A¡-cestn... · 5 MAPOVÉ PRÍLOHY Mapa 1. Cestná sie " v 6. – 8. storo Aí na Poiplí a dolnom Pohroní Mapa 2. Cestná sie " horného a stredného Pohronia v 6

1

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozofická fakulta

STREDOVEKÁ CESTNÁ SIEŤ NA POHRONÍ A POIPLÍ

PETER IVANI

Nitra 2011

2

Autor: © Peter Ivani Recenzenti: prof. PhDr. Egon Wiedermann, CSc.

doc. PhDr. Juraj Šedivý, MAS, PhD. Vydavate : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre ISBN 978-80-8094-882-5

3

Ilustrácie na obálke: Az elsö katonai felmérés 1782-1785. Budapest 2004. A második katonai felmérés 1819-1869. Budapest 2005. Wegzeiten. Archäologie und Strassenbau. Wien 2004.

4

OBSAH

ÚVOD ................................................................................................................... 7

SÚ ASNÝ STAV VÝSKUMU ................................................................................ 9

PRAMENE K VÝSKUMU CIEST ......................................................................... 15

Archeologické pramene ............................................................................... 15

Písomné pramene ......................................................................................... 16

Kartografické pramene ................................................................................ 18

Toponymá ..................................................................................................... 20

KRAJINNO-SÍDLIŠTNÉ PRAMENE ..................................................................... 25

TERMINOLÓGIA ................................................................................................. 31

REKONŠTRUKCIA CESTNEJ SIETE NA POHRONÍ A POIPLÍ ............................. 33

Prírodné prostredie ...................................................................................... 33

Cestná sie v ranom stredoveku ................................................................. 33

Cestná sie vo vrcholnom a neskorom stredoveku ................................... 37

Pohronie .................................................................................................... 37

Poiplie ........................................................................................................ 50

Rie ne komunikácie ..................................................................................... 59

Mýta ............................................................................................................... 60

Toponymá ..................................................................................................... 64

Patrocíniá ...................................................................................................... 68

Nálezy mincí ................................................................................................. 69

ZÁVER ................................................................................................................ 73

POUŽITÉ PRAMENE, LITERATÚRA A MAPY ................................................... 75

Pramenné edície ........................................................................................... 75

Literatúra ...................................................................................................... 76

MIESTNY REGISTER .......................................................................................... 91

Zusammenfassung .......................................................................................... 100

Összefoglalás ................................................................................................... 103

............................................................................................................. 106

5

MAPOVÉ PRÍLOHY Mapa 1. Cestná sie v 6. – 8. storo í na Poiplí a dolnom Pohroní Mapa 2. Cestná sie horného a stredného Pohronia v 6. – 8. storo í Mapa 3. Cestná sie v 9. – 10. storo í na Poiplí a dolnom Pohroní Mapa 4. Cestná sie na hornom a strednom Pohroní v 9. – 10. storo í Mapa 5. Cestná sie na hornom a strednom Poiplí vo vrcholnom a neskorom stredoveku Mapa 6. Cestná sie na dolnom Pohroní a Poiplí vo vrcholnom a neskorom stredoveku Mapa 7. Cestná sie v južnej asti stredného Pohronia vo vrcholnom a ne-skorom stredoveku Mapa 8. Cestná sie v okolí Kremnice a Žiaru nad Hronom vo vrcholnom a neskorom stredoveku Mapa 9. Cestná sie hornej a severovýchodnej asti stredného Pohronia v období vrcholného a neskorého stredoveku

6

Na tomto mieste sa chcem po akova za cenné rady pri tvorbe výslednej podoby monografie doc. PhDr. Jurajovi Šedivému, MAS, PhD. a prof. PhDr. Egonovi Wiedermannovi, CSc. Moja v aka patrí Mgr. Martine Luká ovej, PhD. za jazykovú korektúru textu a aj prekladate om Mgr. Michalovi Dvoreckému, PhD., Ing. O ge Petrivne Hetényiovej a Mgr. Beáte Pintérovej, PhD. Tiež akujem za hodnotné pripomienky kolegom z Ústavu pre výskum kultúrneho dedi stva Konštantína a Metoda FF UKF v Nitre. V neposlednom rade moje po akovanie patrí za grafickú úpravu Ing. Dušanovi Neubauerovi.

7

ÚVOD

Cesty sú neoddelite nou sú as ou života loveka. Uvedomujeme si to predovšetkým v sú asnosti, ke výrazne narastá množstvo prepravo-vaných udí a tovaru. Budujú sa nové komunikácie a mení sa dopravná sie , ktorá mala svoj základ už v stredoveku a v niektorých prípadoch až v praveku. Suchozemské alebo vodné cesty mali a dodnes majú nepo-pierate ný vplyv na vývoj a prosperitu území a regiónov. Komunika né siete sa výrazne podie ali na formovaní sídelnej štruktúry. Zohrávali dôle-žitú úlohu v živote každého sídla. Spojovali ho s inými sídlami, viedli k jeho dôležitým miestam pre hospodársky a duchovný život: k poliam, lesom, kostolom at .1 Cesty sú sú as ou kultúrnej krajiny. Netreba zabúda ani na skuto nos , že práve v aka komunikáciám sa šírili aj nové kultúrne myšlienky a technické vymoženosti. Kvalita dopravnej siete odrážala vy-spelos danej civilizácie. Staroveké štáty mali systematicky budovanú hlavnú sie komunikácií.2 Stavba ciest dosiahla dovtedy nevídaný rozmach v rímskom impériu. V období cisárstva už existoval rozsiahly dopravný systém, ktorý siahal od Gibraltáru do Malej Ázie a od Hadriánovho valu v Británii až do severnej Afriky. Trasy rímskych ciest s informáciami o poštovných staniciach, miestach pre prepriahanie koní ako aj o vzdiale-nostiach medzi jednotlivými mestami sa zachovali na mape, ktorá je známa pod názvom Tabula Peutingeriana.3 Spojenie rímskeho impéria so severnou Európou zabezpe oval systém komunikácií známy pod neskorším ozna e-ním jantárová cesta. Využíval sa hlavne od staršej doby železnej, teda od 8. storo ia pred n. l. Po tzv. jantárovej ceste prebiehal rozvinutý dia kový obchod, ktorý vychádzal z antických výrobných a obchodných centier a cez významné halštatské strediská prenikal hlboko do európskeho vnú-trozemia a na sever Európy. Z juhu privážali najnovšie civiliza né výdobyt-ky ako napríklad šperky, nástroje, zbrane, kovové výrobky, luxusné textílie a zo severu na juh transportovali jantár, po nohospodárske výrobky, otro-kov, kože, kožušiny, a iné suroviny. alšia z významných európskych ob-chodných trás viedla západovýchodným smerom cez Podunajsko.4 Na konci existencie Rímskej ríše a hlavne po as obdobia ozna ovaného ako s aho-vanie národov dochádza k úpadku dopravnej siete postavenej Rimanmi.

as komunikácií vtedy zanikla. Pri výskume dopravnej siete v stredoveku treba bra do úvahy sku-

to nos , že vznik ciest a priebeh ich trás je podmienený predovšetkým

1 OLIVOVÁ-NEZBEDOVÁ, Libuše. Cesty v echách a jejich vlastní jména. In: Pomístní jména v echách. O em vypovídají jména polí, luk, les , hor, vod a cest. Praha 1995, s. 304. 2 Základné informácie pozri MUSIL, Ji í F. Po stezkách k dálnicím. Kapitoly z d jin silnic, silni ních dopravných prost edk a silnií ního stavitelství. Praha 1987, s. 9-45. VALA-CHOVI OVÁ, Zuzana. Nieko ko dôvodov k vzniku ciest v Rímskej ríši. In: Medea. Studia mediaevalia et antiqua. 12. Bratislava 2008, s. 89-100. 3 MUSIL, Po stezkách, s. 46-63. 4 PODBORSKÝ, Vladimír a kol. Prav ké d jiny Moravy. Brno 1993, s. 374.

8

prírodným prostredím a historickým vývojom oblasti, ktorou prechádzajú. K najdôležitejším prírodným inite om patrili vodné toky, pohoria a neo-sídlené lesné komplexy. Stredoveká cesta nebola najpriamejšia ani najkrat-šia spojnica medzi dvoma sídlami. Obchádzala aj najmenšie prekážky a vyhýbala sa mokrému terénu v blízkosti vodných tokov. Cez pohoria a vodné toky prechádzala len na najvhodnejších miestach.5 Sú asná do-pravná sie sa na niektorých územiach už len málo zhoduje so stredove-kou. Predovšetkým v nížinných oblastiach sa trasy ciest menili. So zahus ovaním osídlenia danej oblasti narastal aj ich po et a význam. V dnešnej dobe prebieha výstavba dia nic, ktorá výrazne mení dopravnú sie .

V sú asnej slovenskej historiografii chýba monografia, ktorá by sa podrobne zaoberala dejinami stredovekých dopravných sietí na Slovensku. Existuje len nieko ko lánkov a štúdií na danú tému. Táto publikácia sa aspo iasto ne snaží osvetli danú problematiku. Prezentuje výskum dopravnej siete v oblasti Pohronia a Poiplia v období stredoveku. Úvodná as obsahuje doterajší stav výskumu a preh ad základných prame ov.

Nasleduje opis krajinno-sídlištných prame ov, ktoré mali vplyv na smer a dôležitos komunikácií v stredoveku a rozbor základnej terminológie. Hlavná as monografie sa venuje explicitne rekonštrukcii ciest na Pohroní a Poiplí. Ide o susediace geografické oblasti, z ktorých povrchová voda vo vodných tokoch odteká do dvoch riek – Hrona a Ip a, ktoré alej ústia do Dunaja. Tieto rieky tvorili v stredoveku spolu so suchozemskými komuni-káciami kompaktnú dopravnú sie na skúmanom území. Z chronologické-ho h adiska zachytávam vývoj komunikácií v jednotlivých obdobiach stredoveku. Rekonštrukcia ciest pre obdobie raného stredoveku, teda od príchodu Slovanov na územie Pohronia a Poiplia až do 11. storo ia, je vy-pracovaná na základe rozloženia doteraz známych archeologických lokalít a pre obdobie vrcholného a neskorého stredoveku sa opiera predovšetkým o písomné správy, ako aj rozloženie dôležitých sídiel (hradísk, hradov, miest, kláštorov). Na základe spomínaných prame ov publikácia opisuje stav dopravnej siete do za iatku 16. storo ia. Jej sú as ou sú tiež mapové prílohy, ktoré zobrazujú stav dopravnej siete v ase a priestore.

5 Pozri CHOC, Pavel. Vývoj ciest a dopravy v echách do 13. století. In: Sborník eskoslo-venské spole nosti zem pisné, 1965, ro . 70, . 1, s. 21-23. KLEIN, Bohuš. Zásady ur ovania stredovekých ciest v geografickom prostredí. In: Vlastivedný zborník Považia. 13. Martin 1978, s. 20-22. MUSIL, František. K problematice vývoje st edov kých komunikací v Poor-licku v dob p edhusitské. In: Historická geografie. 30. Praha 1999, s. 138.

9

SÚČASNÝ STAV VÝSKUMU

Rekonštrukcia cestnej siete patrí medzi okrajové témy výskumu archeológov aj historikov, preto je v slovenskej historiografii len málo príspevkov o komunikáciách v praveku a ranej dobe dejinnej. Zaujímavá je štúdia od P. Podolana o komunikáciách v oblasti stredného a dolného toku Váhu v období od mladšej doby bronzovej po dobu halštatskú.6 Hodnotný je príspevok od T. Kolníka zameraný na jantárovú a podunajskú cestu od mladšej doby železnej po s ahovanie národov.7

Problematika stredovekých ciest je v literatúre pertraktovaná vo vä -šej miere: Roku 1908 publikoval prvú štúdiu o cestách ma arský bádate A. Gárdonyi. Stredoveké komunikácie rekonštruoval na základe stredove-kých mýtnic a stavu ciest v 18. a 19. storo í.8 Zo slovenských autorov treba spomenú predovšetkým Š. Janšáka, ktorý sa venoval hlavne tzv. eskej ceste.9 Stredovekú cestnú sie na východnom Slovensku spracoval M. Sliv-ka.10 Tento vo svojej alšej štúdii zhrnul doterajšie poznatky o komuniká-ciách a cestovaní v stredoveku na Slovensku.11 V roku 2010 vyšla mono-grafia Spišsko-sadecká obchodná cesta od Piotra Wierzbickeho, ktorý tu však spomínanej komunikácii venuje minimálne, ale práca obsahuje dôleži-té pramene pre výskum dejín Spiša.12 Vojenské cesty na základe nálezov mincí rekonštruoval J. Hunka.13 Tento autor spolu s M. Ruttkayom podal poh ad na historické komunikácie na území stredovekého Slovenska.14 Doteraz najdetailnejšie je spracovaná cestná sie v nepublikovanej diplo-movej práci A. Sedlákovej. Autorka sa zamerala predovšetkým na hlavné

6 PODOLAN, Peter. Komunikácie v oblasti stredného a dolného toku Váhu v mladšej a neskorej dobe bronzovej a dobe halštatskej. In: Medea. Studia mediaevalia et antiqua. 7. Bratislava 2003, s. 21-44. 7 KOLNÍK, Titus. Stredné Podunajsko – priestor križovatiek kultúr a obchodných ciest od konca staršej železnej doby po s ahovanie národov. In: Historický zborník, 2007, . 1, s. 13-32. 8 GÁRDONYI, Albert. Felsö-Magyarország kereskedelmi utjai a középkorban. In: Közgaz-dasági Szemle. 32. Budapest 1908, s. 90-96, 192-195. 9 JANŠÁK, Štefan. eská cesta - najstarší spoj Slovenska s eskými krajmi. In: Vlastivedný asopis, 1961, ro .10, . 2, s. 83-87. JANŠÁK, Štefan. Z minulosti dopravných spojov na

Slovensku. In: Geografický asopis, 1964, ro . 16, . 1, s. 13-31. JANŠÁK, Štefan. Cesta eských stráží. In: Geografický asopis, 1964, ro . 16, . 2, s. 326-339. JANŠÁK, Štefan.

Prechod eskej cesty cez údolie Nitry pri Dvoroch nad Žitavou. In: Geografický asopis, 1967, ro . 19, . 1, s. 130-138. 10 SLIVKA, Michal. Stredoveká cestná sie na východnom Slovensku a jej determinanty. In: Slovenská Numizmatika. 11. Nitra 1990, s. 83-112. 11 SLIVKA, Michal. Rekonštrukcia cestnej siete na Slovensku (Sú asný stav bádania a jeho perspektívy). In: Archaeologia Historica 23. Brno 1998, s. 259-275. 12 WIERZBICKI, Piotr. Spišsko-sadecká obchodná cesta. Ná rt zo spišských zdrojov a hradov ubov a, Podolínec, Nový S cz a Czorsztyn. Nový S cz – ubov a 2010. 13 HUNKA, Ján. Vojenské cesty a udalosti vo svetle nálezov mincí. In: Slovenská archeoló-gia, 2000, ro . 50, . 1, s. 153-170. 14 HUNKA, Ján – RUTTKAY, Matej. Historické komunikácie na území stredovekého Slo-venska. In: Archaeologia historica. 23. Brno 1998, s. 295-302.

10

trasy komunikácii na Slovenku v období stredoveku do za iatku 14. storo-ia.15 Cestnej sieti od ranného stredoveku po koniec 18. storo ia v oblasti

Záhoria sa rovnako v nepublikovanej diplomovej práci venoval V. Petro-vi .16 Marek Vojte ek spracoval tiež diplomovej práci komunikácie v žilin-skom a kysuckom regióne vo vrcholnom a neskorom stredoveku.17 Štúdiu zameranú na bardejovský obchod a bardejovskú obchodnú cestu publiko-val L. Deák. Informácie erpal predovšetkým zo zachovaných tridsiatko-vých registrov.18 Komunikáciám v Nitre a jej okolí sa venoval J. Luka ka.19 V oblasti Pohronia sa problematikou cestnej siete zaoberali V. Hanuliak, B. Klein, P. Ivani , P. Maliniak a O. Tome ek. V. Hanuliak vo svojej štúdii upriamil pozornos na dôležitú cestu, ktorá vchádzala na územie Sloven-ska v Šahách a cez Zvolen smerovala alej až do Po ska.20 B. Klein spraco-val podrobne cestnú sie v oblasti tzv. Ve kého zvolenského komitátu predovšetkým na základe písomných prame ov. Sústredil sa pritom na hlavné komunikácie.21 Cenné údaje o cestných spojoch v oblasti Zvolenskej kotliny obsahuje práca P. Maliniaka.22 Pod a katalógu administratívnych a súdnych písomností mesta Banská Bystrica od C. Matulaya rekonštruoval cestnú sie vo Zvolenskej stolici O. Tome ek.23 P. Ivani spracoval cestnú sie na Pohroní24 a Poiplí.25

Stredovekých komunikácii na Slovensku sa týkajú aj práce venované dejinám osídlenia jednotlivých geografických oblastí a kultúrnych regió-

15 SEDLÁKOVÁ, Andrea. Cestná sie na Slovensku do za iatku 14. storo ia. Trnava 1997. Diplomová práca sa nachádza v študovni Univerzitnej knižnice Trnavskej Univerzity v Trnave. 16 PETROVI , Vladimír. Cestná sie na Záhorí do konca 18. storo ia. Bratislava 1991. Diplomová práca sa nachádza na Katedre archívnictva FiF UK v Bratislave. 17 VOJTE EK, Marek. Cesty a komunikácie v žilinskom a kysuckom regióne vo vrcholnom a neskorom stredoveku. Nitra 2007. Diplomová práca sa nachádza v Univerzitnej knižnici UKF v Nitre. 18 DEÁK, Ladislav. Bardejovský obchod a bardejovská obchodná cesta v prvej polovici 15. storo ia. In: Sborník Filozofickej Fakulty UK. Historica. 14. Bratislava 1963, s. 107-134. 19LUKA KA, Ján. Cestná sie v Nitre a v jej najbližšom okolí v 13. a 14. storo í. In: Nitra v slovenských dejinách. Martin 2002, s. 208-211. 20HANULIAK, Václav. Via magna na strednom Slovensku v období v asného a vrcholného stredoveku. In: Archaeologia historica. 21. Brno 1996, s. 443-449. 21KLEIN, Bohuš. Príspevok k historickogeografickej lokalizácii cestnej siete Zvolenského komitátu. In: Vlastivedný zborník Považia. 15. Martin 1985, s. 87-132. 22 MALINIAK, Pavol. lovek a krajina Zvolenskej kotliny v stredoveku. Banská Bystrica 2009, s. 214-220. 23TOME EK, Oto. Rekonštrukcia cestnej siete Zvolenskej stolice v prvej polovici 16. storo-ia. In: Acta Historica Neosolensia. 3. Banská Bystrica 2000, s. 40-46.

24 IVANI , Peter. Komunikácie na Pohroní v období stredoveku. In: Historický asopis, 2005, ro . 53, . 4, s. 617-632. IVANI , Peter. Rekonštrukcia cestnej siete na Pohroní v stredoveku. In: Kultúra – priestor interdisciplinárneho myslenia. 4. Zborník z medzinárod-ného vedeckého sympózia konaného d a 21.-22. september 2004 na Univerzite Konštantína Filozofa. Nitra 2005, s. 537-543. IVANI , Peter. Rekonštrukcia komunikácií na dolnom Pohroní v stredoveku. In: Zborník Tekovského múzea v Leviciach. 7. Levice 2008, s. 34-48. 25 IVANI , Peter. Komunikácie na Poiplí v období stredoveku. In: Medea. Studia media-evalia et antiqua. 10. Bratislava 2006, s. 55-76.

11

nov.26 Dejiny osídlenia juhozápadného Slovenska spracovali B. Varsik a V. Sedlák27, severného Slovenska a Turca publikoval J. Be ko28, dejiny osídlenia Košickej kotliny v troch zväzkoch B. Varsik29. V poslednom obdo-bí vyšli práce F. Uli ného o dejinách osídlenia horného toku Ondavy, Lipto-va, Šariša, Užskej a Zemplínskej župy.30 J. Luka ka napísal štúdiu o vývoji západného Tríbe ského podhoria v stredoveku.31 V uvedených publiká-ciách autori spomínajú písomné zmienky o cestách pri jednotlivých sídlach alebo dopravnú sie rozoberajú v samostatných statiach. Podrobnejšie sa venujú iba najdôležitejším komunikáciám. Ma arský historik G. Györffy vo svojom viaczväzkovom diele o osídlení Uhorska za Arpádovcov pri jednot-livých komitátoch spomína aj písomné správy o cestách. Cestná sie je zachytená aj na mapových prílohách.32 Podobne je to aj v diele I. Bakácsa, ktorý spracoval písomné zmienky o jednotlivých sídlach v Hontianskej župe po as celého stredoveku.33 Aj V. Šmilauer v diele Vodopis starého Slo-venska zachytil niektoré písomné zmienky o cestách.34

26 Podrobne pozri CHRASTINA, Peter. Historická geografia na Slovensku: minulos , sú as-nos a perspektívy. In: Historická geografie. 33. Praha 2005, s. 420-432. TOME EK, Oto. Poznámky k vývoju a aktuálnemu stavu historickogeografického výskumu na Slovensku. In: Historická Geografie. 34. Praha 2007, s. 21-44. 27 VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratisla-va 1984. SEDLÁK, Vincent. Die älteste Besiedlung des Komitates Bratislava. In: Studia historica Slovaca. 18. Bratislava 1994, s. 13-128. SEDLÁK, Vincent. Dejiny osídlenia Bratislavskej stolice. Bratislava 1964. Nepublikovaná kandidátska práca. 28 BE KO, Ján. Osídlenie severného Slovenska. Košice 1985. BE KO, Ján. Starý Turiec. Martin 1996. 29 VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny I. Bratislava 1963. VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny II. Bratislava 1973. VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny III. Bratislava 1977. 30 ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Liptova do konca 16. storo ia (1. as ). In: Liptov. 7. Martin 1983, s. 39-90. ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Liptova do konca 16. storo-ia (2. as ). In: Liptov. 8. Martin 1985, s. 133-208. ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia

Liptova do konca 16. storo ia (3. as ). In: Liptov. 9. Martin 1987, s. 61-150. ULI NÝ, Ferdinand. Vývoj osídlenia horného povodia Ondavy do za iatku 17. storo ia. In: Historica carpatica. 17. Košice 1986, s. 71-87. ULI NÝ, Ferdinand. Vývoj osídlenia horného povodia Ondavy do za iatku 17. storo ia. (2 as ). In: Historica carpatica. 18. Košice 1987, s. 161-178. ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Košice 1990. ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Prešov 1995. ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplín-skej župy. Michalovce 2001. 31 LUKA KA, Ján. Západné Tríbe ské podhorie do roku 1526. In: Historické štúdie. 26. Bratislava 1982, s. 131-161. 32 Pre nami skúmané územie sú dôležité: GY RFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I. ( alej ÁMTF I) Budapest 1963. GY RFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza II. ( alej ÁMTF II) Budapest 1987. GY RFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza III. ( alej ÁMTF III) Budapest 1988. GY RFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza IV. ( alej ÁMTF IV) Budapest 1998. 33 BAKÁCS, István. Hont vármegye Mohács el tt. Budapest 1971. 34 ŠMILAUER, Vladimír. Vodopis starého Slovenska. Praha – Bratislava 1932.

12

S cestami súvisia aj mýta a obchod. Ešte v roku 1916 vyšla útla mono-grafia o mýtniciach v Uhorsku z pera S. Domanovszkého.35 Mýtami na Ma-lom Dunaji sa zaoberal J. Bartl vo svojej diplomovej práci, z ktorej neskôr publikoval štúdiu.36 P. Štánský spracoval mýta v Turci, predovšetkým v období novoveku.37 Z tohto obdobia máme zachované aj mýtne predpisy, v ktorých sa uvádza tiež výška poplatkov. Publikované boli doteraz mýtne predpisy z Orechového a zo Skalice.38 Mýtne stanice na Slovensku do roku 1323 spracovala vo svojej rozsiahlej diplomovej práci A. Jamrichová.39 Prob-lematike obchodu v stredoveku venovali slovenskí historici viac záujmu. Známe sú práce predovšetkým O. R. Halagu.40 Obchod v mestách v 14. sto-ro í spracoval . Juck.41 Vz ahu medzi mestom a trhom sa venoval R. Mar-sina.42 Bratislavským obchodom v stredoveku sa zaoberal J. Bartl.43 P. Horváth sa vo svojej štúdii venoval obchodným stykom Slovenska so Sliezskom a Moravou v prvej polovici 16. storo ia.44 Z novších prác treba uvies monografiu M. Štefánika s názvom Obchodná vojna krá a Žigmunda proti Benátkam. Autor tu okrem iného približuje obchodné vz ahy v Európe v prvej polovici 15. storo ia a popisuje základné obchodné trasy na tomto území.45

35 DOMANOVSZKY, Sándor. A harmincadván eredete. Budapest 1916. 36 BARTL, Július. Mýta na Malom Dunaji vo vz ahu k Bratislave a Bratislavskému mýtu (Príspevok k topografii bratislavských mýt). In: Sborník Slovenského národného múzea. 57. História 3. Bratislava 1963, s. 51-66. 37 ŠTÁNSKÝ, Peter. Mýtne pomery v Turci. In: Kmetianum. Vlastivedný zborník Tur ian-skeho múzea A. Kme a. 2. Martin 1971, s. 145-158. 38 ŠTIBRANÝ, Peter. Inštrukcia pre mýtnika v Orechovom z roku 1646. In: Historické štúdie. 7. Bratislava 1961, s. 255-256. VIESTOVÁ, Zora. Mýtne predpisy v Skalici zo 17.-18. stor. In: Historické štúdie. 7. Bratislava 1961, s. 249-254. 39 JAMRICHOVÁ, Andrea. Mýtne stanice na Slovensku do roku 1323. Trnava 1997. Diplo-mová práca sa nachádza v študovni Univerzitnej knižnice Trnavskej Univerzity v Trnave. 40 Pozri napr. HALAGA, Ondrej R. Spojenia slovenských miest s Po skom a Rusou do 16. storo ia. In: Historické štúdie. 11. Bratislava 1966, s. 139-166. HALAGA, Ondrej R. Košice – Balt. Výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom. (1275-1526). Košice 1975. HALAGA, Ondrej R. Význam nadregionálnych trhov v ekonomike Slovenska v stredoveku. In: Historické štúdie. 25. Bratislava 1981, s. 151-173. 41 JUCK, ubomír. Obchod v mestách na Slovensku v 14. storo í. In: Historický asopis, 1997, ro . 35, . 2, s. 256-278. 42 MARSINA, Richard. Mesto a trh na Slovensku do konca 13. stor. In: Historický asopis, 1978, ro . 26, . 1, s. 77-95. 43 BARTL, Július. Bratislavský obchod v stredoveku. In: Zborník Filozofickej Fakulty UK. Historica. 21. Bratislava 1970, s. 87-112. 44 HORVÁTH, Pavel. Príspevok k obchodným stykom Slovenska so Sliezkom a Moravou v prvej polovici 16. stor. In: Historické štúdie. 11. Bratislava 1966, s. 167-193. 45 ŠTEFÁNIK, Martin. Obchodná vojna krá a Žigmunda proti Benátkam. Stredoveký boj o trhy medzi uhorsko-nemeckým krá om a Republikou svätého Martina. Bratislava 2004. K obchodu Benátok s Uhorskom pozri ŠTEFÁNIK, Martin. Po iatky obchodných stykov Uhorska s Benátskou republikou za dynastie Arpádovcov. In: Historický asopis, 2002, ro . 50, . 4, s. 553-568. ŠTEFÁNIK, Martin. Benátky ako obchodný protivník Uhorska za dynastie Anjuovcov. In: Historický asopis, 2003, ro . 51, . 2, s. 223-240.

13

Pre porovnanie situácie – v eskej republike vyšli aj samostatné mo-nografie o cestách. Už v roku 1885 publikoval J. K. Hraše prácu s názvom Zemské stezky, strážnice a brány v echách.46 alšie syntetické dielo napísal F. Roubík v roku 1938.47 Nedávno vyšli monografie J. F. Musila48 a predo-všetkým R. Kv ta49. F. Kub a P. Zav el publikovali prvú as svojho dlho-dobého výskumu tzv. Zlatej stezky.50 Od roku 1995 sa pod záštitou Štátneho pamiatkového ústavu v Brne konali špeciálne semináre s názvom Staré stezky s tla enými výstupmi.51 Okrem príspevkov venovaných rekonštrukcii komunikácii v jednotlivých regiónoch a rôznych obdobiach sa autori zame-riavajú aj na teoretické problémy bádania. Viaceré štúdie boli publikované na stránkach periodika Historická geografie. Jednotlivým cestám sa vo svo-jich rozsiahlych príspevkoch venoval I. Vávra.52 D. Trávni ek spracoval staré cesty na Vitorazsku53 a J. Dvo ák dve pražské cesty.54 F. Musil rozpra-coval problematiku vývoja stredovekých komunikácií v Poorlicku v dobe predhusitskej.55 Štúdiu o Bechy skej ceste uverejnili P. Bolina a T Klimek.56

alšie dôležité štúdie sú uvedené v periodiku Archaeologia historica.57 Zaují-mavý je príspevok Pavla Bolinu o pozostatkoch ciest v katastri Dolan pri Olomouci. Autor tu interpretuje zachované úvozy v teréne, pri om vychá-

46 HRAŠE, Jan Karel. Zemské stezky, strážnice a brány v echách. Nové M sto nad Metují 1885. 47 ROUBÍK, František. Silnice v echách a jejich vývoj. Praha 1938. 48 MUSIL, Po stezkách k dálnicím. 49 KV T, Radan. Staré stezky v eské repiblice. Brno 1997. KV T, Radan. Základy nauky o starých stezkách. Brno 2000. KV T, Radan. Duše krajiny. Staré stezky v prom nách v k . Praha 2003. 50 KUB , František – ZAV EL, Petr. Zlatá stezka. Historický a archeologický výzkum vý-znamné st edov ké obchodní cesty. I. Úsek Prachatice – státní hranice. eské Bud jovice 2007. 51 Staré stezky 1. Brno 1995. Staré stezky 2. Brno 1996. Staré stezky 3. Brno 1998. Staré stezky 4. Brno 1999. Staré stezky 5. Brno 2000. Staré stezky 6. Brno 2001. Staré stezky 7. Brno 2002. Staré stezky 8. Brno 2003. Staré stezky 9. Brno 2004. Staré stezky 10. Brno 2005. Staré stezky 11. Brno 2006. Staré stezky 12. Brno 2008. 52 VÁVRA, Ivan. Haberská cesta. In: Historická geografie. 3. Praha 1969, s. 8-32. VÁVRA, Ivan: Trstenická stezka. In: Historická geografie. 6. Praha 1971, s. 77-132. VÁVRA, Ivan. Polská cesta. In: Historická geografie. 8. Praha 1972, s. 3-30. VÁVRA, Ivan. ezenska a Norimbeská cesta. In: Historická Geografie. 11. Praha 1973, s. 31-100. VÁVRA, Ivan. Srbská cesta. In: Historická geografie. 17. Praha 1978, s. 369-432. VÁVRA, Ivan. Mostecká cesta. In: Historická geografie. 18. Praha 1979, s. 351-378. 53 TRÁVNI EK, Dušan. Staré cesty na Vitorazsku a územní vývoj této oblasti. In: Historic-ká geografie. 11. Praha 1973, s. 101-116. 54 DVO ÁK, Ji í. Dv pražské pozdn st edov ké cesty. In: Historická geografie. 11. Praha 1973, s. 139-161. 55 MUSIL, František. K problematice vývoje st edov kých komunikací v Poorlicku v dob p edhusitské. In: Historická geografie. 30. Praha 1999, s. 135-153. 56 BOLINA, Pavel – KLIMEK, Tomáš. K problematice Kosmovy Bechy ské cesty. In: Historická geografie. 36/1. Praha 2010, s. 99-136. 57 Napríklad KUB , František – ZAV EL, Petr. Terénní pr zkum starých komunikací na p íkladu Zlaté stezky. In: Archaeologia historica. 23. Brno 1998, s. 35-57.

14

dza zo starších máp a rozboru písomných prame ov.58 Jarmila iháková v rámci edície Archeologické Prameny k D jinám Prahy uverejnila výsledky výskumov na Malej strane v Prahe, kde sa jej podarilo objavi relikty stre-dovekých ciest.59 Ostatné lánky boli uverejnené vo viacerých vedeckých alebo regionálnych zborníkoch.60

58 BOLINA, Pavel. „Per tranversum montis Scalicze“ – k interpretaci poz statk starých cest na katastru Dolan u Olomouce ve sv tle rozhrani ovací dohody dolanského kláštera a olo-moucké kapituly z roku 1404. In: Archaeologia historica. 29. Brno - Levo a 2004, s. 93-118. 59 IHÁKOVÁ, Jarmila. Starobylé komunikace pod domem Malostranské nám stí p. 2/III. Archeologický výzkum NPÚ Praha . 28/00. Archeologické Prameny k D jinám Prahy svazek 1. Praha 2008. (PC CD-ROM) IHÁKOVÁ, Jarmila. D ev né vozovky z 10. století pod domem Malostranské nám stí p. 271/III. Archeologický výzkum NPÚ Praha . 6/01. Archeologické Prameny k D jinám Prahy svazek 2. Praha 2008. (PC CD-ROM) IHÁKO-VÁ, Jarmila – MÜLLER, Martin. D ev ná cesta p es mok inu v jihozápadním rohu Malo-stranského nám stí. Vyhodnocení archeologických výzkum . Archeologické Prameny k D jinám Prahy svazek 3. Praha 2008. (PC CD-ROM) 60 Pozri preh ad literatúry KV T, Duše krajiny, s. 173-190.

15

PRAMENE K VÝSKUMU CIEST

Výskum ciest je možný iba v aka multidisciplinárnemu prístupu, pre-to sa pri ich rekonštrukcii treba opiera o viaceré druhy prame ov: ar-cheologické, písomné a kartografické. Dôležité poznatky o trasách ciest poskytujú tiež toponymá.

Archeologické pramene

Pri nedostatku písomných prame ov poskytujú najviac informácií o dopravnej sieti v jednotlivých oblastiach archeologické pramene. Pri analýze archeologických prame ov je ve mi dôležité všíma si ich výpo-vednú hodnotu. Iná je totiž v prípade prame ov získaných archeologickým výskumom a iná v prípade prame ov nadobudnutých bez širších nálezo-vých okolností. Archeologické prieskumy nemôžu v plnom rozsahu nahra-di systematické výskumy, ale môžeme nimi zachyti niektoré informácie, ktoré sa po odkrytí povrchu strácajú. Archeologické pramene sa na po-vrchu neprejavujú úplne, objektívne, rovnomerne a trvalo. Najvä ším problémom je presné chronologické ur enie nálezov. Vä šinou totiž ide o fragmenty nádob a iných z h adiska datovania málo citlivých predmetov. Hlavným nedostatkom prieskumu bez následného výskumu je problém presného ur enia charakteru náleziska. Pôsobením rôznych faktorov (eró-ziou, bioturbáciou, orbou, prenesením ornice) dochádza k premiest ova-niu archeologických artefaktov a preto výpovedná schopnos prieskumu závisí od spôsobu, akým sa viedol.61 Vä šina archeologických lokalít v skú-manej oblasti bola zistená prieskumom. Výskumy sa uskuto nili alebo prebiehajú predovšetkým na hradiskách, hradoch, v kláštoroch a mestách.

Dôležité informácie o archeologických lokalitách z obdobia stredove-ku na Slovensku sú uverejnené vo viaczväzkovom diele Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia.62 Katalóg stru ne charakterizuje archeologické lokality a poskytuje opis výskumov. Správy o nových vý-skumoch a nálezoch sú pravidelne uverej ované v ro enke Archeologické-ho ústavu SAV s názvom Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku. Podrobnejšie informácie o výskumoch stredovekých lokalít sú publikované aj v medzinárodnej ro enke Archaeologia historica.

61 Podrobnejšie pozri VENCL, Slavomil. K otázce v rohodnosti sv dectví povrchových pr zkum . In: Archeologické Rozhledy, 1995, ro . 47, . 1, s. 11-57. 62 BIALEKOVÁ, Darina a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia. I. zväzok. 1 as . Bratislava, hlavné mesto SSR a Západoslovenský kraj. ( alej PDOS I/1) Nitra 1989. BIALEKOVÁ, Darina a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia. I. zväzok. 2 as . Bratislava, hlavné mesto SSR a Západosloven-ský kraj. Nitra 1989. BIALEKOVÁ, Darina a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia. II. zväzok. Stredoslovenský kraj. ( alej PDOS II) Nitra 1992. BÉREŠ, Julius a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia. III. zväzok. Východné Slovensko. Nitra 2008.

16

Písomné pramene

Najviac informácii o cestách v stredoveku poskytuje dobový písomný materiál, predovšetkým listiny a nara né pramene. Z h adiska výskumu ciest je najcennejšou as ou listín tzv. metácia – teda podrobný opis hraníc pertraktovaného pozemku, kde sa ako významné geografické body i línie objavujú aj cesty alebo fenomény spojené s nimi (most, brod, mýto a pod.). Dozvedáme sa z nich napríklad aj to, ktorým smerom viedla daná komuni-kácia, prípadne ako sa nazývala.

Najrozsiahlejšou pramennou edíciou stredovekých uhorských listín je Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus, ktorý zostavil G. Fejér v prvej polovici 19. storo ia. Diplomatár pozostáva zo 40 zväzkov a zachytáva obdobie od roku 104 do roku 1440.63 Hoci ide o na svoju dobu významné dielo, vyskytujú sa v om pomerne asto nepresné údaje (osobné mená, miestne názvy) a preto je potrebné konfrontova tu uverejnený pramenný materiál s neskoršími pramennými edíciami. Reedícia niektorých chyb-ných listín vyšla v diele Codex diplomaticus patrius.64 V roku 1879 bol publi-kovaný aj Hazai okleveltár.65 Pre obdobie vlády Arpádovcov sú dôležité tiež edície Codex diplomaticus Arpadianus continuatus66 a Regesta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica.67 Pramene pre obdobie vlády Anjouovcov zachytáva sedemzväzkový Codex diplomaticus Hungariae Andegavensis (Anjoukori okmánytár).68 V sú asnosti vychádza Anjouovský regestár.69

63 FEJÉR, György (ed.). Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus I. - XI. ( alej CDH) Budapest 2004. (PC CD-ROM). Diplomatár vyšiel v rokoch 1829-1844. 64 NAGY, Iván (ed.). Codex diplomaticus Patrius (Hazai okmánytár) I.- VIII. ( alej CDP) Budapest 2005. (PC CD-ROM). Dielo pôvodne vychádzalo medzi rokmi 1865-1891. 65 NAGY, Imre – DEÁK, Farkas – NAGY, Gyula (eds.). Hazai okleveltár 1234-1536. ( alej HOkl) Budapest 2003. (PC CD-ROM). Pôvodne bol publikovaný v roku 1879. 66 WENZEL, Gusztáv (ed.). Codex diplomaticus Arpadianus continuatus I.-XII. ( alej CDAC) Budapest 2003. (PC DVD-ROM). Doplomatár vyšiel medzi rokmi 1860-1874. 67 SZENTPÉTERY, Imre – BORSA, Iván (eds.). Regesta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica. Tomus I. Budapest 1923. SZENTPÉTERY, Imre – BORSA, Iván (eds.). Reges-ta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica. Tomus II. Budapest 1943. SZENTPÉTE-RY, Imre – BORSA, Iván (eds.). Regesta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica. Tomus II. Volumina 2-3. Budapest 1961. SZENTPÉTERY, Imre – BORSA, Iván (eds.). Regesta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica. Tomus II. Volumen 4. Budapest 1987. 68 NAGY, Imre (ed.). Codex diplomaticus Hungariae Andegavensis (Anjoukori okmánytár) I.-VII. ( alej CDHA) Budapest 1878-1920. 69 KRISTÓ, Gyula (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. I. 1301-1305. Budapest-Szeged 1990. KRISTÓ, Gyula (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. II. 1306-1310. Budapest-Szeged 1992. KRISTÓ, Gyula (ed.). Anjou-kori okle-véltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. III. 1311-1314. Budapest-Szeged 1994. KRISTÓ, Gyula (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. IV. 1315-1317. Budapest-Szeged 1996. KRISTÓ, Gyula (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. V.1318-1320. Budapest-Szeged 1998. KRISTÓ, Gyula (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. VI. 1321-1322. Budapest-Szeged 2000. BLAZOVICH, László – GÉCSI, Lajos

17

Listinný materiál z obdobia panovania Žigmunda Luxemburského postup-ne obsahuje edícia Zsigmondkori oklevéltár.70 Zatia vyšlo desa zväzkov, ktoré obsahujú listiny z rokov 1387 až 1423. Listiny, ktoré súvisia s územím Slovenska a boli vydané medzi rokmi 805 a 1266 vydal R. Marsina v dvoj-zväzkovom diele Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae.71 Obdobie medzi

(ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. VII. 1323. Budapest-Szeged 1991. BLAZOVICH, László (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. VIII. 1324. Budapest-Szeged 1993. GÉCSI, Lajos (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. IX. 1325. Budapest-Szeged 1997 BLAZOVICH, László – GÉCSI, Lajos (eds.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hunga-ricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. X. 1326. Budapest-Szeged 2000. ALMÁSI, Tibor (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XI. 1327. Budapest-Szeged 1996. ALMÁSI, Tibor (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XII. 1328. Budapest-Szeged 2001. ALMÁSI, Tibor – K FALVI, Tamás (eds.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XIII. 1329. Budapest-Szeged 2003. K FALVI, Tamás (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XIV. 1330. Budapest-Szeged 2004. TÓTH, Ildokó Éva (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XV. 1331. Budapest-Szeged 2004. KRISTÓ, Gyula (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XVII. 1333. Budapest-Szeged 2002. KRISTÓ, Gyula – MAKK Ferenc (eds.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XIX. 1335. Budapest-Szeged 2004. PITI, Ferenc (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XX. 1336. Buda-pest-Szeged 2004. BLAZOVICH, László – GÉCSI, Lajos (eds.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XXI. 1337. Buda-pest-Szeged 2004. PITI, Ferenc (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XXIII. 1339. Budapest-Szeged 1999. PITI, Ferenc (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andega-vensium. Illustrantia. XXIV. 1340. Budapest-Szeged 2001. SEB K, Ferenc (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XXV. 1341. Budapest-Szeged 2004. PITI, Ferenc (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. XXVI. 1342. Budapest-Szeged 2007. 70 MÁLYUSZ, Elemér (ed.). Zsigmondkori oklevéltár I. (1387-1399). ( alej ZsO) Budapest 1951. MÁLYUSZ, Elemér (ed.). Zsigmondkori oklevéltár II/1 (1400-1406). Budapest 1956. MÁLYUSZ, Elemér (ed.). Zsigmondkori oklevéltár II/2 (1407-1410). Budapest 1958. MÁ-LYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Budapest 1993. MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár IV. (1413-1414). Budapest 1994. MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár V. (1415-1416). Budapest 1997. MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár VI. (1417-1418). Budapest 1999. MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár VII. (1419-1420). Budapest 2000. BORSA, Iván – TÓTH, Norbert (eds.). Zsigmondkori oklevéltár VIII. (1421). Budapest 2003. BORSA, Iván – TÓTH, Nor-bert (eds.). Zsigmondkori oklevéltár IX. Budapest 2004. TÓTH, Norbert (ed.). Zsigmondkori oklevéltár X. (1423). Budapest 2007. 71 MARSINA, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. ( alej CDSl I) Bratislava 1971. MARSINA, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. ( alej CDSl II) Bratislava 1987.

18

rokmi 1301 až 1323 je spracované vo forme regestov V. Sedlák.72 Okrem týchto celouhorských resp. celoslovenských edícií bol listinný materiál publikovaný v rodových, župných alebo mestských diplomatároch alebo regestároch.73

Pre oblas Pohronia a Poiplia je dôležitý listinný materiál, ktorý sa tý-ka Ostrihomskej kapituly. Ve kú as z neho vydali v pramennej edícii Monumenta ecclesiae Strigoniensis. Prvé dva zväzky zostavil I. N. Knauz74, tretí C. Dedek75, štvrtý zväzok vydal autorský kolektív prednedávnom.76 Diplomatár pre Hontiansku župu zostavil F. Kubinyi.77 Všetky spomínané edície obsahujú materiál týkajúci sa celého územia stredovekého Uhorska. C. Matulay spracoval administratívne a súdne písomnosti mesta Banskej Bystrice do roku 1536.78

Kartografické pramene

Pri rekonštrukcii trás stredovekých ciest sú dôležité aj kartografické pramene, ktoré však v prípade Pohronia a Poiplia pochádzajú až z mladších období. Dôležité sú najmä kartografické diela, ktoré vznikli ešte pred kon-com 19. storo ia, teda pred výraznejšími industrálnymi zásahmi do krajiny. Prvé podrobnejšie mapy, kde boli zachytené aj cestné spoje vypracoval Samuel Mikovíni (mapy jednotlivých stolíc, ktoré boli uverejnené v diele M. Bela Notitia Hungariae novae historico geographica).79 Ke M. Bel pripravo-

72 SEDLÁK, Vincent (ed.). Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. ( alej RDSl I) Bratislava 1980. SEDLÁK, Vincent (ed.). Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. ( alej RDSl II) Bratislava 1987. 73 Pozri SEDLÁK, Vincent. Slovenský regestár. In: Slovenská archivistika, 1967, ro . 2, . 2, s. 27-28. Novšie diplomatáre pozri RÁBIK, Vladimír. Diplomatarium sancto-adalbertinum. Stredoveké listiny v Literárnom archíve Spolku sv. Vojtecha (1181) 1214-1543. Martin 2008. 74 KNAUZ, Nándor (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis I. ( alej MES I) Strigonii 1874. KNAUZ, Nándor (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis II. ( alej MES II) Strigo-nii 1882. V prvom diele je uverejnených 792 listín z rokov 979-1273 a v druhom 927 od roku 1273-1321. 75 DEDEK, Ludovicus Crescens (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis III. ( alej MES III) Strigonii 1924. Tu je publikovaných 975 listín z rokov 1321-1349. 76 DRESKA, Gabriel – ÉRSZEGI, Geysa – HEGED S, Andres – NEUMANN, Tiburcius – SZOVÁK, Cornelius – TRINGLI, Stephanus (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis IV. ( alej MES IV) Strigonii-Budapestini 1999. 77 KUBINYI, Ferenc (ed.). Diplomatarium Hontense (Oklevelek Hontvármegyei magánlevél-tárakból) I. 1256-1399. ( alej DH I) Budapest 1888. 78 MATULAY, Ctibor (ed.). Mesto Banská Bystrica. Katalóg administratívnych a súdnych písomností. (1020) 1255-1536. I. (MBB I) Bratislava 1980. MATULAY, Ctibor (ed.). Mesto Banská Bystrica. Katalóg administratívnych a súdnych písomností. (1020) 1255-1536. II. (MBB II) Bratislava 1980. 79 Mapa Bratislavskej stolice vyšla v roku 1735. Pozri BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica I. Viennae Austriae 1735. Mapy Zvolenskej, Liptovskej a Tur ianskej stolice pozri BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica II. Viennae Austriae 1736. Mapy Peštianskej, Pilišskej a Šoltskej stolice pozri BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica III. Viennae Austriae 1737. Mapy

19

val toto rozsiahle syntetické dielo o Uhorsku, požiadal S. Mikovíniho, aby vypracoval mapy. Mikovíny na nich zazna il niektoré trasy hlavných ko-munikácií dvojicou paralelných prerušovaných iar. Celkove však tieto mapy poskytujú len málo informácií o cestnej sieti.

Prvé komplexné informácie o komunikáciách poskytujú až mapy Prvého vojenského (tzv. jozefínskeho) mapovania, na ktorom sa práce zahájili už v roku 1764, teda ešte za vlády Márie Terézie. Na dnešnom Slovensku sa za alo s prácami v roku 1769. Najprv boli spracované severné stolice. Práce sa skon ili v auguste 1785. Okrem samotných máp boli vyhotovené aj tex-tové opisy jednotlivých mapových listov, ktoré okrem iného obsahujú pre vojenskú infraštruktúru dôležité informácie o mostoch, brodoch cez rieky a potoky, popis cestnej siete a samotných ciest s hodnotením ich povrchu a priepustnosti v prípade presunu vojsk. Farebné mapy boli vyhotovené v dvoch exemplároch v mierke 1 : 28 800. Museli zobrazova všetky dôleži-té objekty v krajine. Zakres ovali všetky vyvýšeniny aj s ich horizontálnym lenením. Trasy hlavných krajinských a poštových hradských boli vyzna-ené hnedou farbou a dvoma plnými iarami. Vozové cesty na vidieku

vyzna ili jednou plnou a druhou bodkovanou iarou, hnedou farbou boli ozna ené aj po né chodníky.80

Hlavné trasy komunikácií sú presne zachytené na mapách, ktoré vy-hotovil Ján Lipský. Prvýkrát bola séria máp Uhorska vydaná v roku 1803.81

V roku 1806 za ali práce na Druhom (františkovom) mapovaní, ktoré boli viackrát prerušené. Ve ký mapový súbor, ktorý na 1079 listoch zobrazoval celé Uhorsko, vypracovali v rokoch 1819 až 1869 a bol v mierke 1 : 28 800. Dnešné územie Slovenska bolo rozdelené na 270 sekcií. Mapy boli opä farebné a komunikácie boli aj v tomto prípade zakreslené hnedou farbou.82 Druhé mapovanie obsahuje tiež chotárne názvy.

Podrobné mapy v mierke 1 : 25 000 vznikli až pri tre om vojenskom mapovaní, ktoré prebiehalo v období rokov 1869 – 1885.83 Tieto mapy po-

Hontianskej, Nitrianskej, Novohradskej, Tekovskej pozri BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica IV. Viennae Austriae 1742. 80 K problematike Prvého mapovania pozri KLEIN, Bohuš. Významné mestá Slovenska na tajných mapách 18. storo ia. Bratislava 2003, s. 13-20. Mapy vyšli vo vydavate stve Arca-num vo forme DVD. Pozri Az elsö katonai felmérés 1782-1785. Budapest 2004. 81 TIBENSKÝ, Ján a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 1. Bratislava 1986, s. 369. Mapy vyšli vo vydavate stve Arcanum vo forme DVD. LIPSZKY, János. A Magyar Királyság és társországai térképe és névtára (1804-1810). Budapest 2005. 82 PRIKRYL, ubomír Viliam. Vývoj mapového zobrazovania Slovenska. Bratislava 1977, s. 294-308. Mapy prednedávnom vyšli vo vydavate stve Arcanum vo forme DVD. Pozri A második katonai felmérés 1819-1869. Budapest 2005. 83 PRIKRYL, Vývoj mapového zobrazovania, s. 342-343. Mapy tohto mapovania v mierke 1: 75 000 a aj 1: 25 000 vyšli vo vydavate stve Arcanum vo forme DVD Pozri Harmadik katonai felmérés 1869-1887, Osztrák-Magyar Monarchia, 1:75.000. Budapest 2007. Har-madik katonai felmérés 1869-1887, a Magyar Szent Korona Országai, 1:25.000. Budapest 2007.

20

tom slúžili ako podklad pre štvrté vojenské mapovanie, ktoré za alo v roku 1896.84

Podrobnejšie informácie o cestách poskytujú konkretuálne a katastrálne mapy z druhej polovice 19. a zo za iatku 20. storo ia, ktoré boli sú as ou pozemkového katastra v Uhorsku.85

Toponymá

alšie informácie o komunikáciách poskytujú toponymá. Niektoré obecné, chotárne a terénne názvy priamo sved ia o trasách ciest.86 Na Slo-vensku doteraz chýba delenie topografických názvov ciest na rozdiel od susedných iech. Už v roku 1924 A. Sedlá ek rozdelil pomenovania ciest na základe výskumu historických prame ov do troch skupín. Do prvej zaradil názvy ciest, ktoré ozna ovali, kam sa po nich dopraví. V druhej skupine pomenovanie ur ovalo, k omu cesty slúžili, a do tretej skupiny patrili názvy, z ktorých dôvod vzniku ich pomenovania sa nedal ur i . L. Olivová-Nezbedová vypracovala podrobné triedenie názvov ciest na základe dote-rajšieho výskumu a rozdelila ich do nasledujúcich skupín a podskupín: 1) pod a udských sídiel a ich astí (1. 1. vlastné meno sídla, 1. 2. všeobecné meno sídla), 2) pod a neobývaných miest (2. 1. vlastné meno neobývaného miesta, 2. 2. všeobecné meno neobývaného miesta), 3) pod a choronym, 4. pod a osôb (4. 1. vlastné meno osoby, 4. 2. všeobecné meno osoby), 5) pod a vlastností cesty (5. 1. poloha relatívne, 5. 1. 1. poloha všeobecne, 5. 1. 1. poloha íselne, 5. 2. tvar, 5. 3. farba, 5. 4. vek, 5. 5. kvalita, 5. 5. 1. cesty, 5. 5. 2. pod a materiálu, z ktorého bola cesta použitá, 5. 5. 3. pod a objektov v blízkosti cesty, 5. 6. ve kos ), 6) pod a funkcie cesty, 7) pod a ur itej historickej alebo miestnej udalosti, ktorá je s cestou spojená, 8) mená ciest, pri ktorých je jasné, že ide o vlastné meno alebo apelatívum, 9) motiva ne nejasné pomenovanie.87

Ke pojednávame o toponymách na území Slovenska, ktoré súvisia s komunikáciami, na prvom mieste treba spomenú pomenovania cesta, hradská. Medzi alšie takéto pomenovanie patrí aj slovo draha, drahy, ktoré je známe z celého územia Slovenska. Jeho významové používanie sa však líšilo. Okrem cesty znamenalo chodník; cestu pre dobytok, pásy neobrába-nej pôdy s vyšliapanými chodníkmi a podobne.88 alšie slová používané v terénnych názvoch na ozna enie cesty sú závoz, úvoz, súvoz, vývoz, ktoré sa na našom území používajú hromadne. Ich základný význam vysvet uje M. Majtán ako hlboká po ná alebo lesná cesta (úsek cesty), zarezávajúca sa do

84 PRIKRYL, Vývoj mapového zobrazovania, s. 348. 85 Tamže, s. 339-342, 348-350. 86 Bližšie pozri CHOC, Vývoj ciest a dopravy, s. 26. KLEIN, Zásady ur ovania, s. 19-39. SLIVKA, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 263-269. 87 Podrobnejšie k tomuto deleniu pozri OLIVOVÁ-NEZBEDOVÁ, Cesty v echách, s. 308-327. 88 MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava 1996, s. 62.

21

terénu.89 Toto toponymum je odvodené od slova voz, ktoré sa v niektorých prípadoch vyskytuje aj v názve dedín (Vozokany v okrese Galanta a Topo -any, Malé a Ve ké Vozokany v okrese Zlaté Moravce a Voznica v okrese

Žarnovica). Cestu nám môže ozna ova aj slovo pú alebo pút používané v ustále-

ných spojeniach ako napr. Krivá pú , Pod pú ou, Hradská pú .90 Ako uvádza R. Kv t pojem pút bol v starej eštine synonymum pre slovo cesta. Jeho pôvodný význam mal by od indoeurópskeho slova pont, iže prekonávanie neschodného terénu.91 Chodníky vyšliapané dobytkom alebo zverinou sa v sloven ine ozna ujú ako pr , pir , sla .92 Slovo šance môže takisto doklada existenciu komunikácií. alším ukazovate om smeru a trás stredovekých ciest sú miestne názvy typu prosiek, prosek, prose , ktoré možno spája budovaním zásekov, priesekov z kame ov a stromov v prípade vojenského nebezpe enstva na cestách.

Na existenciu ciest a prechodov môžu poukazova aj miestne a cho-tárne názvy významovo a funk ne odvodené od jablone, ako napríklad Jablonica, Jablunkov a podobne. Už B. Varsik poukázal na skuto nos , že tieto názvy sa vyskytujú na dôležitých prechodoch a cestných spojoch, ktoré spájali Uhorsko so zahrani ím. Jablone zohrávali v stredoveku oso-bitnú úlohu pri obrane krajinských hraníc a ciest smerujúcich za hranice. Divo rastúce jablone sa používali na budovanie zásekov a prekážok na stredovekých cestách. Podobnú úlohu mali aj divo rastúce slivky. Stredove-kí strážcovia hraníc mohli vybudova prekážky z kme ov jablo ových a slivkových stromov na dlhšom úseku cesty len v tom prípade, ke rástli v hustých alejach na okrajoch ciest.93 Okrem tejto základnej a strategicko-vojenskej úlohy, slúžili jablká a slivky aj ako ovocie proti smädu v horúcich letných d och pre udí i zvieratá. Prospešnos ovocných stromov pri ces-tách uznali aj alšie generácie a vysádzanie ovocných stromov popri miestnych komunikáciách pretrvalo do sú asnosti. Podobnú funkciu, akú v pohrani ných oblastiach zohrávali dreviny jabloní a sliviek, mali aj stromy divo rastúcich hrušiek. Miestne a chotárne názvy odvodené od tejto dreviny sú tiež vo vä šine prípadov umiestené na dôležitých stredo-vekých cestách, najmä vojenského významu.94 R. Kv t uvádza v súvislosti s pomenovaním starých ciest a s nimi spojených javov, že názvy typu Jab-lonica, Jablonec, Jablonné súvisia s pojmom gabella, ktoré ma keltský pô-vod. Toto slovo sa používalo vo význame clo, mýto alebo povinné dávky.95

alší miestny názov, ktorý dokladá existenciu stredovekých ciest, je odvodený od t stia rastúceho v mo aristých a vlhkých územiach. Názvy

89 Tamže, s. 61. 90 Tamže, s. 60-61. 91 KV T, Duše krajiny, s. 156. 92 MAJTÁN, Z lexiky, s. 63. 93 VARSIK, Osídlenie Košickej kotliny II., s. 301-303. 94 KLEIN, Zásady ur ovania, s. 24. 95 KV T, Duše krajiny, s. 154. Tu je uvedená aj literatúra k problematike tohto pojmu.

22

typu Trstená, Trstenice a T stie sa vyskytujú predovšetkým v blízkosti hraníc.96 Miestne názvy odvodené od slova suchý ozna ovali suché miesta a priechody vhodné na prepravu a mali aj orienta ný význam.97 S cestami treba spája aj pomenovania typu Stráž. Toto toponymum sa používalo pre ozna enie vrchov v blízkosti ciest, odkia bol dobrý výh ad na okolitú krajinu. V niektorých prípadoch tu existovali strážne objekty, prípadne veže.98 V oblastiach južného Slovenska sa pre vyskytuje ma arské pome-novanie Örhegy.

O trasách ciest nám sved ia aj miestne pomenovania brána, branec, branisko. V latinských listinách uvádzané ako portae. Tento názov sa vysky-tuje predovšetkým pri prechode z jednej krajiny do druhej. V takomto mieste sa zbiehalo viacero komunikácií.99

Predpokladá sa, že miestne názvy pochádzajúce zo slovenského kom-jata (ma . komnát, lat. camenata) súvisia s trvalými cestnými stanicami (hostince, ubytovne pre cestujúcich), ktoré existovali pri cestách. Tieto sa nachádzali v od ahlejších polohách a situované boli oby ajne pri vý-znamných geografických prechodoch ciest, najmä riekach a pohoriach.100 Z územia Slovenska by to dokazovali názvy obcí Komjatice a Komjatná.

Podobný význam možno predpoklada aj u toponym, ktoré sú odvo-dené od slovanského slova istba. Na Slovensku sa vyskytujú názvy Istebné, Istebník. V nem ine sa používal názov odvodený od slova die Stube (obýva-cia izba). Rovnako sa vyskytoval pri dôležitých komunikáciách.101

Na stredoveké trasy ciest poukazujú aj asté výskyty miestnych a chotárnych názvov typu -mních, -mníšek, -remata (z lat. heremitarum). Tieto pomenovania sa vyskytujú na celom území Slovenska. Súvisia s exis-tenciou kláštorov, resp. mníšskych pustovní. Kláštory sa najmä v horských terénoch starali sa aj o dobrý stav stredovekých ciest v bezprostrednom okolí svojich sídel a starostlivos o putujúcich blížnych bola niekedy aj v regulách.102 S cestami možno spája aj chotárne názvy odvodené od slova kríž. Pri toponymách odvodených od tohto apelatíva možno predpoklada okrem iného aj to, že dokazujú existenciu kríža pri dôležitej ceste alebo sa na takto pomenovanom mieste stretávali (križovali) komunikácie.103

Pomenovania odvodené od cudzích etník sa tiež zvyknú zaradova medzi toponymá, ktoré dokladajú prítomnos ciest. Tieto etniká boli totiž usadené pri dôležitých komunikáciách, prechodoch cez rieky a na obran-ných pohrani ných zásekoch. Na území Slovenska sa zachovalo hne nie-

96 KLEIN, Zásady ur ovania, s. 25. 97 Tamže, s. 28. 98 Bližšie pozri SLIVKA, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 264. 99 KV T, Duše krajiny, s. 154 100 KLEIN, Zásady ur ovania, s. 26. 101 Tamže, s. 26-28. 102 Tamže, s. 29. 103 MALINIAK, Pavol. „Meta ad modum crucis sculpa“ Kríže na hraniciach majetkov vo Zvolenskej stolici. In: KOŽIAK, Rastislav – NEMEŠ, Jaroslav. Svätec a jeho funkcie vo spolo nosti. I. Bratislava2006, s. 396.

23

ko ko takýchto pomenovaní. O príslušníkoch ruskej národnosti sved ia názvy Ruzska, Orozs, Ruskov.104 Na prítomnos Pe enehov poukazujú pome-novania Pe e ady, Pe enice, Pe e any, Beše ov.105 alším etnikom, ktoré vy-konávalo strážnu funkciu boli Sikulovia po ktorých sa zachoval názov Sekule (okr. Senica).106 Po Plavcoch (Kumánoch) sa zachovali miestne názvy Plave a ozna enie dedín s prívlastkom Plavecký.107 Na južnom Slovensku vznikli po as 10. a 11. storo ia názvy dedín pod a jednotlivých kme ov staroma arského kme ového zväzu. Konkrétne ide o pomenovania Magyar, Gyarmat, Nyék (z toho slovenské Nekyje), Kér (z toho slovenské Kiar), Keszi (z toho slovenské Kosihy), Kürt. Menej sa vyskytujú Jen a Tarján.108 R. Kraj ovi sem zara uje ešte Varsány a Tárkány.109

104 VARSIK, Branislav. Z osídlenia, s. 152-154. 105 Tamže, s. 166-170. 106 Tamže, s. 170-172. 107 Tamže, s. 173-177. 108 Tamže, s. 165-167. 109 KRAJ OVI , Rudolf. Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava 2005, s. 125.

24

25

KRAJINNO-SÍDLIŠTNÉ PRAMENE

V roku 1957 uverejnil L. Hosák v krátkom lánku zásady a pomôcky pri ur ovaní smeru stredovekých ciest. Rozdelil ich na historické, geogra-fické a filologické. Pod pomôcky a zásady povahy historickej zaradil: 1. priame správy o cestách obsiahnuté v listinách, kronikách a denníkoch; 2. itineráre osôb; 3. zoznam mýt a colných staníc a ich nanesenie na mapu; 4. správy o mostoch, brodoch, prievozoch; 5. historické správy o menách brán, predmestí a ulíc, pokia ozna ujú smer k najbližšiemu mestu; 6. kostoly pri prechodoch cez hranicu zasvätené v echách sv. Václavovi a na Slovensku sv. Vojtechovi. Medzi zásady a pomôcky geografickej pova-hy uviedol: 1. každá cesta spojovala dve významnejšie miesta. V baníckych oblastiach kon ila pri poslednom kutišti; 2. smery stredovekých ciest boli len zriedkavo totožné s terajšími, naopak k zmenám ciest v stredoveku dochádzalo len z dôležitých prí in; 3. stredoveká cesta nebola najpriamej-šia, ale najpohodlnejšia, lebo stredoveký lovek nepoznal cenu asu; 4. stredoveká cesta sa spravidla nepribližovala k vodnému toku, pretože okolie rieky bolo bažinaté. Prechod cez rieku bol tam, kde skala zužovala okolie rieky; 5. stredoveká cesta prekra ovala pohoria v najpriaznivejšom mieste (sedlo, priesmyk), ktoré bolo málo vystavené závejom; 6. situa ný plán hlavných ciest bol v súvislosti s cestou, ktorá prechádzala celou dedi-nou, osa ulicoviek ležala kolmo na hlavnú cestu; 7. osamotený pahorok s hradiskom uprostred údolia. Pod pomôckami a zásadami povahy filolo-gickej rozumel: 1. niekde sa zachovali trasy stredovekých ciest v pomiest-nom názvosloví (napr. Hradská); 2. prechod cez vodné toky sa dodnes zachoval v miestnom a pomiestnom názvosloví (napr. Most, Brod); 3. tam, kde cesta vchádzala do pohrani ného priesmyku, vyskytuje sa miestne a pomiestne meno Hranice, Jablonec, po nemecky Gabel. Dediny pri pre-chodoch na hraniciach majú osobitné názvy (Plavce, Pe e ady); 4. miestne a pomiestne mená ukazujú na stráženie cesty: Stráž, Vartovka, Mýto.110

Vo všeobecnosti trasu stredovekých ciest dokladá umiestnenie jed-notlivých sídiel v danom regióne. O ich existencii v ranom stredoveku sved ia hlavne archeologické pramene, v menšej miere písomné. Vo vr-cholnom a neskorom stredoveku sa hlavným zdrojom informácií stávajú písomné pramene. Cesty sa v nich spomínajú predovšetkým pri metáciách pozemkov jednotlivých sídiel.

Za alší doklad o existencii ciest možno poklada zmienky o mýtnych a colných staniciach, mostoch, prechodoch a prievozoch, o umiestnení brán v meste a názve ulíc a o hostincoch.

O význame jednotlivých ciest v ranostredovekej krajine sved í roz-miestnenie hradísk, v neskorších obdobiach situovanie hradov, hrádkov a miest. V období raného stredoveku plnili úlohu politického, ekonomic-

110 HOSÁK, Ladislav. Zásady p i ur ování sm ru st edov kých cest. In: asopis Spole nosti P átel Starožitností, 1957, ro . 65, . 1, s. 147-148. Pri filologických zásadách uvádzam len tie, ktoré sa dajú využi pri rekonštrukcii cestnej siete na Slovensku.

26

kého a náboženského centra osídleného územia hradiská, ktoré boli záro-ve aj dôležitými komunika nými centrami. Ležali v blízkosti hlavných komunikácií. Vzh adom na skuto nos , že zvy ajne boli postavené na vy-výšených miestach, boli aj vynikajúcimi orienta nými bodmi v teréne. V ranom stredoveku sa rozšírili po celej východnej a strednej Európe od Dnepru po Sálu. V niektorých oblastiach bol vznik ranostredovekých hra-dísk datovaný už do 6. storo ia (napr. Po sko). Novšie výskumy posunuli po iatky výstavby hradísk do 7. storo ia. Na Slovensku sa predpokladá budovanie hradísk na prelome 8. a 9. storo ia.111 V staroslovienskej litera-túre sa ozna ujú pojmom grad, v latinskej terminológii ako civitas, urbs, munitio.112 Dodnes sa používa názov hradská na ozna enie hlavnej cesty. Tento pojem je odvodený od ciest, ktoré navzájom spájali hradiská. Rano-stredoveké cesty arpádovského Uhorska na tieto existujúce komunikácie priamo nadviazali. Až rozvoj trhových stredísk, ako zárodkov neskorších stredovekých miest, spôsobil základnú zmenu starej cestnej siete z obdobia raného stredoveku.113

Hrady v stredoveku predstavovali nielen hospodársky ale aj mocen-ský potenciál. Hrad bol akýmsi symbolom postavenia jeho majite a. J. Le Goff a J. C. Schmitt v Encyklopédii stredoveku chápu hrad, ako dom, rezi-denciu aristokrata, kde spolu so svojou rodinou býval jej pán – dominus, a udia tvoriaci jeho dom (domus) – príbuzní, úradníci, stáli hostia, služob-níctvo. Mal úlohu symbolu: mal zhmotni , zvidite ni miesto a postavenie svojho pána. Dosahoval to svojimi rozmermi, ale aj polohou, a tým, že vy-stavoval na obdiv svoju silu vyjadrenú opevnením, vežami, bránami. Hrad poskytoval bezpe nos svojim obyvate om a zárove bol centrom panstva, ktorého úroda sa skladovala v hradných múroch. Zárove bol sídlom moci opráv ujúcej ovláda druhých, prinúti ich k službe, udržova medzi nimi poriadok a vykonáva súdnu moc.114 Komunika ná funkcia stredovekých kamenných hradov je evidentná.

Stavebný rozvoj hradov u nás spadá do obdobia po mongolskom vpá-de. Niektoré z nich nadviazali na ve komoravské hradiská alebo ich posta-vili v tesnom susedstve významnejších hradísk. Rozmiestenie a poloha stredovekých hradov je zhodná s hlavnými smermi stredovekých ciest, ím v zásade tvoria základnú osnovu vrcholnostredovekej cestnej siete. Spätos hradov a komunikácií zvy ajne dokladá aj existencia mýtnice v ich blízkos-ti. Vyberané mýto slúžilo na údržbu hradov, ale aj na údržbu ciest, brodov a mostov. Hrady plnili popri cestách aj strážnu funkciu.

Miestnu, lokálnu cestnú sie ur ujú stredoveké hrádky ako sídla drobnej vidieckej š achty. Hrádky považujú B. Polla, M. Slivka, A. Vallašek

111 K problematike hradísk pozri PROCHÁZKA, Rudolf. Vývoj opev ovací techniky na Morav a eském Slezsku v raném st edov ku. Brno 2009. 112 GALUŠKA, Lud k. Velká Morava. Brno 1991, s. 26. 113 KLEIN, Zásady ur ovania, s. 31. 114 LE GOFF, Jacques – SCHMITT, Jean-Claude. Encyklopedie st edov ku. Praha 2002, s. 204.

27

za menšie opevnené sídla drobnej vidieckej š achty nachádzajúce sa v extraviláne bu na prirodzenej alebo umelo vytvorenej vyvýšenine. Sem zara ujú aj nížinné, tzv. vodné hrádky a objekty s vojensko-strážnou funk-ciou.115 Hrady a hrádky sa v latinských písomných prame och uvádzajú ako castrum, fortalicium, castellum, propugnaculum, munitio, arx. Termín castrum ozna oval v období stredoveku všetky opevnené sídliská (hrady, hrádky, mestá, kláštory). Pojem fortalitium (pevnos ) je odvodený od slova fortis (pevný, silný). Používal sa predovšetkým v 14. a 15. storo í. Castellum je ozna enie pre menšie hrádky. Pod týmto názvom sa rozumie menšie opevnené sídlo š achty. Arx sa vo význame hrad používal hlavne v 15. a 16. storo í.116

alší druh sídiel, ktorý poukazuje na dôležitú trasu cesty sú mestá. Tieto totiž ležali v blízkosti medzinárodných alebo významných regionál-nych komunikácií. Mesto bolo centrom svojho regiónu a v rámci chotára k nemu patrili asto rozsiahle predmestia. Mestskej rade podliehali pod-danské osady, kde mesto vykonávalo právnu, ekonomickú a politickú právomoc.117 V stredovekom Uhorsku vznikajú mestá v 1. polovici 13. sto-ro ia ako nový typ sídla.118 V písomných prame och predovšetkým zo 14. storo ia býva mesto všeobecne ozna ené ako civitas, okrem toho sa vyskytujú názvy burgus/burgum, suburbium a oppidum. V niektorých listi-nách je mesto pomenované aj ako villa.119 V roku 1405 vydal Žigmund Luxemburský (1387-1437) tzv. Menší dekrét, v ktorom rozde uje urbánne sídla na mestá (civitas) a meste ká (oppidum).120 Termínom civitas sa za ali od tohto obdobia konzekventnejšie nazýva slobodné krá ovské mestá opevnené hradbami a pre menšie krá ovské a zemepánske mestá bez opevnenia sa používalo ozna enie oppidum. Všetky slobodné mestá v Uhorsku sú vymenované v siedmom dekréte Vladislava II. (1490-1516) z roku 1514.121

Kláštory boli tiež významnými miestami na cestách. Samotný pojem kláštor je odvodený od latinského slova claustrum, o znamená uzavreté miesto, ohradu. Týmto termínom sa ozna ovali domy mníšskych rádov. Stredoveké kláštory tvorili súbor stavieb ur ených na bývanie a k vykoná-

115 POLLA, Belo – SLIVKA, Michal – VALLAŠEK, Adrian. K problematike výskumu hrádkov a hradov na Slovensku. In: Archaeologia historica. 6. Brno 1981, s. 361. 116 Tamže, s. 17-18. 117 LE GOFF – SCHMITT, Encyklopedie st edov ku, c. d., s. 383. 118 Bližšie k problematike vzniku miest v Uhorsku pozri MARSINA, Richard. Reforma stredovekých miest v Uhorsku. In: Historický asopis, 1983, ro . 31, . 2, s. 164-180. 119 Bližšie k terminológii pozri KU ERA, Matúš. Genéza miest na Slovensku. In: Archaeo-logia Historica. 3. Brno 1978, s. 152-153. RATKOŠ, Peter. Naše sídliskové útvary v latin-skej terminológii 9. – 12. storo ia. In: Archaeologia historica. 3. Brno 1978, s. 248-250. 120 MÁRKUS, Dezs (ed.) Corpus Iuris Hungarici I. (1000-1526). ( alej CIH I) Budapest 1899, s. 210. 121 Tamže , s. 708.

28

vaniu bohoslužieb.122 Kláštory mali v stredoveku vplyv na náboženský, kultúrny, spolo enský, politický a hospodársky život. Pôvodne bol kláštor miestom monastického života pod a ur itých pravidiel, ktorý slúžil ku spáse duše mnícha. Neskôr sa stal sú as ou cirkevnej organizácie a kláš-torné kostoly mohli by zárove farskými. Kláštor bol až do neskorého stredoveku nielen centrom vzdelanosti, ale ako vlastník majetkov mal kláštor aj hospodársku funkciu. Medzi povinnos mníchov patrila aj sta-rostlivos o starých, chorých a slabých udí, preto v kláštoroch našli úto i-sko aj pútnici a cestujúci. Zria ovanie hospicov ako úto ísk putujúcich a cestujúcich blížnych bolo niekedy explicitne zakotvené aj v regulách, ktorými sa jednotlivé rehole riadili.123

Dôležitú úlohu v súvislosti s komunikáciami zohrávali mýtne stani-ce. Vyberali sa tu mýtne poplatky, ktoré boli sú as ou krá ovského ob-chodného regálu. as z výnosu sa používala priamo na udržiavanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení.124 Právo výberu mýta a cla bolo pôvodne len krá ovský regál, ktorý sa postupne oslabil donáciami výnosu z innosti jednotlivých mýtnic a vydávaním privilégií pre mestá. Mestá boli totiž oslobodené od platenia mýta v ur enom priestore. Okrem toho Ondrej III. (1290-1301) vy al v roku 1291 dekrétom spod platenia mýta cirkev a š achtu.125 Samotný príjem pre panovníka a správu mýtnic mali na starosti krá ovské hrady. Nedá sa presne ur i , kedy sa za alo s výberom mýta. V prvej knihe zákonov krá a Kolomana (1095-1116) je zmienka, že už Štefan I. (997-1038) nariadil, aby trhové mýto platili nielen kupci, ale aj tí, o na trhu predávajú vlastné produkty.126 Okrem trhového mýta existovalo aj cestné („suché“) a prevozné alebo mostné („mokré“) mýto. Cestné mýto sa prvýkrát spomína takisto v dekréte krá a Kolomana. Uvádza sa tu, že desiatok z neho dostáva príslušné diecézne biskupstvo a tretinu zo zvyšku župan.127 Toto je zakotvené aj v Zlatej bule Ondreja II. (1205-1235) z roku 1222.128 V nej sa spomína, že mýtnik nesmie by Žid alebo Izmaelita.129

Okrem spomínaných mýt sa platil aj colný poplatok (tzv. osemdesia-tok resp. tridsiatok). Osemdesiatok bol vlastne clo vyberané na hraniciach krajiny za vlády Arpádovcov. Pod a S. Domanovszkého vznikol najpravde-

122 LEMAITROVÁ, Nicole – QUINSONOVÁ, Marie-Thérèse – SOTOVÁ, Véronique. Slovník k es anské kultury. Praha 2002, s. 173-174. VL EK, Pavel – SOMMER, Petr – FOLTÝN, Dušan. Encyklopedie eských klášter . Praha 1997, s. 717-718. 123 Podrobnejšie pozri napríklad GOETZ, Werner Hans. Život ve st edov ku. Jino any 2005, s. 89-160. 124 JUCK, Obchod v mestách, s. 257. 125 ENDLICHER, Stephanus Ladislaus (ed.). Rerum hungaricum monumenta Arpadiana. ( alej RHMA) Sant Gallen 1849, s. 615-621, bod 18. 126 CIH I, s. 104. 127 Tamže, s. 106. 128 Tamže, s. 142. 129 Tamže, s. 140.

29

podobnejšie v 12. storo í a zanikol za vlády Karola Róberta (1308-1342).130 Tridsiatok sa vyberal vo vnútrozemí. Vznikol na konci 12. alebo za iatkom 13. storo ia. Prvýkrát sa spomína v roku 1209.131 Postupne narastal po et mýtnych a colných staníc, o spôsobovalo problémy, pretože sa množili s ažnosti na neoprávnené vyberanie mýta. Už spomínaný Ondrej III. na-riadil, aby sa zrušili mýta na neobvyklých miestach a tie, ktoré zriadil v minulosti Ladislav IV. (1272-1290).132 Vybera om falošného mýta pohro-zil zhabaním majetku, o sa týkalo aj vysokej š achty.133

Dôležitú úlohu v komunika nej sieti zohrávali prechody cez vodné toky. Zvy ajne išlo o miesta s najnižšou hladinou vody, ktoré sa dali bez problémov prebrodi . V lepšom prípade existovali cez vodný tok postave-né lávky (lat. ponticulus) alebo mosty (lat. pons). V ranostredovekom slo-vanskom svete sa stavali drevené mosty. Viaceré pozostatky drevených mostných konštrukcií sa podarilo odkry na území východného Nemecka a Po ska. Aj v moravských Mikul iciach archeologický výskum zistil kon-štrukcie takýchto mostov.134 Prievozy alebo prístavy existovali tam, kde nestál most a rieka sa nedala prebrodi . V latinských prame och ozna o-vané ako portus. O. H. Halaga poukázal na skuto nos , že takto pomenova-né miesta neslúžili v stredoveku len ako prievozy ale aj ako prístavy. Vychádzal z predpokladu, že aj niektoré rieky strednej ve kosti (ako Hron a Ipe ) sa v tomto období využívali na dopravu.135

Významným ukazovate om smerov a trás stredovekých ciest boli tzv. božie muky. Tieto pamiatky, ktoré miestami stoja dodnes, dokazujú trasy ciest v teréne. Stáli a v lepšom prípade stoja ešte aj dnes tam, kde sa stretávali najmenej dve stredoveké cesty. Postavili ich aj na miestach, kde stredoveké cesty prekonávali dôležité orografické body, akými boli na-príklad priesmyky, brody, namáhavé trasy v horských terénoch a podob-ne. B. Klein predpokladá, že božie muky sú dnes v podstate poslednými autentickými dokladmi, ktoré dokumentujú skuto né trasy stredovekých ciest v teréne. Tvrdil, že na základe ich situovania v teréne možno zrekon-štruova stredovekú cestnú sie na malom území, prípadne ju kartografic-ky znázorni pomocou mapy ve kej mierky.136 Túto domnienku však možno

130 DOMANOVSZKY, A harmincadván, s. 12-19. 131 Tamže, s. 22. 132 RHMA, s. 615-621, bod 17. 133 Tamže, s. 629-630. 134 Podrobnejšie k problematike pozri BLEILE, Ralf. Slawische Brücken in Mecklenburg-Vorpommern. In: Bodendenkmalpflege in Mecklenburg-Vorpommern. Jahrbuch 1998. Band 46. Lübstorf 1999, s. 127-169. KOTYZA, Old ich. Nejstarší pražský most p es Vltavu a ran st edov ké mostní stavby ve st ední Evrop . In: Studia Mediaevalia Pragensia. 8. Praha 2008, s. 219-275. WILKE, Gerard. Brücken der Nordwestslawen vom 8. bs 10./11. Jahrhun-dert. In: POLÁ EK, Lumír (Hrsg.). Das wirtschaftliche Hinterland der frühmittelalterlichen Zentren. Internationale Tagungen in Mikul ice VI. Brno 2008, s. 65-89. 135 HALAGA, Ondrej R. Rie na doprava v karpatskej oblasti za feudalizmu. In: Slovenský národopis, 1972, ro . 20, . 4, s. 557-571. 136 KLEIN, Zásady ur ovania, s. 28.

30

spochybni , nako ko sa dnes zachovalo len torzo z ich celkového po tu. Okrem toho je ve mi obtiažne pri týchto objektoch potvrdi existenciu už v období stredoveku, nako ko možno predpoklada , že v tomto období boli božie muky i prícestné kríže vyrobené z dreva a teda sa nezachovali. Záro-ve však nemožno vylú i , že v neskoršom období (hlavne v 19. storo í) mohli by na ich mieste postavené nové, ktoré sa zachovali až dodnes. Popri stredovekých komunikáciách existovali aj kaplnky, kríže a plastiky pat-rónov cestovate ov, ktoré slúžili tiež ako dôležité orienta né body. Plnili nielen symbolicko-ochrannú (apotropainú) funkciu, ale boli aj smerovník-mi, stavanými predovšetkým na komunika ne exponovaných bodoch. Okrem svojho základného orienta ného poslania plnili pochopite ne aj svoju kultovú funkciu. Nesmieme zabudnú ani na samotné kostoly ako možné indície dôležitých komunika ných uzlov. M. Slivka poukazuje na skuto nos , že na dôležitých dopravných miestach sa vyskytovali najmä kostoly s patrocíniami sv. Juraja, sv. Martina a sv. Mikuláša.137

137 SLIVKA, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 269. K jednotlivým patrónom pocestných a kupcov pozri RULÍŠEK, Hynek. Slovník k es anské ikonografie. Postavy/atributy/symboly.

eské Bud jovice 2006, heslá Ji í, Martin, Mikuláš (Myrský, z Bari).

31

TERMINOLÓGIA

Ak chceme písa o cestách, musíme si definova základné pojmy: ces-ta (komunikácia), cestná (dopravná, komunika ná) sie . Napríklad v prvom zväzku Encyklopédie Slovenska nájdeme cesty definované ako pozemné bezko ajové komunikácie slúžiace na dopravu udí a nákladov138 a cestnú sie ako sie pozemných komunikácií, ktoré slúžia na dopravu osôb a nákladov139. V predkladanej monografii používam synonymicky pojmy cesta a komuni-kácia rovnako aj cestná, dopravná a komunika ná sie . Pod pojmom cesta (komunikácia) chápem upravenú alebo neupravenú trasu vedúcu cez kra-jinu i vodnú plochu, ktorá slúži na prepravu udí, zvierat alebo nákladu. Cestnú (dopravnú, komunika nú) sie definujem ako zoskupenie ciest (komunikácií) ur itého územia, ktoré slúži na prepravu udí, zvierat alebo nákladu.

V písomných prame och sa od staroveku ozna ujú cesty rôznym spô-sobom. V ranom stredoveku sa v latinských textoch používali termíny platea, strata, via alebo via publica. Pojmom via a platea zodpovedalo grécke hodos a plateia, a termínu strata grécke stróté. V staroslovienskych textoch sa používalo slovo pôtb.140 Písomné správy sa zmie ujú predovšetkým o vý-znamných dia kových cestách. V období vrcholného a neskorého stredo-veku sa o cestách dozvedáme viac informácií. Z ich pomenovania môžeme ur i nielen význam, ale aj aký povrch mali, prípadne na akú prepravu slúžili. Medzi pomenovania, ktoré sa vyskytujú v tomto období možno zaradi : via, via maxima, via magna, via communis, via publica, via forensis, via civilis, via castrensis, via ampla, via parva, via arenosa, magna strata, semita at .141 V prame och sú aj pomenovania pod a miest, kam smerovali. Sem patrí napríklad pomenovanie Bathi vtth142, Banautha143.

V slovenskej odbornej literatúre, ktorá sa zaoberá problematikou stredovekých komunikácii, takmer úplne chýba ich základné rozdelenie. Jedine J. Hunka a M. Ruttkay rozlišujú cesty z h adiska lokalizácie a vý-znamu na vnútorné komunikácie v sídliskovom areáli a vonkajšie medzi sídliskovými areálmi, mikro-, mezo-, a makroregionálnymi strediskami, vrátane medzinárodných komunikácií.144 R. Kv t vo svojej najnovšej mono-grafii rozde uje cesty na dia kové, regionálne a lokálne. V podstate pod poj-

138 Encyklopédia Slovenska. I. zväzok. A-D. Bratislava 1977, s. 317. 139 Tamže, s. 314. 140 HAVLÍKOVÁ, Lubomíra. Geograficko-správní staroslov nská terminologie v právních památkách 9. století a její ecké (byzantské) a latinské paralely. In: Synergie, 2009, ro . 5, . 1, s. 17.

141 JANŠÁK, Z minulosti, s. 16. SLIVKA, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 263-269. 142 Toto pomenovanie sa vyskytuje v listine z roku 1493 a znamená cestu do Bátoviec. BAKÁCS, Hont vármegye, s. 59. 143 Tento názov sa uvádza v roku 1324. Ozna uje banskú cestu do Banskej Štiavnice. BLA-ZOVICH, Anjoukori oklevéltár VIII, s. 152, . 296. 144 HUNKA – RUTTKAY, Historické komunikácie, s. 296.

32

mom regionálnej cesty chápe spojnice, ktoré skracovali vzdialenosti križu-júcich sa dia kových trás. Sie lokálnych ciest je pod a jeho mienky viaza-ná na jednu regionálnu alebo dia kovú cestu. Rozdiel medzi regionálnymi a lokálnymi trasami je, ako uvádza spomínaný autor, len ve mi malý.145 Ove a podrobnejšie delenie rozpracoval nemecký bádate D. Denecke. Pod a rôznych faktorov zaradil cesty do viacerých skupín a podskupín. Na základe regionálneho významu ich rozdelil na dia kové obchodné, predmest-ské obchodné, lokálneho významu a miestne; pod a reliéfu na horské, údolné, svahové, okrajové a vstupné (priesmykové). Z postavenia ciest v cestnej sieti rozoznával hlavné, ved ajšie a prie ne. Na základe ich prirodzeného stavu a charakteru ich výstavby rozlišoval prirodzené a umelo vybudované, pri om medzi prirodzené zaradil vyh bené, ko ajové, pieskové, blatové, trávnaté a umelo vybudované zase hradskú, kamenné, doskové, násypové. Pod a cha-rakteru dopravy rozpoznával vozovky, nákladné, jazdecké a pešie cesty. Pri-om vozovky rozdelil na vozové a ko ové a pešie na horské chodníky a ulicovky.

Z funk ného h adiska rozoznával cesty nadregionáneho významu (pú ové, vojenské, obchodné a poštové), regionálneho významu (kostolné, po nohospodár-ske, industriálne, regionálneho obchodu). Pod a právnej kvalifikácie ich rozde-lil na verejné (via publica), pravé vojenské (strata legitima), zakázané (napr. zlodejské), colné, sprievodné, vicinálne a privátne.146 Pre obdobie stredoveku nemožno uvedené delenie D. Deneckeho prija bez výhrad. Všetky cesty totiž slúžili viacerým ú elom. Vo všeobecnosti však môžeme stredoveké komunikácie pod a spôsobu dopravy rozdeli na suchozemské a vodné a pod a významu na dia kové (hlavné) a regionálne. Okrem hlavných a regio-nálnych komunikácií spomínaných v prame och ur ite v stredoveku exis-tovali aj lokálne cesty.

145 KV T, Duše krajiny, s. 36-39. 146 Podrobnejšie pozri DENECKE, Dietrich. Metodische Untersuchung zur historisch-geographischen Wegeforschung im Raum zwischen Solling und Harz. Göttongen Geo-graphische Abhandlungen 54. Göttingen 1969, s. 11-112, tab. 10.

33

REKONŠTRUKCIA CESTNEJ SIETE NA POHRONÍ A POIPLÍ

Prírodné prostredie

Základ skúmanej oblasti tvoria rieky Hron a Ipe , ktoré ústia do Duna-ja. Najvä šou riekou skúmaného územia je Hron. Pramení na južnom úpätí Krá ovej hole pod sedlom Besník a do Dunaja sa vlieva pri Kamenici nad Hronom. Medzi významné toky, ktoré sa do vlievajú, patrí Kremnický potok, Lutila, Žarnovica a najvä ší prítok Hrona Slatina. Hron má celkovú d žku 298 km. Plocha povodia má 5 454 km2.147 Hron spomína už rímsky cisár Markus Aurelius (Granoua, Granua) a v stredovekých písomnostiach sa uvádza ako Gran, Grana, Gron, Goron, Garon.148 Samotná rieka Ipe pramení vo Veporských vrchoch a ústi do Dunaja pri Ch abe. Jeho celková d žka je 232 km a plocha povodia 5 151 km2. Najvä ším prítokom je rieka Štiavni-ca.149 Medzi alšie prítoky patrí Krtíš, Krupinica, ebovský potok. Povodie rieky Ipe bolo predovšetkým v sedemdesiatych rokoch 20. storo ia na viacerých miestach regulované. Rovnako v minulosti prebehli meliorácie a úpravy pôdy v jej nive.150 Rieka Ipe sa v najstarších písomných prame-

och uvádza ako Ipul, Ypul.151 Oblas Pohronia pozostáva z Horehronského podolia, Zvolenskej

a Žiarskej kotliny, menšiu as tvorí Pliešovská kotlina. Dolný tok Hrona preteká cez Podunajskú pahorkatinu. Uvedené kotliny sú obklopené Spiš-sko-gemerským krasom, Nízkymi Tatrami, Starohorskými vrchmi, Krem-nickými vrchmi, Vtá nikom, Pohronským Inovcom, Štiavnickými vrchmi, Krupinskou planinou, Javorinou, Ostrôžkami, Veporskými vrchmi a Po a-nou.152 Oblas Poiplia tvoria geomorfologické jednotky Burda, Börzsöny, Podunajská pahorkatina, Krupinská planina, Juhoslovenská nížina a Cerová vrchovina na juhu; Štiavnické vrchy, Javorie, Ostrôžky, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina na severe.153

Cestná sieť v ranom stredoveku

Až do 12. storo ia môžeme rekonštruova dopravnú sie na území dolného Pohronia len na základe archeologických lokalít. Z ich rozmiest-nenia v skúmanej oblasti vyplýva, že hlavná komunikácia viedla v ranom 147 PLESNÍK, Pavol a kol. Malá slovenská vlastiveda/ 1. Bratislava 1989, s. 123. 148 VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Ma-

armi v 10.-12. storo í. Bratislava 1990, s. 56-57. 149 PLESNÍK, Malá slovenská vlastiveda/ 1, s. 123. 150 URBAN, Peter. Melancholická rieka – Ipe . In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 394-396. 151 VARSIK, Slovanské (slovenské) názvy riek, s. 59. 152 Pozri Fyzickogeografická mapa. 1:500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Brati-slava – Banská Bystrica 2002, s. 70-71. 153 Tamže.

34

stredoveku v tesnej blízkosti Hrona a kopírovala jeho tok. Cesta vchádzala na územie dolného Pohronia zrejme v priestore dnešného Štúrova, o do-kladá koncentrácia archeologických nálezov na tomto mieste.154 Tu existo-val brod cez rieku Dunaj. Na alší priebeh trasy poukazuje husté osídlenie na území Bíne.155 Komunikácia smerovala cez Želiezovce, Bajku a Nový Tekov do oblasti tzv. Slovenskej brány. Odbo ka z tejto cesty v blízkosti Levíc alebo Starého Tekova prechádzala na pravú stranu Hrona a smerova-la alej na východ do oblasti dnešných Hontianskych Nemiec. V Starom Tekove existovalo pravdepodobne v 9. storo í dôležité hradisko.156 Systém hradísk bol vybudovaný v tomto storo í aj v tzv. Slovenskej bráne. Kon-krétne ide o hradiská v Hronskom Be adiku (Be adická skala), Kozárov-ciach (Hrádze), Malých Kozmálovciach (Grác), Rybníku nad Hronom (Krivín).157 Na hradisku v Kozárovciach v polohe Hrádze sa podarilo archeo-logickým výskumom zisti pozostatky cesty vedúcej medzi jeho dvoma bránami. Cesta bola spevnená drobnými lomovými kame mi.158 Trasa ko-munikácie smerom na sever viedla s ve kou pravdepodobnos ou po pravej strane toku Hrona. Od oblasti tzv. Slovenskej brány až po dnešný Zvolen sa doteraz zistené archeologické lokality nachádzajú skoro výlu ne na pra-vom brehu Hrona. Jedinú výnimku tvoria dve lokality zistené v Ladomer-skej Vieske.159 Tu existoval brod na druhú stranu Hrona.

Druhá dôležitá cesta smerom do oblasti dnešného Zvolena vychádzala z oblasti Šiah a popri toku Krupinice viedla do Zvolena. Nasved uje tomu koncentrácia osídlenia v okolí dnešných Šiah.160 V okolí Zvolena existovala v ranom stredoveku, predovšetkým v 9. storo í, významná sídelná aglome-rácia. V polohe Haputka sa zistilo osídlenie, ktoré sa datuje už na prelom 6./7. storo ia.161 V katastri Zvolena sa stretávame so slovanskými osadami

154 PDOS I/1, s. 280-284. K Štúrovu pozri ZÁBOJNÍK, Jozef. Slovensko a Avarský kaganát. Bratislava 2004, s. 103-104, 111-112. K ranostredovekým nálezom z dnešného Ostrihomu (Esztergom) pozri SZENTPÉTERI, József (ed.). Archäologische Denkmäler der Awarenzeit in Mitteleuropa. Varia archaeologica Hungarica 13/1. Budapest 2002, s. 132-133. SZENT-PÉTERI, József (ed.). Archäologische Denkmäler der Awarenzeit in Mitteleuropa. Varia archaeologica Hungarica 13/2. Budapest 2002, s. 481. 155 PDOS I/1, s. 243-246. 156 HABOVŠTIAK, Alojz – JUCK, ubomír. Starý Tekov v praveku a stredoveku. In: Vlas-tivedný asopis, 1974, ro . 23, . 4, s. 169-170. BEDNÁR, Peter – FOTTOVÁ, Eva. Výskum v Starom Tekove. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000. Nitra 2001, s. 36-38. 157 HABOVŠTIAK, Alojz. Praveké a ranohistorické sídliská v oblasti Slovenskej brány. In: Vlastivedný asopis, 1974, ro . 23, . 1, s. 6-8. 158 HABOVŠTIAK, Alojz. Hradisko z 9.-10. storo ia v Tlma och. In: Slovenská Archeoló-gia, 1975, ro . 23, . 1, s. 101-102. Po roku 1960 prešla as katastra Kozároviec na pravom brehu Hrona pod Tlma e a bolo tu vybudované sídlisko Lipník. Hradisko sa odvtedy v literatúre prirpisovalo Tlma om, hoci patrí na alej do katastra Kozároviec. 159 MOSNÝ, Peter. Prieskum okolia Žiaru nad Hronom. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1990. Nitra 1992, s. 78-79. 160 PDOS I/1, s. 166-168. 161 FUSEK, Gabriel. Slovensko vo v asnoslovanskom období. Nitra 1994, s. 265. MÁCE-LOVÁ, Marta. Slovanské osídlenie v období od 6. do 12. storo ia. In: TOME EK, Oto (ed.)

35

umiestnenými po oboch stranách Hrona.162 Rovnako je to v prípade sever-nejšie položenej obce Slia , kde je slovanské osídlenie doložené na viace-rých polohách. Najvýznamnejšia je lokalita na avobrežnej terase Hrona v polohe Horné zeme. Tu sa podarilo systematickým výskumom doloži existenciu osady od prelomu 6/7. storo ia do za iatku 10. storo ia.163 Od Slia a viedli cesty po oboch stranách Hrona smerom do oblasti dnešnej Banskej Bystrice. Dokladajú to lokality v Badíne, Hronseku, Ve kej Lúke.164 Priamo v Banskej Bystrici sa pri výskume podarilo zisti nieko ko fragmen-tov keramiky z 9. storo ia.165 Nálezy z tohto obdobia pochádzajú aj z mest-ských astí Banskej Bystrice, konkrétne zo Senice a Iliašu.166 V Slovenskej

up i boli zistené zatia najsevernejšie nálezy datované do 9. – 10. storo-ia. Ide o dve lokality nachádzajúce sa na pravom brehu Hrona.167

Okrem cesty vedúcej na sever od Zvolena existovala aj cesta smerujú-ca na východ. Strážnu funkciu na nej vykonávalo hradisko v Detve v polohe Kalamárka.168 Povrchovým zberom sa podarilo doloži na tejto trase osídle-nie z 9. storo ia v Lieskovci169 a v Pstruši (miestna as Víg aša) na sútoku Kocanského potoka a Slatiny.170 Ešte z 19. storo ia pochádzajú problematic-ké náhodné nálezy z a ína (miestna as erína)171, ktoré by mohli hypo-teticky sved i aj o využívaní trasy, ktorá viedla od rieky Slatina cez dnešné obce Zolná, Sebedín – Be ov, erín, Dolná a Horná Mi iná do oblasti Banskej Bystrice. Otázna je cestná sie v okolí Banskej Štiavnice, pretože tu absentujú doklady o osídlení v ranom stredoveku.

Druhou skúmanou oblas ou je Poiplie. Na základe rozloženia dnes známych archeologických lokalít možno predpoklada existenciu hlavnej komunikácie popri pravom toku Ip a. Táto vychádzala pravdepodobne tak ako v sú asnosti z oblasti dnešného Štúrova, odkia smerovala na východ. Pri Kamenici nad Hronom prechádzala na pravú stranu Hrona. Odtia to

Osídlenie Zvolenskej kotliny od v asného stredoveku do polovice 19. storo ia. Banská Bystrica 2009, s. 34-35. 162 MÁCELOVÁ, Slovanské osídlenie, s. 34-39. 163 MÁCELOVÁ, Marta. Slovanské sídlisko v Slia i na Horných zemiach v okrese Zvolen. In: Stredné Slovensko. 2. Banská Bystrica 1982, s. 117-132. MÁCELOVÁ, Marta. Slovanské sídliská v Slia i. In: Stredné Slovensko. 9. Banská Bystrica 1990, s. 320-344. MÁCELOVÁ, Slovanské osídlenie, s. 31-33. BELJAK, Ján – MALINIAK, Pavol – PAŽINOVÁ, Noémi. Prieskumy vo Zvolenskej kotline. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Nitra 2009, s. 30-33. 164 MÁCELOVÁ, Slovanské osídlenie, s. 26, 28, 34. 165 Tamže, s. 27. 166 Tamže, s. 28. 167 MOSNÝ, Peter.Výsledky prieskumu v up ianskej doline. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1996. Nitra 1998, s. 120. 168 ŠALKOVSKÝ, Peter. Hradisko v Detve. Materialia Archaeologica Slovaca. Tomus XI. Nitra 1994. 169 MÁCELOVÁ, Slovanské osídlenie, s. 29. 170 BELJAK, Ján – MAL EK, Róbert. Nálezy z Víg aša – Pstruše. In: Archeologické vý-skumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Nitra 2009, s. 31-32. 171 ZÁBOJNÍK, Slovensko a Avarský kaganát, s. 86.

36

viedla k Salke a popri pravom toku Ip a cez Bielovce, Ipe ský Sokolec, Ku-bá ovo a Vyškovce nad Ip om do oblasti dnešných Šiah, pri om prechádza-la cez prítoky Hrona Štiavnicu a Krupinicu.172 Na tejto trase sú novšie doložené aj nálezy keramiky zo 7 – 8. storo ia z Pastoviec.173 Zo Šiah cesta pokra ovala smerom na východ dvoma trasami. Prvá viedla cez Ve ké Túrovce,174 Pláš ovce,175 Kosihovce,176 ebovce,177 Dolné Plachtince178 do oblasti, kde dnes existuje obec Mu a. Tu sa stretla s komunikáciou, ktorá viedla popri pravom brehu Ip a. Jej trasu dokladajú archeologické lokality v Ipe skom Predmostí, Balogu nad Ip om, Kosihách nad Ip om, Ve kej

alomiji, Kolároch, Slovenských armotách, Želovciach, Kiarove, Ková ov-ciach, elároch a Ve kej nad Ip om.179 alšiu trasu možno iba predpokla-da , pretože chýbajú archeologické doklady o jej osídlení. Tento stav je zaprí inený nedostato ným archeologickým prieskumom a výskumom. Pravdepodobne smerovala do Lu enca a odtia do Rimavskej Soboty. Od-bo ka z Lu enca viedla zrejme cez Fi akovo do dnešného Salgótarjánu. Sved í o tom pohrebisko a sídlisko v Prši180 a osada v Šávoli.181 Cestu popri avom toku Ip a dokladajú nálezy z obdobia avarského kaganátu v Szobe182,

Ipolydamásde183, Letkési184, Ipolytögyesi185, Vámosmikole186, Tése187 a Berne-cebaráte188. alšie pokra ovanie avostrannej komunikácie smerom na východ je otázne. Lokality zo spomínaného obdobia sú doložené iba v Balassagyarmate189, Szecsény190 a Nográdszakale191.

Archeologické lokality sved ia aj o menej významných regionálnych cestách. Na dolnom Poiplí viedla cesta z Kamenice nad Hronom do Ch a-by.192 O existencii alších regionálnych i lokálnych ciest sved ia lokality z 9. – 10. storo ia zistené v Bátorovej, Dolinke, Kiarove, Leseniciach, Malej

alomiji, Olovároch, Opatovskej Novej Vsi, Se iankach, Sklabinej, Stred-

172 Bližšie k spomínaným lokalitám pozri PDOS I/1, s. 145-175. 173 ZÁBOJNÍK, Slovensko a Avarský kaganát, s.104-105. 174 PDOS I/1, s. 173. 175 Tamže, s. 162. 176 PDOS II, s. 149. 177 Tamže, s. 143. 178 Tamže, s. 144–145. 179 Bližšie k jednotlivým lokalitám pozri tamže, s. 142-161. 180 Tamže, s. 48-49. 181 Tamže, s. 50. 182 SZENTPÉTERI, Archäologische Denkmäler der Awarenzeit 1, s. 362. 183 Tamže, s. 170. 184 Tamže, s. 227. 185 SZENTPÉTERI, Archäologische Denkmäler der Awarenzeit 2, s. 496. 186 SZENTPÉTERI, Archäologische Denkmäler der Awarenzeit 1 , s. 403-404. 187 SZENTPÉTERI, Archäologische Denkmäler der Awarenzeit 2, s. 563. 188 Tamže, s. 459. 189 SZENTPÉTERI, Archäologische Denkmäler der Awarwnzeit 1 , s. s. 37-38. 190 Tamže , s. 358. 191 Tamže, s. 262. 192 PDOS I/1, s. 253.

37

ných Plachtinciach, Vinici.193 Novší prieskum doložil osídlenie Dolných Mladoníc v polohe Konopiská v 9. – 10. storo í.194 Otáznou zostáva výpo-vedná hodnota nálezov patriacich do raného stredoveku v Dolnej Streho-vej, kde sa na miestnom cintoríne našla keramika, ktorá bola pravdepodobne z porušeného hrobu195 a údajného sídliska z doby avarskej vo Fi akove196. O cestách sved ia aj náleziská s ma arskými hrobmi z 10. a 11. storo ia. Tieto sa vyskytujú hlavne na dolnom Pohroní a Poiplí. Kon-krétne sú to Balog nad Ip om, Bí a, Kamenín, Demandice, Levice-Gé a, Malé Kosihy, Pastovce, Pavlová, Prša, Salka, Šarovce, Tekovský Hrádok, Ve ký Pesek, Želiezovce.197

Cestná sieť vo vrcholnom a neskorom stredoveku

Pohronie Od 13. storo ia sa pri rekonštrukcii cestnej siete môžeme oprie o pí-

somné pramene. Na dolnom Pohroní boli v tomto období dôležitými do-pravnými uzlami Starý Tekov a Levice. V Starom Tekove existoval komitátny hrad na ele so županom.198 V roku 1240 obyvatelia jeho pod-hradia (suburbium castri de Bors) dostali mestské výsady. V listine je spome-nutý aj tunajší trh.199 V susedstve Starého Tekova existovali dve trhové dediny - Štvrtok (Chuturtekhel)200 a Sobota (Zombothel)201. Do Starého Tekova smerovala dôležitá cesta z Ostrihomu, ktorá na avý breh Dunaja prechá-dzala v dnešnom Štúrove pri sútoku Hrona s Dunajom. Tu pri dedine s názvom Kakat (Kokoth) existoval dôležitý prievoz cez Dunaj, ktorý sa spomína v roku 1304.202 Z roku 1228 je zmienka o ve kej ceste do Tekova

193 Bližšie k jednotlivým lokalitám pozri PDOS II, s. 143-161. 194 BELJAK, Ján – PAŽINOVÁ, Noémi – ROGANSKÝ, Lukáš – ZÁBOJNÍK, Jozef. Archeologická prospekcia vybraných lokalít v Honte. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Nitra 2009, s. 39. 195 FURMÁNEK, Václav. Slovansko-avarské pohrebisko v Dolnej Strehovej. In: Archeolo-gické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1998. Nitra 2000, s. 65-66. 196 ZÁBOJNÍK, Slovensko a Avarský kaganát, s. 88. 197 Podrobnejšie pozri NEVIZÁNSKY, Gabriel. A Kárpát-medence északi térségének régés-zete a honfoglalás korában. In: KOVÁCS, László (ed.) Honfoglalás és régészet. Budapest 1994, s. 171-179. TO ÍK, Anton. Altmagyarrische Gräberfelder in der Südwestslowakei. Bratislava 1968. NEVIZÁNSKY, Gabriel. Staroma arské jazdecké pohrebisko v Leviciach – Géni. In: Slovenská Archeológia, 2006, ro . 54, . 2, s. 285-328. TO ÍK, Anton. Materiály k dejinám južného Slovenska v 7. – 14. storo í. In: Študijné Zvesti Archeologického Ústavu SAV. 28. Nitra 1992, s. 168-177. 198 BÓNA, Martin – PLA EK, Miroslav. Encyklopédia slovenských hradov. Praha – Brati-slava 2007, s. 277. 199 CDSl II, s. 56-57, . 79. 200 V roku 1320 sa spomína Pavol zo Štvrtka. CDH VIII/ 2, s. 286- 287, . 119. 201 Spomína sa v roku 1331. CDHA II, s. 527, . 452. 202 RDSl I, s. 159, . 331. Kakat ležal v katastri dnešného Štúrova. Zanikol v prvej polovici 16. storo ia, ke ho Turci vypálili. Pozri VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU III. ( alej VSOS III) Bratislava 1978, s. 142.

38

v meta nej listine zeme Nána (Nana).203 Z oblasti dnešného Štúrova viedla táto komunikácia do Kamenína (Kemend), kde sa k nej pripájala cesta zo Salky (Zalka), ako to dokladá listina z roku 1497.204 V nej je spomenutá aj cesta z Pavlovej (Pald) a via Eztergomwtha.205 V poslednom prípade možno pod a názvu predpoklada , že ide o hlavnú cestu z Ostrihomu. Táto pokra-ovala alej do Bíne (Been). Tu sa uvádza pri jej metácii v roku 1282.206

V Bíni v roku 1217 založil komes Omodej z rodu Hunt-Poznanovcov pre-monštrátsky kláštor blahoslavenej Panny Márie.207 V roku 1293 sa spomína magna via zo Želiezoviec (Selez) do Mikuly (Mycula).208 Pri Tekovskom Hrád-ku (Varad) je v roku 1286 ozna ená ako antiqua via nazývaná aj ako Warady wth209. V tejto listine je zmienená aj verejná cesta do Starého Tekova (Ó Bars) a Tekovských Lužian (Sorlow), alej cesty do Loku (Luk), Ondrejo-viec (Endred) a Pialu (Peel).210 Pri metácii Tekovského Hrádku je opä uve-dená v roku 1306 ako magna et lata via. Tu sa uvádza aj komunikácia vedúca do Bajky (Bayka).211 Opakovane sa v v roku 1324 spomína ako cesta, ktorá odde uje chotár Bajky od chotára zeme Harou.212 V blízkosti Starého Tekova hlavná komunikácia prechádzala na avý breh Hrona. Dôkazom je zmienka z roku 1246 o moste pri Starom Tekove (Bors).213 Do Starého Teko-va viedla z juhu cesta aj pozd ž avého brehu Hrona. V roku 1278 sa pria-mo spomína cesta z Jura nad Hronom (Geurud ecclesiastica, Geurud superior) do Starého Tekova.214 O tom, že Starý Tekov bol významným dopravným uzlom, sved í aj listina z roku 1284, kde sa uvádza magna via smerujúca zo Zlatých Moraviec (Marouth) do Starého Tekova (Bars).215 Jej trasa viedla cez Nem i any (Nempchen) a ierne K a any (Kelechen). Z roku 1327 pochádza záznam o ceste medzi týmito dedinami, ktorá sa nazývala ákyho cesta (Chakyut).216 Na u sa napájala cesta z Vrábe (Verebel) do Nevidzian (Nueg), ktorá sa spomína v roku 1265.217 Komunikácia z Vrábe cez ifáre je zná-

203 CDSl I, s. 245, . 339. Obec Nána bola v roku 1960 pri lenená Štúrovu. Pozri VSOS III, s. 142. V sú asnosti je opä samostatnou obcou. 204 BAKÁCS, Hont vármegye, s. 171. 205 Tamže. 206 ÁMTF II, s. 227. 207 Bližšie pozri LÁSLÓOVÁ, Henrieta. Premonštráti a ich vývoj v stredoveku. In: KOŽIAK, Rastislav – MÚCSKA, Vincent. (ed.) Rehole a kláštory v stredoveku. Banská Bystrica – Brati-slava 2002, s. 126-127. 208 ÁMTF I, s. 488. Dnes je Mikula sú as Želiezoviec. 209 Warady wth sa dá preloži ako hradská cesta. 210 ÁMTF I, s. 484. 211 RDSl I, s. 204, . 443. 212 BOTKA, Tivadar. Barsmegye monographiája. I/1. Ar.-Maróthon 1884, s. 17, . 16. Terra Harou je dnes sú as ou katastra Ondrejoviec. 213 CDSl II, s. 163, . 234. 214 CDP VI, s. 236, . 167. 215 MES II, s. 180, . 159. 216 ÁMTF I, s. 463. 217 CDH IV/3, s. 275.

39

zornená na Mikovíniho mape Tekovského komitátu.218 Z Nem inian s ve -kou pravdepodobnos ou smerovala cesta aj do Kozároviec, kde sa napájala na hlavnú komunikáciu pozd ž Hrona. V katastri dnešných Nem inian existovala v stredoveku dedina Rohožnica (Rohosnicha). V roku 1358 sa pri nej uvádza cesta zo Zlatých Moraviec do Starého Tekova a magna via, ktorá vedie ved a vrchu udovo nazývaného Holm.219 Z roku 1360 je zmienka o verejnej ceste medzi Volkovcami (Wolkouch) a dedinou itáre (Chytar), ktorá ležala v katastri dnešných Kozároviec.220 Z dnes už zaniknutej dediny Szovaj (Soway) smerovala alšia cesta do Malých Kozmáloviec (Wezekyn), ktorá sa uvádza v roku 1327.221

alším dôležitým dopravným uzlom na Pohroní boli Levice.222 Dote-raz nedoriešenou otázkou je obdobie vzniku tunajšieho hradu. Najnovšie sa J. Luka ka domnieva, že jeho stavite om mohol by Matúš ák Tren-iansky.223 V metácii Mýtnych Ludán (Lodan) z roku 1268 je doložená cesta

do Ipe ského Sokolca (Sokol). Ide tu zrejme o komunikáciu, ktorá viedla do Levíc cez Lontov, Zbrojníky, Hontiansku Vrbicu a spomínané Mýtne Luda-ny. V tejto listine sa uvádza aj magna via.224 V tomto prípade by to mohla by dodnes dôležitá komunikácia, ktorá viedla od Juru nad Hronom cez Demandice do oblasti Dolných a Horných Semeroviec, kde sa pripájala na cestu idúcu zo Šiah do Krupiny. Do Levíc smerovala aj cesta priamo z Ostrihomu. Táto z oblasti dnešného Štúrova viedla do Kamenice nad Hronom, kde prechádzala na avý breh Hrona. Odtia to išla na sever popri avom brehu Hrona a Sikenice. Túto cestu pravdepodobne dokladá aj me-

tácia zeme a dediny Faluzy (terra et possessio Falussy) z roku 1307, kde sa spomína magna via.225 Následne sa napájala na uvedenú komunikáciu z Ipe ského Sokolca do Levíc. V tejto listine sa uvádza aj publica via versus villae Petri, filii Baas.226 Z Levíc viedla cez Santovku, Hokovce, Pláš ovce, Modrý Kame dôležitá cesta do Lu enca. Z roku 1300 pochádza záznam o spojení medzi Hokovcami (Egheg) a Levicami (Lewa).227 Táto cesta viedla popri dnešnej Santovke a Demandiciach, ako to dokladá údaj z roku 1276

218 MIKOVINY, Samuel. Mappa comitatus Barsiensis. In: BELL, Mathias. Notitia Hunga-riae novae historico geographica IV. Viennae Austriae 1742. 219 MES IV, s. 191, . 153; s. 197, . 154. 220 KNAUZ, Nándor. A Garam-melleti Szent-Benedek apátság története I. A templom felzen-telésének emlékére Elsö kötet. Budapest 1890, s. 148. 221 ÁMTF I, s. 478. 222 K prvým písomným zmienkám o Leviciach pozri TESÁK, Peter. Prvé písomné zmienky o Leviciach. In: Acta Musei Tekovensis Levice - Zborník Tekovského múzea v Leviciach. 6. Levice 2006, s. 58-72. Podrobnejšie k stredovekým dejinám Levíc pozri LUKA KA, Ján. Levice v stredoveku. In: ŠVOLIKOVÁ, Marta a kol. Levice. Monografia mesta. Levice 2010, s. 38-46. 223 LUKA KA, Ján. Levice v stredoveku, s. 41. 224 CDAC III, s. 195, . 127. 225 Dnes zaniknutá v blízkosti Sikenice – as Trhy a. 226 RDSl I, s. 223, . 483. V miestnom registri sa neuvádza ni bližšie o lokalizácii tejto dediny. 227 Cesta je pomenovaná ako publica strata. CDH VII/5, s. 258, . 363.

40

o ve kej ceste do Hokoviec pri metácii Ma aroviec (Magarad)228 a v roku 1317 pri metácii Demandíc (Demyen).229 Do Demandíc zo Santovky (Zantho) viedla komunikácia, ktorá sa uvádza v roku 1348.230 V roku 1496 je dolože-ná pri ohrani ení Tar ian (Felsewztharchan)231 cesta medzi Hornými Seme-rovcami (Felsewzemered) a Domadicami (Dalmad). Zrejme s touto komuni-káciou súvisí aj názov Dalmadywth, ktorý sa uvádza v tej istej listine.232 V rokoch 1353 a 1354 sa pri metácii dnešných Hontianskych Moraviec (possessio Marouth) spomína cesta do Ma aroviec (villa Magyarod).233 Z Hon-tianskych Moraviec viedlo priame spojenie do Súdoviec (Sciud), ako o tom sved í listina z roku 1339.234 Pri metácii Hokoviec sa v roku 1416 spomína komunikácia do Ma aroviec. V tejto listine je zmienka o ceste nazývanej Butyanvta.235 S názvom Bathi vtth sa stretávame aj v roku 1493.236 Pod a názvu sa dá predpoklada , že ide o cestu do Bátoviec, ktorá viedla cez Hontianske Moravce, Hontianske Trs any a Žemberovce. V roku 1339 sa uvádza v blízkosti Súdoviec (Sciud) ako magna via.237 Doložená je aj pri metácii Hontianskych Trstian (Nadas) ako via Bath v roku 1343 a v roku 1496 ako via Bwttyan wtha alias Bathwtha.238 V roku 1393 sa uvádza ako cesta z Hokoviec do Bátoviec.239 Pri Žemberovciach (Sember) sa ozna uje ako strata de Egegh ad Bath v roku 1352 a v roku 1517 ako via ad Egegh.240 V tom istom roku sa uvádza aj via publica ad Nadasd (Hontianske Trs any).241 Cez Žemberovce viedla aj cesta z Bátoviec cez Brhlovce do ankova (Chonk). V roku 1349 sa uvádza ako via, quae de Baath transit versus villam Chonk.242 V ankove sa napájala na cestu z Levíc do Hokoviec. V Hokovciach sa teda stretávala komunikácia z Bátoviec s cestou z Levíc a tu sa pripájali k hlav-nej ceste zo Šiah do Zvolena. Do Hokoviec viedla aj cesta z Demandíc (Damyand), ktorá sa spomína v roku 1343 pri ohrani ení zeme Egres (Egrus).243 Táto sa uvádza aj v roku 1344.244 Z Hokoviec viedla alšia hlavná komunikácia alej na východ do Lu enca. V roku 1279 je doložená pri 228 Dnes sú Ma arovce (Malinovec) sú as ou obce Santovka. CDP VIII, s. 183, . 143. 229 ÁMTF III, s. 190. 230 BAKÁCS, Hont vármegye, s. 154. 231 Dnes zaniknutá dedina, ktorá ležala pod a I. Bakácsa medzi Demandicami, Santovkou – Malinovcom a Hornými Semerovcami. Tamže, s. 200. 232 Tamže, s. 201. 233 CDH IX/2, s. 347, . 121. Tu len rok 1354. Zmienka z roku 1353 pozri BAKÁCS, Hont vármegye, s. 156. 234 BAKÁCS, Hont vármegye, s. 200. 235 ZsO V, . 1501. 236 BAKÁCS, Hont vármegye, s. 59. 237 Tamže, s. 200. 238 Tamže, s. 159. 239 Tamže. 240 Tamže, s. 223. 241 Tamže. 242 CDH IX/6, s. 49, . 51. ankov je dnes sú as ou Levíc. 243 Dnes zaniknutá, ležala v blízkosti Santovky-Malinovca. BAKÁCS, Hont vármegye, s. 113. 244 BAKÁCS, Hont vármegye, s. 108.

41

Pláštovciach (Palasth) ako magna via.245 Ako publica strata sa uvádza v roku 1296 pri elovciach (Chal).246 Pri metácii Lu enca (Luchunch) v roku 1327 sa uvádza ako magna via.247 Z Levíc viedla dôležitá komunikácia aj do Banskej Štiavnice, ktorá viedla v blízkosti Malých Krškán (Kyskeresken)248 a zmienka o nej je z roku 1430. V tejto listine sa spomína aj priame spojenie Malých Krškán s Bátovcami. Pravdepodobne však ide o rovnakú cestu.249 V listine datovanej do roku 1245 sa spomína pri metácii majetkov Šahanského kon-ventu magna via, ktorú A. Kme kládol medzi Bátovce a Bohunice.250 V tejto listine sa spomína aj alšia magna via popod Sitno (mons Cytun).251 Na Sitne existoval hrad, ktorý plnil strážnu funkciu na prístupe k banským mestám. V písomných prame och sa spomína až roku 1548. Zanikol v roku 1711.252 Východne od Levíc sa v roku 1295 uvádza pri metácii Brhloviec (Borfeü) stará cesta do Bátoviec (Páth), cesta do Horši253 (Hurhi) a alšia do Žembe-roviec (Sember)254. Dôležitos komunikácie medzi Levicami a Bátovcami dokladá aj ozna enie magna via de Leva z roku 1344 pri metácii dnešných Kme oviec (Gyznos).255 Cez Žemberovce, Ladzany a Sebechleby viedla dôle-žitá komunikácia z Levíc do Hontianskych Nemiec, kde sa pripájala na hlavnú cestu do Zvolena. V roku 1353 sa uvádza ako vna magna via venit de Zebeklib in villa Legeen256 a funkciu hlavnej cesty si zachovala dodnes.

Od Levíc a zo Starého Tekova smerovali cesty na sever do dnešných Tlmá (Talmach), ktoré sa prvýkrát spomínajú už v roku 1075.257 Tu sa hlavná cesta Pohroním rozdelila. Jej primárna trasa prechádzala na pravý breh Hrona cez brod v blízkosti zaniknutej dediny Brajany (Braian), ktorá je uvedená taktiež už v roku 1075.258 V blízkosti existoval prievoz cez Hron, ktorý sa uvádza v roku 1251 a dodnes je nazývaný ako Ma ací brod (Machkazormw).259 Spomína sa ako portus Zouorad pri metácii zeme Hrádze (Graduch) v roku 1302. Uvádza sa tu aj cesta nazývaná Urrech vedúca do itár

245 DH I, s. 20, . 11. 246 MES II, s. 395, . 399. 247 ÁMTF IV, s. 269. 248 Dnes sú as Krškán. 249 BAKÁCS, Hont vármegye, s. 135. 250 ŠMILAUER, Vodopis, s. 138. 251 CDSl II, s. 135, . 201. 252 K výskumu pozri LABUDA, Jozef. Výsledky doterajšieho archeologického výskumu na Sitne. In: Študijné Zvesti Archeologického Ústavu SAV. 19. Nitra 1981, s. 113-123. LABUDA, Jozef. Stredoveké osídlenie Sitna. In: Stredné Slovensko. 7. Banská Bystrica 1988, s. 269-293. 253 Horša je dnes sú as ou Levíc. 254 ÁMTF III, 1988, s. 180. 255 Kme ovce sú dnes sú as ou Drženíc a do roku 1948 sa nazývali Disznós. Pozri MAJTÁN, Milan. Názvy obcí v Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1773-1997). Bratislava 1998, s. 75. I. Bakács mylne predpokladal, že je to zaniknutá dedina v blízkosti Bátoviec. BAKÁCS, Hont vármegye, s. 112. 256 CDH IX/2, s. 261, . 129. 257 CDSl I, s. 54, . 58. 258 Tamže. 259 ÁMTF I, s. 459. CDSl I, s. 266, . 380.

42

(Chithar).260 Od neho viedla komunikácia smerom na ajkov (Cheyku), ktorá sa uvádza v roku 1411.261 Dôležitá cesta smerovala zo Starého Tekova a Levíc do Banskej Štiavnice. Jej trasu dokladá existencia krá ovninho trhu (mercatu regine) v dnešných Bátovciach, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1086262 a banského mesta s trhom v Pukanci. Trhové mýto v Bátovciach bolo udele-né opátstvu v Bakonybély. V 14. storo í požiadali obyvatelia Bátoviec opáta spomínaného kláštora, aby oslobodil ú astníkov jarmoku, ktorý sa tu konal 1. augusta, od platenia povinného mýta po 7 dní. Opát im však nevyhovel.263 Pukanec sa pod názvom Baka spomína už v roku 1075 v zakladacej listine svätobe adického opátstva. V roku 1321 daroval Karol Róbert bane na striebro v Pukanci komesovi Julovi a jeho bratovi Ondrejovi. V listine je uvedené aj právo jednej míle a spomenutý tamojší trh. Pôvodné mestské privilégiá sa nezachovali. Predpokladá sa, že ich Pukanec získal pred ro-kom 1331.264 Cesta z Banskej Štiavnice do Levíc je nepriamo doloženú z neskoršieho obdobia v zázname o kongregácii siedmich stredosloven-ských banských miest z roku 1535, kde sa spomínajú asté prepady cestu-júcich po tejto trase v Žemberovciach a Bátovciach.265 Túto cestu takisto zakreslil na mapu Tekovského komitátu S. Mikovíny.266

Severne od dnešného Starého Tekova bol v stredoveku dôležitý ko-munika ný bod vo Svätom Be adiku.267 Existoval tu významný benediktín-sky kláštor. Už v jeho zakladacej listine z roku 1075 sa spomína cesta (via civilis), ktorá asi viedla do Nitry.268 Pravdepodobne ide o komunikáciu, ktorá je uvedená v roku 1209 ako magna via a smerovala z Chraš an (Herestien) do Svätého Be adika a na u sa pripájala cesta z Chyzeroviec (Hyzer).269 Táto cesta je zakreslená aj na mape Tekovského komitátu od

260 CDH VIII/1, s. 111, . 38. RDSl I, s. 88, . 147. Dnes sú itáre zaniknutou osadou v katastri Kozároviec. IVANI , Peter. Zaniknutá dedina Štitáre ( itáre) v katastri Kozáro-viec. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2006. Nitra 2008, s. 86. 261 ZsO III, . 1456. 262 CDSl I, s. 60, . 62. 263 ZsO I, . 6227. 264 Bližšie pozri HRUŠKOVI , Viliam. Najstaršie dejiny. In: PUKANEC. Pamätnica k 30. výro iu oslobodenia. Martin: Osveta 1975, s. 67-72. V Štátnom archíve Nitra, pobo ka Levice sa nachádza vo fonde Magistrát mesta Pukanec pod inv. . 3 výsadná listina, ktorú vydal Ferdinand I. v Augsburgu d a 16. 11. 1547. Potvrdzuje v nej mestu Pukanec listiny vydané predchádzajúcimi panovníkmi a to konkrétne: listinu Vladislava II. z roku 1513 o potvrdení výsad mesta zni ených oh om alebo nepriate mi, listinu Vladislava II. z 8. augusta 1492 o slobodnom užívaní lesov pre banské potreby, listinu Vladislava II. z 8. augusta 1492 o oslobodení obyvate ov Pukanca od platenia všetkých mýt na území Uhorska a listinu Karola Róberta z roku 1321. Za informáciu akujem Mgr. Marte Švolikovej. 265 MBB II, s. 408, . 1340. 266 MIKOVINY, Samuel. Mappa comitatus Barsiensis. In: BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica IV. Viennae Austriae 1742. 267 Dnes Hronský Be adik. 268 CDSl I, s. 54, . 58. 269 Tamže, s. 126, . 158. Chraš any sú dnes sú as ou Beladíc a Chyzerovce patria pod Zlaté Moravce.

43

S. Mikovíniho.270 V roku 1347 dedine Petend, ktorá existovala pod klášto-rom, udelil krá udovít I. právo kona slobodný trh.271 . Juck predpokla-dal, že tento trh sa stal strediskom nákupu obilia pre banské mestá, Zvolenskú, Liptovskú a Oravskú stolicu.272 Je to ale prehnané tvrdenie. Cesta zo Svätého Be adika viedla proti toku Hrona cez Novú Ba u (Nova Montania)273 do dediny a neskôr meste ka Svätý Kríž (Sancta Crux de Susal)274. Komunikácia viedla od Novej Bane po obidvoch stranách Hrona. Dokladá to rozmiestnenie vidieckych sídiel po obidvoch jeho brehoch a predo-všetkým existencia hradov Revište275 a Rudno nad Hronom.276 Svätý Kríž bol dôležitou križovatkou stredovekých ciest. K pohronskej ceste sa tu totiž pripájala cesta vedúca z Ponitria, prechádzajúca cez Oslany a Handlovú, ktorá existuje dodnes. Odtia to viedla alšia cesta do údolia Kremnického potoka, ktorá cez Piargske sedlo smerovala alej do Turca.277 Na tejto ceste vzniklo banské mesto Kremnica (Cremnychbana), ktoré získalo výsady v roku 1328 od Karola Róberta z Anjou.278 V roku 1342 sa spomína cesta vedúca z Kremnice do Prievidze in via, ubi itur in Brywicz pri metácii Kunešova (villa ad Sanctum Michaelem).279 Hlavná cesta Pohroním smerovala alej zo Svätého Kríža po pravom brehu do Zvolena. Na jej trase existoval hrad Šášov.280 Ako

270 MIKOVINY, Mappa comitatus Barsiensis. 271 JUCK, ubomír. Výsady miest a meste iek na Slovensku I. (1238-1350). Bratislava 1984, s. 147, . 187. 272 JUCK, ubomír. Z dejín Hronského Be adika za feudalizmu. In: Vlastivedný asopis, 1975, ro . 24, . 3, s. 69. 273 V roku 1337 sa spomínajú meš ania z Pukanca, ktorým opátstvo v Hronskom Be adiku dovo uje postavi banský mlyn na území Novej Bane. Nová Ba a dostala privilégiá s prá-vom trhu, mí ovým právom v roku 1345. V roku 1355 je už ozna ená ako civitas Kynyk-spergh. V roku 1434 jej Žigmund Luxemburský udelil jarmo né privilégium. Jarmok sa mohol kona na Nanebovstúpenie Pána a na sv. Martina (11. november) a 14 dní pred a po týchto d och. Trh sa mohol kona každú sobotu. Bližšie pozri ZREBENÝ, Alexander. Dejiny Novej Bane. Martin 1986, s. 38-69. 274 Dnes Žiar nad Hronom. Mestské výsady získal v roku 1246 od ostrihomského arcibiskupa Štefana. Bližšie pozri ÁMTF I, s. 451. CDSl II, s. 151-152, . 219. 275 Hrad Revište sa nachádza na pravom brehu Hrona a postavili ho asi v druhej polovici 13. storo í a prvú písomnú zmienku o území, kde sa hrad nachádza máme už z roku 1228. Bližšie pozri JUCK, ubomír. Revište - hrad a panstvo. In: Vlastivedný asopis, 1977, ro . 26, . 1, s. 14-18. 276 Hrad existoval na avom brehu Hrona. O hrade neexistujú žiadne písomné správy. Jeho zánik sa predpokladá pred rokom 1283. Bližšie pozri RUTTKAY, Alexander. Stredoveký hrad na vrchu Ivankovo pri Rudne nad Hronom. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1985. Nitra 1986, s. 208-210. RUTTKAY, Alexander. Výskum v Rudne nad Hronom. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1986. Nitra 1987, s. 94-95. 277 KLEIN, Príspevok, s. 108. 278 JUCK, Výsady miest, s. 115-116, . 136. 279 MATUNÁK, Michal. Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice. Kremni-ca 1928, s. 457. LAMOŠ, Teodor. Vznik a po iatky mesta Kremnice. Banská Bystrica 1969, s. 25. 280 Tento hrad založili asi v roku 1250 bratia ostrihomského arcibiskupa Štefana, Vincent a Peter Van ovci. Prvýkrát je spomínaný v roku 1253 ako castrum de Susol . Pozri napr.

44

magna via ad opidum Zolium sa uvádza v roku 1419 pri metácii Ostrej Lúky (Ostraluka). V tejto listine je zaujímavá aj zmienka o brode cez Hron s ná-zvom Zelesrew. 281 P. Maliniak toto pomenovanie vysvet uje ako Szellösrév (Veterný brod).282

Oblas Štiavnických vrchov leží na pomedzí Pohronia a Poiplia, avšak svojimi dejinami a baníctvom inklinuje skôr k Pohroniu. Dôležitým komuni-ka ným uzlom tohto územia je Banská Štiavnica. Mestské výsady získala zrejme už v roku 1238.283 Priamy doklad o existencii privilégii je z roku 1255, ke dostala výsady Banská Bystrica.284 Prvýkrát sa o cestách v tejto oblasti dozvedáme v roku 1266, ke sa spomínajú dve cesty ozna ené ako magna via smerujúce z Banskej Štiavnice cez Banský Studenec (Kulpah) do Dobrej Nivy a do Krupiny. Okrem nich je tu uvedená aj cesta z Ilije (villa Sancti Egidi) do Banskej Štiavnice.285 Presnejšie nám trasu do Krupiny vymedzuje metácia dnešných Hontianskych Nemiec (Nempty et Thouty) z roku 1286, ke sa cesta spomína v blízkosti Sebechlieb (Zebheleb) ako via magna, qua itur in Zebnech Bana.286 Pri Rakovci (Rakolch) sa uvádza v roku 1324 cesta s názvom Banautha.287 Dôležitá cesta, ako sme už uviedli, smerovala do Banskej Štiavnice zo Starého Tekova a Levíc cez Bátovce a Pukanec. Verejná cesta z Pukanca do susedných Devi ian je uvedená v roku 1565.288 alšie cesty nám v oblasti Štiavnických vrchov nepriamo dokladá existencia Žakýlskeho hradu a hradu v Sklených Tepliciach. Hrad Sklené Teplice sa nachádza v polohe Pustý hrad západne od obce. Prvá zmienka o om je až z roku 1456, ke sa ho zmocnili Jiskrove vojská. V tom istom roku Ján Hu ady prikázal kremnickej komore vyplati sumu na jeho opravu. V roku 1471 bol poškodený a v roku 1490 ho získal jágerský biskup Urban Dóci. Hrad existoval do 17. storo ia. Archeo-logickým zberom sa získali repy zo 14. – 16. storo ia. Samotný hrad po-zostával z hornej asti, kde bola postavená veža, obytná trojmiestna budo-va, cisterna a z predhradia.289 Popri hrade viedlo spojenie medzi Banskou Bystricou a Hliníkom nad Hronom. O hrade Žaký v dnešnom Podhorí je jediná písomná zmienka až z roku 1560, ke sa spomína chotárna studni -ka pod starým hradom. Dispozi ne je podobný hradom Breznica a Rudno nad Hronom. Hrad mohol vzniknú z popudu prudkého rozvoja ažby striebra v okolí Banskej Štiavnice koncom 12. alebo na za iatku 13. storo ia HOŠŠO, Jozef. Osídlenie Kremnice a okolia vo svetle archeologických prame ov. In: Kremnica. Martin 1992, s. 28-29. 281 ZsO VII, . 930. 282 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 218. 283 CDSl II, s. 24, . 31. 284 Tamže, s. 341, . 491. 285 CDAC VIII, s. 152-153, . 106. 286 CDAC IX, s. 441, . 313. 287 BLAZOVICH, Anjoukori oklevéltár VIII, s. 152, . 296. 288 BOLERÁZSKY, Vojtech. Z najstarších dejín slobodného krá ovského banského mesta Pukanca. In: Historický zborník kraja IV. Banská Bystrica 1968, s. 357, pozn 4. 289 GUTEK, Peter – MATEJKA, Miroslav. Menej známe hrady stredného Pohronia. In: Pamiatky a Múzeá 2002, . 1, s. 4-5. LABUDA, Jozef. Hrady Štiavnických vrchov – ich funkcia a vzájomné interakcie. In: Archaeologia Historica. 27. Brno 2002, s. 273.

45

a mohol zabezpe ova ochranu oblasti a zárove by miestom zhromaž o-vania vzácnych kovov pri ich transporte do Kremnice.290 Popod hrad Žaký viedla komunikácia z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú, Kozelník do Hron-skej Breznice, kde sa táto pripájala na hlavnú cestu Pohroním do Zvolena. Sved í o tom aj jej zakreslenie na mape Zvolenského komitátu od Samuela Mikovíniho.291

Na strednom Pohroní bol ve mi dôležitou križovatkou ciest Zvolen, kto-rý bol komitátnym sídlom. Zvolen (Zoulum) získal mestské výsady pravdepo-dobne už v roku 1238.292 Samotné mestské jadro je postavené pozd ž cesty vedúcej z Krupiny, ktorá do vchádzala Hornou bránou a vychádzala Hron-skou bránou.293 Do Zvolena smerovala od západu cesta zo Svätého Kríža, z juhu od Krupiny a aj z východu od Lu enca. Táto viedla dolinou rieky Slati-na. Na tejto rieke pod Pustým hradom existovala lávka (scamnus) ako o tom sved ia záznamy z rokov 1546, 1554 a 1562.294 V roku 1563 sa pri súdnom spo-re medzi obyvate mi Slatinky a slobodníkmi z Mô ovej spomína aj cesta nad Slatinkou, popri ktorej rástli rôzne stromy ozna ené krížmi.295 Nepriamo sa spomína v súvislosti s nariadením Mateja Korvína obsiahnutom v mandáte z roku 1465. V om sa zakazuje zvolenským kastelánom núti prechádza cez Zvolen osoby, ktoré viezli tovar z Novohradu do Banskej Bystrice. Umož uje im tam ís bližšou cestou cez Víg aš, Zolnú a Mi inú.296 V roku 1525 sa spomí-na v súdnom spore odbo ka z Mýtnej (Mautdorf) na Víg aš (Wiglesch), cez ktorú sa dalo obís zvolenské mýto.297 Vo Víg aši existoval hrad, o ktorom sa v staršej literatúre tvrdí, že prvá zmienka o om je z roku 1299 (arx Vigles).298 V novšej literatúre sa predpokladá, že zámok vznikol koncom 14. storo ia. Prvú písomnú zmienku uvádza M. urková z roku 1390 (in castro Wegles).299 Priamo v chotári Zvolena sa v roku 1516 uvádza curva via, ktorej názov môže pod a P. Maliniaka súvisie s dnešným chotárom Krivá pú .300 Sved í o tom fakt, že v roku 1559 zaplatilo mesto za opravu komunikácie (via publica) práve na Krivej púti.301 Zo Zvolena viedla hlavná cesta na sever do Banskej Bystrice.

Zvolenská kotlina umož ovala stredovekým cestám, aby viedli po oboch brehoch rieky Hrona. Pod a B. Kleina hlavná cesta neprekra ovala Hron v miestach dnešného hlavného cestného mosta na jeho pravý breh,

290 GUTEK – MATEJKA, Menej známe hrady, s. 5-6. 291 MIKOVINY, Samuel. Mappa comitatus Zoliensis. In: BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica II. Viennae Austriae 1736. 292 CDSl II, s. 25, . 33. 293 MENCL, Václav. Str dov ká m sta na Slovensku. Bratislava 1938, s. 40, obr. 2. 294 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 218. 295 MALINIAK, „Meta ad modum crucis sculpa“, s. 398. 296 MBB I, s. 78-79, . 242. 297 Tamže, s. 198, . 608. 298 MATUNÁK, Michal. Víg ašský zámok. Zvolen 1960, s. 5. 299 URKOVÁ, Sídliskové pomery, s. 32. 300 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 215. 301 Tamže, s. 215.

46

ale viedla priamo na sever cez Borovú horu, Slia a Rybáre do Hronseku, kde prechádzala cez Hron na jeho pravý breh.302 Avšak pod a metácie Hronseku (Garamszeg) z roku 1250, kde je táto komunikácia ozna ená ako magna via, qua vadit de villa Zolyo in Lypcsa, viedla táto komunikácia po pravej strane Hrona.303 V tej istej listine sa spomína aj cesta zo Sielnice (Zelniche) do Hájnikov (villa custodum silvarum), ktorá prechádzala cez Vl í potok (fluvium Wlchunie).304 Pri návratení územia na avom brehu Hrona hos om zo Zvolena, ktoré neprávom užíval zvolenský župan Miko a jeho syn Ditrich, sa ako hranica uvádza magna via.305 V roku 1295 sa pri metácii Badína (Badyn) spomína magna via, quae ducit ad Badyn in Raduanya.306 Magna via je uvedená v roku 1323 v blízkosti Ková ovej (Kowachow).307 Južne od Ková ovej a Rybárov existoval most (ad pontem rivi Tapulcha), ktorý sa spo-mína v roku 1254.308 P. Maliniak sa domnieva, že tento most sa nachádzal v polohe Rákoš.309 Mestské knihy Zvolena obsahujú záznamy o oprave mos-ta cez Hron.310 Starý brod cez Hron existoval pravdepodobne niekde medzi Rybármi a Ve kou Lúkou. V roku 1293 sa totiž ako Kyralrewy uvádza na avej strane Hrona.311 Na komitátnej mape od Samuela Mikovíniho je za-

kreslená len cesta cez Ková ovú, Badín, Radva do Banskej Bystrice.312 P. Maliniak tiež predpokladá, že hlavný úsek cesty od Zvolena do Sloven-skej up e viedol po pravobrežných vyšších rie nych terasách Hrona.313 V období pred získaním mestských privilégií bola pravdepodobne Banská Bystrica (nova villa Bystrice prope Lypcham) ešte nevýznamnou osadou. Tieto výsady získala až v roku 1255.314 o však nevylu uje predpoklad, že cez u pred týmto dátumom viedla hlavná cesta do Slovenskej up e. Na-sved uje tomu aj pôdorys mesta, ktorého základnou osou je práve táto cesta, ktorá, prechádzajúc cez Radva , vstúpila do mesta Dolnou alebo inak Kremnickou bránou a smerom na Slovenskú up u vychádzala Hor-nou bránou.315

Slovenská up a sa spomína po prvýkrát v roku 1250 v súvislosti s cestou zo Zvolena – magna via, qua vadit de villa Zoulum in Lypche.316 V Slo-

302 KLEIN, Príspevok, s. 109. Rybáre sú dnes sú as ou obce Slia . 303 CDSl II, s. 243, . 349. 304 Tamže, s. 243, . 349. Hájniky sú dnes miestna as obce Slia . 305 JUCK, Výsady miest, s. 47, . 32. 306 CDH VI/1, s. 347. 307 RDSl II, s. 419, . 964. 308 CDSl II, s. 309, . 444. Názov Tapulcha sa spája s Teplým potokom, ktorý sa v sú astnos-ti vlieva do Hrona juhozápadne od Zvolena. Pozri KRŠKO, Jaromír. Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica 2008, s. 241. 309 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 218. 310 Tamže, s. 218. 311 Tamže, s. 218. 312 MIKOVINY, Mappa comitatus Zoliensis. 313 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 214. 314 CDSl II, s. 340-341, . 490. 315 MENCL, Str dov ká m sta, s. 84, obr. 14. 316 CDSl II, s. 243, . 349.

47

venskej up i existoval hrad a v roku 1340 získala dedina ležiaca pod ním mestské práva.317 V tomto dôležitom komunika nom bode existoval most, o ktorom sa dozvedáme zo s ažnosti miestnych obyvate ov (1536) proti

ubietovej, ktorej predmetom boli ich námietky proti neplateniu príspev-kov na jeho opravu.318 O. Tome ek predpokladá, že z Banskej Bystrice vy-chádzali smerom na Slovenskú up u dve cesty. Hlavná cesta išla po pravom brehu rieky Hron priamo z Banskej Bystrice do Slovenskej up e. Odbo ka tejto cesty viedla pravdepodobne z Banskej Bystrice cez Prie-chod, o dokumentuje aj samotný názov tejto lokality. Obe trasy sa spájali v Hiade skej doline, odkia cesta postupovala hore dolinou potoka Vážna až do Hiade ského sedla. Toto sedlo, ktoré tvorí hranicu medzi Starohorskými vrchmi a Nízkymi Tatrami, bolo z h adiska konfigurácie terénu jediným možným miestom prechodu cesty na liptovskú stranu. Z Hiade ského sedla cesta schádzala do doliny Korytnice a dolinou Revúcej pokra ovala alej už na území Liptovskej stolice.319 Cestné komunikácie od Slovenskej up e pokra ovali dolinou Hrona v smere na mesto Brezno. 320 Z Brezna pokra ovala hlavná cesta alej na východ, k baníckym osadám Be uš a Bacúch. Za nimi cesta vstupovala na územie Gemera a cez sedlo Besník smerovala na Spiš. Takto je zobrazená aj na mape Zvolenského komitátu.321 Dôležitá odbo ka z tejto cesty išla z Brezna smerom na sever, cez hrebe Nízkych Tatier, do Liptova. Prechádzala cez Mýto, banícku osadu Jarabá, sedlo ertovica do Bocianskej doliny na liptovskej strane Nízkych Tatier.322

o sa týka alších ciest v tejto oblasti, treba predovšetkým spomenú komunikácie vedúce z Banskej Bystrice cez západnú as Nízkych Tatier. Pod a B. Kleina najstaršia cesta viedla z Banskej Bystrice cez Sásovú, Špa-niu Dolinu, Staré Hory, Jelenec, Nízkotatranský hrebe , Suchú dolinu a Liptovskú Revúcu do Liptovskej Osady. Mladšia cesta smerovala z osady U Štub ov cez Ve ký Šturec do Liptovskej Revúcej a vybudovala ju thur-zovsko-fuggerovská spolo nos niekedy na prelome 15. a 16. storo ia pre vozovú dopravu. Najmladšia bola cesta z osady Moty ky cez uhliarske osa-dy Jergaly, Slia any, Donovaly a Mišúty do Korytnice. Všetky tieto tri cesty sa spájali v Liptovskej Osade.323 Najdôležitejšou zo spomínaných komuniká-cií sa stala po svojom vzniku práve cesta cez Staré Hory a Ve ký Šturiec.

317 JUCK, Výsady miest, s. 130-131, . 159. K dejinám Slovenskej up e pozri ORAVSKÝ, Hieronym. Slovenská up a. Martin 1990. 318 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 218. 319 TOME EK, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 40-41. 320 Prvá zmienka o Brezne je z roku 1265, ke sa vo výsadnej listine pre liptovských osadní-kov spomína pri metácii aj územie s názvom terra Berezun. Mestské výsady dostalo Brezno od udovíta I. v roku 1380. V roku 1488 vydal Matej Korvín listinu s privilégiom kona 15. augusta výro ný jarmok a každú sobotu týždenný trh. K dejinám Brezna v stredoveku pozri LACKO, Richard. Kapitoly z dejín mesta. In: Brezno v premenách asu. Banská Bystrica 2005, s. 30. 321 MIKOVINY, Mappa comitatus Zoliensis. 322 TOME EK, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 42. 323 KLEIN, Príspevok, s. 112- 113.

48

Dôležité cesty smerovali aj do Turca. Takúto cestu máme doloženú v privilegiálnej listine Banskej Bystrice (nova villa Bystrice prope Lypcham) z roku 1255, v ktorej sa spomína cesta v údolí Tajovského potoka do Turca.324 V neskoršom opise darovacej listiny Radvane (Raduana) z roku 1291 sa táto cesta spomína ako ad magnam viam similiter de Turuch.325 Okrem nej je tu zmienená aj iná vedúca údolím Kordi ky (fluvium Chevnichey).326 Metácia Rad-vane z roku 1291 dokazuje, že okrem cesty údolím Tajovského potoka cez Králiky viedla severnejšie od nej ešte jedna cesta do Turca. V tomto prípade niet pochýb o tom, že to bola cesta, ktorá viedla cez Kordíky. Na Mikovíni-ho mape Zvolenského komitátu je zakreslená len komunikácia z Banskej Bystrice cez Skubín, Tajov, Kordíky do Hornej Štubne.327 Thurzovsko-fuggerovská spolo nost sa podie ala na vybudovaní vozovej cesty do Turca z Banskej Bystrice cez Harmanec a sedlo Malý Šturec. Pokra ovala do Tur-ianskeho Michala, kde sa pripájala na kremnicko-tur iansku cestu, ktorá sa

spomína pri metácii Mútnej (Muthna) ako via magna, qua ducit in Zolum.328 Táto novovybudovaná cesta zrejme nahradila starú cestu, vyhýbajúcu sa doline Bystrice, prechádzajúcu po svahoch Kremnických vrchov. 329 B. Klein sa domnieval, že hlavná komitátna cesta zo Zvolena nemusela pri svojom smerovaní do Turca vies až do Banskej Bystrice, ale mohla vhodnou trasou odbo i v Kremni ke do údolia Malachovského potoka. Týmto údolím poho-dlne mohla dosiahnu Králiky, východiskový bod ciest vedúci tak do údolia Kremnického potoka, ako aj do Turca. V Králikoch, osade ležiacej na úpätí hlavného masívu Kremnických vrchov, sa k ceste z Kremni ky, resp. Rad-vane pripájala cesta z Banskej Bystrice, vedúca údolím Tajovského poto-ka.330 Po týchto cestách sa realizoval vývoz medi a dovoz olova z Po ska a Sliezska.331 Do Po ska viedla cesta pod Oravským hradom. Priamo nám to dokladá dohoda z roku 1529, ktorá bola uzavretá medzi kapitánom Orav-ského hradu Petrom Kostskom zo Sedlíc a županom Zvolenskej župy udo-vítom Pekrom z Petroviny o slobodnom prechode obchodníkov zo Zvolenskej župy, banských miest a Fuggerovcov popod Oravský hrad do Po ska. Mali zaplati len tridsiatok.332 Do Sliezska sa chodilo popod hrad Budatín. O tom nám sved í ubezpe enie Jána Podmanického z roku 1534, že obyvatelia banských miest môžu bez obáv prechádza okolo tohto hradu.333

o sa týka ciest lokálneho významu, tak tu treba v prvom rade spome-nú spojnice medzi dôležitými sídlami sledovanej oblasti. O. Tome ek uvádza dve cesty spájajúce Banskú Bystricu a Kremnicu. Prvá smerovala cez Mala-

324 CDSl II, s. 372, . 537. 325 CDAC V, s. 31, 20. 326 Tamže. 327 MIKOVINY, Mappa comitatus Zoliensis. 328 CDAC VIII, s. 57, . 36. 329 KLEIN, Príspevok, s. 110-111. 330 KLEIN, Príspevok, s. 110. 331 TOME EK, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 41. 332 MBB II, s. 275, . 824. 333 Tamže, s. 385, . 1243.

49

chov a sedlo Tri kríže a druhá doložená z neskoršieho obdobia cez Tajov a Skalku.334 Chodi cez Malachov (Maleho) povolil banskobystrickým obyvate-om Matej Korvín v roku 1465. 335 Táto komunikácia je zakreslená aj na Miko-

víniho mape.336 Metácia Hronseku z roku 1250 nám ozna uje cestu do Sielnice (Zelniche) cez Vl í potok.337 V roku 1287 sa spomína cesti ka z Nec-pál (Neczpal) do Banskej Bystrice popri skale, ktorá sa nazývala Vrátnica (Wratnycha).338 Cesta z O ovej do up e – in viam, qua transiret de Ochowa in Lypche – sa uvádza v listine z roku 1351.339 Okrem nej sa tu píše aj o alšej ceste západne od rieky Zolná, ktorá pod a M. urkovej smerovala pravdepo-dobne do Hrochote.340 P. Maliniak sa však domnieva, že pod a pomenovania ide o vlastnícke ozna enie tejto komunikácie.341 Spojenie Zolnej a O ovej môže dosved ova zmienka o brode (portus siccus et saxosus) cez potok O ovka z rokov 1263 a 1552.342 Z roku 1492 pochádza zmienka o kríži, ktorý stál pri ceste z mesta Banská Bystrica do dediny Jakub.343 Môže ís o ten istý kríž, ktorý sa uvádza v roku 1398 pri poli pod a všetkého v blízkosti mlyna v Kosti-viarskej (villa Sclavonicalis).344 Zaujímavá je zmienka z roku 1356 o ceste z názvom Igov závoz (via Igow zawos) medzi Priechodom a Podkonicami. P. Maliniak predpokladá, že v tomto prípade názov odzrkad uje pravdepo-dobne vlastníka.345 Z hlavnej komunikácie vedúcej Horehroním odbo ovala cesta do stredoslovenského banského mesta ubietová.346 Z novembra 1536 je zmienka o novej ceste z Murá a do ubietovej.347 Už v októbri toho roku sa dozvedáme, že Matej Bašo dal vyrúba 4 míle dlhý priesek lesom smerom na

ubietovú.348 V 16. storo í vzniklo v strednej asti Pohronia nieko ko nových ciest. Potvrdzujú to viaceré súdne spory. V roku 1552 proti takejto ceste, kto-rú vytvorili obyvatelia Zolnej protestoval zeman Ján Mi inský. Viedla totiž cez jeho pozemky. O 20 rokov neskôr vybudovali obyvatelia Lukového komuniká-ciu cez majetky Štefana Šóša.349 V roku 1263 sa vo Zvolene spomína chodník,

334 TOME EK, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 41. 335 MBB I, s. 78-79, . 242. 336 MIKOVINY, Mappa comitatus Zoliensis. 337 CDSl II, s. 242, . 349. 338 ŠMILAUER, Vodopis, s. 61. Vladimír Šmilauer predpokladal, že sú asný názov Vrátnice môže by Ostredok. 339 URKOVÁ, Mária. Sídliskové pomery na Víg ašskom panstve do za iatku 16. storo ia. In: Historický asopis, 1993, ro . 41, . 1, s. 30. 340 ad quandam viam Czabanahurhuth. Tamže, s. 30, pozn. 53. 341 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 214. 342 Tamže, s. 218. 343 MBB I, s. 95-96, . 299. Jakub je dnes sú as ou Banskej Bystrice. 344 MALINIAK, „Meta ad modum crucis sculpa“, s. 396. Kostiviarska je dnes sú as ou Banskej Bystrice. 345 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 215. 346 ubietová získala mestské výsady v roku 1379. MBB I, s. 28, . 44. 347 MBB II, s. 473, . 1587. 348 Tamže, s. 466, . 1559. 349 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 215.

50

ktorý viedol pod vrch nazývaný Hrádok (Haraduk).350 O prepojení Mô ovej a Slatinky sved í zmienka o zarastenej ceste z roku 1419 (via erbosa)351 a z roku 1563 (via antiqua herbosa)352.

Poiplie V oblasti Poiplia sa dochovalo taktiež viacero písomných prame ov,

na základe ktorých sa dá rekonštruova podrobne tunajšia dopravná sie . Z roku 1135 pochádza prvá písomná správa o ve kej ceste do Zvolena, kto-rá existovala v oblasti stredného Poiplia. Zachovala sa nám v listine Bela II., ktorou potvrdil majetky premonštrátskeho kláštora v Bzovíku (Bozouk).353 Kláštor v Bzovíku je jedným z najstarších na Slovensku. Zasvätený bol sv. Štefanovi krá ovi. Založil ho comes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov s manželkou Žofiou niekedy medzi rokmi 1124 – 1131. Pôvodne tu pôsobili benediktíni a neskôr premonštráti.354 Hoci sa metácia v spomínanej listine pokladá za sfalšovanú,355 dá sa predpoklada , že uvedená cesta bola už v tomto období asto používaná. Tento názor potvrdzuje meta ná listina šahanských premonštrátov z roku 1245, kde je opä uvedená ako magna via.356 V roku 1424 sa spomína pri Šahách ako magna via antiqua.357 B. Klein ju považoval za hlavnú spojnicu medzi centrálnymi as ami Uhorska a Zvolenom ako komitátnym sídlom.358 Na územie Slovenska vstupovala cesta pri Šahách. Tu existoval premonštrátsky konvent Blahoslavenej Panny Márie. Fundátorom kláštora bol bán Martin z rodu Hunt-Pozna-novcov, ktorý ho založil pravdepodobne v rokoch 1236-1238.359 Šahy získali v roku 1405 právo kona raz do roka jarmok.360 V roku 1266 bolo konventu udelené právo vybera mýto na rieke Ipe v Šahách – tributum pontis, prope monasterium de Saagh, in fluvio Ipul.361 V roku 1318 sa pri Šahách spomína most.362 Prechod cez Ipe dokladá aj listina datovaná do roku 1414, kde sa uvádza magna via, qua de dicta possessione Barathy transiret ad villam Saagh.363 Pri dnešnej obci Bernecebaráti na avom brehu Ip a sa stretávali dve dôležité cesty. Prvá viedla popri avom brehu dolnej

350 CDH IV/3 , s. 143. Pod pomenovaným Hrádok sa tu zrejme myslí Hrádok v katastri Mô ovej. 351 ZsO VII, . 930. 352 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 215. 353 CDSl I, s. 71, . 74. 354 Bližšie pozri LÁSLÓOVÁ, Premonštráti, s. 123-124. 355 MARSINA, Richard. Štúdie k slovenskému diplomatáru I. Druhá as : Obdobie od roku 1000 do 1235. In: Historické Štúdie. 18. Bratislava 1973, s. 102-118. 356 CDSl II, s. 135, . 201. ŠMILAUER, Vodopis, s. 152. 357 CDH X/6, s. 647, . 289. 358 KLEIN, Príspevok, s. 106. 359 Bližšie pozri LÁSLÓOVÁ, Premonštráti, s. 127-128. 360 ZsO II/1, . 3773. 361 CDH IV/3, s. 313. 362 RDSl II, s. 166, . 337. 363 Possessio Barathy je dnešná dedina s názvom Bernecebaráti v Ma arsku, ktorá sa nachá-dza oproti Šahám. ZsO IV, . 2746.

51

asti Ip a od Szobu a druhá komunikácia sem smerovala z Hontu cez Dregelypalánk (Dragol), ktorý ležal pod hradom Dregely. Táto sa uvádza v roku 1468.364 Hont bol pôvodné sídlo Hontianskeho komitátu. Existoval tu hrad, ktorý vznikol pravdepodobne v druhej polovici 10. storo ia a prvý-krát je písomne doložený v roku 1222 (Hunt). Zanikol v druhej polovici 13. storo ia.365 Hrad Dregely založili v druhej polovici 13. storo ia Hunt-Poznanovci a prvýkrát sa uvádza v roku 1285.366 Zo Šiah pokra ovala hlavná cesta do Zvolena cez Hrkovce (Guereky), kde sa v roku 1277 spomína magna via, per quam itur in Egeg.367 Potom viedla cez Tupú (Thompahaza), kde sa uvádza v roku 1338.368 Jej trasa je podrobne doložená aj v alších metá-ciách. Pod ozna ením magna via sa vyskytuje pri metácii Slatiny (Zalathna) v roku 1327.369 Ako magna via, vedúca do Hontianskych Moraviec (villae Magoud) sa spomína pri Hokovciach v roku 1265.370 Tu sa križovala s cestou z Levíc do Lu enca. Pod ozna ením magna via sa uvádza v roku 1301 aj pri Dudinciach (Gyuk),371 v roku 1249 pri Hontianskych Tesároch (villa Pyr),372 v roku 1279 pri metácii Dvorníkov (minor Teszer)373 a v roku 1291 pri Hon-tianskych Nemciach (Nympthy seu Thoti).374 Tu prechádzala cez rieku Štiav-nica. O tom sved í názov dnes už zaniknutej dediny Zabrod, ktorá sa spomína v roku 1246 spolu práve s Hontianskymi Nemcami.375 Odtia to viedla táto dôležitá komunikácia cez Devi ie do Krupiny. V roku 1471 sa uvádza aj ako via regia.376 Krupina (Kurpona) získala mestské práva pravde-podobne v roku 1238.377 V roku 1393 obdržala právo kona slobodný týž-denný trh.378 Táto výsada bola v tomto období zriedkavá. V tej istej listine sa spomína aj právo kona výro ný trh.379 Tieto privilégiá poukazujú okrem iného aj na dôležitos a zárove frekventovanos komunikácie do Zvolena. Komunikácia zo Šiah do Krupiny je uvedená ako via v listine z roku 1331.380 V roku 1358 je doložená pri ohrani ení Tar ian (Ztarchan)381

364 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 93. 365 MALINIAK, Pavol. Hont. In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 193-194. 366 MALINIAK, Pavol. Drége . In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 208. 367 MES II, s. 75, . 57. 368 CDH VIII/7, s. 309, . 238. 369 DH I, s. 84, . 61. 370 CDH IV/3, s. 280. 371 RDSl I, s. 53, . 64. 372 CDSl II, s. 226, . 324. 373 CDH V/2, s. 556. 374 ŠMILAUER, Vodopis, s. 154. 375 CDSl II, s. 162, . 233. 376 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 214. 377 CDSl II, s. 24, . 32. 378 ZsO I, . 2944. 379 Tamže. 380 DH I, s. 96, . 68. 381 Dnes zaniknutá dedina, ktorá ležala pod a I. Bakácsa medzi Demandicami, Santovkou-Malinovcom a Hornými Semerovcami. BAKÁCS, Hont vármegye, s. 200.

52

ako hlavná cesta medzi Krupinou (Korpona) a Ostrihomom (Strigonium)382. Zo Šiah do Krupiny viedla popri hlavnej dopravnej tepne aj menej vý-znamná cesta popri Pláš ovciach (possessio Palast), ktorá sa uvádza v roku 1331 pri ich metácii.383 Opätovná zmienka o tomto spojení je z roku 1475.384 Z Krupiny viedla hlavná cesta do Zvolena cez Pliešovské sedlo do Babinej a Dobrej Nivy.385 Babiná (Babasceky) a Dobrá Niva (Dobruna) dostali spolo -né mestské výsady až v roku 1254.386 V Dobrej Nive existoval aj hrad, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1306 (castrum Dobronya).387 V. Hanuliak sa domnieval, že cesta do Zvolena mala dve vetvy. Východná viedla údolím rieky Litava, pod rovnomenným hradom, cez Pliešovce a Sásu a k západnej vetve sa pripájala v Dobrej Nive.388 Prvá správa o hrade Litava (castrum Haradnak) je z roku 1276, kedy sa spomína jeho správca komes Derša z rodu Huntovcov.389 Tento hrad zanikol pred rokom 1342 a v jeho blízkosti bol vybudovaný nový nazývaný takisto Litava alebo abra .390 Cesta z Krupiny (Corpona) do Litavy (Lythua) sa uvádza pri metácii Cerova (Chery) v roku 1368.391 V roku 1429 je zmienka o komunikácii do Litavy (Lithwa) tiež pri metácii Bzovíka (Bozok).392 Okrem tohto na tejto trase existovali dve mestá – Pliešovce393 a Sása394. V roku 1494 sa uvádza priame spojenie Pliešoviec a Krupiny.395 V spomínanej listine z roku 1368 sa spomína aj cesta nazývaná Zalathna a druhá pomenovaná via Pollena.396 Na základe prvého pomenova-nia možno predpoklada komunikáciu do dnešnej Slatiny a druhý názov pravdepodobne možno spája s cestou smerujúcou do oblasti Po any. Z Dobrej Nivy cesta smerovala priamo do Zvolena. B. Varsik sa domnieval, že po tejto ceste smerovalo aj osíd ovanie z Hontu na územie stredného Slovenska, najprv do Zvolenskej stolice a neskôr Liptova a Turca.397

382 CDHA VII, s. 17, . 10. 383 DH I, s. 97, . 68. 384 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 170. 385 KLEIN, Príspevok, s. 107. 386 ZsO I, s. 313, . 450. 387 RDSl I, s. 191, . 412. 388 HANULIAK, Václav. Hrad abra v dejinách Hontu. In: Archaeologica Historica. 29. Brno 2004, s. 299. 389 DH I, s. 17, . 11. 390 MALINIAK, Pavol. Hrádok (Litava). In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 194-196. MALINIAK, Pavol. abra (Litava). In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 196-203. 391 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 103. 392 Tamže, s. 55. 393 Doteraz nie je vyriešené, kedy Pliešovce získali mestské privilégiá. Pravdepodobne už na konci stredoveku boli mestom. Podrobnejšie pozri MALINIAK, Pavol. Dejiny do konca 19. storo ia. In: DARULOVÁ, Jolana a kol. Pliešovce. Krajina, história, kultúra. Pliešovce – Banská Bystrica 2006, s. 46. 394 V roku 1351 dostali obyvatelia Sásy (villa Nemet Pelseuch) rovnaké výsady ako Babiná a Dobrá Niva. CDH IX/2, s. 68-70, . 11. 395 MALINIAK, Dejiny do konca 19. storo ia, s. 45 396 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 103. 397 VARSIK, Z osídlenia, s. 21.

53

Dôležitá komunika ná tepna viedla popri samotnej rieke Ipe . Hlavná cesta popri pravom brehu Ip a vychádzala zo Štúrova, pri Kamenici nad Hro-nom prechádzala na avý breh Hrona. Tu sa k nej pripájala cesta z Ch aby (villa Helumba), ktorá viedla popri Dunaji a spomína sa v roku 1262. V listine sa uvádzajú cesty do Leli (Leled) a Ipolydamásdu (Damas).398 To znamená, že pri Ch abe existoval priechod na avý breh Ip a. Z Kamenice nad Hronom viedla hlavná cesta popri Bajtave, Salke, Malých Kosihách, Pastovciach, Bielovciach do Ipe ského Sokolca, kde sa k nej pripájala spomínaná cesta z Levíc. Trasa zo Salky (Zalka) do Pastoviec (Paztho) je doložená pri metácii Malých Kosíh (Kezew) v roku 1454.399 Pri Salke existoval takisto priechod na avý breh Ip a. Dokladá nám to zmienka o ceste zo Salky (Zalka) do Ipolytölgyesu (Thewlgyes) z roku 1462 v metácii Dávidrévu – Dávidovho brodu (DauidRewe).400 Dodnes tu existuje hrani ný priechod. Z Ipolytölgyesu (Saagysidow) viedla hlavná cesta popri avom brehu Ip a do dnešného Nagybörzsönyu (Bersen), ktorá sa uvádza v roku 1258.401 Odtia to smerovala do dnešnej obce Kemence (Kemence), kde sa uvádza v roku 1230 ako magna via.402 Po pravom brehu viedla cesta zo Salky do Ipe ského Sokolca. Z Ipe ského Sokolca viedla komunikácia popri Lontove, cez Kubá ovo, Sazdice do Vyškoviec nad Ip om. Cesta z Kubá ova (Zethet) do Lontova (Lontho) sa uvádza v roku 1510.403 V tejto listine sa spomína aj názov via Sooswth.404 Mohlo by ís o cestu, ktorá sa uvádza v roku 1331 ako komuni-kácia vedúca z Trhyne (Turgunye)405 do Vámosmikoly (Mykola).406 Cesta pre-chádzala na druhú stranu Ip a práve pri Vámosmikole a Pastovciach. Dokladá to existencia tunajších mýtnych staníc, ktoré sú uvedené v roku 1412. 407 Z Vyškoviec nad Ip om smerovala hlavná komunikácia Poiplím do Šiah, kde sa križovala s cestou do Zvolena. Úsek medzi Vyškovcami nad Ip om a Šahami je doložený aj písomne. V roku 1414 sa spomína via publica vulgo Warbokvta vocata, per quam de Saagh itur ad villam Wysk.408 Zo Šiah smerovala popri dnes zaniknutej dedine Parasa, kde sa pri metácii jej územia uvádza ako via publica v roku 1358.409 Pri Tešmáku (terra Tysmogh) sa spomína v roku 1272 ako via magna iuxta fluvium Ipul.410 Odtia to viedla do Ipe ského Predmostia. Pri Ipe -skom Predmostí sa k nej pripájala cesta z Krupiny, ktorá viedla cez Bzovík a Pláš ovce. Pláš ovce boli dôležitou križovatkou v tejto asti Poiplia. Komu-

398 MES I, s. 471-472, . 616. 399 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 140. 400 Dnes zaniknutý medzi Letkésom a Ipolytölgesom. Tamže, s. 107. 401 CDH IV/2, s. 472. 402 CDAC VI, s. 489, . 307. 403 Tamže, s. 197. 404 Tamže. 405 Dnes je Trhy a miestnou as ou Sikenice. 406 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 204. 407 ZsO III, . 2479. 408 Villa Wysk sú dnešné Vyškovce nad Ip om. Pozri ZsO IV, . 2746. I. Bakács túto zmien-ku datuje do roku 1415. Pozri BAKÁCS, Hont vármegy, s. 89. 409 Tamže, s. 172. Parasa existovala medzi Šahami a ich miestnou as ou Tešmák. 410 CDH V/1, s. 202. Tešmák patrí dnes pod Šahy.

54

nikácia zo Šiah do Krupiny popri Pláš ovciach sa spomína v roku 1331411 a takisto v roku 1475.412 V roku 1282 je pri metácii Pláš oviec (Palasth) dolo-žená aj ako cesta vedúca do Bzovíka (Buzauk)413 a takisto aj v roku 1309 ako via publica de Bozoch.414 Neskôr v roku 1331 je o nej zmienka ako o ceste z farnosti sv. Juraja v Pláš ovciach (ecclesia sancti Georgy de Palast) do Bzovíka (Bozowk)415 a spolu s ou je tu uvedená aj publica strata z Ipe ského Predmostia (Hydweg) do Pláš oviec (Palast).416 V tejto listine sa spomína aj cesta z Pláš oviec do Ve kých Turoviec (Tur),417 ktorá pokra ovala do Šiah. Táto as sa uvádza v roku 1424 ako cesta z Ve kých Turoviec do Šiah.418 Spojenie Pláš oviec a Bzovíka je doložené aj v listine z roku 1475.419 Z Pláš oviec išla dôležitá cesta do Slatiny, kde sa pripájala k hlavnej ceste do Zvolena. Možno ju spája s ozna ením antiqua via, ktoré sa vyskytuje v meta nej listine Slatiny (Zalath-na) z roku 1327.420 Hlavná komunikácia Poiplím viedla od Ipe ského Predmos-tia cez Balog nad Ip om do Kolárov (Koarzeg), kde sa spomína v roku 1244 ako magna via.421 Pri Balogu nad Ip om existoval priechod na druhý breh. Dokazuje to zmienka o ceste do dnešného Ipolyvecu (Vezche) a komunikácii medzi Ipo-lyvecom a Ve kou Vsou nad Ip om (Nagfalwa) z roku 1400.422 alej hlavná cesta popri Ipli smerovala do dnešnej dediny Slovenské armoty. Tu sa rozde-lila. Severná trasa viedla cez Záhorce, Želovce, Sklabinu do Ve kého Krtíša. Tu sa k nej pripájala cesta, ktorá ju spájala s hlavnou komunikáciou zo Šiah do Zvolena a viedla od Ve kého Krtíša, cez Modrý Kame , Da ov Lom, Senohrad, Pliešovce, Sásu do Babinej. Na tejto komunikácii existoval hrad Modrý Kame . V roku 1278 sa uvádza ako castrum comitis Petri423, patril až do 19. storo ia rodine Balašovcov. Z Ve kého Krtíša smerovala táto hlavná komunikácia popri Pôtri, Slovenských K a anoch, ubore i, Lehôtke, Hali i do Lu enca. V Hali i existoval dôležitý hrad, ktorého po iatky kladú niektorí autori do 12. storo ia, avšak v písomných pramne och sa uvádza až v polovici 15. sto-ro ia. Patril rodu Tomajovcov.424 Pri Slovenských K a anoch sa k hlavnej komunikácii z Ve kého Krtíša do Lu enca pripájala dôležitá cesta zo Senného doložená v roku 1271 pod názvom magna via, qua veniet de Zynna et vadit in 411 DH I, s. 97, . 68. 412 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 170. 413 CDAC IV, s. 248, . 153. 414 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 170. 415 DH I, s. 97, . 68. 416 Tamže, s. 98, . 68. 417 DH I, s. 98, . 68. 418 CDH X/6, s. 647, . 289. 419 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 170. 420 DH I, s. 84, . 61. 421 CDSl II, s. 102, . 150. 422 ZsO II/1, . 599. Tu sa však priamo tieto komunikácie neuvádzajú. Spomína ich však I. Bakács. Pozri BAKÁCS, Hont vármegy, s. 88. 423 ÁMTF IV, s. 256. Iní autori považujú rok 1137 za rok založenia hradu. Pozri FEREN-COVÁ, Helena – MIHÁ KIN, Ján – UROVÁ, Bibiana. Hrad Modrý Kame - Múzeum bábkarských kultúr a hra iek. In: Pamiatky a múzeá, 2004, . 3, s. 58. 424 Novohrad 2/1, s. 136.

55

Lusunch.425 V tejto listine je doložená pri metácii Senného aj iná cesta do Lu-enca.426 V prípade ve kej cesty zo Senného do Lu enca ide o komunikáciu,

ktorá sa odpojila pod hradom Víg aš z hlavnej cesty zo Zvolena do Lu enca. Od Víg ašu viedla cez dnešné Slatinské Lazy, Starú Hutu, Horný Tisovník, Príboj, Senné, Brusník, Hornú Strehovú do Slovenských K a ian.

Zo Slovenských armôt viedla do Lu enca druhá trasa popri Olovároch, Kiarove, Vrbovke, elároch, Bušinciach, Muli, Tren i, Ve kej nad Ip om a Panických Dravciach. Spomína sa ako antiqua via v metácii Olovárov (Olwar) v roku 1266427 a roku 1292 sa uvádza už ako magna via.428 Trasa po avom brehu Ip a je doložená aj pri metácii Vrbovky (terra Vrbou) v roku 1327.429 Pri Lu enci sa v roku 1327 spomína magna via qua intrat ad plateam ville seu civitatis Luchunch.430 V tej istej listine je zmienka o dvoch iných cestách do Lu enca.431 Lu enec bol teda dôležitou križovatkou ciest. Vo Vlastivednom slovníku obcí Slovenska sa píše, že meste kom sa stal od polovice 15. storo ia.432 V ma ar-skej historickej literatúre sa niekedy spomína, že sa tak stalo už v roku 1290. V roku 1327 sa uvádza pod názvom villa seu civitas Luchunch. V nasledujúcich rokoch sa už ako mesto nespomína. Až v roku 1451 sa uvádza ako oppidum. V tomto roku vojsko Jána Jiskru z Brandýsa porazilo vojsko Jána Hu adyho. V dedine Opatová existoval kláštor cistercitov, ktorý v roku 1442 ovládli brat-ríci a prestavali ho na pevnos .433 Od Lu enca smerom na sever viedla cesta do Zvolena. Táto prechádzala popri Vidinej, Tomášovciach a Podre anoch cez Lovinoba u, Mýtnu, Pílu, Krivá , popri dnešnej Detve, cez Zvolenskú Slati-nu a Lieskovec do hlavného sídla zvolenského komitátu. Je nepriamo spo-mínaná v súvislosti s nariadením Mateja Korvína z roku 1465.434 V roku 1525 sa uvádza v súdnom spore odbo ka z Mýtnej (Mautdorf) na Víg aš (Wiglesch), cez ktorú sa dalo obís zvolenské mýto.435 Na tejto ceste bol strážnym bodom hrad vo Víg aši436 a hrad v Divíne, ktorý vznikol v 13. storo í a prvá zmienka o om pochádza z roku 1329 (castrum Dyun).437 Okrem hradu sa podarilo archeologickým prieskumom a následným vý-skumom doloži aj existenciu neskorostredovekého hrádku s predsunutým

425 CDAC VIII, s. 353, . 239. 426 Tamže. 427 CDAC III, s. 134, . 90. 428 CDH VI/1, s. 217-219. V tejto listine sa síce neuvádza, ale zmie uje sa o nej I. Bakács. Pozri BAKÁCS, Hont vármegy, s. 164. 429 CDH VIII/3, s. 207, . 64. 430 ÁMTF IV, s 270. 431 Tamže. 432 VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU II. ( alej VSOS II) Bratislava 1977, s. 198. 433 Podrobnejšie pozri DRENKO, Jozef. Z historických prame ov Lu enca. Lu enec 1997, s. 6-20. 434 MBB I, s. 78-79, . 242. 435 Tamže, s. 198, . 608. 436 MATUNÁK, Víg ašský zámok. URKOVÁ, Sídliskové pomery, s. 32. 437 ÁMTF IV, s. 236.

56

opevnením a zachovali sa tu tiež relikty banskej ažby.438 Vo Vidinej exis-toval hrádok, ktorý vznikol v období, ke tu pôsobili bratríci.439 Do Lu enca viedla dôležitá cesta aj z Levíc. Z roku 1300 je záznam o ceste z Hokoviec (Egheg) do Levíc (Lewa)440 ktorá viedla popri dnešnej Santovke a Demandi-ciach. V roku 1276 sa totiž uvádza ve ká cesta do Hokoviec pri metácii Ma aroviec (Magarad)441 a v roku 1317 pri metácii Demandíc (Demyen).442 Z Hokoviec viedla hlavná komunikácia alej na východ do Lu enca. V roku 1279 je doložená pri Pláš ovciach (Palasth) ako magna via.443 Ako publica strata sa uvádza v roku 1296 pri elovciach (Chal).444 Pri metácii Lu enca (Luchunch) v roku 1327 sa uvádza ako magna via.445 Z Lu enca viedla hlavná cesta cez Rimavskú Sobotu, Torna u, Rož avu, Moldavu až do Košíc. Pravde-podobne sa pod ozna ením via antiqua uvádza pri metácii Poltára (Poltaar) v roku 1332.446

Na juh smerovala z Lu enca alšia komunikácia cez Fi akovské Ková e, Fi akovo, Radzovce, Šiatorskú Bukovinku do dnešného Salgótarjánu. Odtia to viedla cesta až do Budína. Na tejto ceste do Salgótarjánu stál dôležitý hrad vo Fi akove. V roku 1242 sa prvýkrát objavuje v prame och pod ozna ením castrum de Philek.447 Hrad však existoval ešte pred tatárskym vpádom a patril istému Fulkovi z rodu Ka icovcov. V roku 1246 mu ho odobral Belo IV.448 V nasledujúcich obdobiach stredoveku patril viacerým rodom. Doterajší ar-cheologický materiál dokladá využívanie hradu od 12. do 17. storo ia.449 Pod hradom existovala dedina, ktorá sa postupne sformovala na mesto.450 V roku 1255 sa spomína via, qua vadit ad Filek.451 Nad obcou Somoskö stál hrad Šomoš-ka, ktorý sa prvýkrát uvádza v roku 1323 ako castrum Sumusku.452 Menej zná-me sú hrádky v Holiši a v Radzovciach.453 Pri Šiatorskej Bukovinke v polohe Köszegö existoval v 12. – 13. storo í alší hrádok.454 438 BEDNÁR, Peter – FOTTOVÁ, Eva – GOGOVÁ, Stanislava – SLIVENSKÁ, Zuzana. Stredoveké opevnené objekty z Divína. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003. Nitra 2004, s. 30-31. 439 Novohrad 2/1. Dejiny. Martin 1989, s. 243, pozn. 15. 440 Cesta je pomenovaná ako publica strata. CDH VII/5, s. 258, . 363. 441 Dnes sú Ma arovce (Malinovec) sú as ou obce Santovka CDP VIII, s. 183, . 143. 442 ÁMTF III, s. 190. 443 DH I, s. 20, . 11. 444 MES II, s. 395, . 399. 445 ÁMTF IV, s. 269. 446 Tamže, s. 285. 447 Tamže, s. 241. 448 CDSl II, s. 148-151, . 217. 449 Bližšie pozri DRENKO, Jozef a kol. Fi akovo. Fulek. 1246-1996. Fi akovo 1996, s. 19-22. 450 V roku 1423 získalo Fi akovo výsady (oppidum Fylek) a v roku 1470 povolil krá Matej Korvín františkánom založi si tu kláštor. Tamže, s. 28-29. 451 CDH IV/2, s. 338. 452 ÁMTF IV, s. 293. 453 Hrádok v Radzovciach je datovaný do 13.-14. storo ia a v Holiši vznikol až v období, ke tu pôsobili bratríci. Novohrad 2/1, s. 136; 243, pozn. 15. 454 PDOS II, s. 50-51.

57

Z Lu enca viedla aj komunikácia cez Stolické vrchy popod hrad Murá alej do Spiša. Pri metácii Poltára z roku 1332 sa uvádza ako ve ká cesta

z ierneho lesa (nigra silva) cez eské Brezovo (Burzwa)455, na ktorej existovalo viacero hrádkov. V Brezni ke existoval hrádok priamo v intraviláne obce. Nálezy z neho sa datujú do 12. – 14. storo ia.456 Južne od dnešného Poltára ležala dnes už zaniknutá stredoveká dedina Dolný Poltár. Jej sú as ou bolo aj š achtické sídlo. Archeologickým výskumom bola odkrytá veža z 13. storo ia a dva objekty z 15. – 16. storo ia.457 Pravdepodobne alší stredoveký hrádok bol aj v eskom Brezove.458 Z Poltára viedla cesta aj do dnešného Ozdína a Málinca a odtia to pravdepodobne smerom na Zvolen. Sved í o tom predo-všetkým stredoveký hrad v Ozdíne. Prvýkrát sa v prame och objavuje v roku 1279 ako castrum Ouzden.459 Povrchovým zberom sa zistil materiál z 13. – 15. storo ia. Hrad zanikol v roku 1460, ke ho dobyl Matej Korvín.460 V Málinci existoval v období pôsobenia bratríkov hrádok.461

V oblasti stredného Poiplia viedla aj dôležitá komunikácia popri avom brehu Ip a. Už v roku 1274 sa spomína pri metácii Podlužian462 a dnes za-niknutej dediny Pöstény463 (terras suas Pehchen et Podlusan) ako magna via, qua venit de Wodkerth (dnes Érsekvadkert), et vadit in Hugog (dnes Hugyag).464 Táto cesta viedla aj do Szécsény (Zechen), kde sa uvádza v roku 1327.465 Ide o komu-nikáciu, ktorá sa severne od Vácu pripájala na hlavnú podunajskú cestu od dnešnej Budapešti a do Ostrihomu. Z dediny Pöstény, ktorá sa nachádzala pri avom brehu Ip a, viedli pod a listiny z roku 1274 ešte dve cesty - jedna do

spomínaných Podlužian na pravom brehu Ip a a druhá do dnešného Balassa-gyarmatu (Gormath).466 V tejto listine je uvedená aj cesta, ktorá odde ovala Pöstény od dediny Szügy (Scyud).467

o sa týka ciest lokálneho významu, tak tu treba v prvom rade spome-nú spojnice medzi dôležitými sídliskami sledovanej oblasti. Zo Santovky (Zantho) viedla cesta do Demandíc, ktorá sa uvádza v roku 1338.468 V roku

455 ÁMTF IV, s. 186, 285. 456 PDOS II, s. 38. 457 Tamže, s. 47-48. 458 Tamže, s. 39. 459 CDAC XII, s. 268, . 225. Tu je uvedený ako castri Oscin. G. Györffy ho uvádza ako castri Ouzden. Pozri ÁMTF IV, s. 283. 460 OŽ ÁNI, Ondrej – NEVIZÁNSKY, Gabriel – HUNKA, Ján. Výsledky prieskumu na hrade v katastri obce Ozdín. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2002. Nitra 2003, s. 105-106. 461 Novohrad 2/1, s. 243, pozn. 15. 462 Podlužany sú dnes sú as ou Záhoriec. 463 Dnes je to Pösténypuszta. 464 CDAC IV, s. 45, . 22. 465 ÁMTF IV, s. 297 466 CDAC IV, s. 45, . 22. 467 Tamže. 468 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 154.

58

1496 je doložená pri ohrani ení Tar ian (Felsewztharchan)469 cesta medzi Hornými Semerovcami (Felsewzemered) a Domadicami (Dalmad). Zrejme s touto komunikáciou súvisí aj názov Dalmadywth, ktorý sa uvádza v tej istej listine.470 V rokoch 1353 a 1354 sa pri metácii dnešných Hontianskych Moraviec (possessio Marouth) spomína cesta do Ma aroviec (villa Magya-rod).471 Do Hokoviec viedla cesta z Demandíc (Damyand), ktorá sa spomína v roku 1343 pri ohrani ení zeme Egres (Egrus).472 Táto sa uvádza aj v roku 1344.473 V roku 1301 sa pri metácii Hokoviec uvádza cesti ka (semita), ktorá vedie do Hontianskych Moraviec (Marouth).474 V roku 1339 sa spomína spoje-nie medzi Súdovcami (Sciud) s Hontianskymi Moravcami.475 V roku 1429 sa pri metácii Hontianskych Tesárov (Thezer) uvádza cesta medzi Súdovcami (Vsvd) a Drážovcami (Daraz).476 Za miestnu komunikáciu možno považova aj spoje-nie medzi Vinicou (Njek) a Balogom nad Ip om (Balogh), ktoré sa spomína v roku 1486.477 V tejto listine sa zachoval aj dôkaz o spojení dvoch astí dediny, ke sa tu uvádza ako via ad Felseo Nyek.478 Pri metácii zaniknutej dediny Ináncs479 z roku 1481 sa uvádza cesta medzi Balogom nad Ip om a zaniknutou dedinou Neklinc (Neklyncz).480 V roku 1412 sa spomína spojenie medzi Kamen-nými Kosihami (Kezew) a Vinicou.481 O tejto ceste sa zmie uje aj listina z roku 1418.482 Aj v roku 1415 sa uvádza táto komunikácia spolu s druhou cestou do

urkoviec (villa Gyurk).483 V roku 1498 sa spomína komunikácia do Semeroviec (Zemered) pri Krá ovi ovej (Kyralyfya).484 Z roku 1520 sa zachoval údaj o spoje-ní Hrkoviec (Gyerwrky) do Dolných Turoviec (Kysthwr).485 V roku 1470 je dolo-žená cesta z Hrkoviec (Gyewrky) do Tupej. Tu sa spomína aj cesta z Hokoviec do Šiah.486 Do Chorvatíc (Horwath)487 viedla cesta zo Šiah cez Tupú. Spomína sa

469 Dnes zaniknutá dedina, ktorá ležala pod a I. Bakácsa medzi Demandicami, Santovkou-Malinovcom a Hornými Semerovcami. Tamže, s. 200. 470 Tamže, s. 201. 471 CDH IX/2, s. 347, . 121. Tu len rok 1354. O zmienke z roku 1353 pozri BAKÁCS, Hont vármegy, s. 156. 472 Dnes zaniknutá dedina, ležala v blízkosti Santovky-Malinovca. BAKÁCS, Hont vármegy, s. 113. 473 Tamže, s. 108. 474 RDSl I, s. 54, . 62. 475 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 200. 476 Tamže, s. 208. 477 Tamže, s. 67. 478 Tamže. 479 Existovala v katastri dnešného Balogu nad Ip om. 480 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 129. Neklinc existovala v katastri dnešnej obce Vinice. 481 ZsO III, . 2921. 482 ZsO VII, . 1396. 483 ZsO V, . 720. Tu sa urkovce nesprávne uvádzajú ako villa Gyuk. Správne má by villa Gyurk. BAKÁCS, Hont vármegy, s. 122. 484 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 138. Krá ovi ová je dnes sú as ou Hokoviec. 485 Tamže, s. 214. Dolné Turovce sú dnes sú as ou Ve kých Turoviec. 486 Tamže, s. 121. 487 Dnes sú as Tupej.

59

v roku 1484.488 Dá sa predpoklada , že jej trasa bola paralelná s ve kou cestou do Zvolena. Popri tejto hlavnej komunikácii viedla aj cesta medzi Hontian-skymi Tesármi a zaniknutou dedinou Pir, ktorá je doložená v roku 1502.489 V roku 1409 sa pri metácii Opatovskej Novej Vsi uvádzajú Kyszauothuth a Nagzauozutha.490 Mohlo by ís o miestne komunikácie do dnešných Záhoriec. Zo Slovenských armôt (possessio Gyarmath) viedla komunikácia do Opatov-skej Novej Vsi, ktorá sa pravdepodobne uvádza v roku 1247.491 Odtia to cez Nenince, ebovce a Suchá smerovala aj komunikácia do Da ovho Lomu. Cesta do Da ovho Lomu (Loom) sa uvádza pri dnes zaniknutej dedine Lehotha v roku 1338.492 V tejto listine sa spomína aj cesta do Senohradu (Scenerag).493 V tejto oblasti sa v roku 1430 uvádza spojenie Príbeliec (Pribel) so Selcami (Zelche), Dolných Príbeliec (Alsopribel) s ebovcami (Chab) a s echmi (Chehy).494 V roku 1373 sa spomína pri Neninciach (Nyenye) via Chehy.495 Tento názov jasne sved í o ceste do uvedených iech. Tu je zmienka aj o komunikácii s názvom Berchuth.496 V roku 1270 sa pri metácii Selian (Scelen) uvádza cesta do Kosihoviec (Kezu).497 Z Malého Krtíša cez Ve ké Straciny, Malé Zlievce do Bušiniec viedla cesta, ktorá spájala dve hlavné trasy komunikácie Poiplím. Na nej existoval hrádok v Malých Zlievciach v polohe Várhegy. Archeolo-gické nálezy sú rámcovo datované od prelomu 13. a 14. až do za iatku 15. storo ia.498 O ceste z Bzovskej Lehôtky do Sásy alebo Pliešoviec sved í jej starší názov Borod, ktorý sa uvádza v roku 1361.499 To dokazuje, že dedina vznikla pri brode cez rieku Krupinicu. Z roku 1471 sa už spomína priamo tento brod (Bzousky brod).500

Riečne komunikácie

Okrem suchozemských ciest si treba všimnú aj prepravu po riekach. V skúmanej oblasti predovšetkým ide o rieky Hron a Ipe , kde sa mohla rie na doprava uskuto ni . O tom, že rieka Hron slúžila ako vodná komu-nikácia, máme doklad už z roku 1075. Priamo v zakladacej listine benedik- 488 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 121. 489 Tamže, s. 177. Pir ležal v severnej asti dnešného katastra Hontianskych Tesárov. 490 ZsO II/2, . 6800. 491 CDSl II, s. 193, . 273. 492 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 148. Lehotha ležala medzi ebovcami, Suchá om a Plach-tincami. 493 Tamže. 494 Tamže, s. 180. Dnes zaniknutá dedina echy existovala v katastri Príbeliec. 495 Tamže, s. 163. I. Bakács síce uvádza pri zmienke rok 1373, ale tento rok nespomína pri súpise názvov a prame ov k Neninciam. 496 Tamže. 497 CDP I, s. 45, . 36. V tomto kódexe sa uvádza v znení magna via quaducit ad Kezu. I. Bakács však uvádza via ad Kezu per porlog. Pozri BAKÁCS, Hont vármegy, s. 193. 498 HUNKA, Ján – NEVIZÁNSKY, Gabriel – OŽ ÁNI, Ondrej. Geodetické zameranie stredovekého hrádku v Malých Zlievciach. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2001. Nitra 2002, s. 74-76. 499 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 218. 500 Tamže, s. 218.

60

tínskeho kláštora v dnešnom Hronskom Be adiku sa spomína, že opátstvo má právo vybera mýto z dreva splaveného po Hrone501, ktoré ažilo v oblasti stredného a horného Pohronia. Ako sa toto drevo splavovalo, nám listina neuvádza, ale z roku 1453 máme doklad o pltníkoch z Lieskovca, ktorí vozili drevo zo zvolenských lesov do Ostrihomu. Matej Korvín zakázal preto od obyvate ov Lieskovca vybera dane a mýto.502 O štyri roky neskôr bol oslobodený kremnický kupec Stanko Vilhelmovi od platenia poplat-kov na Hrone a Dunaji za splavované drevo z okolia Brezna a iných tovarov na trh do Budína.503 Mesto Zvolen zaplatilo v roku 1466 za prepravu dreva po vode z blízkej dediny Hájniky.504 Po Hrone sa neprepravovalo len drevo, ale aj železo, o om sved í protest Wolfganga Glogniczera z Banskej Bystri-ce proti Damiánovi Dócimu z roku 1524, ktorého udia vymáhal na mýte v Slovenskej up i z nákladov železa prepavovaného po ceste a po rieke.505 Z toho istého roku pochádza obdobná s ažnos meš ana Materna z Banskej Bystrice506 o tom, že by sa okrem pltníkov po rieke Hron prepravovali aj iní udia na dlhšiu vzdialenos . K dispozícii žiadne správy nemáme, tak ako aj

v prípade rieky Ipe . Cez Dunaj, Hron a Ipe na niektorých dôležitých mies-tach prevážali udí z jedného brehu na druhý prievozníci. Už v roku 1075 sa spomína 10 domov prievozníkov / námorníkov (nautas) v dedine s ná-zvom Kakat (Kokot), ktoré daroval Gejza I. svätobe adickému opátstvu.507 V blízkosti zeme Hrádze pri Tlma och existoval prievoz s názvom Ma ací brod (Machkazormw, Zouorad), ktorý fungoval ešte aj v 20. storo í.508 Na rieke Ipe je v meta nej listine Ch aby (Helumba) z roku 1262 uvedený prístav (portus Ipulyuze).509 Starý prístav alebo prievoz na rieke Litava je doložený v roku 1299 v Pláš ovciach (Palasth).510 Otázna je existencia prie-vozníkov na miestach, kde sa vyberalo mýto.

Mýta

Pri sútoku Hrona s Dunajom existoval dôležitý prechod cez Dunaj v oblasti dnešného Štúrova. V roku 1075 sa spomínajú prievozníci v dedine s názvom Kakat (Kokot).511 Avšak listina neobsahuje konkrétnu zmienku o mýte. V roku 1157 krá Gejza II. daroval výnos z mýta v Kakate (Cokote) a Nane ostrihomskému arcibiskupovi za spásu svojej duše a blaho svojho otca 501 CDSl I, s. 57, . 58. 502 ZREBENÝ, Alexander. Zvolen do roku 1526. In: Stredné Slovensko. 5. Banská Bystrica 1986, s. 70. 503 HALAGA, Rie na doprava, s. 558. 504 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 217. Hájniky sú dnes sú as ou obce Slia . 505 MBB I, s. 193, . 592. 506 Tamže, s. 193, . 593. 507 CDSl I, s. 55, . 58. 508 ÁMTF I, s. 459. CDSl I, s. 266, . 380. CDH VIII/1, s. 111, . 38. RDSl I, s. 88, . 147. 509 MES I, s. 472, . 616. 510 ÁMTF III, s. 228. 511 CDSl I, s. 55, . 58.

61

a matky.512 V roku 1215 Ondrej II. daroval mýto v Kakate a ostrihomské trhové mýto ostrihomskej kapitule. V listine sa uvádza, že sa tu zvyklo mýto vybera od obchodníkov z celej krajiny. Týmto sa kládla povinnos prejs s naloženými vozmi. Museli vojs do Ostrihomu, tu mali zaplati mýto a krá ovský tridsiatok. Ostrihomský arcibiskup a magister ostrihom-ských križiakov tu mali drža prievozníkov a poskytova im služby. V prípade nepriaznivého po asia sa mal použi priechod medzi zemou Scep a dedinou sv. Štefana na ostrihomskej strane.513 Koncom 13. storo ia trhové mýto v Ostrihome a mýto z prístavu v Kakate vyberal neprávom ostrihomský kastelán Zdislav, ale Ladislav IV. a neskôr Václav II. so synom Václavom III. (Ladislavom V.) udelili toto právo Ostrihomskej kapitule.514

Ostrihom bol dôležitým prekladiskom sedmohradskej soli, ktorá bola po preclení dovážaná na územie dnešného Slovenska, iech, Moravy a alej na západ.515 Zo spomínanej zakladacej listiny kláštora vo Svätom Be adiku z roku 1075 sa dozvedáme, že opátstvo vlastnilo tretinu mýta v Starom Tekove (Bors), Voznici (Goznucha), Hliníku (Gelednuk) a Svätom Kríži (Kerestur).516 Okrem toho malo príjmy aj z mýta vyberaného na všet-kých trhoch v Starom Tekove.517 V roku 1388 prenajalo výnos z trhového mýta meš anom Tekova (oppidum Bors) za ro ný poplatok 60 florénov. Na základe tejto sumy . Juck usudzoval, že výnos z celého mýta bol 180 flo-rénov.518 O tieto mýta viedlo opátstvo nieko ko sporov. Napríklad v roku 1237 sa spomína spor so Zvolenskou župou. Tamojší župan musel vráti iastky z týchto mýt svätobe adickému opátovi.519 Belo IV. povolil kláštoru

vo Svätom Be adiku vlastni dve kúrie v Starom Tekove, aby sa tu mohlo pokojne a bezpe ne vybera mýto. Jedna kúria so záhradou stála blízko mosta a druhá s príslušenstvom na jeho dolnom konci.520 Druhú tretinu mýta v Starom Tekove získal kláštor Blahoslavenej Panny Márie v Klíži od Ladislava IV. V roku 1293 požiadal o jej navrátenie Albert, opát tohto kláš-tora.521 O mýto malo záujem aj opátstvo v Lelesi, ktoré v roku 1214 tvrdilo, že mu tu patria jeho dve asti.522 Nitrianske biskupstvo si tiež nárokovalo

512 Tamže, s. 81, . 83. 513 Tamže, s. 156-157, . 199. R. Marsina považuje listinu za falzum a jej vznik kladie okolo roku 1288. MARSINA, Štúdie k slovenskému diplomatáru, s. 83-87. 514 RDSl I, s 116, s. 213. 515 Bližšie pozri KU ERA, Matúš. Vývoj so ného monopolu na Slovensku v staršom stredo-veku. In: Zborník FF UK. Historica. 15. Bratislava 1964, s. 77-78. 516 CDSl I, s. 57, . 58. Práve táto as textu je však považovaná za interpolovanú. MARSI-NA, Štúdie k slovenskému diplomatáru, s. 60. 517 MARSINA, Štúdie k slovenskému diplomatáru, s. 60. 518 JUCK, Obchod v mestách, s. 261. Autor tu namiesto Starého Tekova uvádza, že ide o susednú trhovú dedinu Štvrtok. V Žigmundovskom regestári sa však spomína len Tekov. O tom, že ide o Starý Tekov sved í aj fakt, že Karol I. už v roku 1331 prikázal, aby sa oby-vatelia Štvrtku pres ahovali do mesta Tekova. Pozri CDHA II, s. 527, . 452. 519 CDSl II, s. 19, . 26. 520 Tamže, s. 163, . 234. 521 HOkl, s. 139-140, . 139. 522 CDSl I, s. 148, . 190.

62

na tunajšie mýto, o om sved í o tom s ažnos datovaná do roku 1318, v ktorej sa píše, že Matúš ák Tren iansky zabral biskupstvu mýto v Sta-rom Tekove.523 V roku 1344 sa svätobe adický opát Sigfríd s ažoval, že Imrich Beše, kastelán v Leviciach, preložil mýto na Hrone z Voznice (Goznacha) do Žarnovice (Sernouch) a z Hliníka (Gelednek) do Ladomerskej Viesky (Lodomer).524 V roku 1388 sa medzi príslušenstvom hradu Levice uvádzajú mýta v meste ku Levice (oppidum Leva), Mýtnych Ludanoch (Lwdan) a v Novej Dedine – Gondove (Solmos).525 V blízkosti Novej Dediny sa nachádzajú Bátovce, kde je doložená tiež existencia mýtnice. Po prvýkrát je zmienka o nej v roku 1318526 následne v roku 1320527 a neskoršie sa viac-krát uvádza v 15. storo í.528 V roku 1388 sa medzi majetkami hradu Šášov spomínajú mýta v Hliníku nad Hronom (Gelethnec), Hokovciach (Egheg), Ladomerskej Vieske (Ladamena), Trnavej Hore (Tornaua) a vo Svätom Kríži (Keresthwr).529 V roku 1391 je medzi majetkom hradu Révištie doložená mýtnica s mýtom v Novej Bani (Wybanya) a mýto v Žarnovici (Sernolcza).530 V roku 1346 sa uvádza najstarší údaj o mýte platenom vo Zvolene (tributum in Antiquo Zolyo).531 V roku 1393 získali ú astníci jarmoku vo Zvo-lene oslobodenie od platenia mýta v okruhu dvoch mí , konkrétne v mýt-niciach pod hradmi Dobrá Niva a Zvolen, v Pliešovciach, Zvolenskej Slatine, Ostrej Lúke, Dolnej Trnávke a Šášovskom Podhradí.532 V roku 1424 sa uvádzajú mýta pri hrade Víg aš, v mestách Dobrá Niva, Slovenská up-a a v dedinách Badín (Bagyon), Ladomierska Vieska (Ladamer), Ostrá Lúka

(Oztralwka), Trnavá Hora (Wamostharnoka).533 V rokoch 1551 a 1571 sa do-vedáme o mýte vyberanom v Krá ovej. Pod a P. Maliniaka sa sem mýtnica presunula z Badína.534 O mýte, ktoré sa vyberalo v Slovenskej up i, sved-ia aj s ažnosti banskobystrických meš anov.535 Od roku 1454 inkasovali od

kupcov prechádzajúcich popri zámku Víg aš mýtne poplatky jeho majite-lia Juštovci.536 Názov dediny Mýto pod umbierom tiež sved í o tom, že sa tu vyberalo mýto. V roku 1524 požiadala Banská Bystrica udovíta II. o konfirmáciu privilégia Bela IV. Spomína sa tu, že mesto má právo vybe-ra poplatok z tovaru, dovezeného na trh. Z neho sa mala hradi údržba

523 RDSl II, s. 152, . 312. 524 MES III, s. 541, . 712. 525 ZsO I, . 517. 526 RDSl II, s. 152, . 312. 527 Tamže, s. s. 259, . 563. 528 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 52. 529 ZsO I, . 468. 530 Tamže, . 2161. 531 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 216. 532 JUCK, Obchod v mestách, s. 262. 533 WENZEL, Gusztáv. Okmányi adalék. Borbála és Erszébet Magyar királynek birtokárol. In: Magyar történelmi tár. 12. Pesten 1863, s. 274-275, . 2. 534 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 216. Krá ová je dnes sú as ou Banskej Bystrice. 535 MBB I, s. 183, . 568; s. 193, . 592. 536 URKOVÁ, Sídliskové pomery, s. 32.

63

ciest a mostov. 537 V tom istom roku panovník toto privilégium pre Banskú Bystricu potvrdil.538

V oblasti Poiplia existovalo tiež nieko ko mýtnic. V roku 1238 sa spomína, že Sasi z Krupiny vyberali mýto v Bria i (terra Bracku - zaniknutá lokalita v katastri Krupiny). V tomto roku si na poplatky z neho nárokoval aj kláštor v Bzovíku. Mýto bolo nakoniec prisúdené Sasom, ale museli kláštoru plati každoro ne 20 mariek.539 V roku 1266 bolo premonštrát-skemu konventu v Šahách udelené právo vybera mýto na rieke Ipe – tributum pontis, prope monasterium de Saagh, in fluvio Ipul.540 V roku 1291 je doložená existencia mýta v Hontianskych Nemciach (Nympthy alias Thoti).541 Tunajší výber mýta je doložený aj v roku 1474.542 V roku 1318 sa spomínajú mýta v Hokovciach (Egech), Honte (Hunth) a Banskej Belej (Bela), na ktoré si nárokovalo nitrianske biskupstvo.543 Na Poiplí existova-lo mýto aj vo Vyškovciach nad Ip om (Wysk). Zmienka o om je z roku 1324.544 V roku 1342 sa medzi majetkom hradného panstva Litava uvádzajú mýta vo Svätom Antone (Zenthanthal), Senohrade (Zinerad), abradskom Vrbovku (Worbok), Domanikách (Damanyk) a Litave (Chabrad).545 V roku 1387 sa jediný krát spomína mýto v elovciach (Chaal).546 V roku 1393 do-stali ú astníci jarmoku vo Zvolene oslobodenie od platenia mýta v okruhu dvoch mí . Do tohto okruhu patrila aj mýtnica v Pliešovciach (Pelsewlch).547 V tom istom roku sa spomína Vamuslehutaya, cum tributo Dobrocha, ktoré patrili k hradu Divín.548 Vamuslehutaya je pomenovanie pre dnešnú Mýt-nu.549 V roku 1525 vystupuje v súdnom spore pod nemeckým názvom Mautdorf, cez ktorý sa dalo obís zvolenské mýto.550

Zoznam mýtnych staníc na území Hontu pochádza z roku 1412. V tomto období sa mýto vyberalo vo Svätom Antone (Zenthantal), Pliešov-ciach (Pleswich), Vyškovciach nad Ip om (Wysk), Pastovciach (Pazthoh), Hokovciach (Egeeg), Ipe skom Predmostí (Hydwegh), Šahách (Saagh); v Szobe (Zoob) a Vámosmikole (Mykola) na území dnešnej Ma arskej re-publiky.551 V roku 1415 sa uvádza mýto v Medovarciach (Myzmeuelew,

537 MBB I, s. 184, . 569. 538 Tamže, s. 190-191, . 585. 539 Tamže, s. 32, . 45. 540 CDH IV/3, s. 313. 541 MES II, s. 294, . 290. BAKÁCS, Hont vármegy, s. 159. 542 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 160. 543 RDSl II, s. 152, . 312. 544 CDHA II, s. 116, . 105. ÁMTF III, s. 264. 545 CDH VIII/4, s. 594, . 302. 546 ZsO I, . 207. 547 Tamže, . 3037. 548 VARJÚ, Elemér (ed.). A Tomaj nemzetségbeli Losonczi Bánffy család története. Oklevél-tár I. (1214 – 1457). Budapest 1908, s. 452, . 322. 549 VSOS II, s. 282. 550 MBB I, s. 198, . 608. MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 216. 551 ZsO III, . 2479.

64

Myzmelew), takisto aj v rokoch 1463, 1483, 1511.552 V roku 1478 sa opä spomína mýto v Pliešovciach553 a roku 1492 mýto v Iliji.554

Toponymá

Dôležitou pomôckou pri ur ovaní trás ciest sú toponymá. Priame svedectvo o ve kej ceste popri Hrone sa zachovalo v pomenovaní Za vacov-skou cestou, ktoré je uvedené východne od Želiezoviec. Dokladá nám, že touto cestou sa nechodilo len do Ostrihomu, ale aj alej.555 Pomenovanie Strážske pri hradskej sa nachádza západne od Štúrova južne od cesty do Mužle.556 Názov Slepá cesta sa nachádza popri komunikácii medzi Bielovca-mi a Ipe ským Sokolcom.557 Chotárny názov Pri ve kej ceste v katastri dediny Bory v blízkosti Santovky sved í o spomínanej ve kej ceste z Levíc do Ho-koviec.558 Západne od ankova a severne od cesty z Levíc do Santovky je chotár s názvom Za krškárskou cestou.559 V chotári dediny Rybník nad Hro-nom sa vyskytujú názvy Tekovská cesta, Kosická cesta, Kamenný most.560 Po-menovanie Kamenný most sa vyskytuje aj v chotári Hronských Kosíh. Názov Pri ceste sa vyskytuje západne od Želiezoviec. Pomenovanie chotára Drahy sa vyskytuje v katastri Kozároviec.561 Ozna enie Vásáros úti je zakreslené západne od Šároviec v blízkosti hlavnej cesty z Levíc.562 Ozna enie Mezý cesti sa nachádza na mape z Druhého vojenského mapovania severne od Kozároviec a severne od Hronských K a ian v blízkosti hlavnej komuniká-cie do Levíc.563 S pomenovaním Medzicestie sa stretávame aj južne od Jura nad Hronom pri hlavnej ceste z Nových Zámkov do Demandíc.564 Chotár Medzi cestami je aj juhovýchodne od Nového Tekova.565 Severne od Levíc sa nachádza Krížny vrch, ved a ktorého prechádzali dôležité cesty do tohto sídla komitátu.566 Východne od neho pri ceste z Levíc do Bátoviec je chotár Mezi cestami.567 V publikácii Geografické názvy okresu Banská Bystrica sa názvy obsahujúce slovo pút, pú uvádzajú v Badíne (Rázputie) a vo Zvolene (Krivá pú ).568 V prípade Zvolena sa Krivá pú vyskytuje v písomných pra-

552 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 157. 553 MALINIAK, Dejiny do konca 19. storo ia, s. 45. 554 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 128. 555 Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. 556 Burda – Ipe ská pahorkatina. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 2000. 557 Tamže. 558 Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. 559 Tamže. 560 Základná mapa SSR 45 -22-09. 1:10 000. Bratislava 1976. 561 Tamže. 562 A második katonai felmérés 1819-1869, Sectio 45. Colonne 30. 563 Tamže, Sectio 13. Colonne 29. 564 Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. 565 Hronská pahorkatina – Levice. Letná turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. 566 Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. 567 Tamže. 568 VARSIK, Z osídlenia, s. 16.

65

me och už v rokoch 1555 a 1559 (Krywa púta).569 V roku 1543 sa spomína lúka v polohe Rasputy pri Slovenskej up i.570 Názov Drahy sa vyskytuje v chotári Lu atína571 a Poník572. V okolí Slovenskej up e je pomenovanie Drahy uvedené v roku 1541 a v roku 1555 Nad zawosom.573 Pomenovanie Závoz sa uvádza v chotári Dolnej Lehoty574 a Valaskej575. Pod a Slovníka obcí Banskobystrického okresu v katastri ubietovej existujú pomenovania Krížne cesty a Závoz.576 V Dolnej Mi inej sa nachádza miestna as s názvom Pod Závoz.577 Chotár Dolný závoz je sú as ou Moštenice.578 V katastri Rie ky súvisia s cestami názvy Závoz, Medzi cesty, Pod a Na dráhe.579 Pomenovanie Závoz sa vyskytuje aj v chotári Strelníkov580 a Valaskej581. Takéto názvy sú doložené v metáciách Zvolena v roku 1556 a 1572. V prvom prípade sa tak nazývalo úbo ie pri ceste z Rybárov do Zvolena a v druhom prípade miesto s takýmto názvom existovalo na hranici chotára Zvolena s Ostrou Lúkou. V listine z roku 1572 sa vyskytuje aj pomenovanie Vráta.582 Tento názov sa spolu so Suchou dolinou a Suchým vrchom nachádza v katastri obce Skubín.583 Pomenovanie Krížna sa nachádza v katastri Starých Hôr v blízkosti cesty z Banskej Bystrice.584 Ved a komunikácie z Banskej Bystrice do Hornej Mi inej sa nachádzajú chotáre s názvami Mi inská cesta a Na Kríži.585

Pomenovanie Stráž sa nachádza východne od Hornej Mi inej a takisto západne od nej v blízkosti Iliašu.586 Práve pri de be majetku sa pri Iliaši už tento názov uvádza v roku 1567.587 Medzi Slovenskou up ou a Ponikmi sa tiež vyskytuje vrch s názvom Stráž.588 Na avej strane Hrona východne od Lu atína sa takisto nachádza rovnomenný vrch.589 Názov Stráž a vrch Ve ká Stráž sa vyskytuje západne od Zvolena v blízkosti cesty do Banskej Bystri-ce.590 Pomenovanie Strážnica sa nachádza severne od dnešnej vodnej nádrže

569 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 215. 570 Tamže. 571 Geografické názvy okresu Banská Bystrica. Bratislava 1987, s. 61. 572 Tamže, s. 82. 573 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 215. 574 Geografické názvy, s. 37. 575 Tamže, s. 105. 576 Slovník obcí Banskobystrického okresu. Banská Bystrica 1968, s. 255. 577 Tamže, s. 202. 578 Tamže, s. 268. 579 Tamže, s. 315. 580 Tamže, s. 334. 581 Tamže, s. 357. 582 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 215. 583 Slovník obcí, s. 159. Skubín je dnes sú as ou Banskej Bystrice. 584 Tamže, s. 329. 585 Po ana. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. 586 Tamže. 587 MALINIAK, lovek a krajina Zvolenskej kotliny, s. 217. 588 Po ana. Turistická mapa 1: 50 000. 589 Nízke Tatry – Chopok. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. 590 Kremnické vrchy. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

66

Mô ová.591 Východne od komunikácie z Mýta pod umbierom do Jarabej sa vyskytuje pomenovanie Dolná a Horná Vartovka.592 Severne od vrchu Sitno sa stretávame s názvami Za bielou cestou a sedlom Krížna.593 Suchý vrch sa na-chádza v blízkosti cesty z Banskej Belej do Kozelníka.594 Pomenovanie Suchá sa nachádza južne od Mýta pod umbierom pri ceste do Brezna.595

Na Poiplí sa tiež vyskytuje viacero toponým, ktoré možno spája s tra-sou ciest. Názov Suchý potok sa nachádza južne od Bzovíka.596 Juhovýchodne od Hontianskych Nemiec sa vyskytuje pomenovanie Hradská pú .597 Obidve toponymá možno spája s cestou zo Šiah cez Pláš ovce do Bzovíka. Názov Hradská pú možno teda spája s pútnymi cestami do kláštora sv. Štefana krá a v Bzovíku. Chotár s názvom Suchý breh sa vyskytuje po pravej strane cesty zo Sásy do Bzovskej Lehôtky a Strážište zas pri komunikácii z Pliešo-viec do Senohradu.598 Toponymum Pri trstí sa nachádza južne od Senohradu pri ceste do Da ovho lomu.599 Pomenovanie Priesek sa vyskytuje v Litave600 a Stráž v Poltári.601 Medzi Brezni kou a Zeleným je chotár Medzi cestami.602 Pomenovanie Drahy sa nachádza východne od Poltára a južne od Prieloh.603 Severne od Hrušova sa vyskytuje chotárny názov Krížne cesty.604 Západne od Selian je chotár s názvom Závoz.605 Západne od Domaník je pomenovanie Železná cesta a medzi Sebechlebmi a Šipicami zasa Šipická cesta.606 V západ-nej asti Medovariec sa nachádza kataster Pod závozom.607 Medzi Seleš anmi a Vrbovkou je chotár s názvom Nad mostom.608 Južne od Dolnej Strehovej sa nachádza pomenovanie Za mostom.609 Južne od ubore i je chotár Nad pú-ou.610 Názov Nad cestou sa vyskytuje južne od Fi akovských K a ian pri

hlavnej komunikácii z Lu enca do Fi akova.611 Vrch Stráž sa nachádza se-

591 Po ana. Turistická mapa 1: 50 000. 592 Nízke Tatry – Chopok. Turistická mapa 1: 50 000. 593 Štiavnické vrchy. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. 594 Tamže. 595 Nízke Tatry – Chopok. Turistická mapa 1: 50 000. 596 VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU I. ( alej VSOS I) Bratislava 1977, s. 263. 597 Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. 598 Javorie – Ostrôžky. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. 599 Tamže. 600 VSOS II, s. 184. 601 Tamže, s. 419. 602 Cerová vrchovina-Lu enec. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. Zelené je dnes sú as ou Poltára. 603 Tamže. Prielohy sú dnes miestnou as ou Dolnej Strehovej. 604 Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. 605 Krupinská planina – Ve ký Krtíš. Letná turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. 606 Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. 607 Tamže. 608 Krupinská planina – Ve ký Krtíš. Letná turistická mapa 1: 50 000. 609 Tamže. 610 Cerová vrchovina-Lu enec. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999. 611 Lu enecká kotlina. Cerová vrchovina. Letná turistická mapa. 1: 100 000. Bratislava 1990.

67

verne od Vinice a Strážna hora nad Tren om a západne od Brusníka.612 Me-dzi Dolnými Semerovcami a Vyškovcami nad Ip om je vrch s názvom Holá stráž.613 Pomenovanie Örhegy (Strážna hora) sa vyskytuje medzi miestnymi as ami Fi akova.614 Severne od Fi akova na sútoku Suchej s Belinou sa

nachádza chotár Pod Strážnym vrchom.615 Názov Strážnik nesie vrch západne od Da ovho Lomu.616

Dôležité chotárne a terénne názvy sú zaznamenané aj na mapách Druhého vojenského mapovania prebiehajúceho medzi rokmi 1819-1869. Pomenovania Palásti út a Stará Hradská sa tu používajú pre ozna enie cesty z Pláš oviec do Badína východne od Rykyn íc a Medovariec617 a názov na Unjatinskjm cest pre pokra ovanie tejto komunikácie z Badína do Bzoví-ka.618 Vrch Stražijštje sa nachádza severozápadne od Da ovho Lomu619 a vrch Straž východne od Lu atína.620 Medzi Dolnou Strehovou a Závadou je za-kreslený vrch s názvom Örhegy.621 Vrch s názvom Kopasz Örhegy a Puszta Örhegy sa nachádza medzi Vyškovcami nad Ip om a Dolnými Semerovca-mi.622 Poloha Pod Krjžom je zakreslená severovýchodne od cesty medzi La-dzanmi a Sebechlebmi.623 Názov pod križem sa vyskytuje juhozápadne a pomenovanie u križe severozápadne od Hontianskych Nemiec.624

Ojkonymá625 odvodené od názvov kme ov staroma arského kme o-vého zväzu sa vyskytujú v skúmanej oblasti výlu ne na dolnom Pohroní a v povodí Ip a. Dnešná Sikeni ka na dolnom Pohroní sa po ma arsky nazýva Kisgyarmath a prvá zmienka o nej je z roku 1248 (Yarmath).626 Juho-západne od nej na pravom brehu Hrona sa nachádza Kamenný Most. Toto pomenovanie však vzniklo až po druhej svetovej vojne.627 Prvýkrát sa uvá-dza v roku 1247 ako villa Gormoth.628 Severne od Sikeni ky a juhovýchodne od Levíc je Hontianska Vrbica, ktorá sa v roku 1135 spomína ako Garmoth.629 V jej blízkosti je Malý Kiar (Ker), ktorý je sú as ou Levíc a prvá písomná zmienka o om je z roku 1280.630 Severne od Levíc sú Hronské

612 Tamže. 613 Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. 614 DRENKO a kol., Fi akovo, s. 10. 615 Cerová vrchovina-Lu enec. Turistická mapa 1: 50 000. 616 Javorie – Ostrôžky. Turistická mapa 1: 50 000. 617 A második katonai, Sectio 44. Colonne 31. 618 Tamže, Sectio 43. Colonne 32. 619 Tamže, Sectio 43. Colonne 33. 620 Tamže, Sectio 38. Colonne 35. 621 Tamže, Sectio 34. Colonne 43. 622 Tamže, Sectio 31. Colonne 45. 623 Tamže, Sectio 43. Colonne 31. 624 Tamže, Sectio 43. Colonne 32. 625 Miestne meno sídla. 626 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 138-139. Tu aj alšie zmienky. 627 MAJTÁN, Názvy obcí, s. 127. 628 ÁMTF II, s. 290. 629 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 116-117. 630 Tamže, s. 139.

68

Kosihy, ktoré sa uvádzajú v roku 1294 ako predium Kezw.631 Na dolnom Poip-lí sa nachádzajú Malé Kosihy, ktoré sa v písomných prame och objavujú v roku 1248 (Kezw aliter Kyrd, Kerd).632 Sú as ou Santovky je osada Malino-vec, ktorá sa nazýva aj ako Ma arovce. V prame och sa prvýkrát spomína v roku 1245 ako Mogorod.633 Severovýchodne od dnešných Šiah sú Kamenné Kosihy, ktoré možno doklada prvou písomnou zmienkou z roku 1270 (Kezu).634 Severovýchodne od nich sa nachádzajú Kosihy nad Ip om, ktoré sa uvádzajú v roku 1326 pod názvom Kezeu.635 Severne od nich sú Kosihov-ce. Tieto sa prvýkrát spomínajú v roku 1135 ako predium Kukezu.636 Pod a názvu kme ového zväzu Nyék bola pomenovaná dnešná Vinica, uvádzaná v roku 1135 (Nek). V období stredoveku existoval Horný Nyék (Felseö Nyék) a Dolný Nyék (Alsó Nyék).637 Na ma arsko-slovenských hraniciach sa nachá-dzajú Slovenské armoty a oproti nim leží ma arská obec Ballasagyar-math. Tá sa spomína v roku 1244 ako Gyormoth.638 V ich susedstve sú v sú asnosti Chrastince, ktoré sa pod a Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku uvádzajú v roku 1290 ako Harastigyormoth.639 Východne je obec Kiarov doložená v roku 1271 (Keer).640

Patrocíniá

Pri výskume patrocínií som za zameral v prvom rade na kostoly za-svätené sv. Jurajovi, sv. Martinovi, sv. Michalovi a sv. Mikulášovi.641 Títo svätci sa pokladajú za patrónov cestujúcich a kupcov.642 Sv. Jurajovi boli v stredoveku zasvätené kostoly v Dolinke, Jure nad Hronom, Pláš ovce, Sáse, Podbrezovej – Lopeji, Starej Hali i, Starom Tekove, Ve kom ure.643 V stredoveku na skúmanom území boli sv. Martinovi z Tours zasvätené chrámy v Bátovciach, Bratke, eríne, Dobro i, Hliníku nad Hronom, Hon-tianskej Vrbici, Hontianskych Nemciach, Horných Hámroch, Ipolytölgyese, Kamenných Kosihách, Kopernici, Opátovej-Terni, Sikeni ke, Starom Teko-

631 ÁMTF I, s. 452. 632 BAKÁCS, Hont vármegy, s. 139-140. 633 Tamže, s. 153-154. Tu aj alšie zmienky. 634 Tamže, s. 145-146. 635 Tamže, s. 130. 636 Tamže, s. 135-136. 637 Tamže, s. 135-136. 638 ÁMTF IV, s. 246. 639 VSOS I, s. 484. G. Gy rffy uvádza názov Haraztigyormoth a identifikuje ho s Balassa-gyarmatom. ÁMTF IV, s. 246. 640 ÁMTF IV, s. 257. 641 pozri RULÍŠEK, Hynek. Slovník k es anské ikonografie. Postavy/atributy/symboly.

eské Bud jovice 2006, heslá Ji í, Martin, Mikuláš (Myrský, z Bari). 642 SLIVKA, Rekonštrukcia cestnej siete, s. 269. 643 HUDÁK, Ján. Patrocíniá na Slovensku. Bratislava 1984, s. 142-143. JUDÁK, Viliam – POLÁ IK, Štefan. Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava 2009, s. 177-179. MEZ , András. Patrocíniumok a középkori Magyarországon. Budapest 2003, s. 97-115.

69

ve, T ní. 644 Sv. Mikulášovi boli zasvätené chrámy v Balogu nad Ip om, Bíni, Banskej Štiavnici, Cerove, ajkove, Hodruši – Hámroch (Banská Hodruša), Ipe ských Ú anoch, Kolároch, Lovinobani, Lú kach, Nagybörzsönyi, Ne-meckej, Pukanci, Sazdiciach, Sklabinej, Slia i – Hájnikoch, Ve kých Zliev-ciach a vo Zvolene.645

Nálezy mincí

Trasy stredovekých ciest a ich význam dokladajú aj nálezy mincí. Do 6. až 10. storo ia sú datované byzantské mince zo Štúrova a neznámych lokalít z bývalej Tekovskej stolice. Konkrétne zo Štúrova pochádza náhod-ný nález 5-numnie Justina I. Traxa a z výskumu neolitického sídliska po-chádza follis Justina II. a Sofie. Na rôznych miestach bývalej Tekovskej župy našli follis a 5-numniu Justina I. Thraxa, follis a 20-numniu Justina II. a Sofie, medenú mincu Jána I. Zimiscesa.646 Z obdobia pred vznikom Uhor-ského krá ovstva treba spomenú hromadný nález zo Zemianskeho Vrbov-ka. Obsahoval 17 miliarensí Konštanta II. a hexagramy Konštantína IV. Pogonata a Hercalia. Okrem toho depot obsahoval strieborné šperky, mis-ky, kalich, fragmenty rôznych predmetov a striebornú surovinu. V litera-túre sa nález naj astejšie interpretuje ako poklad byzantského kovotepca. Uloženie do zeme sa datuje do poslednej štvrtiny 7. storo ia.647 Tento depot dokladá dôležitos hlavnej komunikácie zo Šiah smerom na Zvolen už v tomto období. Z denárového obdobia (11. až 13. storo ie) pochádzajú zo sledovanej oblasti nálezy mincí z Banskej Bystrice648, Banskej Štiavnice649, Bíne650, Hronoviec651, Hronského Be adika652, Ch aby653, Ilije654, Krupiny655,

644 HUDÁK, Patrocíniá, s. 165-170. JUDÁK – POLÁ IK, Katalóg patrocínií, s. 190-196. MEZ , Patrocíniumok, s. 254-276. Baratka je dnes zaniknutá dedina v katastri Levíc. Opa-tová - Terna je zaniknutá dedina v katastri dnešného Lu enca. 645 HUDÁK, Patrocíniá, s. 185-190. JUDÁK – POLÁ IK, Katalóg patrocínií, s. 207-211. MEZ , Patrocíniumok, s. 309-337. 646 FIALA, Anton. Byzantské mince na Slovensku (6.-12. storo ie). In: Slovenská Numizma-tika. 10. Bratislava 1989, s. 57. 647 ZÁBOJNÍK, Slovensko a Avarský kaganát, s. 115-116. Tu aj zoznam staršej literatúry. KOLNÍKOVÁ, Eva. alšia byzantská minca z hromadného nálezu v Zemianskom Vrbovku. In: Slovenská Numizmatika. 17. Nitra 2004, s. 210-212. 648 PDOS II, s. 10. 649 Z Banskej Štiavnice pochádzajú nálezy mincí z viacerých miest (Staeré Mesto, Kammer-hof, kláštor dominikánov). Pozri KOLNÍKOVÁ, Eva – HUNKA, Ján. Nálezy mincí na Slovensku IV. Nitra 1994, . 231, 236, 240. 650 HLINKA, Jozef – KRASKOVSKÁ, udmila – NOVÁK, Jozef. Nálezy stredovekých a novovekých mincí na Slovensku II. Bratislava 1968, . 64. 651 HLINKA, Jozef – KOLNÍKOVÁ, Eva – KRASKOVSKÁ, udmila – NOVÁK, Jozef. Nálezy mincí na Slovensku III. Bratislava 1978, . 161. 652 KRASKOVSKÁ, udmila. Nádoby datované nálezmi mincí na Slovensku. In: Zborník SNM. 74. História 20. Bratislava 1980, s. 82, 89. 653 HANULIAK, Milan – ZÁBOJNÍK, Jozef. Výsledky výskumu v Ch abe. In: Archeologic-ké výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980. Nitra 1981, s. 84-85. 654 KOLNÍKOVÁ – HUNKA, Nálezy mincí, . 224.

70

Kvetnej656, Levíc657, Malých Kosých658, Mužle659, Pastoviec660, Salky661, Santov-ky ( as Malinovec)662, Starého Tekova663, hradu Šášov664, Zvolena665 a Želie-zoviec666. Vä šinou sú v nálezoch zastúpené uhorské denáre. Významné sú predovšetkým dva depoty. V roku 1907 našli v Krupine v polohe Na pijavi-ciach šálku so 652 mincami a 76 kusmi sekaného striebra. Okrem denárov Bela III. a Ondreja II. tu boli zastúpené uhorské napodobneniny friesach-ských fenigov, friesachské fenigy a denár trevírskeho arcibiskupa Dietricha II.667 Pri výskume zo stredovekého kostola v polohe Na Petre sa získal denár Ondreja II., dva denáre Ladislava IV., friesachský fenig a neznáma minca z 13. storo ia.668 Dôležitý depot výlu ne cudzích 81 mincí a 16 kusov seka-ného striebra sa našiel pri ceste medzi Santovkou a Malinovcom. Podarilo sa zachráni len 12 mincí: konkrétne friesachský fenig, rakúske razby Ber-tolda z Aquileji a Henricha IV. (1200 – 1228), razby arcibiskupstva v Salz-burgu – Eberharda II. (1200 – 1246), biskupa z Gurku a vojvodu Bernharda (po roku 1228). Uvedený nález upozor uje na obchodné styky s rakúskymi krajinami.669 Okrem toho sa nachádza blízko dôležitej komunikácie z Levíc do Hokoviec, ktorá sa uvádza aj v metácii dnešného Malinovca v roku 1276.

670 Do grošového obdobia (od 14. do za iatku 16. storo ia) sa datujú nále-

zy z Banskej Štiavnice, Brehov, Hontianskych Moraviec, Hronského Be a-dika, Ilije-Sitna, Levíc, Šiah, Zvolena a Želiezoviec.671 Za zmienku stojí predovšetkým depot mincí v nádobe zo Želiezoviec. Zachránilo sa 817 ba-vorských, pasovských a rakúskych fenigov P emysla Otakara II., Rudolfa

655 HLINKA – KRASKOVSKÁ – NOVÁK, Nálezy stredovekých, . 56. KOLNÍKOVÁ – HUNKA, Nálezy mincí, . 238. 656 HLINKA, Jozef. Z najnovších prírastkov ojedinelých mincí v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. In: Zborník SNM. História 6. Bratislava 1966, s. 199. 657 HABOVŠTIAK, Alojz. Zaniknutá stredoveká dedina Baratka pri Leviciach. In: Slovenská archeológia, 1963, ro . 11, . 2, s. 424. V tomto prípade ide o hrobový nález. 658 HANULIAK, Milan. Mince z pohrebiska z 10. – 11. storo ia v Malých Kosihách. In: Slovenská numizmatika, 10. Bratislava 1989, s. 203-212. 659 HANULIAK, Milan – KUZMA, Ivan – ŠALKOVSKÝ, Peter. Mužla – enkov I. Osídle-nie z 9. – 10. storo ia. Nitra, 1993, s. 90. 660 HLINKA – KRASKOVSKÁ – NOVÁK, Nálezy stredovekých, . 59. 661 HLINKA – KOLNÍKOVÁ, – KRASKOVSKÁ – NOVÁK, Nálezy mincí, . 147. 662 HLINKA – KRASKOVSKÁ – NOVÁK, Nálezy stredovekých, . 71. 663 TO ÍK, Anton. Zis ovacie výskumy v Starom Tekove na Slovensku. In: Archeologické rozh ady, 1952, ro . 4, . 1, s. 37. 664 HOŠŠO, Jozef. Archeologický výskum hradu Šášov. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica. 42. Bratislava 1996, s. 26. 665 KOLNÍKOVÁ – HUNKA, Nálezy mincí, . 247. 666 Tamže, . 214. 667 HLINKA – KRASKOVSKÁ – NOVÁK, Nálezy stredovekých, . 56. 668 KOLNÍKOVÁ – HUNKA, Nálezy mincí, . 238. 669 HLINKA – KRASKOVSKÁ – NOVÁK, Nálezy stredovekých, . 71. 670 CDP VIII, s. 183, . 143. 671 Podrobnejšie pozri HUNKA, Ján. Nálezy mincí grošovej meny zo stredovekých sídlisko-vých aglomerácií na Slovensku. In: Slovenská Numizmatika. 11. Bratislava 1990, s. 145-158.

71

Habsburského, Alberta I.672 Starší nález mincí Žigmunda Luxemburského pochádza z Kunešova.673 Novšie nálezy z tohto obdobia máme doložené z Banskej Bystrice674, Kremnice675, Krupiny676, Ozdína677, Plavých Vozokán678, Šášova679 a Tekovskej Breznice680. Okrem uhorských mincí sa v nálezoch vyskytujú bavorské, eské a rakúske mince. Je zaujímavé, že aj niekoré nálezy uložené do zeme až v neskoršom období obsahovali stredoveké mince. Na za iatok 17. storo ia je datovaný hromadný nález strieborných mincí z Bo koviec, ktoré sa nachádzajú v blízkosti cesty z Lu enca do Rimavskej Soboty. Celkove sa podarilo zachráni 75 mincí v prevažnej vä šine zo 16. storo ia.681

672 HUNKA, Nálezy mincí, s. 63. 673 KOLNÍKOVÁ – HUNKA, Nálezy mincí, . 282. 674 BOVAN, Marián. Nálezy mincí z mestského hradu v Banskej Bystrici. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1996. Nitra 1998, s. 36-39. 675 Pri archeologickom výskume mestského hradu sa našlo 63 mincí z tohto obdobia. Bližšie pozri HOŠŠO, Jozef. Historicko-archeologický výskum mestského hradu v Kremnici. In: Banské mestá na Slovensku. Žiar nad Hronom 1990, s. 76. 676 KOLNÍKOVÁ – HUNKA, Nálezy mincí, . 285, 372. 677 OŽ ÁNI – NEVIZÁNSKY – HUNKA, Výsledky prieskumu, s. 105-106. 678 KOLNÍKOVÁ, Eva – HUNKA, Ján. Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku 1988. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1988. Nitra 1990, s. 97. 679 HOŠŠO, Archeologický výskum, s. 26. BUDAJ, Marek. Nové nálezy mincí z hradu Šášov. In: Slovenská numizmatika, 17. Nitra 2004, s. 248-253. 680 BOVAN, Marián – TRGINA, Gejza. Nálezy stredovekých mincí z Tekovskej Breznice. In: Slovenská numizmatika. 15. Nitra 1998, s. 240-242. BUDAJ, Nové nálezy, s. 248-253. 681 HUNKA, Ján. Hromadný nález mincí zo za iatku 17. storo ia z Bo koviec, okres Lu e-nec. In: Slovenská Numizmatika. 10. Bratislava 1989, s. 258-259. BUDAJ, Marek. alšie mince z hromadného nálezu zo za iatku 17. storo ia z Bo koviec. In: Slovenská numizmati-ka, 17. Nitra 2004, s. 262-264.

72

73

ZÁVER

Na základe štúdia viacerých druhov prame ov možno konštatova , že predovšetkým v období vrcholného a neskorého stredoveku v oblasti Pohronia a Poiplia existovala pomerne hustá dopravná sie . Archeologické pramene nám v ranom stredoveku jednozna ne dokladajú existenciu hlav-nej komunika nej siete, ktorú máme doloženú v písomných prame och vo vrcholnom a neskorom stredoveku.

V období 6. až 8. storo ia bolo územie Pohronia a Poiplia iba riedko osídlené. Archeologické lokality sa koncentrujú v blízkosti hlavných vod-ných tokov. Na základe ich rozloženia možno predpoklada , že existovalo nieko ko hlavných trás komunikácii. Prvá viedla z oblasti Štúrova popri pravom brehu Hrona do oblasti dnešného Zvolena a Slia a. Odtia to pokra-ovala smerom na sever na územie Banskej Bystrice a Slovenskej up e.

Druhá dôležitá cesta vychádzala tiež z oblasti Štúrova a popri pravom bre-hu Ip a smerovala do oblasti Lu enca. Bohužia z okolia Lu enca chýbajú priame doklady o osídlení, o je spôsobené nedostato ným archeologickým prieskumom a výskumom. Táto komunikácia pravdepodobne viedla sme-rom do Košíc. Tretia trasa vychádzala z oblasti Šiah, kde bol prechod cez Ipe a odtia to viedla smerom do oblasti Zvolena. Niektoré lokality sved ia o existencii lokálnych ciest. Komunikácia popri avom brehu Ip a je v období do 9. storo ia doložená predovšetkým na dolnom Poiplí.682

V 9. storo í sa osídlenie skúmanej oblasti rozrastá a tým sa zahus uje aj cestná sie . Hlavné komunikácie z predchádzajúceho obdobia zostávajú zachované. Na Poiplí rozmiestnenie archeologických lokalít indikuje existenciu novej dôležitej trasy, ktorá vychádzala zo Šiah a smerovala cez Ve ké Turovce, Pláš ovce, elovce, ebovce a Dolné Plachtince do oblasti dnešnej obce Mu a, kde sa pripájala na komunikáciu vedúcu popri pravom brehu Ip a. Obidve cesty boli prepojené na viacerých miestach lokálnymi komunikáciami. Otázny je priebeh trasy na avom brehu Ip a vzh adom na doterajší stav archeologického výskumu. Aj po páde Ve kej Moravy zostáva cestná sie zachovaná, sved í o tom rozmiestnenie lokalít z 10. storo ia.683

Na dopravnú sie z raného stredoveku nadviazala dopravná sie vo vrcholnom a neskorom stredoveku. Písomné pramene dokladajú existenciu hlavných ciest vedúcich popri Hrone a Ipli. Na smer ich trás poukazuje aj rozmiestnenie hradov, miest, kláštorov a mýtnych staníc. Hlavná komuni-kácia popri Hrone vstupovala na územie Pohronia v dnešnom Štúrove a smerovala cez Bí u, Želiezovce, Starý Tekov, Svätý Be adik, Novú Ba u, Svätý Kríž do Zvolena. Tu sa spájala s dôležitou cestou, ktorá sem viedla od Šiah, cez Krupinu, Babinnú a Dobrú Nivu. Do Zvolena smerovala aj cesta z Novohradu údolím Slatiny. Od Zvolena viedla hlavná cesta do Banskej Bystrice, Slovenskej up e, Brezna a alej na Spiš. Významnými doprav-

682 Pozri Mapa 1. a Mapa 2. 683 Pozri Mapa 3. a Mapa 4.

74

nými uzlami na Pohroní boli predovšetkým Banská Bystrica, Banská Štiav-nica, Svätý Be adik, Kremnica, Levice, Starý Tekov, Zvolen a Svätý Kríž, ktoré po as stredoveku získali štatút miest. Z nich viedli komunikácie regionálneho významu do okolitých obcí. 684 Hlavná cesta pravobrežným Poiplím vychádza z dnešného Štúrova, rieku Hron prechádzala pri Kame-nici nad Hronom a pri Salke sa dostávala k rieke Ipe . Od Salky viedla sme-rom na sever do oblasti dnešných Šiah, kde sa stretávala s komunikáciou vedúcou do Zvolena, odkia trasa viedla popri toku Ip a alej na východ do oblasti Lu enca. Tu sa stretávala s dôležitou cestou vedúcou z Levíc cez Santovku, Hokovce, Ve ký Krtíš taktiež do Lu enca. Z Lu enca viedla hlav-ná komunikácia do Košíc. Hlavnými dopravnými uzlami na Poiplí boli Šahy, Hokovce, Pláš ovce, Slovenské armoty, Ve ký Krtíš a Lu enec.685

Na základe výskumu písomných prame ov možno konštatova , že najhustejšia dopravná sie existovala v oblasti dolného Pohronia a stred-ného Poiplia, o súvisí aj s hustejším osídlením týchto území. Najdôležitej-šími dopravnými uzlami boli sídla komitátov (Starý Tekov (neskôr Levice) a Zvolen), banské mestá (Banská Bystrica, Banská Štiavnica) a dôležité prechody cez najvä šie rieky (Štúrovo, Šahy). Najviac mýtnych staníc je doložených v oblasti stredného Pohronia a Poiplia, o možno dáva do súvisu s bohatou stredoslovenskou banskou oblas ou. Naopak iba jedna sa nachádzala na hornom Poiplí. Tento fakt sved í o nižšej frekvencii využí-vania ciest v tejto oblasti. V skúmanej oblasti sa podarilo doloži viacero toponým a ojkoným, ktoré majú súvis s dopravnou sie ou. Pri toponymách je otázne ich používanie v období stredoveku vzh adom na ich výskyt v písomných prame och. Niektoré z nich sa však už v 16. storo í používali. Vä šina z nich je doložená až z neskoršieho obdobia. Nálezy mincí doklada-jú spojenie územia Pohronia a Poiplia v ranom stredoveku s Byzanciou. Mince z nasledujúceho obdobia sved ia o kontaktoch predovšetkým s ra-kúskymi, eskými krajinami, so Sliezskom a Bavorskom. Cudzincov predo-všetkým lákala bohatá banská oblas Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice a Novej Bane. Nálezy mincí sa nachádzajú predovšetkým v blíz-kosti hlavných dopravných tepien.

684 Pozri Mapa 6., Mapa 7., Mapa 8. a Mapa 9. 685 Pozri Mapa 5.

75

POUŽITÉ PRAMENE, LITERATÚRA A MAPY

Pramenné edície

BÉREŠ, Julius a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia. III. zväzok. Východné Slovensko. Nitra 2008. BIALEKOVÁ, Darina a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia. I. zväzok. 2 as . Bratislava, hlavné mesto SSR a Západoslovenský kraj. Nitra 1989. BIALEKOVÁ, Darina a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia. I. zväzok. 1 as . Bratislava, hlavné mesto SSR a Západoslovenský kraj. Nitra 1989. BIALEKOVÁ, Darina a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storo ia. II. zväzok. Stredoslovenský kraj. Nitra 1992. BLAZOVICH, László (ed.). Anjou-kori oklevéltár. Documenta Res Hungaricas Tempore Regum Andegavensium. Illustrantia. VIII. 1324. Budapest-Szeged 1993. DEDEK, Ludovicus Crescens (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis III. Strigonii 1924. DRESKA, Gabriel – ÉRSZEGI, Geysa – HEGED S, Andres – NEUMANN, Tibur-cius – SZOVÁK, Cornelius – TRINGLI, Stephanus (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis IV. Strigonii-Budapestini 1999. ENDLICHER, Stephanus Ladislaus (ed.). Rerum hungaricum monumenta Arpadiana. Sant Gallen 1849. FEJÉR, György (ed.). Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus I. - XI. Buda-pest 2004. (PC CD-ROM) JUCK, ubomír. Výsady miest a meste iek na Slovensku I. (1238-1350). Bratislava 1984. KNAUZ, Nándor (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis I. Strigonii 1874. KNAUZ, Nándor (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis II. Strigonii 1882. KUBINYI, Ferenc (ed.). Diplomatarium Hontense (Oklevelek Hontvármegyei magánlevéltárakból) I. 1256-1399. Budapest 1888. MARSINA, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. Bratisla-va 1971. MARSINA, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava 1987. MATULAY, Ctibor (ed.). Mesto Banská Bystrica. Katalóg administratívnych a súdnych písomností. (1020) 1255-1536. I. Bratislava 1980. MATULAY, Ctibor (ed.). Mesto Banská Bystrica. Katalóg administratívnych a súdnych písomností. (1020) 1255-1536. II. Bratislava 1980. MÁLYUSZ, Elemér (ed.). Zsigmondkori oklevéltár I. (1387-1399). Budapest 1951. MÁLYUSZ, Elemér (ed.). Zsigmondkori oklevéltár II/1 (1400-1406). Budapest 1956. MÁLYUSZ, Elemér (ed.). Zsigmondkori oklevéltár II/2 (1407-1410). Budapest 1958. MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Budapest 1993.

76

MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár IV. (1413-1414). Budapest 1994. MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár V. (1415-1416). Budapest 1997. MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár VI. (1417-1418). Budapest 1999. MÁLYUSZ, Elemér – BORSA, Iván (eds.). Zsigmondkori oklevéltár VII. (1419-1420). Budapest 2000. MÁRKUS, Dezs (ed.) Corpus Iuris Hungarici I. (1000-1526). Budapest 1899. NAGY, Imre – DEÁK, Farkas – NAGY, Gyula (eds.). Hazai okleveltár 1234-1536. Budapest 2003. (PC CD-ROM). NAGY, Iván (ed.). Codex diplomaticus Patrius (Hazai okmánytár) I.- VIII. Buda-pest 2005. (PC CD-ROM). SEDLÁK, Vincent (ed.). Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Bratislava 1980. SEDLÁK, Vincent (ed.). Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Bratislava 1987. VARJÚ, Elemér (ed.). A Tomaj nemzetségbeli Losonczi Bánffy család története. Oklevéltár I. (1214 – 1457). Budapest 1908. WENZEL, Gusztáv (ed.). Codex diplomaticus Arpadianus continuatus I.-XII. Budapest 2003. (PC DVD-ROM)

Literatúra

BAKÁCS, István. Hont vármegye Mohács el tt. Budapest 1971.

BARTL, Július. Mýta na Malom Dunaji vo vz ahu k Bratislave a Bratislav-skému mýtu (Príspevok k topografii bratislavských mýt). In: Sborník Sloven-ského národného múzea. 57. História 3. Bratislava 1963, s. 51-66.

BARTL, Július. Bratislavský obchod v stredoveku. In: Zborník Filozofickej Fakulty UK. Historica. 21. Bratislava 1970, s. 87-112.

BEDNÁR, Peter – FOTTOVÁ, Eva. Výskum v Starom Tekove. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000. Nitra 2001, s. 36-38.

BEDNÁR, Peter – FOTTOVÁ, Eva – GOGOVÁ, Stanislava – SLIVENSKÁ, Zuzana. Stredoveké opevnené objekty z Divína. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003. Nitra 2004, s. 30-31.

BELJAK, Ján – MAL EK, Róbert. Nálezy z Víg aša – Pstruše. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Nitra 2009, s. 31-32.

BELJAK, Ján – MALINIAK, Pavol – PAŽINOVÁ, Noémi. Prieskumy vo Zvolen-skej kotline. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Nitra 2009, s. 32-36.

BELJAK, Ján – PAŽINOVÁ, Noémi – ROGANSKÝ, Lukáš – ZÁBOJNÍK, Jozef. Archeologická prospekcia vybraných lokalít v Honte. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Nitra 2009, s. 38-41.

77

BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica I. Viennae Austriae 1735 .

BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica II. Viennae Austriae 1736.

BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica III. Viennae Austriae 1737.

BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica IV. Viennae Austriae 1742.

BE KO, Ján. Osídlenie severného Slovenska. Košice 1985.

BE KO, Ján. Starý Turiec. Martin 1996.

BLEILE, Ralf. Slawische Brücken in Mecklenburg-Vorpommern. In: Boden-denkmalpflege in Mecklenburg-Vorpommern. Jahrbuch 1998. Band 46. Lübstorf 1999, s. 127-169.

BOLERÁZSKY, Vojtech. Príspevky k dejinám Banskej Štiavnice. In: Banská Štiavnica. Banská Bystrica 1964, s. 49-77.

BOLERÁZSKY, Vojtech. Z najstarších dejín slobodného krá ovského banského mesta Pukanca. In: Historický zborník kraja IV. Banská Bystrica 1968, , s. 356-362.

BOLINA, Pavel. „Per tranversum montis Scalicze“ – k interpretaci poz -statk starých cest na katastru Dolan u Olomouce ve sv tle rozhrani ovací dohody dolanského kláštera a olomoucké kapituly z roku 1404. In: Archaeologia historica. 29. Brno - Levo a 2004, s. 93-118.

BOLINA, Pavel – KLIMEK, Tomáš. K problematice Kosmovy Bechy ské ces-ty. In: Historická geografie. 36/1. Praha 2010, s. 99-136.

BOTKA, Tivadar. Barsmegye monographiája. I/1. Ar.-Maróthon 1884.

BOVAN, Marián. Nálezy mincí z mestského hradu v Banskej Bystrici. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1996. Nitra 1998, s. 36-39.

BÓNA, Martin – PLA EK, Miroslav. Encyklopédia slovenských hradov. Praha – Bratislava 2007.

BOVAN, Marián. – TRGINA, Gejza. Nálezy stredovekých mincí z Tekovskej Breznice. In: Slovenská numizmatika. 15. Nitra 1998, s. 240-242.

BUDAJ, Marek. Nové nálezy mincí z hradu Šášov. In: Slovenská numizmatika, 17. Nitra 2004, s. 248-253.

BUDAJ, Marek. alšie mince z hromadného nálezu zo za iatku 17. storo ia z Bo koviec. In: Slovenská numizmatika, 17. Nitra 2004, s. 262-264.

IHÁKOVÁ, Jarmila. Starobylé komunikace pod domem Malostranské nám stí p. 2/III. Archeologický výzkum NPÚ Praha . 28/00. Archeologické Prameny

k D jinám Prahy svazek 1. Praha, Národní památkový ústav 2008. (PC CD-ROM)

78

IHÁKOVÁ, Jarmila. D ev né vozovky z 10. století pod domem Malostranské nám stí p. 271/III. Archeologický výzkum NPÚ Praha . 6/01. Archeologické Prameny k D jinám Prahy svazek 2. Praha, Národní památkový ústav 2008. (PC CD-ROM)

IHÁKOVÁ, Jarmila – MÜLLER, Martin. D ev ná cesta p es mok inu v jihozá-padním rohu Malostranského nám stí. Vyhodnocení archeologických výzkum . Archeologické Prameny k D jinám Prahy svazek 3. Praha, Národní památ-kový ústav 2008. (PC CD-ROM)

DEÁK, Ladislav. Bardejovský obchod a bardejovská obchodná cesta v prvej polovici 15. storo ia. In: Sborník Filozofickej Fakulty UK. Historica. 14. Bratisla-va 1963, s. 107-134.

DENECKE, Dietrich. Metodische Untersuchung zur historisch-geographischen Wegeforschung im Raum zwischen Solling und Harz. Göttongen Geographische Abhandlungen 54. Göttingen 1969.

DOMANOVSZKY, Sándor. A harmincadván eredete. Budapest 1916.

DRENKO, Jozef a kol. Fi akovo. Fulek. 1246-1996. Fi akovo 1996.

DRENKO, Jozef. Z historických prame ov Lu enca. Lu enec 1997.

DVO ÁK, Ji í. Dv pražské pozdn st edov ké cesty. In: Historická geografie. 11. Praha 1973, s. 139-161.

URKOVÁ, Mária. Sídliskové pomery na Víg ašskom panstve do za iatku 16. storo ia. In: Historický asopis, 1993, ro . 41, . 1, s. 23-35.

Encyklopédia Slovenska. I. zväzok. A-D. Bratislava 1977.

FERENCOVÁ, Helena – MIHÁ KIN, Ján – UROVÁ, Bibiana. Hrad Modrý Kame - Múzeum bábkarských kultúr a hra iek. In: Pamiatky a múzeá, 2004, . 3, s. 58-61.

FIALA, Anton. Byzantské mince na Slovensku (6.-12. storo ie). In: Slovenská Numizmatika. 10. Bratislava 1989, s. 57-64.

FURMÁNEK, Václav. Slovansko-avarské pohrebisko v Dolnej Strehovej. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1998. Nitra 2000, s. 65-66.

FUSEK, Gabriel. Slovensko vo v asnoslovanskom období. Nitra 1994.

GALUŠKA, Lud k. Velká Morava. Brno 1991.

GÁRDONYI, Albert. Felsö-Magyarország kereskedelmi utjai a középkorban. In: Közgazdasági Szemle. 32. Budapest 1908, s. 90-96, 192-195.

Geografické názvy okresu Banská Bystrica. Bratislava 1987.

GOETZ, Werner Hans. Život ve st edov ku. Jino any 2005.

GUTEK, Peter – MATEJKA, Miroslav. Menej známe hrady stredného Pohro-nia. In: Pamiatky a Múzeá 2002, . 1, s. 1-7.

79

GY RFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I. Budapest 1963.

GY RFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza II. Budapest 1987.

GY RFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza III. Budapest 1988.

GY RFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza IV. Budapest 1998.

HABOVŠTIAK, Alojz. Zaniknutá stredoveká dedina Baratka pri Leviciach. In: Slovenská archeológia, 1963, ro . 11, . 2, s. 407-458.

HABOVŠTIAK, Alojz. Praveké a ranohistorické sídliská v oblasti Slovenskej brány. In: Vlastivedný asopis, 1974, ro . 23, . 1, s. 6-8.

HABOVŠTIAK, Alojz. Hradisko z 9.-10. storo ia v Tlma och. In: Slovenská Archeológia, 1975, ro . 23, . 1, s. 97-118.

HABOVŠTIAK, Alojz – JUCK, ubomír. Starý Tekov v praveku a stredoveku. In: Vlastivedný asopis, 1974, ro . 23, . 4, s. 169-170.

HALAGA, Ondrej R. Spojenia slovenských miest s Po skom a Rusou do 16. storo ia. In: Historické štúdie. 11. Bratislava 1966, s. 139-166.

HALAGA, Ondrej R. Rie na doprava v karpatskej oblasti za feudalizmu. In: Slovenský národopis, 1972, ro . 20, . 4, s. 557-571.

HALAGA, Ondrej R. Košice – Balt. Výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom. (1275-1526). Košice 1975.

HALAGA, Ondrej R. Význam nadregionálnych trhov v ekonomike Slovenska v stredoveku. In: Historické štúdie. 25. Bratislava 1981, s. 151-173.

HANULIAK, Milan. Mince z pohrebiska z 10. – 11. storo ia v Malých Kosi-hách. In: Slovenská numizmatika, 10. Bratislava 1989, s. 203-212.

HANULIAK, Milan – ZÁBOJNÍK, Jozef. Výsledky výskumu v Ch abe. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980. Nitra 1981, s. 84-86.

HANULIAK, Milan – KUZMA, Ivan – ŠALKOVSKÝ, Peter. Mužla – enkov I. Osídlenie z 9. – 10. storo ia. Nitra, AÚ SAV 1993.

HANULIAK, Václav. Hrad abra v dejinách Hontu. In: Archaeologia Histori-ca. 29. Brno 2004, s. 299-308.

HANULIAK, Václav. Via magna na strednom Slovensku v období v asného a vrcholného stredoveku. In: Archaeologia historica. 21. Brno 1996, s. 443-449.

HAVLÍKOVÁ, Lubomíra. Geograficko-správní staroslov nská terminologie v právních památkách 9. století a její ecké (byzantské) a latinské paralely. In: Synergie, 2009, ro . 5, . 1, s. 9-26.

80

HLINKA, Jozef. Z najnovších prírastkov ojedinelých mincí v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. In: Zborník SNM. História 6. Bratislava 1966, s. 187-202.

HLINKA, Jozef - KRASKOVSKÁ, udmila – NOVÁK, Jozef. Nálezy stredovekých a novovekých mincí na Slovensku II. Bratislava 1968.

HLINKA, Jozef – KOLNÍKOVÁ, Eva – KRASKOVSKÁ, udmila – NOVÁK, Jozef. Nálezy mincí na Slovensku III. Bratislava 1978.

HORVÁTH, Pavel. Príspevok k obchodným stykom Slovenska so Sliezkom a Moravou v prvej polovici 16. stor. In: Historické štúdie. 11. Bratislava 1966, s. 167-193.

HOSÁK, Ladislav. Zásady p i ur ování sm ru st edov kých cest. In: asopis Spole nosti P átel Starožitností, 1957, ro . 65, . 1, s. 147-148.

HOŠŠO, Jozef. Osídlenie Kremnice a okolia vo svetle archeologických pra-me ov. In: Kremnica. Martin 1992, s. 18-41.

HOŠŠO, Jozef. Archeologický výskum hradu Šášov. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica. 42. Bratislava 1996, s. 7-47.

HRAŠE, Jan Karel. Zemské stezky, strážnice a brány v echách. Nové M sto nad Metují 1885.

HRUŠKOVI , Viliam. Najstaršie dejiny. In: PUKANEC. Pamätnica k 30. výro iu oslobodenia. Martin 1975, s. 65-81.

HUDÁK, Ján. Patrocíniá na Slovensku. Bratislava 1984.

HUNKA, Ján. Nálezy mincí grošovej meny zo stredovekých sídliskových aglomerácií na Slovensku. In: Slovenská Numizmatika. 11. Bratislava 1990, s. 143-158.

HUNKA, Ján. Hromadný nález mincí zo za iatku 17. storo ia z Bo koviec, okres Lu enec. In: Slovenská Numizmatika. 10. Bratislava 1989, s. 258-259.

HUNKA, Ján. Vojenské cesty a udalosti vo svetle nálezov mincí. In: Slovenská archeológia, 2000, ro . 50, . 1, s. 153-170.

HUNKA, Ján – RUTTKAY, Matej. Historické komunikácie na území stredo-vekého Slovenska. In: Archaeologia historica. 23. Brno 1998, s. 295-302.

HUNKA, Ján – NEVIZÁNSKY, Gabriel – OŽ ÁNI, Ondrej. Geodetické zamera-nie stredovekého hrádku v Malých Zlievciach. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2001. Nitra 2002, s. 74-76.

CHOC, Pavel. Vývoj ciest a dopravy v echách do 13. století. In: Sborník eskoslovenské spole nosti zem pisné, 1965, ro . 70, . 1, s. 16-33.

CHRASTINA, Peter. Historická geografia na Slovensku: minulos , sú asnos a perspektívy. In: Historická geografie. 33. Praha 2005, s. 420-432.

IVANI , Peter. Komunikácie na Pohroní v období stredoveku. In: Historický asopis, 2005, ro . 53, . 4, s. 617-632.

81

IVANI , Peter. Rekonštrukcia cestnej siete na Pohroní v stredoveku. In: Kultúra – priestor interdisciplinárneho myslenia. 4. Zborník z medzinárodného vedeckého sympózia konaného d a 21.-22. september 2004 na Univerzite Konštan-tína Filozofa. Nitra 2005, s. 537-543.

IVANI , Peter. Komunikácie na Poiplí v období stredoveku. In: Medea. Stu-dia mediaevalia et antiqua. 10. Bratislava 2006, s. 55-76.

IVANI , Peter. Zaniknutá dedina Štitáre ( itáre) v katastri Kozároviec. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2006. Nitra 2008, s. 86.

IVANI , Peter. Rekonštrukcia komunikácií na dolnom Pohroní v stredove-ku. In: Zborník Tekovského múzea v Leviciach. 7. Levice 2008, s. 34-48.

JAMRICHOVÁ, Andrea. Mýtne stanice na Slovensku do roku 1323. Trnava 1997. Diplomová práca sa nachádza v študovni Univerzitnej knižnice Trnavskej Univerzity.

JANŠÁK, Štefan. eská cesta - najstarší spoj Slovenska s eskými krajmi. In: Vlastivedný asopis, 1961, ro .10, . 2, s. 83-87.

JANŠÁK, Štefan. Cesta eských stráží. In: Geografický asopis, 1964, ro . 16, . 2, s. 326-339.

JANŠÁK, Štefan. Z minulosti dopravných spojov na Slovensku. In: Geografic-ký asopis, 1964, ro . 16, . 1, s. 13-31.

JANŠÁK, Štefan. Prechod eskej cesty cez údolie Nitry pri Dvoroch nad Žitavou. In: Geografický asopis, 1967, ro . 19, . 1, s. 130-138.

JUCK, ubomír. Z dejín Hronského Be adika za feudalizmu. In: Vlastivedný asopis, 1975, ro . 24, . 3, s. 69.

JUCK, ubomír. Revište - hrad a panstvo. In: Vlastivedný asopis, 1977, ro . 26, . 1, s. 14-18.

JUCK, ubomír. Obchod v mestách na Slovensku v 14. storo í. In: Historický asopis, 1997, ro . 35, . 2, s. 256-278.

JUDÁK, Viliam – POLÁ IK, Štefan. Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava 2009.

KLEIN, Bohuš. Zásady ur ovania stredovekých ciest v geografickom pro-stredí. In: Vlastivedný zborník Považia. 13. Martin 1978, s. 19-39.

KLEIN, Bohuš. Príspevok k historickogeografickej lokalizácii cestnej siete Zvolenského komitátu. In: Vlastivedný zborník Považia. 15. Martin 1985, s. 87-132.

KLEIN, Bohuš. Významné mestá Slovenska na tajných mapách 18. storo ia. Brati-slava 2003.

KNAUZ, Nándor. A Garam-melleti Szent-Benedek apátság története I. A templom felzentelésének emlékére Elsö kötet. Budapest 1890.

82

KOLNÍK, Titus. Stredné Podunajsko – priestor križovatiek kultúr a obchod-ných ciest od konca staršej železnej doby po s ahovanie národov. In: Histo-rický zborník, 2007, . 1, s. 13-32.

KOLNÍKOVÁ, Eva. alšia byzantská minca z hromadného nálezu v Zemian-skom Vrbovku. In: Slovenská Numizmatika. 17. Nitra 2004, s. 210-212.

KOLNÍKOVÁ, Eva – HUNKA, Ján. Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku 1988. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1988. Nitra 1990, s. 94-99.

KOLNÍKOVÁ, Eva – HUNKA, Ján. Nálezy mincí na Slovensku IV. Nitra 1994.

KOTYZA, Old ich. Nejstarší pražský most p es Vltavu a ran st edov ké mostní stavby ve st ední Evrop . In: Studia Mediaevalia Pragensia. 8. Praha 2008, s. 219-275.

KRAJ OVI , Rudolf. Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava 2005.

KRASKOVSKÁ, udmila. Nádoby datované nálezmi mincí na Slovensku. In: Zborník SNM. 74. História 20. Bratislava 1980, s. 81-106.

KRŠKO, Jaromír. Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica 2008.

KUB , František – ZAV EL, Petr. Zlatá stezka. Historický a archeologický výzkum významné st edov ké obchodní cesty. I. Úsek Prachatice – státní hranice.

eské Bud jovice 2007.

KUB , František – ZAV EL, Petr. Terénní pr zkum starých komunikací na p íkladu Zlaté stezky. In: Archaeologia historica. 23. Brno 1998, s. 35-57.

KU ERA, Matúš. Vývoj so ného monopolu na Slovensku v staršom stredo-veku. In: Zborník FF UK. Historica. 15. Bratislava 1964, s. 71-86.

KU ERA, Matúš. Genéza miest na Slovensku. In: Archaeologia Historica. 3. Brno 1978, s. 148-164.

KV T, Radan. Staré stezky v eské repiblice. Brno 1997.

KV T, Radan. Základy nauky o starých stezkách. Brno 2000.

KV T, Radan. Duše krajiny. Staré stezkyv prom nách v k . Praha 2003.

LABUDA, Jozef. Výsledky doterajšieho archeologického výskumu na Sitne. In: Študijné Zvesti Archeologického Ústavu SAV. 19. Nitra 1981, s. 113-123.

LABUDA, Jozef. Stredoveké osídlenie Sitna. In: Stredné Slovensko. 7. Banská Bystrica 1988, s. 269-293.

LABUDA, Jozef. Mestský hrad v Banskej Štiavnici a jeho vz ah k mestu. In: Archaeologia Historica. 22. Brno 1997, s. 191-198.

LABUDA, Jozef. Pozoruhodné nálezy zo Starého mesta v Banskej Štiavnici. In: Archaeologia Historica. 25. Brno 2000, s. 7- 24.

83

LABUDA, Jozef. Hrady Štiavnických vrchov – ich funkcia a vzájomné inter-akcie. In: Archaeologia Historica. 27. Brno 2002, s. 269-288.

LACKO, Richard. Kapitoly z dejín mesta. In: Brezno v premenách asu. Banská Bystrica 2005, s. 28-51.

LAMOŠ, Teodor. Vznik a po iatky mesta Kremnice. Banská Bystrica 1969.

LÁSLÓOVÁ, Henrieta. Premonštráti a ich vývoj v stredoveku. In: KOŽIAK, Rastislav – MÚCSKA, Vincent. (ed.) Rehole a kláštory v stredoveku. Banská Bystrica — Bratislava 2002, s.113-132.

LE GOFF, Jacques – SCHMITT, Jean-Claude. Encyklopedie st edov ku. Praha 2002.

LEMAITROVÁ, Nicole – QUINSONOVÁ, Marie-Thérèse – SOTOVÁ, Véroni-que. Slovník k es anské kultury. Praha 2002.

LUKA KA, Ján. Západné Tríbe ské podhorie do roku 1526. In: Historické štúdie. 26. Bratislava 1982, s. 131-161.

LUKA KA, Ján. Cestná sie v Nitre a v jej najbližšom okolí v 13. a 14. storo í. In: Nitra v slovenských dejinách. Martin 2002, s. 208-211.

LUKA KA, Ján. Levice v stredoveku. In: ŠVOLIKOVÁ, Marta a kol. Levice. Monografia mesta. Levice 2010, s. 38-46.

MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava 1996.

MAJTÁN, Milan. Názvy obcí v Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1773-1997). Bratislava 1998.

MALINIAK, Pavol. Dejiny do konca 19. storo ia. In: DARULOVÁ, Jolana a kol. Pliešovce. Krajina, história, kultúra. Pliešovce – Banská Bystrica 2006, s. 43-56.

MALINIAK, Pavol. „Meta ad modum crucis sculpa“ Kríže na hraniciach majetkov vo Zvolenskej stolici. In: KOŽIAK, Rastislav – NEMEŠ, Jaroslav. Svätec a jeho funkcie vo spolo nosti. I. Bratislava 2006, s. 393-410.

MALINIAK, Pavol. lovek a krajina Zvolenskej kotliny v stredoveku. Banská Bystrica 2009.

MALINIAK, Pavol. Drége . In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 208-214.

MALINIAK, Pavol. Hont. In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 193-194.

MALINIAK, Pavol. Hrádok (Litava). In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 194-196.

MALINIAK, Pavol. abra (Litava). In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 196-203.

MARSINA, Richard. Štúdie k slovenskému diplomatáru I. Druhá as : Obdobie od roku 1000 do 1235. In: Historické Štúdie. 18. Bratislava 1973, s. 5-19.

84

MARSINA, Richard. Mesto a trh na Slovensku do konca 13. stor. In: Historic-ký asopis, 1978, ro . 26, . 1, s. 77-95.

MARSINA, Richard. Reforma stredovekých miest v Uhorsku. In: Historický asopis, 1983, ro . 31, . 2, s. 164-180.

MATUNÁK, Michal. Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice. Kremnica 1928.

MATUNÁK, Michal. Víg ašský zámok. Zvolen 1960.

MÁCELOVÁ, Marta. Slovanské sídlisko v Slia i na Horných zemiach v okre-se Zvolen. In: Stredné Slovensko. 2. Banská Bystrica 1982, s. 117-132.

MÁCELOVÁ, Marta. Slovanské sídliská v Slia i. In: Stredné Slovensko. 9. Ban-ská Bystrica 1990, s. 320-344.

MÁCELOVÁ, Marta. Praveké a v asnohistorické osídlenie. In: Zvolen. Zvolen 1993, s. 31-39.

MÁCELOVÁ, Marta. Slovanské osídlenie v období od 6. do 12. storo ia. In: TOME EK, Oto (ed.) Osídlenie Zvolenskej kotliny od v asného stredoveku do polovice 19. storo ia. Banská Bystrica 2009, s. 23-48.

MENCL, Václav. Stredoveká architektúra na Slovensku I. Praha-Prešov 1937.

MENCL, Václav. Str dov ká m sta na Slovensku. Bratislava 1938.

MEZ , András. Patrocíniumok a középkori Magyarországon. Budapest 2003.

MOSNÝ, Peter. Prieskum okolia Žiaru nad Hronom. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1990. Nitra 1992, s. 78-79.

MOSNÝ, Peter. Výsledky prieskumu v up ianskej doline. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1996. Nitra 1998, s. 120.

MUSIL, Ji í F. Po stezkách k dálnicím. Kapitoly z d jin silnic, silni ních doprav-ných prost edk a silnií ního stavitelství. Praha 1987.

MUSIL, František. K problematice vývoje st edov kých komunikací v Po-orlicku v dob p edhusitské. In: Historická geografie. 30. Praha 1999, s. 135-153. Novohrad 2/1. Dejiny. Martin 1989.

NEVIZÁNSKY, Gabriel. A Kárpát-medence északi térségének régészete a honfoglalás korában. In: KOVÁCS, László (ed.) Honfoglalás és régészet. Budapest 1994, s. 171-179.

NEVIZÁNSKY, Gabriel. Staroma arské jazdecké pohrebisko v Leviciach – Géni. In: Slovenská Archeológia, 2006, ro . 54, . 2, s. 285-328.

OLIVOVÁ-NEZBEDOVÁ, Libuše. Cesty v echách a jejich vlastní jména. In: Pomístní jména v echách. O em vypovídají jména polí, luk, les , hor, vod a cest. Praha 1995, s. 304-332.

ORAVSKÝ, Hieronym. Slovenská up a. Martin 1990.

85

OŽ ÁNI, Ondrej – NEVIZÁNSKY, Gabriel – HUNKA, Ján. Výsledky priesku-mu na hrade v katastri obce Ozdín. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2002. Nitra 2003, s. 105-106.

PETROVI , Vladimír. Cestná sie na Záhorí do konca 18. storo ia. Bratislava 1991. Diplomová práca sa nachádza na katedre archívnictva FF UK v Brati-slave.

PLESNÍK, Pavol a kol. Malá slovenská vlastiveda/ 1. Bratislava 1989.

PODBORSKÝ, Vladimír a kol. Prav ké dejiny Moravy. Brno 1993.

PODOLAN, Peter. Komunikácie v oblasti stredného a dolného toku Váhu v mladšej a neskorej dobe bronzovej a dobe halštatskej. In: Medea. Studia mediaevalia et antiqua. 7. Bratislava 2003, s. 21-44.

POLLA, Belo – SLIVKA, Michal – VALLAŠEK, Adrian. K problematike vý-skumu hrádkov a hradov na Slovensku. In: Archaeologia historica. 6. Brno 1981, s. 361 – 405.

PRIKRYL, ubomír Viliam. Vývoj mapového zobrazovania Slovenska. Bratislava 1977.

PROCHÁZKA, Rudolf. Vývoj opev ovací techniky na Morav a eském Slezsku v raném st edov ku. Brno 2009.

RATKOŠ, Peter. Naše sídliskové útvary v latinskej terminológii 9. – 12. sto-ro ia. In: Archaeologia historica. 3. Brno 1978, s. 248-250.

ROUBÍK, František. Silnice v echách a jejich vývoj. Praha 1938.

RULÍŠEK, Hynek. Slovník k es anské ikonografie. Postavy/atributy/symboly. eské Bud jovice 2006.

RUTTKAY, Alexander. Stredoveký hrad na vrchu Ivankovo pri Rudne nad Hronom. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1985. Nitra 1986, s. 208-210.

RUTTKAY, Alexander. Výskum v Rudne nad Hronom. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1986. Nitra 1987, s. 94-95.

SEDLÁK, Vincent. Dejiny osídlenia Bratislavskej stolice. Bratislava 1964. Ne-publikovaná kandidátska práca.

SEDLÁK, Vincent. Slovenský regestár. In: Slovenská archivistika, 1967, ro . 2, . 2, s. 24-37.

SEDLÁK, Vincent. Die älteste Besiedlung des Komitates Bratislava. In: Studia historica Slovaca. 18. Bratislava 1994, s. 13-128.

SEDLÁKOVÁ, Andrea. Cestná sie na Slovensku do za iatku 14. storo ia. Trnava 1997. Diplomová práca sa nachádza v študovni Univerzitnej knižnice Trnavskej Univerzity.

SLIVKA, Michal. Stredoveká cestná sie na východnom Slovensku a jej determinanty. In: Slovenská Numizmatika. 11. Nitra 1990, s. 83-112.

86

SLIVKA, Michal. Rekonštrukcia cestnej siete na Slovensku (Sú asný stav bádania a jeho perspektívy). In: Archaeologia Historica 23. Brno 1998, s. 259-275.

Slovník obcí Banskobystrického okresu. Banská Bystrica 1968.

Staré stezky 1. Brno 1995.












SZENTPÉTERI, József (ed.). Archäologische Denkmäler der Awarenzeit in Mittel-europa. Varia archaeologica Hungarica 13/1. Budapest 2002.

SZENTPÉTERI, József (ed.). Archäologische Denkmäler der Awarenzeit in Mittel-europa. Varia archaeologica Hungarica 13/2. Budapest 2002.

ŠALKOVSKÝ, Peter. Hradisko v Detve. Materialia Archaeologica Slovaca. Tomus XI. Nitra 1994.

ŠMILAUER, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha – Bratislava 1932.

ŠTÁNSKÝ, Peter. Mýtne pomery v Turci. In: Kmetianum. Vlastivedný zborník Tur ianskeho múzea A. Kme a. 2. Martin 1971, s. 145-158.

ŠTEFÁNIK, Martin. Po iatky obchodných stykov Uhorska s Benátskou re-publikou za dynastie Arpádovcov. In: Historický asopis, 2002, ro . 50, . 4, s. 553-568.

ŠTEFÁNIK, Martin. Benátky ako obchodný protivník Uhorska za dynastie Anjuovcov. In: Historický asopis, 2003, ro . 51, . 2, s. 223-240.

ŠTEFÁNIK, Martin. Obchodná vojna krá a Žigmunda proti Benátkam. Stredoveký boj o trhy medzi uhorsko-nemeckým krá om a Republikou svätého Martina. Brati-slava 2004.

ŠTIBRANÝ, Peter. Inštrukcia pre mýtnika v Orechovom z roku 1646. In: Historické štúdie. 7. Bratislava 1961, s. 255-256.

TESÁK, Peter. Prvé písomné zmienky o Leviciach. In: Acta Musei Tekovensis Levice - Zborník Tekovského múzea v Leviciach. 6. Levice 2006, s. 58-72.

87

TIBENSKÝ, Ján a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 1. Bratislava 1986.

TO ÍK, Anton. Zis ovacie výskumy v Starom Tekove na Slovensku. In: Archeologické rozh ady, 1952, ro . 4, . 1, s. 35-37, 46-47.

TO ÍK, Anton. Materiály k dejinám južného Slovenska v 7. – 14. storo í. In: Študijné Zvesti Archeologického Ústavu SAV. 28. Nitra 1992, s. 5-250.

TO ÍK, Anton. Altmagyarrische Gräberfelder in der Südwestslowakei. Bratislava 1968.

TOME EK, Oto. Rekonštrukcia cestnej siete Zvolenskej stolice v prvej polo-vici 16. storo ia. In: Acta Historica Neosolensia. 3. Banská Bystrica 2000, s. 40-46.

TOME EK, Oto. Poznámky k vývoju a aktuálnemu stavu historickogeogra-fického výskumu na Slovensku. In: Historická Geografie. 34. Praha 2007, s. 21-44.

TRÁVNI EK, Dušan. Staré cesty na Vitorazsku a územní vývoj této oblasti. In: Historická geografie. 11. Praha 1973, s. 101-116.

ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Liptova do konca 16. storo ia (1. as ). In: Liptov. 7. Martin 1983, s. 39-90.



ULI NÝ, Ferdinand. Vývoj osídlenia horného povodia Ondavy do za iatku 17. storo ia. In: Historica carpatica. 17. Košice 1986, s. 71-87.

ULI NÝ, Ferdinand. Vývoj osídlenia horného povodia Ondavy do za iatku 17. storo ia. (2 as ). In: Historica carpatica. 18. Košice 1987, s. 161-178.

ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Košice 1990. ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Prešov 1995.

ULI NÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce 2001.

URBAN, Peter. Melancholická rieka – Ipe . In: URBAN, Peter a kol. Zlatá kniha Hontu. Martin 2010, s. 393-396.

VALACHOVI OVÁ, Zuzana. Nieko ko dôvodov k vzniku ciest v Rímskej ríši. In: Medea. Studia mediaevalia et antiqua. 12. Bratislava 2008, s. 89-100.

VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny I. Bratislava 1963.

VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny II. Bratislava 1973.

VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny III. Bratislava 1977.

VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava 1984.

88

VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Ma armi v 10.-12. storo í. Bratislava 1990.

VÁVRA, Ivan. Haberská cesta. In: Historická geografie. 3. Praha 1969, s. 8-32.

VÁVRA, Ivan. Trstenická stezka. In: Historická geografie. 6. Praha 1971, s. 77-132.

VÁVRA, Ivan. Polská cesta. In: Historická geografie. 8. Praha 1972, s. 3-30.

VÁVRA, Ivan. ezenska a Norimbeská cesta. In: Historická Geografie. 11. Praha 1973, s. 31-100.

VÁVRA, Ivan. Srbská cesta. In: Historická geografie. 17. Praha 1978, s. 369-432.

VÁVRA, Ivan. Mostecká cesta. In: Historická geografie. 18. Praha 1979, s. 351-378.

VENCL, Slavomil. K otázce v rohodnosti sv dectví povrchových pr zkum . In: Archeologické Rozhledy, 1995, ro . 47, . 1, s. 11-57.

VIESTOVÁ, Zora. Mýtne predpisy v Skalici zo 17.-18. stor. In: Historické štúdie. 7. Bratislava 1961, s. 249-254.

VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU I. Bratislava 1977.

VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU II. Bratislava 1977.

VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU III. Bratislava 1978.

VL EK, Pavel – SOMMER, Petr – FOLTÝN, Dušan. Encyklopedie eských klášte-r . Praha 1997.

VOJTE EK, Marek. Cesty a komunikácie v žilinskom a kysuckom regióne vo vrcholnom a neskorom stredoveku. Nitra 2007. Diplomová práca sa nachádza v Univerzitnej knižnici UKF v Nitre.

WENZEL, Gusztáv. Okmányi adalék. Borbála és Erszébet Magyar királynek birtokárol. In: Magyar történelmi tár. 12. Pesten 1863, s. 268-287.

WIERZBICKI, Piotr. Spišsko-sadecká obchodná cesta. Ná rt zo spišských zdrojov a hradov ubov a, Podolínec, Nový S cz a Czorsztyn. Nový S cz – ubov a 2010.

WILKE, Gerard. Brücken der Nordwestslawen vom 8. bs 10./11. Jahrhun-dert. In: POLÁ EK, Lumír (Hrsg.). Das wirtschaftliche Hinterland der frühmit-telalterlichen Zentren. Internationale Tagungen in Mikul ice VI. Brno 2008, s. 65-89.

ZÁBOJNÍK, Jozef. Slovensko a Avarský kaganát. Bratislava 2004.

ZREBENÝ, Alexander. Dejiny Novej Bane. Martin 1986.

ZREBENÝ, Alexander. Zvolen do roku 1526. In: Stredné Slovensko. 5. Banská Bystrica 1986, s. 59-80.

89

Mapy

Burda – Ipe ská pahorkatina. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 2000.

Cerová vrchovina-Lu enec. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

Az elsö katonai felmérés 1782-1785. Budapest 2004.

Fyzickogeografická mapa. 1:500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava – Banská Bystrica 2002, s. 70-71.

Harmadik katonai felmérés 1869-1887, Osztrák-Magyar Monarchia, 1:75 000. Budapest 2007.

Harmadik katonai felmérés 1869-1887, a Magyar Szent Korona Országai, 1:25 000. Budapest 2007.

Hronská pahorkatina – Levice. Letná turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

Javorie – Ostrôžky. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

Krupinská planina. Dudince. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

Krupinská planina – Ve ký Krtíš. Letná turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

LIPSZKY, János. A Magyar Királyság és társországai térképe és névtára (1804-1810). Budapest 2005.

Lu enecká kotlina. Cerová vrchovina. Letná turistická mapa. 1: 100 000. Bratislava 1990.

A második katonai felmérés 1819-1869. Budapest 2005.

MIKOVINY, Samuel. Mappa comitatus Zoliensis. In: BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica II. Viennae Austriae 1736.

MIKOVINY, Samuel. Mappa comitatus Barsiensis. In: BELL, Mathias. Notitia Hungariae novae historico geographica IV. Viennae Austriae 1742.

Nízke Tatry – Chopok. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

Po ana. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

Štiavnické vrchy. Turistická mapa 1: 50 000. Harmanec 1999.

Základná mapa SSR 45 -22-09. 1:10 000. Bratislava 1976.

90

91

MIESTNY REGISTER

B Bacúch 47 Badín 35, 46, 62, 64, 67 Bajka 34, 38 Bajtava 53 Bakonybély 42 Ballasagyarmat 68 Balog nad Ip om 36, 37, 54, 58, 69 Banská Belá 45, 65 Banská Bystrica 10, 18, 35, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 60, 62, 63, 64, 65, 69, 71, 73, 74, 100, 101, 102, 103, 106, 107, 108 Banská Bystrica ( as Iliaš) 35 Banská Bystrica ( as Jakub) 49 Banská Bystrica ( as Kostiviarska) 49 Banská Bystrica ( as Kremni ka) 48 Banská Bystrica ( as Radva ) 46, 48 Banská Bystrica ( as Sásová) 47 Banská Bystrica ( as Senica) 35 Banská Bystrica ( as Skubín) 48, 65 Banská Štiavnica 31, 35, 41, 42, 44, 45, 69, 70, 74, 102, 104, 107, 108 Banský Studenec 44 Bavorsko 74 Bátorová 36 Bátovce 31, 40, 41, 42, 44, 62, 64, 68 Beladice ( as Ve ké Chraš any) 42 Be uš 47 Bernecebaráti 36, 50 Bielovce 36, 53 Bí a 34, 38, Bocianske sedlo Bocianska dolina 47 Bo kovce 71 Bohunice 41, Börzsöny 33, Brajany (zaniknutá dedina) 41, Brezni ka 57, 66 Brezno 101, 104, 107 Brhlovce 40, Brusník 55, 67 Budatín (hrad) 48 Budín (dnes Budapeš ) 56, 57, 60 Burda 33 Bušince 55, 59 Bzovík 50, 52, 53, 54, 63, 66, 67,

92

Bzovská Lehôtka 59, 66 C Cerovo 52, 69 Cerová vrchovina 33

ajkov 42 ebovce 36, 59, 73, 101, 107 echy (zaniknutá dedina) 59 eláre 36 elovce 56, 73, 101, 103, 107 erín 35, 68 erín ( as a ín) 35 ertovica 47 eské Brezovo 57 ierne K a any 38 ifáre 38 itáre (zaniknutá dedina) 39, 41, 42

D Da ov Lom 54, 59, 66, 67 Dávidrév (zaniknutá dedina) 53 Detva 35, 55 Demandice 37, 39, 40, 51, 56, 57, 58, 64 Devi ie 51 Divín (hrad) 55, 56, 63 Dobrá Niva 44, 52, 62, 73, 101, 104, 107 Dolinka 36, 68 Dolná Strehová 37, 66, 67 Dolné Mladonice 37 Dolné Plachtince 36, 73, 101, 103, 107 Dolné Semerovce 67 Domadice 40, 58 Dregelypalánk 51 Dregely (hrad) 51 Dudince 51 Dunaj (rieka) 53, 60 Dvorníky 51

urkovce 58 É Érsekvadkert 57 F Faluza (zaniknutá dedina) 39 Fi akovo 56 Fi akovské Ková e 56 H Hali 54

93

Handlová 43 Hiade ská dolina 47, 61, 62, 68 Hliník nad Hronom 44 Hodruša – Hámre ( as Banská Hodruša) 69, Hokovce 39, 40, 51, 56, 58, 62, 63, 64, 70, 74, 101, 104, 107 Holiša 56 Hont (hrad) 50, 63 Hontianska Vrbica 39, 67, 68 Hontianske Moravce 40, 58, 70 Hontianske Nemce 34, 41, 44, 51, 63, 66, 67, 68 Hontianske Tesáre 58, 59 Hontianske Trs any 40 Horehronie 49 Horná Mi iná 65 Horná Strehová 55 Horná Štub a 48 Horné Hámre 68 Horné Semerovce 40, 51, 58 Horný Tisovník 55 Hrádze ( hradisko, zaniknutá dedina) 34, 41, 60 Hrkovce 51 Hrocho 49, Hron (rieka) 8, 29, 34, 36, 38, 39, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 53, 59, 60 Hronovce 69 Hronská Breznica 45 Hronské Kosihy 54, 67, 68 Hronský Be adik 34, 35, 42, 43, 60 Hronsek 35, 46, 49 Hugyag 57 CH Ch aba 36, 53, 60, 61, 69, 73, 74 Chorvatice 58 Chrastince 68 I Ilija 44, 64, 69, 70 Ipe (rieka) 29, 33, 50, 53, 59, 60, 63, 100, 101,102, 103, 104, 106, 107, 108 Ipe ské Predmostie 36, 53, 54, 63 Ipe ské Ú any 69 Ipe ský Sokolec 36, 39, 53, 64, Ipolydamásd 36, 53 Ipolytölgyes 36, 53, 68 Ipolyvec 54 J Jarabá 47 Javorina 33

94

Juhoslovenská nížina 33 Jur nad Hronom 38, 39 K Kakat (zaniknutá dedina) 37, 60, 61 Kamenica nad Hronom 33, 36, 39, 53, 74, 101, 104, 107 Kamenín 37, 38 Kemence 53 Kamenné Kosihy 58, 68 Kiarov 36, 55, 68 Kocanaský potok 35 Koláre 36, 54, 69 Kordi ka (rieka) 48 Kosihovce 36, 59, 68 Kosihy nad Ip om 36, 68 Košice 56, 100, 101, 104, 107 Ková ová 46 Ková ovce 36 Kozelník 45, 66 Králiky 48 Krá ovi ová 58 Kremnica 43, 45, 48, 71, 74, 101, 102, 104, 107, 108 Kremnické vr¬chy 33, 48 Kremnický potok 33, 43 Krškany - Malé Krškany 41 Krtíš (rieka) 33 Krupina 39, 44, 45, 51, 52, 53, 54, 63, 69, 70, 71, 73, 101, 104, 107 Krupinica (rieka) 33, 34, 36, 59 Krupinská planina 33 Kubá ovo 36, 53 Kvetná 70 L Ladomerská Vieska 34, 62 Ladzany 41, 67 Lehotha (zaniknutá dedina) 59 Lehôtka 54 Leles 61 Le a 53 Lesenice 36 Letkés 36, 53 Levice 34, 37, 39, 40, 41, 42, 44, 51, 53, 56, 62, 64, 67, 69, 70, 74, 101, 104, 107 Levice ( as ankov) 40, 64 Levice ( as Gé a) 37 Levice ( as Horša) 41 Lieskovec 35, 55, 60 Liptovská Osada 47

95

Liptovská Revúca 47 Litava 52, 63, 66 Litava (rieka) 52, 60 Lok 38 Lontov 39, 53 Lovinoba a 69 Lu atín 65, 67 Lu enec 36, 39, 40, 41, 45, 51, 54, 55, 56, 57, 66, 69, 71, 73, 74, 100, 101, 103, 104, 106, 107 Lu enec ( as Opatová) 55, 68, 69 Lukové 49 Lutila (rieka) 33 Lú ky 69

ubietová 47, 49, 65 ubore 54, 66

M Ma ací brod 41 Malachov 49 Malachovský potok 48 Malá alomija 36 Malé Kosihy 37, 53, 68, 70 Malé Kozmálovce 34 Malé Vozokany 21 Malý Krtíš 59 Medovarce 63, 66, 67 Mi iná Modrý Kame 39, 54 Moldava nad Boldvou 56 Moty ky 47 Murá 49, 57 Mu a 36, 55, 73, 101, 103, 107, Mužla 70 Mýtna 45, 55, 63 Mýtne Ludany 39, 62 Mýto pod umbierom 47, 62 N Nagybörzsöny 53, 69 Nána 38 Necpaly 49 Neklinc (zaniknutá dedina) 58 Nemecká 69 Nem i any 38, 39 Nenince 59 Nevidzany 38

96

Nitra 10, 42 Nízke Tatry 33, 47 Nográdszakal 36 Nová Ba a 43, 102, 104, 107 Nová Dedina 62 Nová Dedina ( as Gondovo) 62 Nové Zámky 64 Novohrad 45 Nový Tekov 34, 64 O O ová 49 O ovka (potok) 49 Olováry 36, 55 Ondrejovce 38 Opatovská Nová Ves 36, 59 Oravský hrad 48 Oslany 43 Ostrá Lúka 44, 62, 65 Ostrihom (ma . Esztergom) 34, 37, 38, 39, 52, 57, 60, 61, 62 Ostrôžky 33 Ozdín 57, 71 P Panické Dravce 55, Parasa 53 Pastovce 36, 37, 53, 63, 70 Pavlová 37, 38 Pial 38, Píla 55 Pir (zaniknutá dedina) 59 Plavé Vozokany 71 Pláš ovce 36, 41, 52, 54, 56 Pliešovce 52, 54, 59, 62, 63, 64, 66 Pliešovská kotlina 33 Pliešovské sedlo 52 Podkonice 49 Podre any 55 Podunajská pahorkatina 33 Podunajsko 7 Pohronie 8, 10, 18, 33, 34, 37, 39, 41, 43, 44, 45, 49, 60, 67, 73, 74 Poiplie 8, 10, 18, 33, 35, 36, 37, 44, 50, 53, 54, 57, 59, 63, 66, 68, 73, 74 Poltár 56, 57, 66 Pöstény (zaniknutá dedina) 57 Pôtor 54 Priechod 47, 49 Prievidza 43, Príboj 55

97

Prša 37 Pukanec 42, 43, 44, 69, R Radzovce 56 Revište (hrad) 43, 62 Revúcka vrchovina 33 Rimavská Sobota 36, 56 Rohožnica (zaniknutá dedina) 39 Rož ava 56 Rybník nad Hronom 34, 64 Rudno nad Hronom 43, 44 S Salgótarján 56 Salka 36, 37, 38, 53, 70, 74, 101, 107 Santovka 39, 40, 56, 57, 64, 67, 68, 70, 74, 101, 107 Santovka ( as Malinovec) 40, 51, 56, 58, 68, 70 Sazdice 53, 69 Sebechleby 41, 66, 67 Se ianky 36 Senohrad 54, 59, 63, 66 Senné 54, 55 Sielnica 46, 49 Sikenica ( as Trhy a) 39, 53 Sikenica (rieka) 39 Sitno (vrch a hrad) 41, 66, 70 Sklabiná 36, 54, 69 Sklené Teplice 44 Slatina 51 Slatina (rieka) 33, 35, 45, 101, 107 Slatinské Lazy 55, Slia 46, 70, 100, 103, 104 Slia ( as Hájniky) 60, 69 Slia ( as Rybáre) 46, 65 Sliezsko 12, 48, 74 Slovenská brána 34 Slovenská up a 35, 46, 47, 60, 62, 65, 73, 100, 101, 103, 104, 106 Slovenské armoty 36, 54, 55, 59, 68, 74, 101, 104, 107 Slovenské K a any 54, 55 Sobota (zaniknutá dedina) 37 Somoskö 56 Spišsko-gemerský kras 33 Stará Hali 68 Stará Huta 55 Staré Hory 65 Starohorské vrchy 33, 47

98

Starý Tekov 34, 37, 38, 39, 41, 42, 44, 61, 62, 68, 70, 73, 74, 101, 104, 107, 108 Stolické vrchy 33, 57 Stredné Plachtince 36, 37 Suchá dolina 47, 65 Suchá 59 Súdovce 58 Svätý Anton 63 Svätý Be adik (dnes Hronský Be adik) 42, 43, 61, 73, 74, 101, 104, 107 Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom) 43, 45, 61, 62, 73, 74, 101, 104, 107 Szécsény 36, 57 Szob 36 Szovaj (zaniknutá dedina) 39 Szügy 57 Š Šahy 34, 36, 39, 40, 50, 51, 52, 53, 54, 58, 63, 66, 68, 69, 70, 74, 100, 101, 102, 103, 104, 106, 107, 108 Šášov (hrad) 43, 62, 70, 71 Šávol 36 Šiatorská Bukovinka 56 Šipice 66 Šomoška (hrad) 56 Špania Dolina 47 Štiavnica (rieka) 33, 36, 51 Štiavnické vrchy 33, 44 Štúrovo 34, 35, 37, 38, 39, 53, 60, 64, 69, 73, 74, 100, 101, 102, 103, 106, 107 Štvrtok (zaniknutá dedina) 37, 61 T Tajov 48, 49 Tajovský potok 48 Tar any (zaniknutá dedina) 40, 51 Tekovská Breznica 71 Tekovský Hrádok 37, 38 Tekovské Lužany 38, Tésa 36 Tešmák 53 Tomášovce 55 Tlma e 34, 41, 60 Torna a 56 Tren 67 Trnavá Hora 62 Tupá 51, 52 Turiec 11, 12, 43, 48, 52 V Vác 57 Vámosmikola 36 Ve ká alomija 36

99

Ve ká Lúka 46 Ve ká nad Ip om 36, 55 Ve ká Ves nad Ip om 53, 54 Ve ké Turovce 36, 54, 58, 101, 103, 107 Ve ké Turovce ( as Dolné Turovce) 58 Ve ké Vozokany 21 Ve ký Krtíš 54, 74, 101, 104, 107 Ve ký Pesek 37 Ve ký Šturiec 47 Veporské vrchy 33 Vidiná 55, 56 Vinica 37, 58, 67, 68 Víg aš 45, 49, 55, 62 Víg aš ( as Pstruša) 35 Vl í potok 46, 49 Volkovce 39 Vozokany 21 Voznica 21, 61, 62 Vráble 38 Vrbovka 55, 63, 66, 69 Vtá nik 33 Vyškovce nad Ip om 36, 53, 63, 67 Z Záhorce 54 Záhorce ( as Podlužany) 57 Zlaté Moravce 38, 39, 42 Zlaté Moravce ( as Chyzerovce) 42 Zolná 35 Zolná (rieka) 49 Zvolen 10, 34, 35, 40, 41, 43, 45, 46, 48, 49, 50, 52, 53, 54, 55, 57, 59, 60, 62, 63, 64, 65, 69, 70, 73, 74, 100, 101, 103, 104, 106, 107, 108 Zvolen ( as Mô ová) 45, 50 Zvolenská kotlina 33, 45 Zvolenská Slatina 55, 62 Zvolenská Slatina ( as Slatinka) 45, 50 Ž Žarnovica 62 Žarnovica (rieka) 33 Želovce 54 Želiezovce 34, 37, 38, 64, 70, 73, 101, 104, 107 Želiezovce ( as Mikula) 38 Žemberovce 40, 41, 42 Žiar nad Hronom 43 Žiar nad Hronom ( as Šášovské Podhradie) 62 Žiarska kotlina 33

100

Zusammenfassung

Mittelalterliches Straßennetz im Gebiet der Flüsse Hron und Ipe . Straßen bilden einen unabdingbaren Bestandteil des Lebens eines Menschen. Dieser Tatsache sind wir uns besonders heute bewusst, da die Menge von beförderten Menschen und Gütern beachtlich ansteigt. Es wer-den neue Straßen gebaut und das Verkehrsnetz, dessen Basis schon im Mittelalter und in einigen Fällen sogar in der Urzeit gelegt wurde, wird verändert. Land- oder Wasserstraßen hatten und haben bis heute unbe-strittenen Einfluss auf die Entwicklung und Prosperität von Gebieten und Regionen. Die Erforschung von Straßen ist nur dank multidisziplinärer Methoden möglich, da man sich hierbei auf mehrere Arten von Quellen - archäologische, schriftliche und kartographische - stützen muss. Wichtige Erkenntnisse über Straßen liefern auch Toponyme.

Der Hauptteil der Monographie widmet sich der Rekonstruktion von Straßen im Gebiet der Flüsse Hron und Ipe . Aus zeitlicher Sicht wird in der Arbeit die Entwicklung von Straßen in den einzelnen Zeitabschnitten des Mittelalters erfasst. Die Rekonstruktion von Straßen wird für das Frühmittelalter auf Grundlage der Anordnung von bisher bekannten ar-chäologischen Fundstellen erarbeitet, im Fall des Hoch- und Spätmittelal-ters stützt sich die Rekonstruktion besonders auf die schriftlichen Quellen, wie auch auf die Anordnung von wichtigen Siedlungen (Burgwälle, Burgen, Städte, Kloster) in dem untersuchten Gebiet.

Auf Grund der Erforschung von mehreren Quellen kann konstatiert werden, dass im Gebiet der Flüsse Hron und Ipe ein ziemlich dichtes Netz von Straßen existierte, besonders im Hoch- und Spätmittelalter. Durch archäologische Quellen ist im Frühmittelalter die Existenz eines Haupt-straßennetzes eindeutig belegt. Diese Tatsache ist auch in den schriftlichen Quellen des Hoch- und Spätmittelalters dokumentiert.

Vom 6. bis zum 8. Jh. war das Gebiet der Flüsse Hron und Ipe dünn besiedelt. Archäologische Fundstellen konzentrieren sich in der Nähe von Hauptflüssen. Durch deren Anordnung kann angenommen werden, dass mehrere Hauptverbindungsstraßen existierten. Die erste Straße führte von dem Gebiet von Štúrovo entlang des Hron-Ufers in das Gebiet des heutigen Zvolen und Slia . Von hier aus setzte die Straße in nördliche Richtung in das Gebiet von Banská Bystrica und Slovenská up a fort. Die zweite wich-tige Straße fing auch im Gebiet von Štúrovo an und führte entlang des rechten Ipe -Ufers in das Gebiet von Lu enec. Aus der Umgebung von Lu enec fehlen leider direkte Belege über eine Besiedlung. Dies ist die Folge von ungenügenden archäologischen Begehungen und Grabungen. Von Lu enec führte diese Straße wahrscheinlich in Richtung Košice. Die dritte Straße fing im Gebiet von Šahy an, wo sich ein Übergang über den Fluss Ipe befand. Von hier führte die Straße in das Gebiet von Zvolen. Bei einigen Fundstellen ist die Existenz von lokalen Straßen belegt. Eine

101

Straße entlang des linken Ufers des Flusses Ipe ist im 9. Jh. besonders im unteren Ipe -Gebiet belegt.

Im 9. Jh. nimmt die Besiedlung im untersuchten Gebiet zu und somit verdichtet sich auch das Straßennetz. Die wichtigen Straßen aus den vor-ausgehenden Zeitabschnitten bleiben erhalten. Im Gebiet von Ipe deutet die Anordnung von archäologischen Fundstellen die Existenz einer neuen wichtigen Straße an. Sie fing in Šahy an und führte über Ve ké Turovce, Pláš ovce, elovce, ebovce und Dolné Plachtince in das Gebiet der heuti-gen Gemeinde Mu a. Beide Straßen waren an mehreren Orten mit lokalen Straßen verbunden. Der Verlauf der Straße am linken Ufer des Flusses Ipe ist angesichts des gegenwärtigen Stands der Erforschung der Besiedlung in diesem Gebiet im 9. Jh. fraglich. Auch nach dem Fall von Großmähren bleibt das Straßennetz erhalten, was auch die Anordnung von Fundstellen aus dem 10. Jh. belegt.

An das Verkehrsnetz aus dem Frühmittelalter knüpfte das Verkehrs-netz im Hoch- und Spätmittelalter an. Durch schriftliche Quellen wird die Existenz von Hauptstraßen belegt, die entlang der Flüsse Hron und Ipe führen. Der Verlauf der Straßen deutet die Anordnung von Burgen, Städ-ten, Klöstern und Mautstationen an. Die Hauptstraße entlang des Flusses Hron trat in Štúrovo in das Hron-Gebiet ein und führte über Bí a, Želiezovce, Starý Tekov, Svätý Be adik, Nová Ba a und Svätý Kríž nach Zvolen. In Zvolen kreuzte sie sich mit einer wichtigen Straße, die in Šahy anfing und über Krupina, Babinná und Dobrá Niva führte. Nach Zvolen führte auch eine Straße von Novohrad durch das Tal des Flusses Slatina. Von Zvolen aus führte die Hauptstraße nach Banská Bystrica, Slovenská

up a, Brezno und weiter in die Zips. Bedeutende Verkehrsknotenpunkte im Gebiet des Flusses Hron waren besonders Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Svätý Be adik, Kremnica, Levice, Starý Tekov, Zvolen und Svätý Kríž, die während des Mittelalters den Status von Städten erlangten. Von diesen Städten aus führten Straßen regionaler Bedeutung in die umliegen-den Gemeinden. Die Hauptstraße längs des rechten Ufers des Flusses Ipe fing auch in Štúrovo an, den Fluss Hron kreuzte sie bei Kamenica nad Hronom und bei Skalka erreichte sie den Fluss Ipe . Von Salka aus führte die Straße in nördliche Richtung, in das Gebiet von Šahy, wo sie die Straße nach Zvolen kreuzte. Von hier führte die Straße entlang des Flusses Ipe weiter nach Osten in das Gebiet von Lu enec. Hier kreuzte sie eine wichtige Straße, die von Levice nach Santovka, Hokovce, Ve ký Krtíš auch nach Lu enec führte. Von Lu enec führte die Hauptstraße nach Košice. Die wichtigen Verkehrsknotenpunkte im Gebiet des Flusses Ipe waren Šahy, Hokovce, Pláš ovce, Slovenské armoty, Ve ký Krtíš und Lu enec.

Auf Grund der Erforschung von schriftlichen Quellen kann gesagt werden, dass das dichteste Verkehrsnetz im unteren Gebiet von Hron und im mittleren Gebiet von Ipe existierte, was auch mit der dichten Besied-lung dieser Gebieten zusammenhängt. Die wichtigsten Verkehrsknoten-punkte waren Sitze von Komitaten (Starý Tekov, Levice und Zvolen),

102

Bergbaustädte (Banská Bystrica, Banská Štiavnica) und wichtige Übergän-gen über die größten Flüsse (Štúrovo, Šahy). Die meisten Mautstationen sind im Raum des mittleren Hron- und Ipe -Gebiets belegt, was mit dem reichen mittelslowakischen Bergbaugebiet zusammenhängen könnte. Im oberen Gebiet des Ipe befand sich wiederum nur eine Mautstation. Diese Tatsache belegt auch eine niedrigere Benutzung von Straßen in diesem Gebiet. Im untersuchten Gebiet konnten mehrere Toponyme und Flurna-men belegt werden, die mit dem Verkehrsnetz zusammenhängen. Bei den Toponymen ist ihre Verwendung im Mittelalter angesichts ihres Vorkom-mens in den schriftlichen Quellen fraglich. Einige von ihnen wurden schon im 16. Jh. verwendet. Die Mehrheit von ihnen ist erst aus der späteren Zeit belegt. Durch Funde von Münzen wird die Verbindung des Hron- und Ipe -Gebiets mit Byzanz im Frühmittelalter belegt. Münzen in der nachfolgen-den Zeit belegen die Kontakte besonders mit den österreichischen, böhmi-schen? Ländern, mit Schlesien und Bayern. Für die Fremden hatten die reichen Bergbaugebiete von Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica und Nová Ba a eine besondere Anziehungskraft. Die Funde von Münzen befinden sich besonders in der Nähe von Hauptstraßen.

103

Összefoglalás

Középkori úthálózat a Garam és Ipoly mentén. Az utak elválasztha-tatlan részei az emberek életének. Ezt különösen manapság vesszük tudo-másul, amikor jelent sen növekedik az áru- és emberszállítás. Új utak épülnek, változik a közlekedési hálózat, amelynek az alapjai már a közép-korban, de nem ritka, hogy már az skorban is megvoltak. A szárazföldi-, ill. vízutaknak máig nagy hatásuk van egyes régiók és területek fejl désére és el menetelére. Az utak kutatása csak a multidiszciplináris hozzáállás segítségével lehetséges, ezért a rekonstrukciójuknál különböz forrásokat kell számításba venni: régészeti, írásos és kartográfiai forrásokat. Fontos ismereteket képeznek az útvonalakkal kapcsolatban a földrajzi nevek is.

A monográfia els sorban a Garammenti és Ipolymenti utak rekon-strukciójával foglalkozik. Az id rend szempontjából írásba van foglalva a kommunikációk fejl dése a közékor különböz fázisaiban. A koraközép-kori utak rekonstrukciója az eddig ismert régészeti lel helyek alapján lett kidolgozva és a kés középkori utaké pedig els sorban az írásos források alapján, úgy mint a fontos székhelyek (várak, er dítmények, városok, ko-lostorok) leírása is.

A Garam és Ipoly mente a 6.-8.században ritkán lakott terület volt. A régészeti lel helyek a f vízfolyamok környékén találhatók. Az elhelye-zésük alapján arra lehet következtetni, hogy néhány f útvonal létezett. Az els Párkány (Štúrovo) környékér l egészen a Garam jobb partján húzódott Zólyom (Zvolen) és Garamhalászi (Slia ) felé. Innét észak felé folytatódott Besztercebánya (Banská Bystrica) és Zólyomlipcse (Slovenská up a) irá-nyába. Fontos út kezd dött Párkány (Štúrovo) környékén és az Ipoly jobb oldalán Losoncba (Lu enec) vezetett.

Losonc környékér l, sajnos, hiányzik a közvetlen bizonyíték a betele-pülésr l. Ez a kommunikáció Losonctól valószín leg Kassán keresztül veze-tett. A harmadik útvonal Ipolyság környékén kezd dött, ahol átkel volt található az Ipolyon át. Innét Zólyom környékére vezetett az út. Némely helységek a lokális utak létezésér l tanúskodnak. Az Ipoly bal oldalán a 9. században els sorban a fels Ipoly mentén voltak találhatók kommu-nikációk.

A 9. században a kutatott terület betelepülése növekedett és ezzel az úthálózat is s r södött. A f kommunikációk az el z id szakból megma-radtak. Az Ipoly mentén a régészeti lel helyek elrendezése új fontos útvo-nalat sejtet, amely Ipolyság (Šahy), indult ki, Nagytúr (Ve ké Turovce), Palást (Pláš ovce), Csell ( elovce) és Alsó Palojtán (Dolné Plachtince) át vezetett a mai Rákosmulyad (Mu a) községbe, ahol az Ipoly jobb oldalán található kommunikációra csatlakozott.

Mindkét útvonal több helyen lokális kommunikációkkal volt átkötve. Kérdéses az alakulása a 9-ik században az Ipoly bal oldalán található útvo-nalnak az eddigi kutatások alapján. Az útvonalak Magna Morávia bukása

104

után is fennmaradtak, amir l a 10. századi lel helyek elhelyezkedése is tanúskodik.

A kés középkori közlekedési hálózat a kora-középkori közlekedési hálózatra épült rá. Az írásos források tanúskodnak a Garam- és Ipolymenti f utvonalakról. Az útvonalakra a várak, városok, kolostorok és vámházak utalnak. A Garammenti f kommunikáció a Garam területére Párkánynál lépett, és Bényen (Bí a) keresztül Zselízre (Želiezovce) vezetett, Óbars (Starý Tekov), Garamszentbenedek (Svätý Be adik), Újbánya (Nová Ba a) és Szentkereszten (Svätý Kríž) át Zólyomba. Itt egy fontos útra csatlako-zott, amely Sélyér l Korponán (Krupina) át, Bábaszéken (Babiná) és Dobor-nyán (Dobrá Niva) keresztül vezetett.

Zólyomba vezetett az út Nógrádból, Nagyszalatna (Slatina) völgyében. Zólyomból f út vezetett Besztercebányára, Zólyomlipcsére és Breznóbány-án át tovább Szepesre (Spiš). Jelent s közlekedési hálózatok közé tartozott a Garam mentén els sorban Besztercebánya, Selbecbánya (Banská Štiavni-ca), Garamszentbenedek, Körmöcbánya (Kremnica), Léva (Levice), Óbars, Zólyom és Szentkereszt, amelyek a középkor folyamán városi statútumot kaptak. Ezekb l vezettek a regionális jelent ség komunikációk az egyes falvakba.

Az Ipoly jobb oldalán található f út szintén Párkányból indult ki, a Garam folyót Garamkövesdnél (Kamenica nad Hronom) és Szalkánál kelte át, ahol az Ipoly folyóhoz jutott. Szalkától észak irányába a mai Ipolyság környékére folytatódott, ahol a Zólyomba vezet úttal találkozott. Innét az útvonal tovább keletre folytatódott Losonc környékére. Itt fontos úttal találkozott, amely Léváról, Szántón (Santovka), Egegen (Hokovce), Nagy-kürtösön át Losoncra jutott. Losoncról a f útvonal Kassára (Košice) veze-tett. A f közlekedési csomópontok közé az Ipoly mentén Ipolyság (Šahy), Egeg, Palást, Szlovákgyarmat (Slovenské armoty), Nagykürtös és Losonc tartozott.

Az írásos források tanulmányozása után leszögezhet , hogy a legs -r bb közlekedési hálózat az alsó Garam mentén és a közép Ipolymentén létezett, ami összefügg ezen területek s r bb betelepülésével. A legf bb közlekedési csomópontok közé tartoztak a megyék székhelyei (Óbars, Léva, Zólyom), a bányavárosok (Besztercebánya, Selmecbánya) és egyéb átkel -pontok a nagyobb folyókon (Párkány, Ipolyság).

A legtöbb vámhivatal a közép Garam és Ipoly mentén található, amit azzal lehet összekapcsolni, hogy a vidék gazdag bányászati vidék volt. Ellenben csak egy található a fels Ipoly-mentén. Ez a tény tanúskodik az utak kissebb kihasználtságáról ezen a területen. A kutatott területen több földrajzi és helynév található, amely összefügg a közlekedési hálózattal. A földrajzi neveknél kérdéses a használatuk a középkor folyamán tekintet-tel az el fordulásukra az írásos forrásokban.

Néhányat közülük viszont már a 16. században használtak. Nagyobb részük csak a kés bbi id szakban van adatokkal alátámasztva. A talált érmék azt mutatják, hogy a Garam és Ipoly mente a kora középkorban Bizánccal volt kapcsolatban. A következ id szakból származó érmék az

105

osztrákokkal és csehekkel való kapcsolatról vallanak, valamint sziléziai és és bajor kapcsolatokról. Az idegeneket els sorban a gazdag besztercebány-ai, selmecbányai, körmöcbányai és újbányai környezet vonzotta. A pénzle-letek els sorban a f útvonalak mellett találhatók.

106

. .

, .

, , ,

. .

,

: , . .

. ,

.

, ,

, ( , , , ) .

, , -

. , ,

-.

6 – 8 . -.

. , .

- . ,

.

. , - .

. , , .

, . .

.

107

9 , , , .

9 . , .

. - ,

, , , ,

.

. ,

9- . ,

10 .

. , . , ,

.

, , T , , , . ,

, , . . , , .

, , , , ,

Te o , , . ,

. ,

. , ,

. . ,

, , K . . , , , , .

-,

, - .

108

( Te o , ), ( , )

( , ). -

, . ,

. .

, .

- . 16-

. .

. - , , -

, , . , , ,

, . .

109

Názov: Stredoveká cestná sie ma Pohroní a Poiplí Autor: PhDr. Peter Ivani , PhD. Recenzenti: prof. PhDr. Egon Wiedermann, CSc.

doc. PhDr. Juraj Šedivý, MAS, PhD. Vydavate : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Jazykový redaktor: Mgr. Martina Luká ová, PhD. Resumé: Mgr. Michal Dvorecký, PhD. (nem.) Mgr. Beáta Pintérová, PhD. (ma .) Ing. O ga Petrivna Hetényiová (rus.) Obálka, grafická úprava a sadzba: Ing. Dušan Neubauer Technický redaktor: Mgr. Zuzana Vašková Rok vydania: 2011 Náklad: 150 ks Rozsah: 109 strán; 7,98 AH (text 6,95 AH, obrázky 1,03 AH) Schválené: Edi nou komisiou Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Vydanie: Prvé ISBN 978-80-8094-882-5 EAN 9788080948825

Documents

A¡-cestn... · 5 MAPOVÉ PRÍLOHY Mapa 1. Cestná sie " v 6. – 8. storo Aí na Poiplí a dolnom Pohroní Mapa 2. Cestná sie " horného a stredného Pohronia v 6