6. POPULAČNÁ ZÁKLADŇA

Zistenie stavu obyvateľstva Stav na začiatku sledovaného obdobia V štatistickej praxi sa zaužívalo ako

počiatočný stav obyvateľstva uvádzať počet obyvateľov k 1. januáru sledovaného kalendárneho roka. Vyjadruje sa počtom osôb.

Stav na konci sledovaného obdobia O 24.00 hodín 31.decembra

stanoveného roka. Vyjadruje sa takisto v počtom osôb.

Stredný stav

Z praktických dôvodov sa okamihový stav zvykne však na viaceré účely nahrádzať údajom, ktorý lepšie charakterizuje celé určité obdobie. Ide o ukazovateľ „stredného stavu obyvateľstva“.

Demografické výkazníctvo Štátne štatistické orgány sústavne

dlhodobo spracúvajú a prezentujú (mesačne a štvrťročne) základné údaje. Výsledky sa získavajú zo spracovania štátnych štatistických hlásení, ako aj zo spracovania primárnych údajov o potratoch z rezortného výkazníctva Ministerstva zdravotníctva SR.

Sčítanie a mikrocenzus

Sčítania ľudu sú časovo i finančne náročné akcie zberu, spracovania, vyhodnotenia, analýzy a napokon publikovania podrobných údajov o obyvateľstve

Doplnkovým zdrojom informácii sú nepravidelné výberové zisťovania (mikrocenzy). Nezisťuje sa počet obyvateľstva, ale zisťovanie sa zameriava špeciálne napr. na aktuálne sociálne otázky, ktorými môže byť úroveň príjmov, životná úroveň rôznych skupín domácností.

Biologická štruktúra Spomedzi biologických znakov obyvateľstva sú najdôležitejšie pohlavie a vek. V rámci demografického skúmania na tieto znaky zvykne nadväzovať ďalší dôležitý znak - rodinný stav.

Pohlavie Ustálil sa pomer 106 žien na 100 mužov všetkého žijúceho obyvateľstva. Je to takmer presne prevrátený pomer voči pomeru, v akom sa rodia.

Vek

Priemerný vek – je váženým aritmetickým priemerom veku všetkých jedincov v populácii.

Vekový medián – je vek, do ktorého dospela polovica populácie.

Modus veku predstavuje najčastejší vek.

Index starnutia (tiež Sauvyho index) predstavuje podiel počtu osôb v poproduktívnom veku na 100 osôb v detskom veku, t. j. 0 až 14 ročných.

7. ANALÝZA PRIESTOROVÝCH ŠTRUKTÚR A BÝVANIA

Lokalizácia je geografická (priestorová) štruktúra, ktorú konkrétna populácia obýva na vymedzenom území.

Územím sa rozumie spravidla štátny útvar, členený buď na prirodzené oblasti, ekonomické, spádové či iné územné celky, alebo najčastejšie na administratívne celky.

Hustota populácie (hustota zaľudnenia, ľudnatosť) sa určuje počtom osôb, ktoré žijú na ploche územia danej veľkosti, napr. na 1 km2

DOMÁCNOSTI Základom pri hodnotení potreby bytov je

počet a štruktúra rozmanitých kategórií domácností; spoločné bývanie, respektíve hospodárenie členov domácností.

Cenzová domácnosť je definovaná predovšetkým na základe rodinných vzťahov. Je to najmenšia sociálna kolektivita osôb bývajúcich v jednom byte, konštruovaná v rámci jednej hospodáriacej domácnosti, a to podľa príbuzenského alebo iného vzťahu jednotlivých osôb. Zisťuje sa v rámci cenzu, t.j. sčítania.

8. ANALÝZA SOCIÁLNYCH ŠTRUKTÚR

Štruktúry, podľa ktorých sa vytvárajú rozmanité kolektivity osôb.

Sociálno-právne hľadiská: Rodinný stav Štátne občianstvo Dosiahnutý stupeň vzdelania a kvalifikácie

Sociálno-ekonomické štruktúry

Ekonomická aktivita Povolanie a zamestnanie Príslušnosť k spoločenským triedam

Sociálno-kultúrne a kultové štruktúry

Národnosť – etnicita Jazyk Náboženská príslušnosť

9. ANALÝZA POPULAČNÝCH PROCESOV

Procesy reprodukcie: prirodzený pohyb (prirodzenú menlivosť) obyvateľstva

mechanický pohyb (migračnú, priestorovú menlivosť)

sociálno-právny pohyb (sociálno-právnu menlivosť).

Najrozsiahlejšie súbory demografických udalostí súvisia s prirodzenou reprodukciou, obnovou ľudského rodu.

Ukazovatele prirodzenej menlivosti (pohybu) analyzované v nadväznosti s ukončenými graviditami:

plodivosť a plodnosť ukazovatele súvisiace s pôrodom a

rodičkou ukazovatele súvisiace s novorodencami

(narodenými) problematiku potratovosti ako

predčasne skončenej ťarchavosti (gravidity).

Ukazovatele reprodukcie obyvateľstva

Pri hodnotení demografických udalostí sa používajú predovšetkým ukazovatele hrubej miery, údaje absolútne a relatívne.

Patria sem najmä hrubé miery (počet demografických udalostí na tisíc obyvateľov):

sobášnosti rozvodovosti celkovej pôrodnosti živorodenosti potratovosti úmrtnosti migrácie a ďalšie.

Prirodzená menlivosť (pohyb) Život v biologickom zmysle sa začína v okamihu počatia.

Pôrody môžu byť jednak živo narodených detí ako aj pôrody mŕtvo narodených detí.

V druhom prípade ide o vypudenie plodu, ktorý zomrel buď pred alebo v priebehu pôrodu.

V nadväznosti na to sa v súvislosti so živo narodenými používa pojem čistá plodnosť,

v súvislosti so živo narodenými i mŕtvo narodenými hovoríme o hrubej plodnosti.

Smrť je druhou zo základných hraničných situácií ľudského života. V demografii sa najčastejšie používa na označenie fenoménu smrti pojem „úmrtie“, ktorým sa rozumie presne definovaná a evidovaná demografická udalosť.

Mechanická menlivosť (pohyb)

Obrat a objem sťahovania

- Vnútorné sťahovanie

- Zahraničné sťahovanie

- Kyvadlová mobilita

- Ukazovatele inej priestorovej mobility

Ukazovatele sociálno-právnych procesov

Sobášnosť Ukazovateľ protogamie vyjadruje percentuálny podiel sobášov medzi slobodnými snúbencami z úhrnu sobášov v sledovanom roku. Ukazovateľ palingamie je podiel sobášov v skupine osôb, z ktorých aspoň jeden z partnerov uzatvára druhý alebo ďalší sobáš.

V demografii sa zisťuje aj stredný sobášny vek

Rozvodovosť Index rozvodovosti (tiež rozvodový

index) udáva počet ukončených rozvodov na 100 sobášov, uzatvorených v rovnakom časovom intervale a na rovnakom území.

Nadobúdanie kvalifikácie.

Plodivosť a plodnosť

Fekundita čiže plodivosť je biologická schopnosť tak muža ako aj ženy (vlastne páru) plodiť, príp. rodiť deti. Fertilita čiže plodnosť sa meria počtom narodených detí.

Pomer počtu živo narodených detí k počtu žien vo fertilnom veku (15 – 49 rokov) predstavuje všeobecnú mieru plodnosti.

Hrubou mierou pôrodnosti (presnejšie hrubou mierou živorodenosti) je pomer počtu živo narodených ku strednému stavu obyvateľstva.

Syntetické ukazovatele plodnosti

V medzinárodnej demografickej vede i praxi sa zaviedlo systematické konštruovanie týchto syntetizujúcich veličín:

úhrnná plodnosť hrubá miera reprodukcie čistá miera reprodukcie.

Úhrnná plodnosť

Úhrnná plodnosť – v angličtine „total fertility rate“ (v skratke TFR), predstavuje hypotetický počet detí, ktoré by sa živo narodili v priemere každej žene počas celého reprodukčného veku (15 – 49 rokov) jej života.

Pri výpočte úhrnnej plodnosti sa vychádza z mier plodnosti žien za jednotky veku; a ide o úhrn špecifických mier plodností.

Hrubá miera reprodukcie

Hrubá miera reprodukcie – v angličtine „gross reproduction rate“,– je teda (hypotetický) priemerný počet živo narodených dievčatiek, ktoré by sa narodili jednej žene počas jej celého reprodukčného obdobia, čiže od 15 do 49 rokov pri zachovaní úrovne plodnosti sledovaného roka.

Ukazovateľ hrubej miery reprodukcie udáva, do akej miery konkrétna generácia zabezpečuje svoju náhradu (bez uvažovania úmrtnosti žien).

Čistá miera reprodukcie – Kuczynského index

Tento syntetizujúci ukazovateľ udáva hypotetický počet živo narodených dievčatiek, ktoré by sa živo narodili v priemere každej žene počas jej reprodukčného obdobia (vo fertilnom veku 15 – 49 rokov), pri zachovaní mier plodnosti podľa veku zo sledovaného roka a dožili by sa veku matky v čase svojho narodenia

Pôrod a rodička

Priemerný vek matiek pri pôrode.

Pôrody v manželstve a mimo manželstva.

Poradie pôrodu.

Narodení - novorodenci

Zrelosť

Živo narodení

Mŕtvo narodení

Potratovosť Ukazovatele potratovosti: ♦ počet potratov na 1000 obyvateľov

stredného stavu (hrubá miera potratovosti v promile) alebo

♦ počet potratov na 1000 žien v reprodukčnom veku 15 – 49 rokov (v promile), alebo tiež

♦ počet potratov k úhrnu dokončených tehotenstiev (v percentách)

♦ počet potratov k úhrnu narodených detí (v percentách). Index potratovosti vyjadruje počet

potratov, pripadajúcich na 100 narodených detí na určitom území, spravidla za rok.

Zdravotný stav, chorobnosť, úrazovosť

Pri skúmaní zdravotného stavu obyvateľstva je predmetom zisťovania na jednej strane početnosť, čiže frekvencia výskytu choroby, na strane druhej tiež dynamika jej zmien v čase a v priestore.

Chorobnosť, vykazovaná ako počet ochorení v pomere k počtu obyvateľstva, sa v literatúre označuje aj výrazom morbidita.

Incidencia je ukazovateľ vzniku nových prípadov ochorenia.

Prevalencia informuje o veľkosti a úrovni chorobnosti ku konkrétnemu dátumu (ide o okamihový ukazovateľ).

Ukazovateľ ukončenia choroby

Priemerné trvanie choroby

Medzinárodná klasifikácia chorôb a príbuzných

zdravotných problémov

V roku 1994 sa prijala doteraz platná klasifikácia (podľa 10. revízie), rozdeľujúca súbor chorôb, úrazov a príčin smrti do 20 tried (I. – XX.) pod novým názvom Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a pridružených problémov (MKCH 10 ).

Úmrtnosť

Zomretí Perinatálna úmrtnosť Novorodenecká úmrtnosť Dojčenská úmrtnosť Detská úmrtnosť

10. ZMENY V POČTE OBYVATEĽOV

Prirodzený prírastok (úbytok) obyvateľstva

Migračný prírastok (úbytok) obyvateľstva

Celkový prírastok alebo úbytok obyvateľstva

Prirodzený prírastok (úbytok) obyvateľstva je rozdiel medzi počtom živo narodených detí v sledovanom období na danom území a celkovým počtom zomretých osôb na tom istom území a v tom istom období.

Ak je počet zomretých vyšší ako počet živo narodených, nadobúda prirodzený prírastok zápornú hodnotu. V takomto prípade sa označuje ako prirodzený úbytok (úbytok prirodzenou menlivosťou).

Podľa smerovania migrácie hovoríme o vysťahovaní (emigrácii) a o prisťahovaní (imigrácii).

Migračné saldo tvorí rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými. Môže byť kladné i záporné.

Celkový prírastok obyvateľstva je rozdiel medzi počiatočným stavom obyvateľstva daného územia a konečným stavom obyvateľstva toho istého územia.

Je tvorený súčtom prirodzeného prírastku a migračného salda.

Vyjadruje sa v počte osôb.

11. PROJEKCIE, PROGNÓZY, MODELOVANIE

Odhad budúceho vývoja v nasledujúcich rokoch sa volá populačná projekcia.

Populačné projekcie sú formálne výpočty budúceho populačného vývoja, ktoré vychádzajú z predpokladaných alebo tiež iba z uvažovaných zmien jednotlivých demografických procesov.

Pojem populačná prognóza označuje náročnejšie projekcie, ktoré vyjadrujú hypotézy budúceho vývoja pôrodnosti a úmrtnosti (na základe nie iba poznania východiskovej úrovne demografického reprodukčného procesu, ale už aj so znalosťou zákonitosti vývoja celých populačných systémov).

Prognóza je vlastne projekcia pri pravdepodobnom vývoji parametrov.

Stredná dĺžka života

Stredná dĺžka života („nádej dožitia“, „life expectancy“) vyjadruje počet rokov, ktorý priemerne ešte prežije osoba teraz x - ročná za predpokladu, že po celú dobu jej ďalšieho života sa nezmení režim vymierania, zistený úmrtnostnou tabuľkou, skonštruovanou pre daný kalendárny rok alebo iné (spravidla dlhšie) obdobie.

Populačná politika

Populačná politika je súčasťou celkovej politiky štátu či spoločnosti, a to pre oblasť populačného vývoja a na vytváranie populačnej klímy.

Realizuje sa v oblasti nie iba sociálnej, lež aj v ekonomickej, právnej, administratívnej, zdravotnej či vzdelávacej.

Oblasť natalitnej politiky

Oblasť bytovej politiky

Oblasť migračnej politiky