375 VY HL`− KA Mi nis ter stva hos po dÆr stva Slo ven skej ...Mi nis ter stvo hos po dÆr stva Slo ven skej re pub li ky pod ¾a 4 ods. 7 zÆ ko na Ł. 217/2003 Z. z. o pod mien

375

V Y H L Á Š K AMi nis ter stva hos po dár stva Slo ven skej re pub li ky

z 22. augusta 2003,

kto rou sa usta no vu jú po dro bnos ti do ku men tá cie k žia dos ti o auto ri zá ciu bio cíd ne ho vý rob kua po dro bnos ti do ku men tá cie k žia dos ti o re gis trá ciu bio cíd ne ho vý rob ku s níz kym ri zi kom

a po dro bnú špe ci fi ká ciu úda jov pred kla da ných pred uve de ním bio cíd ne ho vý rob ku a po dro bnúšpe ci fi ká ciu úda jov pred kla da ných pred uve de ním bio cíd ne ho vý rob ku s níz kym ri zi kom na trh

Mi nis ter stvo hos po dár stva Slo ven skej re pub li kypod ¾a § 4 ods. 7 zá ko na č. 217/2003 Z. z. o pod mien -kach uve de nia bio cíd nych vý rob kov na trh a o zme nea do pl ne ní nie ktorých zá ko nov usta no vu je:

§ 1

Žia dos�

(1) Žia dos� o auto ri zá ciu bio cíd ne ho vý rob ku ale božia dos� o re gis trá ciu bio cíd ne ho vý rob ku s níz kym ri zi -kom po dá va Cen tru pre che mic ké lát ky a prí prav ky(ïa lej len „cen trum“) pod ni ka te¾, kto rý bio cíd ny vý ro -bok ale bo bio cíd ny vý ro bok s níz kym ri zi kom uvá dzana trh, v pia tich vy ho to ve niach v štát nom ja zy ku;1)sprie vod nú od bor nú a tech nic kú do ku men tá ciu mož no pred lo ži� v ang lic kom ja zy ku.

(2) Pod ni ka te¾ môže uvá dza� na trh bio cíd ny vý ro bokale bo bio cíd ny vý ro bok s níz kym ri zi kom len na zá kla de roz hod nu tia cen tra o ich auto ri zá cii ale bo re gis trá cii.

§ 2

Ob sah žia dos ti

(1) Žia dos� o auto ri zá ciu bio cíd ne ho vý rob ku s ob sa -hom účin nej che mic kej lát ky ob sa hu je a) úda je uve de né v prí lo hách č. 1 a 2,b) úda je uve de né v prí lo hách č. 5 a 6, ak to cen trum po -

ža du je.

(2) Žia dos� o auto ri zá ciu bio cíd ne ho vý rob ku, kto ré -

ho účin nou lát kou je mik ro or ga niz mus, huby ale bo ví -ru sy, ob sa hu je úda je uve de né v prí lo hách č. 3 a 4.

(3) Žia dos� o re gis trá ciu bio cíd ne ho vý rob ku s níz -kym ri zi kom ob sa hu je úda je uve de né v prí lo he č. 7.

(4) Žia dos� o auto ri zá ciu bio cíd ne ho vý rob ku ale božia dos� o re gis trá ciu bio cíd ne ho vý rob ku s níz kym ri zi -kom, kto rý vy ho vu je rám co vé mu zlo že niu, ob sa hu jeúda je uve de né v prí lo he č. 8.

(5) Ná vrh na za ra de nie účin nej lát ky do zo zna muúčin ných lá tok vy ho vu jú cich na za ra de nie do zo zna mubio cíd nych vý rob kov ale bo do zo zna mu účin ných lá tokvy ho vu jú cich na za ra de nie do zo zna mu bio cíd nych vý -rob kov s níz kym ri zi kom, ale bo do zo zna mu zá klad -ných lá tok, ob sa hu jea) zá klad né úda je o účin nej lát ke, kto ré sú uve de né

v prí lo he č. 1 ale bo 3,b) do pln ko vé úda je o účin nej lát ke, kto ré sú uve de né

v prí lohe č. 5, ak ide o che mic kú lát ku,c) zá klad né úda je o bio cíd nom vý rob ku, kto ré sú uve de -

né v prí lo hách č. 2 a 4,d) do pln ko vé úda je o bio cíd nom vý rob ku, kto ré sú uve -

de né v prí lo he č. 6, ak to cen trum po ža du je.

(6) Ozná me nie o uve de ní účin nej lát ky na trh ob sa -hu je a) zá klad né úda je uve de né v prí lo he č. 1 ale bo 3,b) do pln ko vé úda je uve de né v prí lo he č. 5, ak to cen -

trum v prí pa de che mic kej lát ky po ža du je.

§ 3

Táto vy hláš ka na do bú da účin nos� 15. sep tem bra2003.

Robert Nemcsics v. r.

Strana 2826 Zbierka zákonov č. 375/2003 Čiastka 163

1) Zá kon Ná rod nej rady Slo ven skej re pub li ky č. 270/1995 Z. z. o štát nom ja zy ku Slo ven skej re pub li ky v zne ní ne skor ších pred pi sov.

Zá klad né úda je pre účin nú lát ku, kto rá je che mic kou lát kou

1. IDEN TI FI KÁ CIA ŽIA DA TE ¼A A VÝ ROB CU

1.1. Iden ti fi kač né úda je žia da te ¾a:meno a priez vis ko žia da te ¾a ale bo ná zov fir my, ad re sa, te le fón ne a fa xo vé čís la, e-mailová ad re sa, IČO.

1.2. Iden ti fi kač né úda je vý rob cu účin nej lát ky:meno a priez vis ko vý rob cu ale bo ná zov fir my, kra ji na vý ro by.

2. IDEN TI FI KÁ CIA ÚČIN NEJ LÁT KY

2.1. Ná zov a sy no ny má:Ná zov účin nej lát ky musí by� to tož ný s ná zvom uve de ným v oso bit nom pred pi se,1) a ak tam nie je, po toms náz vom uve de ným v zo zna me EI NECS ale bo ELINCS [§ 2 písm. d) a e) zá ko na č. 163/2001 Z. z. o che mic kých lát kach a che mic kých prí prav koch v zne ní zá ko na č.128/2002 Z. z. o štát nej kon tro le vnú tor né ho trhu vo ve -ciach ochra ny spot re bi te ¾a a o zme ne a do pl ne ní nie ktorých zá ko nov (ïa lej len „zá kon č. 163/2001 Z. z.“)]. Ďa -lej sa uve die ná zov pod ¾a ISO (In ter na tio nal Stan dards Or ga ni za tion — Me dzi ná rod ná nor ma li zač ná or ga ni zá -cia), ob chod ný ná zov, iné vše obec ne po u ží va né ná zvy a sy no ny má.

2.2. Che mic ký ná zov:Che mic ký ná zov sa uve die pod ¾a náz vo slo via IU PAC (In ter na tio nal Union for Pure and Ap plied Che mis try — Me -dzi ná rod nej únie pre čis tú a ap li ko va nú ché miu) a pod ¾a CAS (Che mi cal Ab stracts Ser vi ce), ak sú ná zvy od liš né. Pre lát ky, kto ré sa môžu vy sky to va� ako izo mé ry, uve die sa správ ne ozna če nie izo mé ru, ak je to mož né. Pre lát ky s ne de fi no va ným ale bo pre men ným zlo že ním sa uve die iden ti ta a po diel zlú če nín v re akč nej zme si.

2.3. Kó do vé čís lo lát ky, ak ho vý rob ca po u ží va.

2.4. Čís lo CAS a EC:Čís lo EC je čís lo pod ¾a zo zna mu EI NECS, ELINCS ale bo NLP (§ 2 písm. d) a e) a § 5 ods. 4 zá ko na č. 163/2001Z. z.), ak je do stup né. Pre zmes izo mé rov sa uvá dza čís lo CAS a čís lo EC ako pre zmes, tak pre jed not li vé izo mé -ry, ak je do stup né.

2.5. Su már ny a štruk túr ny vzo rec a mo le ku lo vá hmot nos�:Su már ny vzo rec sa uvá dza pod ¾a Hil la, a ak je od liš ný, i pod ¾a CAS. Pre lát ky s ne de fi no va ným ale bo pre men -ným zlo že ním sa uve die em pi ric ký vzo rec. Pre po ly mé ry sa uve die prie mer ná mo le ku lo vá hmot nos� a cha rak -te ris ti ky dis tri bú cie mo le ku lo vých hmot nos tí.

2.6. Vý rob ný pos tup:Opí še sa struč ne pos tup syn té zy, pre bie ha jú ce che mic ké re ak cie, vý cho dis ko vé lát ky a vznik nu té lát ky. Rov -na ko sa uve die me tó da izo lá cie lát ky. Chemicko-inžinierske úda je sa ne po ža du jú. Ak sa uve de né úda je vz�a -hu jú na po kus nú ale bo po lo pre vádz ko vú vý ro bu, upra via sa po do siah nu tí úpl nej vý ro by, ak je to pot reb né.

2.7. Čis to ta:Uve die sa ty pic ká čis to ta a hor ná a dol ná hra ni ca čis to ty ty pic kých ko merč ných bio cíd nych vý rob kov v g.kg-1,g.l-1, hmot nost ných % ale bo ob je mo vých % pod ¾a toho, čo je pri ja te¾ nej šie. Pre lát ky s ne de fi no va ným ale bopre men ným zlo že ním sa uvá dza čis to ta ako 100 %, od kto rej sa od čí ta jú ne zre a go va né vý cho dis ko vé lát ky. Aksa uve de né úda je vz�a hu jú na po kus nú ale bo po lo pre vádz ko vú vý ro bu, upra via sa po do siah nu tí úpl nej vý ro -by, ak je to pot reb né.

2.8. Iden ti ta ne čis tôt a prí sad:Pre jed not li vé ne čis to ty a prí sa dy vrá ta ne ved ¾aj ších pro duk tov syn té zy, op tic kých izo mé rov, de gra dač nýchpro duk tov atï. sa uve dú tie to údaje: vše obec ný a che mic ký ná zov, po dob ne ako je to uve de né v bo doch 2.1a 2.2, čís la CAS a EC (ak sú do stup né), su már ny a štruk túr ny vzo rec a mo le ku lo vá hmot nos�, ty pic ká kon cen -trá cia a roz pä tie kon cen trá cie.

2.9. Pô vod prí rod ných účin ných lá tok ale bo pre kur zo rov účin ných lá tok:

Čiastka 163 Zbierka zákonov č. 375/2003 Strana 2827

Príloha č. 1k vyhláške č. 375/2003 Z. z.

1) Prí lo ha č. 1 k vý no su Mi nis ter stva hos po dár stva Slo ven skej re pub li ky z 27. marca 2002 č. 2/2002 na vykonanie zákona č. 163/2001 Z. z.o chemických látkach a chemických prípravkoch (oznámenie č. 384/2002 Z. z.).

Pô vod lát ky musí by� dos ta toč ne pres ne opí sa ný; napr. pri ex tra kte z rast li ny je pot reb né uvies� ve dec ký ná -zov dru hu, vše obec ný ná zov a rod rast li ny.

2.10. Ex po zič né úda je:Úda je mu sia pos kyt nú� re ál ne pod kla dy na hod no te nie mož nej ex po zí cie pra cov ní kov vo vý rob nom pro ce sea spot re bi te ¾ov, hod no te nie ri zi ka ohroz e nia ži vot né ho pros tre dia pri vý ro be lát ky, pri jej po u ží va ní a pri jejzneš kod ňo va ní. Po dro bné úda je o vý rob nom pro ce se, kto ré slú žia na ob chod nú, vý rob nú ale bo tech nic kúochra nu, kto ré mož no ozna či� za uta jo va né, sa ne po ža du jú. Pri lát kach vy rá ba ných mimo úze mia Slo ven skejre pub li ky a Eu róp skej únie sa ne po ža du jú úda je nad vä zu jú ce na vý rob ný pro ces. Od had úrov ne ex po zí ciemusí zá ro veň za hr nú� naj hor šie mož né si tu á cie s vý nim kou ná hod nej ex po zí cie a prí pa dov zne uži tia lát ky.Ex po zič né hla di ny ale bo kon cen trá cie mu sia by� od vo de né od prí sluš ných vý sled kov me ra nia, mo de lo výchme ra ní ale bo kva li fi ko va né ho od ha du.

3. FY ZI KÁL NE, CHE MIC KÉ A TECH NIC KÉ VLAST NOS TI3.1. Tep lo ta to pe nia, tep lo ta varu, mer ná hmot nos� (hus to ta)

3.1.1. Tep lo ta to pe nia:Ak tep lo ta to pe nia ne mô že by� sta no ve ná, uvá dza sa tep lo ta sub li má cie ale bo tep lo ta roz kla du. Sta no -ve nie tep lo ty to pe nia sa vy ko ná va do 360 oC, ak k nej ne dô jde skôr.

3.1.2. Tep lo ta varu:Ak tep lo ta varu ne mô že by� sta no ve ná, uvá dza sa tep lo ta sub li má cie ale bo tep lo ta roz kla du. Sta no ve -nie tep lo ty varu sa vy ko ná va do 360 oC, ak k nej ne dô jde skôr. Sta no ve nie tep lo ty varu sa vy ko ná va prinor mál nom tla ku (101,325 kPa), len ak by ne do šlo k roz kla du. V tom prí pa de mož no po u ži� sta no ve niepri zní že nom tla ku. Tep lo ta tuh nu tia kva pa lín sa sta no vu je, ak je vyš šia ako —20 oC.

3.1.3. Mer ná hmot nos�:Mer ná hmot nos� (hus to ta) ply nu sa sta no ví z mo le ku lo vej hmot nos ti s po u ži tím rov ni ce ide ál ne ho ply nu.

3.2. Tlak na sý te ných pár:Tlak na sý te ných pár sa sta no ví pri 20 oC a 25 oC ale bo vo for me kriv ky ten zie pár. Tlak pár sa vy jad rí v pas ca -loch (Pa). Ak je tlak na sý te ných pár niž ší ako 10-5 Pa, sta no ví sa tlak na sý te ných pár z kriv ky tla ku na sý te nýchpár. Sta no ve nie nie je pot reb né vy ko na�, ak tep lo ta to pe nia lát ky je vyš šia ako 300 oC. Pre tuhé a kva pal né lát -ky musí by� vždy uve de ná Hen ry ho kon štan ta, ak ju mož no vy po čí ta�. Táto kon štan ta zá vi sí od roz pus tnos tilát ky vo vode a od tla ku na sý te ných pár lát ky a vy jad ru je schop nos� lát ky vy pa ro va� sa z vod ných roz to kov.Má roz mer Pa.m3.mol-1.

3.3. Fy zi kál ny stav, far ba a zá pach:Fy zi kál ny stav, far ba a zá pach sa uvá dza jú pri 20 oC a pri 101,325 kPa.

3.4. Ab sorpč né spek trá (UV/VIS, IR, NMR) a hmot nost né spek trum (MS), ab sorpč ný ko efi cient pri prí sluš ných vl -no vých dĺž kach, ak to pri chá dza do úva hy:Ab sorpč né spek trá v ul tra fia lo vej ob las ti (UV), vi di te¾ nej ob las ti (VIS), in fra čer ve nej ob las ti (IR), nuk le ár nejmag ne tic kej re zo nan cie (NMR) a hmot nost né spek trá (MS) mu sia by� na me ra né pre čis tú lát ku a mu sia umož -ňo va� sta no ve nie ne čis tôt v lát ke, ak je to pot reb né.

3.5. Roz pus tnos� vo vode vrá ta ne vply vu pH (5 až 9) a tep lo ty na roz pus tnos�, ak je to výz namné:Úda je sa mu sia uvá dza� pre čis tú lát ku a sta no vi� pri tep lo te blíz kej 20 oC. Pre lát ku, kto rej roz pus tnos� zá vi síod tep lo ty, sa uve die roz pus tnos� pri 10 oC a 30 oC, ak to má zmy sel. Roz pus tnos� sa ne sta no vu je, ak lát ka vovod nom roz to ku hyd ro ly zu je. Úda je ako „ne roz pust ná vo vode“ ne po sta ču jú. Ak roz pus tnos� je niž šia akoana ly tic ká cit li vos�, uve die sa me tó da a údaj o cit li vos ti. Ak níz ka sta bi li ta lát ky vo vode ne u mož ňu je sta no vi�roz pus tnos�, musí by� uve de ný dô kaz na zá kla de ex pe ri men tál nych úda jov. Rov na ko musí by� uve de né, akdo chá dza napr. k tvor be gélu.

3.6. Roz de ¾o va cí ko efi cient n-oktanol/voda vrá ta ne zá vis los ti od pH (5 až 9) a tep lo ty:Udá va sa pre čis tú lát ku. Ak níz ka sta bi li ta lát ky vo vode ne u mož ňu je sta no ve nie roz de ¾o va cie ho ko efi cien tu,musí by� uve de ný dô kaz na zá kla de ex pe ri men tál nych úda jov. Pre lát ky, kto ré sú ex trém ne roz pust né v jed -nom z mé dií, sta no ví sa li mit ná hod no ta s po u ži tím úda jov o in di vi du ál nej roz pus tnos ti v n-oktanole a vovode. Ak ne mô že by� test vy ko na ný, môže sa po u ži� vý po čto vá me tó da, ak je to účel né.

3.7. Tep lot ná sta bi li ta, iden ti ta výz namných roz klad ných pro duk tov:Úda je o tep lot nej sta bi li te do tep lo ty to pe nia, sub li má cie ale bo roz kla du. Ak je to mož né, ur čia sa roz klad népro duk ty naj mä so zre te ¾om na mož nos� vzni ku ne bez peč ných lá tok.

3.8. Hor ¾a vos� vrá ta ne samo zá pal nos ti a iden ti fi ká cia pro duk tov ho re nia:Hor ¾a vos� sa sta no ví pod ¾a oso bit né ho pred pi su:2) me tó dou A.10 Hor ¾a vos� tu hých lá tok, me tó dou A.11 Hor -¾a vos� ply nov a me tó dou A.12 Hor ¾a vos� - kon takt s vo dou a samo zá pal né vlast nos ti pod ¾a me tó dy A.13 Samo -zá pal né vlast nos ti tu hých lá tok a kva pa lín. Lát ky s ve¾ mi níz kou tep lo tou to pe nia (< 50 oC) sa tes tu jú me tó dou A.15 Tep lo ta vznie te nia kva pa lín a ply nov ale bo me tó dou A.16 Re la tív na tep lo ta vznie te nia pre tuhé lát ky


2) Prí lo ha č. 5 k výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002.

a test mož no ukon či� pri 400 oC.Tes ty pod ¾a me tó dy A.12 ale bo A.13 sa ne mu sia vy ko na�, ak na zá kla de prak tic kých skú se nos tí s lát kou mož -no oča ká va� ne ga tív ny vý sle dok ale bo ak sa môže oča ká va�, že lát ka bude re a go va� ve¾ mi prud ko za tes to va -cích pod mie nok.

3.9. Tep lo ta vzpla nu tia:Tep lo ta vzpla nu tia musí by� sta no ve ná pri kva pa li nách, ak ich pary mož no za pá li�. Vše obec ne je pot reb né po -u ží va� me tó du uzav re té ho ke lím ku. Me tó du ot vo re né ho ke lím ku mož no po u ži�, ak tep lo ta vzpla nu tia je vyš šia ako 70 oC.

3.10. Po vrcho vé na pä tie:Po vrcho vé me ra nie sa vy ko ná va s vod ným roz to kom s dos ta toč nou kon cen trá ciou, t. j. pri 90 % na sý te nos ti,kon cen trá cia musí by� uve de ná do ma xi mál nej kon cen trá cie 1 g.l-1, ak to vis ko zi ta do vo lí.

3.11. Vý buš né vlast nos ti:Test sa ne mu sí vy ko na�, ak sú do stup né ter mo dy na mic ké in for má cie o lát ke zlu ču jú cej ale bo roz kla da jú cejtep lo, ale bo sú prí tom né ur či té re akč né sku pi ny a exis tu je opod stat ne né po do zre nie, že lát ka je schop ná roz -kla du za ve¾ mi rých le ho vý vo ja ply nov a tep la.

3.12. Oxi dač né vlast nos ti:Test sa ne vy ko ná, ak z roz bo ru štruk tú ry lát ky vy plý va opod stat ne né po do zre nie, že lát ka je schop ná re a go va� exo ter mic ky s hor ¾a vým ma te riá lom. Ak nie je test vy ko na ný, je to pot reb né zdô vod ni�.

3.13. Re ak ti vi ta s ma te riá lom oba lu:Mu sia by� uve de né oba lo vé ma te riá ly odol né pro ti ko ró zii, kto ré ne re a gu jú s lát kou, a ma te riá ly, kto ré ne smúby� po u ži té ako obal. Pri tom je pot reb né uva žo va� s che mic ký mi vlast nos �a mi lát ky (napr. pH, ne čis to ty) a soskla do va cí mi pod mien ka mi (napr. tep lo ta, tlak). In for má cie môžu by� za lo že né na po znat koch z pra xe a che -mic kej štruk tú re lát ky.

4. ANA LY TIC KÉ ME TÓ DY NA STA NO VE NIE A IDEN TI FI KÁ CIU

4.1. Ana ly tic ké me tó dy:In for má cie o ana ly tic kých me tó dach na sta no ve nie lát ky vrá ta ne ich de gra dač ných pro duk tov, izo mé rov a ne -čis tôt a prí sad (napr. sta bi li zá to rov), ak sú to xi ko lo gic ky ale bo eko to xi ko lo gic ky výz namné (t. j. sú výz namnépre hod no te nie ri zi ka), ale bo kto ré sú prí tom né v kon cen trá cii ≥ 1 g.kg-1 účin nej lát ky.Opis me tód musí za hŕ ňa� opis pred prí pra vy vzor ky, po dro bnos ti o po u ži tých za ria de niach a ma te riá loch,pod mien ky a pa ra met re ana ly tic ké ho sta no ve nia, úda je o in ter fe ren cii iných lá tok, ka lib rač nú me tó du a kriv -ku, vý po čet me dze sta no ve nia (LOQ) a me dze de tek cie (LOD), rep ro du ko va te¾ nos� a vý �až nos� me tó dy a ïal šiein for má cie ne vy hnut né na po u ži tie ana ly tic kej me tó dy.Mu sí by� uve de né vy svet le nie pre akú ko¾ vek in ter fe ren ciu, kto rá spô so bu je väč šiu od chýl ku me ra nia ako ± 3 %.Roz sah ka lib rá cie musí za hŕ ňa� naj niž šiu a naj vy ššiu kon cen trá ciu čis tej účin nej lát ky v ana ly zo va nej mat ri ci.Pro to kol musí ob sa ho va� rov ni cu ka lib rač nej kriv ky, ko re lač ný ko efi cient a do kla dy o ana lý ze (napr. chro ma to -gram, hmot nost né spek trum).Tre ba vy ko na� naj me nej pä� pa ra lel ných sta no ve ní účin nej lát ky a musí sa uvies� štan dard ná od chýl ka (v %).

4.2. Ana ly tic ké me tó dy na sta no ve nie a iden ti fi ká ciu účin nej lát ky a jej re zí duí v zlož kách ži vot né ho pros tre dia:ovzdu šie, voda, pôda a v te le sných te ku ti nách a tka ni vách:Na sta no ve nie v pôde cit li vos� me tó dy ne mô že by� niž šia ako 0,05 mg.kg-1.Sta no ve nie lát ky v ov zdu ší pri chá dza do úva hy len pri pr cha vých lát kach, t. j. látkach, kto rých tlak na sý te -ných pár ≥ 0,01 Pa ale bo kto ré sa po u ží va jú vo for me spre ja. Cit li vos� me tó dy má zod po ve da� hy gie nic kým li -mi tom lá tok v ov zdu ší na pra co vi sku sta no ve ným oso bit ným práv nym pred pi som.3)Cit li vos� me tó dy na sta no ve nie vo vode musí zod po ve da� po žia dav kám na prí pust né hod no ty v pit nej vode.Ak je lát ka kla si fi ko va ná ako je do va tá ale bo ve¾ mi je do va tá, cit li vos� me tó dy musí zod po ve da� kon cen trá ciilát ky, pri kto rej lát ka ne vy vo lá žiad ne škod li vé účin ky.

5. ÚČIN NOSŤ NA CIE ¼O VÉ OR GA NIZ MY A ZA MÝŠ ¼A NÉ PO U ŽI TIE

5.1. Úči nok, napr. fun gi cíd, ro den ti cíd, in sek ti cíd, bak te ri cíd

5.2. Cie ¾o vý or ga niz mus (or ga niz my) a vý rob ky, or ga niz my ale bo ob jekty, kto ré majú by� chrá ne né:Uvá dza sa aj vše obec ný ná zov a ve dec ký ná zov cie ¾o vé ho or ga niz mu, a ak je to vhod né, tiež po hla vie a štá dium vý -vo ja. Uvá dza sa rov na ko upo zor ne nie, kde sa cie ¾o vý or ga niz mus vy sky tu je a kto ré or ga niz my majú by� chrá ne né.

5.3. Účin ky na cie ¾o vý or ga niz mus a vhod ná kon cen trá cia, pri kto rej sa bude účin ná lát ka po u ží va�:Opis účin ku na cie ¾o vý or ga niz mus pri rôz nom spô so be ap li ká cie, ak sa úči nok líši. Zá vis los� účin ku od kon -cen trá cií účin ných lá tok. Od po rú ča ná kon cen trá cia pri rôz nom spô so be ap li ká cie, ak je od liš ná. Od po rú ča ná


3) Na ria de nie vlá dy Slo ven skej re pub li ky č. 45/2002 Z. z. o ochra ne zdra via pri prá ci s che mic ký mi fak tor mi.

kon cen trá cia musí ma� mi ni mál nu účin nú kon cen trá ciu pri zoh ¾ad ne ní pod mie nok, kto ré môžu ma� na účin -nos� vplyv.

5.4. Spô sob účin ku (vrá ta ne ča so vé ho one skore nia):Uve die sa bio che mic ký a fy zio lo gic ký prin cíp pô so be nia lát ky. Uve die sa, ak je to zná me, či je účin ná lát ka ale -bo jej me ta bo li ty, pro duk ty jej roz kla du ale bo che mic kých re ak cií. O tých to me ta bo li toch, pro duk toch roz kla -du ale bo che mic kých re ak cií sa uve dú pot reb né in for má cie, ak sú do stup né, t. j. - che mic ký ná zov, - em pi ric ký a štruk túr ny vzo rec, - mo le ku lo vá hmot nos�,- čís lo CAS,- me cha niz mus a che mic ké re ak cie pre me ny, rých los� pre me ny a vply vy, kto ré ovplyv ňu jú roz sah a rých los�

pre me ny. Rov na ko sa uve die, či účin nos� je vý sled kom pô so be nia via ce rých lá tok.

5.5. Ob las� pred po kla da né ho po u ži tia:Uve dú sa ob las ti po u ži tia vrá ta ne typu bio cíd nych vý rob kov, pre kto ré je lát ka ur če ná, a opis spô so bu po u ži -tia.

5.6. Uží va te¾: pro fe sio nál ny, spot re bi te¾:Za pro fe sio nál ne ho uží va te ¾a sa po va žu je pod ni ka te¾, kto rý bio cíd ny vý ro bok vy rá ba ale bo od bor ne po u ží vapri svo jej pod ni ka te¾ skej čin nos ti (napr. im preg ná cia dre va, vý ro ba chla dia cich za ria de ní, de ra ti zá cia). Ostat -ní uží va te lia sa po va žu jú za spot re bi te ¾ov.

5.7. In for má cie o vý sky te ale bo mož nom vzni ku re zis ten cie a vhod ných stra té giách, ako jej za brá ni�.5.8. Prav de po dob né množ stvo, kto ré sa uve die na trh za rok (v to nách).

6. TO XI KO LO GIC KÉ A ME TA BO LIC KÉ ŠTÚ DIE6.1. Akút na to xi ci ta:

Tes ty akút nej to xi ci ty sa mu sia vy ko na� as poň pre dva spô so by po da nia; jed ným z nich môže by� po da nie peros. Vo¾ ba dru hé ho spô so bu po da nia zá vi sí od vlast nos tí lát ky a naj prav de po dob nej šej ces ty vstu pu pri ex po zí -cii ¾ud ské ho or ga niz mu. Ply ny a pr cha vé kva pa li ny by sa mali po dá va� in ha lač nou ces tou.6.1.1. Orál na to xi ci ta:

Pre lát ky s níz kou to xi ci tou po sta ču je li mit ný test s dáv kou 2 000 mg.kg-1.6.1.2. Der mál na to xi ci ta:

Pre lát ky s níz kou to xi ci tou po sta ču je li mit ný test s dáv kou 2 000 mg.kg-1.6.1.3. In ha lač ná to xi ci ta:

In ha lač ná to xi ci ta sa sta no vu je, ak je účin ná lát ka plyn ná, ale bo pr cha vá kva pa li na (tlak na sý te nýchpár >10-2 Pa pri 20 oC), ale bo práš ko vá s výz namným po dielom čas tíc so stred nou hmot nos �ou aero dy -na mic ké ho prie me ru (MMAD) < 50 µm (t. j. > 1 % hmot nost né), ale bo má by� sú čas �ou práš ko vé ho bio -cíd ne ho vý rob ku ale bo bio cíd ne ho vý rob ku ap li ko va né ho ako aero sól vo for me pra cho vých čas tí ale bokva pô čok s MMAD < 50 µm. Lát ky kla si fi ko va né ako žie ra vé sa ne smú tým to spô so bom tes to va�.

6.1.4. Kož ná a očná dráž di vos�:Ten to test sa ne vy ko ná va pri lát kach, kto ré sú žie ra vé. Pri sta no ve ní žie ra vos ti sa po u ži je me tó da B.40Lep ta nie kože. Pri lát kach, kto ré sil ne dráž dia kožu, sa ne vy ko ná va test oč nej dráž di vos ti.

6.1.5. Kož ná sen zi bi li zá cia:Ten to test nie je pot reb ný, ak je lát ka kla si fi ko va ná ako sen zi bi li zu jú ca pod ¾a zá ko na č. 163/2001 Z. z.ale bo je o nej zná me, že je sen zi bi li zu jú ca (napr. z úda jov o účin koch na ¾ud ský or ga niz mus).

6.2. Štú dia me ta bo liz mu pri ci cav coch. Zá klad ná to xi ko ki ne ti ka vrá ta ne štú die kož nej ab sor pcie:Sta čí aj jed no razo vá ap li ká cia s dvo mi rôz ny mi dáv ka mi (níz ka a vy so ká dáv ka) a štú dia pri opa ko va nej dáv kepri po da ní per os a s po u ži tím pot kana ako po kus né ho zvie ra �a.

6.3. To xi ci ta pri krát ko do bej opa ko va nej dáv ke (28 dní):Dáva sa pred nos� po da niu per os. Pre lát ky s níz kou to xi ci tou môže by� po sta ču jú ci li mit ný test s dáv kou1 000 mg.kg-1 per os. Po dá va nie lát ky der mál nou ces tou sa volí v prí pa de, ak pred po kla dá výz namná kož ná ex -po zí cia, ale bo ak je zná me, že úči nok lát ky po pre nik nu tí ko žou sa výz namne líši od účin ku pri po da ní inouces tou. Po da nie in ha lač nou ces tou sa volí v prí pa de pr cha vých lá tok (tlak na sý te ných pár > 10-2 Pa), ale bo aksa pred po kla dá výz namná in ha lač ná ex po zí cia, naj mä v prí pa de aero só lo vých ap li ká cií. Tie to štú die sa ne po -ža du jú, ak je pred kla da ná štú dia sub chro nic kej to xi ci ty na hlo dav coch.

6.4. Sub chro nic ká 90-denná štú dia:Test sa vy ko ná va na dvoch dru hoch: je den druh — hlo da vec a ïal ší druh — iný ako hlo da vec. Z hlo dav cov sadáva pred nos� pot kano vi. Test na ne hlo dav coch sa ne mu sí vy ko ná va�, ak je to ve dec ky zdô vod ne né a ak re zí -duá lát ky ne bo li ná jde né v po tra vi no vom re �az ci. Pre lát ky s níz kou to xi ci tou po sta ču je li mit ný test s dáv kou1 000 mg.kg-1 per os. Pre tes to va nie s po da ním lát ky per os sa volí ako hlo da vec pot kan a ako dru hý druh pes.


Ak z 90-dennej štú die vy ply nie, že pes je výz namne cit li vej ší a zís ka né úda je je lep šie ex tra po lo va� na člo ve ka,môže by� vhod né do pl ni� štú diu o 12-mesačný test na pso vi. Tým to tes tom môže by� i 90-denný test na hra de -ný. Po dá va nie lát ky der mál nou ces tou sa volí v prí pa de, ak sa pred po kla dá výz namná kož ná ex po zí cia ale boak je zná me, že úči nok lát ky po pre nik nu tí kože sa výz namne líši od účin ku pri po da ní inou ces tou. Ten to testnie je pot reb né vy ko na�, ak lát ka ne ma la žiad ne to xic ké účin ky pri 28-dennom tes te s po u ži tím li mit nej dáv -ky. Po da nie in ha lač nou ces tou sa volí v prí pa de pr cha vých lá tok (tlak na sý te ných pár > 10-2 Pa) ale bo ak sapred po kla dá výz namná in ha lač ná ex po zí cia, naj mä v prí pa de aero só lo vých ap li ká cií.

6.5. Chro nic ká to xi ci ta:Test sa vy ko ná va na hlo dav coch, pred nost ne na pot kano vi. Na zá kla de vý sled kov tes tov na pot kanoch sa roz -hod ne, či je pot reb né ešte tes to va nie na inom dru hu zvie ra �a. Test chro nic kej to xi ci ty nie je pot reb né vy ko na�,ak to vy plý va z vý sled kov tes tov sub chro nic kej to xi ci ty, naj mä z pre u ká za nej re ver zi bi li ty účin kov lát ky. Tes -to va nie chro nic kej to xi ci ty a kar ci no ge ni ty možno vy ko na� sú čas ne.

6.6. Štú dia mu ta ge ni ty6.6.1. De tek cia gé no vých mu tá cií na mik ro or ga niz moch s me ta bo lic kou ak ti vá ciou in vit ro6.6.2. De tek cia cy to ge ne tic kých (klas to gén nych) účin kov (chro mo zó mo vej abe rá cie) na bun kách ci cav cov in

vit ro s me ta bo lic kou ak ti vá ciou6.6.3. De tek cia gé no vých mu tá cií v bun kách ci cav cov in vit ro s me ta bo lic kou ak ti vá ciou6.6.4. Ak sú štú die uve de né v bo doch 6.6.2. ale bo 6.6.3. po zi tív ne, vy ža du jú sa štú die mu ta ge ni ty in vi vo (test

chro mo zo mál ne ho po ško de nia v kost nej dre ni ale bo mik ro nuk le o vý test).6.6.5. Ak sú štú die uve de né v bode 6.6.4. ne ga tív ne, ale tes ty in vit ro po zi tív ne, je pot reb né pred lo ži� vý sled ky dru -

hej štú die in vi vo, aby sa zis ti lo, či mož no pre u ká za� mu ta ge ni tu ale bo po ško de nie DNA v iných tka ni vách,ako je kost ná dreň.

6.6.6. Ak sú štú die uve de né v bode 6.6.4. po zi tív ne, môže sa po ža do va� test na po sú de nie mož ných účin kovna zá ro doč né bun ky.

6.7. Štú dia kar ci no ge ni ty:Dva dru hy — je den hlo da vec a ïal ší iný druh ci cav ca. Tie to štú die sa môžu kom bi no va� s tes tom uve de ným v bode6.5. Ak sa za vý ni moč ných okol nos tí vyhlá si, že taký test nie je ne vy hnut ný, musí by� toto vy hlá se nie zdô vod ne néna prí klad na zá kla de vý sled kov ostat ných vy ko na ných tes tov, cha rak te ru lát ky ale bo li te rár nych úda jov.

6.8. Rep ro dukč ná to xi ci ta:Ak sa za vý ni moč ných okol nos tí vy hlá si, že ta ký to test nie je ne vy hnut ný, musí by� toto vy hlá se nie zdô vod ne -né na prí klad na zá kla de vý sled kov ostat ných vy ko na ných tes tov, cha rak te ru lát ky ale bo li te rár nych úda jov.6.8.1. Test te ra to ge ni ty — krá lik a ïal ší druh hlo dav ca:

Pre lát ky s níz kou to xi ci tou po sta ču je li mit ný test s dáv kou 1 000 mg/kg pred nost ne s po u ži tím krá li kaako po kus né ho zvie ra �a.

6.8.2. Štú die fer ti li ty — naj me nej dve ge ne rá cie, je den druh, sam ci a sa mi ce (pot kan)6.9. Zdra vot né úda je v ano nym nej for me

6.9.1. Úda je zo zdra vot né ho (le kár ske ho) do zo ru nad pra cov ník mi vý rob ných pre vá dzok, ak sú do stup né.6.9.2. Pria me po zo ro va nia, napr. kli nic ké prí pa dy, prí pa dy otráv, ak sú do stup né:

Zdro jom tých to úda jov je naj mä od bor ná li te ra tú ra.6.9.3. Zdra vot né zá zna my pra cov ní kov tak z prie mys lu, ako aj z iných do stup ných zdro jov, ak sú k dis po zí cii.6.9.4. Epi de mio lo gic ké štú die po pu lá cie, ak sú do stup né.6.9.5. Dia gnó zy otráv vrá ta ne špe ci fic kých zná mok otra vy a kli nic kých tes tov, ak sú do stup né.6.9.6. Po zo ro va nia vzni ku sen zi bi li zá cie a aler gií, ak sú do stup né.6.9.7. Špe ci fic ké prí stu py v prí pa de ha vá rie ale bo otra vy:

prvá po moc, an ti do ta a le kár ske ošet re nie, ak sú zná me.6.9.8. Prog nó za po otra ve6.9.9. Sú hrn to xi ko ló gie ci cav cov a zá ve ry vrá ta ne hod no ty dáv ky bez po zo ro va né ho ne priaz ni vé ho účin ku

(NO A EL), hod no ty dáv ky bez po zo ro va né ho účin ku (NOEL), cel ko vé ho hod no te nia s oh¾a dom na všet kyto xi ko lo gic ké úda je a aké ko¾ vek ïal šie in for má cie tý ka jú ce sa účin nej lát ky. Ak je to mož né, tre ba za hr -nú� všet ky opat re nia na ochra nu pra cov ní kov.

7. EKO TO XI KO LO GIC KÉ ÚDA JE7.1. Akút na to xi ci ta pre ryby7.2. Akút na to xi ci ta pre Daph nia mag na7.3. Test in hi bí cie ras tu rias7.4. In hi bí cia mik ro bio lo gic kej ak ti vi ty7.5. Bio kon cen trá cia:

Vy ko ná sa sta no ve nie bio kon cen trač né ho fak to ru lát ky (po mer kon cen trá cia lát ky v or ga niz me ku kon cen trá -


cii lát ky vo vod nom pros tre dí, na prí klad me tó dou OECD č. 305 (Flow-through Fish Test; OECD Gu i de li nes for the Tes ting of Che mi cals, Sec tion 3) a hod no te nie bio kon cen trač né ho po ten ciá lu lát ky vo vod nom pros tre dína zá kla de fy zi kál nych a che mic kých vlast nos tí lát ky (napr. roz de ¾o va cie ho ko efi cien tu n-oktanol/voda). Po -zor nos� je pot reb né ve no va� naj mä bio kon cen trač né mu po ten ciá lu po vrcho vo ak tív nych lá tok (po vrcho vé na -pä tie niž šie ako 50 mNm-1) a di so ciu jú cich ale bo an or ga nic kých lá tok, ako sú kovy. Pri tom sa vy chá dza z to xi -ko ki ne tic kých štú dií (vrá ta ne me ta bo liz mov), zo štú dií re zí duí a z úda jov z mo ni to rin gu vod ných or ga niz mov(úda je z re zí duí v tka ni vách vod ných or ga niz mov a kon cen trá cie v ži vot nom pros tre dí).

7.6. Od bú ra te¾ nos�7.6.1. Bio tic ká od bú ra te¾ nos�:

Vy ko ná sa mi ni mál ne test bio lo gic kej od bú ra te¾ nos ti. Ten to test sa vy ko ná va vždy pri or ga nic kých zlú -če ni nách, ak nie je vy ko na ný si mu lač ný test. Ak lát ka nie je ¾ah ko od bú ra te¾ ná, vy ko ná sa si mu lač nýtest ale bo nie ktorý z tes tov pod ¾a me tó dy C.9 Bio deg ra dá cia - Zahn-Wellensov test ale bo me tó dy C.12Bio deg ra dá cia - mo di fi ko va ný SCAS test. Pred nos� sa dáva si mu lač né mu tes tu.

7.6.2. Abio tic ká od bú ra te¾ nos�:Test sa musí vy ko na� mi ni mál ne pri troch roz diel nych hod no tách pH. Lát ky, kto rých hyd ro lý za je men -šia ako 10 % za 5 dní pri 50 oC, sa po va žu jú za sta bil né voči hyd ro lý ze a ne mu sia by� ïa lej tes to va né.Iden ti fi ká cia roz klad ných pro duk tov sa po ža du je, ak v kto rom ko¾ vek čase odo be ra nia vzo riek je úby tok lát ky väč ší ako 10 % z pô vod né ho množ stva.

7.7. Scre e nin go vý test ad sorp cie ale bo de sor pcie:Ak to vy plý va z vý sled kov toh to tes tu, po ža du je sa vy ko na nie tes tu uve de né ho v prí lo he č. 5 bode 7.1.2 ale bo 7.2.2.

7.8. Sú hrn eko to xi ko lo gic kých účin kov, osud a sprá va nie lát ky v ži vot nom pros tre dí

8. OPAT RE NIA NE VY HNUT NÉ NA OCHRA NU ŽI VO TA A ZDRA VIA ¼UDÍ, ZVIE RAT A ŽI VOT NÉ HO PROS TRE DIA8.1. Od po rú ča ný spô sob za ob chá dza nia a opat re nia na ochra nu zdra via pri za ob chá dza ní, po u ží va ní a pre pra ve lát ky:

Opat re nie mi ni ma li zu jú ce ri zi ko ex po zí cie ¾ud ské ho or ga niz mu a ži vot né ho pros tre dia vrá ta ne tech nic kýchopat re ní a osob ných ochran ných pros tried kov. Do úva hy sa mu sia vzia� i vlast nos ti, ako je hor ¾a vos�, oxi dač -né vlast nos ti a pod. Rov na ko mu sia by� uve de né úda je vz�a hu jú ce sa na mož né re ak cie nie ktorých lá toks účin nou lát kou za vý vo ja je do va tých ply nov, aci do bá zic kej ag re si vi ty, na mož ný vý buch pra chu a pod.

8.2. V prí pa de po žia ru po va ha re akč ných pro duk tov, vzni ka jú cich ply nov a pod.:Pros tried ky vhod né a ne vhodné na ha se nie po žia ru a úda je o plyn ných splo di nách ho re nia, naj mä iden ti tane bez peč ných lá tok, a to na zá kla de po ku sov, po znat kov z pra xe ale bo che mic kej štruk tú ry lát ky.

8.3. Opat re nia v prí pa de ha vá rie:prvá po moc pri za siah nu tí osôb, opat re nia na ochra nu ži vot né ho pros tre dia.

8.4. Mož nos ti roz kla du ale bo de kon ta mi ná cie po úni ku do ovzdu šia, vody a pôdy:po stu py neu tra lizá cie, roz kla du a od strá ne nie lát ky po úni ku do ovzdu šia, vody ale bo pôdy v dô sled ku ha vá rievrá ta ne.

8.5. Po stu py na kla da nia s od pad mi lát ky u pro fe sio nál nych uží va te ¾ov:zne škod ňo va nie lát ky a oba lov.8.5.1. Mož nos ti opa ko va né ho zhod no te nia ale bo re cyk lá cie 4)8.5.2. Mož nos ti neu tra lizá cie účin kov:

Opis spô so bu neu tra lizá cie, napr. al ká lia mi pri úni ku lát ky, mož nos ti pre ve¾ ké a malé množ stvá,zhod no te nie vzni knutých pro duk tov a mož nos� ich zneš kod ne nia.

8.5.3. Pod mien ky ulo že nia na sklád ke odpadov4) ale bo vy pus te ním do vôd:5)Pod mien ky ulo že nia na sklád ke mu sia za hŕ ňa� aj údaj o zlo že ní vý lu hov. Pri mož nos ti vy púš �a nia dovôd po ve¾ kom zrie de ní musí by� od po rú ča né rie de nie uve de né kon krét ne.

8.5.4. Pod mien ky spa ¾o va nia:4)Mu sia by� špe ci fi ko va né pro duk ty spa ¾o va nia a od po rú ča né pod mien ky spa ¾o va nia.

8.6. Po zo ro va nia ne žiadu cich ale bo ne plá no va ných ved ¾aj ších účin kov na iné ako cie ¾o vé or ga niz my:Uve dú sa úda je o po zo ro va ných ale bo pred po kla da ných účin koch lát ky na uži toč né a iné ne cie ¾o vé or ga niz my.


4) Zá kon č. 529/2002 Z. z. o od pa doch a o zme ne a do pl ne ní nie ktorých zá ko nov.5) Zá kon č. 184/2002 Z. z. o vo dách a o zme ne a do pl ne ní nie ktorých zá ko nov (vod ný zá kon).

Na ria de nie vlá dy Slo ven skej re pub li ky č. 491/2001 Z. z., kto rým sa usta no vu jú kva li ta tív ne cie le po vrcho vých vôd a li mit né hod no ty uka zo va te ¾ov zne čis te nia od pa do vých vôd.

9. KLA SI FI KÁ CIA A OZNA ČO VA NIE9.1. Klasifikácia6)9.2. Text ozna če nia obalu7)9.3. Kar ta bez peč nost ných údajov8)

10. SÚ HRN A HOD NO TE NIE ÚDA JOV UVE DE NÝCH V BO DOCH 2 AŽ 9:

Vy ko ná sa hod no te nie úda jov z jed not li vých bo dov z h¾a di ska ri zi ka pre zdra vie ¾udí, zvie rat a pre ži vot né pros tre die.


6) § 23 a 24 zá ko na č. 163/2001 Z. z. o che mic kých lát kach a che mic kých prí prav koch v zne ní zá ko na č. 128/2002 Z. z. 7) § 25 zá ko na č. 163/2001 Z. z. v zne ní zá ko na č. 128/2002 Z. z.

Vý nos Mi nis ter stva hos po dár stva Slo ven skej re pub li ky z 27. marca 2002 č. 2/2002 na vy ko na nie zá ko na č. 163/2001 Z. z. o chemickýchlátkach a chemických prípravkoch (oznámenie č. 384/2002 Z. z.).

8) § 27 zá ko na č. 163/2001 Z. z. v zne ní zá ko na č. 128/2002 Z. z. Vy hláš ka Mi nis ter stva hos po dár stva Slovenskej republiky č. 515/2001 Z. z. o po dro bnos tiach o obsahu kar ty bez peč nost ných úda jov.

Zá klad né úda je pre bio cíd ny vý ro bok (účin ná lát ka - che mic ká)

1. IDEN TI FI KÁ CIA ŽIA DA TE ¼A A VÝ ROB CU1.1. Iden ti fi kač né úda je žia da te ¾a:

meno a priez vis ko žia da te ¾a ale bo ná zov fir my, ad re sa, te le fón ne a fa xo vé čís la, e-mailová ad re sa, IČO.1.2. Iden ti fi kač né úda je vý rob cu bio cíd ne ho vý rob ku a vý rob cu účin nej lát ky:

meno a priez vis ko vý rob cu ale bo ná zov fir my, kra ji na pô vo du vý ro by.

2. IDEN TI FI KÁ CIA BIO CÍD NE HO VÝ ROB KU2.1. Ob chod ný ná zov a kó do vé čís lo bio cíd ne ho vý rob ku (ak bolo vý rob com pri de le né)2.2. Po dro bné kva li ta tív ne a kvan ti ta tív ne in for má cie o zlo že ní bio cíd ne ho vý rob ku:

Pre kaž dú che mic kú lát ku ob siah nu tú v bio cíd nom vý rob ku mu sia by� uve de né a) che mic ký ná zov pod ¾a IU PAC ale bo CAS, prí pad ne ob chod ný ná zov, b) kon cen trá cia v g.kg-1, c) čís lo CAS a čís lo EI NECS, ELINCS ale bo NLP, d) štruk túr ny vzo rec, e) funk cia v bio cíd nom vý rob ku (napr. roz púš �ad lo, sta bi li zá tor), f) kla si fi ká cia;1) ak nie ktorá zo zlo žiek je prí prav kom, musí by� uve de né úpl né kvan ti ta tív ne zlo že nie toh to

bio cíd ne ho vý rob ku.2.3. Fy zi kál ny stav a po va ha bio cíd ne ho vý rob ku:

napr. emul go va te¾ ný kon cen trát, zmá ča te¾ ný prá šok, roz tok a pod.

3. FY ZI KÁL NE, CHE MIC KÉ A TECH NIC KÉ VLAST NOS TI3.1. Vzh¾ad (fy zi kál ny stav, far ba):

Fy zi kál ny stav, far ba a zá pach sa uvá dza jú pri 20 oC a pri 101,325 kPa. Mu sia by� me no vi te uve de né lát ky,kto ré majú vý raz nú chu� vo vode ale bo majú vý raz ný zá pach, prí pad ne s úda jom o li mit ných kon cen trá ciáchvo vzdu chu ale bo vo vode.

3.2. Vý buš né vlast nos ti:Test vý buš nos ti nie je pot reb né vy ko na� v prí pa de, ak žiad na zo zlo žiek bio cíd ne ho vý rob ku nie je kla si fi ko va -ná ako vý buš ná a na zá kla de do stup ných ter mo dy na mic kých in for má cií možno pred po kla da�, že bio cíd ny vý -ro bok ne re a gu je exo ter mic ky s ma te riál mi, s kto rý mi pri chá dza do kon tak tu.

3.3. Oxi dač né vlast nos ti:Test oxi dač ných vlast nos tí nie je pot reb né vy ko na� v prí pa de, ak žiad na zo zlo žiek bio cíd ne ho vý rob ku nie jekla si fi ko va ná ako oxi du jú ca ale bo na zá kla de do stup ných ter mo dy na mic kých in for má cií mož no pred po kla -da�, že bio cíd ny vý ro bok ne re a gu je exo ter mic ky s hor ¾a vý mi lát ka mi.

3.4. Tep lo ta vzpla nu tia a iné uka zo va te le hor ¾a vos ti:Tep lo ta vzpla nu tia a iné uka zo va te le hor ¾a vos ti sa sta no via pod ¾a oso bit né ho pred pi su:1) me tó dou A.9 Tep lo tavzpla nu tia, me tó dou A.10 Hor ¾a vos� tu hých lá tok, me tó dou A.11 Hor ¾a vos� ply nov, me tó dou A.12 Hor ¾a vos� - kon -takt s vo dou, me tó dou A.15 Tep lo ta vznie te nia kva pa lín a ply nov ale bo me tó dou A.16 Re la tív na tep lo ta vznie te niapre tuhé lát ky. Test hor ¾a vých vlast nos tí bio cíd ne ho vý rob ku nie je pot reb né vy ko na�, ak žiad na zo zlo žiek bio cíd ne -ho vý rob ku nie je kla si fi ko va ná ako hor ¾a vá ale bo zo zlo že nia bio cíd ne ho vý rob ku je zrej mé, že ne bu de hor ¾a vý.

3.5. Hod no ta pH:Sta no ví sa pH 1 % roz to ku, emul zie ale bo dis per zie bio cíd ne ho vý rob ku, na prí klad me tó dou MT75.2)

3.6. Mer ná hmot nos� (hus to ta):Mer ná hmot nos� (hus to ta) kva pa lín sa sta no ví pod ¾a oso bit né ho pred pi su:1) me tó dou A.3 Re la tív na hus to ta;ak je bio cíd ny vý ro bok práš ko vý ale bo gra nu lo va ný, napr. me tó dou MT33, MT159 ale bo MT169.2)



1) Príloha č. 5 k výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002 na vykonanie zákona č. 163/2001 Z. z.o chemických látkach a chemických prípravkoch (oznámenie č. 384/2002 Z. z.).

2) CI PAC Han dbo oks, Stan dard Met hods of Ana ly sis for Tech ni cal and For mu la ted Pes ti ci des — Han dbo ok F (1995), Har pen den.

3.7. Sta bi li ta pri skla do va ní a skla do va te¾ nos�:Vplyv svet la, tep lo ty a vlh kos ti na tech nic ké cha rak te ris ti ky bio cíd ne ho vý rob ku a re ak ti vi ta s oba lo vým ma -te riá lom sa sta no ví napr. me tó da mi MT46, MT39, MT48, MT51 ale bo MT54.2)

3.8. Tech nic ké cha rak te ris ti ky bio cíd ne ho vý rob ku:Zmá ča te¾ nos� tu hých bio cíd nych vý rob kov, kto ré majú by� rie de né vo dou, sa sta no ví napr. me tó dou MT53.3,sta bi li ta peny bio cíd nych vý rob kov rie de ných vo dou napr. me tó dou MT47, syp kos� gra nu lo va ných bio cíd -nych vý rob kov napr. me tó dou MT172, vy lie va te¾ nos� sus pen zií napr. me tó dou MT148 a prá ši vos� po praš kovnapr. me tó dou MT34.2)

3.9. Fy zi kál na a che mic ká kom pa ti bi li ta s iný mi bio cíd ny mi vý rob ka mi, s kto rý mi má by� jeho po u ži tie po vo le né:Uve die sa in kom pa ti bi li ta s iný mi účin ný mi lát ka mi ale bo bio cíd ny mi vý rob ka mi, kto ré majú by� po u ží va néspo lu s bio cíd nym vý rob kom, ak je táto zná ma ale bo ak ju mož no dô vod ne pred po kla da�.

4. ANA LY TIC KÉ ME TÓ DY NA STA NO VE NIE A IDEN TI FI KÁ CIU4.1. Ana ly tic ká me tó da na sta no ve nie kon cen trá cie účin nej lát ky v bio cíd nom vý rob ku:

Kvan ti ta tív na, a ak je to mož né i kva li ta tív na me tó da na sta no ve nie účin nej lát ky v bio cíd ne ho vý rob ku. Akbio cíd ny vý ro bok ob sa hu je viac účin ných lá tok, musí by� uve de ná me tó da na sta no ve nie kaž dej účin nej lát kyv prí tom nos ti ostat ných lá tok. Prí pad né prob lé my pri sta no ve ní mu sia by� uve de né.

4.2. Ana ly tic ké me tó dy, ak nie sú za hr nu té v pod kla doch pod ¾a prí lo hy č.1 bodu 4.2, na sta no ve nie to xi ko lo gic kya eko to xi ko lo gic ky zá važ ných zlo žiek bio cíd ne ho vý rob ku a ich re zí duí v tých zlož kách ži vot né ho pros tre dia(pôda, ovzdu šie, voda, te le sné te ku ti ny a tka ni vá člo ve ka a zvie rat, ošet re né po tra vi ny ale bo kr mi vá), kde tomá prak tic ký výz nam:Výz namné môže by� na prí klad pre vý rob ky typu 2, 3, 8 ,10, 11, 12 a 21 sta no ve nie v pôde, pre vý rob ky, kto résú pr cha vé ale bo ap li ko va né vo for me aero só lu typu 8, 11, 12, 13, 18 a 21 sta no ve nie v ov zdu ší, pre vý rob kytypu 3, 4, 5, 14, 19 a 20 sta no ve nie v te lo vých te ku ti nách a tka ni vách člo ve ka a zvie rat, pre vý rob ky typu 3, 4a 20 sta no ve nie v po tra vi nách a kr mi vách.

5. ZA MÝŠ ¼A NÉ PO U ŽI TIE A ÚČIN NOSŤ5.1. Typ bio cíd ne ho vý rob ku a ob las� pred po kla da né ho po u ži tia:

V prí pa de bio cíd nych vý rob kov na ošet re nie ma te riá lov (napr. typ 6 až 10) tre ba pres nej šie špe ci fi ko va� ob las� po -u ži tia (napr. po u ži tie v in te riéroch, v staj niach, styk s pit nou vo dou, v skla doch ale bo pri vý ro be po tra vín a pod.).

5.2. Me tó dy ap li ká cie vrá ta ne opi su po u ži té ho sys té mu:Tech ni ka ap li ká cie pri rôz nom po u ži tí (má ča nie, ná ter, pos trek atï.). Ak má by� bio cíd ny vý ro bok rie de ný —špe ci fi ká cia rie did la a kon cen trá cia účin nej lát ky v ap li ko va nom roz to ku.

5.3. Ap li kač ná dáv ka a v prí pa de pot re by ko neč ná kon cen trá cia bio cíd ne ho vý rob ku a účin nej lát ky v sys té me,v kto rom sa má bio cíd ny vý ro bok po u ží va�, napr. chla dia ca voda, po vrcho vá voda, voda po u ží va ná na úče lyohre vu a pod.:pri bio cíd nych vý rob koch typu 21 kon cen trá cia účin nej lát ky v kaž dej ná te ro vej vrst ve a hrúb ka ná te ro vých vrs tiev

5.4. Po čet a ča so vý roz vrh ap li ká cií a v prí pa de pot re by aké ko¾ vek in for má cie o kli ma tic kých ale bo geo gra fic kých roz die locha ne vy hnut ných ochran ných le ho tách na za bez pe če nie ochra ny člo ve ka, zvie rat a ži vot né ho pros tre dia:Mož nos� po u ži tia v rôz nych kli ma tic kých pod mien kach, doba, po čas kto rej je ap li ko va ný bio cíd ny vý ro bok účin ný,mož nos� opa ko va nej ap li ká cie. Pri bio cíd nych vý rob koch typu 1 až 5 in for má cie o vply ve tep lo ty a vlh kos ti na po čet -nos� opa ko va nia ap li ká cie. Pri bio cíd nych vý rob koch typu 3 po u ží va ných v staj niach a pri bio cíd nych vý rob kochtypu 4 a 20 ochran ná le ho ta ne vy hnut ná na za brá ne nie prie ni ku re zí duí bio cíd ne ho vý rob ku z ošet re né ho za ria de -nia do po tra vín a kr mív. Pri bio cíd nych vý rob koch typu 6 až 10 doba ne vy hnut ná na fi xá ciu bio cíd ne ho vý rob kuv ošet re nom ma te riá li, t. j. doba ne vy hnut ná na do siah nu tie sta vu, v kto rom je ošet re ný ma te riál bez peč ný pre člo -ve ka, zvie ra a ži vot né pros tre die, úda je o vply ve tep lo ty a vlh kos ti na vy su še nie ale bo fi xá ciu bio cíd ne ho vý rob ku. Pri bio cíd nych vý rob koch typu 11 a 12 po u ží va ných v ot vo re ných sys té moch chla dia cich a tech no lo gic kých vôd in for -má cia o mi ni mál nom zrie de ní ale bo ne vy hnut nej úpra ve vody pred vy púš �a ním do vod ných to kov. Pri bio cíd nychvý rob koch typu 3 a 23 po u ží va ných napr. na fu mi gan ciu ochran ná le ho ta na vstup do ošet re ných prie sto rov. Pribio cíd nych vý rob koch typu 16 a 17 ochran ná le ho ta na za brá ne nie pre cho du ne žiadu cich re zí duí bio cíd ne ho vý -rob ku do na pus te nej vody, napr. v ba zé noch. Pri bio cíd nych vý rob koch typu 21 mi ni mál na doba schnu tia ná te rua vplyv tep lo ty a vlh kos ti na pro ces vy sy cha nia, prí pad ne či ošet re ný po vrch musí by� omy tý pred umies te ním dovody, aby sa zní ži lo zne čis te nie ži vot né ho pros tre dia. Pri bio cíd nych vý rob koch typu 21 je rov na ko pot reb né ur či�dobu, po kto rej je pot reb né ná ter ob no vi� v zá vis los ti od tep loty vody, rých lo sti plav by, cha rak te ru vody a pod.

5.5. Úči nok, napr. fun gi cíd, ro den ti cíd, in sek ti cíd, bak te ri cíd 5.6. Škod li vý or ga niz mus, kto rý sa má re gu lo va�, a vý rob ky, or ga niz my ale bo ob jekty, kto ré majú by� chrá ne né

pred účin kom škod li vé ho or ga niz mu:vše obec ný i ve dec ký ná zov cie ¾o vé ho or ga niz mu, prí pad ne po hla vie a vý vo jo vé štá dium, ak je to výz namné.

5.7. Spô sob účin ku (vrá ta ne one skore né ho účin ku), ak ten to údaj nie je za hr nu tý do pod kla dov pod ¾a prí lo hy č. 1bodu 5.4.

5.8. Doba, počas kto rej je za cho va ná účin nos� bio cíd ne ho vý rob ku pri skla do va ní (ex pi rá cii).


5.9. Uží va te¾: pro fe sio nál ny, ne pro fe sio nál ny:Za pro fe sio nál ne ho uží va te ¾a sa po va žu je vý rob ca a uží va te¾, kto rý bio cíd ny vý ro bok po u ží va od bor ne pri svo -jej pod ni ka te¾ skej čin nos ti (napr. im preg ná cia dre va, vý ro ba chla dia cich za ria de ní, de ra ti zá cia). Za ne pro fe -sio nál ne ho uží va te ¾a sa po va žu je spot re bi te¾, kto rý bio cíd ny vý ro bok po u ží va doma ale bo na pra co vi sku(napr. ni če nie hmy zu v do mác nos tiach).

5.10. Text ozna če nia oba lu a úda je o účin nos ti bio cíd ne ho vý rob ku pod lo že né pro to kol mi o vy ko na ných tes toch:Je pot reb né pre u ká za�, že bio cíd ny vý ro bok je účin ný a vhod ný na od po rú ča né po u ži tie, ak sa po u ží va pod ¾aná vo du. Pre u ka zu je sa to na zá kla de vy ko na ných la bo ra tór nych tes tov ale bo te rén nych skú šok. Pre h¾ad tes -tov a skú šok účin nos ti je uve de ný napr. v pub li ká cii Over view of Ef fi ca cy Tes ting Met hods for Bio ci des,OECD, 1999. Od po rú ča sa po u ží va� pre do všet kým me tó dy pub li ko va né ECN (Eu ro pean Com mi ttee for Nor -ma li za tion) a EMPPO (Eu ro pe an and Me di ter ra ne an Plant Pro tec tion Or ga ni za tion).

5.11. Aké ko¾ vek iné zná me ob me dze nie účin nos ti vrá ta ne re zis ten cie:Mož né ob me dze nia a od po rú ča nia na po u ží va nie bio cíd ne ho vý rob ku v špe ci fic kých pod mien kach, fak to ry,kto ré môžu účin nos� bio cíd ne ho vý rob ku zni žo va�, napr. tep lo ta, vlh kos�, iné lát ky. Od po rú ča nie, s kto rý mibio cíd ny mi vý rob ka mi mož no po u ži tie kom bi no va�, a na opak. Od po rú ča nie na ob me dze nie vzni ku re zis ten -cie. V prí pa de bio cíd nych vý rob kov typu 14 a 15 zhod no te nie re zí duí účin nej lát ky, prí pad ne aj ich me ta bo li -tov v cie ¾o vých or ga niz moch s oh¾a dom na ri zi ko ohroz e nia pred á to rov.

6. TO XI KO LO GIC KÉ ŠTÚ DIE

6.1. Akút na to xi ci ta:Tes ty akút nej to xi ci ty sa mu sia vy ko na� mi ni mál ne pre dva dru hy po da nia; jed ným z nich by malo by� po da nie per os. Vo¾ ba dru hé ho spô so bu po da nia zá vi sí od vlast nos tí bio cíd ne ho vý rob ku a naj prav de po dob nej šej ces -ty vstu pu pri ex po zí cii člo ve ka. Ply ny a pr cha vé kva pa li ny by sa mali po dá va� in ha lač nou ces tou. V prí pa debio cíd nych vý rob kov, kto ré majú by� po vo le né na po u ži tie sú čas ne s iný mi bio cíd ny mi vý rob ka mi, sa tes tu jetáto zmes na akút nu to xi ci tu, der mál nu to xi ci tu a dráž di vos� kože a očí, ak je to mož né a vhod né. Ide naj mäo prí pa dy, keï sa bio cíd ny vý ro bok po u ží va spo loč ne s iným vý rob kom na do siah nu tie vyš šej účin nos ti a ne -mož no vy lú či� ex po zí ciu vzni ka jú cej zme si.

6.1.1. Orál na to xi ci ta:Pre vý rob ky s níz kou akút nou to xi ci tou môže po sta čo va� li mit ný test s dáv kou 2 000 mg.kg-1 te le snejhmot nos ti.

6.1.2. Der mál na to xi ci ta:Pre vý rob ky s níz kou akút nou to xi ci tou môže po sta čo va� li mit ný test s dáv kou 2 000 mg.kg-1 te le snejhmot nos ti. Vý rob ky kla si fi ko va né ako žie ra vé sa ne smú tes to va�.

6.1.3. In ha lač ná to xi ci ta:In ha lač ná to xi ci ta sa sta no vu je, ak bio cíd ny vý ro bok je plyn ný ale bo pr cha vá kva pa li na (tlak na sý te -ných pár > 102 Pa pri 20 oC), ale bo práš ko vý s výz namným po dielom čas tíc so stred ným hmot nost nýmaero dy na mic kým prie me rom (MMAD) < 50 µm (t. j. > 1 % hmot nost né), ale bo ide o práš ko vý bio cíd nyvý ro bok, ale bo bio cíd ny vý ro bok ap li ko va ný ako aero sól vo for me pra cho vých čas tíc ale bo kva pô čoks MMAD < 50 µm. Lát ky kla si fi ko va né ako žie ra vé sa ne smú tým to spô so bom tes to va�.

6.2. Kož ná a očná dráž di vos�:Ak je bio cíd ny vý ro bok sil ne kys lý ale bo zá sa di tý (pH < 2 ale bo > 11,5), nie je pot reb né tes ty vy ko ná va�. Mož nopri ja� i po zi tív ne vý sled ky tes tov in vit ro, ak tie to tes ty pos ky tu jú ove re né vý sled ky. Ak je bio cíd ny vý ro bok po -ten ciál ne žie ra vý, tes ty in vi vo sa ne smú vy ko ná va�. Sil ne dráž di vý bio cíd ny vý ro bok na kožu sa ne smie tes to -va� na očnú dráž di vos�.

6.3. Sen zi bi li zá cia kože:Pred nos� je pot reb né dá va� ma xi ma li zač né mu tes tu na mor ča ti, v nie ktorých odô vod ne ných prí pa doch všakmož no po u ži� i Bu eh le rov test ale bo Lo cal Lymph Node As say (LLNA). Po u ži tie po sled ne me no va ných me tód jepot reb né zdô vod ni�. Tes to va nie nie je pot reb né, ak bio cíd ny vý ro bok ob sa hu je jed nu látku ale bo viac lá tok,kto ré sú kla si fi ko va né ako sen zi bi li zu jú ce ale bo je to o nich zná me, napr. z epi de mio lo gic kých štú dií.

6.4. In for má cie o der mál nej ab sor pcii:Tým to tes tom sa hod no tí vplyv roz púš �ad la, prí pad ne prí dav ných lá tok na ab sor pciu účin nej lát ky v prí pa -doch, keï je prav de po dob nos� der mál nej ex po zí cie. Pred vy ko na ním tes tu je pot reb né roz hod nú�, či má ale bonemá výz nam test vy ko na� a či sa má vy ko na� in vi vo ale bo in vit ro.

6.5. Do stup né to xi ko lo gic ké in for má cie o výz namných lát kach ob siah nu tých v bio cíd nom vý rob ku:Pri po jí sa struč né hod no te nie to xi ko lo gic kých vlast nos tí výz namných lá tok v bio cíd nom vý rob ku spo lu s ci tá -ciou li te ra tú ry, z kto rej boli úda je čer pa né, a s kó pia mi tých to ci tá cií.

6.6. In for má cie tý ka jú ce sa ex po zí cie bio cíd ne ho vý rob ku:Ex po zič né úda je člo ve ka pri všet kých fá zach pred po kla da né ho po u ži tia bio cíd ne ho vý rob ku z h¾a di ska mož nos tirôz nych ciest vstu pu (ko žou, vdých nu tím atï.). Uvá dza jú sa zis te né úda je, vý sled ky štú dií za me ra ných na zis te -nie úrov ne ex po zí cie ale bo úda je z vhod ných mo de lov. Tam, kde je to výz namné pre hod no te nie ex po zí cie bio cíd -


ne ho vý rob ku, sa pre výz namné lát ky po ža du je vy ko na nie to xi ko lo gic kých tes tov po dob ných ako pri účin nejlátke.

7. EKO TO XI KO LO GIC KÉ ŠTÚ DIE7.1. Pred po kla da né ces ty vstu pu bio cíd ne ho vý rob ku do ži vot né ho pros tre dia s oh¾a dom na za mýš ¾a né po u ži tie:

Opis mož ných zdro jov prie ni ku účin nej lát ky a výz namných lá tok do ži vot né ho pros tre dia (napr. vý ro ba, dis -tri bú cia, skla do va nie, mie ša nie a pl ne nie, po u ži tie a zneš kod ňo va nie). Roz sah úni ku do ži vot né ho pros tre dia(frek ven cia, in ten zi ta). Od had množ stva účin nej lát ky a výz namných lá tok, kto ré uni ká z mies ta na kla da nias vý rob kom ale bo z čis tiar ní od pa do vých vôd do jed not li vých zlo žiek ži vot né ho pros tre dia.

7.2. In for má cie o eko to xi ko ló gii účin nej lát ky v bio cíd nom vý rob ku tam, kde tie to in for má cie ne mož no od vo di�z in for má cií o účin nej lát ke:Po ža du je sa, ak zo zlo že nia bio cíd ne ho vý rob ku a spô so bu ap li ká cie vy plý va mož nos� vzni ku de gra dač nýchale bo trans for mač ných pro duk tov, môže pri tom dôjs� k ovplyv ne niu mo bi li ty a ad sorp čných vlast nos tí ale boúčin kov na vod né a su cho zem ské or ga niz my v ta kej mie re, že to bude ma� vplyv na hod no te nie ri zi ka bio cíd -ne ho vý rob ku. Ďa lej je pot reb né uvies� zhod no te nie mož nos ti tvor by ved ¾aj ších pro duk tov účin nej lát kyv prie be hu pred po kla da né ho spô so bu po u ži tia. Ak je mož né pria me uvo¾ ňo va nie bio cíd ne ho vý rob ku do ži vot -né ho pros tre dia, môže sa po ža do va� tes to va nie eko to xi ci ty bio cíd ne ho vý rob ku.

7.3. Do stup né eko to xi ko lo gic ké in for má cie o výz namných lát kach ob siah nu tých v bio cíd nom vý rob ku v roz sa hu,v akom sú uve de né v kar te bez peč nost ných úda jov:Zhod no te nie osu du iných zlo žiek bio cíd ne ho vý rob ku ako účin nej lát ky v ži vot nom pros tre dí a ich to xi ci ty prerôz ne or ga niz my. Zdro je in for má cie (li te rár ne od ka zy ale bo štú die) mu sia by� uve de né a ich kó pie pri lo že né.

8. OPAT RE NIA NA OCHRA NU ŽI VO TA A ZDRA VIA ¼UDÍ, ZVIE RAT A ŽI VOT NÉ HO PROS TRE DIA8.1. Od po rú ča né po stu py a pre ven tív ne opat re nia z h¾a di ska za ob chá dza nia, po u ží va nia, skla do va nia, pre pra vy

a vzni ku po žia ru:Tech nic ké opat re nia na ochra nu ži vo ta a zdra via ¾udí, zvie rat a ži vot né ho pros tre dia pri za ob chá dza ní, skla do va ní a pre pra ve bio cíd nych vý rob kov a účin ných lá tok vrá ta ne od po rú ča ných osob ných ochran ných pros tried kov.Spô sob asa ná cie za siah nu tých plôch, pod mien ky skla do va nia (tep lo ta, vlh kos�, vet ra nie). Ma te riá ly, kto ré ne smú prís� do sty ku s vý rob kom, pre to že na prí klad môžu s vý rob kom re a go va� za vzni ku to xic kých ply nov ale bo ve¾ kejzme ny ob je mu. Mož nos� vý bu chu pra chu. Špe ci fi ká cia vhod ných a ne vhodných ha sia cich pros tried kov.

8.2. Špe ci fic ké opat re nia v prí pa de ha vá rie, ak nie sú uve de né v prí lohe č. 1 bode 8.3.:Prvá po moc pri za siah nu tí očí, kože, pri po ži tí ale bo vdých nu tí. Opat re nia na ochra nu ži vot né ho pros tre diav prí pa de úni ku bio cíd ne ho vý rob ku, opat re nia na ob me dze nie ale bo za sta ve nie úni ku.

8.3. Po stu py čis te nia ap li kač né ho za ria de nia, ak sa ta ké to za ria de nie po u ží va.8.4. Iden ti fi ká cia splo dín ho re nia v prí pa de po žia ru:

Na zá kla de po ku su ale bo na zá kla de štruk tú ry lá tok ob siah nu tých v bio cíd nom vý rob ku sa sta no via splo di nyho re nia bio cíd ne ho vý rob ku ale bo jeho ana e rób ne ho te pel né ho roz kla du, napr. oxi dy du sí ka, fos gén, sa dzeatï., naj mä sa uve dú vzni ka jú ce ne bez peč né lát ky.

8.5. Po stu py na kla da nia so zvyš ka mi a od pad mi bio cíd nych vý rob kov a ich oba lov pre prie my sel, pro fe sio nál nychuží va te ¾ov a spot re bi te ¾ov:Spô sob zneš kod ne nia od pa du, napr. re cyk lá cia, neu tra lizá cia, ulo že nie na sklád ke, spá le nie. Uve die sa, ak jepred ko neč ným zneš kod ne ním nut ná pred bež ná úpra va od pa du a aká. Kla si fi ká cia od pa du. Spô sob vy prázd -ňo va nia a čis te nia oba lu, jeho re cyk lá cia ale bo spô sob zneš kod ne nia. Spô sob zneš kod ne nia ma te riá lu ošet re -né ho bio cíd nym vý rob kom. Pri bio cíd nych vý rob koch ap li ko va ných do vody (napr. vý rob ky typu 11 a 12) samusí uvies� pos tup úpra vy tej to vody pred vy pus te ním do vod ných to kov.

8.6. Mož nos ti roz kla du ale bo de kon ta mi ná cie po úni ku bio cíd ne ho vý rob ku do zlo žiek ži vot né ho pros tre dia(ovzdu šie, voda, pôda)

8.7. Vý sled ky sle do va nia ne žiadu cich účin kov na ne cie ¾o vé or ga niz my8.8. Špe ci fi ká cia od pu dzu jú cich lá tok ale bo pros tried kov ob me dzu jú cich to xic ké účin ky na ne cie ¾o vé or ga niz my

9. KLA SI FI KÁ CIA, BA LE NIE A OZNA ČO VA NIE9.1. Ná vrh ba le nia a označovania3)9.2. Vý straž né sym bo ly,4) ozna če nie špe ci fic ké ho ri zi ka (R-vety),5) po ky ny na bez peč né za ob chá dza nie (S-vety)6)9.3. Ba le nie (druh, ma te riál, ve¾ kos� atï.):

Je pot reb né uvies�, či ma te riál oba lu ne re a gu je s ob sa hom.


3) Prí lo hy č. 6 a č. 10 k vý no su Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002. 4) Prí lo ha č. 2 k vý no su Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002.5) Prí lo ha č. 3 k vý no su Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002.6) Prí lo ha č. 4 k vý no su Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002.

9.4. Kar ta bez peč nost ných údajov7)


Vy ko ná sa hod no te nie úda jov z jed not li vých bo dov z h¾a di ska ri zi ka pre ži vot a zdra vie ¾udí, zvie rat a pre ži vot népros tre die.


7) § 27 zá ko na č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v zne ní zá ko na č. 128/2002 Z. z.Vyh láš ka Mi nis ter stva hos po dár stva Slo ven skej re pub li ky č. 515/2001 Z. z. o po dro bnos tiach o ob sa hu kar ty bez peč nost ných úda jov.

Zá klad né úda je pre účin nú lát ku (účin ný or ga niz mus) - huby, mik ro or ga niz my ale bo ví ru sy


meno a priez vis ko žia da te ¾a ale bo ná zov fir my, ad re sa, te le fón ne a fa xo vé čís la, e-mailová ad re sa, IČO.1.2. Iden ti fi kač né úda je vý rob cu účin nej lát ky:

meno a priez vis ko vý rob cu ale bo ná zov fir my, kra ji na vý ro by.

2. IDEN TI TA OR GA NIZ MU2.1. Bež ný ná zov or ga niz mu vrá ta ne al ter na tív nych ná zvov2.2. Ta xo no mic ké meno a kmeň s úda jom, či ide o zá kladný va riant ale bo o mu tant ný kmeň; pre ví ru sy ta xo no -

mic ké ozna če nie ví ru su, sé ro ty pu, kme ňa ale bo mu tan ta.2.3. Špe ci fi ká cia zbier ky a re fe renč né čís lo kul tú ry

2.4. Me tó dy, po stu py a kri té riá po u ží va né na sta no ve nie prí tom nos ti a iden ti fi ká cie or ga niz mu:napr. mor fo ló gia, sé ro ló gia, bio ché mia a pod.

3. PÔ VOD OR GA NIZ MU3.1. Vý skyt v prí ro de ale bo inde3.2. Me tó dy izo lá cie or ga niz mu ale bo kme ňa

3.3. Me tó dy kul ti vá cie3.4. Me tó dy pro duk cie vrá ta ne po dro bnos tí o izo lo va ní a po stu pe ucho vá va nia kva li ty a za bez pe če nia jed not né ho

pô vo du účin né ho or ga niz mu. Pre mu tant né kme ne by sa mali uvies� po dro bné in for má cie o pro duk cii a izo lá -cii, ako aj všet ky zná me roz die ly me dzi mu tant ný mi a pô vod ný mi kmeň mi a kmeň mi vy sky tu jú ci mi sa v prí ro -de.

3.5. Zlo že nie ko neč né ho ma te riá lu ob sa hu jú ce ho účin ný or ga niz mus, t. j. po va ha, čis to ta, iden ti ta, vlast nos ti,ob sah akých ko¾ vek ne čis tôt a cu dzích or ga niz mov

3.6. Me tó dy na za brá ne nie kon ta mi ná cie kul ti vač né ho roz to ku a stra ty vi ru len cie kul ti vač né ho roz to ku3.7. Po stu py hos po dá re nia s od pa dom

4. ME TÓ DY NA STA NO VE NIE A IDEN TI FI KÁ CIU4.1. Me tó dy na sta no ve nie prí tom nos ti a iden ti ty or ga niz mu4.2. Me tó dy na sta no ve nie iden ti ty a čis to ty kul ti vač né ho zá sob né ho roz to ku, z kto rých šar ží bol pro du ko va ný,

a zís ka né vý sled ky vrá ta ne in for má cie o pre men li vos ti4.3. Me tó dy pre u ka zo va nia mik ro bio lo gic kej čis to ty ko neč né ho pro duk tu a do klad, že kon ta mi nan ty sú ob me dze -

né na pri ja te¾ nú úro veň, zís ka né vý sled ky a in for má cie o pre men li vos ti4.4. Me tó dy po u ži té na dô kaz, že or ga niz mus ne ob sa hu je žiad ne pa to gé ny ¾ud ské ale bo ci cav čie vrá ta ne pr vo kov

a húb, vplyv tep lo ty (35 oC a iné re le vant né tep lo ty).4.5. Me tó dy na sta no ve nie ži vo ta schop ných a to xic kých re zí duí v ošet ro va ných vý rob koch, po tra vi nách, kr mi -

vách, te lo vých te ku ti nách a tka ni vách zvie rat a člo ve ka, v pôde, vo vode a v ov zdu ší ale bo na ich po vrchu, ak jeto výz namné.

5. BIO LO GIC KÉ VLAST NOS TI OR GA NIZ MU5.1. His tó ria or ga niz mu a jeho po u ži tie vrá ta ne jeho vše obec nej prí rod nej his tó rie, ak je zná ma, a v prí pa de pot re -

by jeho geo gra fic ké ho roz ší re nia5.2. Vz�ah k exis tu jú cim pa to gé nom sta vov cov, bez sta vov cov, rast lín ale bo iných or ga niz mov5.3. Účin ky na cie ¾o vý or ga niz mus. Pa to ge ni ta ale bo typ an ta go niz mu voči hos ti te ¾o vi. Za hr nú sa po dro bnos ti

o roz sa hu špe ci fi ci ty hos ti te ¾a.5.4. Pre nos nos�, in fekč ná dáv ka a spô sob účin ku vrá ta ne in for má cií o prí tom nos ti, ne prí tom nos ti ale bo pro duk cii

to xí nov, v prí pa de pot re by s in for má cia mi o ich po va he, iden ti te, che mic kej štruk tú re, sta bi li te a účin nos ti



5.5. Mož né účin ky na ne cie ¾o vé or ga niz my úzko sú vi sia ce s cie ¾o vým or ga niz mom vrá ta ne to xi ci ty, pa to ge ni ty apre nos nos ti

5.6. Pre nos nos� na iné ne cie ¾o vé or ga niz my5.7. Všet ky iné bio lo gic ké účin ky na ne cie ¾o vé or ga niz my v prí pa de, ak sa bio cíd ny vý ro bok správ ne po u ží va.5.8. To xi ci ta a fy zi kál na sta bi li ta v prí pa de, ak sa bio cíd ny vý ro bok správ ne po u ží va.5.9. Ge ne tic ká sta bi li ta v pod mien kach na vr ho va né ho po u ži tia

5.10. Aká ko¾ vek pa to ge ni ta a to xi ci ta voči člo ve ku a zvie ra tám za pod mie nok zní že nej imu ni ty5.11. Pa to ge ni ta a to xi ci ta pre zná mych pa ra zi tov ale bo pred á to rov cie ¾o vých or ga niz mov

6. ÚČIN NOSŤ A ZA MÝŠ ¼A NÉ PO U ŽI TIE6.1. Cie ¾o vé or ga niz my a ma te riá ly, lát ky, or ga niz my ale bo vý rob ky, kto ré tre ba ošet ri� ale bo chrá ni�.6.2. Pred po kla da né po u ži tie:

napr. in sek ticíd, dez in fekč ný pros trie dok, pro ti hni lob ný bio cíd ny vý ro bok atï.6.3. In for má cie o ne žiadu cich účin koch 6.4. In for má cie o vý sky te ale bo mož nom vzni ku re zis ten cie a o mož ných stra té giách po stu pu, ako jej če li�.6.5. Účin ky na cie ¾o vé or ga niz my6.6. Ka te gó ria uží va te ¾a

7. TO XI KO LO GIC KÉ A ME TA BO LIC KÉ ŠTÚ DIE7.1. Akút na to xi ci ta

V prí pa doch, keï je di ná dáv ka nie je vhod ná, musí sa vy ko na� sú bor tes tov na úče ly zis te nia ve¾ mi je do va týchlá tok a a) orál nej to xi ci ty,b) der mál nej to xi ci ty,c) in ha lač nej to xi ci ty,d) dráž di vos ti kože a v prí pa de pot re by dráž di vos ti očí,e) sen zi bi li zá cie kože a v prí pa de pot re by in ha lač ná sen zi bi li zá cia af) pre ví ru sy a vi ro i dy tes ty in fek čnos ti, bio tes ty bun ko vých kul túr za po u ži tia čis te ných in fekč ných ví ru sov a

pri már nych bun ko vých kul túr bu niek ci cav cov, vtá kov a rýb.7.2. Sub chro nic ká to xi ci ta:

40-denné štú die, dva dru hy, je den hlo da vec a ïal ší iný druh ako hlo da veca) orál ne po dá va nie,b) iný spô sob po dá va nia (in ha lá ciou, der mál ne) pod ¾a pot re by ac) pre ví ru sy a vi ro i dy tes ty in fek čnos ti, bio tes ty na vhod ných bun ko vých kul tú rach naj me nej se dem dní po

po da ní po kus ným zvie ra tám.7.3. Chro nic ká to xi ci ta:

Dva dru hy, hlo da vec a ïal ší iný ci ca vec, orál ne po da nie, ak iný spô sob po da nia nie je vhod nej ší.7.4. Štú die kar ci no ge ni ty:

Môžu sa kom bi no va� so štú dia mi uve de ný mi v bode 7.3. Je den hlo da vec a ïal ší iný ci ca vec.7.5. Štú die mu ta ge ni ty:

Pod ¾a špe ci fi ká cie uve de nej v prí lo he č. 1 bode 6.6.7.6. Rep ro dukč ná to xi ci ta:

Test te ra to ge ni ty, krá lik a je den druh hlo dav ca. Štú dia plod nos ti, je den druh, mi ni mál ne dve ge ne rá cie, sa -mec a sa mi ca.

7.7. Štú die me ta bo liz mu:Zá klad ná to xi ko ki ne ti ka, ab sor pcia (vrá ta ne der mál nej ab sor pcie), dis tri bú cia a vy lu čo va nie pri ci cav cochvrá ta ne ob jas ne nia me ta bo lic kých ciest.

7.8. Štú die ne u ro to xi ci ty:Sú po ža do va né tam, kde je in di ká cia in hi bí cie cho lí nes te rá zy ale bo iných ne u ro to xic kých účin kov. V prí pa depot re by by sa mali vy ko na� tes ty one skore nej ne u ro to xi ci ty u dos pe lých slie pok.

7.9. Štú die imu no to xi ci ty (napr. vznik aler gie)7.10. Štú die ná ho di lej ex po zí cie:

Po ža du jú sa v prí pa de, ak účin ná lát ka je ob siah nu tá v prí prav koch, kto ré sa po u ží va jú tam, kde sa pri pra vu jú,kon zu mu jú ale bo skla du jú po tra vi ny ale bo kr mi vá, a tam, kde ¾u dia, do by tok ale bo do má ce zvie ra tá môžu by�prav de po dob ne ex po no va né pri po by te v ošet re ných prie sto roch ale bo kon tak tom s ošet re ný mi ma te riál mi.

7.11. Ex po zič né úda je člo ve ka za hŕ ňa jú cea) zdra vot né (le kár ske) úda je v ano nym nej for me (ak sú do stup né),


b) zdra vot né zá zna my, úda je o le kár skom do h¾a de u pra cov ní kov vý rob ných pre vá dzok (ak sú do stup né),c) epi de mio lo gic ké úda je (ak sú do stup né),d) úda je o ná hod ných otra vách,e) dia gnos tiku otráv (zna ky, symp tó my) vrá ta ne po dro bnos tí všet kých ana ly tic kých tes tov,f) na vr ho vanú liečbu otráv a ich prog nó zy.

7.12. Sú hrn to xi ko ló gie vo vz�a hu k ci cav com:Zá ve ry, cel ko vé hod no te nie s oh¾a dom na všet ky to xi ko lo gic ké, pa to gén ne a in fekč né úda je a aké ko¾ vek inéin for má cie o účin nom or ga niz me. Tam, kde je to mož né, by mali by� v sú hrnnej for me uve de né na vr ho va néopat re nia na ochra nu uží va te ¾a.

8. EKO TO XI KO LO GIC KÉ ŠTÚ DIE8.1. Akút na to xi ci ta na ry bách8.2. Akút na to xi ci ta na Daph nia mag na8.3. Účin ky na rast rias (test in hi bí cie)8.4. Akút na to xi ci ta na je den ne cie ¾o vý or ga niz mus iný ako vod ný8.5. Pa to ge ni ta a to xi ci ta na vče lách a dáž ïov kách8.6. Akút na to xi ci ta ale bo pa to ge ni ta a to xi ci ta pre iné ne cie ¾o vé or ga niz my, pri kto rých sa pred po kla dá ri zi ko.8.7. Účin ky (ak exis tu jú) na ostat nú fló ru a fa u nu8.8. V prí pa doch, ak vzni ka jú to xí ny, by sa mali zís ka� úda je uve de né v prí lo he č. 1 bo doch 7.1. až 7.5.8.9. Ší re nie, mo bi li ta, mno že nie, roz klad a per zis ten cia v ov zdu ší, pôde a vo vode

8.10. V prí pa doch, ak vzni ka jú to xí ny, by sa mali zís ka� úda je uve de né v prí lo he č. 1 bo doch 7.6. až 7.8.

9. OPAT RE NIA NE VY HNUT NÉ NA OCHRA NU ŽI VO TA A ZDRA VIA ¼UDÍ, NE CIE ¼O VÝCH OR GA NIZ MOVA ŽI VOT NÉ HO PROS TRE DIA9.1. Me tó dy a pre ven tív ne opat re nia, kto ré tre ba pri ja� na skla do va nie, za ob chá dza nie, pre pra vu a po u ží va nie;

ale bo v prí pa de po žia ru ale bo iných po dob ných ne hôd9.2. Všet ky okol nos ti ale bo pod mien ky, za kto rých by sa účin ný or ga niz mus ne mal po u ží va�.

9.2.1. Mož nos� zba ve nia účin né ho or ga niz mu to xi ci ty a všet ky me tó dy po u ží va né na ten to účel9.3. Dô sled ky kon ta mi ná cie ovzdu šia, pôdy a vody, naj mä pit nej vody9.4. Opat re nia v prí pa de ha vá rie9.5. Po stu py hos po dá re nia s od pa dom účin né ho or ga niz mu, vrá ta ne kva li ty vý lu hov, na sklád kach9.6. Mož nos ti ni če nia ale bo de kon ta mi ná cie po úni ku do na sle du jú cich zlo žiek ži vot né ho pros tre dia: ovzdu šia,

vody, pôdy

10. KLA SI FI KÁ CIA A OZNA ČO VA NIE10.1. Ná vrh na pri ra de nie k jed nej z ri zi ko vých sku pín uve de ných v oso bit nom predpise1) spo lu s odô vod ne ním ná -

vr hu.10.2. Text ozna če nia oba lu10.3. Kar ta bez peč nost ných údajov2)


Vy ko ná sa hod no te nie úda jov z jed not li vých bo dov z h¾a di ska ri zi ka pre člo ve ka, zvie ratá a pre ži vot né pros tre die.


1) Na ria de nie vlá dy Slo ven skej re pub li ky č. 47/2002 Z. z. o ochra ne zdra via pri prá ci s bio lo gic ký mi fak tor mi.2) § 27 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 128/2002 Z. z.

Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 515/2001 Z. z. o podrobnostiach o obsahu karty bezpečnostných údajov.

Zá klad né úda je pre bio cíd ny vý ro bok [účin ná lát ka (účin ný or ga niz mus)- huby, mik ro or ga niz my ale bo ví ru sy]


meno a priez vis ko žia da te ¾a ale bo ná zov fir my, ad re sa, te le fón ne a fa xo vé čís la, e-mailová ad re sa, IČO.1.2. Iden ti fi kač né úda je vý rob cu bio cíd ne ho vý rob ku a vý rob cu účin nej lát ky:


2. IDEN TI FI KÁ CIA BIO CÍD NE HO VÝ ROB KU2.1. Ob chod ný ná zov ale bo na vr ho va ný ob chod ný ná zov a v prí pa de pot re by čís lo vý vo jo vé ho kódu vý rob cu bio cíd -

ne ho vý rob ku2.2. Po dro bné kvan ti ta tív ne a kva li ta tív ne in for má cie o zlo že ní bio cíd ne ho vý rob ku:

účin né or ga niz my, inert né zlož ky, cu dzie or ga niz my atï.2.3. Fy zi kál ny stav a po va ha bio cíd ne ho vý rob ku:

emul go va te¾ ný kon cen trát, zmá ča te¾ ný prá šok atï.2.4. Kon cen trá cie účin né ho or ga niz mu v bio cíd nom vý rob ku

3. TECH NIC KÉ A BIO LO GIC KÉ VLAST NOS TI3.1. Vzh¾ad:

far ba a zá pach.3.2. Sta bi li ta pri skla do va ní a skla do va tel nos�:

úči nok tep lo ty, me tó dy ba le nia a skla do va nia atï. na za cho va nie bio lo gic kej sta bi li ty.3.3. Me tó dy sta no ve nia sta bi li ty pri skla do va ní3.4. Tech nic ké cha rak te ris ti ky bio cíd ne ho vý rob ku

3.4.1. Zmá ča te¾ nos�3.4.2. Pe ni vos�3.4.3. Sus pen do va te¾ nos� a sta bi li ta sus pen zie3.4.4. Test na mok rom site a na su chom site3.4.5. Dis tri bú cia ve¾ ko sti čas tíc, ob sah pra chu/jem ných čas tíc, oter a dro bi vos�3.4.6. V prí pa de gra núl si to vý test a uve de nie hmot nost nej dis tri bú cie gra núl, naj mä frak cie s ve¾ ko s�ou čas -

tíc nad 1 mm3.4.7. Ob sah účin nej lát ky v čas ti ciach ná vna dy, gra núl ale bo ošet re né ho ma te riá lu ale bo na ich po vrchu3.4.8. Emul go va te¾ nos�, re e mul go va te¾ nos� a sta bi li ta emul zie3.4.9. Te ku tos�, vy lie va te¾ nos� a praš nos�

3.4.10. Fy zi kál na a che mic ká kom pa ti bi li ta s iný mi bio cíd ny mi vý rob ka mi vrá ta ne bio cíd nych vý rob kov, s kto -rý mi sa má po u ži tie bio cíd ne ho vý rob ku po vo li�.

3.5. Zmá ča te¾ nos�, pri ¾na vos� a dis tri bú cia po ap li ká cii3.6. Aké ko¾ vek zme ny v bio lo gic kých vlast nos tiach účin né ho or ga niz mu ako dô sle dok vý ro by bio cíd ne ho vý rob ku,

oso bit ne zme ny v pa to ge ni te a in fek čnos ti

4. ME TÓ DY IDEN TI FI KÁ CIE A ANA LÝ ZY4.1. Ana ly tic ké me tó dy na sta no ve nie zlo že nia bio cíd ne ho vý rob ku4.2. Me tó dy sta no ve nia re zí duí:

napr. bio lo gic ký test.4.3. Me tó dy po u ží va né na pre u ká za nie mik ro bio lo gic kej čis to ty bio cíd ne ho vý rob ku4.4. Me tó dy po u ží va né na pre u ká za nie, že bio cíd ny vý ro bok je zba ve ný akých ko¾ vek pa to gé nov ne bez peč ných pre

člo ve ka a iné ci cav ce ale bo pa to gé nov škod li vých pre ne cie ¾o vé or ga niz my a ži vot né pros tre die, ak je to pot reb né.4.5. Tech ni ka po u ži tá na za bez pe če nie ho mo ge ni ty bio cíd ne ho vý rob ku a me tó dy tes tov a skú šok na jeho štan dar di zá ciu



5. ZA MÝŠ ¼A NÉ PO U ŽI TIE A ÚČIN NOSŤ PRI TOM TO PO U ŽI TÍ5.1. Po u ži tie - typ bio cíd ne ho vý rob ku:

napr. pros trie dok na ochra nu dre va, in sek ti cíd atï.5.2. Po dro bnos ti o za mýš ¾a nom po u ži tí:

napr. dru hy re gu lo va ných škod li vých or ga niz mov, ma te riá ly, kto ré sa majú ošet ri�, atï.5.3. Ap li kač ná dáv ka5.4. V prí pa de pot re by všet ky špe ci fic ké okol nos ti ale bo pod mien ky, za kto rých sa bio cíd ny vý ro bok na zá kla de vý -

sled kov tes tu môže ale bo ne mô že po u ží va�.5.5. Me tó da ap li ká cie5.6. Po čet a ter mí ny ap li ká cií5.7. Na vr ho va né po ky ny na po u ži tie5.8. Úda je o účin nos ti

5.8.1. Tes ty na pred bež né sta no ve nie roz pä tia účin nos ti5.8.2. Te rén ne po ku sy5.8.3. In for má cie o mož nom vzni ku re zis ten cie5.8.4. Doba, počas kto rej je za cho va ná účin nos� bio cíd ne ho vý rob ku pri skla do va ní (ex spi rá cii).

5.9. Vplyv na kva li tu ošet re ných ma te riá lov ale bo bio cíd nych vý rob kov

6. ÚDA JE O TO XI CI TE:doplnko vé úda je k úda jom, kto ré sa po ža du jú pre účin ný or ga niz mus.6.1. Akút na to xi ci ta

6.1.1. Orál na to xi ci ta6.1.2. Der mál na to xi ci ta6.1.3. In ha lač ná to xi ci ta6.1.4. Kož ná dráž di vos� a v prí pa de pot re by i dráž di vos� očí6.1.5. Sen zi bi li zá cia kože

6.2. Do stup né to xi ko lo gic ké úda je o iných ako účin ných lát kach ob siah nu tých v bio cíd nom vý rob ku6.3. Ex po zí cia pra cov ní ka

6.3.1. Der mál na ab sor pcia ale bo in ha lač ná ex po zí cia v zá vis los ti od cha rak te ru bio cíd ne ho vý rob ku a me tó dy ap li ká cie

6.3.2. Prav de po dob ná ex po zí cia pra cov ní ka v te rén nych pod mien kach, v prí pa de pot re by vrá ta ne kvan ti ta -tív nej ana lý zy jeho ex po zí cie

7. ÚDA JE O EKO TO XI CI TE:do pln ko vé úda je k in for má ciám, kto ré sa po ža du jú pre účin ný or ga niz mus.7.1. Ne žiadu ce účin ky, napr. úči nok na uži toč né ale bo iné ne cie ¾o vé or ga niz my, ale bo per zis ten cie v ži vot nom

pros tre dí

8. OPAT RE NIA NA OCHRA NU ŽI VO TA A ZDRA VIA ¼UDÍ, NE CIE ¼O VÝCH OR GA NIZ MOV A ŽI VOT NÉ HOPROS TRE DIA8.1. Opat re nia na za ob chá dza nie, skla do va nie, pre pra vu a po u ží va nie8.2. Ochran ná le ho ta ale bo iné pre ven tív ne opat re nia na ochra nu člo ve ka a zvie rat8.3. Nú dzo vé opat re nia v prí pa de ha vá rie8.4. Po stu py na zneškodňovanie1) ale bo de kon ta mi ná ciu bio cíd ne ho vý rob ku a jeho oba lu.1)

9. KLA SI FI KÁ CIA, BA LE NIE A OZNA ČO VA NIE9.1. Ná vrh kla si fi ká cie a ozna čo va nia

9.1.1. S oh¾a dom na ne bio lo gic ké zlož ky bio cíd ne ho vý rob ku a) vý straž ný sym bol, b) ozna če nia špe ci fic ké ho ri zi ka (R-vety), c) po ky ny na bez peč né za ob chá dza nie (S-vety).


1) Zá kon č. 529/2002 Z. z. o od pa doch a o zme ne a do pl ne ní nie ktorých zá ko nov.

9.1.2. S oh¾a dom na ozna čo va nie účin ných or ga niz mov prí sluš nou sku pi nou ri zi ka pod ¾a oso bit né hopredpisu2)

9.2. Ba le nie (druh, ma te riál, ve¾ kos� atï.):Tre ba uvies�, či ma te riál oba lu ne re a gu je s vý rob kom.

9.3. Text ozna če nia oba lu9.4. Kar ta bez peč nost ných údajov3)

10. SÚ HRN A HOD NO TE NIE ÚDA JOV UVE DE NÝCH V BO DOCH 2 AŽ 9:Vy ko ná sa hod no te nie úda jov z jed not li vých bo dov z h¾a di ska ri zi ka pre člo ve ka, zvie ra tá a pre ži vot né pros tre die.


2) § 25 zá kona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v zne ní zá ko na č. 128/2002 Z. z.Vý nos Mi nis ter stva hos po dár stva Slo ven skej re pub li ky z 27. marca 2002 č. 2/2002 na vy ko na nie zá ko na č. 163/2001 Z. z. o chemickýchlátkach a chemických prípravkoch (oznámenie č. 384/2002 Z. z.).

3) § 27 zá ko na č. 163/2001 Z. z. v zne ní zá ko na č. 128/2002 Z. z.Vy hláš ka Mi nis ter stva hos po dár stva Slo ven skej re pub li ky č. 515/2001 Z. z. o po dro bnos tiach o ob sa hu kar ty bez peč nost ných úda jov.

Do pln ko vé úda je pre účin nú lát ku (che mic kú)

1. FY ZI KÁL NE A CHE MIC KÉ VLAST NOS TI1.1. Roz pus tnos� v or ga nic kých roz púš �ad lách vrá ta ne vply vu tep lo ty na roz pus tnos� (pre čis tú lát ku):

Musí by� sta no vená naj me nej pre dve roz púš �ad lá s rôz nou po la ri tou. Ten to údaj sa ne po ža du je pre vý rob kytypu 5.

1.2. Sta bi li ta v or ga nic kých roz púš �ad lách po u ží va ných v bio cíd nom vý rob ku a iden ti ta prí sluš ných roz klad nýchpro duk tov (pre lát ku de fi no va nej čis to ty):Ten to údaj sa ne po ža du je pre vý rob ky typu 5.

2. ANA LY TIC KÉ ME TÓ DY NA STA NO VE NIE A IDEN TI FI KÁ CIU2.1. Ana ly tic ké me tó dy vrá ta ne vý �až nos ti a me dze sta no ve nia pre účin nú lát ku a jej re zí duá v po tra vi nách ale bo

kr mi vách a pod ¾a pot re by v iných vý rob koch:Mu sia by� vždy pred lo že né v prí pa de, ak účin ná lát ka je ur če ná na po u ži tie v bio cíd nych vý rob koch typu 4, 5a 20, a v prí pa de, ak ošet re ný ma te riál ale bo bio cíd ny vý ro bok môže prís� do sty ku s po tra vi na mi ale bo kr mi -va mi (napr. dez in fekč né pros tried ky po u ží va né vo vý rob niach po tra vín). To sa vz�a hu je naj mä na vý rob kytypu 12 po u ží va né na vý ro bu pa piera ur če né ho na ba le nie po tra vín. V prí pa de bio cíd nych vý rob kov typu 21sa po ža du jú ana ly tic ké me tó dy na sta no ve nie re zí duí na ry bách.

3. TO XI KO LO GIC KÉ A ME TA BO LIC KÉ ŠTÚ DIE3.1. Štú dia ne u ro to xi ci ty:

Štú dia ne u ro to xi ci ty sa po ža du je, ak účin nou lát kou je or ga nic ká zlú če ni na ob sa hu jú ca fos for ale bo ak exis -tu jú iné úda je sved čia ce o tom, že účin ná lát ka môže ma� ne u ro to xic ké vlast nos ti. Tes to va ným or ga niz mom je dos pe lá sliep ka, ak sa ne zdô vod ní, že je vhod nej ší iný or ga niz mus. V prí pa de pot re by sa po ža du jú tes ty oneskorenej ne u ro to xi ci ty. Ak sa zis tí in hi bí cia cho lí nes te rá zy, malo by sa uva žo va� o vy ko na ní tes tu odo zvyna re ak ti vač né či nid lá pod ¾a oso bit né ho pred pi su:1) me tó da B.37 One skore ná ne u ro to xi ci ta or ga no fos fo ro -vých lá tok po akút nej ex po zí cii ich účin kom a me tó da B.38 Vý skum one skore nej ne u ro to xi ci ty — or ga no fos fo -ro vých lá tok pri 28-dňovej opa ko va nej dáv ke.

3.2. To xic ké účin ky na do by tok a do má ce zvie ra tá:Tes ty to xi ci ty na hos po dár ske zvie ra tá a do má ce zvie ra tá pri rôz nych ty poch ex po zí cie sa po ža du jú vo vý ni -moč ných prí pa doch, ak exis tu je re ál ne ne bez pe čen stvo ich ex po zí cie pri po u ži tí lát ky v prie sto roch, kde sahos po dár ske zvie ra tá zdr žu jú ale bo kde je re ál na mož nos� ex po zí cie pros tred níc tvom vody, kto rú pijú, ale bopros tred níc tvom kr mi va. Tie to úda je môžu by� pot reb né v prí pa de účin ných lá tok bio cíd nych vý rob kov typu3, 4, 5, 8, 10, 14 - 19, 23. Ne po ža du jú sa pre účin né lát ky bio cíd nych vý rob kov typu 1, 2, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 20, 21, 22.

3.3. Štú die tý ka jú ce sa ex po zí cie ¾ud ské ho or ga niz mu účin nej lát ke:In for má cie o to xic kom pô so be ní lá tok vzni ka jú cich z účin nej lát ky pri bež nom po u ži tí bio cíd ne ho vý rob ku(de gra dač né pro duk ty, ved ¾aj šie pro duk ty, re akč né pro duk ty). Pot reb nos� tých to úda jov je pot reb né po sú di�z prí pa du na prí pad. Tie to úda je môžu by� pot reb né na prí klad pri účin ných lát kach bio cíd nych vý rob kov typu 1 a 2 (re akč né pro duk ty s vo dou, ak sa bio cíd ny vý ro bok po u ží va na pot re by osob nej hy gie ny, ale bo re akč népro duk ty s vo dou, iný mi ma te riál mi ale bo so vzdu chom pri po u ži tí na úpra vu vody v ba zé noch), typu 5 (re akč -né pro duk ty s pit nou vo dou), typu 6, 7, 9 a 10 (re zí duá v ošet re nom ma te riá li) a typu 8 (dráž di vé a sen zi bi li zu -jú ce účin ky zvyš kov che mic kých zlú če nín, ako napr. solí ko vov, na po vrch ošet re né ho dre va).

3.4. Po tra vi ny a kr mi vá:Ak sa má účin ná lát ka po u ži� vo vý rob koch, kto ré sa po u ží va jú tam, kde sa pri pra vu jú, kon zu mu jú ale boskla du jú po tra vi ny na ¾ud skú spot re bu, ale bo tam, kde sa pri pra vu jú, kon zu mu jú ale bo skla du jú kr mi vá predo by tok, po ža du jú sa tes ty uve de né v bode 6.1.

3.5. Ak sa po va žu jú za ne vy hnut né aké ko¾ vek iné tes ty tý ka jú ce sa ex po zí cie ¾ud ské ho or ga niz mu účin nej lát keob siah nu tej v na vr ho va ných vý rob koch, po ža du je sa test uve de ný v bode 6.2.



1) Prí lo ha č. 5 k vý no su Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002 na vykonanie zákona č. 163/2001 Z. z.o chemických látkach a chemických prípravkoch (oznámenie č. 384/2002 Z. z.).

3.6. Ak sa má účin ná lát ka po u ží va� vo vý rob koch ur če ných na kon tro lu rast lín, po ža du jú sa tes ty na po sú de nieto xic kých účin kov me ta bo li tov z ošet re ných rast lín, ak exis tu jú, a v prí pa de, ak sú od liš né od me ta bo li tov zis -te ných u zvie rat.

3.7. Štú die me cha niz mov - aké ko¾ vek štú die ne vy hnut né na ob jas ne nie účin kov opí sa ných v štú diách to xi ci ty:Štú die me cha niz mu to xi ci ty môžu by� pot reb né, ak na zá kla de to xi ko lo gic kej cha rak te ris ti ky účin nej lát kyvy plý va mož nos� napr. iné ho ako ge no to xic ké ho me cha niz mu kar ci no ge né zy, dru ho vo špe ci fic ké ho me cha -niz mu účin ku, škod li vé ho účin ku na rep ro duk ciu, imu nit ný ale bo hor mo nál ny sys tém.

4. EKO TO XI KO LO GIC KÉ ŠTÚ DIE4.1. Test akút nej to xi ci ty na jed nom ne cie ¾o vom or ga niz me inom ako vod nom4.2. Ak vý sled ky eko to xi ko lo gic kých štú dií a za mýš ¾a né po u ži tie účin nej lát ky po u ka zu jú na ne bez pe čen stvo pre

ži vot né pros tre die, po ža du jú sa tes ty opí sa né v bo doch 7. a 8.4.3. Ak je vý sle dok tes tu uve de né ho v prí lo he č. 1 bode 7.6.2. ne ga tív ny a ak sa bude účin ná lát ka prav de po dob ne

zneš kod ňo va� v rám ci čis te nia ko mu nál nych od pa do vých vôd, po ža du je sa test opí sa ný v bode 8.4.1.4.4. Aké ko¾ vek ïal šie tes ty bio lo gic kej od bú ra te¾ nos ti, kto ré zod po ve da jú vý sled kom uve de ným v prí lo he č. 1 bo -

doch 7.6.1. a 7.6.2.4.5. Fo to tran sfor má cia v ov zdu ší (me tó da od ha du) vrá ta ne iden ti fi ká cie pro duk tov roz kla du (pre čis tú účin nú lát -

ku)4.6. Ak to vý sled ky uve de né v prí lo he č. 1 bo doch 7.6.2. ale bo 4.4. vy ža du jú ale bo ak účin ná lát ka má níz ku cel ko -

vú od bú ra te¾ nos� ale bo ne má žiad nu abio tic kú od bú ra te¾ nos�, po ža du jú sa tes ty uve de né v bo doch 7.1.1.,7.2.1. ale bo 7.3.

5. OPAT RE NIA NA OCHRA NU ŽI VO TA A ZDRA VIA ¼UDÍ, ZVIE RAT A ŽI VOT NÉ HO PROS TRE DIA5.1. Iden ti fi ká cia lá tok ne bez peč ných pre pod zem né vody:

Ha lo gé no va né or ga nic ké zlú če ni ny a lát ky, z kto rých môžu ta ké to zlú če ni ny vo vod nom pros tre dí vzni ka�; or -ga nic ké zlú če ni ny fos fo ru; or ga nic ké zlú če ni ny cínu; kar ci no gén ne lát ky, mu ta gén ne lát ky a lát ky po ško dzu -jú ce rep ro duk ciu; or tu� a jej zlú če ni ny; kad mium a jeho zlú če ni ny; mi ne rál ne ole je a uh ¾o vo dí ky; ky a ni dy.Lát ky, kto ré zni žu jú chu �o vé vlast nos ti vody tak, že je pre ¾udí ne po ží va te¾ ná, ale bo zlú če ni ny, z kto rých môžu ta ké to lát ky vo vode vzni ka�. To xic ké ale bo per zis tent né or ga nic ké zlú če ni ny kre mí ka a lát ky, z kto rých môžuta ké to zlú če ni ny vo vod nom pros tre dí vzni ka�, s vý nim kou tých, kto ré sú bio lo gic ky ne škod né ale bo sa vo vod -nom pros tre dí rých le roz kla da jú za vzni ku ne škod ných lá tok. Fos for a jeho an or ga nic ké zlú če ni ny; flu o ri dy;amo niak a du si ta ny.

6. ĎAL ŠIE ŠTÚ DIE SÚ VI SIA CE S ¼UD SKÝM ZDRA VÍM6.1. Štú die po tra vín a kr mív

6.1.1. Iden ti fi ká cia roz klad ných a re akč ných pro duk tov a me ta bo li tov účin nej lát ky v ošet re ných ale bo kon -ta mi no va ných po tra vi nách ale bo kr mi vách

6.1.2. Sprá va nie re zí duí účin nej lát ky, ich roz klad ných pro duk tov a v prí pa de pot re by ich me ta bo li tov v ošet -re ných ale bo kon ta mi no va ných po tra vi nách ale bo kr mi vách vrá ta ne ki ne ti ky roz pa du

6.1.3. Cel ko vá ma te riá lo vá bi lan cia účin nej lát ky:Dos ta toč ný po čet úda jov o re zí du ách z cie le ných tes tov, kto ré majú pre u ká za�, že re zí duá, kto ré prav -de po dob ne po chá dza jú z na vr ho va né ho po u ži tia, nie sú výz namné z h¾a di ska ochra ny zdra via člo ve kaale bo zvie rat.

6.1.4. Od had po ten ciál nej ale bo sku toč nej ex po zí cie ¾ud ské ho or ga niz mu účin nej lát ke pros tred níc tvomstra vy a iný mi spô sob mi

6.1.5. Ak re zí duá účin nej lát ky zos tá va jú v kr mi vách po výz namne dlhom ča so vom ob do bí, po ža du jú sa kŕm -ne a me ta bo lic ké štú die u do byt ka, aby sa umož ni lo hod no te nie re zí duí zvie ra cie ho pô vo du v po tra vi -nách.

6.1.6. Vplyv prie my sel né ho spra co va nia ale bo do má cej prí pra vy po tra vín na po va hu a hla di nu re zí duí účin -nej lát ky

6.1.7. Na vr ho va né pri ja te¾ né re zí duá a zdô vod ne nie ich pri ja te¾ nos ti6.1.8. Aké ko¾ vek iné do stup né in for má cie, kto ré sú výz namné.6.1.9. Sú hrn a hod no te nie úda jov uve de ných v bo doch 6.1.1. až 6.1.8.

6.2. Iný test vz�a hu júci sa na ex po zí ciu člo ve ka vrá ta ne zdô vod ne nia

7. ĎAL ŠIE ŠTÚ DIE O OSU DE A SPRÁ VA NÍ LÁT KY V ŽI VOT NOM PROS TRE DÍ7.1. Osud a sprá va nie v pôde

7.1.1. Rých los� a spô sob roz kla du vrá ta ne iden ti fi ká cie pre bie ha jú cich pro ce sov a iden ti fi ká cie všet kých me -ta bo li tov a pro duk tov roz kla du naj me nej v troch ty poch pôdy za zod po ve da jú cich pod mie nok


7.1.2. Ab sor pcia a de sor pcia v naj me nej troch ty poch pôdy a v prí pa de pot re by ab sor pcia a de sor pcia me ta bo -li tov a roz klad ných pro duk tov

7.1.3. Mig rá cia v naj me nej troch ty poch pôdy a v opod stat ne ných prí pa doch aj mig rá cia me ta bo li tov a roz -klad ných pro duk tov

7.1.4. Množ stvo a cha rak ter ne ex tra ho va te¾ ných re zí duí7.2. Osud a sprá va nie vo vode

7.2.1. Rých los� a spô sob roz kla du vo vod nom sys té me, ak nie je vý sle dok za hr nu tý do prí lo hy č. 1 bodu 7.6.vrá ta ne iden ti fi ká cie me ta bo li tov a roz klad ných pro duk tov.

7.2.2. Ab sor pcia a de sor pcia vo vode v sys té moch se di men tov a, ak je to výz namné, ab sor pcia a de sor pcia me -ta bo li tov a roz klad ných pro duk tov.

7.3. Osud a sprá va nie v ov zdu ší:Ak sa účin ná lát ka má po u ži� v bio cíd nom vý rob ku ako fu mi gant ale bo sa má ap li ko va� me tó dou roz pra šo va -nia, ak je pr cha vá, ale bo ak aké ko¾ vek iné in for má cie uka zu jú, že je to výz namné, sta no ví sa rých los� a spô sobroz kla du v ov zdu ší, ak to nie je za hr nu té v bode 4.5.

7.4. Sú hrn a hod no te nie úda jov v bo doch 7.1. až 7.3.

8. ĎAL ŠIE EKO TO XI KO LO GIC KÉ ŠTÚ DIE8.1. Účin ky na vtá ky

8.1.1. Akút na orál na to xi ci ta:Ne tre ba zis �o va�, ak pre štú diu uve de nú v bode 4.1. boli vy bra né vtá ky.

8.1.2. Krát ko do bý test to xi ci ty - osem den ná kŕmna štú dia naj me nej na jed nom dru hu (inom ako kur ča tá)8.1.3. Účin ky na rep ro duk ciu

8.2. Účin ky na vod né or ga niz my8.2.1. Dlho do bý test to xi ci ty pre vhod ný druh rýb8.2.2. Účin ky na rep ro duk ciu a rých los� ras tu pri vhod ných dru hoch rýb8.2.3. Bioaku mu lá cia pri vhod ných dru hoch rýb8.2.4. Rep ro duk cia a rých los� ras tu pri Daph nia mag na

8.3. Účin ky na iné ne cie ¾o vé or ga niz my8.3.1. Akút na to xi ci ta na vče ly a iné uži toč né člán ko nož ce. Vy be rú sa po kus né or ga niz my iné ako or ga niz my

uve de né v bode 4.1.8.3.2. To xi ci ta na dáž ïov ky a iné pôd ne ne cie ¾o vé mak ro or ga niz my8.3.3. Účin ky na pôd ne ne cie ¾o vé mik ro or ga niz my8.3.4. Účin ky na aké ko¾ vek iné špe ci fic ké, ne cie ¾o vé or ga niz my (fló ra a fa u na), pri kto rých sa pred po kla dá, že

sú vy sta ve né ri zi ku.8.4. Iné účin ky

8.4.1. Test in hi bí cie res pi rá cie ak ti vo va né ho kalu8.5. Sú hrn a hod no te nie úda jov uve de ných v bo doch 8.1. až 8.4.


Do pln ko vé úda je pre bio cíd ny vý ro bok (účin ná lát ka - che mic ká)

1. ĎAL ŠIE ŠTÚ DIE SÚ VI SIA CE SO ZDRA VÍM ČLO VE KA

1.1. Štú die po tra vín a kr mív

1.1.1. Ak re zí duá bio cíd ne ho vý rob ku pre tr vá va jú v kr mi vách po výz namne dlhom ča so vom ob do bí, po ža du jú sakŕm ne a me ta bo lic ké štú die pri do byt ku, aby sa umož ni lo hod no te nie re zí duí v ži vo číš nych po tra vi nách.

1.1.2. Vplyv prie my sel né ho spra co va nia ale bo do má cej prí pra vy po tra vín na po va hu a kon cen trá ciu re zí duíbio cíd ne ho vý rob ku

1.2. Iný test vz�a hu jú ci sa na ex po zí ciu člo ve ka

2. ĎAL ŠIE ŠTÚ DIE O OSU DE A SPRÁ VA NÍ LÁT KY V ŽI VOT NOM PROS TRE DÍ

2.1. Všet ky in for má cie uve de né v prí lo he č. 5 bode 8 pre eko to xi ko lo gic ky výz namné zlož ky bio cíd ne ho vý rob ku,ak sú tie to úda je výz namné pre hod no te nie bio cíd ne ho vý rob ku.

2.2. Tes ty dis tri bú cie a roz pty lu v pôde, vo vode a v ov zdu ší pre eko to xi ko lo gic ky výz namné zlož ky bio cíd ne ho vý -rob ku, ak sú tie to úda je výz namné pre hod no te nie bio cíd ne ho vý rob ku.

3. ĎAL ŠIE EKO TO XI KO LO GIC KÉ ŠTÚ DIE

3.1. Účin ky na vtá ky

3.1.1. Akút na orál na to xi ci ta, ak už ne bo la uve de ná v prí lo he č. 2 bode 7.

3.2. Účin ky na vod né or ga niz my

3.2.1. V prí pa de ap li ká cie na po vrcho vé vody ale bo do po vrcho vých vôd ale bo v ich blíz kos ti

3.2.1.1. Samo stat né štú die na ry bách a iných vod ných or ga niz moch

3.2.1.2. Úda je o re zí du ách účin nej lát ky v ry bách vrá ta ne to xi ko lo gic ky výz namných me ta bo li tov

3.2.1.3. Štú die uve de né v prí lo he č. 5 bo doch 8.2.1. až 8.2.4. pre eko to xic ky výz namné zlož ky bio cíd ne -ho vý rob ku

3.2.2. Ak sa bio cíd ny vý ro bok má roz pra šo va� v blíz kos ti po vrcho vých vôd, môže sa po ža do va� štú diaúle tu, aby sa po sú di lo ri zi ko pre vod né or ga niz my v po ¾ných pod mien kach.

3.3. Účin ky na iné ne cie ¾o vé or ga niz my

3.3.1. To xi ci ta pre su cho zem ské sta vov ce iné ako vtá ky

3.3.2. Akút na to xi ci ta pre vče ly

3.3.3. Účin ky na uži toč né člán ko nož ce iné ako vče ly

3.3.4. Účin ky na dáž ïov ky a iné ne cie ¾o vé mak ro or ga niz my, o kto rých sa pred po kla dá, že sú vy sta ve né ri zi -ku.

3.3.5. Účin ky na ne cie ¾o vé pôd ne mik ro or ga niz my

3.3.6. Účin ky na aké ko¾ vek iné špe ci fic ké, ne cie ¾o vé or ga niz my (fló ra a fa u na), o kto rých sa pred po kla dá, žesú vy sta ve né ri zi ku.

3.3.7. Ak je bio cíd ny vý ro bok vo for me ná vna dy ale bo gra núl

3.3.7.1. Cie le né skúš ky na hod no te nie ri zík na ne cie ¾o vé or ga niz my v te rén nych pod mien kach

3.3.7.2. Štú die pri jí ma nia bio cíd ne ho vý rob ku s po tra vou akým ko¾ vek ne cie ¾o vým or ga niz mom, o kto -rom sa pred po kla dá, že je vy sta ve ný ri zi ku.

3.4. Sú hrn a hod no te nie úda jov uve de ných v bo doch 3.1. až 3.3.



Zá klad né úda je pre bio cíd ny vý ro bok s níz kym ri zi kom


meno a priez vis ko žia da te ¾a ale bo ná zov fir my, ad re sa, te le fón ne a fa xo vé čís la, e-mailová ad re sa, IČO.1.2. Iden ti fi kač né úda je vý rob cu bio cíd ne ho vý rob ku a účin nej lát ky:


2. IDEN TI FI KÁ CIA BIO CÍD NE HO VÝ ROB KU2.1. Ob chod ný ná zov2.2. Kva li ta tív ne a kvan ti ta tív ne che mic ké zlo že nie bio cíd ne ho vý rob ku

3. FY ZI KÁL NE, CHE MIC KÉ A TECH NIC KÉ VLAST NOS TI3.1. Vzh¾ad (fy zi kál ny stav, far ba)3.2. Vý buš né vlast nos ti3.3. Oxi dač né vlast nos ti3.4. Tep lo ta vzpla nu tia a iné uka zo va te le hor ¾a vos ti ale bo samo zá pal nos ti3.5. Hod no ta pH (1 % roz tok)3.6. Mer ná hmot nos�3.7. Sta bi li ta pri skla do va ní a skla do va te¾ nos�:

vplyv svet la, tep lo ty a vlh kos ti na tech nic ké cha rak te ris ti ky bio cíd ne ho vý rob ku; re ak ti vi ta s oba lo vým ma te -riá lom.

3.8. Tech nic ké cha rak te ris ti ky bio cíd ne ho vý rob ku:napr. zmá ča te¾ nos�, pe ni vos�, te ku tos�, praš nos� a pod.

3.9. Fy zi kál na a che mic ká kom pa ti bi li ta s iný mi bio cíd ny mi vý rob ka mi, s kto rý mi má by� jeho po u ži tie re gis tro va né.

4. ZA MÝŠ ¼A NÉ PO U ŽI TIE4.1. Typ bio cíd ne ho vý rob ku4.2. Ka te gó rie uží va te ¾ov4.3. Spô sob ap li ká cie

4.3.1. Me tó dy ap li ká cie vrá ta ne opi su po u ži té ho sys té mu4.3.2. Ap li kač ná dáv ka a v prí pa de pot re by ko neč ná kon cen trá cia bio cíd ne ho vý rob ku a účin nej lát ky v sys té -

me, v kto rom sa má bio cíd ny vý ro bok po u ží va�, na prí klad chla dia ca voda, po vrcho vá voda, voda po u ží -va ná na úče ly ohre vu a pod.

4.3.3. Po čet a ča so vý roz vrh ap li ká cií a v prí pa de pot re by aké ko¾ vek in for má cie o kli ma tic kých ale bo geo gra -fic kých roz die loch, o ne vy hnut ných ochran ných le ho tách na za bez pe če nie ochra ny ži vo ta a zdra via¾udí a zvie rat

5. ANA LY TIC KÉ ME TÓ DY STA NO VE NIA A IDEN TI FI KÁ CIE 5.1. Ana ly tic ká me tó da na sta no ve nie kon cen trá cie účin nej lát ky v bio cíd nom vý rob ku5.2. Ana ly tic ké me tó dy na sta no ve nie to xi ko lo gic ky a eko to xi ko lo gic ky zá važ ných zlo žiek bio cíd ne ho vý rob ku

a ich re zí duí v tých zlož kách ži vot né ho pros tre dia (pôda, ovzdu šie, voda, te lo vé te ku ti ny a tka ni vá zvie rat ačlo ve ka, ošet re né po tra vi ny ale bo kr mi vá), kde to má prak tic ký výz nam.

6. ÚČIN NOSŤ6.1. Úči nok, napr. fun gi cíd, ro den ti cíd, in sek ti cíd, bak te ri cíd6.2. Škod li vý or ga niz mus, kto rý sa má re gu lo va�, a vý rob ky, or ga niz my ale bo ob jekty, kto ré majú by� chrá ne né.6.3. Úči nok na cie ¾o vý or ga niz mus6.4. Spô sob účin ku (vrá ta ne one skore né ho účin ku)



7. KLA SI FI KÁ CIA, BA LE NIE A OZNA ČO VA NIE

8. KAR TA BEZ PEČ NOST NÝCH ÚDAJOV1)


1) § 27 zá ko na č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v zne ní zá ko na č. 128/2002 Z. z.Vy hláš ka Mi nis ter stva hos po dár stva Slo ven skej re pub li ky č. 515/2001 Z. z. o po dro bnos tiach o ob sa hu kar ty bez peč nost ných úda jov.

Zá klad né úda je pre bio cíd ny vý ro bok, kto rý vy ho vu je rám co vé mu zlo že niu


meno a priez vis ko žia da te ¾a ale bo ná zov fir my, ad re sa, te le fón ne a fa xo vé čís la, e-mailová ad re sa, IČO.1.2. Iden ti fi kač né úda je vý rob cu bio cíd ne ho vý rob ku a účin nej lát ky:


2. IDEN TI FI KÁ CIA BIO CÍD NE HO VÝ ROB KU2.1. Ob chod ný ná zov2.2. Po dro bné kva li ta tív ne a kvan ti ta tív ne in for má cie o zlo že ní bio cíd ne ho vý rob ku pred kla da né ho na ude le nie re -

gis trá cie i bio cíd ne ho vý rob ku, pri kto rom bolo sta no ve né rám co vé zlo že nie.2.3. Iden ti fi ká cia účin ných lá tok

2.3.1. Ná zov a sy no ny má:Ná zov účin nej lát ky musí by� to tož ný s ná zvom uve de ným v prí lo he č. 1 oso bit né ho pred pi su,1) a ak tam nie je, po tom s ná zvom uve de ným v zo zna me EI NECS ale bo ELINCS. Ďa lej sa uve die ná zov pod ¾a ISO(In ter na tio nal Stan dards Or ga ni za tion — Me dzi ná rod ná nor ma li zač ná or ga ni zá cia), ob chod ný ná zov,iné vše obec ne po u ží va né ná zvy a sy no nymá.

2.3.2. Che mic ký ná zov:Che mic ký ná zov pod ¾a náz vo slo via IU PAC (In ter na tio nal Union for Pure and Ap plied Che mis try — Me dzi ná -rod ná únia pre čis tú a ap li ko va nú ché miu) a pod ¾a CAS (Che mi cal Ab stracts Ser vi ce), ak sú ná zvy od liš né.Pri látkach, kto ré sa môžu vy sky to va� ako izo mé ry, uve die sa správ ne ozna če nie izo mé ru, ak je to mož né.Pre lát ky s ne de fi no va ným ale bo pre men ným zlo že ním sa uve die iden ti ta a po diel zlú če nín v re akč nej zme -si.

2.3.3. Kó do vé čís lo lát ky, ak ho vý rob ca po u ží va.2.3.4. Čís lo CAS a EC:

Čís lom EC sa ro zu mie čís lo pod ¾a zo zna mu EI NECS ale bo ELINCS, ak je do stup né. Pre zmes izo mé rovsa uvá dza čís lo CAS a čís lo EC tak pre zmes, ako aj pre jed not li vé izo mé ry, ak je do stup né.

2.3.5. Su már ny a štruk túr ny vzo rec a mo le ku lo vá hmot nos�:Su már ny vzo rec sa uvá dza pod ¾a Hil la, a ak je od liš ný, i pod ¾a CAS. Pri lát kach s ne de fi no va ným ale bopre men ným zlo že ním sa uve die em pi ric ký vzo rec. Pri po ly mé roch sa uve die prie mer ná mo le ku lo váhmot nos� a cha rak te ris ti ky dis tri bú cie mo le ku lo vých hmot nos tí.

2.3.6. Čis to ta:Uve die sa ty pic ká čis to ta a hor ná a dol ná hra ni ca čis to ty ty pic kých ko merč ných bio cíd nych vý rob kovv g.kg-1, g.l-1, hmot nost ných % ale bo ob je mo vých %, pod ¾a toho, čo je vhod nej šie. Pre lát ky s ne de fi no va -ným ale bo pre men ným zlo že ním sa uvá dza čis to ta ako 100 %, od kto rej sa od čí ta jú ne zre a go va né vý -cho dis ko vé lát ky. Ak sa uve de né úda je vz�a hu jú na po kus nú ale bo po lo pre vádz ko vú vý ro bu, upra ví sapo do siah nu tí úpl nej vý ro by, ak je to pot reb né.

2.3.7. Iden ti ta ne čis tôt a prí sad:Ak je to mož né, uve dú sa pre jed not li vé ne čis to ty a prí sa dy vrá ta ne ved ¾aj ších pro duk tov syn té zy, op tic -kých izo mé rov, pro duk tov de gra dá cie atï. tie to údaje: a) vše obec ný a che mic ký ná zov po dob ne, ako je to uve de né v bo doch 2.1. a 2.2., b) čís la CAS a EC (ak sú do stup né), c) su már ny a štruk túr ny vzo rec, d) mo le ku lo vá hmot nos�, e) ty pic ká kon cen trá cia a roz pä tie kon cen trá cie.



1) Prí lo ha č. 1 k výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002 na vykonanie zákona č. 163/2001 Z. z.o chemických látkach a chemických prípravkoch (oznámenie č. 384/2002 Z. z.).

2.3.8. Pô vod prí rod ných účin ných lá tok ale bo pre kur zo rov účin ných lá tok:Pô vod lát ky musí by� dos ta toč ne pres ne opí sa ný; napr. pri ex tra kte z rast li ny je pot reb né uvies� ve dec -ký ná zov dru hu, vše obec ný ná zov a rod rast li ny.

3. PRED PO KLA DA NÉ PO U ŽI TIE3.1. Typ bio cíd ne ho vý rob ku3.2. Ka te gó rie uží va te ¾ov3.3. Spô sob ap li ká cie

3.3.1. Typ bio cíd ne ho vý rob ku a ob las� pred po kla da né ho po u ži tia3.3.2. Me tó dy ap li ká cie vrá ta ne opi su po u ži té ho sys té mu

4. ÚČIN NOSŤ:Pred kla da jú sa úda je, kto ré pre u ka zu jú, že bio cíd ny vý ro bok má mi ni mál ne rov na kú účin nos� ako pô vod ne auto ri -zo va ný bio cíd ny vý ro bok ale bo re gis tro va ný bio cíd ny vý ro bok s níz kym ri zi kom, pre kto rý bolo sta no ve né rám co vézlo že nie, naj mä ak sa zme ní kon cen trá cia účin nej lát ky ale bo kon cen trá cia ostat ných zlo žiek bio cíd ne ho vý rob kuopro ti pô vod né mu bio cíd ne mu vý rob ku tak, že to môže ma� vplyv na účin nos�, napr. ak je kon cen trá cia účin nej lát -ky v bio cíd nom vý rob ku niž šia ako v pô vod nom bio cíd nom vý rob ku.

5. CEL KO VÁ CHA RAK TE RIS TI KA BIO CÍD NE HO VÝ ROB KU:V po rov na ní s pô vod ne schvá le ným vý rob kom, naj mä ak ide o ri zi ko pre ži vot a zdra vie ¾udí, zvie rat a pre ži vot népros tre die.

6. KLA SI FI KÁ CIA, BA LE NIE A OZNA ČO VA NIE

7. KAR TA BEZ PEČ NOST NÝCH ÚDAJOV2)

8. IN FOR MÁ CIA O ZME NÁCH ZLO ŽE NIA BIO CÍD NE HO VÝ ROB KU V PO ROV NA NÍ S PÔ VOD NE SCHVÁ LE NÝMVÝ ROB KOM


2) § 27 zá ko na č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v zne ní zá ko na č. 128/2002 Z. z.Vy hláš ka Mi nis ter stva hos po dár stva Slo ven skej re pub li ky č. 515/2001 Z. z. o po dro bnos tiach o ob sa hu kar ty bez peč nost ných úda jov.

Documents

375 VY HL`− KA Mi nis ter stva hos po dÆr stva Slo ven skej ...Mi nis ter stvo hos po dÆr stva Slo ven skej re pub li ky pod ¾a 4 ods. 7 zÆ ko na Ł. 217/2003 Z. z. o pod mien