•ychodia t r i razy do t y ž d i a : T utorok, Štvrtok % sobotu, ľredplateá MM pn Iiknsko-Ukorske aa telý rok 30 i., na pol roka 15 k., a* Itŕrt roka 7 k. 60 h., na me­siac 3 k. Jednotlivé ílsla po 16 h.

Do ecdzozemiks; na celý rok 40 k.

Predplatná cena na laxné Š t v r t k o v é č í s l a je:

pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok 8 k., na pol roka 4 k.

l*o cudzozemská: na celý rok 10 k.

časopis posiela s.i len sku­točne predplateným.

as Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLIX. Utorok, 15. októbra 1918. Číslo I21.

a. Wekerle o položení.

ked stnej

jatie daru božieho. Znova i znova pred o£i mali • • by sme si predstaviť osudnú nesvornosť, túto našu

Zprávy „Estu" a iných novín pohly viac Vo.výkonnom výbore vládnej strany, v piatok nrsdedov nsivSKin nemravná »hv M P ~ ' "„ . i ;T . - j . A. i mlnisterpredseda Wekerls vykladal politické polo-i1 n a S l c n P r £ s d e d o v najväčšiu nemravnosť, aby sme

pp. členov nasej slovenskej národnej strany ku ^.^ z £ h r a n i e n é . , v l t ů t o r n | fsa naučili nshrešiť viacej proti večným, prirodzeným dotazom: či som ja s pánom grófom Michalom.. Medziiným hovoril: \zákonom Boha, ktoré nám tak zretedlne ukazujú Károlyirn ozaj vyjednával o otázkach, týkajúcich : Naše postavenie oproti Austrii podstatne sa f ; . w , , t . k . , f sa nášho národa, a či som pri tej pr í lež i tost i '^hi lo; tu úž máme pred sebou hotové veci V ju-j c e s t u < P° k t o r e J n a m t r e & a k f a č f t t -, , •„ . . ' . , , , . . , . , hosiovar.skej otázke naším stanoviskom oolo. že TT skutočne vyjavil svoju ochotu pod istými vy- m y n e p í i c č i m e s a s j ednoteniu Dalmácie s Hor-;: U >

mienkami spolupôsobiť pri vymotaní sa zpod vatskom. Iná je vec s Bosnou a Hercegovinou.I »Est« 10-ho októbra písal: »Tisza, Andrássy, následkov, ktoré vyvolaly dosavadně maďarské Postavili sme sa na stanovisko, aby Bosna a Her-j Apponyi, tak sa zdá, robia pštrosovu politiku, vlády svojím záhubným potlačovaním nás S l o - j S ^ ® ^ J ^ S ' v * ^ ^ ¾ k H O r ' l n e c h c ů z b a d a í - ž e c i e ľ o f « r i e š e n i a n a r o d n o ' vakov a svojou illiberálnou politikou vôbec. v národnostnej otázke pre vyjednávanie o mier,i°tazky v záujme Uhorska treba sa'V.sstit do vy-

}$a dotazy tieto odpovedám, že som ja síce maľ naše stanovisko je, že treba postaviť všeobecné fjednávania s vodcami národnostnej sírany, ak sme česť shovárať sa s pánom grófom Károlyirn, ale ž e ^ ¾ ^ 0 ¾ s *&» ™ neopogdill* A ďalej vraví,'že národ-

, - , pre štáty, vstúpivšie do spolku národov, boly by í ,. ~, A .A ..... , v . , .. náš krátky súmomný rozhovor nemal rázu vy? j Ražnými, tak, že potom držaly by sme sa ich Í n 0 3 t l ž , a d a -> a o d MiPW* Károlyiho garancie nato, jednávania, že odo mňa nebola žiadaná nijaká nielen my, ale i v krajinách dohody. j že i splní, čo sľubuje. kooperácia, a nasledovne že som ju ja ani prisľúbiť ^° s a ť í k a ž i a d o s t í Čechov o slovenských Málokedy som čítal tak jadrne opísanú našu nemohol j stoliciach, v tejto veci osvadčilo sa už viac sio-: ,. , fa uemui.ui. ženských stolíc a máme viac znamení, Že tam bý- s

K

K uspokojeniu milých rodákov, ktorí ma svo-<Vajúce široké vrstvy, bez všetkého vrchn^sten-j Garancia! Toto je to hlavné slovo, osa, okolo jimi dotazmi poctili v obave, že som azda seba ;ského zamiešania sa, budú protestovať proti pri-Í ktorej sa vrtí všetko, všetko, čo sa politiRou nie-a podľa svojho postavenia v našej strane azda 1-P° j 'ŤÍžki^lc*^". že v Rakúsku celkom prešli | n u j e ' D a r m ° b y n á m d a l i ' " a J v ä č š i e P r á v a : a k

aj ich ku niečomuprenáhtene zaviazal, dokladám:' k federalizmu. Česko cele na federalistickorn z a - | nemáme Sarat*cie, že nám práva i zostanú, ony že ako som dosaváď ničoho nepodujal, ku čomu:klade chce sa odlúčiť a utvoriť osobitný štát. Bo-j nestoja ničí Garancia! to je všetko. Ved i samo-ma naša strana nepoverila a poťažne v čom s o m ! h u 2 i a ľ ' " e " ! á m e j?1-*^- g a r a " c ' * ' . ¾ ^ s a p0" t a-"| statnosť, ústava krajín, osoby panovníkov, vojská,

, , - . . > - . . - . , T , , . , . , i vili proti týmto českým snahám. Môžem povedať, S . . . . . . si neDol istý jej súhlasu, neurobím toho am b u - ; | e r a k u s k y gt á t nemá moci postaviť sa proti t ý m t o j n , e d z i n á r o d n é s m , u v v a t d n , a J ä - , e n J e d e n c i e ľ :

dúcne. S cesty, ktorá nás všetkých láka, mňa snahám. Sľuby, ktoré nám prvej boly dané, že j garantovať, zabezpečiť slobodu, život národov, takto nikto nevyláka. * i v Rakúsku tak doplnia trestné zákony, aby proti| Na príklad: Bulharskol Malo i samostatnosť,

V TulskomSv.Mart ine, m. o ^ ň W ^ ^ ^ X í t ^ ™ ^ ^ ^ l ' ™ ' " - ' ™l*» • P™"" « * F « l . - . n d K * . * . Matúš Dula v r Í Pre nás je položenie už dané. Môžeme kon-|Koháry rozhodoval i v balkánskej i v terajšej sve-

predseda slovenskej národnej' strany j ätatevať, že nestojíme oproti tej Austrii, s ktorpu^tovej vojne nad osudom národa. Alebo v Grécku, J r s m e v minulosti uzavreli smluvy... M kráľ Konštantín, v Rumunsku bývalý kráľ Káro

• : , i Znaky dissolúcie ako v Austrii, tak i u nás? ' ' . J

í sú mnohé. Zjavy tieto, ktoré pri. uzavieraní po- \ Hohenzollernsky, či neviedli oni hlavné slovo O d D O V ô ď W i l S O n O V i . k o í a b u d ú n a s oslabovať a > s t e obťažia naše sta-1 v otázkach osudných pre národ, ba i pre celý svet,

F * . inovisko, nebolo by množiť, ale umenšovať... j p r e stotisíce životov a pre nenahraditeľné ztráty Odpoved prazidentovi Wílssnovi z Berhna;Treba nám porobiť prípravy a štúdia, ako uspo-j . . . ,,x. . . ' , , , ' . . ... , , ^

odoslali 12. októbra. íriadame pre budúcnosť svoje pomery... ž majetkové! Č. suverenita ich národov pnšla kalovú? V odpovedi nemecká vláda osvedčuje, že pri-' „ ^ ^ z a c h r a n i í i n t ^ r i t u n a Š 8 Í k l * ^ h A fko^ a k e d » S a " P 1 * * " " ^ U i } Z ^ ° ** • ' ,, • „ ,. ,.,.,.. * , , .snaším cieľom... ipríkladov môžeme vidieť, že ani samostatnosť

jala punkty ktoré práz dent W.lson pre stály pokoj j Ked vidíme, I . tu ani naša Ätátn. IntegriÄ • „ , . , . . „ • u s t a v n o s £ s t á t u s a m y 0 s e b e n i e s ú

formuloval 8. janu&ra 1918 i v ostatných svojich nestojí v takej bez podmienky nedotknuteľnej forme ' . , - j . .• v , - . osvedčeniach. Bolo by teda treba dohovoriť sa! Pre budúcnosť; ked vidíme, že máme pred sebou j ešte dostatočnou garanciou toho, aby národy mohly

„, • • - • ' , . , • , ; celkom nové formácie, celkom nové pomery, ktoré; suverénne rozhodovať nad svojím osudom. Všetky len o pouiiv.nl týchto predpisov v prax,. N^ M i m ô ž u z m e n i ť naäe po.tav.ui. I k A u r t r H I ^ ^ , n á r o d n M t n é z á k o n y < < > > > a u t o nomie«, mecka vláda, v shode s raKússo-uhorskou, aby i k cudzozemskú a spôsobiť veľké premeny, vtedy; * .-• " . . ' . . . mohlo byť prímerie, osvedčuje hotovosť vyhovieť! veru potrebovali by srne sjednotit všetky svoje j »medz,nárcdné kontrakty«, »vyrovn.nia« «1 márne, náradám präžidenta o odvoláni vojsk s obsadených i úzesäf. A terajšia nemecká vláda, zodpovedná za i kroky vo veci pokoja, utvorila sa v usrozuasení' s velkou väčšinou ríšskeho snemu.

í sily.

Garancia. i. „... doplnily sa dni.

tak národy nemajú suverenity vo svojich rukách, \& ak nemajú dosť fyzickej sily, aby túto suvere-[nitu i uplatnit, a oproti cudzozemskú i obrániť zmohly.

Veci v Horvatsku. Horvaíská stránka (Frankovska), ktorá od

ostatných ani nebola uznávaná za čisto národnú,! v Záhrebe 12. októbra mala shromaždenie a u-!

Alebo či autonómia Horvatsko-Slavonska za-Lukáä, II. 6.jb e Zp ečii3 pokoj tejto krajine? Ci tam neboly večné

Deň veľký, deň túžobne očakávaný, deň našich j boje i proti Pešti, i medzi Horvatmi a Srbmi, vy­ji modlitieb, deň spásy, čakáme ťa vrúcnel... volávané heslom »divide et impera«, ľudmi ä la

Vojna chýli sa ku koncu, tma hroznej noci j Khuen Héderváry, Čuvaj, Rauch atd. ? i prestáva, zlaté, teplé lúče vychádzajúceho slnca? Volajú nás do Pešti, aby sme šli vyjednávat j zvestujú nám radosť velikú, ktorá bude všemu \ o riešení národnostnej otázky v záujme Uhorska!

v A*, u u K xj. u- * J j ludu... Sú všeliaké plány. Tisza nechce ničoho dať, Vázsonyi Kedže Habsburgská monarchia prijala zásady „. ., . , , ^ . , . , u J X ít . ... , , . . . .

„ . . . ..,., . . , , . . ,j Chystá sa mier, ktorý donesie slobodu všetkým tspomína iba spravedlivé manipulovanie adminis-präzidenta Wnsona za základ rokovania o mieri i . \ I

. , .. , . . . " . nároaom... - ftrácie, Károlyi ponúka úplnú reformuš kolskej a a tym prijala i to, ze svoje vnútorné pomery _. .. . ., ^ , . , . ^ ^ ^ . . , , , . ^ , ,x . n , „ A ,, \> .

. ,. ,, , , * . , f ; Stojíme na prahu veľkej udalosti, ktorá bude i administračnej otázky, Jászi Oäzkár odporúča dať sriadt na zaklade zamourcovacieho pravá ná-j . . á . . . . J , . . . A. , ,' , ' . . ,. „ /,. -c ^

. . . . , c ... . (rozhodovať nad naším národným životom. Ci sme f národnostiam autonómiu a socialisti vydali manifest rodov: shromážděme uznáva za potrebné utvoriť!, . . . . ... . \.j.. . i s AJ , , .. , . ,,u ,

. . . . . .. „ .,,. . „.. . lt ^dostatočne pochopili význam týchto dní? Ci sme za fôderalizšciu Uhorska. A ja vravím, že všetko samostatné a neodvislé Horvatsko. Žiada sjednotiti ..... , . . . . . ... . . ,. - A. , . , _, t „ . , ,

, . , , . , . , Ä. j . precííili, čo tu závisí od nášho rozhodnutia? Cntoto sú len prázdné škrupiny, kým nevieme, kým ho so slovinskými územiami. Žiada prinavrátiť! . , ' •„ . . x .. „ . .. i , -.4 , ; , . , ' • „ . , . . ' , imáme ducha dostatočne povzneseného, očisteného, f nemáme to, čo ie hlavné: garanciu. Medzimune a Rieku. \ . . . L . .. ,. ,., , .. , „ _ ., s ' , . , . . . . : .

t , , , ,, . . -aby sme dôstojne prijali najvyšší dar života? Bojím? Naši vodcovia nech si vezmú do rúk históriu Horvatsko-srbská koalícia v ten istý deň : * * ; „. - '. ,. . .\\, . . . „, ^ . . , .

. - . ' . , . . ; sa, že tieto Vianoce slovenské, toto narodenie ná-!dávnych i nedávnych dní, nech si ju najprv po-usniesla sa, Že jej delegáti v uhorskom sneme! , . .. . . , . . ,, . , , . - ^ , ^ L J «,

,*'-, sroaa, nenajdu nás dosť pripravených... Ved sa len zorné preštudujú a len potom nech povedia drži-16. oktoora prečítajú deklaráciu o programme i . . , t , » . J . u J t < .

ľ i obzrime okolo seba, koko nás je prebudených, juhoslovanskej nárojnej rady a o territoriálnych .1. ., . . . . .. . , x . . .

..-. * '_< j koľko veriacich, koľko pochybovačov, koľko spia-(cich, koľko nevedomých, koľko pomýlených, o zlo-

Národná rada horvatská stojí na stanovisku; , . u . ímyseľných ani nehovoriac.

Ako pred spovedou, spytovať by sme malilských prostriedkov, popretkávaní nám nie nakla-i svoje svedomie a pripravovať sa na dôstojné pri-fneným malozemianstvom, aristokraciou, intelligent-

teľísm moci, čo potrebuje slovenský náred. Ved po vojne zasa povstanú třenice — to je prirodzený zjav v živote národov — a my Slováci, dvamillio-

| nový národ, bez značnejšej intelligencie, bez mocen-

nou buržoáziou, bohatými židovskými industriálmi, neraz budeme si musieí uplatňovat tie nové práva oproti desaťmillionovému, všetkými mocenskými prostriedkami bohaté vyzbrojenému Madarstvu. A preto je hlavnou tá otázka: ako si to budeme mocí uplatňovat, čím brániť, aká má byt garancia našich práv?

Národnostnú otázku riešif znamená vlastne, postavit garanciu národnostných práv. A nám v te­rajších politických pohyboch nie nad tým si treba lámat hlavu, čo máme dostat, aké práva dostaneme — to hádam vie už každé politické dieta — ale nad tým, akú garanciu potrebujeme mat, aby sme mohli svoje národné práva spokojne a pokojne i užívati

Uhorsko od roku 1867-ho, hoci — v dualis-tickom spolku — tvorilo osobitný štát, vždy sa ponosovalo, že Rakúsko ho vykoristuje. Teraz hľadá garanciu svojich práv v úplnom osamostat­není sa od Rakúska a v personálnej unii. Slovom: v suverenite čim úplnejšej.

1 pre nás je len jedna otázka, ktorú nám treba riešiť: čo nám môže úplne garantovať práva ná­rodného života? »—«

Svetová vojna. Náveštie nášho generálneho štábu. Dňa

12. októbra. Talianske bojiště: Na planine Siedmich obcí boly

včera prudké a pre nás úspešné bojo. Po krátkej delostreľbe ráno o štvrtej hodine začaly sa medzi Assanskou dolinou a Monte di Val Bella útoky talianskej pechoty. Výpady pri Asiagu stroskotaly sa v našej obrannej paľbe. Francúzom a Talianom podarilo sa na Monte Sisemole vniknúť do našich zákop, ale naše rezervy protivýpadom vyhodily nepriateľa hned.

I vo východnej časti planiny stroskotaly sa útoky nepriateľa Čiastočne v našej paľbe, čiastočne v boji zblízka alebo od protivýpadu. Mnoho mŕt­vych a ťažko ranených nepriateľov leží pred naši­mi pozíciami. Úspech je tak zásluhou vojska ako i veliteľstva. Vzorné spolupracovanie pechoty a delostrelectva bolo napomáhané spôsobnostou tele­grafických sväzov. Medzi obetivými bojovníkmi boli v nezlomenej svornosti synovia všetkých krajov monarchie. Zvláštne uznanie zaslúžia južní Rakúšania (Nemci, Slovinci a Taliani) 117.pešieho pluku a východno - uhorské honvédáke pluky č. 23 a 24.

Balkánske bojiště: V Albánii v súvise s neru­šeným ustupovaním našich hlavných síl odtiahli sme zadné voje od Skumbi.

Mitrovicu zaujal nepriateľ. Medzi Niäom a Leskovcom boje trvaly

Západné bojiště: Pri rakúsko-uhorskom vojsku včera nijakých zvláštnych bojov. Vojsko Metzgeŕa má vynikajúci podiel na posledných obranných úspechoch pred Verdunom. Uhorské pešie pluky č. 5 a 112 závodily v udatnosti s poľnými poľov­níckymi "batallionmi 17 (Judenburg), 25 (Brno) a 31 (Záhreb):

Náčelník generálneho štábu.

BESEDNICA.

Gas a časy. Od L. T.

(Pokračovanie.)

3. Čože tedfa, či je čas nejako spletený s pro­blémom svobodnej vôie a či nie? Robia časy člo­veka a či človek časy? Podám krátko (miestami temer doslovne) rozumovanie Francúza Henriho Bergsona, ktorému i novodobá matematická fy­zika ani čoby chcela prisvedčiť v tom, čo sa jej týka.

Bergson najprv konstatuje, že nemáme von­koncom niakého merítka na porovnanie rôznych duševných affektov, ani affektov rovnej kvality. Ale povedomie jednako cíti roz_diel a prirodzene chce porovnávať. Tak stane sa, že porovnáva du­ševné rozpoloženie celkom vo smysle tých šemat a slov, aké platia pre zovňajší svet zkušeností, v ktorom porovnávanie vôbec je kritériom po­znania. Duševné affekty, city sú čisté kvality a zovňajší svet je kvantita, ktorá dá sa merať. A že vnútorné kvality pletú sa nepretržite so zo-vnútornými kvantitami, celkom čisté povedomie seba samého, povedomie vnútorného človeka, zo-vnúto.rným svetom nijako nemýleného, nemôže sa utvoriť v mysli.

Oi rôzne affekty, zmeny v povedomí a v ci­tovom živote majú pôvod v priestore a či v čase? Ani v čase ani v priestore; ich žriedlo i existencia je v trvaní (la durée, die Dauer). Ťažko nám predstaviť si trvanie v jeho pôvodnej čistote. Akiste prato, že netrváme len my, ale zdá sa, že i vonkajšie veci trvajú tak, ako i my, a čas, z to-

Náveštie nemeckého generálneho štábu: Dňa 12. októbra.

Západné bojiště: Cruppa korunného princa: Z pozícií západne od Donai prešli sme do zadných línií. Nepriateľ išiel pomaly za nami a večer stál v línii Alt-Vendin—Hames—Hanin—Lietard a vý­chodne Od'železnice Beaumont—Brebiěres. Severo­východne ců Cambrai nepriateľ útočil medzi Šeldou a Saint-Vasastom. Útočný ciel anglických divízií tu na úzkom fronte bojovavších bolo prelomenie na Valenciennes. Ir.h úmysel sa zmaril. Nepria­teľovi podarilo sa osadiť sa len v Iwuy a na vý­šinách východne a juho-východne od obce. Naše protivýpady, podporované tankmi, zastavily tu nápor nepriateľa. Na ostatnom fronte odrazili, sme ne­priateľa pred našimi líniami a hustým útočným vlnám narobili sme ztrát.

Gruppa nemeckého korunného princa: Prudké útoky anglických, amerikánskych a francúzskych divízií odrazili sme pred našimi pozíciami. Pri Olse výzvedné boje. Južne od Laonu vyprázdnili sme Chemin-des-Dames. V oblúku Alsny medzi Berry-au-Bac a južne od Vouziers prešli sme do nových pozícií. Pohyby ktoré išly podľa plánu, ne­priateľ nezbadal. I v Champagni nepriateľ len po­zornejšie! za nami. Víťazný koniec veľkej bitky v Champsgni, ktorú armáda gsnerála Einema s po­merne slabými silami proti veľkej presile francúz­skeho a amerikánskeho vojska vyhrala v 14-dňo-vem i tvrdom zápasení a u nepriateľa v Champagni nastavšie vysilenie umožnilo vykonanie týchto ťažkých pohybov bez prekážky.

Gruppa Gallwitza: Boje na oboch sttanách Airy. Prudké útoky nepriateľa na oboch brehoch Mózy sa stroskotaly. Cunel a Orneský les, ktoré sme ztratili, saské batalliony vydobyly, naspäť. Elsas-lotringská 115. pešia divízia, ktorá stojí od 15 dní v ohništi bitky pri Romagne v ťažkom obrannom boji, i včera podržala svoje pozície vo všetkých útokoch nepriataľa.

Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.

Londýn, 11. októbra. »Timesom« zvestujú, že vojenská rada spojencov vo Versailles súhlasí s prijatím pokenávania na základe Wilsonových štrnástich punktov.

Berlín, 12 októbra. Francúzska tlač energicky prízvukuje, že Wilson dosiaľ koná len v svojom mene: vlády dohody podržaly si úplnú svobodu konania.

Z rozpomienok odvislého Slováka. (Dokončenie.)

hoto názoru skúmaný, ani čo by mal celkom charakter homogénneho media. Nielen že chvíle tohoto trvania zdajú sa navzájom sebe zovnútor-nými, ako telesá v priestore, ale skrze naše smysly apercipovaný pohyb je akýmsi makavým znakom homogénneho trvania, ktoré dá sa merať. Ba ešte viac: čas objaví sa vo formulkách me­chaniky, dostane sa do výpočtov astronómov a fyzikov v kvantitatívnej forme. Odmeriame rýchlosť nejakého pohybu a usudzujeme, že i sám čas je kvantita. Ale čo vlastne merajú hodiny? Trvanie merať nemôžu; ono je iba povedomím cítená čistá kvalita, — merajú teda čas. Kyvadlo podelí ho na drobné čiastočky a ním hnaný stroj spočíta tieto čiastočky. Cas je teda kvantita a homogénny, t. j . všetky jeho čiastočky sú vonkoncom rovnaké.

To je omyl. Keď pozorujem pohyb ručičiek nad ciferníkom hodín, nemeriam trvanie, ale ur­čujem postupnosť momentov, sčitujem simultán-nosti. Okrem toho čo sa v mojom povedomí odohrá, majú i ručičky i kyvadlo vždy len jedinú polohu v priestore; z polôh, ktoré boly, nezacho­valo sa celkom nič. Ale, vďaka pamäti, v pove­domí zostaly a ono ich jednu ku druhej clo poradia postavalo a skze to utvorilo akúsi Štvrtú dimen-siu pre ne v priestore — homogénny čas.

Priestor s trvaním spája chvíľa, simultánnosť, ktorá ani čo by bola priesek času s priestorom.

Cit je živá bytnosť, ktorá sa vyvinuje a teda nepretržite mení. Keby nebolo tak, nedalo by sa rozumieť, čo a ako mohlo by nás hnať k neja­kému rozhodnutiu: naše rozhodnutie muselo by sa stať celkom bezprostredne. Ale cit žije, lebo trvanie, v ktorom sa rozvinie, trvá, a jeho jedno­tlivé momenty prenikajú sa navzájom. Jestli tieto momenty odlúčime jedny od druhých, jestli po­rozkladáme čas v priestore, tak pozbavíme cit

V časoch, keď sa biskupovi Párvymu pohon proti farárovi Hlinkoví nepodaril, vysokopostavený

jeho živosti a farby. Potom stojíme pred tieňom seba samých: myslíme si, že sme analyzovali náš cit, a v skutočnosti sme ho iba zamenili s chvíľ­kovými do poradia postavenými náladami, ktoré dajú sa síce vyjadriť slovmi, ale sú bez života.

V myšlienkach môžeme preniesť sa nazpäť do tých momentov našeho bytia, kde sme museli učiniť nejaké významné rozhodnutie. Takéto mo­menty sú svojho spôsobu samojediné, neopakujú sa, ako nenavrátia sa nikdy viac zašlé fázy hi­storie národa. Potom uvidíme, že keď tieto bý­valé rozpoloženia duševné nedajú sa vyjadriť adä-kvátne slovmi, ani umele sostaviť sa z chvíľ­kových duševných nálad, že príčinu treba hľadať v tom, že ich dynamickou jednotnosťou a výlučne kvalitatívnou pestrosťou repräzentujú fázy našeho reálneho a konkrétneho trvania, ktoré je hetero­génne a ktoré Žije. A keď náš skutok zdal sa nám byť svobodným, uvidíme, že príčina bola tá, že pomer skutku k tomu duševnému stavu, z kto­rého vyšiel, nedal sa vyjadriť nijakým zákonom, lebo tento duševný stav bol jediný svojho druhu a nemohol sa zopakovať nikdy viac.

Uvidíme, že pochop nevyhnutnej determino­vanosti samej tu nemá nijakého smyslu; že práve tak nemôže byť reči o toín, možno-li predvidieť čin pred jeho vykonaním, ako nemožno rozumovat o možnosti opačnélio spôsobu v konaní, ked je konanie toto už odbavené. Lebo predpokladáme-li, že o všetkých podmienkach vieme, znamená, že v konkrétnom trvaní vžijeme sa do momentu čirru, a nie že ho predvídame. Pochopíme, skrze akú illúziu je možné, že mnohí ntgujú svobodu a iní že ju chcú definovať. Vec väzí v tom, že človek prejde v nepatrných, drobných stupňoch z kon­krétneho trvania, ktorého chvíľky prenikajú sa navzájom, do symbolického trvania, ktorého mo-

I Odvislý.

menty sa druh ku druhu radia; zo svobodnej ak-

Ítíviiosti ku povedomému autoraatizmu. A vec väzí i v tom, že, jestli sme svobodní vždy vtedy, keď hodláme prinavrátiť sa k sebe samým, stane sa jednako len zriedka kedy, že to i chceme. A väzí konečne v tom, že i v prípadoch, kde čin vykonal sa svobodné, nemožno rozmýšľať o ňom bez toho, že by jeho podmienky neporozkladaly sa rozkús­kované po priestore a teda nie viac v čistom trvaní.

Problem svobody vôle, myslí Bergson, len skrze to mohol stať sa »problemom«, že človek vždy a vždy chce znázorniť adäkvátne čas priesto­rom, že si neutvoril čistého pochopu o Čase-trv&nf, neoďvislého od priestoru. A kedže povedomie svo­body neni vec sveta zovnútorného, fyzikálneho, ale vec čistého trvania, povstala akási konfúzia v interpretovaní a cenení kauzálneho princípu na poryvy povedomia.

Kedykoľvek človek pozorne sleduje seba sa­mého, je svobodný, ale žijeme najviacej akosi cudzo, zovnútorne oproti sebe samým, tak, že vlastného ja ani dostatočne nezbadáme; len akýsi jeho fantom, tieň, ktorý čisté trvanie vrhá do homogénneho prie­storu. Naša existencia odohráva sa viacej v priestore, ako v čase; žijeme viac pre zovnútorný svet, ako pre seba samých; hovoríme viac, ako rozmýšľame; skôr dáme nesebe a so sebou čo to konať, ako by sme sami konali. Svobodné konať znamená zmocniť sa seba samého, preniesť sa do čistého, zovnútorným svetom nemýleného trvania. Svoboda nedá sa odtajit a nedá sa dokázať; keby dala sa dokázať, prestala by byt svobodou, lebo každý dô­kaz je rad kauzalnexov, teda deterministická pro­cedúra. — Toľko z Bergsona.

(Pokračovanie.)

Z dejín Slovákov v 19? století. Ormlsovo vystúpenie proti urazeniu ^Dobšinskej konvencie^ Čiže proti voľbe Karia Mádayho za

superintendenta potisského dištriktu. Píše Jozef Maliak

(Dokončenie.) Vývody, vytekajúce s tohto Memoranduma.

Uvedené Ormisovo »Memorandum«, sostavené pravdepodobne koncom roku 1862 alebo počiatkom nasledujúceho, na obranu urazených práv slo­venských evanjelických cirkví potisského dištriktu, je dôležitým dokumentom k dôkladnejšiemu po­znaniu onej búrnej doby, y ktorej sa odohral zka-zonosný prevrat v evanjelických a. v. cirkvách slovenských, zadavší im nevyliečiteľné rany tým, že inauguroval prevahu násilia nad právom, za­isteným zákonmi.

-Predovšetkým významný je obsah tohto »Memoranduma« pre ustanovenie osobného pô-vodcovho pomeru k náboženstvu a k cirkvi. Lebo v ňom složil on akoby svoje vlastné vyznanie viery, stotožňujúc ho s vyznaním všetkých slo­venských evanjelických a. v. cirkví.

Vychádzajúc z nepodvratne postavenéhp zá­kladu svojho, pôvodca posudzuje všetky tie ná­strahy, podujímané od cirkevných vtedajších čini-

jteľov, stojacich pod vplyvom vtedajších politických prúdov, proti čistej vieťe, dalej proti slobode cirkvi autonomickej a napokon proti špeciálnym právam slovenských cirkví.

O tom, ako sa vyučovalo cirkeVnej náuke na teologických ústavoch tejto doby, »Memorandum« podáva úžasný obraz, a ked sa to diať smelo na bohosloveckých akadémiách, nemohlo byť lepšio ani na dištriktuálnych gymnáziách, z ktorých, ak vyšla mládež na polo otrávená, tuto, na akadé­miách, dokončilo sa to otrávenie úplne.

Ormis chcel vidieť v cirkvi spoločnosť, usku­točňujúcu ideál slobody, spravujúcej samú sebt. a jeho búrna doba ponfíila túto vznešf-nú usta­novizeň a podrobila svévoli a násiliu. Tak sa stale, že menšina mohla vykonávať svoje chúťky.

Bolo to neslýchané desné postavenie sloven­ského evanjelického duchovenstva bezprostredne po zrušení patentu, vystaveného bezohľadnému pre­nasledovaniu svetských elementov, sledovavšírh v cirkvi svoje politické cie!e. A čo bolo pritorn najhroznejšie, to bola tá nevšímavá ľahostajnou, s ktorou sa dívaly vyššie vrchnosti na toto bez­trestne páchané násilie.

Ďalej poučné je toto »Memorandurn« z to!.o ohľadu, že každá smluva má len dovtedy platnosr, kým stránky, uzavieravšie smluvu, majú moc v rukách udržať ju v platnosti. Dobšinskú kon­venciu uzavreli medzi sebou slovenské a nemecié evanjelické a. v. cirkve, avšak ona bola zachová a len dovtedy, kým obe strany boly dosť mocné zaistiť jej platnosť.

Zrušením patentu priíla k moci maďarská menšina v poíisskom dištrikte prostriedkom ne-nadálej pomoci shora, a dobšinská konvencia zmizla odrazu, ako by jej nikdy nebolo bývalo, lebo ani Slováci, ani Nemci nemali dostatočnej moci po rýchle nastatej politickej zmene udržať ju v platnosti. Maďari dostali už vtedy v celej krajine nsec dorúk.

Ale víetky tieto nástrahy a prechmaty svetských pánov neboly by tsk ľahko beztrestne páchané bývaly v slovenských evanjelických cirkvách, keby hlavný život, tvoriaci záklcd a jadro v cirkvi, ľud, bol býval hmotne neodvislý a svojich práv pove­domý. Aie ČOŽÍS bolo možno očakával od hromady nevoľného ľudu, ktorý ešte len pred dvanástimi rokmi bo! v poddanstve a ktorý mal sice zaistenú slobodu na papieri, ale v skutočnosti ostával i na ďaJej v úplnej hospodárskej odvislosti' od svojich bývalých zemských pánov.

Odtiaľto vyteká i pre naše dneäné pokolenie naučenie, že kýmkoľvek nevymaní sa náš ľud z hmotnej odvislosti, nemožno očakávat nijako obrat k lepšiemu v našom národnom živote. Urobiť našu pospolitosť majetkové neodvislou, je bez odporu najťažšou úlohou slovenského dejateľa; lebo ona vyžaduje neúmornej & dôslednej práce, spojenej s premnohými ťažkosfami, ba neraz i s nemalým strádaním. Ale toto je raz r.eodbitná požiadavka, ktorá predovšetkým podmieňuje úspech; lebo ešte vždy ostáva v platnosti porekadlo »pau-pertas meretrix«, to jest, mierne řečeno, s chu­dobou je vždy spojená istá plazivosf.

Dôležitosť »Meniorarida« leží ďalej v tom, že sa z neho učíme poznávať príčiny, pre ktoré stra­tená je slovenská polovica Gemerskej stelice aspoň predbežne pre národná vec. Zemskí páni tejto stonce, zmocniac sa železiarskeho priemyslu, za mestnávavšieho veľmi mnoho robotných síl, vy­užili ho ku svojim politickým cieľom, menovite k zničeniu prevahy sSovenskéífo žiyiu v sloven­ských evanjelických cirkvách, aby sa tak mohli stať pánmi seniorálnej a potom prostriedkom ostatných seniorátov i dištriktuálnej správy a diktovať a natískať shora nadol cirkvám svoju vôľu.

Naše mladšie pokolenie, neoboznámené s týmto stavom veci na počiatku druhej polovice minulého stoletia, veľmi skrivodlive odsudzovalo v deväť­desiatych rokoch minulého veku a ešte i poz-"dejšie údajnú nedbanlivosť a nečinnosť sloven­ského evanjelického duchovenstva tejto osudnej doby. Po pravde treba nám obdivovať skalopevnú vieru tých slávnych mučeníkov v spravedlivost veci nimi zastavanej. Lebo keby beli bývali cna-lo-dušnými slabúchmi, boli by odhodili v svojom krušnom a ohroženom postavení zbraň do žitá a boli by plávali s panujúcim prúdom. Ale že sa ták mužne zopreli vtedy už všeaiohúcej stránke, robí týmto mužom česť a stavia ich do radu ne­ohrožených bojovníkov za práva slovenského ľudu. Podľahli síce násiliu/ ale 'len na malú chvíľu. Už o dva roky vidíme ako plod- ich neúnavnej čin­nosti založenie prvého slovenského gymnázia v Revúci.

Dopisy. P e š ť b u d í n . Politický život v Peští sa kvasí.

Do nedávna bolo to tak všetko pekne vyrátané, a tu naraz všetky výpočty sú neplatné. Bulhari predĺžili, ale i skrátili túto vojnu, a dnes niet tej živelnej sily, ktorá by mohia utlumit všeobecnú tuhu po svetovom mieri, ktorý spolu bude i oslo­bodením národov. Nastúpi vyrovnanie krívd na celej čiare — i u nás. Preto malého významu má pre nás, či bude mať vládu Tísza, a či Károlyi so svojím demokratizmom. Uznávam, že Károlyi v mnohých veciach by bol spravedlivým, aie dnes to nemá ceny. Čo sme maii z toho, že Károlyi, Jászi, Kunfi v súkromných rozhovoroch dávali nám za pravdu, uznávali naše krivdy; ale ked prišlo na lámanie chleba a mali sa v našom záujme ozvať na patričných miestach, nuž mlčali. Že vraj nebolo radno rozdrážděnu verejnosť ešte väčšmi rozčuľovať nastolením národnostnej otázky. A dnes je radno? Dnes tá verejnosť je už iného náhľadu?.

Je síce pravda, že body Wilsonove razia si cestu i tam, kde dosiaľ za ne len internovali; že trochu demokracie prijmú už i pre zaslepenie ostatného sveta: ale úprimnosti raebude v tom konaní. Nepredvídanými dejmi vyvolané pomery menia všetky dosavadně politické výpočty, a tak i politici, ktorí dosiaľ nás neznali, alebo aspoň znat njchceli, prichedia k nám s uhladenými ma­nýrami a úlisnými řečičkami. Týmto však rastie i nebezpečenstvo pre nás, lebo mnohých svedú pochlebné reči. Lúče krajšej budúcnosti mnohých óslnifi, mnohým vezmú roxuia a rozvahu. Pri­hrbení dosiaľ k zemi nemôžeme sa dostatočne vy­rovnať, nemôžems veriť V možnosť toho, čo dosiaľ zdalo sa Rás byť nemožnýrs, a nevera táto, ne­vera vo vlastnú silu a schopnosť, svedie mnohých na bludné cesty. Verme sebe, buďme sväté pre­svedčení, žä v jadre sme silní, životaschopní, darorfi ducha hojne obdarení, a keď pridáme

k tomu trochu príčinlivcsti, konanie svoje povla-Sfaie slzou radosti, skutky svoje oteplíme vrúc-notcu bratskej spolulásky, budúcnosť naša bude skvelá. Niekoľko opovrhnutých rybárov a mýt­nikov založilo kresťanstvo: prečo my máme byť neveriacimi?

Národné obrodenie bude kráčať spolu so so­ciálnym obrodením. Národ, rozumie sg, nebudú predstavovať niekoľkí advokáti, továrnici, ale massy sedliactva, zástupy robotníctva, čaty duševných pracovníkov, ktorí na budúce nebudú chcieť mlčať, ale budú si žiadať náležitý podiel v národnej práci, vo vedení národných diel. No a hneď teraz na­stáva nám robiť mnoho, aby udalosti nenašly nás nepřipravených.

Výbor nech sa doplní eäte ľuďmi, obznáme-nými s otázkami sociálnymi, hospodárskymi, kul­túrnymi a podobnými, nech sa doplní mladými silami, radikálnejšími smermi. Raďme sa medzi sebou, prihĺbme si vzájomne naše známosti, otúžme sa, pracujme na vštobecnom dobru ná­rodnom. Známy.

Kronika. • — D r . Vávro Srobár, ako sa dozvedáme,

prítomné sa zas v Ružomberku zdržuje. Z príčin povážlivého ochorenia svojho syna dostal osem­dňové dovolenie, so zákazom stýka! sa so sloven­skými poliťkmi.

— Vy značenie . Peter Hubka, fabrikant v Lip­tovskom Sv. Mikuláši, vyznačený je officiěrskyHU krížom rádu Franc-Jczefa. Vyznačenie toto dané je za činnost & zásluhy na poli remenného priemyslu za vojny; ale Peter Hubka má veľké zásluhy i v tom, že tento HptGvsko-sv.-mikulášsky krásny priemysel tak mohutne rozvil sa už do vojny. Za vojny mikulášski fabrikanti preto mohli veľké veci konat, že snahou, hodnou nielen uznania, ale i úcty, uspôsobili sa k tomu prvej.

Hľadá, s a

kipeľník a hostinský pre kúpeľ Kováčovu. Zvolenská ľudová banka so spoločníkom pánom Teodorom Wallom zo Zvolena lan­ského roku kúpili pekne sa vyviňujúci kúpeľ Kováčovu pri Zvolene, s horúcou vodou 42° C, proti rheumé. Noví majitelia vystavili zdravotným požiadavkám vyho­vujúcu kúpeľnú budovu, byty a hostinské miestnosti. Kúpeľ Kováčova silne, bol na­vštevovaný i dosiaľ pre liečivost výbornej vody, a teraz, po vystavení modernej kúpeľnej budovy a potrebných miestnosti, návšteva sa stále zväčšuje. Hľadáme do kúpeľa hostinského, ktorý by podľa smluvy a pri kontrole majiteľov manipuloval celý kúpeľ. Příhlasy poslat treba na správu Zvolenskej, ľudovej banky vo Zvolene (Zólyom). Prednosť majú reflektanti od fachu, penzionisti z intellígentnej vrstvy, ktorí majú dostatočné prostriedky na sio-lenie kaucie a do obchodu. Bližšie podľa dohodnutia. —^ i

Zimošné, jemné, vyberané sorty

c§j vlastnej úrody majú na predaj v Re-Q vúci Julius Botío a Martin Čech, Ä Cena metrického centu loco Revúca. Ä (Gemerská stolica, Nagy-Rócze) V je na 280 korún maximovaná. r r =

Ó

f P a v e l B e d n á r , rím.-kat. farár dolno-va-šardický, horlivý rodoľub slovenský, člen správy Hospodárskej Banky v Trnave, vzorný kňaz, priateľ, dobrodinca a podporovateľ svojho opuste­ného ľudu, bývalý žiak kláštorského slovenského gymnázia, v Dolných Vašardlciach (stolica Nit­rianska) dňa 30. septembra v 61. roku života náhle umrel a 3. októbra pri veľkom zástupe cir-ksvníkcv a svojich známych bol pochovaný. Večná mu pamäti

— U k r a d e n é rády. Rády bavorského kráľa boly požičané armádnemu muzeumu. Teraz vyšlo < na javo, že z muzea rády ukradli. Nazdávajú sa, ž@ zlodej dal sa na noc zamknut do muzea.

— Život v C a r i h r a d e . Pani bankového di­rektora z Carihradu prišla do Pešti. Tu rozprá­vala: V Carihrade už od viac týždňov mnoho rečí bývalo o pokoji, ala istého nikto nemohol nič povedať. Turci už veľmi chceli tsať pokoj. A nie div. Cukor bol po 150 korún, čaj 800—900 korún. Pre desať osôb svojíj domácnosti ja len na chlieb potrebovala som denne 50—60 korún, a i tak dostávalo sa ho nám málo. Mäso bolo na nič a asi po tej cene, čo v Uhorsku. Pre dra­hotu a pre odstúpenie na aziatskona bojišti ľudia boli znechutení. Keď prišla zvesť, čo sa stalo v Bulharsku, cudzinci v Carihrade utekali do bánk pre peniaze a čeky, aby mohli prtč, kým nepre­stane železničné spojenie cez Bulharsko. Kritič­nosti chvíle ináčej na meste nebolo poznať. Ca­rihrad bol tichý, akoby vymretý; zábavky v ňom, na pr. divadla, už dávno niet.

Najnovšie.

Kúpim 50 centov čistého, bezkukučinového

semena sijrskej ďateliny (Trifolium pratense). Predajné pri­hlášky môžu byť i menšie, pár kg-ové. Vzorky s udaním množstva a ceny na adressu EDUARD GREISINGER • P e t r o v e c (Petrócz), Báčka.

O d p o r ú č a m e n á š m u o b e c e n s t v u :

SYäzok L S podobizňou básnikovou. 340 strán 8". Cena brožírovaného výtisku K 5"10, viaza­ného KlOiO, poštou o 70 hal. viac. Dostať v každom kníhkupectve i u nakladateľstva:

KsíMlačiarskehQ účastinárskelio spolku v Turčianskom S v. Martine

(Turóczszentmárton).

. Návay vráti! sa z Viedne ako homo regius. Srbi, postupujúci od Juhu nahor, majú už v

rukách i Niš.

Cirkev evanjelická a. v. košarisko-prie-pasňanská hľadá pre -svoju kopaničnú ne­rozdelenú školu v Priepasnom

uči teľa aiebo učiteľku. Vyučovacia reč je slovenská. Plat: zákonný z cirkevnej pokladnice, byt, stromová záhrada.

Příhlasy prijíma do 15. novembra farský úrad

Kosaras p . B e r e z ó (Nyitra m.)

Aby sme svoju réžiu, ktorá so dňa na deň rastie, zaokryť mohli, nútení sme

ó d 2 6 . m a r c a 3918 p o č n ú c n a c e n y b r e š í r o v a n ý c h k n í h , u v e ­d e n ý c h v n a š o m s o z n a m e , z v ý š i ť

áražoMú prirážku na 50%-ov, (miesto doterajších 30%).

Táto prirážka platí i pre viazané knihy, ale len po výšku ceny samej brošúry. Na ceny samej väzby sú prirážky rozdielne ustálené. In-teressenti nech si žiadajú osobitné tlačivo ná nové ceny viazaných kníh. Kníhtlačiarsky učast. spolok

v Turčianskom Sv. Martine. 35 *a. o b s a h i n « e r á t o v *ľ4e>«Ía:ts:oi«L n i e j e a j o c l p o v e d n á

Za redakciu zodpovedá: J o s e í íškultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš D a l a a Spol. Tlačou s nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.