.- . _ . .... _„_lW„ , _ . „„„„__i„, _ . .- „. „.._ .“

Í v . . . 1

Radio Vaticana: Lingua ceca e slovacca. 121 - 14.VII.1948. .

" - — z? gím_:_gggä: Zajtra 15.jůla ráno o tri štvrte na osem budú vysvätení ;

; vo veľchráme sv. Ignáca v Ríme traja slovenskí bohoslovci zo Spoloč- !

f nosti Ježišovej. Sú to Štefan.Bajan z Kmetoviec, Viliam Lacko z Čach %

;. tíc a Štefan Smržík z Vavrečky na Orave, Prvú sv, omšu obetujú pozaj-

'- tra 16. júla na hrobe sv. Staniäšäva Kostku v kostole sv. Andreja na

€ Kvirináli. Je to prvý raz v dejinách slovenských jezuitov, že boli v

ľ jednom r>ku vysvätení 4 bohoslovci Spoločnosti v Ríme. Okrem spomenu-

tých troch totiž bol Eichal Lacko z Krásnej nad Hornádom vysvätený už

: pred mesiacom.

. Erghg;- Podľa nariadenia SvlStolice bol najnovšie obnovený v Ústi, v

! severnom Česku, kláštor sestier dominikániek. Tento kláštor bol zavre—

l tý v r. 1780 po nariadení Jozefa II, ktorým boly zrušené všetky kontem-

g platívné rehole. Zástupca J.Exc.Hsgr.Trochtu,lytoměřidzého biskupa, -

Í bol prítomný pri obliečke troch sestier, ktoré skladaly posledné sláv—

l nostné sľuby a štyroch postulantiek. Takto bola obnovená v ČestQSloven- ,

sku rehoľa s prísnou klauzůrou, ktorá sa venuje len modlitbe. Katolíci

štátu sa tomu nesmierne tešia, lebo sú presvedčení, že obete a neustá- ;

- le modlitby sestier svolajů xx zvláštne milosti na Česko=Slovensko v

. súčasnej tažkej chvíli. ' . '

! Ľadrid- Hons.morcillo, pomocný biskup madridský položil a požehnal zá- .

! kladný kameň pre nové kolégium, ktoré má! vybudovat spoločnost "Inšti—

„ tůt Dieťaťa Ježiša" a kde budú vychovávané chudobné deti. . z

. Hlásia ďalej z Vitorie, že úradný diecezálny oznamovateľ uverej—

' nil dekrét, podľa ktorého sa má v diocézi Vitoria vybudovat sociálna .

_ € škola pre kňazov čo sa majú venovať sociálnemu apoštolátu. Bude po Ľa—

lř lege & Valencii už tretia škola toho istého druhu. . ' _ _ _ '

, Nakoniec sa dozvedáme z Kompostelly, že tam došla púť 4000 želez—

? ničiarov, aby získali jubilejné odpustky. Kedzi nimi bol aj generálny '

ä 'riaditeľ špenielských štátnych železníc, ktorý odovzdal biskupovi pek-

ä ný obnos, určený na bohoslužobné výdavky vo svätynii. _

lH—ĺ-Wť 41ŽQ_ ?

ÉŽÉÉŠ_ÉŠÉ_ÍŠÉÉÉŠÉQ' Svätý Otec prijal na privátnej audiencii J.Exc. _ ;

;, Stanislava Mikolajczyka, predsedu medzinárodnej ligy roľníkov, ktorá

V má svoje sídlo vo Waschingtone. . >

! Viedeě- "Malí speváci" z Viedne slávili 450 výročie svojho jestvovania. _

t Behom časov patrili do školy týchto spevákov veľmi slávne osobnosti .

L ako Haydn, Schubert, Hans Richter, Clemens Rau a zakladateľ Johann Ne—

i stroy. . ' .

Š . Eirakéy— hadzinárodná katolícka tlačová kancelária oznamuje, že podľa

* zpráv arcibiskupskej kúrie z Krakova odíde v najbližších dňoch do Ríma

' delegácia poľských biskupov, v ktorej budu zastúpení niekoľkí biskupi

& preláti na čele s J.Bm.kard.Adamom Sapiehom. Prv_ako odíde do Talián-

ska, kard.Sapieha má ísť do Varšavy, kde sa stretne a poradí s poľským

; primasom kard.Hlondom.

Varšava— Vďaka starostlivosti kard. Hlonda a "Výboru pre obnovovanie

t chrámovň, kostoly vo Varšave reštaurujů v pomerne krátkom čase. Každý

? obnovený kostol slávnostne konsekruje alebo osobne sám kard.Hlond, ale-

' bo jeho zástupca. . . '

Najnovšie konzekroval kardinál Hlond kostol sv.Stanislava Kostku\

ktorý bolo načim vystavať znovu takrečeno od základov. Na prahu kostola

pozdravili kardinála klérus, školská mládež a zástupy veriacichn. .

Pri podobnej slávnosti v Gorzove na Pomoransku, kde bol obnovený

školský kostol na útraty školskej mládeže, vyhlásili zástupcovia škol-

; skej m1ádeže:"Viera našich otcov ostane na veky i vierou našou."

Í gey_ggrk- Varšavský dopisovateľ "Kew—York Times" píše o postoji rôznych .

' východoeuropských národov ku komunizmu a Rusku a zisťuje, že mienka,pod-

% ľa ktorej mnohé krajiny východnej Európy sú proti komunizmu, je pravdi—

i vá. Trpný postoj obyvateľstva týchto krajín možno vysvetliť čiastočne

i všeobecnou únavou a čiastočne presvedčením že by bol neužitočný akýkoľ— —

? vek odpor. Taký trpný postoj však nezaujíma katolícka Cirkev & kadeja—

ĺ ké podzemné hnutia. Kým však katolícka Cirkev neužíva násilných pro-

g. striedkov, ktoré nie sú jej zbraňou, zatiaľ podzemné hnutia ztrácajů .

% postupne sviju účinnost. Režimy východnej Európy vidia však v Cirkvi

' svojho prvoradého nepriateľa a práve preto sa nateraz usilujú zachovat .

í. - ' ' i

% .- .

; I***—**QK- _ . 114/3 ?

€ s ňou dobré styky. Otvorený boj bol iba v otázkach školy a výchovy

í mládeže. Teraz to už nie je ho? medzi komunizmom a protikomunizmom

! lež boj medzi komunizmom a nevšímavosťbu /apatia/ !

% gím.— Filipíny prestaly síce už byť považované za misijné územie, sú

? tam však ešte stále miesta, kde apoštolát načim považovať za misijný. . _

;_ ľak na príklad na ostrove Hindanao sú ešte celé provincie, ktoré ne-

! majú viac ako dvoch kňazov. V niektorých čiastkach badať však už _

% zlepšenie. Tak na príklad xx v provincii Davao, kde pred 10 rokmi

! _ staralo sa o 200.000 katolíkov iba 7 kňazov, je dnes 22 kňazov a 28

t ; sestier v rozličných ústavoch. Tento mesiac otvoria pátri jezuiti v

' Davao vyššiu školu a sestry novú nemocnicu. '

EŠEŽŠÉ' Zástupcovia 155 obcí sa rozhodli na svojej poslednej schôdzke

že bude načim siahnuť k stávke vo veci školstva, lebo slobodné školy

. sú v tragickej situácii, na druhej strane rodiny naliehavo žiadajú

' % ... slobodné školy no pokojné prostriedky, ktorými si ich vymáhajú, ne— _

i . majú žiadneho výsledku. Počet stávkujúcich obcí sa odhaduje na

Í , 60 percient. * ' .

! , ' —

'a .

E . ..

l

! . ' ' '

"-""'<á'"—"*"W7-'"""—' . .- ». —— ,___ *"tr*“"“ŕ*"'_;_*""_""'- ._..- trva—í“;

£ Radio Vaticana 'in lingua ceca e slovacca - 28.VII.1948. Transm.l3l/H. "%

? ŠŽÉE Položenie katolíkov vo Viet-Name po dohode v Baie d'Along. _ . !

y Náš zvláštny zpravodajca, nachodiaci sa práve v Hanoi a stojaci stra-

ti nouh tak strane francúzskej ako aj strane Viet-Namskej, opisuje položenie

ŠŠ katolíkov vo Viet-Name po najnovšej dohode v Baieid'Along, uzavretej me-

? _ dzi Ba o-Dai exvladárom Viet-Namu & Eancúzskom. Píše: ro dohode v Baia '

& d'Along vejú nad Hanoi-om nové zástavy s troma červenými stuhami na zla-

E - tom.pozadí. Tri stuhy sú znakom sjetnotených troch krajín-Tonkin, Annam,

&, Kočinčína-v jedon štátny celok Viet-Nam. Skupina Viet—Minh vždy ešte 0- =

% - zbrojená a považujúca sa za jedine vlasteneckú, ktorá sa revolučne posta-

vila proti okupantom, nedôveruje sľubom francúzskym a je otvorene proti

nim. Táto skupina odsúdila i nového prezidenta dočasnej novej vlády-gen.

' Xuan-a. Považujú ho za odrodilca, ktorý sa aj oženil s Francúzskou a dosiah-

nul ako naturalizovaný &ancúz generálsku hodnosť vo francúzskej armáde. Í

Viet-Minh zavrhuje nezávislosť v rámci "Francúzskej jednoty", ktorá je

podľa nich iba novým menom pre staré koldniálne poddanstvo Francúzom. Pre—

to sa dopúšťajú, najmä na okolí Hanoi, teroristických činov. Chcejúc kom—

promitovať katolíkov v očiach katolíkov, organizujú všelijaké podvodné _

. plány. Tak v jednom mestečku vnikli do kostola, z ktorého strielali a

pomocou špionov vyzývali Francúzov bombardovať kostol. Inde obžalovali ;

pred Francúzmi nevinných katolíckych ľudí z komunizmu, aby tak poštvali Š

Francúzov proti ním. . Inde rozšírili medzi katolíkmi letáky, ktoré sa . É

zdaly pochodiť od Francúzov a ktoré.povzbudzovaly katolákov k vernosti k Ž

* novej vláde. U koh; potom našli tieto,letáky, toho odsúdili pre velezra ' ,

du. Z toho vidno, že položenie katolíkov vo VietvName je krajne chúlosti— ;

vé. Na území, ovladanom červenými Viet-Minh—ami ich považujú za zradcov,

ak sa neúčastnia na manifestáciach_Viet-Minh. Na území, obyčajne len pre-

chodne obsadenom Francúzmi, vystavujú sa strašnej pomste zo strany Viet-

anh-ov, ak by prejavili-súhlas a sympatie k Francúzom. Tak sú nútení ;

ostať nestranní tak voči novej vláde ako aj voči strane Viet—Ľinh, ktorá '

si krajne znepriatelila obyvateľstvo svojou krutosťou. vo Viet-Nam_hia " Í

\založená aj sekta tak zvaných Kao-Daistov,podľa mena zakladateľa Kao-Dai. f

Jej význam je viac politický ako náboženský.Hajväčší počet Eo-Daistov je ' f

v Kočinčíne-skoro 3 milióny. V novej vláde v Hanoi je aj jeden minister ž

Kao-Daista,ktorý sa volá biskup. nao-Daisti majú aj významné vojsko,bo— ;

jújúce teraz pó boku Francúzov. '?

gimí V Egypte ustáluje štát program náboženského vyučovania. Kresťanom f

% predpisuje štát skúšobnú látku na konci školského roka, ba dokonca - *

i pre katolíkov štát ustanovuje aj profesorov náboženstva, ktorí sú síce z ĺ

radov kresťanských, ale môžu byť rovnako protestanti, pravoslávni ako aj . Š

katolíci. Muzulmanom je nejprísnejšie zakázané počúVať kresťanské vyučova— ;

; nie, Každá škola, čo by bol na nej čo hneď len jeden jediný žiak muzulman, '

; musí vydržiavať profesora pre.muzulmánske náboženské vyučovanie. Tam, kde . t

[: je aspoň 14% žiactva muzulmanského, musí škola pre nich Vydržaavať modli— .;1

F"““"“"' -' ' '

www . . , Wh ]

;. tebnicu, kde by sa venovali modlitbe, pravda, bez ujmy na vyučovaní. Všetci j

; Ižiaci, bez rozdieľu náboženškého vyznania, musia sa nazpamať naučiť istý ]

- počet veršov z Koránu, z ktorýčh môžu byť vyskúšaní a v páde že ich»neovláj-ĺ

% dajú, môžu byť donútení triedu opakovať. Už niekoľko rokov sa Egypt usiľuje Š

:; uskutočniť jednotnú školu, vylúčiac z výchovy rodičov a náboženských vycho— ,

ŠŠ vávateľov. Od 1939 štát rezrvuje pre seba výlučné právo na otváranie škôl i

% a podrobuje inšpekciám všetky egyptské školy, hoc aj privátne a štátom ne- ;

& podporované, ak len majú žiakov Egypťanov. Právo vyučovať arabčinu dostane É

;. iba veriaci muzulman,ktrý má diplom muzulmanskej univerzity v Azahr, alebo S

;' Univerzity s vaČOVECou rečou arabskou, alebo Normálnej školy pre arabskú Z

Ž reč.. Všetci žiaci do 9 roku, i katolíci, musia mať vychovávateľov muzulmanov

ĺ Štát_môže bez všetkého zavrieťa prevziať do svojej držby hocktorú "slobodnú"Í

Í_ školu, ktorá má ťažkosti s udržiavaním, vyplatiac za ňu protihodnotu.Práve-

». tak môže ministerstvo verejnej výučby preložiť hockedy i počas školského

! roku ktoréhokoľvek profesora zo slobodnej školy, ak ho potrebuje pre svoje ;

? školy. Eždá škola, ktorá'je podoerá z prožežitiznu na úkor štátneho nábo— -

; ženstva,_mžže byť okamžite zavretá. Ľožno si za tohoto stavu vecí polžiť

Š otázku či tu možno ešte hovoriť o kresťanskej výchove katolíckych detí a

; o slobode vyučovania v Egypte. ,

.Č ;ěkingE'Dve tisíc utečencov, väčšinouk katolíkov, pochádzajúcich z Chihsien—u

' Š . . ktorý je viac ako rok v moci komunistov a ktorý je vzdialený asi 100

km.sev.od Pekingu, dorazilo do Pekingu. rodarilo sa im utiecť za pomoci ná- i

. redného vojska, ktoré prišlo na pomoc Tangshanu, dôležitému priemyseľnému ?

. stredisku, obliehanému komunistami. Po_svojom príchode do Pekingu vyhlási-

, li: Vieme, že v Pekingu na nás čakajú mnohé ťažkosti, no v domove sme ostať .

% ďalej nemohli, lén tam nieto viac žiadnej slobody a bezpečnosti. Hoci úroda ;

& sa nám ukazovala pekná, nemali sme žiadnej úrody, lebo tam nieto viac vlast—Í

Š níckeho práva. Jeden utečenec, otec rodiny vyhlásil, že mesačne mrie v kaž-

É dej dedine hodne ľudí následkom surovostí, ktoré sa na nich páchajú. Povedal,

€ že nedávno bolo pred dverami jeho bytu zabytých 7 osôb, odsúdených tak zva-

Í ným "ľudovým súdom" čo zorgsnizovali komunisti. V obave, aby som nenasledo— .

* _val v krátkom čase aj ja, rozhodnul som sa opustiť domov. Mestská rada Pe-

g ' kingu sa dostatočne stará o stravovanie_uprch1íkov, no horšia je otázka uby-.

. tovania. Všetky verejné budovy sú preplnené utečencami a tak bolo načim ape—

t lovať na milosrdenstvo súkromných a spoločností čo bývajú v meste. Vďaka

; ' úsiliu P.Pavla'Chou, sekretára kard. Tien—a, ktorého povbääla Ministerstvo ."

i sociálnej starostlivosti do Rady pre pomoc utečencov, podarilo sa zabezpe- '

čiť 600 uprchlíkom z Chihsianu dočasné prístrešie. Ostatní 1600 táboria

, kde sa dá na planine pred katedrálou Peitangu. :

Eímí Doteraz na základe dohody medzi štátom a misiami, ktorá teraz vypršiava,l

štát platil v Belgickom Aongu všetkych misijných učiteľov.mávrh na novu do-

; “i; 67doeräää -ŠšúžŠägngäaäždgäfžšoäisžemäúysňmä,ktorá by.bola na 33% 951 2:499-000 b-ÍT*

nebudú môcť sohnať,počítajú na to % sú presvedčení,ze tym_skon0ä451023džé _

L vyučovanie v misiách & iiireiiaii iiiiig ikiW-aägisssa. asmi ;; štátna pokladnica,na tm nezalezi,len ke yucu znl .

„ . „ , . l_„ . „„ _ í_-i...__ _ „;__„_„._m„_ ___. „. „_ _„.l„_„„„„„ A

& ,Pwm_?5v„_„„„_„_wi„p„„„„„mewmmmmvfwwrwrwwvv*"""*""_W“"“ďwfwmqu""""ŕ“?

'&ĺ' quio vatiosns': lingua slovacca. ' - ' 30'7- %, _Fasm. ĺ321/4 ' Ž-

? - - - €

% Drahĺ poslucháči, dnes, v predvečer sviatku sv.Ignáca, zakladateľa Spo= Š

Š lačnosti Ježišovej, chcem'Vás zaviesť ku jeho oltáru v kostole nsjsvätej= ;

% Éieho mens'Ježičovho : tom pri jeho hrobe zamyslieť sa s Vami na chvíľku 3

g ' _ nad jeho vynikajúcou osobnosťou a nadľudským_dielom. ;

% Tu pod oltárom v neveľkom sarkofagu odpočíva to chatrná telo,.ktorá no= %

; silo'tak veľkého ducha, tak veľká ideály, toľko odučevnenis. Už štyristo š

' ' rokov tu odpočíva obklopený úctou veriacich a slávou dejín, lebo tu krát= '

'kych 60 rokov splnil/svoje Životná'poslanie veľkolepo, Vykonql dielo, na '

7 ktorá i dnes hľadíme s pýchou. ' ., '

'._ ' Všimnime si bližšie aspoň jedného ťahu jeho bohatej osobnosti, toho, čo Š

* tvorilo ťažisko jeho myšlienkového sveta, čb mu umožnilo splniť veÍke de= ;

. _ „

" jinná poslanie: vernosť k'rĺmskej Cirkvi a jej viditeľnej hlave. Vieme, g

. .

" aká revolučná s rozvrstně prúdy hýbaly Europou v prvej polovici XVI.sto= Ž

& - ročis. Pod rúškom reformy celá mqsy sa odtrhovaly4pd Ríma, vymykaly sa i

; ' _zpod skáhokoľvek Vplyvu cirkevnej vrchnosti, vypovedaly boj všetkému, 55 €

í bolo tradičná, hierarchická s rímske 'z_stava1y .; novú'nsboženskosť na ;

€ - individualizme, odboji & anarchii. Vtedy on, chromý baskický rytier, pre= %

Ž tvorený milosťou v nadšenec za záujmy Božie, bystrým okom vypozoruje jadro'ě

% ' všetkého onoho rozvratu, koreň všetkého súčasného zla : stavia sa otvorene '

;' po boku viditeľného záetupcu Kristovho, poboku hierarchie, na stranu rímskej

Š Cirkvi, organizuje ľahkú čatu seberovnýoh oduševnených bojovnikov za utvr= '; _

& denie & rozšírenie Kráľovstve Kristovho na zemi s púšte sa do boja za svojě

' velký ideál. A my dnes vieme, koľko strát zapríčinil nepriateľovi, koľko %

nových ěäi získal pre Krista, koľko zrobil pre konsolidáciu EurOpy tento - í

. malý, krivý dôstojník,riadiac'svoje neveľká vojsko z nízkej izbičky pod u= Š

_ pitím Kapitola. Isteže milosť Božia bola s nim. Ale jeho zásluha bola, že' %

(_ ___Wm____vww_„mm__ _, . „„„_.,_.„_____.„, „„z „_ „... ...... --r_..-».».ug—- , —» <—_—- .-....» rvv-wwmwr-wmvw

V- . . ' _ . - 30.7. 9.9. _ Theo». l32/z Í

É - sa jej podrobil, še sa nechal preniknúť Bošou inšpiráciou a šil jedine svo-

Š jej veľkej myšlienke, myšlienke jednotnej,hierarchickej Cirkvi, vybudovanejí

' na jednotnom zaklade, na skale Petrovijl ' ' . k

_ . Sv.Ignšc dal výraz svojmu katolíckemu smyšlaniu, svojej životnej idei .'

; v krasnych rozjímaniach svojich exercícií 'O dvoch zÁstavšch' a . O Kršľbvi

Í ť stve Božom". Tu šivo vykreslil svoj idešl, takže za tými slovami ešte dnes

; cítiť prudký tlkot jeho sľachetnšho, oduševnenšho srdca, cítiš, š; tu vylo=

\ _ žil na papierleyeászxrdnn, jadro svojej duše. Ale niemenej cennš zá pre nas

? . tie myšlienky, ktorš shrnul do 18 bodov gwktorš nanal Pravidlami na spolun

* cítenie s Cirkvou.“ Su jednoduche, povedali by sme prostuškš, ale prave pre

_ svoju jednoduchost sú Opravdivou_perlou, ktorá nám svzlgnšo zanechal. Kon;

\ krětne ukazujú kašdodennš'uskutošnenie toho zškladneho postoja k Cirkvi, '

; ' tej lásky a prítulnosti k Neveste=Kristovej, ktorá bola tak typickou pre ;

f . sv.Ignšca a ktorá hýbe kašdšn vernym Jdom mystického tela Kristovho. Ležia

;. pred nami tak ako vypryštily z jeho duše, bez ozdobnej príťaše, bez snahy

? o presne'a strnulš formulovanie. v prvom pravidle žiada od nás pozitívny _

! postoj-ku Cirkvi, ochotu posluchnuť Mqtku Cirkev bez akéhokoľvek vlastneho %

É .ropumkovania. Potom prichadzaju jednotlivš body cirkevnej nšuky alebo naš 7

[Í .boženskej praxe, proti ktorým_sa stavali novotíri: sviatosti, sv/omša,mo- ;

_. dlitby, rehoľný život atdL Dobrý katolík ich mš schvaľovať, odporušať a sami

;_ praktizovať. To bol učinný protiliek proti.otravnym zšsadšm protestantimauař

š _ Sv.Ignšc obdivuhodne splnil svoje poslanie, vykonal veÍkš obrodnš dieloz

; - v dejinšch Cirkvi, ya č/o 51 zasluhuje všetku našu u'ctu, .. čo ho 50h osla/x=—

Š vil a Cirkev povýšila na oltšr. ' (Ale ma čo povedaš i nšm, ktorí žijeme ř;

štyri storošia po ňom? Je jeho zškladnš Životná myšlienka aktušlna i dnes7ť

' _ Je pravda, dnes nieto hromadneho odštiepenia sa od šivšho tela Cirkvi,mas %

_ _ nevypovedšvajů poslušnosť svojej Katke, neopakuju sa dejiny XVI.storošia. až

_- -,.£__H...ä„.„„ .„„„„_,„_.„„_„._„. i- „, „„. ......rj..„.„_..__ . ..-„-.,_ „„...,. „ -,..„.,„„e„ř.„„„!

r 5. . _ 303-9?— _7Í“d<m.ĺ32/3'

.. Ale kríza, ktorú prežívame, je nie menšia, nebezpečenstvo, ktore'Cirkvi hro_

» zí, je niemenej nebezpečnš a neistota niemenej hrozivá. A kde je koreň tote

; zla? Nemusíme dlho hľadať, odpovedfje naporúdlix Prehnany individualizmus,

? . premrštení autonomia, odvrhnutie akejkoľvek autority..To istš zlo, ktorí '

Š otriaslo Europou začiatkom XVI. storočia. Rozdiel je iba v tom, še vtedy

?.' .

? bola kríza viditeľnš a makateľnš, dnes je ticha, pomalú; vtedy bolo možno .

' dosť presne ohraničiť, ktorš kraje odpadly jod Cirkvi a ktoré nie; dnes :lov

%. prenikš pomaly do všetkých duší a hrozí ako mol oslabiť pomaly zšklady ce= »

„ lej ľudskej spoločnosti. či zriedka pocujsme, i; Cirkev stratila vplyv na '

& vyvin sveta? íno zlo je.to iste; ako za búrlivých rokov reformácie: odpad _

od šivšho tela Kristóvho, od Cirkvi — iba spôsob je iný. A preto aj liek

._ musí byť ten istý, ktorý priniesol sv.Ignac: navrat k Cirkvi. Ked i nevyn

; ldvihujeme dnes natoľko jej opozíciu ku ostatnym náboženským sektšm, ale _

E viac jej mystický život ' Kristu, je to tá istš rímeko-katolícka Cirkev, E

; založená na Petrovej_viere, jedna, hierarchická, apoštolskí.-—Zomierame, Í

; _treba nam Životnej iiazgy, a odkial ju dostaneme ak nie od Toho,ktoryfo se=

€ be vyhlásil:“Ja som život“ a ktory stale šije v Cirkvi a skrze jej mystickí

€ telo dšva neprestajne plnosť svojej životnej sily všetkym údom Cirkvi. .

ř Tak Cirkev i dnes zostáva jedinou zšchranou troskotajúcšho ľudstva. ;

Š' Náš/maly národ pod Tatrami, vdhka Bohu,.pochopil a i dnea veľmi dobre ?

% chápe; akí poslanie mš Cirkev na tejto'zemi' a v plnej miere berie úěagť ma;

% .jej Živote. _Ale nebezpecenstvo nechýba. Prítomnoat pripravuje našej viereqž

% tvrdú skúšku. Ak však duch sv.Ignaca, duch lásky a prítulnosti k Cirkvi na:

Š“ plní i naše srdcia, možeme smelo hľhdieť do buducna. Nech Bošie pošehnanieí

? zostúpi na náš nírod a nech mu uštedrí tých veľkých darov, ktorš'urobily ;

i : lojolskeho rytiera nielen veľkého svätca, ale i veľkého bojovníka za %

. práva Cirkvi! _ . . iž

€:.-ĺf.._„..-.„_...„„......„.„< .„.„ „...... . ..-.-.;._.„.. - .'\ .. _ . ..- . _ _ ._ ..., . ., __.„. _ _Ág_;;L1;

f*""_""f"_ŕŕv"“_—__"'"ň_-—"__"____""_'_Fňf"ŕ""__""__—__"—áwň__Í?"""_"""__""'""3

ž _ Radio Vaticana. Lingua eboa e slovacca. IRVAT 31.7.1948. Transm.133/l %

' ' YŽÉŠŠÍŠŠ Posledná reč, ktorú povedal Svätý Otec sdruženiu katolíckych ._ _

i. odborárov taliánskych "Acliů stala sa terčom ostrých útokov—_ ' »

j zo strany polských komunistov v posledných 2 týždňoch. Títo obviňujú ;

; sv.tha z posluhovačstva taliánskym & americkým kapitalistom. ? posledn

: nom čase možno pozorovať_v celom Polsku silné priostrenšě protinábožen—

_skej propagandy. ľredmetom utokov sú doteraz jestvujúce katolícke orga- ;

nizácie a ustanovizne ako sú diocezánske a rehoľné skoly, sdruženia mlá-

5 deže & dobročinné katOlícke ustanovizne._Berúc si za vzor nacistické

; ' 'Spôsoby, usiluje sa komunistická varšavská vláda diskreditovať Cirkev '

tým, že ženie pred sudy katolíckych učiteľov, viniac ich z nemravných .

; skutkov, ktorých by sa mali dopúšťať tít) učitelia so žiactvom. Vlna .

týchto sudov začala sa s útokom proti Albertiniánom & potom proti Fran- :

'tiškánom. ' . - _

ŠEÉŠŽEE Kráľ Juraj VI povedal z príležitosti Konferencie de Lambeth v

paláci Buchinghamskom prítomným 329 arcibiskupom a biskupom an-'

glikánskym prejav, v ktorom vyzdvihnul veľký význam tejto konferencie a _

heslo, pod ktorým je ona vedená, totiž "Boh vo svete a svojej Cirkvi". '

_ V podstate povedal asi toľko, že národy budú môcť spokojne nažívať v ' ;

spravodlivosti a bratskej láske iba vtedy, ak príjmu úprimne nemeniteľ-

. né pravdy o Bohu & človekovi, tie pravdy, ktoré Kristus odovzdal svojej .

. Cirkvi. - - : ?

'Ergiburgi Pretože sa komunistickej vláde ukrajinskej nepodarilo uskutoč- ,

. niť zámer, donútiť katolíkov západnej Ukrajiny, ktorá predtým

patrila k *olsku, kz prestúpeniu na pravozšávie, vláda zmenila teraz '9

_ taktiku; siahnuc po drakonistických opatreniach. Kostoly premieňajú na %

i -bazáry, klubovne, divadlá atď. Pútnické svätyne a káplnky vačšinou do É

& * . základov zrúcali. QWyyateľstvo, najmä inteligenciu & roľníkov v množ— ;

- stvách odvlekajů násilne na Sibír & na ich miesto privážajů Mongolov, ?

] aby takto zahladili každu stopu po náboženstve & ukrajinskom v,lastenectvá

gerlíní Sociálne sídlo Kruppových závodov v Berlíne odovzdali jezuitom, i

_ aby v ňom obnovili slávne kedysi kolégium Canisius, ktorého ;

povesť bia pred vojnou svetová. Toto kolégium zavreli nacisti. Kruppovu Š

. budavu kúpila berlínska diecéza. Leží v štvrti Charlottenburg v britskom ĺ

okupačnom pásme & bude môcť pojať 750 chovancov. Budva bola po opravách i

& úpravách otvorená & odovzdaná svojmu novému cieľu slávnosťou, na kto- ':

' - rej predsedal sám berlínsky_kardinál von Preyssíng. . * Í

_Iú ÉÉŠYŠÉEQÉÉE Národné shromaždeiie pripravuje práve v štáte Travancore no— ;

_ vů ústavu. “atolícky poslanec p. Jozef.maliekal predložil :

- návrh, podľa ktorého by sa mala položiť do textu výslovné záruka, že sa '

_ bude rovnako zachádzať so všetkými občanmi, nech sú z ktoréhokoľvek náe. ?

' boženstva alebo kasty.' _ '

Eggggggj Učakava sa, že v rámci medzinárodnej púte "Pax Christi" v Lour- ;

doch, o ktorej sme už viac razy_referovali, nadojímavejšia ce—A Ž

" remônia bude bezpochyby polnočná sv. omša, ktorú budú v tom istom čase í

m„-.„.91užĺť na 29 oltároch 15 „iskupi & 14.5Luii,z rôznych národov sveta. _;„S