Embed Size (px)
Citation preview
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
EKONOMICKÁ FAKULTA
KATEDRA FINANCIÍ A ÚČTOVNÍCTVA
ANALÝZA VÝHOD A NEVÝHOD ZAVEDENIA EURA V
PODNIKU
Pavol Drahoš
2010
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
EKONOMICKÁ FAKULTA
KATEDRA FINANCIÍ A ÚČTOVNÍCTVA
ANALÝZA VÝHOD A NEVÝHOD ZAVEDENIA
EURA V PODNIKU
BAKALÁRSKA PRÁCA
Pavol Drahoš
Vedúca práce: Ing. Janka Grofčíková
Študijný odbor: Financie, bankovníctvo a investovanie
Stupeň kvalifikácie: bakalár (v skratke „Bc.“)
Dátum odovzdania: 2010-05-24
Dátum obhajoby: ___________
BANSKÁ BYSTRICA 2010
2
Čestné prehlásenie
Prehlasujem na svoju česť, že som bakalársku prácu spracoval samostatne na
základe štúdiom získaných poznatkov a literatúry, uvedenej v zozname použitej literatúry.
Zlaté Moravce 24. máj 2010 ______________________________
Pavol Drahošautor
3
Súhlasím,
aby moja bakalárska práca bola požičiavaná na študijné účely a bola citovaná podľa
platných noriem.
Zlaté Moravce 24. máj 2010 ______________________________
Pavol Drahošautor
4
ABSTRAKT
Drahoš, Pavol: Analýza výhod a nevýhod zavedenia eura v podniku (bakalárska práca) /
Pavol Drahoš – Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra
financií a účtovníctva. – Školiteľ: Ing. Grofčíková Jana. Banská Bystrica: EF, 2010
Cieľom práce je podrobnejšie analyzovať výhody a nevýhody zavedenia eura
v slovenskom podniku. Teoretická časť pozostáva z dvoch kapitol. Prvá kapitola opisuje
udalosti predchádzajúce vzniku eura, druhá analyzuje jednotlivé dopady súvisiace so
zavedeným eura. Výskumná časť sa zaoberá dotazníkom určeným pre podnikateľské
subjekty na Slovensku, jeho analýzou a vyhodnotením.
Kľúčové slová: euro, náklady, podnik, harmonogram, eurozóna,
5
ABSTRACT
DRAHOŠ, Pavol: Analysis of the advantages and disadvantages of the Euro
implementation in a company [Bachelor thesis] / Pavol Drahoš – Matej Bel University in
Banská Bystrica. Faculty of Economics. Department of Finance and Accounting. 2010. –
Bachelor thesis coordinator: Ing. Grofčíková Jana. -Qualification degree: Bachelor -
Banská Bystrica: EF UMB, 2010
The aim of this work concerns a detailed analysis of the advantages and disadvantages of
the Euro introduction in Slovak commerce. The theoretical section comprises two chapters:
The first describes events before the use of the Euro, whilst the second analyses various
individual outcomes associated with the introduction of the Euro. Finally, the research
section of this work deals with the analysis of results and their assessment derived from a
survey undertaken among companies in Slovakia.
Key words: euro, costs, company, harmonogram, eurozone
6
OBSAH
ABSTRAKT...........................................................................................................................5
ABSTRACT...........................................................................................................................6
OBSAH..................................................................................................................................7
ÚVOD....................................................................................................................................9
1. EURÓPSKA ÚNIA......................................................................................................10
1.1. História Európskej únie........................................................................................10
1.2. Vývoj Eurozóny...................................................................................................11
1.3. Európska centrálna banka a Národná banka Slovenska.......................................12
1.4. Harmonogram zavedenia eura..............................................................................14
2. ANALÝZA VPLYVOV ZAVEDENIA EURA V PODNIKU....................................17
2.1. Výhody zavedenia eura na malé a stredné podniky.............................................17
2.2. Nevýhody zavedenia eura na malé a stredné podniky.........................................18
3. DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM....................................................................................21
3.1. Metodika výskumu...............................................................................................21
3.2. Charakteristika dotazník.......................................................................................21
3.3. Charakteristika výberového súboru......................................................................22
3.4. Vyhodnotenie a interpretácia výsledkov výskumu..............................................22
ZÁVER................................................................................................................................28
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV................................................................29
PRÍLOHY............................................................................................................................31
7
ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV
Tabuľka č.1: Európa a euro
Tabuľka č.2: Proces zavedenia eura na Slovensku
Tabuľka č.3: Odhad nákladov na zavedenie eura pre podniky podľa počtu ich
zamestnancov
Graf č.1: Harmonogram zavedenia eura
Graf č.2: Zloženie výberového súboru vzhľadom na právnu formu subjektov
Graf č.3: Podpora vstupu SR do eurozóny
Graf č. 4: Priebeh prijatia eura v podnikoch
Graf č. 5: Porovnanie skutočných a odhadovaných nákladov (údaje v % z obratu)
Graf č. 6: Náklady spojené so zavedením eura
Graf č. 7: Účasť zamestnanca podnikateľského subjektu na školení súvisiaceho
s prechodom na euro
Graf č. 8: Považujete zavedenie eura za výhodné pre váš podnik
Graf č. 9:Dopad zavedenia eura na konkurencieschopnosť podniku
Graf č. 10: Vplyv dopadu zavedenia eura na odstránenie kurzového rizika
8
ÚVOD
Zavadenie novej meny je významnou udalosťou pre celé Slovensko, ale aj pre všetky
organizácie na jeho území. Počnúc 1. januárom 2009 sa stala Slovenská republika 16-tym
členom eurozóny. Rovnako ako i ostatné krajiny v tejto oblasti, aj Slovensko sa muselo na
novú menu pripraviť. Táto dôkladná príprava zabezpečila, že prechod zo slovenskej
koruny k euru bol plynulý a bezproblémový. Podobne ako Národná rada Slovenskej
republiky musela zabezpečiť určité zmeny v zákonoch, aj slovenské podniky museli
uskutočniť zmeny.
Cieľom mojej bakalárskej práce je na základe odpovedí získaných prostredníctvom
dotazníkového prieskumu hodnotiť s odstupom času proces prípravy podnikov na
zavedenie eura, určiť náklady a možné problémy spojené s jeho zavedením, porovnať ich
s odhadmi iných inštitúcií a vyhodnotiť prijatie eura z pohľadu slovenských podnikov.
9
1. EURÓPSKA ÚNIA
“Európska únia je jedinečné hospodárske a politické spoločenstvo 27-ich
demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického
zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov.“1 Od svojho vzniku až po súčasnosť prešla
dlhým a zložitým vývojom, ktorý pre ich členov zabezpečil voľné cezhraničné cestovanie
a obchod, spoločnú európsku menu, zdravšie životné prostredie, lepšiu životnú úroveň
a množstvo ďalších výhod plynúcich z členstva v nej.
1.1. História Európskej únie
Európska únia je založená na Európskych spoločenstvách. Prvým spoločenstvom bolo
Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, úlohou ktorého bolo koordinovať a postupne
vytvoriť spoločný trh s uhlím a oceľou medzi jej členskými štátmi. Zakladateľskými
krajinami tohto spoločenstva boli Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Belgickom,
Holandsko, Luxembursko a Taliansko. V roku 1957 tie isté štáty, ktoré založili uvedené
spoločenstvo podpísal Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a
Európske hospodárske spoločenstvo (dnešné ES).
Európska únia vznikla podpisom Zmluvy o Európskej únii z Maastrichtu 7. februára
1992 . Bola podpísaná dvanástimi členskými štátmi. Tzv. Maastrichtská zmluva vstúpila
do platnosti až po ukončení ratifikačného procesu v novembri 19932 a stala sa jednotným
právnym rámcom pre tri Európske spoločenstvá. K jej hlavným cieľom patrí:
- podporovať vzájomný hospodársky a spoločenský rozvoj,
- posilňovanie súdržnosti a spolupráce v sociálnej oblasti,
- presadzovať európsku identitu,
- zavedenie inštitútu občianstva Únie,
- postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi štátmi a regiónmi,
- pomoc tretím krajinám,- rozširovanie Európskej únie o nových členov,
- posilniť ochranu práv a záujmov členských štátov,
- rozvíjať úzku spoluprácu v právnych a bezpečnostných záležitostiach,
- udržať spoločné výdobytky. 3
1 http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2882 http://www.msponline.sk/content/slovník-pojmov [cit. 2010-05-10]3 http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4463 [cit. 2010-05-10]
10
V súčasnosti tvorí Európsku úniu 27 európskych štátov, ktoré sa spolupodieľajú na
spoločnom trhu, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ako aj vo veciach
vnútorných záležitostí a justície. Spomedzi nich je však potrebné rozlíšiť 16 krajín, ktoré
využíva aj výhody vyplývajúce z členstva v eurozóne.
1.2. Vývoj Eurozóny
„Eurozóna je regionálna oblasť v rámci Európskej únie tvorená zúčastnenými
členskými štátmi, v ktorej spoločnú menovú politiku určuje Európska centrálna banka;
Slovenská republika sa zúčastneným členským štátom a súčasťou eurozóny stáva odo dňa
zavedenia eura.“ (zákon č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov)
Jej vznik prebiehal na základe návrhu vypracovaného Jacquom Delorsom v troch
etapách. V prvej etape sa liberalizovali kapitálové pohyby v rámci EÚ a zbližovali menové
politiky jednotlivých štátov. V druhom stupni bol vytvorený Európsky menový inštitút ako
predchodca Európskej centrálnej banky a zaviedli sa opatrenia na postupné zbližovanie
jednotlivých národných mien ako aj opatrenia na posilnenie hospodárskej konvergencie.
Tretia etapa, posledná, sa začala realizovať 01. 01. 1999. Predstavovala stanovenie
neodvolateľných výmenných kurzov medzi menami zúčastnených štátov a realizáciu
jednotnej menovej politiky, za ktorú nesie zodpovednosť ECB. 4
Základom menovej únie je Európsky systém centrálnych bánk, ktorý je tvorený
Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami jednotlivých členských
krajín EMU. Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu, ktorá
bola definovaná ako medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menšie ako 2 %, pričom
cieľom je udržať cenovú stabilitu zo strednodobého hľadiska.
V súčasnosti používa euro približne 325,5 miliónov ľudí z celkového počtu 500
miliónov obyvateľov EÚ. Medzi prvé krajiny fyzicky používajúce eurové bankovky a
mince ako zákonné platidlo patrí 11 krajín: Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko,
Írsko, Luxembursko, Španielsko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko a Fínsko. V roku 2001
sa pridalo Grécko, v roku 2007 Slovinsko, v roku 2008 Cyprus a Malta a od 1. januára
2009 používa euro aj Slovenská republika. So súhlasom Európskeho spoločenstva je euro
legálnym platidlom aj v niektorých krajinách, ktoré nie sú členom EÚ. 5 Ide prevažne o
malé krajiny, ktoré ani pred zavedením eura nepoužívali svoju vlastnú menu. Patria k nim
4 http://www.euromena.sk/eurozona/9418s [cit. 2010-04-15]5 http://www.euromena.sk/obcan-a-euro-/1537s#1.3 [cit. 2010-04-13]
11
San Marino, Monako a Vatikán. Na základe dohody s Európskym spoločenstvom tieto tri
krajiny razia mince so svojou vlastnou národnou stranou. Bez formálnej dohody však euro
používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna Hora a Andorra a mimoeurópske
územia niektorých členských štátov eurozóny, ktoré sú súčasťou Európskej únie. Patria
sem: Azory a Madeira – portugalské súostrovia v Atlantickom oceáne, Kanárske ostrovy a
autonómne mestá Ceuta a Melilla – španielske územia na africkom kontinente, Francúzska
Guyana, Guadeloupe, Martinik, Réunion, Saint-Barthélemy a Saint-Martin – francúzske
zámorské územia. Spoločnú menu euro zatiaľ nezaviedli Dánsko a Veľká Británia, ktoré
majú osobitný štatút s možnosťou rozhodovania o zavedení eura a Švédsko, ktoré by v
budúcnosti mohlo pristúpiť k prijatiu eura, avšak referendum na túto tému sa neuskutoční
skôr ako v roku 2013.6 Ostatných 8 členských štátov EÚ (Bulharsko, Česko, Estónsko,
Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko) sú k zavedeniu spoločnej meny
legislatívne zaviazané Prístupovou zmluvou.
Tabuľka č.1: Európa a euro
Krajiny Európskej únie
používajúce euroBelgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko,
Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko,
Španielsko a Talianskonepoužívajúce
euroŠvédsko, Spojené kráľovstvo a Dánsko
plánujúce prijať euro
Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko
Ostatné krajiny používajúce euroMonako, San Maríno a Vatikán; neoficiálne aj
Andorra, Čierna Hora a KosovoZdroj: vlastné spracovanie
1.3. Európska centrálna banka a Národná banka Slovenska7
Európska centrálna banka (ECB), ktorá je spolu s jednotlivými národnými centrálnymi
bankami členských krajín EMU základom menovej únie, bola založená 1. júna 1998.
Sídlom ECB sa stal Franfurkt nad Mohanom v Nemecku. ECB zodpovedá za formuláciu
a implementáciu hospodárskej a menovej politiky eurozóny. ECB pôsobí úplne nezávisle
v úzkej spolupráci s národnými centrálnymi bankami. Spolu s nimi pripravuje
a implementuje rozhodnutia, ktoré prijali orgány s rozhodovacími právomocami
Eurosystému. Na čele Európskej centrálnej banky stojí prezident. Od roku 2003 je
6 http://ekonomika.sme.sk/c/4160783/svedsko-mozno-prehodnoti-vstup-do-eurozony.html [cit. 2010-09-05]7 spracované z http://europa.eu/institutions/financial/ecb/index_sk.htm [cit. 2010-05-17]
12
prezidentom ECB Jean-Claude Trichet z Francúzska. Ako už bolo spomenuté, jej hlavnou
úlohou je udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne. Uskutočňuje sa to dvoma spôsobmi:
- podporovať vzájomný hospodársky a spoločenský rozvoj, kontrolou peňažnej masy
v ekonomike.
- monitorovaním cenových trendov a hodnotením rizika, ktoré predstavujú pre cenovú
stabilitu v eurozóne
Za chod ECB a dohľad nad plnením jej úloh sú zodpovedné orgány ECB s
rozhodovacou právomocou, ktorými sú Výkonná rada, Rada guvernérov a Generálna rada.
Rada guvernérov je najvyšším orgánom Európskej centrálnej banky s rozhodovacou
právomocou. Skladá sa zo šiestich členov Výkonnej rady a z 16 guvernérov jednotlivých
centrálnych bánk členských štátov, ktoré zaviedli euro. Predsedom Rady guvernérov je
prezident ECB. Jej hlavným poslaním je určovať menovú politiku eurozóny a stanovovať
úrokové sadzby, za ktoré môžu komerčné banky získať peniaze od centrálnej banky. V
zmysle Zmluvy rada zasadá aspoň desaťkrát ročne.
Výkonnú radu tvorí prezident ECB, viceprezident a štyria ďalší členovia. Všetci sú
menovaní na obdobie ôsmich rokov na základe spoločnej dohody prezidentov a predsedov
vlád krajín eurozóny. Výkonná rada je zodpovedná za implementáciu menovej politiky,
ktorú určuje Rada guvernérov, a za vydávanie pokynov národným centrálnym bankám. Je
zodpovedná za každodenné riadenie ECB. Zasadá aspoň raz týždenne, aby prijala
rozhodnutia týkajúce sa implementácie menovej politiky a interných záležitostí ECB.
Tretím orgánom ECB s rozhodovacou právomocou je Generálna rada Pozostáva z
prezidenta, viceprezidenta a guvernérov národných centrálnych bánk všetkých 27
členských štátov EÚ. Generálna rada sa podieľa na poradnej a koordinačnej činnosti ECB a
pomáha pripravovať budúce rozšírenie eurozóny. Plní úlohy súvisiace so zavedením eura
vo všetkých členských štátoch, ako aj niektoré funkcie v rámci činností ESCB, napríklad
poradné funkcie, zhromažďovanie štatistických informácií, podávanie správ ECB, a pod.
Generálna rada zasadá pravidelne štyrikrát do roka.
Národná banka Slovenska je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. (zákon č.
566/1992 Z.z o Národnej banke Slovenska) Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je
udržiavanie cenovej stability. Za tým účelom Národná banka Slovenska:
- podieľa sa na spoločnej menovej politike,
- vydáva eurobankovky a euromince,
- podporuje plynulé fungovanie platobných systémov a zúčtovacích systémov,
- udržiava devízové rezervy.
13
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom. Najvyšším
riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada, ktorá určuje:
- zásady postupu Národnej banky Slovenska a jej organizačných zložiek pri uskutočňovaní
spoločnej európskej menovej politiky
- zásady výkonu a organizáciu výkonu dohľadu nad finančným trhom
- schvaľuje rozpočet Národnej banky Slovenska
- rozhoduje o postupe Národnej banky Slovenska a jej organizačných zložiek pri vydávaní
eurobankoviek a euromincí
- schvaľuje všeobecne záväzné právne predpisy vydávané Národnou bankou Slovenska
Banková rada má jedenásť členov. Funkčné obdobie členov bankovej rady je päťročné.
Banková rada je pri výkone svojich právomocí a pôsobnosti povinná rešpektovať pravidlá
platné pre Európsky systém centrálnych bánk a odo dňa zavedenia eura aj pravidlá platné
pre Eurosystém. Národná banka Slovenska odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike:
- sa stáva súčasťou Eurosystému,
- vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku, ktorú overuje nezávislý externý audítor
určený podľa osobitných predpisov platných pre Eurosystém
- prevádza do Európskej centrálnej banky devízové rezervy v rozsahu a za podmienok
určených podľa osobitných predpisov platných pre Eurosystém
- má podiel na kapitáli Európskej centrálnej banky v rozsahu a za podmienok určených
podľa osobitných predpisov platných pre Európsky systém centrálnych bánk
- podľa pravidiel platných pre Eurosystém vykonáva činnosti, ktoré súvisia s určovaním a
udržiavaním povinných minimálnych rezerv podľa osobitného predpisu .
- je oprávnená vydávať cenné papiere a obchodovať s nimi; pričom postupuje podľa
pravidiel platných pre Eurosystém.
- je povinná spolu s ostatnými bankami odo dňa zavedenia eura počas určeného obdobia
na výmenu a podľa ďalších pravidiel pre výmenu uskutočňovať bezodplatnú výmenu
eurobankoviek a euromincí, ktoré sú sťahované z peňažného obehu.
- je oprávnená uskutočňovať výmenu znehodnotených, necelých alebo inak poškodených
eurobankoviek a euromincí za nepoškodené eurobankovky a euromince, a to podľa
pravidiel platných pre takéto výmeny.
1.4. Harmonogram zavedenia eura
Samotný proces prijatia eura je zložitý proces, ktorý trvá niekoľko rokov. Môžeme ho
rozdeliť do 4 etáp. Prvé tri etapy môžeme charakterizovať ako etapy pred vstupom do
14
eurozóny a poslednú, štvrtú ako obdobie od jeho prijatia až po jeho používania v obehu.
V nasledujúcej tabuľke nájdete kompletný harmonogram procesu zavedenia eura na
Slovensku.
Tabuľka č.2: Proces zavedenia eura na Slovensku1. etapa – po vstup do ERM II
2005Absolvovanie prístupových procedúr na vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II
2. etapa – od vstupu do ERM II až do rozhodnutia o vstupe SR do eurozóny28.11. 2005 Vstup do ERM IIdo mája 2008 Konvergenčné správy Európskej komisie a ECBmáj – jún 2008 Hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách8. júl 2008 Rozhodnutie Rady EÚ o zrušení výnimky8. júl 2008 Stanovenie konverzného kurzu SKK/EUR Radou EÚ 3. etapa – od rozhodnutia o vstupe SR do eurozóny až do vstupu do eurozónyjúl – december 2008
Zabezpečenie potrebného množstva eurových bankoviek a razba mincí pre hotovostný obeh SR
september – december 2008
Predzásobenie komerčných bánk eurovými bankovkami a mincami
december 2008 Zásobenie maloobchodného sektora eurovými bankovkami a mincami24. august 2008 – 31. december 2009
Povinné duálne zobrazovanie cien – všetky maloobchodné ceny, výplatné pásky, dôchodkové šeky a pod. sú povinne uvádzané v korunách aj eurách
do 31. decembra 2008
Konverzia bankomatov, automatov a iných zariadení fungujúcich na mince alebo bankovky
4. etapa – po vstupe do eurozóny
1. január 2009
Euro sa na Slovensku zaviedlo 1. 1. 2009 súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia spôsobom, tzv. Veľkého tresku („Big-Bang Scenario“) a stalo sa zákonným platidlom na území Slovenskej republiky. Koruna sa stala čiastkovou jednotkou eura v konverznom kurze stanovenom Radou EÚ.
do 16. januára 2009
Duálny obeh - počas krátkeho obdobia duálneho obehu sa na území Slovenskej republiky platilo eurom, ale aj korunovými bankovkami a mincami. Tie sa však už nevydávali späť do peňažného obehu, ale postupne sa sťahovali, spracovávali a ničili v priestoroch Národnej banky Slovenska.
od 17. januára 2009
Pokračovanie výmeny korunového obeživa za eurové bankovky a mince v komerčných bankách a NBS. Slovenské obehové eurové mince sú platné vo všetkých krajinách eurozóny a obehové mince ostatných krajín eurozóny sú platným obeživom aj na Slovensku. Bankovky sú v celej eurozóne rovnaké.
do 31. decembra 2009
Povinné duálne zobrazovanie cien
do júna 2010 Odporúčané duálne zobrazovanie cienZdroj: http://www.nbs.sk/sk/euro/euro-a-slovensko/harmonogram-zavedenia-eura
15
Pre zjednodušenie a ľahšiu predstavu o harmonograme zavedenia eura ponúkam aj jeho
zobrazenie v grafickej podobe.
Graf č.1: Harmonogram zavedenia eura
Zdroj: Zavedenie eura na Slovensku a úloha podnikov, Ivan Šramko
Ako vidno z grafu, 8. júla 2008 Rada EU neodvolateľne stanovila pre Slovensko fixný
konverzný kurz 30,1260 SKK/EUR. Týmto kurzom sa prepočítajú všetky hodnoty uvedené
v SKK. Počnúc augustom 2008 začala povinnosť duálneho zobrazovania pre všetky
subjekty. Táto povinnosť zanikla 31. decembra 2009. Na porovnanie, obchodníci
v Nemecku zrušili duálne ceny okamžite, ako mohli. Ich argumentom bolo, že si
spotrebitelia musia čo najrýchlejšie zvyknúť na novú menu. Faktom však bolo, že mnohí
obchodníci práve po zrušení duálneho zobrazovanie cien najvýraznejšie zvýšili ceny.
Obdobie duálneho obedu si určujú krajiny individuálne. Národný plán zavedenia eura v
SR, prijatý v marci 2007, určil dĺžku duálneho obehu na 16 dní. Duálny obeh bol na
Slovensku stanovený na obdobie od 1. januára 2009 do 16. januára 2009. V súčasnej dobe
sa Slovensko nachádza v etape, kedy je duálne zobrazovanie cien dobrovoľné a je na
uvážení jednotlivých podnikov, či budú ceny tovarov a služieb zobrazovať duálne alebo
nie. Nepovinné duálne zobrazovanie cien sa však jednotlivým subjektom, ako služba voči
zákazníkom, doporučuje do júna 2010.
16
2. ANALÝZA VPLYVOV ZAVEDENIA EURA V PODNIKU
Ako som už spomenul v 1. kapitole Európska únia a euro ovplyvnilo a v budúcnosti
ešte ovplyvní množstvo subjektov, či už ide o občanov ako jednotlivcov, domácnosti alebo
podniky. Tento vplyv sa môže prejavovať u jednotlivých subjektoch veľmi rozdielne. Bude
mať viaceré praktické, ako aj strategické dôsledky. V druhej kapitole sa zameriavam na
konkrétne výhody a nevýhody, ktoré prinieslo zavedenie eura na Slovensku pre
podnikateľský sektor.
2.1. Výhody zavedenia eura na malé a stredné podniky
Na podnikateľských subjektoch sa hneď po zavedení eura prejavili tzv. priame vplyvy
zo zavedenia eura. Najväčším prínosom pre podnikateľský sektor v SR bolo odstránenie
transakčných nákladov, ktoré vznikajú pri zahraničnom obchode a investíciách v rámci
krajín eurozóny, keďže odpadli poplatky a marže spojené s výmenou medzi eurami a
korunami. Ich výška bola Odborom výskumu NBS v štúdii Odhad možných vplyvov
zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR odhadovaná pre celé Slovensko približne 0,4
% HDP, čo v roku 2007 bolo viac ako 7,5 mld. Sk. K najvýznamnejším transakčným
nákladom pre podnikateľský sektor patria poplatky bankám za výmenu devíz a rozdiely
medzi nákupným a predajným kurzom. Taktiež sem patria náklady na vedenie zložitejšieho
účtovníctva, správa bankových účtov vo viacerých menách a pod. Tento efekt bol pre
podnikateľský sektor tým významnejší, čím viac nových členských krajín EÚ sa stane aj
členmi eurozóny.
Ďalším priamym prínosom zo zavedenia eura bolo odstránenie veľkej časti kurzového
rizika. Veľkosť kurzového rizika koruny oproti euru sa odhadovalo na 0,02 percenta HDP.
Sprievodným efektom prijatia eura bolo aj mierne zníženie kurzového rizika oproti
ostatným dôležitým menám.
Zlepšili sa aj podmienky na priame porovnanie produktov a cien konkurencie a
dodávateľov. Porovnateľnosť spotrebiteľských cien umožnila podnikom lepšiu orientáciu v
cenových reláciách doma a v zahraničí, jednoduchšie identifikovanie svojej konkurenčnej
pozícii a zároveň vyvíja tlak na ceny a zabraňuje ich rastu.
Zavedenie eura umožnilo podnikom takisto potenciálny vstup na nové trhy pri nižšom
riziku a začiatok spolupráce v rôznych odvetviach priemyslu.
17
Jedným z ďalších prínosov novej spoločnej meny eura podľa centrálnej banky mali byť
aj nižšie náklady kapitálu, pričom podľa odhadov NBS sa očakával pokles reálnych
úrokových mier, ktoré sú v súčasnosti blízko úrovne eurozóny vo výške približne 2 %, na 1
% až 1,5 % po prijatí eura.
Vzhľadom na množstvo rôznorodých faktorov, ktoré vplývali na podnikateľský
sektor SR, nie je možné s istotou povedať, či sa spomenuté prínosy realizovali v takom
rozsahu a intenzite ako sa predpokladalo vo výskumných štúdiách uskutočnených
Národnou Bankou Slovenska a Ministerstvom Financií.
2.2. Nevýhody zavedenia eura na malé a stredné podniky
Hlavnou nevýhodou spojenou s prechodom na novú menu boli vzniknuté jednorazové
náklady. Každý podnikateľský subjekt si musel svoje náklady pokryť sám. Výška týchto
nákladov sa nedá presne odhadnúť. Závisela jednak od odvetvia, v ktorom podnikatelia
pôsobia, od veľkosti podnikateľského subjektu, ale aj od jeho zapojenia do zahraničného
obchodu a od jednotlivých činností, ktoré budú musieť podnikatelia pri prechode na euro
zabezpečiť. U každého podnikateľského subjektu sa tieto náklady posudzovali
individuálne. Dôležité pre ich odhadnutie bolo poznanie ich celkovej štruktúry.
Odhadované náklady na zavedenie eura pre malé a stredné podniky predstavovali 27 %
z ročného obratu podniku.
Tabuľka č.3: Odhad priemerných nákladov na zavedenie eura pre podniky podľa počtu ich
zamestnancov
Počet
zamestnancov Podiel priemerných nákladov na
ročnom obrateMalé a stredné podnikyMikro podnik 0 – 9 22,00%Malý podnik 10 – 49 29,00%Stredný podnik 50 – 249 28,00%
Priemer 27,00%Veľké podniky 250 – 499 24,00% 500 – 999 11,00% 1 000 a viac 7,00%
Priemer 9,00%Zdroj: Výskumné štúdie NBS: Odhad možných vplyvov zavedenia eura na pod. sektor
Najvyšší podiel na nákladoch zavedenia eura mali mať, podľa výskumných štúdii NBS,
náklady na informačné technológie a to až 60 % celkových nákladov. Výška nákladov u
jednotlivých podnikov bola individuálna a závisela od zmluvných podmienok so
18
softvérovou firmou a viacero iných faktorov. Jedným z nich je samotné využívanie
informačných systémov. Pre malých podnikateľov, najmä pre živnostníkov bol jednou z
najdôležitejších otázok problém týkajúci sa registračných pokladníc. Podnikateľské
subjekty na Slovensku boli nútene zmeniť registračné pokladnice za také, ktoré sú schopné
účtovať v eurách, resp. zabezpečiť ich preprogramovanie. Samotné náklady na softvérovú
úpravu, podobne ako pri IT systémoch, záviseli od konkrétnych dodávateľov
a dodávateľských zmlúv, pretože niektoré firmy aktualizáciu softvéru zabezpečovali
bezplatne a niektoré za poplatok. I napriek bezplatnej aktualizácii softvéru mali
podnikateľské subjekty náklady spojené so službami servisného technika, ktorý toto
preprogramovanie uskutočňoval. Ak softvér v pokladniciach nebolo možné prestaviť na
účtovanie v eurách bolo potrebné ich vymeniť. Týkalo sa to najmä starších registračných
pokladníc, ktoré by sa museli aj bez zavedenia eura v priebehu nasledujúcich rokov
vplyvom morálneho a technického opotrebovania vymeniť. Čo sa týka informačný
systémov, tie museli byť pripravené na zavedenie eura tak, aby najneskôr mesiac od
stanovenia konverzného kurzu boli schopné duálne zobrazovať potrebné informácie a
následne boli schopné 1. januára 2009 konvertovať potrebné údaje do eura a pokračovať v
duálnom zobrazovaní EUR/SKK. Zavedenie eura sa dotklo všetkých informačných
systémov, ktoré pracujú s finančnými informáciami v slovenských korunách. Odhady
nákladov na zmenu informačných technológií a dopady na podnikateľskú sféru sa
spájajú v názore, že väčšie podniky mali síce vyššie náklady na zavedenia eura ako tie
menšie, ale pre tieto podniky to nepredstavovalo takú veľkú záťaž ako pre malých
podnikateľov. Veľké f irmy mohli ťažiť zo svojej veľkosti, pretože disponujú väčšími
personálnymi zdrojmi, schopnosťou vyjednania lepších dohôd a možných zliav s
dodávateľmi IT systémov a servisných služieb.
Ďalšou zložkou ovplyvňujúcou náklady podnikateľských subjektov bolo duálne
zobrazovanie, ktoré predstavuje vyjadrovanie peňažných hodnôt v korunách aj v eurách.
To sa začalo už od augusta 2008 a povinne trvalo až do 1. januára 2010. Duálne
zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt sa vykonávalo spôsobom, ktorý spotrebiteľovi
umožnil jasné a jednoznačné rozlíšenie cien uvedených v hlavnej mene (v SKK) od cien
uvedených v informatívnej cene (v eure). Vykonávalo sa výlučne podľa celého
konverzného kurzu, pravidiel pre zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro
vrátane ustanoveného počtu desatinných miest pri duálnom zobrazovaní cien,
jednotkových cien, platieb a iných hodnôt. Všade, kde sa vykonávalo duálne zobrazenie,
musel byť viditeľne sprístupnený aj konverzný kurz. Duálne zobrazovanie nemalo
19
spôsobiť výraznejšie zvyšovanie nákladov, vzhľadom na to, že podnikateľské subjekty sú
zvyknuté na úpravy cien v priebehu roka. Tieto zmeny sa týkali všetkých cien tovarov
a služieb a bolo povinné pre právnické ako aj pre fyzické osoby.
K ďalším nákladom môže zaradiť náklady na vzdelávanie a školenie pracovníkov. Malí
a strední podnikatelia, ako i veľké podniky a iné inštitúcie, sa v otázkach prechodu na euro
mohli obrátiť na rôzne vzdelávacie inštitúcie. Súviselo to najmä s otázkami týkajúcimi sa
školení o zmene informačných systémov podniku, o dizajne a ochranných prvkoch
eurobankoviek a mincí a o ďalších oblastiach v závislosti od konkrétneho podniku. Tieto
školenia zabezpečovali najmä:
- Inštitút bankového vzdelávania NBS
- Školiteľské firmy certifikované NBS: Apis, Dimano, Eurokontakt, BP Expert, G4S Cash
Service (SK), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a iné
- Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania
20
3. DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM
Vychádzajú z prvej časti mojej bakalárskej práci, kde som upozorňoval na činitele,
ktoré pozitívne alebo negatívne vplývali na podnikateľský sektor pri zavedení eura,
v druhej časti som prostredníctvom dotazníka oslovil vybrané podnikateľské subjekty
s cieľom hodnotiť proces prípravy podnikov na zavedenie eura, určiť náklady a vymedziť
problémy spojené s jeho implementáciou, porovnať odhady vplyvov jeho zavedenia so
skutočnosťou a vyhodnotiť prijatie eura z pohľadu slovenských podnikov.
3.1. Metodika výskumu
Výskum bol realizovaný v období od 12. apríla do 7. mája 2010. Prevažne
prostredníctvom internetu som oslovil podnikateľské subjekty s prosbou o vyplnenie
a spätné zaslanie dotazníka. Základný súbor tvorilo 119 933 podnikov8, ktoré k 31.
decembru 2008 pôsobili na Slovensku. Prostredníctvom internetového portálu Zlatých
stránok, kde som získal emailové adresy, som oslovil 370 subjektov, z ktorých na moju
prosbu odpovedalo 75 z nich, čo predstavuje návratnosť 20 %. Po kontrole odovzdaných
dotazníkov som musel 4 vylúčiť, pretože nevyhovovali mojim kritériám,pretože dané
podniky na slovenskom trhu začali pôsobiť až po 1. januári 2009. Výberový súbor bol
nakoniec tvorený zo 71 podnikateľských subjektov. Všetky získané údaje boli spracované
v programe MS Excel a ďalej vyhodnotené štatistickým programom SPSS.
3.2. Charakteristika dotazník
Výskum bol realizovaný prostredníctvom dotazníka. Výhodou dotazníkového
prieskumu je, že je anonymný, čo umožňuje respondentom pravdivo odpovedať na
jednotlivé otázky. Dotazník tvorilo 18 otázok. Bol zložený zo štyroch častí. Prvá časť,
ktorú tvorili prvé 4 otázky, bola zameraná na identifikačné údaje jednotlivých podnikov.
Na ich veľkosť, právnu formu a oblasť podnikania. Druhá časť bola zameraná na
predvstupové obdobie a na prípravu implementácie eura v podniku. Hodnotením priebehu
prijatia eura a krokov, ktoré boli podniky v tomto smere nútene urobiť sa zaoberá tretia
časť. Štvrtá časť hodnotí obdobie po prijatí eura. Dotazník v plnom znení tvorí prílohu
tejto práce.
8 Údaj získaný z http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1724
21
3.3. Charakteristika výberového súboru
Výberový súbor je tvorený zo 71 podnikateľských subjektov pôsobiacich v rôznych
regiónoch Slovenska a v rôznych oblastiach. Najviac, až takmer 72%, subjektov tvorili
spoločnosti s ručením obmedzeným a približne každý štvrtý respondent je živnostník.
Vzhľadom na veľkosť podniku, v prieskume prevažovali hlavne malé podniky s počtom
zamestnancov v rozsahu od 1 do 49 zamestnancov. Tretina podnikov pôsobí na trhu jeden
až päť rokov a zvyšné viac ako päť rokov. Tie podniky, ktoré nie sú na trhu ani rok boli
vyradené z výberového súboru. 75 % subjektov podniká v nevýrobnej oblasti. Najväčšie
zastúpenie (32 %) z pomedzi podnikov vo výberovom súbore má malý, nevýrobný podnik,
ktorý pôsobí na trhu ako spoločnosť s ručením obmedzeným už viac ako 5 rokov.
Graf č. 2: Zloženie výberového súboru vzhľadom na právnu formu subjektov
72%
24%1% 3%
živnosť
spoločnosť s ručenímobmedeznýmakciová spoločnosť
verejná obchodnáspoločnosť
Zdroj: vlastné spracovanie
3.4. Vyhodnotenie a interpretácia výsledkov výskumu
Na úvod prieskumu som sa zameral na názor podnikov na euro. Na to, či podporovali
vstup Slovenska do eurozóny pred januárom 2009. Odpoveď „áno“ resp. „skôr áno“
uviedlo takmer 96 % subjektov. Môžem dokonca tvrdiť, že väčšina z tých, ktorí
podporovali vstup Slovenska do eurozóny, považujú zavedenie eura pre nich za výhodné.
Len niečo cez 13 % subjektov nepodporovalo vstup Slovenska do eurozóny.
22
Graf č. 3: Podpora vstupu SR do eurozóny
63,4%
31,0%
4,2%1,4% áno
skôr áno
skôr nie
nie
Zdroj: vlastné spracovanie
Pri skúmaní pripravenosti podnikov na zavedenie eura som preveroval, či mali
jednotlivé podniky vypracovaný harmonogram zavedenia eura a či sa pri jeho zavádzaní
riadili postupmi odporúčanými NRSR a NBS.
V prieskume, ktorý realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s PAS‐
EUobserver v októbri 2007, deväť z desiatich subjektov vnímalo potrebu včasných
opatrení a riadeného procesu prípravy na zavedenie eura ako potrebnú. Na porovnanie,
analýzou môjho dotazníka som dospel k záveru, že až 90 % podnikateľských subjektov
túto potrebu uspokojilo a skutočne sa pri zavádzaní novej meny riadilo postupmi
odporúčanými NRSR a NBS.
Čo sa týka harmonogramu zavedenia eura, ten vypracovalo len okolo 45 % subjektov
i napriek tomu, že v prieskume, ktorý tento raz realizovala Národná agentúra pre rozvoj
malého a stredného podnikania v apríli 2008 sa viac ako 63 % subjektov vyjadrilo, že má
alebo plánuje do konca 4. štvrťroku 2008 vypracovať plán, ktorý by obsahoval kroky
potrebné na hladký prechod firmy na euro. Ako najčastejší dôvod pre nevypracovanie
harmonogramu uviedli, že ide o veľmi malý podnik, čo sa aj potvrdilo pri analýze. Až 58
% malých podnikov nemalo vypracovaný žiaden harmonogram, pretože to nepovažovali za
nevyhnutne potrebné.
Na otázku, či boli podniky k 1. januáru 2009 plne pripravené na novú menu vzhľadom
na odporúčania NRSR a NBS odpovedali všetky subjekty kladne, i napriek tomu že 10%
z nich sa nimi neriadilo.
V súvislosti s prípravami na zavedenie eura som sa zaoberal aj personálnym
zabezpečením príprav. V dotazníku som položil podnikateľským subjektom otázku, či mali
konkrétneho zamestnanca, ktorý bol zodpovedný za prípravu na prechod na novú menu.
Kladnú odpoveď uviedlo 32 % z nich. Pre porovnanie, v apríli 2008 v prieskume Národnej
23
agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania malo, alebo plánovalo ustanoviť týmito
povinnosťami určitého zamestnanca až 46,3 % opýtaných podnikov.
Priebeh prijatia eura v ich firme hodnotí 86 % subjektov ako hladký. Zvyšných 14 %
zaznamenalo len menšie problémy. Len 15 % z tých podnikov, ktoré mali vypracovaný
harmonogram zavedenia eura, zaznamenali menšie problémy počas jeho prijatia. Len 8 %
podnikov zaznamenalo počas prechodu na euro či duálneho obdobia určité problémy. Ako
najčastejší problém, uvideli podniky problémy so softvérom. Príčinou týchto problémov
môže byť aj fakt, že 33 % podnikov s problémami buď nemalo vypracovaný harmonogram
zavedenia eura alebo sa neriadili odporúčaniami NRSR a NBS.
Graf č. 4: Priebeh prijatia eura v podnikoch
86%
14% 0% hladký
s mešímiproblémami
problematický
Zdroj: vlastné spracovanie
Dodatočné náklady súvisiace so zavedením eura malo niečo viac ako 50 % subjektov.
Štvrtina podnikateľských subjektov nevedela povedať, či im zavedenie eura spôsobilo
zvýšenie nákladov alebo nemala vyčíslenú ich hodnotu a jedna pätina subjektov nemala
žiadne náklady navyše, ktoré by súviseli so zavedením eura. Takmer 72 % subjektov, ktoré
zaznamenali dodatočné náklady súvisiace so zavedením eura, určilo ich výšku v intervale
od 0 do 1 % z ročného obratu podniku. Dodatočné náklady v rozpätí 1 až 2 % z ročného
obratu podniku malo skoro 20 % subjektov a zvyšných 8 % malo dodatočné náklady
prevyšujúce úroveň 2 %.
Ako vyplýva z grafu č. 5, skutočné a odhadované náklady 9 súvisiace so zavedením
eura sú takmer totožné. Výraznejší, 8 % rozdiel medzi odhadovanými a skutočnými
nákladmi, zaznamenávam iba v skupine podnikov, kde náklady súvisiace so zavedením
eura boli v rozpätí 0 – 1 % z ročného obratu podniku.
9 Odhadované náklady sú prevzaté z publikácie Pripravenosť malých a stredných podnikov na zavedenie eura v SR z apríla 2008, str. 44
24
Graf č. 5: Porovnanie skutočných a odhadovaných nákladov (údaje v % z obratu)
38,0%
9,9%
4,2%
21,1%
26,8%
45,6%
4,4%
4,0%
20,6%
25,2%
0-1% z obratu
1-2 % z obratu
> 2 % z obratu
žiadne
neviem
skutočné náklady odhadované náklady
Zdroj: vlastné spracovanie
Najvyšší podiel na nákladoch zavedenia eura mali, ako možno vidieť z grafu č.6,
náklady na informačné technológie. Tie ako položku s najvyšším podielom na nákladoch
označilo približne 52 % subjektov. Za nimi, ako druhá najčastejšie sa vyskytujúca
nákladová položka, sa umiestnili náklady na duálne zobrazenie. Položku „iné náklady“
označilo ako položku s najvyšším podielom na nákladoch niečo vyše 7 % podnikateľských
subjektov.
Graf č. 6: Náklady spojené so zavedením eura
51,5%
10,3%7,4%30,9%
náklady na duálnezobrazenienáklady na informačnétechnológienáklady navzdelávanie a školenieiné
Zdroj: vlastné spracovanie
25
Školenia a s nimi súvisiace náklady na vzdelávanie zabezpečovali pre svojich
zamestnancov prevažne stredne veľké a väčšie podniky. Boli to prevažne školenia
organizované Centrom účtovníkov Slovenska a školenia súvisiace so zmenami
v softvéroch jednotlivých podnikov. Centrum účtovníkov Slovenska organizovalo školenia
v súvislosti s prípravou prechodu na euro z pohľadu účtovníctva podnikateľov, z pohľadu
dane z príjmov a pod. Takmer každý tretí podnik poslal svojho zamestnanca na seminár
alebo školenie súvisiace s prechodom na euro.
Graf č. 7: Účasť zamestnanca podnikateľského subjektu na školení súvisiaceho
s prechodom na euro
32,4%
67,6%
zúčastnil
nezúčastnil
Zdroj: vlastné spracovanie
Samotné prijatie eura po vyše roku hodnotí ako výhodné resp. skôr výhodné pre ich
podnik až 86 % podnikateľských subjektov. Tieto výhody boli rôzne, vzhľadom na rôzne
odvetvia podnikania jednotlivých podnikateľských subjektov. Až tri štvrtiny subjektov
videlo najväčšiu výhodu z pohľadu ich podniku v zjednodušení platobného styku so
zahraničím, najmä s krajinami eurozóny ako i v zrušení konverzných poplatkov pri
platbách do týchto krajín. Lepšiu cenovú transparentnosť v rámci eurozóny ako pozitívum
zo zavedenia eura pre podnik, uviedlo 12 % podnikateľských subjektov. Ostatné
podnikateľské subjekty vidia výhodu v zrušení potreby prepočítavania, potreby viesť
valutovú pokladňu či v stabilite meny, ktorou euro je. Zvyšných 14 % podnikateľských
subjektov uviedlo ako dôvod, prečo bolo zavedenie eura skôr nevýhodne, tlak pôsobiaci na
zníženie cien, či rast cien na Slovenskom trhu.
26
Graf č. 8: Považujete zavedenie eura za výhodné pre váš podnik
62%
24%
13%1%
áno
skôr áno
skôr nie
nie
Zdroj: vlastné spracovanie
Prehľadnosť cien v rámci eurozóny, ktorú so sebou priniesla nová mena, pôsobila ako
faktor na konkurencieschopnosť podnikov. Ako sa prejavil tento vplyv zobrazuje graf č.9.
Takmer polovica subjektov nezaznamenala v tejto súvislosti žiadnu zmenu. Príčinou toho
môže byť aj dostatočne silná konkurencia na Slovensku. 45 % subjektov považuje
zavedenie eura ako pozitívne pre ich podnik a zvyšných 7 % vidí zavedenie eura z tohto
pohľadu ako negatívne.
Graf č. 9:Dopad zavedenia eura na konkurencieschopnosť podniku
16,9%
28,2%
47,9%
2,8%
4,2%
0% 20% 40% 60% 80% 100%
určite pozitívny
skôr pozitívny
žiaden
skôr negatívne
negetívne
Zdroj: vlastné spracovanie
Na rozdiel od konkurencieschopnosti, odstránenie kurzového rizika v súvislosti so
zavedením eura vníma pozitívne viac než tri štvrtiny podnikateľských subjektov. Žiadnu
zmenu nezaznamenalo takmer 20 % subjektov. Súvisí to prevažne s faktom, že pôsobia
prevažne na Slovenskom trhu a ich obchod so zahraničím je minimálny.
27
ZÁVER
Euro je už vyše roka neodmysliteľnou súčasťou života všetkých občanov
a podnikateľských subjektov na Slovensku. Proces jeho zavádzania patrí k jedným z
najväčších integračný krokov v novodobých dejinách Slovenskej republiky.
Analýzou odpovedí v dotazníku som prišiel k záveru, že pôvodné predpoklady
súvisiace so zavedením eura sa naplnili. Výhody z jeho zavedenia prevýšili nevýhody.
Z pohľadu pripravenosti na zavedenie eura môžem povedať, že tie podniky, ktoré mali
vypracovaný harmonogram, nemali počas jeho zavedenia žiadne väčšie problémy.
Najvyšší podiel na nákladoch zavedenia eura mali náklady na informačné technológie.
Duálne zobrazovanie nespôsobilo výraznejšie zvyšovanie nákladov. 86 % podnikateľských
subjektov vníma zavedenie eura za výhodne pre svoj podnik a najväčšie pozitívum vidia
v zjednodušení platobného styku a v zrušení konverzných poplatkov.
Na základe cieľa, ktorým bolo vyhodnotenie prijatia eura z pohľadu slovenských
podnikov, môžem povedať, že počas procesu jeho implementácie nezaznamenali slovenské
podniky žiadne väčšie problémy, že prechod bol plynulý a pre podniky výhodný.
28
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Pripravenosť malých
a stredných podnikov na zavedenie eura v SR. 2008. [cit. 2010-05-11]. Dostupné na
internete: http://www.nadsme.sk/mediafiles//Publikacie/pripravenost_MSP_euro.pdf
2. Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike. Bratislava : Národná banka
Slovenska, 2005 - 80 s. [cit. 2009-10-21]. Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/sk/publikacie/publikacie-nbs/publikacie-k-zavedeniu-eura
3. Odbor výskumu Národnej banky Slovenska: Odhad možných vplyvov zavedenia eura na
podnikateľský sektor v SR. 2006. [cit. 2009-05-11]. Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/06_kol2.pdf
4. Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s PAS‐EUobserver , Prieskum
pripravenosti subjektov na zavedenie eura v Slovenskej republike. 2007. [cit. 2010-05-11].
Dostupné na internete:
http://www.nadsme.sk/mediafiles//Publikacie/pripravenost_MSP_euro.pdf
5. SIPKO, J. 1999. Európska menová únia a euro. Bratislava : ELITA , 1999. 427 s. ISBN
80-8044-061-1
6. ŠÍBL, D., ŠAKOVÁ, B., MOGYOROSIOVÁ, Z. 2001. Európska únia. Bratislava :
Ekonóm, 2001. 221 s. ISBN 80-225-1376-8
7. Zavedenie eura na Slovensku, informácie pre podnikateľov. Bratislava : Národná banka
Slovenska, 2006. 26 s. ISBN 80-8043-109-4 (brož.)
8. Zákon 659/2007 Z. z. - Zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov
9. Zákon 566/1992 Z. z – Zákon o Národnej banke Slovenska
Použité internetové stránky:
1. Čo je Európska únia. Dostupné na internete: http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?
id=288 [cit. 2010-05-1]
2. Harmonogram zavedenia eura. Dostupné na internete: http://www.nbs.sk/sk/euro/euro-a-
slovensko/harmonogram-zavedenia-eura [cit. 2008-09-10]
http://www.msponline.sk/content/slovník-pojmov [cit. 2010-05-10]
3. Historický vývoj zmluvnej základne Európskej únie. Dostupné na internete:
http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4463 [cit. 2010-05-10]
29
4. Šramko, I., Stav príprav na prechod na jednotnú menu euro. Dostupné na internete:
http://www.asocfin.sk/userfiles/NBS%20%20priprav_na_euro.ppt [cit. 2010-05-11]
http://ekonomika.sme.sk/c/4160783/svedsko-mozno-prehodnoti-vstup-do-eurozony.html
[cit. 2010-09-05]
5. http://sk.wikipedia.org/wiki/Európska_centrálna_banka [cit. 2010-05-16]
6. http://www.euromena.sk/podnikatelia-a-pravnicke-osoby/1538s [cit. 2010-05-1]
7. http://europa.eu/institutions/financial/ecb/index_sk.htm [cit. 2010-05-17]
30
PRÍLOHY
31
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha č. 1: Mapa eurozóny
Príloha č. 2: Dotazník
32
Príloha č. 1: Mapa eurozóny
33
Príloha č. 2: Dotazník
DOTAZNÍK
Tento dotazník slúži na vypracovanie vlastnej analýzy, ktorá bude použitá
v bakalárskej práci. Je anonymný a nebude zneužitý a ani použitý na žiadne iné
účely. Dotazníky je možné zaslať elektronicky na [email protected] alebo
odovzdať osobe distribuujúcej dotazník. Vopred ďakujem za spoluprácu.
1. Právna forma vášho podniku je:
a) živnosť
b) verejná obchodná spoločnosť
c) komanditná spoločnosť
d) spoločnosť s ručením obmedzeným
e) akciová spoločnosť
f) iná...................................................
2. Váš podnik je na trhu:
a) do 1 roka
b) 1-5 rokov
c) viac ako 5 rokov
3. Veľkosť vášho podniku je:
a) malý podnik (1-49 zamestnancov)
b) stredný podnik (50-249 zamestnancov)
c) veľký podnik (viac ako 250 zamestnancov)
4. Oblasť podnikania:
a) výrobný podnik
b) nevýrobný podnik
5. Podporovali ste vstup SR do eurozóny pred januárom 2009?
a) áno
b) skôr áno
c) skôr nie
d) nie
6. Pri príprave na prijatie eura ste sa riadili postupmi odporúčanými NRSR a NBS?
a) áno
34
b) nie
7. Mali ste vo vašej spoločnosti vypracovaný harmonogram zavedenia eura?
a) áno
b) nie
8. Boli ste k 1.1.2009 plne pripravený na prechod na euru?
a) áno
b) skôr áno
c) skôr nie
d) nie
9. Ako hodnotíte priebeh prijatia eura vo vašej firme?
a) hladký
b) s menšími problémami
c) problematický
10. Ktorá z nasledovných položiek predstavovala najvyšší podiel na nákladoch
zavedenia eura pre váš podnik?
a) náklady na duálne zobrazenie
b) náklady na informačné technológie
c) náklady na vzdelávanie a školenie
d) iné ..........................
11. Bol vo vašej spoločnosti konkrétny zamestnanec zodpovedný za prechod na euro?
a) áno
b) nie
12. Zúčastnil sa váš zamestnanec nejakého semináru či školenia súvisiaceho
s prechodom na euro? (ak áno, napíšte akého)
a) áno .................................................................
b) nie
13. Aké investície si vyžiadalo prijatie eura pre vašu firmu?
( Uveďte, prosím percento obratu. )
................................................................
14. Zaznamenali ste vo vašej spoločnosti problémy počas prechodu na euro či
duálneho obdobia? (ak áno, napíšte aké)
a) áno ................................................................
b) nie
15. Využili ste možnosť predzásobenia sa euro bankovkami a mincami?
35
a) áno
b) nie
16. Aký dopad malo zavedenie eura na vašu konkurencieschopnosť?
a) určite pozitívny
b) skôr pozitívny
c) skôr negatívny
d) negatívny
e) žiaden
17. Ako vnímate v súvislosti so zavedením eura odstránenie kurzového rizika?
a) určite pozitívny
b) skôr pozitívny
c) skôr negatívny
d) negatívny
e) žiadny
18. Považujete zavedenie eura za výhodné pre váš podnik?
a) áno
b) skôr áno
c) skôr nie
d) nie
36
