3 SÉMANTICKÁ MOTIVÁCIA A POLYSÉMIA · Na jednu lexikálnu formu sa mže viazať jeden lexikálny význam, napr. penicilín „anti-iotiké liečivo vyráané z niekt orýh druhov

3 SÉMANTICKÁ MOTIVÁCIA A POLYSÉMIA

3.1 Lexikálny význam

Lexikálny význam chápeme ako jednu z dvoch strán rovnakej mince, ktorou je lexikálny znak (druhú stranu tvorí lexikálna forma). Lexikálne jednotky teda pokladáme za bilaterál-ne (dvojstranné), formálno-obsahové entity. Lexikálny význam ako ideálna, „abstraktná“ zložka je komunikantovi k dispozícii len sprostredkovane cez zmyslami vnímateľnú formu.

Známa definícia lexikálneho významu znie takto: „Význam slova je odraz skutočnosti psychicky spracovaný vo vedomí používateľov daného jazyka, jazykovo stvárnený for-mou slova i vzťahom k iným jednotkám jazyka a konkretizovaný pri použití slova v istých kontextoch“ (Ondrus – Horecký – Furdík, 1980, s. 31; autori sa pri formulácii inšpirovali českými lexikológ; porov. Němec, 1968, s. 16 – 17; Filipec, 1962, s. 276).

V tejto definícii sa charakterizuje nielen lexikálny význam (ako výsledok procesu), ale aj proces konštituovania lexikálneho významu, a okrem toho aj samotný proces semiózy, teda konštituovania jazykového (lexikálneho) znaku.

Uvedená definícia má blízko k chápaniu J. Horeckého (Horecký – Buzássyová – Bosák a kol., 1989, s. 19 a nasl.), ktorý poukazuje na nedostatky klasického „trojuholníkového“ znázornenia jazykového znaku.1 Pre transparentnejšie znázornenie semiotických zložiek (či semiotických „krokov“) navrhuje pracovať s tzv. onomaziologickým reťazcom, prostred-níctvom ktorého možno zachytiť aj prirodzený smer semiózy (modeluje sa ontogenetický rozmer znakotvorného procesu) – od objektu k pomenovaniu, aj proces sémantickej dife-renciácie – od pomenovania k objektu. Horeckého lineárny onomaziologický reťazec má takúto podobu: (JJJ) J Δ I J. Východisko tvorí mimojazyková skutoč-

1 Napr. na nemožnosť naznačenia vzťahu medzi langue a parole, ako aj na skutočnosť, že

sémantickým trojuholníkom sa vlastne znázorňuje znak používaný v komunikácii, nejde teda o systémový (languový) charakter znakového prvku.

LEXIKÁLNA SÉMANTIKA A SÉMANTICKÁ MOTIVÁCIA

57

nosť (JJJ), resp. zovšeobecnená trieda objektov J, prechádza sa cez konceptuálnu (myš-lienkovú oblasť) Δ, cez jazykovú oblasť (obsah + forma: + ), cez oblasť používania jazyka I a končí sa pri konkrétnom denotáte J.

Keď sa vrátime k uvedenej definícii lexikálneho významu, môžeme ju rozdeliť na nie-koľko častí, ktoré symbolizujú jednotlivé stupne semiózy. Pravdaže, proces konštituovania jazykového znaku je prirodzený, neuvedomovaný a kontinuálny bez zreteľne vyčlenených fáz. V nasledujúcich riadkoch jednotlivé fázy vyčleňujeme, aby bol výklad názorný.

Odraz skutočnosti psychicky spracovaný vo vedomí používateľov jazyka. Človek vní-ma istý objekt alebo jav (napr. LES), ktorý je pre jeho život dôležitý. „Vnímanie“ sa pritom uskutočňuje na dvoch úrovniach – na úrovni zmyslového vnímania a na úrovni myšlienko-vého spracovania. Výsledky zmyslového vnímania a myšlienkového spracovania majú interindividuálny (zovšeobecnený) charakter a „zhmotňujú“ sa do podoby výpovedí, pre-dikácií, ktorý sa nazývajú noémy. Noémy vytvárajú pojmové spektrum vzťahujúce sa na istý denotát (osobu, miesto, vec, jav ap.).

Primárne je zmyslové vnímanie, ktorého výsledkom je súbor poznatkov o fyzickom charaktere pozorovaného javu, ktoré môže človek vnímať zrakom, sluchom, čuchom, hmatom, chuťou, napr. veľkosť, tvar („je to veľké/malé/okrúhle/hranaté...“), farba („je to zelené/červené/bezfarebné...“), zvuk („je to tiché/hlučné...“), vôňa („vonia to“, „smrdí to“, „nevonia to ani nesmrdí“, ...), chuť („chutí to“, „nechutí to“, ...) a pod.

Úroveň myšlienkového spracovania je sekundárna a pramení jednak zo skúseností človeka s objektmi mimojazykovej skutočnosti (racionálne skúsenosti: napr. „muchotrávka zelená sa nesmie konzumovať, lebo je extrémne jedovatá“; iracionálne skúsenosti a inter-pretácie: „v lese v noci straší“), jednak z myšlienkovej reflexie daného javu (napr. zarade-nie do pojmovej triedy, zaradenie na istý stupeň abstrakcie, napr. les – príroda, krajina, stromy...). Dôležité je, že pokiaľ ide o konštituovanie apelatívneho pojmu2 (napr. „LES“), ten sa tvorí ako zovšeobecnená trieda vecí alebo javov, to značí, že do úvahy sa neberie jednotlivina (jedinečná vec alebo jav, napr. konkrétny les), ale trieda javov alebo vecí, ktoré sa vyznačujú rovnorodými vlastnosťami (všetky miesta, ktoré spĺňajú požiadavku „byť lesom“). Už v tomto momente sa prejavuje schopnosť človeka abstrahovať, t. j. odpú-tať sa od konkrétneho vnímania „tu a teraz“.

Pojem LES možno ilustrovať týmito noémami: je to miesto, je to súčasť živej prírody, je to súvislý porast (stromov a iných rastlín), zelený porast (na jar a v lete), žijú tam isté druhy zvierat a i.

Jazykové stvárnenie formou slova a vzťahom k iným jednotkám jazyka. Z pojmového spektra sa vyberajú relevantné noémy, ktoré utvárajú význam lexikálnej jednotky. Tu sa pohybujeme v oblasti jazyka. O význame lexikálnej jednotky možno hovoriť len v spojení

2 Propriálne pojmy, ktoré sú jazykovo stvárňované vlastnými menami, pomenúvajú druhové

jednotliviny, teda osoby, miesta, veci, inštitúcie ap., ktoré sa chápu ako jedinečné (napr. Michal Handzuš, Banská Bystrica, Národná banka Slovenska). To však nevylučuje, že viacero propriálnych pojmov sa môže stvárňovať rovnakou formou, resp. obrátene, jedna forma môže pomenúvať viacero onymických ob-jektov a propriálnych pojmov, o čom svedčia paradigmatické (mikroštruktúrne) vzťahy onymickej syno-nymie, homonymie, polysémie (porov. napr. Blanár, 1996; Krško, 2014).

LEXIKÁLNA PARADIGMATIKA, SÉMANTIKA A KOMBINATORIKA

58

s jazykovou formou (lineárnym súborom foném alebo grafém) a vo vzťahu k iným jazyko-vým (lexikálnym) jednotkám. Z pojmového spektra LES sa konštituoval lexikálny význam „väčší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov“ (podľa KSSJ), ktorý sa spája s formou les. Lexikálna jednotka les vstupuje do rozličných vzťahov s inými lexémami (po-rov. kap. 2.2 o lexikálnych paradigmách); napr. synonymá (niektoré možno považovať za hyponymá) hora, háj, luh, tajga, hyperonymum porast, hyponymá listnatý les, ihličnatý les, paronymá pes, des, pojmovo súvzťažné jednotky krajina, strom, ker, rastlina, drevo, slovotvorne súvzťažné jednotky lesík, lesíček, lesný, lesník, lesnícky, polesie, zalesniť, leso-park, lesostep a i.

Konkretizácia pri použití slova v istých kontextoch. Významová stránka sa konkretizu-je pri použití vo výpovediach, v kontextoch. Môže pritom ísť o:

situačnú konkretizáciu (denotát sa konkretizuje v nadväznosti na danú komunikač-nú situáciu), napr. Pred koncom dediny odbočíme z hlavnej cesty doprava a vydáme sa za obec na poľnú cestu vedúcu popod les. – Už druhýkrát si letela s lieskovcami do tohto lesa a určite to nebude len tak pre nič za nič.;

situačnú generalizáciu (v danej komunikačnej situácii sa lexéma používa vo vše-obecnom, generalizujúcom význame), napr. Drevo sa z lesov zvážalo lesnou úzkorozchod-nou železnicou. – Sporný zákon, ktorý zakazuje cyklistom vstup do lesa. – Les funguje ako biologická čistička.

Kolokačná (spájateľnostná, syntagmatická) potencia sa prejavuje aj tým, že lexikálna jednotka môže fungovať ako komponent konštrukčne komplexnejších pomenovacích jed-notiek – viacslovných pomenovaní rôzneho druhu:

neterminologických, terminologických, resp. determinologizovaných VP, napr. list-natý les, ihličnatý les, zmiešaný les, smrekový les, ochranný les, štátne lesy, mestské lesy;

onymických (propriálnych) VP, napr. Čierny les, Bábsky les, Pečniansky les, Ústav ekológie lesa SAV;

frazeologických VP: napr. Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva.; Kto sa bojí, ne-smie do lesa.; nosiť drevo do lesa; pre stromy nevidieť les.

Zmenené kontextové použitie môže viesť ku konštituovaniu sekundárnych (transpono-vaných) významov; porov. výpovede Mestské opevnenie už nevidel, lebo ho zo všetkých strán obkolesoval les stožiarov a stĺpov. – Upratovali sa sídliská, spevňovali chodníky, sadi-li stromčeky v lese panelákov či robili menšie stavby. Tu možno vymedziť sekundárny, metaforicky transponovaný význam „veľké množstvo niečoho (čo sa husto dvíha do výšky) (upravené podľa SSSJ).


59

[36] Schematické znázornenie procesu semiózy a statusu lexikálneho významu

objekt mimojazykovej reality

odraz skutočnosti psychicky spracovaný vo vedomí používateľov jazyka

noémy pojmové spektrum

(zovšeobecnený súbor poznatkov o objekte mimojazykovej reality)

je to miesto je to súčasť živej prírody je to väčšia plocha je to súvislý porast (stromov a iných rastlín) zelený porast (na jar a v lete) žijú tam isté druhy zvierat ...

zmyslové vnímanie a myšlienkové spracovanie

M Y S L E N I E

jazykovo stvárnený formou slova a vzťahom k iným jednotkám jazyka

lexéma LES

forma les

význam „väčší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov“

J A Z Y K – L E X I K A

INÉ LEXÉMY hora; príroda, krajina, strom;

lesík, lesíček, lesný

konkretizovaný pri použití slova v istých kontextoch

Sporný zákon, ktorý zakazuje cyklistom vstup do lesa. Drevo sa z lesov zvážalo lesnou úzkorozchodnou železnicou. Požiare zničili v rámci celej krajiny už 86 tisíc hektárov lesa. Les tu funguje ako biologická čistička.


60

3.2 Polysémia a jej typy

Na jednu lexikálnu formu sa môže viazať jeden lexikálny význam, napr. penicilín „anti-biotické liečivo vyrábané z niektorých druhov plesní“ (v takomto prípade hovoríme o jednovýznamovosti, monosémii), alebo viacero významov, napr. vlasť „rodná krajina, domovina“; „miesto pôvodu“ (vtedy uvažujeme o viacvýznamovosti, polysémii).

Viacvýznamovosť zohráva v lexikálnej zásobe dôležitú úlohu. Ide o veľmi efektívny a ekonomický spôsob obohacovania lexiky, pri ktorom sa nemení počet foriem. Pri kon-štantnom počte foriem možno vyjadriť veľký počet významov. Polysémia je jedným z prejavov asymetrického dualizmu, nezhody medzi počtom foriem a počtom významov.

Monosémia a polysémia majú aj osobité lexikografické stvárnenie. Pri monosémii daný význam nie je osobitne označený, významy polysémických jednotiek sa číslujú arabskými číslicami; porov. príklady z KSSJ:

grúň -a m. nezalesnené horské úbočie: skalnatý g., ovce sa pasú na g-och koľaj -e ž. 1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i 2. dvojica koľajníc na

trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek Pravda, aj vo vzťahu k významovému spracovaniu lexém platí konštatovanie o neúpl-

nosti slovníkov. Napríklad v KSSJ sa lexéma kosa spracúva ako monosémická s významom „poľnohosp. nástroj na kosenie obilia a krmovín“, zatiaľ čo v SSSJ-2 ako trojvýznamová s významami: 1. väčší obojručný nástroj na sekanie, stínanie obilia, trávy a pod. v podobe dlhej tenkej oceľovej oblúkovito zahnutej čepele pripevnenej na dlhej drevenej rúčke (obyč. aj s držadlami); oceľová čepeľ ako hlavná súčasť tohto nástroja; 2. tech. stroj, zaria-denie na vyžínanie trávy pomocou vyžínacej hlavy so strunou al. žacím kotúčom, kosačka; 3. úzky pretiahnutý piesčitý val vytvorený morskými prúdmi na plytkom morskom pobreží.3

Existujú viaceré typy polysémie. V ďalšom výklade pozornosť sústreďujeme na deri-vačnú polysémiu, kosémiu a multisémiu. Osobitné postavenie má enantiosémia.

3.2.1 Derivačná polysémia Derivačná polysémia je taký typ polysémie, pri ktorom sa medzi významami realizuje

vzťah odvodenosti4, t. j. istý význam je primárny a istý význam je sekundárny, utvorený na

jeho báze; napr. máj „piaty mesiac v roku“ (mať svadbu v máji) „strom, kt. pred 1. má-jom stavajú mládenci dievčencom“ (ozdobený máj pri plote); bok „postranná časť tela“

(ležať na boku) „postranná časť niečoho“ (bok lietadla). Vzťah odvodenosti medzi výz-namami sa rozvíja pomocou konceptu sémantickej motivácie (porov. 3.3).

3.2.2 Kosémia Kosémia je taký typ viacvýznamovosti, pri ktorej významy síce obsahujú spoločný sé-

mantický komponent (preto je kosémia typom polysémie a nie homonymie), medzi výz-

3 Slangový význam kosa „chlad, zima“ sa v SSSJ-2 spracúva ako homonymum kosa2. 4 Z tohto dôvodu sa na základe analógie so slovotvorbou používa atribút derivačná (porov. 3.3).


61

namami však sa však nerealizuje vzťah sémantickej motivácie. Ide o paralelný výskyt dvoch významov. Kosémia sa vyskytuje najmä v týchto typoch lexikálnych jednotiek (po-rov. aj Dolník, 1989, 2003):

a) slovotvorne motivované lexémy (kosémiu spôsobuje nejednoznačnosť slovotvor-ných prostriedkov, najmä afixov, ale aj základov):

aa) prefixálne verbá (viacznačnosť prefixov5), napr. napíliť: 1. pílením získať alebo na-hromadiť isté množstvo (napíliť drevo), 2. pílením trocha upraviť alebo porušiť (napíliť konár); vyskočiť 1. skočiť smerom von (vyskočiť von oknom), 2. prudkým pohybom sa do-stať dopredu al. hore (vyskočiť na stoličku);

ab) sufixálne substantíva (nesúlad medzi lexikálnym a slovotvorným významom, slovo-tvorný význam je všeobecnejší než lexikálny význam), napr. hovädzina (so slovotvorným významom „niečo hovädzie“): lexikálne významy 1. hovädzie mäso, 2. hovädzia koža; la-tinčinár (slovotvorný význam „niekto, kto má istý vzťah k slovenčine“): lexikálne významy 1. odborník na latinčinu. 2. učiteľ latinčiny, 3. študent latinčiny;

ac) polymotivované deriváty (viacvýznamovosť je dôsledkom viacnásobnej motivácie), napr. kvetinárstvo 1. odbor zaoberajúci sa pestovaním kvetom (motivantom je adj. kveti-nársky aj subst. kvet), 2. predajňa kvetov (motivantom je subst. kvet);

ad) deriváty utvorené od rôznych lexém patriacich do rovnakého slovotvorného hniez-da, napr. ladička 1. prech. k ladič (žena, ktorá ladí) (motivantom je subst. ladič), 2. pomôc-ka na ladenie tónov (motivantom je verb. ladiť); čistička 1. žena, ktorá niečo čistí (moti-vantom je subst. čistič), 2. čistiaci stroj (motivantom je verb. ladiť);

ae) deriváty utvorené od rôznych lexií motivantov, napr. editor 1. zostavovateľ publi-kácie, 2. editovací program; mixér 1. kto mixuje liehové nápoje, 2. kuchynské zariadenie na mixovanie potravín;6

af) slovotvorné univerbáty (vznikajú ako produkty samostatných univerbizačných pro-cesov od rozdielnych viacslovných pomenovaní), napr. osobák: 1. osobný vlak, 2. osobný rekord; atómka: 1. atómová elektráreň, 2. atómová bomba; blokovka: 1. bloková pokuta, 2. bloková výučba.

Osobitný druh kosémie, pri ktorom sú príslušné významy v protikladnom vzťahu, sa na-zýva enantiosémia (vnútroslovná antonymia), napr. trpieť „znášať telesné alebo duševné

utrpenie“ (trpieť bolesťami žalúdka) „mať v obľube, potrpieť si na niečo“ (trpieť na

dobré jedlo), postlať, ustlať „upraviť lôžko pred spaním“ „upraviť lôžko po spaní“, dôjsť

„byť dopravený, doručený“ (konečne nám došli zásoby, môžeme sa najesť) „minúť sa“ (došli nám zásoby a už nemáme čo jesť).

3.2.3 Multisémia Multisémia je kombinácia derivačnej polysémie a kosémie, t. j. medzi niektorými výz-

namami sa realizuje vzťah odvodenosti a medzi niektorými paralelný vzťah. Multisémická

5 K výkladu prefixálnych významov najnovšie porov. Ivanová – Kyseľová – Perovská, 2015, s. 501 – 519. 6 Niektorí autori pomenovania líšiace sa kategóriou životnosti (napr. editor – editor, miesič – miesič)

pokladajú za homonymá (napr. Kačala, 1999a, 1999b).


62

štruktúra polysémických jednotiek sa týka najmä prefixálnych slovies, napr. doučiť sa 1. učením si doplniť vedomosti (doučiť sa veľkú násobilku), 2. skončiť učenie, prestať sa učiť (doučil sa matematiku, preto môže ísť von), 3. dokončiť získavanie odborných vedomostí v učebnom odbore, vyučiť sa (doučiť sa kaderníčku). Medzi významami 1 a 2 sa realizujú kosémický vzťah, medzi významami 1 a 3 vzťah derivačnej polysémie. Porov. aj príklad, ktorý uvádza J. Dolník (2003): vyhodiť: 1. hodením dostať do výšky (vyhodiť loptu), 2. prudko trhnúť smerom nahor (pyšne vyhodiť hlavu), 3. výbuchom zničiť (vyhodiť továreň do vzduchu), 4. hodením dostať smerom von (dieťa vyhodilo hračku z kočíka), 5. hovor. expr. (energicky) prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnanie ap. (vyhodili ho z práce), 6. odstrániť niečo nepotrebné (vyhodiť staré topánky), 7. hovor. expr. (neužitoč-ne, veľa) stroviť, premárniť (vyhodiť peniaze za haraburdy), 8. (pri hre v karty) uviesť do hry, vyniesť (vyhodiť tromf). Schematicky by sme vzťahy medzi významami verba vyhodiť mohli naznačiť takto:

[37] Multisémické vzťahy v lexéme vyhodiť

3.3 Podstata sémantickej motivácie a porovnanie so slovotvornou motiváciou

Sémantická motivácia (ďalej aj SémM) sa tradične vymedzuje ako jav, pri ktorom vzni-ká nový význam na základe existujúceho významu lexikálnej jednotky, napr. nos „výčnelok

medzi čelom a ústami, čuchový orgán“ (utrieť si nos) „niečo podobné nosu, vyčnievajú-ca časť niečoho“ (nos člna, nos lietadla).

V nasledujúcom výklade sa zameriame na charakteristiku SémM na základe porovnania so slovotvornou motiváciou, pričom analyzujeme tieto javy: motivácia ako princíp, analó-gia na úrovni nominačných vzťahov, vplyv sémantiky slovotvorného motivantu na séman-tiku slovotvorného motivátu, derivačná polysémia a kosémia.

3.3.1 Motivácia ako princíp Pri oboch typoch uvažujeme o princípe motivácie, ktorý sa prejavuje v troch rovinách –

proces, vzťah, vlastnosť. Proces má v oboch prípadoch nominačný charakter, prejavuje utvorením pomenovacej jednotky (motivát) na základe existujúcej pomenovacej jednotky (motivant). Podobnosť medzi týmito procesmi sa pri SémM naznačuje aj terminologicky –

1 4

kosémia

2 5 6 7 8 3

derivačná polysémia


63

uvažuje sa o derivačnej polysémii (porov. 3.2.1), resp. o vnútroslovnom odvodzovaní. Rozdiel je v statuse motivantu a motivátu. Slovotvorným motivantom môže byť jedno-

slovná lexéma (rotunda rotundový), kombinácia jednoslovných lexém (tvoriť význam

významotvorný), príp. viacslovná lexéma (rýchlostná cesta rýchlostka). Slovotvorným motivátom je jednoslovná lexéma. Sémantickým motivantom aj motivátom je význam

(seméma) (krídlo „lietací ústroj vtákov alebo hmyzu“ „vec pripomínajúca tento ústroj“). SM sa teda ako proces prejavuje utvorením novej lexikálnej jednotky, výsledkom procesu SémM je nový význam (seméma). Z toho tiež vyplýva, že na vzťahovej úrovni sa SM reali-zuje interlexematicky a SémM intralexematicky. Pôsobením SM sa zvyšuje počet lexém, pôsobením SémM vzniká alebo narastá (derivačná) polysémia.

[38] Sémantická motivácia [39] Slovotvorná motivácia

interlexematickosť

vzťah

zmena morfematickej štruktúry

LEXÉMA OBOR

„rozprávková bytosť mi-moriadnej veľkosti a sily“

„kto/čo pripomína takúto bytosť“

vlastnosť utvorenie nového významu

proces

intralexematickosť

vzťah

bez zmeny morfematickej štruktúry

sémantický motivant

sémantický motivát

slovotvorný motivant slovotvorný motivát

1) jednoslovné pomenovanie 2) viacslovné pomenovanie

3) voľná syntagma

jednoslovné pomenovanie

batéria (jednoslovné pomenovanie) batériový

poplašné zariadenie (viacslovné pomenovanie)

dva týždne (voľná syntagma)

poplaško

dvojtýždňový


64

3.3.2 Analógia na úrovni nominačných vzťahov Medzi SM a SémM možno pozorovať analógiu aj na úrovni nominačných vzťahov (po-

rov. aj Dolník, 2003, s. 52 – 53), konkrétne: a) úroveň logických vzťahov implikácie a klasifikácie:7 napr. implikácia – vzťah medzi

príznakom a objektom (príznak implikuje objekt, s ktorým je previazaný), SM: divý di-

voch; SémM: autorita „uznávaná vážnosť“ „uznávaný znalec, odborník“ (Dolník, 2003, s. 52 – 53);

b) úroveň sémantických tried motivantov a motivátov, napr. dej činiteľ deja (SM:

pátrať pátrač, prednášať prednášateľ; SémM: vedenie „usmerňovanie, riadenie“

„skupina ľudí, ktorí niečo vedú“, obrana „obraňovanie“ „kto obraňuje“), dej miesto

deja (SM: čakať čakáreň, požičať (si) požičovňa; SémM: výbeh „vybehnutie“

„ohraničený priestor umožňujúci voľný pohyb hosp. zvierat“. V niektorých prípadoch si

tieto nominačné spôsoby konkurujú, napr. SM: pomôcť/pomáhať pomocník, SémM:

pomoc „pomáhanie“ „kto/čo pomáha“. Pravda, nejde o významovo a funkčne úplne identické jednotky; porov. kontexty: Volali sme 112 pred pol hodinou a konečne prichádza pomoc (nie *pomocník) – Kuchynský robot je dobrý pomocník v domácnosti. (porov. dejo-vý význam: Kuchynský robot je dobrá pomoc v domácnosti. = dobre pomôže) – pomocník (nie *pomoc). Kým pri SM sa v týchto prípadoch uvažuje o onomaziologických kategóriách „činiteľ deja“, „miesto deja“, „prostriedok deja“ a i., pri SémM by sme mohli analogicky uvažovať o sémantických kategóriách; porov. tiež kap. 3.5.2 o metafore a metonymii).

3.3.3 Vplyv sémantiky motivantu na sémantiku motivátu Ide o otázku, ako sa sémantická štruktúra slovotvorného motivantu odráža

v sémantike jeho motivátov a aké faktory vplývajú na mieru korelácie medzi sémantikou členov motivačnej dvojice. K tomuto problému sa vyjadril J. Kačala v štúdii Deriváty vo významovom spektre základu (2001), kde rozlišuje vnútroslovnú a medzislovnú sémantic-kú motivovanosť. Medzislovná sémantická motivovanosť vzniká prostredníctvom slovo-tvornej motivácie: významová štruktúra slovotvorného motivantu vplýva na významovú štruktúru slovotvorného motivátu. Napríklad adverbium kozmeticky nadobudlo nový výz-nam „nepodstatne, bezvýznamne“ v závislosti od konštituovania nového významu svojho adjektívneho motivantu kozmetický „drobný, nepodstatný, bezvýznamný“8 (porov. Mar-tincová a kol., 1998, s. 134). J. Kačala v citovanej štúdii z hľadiska slovotvornej a sémantickej súvzťažnosti motivantu a motivátu vyčlenil tieto štyri skupiny pomenovaní: 1) skupina s úplnou sémantickou korešpondenciou; 2) skupina s čiastočnou sémantickou

7 Klasifikácia podľa J. Dolníka zahŕňa vzťah metafory a generalizácie a špecifikácie, implikácia sa týka

metonymie a vnútroslovnej konverzie (Dolník, 2003, s. 64 a n.). 8 Porov. napr. kontexty zo Slovenského národného korpusu: Odhliadnuc od týchto kozmetických chýb

sa však všetko ostatné podarilo zvládnuť na jednotku. – Akékoľvek snahy zmeniť schválených osem VÚC je už iba kozmetická úprava. – V poslednej tretine už hostia, ktorí mali viac síl, ešte kozmeticky upravili konečnú podobu výsledku. – Najlepší celok 90-tych rokov Švédi si aspoň kozmeticky vylepšili umiestnenie, avšak v prípade ich 11. miesta možno hovoriť už o treťom sklamaní v rade na významných podujatiach.


65

korešpondenciou; 3) skupina so zastretou alebo oslabenou sémantickou korešponden-ciou; 4) skupina s nulovou sémantickou korešpondenciou.

3.3.4 Derivačná polysémia a kosémia Ukázali sme, že prítomnosť polysémie neznamená automatickú prítomnosť sémantic-

kej motivácie. Významy v polysémickej jednotke môžu fungovať aj paralelne vedľa seba, t. j. bez vzťahu sémantickej odvodenosti; ide o kosémiu (porov. 3.2.2). Existenciu kosémie pritom výrazne podporuje práve SM: „Výskyt prípadov kosémie očakávame pri odvode-ných slovách, pretože slovotvorný základ môže spájať niekoľko významov bez derivačného vzťahu medzi nimi“ (Dolník, 1989, s. 323). Hranica medzi derivačnou polysémiou a kosémiou sa právom pokladá za nestálu (porov. napr. Nagórko, 1998, s. 174). Podľa nášho názoru totiž možno pripustiť aj premenu pôvodnej kosémie na derivačnú polysémiu (išlo by o sémantickú remotiváciu). J. Dolník v citovanej štúdii (1989, s. 327) uvádza aj príklad na kosémiu, kde sémantická štruktúra (slovotvorného) motivantu vplýva na sé-mantickú štruktúru motivátu (porov. aj predchádzajúci odsek a):

dlžný dlžník 1. povinný platiť dlh → 1. kto má peňažný dlh 2. majúci istý (morálny) záväzok → 2. kto má morálny záväzok Bez ohľadu na to, či sa primárne uvažuje o synonymickej analógii (sémantickej derivá-

cii) alebo o paralelnom odvodzovaní, nazdávame sa, že genetický vzťah, ktorý vysvetľuje vznik semémy dlžník „kto má morálny záväzok“, sa môže sémanticky remotivovať, a to pod vplyvom sémantickej štruktúry bezprostredného slovotvorného motivantu. Sekun-dárny význam „kto má morálny záväzok“ možno chápať ako motivovaný primárnym výz-namom „kto má peňažný dlh“:

dlžný dlžník 1. povinný platiť dlh → 1. kto má peňažný dlh ↓ ↓ 2. majúci istý (morálny) záväzok → 2. kto má morálny záväzok

3.3.5 Rozšírené chápanie sémantickej motivácie – ambisémia V predchádzajúcej kapitole bolo vysvetlené, že SémM sa vymedzuje na podklade sé-

mantickej derivácie. Ukazuje sa, že toto tradičné vymedzenie možno rozšíriť. J. Dolník (2007, s. 60 – 61) vo výklade rôznych aspektov fungovania princípu analógie

vo frazeológii poukazuje na analógiu so sémantickou, druhotnou motiváciou, pri ktorej sa uplatňuje fiktívna ekvivalencia referentov, viazaných na príslušné významy. Vo vzťahu nefrazeologickej konštrukcie (uvádza sa príklad padla kosa na kameň), ktorá sa vyznačuje statusom sémantickoštruktúrnej motivovanosti (forma je motivovaná príslušnou séman-tickou štruktúrou) a súvzťažnej idiomatizovanej konštrukcie (frazéma padla kosa na ka-meň) namiesto polysémie J. Dolník navrhuje hovoriť o ambisémii. Pri frazéme sa teda abstrahuje od sémantickoštruktúrnej motivovanosti, čím sa dáva priestor na uplatnenie frazeologickej referencie: „Sémantická štruktúra motivujúca výrazovú štruktúru sa trans-


66

ponuje do pozície vehikula obrazného vyjadrovania za sprievodu idiomatizácie výrazu, čiže sa stáva prostriedkom iracionálneho zobrazenia výseku sveta.“ (Dolník, 2007, s. 61).

V nadväznosti na výklad J. Dolníka ambisémiu možno považovať za špecifický prejav sémantickej motivácie. Jej špecifika vyplýva z toho, že kým klasicky vymedzená SémM funguje na intralexematickej úrovni, ambisémia hranicu lexémy prekračuje. Ambisémizá-cia (proces, výsledkom ktorého je vznik ambisémie) sa uskutočňuje dvomi spôsobmi podľa charakteru jazykovej jednotky, ktorá stojí na začiatku ambisémizácie (možno uvažovať o ambisémickom motivante). Ambisémický motivant môže mať nelexikálny (syntaktický) a lexikálny charakter.

1) Ambisémický motivant má nelexikálny (syntaktický) charakter. Syntaktická kon-štrukcia (syntagma, veta, súvetie), teda jednotka z nelexikálnej zóny, sa funkčne prehod-nocuje na lexikálnu jednotku. Dochádza k viacrozmernému procesu transpozície, ktorý sa prejavuje jednak vo funkčnom prehodnotení jazykovej jednotky (zo syntaktickej konštruk-cie sa stáva lexéma), s čím súvisí sémantická transpozícia (ambisémizácia). Výsledkom je diasystémová homonymia (z gr. dia- „cez, naprieč“), teda formálna zhoda jazykových jed-notiek patriacich do rozličných jazykových subsystémov (syntaktického a lexikálneho); porov. [40].

[40] Ambisémický prechod z nelexikálnej do lexikálnej zóny 2) Ambisémický motivant má lexikálny charakter. Lexikálna jednotka patriaca do sub-

zóny X sa funkčne prehodnocuje na lexikálnu jednotku patriacu do subzóny Y. Výsledkom je intersystémová homonymia (z gr. inter- „medzi“), teda formálna zhoda jazykových jed-notiek patriacich do rozličných lexikálnych subsystémov. Možno sem zaradiť procesy ape-lativizácie a proprializácie, teda vzájomných prechodov medzi apelatívnou lexikálnou sub-zónou a propriálnou lexikálnou subzónou; porov. aj [39]:

a) proprializácia (funkčné prehodnotenie apelatíva na proprium bez zmeny vonkajšej

formy): napr. murár (apelatívum) Murár (proprium); b) apelativizácia (funkčné prehodnotenie propria na apelatívum bez zmeny vonkajšej

formy): napr. Judáš (proprium) judáš (apelatívum).

nelexikálna zóna ambisémický motivant syntaktická konštrukcia

lexikalizácia ambisémizácia

lexikálna zóna ambisémický motivát

viacslovná lexéma

vysoká škola „vysoká budova školy“

byť na koni „sedieť na koni“

vysoká škola „vzdelávacia a vedecká inštitúcia“

byť na koni „byť sebavedomý“


67

Možno sem zaradiť aj prejavy transonymizácie, teda funkčného prechodu medzi ony-

mickými skupinami a makroskupinami (proprium proprium), napr. Kriváň (toponymum,

názov vrchu) Kriváň (chrématonymum, názov dopravného spoja), Adam (rodné meno)

Adam (priezvisko). Pravda, tu už ide o prechod medzi makoskupinami, resp. skupinami v rámci lexikálnej subzóny (propriá); porov. [39].

[41] Ambisémický prechod medzi lexikálnymi subzónami [42] Ambisémický prechod v rámci lexikálnej subzóny

3.4 Typológia sémantickej derivácie

Pri derivačnej polysémii vznikajú nové významy na základe už existujúcich významov dvomi hlavnými spôsobmi, a to kvantitatívnou modifikáciou a kvalitatívnou transpozíciou.

3.4.1 Kvantitatívna modifikácia Podstatou kvantitatívnej modifikácie je to, že pri vzniku nového významu sa nemení

príslušnosť do kategórie a mení sa len extenzia – dochádza k rozšíreniu alebo k zúženiu kategórie. Podľa toho sa rozlišuje generalizácia (rozširovanie výnamu) a špecifikácia (zužo-vanie významu).

lexikálna subzóna 1 ambisémický motivant

lexéma

ambisémizácia

lexikálna subzóna 2 ambisémický motivát

lexéma

Kriváň (toponymum, názov vrchu)

Kriváň (chrématonymum, názov

vlakového spoja)

murár „odborník v murovaní“

Judáš „meno osoby (jeden z 12 učeníkov

Ježiša Krista)“

Murár „mužské priezvisko“

judáš „zradca“

ambisémizácia transonymizácia

proprializácia

apelativizácia


68

3.4.1.1 Generalizácia (zovšeobecňovanie, rozširovanie významu) Generalizácia je proces utvorenia sekundárneho významu (sekundárnej semény S2),

ktorý je všeobecnejší než primárny význam S1, pričom platí inkluzívny vzťah S1 S2 (S1 je podmnožina S2); porov. [41]. Generalizácia je vlastne hyperonymizácia v zmysle druh nie-

čoho (hyponymický význam) niečo (akýkoľvek druh niečoho) (hyperonymický význam),

napr. sieťka „sieťovaná taška“ „akákoľvek taška“, inflácia ekon. „neúnosné zvyšovanie

množstva peňazí v obehu spojené so znehodnocovaním meny a rastom cien“ „znehod-

nocovanie niečoho vôbec“, hit „populárna pieseň“ „niečo populárne“. [43] Generalizácia ako typ sémantickej modifikácie

3.4.1.2 Špecifikácia (konkretizácia, zužovanie významu) Špecifikácia je proces utvorenia sekundárneho významu (sekundárnej semény S2), kto-

rý je konkrétnejší než primárny význam S1, pričom platí inkluzívny vzťah S2 S1 (S2 je podmnožina S1); porov. [42]. Špecifikácia je vlastne hyponymizácia v zmysle niečo (hyper-

onymický význam) druh niečoho (hyponymický význam), napr. chalupa „jednoduchý

dedinský dom“ jednoduchý dedinský dom využívaný na rekreačné účely“, vojak „prí-

slušník armády“ „príslušník armády s najnižšou hodnosťou, resp. bez hodnosti“, asociá-

cia „združenie“ „združenie organizácií rovnakého druhu“. [44] Špecifikácia ako typ sémantickej modifikácie

3.4.2 Kvalitatívna transpozícia Podstatou kvalitatívnej transpozície je to, že pri vzniku nového významu sa mení prí-

slušnosť do kategórie. Podľa spôsobu zmeny príslušnosti do kategórie sa rozlišuje metafo-rická transpozícia a metonymická transpozícia.

S2

S1

S1

S2


69

3.4.2.1 Metaforická transpozícia Metaforická transpozícia je utvorenie sekundárnej semémy S2 na základe podobnosti

(similarity, výskytu spoločných príznakov) s primárnou semémou S1, napr. kniha „slovesné

dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku“ „časť žalúdka prežúvavcov“ (spoločný prí-znak „listy ako časti“); rýchly „pohybujúci sa, robiaci niečo s malou spotrebou času; usku-

točňovaný, prebiehajúci v krátkom čase“ (napr. rýchly hráč) „ktorý nastáva hneď, oka-mžitý“ (napr. rýchly zásah) (spoločný príznak „krátke trvanie“).

[45] Metafora

Similarita je založená na implikácii v zmysle „... ako keby...“, Y vyzerá / má vlastnosti /

koná / správa sa / funguje..., ako keby bol X“: má detské správanie = správa sa, ako keby bol dieťa (naivný, dôverčivý, nerozhľadený).

Tradične sa vyčleňuje lexikalizovaná metafora a básnická metafora. Básnická metafo-ra je výsledok licentia poetica, básnickej licencie, teda tvorivého pohybu so zdôraňovaním estetickej funkcie umeleckého textu. Lexikalizované metafory sú normálnou súčasťou lexiky prirodzeného jazyka, odráža sa v nich prirodzená vlastnosť človeka myslieť analogic-ky, uvedomovať si podobnosť medzi entitami, prípadne túto podobnosť vytvárať.

seméma 2

similarita podobnosť

chutný „ktorý príjemne chutí, lahodí

jazyku, lahodný“ chutná večera

stáť „(o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách“

stáť v rade

chutný „ktorý vzbudzuje svojím výzorom,

správaním, spôsobmi a pod. prí-jemný pocit, milý, pôvabný“

chutné dievča

seméma 1

chvost „zúžený výbežok na zadnej časti tela niektorých živočíchov, ktorý

im pomáha pri usmerňovaní pohy-bu, uchopovaní a pod.“

pes krútil chvostom

chvost „niečo tvarom

pripomínajúce chvost“ chvost lietadla

stáť „nehýbať sa z miesta, nebyť

v činnosti; nefungovať“ práca stojí


70

Hoci similarita nie je jav, ktorý by sa dal jednoduchým spôsobom „zaškatuľkovať“, predsa len možno (najmä v kontexte lexikalizovanej metafory), vyčleniť niektoré metafo-rické transpozičné modely (porov. aj Čermák, 2010, s. 68; uvádzame najmä príklady na substantíva; typológia je ilustratívna):

I. Antropomorfizácia – transpozícia entít týkajúcich sa osôb na ne-osoby, pripodobňo-

vanie zvierat a vecí k človeku, ľudským vlastnostiam, častiam ľudského tela a pod.

a) ČLOVEK ZVIERA: ruka „ľudská horná končatina“ „najspodnejšia časť predných končatín opíc“;

b) ČLOVEK KONKRÉTUM: ruka „ľudská horná končatina“ „predmet podobný ruke

al. majúci funkciu ruky“, noha „dolná končatina“ polygr. „spodná hranolovitá časť pís-mena al. riadku“, podobne kapustná hlava, krk huslí, bok lode, koleno potrubia.

II. Personifikácia – transpozícia entít týkajúcich na ne-osôb na osoby, pripodobňovanie

človeka (príp. jeho vlastností, častí ľudského tela a pod.) k zvieratám a veciam:

a) ZVIERA ČLOVEK: kôň „domáce zviera s hrivou patriace medzi nepárnokopytníky,

využívané na ťahanie al. jazdenie“ „neprimerane sa správajúci, pochabý človek (obyč. v nadávkach)“, somár „zviera s dlhými ušami, slabo vyvinutou hrivou podobné koňovi a

použ. na nosenie nákladov, na jazdu al. do záprahu, osol“ „hlupák (často v nadávkach)“; podobne krava, teľa, vôl, býk, pes, suka, mačka, žaba, žubrienka, ovca, koza, had, líška, starý vlk, maco, srnka, potkan, gorila, gazela, lasica (porov. aj verbá tokať, bečať, kikiríkať, štekať a i.);

b) KONKRÉTUM ČLOVEK: drevo „organická hmota vznikajúca prírodnými procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov, významný materiál na ďalšie spracovanie

a využitie“ „nešikovný človek“, kufor „schránka z pevného materiálu na prenášanie

šatstva, vecí osobnej potreby, používaná najmä pri cestovaní“ „(obyč. veľký) zadok,

sedacia časť ľudského tela“, smrad „zápach“ „(nadávka) naničhodník, všivák“, podobne poleno, tĺk, šidlo, trúba, buchta.

Personifikačná transpozícia je výrazným zdrojom expresivity, čo súvisí so podstatou uvedených typov transpozície, keď sa človek („koruna tvorstva“) prirovnáva k zvieratám a k veciam.

Za špecifický prejav personifikácie možno pokladať autopersonifikáciu (personifikačná

multiplikáciu) v smere ČLOVEK ČLOVEK: adresát „osoba, ktorej je určená zásielka“

„osoba, ktorej je určený prejav, poslucháč“, aristokrat „šľachic“ kniž. „človek vybraných

spôsobov“. Možno sem zaradiť aj transpozíciu ČASŤ ĽUDSKÉHO TELA ČLOVEK, ktorú zväčša sprevádza expresívna motivácia. Jej hodnota závisí od motivujúceho pomenovania;

porov. kokot, piča „mužský/ženský pohlavný orgán“ „(nadávka) osobe mužské-ho/ženského pohlavia“, ale srdce „dutý kužeľovitý sval v hrudi ovládajúci svojimi sťahmi

krvný obeh“ „oslovenie milej osoby“.


71

III. Konkretizácia – možno sem zaradiť aj proces autokonkretizácie (konkretizačnej

multiplikácie), teda transpozície v smere KONKRÉTUM KONKRÉTUM: bachor „predná

časť žalúdka prežúvavcov; brucho zvieraťa“ (kravský bachor) „niečo vyduté“ (bachor

lode), výhonok „novo narastená časť rastliny“ „krátky, stručný článok (vo Wikipedii)“.

IV. Abstraktivizácia – transpozícia konkréta na abstraktnú entitu, t. j. KONKRÉTUM ABSTRAKTUM (abstraktizáca): vrchol „najvyššie položená časť niečoho, vrcholok“ (vrchol

hory) „najvyšší stupeň, miera“ (vrchol hlúposti); atmosféra „plynný obal planéty“ (at-

mosféra Zeme) „celkový ráz, nálada istého prostredia“ (vytvoriť príjemnú atmosféru),

gebuzina „nechutné jedlo; nechutný nápoj“ (jesť len samé gebuziny) „nezmysel, tárani-na“ (z úst vypúšťal len gebuziny).

Patrí sem aj autoabstraktivizácia (abstraktizačná multiplikácia), teda transpozícia

v smere ABSTRAKTUM ABSTRAKTUM: absencia „neprítomnosť, neúčasť“ (ospravedlne-

ná absencia) „nedostatok, chýbanie“ (absencia kvalitných hokejových útočníkov), smäd

„pocit potreby piť“ (v horúčave zakrátko pocítili smäd) „intenzívny pocit potreby“ (smäd po víťazstve).

Zdrojom similarity môžu významové prvky dvojakého druhu: 1) Prvky tvoriace kognitívne minimum, t. j. základné, podstatné významové prvky, bez

ktorých by príslušný význam nemohol existovať, napr. nízky „ktorý má malú výšku“ (nízka

postava) „ktorá sa vyznačuje malou hodnotou, mierou“ (nízky príjem), mladý „ktorý je

v prvom období svojho života“ (mladý človek) „ktorý vznikol pred krátkym časom, no-vý“ (mladé víno); porov. [46].

[46] Similarita založená na prvku tvoriacom kognitívne minimum semémy 1

2) Prvky tvoriace kognitívnu potenciu9, t. j. nadstavbové prvky významu, ktoré zahŕňa-

jú poznanie komunikantov o istom výseku skutočnosti, napr. kozmetický „súvisiaci s koz-metikou; používaný v kozmetike“ (prvky kognitívnej potencie: „uskutočňujúci sa na po-

vrchu pokožky“) „vyznačujúci sa malou mierou niečoho, bezvýznamný, zanedbateľný, povrchový, formálny“ (kozmetické úpravy novely zákona), milimetrový „majúci dĺžku 1

9 O termínoch kognitívne minimum a kognitívna potencia porov. Dolník, 1978.

seméma 2

seméma 1

vysoký kognitívne minimum:

„ktorý má veľkú výšku“ (vysoký človek)

vysoký „ktorý má veľkú hodnotu, mieru“

(vysoká cena za ubytovanie)


72

mm“ (prvky kognitívnej potencie: „majúci veľmi malú dĺžku, meraný na militemer presne“)

„vyznačujúci sa veľkou presnosťou, presný; spoľahlivý v presnosti“ (milimetrová pri-hrávka); podobne kuchynská (angličtina), astronomická (suma), krčmové (reči); porov. [47]:

[47] Similarita založená na prvku tvoriacom kognitívnu potenciu semémy 1

3.4.2.1 Metonymická transpozícia Metonymická transpozícia je utvorenie sekundárnej semémy S2 na základe vecnej sú-

vislosti (kontiguity) s primárnou semémou S1, napr. nákup „nakupovanie“ „nakúpený

tovar“; Biely dom „sídlo prezidenta USA“ publ. „výkonná moc USA na čele s preziden-tom“.

[48] Metonymia

kontiguita vecná súvislosť

vzťah

seméma 2

seméma 1

astronomický kognitívne minimum:

„súvisiaci s astronómiou, vedou skúmajúcou vesmír“ kognitívna potencia:

„vesmír je obrovský; vzdialenosti vo vesmíre sú obrovské“

astronomický

„nezvyčajne presahujúci mieru, intenzitu, veľmi vysoký“

seméma 2

hľadisko „miesto, priestor pre divákov,

poslucháčov“ v hľadisku sedeli väčšinou ženy

hľadisko

„ľudia v hľadisku“ celé hľadisko sa zľaklo

seméma 1

sladkosť „vlastnosť niečoho sladkého“

sladkosť koláčov

sladkosť „niečo sladké“

sladkosti kazia chrup


73

Podstatu metonymie vyjadrujeme parafrázou „entita X entita Y vo vzťahu k entite X“. Podľa charakteru entít potom možno špecifikovať metonymické transpozičné modely (uvádzame výber s ilustračnými príkladmi):

dej entita vo vzťahu k tomuto deju, napr. dej výsledok deja: abstrakcia „zovše-

obecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie“ „pojem ako výsledok abstrahovania“,

dej činiteľ deja: arbitráž „riešenie sporov splnomocnenými rozhodcami; rozhodcovské

konanie“ „orgán na riešenie sporov medzi organizáciami“; dej miesto deja: auto-

kemping „táborenie motoristov v prírode“ „priestor na takéto táborenie“;

miesto entita vo vzťahu k tomuto miestu (miestna súvislosť, teritoriálna kontigui-

ta): napr. aut „priestor za hraničnými čiarami ihriska“ „zahranie lopty von z ihriska“;

divadlo „priestor za hraničnými čiarami ihriska“ „zahranie lopty von z ihriska“; takto sa systémovo utvárajú významy, resp. lexémy s významom „športový al. iný klub pôsobiaci v danom meste/obci (napr. Košice prehrali s Trenčínom); divadlo „inštitúcia predvádzajúca

dram. diela; budova, miesto na ich predvádzanie“ „ľudia nachádzajúci sa v hľadisku tejto budovy“ (celé divadlo sa smialo);

časový pojem entita vo vzťahu k tomuto časovému pojmu (časová súvislosť, tem-

porálna kontiguita): máj „piaty mesiac v roku“ „vysoký okresaný a ovenčený strom, ktorý pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom“;

substancia (konkrétum) entita vo vzťahu k tejto substancii; napr. rastlina časť tejto rastliny: napr. ananás „tropická rastlina s veľkými šťavnatými, aromatickými plodmi“

„plod tejto rastliny“, rebarbora „rastlina s dužnatými stopkami“ „stopky tejto rast-liny používané ako ovocie“; vec človek vo vzťahu k tejto veci (reifikačná kontiguita): náradie „(vo veľkých stavebných predajniach) oddelenie s nástrojmi, pomôckami na prácu

a inú činnosť“ hovor. „zamestnanec pracujúci tomto oddelení“ (Poprosím náradie k svojmu pultu.);

substancia (abstraktum) entita vo vzťahu k tejto substancii; napr. príznak člo-

vek majúci tento príznak: napr. autorita „uznávaná vážnosť, vplyv“ „uznávaný znalec,

odborník; vplyvná osobnosť“; vlastnosť vec majúca túto vlastnosť: napr. sladkosť

„vlastnosť niečoho sladkého“ „sladké jedlo“.

3.4.2.3 Metaforicko-metonymická transpozícia Charakter transpozície v niektorých prípadoch umožňuje dvojaké, metaforické aj me-

tonymické chápanie, napr. plece „časť ľudského tela medzi krkom a začiatkom ruky“ „časť obleku na tejto časti tela“. Metaforická transpozícia sa týka tvarovej podobnosti;

metonymická transpozícia je dôsledkom kontiguity v zmysle „telo (časť tela)“ „obleče-nie na tele/časti tela“. Podobne líška „psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým

chvostom“ „kožušina z tohto zvieraťa“.


74

3.5 Štruktúry významov derivačnej polysémie

Významy späté vzťahmi derivačnej polysémie môžu tvoriť rozličné štruktúry, pričom možno vyčleniť tieto typy štruktúr: bisémia (maximálne dva významy), reťazová polysémia (minimálne tri významy), radiálna polysémia (minimálne tri významy), radiálno-reťazová polysémia (minimálne štyri významy).

3.5.1 Bisémia (bisémická polysémia) Elementárnym typom derivačnej polysémie je bisémia (jednoduchá, bisémická poly-

sémia), pri ktorej druhý význam je motivovaný prvým významom. Napríklad: mesto 1. väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obch., kult. ap. centrum (hlavné

mesto, priemyselné mesto) 2. hovor. stred takejto jednotky (ísť (zo sídliska) do mesta) rasca

1. dvojročná lúčna alebo pestovaná rastlina s okolíkmi bielych kvetov (bylina prí-

buzná rasci) 2. mesiačikovité semená tejto rastliny používané ako korenina (očistenú kapustu posypte rascou)

[49] Bisémická polysémia (základná schéma)

3.5.2 Reťazová polysémia Podstatou reťazovej polysémie je to, že nasledujúci význam je motivovaný významom

predchádzajúcim. Významy, ktorých počet je najmenej tri, tak vytvárajú reťazec; napr.:

máj 1. piaty mesiac v roku 2. vysoký okresaný a ovenčený strom, ktorý pred 1. má-

jom stavajú mládenci dievčencom 3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby. náradie 1. nástroje, pomôcky na prácu a inú činnosť (Z chaty ukradli rôzne náradie

v hodnote 500 eur.) 2. (vo veľkých stavebných predajniach) oddelenie s nástrojmi, po-

môckami na prácu a inú činnosť (Všetky informácie vám poskytnú na náradí.) 3. hovor. zamestnanec pracujúci tomto oddelení (Poprosím náradie k svojmu pultu.).

[50] Reťazová polysémia (základná schéma)

3.5.3 Radiálna polysémia Všetky sekundárne významy sú motivované primárnym významom, pričom sumárne

ide najmenej o tri významy; napr.:

1 2 3

1 2


75

armáda 1. ozbrojené sily štátu, vojsko

2. voj. operačné zoskupenie väčších jednotiek;

3. expr. veľké množstvo, zástupy rebro (štyri sekundárne významy sú motivované prvým významom) 1. oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov (zlomiť si rebro)

2. mäso okolo (hovädzieho) rebra (varené rebro)

3. vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby (gotické rebrá)

4. oporná, spevňujúca časť konštrukcií (mostové rebrá, rebrá lietadla)

5. čo tvarom pripomína rebro (rebro radiátora)

[51] Radiálna polysémia

3.5.4 Radiálno-reťazová polysémia Ide o kombináciu radiálnej a reťazovej polysémie, čo značí minimálny počet štyroch

významov; napr.:

hrýzť 1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať (hrýzť jablko)

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami (pes hryzie) 3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený (sveter hryzie) 4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho hryzie

hruška 1. ovocný strom, bot. Pyrus (vyliezť na starú hrušku)

2. kužeľovitý dužinatý plod tohto stromu (zavárať hrušky)

3. niečo majúce tvar tohto plodu (hruška sedla)

4. destilát z hrušiek (vypiť si hrušku)

5. hruškové drevo (stolička z hrušky)

6. výrobok z hruškového dreva (obloženie steny z hrušky)

7. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu (svetlá hruška)

2

1

3


76

[52] Radiálno-reťazová polysémia

2

1

4

3

Documents

3 SÉMANTICKÁ MOTIVÁCIA A POLYSÉMIA · Na jednu lexikálnu formu sa mže viazať jeden lexikálny význam, napr. penicilín „anti-iotiké liečivo vyráané z niekt orýh druhov