GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK

• PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN• BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM

• NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT• KDE SÍDLI PAMÄŤ?

SKRYTÁ HROZBA BRUSELU

www.zemavek.skCENA 3 €CENA

PRI PREDPLATNOM 2,50 €JÚN 2015

3

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚN 2015

DYMOVÉ SIGNÁLYESEJE NA JEDNU FAJKUNAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT / 8

UDALOSTI A SÚVISLOSTISVET NA ÚTEKU ODNIKIAĽ NIKAM / 12

CAMERON MEDZI BREXITOM A ŠKÓTSKOU

VYSOČINOU / 18

NA UKRAJINSKOM FRONTE / 22

VETRY NAD SAVUR-MOHYLOU / 24

SLOVENSKÁ PRAVICA V PROGRESÍVNEJ

PARALÝZE / 26

PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE

VZNIETIL RUSKÝ PLYN / 28

KORENE SVETA SÚ UKRYTÉ POD ZEMOUMANIPULÁCIA VEDOMIA

A PSYCHOLOGICKÉ ZBRANE / 126

MANDRAGORA

RENDEZ VOUSVERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD / 66 DÉJÀ VU

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA / 74

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTIPETER SCHUTZ / 130

PAVUČINA

TRIBÚNA15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY / 133

MÚZYKNIHY / 116, FILM / 117

HUDBA / 118, HRY / 119

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO / 120

VEDA A TECHNIKAKDE SÍDLI PAMÄŤ? / 88

SHELDRAKE NEVERÍ, ŽE SA PAMÄŤ

UKRÝVA V MOZGU / 90

ALTERNATIVE VITAĽUDIA, KTORÝCH TOTO MESTO

PRITIAHLO / 92

BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM,

NIE REVOLUCIONÁROM / 96

ZDRAVIEVYNÁLEZCA VLASTNEJ OZDRAVUJÚCEJ

METÓDY / 100

PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 103

PRÁVNA PORADŇAODBORNÍCI RADIA / 108

HERBÁRĽUBOVNÍK – BYLINA LETNÉHO

SLNOVRATU / 110

JEDEN DEŇJEDEN DEŇ SO SOCHÁROM

NA VOZÍČKU / 112

PRÍBEHY ZEMEMYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOVTELEPINU, STRATENÝ BOH / 114

HROZBA PRE BOHA BÚRKY / 115

KOREŠPONDENTIAKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE / 132

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤSKRYTÁ HROZBA BRUSELU / 34

ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH

SÚVISLOSTIACH / 36

EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA / 42

ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE / 46

NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ

BIZARNOSTI / 54

TÉMA MESIACA

KORUNNÍ SVEDKOVIAVÝROKY ZASVÄTENÝCHALESSIO RASTANI / 31

BEZ MASKYODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍBORIS NEMCOV / 78

NEZNÁMI HRDINOVIABOJOVNÍK PROTI HLADU / 82

MYSTICKÉ MIESTA ZEMESAKKÁRA / 84

ORBIS PICTUSSVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 58

NÁJOMNÍ VRAHOVIANEBEZPEČENSTVO UKRYTÉ

V ČAJOVOM VRECÚŠKU / 104

(P)OTRAVINY / 105

NEVINNE VYZERAJÚCE „CUKRÍKY“

NA BOLESŤ HRDLA / 106

PROPAGANDAMEDIÁLNA MANIPULÁCIA

HNEDÝ MOR NEOFOLKU / 72

VYDAJTE SA NA DOBRODRUŽNÚ CESTU

OBJAVOVANIA VLASTNEJ TVORIVOSTI

S JEDINEČNÝM ČASOPISOM

ROZVÍJAJÚCIM CIT PRE

DOBRO A KRÁSU

MESAČNÍK PRE MLADÝCH BOJOVNÍKOV SO VŠEDNOSŤOU

VYCHÁDZAME OD

SEPTEMBRA,

PREDPLAŤTE SI

NÁS UŽ TERAZ!

PREDPLATNÉ:

WWW.ATRAMENTOVYBOJOVNIK.SK

PRE CHLAPCOV A DIEVC ATÁ

8+

Detská farmaHUMANITA

G Š

Celodenný program pre deti a dospelých

Od 10:00 do 16:00programy pre rodičov s deťmi:

Prehliadka farmy a mini ZOO Lukostreľba a streľba z kuše

Tradičná hudba Jazdenie na koňoch

LARP: ako vymeniť počítačové hry za skutočné Prezentácia časopisu Atramentový bojovník

Osadenie slnečných hodín

Od 16:00 do 21:00 prednášky s besedami pre dospelých

O komunitách a ľudských vzťahoch: Róbert Cyprich, Zaježová

Slovenskí branci, zmysel záštity pomoci a obrany pre obyvateľov: Filip Rázga

Geopolitická situácia, kolaps a komunita ako únik z matrixu: Tibor Eliot Rostas

Šamanizmus a šamanské bubnovanie: Marián Benka

21:00 Slávnostný rituál slnovratu

ZEM&VEKa Detská farmaHUMANITAVás pozývajú na

SLÁVNOSŤ

SLNOVRATUSobota 20. júna 2015

Farma Humanitapri Kráľovej nad Váhom

V prípade nepriaznivéhopočasia sa slávnosť nekoná.

Vstupné:Dospelí: 5 €

Deti od 6 rokov: 3 €Deti do 6 rokov: ZDARMA Galanta

Šaľa

Kráľovánad Váhom

Kontakt: 0905 337 067

KÚPOU NÁLEPKYZEM&VEK POZITÍVNYNÁM POMÁHATE

IMIDŽOVÁ TRANSPARENTNÁ NÁLEPKA S ROZMEROM 10 X 8,5 CM

Už dnes si môžete objednať polročné predplatné na telefónnom čísle 0944 134 773, e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo priamou úhradou na číslo účtu 5044733532/0900.

Cena polročného predplatného (júl – december): 15 €

OSTAŇTE S NAMIĎAKUJEME ZA PREDĹŽENIE VÁŠHO PREDPLATNÉHO

Využite aj vy možnosť predĺženia predplatného až do konca roka 2015.

Zo srdca Vám ďakujeme.Spôsoby platby:

Zakúpené nálepky Vám budú doručené najneskôr do troch dní od zaevidovania Vašej platby.

Výťažok z ceny nálepky nám pomôže aj naďalej pracovať a existovať bez reklamy, bez oligarchov, sponzorov a finančnej mafie v pozadí.Na zadnom skle vášho auta alebo na okne domu bude signálom aj pre ostatných, že nás je stále viac.

Nálepku „Zem&Vek Pozitívny“ si môžete objednať telefonicky na čísle 0944 134 773, e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo zakúpiť poslaním SMS v tvare ZEMAVEK MENO PRIEZVISKO ADRESA na číslo 8866. Cena SMS je 5 € (cena nálepky vrátane poštovného).

CENA NÁLEPKY: 5 €

SPÔSOBY PLATBY:

8

DYMOVÉ SIGNÁLY > NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT

NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT

Tibor Eliot Rostas

ZÁPADNÁ KULTÚRA A VEDOMIE SÚ DO VEĽKEJ MIERY UTVÁRANÉ NAJČÍTANEJŠOU KNIHOU VŠETKÝCH ČIAS – SVÄTOU BIBLIOU. SÚ TO PRÁVE BIBLICKÉ PRÍBEHY, ŽALMY, LISTY, EVANJELIÁ ČI ZJAVENIA, KTORÉ FORMOVALI A FORMUJÚ KORPUS NAŠEJ CIVILIZÁCIE. ZVYKNEME JEJ HOVORIŤ AJ AKO KRESŤANSKO--JUDAISTICKÁ. SÚ VŠAK STARÝ A NOVÝ ZÁKON SKUTOČNE KOMPLEMENTÁRNE DIELA? NIE JE STARÝ ZÁKON, PENTATEUCH, TEDA PÄŤ KNÍH, NA KTORÝCH STOJÍ ŽIDOVSKÁ TÓRA, CUDZORODÝM PRVKOM STOJACIM V ISTÝCH MOMENTOCH V PRIAMOM ROZPORE S KRESŤANSKÝM VIEROVYZNANÍM?

ním. Teológia aj cirkevné autority viac-menej unisono prehlasujú, že Starý zákon nám slúži ako prameň porozumenia, ako niečo, čo pred-chádzalo príchodu Krista a uzavretiu Novej zmluvy, ktorá Starý zákon ruší. Problém, ktorý vnímam ako mimoriadne závažný, je vytváranie vedomia, akému Západ učí pre uznanie vyvole-nosti a nadradenosti jedného národa či etnika nad druhým. To ruka v ruke pôsobí ako pro-tektčná a nekritická obhajoba všetkého, čo so židovstvom a Izraelom súvisí. Uznanie nadra-denosti príslušníkov iného národa či skupiny je hlbokým odtlačkom vo vedomí prevažnej časti západnej populácie už od raného detstva. Spolu s ním sa formuje aj nekritický postoj ku všet-kému, čo by mohlo vnímať židov a judaizmus inak ako vyvolených. Prijatie výlučnosti jedných pred druhými, kodifikovanej v starozákonných

Nemôže byť prijatie judaistickej tradície v najhlbšom vedomí Západu súčasne dôvodom obhajujúcim „vyvolenosť“

jedného etnika nad všetkými ostatnými? Neza-kladá práve táto skutočnosť mnohé predpoklady k rasovej neznášanlivosti a diskriminácii v mene výlučnej dominancie jedných nad druhými? A napokon – nie je práve toto otrávené semien-ko semienkom jablka večného sváru? Som kresťan a cítim sa byť pokorným nasledo-vateľom Ježiša Krista. Som kresťan, no od ranej mladosti si kladiem otázku, ako možno súhla-siť a vyznávať krvavý Starý zákon, ktorý mňa ako kresťana navyše ani nezaväzuje k mnohým z praktík a obradov v ňom spomínaných. Stále častejšie sa zaoberám myšlienkou, či spojenie Starého zákona ako fundamentu judaizmu nie je viac mätúcou stopu ako kresťanským pouče-

Foto: Matúš Plecho

10

DYMOVÉ SIGNÁLY > NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT > DYMOVÉ SIGNÁLY

ako Wycliffe Edition, sa Ježiš spomína ako je-den z „Iewes“, čo bolo v 14. storočí anglickým výrazom latinského „Iudaeus“. Ježiš, ostro kri-tizujúci judské náboženstvá – predovšetkým fa-rizejov, našiel svoje hlboké spirituálne spojenie s esejcami. Jeho zásadný obrat nastal v dospe-losti pod vplyvom druhej najvýznamnejšej po-stavy kresťanstva – Jána Krstiteľa, syna Alžbety, sesternice Ježišovej matky Márie. Synoptické evanjeliá, no predovšetkým Evanjelium Jánovo, kladú mimoriadny dôraz na význam Jána Krsti-teľa v Ježišovom poslaní. Od tohto bodu sa začí-na vynárať pravý a autentický význam kresťan-stva, odvíjajúceho sa od Ježišovho prijatia krstu vodou Jánom Krstiteľom, asketickým esejským mníchom kumránskeho Rádu jednoty. Jeho vierovyznanie je priamo spojené s esejskými apokalypticko-eschatologickými proroctvami očakávajúcimi príchod Mesiáša – pomazaného. Ono „pomazanie“, známe už od sumerských čias, bolo pomazaním olejom, ktoré esejci pre-vzali z budhistickej tradície vďaka misionárom naj významnejšieho indického panovníka z ob-dobia Maurjovskej ríše – Ašóku. Esejcov ako predstaviteľov raného kresťanstva ovplyvnili asketické prúdy prvého storočia pred naším le-topočtom s väzbami nielen na brahmanizmus a budhizmus, ale aj myšlienky gréckych pytago-rejcov a kynikov. Učenie prvých kresťanov spočí-valo v meditácii a modlitbe ako mystickom pute s Bohom, pričom zároveň vychádzali zo skú-seností egyptských a mezopotámskych lekárov. Príchod Mesiáša mal na Zemi zaviesť rovnostár-ske Kráľovstvo nebies, do ktorého by mohli vstúpiť iba ľudia nepoškvrneného života. Toto je v priamom rozpore o učení židov vyhlasujúcich samých seba za vyvolených. Spojitosť Ježiša so židovstvom, či dokonca judeokresťanstvom, ktorú sa západnej kresťanskej civilizácii snažili nahovoriť falšovatelia histórie, je len mýtus. Ježiš v skutočnosti v Judsku vystupoval proti vte-dajšej forme náboženského uctievania známeho ako farizeizmus. Rabín Louis Finkelstein, predsta-vený Židovského teologického seminára, v predslo-ve svojej svetoznámej knihy Farizeji – sociologické pozadie ich viery píše: „Farizeizmus sa stal talmu-dizmom, talmudizmus sa stal stredovekým rabini-zmom a stredoveký rabinizmus sa stal moderným

v Londýne pod titulom Talmud Soncino. Freed-man píše o Talmude ako o skutočnom základe židovstva. Základe, ktorý bol rôznymi autormi spísaný v rokoch 200 pred Kristom až 500 po Kristovi a kde sú Ježiš a Panna Mária vykreslení tými najvulgárnejšími výrazmi. Na konkrétnejšiu obrazotvornosť si uveďme niekoľko citácií z uve-deného prekladu Talmudu, ktorý bol preložený z hebrejčiny do angličtiny rešpektovanými židov-skými autoritami ako rabíni Dr. Israel W. Slotki, Dr. A. Cohen, Dr. Isidore Epstein, Dr. Samuel Daiches a mnohými inými spolu s predslovom rabína Dr. J. H. Herza, v tých časoch najvyššie-ho rabína v Anglicku. V Talmude stojí, že Ježiš sa v pekle varí vo výkaloch a spermiách (Kniha Gittin, 56b, 57a), ale aj toto: „Nevinný z vraždy, ak jeho úmyslom bolo zabiť kresťana.“ Orach Chaiim, 225, 10. „Tí, ktorí robia dobre kresťa-nom, nikdy z mŕtvych nevstanú.“ Hilkoth Akum X, 6. „Je povolené klamať kresťanov.“ Choschen Ham, 183, 7. „Kresťania sú stvorení na to, aby vždy slúžili židom.“ Orach Chaiim, 225, 10. „Aj tí najlepší z gójov by mali byť zabití.“ Sepher or Israel 177b. „Vyhubenie kresťanov je potrebnou obetou.“ Kniha Zohar, L, 38b, 39a. Slávny reverend Dr. Isaac M. Wise napísal, že „moderný žid je produktom Talmudu“. Harold Wallace Rosenthal, asistent amerického senátora Jacoba K. Javitsa z New Yorku, sa v rozhovore s Walterom Whitom zverejneným pod názvom The Hidden Tyrany (Skrytá tyrania) zdôveruje, že židia „žasnú nad hlúposťou kresťanov, ktorí prijímajú naše učenie a vydávajú ho za svoje vlast-né“. Henry Ford vo svojej svetoznámej knihe The International Jew (Medzinárodný žid) píše, že „kresťan nemôže čítať svoju Bibliu inak ako so židovskými okuliarmi, a tak ju číta zle“. Poznajú vôbec kresťania skutočnú vierouku židov? Nazdá-vate sa, že toto učenie mohlo byť prameňom in-špirácie Ducha svätého, ktorý Kristovi, Božiemu synovi, umožnil hlásať dobro, lásku a zmilovanie? Nie. Kresťanstvo, ani Ján Krstiteľ, ani Ježiš Kris-tus Nazaretský nemajú nič spoločné s tým, čo tvorí pilier židovstva. Našou cestou nasledujúcich vekov by mala byť cesta späť, späť k láske a očis-te vodou, v ktorej hlboko ponorení tak ako esejci Ježišových čias pochopíme, čo pre nás pravé a ne-sfalšované kresťanstvo skutočne znamená..

knihách, je paradoxom dnešnej doby volajúcej po rovnakých ľudských právach pre všetkých. Navyše ak hovoríme o judeokresťanstve, nemôže byť pochýb, že hovoríme o antonyme, nie o sy-nonyme. Kresťanstvo a judaizmus sú dve absol-útne odlišné vierouky. Vo svetle faktov sa navyše potvrdzujú aj skutočnosti, ktoré zásadným spô-sobom vyvracajú zámerné vytváranie zdania, že dnešní židia sú akoby potomkami Ježiša Krista. Týmto spôsobom sa v nedávnej minulosti falzi-fikovala história. Jej jediným cie ľom bolo prin-útiť západnú kresťanskú civilizáciu, aby židov v biblickom kontexte vnímala ako jeho nedotknu-teľných synov. Dnes sa svet postupne dozvedá, že tieto skutočnosti vôbec nestoja na reálnom pôdoryse. Ako prvej sa venujme postave Ježiša Krista, ktorá je pre kresťanský svet symbolom Božieho syna, vykúpenia a večnej spásy. Dneš-ní židia nás vedú k presvedčeniu, že Ježiš bol žid, ale pravda to nie je. Nabádajú nás na úctu k židovstvu prostredníctvom postavy, ktorú uctievame, ale oni samotní ju zatratili a stále zatracujú. Ježiš Kristus bol Aramejec, obyvateľ rímskej provincie Judska. V preklade Nového zákona svätého Hieronyma zo 4. storočia n. l. sa píše, že Pilát Pontský, správca rímskej pro-vincie Judska, dal zhotoviť a na jeho kríž pribiť nápis v latinčine „Iesus Nazarenus, Rex Iudae-orum“, teda Ježiš Nazaretský, vládca judského ľudu. V žiadnom prípade to nemožno prekladať ako kráľ židovský. Z historických dokumen-tov vyplýva, že pojem Judsko (z hebr. Judea) je pojmom politicko-geografickým, viažucim sa k územiu, kde počas svojho života Ježiš žil. Význam slova „judský“ sa viaže k obyvateľovi tejto územnej časti, v žiadnom prípade však nie k náboženstvu dnes známemu ako judaizmus. V Ježišových časoch náboženstvo tohto mena rozhodne neexistovalo. Ježiš Kristus Nazaretský bol, naopak, veľkým kritikom rebelujúcim proti vtedajšiemu náboženstvu judskému, ktoré repre-zentovali saduceji, no najmä farizeji. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že žiadny pojem ako židovstvo a žid v tom čase nejestvovalo. Ježiš bol ako „jew“, teda žid, označený až v revido-vaných verziách Nového zákona v 18. storočí. V najstaršej verzii prekladu Biblie v anglickom jazyku, pochádzajúceho z roku 1380, známeho

rabinizmom. Ale napriek všetkým zmenám mena duch stredovekého farizeizmu pretrvával nezmene-ný.“ Pojem judaizmus bol až do čias Jozefa Flavia, ktorý ho použil ako ekvivalent voči rozpínajúce-mu sa helenizmu, pojmom neznámym. Biblia ho-vorí o ich náboženstve ako o Torath Yahve – teda ako o zákonoch vyjavených Jahvem. Kresťanstvo a súčasný judaizmus zviditeľnili dve významné udalosti. V prípade kresťanskej viery to bolo obrá-tenie cisára Konštantína, ktorému sa pred bitkou s Maxentiom 28. októbra roku 312 zjavil nad sln-kom jasný kríž z jeho lúčov a okolo neho grécke písmená Eν τούτῳ νίκα! (En toutoi nika!) – Týmto zvíťazíš! (lat. IHS – In hoc signo vinces! – V tomto znamení zvíťazíš!). Písmená IHS sa v tomto mo-mente nepodpísali len pod víťazstvo Konštantí-nových vojsk so symbolikou kríža, ale najmä pod víťazstvo kresťanstva veľkej väčšiny dovtedy po-hanských západoeurópskych národov. Rozšíriť judaizmus – teda učenie farizejov, ktoré by podobne ako kresťanstvo bez obrátenia Kon-štantína ostalo pravdepodobne len okrajovým vierovyznaním, pomohla iná, rovnako zásadná udalosť. Zlomovým bodom sa stalo obrátenie chazarského chána Bulana, ktorý v 7. storočí zavrhol vtedajšie praktizovanie falického ná-boženstva turkotatárskych kmeňov Chazarov z oblasti Kaukazu (tvoriacich dnes takmer 90 percent svetového židovstva aškenázskeho pô-vodu), a namiesto kresťanstva a islamu zaviedol judaizmus. Oficiálnym jazykom sa stala reč jidiš, ktorá je zmesou jazykov prevzatých z okolitých kultúr s prevahou germánskych vplyvov, písaná hebrejským písmom. V žiadnom prípade však nejde o pôvodnú hebrejčinu. Ak sme hovorili o Talmude ako o základnom kameni súčasného židovstva pochádzajúce-ho z veľkej časti z Chazarskej ríše, podľa slov profesora Izraela Shakaka treba brať do úvahy podstatnú skutočnosť. Shakak píše, že „je veľ-kým omylom myslieť si, že židovstvo je biblic-ká viera a Starý zákon má v židovskej viere to isté postavenie ako evanjeliá v kresťanstve. Židia chápu biblický text inak, ako ho chápu kresťa-nia, a to z jednoduchého dôvodu, že židia čítajú biblický text podľa interpretácie Talmudu.“ Jeho najvýstižnejší preklad do angličtiny pripravili najrenomovanejší odborníci a vyšiel v roku 1935

11

1312

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTIUDALOSTI A SÚVISLOSTI > SVET NA ÚTEKU ODNIKIAĽ NIKAM

SVET NA ÚTEKU ODNIKIAĽ NIKAM

Ľubomír Huďo

Najväčší nárast utečencov je v Iraku, kde sú na úte-ku pred bojmi vyše dva milióny ľudí, a najhoršia situácia je v Sýrii, kde muselo opustiť svoje domovy 40 percent obyvateľov. Po prvýkrát za desať rokov zažila masívny útek obyvateľov aj Európa – pre boje v Donbase. Vlani ušlo zo svojich miest a dedín na Ukrajine vyše 645 000 ľudí. Irak, Sýria, Donbas – všade vypukli násilnosti a boje, etnická a nábožen-ská neznášanlivosť v pozadí so skrytou podporou a aktívnou účasťou krajín Európskej únie a NATO, prípadne ich afrických a ázijských spojencov. Pla-tia za to masy nevinných civilných obyvateľov uprostred bojov rôznych milícií, znepria telených strán a hlásateľov jedinej správnej viery. A tí geo-stratégovia, tváriaci sa a presviedčajúci nás, že svet má svoje prirodzené zákonitosti a udalosti sa vyví-jajú bez akýchkoľvek vonkajších zásahov, narábajú s osudmi utečencov i tých, ktorí majú otvoriť brány dokorán na záchranu nešťastníkov.Útek jedných spôsobuje obavy a protiopatrenia druhých. Kvóty na prijímanie utečencov z kon-fliktných oblastí pre členské krajiny Európskej únie stanovené Európskou komisiou odmietajú krajiny od Veľkej Británie cez Poľsko, Pobaltsko až po Slovensko a Maďarsko. Je to nehumánny prístup a popretie všeľudskej solidarity? Má to totiž začiatok v nehumánnosti a popretí všeľud-skej solidarity pri útokoch svetového hegemóna, ktorému v rôznych zoskupeniach asistujeme pri rozvracaní zvrchovaných štátov, pretože nemajú poslušné vlády alebo si bránia svoje ekonomické pozície. Destabilizácia, rozvrat a masy utečencov sú len následkom agresívnej a panovačnej politiky práve tých, ktorí najviac rečnia o demokracii, ľud-ských právach a spravodlivom systéme. A spolu s nimi nesú vinu všetci tí mediálni prisluhovači, ktorí podporovali každý konflikt od Afganistanu cez Líbyu až po Ukrajinu. A dnes apelujú na ľud-skosť, ktorú už dávno popreli.

Utečenci z Afriky, Blízkeho východu a Strednej Ázie hľadajú spásonosný raj v Európe. Dajú aj posledné peniaze paše-

rákom na lodiach, ktoré preplávajú Stredozemné alebo Egejské more, aby na brehoch Európskej únie našli lepší svet. V Európe sa vďaka schen-genskému priestoru chudobnejší príbuzní v rámci veľkej integrovanej európskej rodiny premiestňujú z východu na západ za lepšími príjmami a vyššou materiálnou úrovňou. Nešťastníci z Mjanmarska a Bangladéša sa s nádejou upierajú k Thajsku, In-donézii a Malajzii a migranti odtiaľ zasa vnímajú ako zasľúbený kontinent Austráliu. Západoeuróp-ski a americkí migranti smerujú na Nový Zéland a do Austrálie, juhoafrickí bieli osadníci utekajú pred černošským apartheidom do západnej Euró-py a Veľkej Británie.Svet je v pohybe a ľudia sú na úteku, či už pre-to, lebo im ide o holý život a nechcú žiť vo svete násilia, etnických čistiek, tyranie a ponižovania, alebo len preto, lebo niekde je život ľahší a sociál-ny systém ústretovejší a benevolentnejší. Novodo-bé sťahovanie národov vyvoláva súcit, prebúdza elementárnu ľudskosť, ale aj strach, obavy a po-chmúrne vízie ekonomických a sociálnych problé-mov i civilizačných konfliktov. Vojny, občianske nepokoje, náboženské spory, religiózny fanatiz-mus, chudoba i šanca uniknúť z toho všetkého sú živnou pôdou pre masový útek z krajín do krajín a cez moria na iné kontinenty.Pre násilnosti a boje po celom svete je vo svo-jich vlastných krajinách na úteku rekordných 38 miliónov ľudí. Oznámila to nórska organizácia Norwegian Refugee Council (NRC), podľa ktorej vlani utieklo zo svojich domovov každý deň okolo 30 000 ľudí. „Sú to najhoršie čísla núteného pre-sídlenia za posledné generácie, čo poukazuje na naše úplné zlyhanie pri ochrane nevinných ľudí,“ uviedol generálny tajomník NRC Jan Egeland.

OKLAMANÍ A PASÍVNI NEMCIKaždý tretí Nemec sa cíti byť oklamaný kance-lárkou Angelou Merkelovou v súvislosti s afé-rou Spolkovej spravodajskej služby (BND), ktorá spolupracovala s americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA) pri sledova-ní nemeckých a európskych firiem a úradov. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Forsa. Takmer polovicu Nemcov však aféra priveľmi nezaujíma. Nemecké médiá zdôraznili, že spo-lupracovníci Angely Merkelovej klamali verej-nosti pred voľbami v roku 2013, keď sľubovali, že Nemecko a USA uzavrú dohodu o vylúčení vzájomného sledovania. Prieskum agentúry Forsa ukázal, že napriek zisteným odhaleniam by viac ako polovica nemeckých voličov aj teraz podporila kancelárku Merkelovú v hy-potetickej priamej voľbe medzi ňou a šéfom sociálnych demokratov Sigmarom Gabrielom. Kým sociál ni demokrati trvali na okamžitom zverejnení presného rozsahu spolupráce medzi BND a NSA, kresťanskí demokrati to označi-li za ohrozenie nemeckej bezpečnosti. Aféra okolo BND vypukla v apríli, keď týždenník Der Spiegel zverejnil informácie, že nemecká tajná služba poskytla Američanom na ich žia-dosť spravodajské dáta v 40 000 prípadoch a týkali sa Európy. Išlo o IP adresy a mobilné telefónne čísla, napríklad v prípade európskeho zbrojného koncernu EADS, leteckého výrobcu Eurocopter (teraz Airbus Helicopters) alebo o francúzske úrady.

TAJOMNÝ GLOBÁLNY HRÁČBritský denník The Guardian zverejnil podrob-ný profil veľkej globálnej spoločnosti Schlum-berger, ktorá sa v médiách spomína len zried-kavo. Jej pracovníci vyhľadávajú ropné ložiská a ťažia ropu vo viac ako 85 krajinách sveta. Fir-ma Schlumberger má ročný príjem 48 mi liárd dolárov, zamestnáva viac ľudí než Google, má vyšší obrat než Goldman Sachs a vyššiu kapi-tálovú hodnotu ako McDonald’s. Spolupracuje so všetkými veľkými medzinárodnými ropnými spoločnosťami a pracuje priamo pre ropné štáty ako Saudská Arábia, Líbya, Rusko a Turkmén-sko. Vyhýba sa pozornosti médií. Spojené štá-ty pokutovali firmu Schlumberger sumou 155

miliónov dolárov za porušovanie embarga pro-ti Iránu a Sudánu, pričom po správe o pokute hodnota jej akcií ešte vzrástla. Firma Schlum-berger stojí nad štátmi. Nevlastnia ju Američa-nia, hoci je registrovaná v USA i vo Veľkej Bri-tánii. Ústredie má v Londýne, Paríži, Haagu a v Houstone. Oficiálne právne sídlo spoločnosti je v Curaçao na karibskom ostrove spätom s Ho-landskom. Firma Schlumberger často pracuje v autoritárskych štátoch kritizovaných za poru-šovanie ľudských práv ako Líbya, Mjanmarsko, Turkménsko, Čad a Angola. Generálnym riadi-teľom firmy je Nór Paal Kibs gaard. Jeho vlaňa-jší plat predstavoval sumu 17 miliónov dolárov. Časopis Foreign Policy ho v roku 2013 označil za jedného z 500 najmocnejších ľudí planéty. Paal Kibsgaard dostal tento rok od ruského prezidenta Vladimira Putina Rád priateľstva za to, že firma Schlumberger objavila pre Rusko veľké ložiská ropy v Arktíde.

POKUS O KANADSKÝ ZÁKAZRobert Fisk, reportér a znalec Blízkeho výcho-du žijúci v Bejrúte, v britskom denníku The Independent upozornil, že kanadský premiér Stephen Harper chce zákonom zakázať bojkot Izraela. Išlo by o trestný čin v kategórii zloči-nov z nenávisti. Každý, kto odmietne zločinnú politiku Izraela, by bol automaticky antisemita. Robert Fisk pripomenul, že ten, kto verí v nená-silné prostriedky, podporuje bojkot. Hospodár-ska blokáda – na rozdiel od bombardovania – je morálnejším spôsobom vyvíjania tlaku na štát, ktorý porušuje medzinárodné právo. Kanadský premiér počas návštevy Izraela vyhlásil, že už len kritika Izraela je antisemitizmom. Podľa ka-nadského ministra verejného poriadku Stevena Blaneyho je bojkot Izraela to isté ako antise-mitské nenávistné prejavy alebo nedávne útoky proti židom vo Francúzsku.Proti Harperovmu návrhu nového zákona pro-testovali viaceré ľavicové židovské organizácie a odmietajú, aby zákon automaticky predpokla-dal, že všetci židia podporujú izraelskú vládu a schvaľujú jej činy. Aj židia sú členmi organi-zácií, ktoré požadujú bojkot Izraela, no aj ich bude musieť Harperov zákon postaviť pred súd za ich údajný antisemitizmus. Kanadská

14 15

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

vláda vyhlásila, že bude presadzovať nulovú toleranciu voči tým, ktorí požadujú bojkot Izra-ela. Podľa Roberta Fiska pôjde vlastne o ľudí bojkotujúcich štát, ktorého armáda vlani zma-sakrovala viac ako 2000 Palestínčanov v Gaze, pričom vyše polovica z nich boli civilisti.

ZBRANE PRE IZRAELUSA sa chystajú predať Izraelu tisíce proti-bunkrových bômb, rakiet stredného doletu vzduch-vzduch a vzduch-zem, systémov rake-

tového navádzania v cene 1,879 miliardy do-lárov v záujme zabezpečenia jeho sebaobrany. Súhlas s transakciou vyjadrilo americké minis-terstvo obrany i ministerstvo zahraničných vecí a problémy so schválením by nemali nastať ani v americkom Kongrese. Agentúra pre obrannú bezpečnostnú spoluprácu (DSCA), ktorá koor-dinuje veľké zbrojné obchody USA, vo svojom vyhlásení uviedla, že zbrojné dodávky význam-ne posilnia vojenské schopnosti izraelských obranných síl a vojenskú spoluprácu medzi Izraelom a USA: „Spojeným štátom záleží na bezpečnosti Izraela a pre národné záujmy USA je životne dôležité pomáhať Izraelu vyvinúť a udržať si silnú a pripravenú sebaobranu.“Podľa Defense News poskytli USA Izraelča-nom poslednú dodávku presných rakiet v hod-note 647 miliónov dolárov v decembri 2012. Izra elské médiá informujú o tzv. kompenzač-nom balíčku – Washington by predal Izraelu moderné zbrane vrátane lietadiel F-35 výme-nou za to, že izraelská vláda prestane razantne vystupovať proti dohode s Iránom o jeho jadro-vom programe. Izrael dlhodobo dostáva každý

rok od USA vojenskú pomoc vo výške troch miliárd dolárov a z nich väčšinu musí minúť za americké zbrane. Výbor pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov Kongresu USA už schválil čiastku 474 miliónov dolárov pre izrael-ské protiraketové systémy Železná klenba, Dá-vidov prak a Šíp-3, ako aj 267,6 milióna dolárov na výskum a vývoj.

LEGENDA O BIN LÁDINOVIJames Henry Fetzer, novinár z Veterans Truth Network a vyslúžený profesor Madisonskej uni-verzity vo Wisconsine, vyhlásil, že americký investigatívny novinár Seymour Hersh hovorí o smrti Usámu bin Ládina, bývalého vodcu te-roristickej siete al-Káida, len polovicu pravdy. Seymour Hersch v britskom magazíne London Review of Books o klamaní na vysokej úrov-ni napísal: „Klamstvo zostáva pre americkú politiku ako modus operandi spolu s tajnými väznicami, nočnými náletmi špeciálnych síl, obchádzaním jednotlivých stupňov vedenia a likvidáciou tých, ktorí by mohli povedať nie.“Ďalej uvádza, že pakistanskí vojenskí dôstoj-níci umožnili americkému vrtuľníku priletieť do krajiny a pakistanský bezpečnostný agent viedol amerických vojakov priamo k bin Ládi-novi bez akéhokoľvek odporu stráží. Washing-ton 2. mája 2011 oznámil, že bin Ládina, ktorý sa prihlásil k zodpovednosti za útoky na USA z 11. septembra 2001, zabili v jeho pevnosti v pakistanskom Abbottabáde americkými špe-ciálnymi silami a agentmi CIA.James Henry Fetzer v súvislosti s Hershovými tvrdeniami uviedol: „Situácia je v skutočnosti oveľa znepokojujúcejšia, a preto som prekvape-ný, že to Seymour Hersh nepochopil. Usáma bin Ládin zomrel 15. decembra 2001 v Afganistane. Pochovali ho v neoznačenom hrobe v súlade s moslimskými tradíciami.“ Novinár a profesor James Henry Fetzer uvádza viaceré zdroje a au-torov, ktorí spochybňujú oficiálnu verziu o pát-raní po bin Ládinovi a jeho nedávnej úspešnej likvidácii: „David Ray Griffin, ktorý napísal o 11. septembri desať kníh, to uvádza v knihe Usáma bin Ládin mŕtvy, alebo živý. Nicholas Koll erstrom, odborník na londýnske útoky, o tom písal v článku Usáma bin Ládin, 1957 –

2001. Dokonca i Fox News zverejnila oznámenie o smrti Usámu bin Ládina 26. decembra 2001,

ktoré stále môžete nájsť na internete. Odborníci z organizácie Pravda o 11. septembri publikovali články o používaní falošných zvukových nahrá-vok a falošného Usámu, ktoré môžete nájsť v tla-čovej správe na 911truth.org.“Podľa Fetzera bol celý príbeh o zlikvidovaní Usámu len prepracovanou hádankou. Fungovalo to ako politické divadlo, ktoré dovolilo preziden-tovi Barackovi Obamovi vyhlasovať, že odstránil najhľadanejšieho muža na svete: „Skutočnosťou je fakt, že Usáma bin Ládin zomrel o desať ro-kov skôr. To, čo sme sa dozvedali z médií, boli správy o druhej smrti bin Ládina. Je to úbohé, ale americká vláda klesla tak hlboko, že vytvorila príbeh a klamala americkému ľudu.“

CELOSVETOVÝ DLHNa každého muža, ženu a dieťa na celej planéte pripadá dlh vo výške viac ako 28 000 dolárov. Keby sme vzali všetko, čo za tento rok globálna ekonomika vyprodukovala, a všetko, čo vypro-dukuje nasledujúci rok, a použili to na splatenie celého tohto dlhu, aj tak by to nestačilo. Podľa správy vydanej McKinseyovým Globálnym in-štitútom pod názvom Dlh a (nie veľmi) veľké zníženie kapitálovej neprimeranosti vzrástla cel-ková čiastka dlhu našej planéty zo 142 biliónov dolárov na konci roku 2007 na 199 biliónov dolárov dnes. To je najväčšia hora dlhov v his-tórii sveta. Americký národný dlh prekročil 18-biliónovú hranicu. McKinseyho Globálny inštitút uvádza, že úroveň zadlženia vzrástla od roku 2007 vo všetkých hlavných ekonomikách.

V skutočnosti vzrástol dlh najviac v Číne – zo 7 biliónov dolárov v roku 2007 na súčasných 28. No inštitút uvádza, že ak dôjde k nástupu krízy, čínska vláda má kapacitu na vykúpenie finanč-ného sektora z dlhov. Podľa Clausa Vogta, ne-meckého analytika a spoluautora knihy Globál-na dlhová pasca, je celkové zadlženie – najmä vlád – oveľa vyššie než kedykoľvek predtým. To, čo teraz prežívame, je najväčšia finančná bublina všetkých čias, a to, čo bude nasledovať, bude najväčší finančný krach všetkých dôb.

NOČNÁ MORA USASpisovateľ a analytik Ichak Adizes, hosťujúci profesor na Stanfordskej a Hebrejskej univerzi-te, ktorého magazín Leadership Excellence za-radil medzi tridsať najvýznamnejších mysliteľov v USA, v článku pre online magazín Huffing-ton Post pomenoval nočnú moru Spojených štátov. Je ňou možné spojenectvo Ruska, Číny a Nemecka. Podľa Adizesa ekonomické spoje-nectvo tohto druhu straší Washington, pretože môže zbaviť USA dominantného vplyvu na me-dzinárodnej scéne. Za chybu považuje už nie-koľkoročnú snahu zvrhnúť ruského prezidenta Vladimira Putina provokovaním ekonomických problémov. Práve tento cieľ sledoval Washing-ton podporou prevratu v Kyjeve. Začlenenie Krymu do Ruskej federácie dalo Spojeným štá-tom zámienku spustiť protiruské sankcie. Rusko v reakcii na sankcie upevňuje spoluprácu s Čí-nou. Rusko a Čína podpísali sériu dohôd v zá-ujme posilnenia hospodárskych vzťahov. Ide o spustenie úverovej linky medzi ruskou bankou Sberbank a čínskou rozvojovou bankou. Rusko a Čína investujú bilión rubľov do železničného spojenia medzi Moskvou a Kazaňou, centrom Tatárska. Obe strany sa dohodli aj na vzniku investičného fondu v objeme dvoch miliárd do-lárov so zameraním na poľnohospodárske pro-jekty v oboch krajinách. Ichak Adizes uvádza, že dve tretiny americkej nočnej mory sa stali skutočnosťou, chýba už len Nemecko. Rusko--nemecké spojenectvo v budúcnosti nevylučuje z dôvodu vzájomného prepojenia ekonomík. USA však naďalej uplatňujú protiruskú zahra-ničnú politiku v obavách zo straty svojej medzi-národnej dominancie. (ľh)

1716

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

PREDSEDOM NKÚ BÝVALÝ ŠÉF SIS

Vo štvrtok 21. mája uviedol predseda NR SR Peter Pellegrini (SMER-SD) do funkcie no-vozvoleného predsedu Najvyššieho kontrolné-ho úradu (NKÚ) Karola Mitríka. Bývalý šéf Slovenskej informačnej služby (SIS), a záro-veň bývalý primátor Spišskej Novej Vsi nahra-dil na poste šéfa NKÚ Jána Jasovského. Jeho zvolenie sprevádzala vášnivá diskusia. Podľa opozície si SMER-SD zvolil svojho kandidáta, ktorý stranu nebude kontrolovať. Šesťdesiat-osemročného nominanta predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša zvolili v stredu 20. mája v tajnej voľbe osemdesiatimi dvomi hlasmi. Za vhod-ného kandidáta ho považoval aj bývalý pred-seda parlamentu (a podpredseda SMER-u-SD) Pavol Paška. Igor Matovič na tlačovej besede po voľbe šéfa NKÚ povedal, že Karol Mitrík urobil všetko pre to, aby Robert Fico nebol usvedčený v kauze Gorila. Vyjadril aj ľútosť nad voličmi SDKÚ-DS. Podľa Ľubomíra Gal-ka zo SaS nemá premiér Robert Fico záujem o to, aby NKÚ viedol niekto, kto bude v tejto funkcii zodpovedný a razantný. Nezaradený poslanec a šéf hnutia NOVA Daniel Lipšic označil Pavla Freša za bieleho koňa oligarchov a zastáva názor, že strana SMER-SD chcela do funkcie človeka, ktorý bude najmenej dôrazný. Podľa Fica je Mitrík najopozičnej-ším kandidátom zo všetkých troch nominan-tov. Ľubomír Kaník si myslí, že Pavol Frešo nekonal v súlade s názormi väčšiny poslancov zo SDKÚ-DS a zakladá názorovú platformu, ktorá by sa mala voči rozhodnutiam a konaniu Freša ohradiť. Na brífingu po svojom uvedení do funkcie vyjadril Karol Mitrík potešenie, že dostal dôveru, ale zároveň povedal, že sa voči strane SMER-SD necíti byť zaviazaný. Do-dal aj to, že prípad Gorila je preňho uzavretý a k tejto téme sa viac nebude vyjadrovať. Čo sa týka zvyšných kandidátov, KDH spolu s ďalší-mi opozičnými stranami navrhli prokurátora a bývalého štátneho tajomníka ministerstva vnútra Maroša Žilinku. Marián Kvasnička z KDH a Štefan Kuffa z OĽaNO navrhli býva-lú kvestorku Univerzity Palackého v Olomouci Henrietu Crkoňovú.

NOČNÍ VLCI BOLI NA SLAVÍNERuskí motorkári z klubu Noční vlci si 2. mája na Slavíne uctili pamiatku vojakov Červenej armády. Piatich motorkárov prišlo privítať asi tisíc ľudí, mnohí z nich tlieskali a pokrikovali: „Rossija, Rossija!“ Akcie sa zúčastnil i provokatér s ukra-jinskou vlajkou, ktorý neskôr musel miesto po boku mužov zákona opustiť. Spoločnosť im robil aj sprievod z ruského veľvyslanectva na Sloven-sku a na bezpečnosť dohliadalo asi 40 policaj-tov. Podľa ruského veľvyslanectva na Slovensku „hlavným cieľom skupiny ruských motorkárov je uctenie pamiatky vojakov Červenej armády, ktorí obetovali svoje životy v bojoch proti fašizmu a za

oslobodenie Európy za druhej svetovej vojny“. Noční vlci hovoria, že ich návšteva nie je spojená s politikou a politickým otázkam sa vyhýbali. Pä-ticu z Ruska privítali pod pamätníkom chlebom so soľou a pagáčmi. Noční vlci prechádzali i cez Českú republiku, zastavili sa aj vo Viedni a v pia-tok 8. mája si v Berlíne pripomenuli 70. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe a porážku nemeckých nacistov. Vstup do krajiny nepovolilo Nočným vlkom Poľsko.

MLADŠÍ VOLIČI KĽÚČOM K VYŠŠEJ ÚČASTI VO VOĽBÁCH?Zvýšiť účasť Slovákov vo voľbách znížením ve-kovej hranice voličov má v záujme poslanec za OĽaNO Jozef Viskupovič. Namiesto od osem-nástich by mladí ľudia volili už od šestnástich

rokov. Viskupovič sa odvoláva na susedné Ra-kúsko, kde „takýto právny systém funguje už niekoľko rokov“. „Preto by zníženie vekovej hranice v prípade aktívneho volebného práva len o 2 roky nemalo mať negatívny vplyv na túto skupinu ľudí, ktorí sú už v šestnástich rokoch schopní plnohodnotne vnímať politiku a veci ve-

rejné,“ povedal. Nechuť postaviť sa k volebným urnám evidujeme na Slovensku už dlhšie, k ne-dôvere voči politickým stranám a ich predstavi-teľom, ktorí rozhodujú o každodennom živote občanov Slovenskej republiky, prispela i kauza Gorila. Odpoveď na otázku našej redakcie, či by nebolo lepším spôsobom, ako pritiahnuť voličov k urnám, prehodnotenie systému politických strán na systém funkčného referenda a zvýšenie dôvery občanov voči politikom, sme z OĽaNO do dnešného dňa nedostali.

ŠTÁTNY PRÍSPEVOK NA NÁJOMNÉŠtát chce od budúceho roka podporiť ľudí, ktorí si nájdu prácu aspoň na šesť mesiacov vo vzdiale-nosti minimálne 70 km od trvalého bydliska. Na pracovnom stretnutí 21. mája o tom informoval štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš zo strany SMER--SD. Príspevky na podporu mobility (príspevok na nájomné) do výšky 250 eur by spätne vyplá-cali úrady práce a náklady bude potrebné dokla-dovať. „Chceme tak podporiť jednak ľudí, ktorí zmenili trvalé bydlisko, ale aj tých, ktorí sa na-hlásili na prechodný pobyt minimálne do vzdia-

lenosti 70 km od trvalého bydliska. Príspevok sa bude vyplácať maximálne pol roka na oprávnené náklady spojené s bývaním vo výške 80 %, maxi-málne však do 250 eur.“ Príspevky sa netýkajú pracujúcich na dohodu.

UROLÓG ZA KORUPCIU DO VÄZENIA NEPÔJDE, PRIJAL DOHODU O VINE A TRESTEDoktor Vladimír Polák dostal dvojročný trest s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky za prijatie úplatku. Detský urológ bol obvinený z prijímania finančnej čiastky vo výš-ke 500 eur. Prichytili ho ešte v decembri 2014 počas preberania obálky so spomínanou sumou (a fľašou). Päťsto eur a fľašu alkoholu dostal od otca jedného svojho pacienta, protislužbou mal byť súhlas s poskytnutím zdravotnej starostli-vosti v inom štáte EÚ. Exprednosta Kliniky pe-

diatrickej urológie Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave nemôže vykonávať svoje povolanie na Slovensku po dobu dvoch rokov, zákaz sa však nevzťahuje na prácu mimo hraníc Sloven-skej republiky. Okrem podmienky dostal peňaž-ný trest vo výške 5000 eur a kompromitujúci úplatok mu súd nariadil vrátiť. Dohodu o vine a treste schválil Špecializovaný trestný súd v Pe-zinku, proti rozsudku nie je možné odvolať sa. Prípad pripomína nedávnu korupčnú aféru kar-diochirurga Viliama Fischera z Národného ústa-vu srdcových a cievnych chorôb, ktorý po prijatí úplatku vo výške 3000 eur taktiež prijal dohodu o vine a treste. (vm)

19

CAMERON MEDZI BREXITOM A ŠKÓTSKOU VYSOČINOU

Ľubomír HuďoPrípadný odchod Veľkej Británie z EÚ nebude podľa Simona Tilforda výhodný ani pre Londýn, ani pre Brusel: „Ťažko nájsť niekoho, kto by na tom zarobil. V EÚ by sa dramaticky zmenil po-mer síl v prospech Nemecka. Británia by z eko-nomických i politických dôvodov stratila viac. Pre potreby hospodárstva by si musela dohod-núť nejakú formu prístupu na európsky trh. Pri-tom švajčiarsky i nórsky model znamená vyššie náklady než členstvo v Únii.“Ďalším faktorom je anglo-americké spojenectvo, pretože USA naliehajú na Britániu, aby neupred-nostňovala odchod z EÚ, a hľadala iné postupy na zlepšenie svojho postavenia v rámci starého kontinentu. Londýn plní určitú úlohu aj pri pre-sadzovaní anglo-amerických záujmov v rámci Únie a ovplyvňuje jej rozhodnutia, napríklad v bezpečnostnej oblasti a zahraničnej politike, čo Washingtonu mimoriadne vyhovuje.David Cameron v decembri 2011 vetoval zmeny Lisabonskej zmluvy EÚ s tým, že nie sú v brit-skom záujme. Jeho kabinet trval na pláne uspo-riadať referendum o vystúpení krajiny z EÚ, ak konzervatívci vyhrajú voľby. Staronový premiér tvrdí, že dohodne nové, lepšie podmienky pre Veľkú Britániu v Únii. Zároveň musí bojovať aj o priazeň poslancov vlastnej strany, hlavne eu-roskeptickej frakcie, pretože tesná parlamentná väčšina predstavuje rozdiel 12 hlasov, takže vlá-da potrebuje každého konzervatívca.Preto sa Cameron snažil získať podporu vplyv-ného parlamentného Výboru 1922, ktorý zdru-žuje významných konzervatívnych poslancov, teraz už bez vládnych pozícií. Výbor presadzuje záujmy tzv. backbenchers (poslancov zo zad-ných lavíc parlamentu) a premiér sa bez ich pod-pory nezaobíde. Práve toto konzervatívne krídlo euroskeptikov podmieňuje spoluprácu s vládou, ak premiér dosiahne zo strany európskej 28 do-statočné ústupky pre Britániu. Politológ Simon Usherwood z Univerzity v Surrey varoval: „Mi-nulé obdobie sme mali v parlamente celý rad re-belov. Aj teraz je tu množstvo tvrdých euroskep-tikov.“ Potvrdil to už Graham Brady, šéf Výboru 1922, keď vyhlásil, že premiér by mal členom vlastnej strany zaručiť slobodu prejavu a dovoliť ministrom, aby podporili vystúpenie Veľkej Bri-tánie z EÚ.

No konzervatívci vyhrali tak, že môžu vládnuť sami. Staronový premiér David Cameron sa však zároveň ocitol medzi

táborom euroskeptikov a škótskych nacionalistov, ktorí zaznamenali mimoriadny úspech. V hre je zrazu nie jedno, ale dve referendá.David Cameron, premiér a šéf konzervatívcov sľuboval, že do roku 2017 bude v Británii refe-rendum o zotrvaní alebo vystúpení krajiny z Eu-rópskej únie, ak si Londýn nedohodne výhodné podmienky ďalšieho zotrvania v bruselskom in-tegračnom projekte. Euronadšenci sa ešte tesne pred voľbami utešovali, že rozdrobená politic-ká scéna a zápas novej vlády o udržanie sa pri moci odsunie sľubované referendum od úzadia. Simon Tilford z londýnskeho Strediska pre eu-rópsku reformu kritizoval predchádzajúcu vládu konzervatívcov: „Je to irónia. Vláda vynakladá množstvo energie na snahu dohodnúť nový vzťah s Úniou, ale v Británii nie je EÚ zásadnou témou.“Podľa neho trápi európska problematika hlavne euroskeptické krídlo konzervatívcov a Stranu nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), a to hlavne v spojení s otázkou imigrácie do Veľkej Británie: „No aj tá je na zozname problémov oveľa nižšie než je stav hospodárstva, zdravotná starostlivosť alebo školstvo.“Sean Hanley z londýnskej univerzity UCL zdôrazňoval, že nová slabá vláda bude musieť riešiť predovšetkým zložité domáce problémy: „Takže nebude mať veľa času riešiť európske otázky a zahraničnopolitické otázky spojené s EÚ, ako je kríza na Ukrajine alebo situácia v Stredomorí.“ Pripustil, že z dlhodobého hľa-diska otázka vzťahu Veľkej Británie a EÚ z brit-skej verejnej debaty nezmizne, a napokon nejaké referendum bude, jeho výsledok však nemožno odhadnúť.

FAKTOR EUROSKEPTICIZMUVzhľadom na výsledok volieb a novú konzer-vatívnu vládu referendum nemusí byť až takou vzdialenou budúcnosťou. Uvažuje sa už aj o bu-dúcom roku, teda ešte skôr ako v predpoklada-nom roku 2017. Britskí politológovia si kladú otázku, či Londýn prípadným brexitom získa, alebo naopak, prinesie viac radosti Bruselu.

19

BRITSKÉ PARLAMENTNÉ VOĽBY DOPADLI INAK, NEŽ PREDPOKLADALI NASLOVOVZATÍ POLITOLÓGOVIA. PRIESKUMY PRED VOĽBAMI NASVEDČOVALI,

ŽE PÔJDE O VEĽMI TESNÝ VÝSLEDOK MEDZI KONZERVATÍVCAMI A LABOURISTAMI. EXPERTI NA BRITSKÉ POLITICKÉ POMERY Z TOHO USÚDILI, ŽE NÁSTUP

MENŠINOVEJ VLÁDY ALEBO SLABEJ KOALÍCIE ODSUNIE DO ÚZADIA RIZIKO TZV. BREXITU – ODCHODU VEĽKEJ BRITÁNIE Z EURÓPSKEJ ÚNIE NA ZÁKLADE

REFERENDA, KU KTORÉMU ANI NEMUSÍ DÔJSŤ.

CAMERON MEDZI BREXITOM A ŠKÓTSKOU VYSOČINOU > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

20 2121

AKTUÁLNE REFERENDUMKonzervatívna europoslankyňa Vicky Fordo-vá svojimi vyjadreniami o potrebe návratu EÚ k princípom voľného trhu bez prílišnej administ-ratívnej záťaže a protekcionizmu naznačila, o čo Británii v rokovaniach s Úniou pôjde. Odmietla prípadné zavedenie eura či pravidiel eurozóny vo Veľkej Británii a podporila prísnejšie hraničné kontroly i možnosť obmedziť imigráciu: „Britá-nii sa musia vrátiť kompetencie v súdnictve, pra-covnom práve i v ochrane ľudských práv.“Nádejný minister spravodlivosti Michael Gove potvrdil, že splní jeden z bodov volebného pro-gramu konzervatívcov a presadí revíziu začlene-nia Európskeho dohovoru o ľudských právach do britského právneho systému. Londýn by tak mohol uplatňovať verdikty Európskeho súdu pre ľudské práva len obmedzene a hlavné slo-vo v sporoch bude mať britský najvyšší súd. Ak s týmto postupom nebudú ostatné krajiny Rady Európy súhlasiť, Veľká Británia bude štrasbur-ský súd bojkotovať.Ostatné štáty európskej 28 odmietajú akékoľvek ústupky v otázke voľného pohybu osôb, no práve nespokojnosť s rastúcou imigráciu je hlavnou prí-činou posilnenia euroskeptických nálad medzi konzervatívcami. Aj premiér Cameron hovoril o plánoch na reguláciu počtu prisťahovalcov do Veľkej Británie. Britský minister financií George Osborne počas rozhovorov v Bruseli potvrdil, že nová britská vláda má jasný mandát dohodnúť zmeny vzťahu Veľká Británia – EÚ. Zároveň zdôraznil, aby nikto nepochyboval o rozhodnutí jeho kabinetu uskutočniť referendum o britskom členstve v Únii po skončení rozhovorov.Premiér David Cameron chce pred referendom v rámci dohodnutia nových vzťahov Veľkej Bri-tánie s EÚ dosiahnuť niektoré zmeny úniových zmlúv, napríklad v oblasti verejnej sociálnej sta-rostlivosti a dávok. Teraz na júnovom samite EÚ uvedie reformy, ktoré sú podľa Londýna v Únii po-trebné. Rokovania budú náročné, pretože niektoré krajiny ako Francúzsko odmietajú zmeny úniových zmlúv. Francúzsky minister financií Michel Sapin vylúčil podobné zmeny s tým, že Paríž je ochotný rokovať len o spôsoboch fungovania Únie. Britské podnikateľské a finančné kruhy vyjadri-li obavy, že už vidina referenda poškodí krajinu

u zahraničných ekonomických partnerov a prí-padný brexit by bol pre Londýn katastrofou. Pre-miér Cameron je za zotrvanie v Únii, ak dosiah-ne lepšie podmienky pre Britániu, ale nesúhlasí s tým, že by prípadné zrušenie členstva zname-nalo katastrofu.Lars Seier Christensen, generálny riaditeľ Saxo Bank, oceňuje jednoznačné víťazstvo konzerva-tívcov: „EÚ nikdy nič nevráti späť. Pokračuje v koncentrácii väčšej a väčšej kontroly vo všet-kých oblastiach. Byrokracia v Bruseli nemá žiad-nu sebakritiku. Nič neľutuje, bez ohľadu na to, ako často zlyháva. Len pokračuje v presadzovaní svojej moci a bude v tom pokračovať, kým jej niekto nepovie – čo je veľa, to je veľa. Kým ju niekto nezastaví. Britské referendum o EÚ je teraz najväčšou nádejou pre skutočnú Európu. Urobím všetko, čo môžem, aby Dánsko (Chris-tensen je Dán, pozn. red.) nasledovalo Veľkú Britániu na tejto ceste a obnovilo európsku histó-riu a diverzitu rôznych kultúr, schopností, ducha konkurencie a slobody.“

EDINBURGH BY RÁD REPETEBritské parlamentné voľby ukázali silnú pozíciu škótskych patriotov, ktorí síce v referende o sa-mostatnosti Škótska prehrali, no voliči im veria. A z tejto dôvery vychádza aj predsedníčka Škót-skej národnej strany (SNP) a škótska premiérka Nicola Sturgeonová, keď hovorí o ďalšom refe-rende. Ak môže Európska únia opakovať refe-rendá, ako v prípade Dánov o Maastrichtskej zmluve alebo Írov o Lisabonskej, prečo by Škóti nemohli mať nárok na repete a znovu sa vyjadriť k svojej samostatnosti? Škóti vlani v referende odmietli nezávislosť po-merom 55 ku 45 percent hlasov. Časť škótskych patriotov usúdila, že samostatnosť Škótska bude riešiť zrejme až ďalšia generácia. Škótska národ-ná strana (SNP) však teraz dosiahla historický úspech a získala 56 z 59 kresiel, ktoré má Škót-sko v Dolnej snemovni. Myšlienka na nové refe-rendum tak ožila, napríklad v roku 2016 pri prí-ležitosti volieb do škótskeho parlamentu. SNP mieni pokračovať v snahe o odtrhnutie Škótska od Veľkej Británie a nevyhnutnou podmienkou je vyhlásenie nového referenda po prvom neú-spešnom pokuse.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > CAMERON MEDZI BREXITOM A ŠKÓTSKOU VYSOČINOU

Pre Cameronovu vládu to bude veľký problém, pretože časť konzervatívcov nemieni ustupovať škótskym nacionalistom a odmieta odovzdávať ďalšie právomoci Edinburghu. Premiér David Cameron v britskej televízii vylúčil, že by Škóti mohli v blízkej budúcnosti uskutočniť nové re-ferendum o nezávislosti. V prvom vystúpení po voľbách varoval pred vplyvom SNP na britskú vládu a uistil, že bude usilovať o celistvosť kra-jiny. Prisľúbil však preniesť ďalšie právomoci na Škótsko a Wales. Rovnako aj minister financií George Osborne vyhlásil, že vláda musí urobiť viac pre to, aby Škóti mali pocit, že je pre nich Spojené kráľovstvo dôležité. Aj podľa Osborna sú pre Škótsko pripravené ďalšie právomoci. Nicola Sturgeonová britskému premiérovi odká-zala, že hlas Škótska bude v parlamente počuť tak ako nikdy: „Čo sa týka zaobchádzania West-minstru (britský parlament) so Škótskom, nič už nemôže byť a nebude také ako predtým.“Novú vládu tak čaká boj na dvoch frontoch – na európskom i na škótskom. Oba spolu úzko súvisia, pretože Škóti by napriek prípadnému

odchodu Veľkej Británie z EÚ v Únii radi zosta-li. Takže po brexite budú o to viac naliehať na referendum. Škótski patrioti nemienia podporiť britských konzervatívcov ani v hospodárskych otázkach a odmietajú ich ďalšie rozpočtové škr-ty, ktoré síce ozdravujú ekonomiku, ale prehl-bujú sociálne rozdiely.Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel je Veľká Británia politicky rozdelenou krajinou. Na severe je Škótsko jednej strany, pretože SNP úplne odstavila labouristov, a na juhu Anglicko s konzervatívcami a treťou najsilnejšou stranou UKIP, ktorá má síce vzhľadom na britský voleb-ný systém len jedného poslanca v parlamente, no silnú pozíciu v nižších administratívnych štruktúrach.Anglickí vlastenci verzus škótski patrioti. Bude na programe federalizácia Veľkej Británie? Aké spoločenské nálady ovplyvnia dianie v nejednot-nom štáte? Budú mať vplyv aj na európsku stabi-litu? Volebné víťazstvo prináša so sebou radosti i strasti. Veľká Británia zostáva veľkým otázni-kom za kanálom La Manche.

Systém protivzdušnej obrany S-300

22 23

siedmich rokov. Azamat a starší opolčenci ako Remzyk a Čuka bojovali ešte v abcházsko-gru-zínskej vojne v roku 1992.Po chvíli sa opolčenci vracajú. Do dače, ku gri-lu, na stanoviská. Idem s Rezymkom ešte raz na obhliadku južného stanoviska. Potom sa vracia-me k ohňu, kde sedí pestrá zmeska. Okrem Ab-cházcov sú tu aj dvaja bratia dobrovoľníci z rus-kej republiky Buriatsko či dve mladé ženy, ktoré môžu mať sotva dvadsať rokov. Väčšina žien, ktoré sa pridajú k opolčencom, sú buď miestne, alebo sem privážali humanitárnu pomoc a teraz sa rozhodli pomáhať priamo na mieste. Pri ohni, čaji a hlavne bez ostreľovania je priestor na de-batu s opolčencami.Pýtam sa ich na pohnútky, ktoré ich sem privied-li, a tie sú rôzne. Bratia z Buriatska už nevydržali ďalej nečinne sedieť pred televízorom a sledo-vať, čo sa tu deje. Chlapi z Abcházska a Južného

Osetska chcú pomôcť krajine, ktorá je na tom podobne ako ich vlasť pred niekoľkými rokmi. Azamat spomína na boje s Gruzínskom a na službu v prezidentskej ochranke. Remzyk zase na svoju rodinu – manželku a dcérku so synom. Potom si odchádzame na chvíľu zdriemnuť do štábu – dače exposlanca Čertkova. Spí sa vša-de – na gaučoch, na matracoch, na stole, ale aj na zemi v spacích vakoch.

chu zdvihnúť hlavu, aby som mal lepší výhľad.Do steny zákopu sú vydlabané dva otvory. V kaž-dom z nich je debnička s nábojmi a granátmi. Niekoľko metrov za zákopom je zakopaný graná-tomet RGS-40 s dostrelom takmer tri kilometre. „Idú do neho trojcentimetrové náboje. Keď do-padnú na zem, úlomky letia do okruhu asi sied-mich metrov,“ hovorí mi veliteľ hliadky Azamat. „Takýto majú aj ukropi na druhej strane, pravidel-ne nás z neho ostreľujú. V noci 9. mája strieľa-li nepretržite päť hodín až do rána,“ dopĺňa ho Remzyk. Jeho slová potvrdzujú početné krátery veľkosti taniera, ktoré sme videli po ceste sem.Popri dači a cez stajne prechádzame na juž-né stanovisko. Pri opevnení z vriec s pieskom sú štyria opolčenci, pred nimi len lesík. Aj k tomuto bodu je ukrajinská armáda pomer-ne blízko, je na druhej strane lesa. „Občas počujeme, ako vykrikujú a bliakajú,“ hovorí opolčenec s prezývkou Študent. „Ale to je tak všetko, čo si dovolia – napriek minským doho-dám tu máme ťažkú techniku,“ s úškrnom ho dopĺňa ďalší bojovník ukazujúc na starý poka-

zený traktor medzi lesom a ich opevnením.Pomaly sa stmieva, s Remzykom ideme k altán-ku. Skupina opolčencov sedí pri záhradnom gri-le, na ktorom mladé dievča varí cestoviny. Prílo-ha k nim bude chlieb. Tvrdý a starý. Opolčenci si ho opekajú na ohni, aby sa dal jesť. S Remzykom si robíme čaj a s večerou ideme do altánku. Staj-ne, umelé jazierko s kvákajúcimi žabami, štíhle brezy a západ slnka – túto selanku preruší nie-koľko ostrých výbuchov pár desiatok metrov od nás. Pozdrav z druhej strany bojovej línie. „Hel-mu na hlavu! Rýchlo!“ kričí na mňa Remzyk na-čahujúc sa aj po vlastnej prilbe. Večera sa odkla-dá, bežíme do dače. Praskot trojcentimetrových nábojov zasahujúcich všetko v okolí siedmich metrov po chvíli ustáva. S opolčencami sa vra-ciame k nedojeným večeriam na brehu jazierka.O niekoľko minút nato prichádzajú ďalšie sal-vy – opäť bežíme do dače, opolčenci sa už dnu obliekajú do bojového výstroja, ja dostávam nepriestrelnú vestu. Pre istotu. Vonku, kde je už tma, stále praskajú dopadajúce náboje. V ob-rovskej hale osvetlenej len malou lampičkou sa mihajú tmavé postavy chrliace nadávky a slová o odvetnej paľbe. „Nikto nebude paľbu opäto-vať! To je ich cieľom,“ okrikuje Azamat mužov vybiehajúcich von. Väčšina z Abcházcov má za sebou minimálne vojnu proti Gruzínsku spred

Kontrolujú ho abcházski bojovníci z me-dzinárodnej brigády Pätnástka, ktorí sa v Marinke pravidelne striedajú. Ponúkli

mi stráviť s nimi určitý čas na najvysunutejšom bode opolčeneckých pozícií. O niekoľko minút sa v dodávke GAZ veziem so šiestimi abcházskymi opolčencami pod Marinku.„Patrilo to tu nejakému poslancovi Verchovnej rady,“ hovorí Remzyk, ktorý ma po objekte spre-vádza. Je to honosná dača bývalého poslanca Strany regiónov Jurija Čertkova – drevená dvoj-poschodová chata so stajňami, umelým jazier-kom, záhradným altánkom a masívnymi, ručne vyrezávanými drevenými stoličkami, z ktorých jedna má vyššiu hodnotu ako mesačný príjem priemernej ukrajinskej rodiny. Už niekoľko me-siacov tu sídlia povstalci a dača je krajným bo-dom opolčeneckej obrany.„Odtiaľto je to 250 až 300 metrov od pozícií ukro pov. Občas vidíme ďalekohľadom aj ich zástavu,“ hovorí Remzyk v zákope. „Nevystrkuj veľmi hlavu! Nikdy nevieš, kedy ťa zasiahne snaj-per,“ upozorňuje ma Remzyk, keď sa snažím tro-

AJ KEĎ SÚČASŤOU MINSKÝCH DOHÔD BOLO STIAHNUTIE ŤAŽKÝCH ZBRANÍ Z BOJOVÝCH LÍNIÍ, NA FRONTE JE SITUÁCIA STÁLE NAPÄTÁ. POZDĹŽ CELEJ JEHO

DĹŽKY MÁ UKRAJINSKÁ ARMÁDA AJ OPOLČENCI SVOJE KONTROLNÉ BODY A ZÁKOPY, VZDIALENÉ OD SEBA NIEKOĽKO STOVIEK, NIEKEDY LEN DESIATOK

METROV. JEDNÝM Z TAKÝCHTO BODOV NA OPOLČENECKEJ STRANE JE STANOVIŠTE PRED MESTEČKOM MARINKA.

NA UKRAJINSKOM FRONTE

Artur Bekmatov

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > NA UKRAJINSKOM FRONTE NA UKRAJINSKOM FRONTE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Foto: Artur Bekmatov

24 25

tadiaľto jazdil do Ruska a ruskí pohraničníci sa čudovali, čo to tu tak smrdí,“ spomína na tragické leto taxikár.Po tejto príhode idem na vrchol pahorka. Čím vyššie nahor stúpam, tým sú stopy po bojoch vi-diteľnejšie. Krátery, črepiny, nábojnice, rozbité schody a zničené pylóny. Pylón pechoty, tankis-tov a delostrelcov minuloročné boje ustál, letcov už nie. Tesne pod vrcholom trčia z betónového pylónu železné konštrukcie a pod ním sú v zemi zaborené tváre kamenných letcov.Vrchol pamätníka je zničený na nepoznanie. Obe-lisk je zrútený, z deväťmetrovej sochy je len kopa kamenia, na ktorej ležia hromady kvetov, vencov a georgijevských stužiek. Na juh sú natočené dve zničené torzá diel – nemí svedkovia nedávnych bojov. „Tu zahynul tlsťoch a filin – 08. 07. 2014,“ píše sa na jednej z ešte ako-tak stojacich stien pa-mätníka.Začína sa stmievať. Niekoľko bojových zástav zapichnutých v hromadách kamenia sa trepoce v teplom stepnom vetre, o ktorom vojak bojujúci na týchto miestach v auguste 1943 dokonca zložil pieseň. Spieva sa v nej:„Započúvaj sa do vetrov nad Savur-mohyloua pochopíš, kto túto krajinu zachránil,čie hrdinstvo v bojoch oslobodilonepriateľom nepokorený Donbas.“To, čo mi šepká stepný vietor, dávno viem – nie-len to, kto oslobodil Donbas v roku 1943, ale aj v roku 2014. Mrzí ma len, že vietor nad Savur-mo-hylou nie je natoľko silný, aby dofúkal až k nám do Európy. (ab)

Bojom o strategický pahorok v stepiach Don-basu s názvom Savur-mohyla naše médiá mno-ho pozornosti nevenovali. Nemali dôvod – pri prvotnom útoku na opolčencov, ktorý pahorok kon trolovali, utrpel batalión Azov 70-percentné straty. Z tohto pahorka zostrelili opolčenci dve stíhačky a ostreľovali zásobovanie do tzv. izva-rynského kotla, v ktorom uviazlo päťtisíc ukrajin-ských vojakov. Nakoniec po tom, ako sa Ukrajinci vzdali pokusov o dobytie pahorka, si opolčenci zabezpečili prístup k Azovskému moru a dobytie prístavu Novoazovsk.„Vidíš tamten fabrický komín? Je o tri centimetre vyšší ako Eiffelovka,“ hovorí s hrdosťou v hlase ta-xikár, ktorý ma vezie k Savur-mohyle. Ideme cez mesto Šachtarsk a táto poznámka je počas cesty jedna z mála veselších. Ternove, Manujlivka, Pe-trivske – prechádzame cez neutešené dedinky, v ktorých je aj po roku vidieť rozbombardované domy, obchody či cesty. Počas celého leta sa tu viedli kruté boje, najmä o 280 metrov vysoký pa-horok Savur-mohyla, na ktorom stál monumentál-ny pamätník padlým vo Veľkej vlasteneckej vojne.„Keď je dobré počasie, z pahorka vidno až na Azovské more,“ hovorí taxikár, keď sa pred nami vynára Savur-mohyla. Teda to, čo z nej zostalo. Azov je odtiaľto 90 kilometrov a z pahorka sa dá kontrolovať okolitých 30 – 40 kilometrov na kaž-dú stranu. V stepnej krajine je to obrovská výho-da. Z východnej strany sa dá kontrolovať hranica s Ruskom, z južnej prístupová cesta k moru a z vý-chodnej ostreľovať Doneck.Začiatkom júla sa ukrajinská armáda pokúsila pa-horok obsadený opolčencami dobyť. Nepodarilo sa. Batalión Azov, ktorý sa na to podujal, tu stratil 70 – 80 % nasadených mužov, a následne bol od-velený do tyla na preskupenie. V polovici mesiaca strategický význam pahorka stúpol – pod mesteč-kom Izvaryne sa dostalo do obkľúčenia päťtisíc ukrajinských vojakov a opolčenci zo Savur-mohy-ly bránili ich zásobovaniu – či už zbraňami alebo potravinami. Dokonca sa im podarilo zostreliť dve stíhačky Su-25.

V nasledujúcich týždňoch obe strany na striedač-ku vyhlasovali, že Savur-mohylu kontrolujú, avšak 6. augusta bol ukrajinský veliteľ Pavel Prociuk po-verený dobytím pahorka zbavený velenia a súde-ný vojenským tribunálom za nesplnenie úlohy. Napriek vážnosti situácie médiá bojom o Savur--mohylu veľký význam nepripisovali. Koncom augusta sa boje stupňovali a v dôsledku masívneho ostreľovania sa celý pamätník ocitol v ruinách. Zostal v rukách opolčencov a tisíce ukrajinských vojakov museli ustúpiť. Navyše sa opolčencom otvorila cesta k prístavnému mestu Novoazovsk.Keď vystupujeme pod Savur-mohylou, slnko sa pomaly stráca za ďalekým stepným horizontom. Teraz je pahorok pamätníkom už dvoch vojen. Po ľavej strane sú desiatky čerstvých hrobov opol-čencov, ktorí tu padli pred necelým rokom, a po pravej pamätná doska s menami červenoarmej-cov padlých takisto v auguste, no roku 1943. Na pamiatku krutých bojov tu v šesťdesiatych rokoch vznikol pamätník – štyri pylóny popri schodoch nahor, každý venovaný jednej časti armády (pe-chote, tankistom, letectvu a delostrelectvu) a na-vrchu 36-metrový železobetónový obelisk s deväť-metrovou sochou červenoarmejca.„Ukrajinci sú zakopaní tam ďalej, sú ich tam stovky,“ ukazuje mi rukou taxikár. „Pochovali ich naši, do spoločného hrobu, lebo vlastní ich tu ne-chali hniť. Tamto smerom k ruským hraniciam je lesík a za ním ďalší masový hrob Ukrajincov, väč-ší ako tu. No tam ich poriadne nezahrabali. Bol august, horúco, všetko to tu páchlo. Párkrát som

„Sem dopadol jeden náboj. Vidíš, črepiny po-škodili aj kmeň stromu. Z tamtej borovice zase odtrhlo vršok,“ komentuje stopy po včerajšom ostreľovaní Remzyk. Je niečo po ôsmej a ide-

me na kontrolu západného stanoviska – zákopu s výhľadom na Marinku. Po ceste nachádzame ďalšie a ďalšie krátery.Niekoľko metrov za zákopom sedí v kríkoch na stráži opolčenec. Je nevyspatý, ale to je tu bežné. S Remzykom sa vraciame pred „štáb“ – k zá-hradnému grilu, kde si dávame čaj. Doobeda sa pomaly chystáme na vystriedanie a návrat do kasární. Ešte predtým však kvákajúce žaby pri jazierku prehluší výbuch. Jeden, no o čosi mo-hutnejší ako tie nočné. Vietor rýchlo prinesie od západného stanoviska sírovitý zápach.„Vidíš, takto „veselo“ si tu žijeme,“ hovorí una-veným hlasom Remzyk. Pred obedom nastupu-jem s Abcházcami, s ktorými som sem prišiel, do nášho gazíka a odchádzame do kasární. Pred týmito opolčencami je necelý deň voľna, po ktorom sa sem opäť vrátia.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > NA UKRAJINSKOM FRONTE VETRY NAD SAVUR-MOHYLOU > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

VETRY NAD SAVUR-MOHYLOU

Foto: Artur Bekmatov

2726 27

Posledným prejavom tejto taktiky bolo zve-rejnenie plného znenia nahrávky Procház-ku a Matoviča. Komické a paradoxné na

tom boli už prvé reakcie po zverejnení. Ako vždy za všetko mohol SMER. Matovič k tomu dodal až neskôr, že takéto predčasné zverejnenie celej nahrávky vyhovovalo okrem SMER-u najviac Pro-cházkovi. Vo svojich úvahách sa dal strhnúť nebý-valou mierou úprimnosti, keď verejne deklaroval svoj plán zverejniť celú nahrávku až tesne pred voľbami s cieľom čo najviac poškodiť Procházku.Nakoniec sa ukázalo, že nahrávku zverejnil šéf volebnej kampane strany Sieť Radovan Chole-va. Takýmto predčasným zverejnením chcel čo najviac zmenšiť kolaterálne škody, ktoré jeho šéf Procházka inkriminovaným rozhovorom napá-chal. Podstatné je, že z nahrávky sme sa nedo-zvedeli v zásade nič nové, resp. to, čo sme sa do-zvedeli, svedčí len o tom, že s pravicou je to ešte horšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vyplavenie toľkej špiny, vzájomných podrazov, ohovárania dáva prípadnému zlepencu len mini-málnu šancu na dlhodobejšie prežitie.O kvalite vzťahov v opozícii svedčí napríklad ve-tička o tom, aká je stará pravica falošná a aké

nevyberavé metódy používa proti svojim mlad-ším kolegom: „V zákernosti si nič nezadajú so SMER-ákmi, akurát nemajú toľko možností…“ Takéto rozhovory unikajú málokedy, ale ak sa tak stane, sú veľmi dôležité, strhávajú totiž poli-tikom masku. Podobnú kauzu si pamätáme, keď exprezident Schuster napísal svoje memoáre o koaličných rokovaniach v roku 1998, ako aj zhrozené reakcie jeho partnerov, keď ich chcel vydať. Vtedy nastal paradoxný, či skôr absurdný jav, keď neskoršieho prezidenta natvrdo cenzu-rovali jeho koaliční partneri.Nahrávka len potvrdila to, čo aj tak takmer všet-ci tušia. Je osviežujúce čítať, že o kvalitách Jána Figeľa si aj jeho najbližší potenciálni spojenci myslia v podstate to isté čo jeho principiálni kri-tici. Regionálne štruktúry v KDH sú neskutočne lačné po tom, aby boli znova pri vláde a ich líder Figeľ ich nevie nijako kočírovať. Je len prejavom slabosti a malej prirodzenej autority Figeľa, že ne-dokázal zabrániť koalíciám so SMER-om v žup-ných či komunálnych voľbách. Z toho potom logicky vyplýva, že s elektorátom KDH treba nie-čo robiť. Riešením by asi bolo viac prezentovať konzervatívne krídlo v OĽaNO, aby sa oslabilo

slabé a nedôveryhodné KDH. Osobami, ktoré to majú vykonať, sú predovšetkým Škripek, Kuffa či Vašečka. (Škripek sa medzitým stal poslancom v Europarlamente, keď sa mu podarilo z tretieho, teda nezvoliteľného miesta kandidátky „vykrúž-kovať“ Matovičovho bratranca Viskupiča.) Otáz-ne je, ako by sa správalo KDH, keby ho OĽaNO stlačilo na 5 – 6 %.Podobné úvahy sa viedli aj o reakcii Bugára, resp. SMK. Obava, že by mohli spolupracovať so SMER-om, je značná. Nakoniec dnes si už skoro nikto nepamätá, že vedenie strany Most--Híd v roku 2012 – aj keď už päť minút po dva-nástej – schválilo vstup do koalície so SMER-om. Keďže v čase rozhodnutia už táto ponuka nebola relevantná, táto skutočnosť sa nijako nemediali-zovala.Zverejnenie rozhovoru Matoviča s Procházkom však malo aj mnoho ďalších dôsledkov. Ako sme už spomenuli, šéf volebnej kampane Siete ho „od-pálil“ so značným časovým predstihom aj preto, lebo z neho jasne vyplýva, že Matovič pripravil na Procházku poriadny podraz. Séria provokatív-nych otázok mala jasný a jednoznačný cieľ – na-chytať ho na hruškách, a potom to maximálne politicky zneužiť. Takéto pomery v budúcej po-tencionálnej širokospektrálnej koalícii neveštia nič dobrého. Už v jednom z predchádzajúcich komentárov som konštatoval, že ak sa stará pra-vica obáva niečoho viac ako Fica, je to Matovič, od ktorého by mala byť závislá. V tomto zmysle má potom jasnú logiku aj vyhlásenie predsedu

strany Most-Híd Bélu Bugára: „Ak bude Igor Ma-tovič so svojím zoskupením OĽaNO v budúcom parlamente, zabráni vzniku alternatívy voči vláde SMER-u-SD.“ Naopak, Matovič preukázal nielen obdivuhodne hrubú hrošiu kožu, ale aj veľmi silný žalúdok, keď na oplátku povedal: „V záujme vytvorenia alternatívy voči vláde SMER-u-SD a SNS je ochotný spolupracovať aj s politikmi, o ktorých by najradšej ani bicykel neoprel.“ Za týchto okolností by rokovania o prípadnej širokej koalí-cii mohli slúžiť ako námet absurdnej hry.Bugár, na rozdiel od Matoviča, ako jedinú al-ternatívu voči SMER-u vidí len koalíciu strán Most-Híd, KDH a Sieť. Toto zoskupenie však sotva naškrabe 30 % hlasov, de facto to teda znamená, že stará pravica a Procházka ostanú v opozícii, alebo sa zaprú a budú predsa len spo-lupracovať so SMER-om.Zdá sa, že diagnóza slovenskej pravice je horšia, než sa zdá na prvý pohľad. Samozrejme, nie je možné s absolútnou istotou vylúčiť, že nesúrodý pravicový zlepenec za istých okolností (ak sa do parlamentu dostane SMK alebo SaS, prípad-ne obe tieto strany) o necelý rok prečísli zisk SMER-u a SNS. To však samo osebe nebude zárukou dlhodobejšej zmeny kurzu. Nestabili-ta takejto vlády by bola taká veľká, že sotva jej možno predpovedať dlhšiu životnosť než rok. A potom by sa pravdepodobne – rovnako ako v roku 2012 – vrátil SMER s oveľa väčšou silou, než mal v čase, keď vládu odovzdával.

SLOVENSKÁ PRAVICA V PROGRESÍVNEJ PARALÝZE > UDALOSTI A SÚVISLOSTIUDALOSTI A SÚVISLOSTI > SLOVENSKÁ PRAVICA V PROGRESÍVNEJ PARALÝZE

AK BY SME MALI MEDICÍNSKY POPÍSAŤ STAV SLOVENSKEJ PRAVICE, ASI NAJVÝSTIŽNEJŠIE BY BOLO PRIDELIŤ JEJ DIAGNÓZU PROGRESÍVNA PARALÝZA. TO JE STAV, KEĎ BY AJ VÔĽA BOLA, ALE TELO NEVLÁDZE. PRESNE TAK SA JAVÍ

DNEŠNÁ PRAVICA. MÁ PLNÉ ÚSTA TOHO, ŽE BY BOLA PODSTATNE LEPŠOU ALTERNATÍVOU SMER-U, LEN AKOSI VÍZIA ČI PROGRAM CHÝBAJÚ, A TAK JEDINÁ

AKTIVITA, KTOREJ JE SCHOPNÁ, JE DEŠTRUKCIA. PRESNEJŠIE POVEDANÉ – O ČO NEÚČINNEJŠIA JE PRI DEŠTRUKCII SMER-U, O TO ÚSPEŠNEJŠIA

JE V SCHOPNOSTI SAMODEŠTRUKCIE.

SLOVENSKÁ PRAVICA V PROGRESÍVNEJ PARALÝZE

Roman Michelko

28 Vraj patrili ku Kosovskej oslobodzovacej armáde (UÇK) a k jej macedónskej od-noži Národnej oslobodzovacej armáde

Macedónska (NLA). Inak povedané, k militant-ným zložkám miestnych Albáncov zapojeným do zdĺhavej a v posledných rokoch utlmenej partizánskej vojny za tzv. Veľké Albánsko. Ma-cedónskym špeciálnym jednotkám kládli húžev-natý odpor. Tiekli potoky krvi, čo zvýšilo riziko prenesenia bojov do okolia, obývaného prevažne albánskou menšinou.

ALBÁNSKE SNYMiestni albánski muži prestali chodievať po uli-ciach viditeľne ozbrojení ako pred pätnástimi rokmi, no zvyknú mať doma zbrane na ochranu životov i obranu cti svojich najbližších. Hodno-tový pojem cti tam stále ešte nevymizol, aj keď veliteľské zložky UÇK a NLA so cťou a národ-nou hrdosťou výnosne obchodujú. Sú prepoje-ní s balkánskou mafiou, ale aj so zahraničnými sponzormi ozbrojeného boja za Veľké Albán-sko. Markantný vplyv na ich činnosť majú dar-covia peňazí zo Saudskej Arábie a monarchií Perzského zálivu. Tí vniesli do programových zásad UÇK a NLA prvky islamského funda-

navrátilcov patrí nálepka teroristu. Veľkoalbánske povedomie opierajú o spomienky na obdobie 2. svetovej vojny, keď fašistické Taliansko umož-nilo územiam Balkánu obývaným Albáncami vytvoriť spoločný štát, i keď vazalsky podriadený Mussoliniho Rímu.

SRBSKO A BULHARSKO V STREHUPartizánska vojna Albáncov v Kosove proti Srb-sku s následnou vojenskou intervenciou NATO na jar 1999 otriasla vládou susedného Ma-cedónska. Povstanie v Macedónsku v januári 2001 ju pod patronátom EÚ prinútilo uzavrieť dohodu s NLA o novom štátoprávnom usporia-daní. Albánska menšina, ktorá tvorila približne štvrtinu dvojmiliónového obyvateľstva, dosta-la široké menšinové práva a záruku účasti na politickom rozhodovaní v decentralizovanom štáte. Mierovú dohodu z augusta 2001 podpísa-li obe vtedajšie hlavné albánske politické stra-ny, no nie velenie NLA. To pristúpilo iba na odovzdanie zbraní poriadkovým silám NATO. Macedónska parlamentná scéna odvtedy zo-hľadňuje požiadavky albánskych strán, za čo ju Brusel chváli. Bojovníci NLA sa stiahli, no neprestávajú dávať o sebe vedieť sporadickými

Patrik Sloboda

PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN

KEĎ MACEDÓNSKY PREZIDENT ĎORGE IVANOV 9. MÁJA PREDČASNE ODLIETAL Z MOSKVY, NEBOLO TO PRETO, LEBO SA MU ZNEPÁČILI GRANDIÓZNE OSLAVY

70. VÝROČIA VÍŤAZSTVA SOVIETSKEHO ZVÄZU V 2. SVETOVEJ VOJNE. DOHNALO HO K TOMU VRENIE DOMA, KDE PROTITERORISTICKÉ BEZPEČNOSTNÉ ÚTVARY

ČISTILI PERIFÉRIU SEVEROMACEDÓNSKEHO MESTA KUMANOVO OD OZBROJENÝCH SKUPÍN, KTORÉ TAM MALI PRIPRAVOVAŤ ROZSIAHLE TERORISTICKÉ ÚTOKY.

mentalizmu, ktorý stmeľuje balkánskych Al-báncov účinnejšie ako albánska vláda v Tirane usmerňovaná bruselskými eurokratmi. Tá sa od presadzovania záujmov Albáncov v okolitých štátoch násilnou cestou verejne dištancuje. O veľkom sne zjednotenia Albáncov do Veľké-ho Albánska hovorí zriedkavo, aby nedráždila Brusel. Tvrdí, že Albánci z balkánskych krajín sa môžu spojiť do albánskeho euroregiónu vstupom svojich štátov do EÚ. Brány Únie však ostávajú pre kvarteto Bosny a Hercegovi-ny, Macedónska, Srbska a Kosova vzdialené. Vstupný prah ešte neprekročilo ani Albánsko, ktoré v apríli 2009 prijala Severoatlantická ali-ancia za plného člena. Dá sa predpokladať, že odvtedy má hlavný stan NATO v Bruseli lepší prehľad o tom, ako Tirana koordinuje akcie oboch hlavných prúdov albán-skych nacionalistov na Balkáne – ozbrojeného a neozbrojeného. Rozdiely medzi nimi nie sú čierno-biele, najmä po tom, ako sa na Balkán vra-cajú mladí muži, ktorí prešli vojenským výcvikom v islamských militantných hnutiach v Ázii a Afri-ke. Spojené štáty a EÚ viaceré z nich striedavo za-raďujú a vyraďujú zo zoznamu teroristických sku-pín, čo sťažilo prehľad o tom, komu z albánskych

útokmi na policajné stanice. Minulý mesiac podnikli útok na pohraničné posty na hranici s Kosovom. Macedónska armáda 9. mája pod-nikla akciu proti NLA pod zámienkou zabráne-nia pripravovanej sérii teroristických útokov na civilné obyvateľstvo.Macedónsko je drobná krajina s rozlohou zhru-ba polovice Slovenska. Vzdialenosti sú tam krát-ke, k hraniciam Kosova, Srbska a Bulharska sa merajú v desiatkach kilometrov. Oddiely NLA z okolia Kumanova majú v Kosove tylové záze-mie. Hoci kosovská vláda zrušila a demobilizova-la UÇK, bol to výnos formálny, učinený pod ná-tlakom Bruselu a nedotiahnutý do konca. Mnohí bojovníci UÇK prešli k albánskemu partizánske-mu odboju v neďalekom Srbsku a Macedónsku. Preto prudké boje v Kumanove zalarmovali mi-nisterstvá obrany a vnútra v Belehrade, Prištine i Sofii. Bulharsko je členom NATO i Európskej únie, a tak nadobudli zúrivé prestrelky v Kuma-nove medzinárodný rozmer. Macedónskemu prezidentovi, premiérovi a ministrom silových re-zortov sa rozdrnčali telefóny s nervóznymi otáz-kami, či sa opakuje albánske povstanie z roku 2001. Odpovede, že špeciálne jednotky teroristov rozprášili, overí čas.

29

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN

AAAAA > AAAAAAA> KORUNNÍ SVEDKOVIA

30

MEDZI MLYNSKÝMI KAMEŇMINeuplynul ani týždeň a macedónsku koaličnú vlá-du, v ktorej sú zastúpení aj Albánci, zasiahla iná, zákernejšia pohroma – farebná revolúcia. Vládne koalície už roky vedie Nikola Gruevski, do vlaňaj-ška neoddiskutovateľne prozápadný premiér. Na Balkáne neprekvapuje, že sa okolo neho zoskupili oligarchické klany, ktoré si zo štátu spravili dojnú kravu. Jeho hlavný politický súper z opozičnej so-ciálnej demokracie Zoran Zaev však tiež nie je an-jelom, a za finančné machinácie dokonca sedel.Čo viedlo Západ k tomu, že zahrnul Zaeva priaz-ňou a zanevrel na Gruevského? Médiá hlavného prúdu tvrdia, že Gruevski sa odcudzil zásadám demokracie deformovaním právneho štátu, ovplyvňovaním justičných orgánov a zapletením sa do aféry s protiprávnym odpočúvaním. Jeho najhlasnejší kritik Zoran Zaev začal vo februári zverejňovať zostrihy nahrávok, ktoré mu posky-tol náčelník tajných služieb Zoran Vertuševski. Z kruhov okolo premiéra už vlani vzišlo podo-zrenie, že usilovný šéf spravodajca odpočúval aj činiteľov vládnej koalície a zozbieraný materiál posúval aj spravodajským centrálam západných mocností. Zverejňovanie nahrávok je vraj vystup-ňovaním nátlaku Zaeva na Gruevského, aby od-stúpil. Gruevski sa vlani na jeseň začal javiť ako nedostatočne prozápadný po tom, ako Bulharsko odstúpilo od ruského projektu výstavby plynovo-du Južný prúd. Obnovená studená vojna vtedy rozdelila Balkán na dva tábory. Ani nie tak na pro-západný a proruský ako prozápadný bez výhrad a prozápadný s výhradami.

TLAK NA VLÁDU STÚPAVláda N. Gruevského patrí k tomu druhému. Neprestala považovať vstup do EÚ a do NATO za priority štátu. No zdráhala sa pretrhať hos-podársku spoluprácu s Ruskom a prísť o značné príjmy za tranzit ruského zemného plynu. Ne-chcela zahodiť príležitosť, ktorá sa naskytla, keď ruský energetický obor Gazprom hľadal alter-natívne trasy na prepravu svoju plynu do južnej a strednej Európy. Plynovod nazvaný Turecký potok nemá opustiť dno Čierneho mora na bul-harskom, ale tureckom brehu, a pokračovať ku koncovému odbernému uzlu na hranici s Gréc-kom. K nemu majú podľa ruských predstáv pri-

staviť odberateľské štáty plynovod smerujúci cez Grécko a Macedónsko do Srbska, k pôvodnej trase Južného potoka vedúceho cez Maďarsko ku koncovému uzlu v dolnorakúskom Baumgar-tene.Šéf Gazpromu Alexej Miller 8. mája potvrdil spustenie prípravných práv na položenie podmor-ského potrubia. O týždeň nato vypukla v Skopje macedónska farebná revolúcia v štýle známom z vlaňajšieho Kyjeva alebo Hongkongu a v pred-chádzajúcich rokoch z iných kútov sveta – masové demonštrácie pred budovami štátnych inštitúcií, výzvy na odstúpenie vlády a stavanie stanových táborov protestujúcich aktivistov. Premiér Gruev-ski síce 17. mája kontroval mohutným pochodom stúpencov vlády, no väčšiu výdrž prejavili jeho kri-tici utáborením sa pred parlamentom. Nevyčítajú mu záujem o ruský plynovod, ale podobne ako veľvyslanci USA a krajín EÚ deficity demokracie a opúšťanie základných hodnôt euroatlantického spoločenstva.

GEOPOLITICKÉ BREMENOAlbánska menšina sa vo farebnej revolúcii nepo-stavila jednoznačne na stranu opozície. Albánske červené vlajky viali v Skopje na protivládnych i provládnych pochodoch. To naznačuje prevahu geopolitického nad vnútropolitickým medzietnic-kým podnetom na farebnú revolúciu. Gruevski so Zaevom už zviedli spoločnú viachodinovú debatu na pôde Európskeho parlamentu a chystajú sa na ďalšiu. Obaja sa predháňajú v prejavoch odhodla-nia pokračovať v nastúpenom proeurópskom kur-ze. Rozdeľuje ich len ruský plynovod, čo nemusí byť dosť na udržanie plameňov farebnej revolúcie.Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko podpísali 21. mája deklaráciu o podpore zámeru prepojenia existujúcej infraštruktúry na dodávky plynu prostredníctvom projektu Eastring. V zá-sade má ísť o obojsmerné severojužné prepoje-nia existujúcich i projektovaných plynovodov: na severe Európy z Ruska a na juhu zo Strednej Ázie a Blízkeho východu. Portál Eastring.eu za-hŕňa v zmienke o zdrojoch i ruský plyn z odber-ného uzla Tureckého potoka. Samozrejme, ak by sa postavil, čo si Západ vedúci s Ruskom hos-podársku, politickú a informačnú vojnu aspoň nateraz neželá.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN

SATIRA > > SATIRA

3332

Kresby: Carlos Latuff

TÉMA MESIACA:

SKRYTÁ HROZBA BRUSELU

POČAS UPLYNULÝCH STOROČÍ SA OPAKOVANE NAŠIEL NIEKTO, KTO SA SNAŽIL ZJEDNOTIŤ EURÓPU POD SVOJIMI KRÍDLAMI – RÍMSKA RÍŠA, FRANSKÁ RÍŠA, NAPOLEON, HITLER –, PRIČOM VŠETCI SVOJE SNAHY DOKÁZALI ZDÔVODNIŤ „UŠĽACHTILÝMI“ MYŠLIENKAMI. V NAŠEJ VÝCHODNEJ ČASTI SVETADIELU TO BOL NAPOSLEDY SOVIETSKY ZVÄZ. A PRÁVE PRAKTIKY ZSSR NÁPADNE PRIPOMÍNAJÚ SÚČASNÉ CENTRALISTICKÉ AKTIVITY „SÚDRUHOV“ V BRUSELI. ZA VŠETKÝM SÚ SNAHY O SÚSTREDENIE MOCI NA JEDNOM MIESTE. NA DRUHEJ STRANE, ĎALŠIA CENTRALIZÁCIA NARÁŽA NA ROZDIELNOSŤ EURÓPSKYCH NÁRODOV. NA SPOLUPRÁCI JEDNOTLIVÝCH KRAJÍN ČI ZJEDNOCOVANÍ LEGISLATÍVNEHO PROSTREDIA UĽAHČUJÚCEHO OBCHODNÉ VÝMENY NIE JE SAMO OSEBE NIČ ZLÉ. ALE SNAHA O VYTVORENIE JEDNOLIATEJ EURÓPSKEJ MASY OBYVATEĽSTVA MÔŽE VIESŤ SKÔR K ROZPADU ÚNIE AKO K ĎALŠIEMU PREHĹBENIU SPOLUPRÁCE.

EÚ NIE JE ZĎALEKA PRVÝM POKUSOM O CENTRALIZÁCIU STARÉHO KONTINENTU. V MÁJI SME SI OKREM „DNÍ EURÓPY“ PRIPOMÍNALI 70. VÝROČIE PORÁŽKY

FAŠIZMU A NACIZMU – ČIŽE „NOVEJ EURÓPY“, KTORÁ NADVÄZOVALA NA PRVÚ A DRUHÚ RÍMSKU RÍŠU. U NÁS ZASE 206. VÝROČIE BITKY PRI BRATISLAVE

V RÁMCI VOJNY S NAPOLEONOM, KTORÝ SA SVOJÍM SPÔSOBOM TIEŽ POKÚŠAL O ZJEDNOTENIE NÁRODOV EURÓPY.

ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH

SÚVISLOSTIACH

Peter Dano

Aj v antickom Grécku je myšlienka zjednotenia Európy čitateľná. Na ňu priamo nadväzoval staroveký Rím.

Z historicko-geografického pohľadu Rím ovlá-dal územie, ktoré možno považovať za jadro vtedajšej Európy. Niekto môže namietať, že u Rimanov išlo len o mocenské ovládnutie bez zjednocovacieho úsilia, avšak vtedajšia rímska politika a diplomacia sa pokúšala podľa mož-nosti minimalizovať náklady pri maximálnom zisku. A ak to len trochu bolo možné, suverén-nym dŕžavám sa snažila predstaviť len pozitíva takejto integrácie, vyhnúť sa priamej vojenskej konfrontácii a pomocou dômyselných intríg vraziť klin medzi národy, ktoré neboli pod ich správou, v zmysle dnes už známeho rozdeľuj a panuj.

Túto politiku sa Rimanom darilo istú dobu na obmedzenom území presadiť, avšak pôvodným obyvateľom (ako dokazujú najstaršie artefakty na území Európy, ktoré po tisícročiach opäť vychádzajú na svetlo) sa neskôr na istý čas podarilo dosiahnuť zjednotenie pod slovanskú správu. Ako jasný príklad možno uviesť citát z knihy talianskeho autora Maura Orbiniho Pô-vod názvu, slávy a rozšírenia národa slovanského, vydanej v roku 1601: „Slovanský národ ozbroje-ný svojimi zbraňami dobreže neovládol všetky národy vo vesmíre: ovládol Áziu i Afriku, bil sa s Egypťanmi aj s Alexandrom Veľkým, pokoril si Grécko, Macedónsko, Ilýrsku krajinu; ovlá-dol Moravu, krajinu Šlenskú, Českú, Poľskú aj s pobrežím Baltského mora, prešiel Itáliou, kde mnoho ráz bojoval proti Rimanom. Niekedy bol

TÉMA MESIACA > ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH

36

39

porazený, inokedy bijúc sa v boji veľkým smr-teľným krviprelievaním odpovedal Rimanom; neraz bijúc sa v boji rovným bol. Nakoniec si pokoril Rímsku ríšu, ovládol mnohé jej provin-cie, zničil Rím, učiniac cisárov rímskych svoji-mi daňovými poplatníkmi, čo na celom svete nijaký iný národ nedokázal. Ovládol Franciu, Angliu a ustanovil panovanie v Hispánii; ovlá-dol najlepšie provincie Európy; a z neho, vždy slávneho národa v minulých časoch pochádzali najsilnejšie národy; t. j. Slovania, Vandali, Bur-gunďania, Góti, Ostrogóti, Rusi alebo Rasi, Vi-zigóti, Gepidovia, Getialanci, Uverli alebo Gru-ly, Skirri, Girri, Melanďania, Baštarni, Peuki, Dákovia, Švédi, Normani, Tengovia alebo Fíni, Ukrovia alebo Unkranovia, Markomani, Kvádi, Frankovia, Alleri boli blízko Venetov alebo Ge-netov, ktorí obývali pobrežie Baltského mora a rozdelili sa na mnohé druhy; t. j. Pomorania, Uvilci, Ruľania, Uvarnavovia, Obotritovia, Po-labania, Uvagirovia, Lingonovia, Redatovia alebo Riadutovia, Circipannovia, Kizinovia: Heruli alebo Helueldovia, Levbuzovia, Uvilino-via, Storedandovia a Bricani s mnohými inými, ktorí všetci boli národ Slovanov.“Orbini ďalej uvádza, že národ Slovanov ovlá-dal Áziu, Afriku a Európu. Konkrétne Franciu, Angliu, Hispániu, Itáliu, Grécko, Balkán – Ma-cedónsko a Ilýrsku krajinu (dnešné Albánsko, časť Srbska a Grécka), pobrežie Baltského mora i ďalšie európske provincie. Podľa Orbi-niho pochádzajú zo Slovanov mnohé európske národy. Napríklad Burgunďania, t. j. obyvate-lia Burgundska – krajiny, ktorá bola pripojená k Francúzsku v 15. storočí, Góti, Švédi, Fíni, východní Góti a západní Góti (u Orbiniho Vizigóti), Góti-Alani, Dákovia, Normani či Frankovia Tráci, t. j. jednoducho Turci, Vené-di (obyvatelia Venécie, čiže dnešných Benátok a okolia), Pomorania (obyvatelia Pomoria, t. j. Prusi a Poliaci), Britanci alebo Bretónci, Avari. Tieto skutočnosti dokladá Orbini okrem iných zdrojov aj staroškandinávskymi geografickými traktátmi.Je zaujímavé, že aj základ Franskej ríše bol zo začiatku veľmi podobný rímskemu a zaujímal väčšinu územia šiestich zakladajúcich štátov budúcej EÚ. Korunovácia Karola Veľkého

uviedla do dejín myšlienku cisárstva, kde rím-sky cisár mal byť hlavou svetskej moci a vytvoriť zjednocujúci prvok panovníkov vtedajšej západ-nej Európy na základe západného kresťanstva. Avšak boj medzi cisárom a pápežom o svetskú moc tomu zabránil. Dokonca mnohí pápeži si nárokovali na svetovládu vďaka podpore dobre organizovaného cirkevného aparátu rozmiest-neného prakticky po celej Európe.Ústup od týchto univerzalistických ambícií na-stal naoko vznikom Svätej ríše rímskej národa nemeckého v roku 1588, keď dochádza k opä-tovnej zmene smerom k národným štátom. To-muto obdobiu predchádzali aj plány husitského kráľa Jiřího z Poděbrad (1420 – 1470) zbaviť sa moci pápeža a obmedziť vplyv cirkvi. Táto únia mala mať spoločný orgán zo zástupcov štátov a rozhodnutia mali byť záväzné pre každého člena. Mierová únia mala zjednotiť štáty Euró-py proti hrozbám zo strany Osmanskej ríše, no dôvodom jeho snaženia bol aj pokus vymaniť sa zo zahranično-politickej izolácie, do ktorej ho zatláčala rímska cirkev. Nezanedbateľný vplyv na mocenské väzby a vzťahy v Európe zo strany národov východ-nej Európy a Ruska (hlavný nástupnícky štát Veľkej Tartarie) si môžeme príkladne ukázať na postojoch Ivana IV. Hrozného. Niektoré pramene síce tvrdia, že práve počas jeho vlády bolo Rusko slabou krajinou a nemalo žiadny skutočný vplyv na svojich susedov, avšak po ce-lej Európe sa v múzeách uchovali jeho listy, kto-ré písal európskym monarchom, a tie poskytujú celkom odlišný pohľad. Mnohé jeho listy boli neskôr upravené, prípadne zmizli. Uvediem príklad toho, čo sa zachovalo, a síce list švéd-skemu kráľovi Gustavovi I., ktorého originál je uložený vo švédskom kráľovskom archíve: „Ty si zo sedliackeho, a nie vladárskeho rodu! Keď novgorodskí miestodržitelia veľkého panovní-ka, cára ruského, pošlú svojho posla ku kráľovi Gustavovi, tak Gustav, kráľ švédsky a gótsky, bude musieť pred týmto poslom bozkávať kríž, lebo pre teba je nemožné sa mimo miestodrži-teľov k nám priamo dovolávať!“Z citovaného teda vyplýva, že Ivan IV. nepova-žuje švédskeho kráľa za seberovného a Európu s jej monarchami považoval za svojich vaza-

ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH > TÉMA MESIACATÉMA MESIACA > ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH

38

lov, ktorí nemali právo ani priameho kontaktu z cárom, čo odôvodňoval nasledovne: „My od Augusta Cézara rodom pochádzame!“ V tom-to duchu sa listom, ktorý je uložený v londýn-skom archíve, obracia aj na britskú panovníčku Alžbetu I. Tudorovú. Tu sa cár tiež označuje zvysoka My, pričom na anglickú kráľovnú sa obracia ako na Ty a na konci listu ju dokonca nazval „nemravná dievka“. Napriek snahám o vymedzenie oblastí vplyvu na západ a východ vo Francúzsku dodnes uchovávajú ako súčasť národného historického dedičstva krajiny slo-viensku Bibliu, ktorú priniesla ako dar svojmu manželovi Henrichovi I. kňažná Anna Kyjevská (kráľovná Francúzska v rokoch 1051 – 1060, dcéra Jaroslava Múdreho). Politika sa od polovice 17. storočia opiera o ideu suverenity štátu, ktorá zabezpečovala vláde ne-obmedzenú moc do vnútra krajiny, ale aj prin-cíp rovnosti štátov v rámci globálnej politiky. William Penn v roku 1693 vyslovil myšlienku vytvorenia európskeho parlamentu, ktorý by za-bezpečil mier. V 18. storočí to bol napr. Abbot Charles de Saint-Pierre (1728) so svojou ligou 18 suverénnych štátov, spoločným rozpočtom, hospodárskou úniou a zrušením vnútorných hraníc, čo je prakticky súčasný stav.Príchodom 19. storočia znova ožil koncept štát-nej suverenity, avšak v spojení s ideou národa ako jednotky kultúrnej, hospodárskej a poli-tickej organizácie života človeka, čo upevnilo následné rozdelenie Európy na množstvo ná-rodných štátov, ale zároveň napr. vznik Bis-marckovho Nemecka. Bismarck je autorom aj tohto (dnes obzvlášť aktuálneho) výroku: „Moc Ruska môže byť podlomená jedine oddelením Ukrajiny. Tú treba nielen odtrhnúť, ale aj posta-viť proti Rusku, poštvať proti sebe dve časti jed-ného národa a pozorovať, ako brat bude zabíjať brata. Na to treba nájsť a vyškoliť zradcov v ra-dách národnej elity a s jej pomocou zmeniť uve-domelosť jednej časti veľkého národa do takej miery, že tento bude nenávidieť všetko ruské, nenávidieť svoj rod, neuvedomujúc si to. Všetko ostatné je otázkou času.“ Hoci na jednej stra-ne táto myšlienka umožnila presadenie národ-nej vlády, opakovane viedla k tragédiám vojen.Napoleon Bonaparte sa na základe myšlienky

jednotnej Európy pokúsil o jej ovládnutie, ale s dominantným postavením Francúzska na európskom kontinente vrátane pokusu spojiť obdobne zmýšľajúce sily a získať kontrolu nad bohatstvom najväčšieho eurázijského impéria, na čom stroskotal.Toto obdobie bolo okrem národných a demokra-tických revolúcií plné aj ideí európskej jednoty. Napr. na Medzinárodnom mierovom kongrese v roku 1849 v Paríži francúzsky spisovateľ a hu-manista Victor Hugo povedal: „Príde deň, keď vytvoria všetky národy nášho kontinentu európ-ske bratstvo. Príde deň, keď uvidíme Spojené štáty americké a Spojené štáty európske tvárou v tvár, ako si podávajú ruky ponad oceány.“ Na tejto konferencii bol aj taliansky literát a politik Giuseppe Mazzini, ktorý sám v roku 1843 vyzý-val na vytvorenie federácie európskych repub-lík. Ruský anarchista Michail Bakunin na kon-grese Ligy za mier a slobodu v Ženeve (1867) vyzýval: „Aby sme v medzinárodných vzťahoch Európy dosiahli triumf slobody, spravodlivosti, mieru a znemožnili občiansku vojnu medzi rôz-nymi národmi, ktoré vytvárajú európsku rodi-nu, máme otvorenú len jedinú cestu: vytvorenie Spojených štátov európskych.“ V podobnom duchu by sme mohli pokračovať. V 19. storočí sa určitá integrácia uskutočnila aj pri vzniku národných štátov Talianska a Nemec-ka, pričom habsburská monarchia čoraz viac čelila silnejúcemu tlaku hnutí presa dzujúcich rozdelenie ríše. Tu treba spomenúť, že i dnes prevažuje snaha predstaviť EÚ ako projekt, kto-rý zabezpečí Európe trvalý mier a prosperitu. Avšak napr. historik Thierry Bardot mnohými argumentmi upozorňuje na fakt, že vždy, keď národné štáty presunú časť svojej suverenity na nadnárodný celok, vznikajú konflikty. Navr-huje zrušiť euro a vrátiť sa k národným hrani-ciam (podobné snahy možno dnes vidieť napr. v Rakúsku). Podľa neho je nacionalizmus či vlastenectvo obviňované z rozpútania nielen druhej svetovej vojny, ale aj tej prvej, počas kto-rej bolo cieľom Nemecka priradiť nenemecké regióny k svojmu impériu.Vojna navyše začala „výbuchom súdka prachu“, ktorý predstavovalo mnohonárodnostné Ra-kúsko-Uhorsko. Tento predchodca Európskej

41

únie odmietal uznať nezávislosť bosnianskych Srbov, čo viedlo skupinu mladých Bosniakov k atentátu na arcivojvodu Františka Ferdinan-da v júni roku 1914. Útlak zo strany centralizu-júceho režimu vždy vyvoláva napätie. Jedným z hlavných poučení, ktoré bolo z prvej sveto-vej vojny vyvodené, bol znovuobjavený pojem národného sebaurčenia, propagovaný okrem iných aj americkým prezidentom Woodrowom Wilsonom. Tento princíp vyžaduje úctu k jed-notlivým národom namiesto snahy rozptýliť či integrovať ich do väčšieho centrálne ovládané-ho celku.Na budovaní európskeho impéria bol v 20. sto-ročí založený fašizmus i nacizmus a ešte v roku 1933 Mussolini tvrdil, že „Európa by mohla opäť získať vplyv na svetové dianie, keby sa jej podarilo dosiahnuť politickú jednotu“. Po-dobne Joseph Goebbels 11. septembra 1940 vyhlásil: „Som si istý, že o päťdesiat rokov sa už o jednotlivých krajinách hovoriť nebude.“

A Adolf Hitler v rozhovore s fínskym minis-trom zahraničných vecí v roku 1941 vyhlásil, že „európske krajiny úplne očividne patria k sebe ako členovia jednej veľkej rodiny“. Anglický historik Hugh Seton-Watson došiel k záveru, že Hitlerove zámery sa netýkali len toho, čo by sme dnes nazvali nemeckým nacionalizmom. Projekt novej Európy či Tretej ríše mal jedno-značný cieľ, a to podmaniť si celú Európu vrá-tane priľahlých území a zotročenie pôvodného obyvateľstva. Sám Mussolini zakladal okolo Stredozemného mora nové rímske impérium a Japonci si želali vytvoriť rozsiahlu oblasť hos-podárskej spolupráce vo východnej Ázii.Tu treba podčiarknuť, že ani nemecký rasizmus nebol výrazom nacionalizmu, ba skôr naopak. Paradoxne totiž rasa presahuje hranice náro-dov a štátov, čiže táto teória je jednoznačne medzinárodnou doktrínou. Je pozoruhodné, že Robert Schuman, jeden zo zakladateľov európ-skeho projektu, bol až do 17. júla 1940 štátnym

ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH > TÉMA MESIACATÉMA MESIACA > ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH

40

tajomníkom vichistického režimu, ktorý kola-boroval s Nemcami. Ako poslanec za Lotrinsko v roku 1938 podporoval Mníchovskú dohodu, a tak dopomohol Hitlerovi a jeho spojencom rozbiť a neskôr okupovať Československo. Dôsledky tohto „zjednocovania“ asi všetci po-známe.Ako je všeobecne známe, po druhej svetovej vojne bola časť Európy (prevažne so zachovanou slo-vanskou kultúrou) zjednotená ideou komunizmu, kde bol nastolený reálny socializmus pod vplyvom ZSSR, a časť pod liberálnou demokraciou a USA. Je to obdobie relatívneho mieru a určitej rovnová-hy nielen v Európe, ale aj vo svete. K porušeniu rovnováhy došlo po vnútornom rozvrate ZSSR. Od čias Rímskej ríše síce prešlo mnoho storočí, avšak logika politického myslenia mnohých politi-kov akoby vychádzala zo starého známeho rozdeľuj a panuj. Rozdiel je však v prostriedkoch a metó-dach či technikách realizácie.Tesne pred koncom druhej svetovej vojny John Foster Dulles, budúci šéf CIA, v duchu rím-skeho a Bismarckovho receptu vypracoval kon-cepciu rozkladu ZSSR a prakticky celej oblasti jeho vplyvu, ktorá bola podľa potrieb aktuali-zovaná a neskôr úspešne použitá v Juhoslávii a využíva sa prakticky dodnes. Vyznačovala sa podporou tzv. disidentov, ktorí organizovali rôzne akcie. Napríklad na Slovensku to bola v roku 1988 známa sviečková demonštrácia. Samozrejme, realizácii Dullesovho projektu významne pomohol svojou politikou Michail Gorbačov a Boris Jeľcin. Avšak autori nového delenia koristi sa neuspokojili ani s rozložením ZSSR na národné štáty a v roku 1997 bol vy-pracovaný Houstonský projekt, podľa ktorého treba Rusko rozdeliť, a to tak, že Sibír pripad-ne USA, severozápad Nemecku, juh a Povolžie Turecku a Ďaleký východ Japonsku. Projekt počíta, že z Ruska sa každoročne vyvezie 57 % produkcie ropy, 40 % plynu, 90 % medi, 97 % niklu a 99 % hliníka. Jednoducho je potrebné vytvoriť z Ruska ľahko ovládateľné surovinové kolónie. Pritom jestvujú rôzne výpočty, koľko ľudí bude stačiť na ťažbu, spracovanie a ex-port surovín pre Západ (výpočty uvádzajú do 60 mil. ľudí). Exministerka zahraničia Madelei-ne Albrightová bola v tomto podstatne skrom-

nejšia a prehlásila, že na tento účel postačí 15 miliónov ľudí. Podľa nej „je Sibír príliš veľká a bohatá, aby patrila jednému štátu“. Tu treba citovať aj slová poradcu piatich amerických prezidentov Zbigniewa Brzezinského z jeho knihy Veľká šachovnica (1997): „Bez Ukrajiny prestáva byť Rusko eurázijskou mocnosťou.“ V roku 1999 pri príležitosti udelenia titulu čest-ného občana Ľvova k tomu dodal: „Ukrajina je pre nás baštou Západu proti obnoveniu ZSSR. Nový svetový poriadok sa buduje proti Rusku a na troskách Ruska.“Na záver treba pripomenúť, že história sa opa-kuje a ušľachtilé pojmy ako mier, prosperita, de-mokracia, ľudské práva či právo na sebaurčenie sa zneužívajú na presadzovanie koristníckych záujmov jednotlivcov na úkor väčšiny ľudstva, a čo je ešte horšie – už aj našej planéty. V roku 1938 zradilo Francúzsko, Veľká Británia a Ta-liansko medzinárodné právo a v rozpore s ním vydalo Nemecku, Maďarsku a Poľsku naše Čes-koslovensko. V mene tohto mieru bol náš štát rozdelený a všetky jeho zdroje využité na spo-luúčasť v nacistickej invázii proti vtedajšiemu ZSSR.Dnes sa euroatlantický priestor opäť nachá-dza v umelo vytvorenej hospodárskej kríze. Novodobý korporačný fašizmus predstavuje bezohľadná politika USA a NATO. Pod touto zástavou sa stavajú v Európe raketové základne. Nezákon ne sa okupuje Irak a Afganistan, rozlo-žila sa Líbya, podporuje sa terorizmus v Sýrii, investujú sa ohromné prostriedky do výroby zbraní a na destabilizáciu oblastí, ktoré USA nazývajú svojou sférou vplyvu, hoci polovica ľudstva trpí hladom a chorobami. V mene mie-ru a prosperity v réžii USA a s asistenciou vojsk NATO bola v roku 1999 humanitárne bombar-dovaná zvyšková Juhoslávia, odtrhnutá srbská časť územia Kosova a Metohije. Tu treba po-znamenať, že táto časť Srbska nie je nič iné len novou kolóniou v amerických rukách s druhou najväčšou základňou v Európe. Jednoznačne je to predpolie, ktoré je spolu s Ukrajinou na-mierené voči Rusku a mierovému spolužitiu vo svete. Ďalšie obsadené políčko v bezcitnej hre o ovládnutie sveta. V hre, v ktorej trpí väčšina obyvateľstva a naša planéta.

42

Pôvodná myšlienka o európskej jednote od-straňujúcej rivalitu a zabraňujúcej vojnám dospela do zvrátenej podoby, kritikmi

občas nazývanej EÚSR – Európska únia socia-listických republík, ako obdoba bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík. Komisári zostali, len riadiace politbyro zmenilo centrálu – včera Moskva, dnes Brusel.Priaznivci európskej centralizácie môžu na-mietať – veď ide o principiálny rozdiel, namiesto marxisticko-leninskej ideológie spoločný záujem o bezpečnosť, prosperitu, občianske slobody, ľudské práva a demokratické princípy. V mene vyššieho dobra pre všetkých sa dnes nemajú spá-jať proletári všetkých krajín, ale občania európ-skych štátov a odovzdávať svoje právomoci na národnej úrovni do spoľahlivých rúk nadnárod-ných štruktúr eurokomisárov a euroinštitúcií. Sú tu však aj udalosti, záujmy a ciele, o ktorých sa síce priveľmi nahlas nehovorí, no našťastie už nie sú ani nijakým tajomstvom. Zaslúžia si rovnakú pozornosť ako integračná propaganda o pozitív-nom prínose stále užšej a užšej integrácie a po-silňovania centrálneho riadenia v každej oblasti.

VONKAJŠIA PÁČIVÁ POZLÁTKACieľom návrhu francúzskeho ministra zahranič-ných vecí Roberta Schumana z 9. mája 1950 bolo zabrániť ďalšej vojne medzi dvoma historickými rivalmi Francúzskom a Nemeckom spojením ich hutného a ťažobného priemyslu. Na jeho základe došlo o rok neskôr k podpísaniu dohody o Európ-skom združení uhlia a ocele predstaviteľmi Fran-cúzska, Nemecka, Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktoré sa stalo jedným zo základ-ných stavebných prvkov dnešnej Európskej únie.Schumanova deklarácia vyzývala na rešpektovanie mierových cieľov, sociálneho pokroku, ekonomic-kého rozvoja a solidarity. Nasledovali ďalšie kroky ako vznik Európskeho hospodárskeho spoločen-stva a Európskeho spoločenstva pre atómovú ener-giu. Ich zlúčením vzniklo Európske spoločenstvo, zrodila sa dohoda o Európskej únii a trvalo dvad-sať rokov, kým bola hospodárska, menová a po-litická únia zakotvená v Maastrichtskej zmluve. Právnu subjektivitu jej dala až Lisabonská zmluva v roku 2009. V súčasnosti má únia už 28 členov a pred jej bránami čakajú ďalší adepti na začlene-nie ako Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko,

TÉMA MESIACA > EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA

Ľubomír Huďo

EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA

VIAC EURÓPY AKO VŠELIEK NA VŠETKY NEDUHY STARÉHO KONTINENTU A INTEGRAČNÁ ZÁCHRANA V ZÁUJME CELKU POVÝŠENÉHO NAD ÚZKE

NÁRODNOŠTÁTNE ZÁUJMY. PODĽA EUROCENTRALISTOV JE TO JEDINÝ SPRÁVNY RECEPT NA AKÉKOĽVEK EKONOMICKÉ, SOCIÁLNE, MENOVÉ ČI INÉ SPOLOČENSKÉ

PROBLÉMY. ZAČALO TO SCHUMANOVOU DEKLARÁCIOU V ROKU 1950, POKRAČOVALO MAASTRICHTSKOU ZMLUVOU NA KONCI DVADSIATEHO STOROČIA

A V 21. STOROČÍ POKRAČUJE VÍZIOU SPOJENÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKYCH.

44

Čierna Hora, Macedónsko, Kosovo i Turecko.Na začiatku išlo len o zónu voľného obchodu, no na jej základe vznikla mohutná politická fede-rácia, ktorá má pod kontrolou viac ako polovicu zákonov členských štátov a najväčšou prekážkou jej ďalšieho rozmachu je národná suverenita. Ur-čitý posun k stupňovaniu vzájomného prepojenia pod centrálnym vedením avizoval v roku 2011 francúzsky prezident Nicolas Sarkozy: „Čoskoro predložíme návrhy zmien v zmluvách s cieľom zabrániť tomu, aby sa krajiny od seba vzďaľova-li v rozpočtových, hospodárskych a finančných záležitostiach.“ Podporila ho nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, keď vyhlásila, že bez prehĺbenia integrácie nie je možné riešiť dlho-vú krízu a obnovenie dôvery v eurozónu: „Nemô-žeme ďalej prešľapovať na mieste.“V roku 2012 už časť európskych predstaviteľov hovorí o potrebe založenia Spojených štátov eu-rópskych. Denník Die Presse informoval o dis-kusii desiatich šéfov diplomacií členských krajín EÚ – Belgicka, Dánska, Nemecka, Talianska, Luxemburska, Rakúska, Holandska, Poľska, Por-tugalska a Španielska – o budúcnosti Európy, ako by sa mala únia vyvíjať, ako budú fungovať európ-ske inštitúcie a deľba moci v nich. Riešenie videli tak ako vždy – v ďalšom presune suverenity na európsku úroveň, vlastne vo vytvorení jednotné-ho štátu z existujúcej únie podľa vzoru Spojených štátov amerických. Išlo by o model spolkového štátu s dvojkomorovým parlamentným systémom a priamo voleným prezidentom. Európania by mali európsku vládu – napríklad jedného ministra financií, Európsky menový fond, spoločnú armá-du i spoločné kreslo v medzinárodných organizá-ciách. Šéfovia štátov a vlád by mali menší vplyv na európsku politiku a členské štáty by odovzdali veľkú časť právomocí Bruselu.Šéfovia diplomacií ponúkli tento plán v záujme riešenia dlhovej krízy a posilnenia menovej únie, pre ktoré je potrebné reálne zvažovať možnosť vytvorenia Spojených štátov európskych. Jasne to definoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý vyzval na vytvorenie Spojených štátov európskych s tým, že únia potrebuje spo-ločnú vládu, aby predišla budúcim ekonomickým krízam. V rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel uviedol: „Súčasná kríza dáva neúprosne

predseda Európskeho združenia uhlia a ocele. Na európskej integračnej agende spolupracova-li aj americké kruhy – napr. Americká komisia pre zjednotenú Európu (ACUE) ustanovená už v roku 1948. Podpredsedom bol Allen Dulles, riaditeľ CIA v päťdesiatych rokoch minulého sto-ročia, a v jej správnej rade pôsobil i prvý riaditeľ CIA Walter Bedell Smith.Zverejnené dokumenty zo stretnutia skupiny Bil-derberg v roku 1955 ukazujú, že hlavným pred-metom diskusie bola európska jednota a podpora myšlienky integrácie a unifikácie. Už vtedy sa hovorilo o spoločnej mene a s tým súvisiacej ne-vyhnutnosti vytvoriť centrálne politické štruktúry na európskom kontinente. Étienne Davignon, bý-valý eurokomisár a predseda Bilderbergu vyhlásil, že o spoločnej mene euro sa na konferencii elitné-ho spolku hovorilo už dávno pred jeho zavedením a Bilderberg ju pomohol vytvoriť v 90. rokoch mi-nulého storočia. Dokument z bilderberskej kon-ferencie z roku 1955, zverejnený portálom Wiki-Leaks, tieto informácie potvrdzuje. Podľa tohto dokumentu je potrebné „v najkratšom možnom termíne dosiahnuť najvyšší stupeň integrácie, za-čínajúc spoločným európskym trhom“.Jeden z európskych účastníkov uviedol, že ak bude v Európe zavedená spoločná mena, bude nutné vytvoriť centrálny politický orgán. O dva roky neskôr už bolo založené Európske hospo-dárske spoločenstvo. George McGhee, bývalý americký diplomat, ktorý sa zúčastnil konferen-cie Bilderbergu v roku 1955, o mnoho rokov neskôr povedal: „Rímska zmluva, ktorá priniesla spoločný trh Európskeho hospodárskeho spolo-čenstva, bola vytvorená na Bilderbergu.“ Správa z bilderbergskej konferencie o spoločne dosiahnu-tej dohode uvádza: „Bolo jasné, že účastníci sa vrátia do svojich krajín obohatení podrobnejšími poznatkami a pochopením postojov mnohých ve-dúcich osobností iných štátov, a preto budú lepšie pripravení na riešenie ich spoločných problémov. Účastníci konferencie budú vo svetle dosiahnuté-ho konsenzu schopní oboznámiť s týmito názor-mi verejnosť v ich vlastných sférach vplyvu bez toho, aby prezradili zdroj ich informácií.“O niekoľko desaťročí neskôr vytvorila Lisabonská zmluva pozíciu európskeho prezidenta. Prvým sa stal Herman Van Rompuy, bývalý belgický pre-

najavo, že nemôžeme mať spoločnú menovú zónu bez spoločnej finančnej, hospodárskej a sociálnej politiky. Z Európskej komisie by sme mali urobiť vládu, na ktorú by dohliadal Európsky parlament. A to znamená Spojené štáty európske.“ Podľa neho by členské štáty Únie mali vypracovať novú zmluvu, nahrádzajúcu Lisabonskú, ktorá momen-tálne slúži ako inštitucionálny rámec európskeho integračného spoločenstva.Myšlienku Spojených štátov európskych obhajuje aj Ian Scott, bývalý šéf Svetovej banky, s tým, že ak by Brusel mohol ovplyvňovať verejné finan-cie členských krajín eurozóny a vymáhať dodr-žiavanie pravidiel, nemusela by Európa zápasiť s ekonomickými ťažkosťami. Preto je nevyhnutná predovšetkým fiškálna únia, kde by boli rozpoč-ty členských štátov pod oveľa väčšou kontrolou Bruselu. Viac integrácie by tak nadobudlo podo-bu Spojených štátov európskych a národné štáty by sa vzdali svoje fiškálnej suverenity v prospech spoločného úspechu eurozóny. Podľa Iana Scotta sa treba povzniesť nad úzko národné videnie v zá-ujme európskej jednoty, lebo jedine Spojené štáty európske sa môžu stať skutočne významnou sve-tovou silou, a možno tou najvýznamnejšou.V mene obyvateľov Európy, aby nemuseli znášať zdrvujúce sociálne dopady ekonomickej krízy a prípadných hospodárskych otrasov, a v záujme udržateľnosti rastu eurozóny je nevyhnutné stup-ňovať integráciu, presúvať právomoci do Bruselu a spoľahnúť sa na vysoko odborné zvládnutie fiš-kálnej, sociálnej a hospodárskej politiky.

ODVRÁTENÁ STRANA INTEGRÁCIEJózef Retinger, jeden zo zakladateľov skupiny Bil-derberg, siete 150 vplyvných osobností z oblasti politiky, financií, armády, akademických kruhov a médií z USA a západnej Európy, patril k pô-vodným architektom európskej integrácie. Ešte v roku 1946 v Kráľovskom inštitúte zahraničných záležitostí vyhlásil: „Európa potrebuje vytvoriť federálnu úniu, ktorej európske národné štáty odovzdajú rozhodujúcu časť svojej historickej su-verenity.“ Retinger bol zakladateľom Európskeho hnutia (EM), lobistickej organizácie zameranej na vytvorenie federalizovanej Európy. Okrem Retingera bol zakladateľom skupiny Bilderberg a Európskeho hnutia i Jean Monnet, neskôr

miér. Nový europrezident na menšom zhromaž-dení Bilderbergu v roku 2009, ktoré organizoval predseda Étienne Davignon, vyhlásil: „Nachá-dzame sa v ťažkých časoch – finančná kríza a jej dramatický dopad na zamestnanosť a rozpočty, klimatická kríza, ktorá ohrozuje naše samotné pre-žitie, obdobie úzkosti, neistoty a nedostatku dôve-ry. Tieto problémy možno prekonať iba spojeným úsilím našich krajín. Rok 2009 je prvým rokom globálnej vlády vďaka ustanoveniu skupiny G20, a to nie náhodou práve uprostred finančnej krízy.“Kríza vyvoláva strach a obavy, čo nahráva kon-cepciám o spásonosnej vláde jedného silného celku, ktorej neostáva nič iné, len viesť všetkých v ich vlastnom záujme k lepšej budúcnosti. Po-tom už krízy a konflikty nebudú, lebo bude jeden komplexný celok, jedna vláda, jedna politika. Nič nové pod slnkom.

HROZIVÁ PARALELAVladimir Bukovskij, neurofyziológ, spisovateľ a politický aktivista ako jeden zo zakladateľov di-sidentského hnutia v ZSSR strávil niekoľko rokov v sovietskych gulagoch a na psychiatrii. V roku 1976 emigroval do Veľkej Británie. Podľa jeho ná-zoru je Európska únia Sovietskym zväzom prezle-čeným do západného kabáta: „Ak skúmate všetky štruktúry a prvky tohto zjednocujúceho monštra, zistíte, že viac a viac pripomína Sovietsky zväz. Samozrejme, je to oveľa mäkšia verzia ZSSR. Ne-chápte ma zle. Nehovorím, že ide o gulag (správa trestaneckých táborov – pozn. red.), nemá ani KGB (sovietska tajná polícia), aspoň zatiaľ, ale veľmi pozorne sledujem štruktúry, ako napríklad Europol (Európsky policajný úrad).“Podľa bývalého sovietskeho disidenta ide o vy-budovanie mnohonárodného štátu potlačením národného cítenia, čo bola v Sovietskom zväze veľmi nepríjemná skúsenosť a v jej dôsledku sa prebudil extrémny nacionalizmus. V jednom zo svojich rozhovorov varuje: „Je to utópia, moder-ná babylonská veža. Bude to len horšie a horšie. Do istej miery to bude rovnako zlé ako Sovietsky zväz. Už začínajú s represiou v oblasti politickej korektnosti a prejavov neznášanlivosti. Budú mať vlastný gulag, to mi verte. Možno to nebude gulag ako v Sovietskom zväze, bude to niečo iné, trebárs psychiatrický gulag, neviem.“

TÉMA MESIACA > EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA > TÉMA MESIACA

45

TÉMA MESIACA > ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

46

Je fakt, že kríza viedla k posilneniu nálad za fiškálnu centralizáciu rozpočtovej únie, čo by v podstate znamenalo vytváranie roz-

počtu pre jednotlivé krajiny na úrovni Bruselu. Na rozdiel od dnešného mechanizmu, kde uro-bíte vlastný národný rozpočet, a ten dávate po-sudzovať bruselskej centrále. Otázkou je, či by takáto centralizácia vyriešila dnešné problémy, alebo by došlo k tomu, čo sme poznali v bývalej federácii: ak sme problém nevedeli vyriešiť, po-sunuli sme ho na federálnu úroveň.

SLABÝ SPOLOČNÝ ROZPOČETV súčasnosti sa však ukazuje niekoľko zásad-ných problémov, brániacich užšej európskej

integrácii. Už pri konštrukcii rozpočtu EÚ na obdobie 2014 – 2020 sa veľmi jasne ukázalo, že miera solidarity jednotlivých krajín zostáva na úrovni 1 % HDP. Pôvodne sa diskutovalo o tom, že vklad jednotlivých krajín do európ-skeho rozpočtu by mal byť 1,5 – 2 % HDP. Táto filozofia neprešla, aj keď sa jasne ukazovalo, že použitie 1 % HDP povedie k trvalej deficitnosti európskeho rozpočtu v rozsahu 60 až 90 mi-liárd eur.Aj keď sa o tom veľmi nediskutuje, dôsledkom tohto vývoja bol nedostatok prostriedkov na eurofondy, a to osobitne v oblasti sociálnej po-litiky, rozvoja regiónov a v niektorých podpor-ných opatreniach, ako je spoločná poľnohospo-

Peter Staněk

ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

PRVÁ OTÁZKA SÚČASNEJ EÚ ZNIE, KTORÝM SMEROM SA CHCE VYDAŤ. ĎALŠOU CESTOU CENTRALIZÁCIE – ROZPOČTOVEJ, FIŠKÁLNEJ, PRÍPADNE CENTRALIZÁCIE BEZPEČNOSTNEJ POLITIKY A PODOBNE? ALEBO CHCE NAĎALEJ ZOSTAŤ V ROVINE

SLOBODNEJ OBCHODNEJ VÝMENY A SKÔR LEN ODPORÚČAŤ JEDNOTLIVÝM ČLENSKÝM KRAJINÁM, ČO BY MALI ROBIŤ?

4948

dárska politika. Výsledkom takéhoto prístupu bola diskusia o tom, ako zmeniť podmienky čerpania eurofondov. To znamená napríklad zvýšiť domáce spolufinancovanie z 5 až 15 per-cent na 10 až 20 percent, alebo zmeniť otázku nenávratnosti fondov s tým, že budete musieť časť prostriedkov z eurofondov vrátiť. Formál-ne tieto diskusie zatiaľ ustúpili do úzadia a po schválení európskeho rozpočtu na obdobie 2014 – 2020 akoby tento problém neexistoval.

JEDNOTNÝ PENZIJNÝ SYSTÉM?Dnešný stav diskusií smeruje skôr k tomu, že sa začínajú zvýrazňovať jednotlivé hrozby sto-jace pred EÚ a hrozby, ktoré by mohli ohroziť rozpočtové hospodárenie. Najvýznamnejšou hrozbou, ktorou sa dnes oháňa väčšina odbor-níkov, je demografický pokles. Znamená to, že sa mení počet detí, narastá počet dôchodcov a klesá počet ľudí v produktívnom veku, ktorí platia priebežný penzijný systém.Predstava o tom, že tento problém vyrieši dru-hý alebo tretí pilier, sa však ukazuje ako značne problematická. Musíte mať určitú výšku príj-mu, ktorú vám DSS môže zhodnocovať. Ak ju nemáte, z malého príjmu veľký dôchodok napriek zhodnocovaniu mať nebudete. Znova sa začalo diskutovať, či druhý pilier má, alebo nemá zmysel, a či by mal, alebo nemal zmysel systém celoeurópskeho druhého piliera.Pred niekoľkými rokmi existovali úvahy a vý-počty hovoriace o tom, že keby sa vo väčšine európskych krajín zaviedol druhý pilier, zname-nalo by to priebežný výber približne 2,5 bilióna eur „dlhých peňazí“ ročne, ktoré by získali DSS. Keďže by išlo o dlhé peniaze, mohli by ich po-užiť na nakupovanie štátnych dlhopisov alebo na financovanie technologického prezbrojenia európskeho priemyslu. Samozrejme, stále platí analýza Svetovej banky, ktorá konštatovala, že druhý pilier môže problémy s penzijnými systé-mami len zmierniť, ale nevyrieši ich. A vytvo-renie jednotného európskeho penzijného systé-mu je pri rozdielnosti výšky priemernej mzdy značne problematické.Skôr si treba položiť otázku: Prečo nie je dosť peňazí na penzijné systémy v budúcnosti? Jed-noduché porovnanie počtu ľudí v produktív-

nom a poproduktívnom veku nedáva odpoveď. Skutočným problémom je predovšetkým stag-nácia a zmrazenie miezd, ku ktorému došlo v Európe podobne ako v niektorých iných vy-spelých krajinách na svete. Kľúčovým problé-mom je objem vyplatených miezd, nie počet ľudí v produktívnom a poproduktívnom veku. Keďže s objemom vyplatených miezd rastú aj odvody, pri raste miezd je možné vykompenzo-vať celkovú výšku odvodov do penzijných systé-mov aj s menším počtom ľudí.V EÚ sa dnes uvažuje o predĺžení veku odcho-du do dôchodku ako o hlavnom nástroji rieše-nia penzijných problémov. V každom prípade musíme do budúcna počítať s tým, že sa vek odchodu do dôchodku bude zásadne posúvať, a tí, ktorí dnes nastupujú do pracovného pome-ru, budú pracovať pravdepodobne minimálne do 70 rokov veku.

PROTEŽOVANÁ VEĽKÁ BRITÁNIARočná hodnota európskeho rozpočtu je zhruba 150 miliárd eur, z toho veľká časť ide na spo-ločnú poľnohospodársku politiku. Je to vlast-ne platenie za obmedzenie produkcie alebo za nepestovanie. Únia doteraz podporovala hlav-ne stredne veľké poľnohospodárske subjekty, zmenou spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2014 však prechádza na inú stratégiu. Bude podporovať hlavne malé subjekty do veľ-kosti desať hektárov.Je zaujímavé, že väčšine európskych krajín to vyhovuje – Španielsku, Francúzsku, Portugal-sku, Taliansku... Ale v Európe sú tri krajiny, ktoré majú podstatne iný typ agrárneho sekto-ra. Veľká Británia, Česko a Slovensko. Veľkosť priemerných poľnohospodárskych subjektov sa počíta v stovkách hektárov, na Slovensku je to 680 hektárov. Znamená to, že v týchto krajinách nebudeme poľnohospodárstvo pod-porovať?Osobne predpokladám, že Veľká Británia aj pre jej tendencie opustiť EÚ dostane výnimku v platbách na poľnohospodársky sektor. EÚ má pre špecifiká Veľkej Británie stále pochope-nie a vzhľadom na tamojší nárast protieuróp-skej nálady usudzujem, že to pochopenie sa rozšíri aj na ďalšie oblasti.

VÍZIE SPOLOČNEJ INFRAŠTRUKTÚRYJednou z významných oblastí, ktorá by sa mala financovať z eurofondov, je aj zjednocovanie infraštruktúry. Energetická infraštruktúra je usmerňovaná európskou energetickou úniou. Táto infraštruktúra je orientovaná ekologicky a na zelené alternatívne zdroje. Zároveň – čo je samo osebe rozumné – navrhuje prepojenie energetických systémov v Európe.To však naráža na problém. Výška výdavkov na energie je v jednotlivých krajinách veľmi rozdielna. Napríklad náklady na kúrenie v Ne-mecku predstavujú 3 % rodinného rozpočtu, na Slovensku však 18 %. To znamená, že aj dopad predpokladaných zmien na obyvateľstvo môže byť veľmi rozdielny.Niektoré krajiny, ktoré sa vrhli na alternatívne energetické zdroje – ako Nemecko na veternú energiu – vytvorili obrovské produkčné zdroje. Ale keďže pri veterných elektrárňach je rozsah produkovanej energie nepredvídateľný, hrozí riziko tzv. black-outu z opačnej strany. Ak väč-šina black-outov doteraz vznikla z nedostatku energie v sieti, tieto black-outy môžu vznikať aj z prebytku energie dodávanej z alternatívnych

zdrojov. Nemecko vyhlásilo, že treba, aby ostat-né krajiny tento prebytok energií odobrali, čo však vytvára hrozbu výrazného black-outu po-vedzme v ČR, Poľsku alebo na Slovensku.V rámci energetickej únie je tu ďalší zaujímavý projekt. Európa konečne otvorene priznala, že veľká časť spotreby plynu je neefektívna, lebo sa používa na vykurovanie budov. Až 80 % bu-dov a stavieb v EÚ je energeticky neefektívnych. Keby sa podarilo radikálne reštrukturalizovať energetickú výkonnosť týchto budov, znamena-lo by to zníženie spotreby plynu v európskych podmienkach o viac ako 40 %. Bol by to ob-rovský projekt a samotná EÚ odhaduje, že by mohlo ísť o vytvorenie až 10 miliónov pracov-ných miest na dobu minimálne 15 – 20 rokov. Keď sa diskusia o energetickej únii uzavrie, čo by malo byť do polovice tohto roku, už by malo byť zrejmé realizačné obdobie tohto projektu, ale aj to, akým spôsobom bude financovaný.Mimoriadne závažný je dnes problém v ob-lasti dopravnej infraštruktúry. EÚ prijala tézu budovania rýchlostných tratí, má to byť tzv. paneurópska sústava rýchlostných železníc. V podstate by malo ísť o niečo podobné, ako

TÉMA MESIACA > ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE > TÉMA MESIACA

50

sú IC vlaky v Nemecku alebo rýchlostné vlaky vo Francúzsku. Prakticky by bolo možné vytvo-riť konkurenciu leteckej doprave. V tomto je to veľmi logické a rozumné, nesmieme však zabú-dať na to, že v rôznych krajinách máme rôzne energetické systémy, čo znamená prepriahanie horných agretátov na hraniciach jednotlivých krajín. Preto by mala vzniknúť celoeurópska energetická sústava hnacích jednotiek tak, aby bola platná pre celý systém rýchlostných tratí v Európe. Väčšinou ide o projekty finančne vy-soko náročné, aj keď je dnes spočítané, že pri rýchlostných tratiach dosahuje návratnosť in-vestícií 8 – 10 rokov. Je otázkou diskusie, koľko by mal dať európsky rozpočet a koľko rozpočty národných krajín.

INTEGRÁCIA V RÉŽII KORPORÁCIÍTreba si otvorene povedať aj ďalšiu vec: prie-merná mzda v jednotlivých krajinách EÚ je veľmi rozdielna. V Nemecku 2300 eur, na

Slovensku 881 eur. Rozdielna je výška platieb odvodov, aj keď sa postupne približujú. Na-priek všetkým diskusiám sú zatiaľ priemerné komplexné hodinové náklady na pracovníka v Nemecku 31 eur, na Slovensku zhruba 10 eur. Celkovo je v členských krajinách, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a neskôr, reálna cena pra-covnej sily zhruba na úrovni tretiny nákladov na pracovnú silu v podmienkach starých člen-ských krajín.To, že je to významný faktor, vidíme aj z po-kračujúceho procesu presunu produkčných kapacít zo starých do nových členských krajín. Volkswagen dnes vytvára kľúčové a najmoder-nejšie technologické výrobné centrum v Brati-slave, Peugeot presúva výrobu špičkových vozov do Trnavy – a to z Belgicka, Dánska, Holand-ska a podobne.V čase, keď sa BMW rozhodovala o presu-ne produkčných kapacít do Čiech alebo do Poľska, ponúkla nemecká vláda BMW výrazné

51

finančné výhody, ak zostane a vytvorí produkč-né centrum v Drážďanoch. BMW ich akcep-tovala a vytvorila produkčné centrum. Dnes nie je celkom zrejmé, či budú európske vlády pokračovať v tejto stratégii stimulácie zachova-nia produkčných kapacít alebo nechajú veľké koncerny, aby presúvali produkčné kapacity smerom na východ alebo na juh.Znamená to niečo, čo by sa dalo nazvať eko-nomickou integráciou Európy, no neusmerňo-vanou národnými vládami alebo Bruselom, ale stratégiou transnacionálnych korporácií, ktoré ovládajú celý systém expanzie a produkčných potenciálov. Nehovoríme o tom, že 90 percent produkcie Peugeotu, Kie a Volkswagenu ide na export. Produkcia sa síce vyrába na Slovensku, ale so Slovenskom a jeho rozhodovacími straté-giami v oblasti exportu nemá nič spoločné.

BOJ O UDRŽANIE KONKURENCIESCHONOSTIJe pravda, že krajiny ako Nemecko sú export-nými kráľmi planéty, ale veľká časť nemeckého exportu išla doteraz do krajín EÚ. Samozrejme, aj do Číny, juhovýchodnej Ázie, Južnej Ame-riky či Spojených štátov. Ale gro produkcie a exportu jednotlivých členských krajín ide do vnútroúniového obchodu. Je to výhodné, lebo vytvorenie harmonizovaných podmienok vo vnú tri EÚ znamená ochranu vašej produkcie pri exporte. Zároveň máte v rámci exportu do členských krajín istotu právnych predpisov.Na druhej strane to znamená, že musíte mať reálny kúpyschopný dopyt. Roky platilo, že na-príklad Nemecko exportovalo veľkú časť svojej produkcie do Španielska, Portugalska či Gréc-ka, pretože nemecké banky úverovali tamojších klientov. Nemecko bolo najväčším exportérom na planéte, vývoj a výroba boli skvelé, všetko fungovalo. No v momente, keď sa zistilo, že zadlženosť týchto obyvateľov už nie je udrža-teľná, nemecké banky prestali úverovať expan-ziu exportu Nemecka a objavili sa problémy so spotrebou.Aj z dôvodu starnutia populácie a obmedzenos-ti zdrojov, ktoré budú mať budúce generácie dôchodcov v rukách, sa bude zvyšovať tlak na to, aby EÚ uspela vo svetovom obchodnom me-

radle a zvýšila objem exportu mimo teritória EÚ. To bude jeden zo zásadných štrukturál-nych manévrov, ktoré – podľa môjho osobné-ho odhadu – bude musieť Európa uskutočniť v priebehu 5 – 10 rokov.Bude to však v čase, keď dôjde k výraznému zostreniu konkurencieschopnosti na svetových trhoch, a situácii, v ktorej výrazne vzrastie aj konkurencieschopnosť krajín ako je Čína, Južná Kórea, Japonsko, India... Oživenie vnú-troeurópskej spotreby alebo podpora exportu mimo teritória EÚ bude jednou z kľúčových otázok na fiškálne obdobie 2021 – 2028.To však znamená, že budeme musieť riešiť aj otázku technologických inovácií, preto je po-chopiteľná aj snaha EÚ o posilnenie inovatív-nej politiky. Problém je v tom, že inovácie pod-porujú aj iné krajiny, napríklad Spojené štáty, Japonsko, ale aj Čína a Južná Kórea. A jedným z hlavných problémov inovačnej politiky v Eu-rópe zatiaľ nebol intelektuálny potenciál vedú-ci k vytvoreniu inovácií, ale relatívne zdĺhavá aplikácia týchto inovácií do výroby. Akoby sa kopírovali problémy bývalého režimu, kto-rý bol síce vo výskume skvelý, ale nedokázal uplatniť výsledky výskumu v reálnej ekonomic-kej praxi.

RADŠEJ SA HARMONIZOVAŤ V RÁMCI EÚ AKO S USAAk by sa uzavrela dohoda o transatlantickej spolupráci so Spojenými štátmi, európsky HDP sa podľa štúdií zvýši o pol percenta a vy-tvorí sa cca 60-tisíc pracovných miest. Existuje však aj iná štúdia spred piatich rokov, ktorú nechal uskutočniť Brusel. Jej závery boli na-sledovné: Ak by sa v EÚ harmonizovali daňové systémy a odpadla by nutnosť 28 samostatných daňových systémov, veľkosť európskeho HDP by sa zvýšila o 2 %. Ak by sa harmonizovali technické štandardy, ktoré sú v jednotlivých krajinách veľmi rozdielne, znamenalo by to zvýšenie HDP zhruba o pol percenta. A ak by sa harmonizovali aspoň hlavné časti pracov-noprávnych predpisov, znamenalo by to znova zvýšenie európskeho HDP o 1 %.Logicky vzniká otázka, či pol percenta ras-tu HDP vďaka TTIP, ktorá má aj negatívne

TÉMA MESIACA > ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE > TÉMA MESIACA

52 53

vedľajšie efekty, je zmysluplným krokom, ak by harmonizácia vnútorného prostredia na druhej strane zvýšila európsky HDP o 3,5 až 4 % ročne. Pritom otázka daňového systému je predmetom ochrany národných práv, otázka technických štandardov predmetom zotrvač-nosti technického myslenia a harmonizácia pracovných štandardov zase predmetom vý-lučnej kompetencie národných orgánov.Chceme v týchto oblastiach zachovať národnú kompetenciu a národné rozdielnosti, hoci nás tieto národné rozdielnosti stoja ekonomicky veľmi veľa? Čo keby sme ich odstránili? Tech-nickými štandardmi predsa neohrozujeme his-torické tradície jednotlivých členských krajín.

RÔZNE SVETYCelý proces harmonizácie alebo integrácie EÚ je komplexom protichodných trendov. Niekto-ré sú plusové, niektoré mínusové, niektoré ne-utrálne. Netreba zabúdať na civilizačné rozdie-ly medzi jednotlivými krajinami. V krajinách Škandinávie predstavujú škody z korupcie 2 – 3 %, v strednej Európe 20 % a v krajinách južnej Európy ako Španielsko či Taliansko až 30 % ročného HDP. Rozdielnosť spoločenskej klímy vyplýva z rôznych civilizačných mode-lov. Tradícia v Škandinávii nedovoľuje, aby ste kradli verejné zdroje, ale na druhej strane sa to úplne toleruje v Grécku alebo Taliansku.Táto civilizačná rozdielnosť znamená v koneč-nom dôsledku rozdielnosť v deficitoch štátnych rozpočtov, ale aj odlišný vzťah občana a štátu. Extrémnym prípadom bolo Grécko, kde sa ne-platenie daní stalo pomaly národným športom. V takomto prípade nespočíva problém harmo-nizácie a spájania EÚ ani tak v ekonomickej oblasti, ako skôr v spoločensko-historickej.Vo Švédsku či Fínsku ľudia veria štátu a dostá-vajú od neho kvalitné služby. Ako môžete vy-tvoriť rovnaký systém politickej formy štátu so Švédmi a povedzme Grékmi, ktorí „dobehnu-tie“ štátu naozaj považujú za národný šport? Rozdielna spoločensko-historická klíma je podľa mojej mienky rozhodne väčšou bariérou zjednocovania ako finalizácia daňových alebo rozpočtových systémov. Lebo aj pri harmoni-zácii rozpočtovej politiky narazíte na spoločen-

skú rozdielnosť. Ináč budú k plneniu rozpoč-tových problémov pristupovať Gréci, Nemci, Fíni, Španieli...Jedna z významných vecí, ktorá bude pravde-podobne formovať ďalší vývoj Európskej únie, je otázka diskutovaná po celú dobu jej existen-cie – čistí platcovia verzus čistí prispievatelia. Čistí platcovia sú stále tie isté krajiny– Nemec-ko, Holandsko, Dánsko... Považuje sa to za prejav solidarity bohatších voči chudobnejším. Kým v Európe panovala všeobecná konjunk-túra, všeobecné bohatstvo v podstate rástlo a nebola veľká nezamestnanosť, faktor solida-rity sa v týchto krajinách toleroval.Keď sa ukázalo, že kríza roku 2008 nebude krátkodobá, nedôjde k jej rýchlemu odzneniu v priebehu roka či dvoch, ale je to kríza dlhodo-bá, ktorá pôsobí v jednotlivých krajinách veľmi negatívne, ochota solidarity začala klesať. Keď Nemci vidia, že ostatné členské krajiny ako Španielsko alebo Portugalsko nechcú (druhá vec je, či môžu, alebo nemôžu) prispievať do európskeho rozpočtu viac ako 1 % HDP, aj oni sa začínajú pýtať: Prečo máme donekonečna platiť výdavky na iné členské krajiny?

ZJEDNOCOVANIE POD TLAKOMParadoxne však nikto nehovorí o ďalšom aspek-te. Veľká časť výdavkov európskeho rozpočtu ide na tzv. veľké európske projekty (napríklad výstavbu obrovského letiska vo Frankfurte). V Európe je v súčasnosti sedem obrovských infraštruktúrnych projektov, ale veľmi sa nedis-kutuje o tom, že už mali byť dávno dokončené. Ide o miliardy eur. Pri väčšine týchto veľkých infraštruktúrnych projektoch došlo k posunu termínu dokončenia o 5 – 8 rokov.Zaujímavé je, že sa nikto nezamýšľal nad tým, čo znamená predraženie týchto projektov vo väzbe na podstatne dlhšiu dobu výstavby. Ob-čas sa v niektorej analytickej správe EÚ alebo skupiny OLAF, ktorá je kontrolnou skupinou pre finančné veci, objaví konštatovanie, že sa zase nejaký projekt pretiahol. Keď si uro-bíte analýzu spoločného fungovania veľkých projektov v EÚ, zistíte, že v takmer žiadnom z nich nebola dodržaná ani doba výstavby, ani výška nákladov schválených z Bruselu. Svedčí

to o nedostatočnom koordinovaní krajín pri kontrole takýchto projektov.TTIP svojím spôsobom nastavila zrkadlo EÚ. Nie je to len skúška, či teraz budeme hovoriť jednotným hlasom, či budeme EÚ ďalej integ-rovať prostredníctvom bankovej, rozpočtovej alebo inej únie. Toto zrkadlo nám ukazuje, čo sme neurobili, a mohli urobiť v čase konjunktú-ry. Vtedy by mnohé integračné procesy prebehli jedno duchšie. Dnes ich chceme robiť pod tla-kom hospodárskych dôsledkov krízy, ale v si-tuácii, v ktorej znova začína prevládať ego izmus. Platcovia už nechcú prispievať, poberatelia by radi donekonečna poberali zdroje z eurofondov a všeobecná ochota solidarity sa znížila, akoby sme znova vztyčovali steny ekonomického egoiz-mu medzi jednotlivými krajinami.Našťastie, tie steny (zatiaľ) nie sú vysoké. Nem-ci ešte stále ochotne financujú Európu a pridá-vajú sa k nim Francúzi. Španieli sa snažia robiť reformy, Taliani takisto. Ale kľúčovou otázkou sa stáva faktor času. Na jednej strane prebieha

integrácia, ale ak robíme integráciu bez vyrieše-nia vnútorných problémov na úrovni jednotli-vých členských krajín, nebude mať zmysel.Na druhej strane je množstvo vecí, ktoré jednot-livé krajiny nemôžu vyriešiť samy. Napríklad boj proti daňovým únikom či šedej a čiernej ekonomike. Lebo ak v jednej krajine pritvrdíte podmienky, financie sa prelejú do druhej. Musí ísť o spoločný postup.Ani fiškálna únia nemusí byť pre zjednotenú Európu rizikom, ak bude dostatočne reflekto-vať odlišnosť ekonomickej situácie obyvateľstva v jednotlivých členských krajinách. Ak by však integrácia Európy mala byť iba formou „zglajch-šaltovania“ bez zváženia takých citlivých aspek-tov, ako sú napríklad výšky dôchodkov, priemer-nej mzdy, nákladov na život, sociálnych nákladov a podobne, samotná integrácia Európy bude chá-paná ako niečo, čo nám nanútili zvonku.

Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústa-vu SAV.

TÉMA MESIACA > ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

54

TÉMA MESIACA > NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ BIZARNOSTI

Ale! Odpustite nám to – niežeby sme si tiež občas nepozreli dobrý futbal, alebo že by sme boli úplne imúnni voči nejakým tým

klebetám, popravde však – sú nám ukradnuté. Možno ešte tak ako kratochvíľa. Ale nič viac.Otázky, ktoré chceme klásť my, sa netýkajú no-havičiek celebrít, ale toho, čo naozaj a vážne ovplyvní náš život. Lebo dobrá žurnalistika nie je o tom, čo ľudia chcú vedieť, ale čo potrebujú vedieť!V tomto duchu sme adresovali žiadosti o stret-nutia a odpovede na otázky, a to opakovane, Kancelárii ministra financií i Kancelárii pred-sedu vlády. Pravdou je, že sme dostali najprv

odmietavú, ale zdvorilú odpoveď z oboch miest. Po opakovanej žiadosti na ministerstvo financií s ďalšími témami sa však už nikto nenamáhal ani len odmietnuť.Škoda, a je nám to ľúto. Sme presvedčení, že je potrebné dávať priestor našim vládnym čini-teľom, aby nám mohli vysvetliť či motivovať nás k podpore myšlienok, ktoré dnes v Európe rezo-nujú. Kvôli odmietaniu, nekomunikácii a násled-nej neistote však vzniká priestor na domýšľanie, či dokonca konšpirácie. A pritom si myslíme, že by sa mohli jednoducho zodpovedať – a bolo by.Ale neodsudzujeme. Každý má právo na to, aby nepochopil. Aj dobrý úmysel.

Dušan Budzák

NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ BIZARNOSTI

HALÓ! VY TAM HORE! POČUJETE? MÁME OTÁZKY! TOTO NÁS FAKT ZAUJÍMA! NEPOČUJÚ. BA ČO VIAC, NEPOČUJÚ, LEBO SI ZAPCHÁVAJÚ UŠI A DÍVAJÚ SA INAM.

JE PRITOM ZVLÁŠTNE, ŽE AK SA ZMENÍ PLÁN VÝSTAVBY FUTBALOVÉHO ŠTADIÓNA, DO OSEMNÁSTICH HODÍN JE VEREJNOSŤ INFORMOVANÁ O NÁHRADNOM RIEŠENÍ. KEĎ NIEKTORÝ VLÁDNY ČINITEĽ POBOZKÁ KOLEGYŇU A UVIDIA HO, IHNEĎ ZVOLÁ

TLAČOVKU, ABY BOLA VEREJNOSŤ SPRÁVNE INFORMOVANÁ. A TO UŽ NEHOVORÍME O TOM, ČO VŠETKO SA MEDIÁLNE

ROZHÝBE PO NEJAKOM VTIPE.

56

TÉMA MESIACA > NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ BIZARNOSTI

Koniec koncov na to, aby sme témy nastolili, za-čali o nich diskutovať „zdola“ a rozmýšľali o nich, zase až tak veľmi vrchnosť nepotrebujeme.Takže čo nás zaujíma, ak sme opakovane vyzýva-ní, aby sme sa správali, cítili a boli Európanmi? Zaujíma nás to dianie v Európe, ktoré v najbliž-ších rokoch zásadne zmení náš život. Nech nám nadšenci odpustia, ale futbal to nebude.V poslednom období bolo azda najsenzačnej-ším odhalenie pôvodne tajných rozhovorov takzvaného trialógu inštitúcií, konkrétne medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou Európy. Na lepšie pochopenie – ide o posilnenie rozhodujúceho vplyvu Európskej komisie na schvaľovanie predkladaných zákonov a opatrení, ktoré majú byť platné v celej Európe. Európska komisia má totiž primárne právo pred-kladať právne akty Parlamentu a Rade Európy.Ak by dokument o návrhu medziinštitucionálnej dohody neunikol z utajenia, možno by sme sa ani nedozvedeli, že Európska komisia navrhla Parlamentu a Rade dohodu, aby ľahšie schvaľo-vali jej návrhy výmenou za to, že Komisia bude recipročne prijímať podnety, resp. „vážne zváži“ ich návrhy na predkladanie zákonov a právnych opatrení. V zásade by sa snaha Komisie uľahčiť proces priechodnosti nimi navrhovaných záko-nov v Parlamente a Rade Európy dala pochopiť, keby sa neboli dohadovali v tajnosti a k vyjadre-niam o podstate takýchto dohôd ich nedonútil až únik pôvodne utajovaného dokumentu.Takto to nahráva pochybovačom mysliacim, že sa nám kdesi akosi tá demokracia opäť vytratila a za dobre zatvorenými a utajenými dverami sa idú

Návrh tejto novej dane najvýstižnejšie pomeno-vali samotné orgány EÚ – Bruselský rozpočet si žiada novú spoločnú daň. Je obrovským klišé po-vedať: Bruselský rozpočet si žiada novú spoločnú daň. Na rozdiel od predchádzajúcich, táto téma nie je tajná. Bola – a zrejme aj bude – na pro-grame rôznych panelových diskusií a seminárov. Neveľkých. Odborných. Občas až veľmi. Až tak, že neodborník tam ani nemá čo hľadať. Občas to vyzerá, že právom neodborníka je iba prijať verdikt – novú daň zaplatiť. Zrejme preto sa nová daň akosi vytratila z fokusu médií, hoci výrazne ovplyvní naše životy. Namiesto toho sme zavale-ní hlúposťami, či nejaká nahrávka je pravá, a ob-hajobou, že ak aj je, nevadí. Prípadne kto kreslí aké vtipy a kto je kvôli tomu za a kto proti.Ak spomíname obrovské klišé s nadpisom Bru-selský rozpočet si žiada novú spoločnú daň, je to z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že ak Brusel potrebuje viac peňazí z daní, možno by stálo za to pohovoriť o tom, prečo: „Viaceré členské štá-ty, ako napríklad Británia, Švédsko či Nemecko získavajú zľavu na svoj príspevok do rozpočtu EÚ na základe politickej dohody.“Čo je základom takejto politickej dohody? Pre-čo niektoré štáty majú nárok na zľavu na svoj príspevok do rozpočtu? Pretože sú silnejšie a majú svoju dohodu a vplyv? Prípadne ak roz-počet EÚ nestačí, nepomohlo by, keby sa proste zrušila zľava niektorých štátov? Aby platili podľa tých istých pravidiel ako ostatní? Napríklad ako menšie a menej vplyvné východoeurópske štáty?Druhým dôvodom, prečo je to zrejme klišé, je samotný názov a podstata dane. Nová celoeu-rópska daň má zaťažiť výrobky podľa množstva spotrebovanej energie a množstva emisií CO2 vo výrobnom reťazci.Panelové diskusie na obhajobu tejto na prvé poču-tie bizarnej definície o tom, ako táto daň prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, už potom znejú len ako čistý lobing, aby sa nemuselo oveľa jednoduchšie povedať, že od nás proste chcú vybrať len ďalšie dane.Ale opäť – môžeme sa mýliť. Aj preto sme sa chceli spýtať, ako zvyšovanie daní, resp zaťa-žovanie výrobného procesu novými daňami prispieva k zvýšeniu konkurencieschopnosti výrobkov. My malí tu dole, kam oko vysoko-

dohadovať zákony, podľa ktorých sa budeme my ostatní musieť správať bez toho, aby sme o nich vedeli skôr, ako sa dostanú na verejný stôl, pre-tože sa „preddohodnú“. Ale nebuďme skrivodliví. Nedostali sme možnosť položiť takúto otázku, tak si netreba zbytočne domýšľať odpoveď.Jedna veta dokumentu si však nástojčivé vysvet-lenie žiadať bude. Európska komisia chce väčší vplyv na legislatívne návrhy výmenou za pod-poru „lepšej regulácie“. My odchovanci režimu plného regulácií v „našom záujme“ sme totiž na takéto slová nesmierne citliví. Ďalšia vec, ktorá sa nás dotkne určite – aj keď na prvé počutie znie nezáživne – spájanie kapi-tálových trhov v EÚ. Naše ministerstvo financií v predbežnom stanovisku k tejto ďalšej iniciatíve Európskej komisie tvrdí, že spájanie kapitálo-vých trhov v EÚ Slovensku pomôže. Nebyť od-mietavého stanoviska Slovenskej bankovej aso-ciácie, teda v podstate slovenských bánk, možno by sme si v tomto návrhu ani nevšimli, že popri všetkých pozitívach spájania kapitálových trhov v Európe sa do návrhu akosi dostala aj nová daň z finančných transakcií. Táto daň podľa bánk zmarí všetky výhody spojenia trhov. Egoisticky nechajme bokom názor a záujmy bánk, prečo sa stavajú proti.Pre nás občanov EÚ je podstatnejšie, ako sa zrazu staneme platcami novej dane bez toho, aby sme o tom čo i len tušili. Lebo v konečnom dôsledku to určite nebudú banky, ktoré budú musieť platiť dane z finančných transakcií, ale my občania. Buď priamo, keď také transakcie sami urobíme, alebo (a tak to bude, ak návrh prejde) ich zaplatíme bankám, ktoré ich násled-ne budú musieť odviesť v poplatkoch, a bohvie, ako sa to možno bude volať. Pomaly, potichu si EÚ (ale kto to vlastne je, tá EÚ, kto sa za tým-to názvom skrýva?) od svojich občanov bez ich vedomia, nedajbože schválenia, vypýta a vyberie novú daň. Kam však pôjde, o tom zatiaľ návrh presne nehovorí. Všetko je predbežné.Aj na to sme sa predbežne chceli spýtať. Preto-že ak od nás niekto chce nové dane, nemal by to kamuflovať, najprv by sa o nich mal baviť s nami – občanmi Európy. Onedlho sa začne slovenské predsedníctvo EÚ a v rámci neho nás čaká – nová celoeurópska daň.

postavených dovidí len pred voľbami, máme taký sedliacky rozum. A ten hovorí, že keď na nejaký výrobok uvalíme ďalšiu daň, bude drah ší. A keď bude drahší, bude sa horšie pre-dávať. A keď sa bude horšie predávať, nezvýši sa konkurencieschopnosť nášho výrobku, ale výrobkov konkurentov. Ale my rozmýšľame len jednoducho, tak neodborne.Okrem štyroch základných slobôd EÚ – slo-boda pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu (z ktorých mnohé nie sú „silnými“ štátmi aj tak dodržia vané – stačí spomenúť len uznávanie vzde lania, diskriminačné možnosti zamestnania a podobne), by podľa predkladateľov mala pri-budnúť piata základná sloboda – má vzniknúť energetická únia. Opäť na prvý pohľad ušľach-tilá myšlienka, ktorá má prispieť k energetickej nezávislosti Európy od ostatného sveta.V čase presadzovania globalizácie to znie trochu ako snaha o izoláciu, a ak sa súbežne s takou-to izolacionistickou politikou hovorí o TTIP – Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi Európou a USA, opäť vyvstá-va provokačná otázka, či jedným z primárnych dôvodom prepojenia energetických sústav nie je to, že menej vplyvné štáty aj tak nemôžu do-dávať svoju energiu do tých vplyvnejších. Práve naopak, prepojením sietí ju budú môcť od tých mocnejších „slobodne“ nakupovať, a trhy sa tak dobre rozšíria v prospech tých, ktorí si už naprí-klad v záujme politickej dohody „vybavili“ zľavu na svoj príspevok do rozpočtu EÚ.Opäť by však nebolo vhodné predčasne odsúdiť dobrú myšlienku kvôli prehnanej predpojatosti či, presnejšie povedané, odpustite – „predpo-sratosti“.Tak ako keď sa my chceme pýtať, a niekto sa nám bojí odpovedať. Nás novinárov a verejnosti sa predsa netreba báť. Ibaže by nám niekto niečo chcel zatajiť a klamať nás.Nepredbiehajme však. Budeme sa ďalej pýtať. Pretože ktosi múdry vyhlásil, že dobre spravo-vaná Európska únia je darom, za ktorý by sme mali byť vďační. Preto do nej mnohí z iných kra-jín utekajú. A na dobrej správe sa my chceme podieľať. Aspoň tým, že nebudeme sabotovať dobré myšlienky, ale podporovať ich. Ale to sa dá len v dialógu, na ktorý čakáme.

NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ BIZARNOSTI > TÉMA MESIACA

57

ORBIS PICTUS > INDONÉZIA

Foto: Binsar Bakkara, SITA/AP

ORBIS PICTUS > USA

Foto: David Mosley, SITA/AP

Deti Rohingov, moslimskej etnickej skupiny, ktorá uteká z Mjanmarska pred diskrimináciou, sa hrajú na hromade šatstva v dočasnom prístrešku v  indonézskej provincii Aceh. Okolité štáty ako Malajzia, Indonézia a Thajsko ich nevítali s otvorenou náručou, a pomohli im, až keď bola situácia utečencov na lodiach pri ich brehoch neúnosná. (ľh)

Kalifornské úrady zápasia s následkami úniku tisícov litrov surovej ropy do oceánu z poškodeného ropovodu. K havárii došlo v blízkosti populárnej pláže v Santa Barbare, severozápadne od Los An-geles. Kalifornský guvernér Jerry Brown vyhlásil stav núdze. (ľh)

ORBIS PICTUS > JEMEN

Foto: Shohdi Alsofi, SITA/AP

ORBIS PICTUS > INDONÉZIA

Foto: Binsar Bakkara, SITA/AP

Koalícia arabských krajín vedená Saudskou Arábiou bombardovala jemenskú metropolu Saná. Letecký útok smeroval na základňu šiitských povstalcov, ktorí zvrhli skorumpovaného prezidenta Mansúra Hádího, spojenca Saudskoarabov a USA. (ľh)

Zásoby potravín určené na rozdelenie medzi utečencov z Mjanmarska a Bangladéša, ktorých prichýlila Indonézia. Viac ako dvetisíc moslimských Rohingov ušlo pred chudobou a prenasledovaním do najbliž-ších krajín a je odkázaných na pomoc miestnych obyvateľov a humanitárnych organizácií. (ľh)

ORBIS PICTUS > SR – USA

Foto: Štefan Plevo, SITA/AP

ORBIS PICTUS > SRÍ LANKA

Foto: Eranga Jayawardena, SITA/AP

Veliteľ vzdušných síl OS SR Miroslav Korba (vľavo) a veľvyslanec USA Theodore Sedgwick počas pred-stavenia štyroch bojových lietadiel A-10 Thunderbolt US Air Force z bojovej letky v rámci spoločného slovensko-amerického cvičenia na leteckej základni Sliač. (ľh)

Tamilské ženy na Srí Lanke nariekajú nad hrobmi svojich príbuzných počas spomienkového cere-moniálu za obete občianskej vojny medzi armádou a tamilskými povstalcami. Vojna trvala desiatky rokov a skončila sa v roku 2009. Vyžiadala si však tisíce obetí z radov povstaleckých Tamilských tigrov. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDIA

Foto: Sandeep Sharma, SITA/AP

ORBIS PICTUS > BURUNDI

Foto: Jerome Delay, SITA/AP

Hinduisti sa počas sviatku Somvati Amavasya zhromažďujú pri brehoch rieky Gangy v starobylom a pútnickom indickom meste Haridvar, aby vykonali rituálny kúpeľ. Ide o mimoriadnu udalosť v roku, ponorenie sa do posvätnej rieky odplaví všetky starosti a prináša nádej a prosperitu. (ľh)

Vojaci odstraňujú barikády po protestoch proti burundskému prezidentovi Pierrovi Nkurunzizovi, ktorý chcel tretíkrát kandidovať na najvyšší post. Armáda mu pomohla zlikvidovať pokus o prevrat a pre nepokoje ušlo z krajiny viac ako stotisíc ľudí. (ľh)

66

RENDEZ-VOUS > VERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD

Aký máš pocit ako umelec z dnešného sveta? Aj ja sa cítim byť umelcom a kladiem si otázku, či by dnes ľudia na vyššej emocionálnej a empatickej úrovni, akými umelci zväčša sú, nemali na seba vziať bremeno zodpovednosti a pomáhať ostat-ným v orientovaní sa v labyrinte sveta.Túto otázku si celý život kladiem aj ja. Poznal som jedného, ktorý v klube Kamel vrieskal do mikrofónu: „Nenávidím Mečiara, fašizmus a tento skurvený štát.“ Bolo to v roku 1990, možno dva roky pred jeho smrťou. Volal sa Marek Brezovský a bol to človek absolútne ne-kompromisný, ale mal jasný radar na to, čo je fašizmus. To, čo tu dnes globálne máme, môže-me pokojne nazvať jedným slovom – fašizmus. Nemusíme to aplikovať na Gazu či Ukrajinu.

Je to „mindset“ – a to riadi iná hemisféra v hla-vách umelcov mimoriadne citlivých na novú podobu fašistickej diktatúry. Akonáhle človek začne hlbšie prenikať do marazmu matrixu, snaží sa zároveň poodkrývať plentu, za ktorou je druhá plenta, tretia a stále ďalej – podob-ne ako v Lynchových filmoch. Je to bludisko, nevieš, kde je koniec. Začneš zvažovať, čo sa s tým vlastne dá robiť. Robil to Lennon, robil to Jackson, no realita je dnes taká že, firma Mercedes je schopná požiadať človeka, ktorý sa nazýva umelcom, o vystúpenie na akcii, kde pretextujú We are the world do slovenčiny na Mercedes, kde spomínajú okrem mien šéfa Mercedesu aj ulicu predajne... Dostali sme sa ďalej ako strýco Marcin – a ten mal ešte hu-

Foto: Matúš Plecho

Tibor Eliot Rostas

VERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD

STRETNUTIE S HUDOBNÍKOM A PRODUCENTOM OSKAROM RÓZSOM JE STRETNUTÍM S ČLOVEKOM, KTORÝ NA VLASTNEJ KOŽI VYSKÚŠAL SLASTI

I TRPKOSTI ŽIVOTOV V HLBINÁCH I NA VÝSLNÍ. HOCI SME OBAJA HUDOBNÍCI, REČ NEBOLA O MUZIKE.

6968 69

VERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD > RENDEZ-VOUS

morný potenciál. Baviť sa dnes o tom, že zelení sú zlí a červení sú dobrí, alebo vnímať neja-kú geopolitickú vojnu je odhrnutie len jednej plenty. Prišiel som do bodu, v ktorom mám svoju plentu odhrnutú na rozdelenie medzi „human beings“ a „nonhuman beings“. Je mi úplne jedno, či sú tí „nonhuman beings“ mi-mozemšťania, jašteri, bytosti z inej sféry, či sú to rovnaké bytosti z mäsa a kostí ako my, aku-rát majú niekde iné zakódovanie. Proste viem s absolútne hodnovernou istotou tieto dve ka-tegórie rozdeliť. A potom je tu spiaca masa, o ktorú sa bojuje. Lebo to je tá energia, ktorá to môže buď preklopiť v to šťastie, že matka Zem prejde do vyššej sféry, do vyššej dimen-zie bez toho, aby musela zasa opakovať nejaký cyklický očistný rituál, alebo to proste nedá-me. V konečnom dôsledku je to asi všetko len hra, a preto sa už ani nesnažím poukazovať na to negatívne. To však neznamená, že neviem, o čo tu ide. Sledujem situáciu, viem, čo sa deje, viem, aké sú vojny, ako sa vraždí, ako sa ob-choduje s ľudskými orgánmi... Ale snažím sa

ako starí indiáni nechať všetko prejsť mnou ako hromozvodom do zeme a nenechávať to v hlave, v rovine strachu, lebo práve strach je len ďalšou vibráciou, ktorá podporuje to, čoho sa bojíme. Tibeťania nám robia službu v tom, že sedia, točia mlynčekmi a vyvažujú negatívnu energiu, ktorú my spiace ovce v našich sklo-betónových konglomerátoch máme. Toto má šancu robiť každý z nás jedine tým, že bude proste meniť polaritu negatívnych informácií na tie pozitívne. Na druhej strane neznášam pseudopozitivistov, tých megašťastných ľudí, ktorí zase len zaspali. Najväčší kumšt, ako ho-voril Satinský, je, že svet nie je tmavomodrý, ale bledomodrý, vnímať svet bledomodro zna-mená vnímať ho s vedomím bolesti, ktorú si v ňom nesieme. Ale nesieme ju všetci, je tam onen biblický kód, že niekde nesieme nejaký „punishment“. Sú to úrovne fraktálov, úroveň rodiny. Každý pozná nejakú kliatbu, ktorá sa nesie generáciami v rodine. Syn je rovnaký ako otec, pritom vieš, že otec za to nemôže, to jeho matka... Potom sú nejaké genetické

predispozície, čiže máme na rováši toľko, že v podstate si nemáme čo vyčítať. Jediné, za čo treba bojovať, je ono „nezabiješ“. Nezabiješ, to je základné pravidlo, nedal si život, nezabiješ, nevezmeš ho.

Áno, aj mojím záujmom je transformácia ve-domia. Odvracanie ťažkých a zlovestných myšlie-nok k orientácii a vzťahu k pravde, láske a kráse, k univerzálnym hodnotám stvorenia. Otázkou však je, či nie je najvyšší čas, aby sa práve umel-ci vo svete a aj na Slovensku nezačali intenzívne podieľať na iniciovaní nádeje. Nie je najvyšší čas, aby tí, ktorých médiá počtom videní stvorili ako dočasných reprezentantov, vľúdnym spôsobom riekli: „Zastavme sa, možno toto nie je najlepší spôsob a cesta, akú sme si vybrali?“ Túto rovinu vnímam tak, že keď vedia, ako ďalej, majú sa vyjadrovať. Každý, kto vie, ako ďalej, by sa mal vyjadriť. Každý, kto túto víziu má. Opäť vychádzam z vlastnej skúsenosti, keď som sa ocitol v psychickom stave, v ktorom som tápal, bol veľmi deprimovaný a frustro-vaný. Bolo to v auguste minulého roku, keď v jednom priesečníku padlo lietadlo na Ukra-jine, znovu vzplanul veľký konflikt v Gaze a ten prvý konflikt v Amerike – a to sa udialo v priebehu pár dní naraz. Ako citlivá duša som dostal plný zásah a naozaj som v tom období nevedel, ako ďalej. Situácia vyzerala veľmi ne-bezpečne a ja som si kládol otázku, či je toto to „satori“, čo ľudstvo potrebuje? Naozaj ide-me do takého úpadku, že sa tu budeme vraždiť pre vodu, aby sme vôbec prežili? Ten august bol šialený, vtedy som vlastne prvýkrát pocítil tú bezradnosť, no zároveň som naplno precítil to, čo asi znamená Ježiš Kristus. Aký obrovský význam má táto symbolika, keď zrazu je nie-kto, kto povie: „Ľudia moji zlatí, nebojte sa, všetko bude dobré, robme toto a toto, buďme pokojní, len myslime pozitívne, bude dobre.“ Ale je ľahké povedať to, ťažšie je povedať to tak, aby ti ten druhý, kto má problém, uveril. Čiže tých falošných mesiášov môže byť milión, ale tí naozajstní, ktorí majú tú silu, že vedia potiahnuť ostatných ľudí so sebou, v tej dôvere a v tej viere, že aj keď tu všetci pokapeme a vy-sype sa na nás atómový prach, v podstate neva-

dí, lebo všetko je len hra, tých veľa niet. Čítam Rusov, veľmi mi pomáhajú ľudia ako je Vadim Zeland, snažím sa ísť týmto smerom a neviazať sa do toho starého matrixu a štruktúry, lebo tá je nekonečná. V takýchto krízových momen-toch, keď hľadáš odpoveď, keď potrebuješ nie-čo, čo ťa pozdvihne, sa možno zjaví nejaký typ ako Russel Brand. Keď som ho objavil, vôbec sa nezaoberal otázkami, ktoré som vtedy pálči-vo prežíval. Zrazu som počúval človeka, ktorý vedel, o čom hovorí, bol v celom ponímaní veci nepomerne hlbšie ako ja. A dokázal byť pozi-tívny a dávať lásku. Z neho som čerpal inšpirá-ciu a pochopil som, že všetci potrebujeme „ru-kavadítelej“, lebo každý sme vo svojej podstate ovca. Každý sa niekde nachádza a ako ľudstvo, ako celok sme natoľko prepojení, že rásť môže-me len v hlbokej a prepojenej jednote. Veľkou chybou je, že mnohí riešia svoj osobný postoj k nejakému obrovskému a ťažko definovateľné-mu svetu, no nevnímajú to, že ten svet je každý z nás, sme tu spoluzodpovední všetci, my sme ľudstvo, so zemeguľou a so všetkým okolo nás.

Existujú určité stupne a fázy vývoja, každý sme v inom leveli a v postupe nám pomáhajú aj ľudia, ktorí pre nás niečo znamenajú. V muzike existuje fenomén silnej väzby fanúšika a interpreta, niečo ako vysielač a prijímač, ktoré dokážu cez ekviva-lentnú veľkosť masy potenciál prenosu aj adekvát-ne znásobovať ako zosilňovač. Je veľká škoda, že drvivá väčšina z nich sa bojí verejne vystúpiť s radikálnou kritikou či úplne novým posolstvom, pretože majú strach, že nedostanú zákazky, an-gažmán, úlohy, čo by ich mohlo ekonomicky zlik-vidovať.To sú práve tí, ktorí nevedia, ako ďalej. A tí sú irelevanntí.

Mám pocit, že na Slovensku akoby prevažovali.A čo by si chcel, aby sa Nagy s Grigorovom a Kulym postavili a začali hlásať budhizmus?

Toto by im ťažko niekto naozaj uveril.Áno, presne o tom sa bavíme: tú cestu môže ukázať len ten, kto vie, ako ďalej, kto cíti, že má k danej veci čo povedať, a to sa deje práve na tých abstraktných kľúčoch – vznikajú nové

Foto: Matúš Plecho

70

RENDEZ-VOUS > VERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD

veci, nové kapely. Keď hrávame Hranu a ja spievam záverečnú skladbu, pri slovách niekde zvoní hrana som na posledných koncertoch nespieval „niekde“, ale „tu“ – za rohom zvoní hrana, lebo tu za rohom nám proste jedného dňa môže buchnúť druhá atómová elektráreň. To už v Záporoží visí len na vlásku. Aj Nepál ma veľmi zabolel, lebo tam je asi signál, že zra-nená kobyla kope najhoršie a rozdáva aj naj-horšie rany. Som intuitívny človek, hneď, ako sa to stalo, som vedel, že je to HAARP. A teraz máme každý deň nové zemetrasenie – Papua--Nová Guinea... „Nenasierajte“ nás, lebo takto vám zhodíme všetky veľkomestá, chlapci.

Áno, naše životy sú o hre medzi dobrom a zlom, sme tu hodení do prostredia nedokonala. Na Západe sme uviazli v materialistickej matrici newtonovsko-karteziánskeho nazerania na svet a univerzum ako takého monštruózneho stroja, ktorý sa dá rozobrať na súčiastky a znovu zložiť. V tejto matrici uviazlo veľmi veľa ľudí. V ich machistickom a plytkom svete prázdnych poteše-ní úplne absentuje rovina myslenia, nazerania na jednotu, celok, splynutia, spolupatričnosti k sebe, no najmä rovina všetkých mysliteľných i nemysli-teľných potencionalít, ďaleko prekračujúca rámec našich aktuálnych vedomostí, ktorými definuje-me svet. S tým, že tieto veci nielenže nedokážu pochopiť, ale ani pocítiť, sa vyrovnávajú úsilím diskreditovať nositeľov myšlienok, ktorým nie sú pripravení porozumieť. Myslím si, že situácia je úplne iná, a to, čo bude po nás, už je dávno dohodnuté. Fulford je úplne pregnantný v tom, čo sa deje – a to, čo hovorí a píše, dáva najväčší zmysel. Vývoj ide ďalej, to, čo si myslíme my, vôbec nie je dôležité. Počul som dielo Tristana Pericha, sú-časného newyorského skladateľa a jeho 1-Bit Symphony, ktorú hrá jeden jednobitový mikro-čipový procesor. Je to taká fantastická muzika, že zrazu si uvedomíš: aha, pozor, zmenili sme kód, žiaden analóg. To znamená, čo ak je to naozaj tak, že sme napojení na „virtuálnu reali-tu“, ktorá prebieha v pixloch, ale nie je jediná. Čiže ja by som zostal stále niekde v predispo-zícii, z ktorej odvíjam životný postoj, a všetko ostatné, čo sa odohráva, je len ilúzia. Samo-

zrejme, keď niekto príde s nožom a zabodne mi ho do stehna, realitu bolesti asi nebudem konfrontovať s ilúziou.

Ale aj tá je len elektrickým procesom a niekde v subatomárnej rovine sa dá len ťažko zadefino-vať. Aj bolesť je z tohto uhla pohľadu súčasťou veľkého divadla. To, o čom hovoríš, bolo predme-tom úvah solipsistickej filozofie, v ktorej existoval len človek a jeho vedomie, kým ostatný svet bol len predmetom projekcie jeho vlastného ja.Áno. Avšak stále výraznejšie som si začal uve-domovať, že sú isté sily a inteligencie na tejto Zemi, ktoré plánovane postupne zabíjajú vždy najvyspelejšiu ľudskú civilizáciu, aká sa v da-nom momente na planéte nachádza. To zna-mená, že podstupujeme retrográdny proces. Teraz je na rade tzv. západná civilizácia, lebo Mexiko, Peru, všetci sú už mŕtvi, o to sa posta-rali už dosť dávno. Potom išli čínskym komu-nizmom po budhizme, po Tibete, zdecimovali spirituálnu silu, hoci, našťastie, ešte malinké ohnisko vedomia ostalo.

Keď hovoríme o histórii, ja ten proces vnímam na úrovni zločinu a trestu, na filozofickej úrov-ni príčiny a dôsledku. Vyvraždenie pôvodného obyvateľstva Ameriky, kolonizácia celého sveta anglosaskou a iberskou kultúrou sa v podobe ťažkej a negatívnej energie vrátilo Západu späť. Pred päťsto rokmi bol najvyspelejší východ, ktorý západná dobyvačná a agresívna mentalita elimi-novala. Hodnotový rámec a zmysel existencie na-šej spoločnosti a západnej civilizácie sa rozpadá na tej najzákladnejšej úrovni. Deti v nás otcoch strácajú svoje vzory, sú odtrhnuté od matky, lebo máme emancipáciu a úzus, že ženy sú neplnohod-notné, ak ostanú s deťmi doma. Všetko sa odvíja od tohto momentu a od tohto momentu sa rodí spoločnosť, ktorej vedomie už od detstva vytvárajú inštitúcie a v nich sa ako na bežiacom páse vyrá-bajú šťastní otroci.Ale čím chceš byť vo väznici, ktorá je taká ob-rovská, že si ju neuvedomuješ? Vezmime si len Ameriku – ideš cez imigračných dôstojníkov, ktorí lustrujú každú jednu osobu idúcu do vnútra štátov s väzenskými zákonmi. Sme svedkami uni-fikácie, devalvácie hodnôt, devalvácie umenia

a všetkého, čo je plánovaný proces bandy fašis-tov, ktorí idú proti všetkým a nenávidia ľudskú rasu. Ich vazalmi sú z jednej strany lobotomická geriatrická sústava Saudskoarabov, ktorí majú všetci Alzheimera, a z druhej strany eugenici ako Bill Gates a všetci paranoici, ktorí sa boja, že sme preľudnení. Proti týmto bojujeme a jedi-né, čo sa dá robiť, je inšpirovať ľudí, aby vnímali základné rozdelenie, a to je len jedno. Akonáhle zoberieš do ruky zbraň, je to niečo, ako pove-dal Ježiš – žiješ zbraňou, zomrieš zbraňou. Ak chce niekto riešiť situáciu tým, že sa budeme navzájom zabíjať, prijíma hru tohto matrixu, a tak v živote neprejde do piatej dimenzie, lebo tam nič také nie je. Radšej sa naozaj nechať roz-mliaždiť pod pásmi tanku, aj keď, samozrejme, v prípade, že má človek deti, uvažuje inak. My

máme malé bábätko, má zopár mesiacov a zase je situácia iná. Uvažujeme, kde budeme na tom-to Titaniku najlepšie krytí, ale keď si všetko uve-domíš, v konečnom dôsledku je to úplne jedno. Dôležitý je každý okamih tohto života. Stačí ho prežiť naplno. A tak je jedno, kedy ťa odstavia alebo ťa vypnú. Ale verím v tie naše deti, verím v to, že ľudská rasa bola vytvorená ako strážco-via dimenzionálnych portálov, ako čistá rasa, ktorá jediná má na to, že môže byť strážcom in-terdimenzionálneho portálu. Verím v ten naozaj čistý kristovský kód, ktorý niekde je, aj keď bol dlhodobými manipuláciami výrazne poškodený. Kolektívnou správou vedomia sme si vytvorili svet, ktorý je plný strachu, bolesti, plný vrážd, plný peňazí. Je to svet zavretých očí – akonáhle ich raz otvoríš, zmizne.

7171

Foto: Matúš Plecho

Počas tzv. noci dlhých nožov 30. júna 1934 zlikvidovali vedenie SA a strasserovci, „ľavičiari“, prestali zohrávať medzi nacis-

tami významnejšiu úlohu. Hnedý mor nacizmu však do konca vojny neutíchol a, žiaľ, stále má v Európe svoje ložiská. A tak sa hnedá hrozba nezakráda len v podobe ukrajinského infostánku na bratislavskom Dobrom trhu, ale napríklad aj v podobe dopytu po neofolkovom koncerte na sociálnych sieťach.Zakladateľskou legendou neofolkovej scény je „kapela“ Death in June – jej jediným stálym čle-nom je tzv. muž s maskou Douglas Pearce. Ná-zov (skrátene Di6) odkazuje práve na noc dlhých nožov – Pearce inak často pózuje s dýkou. Na profile sociálnej siete Di6 pribudol v rámci naj-novšieho turné v máji tohto roku odkaz na aktu-álny koncertný záznam skladby Hail! The White Grain. Antifašistickí aktivisti v minulosti dosiahli zrušenie Pearceových koncertov v niektorých

mestách. Na jeseň roku 2013 sa napokon rozhod-li nepožadovať zrušenie koncertu v New Yorku, no v blogu sa rozpísali, prečo Di6 nemajú radi.Po začiatkoch v punkovej skupine Crisis sa Pearce čoskoro rozišiel s punkom a ľavicou a pre-sunul sa na „slnečnejšie pastviny“, ako sa vyjadril v istom rozhovore. Slovami Pearcea: „Začiatkom osemdesiatych rokov sme boli s Tonym zaplete-ní do radikálnej ľavičiarskej politiky, a zároveň sme boli študentmi histórie. Pri hľadaní politic-kého pohľadu s budúcnosťou sme natrafili na ná-rodný boľševizmus, úzko spätý s hierarchiou SA. Upútali nás ľudia ako Gregor Strasser a Ernst Röhm, neskôr známi ako druhí revolucionári.“Historik homosexuálneho umenia Christian Isermayer v rozhovore uviedol, že ľudia v SA zvykli usporadúvať divoké žúry už v roku 1933. „Raz som na jednom bol. Bol pomerne na úrov-ni, ale skrz-naskrz homosexuálny. No SA boli v tých časoch ultragay.“

7372

Di6 považuje homosexualitu za podstatnú črtu projektu. Používa nacistickú ikonografiu, okrem esesáckej lebky (SS Totenkampf) aj Čierne sln-ko, ktoré zaradil do svojho znaku aj nacistický ukrajinský prápor Azov. Pearce pritom nemá problém vystupovať ani v Izraeli, je skôr islamo-fób ako „antisemita“. V jeho eurocentrickom po-hľade predstavuje sionizmus dovoz západných hodnôt medzi divokých islamistov. Mimocho-dom, Tony Wakeford bol nacistom kovaným v Britskej národnej strane a po odchode z Di6 založil ďalšiu „neofolkovú“ modlu Sol Invictus.Album z roku 1987 s veľavravným názvom Hnedá kniha obsahuje hymnu SA Horst-Wessel--Lied, a tak nemecké úrady jeho predaj zakázali.Na stránke Di6 sa možno dočítať, že ide o jeden z najvplyvnejších albumov všetkých čias a zne-sie porovnanie s počinmi The Beatles, Velvet Underground, Jimiho Hendrixa a Joy Division. Znamenal vraj pravý zrod nového hudobného žánru – neofolku (niekedy tiež darkfolk).Okrem toho, že na svojich koncertoch predáva nacistickú literatúru, výťažok z albumu Some-thing is Coming venoval Pearce nemocnici v Zá-hrebe, slúžiacej počas vtedajšieho balkánskeho konfliktu na ošetrenie chorvátskych vojnových zranení (aj civilistov). Spravil tak po tom, ako strávil istý čas na frontovej línii s neoustašov-skými milíciami HOS. Pearce sa k tomu vyjad-ril: „Toto gesto nebolo len humanitárne, bolo kultúrne, socioeuropolitické.“ V rozhovoroch opisoval Srbov, obeť etnickej čistky, ako bar-barov.Zo stránky Who Makes the Nazis: „V máji 1999, niekoľko dní po tom, ako člen Britskej národnej strany David Copeland vykonal bom-bové útoky na trhoch v Brixtone, Brick Lane a v pube The Admiral Duncan v Soho (zabili 3 a zranili 129 ľudí), Di6 hrali v klube The Ga-rage v Islingtone s kamarátmi z hnedej štvrte. Pearce venoval pieseň neonacistickej úderke White Wolves, ktorá sa pôvodne k útokom priznala.“ Vo veľmi podobnom duchu bola na fórum Di6 na Yahoo umiestnená správa aj bez-prostredne po Breivikovom vraždení. Pearce sa zviditeľnil aj múdrosťami typu „Európa horela a bude horieť znova“ či „Vďaka bohu za euro-kolonializmus!“.

PROPAGANDA > HNEDÝ MOR NEOFOLKU HNEDÝ MOR NEOFOLKU > PROPAGANDA

Na otázku časopisu Scapegoat, aký má názor na eurocentrických/rasistických fanúšikov, Pearce odpovedal: „Záleží od ich verzie eurocentrické-ho rasizmu. V 9 z 10 prípadov v tom nevidím žiad ny problém. Nemyslím si, že to zahrňuje ver-ziu Ku-klux-klanu…“ V tom istom rozhovore uviedol aj: „Budem sa modliť k hocikomu či hocičomu, čo vyslyší moje modlitby. Zatiaľ mi v uspokojovaní potrieb naj-lepšie slúžia runy... Ježiš Kristus pre mňa nikdy nič neznamenal! Videl som, ako jeho náboženstvo psychologicky otupilo mnoho ľudí. Je veľkým Bo-hom toho, čo sa nesmie, a to nie je pre mňa!“Vraj „príde mi to blízke skôr Schopenhauerovi než Hitlerovi (od nacistov prebrali Di6 skôr sym-boliku než názory)... celkovo väčšina argumen-tácie za bojkot Di6 stojí na ich symbolike a na veľmi precízne vybraných fotkách, rozhovoroch, faktoch, pričom ich životy a názory boli a sú pestré“. Tak sa Di6 verejne zastal Daniel Tóth z projektu Amen Tma.Mnohí fanúšikovia Di6 si (zrejme na rozdiel od Daniela Tótha) neuvedomujú, že podporou sku-piny podnecujú šírenie rasistickej ideológie. Muž v maske je totiž nah(nedl)ý.

HNEDÝ MOR NEOFOLKU

Viktor Memfer

BAKTÉRIA ČIERNEHO MORU PREŠLA V PRIEBEHU DEJÍN Z HLODAVCOV NA ČLOVEKA. V 6. STOROČÍ VYČÍŇAL JUSTINIÁNSKY MOR, V POLOVICI 14. STOROČIA ZAHUBIL TRETINU AŽ POLOVICU VTEDAJŠEJ EURÓPSKEJ

POPULÁCIE (OKOLO 30 MILIÓNOV ĽUDÍ) ODLIŠNÝ KMEŇ TEJ ISTEJ BAKTÉRIE, ZNÁMY AKO ČIERNA SMRŤ. PRE NACIZMUS SA VŽILO SYMBOLICKÉ OZNAČENIE

HNEDÝ MOR, PODĽA ÚDERNÉHO ODDELENIA SA, ZNÁMEHO AKO HNEDÉ KOŠELE.

74 75

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA > DÉJÀ VU

Spinoza sa narodil v r. 1632 v judaistickej ro-dine v Antverpách. Starý zákon sa mu javil ako plný protirečení a nezmyslov a pre jeho

kritický postoj ho vylúčili zo synagógy, odpočúva-li, ba podnikli naňho vražedný útok.Biblia je nielen nevedecká a nehistorická, ale pria-mo zavádzajúca a prekrúcajúca kniha. A obrovské množstvo príslušníkov inteligencie ju považovalo za hodnoverný zdroj. Takíto ľudia sa nachádzajú v stave človeka v Platónovej jaskyni, nemajú záu-jem o pravdivé zobrazenie na základe dokázateľ-ných faktov, ba navyše priamo odmietajú prijímať a akceptovať pravdivý obraz o vývoji v Levante. Je veľmi tristné, že veria starým i súčasným falšova-teľom histórie.Pravdivá história Palestíny leží pod obrovskými vrstvami lží a falzifikátov. Od 15. st. p. n. l. bola Palestína egyptským a od 9. st. p. n. l. asýrskym protektorátom. Oba vylučovali existenciu slobod-ných štátnych celkov na tomto území. Neexistujú však žiadne archeologické nálezy, ktoré by doka-zovali existenciu jednotného kráľovstva pred vzni-kom samostatného severu a juhu. A väčšina izra-elských obyvateľov pochádzala z Kanaánu, boli to miestni ľudia, ktorí obývali vysočinu v dobe bronzovej a železnej.História nepozná žiadny národ menom Hebreji alebo Židia. Tieto vrstvy lží začali vytvárať už tvor-covia jahvizmu a talmudizmu, neskoršie v stredo-veku aj kodifikátori judaizmu. V novoveku na to sionisti vydali obrovský kapitál. Pojmy boli zme-nené, národy vymyslené. Dostať sa ku skutočnej histórii vyžadovalo mnoho času a úsilia, jej pravá tvár sa nám ukazuje pomaly a po kúskoch.Pre nástup európskej civilizácie mal zvláštny vý-znam východný cíp stredomorskej oblasti – po-brežné pásmo v Malej Ázii, Sýrii, Fenícii, Palestí-ne a Egypte. Neolitická revolúcia v tejto oblasti nastala niekedy v 9. tisícročí p. n. l. Na začiatku tzv. neotermálnej doby tu vládla natufská kultúra, pomenovaná podľa náleziska Vádí en-Natuf, kde bola objavená. Táto kultúra mala svoje centrum v pruhu siahajúcom do hĺbky 40 míľ od pobre-žia, od Bejrútu po Judskú púšť a od Káhiry cez severnú Sýriu až do južného Turecka. Najstaršie sídliská pochádzajú z 5. – 7. tisícročia p. n. l.Archeológovia objavili domestikovaný jačmeň v Jerichu okolo roku 7000 p. n. l. Ľud tejto kul-

túry žil v jaskyniach a na otvorených sídliskách. Počet mŕtvych spoločne pochovaných na jednom pohrebisku – až 87 jedincov v El Vádí, asi 50 v Nahal Orene a 45 v Šukbe – naznačuje, že ľu-dia natufskej kultúry žili v početných skupinách. Dokladom určitej prosperity je množstvo ozdôb pri mŕtvych – vlasové ozdoby, hrebene a nánož-níky zhotovené z mušlí, náhrdelníky z korálok vyrobených z prevŕtaných gazelích kostí. Natuf-ská kultúra sa stala základom vývoja smerujúceho k usadlému spôsobu života.V 3. tisícročí p. n. l. prišli do Fenície a Sýrie semit-ské kmene a zaujali významné postavenie na úkor staršieho domáceho obyvateľstva. Pravlasťou Semitov bol zrejme Arabský polostrov, kde žili praotcovia semitských národov tvrdým životom púštnych nomádov.V 2. tisícročí bola Palestína okupovaná egyptskou expanziou a napádali ju morské národy. V mlad-šej dobe bronzovej (1550 – 1150 p. n. l.) tvorila Palestína súčasť Egypta, bola pod egyptskou nad-vládou. Jej kultúra bola eklektická a provinčná. Nič podstatné v Palestíne nemohlo ujsť pozor-nosti egyptských vládcov, lebo hranice medzi Ka-naánom a Egyptom starostlivo strážili. Egyptské vojská v pohraničných posádkach mohli v prie-behu jedného dňa doraziť na ľubovoľné miesto v Palestíne.Palestína sa v histórii nazývala rôznymi menami. Najznámejší názov bol Kanaán alebo krajina Kanaánčanov, ako bola uvádzaná v egyptských dokumentoch. Pod menom Palestína je známa od asýrskej doby. Historická Palestína sa nikdy nevolala Izrael, žiaden historický dokument tento názov neuvádza, len teologická kniha Biblia.Vyspelú zložku obyvateľstva tvorili semitskí Ka-naánčania. Žili v opevnených mestách, ktoré boli obklopené polonomádskymi kmeňmi, menej vy-vinutými kočovníkmi. Kanaánčania sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom i remeslami, dosiahli vyššiu úroveň technického a kultúrneho rozvoja, boli lepšie vyzbrojení, premôcť ich bolo ťažké.Egypt ako silný štát ovládal Palestínu od 15. st. p. n. l. a zmenil ju na egyptský protektorát. Táto egyptská nadvláda trvala, kým ju nahradila Asý-ria, čím sa Palestína stala asýrskym protektorátom (do 9. st. p. n. l.).

Ján Dudáš

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA

1. ČASŤ

BIBLICKÝ STARÝ ZÁKON BOL DLHO HLAVNÝM ZDROJOM INFORMÁCIÍ O STARODÁVNYCH DEJINÁCH STREDNÉHO VÝCHODU. AVŠAK VIAC NEŽ TRISTO ROKOV VEDECKEJ BIBLISTIKY, INICIOVANEJ FILOZOFOM BARUCHOM SPINOZOM,

A STÁLE ROZSIAHLEJŠIE ARCHEOLOGICKÉ VÝSKUMY, AKO AJ SKÚMANIE ZACHOVANÝCH PÍSOMNOSTÍ A NÁPISOV VO VŠETKÝCH KRAJINÁCH MEDZI RIEKAMI

NÍL, TIGRIS A EUFRAT POMOHLO REKONŠTRUOVAŤ HISTÓRIU TEJTO OBLASTI.

76 77

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA > DÉJÀ VUDÉJÀ VU > PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA

Egyptské dokumenty zo 14. st. p. n. l. uvádzajú ka-naánsku mestskú spoločnosť a dve skupiny, ktoré žili na jej okraji. Jedna skupina boli Apiru a dru-hou skupinou boli Šosu, kočovní pastieri, ktorí žili so svojimi stádami oviec a kôz v kanaánskom a jordánskom pohraničí.Zachoval sa list palestínskeho vládcu menom Abdo Hafa, adresovaný egyptskému faraónovi (pravdepodobne Achnatonovi). V liste okrem iného píše, že ľud Chabíro ohrozuje kráľovské územie a žiada od faraóna pomoc. Názov Chabí-ro se vyskytuje v starých dokumentoch Stredného východu i v rôznych formách, ako je Chafíro ale-bo Abíro či Apiru. Biblisti ihneď usúdili, že ľudia, nazývaní v týchto dokumentoch Chabíro alebo Chafíro, sú totožní s Hebrejmi uvedenými v Bi-blii. Tak začali písať Hebrejci namiesto Chabíro. Neskorší biblisti šli o krok ďalej a používali názov Židia ako synonymum pre Hebrejcov. Seriózni historici po dôkladnejšom bádaní zistili, že názov Chabíro alebo Chafíro znamená banditi či tlupy a nemá žiaden etnický význam.V množstve egyptských prameňov najmä z 13. st. p. n. l. nie je žiadna zmienka, ani jeden náznak o Izraelitoch. Nenašlo sa ani jediné slovo, či už v monumentálnych nápisoch, na stenách chrá-mov, v nápisoch na hrobkách alebo papyrusoch, ktoré by svedčilo o tom, že starí Izraeliti žili v Egypte. Izrael sa nevyskytuje ani ako možný ne-priateľ, ani ako jeho spojenec, ani ako zotročený národ. Biblia teda o pobyte kmeňa tzv. Izraelitov v egyptskom zajatí klame.Na konci mladšej doby bronzovej zažili ka naánske štáty sériu ničivých nepokojov. V 12. st. p. n. l. vtrhli do Palestíny ľudia z egejskej alebo východnej stredomorskej oblasti používajúci železo a v kana-ánskej oblasti sa usadili niekedy po r. 1200 p. n. l. Sú známi pod menom Filištínci. Spomienka na se-mitských Filištíncov zostala v názve krajiny – Pa-lestína. S ich príchodom nastala v Palestíne doba železná. V 11. a 10. st. p. n. l. ich mestá prekvitali a až do asýrskeho obdobia boli významným mo-cenským faktorom v tejto oblasti.Féničania, ktorí zabrali miesta po Kanaánčanoch sídliacich na pobreží, ovládli námorné prístavy na severe. Významné kanaánske sídla boli v 12. st. p. n. l. zničené, vidiek zostal neporušený. Po niekoľ-kých desaťročiach sa život do sídel vrátil, osídľo-

vali ich kanaánski obyvatelia nížin, kanaánske centrá kvitli až do 10. st. p. n. l., rástla stavebná aktivita, rozvíjala sa výroba keramiky, fungoval ka-naánsky chrám. Tento neskorý rozmach Kanaánu netrval dlho. Severnými mestami sa prehnala vlna násilia, mestá boli zničené a z pádu sa nespamäta-li. Ako najpravdepodobnejší pôvodca tejto skazy sa javí egyptský faraón Šišak, ktorý viedol vojno-vú výpravu v roku 926 p. n. l. Ťaženie zasadilo smr tiacu ranu kanaánskemu systému mestských štátov, a to otvorilo nové možnosti na severnej vy-sočine. Vznik raného Izraela bol následkom zrú-tenia kanaánskej kultúry, nie jeho príčinou, ako nepravdivo uvádza Biblia. A väčšina Izraelitov po-chádzala z Kanaánu, boli to miestni ľudia, ktorí obývali vysočinu v dobe bronzovej a železnej.V Levante žili v rôznych obdobiach rôzne náro-dy ako Filištínci, Aramejci, Amončania, Moabci, Edomci. Aramejci ako národnostná skupina sa pred rokom 1100 p. n. l. vôbec neobjavujú, ne-skoršie žili na severe Izraela. Existovali napäté i búrlivé vzťahy medzi Aramom a Izraelom, ktorí boli častými protivníkmi. Izrael bol ovládnutý na začiatku 9. st. p. n. l. Moabom, rozdelenie územia medzi Aramom a Izraelom nastalo v 9. až 8. st. p. n. l. Z asýrskych prameňov vyplynulo, že koncom 8. st. p. n. l. nebolo v Edome kráľovstvo. Edom sa objavuje v starovekých záznamoch až po dobytí oblasti Asýrčanmi. Prvá veľká vlna osídľovania v Edome, spojená so vznikom osád a pevností, začala pravdepodobne v 8. st. p. n. l. a dosiahla vrchol v 7. a 6. st. p. n. l.Do 1. tisícročia p. n. l. údajne trvalo v Palestíne predkráľovské obdobie, v ktorom sa rozpadla pr-votnopospolná spoločnosť a vznikali spoločenské triedy. Neexistujú však žiadne archeologické ná-lezy, ktoré by dokazovali existenciu jednotného kráľovstva pred vznikom samostatného severu a juhu. Sever bol osídlený skôr ako Judsko. Ka-naánsky (tzv. hebrejský) rod tvorila zmes troch (snáď i štyroch) rôznych ľudských typov: semit-ského, sýrskeho a indoeurópskeho, ale aj Amon-čania, Moabci a Edomci – spolu tvorili rod ka-naánsky (tzv. hebrejský).V 10. a 9. st. p. n. l. bolo osídlenie Judska veľmi riedke, niečo vyše ako dvadsať dedín. Po predpo-kladanom konci spojeného kráľovstva okolo roku 900 p. n. l. nemal severný Izrael plne rozvinutý

štát, t. j. územie s úradníckym aparátom a jasnými spoločenskými vrstvami. Na začiatku 9. st. p. n. l. došlo k vývinu opevnených krajových správnych centier, ako boli Megido, Jezrael a Samária. Sa-máriiu vybudoval ako hlavné mesto vládca Omrí, v asýrskych textoch je severné kráľovstvo uvedené ako Dom Omrího. Podľa tohto názvu moderní his-torici usúdili, že rodina Omrí je arabského pôvodu.Vykopávky odhalili vládcovské opevnené centrum mesta na ploche dvoch hektárov, palác obklopo-valo niekoľko správnych budov, väčšina pozem-ku však bola nezastavaná. Stavby z kamenných kvádrov v Megide, Jezraeli, ktorý bol osídlený len krátko v 9. st. p. n. l., a v Samárii postavila dy-nastia Omrí, nie vládca Šalamún, ako nepravdivo uvádza Biblia. Vykopávky dokázali neexistenciu spojeného kráľovstva s centrom v Jeruzaleme. Vládcovia Dávid a Šalamún boli len nevýznamný-mi vodcami v horských oblastiach, ktorí ovládali len svoje bezprostredné okolie na vysočine.Vykopávky v starých izraelských dedinách prekva-pivo odhalili, že dedinské spoločenstvá na tamoj-šej vysočine, a teda ľudia, ktorí v týchto dedinách žili, boli pôvodnými obyvateľmi Kanaánu. Až ne-skoršie sa z Kanaánčanov vytvorilo nábožensky a kultúrne izraelské obyvateľstvo. Z toho plynie, že Izraeliti boli etnickí Kanaánci a tzv. izraelský národ ako jediný na svete je umelým produktom, výtvorom kňazskej kasty, ktorá vzdorovitému ľudu vnútila cudzími vladármi kňazské zákono-darstvo a kňazskú vieru.V Jezraeli, v severnej nížine a v Jordánskom údolí jasne pokračovala kanaánska kultúra, dediny boli v spojení s kanaánskymi mestami. Na severe sa dediny spájali s aramejskou kultúrou Sýrie a na

pobreží s Féničanmi. Hoci severná vysočina bola bohatšia ako južná, nikdy nedosiahla takú prospe-ritu ako kanaánske mestské štáty v nížine a na po-breží a nikdy nemala taký mestský charakter ako tieto štáty. Históriu starovekého Izraela zakotvujú rozptý-lené nápisy v oblastiach, ktoré susedili s izrael-ským územím. Asýrska ríša mala plne vyvinutý úradnícky aparát a dlhú tradíciu zaznamenávania panovníckych činov na verejných miestach. To všetko ovplyvnilo kultúru utvárajúcich sa štátov Izraela, Aramu a Moabu. Od 9. st. p. n. l. možno nájsť v záznamoch Asýrčanov i menších mocnos-tí Predného východu priame svedectvá o udalos-tiach v tejto oblasti. Historický Izrael vznikal v oblasti vrchoviny Sa-márie v 9. st. p. n. l., v období, keď začali vyrá-bať olivový olej. Obyvatelia prichádzali v období sucha hlavne z údolia Jordánu, vyrúbali lesy, drevo predali do Egypta, kde sa rozvinula lod-ná výroba. Namiesto vyrúbaných lesov vysadili olivovníky, a neskôr vytvorili centrálny štátik. Prvá rodina vládcov boli Omrí. Nikdy nebol celkom samostatný, politicky a vojensky patril do protektorátu cudzích veľmocí, najprv Asýrie a neskôr Babylonu. Judské vrchy neboli obýva-né a počas veľkého sucha na konci 13. st. boli zdrojom obživy pastierskych nomádov. Na tých-to vrchoch sa začali usídľovať až v 10. st. p. n. l. v malých roztrúsených osadách.Historické dokumenty potvrdili, že obyvatelia vrchov Samárie – Izraela a Judska – nepochá-dzajú zo spoločného etnika, nemali spoločnú ideológiu, naopak, mali nepriateľský vzťah a od-lišné záujmy.

78

BEZ MASKY > BORIS NEMCOV

TRANSATLANTICKÝ MILÁČIK A HRDINA JEĽCINOVSKEJ PRIVATIZÁCIE

Ľubomír Huďo

Kresba: Tibor Eliot Rostas

BORIS NEMCOV(*1959 – †2015)

Organizoval, burcoval a podnecoval odpor-cov prezidenta Vladimira Putina, za čo si získal obdiv a úctu časti amerických

senátorov a niektorých európskych pohlavárov. Horšie to bolo u ruského obyvateľstva, kde jeho charizma a kampane nezaberali. Začiatkom tohto roka ho neďaleko Kremľa zastrelil atentátnik, čo poslúžilo rôznym dohadom o úlohe Borisa Nem-cova na ruskej politickej scéne.Nádejný fyzik a matematik Boris Nemcov si vy-bral politiku ako arénu, v ktorej bude pre Rusko väčším prínosom než v oblasti vedy. Otázne je, či si zvolil správne a či išlo o prínos práve pre Rusko. Keď padla železná opona, bol poslancom za Demokratické Rusko a počas prevratu v roku 1991 správne stavil na Borisa Jeľcina, ktorý mu to nik dy nezabudol a postaral sa o jeho kariéru a ekonomickú prosperitu. Už vtedy si ho všimli za hranicami a jeho obľúbenosť v západoeuróp-skych kruhoch začala stúpať. Cambridgeská uni-

verzita zaradila 33-ročného Borisa Nemcova na zoznam dvesto najschopnejších lídrov sveta. Bol skutočne veľmi schopný a pre určité kruhy uži-točný, čo sa naplno prejavilo počas privatizačnej horúčky v Jeľcinovej ére.Začínal ako ekológ ešte v časoch Sovietskeho zväzu, po havárii jadrovej elektrárne v Černobyli bol členom Hnutia za jadrovú bezpečnosť v Gor-kom (dnes Nižnij Novgorod), neskôr ho v rámci politiky nadchli ekonomické reformy a finančné ukazovatele, no len v prospech vyvolených podni-kateľských skupín a zahraničných záujmov.

PRIVATIZAČNÉ ESKAPÁDY A KŠEFTY Boris Nemcov to dotiahol z poslanca na gu-bernátora Novgorodskej oblasti, ministra palív a energetiky a vicepremiéra. V tom čase, kon-com deväťdesiatych rokov 20. storočia, obdivo-val britskú železnú lady Margaret Thatcherovú, v duchu liberalizačných reforiem začal vytvárať

CHARIZMATICKÝ VODCA RUSKEJ PROTIPUTINOVSKEJ OPOZÍCIE, KTORÝ ZAČÍNAL V EKOLOGICKOM HNUTÍ A SKONČIL V NAJVYŠŠEJ POLITIKE ZA VLÁDY PREZIDENTA BORISA JEĽCINA. PO SKONČENÍ ZLATEJ ÉRY JEĽCINOVSKÉHO BAČOVANIA, TAKÉHO

OBDIVOVANÉHO V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH A ZÁPADNEJ EURÓPE, ALE ZNEPOKOJIVÉHO PRE DOMÁCU RUSKÚ SCÉNU, POSTAVIL BÝVALÝ

VICEPREMIÉR BORIS NEMCOV VŠETKU SVOJU POLITICKÚ ANGAŽOVANOSŤ NA KRITIKE NOVÉHO VEDENIA V KREMLI.

8180

a zmenila domáce pomery i ruskú zahraničnú politiku podľa predstáv sponzorov „otvorených“ spoločností. Finančné prostriedky im nechýbali, osobné nasadenie a odhodlanie takisto, no nebo-li k dispozícii potrebné rozhnevané masy alebo aspoň potrební štatisti s vierou v pozitívnu zme-nu. Najprv to boli protiputinovské demonštrácie ako pochody mieru vlani na jeseň a v ich duchu by tento rok pokračovala ruská jar na spôsob arabskej jari, čo by po udalostiach na Kryme a na Ukrajine naštartovalo proces zmeny pomeru síl v Rusku.Boris Nemcov vo svojom poslednom rozhlaso-vom rozhovore tesne pred zastrelením avizoval veľký protest v Moskve, ktorý mal vyraziť dych všetkým putinovcom. Predpovedal účasť stotisíc ľudí na pochode Jar, ale už sa toho nedožil. Jeho pamiatku si prišiel uctiť len zlomok z avizova-ného množstva nespokojných ľudí – asi 28 000 stúpencov opozície. Pritom smrť Borisa Nemco-va mohla byť rozbuškou na vypuknutie zásadnej-šieho a radikálnejšieho protestu. Preto okolnosti jeho zavraždenia vyvolali rôzne hypotézy o príči-nách atentátu na symbolickom mieste neďaleko Kremľa a v čase pred spomínaným protestom v duchu ruskej jari. Kremeľská, čečenská, ukra-jinská či opozičná stopa spustili lavínu dohadov a kalkulovania podľa tradičnej otázky cui bono (v čí prospech)?

KALKULÁCIE S OBEŤOUOficiálne vyšetrovanie smrti Borisa Nemcova uvádza čečenskú stopu v súvislosti s moslim-ským fanatizmom a reakciou na Nemcovove schvaľovanie karikatúr proroka Mohameda vo francúzskom časopise Charlie Hebdo. Hlavný objednávateľ vraždy Ruslan Geremejev, veliteľ obávanej čečenskej bezpečnostnej jednotky Se-ver, je už vraj v Spojených arabských emirátoch. Zadržali päť Čečencov, z ktorých traja boli Ge-remejevovi podriadení. Jeden z nich – Zaur Da-dajev, ktorý údajne na Nemcova na moskovskom moste strieľal, niekoľkokrát zmenil výpoveď a sťažoval sa na policajné násilie a vynútenie priznania. Medzitým tvrdil, že Nemcova nená-videl pre jeho kritiku atentátu na redakciu fran-cúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo.Boris Nemcov pochádzal z rusko-židovskej rodiny.

Jeho matka bola židovka a babka z otcovej strany ho v detstve dala pokrstiť v duchu pravoslávnej viery, čo Nemcov zistil až o niekoľko rokov ne-skôr, pričom dovtedy sa hlásil k pravosláviu.Zo začiatku bola ako dôvod na odstránenie v mé-diách uvádzaná ukrajinská stopa. Kremeľ dal Bori-sa Nemcova odstrániť, pretože pripravoval citlivý materiál o účasti Ruska na vojenských operáciách v Donbase na území Ukrajiny. Internetové noviny Gazeta.ru v tejto súvislosti napísali o stanovisku Nemcovových spolupracovníkov: „Väčšina z nich pochybuje, že by sa v nej (Nemcovovej správe) ob-javili nové fakty, išlo skôr o kompilát už známych skutočností, a to sa sotva stalo dôvodom vraždy.“Do úvahy prichádza aj verzia o vytvorení muče-níka ruskej jari či moskovského majdanu. Medzi možné motívy patrí aj pokus o destabilizáciu po-litickej situácie v Rusku v podobe sakrálnej obe-te – zabiť známeho človeka z opozície, ktorý je pozorne vnímaný verejnosťou, a hodiť jeho vraž-du na súčasnú moc. Provokácia nasmerovaná tak, aby rozhorčený národ rázne zareagoval a zvrhol vládu zločincov, ktorí zlikvidovali obávaného po-litického súpera. Poradca amerických preziden-tov a šedá eminencia americkej zahraničnej poli-tiky Zbigniew Brzezinski prirovnal vraždu Borisa Nemcova k smrti kyjevského novinára Georgija Gongadzeho. Jeho likvidácia umožnila rozpútať kampaň proti ukrajinskému prezidentovi Leoni-dovi Kučmovi v roku 2000. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini-ová vyjadrila svoj názor na vodcu ruskej opozície: „Boris Nemcov bol jasným zástancom moder-ného, prosperujúceho a demokratického Ruska otvoreného svetu.“ Na sociálnej sieti reagoval aj námestník generálneho tajomníka NATO Ale-xander Vershbow: „Pre slobodu v Rusku je to ďal-šia tragická strata.“Zdá sa, že Boris Nemcov bol pre americkú a eu-rópsku elitu prorokom, ktorého doma nedokázala väčšina ľudí pochopiť. V Rusku ho totiž nevníma-li cez bruselské a washingtonské okuliare, pretože počas Jeľcinovej éry dostatočne predviedol, čoho všetkého je schopný a o aké Rusko mu ide. Do po-slednej chvíle len veľmi málo ľudí uverilo tomu, že Nemcovovi skutočne leží na srdci dobro a pro-sperita Ruska. Dokonca i jeho smrť zapadla do mozaiky kalkulácií a taktických zámerov.

trhové prostredie a hovorilo sa o ňom ako o ná-stupcovi prezidenta Borisa Jeľcina.Vytváranie slobodného trhového prostredia v Nem covovom chápaní umožnilo napríklad privatizáciu najväčšieho ruského papierenského kombinátu nemeckou firmou za sedem miliónov dolárov, čo bolo štyridsaťnásobne menej ako jeho trhová hodnota a v rozpore so zákonom o zahra-ničných investíciách. A prečo taká ústretovosť k zahraničnému privatizátorovi? Za spomínanou nemeckou firmou stála budúca manželka Nem-covovho priateľa Borisa Brevnova, ktorá zároveň predsedala americkému fondu Millenium.Boris Nemcov schválil aj ručenie za pôžičku lo-diarskej spoločnosti OKA, pričom išlo o devät-násť miliónov dolárov, a napokon ich musela splácať Novgorodská oblasť. Výsledkom Nemco-vom presadenej penzijnej reformy vo fonde Nefť (Ropa) bola strata 163 miliónov rubľov z rozpočtu a 200 000 ľudí prišlo o dôchodok. Šikovný refor-mátor nezostal len pri laboratórnych ekonomic-kých pokusoch na domácej pôde, ale uplatnil svoj talent aj mimo Ruska. Pohyboval sa v tej správ-nej spoločnosti medzi novodobými oligarchami. Kontakty s miliardárom Borisom Berezovským, novodobým zbohatlíkom z jeľcinovského klanu, mu umožnili získať kreslo vicepremiéra.Vďaka tejto funkcii podpísal s Japonskom doho-du o spolupráci v rybolove, v ktorej rozšíril ry-bolovný revír pre Japoncov o výsostné vody pri Kurilských ostrovoch a umožnil rozvíjať japonský rybolovný priemysel na úkor Ruska. Straty pred-stavujú sumu vo výške desať miliárd dolárov. Po odchode z politických funkcií pôsobil Boris Nem-cov ako šéf koncernu Nefťanoj. V jednej z divízii koncernu, ktorou bola Bank Nefťanoj, našli vyšet-rovatelia desiatky pečiatok fiktívnych firiem. Ban-ka bola najväčším centrom na pranie špinavých peňazí a ich vývoz z Ruska do zahraničia, vyváža-la miliardy rubľov a milióny dolárov. Prokuratúra vyčíslila celkovú škodu pre ruský štát vo výške 54 miliárd rubľov. Podľa Nemcovových kritikov prišlo Rusko počas jeho politickej kariéry vďaka nemu o viac ako 370 miliárd rubľov.Inak to vidí americký prezident Barack Obama, ktorý Borisa Nemcova vnímal úplne odlišne a ne-šetril chválospevom: „Obdivoval som odvážnu Nemcovovu oddanosť boju proti korupcii v Rus-

ku. Nemcov bol neúnavným zástancom svojej kra-jiny, ktorý sa usiloval dosiahnuť pre svojich spolu-občanov práva, na aké majú všetci ľudia nárok.“

OPOZIČNÝ TYP NA FAREBNÚ REVOLÚCIUSamotní Rusi zrejme proroka demokracie, slo-bodného trhu a občianskych práv nepochopili správne, pretože napriek jeho pôsobeniu na dôle-žitých spoločenských a politických postoch sa jeho obľúbenosť pohybovala v rozpätí od jedného do piatich percent. A nielen Rusi ho nedocenili, ani Ukrajinci. Krátko po oranžovej revolúcii na Ukrajine v roku 2004 ho ukrajinský prezident Viktor Juščenko vymenoval za ekonomického poradcu. Oranžoví revolucionári na Ukrajine predviedli, ako si predstavujú novú spoločnosť, a prezident Juščenko po prvom volebnom období získal v ďalších voľbách už len necelých šesť per-cent hlasov a vypadol už v prvom kole.Podobne ako Boris Nemcov, ktorý bol ešte v roku 2000 podpredsedom Štátnej dumy (dolná komo-ra ruského parlamentu), ale už o tri roky nedosia-hol potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu. Po vynútenom odchode zo zákono-darného zboru venoval svoju energiu a politické kontakty organizovaniu pouličných protestov proti režimu prezidenta Vladimira Putina. Za účasť na týchto akciách strávil asi dva týždne vo väzení. Zastali sa ho vtedy americkí senátori John McCain a Joe Lieberman. Organizácia Amnesty Interantional ho označila za väzňa svedomia.Kritizoval Kremeľ predovšetkým za zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v krajine, za korupciu pri zabezpečovaní zimných olympijských hier v Soči a za účasť Ruska v súčasnej občianskej vojne na Ukrajine. V roku 2010 sa stal jedným z prvých signatárov opozičnej kampane pod názvom Putin musí odísť. Na Putinovo miesto sa tlačia viacerí adepti, ako napríklad oligarcha Michail Chodor-kovskij, odsúdený za spreneveru a po Putinovej amnestii žijúci v zahraničí, právnik, politický ak-tivista a bloger Alexej Navaľnyj, taktiež odsúde-ný dvakrát za spreneveru, čo mu znemožňuje kandidovať na akúkoľvek politickú funkciu, a do tretice to bol – pred atentátom – Boris Nemcov. Trio túžiace po moskovskom majdane a určitom druhu farebnej revolúcie, ktorá by na rozhodu-júce pozície dosadila novú vládnucu garnitúru

BEZ MASKY > BORIS NEMCOV BORIS NEMCOV > BEZ MASKY

8382

NEZNÁMI HRDINOVIA > BOJOVNÍK PROTI HLADU

BOJOVNÍK PROTI HLADU

NIKOLAJ IVANOVIČ VAVILOV (1887 – 1943) BOL SOVIETSKY BOTANIK A GENETIK, RIADITEĽ ÚSTAVU POĽNOHOSPODÁRSKYCH VIED V PETROHRADE (VTEDY

LENINGRAD), KTORÝ CELÝ SVOJ ŽIVOT ZASVÄTIL VÝSKUMU ODOLNOSTI RASTLÍN. JEHO VÍZIOU BOL „LEPŠÍ“ SVET, V KTOROM BY BOLO DOSŤ JEDLA PRE KAŽDÉHO.

VAVILOVOVA SNAHA VYŠĽACHTIŤ RASTLINY ODOLNÉ VOČI EXTRÉMNYM KLIMATICKÝM PODMIENKAM, KTORÉ BY SA NÁSLEDNE MOHLI PESTOVAŤ

V OBLASTIACH POSTIHNUTÝCH HLADOM, SA VŠAK NESTRETLA S POROZUMENÍM. CESTOVAL PO SVETE, ABY POMOHOL UKONČIŤ

HLADOMOR, A NAKONIEC ZOMREL – PARADOXNE – NA VYHLADOVANIE V STALINOVEJ VÄZNICI.

Dominika Kurucová

Teoretik introdukcie rastlín, profesor agro-nómie, cestovateľ, Leonardo da Vinci vo svete biológie, kolegami vykresľovaný ako

studnica nevyčerpateľnej energie. Počas svojho relatívne krátkeho života toho stihol pomerne veľa. Pracoval v niektorých z najrešpektovanej-ších laboratórií v Nemecku, Francúzku a Veľkej Británii. Sformuloval veľmi dôležité postuláty v genetike a snažil sa odbremeniť Rusko od zlo-žitého systému vedenia poľnohospodárskych inštitúcií. Už v prekvapivo mladom veku sa mu podarilo niekoľko významných objavov. Ako sa Vavilovova kariéra vyvíjala, stával sa čoraz vplyv-nejším v ruskej vedeckej komunite. Jemu to stále nestačilo.

Vo svojom celoživotnom výskume hľadal Va-vilov rastliny s užitočnými vlastnosťami, ako je odolnosť voči teplote a škodcom, aby z nich vyšľachtil poľnohospodárske odrody schop-né prežiť aj v nehostinných oblastiach. Túlal sa svetom a „poľoval” po divokých odrodách pšenice, kukurice, ryže a zemiakov. Vybudo-val prvú medzinárodnú zbierku rastlinného materiálu a jedlých rastlín. Vladimir Iľjič Le-nin dokonale porozumel jeho ekonomické-mu snu dostať Rusko do popredia v oblasti produkcie potravín, vďaka čomu sa rozhodol podporiť jeho vedecké expedície na Blízky východ a do Severnej a Latinskej Ameriky.Spomienky amerických a argentínskych vedcov

BOJOVNÍK PROTI HLADU > NEZNÁMI HRDINOVIA

hovoria o tom, že Vavilov bol nezmar. Po nie-koľkých dňoch intenzívnej spolupráce im bolo jasné, že s výdržou mu nemôžu konkurovať. V čase expedície spával maximálne štyri hodiny, kompletizoval podklady pre svoje knihy, ktorých vydal počas svojej predčasne ukončenej ka-riéry celkovo desať. Častokrát spomínal, že svoj výskum nerobí pre vládu, ale pre matku Zem.Nepoznal strach. Zachoval chladnú hlavu, keď sa jeho lietadlo stratilo v púšti, pri napadnutí škorpiónom, a dokonca aj keď bol nútený zastre-liť krokodíla. Keď bola jeho expedícia ohrozená lupičmi, bol ochotný zaplatiť im fľašou koňaku.Na škodu veci a výskumu Lenin v roku 1924 zom-rel a jeho nástupca Josif Vissarionovič Stalin mal diametrálne odlišné priority. Rusko hladovalo a Stalinova nútená kolektivizácia poľnohospo-dárstva celkom narušila zber úrody, čo iba rozšíri-lo hlad, ktorý sa podpísal pod ďalšie obete.Stalin dal Vavilovovi tri roky na dokončenie „zá-zračného” výskumu, aj keď bolo jasné, že táto misia je nesplniteľná a potrebuje niekoľkonásob-ne viac času.Najväčším „nešťastím” Vavilovovej kariéry bolo obhajovanie Mendelovej teórie, že gény sú odovz dávané bezo zmeny z jednej generácie na druhú. To mu bolo osudné, lebo sa stal hlavným oponentom Stalinovho zvýhodneného vedca Trofima Lysenka, ktorý oponoval teórii o dedič-nosti získaných informácií. Lysenko Stalinovi klamlivo prisľúbil, že dokáže uspokojiť dopyt po nových odrodách plodín do troch rokov a ne-potrebuje na to celú dekádu ako Vavilov. Stalin jeho slovám naivne uveril a rozhodol sa podpo-riť Lysenka v každom smere. Vavilov výrazne nesúhlasil s Lysenkovými špekuláciami, čím si autoritatívneho diktátora nadobro znepriatelil. Stalin nariadil jeho policajné vyšetrovanie.Vykonštruované obvinenia zo špionáže a sabo-táže boli nakoniec v roku 1940 dôvodom jeho zatknutia. Stalinova polícia sa ho snažila donútiť k priznaniu, kvôli čomu ho podrobila štyristo výsluchom. Niektoré z nich trvali viac ako 13 hodín a viedol ich najprísnejší dôstojník, známy svojimi extrémnymi vyšetrovacími metódami. Vavilov, na rozdiel od Galilea, odmietol zaprieť svoju pravdu, a vyhlásil: „Pôjdeme na hranicu, zhoríme, ale neustúpime od našich presvedčení.”

V roku 1941 bol odsúdený na trest smrti zastre-lením, ktorý však bol neskôr zmiernený na 20 rokov väzenia. Vavilov zomrel vo väzení v roku 1943 na podvýživu. Jeho telo nebolo pochované v rakve, ale v debne, ktorá ostala po zemiakoch. Takto smutne sa skončil život zanieteného gé-nia, avšak nie jeho odkaz.V súčasnosti sa každá rozvinutá krajina snaží vytvoriť rastlinnú genetickú banku a všetky zo-zbierané materiály sa formátujú podľa systému zavedeného Vavilovom.Jeho teória génových centier a introdukcie rast-lín sa stala hlavným zdrojom a podkladom pre introdukciu cudzokrajných rastlín a základom pre modernú introdukciu drevín do podmienok strednej Európy. V roku 1953 sa podľa jeho me-todiky opätovne rozbehol introdukčný proces cudzokrajných drevín do podmienok Slovenskej republiky v Arboréte Mlyňany. Sovietska akadé-mia vied zaviedla v roku 1965 Vavilovovu cenu a vzápätí v roku 1968 Vavilovovu medailu, čím ho – aj keď trochu oneskorene – zaradila medzi hrdinov sovietskej a ruskej vedy.

83

84

Z praoceánu Nun sa na pahorku v Heliopo-lise vynoril najstarší praboh Atum, vznikol sám zo seba. Atum – Re samooplodnením

vytvoril Šu, boha svetla, a Tefnut – bohyňu vody. Šu a Tefnut zrodili boha zeme Geb a bohyňu neba Nut. Geb a Nut mali synov Osirida (Usirev) a Se-tha a dcéry Eset (Izis, Sothis – Sírius, kráľovná nebies, zornička – ako Hathor) a Neftys (Venuša, večernica). Synom Osirida a Eset bol Hórus.Toto náboženstvo patrí k najkomplikovanejším systémom viery, pochádzajúcim údajne až z báj-nej Atlantídy. Mnoho magických a mystických rádov používa a odvoláva sa na fragmenty tejto prastarej mytológie (napr. slobodomurári, rozen-kruciáni, AMORC, Golden Dawn, Wicca a i.). Ktovie, čo by na to povedali kozmickí bohovia Kemetu (Egypta), kde bolo predovšetkým pra-vidlom udržovať Maat (poriadok, pravdu, právo

a spravodlivosť a aj pomoc slabším a chudob-ným)? Rovnováha (vesmírna, mravná, fyzická) a spravodlivosť, v dnešnom svete také potrebné a politikmi a mocnými sveta také pozabudnuté. Maat (v neskoršej gréckej forme ako Themis) bola bohyňa pravdy, božia cesta spravodlivosti, ktorá nahradila chaos svetlom. Bola uctievaná vo všetkých svätyniach Egypta.Sakkára, jedno z najmagickejších miest Egypta, je významná archeologická lokalita nachádzajúca sa 30 km od Káhiry na západnom brehu Nílu. Je to veľký areál s rozlohou 7 x 1,5 km s rozsiahlym podzemným labyrintom tunelov, chodieb a scho-dísk. Oficiálne ide o starú nekropolu (pohrebis-ko) z prvej dynastie používanú po tri tisícročia, so stupňovitou pyramídou faraóna Džosera z 3. dy-nastie. Obsahuje aj pyramídový komplex Pepi-ho I., II., kráľovské mastaby, pohrebisko býkov,

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > SAKKÁRA

Vladimír Líška

85

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI

ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

SAKKÁRAEGYPT

OBAJA BOHOVIA, POSTUPUJÚCI PO NEBI, RE A THOT, VEZMITE MA SO SEBOU, ABY SOM JEDOL TO, ČO VY,

PIL Z TOHO, Z ČOHO VY, BÝVAL TAM, KDE VY, ABY SOM BOL SILNÝ AKO VY A PUTOVAL VAŠOU CESTOU...

(FARAÓNSKA MODLITBA)

8786

mnoho iných pamiatok a milióny múmií zvierat rôznych druhov, ktoré Erich von Däniken nazval gigantickou podzemnou Noemovou archou.Celá oblasť je rozsiahlym miestom vykopávok a najväčším archeologickým pracoviskom na sve-te. So Sakkárou sa spája meno veľkňaza Imho-tepa, ktorý sa najviac zaslúžil o rozvoj egyptskej architektúry, radcu faraóna Džosera a budovateľa Stupňovitej pyramídy, neskôr uctievaného ako boha, syna Ptaha. Navrhol ju Imhotep, mýtický staviteľ (nazývaný aj Hermes Trismegistos, autor známych Smaragdových dosiek), liečiteľ, sochár (označovaný aj za inkarnáciu boha Thota), ktorý položil základy náuky neskôr známej ako herme-tizmus, čím odhalil podstatu fungovania vesmíru.Archeológovia datujú vznik pyramídy do obdo-bia 27. storočia p. n. l. a považujú ju za najstaršiu egyptskú pyramídu s vekom 4700 – 4800 rokov. Za oficiálne najstaršiu sa momentálne považuje o niekoľko storočí staršia pyramída pri meste Ca-ral v Peru. Technickú dokonalosť a svoj vrchol do-siahol Egypt v období Starej ríše krátko po zalo-žení štátu. Sakkára sa vynorila v prahistórii úsvitu ľudskej civilizácie prakticky z ničoho a zaradila sa medzi najtajomnejšie a najmystickejšie miesta sveta. Potom začal dlhý a pomalý úpadok ríše, tr-vajúci niekoľko tisíc rokov.Aj konzervatívna egyptológia prekvapene nazna-čuje, že celý komplex stavieb mohli uskutočniť Egypťania už po deviatich generáciách odvtedy, ako sa Egypt doslova „vynoril“ z doby kamennej. V skutočnosti čím staršia dynastia, tým väčšie die-la, tvrdil Murry Hope. V seriáli Okem boha Hóra sa uvádza teória o Sakkáre ako o kvantovom stroji urýchľujúcom duchovný vývoj adeptov zvyšova-ním ich vibrácií, ale aj ako komunikačnom centre na čerpanie informácií od bytostí z iných dimen-zií. Malo ísť o prvú pyramídu postavenú po veľkej svetovej potope a o prastarú atlantskú technológiu založenú na princípoch kvantovej mechaniky. Okrem toho vyrábala tzv. tachyónovú energiu, umožňujúcu presúvať ťažký materiál potrebný na stavbu veľkolepých chrámov. Malo ísť o princíp elektromagnetických ciest, magnetickej levitácie, aká sa dnes používa napr. pri japonskom magne-tickom vlaku. Technológia spočíva v odpudzovaní rovnakých nábojov, vznášajúci sa vlak má rovnakú polaritu ako elektromagnetické pole pod ním.

Ako sa tvrdí v starej čínskej filozofii protikladov – javy, v ktorých prevláda rovnaká energia, sa od-pudzujú. Odpudivá sila je nepriamo úmerná roz-dielu polarity. Sila priťahovania je priamo úmerná rozdielu polarít oboch energií a pod. Piliere (tzv. džedy) s cievkami boli umiestnené popri preprav-nej ceste. V Sakkáre malo ísť o neutrálnu energiu vznikajúcu medzi párom častíc nabitých opačným elektrickým nábojom a energiu s najvyššou frek-venciou vibrácií. Vyrábala obrovské elektromag-netické pole, spájala častice do vlniaceho sa stĺpa, v ktorom vznikala spomínaná tachyónová energia.Praktická realita je však rovnako zaujímavá. V podzemných galériách a labyrintoch pod pyra-mídou sa našlo viac ako 40 000 artefaktov, z toho 30 000 váz s tenkými a dlhými labutími krkmi, zhotovených z ruženínu, dioritu a bazaltu. Steny váz sú tenké ako hracia karta. Fakt je ten, že vyro-biť takéto vázy s úzkymi krkmi z takých tvrdých hornín bolo až doteraz nemožné. Až v súčasnosti existujú ultrazvukové vrtáky schopné vyrobiť nie-čo podobné. Vieme, že ruženín sa opracováva ťaž-ko a rozpadá sa, bazalt je tvrdá sopečná hornina, diorit patrí celkovo k najtvrdším.Otec dejepisu a prvý antický historik Hérodotos, ktorý Egypt navštívil, vo svojej knihe dejín píše o 341 sochách, z ktorých každá predstavuje jednu generáciu kňazov v rozpätí 11 340 rokov. Boli to normálni ľudia, ktorí mali od bohov ďaleko, ale dodáva, že pred nimi vládli v Egypte skutoční bo-hovia a prebývali u ľudí. Grécky historik Diodó-ros Sicílsky tvrdil, že od čias Osirida a bohyne Izis (Eset) až po Alexandra Macedónskeho uplynulo viac ako 10 000 rokov. V 44. kapitole Historickej knižnice píše, že „nad Egyptom pôvodne vládli bohovia a polobohovia, a to len o málo menej ako 18 000 rokov, posledným božským kráľom bol Hórus, syn bohyne Izis. Počnúc Moirisom pa-novali králi z radov ľudí 5 000 rokov až po 180. olympiádu, v ktorej som ja sám prišiel do Egypta“.

Poď, synu môj, tvoj vzostup bude v mieri, tvo-ja múmia bude vedľa mojej, ty si môj syn, pán môjho domu. Rozsvietiš sa na oblohe ako malá hviez da, ty si Orion, na tele matky Nut, tvoje lúče padajú na zem ako svetlo Mesiaca, Izis je s te-bou, ako Sírius na nebi, a nevzdiali sa od teba, na večné časy...

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > SAKKÁRA

8988 89

VEDA A TECHNIKA > KDE SÍDLI PAMÄŤ?

KDE SÍDLI PAMÄŤ?V ALMANACHU MMXIV (KTORÝ SA STAL MOJÍM OBĽÚBENÝM) SOM SA V DRUHOM PRÍSPEVKU (STR. 17) DOČÍTAL: „ŽIADNE PAMÄŤOVÉ STOPY V MOZGU NÁJDENÉ

NEBOLI A PRAVDEPODOBNE ANI NEBUDÚ. SPOMIENKY SA PO SMRTI NEVYTRÁCAJÚ, ALE EXISTUJÚ NA ZÁKLADE REZONANCIE VIBRAČNÉHO SYSTÉMU...“

TOTO MA ZDVIHLO Z MOJEJ LEŽIACEJ POLOHY (TAK TOTIŽ PRAVIDELNE ČÍTAM) A POPCHLO OKAMŽITE SI SADNÚŤ ZA POČÍTAČ A ZAČAŤ ŤUKAŤ DO KLÁVESNICE.

NESÚHLASÍM. TOTO VYJADRENIE SA MI NEPÁČI. VIEM, ŽE UŽ BOLO KDESI PREDTÝM PUBLIKOVANÉ, KTOSI KDESI TOTO TAKTO NAPÍSAL. POVIETE SI: „NO DOBRE,

TY MUDRÁK. AK SI TAKÝ FRAJER, PONÚKNI NÁM NIEČO INÉ.“

Ján Lakota

Ponúkam. Začnem s faktmi. V roku 2008 zomrel pacient Henry Molaison. Plné meno pacienta sme sa dozvedeli až po

jeho smrti. Dovtedy to bol len HM. Ako 27-roč-nému mu odstránili hippokampus, amygdalu a časti spánkových lalokov mozgu. Táto operácia zbavila Henryho viac ako desať rokov trvajúcej epilepsie, ktorá vznikla po tom, ako mal v sied-

mich rokoch ťažký úraz po páde na bicykli. Presnejšie povedané, operácia umožnila epilep-siu ako-tak kontrolovať, ale zanechala ho v stave ťažkej devastujúcej poruchy pamäti. Našinec by povedal z dažďa pod odkvap.Henry si nevedel zapamätať vôbec nič. Teda nič nové. Všetky veci, ktoré sa udiali pred operá-ciou, si pamätal. Novou terminológiou poveda-

né – staropamäť fungovala akoby sa nechume-lilo, novopamäť nemal nijakú. Prišlo sa na to, že orgánom, ktorý si nové veci zapamätáva, je hippokampus. (Hippokampus je meno pre rod morského koníka. Podľa výzoru tohto koníka bola štruktúra mozgu pomenovaná.) Ak sa hip-pokampus vyoperuje, zničí (napr. krvácaním do tejto štruktúry), človek, ale aj zvieratá strácajú schopnosť zapamätať si nové veci.S takýmto človekom sa môžete stretávať denne, rozprávať mu o sebe. Pri stretnutí na druhý deň bude mať (možno) pocit, že vás už niekedy v živote videl. V hippokampe sa identifikovali dokonca neuróny, ktoré sú priamo zodpovedné za zapamätávanie. Ak ich selektívne zničíte, pokusný objekt (zviera!) si nezapamätá ani ň. Nepokusné objekty (ľudia) si pri ich poškode-ní obyčajne chorobou či úrazom zapamätajú to isté. Teda – nič.Ide o novopamäť. Táto novopamäť posúva infor-máciu niekam inam. Nevieme presne kam, ale poznáme podmienky, bez ktorých staropamäť nevznikne. A tá nevznikne vtedy, keď mozgové bunky nemajú prísun kyslíka. Takisto aj vtedy, keď majú málo energie. Aj vtedy, keď v bunkách zablokujeme syntézu nových bielkovín.Ešte k tej novopamäti. Veľa ľudí zažilo otras mozgu. Udalosti tesne pred, ale ani po otrase si nepamätajú, resp. pamätajú si ich len veľmi hmlisto. Pamäť sa vracia pomaly a všimnite si, ako sa vracia – najprv sú to udalosti, ktoré sú od otrasu mozgu časovo vzdialenejšie. Potom sa vrátia tie, ktoré sú k samotnej udalosti bližšie. Udalosť, pri ktorej k otrasu mozgu prišlo, sa vo väčšine prípadov neobjaví nikdy.Môj nebohý kamarát Peter Fedor, geniálny bio-fyzik, mal na to jednoduché vysvetlenie. Na výbežkoch (axónoch a dendritoch) nervových buniek sa vytvárajú ďalšie výbežky, nazývané spi-ny (tŕne). Úderom do hlavy (tak spravidla vzniká otras mozgu) spiny z axónov a dendritov jedno-ducho „spŕchnu“ (či opadajú), tak ako spŕchne lístie na jeseň zo stromov alebo opadá zrelé ovo-cie. Čiže novopamäť má krátkodobého, čerstvo vzniknutého kandidáta, ktorým spin určite je. Na výbežkoch neurónov v hippokampe je tvorba (aj neskorší zánik) spinov veľmi, veľmi aktívna.Len tak mimochodom, Petrovi neslúžil ako

inšpirácia pre túto teóriu mechanický úder do hlavy, ale elektrický. Elektrický úder, nazývaný aj elektrošok, sa používa pri liečbe pacientov, ktorí nereagujú na nijakú menej „divokú“ liečbu endogénnych psychóz. Po takomto „údere“ pr-šia spiny z neurónov jedna radosť. Výsledkom je ústup ochorenia, ktorý sa nedal dosiahnuť inak.Novopamäť by sme už mali ako-tak vybavenú, ale čo so staropamäťou? Vieme toho už naozaj veľa, ale stále je toho zúfalo málo. Hovorí sa, že ráno je múdrejšie večera. Určite ste to aj sami postrehli. Každý z nás sa učil básničku do ško-ly. Boli aj slzy, bol aj smútok. Aj keď sme sa to večer poctivo nadreli, zrazu v hlave (akoby) ne-bolo nič. Rada mojej mamy bola vždy len jed-na – choď sa vyspať, ráno uvidíš. Ráno otvo rím báseň – a akoby mi sama do hlavy skočila a z úst plynula. To už bola na rade staropamäť. Síce taká čerstvá, ale novopamäť to veru nebola.Môj (a rovnako ani váš) mozog totiž nikdy nespí. Ba čo viac, najviac pracuje vtedy, keď spíme. S tou staropamäťou mám však výrazný problém. Viem si (veľmi nepresne) odpovedať na to, ako by sa tie veci do staropamäti mohli ukladať. Teraz však príde problém. Ako sa z nej (myslím staropamäti) dostávajú von na svetlo Božie? Skúšal som to všelijako, ale nejde to. Ani sem, ani tam. Chýba mi akákoľvek asociácia. Riadna galiba.Ale aj tak trvám na svojom. Spojenie „rezonan-cie vibračného systému“ sa mi vôbec nepáči. Pripomína mi zámenu slov a terminológie. Ako príklad uvádzam túto príhodu: Na skúške z le-kárskej biofyziky skúša pán profesor spolu so svojím odborným asistentom. Mladá pekná me-dička je dutá ako bambus, a tak padne záchran-ná otázka. „Čo je to potenciometer?“ Študent-ka sa chytí šance a odpovie: „Potenciometer je prístroj na meranie mužskej potencie.“ To už je posledná kvapka, dievča vyletí. Asistent však záporne krúti hlavou. Profesor sa naňho obrá-ti a vraví: „Čo sa vám nepáči, veď nevedela?“ Asis tent na to: „Ja viem, pán profesor, ale moh-la nám aspoň nakresliť schému zapojenia...“

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

KDE SÍDLI PAMÄŤ? > VEDA A TECHNIKA

9190 91

VEDA A TECHNIKA > SHELDRAKE NEVERÍ, ŽE SA PAMÄŤ UKRÝVA V MOZGU SHELDRAKE NEVERÍ, ŽE SA PAMÄŤ UKRÝVA V MOZGU > VEDA A TECHNIKA

SHELDRAKE NEVERÍ, ŽE SA PAMÄŤ UKRÝVA

V MOZGU

RUPERT SHELDRAKE PATRÍ MEDZI NAJZNÁMEJŠÍCH PREDSTAVITEĽOV TZV. NOVEJ BIOLÓGIE, KTORÁ PRIPÚŠŤA AJ INÚ AKO MATERIALISTICKÚ PODSTATU ŽIVÝCH ORGANIZMOV. OKREM INÉHO SPOCHYBŇUJE VO VEDE PREVLÁDAJÚCI NÁZOR, ŽE PAMÄŤ JE VIAZANÁ NA MOZOG, RESPEKTÍVE

NA NIEKTORÚ JEHO ČASŤ.

Marián Benka

Sheldrake vytvoril teóriu tzv. morfických polí, ktoré obklopujú každého jedinca a obsahujú všetky informácie o ňom. Záro-

veň slúžia ako akási kolektívna druhová pamäť. Ak sa určitý počet jedincov jedného druhu naučí niečo nové, vďaka kolektívnej druhovej pamäti sa to oveľa jednoduchšie a rýchlejšie naučia ďal-ší jedinci.Venuje sa aj problematike pamäti jedinca. Tvrdí, že biológovia sa neustále zubami-nechtami dr-žia teórie pamäťových stôp v mozgu, hoci tieto stopy sa „napriek sto rokov trvajúcim intenzív-nym a bohato dotovaným výskumom nepoda-rilo presne lokalizovať“. Pritom v histórii vedy sa ponúkali aj iné koncepcie. Už antický filozof Plótinos bol presvedčený, že spomienky sú skôr prejavom duše ako tela. Aj niektorí novodobejší filozofi, ako napr. Henri Bergson alebo Alfred North Whitehead považujú spomienky za pria-

me spojenia v čase, a nie materiálne štruktúry v mozgu.Vo svojej knihe Mylné domněnky vědy upozorňu-je na zásadný problém, ktorý doteraz nebol ve-dou uspokojivo vysvetlený. Bez jeho vysvetlenia však teória pamäťových stôp nemôže fungovať: „Spomienky môžu pretrvávať celé desaťročia, avšak nervová sústava prechádza neustálymi zmenami a rovnako tak aj molekuly, ktoré ju tvoria. Ako to vyjadril Francis Crick: „Takmer všetky molekuly v našom tele s výnimkou DNA, genetického materiálu, sa neustále premieňajú v priebehu niekoľkých dní, týždňov či maximál-ne mesiacov. Ako potom môže byť spomienka uchovávaná v mozgu tak, aby jej stopy zostali relatívne odolné voči uvedeným molekulárnym premenám?“ Domnieval sa, že existuje nejaký zložitý mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa molekuly postupne nahrádzajú jedna druhou

tak, aby zostal zachovaný celkový stav štruktúr pre uchovanie pamäti. Žiaden taký mechaniz-mus však doteraz nebol nájdený.“Spomína aj pokusy biológa Karla Lashleyho v prvej polovici 20. storočia, pri ktorých sa sna-žil lokalizovať konkrétne pamäťové stopy v moz-goch potkanov, opíc a ľudoopov. Najprv naučil zvieratá rôzne kúsky – od jednoduchých úkonov až po plnenie zložitejších úloh. Potom im odstra-ňoval rôzne časti mozgu, no na svoje prekvape-nie zistil, že zvieratá si napriek tomu naučené pamätali. K podobným výsledkom dospievajú aj súčasné pokusy s odstraňovaním častí mozgu, preto niektorí vedci prichádzajú s teóriami, že pamäť je schopná sťahovať sa v mozgu z miesta na miesto.Wilder Penfield robil so svojimi kolegami pokusy na pacientoch počas operácií mozgu, pri ktorých ostávali pacienti pri vedomí. Slabými elektrický-mi impulzmi im stimulovali rôzne časti mozgo-vej kôry. Vyvolávalo to v nich rôzne zvukové či obrazové vnemy, ale aj určité spomienky.Penfield si spočiatku myslel, že spomienky sú uchované v tej časti mozgovej kôry, ktorá je pri ich vyvolaní stimulovaná. Po ďalších pokusoch bol však čím ďalej, tým viac presvedčený, že dotyčné spomienky sa v mozgovej kôre vôbec nenachádzajú. Nakoniec sa priklonil k „divokej“ teórii, že mozog neslúži na ukladanie informácií, ale funguje skôr ako rádiový prijímač nalaďujú-

ci sa na rôzne vlny vo svojom okolí. Inšpiroval ho kvantový fyzik David Bohm, ktorý vyhlásil, že celý vesmír funguje ako hologram – v každej jeho jednotlivej časti sa skrýva celok.Do takéhoto pohľadu podľa Sheldraka zapadá jeho teória morfických rezonancií. Podľa nej sa potom aj pamäť prenáša pomocou rezonancie morfických polí v čase. Človek sa nalaďuje na seba samého z minulosti.Sheldrake to popisuje nasledovne: „Pamäť môže byť založená na morfickej rezonancii s vlastnou minulosťou daného organizmu. Mozog sa môže viac podobať televíznemu prijímaču ako pevné-mu disku. To, čo vidíte na televíznej obrazovke, je založené na rezonančnom naladení daného prijímača na neviditeľné pole. Nikto dnes nemô-že zistiť, aké programy ste sledovali včera tým, že bude analyzovať drôty a tranzistory vašej te-levízie a hľadať tam stopy vašich včerajších pro-gramov.Z rovnakého dôvodu nie je skutočnosť, že po-ranenie či degenerácia mozgu, napríklad pri Alzheimerovej chorobe, vedie k strate pamäti, dôkazom toho, že by sa tieto spomienky uchová-vali v poškodených tkanivách. Ak prestrihneme nejaký drôt či odstránime nejakú súčiastku zo zvukových obvodov v našom televízore, môžeme tým spôsobiť, že nebude fungovať zvuk. To však neznamená, že tieto zvuky boli uložené v poško-dených súčiastkach.“

ĽUDIA, KTORÝCH TOTO MESTO PRITIAHLO

V BANSKEJ ŠTIAVNICI SA V POSLEDNÝCH ROKOCH VYTVORILO SPONTÁNNE SPOLOČENSTVO ĽUDÍ, Z KTORÝCH VÄČŠINA PRIŠLA ODINAKIAĽ, AKOBY ICH SEM DUCH MESTA PRITIAHOL. DRŽIA

SPOLU, NAVZÁJOM SI POMÁHAJÚ, VYMÝŠĽAJÚ SPOLOČNÉ AKCIE, SPÁJA ICH ALTERNATÍVNY POHĽAD NA SVET, NASMEROVANÝ

K EKOLÓGII ČI DUCHOVNU. POKOJNE BY SME ICH MOHLI NAZÝVAŤ MESTSKOU KOMUNITOU. NEBYŤ TOHO, ŽE SLOVO

„KOMUNITA“ ZÁSADNE ODMIETAJÚ.

Marián Benka

Foto: Matúš Plecho

9594

Je ráno a Róbert Kollár, majiteľ štiavnického penziónu Klinger, vstáva, aby podojil kozy. Prechádza okolo veľkého dreveného suda,

v ktorom sa nachádza piecka s komínom. Sud slúži ako prírodná sauna. Väčšina pozemku, na ktorom penzión stojí, je jeden veľký svah s množ-stvom malých terás. Niekde je posedenie, inde záhradka, niekde sauna a inde sa zase pasú kozy.Za Robom sa vlečie stará sučka, jednu zadnú labu ťahá za sebou: „Má problémy s kĺbmi. Vlastne

kozy sme začali chovať najmä kvôli nej. Známi mi poradili, že kozie mlieko je dobré na kĺby.“ Otvára bráničku ohrady, jedna z kôz sa snaží ujsť. „Al-pina, späť!“ volá ju a zviera okamžite poslúcha. Potom prezrádza, že sa dlhodobo venuje zvieracej psychológii. „Chov kôz je najlepší tréning na du-ševnú vyrovnanosť,“ tvrdí. „Kozy neustále skúšajú vašu trpezlivosť. Na desať minút sa vytratia a zo-žerú vám všetko, čo ste si starostlivo vypestovali na záhradke.“Medzi hosťami penziónu vidno najmä páry v strednom veku. Penzión sa nachádza uprostred lesa, neďaleko od mesta, chodia sem najmä klien-ti, ktorí oceňujú ticho a pokoj. „Mnohí sa k nám pravidelne vracajú, chodia sem ako na chalupu. Dokonca sme im skúšali ponúknuť, či by si u nás nechceli niečo pestovať – nám nevadí, ak si chce niekto u nás niečo zasadiť. Ale nejako to zakapa-lo,“ hovorí Robova priateľka Veronika. Možno sa aj z týchto pravidelných návštevníkov raz niekto rozhodne, že sa v Štiavnici usadí natrvalo. Tak ako sa svojho času rozhodol Róbert.

PODPORA V PODNIKANÍ„Vyrastal som v Bratislave, mojím detským snom bolo mať auto a byt v dobrej štvrti,“ spomína Robo Kollár. „Keď som to ako dospelý dosiahol, zistil som, že sa napriek tomu necítim šťastný. Potom som párkrát navštívil Banskú Štiavnicu a odrazu prišiel silný pocit, že by som tu chcel žiť. Prisťahoval som sa sem aj s ďalšími dvoma kamarátmi a spoznali sme tu ďalších zaujímavých ľudí.“Väčšina z týchto prišelcov začala podnikať, nielen preto, že nájsť si v Štiavnici zamestnanie je zloži-té. Ale aj preto, že sú to slobodomyseľní ľudia, ktorí chcú byť sami sebe pánmi. Aj preto nie je možné, aby vytvorili klasickú komunitu s pevnými pravidlami. „Nemáme žiadnu ideológiu, ale spája nás sloboda jednotlivca,“ hovorí Robo. „Snažíme sa žiť v prítomnom okamihu, nikoho nekritizovať a robiť šťastnými seba aj našich zákazníkov. Na Slovensku málokto chápe, že ak chce byť šťastný, mal by sa v prvom rade snažiť urobiť šťastnými ostatných.“Pomáhajú si aj tým, že zákazníkom odporúčajú podniky svojich priateľov. Pravidelne organizujú spoločné varenie, vždy u niekoho iného. Keďže im v meste chýbal podnik, v ktorom by sa mohli rýchlo a zdravo najesť, prednedávnom rozbehli Street Food – niečo ako rýchle občerstvenie, ale s biopotravinami. Suroviny pochádzajú od far-márov z blízkeho okolia. Dostať tu špeciality ako tekvicovo-cícerové karí, pražené pšeničné rezan-ce s hovädzinou či fazuľový prívarok s tofu. Pri rozbehnutí prevádzky pomáhali viacerí zo spo-ločenstva, a zároveň sa stali prvými zákazníkmi. Majiteľom je práve Róbert Kollár s kamarátom Jurajom Mĺkvym, ktorý už spolu s priateľkou In-kou vlastní v meste známy Archanjel bar.

LEN TAK PRE RADOSŤV Archanjel bare sa konajú pravidelné spontánne hudobné večery. Je to jednak ďalšia akcia, kde sa môžu všetci zísť, a aj to pomáha majiteľom prilá-kať viac návštevníkov. K programu sa rád pridáva aj „najprominentnejší“ člen tohto spoločenstva, hudobník Oskar Rózsa.„Bol to sen Juraja a Inky, že keď budú mať vlastný bar, budú robiť večery so živou hudbou. Pre mňa je to relax len tak si ísť zahrať s amatérskymi hudob-

níkmi do Archanjela. Alebo si ideme zahrať s na-šou kapelou, ktorú sme tu spontánne sformovali,“ hovorí. „Máme za sebou napríklad krásny detský hudobný workshop so Zuzkou Tkáčikovou, ktorá zorganizovala víkend pre deti. Vytvorili sme or-chester 40 detí. Včera som stretol jednu pani, kto-rá mi hovorila, že jej dcéra sa odvtedy denne venu-je hudbe. Je to iné, keď ťa ľudia vidia na koncerte alebo v televízii, a keď ťa zažijú len tak, ako hráš pre radosť. Vtedy ich môžeš viac ovplyvniť. V tom-to si dobre rozumiem s deťmi. Lebo deti nehod-notia nejaké tvoje zásluhy, ale žijú v prítomnosti.“Najbližšia plánovaná aktivita súvisí práve s deťmi. Mnohí si tu našli partnerov, narodili sa im deti, takže z pôvodného spoločenstva mladých slobod-ných ľudí sa stáva spoločenstvo rodiniek. Preto majú zámer vybudovať lesnú škôlku.Všetko, čo vymýšľajú, zvykne byť spojením prí-jemného s užitočným. A nevzniká to plánovane, skôr jedného dňa niekomu z nich napadne my-šlienka a ostatní sa k nej pridajú. Takto si dve ženy, Lucia a Sisa, chceli postaviť v okolí mesta ekologické domčeky, a vymysleli si ekologicko--ezoterický festival Deň Zeme. Okrem rôznych duchovných tém naň ako prednášajúcich pritiah-li odborníkov na ekologické bývanie. Zároveň mohli na festivale predávať produkty so svojho bioobchodíka. Je celkovo príznačné, že podniky tu vlastnia po dvojiciach – buď sú to životní part-neri, alebo dvaja kamaráti či kamarátky.

ŤAŽKO SA PREŽÍVA„S tým bývaním je to tak, že noví ľudia, ktorí me-dzi nás prídu, si stavajú vlastné domčeky. Ceny nehnuteľností išli v Štiavnici prudko hore kvôli Bratislavčanom, ktorí ich tu skupujú,“ hovorí Gabika Hriňová, tiež spolumajiteľka podniku, akéhosi kríženca medzi čajovňou, kaviarňou a reštauráciou (s možnosťou ubytovania). „Boha-tí podnikatelia tu však väčšinou dlho nevydržia, lebo tu sa veľmi nedá ryžovať.“Gabika pochádza zo Žiaru nad Hronom, kde sa zamestnala v čajovni Jána Majsniara, ktorý vlast-ní aj známu štiavnickú čajovňu Klopačka. Žiarsku čajovňu však po čase predal a Gabike ponúkol prácu v Štiavnici. Pôvodne to brala ako dočas-né riešenie, ale nakoniec aj ona v tomto meste „uviaz la“: „Stretla som tu veľa skvelých umelec-

ky založených ľudí. Kombinácia hudby, prírody a duchovného vnímania ma pritiahla.“S kamarátkou Monikou majú šťastie, že majiteľ domu, v ktorom majú svoj podnik, nepýta nekres-ťanské nájomné. Niektorí malí podnikatelia s tým však začínajú mať problém. Tomáš Lazar, spolu-majiteľ antikvariátu a jeden z mála pôvodných Banskoštiavničanov v tejto komunite-nekomunite sa nazdáva, že aj preto, lebo je tu ťažké uživiť sa, ľudia viac držia spolu.„To, že sa tu vytvorila takáto pospolitosť, je dané aj charakterom Štiavnice,“ myslí si. „Je to malé mesto, všetko je tu natlačené, počas dňa stretáva-te stále tých istých ľudí. Mnohých poznáte aspoň z videnia, s tými, ktorí sú vám sympatickí, sa po čase dáte do reči.“ Aj iné mestá sú malé, ale Štiav-nica má podľa neho niečo, čo „priťahuje ľudí, ktorí sú v niečom iní“. A tu si možno po prvýkrát v živote nájdu seberovných. Sociálne väzby sú to, čo ich tu drží. Krásnu prírodu by si mohli užívať aj inde.

JE TU VEĽA TICHA„Toto tu je spontánne stretnutie ľudí, ktorých priviedlo na jedno miesto rovnaké pnutie alebo rovnaká túžba. Inak sme veľmi rozdielni a žijeme pospolito, máme sa radi, pomáhame si, ale nevyt-várame žiadnu komunitu,“ hovorí Oskar Rózsa. Štiavnica bola pre neho, tak ako pre mnohých Bra-tislavčanov, predovšetkým miestom oddychu. Ale aj on si začal časom hovoriť, že by tu chcel bývať.„Narodil som sa v Bratislave, môj otec, babička a prababička sú starí Bratislavčania. Bratislavu som mal veľmi rád dovtedy, kým jej v 90. rokoch nevytrhli srdce a dušu. Žil som aj v iných mes-tách, chvíľami aj v iných krajinách, ale Štiavnica má takého slobodného ducha. Na jednej strane má obrovskú estetickú alebo architektonickú prí-ťažlivosť, na druhej je tu zvláštne zastavený čas. Je tu veľa ticha, ktoré špeciálne ľudia venujúci sa umeleckým činnostiam vyhľadávajú.“Oskar je presvedčený, že do tohto mesta by prichádzalo ešte viac ľudí, keby malo viac ľudí odvahu zmeniť svoj život, urobiť rázne rozhod-nutie a zásadnú životnú zmenu. A my ešte ne-skromne dodávame, že medzi týmito odvážny-mi „inými“ ľuďmi sa teší veľkej obľube aj náš „iný“ časopis.

ĽUDIA, KTORÝCH TOTO MESTO PRITIAHLO > ALTERNATIVE VITAALTERNATIVE VITA > ĽUDIA, KTORÝCH TOTO MESTO PRITIAHLO

Foto: Matúš Plecho

96

BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM

Robert Lattacher

Revolucionári sú väčšinou zúfalí ľudia, ktorí nevidia iné východisko ako boj, často na život a na smrť. Ide im o násilnú zmenu.

Ale násilie nikdy v histórii ľudstva neprinieslo nič dobré. Radikálne riešenia totiž väčšinou na-rúšajú rovnováhu, ktorá je potrebná na normálny život na našej planéte. Ak aj revolúcia v dnešnom svete prinesie nejakú zmenu, ide väčšinou len o výmenu jednej vplyvnej a bohatej skupiny za inú. Zmena vládnej garnitúry prostredníctvom revolúcie si vyžiada svoje obete a väčšinou uvrh-ne krajinu do chaosu. Trpia obyčajní, bežní ľudia. No a po „úspešnej“ revolúcii prichádza ten pravý „záchranca“, ktorý ponúkne zdevastovanej kraji-ne pomoc. Tá, samozrejme, nikdy nie je nezištná.

NAMIESTO REVOLUCIONÁRA – REBELAk si niekto ešte dnes myslí, že prostredníctvom revolúcií, demonštrácií a pouličných protestov sa dá dosiahnuť zmena k lepšiemu a je možné vy-tvoriť svet bez násilia, vojen a nenávisti, hlboko sa mýli. Indický duchovný učiteľ a mysliteľ Osho v knihe Žiť podľa vlastných pravidiel tvrdí, že mies-

to revolucionára dnes môže prebrať rebel a vysvet-ľuje rozdiel medzi revolúciou a rebéliou.Podľa neho je potrebné pochopiť, že revolúcia je organizovaná snaha zmeniť spoločnosť násilným, vynúteným spôsobom. Problém však spočíva v tom, že spoločnosť sa nedá zmeniť silou, preto-že násilie je to, čím práve naša súčasná spoločnosť žije. Preto podľa neho všetky doterajšie revolúcie zlyhali a žiadna ďalšia nebude nikdy úspešná. Osho tvrdí, že oproti tomu je rebélia vecou jed-notlivca, je mierumilovná a nenásilná. Nesmeruje proti niečomu, ale naopak, je za niečo.Revolúcia je o odpore voči niečomu a nesnaží sa nič získať. Je predovšetkým o hneve. Avšak hnev nedokáže vybudovať lepšiu spoločnosť. Rebélia nie je podľa Osha orientovaná proti spoločnosti, ale zaujíma sa o vytvorenie nového ľudstva a hu-mánnosti. Konštatuje, že na to, aby mohli revolu-cionári zvíťaziť, musia byť násilnejší, krutejší, pre-fíkanejší, politickejší a chytrejší ako spoločnosť, proti ktorej bojujú. V opačnom prípade nemajú šancu vyhrať. Podľa Osha je rebélia inteligencia, ktorá nám ukazuje, že spoločnosť je mŕtva, že už

ALTERNATIVE VITA > BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM

BUĎTE ZMENOU, KTORÚ CHCETE VIDIEŤ VO SVETE. MAHÁTMÁ GÁNDHÍ

REVOLÚCIE, DEMONŠTRÁCIE A PROTESTY NA ULICIACH A NÁMESTIACH NIČ NERIEŠIA. SKÔR PRINÁŠAJÚ OBETE V PODOBE MŔTVYCH A ZRANENÝCH.

DAV NA ULICIACH JE NEVYSPYTATEĽNÝ FENOMÉN, VÄČŠINOU PLNÝ RÔZNYCH NEBEZPEČNÝCH EMÓCIÍ A VÁŠNÍ. MÔŽE NIČIŤ VEREJNÝ MAJETOK, VYVOLAŤ

NÁSILIE, V LEPŠOM PRÍPADE SI „IBA“ ZANADÁVAŤ NA MOCNÝCH.

9998

nedokáže vdýchnuť život novej ľudskej bytosti, je vyčerpaná a balansuje na samotnom okraji globál-nej samovraždy. Potrebuje zľutovanie, a nie hnev.Ak bytostne cítite potrebu zmeny, chcete ísť no-vou vlastnou cestou, systém usporiadania spoloč-nosti je pre vás frustrujúci a už sa nemôžete poze-rať na to, čo sa okolo vás deje, je tu jasný signál, že dôjde a dochádza k zmene. Ale musíte byť tou zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete – ako pove-dal indický duchovný učiteľ Mahátmá Gándhí. K zmene k lepšiemu dochádza nepochybne vtedy, keď vo svojom vnútri cítite, že ju naozaj chcete a potrebujete. Je jedno, či ste mužom alebo že-nou – jasne cítite obrovskú potrebu prijímania a dávania lásky. Nezištnej lásky. Cítite vo svojom živote viac pokory k sebe aj iným.Zmena však nepríde spolu s kvapkami, ktoré vám predpíše očný lekár, aby ste lepšie videli. Tu ide o vnútorný zrak – o vnútorné videnie. Svoj život si začínate uvedomovať nielen na zmyslami vnímateľnej úrovni, ale prebúdza sa aj vaša in-tuícia, cit a otvára sa vám srdce. Ak ste muž, už sa nehanbíte prejavovať a dávať nezištnú lásku. Nepotrebujete na to slová. Vyviera z vás priro-dzene, nenútene. Ste voľný. Nepotrebujete si nič dokazovať. Ak tento úprimný pocit máte, môže byť cesta k zmene omnoho rýchlejšia. Potom treba prekonať už len poslednú, no snáď naj-dôležitejšiu prekážku na ceste k rebélii – strach. Skutočný rebel nemá strach. Nemá strach v tom zmysle, že robí veci, ktoré doteraz nerobil. Cíti, myslí, hovorí a koná tak, ako to doteraz nerobil. Rebel je prebudená bytosť. Žije v súlade so svo-jou prirodzenosťou, na nič sa nehrá, nič nepred-stiera, je úprimný a autentický ako dieťa. Všetci sme boli deťmi.Indický mystik Osho hovorí, že rebel nemá ne-priateľov. Má len predstavu o tom, že sa niečo skončilo. Nepociťuje potrebu proti tomu bojovať, pretože staré zomiera samo. Bojovať proti tomu by znamenalo vdýchnuť starým veciam život. To, čo je staré, máme podľa Osha jednoducho igno-rovať. Staré podľa neho leží na smrteľnej posteli a zomrie aj bez našej pomoci. Vyzýva nás, aby sme mu nedávali energiu tým, že budeme bojovať. Ako ďalej hovorí, rebel môže urobiť len to, že sa zmení na nového človeka a stane sa svojou vlast-nou víziou. Túto víziu premieňa na skutočnosť.

PREJAVY DUCHOVNEJ REBÉLIE V SPOLOČNOSTIAko teda môže rebel premieňať vlastné vízie lep-šieho života na skutočnosť v praktickom živote? Život rebela, ktorý prešiel zmenou, nebude spo-čívať v tom, že by sa mal vrátiť na stromy či do jaskyne. Napriek tomu sa bude snažiť žiť čo naj-viac v súlade s prírodou. Nároky rebela na vlastné útulné a praktické pohodlie sa neznížia, ale zme-ní sa jeho prístup k hodnotám života. Napríklad nebude už vyžadovať rozmaznaný prázdny luxus. Nebude sa už chcieť zadlžiť na polovicu alebo tri štvrtiny svojho života kvôli kúpe rôznych majet-kov, pretože vie, že by sa dostal do pasce prijatých spoločenských konvencií a podmienok. Rebel ne-bude trvať na tom, aby vlastnil a nakupoval veľa vecí, nehnuteľností, veľa áut, bytov, domov či po-zemkov.Rebel vo svojom tvorivom snažení o lepší život nebude vytvárať nové inštitúcie, inštitúty, organi-zácie, strany, hnutia, parlamenty či vlády. Pretože vie, že to všetko tu už bolo a všetko to väčšinou zlyhalo alebo zlyháva. Nebude vytvárať nový štát, keď vie, že nefunkčná inštitúcia umrie sama. Ne-dumá o novom inštitucionalizovanom usporiada-ní spoločnosti. Usporiadať (inštitucionalizovať) sa chcú väčšinou tí, ktorí si nie sú istí sami sebou, nevedia samostatne myslieť a konať vo svoj pros-pech a prospech iných. Ani zákony a nariadenia nebudú v jeho doméne, pretože tie potrebujú neprispôsobiví ľudia, ktorí nedokážu dodržiavať dané slovo, sľuby a dohody, česť a spoľahlivosť im nič nehovorí. Vie, že ak sa človek začne správať prirodzene, nebude potrebovať nad sebou Damo-klov meč v podobe súdov, trestov a väzení.Ani duchovný učiteľ Osho neveril v organizácie. Vyjadril sa, že rebel nemá zakladať nové nábo-ženstvo alebo ideológiu, pretože by to znamena-lo používanie stále tých istých starých vzorcov. Odporúča spájať sa s ľuďmi bez akýchkoľvek podmienok alebo záväzkov len z obyčajného pria-teľstva. Rebelov si nemôže podmaniť žiadna ideo-lógia, len čistá láska – pretože, ako hovorí, všetci sa nachádzame na rovnakej ceste, objavujeme seba samých a snažíme sa zistiť, či sa myšlienka novej ľudskej bytosti môže premeniť na skutoč-nosť, alebo nie. Odkazuje, že si máme navzájom pomáhať, povzbudzovať sa a podporovať.

Rebel vytvára nový život plný vzájomnej dôve-ry, úcty a rešpektu. Dodržiava svoje slovo, sľuby a záväzky, aj keď spočiatku môže byť sklamaný z toho, že mu to isté nebudú oplácať aj ostatní. Verí, že rebelov bude pribúdať geometrickým radom a ľudia zistia, že byť úprimný, dôverčivý, pravdivý a čestný sa oplatí v záujme vlastného vnútorného šťastia a pocitu slobody, a nie z vypo-čítavosti. Vie, že ľudia už prichádzajú na to, že ži-vot v radosti je životom autentickým, pravdivým, dobrosrdečným, prajným a láskavým.Rebel nebude potrebovať ani banky, aby zarábali na jeho peniazoch. Bude preferovať také peňažné ústavy, ktoré budú jeho peniaze skutočne spra-vovať bez toho, aby na ňom úžernícky zarábali. Rebel už nepodporuje politikov, pretože súčasný spoločenský systém zlyháva a politika sa stala sy-nonymom korupcie, prospechárstva a spôsobu, ako sa dostať k nekontrolovateľnej moci. Stala sa aj nástrojom nečestného zbohatnutia. Aj preto nedáva takej politike svoj súhlas a ignoruje voľ-by. Nemôže dať hlas politikom a stranám, ktoré nerobia politiku pre ľudí, ale pre úzke záujmové skupiny. Nemôže dať hlas politikom, ktorí neu-stále klamú a dávajú nesplniteľné sľuby. Nemôže dať hlas politikom, ktorí už ani nesľubujú lepší a kvalitnejší život v budúcnosti, nieto ešte v prí-tomnosti. Nemôže voliť politikov, ktorí nemajú vo svojich programoch také pojmy, akými sú lás-ka, úprimnosť, spolupatričnosť, pokora, služba či súcit. Alebo takých, ktorí nemajú v programe a svojich snahách všeobecné odzbrojenie a zákaz výroby zbraní, snahu o nastolenie mieru vo všet-kých krajinách, zákaz trestu smrti na celom svete, zabezpečenie dôstojného rodičovského príspev-ku, dôstojného života v starobe, chorobe, práva na bývanie pre všetkých ľudí atď.

REBEL JE SÁM SEBOURebel nežije podľa predstáv, odporúčaní a príka-zov iných. Nežije podľa predpisov, aj keď riskuje stret so spoločenskými konvenciami a ich jasnými pravidlami o vine a treste. Neznamená to, že žije nezodpovedne voči iným, práve naopak. Chráni ľudskosť, lásku, dobrosrdečnosť, úctu, pokoru a súcit. Vie, že každá ľudská bytosť, bez ohľadu na to, čo robí alebo urobila, má nárok na dobré a hu-mánne zaobchádzanie a na život v dôstojných

podmienkach. Vymaňuje sa z dogiem, rôznych zvykov, predsudkov, tradícií, vzorcov správania a všeobecnej akceptácie deformovaných spolo-čenských noriem.Riadi sa unisono srdcom, intuíciou i rozumom. Žije v srdci a svoju lásku, pochopenie a súcit odovzdáva a šíri do okolia i na celú planétu Zem. Rebel už nežije v spoločnosti zásluh, ktorá posu-dzuje človeka podľa toho, čo robí, čo dosiahol, aký má titul, postavenie či majetok. Človeka už neposudzuje – je pre neho partnerom a blížnym bez ohľadu na všetko, čím dotyčný v živote pre-chádza alebo čo ho postihlo. Je mu bratom i ses-trou tu a teraz a jeho správanie voči nemu nie je determinované ničím – žiadnymi predsudkami, minulosťou, farbou pleti, vyznaním atď. Prijíma ho bez výhrad a nalaďuje ho na harmóniu s jeho energiami lásky a prijatia. Človeka vníma ako čis-tú bytosť samu osebe.Osho nás upozorňuje na to, že spoločnosť nám deň čo deň od útleho detstva neustále opakuje – v škole či kostole, politici, rodičia, učitelia, všetci sa spojili do jedného celku, aby vytvorili jednu konšpiračnú myšlienku – že ak nebudete nič ro-biť, nič si nezaslúžite. Musíte niečo robiť, musíte niečo dokázať, len tak si niečo zaslúžite. Podľa Osha ide len o stratégiu spoločnosti, ako nás vy-užiť. Je to spôsob, ako z nás urobiť otrokov – nie ľudí, ktorí dokážu niečo vytvoriť, ale tých, ktorí budú poslúchať. Používa pri tom lákavé sofisti-kované spôsoby, avšak nádherné slová zakrývajú veľmi škaredú skutočnosť. Skutočnosť, že spoloč-nosť nás chce len vykorisťovať, kontrolovať a ma-nipulovať nami.Rebel sa z tejto manipulácie vymaňuje, pretože ju už odhalil. Každý deň sa ľudia môžu presved-čiť o tom, že ak nie sú bdelí, ak nie sú pozorní, dostatočne a naozaj pravdivo informovaní, dostá-vajú sa do osídiel manipulácie. Rebel odhaľuje manipuláciu najmä intuíciou, vnútorným videním. Preto nie je a nebude obľúbeným v istých vrstvách spoločnosti. Čím viac rebelov bude, tým lepšie. Ak ich budú tisíce, zmena k lepšiemu nastane rýchlej-šie. Ľudské mysle a srdcia sa začnú čistiť od špiny a človek sa opäť otvorí úprimnej láske a súcitu. Srd-ce plné lásky už neklame a neubližuje. Ako povedal Mahátmá Gándhí: „Ty a ja sme jedno. Nemôžem ti ublížiť bez toho, aby som neranil aj seba.“

BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM > ALTERNATIVE VITAALTERNATIVE VITA > BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM

100

ZDRAVIE > VYNÁLEZCA VLASTNEJ OZDRAVUJÚCEJ METÓDY

Narodil sa v Novej Bani, momentálne žije v Bratislave a rady z oblasti životosprá-vy rozdáva rád, baví ho to. Vraví, že tre-

ba počúvať svoje telo a cviky postupne obmieňať či sťažovať. Pomoc druhým pri formovaní i cel-kovom ozdravovaní tela ho napĺňa.Šipikala inšpirovali staršie systémy telesnej kul-túry z predvojnového a medzivojnového obdobia 20. storočia, najmä Systém dynamickej rozpína-vosti od Dr. Herberta Robura Kenta (1935), prá-ca J. P. Müllera Môj systém (1926) a Dynamic Tension od Charlesa Atlasa (1920). Oslovila ho precíznosť autorov, ich dobroprajnosť a akoby osobný záujem o každého potenciálneho žiaka.Dostal sa k tomu náhodou, keď v sedemnástich našiel starú reklamu s nápisom Takéto svaly mô-žete mať za 24 hodín. „Ešte ako mladý chalan som našiel u rodičov na povale inzerát v starom časopise.“ Inzerát s ním putoval dve desiatky rokov, aj počas nášho rozhovoru ho mal so se-

bou. Jeho záujem o domácu gymnastiku sa začal práve týmto inzerátom. Text ho nadchol, videl v ňom niečo, čo ho nútilo zisťovať viac. „Systém mal obrovskú popularitu, a toto malo úspech v Československu v roku 1935, komunisti to stop li v roku 1948.“Hovorí, že štúdium mnohých materiálov zúročil až po rokoch, a hoci v súčasnosti pomáha so zmenou postavy, no najmä s upevňovaním zdra-via druhým ľuďom, najskôr to vyskúšal na sebe. Praktikuje akúsi „domácu gymnastiku“, posil-ňovanie bez činiek s úsporou času a materiálu, cviky s váhou a odporom vlastného tela. „Je to postavené na princípe energie a odporu, cvičíte vlastným telom, používate sval proti svalu.“Na udržanie tohto stavu (zmenenej a spevnenej postavy a správnej životosprávy) podľa neho tre-ba „mať radosť zo všetkého, čo robíme“, pätnásť minút cvičenia denne, a čo sa týka životosprá-vy, drží sa hesla „pestro, striedmo a vyvážene“.

BRANISLAV ŠIPIKAL SA PRED PÁR ROKMI ROZHODOL RADIKÁLNE ZMENIŤ SVOJ ŽIVOT. ZVYŠUJÚCA SA VÁHA, JOJO EFEKT PO KAŽDOM ÚBYTKU VÁHY A MIERNE

ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY (NEMOHOL SA PORIADNE NADÝCHNUŤ, KEĎ SI ZAVÄZOVAL ŠNÚRKY ČI BEŽAL NA ELEKTRIČKU) HO PRINÚTILI ZUŽITKOVAŤ, ČO MNOHÉ ROKY LEN ČÍTAL. VYMYSLEL METÓDU, KTORÚ SÁM NAZÝVA „DOMÁCA GYMNASTIKA“,

15-MINÚTOVÝM CVIČENÍM DENNE SA UDRŽIAVA VO FORME UŽ PÄŤ ROKOV.

VYNÁLEZCA VLASTNEJ OZDRAVUJÚCEJ METÓDY

Veronika Mráziková

102 103

PRÍRODNÝ RECEPTÁR > ZDRAVIEZDRAVIE > VYNÁLEZCA VLASTNEJ OZDRAVUJÚCEJ METÓDY

Ľuďom tiež odporúča, aby chodili na pravidelné prehliadky.Jeho metóda je o pár minútach cvičenia denne, no podotýka, že súčasťou nie sú žiadne umelé výživové doplnky. „Muž nedosiahne svaly ako s činkami, ale získa lepšiu ohybnosť, znásobí si silu, vykreslí svaly a brucho, upevní zdravie a ušetrí čas.“ Kľúčová je podľa neho chrbtica. „Mnohí ľudia, ktorí začnú cvičiť, si dajú za cieľ, že chcú mať svaly a vyformovať si posta-vu. Ale v konečnom dôsledku aj moja metóda speje k tomu, že máte postavu vyformovanú, sú tam svaly a sila, ale čo je dôležitejšie, obrodíte svoje telo zvnútra. Akcent dávam na dýchanie, dychové cvičenie v spojitosti s relaxom, posilne-ním chrbtového svalstva, lebo chrbtica je základ všetkého. Potom prídu na rad kĺby, ozdravenie vnútorných orgánov a až následne práca so sval-mi.“ Dodáva, že potom je už človek pripravený a výsledky sa dostavia rýchlejšie a efektívnejšie sa posilní i zdravie. „Nie je tu dôraz na výkony.“Vlastný systém si vypracoval na základe rôznych poznatkov, napríklad aj z moderného fitnes. Zis-ťoval, ako pracuje svalová sústava, aké sú typy ľudí, jednoducho experimentoval a skúšal naj-skôr na sebe. Mnohým sa vryl do pamäti ako ten, ktorý schudol za dva týždne deväť kilogramov, o tom však nechce veľmi hovoriť. Spôsob, kto-rým sa mu práve tento úbytok podaril, totiž súvi-sel s tým, že dôkladne poznal svoje telo a svoje možnosti. Ako sám hovorí, odborníkom v ob-lasti nie je, všetko si sám naštudoval. No práve strata takmer desiatich kilogramov a vyrovnané brucho ho motivovali k tomu, aby v zmene po-kračoval. Aj teraz hovorí, že je dôležité nestag-novať a dávať si stále nové ciele. To ho opäť priviedlo k starému inzerátu a k spomínanej metóde „starej školy domácej gymnastiky“ bez náradia, s množstvom izometrických cvičení.Neskôr sa zoznámil so spoluzakladateľom kultu-ristiky v Československu Milanom Jablonským, ktorého si Šipikal veľmi váži. Spomína, že Jab-lonský, ktorý tiež poznal Systém dynamickej rozpínavosti, mu bol priateľskou oporou a „vý-borným odborným radcom“. „Skladám Ti moju poklonu a uznanie za to, čo si docielil, váž si silu svojej vôle, že si sa cez rôzne prekážky a sebazaprenie dopracoval k takému

úspešnému výsledku. Si na dobrej ceste vytvo-riť niečo, čo zaujme ľudí a pomôže hlavne tým, ktorí trpia nadváhou, obezitou a slabou vôľou všetko prekonať. Určite pre nich budeš žiarivým príkladom,“ napísal mu pred pár rokmi Milan Jablonský, ktorý momentálne žije v Kanade. Podľa Šipikala je dôležité správne dýchanie a hodnoty. Rodina, čas na priateľov, záujmy a príroda. Dopĺňa, že je aj veriaci. Cvičiť vraj stačí 15 minút denne.„V relatívne veľmi v krátkom čase, ktorý tomu denne venujete (tých 15 minút som nevymyslel ja, písali o tom starí majstri systémov z dvadsia-tych rokov minulého storočia, keď bola taká vlna), sa dosiahnu pekné výsledky.“Hovorí, že si z toho zobral to pozitívne, a záro-veň spojil a porovnal nadobudnuté informácie s tým, čo hovorí moderná veda alebo moderný fitnes o ľudskom tele. „Štúdiom som zistil, že niektoré odporúčané postupy zo starých systé-mov sú nevhodné z výživového i anatomického hľadiska. Niektoré cviky dokonca môžu spôso-biť poškodenie pohybovej sústavy. Ale vcelku sú tieto práce veľkým prínosom pre ľudí.“ Cviky je podľa neho potrebné správne nakombinovať, väčšinou používa tie, ktoré sú známe, a niekedy spája aj viac cvikov do jedného. „Urobil som si aj sám pre seba sústavu cvikov a funguje to tak, že za 15 minút denne si pre-cvičím celé telo.“ Po niekoľkých týždňoch podľa neho dochádza k posilneniu zdravia, telesnej vitalite, pribudnutiu svalstva a zvýšeniu výkonu. Rôzne cvičebné zostavy vypracoval i druhým podľa ich potrieb, veku a zdravotného stavu. Zameriava sa najmä na ľudí s nadváhou a na mužov, no radil už aj ženám. Pätnásťminútové cvičenie je podľa neho to najmenšie, čo človek môže urobiť pre svoje zdravie a hlavne žiť vy-rovnane, mať rád ľudí a neísť do extrému. Rady rozdáva nezištne, teší ho, že môže vlastné skúse-nosti odovzdávať ďalej. Do povedomia ľudí sa dostal po článku v istom nemenovanom sloven-skom denníku.„Vyšlo to pred piatimi rokmi, na základe toho som sa dostal do povedomia.“ Ľudia ho začali oslovovať, preto ich povzbudzoval mailami. Najskôr začal pomáhať známym, niektorým ľuďom pomáhal s cvikmi i osobne, väčšinou to

však rieši elektronickou formou. Telocvičňu nemá a robí to nezištne, aj keď nevylučuje, že by sa tým neskôr živil. Zatiaľ ho však teší najmä fakt, že môže niekomu pomôcť tým, čo si sám naštudoval a vyskúšal. Keď mu niekto napíše, najskôr mu dá vypracovať test, ktorý nazval test kondície. Zaují-ma sa, či chodí na preventívne lekárske prehliad-ky, ako je na tom kondične, aby nevypracoval niečo, čo by mu mohlo uškodiť. Vďaka krátkemu testu zistí, ako je na tom konkrétna osoba zdra-votne. Drží sa motta Mens sana in corpore sano – v zdravom tele zdravý duch. Ľudia za ním idú najmä preto, lebo je im sám príkladom.„Funguje to, od roku 2010 až doteraz som ne-mal jojo efekt. Síce nemám ideálnu postavu ako si predstavujem, lebo je to geneticky dané, ale brucho je stále rovné aj napriek tomu, že ide len o pár minút denne, a niekedy ani necvičím.“Základom systému domácej gymnastiky je podľa jeho vlastných slov naučiť sa správne dýchať, precvičovať dýchanie a ozdravenie chrbtice, až následne budovanie svalov. „Čo sa týka vplyvu zdravého pohybu na ľudský organizmus, od správneho dýchania a funkčnej chrbtice sa odví-ja vitalita, energia a sila. Samozrejme, dôležité je venovať pozornosť celkovej ohybnosti a zdravej životospráve.“Tí, ktorým pomohol, na jeho metóde vyzdvihujú, že cviky trvajú krátko, šetria čas, sú účinné a aj po psychickej stránke sa cítia lepšie. Sám prizná-va, že začať je ťažké a rovnaký problém ako za-čať je aj vytrvať. Treba reálne zhodnotiť svoj stav, problém, čo človek potrebuje zmeniť, a potom si stanoviť ciele. Systém 15-minútového cvičenia denne mu vyhovuje, no každý sme iný. Niekto má rád beh či cyklistiku, Šipikal uprednostňuje prechádzky v prírode a rôzne pohybové aktivity, napríklad aj futbal. Za kľúč k úspechu považuje vyrovnanosť, energiu čerpá aj v prírode.Na spätosť s prírodou nabáda i druhých, rovna-ko ako na prehlbovanie radosti zo života, zodpo-vedný prístup k sebe samému a zdravú sebaúctu. „Dôležitá je úcta k iným ľuďom, záujem o iných, pomáhanie iným a podobne, teda určité hodno-ty, ktoré sú dnes už zdevalvované, lebo vládne komercia a konzumný spôsob života. Skutočné šťastie nespočíva v tom, čo vlastním, aké mám postavenie a ako vyzerám.“

Jedným zo skutočných zázrakov prírody, ktorý si v Indii cenia viac ako zlato, je kurkuma. Je to

rastlina vytvárajúca koreň podobný zázvoru, kto-rý sa dá v obchodoch bežne kúpiť ako pomletý, výrazne žltý prášok.Kurkuma vďačí za svoju silu a všestrannosť kur-kumínu, ktorý má antiseptické, antifungicídne a antibakteriálne účinky. Je skvelým liekom na bolesti hrdla, chrípku, prechladnutie, horúčku, ako aj veľmi účinným antioxidantom, ktorý po-máha v prevencii autoimunitných chorôb, ako je napr. rakovina (odporúča sa aj pacientom pri chemoterapii, aby sa telo rýchlejšie zotavilo). Kurkumu môžeme pridávať do každého jedla, avšak ak by niekomu nechutila jej špecifická chuť, odporúčam ju dávať do jedál, ktoré treba uvariť vo vode, a tá sa potom zlieva preč. Tak veľmi neo-vplyvní chuť (iba farbu) a aspoň nejaké množstvo účinných látok v jedle ostane.Kurkuma je nenahraditeľná pri detoxikácii or-ganizmu, stimuluje pečeň, aby produkovala viac antioxidantov, ako aj nových pečeňových buniek, a tým sa telo ľahšie zbavuje odpadových látok. Mali by ju užívať aj fajčiari, lebo uľahčuje čistenie pľúc. Využíva sa aj pri liečbe artritídy, reumy, ast-my a bolestí hlavy.Žltý prášok, ktorý silno farbí, má paradoxne jedi-nečnú schopnosť bieliť zuby. Stačí si s ním raz vy-čistiť zuby (ale pozor na okolie úst, aby neostalo žlté). Z kurkumy sa dá vyrobiť antiseptická ústna voda (voda + kurkuma) alebo zubná pasta (koko-sový olej + kurkuma). Okrem iného sa táto voda dá použiť ako kloktadlo pri aftách a bolestiach hrdla. Pasta zase ako mastička (môže sa pridať med) na herpes, akné, vyrážky a čierne bodky, alebo dokonca ako maska na tvár (ale budete žltí, tak radšej na noc).Pri chorobách sa z kurkumy môže uvariť čaj: jed-na veľká lyžica kurkumy sa pridá do vriacej vody a varí sa 10 minút (môžete pridať aj zázvor). Po uvarení sceďte, a keď voda vychladne, pridajte med a citrón. Kurkuma obsahuje okrem účinné-ho kurkumínu aj vitamíny B6, B3, draslík, železo, horčík a kyselinu listovú.

Alexandra Baliaková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

104

Málokomu by napadlo zaoberať sa tým, čo obsahuje obyčajné čajové vrecúško, kto-ré si s chuťou lúhujeme vo svojej šálke.

Síce sa hovorí: nesúď vnútro podľa obalu, no obal je v tomto prípade skutočne dôležitý.Klasické papierové vrecúška na čaj sa používajú najčastejšie, avšak nie sú úplne bezpečné. Väčši-na z nich sa ošetruje epichlórhydrínom, ktorý pri kontakte s vodou hydrolyzuje na 3-MCPD – kar-cinogén spájaný s neplodnosťou a narušenou imu-nitou. Epichlórhydrín (používaný aj ako pesticíd) sa používa na to, aby sa papierové čajové vrecúška nerozpadali. Pri pití takýchto čajov sa vystavujeme malým dávkam tejto látky, no pri pravidelnej kon-zumácii sa v tele ukladá a môže spôsobovať črevné a hormonálne problémy či zvyšovať riziko vzniku rakoviny.Čoraz častejšie sa objavujú aj čaje v plastikových vrecúškach v tvare pyramídy. Aj keď sa im hovorí hodvábne, v skutočnosti z hodvábu nie sú. Vyrá-bajú sa z plastov s označením PET, PLA a nylo-nu s certifikátom na používanie pri jedle. Tieto materiá ly majú síce vysokú teplotu topenia, a teda by mali byť bezpečné, no opäť to tak nie je. Pri plastoch existuje totiž ešte jedna teplota, ktorá by sa mala brať do úvahy, nazývaná Tg – glass tran-sition temperature (teplota prechodu na sklo). Je to teplota, pri ktorej sa molekuly materiálu začnú rozpadávať a uvoľňovať do svojho okolia, v našom prípade do čaju. Pri PET plaste je Tg 76 °C, nylone okolo 47 °C, no teplota vriacej vody sa pohybuje okolo 100 °C.Okrem obalu ide aj o kvalitu samotných čajov. Spo-trebiteľský dTest, ktorý je známy tým, že v labora-tórnych podmienkach testuje výrobky a vydáva o nich správy, sa bližšie pozrel aj na zelené a čierne čaje vo vrecúškach. Hodnotil množstvo pesticídov a polycyklických aromatických uhľovodíkov (spa-

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NEBEZPEČENSTVO UKRYTÉ V ČAJOVOM VRECÚŠKU

NEBEZPEČENSTVO UKRYTÉ V ČAJOVOM VRECÚŠKU

Alexandra Baliaková

105105105

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY

ZLATÁ STUDŇA – SIRUP S POMARANČOVOU PRÍCHUŤOUZloženie: Glukózo-fruktózový sirup, voda, kyselina citrónová, pomarančo-vá aróma, farbivá: E160a, E160e, konzervant benzoan sodný, stabilizátor E415, sladidlo sacharín, antioxidant kyselina askorbová.E160a – syntetický betakarotén. Kým prírodný betakarotén znižuje riziko nádorových chorôb, štúdie ukázali, že syntetický betakarotén zvyšuje riziko rakoviny pľúc, najmä u fajčiarov. Môže spôsobiť zožltnutie pokožky. Kom-binácia glukózo-fruktózového sirupu a sladidla sacharínu stráca diabetický význam a môže spôsobovať množstvo problémov.

NATUR FARM – OVOCNÝ SIRUP S MALINOVOU ŠŤAVOUZloženie: Glukózo-fruktózový sirup, voda, ovocné šťavy z koncentrátu – jabl-ková 30 % a malinová 3 %, kyselina citrónová, farbivá: antokyaníny, sulfitovo--amoniakový karamel, bazová šťava, šťava z hrozna, arómy.Sulfitovo-amoniakový karamel – správne označovaný ako E150d – organi-zácia CSPI (Center for Science in the Public Interest) uverejnila v roku 2011 výsledky merania, keď sa v karameli našli zvýšené hladiny látky 4-me-tylmidazolu. Táto látka môže byť potenciálny karcinogén, ak je zmiešaná s amonia kom. Znižuje vstrebávanie liekov, najmä v prípade epilepsie.

ZLATÁ STUDŇA – DOTYK OVOCIA S PRÍCHUŤOU SLIVKAZloženie: Pramenitá voda, fruktóza, oxid uhličitý, kyselina citrónová, prírod-ná aróma slivka, konzervačné látky: benzoan sodný, sorban draselný.Benzoan sodný – správne označený ako E211 – považovaný za alergén, nevhodný pre deti, v kombinácii s benzoanom draselným sa tvorí benzén známy ako karcinogén. Považuje sa za zdroj detskej hyperaktivity, najmä v kombinácii s umelými farbivami.

RIO – OVOCNÝ NÁPOJ S DREŇOU JAHODA A BANÁNZloženie: Pramenitá voda, banánový pretlak (15 %), glukózový sirup, jaho-dová dreň (5 %), jablková šťava z koncentrátu (5 %), cukor, aróma, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, zahusťovadlo: xantánová guma, farbivo: karotény.Glukózový sirup – nachádza sa v drvivej väčšine dnes vybraných výrobkov. Aj keď to robíme v takmer každom vydaní, ani teraz sa nevzdáme zásadné-ho odporu voči tejto lacnej a škodlivej náhrade prírodného a ovocného cuk-ru. Je zodpovedný za epidémiu obezity na celom svete, následné problémy s cukrovkou a vysokým výskytom rakoviny, najmä hrubého čreva. Vyspelé potravinárske trhy a zodpovední výrobcovia ho pod tlakom verejnosti z po-travín vylučujú.

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

NASTAL ČAS ZVÝŠENEJ HYDRATÁCIE – TEPLO SI JU ŽIADA. OBCHODY SÚ PLNÉ VÝROBKOV S ETIKETAMI O PRÍRODNÝCH, NEKALORICKÝCH A PODOBNE LÁKAVÝCH NÁPOJOCH. ABY NÁM VODA

„LEPŠIE“ A „ZDRAVO“ CHUTILA.

liny, odpadové látky z dymu a prostredia), ako aj obsah čajového prachu či drevnatých stoniek, far-bív a iných aditív.Z týchto dvoch skupín vyšiel lepšie čaj čierny. Ten na rozdiel od zeleného čaju prechádza ešte fermen-táciou, pri ktorej sa časť polycyklických uhľovodí-kov a rezíduí pesticídov môže eliminovať. Tu však treba dávať pozor na to, či nie je prifarbovaný. To spoznáte ľahko, keď do čaju pridáte citrón. Ak sa farba zosvetlí, čaj je bez pridaných farbív.Pri zelených čajoch sa často vyskytovali rezíduá pesticídov acetamipridu a imidaklopridu, ale aj iné pesticídy používané najmä proti hmyzu. Niektoré testované čaje obsahovali dvojnásobne vyššiu dáv-ky týchto pesticídov, než je vôbec v EÚ povolené. Pri zelených čajoch je znepokojujúce aj množstvo polycyklických aromatických uhľovodíkov. Aj tu existuje jeden malý trik, ako si pomôcť. Tieto uhľo-vodíky nie sú rozpustné vo vode, preto je dobré nechať posledného pol decilitra až deciliter čaju na dne, lebo práve tu sa usadia. Zistilo sa aj to, že s každým nálevom sa ich množstvo znižuje a je ich menej v čaji, ktorý sa lúhuje nezakrytý.Zvlášť pozor si dávajte na ovocné čaje. Tu platí pravidlo, že treba čítať zloženie na obale a kupo-vať radšej kvalitnejšie značky. Ak máte radi ovoc-né čaje, skúste si ich urobiť sami doma. Budete prekvapení, ako dobre chutia. Jednoducho zalejte svoje obľúbené ovocie (vyberajte vodnaté, nie hus-té, ako napr. banány) horúcou vodou a nechajte lúhovať, či nastrúhajte kôru citrusu (iba v bio kva-lite) na dosiahnutie požadovanej chuti. Všeobecne sa najviac aditív a chemických látok pridáva práve do ovocných čajov.Najlepšie je kupovať sypané čaje. A keď ste niekde, kde máte pochybnosti o kvalite čaju vo vrecúškach, objednajte si radšej čierny – je vyššia pravdepodob-nosť, že obsahuje menej chemikálií.

107106 báť užívať ich aj dlhodobo. Antiseptické účin-ky má škorica, šalvia, levanduľa, čili, kurkuma, cesnak, cibuľa, zázvor, čajovníkový či kokosový olej. (Nájdete ich však oveľa viac.)Vo všeobecnosti platí pravidlo, že už pri prvých príznakoch škrabania v hrdle je dobré začať kloktať slanú vodu (ideálne s kvalitnou soľou, ako je nerafinovaná morská alebo himalájska soľ) alebo vodu zmiešanú s kurkumou. Osved-čeným liekom je aj voda, do ktorej pridáte po-lievkovú lyžicu jablčného octu a medu a pijete niekoľkokrát denne.Ak potrebujete analgetikum, skúste siahnuť po drvených plodoch guarany. Tá okamžite potlá-ča vnímanie bolesti a nie je návyková (a ako bonus môžete vynechať pár šálok kávy). Ako lokálne anestetikum pôsobia aj podrvené klin-čeky a levanduľa.A ak si nabudúce nebudete chcieť pastilky ku-povať, skúste si ich vyrobiť doma: vo vodnom kúpeli roztopte kokosový olej, pridajte kvalitný esenciálny olej z rastlín vymenovaných vyššie, prípadne samotnú škoricu, čili alebo kurkumu. Na osladenie použite med a nalejte do do for-my na ľad a dajte do mrazničky. Takéto pastilky budú mať zaručený chladivý účinok.

Pri nadmernom či dlhodobom užívaní sa pa-cient vystavuje vážnemu riziku, keď môže dôjsť k narušeniu rovnováhy bežnej mikrobiálnej flóry v ústach (bežne prítomných mikróbov) v prospech choroboplodných baktérií a kvasi-niek. Opakovaná či predĺžená liečba lokálnym anestetikom môže vyvolať aj kŕče spôsobené porušením funkcie centrálnej nervovej sústavy alebo srdcovej činnosti. Niektoré pastilky, ako napr. Drill, uvádzajú, že po ich užívaní môžu vychádzať pozitívne testy na doping, na čo by si mali dávať pozor hlavne športovci. Pastil-ky z obsahom benzokaínu, ktorých je na trhu pomerne veľa, môžu vyvolávať kožné reakcie a opuch jazyka.Obzvlášť veľký pozor by sme si mali dávať na pastilky s označením „bez cukru“, ktoré zvy-čajne kompenzujú obsah cukru umelými sla-didlami s omnoho vážnejšími dôsledkami na zdravie, než má samotný cukor. U osôb precit-livených na umelé sladidlá môže pastilka proti bolesti hrdla vyvolať fenylketonúriu.Ak trpíte bolesťou hrdla, môžete siahnuť rad-šej po prírodných liečivách, ktoré majú rov-naké účinky ako pastilky. S tým rozdielom, že nemajú toľko vedľajších účinkov a nemusíte sa

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NEVINNE VYZERAJÚCE „CUKRÍKY“ NA BOLESŤ HRDLA

NEVINNE VYZERAJÚCE „CUKRÍKY“ NA BOLESŤ HRDLA

Alexandra Baliaková

Takmer vo všetkých príbalových letákoch tých-to pastiliek sa uvádza, že sú určené výsostne na krátkodobé liečenie a odporúčané dávky sa nemajú prekračovať. Priemerne sa spomína, že liečba by nemala prekročiť 3 – 5 dní. Ak však príznaky pretrvávajú, mnohých to zvádza, aby si kúpili iný druh pastiliek alebo pokračova-li v užívaní tých, s ktorými už začali. Dôvod je jednoduchý – prinášajú krátkodobú úľavu. Vďaka anestetikám, ktoré obsahujú, znecitlivia miesto a chorému sa lepšie prehĺta. Mnoho značiek vyrába pastilky s rôznymi príchuťami a chladivými účinkami (hlavne šalviové, euka-lyptové či mentolové silice) alebo, naopak, hre-jivými (škorica, zázvor, čili).

V lekárňach sa dá nájsť skutočne veľmi široká paleta pastiliek na cmúľanie, kto-ré sľubujú úľavu, napr. Tantum Verde,

Akut-Angin, Coldrex, Dorithricin, Septofort, Drill, Neo-angin, Septolete, Strepsils, Orofar. Každé pastilky majú síce iné účinné látky, no v podstate fungujú na rovnakom princípe. Obsa-hujú antiseptické a dezinfekčné látky, ktoré majú zničiť kvasinky a baktérie a zabrániť ich ďalšie-mu množeniu.Ďalšou látkou býva anestetikum, zväčša lokál-ne, s úlohou zmierniť, či úplne potlačiť pocit bolesti v danom mieste. Niektoré pastilky ob-sahujú navyše aj antibakteriálne zložky. Z nich najbežnejšou je benzalkóniumchlorid.

SÚ MALÉ, SLADKÉ, F AREBNÉ A CHUTNÉ – ČASTO VYZERAJÚ AKO CUKRÍKY A, BOHUŽIAĽ, MNOHO ĽUDÍ ICH UŽÍVA TAK, AKOBY TO ANI LIEKY NEBOLI.

ALE NENECHAJME SA ZMÝLIŤ TÝM, ŽE SA PODOBAJÚ NA SLADKÉ BONBÓNY. ICH NADMERNÉ A DLHODOBÉ UŽÍVANIE MÔŽE MAŤ VÁŽNE NÁSLEDKY. TVRDÉ

PASTILKY NA CMÚĽANIE SA POUŽÍVAJÚ NA LIEČBU BOLESTI HRDLA. TÁ NAJČASTEJŠIE POCHÁDZA ZO ZÁPALU ALEBO INFEKCIE HLTANU A ÚSTNEJ DUTINY, KTORÁ MÔŽE BYŤ BAKTERIÁLNEHO ALEBO VÍRUSOVÉHO PÔVODU.

SPREVÁDZAJÚ JU PRÍZNAKY AKO BOLESTIVÉ PREHĹTANIE, ŠKRABANIE A PÁLENIE V KRKU, STRATA HLASU, OPUCHNUTÉ SLIZNICE,

ZÁPACH Z ÚST A INÉ.

NEVINNE VYZERAJÚCE „CUKRÍKY“ NA BOLESŤ HRDLA > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

109108

SUSEDIA NÁM ROZKOPÁVAJÚ POZEMOKMoji starí rodičia kúpili v roku 1946 dva hek-táre pozemkov pri obci Liptovský Michal. Tieto pozemky sme zdedili. Sú to prevažne lúky, tráv-naté porasty s ovocnými stromami, asi tretinu tvorí orná pôda. Cez tieto pozemky vedie poľná cesta a na ich konci mali tri parcely s výmerou približne tisíc metrov štvorcových traja iní vlast-níci. Títo vlastníci sa rozhodli postaviť si na svo-jich pozemkoch rodinné domy. Stavebný úrad im podľa zákona nevydal povolenie, pretože tu nie sú inžinierske siete. Preto zmenili charakter stavby z rodinného domu na chatku. Problém je však v tom, že sa rozhodli ťahať z obce elek-trické pripojenie a v strede našich parciel rozko-pávať zem bagrom. Nikdy sme nevedeli, kadiaľ presne poľná cesta vedie, a tento týždeň si dali vytýčiť cestu. Nie je označená na existujúcej ces-te, ktorá vznikla za posledné dva roky presunom nákladných áut a domiešavačom betónu, kto-ré vozili stavebný materiál k ich chate, ale je po-sunutá na našu ornú pôdu, kde máme dva týždne posadené zemiaky. Tá zničená plocha je údajne v našom vlastníctve. Nikto nám počas tých 70 rokov neoznačil, kadiaľ presne cesta vedie. Ako sa máme brániť?Mgr. Adela Praženicová

Vami naznačené vzniknuté susedské problémy obsahujú problematiku viacerých vecných práv, ako ich definuje Občiansky zákonník. Je to predo-všetkým vlastnícke právo, spoluvlastníctvo a prá-va k cudzím veciam, ktoré sú upravené v druhej časti Občianskeho zákonníka.Z vami poskytnutých informácií nie je zrejmé, či ste boli prítomní pri prípadnom vytyčovaní nových hraníc pozemkov, ktoré svojou úpravou zasahujú do vašich pozemkov, či vám bol predlo-žený geometrický plán (ktorý by mal predchádzať výkopovým prácam), a s tým súvisiace prípadne vyznačené vecné bremeno (ktoré musí byť vlože-né do príslušného katastra nehnuteľností), ktoré-ho obsahom by malo byť označenie uloženia elek-

trickej siete, či ide o odplatné alebo bezodplatné vecné bremeno. Na vysvetlenie dodávame, že vec-né bremeno obmedzuje vlastnícke právo k veci v pros pech iného subjektu, pričom takéto obme-dzenie sa môže vzťahovať výlučne na nehnuteľ-nosti. Na základe tohto právneho vzťahu vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech oprávneného subjektu.Upozorňujeme, že vecné bremeno vzniká písom-nou zmluvou, alebo na základe závetu schvále-nou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. V danom prípade je zrejmé, že vlastník stavby – chaty, nie je vlastní-kom priľahlého pozemku, respektíve vlastníkom či spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa vyko-náva položenie elektrickej siete. Ak by nedošlo k písomnej dohode medzi vami (a prípadne ďal-šími spoluvlastníkmi z vašej rodiny) a vlastníkom chaty o zriadení takéhoto vecného bremena, mo-hol by na jeho návrh zriadiť vecné bremeno súd. Predpokladáme, že za odplatu vo váš prospech. Tieto informácie by mali byť vyznačené v geomet-rickom pláne, ktorý je spomenutý vyššie a mal by takéto informácie o pôvodnom a novom stave obsahovať.Zároveň sa podľa vami poskytnutých informácií domnievame, že v súvislosti so stavebným povo-lením chaty ste mali byť účastníkmi stavebného konania, v ktorom ste v zákonnej lehote mohli uplatniť svoje prípadné námietky. Tiež zdôrazňu-jeme, že na pokladanie sietí musí byť vydané prá-voplatné rozhodnutie príslušným orgánom, a túto skutočnosť musí obsahovať územný plán obce. Pokladanie sietí sa vždy vykonáva pod existujúcu komunikáciu (chodník alebo cestu). V prípade, že existujúca cesta vznikla historickým používaním, sa táto v žiadnom prípade neposúva, ale sa zacho-vá. Táto skutočnosť sa rovnako vyznačí v územno--plánovacej dokumentácii (ÚPD) obce/mesta. Na vysvetlenie dodávame, že ÚPD je záväzný právny dokument a všetky stavebné činnosti sa musia rea-lizovať v súlade s ním. Pred stavebným povolením

PRÁVNA PORADŇA > > PRÁVNA PORADŇA

musí byť vždy vydaná územno-plánovacia infor-mácia (ÚPI). Ak by uvádzané skutočnosti neboli obsiahnuté v riadnej ÚPD, môžu byť vyznačené v jej zmenách a doplnkoch, ktoré sú označené po sebe nasledujúcim poradovým číslom. O tieto in-formácie môžete požiadať na príslušnom staveb-nom úrade, napríklad podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.S poukazom na vyššie uvedené aj na vašu infor-máciu predpokladáme, že pozemky, o ktorých sa zmieňujete, sú vo vašom vlastníctve, respektíve podielovom spoluvlastníctve s členmi vašej rodi-ny z titulu dedenia. Z uvedeného dôvodu sa teda domnievame, že tieto môžu byť aj predmetom ochrany podľa vyššie uvedenej zákonnej definície opísanej v úvode a mohla by sa na ne vzťahovať garantovaná zákonná ochrana. Zákon v prísluš-nom ustanovení rovnako definuje zásady použitia poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodár-skom využití. Podľa neho je možné použiť poľno-hospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel iba v nevyhnutných prípadoch a v nevyhnutnom rozsahu, pričom ten, kto takéto využitie navrhne, je povinný zabezpečiť splnenie viacerých podmie-nok ustanovených v zákone. Kto by použil poľno-hospodársku pôdu na nepoľnohospodárske účely v rozpore so zákonom, dopustí sa priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, za ktorý môže uložiť príslušný orgán kontroly pokutu až do výšky 995 eur.Ak by sa preukázalo, že vaši susedia svojím ko-naním akýmkoľvek spôsobom poškodili či zne-hodnotili váš pozemok, dopustili by sa neprime-raného a protiprávneho zásahu do výkonu vašich vlastníckych práv. V danom prípade by ste mali nárok domáhať sa ochrany svojho vlastníctva návrhom na vydanie predbežného opatrenia (po-zastavenie stavby), prípadne návrhom vo veci samotnej na odstránenie stavby, prípadne ďalšie. A v neposlednom rade aj uplatnením nároku na náhradu spôsobenej škody podľa šiestej časti Ob-čianskeho zákonníka.Keďže vami označené problémy sú kombináciou viacerých komplikovaných právnych problémov a účelom tejto rubriky nie je komplexné právne poradenstvo, odporúčame vyhľadať služby odbor-níka – advokáta.Odpoveď vypracoval: Mgr. Alexander Rakovský

SPORNÉ HRANICE POZEMKUPri vymeriavaní stavebnej parcely pred stavbou rodinného domu pracovník geodézie zistil, že musíme posunúť hranice pozemku od južného suseda zhruba o meter smerom na náš pozemok, teda ubrať zo svojho pozemku. Nemal by som s tým ani najmenší problém, keby pred niekoľ-kými rokmi nenastal rovnaký problém aj u spo-mínaného suseda. Vtedy si dávala vyznačovať hranice svojho pozemku moja babka (susedova južná suseda). Pracovník geodézie postupne zatĺkal kolíky na susedov pozemok. Keď asi po hodine merania zistil, že môj sused by musel ustúpiť mojej babke asi o meter na celej dĺžke pozemku (asi 80 m), oznámil babke, aby si rad-šej zavolala vymeriavača z iného okresu, lebo on v práci pokračovať nebude. Môj sused totiž pra-cuje na okresnej prokuratúre. Chcem sa spýtať, či má sused nejaké možnosti, ako ma prinútiť ustúpiť mu z môjho pozemku v jeho prospech, resp. či mám ja nejaké možnosti, ako prinútiť su-seda, aby aj on dodržal vytýčené hranice z južnej strany (od mojej babky).Ing. Stanislav Cebák

Odpoveď na vašu otázku je čiastočne zodpove-daná v predchádzajúcom príspevku uvedenom v tejto rubrike, ktorá sa týka vecných práv podľa druhej časti Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade vás nemôže váš sused bez vášho súhla-su (bez náhrady peňažnej či nepeňažnej povahy) prinútiť ustúpiť akúkoľvek časť vášho vlastníctva. Ak sa so susedom nedohodnete, môže sa ktokoľ-vek z vás obrátiť na súd s príslušným návrhom na rozhodnutie v uvedenej spornej veci. Ako veľmi priaznivá východisková pozícia rokovania so su-sedom sa javí predchádzajúca žiadosť vašej babky o posunutie hranice jej pozemkov v duchu hesla „niečo za niečo“. Aj v tejto veci odporúčame vyu-žiť služby odborníka – advokáta.Odpoveď vypracovala: Mgr. Kristína Kočicová

Odpovede vypracúva tím našich spolupracu-júcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy na-píšte PRÁVNA PORADŇA.

PRÁVNA PORADŇA

111110

HERBÁR > ĽUBOVNÍK – BYLINA LETNÉHO SLNOVRATU

Antidepresíva sú založené na znížení spätného vychytávania sérotonínu – neuromediátora, kto-rého hladina ovplyvňuje našu náladu a psychiku. Podobne účinkuje aj ľubovník – na jednej strane má mierne antidepresívne a sedatívne účinky, na druhej strane však zrýchľuje metabolizmus a od-búravanie, teda znižuje a skracuje účinok terapie inými liekmi.Opatrný treba byť aj pri užívaní antikoncepcie. Prípravky s ľubovníkom bodkovaným môžu viesť k poruchám jej účinku. Hypericum však nespô-sobuje návyk a na rozdiel od liekov na predpis nemá množstvo negatívnych vedľajších účinkov. Nemá ani vplyv na vedenie motorových vozidiel. Antidepresíva síce nie sú návykové, no ich vysa-denie, a to aj postupné, sa často spája s veľmi nepríjemnými a dlhodobými negatívnymi stav-mi, nazvanými aj tzv. syndróm z vysadenia. Trvá aj niekoľko týždňov a medzi jeho prejavy patrí nevoľnosť, nervozita, nespavosť, poruchy rovno-váhy a pod.

te rastlín. Základ osvedčenej skúsenosti, z ktorej je stále ešte odvodená viac ako polovica liečiv v našich lekárňach, zdedila farmakológia už po svojom predvedeckom štádiu – potulných olejká-roch a babkách korenárkach.Ľudovo sa ľubovník volal aj bylina sv. Jána, ča-rovník, červený zvonček, dieravec, kivník, koreň Matky Božej, láskavec, ľubeník, svätojánska by-lina, trezalka. Zbiera sa celá rastlina, kvety, ston-ka aj listy, byliny nezbierame po daždi, menej vhodné je aj ich sušenie na priamom slnku. Ob-sahuje vitamín C, PP, provitamín A, triesloviny, hypericín, flavónové glykozidy, farbivá a i.Napriek jeho bohatým liečivým účinkom je v na-šich lekárňach takmer nedostupný. Zrejme aby nekonkuroval veľkému množstvu antidepresív-nych liekov na predpis. Predáva sa aj vo forme tabletiek. Užíva sa na miernejšie depresie, apa-tiu, nespavosť a nedostatok energie. Ale liečivý je aj pri všetkých chorobách pečene, žlčníka, lieči ekzémy, zápaly, pomáha pri žalúdočných vredoch, pri srdcovocievnych chorobách a ocho-reniach močových ciest. Mieša sa spolu s ďal-šími upokojujúcimi bylinami (najmä medovkou, chmeľom a valeriánou).Čaj z ľubovníka sa neodporúča deťom, tehot-ným a dojčiacim ženám. Jeho účinok sa začne prejavovať po niekoľkých týždňoch pravidelné-ho užívania. Môže vyvolať alergické reakcie (fo-tosenzibilitu – citlivosť na slnečné svetlo), preto sa počas jeho užívania neodporúča opaľovanie. Ide o vplyv na kožnú pigmentáciu, ktorá má pôvod v osvetlení a vo farbivách tejto rastliny. Znižuje účinok antidepresív a iných liekov, čistí krv, urýchľuje látkovú výmenu (jeho účinná lát-ka hypericín), pretože zrýchľuje metabolizmus (podobne ako alkohol).Celkovo patrí medzi najlepšie rastlinné anti-depresíva, v niektorých štátoch sa používa do-konca viac ako lieky na predpis. V Čechách je bežnejší a dostupnejší (třezalka tečkovaná) ako u nás v rôznych formách doplnkov stravy. Pri súčasnom užívaní antidepresív a ľubovníka môže dôjsť k tzv. sérotonínovému syndrómu (pri vysokej hladine serotonínu), ktorý sa prejavuje zrýchleným tepom, nespavosťou, potením, hy-pertenziou, vracaním, kŕčmi a pod. Preto sa po-dávanie týchto dvoch liečiv súčasne neodporúča.

ĽUBOVNÍK – BYLINA LETNÉHO SLNOVRATU < HERBÁR

Vladimír Líška

a opatrnosť pri dávkovaní. Pri dlhodobom uží-vaní zužuje cievy, zahusťuje krv a zvyšuje tlak. Niektorí odporúčajú skôr krátkodobé užívanie, kým iní dlhodobú liečbu.Známa bylinkárka Maria Trebenová spomína Paracelsa, ktorý si vážil jeho liečivú silu a odpo-rúčal jeho nosenie v čase kvitnutia pod čiapkou, na prsiach a v noci pod vankúšom. Bylina môže vyháňať zlých duchov, a preto sa jej v nemčine hovorilo Diablovo prekliatie (Teufelsflucht). Starí ránhojiči videli v škvrnitých, akoby pobo-daných listoch signatúru liečivej rastliny na bod-né rany a s úspechom ju takto používali. Kvety a listy akoby boli poprepichované a ak podržíme rastlinu proti svetlu, môžeme si všimnúť priesvit-né bodky. Sú to olejové kanáliky. Ľubovník patrí medzi 12 rastlín rozenkruciánov.Ako tvrdí sofiológ Dr. Emil Páleš, CSc., farma-kologické poznatky našich dávnovekých pred-kov neboli získané len metódou pokusov a omy-lov, ale určitým druhom tzv. jasnocitu, pomocou ktorého dokázali preniknúť k duchovnej podsta-

Ľubovník bol posvätnou bylinou druidov. Kelti ním za letného slnovratu vykurovali (je to významná očistná rastlina) a brávali

ho so sebou do bitiek, aby sa stali neporaziteľný-mi. Aj ho pálili na odpudenie zlých duchov a ne-gatívnej energie, podobne ako Gréci a Rimania. Vykurovali ním priestor pri zlej a napätej nálade, atmosfére a búrke. Ľubovník zavesený na okne chránil pred bleskom a ohňom. Podľa Wolfa D. Storla táto bylina sv. Jána s tuhou stonkou pat-rila k mystériám letného slnovratu, vzťahujúcim sa k obetovaniu boha slnka a leta.Kvitne nápadne žltými kvetmi, pri ich rozdrvení vidieť červené farbivo. Táto červená šťava z kve-tov bola považovaná za krv Boha, neskôr Jána Krstiteľa. Zo šťavy sa vyrába olej na popáleniny a pomliaždeniny. Liečiteľ Jiří Cingroš považuje ľubovník za mocnú čarodejku, za jednu z naj-obľúbenejších drog v ľudovom liečiteľstve. Lie-či takmer všetko, rastie takmer všade a jej zber ju neohrozí. Z rastliny si môžeme urobiť chut-ný čaj. Avšak odporúča jeho užívanie s mierou

ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ (HYPERICUM PERFORATUM) PATRÍ K NAŠIM NAJZAUJÍMAVEJŠÍM LIEČIVÝM RASTLINÁM. NAJÚČINNEJŠÍ JE NA SV. JÁNA,

24. JÚNA, TEDA V OBDOBÍ LETNÉHO SLNOVRATU. AKO PÍŠE AURÉLIA DUGASOVÁ, JEHO LIEČIVÁ SLÁVA SIAHA AŽ DO STARÉHO GRÉCKA. PARACELSUS HO UZNÁVAL

AKO NAJLEPŠÍ RASTLINNÝ LIEK, DO KTORÉHO VLOŽIL BOH VEĽKÉ LIEČIVÉ TAJOMSTVO.

ĽUBOVNÍK – BYLINA LETNÉHO SLNOVRATU

112

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ SO SOCHÁROM NA VOZÍČKU

Tibor Eliot Rostas

JEDEN DEŇ SO SOCHÁROM NA VOZÍČKU

Foto: Tibor Eliot Rostas

„Toto som obkukal v Kováčovej na lie-čení. Tam by mal imobilný človek aspoň polhodinu denne stáť. Bol tam

aj takýto stojan, tak som si ho podľa neho sám pozváral.” Slavomír v ňom vydrží na bezvlád-nych nohách tri, niekedy až päť hodín denne. Najradšej by bol, keby sa dalo tesať hoc’ aj celý deň, len obrovská bolesť mu to už nedovolí. Za-páli si cigaretu a začína rozprávať svoj príbeh.„Mal som šestnásť rokov, keď prišla revo-lúcia. Skončil som školu a išiel na úrad práce. Nikto o mňa nemal záujem, a tak som začal rozmýšľať, čo idem robiť. Vyskúšal som všetky možné aj nemožné povolania.“ Najviac mu však učarila hora a lozenie po stromoch. A tak sa dal na zber šišiek. Bola to pre neho čarovná práca, priam potešenie. Keďže bolo treba vysádzať nové stromy, záujem o semená bol veľký. Slavo

chodil s partiou po celom Slovensku – obul si stúpačky, navliekol padákovú vestu a hybaj do vrchovcov jedlí vysokých aj päťdesiat metrov. Najviac námahy dalo zberačom štveranie sa na vrchol stromov, a tak si cestu krátili skákaním zo stromu na strom. Slavomír bol po čase skú-seným zberačom a v korunách vysokánskych stromov sa cítil ako doma. V osudný deň však nepracoval v hore, ale v Belej na pílení menšej lipy. Lano, na ktoré sa zavesil, bolo pravdepo-dobne poškodené. To už dnes nezistí nikto. Isté je, že Slavomírovi sa v ten deň navždy zmenil ži-vot. „Deti práve niekam odchádzali, ale nestih-li sa naobedovať, tak som im chcel dať nejaké peniaze, nech si v obchode niečo kúpia. Chcel som sa spustiť, aby som išiel rýchlo, nebol som nejako vysoko. I keď sme mali výsuvný rebrík, reku nemusíš dávať rebrík, dám si rýchlo lano

JEHO DIELŇA SA NACHÁDZA V OSIRELEJ TOVÁRNI NA ŠAMOTOVÉ TEHLY DO VYSOKÝCH PECÍ, KTORÉ SA VYRÁBALI V BANSKEJ BELEJ. Z VOZÍČKA

MU POMÔŽE ASISTENT, KTORÉHO MU PRIDELILI NA ÚRADE PRÁCE. ZAKLIESNI HO DO ŽELEZNÉHO STOJANU A MUŽ V NAJLEPŠÍCH ROKOCH SLAVOMÍR DLUBAČ

MÔŽE KAŽDÝM ÚDEROM KLADIVA DO VÁPENCA ZABÚDAŤ NA SVOJ ÚDEL.

a spustím sa cez osmičku dole. No a ako som sa zavesil, odopol som sa z istiaceho lana, prepol som sa, a puk – sekunda, a už som bol dole na tých schodoch. Celých osem hodín som bol pri vedomí, užíval som si to plnými dúškami. Do pľúc sa mi dostalo 14 polámaných rebier, a tak som sa začínal dusiť krvou. Robili so mnou dva-ja riadni notorici a namiesto skutočnej pomoci ma asi desaťkrát zdvíhali s rozdrveným stav-com hore-dole, hore-dole, aby mi dali dole tú padákovú vestu, lebo je drahá, za 300 eur. Len tak bezmocne som chrchlal krv a chcel som kričať: Nehýbte so mnou! No bohužiaľ. Takže takto som skončil kvôli blbcovi...” Nasledovali operácie a liečenia v Kováčovej, Modré z neba, no predovšetkým prázdno. Ako ďalej bolo otáz-kou, ktorá mu v hlave rezonovala čoraz častej-šie. „Keby som ostal sedieť doma, skončím na

psychiatrii. Jednak žena sa po mozgovej prí-hode úplne vzdala, a potom aj finančne. Chcel som sa nejako odvďačiť, že mi pomohli, a tak som vytesal prvú ružu z kameňa. A tak to za-čalo. Nie je to zázrak, vyjde mi to v priemere 200 – 400 eur mesačne, keď si zrátam, čo za-robím za celý rok. Ale som úplne šťastný, keď som tu. Nie je to ani robota, proste sa mi splnil sen. Bolesti mám, zblázniť sa idem, beriem už lieky, opiáty, a ani tie už nezaberajú. Ale ako hovorím: keď som tu, som šťastný, keď robím toto, som v siedmom nebi.“Slavomír sa zadíva na kresbu Kriváňa pred sebou a s hlavou plnou spomienok na túlanie po lesoch odkrýva dlátom a kladivom vrstvu po vrstve kusy kameňa ako kusy svojho života, ktorý sa rozhodol otesávať. Otesávať do hrdej podoby človeka vzdorujúceho svojmu osudu.

113

115114

PRÍBEHY ZEME > TELEPINU, STRATENÝ BOH HROZBA PRE BOHA BÚRKY > PRÍBEHY ZEME

Dva chetitské príbehy

HROZBA PRE BOHA BÚRKYTELEPINU, STRATENÝ BOH

Tešub so svojím bratom Tašmisuom vydal za Ullikummim, aby ho vyzval na boj. Keď však bohovia zbadali ohromnú bytosť, zmocnil sa ich strach a stiahli sa, až im musela bohyňa Ištar vy-nadať za ich zbabelosť.More Ištar zverilo, že bohovia musia Ullikum ma zabiť, kým je ešte hluchý, slepý a nemá vo svo-jom srdci vôľu, pretože inak sa stane nepremoži-teľným. Ištar to prezradila Tešubovi, a ten sa roz-hodol, že s Tašmisuovou pomocou na démona znovu zaútočí. Hoci sa k nemu pridalo mnoho ďalších bohov, výsledok bol nerozhodný a obor zostal neporazený. Medzitým už narástol do výš-ky 9000 námorných míľ, takže vzdialil nebo od zeme a spôsobil, že bohyňa Chepat, patrónka Chetitov, opustila svoj chrám. Vyvolal v nej také obavy, že okamžite zvolala všetkým tisíc bohov na zhromaždenie a varovala ich, že Ullikummi podľa všetkého Tešuba zabil. Tašmisu však po-tvrdil, že sa Tešub pobral do podsvetia, kde mož-no bude musieť niekoľko rokov zostať, ako to žiadajú zákony podsvetia. Nato Chepat omdlela.Bohovia sa pobrali k veľkému bohovi Eovi, aby si v tabuľke osudov prečítali svoj osud. Ea varoval, že Kumarbi stvoril tohto netvora, aby sa posta-vil Tešubovi. Potom nechal Ullikumiho zmrza-čiť, medeným nožom, ktorým bohovia predtým oddelili nebo od zeme, mu odrezal nohy. Ulli-kummi sa až do konca neprestal chvastať, že je nepremožiteľný. Boh búrky ho však zabil a na zemi opäť nastal mier.

svojho syna hľadal sám. Vtedy sa Tešub vydal na cestu, búšil na bránu Telepinuovho mesta, do-konca ju rozrazil, syna však vo vnútri nenašiel.Channa-Channa sa rozhodla poslať za Telepi-nuom včelu. Tešub o tomto riešení pochyboval, ale bohyňa včele povedala, aby Telepinua pre-budila žihadlom, ak ho nájde, a potom ho po-mazala voskom na znak očistenia. Včela pátrala široko-ďaleko, až spotrebovala takmer všetok svoj vosk a med. Nakoniec po dlhom pátraní našla Telepinua, ako spí na lúke, a prebudila ho bodnutím, ako jej kázala bohyňa. Telepinu sa však prebudil v ešte horšej nálade ako predtým. Vo svojom horúčkovitom stave nechal vyschnúť pramene, zmenil korytá riek, zahradil ložiská hliny a zbúral domy, takže všeobecnú skazu ešte znásobil.Bohovia nevedeli, čo majú robiť. Nakoniec sl-nečný boh prikázal Kamrusepe, bohyni liečiteľ-ke, aby Telepinua upokojila a priviedla ho späť. Keď sa Telepinu konečne vrátil do priaznivej-šieho rozpoloženia a nasledoval Kamrusepu domov, vztýčili ostatní bohovia na jeho počesť stĺp pokrytý ovčou kožou, symbolizujúci hoj-nosť zeme a potomstvo, o ktoré sa mal Telepinu v priebehu nasledujúceho roka postarať.

Kumarbi, kráľ bohov, ktorého boh búrky Tešub zosadil z jeho trónu, sa rozhodol stvoriť démonického bojovníka. Ten mu

mal dopomôcť k návratu. Preto sa vydal k moru za matkou skál, opakovane sa jej zmocnil, a po-tom vyslal svojho posla Imbaluriho k moru so správou, že len jemu, Kumarbimu, je súdené, aby sa stal vládcom bohov a znovu sa ujme svoj-ho kráľovstva. More odpovedalo, že sa jeho ríša chveje strachom pred Kumarbiho hrozbami, a keď sa ho vydal navštíviť, vystrojilo mu hostinu na uzmierenie.Kumarbi nariadil svojmu vezírovi Mukisanuovi, aby oznámil vodám, že musia matke skál po-môcť pri pôrode. Bohyňa matka potom priviedla na svet syna, bytosť z dioritu, ktorej dal Kumar-bi meno Ullikummi a predpovedal, že jeho syn získa vládu nad nebesiami a porazí Tešuba. Po-sol Imbaluri sa potom vypravil k nižším bohom Issirom a prikázal im, aby Ullikummiho skryli, kým dorastie, pretože inak by ho bohovia vypá-trali a zničili. Ullikummi mal stáť na ramenách obra Upelluriho, na ktorých bude rásť ohrom-nou rýchlosťou.Boh vzduchu Enlil vedel, čo sa deje, zasiahnuť však nemohol. Po pätnástich dňoch už Ullikum-mi vyrástol natoľko, že ho slnečný boh zbadal, ako sa dvíha z mora. Zostúpil teda k hladine, aby sa pozrel zblízka, a potom sa vrátil na nebesia, aby sa narýchlo poradil s Tešubom. Bohovia sa najprv vzájomne pozvali na hostinu a potom sa

Boh plodnosti a vegetácie Telepinu sa (z neznámych dôvodov, lebo začiatok príbehu sa nezachoval) rozčúlil tak sil-

no, že si obul topánky naopak, pravú topánku na ľavú nohu, a prestal sa starať o svoje povin-nosti. Okolo okien zavírila hmla a dom sa na-plnil dymom, pretože polená nemohli poriadne horieť, ovce a dobytok v poliach prestali rodiť.Nahnevaný Telepinu odišiel do ázijských stepí a všetku plodivú schopnosť prírody odniesol so sebou, takže nastala neúroda, pôda nevydala plody a v krajine nastal hladomor. Boh plod-nosti zatiaľ ďaleko od domova zablúdil a nako-niec od únavy zaspal.Kríza v prírode sa ešte vyostrila a slnečný boh zvolal mimoriadne zhromaždenie tisíc chetit-ských bohov. Najprv sa pustili do jedla a pitia, ale skromná zásoba potravín nedokázala utíšiť ich hlad a smäd. Telepinu vzal so sebou všetko dobré a jeho otec, boh búrky Tešub, vyjadril všeobecné obavy, ktoré spôsobil rozhnevaný odchod jeho syna. Keď sa bohovia uzniesli, že musia Telepinua nájsť, vyslal najprv boh slnka orla, aby prepátral hory. Vták však hľadal bezvý-sledne. Tešub sa potom vydal za bohyňou pôro-du Channa-Channou, ale tá mu povedala, aby

117

FILMBOHÉMAArtmax opera (priamy prenos) – 10. 6. 2015Royal Opera House Londýn / 4 dejstvá / 170 minút (2 prestávky)Hudba: Giacomo PucciniDirigent: Dan Ettinger

V hlavných úlohách: Anna Netrebko, Lucas Meachem, Joseph Calleja, Jennifer RowleyNajpopulárnejšia opera všetkých čias sa vracia v jed-nej z najobľúbenejších produkcií Royal Opery, ktorá sa na jej doskách objavuje pravidelne od svojej pre-miéry v roku 1974. Teraz bude možnosť vidieť ju na-posledy. Javiskové umenie, zmysel pre obdobie vzni-ku a dramatický detail Johna Copleyho robí z tejto produkcie veľdielo realizmu, kým dizajn Julie Treva-lyan Oman evokuje atmosféru Paríža 19. storočia. Po-sledné zbohom tejto excelentnej produkcii prídu dať aj jej najväčšie hviezdy – Anna Netrebko ako Mimì a Joseph Calleja ako jej milenec Rodolfo. Dirigen-tom produkcie jedného z Pucciniho najemotívnejších a najmelodickejších diel, ktoré sa rozhodne zapíše do histórie Royal Opery, je Izraelčan Dan Ettinger.

SURIDokumentárnySlovensko, 2015, 65 min.Réžia: Pavol BarabášHrajú: Ivan Bulík, Pavol Barabáš, Miro Dušek, Maťo Fabiánek, To-máš LukačovičDobrodružná cesta po neznámej

africkej rieke nás zavedie k unikátnemu prírodnému kmeňu Suri. Počas putovania ich územím spoznáva-me spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo bojovať za zacho-vanie svojich tradícií a pôvodného spôsobu života. Film je vážnym zamyslením nielen nad ich budú cim osudom a zanikaním jedinečných kultúr, ale aj nad potrebou rôznorodosti ľudstva, nevyhnutnej na preži-tie našej civilizácie v globalizujúcom sa svete.Pavol Barabáš je autorom širokej škály filmov o Vy-sokých Tatrách. Verejnosti je známy skôr tvorbou dobrodružných dokumentov. Nakrúcal v neprístup-nej divočine, na dravých riekach, ľadových štítoch

i v hlbokých jaskyniach ďaleko od civilizácie. Rád vyhľadáva príbehy, v ktorých sa človek dostáva až za hranicu svojich možností. Priťahujú ho územia tibetského budhizmu, ale i prírodných ľudí ukrytých hlboko v džungli. Jeho filmy sú o tom, ako by sa člo-vek mal správať k tejto Zemi.

DIOR A JADokumentárnyFrancúzsko, 2014, 89 min.Réžia: Frédéric TchengFrancúzska celovečerná doku-mentárna snímka otvára divákom dvere do mýtami opradeného sveta módneho domu Christiana

Diora. Nový umelecký riaditeľ Raf Simons práve pripravuje svoju úplne prvú kolekciu haute couture, s ktorou musí presvedčiť celý svet o svojej vízii a vy-rovnať sa s odkazom slávneho zakladateľa značky. Na jej prípravu má len osem týždňov. Krehký proces kreatívnej tvorby, na ktorého konci je nový módny skvost, sa tu ukazuje ako kolektívna práca celého tímu, od samotného návrhára cez neúnavné krajčír-ky až po riaditeľa spoločnosti. Film prepája každo-denný intenzívny pracovný zhon sveta vysokej módy s tajomnými ozvenami minulosti ikonickej značky, a zároveň predstavuje poctu všetkým, ktorí verne slú-žia Simonsovej vízii.

DANNY COLLINSKomédiaUSA, 2015, 106 min.Réžia: Dan FogelmanHrajú: Al Pacino, Melissa Be-noist, Jennifer Garner, Michael Caine, Anette Bening, Christop-her Plummer

Film inšpirovaný pravdivým príbehom. Al Pacino hviezdi ako starnúci rocker Danny Collins, ktorý sa nedokáže vzdať svojho spôsobu života. Ale keď jeho manažér (Christopher Plummer) nájde 40 rokov sta-rý list, ktorý napísal Dannymu sám John Lennon, rozhodne sa Danny zmeniť svoj život, nájsť si pravú lásku, cestu k rodine a začať druhé dejstvo svojho života.

116

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

KNIHYMORÁLKA LIDSKÉ MYSLIJonathan Haidt (2013)480 stránPrečo sú ľudia vo svojom kona-ní a rozhodovaní takí rozdielni? Akú úlohu zohráva v našom uvažovaní a rozhodovaní morál-ka? Tieto neľahké otázky, ale aj

to, ako ľudia dospievajú k svojim politickým a iným dôležitým rozhodnutiam, skúma psychológ Jonathan Haidt. Najprv zhŕňa teórie starých filozofov a postup-ne sa dostáva k súčasnosti, keď spolu súperia dva ná-zory na pôvod morálky. Je morálka vrodená, alebo je daná predovšetkým skúsenosťami, ktoré sme získali v detstve? Ak je vrodená, ako to, že sa ľudské pohľady na rôzne morálne témy naprieč kultúrami líšia? A ak je získaná, čím to je, že sa v nej bez ohľadu na kultúr-ne rozdielnosti dajú vystopovať určité opakujúce sa vzorce?

ZELENÁ TVÁŘGustav Meyrink (2009)206 stránJedinci, ktorí sú vyvolení, sú schopní stýkať sa so živými, ako aj s mŕtvymi. Večný žid blúdi sve-tom a hľadá svojich nasledovní-kov. Svoj odkaz odovzdá hrdinovi

románu so želaním, aby sa ponoril do svojho vnútra, oprostil sa od všetkého egoizmu, a hlavne sa v živote snažil svojim blížnym viac dávať ako brať. Tak sa i on stane večným človekom a bude sa môcť stretnúť so svo-jou stratenou láskou.

ŘÍŠE POMÍJIVOSTIGilles Lipovetsky (2010)428 stránGilles Lipovetsky (nar. 1944), známy esejista a sociálny mysli-teľ, na fenoméne módy ukazuje, v čom sa dnešná západná spo-ločnosť radikálne líši od pred-

chádzajúcich aj ostatných kultúr a akým spôsobom ovplyvňuje prelietavosť a pominuteľnosť myslenie a správanie veľkých spoločenstiev. Na konkrétnych

príkladoch dokladá súvislosti medzi módou, konzum-nou spoločnosťou, reklamou, kultúrou, masmédiami, zmenami ideologickými i sociálnymi. Sleduje rozpad meštiackeho estetického ideálu, a zároveň premenu módy na gesto indivídua voči bezprostrednému oko-liu.

ZÁZRAKY MYSLIRussel Targ (2009)352 stránKniha približuje čitateľom po-divuhodný svet paranormál-nych javov a schopností, svet, v ktorom bezdotykové liečenie, odovzdávanie energie či jasnovi-

decké sny nie sú ničím neobvyklým. Americkí autori fyzik Russell Targ a Jane Katra, zaoberajúca sa lieči-teľstvom, na základe výskumov aj svojich vlastných bohatých skúseností dokazujú, že nikto z nás nie je oddelenou bytosťou, ktorá sídli vo svojom jasne vymedzenom miestečku v časopriestore, ale že naše spoločné vedomie je základným stavebným kame-ňom vesmíru – celý svet je teda skôr veľká myšlienka než obrovský stroj.

O PŘÍRODĚ A PŘIROZENOSTI VĚCÍZdeněk Neubauer (2005)150 stránDruhý zväzok postupne vydáva-ného diela Zdeňka Neubauera obsahuje autorov životopis s dô-razom na aktuálny obsah tohto

dielu, ktorý tvoria tri hermeneutické eseje a historický dodatok. Prvá a ťažisková esej O prírode a prirodzenos-ti vecí je súčasným zhrnutím predsokratovského skú-mania prírody, a zároveň strhujúcim pokusom o popis živej skutočnosti tak, ako povstáva a primárne sa nám zjavuje – v živloch. Jej rozšírením je esej O vosku a vče-lách, a ďalej pasáž nazvaná O kameni filozofov, ktorá je rozšírenou a doplnenou verziou doslovu ku knihe Michio Kushi a Edward Esko: Kámen filosofů – Úvod do alchymie, transmutace a Nové védy. Záverečný, štý-lovo odlišný historický dodatok Corpus Hermeticum Scientiae vyšiel v časopise LOGOS v roku 1997.

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

Program jún 2015

Program nájdete na www.cine-max.sk.

118

HUDBASARA LUGOHIT ME WITH MUSICDĺžka: 56:18Rok vydania: 2014Jeden z posledných obja-vov globálnej reggae scé-ny pochádza z Mníchova. Speváčka sa volá Sara Lugo a už v čase svojho debutu v roku 2011 spo-

lupracovala s veteránmi ako Luciano, Gentleman alebo Umberto Echo. Jej druhý album Hit Me With Music vyšiel koncom roku 2014. Svojou účasťou jej na ňom vypomohli ďalšie významné osobnosti súčasnej reggae scény, ako napríklad spevák Protoje, Ras Muhammad alebo Kabaka Pyramid. I keď Sara Lugo hudobne kráča po stopách Boba Marleyho a Eryky Badu, v jej hudbe počuť aj džez, soul alebo pop. Všetkých dvanásť skladieb jej novinky je o láske a súdržnosti. Sara Lugo na nej potvrdila svoj talent a podporila ho produkciou na svetovej úrovni.

PAROV STELAR THE DEMON DIARIESDĺžka: 68:15Rok vydania: 2015Pozícia Parova Stelara a jeho sprievodnej sku-piny sa v posledných rokoch neposilnila len u nás, ale vďaka taneč-ným hitom už takmer

všade vo svete. Pred pár dňami uzrel svetlo sveta jeho v poradí šiesty album (respektíve dvojalbum) The Demon Diaries. Kam sa tvorba Parova Stelara od jeho začiatkov posunula? Dnes to už nie je len o elektro swingu, čiže o hudobnom štýle, ktorého je priekopníkom. Jeho posledné nahrávky sú okrem swingu ovplyvnené i funkom, soulom alebo súčasnou tanečnou hudbou rôzneho charakteru. Čiastočne sa niektoré jeho hudobné motívy akoby vynárali z pred-chádzajúcich albumov a sčasti počuť úplne nové nápady. Dôležité je však to, že jeho nové nahrávky sú zväčša postavené na pôsobivých melodických lin-kách, dobrom speve a kvalitnej produkcii. Na novom albume je ich až dvadsaťštyri a ich výsledná podoba vznikala takmer tri roky. Celkovo ich svojím spevom podporilo až deväť spevákov a práve tie nahrávky, kde sa vyskytli hostia, tvoria najsilnejší základ ce-

lej novej hudobnej kolekcie. Album charakterizuje citlivá koláž elektroniky, nasamplovaných hlasov a zvukov, ktoré adekvátne vyvažujú pôvodní speváci a klasické hudobné nástroje. Výsledok je dôstojný a príťažlivý, neurazí ani náročnejšieho poslucháča.

NOEL GALLAGHER’S HIGH FLYING BIRDS CHASING YESTERDAYDĺžka: 43:54Rok vydania: 2015 Čo môžeme očakávať od dnes už 47-ročného Noe-la Gallaghera? Odpoveď na túto otázku je jedno-duchá. Je to presne to,

čo teraz ponúka na svojom druhom albume s novou skupinou High Flying Birds, čiže prevažne rockové balady v štýle Oasis, ktoré pôsobia vyzreto. Nič pre-vratné, ale v porovnaní so súčasnou britskou scénou je z Noelových nahrávok cítiť, že ich autor nestratil talent na chytľavé melódie. Albumová novinka Cha-sing Yesterday ich ponúka hneď niekoľko, či už je to úvodná pieseň Riverman alebo pilotný singel Bal-lad of the Mighty I. V podobnom duchu sú aj ďalšie skladby, celkovo ich obsahuje pätnásť. V porovnaní so súčasnou britskou konkurenciou repertoár určite obstojí.

BLUR THE MAGIC WHIPDĺžka: 51:53Rok vydania: 2015Albumová novinka The Magic Whip opäť pri-náša typický gitarový zvuk a špecifický spev frontmana Damona Al-barna. Napriek sviežosti

sršiacej z nových skladieb je namieste konštato-vanie, že kapelu a jej súčasný zvuk azda najviac ovplyvnil uplynulý čas, ktorý strávili členovia prá-cou na vlastných projektoch. Od nových Blur mô-žete očakávať nostalgické obzretie sa za úspešnou kariérou, no veľký návrat k hitom, ako napr. Popsce-ne, Song 2 či Coffee & TV sa predsa len nekoná. Je to vhodná voľba pre nových poslucháčov, ktorí sa možno prepracujú aj k starším skladbám a k vydare-ným albumom.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

119

HRYCITIES: SKYLINES – POHĽAD NA KRÁSNE FUNGUJÚCE MESTOBudovateľské hry sú žánrom, pri ktorom sa ukazuje, že každý nový herný prvok meniaci princípy jeho najväčšej klasiky SimCity je cestou do pekla. Na zmene základ-ných mechaník pohorelo Cities XL aj najnovší prírastok rodiny „Sim” hier SimCity: Societies. Ich vývojári nepo-chopili, že budovateľské hry musia poskytnúť okrem zážitku z pohľadu na pekne vyzerajúce mesto aj zážitok z toho, že mesto dobre „šliape”, kontajnery obyvateľov sú prázdne a školy nie sú preplnené. A celé to funguje s udržateľným rozpočtom.Toto si však uvedomovali vývojári najnovšieho pokusu oživenia subžánra. Cities: Skylines (C: SL) sa to darí vý-borne. Nie, nie je to dokonalá hra, no je to presne ten svieži vánok do budovateľských hier, ktorý potrebovali, aby ich nepostretol osud podobný dinosaurom. Jadro hry je totiž skutočne zábavné a prepracované. Obyvate-lia už nie sú len čísla v tabuľkách a náhodné animácie na ulici. Obyvatelia sú skutoční!Môžete sledovať, ako sa Wolf ráno vydáva do továrne, po ceste uviazne v zápche, po práci ide do obchodu a potom domov. Pre chudáka Wolfa asi stereotyp, pre hráča množstvo výziev, s ktorými sa musí popasovať. Podobných ako Wolf sú totiž tisíce. Samozrejme, oby-vatelia chcú lepšiu prácu, žiadne zápchy a dostatok parkov. Veci ako nemocnice či odvoz odpadu (dokon-ca aj mŕtvych, pretože obyvatelia žijú v rodinách, kde členovia rodia aj umierajú) považujú za samozrejmosť, o vode a elektrine ani nehovoriac. Skúste ich zanedbať a ich počet začne prudko klesať. A bez obyvateľov nie sú dane. Bez daní peniaze a bez tých, ako je známe, sa diaľničný obchvat postaviť nedá. Skrátka všetko treba vybalansovať tak, aby sa Wolf nažral a kasa ostala plná.Objekty proste konajú zmysluplne. Sanitka ide z nemoc-nice k rodinnému domu, pri priblížení sa dá pozorovať, ako zozadu vyskakujú záchranári a vynášajú zraneného na nosidlách. Zápchy sa tvoria najčastejšie preto, lebo kamióny potrebujú dopraviť veci do tovární a z továr-ní do obchodných centier. Vedľa nich si ľudia grilujú v parku, hrajú sa deti. A niekto pri stromoch venčí psa. Atmosféra žijúceho mesta je výborná. Niektoré veci sú síce zjednodušené, ale sú vybalansované tak, aby hra pôsobila realisticky, a zároveň bola hrateľná a krásna.Práve byť krásnou sa jej darí zo všetkého najviac. Gra-

fika je skutočne podarená a modelov je tu neuveriteľné množstvo (ak rátame aj tie, ktoré tvoria fanúšikovia vo veľmi prívetivom editore), takže pohľad na mestečko len tak neomrzí. Koľkokrát sa stalo, že som len sledoval život pulzujúci medzi domami, kam idú hasiči, či aký náklad vezie náhodný kamión. Spolu so zvukmi (aj keď sú trošku afektované) hra dokonale spĺňa hlavnú požia-davku žánru – pohľad na krásne živé mesto.Bohužiaľ, niektoré veci sa autorom celkom nepodari-li. Najväčším nedostatkom je jednoznačne ovládanie, ktorého modernizácia ostala niekde v polovici. Všetko je síce prehľadné, no úplne chýbajú niektoré logické prepojenia. Napríklad prečo pri stavbe nových škôl ne-môžem kliknúť na tie už postavené, a tak zistiť, aké sú zaplnené, je mi záhadou. Podobne nerozumiem, prečo sa nedá postaviť metro pod zemou aj inak ako kolmo na cestu na zemi. Cesty sú vôbec kapitola sama osebe. Je ich na výber asi 30, no postaviť nejakú účelnú a podľa možností peknú je celkom slušné peklo. O to väčšia je, samozrejme, radosť, keď sa to podarí.A práve o tom je celé C: SL. O radosti z fungujúceho mesta, kde je každý obyvateľ spokojný, ceny pozemkov sú vysoké, dane sa pekne sypú a vy tak môžete stavať nové potrubia, školy či letiská. Nebyť problematického ovládania, C: SL by malo na to, aby zosadilo SimCity 2000 z trónu budovateľských hier. (sb)

www.newmodelradio.sk

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO(*1965)

Pôvodom kubánsky umelec Ángel Boligán Corbo je významný satirický ilustrátor. Jeho kari-katúry kriticky reagujú na sociálne problémy krajín, s ktorými je spätý jeho život, ale zároveň sú obrazom absurdnosti celej súčasnej spoločnosti.Po emigrácii do Mexika v roku 1992 sa stal karikaturistom novín El universal a založil Car-tonclub – organizáciu združujúcu latinskoamerických ilustrátorov. Okrem iného je členom Národnej únie spisovateľov a výtvarníkov Kuby a počas svojho života získal takmer 150 me-dzinárodných výtvarných ocenení.

Viac informácií nájdete na www.boligan.com.

Budúcnosť

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO > MÚZYMÚZY > ÁNGEL BOLIGÁN CORBO

Korene

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO > MÚZYMÚZY > ÁNGEL BOLIGÁN CORBO

Rozvod

Obkľúčená

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO > MÚZYMÚZY > ÁNGEL BOLIGÁN CORBO

Láska a generácie

Vladimír Líška

... VŠETKO JE RIADENÉ, MOZOG POD KONTROLOU, STAL SI SA OBEŤOU LACNEJ PROPAGANDY.

(DAVOVÁ PSYCHÓZA, 1992)

VO VŠETKÝCH DOBÁCH SA MOCNÍ SNAŽILI OVLÁDAŤ A KONTROLOVAŤ SVOJICH PODDANÝCH PROSTREDNÍCTVOM NÁBOŽENSTVA, MYSTIKY, MYTOLÓGIE,

ČI NAJNOVŠIE POMOCOU NEUROLINGVISTICKÉHO PROGRAMOVANIA. PODĽA DOKUMENTOV NÁJDENÝCH V ARCHÍVOCH TRETEJ RÍŠE ROBILI NEMECKÍ VEDCI

V ROKU 1945 POKUSY ZAMERANÉ NA OVPLYVŇOVANIE PSYCHIKY ĽUDÍ S CIEĽOM MANIPULOVAŤ ICH VEDOMIE A ČINY. V ROKU 1953 SA V TAJNÝCH LABORATÓRIÁCH CIA ZAČÍNAJÚ ROBIŤ POKUSY ZAMERANÉ NA MANIPULÁCIU ĽUDSKÉHO VEDOMIA, SPONZOROVANÉ KONGRESOM USA (VYČLENIL NA TO STO MILIÓNOV DOLÁROV).

MANIPULÁCIA VEDOMIA A PSYCHOLOGICKÉ ZBRANE

popisuje moderné zariadenia na túto činnosť. Išlo o elektromagnetické, magnetoakustické, plazmatické a iné typy psychotronických ge-nerátorov s veľmi vysokými frekvenciami, pro-dukujúcich špeciálne organizované pole, ktoré rezonuje s jemnými procesmi prebiehajúcimi v mozgu a v nervovom systéme. Stačí sa zamerať na pokusnú osobu a vložiť do jej podvedomia in-formáciu potrebnú na určité služby či vykonanie špeciálnych úloh. Často môže ísť o nezmyselné a logicky nevysvetliteľné teroristické útoky, kto-ré sa však zo psychologického a psychiatrického hľadiska vždy dajú patrične vysvetliť.Nech sa to zdá akokoľvek fantastické, takéto psychologické zbrane môžu napríklad vyvolá-

Program bol vytvorený už v roku 1947. Skú malo sa, či pokusný objekt poslúchne všetky rozkazy aj proti svojej vôli. Začali

preteky o vytvorenie programovateľného vraha, písal o nich časopis Fakta X v čísle 7. Okrem iného išlo hlavne o vymytie mozgu ľuďom, aby sa z nich stali vyzvedači, a to bez ich vedomia. Úlohou bolo odskúšať aj nové metódy výsluchu a zaistiť, aby si jedinec nič nepamätal (že bol vypočúvaný a naprogramovaný). Na toto sa po-užívali drogy ako LSD, heroín, marihuana a pen-total sodný.V roku 1975 pri Novosibirsku prebiehali pokusy ovplyvniť ľudský mozog na určitú vzdialenosť pomocou zariadenia Rádiosen. Igor Saveliev

MANIPULÁCIA VEDOMIA A PSYCHOLOGICKÉ ZBRANE > MANDRAGORA

127

129128

vať rôzne nepokoje, alebo ich tlmiť a vyvolávať pasivitu obyvateľstva. Človek vykoná hrozný čin pod vplyvom niečoho mimo neho, avšak niečo-ho, čo vzišlo z jeho mozgu. Potom sa bude sám čudovať, ako to bolo možné, resp. tvrdiť, že bol pod vplyvom niečoho temného, zlého a skončí vo väzení alebo v blázinci. Rádioakustický efekt nadzvukových častíc pri zameraní lúča vysoko-frekvenčného generátora – navyše modulovaný jeho hlasom – spôsobí, že dotyčný počuje hlasy v mozgu. Bioenergetický vplyv môže mať rôzne pôsobenie od sna až po prerod buniek v organiz-me. Ide o rádiozvuk, impulzné pole v mozgovej hmote, ktoré vyvoláva akustické pohyby zasahu-júce sluchové nervy. Pod vplyvom modulované-ho žiarenia pracuje mozog ako membrána v te-lefónnom slúchadle. Akoby jedinec počul zvuk priamo v hlave. Pokusný objekt sa najprv môže cítiť chorý, potom stráca schopnosť logického myslenia, a následne má problémy s orientáciou.Už v roku 1989 bolo vytvorené zariadenie, kto-ré – ak by bolo vynesené na obežnú dráhu – by dokázalo manipulovať správanie ľudí na ploche 83,6 km2. V Rusku sa o týchto veciach písalo v polovici 90. rokov. Pentagón údajne ročne vyna-kladá milión dolárov na výskum možností osôb s veľkým biopoľom a ich využitia na vojenské ciele. CIA v roku 1977 tieto programy ofi ciálne ukončila, avšak zrejme v nich pokračovala ďalej. V roku 1994 USA dokonca spolupracovali s Rus-kom na vyriešení etnických konfliktov pomocou psychosugescie. Na internete je dokument Oběť psychotronických útoků, v ktorom mladý muž po-pisuje svoje nepríjemné skúsenosti s podobnými zbraňami a bizarnými technoló giami na svojej osobe prostredníctvom mobilného telefónu, wi-fi, neurónových sietí až po vymazávanie pa-mäti. Tvrdí, že pomocou týchto zariadení je do šiestich minút možné vyradiť akúkoľvek osobu, ale i zariadenie.Spomínané technológie možno použiť napr. na vyvolanie revolúcie (aké aktuálne) či občianskej vojny, alebo skompromitovať či zlikvidovať ľu-bovoľného politika. Video je, samozrejme, po-trebné brať s veľkou rezervou. Sociálne siete ho zatiaľ nezrušili. Ide o nebezpečnú procedúru, vytvorenie tzv. zombie 3. generácie pomocou špeciálnych preparátov a zvláštnych technických

zariadení. Saveliev to uvádza ako moderné vytvá-ranie zombie z jednotlivých osôb, ale aj celých skupín, kolektívov.Okrem USA a Ruska existujú aj svedectvá z Číny, Francúzska, Izraela a Japonska. Ľudia podrobení programovaniu psychiky sa správajú úplne normálne a ich odchýlku od bežného správania môže odhaliť len špecialista. Moderní zombie majú prapôvod na Haiti, kde čierny mág Bokor pomocou rastlinných drog takmer umŕtvi človeka, a potom ho vykope z hrobu. Na Haiti išlo o veľmi rozšírenú praktiku. Takáto primi-tívna bytosť, akýsi biorobot, sa podrobuje príka-zom niekoho iného bez vlastnej vôle. Väčšinou sa používajú ako otroci na plantážach.CIA robila výskumy s využitím paranormálnych javov na špionáž. Tento program bol známy ako Scanate. Výsledkom mal byť nový druh agenta – psychotropný špión. KGB v Sovietskom zväze experimentovala s paranormálnymi schopnosťa-mi dokonca i na ničenie striel, počítačov a rada-rových systémov. CIA uskutočnila v 50. rokoch projekty Bluebird, MK-ULTRA, kde skúmala metódy kontroly nad jednotlivcom. Podľa Wiki-pedie išlo o desať rokov trvajúce experimentova-nie na občanoch USA a Kanady pod zámienkou liečenia psychických chorôb (od roku 1950). Zahŕňalo aj hypnózu, mučenie a drogy.Bluebird bol spoločný projekt armády, námor-níctva, letectva a FBI. MK-ULTRA, tajný projekt CIA, sa zameriaval na prostriedky ovplyvňujúce ľudskú myseľ vrátane liekov a zakázaných drog. Agentúra Reuters v roku 1993 uviedla správu, že Kanada začala vyplácať kompenzáciu obetiam experimentov s vymývaním mozgov robených na objednávku CIA. V mnohých prípadoch sa takéto pokusy alebo zámerné akcie robia bez ve-domia pokusného králika, čo sa môže prejaviť zhoršením zdravotného stavu, hrubým naruše-ním jeho súkromného života a nakoniec smrťou. Stáva sa tak naprogramovanou bábkou bez osob-nej vôle, bez možnosti sebakontroly.V Rusku vznikol už v 90. rokoch výbor ekológie príbytkov zhromažďujúci materiály týkajúce sa programovania ľudí v ich vlastných domoch. Ja-kov Rudakov, jeden z ruských vedcov, ktorý po-dobný prístroj zostrojil, to popisuje nasledovne: „Môžem použiť úzky lúč pôsobiaci na vzdiale-

nosť viac než sto metrov. Lúč rozšíriť, aby mal vplyv napríklad na veľkú halu. Ide o akúsi umelú hypnózu. Môžem uspávať, tonizovať, vyvolávať halucinácie.“V Rusku bol program Čierna skrinka, ktorý sa venoval práve psychotropným zbraniam (neskôr bol zrušený). Existujú nadané osoby, ktoré do-kážu uspať veľa ľudí, pôsobiť na nich či zhypno-tizovať ich tak, aby si nevšimli ich prítomnosť. V Rusku bol nedávno známy kontroverzný tele-vízny liečiteľ Anatolij Kašpirovskij (bývalý psy-chiater s 25-ročnou praxou), používajúci hypnó-zu pri masových liečebných seansách. Známe sú samovraždy rôznych siekt, kde, samozrejme, ide takisto o vymývanie mozgov a programovanie.V roku 1978 spáchalo hromadnú samovraž-du 913 členov americkej sekty Ľudový chrám (Svätyňa ľudu). Spomína sa aj smrť kongresma-na a zapletenie CIA do tohto prípadu. CIA mala presunúť operácie MK-ULTRA z laboratórií na náboženské sekty. V roku 1993 sa uskutočnila masová samovražda Bieleho bratstva v Rusku. Jej vodca Jurij Krivonogov sa zaoberal profe-sionálnym výskumom psychokódovania. Medzi rokmi 1994 – 1997 dochádza vo Švajčiarsku a iných štátoch k samovraždám 74 členov Rádu Chrámu slnka.David Icke tvrdí, že najlepší masový hypnotizér globálnej masovej manipulácie je televízia, a pre-

to bola stvorená. Podobné praktiky sa používajú v marketingu, v reklame ako podprahové signá-ly, ktoré si nevšimneme, pretože sa objavia len veľmi krátko, ale sú tam, nenápadné, ukladajú sa do podvedomia očami alebo zvukom. Z pod-vedomia sa dostanú do vedomia a my si myslí-me, že sú to naše vlastné myšlienky. Nie sú, boli tam implantované. Podľa výskumov často práve podvedomie rozhoduje o tom, čo budeme jesť alebo piť.Väčšina ľudí už poníma svet spôsobom, ktorým manipulujúci chcú, aby svet vnímali. Na manipu-láciu sa môžu implantovať obetiam miniatúrne implantáty. Mnohým takto proti ich vôli zmenili život. Ich veľkosť sa neustále zmenšuje. Od veľ-kosti mince až po ľudský vlas, a to bolo ešte pred 15 rokmi. Technika v tomto smere napreduje veľ-mi rýchlo. Zistilo sa, že implantáciou malej son-dy do mozgu je možné získať moc nad jedincom. Pomocou zariadenia tzv. stimoceivera, pracujú-ceho na princípe veľmi krátkych rá diových vĺn, sa dá privodiť u dotyčnej osoby zlosť, plač, úna-va, spánok tak, že ju možno ovládať ako robota. Tieto programy však napriek zákonu o slobode informácií zostávajú neprístupné. Oficiálne však akoby podobné zbrane neexistovali, aj keď sa na-chádzajú v arzenáloch mnohých štátov (nielen v USA a Rusku) a nie je vylúčené, že sme nimi všetci denne ovplyvňovaní.

MANDRAGORA > MANIPULÁCIA VEDOMIA A PSYCHOLOGICKÉ ZBRANE

130

MANDRAGORA > PAVUČINA – PETER SCHUTZ

SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE

K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO

AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

PAVUČINA

Artur Bekmatov

Peter Schutz sa narodil 29. septem-bra 1955. Vyrastal v Košiciach, kde vyštudoval gymnázium na Šrobárovej

ulici. Napriek jeho súčasným silným antiko-munistickým postojom sa do revolúcie v roku 1989 voči vtedajšiemu režimu nijako nevyhra-ňoval. Podľa vlastných slov odmietol ísť štu-dovať po skončení gymnázia na vysokú školu z vlastnej vôle. Po vojenčine spisoval elektro-mery, pracoval ako kulisár v bábkovom divadle či figurant v geodézii. „Výsledok bol, že som sa živil mnohými povolaniami, ale často som nerobil nič,“ povedal na margo svojich predno-vembrových zamestnaní v rozhovore pre SME.Zmena nastala až po novembri 1989. Vstúpil do VPN a krátku dobu bol členom ponovem-

brových previerkových komisií, ktoré pre-verovali príslušníkov Verejnej bezpečnosti. Potom sa dal na novinárstvo – v júli 1990 sa stal redaktorom týždenníka Košická akcia. O necelý rok v máji 1991 začal písať pre týž-denník Občanského fóra a pre Lidové noviny. Nasledujúci rok písal pre ďalšie české perio-diká – Občanský deník, Prostor, Telegraf či Respekt. No v tom istom roku sa vrátil do Košíc a stal sa komentátorom novovzniknu-tého týždenníka Domino efekt, ktorý založil Andrej Hrico. Týždenník bol kritický voči Me-čiarovým vládam a jeho šéfredaktor Hrico bol v deväťdesiatych rokoch nútený emigrovať do Švajčiarska. Následne sa do čela redakcie do-stal Martin Šimečka a Ján Štrasser. Šimečku

neskôr na poste šéfredaktora vystriedal Štefan Hríb a František Šebej.Do českých periodík však Schutz prispieval naďalej. V decembri 1998 začal písať pre košic-ký Korzár vydávaný spoločnosťou Petit Press. Od roku 2002 je komentátorom denníka SME a externe píše pre .týždeň Štefana Hríba. V ko-šickej TV Naša moderuje reláciu Simultánka, do ktorej si pravidelne pozýva len názorovo vyhovujúcich hostí, napríklad Evu Babitzovú, Daniela Krajcera, Viliama Novotného, Jána Budaja či najnovšie Františka Šebeja.Vo svojich komentároch sa venuje väčšinou do-mácej politike, no nevyhýba sa ani dianiu vo svete, kde zastáva výrazne proamerické posto-je. Označuje za nepriateľa každého, kto voči

aktuálnej „hrozbe“ (dnes Rusko) nezastáva tvrdé militaristické pozície. To praktikoval už pred druhou vojnou v Iraku, keď písal, že Hu-sajn „cez armády mierových aktivistov operuje na území nepriateľa“.Pravidelne kritizuje vládu Viktora Orbána, pod-poroval postup Západu v Kosove, Líbyi či v Sý-rii a najnovšie sa vezie na protiruskej vlne. No-vinári píšuci inak ako jeho kolegovia zo SME „hája záujmy Kremľa lepšie než jeho šéf“, a za takúto obeť proruskej propagandy označil do-konca aj Richarda Sulíka.Na margo sankcií proti Rusku Schutz zase tvrdí, že samotný Putin „pokiaľ nepocíti, že Západ je odhodlaný ho vyhladovať tak, že ani vojakom nedá nažrať, bude pokračovať“.

„Môžeme byť len radi, že cyrilometodská misia sa nenaplnila a západ si svoj vplyv na tomto území zachoval. Inak by sme písali azbukou, liturgia by bola akási východná a pri Břeclavi by sa končila Európska únia a začínala západná Ukrajina.“

131

133132

KOREŠPONDENTI > ŠPANIELSKA DEDINA

Margaréta De La Infanta

Španielsko

ŠPANIELSKA DEDINA

Odkedy žijem v Španielsku, neprestáva ma udivovať, prečo Španieli robia všetko na-

opak ako zvyšok Európy. Používanie ibuprofé-nu a mikrovlniek je propagované dokonca v štátnom rádiu, vraj bez vedľajších účinkov. Na Slovensku už aj televízne správy informujú, že mikrovlnky sú škodlivé. Keď sa bavíte s in-žiniermi z telekomunikácií, pevne tvrdia, že wi--fi a mobily nemajú žiadny negatívny vplyv na ľudský organizmus a pokojne nechajú hrať sa malé deti s mobilmi a tabletmi celé hodiny.Takisto sa vám budú vysmievať, keď uvidia, že si na chlieb natierate maslo. Vraj maslo je škodlivé a mali by ste používať margarín zo stuženého rastlinného tuku, o ktorom som už ako malé dieťa vedela, že je to vysoko škodli-vá potravina. Všetci od rodičov po malé deti pijú zero kolu, ktorá obsahuje kontroverzný aspartman. V obchodoch nikdy nečítajú zlože-nie potravín, či je to staršia, alebo mladšia ge-nerácia. Španielsko je jedinou krajinou v EÚ, ktorá povolila predaj geneticky modifikova-ných potravín v obchodoch.Ako národ sa po skončení vysokej školy vôbec nevzdelávajú, nečítajú literatúru. A preto ak sa niečo neučili v škole, musí ísť o výmysel. Tvr-dia, že nové štúdie, ktoré dokazujú opak ich vnímania, sú len falošnou propagandou. Ani nemajú záujem overiť si informácie, jednodu-cho ignorujú akékoľvek nové vedecké výskumy zo všetkých možných oblastí. Chcú len ľahko žiť bez toho, aby sa zaujímali o svet okolo, a radšej vysedávajú v kaviarni alebo diskutujú na mobiloch na sociálnych sieťach, ako by si prečítali nejakú knihu. Asi bude niečo pravdy

na tom, čo mi povedal jeden prednášateľ na konferencii – že Afrika začína Pyrenejským pohorím.Jedna moja známa s dvomi malými deťmi, dcéra bývalého vysokého politika, pri návšteve počas večere cynicky tvrdila: „Načo vydávať zbytočne veľa peňazí za biopotraviny, aj tak musíme na niečo zomrieť.“ A spokojne po-kračovala v kŕmení svojho 2-ročného dieťaťa hranolčekmi z obchodu, kečupom a jogurtom plným škodlivých aditív. Avšak s dieťaťom sa rozprávala po anglicky.Tento jazyk sa začína učiť na školách iba te-raz a ak viete plynulo po anglicky, pozerajú na vás všetci s obdivom. Mladá generácia vysoko-školákov vôbec nerozpráva dobre po anglicky, nerozumejú písanému slovu a nevedia si ani pozrieť film v angličtine. O ostatných jazykoch ani nehovoriac. Táto skutočnosť potvrdzuje aj to, ako sú v školskom systéme pozadu. Len teraz sa zavádzajú bilingválne školy s výučbou angličtiny, kým mladí vysokoškoláci v strednej Európe rozprávajú plynulo tromi-štyrmi sveto-vými jazykmi. Absenciu kreatívneho a kritické-ho myslenia vidieť najmä na univerzitných štu-dentoch, ktorí nie sú schopní vymyslieť otázky, keď ich profesor na konci prednášky vyzve, čo sa nedá porovnať so študentmi na Slovensku.Keď človek prenikne do života v Španielsku hlbšie, uvedomí si, že krajina je naozaj vo väč-šine vecí sto rokov pozadu a ľudia zmýšľajú ako v predminulom storočí. Týka sa to všet-kého, od doktorov (posielajú mladé dievčatá na mamograf, čo je na Slovensku do 40 rokov veku zakázané, dermatológovia nepoznajú bio-lampu...) cez stravovanie až po politologické analýzy. Keď porovnávam Španielov, ktorých mamičky alebo starí rodičia musia osobne vo-diť do školy a zo školy do 15 rokov, myslím, že Slováci môžu byť na seba veľmi hrdí! A potom tú neschopnosť osamostatniť sa vidieť aj v dos-pelosti. Rodičmi sa tu totiž obaja stávajú až v 40. roku života.Po zhrnutí všetkých spomenutých detailov mu-sím skonštatovať, že naše prirovnanie akejkoľ-vek absurdnej situácie k „španielskej dedine“ je naozaj trefné. A takisto rozumiem, prečo na vás pozerajú Španieli s veľkou úctou, keď povie te, že ste zo Slovenska.

MÔŽEM ZA TO AJ JA > TRIBÚNA

Keby prevrat v roku 1989 nebol naplánovaný a podporovaný Západom a USA, a nevy-

šiel by, asi by som sedel v base za organizáciu štrajku v bývalom zamestnaní. Lenže ako občan som bol podvedený Havlom, Kňažkom... a bol som hodený do morálnej, ekonomickej stoky.Dnes neexistujú štáty. Áno, máme štátne hrani-ce, ale tie vymedzujú len krajinné územie. Čo sa týka ľudí, v skutočnosti žijú vo svetovej otrokár-skej spoločnosti, ktorú ovláda úzky okruh vyvo-lených. Na vine som však aj ja. Spolu s občanmi som odmietol demokraciu a možnosť rozho-dovať o sebe. V Iraku, v Afganistane, v štátoch bývalej Juhoslávie a na Ukrajine nezomierajú nevinní ľudia preto, lebo si tam USA urobili nový Vietnam, Kóreu... Ľudia tam zomierajú preto, lebo ja som voči tomu ľahostajný, netýka sa ma to. Ak by som bol tvor, ktorý má hodnoty človeka vážiaceho si svoj život a sám seba, pre ktorého má život iného človeka rovnakú hodno-tu ako jeho život a životy jeho blízkych, zabránil by som tomu. Viem, že sa to dá. Môžu ma pre môj postoj zabiť, ale davom ho vziať nemôžu. Asi o tom bolo heslo V jednote je sila. Zapáliš iskru a vznikne oheň, ktorý pohltí, čo chceš.USA mi v súčasnosti pripomínajú Nerovu Rím-sku ríšu a Hitlerovu Tretiu ríšu. Je rozdiel medzi Nerom, Hitlerom, Bushom, Albrightovou, Oba-mom, Dzurindom, Miklošom... a mnou? Bez mihnutia oka posielajú vojakov vraždiť nevin-ných ľudí a my sa tomu mlčky prizeráme.USA sú politicky a vojensky najsilnejším štátom sveta, ale zároveň sú aj najkrehkejším. S mož-no ešte nevýrazným odporom nemôžu udržať všetku tú nenávisť zbedačených krajín. Balón sa nedá nafukovať donekonečna. Čím viac sa do ohňa prikladá, tým je väčší a ničivejší. Z dejín vieme, ako skončil Nerov Rím i Hitlerovo Ne-mecko. Dúfam však, že sme nezabudli, koľko obetí si to vyžiadalo.Dejiny sa opakujú, a to nielen svetové, ale aj slovenské. Veľa ľudí počujem hovoriť, že keby Slovensko vstúpilo do otvorenej vojny, v prvom

rade by ich kroky smerovali do Bratislavy ku kolaborantom. Násilie plodí násilie, aj keď ja to nepokladám za prijateľné riešenie, lebo som život nikomu nedal, nemám právo ho ani niko-mu brať.Napriek roku 1968 som v súčasnosti na strane Ruska. Verejne vyhlasujem, že nechcem byť členom NATO, súkromného agresorského mi-litantného zoskupenia svetových teroristov. De-mokratickú krajinu nemôže zatiahnuť do vojny, ani do vojenského paktu hŕstka nezodpovedných diktátorov, ako sa to stalo u nás. To, že sa to deje vo ,,vyspelej demokratickej“ Amerike a západnej Európe, neznamená, že to tak bude donekoneč-na i na Slovensku.Páčia sa mi niektoré slovné spojenia – Otcova roľa, Nehaňte ľud môj, Zastavme sa bratia (ja sa musím zastaviť a zobudiť), Mor ho!, Mňa kedys’ zvádzal svet... Nie sme chudobní, máme tradí-cie, len hrdosť sa akosi vytratila. Mali sme v mi-nulosti predkov, ktorí ako ľudia za niečo stáli. Sú mŕtvi? Nie, stále žijú vo svojom odkaze. Ja to mám v podstate jednoduché. Pochopil som, že svojím narodením už len zomieram. Hovoríme tomu život, ale smrť príde určite.Nepotrebujem medzi narodením a smrťou prežiť sto rokov. Potrebujem prejsť týmto časom ako človek, ktorý za niečo stojí a za tú svoju cestu a seba sa nemusí hanbiť. Ale určite to nie je po-máhanie zabíjať nevinných ľudí a určite to nie je život v porobe, otroctve.Mládež je vraj skazená a nevďačná. Nevycho-vávam ju náhodou aj ja? Čo jej dávam svojím otroctvom, keď som človek, ktorý nevie nahlas vysloviť svoj názor? Chcem, aby si vážili hodno-ty ako sú láska človeka k človeku, láska k vlasti (ktorú momentálne nemajú, lebo SR je jeden veľký maras a biznis), česť, morálka, svedomie, cit, spolupatričnosť, hrdosť... Pritom tieto hod-noty sú pre mňa nič neznamenajúce slová. Za-budol som ich skutočný význam. Komu a čomu majú mladí veriť? O koho sa môžu oprieť? Od koho sa majú učiť – ak nie odo mňa?

MÔŽEM ZA TO AJ JAMiroslav Mikula

134 135

NAOZAJ CHCEME ALTERNATÍVU? > TRIBÚNATRIBÚNA > NAOZAJ CHCEME ALTERNATÍVU?

Zásadná otázka v tomto kontexte znie: Mal by som potrebu meniť daný sys-tém, nevyhovoval by mi tento systém ani

v prípade, že by mi poskytoval výhody, aj keď na úkor iných ľudí, nešťastnou náhodou nepri-vilegovaných?U mnohých ľudí však v súčasnosti badáme prá-ve opak tohto uvažovania, o čom svedčí ambícia uskutočniť alternatívu zmenou ideologického systému či politického režimu. Z dôvodu nedo-statočných vedomostí, nereflektovanej indoktri-nácie a neschopnosti otvoriť svoju myseľ širším súvislostiam títo ľudia predpokladajú, že „zlý“ korporačno-kapitalistický systém má svoje „dob-ré“ opozitum, a to musí byť jeho alternatívou.Nachádzame tu binárne delenie sveta, pri-čom zlý systém sa vníma ako produkt Západu a ako dobrý systém – alternatívny – sa vníma ten, ktorý je súčasťou Východu našej planéty. Toto ohraničené myslenie sa spája s ekonomickou

globalizáciou, ktorá je, samozrejme, produktom Západu. Po ekonomickej stránke je tu signifi-kantná transformácia kapitalizmu na korporač-ný, čo sa zasa spája s politickou stránkou globa-lizácie. Na Zemi vznikajú finančné monopoly, ktoré nadobúdajú neobmedzený vplyv v rámci presadzovania svojich privátnych záujmov, čas-to na úkor záujmov verejných. Napokon sa tak vlády jednotlivých krajín stávajú vykonávateľmi týchto privátnych záujmov a vzniká oligarchický systém, ktorý nás slovami o liberálnej demokra-cii iba (ne)úspešne zavádza. Ohraničené mysle-nie je v hodnotení korporačno-kapitalistického systému ako toho zlého blízko k pravde.Fatálnou chybou takéhoto myslenia sa však stáva napríklad nekritická glorifikácia Ruska ako štátu, ktorý je dobrý iba preto, lebo dokáže politicky odporovať totalitnej moci západných oligarchov. V prospech tejto kvázi alternatívy sa potom často argumentuje napríklad vyráta-

vaním počtu vojen uskutočnených za posledné storočie. Nemožno však prehliadať, že aj Rus-ko má na rováši viac ako dosť. Vojna je vždy vojna, bez ohľadu na počet vojenských zása-hov, mŕtvi ľudia sú, či boli vždy ľudia skutoč-ní a rovnako ich príbehy a pozostalí po nich. Taktiež ľudia perzekvovaní a štvaní systémom. Rusko má pritom vlastný oligarchický systém, preto si nerobme ilúzie o jeho neskazenosti a radikálnej inakosti. Systém je vždy systém, a je jedno, či sa nachádza na Západe alebo na Východe, režim je vždy režim, a platí o ňom to isté. Žiaden režim nevyhovuje všetkým. Avšak ľudia sú v každom režime rôzni a o slobodu myslenia ich nikto nemôže pripraviť. A v tom spočíva sila človeka.Ide tu teda o zlé pochopenie toho, čo je alter-natíva. Ostali sme totiž v zajatí myslenia, podľa ktorého musí mať zlý systém svoju alternatívu v podobe „dobrého“ systému. V skutočnosti tu však nejde o žiadne alternatívy. Z politického hľadiska sa svet skladá z jednotlivých štátov alebo väčších celkov, v ktorých dominuje ne-jaká ideológia alebo systém – každý z nich je v určitom zmysle pre niektorých ľudí zlý. To je jeden pól uvažovania. Spadajú tu všetky štáty či federácie, vrátane USA, EÚ a Ruskej federácie. Je to jedna z alternatív, ktorú si možno zvoliť – to znamená byť súčasťou nejakého systému či ideológie, lebo nám to vyhovuje (pritom je indi-ferentné, ktorý systém si osvojíme ako ten náš).Skutočné opozitum a aj reálna alternatíva voči tomuto chápaniu sveta spočíva v poznaní, že každý z nás má možnosť kritickej reflexie, slo-body myslenia, jeho transformácie, a na tom-to základe aj možnosť zmeny svojho konania. Skutočná alternatíva teda nespočíva v príklone k inému štátu, nie je politická, ideologická, ani systémová, je vrcholne individuálna. Alternatívu už každý v sebe máme, stačí sa len rozhodnúť. Musí však byť radikálna, aby mala vážny sociál-ny a kultúrny dosah.Čo to však znamená v praxi? Úprimne pove-dané, obrovské ťažkosti a boj proti vlastnému indoktrinovanému mysleniu a konaniu. Ak ide o skutočnú zmenu individuálnych hodnôt, nie je potrebná zmena režimu, pretože preferencia našich hodnôt závisí čisto od nášho rozhodnu-

tia a žiaden politický režim na ňu nemá nijaký vplyv (a ak má, sme nesvojprávni). Z toho hľa-diska nie je potrebné nič meniť. Ak ide o hod-noty sociálne, je potrebné zmieriť sa s tým, že jednotlivec nikdy nezmení celý svet, ale môže ísť svojím myslením a konaním príkladom ostat-ným, ovplyvňovať ich tým a veriť, že v dlhodo-bom horizonte sa toto ovplyvňovanie prenesie ešte širšie do ľudského spoločenstva.Ak chceme prekonať systém, ktorý sa nám javí zvrátený, vyžaduje si to individuálne úsilie a revoltu. Predpokladať, že zmenou režimu sa problém vyrieši, je detinské a slabošské, lebo to znamená dúfať, že niekto vyrieši všetko za nás. Nie, nevyrieši. Individuálna revolta musí spočí-vať v odvahe a v prekonaní strachu. V prekona-ní strachu, že nás vyhodia z práce, v prekonaní ilúzie, že potrebujeme veľa peňazí. V prekonaní sociálneho tlaku, ktorý nám hovorí, čo máme mať a ako máme čo robiť – naopak, majme len to, čo z hmotných vecí naozaj potrebujeme, a robme to, čo naozaj chceme. Takmer nikdy na to nepotrebujeme veľa peňazí, lebo veci, o ktorých si iba myslíme, že ich chceme, nám do hlavy dostali iní. Práve tí, ktorých systém na tomto našom chcení stojí. My však nie sme nesvojprávni, a preto ešte silnejšie odporujme – nebudeme chcieť to, čo tento systém umelo pro-dukuje, aby sa udržal pri živote. Ani systém to-tiž nezaujímajú tí, ktorí kvôli nemu končia svoj život. Prečo sa s ním teda neporátať vo svojom myslení a konaní?Taký postoj však vyžaduje húževnatosť a od-vahu. Vyžaduje prijať fakt, že zmena systému môže byť týmto spôsobom pomalá a možno sa jej ani nedožijeme. Ale nie je aj to súčasťou alternatívy? To, že zmenu síce pripravíme my, pomaly, aby z nej mohli trvalo ťažiť iní? Nie je práve to alternatívou voči systému, ktorý nás nabáda mať všetko hneď a iba pre seba? Práve to je totiž paradox tých, ktorí ako alternatívne zmýšľajúci volajú po zmene systému, najčastej-šie pomocou Ruska – chcú zmenu hneď, a chcú ju najmä pre seba.Už tým neuvažujú alternatívne – veď predsa mať hneď a pre seba je tým najpodstatnejším, na čom onen zlý korporačno-kapitalistický sys-tém úspešne stojí.

NAOZAJ CHCEME ALTERNATÍVU?

Lukáš Švihura

POVEDZME SI PRAVDU, MNOHÝM Z NÁS, KTORÍ SA TVÁRIME „ALTERNATÍVNE“, NEJDE O ALTERNATÍVU RADIKÁLNU. SLOVOM „ALTERNATÍVA“

LEN MASKUJEME POCIT OPRÁVNENÝCH KRÍVD, KTORÉ NÁM SPÔSOBUJE KORPORAČNO-KAPITALISTICKÝ SYSTÉM. NO AK BY TÍ Z NÁS, KTORÍ CHCÚ BYŤ V SÚČASNOSTI VNÍMANÍ AKO „ALTERNATÍVNE ZMÝŠĽAJÚCI“, MALI ROVNAKÉ

ŽIVOTNÉ PODMIENKY AKO TÍ SOCIÁLNE PRIVILEGOVANÍ, NEMALI BY POTREBU STATUS QUO MENIŤ.

Bratislava 11. 5. 2015 Ateliér Babylon

Žilina (20. 5. 2015)Bánovce nad Bebravou (30. 4. 2015)

Vstupné:

Predpredaj: 5 €Na mieste: 6 €

SVET ZA OPONOUNajbližšia beseda Svet za oponou sa uskutoční

15. 6. 2015 o 18:00 h v Ateliéri Babylon na Námestí SNP 14 v Bratislave.Hlavný vchod z ulice Kolárska 3.

Vstupenky si môžete zakúpiť na:

www.ticketportal.sk www.babylonatelier.sk

ZEM VEK TOURBesedy s čitateľmi

VIAC INFORMÁCIÍ O NÁS A ČASOPISE ZEM&VEK NÁJDETE AJ NA WWW.FACEBOOK.COM/ZEMAVEK

V júni sa tešíme na stretnutia s našimi čitateľmi v týchto mestách:

Prešov10. 6. 2015 o 16:00 hKnižnica P. O. Hviezdoslava, Hlavná 139

Bardejov11. 6. 2015 o 16:30 hČitáreň Okresnej knižnice Dávida Gutgesela Radničné námestie 1

Levoča12. 6. 2015 o 18:00 hDivadelná sála v Mestskom divadle Levoča

138

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEKGEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍKMesačník / Ročník 3 – 6/2015Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 €Číslo vyšlo 5. 6. 2015

ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 BratislavaE-mail redakcie: zemavek@zemavek.skwww.zemavek.skPredplatné: www.zemavek.sk

REDAKCIAŠéfredaktor: Tibor Eliot RostasZástupca šéfredaktora: Marián BenkaRedaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo,

Milan Pullmann, Viktória Zezuliaková, Veronika Mráziková

Art director: Adam DankoMarketing director: Stanislava BorskáObchodné oddelenie: Jana ZigováE-mail: zemavek@zemavek.skJazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

Autori fotografií a ilustrácií:strana 9, 34, 35, 67, 68, 71, 92 – 94: Matúš Plechostrana 58 – 65: SITA/AP strana 113: Tibor Eliot Rostasstrana 14, 15, 16, 17, 19, 27, 29: TASRstrana 137: Stanislava Borskástrana 23 – 25: Artur Bekmatovilustračné foto: shutterstock

VydavateľSOFIAN, s. r. o.Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVAKorešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.skIČO: 44 564 058

Rozširuje:Mediaprint-KapaDistribúcia predplatného:HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214E-mail: r.gregus@henrietta.skwww.henrietta.sk

TlačK&M, a. s.Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13ISSN 1339-2360© SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 15,00 €

Obdobie júl – december 2015(vrátane poštovného)

KUSOVÉ PREDPLATNÉJúlové číslo si môžete

objednávať do 20. júna 2015 na www.zemavek.sk.

Cena je 3 €/kus vrátane poštovného.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 3. 7. 2015

Telefonické objednávky: 0944 134 773v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

ARCHÍV ZEM VEKAk ste nedostali staršie čísla nášho časopisu,

navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Spolupracujeme:

SVET ZA OPONOUTALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

PONDELOK 15. 6. 2015 O 18:00

ATELIÉR BABYLONNÁMESTIE SNP 14, BRATISLAVA-STARÉ MESTO

VSTUPNÉ: 5 € predpredaj 6 € na mieste

VSTUPENKY: WWW.TICKETPORTAL.SK WWW.BABYLONATELIER.SK

Knihy novinára Ľuba Huďa patria k tým, ktoré sa čítajú ľahko, hoci si vyberá ťažké témy. Prináša v nich iný pohľad na medzinárodné i domáce udalosti než ten, aký denne ponúka hlavný mediálny prúd. Aj v knihe Držte hubu a krok! (O čom musíme povinne čušať) píše o témach, ktoré sa v našej spoločnosti buď obchádzajú, zámerne zamlčiavajú, alebo sa o nich hovorí iba v duchu politickej korektnosti.

Viac na www.lubohudo.sk

Otvorene vyhlasujem, že s veľkou väčšinou vašich názorov a postojov sa stotožňujem, a rád sa osobne zapojím do vašich akcií.

Karol Polákšportový komentátor