2 ROČNÍK XV....DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK Číslo 2, apríl 2015, ročník XV. Vychádza štvrťročne. Šéfredaktor: prof. PhDr. ThDr

2

22ROČNÍK XV.ROČNÍK XV.

ISSN 1335-9185

9 771335 918001 40

2015 2015

2015

DISPUTATIONES SCIENTIFICAEUNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK

KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU

DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK

Ružomberok 2015


Číslo 2, apríl 2015, ročník XV.

Vychádza štvrťročne.

Šéfredaktor: prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak, PhD.

Redakčná rada:

prof. PhDr. Eduard Gombala, CSc. – čestný predseda

prof. PaedDr. Milan Ligoš, CSc. – predseda

prof. Vasyl Byalyk, PhD. (Ukrajina)

prof. RNDr. Jozef Ďurček, CSc.

prof. Bart McGettrick, PhD. (Veľká Británia)

prof. dr hab. Krystyna Chałas (Poľsko)

prof. nadzw. dr hab. Jolanta Karbowniczek (Poľsko)

prof. Katerin Katerinov, PhD. (Taliansko)

prof. RNDr. Pavol Kluvánek, CSc.

prof. nadzw. dr hab. Mirosław Kowalski (Poľsko)

prof. Béatrice Mazur-Kolecka, PhD. (USA)

prof. akad. mal. Ján Kudlička, ArtD.

prof. PhDr. Jozef Mlacek, CSc.

prof. RNDr. ThDr. ICLic. Jana Moricová, PhD.

prof. ThDr. PaedDr. PhDr. Ľubomír Pekarčík, PhD.

prof. Gabriella Pusztai, PhD. (Maďarsko)

prof. Juan Carlos Torre Puente, PhD. (Španielsko)

prof. Jeanne Tregal, PhD. (Francúzsko)

prof. PhDr. Peter Volek, PhD.

prof. dr hab. Jan Zimny

doc. PaedDr. ThDr. Jozef Bieľak, PhD.

doc. Ing. Igor Černák, PhD., m. prof. KU

doc. Mgr. Ing. Milan Droppa, PhD., m. prof. KU

doc. PhDr. PaedDr. Miroslav Gejdoš, PhD.

doc. PaedDr. Tomáš Jablonský, PhD., m. prof. KU

doc. PhDr. Helena Kuberová, PhD.

doc. RNDr. Nadežda Stollárová, CSc., m. prof. KU

doc. PhDr. Antónia Tisovičová, PhD., m. prof. KU

doc. RNDr. Marián Trenkler, CSc., m. prof. KU

doc. PhDr. Jiřina Vaňková, CSc., m. prof. KU

PaedDr. Peter Krška, PhD.

PaedDr. Štefan Kucík, PhD.

PhDr. Ladislav Šimon, CSc.

RNDr. Štefan Tkáčik, PhD.

dr Jerzy Dąbek

Obálka: doc. akad. mal. Pavol Rusko, ArtD.

Jazyková úprava: PaedDr. Oľga Drobná, PhD.

Technická spolupráca: Mgr. Milan Pudiš, Ing. Miloslav Korba, PaedDr. Ján Gera, PhD.

Nihil obstat pre teologické vedy: Mons. PaedDr. ThDr. Pavol Janáč, PhD.

Cirkevné schválenie: J. E. Mons. prof. ThDr. František Tondra, č. 197/2001 zo dňa 16. 11. 2001

EV 3238/09

Celoročné predplatné: 12,- €

Cena jedného čísla bez predplatenia: 5,- €

Katolícka univerzita v Ružomberku

VERBUM - vydavateľstvo KU

Hrabovská cesta 5512/1A

034 01 Ružomberok

IČO: 37 801 279

ISSN 1335-9185

Obsah

Predhovor

Amantius Akimjak ..................................................................................... 11

Sociálne, ekonomické a právne vedy

Pôsobenie sociálneho pracovníka v nemocnici v kontexte názorov

a skúseností sestier

Mariana Magerčiaková............................................................................... 15

Psycho-onkologicko-paliatívne poradenstvo – niekoľko slov

Andrzej Gretkowski ................................................................................... 24

Klastre a ich zoskupenia ako nová forma komercionalizácie služieb

cestovného ruchu

Bartłomiej Walas ........................................................................................ 30

Štruktúra poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku

so zameraním na klientov v seniorskom veku

Erika Liptáková .......................................................................................... 36

Metódy a nástroje na hodnotenie efektívnosti implementácie stratégií

rozvoja cestovného ruchu a produktov cestovného ruchu v Poľsku

Bartłomiej Walas, Wojciech Fedyk, Mariusz Sołtysik .............................. 47

Koncepcia rodinnej politiky

Pavol Tománek .......................................................................................... 63

Cirkev a hmotné statky

Stanisław Dubiel ........................................................................................ 72

Školská drogová prevencia

Jaroslav Rakučák ........................................................................................ 89

Výchova a vzdelávanie

Výskumné zistenia v oblasti spolupráce špeciálneho pedagóga

a asistenta učiteľa v priebehu edukačného procesu

Anna Skokanová ...................................................................................... 101

Uplatnenie didaktických hier vo vyučovaní hudobnej náuky

v základných umeleckých školách

Miroslav Kopnický................................................................................... 117

Výsledky dotazníkového prieskumu hodnotenia kvality štúdia

študijného programu Učiteľstvo Hudobného umenia a spev

absolventmi Katedry hudby PF KU v Ružomberku

Miriam Žiarna .......................................................................................... 135

Humanitné vedy a umenie

Epistemologická pokora v teologicko-etickom poznaní a usudzovaní

Milan Čarný ............................................................................................. 165

Rodina ako prioritná pastoračná skupina

Nikol Volková .......................................................................................... 172

Mytológia v ľudovej rozprávke

Ján Vido ................................................................................................... 186

Vidieť svet očami detí, talianska literatúra pre deti a mládež

18. a 19. storočia

Rosangela Libertini, Zuzana Chanasová .................................................. 194

Zdravotníctvo

Pády pacientov v zdravotníckom zariadení a ich prevencia

Marcela Ižová, Monika Štuňová .............................................................. 211


Ružomberok: Katolícka univerzita 2015, roč. 15, č. 2

89

School Drug Prevention

Rauschgiftvorbeugung in der Schule


Jaroslav Rakučák

Abstract

Expert article is busy about school drug prevention on primary and

secondary schools. Introductory part is busy about a term school drug

prevention and then we write about its aims and its single tasks.

Creation of good strategy (philosophy) and prevention program is also

very important for school drug prevention, what is written in the next

part of our expert article. In the following part we write about

institutions, which carry into effect prevention and also about single

forms of activities, which are realized in school drug prevention. We

also write about important views from practice, which are necessary for

contractor of prevention. In the conclusion of our expert article we

think about what should be prevention at schools. Individual chapters

enter into relations and try to become familiar with term of school drug

prevention at schools. We also try to help the workers at the preparation

and realization of drug prevention in the school environment.

Key words: school drug prevention, aim, task, strategy, philosophy,

prevention program.

Školská prevencia závislostí je to kontaktné a zámerné predchádzanie

stavu závislostí prostredníctvom pripravených metód práce, ktoré slúžia

na ochranu jednotlivca, skupiny či komunity pred možnými negatívnymi

dôsledkami, spôsobenými užívaním návykových látok, prípadne realizovaním

škodlivých negatívnych činností. Metódy práce môžu mať formu rozhovoru,

diskusie, zážitkového učenia, hrania rolí, rozumového uvažovania a pod.

Cieľom je teda predísť negatívnym dôsledkom spôsobených užívaním drog,

poprípade realizovaním negatívnych činností a ochrániť spoločnosť pred

patologickými javmi. Okrem týchto uvedených skutočností školská prevencia

v sebe zahŕňa aj edukatívne a legislatívne opatrenia. V školskej prevencii by

nemalo ísť len o odovzdávanie informácií, vedomostí o drogách a rozoberaní

ich následkov a príčin, ale by sa mal vytvárať priestor pre rozvoj a podporu

takého správania, ktorého výsledkom bude zdravý životaschopný jedinec.

Preto školskú prevenciu je potrebné zameriavať na upevňovanie zdravých

Rakučák, J.:


90

postojov k navykovým látkam, prípadne činnostiam, ako aj k nácviku

sociálnych zručností a podpore zdravého sebavedomia a zmyslu života

(Rakučák, 2013).


Školskú drogovú prevenciu budeme chápať ako súhrn iniciatív,

aktivít a stratégií, ktoré majú predchádzať negatívnym následkom

spojeným s legálnym i nelegálnym (zne)užívaním drog. Medzi následky

treba zaradiť nielen poškodzovanie zdravia konzumenta, ale aj právne,

sociálne a iné dôsledky, ktoré má užívanie drog nielen pre užívateľa

samotného, ale aj pre jeho sociálne okolie. Cieľom takýchto preventívnych

aktivít môže byť prevencia prvého užitia drogy, prevencia dlhodobejšieho

užívania drog až drogovej závislosti, ale aj redukovanie problémov, ktoré

môžu následne vzniknúť pre užívateľa drog v jeho sociálnom prostredí. Iným

cieľom prevencie môže byť to, aby sa konzument nedostal do konfliktu so

zákonom (Galla, M. et al., s. 11, 2005).

Ciele školskej drogovej prevencie:

zmena postojov k návykovým látkam,

viesť žiakov k osobnej zodpovednosti,

nácvik a rozvoj sociálnych zručností,

podpora zdravého sebavedomia a zmyslu života,

nácvik kooperácie a zdravej asertivity,

preferovať zdravý životný štýl,

vytvoriť priestor na pomoc pri riešení problému závislostí na škole, ale aj mimo nej. (Rakučák)

Úloha školy v prevencii závislostí:

Škola si musí vypracovať a určiť hlavnú ideu (filozofiu) v oblasti prevencie závislostí, ktorá vychádza z potrieb a regionálnych špecifík.

Škola zabezpečí, aby prevencia závislostí bola súčasťou výchovno- -vzdelávacieho procesu.

Škola na základe určitých osobnostných, ale aj odborných prepokladov určí funkciu koordinátora prevencie.

Škola zabezpečí spoluprácu s inými subjektami v oblasti prevencie závislostí, a to predovšetkým s tými, ktoré ju budú na pôde školy aj

realizovať.

Škola vypracuje systém výchovných opatrení a postupov týkajúcich sa prechovávania a užívania drog, ktorý zapracuje do vnútorného

poriadku školy.



91

Škola spropaguje informácie o prevencii a o možnostiach pomoci pri problémoch spojených s užívaním drog.

Škola vytvorí priestor a podmienky pre realizáciu preventívnych prípadne voľnočasových programov propagujúcich zdravý životný

štýl.

Škola zabezpečí spoluprácu v oblasti prevencie aj s inými orgánmi školy (Rada školy, Rodičovská rada), ako aj inými subjektami

pôsobiacimi na pôde školy.

Zodpovední za oblasť prevencie závislostí v podmienkach školy:

riaditeľ školy,

koordinátor prevencie,

výchovný poradca,

školský psychológ a školský sociálny pracovník,

samotní pedagógovia,

žiaci,

rodičia,

cirkev,

zriaďovateľ (Samospráva, VÚC). (Rakučák, 2013)

Za veľmi dôležité v prevencii závislostí považujeme aj vytvorenie

samotného preventívneho programu pre školu. Preventívny program musí

vychádzať z filozofie (idey) danej školy a mal by byť zameraný na jej potreby

a regiónalne špecifiká. Filozofia školskej drogovej prevencie by mala

vychádzať z týchto základných otázok: Čo chceme v oblasti prevencie? Aké

ciele si zadáme? (napr. Škola bez drog, Bezpečná škola) Prečo? (redukovanie

problémov, dobrá atmosféra v triede , škole, pocit bezpečia) Čo ponúkame?

(uviesť konkrétne programy) Komu? (žiaci, pedagógovia, rodičia) S kým a

ako spolupracujeme? (organizácie vykonávajúce prevenciu, rodičia, obec,

odborní pracovníci). Samotný preventívny program mal by mať dlhodobý

charakter pridŕžajúci sa istých cieľov, postupov smerujúcich k zabráneniu

šírenia zneužívania drog v škole, ale aj mimo nej. Preventívny program sa

musí vyznačovať:

zadefinovanou cieľovou skupinou (vek, počet žiakov v skupine),

zadefinovanou časovou dotáciou (koľko stretnutí a v akom časovom trvaní je jedno stretnutie),

určenými témami a zámerom jednotlivých stretnutí (zohľadňujúc potreby a regiónne špecifiká),

určenými metódami a formami práce,

určeným spôsobom monitorovania a vyhodnocovania preventívneho programu. (Rakučák, 2013)

Rakučák, J.:


92

Konštruovanie programu

Aby bol program efektívny, je potrebné vytvoriť ho pre konkrétne

sociálne prostredie, v ktorom bude realizovaný. To znamená, že program si

vyžaduje náležitú analýzu aktuálnej situácie, zohľadňujúc existujúce potreby,

problémy a požiadavky súvisiace s drogovou problematikou a drogovou

prevenciou v škole.

Odpovedajte na uvedené otázky, aby ste si objasnili aktuálny stav a stav,

ktorý chcete dosiahnuť.

Opis existujúceho stavu

Máte na škole nejaké relevantné smernice, pravidlá drogovej prevencie?

Má už škola drogový preventívny program? Aká je súčasná filozofia drogového preventívneho programu (abstinencia, životné zručnosti,

iné)?

Akou mierou sa koncepcia projektu hodí ku koncepcii školy?

Zahŕňa projekt program zamestnancov aj študentov?

Ako škola rieši návykové užívanie drog v praxi, je cieľom pokračovať v tejto stratégii a je stále podstatná?

Kto podporuje stratégiu (riaditeľ, učitelia, rodičia, študenti a pod.)?

Majú ľudia v škole (učitelia, nepedagogickí pracovníci, rodičia) dostatok zručností, ako reagovať na problémy správania súvisiace s drogami?

Ako sú doteraz rozdelené úlohy drogovej prevencie a ako škola rieši drogové prípady? Sú konkrétni ľudia poverení riešiť tieto problémy

(riaditeľ, výchovný poradca, triedny učiteľ, psychológ, iní ľudia)?

Vládne v škole otvorená klíma, ktorá podporuje diskusiu o problémovom správaní a drogách?

Majú ľudia v škole (učitelia, nepedagogickí pracovníci a rodičia) pocit, že sú dostatočne informovaní o drogách? (Smiková, 2012)

S akými protichodnými názormi sa stretávate (utajovanie prípadov, úplne otvorená diskusia a pod.)?

Aké máte v súčasnosti využiteľné zdroje na riešenie problémov v spojitosti s obsahom programu (externé kontakty, ako je napr.

poradenské centrum, vyučovací materiál, odborníci z radov rodičov)?

Požiadavky na program

Ciele a úlohy drogovej prevencie v škole.

Filozofia (stratégia) podchytenia drogovej prevencie.

Osnova obsahu protidrogového preventívneho programu.

Na aké látky je program zameraný a prečo?

Ako budú informácie vyučované? (Smiková, 2012)



93

N. S. Toblerová (1986) vyčlenila 5 typov programov venovaných

drogovej prevencii (primárnej, sekundárnej i terciárnej):

1. programy zamerané iba na poskytovanie poznatkov a informácií o drogách s využitím ,,zastrašovacej“ techniky,

2. programy zamerané iba na afektívne, emocionálne na osobnostný a sociálny rast rozvíjaním sebaúcty a hodnôt,

3. programy založené na nácviku interpersonálnych rezistenčných zručností (zručností odolávať sociálnemu nátlaku) a sociálnych

spôsobilostí zvládania záťaže,

4. programy kombinujúce prvok poznania emócií ako predpokladov protidrogových postojov s vyústením do správania,

5. alternatívne programy poskytujúce pozitívne alternatívne aktivity. (Končeková, 2005)

Zložky školskej drogovej prevencie

Z hľadiska efektívnosti preventívneho programu sú dôležité tieto

zložky školskej drogovej prevencie:

Školské pravidlá a nariadenia o drogách

Pravidlá a nariadenia týkajúce sa školskej drogovej prevencie musia

byť realistické. Školy by nemali stanovovať také pravidlá, ktoré nedokážu

presadiť, nemali by preberať zodpovednosť za rodičov. Odsúvanie problém

nič nerieši. Školy často vylúčia žiakov, ktorí boli pristihnutí pri užívaní drog.

Vylúčenie takého žiaka z jeho každodenného sociálneho prostredia je

pravdepodobne najnerozumnejšie opatrenie, ktoré môže žiaka vystaviť ešte

väčšiemu riziku. Oveľa lepšou alternatívou je jeho odborné poradenské

vedenie.

Rodičia

Rodičia sú dôležitý vzor pre deti tak v pozitívnom, ako aj negatívnom

smere. Drogový preventívny program na školách by mal poskytovať rodičom

informácie o drogách a užívaní drog. Odporúča sa, aby školy o preventívnom

programe hovorili s rodičmi skôr, ako ho začnú implementovať. Dôležité je

podporovať komunikáciu medzi rodičmi a ich deťmi.

Cieľové skupiny

Školský drogový preventívny program vyžaduje, aby sa v jeho rámci

rešpektovalo rozlišovanie rôznych druhov drog, ako aj rôznych prístupov

podľa vekových kategórií, pretože každá veková skupina si vyžaduje

špecifickú stratégiu. Ďalej treba rešpektovať rozdiel medzi prevenciou pre

neproblémových žiakov a prevenciou pre rizikovú populáciu.

Rakučák, J.:


94

Participácia

Samotní rodičia a učitelia môžu byť tiež cieľovou skupinou špecifických

preventívnych aktivít, ale môžu tiež byť vo funkcii sprostredkovateľov.

Odporúča sa hľadať spôsoby (ak už nie sú k dispozícii), ako by sa žiaci mohli

aktívne zúčastňovať na plánovaní, vytváraní, implementácii a vyhodnotení

programu.

Služby a tréning

Základným stavebným prvkom programu by mal byť praktický

tréning všetkých zainteresovaných skupín. Dostatočný čas na nácvik aktivít

a intervencií treba poskytnúť najmä zamestnancom školy a skôr preferovať

časovo efektívnejšie programy ako tie, ktoré zaberajú veľa času. Všetkým

zúčastneným zapojeným do školskej drogovej prevencie poskytnúť aktuálne

informácie o drogách a dôsledkoch ich užívania.

Aplikácia programu

Zabezpečiť, aby bol v školských programoch vyhradený dostatočný

čas na realizáciu všetkých zložiek školského drogového preventívneho programu.

Zároveň sa odporúča po istom čase preventívny program zopakovať a pokúsiť

sa ho prispôsobiť charakteristikám nových skupín žiakov.

V školskej drogovej preventívnej stratégii je potrebné definovať dva

kľúčové elementy, ktoré určujú prístup k tejto problematike: primárna

a protidrogová výchova a riešenie drogových prípadov. Niektoré školy môžu

považovať za užitočné mať dve odlišné stratégie vzťahujúce sa ku každej

s týchto oblastí. Iné školy uprednostňujú jednu stratégiu pokrývajúcu oba

elementy (Smiková, 2012).

V školskom prostredí sa pri realizácii preventívnych programov

najčastejšie v súčasnej dobe používajú tieto formy aktivít:

Prednáška – lektor si pripraví tému, ktorá súvisí s problematikou drogových

závislostí a odprezentuje ju pred skupinou žiakov, ktorí v závere dostanú

možnosť na reagovanie a otázky.

Diskusia – lektor si pripraví tému, ktorá súvisí s témou drogových závislostí

a hneď od samého úvodu až do záveru stretnutia dá žiakom možnosť aktívne

komunikovať sa zapojiť do ponúkanej témy.

Interaktívna aktivita – lektor si pripraví aktivitu, v ktorej majú žiaci možnosť

uvedomiť si a sami na sebe zažiť prostredníctvom konkrétnych modelových

situácií alebo hraním rolí problém s návykovými látkami.

Písacia aktivita – je to aktivita, kde žiaci majú možnosť vyjadriť svoj názor

k pripravenej téme písomnou formou.



95

Brainstorming – cieľom tejto aktivity je, aby žiaci vyprodukovali čo najviac

nápadov, myšlienok, názorov, spôsobov riešenia bez toho, aby ich niekto

spochybňoval či hodnotil.

Hra – ide o rôzne aktivity, ktoré majú relaxačný, kooperatívny, kreatívny,

sebapoznávací charakter.

Nadstavbová (doplnková) aktivita – sú to aktivity, ktoré slúžia na upevňovanie

už získaných zručností a vedomostí v oblasti protidrogovej prevencie, poprípade

zahŕňa rôzne kultúrne a športové podujatia realizované na pôde školy

(Rakučák, 2013)

Pri realizácii preventívnych aktivít v školskom prostredí je potrebné

sa vystríhať:

realizácii jednorázových a hromadných akcií v prevencii,

realizácii prevencie spolu s abstinujúcimi narkomanmi, a ak tak minimálne po 20-ročnej abstinencii a odbornej príprave,

obrázkom, fotografiám a plagátom, kde sú znázornené jednotlivé drogy, osoby, poprípade scény, a sú spojené s užívaním drog,

zo strany realizátorov prevencie nepoužívať zastrašovanie a morali-zovanie, poprípade direktívny prístup. (Rakučák, 2013)

Dôležité postrehy z praxe pri realizácii preventívneho programu

iným subjektom, ako je škola (informácie pre lektora):

pred realizáciou preventívneho programu je potrebné si zistiť čo najviac informácií o skupine (triede), v ktorej budeme preventívny

program realizovať – rozhovor s triednym učiteľom, koordinátorom,

dotazníkový prieskum a pod.,

jeden lektor by mal mať v skupine, s ktorou bude pracovať, maximálne 15 žiakov, aby sa program mohol dobre zrealizovať,

je dôležité, aby miestnosti, v ktorej bude realizovaný preventívny program, bol dostatok svetla, primerané teplo, aby tam nebol hluk,

a primeraná veľkosť priestoru,

dôležité je, aby žiaci pri práci v skupine sedeli v kruhu, pretože každý na každého vidí a komunikácia je priama bez prekážok,

je dôležité, aby lektor v úvode každého stretnutia oboznámil žiakov o programe, časovom trvaní, pravidlách, spôsobe komunikácie,

lektor musí udržiavať rovnováhu medzi žiakom, témou, a samým sebou,

lektor by mal pri práci v skupine využívať aktívne počúvanie, empatiu, zmysel pre humor, ticho, trpezlivosť, takt, diskrétnosť a pod.,

lektor by sa nemal báť povedať aj slovo neviem,

je dôležité pozorovať, čo sa v skupine deje nielen aktívnym počúvaním, ale aj vizuálne cez neverbálnu komunikáciu,

Rakučák, J.:


96

lektor by sa mal neustále vzdelávať v danej problematike,

lektor by mal mať dobrú spoluprácu s ďalšími inštitúciami zaoberajúcimi sa prevenciou a liečbou závislostí,

mal by ovládať zákady efektívnej komunikácie v oblasti primárnej prevencie. (Rakučák, 2013)

Protidrogová prevencia v školskom prostredí, aby plnila svoj význam,

tak by mala byť zabezpečovaná multidisciplinárne. To znamená, že do nej by

mali vstupovať viaceré subjekty, ktoré majú možnosť ponúknuť konkrétny

preventívny program a pomôcť tak v oblasti prevencie a intervencie drogových

závislostí.

Prevenciu a intervenciu v oblasti drogovej problematiky v školskom

prostredí zabezpečujú rôzne typy poskytovateľov (subjektov):

centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (psycho-lógovia, sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia),

občianske združenia,

zdravotníci (lekári, zdravotné sestry),

policajti (štátna, mestská polícia),

riaditeľ školy, učitelia, koordinátori prevencie,

rodičia,

cirkev a cirkevné inštitúcie,

vrstovníci – peer,

dobrovoľníci,

prokuratúra a súdy,

ÚPSVaR, oddelenie SPOaK,

mestá a obce. (Rakučák, 2013)

Aká by mala byť prevencia

Prevencia by mala byť v prvom rade adresná. U tých, ktorým je

určená, je potrebné brať do úvahy: vek, pohlavie, úroveň vedomostí o drogách,

drogové postoje, skúsenosti s drogami, regionálne a lokálne špecifiká. Podľa

uvedených kritérií utvoríme osobitné skupiny (nikdy nesmieme zabudnúť na

diferenciáciu podľa postojov a podľa skúseností!), a tým poskytujeme adekvátne

informácie a používame adekvátne metódy.

Prevencia by mala byť komplexná – jednak z hľadiska obsahu, jednak

z hľadiska subjektov, ktoré sa na nej podieľajú. Najúčinnejšia je prevencia,

ktorá sa zameriava na rozvoj vedomostí, budovanie alebo zmenu postojov

a tréning sociálnych spôsobilostí, teda taká, ktorá sa zameriava nielen na

rozumovú stránku, ale zasahuje celého človeka s jeho emóciami, túžbami,

zvykmi, potrebami, sociálnymi väzbami. (Končeková, 2005, s. 63, 64)



97

Prevencia by mala byť včasná. To znamená, aby sa realizovala už

v najranejších štádiách výchovy našich detí. Aby sa realizovala v prvom rade

v našich rodinách, ktoré by mali byť jej základnými prameňmi a následne

v predškolských a školských inštitúciách. V rodinách je dôležitý osobný

príklad a rodina sa musí stať prameňom lásky, opory, obety, dôvery, musí

rozvíjať jednotlivca, učiť ho robiť správne rozhodnutia, viesť ho k zodpovednosti,

k radosti zo života, viere v Boha a k zmysluplnému bytiu.

Prevencia by mala mať dlhodobý charakter. Našou snahou by malo

byť, aby sa prevencia stala súčasťou celého nášho života a viedla nás k rozvíjaniu

samého seba a zdravého sebavedomia, ako aj k budovaniu zdravého životného

štýlu. To nás má viesť k zodpovednosti, radosti zo života a k zmysluplnému

bytiu.

Prevencia by mala byť živým organizmom a otvoreným systémom.

To znamená, všetci, čo do nej vstupujú, čo sa na nej podieľajú, by mali byť

v kontakte s momentálnou situáciou (realitou) a nebrániť sa novým skutočnostiam

a prístupom, formám či metódam práce. Taktiež je potrebné zo strany

odborníkov i samotných rodičov či iných subjektov vstupujúcich do prevencie

dopĺňať si informácie, či vzdelávať sa v oblasti prevencie. (Rakučák, 2013)

Bibliografia

GALLA, M. a kol.: Jak vě škole vytvořit zdravější prostředí. Praha. 2005.

Vydal Úřad vlády České republiky. 1. vyd. ISBN 80-86734-38-2

KONČEKOVÁ, Ľ.: Drogová problematika učňovskej mládeže. Prešov. 2005.

Vydavateľ Lana Prešov. 3. vyd. ISBN 80-89235-01-8

SMIKOVÁ, E.: Efektívna drogová prevencia v školách a školských

zariadeniach. Bratislava. 2012. Vydavateľ MPC Bratislava. 1. vyd.

ISBN 978-80-8052-409-8

Recenzia štúdie:

doc. PhDr. Daniela Kolibová, CSc.



221

Authors of Papers

Autoren der Beiträge

Autori príspevkov

PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD.

Katedra ošetrovateľstva

Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva

Nám. A. Hlinku 48, 034 01 Ružomberok

Prof. dr hab. Andrzej Gretkowski

Katedra Pedagogiki i Pedagogiki Specjalnej

Wyższa Szkoła Pedagogiczna im. Janusza Korczaka w Warszawie

Wydział Nauk Społecznych w Warszawie

Ul. Urbanistów 3, 02-397 Warszawa, Polska

Bartłomiej Walas, Ph.D.

The University College of Tourism and Ecology

Ul. Zamkowa 1, 34-200 Sucha Beskidzka, Poland

RNDr. Erika Liptáková, PhD.

Katedra aplikovanej matematiky a hospodárskej informatiky

Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta

Němcovej 32, 040 01 Košice

Wojciech Fedyk, MA University School of Physical Education

Al. I. J. Paderewskiego 35, 51-612 Wrocław, Poland

Mariusz Sołtysik, Ph.D.

University School of Physical Education

Al. I. J. Paderewskiego 35, 51-612 Wrocław, Poland

Doc. PaedDr. et PhDr. Pavol Tománek, PhD.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave

Nám. 1. Mája 1, P. O. Box 104, 810 00 Bratislava

Dr hab. Stanisław Dubiel, prof. KUL

Katedra Norm Ogólnych i Kościelnego Prawa Majątkowego

Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawła II

Al. Racławickie 14, 20-950 Lublin, Polska

Autori príspevkov

222

PhDr. Jaroslav Rakučák, DiS. Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu RK-PREROD Plavisko 47, 034 01 Ružomberok

PaedDr. Anna Skokanová, PhD.

Katedra špeciálnej pedagogiky, Inštitút Juraja Páleša v Levoči Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Bottova 15, 054 01 Levoča

PaedDr. Miroslav Kopnický, PhD.

Katedra cirkevnej hudby Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok

PaedDr. Miriam Žiarna, PhD., ArtD.

Katedra hudby Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok

Mgr. Milan Čarný

Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok

PhDr. Nikol Volková

[email protected] PaedDr. Ján Vido

Arcidiecézna kúria Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza Ulica Jána Hollého 10, 917 01 Trnava

Dr. Rosangela Libertini, PhD.

Katedra cudzích jazykov Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok

Doc. PaedDr. Zuzana Chanasová, M.A., PhD.

Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok

PhDr. Marcela Ižová, PhD.

Katedra ošetrovateľstva Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva Nám. A. Hlinku 48, 034 01 Ružomberok

Mgr. Monika Štuňová

[email protected]

2

22ROČNÍK XV.ROČNÍK XV.

ISSN 1335-9185

9 771335 918001 40

2015 2015

2015

DISPUTATIONES SCIENTIFICAEUNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK

obal_dspt2_2015.pdf1: 1. číslo2: 2 číslo3: 3. číslo4: 4. číslo5: 4A/2013

zadny_obal_dspt2_2015.pdf1: 1. číslo2: 2 číslo3: 3. číslo4: 4. číslo5: 4A/2013

Documents

2 ROČNÍK XV....DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK Číslo 2, apríl 2015, ročník XV. Vychádza štvrťročne. Šéfredaktor: prof. PhDr. ThDr