praxistupeňobtiažnosti,ktorýjenutnéprekonaťna to,abyv danomlesnomekosystémemoholvlastníkpodľasvojichpožiadaviekzasahovať .Taknapríkladv hospodárskychlesochalebov prvomstupniochranyúzemiajetoveľmibenevolentnýlesnýhospodárskyplán,v piatom,najvyššomstupniochrany,napríklad
kr
es
ba
: f
ed
or
Vic
o
17_2010 17_2010
11
o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
v národnejprírodnejrezervácii,simajiteľmusívybaviťvýnimkus odôvodnenímakotourobiliŠtátnelesyTANAppriplánovanícelkovejvýškyťažbyv tatranskýchrezerváciách:„… Za účelomzvýšeniaekologickejstabilityporastovjenutnétietoporastyneustálevychovávaťa obnovovať…“V menevýchovytaktopadloza obeťeštepredkalamitouv roku2004v rezerváciáchs najvyššímstupňomochranyvyše100 000m3stromov .Štandardomsastalaholorubnáťažbanielenv srdcinárodnýchparkov(NApANT),aledokoncaajv ochrannýchpásmachvodnýchzdrojov(Národnýparkpoloniny)!
prirodzenélesnéekosystémysútakýmtospôsobomajv chránenýchúzemiachdegradovanéna menežovanéskupinystromovsovšetkýmidôsledkami,ktorétakátopremenaprináša .Totojepotrebnémaťna pamätiakbudemehovoriťo lesocha lesnatostiSlovenska .Jetotižvšeobecnýmzvykomnerozlišovaťsedemročnúumelúsmrekovúmonokultúrus dvestoročnýmprirodzenýmjedľovobukovýmlesom!úradnesúobidvatietoporastylesom .Vzťahomk vodesaalevýznamnelíšia .
Ako to funguje
Alfoua omegouprizadržiavanízrážokjekvalitalesaakozložitéhosystému,nierozloha,ktorúpokrývajústromy .Stromytotižpredstavujúsícenajviditeľnejšiu,alepredsalenveľmimalúčasťtohotosystému .V rovnakýchfyzikálnychpodmienkachpreodtok,vplyvlesana tentoodtokzávisína druhovejskladbe,štruktúre,vekulesnýchporastov,prirodzenostiekosystémua mnohýchďalšíchparametroch .Lesnatosťpovodianámnehovorítakmerničo hydrickýchvlastnostiachlesa .
povodnemôžuvznikaťpôsobenímdlhotrvajúcichdažďovaleboprívalovýchzrážokv malýchaleborozľahlýchpovodiach .Vovšetkýchprípadochjelesv našichpodmienkachnajprirodzenejšímprostriedkomna zadržanievody .
Najdôležitejšou úlohou pri ochrane pred povodňami je totiž zabrániť povrchovému odtoku alebo ho as-poň minimalizovať. A v tejto úlohe sa lesy podľa svojej kvality veľmi líšia. Voda, ktorá padá zhora, je najskôr zachytávaná v korunách stromov a steká po kmeni. Okolo 2 mm zachy-
tí smreková alebo buková hospodár-ska monokultúra, 5 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina. Na zemi sa dažďové kvapky zachytávajú na rôznych nerovnostiach. 1 mm zrá-žok udrží ubité smrekové ihličie alebo stlačené bukové lístie v monokultúr-nych hospodárskych lesoch, okolo 25 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina s dostatkom stojacich alebo ležiacich mŕtvych stromov pokrytých machmi a lišajníkmi, s lístím premie-šaným s ihličím, s veľkými ležiacimi kmeňmi v korytách horských tokov. Najväčšiu časť zrážok zachytáva les-ná pôda. 5 mm pod holorubom a až 50 mm pod tristoročnou jedľovou bučinou.
Rozdiely sú dané hlavne inou fyzikál-nou štruktúrou pôdy v týchto lesoch. V starých prirodzených lesoch existujú predovšetkým rozsiahle drenážne „potrubia“, ktoré vznikajú po hnijúcich koreňoch starých stro-mov a ktorými zrážková voda vteká do lesnej pôdy. Tieto otvory sú tým „kvalitnejšie“, hlbšie a väčšie, čím je les starší a čím viac obsahuje dreviny s hlbokými koreňmi (jedľa). Rozdiely medzi zadržaním zrážky v rôznych typoch lesa môžu byť až veľkosti jedného rádu – od 10 mm na holoru-be až po 80 mm v starej, tristoročnej jedľobučine.
Je zrejmé, že najdôležitejším prvkom zadržiavania zrážky je pôda. A tu pri-chádza k slovu problém holorubov.
Holoruby
V literatúreexistujemnožstvomeranív lesochod Spojenýchštátov,cezČechya Moravuažpo ukrajinua Rusko,ktorédokazujúzníženúakumulačnúschopnosťholorubnevyrúbanýchlesov .
Tietorozdielysúdanépredovšetkýmzmenamifyzikálnychvlastnostípôdypo holorube,keďdochádzak „sterilizácii“pôdyzvýšenouteplotouspôsobenoupriamymslnečnýmsvitomv letnýchdňoch .Zníženieakumulačnýchschopnostípôdyjepodľameraníprof . úlehluažšesťnásobnáa jepraktickytrvalá .podľarôznychzdrojovsapôdaregenerujea k svojimpôvodnýmvlastnostiamvraciaažpo vyše1 500rokochod vykonaniaholorubu .Druhýmdôležitýmfaktoromjepostupnézasypávaniedrenážnychotvorova ichneobnovovaniepretožena holorubechýbajústaréstromy .
Takžeakna miesteholorubnevyrúbanéholesaza nejakýčasvyrastústromy,zadržiavanievodytakýmtolesomsaužveľminezlepší .Hovorímepreto,žeprianalýzehydrickýchvlastnostílesajeveľmidôležitépoznaťjehohistóriu .
Entropia
podceňovanieprirodzenéholesajespôsobenéjehozamieňaníms obyčajnýmfyzikálnymsystémom .prirodzenýlesakokaždýživýsystémsavýraznelíšiod neživýchsystémovfyzikálnouveličinou,ktorásavoláentropia .Tájedefinovanárôzne,trebársakomieraneusporiadanosti
T A K T O V Y Z E R A L i L E S Y V p O V O D í H O R S K E JR i E Č K Y Ľ u T i N K A V R O K u 1 9 4 9f o t o : a r c h í V a u t o r
V R O K u 1 9 9 2 S ú u Ž V i D i T E Ľ N é L E S N í C K E Z á S A H Y V p O D O B E R O Z S i A H L Y C H H O L O R u B O Vf o t o : a r c h í V a u t o r
17_2010
12
17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
molekúlv systémealeboprevrátenáhodnotak informačnejhodnotesystému .Dôležitéje,žepodľadruhéhotermodynamickéhozákonajeentropiav uzavretomsystémekonštantnáalebovzrastá .Nikdynemôžeklesať .Znamenáto,žeuzavretéfyzikálneštruktúrysav svojejpodstatezjednodušujú,vyhladzujú .Takakohradz pieskupostavenýna brehumora,pomalymizneobmývanývlnamiažjez nehohladká,piesočnápláž .
Ale živé systémy, a teda aj les, sú systémami otvorenými, živenými slnečnou energiou. Entropiav nichklesá,štruktúrysastávajústálezložitejšiea informačnáhodnotasystémovvzrastá .Jetoakokebysteprišliránona našupiesočnúpláža odrazutamstálveľkýhradz piesku .TojeŽivot .
V našomprípadetospôsobujeveľmizaujímavúvec .Lesnéštruktúry,akoživézložitéotvorenésystémysastávajústálezložitejšími,stáleštrukturovanejšími .Fyzikálnezväčšujúsvojpovrch,svojurozmanitosť .A týmsiajneustálezväčšujúschopnosťzadržiavaťvodu .Akosimimochodom .
Korytáhorskýchriečoksúpostupnepokrývanébylinami,machom,starémŕtvestromyhubamia lišajníkmi,do potokovpadajúkmenea vytvárajúmalénádržky .Tovšetkov réžiiprírody,bezľudskéhozásahu .Entropiaklesáa niejenutnájedinákorunazoštátnehorozpočtuna zahrádzaniebystrín .
Akbysmepostriekalikorytohorskejriečkypesticídmia zabiliv ňomživot,nastalbyopačnýproces,entropiazačnestúpať,korytosazačneeróziouvyhladzovať,vzniknekanál,systémsapremenína neživý .prestanezadržiavaťvodu .
Neviditeľná ruka trhu Prírody
počas350miliónovrokovdlhejexistencielesabolijehojednotlivéprvkypodrobovanétlakomokolia,prežívalilentie,ktorépodmienkamokoliavyhovovalialeboktorésipodmienkyokoliavedeliprispôsobiť .ichvlastnostisaneustálezapisovalido pamätiDNA .Neviditeľnárukatrhukonzervatívnejprírodytakvyberalaa vyberánajvhodnejšiekolieskado hodinovéhostrojčeka,ktorýsipamätá,akomábyťposkladaný
(stáleináč)a akomáfungovať(stálelepšie) .A mymámena výber .Centrálneriadiťzložitýsystém,ktoréhoprincípyfungovaniaďalekopresahujúnašusúčasnúúroveňpoznaniaalebonechaťvoľnebežaťtentodobrevyladenýstroj .Alebojemožnénájsťkompromis .
V oblastiach,kdesana Slovenskurodívoda,v záverochhorskýchdolín,v prameništnýchoblastiachmôžemenechaťčasťlesovnapospasevolúcii .Nechsitamprírodaznižujeentropiu,zvyšujeakumulačnúschopnosťúzemia,reagujena zníženéi zvýšenéteplotya zrážky .Nechtamhrásvojuhruneviditeľnárukaprírody .TotoúzemienepresahujesvojourozlohoudvepercentározlohySlovenska .Na 98percentáchúzemiasimôžemehospodáriťpodľasvojhosvedomiaa vedeckýchznalostí .
Ekologický marxizmus a propaganda
Vierav schopnosticentrálnehoriadeniajev našejspoločnostihlbokozakorenená .Ekologickýmarxizmushlásajúcimožnostitechnickýchnápravchýb,ktorýchsadopustiliminulégeneráciena lesochv podobnomsvätomnadšení,akokeďboľševicidobýjaliZimnýpalác,jealerovnakoakoskutočnýmarxizmus,cestoudo pekla .Rovnakoakocentrálneplánovaniesocialistickejveľkovýrobyvedieajcentrálneplánovanieprírody
k nedostatku .A navyšeniesmetvorcovia,nemámeplánya skladynáhradnýchsúčiastok .
Dôvodyláskyk centralizmua ekologickomarxistickémuspoločnémuvlastneniua rozdeľovaniuprírody,súzrejmé .pohodlnýživotpoddáždnikomdotácií .Dotáciena škodyspôsobenésuchom,keďnepršalo,a na povodňovéškody,keďnaopakpopršalo .
Aleexistujúajinévýhovorky .Odnieslavámvodadom?Ekologickýmarxistamáhneďpo rukedôvodnedostatkufinanciína akésinešpecifikovanécentrálneplánovanéa budovanétechnickéúpravyv krajine .Aleboargumentujeglobálnymotepľovaním,ktoréspôsobujevšeobecné,neurčitéľudstvovylučovanímskleníkovýchplynov .Jetoťažšieakosipriznať,ženašukrajinuzničilia ničiaveľmikonkrétniľudia,firmya vládycentrálneplánovanýmhospodárením .Centrálnyštátnysystémmáalesilnúzbraň,mnohokrátv minulostioverenúpropagandu .
Sosvojimizákladnýmipiliermi–jednoduchosťou(jednoduché klamstvo vždy porazí zložitú pravdu –„…WWFhodnotínašelesyakotretienajlepšiev Európe…“),oslovovanímemócii(jednoduché posolstvo oslovujúce strach, závisť, úzkosť, „…zelenýTalibanživenýzápadnýmiimperialistickýmicentrálamivásvšetkýchpripravío prácu…“),oslovovanímpredstavivosti(dobre vymyslená meta-
p O V Y R ú B A N í V E Ľ K E J Č A S T i p O V O D i A Ľ u T i N K Y O D R O K u 2 0 0 5T A K M E R K A Ž D ý R O K V ä Č Š í J ú N O V ý D á Ž Ď S T R H á V A L E S N é A S F A L T O V é C E S T Y f o t o : a r c h í V a u t o r
17_2010 17_2010
13
o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
fora, ktorá sa stane rozšíreným sloganom –„…návratdo jaskýň…“)a opakovaním(repetitio mater studiorum –donekonečnaomieľanýobrazpubertálnychšialencov,ktorífajčiamarihuanu,zapaľujúautá,hádžudlažobnékockya vešajúsana mosty)sapoliticia štátniúradníciprostredníctvomskupínkontrolujúcichhromadnéoznamovacieprostriedkysnažiarozmazaťobrazkonkrétnychľudí,firiema vlád
ničiacichnašulesnúkrajinu .Abyeštedlhos výhovorkouglobálnychklimatickýchzmiena strašenímverejnostiekoteroristamimohlirozdeľovaťnezmyselnédotáciea plniťsikorupčnévreckáza udeľovanievýnimiekčizákazov .
Ekologickýmarxizmusnepotrebujeskutočnériešenia .Napriektomu,ženajväčšiepovodnenáseštelenčakajú .
S V E D K O M Z L E J F u N K C i E H O L O R u B O V p R i E x T R é M N Y C H Z R á Ž K A C HB O L A A J Č E S K á T E L E V í Z i A V R O K u 2 0 0 5 . p O D K A Ž D ý M H O L O R u B N ý M p á S O M N A Č E R g O V E S A M u S E L Š T á B B R O D i ť V Z O S u N u T O MB A H N E f o t o : a r c h í V a u t o r
V L Č i A – J E D i N á C E S T A A K O Z A B R á N i ť Z á p L A V á M V p O D H O R S K ý C HO B L A S T i A C H S ú Z D R A V é A p R i R O D Z E N é L E S Y . N A O B R á Z K u J E p R V áS ú K R O M N á R E Z E R V á C i A V L Č i A V p O V O D í Ľ u T i N K Y f o t o : a r c h í V a u t o r
Z tohoto poznania sa zrodila iniciatíva vytvárania siete súkromných rezervácií. Je to iniciatíva občanov, ktorí pochopili, že sa skončil čas prosenia štátu o zabezpečenie dôstojného života v našej krajine. Je to iniciatíva občanov, ktorí pochopili, že prišla doba, keď ich nádejou zostali len oni sami, normálni ľudia.
Ing. Juraj Lukáč, Lesoochranárske zoskupenie [email protected]
17_2010
14
17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
Problém
Ružínskapriehradauždlhodobočelívážnemuproblému,ktorýmjeenormnéznečistenieodpadomprichádzajúcimz prítokovHornádua Hnilca .Dlhoročneneriešenápríčinaproblémovvyvrcholilav leteroku2008 „ekologickoukatastrofou“obrovskámasaodpadu,zaplavilacelúhladinujednejvodnejnádrže .Opakovanýprísunodpadovjeznačnýnajmäv čase„veľkýchvôd“,záplav,kedyrozvodnenéprítokypriberajúajodpadyz čiernychskládokvytvorenýchna brehochtýchtotokov .
Doterazsaproblémunevenovalapozornosťkomplexne .Vždysariešillendôsledok–t . j .odstránenieodpaduz hladinypriehrady,čosivyžadujenemaléfinančnéprostriedky .ObčianskezdruženiepriateliaZeme –SpZv súladesosvojoufilozofiouodstraňovaťpríčinynienásledkyproblému,spustilov roku2008projekt,ktorýsavenujeodhaľovaniua odstraňovaniupríčinznečisťovaniaRužínskejpriehrady .
príčinujetrebahľadaťna prítokochRužína,konkrétnena riekachHornáda Hnileca ajichprítokoch .Na brehochtýchtotokovsaneustálevytvárajúčierneskládky .Zamedziťichvytváraniujemožnélensystematickouprácouv obciacha osvetoumedziobčanmi .
Hlavnýmcieľomprojektuboloterénnymvýskumomzmapovaťvýskytčiernychskládokv povodíRužínskejpriehrady,odhaliťhlavnézdrojeznečisťovaniapriehradya stanoviťkonkrétnekrokynápravytohtostavu .Tietoaktivitysivyžadujúprácudobrovoľníkov,ktorípomáhajúnajmäs terénnymvýskumom–t . j .s vyhľadávaníma zmapovanímčiernychskládokv povodí .
Terénny výskum
S pomocoudobrovoľníkovna niekoľkýchvíkendovýchakciáchaleajmnohýchjednodňových„výjazdoch“smeprešlia zmapovalistavna riekeHornád–od Margecianažpo SpišskéBystréa riekeHnilec–od Jakloviecažpo obecHnilec .
Znečisťovanie Ružínskej priehrady je problémom všetkých obcí na jej prítokoch
V nádhernom prostredí východného Slovenska
neďaleko Košíc sa nachádza umelá vodná nádrž Ružín. Vznikla prehradením rieky
Hornád v hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov
a hovorí sa o nej ako o najkrajšej vodnej ploche na Slovensku aj v strednej
Európe. Skladá sa zo sústavy dvoch nádrží, väčšej hornej
a vyrovnávacej.
H L A V N ý M C i E Ľ O M p R O J E K T u B O L O T E R é N N Y M V ý S K u M O M Z M A p O V A ť V ý S K Y T Č i E R N Y C H S K L á D O K V p O V O D í R u Ž í N S K E J p R i E H R A D Y ,O D H A L i ť H L A V N é Z D R O J E Z N E Č i S ť O V A N i A f o t o : a r c h í V a u t o r o V
17_2010 17_2010
15
o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
Súčasťoumonitoringuboldotazníkovýprieskum–medzichatármina Ružínea tiežmedziobyvateľmijednotlivýchnavštívenýchobcí .Zozačiatkusmesioverovalihypotézu,žepríčinouznečisťovaniajejedenveľkýzdroj–napr .staráskládka,ktorúvodaprizáplaváchvyplavuje .pravdasaaleukázalabyťiná .
Z dotazníkovéhoprieskumua miestnejobhliadkyv chatovýchosadáchvyplynulo,žechatárinapriektomu,žeza odpadplatia,častokrátnemajúvytvorenépodmienkyna uloženieodpadudo kontajnerov,pretožetiechýbajú,alebosúpreplnenév dôsledkumalejfrekvencievývozuodpadu .Chatárinosiaodpadsoseboualebohoodhodiak už preplnenémukontajneru .Samotníchatárivšakiniciovaliprvotnékrokyprezlepšeniestavua „nebudúsivyhadzovaťodpadpredvlastnýprah .“pretosmesazameralina inézdrojeznečistenia .
Takmerv každejobcibolinájdenéčierneskládky .Šloo rôzneveľkékopyodpadu .Niekdeviaceromalých,niekdeajobrovsképriestranstvázavozenéodpadmi,ktorýsanápadnepodobalodpadu,ktorýzvážaobec,aleboodpaduz cintorínaaleboz výroby .Skládkyboliveľmičastoprávena brehochvodnýchtokovalebov ichtesnejblízkosti .Ľudiamaliuž„odjakživa“zvyknosiťk vodetrávualeborôznelístiečizvyškyzozáhrady .Tentozvykpretrval,nok trávesapridávajúajrôzneinédruhyodpadov,najmäplasty,veď„vodaodnesie“ .(pritomjezákonomzakázanéakýkoľvekodpad–ajbiologický,ukladaťlentakdo krajiny .)právepriveľkýchvodáchsútakétokopyodpadov–čierneskládkystrhnutédo tokova končiaažv Ružíne .
Prečo je to tak?
príčinouje hlavnezlenastavenýsystémodpadovéhohospodárstvav obci .Napríkladnevhodnáfrekvenciazvozuodpadov,zlenastavenéplatbyza odpad,nedostupnosťkontajnerov,malékontajnery,neinformovanosťobčanovatď .Tojestručnývýpočetproblémov,ktorévedúk vytváraniučiernychskládok .Vzhľadomk tomu,žeideo regións väčšímzastúpenímrómskehoobyvateľstva,jetrebapodotknúť,žečasťodpadovv Ružínepochádzaz rómskychosád,ktorésúsituovanév blízkostivodnéhotoku,kdenemajú
vytvorenépodmienkyanizáujemna legálnenakladanies odpadomhlavnev dôsledkuchýbajúcichkontajnerov,chýbajúcejosvety,neplateniapoplatkovza odpad,rezignáciikompetentnýchsamospráva úradovriešiťtentoproblém .
Opäťjetovšakproblém,ktorýmusíriešiťsamotnáobec .Žesatodá,o tomsvedčínapr .obecRaslavice,kdejedo separovanéhozberuodpaduzapojenáajrómskaosadaa Rómoviasisamikompostujúbioodpad .
Väčšinaobyvateľovdotknutýchobcíjepresvedčená,žepráveRómoviasúhlavnýmiznečisťovateľmi .prieskumvšakukázal,ženerómskiobyvateliaobcímajúna znečisteníveľmičastooveľaväčšípodielakorómski .
EKO ďalej?
O výsledkochterénnehoprieskumusmeinformovalivšetkyobce,navrhlismeimmožnériešeniaa ponúklibezplatnúpomocpririešeníproblémovs odpadmi .podrobnéinformáciemalimožnosťstarostoviadostaťajna seminári,ktorýbolvenovanýtomutoproblému .Do obcísmeobčanomrozoslaliletákya plagátyinformujúceo čiernychskládkach,ktoréznečisťujúRužín .Ažna malévýnimkyjespoluprácas týmitoobcami,žiaľveľmislabá .Ajúčasťna seminária spôsobkomunikáciestarostovsvedčío tom,ževäčšinaz nichvôbecnemázáujemaktívnetentoproblémriešiťa snažiasazatváraťočipredproblémamivovlastnýchobciach .Spoliehajúsana koncovéobce,ktorémusiakaždoročnevynakladaťprostriedkyna vyčistenieRužína,pretožepriehradajev ichkatastri .pretobymalaštátnasprávaa kontrolnéorgányprimäťobcezmeniťtentostav .
Mysmev spoluprácis aktivistamipodalipodnetyna kontrolyv obciachs najväčšímiskládkami .Časťz nichužboloriešených,boliuloženénápravnéopatrenia .Zatiaľsaaleajkontrolnéorgánysnažiariešiťtentoproblémčonajmiernejšie,beztrestovktorébyajignorantskýcha nezodpovednýchstarostovdonútiliriešiťsvojeodpadovéhospodárstvov súladesozákonom .Vzhľadomk tomu,žesituáciasaopakuje,budemepodnetypodávaťajnaďalej .
A čo školy?
Významnúúlohupririešeníčiernychskládoka v konečnomdôsledkuajv samotnomznečisťovaníRužínamôžuzohraťškoly .Osvedčilosavytvoreniežiackych„ekohliadok“,ktoréhliadkujúvosvojejobci,zaznamenávajúvznikskládok,aleajpátrajúpo páchateľocha oboznamujústarostua občanovsosvojimizisteniami .prostredníctvomžiakovsadáv obciurobiťvýbornáosvetapreobčanov .Ajv tomtojevšakdôležité,abypriaktivitáchškolaspolupracovalas vedenímobce .V tomtoponúkameajnašuodbornúpomoca informačnémateriályprizavedeníekohliadoka osvetymedziobčanmi .
Katarína Vrábľová, Martin Valento-vič, Priatelia Zeme – [email protected]
T A K M E R V K A Ž D E J O B C i B O L i N á J D E N é Č i E R N ES K L á D K Y . Š L O O R ô Z N E V E Ľ K é K O p Y O D p A D uf o t o : a r c h í V a u t o r o V
V ý Z N A M N ú ú L O H u p R i R i E Š E N í Č i E R N Y C HS K L á D O K A V K O N E Č N O M D ô S L E D K u A J V S A M O T N O M Z N E Č i S ť O V A N í R u Ž í N A M ô Ž u Z O H R A ťŠ K O L Y . O S V E D Č i L O S A V Y T V O R E N i E Ž i A C K Y C H„ E K O H L i A D O K “ f o t o : a r c h í V a u t o r o V
17_2010
16
17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
Lužnélesysadeliana viactypov,najvýznamnejšiejevšakčleneniena takzvanýmäkkýa tvrdýluh .Mäkké luhy,inaknazývanéajvŕbovotopoľovénížinnélužnélesypatriak tým,ktoréležiapriamona brehuriekya súpravidelneajniekoľkokrátročnezaplavené .Rastútutypickéstromy–topoľbiely,topoľčierny,topoľsivý,vŕbakrehká,vŕbabiela,vŕbatrojtyčinkováa vŕbapurpurová .Drevotýchtostromovjeveľmimäkké,odtiaľpochádzaichnázovmäkkéluhy .Krovinyzastupujesvíbkrvavý,bazačierna,chmeľobyčajnýa iné .V bylinnompodrastedominuje
žihľavadvojdomá,ostružinaožinová,mätavodnáa ďalšie .
Tvrdé luhysúbotanikmioznačovanéakodubovobrestovojaseňovélužnélesya súviazanéna suchšie polohy, kdeichmenejčastozasahujúperiodickézáplavy .Stromovéposchodiereprezentujejaseňúzkolistý,bresthrabolistý,čremchastrapcovitá,brestväz),dubletný,jaseňštíhlya javorpoľný,čiževšetkostromys tvrdýma kvalitnýmdrevom .Medzikrovinaminájdemesvíbkrvavý,vtáčízobobyčajný,bršleneurópsky,kalinuobyčajnúa iné .
Lužné lesy na Slovensku
Lužné lesy sú veľmi zaujímavým lesným
biotopom, ktorý na Slovensku nájdeme len v okolí väčších
nížinných riek. Hlavnou podmienkou ich existencie sú
pravidelné záplavy a vyššia hladina podzemnej vody.
Záplavy lužným lesom prinášajú životodarnú vodu a s ňou množstvo potrebných
živín. Preto vyzerajú lužné lesy v lete často ako
nepreniknuteľná džungľa zelene. Táto divočina je
krásna najmä na jar. Pred tým, ako sa celkom rozvinie
lístie na stromoch, je zem posiata tisíckami snežienok
a iných poslov jari. Ešte niekoľko ďalších týždňov je možné bez problémov obdivovať rozvíjajúci sa
lužný les, čoskoro sa však vyliahnu mračná komárov, ktoré, aj keď znepríjemňujú život ľuďom i zvieratám, sú prirodzenou súčasťou týchto
lesov.
D u N A J S K é L u Ž N é L E S Y f o t o : a r c h í V a u t o r k a
17_2010 17_2010
17
o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
Bylinnéposchodiejetypickénajmäsvojimjarnýmaspektom–kvitnúcekobercesnežienokjarných,scíla porastycesnakumedvedieho .Veľkározmanitosťprírodnýchpodmienoka rastlinnýchspoločenstievv lužnýchlesochsaodrážaajv početnomzastúpeníživočíchov .
Medzi najkrajší hmyzlužnéholesapatriavážky,ktorýchsatuvyskytujeniekoľkodesiatokdruhov .Z raduchrobákovnástiežna prvýpohľadzaujmúnajmätienajväčšie–v starýchstromochžijenapríkladfuzáčveľkýa najväčšíeurópskychrobák–roháčobyčajný .
Veľmi bohatá je aj fauna rýb,čojedôsledkomjedinečnejkombinácierozsiahlostivodnýchplôcha ichrôznorodosti,od prudkotečúcich,cezpomalytečúceažpo stojatéa zarastenévodnéplochy .Z hľadiskaochranyprírodyjezaujímavýnapríkladpôvodnýdivýkapor,tzv .sazan .V menšícha vysychajúcichmokradiach,kdeužinérybyneprežívajú,savyskytujevzácnyblatniaktmavý .V hlavnomtokuDunaja,kdejerýchlotečúcavoda,žijenapríkladhlavátkapodunajská .pozoruhodnájeajhrebenačkavysoká,ktorábolav roku1974akonovýdruhna Slovensku .
Prostredie lužných lesov a pe-riodických mokradí je ideálne pre obojživelníky. Dodnessatuzachovalibohatéliahniskáväčšinynašichdruhov .Rôznevodyvyužívajúna rozmnožovaniemloky .Krya stromyv lužnomleseobývarosničkazelená,ďalejod vodymôžemev lesnompodrastenájsťskokanyštíhlea skokanyostropyské .Naopak,
skokankrátkonohýmskokanzelenýa skokanrapotavýtráviaväčšinusvojhoživotavovodnýchplochách .Na plytkébohatozarastenévodyjeviazanákunkačervenobruchá,hlbšievodyvyhľadávaropuchaobyčajnáa hrabavkaškvrnitá .plytkémlákyzarastenévegetáciouzasaobľubujeropuchazelená .
Z plazovsatunajčastejšievyskytujeužovkaobojková,zriedkavejšieužovkafŕkaná,ktorejhlavnoupotravousúmalérybky .K vzácnejšímdruhomplazovpatríužovkastromováa užovkahladká .
Oblasť Dunajských luhov je osobitne významná aj pre vtáky. Najviacichhniezdiv starýchlesnýchporastochdomácichdrevíns hustouspleťoukonárova s kmeňmiplnýmidutín,napríkladpenicačiernohlavá,vrabecpoľný,škorecobyčajný,kukučkajarabáaleboďateľprostredný .Zaujímavésúajdruhyukrývajúcesav starýchpralesovitýchporastochakokrutihlavhnedý,ďateľčierny,sýkorkačiernohlaváa muchársivý .V blízkostivpdnýchplôcha pobrežnýchporastovmôžmenájsťzasakúdelníčkulužnú,trsteniarikya svrčiaky .Na starýchstromochukrytýchuprostredlesahniezdibocian .Vysokona stromochna odľahlýchmiestachhniezdihajatmavá .Celádunajskáoblasťjedôležitýmmiestom,kdezimujúaleboodpočívajútisíckyvodnýchvtákov .Voveľkýchmnožstváchsatuzhromažďujúhusi,volavky,kormorányveľké,potápky,čajky,labutea najmäviacerédruhykačíc .Množstvorbv riekepriťahujeajvzácnehodravca–orliakamorského .
Z cicavcovtunájdemetakmervšetkydruhytypicképreoblasťlistnatýchlesov–ježbledý,kunalesná,líškaobyčajná,jazveclesný,srnechôrny,sviňadivá,jeleňobyčajný .V dutináchstarýchstromovnachádzajúsvojeúkrytynetopiere,ktorév nociloviahmyznadblízkouvodou .Typicképrelužnélesysúvšakdruhyviazanéna vodu–najvzácnejšímeurópskycicavecplachávydrariečna,ktorásaživírybamia nášnajväčšíhlodavecboborvodný .V mokradiachsazachovalpozoruhodnýdruh–endemickýhrabošseverskýpanónsky,ktorýtuprežilod poslednejdobyľadovej .
Nesmiemezabudnúťajna ďalšízaujímavýbiotop,ktorýjemožnéeštekdetunájsťmedzilužnýmilesmia týmsúvlhkélúky .Lúkynevzniklisamyod seba .Za ichexistenciumôžemevďačiťnašimpredkom,ktoríneúnavneklčovalilesya meniliichna lúkya pasienkyabymalikdepásťsvojedomácezvieratá .V nížináchSlovenska,kdejenajúrodnejšiapôdabolavšakväčšinatýchtopoloprirodzenýchtrávnychspoločenstievodvodnenáa premenenána polia,pretoskutočnékrásnezachovanémokrélúkynájdemeužlenmálokde .Vďakazáplavám,ktoréprinášajúmnožstvoživín,sújednýmz najproduktívnejšíchekosystémova s vysokourozmanitosťoubylinnýchdruhov .Rýchlyprírastokbiomasyumožňuje
S K O K A N Z E L E N ý f o t o : a r c h í V a u t o r k a
B L E D u Ľ A L E T N á f o t o : a r c h í V a u t o r k a
17_2010
18
17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
koseniea pasenieniekoľkokrátdo roka .Akčlovekzanedbáaleboopustítentospôsobhospodárenia,lúkyveľmirýchlozačnúzarastaťnáletovýmidrevinamia inváznymirastlinami,pretojenevyhnutnésačonajviacsnažiťudržaťtradičnéobhospodarovanie .podmáčanélúkysútakistoobývanépočetnýmizástupcamihmyzu,najmämotýľova drobnýchstavovcov .Tie,akozdrojpotravypriťahujúmnohédruhyvtákov .Mokrélúkya pasienkysúspolus priľahlýmivodnýmitokmisútakistodôležitýmodpočinkovýmmiestomvtákovpočasjarneja jesennejmigrácie .
unikátnosťa krásapodunajskejprírodyoddávnapriťahovalazáujemodborníkova ochranárov .Vyhláseniuochranyúzemiavšakdlhobránilaplánovanávýstavba .Ažpo spustenívodnéhodielagabčíkovobolov roku1992možnéustanoviťprávnuochranuúzemia,ktorémedzitýmstratiloveľkúčasťsvojhoprírodnéhobohatstva .V roku 1993 bolo úze-mie dunajských luhov vyhlásené za Ramsarskú lokalitu – mokraďmedzinárodnéhovýznamua o päťrokovneskôrvzniklaChránenákrajinnáoblasťDunajskéluhy .V rámciCHKOsanachádza13maloplošnýchchránenýchúzemí(chránenéareály,prírodnépamiatkya rezervácie) .VstupSlovenskado Európskejúniepriniesolpodunajskýmlužnýmlesomzaradenie do európskej sú-stavy chránených území NATURA 2000 voforme7územíeurópskehovýznamua jednéhoveľkoplošnéhochránenéhovtáčiehoúzemiaDunajskéluhy .
Napriek ochrane trpia lužné lesy v okolí našich najväčších riek viacerými negatívnymi dôsled-kami ľudskej činnosti. Najvýraznejšímfaktorommeniacimcharakterlužnýchlesovjeintenzívnelesnéhospodárstvo,zameranéna vysokúprodukciudrevnejhmoty .Veľképlochypôvodnýchlesovsúzmenenéna uniformnéplantážešľachtenýchtopoľov,ktorésaobnovujúveľkoplošnýmiholorubmi .Otvorenéa narušenéplochyholorubovnáslednesúvislezarastajúinváznymidruhmiburín .Ďalšínepriaznivývplyvna lužnélesymáreguláciavodnýchtokova výstavbavodnýchdiel,ktorévýraznenarúšajúprirodzenývodnýrežimv krajine .pôvodnetečúce
riečneramenásapostupnezmenilina stojatúvodu,veľkériečneramenáa mokradezasezostaliúplnebezprístupupovrchovejvody .Obmedzeniedynamickéhovodnéhorežimuviedlok redukciiviacerýchtypovpôvodnýchbiotopova následnémuúbytkuvodnýchrastlína živočíchov .
Bratislavskéregionálneochranárskezdruženiesasnažízmierňovaťdopadytýchtoľudskýchaktivíta svojoučinnosťousaajaktívnezúčastňujena praktickejochraneprírody .Jednýmz najväčšíchprojektov,ktorév súčasnostibežiana územípodunajskajeprojektLiFE07NAT/SK/000707„Ochranapopuláciíohrozenýchdruhovvtáctvav prirodzenýchbiotopochvnútrozemskejdeltyDunaja“financovanýz programuEurópskehospoločenstvaLiFE+ .podrobnejšieinformácieo našich
aktivitáchv lužnýchlesochpodunajskanájdetena webstránkewww .dunaj .broz .sk/vtaky .
Mgr. Katarína Radvanská, [email protected]
K O R M O R á N Y V E Ľ K é f o t o : a r c h í V a u t o r
V L H K é L ú K Y N A J A R f o t o : a r c h í V a u t o r
17_2010 17_2010
19
o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
Poľnohospodárske aktivity sú považované za najväčšie, reálne i potenciálne zdroje ohrozenia kvality vôd. Vysoká koncentrácia poľnohos-podárskych aktivít môže byť príčinou bodového alebo plošného znečiste-nia vodných zdrojov. Odhaduje sa, že poľnohospodárstvo má 10 – 15 % podiel na celkovom znečisťovaní vodných zdrojov.
Hlavnými druhmi poľnohospodár-skeho znečistenia vodných zdrojov môžu byť pevné exkrementy hos-podárskych zvierat, komposty, kaly, sedimenty, silážne šťavy, odpadové vody z poľnohospodárskych výrob, hnojivá, pesticídy, iné chemikálie (moridlá, konzervačné látky) ale aj oleje a pohonné hmoty. Možné je aj poľnohospodárske znečistenie vodných zdrojov patogénnymi mikro-organizmami a inými zdravie ohrozu-júcimi živými organizmami, alebo ich odpočinkovými a vývinovými formami (spóry, larvy).
Nitrátová direktíva
Smernica91/676/EECo ochranevodnýchzdrojovpredznečistenímdusičnanmiz poľnohospodárstva .
Prečo práve ochrana pred dusič-nanmi?• pretožesamôžukumulovať
v rastlinnejprodukciia kontaminovaťju,
• pretožesamôžuvyplavovaťdo vodnýchzdrojova znečistiťich,
• pretožesamôžutransformovaťna oxidydusíka,ktorézamorujúovzdušie,
• pretožedusičnany,a ajz nichtvorenéplynnéprodukty,môžupoškodzovaťzdraviečloveka .
Prečo hrozí práve poľnohospo-dárstvo?• pretožepôdajenajväčšímprodu
centomdusičnanovv prírode,• pretožeaplikovanéminerálne
hnojivámôžuvyvolaťnárastobsahovdusičnanovv pôde,
• pretožehospodárskehnojiváa exkrementyzvieratmôžubyť
zdrojompretvorbudusičnanovv pôdea prírode .
Nitrátovádirektíva91/676/EECurčujezásadya opatreniana obmedzenieprienikudusičnanovz poľnohospodárstvado vodnýchzdrojov .prikazujevypracovaťna národnýchúrovniach:• kódexsprávnejpoľnohospodár
skejpraxe,• vymedziťzraniteľnéoblasti,• určiťprogramyhospodáreniapre
zraniteľnéoblasti .
Najdôležitejšieopatreniavyplývajúcez programovhospodáreniav zraniteľnýchúzemiach:• Na svahochnad12°saprodukč
nýbloknesmievyužívaťakoornápôda .
• Jezakázanépoužívaťvšetkydruhyhnojívobsahujúcichdusíkod 15 .novembrado 15 .februára .
• Skladovaciekapacityna tekutéhnojivámusiabyťvybudovanéna 6mesačnúprodukciu(s odkladomdo roku2008) .
• Ročnádávkadusíkatýchhnojívnesmieprekročiť170kgN/ha .V prípade,žejetátodávkaaplikovanávoformehospodárskychhnojív,jemožnéjudoplniťmaximálneo 50kgN/havoformeminerálnychhnojív .
• Jednorázovádávkaminerálnychhnojívnesmieprekročiť60kgN/ha .
• účinnáprotieróznaochranamusíochraňovaťpovrchovévodnézdrojepredzmyvompôdy .
Kódex správnej poľnohospodárskej praxe
Kódexpredstavujezoznamsprávnychpoľnohospodárskychpraktík,ktoréprisprávnomuplatnenízabezpečujúprodukčnosťpoľnohospodárov,alezároveňsúprijateľnépreživotnéprostredie .
Viac informáciínájdetev brožúre„poľnohospodárstvo,krajinaa voda“,ktorúmôžetezískaťv pdfformátena [email protected]
Ako môžete pomôcť pri ochrane vody v krajine?
Akvidítev krajinevytekaťmočovku,silážnešťavya pod .,zhotovtefotodokumentáciua urobtesipoznámkyo lokalite(dátum,okres,názovk . ú .,geografickésituovanielokality,opisstavua pod .) .potompodajtepodnetna porušeniezákonaNRSRč .364/2004Z .z .o vodách(vodnýzákon)Slovenskejinšpekciiživotnéhoprostredia(adresárregionálnychpracovísknájdetena http://www .sizp .sk) .
Akdokumentáciuzašletena adresuoztatry@slovanet .sk,takOZTATRYbuderiešiťprípadza Vás .Anonymituzaručujeme .
Rudolf Pado, o. z. TATRY [email protected]
Voda v poľnohospodárskej krajine
S M R E Č A N Y , V Y T E K A N i E M O Č O V K Y Z p E V N é H OH N O J i S K A f o t o : a r c h í V a u t o r
17_2010
20
17_2010o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
Na vodnýprvokv mestemusímepozeraťnielenz pohľadujehopozitívnehovplyvuna klímuv mestea s ohľadomna jehovýznamprevoľnežijúcedruhyrastlína živočíchov,alena druhejstrane,ajs ohľadomna rizikázáplavpripredpokladanýchzrážkachlokálnehocharakteruakoprejavuklimatickýchzmienv mestách .
Klimatické zmeny, mestá a voda
V súčasnostižije75%Európanovv mestách(na Slovensku56,5%) .Životnéprostrediev mestáchsaužv súčasnostiznačneodlišujeod okolitejkrajiny .Logickysapredpokladá,žev dôsledkuklimatickýchzmiensatietonegatívnetrendyešteviacvyhrotia .podľaposlednéhoodhaduvedcovotepľovaniea s týmsúvisiaceklimatickézmenypostupujúrýchlejšie,akosavovšeobecnostiočakávalo .ŠtvrtáSumárnasprávao klimatickýchzmenách,ktorúpripravilaskupinaviacako600vedcovz celéhosveta1,jevosvojichzáverochjednoznačná –predpovedávýraznýnárastteplôtv priebehutohtostoročiaa ichzvyšovaniev oveľadlhšomobdobí .Vedcipredpokladajú,žepriemernáglobálnateplotapovrchuZemebysamohlado roku2100zvýšiťo 1,8až4,5°C .
Oteplenieklímypovediek zvýšeniu vyparovania a následne k zvý-šeniu priemerných globálnych zrážok .pôdnavlhkosťv mnohýchregiónochpravdepodobnepoklesnea intenzívnedažďovébúrkybudúpravdepodobnečastejšie .Vedciokremroztápaniaľadovcov,dlhýchobdobísucha,častýchzáplava nedostatkupitnejvodyupozorňujúajna ďalšienegatívneefekty,ktorýmibudúmiliónyklimatickýchutečencov,veternésmršte,tajfúnya hurikány .Zvýšenétreniena členitompovrchumestasaprejavujesťaženýmpohybomvzduchovýchhmôtaždo výšky1 000metrovnadmestom .
1 ) S p R á V A i p p C Z F E B R u á R A2 0 0 6 ( i p C C – Z D R u Ž u J E 2 5 0 0V E D C O V Z V i A C A K O 1 3 0 K R A J í N A p ô S O B í p R i O S N O D R O K u1 9 8 8 ) .
Nadmestomsaotepľujúvzduchovévrstvya spolus prítomnosťoukondenzačnýchjadier(pracha aerosól)napomáhajúk zvyšovaniuoblačnostinadmestamioprotiokolitejkrajine .V ročnompriemerečinítentorozdiel5až10% .Vplyvomzvýšenejoblačnostisazvyšujeajmnožstvozrážok,alenepriepustnépovrchyv mestea kanalizačnýsystémrýchloodvádzajúvoduz územia .
Dôsledky klimatických zmien v mestách
Medzinajvypuklejšieproblémyvovzťahuklimatickýchzmienv mestáchbudepatriť:• Zvýšenieteploty(privlnehorúčav
budeteplov meste„umocnené“tepelnýmostrovom) .podľaštúdievypracovanejskupinoubritskýcha americkýchuniverzítmôžeteplotav mestestúpnuťažo 6 –7stupňovoprotiokolitejkrajine2 .
• Výraznýpoklesrelatívnejvlhkostivzduchu .
• pokleszrážok–aridizáciaprostredia(postupnévysúšanie,predovšetkýmz dôvodurastúcejpotenciálnejevapotranspiráciea klesajúcejvlhkostipôdy .)
• Zrážkybúrkovéhocharakteru–možnosťlokálnychpovodní .
Pomoc s názvom voda
potenciálomna spríjemneniemikroklímyprostrediajea budevoda .Fontánya rôznebazénytvoriaužoddávnasúčasťhistorickýchnámestía parkov .Tiekvapôčkamiaerosolua prirodzenýmodparovanímzvlhčujúvzducha znižujújehoteplotu .Vodavďakaveľkejakumulačnejschopnostisazohrievavýraznepomalšieakookolitépovrchya popritomsaneustáleodparuje .
Významnúúlohuv ekologickejstabiliteúzemiazohrávazachytávaniedažďovejvody .Tátovoda
2 ) Z D R O J : H T T p : / / W W W . S M E .S K / C / 2 8 7 3 8 4 5 / V i A C S A O T E p L i V O V E L K O M E S T A C H . H T M L
Voda a mestoPovrchová voda predstavuje
dôležitý vizuálny fenomén, ktorý určuje charakter
mnohých miest v Európe. Význam vody je evidentný,
keď hodnotíme funkcie, ktoré voda poskytuje mestu. Mnoho miest vyrástlo popri
významných vodných tokoch alebo na pobrežiach
morí. V týchto mestách voda prestavuje životne
dôležitý ekonomický zdroj v súvislosti s jej úlohou vo
vodnej doprave a rekreácii. Mestá ovplyvňujú a zároveň
sú ovplyvňované zmenami hydrologického režimu, ktorý vyvoláva urbanizácia a vplyv
klimatických zmien.
H A M M A R S B Yf o t o : a r c h í V a u t o r
17_2010 17_2010
21
o d b o r n á t é m a : v o d a a k r a j i n a
prirodzeneochladzujeprostredie,vsakujedo pôdya udržiavaprirodzenúhladinupodzemnýchvôd .Aktútovoduodkanalizujeme,zvyšujemetýmrizikozáplava vysúšameobytnéprostredie .
Existujemnohospôsobovakoza-chytiť dažďovú vodu v obývanom území .• Zelenéstrechyčiastočnezachy
távajúa spomaľujúodtokvody .• Strešnéa terasovézvodyje
možnezaústiťdo zbernýchjarkova rigolova odviesťtaktozachytenúvodudo zbernýchjazierok .
• Tiežchodníkya spevnenéplochyjemožnévyspádovaťtak,abyz nichvodastekalado zelene .
Inšpirácia zo Švédska aj pre naše mestá a školy
Medziukážkovéprojektyobnovys celoeurópskymvýznamomurčitepatrírevitalizáciaštvrteAugustenborga nováštvrťv StockholmeHammarbySjostad,kdesazaoberaliajsozáchytoma celkovýmhospáreníms dažďovouvodou .
Augustenborgpatrilmedzipýchušvédskehopovojnovéhostaviteľstva .Na rozdielod chudobnýchštvrtítubolibytyvybavenékúpeľňous teplouvodou,chladničkamia inými,na túdobuniesamozrejmýmivymoženosťami .postupomčasusavšakobrazštvrtezačalmeniťa v 70 .rokochbolirozličnéznámkyúpadkunaozajbadateľné .Za veľkýproblémsapovažovaliajkaždoročnézáplavyspôsobenéprívalovýmidažďamia neschopnosťoukanalizáciepohltiťtakétomnožstvovody .po mnohýchľuďochzostredneja vyššejvrstvy,ktorísaodsťahovalituzostaliprázdnebyty,rástlanezamestnanosťa kriminalita .
V roku1997sazačalprojektrevitalizácie,pričomboliobyvateliaštvrteaktívneprizvaníod začiatkudo celéhoprocesua výsledoknaozajstojízato .Na mnohýchstretnutiachsaformulovaliproblémya hľadalispoločneriešeniaa ojedinelýmspôsobomvyriešilihospodárenies dažďovouvodou .Jezachytávanáa dovádzanápremyslenýmsystémomdo zbernýchjazierok,ktorézároveňsúnielenvítanýmozdobnýmvodnýmprvkomv štvrti,aleajvýrazneprispievajúk stavu
biodiverzity .Nemalúfunkciu zohrávajúzelenéstrechy,ktorédokážuzachytiťaž50%dažďovejvody .plošnenajväčšiazelenástrechav Škandináviio ploche9 500m2sanachádzav „Botanicalgreenroofgarden“(botanickázáhradazelenýchstriech) .Zelenéstrechysúzakladanéna všetkýchnovýchstavbách,aleajvšade,kdetobolotechnickymožné .
Ing. Zuzana Hudeková, REC Slovensko, [email protected]
p R í S p E V O K B O L V Y p R A C O V A N ý V R á M C i p R O J E K T O V „ u R B S p A C E “ ,p O D p O R E N é H O Z C E N T R A L E u R O p E p R O g R A M u A „ g R E E N A N D B L u Eu R B A N S p A C E S S T R A T E g i E S . . “ p O D p O R E N é H O Z i N T E R R E g i V C
A u g u S T E N B O R g A M A L M Of o t o : a r c h í V a u t o r k a
17_2010
22
17_2010n á m e t y a i n š p i r á c i e
Pod lampou býva najväčšia tma
príslovie,žepodlampoubývanajväčšiatmaplatíajna prírodnéprostrediev intravilánochsídel .JasnýmpríkladomtohtoporekadlajeajmestoZvolen,ktorévzniklona sútokudvochriekHronaa Slatiny,ktorésakedysizlievalipodZvolenskýmzámkom .Hronbolneskôrprehradenýa na miestejehoprirodzenýchmeadrovsazachovaloniekoľkolokálnevýnimočnýchmokradnýchekosystémov,ktorésanachádzajúv centremesta .
Výnimočnýmúzemímjeajpriemyselnázóna,ktorájena hranicikatastramestaZvolena Lieskovca .
Ajnapriektomu,žev urbanizovanomprostredíprivýstavbesídliska komunikáciíbolaväčšinamokradízničenávysušeníma odvodnením,zachovalisadvenajrôzsiahlejšie:mestský park Lanice a rozsiahla mokraď Kórea .
Lanice
RegulácioukorytaHrona,sav blízkostielektrárenskéhokanálavytvoriloniekoľkojazieroks podmáčanýmilúkami,ktoréužv súčasnostiniesúzaplavované .NázovparkuLanicevznikolz pôvodnéhonázvurastlinyľan,ktorýsasemchodilpravidelnenamáčať .Napriektomu,žetotoúzemiebolov minulostivplyvomčlovekapozmenené,stálepredstavujevýznamnébiocentrumv mestea zasluhujesipozornosťa ochranu .OkolieLanícjevýnimočnéajvývermiminerálnejvody .Mnohéz nichvšakbolizničené .
Čo zaujímavé tu môžu vidiť žiaci a študenti:pozrieťfragmentylužnéholesa,ktorýjev súčasnostivzácny,v porastochhraničiacichs lúkaminachádzajúvhodnépodmienkypreexistenciudnesužzriedkavéjarabicepoľné,opustenéhniezdastráka vránv topoľovýchalejáchvyužívajúna hniezdeniemyšiarkyušatéa sokolymyšiare .TakistomôžuObdivovaťrôznedruhymäkkýšov,obojživelníkov,plazova cicavcov .predpárrokminašlasvojeútočiskov jazierkachna Laniciachkorytnačkapísmenková .Vďakatejtobiologickejrôznorodosti,jemožnérobiťna Laniciachodbornéstretnutiana rôznetémy .
Mokraď Korea
Druhouspomínanoumokraďoujejazierkososystémom podmáčanýchlúkv priemyselnejzóneZvolena –mokraďKóreajeprechodnýmúzemímmedzivodnýmprostredíma súšou .poskytujevhodnéživotnépodmienkyveľkémumnožstvuživočíchov .
Čo zaujímavé tu môžu vidiť žiaci a študenti:s ďalekohľadmimôžupozorovaťnajmävolavkupopolavú,bocianabieleho,čikaňumočiarnu .udržanietohtomokradnéhoprostrediajenevyhnutnéhlavnepreobojživelníky .Dokonaleprispôsobenéživotuvovodesúajniektorédruhycicavcov .Na Kóreimožnovidieťdulovnicuväčšiua ondatrupižmovú,ktorásaupchávanímnôrľahkozakoreňujúcimirastlinamipodieľana prirodzenomrozširovanípobrežnejvegetácie .V blízkostivodnejplochyrastúspoločenstváostríc,pálkaúzkolistáčitrsťobyčajná .
Ochrana mokradí v okolí ZvolenaMokradné ekosystémy ako prírodné „špongie“ udržiavajúce hydrologický režim v krajine sú výnimočnými kumulačnými centrami rôznych živočíchov a rastlín. Práve preto je nutný efektívny manažment, ktorý zabezpečuje ich ochranu a starostlivosť. O to viac ak sa takéto výnimočné vodné prostredie nachádza v blízkosti sídel a miest.
N á Z O V p A R K u L A N i C E V Z N i K O LZ p ô V O D N é H O N á Z V u R A S T L i
N Y Ľ A N , K T O R ý S A S E M C H O D i Lp R A V i D E L N E N A M á Č A ť
f o t o : a r c h í V a u t o r k a
17_2010 17_2010
23
n á m e t y a i n š p i r á c i e
Praktické ukážky ochrany miesta kde žijeme
V rámcinašichaktivítsasnažímespájaťenvironmentálnuvýučbus praktickýmiukážkamiz ochranymokradív mieste,kdežijeme .pretonámuvedenéúzemiapomáhajúprivýučbeakorealizovaťochranuvôd,určeniaichkvalityčiuvedomiťsivýznamvodyv krajine .Na tentodruhaktivítmámeveľmipozitívneohlasyod mládežeajpedagógov .pravidelnénávštevytýchtolokalítmladýmiľuďminámpomáhajúvytváraťa udržiavaťmanažmentichochrany .Systematickypracujemesožiakmii . stupňa,s ktorýmisledujemezmenyvodnejhladinypočasrôznychročnýchobdobí .Študentovsasnažímeaktívnezapájaťnajmäv rámciDňaZemeakoajpočasškolskéhorokav rámcihodínchémie,kdeanalyzujemevzorkyvodyz jazierok .Jeveľmidobré,ženajmädetidokážuoceniťichvýnimočnosťa radichodiapomáhaťpričisteníjazieroka ichokolia,čivysádzaťnovéstromy,čispoznávaťichfaunua flóru .
Lucia Novická, združenie Slatinka [email protected]
M O K R A Ď K ó R E A J E p R E C H O D N ý M ú Z E M í M M E D Z i V O D N ý M p R O S T R E D í M A S ú Š O u f o t o : a r c h í V a u t o r k a
17_2010
24
17_2010n á m e t y a i n š p i r á c i e
Aký bol Hornád kedysi
V minulostiboloceléokolitéúzemieriečnejnivyHornádupokrytélužnýmilesmi .Korytoriekysav tomtopriestorečastomenilo,riekasakľukatilav riečnychzákrutách–meandrocha častovytváralarôznebočnéa slepéramená .HustásieťbočnýchprítokovHornádu,zvanýchSartoš,vytváralav okolíriekyveľképlochymokradía celákrajinapôsobiladojmomdažďovéhopralesaniekdev Amazonke .
Takátokrajinaužžiaľv okolíHornádupraktickyzanikla .V minulostibolilužnélesypostupnevyklčované,močiarevysušenéa riekyzregulované .Lesya močiarebolipremenenéna ornúpôdua pasienkydnesčastozarastenéburinou,a z pôvodnýchlesovostaliväčšinouibaúzkepásyzelenelemujúcebrehyriek,pričomešteajtietoposlednézvyškylesovbývajúobčasrúbané .
Dnešníštyridsiatnicisieštepamätajú,akosav detstvekúpavaliv mŕtvomramene„StarýHornád“ .Totoramenojezvyškompôvodnéhome
andrariekyHornád,ktoréboloprireguláciiriekyv 60tychrokochtrvalooddelenéod tokurieky .Z meandrasatakstalomŕtverameno,ktorésapočasdesaťročíčiastočnezaniesloerodovanouornicouz blízkychpolía korytoramenajeužčiastočnezarastenévegetáciou .Čojeeštesmutnejšiea zároveňtrestné –okolieramenaajsamotnéramenáčastoslúžiaakopriestorprečierneskládkyodpadov .
NapriamenietokuHornáduv tomtoúsekumáajďalšienegatívnedôsledky:pokleshladinypodzemnýchvôdakodôsledokzrýchlenéhoodtokupovrchovýchvôdz územia,zvýšenienebezpečenstvavytvoreniapovodňovejvlny,zníženiesamočistiacejschopnostirieky,pretožesamočistiacaschopnosťjepriamoúmernámeandrovitostitoku .
Čo je to vlastne meander?
m e a n d e r jeodchýlkavodnéhotokuod priamehosmeruvoformeoblúka .Názovjeodvodenýz pomenovaniariekyMaiandrosv Tu
Oživenie „Starého Hornádu“
o b r . 1N A M A p E Z R O K u 1 9 1 1 J E Z R E T E Ľ N E V i D i T E Ľ N አi R O K á R i E Č N A N i V A S V O Ľ N E M E A N D R u J ú C i MH O R N á D O M . Z á R O V E ň S ú V i D i T E Ľ N é p ô V O D N é
p R A V O S T R A N N é p R í T O K Y H O R N á D u – S A R T O Š –K T O R é u Ž T A K M E R Z A N i K L i .
o b r . 2i L u S T R á C i A p R i R O D Z E N E J D Y N A M i K Y
R i E Č N Y C H T O K O V
o b r . 3 T O T O B O L K E D Y S i R i E Č N Y M E A N D E R H O R N á D u . M ŕ T V E R A M E N O B Y B E Z R E V i T A L i Z á C i E B O L O O D S ú D E N é N A Z á N i K f o t o : a r c h í V r e d a k c i e
17_2010 17_2010
25
n á m e t y a i n š p i r á c i e
recku .Meandersaskladáz oblúka,hornéhoramena,ktoréležíod oblúkav smereprotiprúdu,a dolnéhoramena,ktoréležíod oblúkav smerepo prúde .územieuzatvorenevovnútrimeandramedzihornýma dolnýmramenoma meandrovýmoblúkomsanazývaostroha .Meandrevznikajúv dôsledkubočnejerózievodnýchtokov .Zatláčanímprúdnicek niektorémubrehuvodnéhotokudochádzak diferenciáciibrehovna nárazovýa nánosovýbreh .Bočnoueróziousameandrepostupnerozširujúa pozvoľnasapresúvajúsmerompo prúdevodnéhotoku .
n á r a z o v ý . b r e h jeúčinkaminárazovvodnéhotokupodomieľaný .Madutýtvara ječastostrmšíakoprotiľahlýnánosovýbreh .
n á n o s o v ý . b r e h jemiestom,kdesausadzujúriečnesedimenty .Mavypuklýtvara ječastoviacplochýakoprotiľahlýnárazovýbreh .
v o ľ n é . m e a n d r e ,kampatríaj„StarýHornád“,vznikajúnajmäna dolnýchtokochriekalebov rozsiahlejšíchplochých,rovinatýchúsekoch .Vyznačujúsatým,žezákrutyvodnéhotokusatvoriana vlastnýchnáplavoch .Súnestálea privyššomvodnomstavečastodochádzak zmenámv sústavemeandrov,kedystarémeandrezanikajúa na inýchmiestachsavytvárajúnové .
Zánikmeandrov .Meandreumeloodrezanéod hlavnéhotoku,v kto
rýchprestávaprúdiťvoda,sameniana meandrovéjazierka .Meandrovéjazierkománajčastejšietvarrožkaa volásaajmŕtverameno .Mŕtveramenojespočiatkuvyživovanévodouz rieky,ktorádo nehopresakujeceznáplavy .postupnezarastávodnýmrastlinstvoma zapĺňasahnilokalomvznikajúcimprirozkladerastlinnýcha živočíšnychzvyškov .V konečnýchštádiáchsapremenína močiaralebomokrúluku .
Riešenie pre súčasnú situáciu
Najprirodzenejšímspôsobomobnovyhydrologickéhorežimua ochranyvodnýchzdrojovjeoživeniemŕtvehoramena .Totosivyžadujenasledovnékroky:prepojenieramenas novýmkorytom,prečisteniezanesenéhokorytaod nánosov,odstránenieprekážokz dnakorytaramenaa konečneobnovenieprúdeniavodyv meandroch .
Cieľomrevitalizáciejesprietočnenieramenav časevysokýchprietokovv rieke .Výsledkomtýchtozmienbudezvýšenievodnejhladinyv mŕtvomramene, vyčisteniezanesenéhokoryta,vyčistenievodya celkovýnávratživotado ramena,vrátanerýb .Oživenéramenosatakopäťstaneprirodzenýmmiestompreoddych,pozorovanieprírody,kúpaniealebošport .
Miestni občania chránia
V obciTrstenépriHornádezačalav roku2008fungovaťaktívnaskupinaobčanov,ktorýmstavtohtomiestaniejeľahostajný .A právepretosatítoaktivistispojilia založiliobčianskezdruženiepriateliatrstenskejprírody .ichcieľomjes pomocouo . z .SOSNAa Základnejškolyv TrstenompriHornádeoživiťmŕtveramenoStarýHornád .priateliatrstenskejprírodyzorganizovaliviaceroverejnýchbrigád,vďakaktorýmjeceléúzemieopäťčisté,prirodzenekrásnea otvorenéprekaždého .Dobrovoľníciv obcizároveňsledujú,činiektoneporušujezákona nesypena týchtomiestachodpad .
Oživenie starého Hornádujespoločnáiniciatívao . z .SOSNAa o . z .priateliatrstenskejprírody,podporenáv rámciprojektuAlternatívneriešeniapreochranua oživeniepovodí .Tentoprojektjespolufinancovanýz FinančnéhomechanizmuEurópskehohospodárskehospoločenstvaa Nórskehofinančnéhomechanizmua štátnehorozpočtuSlovenskejrepubliky .
Štefan Szabó, o. z. SOSNA [email protected]
o b r . 4 T A K ý C H T O p E K N ý C H L u Ž N ý C H L E S O V J E u Ž N A S L O V E N S K uV E Ľ M i M á L O f o t o : s i l V i a s Z a b ó o V á
ob
r.
5T
OT
OV
YZ
BiE
RA
Li
MiE
ST
NE
DE
Ti
V O
KO
Lí
ST
AR
éH
OH
OR
Ná
Du
A N
AJ
BL
iŽŠ
iE
Si
pO
SV
iET
iAN
A p
áC
HA
TE
ĽO
V
ob
r.
6p
Ri
ČiS
TE
Ní
RA
ME
NA
pO
Má
HA
Li
AJ
MiE
ST
Ni
RY
Bá
Ri
fo
to
: r
as
tis
la
V Š
el
eP
sk
ý
17_2010
26
17_2010p u b l i k á c i e a š k o l e n i a
Oživovanie krajiny: Spájanie príkladov trvalo udržateľného života v KarpatochS. Pačenovský, S. Szabóová, Š. Szabó
Zvyšovaniebiodiverzity,ekologickejstabilityv krajine,tradície,kultúraa ichvplyvna životnéprostredie,trvaloudržateľnéplánovanierozvojamikroregiónu,alehlavnekonkrétnenávrhyriešeníenvironmentálnychproblémovregiónunachádzajúcehosana okrajiKarpát–tojeobsahomjednotlivýchkapitolpublikácie .Súv nejpodrobnerozobranéopatreniana zníženieerózie,na podporubiodiverzitymokradía vodnýchbiotopova na zvýšeniebiologickejdiverzitypoľnohospodárskejkrajiny .Cena: 2,30 €
Environmentálna výchova: Odpady, VodaSilvia Szabóová, Miroslava Lešinská
Metodickýpríručkaurčenápredovšetkýmpreučiteľovzákladnýchškôla centiervoľnéhočasu,obsahujúcamnožstvoaktivít,ktoréjemožnérealizovaťs deťmipriamona vyučovaníalebomimonehopreenvironmentálnuvýchovuna témyodpadya voda .Materiáljedoplnenýpracovnýmilistami .Vzniklov rámciTvorivejskupinyRatolesť .Cena: 2,65 €
Občiansky monitoring vodySamuel Pačenovský, Silvia Szabóo-vá, Štefan Szabó
Metodickápríručkapreučiteľov,základnéa strednéškoly,centrávoľnéhočasualeajmimovládneorganizácie,obsahujúcavšetkypotrebnéinformácieprezačatieprojektumonitoringukvalityvodyv ľubovoľnompovodíSlovenska .V príručkenájdetezákladnéinformácieo potrebnomlaboratórnomvybaveníprechemickéanalýzyvody,o biomonitoringuvodnýchstavovcocha bezstavovcoch,akoajo brehovýchporastocha biokoridoroch,pôvodcocha vplyvochznečisteniavodyna kvalitupovodiaa jehoobyvateľov .Cena: 2,65 €
Múdra domácnosťkolektív autorov
praktickýpracovnýmanuál,s podtitulomteóriaa praxekologickya ekonomickyrozmýšľajúcejdomácnosti .Množstvopraktickýchtypovzrealizovateľnýchv domácnostialebona akomkoľvekpracovisku,poskytnecennéradyv oblastiach:šetrenieenergiou–elektrickouajvykurovacou,šetrenievodou,nakladanies domovýmodpadom,spotrebiteľskésprávaniea zdravýživotnýštýl .Cena: 3,30 €
Ochrana a oživenie mokradí a vodných tokovkolektív autorov
pracovnýmanuál,ktorýpribližujeaktivityDunajskéhoenvironmentálnehofóra,definíciua význammokradí,klasifikáciumokradína Slovensku,ekonomickéhodnotenieprínosovochranya obnovyaluviálnychlúk,skúsenostis využívanímbiologickýcha koreňovýchčistiarníodpadovýchvôda Riečnukoalíciuakonástrojzlepšeniastavupovodia .Okremtohoobsahuje3prípadovéštúdie:ObnovenieekologickejfunkcieodstavenýchramienvovodnomtokuLatorica,Obnovadruhovobohatýchlúkv niveriekyMoravya projektmonitoringukvalityvôd„Starámesao svojurieku“ .Cena: 3,30 €
Domové kompostovacie toaletyPlnofarebný obojstranný plagát/skla-dačka formátu B1
podávaprehľadnýnávodna výstavbukompostovacejtoalety:kamjuumiestniť,teplotav miestnosti,postupprivýstavbekompostovaciehozásobníka,záchodovésedadlo,odvetraniezásobníka,legislatíva,výhodykompostovacejtoalety .Dozvietesa,čorobiťs tekutýmodpadom–princípa výstavbubiologickejčističkyodpadovýchvôd .Cena: 2,65 €
Čo si k téme voda a krajina môžete objednať v o. z. SOSNA
17_2010 17_2010
27
r o z h o v o r y a n á z o r y
aké sú tvoje najstaršie spomienky na starý hornád?Najstaršouspomienkoujekorčuľovaniea pretožesipamätám,žesommalna noháchkorčulena remienky,muselotobyťešteprednástupomdo základnejškoly,lebov prvejtriedesomuždostalna Vianoce„ozajstnékanadky“(toužboliviacfarebnévysokétopánkys prinitovanýmnožom)
a aká je tvoja najkrajšia spomienka?Medzinajkrajšiepatriarybačkys kamarátmi .prvámuselabyťtiežokoloprvejdruhejtriedyna základnejškole,lebosomurčitenemalhodinkya vždysommeškaldomov .Tiesomdostal,akoväčšinaz násažv tretejtriede,na prvésvätéprijímanie .Náradieprerybačkuobsahovalosilonna kolieskužltejfarby,korokz fľašeakoplaváka originálháčik .Cestoakonávnadusmes kamošmiumiesilidomaz múkya urobilismehovždyviacej,lebok večerusmebývaliužtakíhladní,žesmehopostupnezjedli .Keďbolopaprikované,chutiloviacejrybámajnám…
sú na svete ľudia, ktorým je dobrovoľnícka činnosť vlastná. Podľa toho ako ťa poznám si myslím, že patríš k nim. kedy a prečo si sa rozhodol niečo spraviť so starým hornádom?Támyšlienkatubolastále .Radichodímes rodinoua známymido prírodya keďnatrafímena čiernuskládku,takjepo nálade .OdpadubolplnýajstarýHornád .preddvomarokmi,keďsomsaniečodopočulo možnostiachzískaťna našeaktivityajnejakéfinancie,bolorozhodnuté,žedo tohoidemenaplno .Založilismeobčianskezdruženiea odvtedy„makáme“ .Totoúzemiejetakéakurát .Aniveľkéanimalé .pretosatodázvládnuťajsvojpomocne .Netrebamiliónyna jehoznovuzrodenie,stačítrochuobetovanéhovoľnéhočasua financií .
Videl si v minulosti nejaké revitalizované územie, ktoré by ti slúžilo za vzor?Nie,nevidelsom .A možnoajhej,lensomnevedel,ženejaképeknéprostrediebolotiežkedysiplnéodpadu,kýmsado tohoniektonepustil .
Záchrana starého Hornádu alebo Aktivista ako ohrozený druh?
Keď Rastislav Šelepský prvýkrát prišiel do kancelárie
občianskeho združenia SOSNA, hneď som videl že je to muž činu. Mal plnú hlavu plánov, ako oživiť zanikajúce
mŕtve rameno Hornádu pri obci Trstené pri Hornáde,
ako obnoviť aleje pri obecnej ceste, ako spolupracovať so školou, ako skrášliť obec… Proste druh aktivistu, čo
je momentálne u nás silne ohrozený druh. Na začiatku sme mu pomáhali – založiť
občianske združenie, vyjasniť si ako fungujú úrady a štátne
orgány, napísať projekty. Ale najmä: spolu sme našli
riešenia, ako dosiahnuť oživenie mŕtveho ramena,
ako vyriešiť jeho prepojenie s Hornádom a tým ho
zachrániť pred zánikom, ako využiť to územie pre
environmentálnu výchovu v podobe „školy v prírode“,
ako obnoviť časť lužného lesa, alebo čo vysadiť do aleje pri
ceste. Teraz už Rasťo funguje naplno a samostatne, čomu sa
tešíme. Tu je rozhovor, ktorý vám ho priblíži. Nechajte sa
inšpirovať
f o t o : s i l V i a s Z a b ó o V á
17_2010
28
17_2010
Podarilo sa ti získať medzi miestnymi ľuďmi podporu pre tvoje myšlienky?áno,podarilo .Sommiloprekvapený,koľkoľudírozmýšľapodobne,lennevieakozačať .Veľakrátpočúvamvetu„konečnesaniektodo tohopustil“ .Malsomužviacejtelefonátov,kdemaspoluobčaniaupozornilina potenciálnychznečisťovateľov,ktorýchvidelis fúrikom,aleboprívesnýmvozíkompriHornáde .Jednéhosompo takomtotelefonáteozajprichytilpričinea keďžezjavnenechápalčopo ňomchcem,keďmuhovorímabyvšetkopozbieralčotamvysypal,oznámilsomtona obecnomúrade .Zúčastnilsomsa„pojednávania“a namiestofinančnejpokutysomnavrholprácu .Dotyčnýna staromHornádeozajodpracovaldohodnutýobjempráca keďsommuopísalnašeplányna tomtoúzemí,zúčastnilsadobrovoľneajspoločnejbrigádya odvtedyjetonášdobrovoľník .
ako vidíš úlohu dobrovoľníkov v ochrane životného prostredia? myslíš, že súčasná doba napomáha dobrovoľníckym aktivitám? Myslímsi,žev tejtodobea nielenv ochraneživotnéhoprostredia,súdobrovoľnícijedinášancapretútospoločnosť .Ajmyna staromHornáderevitalizujemeúzemie,ktorépatríštátua zozákonabysamalo nehostaraťvlastník–v tomtoprípadeSlovenskývodohospodárskypodnik .Dnešnádobadobrovoľníctvonevyhnutnepotrebuje,takžemuvlastnenapomáhasarozvíjať .Noa čidobrovoľníctvupomáhaštáta štátna
správa?Bolibyhlúpi,kebyboliprotitomu,veďza peniazedarcova obetovanímnášhovoľnéhočasurobímeichprácu .
aký je postoj obce (samosprávy) a školy k tvojim plánom?Jetodobré .Na to,ženašaobecmáakokaždáinásvojeproblémys fungovaníminfraštruktúry,podporujenašučinnosť .Keďžesamosprávasaskladáz poslancova starostu,medzitoľkýmisanájdurôznenázorya priority,alecelkovýpostojjekladný .V školesújednoznačnetejtoaktivitenaklonení .Detisúradiv prírodea každýpedagógpotrebuzapájaniadetído ochranyprírodychápea podporuje .
ako si predstavuješ využitie územia po ukončení revitalizácie? máš predstavu, ako to územie – prípadne jeho jednotlivé časti – bude vyzerať ?Nemámnejakúkonečnúpredstavuo tomakotoúzemiebudevyzerať .Onostálevyzerálepšiea lepšie .Napríkladpredzačatímprácsmevôbecnehovorilio nejakomveľkomsadenístromova užmámepristaromHornádevysadenýcelýles .Lúka,ktoránebolaporiadnekosenáa pretobolaplnáinváznychrastlínsazmenilana nepoznanie .Viackrátsmejuv tomtorokupokosilia prišielnápad .Načotakúlúku,o ktorúsavlastník,Slovenskývodohospodárskypodnik,nedokážepostarať?Spýtalismesaich,čimôžemena tomtoúzemívysadiťstromya onisúhlasili .potomsmesaod tebadozvedeli,žetypickoudrevinoulužnýchlesovbol
dubletnýa dostalismeajtip,kdehoeštev okolíHornádunájdeme .S deťmiz prírodovedeckéhokrúžkusmevyrazilido neďalekejNižnejMyšle,kdenásčakaliozajnádhernédubiská .Detipodniminazbieralikopužaluďova tietosmeakovzácnybiologickýmateriálpriviezlido našejobce .pripravilismeteréna detisivysadilisvojles .Všetkojenafotenéa panikronikárkatouložído obecnejkroniky,abynašipra,pra,potomkoviav budúcnostivedeliodkiaľsatienádherné,užstromiská,pridedinenabrali .Nechcemeabytotoúzemiebolonejakýmnekonečnýmstaveniskom .Chceme,abypo ukončeníhrubýchpráctotoúzemieznovustíchloa abysitamobyvatelia,myslímtýmajvtákya všetkočotamžije,v čistomkľudenažívali .Mysabudemeibatichoprizeraťa kochať .
Čo ťa najviac prekvapilo počas všetkých tvojich akcií a aktivít?pozitívnemaprekvapiloto,ževeľaľudítútonašuaktivitupodporujea pomáhanám .Tiežsomza krátkeobdobiespoznalveľanovýchľudíz celéhoSlovenska,ktorípodobneakojazistili,žeináčtoasinepôjde,vzaliiniciatívudo vlastnýchrúka riešiaproblémyv našejspoločnosti,na ktorénemáštátnaspráva,aleboniektoiný–zodpovedný,momentálnečas .Negatívneskúsenostimámz niektorýchštátnychinštitúciia štátnychpodnikov,s ktorýmimusímv rámcirevitalizáciekomunikovať .Tietoskúsenostimipotvrdilito,žedobrovoľníctvoa aktivitabežnýchobčanovmádo budúcnaprenašukrajinuveľmiveľkývýznam .Aletojena inúdebatu .
no a čo tvoje ďalšie plány, vízie, sny? Jetohodosť,čobybolopotrebnéurobiť…Začalismeupratovaním,lebov čistomsalepšieuvažuje .priznámsa,žena začiatkubolaveľkáchuť,aleajobavy,akotopôjde .po tom,čosanámpodarilodoterazurobiť,sebadôverastúplaa pretosiosobnetrúfamna ďalšieprojekty,ktorýmipomôžemeprírodea týmajsebe .
zhováral sa Štefan Szabó [email protected]
R A S ť O Š E L E p S K ý ( V Z A D u Š T V R T ý Z p R A V A ) N A J E D N E J Z B R i g á Df o t o : a r c h í V r e d a k c i a
r o z h o v o r y a n á z o r y
17_2010 17_2010
29
Dlhodobouvíziounašejorganizáciebolovybudovanievzdelávaciehoa demonštračnéhoEkocentras biozáhradou,akomiestadobréhoprezdravie,dušuajprírodu .Koncomroku2008smezačalis ekologickourekonštrukcioubudovyschátralýchškolskýchdielní,ktorésmespolus priľahlýmveľkýmpozemkomzískaliod obcedo dlhodobéhoprenájmu .privyjasnenínašichpredstávo ekologickomdomenámveľmipomoholprof . peterpásztor,medzinárodneuznávanýprírodnýarchitekt,autorstavebnéhoprojektuTerénnehoekocentra,priateliaz inýchEkocentier,napríkladv Zaježovej,aleajpodnikateliav oblastiekologickýchstavieb .Momentálnesadokončujúprácena exteriérya potomprídena radinteriér .Slávnostnéotvorenieplánujemena leto2010 .
Budovasivyžadovalakomplexnúa premyslenúrekonštrukciu,ktorúsmeurobiliv súlades environmentálnymiprincípmia zásadamipermakultúry .Takmervšetkymateriály,ktorésmeprirekonštrukciipoužili,súekologické,z miestnychzdrojov:drevo,slama,konopa,íl,kameň,piesok,použitéstavebnédrevo,starétehly,váľkya škridle .Najekologickejšímmateriálomjemiestnykonskýhnoj,ktorýbolpoužitýna špeciálnuhladkúomietkuna zakrytieizolačnýchpanelovz technickejkonopy .
Jedinýmmateriálom,ktorýsmenevedelinahradiťbolafóliapodzelenústrechua cement,alejehopoužitiesmeminimalizovali,akosadalo .Veľkoupomocoupriprácach –a tonajmätýchalternatívnych,ktoréklasickístavbárinezvládali –bolidobrovoľníci .Zateplenieslamou,hlinenéomietky,stenytechnikouCordwooda ďalšieprácebolirobenédobrovoľníkmiv rámcinašichakciípreverejnosť .
TerénnecentrumSOSNAbudepo dokončeníslúžiťakofunkčnáukážkaekologickej,zdravej,estetickej,nízkoenergetickeja nízkorozpočtovejbudovys prírodnoubiozáhradou .CelýkomplexTerénnehocentraa biozáhradybudeslúžiťjednakprenávštevníkovakoinšpirujúcaukážka
„akosatodáinak“a jednakakotréningovéa školiacestrediskoprenašeaktivity(prednášky,kurzy,výstavya pod .)s najrôznejšímitémami,týkajúcimisaekologickýchdomov,biozáhrada trvalejudržateľnosti .O akciáchinformujemena našejwebstránkewww.sosna.skv častiprogramy .
Čo je zaujímavé a EKO vo vzdelávacom terénnom centre?
• múrya stropyzateplenéslamenýmibalmis hlinenýmiomietkami,
• hlinenéomietkys prímesou konskéhotrusu
• zatepleniepanelmiz lisovanejtechnickejkonopy,
• zelenéstrechy,
Terénne ekocentrum SOSNA
a l t e r n a t í v y
„V mnohých prípadoch je environmentálna kríza
krízou dizajnu. Je to dôsledok toho, ako sú vyrábané veci,
ako sú stavané budovy a ako je využívaná krajina…“
(Sim Van der Ryn, Stuart Cowan: Ecological Design)
Z A T E p Ľ O V A N i E B u D O V Y S L A M O uf o t o : a r c h í V r e d a k c i a
17_2010
30
17_2010
• ukážkyvyužitiasolárnejenergiea teplaz biomasy,
• využitiedažďovejvody,• využitiestaréhostavebného
materiálu,• múrystavenétechnikoucordwo
od(múrz drevenýchklátikova sklenenýchfliaš)
• kompostovacietoaletys biofiltroma ďalšie,u nászatiaľmáloznámealternatívneriešenia .
Okolitý,asipolhektárovýpozemoksapostupnepretvárana názornú ukážku prírodnej záhrady,kdesapestujúplodiny,bylinkya kvetybezakejkoľvekchémie .Dizajnpozemkusmenavrhlispoločnepočasdvochkurzovpermakultúry,uskutočnenýchna pozemku .V záhradebudepriestorprestaréa netradičnéodrodyplodín,umeleckédiela,jazierko,sušičkuovocia,prírodnúpec,divočinua ďalšiedôležitésúčastibiozáhrad .
Bio-záhrada bude mať nasledovné funkcie
• Vzdelávaciu(v častipozemkusavytvoriaplochy,ktorébudúslúžiťakopomôckaprienvironmentálnejvýchovea vzdelávanížiakov,študentova pedagógovzoširšiehookolia)
• Komunitnú(do prípravya využitiapozemkua objektubudúzapojenénielenmiestnedeti,aleajdospelía jednotlivéskupiny–nezamestnaní,Rómovia,ženya pod .)
• Demonštračnú(upravenýpozemoks objektombudeslúžiliakofunkčnáukážkaekologickeja umeleckejzáhrady .
• Ekologickú(vytvorenieekologickejzáhradybudemotivovaťdetiajobčanovk ekologickémuspôsobuživotaa pestovania .Biozáhradavytvoríekologickyčistéa atraktívneprostredieprenávštevníkov
Ekocentrumnájdetev obciDružstevnápriHornáde,časťMaláVieska,na Okružnejulici .Viac na: www.sosna.sk
Štefan Szabó, o. z. SOSNA [email protected]
a l t e r n a t í v y
p O H Ľ A D N A S L A M O u Z A T E p L E N ú S T E N ú S H L i N E N O u O M i E T K O uf o t o : a r c h í V s i l V i a s Z a b ó o V á
T E R é N N E E K O C E N T R u M B u D u J E M E V Ď A K A p O D p O R E Z F i N A N Č N é H O M E C H A N i Z M u E u R ó p S K E H O H O S p O D á R S K E H O S p O L O Č E N S T V A , N ó R S K E H O F i N A N Č N é H O M E C H A N i Z M u A Š T á T N E H O R O Z p O Č T u S L O V E N S K E J R E p u B L i K Y .
17_2010 17_2010
31
f o t o r e p o r t
Medzibodrožie Krajina medzi riekamiOstrovyv násvyvolávajúpocitexotiky,bezpečia,úkrytupredzvyškomsveta .Miesto,kdejevšetkozachovanétak,akov biblickomraji .Davyturistovpreto
každoročnemieriana najrôznejšieostrovy,od Stredozemiaažpo Karibik–podľasvojichzáujmov,noa samozrejmehrúbkypeňaženky .
pritom,jedentakýtoostrovmámeaju nás,ajkeďo tommáloktovie .Medzibodrožiejeskutočnýostrovobkolesenýtromiriekamia spojenýs okolitýmsvetomibaniekoľkýmimostmi .Ostrovlužnýchlesov,piesočnýchdún,tufovýchkopcov,mokradí,mŕtvychramien,a riek .Miesto,kdekrajinaešte
nestratilasvojupamäť .
Tujenášfotoreporto krajine,vodea harmónii .
Autorka fotografií: Silvia Szabóová
[ 1 ] S O M O T O R S K é M ŕ T V ER A M E N á
[ 2 ] p R í S T A V V S T R E D E N A DB O D R O g O M
[ 3 ] S T A R ý D u B p R i S O M O T O R E
[ 4 ] K A M E N N ý M O S T p R i L E L E S i
17_2010
Ďalekohľad – časopis pre environmentálnu výchovu a filozofiu, 17 . číslo v y d á v a : Centrum environmentálnych aktivít Trenčína Spoločnosť environmentálnevýchovných organizácií Špirála a d r e s a r e d a k c i e : CEA, Mierové námestie 29, 911 01 Trenčínt e l . / f a x : 0326400400 e - m a i l : cea@changenet .sk z o d p o v e d n ý r e d a k t o r : Mgr . Richard Medal e d i t o r :Klaudia Medalová r e d a k č n á r a d a : RNDr . Silvia Szabóová, Mgr . Juraj Hipš, ing . Klaudia Medalová, ing . Július Šréterg r a f i c k á ú p r a v a : Mgr . SvetozárŠomšákt l a č : OTA,a . s .Košiceu z á v i e r k a 17 .1 .2010|Neprešlojazykovouúpravou .
fo
to
: s
ilV
ia s
Za
bó
oV
á
T O T O Č í S L O R E D A K Č N E p R i p R A V i L O A D A L O D O T L A Č E O B Č i A N S K E Z D R u Ž E N i E S O S N A , V R á M C i p R O J E K T u A L T E R N A T í V N E R i E Š E N i A p R E O C H R A N u A O Ž i V E N i E p O V O D i A , S p O L u F i N A N C O V A N é H O Z F i N A N Č N é H OM E C H A N i Z M u E u R ó p S K E H O H O S p O D á R S K E H O S p O L O Č E N S T V A A N ó R S K E H O F i N A N Č N é H O M E C H A N i Z M uA Š T á T N E H O R O Z p O Č T u S L O V E N S K E J R E p u B L i K Y .