Analýza možností prepojenia informačných systémov

  • View
    88

  • Download
    0

Embed Size (px)

Text of Analýza možností prepojenia informačných systémov

EKONOMICK UNIVERZITA V BRATISLAVEFAKULTA HOSPODRSKEJ INFORMATIKY KATEDRA APLIKOVANEJ INFORMATIKY

Analza monost prepojenia informanch systmov verejnch sprv SR a vybranch krajn E

2007

Matej Kolarovsk

EKONOMICK UNIVERZITA V BRATISLAVE

FAKULTA HOSPODRSKEJ INFORMATIKY KATEDRA APLIKOVANEJ INFORMATIKY

Analza monost prepojenia informanch systmov verejnch sprv SR a vybranch krajn E

DIPLOMOV PRCA

Diplomant: Vedci diplomovej prce: Rok odovzdania:

Matej Kolarovsk Ing. Igor Banduri 2007

2

estn prehlsenie: estne prehlasujem, e na diplomovej prci som pracoval samostatne, na zklade svojich poznatkov, sksenost a pouitej literatry. V Bratislave 27. 4. 2007 Matej Kolarovsk

3

Poakovanie Touto cestou sa chcem poakova svojmu diplomovmu vedcemu Ing. Igorovi Banduriovi za vedenie, cenn rady, konzultcie a pripomienky.

4

OBSAH

vod .............................................................................................................................6 1. Historick pohad na IS, podporn programy, sasn stav v inch krajinch E 1.1. Krtky historick pohad na vvoj verejnej sprvy......................................8 1.2. Modely verejnej sprvy v E...................................................................... .9 1.3. Verejn sprva v susediacich ttoch E.....................................................12 1.3.1. esk republika....................................................................................12 1.3.2. Maarsko.............................................................................................14 1.3.3. Posko..................................................................................................16 1.3.4. Raksko...............................................................................................18 1.4. Eurpska nia a jej vplyv na verejn sprvu................................................20 1.4.1. Fungovanie eurpske nie v oblasti verejnej sprvy...........................20 1.4.2. Intitcie a dohovory ovplyvujce verejn sprvu............................22 1.5 Podporn programy Eurpskej nie...............................................................24 1.5.1 Akn pln eEurope 2005.......................................................................24 1.5.2 Podporn program IDA...........................................................................25 1.5.3 TESTA....................................................................................................31 1.5.4 Prechod z TESTA na s-TESTA..............................................................34 2. Analza sasnho stavu prepojenia v SR. Nvrh a monosti zlepenia. .........37 2.1 Zkladn pojmy vo verejnej sprve...............................................................37 2.2. Verejn sprva na Slovensku........................................................................39 2.2.1 Vvoj verejnej sprvy v SR a jej informanch systmov......................39 2.2.2 Usporiadanie verejnej sprvy od 1.1.2004...............................................42 2.3 Zavdzanie elektronickch sluieb verejnej sprvy na Slovensku...............44 2.3.1 Zkladn princpy informatizcie verejnej sprvy...................................47 2.3.2 Nvrh zavdzania elektronickch sluieb cestovn mapa....................50 2.3.4 Bezpenostn rozhranie elektronickej verejnej sprvy............................54 3. Projekty prepojenia verejnej sprvy.....................................................................59 3.1 Projekt ISOMI................................................................................................59

5

3.2 Projekt www.e-obce.sk.....................................................................................62 Zver ..............................................................................................................................69 Zoznam pouitej literatry ..........................................................................................70

6

vodReforma verejnej sprvy dala mestm, obciam a reginom vek as rozhodovacej moci a bola na u prenesen via zodpovednos. Vytvoril sa priestor na priblenie verejnch vec k obanovi, m sa zana napa poiadavka na lep a ah prstup obana k informcim z verejnho sektora. Tto poiadavka dva draz najm na informatizciu a elektronizciu v oblasti verejnho sektora. Elektronick komunikcia medzi obanmi, podnikatemi a verejnou sprvou, ale aj elektronizcia informanch tokov a procesov v rmci verejnej sprvy ako aj vmena informci medzi verejnmi sprvami a intitciami Eurpskej nie by mala zlepi a najm skvalitni komunikciu medzi jednotlivmi subjektami a odbra rzne bariry, najm geografick a najm odbremeni rady od fyzickho kontaktu. Mylienka informatizcie verejnej sprvy spova v celkovej premene systmu fungovania verejn sprvy na virtulne intitcie, ktor s schopn poskytova sluby a zjednoduova a podnikateskch procesy subjektov svisiace pomocou so zkonnmi informanch povinnosami technolgi. obanov Zavdzanie

informanch technolgi sa povauje za vemi inn nstroj k dosiahnutiu efektvnejej, transparentnejej a verejnosti bliej verejnej sprvy. Schvlenie hlavnch zsad informatizcie a to Stratgie informatizcie spolonosti Slovenskej republiky a Aknho plnu, vytvorilo rmec pre zavdzanie e-Governmentu v rmci modernizovanej samosprvy Slovenskej republiky. Cieom mojej diplomovej prce je poskytn historick pohad na vvoj verejnej sprvy v rmci Eurpskej nie. alej nahliadnu na fungovanie e-Governmentu v susediacich krajinch, najm krajiny, ktor s zoskupen vo Vyegradskej tvorke. Tieto krajiny mali z historickho hadiska vemi podobn podmienky na rozvoj elektronickej verejnej samosprvy.

7

V druhej kapitole je vykreslen historick vvoj verejnej sprvy na Slovensku a bliie sa zameriava na zavdzanie informanch a komunikanch technolgii do samosprvnych truktr v rmci Slovenskej republiky. Bliie sa zameriava na konkrtne podmienky fungovania verejnej sprvy v poslednch rokoch a v sasnosti. Poukazuje na nedostatky fungovania elektronickej verejnej sprvy na Slovensku a ukazuje monosti zlepenia. Tretia kapitola analyzuje konkrtne relne prpady, ktor funguj v oblasti elektronickej verejnej sprvy a s realizovan skromnm sektorom s prispenm verejnej sektora. Skma fungujce informan systmy a definuje mon smery alieho rozvoja a prpadnho zlepovania.

8

1. Historick pohad na IS, podporn programy, sasn stav v inch krajinch E

1.1 Krtky historick pohad na vvoj verejnej sprvyZklady novodobej verejnej sprvy ttu vina autorov kladie do prvej polovice 17. storoia a v naich podmienkach sa jej vznik dval do svislosti so skonenm tridsaronej vojny (24.10.1648) a osobitne s porkou tureckho panstva v Eurpe (r.1688). tt potrebuje sprvu, ktor bude spoahlivo vykonva funkciu apartu ttu. Len tak me sprva inne zabezpeova potreby ttu, najm vo veciach finannch, daovch, vojenskch, obianskych at. a vyui potencil novozskanch zem. 1 V I. etape vvoja verejnej sprvy (roky 1650 - 1750) predmetom zujmu sprvy sa stali nielen intitcie a osoby, ktor tvorili ttny apart, ale aj prostriedky materilne a finann, ktor slili na vkon zdruenej, verejnej sprvy. Aby sprva bola efektvna hadali sa cesty a zlepenia na jej sporn a produktvny vkon. Vrazom tchto snh, je vznik pecifickej sprvnej vedy, tzv. kameralistiky a rove vedy o polcii. Prv sa ujala zvl na nemeckch zemiach, druh vo Franczsku. II. etapa verejnej sprvy zana od polovice 18. storoia. Existujce problmy a vznamn vplyv verejnej sprvy sa stvaj predmetom viacerch vednch discipln, ktor sa oznauj ako sprvne vedy. Sstava tchto vied koncom 18. storoia sa ustanovuje do osobitnej vedy politickej ekonmie, alej do sprvnej vedy a prvnej vedy. Neskr v 20.storo na ich zklade zana prudk rozvoj informanej a riadiacej vedy, kybernetiky, terie rozhodovania, organizcie a pod. V 2. polovici 19. storoia sa zana III. etapa vvoja verejnej sprvy s prevldajcim charakterom ttnej sprvy a podporou sprvneho prva. Na prelome 19. a 20. storoia zanikaj v kontinentlnej Eurpe in metdy skmania verejnej sprvy mimo prvnych1

Grell, M. a kol.: Informan systmy v ttnej sprve. Bratislava: EKONM, 2002.

9

metd. Skmanie sprvy sa stva integrlnou sasou vedy sprvneho prva, a to tak v jej podobe ttnej, ako aj verejnoprvnej a samosprvnej. Po druhej svetovej vojne prenikaj do Eurpy vznamn podnety americkej sprvnej vedy, ktor sa ditancuj od prvnych prstupov a kontituuj sprvnu vedu ako disciplnu v rmci socilnych vied. V tejto IV. etape vvoja sa tty vchodnho bloku Eurpy v odbore verejnej sprvy orientuj naalej na upevovanie centralistickch metd sprvy ttu.

1.2 Modely verejnej sprvy v EV krajinch OECD sa 80. roky 20. storoia spjaj vo verejnej sprve s mylienkou novho riadenia verejnej sprvy. V rmci celho verejnho sektora sa prijma metda riadenia vkonnosti s tm, e proces riadenia bol decentralizovan a zdrazovali sa poiadavky na osobn zodpovednos. Zmena v rozpotovch truktrach, v systmoch riadenia finannch a personlnych zleitost bola doprevdzan novm typom nrokov kladench na schopnosti pri veden ud, na kultru riadenia a na kvalitu verejnch funkci. V riaden verejnej sprvy nastal posun od tradinch modelov riadenia verejnej sprvy k inovanmu riadeniu a procesom vedenia ud. S vysokm stupom decentralizcie truktr, kde dochdza k vkonu rozhodnut, existuje jasn potreba prepoji strategick riadenie a plnovanie s ronm plnovanm, a to z hadiska finannch zdrojov a stanovenia cieov. Verejn sprva sa dlhodobo stretva s viacermi systmovmi problmami: efektivita a innos samosprvy, orientcia na vsledok, retrukturalizcia poskytovanch sluieb, nstroje riadenia samosprvy.

Nov modely riadenia v miestnej samosprve NEW PUBLIC MANAGMENT predstavuj nov prstupy k riadeniu sprvy zameran na vyiu innos (efekt) sprvy zemia.

10

New Public Management je uritou filozofiou, tlom myslenia, stratgiou obsahujcou princpy a zsady a popri nich aj cel rad overench postupov, z ktorch treba vedie v konkrtn