82 • 2017 • 1 · PDF file · 2017-07-19e-mail: sap@ , , registračné číslo 7089 Objednávky do zahraničia/Orders abroad: Slovart-G. T. G., s. r. o., Krupinská 4, P. O. Box

SLOVENSKÁ REČČASOPIS PRE VÝSKUM SLOVENSKÉHO JAZYKAORGÁN JAZYKOVEDNÉHO ÚSTAVU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

Výhradný distribútor na Slovensku/The exclusive distribution in Slovakia:SAP – Slovak Academic Press, s. r. o., Bazová 2, 821 08 Bratislava, Slovenská republikae-mail: [email protected], www.sappress.sk, registračné číslo 7089

Objednávky do zahraničia/Orders abroad:Slovart-G. T. G., s. r. o., Krupinská 4, P. O. Box 152, 852 99 Bratislava 5, Slovakiatel. +421 2 6383 9472, fax +421 2 6383 9485, e-mail: [email protected]

Ročné predplatné pre Slovensko/Annual subscription for Slovakia: 15 €Jednotlivé číslo/Separate issue: 5 €

© Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, Bratislava

ISSN 0037-6981 (tlačená verzia/print)EV 3695/09ISSN 1338-4279 (online)IČO vydavateľa 00167 088

82 • 2017 • 1

82 • 2017 • 182 • 2017 • 1

Slovenská reč, časopis pre výskum slovenského jazyka. Založený v roku 1932. Vydáva Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave

Slovak Language, Journal for the Slovak Language Research. Founded in 1932. Published by Ľudovít Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Sciences in Bratislava

Hlavný redaktor/Editor-in-Chief: prof. PhDr. Slavomír Ondrejovič, DrSc. Výkonné redaktorky/Managing Editors: Mgr. Nicol Janočková, PhD., Mgr. Júlia Behýlová

Redakčná rada/Editorial Board: doc. PhDr. Ján Bosák, CSc. (Bratislava), PhDr. Klára Buzássyová, CSc. (Bratislava), prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc. (Bratislava), prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc. (Bratislava), prof. PhDr. Ľubomír Ďurovič, DrSc. (Lund – Švédsko), prof. PhDr. Ján Findra, DrSc. (Banská Bystrica), dr. sc. Siniša Habijanec, PhD. (Bratislava), prof. dr. Björn Hansen (Regensburg – Nemecko), PhDr. Milan Harvalík, Ph.D. (Praha – Česká republika), doc. Mgr. Martina Ivanová, PhD. (Prešov), prof. PaedDr. Ľubomír Kralčák, PhD. (Nitra), Associate Prof. Mark Lauersdorf, Ph.D. (Kentucky – USA), PhDr. Milan Majtán, DrSc. (Bratislava), doc. Mgr. Martin Ološtiak, PhD. (Prešov), prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. (Bratislava), doc. Mgr. Martin Pukanec, PhD. (Nitra), prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc. (Košice), prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc. (Prešov), Mgr. Jana Wachtarczyková, PhD. (Bratislava)

Technický redaktor/Technical Editor: Mgr. Vladimír Radik

Návrh a grafické spracovanie obálky/Design of the journal cover: Mgr. Jana Wachtarczyková, PhD., Mgr. Martina Cebecauerová, PhD.

Periodicita/Periodicity: vychádza 3-krát ročne/published 3 times per year

Adresa redakcie/Editorial Address: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Panská 26, 811 01 Bratislava, Slovenská republikatel.: +421 2 5443 1761, +421 2 5443 1762, e-mail: [email protected]

Elektronická verzia časopisu je dostupná na internetovej adrese/The electronic version of the journal is available at: http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/

Slovenská reč je citovaná v databázach/The Slovak Language is indexed by the following databases: Scopus (Elsevier), The Linguistic Bibliography/Bibliographie Linguistique (Brill), The Yearʼs Work in Modern Language Studies, The Central European Journal of Social Sciences and Humanities, Bibliografia Językoznawstwa Sławistycznego, Naviga (Softweco), ProQuest – Linguistics & Language Behavior Abstract (LLBA), Summon (Serials Solutions/ProQuest), WorldCat (OCLC)

ISSN 0037-6981 (tlačená verzia/print)EV 3695/09ISSN 1338-4279 (online)IČO vydavateľa 00167 088

1

OBSAH/CONTENTS SR 1/2017

úvOdNík/EdiTORiAl 3 – 7 Slovenskárečroku2017,jejodkazyametamorfózy Slovak Language in 2017, its Connections and Metamorphoses SlavomírOndrejovič

ŠTÚDIEAČLÁNKY/STUDIESANDArTIcLES 8 – 14 PortrétJozefaružičku(1916–1989) PortraitofJozefRužička(1916–1989) SlavomírOndrejovič

15 – 23 Jozefružička–spiritus actorslovenskýchjazykovednýchspoločností JozefRužička–spiritus actor of Slovak Linguistic Societies Ivor Ripka

24 – 32 JozefružičkaaStudiaAcademicaSlovaca JozefRužičkaandStudiaAcademicaSlovaca JanaPekarovičová

33 – 40 OsyntaktickejinterpretáciifrazémvružičkovejSkladbe neurčitku v slovenskom spisovnom jazyku

OnSyntacticInterpretationofPhrasemesinRužičkaʼsBookThe Syntax of InfinitiveinSlovakStandardLanguage

Jozef Mlacek

41 – 51 Pohľadnaslovenskéčasticezgeografickéhoaspektu ViewoftheSlovakParticlesfromtheGeographicalAspect AdrianaFerenčíková

52–64Morfologickéasyntaktickékategórie–väzbyasúvislosti MorphologicalandSyntacticCategories–LinksandRelationships JurajVaňko

65–77 Spornéotázkyslovenskejmorfológie:malépripomenutiepo60rokoch TheIssuesoftheSlovakMorphology:Remindedafter60Years MáriaŠimková

2

SPrÁvY/rEPOrTS 78 – 83 Aktuálneotázkyslovenskéhojazyka Topical Issues of the Slovak Language PerlaBartalošová

RECENziE/REviEwS 84 – 85 vydarenásondadoslovenskejsituácievuniverzitnomprostredí

vMaďarsku TUŠKOVÁ(TUSKE),Tünde: Slovenský jazyk v univerzitnom

bilingválnom prostredí SuccessfulProbeintotheSlovakSituationintheUniversityEnvironmentin

Hungary TUŠKOVÁ(TUSKE),Tünde:SlovakLanguageintheUniversityBilingual

Milieu SlavomírOndrejovič

kRONikA/CHRONiClE 86–88 ĽuborKrálik,veľkápostavaslovenskejjazykovedy,oslávil

päťdesiatku ĽuborKrálik,anOutstandingPersonalityofSlovakLinguistics,Celebrated

His 50thBirthday JanaSkladaná

89–90 ZomrelPeterBaláž PeterBalážHasDied SlavomírOndrejovič

ZÁPISNíKBIBLIOgrAfA/BIBLIOgrAPhEr’SNOTES91–100 JúliaBehýlová

SlovenSká reč, 2017, roč. 82, č. 1 • úvodník • 3

SLOvENSKÁrEČrOKU2017, JEJODKAZYAMETAMOrfÓZY

1.VúvodníkochSlovenskejrečikaždoročnerekapitulujeme„jazykovedno-kul-túrne“výročia,ktorépripadlinapríslušnýrok,alepripomínamesizakaždýmajlíniu,ktorúdanémurokucelosvetovoprisúdiloValnézhromaždenieOrganizácieSpojenýchnárodov.Rok2017sastal–tentorazmožnotrochudisparátne–Medzinárodnýmro-komtrvaloudržateľnéhoturizmuprerozvoj, ale aj kultúrnych hodnôt, diverzity a de-dičstvaanapokonjetoajrokvzájomnéhoporozumenia,mieruabezpečnosti.

No ani v tomto roku nie je málo okrúhlych jubileí jednotlivých osobností napo-jenýchnajazykajazykovedu.Akzačnememedzinárodnýmkontextom,musímeakoprvéspomenúť,žepred500rokmi(presne31.októbra1517)sazačalaLutherovareformácia,ato,akohovorílegenda,pribitím95teologickýchtéznachrámovédve-revoWittenbergu.Hocisaudalosťnetýkapriamoslovenčiny,jejspomenutievna-šomčasopisenieje„odveci“,lebotonebolazmenahocijaká,alezmenaepochálna.Týmtorokomsavlastneskončilstredovekanastúpilnovovek.

NajvýznamnejšímliterárnymdielomMartinaLutheraje,akojeznáme,prekladBibliedonemčiny,naktorompracovalodroku1520aždosvojejsmrti(r.1546).ZajehoživotavyšlovoWittenbergu83vydaní a253dotlačí jehoBiblie.K takémuúspechuaktakejtorozšírenostiLutherovejBiblieprispel,pravdaže,predovšetkýmGutenbergovvynálezkníhtlače,alesvojurolutuzohralajadekvátny(„priezračný“)štýlprekladu(málokedyprekladaldoslova)anapokonajjazyk,ktorýpoužil.Oslovilnímhovoriacichtzv.hornounemčinouzjužnéhoNemeckaiľudízosevernejčastiNemecka,hovoriacich tzv. dolnounemčinou.Lutherovanemčinavyšla, akonámpotvrdzujúgermanisti,zúzumníchovskéhokancelárskehojazyka,ktoréhoexkluzi-vitu„prelomil“tým,žezapojildoňakoživúvoduajľudovýjazyk.VdôsledkutohomaljazykLutherovejBiblieveľkývplyvnazjednocovacietendencienemčinyakospisovnéhojazyka.MartinLutherbolbezpochybytalentovanýspisovateľaprekla-dateľ,ktoréhometódyprekladaniapôsobiamodernedodnes.Podľajehovlastnýchslov„malibysmesavypytovaťmatkyvjejdome,detínauliciaobyčajnéhočlovekanatrhoviskuavšímaťsi,akohovoria,apotompodľatohoprekladať“.

2.Vtomtorokuuplynulozároveň100rokovajodruskýchrevolúcií:februáro-vejioktóbrovej.Veľkýdosahpredejinysvetamala,akojeznáme,predovšetkýmdruháznichapráve tásavnašichzemepisnýchšírkachdočkaladosťzásadného

4 Slavomír ondrejovič

prehodnoteniavovšeobecnostiivjazykovede.Svedčiaotomajúvodníkyhlavnýchredaktorov v Slovenskej reči písané v 70. a 80. rokoch 20. storočia v porovnanísúvodníkmiv21.storočí1.

3.Rok2017jeajrokom,vktoromsipripomínamevýznamnévýročiaviace-rýchnašichdomácichosobností,zktorýchsizmienkuzaslúžiapodľanášhonázorupredovšetkýmdveznich:JozefMiloslavHurbanaBoženaSlančíkováTimrava.

DvojstévýročienarodeniaJozefaMiloslavaHurbanaoslavujemezatiaľtrochuvlažne – najmä ak ho porovnáme s oslavami výročia narodenia Ľudovíta Štúrav roku2015a2016.Pripomeňme,žeJozefMiloslavHurban (Beckov,19.marca1817–Hlboké,21.februára1888)bolnielenvýznamnýmspisovateľom,aleajjed-nýmzhlavnýchorganizátorov slovenskéhonárodnéhopohybuv19. storočí.BolspoluzakladateľomTatrínaiprvýmpredsedomSlovenskejnárodnejrady.Bolvedú-couosobnosťouSlovenskéhopovstania1848/49,abysapotomneskôrpreslávilajakovydavateľliterárnychalmanachoviakovydavateľaredaktorcirkevnýchčaso-pisov,zktorýchmnohémalinárodnoobrannýcharakter.

Vjúli1843sauskutočnilolegendárnestretnutie,ktorésakonalonaHurbanovejfarevHlbokom,kdedomácipánhostilĽudovítaŠtúraaMichalaMiloslavaHodžu.Naspomínanomstretnutísatátotrojicadefinitívnedohodlaprijaťcelonárodnýspi-sovnýjazyknabázestrednejslovenčiny.Hneďnato(vr.1844)zaviedolJ.M.Hur-ban v 2. vydaní svojho almanachu Nitratútonovúspisovnúslovenčinudoliterárnejpraxe,ajkeďužmuselniektoréhotovéčastiprekladaťzčeštinydoslovenčiny.StalosatotedadvarokyprednajznámejšímiŠtúrovýmispismi–NaukarečiSlovenskej a NárečjaSlovenskuoalebopotrebapísaňjavtomtonárečí –,ktorévyšliažvroku1846.

J.M.HurbanmalneskôrveľkúzásluhunaformulovaníŽiadostíslovenskéhonároda(1848)iMemorandanárodaslovenského (1861).Aboltopráveon,čosanajrozhodnejšieangažovalprotirakúsko-maďarskémuvyrovnaniu,začobol(izaniektoréinésvoječlánky)opakovaneväznený.Veľmiráznevšakvystupovalnielenprotimaďarizácii,aleiprotiodporcomštúrovskejspisovnejslovenčiny.Ztohtoob-dobiapochádzaajjehoznámasentencia:„Bočomážiť,tomuvšetkoslúžikživotu;čomáhynúť,tomuvšetkodohrobupomáha“(almanachNitraII,1844,s.255).Bolobávanýmprotivníkomakritikom,vdôsledkučohosadobredopĺňalisĽudovítomŠtúrom, ktorý bol známy zasa skôr ako úvodnikár a politický glosátor. Po memoran-dovomneúspechusaJ.M.Hurbanzačalvenovaťviaccirkevnopolitickýmotázkam.Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1866 stal superintendentom slovenskýchevanjelickýchcirkví,čomalouňhozanásledokprehĺbeniemoralizátorskýchakon-zervatívnychčŕt.Možnos týmsúvisíaj fakt,žeposlednýročník jehoalmanachu

1 Porov.autorskýregisterčasopisuSlovenskárečzaroky1932–2002.In:Slovenskáreč1932–2002.Vedeckákonferencia.Bibliografia.Ed.S.Ondrejovič.Bratislava:Veda2003,s.146–359.


Nitra(1876–1877)užvyšielvčeštine.Jezaujímavé,žetoboloprávevčase,keďspracúvalajpodrobný,hociznačnesakralizovanýživotopisĽudovítaŠtúra.

4.Takistosahodípripomenúťnatomtomieste150.výročieodnarodenianá-rodnejumelkyneBoženySlančíkovejTimravy,ktorúmnohípovažujúzanajväčšíženský prozaický zjav na Slovensku vôbec. Pripomeňme jej pozoruhodný jazyk,ktorýznienaprvýpohľadakobyarchaickyamožnoitrochuťažkopádne,nozároveňťažkomožnopoprieť,žekaždájejvetamávsebeosobitýpôvabaneopakovateľnýrytmus. Timravin jazyk je ostrý i sarkastický, ale hĺbkovo aj empaticky láskavý(ivočislovenským„ťapákovcom“).OsobitnecennénaTimravinomštýleje,ženik-dyneunikaladosentimentalityanidopátosuaneutápalasavzbytočnýchornamen-toch.Literárnavedauždávnokonštatovala,žeTimravinepostavysúkomplikované,ichskutkysúmotivovanézmesouvysokéhoinízkeho,krásnehoiškaredého.Inoušpecifikouautorkinhoštýluje,že(námčitateľom)ukazujenielento,čopostavyho-voria,aleito,čosimyslia,ajkeďjetodosťčastosebecké,hlúpečinaivné.ObrazčistéhoacharakternéhodedinskéhočlovekavTimravinýchprózachnenájdeme,ničtotižautorkaneprikrášľuje.Najväčšímprekvapenímprenepripravenéhočitateľajevšakfakt,žeslečnaBoženanapriektomu,žecelýživotprežilapodľavlastnýchslov„vodľahlomkúteSlovenska“(vPolichneavÁbelovej, ibaposlednérokyživotavLučenci),jespisovateľkouabsolútnemodernou,ktorúsaoplatíčítaťajpostoro-koch.Možnosúhlasiťstým,želektúraTimravinýchpróznámhovoríajonássa-mých,čiešteskôronašichkoreňochviacnežakákoľvekpolitologickáčisociologic-káanalýza.Anavyšemožnounejobdivovať(čobysmemohlipovažovaťza jejbonus)jejsviežijužnostredoslovenskýhovor,ktorýnekopírujemartinskýúzus.

5.Vroku2017dochádzavovydávaníčasopisuSlovenskárečajkistýmzme-nám,oktorýchjenevyhnutnéinformovaťnašichčitateľov.Odroku2017užnebu-demevydávaťtridvojčíslačasopisuročne,aletrisamostatnéčíslasrozsahom100strán.Dôvodomsúpredovšetkýmvýhradyhodnotiteľovčasopisukjehoperiodiciteodroku2011,keďvychádzalošesťčíselsperiodicitoutrikrátročne,čobolopova-žovanézaneštandardnéabolopotrebnévyhovieťsúčasnýmštandardomakritériámnaodbornéčasopisy.Kzmenedochádzaajnadôležitompostevýkonnéhoredaktoračasopisu,ktorýpoJaneWachtarczykovejpreberajúJúliaBehýlováaNicolJanočko-vá.VosvojommeneajvmenevšetkýchčlenovredakčnejradySlovenskejrečiďa-kujemJaneWachtarczykovejzajejdoterajšiuprácuvýkonnejredaktorky,ktorúini-ciatívneaobetavovykonávalaod3.číslavroku2008aždoteraz.

6. Na poslednom zasadaní Edičnej rady SAV získal časopis Slovenská rečvškáleA,B,C,DhodnotenieBplus,čojeblízkeknajvyššejbonitácii.Zasilnústránku časopisu sa považuje tradícia časopisu, ktorá vytvára stabilné publikačnéprostredie.Reflektovalsaajkvalitatívnyposunúrovnetextov,najmävšakzaradeniečasopisudomedzinárodnejcitačnejdatabázyScopus.Akosilnástránkaperiodikasa


oprávnenehodnotiliajformálnegrafickéinovácie,ktorézvyšujúatraktivitučasopi-suprečitateľa.Nadruhejstranesaakovýhradauvádzaloslabézastúpeniezahranič-nýchprispievateľov,ooprávnenostičohosamožnosporiť,lebočasopisSlovenskárečjeurčenýpredovšetkýmdomácejklientele–slovenskýmslovakistomaajnajlep-šíautorivychádzajú,pochopiteľne,ztohtoprostredia.

JazykovednýústavĽ.ŠtúraSAVoddávnavydávatričasopisy:okremSloven-skejreči(vzniklavr.1932/33)Jazykovednýčasopis(začalvychádzaťvr.1954)a Kultúru slova(začalavychádzaťvr.1967).Napriektomu,žesaužajvnedáv-nejakreditáciiústavuobjaviloodporúčaniezahraničnéhopanelu,abysavydáva-niečasopisovvústavezredukovalo, smepresvedčení, žekaždýnáščasopismásvojeopodstatnenie,množstvoprispievateľovzoslovakistickýcha inýchpraco-vísknaSlovenskuajvzahraničíišpecifickýokruhadresátov.Veríme,žestojízato,abysmeudržalivšetkytrietablovanéčasopisysdlhoročnoutradíciou.DomácaizahraničnáklientelačasopisuoceňujerozmanitosťpríspevkovSlovenskejreči.Časopis publikuje články systémovej jazykovedy i štúdie, ktoré sú založené nasociolingvistickej,pragmalingvistickejaparolovejbáze.Jednotlivéčíslačasopisusúzverejnené(odr.2009)ajnainternetovejstránkeJazykovednéhoústavuL.Štú-raSAV.Článkytohtočasopisusaposielajúdomnohýchcitačnýchdatabáz,napr.ajdo svetovej slavistickej databázy jazykovednej bibliografie i-Sybislaw (http://www.isybislaw.ispan.waw.pl/).

SpomenúťtrebanapokontrochukontroverznéuznesenieEdičnejradySAV,žesavakademickýchčasopisochbudeakceptovaťiba5%tzv.nevedeckéhoobsahu.Za„nevedeckúnáplň“sapritompovažujúinformatívnerecenzie,správy,medailónyanekrológy.Akbymalmaťčasopistýchto„nevedeckých“príspevkovviacakospo-mínaných5%,viedlobytopriďalšomhodnoteníknemilosrdnémuznižovaniubo-dov.Znamenáto,žesaredakciamuselarozhodnúť,čisavtýchtožánrochuskrom-nímeaspráv,medailónovanekrológovsavzdáme,alebopôjdeme„postarom“–tak,akosatozaužívalozatých82ročníkovnášhočasopisu,vrátane„bartekovské-ho“obdobia–abudememusieťstrpieťstratubodovastýmsúvisiacezníženédotá-cie,ktorénačasopisydostávame.Redakčnáradavlastneužnasvojomposlednomzasadnutíprijala rozhodnutie,hocidefinitívneslovo tubudemusieťeštepovedaťvedenieústavu.Diskusiavšakzreteľnesmerujektomu,žesabudemeusilovaťza-chovaťtakýcharakterSlovenskejreči,akýmaladoteraz,alenafinancovaniebude-mehľadaťajinéspôsobyazdroje.

Súčasnou scientometrickou požiadavkou na vedecké časopisy je publikovaťlenodbornéčlánkyaminimuminýchžánrov.Smevšakpresvedčení,žepráveSlo-venskáreč,ktorájeperiodikomcelejslovakistickejkomunitynaSlovensku,potre-bujeajtzv.nevedeckéžánre,akmámepokračovaťvžargónekomisie,abymohlaplniťsvojuúlohupublikačnéhoorgánupredomácichprispievateľov,prezachovanie


vlastnejidentityipreudržaniepovedomiageneračnejkontinuity.Jeveľamožností,kamposlaťštúdiu,alejelenzopárperiodík,kdetrvajúnatradíciipripomenúťsiajvýznamnéosobnostidanejkomunityaleboreferovaťopodujatiachčivýsledkochvýskumuinýchpracovísk.82ročníkovčasopisuSlovenskárečumožňovaloposilňo-vať tietokomunitnéväzbyavzájomnú informovanosť.Nevidímedôvod,abynáščasopisdobrovoľneupustilodtejtofunkcieasnažilsalenzbieraťbodyvhodnote-niachpodľakritérií,ktorémožnoniesúdostatočnepremyslenéavspoločenskýchvedách sa opakovane spochybňujú.Nechceme byť súčasťou „publikačného prie-myslu“arezignovaťnazáujmyautorovačitateľov.

Pretonaďalej,váženíčitateliaaprispievatelia,uvítamevašerecenzie,správy,medailónyanekrológy,ktoréprispejúkinformovanostiasúdržnostivnašejvedec-kejkomunite.Veríme,žejemožnénavysokejúrovnipriblížiťosobnosti,ichdielaavedecképodujatia,pretožetozanásneurobížiadnylifestylovýčasopis,noviny,magazínaužvôbecnievedeckýzborník,monografiačivysokoimpaktovanýčaso-pis.Želámesi,abynáščasopisbolnaďalejvyváženýsozastúpenímvšetkýchpo-trebnýchžánrov.Veríme, že si vňomnájdete ajv tomto ročníkuniečopodnetnéatešímesanavašepríspevky.

SlavomírOndrejovič


POrTrÉTJOZEfArUŽIČKU(1916–1989)

Slavomír OndrejovičJazykovednýústavĽudovítaŠtúraSAV

Panská26,81101Bratislava,e-mail:[email protected]

ONDREJOVIČ,Slavomír:PortraitofJozefRužička(1916–1989).SlovakLanguage,2017,Vol.82,No1,pp.8–14.

Abstract:Inthestudy,theauthorfocusesontopicssuchasJozefRužička(1916–1989),oneofthe most important Slovak linguists in the second half of the 20th century and former director of the Ľudovít Štúr Institute of Linguistics of the SlovakAcademy of Sciences, where he has beenworking in different periods of his career. Today, 100 years after his birth, this prominent representative of Slovak and Czechoslovak linguistics remains, for Slovak linguistics, a model in hard work and ability to think systematically and originally.Keywords:JozefRužička,researchingenerallinguistics,researchongrammar,standardlanguageand language history research

Prof.PhDr.JozefRužička,DrSc.,bolbezpochybyjednýmznajznámejšíchslo-venskýchjazykovedcov2.polovice20.storočia.Vynikolnielenakoorganizátorvte-dajšiehojazykovednéhoživotanaSlovenskuaakodlhoročnýriaditeľJazykovedné-hoústavuĽ.ŠtúraSAV,alevpamätijazykovednejobceostávadoterazakoautorviacerýchmonografiíapriebojnýchštúdií,najmävšakakohlavnýautoraeditorle-gendárnej Morfológieslovenskéhojazyka(1966).

JozefRužičkasanarodilpred100rokmi,presne12.januára1916,vNovýchZámkochavtejtosúvislostihneďprekvapífakt,ženastránkachmestaNovéZámky,jehorodnéhomesta,sadnesmenoJozefRužičkatakmervôbecnevyskytujeanena-chádzasaanimedziosobnosťamitohtomesta,hocisavňomnarodil,absolvovalzákladné a stredoškolské vzdelanie i maturoval1. Prekvapujúco však málo dnes

1 OJozefoviRužičkovisomvsúvislostisNovýmiZámkaminašiellenjednučidvezmien-ky.VmiestnomdvojtýždenníkuCastrum Novumvyšielvr.1997príspevokNovéZámkyajazyko-vákultúra, ktorýsaobjavilpriuplynutí25rokovodúmrtiaautora.MenoahesloJozefRužičkasaobjavujeajvkalendárivýročíosobnostínovozámockého regiónuv r. 2014,ktorývypracovalaKnižnicaAntonaBernolákavNovýchZámkoch[Preslávilinás2014.Osobnostinovozámockéhoregiónu(kalendárvýročí),2014].Vnijakomprípadevšaktútosituáciunemožnopovažovaťvzhľa-domnaformátJozefaRužičkuzaakceptabilnú.Našťastie,existujúčlánkyaencyklopedickéheslázperakolegov jazykovedcov,ktoré tentonedostatokaspoňsčastivyvažujú,alebudepotrebné,myslímsi,upozorniťmestoNovéZámkynaspomínanýdeficit.VeďnaJozefaRužičkusispomínaajsvetoválingvistika,napr.v2.vydanídejínsvetovejjazykovedyzr.2009(porov.LexiconGram-maticorum.Who´sWhointheHistoryofWorldLinguistics.Vol.2,2009).NajnovšiedimenziuosobnostiJozefaRužičkupotvrdzujeajantologickáčítankaautorovPražskejlingvistickejškoly

štúdie a články

SlovenSká reč, 2017, roč. 82, č. 1 • štúdie a články • 9

oprof.JozefoviRužičkoviinformujeajinternetvôbec,atoivporovnanísviacerý-miinýmielitnýmijazykovedcamidanejdoby(napr.sEugenomPaulinym,JánomHoreckým,VincentomBlanárom,FrantiškomMikomči JozefomMistríkom).Naotázku,prečojetotak,niejeľahkéodpovedať.Idezrejmeoto,žeakchcememaťkohokoľveknainternetespredroku1989,niektohotammusel,resp.musídať.

PomaturitesaJozefRužičkavr.1934zapísalnaFilozofickúfakultuUniverzityKomenskéhovBratislave,kdeštudovalvr.1934–1938slovakistikuagermanistiku.Po absolvovaní univerzitného štúdia pôsobil naObchodnej akadémii vBratislaveanainýchstrednýchškoláchvBratislave,najdlhšienaStrednejpriemyselnejškolestrojníckejnadunajskomnábreží,kdeokremučiteľskéhoposlaniavykonávalajfunk-ciutajomníkaškolyazrejmeprávetuzískalzručnosti,ktorésamuneskôrzišliajprivedeníakademickéhoústavu.Odr.1950sastal,akopotvrdzujúvšetkyencyklopédie,natrvalo pracovníkom Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení(SAVU;neskôrpremenovanýnaJazykovednýústavĽ.ŠtúraSlovenskejakadémievied),kdevrokoch1952–1965viedoloddeleniegramatikyaštylistikyspisovnéhojazyka(neskôrpremenovanéhoeštezaživotaJozefaRužičkunaoddeleniespisovné-hojazyka,dnesznámehoakooddeleniesúčasnéhojazyka)avrokoch1965–1981,tedaviacako15rokov,viedolpevnourukouJazykovednýústavĽ.ŠtúraSAVakojehoriaditeľ.Vroku1968sastalčlenomkorešpondentomSlovenskejakadémievied.Vr.1983odišielako67-ročnýužspodlomenýmzdravímdodôchodku.Zomrel20.marca1989vBratislaveako73-ročný,pochovanýjevDevíne.

VovedeckejkariéreJozefaRužičkumožnopozorovaťtrizreteľnesavyčleňu-júceobdobia.Takakosaumaliarovčastorozlišujúobdobia,napr.modré,ružovéčizelené,ajuJozefaRužičkuobjavujemerozdielnefázyjehovedeckovýskumnejčin-nosti,najprv:a)všeobecnojazykovednú,resp.ajgermanistickúfázu,b)fázugrama-tickýchzáujmov(týkajúcichsagramatickejstavbyslovenskéhospisovnéhojazyka,jehomorfológie,syntaxe,aledoistejmieryajštylistiky)anapokonc)fázuvýskumuspisovnéhojazyka,vrátanejehovonkajšíchdejín,abádaniavoblastijazykovejkul-túryavýchovy.Jesamozrejmé,žeajneskôrsavracalkniektorýmzosvojichtémzminulosti,ajkeďvinejtónine,alezákladnéladeniebolozreteľnetrojfázovéatri-chotomické.

Akoriaditeľústavunavrhol,aleajpresadilpremenovanievtedajšiehoÚstavuslovenskéhojazykaSAVUnaJazykovednýústavĽudovítaŠtúraSAV(JÚĽŠSAV).Zdôvodniltotým,žetakakoĽudovítŠtúr,kodifikátordnešnejspisovnejslovenčiny,uplatňovalvosvojomčasemodernévýdobytkyvtedajšejsvetovejvedy,ajmyvústa-

(Jezičnakultura:programinaslijeđePraškeškole,2015),ktorúpripravilchorvátskylingvistaPe-tarVuković.TenJ.Ružičkuhodnotíakovýznamnéhopredstaviteľa,resp.rozvíjateľaučeniaPraž-skéholingvistickéhokrúžku.EditorodtláčadokoncavtejtoantológiiJozefoviRužičkoviakojedi-némuautorovidveštúdie.


vehovmodernejdobechcemevtomtoduchunasledovať.ZároveňJ.Ružičkazdô-razňoval,žejenámĽ.Štúrblízkyajsvojímvzťahomknároduamaterinskejreči.PortrétJozefaRužičkubyvšaknebolvtomtokontexteúplný,kebysmevynechalijedentakmertechnickýdetail,alesvýraznousymbolikou,totižto,žepojehonástu-pedovedeniaústavusadozbierokústavudostalajjedenznajznámejšíchportrétovĽudovítaŠtúravnadživotnejveľkostiodakademickéhomaliaraGejzuSzalaya,kto-rýdoterazzdobíriaditeľňuJÚĽŠSAV.PodľanepotvrdenýchsprávobrazprešieldoJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAVzHistorickéhoústavuSAVvďakaangažmánJ.Ružičku.Dodajmezároveň,žeJozefRužičkasavenovalosobnostiadieluĽudovítaŠtúra vo viacerýchpríspevkoch, pričomhodná osobitej pozornosti je najmä jeho„štúrovská“štúdiaZákladnásémantickáčrtaslovies.KpoznaniuŠtúrovejgramatic-kej teórie(1968),vktorejprepojilŠtúrovpojemnamerenostisPaulinyhointenciouslovesnéhodeja.

DôležitávdejináchslovakistikyjeajprácaJozefaRužičkuZproblematikysla-bikyaprozodickýchvlastností.Kvývinuhornonemeckéhoslova(1947).Tátopráca,vktorejautorvstupujedodiskusieajsNikolajomSergejevičomTrubeckým,auto-rom svetoznámych Základov fonológie (Trubetzkoy: Grundzüge der Phonologie,1939),savnímalasvojhočasuakometodologickyveľmiinšpiratívna[výstižnejuposúdilKarelHorálekvštúdiiSlabikajakojazykovědnýproblém(Námětkdiskusi), 1949].AkoďalšiuvtomtoradespomeňmeprácuJ.RužičkuSkladbaneurčitkuvslo-venskom spisovnom jazyku (1956), ktorá budí pozornosť rozsahom materiálovejbázyvčase,keďkorpusovédatabázyeštenebolikdispozícii.Neskôrtobolajazy-kovopolitická Spisovná slovenčina vČeskoslovensku (1970) s apendixomRozvoj slovenčinyvsocialistickomČeskoslovensku(1975).

JozefRužičkabolspolusEugenomPaulinymaJozefomŠtolcomautoromajlegendárnej Slovenskejgramatiky(1.vyd.1953,5.vyd.1968),naktorejvyrástlicelégenerácieslovakistovaktorásastalanadlhéroky,badesaťročianajpopulárnejšouvysokoškolskougramatikouslovenskéhojazykavôbec.JozefRužičkavnejvypra-covalúvodnúkapitolu,slovesoicelúskladbu.Zaujímavápritomjeajskutočnosť,žeautoromzvukovej stavby spisovnej slovenčinybol v tejto gramatike JozefŠtolc,hocispomedzitrojiceautorovsauvedenejtémevspisovnomjazykuakojedinýdo-vtedy vôbec nevenoval.

JozefRužička je však známyv jazykovednej obci predovšetkým ako editora spoluautor akademickej Morfológieslovenskéhojazyka(1966),ktorávčasesvoj-hovyjdeniabolaoprávnenepýchouslovenskejjazykovedyanajmävslovanskomsvetesahodnotilaakovynikajúciakademickýopisgramatickejstavbyjednéhozoslovanskýchjazykov.Tenposkytovalvuvedenomzmysledobréslužbyvslovenskejjazykovedetakmeraždokonca20.storočia.Inávecje,žedoteraz(tedaajpo50rokoch) sa tátogramatikauvádzamedzi tzv.kodifikačnýmidielami [spolu sPra-


vidlami slovenskéhopravopisu (4.vyd.2013),Pravidlami slovenskejvýslovnosti(Kráľ,2.vyd.,2009)aKrátkymslovníkomslovenskéhojazyka(4.vyd.2003)],čoužťažkopochopiťnajmävprípade,akbysamalikodifikačnédielahodnotiť(niek-torítotaktožiadajú)akozáväznéprepoužívateľovspisovnéhojazyka.Dnessažiadanovýopis.Jeužpodľamôjhonázorulenotázkaistejabsurditydneška,žetátoMor-fológiaslovenskéhojazykapatríoficiálneajpo50rokochktzv.kodifikačnýmdie-lamnapriektomu,žeasiniktovážnenepochybuje,žeodvtedysa(spisovný)jazykna Slovensku posunul a posunulo sa aj poznanie jeho normy.

SpolusVincentomBlanáromaEugenomJónompripravilJozefRužičkaajDe-jinyspisovnejslovenčinyII(1974),ktorénadviazalinaDejinyspisovnejslovenčiny I. OdzačiatkovažpoĽudovítaŠtúra (1966)EugenaPaulinyho.Jelenprirodzené,žeakoriaditeľJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAVbývalajspoluautoromčiskôrjed-ným z hlavných autorov Pravidielslovenskéhopravopisu(11vydaníodr.1953dor.1971),akoajautoromaspoluautoromvysokoškolskýchučebnícSlovenština.Vysoko-školskáučebniceprostudujícičeskéhojazyka(1957),Čeština.Vysokoškolskáučebni-ca (1972) a mnohých ďalších diel „kodifikačného“ charakteru. Napísal aj veľkémnožstvoučebnícaučebnýchtextovprezákladnéastrednéškoly.Anemožnonespo-menúť,žebolajhlavnýmautoromTézoslovenčine,naktorésanadväzovaloprina-vrhovanízákonaoslovenčineporoku1989.Tézyoslovenčinepublikovalnaviace-rýchmiestach–poprvýkrátasivprvomčíslenovéhočasopisuKultúra slova (1967,roč.1,s.33–40).J.RužičkavTézachvymedziltrizákladnékritériápriposudzovaníjazykových prostriedkov z hľadiska spisovnosti. Bola to ústrojnosť, ustálenosťafunkčnosť,priktorýchzdôrazňovalústrojnosť.UžodzačiatkusadostalniektorýmiformuláciamidosporusEugenomPaulinym,neskôrtietotézytrochunaštrbilajJánHorecký.Dnes jev slovenskej jazykovedemedzikritériamipre spisovnosťdomi-nantnáskôrtzv.normovosťjazykovýchprostriedkov(napr.uJurajaDolníka,2010–sa hovorí o vžitosti, ustálenosti a normovosti2), ale v 60. rokoch 20. storočia išloobezprostrednýohlasnaklasickéučeniePražskejlingvistickejškoly.NiektoríautorivšakdoterazostávajúpriRužičkovomvymedzení.

VzťahJozefRužička–EugenPaulinybolnapriekpopieraniuniektorýmiprívr-žencamiJozefaRužičkuodzačiatkuprotirečivý.J.RužičkaoE.Paulinymsvojhočasusíceuviedol,že:„EugenPaulinyjedoteraznajvýznamnejšímslovakistomasú-časneajveľmivýznamnýmmodernýmčeskoslovenskýmvedcom“(1985,s.262),alejehoživotsapodľaJ.Ružičku„odvíjalnainombrehu“(op.cit.,s.266).

JozefRužičkabol,akojeznáme,významnýmorganizátoromagarantomve-deckéhoživota slovenskej jazykovedy.Organizovalvedecképodujatia, zaštiťovalsvojouautoritoupočetnékonferencie,založiledíciuJazykovednéštúdiei vedecko-

2 Normovésútaképrostriedky,ktoréspoločenstvoprijalo(súkonvencionalizované),resp.súprespoločnosťprijateľné.


-popularizačnýčasopisKultúra slova.Pôsobilakočlenredakcievšetkýchčasopisov,ktorévtomčasevydávalJazykovednýústavĽ.ŠtúraSAV:Slovenskejreči,Jazyko-vednéhočasopisu,KultúryslovaičasopisuSlavicaSlovaca.Navyše,dlhýčaspôso-bilakopredsedaSlovenskejjazykovednejspoločnostipriSAV,akopredsedamno-hýchdomácichimedzinárodnýchkomisií(bolnapr.predsedomPravopisnejkomisiepriJÚĽŠSAVaOrtoepickejkomisiepriJÚĽŠSAV),nobolajčlenomMedzinárod-nejterminologickejkomisiepriMedzinárodnomkomitéteslavistov,členomMedzi-národnejkomisiepreštúdiumgramatickejstavbyslovanskýchjazykovpriMedziná-rodnomkomitéteslavistov,členomMedzinárodnejkomisiepreslovanskéspisovnéjazykypriMedzinárodnomkomitéteslavistovapod.Akovidieť,garantovalnielenslovakistický,aledoznačnejmieryajslavistickývýskumnaSlovensku.

ZáujemogramatickývýskumspisovnejslovenčinysauJozefaRužičkudatujezrejmeodjehoúčastinatvorbeSlovenskejgramatiky(1953)aPravidielslovenskéhopravopisu(1953).Vtomtoobdobískúmalfundamentálneispornéotázkyslovenskejmorfológieasyntaxe,slovnédruhyaosobitnesivšímalproblematikuslovies,čovyústilo do kolektívnej práce Morfológiaslovenského jazyka (1966).Okremtohomnohoštúdiívenovalsyntaktickejproblematike,vktorýchveľmipresneaoriginál-neanalyzovalvetnétypyvslovenčine,atonajmätzv.okrajovéaeliptické,skúmalgramatickúčlenitosťvety,slovesnétvaryvovete,vetnéčleny,súvetia,typyvedľaj-šíchvietajednotlivéspojky.Tietojehoštúdiesadoterazvnímajúvslovenskejjazy-kovedeakomimoriadneprecízne,dôkladnéaautentické.

Pri skúmaní spisovnej slovenčinyanalyzoval (hociniekedymožnoaj trochuťažkourukou)ijazykaštýlpoprednýchstaršíchisúčasnýchslovenskýchspisovate-ľov(MartinaKukučína,ĽudovítaKubániho,JozefaCígeraHronského,MargityFi-guli,VincentaŠikulu i iných).Bol topráveJ.Ružička,kto iniciovalkonferenciuo jazykuaštýlemodernejprózy(1964)a takistokonferenciuo literatúrepredetiamládež(1965).OsobitnéštúdievenovalproblémomprekladunemeckéhobásnikaFriedrichaSchilleradoslovenčinyidomaďarčiny.Okremtohopopularizovaljazy-kovednébádanienajmäv3.fázesvojejčinnostipočetnýmipríspevkamiootázkachjazykovej správnosti a kultúry v periodickej tlačí (jazykové rubriky), pričomboldokoncajednýmznajaktívnejšíchprispievateľovdorozhlasovejjazykovejporadne.Vniektorýchprípadochboltýmprvým,ktoupozornilna„nesystémovosti“vspisov-nejslovenčine(fanúšek,dukelský,brnenský,kladenský).Jednoznačnevšaktrvalnatom,žeprípony-ár, -áreňsivjazykuzachovávajújednotnúformuaniejerozumnéichskracovať(Ružička,1952/53),akosatopresadiloužpojehosmrtivPravidláchslovenskéhopravopisu(napr.1998)avKrátkomslovníkuslovenskéhojazyka(2003).Nievždysadarilovpraxizvíťaziťpodobámatvarom,ktorýmJ.Ružičkavyjadrilpodporu, napr. pri slove slangodporúčalvýslovnosť[slang],nopresadilasapodoba[sleng],namiestodiaľniceodporúčaldávaťprednosťvýrazuautostráda.


Niejemožnéspomenúťvšetky„ružičkovské“aktívavrozvojislovenskejjazy-kovedy,vkaždomprípademožnovšakobdivovaťjehocieľavedomosťihúževnatosť,akoidisciplinovanosť,ktorúvyžadovalajodiných,čosúhrnnesformulovalJánHo-reckýako„neprestajnéúsiliepreniknúťdoteoretickýchotázokanaichzákladedoproblematikyjazykovednéhobádaniavovšeobecnostiadotajovslovenčiny,najmäjejspisovnejformyzvlášť“(Horecký,1986,s.90).J.Ružičkavystupovalvždynaeurópskychpodujatiachakoprominentnýreprezentantslovenskejačeskoslovenskejvedy.Zostaneprenásvšetkýchvzorompracovitosti,schopnostisystematickyaorigi-nálnemyslieť.Jeužlennanás,akoďalejbudemepokračovaťvjehopráciarozvíjaťjehomyšlienkyapodnety.Jeisté,ževdieleJozefaRužičkujenačonadväzovať.

Literatúra

BLANÁR,Vincent–JÓNA,Eugen–RUŽIČKA,Jozef:Dejinyspisovnejslovenčiny. II.Bratislava:Slovensképedagogickénakladateľstvo1974.254s.

Čeština.Vysokoškolskáučebnica.Red.E.Pauliny.Bratislava:Slovensképedagogickénakladateľstvo1972.241s.

DOLNÍK,Juraj:Teóriaspisovnéhojazyka(sozreteľomnaspisovnúslovenčinu).Bratislava:Veda2010.301s.

HORECKÝ,Ján:ProfesorJozefRužičkasedemdesiatročný. In: Jazykovednýčasopis,1986, roč.37,č.1,s.89–90.

HORÁLEK,Karel:Slabikajakojazykovědnýproblém(Námětkdiskusi).In:Slovoaslovesnost,1949,roč.11,č.1,s.23–29.

Jezičnakultura:programinaslijeđePraškeškole.Uredio,preveoiuvodnapisaoPeterVuković.Zagreb:SrednjaEuropa2015.341s.

KRÁĽ,Ábel:Pravidláslovenskejvýslovnosti.2.vyd.Martin:Maticaslovenská2009.423s.Krátkyslovníkslovenskéhojazyka.4.dopln.aupr.vyd.Red.J.Kačala–M.Pisárčiková–M.Považaj.

Bratislava:Veda2003.985s.Morfológiaslovenskéhojazyka.Ved.red.J.Ružička.Bratislava:VydavateľstvoSAV1966.896s.NovéZámkyajazykovákultúra.JozefRužička.In:CastrumNovum,1997,roč.7,č.45,s.10.PAULINY,Eugen:Dejinyspisovnejslovenčiny.I.OdzačiatkovažpoĽudovítaŠtúra.Bratislava:Slo-

vensképedagogickénakladateľstvo1966.128s.PAULINY,Eugen–RUŽIČKA,Jozef–ŠTOLC,Jozef:Slovenskágramatika.1.vyd.Martin:Vydava-

teľstvoOsveta1953.317s.PAULINY,Eugen–RUŽIČKA,Jozef–ŠTOLC,Jozef:Slovenskágramatika.5.vyd.Bratislava:Slo-

vensképedagogickénakladateľstvo1968.583s.Pravidláslovenskéhopravopisuspravopisnýmagramatickýmslovníkom.1.vyd.Zost.Komisiapre

vypracovanienovéhovydaniaPravidielslovenskéhopravopisupodvedenímŠ.Peciara.Bratisla-va:VydavateľstvoSAV1953.403s.(11vydanídor.1971).

Pravidlá slovenskéhopravopisu. 2., dopln. a preprac. vyd.Red.M.Považaj.Bratislava:Veda 1998.574s.

Pravidláslovenskéhopravopisu.4.,nezmen.vyd.Red.M.Považaj.Bratislava:Veda2013.592s.Preslávili nás 2014.Osobnosti novozámockého regiónu (kalendár výročí). Zost. L.Otrubová.Nové

Zámky:KnižnicaAntonaBernoláka2014,s.16.RUŽIČKA,Jozef:Zproblematikyslabikyaprozodickýchvlastností.Kvývinuhornonemeckéhoslova.

Bratislava:Slovenskáakadémiaviedaumení1947.134s.


RUŽIČKA,Jozef:Akopísaťtvaryčinnéhopríčastiaprítomného.In:Slovenskáreč,1953/1953,roč.18,č.3,s.91–93.

RUŽIČKA,Jozef:Skladbaneurčitkuvslovenskomspisovnomjazyku.Bratislava:VydavateľstvoSAV1956.182s.

RUŽIČKA,Jozef:Tézyoslovenčine.In:Kultúraslova,1967,roč.1,č.2,s.33–40.RUŽIČKA,Jozef:Základnásémantickáčrtaslovies.KpoznaniuŠtúrovejgramatickejteórie.In:Jazy-

kovednýzborníkvenovanýVI.Slavistickémukongresu.Red.J.Dzurendaakol.Bratislava:Slo-vensképedagogickénakladateľstvo1968,s.163–169.

RUŽIČKA,Jozef:SpisovnáslovenčinavČeskoslovensku.Bratislava:VydavateľstvoSAV1970.250s.RUŽIČKA,Jozef:RozvojslovenčinyvsocialistickomČeskoslovensku.Bratislava:VydavateľstvoSAV

1975.65s.RUŽIČKA,Jozef:Osiledialektickejmetódy.In:Kprincípommarxistickejjazykovedy.Ed.S.Ondre-

jovič.Bratislava:JazykovednýústavĽ.ŠtúraSlovenskejakadémievied–ÚstavprojazykčeskýČeskoslovenskáakadémiavied1985,s.262–268.

Ružička,Jozef.In:LexiconGrammaticorum.Who´sWhointheHistoryofWorldLinguistics.Vol.2.Ed.H.Stammerjohann.Tübingen:MaxNiemeyerVerlag2009,s.1303–1304.

Slovenština.Vysokoškolskáučebniceprostudujícíčeskéhojazyka.1.vyd.Praha:Státnípedagogickénakladatelství1957.182s.

TRUBETZKOY,NikolaiSergeyevitsch:GrundzügederPhonologie.Praha:TravauxduCercleliguis-tiquedePrague,7,1939.


JOZEfrUŽIČKA–SPIRITUS ACTOR SLOvENSKÝchJAZYKOvEDNÝchSPOLOČNOSTí

Ivor RipkaBratislava,e-mail:[email protected]

RIPKA, Ivor: JozefRužička–spiritus actor of Slovak Linguistic Societies. Slovak Language, 2017,Vol.82,No1,pp.15–23.

Abstract: The contribution presents and appreciates the multi-aspectual organizational andconceptual activities of Jozef Ružička as the official (chairman) of theAssociation of SlovakLinguistsatSAVinthe1960´sand1970´softhe20thcentury.Theauthorofthetext,amongotherthings, approaches his views on the role of the professional linguistic societies in the research and popularizationfield,remindsthelectureandeditorialactivityoftheAssociationandthegeneralmeetings.Keywords:JozefRužička(1916–1989),AssociationofSlovakLinguistsatSAV,SlovaklinguisticsocietiesatSAV,generalmeeting,lecture,editorialactivities,languageculture

1. úvOdUžveľkýrímskypolitikaštátnik,známyrečník,filozofaspisovateľMarcus

TulliusCicero(106–43predn.l.)vosvojejpráciDeoratorenapísal,žedejinysúsvedkamičias,svetlompravdy,živoupamäťou,učiteľkouživotaaposlomminulos-ti.Tátoklasickásentenciaprežiladlhéstáročiaabolaijestáleaktuálna.Naposol-stváminulostinezabúdaanisúčasnáslovenskájazykoveda,ktoránachádzainšpirá-cieaimpulzyajvovýskumnýchvýsledkochiorganizátorskýchpočinochvedúcichosobnostípredchádzajúcichgenerácií.ProfesorJozefRužičkabolnielenvýnimoč-nýmbádateľom,aleajdlhoročnýmčinorodýmfunkcionárom–viacnásobnýmpred-sedomči podpredsedom i členomvýboru– stavovskýchorganizácií slovenskýchjazykovedcov(Združeniaslovenských jazykovedcov pri SAV i Slovenskej jazykoved-nejspoločnostipriSAV;ďalejajakoZdruženie a Spoločnosť),ktorýpodľamôjhonázorudominujúcimspôsobomurčovalaprofilovalichmnohoaspektovúčinnosť.Pritejtopríležitostibysomrádpripomenulnajmäniektoréjehovýraznejšiefunkci-onárskeaktivityapočinyzobdobiaodpolovice60-tychazačiatku70-tychrokovminuléhostoročia;natietorokysitotižspomínamužajakoichúčastníkazaintere-sovanýpamätník.

2.JOZEfrUŽIČKAAZDrUŽENIESLOvENSKÝchJAZYKOvED-COv PRi SAvJozefRužička–predtýmtriobdobiavykonávajúcifunkciupodpredsedutejto

stavovskej organizácie – bol prvýkrát zvolený za predseduZdruženiana valnom zhromaždení,konanomtesnepo jehopäťdesiatke,a tovdňoch13.–14. januára1966vBratislave. (Vtomčasebolaj riaditeľomvtedajšiehoÚstavuslovenského

16 Ivor rIpka

jazykaSAV.)Trebazaznamenať,žehistóriuačinnosťZdruženiaineskoršejSpoloč-nosti v zásade komplexne či kompletne prezentujúSpisy SJS 1/2014 (pracujúcejvsúčasnostiužpodegidouJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAV),ktorévyšlisvro-čením2014.IcheditormisúB.ChocholováaS.Ondrejovič.Jetonesporneužitočnápublikácia,„združene“prezentujúcanajmäsprávytajomníkovočinnostispoločnos-tívjednotlivýchrokoch,resp.vofunkčnýchobdobiach;tietonajmäzoSlovenskejrečiprevzaté„materiálové“textyvšaknedopĺňajú,žiaľ,nijakébibliografickéúdaje.

2.1. Novozvolený predseda Združeniadoc.Ružičkapredniesolvplénevalnéhozhromaždeniaprejav,ktorýneskôrvyšieltakistovSlovenskejreči(1966,roč.31,č.4,s.197–203)podnázvomÚlohy slovenskej jazykovedy.DoSpisovSJS1/2014 nebolzaradenýtentopredejinyspoločnostizviacerýchhľadískdôležitýtext,vkto-romautornačrtávapredpokladyamožnostiďalšejpráceZdruženia; niektorédôleži-tétézyaformulácieautorabudempretoaspoňstručnekomentovať,resp.ajcitovať.V texte sa napr. konštatuje, žeZdruženie je organickou súčasťou Jazykovednéhozdruženiapri ČSAV, ktorémá celoštátnupôsobnosť.Vzťahmedzi týmitodvomaspoločnosťamijetedatenistýakomedziSAVaČSAV.Tentoprávnystavumožňo-valpodľanázoruJ.RužičkuplodnúspoluprácunajmävteoretickejzložkečinnostiZdruženia.(Ibamarginálnepripomínam,žesprávyoakciáchapodujatiachpripravo-vaných výborom ZdruženiapravidelneuverejňovaliajčeskéJazykovědnéaktuality.)VslovakistickýchotázkachvšakpokladalZdruženiezasamostatnúinštitúciuspl-noukompetenciou.Pripomenultiež,žeúlohyvedeckýchspoločnostíniesúdanérazanavždy;môžusaprispôsobovaťpotrebámdanéhovednéhoodboru(vAkadémiialeboajvcelejspoločnosti).IkeďkaždávedeckáspoločnosťpriAkadémiimáslú-žiťvýskumuajpraxi,nemožnoimpodľaautoraprideľovaťnijakýosobitnývýskum,nijakúúlohuvrámcištátnehoplánuvýskumu.PretosačinnosťZdruženia v novom funkčnomobdobí(vrokoch1966–1968)mala„skladaťvpodstatezprednáškovejčinnostiodbornej(atoteoretickejipopularizačnej),ďalejzprieskumnejanapokonorganizačnej. Osobitnú pozornosť treba venovať popularizačnej činnosti – pred-náškam pre jednotlivé zložky kultúrnej verejnosti (školy, redakcie, divadlá ap.)“(Ružička,1966,s.198).

2.2. IkeďJozefRužičkapokladalzaprvoradúúlohumnohoaspektovúmo-dernizáciu slovakistiky,nijakotýmnechcelznehodnocovaťdoterajšiuprácuvyko-nanúavykonávanútzv.tradičnýmimetódami.Dôvodil,ževýraztradičnémetódy netreba anemožnochápať ironicky, lebo „sú tometódy,ktoré saosvedčili a ajnaďalejsaosvedčujúpripoznávaníjazyka.Skôrbysomradil,abysmevýraztra-dičnémetódy[zvýraznilI.R.]chápalikladne,najmävspojitostisúsilímnadväzo-vaťnadomácutradíciu“(ibid.,s.200).Vedoménadväzovanienadosiahnutévý-sledky, kritické rozvíjanie domácich postupov a hodnôt je podľa autora druhoučrtou, ktorá dopĺňaúsilie po svetovej orientácii.Tieto dve črty – akokoľvek sa


zdajúprotichodné–sútotižvdialektickomvzťahu.Ichsúčasnérozvíjaniejezáru-kou,žesaneuplatniaškodlivévýstrelkyjednejalebodruhejorientácie.Bezfareb-nýkozmopolitizmusišovinistickýnacionalizmuspokladalJ.Ružičkazaškodlivúorientáciuvnašomodbore.Vhodnúplatformunaoptimálneriešenieúlohsloven-skejjazykovedymohlopodľajehonázoruutvoriťlensprávneriešenieprotikladumedzi výlučne svetovou a výlučne domácou orientáciou. Všeobecnosť teórieakonkrétnosťmateriálusanevylučujú.Zdôrazňovaltiež,žejazykovedajeunásvosvojomjadrenárodnouvlastivednoudisciplínou(veďjejjadromjeslovakisti-ka),atakoumusíajostať,leboináč(bezatribútunárodná,vlastivedná)bystratilazákladnéspojivásnárodomakonositeľomjazykaatvorcomvšetkýchkultúrnychhodnôt,ktorésúsjazykomspojené.Slovakistikajejadromslovenskejjazykovedyajpreto,lebovšestrannývýskumslovenčinysamôžerobiťvplnejmierelennanašichpracoviskách:nikdenasvetenemôžuaaninechcúslovenčinuskúmaťtak,akojumožnoatrebaskúmaťunásnaSlovensku.

2.3. Za jednoznačne najaktuálnejšiu úlohu slovenskej jazykovedy pokladalpredseda Združeniavypracovanie teóriespisovnéhojazyka, vyhovujúcej potrebám súdobej spoločnosti. Zdôrazňoval, že v nijakom prípade sa nemožno uspokojiťspriamočiarou„aplikáciouteórieosnovanejvinomspoločenskomkontexte,lebobysanámmohlistratiťšpecifickéčrtynašejnárodnejsituácie“(ibid.,s.202).Priuva-žovaníoteoretickýchotázkachbolopodľanázoruJozefaRužičkupotrebnévychá-dzaťztézPražskéholingvistickéhokrúžku.Privypracúvaníaformulovaníucelenejteóriemusíplatiťzásada,žerozhodujúcimčiniteľomjevlastnýrozvojnárodnéhojazyka;kritériáadekvátnostiasprávnostikaždéhojazykovéhoprostriedkutrebahľa-daťvjazykusamom.Pritejtoprácisamôžeimávychádzaťzozásady,že„jazyko-vedcimajúprávoipovinnosťzasahovaťdostavbyspisovnéhojazyka,dojehovývo-ja a usmerňovať ho“ (ibid., s. 202).Autor bol presvedčený, že toto historickýmiskúsenosťami overené právo dávajú jazykovedcomdejiny slovenskej jazykovedya–opäťzacitujem–„odobrujúhoajvšetkyzložkynašejkultúrnejverejnosti“.Dnesniejetátotézaprijímanátakjednoznačne;súčasnáspoločnosťjepostihnutá„infek-ciouliberalizmu“.Všetkosasmieamôže,ničsanemusí.

2.4. Úvodnýprejavchápaljehoautorlenakonáčrtzákladnýchúloh,ktoréča-kali Združenievnajbližšíchrokoch.Pokladámzaužitočnéipotrebnézacitovaťslo-vá, ktorými Jozef Ružička zakončil svoje vystúpenie. Vyzval prítomných, aby„kotázkamslovenskéhojazykapristupovalitak,akosapatrípristupovaťknajvzác-nejším hodnotám národným. Skúmať národný jazyk, pestovať ho, rozvíjať jehovlastnostiahodnoty–totrebarobiťvsúhresnárodnýmpovedomím,anatomsamusízúčastniťnielenrozumavôľa, ležajcit.Takátoosobnázainteresovanosťjenajlepšouzárukouúspechu“(ibid.,s.203).

18 Ivor rIpka

3. PArcIÁLNE hODNOTENIE ČINNOSTI ZDrUŽENIA SLOvEN-SKÝchJAZYKOvEDcOvPrISAvNa výročnej schôdzke konanej v januári r. 1966 členovia Združenia prijali

a schválili aj návrh, aby savalné zhromaždeniakonali každý rok. JozefRužičkapreto zvolal všetkých členov na 20. februára 1967; toto zhromaždenie sa konalovÚstrednej knižniciSAVvBratislave.Predsedav úvodnomprejavepripomenuldesaťročnúčinnosťZdruženia, ktoré prevzalodedičstvopoBratislavskom lingvistic-komkrúžku, resp. po bývalej SlovenskejjazykovednejspoločnostipriSAV. Tieto bý-valéspolkyvšaknarozdielodZdruženianemalivpodstatenijaképrostriedkynavyvíjanieodbornejčinnosti,nemalinijakúpodporuzverejnýchprostriedkov.Pretosaichčinnosťmuselaobmedziťnateoreticképrednáškysdiskusiami.Atietostaršiespolkybolivýlučnevýberové;ichčlenomsamoholstaťlenten,ktospĺňalistéod-bornépodmienky.PrvéfunkčnéobdobieZdruženia–roky1957až1960zapredsed-níctvaprof.JánaStanislava–vpodstateneprinieslozákladnézmenyprotizvyklos-tiamvpredchádzajúcichspolkoch.Ibaužšiaspoluprácasceloštátnoujazykovednouspoločnosťoumalaistýdosahnaúroveňprednáškovejčinnosti:rozvinulasavýmenaprednášateľov,onovýchvýskumnýchpoznatkochprichádzaličastejšiereferovaťajzahraničníjazykovedci.Akoprvýprednášalužnaustanovujúcomvalnomzhromaž-dení Združenia(4.marca1957)prof.JánStanislavoslovenskýchprvkochvstaro-českýchpamiatkach.Diskusnévečerysakonalivdvojtýždennýchintervaloch:akodruhývporadíprednášalpodpredsedaJozefRužička(natémuKproblémupomoc-ných slovies; textbolpublikovanývSlovenskejreči,1957,roč.22,č.5,s.269–281),ktorýspolustajomníkomRudolfomKrajčovičommalokreminéhonastaros-tizabezpečovanieprednášateľov.Poznamenávam,že tajomníkZdruženiapozýval naprednáškyajposlucháčovFilozofickejfakultyUniverzityKomenskéhovBrati-slave.Druhéfunkčnéobdobie–vrokoch1960až1963opäťzapredsedníctvaprof.JánaStanislava–malopodľaJ.Ružičkuvýznamaprínosajvtom,žesaupevňova-loorganizačnézačlenenieZdruženiadoštruktúrySAVažesarozšírilačlenskázák-ladňanajmäutvorenímpobočiekvPrešove,BanskejBystriciaNitre.Činnosťbolaopäť lenprednášková.TretiefunkčnéobdobieZdruženia–roky1963až1965zapredsedníctvaprof.EugenaPaulinyho–malovýznamprenovéformovaniečinnosti:vtedysaurobiliprvépokusyvyužiťZdruženieakoorganizačnúzákladňunakolek-tívnepodujatia(vedeckékonferencie)inasamostatnývýskum(prieskumhovorové-hojazykanaSlovensku).Vypracovalisaistépostupy,ktorébudemožnoatrebapo-užívaťajvďalšejčinnostispoločnosti.Vtomtoobdobísaďalejrozrástlaajčlenskázákladňa:Združenieprestalobyťúzkovýberovouvedeckouspoločnosťou.Prednáš-kováčinnosťvtomtoobdobíbolaintenzívna.

3.1.Predskoro50-timirokmiJozefRužičkavyslovilpresvedčenie,žebybolopotrebnépodrobnejšiepreskúmaťnielendesaťročnúčinnosťZdruženia,aleajzačať


serióznespracúvaťvznikavývinnašej jazykovedyvôbec, tedanavysokýchško-lách,vMaticislovenskejivSlovenskejakadémiivied.Navrholvalnémuzhromaž-deniu,abysavytýčilavýskumnáúlohaVznik a vývin jazykovedy na Slovensku a aby savbudúcichrozpočtochspoločnostinašlaprimeranásumanaodmenuzaúspešnériešenietejtoúlohy.Zmyslomnávrhubolopodľaautorato,„abysmesazačalistaraťosvojuhistóriuavkonečnomdôsledkuabysaajslovenskékrajestalirazcezdejinyjednotlivýchzložiekslovenskéhoživotahistorickýmivpravomzmysleslova“(Ru-žička,1967,s.194).

3.2. J.Ružička tiež stručneči rámcovohodnotilplneniezákladnýchpracov-ných úloh Združenia(t.j.modernizáciuslovenskejjazykovedyariešenieproblema-tikysúvisiacejsjazykovoukultúrou),vytýčenýchnanovéfunkčnéobdobievr.1966.Tento text nazvanýRok dobrej práce bol publikovaný v Slovenskej reči (1967,roč.32,č.4,s.193–198),nodokompendiaSpisySJS1/2014napokon nebol–za-istelennedopatrením,podobneakonapr.mojaexplicitnenazvanáSprávaočinnostiZdruženiaslovenskýchjazykovedcovpriSAVzarok1969(Ripka,1970)–zaradený.Pripomínam,ževpríslušnom(tomistom)čísleSlovenskejreči(1967,roč.32,č.4,s.242–244)publikovanásprávatajomníkaZdruženiaFrantiškaKočiša skonkrét-nymiúdajmiočinnostijevSpisochSJS1/2014začlenená,predejinyjazykovedydôležitéfaktickéúdajesatedanestratia.

4.PrEDNÁŠKYvZDrUŽENíSLOvENSKÝchJAZYKOvEDcOv PRi SAvJadrom činnosti Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV v 2. polovici

60.rokov20.storočiaboliprednášky,oktorýchsaJozefRužičkaobraznevyjadriltak,žeonysú„akýmsiolejom,ktorýjetakpotrebnýnariadnychodstrojanašejja-zykovedy“ (Ružička, 1967, s. 195). PredsedaZdruženia využíval svoje pracovnéiosobnékontaktysvýznamnýmieurópskymijazykovedcami(slavistamiigerma-nistami) a pozýval ich prednášať na Slovensko. Sľubne sa rozvíjali najmä stykysViedenskouuniverzitou, resp. sViedenskou jazykovednou spoločnosťou,ktorejčlenmisastaliajniektoríslovenskíjazykovedci(napr.ajJozefRužičkačiViliamSchwanzer, ktorí sa potom „recipročne“ vždy všestranne starali o svojich hostízViedne).Prednáškyštyrochrakúskychjazykovedcovr.1967organizovaloZdruže-nie v spolupráci s KrúžkommodernýchfilológovpriSAV. Po nemecky hovoriacich hostí sprevádzalipočas ichpobytuvBratislaveužnebohíkolegoviaapracovníciústavuŠtefanMichalusaRudolfGedeon.Vmojomsúkromnomarchívesomnašielo.i.poznámkyonávšteváchtýchtoviedenskýchjazykovedcov,sktorýmisompri-chádzaldostykuajja,apretosidovolímznámeapublikovanéúdajeparciálnedopl-niť.VBratislave r. 1967prednášalviedenský indoeuropeistauniv.prof.ManfredMayrhofer (1926–2011)o indo-iránskych jazykoch.Tenšpeciálnehosprievodcu

20 Ivor rIpka

vBratislavenepotreboval,atedaaninepožadoval.Inétobolovprípadekalendárnestaršieho univerzitného profesora i akademika Eberharda Kranzmayera (1897 –1975),„fundátora“viedenskejdialektologickejškoly.TenbolvBratislavespoločnesdoc.MariouHornungovou(1920–2010),ktoráhotaktoexplicitneoznačila(„erprägtelangeZeitdieWienerSchulederDialektologie“)prvýkrát;vprednáškepod-robnereferovalionárečovýchvýskumochvRakúsku.Prof.KranzmayervšakchcelmaťprispoznávanípamätihodnostíBratislavyajejokoliakdispozíciiauto.Tech-nicko-hospodárskasprávaÚstavovspoločenskýchviednaKlemensovejul.hovšakvpotrebnomtermínenemohlaposkytnúť,atakbolotrebanájsťinériešenie.Vtedaj-šítajomníkZdruženia,naFFUKmôj„služobne“orokstaršíspolužiakFrantišekKočiš,sktorýmsmesaevidovaliajakoSpišiaci,vedelotom,žesompočasvojen-činyrobilšoféra,ioznámiltoajpánupredsedovi.Tenmitúto„odbornosť“rýchlouznalavďalšíchrokochsom„slúžil“vZdruženíivústaveajvtomto„zaradení“.Abolitobezpochybyajodborneobohacujúceslužbypracovisku.

4.1. JozefRužička ako hlavný koordinátor prednáškovej činnostiZdruženiadávalpriestornaprezentáciuvýskumnýchvýsledkovajmladýmjazykovedcom.Užr.1966prednášalvBratislavenapr.dr.WolfgangUlrichDresslerzViednenatémuNominálnyaverbálnyplurál.Dodnesaktívnyuniv.profesorW.Dressler–akosmevtedyspolustajomníkomF.Kočišomzistili–jeročníknarodenia1939.Totoziste-nie zhodou okolností poslúžilo ajmotivačne; trocha paradoxne pomohlo rozšíriťčlenskúzákladňuZdruženia.R.1966saužsícerigorózneneuplatňovalazásada,žečlenomspolkusamôžestaťibatenjazykovedec,ktorýsaodprezentovalprednáškouvpléne,nonapriektomučlenovveľminepribúdalo.KeďsmepredseduZdruženia upozornilinaskutočnosť,ževiacerí(mladí)slovenskíjazykovedci(staršíakopred-nášateľ)niesúešteaničlenmiZdruženia,hneďzačalsituáciuriešiť.Aužnavalnomzhromaždeníkonanomvofebruári1967bolizačlenovZdruženia prijatí o. i. Ján Bosák,KláraBuzássyová,RudolfGedeon,JánKačala,RudolfKuchar,ŠtefanLip-ták,ŠtefanMichalus,MáriaPisárčiková,IvorRipka,JanaSkladanáaďalší.

4.2.JozefRužičkabolvrokochsvojhopredsedníctvavZdruženíajriaditeľomJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAV:výskumnéúlohyspoločnostiivýberprednáša-teľovplánovalvždytak,abyvzájomne„ladili“sústavnýmiplánmi.Otejtoskutoč-nostisadiskutovalonapr.ajnavalnomzhromaždenívofebruári1967;prof.Paulinytotižnamietal,ževlastnepresnenevedno,akonaplnenívýskumnýchplánovaúlohakademickéhopracoviskaparticipujeZdruženie.Podľamôjhonázoruvšakpozýva-nieprednášateľov,ktorímohliprezentáciousvojichvýskumnýchvýsledkovpomôcťpririešeníaktuálnychčiperspektívnychúlohústavu,maloopodstatnenieivnútornúlogiku.TaktomožnovnímaťahodnotiťprednáškyprofesoraJohannaKarlaWerneraWintera(1923–2010)zKielu,ktorýr.1969(vtedybolajtajomníkomspoločnostiSocietasLinguisticaEuropeaačlenoviavýboruZdruženiasnímrokovaliomožnej


slovenskejúčastivtomtospolku)prednášalnatémuAnalogickézmeny asémantickáštruktúra.R.1970bolnaSlovenskuznova;prednášaloniektorýchďalšíchlexiko-grafickýchalexikologickýchotázkach.ŠvédskyjazykovedecprofesorGunnarJa-cobsson(1918–2001),riaditeľSlovanskéhoústavuuniverzityvGöteborgu,bolnaSlovenskuviackrát.TentoosobnýpriateľprofesoraRužičkusprostredkovalvýboruZdruženia napr. kontakt na estónsko-švédsku lingvistkuElsuOksaarovú (1926 –2015),profesorkuavedúcuKatedryvšeobecnejjazykovedynaHamburskejuniver-zite(neskoršieajčlenkuEstónskejakadémievied),ktorár.1970prednášalavBrati-slaveoproblémochkontrastívnejsémantiky.Nemožnopochybovať,ževZdružení prednášali v tých rokochmnohí významní európski jazykovedci najmä aj vďakaosobnostnýminiciatívamJozefaRužičku.

5. vÝJAZDOvÉ vALNÉ ZhrOMAŽDENIA ZDrUŽENIA SLOvEN-SKÝchJAZYKOvEDcOvPrISAvPodľaplatnýchstanovsamalivalnézhromaždeniaZdruženiakonaťpravidelne

každýrok.R.1967všakzvolalvýbordokoncadvetakétopodujatia:riadnevalnézhromaždenie za rok 1966 sa konalo vo februári vBratislave, dňa 11. decembra1967sakonalovalnézhromaždenieZdruženia(zaplynúcirok)vNitre.Boltoprvý–predsedominiciovaný–pokusvýboruZdruženiausporiadaťtakétopodujatievpo-bočke.Zhromaždeniemalozacieľoživiťcelkovúčinnosťpobočky,pomôcťkatedreslovenskéhojazykavjejúsilíozvyšovanieteoretickejúrovnevovýskumeivovy-učovaníslovenčiny,predširšímplénomznovaprediskutovaťniektoréaktuálneotáz-kyspisovnejslovenčinyajazykovejkultúryvškolách.

5.1.PrvévýjazdovévalnézhromaždenieZdruženiabolozovšetkýchstránokvydarenéaúspešné,apretosavýborvedenýJozefomRužičkomrozhodolzorgani-zovaťajďalšie.Nazáverjehofunkčnéhoobdobiasakonaloriadnevalnézhromaž-denie ZdruženiaslovenskýchjazykovedcovpriSAV16.–17.decembra1968vBan-skejBystrici.Odstupujúcipredsedabilancovalakomentovalplneniecieľov,ktorésiZdruženie vytýčilo v poslednom funkčnom období, teda modernizáciu výskumua pestovanie jazykovej kultúry. Celkovú činnosťZdruženia v príslušnom obdobíoznačilzaúspešnú.„Materiálovú“správuočinnostiskonkrétnymiúdajmitradičnepripravil a predniesol tajomník výboruF.Kočiš. Po obidvoch správach sa vecnediskutovalonajmäokoordinačnejúloheZdruženiavovýskumenárodnéhojazyka.PrítomníčlenoviavprvýdeňrokovaniazvoliliajnovývýborZdruženia;jehopred-sedom sa stal prof. Ján Horecký.

5.1.1.Tubysomrádpripomenulajjednuudalosťprezentujúcu„spoločenskýrozmer“JozefaRužičku,inšpirátoraariadiacehoduchamnohoaspektovejčinnostiZdruženia.Namilomvečernomspoločnomposedeníprivítalvedúcuosobnosťniek-dajšej (v r.1941–1945 fungujúcej)Slovenskej jazykovednej spoločnostipriSAV

22 Ivor rIpka

prof.ĽudovítaNováka,ktorýod1.decembra1968začalznovapracovaťakovyso-koškolskýučiteľnaPedagogickejfakulteUKvTrnave;viedoltamKatedruzápad-nýchfilológií.Prof.Nováksapotomprezentovalajakovýnimočnýklávesista;naj-prvsprevádzalspevdoc.GabrielyGotthardovej-Štibranej,neskôrbrilantne„zhla-vy“zahralčasťI.vetyBeethovenovejKlavírnejsonátyč.14cis-mol(Sonátymesač-néhosvitu).

5.2. RodiacusatradíciuvýjazdovýchvalnýchzhromaždeníZdruženiavpoboč-kách podporil – síce až na konci svojho funkčného obdobia – aj výbor zvolenývBanskejBystrici.Naradebolaprešovskápobočka,ktorábolar.1970napr.vpred-náškovej činnosti najautonómnejšia. Dávalamožnosť ajmladším jazykovedcom,a účinne tak pomáhala pri realizácii starších uznesení výboru o potrebe vytvoriťvlastnú platformu pre tých, ktorí začínajú prezentovať prvé výsledky svojej vý-skumnejpráce.ValnézhromaždenieZdruženiasakonalovPrešove15.–16.apríla1971.PrebratislavskýchčlenovZdruženiabolacestadoPrešovadosťdramatická:autobussapokazil,vRužomberkuhobolotrebavymeniť.Čakanienanovýnebolopríjemné,navyšekomplikovaloplánovanýčasovýrozvrhrokovania,takževpracov-nomprogramebolopotrebnéurobiťúpravya„škrty“.Otomtopodujatídnesťažkonájsťnejakú„printovú“správu.Akoodstupujúci tajomníkvýborusomsícevtedynapísalsprávudoNedeľnejPravdy(vyšlar.1971vč.17),alednesjunedokážemnijakooveriť.Valnézhromaždeniezvolilonovývýbor:predsedomostalprof.JánHorecký,predsedomnovejtrnavskejpobočkysastalprof.ĽudovítNovák.VPrešo-vesavpléneuždiskutovaloajopripravovanejzmenestanov,ktorýmisamaloupra-viťprávnepostavenievedeckejspoločnosti.Malsazmeniť–astalosatoažorok,13.júna1972–ajnázov:namiestoZdruženiaslovenskýchjazykovedcovpriSAV sa ustanovila Slovenskájazykovedná spoločnosťpriSAV.

6.EDIČNÉAKTIvITYZDrUŽENIASLOvENSKÝchJAZYKOvED-COv PRi SAvPočasprvéhopredsedníctvaJozefaRužičkuvZdruženísa výrazne zintenzívni-

liajedičnéaktivity.Spomeniemčivymenujemichužibastručne.R.1968saobno-vilovydávaniecudzojazyčnejpublikácieRecueillinguistiquedeBratislava(II.zvä-zokobsahoval15štúdiíreprezentujúcichúroveňslovenskejjazykovedy;jehovedec-kýmredaktorombolJozefRužička).R.1967začalvychádzaťosobitnýtlačovýor-gánpreotázkyjazykovejkultúryaterminológie–Kultúra slova (10číselročne).V tom istom roku otvorilo Združenie v denníku Pravda rubriku Slovenčinanaša, ktorámalav týchrokochveľkúpublicituajohlas.Redigoval ju tajomníkvýboruZdruženiaFrantišekKočiš.(Neskôrpripravovalipodobnérubrikyvlokálnychperi-odikáchvPrešoveavBanskejBystricičlenoviapobočiek.)J.Ružičkainiciovalajvydávanie Informačnéhobulletinu,ktorýdostávalivšetcičlenoviaZdruženia. Toto


cyklostylom vydávané periodikum, ktoré členom sprostredkúvalo informácie (aj)o jazykovedných publikáciách, časopisoch a článkoch, pripravoval JánHorecký.SpočiatkumupomáhaliM.KučerováaĽ.Adamišová,neskôrA.OravcováaE.Rí-sová.Podľamôjhovedomiavyšlovr.1967–1972spolu33číselbulletinu.NeskôrSlovenská jazykovednáspoločnosť pri SAV (podegidouJozefaMistríka)vydávalaZápisníkslovenskéhojazykovedca aodr.1997plníistéinformačnéúlohyJazyko-vednýzápisník.Aletojeužsúčasnosť,niedejiny.

7.ZÁvErVreminiscenciáchpamätníkovmávajúvždyzreteľnejšiekontúrytiedeje,uda-

losti či skutočnosti, ktoré v istom zmysle prekonávajú všednosť a každodennosťosobnéhoživotaiodborného,resp.profesionálnehopôsobeniaaúčinkovania.MalsomvzácnumožnosťapríležitosťzblízkasledovaťtvorivéapodnetnévýskumnéiorganizačnéaktivityprofesoraJozefaRužičkuvslovenskejjazykovede(akopra-covníkJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAV,vedúcioddeleniaačlenústavnejrady)skorotridesaťročia.Počastýchrokovsomho–akovyhranenúbádateľskúosob-nosť,typovovzdialenúoddruhuľudskyizolovanýchkabinetnýchvedcov–zažilajviných„polohách“,napr.akofutbalovéhofanúšikanaštadióneSlovana,akopilné-hodomácehohospodáraamajstranajehochatevDevíne,akoúčastníkaspevovpriklavírinaniektorýchsmolenickýchkonferenciách,akoplavcaskáčucehohlavičkyvbukovskejvodnejnádrži,kamsmechodievaliajsniektorýmihosťamiZdruženia a i.Nazdávamsa,žemámtedaprávovysloviťsvojnázorajonekvalifikovanomanekorektnomvnímaníJozefaRužičkuakonajväčšieho(neo)puristuv60.rokochminuléhostoročia.Takétohodnoteniebolopodľamňamotivovanénajmätým,ževiaceréotázkyjazykovejkultúryvykladal–prirodzene,ajvmnohýchprednáškachiniciovanýcha„gestorovaných“práveZdružením–inaknežpragmatickéechosve-tovejlingvistikyvsúčasnejslovenskejjazykovede,ktoréčastonástojčivohľadajúniektorí moderní bádatelia.

Literatúra

KOČIŠ,František:ZprávaočinnostiZSJzarok1966.In:Slovenskáreč,1967,roč.32,č.4,s.242–244.RIPKA,Ivor:SprávaočinnostiZdruženiaslovenskýchjazykovedcovpriSAVzarok1969.In:Sloven-

skáreč,1970,roč.35,č.4,s.244–247.RUŽIČKA,Jozef:Kproblémupomocnýchslovies.In:Slovenskáreč,1957,roč.22,č.5,s.269–281.RUŽIČKA,Jozef:Úlohyslovenskejjazykovedy.In:Slovenskáreč,1966,roč.31,č.4,s.197–203.RUŽIČKA,Jozef:Rokdobrejpráce.In:Slovenskáreč,1967,roč.32,č.4,s.193–198.Slovenskájazykovednáspoločnosť.Minulosťaprítomnosťstavovskejorganizácieslovenskýchjazyko-

vedcov.SpisySJS1/2014.Eds.B.Chocholová–S.Ondrejovič.Bratislava:Slovenskájazykoved-náspoločnosťpriJÚĽŠSAV–JazykovednýústavĽudovítaŠtúraSAV–Veda2014.172s.

24 jana Pekarovičová

JOZEfrUŽIČKAASTUDIAAcADEMIcASLOvAcA

Jana PekarovičováFilozofickáfakultaUniverzityKomenského

Gondova2,81499Bratislava,e-mail:[email protected]

PEKAROVIČOVÁ,Jana:JozefRužičkaandStudiaAcademicaSlovaca.SlovakLanguage,2017,Vol.82,No1,pp.24–32.

Abstract:Thepaperfocusesonthescientificresearchofprof.PhDr.JozefRužička,DrSc.,whouncovered grammatical aspects of the Slovak to foreign students in his presentations at the Summer School ofSlovakLanguage andCultureStudiaAcademicaSlovaca. In his lectures, he helpedparticipantstoseeSlovakasconfidentcompetitiveCentralEuropeanlanguagewhichisabletorespond to the dynamic changes resulting from the communication needs of the language users. Takingintoaccountthelong-termscientificresearchofJozefRužička,theauthorinterpretsthecontributionofhislectureswhichwerepublishedinanthologiesnamedStudiaAcademicaSlovacabetween1965and1979.Key words: Summer School of Slovak Language and Culture Studia Academica Slovaca,morphologicaltypology,syntacticsemantics,languagecultureandcodification,dynamicchangesin Slovak grammar, didactics of Slovak as a foreign language

„Gramatickýsystémjazykajevovývinepomernestály.Podliehasícezmenám,aletiesúznačnepomalé.

Noitakbadaťdynamickosťvcelomgramatickomsystéme.“JozefRužička1

Uvedenýcitátazdanajvýstižnejšiecharakterizujezákladnéparametredlho-doboorientovanéhovedeckéhovýskumuprof.PhDr.JozefaRužičku,DrSc., ktorý vrámcisvojhoúčinkovanianaLetnejškoleslovenskéhojazykaakultúryStudiaAcademicaSlovaca(SAS)odkrývalcudzincompredovšetkýmprincípygramatic-kejstavbyslovenčinysdôrazomnašpecifikájejmorfologickejasyntaktickejro-viny. Vo svojich príspevkoch sa venuje otázkam typologickej charakteristiky vhistorickomkontexteneobchádzajúcpritomanidynamickézmenyvjazykovomsystéme iv rečovejpraxi.Svojimiprednáškamipomáhalcudzincomvidieťslo-venčinuakosebavedomýkonkurencieschopný(stredo)európskyjazykrešpektujú-civlastnégenetickéatypologickéčrtyazároveňschopnýreagovaťnadynamickézmenyvyplývajúcezkomunikačnýchpotriebpoužívateľovjazykairešpektovaniavtedajších jazykovopolitických trendov.V centre pozornosti tohto príspevku jelingvistickáinterpretáciapublikovanýchprednášokvzborníkochStudia Academi-ca Slovaca na pozadí dlhodobej vedeckovýskumnej orientácie Jozefa Ružičku,

1 Tento citát je z príspevku Gramatickýsystémslovenčinyvkontextecudzíchsystémov publikova-néhovzborníkuStudia Academica Slovaca(8,1979,s.379),kdeautornapozadísvojhodlhoročnéholingvistickéhovýskumujasnedeklarujesvojpostojkslovenčineajejpoužívaniuvkomunikačnejpraxi.


ktorý ako vedúca osobnosť zásadných výskumných projektov výrazne prispelk rozvoju domácej slovakistiky.

JozefRužičkavstúpilakoprednášateľnapôduSAS-uvroku1965,tedahneďodprvéhoročníkaletnéhosemináraslovenskéhojazykaakultúry,keďsastalriadi-teľomJazykovednéhoústavuĽudovítaŠtúraSAV,apraktickynepretržitepôsobildoroku1979.Doúlohyprednášateľasadostalvďakaponukeprvéhoriaditeľaablízke-hospolupracovníkaEugenaPaulinyhoavtejtočinnostipokračovalajpočasfunkč-néhoobdobiadlhoročnéhoriaditeľaJozefaMistríka.Akovýraznýreprezentantslo-venskejlingvistikyvrámcisvojichprednášokodkrývamnohostrannýpohľadnaja-zykovýsystém,opisujejednotkygramatickejsústavyaichfungovanievkomuniká-cii,berúcpritomdoúvahypotrebyzahraničnýchfrekventantov.Práveimsasnažíprezentovaťaktuálnevýsledkyvlastnéhovedeckéhobádania,pričomsoznalosťouvecireflektujecitlivéotázky,ktorésastalipredmetomdiskusiímedzipredstaviteľmislovenskej jazykovednej obce.

Šesťprednášokodznelovrámciprvýchročníkovletnéhoseminára,keďešteneexistovalzborníkprednášokaniinézáznamy,poznámevšaknázvyjehopredná-šok,ktorénazákladeštúdiaarchívnychmateriálovzdokumentovalJozefMlacek(2004)2.Prednáškysúvenovanéotázkamgramatickejstavbyslovenskéhojazyka,jejvýskumuajvedeckéhoopisu,ktorývtomčasekorešpondujestvorbouakade-mickejmorfológie,kdeakojejvedeckýredaktorspracovalprávepasážeotypolo-gických vlastnostiach slovenčiny s dôrazom na opis jej morfologického typu(Morfológiaslovenskéhojazyka,1966,s.21–60).Autorvšakaniv tejtoprvejfázeneobchádzaproblematikujazykovejkultúry,históriespisovnéhojazykačivý-vinuodbornéhoštýlu.Vroku1970predstavilfrekventantomsvojukoncepciuslo-vesnýchjednočlennýchvietvslovenčine.Väčšinutémprvýchprednášokspraco-valJ.RužičkadozborníkaStudia Academica Slovaca(1–8)3, kde na stránkach prvých zväzkov (1972 – 1979) je publikovaných deväť príspevkov. Spolu tedaJozef Ružička vystúpil na 13 ročníkoch letného seminára slovenského jazykaakultúryprecudzincov.Akouvádzavosvojomhodnoteníjazykovedyvzborní-kochSASJ.Mlacek(1996,s.266)adopĺňaJ.Pekarovičová(2004a,s.39),viace-rézoštúdiíJ.Ružičkutvoriaúvoddoproblematikytypologickejcharakteristikyslovenčiny,jednakjejmorfologickejstavby,alesúčasnesledujújejsúčinnosťsošpecifickýmivlastnosťamislovenskejsyntaxe.Obidvapríspevkyvyšliužvprvomzväzkuzborníka(1972a,b)apatriamedzizákladnédidaktickyspracovanéprame-neurčenézahraničnýmslovakistom.

2VštúdiiJ.Mlacek(2004,s.29–36)uvádzaprehľadoprednáškachvprogrameprvýchročníkovletnejškolySAS,kdevzoznameprvýchsiedmichročníkovsasvýnimkouroku1971nachádzajúajprednáškyJ.Ružičku.

3SériazborníkovStudia Academica Slovacazačalavychádzaťvroku1972zásluhouJ.Mistríka,ktorýbolriaditeľomSAS-u(1972–1991).


Vrámcitypologickejcharakteristikyvymenúvatradičnémorfologickéčrty,kuktorýmsazaraďujeabsencianiektorýchskloňovacíchtvarov,napr.duálu,aleajvo-katívu,čoodlišujeslovenčinuajodgenetickyatypologickynajbližšíchjazykov,odčeštinyapoľštiny.Uvádzacelýradďalšíchtypickýchvlastnostítýkajúcichsaslo-vesnýchtvarov,akojeforma1.osobysg.a3.osobypl.,alezdôrazňujeajjednotnézakončenieinfinitívu,prechodníkačiminuléhočasu,nazákladektorýchslovenčinazaujíma centrálne postavenie medzi slovanskými jazykmi. V príspevku na známych príkladoch autor interpretuje prítomnosť prvkov jednotlivých jazykových typov,ktorésavšakvslovenskejmorfológiiuplatňujúvnerovnakejmiere.Najviacpozor-nostivenujevýkladuflektívnychčŕt,prejavujúcichsapredovšetkýmvdeklinácii.Registrujúcprípadyhomonymie,synonymieskombinovanésintroflektívnymiprv-kamiodkrývainventárnajfrekventovanejšíchprvkovpodieľajúcichsanamorfolo-gickejtypológiinaúrovniparadigmatikyajsémantiky.Vporovnanísinýmijazyk-mi,vslovenčinesauplatňujetendenciapostabiliteslovnéhozákladuatendenciapouniformiterelačnýchprípon.Týkasatotakdomácich,akoajprevzatýchslov(Ru-žička,1976,s.414).Akotvrdíautor,spisovnáslovenčinajevpodstateflektívnarečsosilnejšímičrtamiaglutinačnýmiaanalytickými.Flexiasavšakužnerozvíja,pre-toženovéprvkysatvoriazvyčajneanalyticky.Možnosledovaťvýraznúvariabilitutvarov v rámci deklinácie a konjugácie vo vnútrojazykovom vývine, prejavujúcu sa variantmi gen. pl. typu šabieľ/šablí,sestier/sestár, ako aj proces desubstantivizácie predložkovýchpádov.JozefRužičkajejednýmzprvýchautorov,ktoríprezentujúslovenskúmorfológiuakopomernepravidelnúapomernejednoduchú,keďževpo-rovnanísinýmislovanskýmijazykmiexistujeoveľamenejvýnimiekčimenšiašká-laalternácií(Ružička,1979,s.380–381).Tietofaktorysahojnevyužívajúajpriopiseslovenčinyakocudziehojazyka.

Smorfologickoutypológiouúzkosúvisiapríspevkyksyntaktickejstavbeslo-venčiny,ktorésanachádzajúvprednáškovomrepertoáriJ.Ružičkuprefrekventan-tovletnejškoly.Hneďvprvomzväzkujepublikovanáštúdiazameranánacharakte-ristikušpecifíkslovenskejsyntaxe,čosanajlepšieukazujeporovnanímsinýmija-zykmi,atopríbuznýmiitypologickyodlišnými.Autorsavčlánkuzaoberálennie-ktorýmičrtamisyntaktickéhoplánu,„lebonacelkovýpohľadtrebaešteveľaparci-álnychštúdií“(Ružička,1972b,s.213).Dôvodomjepodľanehochýbajúcasyntak-tická interlingválna konfrontácia, ktorá by sa opierala o akademický opis slovenskej syntaxe.Komplexnespracovanédielodoterazslovenskájazykovedanemákdispo-zícii,čosťažujeajdidaktizovanýopisslovenčinyakocudziehojazykachýbajúcipritvorbeučebnícapríručiekprecudzincov,kdesavyžadujepodrobnejšíaexplicitnej-šívýkladšpecifickýchjavovslovenskejsyntaxe.

JozefRužičkavoviacerýchpríspevkochvenujepozornosť jednakvybranýmsyntagmatickým javom a ich podielu na stavbe viet, jednak charakteristike jednotli-


výchdruhovvietsdôrazomnaosobitostivýstavbysyntaktickýchkonštrukcií.Právesyntagmatickéčrtynaznačujúistévývinovétendencietypicképrespisovnúsloven-činu.Najednejstranejetuevidentnýjejvzťahknárečiam,nadruhejstranesaslo-venčinarýchlejšiemodernizujevporovnanísčeštinou.Prejavujesatonajmäprefe-rovanímakuzatívnejväzby,resp.predložkovýchväziebnaúkorgenitívnychadatív-nychspojení,čoautordokladánaniekoľkýchznámychpríkladoch,napr.zúčastniťsaniečoho>zúčastniťsananiečom,dbaťniečoho>dbaťnaniečo/oniečoa pod. Zvýšenímfrekvenciepredložkovýchpádovsaposilňujúanalytickéčrtyslovenčiny.Redukciagenitívnychkonštrukciísavšaktýkalenverbálnychspojení,inásituáciajevnominálnychtypochsyntagiem.Tusanajmävodbornomštýle,vrozličnýchnáz-vochinštitúcií,aleajvadministratívnychtextochhojneuplatňujegenitívnarekcia.Súznámeceléreťazcegenitívov,napr.výstavbaústrednejbudovy/1/hospodárskejsprávy/2/výskumnýchústavov/3/Slovenskejakadémievied/4/ (Ružička,1972b,s.214).Vtejtosúvislostisamedzidynamicképrvkyzaraďujemultiverbizáciaakočastýjav,pričomsavyčleňujúibatypysoslovesomvšeobecnéhovýznamu,napr.úradníčiť˃byťúradníkom/robiťúradníkaa pod. Osobitne sa vymedzujú dva typy infinitívnychväziebsozreteľomnavýskytúčelovéhoamodálnehoinfinitívuvspo-jeníspréteritomslovesabyť typu:Bolismesakúpať. V tomto prípade vystupuje tvar slovesa byťakoplnovýznamovéslovesopohybu.

Najviacpriestoruzaujímajúvetnétypyaichcharakteristikavzhľadomnaštruk-túručlenovpodieľajúcichsanatvorbejednotlivýchdruhovviet,alevšímasiajprozo-dickévlastnostisdôrazomnaichštandardnémelodickéstvárnenie,ktoréjezásadneodlišnéodmelodikyčeskejvety.Uvádzajúsagramatickétypyviet,kdenapriekveľkejzhodeslovenčinysostatnýmislovanskými jazykmimožnovyčleniť typickéznaky.Častoideorozdielyvovýskyteafungovaníjednotlivýchtypovvpraxi,prípadneichobmedzenévyužívanievistýchkomunikačnýchsférach.Týkasatoajvietspronomi-nálnymsubjektom,ktorýna rozdielod iných jazykovsavslovenčineuplatňujezašpecifickýchgramatickýchasémantickýchpodmienok,pretožezanormálnychokol-nostígramatickúosobudostatočneavizujeverbálnypredikát.Tentotypjerelevantnýajzhľadiskadidaktikyslovenčinyakocudziehojazyka,keďžecudzincinazákladesituácievovlastnomjazykupronominálnysubjektexplicitnevyjadrujúajvtedy,keďnejde o dôraz ako v prípade: Jasaotopostarám,atyotommlč!Ibaprivšeobecnomagensovinikdynemožnopoužiťnominálnysubjekt,leboslovenčinanemápronomengenerale. Tu ide o nulový gramatický subjekt: Akýmpluhomorie,zatakýmsamurodí.Otomnešťastívediaajdnes.(Ružička,1972b,s.217).

Stýmtozámeromtrebavenovaťosobitnúpozornosťdvojčlennýmvetámsge-nitívnym subjektom typu: Rokmisílubúda,alerozumupribúda. Podobne ako pri vyjadrenínegácie,kdesamôževyskytovaťgenitívnysubjektlenvšpecifickýchprí-padoch pri dôraze, napr. neostaloznakuponedovolenejrobote;nietvody;nemáani


haliera apod.Tosavšaknetýkavšetkýchprípadovnegácie,vuniverzálnejpozíciijevslovenčinenáležitýakuzatívtypunemámčas,narozdielodpoľštiny,kdesaprinegáciivždypoužívagenitív–nie mam czasu.

Ďalšímdiferenciačnýmznakomjepoužívaniekopulybyťvpredikátedvojčlen-nýchviet,akoajvovetnomzákladejednočlennýchviet,ktorousavyjadrujedejo-vosť.Preto študentivýchodoslovanskej jazykovej skupiny ju zvyčajnevprézent-nom tvare vynechávajú: *otec chorý namiesto správneho otecjechorý.Avšakuvá-dzajúsapríklady,keďsakopulaprislovesáchtypučuť,badať,vidieť,cítiť,rozumieť,poznať, ako aj pri vetných modálnych príslovkách načim,treba,možnovprézentenepoužíva:OdnásvidieťKriváň.Onápravusatrebapostarať.

Medzi rozdielne syntaktické prostriedky slovenčiny v porovnaní s češtinouapoľštinoumožnozaradiťformyosloveniaavykania.Keďževslovenčineoslovu-jemenominatívomsvýnimkouobmedzenéhopočtuvokatívnychtvarov,ktoréautorneuvádza,problematikeosloveniasavčlánkochnevenujeosobitnápozornosť.Rie-šiasatuprípadyuplatňovaniaslovesavplurálovejformeprivykanítypu:Ujček,vystenebolivojakom?Avšakneobchádzaanideklinovanúčasťpredikátu,ktorábývavsinguláriavyžadujesizhoduvrodespríslušnýmsubstantívom:Susedka,prečostetaká smutná? Otecko, boli by ste rád, keby ste museli cestovať sám? (Ružička,1972b,s.220).Témaoslovovaniaspojenásformamivykaniaatykaniatvorídôleži-túzložkulingvodidaktickejprezentácieslovenčinycudzincom.Poprigramatickýchparametroch treba cudzincom sprístupniť sociokultúrne špecifiká vyjadrovaniazdvorilostivzávislostiodcharakterukomunikačnejsituácieavzťahukomunikač-nýchpartnerov(bližšiePekarovičová,2004b,144–145).

Súčasťouvýkladusyntaktickejstavbyslovenčinysúpríkladysovšeobecnýmagensom deja osobným typu zabiliho (ľudia)alebo neosobným zabiloho (čosi).J.Ružička(1972b)pripomína,ževspisovnejslovenčinesúdvojčlennévetnétypyhovoria,hovorilisoživotnýmagensomdejapomernefrekventovanéamožnoichtransformovaťnajednočlennésozvratnýmtvaromslovesahovorísa,hovorilosa.Ideokonkurenciusynonymnýchvetnýchkonštrukciísovšeobecnýmagensomdeja:Oplánerozhodlihlasovaním.= Oplánesarozhodlohlasovaním.=Oplánebolorozhodnutéhlasovaním.Vostatnompríkladeideoneosobnépasívum,ktorésavslo-venčinevyskytujemenej.

Autor článku upozorňuje, že v slovenčine existuje niekoľko vetných typov,„vktorýchsaagensdejaodsúvazpozície subjektudopozíciezávisléhovetnéhočlena:intenčnáhodnotaslovesasavšakpritomnemodifikuje“(tamže,s.221).Sútojednakzriedkavejšiesavyskytujúcevetnétypy,aleajfrekventovanýtyppracuje sa, kdesaagensdejazvetycelkomvysúva.Intenciadejasavšaknemodifikuje,hocicelkovýzmyselvetysamôžezmeniť,apretoslúžiakoštylistickýprostriedokpriobsahovejvýstavbetextu.


Pasážeofungovanípasívnychvietvspisovnejslovenčinesúprepotrebyichopisuzhľadiskaslovenčinyakocudziehojazykapomernestručnéazdnešnéhopo-hľadutrochustereotypné.Konštatovanie,žehociideoživúkategóriu,dávasapred-nosť aktívnym tvarom, je ilustrované len elementárnymi príkladmi. V praxi sauprednostňujezvratnépasívumpredopisnýmpasívomtypudomysastavajú,domysústavané,pričomagensdejasamôževýnimočnevyjadriťinštrumentálom,najmävodbornomštýle:Nákazajeprenášanáhmyzom.Kšpecifickýmsyntaktickýmpro-striedkomJ.Ružičkazaraďujeposesívnosť(tamže,s.223–224),ktorásavsloven-činevyjadrujerozličnýmspôsobom.Okremklasickýchforiempomocouprivlastňo-vacíchzámenaprídavnýchmienslovenčinavyužívaposesívnydatívmienajzámen:Otecmiumrel.(=môjotec)–Susedoviskapalaovca.(=susedovaovca).

Pevnú súčasť syntaktického systému spisovnej slovenčiny tvoria polovetnékonštrukcie predstavujúce sekundárnupredikáciu. Ide o konštrukcie s prechodní-kom, s príčastím a neurčitkom, pričom využívanie prechodníkových konštrukciíustupuje,naopakposilňujúsaparticipiálnespojeniavofunkciiatribútu.Ichvýskytjedokumentovanývýberompríkladovzumeleckejliteratúry,ktorévsúčasnostipô-sobia trochustrnulo.Frekvenciauplatňovaniapolovetnýchkonštrukciív jednotli-výchkomunikačnýchsférachjepodmienenáúzomajazykovoudynamikou.

VpríspevkuošpecifikáchslovenskejsyntaxesaJ.Ružičkalenokrajovodotkolsúvetia,nerozoberáštandardnévetnétypy,uvádzaprípadynepravejparataxesprí-kladminadôvodové,dôsledkovéaprípustkovésúvetiačipodtypyodporovaciehosúvetiasvyjadrenímobmedzenia,prípustkyakontrastu.Podrobnejšiesajednotli-výmtypompodraďovaciehosúvetiavenujevosobitnompríspevku(Ružička,1974),kdeanalyzujevzťahymedzičlenmisúvetiaivzhľadomnajehookolie.Nazákladedeklarovaných vzťahov navrhuje rozlišovať tieto typy hypotaktického súvetia:a)dôvodové–kauzálne,b)dôsledkové–konkluzívne,c)cieľové–finálne,d)pod-mienkové–hypotetické,e)prípustkové–koncesívnesúvetie(tamže,s.390).Jed-notlivémodelysúopísanésozreteľomnaobsahajštruktúruasúdoloženémnož-stvompríkladov,prevažne zbeletrie.Dôležitú funkciu zohrávajú spájacievýrazyaichfunkciavuvedenýchvetnýchtypoch,reflektujúczároveňichpolyfunkčnosť,ktorá sa prejavuje medzivetnými prechodmi.

VoviacerýchpríspevkochJ.Ružičkapodčiarkuje,ževslovenskejsyntaxiba-daťistévývinovétendencie,majúcesynchrónnyajdiachrónnypôvod.Okremmor-fologickýchprostriedkovsavoveľkejmiereprivýstavbevietvyužívajúsynséman-tickéslová,najmäčastice,spojkyajpredložky.SlovenskásyntaxsapodľaJ.Ružič-kueuropeizovalačiinternacionalizovalaautvárasinovéfunkčnéprostriedkyvedec-kejsyntaxe.Medzidôležitéfaktorytextovejsyntaxepatrífunkčnáperspektívaaak-tuálnečleneniekonkrétnejvety,ktoréovplyvňujúporadieslovvovete,najmäpozí-ciuenklitík,pričomtrebadbaťnadodržiavanierytmickéhoagramatickéhoprincípu


(Ružička,1973b,s.326).Uvedenéprincípyumožňujú realizovaťvoľnýapružnýslovosled,čosťažujecudzincomtvorbuvietaosvojovaniesisprávnehoafunkčnéhoradeniaslovvspisovnejslovenčine.Ideometodickynáročnútransformáciu,najmävzhľadomnaprezentáciuanácvikmodelovýchvetnýchrámcov,abysaredukovalainterferenciazvýchodiskovéhojazykacudzincov.

VosvojichprednáškachsaJozefRužičkavenujeotázkamfungovaniaslovenči-nyvrečovejpraxi,približujecudzincomzásadyjazykovejkultúrysozreteľomnakodifikovanétvaryvspisovnomjazyku,hodnotírozpormedzijazykovýmsystémomajehopoužívaním.OaktuálnejjazykovejsituáciinaSlovenskureferujevďalšíchpublikovanýchpríspevkochvzborníkochSAS,kdepredstavujezákladnéčrtyrozvo-jaspisovnejslovenčinyv20.storočí(2,1973a)adynamikusúčasnéhostavuspisov-nejslovenčiny(2,1973b).J.Ružičkavnichintegrujeúlohuspisovnéhojazykaajehofungovaniavspoločnosti,pričomvyzdvihujezáväznýpostojkdodržiavaniuspisov-nejnormyzostranypoužívateľov,zachytávajúcajnovétrendysociolingvistickéhovýskumu, v ktorých však cítiť ideologické tendencie dobovej kultúrnej politiky4. Apelujepritomnavzťahpoužívateľovkspisovnémujazyku,kdesa„okremrozumo-véhopostojaprejavujeajosobnostný,citový,vôľovývzťah,takžesaindividuálnainiciatívavždyspájasospoločenskoupožiadavkou“(Ružička,1973a,s.304).Roz-vojspisovnéhojazykaJ.Ružičkaúzkospájasrozvojomspoločnosti,vidísúvisme-dzihistóriounárodaaperiodizácioujehovývinu.Vtomtoduchupredstavujevývi-novéetapyspisovnéhojazykav20.storočí,približujeexistujúceproblémy,základnékodifikačné príručky a pravidlá pravopisu a takto chápe aj dynamické tendenciev jazykovom systéme modernej slovenčiny. Prináša stručný prehľad o situáciivovšetkýchjazykovýchrovinách.Interpretujezmenyvofonologickomsystéme,na-značujesmerovanieinováciígramatickejstavby,kdezdôrazňujepotrebuskúmaniaformyvintegrálnejjednotesvýznamom,atonaúrovnimorfológieajsyntaxe.Pred-stavujejazykovúdynamickosť,ktorásanajvýraznejšieprejavujevoblastilexikálnejzásoby,obohacovanímainovácioulexikálnychprostriedkov,rozvíjanímdomácichslovotvorných postupov i preberaním slov z iných jazykov.

Zajedenznajdôležitejšíchprojektovslovenskejlingvistikyvsledovanomob-dobímožnopovažovaťvýskumgramatickejalexikálnejsémantiky.J.Ružičkavý-razneprispelkrozvojutejtooblastislovakistiky,ajkeďvosvojompríspevkuosé-mantickejproblematikeslovies(Ružička,1977,s.481)konštatuje,žeešteveľaotá-zokostávaotvorenýchachýbafunkčnéprepojeniemedzijednotkamigramatickej

4 „Spisovný jazyk jecelospoločenskouanadtriednou formounárodného jazyka.Ako jednotnýavedomepestovanýútvarslúžinadorozumievaniecelejspoločnosti,hocipríslušnícijednotlivýchtriedmajúkspisovnémujazykurozličnývzťah.Ztejtofunkciespisovnéhojazykavyplývaprekaždéhopou-žívateľamorálnapovinnosťdodržiavaťnormyspisovnéhojazyka,atozhľadiskajazykovejsprávnosti,štýlovejprimeranostiaspoločenskejvhodnostipoužitýchprostriedkovspisovnéhojazykavkonkrétnomprejave“(Ružička,1973,s.304).


alexikálnejsémantikynaúrovnislovaavety.Napozadízákladnýchprácsloven-skýchlingvistovpredstavujeniektoréaspektysémantickejštruktúryslovies.Bližšierozoberá problematiku kauzatívnosti, poukazujúc na rozdiel medzi kauzatívnymi anekauzatívnymislovesamiaichfungovanímvkomunikačnýchmodeloch.Osobit-nešpecifikujeprípadyreflektivizáciea dereflektivizácie,akoajprípadysémanticko--syntaktickýchvlastnostíslovesapersonálnosť/impersonálnosť a dokladá vybraný-mipríkladmiuplatňovaniajavovvrečovejpraxi.

PrínosvýraznýchosobnostíslovenskejjazykovedyzachytilJ.Ružičkaajvpub-likovanompríspevkuvzborníkuSAS(7,1978),kdesazameralpredovšetkýmnave-deckédieloMartinaHattaluvkontextedejínslovakistiky.Približujejehoúsilieoza-chovaniespisovnejslovenčinystredoslovenskéhotypusdôrazomnavedeckúargu-mentáciujeholingvistickýchprác,ktorétvoriazákladnépramenekukodifikáciimo-dernejslovenčiny.Dôležitémiestovjehotvorbezaujímajúkonfrontačnéprácesčešti-nouamožnohopovažovaťzazakladateľakonfrontačnéhoštúdiaslovenčinyačeštiny(tamže,s.478),čímM.Hattalaprispelkrozvojučeskejaslovenskejlingvistiky.

AkchcemebilancovaťvedeckýapedagogickýprínosprofesoraJozefaRužičkupreStudiaAcademicaSlovaca,trebavyzdvihnúťjehoúsiliesprostredkovaťvýsled-kysúdobéholingvistickéhovýskumufrekventantomletnejškolynapozadíkonfron-táciesinýmijazykmi.AkoriaditeľJazykovednéhoústavuĽudovítaŠtúraSloven-skej akadémie vied v prednáškach sprístupňoval výsledky vlastného bádania, aleneobchádzal ani aktuálne otázky slovenskej lingvistiky v širšom sociokultúr-nomkontexte.Zanajdôležitejšiemožnopovažovaťjehopríspevkyktypologickejcharakteristikeslovenskejgramatiky,ktorá tvorípevnúsúčasťdidaktickéhoopisuslovenčinyakocudziehojazyka.

PrednáškyJozefaružičkuvrámciprvýchročníkovStudiaAcademicaSlovaca(1965–1970):

Výskumgramatikyslovenskéhojazyka(1965)Problémyjazykovejkultúry(1966)Gramatickástavbaspisovnejslovenčiny(1967)Spisovnáslovenčinavobdobí1918–1968(1968)Vývinodbornéhoštýluspisovnejslovenčinyvposledných50rokoch(1969)Slovesnéjednočlennévetyvslovenčine(1970)

PríspevkypublikovanévzborníkochStudiaAcademicaSlovaca(1972–1979):

RUŽIČKA,Jozef:Typológiaslovenskejmorfológie.In:StudiaAcademicaSlovaca.1.Red.J.Mistrík.Bratislava:Alfa1972a,s.201–210.

RUŽIČKA,Jozef:Špecifickosťslovenskejsyntaxe.In:StudiaAcademicaSlovaca.1.Red.J.Mistrík.Bratislava:Alfa1972b,s.211–226.


RUŽIČKA,Jozef:Základnéčrtyrozvojaspisovnejslovenčinyv20.storočí.In:StudiaAcademicaSlo-vaca.2.Red.J.Mistrík.Bratislava:Alfa1973a,s.301–314.

RUŽIČKA,Jozef:Dynamikasúčasnéhostavuspisovnejslovenčiny.In:StudiaAcademicaSlovaca.2.Red.J.Mistrík.Bratislava:Alfa1973b,s.315–332.

RUŽIČKA, Jozef: Z problematiky podraďovacieho súvetia. In: StudiaAcademica Slovaca. 3. Red.J.Mistrík.Bratislava:Alfa1974,s.387–403.

RUŽIČKA,Jozef:Súčasnáspisovnáslovenčinaajejvzťahkinýmjazykom.In:StudiaAcademicaSlo-vaca.5.Red.J.Mistrík.Bratislava:Alfa1976,s.409–420.

RUŽIČKA,Jozef:Zosémantickejproblematikyslovies.In:StudiaAcademicaSlovaca.6.Red.J.Mis-trík.Bratislava:Alfa1977,s.479–489.

RUŽIČKA,Jozef:Zdejínslovakistiky–MartinHattala.In:StudiaAcademicaSlovaca.7.Red.J.Mis-trík.Bratislava:Alfa1978,s.471–483.

RUŽIČKA,Jozef:Gramatickýsystémslovenčinyvkontextecudzíchsystémov.In:StudiaAcademicaSlovaca.8.Red.J.Mistrík.Bratislava:Alfa1979,s.377–387.

Literatúra

MLACEK,Jozef:JazykovedavdvadsiatichpiatichzväzkochzborníkaStudiaAcademicaSlovaca.In:StudiaAcademicaSlovaca.25.Red.J.Mlacek.Bratislava:Stimul1996,s.264–272.

MLACEK,Jozef:Zoznamprednášokvprogramochslovenskýchtýždňovaprvých7ročníkovletnejškoly.In:40rokovStudiaAcademicaSlovaca.Red.J.Pekarovičová–E.Vojtechová.Bratislava:Stimul2004,s.29–36.

Morfológiaslovenskéhojazyka.Ved.red.J.Ružička.Bratislava:VydavateľstvoSAV1966.896s.PEKAROVIČOVÁ,Jana:StudiaAcademicaSlovaca–harmóniatradícieamodernosti. In:40rokov

StudiaAcademicaSlovaca.Red.J.Pekarovičová–E.Vojtechová.Bratislava:Stimul2004a,s.37–53.

PEKAROVIČOVÁ, Jana:Slovenčina akocudzí jazyk–predmet aplikovanej lingvistiky.Bratislava:Stimul2004b.208s.


OSYNTAKTIcKEJINTErPrETÁcIIfrAZÉM vrUŽIČKOvEJSKLADBE NEURČITKU V SLOVENSKOM SPISOVNOM JAZYKU

Jozef MlacekFilozofickáfakultaKatolíckejuniverzityvRužomberku

Hrabovskácesta1B,03401Ružomberok,e-mail:[email protected]

MLACEK, Jozef:On Syntactic Interpretation of Phrasemes in Ružička´s BookThe Syntax of InfinitiveinSlovakStandardLanguage.SlovakLanguage,2017,Vol.82,No1,pp.33–40.

Abstract: The author finds out that in all chapters of Ružička´s study called The Syntax ofInfinitiveinSlovakStandardLanguage(1956),therearemanyphrasemesbeingusedasexplanationmodelsandexamples.Theresearchfollowstheinterpretationofsyntacticvalidityoftheseunitsconsidering the fact that J.Ružičkadidnotaccept the thesisofaccruingphraseological theoryabout decay of syntactic relations in a process of the phraseologization, and analyzes idiomatic expressionslikefreecollocations.Inconclusion,theauthoraffirmshefindsRužička´sapproachforesightedand theoreticallywell-researched inso farasthe later interpretation inphraseologywould become rather syntactic as well.Keywords: phrasemes, syntactic relations between the components of phraseme, phrases and idioms correlations

Motiváciatohtopríspevkuajehotémyjeviacvrstvováčiviacsmerná;možnovnejvidieťjejsubjektívnejšie,resp.osobnejšierozmery,nadruhejstranezasajejodbornédimenzieasúvnejnapokonajmomenty,kdesaobidvespomenutéstránkystretajú.Ktýmprvýmzaistepatrí fakt,žeprof.J.Ružičkabolmojímškoliteľomv rámcimojej ašpirantskejprípravy,ktorá spadaladoprvých rokov jehovedeniaakademickéhoústavu.Nebývalitosícenejakédlhékonzultácieprijehovtedajšíchprešovských prednáškových pobytoch, ako mi signalizovali vtedajší kolegoviaJ.SabolaJ.Furdíknazákladepoznatkovotakýchtojehokonzultáciáchsmojímpredchodcomnatamojšejkatedre,anizasaprimojichobčasnýchúčastiachnaašpi-rantskýchseminároch,ktorévústavevtýchrokochviedolprof.E.Jóna,aleskutoč-nosť,žeJ.Ružičkanielenakoriaditeľústavu,alenajmäakopoprednýčlenMedzi-národnej komisie pre výskum gramatiky slovanských jazykov pri Medzinárodnom komitéteslavistovmiopakovaneumožňovalúčasťnaznámychbrnianskychsyntak-tickýchkonferenciáchajnanenadväzujúcichsympóziáchtejistejkomisienazámkuvSmoleniciach,tázreteľnevyvážila,baajprevážilanaznačenýdeficitvnašichpria-mychkontaktoch,akésapredpokladalimedziškoliteľomajehoašpirantom.Prisle-dovaní oných odbornejších momentov spomenutej motivácie sa už dostávamekvlastnejtémetohtopríspevku,tusmeužpriotázke,prečosivňombudemevšímaťpráveautorovumonografiuSkladbaneurčitkuvslovenskomspisovnomjazyku(zre-teľnesaukáže,žehlavnýmdôvodomtuniejeterazaktuálneokrúhlevýročieodjej

34 Jozef Mlacek

vydania:1956–2016)aprečosachcemepozornejšiepristaviťkonkrétnepráveprisyntaktickejinterpretáciifrazémvnej.Sledovanienajmätejtonaostatokmenovanejstránky frazém nás však núti pripomenúť tu aspoň niečo z vtedajších všeobecneprijímanýchkoncepciífrazeológie,leboprávenatakomtopozadísaplastickyukážušpecifickérozmeryRužičkovýchprístupovkdanejproblematike.Eštepredtýmvšakpripomeňme,ževoľbapráveuvedenejRužičkovejprácevnašomtextesúvisízreteľ-nenajmäsospomenutouskutočnosťouväčšiehovýskytufrazémvpríkladochztejtoknihy, že ona nie je odrazomnejakej výlučnostiRužičkovho prístupu k takýmtojednotkámprávelenvtextochznej,žetedaparalelnýprístupmožnovjednotlivýchprípadochnájsťajvinýchjehotextoch.Terazpripomeňmenaznačenépozícievše-obecnejfrazeologickejteórievovzťahukzvolenejproblematike.

Beztoho,abysmesausilovalizachytiťtúveľkúrozmanitosťprístupovkvy-medzovaniufrazémvprvýchdesaťročiachpoznámomvinogradovovskomobratekčiskôrvofrazeológii,zaznamenajmelenfakt,žemedzizákladné–dnesbysaskôrpovedalodefinitorické–znakyfrazémsavtomčasepočítalipredovšetkýmpetrifikovanosťspojeniaajehoekvivalentnosťsoslovom.Právestýmitovlastnos-ťamisanáslednespájalitézyoneprítomnosti(aleboozániku)syntaktickýchvzťa-hovmedzizložkamifrazémy(vtomčasesahovoriloviacofrazeologizmealeboofrazeologickejjednotke)aotom,žeslovovstupomdozloženiafrazémycelkomstrácapovahuslova(eštenakonci60.rokovznámyteoretikV.P.Žukovhovorío„nesoizmerimostikomponentaFJislova“–1969).Vtakomtoteoretickom–as-poň v tom frazeologickom – kontexte teda vychádza Ružičkova monografiaoskladbeneurčitkuvslovenskomspisovnomjazyku.Prejdimeksledovaniutoho,vakýchsúvislostiachazakýchpozíciíinterpretujeautornaznačenýpomernepes-trý frazeologický materiál.

PovahoutextukorešpondujetátoRužičkovamonografiascharakteromtextovsúvekýchlingvistickýchprác:Privýkladekaždejsyntaktickejfunkcieinfinitívu,bahádam pri každom nejakom vysvetľujúcom odbočení sa uvádza veľkémnožstvoilustračnýchpríkladov.Prenásjesozreteľomnatémutohtopríspevkuzaujímavé,ževtomtobohatstvepríkladovnájdemeajdostopríkladovvyužitiafrazémumnohýchnašich spisovateľov, ale ešte zaujímavejší je fakt, ako sa tieto jednotkyv danomdielesyntaktickyinterpretujú.Hneďmožnokonštatovať,žetuJ.Ružičkapraktickyvôbec nepostupuje v súlade s naznačenými až všeobecnými premisami vtedajšejfrazeologickejteórieozánikučineexistenciisyntaktickýchvzťahovmedzizložkamifrazémyapríslušnépríklady,vktorýchsauplatnilitakétojednotky,interpretujerov-nakoakokonštrukciezloženézoslovvovoľnýchspojeniach.Aksatedacelásledo-vanámonografiačlenína jednotlivékapitolypodľavyužitia infinitívuvplatnostikaždéhospomedzivetnýchčlenov,vkaždejznichnachádzameprípady,keďdanúsyntaktickú funkciuplní frazéma alebo jej zložka.Vyberme z naznačenej takmer


stovky takýchtoprípadovaspoňniekoľkopríkladovpodľapríslušnej syntaktickejfunkcie ako maličkú ilustráciu takéhoto autorovho postupu:Krajšie zhorieť akozhniť.(Tajovský)–Lúpiťniejekúpiť.–Ľahšiejerozkazovaťakoslúchať.(obidvapríkladyoznačenéakopríslovie)–Slovenskompohnúťneboloknižkunapísať.(Hur-ban)–Bolpritompresvedčený,žejetozlesPánomBohomsazaprstyťahať.(Ka-linčiak–všetkypríkladysúzvýkladuoinfinitívnompodmete,strednétrisauvádza-júajprivýkladeinfinitívomvyjadrenéhoprísudku)–Jaanispať,anijesť.(Tajov-ský) –Keď si sa chytil plávať, tak plávaj. (príslovie) –A vedel, že stratiť hlavuvtejtochvíliznamenalobyhraťnepriateľovidokarát.(Karvaš–všetkytietotrios-tatnépríkladysúzkapitolyoinfinitívnomprísudku)–Ikvapkaurobíjamudokame-ňa,lenjejčasudať.(Kukučín)–Keďumrieť,takumrieť.Anijednaznástuneosta-ne.(Jégé)–Trebabolobyťnačistom,prísťcelémutajomstvunakoniecamaťpokoj.(Urban–tietoostatnétripríkladysúznasledujúcejkapitolyoinfinitívnomvetnomzáklade)–Malistesitorozmyslieťhodiťichvšetkýchdojednéhovreca.(Tatarka)–Darmosasilíplakať,komusanechce.(príslovie–obidvapríkladysúzkapitolyoinfinitívnompredmete).

Vostatnýchvetnočlenskýchuplatneniachinfinitívusalenojedinelevyskytujúprípady,vktorýchsadanáfunkciapriamoilustrujefrazémou(napr.pripríslovko-vomurčení:...ahybaj,rozbeholsavyprášiťnezbedníkomnohavice–Moric–alebopriuplatneníinfinitívupriadjektívach,takétoprípadyuvádzaarozoberáJ.Ružičkaosobitne: Alevšakvámjetenniehodenanidošľapajevstúpiť– Kalinčiak).Počet-nejšiesúzasaprípady,vktorýchuvedenáfrazémaniejevyjadrenímalebozložkou,časťoupríslušnejvetnočlenskejfunkcieinfinitívu,alejevinýchčastiachdanejvetyapritomzreteľnevypovedá,aleboaspoňvšeličonaznačujeoautorovejsyntaktickejinterpretáciitakýchtopríkladov.Ajtuspomeňmeniekoľkopríkladov,ktorépreuká-žu práve takýto autorov prístup k ich chápaniu:Vnasledujúcu sobotu popoludníprišielnamňaradprednášať.(Jančová–infinitívinterpretujeautorakoprívlastok,zčoho jeevidentné,žesaonvnímaakošpecifikácianiecelej frazémyprišiel na mňa,naniekohorad,aleprávelenakourčeniejejsubstantívnejzložkyrad)–Tátiežvidela,že je tonieskostolnýmriadomtaktosiobnoviťdom. (Čajak– infinitívnakonštrukciasatuchápeakopodmetováčasťvety,frazémamátedaplatnosťprísud-ku)–Vidísebavrytierskychšatáchkráčaťkzámkunastračejnôžke.(Kukučín–infinitívsahodnotíakopredmet,domnievamesavšak,žeideskôrojehodoplnkovéuplatnenie;samafrazémazámoknastračejnôžkeničvtomtosmere,tedapriurčo-vanívetnočlenskejplatnostipredchádzajúcehoinfinitívunenaznačuje).

Akomožnovidieťajztýchnemnohýchvybratýchpríkladov,vsledovanejmo-nografiiJ.Ružičkapristupovalkotázkesyntaktickejinterpretáciefrazémniecelkomjednotne.Niekedy ichanalyzovalpresne tak, ako sapristupujekvetnýmčlenomvyjadrenýmvoľnýmislovnýmispojeniami(takésúnapr.uvedenépríkladyzkapitol

36 Jozef Mlacek

oinfinitívnompodmeteaprísudkualebozasaJančovejpríkladsjednoznačnýmroz-vitímlenjednéhokonkrétnehoslova–komponentafrazémy),alemožnotunájsťajprípady,keďistúsyntaktickúpozíciuobsadzujeceláfrazéma.Závažnejšiaakona-značenáautorovanejednotnosťvinterpretáciitakýchtovýrazovjevšakskutočnosť,žeautortuvlastnevôbecneprihliadanasignalizovanépostojefrazeologickejteóriekdanejotázke.Akohodnotiťtentoautorovprístupknej?Vtakejtosituácii,keďsapríslušnáproblematikajavíakopomerneotvorená,trebasiosobitnepovšimnúťpo-slednúkapitolkusledovanejRužičkovejmonografie,atočasťoinfinitívochvovy-týčenýchvetnýchčlenoch,ktorátiežveľanapovedáosledovanejotázke.

Tátoibaniekoľkostranovákapitolka(s.171–176)nászaujímajednakpreto,ževnejnachádzameviaceréprípadysvyužitímfrazémvtejtopríznakovejkonštrukcii,ajednakpreto,žesatuvyskytujúvýpovedeajsodkazovacímzámenomajbezneho.Tenkompletnejší,resp.explicitnejšítyp(tedaajspríslušnýmodkazovacímzáme-nom)jezastúpenýnapríkladtakýmtoZáborskéhospojením:Zatricelérokylámaťsineprestajnehlavu,tonieježart.Celáfrazémaajsvoľnýmidoplneniamizkontextutumáplatnosťvytýčenéhopodmetu.Oveľaviacejjeprípadovbeztakéhotovýrazu(bezvytyčovaciehozámena),pričomkonštrukčneideažodvapodtypy:Báťsane-bojí.–Aleplakaťneplačeanipredlžoby,anikeďsviňaochorie.(obidvapríkladysúodRázusa)–Ujsťimneujde.(Kukučín)–Zabiťmanezabijú.(Jégé–variantsozá-poromvstvárnenídruhejzložkytautologickéhočlena)–...utláčaťhoutláčalkaždýdeň.(Jégé)–Písaťeštepísalibásnetak,akoimprikazovalučenýJurPalkovič,alespievaťspievaliužpovŕškochbratislavskýchinakšie.(Krčméry–variantskladnouplatnosťouobidvochčastítautologickéhovýrazu).IchinterpretáciajeuJ.Ružičkučisto syntaktická, resp. syntakticko-štylistická, o nejakej ich frazeologickosti savtomčaseešte–anielenuJ.Ružičku,tedaprisyntaktickýchanalýzach,aleanivovlastnýchfrazeologickýchprácach–vôbecneuvažuje.Ažomnohonovšiefrazeolo-gickévýskumyunásajvzahraničísignalizovali,žeajprisvojejlexikálnejneustále-nostialebopremenlivostimajútakétospojeniaviacerétakéznaky,akésapokladajúza základnévymedzovacievlastnosti frazém (ustálenosť alebo ažpetrifikovanosťtvaru, resp. tvarov slov aj celej konštrukcie spojenia, expresívnosť, nadslovnosť,obraznosťčiprenesenosťvýznamu,anomálnosťatď.),a taksazačalvymedzovaťtyptzv.syntaktickejfrazeológiealebosyntaktickýchfrazém,sktorýmvsúčasnostifrazeologickáteóriaužazdatakmervšeobecneráta.Ajnapriekzreteľnejodlišnostiv interpretáciikonkrétnychkonštrukcií takéhotodruhuuJ.Ružičkuavnaznače-nýchnovšíchfrazeologickýchprácachjeevidentnáskutočnosť,žerámcovo,vovše-obecnejšíchpoloháchsúsiobidvaprístupybližšie,ajtamajtamsapočítasexisten-cioureálnychsyntaktickýchvzťahovmedzikomponentmitakéhotospojenia,atedadoinéhosvetlastaviaajoveľastaršíRužičkovprístupkdanejotázke,podľaktoréhosauvádzalisyntaktickéinterpretáciefrazém,resp.jednotlivýchslovvnich.Pravda,


tutrebazdôrazniťfakt,žeonáužspomínanávlastnáfrazeologickáinterpretáciatejtootázkysanaplnoprejavilanaozajažoveľaneskôr,pričomtumožnozaznamenaťviacejpostupnýchkrokovsamejfrazeologickejteórievdanomsmere.Ajnatomtomiestepripomeňmeaspoňniečospomedzinich.

Akosaužvúvodnýchriadkochnaznačilo,v50.rokoch,baešteajdlhovnasle-dujúcomdesaťročí(spomenulismeV.P.Žukovaajehopríznačnúprácuzosaméhokonca60.rokov)voviacerýchškoláchfrazeologickéhovýskumuvovtedajšomSo-vietskomzväzeprevládalikoncepciecelkompopierajúceexistenciusyntaktickýchvzťahovvnútrifrazémy,tedamedzijejzložkami,avtakomtoduchusakfrazeológiipristupovaloajvovšetkýchškolách,ktorénejakýmspôsobomnavinogradovovskéchápaniefrazeológienadväzovali.Akmôžembyťnatomtomiestecelkomosobný,spomeniemnailustráciunaznačenéhoprístupuksyntaxivofrazeológiivýrečnévy-jadreniemôjhopriateľaavtedajšiehoprešovskéhokoleguJ.Furdíka,ktorývtýchčasoch(tedavpolovici60.rokov)vrámcikurzovzlexikológieprednášalajkapito-lyofrazeológii.Keďsomsamupochválil,žemámkonečnetémusvojejkandidát-skejpráce,ktorúminavrholprof.Mikoaschválilužajmôjškoliteľprof.Ružička(išlootémuSyntaxfrazeologickýchjednotiek),onporiadneschladilmojeprvotnénadšenie,keďsavyjadril(tosidodnespamätám,apretohomôžemuvádzaťpriamoakocitát):Aotomsadánapísaťkandidátskapráca?Akovidieť,ajprenehobolisyntaktickévzťahymedzizložkamifrazémylenvoľačímformálnym,niečímsiži-vým.JednakoužvtomistomčasezačínajúsaajvsamomSovietskomzväze,aleajindeobjavovaťhlasyposúvajúcenaznačenýprístupzozačiatkuaspoňtrochu,ne-skôružajzreteľneinýmsmerom.Akoprvýchtumožnospomenúťdvochautorovštúdiískúmajúcichpriamovzťahymedzifrazeológiouaskladbou,atoS.Skorupku(1958)aL.I.Rojzenzona(1963),ktorísícepripúšťajú,žepriistýchtypochfrazémdošlopriichúplnejpetrifikáciiažkzánikusyntaktickýchvzťahovmedzislovamivnich,alezároveňsignalizujú,ževofrazeológiijeajmnožstvo,bavlastneprevahatakýchjednotiek,ktorénemožnovnímaťakocelkompetrifikované,atakajvzťahymedziichzložkamisúblízkebežnýmsyntaktickýmvzťahommedzislovamivovet-nýchalebosyntagmatickýchkonštrukciách.Právetakétochápaniepríslušnejproble-matikysastalovýchodiskomajoporoupremôjvlastnýprístupknej(porov.Mlacek,1968;1972).Zaprelomovýbodvnaznačenejoblastisavšakpokladápredovšetkýmsamarkandskáfrazeologickákonferenciazr.1970avjejrámcipredovšetkýmjedenzjejsmerodajnýchreferátov,atoreferátA.V.Kunina(1970)osúvzťažnosti(rus.termín sootnesionnosť)–tedaužnieoekvivalentnosti–frazémyaslova,pričomonúsúvzťažnosťobidvochjednotieksámautorajcelákonferencia(ktomuporov.viace-répríspevkyvzborníkuVoprosyfrazeologii3,1970)chápuakooveľaviacvrstvo-vejší, a preto zaiste aj oveľa komplexnejší vzťah, než bola interpretácia dovtedyzdôrazňovanejekvivalenciemedzinimi.Tusaotvoriliajmožnostinovšiehoprístu-

38 Jozef Mlacek

pukotázkesyntaktickýchrozmerovfrazém.Spomeňmeaspoňniečoznich,leboajceznečipráveceznesadostanemekadekvátnemuvideniuRužičkovýchinterpre-táciífrazeologizmov,resp.aspoňsyntaktickýchvzťahovmedziichzložkami.

Keďsaprestalapetrifikovanosťpokladaťzauniverzálnyznakfrazémakeďsazároveňichekvivalentnosťsoslovomnahradilaspomenutousúvzťažnosťou,otvorilsapriestorprekonštatovanieširokejamnohotvárnejvariantnostifrazém.Keďsaprinajbohatšom, a to lexikálnom type tejto variantnosti zaznamenalo, že napríkladv jednotke maťostrýjazykmôžurovnakobyťajpodobymaťštipľavý,podrezaný(baaj dobrepodrezaný),jedovatýjazykakeďpodobnevovýpovednejjednotketrafilakosanakameňmohlibyťajobmenené,alepritomnemenejustálenéajnemenejob-raznéanemenejexpresívnepodobypadla,narazila,uderilakosanakameň,umož-nilotovodlišnomsvetlevidieťajsyntaktickévzťahymedziichzložkami.Najmävsituácii,keďsavmnohýchtakýchtojednotkáchrozširovalradtakýchtovariantov,keďtutedapribúdalipresnevsúladesparadigmatickýmiznakmipríslušnýchjedno-tiekajpodobysinýmislovamiapritomsanijakonenarúšalaichfrazeologizovanosť,ťažkobolohovoriťoneexistujúcichalebolenformálnychsyntaktickýchvzťahoch.Poďmevšakešteďalej.Nadväzujúcnatúistútézuosúvzťažnostifrazémyaslova,zaregistrovalateóriaajpriamokonštrukčnéobmenyniektorýchfrazém,takžesauždalooprávnenehovoriťajosyntaktickýchvariantochistýchfrazém,pričomsavzá-pätíukázalo,že tumôžedokonca ísťoviacejdruhov tejtouzuálnej (=ustálenej)premenlivosti,totižopremenlivosťvporadízložiekfrazémy(neskôrsatentodruhoznačilakopozičnýsyntaktickývariantfrazémy),žeďalejmôžeísťoustálenúcel-kovúsyntaktickúprestavbudanej jednotky (tentodruhpotomteóriaoznačilaakotranspozičnýsyntaktickývariantfrazémy),akoajvsledovanomsmereazdanajvý-rečnejšívariant,atovariantstzv.fakultatívnymizložkami(vňomtotižpritejširšejpodobeevidentnepribúdaajvzťahmedziňouainouzložkoučiinýmizložkamitejistej jednotky).Všetkyuvedenérozmeryvariantnostivofrazémachsakomplexnepripomenuli ako jedna zmožností novšieho videnia vzťahovmedzi frazeológiouasyntaxouužvnašejštúdiizr.1982(Mlacek,1982).Akzmenímeuholpohľadunaspomenutédruhypremenlivostiavšimnemesi,akosaonypremietajúdomožnostízapájaniafrazémdovýstavbytextu,dotýkamesaužtzv.textotvornýchpotenciífra-zém(unásnatútodimenziupremenlivostivofrazeológiiakoprvýupozornilP.Ďur-čovroku1989).

Eštevýraznejšímkrokomsmeromkurčovaniusyntaktickýchvzťahovvofrazé-machsastalovyčleňovaniefrazeologickýchaktualizáciíčiparafráz.Aksazozačiat-kuvnichvidelolennarúšanieichfrazeologickostianávratdanéhospojeniak„do-slovnej“ platnosti ich komponentov, novší výskum ukázal, že resémantizácia prinichniejenikdyúplná,žetaktostvárnenéspojeniesiužnatrvaloponechávaniečo(aspoňnaúrovni nejakýchkonotácií) aj z celkovéhovýznamu frazémyavzťahy


medzijehozložkamisúužnaozajblízkevzťahommedzislovamivovoľnýchslov-nýchspojeniach.Natakomtozákladesúčasnífrazeológovia(napr.Chlebda,2005)chápumnohorakéaktualizáciefrazémakoosobitnúexistenčnúformufrazeológie,naktorútrebaprihliadaťprikomplexnomopisetýchtojednotiek,azároveňichana-lýzupokladajúzajedenzdôležitýchkrokovkpoznaniukognitívnychdimenziífra-zémicelejfrazeológie(napr.Alefirenko,2007).Tietonovšieprístupyvsamejfraze-ologickejteórii,aleanalogickyajvsúčasnýchsyntaktickýchinterpretáciáchsledo-vanej problematiky (tu porov. napr.Kačala, 2015, s. 152) už umožňujú sledovaťvdanýchprípadochnielencelkomreálnevzťahymedzikomponentmispojenia(za-loženénarealizáciirovnakýchvýstavbovýchprincípovvspojeniachfrazeologickejajnefrazeologickejpovahy–Kačala,tamže),alepostúpiťvpríslušnýchanalýzachažna rovinusyntaktickýchprostriedkov(unásokremcitovanéhoJ.Kačalunapr.D.Balákováskúmaazároveňargumentovanepotvrdzujezisteniaotom,žeistéspo-jeniasaajvofrazeológiiutvárajúnapríkladpomocouvyjadreniazhody,väzbyaleboprimkýnania–Baláková,2011).

Popripomenutíniektorýchbodovzvývinuvlastnéhofrazeologickéhonazera-nianaproblematikusyntaktickýchvlastnostífrazémsapredzáverommôžemevrátiťkzákladnejúlohetohtonášhotextu,kzamysleniusanadRužičkovýmiinterpretá-ciamitejtostránkyfrazémvjehomonografiioskladbeneurčitkuvnašomspisov-nomjazyku.Aksmekdesinazačiatkunášhotextukonštatovali,žeRužičkovprístupk chápaniu syntaktických vlastností frazém sa zreteľne odlišoval od interpretáciítejtootázkyvsúvekejfrazeologickejteórii,natomtomiesteaprávenapozadíko-mentovanéhoprehľaduprístupovviacerýchnajnovších frazeologickýchkoncepciíknejmôžemezasakonštatovať,ženaznačenýRužičkovpostupvinterpretáciidanejproblematikynebolvtedyvýrazomautorovhonepoznaniačidokoncaignorovaniapostulátov rodiacej sa jazykovednej disciplíny, ale bol skôr odrazom autorovho pre-svedčeniaouniverzálnej(hociniekedyzaisteajmodifikovanej)platnostisyntaktic-kýchzákonitostívovšetkýchtypochslovnýchspojení,tedaajvofrazémach.

PoznámkyksyntaktickejinterpretáciifrazémvružičkovejSkladbe neurčitku v slovenskom spi-sovnom jazyku

(1) Lúpiťniejekúpiť.(príslovie–podmetajprísudok)(2) Avedel,žestratiťhlavuvtejtochvíliznamenalobyhraťnepriateľovidokarát.(Karvaš–prísu-

dok)(3) Trebabolobyťnačistom,prísťcelémutajomstvunakoniecamaťpokoj.(Urban–vetnýzáklad)(4) Malistesitorozmyslieťhodiťichvšetkýchdojednéhovreca.(Tatarka–predmet)(5) Vnasledujúcusobotupopoludníprišielnamňaradprednášať.(Jančová–prívlastok)(6) Vidísebavrytierskychšatáchkráčaťkzámkunastračejnôžke.(Kukučín–predmet;doplnok?)(7) Zatricelérokylámaťsineprestajnehlavu,tonieježart.(Záborský–vytýčenývetnýčlen,pod-

met;odkazovacívýraz)

40 Jozef Mlacek

(8) Báťsanebojí.(Rázus–vytýčenývetnýčlen;bezodkazovaciehovýrazu,zápor)(9) ...utláčaťhoutláčalkaždýdeň.(Jégé–vytýčenývetnýčlen;bezodkazovaciehovýrazu,kladná

podoba)

Literatúra

ALEFIRENKO,NikolajF.:Kognitivno-pragmatičeskajafrazeologijakaklingvističeskajaproblema.In:Slavenska frazeologija i pragmatika.Eds.Ž.Fink-Arsovski–A.Hrnjak.Zagreb:Knjigra2007,s.219–225.

BALÁKOVÁ,Dana:Dynamika súčasnej slovenskej frazeológie (fond somatických frazém).Greifs-wald:Ernst-Moritz-Arndt-UniversitätGrefswald,PhilosophischeFakultät2011.315s.

ĎURČO,Peter:Textotvornévyužitiefrazeologickýchjednotiek.In:Textikaaštylistika. Red. J. Mistrík. Bratislava:UniverzitaKomenského1989,s.101–104.

CHLEBDA,Wojciech:Frazeologičeskije issledovanija i lingvističeskij principneopredeľonnosti. In:Grani slova.Red.M.Aleksiejenkoakol.Moskva:IzdateľstvoELPIS2005,s.152–165.

KAČALA,Ján:Teóriavetnéhočlena.Martin:VydavateľstvoMaticeslovenskej2015.176s.KUNIN,AleksandrV.:Osootnesionnostifrazeologičeskojjedinicysoslovom.In:Voprosyfrazeologii

3.Red.L.I.Rojzenzon.Samarkand:GosudarstvennyjuniversitetimA.Navoi1970,s.94–112.MLACEK,Jozef:Syntaxfrazeologickýchjednotiek.In:Jazykovednýčasopis,1968,roč.19,č.1–2,

s.65–75.MLACEK,Jozef:Zosyntaxefrazeologickýchjednotiek.Bratislava:Slovensképedagogickénakladateľ-

stvo1972.78s.MLACEK,Jozef:Syntaxafrazeológia.In:Syntaxajejvyučovanie.Red. J. Oravec. Nitra: Pedagogická

fakultavNitre1982,s.47–66.ROJZENZON,LeonidI.:Sintaktisifrazeologija.In:Problemysyntaksysu.Ľvov:Gosudarstvennyjuni-

versitet1963,s.48–54.RUŽIČKA,Jozef:Skladbaneurčitkuvslovenskomspisovnomjazyku.Bratislava:VydavateľstvoSAV

1956.182s.SKORUPKA,Stanisław:Frazeologiaaskładnia.In:BiuletynPolskiegoTowarystwaJęzykoznawczego,

1958,17,s.97–114.Voprosyfrazeologii3.Red.L.I.Rojzenzon.Samarkand:GosudarstvennyjuniversitetimA.Navoi1970.

296s.ŽUKOV,VlasP.:Onesoizmerimostikomponentovfrazeologizmasoslovom.In:Russkijjazykvškole,

1969,č.3,s.97–104.


POhĽADNASLOvENSKÉČASTIcE ZgEOgrAfIcKÉhOASPEKTU1

Adriana FerenčíkováJazykovednýústavĽudovítaŠtúraSAV


FERENČÍKOVÁ,Adriana:ViewoftheSlovakParticlesfromtheGeographicalAspect.SlovakLanguage,2017,Vol.82,No1,pp.41–51.

Abstract:Particles as aspecial part of speech have been defined in the Slovak linguistics inconnectionwithpreparationof theacademicMorphologyof theSlovakLanguage(Morfológiaslovenskéhojazyka,1966).In thearticlewepayattentiontoasurveyof their inventoryin thiswork and in dictionaries of standard Slovak, as well as in dialectological works. We draw attention to the geographical provenance of some particles, which have penetrated into the standard language from artistic literature. TheAll-Slovak research of the dialect vocabulary brings alot of newinformationaboutexpressionsbelongingtothispartofspeech.Itprovesthatdialects,asnaturallyevolvingformsof thenational language,havealargesetofexpressionsofdifferentoriginandgeographicaldistribution,bymeansofwhichthedialectuserscontextualizethemselvesorexpresstheir attitudes to the content of the statement.Keywords:partsofspeech,particles,classification,literarylanguage,dialects,geographicalarea

KeďsavpäťdesiatychrokochrozbiehaliprácenaakademickejMorfológiislo-venskéhojazyka,vslovenskejjazykovedesaustaľovalnázor,žečasticetrebahodno-tiťakoosobitnýslovnýdruh2. Na konferencii o sporných otázkach slovenskej gra-matikya lexikológie3sao tomživodiskutovalonazákladetéz,ktorévúvodnomreferátenastolilJozefRužička4.Tenvzhrnutídiskusiekonštatoval,žezpredostre-nýchproblémovsanajlepšieosvetlilaotázkačastíc,avyslovilpožiadavku,abysatento slovnýdruh spracovalnaúplnommateriáli zo spisovného jazyka (Ružička,1956b,s.20).

Následnetietoneohybnéslovávslovenčinepodrobneklasifikovalnazákladesyntaktickýchasémantickýchkritérií,slovosleduaintonácieanaichpomerkinýmslovnýmdruhompoukázalJ.MistríkvštúdiiKotázkečastícvslovenčine(1959).Roztriedilichnaštyrizákladnéskupiny:1.uvádzaciečastice(uvádzajúcelúvetu),ktoréďalejčlenína:a)pripájacieab)podnecujúce;2.obsahovéčastice(modifikujúobsahcelejvety),ktoréčlenína:a)opytovacie,b)želacie,c)rozkazovacie,d)zvo-lacie;3.spôsobovéčastice(vyjadrujúpostojhovoriacehokčastivýpovede),ďalejdelenéna:a)odkazovacie,b)hodnotiace,c)vydeľujúce;4.vetnéčastice(vyjadrujú

1 PríspevokjesúčasťouriešeniagrantovéhoprojektuVEGA2/0105/14Slovníkslovenskýchnárečí.2 ProblémnastolilĽ.ĎurovičvštúdiiKotázkeneohybnýchčiastokrečivslovenčine(1950).3 Bratislava15.12.–16.12.1955.4 Ružička,Jozef:Spornéotázkyslovenskejmorfológie,1956a,s.3–19;pozriajOndrus,1956;

Štolc,1956aPeciar,1957.

42 adriana Ferenčíková

postojautorakcelejvýpovedi),podrobnejšierozčlenenéna:a)nadväzujúce,b)hod-notiace,c)citové.

TohtoniecelkomprehľadnéhočleneniasaMistríkneskôrvzdal.VMorfológiislovenského jazyka (1966, kapitolaČastice, s. 746–806;ďalejMSJ) s použitímslovosleduakoformálnehoukazovateľasémantikyuždelíčasticeibanadvezáklad-né skupiny: 1. uvádzacie, ktoré výrazne nadväzujú na kontext alebo na situáciu,a2.vytyčovacie,pomocouktorýchhovoriacizosvojhohľadiskamodifikujepoužitývýraz.Prvúskupinuďalejčlenína:a)pripájacieab)pobádacie,druhúskupinuna:a)vysvetľovacie,b)hodnotiaceac)zdôrazňovacie.Časticeprvejskupinymajúbliž-šiekspojkám,časticedruhejskupinystojabližšiekpríslovkám5.

KýmvMSJ(s.806)sakonštatuje,žeslovenčinamávyšedvestotakýchslov,ktorémôžuvrečifungovaťakočastice,najnovšie–nazákladespracovaniačastícvslovníkochspisovnéhojazyka–MáriaŠimkováužichpočetvyjadruječíslom422(Šimková,2015).

Časticesúcharakteristickýmprvkomspontánnychústnychaexpresívnychpí-somnýchprejavov.Pokračujúcelexikografickéspracovanieslovnejzásobynárečí–atiesatakmervýlučneuplatňujúvústnejkomunikácii–ukazuje,žetentoprirodze-nesavyvíjajúciaúzemnediferencovanýútvarnášhonárodnéhojazykadisponujeveľkoumnožinouslov,pomocouktorýchpoužívatelianárečínadväzujúnasituáciuči kontext alebo vyjadrujú svoj subjektívny postoj k výpovedi alebo k jej časti.VdvochdoterazvydanýchzväzkochSlovníkaslovenskýchnárečí(1994,2006;ďa-lej SSN), obsahujúcich nárečovú lexiku po heslopovzchádzať, je cca 230 častíc(snezohľadnenímichformálnychvariantov)6.

Priopiseslovenskýchnárečísačasticeakoslovnýdruhdlhoobchádzali7.Väč-šiupozornosťimvenovalažAntonHabovštiak,ktorývkrajovejmonografiiOravskénárečia do kapitoly Ohybnéaneohybnéslovnédruhy zaradil osobitný oddiel Modál-neslováačastice(Habovštiak,1965,s.311–317).Hodnotenévýrazy,bohatodolo-ženévsúvislýchvetách,členínamodálneslová8(reku,vraj,hádam,var,veru,azda/ažda,asi,možbiť),vydieľajúcealeboobmedzujúcečastice (iba, ľen,aspon,asi,aňi),opytovaciečastice(či,čo/čo,var,varže,šäk,há),žiadaciečastice,ktoréstojanazačiatkurozkazovacíchaželacíchviet(bár,bárs, kebi/kej,abi,žebi,čobi,bodaj,ňeχ/ňäχ,no,nože,ke),emocionálno-expesívnečastice(a,i,nuž,nu,veď,no,šak/

5 Totočlenenie sanásledneprijaloajvovysokoškolskýchučebniciach–porov.napr.Pauliny,1981,s.205–206;Oravec–Bajzíková–Furdík,1984,s.203–205.

6 Ichpočetmoholbyťvyšší,kebysapriexcerpciisúvislýchnárečovýchtextovbolidokartotékySSNdostalivšetkysynsémantickéslová.Kelektronickémuspracovaniunárečovýchtextov–atýmajkpodrobnejšejanalýzečastíc–savšakmohlopristúpiťažvpriebehuprácnatreťomzväzku.

7 J.ŠtolcdoSlovenskejdialektológiepojalibaohybnéslovnédruhy–porov.Štolc,1994,s.42–59.

8 Tuodkazujena3.vydanieSlovenskejgramatiky(Pauliny–Ružička–Štolc,1955,s.274).


šäk,ba,aľe,ľebo,tež/tež,ešťe,ešťeaj,ešťei,iba,ho)ačasticevyjadrujúceprisved-čenie(hej,bahej,abahej,noveďhej,nužveruhej,veď,veru,tak,no,isto,naisto,istotňe,prada,pradaže),neistotu(isťe,sotva,sotvi,ktohove,bohve,čerthove,paromhove),popieranie(ňe/ňije, aba,aľeďe,horkíže,frasa,paroma,čerta).Pre-kvapuje,ževýrazmožnovo výpovedi Aľeveďmožnobuďeľepše. [MedvedzieTRS] nehodnotíakočasticu,aleakovetnúpríslovku9.

IvorRipkavmonografiiDolnotrenčianskenárečiaužklasifikovalčasticepod-ľaichspracovaniavMSJ.Zanajpoužívanejšieoznačilavsúvislýchvýpovediachdoložiluvádzaciepripájaciečasticeale,no,nuž,uvádzaciepobádaciečasticebodaj, ňeχ, až,vytyčovacievysvetľovaciečasticeaspom, ešče,reku,teda,praj,vytyčova-ciehodnotiacečasticeale,aspom,bár,báraj,čerta,hadam,χvalabohu,napríklad,ňije, ozaj, pravda, veru, vytyčovacie zdôrazňovacie častice aj, aňi, ano, akurát, prám,tobož(Ripka,1975,s.184–187).Podľanehojepredolnotrenčianskenárečiatypickéuvádzanieželacíchvietajpomocoučasticeaž, napr. Ažmaňevizraďíš!, Aš tamnepanneš!aakovýrazsúhlasusavnichokremčasticeanopoužívatiežčasticaaj(c.d.,s.185,187).

Mnohocennéhomateriáluprevýskumčastíczhľadiskaichúzemnéhovýskytuposkytuje GemerskýnárečovýslovníkJozefaOrlovského(1982).Nailustráciuvybe-rámeznehoniekoľkopríkladov.ČasticaašimsapoužívavovýchodnomGemeriprizdôrazneníveľkejmierydeja,stredogemerskévytyčovaciečasticeažá(t),jamaž/ja-mež vyjadrujú predpoklad, v rovnakom význame v západnom Gemeri funguje výraz bľíza.Časticouda sa a)zdôrazňujeexpresívnosťvýpovedealebob)číselnýúdajsahodnotíakopribližný.Hodnotiacoučasticoudavara i jej kontrahovaným variantom darapodávateľsdôrazompotvrdzujeplatnosťobsahuvýpovede,synonymnévýra-zy vara, vera, vorusúmenejexpresívne.Výrazdažeje ekvivalentom spisovnej po-bádacejčasticeaby.Časticeta,tave,tuve,tužplniarovnakúfunkciuakospisovnévýrazy nuž, veď, teda.Privyjadreníobmedzenejplatnostimodifikovanéhovýrazusapopričasticiskoropoužívajúajexpresívnečasticedúrkom (zgem.)alebán(strgem.).

Porov. No a potim som jú donésolašimdodedini. [NižnáSlanáROŽ]–Šimuažád‿ajtomesonepoškoďilo?[Revúca] –Jamažajvantambúl.[Revúca]–Jameš se vešervráčíajvan. [ChyžnéREV]–Bľízasonmuhouždala. [KocihaRS]–Da ši to ni maj muš‿tam? [RybníkREV]–Datricetštepog‿mamovzahrade. [MarkuškaROŽ]–Davara j munedámništ.[BrusníkREV]–Darabisänebúskelihdlhóvikašla.[SásaREV]–Voru,šloveše,šakovag‿bulof‿tévojne.[NandražREV]–Dažebisinezabudnúlho donast! [Revúca]–Tavara tak!Tabimahóajprič. [PloskéREV]–Tavedobre,sprasi,akχceš.[MníšanyREV]–Tuvemnejejedno,šipríďeťealeboni.[SirkREV]–Tuvaratak,akpódám.[BrusníkREV]–Tužtag‿jetonatomsveťe.[KrokavaRS]–Χiťi hoadúrkombihobozabi.[TisovecRS]–Lebánhopohlavezatä. [SásaREV]

9 Porov.c.d.,s.250.


PodľaLadislavaBartka savnárečí južnéhoAbova istotavyjadruje časticoubizovňe, napr. bizovňe šemudaco stalo, kedňeprišol, pravdepodobnosť časticounabic, napr.nabictoonbul,približnosťčíselnéhoúdajačasticouda, das, napr. sla-ňinahrubadana tripaľce, das tišic koruni,namimoriadnudôležitosťvýrazusaupozorňuječasticoudirek, napr.direg‿na to tam pošol, obmedzenie platnosti modi-fikovanéhovýrazučasticoubarže„takmer“,napr.onbarženajvecejrobel, súhlas aj časticovýmivýrazmita jak, tajagbiňe(Bartko,1990).

Nateraznajpočetnejšíinventárčastíc–vyše110–predstavilFerdinandBuffavmonografiiŠarišskénárečia a v Slovníkušarišskýchnárečí(Buffa,1995,2004).Väčšina z nich je súčasťou výrazových prostriedkov všetkých východosloven-skýchnárečí,napr.χoľem,da(s),ozdaj10,mnohémajúzasceloslovenskývýskytsmožnýmiodchýlkaminafonetickejamorfematickejúrovni,napr.ľen/len/ľem, isto/isce/naisce, ľedva/ledví/ľedvo, ináč/ináčej/inak/inakši („ostatne, okrem iné-ho“),ozaj/naozaj/naozdaj a pod., no sú medzinimiajtaké,ktoréajvrámcišariš-skýchnárečímajúobmedzenýúzemnýrozsah.Autornatoupozorňujegeografic-kýmkvalifikátorom,kýmprivýrazoch,ktorémajú„celošarišskéaleboaspoňväč-šinové zemepisné rozšírenie“, areál ich výskytu neuvádza (porov. Buffa, 2004,s.10).Napríkladnacelejskúmanejoblastisaakoekvivalentyspisovnýchnadvä-zovacíchčastícveď, všakpoužívajúčasticešak, tadi(Šaktotvujsin.–Taditoužpejʒ‿hoʒin! – Tadijetu!),ibavzápadnomŠarišijeichsynonymomčasticadi11 (Dipocepatrec!–Dičekaj!),vsevernomŠarišizasašadik(Šadiksomňešaľenitamisc.–Šadikśeušteľoňeturbuj!).

Geografickydiferencovanámôžebyťtakfunkciačastice,akoajslovnodruhováplatnosť slova. Tak častica bivno/bevno v jzšar. nárečiach vyjadruje predpoklad(„azda“),napr.bevnozapomnulprisc,vszšar.nárečiachsajejvariantbivňepoužívaprizdôrazneníplatnostivýrazu(„skutočne,naozaj“),napr.možež‿odejsc,kediľembivňezoχceš. Výraz takoľ/takojnasšar.oblastifungujeakoobmedzovaciačasticasvýznamom„takmer,bezmála“,kýmvnárečiachjužneodPrešovajepríslovkousvýznamom„ihneď,bezprostredne“–porov.Takoľpulľitrapoľifkizedla.–Iʒem takoľ za tebu.Materiál,ktorýBuffazhromaždil,dokumentuje,žeajvskupinegra-matickýchslovsadajúpozorovaťrozmanitétypygeografickejdiferencovanostiužnaúrovniregionálnychnárečí.

Viacerévýrazy,ktorýmipoužívateliazáhorskýchnárečínadväzujúnasituáciuči vyjadrujú rozličné významovéodtienkyvýrazov a výpovedí, zhromaždilKon-štantínPalkovič.VknižnejpráciZáhoráckyslovník(1997)časticespracovaljednakabecednevprvej,slovníkovejčastipublikácie(c.d.,s.7–166),ajednak–sohľa-domnaichfunkciuvovýpovedi–vjejdruhejčastiZáhorskénárečia, ktorá má po-

10 OjejčiastkovýchvýznamochpozriFerenčíková,1982,1984.11 SSNjuvtomtovýznameevidujevovýchodnomSpiši.


vahukrajovejmonografie(s.167–274).TučasticezaradildokapitolySyntax(c.d.,s.231–235).

Pravdaže,ajvtomtosúboresúpočetnévýrazy,ktorésúvlastnévšetkýmsloven-skýmnárečiamaleboktorésavyskytujúnarozsiahlejšejoblasti,nonájdememedzinimiajčastice,ktoré–akosvedčíkonfrontáciasdokladovýmmateriálomvkartotékeSSN–nepresahujúrámeczáhorskýchnárečí.Zhľadiskazvukovejalebomorfematic-kejvariantnostijetonapr.zdôrazňovaciačasticaakorád,viacvýznamováčasticaenem, časticanapočudi(„napočudovanie“)alebočasticačaškem,pomocouktorej–takakospisovnou podobou ťažko – hovoriaci vyjadruje neistotu či pochybnosť o platnostivýpovede. Porov. Užje? – Čaškem, cobi ufam je, on bude rači doma.

Častica ufam tiežpatrímedzivýrazy,ktorénepresahujúareálzáhorskýchnáre-čí.Dokladyzosúvislýchtextovukazujú,žesatampoužívaakouvádzaciapobádaciačasticavopytovacíchvetách,napr.Ufambisftémčelesňevlezení?! [KútySKA]– Ufamsi ňecospravi zého,žesabojíš? [StupavaBRA],ajakovytyčovaciahodnotia-ca, napr. Uštobudeufamprodané. [BrodskéSKA]–Ufammapuscá. [KútySKA]–Takejmatereufámaňinenandú. [JablonovéMAL].

Ibazáhorskénárečiamajúhodnotiacečasticetreba, naχibu12 s významom prav-depodobnostialebopredpokladu(„azda,hádam,iste“),časticujakoška s významom obmedzeniaplatnostimodifikovanéhovýrazu(„takmer,skoro“)avytyčovaciezdô-razňovacie časticekmentem, netak, prvú ako ekvivalent spisovných častícvôbec, vonkoncom,druhúsvýznamom„tobôž,týmskôr“.

Porov. Ďitam,trebajeuždoma.–Budeďívadotreba.–Oňinespávalizanoctrebaaňihodzinu.–Budetamnaχibupetfúrígrumbíru.–Bi tam jakoška pú roka. – Neostaomujakoškaňic.–Nerobíkmentemňic.–Ketňemudali,tebedajúnetak.

Areál vytyčovacích zdôrazňovacích častíc nadvŕχ/nadvrχ („hlavne, najmä“)a konc („celkom“)okremzáhorskýchnárečízahŕňaajpriľahlú južnúčasť jzslov.nárečí.

Porov. Šecisizasúžá,atinadvŕχ.[BrodskéSKA] –Aj kec‿cinašíχlapinedalibrnkad‿nanos,nadvrχ starí, nepomohli si. [BrestovanyTRN]–Konc takovú reč tomeo. [BrodskéSKA] – Nedosta konc ňic. [BrodskéSKA] – Vzali mi konʒ‿novú fusaklu. [SereďGAL]

VMSJsapriniektorýchčasticiachokremichvýznamupodávajúajinformácieoichštylistickejpovahe,hodnoteniezhľadiskaichživotnosti,frekvencie,krajovejpríslušnostialebosapoukazujenaichnevhodnépoužívanievovýzname,prektorýmáspisovnýjazykinévýrazy.Taksaakozastaranéhodnotiačasticeasnáď,nasrkz, akoknižnáčasticasnáď,konštatujesa,žečasticafaktickyjepríznačnápreintelektu-álny,časticahorký ajejvariantypreneintelektuálnyprejav,časticajust pre familiár-nureč.Pričasticialesaupozorňuje,ževnespisovných(nárečových)prejavochsa

12 K.Palkovič(1997,s.41a234)juvnímaakopredložkovúkonštrukciu.


používaajvovýzname„asi,približne“13,pričasticičajsi sapripúšťa lenvýznam„takmer,skoro“,jejpoužívanievovýzname„asi,azda,možno,hádam“saoznačujezanevhodné.Výraztuliby,doloženýibacitátmizKalinčiaka,saoznačujezakrajovývariantzdôrazňovacejčasticetu.KartotékaSSN dokladynaňvšakneobsahuje.

Časticuasnáď aj Slovníkslovenskéhojazyka(6zv.,1959–1968;ďalejSSJ)označujezazastaranú,podobusnáďneklasifikuje.Krátkyslovníkslovenskéhojazy-ka(2003;ďalejKSSJ)aniSlovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka.A–G (2006;ďalejajSSSJ)výrazasnáďužneuvádzajú,podobusnáďKSSJ vprvomvydaní (1987)hodnotítiežakoknižnú,vposlednomvydaní(2003)odporúčapoužívaťjejsynony-má.Znárečíječasticasnád/snaddoloženálenzjtrenč.azáh.oblasti,značneroz-siahlejšíjeareálvýskytučasticeasnáďs územnými variantmi asnaj(myj.,strnitr.),asna (snitr.) – zahŕňa trnavskú, považskú, stredonitriansku skupinu, ako aj časťsstrslov.nárečí.Obidvesapoužívajúvuvádzacejpobádacejfunkcii,vovytyčovacejhodnotiacej funkcii s významom pravdepodobnosti alebo predpokladu a zachytili sa aj ako výraz eventuality. Porov.

1)Snats‘tonebiti? [BrodskéSKA] –Snádnéčovikonal,že hobijete? [DolnáSúčaTRČ]–Jano,asnajsimohélístpokosittú datelinu. [BrestovecMYJ]

2)Snateščedojde. [BrodskéSKA]– Šag‿ho tvoja mamenka asnat poznali. [SereďGAL]–Snátsanesceldad‿znat. [HrabovkaTRČ]– Asnaj sa mi to len podarí spravit. [LudaniceTOP]–Indotonemohelzapálit,asnádlentodéfčacko. [RudníkMYJ]– Bolo iχtam,tíh‿jám,asnapäďesat. [Prievidza]

3)Já semodhoʒi oprati, abima to snád neprikrío. [JablonicaSEN] –Nie snat‿pretosaofcenajarzačasuviháňali,že bisaišlinapás. [DolnáSúčaTRČ]–Zme imňesahali,asnajžebizmevolakohopoškoďililebočo. [BobrovníkLM]

Časticu naskrz(e) všetky tri akademické slovníky za zastaranú nepokladajú.VSSNjedoloženáibazostrslov.nárečí.Prihodnoteníčasticečajsi v spisovnom ja-zyku sa s informáciouvMSJzhoduje ibaKSSJ.SSJ jej eštepríznakzastaranostipriznávaaevidujejutakvovýzname„takmer,skoro“,akoajvovýzname„pravdepo-dobne,asi“.Vobidvochčiastkovýchvýznamoch,noužakozastaranú,jumáajSSSJ.Dospisovnéhojazykataktopreniklazostrslov.nárečí,nokýmvčastijstrslov.nárečí(vhontianskychjeajvariantčajsik)fungujevobidvochvýznamoch,včastisstrslov.nárečíjuSSNpotvrdzujeibaakovýrazpredpokladualebopribližnostimiery.

Príkladynavýznam„takmer,skoro“: NajskorsonsačajsipocelonLučencimiselapotárať.[TomášovceLUČ]–Čajsikšecazmetejsánskekozedochovávaľi. [Če-lovceMK]–Maľizmečajsizameškať. [PečeniceLVI]

Príkladynavýznam„približne,asi“:Drevosinašťučanakúšťičkezdĺžehrab-ľoveho zuba čajsik. [ČelovceMK]–Tomohlobi‿čajsi aj takie tri kilometregĺška.

13 Takýtovýznamsaňouvyjadrujevjužnozápadoslovenských,považskýchajužnotrenčianskychnárečiach,nahornomPonitríanaPožitaví.


[ŽarnovicaNB]–Moho ma‿takčajsidvacaď‿roko ten chlapec. [Prievidza] – Bobisom došiečajsizahoďinu. [VyšnýKubínDK]

Prekvapuje, že vMSJ sa bez kvalifikujúcej poznámky uvádza časticabojsa svýznamom„nebodaj,azda“ačasticadačo, synonymná s výrazmi čoby,čožeby, kdeže,prvápodopretácitátomzKukučína,druhácitátomzTimravy.

SSJ časticu bojsa, doloženú z Hviezdoslava, hodnotí ako nárečovú, novšieslovníky juužneuvádzajú.SSNsapri spracovanívýrazubojsamoholoprieť ibaoskromnývýchodiskovýmateriálstaršiehodátazturčianskejoblasti.Zaznamenalhovšakibaakopodraďovaciuspojku14. Porov. Náhľi som sa, bojsamiňezmoklaraš. [BlatnicaMAR]–Ňičťiňepovem,bojsabisitozasevikotkodákala. [MošovceMAR] –Ňejec toľko,bojsabi ťi to zaškoďilo. [Martin] Poslednédvesúvetiavšakmožnovnímaťajakoasyndetickéavýrazbojsahodnotiťakočasticuvyjadrujúcumožnosť.

Časticadačosadoslovníkovspisovnéhojazykanedostala.Areáljejvýskytutvoria hontianske, novohradské nárečia a s nimi susediaca okrajová časť zvolen-skýchnárečí.Vspojenísozáporovoučasticounie,ne-vyjadrujedôraznéprisvedče-nie, porov. Aoocoviňevravela?–Aľedačoňe![HontianskeMoravceKRU] –Ňedoχnútusviňe?– Éj,dačoňe![DetvaZVO]

Nárečovéčasticesadojazykakrásnejliteratúryčastodostávajúvrečipostávakoprostriedok charakterizujúci ich geografické prostredie. TakAlfonz Bednár použilv románe Hromovýzub(1964)časticuažvovýzname„veru“–hovoriacapostavaňoupotvrdzujeplatnosťobsahupredchádzajúcejvýpovedealebozdôrazňujevhodnosťpo-užitéhovýrazuopakovanímpovedaného.Porov.Mravčala,vrešťalaakovšetcičerti,lentakjuparombral,ažlentakjuparombral.–Tutiničnedajú,ažnedajú.

Územnýrozsahčasticeaž(vstrslov.podobeač)vtomtovýznamejerozsiah-ly15.Terénnevýskumy ju zaznamenali voveľkej časti všetkých trochzákladnýchnárečovýchskupín.

Príklady: Bírešú me,ažbírešú. [KuklovMAL]–Tobološeckopoc‿clamu,aštobološeckopoc‿clamu. [BrestovanyTRN]–PotombúlužJanko,aš,potombúlužJan-ko.[DolnáSúčaTRČ]–Dobisitodržav hlave, až, do bi si to držav hlave. [VeľkáMaňaVRB]–Veru to je potom už horše, aǯ‿horše. [PonickáHutaBB]– Každí rog‿do toho bolo treba fkladať, ač fkladať. [LežiachovMAR]–Mizmeľemz‿volamioraľi,ažľemz volami. [KlčovLVO]–A fraz‿hotamňevźal,ažňevźal. [TeriakovcePRE]–Zaźvecejtrebalorobic,ažvecejtrebalorobic. [DlháLúkaBAR]

Sozdôrazňovacoučasticouažvjejpotvrdzovacejfunkciisa–akosnezámernepoužitýmznakomkrajovejproveniencie–stretámeajvspontánnychústnychpreja-

14 Ovýrazebojsavofunkciispojkyaojehosúvisesosrbskou,resp.chorvátskoučasticoubojse p.Etymologickýslovníkslovanskýchjazyků.Slovagramatickáazájmena.2(1980,s.95).Tamajďalšialiteratúra.

15 OčiastkovýchvýznamochčasticeažvnárečiachpozriFerenčíková,1981.


vochľudí,ktoríajvsúkromnomstykudôslednepoužívajúspisovnýjazyk.Norma-tívnelexikograficképríručkytentohovorovýprvokneevidujú.

DoslovnejzásobyrodnéhonárečiazačrelajVincentŠikula,keďvnovelePo-vetrie(1968)použil–ibasodstránenoukvantitou–časticejednáka náteda. Pozri:

–Odkiaľideš?–spytovalsachlap.–ZOstrice.–Jednaksibolzafrajerkou?–Nateda. Častica jednák/jennák sa ako ekvivalent spisovných synoným azda, hádam,

možno, asivmodrianskom,trnavskomahlohovskomnárečípoužívaakouvádzaciapobádacia(taktovúryvku)iakovytyčovaciahodnotiaca.Porov.StríčkoFerdinne-prišli,jednág‿zmeškali vlak. [VištukMOD]–Nenidoma,jednág‿išól na rolu. [SuchánadParnouTRN]–Užmávjennág‿ale štiricatštiri rokóv. [DechticeTRN]–Jennák tam ból, ked o tom ví. [BučanyHLO] Analýza súvislých prejavov signalizuje jej vysokú frekvenciu.

Časticovýmvýrazomnáteda,nateda,noateda s príznakovou intonáciou sa dôraznéprisviedčanievyjadrujenaoveľaširšejnárečovejoblasti.

Výraz leboakočasticuMSJ,KSSJiSSSJevidujúibavnadväzovacejpripája-cej funkcii.V oravských nárečiach sa ňou vyjadruje aj pobádanie a zdôraznenieplatnostivýrazu.Vprvejfunkciisújejsynonymamičasticenože, veď,vdruhejčas-tica veru(že)16.

Porov. Ľebosi,Hanka,sadňiešťe! [ChlebniceDK]–Misi,xlapci,ľeboešťevipi-me. [ZuberecTRS]–Trebamuľebopijävicepriložiť.[KraľovanyDK]–Zmepočuľi,žemáťejälovičkunapredaj,amihuľebokúpime.[PárnicaDK]

Autorskyjuvpobádacejfunkciiakojazykovúcharakteristikuoravskéhopros-trediavyužilAntonHabovštiakvpriamejreči„Mamka,leboužpoďme!‟ v románe Plátenníckapieseň17.

NakonferenciiospornýchotázkachslovenskejgramatikyalexikológievyslovilJ.Ružičkanázor,„žemorfológiamusípodávaťajvyčerpávajúcepoučenieoprechodepomenovanízjednéhoslovnéhodruhudoiného.Tentoodsekjedôležitýnielenpreto,žesanímdokresľujerozsahjednotlivýchslovnýchdruhov,alenajmäpreto,ženapo-menovaniach,ktoréprechádzajúzjednéhoslovnéhodruhudoiného,výraznesapreja-vujúživékategórieobohacovanéhoslovnéhodruhu“(Ružička,1956a,s.7).

Nato,akosazvyšujepočetčastícrozširovanímfunkcievýrazovpatriacichpô-vodnekinýmslovnýmdruhom,poskytujúnárečiaakoprirodzenesavyvíjajúcisú-bor jazykovýchprostriedkovveľazaujímavýchinformácií.Tuopäť iba ilustračne

16 KtomupozriajStanislav,1966,s.45.17 Románvyšielr.1985vovydavateľstveMladéletá,jehodruhé,rozšírenévydanievyšlor.1999

pod názvom PlátenníckapieseňajejfinálevovydavateľstveJunior.


uvediemeniekoľkopríkladovnačastice,ktorémajúpôvodvplnovýznamovýchprí-slovkách,neurčitýchpríslovkovýchzámenáchavzmeravenýchpredložkovýchtva-roch substantív.

Príslovka ľahko nadobudla funkciu častice s významompredpokladu „azda,možno,vari“vjužnejčastizslov.nárečí–porov.LaχkoajMatejnámkradélslépki.[Myjava]– Nevím,prečotábapkanedošli, laχkoíh‿volačonadešlo. [VištukMOD]–Rezácéhandrieščeajmilaχkovolaʒemáme. [BučanyHLO]

VzápadnomLiptovemôžehovoriacivyjadriťistotuoplatnostiobsahuvýpove-deajpomocoučasticesväto–porov.Svätopríďebúrka. [HubováRUŽ]

Rovnakúfunkciumávhontiansko-novohradskomamodrokamenskomnárečíčasticanaveki,ktorámápôvodvčasovejpríslovkesvýznamom„vždy“–porov.Ja vem,χtomitospravi.TonavekiťemňepodaréneTomaška. [LešťMK]–Tá(zakliata)svadbasťatoχoďeva,navekitobolaona.[VeľkýLomMK] – Ajtosvetlo,navekitobolatásvetlonoc.[ZomborMK]

Časticousvýznamom„skoro,takmer“savoveľkejčastizslov.nárečístaloajslovo čochvíľa,vprvotnomvýznamepríslovkačasu–porov.Šibárki prez okno pre-skočili a čoχvíla bi mi boli pomlácili šetki žíbence. [Dechtice TRN] – Čoχvíla som sa prekocel aj z nákladom, no ale pomálički okolo kraju som zešól. [Šterusy PIE] – Tag‿-na bog‿ležala, čoχvíla dole hubu. [Šterusy PIE] – Kerímajú ešče stodolu, čoχvílašeccilajtaropatrujú.[BošácaTRČ]– Tosaňesmeličoχvílaaňizasmát.[BošácaTRČ]–Ušsomtakáčoχvílastarájakooni. [DlhéPoleBYT]

VRajeckejdoline,naokolíŽilinyaBytčevýrazďesi/ʒesi(kdesi)fungujeajakohodnotiacačasticasvýznamom„azda,hádam,asi“–porov.Munčakvo (čme-ľov)jemálo,ďesisapotroveľiot‿praχvo. [ČičmanyŽIL]–Priňďeďesistofkuplaťiť. [ČičmanyŽIL]–Tentohadnúšťeg‿mámužďesitricaď‿rokvo. [ČičmanyŽIL]–F keréjsi hubočine bi ʒesi aj vajčú ribu najšo. [Dlhé Pole BYT] – Bol som tam ʒesiorac,žitosacčičo.[DolnýHričovBYT]

ZjužnejčastiRajeckejdolinyazmyjavskejoblastijedoloženáajčasticavoľa-ďe/volade,takistomajúcapôvodvneurčitompríslovkovomzámene(voľakde).Fun-gujeakonadväzovaciapobádaciaiakovytyčovaciahodnotiaca–porov.Voľaďesťesimisľeľi,žesonsavoľaďestraťel?[ČičmanyŽIL]–Voladesascešsnúoženit? [Bre-zovápodBradlomMYJ]

Akočasticemámeznárečídoloženéajtakézmeravenépredložkovékonštruk-cie,ktoréspisovnýjazyknepozná.Takýmisúnapríkladužspomínanázáhorskáčas-tica naχibu čipodobypoχvíli, poχvilci, ktorými savčasti zslov.nárečívyjadrujepredpoklad sodtienkomprekvapenia, alebo šarišskáčasticaspravdi s významom „vskutku,naozaj“.

Porov. Poχvilciajmnasizasvetkazavolá.[BošácaTRČ]–Mislísipoχvíli,žezanehopójdem.[ŠípkovíPIE]–Poχvílitimámajposluhuvat?! [LukáčovceHLO] – Reku


poχvílisanamnahnevášpretíχpárslov. [BrestovanyTRN] – Čitospravdi,čiňe? [DlháLúkaBAR]

Namiestozáveru:Pokračujúcivýskumnárečovejslovnejzásobyprinášamno-ho nových údajov aj o výrazoch patriacich do roviny gramatických slov, a to tak pokiaľ ideo ich inventár,geografickýaj funkčný rozsah,pôvod, ich rozširovanieovýrazyzinýchslovnýchdruhov,ichcharakterzhľadiskafrekvencieaživotnosti,expresivity,ichvzťahkspisovnýmvýrazovýmprostriedkomčikugenetickypríbuz-nýmjazykom.Vtomtopríspevkusmesanavybranýchpríkladochzoskupinyčastícpokúsiliupozorniťnatútoproblematiku.

Použitéskratkyalokalizačnéznačky

jstrslov.–južnostredoslovenský,jtrenč.–južnotrenčiansky,jzslov.–južnozápadoslovenský,jzšar.–juž-nozápadošarišský,myj.–myjavský,snitr.–severonitriansky,sstrslov.–severostredoslovenský,sšar.–severošarišský,strgem.–stredogemerský,strnitr.–stredonitriansky,strslov.–stredoslovenský,szšar.–severozápadošarišský,záh.–záhorský,zgem.–západogemerský,zslov.–západoslovenský

BAR–Bardejov,BB–BanskáBystrica,BRA–Bratislava,BYT–Bytča,DK–DolnýKubín,GAL–Galanta,HLO–Hlohovec,KRU–Krupina,LM–LiptovskýMikuláš,LUČ–Lučenec,LVI–Levice,LVO–Levoča,MAL–Malacky,MAR–Martin,MK–ModrýKameň,MOD–Modra,MYJ–Myjava,NB–NováBaňa,PIE–Piešťany,PRE–Prešov,REV–Revúca,ROŽ–Rožňava,RS–RimavskáSo-bota,RUŽ–Ružomberok,SEN–Senica,SKA–Skalica,TOP–Topoľčany,TRČ–Trenčín,TRN–Tr-nava,TRS–Trstená,VRB–Vráble,ZVO–Zvolen,ŽIL–Žilina

literatúra

BARTKO,Ladislav:Zjuhoabovskejnárečovejlexiky.In:Novéobzory.31.Red.J.Michnovič.Košice:Východoslovenskévydavateľstvo1990,s.181–212.

BUFFA,Ferdinand:Šarišskénárečia.Bratislava:Veda1995.400s.BUFFA,Ferdinand:Slovníkšarišskýchnárečí.Prešov:Náuka2004.350s.ĎUROVIČ,Ľubomír:Kotázkeneohybnýchčiastok rečiv slovenčine. In: Jazykovedný sborník. IV.

Red.Š.Peciar.Bratislava:Slovenskáakadémiaviedaumení1950,s.113–140.Etymologickýslovníkslovanskýchjazyků.Slovagramatickáazájmena.2.Red.B.Havránek.Praha:

Academia1980.784s.FERENČÍKOVÁ,Adriana:Očiastkovýchvýznamochčasticeažvslovenskýchnárečiach.In:Jazyko-

vedné štúdie. 16.Materiály z vedeckej konferencie o sémantike (Smolenice 14. – 17. januára1980).Red.J.Ružička.Bratislava:Veda1981,s.243–246.

FERENČÍKOVÁ,Adriana:Významováanalýzačasticeazda, ozdajzúzemnéhoaspektu.In:Slovenskáreč,1982,roč.47,č.4,s.213–218.

FERENČÍKOVÁ,Adriana:Častice vyjadrujúce pravdepodobnosť a približnosť v slovenských náre-čiach.In:Slovenskáreč,1984,roč.49,č.1,s.21–29.

HABOVŠTIAK,Anton:Oravskénárečia.Bratislava:VydavateľstvoSAV1965,s.311–317.Krátkyslovníkslovenského jazyka.1.vyd.Red.J.Kačala–M.Pisárčiková.Bratislava:Veda1987.

592s.Krátkyslovníkslovenskéhojazyka.4.,dopl.aupr.vyd.Red.J.Kačala–M.Pisárčiková–M.Považaj.

Bratislava:Veda2003.988s.


MISTRÍK,Jozef:Kotázkečastícvslovenčine.In:Jazykovednéštúdie.IV.Red.J.Ružička.Bratislava:VydavateľstvoSAV1959,s.201–228.

Morfológiaslovenskéhojazyka.Red.J.Ružička.Bratislava:VydavateľstvoSAV1966.896s.ONDRUS,Pavel:Kotázkečastícvslovenskomjazyku.In:Slovenskáreč,1956,roč.21,č.1–2,s.58

–59.ORAVEC,Ján–BAJZÍKOVÁ,Eugénia–FURDÍK,Juraj:Súčasnýslovenskýspisovnýjazyk.Morfo-

lógia.Bratislava:Slovensképedagogickénakladateľstvo1984.232s.ORLOVSKÝ,Jozef:Gemerskýnárečovýslovník.Martin:Osveta1982.424s.PALKOVIČ,Konštantín:Záhoráckyslovník.Bratislava:VydavateľstvoHEVI1997.296s.PAULINY,Eugen–RUŽIČKA,Jozef–ŠTOLC,Jozef:Slovenskágramatika.3.vyd.Martin:Vydava-

teľstvoOsveta1955.481s.PAULINY,Eugen:Slovenskágramatika(Opisjazykovéhosystému).1.vyd.Bratislava:Slovensképe-

dagogickénakladateľstvo1981.328s.PECIAR,Štefan:Kdiskusiiočasticiach.In:Slovenskáreč,1957,roč.22,č.1,s.47–54.RIPKA,Ivor:Dolnotrenčianskenárečia.Bratislava:Veda1975,s.184–187.RUŽIČKA,Jozef:Spornéotázkyslovenskejmorfológie.In:Slovenskáreč,1956a,roč.21,č.1–2,s.3

–19.RUŽIČKA,Jozef:Zhrnutiediskusieomorfológii.In:Slovenskáreč,1956b,roč.21,č.1–2,s.19–20.Slovníkslovenskéhojazyka.6zv.Red.Š.Peciar.Bratislava:VydavateľstvoSAV1959–1968.Slovníkslovenskýchnárečí.I.A–K.Ved.red.I.Ripka.Bratislava:Veda1994.936s.Slovníkslovenskýchnárečí.II.L–P(povzchádzať).Ved.red.I.Ripka.Bratislava:Veda2006.1066s.Slovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka.A–G.[1.zv.].Hl.red.K.Buzássyová–A.Jarošová.Bratislava:

Veda2006.1134s.Slovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka.H–L.[2.zv.].Hl.red.A.Jarošová–K.Buzássyová.Bratislava:

Veda2011.1088s.Slovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka.M–N.[3.zv.].Hl.red.A.Jarošová.Bratislava:Veda2015.

1104s.STANISLAV,Ján:Kontaktyslovenčinys inýmislovanskýmijazykmivsyntaxi. In:SlavicaSlovaca,

1966,roč.1,č.1,s.38–52.ŠIMKOVÁ,Mária:Časticevslovenčineačeštine.Systémováakorpusovolingvistickáanalýza.[Dizer-

tačnápráca].Praha:FilozofickáfakultaUniverzityKarlovy2015.342s.ŠTOLC,Jozef:ČasticeakoslovnýdruhvPravidláchslovenskéhopravopisuzr.1953.In:Slovenskáreč,

1956,roč.21,č.1–2,s.60–63.ŠTOLC,Jozef:Slovenskádialektológia.ZautorovejpozostalostinavydaniepripravilI.Ripka.Bratisla-

va:Veda1994.218s.

52 juraj vaňko

MOrfOLOgIcKÉASYNTAKTIcKÉKATEgÓrIE– vÄZBYASÚvISLOSTI1

Juraj VaňkoFilozofickáfakultaUniverzityKonštantínaFilozofavNitreŠtefánikova67,94974Nitra,e-mail:[email protected]

VAŇKO, Juraj: Morphological and Syntactic Categories – Links and Relationships. SlovakLanguage,2017,Vol.82,No1,pp.52–64.

Abstract: The article focuses on the links and relationships between morphological and syntactic categories inSlovak as aflectional typeof language, emphasising the essenceof the syntacticcategories and their classification. The relationships between morphological and syntacticcategories are based on the fact that the morphological units serve the construction of syntactic units.Accordingtotheautor,syntacticcategoryisameaningfulandformalunitwhichservesthestudy of fundamental aspects of the grammatical and semantic sentence structure, as well as its communicationfunction.Inthisconnectionthreemainsyntacticcategories(orhypercategories)are distinguished: the predicative category, the category of modality and the category of communication intention. To these three hypercategories can be attached other categories or subcategories which express more specific aspects of the grammatical and semantic sentencestructure(personality,appeal,thecategoryofsyntacticcorrelativity,negation,etc.).Keywords: category, categorization, grammatical categories, morphological categories, syntactic categories;grammaticalandsemanticsentencestructure,communicationintention

1. úvOd100.výročienarodeniaprofesoraJozefaRužičku,ktorémujednešnákonferen-

ciavenovaná,sasymbolickyspájas50.výročímpublikovaniaMorfológiesloven-skéhojazyka(1966),azdanajvýznamnejšiehodielaslovenskejjazykovedy20.sto-ročia.JehovedeckýmredaktorombolprofesorJ.Ružička.Zmetodologickéhohľa-diskadôležitousúčasťouMorfológieslovenskéhojazyka(ďalejibaMSJ)jeÚvod do morfológie, vymedzujúci základné pojmy tvarovej roviny spisovnej slovenčiny,zktorýchsavychádzaprikoncipovaníďalšíchkapitol.Tátokoncepčnedôležitáka-pitola,ktorúvypracovalJozefRužička,okremvymedzeniapodstatymorfológieob-sahujepodkapitolyoslovnýchdruhoch,morfologickýchkategóriách,gramatickýchtvaroch,odynamickostimorfológieanazáversyntetizujúcuvšeobecnelingvistickyorientovanúpodkapitoluomorfologickomtypeslovenčiny.Spomedzinichazdanaj-väčšívýznamhlavneprevýkladproblematikyohybnýchslovnýchdruhovmápod-kapitola Morfologickékategórie, v ktorej okrem výkladu podstaty morfologických kategóriíjemiestamiexplicitne,indezasimplicitneobsiahnutýajvzťahksyntaktic-kýmkategóriám.

1PríspevokjesúčasťouriešeniavýskumnejúlohygrantovéhoprojektuAPVV-14-0336-10Typo-lógiachýbstrojovéhoprekladudoslovenčinyakoflektívnehotypujazyka.


Zámeromtohtopríspevkujepriblížiťa interpretovaťvýkladmorfologickýchkategóriívMSJ,alehlavnepoukázaťnaichprepojeniesosyntaktickýmikategória-mi.Vsúvislostistýmsadruháčasťtohtopríspevkukoncentrujenajmänavýkladpodstatysyntaktickýchkategóriívrátaneichsystémovýchvzťahovavzávereprí-spevkusapoukáženavýznamazmyselskúmaniagramatickýchkategóriíprejazy-kovednúteóriuajazykovúprax.Predkladanýpríspevokmácharakternáčrtuproble-matiky syntaktických kategórií v súčinnosti s morfologickými kategóriami, jehoambíciounie jepodaťkomplexný,vyčerpávajúciopis systémusyntaktickýchka-tegórií.

V kapitole Morfologickékategóriesanas.33konštatujealeboskôr„upozorňu-je“, že „pojemmorfologickákategória jeužší akopojemgramatická kategória“, lebopojemgramatickékategórie(ďalejajGK)zahŕňamorfologickékategórie(ďa-lejajMK)asyntaktickékategórie(ďalejajSK).Rozdielmedzinimispočívavod-lišnomobsahuaforme.Vstručnomvysvetlenítohtorozdielusauvádza,žeSKsatýkajú konštrukcií, kýmMK „sa týkajú len tvarov slov“. Explicitne sa na tomtomiestetedanehovorí,čímsalíšiobsahaformaMKodobsahuaformySK.Možnotovysvetliťjednaktým,ževýkladsatusústreďuje,resp.obmedzujenamorfologic-kékategórie;prikoncipovaníMSJsaprihliadalonato,žesyntaktickékategóriesabudúpreberaťvosobitnejprácivenovanejsyntaktickejrovinejazyka.HneďvPred-hovoresatotižpíše:„ostatnýmrovinám(menovitezvukovej,lexikálnej,syntaktic-kejaštylistickej)samajúvenovaťosobitnésynteticképráce“(s.19).OobsahuMKsavšakpíšehneďvďalšomodseku(s.33)apotomajnaviacerýchmiestach:„Ob-sahommorfologickejkategóriejevšeobecnývýznamtýkajúcisaceléhoraduslovaleboceléhoautosémantickéhoslovnéhodruhuaopierajúcisaoskutočnosť(oodrazmimojazykovejskutočnosti)v istýchbodoch.“Na tonadväzujekonštatovanie,že„nijakámorfologickákategórianeexistujebezpojmovéhoobsahu“(33).Vnasledu-júcejvete saodôvodňujepoužívanie termínugramatický tvar: „Tvaryslovslúžiaobidvom druhom kategórií, a preto je správne volať ich gramatickými tvarmi“. ZďalšiehovýkladuMKjejasné,ktorýmmorfologickýmkategóriámtvaryslovslú-žia,alenehovorísaotom,navyjadrovaniektorýchsyntaktickýchkategóriísatvaryslovvyužívajú.

SpojmomSKsanaďalšíchmiestachMSJužnestretneme,čojepochopiteľné,keďžeideomorfológiu,nieosyntax,nozaujímavémôžebyťto,ževďalšomopiseavýklademorfologickýchjavovsapracujespojmomatermínomgramatickéka-tegórie,anieMK,napr.gramatickékategóriepodstatnýchmien,gramatickákategó-riazhodyvrode,čísleapádepriprídavnýchmenách,gramatickékategóriesloviesapod.Jeotázka,čitotrebainterpretovaťtak,žeideomorfologickéajosyntaktickékategórie,alebojetoibasynekdochicképomenovanie(typutotum pro parte).Naprí-kladkategóriapádumôžesvojímspôsobom(vzhľadomnafunkciupádu)patriťajdo

54 juraj vaňko

syntaxe,podobneajniektoréďalšiekategórieakoosoba,čas,spôsobprislovesách.(Pozriotomvďalšejčastipríspevku.)Odpoveďmožnopodľanašejmienkyhľadaťv spomenutej poznámke, že tvary slov slúžia ajmorfologickým, aj syntaktickýmkategóriám.Ztoho–aleboajztoho–vyplývatesnývzťahmedzimorfologickouasyntaktickourovinou,porov.konštatovanievMSJ(s.23): „Jednotkymorfologic-kejrovinyslúžiavýstavbekonštrukcií–jednotieksyntaktickejroviny[...]“;zatýmvšaknasledujeupozornenie,žesyntaktickéútvarysanebudujúlenprostredníctvomjednotiekmorfologickejroviny(„t.j.prostredníctvomtvarovagramatickýchslov“);k formálnym syntaktickým prostriedkom patrí aj slovosled, intonácia –melódia,pauza,dôraz(tamže).Stýmtokonštatovanímmožnosúhlasiť,nožiadasaknemupoznamenať,ževtakomtypejazyka,akojeslovenčina,hlavnýmprostriedkomprivýstavbe syntaktických jednotiek sú jednotkymorfologickej roviny – tvary slovagramatickéslová.

Postupjetedatakýto:ustálenétvaryslovslúžiaakoprostriedoknavyjadrenieMK (ako všeobecného významového prvku autosémantických slov) a tie potomvstupujúdokonštrukcie,kdesazúčastňujúnavyjadrovanísyntaktickéhoobsahu/syntaktickýchvzťahov(významov).TakmožnovovšeobecnostividieťprepojeniemedziMKaSK.KonkrétnejšiesaväzbyasúvislostiMKaSKukážuažpribližšomosvetlenípodstatysyntaktickýchkategóriívrátanemechanizmovichfungovania.

Hlavnouúlohouvnašomďalšomvýkladezostávavymedziťpojemsyntaktickékategórievovzťahukprincípu/princípomichvyčleňovania.

2.ČOSÚKATEgÓrIEANAČOSLÚŽIA?Kategóriajepodľafilozofickýchanadväznenanichajvýkladovýchslovníkov

všeobecný pojemodrážajúci najpodstatnejšie vlastnosti a vzťahy predmetov, javovobjektívneho sveta, napr. hmota, čas, priestor, pohyb, príčinnosť, kvalita, kvantitaapod.;pojemkategóriazároveňzahŕňaajtriedu,skupinupredmetov,javovaosôb,spojenýchnazákladeurčitýchvšeobecnýchpríznakov.Filozofickévymedzeniepojmukategória/kategórieobsahujeontologickýajgnozeologickýaspekt:sútozákladnépoj-mynaoznačenienajvšeobecnejšíchanajpodstatnejšíchprvkov,vlastnostíavzťahovskutočnostiapoznania;skrátkato,čoonejakejentite,akmábyťpoznaná,musíbyťvypovedané(Filozofickýslovník,1974,s.159;Liessmann–Zenaty,1994,s.363).

Všeobecnemožnokonštatovať,žekategórieakategorizáciesújednakvýsled-kompoznaniaobjektívnejasubjektívnejreality,jednaknástrojomvprocese(ďalšie-ho) poznávania.Možno ich teda chápať ako výsledok aj ako proces poznávania.Kategorizácia akovýsledokpoznávaniaznačí začlenenieobjektovpoznávaniadojednotlivýchtried,skupínnazákladeichspoločnýchvlastností.Kategorizáciaakopoznávací proces je logický proces zovšeobecňovania konkrétnych, špecifickýchvlastností–postupodjednotlivéhokvšeobecnému.


Tradičnévýkladyvšeobecnéhopojmukategória/kategorizáciaaajšpecifické-ho pojmu jazykovákategóriasavposlednýchdvochdesaťročiachdostávajúdokon-frontácie s chápaním pojmu kategória/kategorizácia v kognitívnej lingvistike avkognitívnychvedáchvôbec.Trebavšakpoznamenať,žetunejdeotakúkonfron-táciu,priktorejbyjednochápanievylučovalodruhé.Vobidvochprípadochjepojemkategóriaspätýsprocesmiodrazovejapoznávacejčinnostičloveka,ibažeklasickákategória je viac orientovaná na vyjadrenie a abstrahovanie vzťahov skutočnostiakognitívnakategórianaprocespoznávania.Napríkladvruskomslovníkukognitív-nychtermínov(Kratkijslovarkognitivnychterminov, 1997)sapojemkategóriavy-medzujeakojednazpoznávacíchforiemmysleniačloveka,ktorámuumožňujezo-všeobecňovaťjehoskúsenosťauskutočňovaťjejklasifikáciu(s.45–47).Kategori-záciu,čižetriedeniesvetanakategórieavzťahkonkrétnychpredmetovaprocesov(udalostí)ktýmtokategóriám,chápukognitívnilingvisti„akointerpretáciukonkrét-nejudalostialeboobjektuakoosobitéhoprejavuakejkoľvekkategórie,čoumožňujepomenovaťtentoobjektaleboudalosť/procesurčitýmslovom“(tamže,s.50).Podľatohtovymedzeniakategorizáciausúvzťažňujeurčitúudalosťsurčitýmslovom,čižeplnívjazykuajreferenčnúfunkciu.

Celkovo sa pojem jazykovákategóriavnašej,aleeštečastejšievzahraničnejjazykovedepoužívavdvochvýznamoch:1.vužšom,špecifickejšomvýznameakovšeobecný(generalizovaný)aabstraktnývýznamvyjadrenýustálenýmiformálnymiprostriedkami(porov.MSJ,s.32),napr.kategóriarodu,čísla,pádu;času,spôsobu,osoby...,2.vširšomzmysle,priktoromdominujeklasifikačnéchápaniezaloženénaspoločnýchvlastnostiachjazykovýchjednotiek.Vtakomprípadesahovorínaprí-kladokategóriislovnýchdruhov(avichrámciosubkategóriisubstantív,adjektívatď.),okategóriivetnýchčlenov(asubkategóriáchpodmet,prísudok,predmetatď.),okategóriiagens,paciensapod.

V rámci jazykových kategóriímožno na jednej strane vyčleniť tie, ktoré súorientovanénapoznávanieakategorizáciumimojazykovéhosveta,atie,ktoréodrá-žajúpoznaniesaméhojazyka,jehostavbyafungovania.Knimpatriapredovšetkýmsyntaktickékategórie,hociajony,resp.niektoréznichreflektujúvzťahymedzive-camiajavmimimojazykovéhosveta.Vzhľadomnato,žesyntaktickéjednotkyfun-gujúajakokomunikačnéjednotky,voviacerýchsyntaktickýchkategóriáchjevichobsahuajvoformeichvyjadreniaprítomnýaspektčlovekaakoaktérakomunikačnejčinnosti.

3.ČOSÚSYNTAKTIcKÉKATEgÓrIEANAAKOMPrINcíPESAvYČLEŇUJÚ?Nazačiatkuuvažovaniaoakýchkoľvek jazykovýchkategóriách–aajoka-

tegóriáchvôbec–stojíotázka,načomjezaloženákategorizáciaskúmanýchjavov,

56 juraj vaňko

resp.zčohovychádza,čímsariadi.Nastoľujesatedaotázkaprincípualeboprincí-pov, na základe ktorých možno vysvetliť východiská kategorizácie a kategórií.Zprincípovzameranýchnapoznávaniestavby,vývinuafungovaniajazyka,ktorýmsavnašejjazykovedevenovalJ.Dolníkajehospolupracovníci(pozrinapr.Dolník–Bajzíková–Mlacek–Tomajková–Žigo,1999;Dolník,2009,s.131–187),súvzhľadomnacharaktersyntaktickéhosubsystémurelevantnénajmäprincípyzacie-lenénapoznávaniefungovaniajazyka,pravda,vsúčinnostisjehostavbou.Mámenamyslitenfakt,žezákladnoujednotkousyntaktickéhosystémujeveta,ktorávjazy-kovejinterakciifungujeakozákladnákomunikatívnajednotka(označujesaakový-poveď).Naefektívnefungovanietakejtojednotkyvkomunikáciislúžijejformálnegramatickáštruktúraajejsémantickávýstavba;jetoútvargramatickyavýznamovousporiadanýauzavretý,ktorýslúžinakomunikačnéciele.Vetaakosyntakticko-sé-mantická jednotkanie je teda lensúčasťou jazykovéhosystému(langue),aleakoelementárnakomunikatívnajednotkajeajjednotkoureči(parole);vtejtosvojej„po-zícii“ sa najtesnejšie dotýka komunikačnej/dorozumievacej funkcie jazyka, je jejzákladnýmmanifestantom.Vychádzajúcztoho,zavýchodiskový/základnýprincípsyntaktickej stavby a v súvislosti s tým aj kategorizácie syntaktických javov pokla-dáme princípkorektného, v danom jazykovomspoločenstve akceptovateľnéhosyntakticko-sémantickéhokonštruovaniavety,vďakaktorémumožnouskutoč-ňovaťefektívnukomunikáciu.Našechápanieprincípusyntaktickejstavbysazbližu-jesKačalovýmvymedzením(2014,s.102):„zazákladnývsyntaktickomsubsysté-mepokladámeprincípkonštruovaniasyntaktickýchjednotiek“.VDolníkovejkon-cepciibynášmuponímaniuzodpovedalprincípekvivalencie,atovzmyslezhody/identitymedzipsychickýmobsahomajehoproduktom;Paulinytútoreláciunazýva„explicitnoupodoboumyslenejvýpovede“nastraneodosielateľaanastraneprijí-mateľa(1981,s.11).J.Dolník(2009,s.142)vtejtosúvislostihovoríomentálnychkorelátochproduktuuodosielateľaaprijímateľa.Pri tomtoprístupesavpodstatevychádzaztriádyrealita–človek–jazyk.

Spomenutú zhodu alebo identitu medzi odosielaným psychickým obsahom a jeho identifikáciou (vrátane jeho interpretácie)možnodosiahnuť takým jazyko-výmstvárnením,sémantickýmagramatickýmusporiadaním„jazykovýchznakov“(Pauliny, tamže), ktoré nositelia príslušného jazyka na základe svojej jazykovejkompetenciepokladajúzakorektné,akceptovateľné,dostačujúcenaúspešnúkomu-nikačnúinterakciu.Podjazykovýmstvárnenímpsychickéhoobsahumámetedanamyslitakésyntakticko-sémantickékonštruovanievety,ktoréjevdanomjazykovomspoločenstveakceptovateľné,zabezpečujúceefektívnuinterakciumedziexpedien-tom a percipientom.

Zjazykovokomunikačnejpraxejevšakdobreznáme,žeefektívnuinterakciumedziúčastníkmikomunikačnéhoaktunezabezpečujelenkorektné(danýmjazyko-


vým spoločenstvom akceptovateľné) syntakticko-sémantické konštruovanie vety,aležejuvýznamnedeterminujúajmimojazykovéfaktory,ktorémožnovšeobecneoznačiťakookolnostikomunikáciealebokomunikačnúsituáciu.Pretoprisyntaktic-kejkategorizáciiaprivymedzovanísyntaktickýchkategóriípokladámezapotrebnébraťnazreteľajhlavnékonštituentykomunikačnejsituácie,medziktorépatrianaj-mä účastníci komunikačného aktu – hovoriaci/odosielateľ : poslucháč/prijímateľacieľ (zámer)výpovede.Tietofaktorymajúrozhodujúcivplyv jednaknaspôsobjazykovéhostvárneniavýpovede,jednaknainterpretáciujejzmyslu,obsahuako-munikačnejfunkcie.Ostatnékonštituenty,akosúmiestoačas,médium(hovorenýjazykverzuspísanýjazyk),kontext...zväčša(iba)modifikujúgramatickú,resp.ajsémantickúvýstavbuvety.

Zdoterajšiehovýkladuzrejmevyplýva,žeprivymedzovanísyntaktickýchka-tegóriíakovýsledkupoznaniasyntaktickéhosubsystémujazykaajakoprostriedkujehoďalšiehopoznávaniabudemevlastnevychádzaťztoho,čojepredmetomsyn-taxe,čímsasyntaxakojazykovednádisciplínazaoberá.Sútotrinavzájomprepoje-néoblasti:gramatická(syntaktická)štruktúravety,jejsémantickávýstavbaakomu-nikačnáfunkcia.

V súvislosti s tým syntaktickú kategóriu vymedzujeme ako významovúa výrazovú jednotku, ktorá slúži na poznávanie najpodstatnejších aspektovgramatickej štruktúry, sémantickej výstavby a komunikačnej funkcie vety.Ktýmtotromoblastiamsyntaxesabudúviazaťjednotlivékategórieakomanifestan-ty,resp.fixátoryichobsahovejajformálnejstránky.

3.1.Systémsyntaktickýchkategórií3.1.1.Vrámcigramatickej(syntaktickej)stavbyvetyzanosnúsyntaktickúka-

tegóriupokladámepredikatívnosť,ktorousarealizujeaktuálny,t.j.časovoamo-dálnezaradenýpríznakobjektuvpozíciigramatickéhopodmetualebovzťahymedziobjektmi;ideskratkaotzv.vetotvornýakt.Tátoaktualizáciasapritom„rozprestie-ra“nacelúvetu,neobmedzujesaibanapredikátasubjekt;ajvďakatomuvetafun-gujeakojazykovýznaksituácie.Prostriedkamitejtoaktualizáciepríznaku,t.j.časo-vého zaradenia príznaku (relácie), resp. časovej orientácie vzhľadomnamomentprehovoruajehomodálnejcharakteristikyzhľadiskaspôsobuplatnostisúformy/tvaryverbafinita(VF),ktorýmisavyjadrujúmorfologickékategóriečasuasloves-néhospôsobupredikátu.Pretosakategóriačasuakategóriaspôsobunazývajúpredikačnými kategóriami; sú to syntakticky nezávislé kategórie na rozdiel odmorfologickejkategórieosobyačísla,ktorésyntaktickyzávisiaodvýrazuvpozíciipodmetu,zhodujúsasním.Pretosa(tradične)nazývajúkongruenčnýmikategória-mi.Predikatívnosťakocentrálnasyntaktickákategóriaaleboústrednýstavebnýas-pektvetyjevšakzastúpenánielenvštruktúrachsosyntaktickoupozícioupodmetu,

58 juraj vaňko

tradične nazývanýchdvojčlenné vety (Orol letí. –Orol je dravý vták.), ale aj vovetných štruktúrach, v ktorých predikát nepripúšťa syntaktickú pozíciu podmetu(Prší.–Jechladno.),čiževjednočlennýchvetách.Podstatnájetuskutočnosť,žev týchtoštruktúrach jeprítomnýpredikátorvyjadrenýneosobnouformouVFakonositeľpredikačnýchkategórií spôsobuačasu;vzhľadomna to,že subjekt jepritýchtopredikátorochnevyjadriteľný,vtvarepredikátora(VF)niesúvyjadrenétzv.kongruenčnékategórie.Niektoríjazykovedci(Novák,1981,s.107–110;Pauliny,1981,s.257–258)vtýchtoprípadochhovoriaonulovejsyntagme.Tietoprípadymožnointerpretovaťtak,žepredikátvnichvyjadrujemodálneačasovozaradenýpríznaknepomenovateľnéhokonštituentavetnejštruktúryvpozíciipodmetu(vnie-ktorýchjazykochjeformálnepomenovanýzámenomv3.osobesg.,porov.nem.Esregnet.–Esistkalt.).

3.1.2.Druháv hierarchii syntaktickýchkategórií je spojená s jednoduchým,avšakveľmidôležitýmčiniteľom,atoshovoriacimsubjektom,autoromvýpovede.Ten vyjadruje rôzne subjektívne postoje a/alebo vzťahy k obsahu výpovede. Ideo sémanticko-pragmatickú kategóriu modálnosti, ktorou sa vyjadrujú rozličnévzťahyhovoriacehokobsahuvýpovede,t.j.ktomu,čozavýpoveďoustojívsamot-nejskutočnosti.Tentoobsahsamôžejednoduchokonštatovať,tvrdiťalebopopierať,môže sa vyjadrovať ako želateľný, žiaduci, nežiaduci a pod.V tomto zmysle samodálnosťtesnedotýkakomunikačnejfunkcievýpovede.VSkladbečeštiny(1998,s.479–480)sarozlišujúštyrizákladnétypypostojov:istotnemodalitnýaleboepis-temický(určitetourobil),preferenčný(chcelbysom...),hodnotiaci(jedobré,že...)ačistoemocionálny(údiv,prekvapenie...).Inédeleniemodálnosti(pozrinapr.Piper–Antonićakol.,2005,s.636–648;Ivanová,2010,s.218–264):1.objektívnaaleboasertívnazhľadiskaprotikladureálnosť/nereálnosť(píšem:píš,písalbysom);2.subjektívna(vpodstatesastotožňujesospomínanýmisubjektívnymipostojmi).Pokiaľideovýrazovústránku,modálnosťsavyjadrujelexikálne(postojovýmipre-dikátormi typu oznamovať, pýtať sa, zakazovať..., explicitnými performatívnymiformulami typu oznamujemvám,že...,zakazujemti...,pýtamsaťa...,(ne)želámsi,aby..., modálnymi slovesami a modálnymi obsahovými príslovkami, postojovými časticami)agramaticky(týkasanajmäobjektívnejmodálnosti)–slovesnýmspôso-bom.Kategóriamodálnosti svojímzameranímstojí tedanapomedzí syntaktickejsémantikyapragmatiky.Vontologickejtriádesystémsveta–systémjazyka–kon-ceptuálnysystémčloveka jekategóriamodálnostispätáprávesčlovekom,s jehovnímanímahodnotením„systémusveta“.

3.1.3.Nakategóriumodálnostinadväzuje, tesnesňousúvisíavoviacerýchprípadochsanaňunavrstvujekategóriakomunikačnej(ilokučnej)intencie, vy-jadrujúcakomunikačnýzámerautoravýpovede,resp.komunikačnýcieľ,„komuni-kačnúorientáciu“výpovede.Pritejtokategóriiprekračujemehranicestatickéhoja-


zykovéhosystémuadostávamesadosféryreálnejkomunikácie.Lingvistickýopisavýkladkomunikačnýchfunkciísaneorientujenajedinečné,konkrétnevýpovede,aleusilujesaocharakteristiku typovkomunikačnýchfunkcií,o ich typologizáciua klasifikáciu. Jazykovedaokrem typologizácie komunikačných funkcií skúma ajichvýrazovústránku,t.j.najmäustálené,konvencionalizovanéindikátoryjednotli-výchdruhovkomunikačnýchfunkciívdanomjazyku.Vonkajšímexponentomka-tegóriekomunikačnejintenciejenapríkladintonácia,explicitnéperformatívnefor-mulyaleboperformatívnepoužitéslovesá(pozriotomvyššie),lexikálneprostried-ky,gramaticképrostriedky,rôznetranspozíciegramatickýchprostriedkov,negácie,intonačnýchschém;frazeologizovanézvratyapod.

Spomenutétrisyntaktickékategórie–predikatívnosť,modálnosťakomunika-tívnosť–predstavujújadrosystémusyntaktickýchkategórií.Možnotoodôvodniťtým,žeprávetietokategórierobiazvetyelementárnujednotkukomunikátu,dávajújejvýznam,resp.statuszákladnéhoprostriedkudorozumievania,pretvárajú„staveb-nýmateriál“jazykanaživú,skutočnúreč.Pretoichmožnooznačiťvýrazomhyper-kategórie.Nedajúsastriktneodlišovaťanilenteoreticky,atopreto,ževreálnychvýpovediachfungujúvovzájomnejsúčinnosti,navzájomsapreskupujú,prelínajú,resp. navrstvujú sa jedna na druhú. Zjednocuje ich napríklad to, že sú prítomnévkaždejvete/výpovedi.Spomenutétrikategórievzhľadomnato,žepokrývajúnaj-dôležitejšieaspektyvety,prekračujúhranicejednéhojazykaasúprítomnépraktickyvkaždomjazyku.

Pokiaľideopredikatívnosťvneslovesnýchvetách(bezVF),t.j.ovýpovedebezexplicitnevyjadrenejpredikácietypuNašafakulta.–Strašné!–Had!, aj pri nich možnouvažovaťorealizovanompredikačnomaktevtomzmysle,ževďakaichsi-tuačnejviazanostiajvtýchtoprípadochideoaktuálnevzťahovaniepríznakupome-novanéhosubstantívomaleboadjektívom,atopriamonajavprehovorovejsituácie.Časovo ich príznaky možno charakterizovať ako atemporálne alebo prézentnéazhľadiskaopozíciereálnosť–nereálnosťplatiaakoreálne(porov.Kontrola ces-tovných lístkov!, ale To bola kontrola cestovných lístkov – minulosť – explicitnevyjadrenéslovesobyť).

Kuvedenýmtromsyntaktickýmkategóriámalebohyperkategóriámmožnopri-radiťďalšiekategóriečisubkategórie,odrážajúcešpecifickejšiealebokonkrétnejšieaspektygramatickejasémantickejštruktúryvetyaajjejkomunikačnejfunkcie.

Napríklad do kategoriálneho rámca predikatívnosti (s väzbami na kategó-riemodálnostiakomunikatívnosti)možnozaradiťkategóriupersonálnosti,keďževetaakozákladnáformajazykovéhodorozumievaniaslúžisúčasneajakoprostrie-dokvyjadrovaniapsychickéhoobsahuosobyhovoriaceho,ajakoprostriedokvní-maniaaporozumeniavyslovenéhopsychickéhoobsahuosobouposlucháča.Štruktú-ravetytedazahŕňaajrôznespôsobyvyjadrovaniasyntaktickejkategórieosoby(po-

60 juraj vaňko

rov. Ja študujemmatematikua ty fyziku.–Chodímdo školy každýdeň.–Ako siustelieš,takbudešspať.–Podstatnémenádelímenavšeobecnéavlastné.–Povy-nesení rozsudku ho popravili apod.).Možno jucharakterizovaťako sémanticko--syntaktickúkategóriu,ktorávrámcimennejsyntagmyvpozíciipodmetumôžere-ferovaťoúčastníkochrečovéhoaktu(hovoriacaosobaaposlucháč),akoajonejakejtretejosobe,predmetealebojave,ktorésúprítomnéaleboneprítomnévrečovejsi-tuácii.Zkategóriepersonálnostisanapokonodvíjasubjektívnamodálnosť,postojehovoriaceho/píšucehokobsahuvýpovede.Tátokategóriajevýraznegramatikalizo-vanávslovesnejkategóriiosoby.

Nakategóriupersonálnostinadväzujekategóriaapelatívnostisväzbaminaj-mänakategóriemodálnostiakomunikatívnosti.Jejrelevantnouvlastnosťoujeupú-tavaťpozornosťadresátanahovoriaceho,na jeho rečovúalebonerečovúčinnosť(vokatívnosť),napotrebuhovoriacehobyťoniečominformovaný(interogatívnosť),najehovôľu,abyadresátniečorobil/nerobil(imperatívnosť/prohibitívnosť).Vkaž-domprípadedoobsahukategórieapelatívnostipatrízámervplývaťnaadresátaanajeho správanie.Tejtokategórii zodpovedáz teórie rečovýchaktov (Austin,1962;Searle, 1979) výraz direktívnosť a zo systému jazykových funkcií R. Jakobsona(1960)konatívnosť.Zvýrazovýchprostriedkovnarealizáciutejtokategóriemožnouviesťvokatívne,imperatívneainterogatívnegramatické(morfologické)prostried-kyavýznamy,zámennétvary2.osoby,aleajneplnovýznamovévýrazytypuhľa,pozri,no,notak...

Obidve kategórie – personálnosť a apelatívnosť – najmä vzhľadom na ichorientáciunazákladnýchaktérovkomunikačnejinterakcie–hovoriaceho/odosiela-teľaaposlucháča/prijímateľa–vykazujúsilnéväzbynakategóriekomunikatívnostia modálnosti.

Doblokukategóriepredikatívnostitrebazaradiťajkategóriu syntaktickejko-relatívnosti(usúvzťažnenosti),ktoráreprezentujeusúvzťažňovaciufunkciupredi-kátu(prísudkudvojčlennejvetyavetnéhozákladujednočlennejvety),akoajusú-vzťažňovanie,t.j.uvádzaniedovzájomnéhovzťahučlenovsyntagiem.Ideosyn-takticko-sémantickévzťahymedziplnovýznamovýmislovamivovetevrátanegra-matickýchspôsobovichrealizácie(zhoda,väzba,primkýnanie).Čosatýkamorfo-logickýchprostriedkovakorealizátorovtýchtovzťahov,prizhode(adjektiváliísosubstantívami)súsignifikantnékategórierodu,číslaapádu,resp.slovesnejosoby(prizhodespodmetom);výrazomväzobnéhovzťahusubstantívasnadradenýmčle-nom syntagmy (najčastejšie slovesom) je pádová forma substantíva. Pokiaľ ideozhodu,ktorá savMSJpokladázamorfologickúkategóriu „bezvyčleniteľnéhopojmovéhojadra“(s.36),súhlasímestýminázormi,ktorézhodupokladajúzaspô-sobvyjadreniasyntaktickéhovzťahu(porov.napríkladKačala2014,s.48),niezagramatickú kategóriu na tej úrovni, ako sú kategórie predikatívnosti,modálnosti


akomunikačnej intencie.Zhľadiska širšiehochápaniapojmu jazykovákategória(napríkladkategóriaslovnýchdruhov,vetnýchčlenov,agensaapod.–pozriotomnas.55tohtopríspevku)bysaajprizhodeaväzbemohlouvažovaťakoosubka-tegóriách,pričomichvšeobecnývýznambybolinkorporovanývichusúvzťažňova-cejfunkciiaformubypredstavovalispomínanémorfologickékategórierodu,čísla,pádu,resp.slovesnáosoba,ktorémožnooznačiťakogramémy.

Dorámcasémanticko-pragmatickejkategóriemodálnostimožnozačleniťka-tegóriunegácieajejmodálnehodnotiacufunkciusväzbaminakategóriepredika-tívnostiakomunikačnejintencie.

Blokkategóriekomunikačnej intenciebudeobsahovaťsubkategórieasertív-nosti(oznámenie,konštatovanie,tvrdenie...),direktívnosti(rozkaz,zákaz,prosba,žiadosť, návod...), interogatívnosti (rôzne druhy otázok), subkategóriu želania, subkategóriukomisívnosti(záväzok,sľub,prísaha,ponuka...),varovania(výstra-ha,vyhrážka...),expresívnosti(výčitka,napomenutie,pokarhanie–pochvala,po-ďakovanie...), deklaratívnosti (výpovede typuOtváram diskusiu k prednesenýmreferátom),resp.ajniektoréďalšie.

Uvedenýsystémsyntaktickýchkategóriímožnografickynaznačiťtakto:

kategóriapredikatívnosti–kategóriamodálnosti–kategóriakomunikačnejintencie

kategóriapersonálnosti subkategóriaasertívnostikategóriaapelatívnosti subkategóriadirektívnostikategóriasyntaktickejkorelatívnosti subkategóriainterogatívnosti(usúvzťažnenosti) subkategóriaželania subkategóriakomisívnosti subkategóriavarovania subkategóriaexpresívnosti subkategóriadeklaratívnosti kategórianegácie

Vzáveremožnokonštatovať,žesúčinnosťmorfologickýchasyntaktickýchka-tegóriísaprejavujenavšetkýchúrovniachgramatickejasémantickejštruktúryvety.Hierarchicky najvyšší stupeň vzájomného prepojenia medzi morfologickými ka-tegóriamispôsobuačasusaukazujeprisyntaktickejkategóriipredikatívnosti;knimpristupujemorfologickákategóriaslovesnejosoby,ktorousavyjadrujezhodaslo-vesnéhopredikátuspodmetomvety.Prikategóriisyntaktickejkorelatívnosti(usú-vzťažnenosti) výrazovo signifikantná je najmämorfologická kategória pádu. Preniektorémorfologickékategóriejepritomcharakteristické,žesazúčastňujú/spolu-pôsobiaprivyjadrovaníviacerýchsyntaktickýchkategórií,napríkladkategóriaspô-

62 juraj vaňko

sobujeprítomnáprikategóriipredikatívnosti,modálnostiakomunikatívnosti.Sú-činnosťmorfologickýchasyntaktickýchkategóriísacelkovoprejavujetak,žepre-chodomMKz(čisto)formálnejmorfologickejúrovnenarovinusyntakticko-séman-tickejvýstavbymorfologickékategórienadobúdajúcelýradsyntakticko-sémantic-kýchajkomunikatívnychfunkcií(porov.napríkladbohatésyntakticko-sémantickéfunkciepádov).

Vniektorýchsyntaktickýchkoncepciách(napr.Piper–Antonićakol.,2005,s.26,575–576)saprivymedzovanísyntaktickýchkategóriívychádzazovzťahuobsahu a formyv syntaxi.Do syntaktickej formyalebo formálnej štruktúrypatrígramatická (syntaktická) stavbavety (syntagmatickévzťahy, tradičnévetnéčlenyaprostriedkyichvyjadrovania,pádovásyntax,syntaxslovesa...);obsahvety(„reče-nični sadržaj“) predstavujú dva plány – kognitívno-sémantický a komunikačno--pragmatický. Základom kognitívno-sémantickej roviny „vetného obsahu“ sú najednej strane kognitívne kategórie, pomocou ktorých človek poznáva svet okolosebaavsebe(priestor,čas,kvantitaapod.)aktorésavjednotlivýchjazykochodrá-žajúvrámcišpecifickýchetnojazykovýchobrazovsveta.Anadruhejstranejazyko-výmkorelátomkognitívnych(psychologických)kategóriísúsémantickékategórie,ktorésarozličnýmspôsobomkombinujúvsémantickejštruktúrevetyvzávislostiodtoho,čosavetouvyjadruje.Dotohtorámcasazačleňujenapríkladantropocentrickýsémantickýkomplex,akojepersonálnosť;agentívnosť,paciensívnosť;modálnosť;kategoriálnykomplexapelatívnosti,akojevokatívnosť,imperatívnosť,interogatív-nosť;posesívnosť,sociatívnosť,spaciálnosť,temporálnosť...Komunikatívno-prag-matickárovinazahŕňakomunikačnéfunkcievetyakokonštatáciu,otázku,prosbu,želanieapod.

Spomenutétriaspektyvety–gramatický(syntaktický),sémantickýakomuni-kačný–súnavzájomprepojenévtomzmysle,žesanavzájompodmieňujú,resp.ichprvkysapreskupujú.Podobneajniektorénanenadväzujúce,resp.znichvychádza-júcekategóriemôžumaťprechodnýcharakter.

4.SYNTAKTIcKÉKATEgÓrIEvTEÓrIIAPrAXIAksavychádzaztoho,žejazykovékategóriesúnielenvýsledkom,aleajpro-

striedkom poznávania, význam skúmania syntaktických kategórií možno vidieťvtom,žebádateľaorientujúnielennahlbšie(teoretické)poznaniegramatickejstav-byjazyka,aleajnapoznaniemechanizmovjehofungovania.Ukazujesatonajmäprikonfrontáciitypologickyodlišnýchjazykov.Napríkladpriakejkoľvekkonfrontáciislovenčinyakoflektívnehojazykasvoľnýmslovosledomstypologickyodlišnýmijazykmi(priteoretickyzacielenomštúdiu,priprekladevrátanestrojovéhoprekladuastýmspojenouanalýzouchýbpriprekladeapod.)sapotvrdzuje,žeštúdiumsyn-taktickýchkategóriínemožnorobiťbezparalelnéhoskúmaniamorfologickýchka-


tegórií.Jednakpreto,žecezmorfologickékategóriesauskutočňujefunkčnáprojek-ciaplnovýznamovýchslovnarovinugramatickejasémantickejštruktúryvety,akoajpreto,žemorfologickékategóriesúzreteľnejšieprepojenésvýrazovou,formál-noustránkou,fixujúcouvšeobecnýkategoriálnyvýznam.

Poznaniesystémugramatickýchkategóriía ich funkčnejprojekciev textochspoluspoznanímlexikálnychaslovotvornýchkategóriídanéhojazykamožnovyu-žiťnapríkladajprianalýzetextovvoblastistrojovéhoprekladu(pozripoznámkuvúvodepríspevku).Týkasatonajmäidentifikáciechýbazisťovaniapríčinichvý-skytuvtypologickyodlišnýchjazykoch,najmävjazykochsrozvetvenou,„bohatou“morfológiouoprotijazykoms„chudobnou“morfológiou.Súčasťoutýchtoanalýzjeajhodnotenieúrovnekvality(strojového)prekladu,priktorejsazisťujepredovšet-kýmúspešnosť„transferu“významuvetyzvýchodiskového(„vstupného“)jazykadocieľovéhojazyka,čižeporozumenie,resp.stupeňporozumeniavýznamuvety.Pritýchtoanalýzachmožnozavýchodiskopokladaťzisťovanieúspešnostičiefektív-nostitransferukategóriepredikatívnosti(stojacejnavrcholezávislostnéhostromu)zvýchodiskovéhojazykadocieľového(výstupného)jazyka,potomtransfermodál-nostianapokonskúmanieúspešnostitransferusémanticko-syntaktickýchvzťahovv rámcikategórie syntaktickejkorelatívnosti (usúvzťažnenosti),odvíjajúcej saodkategóriepredikatívnosti.Prizisťovanístupňaefektívnostistrojovéhoprekladu,re-zultujúcejvzrozumiteľnosťaštylistickúprimeranosťtextovejjednotkyvrátanece-léhotextovéhoútvaru,má,samozrejme,veľkývýznamajkonfrontácialexikálnosé-mantickej zložky tvoriacej súčasť lexikálnych, resp. slovotvorných kategórií.Ajnaznačená analýza úspešnosti strojového prekladu potvrdzuje tesnú prepojenosťjednotlivýchzložiekkategoriálnehosystémujazykaazároveňupozorňujenatieas-pektyichobsahovejivýrazovejstránky,ktorévtradičnejlingvistikezostalinepo-všimnuté.

5.ZÁvErSkúmaniejazykovýchkategóriíjevjazykovedemotivovanévpodstatedvoma

faktormi, reflektujúcimi základné atribúty jazyka: 1. jazyk funguje ako základnýprostriedok dorozumievania, preto je objektom lingvistických výskumov tak z as-pektusystémového,akoajzhľadiskafunkčnéhoa2.jazykjeprostriedkomkoncep-tualizácieakategorizácieakýchkoľvekobjektovvrátanesebasamého,čiževrátanejazykovýchjednotiekajavov,jetourčitýspôsobmodelovaniazískanýchpoznatkov.Myšlienka,žejazykovékategóriesúurčitékonceptuálneštruktúryaleboformyspra-covaniasvetav jazyku,čižeformypoznávaniaurčitého typu,saopierao jednotua tesnú súvislosť všetkých kognitívnych procesov a najmä procesu kategorizácieakonceptualizácie.Užtradičnávedavyslovovalapredpoklad,ževšetkypoznatkyosvetesavnašomvedomíukladajúvkategoriálnejforme.Toznačí,ževšetkysub-

64 juraj vaňko

stanciálneentity,ichvlastnosti,charakteristiky,vzťahyapod.formujúcesavovedo-míčlovekavpodobeakýchkoľvekkonceptovsaneohraničujúnajedenkonkrétnyobjekt, ale„rozprestierajú“sanaurčité triedyobjektov.V jazykusa tedacelkomprirodzenepreskupujújehodvezákladnéfunkcie–komunikatívnaagnozeologická,poznávacia.Obidvefunkciesavýrazneprejavujúnajmävrovinesyntaxe,reprezen-tovanejvetouakojejzákladnoujednotkou.Pokiaľideognozeologickúfunkciu,tásavsyntaxiprejavujenapríkladtak,žeurčitétypypredikátovzároveňreprezentujúurčité typy fragmentov mimojazykového sveta (činnosti, stavy, procesy, vzťahyapod.);syntaktickákategóriavetnýchčlenovjepodstatejazykovouformouodráža-júcoufunkčnérolyparticipantovvetnejštruktúry(ten,odktoréhodej/činnosť/stavapod.vychádza–podmet; ten,ktoréhočinnosť/dejzasahuje–predmet;samotnáčinnosť/dej/stav–prísudokapod).Komunikatívnafunkciajazykajevsyntaxiukot-venávzrejmomfakte,žezákladnoukomunikatívnoujednotkoujeveta.Ajtosvedčíotom,žejazykovékategórieniesúibabádateľskýminštrumentáriom,aleajosobi-tým,zmysluplnýmobjektomlingvistickéhovýskumu.

Literatúra

AUSTIN,JohnL.:HowToDoThingsWithWords.2.vyd. Eds.J. O. Urmson–M.Sbisà.Cambridge,MA:HarvardUniversityPress1962.192s.

DOLNÍK,Juraj:Všeobecnájazykoveda.Opisavysvetľovaniejazyka.Bratislava:Veda2009.375s.DOLNÍK,Juraj–BAJZÍKOVÁ,Eugénia–MLACEK,Jozef–TOMAJKOVÁ,Elena–ŽIGO,Pavol:

Princípystavby,vývinuafungovaniaslovenčiny.Bratislava:FilozofickáfakultaUniverzityKo-menského1999.166s.

Filozofickýslovník.Hl.red.M.M.Rozentaľ.Bratislava:NakladateľstvoPravda1974.619s.GREPL,Miroslav–KARLÍK,Petr:Skladbačeštiny.Olomouc:Votobia1998.563s.IVANOVÁ,Martina:Modálnerelátory.In:Morfologickéaspektysúčasnejslovenčiny.Bratislava:Veda

2010,s.218–264.JAKOBSON,Roman:Closingstatement:Linguisticsandpoetics.In:StyleinLanguage.Ed.T.Sebeok.

Cambridge:TheMITPress1960,s.350–377.KAČALA,Ján:Jazykovékategórievslovenčine.Bratislava:UniverzitaKomenského2014.179s.Kratkijslovarkognitivnychterminov.Zost.E.S.Kubrjakova–V.Z.Demjankov–J.G.Pankrac–L.G.

Luzina.Moskva:FilologičeskijfakuľtetMGUim.M.V.Lomonosova1997.242s.LIESSMANN,Konrad–ZENATY,Gerhard:Omyšlení.Olomouc:Votobia1994.392s.Morfológiaslovenskéhojazyka.Ved.red.J.Ružička.Bratislava:VydavateľstvoSAV1966.896s.NOVÁK,Ľudovít:Nulovásyntagma–jazykovárealita.In:Syntaxajejvyučovanie.Zborníkreferátov

zkonferencie.Nitra:Pedagogickáfakulta1981,s.107–110.PAULINY,Eugen:Slovenskágramatika(Opisjazykovéhosystému).Bratislava:Slovensképedagogické

nakladateľstvo1981.319s.PIPER,Predrag–ANTONIĆ,Ivanaakol.:Sintaksasavremenogasrpskogjezika.Prostarečenica.Beo-

grad:InstitutzasrpskijezikSANU,Beogradskakniga,Maticasrpska2005.1165s.SEARLE,JohnR.:ExpressionandMeaning.StudiesintheTheoryofSpeechActs.Cambridge:Cam-

bridgeUniversityPress1979.187s.


SPOrNÉOTÁZKYSLOvENSKEJMOrfOLÓgIE: MALÉPrIPOMENUTIEPO60rOKOch

Mária ŠimkováSlovenskýnárodnýkorpus,JazykovednýústavĽudovítaŠtúraSAVPanská26,81101Bratislava,e-mail:[email protected]

ŠIMKOVÁ,Mária: The Issues of the SlovakMorphology: Reminded after 60Years. SlovakLanguage,2017,Vol.82,No1,pp.65–77.

Abstract:ThediscussionsinSlovaklinguisticsofthe1950sweredealingwithseveralfundamentalissuesofgrammar,lexicologyandlexicography.ThesediscussionsresultedfromtheactualandintensedevelopmentwithingrammaticalandlexicographicaldescriptionsofSlovaklanguagethatled to publication of theDictionary ofSlovakLanguage (Slovník slovenského jazyka, 1959–1968)andthestillunrivalledMorphologyofSlovakLanguage(Morfológiaslovenskéhojazyka,1966).J.Ružička,astheheadoftheDepartmentofStandardLanguageand,later,asadirectorofthewholeĽudovítŠtúrInstituteofLinguisticsoftheSlovakAcademyofSciences,aswellasasa member of several committees of the International Committee of Slavists was at that time one of the leadingfigureswithin researchofSlovakgrammar.Sixtyyearsafter thepublicationofhisstudy Controversial Issues of Slovak Morphology, this paper touches the core of those times’ discussions and reflects upon today’s issues of Slovakmorphology,with regard to – amongstothers – Slovak educational practise, intowhich J. Ružičkawas trying to introduce results ofcontemporarylinguisticresearchasthememberandchairmanofseveralexaminationboards,aswellastheco-authorofseveralschoolbooks.Keywords:JozefRužička,morphology,syntax,partsofspeech,particles,nouns

1.vÝchODISKÁ15.–16.12.1955sakonalapracovnákonferenciaospornýchotázkachslo-

venskejgramatikyaoniektorýchproblémochlexikológie(slovníka),ktorúorga-nizovalvtedajšíÚstavslovenskéhojazykaSAV(vr.1966premenovanýnaJazy-kovednýústavĽudovítaŠtúraSAV)spolusoslovakistickýmikatedramiFilozofic-kejfakultyUniverzityKomenskéhoaVysokejškolypedagogickej(dnesPedago-gická fakulta)vBratislave (porov.Ružička,1956a, s.3;Oravec,1956, s.109).Prednesenépríspevky, akoajpripravenédiskusnévystúpenia zúčastnených slo-venských lingvistov boli publikované spolu so súhrnnou správou z konferenciehneďvprvomdvojčíslečasopisuSlovenskárečzačiatkomroka19561. Vychádza-júcznázvuhlavného referátu J. Ružičkua roka jehovydanianazvali smenášpríspevok pripomenutím sporných otázok slovenskejmorfológie po 60 rokoch,keďžekonferenciavenovanánedožitejstoročnicijehoautorasauskutočnilavroku2016(24.mája).Našímcieľomokremobzretiasadonedávnejhistórieslovenskejlingvistikyastručnéhodokumentovaniavtedyprebiehajúcichdiskusiíjeajporov-

1 V správeboli zaznamenané aj hlavnémyšlienky zvystúpení prítomných českých lingvistov,ktorýchpríspevkysavSlovenskejrečinepublikovali.

66 MárIa ŠIMková

nanievtedajšíchzáverovkonferenciesaktuálnymstavomslovenskejmorfológieajejvýskumuanačrtnutieotázok,ktorévtejtooblastividímeakootvorenévsú-časnosti.

Prvotným východiskom našich úvah je už spomenutý úvodný príspevokJ.RužičkuSpornéotázkyslovenskejmorfológie(Ružička,1956a,s.3–19)anímprednesenézáverečnéZhrnutiediskusieomorfológii(Ružička,1956b,s.19–20).Jehoanalýzynebolivdanomčasesolitérne–vyjasňovanieviacerýchzákladnýchjazykovednýchotázokprebiehalovspoločnýchdiskusiáchsospoluautormivtedypripravovanej kolektívnej akademickej Morfológie slovenského jazyka (1966).NiektorýmšpecifickýmtémamsaJ.Ružičkavenovalnaviacerýchmiestach,napr.Kproblémupomocnýchslovies(Ružička,1957,s.269–281),Dvaspornéslovnédruhy(Ružička,1958,s.55–65).Podobneakopremorfológiuidentifikovalne-skôr aj Základnéspornéotázkyslovenskejskladby(Ružička,1959,s.7–34).

Po Morfológii slovenského jazyka (ďalejMSJ), plánovanej ako 1. zväzokkomplexnejslovenskejgramatiky,savšakvanalogickomsyntetickomopiseslo-venskejsyntaxenepokračovalo,baakademickýopismorfológievosvojejpodobeaobsahuostalneprekonanýaj50rokovodsvojhovydania,resp.užvyše60rokovod začatia prípravných prác.Absencia akademickej syntaxe sa (najmä v JÚĽŠSAV)pravidelnepripomínavrôznychkontextoch.Najbližšiekvytvoreniuavizo-vaného2.zväzkugramatikybolislovenskílingvistinaprelome80.a90.rokov20.storočia (porov.Kačala, 1992), no začaté koncepčnépráce sa prerušili rôznymimimolingvistickýmiokolnosťamianeskôrsaužneobnovili.Vpodstateodkonca80.rokovsačorazvýraznejšiepociťovalaajpotrebanovéhomorfologického(ale-xikografického2)opisuslovenčiny.Istýmsignálomjejakútnostiboliúvahyore-printe MSJ a konferencia TradíciaaperspektívygramatickéhovýskumunaSlo-vensku,ktorá sakonala8.–9.10.2001 (materiályznejvyšliv rovnomennomzborníkuvr.2003).Konferenciasakonalasodstupom35rokovodvydaniaMSJajejcieľombolodaťimpulznatvorbunovéhosyntetickéhomorfologickéhodiela.Naplnenietohtocieľa,aleajširšíkontextpredpokladovnajehodosiahnutievysti-holvzhrnujúcomtexteZáverečnéslovokmorfologickejproblematike J.Furdík(2003b,s.240–241).KeďžeideonadčasovýtextpripomínajúciajosobnosťJ.Ružičku a jeho význampre slovenskú lingvistiku, osobitne pre gramatický vý-skum,dovolímesihoodcitovaťvplnomrozsahuvprílohe.

2Čosatýkadostupnostiapotrebnostiaktuálnychlingvistickýchopisov,situáciuvtomčasemož-noprirovnaťkobdobiu50.rokov20.storočia,lenstýmrozdielom,ževtedysapripravilaavydalaajMSJ, aj Slovníkslovenskéhojazyka(6zv.,1959–1968),nozačiatkom90.rokovsaintenzívneprípravykoncepcieareálnehoautorskéhokolektívutýkaliibanovéhovýkladovéhoslovníka,ktoréhoprvýzvä-zokbolnapokonvydanývr.2006,ďalšiedvavr.2011a2015(Slovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka,1.zv.A–G;2.zv.H–L;3.zv.M–N).


Absenciusyntetickejmorfológie(asyntaxe)súčasnejslovenčinysavposlednýchdesaťročiachsnažilinahradiťviaceríautoriviacalebomenejkomplexnýmiopismi3, noneprítomnosťtejtosyntézysapociťujedodnesarezonujestálečastejšie.Otoaktu-álnejšiejeajpripomenutiesiosobnostiJ.Ružičkuadiskusiípriprípravenímvedenéhodiela Morfológiaslovenskéhojazyka.

2.SPOrNÉOTÁZKYSLOvENSKEJMOrfOLÓgIEv50.rOKOch20.STOrOČIANakonferenciivr.1955hodnotilJ.Ružičkasituáciuvlingvistikevnasledujú-

cichrámcoch:„Vostatnomdesaťročíprekonalajazykovednáteóriaprudkývývin“(Ružička,1956a,s.3),ktoréhosúčasťouboloaj„sústredeniezáujmuväčšiehopočtuslovenskýchjazykovedcovnaotázkygramatickejstavbyspisovnejslovenčiny,vdô-sledku čohomohol ísť výskum jednotlivých otázok značne hlbšie než predtým“(tamže).Zároveňkonštatoval,ženovšíalebosúčasnývýskumvoblastispisovnéhojazykaobsahujevporovnanísostaršímigramatikami„rozdielyajvcelkovejkon-cepciigramatiky,ajvoformuláciijednotlivostí“(tamže)aprinášavniektorýchbo-dochspornévýsledky,resp.nastoľujenovéotázky.J.Ružičkaichvosvojomvystú-penípostupneanalyzovalrozdelenédotrochskupín:

„Vprvejčastisvojhoreferátusabudemzaoberaťzákladnouotázkou–ohrani-čenímmorfológieajejnáplňou.Tujespornáhranicamedzimorfológioualexikoló-giounajednejstraneamedzimorfológiouasyntaxounastranedruhej.

Vdruhejčastisvojhoreferátuuvediemzteórieslovnýchdruhovtieúseky,kto-rýmisasúčasnáteóriazásadneodlišujeodtradičnej.Idetuospornéslovnédruhy:častice,predikatívačižekategóriustavu,sponyamodálneslová.

Vtretejčastiprehovorímoniektorýchspornýchotázkachvostatných,tradič-nýchslovnýchdruhoch“(tamže,s.4).

2.1.Vyjasneniehranícmorfológiebolovtomčaseveľmidôležité,keďže,akostručnezhrnulJ.Ružička(tamže,s.4–7),vexistujúcich(slovenských,českých,ruských) gramatikách sa uplatňovali rôzne náhľady na podstatu morfológie, namiestoteórieslovnýchdruhovaosobitneneohybnýchslovnýchdruhovvmorfológiialebomimonej(napr.akouF.Trávníčka,ktorýichvosvojejgramatikezaradildoskladby).Nejednotnéboloajzaraďovanievýkladovovecnomvýznameslovacelejoblastislovotvorby–vniektorýchgramatikáchbolisúčasťoumorfológie,resp.ná-ukyo tvaroch,v iných lexikológie, resp.náukyo slove.AnivprvýchvydaniachSlovenskejgramatiky,vktorejbolJ.Ružičkajednýmztrochspoluautorov(Pauliny

3Nemámezacieľanalyzovaťčiaspoňvymenúvaťnatomtomiestevšetkyprojektyapublikáciez tejto oblasti.Niektoré spomenul už J. Furdík v priloženom záverečnom slove, niektoré uvediemevďalšomkontexte.

68 MárIa ŠIMková

–Ružička–Štolc,1953,1955a,1955b4),nebolamorfológiaopísanávsamostatnejčasti,aleakosúčasťnáukyoslove(Ružička,1956a,s.6).

Zdiskusie,ktorásapočaskonferencietýkalatohtobodu,urobilJ.Ružičkavosvojomzhrnutízáver,že„sanámpomernepevnepodarilourčiťhranicemorfológiev rámcisústavnéhovýkladu jazykovejstavby“(Ružička,1956b,s.19),hoci„niecelkom jednoznačnesavdiskusiiukázalahranicamedzimorfológioua lexikoló-giou“,kdesamuakojedinévýchodisko,ajsohľadomnaprax,ukazovalo„zahrnúťtvorenie slov – usporiadané z hľadiska slovotvornýchmorfém – domorfológie“(tamže,s.20).

2.2. Najväčší priestor venoval J. Ružička v hlavnom referáte problematikespornýchslovnýchdruhov(Ružička,1956a,s.7–16),keďžezmenyvteóriislov-ných druhov a kritika ich tradičného chápania nepriniesli jednotné riešenie, skôrsporyapolemikybezdefinitívnychvýsledkov,„atonajmäpreto,žesaunásdoterazniktonepokúsiloriešenietýchtootázoknaprimeranebohatomjazykovommateriá-li“(tamže,s.7).Problémynastalijednakvsúvislostisuplatňovanímkritériínavy-medzenieslovnýchdruhovvšeobecne,jednakvsúvislostisnávrhminavymedzenie4novýchsamostatnýchslovnýchdruhov:modálneslová,kategóriastavu,čižepre-dikatíva,častice,spony.VobidvochotázkachzastávalJ.Ružičkavlastnéstanovisko,ktoréuvediemevtrochuširšomkontexte.

Vslovenskejlingvistikesaodpolovice20.storočiavpomernekrátkomčaso-vomrozpätí (necelé tridesaťročia)uplatniloviaceroklasifikáciíslovnýchdruhov,ktorébolizaloženénarôznychkritériách.Klasická9-člennásústavavychádzajúcanajmäzosémantickéhokritériaauplatnenánapr.vgramatikeB.Letza(1950),vpr-vých vydaniach pravopisnej príručkyA.Zaunera (1940, 1941, 1947) a v prvýchtrochvydaniachgramatikyautorovE.Pauliny–J.Ružička–J.Štolc(1953,1955a,1955b)sanahrádzala10-člennouklasifikáciouzaloženounakomplexnomsémantic-ko-morfologicko-syntaktickomprincípe, ktorú už nachádzame aj v nasledujúcichdvoch vydaniach Slovenskejgramatiky(Pauliny–Ružička–Štolc,1963,1968).Podvplyvomdiskusiívruskejasovietskejlingvistike,najmävsúvislostispreferovanímsyntaktickéhokritériaviaceríslovenskílingvistivdruhejpolovici50.rokovuvažo-valiomožnostivymedziťakosamostatnétriedyslovpredikatíva,sponu,modálneslováačasticearozšíriťpočetslovnýchdruhovna12alebo13.J.Ružička,ktorývychádzalpri týchto tzv. sporných slovnýchdruhochzmorfologickéhohľadiska,vyslovilnakonferenciivr.1955požiadavkupozitívneholexikálnehoagramatické-hovymedzeniapotenciálnychnovýchslovnýchdruhov(Ružička,1956a,s.10)aaj

4 V prípade viacerých vydaní toho istého diela (kolektívna monografia Slovenská gramatika,A.Zauner:Praktickápríručkaslovenskéhopravopisuavýslovnosti)uvádzamevtextenainformáciurokyvšetkýchpríslušnýchvydaní,nodozoznamuliteratúrysmezaradilizástupneibajednoztýchvy-danídanéhotitulu,vktorýchbolivýkladytýkajúcesanašejproblematikyrovnaké.


vďalšompríspevkuktýmtootázkamsavyjadriljednoznačneprotiuprednostňova-niu až výlučnosti syntaktického kritéria pri určovaní slovných druhov (Ružička,1958).

Osobitnejkritikebolinakonferenciivr.1955podrobenédovtedajšieprístupykčasticiam,ktoré,takistoovplyvnenévýskumamiazávermiruskýchasovietskychlingvistov,publikovaliĽ.Ďurovič(1950),E.Jóna(1951–1952)aA.V.Isačenko(1954); (porov. aj Šimková, 2010). Výhrady odzneli jednak v hlavnom referáteJ.Ružičku(1956a,najmäs.8–10),jednakvpripravenýchdiskusnýchpríspevkochďalšíchautorov(Ondrus,1956;Štolc,1956),zktorýchsaJ.ŠtolcvenovalajvážnymprehreškomvPravidláchslovenskéhopravopisuzr.1953,kdesavslovníkovejčas-tipoužívalkvalifikátorčasticabezpresnejšiehodefinovaniačastícvtextovejčastiabeználežitejpredchádzajúcejteoretickejsystematizácieslov,ktorébymedzičas-ticemalialebonemalipatriť.NaŠtolcovukritikuzareagovalhlavnýredaktoruvede-nýchPravidielŠ.Peciar (1957), ktorýuž celkom jednoznačne smerovaldiskusiuočasticiachkichuznaniuakosamostatnéhoslovnéhodruhu,atoaj„naúkor“mo-dálnychslovuprednostňovanýchinýmiautormi.

Veľkározmanitosťnázorovapomernekomplikovanásituáciabolavtomobdo-bíajvotázkehodnoteniamodálnychslov,čoprikritikeE.JónuvystiholJ.Ružička:„modálneslová(reku,vraj,azda,hádam,pravdaapod.)nemožnopriradiťkčasti-ciamanizhľadiskavýznamu,anizhľadiska syntaktickej funkcie.Sú tomodálneslová,unáshodnotenéobyčajneakopríslovky,ktorévovetevystupujúakovložky“(Ružička,1956a,s.9).Privlastnejanalýzemiestamodálnychslovvsystémesloven-skéhojazykaoniekoľkostránďalejvšakJ.Ružičkatvrdí:„jezrejmé,žejeplynuláhranicamedzitýmitoslovamiaistýmdruhomčastíc,najmäčosatýkaichfunkcievovete“(tamže,s.16).Aopäťzdôrazňujepožiadavkupozitívnehovymedzeniaslov-nýchdruhovnazákladekomplexnéhokritéria:„Akmodálneslováchcemepokladaťzaosobitnýslovnýdruh,musímeuviesťichpozitívnevlastnostivýznamovéigrama-tické, pretože to nie sú služobné, ale plnovýznamové jazykové jednotky“ (tamže,s.15).Neskôr,vštúdiiZozákladnejproblematikyslovnýchdruhov(Ružička,1961)J.Ružičkavpodstatepoprelsvojpredchádzajúcizáver,že„časticesúsamostatnýmslovnýmdruhom“(Ružička,1956a,s.10)anavrholpovažovaťzaosobitnúskupinučastícibatzv.gramatickéčastice.Spôsobovéčastice,tedavpodstatemodálneslová,užvtomčasezaosobitnúvrstvuvslovnejzásobenepovažovalaodôvodňovaltotým,že „nejdeovrstvupomenovania [...] spôsobovými časticami sa zaraďuje, hodnotíapod.,atedažesútoslovásplným,negramatickýmvýznamom.Podľatohtoväčšinaznichbudepatriťdookruhuprísloviek“(Ružička,1961,s.81).

ZaeštezložitejšiuispornejšiuoznačilJ.Ružičkaotázkukategóriestavu,čižepredikatív(slovásmodálnymvýznamom,napr.treba,možno,neslobodno, a slová vyjadrujúce stav, napr. dobre,smutno,teplo,dusno),ktorejvyriešenie,podobneako

70 MárIa ŠIMková

vyriešenie otázky spony (kopuly) je dôležité „nielen v rámci rozčlenenia slovnejzásobyjazykanaslovnédruhy,alemáveľkývýznamajpreteóriuskladby“(Ružič-ka,1956a,s.13).

V zhrnutí konferenčných príspevkov o potenciálnych nových slovných dru-hochJ.Ružičkakonštatoval:„Votázkespornýchslovnýchdruhovsavdiskusiine-dospelokžiadúcimvýsledkom.Najlepšiesaosvetlilaotázkačastíc.[...]Škoda,žesavdiskusiinepodarilodostatočneosvetliťotázkumodálnychslov.Otázkakategóriestavu(predikatív),anajmäotázkasponybolabysizaslúžilaväčšiupozornosť;vdis-kusiisaobišlizákladnéveci–kritériánavymedzenietýchtoslovnýchdruhov“(Ru-žička,1956b,s.20).Vyjasňovaniestatusuuvedenýchslovnýchdruhovpokračovalovslovenskejlingvistikeajvďalšomobdobí5.Jednýmzprejavovneistotyohľadomichzaradeniabolopoužitiekvalifikátorovmodálneslovo a vetnápríslovka na úrovni slovnodruhovejcharakteristikylexémvSlovníkuslovenskéhojazyka(napr.modálneslovo rozhodne)aajneskôrvKrátkomslovníkuslovenskéhojazyka(napr.vetnáprí-slovka veselo,dusno,škoda);(porov.Šimková,2002).

2.3.Vrámci tretejskupiny–spornéotázky týkajúcesa tradičnýchslovnýchdruhov–saJ.Ružičkapristavilpriniektorýchkonkrétnychjavochvplnovýznamo-výchslovnýchdruhoch,ktorésapriprípravekomplexnéhomorfologickéhoopisuukazovaliakonedoriešené,pričomsavynoriliajvyššiediskutovanéinovéotázkytýkajúcesapredikatív,častícamodálnychslov.Išloonasledujúcečiastkovéotázky:– podstatnémená–Gsg.vzorudub, G pl. vzoru žena i ulica, tvary vzoru dievča,

zaradeniesubstantivizovanýchadjektív;– prídavnémená–významovéčlenenie,deverbálneadjektíva;– zámená–členenie,tvary;– číslovky–pravopisnéotázky,podielovéčíslovky,osobitneotázkapredložkový

tvar popäťvs.číslovkapäťsčasticoupo,rozčleňovaciepríslovky;– slovesá–prechodník,triedeniepodľatvarov;– príslovky–opisbudezávisieťodosamostatnenia/neosamostatneniapredikatív,

modálnych slov, častíc, ako aj od ponechania/neponechania tzv. zámennýchprísloviek v tomto slovnom druhu alebo ich preradenia k zámenám.Nejasnosti, ktoré v tejto skupine naznačil J.Ružičkav hlavnom referáte, sa

osobitneriešilivoviacerýchpripravenýchdiskusnýchpríspevkoch.VzáverečnomzhrnutíJ.Ružičkakonštatoval:„Vtretejčastidiskusiesadosiaholcieľrokovanianajlepšie,vplnejmiere“(tamže,s.20).

Výsledkyzpracovnejkonferenciekonanejvr.1955anasledujúcichvýskumovadiskusiípublikovanýchvďalšíchročníkochčasopisuSlovenskárečsavkoneč-

5KtejtootázkesavrátilajJ.Ružičkanakonferenciiohistoricko-porovnávacomštúdiuslovan-ských jazykovvr.1957,kdeopäťkonštatoval:„Unássazaspornépokladajúobyčajneštyrislovnédruhy:častice,modálneslová,predikatíva(kategóriastavu)aspony“(Ružička,1958,s.55).


nomdôsledkusústredilivsyntetickejMSJ.J.RužičkaakoautorkapitolyÚvod do morfológie(MSJ,s.21–60)charakterizovalvnejpodstatumorfológie:„Morfológiačižetvarosloviejejazykovednánáukaogramatickýchtvarochslov,akoajoslovách,ktorémajú funkciu tvarov.Morfológia je tedanáukao tvarovej rovinevsystémejazyka“(tamže,s.21).„Štruktúramorfologickejrovinyjekomplexná:jevybudova-nánaslovnýchdruhoch,namorfologickýchkategóriáchanarozličnýchtvarotvor-nýchpostupoch“(tamže,s.22).Každejztýchtotrochskupínvenovalďalejosobitnúpodkapitolu a do svojho výkladu premietol aj výsledky predchádzajúcich diskusií.

Poznatkyoslovenskomjazyku,ktoréautoriMSJprijejprípravezískali,vráta-nepomerneveľkéhomnožstvaexcerpovanéhomateriálu,zúročilivďalšíchrokochvsamostatnýchštúdiách,monografiách(porov.Furdík,2003a,s.44)ivkolektív-nychgramatikách,napr.vo4.a5.vydaníSlovenskejgramatiky(Pauliny–Ružička–Štolc,1963,1968),vovysokoškolskejučebnicimorfológie(Oravec–Bajzíková–Furdík, 1984; J.Oravec bol spoluautoromMSJ– autoromkapitol o zámenáchapredložkách).PrenosaktuálnychvýsledkovjazykovednéhovýskumudoškolskejpraxesavtomčaserealizovalvšeobecnevznačnomrozsahuvďakapriamejúčastipracovníkovJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAVnatvorbenielenvysokoškolskýchpríručiek,aleajučebnícprenižšiestupneškôl–sámJ.Ružičkabolspoluautoromviacerýchučebnícprezákladnéastrednéškoly.

3. vYMEDZENÉ SPOrNÉOTÁZKY SLOvENSKEJMOrfOLÓgIEZPOhĽADUSÚČASNEJLINgvISTIKYAkbysmemaliporovnaťzákladnétézyreferátuJ.Ružičkuazhrnutiadiskusie

na konferencii v r. 1955 so súčasnou situáciou v slovenskej lingvistike osobitnevzhľadomnamorfológiu,mohlibysmeanalogickykobdobiu50.rokov20.storočiapovedať,žesanachádzamevobdobíprudkéhovývinujazykovednejteórie,hocisato,prirodzene,dejevinýchoblastiachasmerochakopred60rokmi–vsúčasnostisútonajmäinterdisciplinárnesmeryorientovanénapoužívateľovjazyka,navzťahspoločnostiajazyka,napočítačovéspracovanieprirodzenéhojazyka,tvorbujazyko-výchzdrojovavývoj jazykovýchtechnológií.Napriek týmtonovýmvýskumnýmoblastiam registrujeme v slovenskej lingvistike aj stály a pomerne vysoký záujem ootázkygramatickejstavbyspisovnejslovenčiny.Tentozáujemmomentálneniejevyvolanýintenzívnouprípravounovéhosyntetickéhoopisumorfológie,aleplyniez prirodzeného vývoja jazyka, teda aj morfologických kategórií a prostriedkov,azpotriebimožnostíichnového,prehĺbenejšiehovýskumuaopisunabázečorazrozsiahlejšiehojazykovéhomateriálu,ktoréhonevyhnutnosťzdôrazňovalajJ.Ru-žička.Detailnéopísaniemorfologickýchkategóriíajavovjeosobitnepotrebnévno-vomlexikografickomspracovanísúčasnejslovenčiny,akoajvkorpusovolingvistic-komspracovanítextovajazykovýchprostriedkovpoužitýchvreálnychkontextoch.

72 MárIa ŠIMková

PriporovnanítrochskupínspornýchotázokvymedzenýchJ.Ružičkomsosú-časnousituáciouvdanýchoblastiachslovenskejmorfológiemôžemekonštatovať,že:

a)hranicemorfológiesúpomernepevneurčenéanavymedzenieslovnýchdru-hov,ktorésústabilnousúčasťoumorfológie,sapoužívakomplexnékritérium(lexi-kálno-morfologicko-syntaktické); zásadnejšiu polemiku s riešením preberanýmzMSJdoviac-menejodvodenýchvysokoškolskýchpríručiekpredstavujevtomtobode lenE. Pauliny a jehoSlovenská gramatika koncipovaná nie podľa tradičnevydelenýchjazykovýchrovín(Pauliny,1981);

b)zoštyrochsporných,resp.potenciálnychnovýchslovnýchdruhovbolizasamostatnýslovnýdruhuznanéčastice,ktorýchopisysauskutočnili„naprimeranebohatomjazykovommateriáli“aspožadovanýmpozitívnymvymedzením(J.Mis-tríkvMSJ,1966ainde;Šimková,2015),aslovnodruhovásústavaslovenčiny,akoajväčšinyslovanskýchjazykovsatakustálilana10členoch6,hocinajmäostatusemodálnychslovsadiskutujeajvsúčasnostinapr.vruskejčinemeckejlingvistike;

c)v tradičnýchslovnýchdruhochsaneustálevynárajúdoterazne(vy)riešenéaajnovéčiastkovéotázkynajmäprimorfologickejanotáciiatvorbemorfologickejdatabázy v Slovenskom národnom korpuse7, pri spracúvanígramatickéhoaparátuvnovomvýkladovomslovníkuslovenčiny,akoajvkaždodennejjazykovo-poraden-skejpráciapoužívateľskejpraxi.

Nové poznatky a uplatnené riešenia sa však zatiaľ nepodarilo syntetizovaťvnovomkomplexnommorfologickomopiseslovenčinyanedarísaichanipriamo-čiaroprenášaťdoškolskejpraxe,keďžeautormiučebnícvsúčasnostinebývajúpra-covníciJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAV,ktorísananovýchvýskumochbez-prostrednepodieľajú.

4.ZÁvEr:AKTUÁLNEOTÁZKYAPOTrEBYSLOvENSKEJMOr-fOLÓgIE4.1. Z troch okruhov sporných otázok slovenskej morfológie vymedzených

J.Ružičkomadiskutovanýchnakonferenciivr.1955jestáleaktuálny,ajkeďvčias-

6Špecifickéčleneniaslovnýchdruhov,resp.širšietriedslovnýchatextovýchjednotiek,sauplat-ňujúpripočítačovomspracovaníprirodzenéhojazykaavkorpusovejlingvistike,kdesúnevyhnutnousúčasťouformálnehoopisu(anotácie)každejjednotkyvtexte(t.j.každéhoznakualeboreťazcaznakovmedzidvomamedzerami).Dovšeobecnejteórieslovnýchdruhovvšaktietonovémetódytriedeniaslovnezasahujúnijakomodifikačneanismeromkzvýšeniu,anismeromkzníženiupočtuslovnýchdruhov,hocipripočítačovejanalýzeslovenčinyainýchflektívnychjazykovbysamohladosiahnuťoveľaväčšiapresnosť,kebysaneohybnéazároveňznačnehomonymnétvaryprísloviek,častíc,spojokapredložiekspojili do jednej triedy.

7Celýkomplexšpeciálnychotázoksariešilnapr.priosobitnomspracúvanísubstantívnychpara-digiemnazákladeichreálnehofungovaniavtextoch(porov.Garabík–Karčová–Šimková–Brída–Žáková,2016,najmäs.11–18).


točnemodifikovanejpodobe,tretíokruh,oktoromJ.Ružičkavzáverečnomzhrnutívyhlásil:„Vtretejčastidiskusiesadosiaholcieľrokovanianajlepšie,vplnejmiere“(Ružička,1956b,s.20).

Nechcemevtomtopríspevkuvypočítavaťvšetkyčiastkovéotázkyzhlavnýchslovnýchdruhov,ktorésavposlednýchdesaťročiachriešilianiektorésariešiaajopakovane,lenstručnepripomeniemevnadväznostinadiskusiespred60rokov,ženapr. pri podstatných menách predstavujú G sg. vzoru dub a G pl. vzoru žena a ulica neuralgickébodyajvsúčasnosti,pričomproblémovézakončeniapribudlivznač-nom rozsahu napr. v L sg. vzoru dub,vNpl.aIpl.praktickyvovšetkýchvzorochmužskýchpodstatnýchmien.Pohybyvpádovýchpríponáchdoistejmierysúvisiasdynamikoukategórieživotnostianeživotnostipodstatnýchmienaspribúdanímnovýchpomenovaní,najmäproprií.Problematickéjenaďalejzaraďovaniesubstan-tivizovanýchadjektívadeverbálnychadjektívisubstantív,tedaneurčitýchsloves-nýchtvarov,osobitnevkorpusovejlingvistike.Novýmspôsobomprepracovanévý-znamové členenie prídavných mien, zaraďovanie neurčitých zámen a prísloviek(typudakedy,kade),typizovanejšíajednoznačnejšívýkladprísloviekačastíc,ktorévosvojichotázkachspomínalJ.Ružička,nachádzamevSlovníkusúčasnéhosloven-skéhojazyka,kdesaveľaúsiliavenovaloajpodrobnejšímapresnejšímopisomslo-vies,čísloviek,predložiekaspojok.

4.2.Novéaktuálneotázkyapotrebyslovenskejmorfológiesaukazujúvtýchtookruhoch:

a)najakútnejšia,užviacdesaťročítrvajúcajepotrebasyntetickéhomorfologic-kéhodiela,ktorébymohlosozodpovedajúcouváhounahradiťMSJz r.1966napostekodifikačnejpríručkysúčasnejslovenčiny;

b)stýmsúvisíprediskutovaniemožnýchmetodologickýchprístupovavreál-nomčasedosiahnutiezhodynajednom/viacerýchznichtak,abysapríslušnýmsme-romorientovaligramatickévýskumyvprojektoch,postupovýchprácachapod.;

c)podobnýprocesbymalprebehnúťajvsúvislostisvymedzenímčiastkovýchoblastívrámcimorfológie,ktorésieštevyžadujúintenzívnejšívýskum;

d)osobitnouotázkoujeprenosnovýchpoznatkovdo(nielenškolskej)praxe,pričomnejdeoto,abysaterazvJÚĽŠSAVopäťzačalipísaťučebniceprezákladnéčistrednéškoly,akotobolovprípadegenerácieJ.Ružičku,aleonájdeniemožnos-ti,spôsobu,akobysaaktuálnelingvistickézisteniamohlipravidelneazáväznein-korporovaťdopríslušnýchučebníca/alebometodickýchpríručiek.

J.Furdíkvr.2003konštatoval:„Existujeveľamožnostímetodologickyzmo-dernizovanéhoskúmaniamorfológie.[…]Základnéprincípytvorbybudúcichmož-nýchmorfológiísidovoľujemecharakterizovaťprincípmi:prirodzenosť,synergetic-kosť,komunikatívnosť,uplatneniesociolingvistickéhozreteľaprizisťovaníakodi-fikáciiparadigmatiky,prioritasémantiky“(Furdík,2003a,s.45).Ďalším,vsúčas-

74 MárIa ŠIMková

nostidosťzávažnýmaspektomajpriprípraveakademickéhodiela splánovanýmkodifikačným statusom je prihliadanie na používateľov slovenského jazyka a ichgramatickúdispozíciu(Dolník,2016),akoajnavýsledkyvýskumovvoblastikor-pusovejlingvistiky,ktoréprinášajúmnožstvonovýchinformáciíojazykuzhľadiskaparoleazároveňotvárajúnovéokruhyotázok,akojenapr.morfologickáhomony-mia (porov.Petkevič,2014).Vskratke sú tomožnénámetydodiskusiekvyššieuvedenýmbodomb)ac)scieľomdostaťsaknapĺňaniubodua).

Podobnýchrekapituláciíanaznačenípostupnýchkrokovbolovslovenskejlin-gvistikeodčiaskonferencievr.1955niekoľko,noanirazsanedospelokvýsledkupodobnéhorozsahu,akýmjeMorfológiaslovenskéhojazyka.Akýmv60.rokoch20.storočiamnohílingvistinielenzoslovanskýchkrajínvysokovyzdvihovaliMSJavdobromzávidelislovenskejjazykovedevydanietakéhotofundamentálnehodie-la,od80.rokov20.storočiajesituáciaopačná–stačísapozrieťnapr.nagramatickéišpecifickymorfologickésyntézyvydanéodvtedyvČeskejrepublike.Čoakedybude na Slovensku tým rozhodujúcim impulzom na spojenie síl a vypracovanie ta-kéhopotrebnéhonovéhomorfologickéhoopisuslovenčiny?

Príloha

FURDÍK,Juraj:Záverečnéslovokmorfologickejproblematike.In:Tradíciaaperspektívygramatické-hovýskumunaSlovensku.Ed.M.Šimková.Bratislava:Veda2003,s.240–241.

ZÁvErEČNÉSLOvOKMOrfOLOgIcKEJPrOBLEMATIKE

Juraj Furdík

Optimistimožnoočakávali,žebezprostrednýmvýsledkomkonferenciebudeschvále-nie základnejkoncepcie akonštituovanie autorského tímu,ktorýhneďzajtra začnepodľatejtokoncepcietvoriťnovúakademickúmorfológiu.Nestalosatakarealistickynazerané,anisa tak staťnemohlo.Bolbyna tobývalpotrebnýzásadný referát autoritatívnejosobnostialebovopredurčenéhoautoritatívnehokolektívu,konkrétnevytyčujúcitematicko-metodolo-gickúosnovudiela,dopĺňanýakonkretizovanývtematickypresnevymedzenejdiskusii.Natovšakchýbajúobjektívnepodmienky.Trebavziaťdoúvahy,žeprípravaakademickejMor-fológie slovenského jazyka bola dlhodobýmprocesom (od konferencie r. 1955), od prvejchvíleprebiehalapodzjednocujúcimosobnostnýmvedenímJ.Ružičku,vekováskladbačle-novautorskéhokolektívubolaoptimálna(včasevyjdeniaMSJ40–50rokov),všetcipraco-valipraktickynajednompracoviskuanimivybratá(čiimpridelená?)témabolaichzáväznouvýskumnou úlohou, neraz aj témou kandidátskej či doktorskej dizertačnej práce (napr.F.MikoajehoRod,čísloapádpodstatnýchmien).Naterajšejkonferenciisaešteibanavrho-valimožnériešeniasúčasnéhostavu(J.Dolník),heslovitesapostulovalimožnémetodologic-


kézásadytvorbynaterazeštevirtuálnejmorfológie(opäťJ.Dolník,J.Mlacek,J.Kesselová;pozriajzávernášhoreferátu),možnéopornépilieremorfologickéhoopisu(gramatickéka-tegórie–J.Horecký,morfematikaamorfonológia–J.Bosák,zohľadnenievývinovýchmo-mentov–P.Žigo,I.Ripka),nastolilisaajzávažnéotázkypočítačového,resp.korpusovéhospracovanianajmämorfologickejparadigmatiky(J.Hašanová–E.Kostolanský,V.Benko),hodnepozornosti savenovalo tým–najmäkodifikačným–problémom,ktorýchdoterajšívýkladvexistujúcichmorfologickýchvýskumochaopisoch sapociťujeakoneúplný,ne-uspokojivý alebo vývinom jazyka i jazykovedy prekonaný (substantívna paradigmatika –M.Považaj,S.Mislovičová,M.Imrichová;adjektíva–M.Nábělková;zámená–E.Bajzíko-vá;celáoblasťtzv.gramatickýchslov–M.Šimková).Vďakazahraničnýmhosťomsadosta-li na pretras aj pozoruhodné otázky slovensko-inoslovenského konfrontačného charakteru(E.Orwińska-Ruziczka,M.Týr).Obsahboltedabohatýarôznorodý,ikeďmiestamineúpl-ný.Osobneminapr.chýbalipríspevkyomorfológiislovies,hocireferátA.Jarošovejajnačiastkovejotázkejednéhotypuzvratnostisignalizoval,žeprinichmámedočineniascelýmklbkom navzájom spletených morfologicko-lexikálno-syntakticko-slovotvorných problé-mov.Naterazjetedaobraznačrtnutýnatejtokonferenciieštemozaikovitý.Malobynasledo-vaťurýchlenéhľadanie„spoločnéhomenovateľa“,znehovyplývajúcazhodanametodológii,konštituovanienázorovoblízkehoavekovoprimeraného(prisúčasnompersonálnomstaveslovenskejjazykovedytomôžebyťjedenzdosťsilných„háčikov“)autorskéhokolektívutak,abysavhorizontepiatichrokovmoholpreukázaťrelevantnýmivýsledkami.Navysokýchškoláchbyzatenčasmalivznikaťhociajkonkurenčnéučebniceaučebnétexty(zvlastnejskúsenostimusímkonštatovať:jeichzúfalýnedostatok!),ktorébyštudentomajpraktizujú-cimučiteľomposkytlisústavnéamodernekoncipovanézákladnépoznatkyosúčasnejpodo-bemorfologickéhoblokuvsynergickomsystémeslovenskéhojazyka(naschválsavyhýbamtermínu jazykovárovina).

Dvepoznámkynazáver:Trebapozitívnekvitovaťúčasť zahraničných lingvistovnanašejkonferencii.Najmä

kolegoviazČeskejrepublikyvnieslidorokovanianielenprenichtypickúvysokúteoretickúúroveň,aleajpríznakyperspektívnostiaoptimizmu.Budenámhotreba.

OakademickejMorfológiislovenskéhojazykaodznelituajniektorékritickéslová.Nužľahkojebyťgenerálomtridsaťpäťrokovpoboji.Stálevšakplatí,ževslovenskejjazykovedeišloastáleešteideoepochálnedielo.Veľkúzásluhunatommalvedúciautorskéhokolektívuahlavnýredaktordielaprof.J.Ružička.PretosaprihováramzanávrhJ.Mlacka,abynašakonferenciabolavenovanénielenvýročiamspomenutýmvjejúvode(35rokovodvydaniaMSJ,nedožitých80rokovJ.Mistríka),aleajnedožitým85.narodeninámprof.PhDr.JozefaRužičku,DrSc.Ibatakbudenášspätnýhodnotiaciaznehovyplývajúciperspektívnypohľadúplný.

Literatúra

DOLNÍK,Juraj:Gramatikaagramatickádispozícia.In:Slovenskáreč,2016,roč.81,č.5–6,s.255–267.ĎUROVIČ,Ľubomír:Kotázkeneohybnýchčiastokrečivslovenčine.In:JazykovednýsborníkSloven-

skejakadémieviedaumení.IV.Bratislava:Slovenskáakadémiaviedaumení1950,s.113–139.FURDÍK,Juraj:Oexistujúcichamožnýchmorfológiách.In:Tradíciaaperspektívygramatickéhový-

skumunaSlovensku.Ed.M.Šimková.Bratislava:Veda2003a,s.42–48.

76 MárIa ŠIMková

FURDÍK,Juraj:Záverečnéslovokmorfologickejproblematike.In:Tradíciaaperspektívygramatické-hovýskumunaSlovensku.Ed.M.Šimková.Bratislava:Veda2003b,s.240–241.

GARABÍK,Radovan –KARČOVÁ,Agáta – ŠIMKOVÁ,Mária –BRÍDA,Radoslav –ŽÁKOVÁ,Adriána:Skloňovaniepodstatnýchmienvslovenčineskorpusovýmipríkladmi.Red.R.Garabík–A.Karčová–M.Šimková.Bratislava:JazykovednýústavĽ.ŠtúraSAV,Slovenskýnárodnýkorpus–VydavateľstvoMikula,s.r.o.2016.656s.

ISAČENKO,Alexander V.: Grammatičeskijstrojrusskogojazykavsopostavlenijisslovackim.Morfo-logija.I.1.vyd.Bratislava:VydavateľstvoSAV1954.386s.

JÓNA,Eugen:Zoškolskejgramatiky.Časticeakoosobitnýslovnýdruh.In:Slovenskáreč,1951–52,roč.17,č.7–8,s.233–234.

KAČALA,Ján:Syntaktickýsystémjazyka.In:Jazykovednýčasopis,1992,roč.43,č.1,s.3–12.Krátkyslovníkslovenskéhojazyka.1.vyd.Red.J.Kačala–M.Pisárčiková.Bratislava:Veda1987.

542s.LETZ,Belo:Gramatikaslovenskéhojazyka.Bratislava:Štátnenakladateľstvo1950.582s.Morfológiaslovenskéhojazyka.Ved.red.J.Ružička.Bratislava:VydavateľstvoSAV1966.896s.ONDRUS,Pavel:Kotázkečastícvslovenskomjazyku.In:Slovenskáreč,1956,roč.21,č.1–2,s.58–59.ORAVEC,Ján:Pracovnákonferenciaootázkachslovenskejgramatikyaslovníka.In:Slovenskáreč,

1956,roč.21,č.1–2,s.109–113.ORAVEC,Ján–BAJZÍKOVÁ,Eugénia–FURDÍK,Juraj: Súčasnýslovenskýspisovnýjazyk.Morfo-

lógia.Bratislava:Slovensképedagogickénakladateľstvo1984.232s.PAULINY,Eugen:Slovenskágramatika(Opisjazykovéhosystému).1.vyd.Bratislava:Slovensképe-

dagogickénakladateľstvo1981.328s.PAULINY,Eugen–ŠTOLC,Jozef–RUŽIČKA,Jozef:Slovenskágramatika.3.vyd.Martin:Vydava-

teľstvoOsveta1955b.503s.PAULINY,Eugen–RUŽIČKA,Jozef–ŠTOLC,Jozef:Slovenskágramatika.5.vyd.Bratislava:Slo-

vensképedagogickénakladateľstvo1968.583s.PECIAR,Štefan:Kdiskusiiočasticiach.In:Slovenskáreč,1957,roč.22,č.1,s.47–54.PETKEVIČ,Vladimír:Morfologickáhomonymievsoučasnéčeštině.Praha:NakladatelstvíLidovéno-

viny–Českýnárodníkorpus2014.588s.Pravidláslovenskéhopravopisuspravopisnýmagramatickýmslovníkom.1.vyd.Zost.Komisiapre

vypracovanienovéhovydaniaPravidielslovenskéhopravopisupodvedenímŠ.Peciara.Bratisla-va:VydavateľstvoSAV1953.403s.

RUŽIČKA,Jozef:Spornéotázkyslovenskejmorfológie.In:Slovenskáreč,1956a,roč.21,č.1–2,s.3–19.RUŽIČKA,Jozef:Zhrnutiediskusieomorfológii.In:Slovenskáreč,1956b,roč.21,č.1–2,s.19–20.RUŽIČKA,Jozef:Kproblémupomocnýchslovies.In:Slovenskáreč,1957,roč.22,č.5,s.269–281.RUŽIČKA,Jozef:Dvaspornéslovnédruhy.In:Khistoricko-srovnávacímustudiuslovanskýchjazyků.

Olomouc–Praha:Státnípedagogickénakladatelství1958,s.55–65.RUŽIČKA,Jozef:Základnéspornéotázkyslovenskejskladby.In:Jazykovednéštúdie.4.Spisovnýja-

zyk.Red.J.Ružička.Bratislava:VydavateľstvoSAV1959,s.7–34.RUŽIČKA,Jozef:Zozákladnejproblematikyslovnýchdruhov.In:Slovenskáreč,1961,roč.26,č.2,

s.65–84.Slovníkslovenskéhojazyka.6zv.Red.Š.Peciar.Bratislava:VydavateľstvoSAV1959–1968.Slovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka.A–G.[1.zv.].Hl.red.K.Buzássyová–A.Jarošová.Bratislava:

Veda2006.1134s.Slovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka.H–L.[2.zv.].Hl.red.A.Jarošová–K.Buzássyová.Bratislava:

Veda2011.1088s.Slovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka.M–N.[3.zv.].Hl.red.A.Jarošová.Bratislava:Veda2015.

1104s.ŠIMKOVÁ,Mária:Slovnodruhovápríslušnosťvetnýchprísloviek. In:Slovenská reč,2002, roč.67,

č.4–5,s.193–210.


ŠIMKOVÁ,Mária:PríspevokEugenaJónukteóriislovnýchdruhovvkontexteslovenskejjazykovedy20.storočia.In:Slovenskáreč,2010,roč.75,č.2,s.128–142.

ŠIMKOVÁ,Mária:Časticevslovenčineavčeštine.Systémováakorpusovolingvistickáanalýza.[Di-zertačnápráca].Praha:FilozofickáfakultaUniverzityKarlovy2015.342s.

ŠTOLC,Jozef:ČasticeakoslovnýdruhvPravidláchslovenskéhopravopisuzr.1953.In:Slovenskáreč,1956,roč.21,č.1–2,s.60–63.

TradíciaaperspektívygramatickéhovýskumunaSlovensku.Ed.M.Šimková.Bratislava:Veda2003.244s.

ZAUNER,Alfonz:Praktickápríručkaslovenskéhopravopisuavýslovnosti.2.vyd.TurčianskySvätýMartin:Maticaslovenská1941.89s.

78 perla BartaloŠová

AKTUÁLNEOTÁZKYSLOvENSKÉhOJAZYKA

Perla BartalošováJazykovednýústavĽudovítaŠtúraSAV


4.a5.októbra2016savpriestorochAustriaTrendHotelBratislavauskutočni-la vedecká konferencia s názvom Aktuálneotázkyslovenskéhojazyka, na ktorej od-znelo19príspevkov.PodujatiezorganizovalJazykovednýústavĽ.ŠtúraSAVvBra-tislavevspoluprácisoSlovenskoujazykovednouspoločnosťoupriJazykovednomústaveĽ.ŠtúraSAVaSlovenskýmnárodnýmkorpusom.KonferenciabolajednýmzvýstupovgrantuVEGA2/0182/15Normaajejkodifikácia.Podľaanotácieuspo-riadateľovbolocieľompodujatiatematizovanieakútnych,aleajreziduálnychastáleotvorenýchotázokslovenskéhojazykavpoužívateľskejpraxi.

Heuristický prístup k téme podujatia predznamenáva Poznámka na okraj (programukonferencie)organizátorkyJanyWachtarczykovej:„Existujúpravidlátý-kajúcesajazyka,ktorépociťujemeakoumeléklauzuly?Ktorésútoaakoichpriblí-žiťjazykovejskutočnostiapotrebámrozličnýchvrstievpoužívateľovjazyka?Akésitopotrebujemepriodbornom,preosievaníʻmodernejslovenčiny,akéjavysižiada-júzachytenie,usmernenieanormovanieaktorézrnkájazykovéhosúcnamôžubezpovšimnutiaprepadnúťsitomvytvárajúcortuťovúmatériujazykaaživota?“.Tentoprístupnesmerujekvyriešeniukomplexnéhoproblému,ale„rozmieňahonadrob-né“,namnohéčiastkovéotázkypodmienenétemporálnymisúvislosťami.Cieľomorganizátorovbolareflexiaaktuálnejnormyslovenčinyajejkodifikáciezhľadiskapotriebaočakávanípoužívateľovjazykaajsohľadomnazmeny,ktorésavnašomjazyku odohrali, na čo poukázal aj riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAVvBratislaveazároveňzodpovednýriešiteľspomínanéhograntuSlavomírOndrejo-vičvúvodnompríhovore.

Netradičnekoncipovanýprogramkonferenciepredstavovalchápaniedynami-kyvývojaslovenčinyakosúborupremenných,ktorémajúvplyvnavýslednýtvara fungovanie jazyka. Jednotlivé tematické blokyfigurovali ako premenné– prvýrokovacídeňtoboli4premenné:n–akonorma,k–akokodifikácia,g–akografémyas–akospájateľnosť.

V prvom bloku venovanom premennej n – ako norma sa referent a referentky zaoberalinormouzhľadiskalexikografického,morfologickéhočištylistického.Ro-kovanieviedolSlavomírOndrejovič.ÚvodnýpríspevokNorma v sústave princípov

SlovenSká reč, 2017, roč. 82, č. 1 • SPrávy • 79

ivkontextelexikografickýchopisovprednieslaAlexandraJarošovázJazykovedné-hoústavuĽ.ŠtúraSAVvBratislave.Referentkapoukázalanaproblematickosťdi-chotómieideálnanormavs.reálnanorma,vrámciktorejakoproblémoznačila,žeideálnanorma,čižeto,čojespisovné,sanemusívždyzhodovaťsreálnounormou.Svoje tvrdenie podporila aj praktickými príkladmi zo slovníkov, napr. prevádzkáreň/prevádzkareň,mliekáreň/mliekareň.Príspevokuzatvorilatvrdením,žetakétoprípa-dytrebavslovníkuminimalizovať,abykodifikovanánormaviacreflektovalareálnunormu.Po lexikografickomaspektenasledovala sondado súčasnejmorfologickejnormyvpodaníĽubomíraKralčákazFilozofickejfakultyUniverzityKonštantínaFilozofavNitrevpríspevkuAktuálnakultivovanánormaadynamické tendencievmorfológiisúčasnejslovenčiny.Podobneakoprváreferentka,ajĽ.Kralčákreflek-toval reálnuakodifikovanúnormuv jazykovejpraxi.Rozporvdanejdichotómiivoblastimorfológiepodložilpríkladmiako:rodováunifikácianiektorýchzámen-nýchaadjektívnychtvarovvpluráli(oni/ony=oni, radi/rady=radi),unifikáciaživotnosti/neživotnosti(čakámnaneho–naautobus–anienaň;detisúsame,ženybolisame namiesto samy)čiprivlastňovacieadjektíva,ktorémajúvstrednomrodekoncovku -e(otcove/matkineauto namiesto otcovo/matkinoauto).TematickýblokuzatvorilaDanielaSlančovázFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešovevenujúcasanormezhľadiskaštylistiky.VosvojompríspevkuNormy v jazykovej komunikáciinadviazalanasvojkonceptinteraktívnejštylistiky.Normuilustrovalanabázekomunikačnéhoregistraaakopríkladuviedlasociálnuinštitúciu–zdravot-níctvo.

Druhýtematickýblokk–akokodifikáciaviedolĽubomírKralčák.SlavomírOndrejovičsosvojímpríspevkomČosastane,akkodifikáciapodporíspornú„zá-konitosť“?nadviazalnarozšírenierytmickéhokrátenianasufixy-ár/-áreň v Pra-vidláchslovenskéhopravopisu zroku1991,keďsaprihodnoteníspisovnostidopopredia dostalo systémovéhľadisko.Referent akopragmatik položil otázku, čimôžemepovažovaťtútozmenuzavhodnú,čizaomyl,resp.akédôsledkymá,aksúpraxakodifikáciavrozpore.NasledovalaLuciaOloštiakovázFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešovespríspevkomPrípadčiarka:kodifikáciaapouží-vateľskáprax.Poteoretickomúvodeofunkciáchčiarkypoukázalanakontrastme-dzikodifikačnounormouapoužívateľskoupraxou.PrakticképríkladyčerpalazosvojichštvorročnýchskúsenostíprivyučovanípredmetuortografianaPrešovskejuniverzitevPrešove.BlokuzatvorilJánPapugazPedagogickejfakultyUniverzityKomenskéhovBratislavespríspevkomKodifikácia,vyučovanieaPravidlásloven-skéhopravopisu.Vňompripomenul,akokodifikácianarážanaúzuspoužívateľov(žiakov i učiteľov) vo vyučovaní slovenčiny, ale aj v iných oblastiach (beletria,administratíva, publicistika). Spomenul dva známeprístupy k jazykovej kultúre,atosystémovýapragmatický,pričomsaakobývalýštudentFilozofickejfakulty


UniverzityKomenskéhovBratislavepriklonilkpotrebám„reálneho“používateľajazyka,čižekpragmatickémuprístupu.Predostrelsvojuúvahuoneaktuálnostiko-difikačnýchpríručiekaopotrebeprepracovaťPravidláslovenskéhopravopisu,abyboliprístupnejšiebežnémupoužívateľovi jazyka.Zároveňnazávervyslovilpre-svedčenie,žeSlovníksúčasnéhoslovenskéhojazykabymalbyťuznanýakokodi-fikačnápríručka.

Popoludňajšie rokovanie sa začalo tretímblokomo grafémach, ktorý viedlaMáriaŠimková.AkoprvývystúpilVladimírPatrášzFilozofickejfakultyUniverzityMatejaBelavBanskejBystricispríspevkomVeľképísmenávkoncepčnýchadmi-nistratívno-právnychtextoch(štandardy–anomálie–trendy). Na príkladoch z kon-cepčných administratívno-právnych textov poukázal na variabilitu úzu pri písaníveľkýchzačiatočnýchpísmen.Vjazykovejpraxisamožnostretnúťstým,ževše-obecnépomenovania typuzmluva,dielo,poskytovateľ,súhlas sav textochzmlúvpíšusveľkýmizačiatočnýmipísmenami,čoodporujenielenzásadámslovenskéhopravopisu, ale aj právnej spisbe.Svoj príspevokuzatvoril konštatovanímpotrebyrozšíriťdvojicusprávnosť(spisovnosť)–nesprávnosť(nespisovnosť)naviachod-notiacichparametrov.JanaWachtarczykovázJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAVvosvojompríspevkuobrátilapozornosťKotázkepísaniapoľskýchgrafémvsloven-čine,pričomuvažovalaonormevovzťahukpoľskýmgrafémamvPravidláchslo-venského pravopisu (PSP) v porovnaní s Pravidlami českého pravopisu.Uviedlamožnostiuvádzaniapoľskýchgrafém,atoreduktívnu,generatívnu,sanačnúahyb-ridnú.Nazáverpríspevkuponúklariešeniapripísanípoľskýchgrafémvslovenčine,ato:1.odstrániťzPSPargumento„technickýchpríčinách“,2.prehodnotiťodporú-čania prepisu nosoviek so segmentom en/em – on/om (vzhľadom na neúčinnosťvpraxi),3.odporúčaťsanačnýprincíp–zachovávaniepôvodnýchgrafém.Blokuza-tvorilaLuciaOloštiaková zFilozofickej fakultyPrešovskej univerzity vPrešove,ktorá predniesla príspevok Poznámky k písaniu veľkých písmen v spoluautorstve sMartinomOloštiakom.Vňompoukázalanarozporyvteóriiavpraxi,napr.pripísaníoficiálnychvs.neoficiálnychnázvovinštitúcií,pripomenovanízávažnýchde-jinnýchudalostí,mienvnáboženskejoblastičizástupnýchpomenovaní.

Prvýkonferenčnýdeňsazakončilblokompremennejs–akospájateľnosť pod vedenímDanielySlančovej.AkoprvávystúpilaMáriaŠimkovázJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAVvBratislave,ktoráprezentovalapríspevokAsižeapredsalen:oniektorýchotázkachpísaniaslov„osobitneadovedna“. Na tendenciu písania slov dovedna poukázala prostredníctvom príkladov akoasiže,nielenže,dúfamžeči pred-salen,pričomvychádzalaajzichfrekvencievSlovenskomnárodnomkorpuse.Nazáver konštatovala, že univerbizačná tendencia pravdepodobne bude pokračovať.IstéjavypodporujúajPSP.Podľareferentkytendenciapísaniaspoluzasahujevšetkyslovnédruhyažiadasaichpodrobnejšíopis.Vyčleňovaciufunkciučiarky–pravo-


pisnýajazykovo-kultúrnyproblémvďalšompríspevkuanalyzoval MilošHorváthzFilozofickejfakultyUniverzityKomenskéhovBratislave.Vymedzilokruhyťaž-kostí,ktorévyčleňovaciafunkciačiarkyspôsobuje,napr.pravopisnýproblém,di-daktickýproblém,jazykovo-kultúrnyproblémči jazykovo-intuitívnyproblém.Napríkladochzosúčasnejprintovejžurnalistiky (publicistiky)ukazovalchybnéuvá-dzaniečiarkyvovyčleňovacejfunkcii.Konštatovalvšak,žechybnéuvádzaniečiar-kyniejevšeobecnýmadominantnýmjavomslovenskéhopravopisu.TomášBánikzFilozofickejfakultyUniverzityKonštantínaFilozofavNitrepredstavilDetermina-tívnespojeniasnesklonnýmatribútomtypu„biznistéma“. Na úvod sa odvolal na príkladyzMorfológieslovenskéhojazyka(1966):mrchadeň,pľuhacesta,potvorachlapčisko,grobiandievka,čertžena,sviňačlovek. Tieto príklady potom hodnotil na základe ich výskytu v Slovenskom národnom korpuse. Podľa neho leitmotív„biznisu“slovenčinaprevzalazangličtiny,abymohlaoznačiťjednýmprívlastkombiznis nielen konzultantov a koordinátorov, ale aj reštaurácie,košele,budovy,obedy,dovolenky ainé.Nazáverkonštatovaltendenciukprefixoidomavytváraniukompo-zítpriadaptáciipodobnéhodruhucudzíchkonceptovdoslovenčiny,podobneakonapr. aero-,afro-.Prvýrokovacídeňbolzakončenýslávnostnouvečerou,priktorejlingvistickéúvahyadiskusiepokračovalivneformálnomduchu.

Druhýkonferenčnýdeň(5.október)savenovalproblematikecudzíchapelatívapropriívichrozmanitýchvzťahochafunkciáchvslovenskomjazyku.Prvýbloka–akoadaptáciaviedlaIngridHrubaničová.Cieľomtýchtorokovaníboloprezen-tovaťpodobyinterferencie,transferencieaintegrácievlastnýchmienvslovenčine.AkoprvývystúpilKarolSorbyzÚstavuorientalistikySAVapredstaviladaptáciuarabskýchmienvslovenčinevpríspevkuPrepisyzarabčinydoslovenčiny.Akodl-hodoboproblémovévýrazyuviedolslováalláh,islámamuslim,ktorésipodľaara-bistovvyžadujúzmenu.Vyslovilsazamožnosť,abysatietopodobydostalidoslov-níkov ako variant.Anna Rácová z toho istého pracoviska hovorilaO preberaníaadaptáciipojmovzorientálnychjazykov.Upozornila,žekpreberaniuaadaptáciipojmovzorientálnychjazykovnemožnopristupovaťakokjednémucelku,apretosavpríspevkusústredilanatritémy:1.rozpormedzivžitosťoupojmovasnahouorientalistov o systémovýprístup k ich adaptácii, 2. úlohupreberajúceho jazyka,ktorýmávlastnýsystémovýprístupkpreberanýmpojmom,opierajúcisaovlastnúortografiuajfonologickéamorfologické(ainé)zákonitosti,3.frekvenciupoužíva-niaorientálnychpojmovadvojtvary.Vzáverepripomenula,žesavnajbližšomčaseočakávavydaniepríručkySprávneprepisyorientálnychreálií.BlokuzatvorilaMi-roslavaGavurovázFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešovespríspev-kom Ponúkamevoľnémiesta:contentmarketérabackofficešpecialista(Anglicizmyvnázvochainzercii). Venovala sa vymedzeniu pojmu anglicizmus a neskôr angli-cizmysledovalavnázvochinzercií,pričomakozdrojvyužívalainternetovéstránky


www.profesia.sk a www.kariera.sk.Zameriavalasanataképozície,ktorémajútextinzercievslovenčine.Referentkasledovalajednoslovnéaviacslovnénetypickéity-pickékolokácie.Knetypickýmkolokáciámzaradilaslovenskéekvivalentyanglic-kých názvov pracovných pozícií ako QualityEngineer(inžinierkvality)alebokom-bináciuprevzatého formálnehovýrazu (operátor) anocionálnej lexémy (sklad) –warehouse/Warehouse operátor (operátor skladu – skladník). Typické kolokácierešpektujúcieľovýjazykovýkontext,napr.WarehouseLeader–vedúci skladu, LedModule Repair–opravármodulov.

Druhýblokspremennoum–akomenáviedolVladimírPatráš.Príspevkysadotkli témy písania uhorských, historických či ruskýchmien.Ako prvé vystúpili IngridHrubaničováaLuciaSatinskázJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAVsospo-ločnýmpríspevkom–otázkou:Čocharakterizujesúčasnýslovenskýdiskurzo„pre-piseuhorskýchmien“uautorítapoužívateľov? Informovali o konkurencii dvoch postojovkdiskusiiotémeprepisuuhorskýchmien,atoproblematizáciuprepisuvs.jehoobhajobu.Reálnujazykovúpraxprepisureflektovalinazákladeotázokaodpo-vedízjazykovejporadneodroku2005,ďalejnabázepodôbpísaniahistorickýchmien a ich frekvencie v Slovenskom národnom korpuse a v rámci sledovania jazyka naprofesionálnejúrovnioslovili28redakciísotázkami,vakejpodobedanémenáuvádzajú.Vtémepokračoval,avšakcelkominýmsmerom,JurajGlovňazFilozofic-kej fakultyUniverzityKonštantínaFilozofavNitrevpríspevkuHistorickémenávsúčasnejslovenčine.Pripomenul,žeKomisiaprehistorickúterminológiupriHis-torickomústaveSAVvypracovalazásady,ktorésúsúčasťouPSPodroku1991,pri-čomakoargumentprezásadypoužilkritériumtradície,t.j.menávýznamnýchosob-nostíuhorskéhoobdobiaslovenskýchdejínsazdomácňujú,leboichzaraďujemedokontextuslovenskéhojazyka,ktorýmslovenskédejinypíšemeačítame,tosúnašedejiny,onásanašejminulosti.Referentnazáverkonštatoval,ževäčšinadielshis-torickoutematikou(slovníky,lexikóny,encyklopédie,učebnice)podľajehopozoro-vaniadodržiavazásadypísaniamienhistorickýchosobnostípodľaPSP(t.j.sloven-skougrafikou).ŠpecifickejotázkeuvádzaniaruskýchvlastnýchmienvslovenčinesavenovalIvorRipkazFilozofickejfakultyPrešovskejuniverzityvPrešovevprí-spevku O niektorých problémoch prepisu ruských proprií. Do pozornosti dávalnázvyhokejovýchdružstievvKHLstoponymickoumotiváciou,uvádzanévpodobeAmurKhabarovsk (Chabarovsk), Severstal Cherepovets (Čerepovec), či dokoncaSochi(Soči).Odmietajúcanglicképrepisyuviedol,ževovzťahupôvodný–cieľovýjazykbydominantnýmčiniteľommalbyťpreberajúci,adaptujúcijazykajehomož-nosti zápisu.

Zpôvodnekoncipovanéhoblokup – ako prax ostal len jeden príspevok, ktorý bol odprezentovaný ako apendix onomastického bloku. Vystúpila v ňom internádoktorandkazJazykovednéhoústavuĽ.ŠtúraSAVvBratislaveJaroslavaKmiťová


s príspevkom Používateliajazykavúlohejazykovýchporadcov.Referentka vychá-dzalaztradícievkonceptejazykovejkultúry,kdejepoužívateľjazykanaposlednommiesteakoadresátodporúčaníjazykovednýchautorít.Všimlasivšakopačnýjav–keďsúpoužívateliavúloheporadcovaautorít.Ilustrovalatonapríkladefacebooko-vej stránky JazykováporadňaASAP,kdeprebiehavzájomnépoužívateľsképora-denstvo. Napokon sa vyjadrila v prospech toho, aby sa prehodnotilo postavenie po-užívateľajazykavkoncepciijazykovejkultúry–abypoužívateľjazykabolnakonciajnazačiatkureťazca:používateľ–jazykovákultúra–kodifikácia.

Na záverečné vyhodnotenie konferencie sa podujal Vladimír Patráš, ktorývmenehostíkonferenciepoďakovalorganizátoromzavytvoreniepriestorunave-rejnúdiskusiu.Ocenilúroveňpríspevkov,konštruktívnosťdiskusií,aleajpríjemnúatmosférumiestnostimenomVáhaceléhohotela.ZaorganizátorovvystúpilSlavo-mírOndrejovič,ktorýoficiálneuzavrelpodujatieapoďakovalvšetkýmprítomnýmzaúčasť.Akopotešiteľnéuviedol,ženormaslovenskéhojazykajedynamickáažetomu zodpovedá aj dynamika vnímania normy v rámci slovenskej jazykovednej ko-munity.Vyjadrilpresvedčenie,žediskusieobohatilispoločnýdiskurzonovépodne-ty,ktorésapremietnuajdozborníkasnázvomAktuálneotázkyslovenskéhojazyka.


vYDArENÁSONDADOSLOvENSKEJSITUÁcIE vUNIvErZITNOMPrOSTrEDívMAĎArSKU

TUŠKOVÁ(TUSKE),Tünde:Slovenskýjazykvuniverzitnombilingválnomprostredí.BékešskáČaba:VýskumnýústavSlovákovvMaďarsku–Katedra

slovenskéhojazykaaliteratúrySegedínskejUniverzity2016.175s. ISBN978-615-5615-52-8.



MonografiaTündeTuškovej,nadväzujúcanamonografiuAlžbetyUhrinovejSú-časná slovenská jazyková situácia vMaďarsku (Nadlak:Vydavateľstvo IvanKrasko2011),rozširujeradmonografií,ktoréposkytujúčorazdetailnejšíobrazojazykovejsitu-áciislovenčinyaSlovákovvMaďarsku.AutorkasatentorazzameralanaopisaprieskumjazykovejsituácieuposlucháčovuniverzitnejslovakistikyvMaďarsku,čojevtomtokontextemimoriadnedôležité,leboprávetotoprostredievytváranajväčšípotenciálnaudržiavanie, resp. rozširovanie možností menšinového jazyka. Autorka svojím vý-skumomprispelanielenkpresnémuopisuslovenskéhojazykaakokomunikačnéhopro-striedku,ktorýmhovoriarespondenti,aleajksociolingvistickémuvýskumuslovenské-hojazykavMaďarsku.Idetedaopríspevokkdomácejjazykovejsituácii,aleajkrozvi-nutiusociolingvistikyslovenskéhojazykavzahraničí.Dásapovedať,žesatuveľmiumnevyužívajúzdrojeavýsledkysociolingvistickéhovýskumunaSlovensku.

TündeTuškovásavúvodnýchčastiachmonografienajprvsústredilanaviacerézásadnéteoretickéiprakticképroblémy,ktoréstémoubezprostrednesúvisia.Ojejprehľadovýchkapitolách(osociolingvistikenaSlovensku,aleajobádanízamera-nomnavýskumslovenčinyaSlovákovvMaďarsku)platí,žesúnielenminuciózne,aleajpresné.Vteoretickejčastisasoznalosťouvecidiskutujeopojmochmaterin-skýjazyk,cudzíjazyk,druhýjazyk,varietyslovenčiny,noveľmidôležitépredanýkontextsúajúdajeainformácieoslovenskomškolstvevMaďarsku.Všetkytietotémysarozvíjajúprostredníctvomprehľadnýchvýkladovatabuliek.Autorkadochá-dzakzáveru,žemaďarčinajepreskúmanýchrespondentovdominantnýmjazykomaslovenčinaplní,akohovoríautorka,„lenetnosignifikatívnuúlohu“.Hľadápritomodpovedenielennato,akopríslušnírespondentiovládajúslovenčinu,aleajnato,aképostojezastávajú,čiakéstereotypyapredsudkysúvisiacesdvojjazyčnosťousúmedzinimirozšírené.

SlovenSká reč, 2017, roč. 82, č. 1 • recenzIe • 85

Vovýskumnejčastiautorkapodrobnereferujeookolnostiachvýskumu,ošpe-cifikáchpoužitejmetodológie adotazníkovomprieskume.Dotýka sa aj dimenziejazykovej inakostiv rámcimožnostízachovania jazykovýchmenšín.VýskumnouvzorkouboliposlucháčislovakistikyvMaďarsku,zktorýchvšetcibolislovensko--maďarskými,resp.maďarsko-slovenskýmibilingvistami.Jepritomdôležité,ževovýsledkochvýskumusaviacnežv inýchprípadochslovenčinyakomenšinovéhojazykavzahraničíobjavujetzv.dvojitáväzba.Až33%respondentovmárovnakoblízkokslovenčineakokmaďarčine,atoajvnapriekistejkomunikačnejbariérepripoužívaníslovenčiny.

Zjazykovýchpostojovrespondentovsúpozoruhodnéodpovedena„kvalitatív-ne“otázky,čotrebarobiťprezachovanieslovenčiny,vakýchjazykochbymalivy-chádzaťmiestnenoviny:podľaočakávanianajčastejšouodpoveďoubolo,žebysamaliobjavovaťvobochjazykoch.Menšípočetrespondentovbolzato,abyvychá-dzaliibavmaďarčine,alezato,abyvychádzalilenvslovenčine,nebolnikto.Medzinajobľúbenejšímispisovateľminiktozrespondentovneuviedolslovenskýchspiso-vateľovamedzinajobľúbenejšímiknihami, ktoré respondenti najradšej čítajú, sauprednostňujúmaďarskíautori. Ibavniektorýchprípadochsauvádzajúslovenskíimaďarskíspisovatelia,včomsatakistoprejavuje„miestna“bikultúrnosť.Ajodpo-veďnaotázku,ktorýjazykjevámbližší,hralapodľaočakávaniadominantnúúlohumaďarčina,aleznovasatuobjavovalaajodpoveď:obajazyky.

MonografiaTündeTuškovejpredstavujevydarenúsondudosituáciesloven-skéhojazykavuniverzitnombilingválnomprostredí,ktorejvýsledkybolipostavenépredovšetkýmnaempirickýchvýsledkochdotazníkovéhovýskumu.Tietovýsledkydobredopĺňajúnašedoterajšiepoznanie.

86 Jana Skladaná

ĽUBOrKrÁLIK,vEĽKÁPOSTAvASLOvENSKEJ JAZYKOvEDY,OSLÁvILPÄŤDESIATKU

Jana SkladanáFilozofickáfakultaUniverzitysv.CyrilaaMetodavTrnave

NámestieJ.Herdu2,91701Trnava,e-mail:[email protected]

MenoĽuboraKrálikajevodbornejjazykovednejpospolitostiveľmidobrezná-me.Jehobohatápublikačnáčinnosťnámpotvrdzujemimoriadneširokýzáberjehovedeckéhozáujmu.Jubilantsavenovalvosvojichštúdiáchtakmervšetkýmjazyko-výmrovinám.AkjeĽuborKrálikznámymedzijazykovedcami,povyjdeníStručné-hoetymologickéhoslovníkaslovenčiny vroku2015sazačalioňhozaujímaťajvšet-cibežnípoužívateliaspisovnejslovenčiny.Mimochodom,slovníkjetakmervypre-danýaĽuborKráliksastaljednýmznajpopulárnejšíchautorov,sktorýmsausku-točniloužviacerorozhovorovvnašichmasmediálnychprostriedkoch. Ideoprvýslovenskýetymologickýslovníkvdejináchspisovnejslovenčiny.

ĽuborKráliksanarodil17.apríla1967vBojniciach.Vrokoch1984–1995študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (v rokoch1984–1989ruskýaslovenskýjazyk,vrokoch1991–1995latinskýjazyk–rozši-rujúco-rekvalifikačnéštúdium).Vroku1989získaltitulPhDr.,vroku1996obhájiltitulCSc.Vrokoch1989–1993pracovalakointernývedeckýašpirantJazykoved-néhoústavuĽudovítaŠtúraSAV,odroku1993sastalpracovníkomtohtoústavu,medzitýmvrokoch1995–1997bolpracovníkomSlavistickéhokabinetuSAV(asis-tent,vedeckýpracovník,samostatnývedeckýpracovník).ĽuborKrálikabsolvovalviaceréštudijnéavýskumnépobytyvzahraničí(Rusko,Nemecko,Rakúsko,Srb-sko,Albánskoai.).Odroku2000ječlenomMedzinárodnejkomisiepreslovanskúetymológiupriMedzinárodnomkomitéteslavistov,odroku2005ječlenomMedzi-národnejkomisiepreSlovanskýjazykovýatlaspriMedzinárodnomkomitéteslavis-tov,odroku2011ječlenomspoločnejodborovejkomisiepredoktorandskéštúdiumvodboreslovanskéjazykyaliteratúryaodroku2015vykonávafunkciupredseduVedeckejradyJazykovednéhoústavuĽudovítaŠtúraSAV.ĽuborKrálikvykonávalajodbornéporadenstvovoviacerýchslovníkoch,atlasoch,encyklopédiáchapod.(odbornáspolupráca,konzultanstvo,lektorstvoakorektorstvo).Trebauviesťajjehoredakčnú,prekladateľskúapedagogickúčinnosť.

CestaĽuboraKrálikaketymológiiboladôkladnepremyslenáasystematická.Popodrobnompreštudovanízákladnejliteratúrydomácejizahraničnejvtejtooblastipub-

SlovenSká reč, 2017, roč. 82, č. 1 • kronIka • 87

likovalmnožstvoštúdií.Zmnohýchuvediemenapr.Ketymológiistsl.obьdo(1992),Slovenskýgeografickýtermínmoľva(1994),Historicko-etymologickéštúdiezoblastislovenskej a slovanskej lexiky (1995),Opôvodeniektorýchslovvgemerskomnárečí(1995),Kotázkepraslov.*bystrъ,*bъrzъ‚čistý‘aichderivátov(1997),O význame etnonymaTatár a jeho derivátov v slovenčine (1998),Historicko-etymologické po-známkykdištinktívnejfunkciikvantityvsúčasnejspisovnejslovenčine(2005),Zety-mologickejproblematikyakademickéhoSlovníkacudzíchslov(2005),Nárečoválexi-kografiaaetymológia(namateriáli2.zväzkuSlovníkaslovenskýchnárečí)(2010),Kproblému etymologickej totožnosti slova: etymologické príspevky k štúdiu lexikystaršejslovenčiny(2015)ai.VeľkúčasťpríspevkovĽuboraKrálikapredstavujúre-cenzie etymologických slovníkov jednotlivých jazykov, prípadne iných prác v tejto oblasti,atočeštiny,ruštiny,bulharčiny,srbčiny,slovinčiny,chorvátčiny,poľštiny,ma-cedónčiny, bieloruštiny, litovčiny, albánčiny, rumunčiny,maďarčiny, kašubčiny a i.Znietoneuveriteľne,aleĽuborKrálikväčšinutýchtojazykovovláda.

Niejeveľajazykovedcov,ktoríbyskúmalietymológiujednotlivýchslov,tedaichpôvod,prvotnývýznamaichhistóriu.Natojenevyhnutnépoznaťadôkladnesavyznaťvoviacerýchoblastiach.Ideoindoeurópskuporovnávaciujazykovedu,jazy-kovúsituáciuhistorickúisúčasnúvslovanskýchineslovanskýchjazykoch,etymo-logickéslovníkytýchtojazykovapod.ĽuborKrálikspĺňatietopredpokladyvnaj-vyššejmiere.

Jezaujímavé,ženaprieknáročnostiazložitostietymologickéhovýskumu,kto-rýsivyžadujeosobitnéznalostivoviacerýchoblastiach,viacerýchznászaujímapôvodjednotlivýchslovaslovnýchspojení.ĽuborKráliksapríťažlivýmspôsobomvenuje týmto vysvetleniam napr. v príspevkoch Slovenskéhomonymágebuľa1–ge-buľa2aniektoréďalšieexpresíva(1994),Zoslovenskejsubštandardnejlexiky:filcka„ľahkážena“(1997),Cudzincivnašomslovníku.Ožidoch,bulharoch,švajčiarocha iných zamestnaniach (1998),OdAbrahámakabrahámovinám(2000),Uhorkovásezóna (2001),Ktojesedmospáč?(2001),„Netankuje“vásto?(2003),Zaujímavásbulvár?(2003),Kýmzaútočiahakeri(2003),Opôvodespojeníbyťnamol,opiťsana mol (2006),O pôvode slova karimatka (2009),K etymológii slova laskonka(2010),Opôvodeavýznamespojeniaruskáruleta(2013),Slovo„írečitý“máma-ďarskýpôvod(2016).

AkideopublikačnúčinnosťĽuboraKrálika,početpublikáciísablížikčíslu200.Ajtietokvantitatívneúdajesvedčiaovyzretostiskúsenéhovedeckéhopracov-níka.Veľkémnožstvoprácvyšlojubilantovivzahraničnýchodbornýchčasopisochazborníkoch(bulharských,českých,ruských,srbských,nemeckých,poľských,al-bánskych).

Vynikajúceodbornévedomosti,neuveriteľneširokýrozhľadvdomácejizahra-ničnej literatúreavýznamnépostavenievdomácom imedzinárodnomodbornom

88 Jana Skladaná

svetecharakterizujúnášhojubilantaakoveľkúpostavuslovenskejjazykovedy.Všet-kytietopozitívanijakoneovplyvňujújednuzozákladnýchvlastnostíĽuboraKráli-ka,ktoroujeskromnosťapokoravovzťahukľuďomavede.

Zdrawie,sstiastie,mnohodobrehowinssugemapregemWassegOppaternosticarissime domine Lubore, abi se Wasseg Oppaternosti wo wsseckich wecach dobre a sstiastne wiedlo.

SlovenSká reč, 2017, roč. 82, č. 1 • kronIka • 89

ZOMrELPETErBALÁŽ



13.apríla2017vovekunedožitých89rokovskonalvBratislavedoc.PhDr.PeterBaláž,CSc.,renomovanývysokoškolskýučiteľadlhoročnýorganizátor,naj-prvlektor,potomtajomníkazástupcariaditeľaletnéhosemináraslovenskéhojazykaakultúryStudiaAcademicaSlovaca.PeterBalážbolodbornejverejnostiznámyajakobádateľvoblastijazykaaštýlužurnalistikyavoblastididaktikyslovenčinyakocudzieho jazyka.Ešteznámejšíbolvšakakoautora spoluautorvysokoškolskýchastredoškolskýchučebníc,napr.Slovenskýjazyk(Príručkaprecudzincov)(1.vyd.1966,2.vyd.1968,3.vyd.1970,4.vyd.1974)aUčebnikslovackogojazykadľaslavistov(1.vyd.1975,2.vyd.1978,3.vyd.1983),ktorávyšlavpočetnýchjazyko-výchverziách.Napísaltrinásťučebníc–štyripreslovenskéškolyadeväťprezahra-ničných študentov.Tie, ktoré boli určené pre zahraničnú klientelu a pre lektorovletnéhokurzuslovenskéhojazykaakultúryStudiaAcademicaSlovaca,vyšlivan-gličtine, francúzštine, nemčine, ruštine, španielčine a taliančine. Všetky napísalvspoluautorstve–najčastejšiesMiloslavomDarovcom.

PriezviskoBalážpatrínaSlovenskumedzinajfrekventovanejšie.Asipretosanedalo celkom vyhnúť tomu, aby do jeho bibliografických súpisov nezablúdil ajpríspevokPetraBaláža(1947),známehoesperantológa.

PeterBalážsanarodil27.júna1928vPotvoriciachvokreseNovéMestonadVáhomanajdlhšiepôsobilnaVysokejškolepedagogickejvBratislaveanaPedago-gickejfakulteUniverzityKomenskéhovTrnave,abyodr.1965prešielnaFilozofic-kúfakultuUniverzityKomenského.Viacako30rokovnatejtofakultepracovalnaKatedre novinárstva, neskôr naKatedre teórie a dejín žurnalistiky FFUK, čo jezrejméajzosúpisupoložiekvjehobibliografii(porov.Slovenskíjazykovedci,1987,1997, 1998, 2003, 2009, 2014).Z tohtobratislavskéhopracoviskaodišiel v roku1995uždodôchodku,aleodroku1997sastalpracovníkomKatedryslovenskéhojazyka a literatúry Univerzity sv. Cyrila aMetoda vTrnave, kde vykonal veľkémnožstvopedagogickejorganizátorskejaodbornejpráce.Bolnatejtouniverziteajdekanomačlenomvedeckejradyaždoroku2006.

PeterBalážnebol len autoromučebníc a nepísal len štúdieo jazyku a štýležurnalistiky,jazykovejkultúryadidaktikyslovenčinyakocudziehojazyka,alepo-zoruhodnésúaj jeho teoretickéštúdie,napr.o slovesnomvideaomennomrodevslovenčineakocudzomjazyku.Hodnépovšimnutiaipresúčasných„štúrológov“ostanúajjehostaršiepráceoŠtúrovomdiele,vktorýchanalyzovaljehokodifikáciu


aporovnávaljusosúčasnýmstavomspisovnejslovenčiny.Svojimtémamsaveno-valdovtedy,kýmmutozdraviedovoľovalo.Jehoposlednýmkonferenčnýmvystú-penímbolaprednáškasnázvomOaktuálnychotázkachnáboženskejterminológie, s ktorou vystúpil na konferencii Diachrónneaspektyslovenskejnáboženskejtermi-nológieanáboženskápraxvr.2008(vyšlovr.2009).

Česťjehopamiatke!

SlovenSká reč, 2017, roč. 82, č. 1 • zápISník BIBlIografa • 91

zostavilaJúliaBehýlová,JazykovednýústavĽudovítaŠtúraSAVPanská26,81101Bratislava,e-mail:[email protected]

ČLOvEKAJEhOJAZYK3.Inšpirácieprofesorahoreckého.Ed.M.Šimko-vá.Bratislava:veda2015.632s.ISBN978-80-224-1181-3.

PublikáciavoľnenadväzujenatitulyČlovekajehojazyk1.Jazykakofenoménkultúry (Bratislava:Veda2000)aČloveka jeho jazyk2. Jazykakopamäťkultúry(Bratislava: Veda 2001). Obsahuje príspevky z rovnomennej konferencie konanej20.–22.januára2010vSmoleniciach.Príspevkysúpestrézhľadiskatém,obsahuižánru.VúvodnejčastizborníkasúpozdravyaspomienkynaJ.Horeckého,nasledujútematickyzoradenépríspevkyzoblastivšeobecnejjazykovedy,klasickejfilológie,prí-spevkyvenované téme jazyka, etnicity akultúry apríspevkyo sociolingvistickýchaspektochkomunikácie.Viacerétémysatýkajúkontrastívnehovýskumu,semiotiky,gramatikyasémantiky.Vďalšejčastizborníkasanachádzajúpríspevkyzoblastislo-votvorby,morfematiky amorfológie. Záverečné dve kapitolky odkrývajú aktuálneproblémyterminológieakorpusovejlin-gvistiky. Zborník vyšiel pri príležitostinedožitéhookrúhlehovýročiaprof.PhDr.Jána Horeckého, DrSc., Dr. h. c., ktorýpatrí medzi vedúce osobnosti slovenskej jazykovedydruhejpolovice20.storočia.

Zápisník bibliografa

92 JúlIa Behýlová

PrIrODZENÝvÝvINJAZYKAAJAZYKOvÉKONTAKTY.JazykovednéštúdieXXXII.Eds.K.Balleková−g.Múcsková−Ľ.Králik.Bratislava:veda2015.592s.ISBN978-80-224-1494-4.

Zborníkvedeckýchštúdiíjevenovanýjubilujúcemuprof.PhDr.PavloviŽigo-vi,CSc.,azameranýnavývinjazykaajazykovékontakty.Príspevkyzastrešujúja-zykovednéoblasti,ktorýmsajubilantvenovalvosvojejvedeckovýskumnejapeda-gogickej univerzitnej činnosti.Vpiatichkapitolách zahŕňajúoblasť prirodzenéhojazykovéhovývinuvinterdisciplinárnychavšeobecnolingvistickýchsúvislostiach,oblasťhistorickejanárečovejlingvistiky,onomastiky,synchrónnejdynamikyjazy-kavkomparáciiakontaktochaokruhvonkajšíchdejínjazyka.Voviacerýchštúdi-áchautorinadväzujúnasvojpredchádzajúciadlhodobývýskum,pričomrecenzenti32.zväzkuJazykovednýchštúdiíoceňujú,žeideovedeckúpublikáciuumožňujúcusledovaťkontinuitudlhodobýchvýskumov,syntézuichvýsledkov,akoajteoretic-ko-metodologickývývinsamotnýchvedeckýchodborov.Veľkýmprínosomzborní-kasúpráce,ktoréprinášajúvýsledkyzheuristickéhoatzv.primárnehovýskumu.Výnimočnýmjezastúpeniepoprednýchslovenskýchačeskýchodborníkov,aleajsvetovoetablovanýcharešpektovanýchautorov,čovýraznezvyšujevedeckúkvali-tuamedzinárodnérenomézborníka.


PrEchYĽOvANIE:ÁNO–NIE?JazykovednéštúdieXXXIII.Eds.L.Mol-nárSatinská– I.valentová.Bratislava:veda2016. 160 s. ISBN978-80-224- -1550-7.

Zborníkjevenovanýaktuálnemuproblému,ktorýjevnajširšomzmysleprob-lémom spoločenským a etickým a presahuje aj hranice lingvistického skúmania.Účastnícivedeckéhoseminára,ktorýsakonal9.februára2016vBratislave,osvetli-litémuprechyľovaniazrôznychstrán:právno-legislatívnej,historickej,onomastic-kej,kulturologickejasociolingvistickej.Akoprechyľovanieženskýchpriezviskfun-gujenaSlovensku?Akosatentoproblémriešivinýchjazykochajazykovýchsituá-ciách?Aké inéproblémy s tým súvisia?Aké stratégie pritompoužívateľkyvoliaaakésúichpostojekprechyľovaniu?Akozasahujeproblémprechyľovaniačine-prechyľovanianapr.doprekladovejtvorbyadosúkromnejkomunikácie?Autorisavosvojichpríspevkochvenovaliprechyľovaniupriezviskvčeštinezonomastickéhohľadiska,problémomprechyľovaniavslovinskomjazyku,prechyľovaniupriezviskužienmaďarskejnárodnosti,konfliktumedzizákonomapôvodnýmznenímuauto-riek anglického a amerického pôvodu, používaniu prechýlenej podoby priezviskvpraxivoVojvodineavMaďarskuapod.


DIvIČANOvÁ,Anna–chLEBNIcKÝ,Ján–TUŠKOvÁ,Tünde–UhrINO-vÁ,Alžbeta–vALENTOvÁ,Iveta:Čabianskepriezviská–TheSurnamesofSlovak families in Békéscsaba. Ed. T. Tušková. Békešská Čaba:výskumnýústavSlovákovvMaďarsku2015.260s.ISBN978-615-5330-05-6.

KolektívnamonografiaČabianskepriezviskájejednýmzvýstupovprojektuzame-ranéhonavýskumantroponymievslovenskýchenklávachvMaďarskuorganizovanéhoVýskumnýmústavomSlovákovvMaďarsku,ktorýsarealizujevspoluprácisJazyko-vednýmústavomĽudovítaŠtúraSAV.Cieľomtejtopopularizačnejpublikáciejezdoku-mentovanie, charakteristika a syntetické spracovanie osobných mien, predovšetkýmpriezviskrodínsoslovenskýmikoreňmivBékešskejČabe.

Úvodnépasážeoboznamujúčitateľovsdejinamiskúmanejlokality.Ďalejsana-chádzastručnýprehľadčabianskych rodinnýchmienapodrobnejšiacharakteristikanajstaršíchanajfrekventovanejšíchpriezvisk,ktorésúzoradenénapr.podľazamestna-nia,spoločenskéhopostavenia,rodinnýchvzťahov,etnickýchanárodnýchmien,krst-nýchmienavlastností.Priezviskáa ichpravopisnévariantysauvádzajúvúradnejpodobeaosobitnesauvádzafrekvenciamužskýchaženskýchpriezvisk.Vsamostat-nejkapitolesúpoodhalenémožnépôvodypriezvisk,ichvýznam,charakteraonymic-kámotivácia.Monografiaobsahujedvojakétypymáp.Prvýchdvanásťmápzobrazujemigračnévlnyčabianskychrodín,ktorýchpriezviskásautvorilizozemepisnýchnáz-

vov.Ďalšiemapyzobrazujúvýskytafrek-venciu vybraných slovenských čabian-skychpriezvisknaúzemíMaďarskapodľažúpaobcí,vktorýchsaodzrkadľujemigrá-cia po druhej svetovej vojne. V závere sa nachádza zoznam priezvisk rodín, ktorézBékešskejČabyvymizlieštepredrokom1938.

Monografia poskytuje materiál naďalšívýskumnielenpreonomastikovaos-tatných jazykovedcov, ale aj pre etnogra-fov,kulturológov,historikovaširšiuverej-nosť. Významnou mierou môže pomôcťpredovšetkýmpriudržiavaníazveľaďova-níkultúrnehodedičstva,priuvedomovanísi etnickej príslušnosti a národnostnéhopovedomia slovenskej komunity Békeš-skejČabyvsúčasnomspoločenskomaja-zykovoznačneasimilovanomprostredí.


SLOvENSKÁJAZYKOvEDNÁSPOLOČNOSŤ.Minulosťaprítomnosťsta-vovskejorganizácieslovenskýchjazykovedcov.SpisySJS1/2014.Eds.B.cho-cholová – S. Ondrejovič. Bratislava: Slovenská jazykovedná spoločnosť priJÚĽŠSAv–JazykovednýústavĽudovítaŠtúraSAv–veda2014.172s.ISBN978-80-971690-0-8.

SlovenskájazykovednáspoločnosťpatrímedzinajstaršievedeckéspoločnostinaSlovensku.Jejčinnosťpodtýmtonázvommožnoregistrovaťužodroku1941,nojejkorenesiahajúaždoroku1926,resp.1927,keďvznikolJazykovýodborUčenejspoločnostiŠafárikovejakojedenzjejvedeckýchodborov.Neskôrfungovalapodrôznyminázvamiďalej,napr.akoBratislavskýlingvistickýkrúžok,Združenieslo-venskýchjazykovedcov,abysadnesponevyhnutnýchorganizačnýchzmenáchstalasúčasťouJazykovednéhoústavuĽudovítaŠtúraSlovenskejakadémievied.[Sloven-skájazykovednáspoločnosťje]dobrovoľnévýberovézdruženievedeckýchaodbor-nýchpracovníkovnaSlovenskuvoblastislovakistiky,slavistiky,všeobecnejjazy-kovedy, fonetikya inýchpríbuznýchdisciplínsosídlomvBratislave,mávšakajsvojepočetnépobočky:vPrešove,BanskejBystrici,Trnave,NitrečiRužomberku.Jej úlohou ostáva spolutvorba podmienok na optimálny rozvoj slovenskej jazykove-dy,rozširovanienovýchpoznatkovvedeckéhovýskumu,zvyšovanieodbornejúrov-neapodporakontaktovaspoluprácejazykovedcovzrozličnýchpracovísk. Predo-všetkýmpre slovakistov je dobrépoznaťhistóriuačinnosťtohtoorgánu,ktorépo-núkatentozväzokSpisovSlovenskejjazy-kovednejspoločnosti.Nievšetkymateriá-lykvznikutakéhotokompendiabolikdis-pozícii, zostavovatelia sa však usilovalirekonštruovať údaje podľa možnostiz rozmanitých zdrojov čo najpresnejšieanajúplnejšie.(prevzatézPredslovu)


JAZYKOvÁKULTÚrAATErMINOLÓgIA.ZborníkštúdiívenovanýMa-tejoviPovažajovi.Ed.S.Mislovičová.Bratislava:veda2015.250s.ISBN978--80-224-1497-5.

Publikáciajezostavenázpríspevkov,ktoréodznelivroku2012vBratislavenarovnomennejkonferencii venovanejPaedDr.M.Považajovi,CSc., pri príležitostijehookrúhlehojubilea.Autorisavpríspevkochvenujúproblematikesúčasnéhoslo-venského jazyka, najmä teórii a praxi jazykovej kultúry, lexikológii, lexikografiiaonomastike.Zoznampríspevkov:Findra,J.:Textakosystémovo-funkčnépodložiestabilityadynamikyjazyka• Pravdová, M.: Kteoriiapraxijazykovékultury–sou-časnáčeskásituace• Kačala,J.:Intenčnézmenypriintenzitnejslovotvornejmodifi-káciislovesnéhodeja• Janočková,N.: Poznámkykmodálnymslovesám(napríkladeslovesamusieť)• Ološtiak,M.:Oterminologickejmotiváciivlexike• Vančová,I.:Niekoľkoaktuálnychproblémovšportovejpublicistiky(Rozširovanieslovnejzásoby)• Duchková,S.:Odfíliekdcére,oddcérykvnučkealebooniektorýchnovšíchho-monymách• Mislovičová,S.:Niekoľkopoznámokokompozitáchsprvoučasťoue-• Kálmánová, K.: Používaniepredložiekna,preakvsúčasnejjazykovejpraxi• Glov-ňa,J.:Jazykslovenskejvojvodinskejtlačezaspektujazykovejkultúry• Uhrinová,A.:KjazykovejkultúreSlovákovvMaďarsku • Králik,Ľ.:KotázkamštandardizácieheslovýchvýrazovvHistorickomslovníkuslovenskéhojazyka• Levická, J.: Lexikón

marketinguaneologizmyvsúčasnejmar-ketingovejterminológii• Kováčová,M.–Miklušová, E.:Matej Považaj a geogra-fickénázvy• Fičor,D.:Cudzojazyčnéexo-nymáslovenskýchendoným• Horňanský,I.: Štandardizácia geografických názvova slovotvorný model typu Bučie/Búčie • Pankuchová, K.: Problémyzrozumiteľnos-ti sprievodných technických textov v tech-nickejdokumentácii.


gArABíK,radovan–KArČOvÁ,Agáta–ŠIMKOvÁ,Mária–BríDA,ra-doslav–ŽÁKOvÁ,Adriána:Skloňovaniepodstatnýchmienvslovenčineskor-pusovýmipríkladmi.red.r.garabík–A.Karčová–M.Šimková.Bratislava:JazykovednýústavĽ.ŠtúraSlovenskejakadémievied,Slovenskýnárodnýkor-pus–Mikula,s.r.o.2016.656s.ISBN978-80-88814-91-7.

Vpredkladanomdieleautorskýkolektívzúročujevýsledkydoterajšíchteore-tickýchbádanínajmävoblastislovenskejdeklinácieaprinášanovýpohľadnareál-nefungovanietvarovpodstatnýchmienvslovenčinenazákladekorpusovolingvis-tickej analýzy rozsiahleho súboru textov spracovaných v Slovenskom národnomkorpuse(vrozsahupribližne1miliardyslov).Vspracovanomslovníkutvarovpod-statnýchmiensdokladmizkorpusovýchzdrojovsaukazujerozmanitosťmorfolo-gickýchzmienpriohýbaní.Nazákladeformalizácietýchtozmienjemožnéodvodiťsúborreprezentantovskloňovacíchtypov,ktorýchjepodstatneviacakoskloňova-cíchvzorovznámychzoškolskejpraxe.Cieľomvšaknie jenovákodifikáciaaniradikálnazmenazaužívanejpraxe,aledetailnézachytenietýchtozmien,ichdolože-niekontextamisreálnefungujúcimitvarmi,akoajzisteniepočetnostirovnakosaskloňujúcichslovčinízkejfrekvencieažabsencieniektorýchtvarov.Slovníkmôžepoužívateľaslovenčinyalebozáujemcuojejštúdiumdobrezorientovaťvspôsobepoužívaniapodstatnýchmienvsúčasnejslovenčine.(prevzatézPredslovu)

Práca je výsledkom originálneho avdomácejlingvistikedosiaľnevyužitéhospôsobu uplatnenia korpusovej metódy.(prevzatézposudkukuknihe)


fENOMÉNĎUrOvIČ.Philologica.LXvII.ZborníkfilozofickejfakultyUni-verzityKomenského.Eds.S.Ondrejovič–J.Behýlová.Bratislava:UniverzitaKomenskéhovBratislave2016.126s.ISBN978-80-223-4183-7.

Zborníkpríspevkovzvedeckejkonferencievenovanejokrúhlemuživotnémujubileu významného slovenského jazykovedca prof. PhDr. Ľubomíra Ďuroviča,DrSc.VúvodnejčastizborníkasúpozdravyaspomienkynaĽubomíraĎuroviča,ďalšiepríspevkytematickynadväzujúnajazykovéajazykovednéinšpiráciejubilan-tovho diela. Zoznam príspevkov:Ondrejovič, S.:ĽubomírĎurovič – rektifikátoraenfantterribleslovenskejjazykovedy• Kovačka,M.:PozdravĽubomíroviĎurovi-čovi• Švagrovský, Š.: FenoménĎurovič• Ďurovič,M.:Můjstrýc• Drahošová,V.:RodinaĎurovičovcovvSkalici• Sabol, J.: PodnetyprofesoraĎurovičapresyntetic-kúfonologickúteóriu• Giger, M.: Nová„Paradigmatikaspisovnéruštiny“–cielea stav príprav • Kralčák,Ľ.:Štúrovateórianamerenostičinnostiajejmiestovslo-venskomlingvistickommyslení• Gianitsová-Ološtiaková,L.:VplyvPavlaDoležalanaBernolákovopissubstantívnejdeklinácie• Žigo,P.:Prirodzenosťvývinusubstan-tívnejdeklinácievslovanskýchjazykoch• Koupil, O.: Češtinaaslovenštinav„mo-duludigitalizovanýchmluvnic“• Žiláková,M.:Jazykletákovýchpútnychpiesnízoškarniclovskejtlačiarne(nazákladerodinnejrelikviezBánhidy).

Prof.S.Ondrejovičvosvojompríspevkutýmitoslovamizhodnotiljubilantovutvorbu:„ĽubomírĎurovičjeokreminéhoaj autorombrilantných štúdií z fonológie,gramatiky a syntaxe slovenčiny. V mno-hých svojich štúdiách zásadne prekonáva,príručkovépredstavyʻ o vývine jazykovej situácie na Slovensku i slovenského spi-sovnéhojazyka,alesdokonalouznalosťouvecianalyzujeajinézápadoslovanskéavý-chodoslovanské a južnoslovanské jazykya kultúry.“


OLOŠTIAK,Martin–gENČI,Ján–rEŠOvSKÁ,Soňa:retrográdnymorfe-matickýslovníkslovenčiny.Prešov:filozofickáfakultaPrešovskejuniverzityvPrešove2015.466s.ISBN978-80-555-1407-9.

Slovníkmateriálovovychádzazpredošlýchdvochmorfematickýchslovníkov–Morfematickéhoslovníkaslovenčiny(Sokolová–Moško–Šimon–Benko,1999)aSlovníkakoreňovýchmorfémslovenčiny(Sokolová–Ološtiak–Ivanováakol.,2005,2007,2012).Vslovakistikeideoprvýslovníksvojhodruhu,vktoromsavre-trográdnomusporiadanípredstavuje70760morfematickysegmentovanýchlexikál-nych jednotiek. Retrográdne zoradenie významnou mierou prispieva k poznaniu ty-pologickejcharakteristikyslova(adanéhojazyka)zpravejstrany,pričommorfema-tická segmentáciamožnosti takejto typologickejcharakteristiky rozširuje smeromk precíznejšej morfematickej, morfologickej, morfonologickej a v neposlednomradeajderivatologickej analýze.Využitie slovníka jeviacvrstvové.Údaje znehobudemožnéďalejrozpracúvaťprepotrebyzákladnéhovýskumu(najmävoblastimorfematiky,slovotvorbyamorfológie,aleajinde),akoajvrámciaplikovanéhočiinterdisciplinárnehovýskumu(napr.počítačovéaštatistickéspracovanieprirodze-néhojazyka,výučbaslovenčinyakomaterinskéhoacudziehojazyka).Autorivbu-dúcnostiplánujúslovníkponúknuťajvelektronickejpodobesvoľnýmvyhľadáva-ním na internete.


JAZYKOvEDNÉ DIELO ĽUDOvíTA ŠTÚrAv hISTOrIcKÝchA SÚ-ČASNÝchINTErPrETÁcIÁch.Zborníkpríspevkovzvedeckejkonferen-ciek200.výročiunarodeniaĽudovítaŠtúra.Eds.S.Ondrejovič–J.Kmiťová.Bratislava:veda2017.208s.ISBN978-80-224-1565-1.

Zdalobysa,žeoĽudovítoviŠtúrovibolonapísanéhoužtoľko,žeibaťažkomožnopriniesťojehojazykovednomdieleniečonové.Pokúsilosaoto14renomo-vanýchdomácichizahraničnýchjazykovedcov,prekladateľovaliterárnychvedcov,ktorísaŠtúroviajehodieluvenujúdlhodobejšie.Publikáciaje,narozdielodpodob-nýchpublikácií,ktorévzniklivroku2015,t.j.pri200.výročínarodeniaĽ.Štúra,zameranánajmäna jazykovednéakodifikačnédieloamyšlienkovýsvetĽ.Štúravdobovýchasúčasnýchsúvislostiach.Vzborníkunájdučitatelianasledujúceprí-spevky:Dolník,J.:MyšlienkovýsvetĽudovítaŠtúra•Ondrejovič,S.:ĽudovítŠtúra Martin Hattala •Žigo,P.:Ambície,doxyaparadoxyĽudovítaŠtúra •Kralčák,Ľ.:ExplanačnýzákladŠtúrovejgramatiky • Lifanov, K.:KodifikáciaĽ.Štúraakodôsle-dokzmeny jazykovejsituácienaSlovensku •Kačala,J.:IdeyJánaHolléhomedziŠtúrovýmidôvodmizaspisovnýjazyknastredoslovenskomzáklade •Ferenčíková,A.:Štúrovakodifikáciavosvetlenárečovýchvýskumov•Bžoch,A.:TrislovensképrekladyŠtúrovho„Slovanstvaasvetabudúcnosti“ • Muziková, K.: Štúrovskákodi-fikáciavpraxi • Rágyanszki, G.: SlovenskáMluvňicaŠtefanaJančoviča • Skladaná,

J.: FrazeológiavdieleĽudovítaŠtúra•Pančíko-vá, M.: OhlasynaSlovenčinuaSlovenskovpoľ-skejtlači•Pekarovičová,J.–ĽosIvoríková,H.:ĽudovítŠtúročamizahraničnýchslovakistov•Ži-láková, M.: PrívrženciĽudovítaŠtúranadolno-zemských jazykových ostrovoch.

POKYNY PRE AUTOROV

Redakcia Slovenskej reči, časopisu pre výskum slovenského jazyka, uverejňuje recenzované, dosiaľ nepublikované príspevky. Súčasťou príspevkov do rubrík Štúdie a články a Diskusie a rozhľady je preklad názvu príspevku, abstrakt (asi 100 slov) a kľúčové slová (3 – 10) – všetko v anglickom jazyku. Príspevky môžu obsahovať maximálne 20 % autocitácií.Príspevky prijímame na adrese: [email protected]. Autori zaslaním príspevku vyjadrujú súhlas s jeho redakčným spracovaním.

Pravidlá formálnej úpravy textu• Texty prosíme predkladať v elektronickej podobe vo formáte rtf alebo doc, písmo Times

New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5. • V prípade, že sa v texte vyskytujú zvláštne znaky, tabuľky, grafy a pod., je potrebné

odovzdať príspevok aj vo verzii pdf alebo vytlačený. • Pri mene a priezvisku autora je potrebné uviesť tituly a pracovisko.• Text príspevku má byť zarovnaný z ľavej strany, slová na konci riadka sa nerozdeľujú,

tvrdý koniec riadka sa používa len na konci odseku.• Odseky sa začínajú zarážkou.• Polotučné písmo sa spravidla používa pri nadpisoch, podnadpisoch a kľúčových pojmoch.• Kurzíva sa spravidla používa pri uvádzaní príkladov, názvov štúdií, publikácií a pod.• Na poznámky v texte prosíme používať automatickú funkciu textového editora „poznámka

pod čiarou“ (uvádzané na každej strane, nie súhrnne na konci textu).• Odkazy na literatúru v texte sa uvádzajú v zátvorke v podobe: priezvisko autora, rok

vydania a číslo strany, napr. (Ďurovič, 1999, s. 102). V prípade citovania dvoch odlišných publikácií jedného autora, ktoré vyšli v tom istom roku, za rokom vydania uvádzať malé písmeno, napr. (Ďurovič, 1999a, b).

• Zoznam použitej literatúry sa uvádza na konci príspevku (nie v poznámkach pod čiarou) v abecednom poradí. Ak obsahuje viac položiek jedného autora, jednotlivé položky sa radia chronologicky. V zozname je iba literatúra, ktorá sa v článku cituje alebo na ktorú sa v texte odkazuje.

Bibliografické odkazy:• knižná publikácia: DOLNÍK, Juraj: Všeobecná jazykoveda. 2. dopln. vyd. Bratislava: Veda 2013. 432 s. • článok v časopise: HORECKÝ, Ján: Sémantické a derivačné pole slovies ísť a chodiť. In: Slovenská reč,

1999, roč. 64, č. 4, s. 202 – 208.• štúdia v zborníku: ONDREJOVIČ, Slavomír: Medzi purizmom a glokalizmom. In: Jazyk v politických,

ideologických a interkultúrnych vzťahoch. Sociolinguistica Slovaca. 8. Eds. J. Wachtarczyková – L. Satinská – S. Ondrejovič. Bratislava: Veda 2015, s. 25 – 32.

• slovník: Slovník súčasného slovenského jazyka. A – G. [1. zv.]. Hl. red. K. Buzássyová –

A. Jarošová. Bratislava: Veda 2006. 1134 s. • korpusový odkaz: Slovenský národný korpus – prim-7.0-public-all. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra

SAV 2015. Dostupný na: http://korpus.juls.savba.sk.• internetový odkaz: Jamrichová, Petra: Poznámky z družiny. Dostupný na: http://jamrichova.blog.sme.

sk/c/244412/Poznamky-z-druziny.html [cit. 4. 11. 2011]. • ostatné pramene (mapy, kartotéky a pod.) sa uvádzajú abecedne v rámci literatúry.

Documents

82 • 2017 • 1 · PDF file · 2017-07-19e-mail: sap@ , , registračné číslo 7089 Objednávky do zahraničia/Orders abroad: Slovart-G. T. G., s. r. o., Krupinská 4, P. O. Box