Richard Strauss(* 11. jún 1864, Mníchov - † 8. september 1949, Garmisch-Partenkirchen)

bol nemecký hudobný skladateľ a bol tiež známym dirigentom. Pochádzal z hudobníckej rodiny. Jeho otec hral výborne na lesnom rohu. Jeho syn bol v hudbe samoukom, no čoskoro dosiahol významné úspechy. Dvadsaťročný mal premiéru v New Yorku, o rok neskôr bol riaditeľom v meste Meiningen, potom v meste Weimar. Po prvej svetovej vojne bol riaditeľom Dvornej opery vo Viedni. Pôsobil ako predseda Ríšskej kultúrnej komory. Ku koncu života strávil Strauss niekoľko rokov vo Švajčiarsku a do vlasti sa vrátil pred smrťou. Zomrel v Garmisch-Partenkirchene v roku 1949.

Charakter hudby Strauss bol spočiatku ovplyvnený konzervatívnou hudobnou výchovou otca, skladal vycibrené, avšak ešte neosobné diela v štýle Mendelssohna-Bartholdyho. Neskor začal objavovať svoj vlastný hudobný jazyk a koncom 19. storočia už predstavoval jedného z najprogresívnejších hudobných skladateľov, ktorý po harmonickej a výrazovej stránke výrazne obohatil zaužívané postupy. Narušil postwagnerovské konvencie (zaužívané postupy). Jeho progresívne tendencie vyvrcholili v dvoch operách, Salome a Elektra, kde často pracuje s disonanciami. Ilustruje to napríklad známy disonantný "Elektrin akord", ktorý v opere predstavuje akýsi leitmotív hlavnej postavy. Skladateľ ho opísal ako "bitonálnu syntézu A dur a Cis dur."Väčšina Straussových diel je určená pre veľmi veľký orchester, pričom skladateľ sa prejavil ako jeden z najlepších inštrumentátorov v dejinách. Vo svojích symfonických básňach často s programovou jednoznačnosťou hudobne imitoval rôzne výjavy z programu skladieb. Jeho orchestrálne efekty sú veľkolepé, často až bombastické, čo však na druhej strane viedlo k tomu, že mu mnoho kritikov vyčítalo nadradenie efektu nad obsahom a hĺbkou diela.

Dielo Symfonické básne (čerpal z literárnych diel): Don Juan; Tak vravel Zarathustra ; Don Quixote ; Život hrdinu ; Sinfonia domestica; Alpská symfónia; Macbeth (1888), Till Eulenspiegel (1895) – Šibalstvá Tilla Eulenspiegela (čítaj ojlenšpígel)), odráža tému zvláštneho typu hrdinu (humor, esprit). Koncerty: Husľový koncert d mol, op. 8; Koncert pre lesný roh č. 1 Es dur, Op. 11 (1882/83); Hobojový koncert D dur (1945); Opery: Salome, op. 54 (1904 – 1905, text O. Wilde); Elektra, op. 58 (1907 - 1908); Gavalier s ružou, op. 59 (1909 - 1910); Ariadna na Naxe (1915 - 1916). Richard Strauss je jedným z najpopulárnejších a najviac uvádzaných operných autorov 20. storočia a jeho opernej jednoaktovke Ariadna na Naxe patrí v kontexte jeho tvorby celkom osobitné miesto. Komorne napísané dielko je skutočnou opernou lahôdkou, v ktorej sa vo vzácnej harmónii spája duchaplnosť, vtip a nápaditosť (invencia) s krásou a eleganciou umeleckého prejavu. Je to zároveň veľmi brilantný a virtuózny opus, ktorý po hudobnej stránke kladie na interpretov maximálne nároky. Jeho uvedenie je preto vždy i otázkou prestíže operného domu.Okrem toho skomponoval aj balety, zborové skladby, komorné diela a sonáty.

Gustav Mahler(* 7. júl 1860, Kaliště pri Jihlave, Česko – † 18. máj 1911, Viedeň)

bol česko-rakúsky hudobný skladateľ a dirigent. Jeho otec bol v Kališti obchodníkom. Prežil detstvo plné smútku a nepokoja: zomrelo mu sedem súrodencov. V detstve prejavoval hudobné nadanie a tak sa rodičia rozhodli, že bude hudobníkom. Učili ho najlepší jihlavskí hudobníci. Ukončil gymnázium v Jihlave a zároveň konzervatórium vo Viedni, o.i, sa učil u Antona Brucknera. Po absolutóriu vystriedal ako dirigent mnoho pôsobísk napr. Halle, Viedeň, Kassel, Ľubľana, Olomouc,

1

Praha, Lipsko - ako operný dirigent, Budapešť – operný riaditeľ, Hamburg. V Lipsku vytvoril Lipskú symfóniu, ktorá mala premiéru v Budapešti, kde sa stal riaditeľom opery. Od roku 1907 bol v USA, kde bol riaditeľom Metropolitnej opery v New Yorku. (Oženil sa s Almou Schindlerovou, tu im zomrela dcérka a lekári mu zistili srdečnú vadu). Po nezhodách v opere odišiel a zomrel vo viedenskom sanatóriu. Pochovaný je vedľa svojej dcérky v Grinzingu.

Charakter hudby Mahlerov životný názor bol v duchu romantizmu rezignujúci (rezignácia = trpná odovzdanosť osudu, vzdanie sa úsilia o niečo), čo bolo dôsledkom úmrtia súrodencov, dcéry i rozvodu. Mal však aj silný odpor proti vojne. To sa odrazilo aj v jeho hudbe, ktorá je ideovo náročná,citová (senzitívna), má psychologicky viacvrstvovú štruktúru (nevyjadruje len povrchné jednoznačné myšlienky) a bohatú inštrumentáciu. Počas dlhej práce na dielach stále na nich niečo menil.Kompozičný štýl vychádzal z neskorého romantizmu a pocitovo sa v ňom strieda irónia a melanchólia. Charakterizuje ho monumentalita spolu s výrazným citovým ladením a striedaním nálad, ako aj zvukomaľba. Pilierom jeho diela je 10 symfónií. V niektorých používa sólový spev i zbor. Symfonickú formu rozšíril aj o počet hudobných nástrojov, aj pokiaľ ide o rozsah (používa až sedem viet). Charakteristická je tiež inšpirácia ľudovou hudbou (aj českou) a na tú dobu nová inštrumentácia, kde nástroje v orchestri združuje do netradičných kombinácií.

DieloPiesne: 4 piesne potulného tovariša; Chlapcov kúzelný roh; Piesne o mŕtvych deťoch (5 piesní).Symfónie: 1. Symfónia D dur (1884-88), mala premiéru ako Symfonická báseň s 2 časťami, neskôr ju

spracoval ako 4-vetovú;2. Symfónia c mol (1893-96, 5 viet, 3. veta Scherzo s Kázaním sv. Antonína Paduánskeho rybám –

pieseň z cyklu Chlapcov kúzelný roh, 4. veta – altové sólo Prasvetlo (pieseň z cyklu Chlapcov kúzelný roh, 5. veta – správ, alt, zbor Vzkriesenie) – symfonická kantáta;

3. Symfónia d mol (1895); 4. Symfónia G dur (1899-1901); 5 Symfónia cis mol (1901-1902, 5 viet); 6. Symfónia a mol (1903-1907) Tragická; 7. Symfónia e mol (1905, 5 viet); 8. Symfónia Es dur (1906–1907) - Symfónia tisícov (orchester, 8 sól, 3 zbory); vznešená,

majestátna. Rieši oslavu stvoriteľského aktu, poznania, ktoré presahuje ľudský rozum. Odraz autorovho mystického, teologického, filozofického hľadania. Skladateľ tu požaduje - 50 sláčikových a 40 dychových nástrojov, organ, harmónium, 8 sólových hlasov, 2 miešané zbory a 1 chlapčenský zbor. Rieši pokušenie Fausta. Veni creator spiritus.

9. Symfónia D dur (1909-1910, 4 vety); 10. Symfónia Fis dur (1910) nedokončená (zachovali sa: 1. veta Adagio, skice k ďalším vetám).Iné symfonické dielo:Pieseň o zemi. Symfónia pre tenor, alt (barytón) a orchester (1907-1908) na čínske básne (preložené

do nemčiny).

Gustáv Mahler a Richard Strauss mali veľký vplyv na 20. storočie.

Zdroje:http://sk.wikipedia.org/wiki/Gustav_Mahlerhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_StraussMICHELS, Ulrich. Encyklopedický atlas hudby. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2000. ISBN 80-7106-238-3. 611 s.

2