25. výročie

posviacky Farského kostola Sedembolestnej Panny Márie

a založenia farnosti Martin - Sever

Niečo z histórienášho mesta

Svätý Martin dal mestu Martin meno i  znak. Svätý Martin, obetavý vojak, ktorý sa rozdelil o  svoj plášť s  chudobným žobrákom, akoby predznamenal i nasledujúce dejiny mesta. Vždy o  niečo bojovalo a  zároveň delilo ukrivdeným a chudobným.

Naše mesto vzniklo na najstaršej európskej ceste prechádzajúcej cez Slovensko, zakreslenej gréckym učencom Ptolemaiom v  druhom storočí po Kristovi. Táto cesta sa práve v priestore pri chráme rozvetvovala dvoma smermi, na sever cez Poľsko až do Škandinávie a na západ cez Sliezsko k Baltiku. Hroby staroslovienskeho osídlenia v okolí starého kostola tvoria vlastne základy budúceho mesta.

Prvá písomná zmienka o  Martine pochádza z roku 1264. Roku 1340 dostal Martin krupinské mestské právo a  r. 1359 je už kráľovským mestom(civitaregalis). Pri prechode husitských vojsk v  roku 1431 ľahli popolom aj výsadné listiny mesta. Preto Martin zápasil o  uznanie so zemepánmi, najmä zvolensko-turčianskymi županmi, ktorí sídlili na hrade Sklabiňa. Kráľ Žigmund v roku 1434 výsady mesta obnovil a po roku 1535 sa Martin stal župným sídlom.

Martin bol slovenským meštianskym mestom, často navštevovaným požiarmi, cholerou a  vojnovými udalosťami. Nebol ani bohatý, ani rozsiahly. Prvý súpis obyvateľstva z  roku 1557 uskutočnený Révayovcami uvádza 77 poplatníkov, čiže hláv rodín, napospol číro slovenského mena. Až v  18.  storočí, najmä pre výhodnú kupeckú polohu, sa mesto začína prudšie rozvíjať a  nadobúdať význam aj v  hospodárskom živote. Zakladajú sa tu rozličné cechy, začína sa vyrábať modrotlač. Drobné slovenské meštianstvo vytvorilo čoskoro prirodzený základ nielen pre rozvoj mesta, ale aj pre rozvoj národného povedomia.

Prudšia zmena nastáva v  súvislosti s  prijatím národnej kultúrnej ustanovizne - Matice slovenskej (na Memorandovom zhromaždení r. 1861), ktorá sa rodí v  Martine na prvom zakladajúcom zhromaždení r. 1863. Táto ustanovizeň  vytvorila z  Martina centrum slovenského národného života, privolala do mesta viacero významných slovenských osobností a zároveň podnietila vznik ďalších spolkov, pracovísk, novín a časopisov. Po zatvorení Matice slovenskej sa ujíma slovenského života muzeálna slovenská spoločnosť založená Andrejom Kmeťom a Slovenské národné múzeum.

Všetky tieto ustanovizne vychádzali z  odkazu sv. Cyrila a  Metoda a  sú dôkazom kresťanského zakorenenia Slovákov, ako aj obyvateľov Martina.

Dnešný farský kostol sv. Martina v meste postavili v  13. storočí, v  čase, keď sa prvý raz spomína v  listinách Villa sancti Martini. Kostol zasvätený sv. Martinovi – biskupovi bol kamenný a postavili ho podľa úpravy rehole premonštrátov, ktorí sa na pozvanie panovníka usadili na znievskych

Farský kostol sv. Martinavo farnosti Martin

Je to veľká milosť pre človeka, ak môže postaviť dom Boží blízko svojich príbytkov. Martinčanom sa tej milosti dostalo už pred 700 rokmi v strede starého osídlenia pri radovom pohrebisku. Tu sa už v  12. storočí pochovávalo kresťanským spôsobom. Podľa vtedajších zákonov pri každom kresťanskom cintoríne musel stáť kostol alebo kaplnka. Svedčia o  tom zvyšky muriva na mieste dnešného starého kostola objavené pri vykopávkach.

kláštorných majetkoch po benediktínoch. Martinský starý kostol je ranogotická stavba so svätyňou, zaklenutou krížovou klenbou s rebrami, ktoré sa pretínajú vo svorníku s reliéfom baránka.

Vzrast mestečka si vyžadoval prístavby: v  15.  storočí pristavili južnú kaplnku, tzv. „jahodnícku“ a  v  16. storočí severnú kaplnku, tzv. „priekopskú“. V  kostole sa zachovali stopy po pôvodnej výzdobe, vzácne ranogotické fresky zo 14. storočia. Ďalšie storočia obohatili farský kostol o  dva barokové oltáre a  rokokový oltár s  obrazmi apoštolov sv. Petra a  Pavla. Medzi vzácne pamiatky patrí aj drevená kazateľnica a  samostatne stojaca zvonica so štyrmi zvonmi. Z najnovších umeleckých diel v kostole si zaslúži pozornosť a  obdiv Krížová cesta so štrnástimi reliéfmi a Pieta od sochára Fraňa Štefunku, ako aj oltárny obraz Panny Márie Ustavičnej pomoci od Martina Benku. Vnútorné úpravy boli prevedené v duchu pokoncilových liturgických predpisov.

Nový kostol v Martine sa stal nevyhnutnosťou. Aj napriek hrubému nátlaku voči veriacim zo strany bývalého režimu, silnel v martinských uliciach aj prúd tých, čo sa v dni sviatočné i všedné ponáhľali do chrámu, aby tu nachádzali spoločenstvo jedného srdca a  jednej mysle, vyjadrujúce túžbu žiť v  pokoji a  činorodej láske. Bolo im tu však pritesno, napriek tomu, že sa v nedeľu slávilo až päť svätých omší. Pri veľkých sviatkoch, i pri najlepšej vôli, sa veľa farníkov do kostola ani nedostalo, veď je v ňom len160 miest na sedenie a 250 na státie. Všetci vedeli, že by sa veľmi zišiel nový chrám, no v bývalých pomeroch nemohlo byť o tom ani reči.

Najväčšia vďaka za presadenie myšlienky vybudovania nového kostola v Martine, ktorú sa aj podarilo zrealizovať, patrí vtedajšiemu martinskému dekanovi, vdp. Jaroslavovi Pechovi. Len čo sa pomery u  nás zmenili, hneď

Výstavba nového kostolana sídlisku Sever

Potreba nových sakrálnych priestorov sa v  Martine pociťovala už dlhší čas. Mesto sa výrazne rozrástlo, keď počet jeho obyvateľov za posledných 40 rokov bol takmer päťnásobne vyšší.

v  januári 1990 sa pri rímskokatolíckom farskom úrade ustanovila hospodárska rada so svojimi sekciami – technikou, ekonomikou, právnou a  administratívnou, aby s  Božou pomocou započali prípravné práce na výstavbe nového kostola. Za jeho miesto sa vyhliadla lokalita na parcele č. 508/ 278 v katastrálnom území Záturčie, v  sídliskovej zástavbe Martin-Sever. Vlastníctvo pozemku s výmerou 7046 m2 bolo nadobudnuté od vlastníkov kúpou.

Ľudia však začali tejto nádeji dôverovať až keď uvideli šesť výtvarných návrhov, ktoré prišli na verejnú súťaž na architektonické riešenie tohto diela. Farská rada, ako aj anketa veriacich rozhodli o  tom, že víťazný návrh vyšiel z  Ateliéru A–19 z  Bratislavy, od autorov Ing. Arch. O. Petržela a  Ing. Arch. M. Frecera. Posvätením základného kameňa pápežom Jánom Pavlom II., pri jeho prvej historickej návšteve Slovenska v  pamätnú nedeľu 22. 4. 1990 sa stavebná horúčka preniesla do reality. Farníci sa pýtali, čím by mohli prispieť, kedy by mohli prísť pomáhať, no vzhľadom na zložitý technologický postup výstavby nebolo možné vykonávať takmer nič svojpomocným spôsobom.

Práce sa zverili odborným firmám s dlhoročnými skúsenosťami a overenými referenciami. Zhostilo sa ich 14 firiem a dodávateľov. Rozpočtový náklad

z 30. 11. 1990 predpokladal čiastku na realizáciu vo výške 24 mil. Kčs. V r. 1992 celkový rozpočet, vplyvom zvýšených cenových vstupov, narástol na 42. mil. Kčs. Prvé stavebné práce sú v stavebnom denníku zaznamenané 15. 8. 1991, a to na základe potvrdenia právoplatnosti stavebného povolenia.

Celá stavba pozostáva z  pätnástich stavebných objektov: chrám a  spoločenská miestnosť, fara, prípojka telefónu, vonkajšie osvetlenie, káblová

prípojka NN, vodovodná prípojka, prípojka kanalizácie, primárna prípojka tepla, príprava územia so skrývkou ornice, hrubé terénne úpravy, prístupová cesta a  spevnená plocha, nástupné plochy a chodníky, sadové úpravy a rekultivácia.

Pre nepriaznivý vývin v  cenách za energie a  stavebné materiály bola snaha preinvestovať maximum rozpočtových nákladov v čo najkratšom čase. Do konca roku 1992 to predstavovalo čiastku 6 038 758 Kčs. Najväčší nápor na dodávky a  montáže sa sústredil do roku 1993, kedy pri podpisovaní dodatku č. 1 si účastníci výstavby stanovili cieľ – uviesť rozhodujúce objekty stavby do používania na Vianoce 1993. Objem na prestavanie predstavoval sumu cca  18  mil.  Sk. Keďže vykonané práce a  dodávky sa financovali zo zbierok kresťanov a  sympatizujúcej kultúrnej

verejnosti, ukázalo sa nevyhnutným predpokladané výdaje uhradiť z úverového zdroja. Úver poskytla Slovenská poľnohospodárska banka, a. s., filiálka Martin vo výške 16,6 mil. Sk pri 19% - nej úrokovej miere. Týmto rozhodnutím podarilo sa uhradiť vykonané práce všetkým účastníkom stavby. Prestavané náklady k  31.  3.  1994 predstavovali čiastku 25 093 658 Sk.

Prvá svätá omšav novom kostole

Začiatkom decembra 1993 bol časový plán spracovaný tak, aby k 23. decembru boli objekty pripravené na využívanie a mohlo sa na ne vydať kolaudačné rozhodnutie.

Zlepšenou organizáciou práce dodávateľov sa skutočne podarilo hlavnú časť stavby dokončiť a skolaudovať, a tak 24. 12. 1993 sa v novom kostole, zasvätenom Sedembolestnej Panne Márii, slávila prvá svätá omša – polnočná, ktorú celebroval vdp. Jaroslav Pecha, vtedy už banskobystrický dekan. Zúčastnilo sa jej okolo 5000 ľudí, ktorí museli celú svätú omšu stáť, keďže lavice tam ešte neboli.

Slávnosť konsekrácie kostola15. máj 1994

Banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž dňa 15. mája 1994 slávnostne konsekroval kostol a zasvätil ho Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska.

Dňa 15. mája 1994 sa konala slávnostná konsekrácia kostola, na ktorej sa zúčastnilo mnoho kňazov i veriacich. Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie konsekroval banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž. Konečne v Martine bolo ďalšie miesto, kde sa slávila sv. omša a vysluhovali sviatosti.

Farnosť Martin-Sever tvoria tri sídliská – Sever, Košúty I a II, Záturčie, ale patrí sem aj Staré Záturčie s rodinnými domami či Nový Martin. Počet obyvateľov tohto územia je podľa štatistík okolo 24 000. Z toho katolíkov je cca 8 000. Okrem rímskokatolíckeho vyznania, žije tu početná skupina obyvateľov bez vyznania, ďalšia početná skupina je evanjelického augsburského vyznania a žijú tu aj členovia viacerých iných náboženských denominácií.

Prvý správca farnosti vdp. Marián Holbay bol menovaný od 1. 6. 1994 tým istým biskupom Mons. Rudolfom Balážom za správcu farnosti. Farnosť patrila pôvodne do diecézy Banská Bystrica, avšak po rozdelení diecéz v roku 2008 pripadla do novovzniknutej Žilinskej diecézy.

Zriadenie farnostia jej prvý farár

Farnosť Martin – Sever vznikla o pár mesiacov skôr, 18. januára 1994, odčlenením z farnosti Martin.

Priebežne s dostavbou kostola pokračovali zbierky v martinskej farnosti i vo viacerých farnostiach na Slovensku i v zahraničí. Zo Švajčiarska sme dostali do daru organ.

Dňa 19. novembra 1995 boli dovezené do farnosti nové zvony – dar rodiny Tannerovcov zo St. Gallenu zo Švajčiarska. Vyrobil ich majster zvonár Jozef Tkadlec z Holenkova v Českej republike. Najväčší z nich – Sv. Mária má 530  kg, druhý najväčší, venovaný Srdcu Ježišovmu, má 334  kg a najmenší – Sv. Martin má 211 kg. Slávnostné požehnanie zvonov Mons. Rudolfom Balážom sa uskutočnilo 23. marca 1996. Po prvýkrát sa zvony rozozvučali na druhé výročie posvätenia chrámu – 15. mája 1996 o 19:53.

Zariadenie kostolaorgan, zvony, lavice a krížová cesta

Za pomoci darcov zo Švajčiarska sa podarilo získať elektrický organ i zvony, na lavice sa vyzbierali veriaci z Holandska, akademický maliar Ladislav Záborský venoval farnosti krížovú cestu.

Finančné prostriedky na výrobu lavíc do kostola vyzbierali a poskytli farníci z družobného holandského mesta Hoogeveen. Vyrobila ich firma Ota Maťovčíka.

Pod chórom na bočných  stenách je umiestnená krížová cesta, ktorú farnosti venoval akademický maliar Ladislav Záborský.

Prvoradou povinnosťou bolo splácať úroky, a  to mesačne 262  833 Sk a  uhradiť tri splátky poskytnutého úveru 600  000 Sk, v  roku 1994 spolu 5 134 000 Sk. V  tom roku primátor mesta Martin poskytol priamu finančnú pomoc vo výške 100 000 Sk a  zabezpečil stavebné práce – násypy, obrubníky, zatrávnenie s výsadbou zelene v  hodnote cca 500 000 Sk. Dovtedy vynaložené náklady na prípravu a  realizáciu, vrátane splátok úveru boli 26  620  682  Sk. Finančná situácia so splácaním úrokov a splátok poskytnutého úroku bola veľmi vážna, ale nadšenie ľudí bolo veľké. Na konci roka 1995 bol dlh 12,6 mil. Sk. Vtedy prišla myšlienka požičať peniaze od farníkov na zmenky. Ľudia bezúročne (alebo s nižším úrokom) požičali peniaze, aby sa dlh mohol splatiť. Konečne 19.  augusta 1997 bola odoslaná Poľnobanke posledná splátka úveru vo výške 200 000 Sk.

Finančné prostriedkypre vyplatenie úveru stavby kostola

Začiatkom roku 1994 pre nedostatok finančných prostriedkov na ďalšiu výstavbu, už nebol podpísaný dodatok ku zmluve s  vyšším dodávateľom stavby.

Fara bola dokončená v roku 2004. Pastoračné centrum sv. Cyrila a Metoda bolo dobudované a slávnostne posvätené Mons. Rudolfom Balážom 9. apríla 2007.

Samozrejme, nešlo len o vybudovanie priestorov. Prácu s deťmi, mládežou, ale aj dospelými bolo potrebné zvládnuť aj organizačne. Preto bolo pri našej farnosti založené Centrum voľného času Božej tváre, ktoré tu pôsobilo od 1.  januára 2006 a zastrešovalo aktivity predovšetkým pre deti a mládež. Od 1. novembra 2006 sa riadenia CVČ ujali sestry z  Kongregácie školských sestier sv. Františka, ktoré v tom roku prišli do našej farnosti na pozvanie správcu farnosti Michala Masného.

Pre nepriaznivú legislatívnu situáciu bola činnosť CVČ BT k 31.  decembru 2016 pozastavená a o rok neskôr zrušená, avšak Pastoračné centrum sv. Cyrila a Metoda slúži farnosti aj  naďalej.

Začatie stavby fary a pastoračného centra

V roku 2000 sa začalo s výstavbou fary a pastoračného centra. Znovu sa požičali peniaze na zmenky od ľudí...

Prvoprijímajúce deti tu majú farskú katechézu, pripravujú sa tu birmovanci, matky sa stretávajú na modlitbách, deti tu majú svoj kútik, miništranti stretká na prvú sobotu. Snúbenecké páry v centre absolvujú predmanželskú prípravu, nacvičuje tu zbor mladých i dospelých. Každý piatok na stretko do pastoračného centra prichádza približne 25 mladých. Každý utorok sa tu stretáva aj staršia mládež vo veku 25 až 50 rokov.

Niekoľkokrát do roka sa pripravujú tábory pre birmovancov a ich animátorov spojené s  duchovnou obnovou a  v lete tábor pre deti. Vo voľných termínoch je možnosť prenajať si pastoračné centrum na duchovnú obnovu pre mládež z iných farností alebo aj na rodinné oslavy.

Vďaka 2% z daní, ktoré naši farníci poukazujú na toto združenie, sa mohli zorganizovať aj tieto podujatia: farská duchovná obnova a farské hody s gospelovým koncertom, duchovná obnova pre birmovancov v Taliansku, duchovná obnova pre animátorov v Rajci, denný tábor pre deti počas letných prázdnin, miništrantský futbalový turnaj či muzikál „Povolanie pápež“ v Nitre. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke: www.martinsever.sk/ozsever.

Občianske združenie Severpre podporu aktivít farnosti

Popri farnosti pôsobí občianske združenie Sever, ktoré podporuje aktivity farnosti v pastoračnom centre, ale aj mimo neho.

Skrášľovanie a dobudovávaniekostola, fary a pastoračného centra

Keď obdivujeme historické kostoly, vidíme, ako sú v nich zosúladené štýly rôznych období. Svedčí to o tom, že tieto stavby neboli dokončené hneď, ale až po mnohých desiatkach až stovkách rokoch. Dúfame, že aj našim deťom a vnukom bude záležať na kráse nášho farského chrámu, ktorý budú naďalej skrášľovať.

V roku 2006 boli vybudované spovedné miestnosti, ktoré v našom kostole chýbali.

V  roku 2009 bola realizovaná výmena strešných svetlíkov z plexiskla za nové polykarbonátové.

V  marci 2010 sa zase začala rozsiahla výmena všetkých vonkajších dverí na kostole, fare a pastoračnom centre, ktorá trvala do roku 2011.

V  rámci šetrenia energií sa na fare postavil krb s  prieduchmi do bytov kňazov. Krb sa využíva najmä v prechodných obdobiach.

V priestore medzi kostolom a  farou boli vybudované toalety pre návštevníkov kostola.

V rokoch 2011 a 2014 sa zrealizovalo vybudovanie „bočných oltárov“, ktoré slúžia na umiestnenie betlehemu a božieho hrobu. Nad nimi sú umiestnené obrazy Božieho milosrdenstva (vľavo) a Michala archanjela (vpravo).

V  roku 2013 sa uskutočnila kompletná výmena starých stoličiek, ktoré už boli po dobe svojej životnosti za nové z pevnej konštrukcie s kvalitným čalúnením.

V októbri 2017 boli v presbytériu kostola nainštalované nové LED svetidlá, nakoľko osvetlenie bolo slabé a  neúsporné. Taktiež sa podarilo oživiť presbytérium novým kobercom, lampami a kvetmi. Lampy sú vhodné do interiéru ako aj exteriéru, takže nájdu využitie aj po celkovej rekonštrukcii presbytéria.

Do kostola sa zakúpili nové liturgické predmety, krstiteľnica, stojan na paškál, omšové rúcha a  nádoby pre posvätné oleje. Taktiež bol do presbytéria darovaný nový kríž. Počas zimy 2018 sa v štyroch laviciach nainštalovalo doplnkové elektrické kúrenie.

V  apríli 2018 sa pri vchode do fary zlikvidoval záhon a nahradilo ho miesto pre bicykle, ktoré je chránené kamerovým systémom.

V priebehu februára 2019 sa podarilo zrealizovať predĺženie strechy nad príjazdom do garáže fary a  osadiť nové zábradlie. Nové prestrešenie zaistí prekrytie celej šírky chodníka, čo zvýši bezpečnosť chodcov, ale i  prispeje k  zníženiu plôch, ktoré boli v zime zľadovatelé. V kostole sa tiež podarilo vymeniť rozpadajúce sa sväteničky. V nových je umiestnená nádoba na požehnanú vodu. Je vyrobená z chirurgickej ocele, čo prispieva k vyššej hygiene, keďže je možné ju vybrať a pomerne jednoducho vyčistiť, a taktiež umocňuje estetický vzhľad sväteničky.

Všetci vieme, že kostol by potreboval zariadiť presbytérium, nakoľko súčasné je len provizórne, zvukolamy, ktoré by pohltili ozveny a skvalitnili ozvučenie, vymaľovať a  umelecky stvárniť steny a okná a snáď aj píšťalový organ. Pri kostole všetci vnímame nedostatok parkovacích miest a situácia sa z roka na rok narastajúcim počtom áut zhoršuje.Preto by sme chceli predstaviť niekoľko plánovaných projektov v blízkej budúcnosti.

Najmä v  zimnom období, kedy je večer už skôr tma, je pre veriacich, najmä starších ľudí a deti, obtiažne koncentrovať svoju pozornosť na tmavý chodník. Vzhľadom na obdobie, môže byť aj zľadovatelý, a tak hrozí nebezpečenstvo úrazu. Preto by sme chceli osvetliť chodníky okolo kostola, fary a pastoračného centra.

Osvetlenie chodníkovv okolí kostola

Po skúsenosti zo zimy by sme chceli na jeseň 2019 vybudovať osvetlenie chodníkov.

Na osvetlenie by boli použité úsporné LED svietidlá vo výške 1,2 m. V  čase bohoslužieb by svietili všetky, počas noci by zostali svietiť len niektoré. Biskupský úrad pre tento projekt schválil pre farnosť dve mimoriadne zbierky. Budeme o nich včas informovať.

Presbytérium v kostolekamenný oltár, ambona, bohostánok

Všetko zariadenie svätyne – presbytéria je dočasné. Slúžilo pre slávenie polnočnej svätej omše na Vianoce v roku 1993. A odvtedy slúži až doteraz.

Farský chrám by po 25. rokoch potreboval konečne kamenný oltár, ambonu a bohostánok. Po konzultácii s farskou pastoračnou i ekonomickou

radou sme sa rozhodli pracovať s projektom, ktorý navrhol Ing. arch. Marek Vančo.

Architekt v hojnej miere navrhuje drevo, ktoré celý interiér viacej zútulňuje. Odtieň dreva by mal byť príbuzný laviciam. Drevené olemovanie hlavného veľkého kríža ho zvýrazňuje, nakoľko už aj teraz je dominantným prvkom. Kostol má oblé tvary, preto aj architekt použil mäkké oblé línie. Po stranách kríža sú použité drevené lakované hranoly, rôzne vysoké, ktoré sa vlnia a vytvárajú príjemný mäkký tvar. Na konci mäkká krivka tvorená hranolmi sa zaobľuje. Hranoly pripomínajú Boží ľud vo farnosti, stojací, kľačiaci pod krížom, ktorí sa utieka k  Pánovi. Drevené hranoly tvoria moderný chrámový motív až organový. Drevené hranoly pri správnom nasvetlení môžu vytvárať veľmi zaujímavý duchovný efekt. Na stenách budú dve sochy: jedna už jestvujúca v kostole – Sedembolestná Panná Mária, druhá socha bude nová – sv. Cyril a Metod, patróni Žilinskej diecézy i nášho pastoračného centra.

Svätostánok v strednej časti je v tvare slzy (slza Bolestnej Matky), buď z veľmi hrubého matného bezpečnostného skla, príp. z nerezu.

Oltár by bol oválny z bieleho mramoru s rozmermi 3 x 2 m. Z toho istého mramoru by bol aj podstavec pod svätostánkom, kríž vedľa oltára, ambóna, podstavec pod paškál a krstiteľnica.

Dlažba bude hnedosivá, svetlejší až stredne tmavý odtieň. Oblúkové schodiskové stupne na presbytérium a ku svätostánku biele z toho istého materiálu ako oltár, čím vznikne kontrast medzi tmavšou plochou – podlahou presbytéria a bielymi schodiskovými stupňami.

Návrh musí ešte upraviť podľa liturgických zásad Liturgická komisia Žilinskej diecézy a následne schváliť Diecézna ekonomická rada. Až potom sa budeme môcť pustiť do financovania a následne do postupnej realizácie projektu.

Parkovisko pri kostolea spolupráca s mestom

V nedeľu slávime 4 sväté omše, na ktoré spolu prichádza približne 2 000 veriacich, ktorí nemajú kde poriadne zaparkovať. Približne rovnaký počet obyvateľov žije v bytovkách v okolí kostola, ktorým prekážajú zaparkované autá návštevníkov bohoslužieb. Dá sa tento problém riešiť?

Cesta k veľmi potrebnému parkovisku pri kostole je zatiaľ zdĺhavá. Útvar hlavného architekta už zapracoval do územného plánu mesta parkovisko na trávnatej ploche pri kostole, ktorú vidíme na obrázku. Nakoľko ide o ochranné pásmo vodného zdroja Fatry, parkovisko musí byť vybavené takým podložím, ktoré by zabránilo úniku prevádzkových kvapalín zaparkovaných motorových vozidiel, čo robí stavbu náročnejšou. Počíta sa s plochou 5 031m2 so 118 parkovacími miestami a s  príjazdom z ulice Kozmonautov. Celkové náklady vrátane výkupu pozemkov činia viac ako 550 000 €.

Oslovili sme pána primátora prof. MUDr. Jána Danka, CSc., ako aj viacerých poslancov mestského zastupiteľstva či poslancov mestskej časti Sever. Pomoc máme prisľúbenú. Zostáva nám dúfať, že sa veci pohnú dopredu. Preto by sme chceli poprosiť o modlitbu, aby Pán požehnal každé dobré úsilie v tejto veci, aby tak v Martine na Severe vyrástlo parkovisko, ktoré bude slúžiť nielen veriacim, ale všetkým, ktorí ho budú potrebovať a využívať.

Preto našou snahou je vybudovať ho v spolupráci s mestom. Parkovisko by na jednej strane odľahčilo priľahlé cestné komunikácie od zaparkovaných áut ľudí, ktorí prichádzajú na bohoslužby, a tak by zjednodušilo aj život občanov, ktorí bývajú v okolí kostola. Parkovisko by mohlo zároveň slúžiť pre zamestnancov Fatry, pre plánovanú železničnú zastávku Martin – Sever, ako aj pre plánovanú oddydychovú zónu.

Poďakovaniea prosba o pomoc

S vďačnosťou musíme konštatovať, že bez pomoci, odriekania a obety našich farníkov, ako aj mnohých dobrodincov by k postaveniu nášho chrámu viedla ešte dlhšia a tŕnistejšia cesta. Bez ďalšej pomoci však vytýčené ciele nebude možné uskutočniť.

Ako teda podporiť našu farnosť? Predovšetkým duchovne. Naša farnosť Martin – Sever má 24  428  obyvateľov. Ľudí, z ktorých každý píše svoj životný príbeh. Mnohí potrebujú našu modlitbu a podporu. To je prvá a najdôležitejšia forma pomoci. Modlitba za farníkov, najmä za hľadajúcich a hriešnikov.

Každú nedeľu a prikázaný sviatok je vo farnosti obetovaná svätá omša za všetkých farníkov.

1x mesačne sú obetované sväté omše: za duchovné povolania, najmä z našej farnosti; za členov živého ruženca; za dobrodincov a prosiacich o modlitbu.

Pridajte sa aj vy! Svojou modlitbou, obetou ťažkých životných chvíľ, pôstom, skutkami lásky, ...

Tiež je možné farnosť podporiť hmotným spôsobom, a to konkrétnou pomocou pri organizovaní rôznych podujatí, ktoré pripravuje naša farnosť, alebo podaním pomocnej ruky pri brigáde alebo upratovaní kostola.

Pre potreby farnosti môžeme venovať aj 2% z dane prostredníctvom občianskeho združenia Sever.

Rovnako sa dá podporiť farnosť aj finančne počas zbierok (zvončeka) priamo v kostole pri svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok, alebo prispením na č. účtu: SK70 0200 0000 0039 0092 2557.

Vydal: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Martin – Sever

Tlač: FORK, s r. o., Martin

Text: Štefan Vančo, Lukáš Oravec, Miriam Moráveková, Miroslava Mužilová, archív farnosti Martin - Sever

Foto: Lukáš Oravec, archív farnosti Martin – Sever, archív farnosti Martin, archív farnosti Považská Bystrica – Rozkvet, archív Matice slovenskej (signatúra M 1/48), archív Slovenskej národnej knižnice (signatúra PM 15_584)

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Martin – Sever

Jilemnického 59036 01 Martin

www.martinsever.skfara@martinsever.sk+421 950 428 128

IČO: 31897231IBAN: SK70 0200 0000 0039 0092 2557