168
RELAX Oddych v objatí tepla a prírody Štedrovečerné tradície 05 8 588001 428457 ZDRAVÉ BÝVANIE A TEPLO DOMOVA INTERVIEW Kristína december 2012 www.styldomuabytu.sk INTERIÉR Kúpeľňa, kuchyňa – inšpirácie a trendy Osvetlenie domu a bytu Trendy vo vykurovaní Nízkoenergetický dom Ekologické a zdravé bývanie 1,33 € / ročník XVI . Príloha VIZITKÁR FIRIEM

5335-12_STYL domu a bytu 5-2012

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Štýl domu a bytu, magazín o modernom bývaní

Citation preview

RELAXOddych v objat tepla a prrodytedroveern tradciedecember 2012058588001428457ZDRAV BVANIE ATEPLO DOMOVAINTERVIEWKristnadecember 2012 www.styldomuabytu.skINTERIRKpea, kuchyainpircie atrendyOsvetlenie domu a bytuTrendy vo vykurovanNzkoenergetick domEkologick a zdrav bvanie1,33 / ronk XVI .PrlohaVIZITKRFIRIEMDvakrt toko vnimonosti.Veakrt menej spotrebyPrka s automatickm dvkovanm i-Dos a suika so samoistiacim kondenztoromViac informci na www.komunal- energy.skalebo na linke QProgram je uren pre zamestnancov spolonost a organizci odoberajcich elektrinu alebo plyn od spolonostiKomunal Energy, s.r.o.QZamestnancom tchto partnerov ponka spolonos Komunal Energy, s.r.o. vemi vhodn podmienky, ktor mu by prezentovan ako beneft poskytnut zamestnvateomQVaka nzkym cenm spolonosti Komunal Energy, s.r.o. uetrilo mnostvo friem i domcnost nemal fnann iastkyza dodvku elektriny aplynuQV spoluprci so spolonosou Komunal Energy, s.r.o. zskava frma a jej zamestnanci percentulne spory a alie mnostvo vhod a bonusovVhody pre firmy a organizcie:QPozitvne oslovenie zamestnancov s vhodnou ponukouQZaisten spor pre svojich zamestnancov a ich rodinnch prslunkovQBudovanie imidu frmy starajcej sa o svojich zamestnancovQZava na dodvku energi pri odbere viac zamestnancov od spolonosti Komunal Energy, s.r.o.tandardn ponuka:Qspora na dodvke elektrick energie a zemnho plynuQNezvzn vpoet sporyQiadne aktivan i deaktivan poplatkyQSpolonos Komunal Energy, s.r.o. zaist vetky nleitosti zmeny dodvatea za klientovQPrehadn fakturciaQZkazncky portl s prehadnmi informciami o odberepecilna ponuka programovBENEFIT ZAMESTNANCI:QVhodnejie ceny elektriny a plynu pre zamestnancov spolupracujcich friemQGarancia cenyQTechnick asistencia s plnenm a 400 Eur zadarmoQPoukka na nkup vobchodnom reazci TESCO v hodnote a 20 EurProgram BENEFIT ZAMESTNANCIViac informci na www.komunal- energy.skalebo na linke Spolonos Komunal Energy, s.r.o. ponka svojim zkaznkom vhodn technick asistenciu asistenn sluby poskytujce nepretrit pomoc v prpade nhlych zvad a havri.V prpade, e v priestoroch frmy, organizcie i bytovho drustva djde k technickej zvade i havrii, je prostrednctvom linkytechnickejasistenciezaistenodstrneniepriny.AsistennlinkaKomunalEnergy,s.r.o.jevprevdzke24hodn denne 7 dn v tdni.Poistn udalosti, na ktor sa technick asistencia vzahuje:QTechnick havria (porucha technickho zariadenia)QZablokovanie dver (z dvodu straty i zlomenho ka, pokodenie vloky zmku alebo z dvodu zabuchnutia ka)Technick asistencia zahruje zaistenie aprchod remeselnka, prce pozostvajce v zisten priny havrie vedce kjej odstrneniu, drobn materil pouit na opravu.Plnenie Technickej asistencie je a do vky 220 Eur na jednu udalos. Celkov poskytovan ron limit je 800 Eur.POISTN PLNENIETechnick asistencia limity poistnho plneniazemn platnosSRCelkov ron limit poistnho plnenia800 Technick havriaprjazd dodvatea sluieb na miesto havrieNOzsah pecialistu intalatra zsah pecialistu elektrikrazsah pecialistu krenra200 zsah pecialistu plynrazsah pecialistu sklenraistenie kanalizcipouit drobn materil20 Zmoncke slubyprjazd dodvatea sluieb na miesto havrieNOotvorenie hlavnch vchodovch dver80 pouit drobn materil20 Technick asistencia je realizovan prostrednctvom zmluvnho partnera - poisovne AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.Technick asistenciaeditorialVianoce. Sviatky pokoja aradosti. Najdlhie vono celho roka, ak teda nepotame letn dovolenku, na ktor sa niektor zns ani nedostan. Na druhej strane vzdoba u od novembra, zveselch vianonch pes-niiek sa stan neustlym panm dookola odrhovaky, vobchodoch sa musme prediera masami ud, zfalo snaiacimi sa vymyslie zas nejak originlny darek na posledn chvu anaa vianon nlada nastolen poma-ly zaiatkom novembra sbliacimi sa Vianocami upad. Rozmali ste niekedy nad tm ak by to bolo ma zaiatkom decembra vetky dareky kpen, domov cel generlne vyupratovan avy sa pekne po prci zatvorte doma, pustte si neja-k dobr hudbu, alebo prjemn lm, uvarte si horcu okoldu, alebo varen vnko auvate si ten sprvny vianon pokojZnie to lkavo, e? Ale o by to bolo za dareky ak by neboli vybojovan napoli obchoku spoltuctom protiv-nkov, ktor si tie myslia, e je to ten prav prezent pre konkrtneho lena rodiny? Mono aj tento spsob prpravy na Vianoce m nieo do seba, hoci by sme to asi vivote nepripustili aneust-le na to freme. Ak patrte do prvej, poda mjho nzoru mizncej skupiny ud, i druhej, stresujcej sa a do poslednho okam-iku, poksime sa Vm navodi aspo chvkov pocit, e sa mete zaobera niem inm ako Vianocami. Trendy, trendy, trendy. Tie pre Vs pravidelne objavujeme. Tak ako sa menia tie vobliekan, nezaostvaj ani tie vbvan. Tentoraz sme sa peciali-zovali na efektvne zdrav vykurovanie, kuchyne akpene anezabudli sme ani na osvetlenie. Okrem toho sme stihli vyspoveda aj ndejn slovensk spe-vku Kristnu. Zaujali sme Vs?Tak si teda dajte tak desamintov pauzu vloven vianonch darekov apuste sa do tania.Vesel predvianon obdobie Vm elVaa redakciaeditorialinteririnterirOsvetlenieSvietidlo netradin dizajnov ksok. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122iarivku za iarivku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 126Ke tmav apochmrne priestory zaplav denn svetlo. . . . . . . . . . . . . . . . . . 128KuchyaChyby kuchynskch liniek. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .130Vinotka, ako na to . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138www.styldomuabytu.skTrendy, inpircie, trh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .86Originlny darek pre kad prleitos. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .88tlov doplnok. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 110Kpea inpircie atrendyKpe vrytme Charlestonu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .92Slasti astrasti panelkovch kpen. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .94Koncepcia kpen pre domcnosti ihotely. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .97Kvalita ukryt pod povrchom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .100Predstenov intalan systmy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .102Zima bez baktri, alebo stop plesniam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .104Nao si dva pozor pri vbere krovacej malty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .108Podlahy, podlahov krytinyTepl, zvukotesn avodotesn podlaha . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .118Koberce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1205 t l d o mu a b y t uobsahZdrav bvanie a teplo domovaVizitkov prloha . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .163tmadecember 2012Sen na ostrove Guadeloupe. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 150Zimn zhrada relaxujte vobjat prrody. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154Vianoce klop na dvere . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 156Strechy, stren krytinyCementobetnov stren krytiny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .66Oceov stren krytina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .68Rekontrukcie striech rodinnch domov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .70Zelen strecha roku 2012. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72relax, exterirrelax, exterirInpircie a trendyZdrav bvanie ateplo domova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12Teplo domovaVykurovanie vzornom uhle spornosti. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .20Ako uetri na vykurovan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24Kompaktn kozubov stavebnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26Oceov kotly na tuh paliv. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .28Podpora zvyovania energetickej efektvnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .30Diakov monitoring technolgi. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .34Vhody temperovanch plch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .38Slnen kolektory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .40Tepeln erpadl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41Inteligentn podlahov vykurovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .44Pohodln akvalitn rieenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47Zdrav, ekologick anzkoenergetick bvanieEkologick bvanie vnzkoenergetickch domoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .48Zvstavby priatestvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .56Stavebn kontrukcia nzkoenergetickch budov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .58Okn, okenn systmyDoprajte si teplo aatmosfru domova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .60Okn pre pasvne anzkoenergetick domy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .62Kristna . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .152iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiinnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttttteeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeerrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvviiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeewwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwzdrav bvanie ateplo domovaZima je obdobm krtkych dn adlhch veerov,vhodn to as na pokojn relax asnvanie,ke vdomcej pohode vyhriateho domu i bytusi meme naplno uva pekn azdrav bvanie.A o75 % niie nklady na prpravu teplej vody avznamn znenie celoronch nkladov na krenie mono dosiahnu so solrnymi systmami. Kee ich obstarvacia cena je pomerne vysok, investcia do slnenej energie mnohch ud odrdza. Obnoviten zdroje energie vak nie s ahostajn znake Vaillant. Hoci tt vsasnosti dotcie na kpu solrnych systmov pozastavil, Vaillant ich aj naalej poskytuje. Ato do konca roka 2012. Dotcie na solrne systmy sa poskytuj okamite, ato bez dlhho akania abez iadosti. Sta, ak si zkaznk do konca roka zaobstar ktorkovek solrnu zostavu znaky Vaillant aautomaticky na u zska dot-ciu vprslunej vke. Na kad ploch solrny kolektor sa vzahuje dotcia 200 eur, na kad trubicov kolektor sa poskytuje dotcia vo vke 400 eur, hovor Jarmila Kltilov, marketingov manarka Vaillant Group Slovakia, s. r. o. Ak si naprklad zkaznk zakpi Solrnu zostavu 3 spiatimi trubicovmi kolektormi, prinle mu dotcia vo vke a 2 000 eur. Solrne zostavy pre kadhoOptimlnu prpravu teplej vody riei beztlakov solrny systm auroSTEPplus so pecilne vyvinutm serpentnovm plochm kolektorom, ktor pracuje na princpe drain-back. Sdrain-back systmom sa mono vyhn probl-mom sprehrievanm systmu poas stagnanej doby, protimrazovou ochra-nou kolektorov atie plneniu systmu solrnou kvapalinou, ktorou je zostava naplnen u priamo vo vrobe. Keko-logickej azrove cenovo vhodnej prprave teplej vody slia Solrna zostava 1 sdvomi plochmi kolektormi alebo Solrna zostava 2 sdvomi vku-ovmi trubicovmi kolektormi. Oohrev teplej vody sa star bivalentn solrny zsobnk sobjemom 300l. Ani t najn-ronej zkaznci svou spotrebou teplej vody sa tak nemusia obva jej rchleho minutia, dopa J. Kltilov. Dotciu poskytuje znaka Vaillant aj naSolrnu zostavu 3, ktor tvoria vku-ov trubicov alebo ploch kolektory atrivalentn akumulan zsobnk. Okrem ohrevu teplej vody inne sli aj na podporu vykurovania domcnosti. Solrne zostavy Vaillant sa vyznauj tlovm dizajnom, apreto harmonicky zapadn doakhokovek interiru. Silvia NeuronFoto: VaillantVaillant poskytuje dotcie na solrne systmywww.vaillant.skzdrav bvanie a teplo domovatrendy, inpiracie, trh12 t l d o mu a b y t uwww.primalex.skve ipovrchov ochranu. Je idelna aj pre renovcie nterov.Primalex jednovrstvov farba 2v1 sa predva vdeviatich odtieoch. Kdispo-zcii je v0,75 a2,5 l baleniach, priom aplikcia farby sa odpora vdvoch a troch vrstvch.Zuzana JanoveFoto: Primalexvinteriri aj exteriri. Zbradlia, rebrky, zrubne dver, i ploty si vyaduj pouitie tvrdej amechanicky odolnejej farby. Bez zkladov farba 2v1 im navye poskytne vysok antikorznu azro-Preczna prprava podkladu, pouitie zkladnej antikorznej farby ansledn nter vhodnou krycou farbou. Klasick anron postup, ktor doke mno-hch odradi. Nov syntetick farba Primalex poskytuje komfort spojenia antikorzneho zkladu avrchnej kry-cej farby do jednho nteru.Farba je uren pre povrchy ako elezo, oce, liatina ahlink, rovnako Natieranie oceovch zbradl, eleznch plotov i zrubn dver je op onieo jednoduchie. Uah vm ho novinka od spolonosti PrimalexJednovrstvov farba 2v1, ktor vsebe kombinuje zkladn aj vrchn farbu. Tto tvrd amechanicky odoln farba je zrukou, e aj nron povrchy bud chrnendokonale.Jednovrstvov farba 2v1,jednoduch aspoahliv nter pre nron povrchyzdrav bvanie a teplo domovatrendy, inpiracie, trh13 t l d o mu a b y t uHasii maj vposlednch tdoch pln ruky prce. Poet poiarov poas tohtoronej vykurovacej sezny je oraz vy. Ohe sa postaral u onejedno neastie. Spsobil znan kody namajetku, niektorm rodinm vzal dokonca strechu nad hlavou. Za vinou poiarov vak nestoj prroda, ale udsk nezodpovednos. Nezodpovednos pri vbere materilu kozubovej vloky, dymovodu alebo komna.Informcie ovyhorench domoch vdsledku zlho stavu spalinovej cesty sa kadm dom mnoia. Vemi ma prekvapuje, ak s udia kdrbe svojich komnov aspotrebiov nezod-povedn. Vina znich chpe, e vaute treba pravidelne meni olej, inak me djs kpokodeniu motora. Znezn-mej priny vak nechpu, e rovnako aj komn adymovod treba pravidelne udriava aisti, zdrazuje Daniel Hlavik, sdny znalec azakladate rmy na istenie komnov. Zavolajte kominraPrin vzniku poiarov je niekoko. Za najastejiu znich povauje pn Hlavik snahu domcich kutilov osamostatn stavbu komna, priom netuia, ak normy avyhlky treba pri tom dodra. Pod neastia spsoben ohom sa vak podpisuj aj neisten komny i zle napojen vykurovacie spotrebie na tuh palivo. Nekvalitn komn je rizikovm telesom rodinnho domu. Pri spaovan tuhho paliva toti unikaj do komna splen zvyky vpodobe sadz, ktor sa usdzaj nastench komna amu kedykovek zaa horie. Sta nnos sadz vhrbke 3milimetre ariziko vznietenia sa vrazne zvyuje. Akhokovek nebezpe-enstva sa mono vyvarova pravidel-nmi prehliadkami komna odbornou rmou. Poda zkona toti za tech-nick stav komna zodpoved vlastnk objektu. Komny pripojen nakozuby alebo spotrebie na tuh palivo stepelnm vkonom do 50 kW treba kontrolova 3-krt do roka. Uvedomel majitelia dvaj komn pravidelne isti akontrolova kominrovi, m sa nielen vyvaruj neprjemnost, ale aj prpadnej poistnej udalosti. udia si vak myslia, e istenie komna zvldnu aj sami. Zosobnej sksenosti viem, e mnoh znich sa poplili ana neisten komn doplatili, dopa D. Hlavik. Dlhm vhanm sa mono ahko pripravi ostrechu nad hlavou. Cena za istenie komna sa toti scenou vyhorenho domu i udskho ivota ned porovna. Dodriavanie vzdialenosti komna od horavch ltokSpaom poiaru bva okrem neistench komnov aj nedodranie vzdialenost horavch ltok akontruk-ci od pla komna alebo palivovho spotrebia. Minimlne vzdialenosti dre-vench kontrukci od povrchu kom-novho pla aod prieduchu komna uruje vrobca komnovho telesa. Poda vyhlky ministerstva vntra . 401/2007 Z. z. mus by vzdialenos telesa komna od drevench kontruk-ci minimlne 50mm. Priestor medzi komnom ahoravou plochou mus by trvale dobre odvetrvan, zdraz-uje Maro Plko, technick riadite spolonosti Schiedel Slovensko, s. r. o. Rovnako aj podlahy zhoravch mate-rilov pod istiacimi otvormi treba chr-ni nehoravmi materilmi. Kad nov komnov teleso mus schvli aspusti do prevdzky revzny technik komnov avykona preskanie komna.Modern komny s odolnejieModern komnov systmy skva-litnou vlokou doku proti detruk-nm inkom spaln bojova. Kvalitn amotov rra doke odola tep-lotnm okom ateplotm, ktor s blzke teplotm pri vyhoren sadz. M dlhiu ivotnos amono ju vyuva pri kren plynnmi, kvapalnmi, ale aj tuhmi palivami. hovor MaroPlko, technick riadite spolonosti Schiedel Slovensko,s. r. o. Modern komnov systmy sa oproti klasickm muro-vanm komnom vyznauj aj vou tesnosou proti vlhkosti aich tesn kontrukn rieenie zrove brni niku energi aeliminuje tepeln mosty. Pri obstarvan komna je preto potrebn hadie nielen na nklady, ale predovetkm na schopnosti komna. Overen skkami, nielen deklarovan dodvateom predajcom.Silvia NeuronFoto: Key Communications, SchiedelAlarmujci poet poiarovzdrav bvanie a teplo domovatrendy, inpiracie, trh14 t l d o mu a b y t uPredstavte si zkladov dosku, ktor spa tieto poiadavky:zabrni tvoreniu tepelnch mostov atm tvoreniu plesn i vlhnutiu vstenchzabezpe aby teplo ostalo vstavbe aneunikalo cez zkladov psy znemon prstup pdnej vlhkosti, aby sa kvaej stavbe dostalateplo zo slnench lov dotkaj-cich sa podlahy vm akumuluje audr-uje vinteririvprpade drevostavby vm vletnch mesiacoch pomha pri prehrievanje odoln voi toxickmu plynu radnu, ktor vprpade prenikaniu dostavby me spsobi zdravotn problmydoke dobre prenies akkovek zaaenie stavby do pdyvaka nej pri vrchnej stavbe odpadne niekoko procesov atak vm etr asainvestcieje ohadupln kprrodeTo vetko je mon so systmom zakladania na sklopenovom granu-lteTechnopor.Takto zklady nerobia len sta-biln apevn podklad pre stavbu, ale maj vsebe ukryt schopnos stavbu vborne izolova od chladu, vlhkosti aradnu. Preto meme hovori otechnologicky najefektvnejom spsobe zaloenia stavby avraznom urchlen vstavby.Vaka tomuto spsobu zaloenia stavby vm na vrchnej stavbe odpadne www.ecozaklady.skniekoko etp, o vm uetr nancie aas. Tento spsob je vhodn pre zalo-enie akejkovek stavby na akchkovek miestach avakomkovek terne.ECO ZKLADYInteligentne rieen zklady pre vau stavbu1.) Pda 2.) Geotextlia 3.) Technopor sklopenov granult 4.) Dren5.)Betnovzkladov doska 6.) Izolcia sokla 7.) Stena 8.) Vonkajia izolcia steny9.)Kroajov izolcia 10. ) Podlahov systmSLOVENSK VHRADNDOVOZCA PREzdrav bvanie a teplo domovatrendy, inpiracie, trh15 t l d o mu a b y t uwww.penove-sklo.comPenov sklo TECHNOPORSpoahliv a ekologick tepelnoizolanstavebn materil odvetrvajci zemsk radnSklo + vzduch = sklopenov granultEvolcia voblasti izolanch hmtSklopenov granult TECHNOpor je vysoko tepelne izolan, za pohl-cujci trk vyroben zo starho recyk-lovanho skla. Ide otepelnoizolan stavebn prvok najastejie aplikovan pod zkladov dosky. Spja vek mnostvo pozitvnych stavebnch vlast-nost, ktorch kombinciou sa neme pochvli ani jedna dosia znma stavebnoizolan hmota. Sklopenov granult TECHNOpor spja fyziklne vlastnosti skla avzduchu. Patr knaj-ekologickejm izolanm hmotm aelektrick prd na vrobu pochdza zvodnch elektrrn. Vyrba sa poda noriem ISO 9001 a14001.Sklopenov granult TECHNOpor je idelny pod zkladov dosku pre nz-koenergetick apasvne domy adle-itm prvkom pre zniovanie nkladov na energie. Je to vysoko zaaiten sta-vebn materil, ktor me by inne pouit aj vrmci akho pozemnho stavitestva napr. vrmci viacpodla-nch obytnch apriemyselnch budov. Je vemi inne pouiten na sanan prce arekontrukcie podlh vstarch domoch achalupch. Naodvetranie avysuovanie starch sakrlnych stavieb apamiatkovch priestorov. Vhodn je tie pri stavbch portovch objektov, na ploch strechy anesmieme zabudn ani na stavby ciest.Penov sklo je stavebn hmota:vysoko tepelnoizolan (hodnota Lambda vo vone sypanom stave je 0,06 avzhutnenom 0,09)mrazuvzdorn, ktor je mon zabu-dova priamo bez dodatonch zate-povacch systmovzhutniten aztohoto dvodu je mon ju priamo zabudovva napohlcovanie zae 50 t/m2ahk (pribline 170 kg/m3) m odahuje zkladov pdu (pri mok-rch pdach zlepuje vztlak)suzavretmi prmi (neviae iadnu vodu aizoluje aj za vlhka aj za sucha)vone sypan aj zhutnen poskytu-jcu idelny nsypov zklad pre drennehorav vtriede A1 (vprpade poiaru neuvouje iadne kodliv plyny ani pary)ako 100% recyklovan ekologick vrobok zo starho skla anorganic-kho pvoduodoln voi kyselinm, zsadm, plesniam, baktrim, roztoom, chro-bkom aj hlodavcomtrvalo odoln voi starnutiu (poas svojej ivotnosti je to stavebn hmota neprchav, ktor nestrca vy-ie spomnan vlastnosti)vporovnan skonkurennmi mate-rilmi dosahuje vrazne lepiu nosnos, ie doke spoahlivejie prenies za am tie lepie tepel-noizolan vlastnostiSpolonos TECHNOpor, ktorej domovskm mestom je Krems an der Donau vRaksku, si dala za cie ohlsi vaka tomuto vynikajcemu vrobku plne nov epochu voblasti izolanch hmt. Je povaovan za priekopnka voblasti alieho rozvoja tejto ino-vatvnej izolanej hmotysklopeno-vho granultu.Vtka pozn po per, dom po kridleKvalitustrechyastrenejkrytinyrozpozn naprvpohadkad.Staaksazameria-tenavlastnos,ktorvrobcoviaoznauj akostlofarebnos.Zdravrozumhovor, eakjekrytinastlofarebn,nemalaby svoj odtie a intenzitu farby nikdy zme-ni. Ako je potom mon, e na niektorch strechchsostlofarebnoukrytinousa poaseobjavujkvrnyabledmiesta? Taktosasprvajpredovetkmbetnov aplechovkrytiny,ktorchfarebnprava vzniknananmvrstvyfarbyaleboplastu na povrch, prpadne primieanm farebnch pigmentovdobetnovejzmesi.Povrchov vrstvascevytvorpoadovanfarbu,ale kedesamaniejestabilnanavyenieje dostatone previazan s materilom krytiny, asom opr a farba vybledne. Plenkridlaponkaprvotriednufareb-nstlosvetkchodtieovapovrchovch pravpoascelejsvojejminimlne80-ro-nejivotnosti.Tradinetehlovozafarben kridlamnemennprrodnfarbuplenej hliny,pretoejevyrobenzosuroviny,ktor sastabilizovalapoasobdobiaasi4milird rokov. Konen a trval odtie tzv. prrodnej ervenejeurenobsahomoxiduelezav surovine a teplotou pri vpale. Hlad povrch airiufarebnkluponkaengobovanie a glazrovanie. Pri tchto povrchovch pra-vch sa pred vpalom, poda poadovanho konenhoodtieukrytiny,nananavysu-en kridlu zmes lu a oxidov kovov. Pri gla-zrovan aj oxid kremka, ktor vytvor leskl sklovit vrstvu. Poas vpalu sa engoba a gla-zra neoddelitene zatavia do kridly a vytvo-riakonenfarebnodtie,ktorjeodoln proti vetkm nstrahm poasia a okolitho prostredia (usadzovanie prachu, piny, sadz, machov a vtieho trusu). Rozdiel medzi po-vrchovmi pravami je ten, e engoba je mat-n,apololesklaglazrajeleskl.Tmav faky a kvrny, ktor mete njs na niekto-rchstarchplenchkridlch,spsobuje zva hrdza splaven daom z neudriava-nchahrdzavejcichprestupov(hromozvo-dy,antny,oplechovanie).Tentoproblm jednoduchoodstrnitevolbouvhodnho prsluenstva z ulachtilch kovov, ktor tan-dardne ponkaj vrobcovia plenej krytiny.Ak s aie vhody plenej krytiny?Jedinenouvlastnosoukeramikyjeodol-nosvoikyslmazsaditmltkam obsiahnutchvatmosfre.Agresvneltky prtomnvovzdunenarajpovrchani truktru a nemaj vplyv ani na jej farebn odtie. Plen kridla je samozrejme oh-ovzdorn a nehorav.amkritriomtrvcnostiplenejkrytiny jejejschopnosodolvateplotnmzme-nm, t.j. mrazuvzdornos. Mineralogickm a granulometrickm zloe-nm lu a jeho technologickm spracovanm vytvrame keramick vzbu kridly s riade-nou orientciou zn, a najvhodnejm polo-merom prov (medin prov) keramickho repu, ktor spolu uruj mrazuvzdornos a teda ivotnos plenej krytiny bez ohadu na jej nasiakavos. I s vou nasiakavos-ou je keramick rep mrazuvzdorn. Provitkeramickrepaktvnedcha, prepavodnparu,ahkosavysa a pritom je nepresiakav.Keramickkrytinatiesprostredkvapocit tepla,prjemnejklmyazdravotnejnez-vadnosti. Tento pocit nie je zaloen len na vzahu loveka k prrodnmu materilu - hli-ne,alemajrelnyzkladvofyziklnych hodnotch spomnanho materilu. V zime sa dobre udr teplo v podstrenom priestore,vletenaopakplenkrytina chrni objekt pred prehriatm.Poasivotnostiplenejkrytinyjemon kridlyviacnsobnepoui,atakmaj znovupredajn hodnotu.lovek m kabt, strecha krytinuRozdiel je v tom, e strecha si svoj kabt ne-men tak asto ako lovek a navye drba menej kvalitnej strechy je drah. A tak tre-ba njs odoln materil s dlhou zrukou a ete dlhou ivotnosou, ktor vydr vetky vonkajieagresvnevplyvypoasia.Poviete si,niahie.NaSlovenskujedostatokv-robcov,ktorponkajmnostvodobrch rieenpreikmstrechy.Alejetonaozaj tak?Niesmnohinformcielenreklam-nmahom?Vekadvtksisvojeperie chvli! Tak ako potom zisti, ktor materil je najvhodnej?Kde sa skrva pravda Ku koncovmu zkaznkovi sa asto dosta-nnepresn,baaskresleninformciei uoplenejakoioinchkrytinch.Deje satakinaprieknariadeniamzoZkona 634/1992Zboochranespotrebitea,kto-rprikazujehovoriovrobkochpravdivo a plne. V praxi sa potom stretvame s in-vestormi, ktor si svoju nov strechu nevybe-raj na zklade prednost a kvality tej ktorej strenej krytiny, ale na zklade zavdzajcej reklamy.Reklamy,doktorejniektorvrob-covia investuj nemal nann prostriedky zskan z rozdielu medzi nadsadenou cenou vrobkov a vemi nzkymi vrobnmi nklad-mi. Zorientova sa v reklamnej sieti nekom-pletnchprpadnezavdzajcichdajovje vemiak,navyeaksmnohodbornci (pokrvai, projektanti) nanne motivovan odpora hlavne betnov krytinu.Ptajte sa, ptajte sa, ptajte saAkositedavytvorikompletnobraz?Z-kladnm pravidlom pri vbere kvalitnej stre-chy je pta sa a zskava informcie. Ptaj-tesanavlastnostikrytiny,najejivotnos a hlavne na ivotnos povrchovch prav, na ich odolnos voi poveternostnm a chemic-km vplyvom, na drbu, na hospodrnos i na to, ak zskate zruky a na o sa spom-nan zruky vzahuj. Preverujte!Asiajvyshlastestm,ela-boratrnetestynestaia.Kevmniekto povie, e kridla vydr 100 rokov, nech vm uke,akotakkridlavyzer.Ketvrdia, e kridla nezmen svoj odtie alebo farbu, nechajte si ukza aspo 15-ron strechu, i je tomu naozaj tak. VTondachusmepresveden,eplen kridlajeidelnymmaterilompreikm strechu. Keramika je 100%-ne prrodn ma-teril odskan tiscroiami. V praxi sa stre-tvame so kridlami starmi niekoko stovk rokov,ktoretestleplniasvojufunkciu astlemajkrsnufarbu.Pretojekera-mickstrenkrytinacelosvetovonajob-benejmmaterilomprerieenieikmch striech vo vetkch nadmorskch vkach.Dobr strecha, na ktor si nemuste poia Technologickaenergeticknronosv-robykeramickejkrytinydonedvnaradila tento produkt medzi cenovo nedostupn Podobudovannovchautomatizovanch velkokapacitnchvrobnchliniektouale neplat.Tondachvsastnostiponkanie-kokomodelovvcenovejkategriibetno-vch i dokonca plechovch krytn. Ak k tm-to cenm prirtate budce nklady potrebn na drbu betnovej i plechovej strechy, je bezdrbovkeramickkrytinanajracionl-nejm rieenm pre kad ikm strechu.Chystme sa stava dom a rozhodujeme sa aj o streche. Preto chodme po okol a vmame si farby a druhy strenej krytiny. Chcem si vybra strechu, ktor dlho vydr, ale aj zostane po cel as pekn. Prekvapil ns toti rozlin vzhlad striech. Niektor s dokonca fakat, oarpan, farba vyblednut a to napriek tomu, e dom vyzer by zachoval. Ako mme nau budcu strechu ochrni pred podobnm osudom? Ak materil si mme vybra, aby farba zostala stle rovnak?Ke kridlu, tak plen!prierez povrchu engobovanej (farebnej) keramickej kridlyHLBOKO ZATAVEN VRSTVA ENGOBYVIDITEN AS ENGOBY, GLAZRYKERAMICK REPwww.tondach. sknov povrchov prava kridielnovpovrchov prava kridielwww.tondach.skzdrav bvanie a teplo domovatrendy, inpircie, trh18 t l d o mu a b y t uMontovanie novch prieok astropov je udalos, ktor dlhodobo ovplyvn estetiku vaich priestorov. i u ide odomce alebo pracovn prostredie, rove realizcie ovplyvuje to, ako sa vpriestoroch ctite vy, aaj to,ako psobia na ostatnch. Preto je vemi dleit, aby ste pri montovan vyuili kvalitn materily. Rigips vm teraz ponka sadrokartnov dosku 4PROfesional, ktor nastavuje nov tandard kvality voblasti sadrokartnovej vstavby.4PROfesional je viditene lepia doska, ktor zjednoduuje proces mon-tovania azrove zlepuje estetiku prieok astropov. Kom kjej spechu je jedinen technolgia splotench hrn, zktorej vyplva hne niekoko vhod.Vprvom rade, sploten PRO hrany vm umonia dosiahnu dokonal rovnos povrchu voblastiach spojov medzi doskami. Ben sadrokartnov dosky obyajne vyaduj nnos tmelu, ktor vynieva nad spojmi a tie s asto viditen najm v osvetlench priestoroch. Pomocou splotench hrn nadoskch 4PROfesional sa tomuto d vyhntmel vypln iba priestor porove dosky arovnos celho povrchu tm nebude naruen. Rozdiel vidie okamite.Najcitlivejie na viditenos nerov-nost s prieky astropy vdobre presvetlench interiroch, kde zle na estetike priestoru. Pokia zvaujete mont prieok alebo stropov vobyt-nch priestoroch, nkupnch centrch, portovch objektoch, kolch, apod., rozhodne vm odporame vyui dosky 4PROfesional.Sploten PRO hrany tie zdvojnso-buj pevnos spojov apredchdzaj ich predasnmu prasknutiu. Laboratrne testy ukzali, e spoje dosiek 4PROfesional vydria tlak a 560 N/m, zatia o ben zrezan hrana prask u pri sile 266 N/m. Dosky 4PROfesional tak zaruuj maximlnu pevnos adlhodob ivotnos spojov.Samotn montovanie je rchlejie aefektvnejie sdoskami 4PROfesional. Na bench sadrokartnovch doskch skolmmi hranami musia by okraje najskr rune zrezan do tvaru V, o me aj sksenm pracovnkom zabra vea asu. Pri pouit 4PROfesional sa d tento krok preskoi, o vm uspor a 20 % asu zcelho montovania. as dokonenia sa d ete skrti pou-itm samolepiacej vstunej psky. Tto pska je kompatibiln sdoskami 4PROfesional, ale ned sa poui pri tandardnch zrezanch hranch.Vneposlednom rade, dosky 4PROfesional etria materil. Mnostvo tmelu potrebn na zatmelenie spojov je vyie pri bench sadrokartnovch doskch ako pri doskch so pecilnymi PRO hranami. Jednoduchos zatmelenia tchto hrn znamen, e sa mont d spravi rchlejie aistejie.Aby ste predili chybnej intalcii dosiek 4PROfesional, nezabudnite na systmov prstup, lebo iba tak vm garantujeme kvalitn vsledok. Kontrukcie s testovan a bezpen len s pouitm znakovch Rigips prvkov (dosky, RigiProly, tmely, prsluenstvo). Nechajte si poradi od odbornkov spolonosti Rigips. Obchodno-technick poradcovia s vm plne kdispozcii vo vetkch krajskch mestch na Slovensku.Dfame, e pri vbere materilov na svoju prestavbu urobte t sprvnu vobu avyuijete vetky vhody, ktor vm systm 4PROfesional ponka.Rigips 4PROfesionalwww.rigips.skzdrav bvanie a teplo domovavykurovanie20 t l d o mu a b y t uSrastcimi nkladmi na energie vyuvan pri vykurovan hlavne rodinnch domov, astejie s vdy dopyty, aj vahy vtom zmysle, ktor krenie je nkladovo spornejie. asto nie je na to jednoznan odpove. Kad pochopitene chce vykurova menej nkladovo, atak sa domha pravdy ospornom vykurovan. Najastejie ide oto dozvedie sa, ktor vykurovanie je zhadiska spornosti efektvnejie medzi dvoma klasickmi energetickmi zdrojmi, ie pri porovnan elektrickho aplynovho vykurovania.Pri pohade na celkov nklady dochdza asto kuritmu pochy-beniu, zmieuje sa kuvedenej tme popredn osloven esk odbornk aporadca Ing. Rodan Michlk. iastka za spotrebu elektrickej energie ujednot-livch rodinnch domov sa vpodstate prli neli. Zobrazuje sa vnej jednak poet lenov domcnosti asasne pouvanie rznych potov elektrickch spotrebiov. Nezohaduje sa vnej ale skutonos, e menej ako 50 % domov vykurovanch plynom nepouva na varenie svoj zdroj tepla, teda plyn, ale elektrick spork. Plynov trbu na peenie nepouva prakticky nikto. Pri klasickom plynovom vykurovan s vdaje za krenie, pri porovnan splynovm podlahovm vykurovanm, evidentne vyie. To dokazuje spor-nos podlahovho vykurovania, pretoe ide ovekoplon zdroj nzkotepel-nho slavho tepla. Pre dosiahnutie tepelnho komfortu, porovnatenho napr. sraditorovm vykurovanm, posta vkon krenia o2a 3 stupne ni. Navye podlahovm vykurovanm dosiahneme sasne vhodnejie rozlo-enie teploty vmiestnosti ansledne obmedzenie prdenia vzduchu. Vykonali sme prieskum efektvnosti vykurovania poda jednotlivch zdrojov apouitch vykurovacch zariaden oslovenm niekokch majiteov vybra-nch rodinnch domov. Vsledky testo-vania nm potvrdili a prekvapivo nzke celkov prevdzkov nklady pri plne elektrikovanch domoch, ktor boli vykurovan podlahovm vykurovanm. Nanzkych nkladoch sa podiea jednak spornos podlahovho vykurovania atie absencia pravidelnch zrunch apozrunch revzi plynovch kotlov, ktor s asto spojen spotrebou vmeny raditorov, apod. Elektrick podlahov vykurovanie oproti tomu pracuje vpodstate bez nrokov na drbu. Vaka dokonalej regulcii elektrickho zdroja je mon pomocou inteligentnch termostatov nasta-vi jednu poadovan akontantn teplotu. Regultory sovstavanmi mikroprocesormi si potom samy uria, kedy maj vykurovac systm zapn, aby bola dosiahnut poadovan teplota vnastavenom ase, teda pri optimlnych anajekonomickejch pre-vdzkovch podmienkach. Cel systm podlahovho vykurovania m ivotnos podlahy, do ktorej bol intalovan.Vykurovaniezdrav bvanie a teplo domovavykurovanie21 t l d o mu a b y t uvzornom uhle spornostiInvestin acelkov nklady na vykurovanieObstarvacie nklady maj nemal lohu pri rozhodovan pre konkrtny druh vykurovania. Ceny jednotlivch spsobov vykurovania potvrdzuj obecn pravidlo, e elektrick vykuro-vanie vychdza bezkonkurenne ako najlacnejie. Druhm najlacnejm je tzv. klasick vykurovanie, ie vykuro-vanie plynom vkombincii sraditormi. Najvie nann zaaenie pre inves-tora predstavuje podlahov vykurova-nie plynov.Pri porovnan investinch apre-vdzkovch nkladov plynovho vykurovania raditormi splynovm podlahovm vykurovanm je zrejm, e kvyrovnaniu nkladov dochdza pribline po 5 rokoch prevdzky, tvrd op pecializovan poradca Ing. Rodan Michlk. To znamen, e vyie obsta-rvacie investin nklady pri podlaho-vom plynovom vykurovan bud kom-penzovan pri porovnan splynovm raditorovm spsobom zap rokov pouvania. Od tejto chvle bud cel-kov nklady jasne hovori vprospech plynovho podlahovho vykurovania. Vprpade elektrickho vykurovania s dosahovan najpriaznivejie vsledky voboch prpadoch, ie ako vase investinho obstarvania, tak poas jeho prevdzkovania.Je teda zrejm, e elektrick podla-hov vykurovanie je plne porovnaten splynovm, adokonca pri posudzovan celkovch nkladov naspotrebu ener-gie vdanom objekte, je vpomere ceny akvality, i komfortu pre konenho uvatea priaznivejie ako in druh energie. Dvodom priaznivch vsled-zdrav bvanie a teplo domovavykurovanie22 t l d o mu a b y t ukov plne elektrikovanch domov je na prvom mieste intalcia vemi spornho vykurovacieho systmu aprakticky najdokonalejia regulcia, o me umocni nzka sadzba elektric-kej energie pre pouvanie ostatnch elektrickch spotrebiov.Rrkov podlahov vykurovanieSystmy rrkovho podlahovho vykurovania funguj na zklade nzkych teplt povrchu podlahy. Za idelne sa povauje vykurovanie stakm ver-tiklnym rozlenm teplt po celej ploche miestnost, ke voblasti hlavy stojaceho loveka je teplota vzduchu pribline o24 C niia ako pri jeho nohch. Na rozdiel od konveknho spsobu vykurovania je vytvoren rovnomernos povrchovch teplt vhorizontlnom smere. Povrchov teplota vykurovanej plochy mus by pomerne nzka (pri stropnom vykuro-van 4045 C, pri stenovom 5560 C, pri podlahovom 2530 C).Zdvodu vysokho podielu ener-getickho slania rrkovho podlaho-vho vykurovania sa pocit komfortu dostav pri vrazne nich teplotch vmiestnosti, objasuje slovensk pecializovan poradca vodbore Pavol Blcha. Vmiestnostiach preto mono zni teplotu o1 a 2 C, o umon ron sporu energie 10 a 19 %. Tto hodnota spornosti sa zvyuje vmiestnostiach svysokmi stropmi a na25 %. Napriek tomu, e nzkoteplotn podlahov vykurovanie je zhadiska investinej nronosti vyie o20a 30 %, je progresvnym spsobom vykurovania srelnou cenovou nvratnosou. Na zklade vysokho tepelnho vkonu pri nich teplotch naprvode sa d podlahov vykurovanie, o. i. idelne kombinova splynovmi kotlami, tepelnmi er-padlami alebo slnenmi kolektormi. Vmiestnostiach dochdza kminiml-nej cirkulcii prachu ajeho emitcii. Preto nzkoteplotn podlahov vyku-rovanie privtaj alergici. Prednosou podlahovho vykurovania je tie jeho ivotnos. Pri prevdzkovej teplote 70 C atlaku 5,2 bar m ivotnos a 56 rokov. Kee pri podlahovom vyku-rovan teplota nepresiahne 45 C atlak 3bar, jeho ivotnos sa niekokon-sobne zvyuje. Jednm zhlavnch kri-tri ivotnosti je kvalita vykurovacej rrky, ktor je zabetnovan vpoteri.Pri tepelno-technickom vpote pod-lahovho vykurovania je nevyhnutn zohadni odpor pri veden tepla pod-zdrav bvanie a teplo domovavykurovanie23 t l d o mu a b y t unezvislch tdi s nklady napre-vdzku vykurovania elektrickm pod-lahovm krenm avodnm vyrovnan pri pouvan krenia 12hodn denne. Pri menom asovom vyuit je vhod-nejie elektrick podlahov vykurova-nie, pri vyom ase prce vykurovanie ako 12hodn denne je ekonomickejie podlahov krenie vodn.Mgr. Jaroslav BartlFoto: Duratherm, Devi, Kovotherm, Slovensk energetika, Eco Prom, Sapholahovou krytinou, nezvisle oddruhu atruktry, vykazova maximlnu hodnotu R = 015m2 K/W. Podlahov krytiny zdrevench parkiet s pre podlahov vykurovanie rovnocenne pouiten. Treba vak pota stvor-bou kr. Minerlne podlahov krytiny, naprklad kame alebo keramick podlahov krytiny, s pre podlahov vykurovanie najvhodnejie. Podlahy zplastov s vzsade tie vhodn. Odpora sa vak lepenie plastovch podlahovch krytn. Textiln podlahov krytiny (koberec) by sa mali za elom dosiahnutia lepieho prestupu tepla vdy lepi. Hrbka koberca by nemala presiahnu 10mm. Kobercov krytiny by mali ma nazadnej strane oznaenie vhodn pre podlahov vykurovanie.Zkladom vhodnch vykurovacch podlahovch systmov s plastov rrky, ktor sa zalej do zkladnej betnovej dosky. Najdleitejm fakto-rom je pritom kvalita rrok. pikov modern materily maj vysok odol-nos proti tlaku ateplote, absoltnu odolnos proti korzii ainne tlmia hluk vrozvodoch. Materily bene vyskytujce sa na trhu doku zarui dlh ivotnos. pikou vmateriloch je polybutn, m vysok odolnos anastench rrok sa zneho neus-dzaj neistoty.Podlahov krenie mono vzsade rozdeli na elektrick, vktorom ohrev zabezpeuje elektrick drt, avodn. Vposlednch rokoch sa trend jasne prikla vprospech vodovodnch sys-tmov napojench na plynov kotol. Dvod je jednoduch; vcelej Eurpe je zemn plyn lacnej ako elektrina. Poda zdrav bvanie a teplo domovavykurovanie24 t l d o mu a b y t uDoby nzkych cien energi s u dvno zabudnutou minulosou. Dnes mus kad rodina vemi dobre zvaova, ako minimalizova spotrebu energie vdomcnosti. Dobrou sprvou je, e voblasti vykurovania aohrevu vody sa stle d njs zaujmav spora. tepla zvodnej pary, ktor sa nachdza vspalinch, Je to vemi ikovn, pretoe vyuvate teplo, ktor by inak uletelo komnom. Wolf prina kondenzan techniku voviacerch typoch poda elania zkaznka. Do rodinnch domov s vhodn zvesn kondenzan kotly CGB, vemi komfortn s stacionrne kondenzan centrly sintegrovanm vrstvovm zsobnkom teplej vody CGS alebo kompaktn zvesn kondenzan centrly CGW, ktor s vhodn aj dointeriru. Napriek malm rozmerom doke CGW pohodlne pokry potreby vykurovania aohrevu vodu pre cel rodinu. Treou monosou znenia nkladov ponka modern akomfortn regulcia, ktor je tandardnou sasou konden-zanch kotlov Wolf. Oproti starm plynovm kotlom, kde cel regulcia pozostvala iba zprepnaa Zapnut/Vypnut, je vkotloch Wolf ekviter-mick regulcia, ktor riadi univerzlny ovldac modul BM. Ekvitermick regu-lcia plynulo men vkon vykurovania poda vonkajej teploty azabezpeuje maximlne sporn prevdzku presne poda aktulneho poasia pri trvalej teplotnej pohode vinteriri. tvrtou monosou je kombincia kondenzanho kotla Wolf snzko-teplotnm vykurovanm. Idelny sys-tm, ktor maximlne vyuije monosti kondenzanho kotla, je podlahov alebo stenov vykurovanie srrkami gabotherm hetta. Tajomstvo sa skrva vo vemi nzkej teplote vykurovacej vody, ktor vstupuje do systmu. Nzkoteplotn systmy gabotherm Ako uetri na vykurovan?Preo etri?ijeme vdobe, ktor poznauje neustle zdraovanie prakticky vet-kho, potravinami zanajc aener-giami koniac. Celkov situciu navye zhoruje ekonomick neistota aobavy zbudcnosti. Rodiny musia eliminova vetky zbyton vdavky avprpade, e sa rozhodn pre rieenie bvania, u dopredu musia podrobne zvaova nielen okamit nklady na vstavbu alebo rekontrukciu, ale aj dlhodob prevdzkov nklady, ktor sa bud vznamnou mierou podiea na ich mesanch vdavkoch.Ako uetri na vykurovan?Je viacero monosti, ako zni potrebu energie vdomcnosti. Pokia vak nechcete s do drastickch opat-ren ako je zmena nvykov (menej ast sprchovanie, vykurovanie na niiu tep-lotu, minimlne vetranie apod.), mali by ste uvaova nad pravou vykurova-cieho systmu.Prvou monosou s pravy vedce kminimalizcii energetickch strt vdomcnosti. Nov vstavba m vhodu vtom, e sporn technolgie boli uplatnen u pri vstavbe. Starie domcnosti toto astie nemali. Preto je dobr uvaova nad zateplenm budovy anad vmenou starch okien za nov kvalitnejie.Druhou monosou je optimalizova zdroj vykurovania vdomcnosti. Pokia mte naintalovan star nekonden-zan kotol sprietokovm ohrevom vody, vymete ho. Kondenzan kotol znaky Wolf CGB naprklad sozsob-nkovm ohrievaom vody CSW vm doke poskytn komfortnejie sluby za vrazne lepch podmienok. Kondenzan kotly Wolf vedia zska a 20 % tepla navye oproti nekon-denzanmu kotlu vaka vyuitiu Zvesn kondenzan kotol Wolf CGB.www.kkh.skpracuj pri mrazivch doch steplotou vykurovacej vody okolo 45 C, priom voda vracajca sa sp do kotla m teplotu pod 40 C, vaka omu kotol vborne kondenzuje. Podlahov vykurovanie srrkami gabotherm hetta vak znamen nielen sporu. Teplo pri tomto type vykurovania prichdza od nh, o je nielen prjemn ale aj zdrav. Podlahov vykurovanie navye nevri prach aje vhodn pre alergikov.Piatou monosou je riaden vetranie srekuperciou tepla. Najvie niky tepla nastvaj pri vetran. Ak vzime otvorte okno, teplo, ktor ste prcne vyrobili, jednoducho unikne, aj ke ste intalovali drah sporn okn osaden hoci aj trojitm sklom. Vponuke znaky Wolf je vetracia arekuperan jednotka CWL, ktor okrem toho, e zabez-pe celoron vetranie bez hluku aprachu zulice asieok proti hmyzu na oknch, doke vyui a 95 % tepla zodv-dzanho vzduchu. iestu monos ponka vyuitie solrneho systmu. Napriek veobecnmu nzoru, e solr vzime nefunguje, poas slnench zimnch dn doke vhodne zvolen sys-tm efektvne ohrieva pitn vodu. Znaka Wolf ponka solrne zostavy skolektormi TopSon, ktor spolu so solr-nym ohrievaom vody SEM zabezpeia maximlne vyuitie slnenho svitu aj vzime aete viac znia nklady navyku-rovanie aohrev vody.Znaka Wolf ponka irok monosti, ako uetri. Samozrejme, kad znich vyaduje vstupn nklady. Viac ako inde tu plat znme Skpy dvakrt kpi. Pokia budete investova dosystmov znaky Wolf, vaou odmenou bud nzke prevdzkov nklady, nemeck kva-lita aspoahlivos ahlavne vaa dlhoron spokojnos.Exkluzvneminicenybez obmedzen!Akciov ceny zostv Wolfa gabotherm v platnostia do 31. decembra 2012Garantujeme cenudo konca roka!K K H spol. s r.o., Galvaniho 7, 821 04 Bratislavatel.: 02/4820 0802, e-mail: [email protected], www.kkh.skViac informci na www.kkh.sk/predajna-akcia-2012alebo u vekoobchodnch partnerov spolonosti K K H.Stacionrna kondenzan centrla Wolf CGS.zdrav bvanie a teplo domovavykurovanie26 t l d o mu a b y t uPre tohtoron seznu pripravila firma HAAS + SOHN Rukov nov kozubov stavebnicu. Kompaktn model Adonis je naozajstn majster vspore miesta ahod sa vborne aj do mench obvacch priestorov. Kozubov zostava si Vs zska vaka modernmu, priamoiaremu dizajnu, smaltovanm dvierkam, monosti individulneho vyfarbenia ainovatvnej vykurovacej technike.a m dlh ivotnos jednotlivch dielov. Adonis, vybaven spaovacou komorou patentovanou technolgiou Clean Technology, pracuje isto, efek-tvne asporne so stupom innosti minimlne 82 %. Kozub sexternm prvodom vzduchu sa obzvl dobre hod do nzkoenergetickch domov. Kukozubovej stavebnici je mon kpi aj box na drevo.Model: ADONISMiery vcm: 151/145/75 (v//h)Dodanie aj vo variante so zsobnkom na drevoPrevdzka nezvisl na izbovom vzdu-chu (extern prvod vzduchu)Stupe innosti: 82 %Spaovacia komora pre dreven klty a do 45 cm dkyNov, kompaktn kozubov stavebnica ADONISKontaktHAAS+SOHN Rukov, s. r. o. SNP 474, 408 01 Rumburk, Rtel.: +420/412332 353fax: +420/412332345e-mail: [email protected]/skADONISkozubov stavebnica nezvisl navzduchu vmiestnosti voformte Flatscreen (ploch steny) Modern, priamoiary design akom-paktn mieryto vetko vystihuje Adonis. 151cm vysok kozubov stavebnica vplochom formte sa hod do kadho obvacieho priestoru. Teplo kumulujci odahen betn sa uAdonisa dodva bezfarebn aponka tak o najv priestor pre osobn vkusKozub me by natret akou-kovek farbou, ktor sa najlepie hod kzariadeniu atlu bvania kadho zkaznka. Adonis pritom boduje kvalitnmi smaltovanmi dvierkami Kozubovej vloky, ktor zvrazuj prjemn pohad na praskajci ohe. Postarala sa oto osveden smaltova-cia technolgia rmy HAAS + SOHN pre perfektn lesk, jednoduch is-tenie, je odoln iproti pokriabaniu, Krbov kamna AVOLA Krbov kamna ARCTIC 12 s vmnkemDESIGN (+) INOVACE (+) KVALITAwww.haassohn-rukov.cz/skHAAS+SOHN Rukov, s. r. o.SNP 474, 408 01 Rumburk, Rtel.: +420/412332 353fax: +420/412332 345e-mail: [email protected] bvanie a teplo domovavykurovanie28 t l d o mu a b y t uSnadchdzajcim obdobm sa ponka otzka, kedy je t najvhodnejia doba prejs nanov modernej spsob vykurovania. Tak, ktor by naplnil predstavy oautomatickom, cenovo dostupnom kren.Predstavujeme vm niektor znaich noviniek.Oceov kotly na tuh paliv H 4EKO s uren pre spaovanie dreva ahnedho uhlia pri runom prikladan alebo drevnch peliet opriemere 68mm vautomatickom reime. Vkonov rozsah pri oceovch kot-loch H 4EKO je od 12 do 50kW pri runom prikladan a224kW vauto-matickej prevdzke.Kotly s vybaven vstavanou chla-diacou slukou amono ich poui vsystmoch so samotianm intenm obehom vykurovacej vody.Palivo: drevo, hned uhlie Vkon: 16,520kWPrednosti kotlov H4EKO:Ekologick prevdzkanajvyia emisn trieda triUniktny predohrev primrneho asekundrneho vzduchuHrbka plechu kotla 5mmZruka 5 rokov na kotlov telesoVek nsypn achtaVemi jednoduch obsluha adrbaVek prikladac otvor kotlaModern aelegantn vzhadLiatinov posuvn rotyRegultor ahu zaisujci automa-tick regulciu vkonuZabudovan chladiaca slukaSpoahliv regulan azabezpeova-cie prvkyZvitov prruby pre ahk mont kotlaMonos pouitia peletovho horka pre automatick prevdzku kotlaOceov kotly H 4EKOzdrav bvanie a teplo domovavykurovanie29 t l d o mu a b y t uEkologick kotly na pelety radu BLACK STAR s uren pre spaovanie drevnch peliet spriemerom 68mm. Automatick aekologick prevdzku kotlov BLACK STAR spolu sminiml-nymi nrokmi na obsluhu rad kotly BLACK STAR medzi najlepie peletov kotly na trhu. Vkonov rada 240kW uspokoj poiadavky na vykurovanie mench istrednch objektov.Kotly rady BLACK STAR dosahuj innos a 93 % amedzi ich prednosti patria mal rozmery anzka hmotnos.Palivo:dreven pelety spriemerom 6 a 8mmVkon: 240kW Automatick zapaovanie Nzka spotreba elektrickej energie Mal rozmery ahmotnos kotlaVber zvkonovch radov 10kW, 20kW, 30kW, 40kWPrednosti peletovch kotlov BLACK STAR innos a 93 % Plne automatick prevdzkaKompaktn nsypkamal nroky napriestor Modern dizajnsporn aekologick charakter vyku-rovaniaJednoduch drba aistenie kotla Ovldanie pomocou PCMonos umiestni hork zavej alebo pravej strany kotla Antikorov horkPeletov kotly BLACK STAR KOMPAKTVrobca R:OPOP, spol. sr. o.Zaovsk 750, 757 01 Valask MeziTel.: +420/571 675 589E-mail: [email protected] zastpenie SR: OPOP Slovakia, s. r. o.Teplrensk 17, 971 01 PrievidzaTel.: +421/465/426347E-mail: [email protected]: www.opop.cz30 t l d o mu a b y t uzdrav bvanie a teplo domovavykurovanieNeinvestin fond EkoFond, ktor zriadil SPP, poskytuje u 5 rokov, nenvratn finann prostriedky na rzne projekty nepodnikateskch subjektov, ktorch cieom je zlepenie energetickej hospodrnosti budov, zvyovanie energetickej efektvnosti aochrana ivotnho prostredia.Grantov programy EkoFondu prklad konkrtnej podporyzvyovania energetickej efektvnosti na SlovenskuRovnako ako samotn krok zriade-nia neinvestinho fondu ajeho nan-covania je ojedinelm anetandardnm krokom vrmci celho podnikates-kho prostredia na Slovensku, tak aj aktivity fondu sa realizuj inovatvnym, na Slovensku netradinm spsobom.Grantov schmy maj tandardi-zovan procesy vberu, administrcie amonitoringu iadost. Trojstupov rozhodovac mechanizmus je zade-novan tak, aby sa predilo subjektv-nemu hodnoteniu iadost. Podmienky zskania nannho prspevku vrtane kritri hodnotenia s zverejnen nawww.ekofond.sk. Rovnako s zverej-ovan aj vsledky hodnotenia. Vrmci grantovch schm okrem nannch prspevkov poskytujeme metodick aodborn podporu iadateom pri tvorbe projektov aformou posdenia projektov vprocese ich hodnotenia im poskytujeme sptn vzbu, dleit pre sprvne nastavenie akorektn rea-lizciu projektov.EkoFond si poas obdobia svojej existencie vytvoril pecick know-how voblasti grantovch progra-movkde je samotnmi iadatemi uvdzan nzka rove administratv-nych nrokov svisiacich so spraco-vanm projektov aiadost azrove postup aspsob hodnotenia projektov aposkytovania nannch prspevkov vgrantoch zabezpeuje podporu len obsahovo dobrch projektov adosaho-vanie skutonch, verikovanch spor energie.Grantov programy EkoFonduProgram 01 Kogenercia atrigene-rcia na bze zemnho plynu podpora projektov zameranch na implement-ciu progresvnych technolgi kombino-vanej vroby elektrickej energie, tepla achladu na bze zemnho plynu. Doteraz boli podporen dva pro-jekty projekt STU BAkogene-ran jednotka velovom zariaden Gabkovo aprojekt intalcie kogene-ranch jednotiek vbudove plavrne zdrav bvanie a teplo domovavykurovanie3xvi ac SPPorZ sk aj t espo l ua 7 300 eurn an k upaut an ast l aen zemn pl yn CNGvpar t n er sk o mpr oj ek t eKPTESI TERAZNOVAUTONAAZ SKAJTE: skvel zavu pri kpe novho auta priamo od predajcu a do 5 300 eur grantov prspevok od EkoFondu 2000 eur sporu nkladov na palivo poas celho obdobia jazdenia a 40 %Partneri projektu SPP a EkoFondu:Ponuka plat pre fyzick osoby domcnosti. Termny uzvierok na predklada-nie iadost s vdy k 15. du v mesiaci. Grantov prspevok sa poskytne prvm 50 zujemcom.Viac informci o partnerskom projekte njdete na www.ekofond.sk a www.spp.sk, na webstrnkach partnerov projektu a na ich predajnch miestach. EkoFond zrove poskytuje podobn grantov prspevky na CNG aut aj pre prvnick osoby. Viac na www.ekofond.sk.mestskej asti Koice vcelkovej hod-note vye 180 tisc eur. Program 02 Zlepenie energetickej hospodrnosti budovpodpora pro-jektov na zlepovanie energetickch vlastnost budov prostrednctvom zateplenia obvodovch stien, vmeny okien avyregulovania tepelnej sstavy. Vrmci tejto schmy sme celkovo za obdobie 20082012 zaregistrovali 494 iadost apodporili 129 projektov vcelkovej hodnote 4,7 mil. eur. Medzi podporenmi projektmi sa nachdzaj projekty zatepovania avmeny okien budov materskch, zkladnch aj stred-nch kl i obecnch radov aobec-nch budov. Program 03 Podpora intal-cie plynovch tepelnch erpadiel (PT)je novinkou vportfliu fondu aplynule nadvzuje na doteraz EkoFondom poskytovan podporu na intalciu inovatvnych technolgi na bze zemnho plynu. Na podporu pribline dvadsiatich PT vylenil EkoFond vtomto programe sumu 400 000 eur. Cieom programu je podpori o najrozsiahlejiu intalciu PT, ktor s ekologickejm rieenm vykurovania achladenia budov snz-kymi prevdzkovmi nkladmi azvi informovanos verejnosti otejto tech-nolgii ajej ekonomickch aekologic-kch vhodch.Program 04 Zavdzanie novch progresvnych technolgi na bze zemnho plynupodpora projektov zameranch na aplikovan vskum avvoj progresvnych technolgi nabze zemnho plynu ana pod-poru pilotnch projektov ich imple-mentcie. Vprograme bolo zatia podporench 7projektov vcelkovej hodnote 617 000eur. Medzi spene zrealizovan projekty patr naprklad pilotn intalcia plynovho tepelnho erpadla na Slovenskuvhistorickej budove radnice vTrnave alebo vvoj monitorovacieho systmu na sledova-nie statickej bezpenosti anavovho pokodenia plynovch potrubnch sys-tmov, ato vsasnom stave prepravy prevdzkovania, pri plnovanom zv-en kompresnch pomerov, resp. pri zavdzan novch technolgi dopravy avyuitia plynu, ktor zrealizovala STU Bratislava avtomto obdob je u vyuvan nakompresorovej stanici voVekchKapuanoch.Program 05 Podpora rozvoja vyuitia alternatvneho motorovho paliva CNG (stlaen zemn plyn) vslovenskej dopravepodpora aktivt zameranch na zvenie vyuitia CNG na pohon vozidiel vcelkovej vke 259 541eur. Podporovan s nepodnika-tesk prvnick osobyobce, stredn koly, obianske zdruenia aneziskov organizcie aod roku 2011 s podpo-rovan aj fyzick osoby, nepodnikatelia. Doteraz bol podporen nkup 51 vozi-diel spohonom na CNG.Termny uzvierok predkladania pro-jektov ako aj podmienky poskytovania nannch prostriedkov s zverejnen na www.ekofond.sk.zdrav bvanie a teplo domovavykurovanie32 t l d o mu a b y t uMajite konvektora sa tak me popi nielen krsnym, do kadho interiru vynikajco vhodnm nezvy-ajnm vykurovacm panelom, ale aj tm, e vaka digitlnemu ovldaniu avynikajcej innosti panelu ADAX NEO dostva zaruene jednu znajeko-nomickejch alternatv medzi dnenmi vykurovacmi panelmi.Na svoju prevdzku vyuva tradi-nch 230 Vsieovho naptia. Vovyku-rovacom paneli je pecilna kovov vykurovacia vloka, ktor neerav vlkno pri vysokch teplotch, vaka omu je spotreba elektrickho naptia niia pribline otretinu oproti vyku-rovacm systmom pouvajcim era-viacu pirlu.Zabudovan digitlny termostat priebene kontroluje teplotu vo vyku-rovanej miestnosti, m je zaruen efektvna spotreba energie. Volitene mete nastavi dvojak teplotu (kom-fortn asporn), tieto parametre mete meni vakchkovek fzach da, m mete uetri hoci aj 25 % energie.S pouiten vade tam, kde je kdispozcii elektrick naptie. S odpo-ran do bytov, domov, obchodnch priestorov acht. Svojim dizajnom ich mono prirovna kplochm raditorom, ale vovea modernejom atenom preveden. Najvou vhodou systmu je, e nie je potrebn pomoc odbornka pri monti, jednoducho sa konvek-tory priskrutkuj na stenu azapoja sa doelektrickej zsuvky. Pri vybudovan vho vykurovacieho systmu uetrte znan as investci. Rozmery panelovKonvektory ADAX NEO sa vyrbaj sjednotnou vkou panelov 37cm, ale vprpade, e nie je vyhovujca 37cm vka, je mon si ich objedna sv-kou 20cm vovyhotoveniach 600 W, 800W, 1 000W a 1200 W. Panely svkou 20cm s odporan pre pouitie pod parapet. Hrbka panelov je len 200mm aponamontovan na stenu odstvaj od steny len 9cm.Nastavenie teplotyOvldacie prvkytlaidl sa nachdzaj na boku konvektora. Prostrednctvom tlaidiel si mete nastavi komfortn asporn tem-perovaciu teplotu, as adni vtdni. Naele panelu vpravom hornom rohu sa nachdza digitlny zobrazova nasta-vench hodnt.ADAX NEO predstavuje najnov vvoj vo svete elektrickch konvektorov. Technick aestetick obsah odzrkaduje vysok rove kandinvskej precznosti, na zklade ktorej vznikol originlny produkt zrk svetoznmych nvrhrov od HAREUDE-DESIGNMILLU. Dkazom oho je aj vhra ceny Nrskych dizajnrov (Norks Designard) vroku 2008.Vykurovacia technika ADAX NEO!zdrav bvanie a teplo domovavykurovanie33 t l d o mu a b y t uADAX NEO elektrick konvektory s kdispozcii vnsledovnch tyroch fareb-nch verzich: biela, strieborn, erven, iernaPreo sa rozhodn pre vykurovacie panely ADAXNEO?ALebo vade tam, kde je kdispozcii elektrick naptie, je mon vybudo-va krenie za jeden de!ALebo sa nemuste obva stle sa zvyujcich nkladov za plyn!ALebo krenie pomocou panelov je ist, bezpen, spoahliv ajedno-ducho sa obsluhuje!ALebo vae star krenie si mete sami jednoducho sminimlnymi nkladmi vymeni!ALebo si dokete vybudova vykuro-vanie nie len vo vaom byte, ale aj vpecickch podmienkach na cha-lupe, i chate!ALebo nepotrebujete toko nan-nch prostriedkov, oproti cene zastredn krenie zskate vborn rieenie za tretinu nkladov!ALebo nepotrebuj pravideln servis azvltnu drbu!Na o mme dva pozor pri intalcii?Dbajte na to, aby panely neboli pripojen do elektrickej siete aneboli pod elektrickm naptm, zapojte ich a ponaintalovan apo pretan si nvodu na pouitie.Ako ich upevni nastenu?Najjednoduchie spsoby:ADo steny ztehl: 8mm hmodinky + skrutkyADo steny zbetnu: 6mm hmo-dinky + skrutkyASadro-kartnov stena: hmodinky dosadro-kartnu + skrutkyADreven steny: skrutky do dreva 3,550mm.TYPY PANELOV ADAX NEOkonvektory svkou 37cmTypvkondka prdov zaWmm ANP 04 KDT 400 474 1,7NP 06 KDT 600 589 2,0NP 08 KDT 800 704 3,5NP 10 KDT 1 000 762 4,3NP 12 KDT 1 200 934 5,2NP 14 KDT 1 400 1 049 6,0NP 20 KDT 2 000 1 394 8,5TYPY PANELOV ADAX NEOkonvektory svkou 20cmTypvkondka prdov zaWmm ANL 06 KDT 600 870 2,0NL 08 KDT 800 1 050 3,5NL 10 KDT 1 000 1 280 4,3NL 12 KDT 1 200 1 450 5,2INTER AUDIO, s. r. o.predaja-showroomMiACool storepitlska 2905 (budova Origo)945 01 KomrnoMobil: +421/905/884 677, 915/654 110E-mail: [email protected] bvanie a teplo domovavykurovanie34 t l d o mu a b y t uKad bytov dom, ktor obsahuje zdroj tepla, teda najastejie plynov kotolu alebo tepeln erpadlo, vyaduje pravideln kontrolu aservis. Ben prax je, e systm dochdza pravidelne kontrolova zakolen sused, ktor vprpade poruchy vol servisn firmu. Vmnohch prpadoch si ale drustv, alebo SVJ sprjemuj ivot: ich kotolne s monitorovan na diaku, take servisn organizcia sa oporuche dozvie skr, ne sa vpadok sta prejavi nakomforte obyvateaalebo dokonca ne vplyvom poruchy vznikn alie kody. Pozrime sa, ako tak systm pre diakov monitoring vyzer.o je pri technolgiiVkotolni alebo strojovni je roz-vdza, ktor obsahuje regultory (taktie procesn stanice, podstanice), ktor snmaj signly zosnmaov aalch vstupov aspracuj ich vregu-lanch algoritmoch. Tu sa odohrva napr. sledovanie hladn, dopanie, regulcia oderpvania kondenztu, ekvitermn regulcia, riadenie kotlov at. Vstupnmi signlmi s riaden tzv. akn leny, teda erpadl, ventily, klapky, ktor potom technologick proces ovplyvuj. alej sa pomocou displeja aklvesnice alebo ovlda-ov nastavuj vntorn premenn systmupoadovan hodnoty, ekvi-termn krivky, alarmov medze, asov programy at.Podstanice mu by u zvroby pevne naprogramovan pre nejak regulan lohu anastavuj sa unich len parametre. Vtomto prpade je treba presne dodra odporuen zapojenie atechnologick schmy, inak regulcia nemus fungova sprvne. Vprpadoch, ktor nemono tan-dardnmi aplikciami pokry (ato je vaka kreativite projektantov prevan vina intalcii), sa nasadzuje vone programovaten regulcia (direct digi-tal control, DDC, niekedy tie program-mable logic control, PLC). Tu je tvorba sofwaru plne vkompetencii technika, ktor zariadenie programuje auvdza do prevdzky. Pre diakov monitoring je ale potrebn sprstupni nameran avypotan hodnoty nejakej vyej rovnina dispeing. Tam sa iadne automatick riadenie neodohrva, hoci aj tu, na centrle, mu by vnie-ktorch prpadoch riadiace algoritmy pouitnaprklad pri regulcii tlaku vsieti diakovho vykurovania. Prevdzkov dispeingNa dispeingu sa vinou tak-tie zhromauj historick dta, teda meran hodnoty vzorkovan vase, naprklad kadch 5 mint. Zaznamenvaj sa ialarmy audalosti, ku ktorm vsystme dochdza. Tieto zznamy s dleit, jednak pre rchlu diagnostiku aodstraovanie porch arieenie bezpenostnch situcii, jednak pre dlhodob optimalizciu sys-tmu, ktor by mala vies ksporm energie apreden ivotnosti kompo-nentov.Pomocou riadiacej stanice (ateda prehadu otechnolgich aich porov-nvanie) by mal prevdzkovate mimo inho dosahova spory energie. Navzdory marketingovm textom vletkoch dodvatea systmu vak bohuia plat, e akokovek dobre vybaven stanica strojrozmernou ani-movanou grakou at. je len nstrojom vrukch dispeera alebo energetika ajedine vprpade, e je sprvne pou-van, me prinies sprvny efekt. Pri optimalizcii chodu budovy toti vdy hadme kompromis medzi komfortom avkou nkladov, azatia megajouly alebo eur s objektvnymi jednotkami, mieru komfortu pouvatea alebo prevdzkovate hodnot sm. Drustvo alebo SVJ obvykle vyaduje spoahliv dodvku TUV abehom vykurovacej sezny vhodne nastavenej vykurovacej krivkypri zsahoch do vykurovacieho systmu alebo stavebnch pravch (izolcia) by mal projektant prepota tepeln straty apoda toho zmeni parametre regulcie, vrtane prpad-nho hydronickho vyvenia systmu. KomunikciaMedzi podstanicami adispeingom je samozrejme komunikan linka, po ktorej sa dta prenaj. Skr sa vyu-valo telefnne spojenie, dnes u prak-ticky len GSM alebo Internet. Pouit technolgia zvis na miestnych pod-mienkach, pouitom systme, elaniam investora apoiadavkch na rchlos aspoahlivos prenosu. Vhodou je, ak m objekt centrlne sieov rozvody, potom nebva problm intalova al-iu zsuvku avyui stvajcu konek-tivitu. Pri pripojen sGSM modemom je nutn skontrolova, i je vkotolni signl (miestnos bva vsuterne).Vemi dleitm bodom je nastavenie siete tak, aby dispeing mohol navia-za skotolou spojenie. To zariauje poskytovate pripojenia. Pokia nie je mon poskytn verejn pevn IPadresu alebo aspo namapova niektor porty, musme zvoli systm, ktor sm doke vytvori spojenie nadispeing alebo na tzv. komuni-kan proxy server, ktor sli ako prepojovac lnok medzi kotolou adispeingom. Kotola potom nadv-zuje iba odchdzajce spojenie, take bezpenos siete zvonkajku nie je ohrozennie je nutn povoova spojenie zInternetu dovntra miestnej siete. Pre spojenie je pouit protokol http na TCP porte 80, take komuni-ktor sa zhadiska rewallu tvri ako ben pota, prezerajci si webov strnky. Na servery s potom dta vyhodnocovan apri splnen danch podmienok (nzky tlak, teplota mimo medze, zopnut alarmov kontakt at.) je vyslan SMS sprva alebo e-mail vopred denovanm prjemcom. Spoahlivos je tu zaruen pravidelnou kontrolou spojenia: pokia sa komuni-ktor nehlsi po dlhiu ne denovan Diakov monitoring technolgi cez internetzdrav bvanie a teplo domovavykurovanie35 t l d o mu a b y t udobu, je tie vyslan alarmov hlsenie. Tmto spsobom sa dodvate me dozvedie omonch komplikcich skr, ne jeho zkaznci. Niekedy sa vyuvaj aj siete VPNvybra vhodn spsob komunikcie pome dodvate rieen, ktor najlepie vie, o jeho sys-tm doke alebo nedoke.Zkazncky prstupasto je ale poadovan, aby ktech-nolgii mali prstup okrem servisnej rmy aj obyvatelia domujednak pre informciu, e je vetko vporiadku, jed-nak aj pre monos sledova spotreby apoda toho upravi svoje chovanie alebo poiada ozmenu nastaven systmu. Tento prstup prebieha cez webov prehliada, ato bu na webov server dispeingu, alebo priamo dokomunikanej jednotky vkotolni cez vntorn sie domu. Samozrejme je mon nastavi aj prstup zvonku, take ktokovek si me teda zdovolenky skontrolova, i u mu doma zaala vykurovacia sezna alebo i letn odstvka teplej vody skonila poda plnu.Pouvanie tandardnch technolgi, medzi ne webov prstup patr, prina pre projektovanie aintalciu znan zjednoduenie, na druh stranu ale zvyuje bezpenostn rizikaj toto je treba ma na pamti adodvate mus by schopn tieto aspekty zhodnoti anavrhn primeran rieenie, ktor zaist rozumn mieru zabezpeenia.Hardware asoftwareAko teda tak procesn stanica vyzer? Me sa jedna orzne pr-pady:Regulcia kotolne alebo T u vyie popsan schopnosti m, alebo je mon doplni pridanm komunika-nej karty i podobnho rozhrania. Problm me nasta na dispeingu, ktor mus spravova viacej objektov, ktor nie s vdy vybaven regul-ciou od jednho vrobcu. Regulcia komunikciu po sieti neumouje. Potom je niekedy mon poui podstanicu naprogra-movan ako komunikan prevodnk, teda zariadenie, ktor vyta dta zregultora avysiela ich na sieti azrove me sli aj ako webov server. Prevodnk predstavuje rdovo niie nklady, ne vmena regulcie. Zrove sochranou investcii je vho-dou to, e regultory rznych vrob-cov sa na dispeingu tvria rovnako, pretoe prevodnk ich dta prevedie na jednotn komunikan protokol.Ujednoduchch zariaden alebo tam, kde regulcia neumon komu-nikova, sa sprevodnkom pouij vstupn moduly pre meranie teplt, tlakov azber havarijnch aprevdz-kovch signlov. Jestvujce zariade-nie sa tak oblo komunikatvnym systmom, ktor len paralelne odpo-ta dleit veliiny aprevdza ich na webov server alebo na dispeing.Pri rekontrukcii kotolne sa dopod-stanice vytvor regulan sofware, ktor jednak riadi kotolu, jednak zaisuje prenos dt na dispeing. Podstanica je doplnen prslunm potom vstupnch avstupnch modulov aplne preber funkcie pvodnho regultora.Technicky pokroil stanice obsa-huj rozhranie pre integrciu alch systmov. Jedn sa obvykle osriov linku, na ktor je napojen zbernica smerami tepla avody (M-Bus) alebo al technologick celok (chladenie, regulcia kotle, klimatizan systm VRV, osvetlenie, spotreby energi, bez-penostn centrla) bu pomocou niektorho tandardnho protokolu (Modbus, BACnet) alebo remnm protokolom (naprklad Buderus, Saia, Landis & Gyr aal). Vhodou takho rieenia je zjednotenie hodnt zvia-cerch systmov na jednu riadiacu stanicuspolon ovldanie, zznam hodnt aprenos na dispeing, niekedy sa dta zintegrovanho systmu pou-vaj aj pre optimalizciu vroby tepla, chladu at. Vsledkom je vyia infor-movanos uvateov, lepie podmienky pre servis zariaden aspory energi. Ing. Jan VidimDomat Control System, s.r.o.derncka 11851 01 BratislavaTel.: 02/2064 8965E-mail: [email protected] komunikcie pomocou proxy serveru.Procesn stanica regultor swebovm serverom.Webov rozhranie pre zkaznkov siete vmennkovch stanc velkoviciach.Uponor bezdrtov termostat T-75 s displejomTermostatzobrazujeizbovanastaventeplotu.Nastavenieteplotysa vykonvapomocoutlaidiel+/-naprednejastitermostatu.Snma zachytva teplotu vzduchu v miestnosti, vyarovanie tepla povrchov okolo a inch zdrojov tepla a chladu.DEM komponenty regulcie idelne prispsobiten, ahko ovldatenVyia efektivita, viac komfortu, menej nkladov:Revolun individulna izbov regulcias Dynamic Energy Managementom (DEM)Efektvny a jednoduch energetick management pomocou inteligentnej regulcie BlueComfort od UponorVea vhod, vysok komfort-^z do 12/ potencilu setrenia enerqie vaka vyssej efektivite-Nie je potrebn uanulne hydraulick vyrequlovanie (nepotrebujete pouzvat rozdelovae s prietokouerui ! )-Lepsia distribcia tepla-Presnejsia a rchlejsia requlcia. az do 25/ rchlejs reakn as v porovnan s ostatnui requlciaui-Jednoduch obsluha a instalcia-Zueny vo vykurovacch okruhoch (ich velkostiach) bez potreby prepotu s uozn (nepotrebujete potat prednastavenia na jednotlivch okruhoch)-Prpadn zuena podlahy (napr. dlazba na parkety) neu vplyv na systu-Jednoduch vyriesenie prpadnch probluov - zaslanie SMS sprvy pri poruche-Moznost SMS kouunikcievrazn vhody Uponor LLMS 8lueCouort" oslovujeue vsetkch. ktor dbaj o prostredie v ktorou zij a zrove si chc uzvat kouort a ekonouick vhody.Znaka 8lueCouort" oznauje vsetky nase produkty a systuy. ktor koubinuj vysoko enerqeticky-eektvne technolqie s unkciaui ktor poskytn prospech a klud na dusi. Prve preto. 8lueCouort" je nasa odpove na neustle zvysujce sa ceny. zvysujce sa povedouie obyvatelov o ekolqii a vsiu potrebu pre lepsie zivotn prostredie.Uz dnes podlahov vykurovanie a chladenie od spolonosti Uponor je podstatne viac eektvnejsie ako klasick konvenn vykurovacie a chladiace systuy. S revolunou LLM technolqiou teraz ponkaue jedinen inovciu pre vsetkch. ktor chc usetrit este viac s ich slavu vykurovanu a slavu chladenu - az do 12/ nkladov za enerqiu.vporovnanskonvennuirdiovuiizbovuirequlciaui.hydraulickvyrequlovaniepodlahovhovykurovaniavrozdelovaiuzviacniejepotrebn. Systudokzepreuietnutdynauikujednotlivchokruhovdocelkovhosprvaniasasystuu.usausetrspounanch12/enerqie.priousaeste vyleps kouort. Ukreu toho. nov requlcia ponka unozstvo novch unkci.vsledkou je uniktna inovcia. ktorej vhody uozu vyuzit uzvatelia douov. instalatri. projektantipri riesen requlcie v novostavbch. alebo pri rekonstrukcich.1onajlepsiezovsetkho:vporovnansinuidruhuirenovcie.akonapr.zatepleniebudov.celkovrekonstrukcia.alebosolrnyvykurovacsystu. investcia do Uponor individulnej rdiovej requlcie s Lynauic Lnerqy Manaqeuentou vykazuje az trojnsobne rchlejsiu nvratnost!Uponor CubP. orqanizan zlozkavajnorsk 105831 04 8ratislava1: +421-2-32 111 300 l: +421-2-32 111 301w: www.uponor.skL: ino-slovakiauponor.skFunkca automatckeho vyregu|ovanaAz do 12 potenc|a|u setren|a energ|e vdaka vvssej elekt|v|teN|e je potrebne manua|ne hvdrau||cke vvregu|ovan|ePvch|a a jednoducha |nsta|ac|aKva||tnejs|a regu|ac|a |zbovej tep|otvvvss| komlortKomtortne nastavenePvch|ejs| reakcnv casZabran| och|aden|u tepe|nvch p|ch kv|| a|ternat|vnvm zdrojom tep|a v m|estnost| Setr| energ|u pr| opatovnom vvkurovan|Dagnostka systemuMon|toruje vvkon vvkurovan|a/ch|aden|a v svstemeAutomat|ckv h|as| prekrocen|e/pok|es tep|otv Jednoducha detekc|a prob|emu - chvbove h|asen|eFunkca kontro|y mestnostJednoducha kontro|a lunkc|e kazdeho |zboveho termostatuJednoducha akt|vac|a lunkc|e kontro|v m|estnost| na |nterlace.Na pozadane tunkca bypassu mestnostMoznost pouz|t jednu m|estnost ako bvpassOpt|ma||zac|a c|nnost| svstemov ktore pozaduju m|n|ma|nv pr|etok, napr. tepe|ne cerpad|a - t.j. zabezpecen|e sta|eho pr|etoku $M$ modu| Komponent na poz|adan|e Mon|toruje aktua|nu s|tuac|u v relerencnejm|estnost| Akt|vac|a a deakt|vac|a ut|moveho rez|mu cez SMSzdrav bvanie a teplo domovavykurovanie38 t l d o mu a b y t uPodlahov vykurovanie vnovostavbch je na prosto benou zleitosou. Ale ivstarch nehnutenostiach sa dodatone intaluje stle astejie. Pri rozhodovan otom, i star dom podlahovm vykurovanm vybavi, hraj dleit lohu dva dvody. Za prv: vrazne niia teplota na prvode uplonho vykurovania, atm znan spory energie. Za druh: slav teplo vytvrajce tuln, prjemn klmu. Ipri renovcich sa d podlahov alebo stenov vykurovanie intalova bez problmov. Ale prve medzi tmi, ktor orenovci uvauj, panuje voi tomuto novmu spsobu vykurovania ete vek neistota. Vnasledujcom pribliujeme iba niekoko vhod, ktor tento spsob vykurovania ponkaj.V komfort bvaniaObzvl vkpeni, ale ivmiestnos-tiach so studenmi kamennmi podla-hami alebo dlabou je prjemn chodi naboso, pokia s dobre temperovan. To je vhoda, ktor ocenia nielen eny!Rovnomern temperovanieKad to pozn, vykurovanie be na maximum, vjednom kte miestnosti je strane horco, vinom stle chladno. Alebo: nohy s studen, napriek tomu mte pocit, e je vlastne prli teplo. Vinu nesie nedostaton horizontlna avertiklna distribcia tepla. Modern systmy plonho vykurovania, ako s systmy Fonterra spolonosti Viega, vykuruj podlahu aprpadne steny alebo stropy rovnomerne aspodstatne niou konvekciou vzduchu. Vsledkom je idelny teplotn prol vcelej miest-nosti.Via vonos pri rozvrhovan zariaden, ato ivo vemi malch miestnostiach.Predovetkm vmalch priestoroch avmiestnostiach so skosenmi stre-chami ns neobmedzuj vykurovacie teles, nakoko meme pri zariaovan interiru popusti uzdu svojej fantzie. Taktie pri plnovan kpene akuchyne bvaj vykurovacie teles na stench asto obmedzenm. Systmy podlaho-vho vykurovania, ako s systmy Fonterra spolonosti Viega, temperuj miestnos, bez toho aby ste ju videli, ato tak, e teplo prenaj rovno-merne podlahami, stropmi astenami. Vsledkom je dostatok miesta pre nbytok aete viac monost pre indi-vidulne zariadenie priestoru. Aokrem toho to plat vzsade iupodlahovho vykurovania, e mte von vber podlahovch krytn.Menej alergenov cirkulujcich vo vzduchuAlergici vedia, e m menej vzduchu napr. vykurovacie teles zvria, tm menej alergenov vo vzduchu cirkuluje. Tm maj menie obtiae. Apretoe by sa udia salergiou na pe aprach vdomcnosti mali pokia mono vzda kobercov, ponka podlahov vyku-rovanie ibez kobercov tuln teplo namiesto studenej podlahy.Minimalizcia tvorby plesnVstudench ktoch alebo voken-nch paletch dochdza vplyvom tepelnch mostov krchlej tvorbe plesn. Uzdravho loveka mu ichspry, ktor sa uvouj, vyvolva alergie. Ualergikov navye zhoruj pr-znaky. Vykurovanm vekch plch, ako napr. podlahy, je mon zni teplotn rozdiely vmiestnosti. Aktvne sa tak predchdza tvorbe plesn.EkonomickosKlasick vykurovacie teles vyaduj teplotu na vstupe 70 C. Vodu, ktor sa dostva do vykurovacieho systmu, je tak nutn ohria minimlne na 70 C. Vporovnan stm pracuje podlahov vykurovanie pri rovnakomkomforte bvania steplotami prvodu iba 35 C. D sa tak uetri a 20 % primrnej energie. Upodlahovho vykurovania zpravidla sta niia teplota miest-nosti kdosiahnutiu optimlneho pocitu tepelnej pohody. Znenie teploty vmiestnosti o2 C (napr. na 20 C namiesto 22 C) pritom navye znamen sporu energie cca 10 a 12 % za rok.Lepia klma vmiestnostiVina ud sa cti prjemne pri teplote vmiestnosti od 20 do 22 C. Prekvapiv je ale to, e optimlny pocit pohodlia sa uplonho vykurovania dostavuje u pri teplote, ktor je vprie-Vhody temperovanch plch 39 t l d o mu a b y t umere o2 C niia. Je to spsoben sla-vm teplom, vrazne menm pohybom vzduchu aoptimlnym rozvrstvenm teplt. Upodlahovho vykurovania sa teplo prena rovnomerne cez cel plochu podlahy. Teplo sa rozvrstvuje rovnomerne. Nedochdza kprehrieva-niu vblzkosti vykurovacch telies ani ku vzniku studench plch. Teplotn rozdiel vo vke hlavy anh je vrazne ni.Systmy slavho plonho vykuro-vania umouj rovnomern horizon-tlne avertiklne vyarovanie tepla domiestnosti. Rozdiely teplt vo vke hlavy anh, medzi vonkajou avntor-nou stenou s pritom tak nzke, e ju takmer nepostrehnete. Vsledkom je prjemn atuln teplo.Komfortn rieenie: pri plonom vykurovan sa teplo vmiestnosti roz-ptyuje rovnomerne. Slav teplo, ktor lovek vnma ako omnoho prjemnejie ne teplo vyarovan vykurovacmi Viega s.r.o.J. Korty 12CZ-710 00Slezsk OstravaTel.: +420 595 054 933Fax: +420 595 054 [email protected], navye umouje navoli niiu teplotu vmiestnosti. To prina sporu energi.Vkpeni mono pri renovcii vi-nou postupova vemi rchlo. Pomocou systmu Fonterra Reno spolonosti Viega ktemperovaniu plch mono modernizciu previes jednoduchie, isto apritom rchlo.zdrav bvanie a teplo domovavykurovanie40 t l d o mu a b y t uNajv slovensk vrobca slnench kolektorov spolonos THERMO/SOLAR zo iaru nad Hronom ponka naprpravu teplej vody cenovo avkonovo optimalizovan solrne zostavy sdvomi kolektormi as200-litrovm zsobnkom, bez monte za cca 2 400 . Tieto s uren pre rodinn dom s23osobami. Pre vie 45-lenn rodiny s vhodn solrne zostavy stromi kolektormi a300-litrovm zsobnkom, bez monte vcene cca 3 000 . Takto solrne zostavy uetria majiteovi cca 60 a 70 % zronej spotreby energie naprpravu teplej vody.Pri solrnej podpore vykurovania je u nevyhnutn zhotovi projekt, ktor zohadn tepeln straty budovy atyp vykurovacieho systmu. Ak s vbudove vysok straty tepla, tak solrna pod-pora vykurovania nie je ekonomicky vhodn abudovu treba najskr zatep-li. Efektvnos solrnej podpory vyku-rovania vrazne zvia nzkoteplotn vykurovacie systmy (podlahov, ste-nov). Pre kolektory idelny je ohrev bazna vktorom sa zitkuj letn prebytky solrneho tepla azrove sa sprjemn apredi kpacia sezna.Investova do spor energi je jeden znajlepch anajistejch spsobov zhodnotenia peaz. Dleit je vak kvalita, hlavne dlhovekos solrneho zariadenia.Dlh ivotnos solrneho systmu je zkladnm predpokladom jeho ekono-mickej efektvnosti. Spotali sme, e ak solrny systm so 6m2 slnench kolektorov uetr svojmu majiteovi vporovnan selektrickm bojlerom vprvom roku vyuvania 300EUR, tak pri 3% ronom raste cien energi uetr jeho majite za 30 rokov vyuvania na nkladoch za energie 14 013EUR avprpade 5% rastu a 20 113EUR. Pri cene okolo 3 000EUR za kom-pletn solrny systm (bez monte) sa svojmu majiteovi niekokonsobne vrti ato aj bez ttnej dotcie. Iba mlo vrobcov slnench kolektorov nasvete sa vak me preukza vpraxi overenou 30-ronou ivotnos-ou svojich vrobkov.Slnen kolektory sa oplatia aj bez dotcieTHERMO/SOLAR iar, s.r.o.Na vartike 14965 01iar nad HronomTel.: 045/601 60 80-84E-mail: [email protected] zdrav bvanie a teplo domovavykurovanieTepeln erpadl Zubadan sa vpraxi osvedili vbornmi prevdzkovmi vlastnosami, spoahlivosou a vysokm vykurovacm vkonom aj pri vemi nzkych teplotch. Celkovo je naSlovensku vprevdzke viac ako 400 tepelnch erpadiel Zubadan. Jednotky Zubadan sa intaluj nielen vrodinnch domoch, ale aj vobianskej vstavbe apriemyselnch objektoch.Tepeln erpadl Zubadan potvrdzuj svoje vnimon prevdzkov vlastnostiPri intalcii vrodinnch domoch sa vonkajie jednotky Zubadan zapjaj vsys-tme vzduchvoda spouitm vntornho modulu Ecodan. Vntorn modul obsahuje vetky potrebn komponenty pre vykurova-nie vrtane vstavanho antikorovho zsob-nka teplej vody. Zpraktickho hadiska nie je teda potrebn iadny al priestor pre technolgiu. Vea rodinnch domov sa vaka takmuto spsobu vykurovania stalo nezvislmi od foslnych palv adosahuje vemi nzke prevdzkov nklady. Napr. vRD pri Brezne klesli po intalci T Zubadan prevdzkov nklady na 1/3 pvodnch nkladov. Hlavnm predpokladom spory je nzkoteplotn systm spodlahovm vyku-rovanm.Vkomernej sfre sa tepeln erpadl Zubadan vzapojen vzduch-vzduch teia oraz vej popularite ato hlavne pri rie-en vykurovania achladenia nebytovch priestorov jednm zariadenm. Vtakomto prpade sa jednotky Zubadan zapjaj sprslunou klimatizanou jednotkou. Pre mnoho administratvnych budov je takto systm jedinm zdrojom vykurovania achla-denia. Typickm prkladom takejto intalcie je administratvna budova vPoprade, kde zariadenia spoahlivo pracovali aj pod -25 C. Ron prevdzkov nklady pre celoron vykurovanie aintenzvne chladenie vzha-dom kvekmu preskleniu aploche podla-ia vo vmere cca 300 m2, predstavovali pribline 1 000. Vemi rchlu nvratnos dosahuj tep. erpadl tam, kde bol ako pvodn zdroj pouvan elektrokotol. Vkostole vPovaskej Bystrici takto klesli nklady za elektrinu oviac ako 2/3. alie intalcie takchto systmov s naprklad vDunajskej Strede , Komrne, Koiciach. Porokoch prevdzky sa potvrdili nzke prevdzkov nklady avysok komfort pre-vdzky takchto systmov.Takto systm vykurovania je prevdz-kovo vemi efektvny adynamick, vzhadom ktomu, e ide oteplovzdun vykurovanie achladenie. Prevdzkovate ocen tieto vhody hlavne pri preruovanej prevdzke aoptovnej poiadavke nadosiahnutie poadovanej teploty vpriestore. Tieto sys-tmy s obzvl vhodn pre budovy ako tnescentr, sklady, portov haly, kostoly, autoservisy at.ZubadanSystm pre vykurovanie achladenie vaich priestorovBKB CentrumBKB-Centrum, 930 12 Ohrady 254/19Tel: 031-5585 307, Fax: 031-5585 307, Mobil: 0908 814 811E-Mail: [email protected], [email protected]:www.bkb.skKRENIEPLYNVODAREVZIEPREDAJ A MONTvykurovacia technikasolrna technikarozvody vodykanalizciaplynofikciazdravotechnikazavlaovacia technikapodlahov kreniestenov krenieREVZIAplynov zariadeniaprpojkyplynofikcia budovSERVISplynov kotlyzdrav bvanie a teplo domovavykurovanie44 t l d o mu a b y t uPodlahov kblov vykurovanie Raychem ri teplo od podlahy. Preto meme ma vizbe occa 23 C niiu teplotu pri zachovan prjemnho komfortu. Tto niia teplota nm prinesie occa. 15 % niie prevdzkov nklady vporovnan sinmi vykurovacmi systmami.Systm je regulovan inteligentnmi termostatmi, ktor zabezpeuj teplo vtedy ke ho presne potrebujete ake je nastaven vtdennom programe.itky pre klienta spora energi Prjemn pocit tepla Bez drbov systm Elegantn amodern dizajn Bezpen aspoahliv systm Jednoduch nastavenie ovldaniaKomplexn systm od renomovanej spo-lonostiTepl dlaba do kpeni, kuchNie je ni prjemnejie ako stupi bosou nohou na prjemne tepl dlabu vdomove, alebo vhotely. To zabezpe extrmne tenk vykurovacia roho selektronickm aprogramovatenm termostatomsystm Raychem.itky pre klienta Hrejiv prebudenie Neviditen komfortZvyujeme ivotn rove za min. inves-tciuNetreba utiera dlabu po kpan, vyschne samaJe vhodn pre kad nov, alebo renovo-van kpeu vdome, alebo vhoteliKomplexn systm od renomovanej spo-lonostiOchrana vjazdov do gar, schodov achodnkov systmom RaychemSystm Raychem stri bezpenos von-kajch plch plne automaticky 24hodn denne vpriebehu celho roku. U pri dopade prvej vloky snehu systm rozpozn nebezpeenstvo azana plochy chrni.itky pre klienta Predchdza razom Bezdrbov systm Nzke prevdzkov nklady Modern systm hodn 21. storoia Bezpen plochy bez adu asnehuBezprcny systm, vetko sa riadi auto-matickyKomplexn systm od renomovanej spo-lonostiOchrana odkvapov pred snehom anebezpenmi cencmiKomplexn systm Raychem selektrickm vykurovacm kblom predstavuje vzimnch podmienkach spoahliv ochranu pred pokodenm adom asnehom. Umouje hladk odtok vody aroztpa-jceho sa snehu aadu. Sasne zamedzuje vzniku nebezpench adovch cencov aprevisov. Chrni stren krytiny, odkvapy aodtokov trubky pred zhromaovanm snehu apsobeniu zamzajcej vody.itky pre klienta Chrnime budovy aud Systm nevyaduje iadnu drbuNzku spotrebu zabezpeuje automatick regulciaUdruje von cesty pre roztpajci sa sneh aad Nehroz nebezpeenstvo zaplnenie odkva-pov adom avznik cencovKomplexn systm od renomovanej spo-lonostiOchrana potrubia pred zamrznutmVoda poteie ivmnusovch teplo-tchdomy, kancelrie, fabriky. Chrnime potrubie pred pokodenm atm predch-dzame opravm.itky pre klienta sporn prevdzka Jednoduch archla intalciaSpoahlivos preveren dlhoronou pra-xouMonos intalcie vo vntri aj na vonkaj-ej strane trubky Samoregulan kble vmnohch prpa-doch nevyaduj termostat Komplexn systm od renomovanej spo-lonostiUdriavanie teplej vody vpotrub domov apanelkovch stpakch,Tepl voda vkohtiku vodovodu zvyuje komfort bvania anavye etr prevdzkov nklady vporovnan scirkulciou vody sekundrnym rozvodom pomocou erpadla.Inteligentn podlahov vykurovanie aochrann systmy RaychemBratislava: 0948/520 173Zhorie: 0948/393 521Zpadoslovensk kraj: 0948/521 397Stredoslovensk kraj: 0948/ 521395Vchodoslovensk kraj: 0948/521 394www.RaychemPodlahoveKurenie.skSTACHEMA Bratislava, a. s.900 41 Rovinka 411tel.: +421/2/45 98 55 00-2|fax: +421/2/45 98 53 19e-mail: [email protected] energiemnahz nsh|adaj |acnejiezdrajevykuravania. Jednauz manastnhradyje vykuravaniedrevam,briketami a pe|etkami,pauitmkrbavch kach|,sparkava krbavch v|aiek.V a(c||je(a|(|uc|(c.|r(c|.c(c/||(c|d(u|c. a .]|c|c.e(|u|ac||.pc(|c..|c||c.a|e|c|(|c.c||ac||cd (e(crc.a(c|.(c|cc..||c(dca|uj|((c.]c|cce//O a/|ce(|e pa|( .]|c.uje red/|((cd(r (c(rr. O|e|| je uja(| | ca|.a(|a (a d|/aj( |(|e||c( rcde|] raj p(|e/c( (a c|e. .e|c .]|u(c.a(|cp(|e|c(ua ce(u.)ed|e||.a|]|e.]|(a(d(u| pc|(e||a|upc.a||. p(edaj(| cd|c((e/da|(rpe(c(|cr.||c( .r pc(ad a.|e pc(|(u pc|(e|| pcda .a|c| p(ed|.. pc|ada.|e| a |a|.a|]pa|pa(are|(eda(|cp(|e|c(u.|de|udepcu.a(. )ed(cu /|(ad|(c| pc|c(c| /ac|e(ajc|c| a u .|ac a|c 2O (c|c. p(edajcr|c||c.(c||c.jeajpc|c(c||\E|US/c|||(]. Ve||] u.ede( pc|(e||e | re|e /a|p| p(|arc .a(cra(|e|cc| ||\E|US . |||(e.Rucr|e(|u.B(a|||a.ea|e|c T(e((e.||e. |(a(c||c.c| p(e.d/|ac| .P(|e.|d/|. Pc|c.e a |a(||(e. A| (er|e pc(u|e |ad(e /|c||c r|e|. c|(|e a (a pec|a||/c.a( c|c|cd] c e|e/|a(|.cr adcrc|r|pc|(e|ar|.||c(/c|uje.e|cc|c|cd||\E|US a|e|cp(c|(ed(c|.cre|e||(c(|c||cc|c|cduWWW.||(e|u.|.Pod|a oho vyberme?Potrebo vkoo\ee/||ujeu(|.e(/|(ep(a.|d|cp(e.pce|.|c(u/a(|ade(|a(a .]|u(c.a(|e. V|c( /.| cd p|cc|] p(|e|c(u aje|c /a|ep|e(|a.\ap(||adjed(a|w|a(c.(8oO|ca|/|.c/(are(p(||||(e 5Ow/r3. Prk|ad:Primiestnasti150m3,/10x6x2,5m/budep|ati150mx 50 w= 7500w a|eba 7,5kw. ha vyhriatie danej miestnasti s patrebn kach|e svkanam 7 8kw.hrevnas je uva|nen tep|a vzniknut sp|enm 1 kg pa|iva.0m vcia hustata pa|iva, tm d|hie har. Preta je ide|ne pa|iva tvrd dreva /dub, buk/8eg0|c|a kach|Pr|mroyvzd0ch-pcd(c|cr.je|cc|.c(e(|ejepc|(e|(p(| pcd|u(c.a( (a p(|up ./duc|u. pc 8 r|(|ac| pc (c/|c(e( je rc( |c u/a.(|e.$ek0odroyvzd0ch-|dedc||e(c|(||aa ||| dcp|e(|u (ep|e(c|p|](c.-ru|]c|.c(e(.a|]pac.acp(cce p(e||e|a| dc |c(ca. Terc||oy vzd0ch - || p(e pc|]| ./duc|u /.(|c((ej |(a(] ||a (a d.|e(|ac| c|(||a. 0dpc(a a. a|] |c| c|.c(e(.A|] pc|(e|| dc|(e |u(cc.a| apa| pcadc.a( pa(are|(e je (u|(. p(a.|de|(e ||| ||c. p(a.|de|(e ||| |cr(. p(a.|de|(e ||| (c|. dcd(|a.a pc|](] /(.cdu (a c||u|u. .]|u(c.ap(edpa(rpa||.cr/uc|r/.10 dobrch rd |upuj|e.(c|c|.||c(a.rp|a je|cu|||c..|a|(c|| paj .ae p(ed|a.]. A| .r (|ec (|e je /(c/ur||e(.pc(a|e a - p(edde|e ||ara(|u. Pcu.aj|e |e( uc| pa||.c. pa||.c c|a|cr .cd] |(e.]ue( u|e( (a .|c(e .|c /a(|ade(|a. Za(|ade(|e/|ac||e.pc(|.|(|c..|c|a/ud(uj|e. ||c|e ad(|e .e(uj|e /(a( pc/c((c. |cr(.||c(je| /a(|ade(|up(|pcje(ru|].d]p(|e|e(e .c(. p(e c|(|u|c|u ./duc|u 'O0BR\ TAH' ap(a.|de|(e (e./c.a(. Za|ep|||e.cjp(|]|c|(ep..]|u(c.a(p(|e|c(.p(e|ce.e||] dajea |ec|(|c|pcdr|e(|]p|a||ap(e(c(rcuu/a|.c(e( p(|e|c(. P(ed|(|a|c|cu|p(e|aj|ed||ad(e(.cd(ac||u|u a|(|a|c|u. |(|a|c|u /a(|ade(|a /.e(|e cd|c((|c.|. Zpa||] a|( p(c|(|ed|] .||ace pcd|u(c.a(r | u.d/a(r /a(|ade( dc c|cdu (epa|(|a dc (| decr Pcu.aj|ep(|ue(|.ca dcp|(|](ara(|pu|c|u-ua||e| p(cu a|(|||e ./|ad .]|u(c.a(c| p(|e|c(c.. A| (|ec (epa .ae p(ed|a.] - p(|e. pc(adre .r. (jdere (aj|ep|e (|ee(|e p(c||ru. P(epce| je c(|e(|a(. (a |a(da(d((e/a|ep|e( (cd|(( dcr 18O r2 c|]|(ej p|cc|].Ako oaj|acoej|e kr| ? *0r0h pa||va0r|eotao roo spotreba8oo ok|ady oa kreo|e|ektr|oa - ak0m0|ao apr|amo vhrevo.. `o .' !'` EP|yo .. ` 3!`!4 E0h||e .. o |. o! E|ektr|oa - tepe|o erpad|o .. .' 'o E0revo .. ! 34o E...akoj edobr evt eple...ZZZNLQHNXVVNzdrav bvanie a teplo domovavykurovanie komnyKee mont komnovho systmu by mala by vsasnosti ibudcnosti samozrejmosou, firma STADREKO vrobca zmkovej dlaby, alovacch tvrnic astropnch systmov ponka stavebnkom najlacnej komnov systm.Firma STADREKO vznikla vroku 1991, kedy zaala svrobou kvarobe-tnovch tvrnic. Vroku 2003 sa rma transformovala na STADREKO, s. r. o., apremiestnila sa do novch priesto-rov, kde zaala vyrba aj alovacie debniace tvrnice. Vzhadom na dopyt aj po inch betnovch vrobkoch sa vroku 2008 vo rme rozril vrobn sortiment ozmkov dlabu rznych tvarov ansledne aj ocertikovan komnov systmy so amotovmi vlo-kami rznych priemerov.Vsasnosti vyrba aj montovan elezobetnov stropn systm, ktor pozostva zo stropnch nosnkov abetnovch stropnch vloiek.Komnov systm STADREKO zaru-uje bezpen odvdzanie spaln, ktor vznikaj pri horen. Hlavnou funkciou komna je vytvori optimlny ah pre horenie aodvedenie dymovch splodn zbudovy. Hladk steny amotovch tvaroviek spaj tieto poiadavky, ie podporuj avytvraj vborn ah komna. M dokonal tepelnoizolan vlastnosti, vborn odvetranie izolcie, vysok kvalitu amotovch vloiek, ktor zaruuje odolnos proti vlhkosti, korzii avyhoreniu.Firma STADREKO ponka komny vrznych vyhotoveniach spriemerom 160, 180, 200mm, ktor uspokoja zkaznka technickmi parametrami, kvalitou, jednoduchou vstavbou avbornou cenou. Komnovm sys-tmom STADREKO mono vykurova akmkovek typom paliva pevnm, kvapalnm, plynnm.Vponuke s cel zostavy komnov rznych vok, jednokomnov aj dvojkomnov, ktor sa daj ubo-vone skombinova. Zostava sa sklad zkomnovch tvrnic, amotovch vloiek, pripojenia sopcha vuhloch 90 (kukotlu na pevn palivo) alebo 45 (ku kozubovej vloke), tvarovky naistenie plechovch dvierok, lepidla naamot, krycej betnovej dosky, antikorovho knusu so striekou aizolcie perlit alebo minerlnej vaty. Ponuka obsahuje aj nadstren okrasn segmenty, ktor svojim vzhadom imi-tuj tehlu. Mont komna je rchla ajednoduch.Pri kpe ubovonej zostavy kom-novho systmu rma STADREKO zabezpe dopravu po celom Slovensku. Vporovnan sinmi komnovmi sys-tmami ponka vemi zaujmav ceny, o urite pote hlavne malch staveb-nkov.Pohodln akvalitn rieenie za dobr cenuponka certikovan komnov systmChcete i vzdravom prostred avspokojnosti?www.STADREKO.SKKomnov systm STADREKO je vhodn pre vetky druhy paliva pevn, kvapaln aplynnqdokonal tepelnoizolan vlastnostiqvborn odvetrania izolcieqvysok kvalita amotovch vloiekqvhodn pre vetky druhy palv qrchla asporn montqdobr cenaqdoprava na miesto ureniaKontakt: tel.: 0908/111 696, 043/538 13 07, e-mail: [email protected], www.stadreko.skkomn 8 mpriem. 200492 komn 8 mpriem. 160446 zdrav bvanie a teplo domovanzkoenergetick alternatvy48 t l d o mu a b y t uStava ekologicky je najm vsasnosti, ke sa oraz astejie zvyuj ceny vetkch druhov energie, naozaj trendy. Bez ohadu na to, zaberaj vostatnch rokoch vznamn miesto varchitektre rodinnch domov ekologick, i nzkoenergetick domy, ktor prinaj nielen sporu energie, ale aj nov netradin materily, ako napr. hlina, drevo, slama, tehly zneplenej hliny, i recyklovan, resp. materily zobnovitench zdrojov. Ich vyuvanie, plus etrenie energiou aochrana ivotnho prostredia s aktulnymi trendmi, ktor u dnes smeruj kekologickmu bvaniu budcnosti.vrobu elektrickej energie aj in zariadenia, ako je kotol, t. j. zariadenie, ktorho zdrojom je okolit prostredieslnko, voda, zem avzduch. Zkladom NED je vyuvanie energi aj inm spsobom, ako je kla-sick vykurovanie, aich sas-ou zvykn by napr. tepeln erpadlo navykurovanie, solrne panely na ohrev vody, tepelnoizolan trojskl, foto-voltaick lnky na vrobu elektriny at. Vstavba tchto domov sa preto tie zvykne oriento-va poda svetovch strn, aby sa o najvhodnejie vyuili tepeln zisky zoslnench lov azamedzilo sa stratm zosevernej strany. Tto orien-tcia nie je podmienkou, ale predo-vetkm vhodou, ktomu treba prir-ta umiestnenie domu aj sohadom na miestnu klmu, tern avegetciu, ale tie vyuitie slnenej energie pomocou pasvnych solrnych prvkov asyst-mov, ako s vek june orientovan okn, zimn zhrady, stenov systmy, premenliv proti slnen ochrana bvanievnzkoenergetickch domochEkologickNzkoenergetick dom (NED) sa pre-zentuje optimlnym obytnm komfortom, kvalitou stavebnch kontrukci, energe-tickou anannou spornosou aochra-nou ivotnho pros-tredia. To znamen, e umiestnenm na pozemku, pou-itmi materilmi, spsobom vstavby avykurovacm syst-mom sa minimalizuj prevdzkov nklady, ako aj nepriazniv vplyv naivotn prostredie. NED vyu-va navrobu tepla, ohrev vody, prp. zdrav bvanie a teplo domovanzkoenergetick alternatvy49 t l d o mu a b y t ualetn tepeln ochrana proti prehrie-vaniu domu. Poda odbornkov je NED spornm domom, ktor m ron spotrebu tepla na vykurovanie pod 50kWh na meter tvorcov, napr. pri rozlohe 100m2 to rone predstavuje maximlne 5tisc kWh. Tak nzku spotrebu energie je mon dosiah-nu u kvalit-nm nvrhom budovy, ktor mus by dobre tepelne izolovan, ponc ste-nami, strechou apodlahami akoniac oknami sminimlnou priepustnosou. Pre porovnanie, priemern rodinn dom spotrebuje zarok asi 20tisc kWh energie, ktor je potrebn napokrytie elek-triny atepla. Investcia dostavby NED je vak asi o15 % vyia ako dokla-sickho domu. Hoci NED etr energiu anklady na vykurovanie, neetr na pohodl obyvateov. Vzhadom na dobr izolciu s steny vetkch priestorov rovnako tepl, o podstatne prispieva kvysokej rovni komfortu bvania. Rovnako neobauje vysue-nm vzduchom ahorcimi vykurova-cmi telesami, vemi dle-itmi prvkami NED s toti izolcie avetranie. Pouitm kva-litnej izolcie je mon eli-minova vplyv tzv. tepelnch mostov, kadia obvykle unik zdomu teplo avznikaj zbyton tepeln straty. Ide najm oprechody medzi oknom aste-nou, dverami astenou, strechou astenou, napojenie prahov, para-petov apod. Aby sa znili tepeln straty treba tie zaisti maximlnu vzduchotesnos domu, ale aj sprvne vetranie. Vetra otvo-renm oknom je ale nehospodrne, kvli zbytone unikajcemu teplu. zdrav bvanie a teplo domovanzkoenergetick alternatvy50 t l d o mu a b y t uRieenm je vyuitie tzv. rekuperanej jednotky, spojenm 2 v1, teda vetrania avykurovania. Vetranie srekuperciou tepla ovplyvuje predovetkm dobr kvalitu vntornho ovzduia asporu energie. VNED sa tak najmenej 75 % zodpadovho vzduchu zska sp cez