59

4 VYBRANÉ MODELY, METÓDY A NÁSTROJE POSÚDENIA ŽIVOTNEJ

SITUÁCIE OHROZENEJ RODINY S DEŤMI

Sociálna pracovníčka a pracovník by mali mať dostatok profesionálnych zručností, aby

dokázali uplatniť empatický a kongruentný prístup pri získavaní, triedení a analyzovaní

informácií. V súčasnosti evidujeme zvyšujúci sa počet štandardizovaných nástrojov slúžiacich na

posúdenie životnej situácie rodiny.

Tabuľka 5 Príklady posudzovacích nástrojov, modelov využívaných v praxi sociálnej práce

s ohrozenou rodinou s deťmi

Názov

Slovenská republika Interná norma č. IN – 067/2012 Plánovanie sociálnej práce pri vykonávaní opatrení

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Vedenie sociálneho prípadu (Gabura, Mydlíková et al. 2004)

Model posúdenia situácie problémovej rodiny (Balogová 2012)

Česká republika Metodické doporučenie MPSV č. 2/2009 k

vyhodnoteniu situácie dieťaťa v náročnej sociálnej situácii

Individuálny plán starostlivosti o dieťa

Hodnotenie situácie ohrozeného dieťaťa a rodiny (SIDRO) Matoušek et al. (2014)

Dotazník funkčnosti rodiny (DFR) Dunovský (1989)

Iné vybrané zahraničné

nástroje

Ontarijský index zanedbávania starostlivosti (Child Neglect Index)

Common assessment framework (CAF)

NCFAS (North Carolina Family Assessment Scale) - Škála pre posúdenie rodiny

Severnej Karolíny

Národný rámec pre posúdenie situácie detí v núdzi a ich rodín (National Framework

for the assessment of chilren in need and their families, 2000)

4.1 INTERNÁ NORMA Č. IN – 067/2012 – POSÚDENIE ŽIVOTNEJ SITUÁCIE

DIEŤAŤA A JEHO RODINY

Oblasti posúdenia životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny uvedené v predmetnej Norme

zahŕňajú najmä:

a) hodnotenie fyzického, psychického a sociálneho stavu dieťaťa (zohľadnenie

individuálnych aspektov, napr. špecifické potreby, zdravotné problémy a potreby),

b) hodnotenie funkčnosti rodiny, rodičovských kompetencií a vzťahov v rodine,

c) stanovenie miery ohrozenia dieťaťa.

Základné oblasti zamerania pri šetrení v rodinnom prostredí dieťaťa sú (príloha č. 1 Normy):

60

základné identifikačné údaje (meno a priezvisko dieťaťa, dátum narodenia, trvalé

bydlisko, meno a priezvisko rodičov),

aktuálny stav dieťaťa ( so zameraním na týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa),

správanie rodiča k dieťaťu,

správanie dieťaťa k rodičovi,

potreby dieťaťa, ktoré nie sú napĺňané,

schopnosť rodičov zabezpečovať potreby dieťaťa (porozumenie potrebám dieťaťa,

rodičovským povinnostiam...),

osoby, ktoré sa podieľajú na napĺňaní potrieb dieťaťa,

bytové podmienky dieťaťa (so zameraním, či je byt/dom prispôsobený potrebám

dieťaťa - hygiena, bezpečie, spánok, príprava do školy, hra),

výživa a stravovanie dieťaťa,

odpoveď na otázku: je situácia/starostlivosť v rodine pre dieťa ohrozujúca?,

odpoveď na otázku: je potrebné dieťa vyňať z rodinného prostredia?,

iné dôležité skutočnosti (napr. či bol vykonaný rozhovor s dieťaťom....).

Záznam podpisuje tak pracovníčka, pracovník, ktorý ho vyhotovili a taktiež rodič.

Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny prostredníctvom tohto nástroja sa

zameriava na nasledujúce oblasti (upravené z prílohy č. 2 Normy):

1. sociálne a ekonomické podmienky:

deti (počet deti v rodine, ich vek, súrodenci, škola a ročník, ktorí navštevujú, predškolské zariadenie),

rodičia (rodinný stav - manželia, druh - družka, nežijú v spoločnej domácnosti; vzdelanie, zamestnanie)

bývanie (kto tvorí domácnosť - počet, príbuzenský vzťah; počet izieb, ich vzhľad; vhodnosť bývania; vybavenie zodpovedajúce potrebám dieťaťa; voda, kúrenie, svetlo; podmienky na prípravu stravy; podmienky pre pokojný spánok; sanitárne vybavenie; hygiena a čistota priestorov),

ekonomické podmienky (zamestnanosť rodičov, čistý mesačný príjem rodiny, stabilita príjmov, uplatnenie sociálnych dávok a príspevkov, zistenie ako celkový príjem rodiny pokrýva potreby všetkých členov, pravidelné výdavky, hospodárenie rodiny s príjmom, finančné problémy, ktoré ohrozujú dieťa;

2. aktuálny stav dieťaťa a vývinové potreby:

aktuálny stav dieťaťa (vzhľad dieťaťa, somatické príznaky, napr. bolesti, nespavosť, žalúdočné problémy, pomočovanie...; emocionálny stav; kto sa podieľa na výchove dieťaťa; ktoré osoby dieťa označuje ako dôležité; ako sa dieťaťu darí v škole; aké má problémy v škole),

fyzický vývin a zdravie (výživa a stravovanie, zdravotný stav – prekonané choroby, zdravotné problémy; pravidelná zdravotná starostlivosť - očkovanie, chrup, zrak, telesná hmotnosť, vzrast; užívanie návykových látok...),

rozumový vývin a vzdelávanie (reč, slovná zásoba; plnenie povinnej školskej dochádzky, školský prospech, príprava dieťaťa do školy; záujem o vzdelávanie zo strany dieťaťa a zo strany jeho rodičov; komunikácia rodičov so školou; podpora dieťaťa pri problémoch v škole; podpora dieťaťa so špecifickými potrebami a

61

spolupráca s odborníkmi; rozvoj praktických zručností a sebaobslužných činností; voľný čas dieťaťa),

citový vývin (napĺňanie emocionálnych potrieb dieťaťa rodičmi; oceňovanie a povzbudzovanie dieťaťa, prejavovanie pozitívnych citov; ako sa rodičia zaujímajú o to čo dieťa prežíva; ako rodičia reagujú na správanie dieťaťa; citové väzby dieťaťa na rodičov, blízkych);

vývin osobnej identity (ako dieťa vnímanie seba samého, sebavedomie; postavenie v rodine, v školskom kolektíve, v skupine rovesníkov; predstavy o svojej budúcnosti);

sociálny vývin (rozdelenie pozornosti medzi súrodencov; vzťahy k rodičom, súrodencom, príbuzným; vzťahy s vrstovníkmi; komunikačné zručnosti; adaptácia na nové sociálne prostredie; správanie v kolektíve v škole);

morálny vývin (poznanie hraníc a ich dodržiavanie; zodpovednosť za svoje správanie, čo je slušné a čo nie; hodnoty v rodine; dieťa ako páchateľ trestnej činnosti, preddelikventné, resp. delikventné prejavy – klamstvá, krádeže; postoj rodičov k sociálnopatologickým javom);

3. starostlivosť rodičov o dieťa:

rodič vytvára prostredie bezpečné pre dieťa,

rodič chráni dieťa pred fyzickým a psychickým ublížením,

rodič chráni dieťa pred nebezpečnými osobami a prostredím,

rodič má vedomosť o tom s kým a kde sa dieťa stretáva, ako trávi čas, sú jasné

pravidlá návratu domov,

rodič chráni dieťa pred sebapoškodzovaním,

rodič vie odhadnúť riziká, ktoré dieťa môžu ohroziť, ak ostane bez dohľadu,

rodič je schopný podávať dieťaťu pravidelne zdravú stravu, ktorá je primeraná veku a

zdravotnému stavu dieťaťa,

rodič vie zhodnotiť ohrozenie zdravia a vývinu dieťaťa,

dieťa má dostatok oblečenia primeranej veľkosti s ohľadom na počasie,

oblečenie dieťaťa je čisté

dieťa má zaistenú pravidelnú hygienu,

rodič vedie dieťa k hygienickým návykom

rodič je schopný rozpoznať kedy dieťaťu nie je dobre, vie adekvátne reagovať, vie

kedy treba ísť k lekárovi

rodič rešpektuje odporúčania lekára a liečebný režim dieťaťa,

rodič uskutočňuje s dieťaťom odborné vyšetrenia;

4. vzťahy a komunikácia v rodine:

medzi rodičmi, medzi deťmi, medzi rodičmi a deťmi, so širšou rodinou,

výchovný štýl, vplyv širšej rodiny na dieťa,

kto vedie rodinu (autorita v rodine, ako to vnímajú ostatní členovia rodiny),

celková atmosféra v rodine,

trávenie voľného času, záľuby,

podnetnosť rodinného prostredia;

62

5. širšie sociálne prostredie:

vplyv širšieho sociálneho prostredia na dieťa a jeho rodinu (napr. susedia); 6. miera ohrozenia dieťaťa (tabuľka č. 6).

Na základe získaných a zanalyzovaných informácií sa stanoví sociálna diagnóza a definuje

sa spôsob zabezpečenia napĺňania potrieb dieťaťa. Záverom posúdenia životnej situácie dieťaťa

a jeho rodiny je stanovenie miery ohrozenia dieťaťa (tabuľka č. 6), ktorú zamestnanec

zodpovedný za vedenie prípadu vyznačí na spisovú dokumentáciu dieťaťa. Navrhovaná

intervencia sa následne premietne do písomne spracovaného plánu sociálnej práce, v ktorom sú

uvedené konkrétne opatrenia ako aj subjekty, ktoré budú tieto opatrenia vykonávať.

Tabuľka č. 6 Miera ohrozenia dieťaťa a intervencia

PREJAVY MIERA

OHROZENIA

POTREBA INTERVENCIA

život, zdravie a priaznivý

vývin dieťa nie sú

ohrozené nie je znížená

kvalita starostlivosti

rodičov o dieťa

Bez ohrozenia

predchádzať vzniku

krízových situácii

v rodine

podľa potreby poskytnúť

rodičom sociálne

poradenstvo, zvážiť potrebu

informovania obce o potrebe

vykonať v rodine opatrenia

podľa § 10

vypracovať úradný záznam

zhoršená kvalita

starostlivosti rodičov

o dieťa bola krátkodobá

a vychádzala z náhleho

zhoršenia rodičovských

funkcií, rodina má

potenciál zmobilizovať

svoje zdroje a zabezpečiť

dieťaťu starostlivosť,

výchovu, výživu a

zabezpečiť všestranný

vývin dieťaťa

Nízka miera

ohrozenia

prijať opatrenia podľa

povahy a závažnosti

krátkodobého zhoršenia

starostlivosti rodičov o

dieťa a následne overiť a

opätovne prehodnotiť

úroveň starostlivosti

rodičov, ako aj mieru

ohrozenia dieťaťa

formalizovať spoluprácu

vykonať opatrenia zamerané

na prácu s rodinou v jej

prirodzenom prostredí

(zvážiť aj zapojenie

akreditovaného subjektu do

výkonu opatrení), prípadne

uložiť jednorázovo v rodine

vhodné výchovné opatrenie,

napríklad napomenutie či

upozornenie.

vypracovať plán sociálnej

práce

existuje riziko ohrozenia

zdravia a vývinu dieťaťa

v jeho rodinnom a

výchovnom prostredí

vyplývajúce zo zlyhania

niektorých funkcií rodiny

opakované zanedbávanie

starostlivosti rodičov,

zhoršený zdravotný

stav rodiča, strata bývania,

rodina ohrozená

sociálnym vylúčením,

výchovné problémy,

Stredná miera

ohrozenia

dohliadať,

kontrolovať

starostlivosť rodičov

o dieťa

formalizovať spoluprácu

uložiť výchovné opatrenie,

vykonávať opatrenia

zamerané na prácu s rodinou

v jej prirodzenom prostredí s

cieľom podpory funkcií

rodiny a napĺňania potrieb

dieťaťa, spolupráca pri

výkone opatrení so

školou, lekárom, obcou,

akreditovaným subjektom,

náboženskými

spoločnosťami

a inými fyzickými

a právnickými osobami,

63

nevhodné výchovne

metódy, záškoláctvo

vypracovať plán sociálnej

práce

dieťa sa ocitne bez

akejkoľvek starostlivosti

vážne ohrozený život,

zdravie alebo priaznivý

fyzický, psychický a

sociálny vývin dieťaťa

rizikové rodiny z pohľadu

konania rodičov dieťaťa,

týranie, zneužívanie alebo

zanedbávanie dieťaťa

Vysoká miera

ohrozenia

ak nie je možné ohrozenie

dieťaťa účinne eliminovať

- je potrebné dieťa

vyňať

z rodinného prostredia

formalizovať spoluprácu

urýchlene vykonať opatrenia

zamerané na vyňatie dieťaťa

z rodinného prostredia,

umiestnenie do náhradného

prostredia (náhradná osobná

starostlivosť, pestúnska

starostlivosť, zariadenie na

VRS) a rodine následne

ponúknuť pomoc pri úprave

pomerov v spolupráci s

obcou, akreditovaným

subjektom a pod..

vypracovať plán sociálnej

práce

Zdroj: Interná norma č. IN - 067/2012. 2012. [online]. [cit. 2016-12-01]. Dostupné z:

http://www.otcovia.sk/docs/IN_067_planovanie_socialnej_prace.pdf

4.2 ŠKÁLA PRE POSÚDENIE RODINY SEVERNEJ KAROLÍNY

NCFAS (North Carolina Family Assessment Scale) - Škála pre posúdenie rodiny Severnej Karolíny

(ďalej len Škála) je v USA určená na používanie programami, ktoré poskytujú intenzívne sanačné

služby pre vysoko rizikové rodiny. Národná rodinná sanačná sieť (NFPN - The National Family

Preservation Network) je distribútorom tréningového balíka. Autormi Škály sú profesor Univerzity

Severnej Karolíny Raymond S. Kirk a Kellie Reed-Ashcraft z Apalačskej štátnej univerzity. Škála

bola vytvorená ako časť mnohoročnej štátnej iniciatívy. Je to nástroj založený na praktických

skúsenostiach navrhnutý na posúdenie piatich oblastí rodinného fungovania.

Autori a členovia pracovnej skupiny usúdili, že nový diagnostický nástroj potrebuje:

zachytiť ekologickú štruktúru fungovania rodiny,

venovať sa záležitostiam zdravia a subjektívnej pohody dieťaťa, mentálneho zdravia

a juvenilného právneho systému,

poskytnúť minimálny tréning pre pracovníkov,

mať limitovaný čas na skompletizovanie (30 minút alebo menej),

povoliť hodnotenie tak silných stránok, ako aj deficitov,

byť schopný odhaliť malé zmeny v rodinnom fungovaní počas krátkych intervencií,

spájať informačné potreby a ciele ľudí z praxe i výskumníkov.

64

Jednotlivé oblasti škály obsahujú subškály, ktoré bližšie diagnostikujú dané oblasti:

A. Prostredie:

Celkové hodnotenie prostredia;

Stabilita bývania; Bezpečnosť v komunite; Bytové podmienky; Príjem / Zamestnanie;

Hospodárenie s financiami; Jedlo / Výživa; Osobná hygiena; Doprava; Výchovné

prostredie.

B. Rodičovské zručnosti a spôsobilosti:

Celkové hodnotenie rodičovských zručností;

Dohľad nad deťmi; Disciplinárne praktiky; Príležitosti pre rozvoj dieťaťa; Mentálne

zdravie rodičov; Fyzické zdravie rodičov; Užívanie drog / alkoholu u rodičov.

C. Rodinné interakcie:

Celkové hodnotenie rodinných interakcií;

Väzba k dieťaťu; Očakávania od dieťaťa; Vzájomná podpora v rodine; Vzťah medzi

rodičmi.

D. Bezpečnosť v rodine:

Celkové hodnotenie bezpečnosti v rodine;

Prítomnosť / Neprítomnosť fyzického násilia na deťoch; Prítomnosť / Neprítomnosť

sexuálneho zneužívania detí; Prítomnosť / Neprítomnosť emocionálneho týrania detí;

Prítomnosť / Neprítomnosť zanedbávania detí; Prítomnosť / Neprítomnosť domáceho

násilia medzi rodičmi.

E. Zdravie a subjektívna pohoda dieťaťa:

Celkové hodnotenie zdravia a subjektívnej pohody dieťaťa;

Mentálne zdravie dieťaťa; Správanie dieťaťa; Školské výkony; Vzťah s rodičmi; Vzťah so

súrodencami; Vzťah s rovesníkmi; Motivácia / kooperácia pri udržaní rodiny.

65

Tabuľka 7 Formát Škály diagnostiky rodiny – príklad jednej z oblastí škály

A. Prostredie

Vysoko pozitívne

hodnotenie

Pozitívne hodnotenie

Adekvátne/Vyhovuj

úce

Mierny problém

Stredný problém

Vážny problém

1. Celkové hodnotenie prostredia

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

2. Stabilita bývania

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

3. Bezpečnosť v komunite

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

4. Bytové podmienky

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

5. Príjem / Zamestnanie

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

6. Hospodárenie s financiami

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

7. Jedlo / Výživa

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

8. Osobná hygiena

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

9. Doprava

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

10. Výchovné prostredie

Vstup

Výstup

+2

+2

+1

+1

0

0

-1

-1

-2

-2

-3

-3

66

Každá z piatich oblastí a príslušných subškál využíva šesťbodové hodnotenie škály,

v rozsahu od -3 (vážny problém) do +2 (vysoko pozitívne hodnotenie), cez 0 bodov

(adekvátne/vyhovujúce). Sú tu dve možnosti hodnotenia každej subškály a každej oblasti. Prvá

pri vstupe a druhá pri uzatváraní prípadu. Tento formát poskytuje okamžitý vizuálny pohľad na

všetky zmeny, ktoré sa vyskytli počas intervencie medzi vstupom a uzavretím prípadu.

Identifikovanie pozitív v Škále nám dovoľuje zahrnúť do intervencie tie veci, ktoré rodina robí

dobre. Táto prax zlepšuje intervenciu. Subškály vypĺňame v takom poradí, v akom získavame

informácie. Postupne sa objavuje presný obraz rodiny. Celkové hodnotenie oblasti je založené na

individuálnom hodnotení subškál, ktoré zahŕňajú danú oblasť. Skóre za oblasť nie je

jednoduchým aritmetickým priemerom súvisiacich škál.

Kedykoľvek počas práce s rodinou, je možné opravovať vstupné informácie, podľa novo

zistených skutočností. Napríklad, zneužívanie alkoholu a drog nemusí byť viditeľné hneď, ak

rodina popiera alebo skrýva toto správanie. Poznámky o prípade sú dôležité pre rozhodnutia na

konci poskytovania služieb ohľadom umiestnenia, potreby ďalších služieb alebo ochrannej

supervízie.

Keď sa subškály vzťahujú k viacerým rodičom, osobám, ktoré sa o deti starajú alebo je

v rodine viac detí, hodnotia sa tie osoby a deti, ktoré majú najťažšie problémy, keďže tie budú

najpravdepodobnejšie cieľom intervencie. V prípadoch, keď sa jednotlivé zložky alebo subškály

nehodia na špecifické rodiny, je možné použiť neaplikovateľné hodnotenie, ktoré je v Škále označené

NA. Napríklad, rodina bez detí v školskom veku bude mať hodnotenie školských výkonov

v oblasti Zdravia a subjektívnej pohody ako NA.

V subškále motivácia / schopnosť spolupráce u dieťaťa rodiny, ktoré majú veľmi malé deti (v

predškolskom veku), sú hodnotené v rozpätí „od adekvátneho až po vysoko pozitívne“, preto, lebo

z toho vyplýva, že malé deti sú vysoko závislé na ich rodičoch a teda sú „motivované zostať

s nimi.“ Negatívne hodnotenia (alebo pozitívne hodnotenia) tejto zložky sa pravdepodobnejšie

objavia, keď sú deti staršie a majú schopnosť formovať svoj vlastný názor o tom, či chcú alebo

nechcú zostať s rodinou. Vstupné hodnotenie poskytuje snímku rodinného fungovania na

začiatku intervencie. Hodnotenie oblastí pri vstupe poukazuje na oblasti, ktoré budú ohniskom

plánovania intervencií v danom prípade, a hodnotenie subškál poukazuje na viac špecifické

cieľové oblasti intervencie.

Výstupné hodnotenie kompletizujeme počas niekoľkých dní uzatvárania prípadu. Vtedy je

výstupné hodnotenie dôveryhodné, reliabilné a validné. Okrem toho, rozdiely medzi vstupným

a výstupným hodnotením môžu byť považované ako zmena skóre, ktorá nám ukazuje množstvo

zmien, ktoré zažila rodina počas intervencie.

4.3 BRITSKÝ RÁMEC PRE POSÚDENIE DETÍ V NÚDZI A ICH RODÍN

Významné zmeny v systéme ochrany detí vo Veľkej Británii nastali po medializácii

viacerých prípadov týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí.

67

Jedným z takýchto prípadov je aj príbeh Victorie Climbié. Victoria zomrela 25.

februára 2000. Keď ju prijali do Nemocnice North Middlesex večer 24. februára 2000,

bola beznádejne chorá. Jej telo bolo plné pomliaždenín a podvyživené. Teplota jej tela

bola tak nízka, že bolo ťažké ju zaznamenať na štandardnom nemocničnom

teplomeri. Lekár sa vyjadril, že to bol najhorší prípad týrania a zanedbávania dieťaťa

aký, kedy videl. Victoria nebola neznámou pre pomáhajúce inštitúcie a organizácie. Na

začiatku bola v kontakte s tímom, ktorý sa staral o ľudí bez domova, bola známa

dvom bytovým správam, štyrom úradom sociálnych služieb, dvom policajným tímom

pre ochranu detí a Národnej spoločnosti pre prevenciu týrania detí (NSPCC - National

society for the prevention of cruelty to children). Bola prijatá do dvoch rôznych nemocníc...

(Lord Laming, 2003). Správa Lorda Laminga z roku 2003 o smrti Victorie Climbié

obsahovala závery ako: nedostatočná spolupráca medzi jednotlivými zainteresovanými

inštitúciami, zlyhanie pri zdieľaní informácií, absencia vedúcej inštitúcie zodpovednej

za vedenie prípadu, pracovníci prvej línie pokúšajúci sa pokryť nedostatočný počet

pracovníkov, nedostatočný manažment, nedostatok efektívnych tréningov

a vzdelávacích programov pre pracovníkov pomáhajúcich profesií.

Pod termínom deti v núdzi (children in need) vo Veľkej Británii rozumieme podľa Sekcie 17

Zákona o deťoch z roku 1989 „deti, ktoré sú zraniteľné a nepravdepodobne dosiahnu uspokojivý

stupeň zdravia alebo vývinu, alebo ich zdravie a vývin je významne znížený bez zabezpečenia

služieb; deti, ktoré sú postihnuté“. Reakciou na vyššie spomínaný prípad, ale aj následné

výskumné a hodnotiace správy, bolo prijatie kľúčových legislatívnych dokumentov

publikovaných pre profesionálov pracujúcich s deťmi v núdzi16. Primárnou úlohou spomínaných

dokumentov je pomôcť profesionálom identifikovať deti v núdzi.

Vo Veľkej Británii bol na celoštátnej úrovni vypracovaný Národný rámec pre posúdenie situácie

detí v núdzi a ich rodín (National Framework for the assessment of chilren in need and their families, 2000).

Odborný tím pracoval tri roky na vytvorení tohto rámca a metodiky, ktorá by pomohla sociálnym

pracovníčkam a pracovníkom dôkladne zmapovať situáciu ohrozených detí a ich rodín. Tento

rámec pokrýva širokú paletu vzájomne previazaných skutočností a informácií, ktoré spolu dávajú

presný obraz situácie z hľadiska najlepšieho naplnenia záujmov a potrieb detí. Jednotlivé aspekty

sú graficky znázorňované v podobe rovnostranného trojuholníka (Department of Health, Department

of Education and Employment and Home Office, 2000, s. 17):

jedna strana sa zameriava na vývinové potreby detí, ktoré zahŕňajú zdravie, vzdelávanie,

emocionálny a sociálny vývin, rodinné a sociálne vzťahy, identitu a starostlivosť o vlastnú

osobu,

16

Medzi najvýznamnejšie dokumenty vyberáme:

Zákony o deťoch z roku 1989 a 2004 (Children Act 1989, 2004),

Rámec pre posúdenie detí v núdzi a ich rodín (Framework for the assessment of children in need and their families, 2000),

Na každom dieťati záleží (the Green Paper Every Child Matters, 2003),

Pracujme spolu pri ochrane detí (Working together to safeguard children: a guide to inter-agency working to safeguard and promote the welfare of children, 2006),

Zákon o starostlivosti o deti (Childcare Act 2006).

68

druhá strana prezentuje rodičovské schopnosti, vďaka ktorým sú schopní zabezpečiť

deťom základnú starostlivosť, bezpečie a istotu, emocionálne teplo domova, stabilitu,

stimuláciu, vedenie a hranice,

na tretej strane trojuholníka sú faktory rodiny a prostredia, ktoré zahŕňajú občiansku

vybavenosť, sociálnu integráciu rodiny, zamestnanie a príjem, bývanie a rodinné

fungovanie.

Obrázok 3 Aspekty posúdenia životnej situácie detí

Zdroj: DEPARTMENT OF HEALTH, DEPARTMENT OF EDUCATION AND EMPLOYMENT AND

HOME OFFICE. 2000. Framework for assessment of children in need and their families. London: Statutory Office,

s. 17. ISBN 0-11-322310-2.

Úlohou sociálnej pracovníčky a pracovníka je zmapovať tieto oblasti na základe všetkých

dostupných informácií a zdrojov. Výsledné hodnotenie sa stáva podkladom pre ďalšie

rozhodovanie. Navrátil (2007) hodnotí britskú metodiku skôr ako kvantitatívnu

s proceduralizujúcim prístupom. Avšak pri práci s touto metodikou je vytvorený priestor pre jej

kvalitatívnejšie využitie. Rámec je doplnený sadou škál a dotazníkov, ktoré napomáhajú sociálnej

pracovníčke a pracovníkovi získavať a utrieďovať informácie (viac v podkapitole 4.2.1).

Spomínané nástroje pomáhajú pracovníkom pracujúcim s deťmi v núdzi pri príprave správ pre

súd, poskytujú im jasnú evidenciu, dokumentáciu potrebnú pre rozhodnutia a odporúčania pre

ustanovenie dohľadu nad dieťaťom, a zároveň im pomáhajú kompletizovať individuálny plán

starostlivosti o dieťa. Výsledné hodnotenie sa stáva podkladom pre ďalšie rozhodovanie

sociálneho pracovníka a sociálnej pracovníčky.

Čas je kritickým faktorom v prípade ohrozenia zdravého vývinu detí. Včasná odpoveď na

potreby detí je žiaduca akokoľvek je daná situácia komplikovaná. Nositeľmi pomoci ohrozeným

deťom a rodinám vo Veľkej Británii sú Oddelenia služieb pre deti a rodinu, ktoré sú súčasťou

miestnych mestských úradov (v meste Gateshead Children and family services department in Gateshead

69

Civic Centre). V rámci tohto oddelenia prichádzajúce oznámenia týkajúce sa ohrozenia zdravého

vývinu dieťaťa preberá sociálny pracovník, ktorý je členom tímu (Referral and Assessment Team),

ktorý spracováva oznámenia a vykonáva tzv. iniciálne posúdenie potrieb (initial assessment).

V prípade ohrozenia života dieťaťa alebo členov rodiny je okamžite kontaktovaný Pohotovostný

tím (Emergency duty team). Oznámenie je potrebné vyhodnotiť v priebehu 1 pracovného dňa. Ak

pracovník usúdi, že dieťa sa nachádza v núdzi, začína proces iniciálneho posúdenia. Posúdenie

musí byť ukončené do 7 pracovných dní. Počas tohto obdobia je potrebné určiť, či bude dieťa

klasifikované ako „dieťa v núdzi“, alebo podľa vyššie spomínaného zákona ako „dieťa v núdzi,

ktorému je potrebné poskytnúť ochranu“ (child in need of protection procedures). Od tohto hodnotenia je

závislý nasledujúci postup práce s dieťaťom a jeho rodinou. Ak sa jedná o dieťa potrebujúce

okamžitú ochranu, zodpovedný sociálny pracovník kontaktuje relevantných pracovníkov, ktorí

prichádzajú do styku s dieťaťom a rodinou a iniciuje tzv. strategické stretnutie (initial strategy

meeting / discussion). Iniciálne strategické stretnutie musí byť zvolané do 3 pracovných dní.

Súčasne sociálny pracovník začína kompletizovať druhý stupeň posúdenia, tzv. hĺbkové

posúdenie (core assessment). V tomto procese sú podrobne hodnotené vyššie spomínané tri oblasti

životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny, konkrétne vývinové potreby dieťaťa, rodičovské

schopnosti a zručnosti, vplyv širšej rodiny a faktorov prostredia na rodičovské zručnosti

a samotné dieťa. Hĺbkové posúdenie vykonáva skúsený sociálny pracovník a musí byť ukončené

najneskôr do 35 pracovných dní. Výsledkom tohto posúdenia je plán práce s dieťaťom v núdzi

(Child in need plan), ktorý je vypracovaný v spolupráci s rodinou a zainteresovanými pracovníkmi

pomáhajúcich profesií. Plnenie plánu je monitorované a znovu vyhodnocované každých 6

mesiacov.

Systém posúdenia ohrozených detí v núdzi a ich rodín vo Veľkej Británii je inšpirujúcim

zdrojom informácií, ktoré je možné využiť pri práci s ohrozenými deťmi a ich rodinami aj na

Slovensku.

4.3.1 Sada dotazníkov a škál17

Britský rámec pre posúdenie je doplnený sadou škál a dotazníkov, ktoré napomáhajú

sociálnej pracovníčke a pracovníkovi získavať a utrieďovať informácie (Cox, Bentovim 2000, s. 1

- 2):

Dotazník silných a problémových stránok (Goodman 1997; Goodman et al. 1998).

Tieto tabuľky sú modifikáciou široko využívaných nástrojov na screening

emocionálnych a behaviorálnych problémov u detí a adolescentov – Rutter A a B

tabuliek pre rodičov a učiteľov. Hoci sa podobá na Rutterove tabuľky, formulácie

Dotazníka silných a problémových stránok boli pozmenené tak, aby sa pozornosť

17 Sada dotazníkov a škál bola odporúčaná pre potreby projektu „Zvýšenie kvalifikácie a adaptability sociálnych pracovníkov“

(Filipová, 2008) a preložená aj vďaka projektu LLP Grundtvig 9410-0334 Participation, Identity, Integration, Remembrance:

European Puzzle II. Avšak, podľa dostupných informácií, sa zatiaľ tieto nástroje nepoužívajú v praxi, sú súčasťou

manuálu vypracovaného v rámci daného projektu.

70

sústredila na detské emocionálne a behaviorálne silné a problémové stránky. Tento

dotazník zahŕňa 5 tabuliek: pro-sociálne, hyperaktivitu, emocionálne problémy,

problémy správania sa a problémy medzi vrstovníkmi. V balíku sú verzie tabuľky, ktoré

majú vyplniť dospelí opatrovatelia, alebo učitelia pre deti vo veku 3 – 16 rokov, a

mladými ľuďmi vo veku od 11 do 16 rokov. Tieto dotazníky boli použité u

znevýhodnených detí, ich učiteľov a pestúnov (sú dostupné v 40 jazykoch na

nasledovnej webstránke: http://ahp.iop.kcl.ac.uk/sdq/b3.html).

Škála rodičovských denných ťažkostí (Crnic, Greenberg 1990; Crnic, Booth 1991).

Cieľom tejto škály je vyhodnotiť frekvenciu a intenzitu/vplyv 20 potenciálnych

„denných“ rodičovských ťažkostí vyskytujúcich sa u dospelých starajúcich sa o deti.

Škála bola použitá v rôznych výskumných štúdiách zaoberajúcich sa deťmi a rodinami –

predovšetkým rodinami s malými deťmi. Zistilo sa, že rodičia (pestúni) ju vo

všeobecnosti radi vypĺňajú, pretože sa dotýka mnohých pre nich dôležitých aspektov

bytia rodičmi.

Škála podmienok domácnosti (Škála rodinnej čistoty, Davie et al. 1984) meria rôzne

aspekty prostredia domácnosti (napr. zápach, stav povrchov v domácnosti, podláh).

Bolo zistené, že totálne skóre vysoko korelovalo s indexom vývinu detí.

Škála duševnej pohody dospelých (Podráždenosť, Depresia, Úzkosť – škála IDA)

(Snaith et al. 1978). Táto škála sleduje ako dospelí prežívajú depresiu, úzkosť a

podráždenosť. Otázky sú formulované „osobným“ spôsobom (napr. Ja cítim..., Mojou

túžbou je...). Škála dovoľuje dospelému vybrať si spomedzi 4 možných odpovedí.

Škála duševnej pohody adolescentov (Samo-hodnotiaca škála depresie u mladých

ľudí) (Birleson 1980). Pôvodne bola navrhnutá pre deti vo veku od 7 do 16 rokov.

Obsahuje 18 otázok, z ktorých každá súvisí s iným aspektom života dieťaťa alebo

adolescenta a skúma ich pocity k týmto aspektom. Výsledkom pilotného projektu bola

zmena znenia niektorých otázok, aby boli vhodnejšie pre adolescentov. Hoci ju deti vo

veku 7 – 8 rokov použili, myšlienky a presvedčenia starších detí o nich samých sú

stabilnejšie. Škála by mala odborníkom pomôcť získať viac pochopenia a porozumenia

tomu, ako sa adolescenti cítia vo svojom živote.

Dotazník nedávnych životných udalostí. Táto škála bola prebraná (Brugh et al. 1985)

a bolo do nej pridaných 9 ďalších položiek. Sústredí sa na nedávne životné udalosti

(napr. také, ktoré sa udiali počas posledných 12 mesiacov), ale môže byť použitá aj na

širšie časové rozpätie. Jej cieľom je pomôcť pri zostavení sociálnej histórie. Respondenti

sú požiadaní, aby určili ktoré z udalostí ich stále ovplyvňujú. Zámerom je, aby škála:

vyústila do plnšieho obrazu rodinnej histórie a prispela k väčšiemu

kontextuálnemu porozumeniu súčasnej situácie rodiny,

pomohla odborníkom skúmať ako jednotlivé nedávne životné udalosti ovplyvnili

pestúna a rodinu,

v niektorých situáciách identifikovala životné udalosti, ktoré rodinní príslušníci

neoznámili skôr.

71

Škála rodinnej aktivity (odvodená od Child centredness scale) (Smith 1985). Tieto

škály dávajú odborníkom možnosť skúmať spolu s pestúnmi prostredie poskytované

ich deťom prostredníctvom spoločných aktivít a podpory samostatných aktivít. Toto

zahŕňa informácie o kultúrnom a ideologickom prostredí v ktorom deti žijú, ako aj to,

ako pestúni reagujú na konanie svojich detí (napríklad ohľadom hry a samostatnosti).

Cieľom škál je byť nezávislými od socio-ekonomických zdrojov. Sú tu dve samostatné

škály; jedna pre deti vo veku 2-6 rokov, druhá pre deti vo veku 7-12 rokov.

Škála užívania alkoholu. Vyvinutá Piccinelli et al. 1997.

4.4 MODEL POSÚDENIA SITUÁCIE V PROBLÉMOVEJ RODINE

Balogová (2010) vytvorila rámec pre posúdenie problémovej rodiny ako základný postup

práce s rodinou v krízovej situácii. Model vychádza zo systémovej teórie, rešpektujúc sociálno-

ekologickú perspektívu, zapadajúc do konceptu kvalitatívnej stratégie posúdenia.

Posúdenie situácie v problémovej rodine – základný diagnostický postup a sanácia

rodiny:

A. Základná charakteristika rodiny – funkčnosť, životný cyklus, demografia, situácia

v manželstve, špecifiká - osamelý rodič, kríza v rodine,

B. Príčiny a prejavy rodiny v kríze vo vzťahu k jednotlivým členom: dieťa, rodič,

komunita, spoločnosť,

C. Dôsledky krízy rodiny na jednotlivých členov s dôrazom na ohrozené dieťa –

možnosti SPO,

D. Možnosti riešenia:

1. riešenie v kontexte vybraných teórii,

2. riešenie v kontexte sociálnej politiky (základné právne normy – riešenie hmotnej

a sociálnej núdze...),

3. riešenie v kontexte metód a techník, inštitucionálne zabezpečenie,

4. posúdenie účinnosti sanačného postupu – programu v praxi.

4.5 SIEŤOVANIE AKO VÝZNAMNÁ METÓDA V PROCESE POSÚDENIA

OHROZENEJ RODINY S DEŤMI

Vychádzajúc z úvah v predošlých kapitolách, považujeme ohrozenú rodinu s deťmi za

špecifickú cieľovú skupinu, ktorá nesie so sebou množstvo problémov, ktoré zväčša presahujú

možnosti a kompetencie iba jednej inštitúcie, resp. konkrétnej organizácie. Preto je potrebné pri

práci s ohrozenými rodinami a deťmi vytvárať siete medzi organizáciami a ich pracovníkmi, ktorí

sa podieľajú na pomoci týmto rodinám.

72

Sieťovanie (z angl. networking) je „postup, ktorý umožňuje klientom, rodinám a skupinám prístup

k doposiaľ nevyužívaným zdrojom, ktorými môžu byť jednotlivci, organizácie poskytujúce sociálne služby, ale aj

iné typy organizácií, ale môže nimi byť tiež informácie a zručnosti. Siete zdrojov môžu vznikať, tak v okruhu

poskytovateľov a klientov, ako i formou svojpomocných skupín, teda iba medzi klientmi“ (Matoušek 2003, s.

124).

Tvorba takýchto sietí je náročná z hľadiska faktu, že by do nej mali byť zapojení všetci tí,

ktorí predstavujú určité zdroje opory a podpory pre ohrozenú rodinu. V tomto momente je

najdôležitejšou úlohou sociálnej pracovníčky a pracovníka už spomínaná koordinácia jednotlivých

článkov vytváranej siete. Filipová (2008) popisuje funkciu tzv. koordinátora, koordinátorky

siete, ktorých primárnou úlohou je zabezpečiť, aby vybraná rodina porozumela tomu, čo

znamená, že jednotlivci a organizácie spoja sily, aby rodine pomohli zvládnuť efektívne riešiť

problém. Sieť môže fungovať iba vtedy, ak koordinátor, koordinátorka siete je rešpektovaná

všetkými členmi a sú vopred prijaté pravidlá fungovania siete, zdieľania informácií a

vyhodnocovania efektívnosti prijatých riešení.

V systéme ochrany ohrozených detí vo Veľkej Británii sú významným prvkom prípadové

konferencie (child protection conferences). Ak na základe predošlého posúdenia je zistené ohrozenie

zdravého vývinu detí v rodine, sociálna pracovníčka a pracovník, ktorý má na starosti daný

prípad, zvoláva prípadovú konferenciu. Prípadovú konferenciu môžeme charakterizovať ako

spoločné stretnutie pracovníkov pomáhajúcich profesií podieľajúcich sa na ochrane práv

ohrozených detí, ktorí navrhujú optimálne riešenia konkrétnej životnej situácie ohrozeného

dieťaťa a jeho rodiny.

Po dlhšej dobe sme sa dočkali kvalitného legislatívneho rámca pre sociálnoprávnu ochranu

detí, ktorý vytvára možnosti pre vstup neštátnych subjektov na pole sociálnej práce v plnej miere.

Miklošková (2008, in: Mikloško, Žarnay 2008) popisuje implementáciu rodinných skupinových

konferencií (family group conferences) do práce s rodinou v ohrození, ktoré sú predovšetkým

výsledkom kvalitného sieťovania zdrojov pomoci rodine. Je to praktický nástroj pre vytvorenie

partnerstva medzi rodičmi, rodinou, jej sociálnou sieťou a komunitou, aby bol zabezpečený

najlepší záujem dieťaťa. Do popredia sa kladie práca s rodinou, tak, aby sa vyňatie dieťaťa z

rodiny stalo predovšetkým krátkodobým opatrením. Cieľom tejto metódy je posilnenie rodiny, jej

silných stránok, vzťahov a hodnôt, prenos zodpovednosti za rozhodovanie pri riešení svojich

problémov na rodinu a jej sociálnu sieť, ďalším cieľom je mobilizácia a motivácia jej zdrojov,

zapojenie a aktívna spolupráca širšej rodiny, založená na tímovej spolupráci a na partnerskom

prístupe.

Príklady dobrej praxe

Spoločnosť priateľov detí z detských domovo Úsmev ako dar je akreditovaným subjektom pre terénnu

sociálnu prácu s rodinou v ohrození a pre sanáciu rodiny, z ktorej museli byť deti vyňaté.

Taktiež začlenilo do svojej praxe výkon týchto konferencií.

Príkladom takejto siete je Synapsia prešovská sieť partnerov na pomoc rodine, deťom

a mládeži v ohrození.

73

ZHRNUTIE

V súčasnosti evidujeme zvyšujúci sa počet štandardizovaných nástrojov slúžiacich na

posúdenie životnej situácie rodiny. Ponúkame nasledujúce, ktoré reprezentujú (viac, či

menej) jednotlivé stratégie posúdenia životnej situácie ohrozenej rodiny s deťmi:

- Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny – SR,

- NCFAS (North Carolina Family Assessment Scale) - Škála pre posúdenie rodiny Severnej

Karolíny,

- Národný rámec pre posúdenie situácie detí v núdzi a ich rodín (National Framework for the

assessment of chilren in need and their families),

- Model posúdenia situácie v problémovej rodine.

Ohrozenú rodinu s deťmi považujeme za špecifickú cieľovú skupinu, ktorá nesie so

sebou množstvo problémov, ktoré zväčša presahujú možnosti a kompetencie iba jednej

inštitúcie, resp. konkrétnej organizácie. Preto je potrebné pri práci s ohrozenými rodinami a

deťmi vytvárať siete medzi organizáciami a ich pracovníkmi, ktorí sa podieľajú na pomoci

týmto rodinám.

OTÁZKY A NÁMETY NA DISKUSIU

1. Vyberte si niektorý z uvedených modelov, nástrojov a vypracujte správu o životnej

situácii rodiny v priebehu odbornej praxe. Zdôvodnite svoj výber.

2. Analyzujte uvedené modely so zameraním na identifikáciu pozitív a negatív ich využitia

v praxi

POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA PRE ĎALŠIE ŠTÚDIUM

BALOGOVÁ, Beáta, 2010. Model posúdenia životnej situácie rodiny. In: Pavel NAVRÁTIL, Radka JANEBOVÁ,

et al. Reflexivita v posuzování životní situace klientek a klientu sociální práce. Hradec Králové: Gaudeamus, s. 157-180.

ISBN 978-80-7435-038-2.

COX, Antony, Arnon BENTOVIM, 2000. The Family Pack of Questionnaires and Scales. London: Department of Health, The

Stationery Office. ISBN 011-3224265.

DEPARTMENT OF HEALTH, DEPARTMENT OF EDUCATION AND EMPLOYMENT AND HOME

OFFICE. 2000. Framework for assessment of children in need and their families. London: Statutory Office. ISBN 0-

11-322310-2.

FILIPOVÁ, Mária, 2008. Sociálna práca s rodinou – vybrané diagnostické nástroje. Manuál. Banská Bystrica: Mesto Banská

Bystrica. ISBN 978-80-970027-3-2.

Framework for the assessment of children in need and their families. 2000. London: Department of Health. ISBN 0011-322-42-

57.

GABURA, Ján a Eva MYDLÍKOVÁ et al., 2004. Vedenie sociálneho prípadu. Bratislava: ASSP. ISBN 80-968713-2-3.

Inovatívny model manažmentu sanácie rodiny. 2013. [online]. [cit. 2016-11-14]. Bratislava: Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny. Dostupné z:

http://www.upsvar.sk/buxus/docs/SSVaR/SPODaSK/Inovativny_model_manazmentu_sanacie_rodiny.pd

f

Interná norma č. IN - 067/2012. 2012. [online]. [cit. 2016-12-01]. Dostupné z:

http://www.otcovia.sk/docs/IN_067_planovanie_socialnej_prace.pdf

74

KIRK, Raymond S., Kellie REED-ASHCRAFT, 2001. North Carolina Family Assessment Scale for Intensive Family

Preservation Services (IFPS) Programs Version 2.0. [online]. [cit. 2006-06-10]. Dostupné z: <http://www.nfpn.

org/preservation/files/NCFAS%20Scale%202-0.doc>.

KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, 2008. Posudzovanie životnej situácie ohrozených detí a ich rodín v Gateshead vo Veľkej

Británii. Skúsenosti zo zahraničnej praxe. In: Radka JANEBOVÁ, Martin SMUTEK eds. Posuzováni životní

situace v sociálni práci. Sborník z konference V. Hradecké dny sociální práce konané dne 24. a 25. října v Hradci Králové.

Hradec Králové: KSPaSP PF UHK, s. 200 - 205. ISBN 978-80-7041-419-4.

KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, 2009. Potreba inšpirácie zahraničnými nástrojmi pri posúdení životnej situácie ohrozenej

rodiny v podmienkach Slovenskej republiky. In: Ľubomír ČORNÁK, Martin POHÁNKA, Marta

POPELKOVÁ eds. IV. Medzinárodná konferencia doktorandov odborov psychológia a sociálna práca. Zborník

z konferencie Nitra 2009. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, s. 412 - 421. ISBN 978-80-8094-660-9.

MATOUŠEK, Oldřich et al., 2003. Slovník sociální práce. Praha: Portál. ISBN 80-7178-549-0.

MATOUŠEK, Oldřich a Hana PAZLÁROVÁ, 2014. Podpora rodiny. Manuál pro pomáhajíci profese. Praha: Portál. ISBN

978-80-262-0697-2.

MIKLOŠKO, Jozef, Štefan ŽARNAY, 2008. Ohrozená rodina na Slovensku v kontexte príčin vyňatia detí z biologických rodín.

Bratislava: Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, Ústredie PSVaR, FZaSP TU

v Trnave. ISBN 978-80-969616-2-7.

NAVRÁTIL, Pavel, 2007. Posouzení životní situace: úvod do problematiky. In: Sociální práce /Sociálna práca, č.

1/2007, s. 72 – 86. ISSN 1213-6204.

Working Together to Safeguard Children: A guide to inter-agency working to safeguard and promote the walfare of children. 2006.

London: Department of Education. ISBN: 978-1-84775-715-9.

Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele č. 305/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.