5. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIEfsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/kp/kp_kap_5.pdf · a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku

5. Civilné núdzové plánovanie

- 79 -

5. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE V súvislosti s prístupovým procesom Slovenskej republiky do NATO [73]

sa v praxi krízového riadenia začal často používať pojem civilné núdzové plánovanie. Výklad tohto pojmu je veľmi široký a rôznorodý. V podmienkach NATO je civilné núdzové plánovanie chápané najmä ako najrozsiahlejšia oblasť nevojenskej zložky plánovania. V právnych normách Slovenskej republiky je civilné núdzové plánovanie charakterizované ako príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, a civilnej ochrany obyvateľstva v čase krízovej situácie. V Českej republike sa civilné núdzové plánovanie sústreďuje najmä na vyčleňovanie civilných zdrojov na podporu ozbrojených síl a na realizáciu opatrení uskutočňovaných na podporu základných funkcií štátu, ochranu ekonomiky štátu a obyvateľstva, prevenciu vzniku kríz a ich riešenie.

5.1. ZÁKLADNÉ CIELE CIVILNÉHO NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA Civilné núdzové plánovanie je systém komplexného zabezpečenia

zdrojov, síl a prostriedkov nevyhnutných na zvládnutie nevojenských krízových javov a civilnú podporu ozbrojených síl a vojenských operácií. Zabezpečuje prípravu a koordináciu opatrení uskutočňovaných orgánmi verejnej moci na zaistenie vnútorného poriadku v štáte, ochrany obyvateľstva, hospodárstva štátu, kultúrnych hodnôt a trvalej funkčnosti štátnej správy počas krízových situácií. Zasahuje do kompetencií takmer všetkých rezortov a orgánov štátnej správy a samosprávy, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných a havarijných zborov a služieb a produkčnej schopnosti hospodárstva. Prehľad základných cieľov civilného núdzového plánovania je uvedený na obr. 5.1.

Obr. 5.1. Základné ciele civilného núdzového plánovania

ZÁKLADNÉ CIELE

CIVILNÉHONÚDZOVÉHOPLÁNOVANIA

UDRŽANIE FUNKČNOSTI ŠTÁTNEJ SPRÁVY

OCHRANA VNÚTORNEJ BEZPEČNOSTI

OCHRANA OBYVATEĽSTVA V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH

ZAISTENIE ZÁKLADNÝCH ĽUDSKÝCH POTRIEB

V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH

UDRŽANIE FUNKČNOSTI ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

OCHRANA A OBNOVA KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

OCHRANA EKONOMIKY

ZAISTENIE CIVILNÝCH ZDROJOV PRE

OZBROJENÉ SILY

PODPORA ČINNOSTI VLASTNÝCH A KOALIČNÝCH

OZBROJENÝCH SÍĹ

Krízové plánovanie

- 80 -

Pojem civilné núdzové plánovanie sa začal používať v procesoch plánovania operácií Severoatlantickej aliancie. Súvisí s využívaním civilných zdrojov aliancie na podporu jej operácií. Zároveň sa zameriava na ochranu spoločenského zriadenia a občanov demokratických krajín pred účinkami krízových situácií a na ich riešenie. Je súčasťou procesu vypracovania aliančných kolektívnych plánov systematického a efektívneho využitia civilných zdrojov na národnej a aliančnej úrovni.

5.2. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE V NATO Pôsobnosť systému civilného núdzového plánovania, jeho štruktúra a

úlohy zostávajú aj v rámci NATO v kompetencii jednotlivých členských štátov a civilné prostriedky, využívané v rámci civilného núdzového plánovania, sú v každej situácii pod národnou kontrolou.

Cieľom civilného núdzového plánovania v NATO [73] je koordinácia národných plánovacích činností členských štátov za účelom zaistenia najefektívnejšieho využitia civilných zdrojov na kolektívnu podporu strategických cieľov Aliancie. Národné kapacity sú harmonizované v záujme zabezpečenia realizácie jej plánov a jednotlivých postupov a použiteľnosti nevyhnutných prostriedkov. Medzi takéto prostriedky je možné zahrnúť dopravné prostriedky (lode, lietadlá, vlaky), zdravotnícke zariadenia, komunikácie, kapacity nevyhnutné na odstraňovanie následkov katastrof a ďalšie civilné zdroje.

Hlavné úlohy civilného núdzového plánovanie v NATO vychádzajú z cieľov Aliancie na úseku bezpečnosti v jej komplexnom chápaní a obsahujú: − civilnú podporu vojenských operácií, − operácie na podporu riešenia nevojenských krízových situácií, − podporu národných orgánov pri riešení krízových situácií nevojenského

charakteru, − ochranu civilného obyvateľstva.

V uvedených oblastiach zohráva civilné núdzové plánovanie dôležitú úlohu pri koordinácii použiteľných civilných prostriedkov a zariadení a udržovaní normálneho života počas krízových situácií. V rastúcej miere je táto činnosť zaisťovaná v úzkej spolupráci s partnerskými štátmi, ktoré majú aktívnu úlohu v civilnom núdzovom plánovaní EÚ a hlavne NATO.

Civilné núdzové plánovanie v NATO sa sústreďuje na [73] krízový manažment, civilno – vojenskú spoluprácu, ochranu obyvateľstva a aktivity uskutočňované v rámci Partnerstva za mier (obr. 5.2) s dôrazom na prevenciu vzniku krízových javov a pomoc pri riešení katastrof, humanitárnu pomoc a vytváranie právnych noriem.


- 81 -

Hlavné smerovanie Aliancie v civilnom núdzovom plánovaní na národnej aj aliančnej úrovni určujú jednotlivé vlády členských krajín prostredníctvom ministrov zahraničných vecí, ktorí schvaľujú každé dva roky ministerskú smernicu stanovujúcu priority zaradené do civilného núdzového plánovania na obdobie nasledujúcich dvoch rokov.

Koordináciu civilného núdzového plánovania v NATO zabezpečuje Vyšší výbor pre civilné núdzové plánovanie (Senior Civil Emergency Planning Committee), ktorý sa zodpovedá priamo Severoatlantickej rade. Jednotlivé štáty sú vo výbore zastúpené členmi národných delegácií. Činnosť výboru riadi riaditeľ pre civilné núdzové plánovanie, ktorý predsedá jeho pravidelným zasadnutiam. Výbor sa schádza dvakrát ročne na plenárnom zasadnutí, ktorému predsedá pomocník generálneho tajomníka pre bezpečnostné investície, logistiku a civilné núdzové plánovanie a mesačne na stálom zasadaní za účasti vedúcich národných organizácií pre civilné núdzové plánovanie.

Na splnenie úloh civilného núdzového plánovania bolo pod záštitou SCEPC zriadených deväť technických plánovacích rád a výborov pre civilné núdzové plánovanie, ktoré združujú expertov vládnych inštitúcií, priemyselných spoločností a vojenských zástupcov jednotlivých krajín. Jednotlivé výbory zodpovedajú za koordináciu krízového plánovania na týchto úsekoch:

− európska vnútrozemská pozemná doprava, − námorná lodná doprava, − civilné letectvo, − potravinárstvo a poľnohospodárstvo, − priemyselná výroba a zásobovanie, − pošta a telekomunikácie, − zdravotníctvo, − civilná ochrana, − zásobovanie ropou a jej spracovanie.

Problematika dopravného zabezpečenia prevencie a samotného riešenia krízových javov patrí medzi rozhodujúce činnosti uskutočňované silami a prostriedkami NATO v rámci civilného núdzového plánovania. Príprava dopravy na plnenie týchto úloh a jej uskutočňovanie sú riešené Radou pre

CNP v

NATO

KRÍZOVÝ MANAŽMENT

CIVILNO – VOJENSKÁ SPOLUPRÁCA

OCHRANA OBYVATEĽSTVA

AKTIVITY PARTNERSTVA ZA MIER

Obr. 5.2. Hlavné aktivity civilného núdzového plánovania v NATO


- 82 -

plánovanie oceánskej dopravy (PBOS – Planning Board for Ocean Shipping), Radou pre plánovanie európskej vnútrozemskej povrchovej dopravy (PBEIST – Planning Board for European Inland Surface Transport) a Výborom pre plánovanie civilného letectva (CAPC – Civil Aviation Planning Committee).

Zabezpečovanie materiálovej podpory a dodávok je riešené vo Výbore pre priemyselné plánovanie (IPC – Industrial Planning Committee), v Potravinárskom a poľnohospodárskom plánovacom výbore (FAPC – Food and Agriculture Planning Committee) a vo Výbore pre plánovanie zásobovania ropou a ropnými produktami (PPC – Petroleum Planning Committee). Posledný z výborov nie je v súčasnosti aktívny a funkčným sa stáva až za osobitných podmienok.

Otázky pôšt a telekomunikácií sú v gescii Výboru pre plánovanie civilných komunikačných systémov (CCPC – Civil Communications Planning Committee). Výbor koordinuje činnosť jednotlivých členských krajín na úseku harmonizácie štátnych komunikačných systémov a zvyšovanie ich odolnosti počas krízových situácií.

Významnú úlohu v civilnom núdzovom plánovaní zohráva aj ochrana obyvateľstva. Je prerokovávaná a zabezpečovaná v Spoločnom zdravotníckom výbore (JMC – Join Medical Committee) a vo Výbore civilnej ochrany (CPC – Civil Protection Committee).

Riešenie úloh v rámci systému civilného núdzového plánovania NATO je veľmi náročné a komplikované a nie je reálne bez účasti radu ďalších vládnych a mimovládnych medzinárodných organizácií. Do procesu prípravy využiteľných opatrení a zdrojov, ako aj do samotného riešenia vzniknutých krízových situácií sú vo významnej miere zapojené aj Rada Európy, Európska Únia, Federácia červeného kríža, Medzinárodný výbor červeného kríža, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, UNESCO, UNHCR, UNICEF, UN-OCHA, WHO a rad ďalších organizácií.

5.3. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE V SR V rôznych právnych normách [55] a ďalších dokumentoch na úseku

krízového riadenia Slovenskej republiky sa pojem civilné núdzové plánovanie používa veľmi frekventovane, napriek tomu, že štruktúra a úlohy civilného núdzového plánovania neboli doposiaľ nikde oficiálne stanovené. Civilné núdzové plánovanie sa v zmysle zákona5 definuje ako príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v čase krízovej situácie. V tejto právnej norme sa krízová situácia mimo času vojny a vojnového stavu definuje ako obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok 5 Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.


- 83 -

ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Definícia uvedených pojmov nie je dostatočná a neúplne vystihuje ich obsah. Inštitucionálna štruktúra civilného núdzového plánovania a jeho úlohy neboli doposiaľ nikde stanovené a vysvetlené.

Ako garant civilného núdzového plánovania bolo v SR určené Ministerstvo vnútra SR, ktoré vytvorilo na jeho riadenie oddelenie civilného núdzového plánovania. Jeho úlohou je koordinovanie a plnenie úloh ochrany osôb a majetku v rámci civilného núdzového plánovania, organizovania poskytovania, ale aj prijímania humanitárnej pomoci na celoštátnej úrovni.

Napriek uvedenej skutočnosti sa môžeme stretnúť aj s iných chápaním a zaradením civilného núdzového plánovania, vrátane jeho obsahu. Napríklad v materiáloch MO SR sa civilné núdzové plánovanie objavuje ako jeden z prvkov obranného plánovanie SR. Na úrovni krajských a obvodných úradov bolo civilné núdzové plánovanie zaradené do oddelenia civilnej ochrany obyvateľstva v rámci odborov krízového riadenia. Ich úlohou je uskutočňovať a kontrolovať civilné núdzové plánovanie a s ním súvisiace procesy.

V niektorých dokumentoch sa môžeme stretnúť s užším chápaním civilného núdzového plánovania, kde sa prezentuje ako transformácia mierového hospodárstva na výrobu a služby v období krízových stavov, čo je v podstate dnešný systém hospodárskej mobilizácie.

V štatúte mesta Košíc sa môžeme zasa dočítať, že „Mesto zriaďuje krízový štáb mesta, ktorý koordinuje krízové štáby mestských častí a uskutočňuje civilné núdzové plánovanie a na riešenie ochrany pred povodňami zriaďuje povodňovú komisiu“.

Uvedené skutočnosti dokumentujú rôznorodosť chápania pojmu civilné núdzové plánovanie a jeho obsahu v SR. Napriek tomu môžeme na základe dostupných materiálov, najmä právnych noriem a predpisov SR a NATO a na základe skúseností, ktoré boli získané v rámci prístupového procesu nových členských krajín do NATO, prijať pre civilné núdzové plánovanie SR všeobecne platnú definíciu uvedenú v časti 5.1.

Takto chápaná definícia civilného núdzového plánovania a najmä jeho obsah reagujú na krízové situácie, ktoré: − majú negatívne dopady na život a zdravie občanov − svojím rozsahom a dopadmi ohrozujú bezpečnosť štátu, − sa podieľajú na narušení funkčnosti orgánov štátnej správy, samosprávy,

ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov, − obmedzujú produkčné schopnosti národného hospodárstva, − môžu vyvolať vyhlásenie niektorého z krízových stavov6.

6 Núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, vojna alebo mimoriadna situácia.


- 84 -

Opatrenia civilného núdzového plánovania musia zaistiť:

− ochranu obyvateľstva a ich majetku so zaistením základných ľudských potrieb,

− ochranu vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku, − základné funkcie štátu, − obnovu objektov a zariadení dôležitých pre bezpečnosť štátu počas vojny a

pre život obyvateľstva počas vojny, − funkčnosť a ochranu štátnych orgánov a orgánov samosprávy a ochranu

ústavných činiteľov, − ochranu hospodárstva štátu, − civilné zdroje na podporu ozbrojených síl, − medzinárodnú spoluprácu a súčinnosť pri riešení krízových situácií.

5.4. ŠTRUKTÚRA CIVILNÉHO NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA V SR Z komplexného pohľadu môžeme do systému civilného núdzového

plánovania zaradiť najmä organizačné prvky a systémy uvedené na obr. 5.3.

CIVILNÁ OCHRANA

PRVKY A SYSTÉMY CIVILNÉHO NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA V SR

ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ

SPRÁVY

ORGÁNY MIESTNEJ

ŠTÁTNEJ SPRÁVY

ORGÁNY SAMOSPRÁVY MIEST A OBCÍ

INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ

SYSTÉM HOSPODÁRSKA

MOBILIZÁCIA

ORGÁNY REGIONÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Obr. 5.3. Prvky a systémy civilného núdzového plánovania v SR


- 85 -

Vrcholným orgánom civilného núdzového plánovania v podmienkach SR je Výbor pre civilné núdzové plánovanie7 Bezpečnostnej rady SR. Jeho rozhodujúcimi úlohami sú najmä: − podiel na koordinácii medzinárodnej spolupráce v oblasti civilného

núdzového plánovania, − podiel na koordinácii civilného núdzového plánovania vykonávaného

ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, − prerokovávanie návrhov predkladaných Bezpečnostnej rade SR, ktoré

súvisia s plnením jej úloh v oblasti civilného núdzového plánovania, − vypracovávanie odborných stanovísk vzťahujúcich sa na civilné núdzové

plánovanie a ich predkladanie Bezpečnostnej rade SR, − prerokúvanie návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov

vzťahujúcich sa na civilné núdzové plánovanie, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade SR.

Medzi civilným núdzovým plánovaním a obranným plánovaním prebieha v rámci plánovacích procesov úzka súčinnosť zameraná predovšetkým na uspokojovanie vzájomných požiadaviek uvedených na obr. 5.4.

7 Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu.

Požiadavky na činnosť ozbrojených

síl pri nevojenských krízových situáciách

Požiadavky na činnosť rezortov pri zabezpečovaní obrany

KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE (BEZPEČNOSTNÁ RADA SR)

OBRANNÉ PLÁNOVANIE

(VÝBOR BR SR PRE OBRANNÉ PLÁNOVANIE

CIVILNÉ NÚDZOVÉ

PLÁNOVANIE

(VÝBOR BR SR PRE CIVILNÉ

NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE)

Požiadavky

na zdroje na podporu ozbrojených síl

Obr. 5.4. Vzťahy medzi obranným a civilným núdzovým plánovaním


- 86 -

5.5. HOSPODÁRSKA MOBILIZÁCIA Hospodárska mobilizácia (HM) je najvýznamnejším prvkom civilného

núdzového plánovania. Napriek tomu jej niektoré prvky vykazujú zároveň aj znaky obranného plánovania.

Hospodárska mobilizácia je súhrn hospodárskych, organizačných a iných opatrení, pripravovaných v mieri a realizovaných v jednotlivých krízových situáciách v oblasti výroby, obchodu, služieb, financovania, sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia a vo vybraných oblastiach mimo-ekonomickej spoločenskej nadstavby. Hospodárska mobilizácia

vytvára predpoklady na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ostatných zložiek štátu počas krízovej situácie [56].

5.5.1. HOSPODÁRSKA MOBILIZÁCIA A BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM

Hospodárska mobilizácia má nezastupiteľné miesto v bezpečnostnom systéme SR v rámci podsystému jeho zabezpečenia. Predstavuje jeden prvok z komplexu opatrení príprav štátu na obranu a riešenie krízových situácií. Súhrn podporných opatrení tohto podsystému je určený na komplexné zabezpečenie jeho ďalších podsystémov.

V oblasti ekonomických, finančných a sociálnych aspektov systému obrany štátu je úsilie hospodárskej mobilizácie zamerané predovšetkým na plné využitie všetkých dostupných zdrojov v hospodárstve SR pri riešení akejkoľvek krízovej situácie. Všetky ekonomické oblasti (výroba, služby, obchod) a oblasti mimo-ekonomickej nadstavby spoločnosti sú zabezpečované práve v systéme hospodárskej mobilizácie.

V ostatných rokoch sa ekonomická stránka zabezpečenia bezpečnostného systému orientuje najmä na vytváranie predpokladov na riešenie krízových situácií nevojenského charakteru, resp. eliminovanie ich negatívnych dopadov. Taktiež opatrenia hospodárskej mobilizácie sa postupne orientujú na riešenie krízových situácií nevojenského charakteru.

Základnými úlohami hospodárskej mobilizácie sú: − transformácia hospodárstva – výroby a služieb na podmienky krízovej

situácie a jeho návrat do bežných prevádzkových podmienok, − podpora ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov

z civilných zdrojov počas krízových stavov vrátane vojnového stavu a vojny (predovšetkým dodávaním výrobkov z domácich zdrojov),

− zásobovanie obyvateľstva počas krízových stavov, − vytvorenie podmienok na plánovanie a zabezpečenie požiadaviek

ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a obyvateľstva v krízových stavoch,


- 87 -

− zosúladenie obsahu a prenosu dát medzi vybranými subjektami v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy, pričom s touto úlohou úzko súvisí dobudovanie vysoko kvalitnej informačnej základne na rozhodovací proces orgánov štátnej správy počas krízových stavov.

5.5.2. ORGANIZAČNÉ PRVKY HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Základnými organizačnými prvkami systému hospodárskej mobilizácie

sú riadiace a výkonné prvky ústrednej štátnej správy, miestnej štátnej správy, samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré sú ustanovené za subjekty hospodárskej mobilizácie.

Subjekty hospodárskej mobilizácie na úrovni ústredných orgánov štátnej správy určuje vláda SR, pričom ich zmocňuje na ustanovovanie ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie v rámci svojej rezortnej pôsobnosti. Týmito môžu byť právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, ale aj rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie, vykonávajúce všeobecne prospešnú činnosť, ako aj verejné vysoké školy. Uvedené subjekty budú za subjekty hospodárskej mobilizácie určované rozhodnutím v správnom konaní8.

Ustanovovanie subjektu hospodárskej mobilizácie na základe príkazu je výnimočné. Môže byť odôvodnené potrebou naliehavého hľadania ďalších zdrojov a nedostatkom času po vzniku krízovej situácie.

Subjektmi hospodárskej mobilizácie priamo zo zákona sú Národná banka Slovenska, ktorá zohráva nezastupiteľné miesto v oblasti bankových služieb a Slovenský rozhlas a Slovenská televízia ako subjekty, ktoré najmä informujú o nariadených opatreniach počas krízového stavu. Subjektmi hospodárskej mobilizácie priamo zo zákona sú aj krajské úrady, obvodné úrady a obce.

Nástrojmi, ktoré sú využívané v systéme hospodárskej mobilizácie sú najmä: − právomoci orgánov krízového riadenia a zodpovednosť vykonávateľov, − súhrn vzťahov upravený právnymi normami najmä v oblasti obmedzenia

vlastníckych práv (vecné plnenie) a obmedzenia ľudských práv (pracovná povinnosť ako konanie uložené zákonom na zabezpečenie bezpečnosti SR),

− metodické, plánovacie a iné dokumenty, − informačný systém, − kontroly, previerky a cvičenia.

8 Zákon NR SR č. 71/1967 Z. z. Správny poriadok.


- 88 -

5.5.3. OPATRENIA HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Systém hospodárskej mobilizácie plní rad opatrení [56], ktoré sú

v kompetencii jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a ďalších inštitúcií, ako je to uvedené v tabuľke č. 5.1. Hospodárska mobilizácia zabezpečuje plnenie základných funkcií štátu počas krízových stavov a preto aj jej financovanie zabezpečuje štát z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu.

Tab. 5.1.

Zodpovednosť rezortov za plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie

Zodpovednosť rezortov za plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie MH SR • Regulácia rozvodu a spotreby

elektrickej energie, tepla a plynu • Riešenie stavu ropnej núdze

MDPT SR

• Organizácia dopravného zabezpečenia

• Organizácia telekomunikačných a poštových služieb

• Organizácia stavebných a sanačných činností

MP

• Organizácia výroby a služieb

• Uchovanie výrobných schopností

• Tvorba štátnych hmotných rezerv

• Použitie štátnych hmotných rezerv

• Ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov

• Organizácia veterinárnej starostlivosti

MO SR • Ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov MV SR • Organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo tovarov

a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení • Zriaďovanie výdajní odberných oprávnení • Evidencia ľudských zdrojov na potreby plnenia pracovných úloh • Pracovná povinnosť • Evidencia vecných prostriedkov na účely vecného plnenia • Vecné plnenie

MZ SR • Organizácia zdravotníckeho zabezpečenia MF SR • Finančné zabezpečenie

• Vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením procesu riešenia krízových situácií

MPSV SR

• Organizácia sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci

MŠ SR • Redukovaný výchovno-vzdelávací proces MK SR • Ochrana kultúrneho fondu S ŠHR • Tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi

• Použitie štátnych hmotných rezerv • Riešenie stavu ropnej núdze

STV a SRo

K R Í Z O V É P L Á N O V A N I E

• Poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na jej riešenie


- 89 -

Subjekty hospodárskej mobilizácie vykonávajú nepretržite nasle-dujúce opatrenia hospodárskej mobilizácie v rozsahu svojej pôsobnosti a v rozsahu určenom v rozhodnutí alebo v príkaze vedúceho ústredného orgánu: − krízové plánovanie, − uchovanie výrobných schopností, − zriaďovanie výdajní odberných oprávnení, − finančné zabezpečenie, − vytváranie štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi, − evidencia ľudských zdrojov pre potreby plnenia pracovných úloh, − evidencia vecných prostriedkov na účely vecného plnenia, − ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov.

Obce nepretržite vykonávajú len opatrenia súvisiace so zriaďovaním

výdajní odberných oprávnení.

Po vyhlásení núdzového stavu môže vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia SR vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie: − organizácia výroby a organizácia služieb, − regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia

distribúcie a spotreby plynu, − organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých

tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, − organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, − organizácia dopravného zabezpečenia, − organizácia telekomunikačných služieb a organizácia poštových služieb, − organizácia stavebných a sanačných činností, − organizácia veterinárnej starostlivosti, − použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak, − riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak, − pracovná povinnosť, − vecné plnenie, − poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o

krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane osôb odkázaných na posunkovú reč.

Krajský úrad môže z vlastného podnetu, po dohode so samosprávnym krajom alebo z podnetu obvodného úradu nariadiť vykonávanie týchto opatrení hospodárskej mobilizácie: − organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých

tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, − nariadenie pracovnej povinnosti, − nariadenie vecného plnenia.


- 90 -

V čase výnimočného stavu môže vláda SR nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky okrem opatrení, ktoré sú plnené pri núdzovom stave aj vykonávanie ďalších opatrení hospodárskej mobilizácie: − zavedenie redukovaného výchovno-vzdelávací procesu, − vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením.

Krajský úrad môže počas výnimočného stavu nariadiť vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu a za podmienok ako v núdzovom stave.

V čase vojnového stavu alebo počas vojny môže vláda nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky okrem predchádzajúcich opatrení aj vykonávanie ďalších opatrení hospodárskej mobilizácie: − organizácia sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci, − ochrana kultúrneho fondu.

Krajský úrad môže počas vojny a vojnového stavu nariadiť vykonávanie

opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu a za podmienok ako v núdzovom stave.

5.5.4. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE V HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCII Krízové plánovanie v systéme hospodárskej mobilizácie je proces,

ktorým sa v mierovom stave vytvárajú predpoklady na zabezpečenie produkčnej schopnosti Slovenskej republiky na obdobie krízových stavov, ako aj na funkčnosť jej spoločenskej neekonomickej nadstavby. Je to tiež činnosť subjektov hospodárskej mobilizácie pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie. Výsledným produktom krízového plánovania v hospodárskej mobilizácii je krízový plán. Právnym základom uplatňovania zásad krízového plánovania v hospodárskej mobilizácii je zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a vyhláška MH SR č. 119/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii.

Základným východiskom krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie je analýza nevyhnutných potrieb na zabezpečenie činnosti štátu a jeho občanov počas krízového stavu. Analýzu vykonávajú jednotlivé ministerstvá a orgány miestnej štátnej správy. Výstupy z analýzy slúžia ako podklad na stanovenie spoločenskej objednávky štátu, ktorá obsahuje požiadavky na výrobu konkrétne stanovených výrobkov a služieb. Tá sa vykonáva prostredníctvom zmlúv o budúcej zmluve na dodávky alebo služby alebo prostredníctvom uzatvorenia zmlúv o uchovaní výrobných schopností, medzi štátom a príslušným podnikom (firmou, inštitúciou...) na také výrobky a služby, ktoré boli vytypované ako potrebné na riešenie krízových stavov.


- 91 -

Výrobné podniky majú svoje postavenie v systéme hospodárskej mobilizácie potvrdené vydaním dokladu, ktorý sa nazýva Rozhodnutie o zaradení do systému plánovania – do systému hospodárskej mobilizácie (rozhodnutie je vydané príslušným ústredným orgánom štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti) a následne uzatvorením Zmluvy o refundovaní výdavkov, súvisiacich s plnením úloh hospodárskej mobilizácie.

Zmluvnému zaviazaniu výrobcu predchádza hodnotenie možností výroby požadovaných výrobkov a komplexné zhodnotenie zdrojov, ktoré musí vykonať každý zainteresovaný podnik a ktoré spočíva v porovnaní predpokladanej potreby a reálneho stavu. Rozhodujúcimi zdrojmi sú materiálové zdroje, výrobné zdroje a finančné zdroje, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a pri posudzovaní jedného musia byť reálne posúdená možnosti ostatných dvoch.

Hlavné etapy systému plánovania týchto zdrojov sú: − formulácia potrieb zdrojov, − prieskum možností zaistenia zdrojov (súčasný stav), − rozhodovací proces o množstve potrieb, prostriedkov a zdrojov, − realizácia predpokladov na zaistenie zdrojov (uzatváranie zmlúv), − hodnotenie stavu zaistenia zdrojov.

Výsledkom procesu krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie sú krízové plány. Sú to súbory informácií o nástrojoch, pôsobnosti i potrebách subjektov, ktoré sa na procese plánovania podieľali (subjekty plánovania). Zároveň sú základným zdrojom informácií orgánov krízového riadenia nevyhnutných na rozhodovací proces. Rozoznávame: − krízové plány subjektov hospodárskej mobilizácie, − krízové plány krajských a obvodných úradov, − krízové plány ústredných orgánov štátnej správy,

Krízový plán subjektu hospodárskej mobilizácie je súbor usporiadaných informácií o spôsobe vykonávania stanovených opatrení hospodárskej mobilizácie. Spracováva sa v písomnej a elektronickej podobe. Slúži na rozhodovanie o spôsobe vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie a koordináciu činností medzi subjektami hospodárskej mobilizácie.

Krízový plán je členený do viacerých kapitol. Dôraz je položený na opatrenia uskutočňované počas krízových stavov. Obsahuje jednotné a špecifické informácie využiteľné v krízových stavoch vojenského aj nevojenského charakteru. Okrem toho obsahuje vybrané skupiny sledovaných informácií z krízového plánu a informácie, ktoré môžu byť poskytnuté orgánom krízového riadenia a využiteľné ako podklad rozhodovacieho procesu počas riešenia nevojnových krízových situácií.

Informácie z krízového plánu môžu byť poskytnuté vo forme exportu údajov, tlačových zostáv alebo prehľadov z jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie využívajúceho programové prostriedky AMION a


- 92 -

ATON. Ide o skupiny informácií z evidencie ľudských zdrojov, evidencie vozidiel a mechanizačných prostriedkov, zásobovania, vybrané položky štátnych hmotných rezerv využiteľné pri riešení krízovej situácie, údaje o ubytovacích kapacitách a kapacitách na prípravu stravy, údaje o zdrojoch ohrozenia priemyselnými nebezpečnými látkami, údaje o zdrojoch a prostriedkoch individuálnej a kolektívnej ochrany a iné.

Štruktúra krízových plánov v SR je podriadená potrebám hospodárskej mobilizácie, pričom obsahujú aj informácie o zdrojoch (ľudské, materiálne, finančné a ďalšie) využiteľných aj na riešenie mimoriadnych udalostí veľkého rozsahu, na odstraňovanie následkov ktorých nebol vyhlásený núdzový stav.

5.5.5. KRÍZOVÝ PLÁN V HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCII Krízový plán hospodárskej mobilizácie má šesť kapitol [60]:

I. Metodika činnosti subjektu na dosiahnutie stavu pripravenosti na vykonanie opatrení HM - obsahuje postupy konania osôb, ktoré plnia úlohy krízového riadenia;

II. Záväzky subjektu na krízové stavy - obsahuje údaje o záväzku subjektu, ktorý mu vyplýva zo zákona o HM, z rozhodnutia, príkazu alebo právnych predpisov;

III. Zhodnotenie podmienok subjektu na splnenie záväzku - obsahuje údaje o vlastných materiálových, energetických, personálnych, dopravných, technických a iných podmienkach na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a údaje o dodávateľských vzťahoch a o štátnych hmotných rezervách;

IV. Požiadavky na splnenie záväzku - obsahuje údaje o materiálových, energetických, personálnych, dopravných, technických a iných potrebách;

V. Doplňujúce údaje - obsahuje údaje o podnikateľoch, ktorí nie sú subjektom HM, a ktorí môžu byť určení rozhodnutím alebo príkazom ako subjekt, o zdrojoch rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, o subjekte, o mieste uloženia dokladov potrebných na plnenie opatrenia hospodárskej mobilizácie;

VI. Spôsob vykonania opatrení hospodárskej mobilizácie - závery z I. až V. kapitoly a určenie postupov, ktoré má vykonať subjekt pri plnení konkrétneho opatrenia hospodárskej mobilizácie.

Uvedená štruktúra krízového plánu subjektov hospodárskej mobilizácie bola vyhláškou č. 119/2003 Z. z. podstatne zjednodušená. Vytvára vhodné podmienky pre jednotlivé subjekty hospodárskej mobilizácie na spracovanie krízového plánu. Ich spektrum je veľmi rôznorodé a predstavuje tisíce právnických a fyzických osôb. Zákon pritom nerozlišuje veľkosť, význam a pozíciu jednotlivých subjektov a ukladá povinnosť realizovať krízové plánovanie všetkým.


- 93 -

Paradoxom je, že krízové plány hospodárskej mobilizácie vypracovávajú subjekty (ministerstvá, orgány miestnej štátnej správy, samosprávy, subjektov hospodárskej mobilizácie a ďalšie), ktoré majú vypracovávať i rad iných plánov. V praxi sa stáva, že veľké subjekty hospodárskej mobilizácie (zväčša veľké výrobné podniky) spracovávajú súbežne krízový plán hospodárskej mobilizácie, havarijný plán, plán ochrany obyvateľstva, plán evakuácie, protipožiarny plán a ďalšie plány. Tieto úlohy musia plniť na základe súčasných právnych noriem a roztriešteného systému krízového riadenia. Všetky tieto plány pritom využívajú takmer totožnú zdrojovú základňu, ktorá je najkomplexnejšie vypracovaná práve v krízových plánoch hospodárskej mobilizácie.

Logickejším riešením by bolo spracovať jeden krízový plán, ktorý by reagoval na výsledky analýzy rizík alebo bezpečnostnej správy, formou scenárov prevzatých z havarijného plánovania riešil jednotlivé vytypované mimoriadne udalosti a krízové situácie a pritom využíval spoločné zdroje. Predpokladom by bolo zjednotenie niektorých riadiacich štruktúr do útvarov krízového riadenia. Prvým pozitívnym krokom týmto smerom je zlúčenie krízového riadenia na úrovni krajských a obvodných úradov. Ak si uvedomíme, že hospodárska mobilizácia zahrňuje 25 rôznych opatrení v celom spektre života spoločnosti, môže súčasný dobre prepracovaný systém krízového plánovania v rámci hospodárskej mobilizácie hrať v tomto procese veľmi významnú rolu. A to nielen ako základňa zdrojov.

Základom krízového plánovania na všetkých stupňoch je rýchla dostupnosť informácií. Za týmto účelom boli vyvinuté rôzne programové produkty predovšetkým v systémoch hospodárskej mobilizácie, civilnej ochrany a monitoringu životného prostredia. Bohužiaľ, neexistuje previazanosť týchto systémov. Na tento problém narážajú po zlúčení krízového riadenia najmä krajské a obvodné úrady. Zlúčenie alebo previazanie dát týchto systémov by bolo jednoznačným prínosom. Rozhodujúce predpoklady tohto riešenia sú: − dokončenie digitalizovaného mapového podkladu územia SR, − prenos dát v reálnom čase (napr. po internete), − doriešenie ochrany dát, − priebežná aktualizácia databáz, − kvalitné technické vybavenie, − jednotné programové vybavenie a informačná podpora, − väzba na monitorovacie systémy, − väzba na systémy vyrozumenia a varovania, − odstránenie úzko rezortných prístupov v krízovom riadení.

Hlavnými prekážkami naznačených riešení sú najmä partikulárne záujmy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a ochrana autorských práv softverových produktov. Vážnym problémom môže byť určovanie subjektov hospodárskej mobilizácie až v dobe vzniku krízovej situácie, keďže nemajú možnosť pripraviť sa na svoju úlohu počas prevencie vzniku kríz.


- 94 -

5.5.6. JEDNOTNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE

Medzi jednotlivými organizačnými prvkami (subjektmi) hospodárskej mobilizácie prebieha pravidelná výmena stanovených informácií a dát uvedených v krízových plánoch. Poskytovanie informácií prebieha medzi vládou SR, ústrednými orgánmi štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, orgány samosprávy a vybranými firmami, ktoré sú výrobcami alebo poskytovateľmi služieb.

Prenos informácií sa uskutočňuje prostredníctvom Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie (JIS HM), ktorý využívajú všetky ústredné orgány štátnej správy (vrátane Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu) a ďalšie tisíce subjektov, vrátane všetkých orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy obcí. Koordinátorom využívania systému v rámci celej SR je Ministerstvo hospodárstva SR, ktorému táto úloha vyplýva z kompetencií koordinátora9 hospodárskej mobilizácie. Každý subjekt používajúci JIS HM má taký programový prostriedok, ktorý je prispôsobený jeho potrebám. Organizačné a obsahové väzby v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie sú uvedené na obr. 5.5.

JIS HM je založený na rozsiahlej informačnej základni, vybudovanej za účelom podpory rozhodovacieho procesu orgánov štátnej správy pri riešení krízových situácii, prípadne pri zabezpečení potrieb ozbrojených síl koaličných partnerov na území SR. Táto informačná základňa sa využíva aj v období prevencie počas prípravy opatrení na riešenie krízových situácií. V systéme sa vykazujú dôležité informácie (identifikačné, právne, štrukturálne, personálne, plánovacie atď.) o subjekte, ako aj informácie o nástrojoch a prostriedkoch, ktoré subjekt plánuje použiť pri plnení úlohy v krízových stavoch.

V systéme sú sledované predovšetkým: − potreby (obyvateľstva, ozbrojených síl), − zdroje (ľudia, energie, štátne hmotné rezervy, produkčná schopnosť

firiem...), − nedostatkové položky a pod.

Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie tvorí sústava technických a programových prostriedkov na báze grafického databázového systému – programy AMION®, ATON4.20® (pracuje v operačnom prostredí DOS) a ATON®7.0 (pracuje v operačnom prostredí WINDOWS) a metodických pokynov, používaných subjektami hospodárskej mobilizácie na spracovanie, vyhodnocovanie a prenos údajov o hospodárskej mobilizácii a na zhromažďovanie a triedenie informácií na rozhodovanie štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných subjektov hospodárskej mobilizácie.

9 Zákon NR SR č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.


- 95 -

SUBJEKTY HM

PODRIADENÉ ZLOŽKY

SUBJEKTOV HM

MÚ

OP HM

MINISTERSTVOHOSPODÁRSTVA

SR OP HM

Krízový plán


Krízový plán

PODKLADY DO KP

SUBJEKTY HM

MÚ

SUBJEKTY HM

OP HM

OKR

PKR

MINISTERSTVÁ MINISTERSTVÁ ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠS

OP HM OKOK

Krízový plán

VLÁDA SR

PKR

KÚ, ObÚ, obec, NBS, STv, SRo

(subjekty HM zo zákona)

OP HM Krízový plán

PKR

Obr.5.5. Organizačné a obsahové väzby v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie

OKROKRPKR

Určenie za subjekt HM

Určenie za subjekt HM (rozhodnutie, príkaz)

EXPORT/IMPORTSTANOVENÝCH

DÁT

KOORDINÁTOR JIS HM

PC ATON

PC ATON

PC ATON

PC AMION(ATON)

PC AMION


DÁT


DÁT


DÁT


- 96 -

Pre zainteresované subjekty je záväzne ustanovená a zladená štruktúra, obsah a väzby povinne jednotných údajov za jednotlivé skupiny sledovaných informácií a periodicita ich prenosu.

Na ministerstve hospodárstva je JIS HM prevádzkovaný na lokálnej sieti. Subjekty hospodárskej mobilizácie tento systém prevádzkujú buď ako lokálnu sieť odborov krízového manažmentu, alebo ako program inštalovaný na osobitnom počítači. Na niektorých pracoviskách JIS HM využíva údaje z podnikového informačného systému. Ide o vybrané údaje z personalistiky, plánovania výroby a skladového hospodárstva. Toto prepojenie sa uskutočňuje formou importu stanovených dát.

Obdobne aj prenos informácií údajov o hospodárskej mobilizácii medzi štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a subjektov hospodárskej mobilizácie (podnikateľmi) je realizovaný formou exportu/importu dát .

Použitie programových prostriedkov sa ukázalo ako jediná rozumná forma sledovania, aktualizácie, kontroly a vyhodnocovania informácií v krízových plánoch v rámci všetkých rezortov. Spracovanie s pomocou výpočtovej techniky dáva Ministerstvu hospodárstva SR do rúk významný nástroj na splnenie jeho úloh pri koordinovaní prípravy opatrení aj na riešenie konkrétnych vzniknutých krízových situácií. JIS HM má tieto možnosti: − použitím jednotných formulárov umožňuje zjednotiť vykazovanie a

sledovanie povinne jednotných a špecifických údajov hospodárskej mobilizácie pre vlastnú potrebu subjektov a na všetkých úrovniach krízového riadenia SR,

− odstraňuje písomnú formu vykazovania v tých prípadoch, keď je neefektívna a často celkom nemožná (sú to také skupiny informácií, ktoré podliehajú častej aktualizácii, sú veľmi rozsiahle alebo majú skrytú väzbu na iné údaje),

− umožňuje výmenu a prenos predpísaných informácií medzi jednotlivými stupňami krízového plánovania, ktorými sú obec, územný obvod, kraj, subjekty HM, ústredné orgány štátnej správy), pričom vrcholnú úroveň z tohto hľadiska predstavuje MH SR, ktoré sústreďuje údaje za celú SR,

− vytvára predpoklady na kontrolu údajov, pričom vyhodnotenie a kontrola databáz s využitím programových nástrojov predstavuje veľmi efektívny spôsob skvalitňovania celej údajovej základne (vzhľadom na rozsah údajov je to takmer jediný spôsob, ako ich posúdiť),

− umožňuje vyhodnocovacie a niektoré verifikačné operácie, − vytvára informačnú základňu na rozhodovací proces orgánov krízového

riadenia, vrátane prípravy požadovaných dokladov, dokumentov a prezentácií.


- 97 -

5.5.7. SOFTVÉROVÉ PROSTREDIA JIS HM Základom jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie sú

programy AMION®, ATON4.20® a ATON7.0®.

5.5.7.1. AMION® AMION® je prioritne určený pre koncový realizačný subjekt HM, ktorý

nemá teritoriálne odľahlé podriadené organizačné zložky, nesleduje teritórium a ktorý nemá veľký rozsah sledovaných údajov. Program je navrhnutý tak, aby jeho nasadenie nevyžadovalo školenie a preto je používateľské rozhranie maximálne intuitívne, všetky údajové stránky sú navrhnuté pevne a rovnako aj tlačové zostavy. Nakoľko program je určený pre subjekt, ktorý nepôsobí plošne na teritóriu, nemá zabudované mapové vrstvy. Je určený na lokálnu prevádzku a jedného používateľa. Program používa vlastný formát dát, pričom pri výmene údajov s inými systémami sa používa formát DBF.

5.5.7.2. ATON4.20® ATON4.20® je určený pre používateľov, ktorí v svojej databáze sledujú aj

teritoriálne odľahlé objekty, prípadne majú väčší rozsah údajov. Okrem sledovania a vyhodnocovania určených položiek program umožňuje určovať aj presnú geografickú polohu objektov a zobrazovať ich formou ikon na reálnom mapovom podklade. Táto forma sledovania objektov dáva možnosť vyhodnocovať a analyzovať údaje podľa obsahu sledovaných položiek, ako aj z hľadiska územia (napríklad monitorovať územie okresu, alebo určitú zasiahnutú oblasť). Preto typickými používateľmi programu sú subjekty HM s plošnou pôsobnosťou (obvodné úrady, Slovenská pošta... ).

Základom grafickej časti je mapový podklad, ktorý vznikol zosnímaním a následným spracovaním máp územia Slovenskej republiky vo vopred vytipovaných a užívateľmi zadaných mierkach. Medzi mapovými sadami je zabezpečený prechod s geodeticky presným fixovaním polohy (zemepisná dĺžka a zemepisná šírka) sledovaných objektov.

Program je viacužívateľský a podporuje prácu v sieti s použitím architektúry file-server. Rovnako ako program AMION®, používa aj ATON4.20® vlastný formát dát, pričom pri výmene údajov s inými systémami využíva formát DBF.

5.5.7.3. ATON7.0®

ATON7.0® je najvýkonnejší prostriedok z programov využívaných v rámci jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie a je predovšetkým určený pre spracovávanie veľkého objemu údajov. V súčasnosti sú to najmä používatelia na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, ktorí spracovávajú rezortné krízové plány, ale postupne, v nadväznosti na rastúcu výkonnosť výpočtovej techniky, sú programom ATON7.0® vybavované aj ďalšie subjekty hospodárskej mobilizácie podľa rozsahu ich úloh.


- 98 -

Pre rezortné inštalácie je charakteristická aj častá potreba operatívnej prípravy najrôznejších dokumentov pre rozhodovací proces a očakáva sa, že títo používatelia budú postavení aj pred otázku komunikácie so zahraničím. Tieto hľadiská boli zohľadnené pri návrhu vlastností a koncepcie programu ATON7.0®.

Import a export údajov je možný vo všetkých štandardných formátoch (DBF, MDB, DBC, XLS, TXT…). Svojou otvorenosťou program umožňuje relatívne rýchlo implementovať import a export do ľubovoľného definovaného (aj neštandardného) formátu. Program podporuje rastrové aj vektorové mapy, s možnosťou ich importu a exportu a umožňuje zobrazovať geografické atribúty objektov spolu s ich dátovými súvislosťami na reálnom mapovom podklade.

Integrované sú aj ďalšie prostriedky grafickej interpretácie údajov (obrázky, grafy...), výkonný nástroj na tvorbu dokumentácie a nástroj na interaktívnu prípravu dotazov.

Existuje možnosť prezerania údajov systému ATON7.0® z internetu a prezeranie WWW stránok. Program umožňuje posielať a prijímať elektronickú poštu.

5.6. PLÁNOVANIE MATERIÁLOVÝCH ZDROJOV NA

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Riešenie krízových situácií si často vyžaduje zvýšené nároky na rôzne

druhy výrobkov, materiálov, tovarov a surovín. Za týmto účelom sa plánovite vytvárajú zásoby, využiteľné pri ich riešení a odstraňovaní následkov.

MATERIÁLOVÉ

ZDROJE NA RIEŠENIE

KS

ZÁKLADNÉ SUROVINY (NESPRACOVANÁ, SPRACOVANÁ

VÝCHODISKOVÁ HMOTA )

STROJE (JEDNOÚČELOVÉ STROJE,

ŠPECIÁLNE STROJE)

MATERIÁLY (POLOTOVARY ALEBO

HOTOVÉ VÁROBKY URČENÉ NA ĎALŠIE

SPRACOVANIE

NÁRADIE (NÁSTROJE, MONTÁŽNE PRÍPRAVKY, PRÍSTROJE,

MERADLÁ)

ZARIADENIA (SÚPRAVY HOTOVÝCH

VÝROBKOV)

Obr. 5.6. Materiálové zdroje na riešenie krízových situácií


- 99 -

Materiálové zdroje na riešenie krízových situácií sú tvorené (obr. 5.6):

− základnými surovinami (patrí sem nespracovaná, ale tiež už spracovaná východisková hmota, ktorá môže byť využitá v krízovej výrobe),

− materiálmi (sú to polotovary, alebo hotové výrobky určené na ďalšie spracovanie),

− strojmi (jednoúčelové alebo špeciálne stroje, ktoré sú využívané v procese riešenia krízových situácií),

− zariadeniami (tvoria ich súpravy hotových výrobkov), − náradím (nástroje, montážne prípravky, prístroje, meradlá) a ďalšími

prostriedkami.

Uvedené materiálové zdroje sa členia podľa zdroja získavania na: − prírodné zdroje (pochádzajúce z územia SR), − produkty, ktoré vznikli vo výrobe vo vlastnom výrobnom subjekte, − produkty výrobného procesu, ktoré vznikli v inom, kooperujúcom subjekte

na území SR, − skladované hmotné rezervy, − mobilizačné rezervy, skladované vo výrobnom subjekte, ktoré už nie je

možné vyrábať na území SR, − skladované mobilizačné rezervy, ktorých výroba vo výrobnom subjekte na

území SR nie je živá (je nerentabilná, s jej oživením sa nepočíta), − pohotovostné zásoby.

Hospodárska mobilizácia člení materiálové vstupy do týchto kategórií: − bežné zásoby subjektov, − materiálové vstupy z kooperačných väzieb, − dodávky zo zahraničia, − štátne hmotné rezervy.

V rámci SR sú vytvorené štátne zásoby materiálových vstupov v hodnote niekoľko miliárd Sk, ktoré spolu s kooperačnými vzťahmi, uzatvorenými medzi právnickými osobami SR, vytvárajú nevyhnutnú bázu materiálových zdrojov na riešenie krízových situácií.

5.6.1. ŠTÁTNE HMOTNÉ REZERVY

Slovenská republika prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv SR (Správa ŠHR) vytvára a dopĺňa na ochranu svojej ekonomiky a na riešenie mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vojny štátne hmotné rezervy. Štátne hmotné rezervy10 predstavujú majetkové hodnoty vytvárané štátom podľa požiadaviek systému hospodárskej mobilizácie,

10 Zákon NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a Zákon NR SR č. 170/2001 Z. z o

núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze.


- 100 -

úloh a požiadaviek orgánov štátnej správy, ktoré sú uložené a ochraňované na území SR a sú spravované spôsobom a za podmienok ustanovených v zákone o štátnych hmotných rezervách [42].

Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na: − hmotné rezervy, − mobilizačné rezervy, − pohotovostné zásoby

Tvorba a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami predstavuje stanovené druhy opatrení, ktorých úlohou je vytvoriť materiálne predpoklady na splnenie úlohy výroby pre krízové stavy. Právny predpis upravuje tvorbu ŠHR v rámci bežne nedostupných komodít na ochranu ekonomiky, riešenie mimoriadnych situácií v mieri a pre vojnový stav a vojnu na plynulý priebeh transformácie výroby z bežnej výroby (výroba v období nekrízového stavu) na výrobu počas krízových stavov vrátane stavu ropnej núdze.

Výdavky spojené s tvorbou, ochranou a hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami sa hradia zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami je v kompetencii Správy ŠHR. Hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami rozumieme ich skladovanie, ochraňovanie (udržiavanie), obmenu a zámenu, pôžičku, nájom, uvoľňovanie a vyčleňovanie.

Sortiment, množstvo, rozmiestnenie a iné informácie o štátnych hmotných rezervách sú uvedené v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie (programy ATON©, AMION©).

5.6.1.1. Hmotné rezervy Hmotné rezervy sú určené na ochranu ekonomiky, pre potreby

ozbrojených síl a na dočasné riešenie následkov závažných mimoriadnych udalostí. Hmotné rezervy tvoria strategické suroviny, materiály, výrobky, pohonné hmoty. Osobitným druhom hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov [42].

Podkladom pre návrh tvorby hmotných rezerv, ich minimálnych limitov (pod ktoré nesmie klesnúť ich množstvo - stav) a orientačných cieľových stavov (maximálne množstvo z hľadiska potrieb SR), sú požiadavky príslušných ústredných orgánov štátnej správy, uplatnené v rámci systému hospodárskej mobilizácie.

Správa ŠHR a Ministerstvo hospodárstva SR za účasti príslušného ústredného orgánu štátnej správy vykonajú objektivizáciu predložených požiadaviek. Správa ŠHR na základe vykonanej objektivizácie a rozboru zásob hmotných rezerv predloží vláde SR na schválenie návrh na zoznam položiek hmotných rezerv (aj s ich minimálnymi limitmi a orientačnými cieľovými stavmi). Na základe schváleného zoznamu sú hmotné rezervy obstarávané


- 101 -

Správou ŠHR (kúpa na tuzemských a zahraničných trhoch, alebo prostredníctvom burzy).

Správa ŠHR zabezpečuje koordináciu vytvárania štátnych hmotných rezerv tak, aby sa čo možno v najväčšom rozsahu eliminoval vplyv prípadných krízových situácií na obyvateľstvo a hospodárstvo. Jednou zo základných priorít Správy ŠHR je preto zabezpečovanie pripravenosti štátnych hmotných rezerv na ich aktuálne a efektívne použitie na materiálne zabezpečenie riešenia následkov krízových situácií vojenského a nevojenského charakteru.

Skladovateľmi hmotných rezerv sú podnikateľské firmy, ktoré sa na základe zmluvy o skladovaní zaviazali prevziať, skladovať a obmieňať hmotné rezervy tak, aby sa zachovala ich potrebná kvalita. Uvoľňovanie, resp. použitie hmotných rezerv v mimoriadnej situácii schvaľuje vláda SR.

5.6.1.2. Mobilizačné rezervy Mobilizačné rezervy sú súčasťou mobilizačných príprav a vytvárajú sa na

základe požiadaviek systému hospodárskej mobilizácie pre potreby ozbrojených síl, ekonomiky a obyvateľstva. Ide o také komodity, ktoré nie je možné bežne vyrobiť v podmienkach priemyslu SR (je potrebne ich doviezť zo zahraničia), avšak sú potrebné v procese výroby určitej položky ako subdodávka. Tieto rezervy tvoria základné suroviny, materiály, stroje, výrobky, naradia, špeciálna výrobná dokumentácia, ako aj nehnuteľnosti potrebné na ich skladovanie, vrátane pozemkov [42].

Mobilizačné rezervy sú určené na použitie počas krízových situácií na: − zabezpečenie rýchleho, resp. plynulého prechodu výroby (ekonomiky) na

činnosť v období vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, ako aj na následnú obnovu hospodárskeho a spoločenského života,

− použitie pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm (povodne, požiare, zemetrasenia a pod.),

− použitie v období mimoriadnej situácie (napr. „núdzový balíček“ obsahujúci vopred vyrobené komodity určené na zabezpečenie základných potrieb obyvateľstva),

− na obnovu hospodárskeho a spoločenského života.

O použití mobilizačných rezerv v období vojny a vojnového stavu alebo po vyhlásení výnimočného stavu rozhoduje vláda SR. So súhlasom vecne príslušného orgánu je možné mobilizačné rezervy použiť v nevyhnutne potrebnom rozsahu aj na riešenie mimoriadnej situácie, v spolupráci so SŠHR SR. Mobilizačné rezervy spotrebované, znehodnotené alebo poškodené za mimoriadnej situácie, vojnového stavu, vojny a výnimočného stavu navrhne skladovateľ na vyčlenenie a súčasne požiada podľa potreby o ich doplnenie, opravu alebo obmenu.


- 102 -

Na realizáciu tvorby zásob mobilizačných rezerv sú skladovateľmi (výrobcami) vypracovávané projekty a plány tvorby zásob mobilizačných rezerv, aj s finančným vyjadrením. Správa ŠHR po prijatí zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, v koordinácii s MH SR a vecne príslušnými orgánmi vykoná rozpis tvorby zásob mobilizačných (strategických) rezerv. Obstarávanie rezerv vykonáva skladovateľ.

Vytvorenie dostatočných zásob mobilizačných rezerv je taktiež podmienkou pre plnenie záväzkov podľa zmlúv o uchovaní výrobných schopností vybranými výrobcami na obdobie krízových stavov. Podkladom, resp. odôvodnením na tvorbu (naskladnenie) takýchto rezerv je zmluvný záväzok potenciálneho výrobcu (v nekrízovom stave je to „uchovávateľ“) na výrobu a dodávky v období krízových stavov. V rámci uchovania výrobných schopností sa vytvárajú rezervy hotových výrobkov bez ďalšieho spracovania uchovávateľom, s určením na kompletovanie súprav náhradných dielcov (hotové skupiny, podskupiny, jednotlivé diely), ako aj surovín a polotovarov, potrebných na výrobu výrobkov.

5.6.1.3. Pohotovostné zásoby V rámci tvorby štátnych hmotných rezerv vytvára Správa ŠHR aj

pohotovostné zásoby, ktoré by mali byť použité počas mimoriadnej situácie a na účely poskytovania humanitárnej pomoci [42]. Pohotovostné zásoby sa vytvárajú aj na základe údajov o disponibilných zdrojoch v komerčnej sfére a ich územnom rozložení v spolupráci s obvodnými úradmi.

5.6.1.4. Formy hospodárenia so ŠHR Hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami [42] sa člení na rad

čiastkových úloh, ktoré sú popísané v ďalšom texte. Skladovanie – ŠHR sú skladované výrobcami (súkromný sektor), a v štátnych skladoch, ktoré sú osobitne budované na tento účel. Štát refunduje náklady na ochraňovanie (skladovanie a udržiavanie) na základe zmluvy o ochraňovaní štátnych hmotných rezerv. Ak nie je možné zásoby skladovať v štátnych skladoch, skladujú sa v iných skladoch výrobcov na základe zmluvy o nájme (uzatvorenej medzi SŠHR a vlastníkom skladu). Ak sú kapacity skladov voľné, je možné v nich skladovať bezodplatne hmotné rezervy, alebo stroje, zariadenia a materiály, určené na uchovanie výrobných schopností.

Obmena - je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu, akosti, prípadne množstva. Je vykonávaná na základe plánov obmien.

Zámena - je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu, akosti, prípadne množstva. Je vykonávaná na základe plánov zámien v snahe zlepšiť kvalitu a účelnosť skladovaných prostriedkov.

Pôžička suroviny, materiálu, náradia a dokumentácie štátnych hmotných rezerv môže byť dočasné prenechanie majetkovej hodnoty zásadne za odplatu na


- 103 -

komerčné využívanie. Správa ŠHR uzatvorí s dlžníkom zmluvu o pôžičke. Do skončenia doby pôžičky dlžník vráti do zásob ŠHR predmet pôžičky rovnakého druhu, množstva a kvality na vlastné náklady.

Nájom skladov, pozemkov, strojov a zariadení. Nevyužité sklady, pozemky a stroje, ktoré sú súčasťou mobilizačných rezerv, sa môžu dať do nájmu skladovateľovi alebo inému subjektu (nájomcovi).

Uvoľňovanie alebo vyčleňovanie - znamená predaj alebo likvidáciu majetkovej hodnoty, ktorá prestala slúžiť svojmu účelu. Ak sa stanú zásoby neúčelné, skladovateľ predloží návrh na ich vyčlenenie, vyhlási ponukové konanie a na základe jeho výsledkov sú zásoby predané alebo likvidované (v spolupráci so SŠHR).

Ďalšie formy hospodárenia so ŠHR sú ochraňovanie alebo udržiavanie, kúpa a predaj.

5.6.1.5. Núdzové zásoby ropy Slovenská republika dbá o primeranú ropnú bezpečnosť prispôsobením

procesu dodávok, petrochemickej výroby a vytvárania zásob ropy a ropných výrobkov (v súlade s požiadavkami platnými v Európskej únii). Zabezpečuje ropnú bezpečnosť prostredníctvom dodávok a petrochemickej výroby (v rámci petrochemického priemyslu) a prostredníctvom núdzových zásob ropy a vybraných ropných výrobkov (v gescii Správy štátnych hmotných rezerv SR).

Núdzové zásoby ropy11 a vybraných ropných výrobkov sú určené na riešenie krízových situácií po stránke materiálneho zabezpečenia potrieb na 90 dní priemernej spotreby SR (pričom núdzové zásoby ropy nie sú nástrojom na reguláciu cien ropných výrobkov na vnútornom trhu) [45]. Ich úlohou je zachovať dôležité a strategické činnosti v štáte, a to v prípade vzniku krízovej situácie spôsobenej vyčerpaním všetkých dostupných zdrojov a spôsobov v zásobovaní štátu ropou a vybranými ropnými výrobkami a riešiť tento stav v rámci prijatých opatrení zo strany štátu. Použitie núdzových zásob je krajným opatrením pri riešení krízových situácií.

Problematika ropnej bezpečnosti zahŕňa aj oblasť výroby a spotreby pohonných hmôt a mazadiel pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a organizačné zložky aktívne činné v krízovej situácii a obyvateľstvo. V tejto oblasti, po vyhlásení núdzového stavu, v čase výnimočného stavu, v čase vojnového stavu alebo v čase vojny, je aplikovateľné opatrenie hospodárskej mobilizácie „riešenie stavu ropnej núdze“. Toto opatrenie vstupuje do účinnosti na celom území SR alebo na časti územia SR nariadením vlády, alebo nariadením krajského úradu.

11 Zákon NR SR č. 170/2001 Z. z o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkoch a riešení stavu ropnej

núdze.


- 104 -

5.7. PLÁNOVANIE VÝROBNÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Negatívny vplyv krízových situácií na rozvoj hospodárstva štátu bol vo

všetkých fázach vývoja ľudskej spoločnosti jednoznačne preukázaný a v posledných rokoch stále vzrastá. Zvlášť výrazné je to v prípade vojnových konfliktov. Rozvoj hospodárstva, hlavne priemyselnej výroby má v mnohých prípadoch negatívny vplyv na životné prostredie a ohrozuje tiež životy ľudí, materiálne a kultúrne hodnoty. Spätne pôsobia krízové situácie na hospodárstvo tým, že sú vynakladané veľké prostriedky na vývoj nových technológií, ktoré minimálne ohrozujú životné prostredie i účinné prostriedky na likvidáciu vzniknutých krízových situácií. Uvedené skutočnosti zvýrazňujú potrebu pripravovať hospodárstvo štátu na krízové situácie s dôrazom na zabezpečenie dostatočných výrobných zdrojov.

Dnešná vyspelá spoločnosť má dostatok zdrojov na vykonanie rýchlej a účinnej reakcie na vznik krízových situácií rôzneho druhu. Na ich eliminovanie je možné využiť rôzne opatrenia a zdroje hospodárstva štátu v jednotlivých obdobiach riešenia krízových situácií: − vo fáze prevencie:

− vytváranie výrobných technológií, ktoré kladú dôraz na efektívnosť a minimalizujú možné negatívne vplyvy na človeka i prírodu,

− odborná príprava ľudí, obsluhujúcich takéto technológie a ich cielenou prípravou na okamžité riešenie možných mimoriadnych udalostí,

− projektovanie a budovanie spoľahlivých monitorovacích systémov a systémov vyrozumenia a varovania,

− premyslené vypracovanie havarijných plánov, ktoré sa podieľajú na prevencii i na príprave na riešenie možných krízových situácií,

− vybudovanie spoľahlivého záchranného systému, − vo fáze vzniku krízovej situácie:

− nasadenie dostatočného množstva síl a prostriedkov na okamžitú záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt,

− využitie kapacít hospodárstva na odstraňovanie negatívnych dopadov krízových situácií,

− vytvorenie nevyhnutných zdrojov na pomoc postihnutým obyvateľom, − vo fáze obnovy:

− vytvorenie podmienok na obnovu hospodárstva štátu po skončení krízovej situácie vo výrobnej i v službách,

− zabezpečením návratu evakuovaných obyvateľov a vytvorenie podmienok na jeho život,

− vytvorenie a príprava nových síl a prostriedkov, ako aj obnovu zdrojov potrebných na riešenie krízových situácií.

Sprievodné javy vojnového stavu a vojny (mobilizácia, pokles kúpyschopnosti obyvateľstva, zvýšený dopyt po špecifických výrobkoch životne


- 105 -

dôležitej osobnej spotreby, znížený dopyt po ostatných priemyselných výrobkoch) zapríčiňujú vážne narušenie regulačných princípov trhovej ekonomiky štátu. Je nutné počítať s poklesom celkovej výroby tovarov a služieb, poklesom celkovej hospodárskej aktivity spoločnosti, s rastom inflácie, poklesom platobnej bilancie, pohybom menových kurzov a ďalšími ukazovateľmi.

V mikroekonomickom priestore je možné očakávať neštandardné správanie sa výrobcov i spotrebiteľov, ako aj celkové neštandardné vzťahy medzi trhovými štruktúrami. Z makroekonomického pohľadu nastane pravdepodobne narušenie interakcie výrobných odvetví, tvoriacich hospodárstvo štátu a celkové oslabenie fungovania hospodárskych štruktúr [34].

Na odvrátenie hospodárskeho kolapsu, vytvorenie podmienok na riešenie krízových situácií a zabezpečenie potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva je bezpodmienečne nutné, aby boli výrobné zdroje vrátane výrobno-kooperačných vzťahov na takéto situácie pripravené už počas prevencie vzniku krízových situácií. Tieto úlohy sú plnené okrem iného prostredníctvom systému hospodárskej mobilizácie.

Medzi najdôležitejšie opatrenia hospodárskej mobilizácie patrí výroba a dodávky tovarov a poskytovanie služieb pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a obyvateľstva. Toto opatrenie zahŕňa: − výrobu pre náhradu spotreby a strát vojenského materiálu pre ozbrojené sily

a bezpečnostné zbory pri obrane suverenity a územnej celistvosti SR, − výrobu pre náhradu spotreby obyvateľstva.

Z hľadiska zapojenia SR do medzinárodných štruktúr je dôležité, aby tento systém umožňoval zabezpečiť aj výrobu pre náhradu spotreby a strát vojenského materiálu pre: − Ozbrojené sily SR, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní následkov krízových

situácií, − Ozbrojené sily SR pôsobiace v mierových a vojenských operáciách mimo

územia SR, − Ozbrojené sily určených členských štátov NATO (prípadne celej koalície)

pôsobiace na území SR, prípadne v jej prospech.

Realizácia týchto úloh je zabezpečená v systéme hospodárskej mobilizácie zmluvami o uzatvorení budúcej zmluvy medzi orgánmi štátnej správy a samosprávy ako oprávnenou stranou a vybranými právnickými osobami, prípadne podnikajúcimi fyzickými osobami, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie, ako zaviazanou stranou.

Východiskom plánovacieho procesu je objednávka štátu na rozhodujúce komodity, výrobky a služby, ktoré sú potrebné na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie potrieb ozbrojených síl a bezpečnostných zborov v krízových stavoch. Táto objednávka štátu a následné zaviazanie výrobných podnikov na


- 106 -

výrobu komodít sú realizované predovšetkým s využitím špecifických foriem právneho zaviazania.

Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy na dodávky alebo služby – prostredníctvom nej sa firmy zaväzujú na dodávky výrobkov, alebo služieb. Zmluvy sa uzatvárajú medzi ministerstvami a slovenskými firmami, ktoré sú výrobcami finálnych výrobkov. Všetky potrebné materiálové vstupy na výrobu požadovaných finálnych výrobkov sú zabezpečené buď prostredníctvom dodávateľsko-odberateľskej kooperačnej siete, vytvorenej uzatvorením ďalších zmlúv o budúcej zmluve medzi slovenskými subjektami, alebo tvorbou mobilizačných rezerv v prípade takých materiálových vstupoch, ktoré sa v SR nevyrábajú. Napríklad MO SR uzatvára zmluvy s výrobcami náhradných dieľcov, munície, výstroja a iných potrebných komodít. Títo uzatvárajú zmluvy so svojimi subdodávateľmi, ktorí sa taktiež zaraďujú do systému, pričom každý z výrobcov vie konkrétne čo, kedy a v akom množstve bude dodávať.

Rozhodnutie (štátu) – je stanovenie tzv. „rozsahu opatrení“ na výrobu počas krízových stavov v súlade so zákonom o správnom konaní, ktoré vydáva orgán štátnej správy.

Zmluva o uchovaní výrobných schopností (na uchovávanie potrebných zariadení) – je právny dokument uzatvorený MO SR s pôvodným dodávateľom finálneho výrobku na zabezpečenie dodávok na náhradu strát a spotreby Ozbrojených síl SR počas vojny a vojnového stavu. Súčasťou uzatvorených zmlúv sú, okrem všeobecných podmienok, aj špecifikácie výrobkov (druh, množstvo) a termín plnenia. Druh, množstvo výrobkov a časové plnenie sa určuje podľa požiadaviek Ozbrojených síl SR a kapacitných možností dodávateľa. Dodávateľ na základe zmluvy uchováva výrobné zariadenie, linku, nástroje, ktoré sa v mieri nevyužívajú, ale v prípade potreby (vojnového stavu a vojny) by sa použili na výrobu alebo poskytovanie služby.

Zmluva o ochraňovaní štátnych hmotných rezerv – uzatvára sa medzi Správou ŠHR a skladovateľom. Upravuje vykonávanie súhrnu činností, súvisiacich so starostlivosťou o strategické rezervy štátu. Skladovateľ je súkromná firma, ktorá sa na základe zmluvy o skladovaní zaviazala prevziať rezervy štátu (ŠHR), aby ich skladovala a obmieňala tak, aby sa zachovala ich potrebná kvalita.

Zmluva o financovaní nákladov na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie - uzatvára sa medzi príslušným ministerstvom a subjektom, ktorý plní úlohy hospodárskej mobilizácie na základe výnosu MH SR. Výnos vo svojich ustanoveniach stanovuje spôsob úhrad nákladov pre firmy, zaradené v systéme hospodárskej mobilizácie formou refundácií v oblastiach, ako napr. opravy a údržba hmotného majetku, uchovanie výrobných schopností, zabezpečenie pohonných hmôt, zabezpečenie energií, cestovných výdavkov, mzdových prostriedkov, odvodov do sociálnych poisťovní atď. s dôrazom na účelovosť využitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu.


- 107 -

Financovanie sa vykonáva len v tých organizáciách, ktoré boli zaradené do systému hospodárskej mobilizácie, t. j. zabezpečujú výrobu alebo služby podľa potrieb súvisiacich so zabezpečením obranyschopnosti štátu alebo na riešenie ostatných krízových situácií. Takýmto subjektom vydá vecne príslušné ministerstvo tzv. Rozhodnutie štátu, ktoré potvrdzuje zaradenie do systému hospodárskej mobilizácie. Zabezpečovanie výroby alebo služieb na riešenie krízových situácií vyplýva z vyššie uvedených zmlúv.

Podmienkou funkčnosti celého hospodárstva je zabezpečenie dostatku energetických médií a vytvorenie podmienok na ich optimálne prerozdelenie počas krízových stavov.

5.7.1. PLÁNOVANIE VÝROBY A ROZVODU ENERGIÍ NA RIEŠENIE

KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Elektrická energia je kľúčovou energetickou položkou na zabezpečenie

chodu štátu v krízových situáciách. Spoločenská objednávka na elektrickú energiu vychádza z požiadaviek troch kategórií odberateľov elektrickej energie: − subjekty, zaradené v systéme hospodárskej mobilizácie, ktorých výroba a

služby sú nevyhnutné pre funkčnosť výrobnej aj nevýrobnej sféry v krízových situáciách,

− obyvateľstvo SR, − obce, ktoré deklarujú potreby obecného úradu a ním riadených prevádzok.

Tieto kategórie odberateľov vopred stanovujú požadovaný objem elektrickej energie (na tri mesiace) a miesto odberu. Okrem týchto údajov sa sledujú aj minimálne a maximálne príkony a vybavenosť náhradnými zdrojmi elektrickej energie. Tieto požiadavky sa za celú SR vykazujú prostredníctvom JIS HM (programy ATON©, AMION©) a prenášajú do centrálnej databázy v Súhrnnom krízovom pláne SR, kde sú sumarizované a analyzované. Výstupom je špecifikácia požiadaviek štátu na výrobu a rozvod elektrickej energie v krízových situáciách pre Slovenské elektrárne.

Výroba a rozvod elektrickej energie a plynu je založená na rozhodnutí, ktoré je formou spoločenskej objednávky (teda nie na zmluve o budúcej zmluve) a stanovuje subjektom energetiky záväzok na výrobu počas krízových situácií.

Dodávky plynu subjektom hospodárskej mobilizácie sú založené na prenose informácií (zo Súhrnného krízového plánu) o subjektoch HM, ich dislokácií na teritóriu (definovanie súradníc odberateľa) a predpokladanej spotrebe (potreba plynu na tri mesiace na zabezpečenie činnosti subjektu). Obdobne ako v prípade elektrickej energie je do systému hospodárskej mobilizácie zakomponovaný aj spôsob riešenia výpadkov zdrojov a rozvodov plynárenskej sústavy Slovenskej republiky.

Výroba a dodávky pohonných hmôt sú založené na prenose informácií (zo Súhrnného krízového plánu) o subjektoch HM, ich dislokácií na teritóriu


- 108 -

(definovanie súradníc odberateľa), množstve, druhu a kategórií dopravného prostriedku (podľa vyhlášky MDPT SR č.116/1997 Z. z.), druhu a normovanej spotreby PHM s prihliadnutím na plánované využívanie dopravného prostriedku (pre potreby ozbrojených síl, na plnenie záväzku subjektu alebo ako voľná disponibilná záloha v prospech teritória).

Na systéme výroby a distribúcie pohonných hmôt participujú: − subjekty HM, ktoré vykazujú údaje potrebné na pridelenie druhu a množstva

PHM, − Súhrnný krízový plán, výstupy ktorého sú určujúce na definovanie záväzku

(pre výrobcu, skladovateľa – distribútora) a na kvantifikáciu prídelu pre obvodné úrady ako určujúceho prvku v systéme prideľovania oprávnení na prídel PHM,

− výrobca, ktorý predbežne plánuje výrobu na plný výkon (výroba je okrem iného závislá aj od funkčnosti dodávok suroviny zo zahraničia),

− skladovateľ suroviny aj ropných produktov, − ministerstvo hospodárstva, ktoré po analýze stavu v konkrétnej situácii

stanoví algoritmy (s prihliadnutím na osobitné podmienky v rezortoch) na výpočet prídelu PHM,

− distribútor spolu s predurčenými čerpacími stanicami, − obvodný úrad ako koncový stupeň na výdaj odberových oprávnení.

5.8. PLÁNOVANIE VECNÝCH PROSTRIEDKOV NA RIEŠENIE

KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Vecné prostriedky sú hnuteľné

i nehnuteľné prostriedky, ktoré môžu byť použité na obranu štátu12. Je to tiež, elektrická a iná energia, zemný plyn, voda, palivá, dokumentácia a ďalšie komodity, ktoré sú potrebné na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a na obranu štátu. V kategórii hnuteľných vecí sú nimi predovšetkým dopravné a mechanizačné prostriedky.

Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky v čase vojny alebo vojnového stavu na plnenie úloh obrany štátu sa vzťahuje na právnické alebo fyzické osoby, ktoré majú k vecným prostriedkom: − vlastnícke právo, − právo správy, − sú ich oprávnenými držiteľmi, − majú iné obdobné užívacie práva.

12 Zákon NR SR č. 319/2002 o obrane SR.

Medzi vecné prostriedky patrí najmä dopravná a mechanizačná technika


- 109 -

Vecné plnenie je povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby poskytnúť vecný prostriedok. Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky znamená odovzdať požadované veci alebo naložiť s nimi alebo strpieť, aby sa s nimi naložilo podľa rozhodnutia oprávneného orgánu [52].

Rozhodnutie o povinnosti vlastníka poskytnúť vecné prostriedky vydáva oprávnený orgán, ktorým je príslušný ústredný orgán štátnej správy (MH SR, MO SR, MDPaT SR a ďalšie...) a v ďalšom poradí príslušný orgán miestnej štátnej správy, územná vojenská správa alebo obec. Vecné prostriedky, ktoré boli určené na plnenie úloh obrany štátu, nie je možné postihnúť exekúciou ani výkonom rozhodnutia.

Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky nie je možné uložiť v čase vojny alebo vojnového stavu [52]: − ozbrojeným silám a ozbrojeným bezpečnostným zborom, − hasičskému a záchrannému zboru a záchranným službám, − ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším

orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a orgánom miestnej štátnej správy,

− obciam a vyšším územným celkom, − zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy hospodárskej mobilizácie, − prvkom systému civilnej ochrany − Národnej banke Slovenska, − fyzickým osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou, − fyzickým osobám, ak by ich poskytnutím bola ohrozená ich existencia.

Prerozdelenie vecných prostriedkov sa realizuje s využitím evidencie o vecných prostriedkoch, vedenej na tento účel v mieri. Evidenciu vecných prostriedkov vedú územné vojenské správy pre potreby ozbrojených síl SR a subjekty hospodárskej mobilizácie v krízových plánoch a v jednotnom informačnom systéme HM. Každý subjekt HM sleduje vecné prostriedky, ktoré má k dispozícii a ktoré potrebuje na splnenie mobilizačnej úlohy podľa krízového plánu.

Prioritná pozornosť je venovaná: − evidencii dopravných a mechanizačných prostriedkov, − optimálnemu prerozdeleniu dopravných prostriedkov:

− ozbrojeným silám (priorita prvého poradia), − subjektom hospodárskej mobilizácie (priorita druhého poradia), − orgánom štátnej správy (priorita tretieho poradia), − orgánom samosprávy , − centrálnemu riadeniu využívania a disponovania voľnou kapacitou

vecných prostriedkov, − ukladaniu rozhodnutí o vecnom plnení.


- 110 -

Pre vlastníkov vecných prostriedkov, ktorým bolo rozhodnutie vydané v mieri vyplýva zákonná povinnosť oznamovať oprávnenému orgánu všetky zmeny, ktoré by mali vplyv na plnenie rozhodnutia. Pre vlastníkov dopravných a mechanizačných prostriedkov alebo špeciálnej cestnej a stavebnej techniky vyplýva pri realizácii vecného plnenia povinnosť dodať s technikou predpísané náhradné dielce a pohonné hmoty na 300 km (alebo 10 motohodín).

Plánované využívanie vecných prostriedkov nie je v mieri predmetom finančných náhrad zo štátneho rozpočtu. Podmienkou je, že prinášajú zisk pre vlastníka v období mieru (tzv. živá výroba). V prípade, že rozhodnutie o povinnosti poskytnúť vecné prostriedky sa týka v mieri vo výrobnom procese nevyužívaných kapitálových statkov (tzv. studené kapacity), vlastníkovi prináleží náhrada výdavkov za ich udržiavanie v pohotovostnom stave, ktoré sa nazýva uchovávaním výrobných schopností. Ako podklad pre stanovenie výšky náhrad zo štátneho rozpočtu slúži technicko-ekonomický rozbor nákladov na uchovanie. Vecné prostriedky, ktoré boli poskytnuté ako vecné plnenie do užívania počas krízového stavu, sa po zániku potreby vrátia tomu, kto ich poskytol, alebo jeho právnemu nástupcovi.

Inštitút vecného plnenia je možné využiť aj na plnenie úloh súvisiacich so záchranou osôb a majetku v rámci systému civilnej ochrany13. Obvodný úrad môže priamo alebo prostredníctvom obce uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe povinnosť poskytnúť vecné plnenie, ktoré potrebuje na to, aby zvládol úlohy pri odstraňovaní následkov závažnej mimoriadnej udalosti. Táto povinnosť sa ukladá právnickej osobe alebo fyzickej osobe spravidla písomnou formou [43].

Fyzické osoby sú povinné poskytnúť vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú vrátane potrebných priestorov a prostriedkov aj na núdzové ubytovanie osôb evakuovaných z priestorov postihnutých dôsledkami závažnej mimoriadnej udalosti, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce. Túto povinnosť môže fyzická osoba odmietnuť v prípade, ak by tým vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby alebo ak jej v tom bránia iné dôležité okolnosti.

Inštitút vecného plnenia môže byť využitý aj na záchranu života, zdravia alebo majetku občanov, ktoré sa uskutočňujú prostriedkami integrovaného záchranného systému14. Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie sú povinné koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému na jeho vyžiadanie poskytnúť potrebné údaje o svojich silách a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni. Vecné plnenie sa poskytuje na výzvu veliteľa zásahu, oprávnenej osoby alebo koordinačného strediska tiesňového volania.

13 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane. 14 Zákon NR SR č. 129/2002 Z .z. o integrovanom záchrannom systéme.


- 111 -

5.9. PLÁNOVANIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Riešenie krízových situácií kladie

vysoké nároky na ľudské zdroje, na ich prípravu a úroveň teoretických vedomostí i praktických skúseností. Preto je nevyhnutné zvyšovať kvalitu ľudí a vzdelania na všetkých úrovniach krízového manažmentu. Všestranne pripravených odborníkov si vyžaduje proces prevencie, samotného riešenia krízových javov, ale aj návrat do rutinných podmienok.

Systém prípravy musí byť zameraný na všetkých pracovníkov a zamestnancov zainteresovaných v krízovom riadení. Sú to najmä: − profesionálni zamestnanci jednotlivých prvkov krízového riadenia − vedúci pracovníci subjektov zaraďovaní do krízových štábov po dobu

výkonu funkcie v subjekte, − výkonní pracovníci plniaci čiastkové úlohy v príprave subjektov na riešenie

krízových situácií.

5.9.1. PREROZDELOVANIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Plánovanie ľudských zdrojov na plnenie úloh počas krízových situácií spočíva v prerozdelení ľudského potenciálu medzi Ozbrojenými silami SR, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, subjektmi hospodárskej mobilizácie a potrebami územných orgánov štátnej správy a samosprávy (obr. 5.7). Uskutočňuje sa ako nepretržité opatrenie vykonávané najmä v rámci HM. Spočíva v komplexe opatrení, zabezpečujúcich optimálne využitie pracovných síl a realizuje sa s využitím evidencie o ľudských zdrojoch, vedenej na tento účel počas prípravy na riešenie krízových situácií.

Prerozdelenie voľnej kapacity ľudských zdrojov je vykonávané orgánmi štátnej správy a samosprávy formou ukladania pracovnej povinnosti a povinnosti vykonávať pomocné práce s dôrazom na obdobie vojnového stavu a vojny.

Evidenciu ľudských zdrojov vedú územné vojenské správy a subjekty hospodárskej mobilizácie (orgány štátnej správy a samosprávy, podnikateľské subjekty, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie organizácie ustanovené za subjekty hospodárskej mobilizácie). Subjekty hospodárskej mobilizácie evidujú ľudské zdroje v rámci procesov krízového plánovania.

Odborníkov krízového riadenia pripravuje ajFakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskejuniverzity v Žiline


- 112 -

Dokumentácia personálneho zabezpečenia ich mobilizačnej úlohy je

súčasťou krízových plánov. Pri výbere osôb prihliadajú predovšetkým na: − odbornú pripravenosť pracovníkov, − pravdepodobnosť uplatnenia inštitútu pracovnej povinnosti pracovníkov

v súlade s aspektmi listiny ľudských práv, − úlohy súvisiace s brannou povinnosťou pracovníkov.

Počas riešenia krízových situácií je nevyhnutné rozdeliť ľudské zdroje podľa jednotlivých priorít s dôrazom na plnenie úloh obrany štátu. Optimálne prerozdelenie ľudských zdrojov sa uskutočňuje medzi kompetentnými inštitúciami.

Územné vojenské správy (ako odberateľ s najvyššou prioritou) - zabezpečujúce doplňovanie vojnových počtov súčastí Ozbrojených síl SR a ozbrojených bezpečnostných zborov. Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu mimoriadnej služby15 osobami, ktoré podliehajú brannej povinnosti.

Subjekty hospodárskej mobilizácie (ako odberateľ s druhou najvyššou prioritou) - na plnenie úloh stanovených krízovým plánom. Personálne zabezpečenie mobilizačnej úlohy sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti16 s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia17.

15 Zákon NR SR č. 320/2002 Z.z. o brannej povinnosti. 16 Zákon NR SR č. 319/2002 o obrane SR. 17 Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. Listina základných práv a slobôd.

4. ORGÁNY SAMOSPRÁVY

3. ÚZEMNÉ ORGÁNYŠTÁTNEJ SPRÁVY

PREROZDELENIE ĽUDSKĚHO

POTENCIÁLU NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH

SITUÁCIÍ

1. OZBROJENÉ SILY

2. SUBJEKTY HOSPODÁRSKEJ

MOBILIZÁCIE

Obr. 5.7. Prerozdelenie ľudského potenciálu na riešenie krízových situácií


- 113 -

Orgány miestnej štátnej správy - na plnenie úloh podľa krízových plánov pri zabezpečovaní potrieb obyvateľstva (zásobovanie, doprava a ďalšie). Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia11;

Orgány samosprávy - na plnenie úloh podľa krízových plánov pri zabezpečovaní potrieb obyvateľstva (zásobovanie, doprava a ďalšie činnosti). Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia11.

Prerozdelenie voľnej kapacity ľudských zdrojov bude vykonávané orgánmi štátnej správy a samosprávy formou ukladania pracovnej povinnosti a povinnosti vykonávať pomocné práce pre potreby obrany.

Povinnosťou subjektu hospodárskej mobilizácie je riešiť v spolupráci s územnou vojenskou správou oslobodenie pracovníkov (vojakov v zálohe) podieľajúcich sa na plnení mobilizačnej úlohy od výkonu mimoriadnej vojenskej služby.

5.9.2. PRACOVNÁ POVINNOSŤ, OSOBNÉ ÚKONY, OSOBNÁ POMOC Na zabezpečenie úloh pri riešení

krízových situácií je často potrebný zvýšený počet pracovníkov. Orgány štátnej správy môžu na ich splnenie uložiť občanom pracovnú povinnosť alebo nariadiť osobné úkony alebo osobnú pomoc.

Pod pracovnou povinnosťou18 rozumieme povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu [52].

Taktiež to môže byť forma povinnosti fyzickej osoby, ktorá je alebo sa stane nezamestnanou, prijať ponúknuté pracovné miesto, ak to je nevyhnutné na zvládnutie opatrení hospodárskej mobilizácie v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Na výkon práce počas pracovnej povinnosti sa v ostatnom vzťahujú osobitné predpisy s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke.

18 Zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR a zákon NR SR č. 414/2002 Z .z. o hospodárskej mobilizácii

Pracovnú povinnosť je možné využiť napríklad pri odstraňovaní následkov povodní.


- 114 -

Pracovná povinnosť sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu je možné uložiť fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Pracovnú povinnosť ukladá obvodný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby rozhodnutím, pričom prihliada na jej zdravotný stav a kvalifikačné predpoklady. Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu nie je možné uložiť osobám stanoveným zákonom.

Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany sú fyzické osoby povinné vykonávať osobné úkony19. Osobným úkonom je každá fyzická i duševná činnosť, ktorá sa vyžaduje v záujme ochrany života, zdravia a majetku počas závažnej mimoriadnej udalosti. Osobné úkony ukladajú orgány krízového riadenia v kompetencii ktorých je riešenie mimoriadnych udalostí. Od osobných úkonov sú oslobodené osoby stanovené zákonom [43].

Na plnenie úloh v rámci v rámci integrovaného záchranného systému sa

na poskytovaní pomoci v tiesni podieľajú aj iné právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie a ostatné fyzické osoby formou osobnej pomoci20. Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie sú povinné koordinačnému stredisku IZS na jeho vyžiadanie poskytnúť potrebné údaje o svojich silách a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni. Osobnú pomoc má právo vyžiadať veliteľ zásahu IZS, operačné stredisko tiesňového volania alebo iná oprávnená osoba [48].

5.9.3. OSLOBODENIE OD MIMORIADNEJ VOJENSKEJ SLUŽBY Subjekty hospodárskej mobilizácie musia pri personálnom zabezpečení

svojej úlohy rešpektovať povinnosť svojich zamestnancov vykonať v prípade potreby mimoriadnu vojenskú službu. Výkon mimoriadnej služby príslušníkom ozbrojených síl a povolať vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby môže v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu nariadiť prezident na návrh vlády.

Mimoriadnu službu sú povinní vykonať [53]: − vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, − odvedenci alebo vojaci, ktorým bol výkon základnej služby alebo náhradnej

služby prerušený, − vojaci v zálohe, − ženy, ktoré dobrovoľne prevzali brannú povinnosť a boli odvedené.

19 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane. 20 Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.


- 115 -

V čase vojny a vojnového stavu môže prezident na návrh vlády SR nariadiť na vykonanie mimoriadnej služby všeobecnú alebo čiastočnú mobilizáciu.

Mobilizácia ozbrojených síl je: − hromadné povolanie na výkon mimoriadnej služby:

− vojakov v zálohe, − vojakov povinnej vojenskej služby, ktorým bol výkon vojenskej služby

prerušený, − odvedencov,

− nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom prípravnej služby a vojakom povinnej vojenskej služby,

− poskytnutie vecných prostriedkov podľa osobitného zákona.

Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na vojakov v zálohe na celom území SR, ktorí nie sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení a na časť vecných prostriedkov dodávaných ozbrojeným silám.

Čiastočná mobilizácia sa vzťahuje: − na vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby, − na časť vecných prostriedkov dodávaných ozbrojeným silím21, − na celé územie SR alebo jeho časť.

Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu môžu byť oslobodení tí občania, ktorí v dôležitom záujme SR budú ďalej vykonávať svoje zamestnanie, tzn. aj zamestnanci subjektov hospodárskej mobilizácie. O oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu môžu prostredníctvom MO SR požiadať každoročne do 30. júna územnú vojenskú správu pre svojich zamestnancov: − ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, Kancelária prezidenta

SR a Národná banka Slovenska, − orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, − orgány miestnej štátnej správy, − obce a vyššie územné celky, − právnické a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré plnia úlohy

súvisiace so zabezpečením obrany štátu alebo ochrany osôb a majetku, ak im na plnenie úloh obrany štátu alebo ochrany osôb a majetku nepostačujú ich zamestnanci.

Počet zamestnancov, ktorých je možné oslobodiť od mimoriadnej služby je obmedzený. Schvaľujú ho: − MV SR pre krajské a obvodné úrady, − ministerstvá alebo iné ústredné orgány štátnej správy pre právnické osoby

s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých sú zriaďovateľom alebo zakladateľom,

21 Napr. Zákonník práce, zákon NR SR č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení.


- 116 -

− obvodné úrady pre ostatné právnické alebo fyzické osoby, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu, HM, CO a pre obce,

− iný orgán štátu pre právnické osoby, ktoré určil na plnenie úloh súvisiacich so zabezpečením obrany štátu.

Krajské a obvodné úrady sú povinné predložiť územnej vojenskej správe do 30. júna menný zoznam zamestnancov samosprávnych krajov a obcí, ktorých žiadajú oslobodiť od povinnosti vykonať mimoriadnu službu, každoročne podľa miesta trvalého pobytu zamestnanca. Za obce predkladá zoznam obvodný úrad. Právnické a fyzické osoby oprávnené na podnikanie požadujú oslobodenie svojich zamestnancov priamo na územnej vojenskej správe (zákon termín nestanovuje).

Územné vojenské správy sú povinné rozhodnúť a zoznamy vrátiť zamestnávateľom do 31. decembra prostredníctvom obvodného úradu. Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sa povoľuje maximálne na jeden rok a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia mimoriadnych opatrení.

Vojaka v zálohe mladšieho ako 30 rokov je možné od povinnosti vykonať mimoriadnu službu oslobodiť len v prípade, ak je [53] : − štátnym tajomníkom, − zamestnancom na úseku krízového riadenia ústredných orgánov štátnej

správy, Kancelárie prezidenta SR a Národnej banky Slovenska, − prednostom krajských a obvodných úradov, − predsedom vyšších územných celkov, − zamestnancom krajských a obvodných úradov na úseku krízového riadenia

a civilnej ochrany, − vedúcim zamestnancov orgánov miestnej štátnej správy, − zamestnancom právnickej alebo fyzickej osoby ak bez neho zamestnávateľ

nemôže plniť úlohy na úseku krízového riadenia a nemôže získať primeranú náhradu,

− nezamestnaným, ak bude plniť úlohy na úseku krízového riadenia.

Zákon priamo oslobodzuje od vykonania mimoriadnej služby po dobu trvania ich služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, železničnej polície, colnej správy, hasičského a záchranného zboru a Národného bezpečnostného úradu.

5.10. PLÁNOVANIE FINANČNÝCH ZDROJOV NA KRÍZOVÉ

RIADENIE Plánovanie finančných zdrojov na krízové riadenie dotýka všetkých

orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj iných právnických a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré môžu krízovú situáciu vyvolať alebo byť jej obeťami. Bezprostredne sa dotýka aj života a majetku každého občana, ohrozeného následkami krízových a mimoriadnych udalostí.


- 117 -

Plánovanie finančných zdrojov na riešenie krízových situácií spočíva vo vyčlenení finančných prostriedkov najmä na: − činnosť inštitúcií, organizácií, pracovísk na úseku krízového riadenia a

profesionálnych pracovníkov krízového manažmentu (ÚOŠS, OMŠS, OS SR, systémy HM, CO, IZS a ďalšie),

− vykonávanie analýzy rizík, vrátane potrebných prieskumných prác, − výskum v oblasti krízového riadenia, − spracovanie krízových plánov, − školenie profesionálnych pracovníkov a obyvateľstva, − metodické nácviky a praktické cvičenia na riešenie mimoriadnych udalostí a

krízových situácií, − vykonávanie preventívnych technických a technologických opatrení na

predchádzanie vzniku krízových javov v životnom prostredí a priemysle, pri skladovaní a preprave nebezpečných látok a ďalších činnostiach,

− zodolňovanie infraštruktúry proti pôsobeniu následkov krízových javov s dôrazom na objekty osobitnej dôležitosti, dopravnú a energetickú infraštruktúru,

− monitorovanie ohrozeného prostredia, − zriadenie a udržiavanie systémov na varovanie a vyrozumievanie občanov

a organizácií, − vlastné riešenie očakávaných i neočakávaných krízových situácií, − obnovu systémov narušených v dôsledku krízovej situácie, vrátane

infraštruktúry, − náhrady za poskytnuté vecné plnenie a pracovnú povinnosť, − náhrady za škody, ktoré vznikli v súvislosti s riešením krízových situácií, − poskytovanie medzinárodnej pomoci na riešenie krízových situácií.

V prípade štátu sa finančné zdroje na riešenie krízových situácií rozpočtujú v jednotlivých rozpočtových kapitolách štátneho rozpočtu. Získané finančné prostriedky používajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy na plnenie úloh, ktoré sú im stanovené príslušnými právnymi normami na úseku krízového riadenia, vrátane riešenia konkrétnych krízových situácií. Na riešenie krízových situácií je možné využiť aj rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky jednotlivých rozpočtových kapitol. V prípade potreby môže štát využiť aj tzv. rozpočtové opatrenia, ktorými sú úspory, prekročenie alebo presuny finančných prostriedkov, emisie štátnych dlhopisov a ďalšie. Na zabezpečenie týchto úloh plnia určené ústredné orgány štátnej správy nasledujúce úlohy22: − ministerstvá a krajské úrady uplatňujú v návrhu rozpočtu svojej kapitoly

na príslušný rok objem finančných prostriedkov,

22 Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.


- 118 -

− Národná banka Slovenska vyčleňuje vo svojom rozpočte na príslušný rok objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prípravy na krízové situácie,

− Ministerstvo financií SR po prerokovaní s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky navrhuje v rozpočtovej kapitole všeobecná pokladničná správa účelovú rezervu finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií a odstraňovanie ich následkov,

− Ministerstvo financií SR po schválení štátneho rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky rozpisuje finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy na krízové situácie ako účelové prostriedky do rozpočtových kapitol ministerstiev a krajských úradov.

Ďalšími finančnými zdrojmi na riešenie krízových situácií môžu byť napríklad menové a devízové opatrenia, zdroje zo štátnych fondov, rozpočty krajských a obvodných úradov, zmeny alebo zavedenie nových daňových sadzieb a poplatkov, dary od domácich i zahraničných fyzických a právnických osôb, Fond solidarity EU, štátne pôžičky a finančné zdroje z poistenia. V čase vojny a v čase vojnového stavu sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky riadi vojnovým štátnym rozpočtom23, ktorý vypracúva na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a na rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo financií SR.

Samosprávne kraje a obce sú na úseku krízového riadenia financované najmä formou štátnych dotácií. Sú to najmä finančné prostriedky vyčlenené na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a civilnej ochrany obyvateľstva. Finančné prostriedky na riešenie konkrétnych krízových situácií vyčleňujú aj v rámci vlastného rozpočtu.

Neodmysliteľnou súčasťou financovania krízových a mimoriadnych situácií musí byť poistné plnenie z poistných zmlúv uzatvorených pre prípad ich následkov. Náklady na poistné je možné taktiež zahrnúť do plánovaných prostriedkov vyčlenených na krízové riadenie.

Rozhodujúcimi oblasťami financovania krízového riadenia zo štátnych prostriedkov je financovanie hospodárskej mobilizácie a civilnej ochrany.

5.10.1. FINANCOVANIE HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE

Výdavky na hospodársku mobilizáciu24 sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom účelovo viazaných finančných prostriedkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré sú ústrednými orgánmi štátnej správy,

23 Zákon NR SR č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 24 Zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a vyhláška MH SR č. 98/2003 o výdavkoch na

hospodársku mobilizáciu.


- 119 -

miestnymi orgánmi štátnej správy alebo Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu Národnou bankou Slovenska sa určujú v rozpočtovej kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií SR v tejto súvislosti v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu uplatňuje písomne voči Národnej banke Slovenska požiadavky na vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením a zabezpečovanie vykonávania bankových služieb spojených s finančným zabezpečením prostredníctvom iných bánk, ktoré boli určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie.

Národná banka Slovenska pri plnení úloh hospodárskej mobilizácie pripravuje a v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu vykonáva opatrenia: − na ochranu meny a na ochranu menových rezerv v zlate a v iných

devízových hodnotách, − na ochranu hotovostného peňažného obehu slovenskej meny vytváraním

osobitných zásob peňažných prostriedkov, − v devízovej oblasti vrátane zmenárenskej činnosti, − na úseku bankových služieb pre potreby zabezpečenia činnosti ozbrojených

síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, − v spolupráci s Ministerstvom financií SR pri koordinovaní krízového

plánovania bánk určených za subjekty hospodárskej mobilizácie.

Podrobnosti o výdavkoch na hospodársku mobilizáciu, ktoré sú uhrádzané z prostriedkov štátneho rozpočtu, stanovuje MH SR.

5.10.2. FINANCOVANIE CIVILNEJ OCHRANY

Výdavky na civilnú ochranu25 sú financované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR a rozpočtových kapitol krajských úradov. Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na civilnú ochranu sú určované účelovo vo vzťahu k jednotlivým rozpočtovým kapitolám v zákone o štátnom rozpočte.

Na financovaní civilnej ochrany sa podieľajú aj samosprávne kraje, obce, právnické osoby, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podnikajú a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú s nebezpečnými látkami v množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok. Podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva, ktoré sú uhrádzané z prostriedkov štátneho rozpočtu stanovuje MV SR.

25 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a vyhláška MV SR č. 557/2002 Z. z.

o výdavkoch na civilnú ochranu.


- 120 -

5.11. ZÁSOBOVANIE OBYVATEĽSTVA POČAS KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ Narušenie mierového života spoločnosti, spôsobené živelnou pohromou,

haváriou, ekonomickou krízou, rozsiahlou migráciou či sociálnymi nepokojmi, ktoré sa vymknú spod kontroly, ohrozením či narušením demokratického zriadenia alebo územnej celistvosti, alebo vojnou, má zákonite za dôsledok narušenie vzťahov medzi prvkami systému zásobovania obyvateľstva. Výsledkom takéhoto procesu môže byť postupné stupňovanie krízy, nakoľko pribudne ďalší negatívny faktor v podobe nedostatku potravín, pitnej vody ako aj ďalších životných potrieb ľudí, vrátane vzniku epidémií a chaosu.

Systém zásobovania potravinami v trhovej ekonomike je tvorený producentmi potravinárskych výrobcov, spravidla tiež skladovateľmi tovarov, predajcami a spotrebiteľmi. Vzťahy medzi jednotlivými prvkami systému zásobovania sú založené na dopyte a ponuke a vo fungujúcej ekonomike pôsobia pomerne vyvážene a stabilne. Na systém a vlastný proces zásobovania majú vplyv aj spoločenské zriadenie štátu, spoločensko-ekonomické pomery, hospodárske možnosti štátu, zabezpečenie občanov v krízových situáciách, zahraničný a vnútorný obchod.

Na zásobovanie oby-vateľstva v krízových situáciách sa môžu využívať rôzne systémy regulácie zásobovania. Uplatňujú sa často aj v období po prekonaní krízovej situácie, a to predovšetkým v prípade životne dôležitých výrob-kov ako sú chlieb, múka, tuky, cukor, základné odevy, obuv, palivá a pod. Všetky tieto systémy patria medzi direktívne metódy riadenia a sú zraniteľné rôznymi druhmi špekulácie a parazitizmu, často pre-rastajúcimi až do trestnej činnosti.

Zásobovaním obyvateľstva počas krízovej situácie sa rozumie súhrn legislatívnych, organizačných, materiálnych, technických a iných opatrení, ktoré majú za cieľ náhradu spotreby základných druhov životne dôležitých výrobkov pre prípad narušenia rovnomerného rozvoja spoločnosti. Úlohou štátu je zabezpečiť

SYSTÉMY NA REGULÁCIU

ZÁSOBOVANIAOBYVATEĽSTVA

DOBROVOĽNÉOBMEDZENIE

NÁKUPOV A SPOTREBY

OBMEDZENIE JEDNORÁZO-

VÉHO MNOŽSTVA

NÁKUPU

OBMEDZENIE

POČTU DNÍ NÁKUPU

PREDAJ NA POTRAVINOVÉ

LÍSTKY

PREDAJ NA

NÁKUPNÉ PREUKAZY

PREDAJ ZA VOJNOVÉ PENIAZE

NÚDZOVÉ ZÁSOBOVANIEOBYVATEĽOV

CENOVÁ

REGULÁCIA PREDAJA

Obr. 5.8. Systémy na reguláciu zásobovania obyva-teľstva


- 121 -

výrobu a pripraviť opatrenia na reguláciu ich predaja a určiť zásady na ochranu vnútorného trhu a záujmov spotrebiteľov počas krízových situácií.

Základným cieľom regulácie zásobovania obyvateľstva je zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nedostatkového spotrebného tovaru. Na to sa môžu využívať rôzne prídelové systémy (obr. 5.8) a kategorizácia skupín spotrebiteľov, ktoré môžu zohľadňovať napríklad vek, zdravotný stav, profesiu alebo pracovné podmienky.

5.11.1. REGULÁCIA PREDAJA ŽIVOTNE DÔLEŽITÝCH VÝROBKOV

A TOVAROV V SR Na zabezpečenie zásobovania obyvateľstva v krízových situáciách je v SR

pripravené v rámci systému HM vyhlásenie mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a životne dôležitých tovarov [61]. Opatrenia vstupujú do účinnosti na celom území SR alebo na časti územia SR nariadením vlády, alebo nariadením krajského úradu po vyhlásení núdzového stavu, v čase výnimočného stavu, v čase vojnového stavu alebo v čase vojny.

Cieľom je zabrániť nežiaducemu prudkému nárastu cien životne dôležitých výrobkov a životne dôležitých tovarov, ako aj zabezpečiť pri nedostatku potravinových komodít ich distribúciu a prerozdelenie tak, aby bolo pre každého občana k dispozícii množstvo potravín zaručujúce prežitie.

Mimoriadnymi regulačnými opatreniami [61] v SR sú:

− cenová stabilita výrobkov alebo tovarov - predstavuje udržanie cien výrobkov alebo tovarov na úrovni cien, ktoré platili v deň vyhlásenia núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu alebo v deň vypovedania vojny;

− predaj obmedzeného množstva výrobkov alebo tovarov - spočíva v tom, že pri vybraných druhoch životne dôležitých výrobkov je stanovené ich množstvo, ktoré môže byť predané spotrebiteľom pri jednom nákupe v jednom kalendárnom dni jednému kupujúcemu, pričom v sieti prevádzkarní v oblasti obchodu sa realizuje po predložení nákupného preukazu, v ktorom sa vyznačí množstvo výrobkov alebo tovarov,

− predaj výrobkov alebo tovarov na prídel - predaj výrobkov alebo tovarov na prídel je opatrenie, pri ktorom sú spotrebiteľom vydané prídelové lístky, ktoré predkladajú pri nákupe životne dôležitých tovarov. Spotrebitelia sa podľa výšky prídelu rozdeľujú do jednotlivých spotrebiteľských kategórií (A, D18, D1, D06), ktoré sú uvedené v tabuľke 5.2.


- 122 -

Tab. 5.2.

Normy životne dôležitých výrobkov podľa kategórií spotrebiteľov [61]

Po vyhlásení predaja obmedzeného množstva výrobkov alebo tovarov alebo prídelového systému zásobovania sú spotrebiteľom vydané prostredníctvom výdajní odberných oprávnení tzv. odberné oprávnenia26. Odbernými oprávneniami sú nákupné preukazy a prídelové lístky.

26 Vzory odberných oprávnení sú uvedené vo vyhláške MH SR č. 125/2003 Z. z.

Kategória, vekové členenie a množstvo potravín v g/osobu/deň

D 06 D 1 D 18 A Druh potravín dojčatá

0 - 5 mesiacov

dojčatá 6 - 12

mesiacov

deti 1 – 18 rokov

dospelí Poznámka

Mäso - 79 157 126 Mlieko 120g* 90g* - - * sušené mlieko Vajcia - - 30 24 Živočíšne tuky - - 16 13 Maslo - 7 - - Rastlinné tuky - - 40 35 Chlieb - - 100 118 Múka - - 80 64 Pečivo - 60 60 53,6 Cukor - 50 50 40 Zemiaky - 90 200 176 Ryža - 10 100 96 Soľ - 3g/1kg

stravy 20g/1kg stravy

20g/1kg stravy

Mimoriadne regulačné opatrenia na predaj životne dôležitých výrobkov alebo tovarov v SR

Cenová stabilita životne dôležitých

výrobkov alebo tovarov

Predaj obmedzeného množstva životne dôležitých

výrobkov alebo tovarov

Nákup na nákupné

preukazy

Predaj životne dôležitých výrobkov

alebo tovarov na prídel

Nákup na prídelové

lístky

Obr. 5.9. Mimoriadne regulačné opatrenia v SR na zásobovanie obyvateľstva v krízových situáciách


- 123 -

Všetky mimoriadne regulačné opatrenia sú viazané na rozhodnutie vlády SR alebo krajského úradu. Vláda SR vo svojom nariadení alebo krajský úrad vo svojom nariadení o mimoriadnom regulačnom opatrení uvedie druh výrobkov alebo tovarov, na ktoré sa vzťahuje mimoriadne regulačné opatrenie a jeho množstvo. V nariadení uvedú druh mimoriadneho regulačného opatrenia a množstvo výrobkov alebo tovarov, na ktoré sa opatrenie vzťahuje. Mimoriadne regulačné opatrenia sa môžu vyhlásiť samostatne alebo vo vzájomnej kombinácii.

5.11.2. VYHLASOVANIE A ORGANIZÁCIA MIMORIADNYCH REGULAČNÝCH OPATRENÍ

Vyhlasovanie mimoriadnych regulačných opatrení nemusí byť priamo viazané na vyhlásenie určitého krízového stavu alebo na mimoriadnu udalosť. Nepretržite sa vykonáva iba opatrenie hospodárskej mobilizácie, ktorým je zriaďovanie výdajní odberných oprávnení v kompetencii obcí.

Vláda SR môže nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky organizáciu dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení v núdzovom, výnimočnom, vojnovom stave alebo vo vojne.

Krajský úrad môže nariadiť organizáciu dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení z vlastného podnetu, po dohode so samosprávnym krajom alebo z podnetu obvodného úradu.

Pri zabezpečovaní predaja životne dôležitých výrobkov a tovarov s využitím mimoriadnych regulačných opatrení plnia orgány miestnej štátnej správy, samosprávy a zainteresované právnické a fyzické osoby rad úloh: Krajský úrad: − vedie prehľad počtu obyvateľstva v kraji podľa stanovených vekových

kategórií, − zabezpečuje tlač a evidenciu odberných oprávnení podľa počtu domácností

a obyvateľov v územnom obvode kraja, − riadi a koordinuje činnosť obvodných úradoch pri plnení úloh mimoriadnych

regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov, − na zabezpečenie mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne

dôležitých výrobkov a tovarov môže zriaďovať komisiu. Obvodný úrad − vedie prehľad počtu obyvateľstva vo svojom územnom obvode podľa

stanovených vekových kategórií, − vedie evidenciu odberných oprávnení podľa počtu domácností a obyvateľov

vo svojom územnom obvode,


- 124 -

− vedie prehľad o subjektoch, ktoré vyrábajú alebo obchodujú s životne dôležitými výrobkami a tovarmi v jeho územnom obvode,

− vedie prehľad o prevádzkárňach v oblasti obchodu, ktoré budú v období mimoriadnych regulačných opatrení zabezpečovať predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v jeho územnom obvode,

− zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení na obce, − podľa požiadaviek obcí organizuje zásobovanie obcí životne dôležitými

výrobkami alebo tovarmi, − na zabezpečenie mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne

dôležitých výrobkov a tovarov môže zriaďovať komisiu a vypracovať časový harmonogram na plnenie úloh.

Obec: − vedie prehľad počtu obyvateľstva v obci podľa stanovených vekových

kategórií, − vedie prehľad o prevádzkarňach v oblasti obchodu, ktoré budú v období

mimoriadnych regulačných opatrení zabezpečovať predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v obci,

− preberá odberné oprávnenia na obvodnom úrade, − zriaďuje výdajňu odberných oprávnení, − oznamuje možnosť odberu odberných oprávnení spôsobom v obci

obvyklým, − zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení obyvateľom vo výdajni

odberných oprávnení, − po vykonaní rozboru výsledkov inventarizácie v predajných jednotkách

odstúpi túto do 10 hodín obvodnému úradu, − na základe rozboru výsledkov inventarizácie uplatňuje na obvodnom úrade

požiadavky na zásobovanie výrobkami alebo tovarmi

Osoby, ktoré podnikajú v oblasti obchodu s výrobkami alebo tovarmi a nachádzajú sa na území, na ktorom je vyhlásené mimoriadne regulačné opatrenie, plnia úlohy na základe písomného príkazu obvodného úradu. Plnia nasledujúce úlohy: − umiestnia na viditeľné miesto v predajni vyhlásenie orgánu štátnej správy o

nariadení mimoriadnych regulačných opatrení, − vykonajú do 24 hodín od jeho vyhlásenia samostatne alebo v spolupráci so

štátnymi kontrolnými orgánmi mimoriadnu inventúru výrobkov alebo tovarov, ktoré majú vo svojich skladovacích priestoroch alebo v predajniach (obsah inventúry predložia obci),

− vedú evidenciu nakúpených výrobkov alebo tovarov, predaných výrobkov alebo tovarov a kupónov z prídelových lístkov (evidenciu predkladajú obci alebo kontrolným orgánom štátnej správy na vyžiadanie),

− dodávajú predajcom alebo predávajú výrobky alebo tovary konečnému spotrebiteľovi (pri predaji na nákupný preukaz vyznačia v ňom takýto nákup, pričom uvedú dátum a množstvo predaného tovaru).


- 125 -

Osoby, ktoré sú výrobcami výrobkov alebo tovarov alebo s nimi obchodujú, zabezpečia ich dodávky prednostne na územie, na ktorom je vyhlásené mimoriadne regulačné opatrenie podľa písomného príkazu obvodného úradu. Predávajúci je povinný vyhlásenie mimoriadnych regulačných opatrení akceptovať. Vzájomné väzby v organizácii mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v SR sú uvedené na obr. 5.10.

Prehľad o výrobcoch

a dodávateľoch

KOMISIA NA ORGANIZÁCIU MIMORIADNYCH

REGULAČNÝCH OPATRENÍ

KOMISIA NA ORGANIZÁCIUMIMORIADNYCH

REGULAČNÝCH OPATRENÍ

Odberné oprávnenia- evidencia - výdaj občanom

Odberné oprávnenia- evidencia - distribúcia

KRAJSKÝ ÚRAD

OBVODNÝ ÚRAD

OBEC

Pre

hľad

o p

očto

ch

dom

ácno

stí a

oby

vateľo

v

VÝDAJŇA ODBERNÝCH OPRÁVNENÍ

OBYVATELIA

Odberné oprávnenia- evidencia - distribúcia

PREDAJNÉ JEDNOTKY

Nákup na odberné oprávnenia

Požiadavky na

zásobovanie

VÝROBCOVIA A DODÁVATELIA

Prehľad o predajných jednotkách

Obr. 5.10. Organizácia mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v SR

Evidencia výrobkov a prídelových lístkov

Predloženie evidencie na vyžiadanie

PREDAJNÉ JEDNOTKY


- 126 -

5.11.3. VÝROBA ŽIVOTNE DÔLEŽITÝCH VÝROBKOV V SR Výroba životne dôležitých výrobkov a tovarov je zabezpečovaná

v rezortoch pôdohospodárstva a hospodárstva ako súčasť systému hospodárskej mobilizácie. Uskutočňuje sa prostredníctvom opatrenia hospodárskej mobilizácie nazvaného organizácia výroby životne dôležitých tovarov (predovšetkým potravín). Na tejto výrobe sa podieľajú najmä pôdohospodárske a potravinárske subjekty.

Za životne dôležité výrobky alebo životne dôležité tovary (ďalej len výrobok alebo tovar) sa považujú pitná voda, múka, tuky, mlieko, mäso, vajcia, cukor, zemiaky, ryža, soľ a ďalšie výrobky alebo tovary, ak o nich v podmienkach SR rozhodne vláda alebo krajský úrad.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR koordinuje produkciu základných druhov poľnohospodárskych komodít, drevnej hmoty, pitnej vody a dodávky úžitkovej vody, usmerňuje rastlinno-lekársku činnosť a veterinárnu starostlivosť. Potravinový potenciál na riešenie krízových stavov je tvorený ročnou výrobnou kapacitou mäsa (v čom je započítavaná kapacita hovädzieho dobytka, ošípaných v živej hmotnosti, ako aj kapacita hydiny vždy s prepočtom na ich príslušnú jatočnú výťažnosť), mlieka, vajec, masti a rastlinných tukov, múky, masla, pekárenských výrobkov, cukru, zemiakov, pitnej a úžitkovej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že výroba životne dôležitých potravinárskych tovarov, pitnej a úžitkovej vody, ako aj drevnej hmoty je dostatočná nielen na riešenie krízových situácií vojenského charakteru, ale je využiteľná aj počas riešenia krízových situácií nevojenského charakteru.

V súčasnej dobe, po zániku štátneho obchodu, privatizáciou veľko-obchodu, zvýšením úrokov z úverov na zásoby a v nových podmienkach financovania vznikla nová situácia. Prechod na trhový mechanizmus v zásobovaní spôsobil, že základňa veľkoskladov bývalého štátneho podniku Zdroj (až na jej torzo na východe republiky) prakticky neexistuje a rovnaký je i dopad trhového princípu na sféru obchodu, kde na vyváženom stave medzi ponukou a dopytom participuje niekoľko desiatok tisíc obchodných jednotiek. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy takéhoto počtu reálnych subjektov nie je možné, ani účelné mapovať. Zároveň nepripadá do úvahy ani zaradenie všetkých obchodných jednotiek do systému hospodárskej mobilizácie už v mieri. Výroba vybraných potravinových komodít predstavuje hlavnú mobilizačnú úlohu cca 1200 poľnohospodárskych družstiev, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. Zásoby základných druhov potravín a priemyselných výrobkov sa vytvárajú a udržiavajú už v mieri v systéme štátnych hmotných rezerv. Predstavujú minimálne množstvo určeného sortimentu, resp. odbytových zásob podnikateľských subjektov.


- 127 -

Výber a zaradenie obchodných jednotiek do systému hospodárskej mobilizácie sú komplikované celým radom konkrétnych skutočností, ktoré je nevyhnutné rešpektovať. Nie je možné vopred stanoviť priestor bojovej činnosti ozbrojených síl, ani územie predpokladaného ohrozenia a vzniku krízových situácií. Z týchto priestorov je nevyhnutné evakuovať obyvateľstvo (z územia vyčleneného na operačnú činnosť vojsk, z príhraničných oblastí, z ohrozeného územia pod vodnými dielami) a pripraviť pre neho opatrenia na zásobovanie. Takmer každý územný obvod (obec, región) môže uskutočniť evakuáciu a na druhej strane takmer každá obec sa môže stať prijímateľom evakuovaných obyvateľov a opatrenia pripravené na štatistický počet obyvateľstva by boli v tomto prípade absolútne nepostačujúce. Objektívna analýza na stanovenie pravdepodobných pohybov obyvateľstva zavŕšená vytvorením reálnych dodávateľsko-odberateľských vzťahov už v mieri, by si vyžiadala neúnosné úsilie a zaťaženie pracovníkov štátnej správy s priamym dopadom na zvýšenie počtov pracovných miest v orgánoch miestnej štátnej správy. Efektívnosť takejto činnosti, s prihliadnutím na pravdepodobnosť realizácie, by bola veľmi malá.

Na rozdiel od systému krízovej (vojnovej) výroby v priemyselných odvetviach, ktorá je založená na pevných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, nie je úloha výrobcov potravín po vyhlásení niektorého z krízových stavov založená na zmluvných vzťahoch s odberateľmi, ale iba na vykazovaní produkčnej schopnosti.

Ako východisko na proces krízového plánovania v oblasti výroby životne dôležitých výrobkov, bol prijatý tento postup: − v gescii ministerstva pôdohospodárstva sa prostredníctvom príslušných

údajových dokumentov hospodárskej mobilizácie vykazuje produkčná schopnosť vo výrobe mäsa (jatočné zvieratá a hydina), mlieka, vajec, obilia, múky, tukov, cukru a zemiakov;

− v gescii ministerstva vnútra sa prostredníctvom príslušných údajových dokumentov hospodárskej mobilizácie obcí (účelová informácia za oblasť pôsobnosti obce) vykazuje v krízových plánoch obvodných úradov potreba relevantných komodít;

− v krízových plánoch obvodných úradov je vedená databáza vytipovaných predajní, pre ktoré sa s prihliadnutím na ďalšie okolnosti (povolanie vlastníka, správcu alebo nájomcu na mimoriadnu službu, zánik činnosti, vhodnosť subjektu na plnenie úloh zásobovania a ďalšie) pripraví a v období krízovej situácie vydá rozhodnutie o vecnom plnení resp. rozhodnutie o pracovnej povinnosti vo sfére regulovaného predaja.

Realizáciou tohto postupu sú vytvorené predpoklady na vznik vyváženého stavu a fungovanie prvkov systému krízového zásobovania obyvateľstva v rovine potravinových komodít na prežitie.


- 128 -

5.12. CIVILNÁ OCHRANA Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života,

zdravia, majetku a životného prostredia, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík vzniku krízových

javov, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Civilná ochrana zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia: − zabezpečovanie, organizovanie a vykonávanie záchranných, lokalizačných a

likvidačných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,

− organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby, − poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, − zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, − vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, − zabezpečovanie, organizovanie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu, − posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania

záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,

− zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane,

− zabezpečovanie a vykonávanie medzinárodnej spolupráce a humanitárnej pomoci.

Civilná ochrana zahŕňa aj nadväzné činnosti potrebné na splnenie úloh vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.

Za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, krajské úrady a obvodné úrady27, samosprávne kraje28, obce29, právnické osoby a fyzické osoby.

Pri plnení hlavných úloh vypracovávajú zodpovedné orgány predpísanú plánovaciu dokumentáciu (tab. 5.3). Sú to najmä analýzy územia kraja (okresu) z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a plány ochrany obyvateľstva30.

Analýza územia je proces posúdenia rizík vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Analýza územia je vyhotovovaná vo forme

27 Zákon NR SR č. 515/2003 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. 28 Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch). 29 Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave, zákon SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice. 30 Zákon NR SR č. 42/1996 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva, § 13 a 14, bod 1, písmeno a a b.


- 129 -

súboru dokumentov, ktoré popisujú príslušný región, jeho aktivity, riziká vzniku krízových javov i možnosti ich riešenia.

Plánom ochrany obyvateľstva je súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti.

Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti31 je súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti pre prípad mimoriadnej udalosti.

Plán evakuácie (ako súčasť plánu ochrany) je súbor dokumentov na zabezpečenie evakuáciu osôb, zvierat a vecí z ohrozeného priestoru.

Tab. 5.3

Zodpovednosť za spracovanie analýz a plánov ochrany civilnej ochrany

31 Osoba prevzatá do starostlivosti je osoba, ktorá sa okrem zamestnancov, právnických osôb, podnikateľov

alebo ostatných fyzických osôb nachádza s ich vedomím na nehnuteľnostiach, ktoré užívajú tieto právnické osoby, podnikatelia alebo ostatné fyzické osoby.

ORGÁN DOKUMENT MV SR • analýza územia republiky z hľadiska možných

mimoriadnych udalostí Krajský úrad

• analýza územia kraja z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,

• plán ochrany obyvateľstva územia kraja (v súčinnosti s obvodnými úradmi )

• plán evakácie Obvodný úrad • analýza územia územného obvodu z hľadiska možných

mimoriadnych udalostí, • plán ochrany obyvateľstva (v súčinnosti s právnickými

osobami a fyzickými osobami) • plán evakuácie

Obec • plán ochrany obyvateľstva • plán evakuácie

Právnické osoby (štátne inštitúcie, školy, sociálne ústavy a iné právnické osoby)

• plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti


- 130 -

5.12.1. ANALÝZA ÚZEMIA KRAJA (OKRESU) Analýza územia kraja (okresu) predstavuje komplexný dokument, ktorý

popisuje konkrétne územie podľa vopred stanovených kritérií. Pozostáva z písomnej a grafickej časti, ktoré sa priebežne novelizujú podľa vývoja územia.

Analýza územia môže mať tieto časti a štruktúru:

(1) Geografická charakteristika územia - komplexná geografická charakteristika (profil ) územia, - klimatické podmienky, - chránené územia, - nerastné suroviny.

(2) Demografická charakteristika územia - počet, hustota a vekové zloženie obyvateľstva, - národnostné zloženie, - počet obcí, miest (vrátane obyvateľstva) a ich katastre.

(3) Ekonomická, hospodárska a sociálna charakteristika územia (3.1) Hospodárska charakteristika územia

- priemysel (charakteristika jednotlivých priemyselných odvetví), - energetika (energetické zdroje a trasy ich vedenia), - vodné hospodárstvo (zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou -

zdroje, vodojemy, siete, a kanalizačné zariadenia a siete), - životné prostredie (ekologická charakteristika územia - ovzdušie,

voda, pôda, produkcia odpadov, skládky - evidované a neevidované, spaľovne, kafilérie a pod.).

(3.2) Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo - rastlinná výroba, - živočíšna výroba (druhy, počty, umiestnenie zvierat a ďalšie

informácie), - lesný fond (druhy drevín, rozloha a ďalšie informácie).

(3.3) Dopravná a telekomunikačná infraštruktúra - cestná, železničná, vodná a letecká doprava (trasy, triedy,

kapacity, mosty, tunely a ďalšie zariadenia a údaje), - telekomunikácie, - rozhlasové a televízne trasy a vysielače.

(3.4) Vodné toky a stavby - základné údaje o vodných tokoch a stavbách (3.5) Zdravotnícka a veterinárna starostlivosť

- nemocnice a nemocničné zariadenia, - veterinárne zabezpečenie a starostlivosť.

(3.6) Školstvo, veda a kultúra - predškolské zariadenia, základné, stredné a vysoké školy

(kapacity, vybavenie, dislokácia a pod.), - vedecké ústavy a inštitúcie, - kultúrne pamiatky.


- 131 -

(4) Stanovenie pravdepodobnosti vzniku MU na danom území

(4.1) Živelné pohromy (povodne a záplavy, snehové kalamity a lavíny, zosuvy pôdy, víchrice, zemetrasenie a pod.),

(4.2) Havárie (požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok, ropných produktov a odpadov, poškodenie vedenia rozvodných sietí, ich zariadení a diaľkovodov),

(4.3) Katastrofy (rozsiahle dopravné nehody spojené s požiarmi, únikmi nebezpečných látok, poškodením infraštruktúry, havárie jadrových (energetických) zariadení, rozrušenie vodohospodárskych diel).

V tejto časti analýzy sa charakterizujú možné zdroje vzniku krízových javov na základe ich technologických a fyzikálno-chemických parametrov. Môže sa vychádzať napríklad z historických záznamov, priebežného merania a prognostických údajov.

(5) Vyhodnotenie ohrozeného územia následkami MU Táto časť analýzy územia bezprostredne nadväzuje na očakávané

mimoriadne udalosti vytypované v bode 4. Na základe technických údajov, meraní a vyhodnotení sa stanoví rozsah a stupeň ohrozenia, a to tak v prípade stacionárnych, ako aj dynamických zdrojov ohrozenia. V súčasnej dobe sú dobre vyhodnotené zdroje ohrozenia pochádzajúce zo stacionárnych prvkov (vodohospodárske diela, jadrové zariadenia, závody, ktoré vo svojom výrobnom programe využívajú alebo vyrábajú nebezpečné látky a pod). Veľmi zložitou a zatiaľ nedocenenou oblasťou je spôsob vyhodnocovania dynamických systémov. Ide predovšetkým o prepravy nebezpečných látok po cestných a železničných komunikáciách.

(6) Sily, prostriedky a materiálne zdroje na riešenie MU (6.1) Analýza síl a prostriedkov, ktoré je možné aktivovať v prípade

vzniku mimoriadnej udalosti na danom území. (6.2) Technické prostriedky, ich štruktúra, skladba a využiteľnosť pri

obnove územia. (6.3) Materiálne zdroje a zásoby, ktoré je možné použiť na obnovu

postihnutého územia.


- 132 -

5.12.2. PLÁN OCHRANY OBYVATEĽSTVA Plány ochrany obyvateľstva spracovávajú orgány uvedené v tab. 5.3.

v predpísanej štruktúre. Plán ochrany obyvateľstva obce má nasledujúcu štruktúru: Textová časť (1) Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva (2) Plán varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb (3) Vytvorenie jednotiek CO (4) Riadiace orgány na riešenie MU (5) Plán evakuácie obyvateľstva (obce začlenené do evakuácie) (6) Plán monitorovania územia (obce vytvárajúce prieskumné jednotky CO) (7) Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu (obce

ohrozené NL) (8) Plán prípravy obyvateľstva (9) Plán kontrolnej činnosti (10) Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany (11) Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť

pracovnú činnosť (obce, ktoré vlastnia takýto objekt) (12) Prehľady zdrojov ohrozenia (13) Prehľad MU (14) Prehľad NL (obce, na ktorých území sa nachádza stacionárny zdroj NL) (15) Plán ukrytia obyvateľstva (16) Plán regulácie pohybu osôb (obce, ktoré vytvárajú poriadkové jednotky

CO) (17) Plán vykonania ZLLP (18) Predkladanie informácií Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí) (1) Polohy zdrojov NL s vyhodnotením oblastí ohrozenia (2) Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami (3) Miesta riadenia (4) Miesta a trasy monitorovania (5) Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom (6) Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb (7) Zámer zabezpečenia, riadenia a vykonania evakuácie (8) Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť (9) Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov CO.


- 133 -

5.12.3. PLÁN OCHRANY ZAMESTNANCOV A OSÔB PREVZATÝCH DO STAROSTLIVOSTI

Plány ochrany osôb prevzatých do starostlivosti spracovávajú inštitúcie uvedené v tab. 5.3. v predpísanej štruktúre. Plán ochrany osôb prevzatých do starostlivosti má nasledujúcu štruktúru:

Textová časť (1) Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany zamestnancov

a osôb prevzatých do starostlivosti (2) Plán varovania a vyrozumenia ochrany zamestnancov a osôb prevzatých

do starostlivosti (3) Vytvorenie jednotiek CO pre potreby inštitúcie (4) Plán prípravy štábu CO (5) Plán evakuácie (6) Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu

(inštitúcie ohrozené NL) (7) Plán prípravy zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti (8) Plán kontrolnej činnosti (9) Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany (10) Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť

pracovnú činnosť (inštitúcie, ktoré vlastnia takýto objekt) (11) Prehľady zdrojov ohrozenia (12) Prehľad MU (13) Prehľad NL (inštitúcie, ktoré sú ohrozené stacionárnym zdrojom NL) (14) Plán ukrytia obyvateľstva (15) Plán regulácie pohybu osôb (16) Plán vykonania ZLLP (17) Predkladanie informácií. Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí) (1) Polohy zdrojov NL s vyhodnotením oblastí ohrozenia (2) Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami (3) Miesta riadenia (4) Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom (5) Prehľad evakuácie zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti (6) Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov (7) Rozmiestnenie jednotiek a zariadení CO (8) Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť (9) Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb.


- 134 -

5.12.4. PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE

Evakuácia32 patrí medzi základné druhy ochrany obyvateľstva, domácich a hospodárskych zvierat a majetku. Pri evakuácii dochádza k organizovanému premiestneniu osôb, zvierat a majetku právnických a fyzických osôb z priestoru, v ktorých by pobyt znamenal vážne ohrozenie obyvateľstva, poprípade obmedzenie ich životných podmienok, ohrozenie života a zdravia zvierat a zničenie, prípadne poškodenie hnuteľného majetku. Evakuácia môže dosahovať značné rozmery podľa rozsahu a intenzity ohrozenia. Príklady uskutočnenia evakuácie sú uvedené v tabuľke 5.4.

Tab. 5.4. Príklady príčin a počtov evakuovaných osôb

Evakuácia je plánovaná, zabezpečovaná a vykonávaná: − v okolí jadrovo-energetického zariadenia, − z územia ohrozeného zamorením v dôsledku havárie alebo inej mimoriadnej

udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, − z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy alebo katastrofy,

ktoré dočasne alebo dlhodobo neumožňujú pobyt osôb, domácich a hospodárskych zvierat na tomto území,

32 Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie.

MIESTO ROK PRÍČINA EVAKUÁCIE POČET EV. OSÔB

Dunker (Francúzko)

1940 porážka Francúzka fašistickým Nemeckom 380 000 (vojaci)

Slovensko 1965 povodeň 53 693 (obyvateľstvo)

Seveso (Taliansko)

1976 únik nebezpečnej látky v chemickom závode na výrobu pesticídov a herbicídov

6 000 (obyvateľstvo)

Bhópal (India)

1984 únik jedovatého plynu 300 000 (obyvateľstvo)

Černobyl (Ukrajina)

1986 havária jadrovej elektrárne 350 000 (obyvateľstvo)

Nantes (Francúzko)

1987 vznik jedovatého mraku pri požiari v skladisku umelých hnojív


Piper Alpha (Severné more)

1988 výbuch a následný požiar ropnej veže 157 (zamestnanci)

Piešťany (SR)

1997 povodeň 16 000 (obyvateľstvo)

Hannover (Nemecko)

2002 nález nevybuchnutej 250 kg leteckej bomby z druhej svetovej vojny


Česká republika (ČR)

2002 povodeň 220 000 (obyvateľstvo)

Kelowen (Kolumbia)

2003 lesný požiar v pohorí Okanagan 30 000 (obyvateľstvo)

Ukrajina 2004 výbuch v muničnom sklade 10 000 (obyvateľstvo)


- 135 -

− z územia ohrozeného haváriou vodohospodárskych diel, − z územia vyčleneného na operačnú činnosť Ozbrojených síl SR, prípadne

spojeneckých vojsk.

Na vykonanie a zabezpečenie evakuácie sa priebežne pripravujú evakuačné opatrenia a na praktické vykonanie evakuácie sú pripravené podmienky odborného zabezpečenia evakuácie v oblasti poriadkovej a bezpečnostnej, dopravnej, zdravotníckej, zásobovacej, pôdohospodárskej a veterinárnej, ktoré riadia z úrovne vlády Slovenskej republiky príslušné rezortné orgány.

Evakuácia sa rozdeľuje podľa rôznych kritérií. Za základne kritérium delenia evakuácie je možné považovať miesto, z ktorého sa uskutočňuje: − evakuácia objektová (bodová), ktorá zahŕňa evakuáciu z jedného alebo z

malého počtu objektov, − evakuácia priestorová (plošná), ktorá zahŕňa evakuáciu z určitej časti alebo

z celého urbanistického celku, prípadne z väčšieho územia.

Ďalšie spôsoby členenia evakuácie sú znázornené na obrázku 5.11.

Riadenie a zabezpečovanie evakuácie sa vykonáva na základe vopred

spracovaných plánov evakuácie ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov špecializovanej štátnej správy, krajských úradov, obvodných úradov, obcí, podnikateľov, iných právnických a fyzických osôb podieľajúcich sa na evakuácii.

Podľa miesta

• riadená • samovoľná

• krátkodobá • dlhodobá

• dobrovoľná • násilná

Objektová (bodová)

Priestorová (plošná)

Podľa spôsobu vyhlásenia

Podľa spôsobu riešenia

Podľa času trvania

EEVVAAKKUUÁÁCCIIAA

Podľa spôsobu zabezpečenia

• plánovaná • neplánovaná

Obr. 5.11. Druhy evakuácie


- 136 -

5.12.4.1. Plánovanie objektovej evakuácie Objektová (bodová) evakuácia osôb, zvierat a vecí sa najčastejšie spája

s ochranou pred požiarmi. Neoddeliteľnou súčasťou dokumentácie objektovej evakuácie je aj požiarny evakuačný plán, v ktorom je upravený postup pri evakuácii osôb, zvierat a vecí z ohrozených objektov. Podklady potrebné na jeho spracovanie sú uvedené na obrázku 5.12. Plán evakuácie sa dá využiť aj pri vzniku iných ohrození, ktoré si vyžadujú rýchle opustenie nebezpečného priestoru najmä osobami.

Požiarny evakuačný plán obsahuje: (1) Určenie pracovníka organizácie, ktorý evakuáciu riadi a konkrétne miesto,

z ktorého je evakuácia riadená (2) Určenie pracovníkov a prostriedkov, pomocou ktorých je evakuácia

vykonávaná (3) Určenie spôsobu a ciest na evakuáciu (4) Určenie miesta sústredenia evakuovaných osôb, prípadne zvierat a určenie

zodpovedného pracovníka, ktorý vykoná kontrolu počtu (5) Zabezpečenie poskytnutia prvej pomoci postihnutým osobám (6) Určenie miesta na sústredenie evakuovaných vecí (7) Určenie pracovníka na stráženie evakuovaných vecí (8) Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží

(topografické vyznačenie evakuačných ciest sa umiestňuje pri vstupoch na jednotlivé podlažia).

EVAKUAČNÝ PLÁN

Charakter objektu

• určenie objektu • stavebné riešenie objektu • nebezpečný materiál • používaná technológia

Organizácia (firma, spoločnosť)

• počet organizácií v objekte

• druh činnosti organizácií • maximálny počet osôb

(vlastných, cudzích) • spôsob evidencie osôb

Ostatné

• právne normy • okolie objektu • možnosť nasadenia

zložiek IZS

PODKLADY NA RIEŠENIE OBJEKTOVEJ EVAKUÁCIE

Obr. 5.12. Podklady potrebné na spracovanie evakuačného plánu


- 137 -

5.12.4.2. Plánovanie plošnej evakuácie Plošná evakuácia je dôležitou súčasťou záchrany obyvateľstva, zvierat

a vecných prostriedkov. Vykonáva sa podľa vopred spracovaných plánov evakuácie z väčšieho priestoru, napr. z obce, mesta a územného obvodu. Na riadenie a zabezpečenie evakuácie sú vytvárané evakuačné komisie (krajov, obvodov, obcí, firiem a organizácií).

Riadenie plošnej evakuácie obsahuje rad evakuačných opatrení

(obr. 5.13) s dôrazom na nasledujúce činnosti: − prípravu na vykonanie evakuácie, − plánovanie evakuácie so všestranným zabezpečením, − organizovanie evakuácie s cieľom efektívneho využitia času, síl a

prostriedkov potrebných na jej splnenie, − operatívne riadenie evakuácie s cieľom splnenia úloh v stanovenej kvalite,

času a priestore, − kontrolu poskytnutia pomoci a hodnotenie plnenia evakuačných úloh.

poriadkové a bezpečnostné zabezpečenie

pôdohospodárske a veterinárne zabezpečenie

potreba síl a prostriedkov na zabezpečenie evakuácie

zásobovacie zabezpečenie

zdravotnícke zabezpečenie

dopravné zabezpečenie

Súbor informácií Odborné zabezpečenie

EVAKUAČNÉ OPATRENIA

počty evakuovaných

vyrozumenie o dosiahnutí pohotovosti evakuačných

komisií a zariadení

spôsob vyhlasovania evakuácie obyvateľstvu

materiálne a technické zabezpečenie evakuácie

spôsob a organizácia presunov evakuovaných

príprava evakuačných komisií, evakuačných zariadení a

obyvateľstva

Obr. 5.13. Evakuačné opatrenia


- 138 -

Za organizačné, personálne, logistické zabezpečenie evakuačných zariadení zodpovedá obec a výpisom z plánu evakuácie určená právnická alebo fyzická osoba.

Základným nástrojom na prípravu a riadenia evakuácie je Plán evakuácie (tab. 5.5), pomocou ktorého evakuačné komisie riadia evakuáciu osôb, zvierat a vecí z ohrozeného priestoru. Je to súbor vybraných informácií a pripravených postupov, spracovaných textovou a grafickou formou.

Tab. 5.5.

Obsah plánu evakuácie

Plány evakuácie schvaľujú kompetentní predstavitelia príslušných inštitúcií, môže to byť minister, vedúci iného štátneho orgánu, primátor mesta, starosta obce, štatutárny zástupca právnickej alebo fyzickej osoby.

Grafická časť plánov je vypracovávaná spravidla na mapách alebo plánoch mesta, obce v mierkach 1:1 440, 1:2 880, 1:5 000 alebo 1:10 000, obvodu v mierkach 1:10 000, 1:25 000 alebo 1:50 000, kraja v mierke 1:100 000, republiky v mierkach 1:200 000 alebo 1:500 000 podľa konkrétnych podmienok a možností s využitím značiek.

Orgány, organizácie, obce, mesta, právnické a fyzické osoby, ktoré organizujú iba príjem a umiestnenie evakuovaných, vypracúvajú plány iba v rozsahu vykonávanej činnosti.

SPRACOVATEĽ NÁZOV DOKUMENTU Kraj Obvod Obec Právnická

osoba

Textový a grafický zámer zabezpečenie, riadenia a vykonania evakuácie

/ / / -

Prehľad zloženia evakuačnej komisie a kópie určovacích dekrétov

/ / / -

Plán vyrozumenia a zvolania členov evakuačnej komisie

/ / / -

Plán spojenia pri evakuácii / / / -

Plány odborného zabezpečenia evakuácie / / / -

Pomocná dokumentácia (prehľady, počty, grafy...) / / / -

Výpisy z dokumentácie / / / /

Plán prípravy na evakuáciu / / / /

Záznam správ a hlásení / / / /


- 139 -

5.12.4.3. Plánovanie evakuácie zvierat Jednou zo základných povinností človeka, ktorá vyplýva z právnych

a morálnych noriem, je aktívnym spôsobom, v rámci svojich možností prispieť k záchrane zvierat postihnutých mimoriadnou udalosťou. Evakuáciu zvierat je treba chápať ako krajné opatrenie na ich ochranu. Evakuácia zvierat môže byť podobne ako v prípade obyvateľstva, objektová (zo stajní) a plošná (z ohrozeného územia).

V závislosti od dôvodu evakuácie plemenných a cenných zvierat je ich evakuáciu možné rozdeliť na tri etapy (obr. 5.14).

Evakuácia zvierat je riadená podľa Plánu evakuácie zvierat, ktorý spracovávajú obce, poľnohospodárske subjekty a iné právnické a fyzické osoby, ktoré sa zaoberajú chovom zvierat, ak počet jednotlivých druhov prekračuje dlhodobo stanovené počty.

Plán evakuácie zvierat tvoria okrem iného [72] tieto dokumenty: (1) Grafický prehľad o mieste ustajnenia, umiestnenia zvierat s uvedením

počtov (2) Grafický prehľad evakuácie zvierat s osobitným vyznačením plemenných

i inak cenných zvierat (3) Zoznam osôb zabezpečujúcich evakuáciu (príjem) zvierat (4) Prehľad vyvádzaných zvierat a sprevádzajúcich osôb (5) Prehľad vyvážaných zvierat a sprevádzajúcich osôb

Obr. 5.14. Spôsoby evakuácie zvierat

3. e

tapa

Kombinovaný spôsob

Preprava zvierat

Hnanie zvierat(do 10 km)

USTAJNENIE

1. e

tapa

OBJEKTOVÁ EVAKUÁCIA

Vyvedenie zvierat

Vynesenie zvierat

Vyvezenie zvierat

PLOŠNÁ EVAKUÁCIA ZVIERAT

2. e

tapa


- 140 -

(6) Prehľad vyvážaného materiálu (krmivá, dezinfekčné prostriedky, chemikálie, hnojivá, písomnosti a ďalšie materiály.)

(7) Prehľad o príjme hnaných (vyvezených) zvierat (8) Prehľad dopravných prostriedkov na vývoz zvierat a materiálu podľa

kolobehov (9) Plán umiestnenia evakuovaných zvierat, materiálu a sprevádzajúcich osôb (10) Prehľad zvierat určených na prednostný jatočný výkup spracovateľmi.

5.12.4.4. Plánovanie evakuácie vecí Evakuácia vecí je plánovaná a vykonávaná na záchranu cenných

materiálnych hodnôt, zásob, dokumentácie, technických zariadení, hnuteľných umeleckých a kultúrnych pamiatok sakrálneho a muzeálneho charakteru (ďalej len majetku) spravidla až po evakuácii obyvateľstva, pričom sú vykonávané aj opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Za evakuáciu vecí zodpovedajú subjekty, v ktorých vlastníctve sa nachádzajú.

Záchranou majetku sa rozumie jeho evakuácia z dosahu bezprostredného ohrozenia mimoriadnou udalosťou. Ide najmä o situácie: − keď hrozí poškodenie majetku (ohňom, splodinami horenia, vodou

a ďalšími formami ohrozenia), − keď materiál predstavuje prekážky na likvidáciu mimoriadnej udalosti,

živelnej pohromy alebo požiaru, − keď ide o nebezpečný materiál, ktorý by mohol spôsobiť v prípade iniciácie

podstatné zhoršenie situácie, − evakuácia nákladu havarovaného dopravného prostriedku a ďalšie prípady.

5.12.4.5. Plánovanie odborného zabezpečenia evakuácie Neoddeliteľnou súčasťou evakuácie je plánovanie jej odborného

zabezpečenia. Jeho cieľom je všestranne zabezpečiť všetky evakuačné činnosti ako zo strany zachraňovaných, tak aj zo strany záchranárov a to pred vyhlásením evakuácie, v priebehu a po ukončení.

Odborné zabezpečenie evakuácie sa vykonáva v oblasti dopravnej, zdravotníckej, zásobovacej, pôdohospodárskej, veterinárnej, poriadkovej a bezpečnostnej, ktoré riadia z úrovne vlády Slovenskej republiky príslušné rezortné orgány.


- 141 -

5.12.4.5.1. Plánovanie dopravného zabezpečenia Dopravné zabezpečenie evakuácie je súhrn činností uskutočňovaných na

zabezpečenie prepravy evakuovaných osôb, majetku a zvierat z nebezpečného alebo ohrozeného priestoru (miesta), do stanovených priestorov (miest) s využitím komunikácií, dopravných prostriedkov a zariadení. V závislosti od konkrétnej situácie sa na evakuáciu používajú dopravné prostriedky cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy. Ich použitie ovplyvňuje celý rad faktorov [39], ktoré sú uvedené na obrázku 5.15.

Rozhodujúcim druhom dopravy na zabezpečenie evakuácie je automobilová doprava. Konkrétne požiadavky (objednávky) na zabezpečenie evakuačných prepráv predkladajú primátori miest a starostovia obcí obvodnému úradu. Požiadavky sa postupujú krajskému úradu, ktorý ich posúdi a spracuje Plán evakuačných prepráv. Súčasťou plánu sú nasledujúce údaje: (1) Miesto nástupu, naloženia (2) Miesto výstupu, vyloženia (3) Prepravná vzdialenosť a popis evakuačnej trasy (4) Požiadavky na prepravu osôb, zvierat , vecí a materiálu (5) Počty vyčlenených dopravných prostriedkov na zabezpečenie evakuácie (6) Čas a miesta pristavenia dopravných prostriedkov (7) Čas nakladania, vykladania a prepravy (8) Počty kolobehov techniky (9) Zabezpečenie prepravy.

Na evakuáciu osôb budú prednostne používané autobusy. Vo väčších mestách môžu byť na evakuáciu osôb z ohrozenej časti mesta použité aj trolejbusy a električky. Súkromné dopravné prostriedky obyvateľstva sa na prepravu využívajú za predpokladu, že zvýšené čerpanie pohonných hmôt z verejnej distribučnej siete, križovanie určených cestných ťahov a iné prekážky,

Obr. 5.15. Faktory ovplyvňujúce použitie evakuačnej automobilovej prepravy

Druh evakuácie (plošná, objektová atď.)

Konkrétne geografické a klimatické podmienky

Čas (od vzniku mimoriadnej udalosti až

po evakuáciu)

Spôsob riadenia evakuácie

Stav, počet a pripravenosť síl

a prostriedkov evakuácie

Počet a pripravenosť evakuovaných osôb

DOPRAVNÉ ZABEZPEČENIE

EVAKUÁCIE


- 142 -

nevyvolajú dopravnú zápchu, ktorá by ohrozila priebeh evakuácie prostriedkami hromadnej dopravy.

Na dopravné zabezpečenie evakuácie sú v prípade potreby plánované a používané aj železničné dopravné prostriedky. Evakuácia železničnou dopravou je plánovaná do maximálnej vzdialenosti 200 km. Ďalšia preprava evakuovaných osôb z cieľových železničných staníc, do miest ubytovania je zabezpečovaná cestnými dopravnými prostriedkami a pri kratších vzdialenostiach pešo. Cieľové železničné stanice sú navrhované tak, aby vzdialenosť do miesta ubytovania bola čo najkratšia.

Pri väčšom rozsahu evakuačných prepráv bude na jednotlivých prepravných smeroch použitá kyvadlová doprava. V súlade s príslušnými dopravnými predpismi, predpokladaným časom trvania a množstvom prepravovaných osôb, zvierat alebo vecí, je nevyhnutné plánovať dostatočný počet členov vlakových čiat vrátane čiat na vystriedanie.

Dokumentácia evakuačných prepráv po železnici sa skladá z: − plánu evakuačných prepráv po železnici, − predpokladaného počtu evakuovaných osôb, batožiny, zvierat a vecí, − plánu spojenia s prednostami železničných staníc, − technicko-organizačných opatrení (obsahujú všetky úlohy a opatrenia

na prípravu a realizáciu prepráv).

Plán evakuačných prepráv po železnici obsahuje: (1) Nástupné a výstupné stanice (2) Číslo evakuačnej súpravy zo stanice nástupu (nakladania) (3) Číslo vlaku (4) Časy chodu kyvadlovej prepravy evakuačných vlakov (pristavenie a obraty

vlakových súprav, časy nástupu a výstupu, odchody a príchody vlakov, počty vozňov

(5) Počet prepravovaných osôb (zvierat a vecí), (6) Druhy rušňov (7) Vlakové a rušňové čaty (8) Vozne na prepravu evakuačných batožín.

Na splnenie úloh evakuácie súvisiacich osôb, domácich zvierat a vecí, je možné využiť ako doplnkový druh prepravy aj leteckú a vodnú dopravu.

Pri predpokladanom využití leteckej a vodnej dopravy na evakuačné prepravy, je plánovaný potrebný počet dopravného personálu podľa odborných predpisov pre leteckú a vodnú dopravu.


- 143 -

5.12.4.5.2. Plánovanie zdravotníckeho zabezpečenia

Zdravotnícke zabezpečenie evakuácie predstavuje najmä: − poskytovanie základnej starostlivosti postihnutým osobám, nasadeným

jednotkám, ostatným silám v evakuačných strediskách, regulačných stanovištiach a v miestach ubytovania,

− zabezpečovanie lekárskej starostlivosti v evakuačných zariadeniach územne príslušnými lekármi na základe vymedzeného obvodu štátnym obvodovým lekárom.

Dokumentáciu zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie na úrovni obec (mestská časť), ObÚ a KÚ tvorí Plán zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie, ktorý obsahuje samostatné opatrenia pri krátkodobej evakuácii a pri dlhodobej evakuácii. Na stupni obvodný úrad (prípadne KÚ) je okrem uvedeného plánu vedená dokumentácia na koordináciu zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie pri evakuácii viacerých obcí (územných obvodov) súčasne.

5.12.4.5.3. Plánovanie núdzového zásobovania a ubytovania Na zabezpečenie prežitia obyvateľstva v krízových situáciách, ak ich nie

je možné zásobovať bežným spôsobom alebo s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, je zavádzaný systém núdzového zásobovania a ubytovania. Obce ho zabezpečujú najmä pre evakuovaných občanov z iných obcí. Zabezpečujú sa ním najnutnejšie potreby občanov, predovšetkým: − poskytovaním dočasného minimálneho stravovania aspoň jedným teplým

jedlom, alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla na osobu a deň, − poskytovaním minimálnych dávok pitnej vody, požiadavkou na podniky

vodární a kanalizácií, − poskytovaním núdzového ubytovania osôb ohrozených alebo postihnutých

následkami krízových situácií, − zabezpečovaním dodávky energií, tepla, poskytovaním základného

zdravotníckeho zabezpečenia a ďalších základných potrieb (hygienických, sociálnych...).

Núdzové zásobovanie a ubytovanie sa poskytuje krátkodobo, s predpokladaným návratom evakuovaných osôb do 72 hodín. Trvá dovtedy, kým situácia dovolí zaviesť dokonalejší systém, ktorý umožní realizovať prídelové rozdeľovanie potravín, šatstva, obuvi a ďalších životné dôležitých výrobkov.

Zodpovednosť za núdzové zásobovanie a ubytovanie majú orgány verejnej správy obcí v spolupráci s právnickými a fyzickými osobami, verejnoprávnymi a humanitárnymi inštitúciami. Evakuácia je riadená evakuačnými komisiami územných obvodov a obcí.


- 144 -

Na zabezpečenie núdzového ubytovania budú využívané stále ubytovacie zariadenia, školy, telocvične, internáty, kultúrne domy, rekreačné zariadenia, stany a iné priestory. Vykonáva sa podľa Plánu núdzového ubytovania, ktorého súčasťou je [22]: (1) Zoznam osôb a personálne obsadenie miest núdzového ubytovania (2) Evidencia ubytovaných osôb (3) Ubytovací poriadok (4) Plán spojenia (5) Logistické zabezpečenie núdzového ubytovania (6) Ostatná pomocná dokumentácia.

Núdzové stravovanie občanov je vykonávané: − poskytnutím dočasného minimálneho stravovania aspoň jedným teplým

jedlom, alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla evakuovaným osobám na deň,

− poskytnutím stravovania riadiacim orgánom, nasadeným jednotkám a ostatným nasadeným silám v obvodovej pôsobnosti,

− organizovaním systému rozvozu základných druhov potravín, mäsa a mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov a drogistického tovaru do obchodnej siete na základe konkrétnej situácie,

− zabezpečením dodávok energií, tepla, poskytovaním základného hygienického, zdravotníckeho a sociálneho zabezpečenia a ďalších základných potrieb.

Na zabezpečenie núdzového stravovania je spracovávaný Plán zásobovacieho zabezpečenia evakuácie. Jeho súčasťou je aj nasledujúca dokumentácia [22]: (1) Zoznam členov jednotky na núdzové zásobovanie (2) Plán priestoru núdzového zásobovanie (pri dodržaní hygienických zásad) (3) Časový rozsah výdaja (v nadväznosti na ubytovací poriadok) (4) Stravovacie lístky (5) Plán spojenia (6) Logistické zabezpečenie núdzového zásobovanie (7) Ostatná dokumentácia.

Na núdzové zásobovanie sú využívané dostupné kapacity, medzi ktoré patria: − reštaurácie, jedálne, pohostinstvá, − rôzne výrobne (štátne, družstevné, súkromné), − stravovacie kapacity rekreačných zariadení, školských jedální,

zdravotníckych a sociálnych zariadení, internátov a iných zariadení.

Evakuovaným osobám, ktoré z časových dôvodov nemali možnosť si zabezpečiť vlastnú evakuačnú batožinu, pridelí evakuačná komisia, podľa konkrétnej situácie vybrané položky núdzového balíčka. Núdzový balíček obsahuje:


- 145 -

− oblečenie (tepláková súprava, prípadne pracovný odev), − obuv (tenisky, prípadne pracovná obuv), − uterák, − misku na jedlo a lyžicu, − prikrývku, − pohotovostnú dávku potravín (PODAP).

Núdzovým zásobovaním sú obyvateľom poskytované dávky stravy diferencovane. Rozdeľujú sa podľa množstva a zloženia pre skupiny obyvateľov: − deti do troch rokov veku, − deti do 18 rokov, − ostatné obyvateľstvo, − ranení a hospitalizovaní v zdravotníckych zariadeniach a v domácom

liečení.

Príklad normy potravín na jednu osobu a deň a norma na 1000 dávok teplej stravy je uvedený v nasledujúcej tabuľke 5.6:

Tabuľka 5.6.

Normy potravín na núdzové zásobovanie obyvateľstva

Výrobok Merná jednotka

Deti do 3 rokov

Deti 3-18 rokov

Dospelí Norma na 1000 dávok teplej stravy

mäso g 80 100 130 87 kgmlieko l 0,5 0,35 0,35 441 lvajcia ks 0,3 1 1 107 ksmúka g 100 200 250 25 kgchlieb g 40 140 140 tuky g 20 10 40 8,0 kgsoľ g 2,5 2,5 2,5 8,8 kgcukor g 50 80 75 1,3 kgzemiaky g 200 400 400 150 kg

5.12.4.5.4. Plánovanie poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia

Úlohy spojené s plnením poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia evakuácie plní Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom Policajného zboru v úzkej súčinnosti so železničnou, vojenskou a obecnou (mestskou) políciou. Vo zvláštnych prípadoch môžu byť uvedené zložky posilnené o príslušníkov Ozbrojených síl SR a príslušníkov Záchrannej brigády hasičského a záchranného zboru. Poriadkové a bezpečnostné zabezpečenie evakuácie obsahuje tieto činnosti: − uzatvorenie priestorov, v ktorých sa vykonáva evakuácia, − kontrolu osôb, ktoré sa nachádzajú v evakuovaných priestoroch,


- 146 -

− zabezpečenie bezpečnosti, plynulosti a usmerňovania dopravy na evakuačných trasách a odsun osôb do určených priestorov vrátane usmernenia samovoľnej evakuácie,

− zabezpečenie pokoja, udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti, ochranu majetku na postihnutom území,

− zabezpečenie nerušeného priebehu evakuácie v priestoroch evakuácie a v evakuačných zariadeniach,

− kontrolu osôb vstupujúcich do evakuovaného priestoru.

Policajný zbor pri príprave a zabezpečovaní evakuácie plní v spolupráci so štátnymi orgánmi, orgánmi obcí, obvodov, krajov, štábmi a odbornými jednotkami, ozbrojenými zbormi, právnickými osobami a fyzickými osobami tieto úlohy: − spolupôsobí pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb, pri ochrane

majetku, pri zabezpečovaní verejného poriadku, robí opatrenia na jeho obnovenie a vykonáva potrebné bezpečnostné opatrenia v evakuovaných priestoroch, na evakuačných trasách, v evakuačných strediskách, regulačných stanovištiach a v miestach núdzového ubytovania evakuovaného obyvateľstva,

− pôsobí pri udržovaní poriadku pri núdzovom zásobovaní v evakuačných zariadeniach a pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti obyvateľstvu,

− zabezpečuje zvýšenú hliadkovú a obchádzkovú službu s cieľom predchádzania trestnej činnosti,

− dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení,

− informuje a žiada správcu komunikácie o odstránenie prekážok cestnej premávky na evakuačných trasách a podieľa sa na priechodnosti trás a pri realizácii dopravného značenia,

− reguluje pohyb motorových vozidiel a peších kolón na evakuačných trasách,

− podieľa sa na uzatvorení priestorov, z ktorých sa evakuácia vykonáva, − kontroluje osoby, ktoré vstupujú do evakuovaného priestoru podľa povolení

vydaných evakuačným orgánom, ktorý riadi a vyhlasuje evakuáciu, − zabraňuje vstupu nepovolaným osobám, − pôsobí pri preventívnych opatreniach na zabránenie vzniku a šírenia paniky

a rozširovania poplašných správ, − spolupracuje s orgánmi obcí a miest na vedení evidencie pobytu občanov, − pomáha evakuovaným osobám pri pátraní po rodinných príslušníkoch, − vykonáva pátranie po záujmových osobách, − zabezpečuje identifikáciu mŕtvol.

Uvedené úlohy plnia príslušníci Policajného zboru formou kontrol na kontrolných stanovištiach a hliadkovou službou.


- 147 -

5.13. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE V OCHRANE VEREJNÉHO PORIADKU SR Sprievodným javom krízových situácií sú často narušenia verejného

poriadku a bezpečnosti občanov. Ich riešením sa zaoberajú služby Policajného zboru pôsobiace v útvaroch Policajného zboru. Krízové plánovanie v Policajnom zbore môžeme definovať ako špecifický proces plánovania, ktorého obsah je zameraný na prípravu riešení krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu s dôrazom na optimálne stanovenie a zabezpečenie finančných, vecných a ľudských zdrojov, stanovenie práv a povinností právnických a fyzických osôb a ich prípravu na riešenie krízových situácií.

Krízové plánovanie v Policajnom zbore je neoddeliteľnou súčasťou krízového plánovania MV SR. Zabezpečuje prípravy na riešenie krízových situáciu a ich vlastné riešenie. Obsahom týchto príprav je aj stanovenie postupu policajných útvarov ministerstva, útvarov Policajného zboru, krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru pri plnení opatrení v čase zachovania bezpečnosti štátu a úloh po vypovedaní vojny alebo vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Plánovanie opatrení a stanovenie úloh na riešenie krízových situácií zabezpečuje ministerstvo a uvedené útvary prostredníctvom krízových štábov, krízového manažmentu a krízových pracovísk.

Krízové plánovanie tým, že vytvára predpoklady na prípravu, optimálne a efektívne využitie ľudských a materiálnych zdrojov, v rozhodujúcej miere predurčuje úroveň reálneho riešenia možnej krízovej situácie. Z uvedeného dôvodu sa krízové plánovanie v Policajnom zbore stáva významnou zárukou ochrany spoločnosti a jednotlivých osôb pred prípadným nebezpečenstvom33, ktoré môže narušiť verejnú bezpečnosť a verejný poriadok. Zároveň stav pripravenosti vytvára priaznivé predpoklady pre normálnu atmosféru a život občanov.

Pri riešení krízových situácií môže byť činnosť policajného zboru primárna alebo sekundárna, podľa toho či narušenie verejného poriadku alebo bezpečnosti občanov vystupuje ako sprievodný jav krízových situácií alebo je samo o sebe krízovou situáciou.

V primárnom postavení je činnosť Policajného zboru, ak činnosťou svojich síl a prostriedkov rozhodujúcim spôsobom rieši krízovú situáciu, napr. pri hromadnom narušení verejného poriadku a teroristickom útoku. V tomto prípade je účasť iných subjektov na riešení krízovej situácie iba doplnková (napr. činnosť záchrannej zdravotnej služby, Hasičského záchranného zboru a podobne ). V praxi ide o najmenej frekventovanú skupinu prípadov. 33 Poznámka autorov: Nebezpečenstvo chápeme ako stav, ktorý objektívne obsahuje aj možnosť vzniku

škody, ktorá predstavuje zníženie skutočne existujúceho normálneho stavu. Pozri Lukeš, Z. a kol.: Základy bezpečnostního práva. Academia, Praha 1971, s. 26 a nasledujúce.


- 148 -

V sekundárnom (subsidiárnom, podpornom) postavení je činnosť Policajného zboru v prípadoch, ak prostredníctvom svojich síl a prostriedkov vykonávajú doplnkovú činnosť, napr. pri požiari zabezpečujú nerušený prejazd požiarnej techniky cez križovatky a na mieste požiaru uzavrú širší priestor pred prístupom verejnosti. V týchto prípadoch má rozhodujúce postavenie z hľadiska riešenia krízovej situácie iný subjekt ( Hasičský a záchranný zbor, veterinárna správa a pod.). Policajný zbor plní úlohy v úzkej súčinnosti a spolupráci s týmito orgánmi. Z hľadiska počtu frekventovaných prípadov v praxi, ale aj z hľadiska prognózy, ide o najpočetnejšiu skupinu prípadov.

5.13.1. ORGANIZAČNÉ PRVKY KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA

V POLICAJNOM ZBORE Na krízovom riadení vrátane krízového plánovania v Policajnom zbore sa

podieľajú organizačné prvky (obr. 5.16) zriadené na jednotlivých stupňoch riadenia od Ministerstva vnútra SR až po okresné riaditeľstvá Policajného zboru.

V rámci organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je vytvorený úrad krízového manažmentu, ktorý plní úlohy krízového plánovania v celej organizačnej štruktúre Policajného zboru.

V rámci krajských riaditeľstiev Policajného zboru organizačne a metodický vo väzbách na úrad krízového manažmentu ministerstva zabezpečujú krízové plánovanie oddelenia krízového manažmentu. Z hľadiska riadiacich väzieb sú tieto pracoviská priamo podriadené krajskému riaditeľovi Policajného zboru.

MV SR ÚRAD KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

ODBOR BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU A VNÚTORNÝCH VECÍ ODBOR KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA A HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE

KRAJSKÉ RIADITEĽSTVÁ PZ ODDELENIE KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

ÚSEK KRÍZOVÉHO RIADENIA ÚSEK FYZICKEJ OCHRANY OBJEKTOV

OKRESNÉ RIADITEĽSTVÁ PZ SKUPINA SLUŽOBNEJ PRÍPRAVY A KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Obr. 5.16. Prvky krízového riadenia Policajného zboru


- 149 -

Na okresných riaditeľstvách policajného je pre oblasť krízového plánovania vytvorená skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu, ktorá je priamo podriadená okresnému riaditeľovi Policajného zboru.

Určené policajné útvary ministerstva a Policajného zboru vytvárajú na podporu krízového riadenia vrátane krízového plánovania tieto hlavné operačné skupiny: − analytickú skupinu - zabezpečuje vyhľadávanie, zber, triedenie,

vyhodnocovanie a odovzdávanie správ a informácií pre riadiaci manažment, − zabezpečovaciu skupinu - je určená na ochranu vyčlenených objektov, − skupinu riadenia presunu - zabezpečuje presun útvaru Policajného zboru

do záložného miesta, − likvidačnú skupinu - zabezpečuje likvidáciu stanovených registratúrnych

záznamov a písomností.

Iné skupiny sa vytvárajú spravidla v závislosti od charakteru krízovej situácie a vývoja bezpečnostného stavu v určitom čase a na konkrétnom mieste. Napríklad v súvislosti s hromadným, narušením verejného poriadku sa (spravidla na základe vopred vypracovaného typového plánu) vytvárajú: − uzatváracia skupina, − operačná skupina, − doplňovacia a zaisťovacia skupina, − technická skupina, − záloha, − a ďalšie osobitné skupiny.

5.13.2. ÚLOHY KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V POLICAJNOM ZBORE

Úlohy jednotlivých prvkov v krízovom plánovaní sú pre celú organizačnú štruktúru Policajného zboru primerane odvodené z úloh odboru krízového plánovania ministerstva, ktorými sú: − všeobecné úlohy prípravy na krízovú situáciu a jej riešenie, − úlohy na úseku bezpečnostného manažmentu a vnútorných činností, − úlohy na úseku krízového plánovania hospodárskej mobilizácie

a evakuácie, − úlohy na úseku fyzickej ochrany objektov ministerstva a Policajného zboru.

V krízovom plánovaní v Policajnom zbore sa uplatňuje zásada, že pre každú predpokladanú udalosť väčšieho rozsahu na teritóriu, ktorá predpokladá nasadenie väčšieho počtu síl a prostriedkov, je nutné vypracovať plán bezpečnostného opatrenia. Tento spravidla obsahuje cieľ a program zhromaždenia, prehľad o nasadení síl a prostriedkov, úlohy jednotlivých služieb, kooperáciu, plány spojenia pokyny pre hlásnu službu, kompetencie a ďalšie úlohy. Na niektoré činnosti sú vopred vypracované typové plány.


- 150 -

Skúsenosti ukazujú, že neustále narastá obťažnosť riešenia krízových situácií najmä v spojitosti s bojom s kriminalitou, čo potenciálne ohrozuje vnútornú bezpečnosť a poriadok. Tieto otázky citeľne pociťuje a vníma aj verejnosť. Samotná polícia je často „zaskočená“ neštandardnými formami organizovaného zločinu, stále častejšie s medzinárodným aspektom, čo v konkrétnych prípadoch môže vyústiť do rôznych mimoriadnych situácií. Páchatelia využívajú všetky možnosti infraštruktúry, vrátane nedokonalosti právnych predpisov, majú k dispozícií moderné prostriedky, sú vzdelanejší a oveľa rafinovanejší ako v minulosti. Polícia je stále viac konfrontovaná s dôsledkami zmien sociálnych a ekonomických procesov, majúcich často medzinárodnú alebo globálnu povahu. Z tohto pohľadu má krízové plánovanie v procesu riešenia krízových situácií v Policajnom zbore nezastupiteľnú funkciu. Jeho reálne naplňovanie a skvalitňovanie je neoddeliteľne spojené s kvalitným fungovaním všetkých prvkov policajného systému, predovšetkým jeho ľudského činiteľa.

Documents

5. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIEfsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/kp/kp_kap_5.pdf · a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku