Archiv Quark 06 2010

Vydáva:Perfekt, a. s.,

v spolupráci so

Slovenskou akadémiou vied�

Riadite¾ vydavate¾stvaIng. Eduard Drobný

�

ŠéfredaktorkaIng. Jana Matejíèková

�

Hlavný sekretárMarián Babic

�

Grafická úprava a sadzbaDigital Visions, s. r. o.

�

TlaèSlovenská Grafia, a. s.

�

Adresa redakcieQuark

Karpatská 7811 05 Bratislava

telefón: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: [email protected]://www.quark.sk

�

Èíslo 6, jún 2010roèník XVI

�

Poèas roka vyjde 12 èísel, v�dyzaèiatkom mesiaca. Neobjednané

rukopisy redakcia nevracia.

�

Èasopis vychádza s finanènou podporou MŠ SR.

�

Objednávky predplatnéhoa prijímanie inzercie

Vydavate¾stvo Perfekt, a. s.Karpatská 7

811 05 Bratislavatel.: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: [email protected]

�

EV 554/08ISSN 1335−4000

�

Rozširuje Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky na

predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty, alebo

e-mail: [email protected]ávky do zahraničia vybavuje

Slovenská pošta, a. s., Strediskopredplatného tlače, Uzbecká 4,

P. O. BOX 164, 820 14 Bratislava 214,e-mail: [email protected].

�

Preberanie textov a ilustrácií a ichèastí, rozširovanie prostredníctvom

tlaèe èi elektronických médií jemo�né iba so súhlasom redakcie.

Všetky neoznačené obrázky sú z internetu.

Príhovor �

dnes začnem trocha osobne. Chcem hovoriťo zrode vydavateľstva Perfekt, ktoré vydávaknihy, časopisy aj náš Quark a má v týchtodňoch narodeniny. Dvadsiate. Vzniklo po uda-lostiach, ktoré sú označované ako zamatovárevolúcia. Okrem toho, že pri nej došlo k zme -nám politického a spoločenského systémubez fyzického násilia, veľa zamatu v tom pro-cese nebolo. Naopak. Aj keď sa to dnes častoromantizuje, bolo to obdobie dosť nemilosrd-ného vybavovania si oprávnených aj nejestvu-júcich účtov, vyrábania si zásluh, mnohokráttiež fiktívnych, a hlavne – boj o moc. To všetkoje v takýchto situáciách obvyklé a logický je ajpostupný posun v myslení ľudí, ktorým novásituácia priniesla množstvo otázok. Nie iba tým,čo boli v centre diania, ale aj všetkým nám,ostatným. Začali platiť nové poriadky, muselisme na novú situáciu reagovať. Každý po svo-jom. Ja som sa rozhodol vyskúšať si silyv podnikaní. Oslovil som troch bývalých kole-gov, ktorí vtedy vytvorili základ a dnes kostrufirmy, presvedčil som sa, že okolo žije veľadobrých a vzácnych ľudí, ktorí pomôžu, aktreba, a vznikol Perfekt. Vydavateľstvo, ktorémá dnes za sebou vyše 600 vydaných kniž-ných titulov. Vydáva Fifík, pravdepodobne naj-väčší a rozhodne najzaujímavejší detský časo-pis na Slovensku a aj jediný časopis venovanýpopularizácii vedy – Quark. Dvadsať rokov jedlhý čas. Všeličo sa podarilo a logicky dosťtoho aj nedopadlo tak, ako by sme boli chceli,no je sa čím, aj pri potrebnej miere skromnos-ti, po chváliť.

Máme zrejme prioritu, o ktorú nás môže lenmálokto či máločo pripraviť: vydali sme Veľkúknihu o matke a dieťati v náklade, ktorý sa blížik 800 000 výtlačkom (v slovenčine, češtine,dokonca aj v rómštine). Priviedli sme na svet13-zväzkové súborné dielo Vojtecha Zamarov -ského. To sa za posledných 20 rokov nestalo

ani jednému zo slovenských autorov. Terazzačíname vydávať dielo V. Zamarovskéhov audioverzii. A do tretice – po prvý raz smevydali našu najvýznamnejšiu duchovnú pa -miatku – Proglas, z pera svätého Cyrila-Kon -štantína Filozofa v pôvodnom jazyku, tedav hlaholike, v slovenskom a anglickom prekla-de. Ide o európsky a vlastne i svetový unikát,pretože takéto dielo v národnom jazyku dovte-dy nevzniklo a len pripomínam, že je takmer1 500 rokov staré. Mimochodom, tieto knihy siodniesli prezidenti Putin a Bush zo summituv Bratislave pred piatimi rokmi.

Zachytili sme aj v šialenom tempe sa rútiacivlak revolúcie IT. Na začiatku sme niektoré tla-čoviny robili olovenou sadzbou, neskôr foto -sadzbou a dnes systémom DTP pripravímeľubovoľnú knihu či časopis a posielame ho dotlačiarne internetom. Nové technológie otvoriline bývalé možnosti. Zrýchlili a skvalitnili prípravutlačiarenských podkladov, no, žiaľ, celý procesaj odľudštili. Niekedy sme sa stretávali vo vyda-vateľstve s autormi, ilustrátormi, prekladateľmia ostatnými, čo knihy a časopisy tvoria. Dnes simejlujeme, skenujeme, korektúry idú cez inter-net a s tvorcami sa stretávame sporadicky, lebotak, ako sa všetko zrýchlilo, preniesla sa časo-vá zmena aj do nášho života a máme čoraz me -nej času. Na prácu, aj na oddych...

Za nami je 20 úspešných, hoci neľahkýchrokov práce i života. Chcem sa poďakovaťvšetkým, ktorí nám pomohli, keď sme sa pre-dierali cez hromadu predpisov a problémov nasvet, ktorí u nás pracovali a pracujú – ako kole-govia či externisti. Všetkým, čo nám držalipalce a vari najviac vám, milí čitatelia. Bez vásnaša práca nemá zmysel. Časopis či kniha,ktorá sa nedostane k čitateľovi, je mŕtva, bez-cenná. A to je opak toho, o čo sa veľmi snaží-me. O vašu priazeň sa preto aj v nasledujúcichrokoch uchádza spolu s pracovníkmi a pria -teľmi jubilujúceho vydavateľstva Perfekt, a. s.,

Už ste si predplatili Quark?Ešte nie?�budete mať skvelého spoločníka

na voľné chvíle

�ušetríte 3,98 € (120 Sk) na rozdiel od ceny Quarku v novinovom stánku

�NOVINKA! Ak získate ďalších predplatiteľov, máte nárok na ďalšie zľavy

�zaručene dostanete časopis až domov, do práce alebo do školy bez zháňania či rizika, že sa vám neujde

�neunikne vám zaujímavé a hodnotné čítanie

Objednávací lístok nájdete na 2. strane.

1

2

3

4

5

8 � Verím, že nie sme vo vesmíre sami – hovorí vedec roka 2010 prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., ktorý sa venuje výskumu vesmíru a prispel k zisteniu prítomnosti vody pod povrchom Marsu.

14 � Zabijacký inštinkt Mliečnej cesty dokázali vedci, lebo naša Galaxia pohltila oveľa viac trpasličích galaxií, než si predtým mysleli.

16 � Marťanská strava – európsko-kanadský projekt Melissa využíva baktérie na riešenie uzavretého ekosystému.

18 � Mimozemšťania tu boli a vrátia sa! – tvrdí populárny spisovateľ Erich von Däniken, ktorý navštívil Bratislavu a Trenčín so svojou prednáškou Nevyriešené záhady minulosti.

22 � Odpoveď na otázku: Prečo sa vodný disk rozpadne na kvapky, ktorých celkový povrch je menší, než bola jeho plocha?

24 � Jazýčkovce – naše najexotickejšie orchidey – na Slovensku rastú od nížin po pahorkatiny na podobných stanovištiach s vápnitým podložím a kamenistými pôdami.

Objednávka predplatnéhoPrihlasujem sa na odber èasopisu QUARK od è.

Èasopis mi posielajte na adresu:

Meno:

Ulica:

PSÈ, mesto:

Podpis: POZOR! Ak sa prihlásite na odber Quarku, získavate z¾avu 3,98 € / 120 Sk.

Celoročné predplatné potom stojí 13,94 € / 420 Sk.Časopis začnete dostávať hneď nasledujúci mesiac po zaplatení.

Platím týmto spôsobom:

A � poštovou pouká�kou typu U, ktorú mi pošleteB � uhradením faktúry, ktorú mi pošlete

IÈO/DIÈ: èíslo úètu:

Objednávku pošlite na adresu: Vydavate¾stvo Perfekt, a. s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava alebo na [email protected]

26 � Tajomstvo gondwanských raptorov – stopy dravých ope-rených dinosaurov s vtáčou podobou vedú až do odľahlých končín južného prakontinentu Gondwany, kde sa stali súčas-ťou celkom iného evolučného príbehu.

28 � Jubilejný bratislavský autosalón – zástupcovia 31 značiek na ňom uviedli 62 výstavných premiér.

30 � Pitná voda z podzemia– úspešný projekt na indonéz-skom ostrove Jáva dokáže z podzemnej krasovej jaskyneGua Bribin zásobiť 75-tisíc ľudí,ktorí žijú v jej okolí.

32 � Magnetotaktické baktérie – baktérie s kryštá-lom magnetu vo svojom tele

36 � Z letiska polyfunkčná oblasť – územie bývalého medzinárodného letiska Kai Tak v Hongkongu prestavajú na obchodnú, obytnú, rekreač- nú a turistickú oblasť, kde nebu-de chýbať prístavný terminál pre obrovské výletné lode či štadión pre 50-tisíc divákov.

43 � Test – Čo viete a neviete o Majstrovstvách sveta vo futbale?

Obsah 6/2010�

28

24

26

16

Hity mesiaca �

Najväčšie jadro antihmotyMedzinárodný tím vedcov sledujúcich vysokoenergetickézrážky iónov v zariadení známom pod skratkou RHIC(Relativistic Heavy Ion Collider – RHIC) našli dosiaľ najväčšie jadro anti-hyper-hmoty.

Urýchľovať RHIC má obvod 3,8 km a nachádza sav Brookhavenskom národnom laboratóriu (BNL) na LongIslande v štáte New York. Patrí americkému ministerstvuenergetiky. Nové jadro anti-hyper-hmoty, ktoré objavili naurýchľovacom detektore STAR, je antihypertritón zloženýz anti protónu, antineutrónu a častice anti-lambda. Tritón(alebo tiež trícium) je najťažší izotop vodíka s dvomaneutrónmi a jedným protónom. V hyper variante sa jedenneutrón nahradí hyperónom lambda, ktorý podobne akoneutrón nemá elektrický náboj a je o 20 % ťažší. Vytvorený

antihypertritón je najviac výnimočný tým, že obsahuje podivný antikvark. Tento experimentálny objav môže zásadne ovplyvniť nášpohľad na svet, povedal teoretický fyzik Horst Stoecker, viceprezident Helmholtzovej asociácie Nemeckých národných laboratórií.Tento kúsok antihmoty otvára dvere do nových dimenzií jadrovej fyziky. Pred pár rokmi by to nebolo možné. Objav masívneho jadraanti-hyper-hmoty môže pomôcť objasniť napríklad modely neutrónových hviezd. Umožní tiež fyzikom študovať fundamentálne asy-metrie raného vesmíru. Medzinárodný tím vedcov spolupracujúcich na detektore STAR tvoria vedci z 54 výskumných ústavova univerzít z 13 krajín. Medzi nimi je Fakulta jadrová a fyzikálne inžinierska ČVUT a Ústav jadrovej fyziky Akadémie vied ČR.

http://www.bnl.gov/bnlweb/pubaf/PR/PR_display.asp?prID=1075

Molekulou proti obeziteČínski vedci zrejme objavili, ako gén zodpovedný za obezitu začínapracovať, a chcú navrhnúť molekulu, ktorá by ho zastavila.

Gén zodpovedný za hromadenie tuku a obezitu (FTO) sa nachádza naľudskom chromozóme 16. Niekoľko štúdií v minulosti ukázalo, že jesilne prepojený s priberaním hmotnosti. Vedci však len teraz prichá-dzajú na to, ako v skutočnosti pracuje. Tento gén sme identifikovalivďaka výskumu na príslušníkoch rôznych etnických skupín – obyvateľovKaukazu, Číny, Japonska a Južnej Kórey. Dokázali sme spojenie FTOs obezitou, povedal vedúci výskumného tímu Džidžie Čai z Národnéhoústavu biologických vied v Pekingu. Preto chcú čínski vedci vytvoriťmalú molekulu, ktorá by blokovala aktivity FTO a zabránila jeho fungo-vaniu. Prvé pokusy chcú robiť na myšiach. Čai však spresnil, že eštevždy majú pred sebou dlhú cestu pri hľadaní lieku, ktorý by zabránil

obezite alebo by poslúžil na jejprevenciu. Celosvetovo sa pri-tom obezita stala závažnýmproblémom. V roku 2005 maloasi 1,6 miliardy ľudí staršíchako 15 rokov nadváhu a naj -menej 400 miliónov ich boloobéznych. Podľa odhadovSvetovej zdravotníckej organi-zácie by v roku 2015 malo maťnadváhu 2,3 miliardy ľudí a vy -še 700 miliónov ich budeobéznych. Pritom obezita zvy-šuje riziko predčasného úmr -tia, cukrovky, srdcových cho-rôb, mozgových príhod, zvý-šeného tlaku krvi a rakoviny.

http://www.reuters.com/article/idUSTRE6364O420100407

Včely vidia rýchlejšieVčely vidia svet až päťkrát rýchlejšie než ľudia.K tomuto záveru prišli v Londýnskej univerzite kráľovnej Mary. Umožňuje im to najrýchlejšie farebnévidenie spomedzi všetkých zvierat a ľahšiu orientáciuv tieni kríkov pri hľadaní potravy.

Schopnosť vidieť pri veľkých rýchlostiach je spoločná rých-lo lietajúcemu hmyzu. Umožňuje im uniknúť predátorom.Napriek tomu sa doteraz nevedelo, či sa včelám pri vyso-kých rýchlostiach letu darí udržal plnofarebný obraz. Vý -skum britských vedcov ukázal, že to tak je, hoci s určitýmspomalením. Včely teda aj pri vysokých rýchlostiach letuvnímajú svet plnofarebne dva razy rýchlejšie než človek.Dr. Peter Skorupski, ktorý viedol výskum, to vysvetlil: My,ľudia, nedokážeme sledovať očami rýchlo lietajúci hmyz, aleony sa môžu navzájom sledovať vďaka svojmu rýchlemupohľadu. Rýchlosť nášho videnia závisí od toho, ako sav bunkách sietnice nasníma obraz a pošle do mozgu. Väč -šine lietajúceho hmyzu to ide rýchlejšie ako človeku. Včelyboli prvými živočíchmi, pri ktorých vedci dokázali farebnévidenie. Zistili však, že na to spotrebujú viac energie než načiernobiele videnie. Preto vidia farebne len na blízko. To imvšak poskytuje dostatok detailov na to, aby našli obľúbenékvety a vedeli sa orientovať pri lete domov.

http://www.sciencedaily.com/releases/2010/03/100317101348.htm

jún 2010 / Quark 3

4 Quark / jún 2010

Magazín�

Pozor • STOP • Prichádza cunami • STOP

Sebavedomý = úspešnýÚspech na skúške alebo v súťaži je do veľkej miery ovplyv-nený aj sebavedomím. A práve to často klesá tým viac,čím viac je konkurentov. Dokázali to vedci na základevyhodnotenia takzvaných SAT testov. Čím bola skupinamenšia, tým lepšie účastníci skončili. Aby vedci zistili, čitento efekt funguje aj v prípade, že o nič nejde, spravilidruhý pokus. 1 382 študentov s porovnateľnými vedomos-ťami nechali absolvovať psychologický test a menili veľ-kosti skupín. Opäť dosiahli lepšie výsledky tí, ktorí pracovaliv malých skupinách. Vedci z toho vyvodzujú, že čím väč-šie šance na úspech vidíme, tým zjavnejšia je motiváciaa napokon aj úspech.

Papierová batériaPokým pri normálnych batériách sú katódy a anódy zväčša kovové, v jed-nej novovyvinutej batérii sú z papiera. Nie však z obyčajného, ale vrstve-ného. Vedci použili obyčajný kancelársky papier, na ktorý naniesli uhlíko-vé nanorúrky. Nanorúrky sú v spojení s týmto papierom veľmi dobrými vo-dičmi elektrického prúdu. Navyše majú veľkú kapacitu, ktorá rastie s hrúb-

kou navrstvenia.Okrem toho je pa-pier v porovnanís ostatnými využí-vanými materiál-mi, ako sú plastalebo sklo, pružný,takže ani ohýbanieneovplyvňuje jehovlastnosti. Vedcitestovali vlastnostisvojich akumulá-torov a úspešnepripojili túto papie-

rovú batériu na diódu. Podobne ako normálne nabíjateľné batérie dokážepapierová batéria opakovane vydať vyše 90 % energie. Aby vedci urobilibatériu ešte ľahšiu, plánujú nahradiť papierom aj stenu oddeľujúcu che-mikálie. Či bude táto nová technológia masovo využiteľná, ukáže čas.

Takýto telegram by mohli vedci dostať od blížiacej samorskej vlny cez telekomunikačné káble na morskomdne. Cunami so sebou nesie ohromné množstvo vo-dy, no na hladine sa nemusí objaviť viac ako malá vln-ka. Môže sa však prejaviť inak. V slanej vode sa na-chádzajú voľné ióny vodíka a chlóru. Masívny pohybtýchto častíc v magnetickom poli Zeme by mohol pre-ukázať impulz v telekomunikačných drôtoch. Keby boldostatočne veľký na to, aby sa dal odlíšiť od bežnýchšumov, mohol by slúžiť ako varovanie pred blížiacousa hrozbou. Tento efekt je známy už viac ako tridsaťrokov, no len nedávno vedci zostrojili trojrozmerný po-čítačový model cunami v Indickom oceáne z roku 2004.Výpočty potvrdili, že je možné jasne zachytiť signálniekoľkokrát väčší ako bežný šum. Nová metóda jejednoduchá aj lacná, a preto by mohla byť vhodnýmdoplnkom k doterajšiemu systému. V šume sa všakmenšie cunami pravdepodobne stratia, preto tieto me-rania nemôžu nahradiť súčasný spoľahlivejší systémvčasného varovania, ktorý dáva vedcom viac informá-cií o pôvode a smere šírenia sa vlny. Ak však úrady ne-budú schopné včas varovať verejnosť, akákoľvek me-tóda detekcie cunami bude zvytočná.

� ZM

Magazín �

Robot chirurgChirurgovia v posledných rokochveľmi hojne využívajú výdobytkyinformatiky a mechaniky. Pokojnéruky robotov im uľahčujú množstvooperácií a miniatúrnych rezov, kto-ré by človek jednoducho nezvládol.V jednej oblasti sa však roboty eštevždy nevyužívajú. Pri operáciáchsrdca. Jeho neustále sa meniacitvar pri pulzovaní znamená pre tro-chu nemotorného robota nepred-staviteľnú prekážku pri rezaní.Francúzski vedci sa napriek tomusnažia navrhnúť trojrozmerný mo-del, ktorý by dokázal predpove-dať pohyby srdca. Spočiatku hochceli vyrobiť na základe dvojroz-merných snímok, no nepravidelnýtvar vždy spôsoboval nepresnos-ti. V súčasnosti však už poznajúspôsob, ako vytvoriť spoľahlivý troj-rozmerný model. Vďaka nemu bysa robot dokázal pohybovať kon-tinuálne so srdcom. Pri operáciáchs robotmi je riziko počas operáciei komplikácie po nej podstatnemenšie, takže raz by sme sa moh-li dočkať aj takých bežných ope-rácií, ako je bypass, za účasti ro-botov.

Tí, čo bývajú v blízkosti európskych letísk, iste blahorečili islandskej sopkeza odstavenie leteckej prepravy. Aspoň niekoľko dní si užili pokoj a ticho.Veď hluk z lietadiel je nielen znervózňujúci, ale dokonca sa z neho dá ajochorieť. Podľa brémskeho lekára a epidemiológa Eberharda Greiseratrpia ľudia žijúci v blízkosti letísk vo väčšom množstve na srdcovo-cievneochorenia a poruchy spánku. Napríklad ženy vo veku okolo 40 rokov,denne vystavené 60-decibelovému hluku z lietadiel, majú až dvakrát väč-šie riziko srdcovo-cievnych chorôb než ženy v tom istom veku, ktoré také-mu hluku nie sú vystavené. U mužov okolo 40 rokov stúpa toto riziko ažo 69 %. Podľa vedcov by dokonca aj rakovina prsníka a leukémia mohlibyť určitým spôsobom ovplyvnené takýmito podmienkami. 60 decibelovpritom vôbec nie je až taký veľký hluk, bežné krčmové rozhovory bývajúčasto hlasnejšie.

Nebezpečnýletiskovýhluk

jún 2010 / Quark 5

Férový testosterónPred rokmi vedci na pokusoch s hlodavcami zistili, ževykastrovaní samčekovia sa začali správať pokojnejšiea menej sa hádali. Na základe toho sa v literatúre, umeníaj médiách rozšíril názor, že testosterón robí ľudí agre-sívnejšími. V USA sa dokonca zvýšená hladina testoste-rónu u páchateľov brala ako poľahčujúca okolnosť. Chris-toph Eisenegger a jeho tím z univerzity v Zürichu testo-vali 300 žien. Podali im testosterón alebo placebo a poštyroch hodinách im zadali úlohu, pri ktorej museli robiťcenové ponuky. Výsledok bol celkom jasný. Ženy, ktorédostali testosterón, sa správali spravodlivejšie než tie,ktoré dostali placebo. Michael Neaf, spoluautor štúdie,tvrdí, že mužský pohlavný hormón nerobí ľudí agresív-nejšími, ale prosociálnejšími. Prinajmenšom u žien.

Magazín�

6 Quark / jún 2010

Detský strachLiat Sayfan a Kristin Hansen Lagattutaová z univerzity v Ka-lifornii sa zaoberali otázkou, ktorá určite zaujíma mnohýchrodičov. Ako by mohli deti zbaviť strachu pred strašidlami,ktoré za nimi prídu do izby hneď potom, čo im rodičiazhasnú svetlo a zavrú dvere? Pri svojom výskume rozprá-vali pred spaním 50 deťom vo veku 4 až 5 rokov príbehyo príšerách, ktorých sa boja. Pri tom im ukazovali aj obráz-ky. Aby sa testovaní dokázali lepšie vžiť do príbehu, hlav-nými hrdinami boli vždy malé deti. Nakoniec sa ich vedcispýtali, ako sa cítili, keď porazili danú príšeru. Zatiaľ čo ma-lé deti premýšľali, či bolo strašidlo dobré alebo zlé, staršiezalovili vo svojej pamäti a spomenuli si, že v skutočnostižiadne strašidlá neexistujú a je to iba rozprávka. Približneod šiestich rokov dokážu deti bezproblémovo rozlišovaťmedzi fiktívnym a reálnym strachom. Vo vyššom veku do-kážu deti zaujať k strachu už aj jasné stanovisko. Chlapcichceli strašidlo poraziť, no dievčatá by pred ním radšejzdupkali.

Pažravá bielkovinaVlastne bielkovina iba spôsobuje pažravosť. Markus Stof-fel z Federálnej polytechniky v Zürichu so svojimi kolegamiskúmali bielkovinu Foxa2 z oblasti hypotalamu, ktorá má znač-ný vplyv na látkovú výmenu a príjem potravy. Aktivitu Foxa2 zanormálnych okolností riadi hladina inzulínu. Čím dlhšia dobaprešla od posledného jedla, tým nižšia je hladina inzulínu v na-šom tele, a tým vyššia je aktivita Foxa2. Na pokusoch s myša-mi, ktorým geneticky trvale aktivovali Foxa2, vedci dokázali, ževplyvom tohto zásahu hlodavce príliš často jedli, no hýbali saaž päťkrát viac než normálne myši. Takisto mali aj zrýchle-nú premenu cukrov a tukov, vďaka čomu sa jednak ľahšie zba-

vili tukového tkaniva a nabrali svalovú hmotu, ale mali aj lepšie krvnétesty a vyššiu citlivosť na inzulín. Foxa2 v mozgu funguje ako strážcametabolizmu. Jeho nedostatok vyvoláva nechuť k pohybu, túžbu popohodlí, a to vysvetľuje správanie sa obéznych ľudí. Pre všetkých platíjedna rada: Telo potrebuje pôstne obdobia, aby sa udržalo zdravé.Radšej sa trikrát denne poriadne najesť a medzitým sa zriecť malýchchuťoviek, ako stále do seba niečo tla-čiť. Hladný organizmus má nižšiuhladinu inzulínu a Foxa2 môžepôsobiť.

Otázka, či žiarenie využívané priprevádzke mobilných telefónov jenebezpečné alebo nie, býva me -dzi odborníkmi čoraz diskutova-nejšia. Oba tábory sa totiž odvolá-vajú na početné štúdie, ktoré príduraz k jednému, inokedy zase k iné -mu záveru. Isabella Deltourová sosvojím tímom z Kodane vyhodnoti-la dáta z registra pacientov cho-rých na rakovinu z Fínska, Nórska,Dánska a Švédska z rokov 1974 až2003. Keďže využívanie mobilnýchtelefónov vzrástlo v 90. ro koch mi -nulého storočia, mal by aj početpa cientov vzrásť v zodpovedajúcommeradle. Register obsahoval 60 000chorých vo veku 20 až 79 rokov.Od začiatku deväťdesiatych rokovvýskum zaznamenal značný ná -

rast rakoviny najmä u žien medzi60 až 79 rokom života, no je veľminepravdepodobné, že by to súvi-selo práve s využívaním mobilnýchtelefónov. Aj keď nárast počtu ma -jiteľom mobilných telefónov ne spô -sobil razantný nárast ľudí s týmtoochorením, neznamená to, že žia-renie nespôsobuje nijaké problé-my. Je totiž možné, že tumory za -príčinené žiarením, ktoré vysielajúmobilné aparáty, vznikajú až podesiatich rokoch. Preto sú potrebnéešte mnohé štúdie, aby určili závis-losť medzi týmito dvoma faktormi.

Nebezpečný mobil?

�Magazín

jún 2010 / Quark 7

Švajčiarski vedci pod vedením Petra Schmida z Vy-sokej školy technickej v Zürichu varujú pred jedo-vatou substanciou, ktorá sa uvoľňuje pri topení ľa-dovcov. Obávajú sa predovšetkým takzvaného POP,čo je anglická skratka pre trvalé organické znečis-tenie spôsobené ťažko odbúrateľnými organickýmijedmi ako DDT alebo dioxíny. Tieto chemikálie bolidesaťročia v ovzduší a nakoniec sa usadili na sne-hovej pokrývke, kde zamrzli v ľade. Pri topení ľadov-cov stekajú spolu s vodou do najbližšieho ľadovco-vého jazierka, a tam sa usádzajú ako sedimenty.

Dokazuje to vrtné jadro z Oberaarsee, ktoré tímvedcov analyzoval. Túto hrádzu založili v roku 1953.V rokoch 1960 až 1970 sa vyprodukovalo množstvoľahko odhaliteľného POP. Začiatkom 70. rokov minu-lého storočia sa množstvo v sedimentoch značneznížilo vďaka zákazu používania týchto nebezpeč-ných látok. Prekvapujúce je, že koncentrácia v sedi-mentoch starých iba 10 až 15 rokov opäť razantnestúpla. Vedci pre to vidia iba jediné vysvetlenie. Keď-že jazero napája ľadovec, tieto škodlivé látky sa doňmohli dostať iba vo vode, ktorá ho každoročne pritopení ľadovca napĺňa. � MA

Jedy z ľadovcov

Zrak žralokov kladivohlavýchUž dlhšie viedli vedci polemiku o priestorovom videní žralokov kla-divohlavých. Jedni tvrdili, že pre polohu svojich očí nie sú schop-né sledovať ten istý objekt oboma súčasne. Druhá skupina tvrdi-la, že práve vďaka ich umiestneniu musia mať priam dokonalépriestorové videnie. Vedci pod vedením McComba z floridskej Atlan-tickej univerzity preto prvýkrát laboratórne skúmali uhol pohľadužralokov kladivohlavých. Pohybovali pritom zdrojom svetla hori-zontálne a vertikálne pod rôznymi uhlami okolo orgánu zraku a za-znamenávali elektrickú aktivitu oka. Namerané uhly sa pritom po-hybovali medzi 159 stupňom až 182 stupňom pre každé oko. Prizostrojení modelu a jeho praktickom vyskúšaní zistili, že uhly po-hľadu jednotlivých očí sa prekrývajú od 13 stupňa až do 48 stup-ňa. Jasne teda dokázali, že tieto morské živočíchy dokážu vidieťnaraz oboma očami jeden predmet a majú priestorové videnie. Za-ujímavé je, že dva druhy žralokov majú dokonca priestorové vide-nie 360 stupňov.

Americkí vedci skúmali kraby druhuCoenobita clypeatusa zistili, že ak súsuchozemské krabyvystavené hluku, spozorujú nepriateľaneskôr, pretože ichpozornosť klesá.Neprirodzený hluk,napríklad burácaniemotorového člna,odvádza pozornosťtýchto zvierat do takejmiery, že útočníkazaregistrujú neskoroa už nemajú čas nie-kam sa ukryť. Hlukmôže teda zapríčiniť,že sa kraby ocitnú v situáciách ohrozujú-cich ich život.

Hlučné nebezpečenstvo Nielen mlieko, ale aj pivo

je dobré na kosti. Obsa hu -je totiž dostatočné množ -st vo kremíka na zväčšeniehrúbky kostí, a tým pomá-ha predchádzať osteopo-róze. K takémuto záverudospeli americkí vedci prianalyzovaní rozličných prí-sad, z ktorých sa varí pivo.Do výskumu zapojili pri-bližne 100 rôznych druhovpiva. Ich výsledok je jas -ný. Pivo s vysokým obsa-hom chmeľu a jačmeňaobsahuje značné množ-stvo minerálu spevňujúce-ho kosti.

Zdravé pivo

Rozhovor�

� Vyštudovali ste jadrovú fyziku a namiesto práce v jadrovej elektrárniste sa dali na vedu. Prečo? � Už na štúdium jadrovej fyziky som išiels tým, že sa jej budem venovať ako vede,takže moja orientácia bola v tomto smerejasná od začiatku. Trochu problém bol v tom,že som sa nevedel rozhodnúť, ktorej jejoblasti sa budem venovať. Či to bude teó-ria jadra, teda klasická jadrová fyzika, aleboteória elementárnych častíc. Nakoniec somto skombinoval tým, že robím kozmickéžiarenie a ním vyvolané jadrové reakcie, čoje jadrovo-fyzikálna časť. Kozmické žiare-nie sú však prevažne protóny, čo sú časti-ce. Po práci v jadrových elektrárňach somnikdy netúžil a netúžim ani teraz.

� Vo svojich výskumoch sa sústreďu-jete najmä na Slnečnú sústavu. Čímvás priťahuje?� Slnečná sústava ma priťahuje tým, že jeto časť vesmíru, ktorá nám je nejakým spô-sobom dostupná. Sme jej súčasťou, jej te-lesá sú našimi najbližšími objektmi, na Zemdopadá množstvo meteoritov, čo je vlast-ne hmota z nich. Takže keď meteority nájde-me, ako nedávno pri Košiciach, máme dosťexperimentálneho materiálu. Na druhej stra-ne realitou je, že keď chceme niekam poslaťprístroje, tak technikou, ktorú máme zatiaľk dispozícii, to môžeme urobiť len k najbliž-ším objektom. Niektoré veci, ktorými sa za-oberám v poslednom čase, však súvisia ajs udalosťami, ktoré sa odohrali oveľa ďalej.Napríklad výskumy výbuchov supernov,vzdialených niekoľko stovák parsekov.

� Veľká časť vašej vedeckej činnostisa spája s Marsom. Prečo práve tátoplanéta?� Zem a Mars vznikali spoločne. Vtedy siboli veľmi podobné, ale potom sa vývoj nanich uberal veľmi rozdielnym spôsobom.

Cieľom môjho záujmu je zistiť, prečo sauberal vývoj na Marse iným smerom, či byrovnaká situácia mohla nastať aj na Zemi.Veď to by znamenalo veľkú katastrofu prenašu civilizáciu. Ďalšou vecou je, že pro-cesy, ktoré pretvárajú povrch Marsu, súoveľa pomalšie ako na Zemi. Má oblasti,ktoré sa od počiatku zmenili len veľmi má -lo. Keď na ne dopravíme prístroje, získameisté informácie, ktoré potom interpretuje-me. Tak sa dozvieme aj to, ako vyzeralanaša Zeme v období pred 4,56 miliardyrokov, keď vznikal a tvoril sa jej povrch.

� Čo majú Mars a Zem najviac rozdielne?� Veľmi stručne a protikladne. Na Zemi savyvinul život, na Marse nie. Na Zemi je napovrchu tekutá voda, na Marse nie. Zemmá silné magnetické pole, Mars ho máveľmi slabé. Zem má hrubú atmosféru, Marsveľmi tenkú. Takže je tu veľmi veľa význam-ných rozdielov. To súvisí aj s možnými dô-sledkami. Keby sa na Zemi stratila vodaa nebola by atmosféra, malo by to katas-trofálne následky na civilizáciu a celkovýživot na Zemi.

� Americký prezident Barack Obamaznovu upriamil pozornosť na Mars. Čo to prinesie?� Tvrdí, že na Mesiaci sme už boli a naMarse ešte nie. Je to prirodzené, že sachce dostať ďalej a Mars je jeden z naj-zaujímavejších objektov. Problém je všakv tom, že hovorí o roku 2020 a neskôr.Nuž, ale dovtedy sa vlády v USA vystrieda-jú. Pamätáme si, že prezident Bush maliniciatívu, v rámci ktorej chcel ísť na Marscez Mesiac, kde by sa stavali vesmírnelode na ďalekú cestu. O pár rokov neskôrmá Obama inú predstavu, príde iný prezi-dent a môže mať ďalšiu predstavu. Pláno-vanie na 10 až 15 rokov je dosť problema-tické. Dôležité však je, že oproti Bushovejiniciatíve Obama sľúbil na projekt ďalšiefinančné zdroje. Podľa Busha NASA nema-la dostať ďalšie peniaze, ale mala by využiťto, čo má. Okrem vyššej efektívnosti Bushnavrhoval zrušiť niektoré existujúce progra-my. Jednou z prvých obetí mal byť pritomHubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý po-skytol viac informácií o vesmíre ako všetkypredchádzajúce výskumy. Preto sa medziodborníkmi zdvihla vlna odporu voči takej-

to politike. Obamov návrh je preto oveľalepší, optimistickejší a reálnejší, aj keď jejeho realizácia dosť vzdialená.

� Už od začiatku vašej vedeckej činnosti spolupracujete s NASA a americkými vedeckými inštitúciami,ktoré sú na ňu napojené. Ako sa tozačalo?� Po skončení kandidatúry som odišiel v ro-ku 1992 na postdoktorandský pobyt do Ná-rodných laboratórií v Los Alamos, kde sompracoval na jednom z najväčších projektovzameraných na výskum Marsu Mars Ob-server. Medzi prístrojmi družice boli ne-utrónový spektrometer a spektrometer ga-ma žiarenia. Robil som pre ne simulácietoho, čo sa očakávalo, že tieto prístroje ma-jú merať. Nanešťastie sa táto misia skon-čila neúspešne, lebo sme stratili kontakts družicou, takže konkrétne výsledky smenemali žiadne. Ale vďaka týmto kontaktomsom sa zapojil do ďalších misií NASA.V prvom rade do experimentu Mars Odys-sey, ktorého misia sa začala v roku 2001a objavila na Marse vodu. Robil som určitévýpočty pre budúci let ku kométe, či k Mer-kúru. Moje zameranie pri všetkých experi-mentoch je na simuláciu podmienok a opti-malizáciu prístrojov, ktoré by mali meraťunikajúce gama žiarenie a neutróny. Tie savyužívajú na určovanie prvkového zloženia

8 Quark / jún 2010

Verím, že nie sme vo vesmíre sami

� Hovoríme s Vedcom roka 2010 prof. RNDr. Jozefom Masarikom,

DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK

Sonda Mars Odyssey hľadala na Marse aj vodu.

objektov, prípadne registráciu vody aleboiných prvkov. Energie uvoľnených neutró-nov totiž závisia nielen od toho, ako vznik-li, ale aj od toho, v akom prostredí sa po-hybujú. Ak je to v prostredí, v ktorom jevoda, bude viac pomalých neutrónov. Prá-ve meranie pomeru tokov pomalých a rých-lejších neutrónov sme použili na určenieprítomnosti vody pod povrchom Marsu.

� Čo pripravujete ďalej? A to nielen v spolupráci s NASA, ale aj s ďalšímivedeckými pracoviskami.

� V súčasnosti sa dosť zaoberám otázka-mi, ktoré súvisia s upresňovaním hafnio-volfrámového chronometra. Na jeho vy -tvorení som spolupracoval práve s Ameri -čanmi. Tento prístroj umožňuje určovaťdoby vzniku vodných objektov, ale aj pro-dukciu železa, čo je tiež charakteristicképre niektoré prebiehajúce procesy. Venu -jem sa aj aplikáciám, ktoré sme pôvodnevyvinuli pre vesmírny výskum, aby sa dalipoužiť v pozemských podmienkach. Štu-dujeme napríklad produkciu kozmogén-nych nuklidov vo vzorkách ľadu a pozerá-me sa, čo nám to hovorí o zmenách inten-zity slnečnej činnosti, geomagnetického po -ľa, či sú tam dôkazy, ktoré ukazujú na prí-tomnosť výbuchov silných objektov, akosú supernovy alebo silné zdroje gama žia-renia. Kozmogénne nuklidy sú totiž izotopyprvkov, ktoré nie sú bežne prítomné či užv atmosfére Zeme, meteoritoch alebo inýchobjektoch. Vznikajú v dôsledku toho, žekozmické žiarenie vyvoláva jadrové reak-cie, ktoré ich produkujú. Typickým kozmic-kým nuklidom je uhlík 14, ktorý sa používana datovanie. Štandardne máme uhlík 12.Ďalšími známymi sú berýlium 10 či berý-lium 7. Veľa týchto nuklidov sa používa vovesmíre na datovanie katastrofických pro-cesov, v atmosfére Zeme na štúdium tran -sportu vzdušných hmôt a na povrchu Ze -me na meranie rýchlosti erózií.

� Spomenuli ste hafniovo-volfrámovýchronometer. Na akom princípe pra-cuje a na čo slúži?� Je to chronometrer založený na hafniua volfráme. Vychádza z toho, že hafniumsa rozkladá na volfrám. V závislosti odtoho, kedy sa oddelilo jadro Zeme od pláš-ťa, záleží, koľko hafnia sa už rozpadlo. Odtoho závisí koncentrácia dcérskych pro-duktov volfrámu na povrchu Zeme. Hafniumje ťažké a tiež v dôsledku jeho chemickýchvlastností, sa pri oddeľovaní dostalo z pláš -ťa do jadra takže proces narastania dcér-

skych produktov na povrchu Zeme prestal.Izotopy volfrámu sa môžu produkovať ajako kozmoidné nuklidy. Môj príspevok bolv tom, že pre chronometer som robil ko -rekcie, ako túto časť kozmického žiareniaurčiť a aká je významná, čím sa umožnilospresniť vek Zeme na 4,56 miliardy rokov.

� Určovali ste aj vek ďalších planét?Sú približne rovnako staré ako Zem?� Určovali sme aj vek iných planét, Me-siaca, ako aj asteroidov, o ktorých predpo-kladáme, že z nich pochádzajú meteority.Mohli sme to však robiť len v tých prípa-doch, že máme z týchto telies vzorky voforme meteoritov. Vo vekoch planét sú urči-té rozdiely, ale nie sú veľké. To dokazuje,že Slnečná sústava sa formovala v rovna-kom období. Pokiaľ ide o asteroidy, tie

vznikli v dôsledku zrážok rôznych objektov,takže tam je to iné a existuje širšia časováškála.

� Jedným z najzaujímavejších a súčasne najrozšírenejších projektovhľadania mimozemských civilizácií jeSETI, teda Search for ExtraterrestrialIntelligence – Hľadanie mimozemskejinteligencie. Myslíte si, že môže nájsťdôkazy o tom, že vo svete existujú ajiné civilizácie?� Myslím si, že je otázkou času, kedy satieto dôkazy nájdu. Som presvedčený, žeexistuje život aj inde a dokonca o tom, žeten život môže byť na vysokej úrovni, ktorúnazývame civilizáciou. Či to už bude pro-stredníctvom SETI, ktoré analyzuje elektro-magnetické žiarenie, alebo nájdeme nižšiuformu života v nejakom meteorite či pozo-rovania kozmickými ďalekohľadmi, ktorébudú pozorovať planéty mimo Slnečnejsústavy, to ťažko predpovedať. Ale verím,že niekoho nájdeme, že nie sme vo vesmí-re sami.

� Častou otázkou v súvislosti so všet-kým výskumom v poslednom období,keď sa na všetko pozerá cez peniaze,býva: Na čo je to dobré? Takže na čoje pre ľudstvo dobrý výskum vesmíru?� Začnem parafrázou výroku jednéhomúdreho človeka, ktorý povedal: Nie je ničpraktickejšie ako dobrá teória. Výskumvesmíru je však podľa mňa dobrá investí-cia, lebo ňou poznávame dobré veci, ktorébudeme možno vedieť v budúcnosti využiť.Budeme vedieť, ako sa bude vyvíjať našaZem, či sa nespôsobíme svojou vlastnoučinnosťou nejakú katastrofu. Ak áno, takbudeme potrebovať podklady na ďalšierozhodnutia. Ak sa budeme chcieť či mu-sieť sťahovať inde, budeme potrebovať ve-dieť, kde a aké sú tam podmienky. Dúfam,že to sa nestane, že je to tak trochu sci-fidôvod. Ďalšou vecou však je, že skúmaniesvojej minulosti je predmetom prirodzené-ho záujmu človeka. To, ako vznikol vesmír,Slnečná sústava a naša planéta je tiežsúčasťou takejto histórie. Veľmi dôležité súvšak vedľajšie produkty tohto výskumu,najmä rozvoj technológií a čo všetko námto prináša. Veď bez vesmírneho výskumua jeho technológií by sme dnes nemalisa telitnú komunikáciu, neboli by mnohémateriály, ktoré sa používajú od textilnéhopriemyslu cez zdravotníctvo až po známyteflon. A to je obrovský prínos.

� Pripravil MARIÁN BABICFoto: VLADIMÍR ŠMIHULA

Rozhovor �

jún 2010 / Quark 9

Na Zemi sa vyvinul život, na Marse nie. Na Zemi je na povrchu tekutá voda, na Marse nie. Zem má silnémagnetické pole, Mars ho máveľmi slabé. Zem má hrubúatmosféru, Mars veľmi tenkú.Takže je tu veľmi veľavýznamných rozdielov.

Viete, že:Rozhovor s profesorom Masarikom si môžete vypočuť aj 11. júna o 13.00na rádiu Devín v relácií Solárium.

Výskumníci z Los Alamos zostavili takúto mapu výskytu vody pod povrchomMarsu. Urobili tak na základe výsledkov meraní neutrónového mikroskopu na palube z Mars Odyssey.

Sever Juh

Keď sa povie skener, mnoho používateľovsi predstaví samostatné zariadenie vo for -me veľkej škatule na pracovnom stole alebomodul v rámci multifunkčného zariadenia.Canon imageFORMULA P-150 je nielen pre-nosný a zmestí sa do notebookovej tašky,ale napája sa prostredníctvom portu USB po -čítača. Vďaka tomu môžete skenovať kdekoľ-vek. Je ideálny pre používateľov, ktorí po tre -bujú papierové dokumenty ho cikde na ske -novať, napríklad počas obchod ného rokova-nia. Ide o dokumentový skener s hmotnosťou970 gramov a rozmermi 280 × 95 × 40 mmv zatvorenom stave. Pod poruje duplexné ske -novanie, ale aj skenovanie z jednej stranys možnosťou výberu prednej alebo zadnej.Takisto rozpozná čisté strany vložené v zá -sobníku a tie ne uloží do výsledného doku-mentu. Okrem toho automaticky roz pozná -

10 Quark / jún 2010

REVUE� Gmail, ako ho nepoznáte, no mali by ste! � Spoznajte BIOS do hĺbky � Súborové systémy detailne � Vyberte si správne a bezpečné heslo � Pokročilé vlastnosti vo Windows 7

HARDWARE� Duel šesťjadrových procesorov � Megatest navigácií GPS � Notebooky za vysvedčenie � Test základných dosiek � Súboj inteligentných telefónov

SOFTWARE� Adobe Creative Suite 5 � Návody pre Zoner Photo Studio 12 � Seriál: Telefónia VoIP � Nástroje na sťahovanie dát

INTERNET a SERVIS� Uložte si súbory na internete � On-line aplikácie od Googlu a Microsoftu � Riešime problémy našich čitateľov

Nezabudnite, vychádzame 2. júna 2010.

V júnovom èísle časopisu PC REVUE nájdete:

Cestovný skener do tašky

�

Najnovší model inteligentného telefónu HTC Legend sa tvarom ponáša na svojho predchod-cu HTC Hero, ktorého sme doposiaľ považovali za najvydarenejší model na platforme GoogleAndroid. Štafetu teraz preberá HTC Legend s niekoľkými zlepšeniami. Pod displejom je štan-dardná súprava tlačidiel na ovládanie zariadenia so spomínaným operačným systémoma trackball vystriedal optický senzor, ktorý zároveň funguje ako tlačidlo. Príjemné je aj hliníko-vé vyhotovenie v kombinácii s gumovým povr chomna zadnej strane a pohodlné držanie pri bežnompoužívaní alebo telefonovaní. Horná strana má tla-čidlo na vypnutie zariadenia alebo displeja a takis-to je tu konektor na HF súpravu, dodávanú spolus telefónom. Hodí sa aj na pripojenie bežných slú-chadiel pri počúvaní hudby. Súpravu tlačidieldopĺňa tlačidlo na ovládanie hlasitosti a fotoaparáts prisvetľovacou diódou na zadnej strane. Hlavnýovládací prvok predstavuje multidotykový displejs rozlíšením 320 × 480 bodov a veľkosťou uhlo-priečky 3,2 palca. Procesor pracuje na frekvencii600 MHz a na pohodlné používanie funkcií podoperačným systémom Google Android 2.1 je tu aj384 MB RAM a 512 MB ROM na uskladnenie dát.Samozrejmá je podpora pamäťových kariet microSDHC až do kapacity 32 GB. O automatic-ké nastavenie jasu sa stará snímač okolitého osvetlenia a pri navigácii pomôže integrovanýmodul GPS a digitálny kompas. Hlavným prvkom je systém HTC Sense, ktorý upravuje roz-hranie operačného systému a pridáva ďalšie možnosti. Efektné widgety slúžia na zobrazova-nie počasia, hodín, kalendára, burzových kurzov, obrázkov a mnohých ďalších prvkov. K dis-pozícii je FM rádio, multimediálny prehrávač hudby a videa. Kontakty sú prepojené so služ-bami sociálnych sietí, pochopiteľne, je tu aj natívna podpora služieb Google. Okrem udalostíz Microsoft Outlook si telefón stiahne aj udalosti z on-line kalendára Google Calendar. Po -užívateľ sa môže rozhodnúť, do ktorého z nich udalosť uloží. Ďalšie aplikácie a hry sa dajú sťa-hovať zo služby Market. Podpora formátov PDF a kancelárskych dokumentov tu už je, stiah-nuť si však môžete aj iné aplikácie na tento účel.

Ide o vypracovaný telefón s výborným a dobre použiteľným ovládaním. Alfa-blendingna vytvorenie efektu ako v systéme Microsoft Windows so zapnutým rozhraním Aero,podpora Adobe Flash a rýchly fotoaparát s veľmi kvalitnými fotkami robia z tohto modelušpičku nielen na tejto platforme.

Legenda medzi inteligentnými telefónmi

va farebné do kumenty, orientáciu strána napráva zo šikmenie predlohy. Vďakazabudovanému podávaču umožňujenaskenovať v jed nej dávke 20 listov pa -piera. V najrýchlejšom režime, keď po -uží va rozlíšenie 150 dpi, na skenujejeden list formátu A4 za 4 sekundy.V reálnej praxi dosahuje rýchlosť 15strán za minútu, ak skenuje stranyz podávača hneď po sebe. Rozlíšenie možno zvyšovať v po stupných krokoch až na 600 dpi.Skenovací snímač je typu CMOS CIS a odporúčaný pracovný cyklus je 500 skenovaní za deň.V prípade farebného skenovania je farebný výstup v 24-bitových farbách a v prípade čierno-bieleho režimu je to v 8 bitoch, teda 256 odtieňoch sivej. Nespornou výhodou je, že skenerobsahuje potrebné ovládače, takže ho mô žete pripojiť k inému počítaču bez toho, aby bolotreba doň čokoľvek inštalovať.

Silná stránka je softvérová výbava. So softvérom CaptureOnTouch môžete automatizo-vať skenovanie úloh a priamo stlačením tlačidla na skeneri vytvoriť dokumenty v obrazo-vých formátoch alebo vo formáte PDF a odoslať ich e-mailom alebo vytlačiť na tlačiarni.Samozrejmá je možnosť ukladania v počítači bez ďalšieho spracovania. Počas skenova-nia si používateľ sám volí pokračovanie úlohy, až na jeho podnet sa uloží konkrétny ske-novací vstup do požadovaného súboru. K ďalšej výbave patrí softvér na rozpoznávaniepolí z vizitiek s názvom Presto! BizCard 5 a program PaperPort na organizovanie naske-novaných predlôh a úpravu dokumentov PDF.

Digitálne technológie Pripravujeme v spolupráci s

Digitálne technológie �

jún 2010 / Quark 11

� DHCP – skratka pojmu Dynamic HostConfiguration Protocol, je aplikačný proto-kol dynamickej konfigurácie zo servera,uľahčujúci používateľom pripojenie dosiete a súčasne zabezpečujúci jedineč-nosť IP. Využíva sa hlavne na automaticképrideľovanie adresy IP koncovým počíta-čom v sieti. Server súčasne s adresou pri-deľuje aj ďalšie nastavenia, napríkladmasku siete, adresy serverov DNS a iné.

Klientsku časť DHCP má každá koncovástanica, ktorá sa po pripojení do sietesnaží nájsť server DHCP. Server ponúknemožné adresy IP a klient si z nich jednuvyberie. Po požiadaní o ňu a následnompridelení serverom môže klient adresupoužívať po dobu „požičania“. Ak do uply-nutia vymedzeného času nedostane novépotvrdenie, musí prestať používať pridele-

nú adresu IP a server ju môže poskytnúťinému klientovi.� LED – za touto skratkou sa skrýva pojemLight Emitting Diode (dióda emitujúca svet-lo). Ide o elektronickú polovodičovú súčiast-ku, ktorá po privedení elektriny vyžaruje svet -lo. Pre elektroluminiscenčné diódy je cha -rakteristická nízka spotreba elektrickéhoprúdu, veľká účinnosť a vysoká životnosť.V porovnaní so žiarovkami produkujú menejtepla, nie sú citlivé na otrasy a dosahujúvýrazne kratší čas spínania.

LED sa vyrábajú v rozmanitých farbách,ale aj infračervené i ultrafialové a s rôznymstupňom svietivosti. Uplatnenie našli pri vý -robe osvetľovacích telies, počítačovýchdi splejov, svetiel a prístrojových panelovv automobiloch, plochých televíznych prijí-mačov, nájdete ich v hodinkách, vojenských

či lekárskych prístrojoch, zariadeniach spo -trebnej elektroniky, informačných tabuliacha podobne.� Paket – tento pojem označuje blok akozákladnú jednotku používanú na prenosinformácií v počítačových sieťach. Výhodablokového prenosu dát je efektívna výmenanajmä dlhých správ. Paket sa skladá z hla-vičky obsahujúcej informácie o tom, komuje určený, ale aj kto ho posiela, kontrolný sú -čet a iné riadiace údaje. Nasledujú dáta tvo-riace najväčšiu časť. Na zistenie chýb, ktorésa vyskytnú počas prenosu, slúžia prílohypaketov obsahujúce potrebné dáta.

Existujú aj datagramy, čo je druh paketovs „nespoľahlivým“ prenosom dát, pri ktorýchnedochádza k overovaniu doručenia a odo-sielateľ o ňom nedostane správu. Napríkladprotokol TCP využíva IP na spoľahlivý, UDPzasa na nespoľahlivý prenos dát.

� JÁN GÉCI

Slovníček pojmov vo výpočtovej technike

www.ilovepdf.comAj keď formát PDF má približne rovnaký tábor zástancov ako odporcov, jedno sa muuprieť nedá. Je rozšírený, a to poriadne. O to vypuklejšie pociťujú radoví používateliaabsenciu jednoduchých nástrojov na prácu s ním, napríklad na spájanie alebo roz-deľovanie dokumentov PDF. Táto on-line služba to dokáže, navyše prekvapivo jed-noducho. Podporuje maximálne desať súborov, každý do veľkosti 8 MB, samozrejme,nechránených heslom.

Na potulkách svetom www

www.skolnisesit.czAk sa povie on-line školská aplikácia, väčšina z vás si asi predstaví na prvom mies-te nevzhľadnú, nepraktickú a zastaranú stránku HTML, plnú rámcov, blikajúcich gifova podobne. O tom, že školská aplikácia môže byť užitočná, praktická, moderná a sym -patická, sa nás pokúša presvedčiť tento produkt. A v našom prípade sa mu to poda-rilo. Zdieľanie dokumentov a komunikácia spolužiakov je niečo, čo dnes študenti rie-šia iba provizórne, hoci môžu moderne, dokonca aj mobilne.

x.minutes.atToto je veľmi šikovný a zároveň jednoduchý nástroj. Odpočíta vám alebo obmedzíčas strávený na konkrétnej stránke. Naučíte sa tak lepšie kontrolovať čas, ktorý trávi-te napríklad na Facebooku alebo na spravodajskom serveri. Autori pamätali na maxi-málnu jednoduchosť a vypracovali jednoduchú syntax, vďaka ktorej nemusíte stránkuani navštíviť. Po navolení stránky 5.minutes.at/facebook.com napríklad obmedzí po -byt na Facebooku na 5 minút.

compfight.com/search/Lepší než štandardný vyhľadávací nástroj na hľadanie vo fotografiáchv službe Flickr. Umožňuje napríklad vyhľadávať vo fotografiách označenýchako voľne šíriteľné, ale najmä ukazuje už vo výsledkoch vyhľadávania ma -ximálnu stiahnuteľnú veľkosť fotografie. Pomôže vám predovšetkým vte -dy, keď napríklad hľadáte nové kreatívne pozadie pracovnej plochy, aleaj voľne použiteľné obrázky pre svoj projekt.

� Spotrebná elektronika Pripravujeme v spolupráci s časopisom BZ!


� Gadgety pre špiónov� Rolovacie displeje� Fotovoltaické články� Buďte vždy v prvom rade / Olympus

SP800-UZ � Slušný výkon v malom tele /

HTC HD Mini� Niektoré chyby a mýty spojené

s používaním televízora� Nevolnosť vyvolaná trojrozmernými

filmami

V júnovom čísle časopisu BZ! nájdete:

Spoločnosť Mamiya má v po nuke nové digitálne fotoaparáty DM33, DM40 a DM56.Kým prvý spomínaný foto aparát má „len“ 30 Mpix sen zor CCD, jeho silnejší bratia dis-ponujú už o niečo výkonnejšími 40- a 56-megapixelovými senzormi CCD. Foto aparátyobsahujú najnovšie šošovky z dielne Schneider-Kreuznach a dotykové dis pleje s roz-mermi 6 × 7 cm.

Verzia DM33 má rozsah ISO 50-800 s rozlíšením 6 726 × 5 040 bodov. Silnejšia ver-zia DM40 má rozsah ISO 80-800 s rozlíšením 7 360 × 5 562 bodov a DM56s rovnakým rozsahom ISO ako DM40 podporuje rozlíšenie 9 288 × 6 000 bodov.Cena modelu DM40 je približne 14 750 €.

Mamiya so 40- a 56-megapixelovými senzormi

Vooky:Multimediálne elektronické knihy Začínajúca spoločnosť Vook, ktorú pred ro komzaložil Bradley Inman, úspešný obchodník zoSilicon Valley, získala od investorov zo SiliconValley a New Yorku na svoj rast 2,5 mi liónadolárov (1,84 milióna €). Spoločnosť prinášana trh koncept multimediálnych kníh, kto ré kom -binujú vi deosekvencie, fotografie, tex ty a inter-netové technológie. Takto pripravené pu bliká cienenazýva elektronickými knihami, ale vytvorilapre ne špeciálny ná zov vook.

Príkladom je vook vydavateľstva Simon &Schuster zaoberajúci sa problema tikou fitnesa diét. Okrem textu prináša aj videosekvenciezo brazujúce správne spôsoby cvičenia. Vookyvšak nie sú zamerané iba na oblasť inštruktáž-nych publikácií. Simon & Schuster v tejto for mes minútovými až 90-sekundovými videosek-venciami, ktoré majú za úlohu dopĺňať a ro z víjaťtext, ponúka aj beletriu. V titule s názvom Emba -ssy (Veľvyslanectvo) dokonca videosekvencianahrádza časť originálneho textu.

Vooky rovnomennej spoločnosti sa predá-vajú prostredníctvom Apple App Store za cenudo 7 dolárov (5,14 €).

Zážitok z 3D Panasonic uviedol v apríli na trh 50-palcový 3D plazmový televízor VIERA s vysokýmrozlíšením. Do konca roka by mal prísť do predajní aj 150-palcový variant, ale ten užbude poriadne drahý...

3D obrazovka si vyžaduje dvojnásobnú obnovovaciu frekvenciu, ktorú za -bezpečujú obvody inteligentného spracovania obrazu 600

Hz. Skracujú vyžarovanie luminoforu a súčas-ne zvyšujú intenzitu jasu na dosiahnutieživého a ostrého obrazu. Výhodou nového

televízora je, že pre 3Defekt nepotrebuje úplnenový typ prístroja, stačí

do USB portu zasunúťmodul – synchronizátor na vysielanie

obrázkov do špeciálnych okuliarov. Pred prezentá -ciou sme neočakávali tradičné papierové modro-červené okuliare, azda špeciálneupravené polarizačné, aké dostávame v 3D kine. Na naše prekvapenie to boli aktív-ne stereotaktické okuliare, ktoré po zapnutí tlačidla na boku prijímali pomocou wi-fiobrázky z televízora vo frekvencii 120 Hz raz do jedného a potom do druhého oka.Fungujú na batérie s výdržou asi 75 hodín používania. Ich výhodou je, že môžete sle-dovať ostrý obraz vystupujúci von z obrazovky (ako sa na 3D patrí) aj v polohe ležmoči z úplne iného uhla. Po vypnutí televízora sa po chvíli samé deaktivujú. Počet divá-kov s okuliarmi pred jedným televízorom nie je obmedzený. K jednému baleniu 3Dtelevízora Panasonic pribaľuje dvoje okuliarov s nastaviteľnými nadstavcami na nosaj pre deti, 3D rozprávky a promodisk. Keďže televízor má aj vstavaný satelitný prijí-mač, môžu jeho majitelia sledovať i vybrané športové prenosy v 3D, napríklad tohto-ročný tenisový turnaj French Open.

Spotrebná elektronika �

Spoločnosť Nokia predstavilanajnovší inteligentný mobilnýtelefón s označením Nokia C5.Zariadenie disponuje 2,2-pal-covým displejom s rozlíšením320 × 240 bodov a 16,7 mi lió -na farieb, 3,2-megapixelovýmfotoaparátom s podporouzáznamu videa 15 fps, rá dioma slotom na karty mi cro SD.Zákazníkov určite prekvapícena 160 eur a GPS s podpo-rou Ovi Maps pre peších ajautomobily. Mobil s prístupomdo spoločenských sietí Face -book a MySpace príde na trhv druhom kvartáli 2010.

Nokia s navigáciou za 160 €


Hodinky s kamerou ako pre špiónov Netradičný spôsob zá zna -mu umožňujú špiónskehodinky CVSL-I21 odspoločnosti Chi nava -sion. Na prvý po hľadklasické hodinky obsa-hujú webovú ka meru,ktorá umožňuje vy tvoriťvideo alebo fotografiu. Kame -ra je umiestnená pod čier nym ci -ferníkom, vďaka čomu nie je bež ným okomviditeľná. Na vytvorenie fotky slúži ľavé horné tlačidlo a na vytvore-nie videa ľavé dolné tlačidlo. Záznam obrazu indikuje LED diódaumiestnená v dolnej časti ciferníka.

Vytvorené dáta sú uložené do 8 GB internej pamäte. Ich prenosdo počítača sa vykonáva prostredníctvom USB. Záznam statické-ho obrazu je v rozlíšení 1 600 × 1 200 pixelov v (JPEG) a pohybli-vého obrazu v rozlíšení 640 × 480 pixelov (AVI). Kvalita záznamuje síce horšia, než ponúkajú súčasné mobilné telefóny, no osobavytvárajúca záznam prostredníctvom hodiniek je menej nápadná.Záznam videa sa vytvára so zvukom, keďže hodinky obsahujú ajvstavaný mikrofón.

Spoločnosť Nintendo predstavila novú verziu prenosnej konzo-ly Nintendo DSi. Jej označenie XL napovedá, že hlavnou črtounovinky sú väčšie rozmery vrátane displeja s uhlopriečkou 4,2palca oproti pôvodnej 3,25-palcovej verzii. Rozlíšenie displejazostáva nezmenené na 256 × 192 bodoch, čo je približne roz-líšenie 8-bitových domácich počítačov z 80. rokov minuléhostoročia.

Nové herné zaria-denie Nintendo DSi XL okremväčších rozmerov pribralo aj na hmot -nosti. Podľa prvých recenzií väčší displejs väčšími pixelmi pôsobí oveľa lepšie na oči ako obraz na star-šom displeji a zároveň sa zväčšila dotyková plocha ikon. Hocije konzola väčšia oproti predchodcovi, veľkosť tlačidiel zostalanezmenená. Cena nového zariadenia by sa mala pohybovať pri-bližne na úrovni 170 €.

Nové Nintendo DSi XLNový multidotykový tabletnetbook od AsusuTablet alebo netbook? Túto otázku môže vyriešiť kombinovanézariadenie s názvom tablet netbook. Jedno na trhu s označenímEee PC T101MT ponúka aj Asus. Zariadenie s 10,1-palcovou mul-tidotykovou obrazovkou s rozlíšením 1 024 × 600 bodov máprocesor Intel Atom N450. Zákazník si môže vybrať verziu star-ter s Windows 7 Starter, pamäťou RAM 1 GB a pevným diskom160 GB alebo verziu s operačnými systémami Windows 7 HomeBasic, prípadne Premium s 2 GB pamäte RAM a pevným dis -kom s kapacitou 320 GB.

K dispozícii je aj 0,3 Mpix webová kamera, Wi-Fi, Bluetooth2.1, tri porty USB 2.0, jeden port D-Sub, čítačka pamäťovýchkariet a port pre eternet. Je otázkou, či zariadenie s hmotnos-ťou 1,3 kg, rozmermi 264 × 181 × 31 mm, nedostatočným rozlí-še ním a kratšou výdržou batérie bude vhodným konkurentompre prichádzajúce netbooky a tablety.

Pre nízku vizuálnu jasnosť – 21 magnitúd –nebola astronómom známa až do roku1999, keď kozmický röntgenový ďaleko -hľad ROSAT objavil röntgenový zdroj,ktorý sa zjasňoval a slabol každých 5,4minúty. Takéto izolované röntgenové zdrojesú oby- čajne také interagujúce dvojhviezdy,kde de- generovaná hviezda, biely trpaslík či

neutrónová hviezda, vyťahuje hmotu z dru-hej zložky. Prúd plynu potom dopadá nabieleho trpaslíka či neutrónovú hviezdu(alebo na disk okolo nej) a vzniká röntge-nové žiarenie. Ale mohli by okolo sebav HM Cancri obiehať dve hviezdy za takýkratučký čas? Nijaký známy dvojhviezdnysystém nemá takú krátku periódu obehu(najbližšie je k nej je V407 Vulpeculae s ča -som 9 a pol minúty).

V minulom desaťročí navrhli skeptickíteoretici dve možné interpretácie, ktoré vy-žadujú dvojhviezdny systém s hustým ob-jektom, rotujúcim či obiehajúcim s perió-dou 5,4 minúty. Medzinárodný tím vedenýGijsom Roelofsom (Harvard-SmithsonianCenter for Astrophysics) získal spektrumtejto dvojhviezdy pomocou 10-metrovéhoďalekohľadu Keck I na Maune Kea. Vedcichceli tvrdošijne tieto svoje pozorovaniaurobiť už v rokoch 2005, 2006 a 2007, alezlé počasie im plány vždy prekazilo. Spek-trá ukázali emisiu v modrom svetle pochá-dzajúcu z neutrálneho hélia (predpokladása, že pochádza z hviezdy odovzdávajú-cej hmotu) a z ionizovaného hélia (z teplej-šej a hustejšej hviezdy akreujúcej hmotu).

To, čo robí tento prípad jasným je, že emi-sie sú posunuté vplyvom Dopplerovho po-suvu v opačných smeroch. Keď sa jedenzdroj od nás vzďaľuje, druhý sa približujea naopak – je teda isté, že ide o rýchlu dvoj-hviezdu. Osamotená neutrónová hviezda,bez ohľadu na to, ako rýchlo rotuje, nemô-že vyhovovať pozorovaniam z Keckovho te-

leskopu. Situáciu objasňuje umeleckéstvárnenie na obrázku.

Roelofs so svojimi kolegami vypočí-tal, že hviezdy v sústave HM Cnc súod seba vzdialené len asi 3 priemeryZeme (necelých 40 000 km), sú tedatak blízko, že hviezdu odovzdávajúcuhmotu – tiež biely trpaslík s hmotnos-ťou asi štvrtiny hmotnosti Slnka – roz-ťahuje a pohlcuje druhý biely trpaslíks vyššou hmotnosťou – asi pol hmot-nosti nášho Slnka. Dvojitý vrcholv emisnej čiare ionizovaného héliatiež dokazuje, že hviezdu obkolesujerýchlo rotujúci prstenec hmoty, buďako pás na jej povrchu, alebo disk

nad ňou. Jeden zo zostávajúcich problé-mov je nájsť vysvetlenie, prečo sa tentopár hviezd pri svojom obehu neustále zrý-chľuje. Keďže sa celková hmotnosť zacho-váva, prenos hmoty to nemôže vysvetliť.Dvojhviezda HM Cnc je skutočnou výzvoupre naše pochopenie vývoja hviezd a dvoj-hviezd, poznamenáva člen tímu Gijs Ne-lemans z holandskej Radboud University.Vedecký tím tiež dúfa, že určí vzdialenosťsústavy, ktorá sa len približne odhaduje na16 000 svetelných rokov.

Bez ohľadu na to, ako sa tieto hviezdydostali tak tesne k sebe, tesná špirála HMCnc musí byť jedným z najsilnejších zdro-jov gravitačných vĺn v našej Galaxii. Akopovedal odborník na dvojhviezdy s bielymitrpaslíkmi Tod Strohmayer (NASA-God-dard Space Flight Center), tento objektpravdepodobne vyžaruje viac energie voforme gravitačných vĺn než vo forme elek-tromagnetického žiarenia. Nie je preto pre-kvapením, že sa sústava nachádza medziprvými cieľmi na zozname projektu ESAs názvom Laser Interferometer Space An-tenna, ktorý bude zisťovať zdroje gravitač-ných vĺn s použitím trojice družíc.


Astronómia�

Najrýchlejšiaznáma dvojhviezdaTesný pár dvoch hviezd – bielych trpaslíkov – v dvojhviezde označenejHM Cancri v súhvezdí Raka obieha okolo seba (presnejšie okolo spoločného ťažiska) s periódou len 5,4 minúty, teda 324 sekúnd. Prúdmateriálu z jednej hviezdy (na obrázku vľavo) padá na druhú, teplejšiua hmotnejšiu hviezdu vpravo.

V dávnej minulosti však muselo byť trpa-sličích galaxií ešte viac a astronómoviapredpokladajú, že keď naša Mliečnacesta bola ešte pažravým tínedžerom,pohltala mnoho, ak nie väčšinu, trpasličíchgalaxií vo svojej bezprostrednej blízkosti.Podobne ako kriminalisti, aj astronómo-via – pozorovatelia, hľadajú dôkazy kani-balizmu Mliečnej cesty v hale hmoty, ktoráobkolesuje jej špirálový disk, teda v mies -

Objav by mohol ovplyvniť spôsob, kto-rým kozmológovia merajú rozpínanievesmíru. Tí totiž používajú supernovytypu Ia – výbuchy mŕtvych jadier hviezd,takzvaných bielych trpaslíkov – ako druhakéhosi kozmického pravítka na meranievzdialeností materských galaxií super-nov. Robia to preto, aby pochopili minu-lú a budúcu expanziu vesmíru a aby skú-mali podstatu tmavej energie. Donedáv-na sa myslelo, že biele trpaslíky pred tým,než vybuchnú ako supernova, nemôžuprekročiť limit nazývaný Chandrasek-harova hranica, ktorá sa rovná 1,4 hmot-nosti Slnka. Táto jednotná hranica je kľú-čovou pri meraní vzdialeností supernov.Od roku 2003 objavili štyri také jasné su-pernovy, že zapochybovali, či ich biele

Medzinárodný tím vedený pracovníkmi Yalovej univerzityzmeral po prvý raz hmotnosťsupernovy, o ktorej sa predpokla-dá, že patrí do unikátnej podskupiny. Potvrdil, že prešlacez hodnotu považovanú doterazza hornú hranicu hmotnosti.

Dnes vieme, že naša Mliečnacesta a galaxia M31 v Andromédesú najhmotnejšími členmi našejMiestnej skupiny galaxií, ktoráobsahuje približne 50 členov.Väčšina z nich sú trpasličie galaxie, malé a málo jasné sústavyhviezd, také ako Magellanovemraky s niekoľkými miliardamihviezd, čo je v porovnaní s našouGalaxiou veľmi málo. NašaGalaxia totiž obsahuje 200 až 400 miliárd hviezd.


Astronómia �

trpaslíky neprekročili Chandra-sekharovu hranicu. Tieto super-novy označili ako super-Chan-drasekharove supernovy. Ne-dávno Richard Scalzo z Yalovejuniverzity v rámci spolupráceamerických a francúzskychfyzikov s názvom Fabrika nablízke supernovy zmeral hmot-nosť bieleho trpaslíka, ktorý bolsúčasťou jednej z týchto vzác-nych supernov, označenej SN2007if, a potvrdil, že prekročilChandrasekharovu hranicu.Objavil tiež, že neobyčajnejasná supernova nemala lencentrálnu hviezdu, ale aj obál-ku z hmoty vyvrhnutú počasexplózie, ako aj obálku z mate-riálu, ktorý tu existoval už skôr. Vedecký tímdúfa, že tento objav pomôže vypracovať mo-del, ktorý umožní pochopiť aj iné veľmi hmot-né supernovy.

Z pozorovaní ďalekohľadov v Čile, naHavajských ostrovoch a v Kalifornii zmera-li hmotnosť centrálnej hviezdy aj obáloka zabezpečili prvý presvedčivý dôkaz to-ho, že samotná hviezda naozaj prekročilaChandrasekharovu hranicu. Zistili, že hviez-

da má hmotnosť 2,1 hmotnosti Slnka s chy-bou 10 %, čo je značne nad limitom. Kebyboli vedci schopní zmerať hmotnosti všet-kých častí hviezdneho systému, mohli byzistiť, ako sa tento systém vyvíjal. To je pro-ces, ktorý nie je ešte dostatočne pochope-ný. Skutočne toho veľa nevieme o hviez-dach, ktorých vývoj vedie k takýmto super-novám, povedal Scalzo. Chceme vedieť viaco tom, akým typom hviezd boli, ako vznikli

a ako sa časom vyvíjali. Scal-zo verí, že existuje dobrá šan-ca na to, že supernova SN2007if vznikla skôr ako dôsle-dok splynutia dvoch bielychtrpaslíkov než výbuchom jed-ného. Dúfa, že bude môcť štu-dovať ďalšie super-Chandra-sekharove supernovy, abyzistil, či tiež mohli vzniknúť posplynutí dvoch bielych trpas -líkov. Teoretici pokračujú vovýskume, ako hviezdy s hmot-nosťami nad Chandrasek-harovou hranicou založenouna zjednodušenom modelihviezd môžu existovať bez to-ho, aby skolabovali účinkomvlastnej gravitácie. Tak či onak,

podskupina takýchto supernov ovládanáinou fyzikou by mohla mať dramatický efektna spôsob, ktorý kozmológovia používajúna meranie rozpínania vesmíru. Supernovysa používajú na to, aby sme mohli robiť uzá-very o osude vesmíru a o našej teórii gravi-tácie. Ak sa zmení naše chápanie super-nov, môže to mať značný dosah na našeteórie a predpovede, pripúšťa Scalzo.

� RNDr. ZDENĚK KOMÁREK

te, kde končia hviezdy, plyn, tmavá hmo taa guľové hviezdokopy zo skonzumovanýchobetí.

Dve nedávno publikované práce de-monštrujú, ako kozmickí detektívi odhaliliniektoré sľubné fakty. Najskôr Duncan For-bes a Terry Bridges z austrálskej Swinbur-ne University ukázali, že približne až štvr-tina guľových hviezdokôp Mliečnej cesty

vznikla niekde inde a migrovala do jej hala.Títo pozorovatelia použili Hubblov kozmic-ký ďalekohľad, aby zistili vek a chemickézloženie desiatok guľových hviezdokôpnachádzajúcich sa do vzdialenosti 65 000svetelných rokov od jadra našej Galaxie.Potom spojili svoje údaje s inými pozoro-vaniami. Zdá sa, že asi 25 % guľovýchhviezdokôp Mliečnej cesty pochádza zo

6 až 8 trpasličích galaxií po-hltenými postupne našouGalaxiou. Ako píše Forbes:Dokázali sme, že naša Ga-laxia pohltila oveľa viac trpas -ličích galaxií, než sme si my-sleli.

Viac dôkazov nenásytnos-ti Mliečnej cesty pochádzaz práce Anny Frebelovej(Center for Astrophysics),Evana Kirbyho (Caltech)a Joshuu Simona (CarnegieObserva- tories). V prestíž-nom prírodovednom časo-pise Nature tvrdia, že hviez-da v galaxii v súhvezdí So -chára je chemicky po dobnánajstarším hviezdam Mlieč -nej cesty, a teda môže byť

medzi najranejšími hviezdami, ktoré vzniklipo Veľkom tresku. Frebelovej tím identifikovalhviezdu 18. magnitúdy magnitúdy v galaxiiv So chárovi, ktorá neobsahuje takmeržiadne kovy – čo je termín, ktorým astrofyzi-ci ozna čujú chemické prvky ťažšie než vo -dík a hé lium. V skutočnosti má táto hviezdaobsah ťažkých prvkov v porovnaní so Sln -kom v pomere len 1 : 6 000. Hviezdy totižvyrábajú ťažšie prvky pri termonukleárnejsyntéze a pri explóziách supernov a každáďalšia generácia hviezd do seba absorbu-je tento popol zanechaný jej predchodca-mi. Ak hviezde tieto kovy chýbajú, muselavzniknúť dávno predtým, než mladé hviez-dy rozmetali v priestore uhlík, železo a ďal-šie prvky.

Podľa tohto kritéria je množstvo hviezdv Mliečnej ceste dosť starých – ale taktostaré hviezdy sa nikdy neobjavili v trpasli-čích galaxiách, ktoré ju obkolesujú. Kebyboli trpasličie galaxie pôvodnými zložkamiMliečnej cesty, potom by bolo ťažké po-chopiť, prečo nemajú podobne staré hviez-dy, vysvetľuje Simon. Teraz sa jedna taká-to hviezda konečne objavila a myšlienka,že halo Mliečnej cesty reprezentuje zvyškymnohých trpasličích galaxií, sa zdá byť sku-točne správna.

Supernova s nadlimitným bielym trpaslíkom

Guľová hviezdokopa M80 v súhvezdí Škorpióna sanachádza vo vzdialenosti asi 28 000 svetelných rokov.Je jednou zo 150 známych guľových hviezdokôp obko-lesujúcich Mliečnu cestu. Jej státisíce hviezd drží pokope vlastná gravitácia.

Zabijacký inštinkt Mliečnej cesty


Reportáž�

Európske strategické fó -rum pre výskumnú infra-štruktúru (European Stra -

tegy Forum for Research Infra -struc ture – ESFRI) ako porad-ný orgán Európs kej ko misie vy -pracovalo strategický materiálna základe európskych infra-štruk túrnych projektov ESFRIRoadmap. Prostred níctvomnich sa chce Európa stať kon-kurencieschopnou vo sveto-vom výskumnom priestore. Jeto zvláštne, ale Slo vens ko za -tiaľ nemá definovanú ná rodnúcestnú mapu (roadmap) a za -tiaľ sa na projektoch ESFRI ne -podieľa. Smutne to skonštato-val aj Hervé Pero, šéf útvarupre vý skumné infraštruktúry Ge -nerálne ho riaditeľstva Komisiepre vý skum. Rovnakú nulu vosvojom okienku má ešte Cy p -rus, Litva, Portugals ko a Lich -tenštajnsko. Myslíme si, že Slo -vens ko má šancu zapojiť sa doprojektov EÚ, azda ak sa spojís Českom. Aby sa situácia vovede a vý skume zlepšila, trebaviac nadšených a ja zykovo zdat-ných vedcov, ktorí sa s týmtoproblémom popasujú. Na totopodujatie sme vás však pozvaliaj preto, aby sa mladí výskum-níci vo vašej krajine do zvedeli,aké spoločné európske projektybežia na starom kontinente, doktorých sa môžu za pojiť, pove-dal Hevré Pero pre Quark. Má -me sa na čo sú stre diť. A čosme teda v Ba rcelone videli?

� SynchrotrónAlbaPráve v čase otvárania konfe-rencie niekoľko kilometrov odBarcelony slávnostne uvádzalido činnosti nový synchrotróns názvom Alba. V čase, keď ve -rejnosťou prúdia správy o po -kusoch na LHC, sa zdá, žeotvoriť nový, menší sychtrotrónnemá zmysel. Ale Ramon Pas -cual, prezident synchrotróno-vého konzorcia, nás rýchlovyviedol z omylu. Už teraz súnaplánované pokusy pre na -notechnológie, určovanie elek-tronických štruktúr kvapalína pevných látok, sledovanie ka -talýzy pri chemických reak ciách,

detekcia a lo kalizácia stôp zne -čistenia v pôde a rast linách,určovanie štruktúr biomolekúl,medicínske zobrazovanie a rá -dioterapia či ne de štruktívneanalýzy umeleckých pamiatoka fosílií. Neboja sa o je ho využitie.

Alba je časticový urých ľovačtretej gene rácie produkujúcisynchrotrónové žiarenie.

Pozostáva z troch GeV elek-trónových zá sobo va cích okru-hov, do ktorých budú spočiat-ku vysielať sedem zväzkov lú -čov, neskôr sa chcú dostať nama ximálnu kapacitu 33 lú čov.

Synchrotrón nie je lacná zále-žitosť, ale ako ukazujú Španielia Katalánci (ktorí ho postavili vovlastnej réžii, bez európskych

peňazí a v pomere 50 : 50), je tojeden zo spôsobov, ako si pri-márnym zdrojom zabezpečiťrozvoj iných odvetví a asi sastavba urýchľovačov oplatí. Ne -hovoriac o tom, že už teraz ráta-jú s iným jeho prínosom – sozvýšeným využitím reštaurač-ných, hotelových, prepravnýcha iných služieb, ktoré prinesiezvýšený počet doktorandova ved cov, využívajúcich syn-chrotrón na krátky čas (niekoľkodní), kým si urobia pokusy.

� MareNostrum –kde sa snúbi minulosť s budúc-nosťouIným zaujímavým projektombolo supervýpočtové centrum.Vystúpili sme z autobusu a vo -šli do kaplnky Torre Gironaz roku 1930. Privítal nás grego-riánsky chorál, cez mozaikovéokná za stĺporadím presvitalifarebné lúče slnka. Nádhernáatmosféra. A zra zu na mieste,kde sme očakávali lavice nasedenie, bolo za ochrannýmsklom množstvo serverov, kto -ré do tej romantickej atmosférytíško bzučali. MareNo strum.Jeden z najsilnejších superpo-čítačov v Euró pe. Zriadili hov roku 2005 ako Španielskenárodné supervýpočtové cen-trum. Pracuje s procesoromPo werPC, na architektúre Bla -deCenter a pod operačnýmsystémom Linux s prepojenímMyrinet. Dosahuje špičkovývýkon 94,21 teraflopov, hlavnápamäť má kapacitu 20 TB,disková pamäť 280 + 90 TB.Na chla denie používa voduz neďalekého jazierka, ktoráprú di v plastových rúrkachokolo serverov. Podporuje viacako 1 000 výskumných projek-

KAPLNKA, SYNCHROTRÓN

Synchrotrón Alba zvonku

Počas španielskeho predsedníctva EÚ sme boli ešte v marci v Barcelone na 6. európskej konferencii o výskumných infraštruktúrach. Na konferencii sa diskutovalo o ESFRI roadmap s konečným cieľom rozvoja Európskeho výskumného priestoru (ERA). O čo ide?

a to ostatné

tov z oblasti biomedicíny, ché-mie, fyziky, materiálových vied,vied o Zemi, vesmíre či astro-nómie.

� Marťanská stravaS uvažovaním ľudstva nad me -dziplanetárnymi letmi vznikaliúvahy aj nad logickými problé -mami: strava, kyslík, voda a od -pad. Pri dlhých vesmírnych mi -siách, ktoré predpokladajú po -byt vo vesmíre bez možnostizásobovania zo Zeme, budetreba vyriešiť zá kladné pod-mienky existencie kozmonau-tov. A tak vznikol pred 20 rokmieurópsko-ka nadský projektMelissa (hoci jeho názov na -vodzuje dojem, že má projektniečo spoločné s medovkoule kárskou – Melissa officinalis,skla mali nás, nemá). Melissa jeakronym pre mikro-ekologickýalternatívny, život podporujúcisystém (Micro-Ecological LifeSup -port System Alternative).

Za Európu je do projektu za -pojených 30 európskych orga-nizácií vrátane univerzít, vý -skum ných centier, vesmírnychspoločností. Samozrejme, za -kladateľom projektu je aj ESA(Európska vesmírna agentúra).Prínos španielskej časti projek-tu nám predstavila Dr. BrigitteLamazeová z ESA na barce-lonskej Universitat AutónomaBarcelona.

Projekt pre vesmírnych cestovateľov

Vzhľadom na vzdialenosť ves-mírnej stanice ISS od rodnejplanéty majú kozmonauti ne -ustále k dispozícii všetko po -trebné pre život a všetok vy -produkovaný odpad sa vozí naZem. Ale čo pri ceste na Mars?Tam sa nedá s ničím podob-

ným rátať. Preto projekt Me -lissa prichádza s nápadomuzavretého ekosystému, v kto-rom hrajú hlavnú úlohu bakté-rie a päť kontajnerov. Sa mo -zrejme, bez ustavičného do -hliadania a kontroly všetkýchsystémov by projekt nemoholbyť úspešný. Preto sa na ňomzúčastňujú nielen biológovia,genetici, systémoví inžinieri,ale aj počítačoví odborníci.

V prvom kontajneri na nahro-madený tuhý biologický odpad(zo septiku + rastlinné zvyškyz kuchyne) dodajú anaeróbnebaktérie obľubujúce teplo. Bezprístupu vzduchu spracujúobsah kontajnera na tekutiny,tuky a kyseliny, minerály a zvyš -ný amónny katión (vzniká roz-pustením amoniaku vo vo de),ktoré putujú do ďalšieho kon-tajnera. Tam ich spracujú hete-rotrofné baktérie (čiže ta ké,ktoré si nevedia vyrobiť orga-nické látky samy, získavajú ichiba z vonkajšieho prostredia)a do tretieho kontajnera pošlúuž len minerály a amónny kati-

ón. Dusíkaté baktérie v ňom saich už nevedia dočkať. Na pri-lepšenie dostávajú ešte tekutýod pad zo septiku a kyslík,ktorý prichádza z pestovateľ-ského kontajnera. Štvrtý kon-tajner sa mi najviac páčil.V dvoch sklených trubiciachprúdila zelená tekutina, ktorápre svoj život potrebovala prá -ve minerály a amoniak z tretie-ho kontajnera. Zelenú farbuzískala zo zelenej drobnej riasyspiruliny – bežnej vodnej riasy.Jej výnimočné vlastnosti, ktorésa už desaťročia využívajú naochranu a ozdravenie organiz-mu, z nej urobili skvelý výživo-vý doplnok. A keďže je taká

výživná i úžasná a dá sa vy -pestovať v umelých podmien-kach, sta la sa ideálnou stravoubudúcnosti aj pre kozmonautov.

Okrem toho prostredníctvomfotosyntézy spotrebúva oxiduhličitý z vydýchaného vzdu-chu posádky a, naopak, pro-dukuje kyslík. Ako nám Dr. La -

mazeová prezradila, pri 15. vý -ročí existencie projektu Me -lissa pripravili na slávnostnúrecepciu množstvo jedál podľarozličných receptov, ktorýchhlavnou zložkou bola právezelená hmota riasy. Aby malikozmonauti aj nejakú zmenuv strave, v pestovateľskom kon -tajneri rastie na substráte z mi -nerálov a amoniaku (tiež pro-dukt tretieho kontajnera) zele-nina, producentka ďalšiehokyslíka – fazuľa, paradajky čisója. Najobľúbenejším je všakhlávkový šalát, ktorý tam pes-tovali v čase našej návštevy.Obľúbený je preto, lebo jez neho malý odpad, veď vlast-

ne celá rastlinná hmota – listysa zjedia. Na rozdiel od inýchrastlín zostane z neho iba ma -ličký koreň. Vodu na zalievaniezískavajú aj zrážaním vodnýchpár, ktoré šalát vyprodukuje.

Zdalo sa nám zvláštne, že savenuje toľko prostriedkov umu,času a síl do neistého vesmír-neho projektu. Naši hostitelianás však ubezpečili, že čiast-kové výsledky ich výskumu sauž v pozemskom živote s úspe -chom uplatnili, napríklad priodhaľovaní chorôb rastlín skôr,než ich vidno. Významným jetiež senzor na meranie bioma-sy v kaloch (využívajú ho dnesv Španielsku pri výrobe bielehovína Cava). Membránový bio-reaktor našiel uplatnenie v čis-tiarňach odpadových vôd z tex -tilného priemyslu. V nemocni-ciach zasa využívajú senzory nasledovanie kvality potravín. Takto azda nie je zbytočný projekt ☺.

� JANA MATEJÍČKOVÁ,Barcelona


Reportáž �

Pestovateľský kontajner s hlávkovým šalátom

Kontajnery, v ktorých tridsať potkanov, simulujúcich vesmírnuposádku, vyrába odpad.


Počas pobytu v Bratislave sa stretol ajs novinármi, pred ktorých predstúpilbodrý, veselý a zápalisto, no žoviál-

ne hovoriaci o svojej práci, takže nič nepri-pomínalo jeho 75 rokov. Uviedol, že v po -slednom období sa znovu venuje výskumutajomných obrovských obrazcov na plani-ne Nazca v Peru. Zdôraznil, že nikdy neho-voril o tom, že to sú pristávacie dráhy korá-bov mimozemšťanov, ale len, že to pripohľade z lietadla tak vyzerá. Pozná všetkynázory archeológov na to, ako vznikli, ažpo posledné verzie, že tadiaľ viedli cestynáboženských procesií, ktoré zem udupa-li. Toto tvrdenie sa mu nepáčilo. Zo bralsom preto snímky obrazcov z púšte Nazcaa išiel s nimi na Technickú univerzitu v Dráž -ďanoch a položil som niekoľko otázok, kto-rými sa archeológovia neza oberajú. Naprí -

klad ma zaujímalo, či je na týchto obraz-coch v porovnaní s vedľajšou púšťou neja-ká zmena magnetického poľa. Chcel somtiež vedieť, či je tam rozdielny elektrickýodpor než na vedľajšom území. Inými slo-vami, chcel som takto zistiť, či je v zemipresne ten istý materiál ako inde alebo iný,uviedol Däniken. Pracovníci Tech nickej uni-verzity v Drážďanoch išli do Peru a urobilitam potrebné merania. Zistili, že elektrickýodpor je na líniách obrazcov 8 000-krátväčší než v okolitej púšti. Je tam tiež vrch,ktorý nemá špičku ako ostatné. Aj na tom -to kopci je obrazec. Keď merali elektrickýodpor ňom, tak im prístroje ani nestačili,lebo bol údajne taký vysoký. Objavil tamtiež horninu, o ktorej si myslel, že je soľ.Výskumníci z Technickej univerzity v Dráž -ďanoch analyzovali jej vzorky a zi stili, že jeto kryštalické sklo. Ako sa však mohlodostať sklo medzi vrstvy pradávnej horniny?opýtal sa Däniken a dodal, že to nikto ne -chápe. Takže podľa neho dnes mô žemepovedať, že na planine Nazca je ešte vždymnoho nevysvetlených javov.

Objasnil, prečo sa hovorí aj o možnostikonca sveta o dva roky. Môže za to kalen-dár Mayov, ktorý sa líši od ostatnýchkalendárov. Má jasný začiatok, ktorým jepodľa výpočtov vedcov 13. august 3114pred n. l. Mayský kalendár sa však skladáz viacerých ďalších kalendárov, ktoré simožno predstaviť ako do seba zapadajúcerozdielne veľké ozubené kolieska. Na za -čiatku boli v jednej, nazvime to nulovej ro -vine. Potom sa začali krútiť rôznym tem-pom. Teraz ide o to, že sa znovu dostanúdo nulovej roviny 23. decembra 2012. Za -chované nápisy, napríklad v mayskom mes -te Tortugela v Mexiku, hovoria, že vtedy savráti boh Pacal Vota. Nikde sa však nepíšeo konci sveta. Däniken preto považuje tútoinformáciu za možný návrat mimozemšťa-nov. Sám je však presvedčený, že sa razvrátia, ale nikto nevie kedy...

Stopy po mimozemšťanoch akosi ob -chádzajú strednú Európu. Preto ďalšia otáz -ka znela, či sú aj tu nejaké záhady. O bý -valom Československu viem pomernemálo, zaoberám sa totiž vecami, ktoré saudiali v dávnej minulosti najmenej pred6 000 rokmi, odpovedal a pokračoval:V tom čase bola v priestoroch Európy spo-ločnosť ľudí kamennej doby, ktorá síce posebe zanechala úžasné kamenné alebodrevené kruhy spojené s astronómiou, aleprehistorici sa, žiaľ, o to nezaujímajú.

� MARIÁN BABIC

� Ako ste sa dostali k programovaniua čím vás upútalo?� Po prvýkrát som sa s programovanímstretla na gymnáziu, ale vážnejšie som saním začala zaoberať až na univerzite. Tamsom absolvovala predmety, ktoré sa veno-vali štruktúrovanému programovaniu v ja -zyku C a objektovému programovaniu v ja-zyku C++. V poslednom čase som našlazaľúbenie v jazyku C# a rada by som sav tejto oblasti ďalej vzdelávala. Na progra-movaní je super to, že mi dovoľuje pre-transformovať tok mojich myšlienok do for -my zdrojového kódu hocakého programu.Navyše je logický, intuitívny a zábavný. Jeto vlastne taká malá hra s algoritmami.

� Je pravda, že programovanie a vývoj počítačových aplikácií je pre dievčatá viac postrachom nežpotešením?� To neviem, mne sa zdá programovanieatraktívne. Je však pravda, že mnohýmdievčatám sa javí ako náročné, ťažké na po -chopenie či priam nezvládnuteľné. Osob -ne si myslím, že programovanie patrí k tým

Beáta Bednárová, študentka 3. ročníka študijného programuhospodárska informatika a účtovníctvo na Fakulte hospodárskej informatikyEkonomickej univerzity v Bratislave je úspešnou programátorkou. Ako prvá na Slovensku získala ocenenie za rozvoj akademickej komunity.

Ochrana duševného vlastníctva, nečestnosť,plagiátorstvo, falšovanie a pochybné vedec-ké postupy – to boli asi najčastejšie slová,ktoré odzneli na konferencii. Poškodeným jenielen samotný autor, ktorému ukradli my -šlienky, celé vety, ba i celé dielo. Poškodenáje aj veda, lebo takto klesá dôvera verejnos-ti k nej i výskumu, čo zasa nesie so sebou ajpokles finančnej podpory.

Generálny riaditeľ sekcie vedy a techni-ky MŠ SR Mikuláš Šupín otvoril aktuálnyproblém plagiátorstva v diplomových a di -zertačných prácach. Riešením tohto pro-blému je podľa neho zavedenie antiplagiá-torských programov a prevencia vo formevýchovy mladých vedcov k etickému sprá-vaniu už počas štúdia a prípravy navedeckú kariéru. O tom, ako sa to dá robiť,hovorili Peter Kročitý a Pavol Argalas, ktorípriblížili 10-ročné skúsenosti z boja protiplagiátorstvu na Vysokej škole manaž-mentu v Trenčíne. Všetci študenti tam mu -sia odovzdať všetky práce aj v elektronic-

Erich von Däniken na tlačovej konferencii v Bratislave

Pre jedných je odvážnym rúcačommýtov a dogiem, autoritou v archeológii i antropológii. Pre druhých nezodpovedným fantastom, ktorý si robí z ľudíbláznov, lebo nerešpektuje poznatky vedy, neprispôsobujehypotézy dôkazom, ale naopakdôkazy hypotézam. Taký je Erichvon Däniken, ktorý v apríli navštívil Bratislavu a Trenčín s prednáškou Nevyriešené záhadyminulosti.

Mimozemšťaniatu boli a vrátia sa!

disciplínam, ktoré si vyžadujúdlh šiu dobu osvojenia. Tak,ako aj pri iných zručnostiachtreba mať ve ľa trpezlivosti a vý-drže.

� Ako by ste charakterizo-vali vaše programátorsképraktické cvičenie, ktorého ste auto-rkou?� Z formálnej stránky je praktic-ké cviče nie tech nickým doku-mentom urč e ným na vzdeláva-nie. Mo jím zámerom pri jehopríprave bolo oboznámiť cieľové publikums vý vo jom štruktúrovaných programov v ja -zyku C. Cvičenie tvorí kolekcia praktickýchprogramov, kto ré demonštrujú algoritmizá-ciu vy braných problémov z rôznych oblas-tí ľudských činností. Ide napríklad o diag-nostiku časti srd ca pacienta, analytickúgeometriu či výpočet základných štatistic-kých ukazovateľov. Vedomostne je cviče-nie cielené predovšetkým na študentovvyšších ročníkov stredných škôl a posluchá-čov nižších ročníkov vysokých škôl univerzit-ného typu. Aby mohli záujemcovia z môjhopraktického cvičenia vyťažiť maximum, maliby ovládať zá klady štruktúrovaného pro-gramovania v jazyku C. Cvičenie je v elek-tronickej podobe zadarmo k dispozícii ktoré-mukoľvek nadšencovi na adre se: http://www.microsoft.com/slovakia/msdn/hols/default.mspx.

� V čom je vaše praktické cvičenievýnimočné?

� Základným motívom bola snaha o evan-jelizáciu vybraných programátorských tech -ník v jazyku C a pomoc študentom akohlavným členom akademickej komunity.Keďže moje praktické cvičenie bolo prvév projekte Od študentov pre študentov,podarilo sa mu získať pozíciu technologic-kého vodcu. Dovolím si tvrdiť, že prijatiepraktického cvičenia bolo veľmi pozitívneuž len vzhľadom na to, že doteraz si hoprevzalo viac ako 1 000 osôb.

� Aké sú vaše plány do budúcna?� Rada by som participovala na podob-ných projektoch, v ktorých dokážem využiťsvoje schopnosti a viem pomôcť ostatnýmľuďom maximalizovať ich odborný poten-ciál. A, samozrejme, mojou ambíciou jeúspešne dokončiť vysokú školu.

� Ing. JÁN HANÁKKatedra aplikovanej informatiky FHI

Ekonomická univerzita Bratislava


Mladí a veda �

Úspešná programátorka

Ukážka oceneného praktického cvičeniaAlgoritmizácia v jazyku C

kej podobe. Ich elektronický systém kon-troluje každú prácu, ktorá sa potom vyhod-nocuje. Ak sa zistí, že niekto porušil aka-demickú etiku, ide pred etickú komisiu,kde sa môže vyjadriť. Každý rok rieši škol -ská etická komisia 80 až 90 podozrivýchprípadov. Ak študent poruší etiku po prvýraz, opakuje predmet. Po druhý raz je vylú-čený na jeden rok a po tretí raz na stálo.

Ako sa ukazuje, najväčšie problémy s eti-kou majú študenti prvého ročníka – je to viacako 43 % zo všetkých prípadov. Najmenejporušujú etiku študenti posledného ročníka,lebo sa už naučili pracovať eticky.

V diskusii vystúpil aj rektor UJPŠ v Ko -šiciach prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc.,ktorý sa študentov zastal. Poukázal na svo -je skúsenosti z lekárskej fakulty, kde podľa

posledných nariadení tiež musia robiťdiplomové práce. V 6. ročníku však súčas-ne majú štyri štátnice, ktoré ich plne vyťa-žujú. Na napísanie skutočnej vedeckej prá -ce s potrebným experimentálnym výsku-mom im čas nezostáva.

Neetický prístup k publikovaniu sa všaknetýka len študentov. Prof. RNDr. MUDr.Rudolf Pullmann, PhD., predseda Etickejkomisie pri APVV, poukázal na najčastejšiepriestupky proti etike, ktoré sa robia v ce -lom procese publikovania. Zdôraznil, žepla giátorstvo nahrádza písanie a myslenie,a teda sa rovná intelektuálnemu zlodejstvu.Preto vzniká na európskej úrovni kódexspráv nej vedeckej práce, ktorý bude zá -väz ný pre všetkých pracovníkov zapoje-ných do medzinárodných projektov.

� MB

Plagiátorstvo je intelektuálne zlodejstvo Výsledky práce vedcov sa dostávajú na verejnosť najmä ich publikova-ním v odborných časopisoch. Skúsenosti zo sveta, ale aj od nás hovoria,že často sa tak deje aj za využitia nečestných a pochybných postupov.Preto Agentúra na podporu výskumu a vývoja zorganizovala v apríliceloslovenskú konferenciu pod názvom Ako eticky publikovať vo vede.

Beáta Bednárová

Beáta Bednárová je autorkou1. programátorského praktic-kého cvičenia Algoritmizácia v jazyku C z novouvádzanejsérie Od študentov pre študentov. Ako jediná na Slovensku získala ocenenieod spoločnosti Microsoft za rozvoj akademickýchkomunít, rovnako ako aj ocenenie Fakulty hospodárskejinformatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave zareprezentáciu FHI v oblastiinformatiky.


Ako človek zistí, že má Crohnovu cho -robu? Samozrejme, diagnózu určílekár, ale varovné signály sú hnač-

ky, prítomnosť krvi v stolici, kŕče, vracaniea bo lesti brucha, často sprevádzané ho -rúčkami, nechutenstvom a postupnou stra -tou hmotnosti. Dôležité je hlavne miestoochorenia a jeho závažnosť. Chronický prie -beh ochorenia väčšinou sprevádzajú aj mi -močrevné príznaky. Postihnuté bývajú čas -to kĺby, koža a vyskytujú sa tiež očné zápaly.

V poslednej tretine 20. storočia nastalprudký nárast výskytu Crohnovej choroby.V súčasnosti trpí týmto ochorením v zá -padnom svete viac ako jeden z 250 ľudídospelej populácie. Napriek mnohým štú-diám zameraným na zistenie molekulárnejpodstaty tohto ochorenia príčina vznikuzostáva naďalej neobjasnená. Je možné,

že ho spôsobuje viacero faktorov naraz.Napríklad, ak sa stretne neprimeraná reak -cia organizmu na nejaké podráždenie s ge -netickou predispozíciou. Veľmi dôležitúúlohu zohráva imunitný systém. Vyzerá totak, že mikroflóra čreva pacientov s Croh -novou chorobou je odlišná od zdravýchľudí. Je možné, že oxidačný stres má vplyvna rozvoj tohto ochorenia. Keďže nepoz-náme príčinu vzniku choroby, nevieme, aniako ju možno liečiť. Preto sa liečia len jejpríznaky, následky ochorenia alebo kom-

plikácie. V niektorých chronických prípa-doch je dokonca lepšie chorý úsek trávia-cej sústavy chirurgicky odstrániť. S istotouvšak vieme, že pri rozvoji tejto chorobyhrajú dôležitú úlohu genetické faktory,preto vedci hľadajú génové sekvencie, naktorých mohla vzniknúť mutácia.

Jednou z možných príčin rozvoja choro-by je neprimeraná odpoveď imunitnéhosystému na mikrobiálnu flóru. Tráviaca tru -bica si vyvinula viacero spôsobov na ochra -nu pred mikrobiálnou inváziou. Tietoochranné mechanizmy obyčajne rozdeľu-jeme do dvoch základných kategórií –nešpecifická a špecifická imunita. Prvýmstupňom ochrany nešpecifickej imunity jefyzická a biochemická bariéra na povrchučrevnej sliznice. Za normálnych podmie-nok cez ňu mikróby nepreniknú. Ak sa im

to však podarí, bunky nešpecifickej imuni-ty, konkrétne makrofágy a neutrofily, ichmajú za úlohu zničiť. Tieto bunky obsahujúsnímače, ktoré im umožňujú rozpoznávaťmakromolekuly prítomné na povrchumikróbov. Len čo ich rozpoznajú, začnúvylučovať prozápalové cytokíny a chemo-kíny, ktoré štartujú nešpecifickú deštrukciumikróbov, zapojenie sa ďalších bunieknešpecifickej imunity. Ak infekcia pretrvá-va, vysielajú signály a naštartuje sa špeci-fický imunitný systém. Keď je však v orga-nizme nejaká porucha, následkom ktorejnemôžu bunky rozpoznávať makromoleku-ly na povrchu mikróbov, vzniká zápal.Crohnova choroba môže prepuknúť v kto-romkoľvek veku, ale najčastejšie sa obja-vuje medzi 20. a 30. rokom života. U tak-mer 30 % pacientov sa symptómy objaviauž pred dovŕšením 20 rokov. Toto ochore-nie však postihuje čoraz viac mladých ľudí.Vzhľadom na jeho závažnosť, celoživotnúliečbu a možné komplikácie sa hľadajúnové spôsoby diagnostiky, prevencie a te -rapie. Práve genetické štúdie by mohlipomôcť odhaliť kľúčové mechanizmy vplý-vajúce na rozvoj choroby a umožniť takvytvorenie cielej liečby.

� Mgr. DENISA BALÁKOVÁKatedra molekulárnej biológie

Prírodovedecká fakulta UK

� genetická predispozícia je zde-dené riziko rozvoja ochorenia.� oxidačný stres je porušenie rovno-váhy medzi vznikom a odstraňovanímvoľných radikálov.� cytokín a chemokín sú molekulybielkovín. Riadia a koordinujú obranuproti pôvodcom chorôb. Môžu pod-porovať alebo potláčať zápaly.Cytokíny sú tak spoluzodpovedné za úspešný priebeh imunitnej reakcie.Pôsobia pritom ako rastové faktory,aktivujú alebo deaktivujú bunky a slú-žia ako ochrana pred tkanivovýmipoškodeniami.

Viete, že...

Medicína�

Crohnova chorobaCrohnova choroba je zápalovéochorenie tráviaceho traktu, ktoréprvýkrát opísali Burrill BernardCrohn, Leon Ginzburg a GordonOppenheimer v roku 1932.Najčastejšie postihuje prechodmedzi tenkým a hrubým črevom.

Šípky ukazujú na prejavy Crohnovej choroby 21-ročného muža.


Ivana Gašparoviča privítal na pôde Slo -venskej akadémie vied predseda SAVprof. Jaromír Pastorek, ktorý na úvod zdô -

raznil: Myslím si, že všetci vieme, čo nástrápi, aká je slovenská veda, detailne po -známe jej prednosti aj slabiny. Vieme o tom,aké má spoločenské postavenie,a dúfame, že toto spoločenské po -stavenie sa zlepší. Ďalej pripo-menul, že na toto zlepšenie SAVpotrebuje prezentáciu, dobré vý -sledky a najmä komunikáciu sme -rom navonok. Vyslovil presved-čenie, že návšteva hlavy štátu bymala odštartovať novú éru v pre-zentácii Slovenskej akadémievied, ktorá sa bude zakladať naintenzívnej komunikácii s pred-staviteľmi rozhodovacej sféry.

Prezident Ivan Gašparovičv prejave pred pracovníkmi aka-démie zdôraznil, že práve obdo-bie súčasnej globálnej hospo-dárskej krízy dokazuje, že vedanie je len segmentom možnýchriešení. Európska únia ju považu-je aj za akcelerátor, ktorý môžeuvoľniť pretrvávajúce napätia a pri -vodiť opätovný hospodársky rast. Uviedol,že podpora vedy, výskumu a inovácií musíbyť prioritným záujmom našej spoločnosti.Prejavil však aj istý skepticizmus, keď kriti-zoval ich podporu slovami: Niekedy mámtaký dojem, že túto prioritu veľmi preferuje -me. Nie reálne, len verbálne. Súčasne pod -čiarkol, že musí rásť nielen podpora zo stra -ny štátu, ale aj podpora vedy a výskumuzo strany podnikateľských subjektov.

Napokon Slovensko má jeden z najmen-ších a najchudobnejších národných systé-mov vedy a výskumu v EÚ. Podiel výdav-kov na vedu a výskum z hrubého domáce-ho produktu za rok 2008 bol len 0,47 %, čov nominálnom vyjadrení predstavuje 0,32miliardy eur, teda menej ako niekdajších10 miliárd slovenských korún. Priemer EÚje okolo 1,8 %, pričom škandinávske kraji-ny sú na úrovni 3 až 4 %. V roku 1989 smemali podobnú úroveň aj my, no za takmer20 rokov podiel výdavkov neustále klesal.Dôvodom je pokles súkromných výdavkov

na vedu a výskum, ktoré vtedy predstavo-vali výrobné podniky.

Ivan Gašparovič tiež súhlasil, že je na -šou povinnosťou hovoriť o slovenskej ve -de. Popularizovať ju najmä cez verejno-právne médiá. Toto konštatovanie by malo

byť pre ne priamou výzvou. Musíme popu-larizovať vedcov. Aj tým získavať, motivovaťmladých, talentovaných ľudí pre vedu, dá -vať im vzory.

Gašparovič ďalej konštatoval, že slo-venskú spoločnosť trápia viaceré problé-my, pri ktorých by mohla pomôcť veda.Spomenul napríklad slabé historické, práv-ne či kultúrne povedomie ľudí, problémkriminality, tému výkonu súdnej moci a de -mokratického fungovania súdov. Položil tiežotázku, či je Lisabonská zmluva ústavnouzmluvou alebo nie. Ako povedal, zo súdov sav SR vytvorili dva politické tábory a to je ko -niec demokracie, začína sa sudcokracia, čoje veľmi zlé. V tejto ťažkej si tuácii by moholpomôcť Ústav štátu a prá va SAV. Prezidentje presvedčený, že v Súd nej rade by mali byťzastúpení odborníci zo SAV, z vysokých škôl,ombudsman a ďalší špecialisti, aby pomohliriešiť problémy v súdnictve. Pokiaľ ide o Špe-ciálny súd, pre zident SR považuje túto inšti-túciu za zbytočnú.

Predseda SAV poďakoval prezidentoviza slová uznania, aj za podporu pri roko-vaniach o rozpočte pre Akadémiu. Pred -stavitelia ústavov SAV v diskusii poukázalina problémy súvisiace s čerpaním pro-striedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v dô -

sledku veľmi zložitej administratí-vy. Gašparovič súhlasil s toutopripomienkou a konštatoval, žes tým majú problémy aj mestáa obce. Prezident a predstavite-lia SAV sa zhodli v názore, že nieje dobré, ak nový minister po prí-chode do funkcie, či už v súd-nictve alebo aj iných oblastiach,chce všetko meniť. Podľa ichnázoru, by bolo treba dosiahnuťkonsenzus v základných otáz-kach, ktoré by mali byť trvaloplatné.

Na krátkom brífingu s novinár-mi zaujali prezident i predsedaSAV aj postoj k novej zonáciiTatranského národného parku(TANAP). Ivan Gašparovič zdô-raznil, že o tom nemôže rozhod-núť len jedna strana. Treba akcep -tovať názory širokého prostredia,

ktoré má záujem a ktoré aj rozumie tejtoproblematike, nielen niekedy tých, ktorí viac--menej tento problém majú za politickýtransparent do politického boja. To mi vô -bec, ako sa hovorí, nevonia.

Zmenu návrhu zonácie TANAP-u očaká-va predseda SAV Jaromír Pastorek. Dodal,že len z dlhodobej diskusie môžu vznikaťnejaké relevantné návrhy zákonov, a to sa ne -týka len zonácie Tatier. Problémy návrhu zo -nácie, na ktoré poukázal Botanický ústavSAV, sú podľa Pastoreka odstrániteľné.

Prezident si potom prezrel niektoré vý -skumné pracoviská Akadémie na Patrónke– Ústav experimentálnej psychológie,Ústav merania a Virologický ústav. Obo zná -mil sa s niektorými výsledkami výskumu,so zapájaním do európskej spolupráce,novými prístrojmi a zariadeniami, ktoré pra -coviská získali v rámci projektov EÚ, ale ajs výskumníkmi, ktoré tieto výsledky dosahujú.

� MBFoto: VLADIMÍR ŠMIHULA

Prezident Ivan Gašparovičnavštívil SAVPrezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič navštívil koncom aprílaareál Slovenskej akadémie vied v Bratislave na Patrónke, kde sa stretol s jej predsedníctvom, riaditeľmi ústavov a ďalšími poprednými vedeckými pracovníkmi. Išlo o prvé takéto stretnutie slovenského prezidenta so širokým okruhom vedeckých pracovníkov akadémie.

Veda nie je len segmentom možných riešení. Európska úniaju považuje aj za akcelerátor,ktorý môže uvoľniť pretrvávajúcenapätia a privodiť opätovný hospodársky rast.

Na návšteve v Ústave merania SAV sa Ivan Gašparovič oboznámil s novým duálnym mikroskopom QUANTA 200 3Dzískaným pomocou prostriedkov z európskych fondov.

Otázky a odpovede�Ak na nejakú otázku nepoznáte odpoveï, napíšte nám. My sa vo vašom mene opýtame odborníkov.

�

Odpovedá doc. RNDr.FRANTIŠEK KUNDRACIK,CSc., Katedra experimentálnejfyziky, Fakultamatematiky, fyzikya informatikyUniverzityKomenského

Otázka je reakciou čitateľa na článok v prílohe marcového čísla Quarku.Odpovedá na ňu autor článku:Váš mejl ma veľmi potešil, lebo dokazuje, žeQuark má hĺbavých čitateľov, ktorí informáciez článkov analyzujú. Píšete v ňom, že všeo-becne plocha povrchu malých častíc, ktorémôžu vzniknúť rozdelením väčšieho celku, jevždy väčšia, než celková plocha povrchutohto celku. Ako napríklad plocha Rubikovej

kocky versus plocha jednotlivých kocôčok,z ktorých sa skladá. Pomer plôch konkrétne-ho príkladu sa, samozrejme, viaže na detailygeometrie disku a počet a veľkosť vzniknu-tých kvapiek. Formulácia však vnáša po -chybnosť o fakte, ktorý je všeobecne platný.Toľko z vášho mejlu.

Na začiatok musím povedať, že vašezávery v mejli sú úplne správne – pri deleníväčšieho telesa na menšie celkový povrchnarastá. Úplnú všeobecnosť má toto tvrde-nie v prípade, že pôvodné aj vzniknuté tele-sá majú ROVNAKÝ tvar. Preto povrch Ru -bikovej kocky je, ako sám konštatujete, vždymenší než súčet povrchov čiastkových ko -ciek. Podobne voda v tvare gule má menší

povrch, než to isté množstvo vody rozpráše-né na menšie guľaté kvapky. To je aj hlav-ným dôvodom, prečo na rozptýlenie vôní po -užívame spreje. Rýchlosť odparovania vodyrastie s veľkosťou povrchu, z ktorého sa od -paruje. Rozprášením vody na obrovskémnožst vo maličkých kvapiek získameobrovský povrch a vystreknutá voda sa ne -raz vyparí skôr, než kvapky dopadnú na pod-lahu.

V prípade vodných diskov je však situáciaodlišná – pôvodný a novovzniknutý útvar ne -majú rovnaký tvar a vaša poznámka o rele-vantnosti detailov tvaru útvarov je v tomto prí-pade rozhodujúca.

Polomer disku na obrázku 1 bol asi50 mm. Ako vidíte, vo vzdialenosti asi20 mm od okraja disku sa nachádza približ-ne 100 kvapiek (možno aj menej, ale urobímodhad v prospech povrchu kvapiek). Sche -matické zobrazenie rozpadajúceho sa diskuje na obrázku 2. Je na ňom označený disks polomerom R = 50 mm a naznačená časťdisku so šírkou d = 20 mm, ktorá sa už roz-padla na malé kvapky a ktorú budeme ana-lyzovať. Hrúbka disku bola pri okraji asi h =0,2 mm. Objem vody v rozpadnutej 20 mmširokej časti disku bol teda približne 2πRhd= 1 256 mm3. Na jednu rozpadnutú kvapkutak pripadlo množstvo vody s objemom asi1 256 mm3/100 = 12 mm3. Táto hodnotanám umožňuje vypočítať polomer vzniknu-tých kvapiek, a tým overiť realistickosť odha-du. Zodpovedajúci polomer jednej kvapkyurčený zo vzťahu pre objem gule V = 4πr3/3vy chádza r = 1,4 mm a priemer kvapky2,8 mm. Ako možno vidieť na obrázku 1,zodpovedá to približne reálnej situácii.Mnohé kvapky sú dokonca menšie, takžeodhad hrúbky disku bol opäť v prospechpovrchu kvapiek.

Keď poznáme rozmery disku a taktiežpočet a rozmer kvapiek, na ktoré sa disk roz-padol, môžeme porovnať povrch disku predrozpadnutím s povrchom vzniknutých kva-piek. Plocha povrchu rozpadnutej časti disku(dva povrchy v tvare pásov) bola asi S1 =2.2πRd = 12 560 mm2. Plocha povrchu100 kvapiek s polomerom 1,4 mm je S2=100.4πR2 = 2 460 mm2.

Ako vidíte, aj napriek odhadu posunutémuv prospech povrchu kvapiek je plochapovrchu vzniknutých kvapiek podstatnemenšia než plocha príslušnej časti disku

pred rozpadom. Takže rozpad na kvapkyzmenší povrchovú energiu vody. Zaujímaváje však aj otázka príčiny spontánneho rozpa-du disku. To, že je to energeticky výhodné, jeiba nutnou podmienkou. Aj pre uhlie je ener-geticky výhodné rozpadnúť sa v prítomnostikyslíka na oxid uhličitý (zhorieť) a ušetrenúenergiu uvoľniť vo forme tepla, ale sám odseba takýto jav nenastane. Za rozpad diskusú zodpovedné malé vlnky, ktoré si v tvare

sústredených kružníc môžete všimnúť naobrázku 1. Na rozdiel od povrchu jazier, kderozčerenú hladinu vracia za vzniku vĺn dorovnovážneho stavu gravitácia, v prípadenášho disku sa jeho povrch snaží vyrovnávaťpovrchové napätie (takýto typ vĺn sa volákapilárne vlny). Ako sa dá ukázať, kapilárnevlnky v tvare kružníc šíriace sa od stredudisku smerom k jeho okraju postupne naras-tajú, až ich veľkosť dosiahne hrúbku disku.Vtedy sa vlnky z prednej a zadnej stranydisku môžu spojiť a rozrušiť pôvodne celistvýpovrch disku. Dôsledkom je, že disk sa roz-padá po celom obvode takmer naraz, takžejeho nerozpadnutá časť je kruhová.

Takéto podrobnejšie vysvetlenie sa, žiaľ,nedalo vložiť do marcovej prílohy Quarkuz priestorových dôvodov. V tomto prípadesme uprednostnili získanie prehľadu o typeúloh riešených v Turnaji mladých fyzikovpred detailným vysvetlením ich riešenia.

Vzťah medzi povrchom a objemom útva-rov je však zaujímavý. Najmä v prípade frak-tálnych telies je dokonca veľmi neočaká -vaný.


Prečo sa vodný disk rozpadne na kvapky,ktorých celkový povrch je menší, než bolajeho plocha? �Otázka Pavla Poláka z Bratislavy

Obr. 1

Obr. 2

Keď sme ešte za hlbokej tmy stúpalipopod hviezdičkovú oblohu chodní-kom cez Veľkú lúku, Náprotivie na

Cabalinkovo a celou cestou nás sprevádza -lo volanie týchto nočných stvorení, okolonás poletovali desiatky svetlušiek sväto-jánskych. To bola veru romantika, až kýmsme nezačali s kosbou...

Kosenie bola veru ťažká práca, a to ajorosenej trávy. Za mesačného svitu pripočúvaní zásnubného volania chrapkáča--rapkáča a prepeličky-poďkajčičky, akosom si tieto dva operence sám pre sebav det st ve nazval, mi však bola aj tá najťaž-šia práca na lúke malinou. Nuž a prečosom si ich nazval tak svojsky? Chrapkáčarapkáčom preto, lebo jeho dvojslabičnévolanie sa dá verne napodobniť rapkáčomalebo aj hrebeňom, ktorým ťaháme poviečku z kompótovej fľašky. No a prepelič-ku poďkajčičkou preto, lebo jej volaniesom si v detstve prekladal svojsky akopoďte sem – poďte sem...

Keď som mal náhodou trošičku voľnéhočasu, čo nebolo veru často, tak som už ajutekal z Cabalinkova na blízke Miľanovo,aby som si tieto dve tajuplné nočné stvo-reniatka poobzeral. To bola však fuška nadfušky. Chriašteľ i prepelica sa totiž veľmi ne -

rady ukazujú na oči okoliu, a tak nájsť ichv lánoch vysokej trávy a prinútiť ich aj k vzliet -nutiu, bolo takmer nemožné. Klepkal somlieskovými paličkami o seba, dúfajúc, žesa mi ich podarí vyplašiť, a tak ich aspoňna okamih uvidieť. Vtedy v detských ro -koch som ešte nevedel, že oba tieto vtá -čie druhy možno vyprovokovať k vzlietnutiuomno ho ľahšou metódou vábenia. Ak totižverne napodobníme volanie chriašteľaalebo prepelice, teritoriálny samček jedné-ho i druhého druhu reaguje obyčajne pod-ráždene a začne vyháňať votrelca zo svoj-ho revíru. Ba veru niekedy na potenciálne-ho soka aj zaútočí. Keď som sa to neskôrnaučil, polnočné pozorovania za svitu me -siačika i chytanie chriašteľov a prepelíc doruky už nebol nijakým problémom. Za ují -

mal som sa aj o ich jedálny lístok. Chriašteľpoľný sa živý prevažne živočíšnou potra-vou. V jeho jedálnom lístku prevláda hmyz(dvojkrídlovce, ucholaky, chrobáky, rovno-krídlovce), červy, mäkkýše, stonožky a pa -vúky. Rastlinná zložka potravy pozostávanajmä zo zelených častí tráv. V potraveprepelice poľnej prevláda rastlinná zložkanad živočíšnou. Prepelice si zgustnú naj -mä na semenách tráv a burín, v menšejmiere konzumujú aj zelené časti rastlín.Sem-tam nepohrdnú ani hmyzom. Mláďa -tá obidvoch týchto operených obyvateľovlúk sa živia výlučne živočíšnou potravou.

Keď sa občas sa zatúlam na lúky Ca -balinkova, kde sme voľakedy chystali senopre kravu, sprítomnia sa mi ešte iné spo-mienky – chvíľky s ujom Adamom Kurom,knižným hrdinom fotografa Martina Mar -tinčeka a hrdinom filmu Obrazy starého sve -ta režiséra Dušana Hanáka. Svoj úzky pá -sik lúky mal rovno pod nami, a tak sme satam s ním často stretávali. A nielen s ním,ale aj s jeho tromi najvernejšími zvieracímikamarátmi – psom Dunčom a dvoma oveč -kami Cílou a Mílou. Títo traja zvierací spo-lupútnici sprevádzali uja Adama Kuru vša -de. Ujo Kura tvoril s nimi totiž nerozlučnújednotu, čo na mňa ako malého dozrieva-júceho chlapca naviac zapôsobilo a varima tak trocha aj zaočkovalo ešte väčšouláskou k prírode a jej obyvateľom.

� Doc. Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc.ÚEL SAV Staré Hory

Perokresby: autor


Potulky prírodou �

Noci s chrapkáčom-rapkáčoma prepeličkou-poďkajčičkou

Prepelica poľná

Na júnové noci s chriašteľom poľným (Crex crex) a prepelicou poľnou(Coturnix coturnix) z čias raného detstva, keď sme chystali seno na Cabalinkove, nemôžem nikdy zabudnúť. Sú nezmazateľne napálené v pamäťovej jednotke mozgu. Chvíľky, keď som smel dlho do noci zostaťna pokosenej i pohrabanej lúke a počúvať charakteristické dvojslabičnévolanie chriašteľa poľného rrrrrép-rrrrrép či prepelice poľnej huť-huťuť –huť-huťuť z Miľanova a vzdialenej Magury, patria k nezabudnuteľným.

Chriašteľ poľný

Chriašteľ poľný


Jazýčkovce

Kvitnúci jazýčkovec

východný

Za orchidey najexotickejšieho vzhľadu rastúce naSlovensku sa považujú jazýčkovce. Sú veľmi vzácnea patria medzi kriticky ohrozené druhy našej flóry.

Na rozdiel od črievičníka papučkového (Cypripedium cal-ceolus), ktorý má najväčší a najatraktívnejší kvet spomedzieurópskych orchideí, sa jazýčkovce vyznačujú súkvetím

s množstvom menších kvetov bizarného tvaru. Dolná časť kvetu –pysk – má úzky stredný lalok, ktorý je viac-menej zvlnený, resp.skrútený a na konci rozoklaný. Môže dosahovať dĺžku až 9 cm.Vďaka nemu dostali jazýčkovce aj svoje vedecké pomenovanie –Himantoglossum, odvodené z gréckych slov himas (remeň)a glossa (jazyk).

Rod Himantoglossum (čeľaď vstavačovité – Orchidaceae) má cel-kovo 9 druhov. Až do roku 1978, keď H. Baumann opísal nový druh– jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum), boli všetkynálezy jazýčkovcov na Slovensku označované ako jazýčkovec kozí(Himantoglossum hircinum), ktorý však u nás nikdy nerástol. Tentodruh, rozšírený v západnej Európe a v severozápadnej Afrike, k námsvojím výskytom nezasahuje. U nás možno nájsť jazýčkovec jadran-ský a jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum).

Jazýčkovec jadranský po prvý raz zaznamenal H. Baumannv roku 1973 na polostrove Istria, neskôr v Taliansku (pôvod pome-novania jadranský). Predpokladal však, že rastie aj v Rakúskua Maďarsku. Súčasne známa oblasť výskytu, ktorá doposiaľ nie jecelkom presne vymedzená, zahŕňa okrem Talianska, Chorvátskaa Slovinska aj západné Maďarsko, východné Rakúsko, južnúMoravu a západné Slovensko (severná hranica výskytu). Na Slo -

Naše najexotickejšieorchidey

vensku eviduje Štátna ochrana prírody SR 11 lokalít na De vínskejKobyle, v Malých Karpatoch a Strážovských vrchoch. Vyhlásenésú 2 územia európskeho významu, v ktorých sa vyskytuje: De -vínska Kobyla a Rokoš.

Jazýčkovec východný bol pôvodne opísaný ako endemitKrymu. V súčasnosti sa za jeho areál považuje rozsiahle územieod Slovenska, kadiaľ prechádza severozápadná hranica jeho roz-šírenia, cez Maďarsko, Slovinsko, Balkán, Turecko, Izrael, Jordán -sko až po Krym (Ukrajina) a západné predhorie Kaukazu (Rusko).Na Slovensku bol tento druh po prvý raz zaznamenaný v roku1989. Pri neskorších revíziách herbárov sa zistilo, že na našomúzemí sa zbieral už oveľa skôr, ale určili ho nesprávne ako jazýč-kovec kozí. Štátna ochrana prírody evidovala do roku 2009 celko-vo 6 lokalít v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Tríbeči a naPodunajskej nížine. Vyhlásené sú 3 územia európskeho významu(Nad vinicami, Zoborské vrchy a Modrý vrch).

Podľa čoho ich rozpoznámeJazýčkovce sa vzhľadom veľmi podobnajú. Rastliny jazýčkovcajadranského sú subtílnejšie než jeho východného príbuzného.Ťažko však povedať, do akej miery to môžu spôsobovať aj o niečotienistejšie stanovištia jazýčkovca východného – na zachyteniemenšieho množstva svetla v tieni treba väčšiu asimilačnú plochu lis-tov. Listy oboch druhov vytvárajú pri nekvitnúcich jedincoch prí-zemné ružice, kvitnúce jedince majú listy aj na stonkách. Súkvetiejazýčkovca jadranského je o niečo redšie s menším počtom kvetov(15 až 30, maximálne 45), jazýčkovec východný má až do 50 trochutmavších a viac farebnejších kvetov. Rastliny rastúce na výslní ichmajú výrazne sýtejšej farby než v tieni. Okvetné lístky tvoria belavú,červeno až fialovo žilkovanú prilbu, na okrajoch ružovú až purpuro-vú, trojlaločný pysk je v strede na báze belavý, purpurovo škvrnitý,skrútený stredný lalok je svetlofialový až červenkasto hnedý alebotmavo purpurový, postranné laloky majú tmavšie zafarbenie.Rozdiely medzi oboma druhmi sú vo veľkosti vnútorných okvetnýchlístkov. Dôležitým rozpoznávacím znakom je aj dĺžka ostrohy.Jazýčkovec východný ju má viac ako dvojnásobne dlhšiu: 5 až 6,5(maximálne 13) mm. Nevýraznou vôňou sa kvety oboch druhov tak-mer nelíšia, jednoznačne ich však možno odlíšiť od kvetov jazýč-kovca kozieho nepríjemne páchnucich capinou.

Niečo o živote jazýčkovcovJazýčkovce prežívajú nepriaznivé horúce a suché obdobie rokavďaka podzemným zásobným orgánom – hľuzám. Listové ružice saobjavujú na jeseň po augustových a septembrových dažďoch. Donovembra nasleduje ich intenzívny rast, ktorý po zimnej prestávkepokračuje na jar a končí príchodom horúčav v máji. Listy počas zimymôžu poškodzovať bylinožravce, hmyz a slimáky. Jazýčkovec vý -chodný je kontinentálnejší druh, znáša lepšie chlad než jeho jadran-ský príbuzný, chúlostivejší na mráz. V máji možno pozorovať vytvá-ranie a predlžovanie olistenej stonky so súkvetím. Prvý začína v júnikvitnúť jazýčkovec jadranský a následne o 2 až 3 týždne neskôrjazýčkovec východný. Počas kvitnutia listy postupne žltnú a usy -chajú. Opeľovačmi lákanými farebnosťou kvetov sú predovšetkýmniektoré druhy samotárskych včiel a včela medonosná, prípadne tomôžu byť aj čmeliaky, pestrice, motýle, či osa murárka. O tom, čikvety produkujú aj nektár, nie sú jednoznačné údaje. Asi do trochtýždňov od opelenia sa na rastline vytvoria a dozrejú tobolky. Ich po -čet býva zvyčajne pomerne malý (závisí od počasia a opeľovačov),no zato obsahujú veľké množstvo drobných semien. Je to nevyhnut-né na prežitie druhu, pretože klíčenie orchideí všeobecne je veľmizložitý proces a je na to nutný príslušný druh huby. Nadprodukciasemien zaručuje teda aspoň určitú šancu, že semená sa dostanú namiesto s vhodnými podmienkami na vyklíčenie a pre ďalší vývinrastliny, na ktorý je potrebný zasa iný druh huby. Zaujímavosťouvšak je, že v Anglicku sa jazýčkovcu koziemu veľmi dobre darí nagolfových ihriskách. O vývine rastlín v prirodzených podmienkachnemáme dostatok hodnoverných údajov. Nepoznáme presne,ktoré mykorízne huby (huby, ktoré spolunažívajú s koreňmi

a sprostredkujú príjem živín) sú pre jazýčkovce významné. A ne -vieme ani presne, ako dlho jazýčkovce žijú. Dĺžka ich života satotiž uvádza iba pri jazýčkovci kozom, a to vyše 20 rokov. Aj našejazýčkovce by mali žiť približne taký istý čas. V sterilných pod-mienkach v laboratóriu pri výseve na agarové pôdy prebieha vývinnašich jazýčkovcov podobne ako pri iných orchideách z týchistých geografických oblastí. Prvé vývinové štádiá až po vytvore-nie listov a hľúz prežívajú rastliny na agare v sterilných podmien-kach sklených nádob, potom ich vysadia do špeciálne pripravenejpôdy do kontajnerov, v ktorých dorastajú do kvetu schopnej veľ-kosti asi za 3 roky.

Biotop, ohrozenosť, ochranaOba druhy na Slovensku rastú od nížin po pahorkatiny na podob-ných stanovištiach s vápnitým podložím a kamenistými pôdami.Dobre znášajú letné suchá na lesostepných slnečných stráňach,možno ich nájsť však aj v riedkych kroviskách, svetlých lesoch a nalesných okrajoch. Oba druhy ohrozujú konkurencieschopnejšie rast-liny, zarastanie stanovíšť náletovými drevinami, nadmerné tieneniekrovinami a stromami, likvidácia biotopov. Počet ich populácií sa zaposledné desaťročia značne znížil, oba druhy ohrozuje zánik,o niečo horšie je na tom jazýčkovec východný s nestálym a nízkympočtom jedincov na lokalitách, kým jazýčkovec jadranský má natroch lokalitách až stovky jedincov. Najdôležitejším faktorom prizáchrane oboch orchideí je zabránenie zarastaniu biotopov. Využívasa pri tom kosenie, odstraňovanie náletových drevín a prerieďovanieporastov krov a stro mov spôsobujúcich nadmerné tienenie. Okremtoho, že sú chránené zákonom, ochranu majú zabezpečenú ajv tých prírodných rezerváciách, v ktorých sa vyskytujú.

� RNDr. TIBOR KRÁLIK, Botanická záhrada UK, BratislavaFoto: autor


Jazýčkovecjadranský


Dromaeosauridy (dravé operenédinosaury s vtáčou podobou) obsadili rôzne oblasti dávno predtým, než sa praveký superkonti-nent rozpadol na mnoho svetadie-lov. Ich stopy vedú až do odľahlýchkončín južného prakontinentu:Gondwany. Tu sa však raptory stalisúčasťou celkom iného evolučnéhopríbehu. Ten končí mnohými záhadami, ktoré čakajú na svojeodhalenie. Podarí sa niektoré z nichobjasniť aj slovenským vedcom?

Utajený dromaeosauridz MadagaskaruOkolie madagaskarskej dediny Perivotravonkoncom nepripomína oblasť, ktorá bymohla upútať pozornosť paleontológov.Túto skutočnosť zmenil jediný veľký požiar.Oheň vypálil závoj hustého porastu, spodktorého vykukla praveká minulosť. Právedo týchto končín zamierila v roku 1995americko-madagaskarská expedícia.Počas vykopávania mohutných kostí pla-zopanvého dinosaura natrafili kopáči nakostičky akéhosi drobného tvora. Predočami paleontológov ležal prvý dôkazo existencii dromeosauridov na južnejpologuli. K tomuto poznaniu sa všakodborníci dopracovali oveľa neskôr.

Drobného tvora vo veľkosti havrana,s dlhými prednými končatinami vyhlásili zaprimitívnu formu vtáka. Nositeľom jehoprvého mena Rahona bol už nočný motýľ,preto za platné vedecké meno sa dnespovažuje Rahonavis (vták z hrozivéhomraku). Rahonavis ostromi sa napriek svoj-mu mladíckemu veku (70 až 65 miliónovrokov) ocitol v najbližšom príbuzenstveArchaeopteryxa (150 až 145 miliónov ro -kov). V porovnaní s pravtákom sú kosti jehokrídla a ramenného pletenca mohutnejšie.Poskytovali tak lepšie úpony svalom schop-ných intenzívne mávať prednými končatina-mi počas letu. Predstavu letových schop-ností Rahonavisa posilnila aj prítomnosťhrbolčekov na lakťovej kosti, ku ktorým saupínali pierka – letky, spodnou časťou brka.Rahonavis sa teda dokázal vzniesť do obla-kov, síce nemotornejšie než dnešné havra-ny, ale šikovnejšie ako Archaeopteryx.

Vtáčia identita Rahonavisa bola proble-matickou už od jej zverejnenia. Niektorípaleontológovia tvrdili, že ide o zmes kostí.Toto podozrenie zosilnelo, keď sa neďale-ko objavili pozostatky primitívneho vtákaVorona berivotrensis. Nakoniec protago-nisti tohto názoru priznali, že sa mýlili. Ra -honavis však i naďalej zostával v predsta -vách odborníkov tým, čím nebol.

Podivné patagónske raptory Donedávna sme na základe nálezov z ob -dobia spodnej jury až vrchnej kriedy pred-pokladali, že sa dromaeosauridy vyvíjali lenna severnej pologuli. Nové objavy očarujú-cej rôznorodosti dromaeosauridov v spod -nej kriede Číny posúvajú naše predstavyo vzniku tejto skupiny do obdobia, keď exis-toval len jeden superkontinent – Pangea.V takom prípade by sa mohli tieto agilné the-ropody šíriť do južnejších oblastí Pangey.

Paleontológia�

TAJOMSTVOgondwanských raptorov

Superkontinent Pangea sa začal rozpadať na začiatkuobdobia jury. Tento rozpad vyústil do vzniku dvochmegakontinentov, severnej Laurázie a južnejGondwany, ktoré sa navzájom oddelili asi pred 160miliónmi rokov. Fragmentácia megakontinentov pokra-čovala ďalej. Južný megakontinnent sa rozpadával naZápadnú Gondwanu (budúci juhoamerický a africkýkontinent) a Východnú Gondwa nu (budúcuAntarktídu, Austráliu, Madagas kar a Indiu). ZápadnáGondwana sa rozpadla na Afriku a Južnú Amerikupočas obdobia kriedy pred 90 až 132 miliónmi rokov.Južná Amerika sa koncom druhohôr (80 mil. r.)a začiatkom treťohôr (60 mil. r.) dostávala do občasné-ho kontaktu so Severnou Amerikou prostredníctvompevninských mostov Karibskej tektonickej platne.

Poloha kontinentov koncom druhohôr © Prof. R. Blakey

Buitreraptor, najkompletnejšiakostra gondwanského dromaeosaurida © The Field Museum


Tento predpoklad sa ukázal správny. Ofi -ciálne prvého dromaeosaurida južnej polo-gule popísal slávny argentínsky paleontológFernando Novas so svojím kolegom Pab -lom Puertom v roku 1997. Stala sa nim dnesuž preslávená Unenlagia comahuensis.Svojho času bola formou dinosaura najviacpodobnou archeopteryxovi. Unenlagia nie-lenže dokázala zložiť horné končatiny v štýlevtáčích krídel, ale mohla nimi dokonca má -vať tak, ako to robia vtáky počas letu. Dvoj -metrová Unenlagia bola priťažká, aby vzliet-la. V roku 2002 objavil Dr. Novas akúsi po -divnú formu unenlagie nazývanú barreales.Z rovnakej oblasti Por tezuelo v roku 2004popísal argentínsko-brazílsky tím ďalšiehopolovtáka, Unenlagia paynemili. Potom sas patagónskymi dromaeosauridmi roztrhlovrece.

Vo februári 2005 sa na scéne objavildvojmetrový Neuquenraptor argentinus(zlodej z provincie Neuquén). V októbritoho roku pribudol takmer kompletne za -chovaný Buitreraptor gonzalezorum vo veľ-kosti kohúta. Pred dvoma rokmi Dr. Novasoznámil svetu, že v Patagónii lovilo i päť -metrové monštrum, Austroraptor cabazai.Práve jeho objav nás doviedol k zisteniu,že „vtáčí“ Rahonavis je v skutočnosti dro-maeosaurid. Všetky argentínske raptorya Rahonavis tvoria v rámci rodiny dro-maeosauridov samostatnú vývojovú líniu:Unenlagiinae.

Patagónske dromaeosauridy sa vyzna-čujú znakmi, ktoré chýbajú ich príbuznýmz Laurázie. Napríklad Austroraptor malhorné končatiny kratšie než polovica dĺžkystehennej kosti, ako u tyrannosauridov.S týmto výrazne kontrastujú predĺžené kon-čatiny Buitreraptora a najmä Rahonavisa.Lebky patagónskych dromaeosauridov súnápadne nízke a vyznačujú sa výrazne pre-dĺženým rypákom. Tieto a ďalšie tvarovéšpecializácie sú pravdepodobne dôsled-

kom samostatného (endemického) vývoja,ktorý mohol trvať až 70 miliónov rokovpočas obdobia kriedy. Juhoamerické dro-maeosauridy vytvorili viacero foriem krátkopo tom, čo gigantické mäsožravé carcharo-dontidy stratili pozíciu dominantného pre-dátora nad pravekou Patagóniou.

Kto bol skôr: vták alebo raptor?Začlenenie „lietajúceho raptora“ Rahona -vis do rodiny patagónskych raptorov (dra-vých dinosaurov) nastolilo niekoľko zásad-ných otázok. Vznikli patagónske dromaeo-sauridy z lietavých predkov podobnýchRa honavisovi? Vyvinul sa vtáčí let naGond wane nezávisle od línie archeoptery-xov v Laurázii? Paleontológ Peter Mako -vicky z Fieldovho múzea v Chicagu jezástancom hypotézy, ktorá zdôrazňujezásadné oddelenie medzi laurázijskoua gondwan skou faunou v období kriedy.Tvrdí, že Ra honavis sa naučil aktívne lietaťnezávisle od vtákov z Laurázie. Tým sme

už len na krok od vyslovenia kacírskychmyšlienok ako: Lietali dromaeosauridyskôr než vtá ky? Vyvinuli sa vtáky z dro -maeosauri dov alebo to bolo opačne?

Myšlienka pôvodu dromaeosauridovz lietavých predkov nie je v zásade ničímnovým. Hypotézu BFC – birds came first(vtáky tu boli skôr) – uverejnil George Ol -shevsky v roku 1994. Takmer po 10 rokochdostal tento názor novú krv. Čínski paleon-tológovia ohlásili objav najstaršieho dro-maeosaurida (120 miliónov rokov) so štyrmikrídlami. Vedúci tímu Xu Xing považuje Mi -croraptora za najprimitívnejšieho dromaeo-saurida. Jeho predkovia vraj mohli kĺzavolietať. Neskoršie dromaeosauridy túto schop-nosť stratili pri zväčšovaní tela. Tento názorposilnili v roku 2005 závery Geralda Mayra,ktorý na základe štúdia de siateho exemplá-ru Archaeopteryxa tvrdí, že predkovia dro-maeosauridov a troodontidov boli schopníletu alebo aspoň kĺzavého letu a ich kriedo-ví potomkovia sa odnaučili lietať. Všetkytieto názory zásadne odmieta Mark Norellz newyorského prírodovedného mú zeaa jeho tím. Ako tromf vytiahli z mon golskéhopieskovca drobného dromaeosaurida Ma -hakalu. Napriek tomu, že je o 40 miliónovrokov mladší ako Microraptor, americkíkolegovia tvrdia, že ide o najprimi tívnejšiehodromaeosaurida, ktorý pre svoje krátkepredné končatiny nemohol lietať rovnakoako všetci primitívni zástupcovia. V ro ku2007 objavili v spodnej kriede Mongol skadromaeosaurida Shanag. Ten sa za krátkostal trójskym koňom, ktorým sa po kúšajúrozbiť pevnosť unikátnej rodiny unenlagii-nov. Či tieto radikálne názory zodpovedajúskutočnosti alebo je to len do časná senzá-cia, ukážu až ďalšie objavy.

� RNDr. MARTIN KUNDRÁT, Ph.D.Geologický ústav SAV, Banská Bystrica

Paleontológia �Dr. Fernando Novas je popredným paleon-tológom argentínskej akadémie vied (CO -NICET). Pôsobí v národnom prírodoved-nom múzeu v Buenos Aires. Renomé špič-kového odborníka si získal dlhoročným vý -skumom prvých dinosaurov z triasovej for-mácie Ischigualasto, ale predovšetkýmmnohými objavmi kriedových theropodovPatagónie. Je krstným otcom niekoľkonových druhov: dravého ceratosaurida Abe -lisaurus (1985), alvarezsaurida Patagonykus(1996), záhadného megaraptora (1998)a troch dromaeosauridov Unenlagia, Neu -quenraptor a Austrorap tor. V roku 2005 popí-sal jedného z najväč ších dinosaurov: gigan-tického (35 až 40 m) titanosaurida Puerta -saurus (pozri na stavec Puertasaura v ľavomhornom rohu). Jeho ex pedičný výskumdlhodobo podporuje Na tional GeographicSociety. Za jeho vedecký prínos mu v roku1990 udelili cenu Society of Vertebrate Pa -leontology. V apríli tohto ro ku Dr. Novasoslávil životné jubilum 50. rokov. Dr. Novas – jubilujúci lovec raptorov © M. Tucuna

Austroraptor a miesto jeho nálezu Bajode Santa Rosa

© R. Vega a H. Canutti

© A. H: Turner a kol.


Doprava�

Celosvetová kríza v minulom roku mimoriadne silno zatriasla aj automobilovým svetom. Aj napriek tomu najvýznamnejšie minuloročné autosalóny priniesli veľa noviniek, prevažne štúdií,poháňaných kombináciou spaľovacieho motoras elektromotormi (hybridný pohon) alebo elektromotorom.

V polovici apríla sa v bratislavskej In -chebe uskutočnil jubilejný 20. ročníkmedzinárodného salónu automobilov.

Oproti minuloročnému, ktorý sa viezol navlne šrotovného, tohtoročný patril medzi naj-slabšie. Medzi vystavovateľmi chýbali im -portéri takých značiek ako Fiat, Ford, Hon -da, Mazda, Toyota, ale aj prémiové značkyBMW, Alfa Romeo, Lexus alebo Mercedes--Benz. Je to aj výsledok krízy, ktorá naďalejtrvá.

Klesajúca účasť automobiliek na sloven-ských autosalónoch vyústila do rozhodnutia nitrianskeho Agro -komplexu usporiadať autosalón v Nitre len raz za dva roky. Tým byskončila svetová rarita dvoch autosalónov ročne. Od budúcehoroku bude v Nitre autosalón len v párnych rokoch, vždy s kreditommedzinárodnej automobilovej federácie OICA, ktorý bratislavskýautosalón nemá. Ideálne by bolo, keby sa aj bratislavský autosa-lón konal len každé dva roky. V motoristicky vyspelejších kraji-nách, akými sú napríklad Nemecko či Francúzsko, sa konajúautosalóny zaradené do kalendára OICA len každý druhý rok,výnimkou je azda Švajčiarsko.

Importér Porsche Inter Auto vo svojej expozícii predviedol špič-kový model nového modelového radu Audi S5 Sportback. Po hyb päťdverového kupé zabezpečuje vysoko účinný kompre-sorom poháňaný motor V6 s výkonom 245 kW. Jeho prenos spro-stredkúva sedemstupňová prevodovka S tronic a pohon všetkýchkolies quattro. Maximálny krútiaci moment je 440 N.m, vozidlo

dosahuje elektronicky limitovanú maximálnu rýchlosť 250 km/h,akceleruje z 0 na 100 km/h za 5,4 s.

Nové mestské vozidlo Chevrolet Spark je priestorovo jednýmz najefektívnejších minivozidiel. Jeho športový vzhľad a sebaistýprofil prepožičiava vozidlu proporcie veľkého vozidla. V ponuke ještvortaktný motor so zdvihovým objemom 1.0 16V, výkonom 50kW s maximálnym krútiacim momentom 93 N.m pri 4 800 otáč-kach. Maximálna rýchlosť je 154 km/h. Motor 1,2 16V má výkon60 kW, maximálny krútiaci moment 91 N.m a maximálnu rýchlosť164 km/h. Vozidlo má 6 airbagov, analógový rýchlomer doplnenýdigitálnym tachometrom i zadné parkovacie senzory.

Citroen predstavil návštevníkom autosaló-nu unikátnu štúdiu GTbyCitroen, ktorá zbú-rala hranicu medzi reálnym a virtuálnym sve-tom. Štúdia vznikla z partnerstva so značkouPolyphony, lídrom na trhu s hernými konzo-lami. Vozidlo sa prvýkrát prezentovalo naparížskom autosalóne. Dĺžku má 4,96 m, šír -ku 2,08 m a výšku 1,09 m. Auto vyvinuli akoelektromobil s nulovými emisiami a výko -nom 646 k, ktorý umožňuje zrýchlenie na100 km/h za 3,6 s a dosahuje maximálnurýchlosť 330 km/h.

Citroenu sa tiež podarilo rozšíriť ponuku malých vozidiel s plneelektrickým pohonom o model C-ZERO. Vozidlo vzniklo v spolu -práci s Mitsubishi Motors Corporation. Na slovenský trh sa dosta-ne koncom tohto roka.

Dacia Duster je prvý model 4x4 od Dacie. Je to robustný, prie-stranný a ľahko ovládateľný off-road pre klientov, ktorí na svojekaždodenné aktivity potrebujú naozajstné terénne vozidlo. Vo ver-zii 4x2 osloví tých, ktorí ocenia vyššiu a bezpečnejšiu pozíciusedenia i možnosť jazdy na viacerých podkladoch.

Hyundai ix35 je nové SUV vyrábané v Žiline a je nástupcompôvodného modelu Tuscon. Má oveľa dynamickejší dizajn, dodĺžky pribudlo až osem centimetrov a súčasne je o sedem centi-metrov nižšie. Najzaujímavejšími pohonnými jednotkami sú novévznetové motory 1,7 CRDi (s výkonom 85 kW) a 2.0 CRDi (s výko-nom 100 a 135 kW). Výkonnejšie vznetové motory možno kombi-novať s pohonom 4x4.

Klesajúca účasť automobiliekna slovenských autosalónoch

vyústila do rozhodnutia nitrian-skeho Agrokomplexu usporiadaťautosalón v Nitre len raz za dvaroky. Ideálne by bolo, keby sa ajbratislavský autosalón konal len

každé dva roky.

Audi S5 Sportback Chevrolet Spark

Jubilejný bratislavský

AUTOSALÓN


Doprava �

Nová vlajková loď Jaguar XJ s hliníkovou karosériou nadvä-zuje na tradíciu luxusných britských limuzín. Predná časť pripo-mína menší sedan XF, zadná sa inšpirovala siluetou kupé XK.Šesťvalcový motor zdvihového objemu 3.0 l má výkon 202 kWa prepl ňovaný 8-valec zdvihového objemu 5.0 V8 má výkon375 kW.

Renault Wind je dvojmiestne kupé roadster s dĺžkou 3,83 ms nápaditým otváraním strechy. Vďaka inovatívnemu konceptupreklápacej, mimoriadne rýchlo sa otvárajúcej strechy (12 se -kúnd) ponúka nové perspektívy pre tých, ktorí obľubujú jazdu načerstvom vzduchu. Vďaka svojim kompaktným rozmerom je sviž-ný predovšetkým na mestských cestách. Ako jediný ponúka stályobjem batožinového priestoru 270 dm3 bez ohľadu na postaveniestrechy. U nás sa objaví koncom tohto leta.

Atraktívnu ponuku modelového radu Seat Ibiza rozšírilo kom-paktné kombi Seat Ibiza ST. S dĺžkou 4,23 m je kombi o 18 cmdlhšie ako klasická Ibiza, a tak poskytuje veľkorysý batožinovýpriestor. Základný objem je 430 litrov, pričom ho možno zväčšiťsklopením delených zadných sedadiel. V ponuke sú tri zážihovéa tri vznetové motory TDI so vstrekovacím systémom common-rail. Štyri zo šiestich motorov pracujú s priamym vstrekovaníma turbodúchadlom. Ponúkajú výkon od 51 po 77 kW.

Suzuki ukázalo nové Alto, ideálne mestské auto konštruovanés dôrazom na maximálnu ekonomiku prevádzky, dynamiku jazdya využiteľnosť priestoru. Charakterizuje ho najmä nápadný zovňaj-šok a vynikajúca ovládateľnosť. Významná je nízka spotreba pali-va a minimálny obsah škodlivého CO2 vo výfukových spalinách(len 109 g/km). Na našom trhu by sa malo objaviť tento mesiac.

Volvo S60 novej generácie pripomína kupé; je športovejšie a ele -gantnejšie ako ktorýkoľvek predchádzajúci model značky Volvo.Svojím dizajnom sľubuje vynikajúce jazdné vlastnosti ešte skôr, akosa človek posadí za volant. Od začiatku je v ponuke s dvoma vzne-tovými a dvoma zážihovými motormi. V budúcom roku pribudneekonomická verzia DRIVe, poháňaná štvorvalcovým turbodieslom1,6 litra. Pri výrazne nízkej spotrebe paliva len 4,3 l/100 km v kom -binovanom cykle podľa metodiky EÚ by hodnota emisie CO2 malabyť nižšia než 115 g/km. Vozidlo je štandardne vybavené revoluč-ným systémom na detekciu chodcov s automatickým zastavením.

Opavská firma Motoscot predstavila luxusnú trojkolku Velor-X--Trike, ktorá nadväzuje na pôvodný Velorex z roku 1950. Velor-X--Trike je celokapotovaný so špičkovou laminátovou karosériou.Celý tvar trojkolky tvorí rám, ktorý okrem nosnej funkcie plní ajochrannú funkciu. Najvypracovanejšia je zadná časť, kde je nadômyselných lyžinách uložený motor. V premiérovom prototypesa na pohon používa vyladený štvorvalec z motocykla HondaCB1300 s výkonom 117 k a maximálnym krútiacim momentom132 N.m. Velor-X-Trike sa svojím charakterom blíži viac k luxus -nému motocyklu ako k malému automobilu.

Japonský špecialista na symetrický pohon 4x4 Subaru sa naautosalóne prostredníctvom importéra Mikona predstavil 8 model-mi, pričom päť z nich malo výstavnú premiéru. Medzi ne patril ajsedan Legacy 2.0 Diesel s výkonom 110 kW (150 k), maximál-nym krútiacim momentom 350 N.m a vynikajúcou kombinovanouspotrebou 6,1 až 6,3 l/100 km, motor vyniká kultivovaným cho-dom. Legacy narástol oproti svojmu predchodcovi vo všetkýchsmeroch, ponúka bohatú výbavu už v základnej verzii.

Úplne nový Volkswagen Touareg sa vyrába v Bratislave.Oproti svojmu predchodcovi je dlhší, širší, nižší a ľahší. Predstavilsa aj v hybridnej verzii. Poháňa ho 6-valcový motor so zdvihovýmobjemom 3.0 TSI (s výkonom 245 kW) a elektromotorom (s výko-nom 34 kW). S celkovým výkonom 279 kW zrýchli na stovku za6,5 s. Všetky motory budú mať 8-stupňovú prevodovku.

Potešila nová Fabia Combi s inovovaným nárazníkom so štýlo-vou mriežkou, pozmenenou maskou, kapotou i novo tvarovanýmisvetlometmi a hmlovkami,zaujímavými materiálmi v interiéri, novýmifarbami i diskami z ľahkých zliatin. Vďaka zmenám prednej časti vo -zidla narástla Fabia Combi o 8 mm do dĺžky na celkových 4 247 mm.Najväčšou novinkou sú však motorizácie, ktoré zvýrazňujú skveléjazdné parametre a úžitkové vlastnosti vozidla. Základnú benzínovúponuku predstavujú už osvedčené agregáty 1,2 HTP / 44 kW a 1,212V HTP / 51 kW, ktoré teraz dopĺňa nový preplňovaný motor 1,2TSI vo výkonnostných variantoch 63 kW a 77 kW. V ponuke diese-lových agregátov je motor 1,6 TDI CR vo výkonnostných variantoch55 kW, 66 kW a 77 kW so systémom vstrekovania paliva common-rail a filtrom pevných častíc DPF. � EP

GTbyCitroen Jaguar XJ

Seat Ibiza ST

Volvo S60

Mamičky, ktoré majú malé deti, strávia veľa času kočíkovaním, a tak im na špor-tovanie veľa času nezostáva. S inovatívnym dopravným prostriedkom pre rodičas deťmi prišla nedávno holandská firma Taga B.V. Uviedla na trh čosi, čo by smemohli nazvať kočíkom a bicyklom v jednom. V jednej konfigurácii ide o trojko -lesový bicykel s detským sedadlom vpredu, v druhej o viac či menej klasickýšportový kočík. Zmena z jednej konfigurácie na druhú trvá údajne len 20 sekúnd.Multifunkčný bicyklo-kočík môže mať aj dve detské sedačky. Rám inovatívnehobicykla je z hliníkovej zliatiny. Prehadzovačka Shimano Nexus sa nachádzav náboji zadného kolesa. Unikátny bicykel je široký 73 cm, vysoký 102 cm a dlhý165 cm, pri premene na kočík sa jeho dĺžka skráti na 120 cm. Jedinou nevýho-dou tohto celkom sympatického dopravného prostriedku je azda jeho cena:v Nemecku sa predáva za 1 495 eur.

Spektrum�

Zakódovaná zbraňV mnohých kriminálnych či akčných filmoch je scéna, keď ochrancovi zákonavypadne pri súboji so zločincom z ruky zbraň, tej sa zločinec zmocní a obráti juproti policajtovi. Unikátne riešenie tohto problému ponúka firma Armatrix. Vy -vinula zbraň, ktorá vystrelí len vtedy, keď ju ovláda oprávnená osoba. Ako sa todosiahne? Princíp je podobný ako pri bezkľúčových autorizačných systémoch naodomykanie dverí osobných automobilov a štartovanie ich motorov. Teda vodičmá pri sebe čipovú kartu, ktorá komunikuje s prijímačom vo vozidle a po odsú-hlasení kódu odomkne vozidlo. Zbraň firmy Armatrix takisto možno odomknúť –teda z nej strieľať – len vtedy, keď v nej zabudovaný prijímač prijme kódovanýsignál zo špeciálnych hodiniek, ktoré má strážca zákona na ruke. Dosah signá-lu je však len okolo desať centimetrov, takže ak sa policajtovej zbrane zmocníhocikto iný, nedokáže z nej už vystreliť. Čo však, keď zločinec ukradne aj hodin-ky s vysielačom signálu? Veľmi mu to nepomôže, pretože zbraň sa aktivuje lenna určitú, vopred na -staviteľnú dobu. Predďalšou aktiváciou mu -sí užívateľ zbrane pri-ložiť palec na biomet -rický snímač na ho -dinkách, ktorý overíodtlačok a umožníodblokovanie zbrane.Databáza odtlačkovv hodinkách umožní,aby jednu zbraň po -užívalo viac oprávne-ných používateľov.

Pitná vodaz podzemiaPodľa OSN je až pre 2,6 miliardy obyvateľovjediným zdrojom nie celkom hygienická vo -da. Aspoň čiastočnú zmenu by mali priniesťprojekty na zlepšenie zásobovania ľudí pit-nou vodou v tých regiónoch, v ktorých boldoteraz jej nedostatok. Jeden z nich nedáv-no dokončili na indonézskom ostrove Jáva.V oblasti Gunung Kidul na tomto ostrovechýba dostatok povrchových zdrojov. Vodazo zrážok sa však zbiera v podzemných kra-sových jaskyniach. Takouto jaskyňou je ajjaskyňa Gua Bribin, ležiaca približne stometrov pod zemským povrchom. Aby sa vo -da z tejto jaskyne dala použiť na zásobova-nie obyvateľstva, musela by sa čerpadlamičerpať na povrch. V poľnohospodárskej ob -

lasti okolo jaskyne však neexistuje elektrickározvodná sieť a dieselovým motorom pohá-ňané čerpadlá by boli veľmi drahé. Výskum -ní pracovníci Inštitútu pre technológiuv nemeckom Karlsruhe sa inšpirovali stre-dovekými čerpadlami, ktoré čerpali voduz podzemia napríklad aj u nás v banskýchmestách – pomocou vody samotnej. V jas -kyni postavili malú priehradu. Výškový spádvody pred priehradou a za ňou využili napohon unikátnych čerpacích agregátov.Namiesto nákladných turbín sa pritom po -užili čerpadlá nemeckej firmy KSB, ktorépracujú v reverznom režime, teda poháňaich voda. Tieto čerpadlá sú mechanickyspojené s menšími čerpadlami, ktoré čerpa-jú vodu z jaskyne na povrch. Na tomto uni-kátnom projekte, ktorý finančne podporilonemecké ministerstvo pre vzdelávaniea výskum, sa podieľalo aj niekoľko nemec-kých univerzít a priemyselných podnikov.Približne 75 000 obyvateľov, žijúcich v okolíspomenutej jaskyne, má teraz k dispozíciiviac než 50 litrov vody na osobu a deň, zatiaľčo predtým to bolo len 10 litrov. Spomínanýenergeticky nezávislý systém čerpania vodymôže byť príkladom pre podobné projektyv krasových oblastiach na celom svete.


Kočíki bicykel

Európska vesmírna agentúra (ESA) vypustila v apríli vedeckú družicu CryoSat--2, ktorej cieľom je podrobné mapovanie ľadovej pokrývky našej Zeme a jejzmien. Družica CryoSat-2 je treťou misiou ESA v rámci programu Earth Explorer(prieskum Zeme) a to po družiciach GOCE (vypustená v marci 2009) a SMOS(vypustená v novembri 2009). Na zásobovanie prístrojov družice energiou slú-žia dve súpravy slnečných článkov, z ktorých každý má výkon 850 W. Do -plnkovým zdrojom elektrickej energie je lítiovo-iónová batéria s kapacitou78 Ah. Raketa vyniesla družicu na polárnu obežnú dráhu s priemernou výškou717 km nad zemským povrchom. Hlavným prístrojom na palube družiceCryoSat-2 je interferometrický mikrovlnový radarový výškomer SIRAL. Môžeurčovať výšku plávajúceho ľadu i ľadovej pokrývky kontinentov s neuveriteľnoupresnosťou 1 až 3 cm. Týmto spôsobom sa budú dať zachytiť aj veľkéa nehomogénne ľadové povrchy. Údaje z družice CryoSat-2 poskytnú dobrýa pomerne precízny obraz o meniacej sa výške ľadovej pokrývky a plávajúcichľadovcov. Tieto údaje prispejú k lepšiemu chápaniu súvislostí medzi globálny-mi klimatickými zmenami a množstvom ľadu na našej planéte.

Globálne putovanie prachuAj prach má svoje globálne cesty. Prachové mračná vznikajú-ce nad Saharou sa dostávajú do karibskej oblasti, prach z ob -lasti Sahelu putuje do strednej Európy a prach z Číny sa častodostáva až do Severnej Ameriky. Informácie o globálnom puto-vaní prachu sa v súčasnosti zhromažďujú v Goddardovomvesmírnom stredisku, ktoré patrí pod NASA. Tieto informácievyhodnocujú v rámci projektu, ktorého cieľom je zmapovaniepohybu prachov a aerosólov nad zemeguľou. Odhaduje sa, žekaždý rok sa atmosférou premiestnia asi dve miliardy ton pra-chu. Zaujímavosťou je, že takmer celá horná vrstva pôdy v Ka -ribiku pochádza v podstate z Afriky. Prach obsahuje živiny,minerály, živočíšne i rastlinné zvyšky. Prach, padajúci s dažďo -vou vodou, je významným zdrojom výživy pre niektoré druhybromélií v amazonskom pralese. Prach z Ázie má zase veľkývýznam pre prírodu na Havajských ostrovoch. V niektorýchoblastiach oceánu závisí stav rýb od toho, ako silno priviatyprach pohnojí lokálny planktón. Prach však nemá len pozitívnyúčinok. Podľa niektorých vedcov mohol byť priviaty prach jed-nou z hlavných príčin odumretia mnohých koralových útesov.Na ich povrchu sa usadil čierny povlak tvorený agresívnymimikróbmi, po ktorých ostala len holá kostra útesu. V roku 1966ako pôvodcu odumierania útesov identifikovali pôvodne su -chozemskú pleseň Aspergillus sydowii. Do karibskej oblasti satáto pleseň dostala spolu s ďalšími desiatkami mikroorganiz-mov v prachovom oblaku. V súčasnosti je koncentrácia prachuv zemskej atmosfére približne trojnásobne vyššia než v šesť -desiatych rokoch minulého storočia. Jednou z príčin jej rastú-cej koncentrácie je zrýchľujúci sa postup púšte, takže do vzdu-chu sa dostáva čoraz viac prachových častíc. Prach z rôznychoblastí má rôzne zloženie. Napríklad prach z Afriky obsahuje

až šesť percent železa, ktoré spôsobuje premnoženie niekto-rých rias. Prachové oblaky z Ázie zasa obsahujú pomerne vy -sokú koncentráciu takých nebezpečných prvkov, akými súarzén a ortuť. Všetko nasvedčuje tomu, že prach je oveľavýznamnejším globálnym faktorom, než sa doteraz predpokla-dalo. Na snímke, ktorú 2. marca 2003 zhotovila družica Terra,vidno pás afrického prachu s dĺžkou približne 1 600 km, ktorýputuje na americký kontinent.

� RM


Mechanické manžetové gombíkyZnáma švajčiarska hodinárska firma RomainGauthier vyrobila unikátne manžetové gombíkys mechanickým systémom zatvárania a otvá -rania pomocou mikropiestikov. Gombíky pozo-stávajú zo 45 častí vrátane mikrokĺbov, mikro-pružín a mikropiestikov. Použitím takýchto gom-bíkov s mechanickým zatváraním môžu pániušetriť pri svojom obliekaní sa na ples či inúspoločenskú udalosť niekoľko drahocennýchsekúnd. Mechanicky ovládané manžetové gom-bíky môžu byť z kombinácie 18-karátového zlataa titánu, prípadne čisto z titánu. Gombíky majúaj unikátny bezpečnostný systém, ktorý zabra-ňuje náhodnému pootočeniu uzatvárajúcejspodnej časti a tým aj ich strate.

Spektrum �

CryoSat bude merať ľadovce

Baktérie, ktoré vytvárajú vosvojom tele magnetické častice,nazývame magnetotaktickými.Bakteriálne magnetické časticesú kryštály oxidov alebo sulfidov železa obalené orga-nickou membránou a nazývajúsa magnetozómy. Vznikajú procesom biomineralizáciev bakteriálnom tele.

V súčasnosti poznáme niekoľko dru-hov magnetotaktických baktérií náj-dených voľne v prírode. Sú zložkou

prírodnej mikrobiálnej komunity a che -mických vodných stĺpcov. Problémom pripráci s týmito baktériami je, že iba málodruhov možno kultivovať v laboratóriu. Súveľmi náročné na svoje životné prostredie,ktoré sa v laboratórnych podmienkach lenťažko dosahuje.

Magnetotaktická baktériaMagnetotaktické baktérie netvoria samo-statný biologický druh. Ide o kolekciu rôz-nych baktérií, ktoré majú spoločnú jednuschopnosť – vedia sa pohybovať v mag -netickom poli Zeme. Túto schopnosť nazý-vame magnetotaxis. V tele magnetotaktic-kých baktérií sú magnetozómy, organely,ktoré obsahujú drobulinké kryštály magne-titu alebo greigitu obkolesené organickoumembránou. Sú veľké len niekoľko nano-metrov.

Voľne v prírode ich objavil v roku 1975mikrobiológ Richard Blakemor. V niekto -rých oblastiach sa prejavujú ako domi-nantný druh. K dnešnému dňu je známych14 druhov nachádzajúcich sa voľne v prí -rode. Vo všeobecnosti ich mô žeme rozde-

liť na baktérie produkujúce magnetitovéFe3O4 nanočastice a baktérie produkujúcegreigitové Fe3S4 nanočastice. Najlepšie saim darí v prostredí bez prítomnosti kyslíka– takéto baktérie nazývame anaeróbne, nopoznáme aj druhy, ktoré si pri svojomraste určité percento kyslíka vyžadujú, aleešte vždy hovoríme o anaeróbnych bakté-riách. Predpokladá sa, že tento kyslík vy -užijú pri tvorbe kryštálov magnetitu alebogreigitu. Veľkosť týchto baktérií závisí oddruhu či bakteriálneho rodu, veku kultúrya od kultivačných podmienok.

MagnetozómyMagnetotaktické baktérie majú v svojomtele pekne formované a usporiadané mag-netické častice, magnetozómy, v dobreorganizovaných retiazkach pozdĺž bunko-vej osi. Slúžia ako navigačný nástroj naorientáciu vo vodnom prostredí v interakciis magnetickým poľom Zeme.

Štruktúra magnetozómov je veľmi zaují-mavá. Pozostáva z dvoch častí – organic-kej a anorganickej. Výsledkom je dokonalýkryštál obalený organickou membránou,čo má veľký potenciál využitia v bioapli -káciách.

Výhodou takýchto častíc je, že ich ne -musíme obaľovať a biomateriál môžeme

priamo viazať na membránu. Vytvárajú sapri normálnom tlaku a teplote. Sú stabilné.Príprava bio cestou je výhodná aj v tom, žemáme možnosť kontrolovať či ovplyvňovaťich rast a morfologické vlastnosti magne-tozómov. Biomineralizácia poskytuje časti-ce alebo magnetické kryštály rovnakýchtvarov, veľkosti, rovnakého zloženia a inýchdôležitých vlastností, čo je veľmi významnénajmä pri ich využití v priemysle.

Anorganická časť magnetozómovSkladajú sa z magnetických minerálovželeza, magnetitu alebo greigitu vloženýchdo membránovej dutiny. Tieto kryštály savyznačujú vysokou chemickou čistotou(prítomnosť iných kovových iónov je veľmivzácna), malými odchýlkami v rozmerocha uniformitou. Majú tvary a rozmery, ktoréväčšinou nie sú známe pri syntetickýchanorganických kryštalických sústavách.

Veľkosť kryštálu kolíše v závislosti odbiomineralizačného procesu, od veku kul-túry, od kultivačných podmienok a druhubaktérie. Pohybuje sa od 20 nm po 120 nmpre magnetit aj pre greigit.

V telách magnetotaktických baktérií samagnetozómy organizujú v jednej aleboviacerých retiazkach pozdĺž bunkovej osi.V jednej retiazke je 5 až 20 magnetozó-mov. Ich počet závisí od druhu baktérie,veku kultúry, kultivačných podmienoka podobne.

Retiazky magnetozómov slúžia ako jed-noduché strelky kompasu, ktoré nasmeru-jú bunky baktérií tak, aby sa natočili k zem -skému magnetickému poľu a baktériamohla ľahšie nájsť svoje najprirodzenejšieprostredie – zónu na rozhraní kalu a vody.

Organická časť magnetozómovAko sme už spomínali, kryštál obaľuje biologická membrána. Ide o organickúmembránu, ktorá sa skladá z dvojvrstvyfosfolipidov a špecifických proteínov. Pripozorovaní membránovej dvojvrstvy pomo-cou transmisného elektrónového mikro-skopu (TEM) sa ukázalo, že lipidy (tuky)membránovej dvojvrstvy s hrúbkou 2 až 4

Biofyzika�


Magnetotaktické baktérie

Magnetospirillum magnetotacticum sp. AMB-1

Sú zložkou prírodnej komunitya chemických vodných stĺpcov.

V niektorých oblastiach sa prejavujú ako dominantný druh

s významnou ekologickou úlohou. K dnešnému dňu

je známych 14 druhov nachádzajúcich sa voľne

v prírode.

Magnetozómový kryštál

Biofyzika �nm obaľujú individuálne magnetozómovékryštály. Proteín Mms6, nachádza júci sav orga nickej membráne okolo kryštálu,štartuje tvorbu zá rodkov magnetickýchkryštálov a riadi ich usporiadanie a tvar.Magne tozómová membrána je kľúčovánielen pre kontrolu veľkosti a tvaru kryštá-lu, ale zabraňuje aj zhlukovaniu vyizolova-ných magnetozómov.

Magnetotaktické baktérie tvoria skupinuvodných jednobunkových organizmov.Jedným z „ľahšie“ kultivovateľných mikro-organizmov, ktoré produkujú magnetozó-my, je Magnetospirillum magnetotacticumsp. AMB-1. Práve s touto baktériou pracu-jeme aj v našom laboratóriu. Obľubuje pro-stredie bez prístupu kyslíka. Magnetozómtejto baktérie tvorí magnetit obalený fosfo-lipidovou dvojvrstvou. Rovna kú veľkosťa rozmiestnenie kryštálov zabezpečujeextrémna biologická kontrola procesumineralizácie – biomineralizácia.

Magnetické častice umelo pripravenévyzrážaním chemických zlúčenín sú preľudský organizmus vo vyšších koncentrá-ciách jedovaté. To znamená, že keby malislúžiť na vnútorné použitie, ich povrch bybolo treba pokryť biokompatibilnou vrst -

vou, ktorá by ochránila organizmus a za -bez pečila tolerantnosť k nim. Magneto -zómy by mohli byť alternatívou. Vzhľadomna existujúcu biologickú membránu napovrchu kryštálu predpokladáme, že mag-

netozómy bude ľudský organizmus lepšieznášať. To znamená, že v prípade využitiatýchto častíc ako nosičov liečiv by sme ichnemuseli už ničím obaľovať a priamo namembránu naviazať liečivo. Pri meraniachcytotoxicity sa zistilo, že sú oveľa menejagresívne, resp. toxické ako synteticky pri-pravené častice.

Magnetozómy našli svoje uplatnenienapríklad pri procese značkovania rôz-nych biomolekúl alebo magnetickéhooddeľovania zmesí. Použili ich ako nosičebioaktívnej látky, či ako biosenzor. Spojilisa s červenými krvinkami, uviedli sa doDNA v bunke a boli použité na určeniejednovláknových nukleových kyselín,ktoré slúžia na výrobu predpísanej bielko-viny. Sa motné magnetotaktické baktériepoužili na analýzy mäkkých magnetickýchmateriálov, lokalizáciu magnetických polína meteoritických vláknach či zrnách,odstránenie ťažkých kovov zo znečistenejvody a tiež aj ako mikrobiálne magneto-metre.

� ANEŽKA DŽAROVÁ, PETER KOPČANSKÝ,MILAN TIMKO

Ústav experimenálnej fyziky SAV, Košice

Magnetozómová retiazka

Hlavnými organizátormi majstrov-ských tried sú EPPOG (EuropeanParticle Physics Outreach Group,

čiže Európska skupina na popularizáciučasticovej fyziky) a EPS (European Phy -sical Society, čiže Európska fyzikálna spo-ločnosť).

Tohtoročné, už šieste masterclasseszorganizovali pre stredoškolských študen-tov vedci z 90 univerzít a výskumnýchústavov v 23 európskych krajinách. NaSlovensku to boli univerzity v Bratislave,Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a Pre -šove. Na východnom Slovensku sa podu-jatie uskutočnilo v Košiciach na pôde Ka -tedry jadrovej a subjadrovej fyziky Ústavufyzikálnych vied Prírodovedeckej fakultyUniverzity P. J. Šafárika, v Prešove podu-jatie pripravilo Centrum celoživotnéhoa kompetentného vzdelávania Prešovskejuniverzity. Odborný program pre obe po -dujatia, na ktorých sa zúčastnilo niekoľkodesiatok stredoškolákov z košickýcha prešovských gymnázií, pripravili odbor-níci zo spomenutej katedry.

Študenti si dopoludnia vypočuli predná-šky o základnej štruktúre hmoty, základ-ných interakciách a metódach používaných

vo výskume štruktúry hmoty pri vzdialenos-tiach menších, ako sú rozmery atómovýchjadier. Popoludní spracovali experimentál-ne údaje zrážok elektrónov a pozitrónov,ktoré sa urýchľovali na jednom z najväčšíchurýchľovačov častíc (LEP) v CERN-e. Pro -stredníctvom videokonferencie – teda pres-ne tak, ako to robia fyzici v rámci svojejširokej medzinárodnej spolupráce – potomporovnali svoje výsledky so stredoškolákmiz partnerských pracovísk. Tými boli tento-raz Univerzita v Debrecíne, UniverzitaQueen Mary v Londýne a Výskumný ústavpre časticovú a jadrovú fyziku KFKI v Bu -dapešti. Videokonferenčná diskusia, ktorúmoderovali poprední fyzici z CERN-uKatharine Leneyová z projektu ATLAS a Be -nedikt Hegner z experimentu CMS, dodalapodujatiu jedinečný charakter a podieľalasa na jeho veľkom úspechu. Prostredníc -tvom videokonferenčného spojenia sa štu-denti zúčastnili aj vedomostného kvízuo poznatkoch, ktoré získali na prednáškachi počas praktických cvičení.

Jednodňovou majstrovskou triedou všakúsilie košických časticových vedcov o po -pularizáciu jadrovej fyziky medzi stredoško-lákmi nekončí. Pre záujemcov z radov stre-

doškolských študentov sme v spoluprácis Katedrou fyziky Fakulty elektrotechniky a in -formatiky Technickej univerzity pripravili diš-tančný kurz Okná do modernej fyziky. Našímcieľom je prostredníctvom desiatich samo-statných modulov priblížiť študentom tie ob -lasti fyziky, ktorým sa v rámci vyučovacíchhodín nevenuje väčšia pozornosť, povedalnám hlavný organizátor kurzu RNDr. Ale xan -der Dirner, CSc., vedúci Ka tedry jadrovej a sub-jadrovej fyziky PF UPJŠ. Do kurzu Okná domodernej fyziky sa prihlásilo približne 50 štu-dentov zo štyroch košických gymnázií.

� RADO MLÝNEK

V Bratislave si vzala patronát nad týmto poduja-tím Fakulta matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, pričomodborný program zabezpečovala Katedra jadrovejfyziky a biofyziky, z technickej stránky Katedrateoretickej fyziky a didaktiky fyziky FMFI UK.

Študenti z ôsmich bratislavských gymnáziía z gymnázia v Malackách prejavili aktívnyzáujem, kládli otázky a počas videokonferencieuvoľnene diskutovali s moderátormi z CERN-u.Výsledky, ktoré získali pri vyhodnocovaní rozpa-dov Z0 bozónov, sa čiastočne líšili od reálnychhodnôt (hlavne pre leptónové páry), ale konštan-tu silnej interakcie určili veľmi presne. Úlohám sasnažili čo najlepšie porozumieť a aktívne pristú-pili k ich konkrétnemu riešeniu. K dobrémudojmu prispeli aj tri exkurzie v univerzitnýchlaboratóriách – experimentu ALICE, izotopovejanalýzy a spektrometrie gama žiarenia.

� Doc. RNDr. JÚLIUS VANKO, PhD.Katedra jadrovej fyziky a biofyziky

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UKBratislava

Okná do modernej fyzikyJednou už z tradičných akcií, ktoré majú študentom stredných

škôl v krajinách Európskej únie priblížiť prácu výskumných a vedeckých pracovníkov v oblasti fyziky elementárnych častíc, je medzinárodné podujatie Masterclasses – Hands-On ParticlePhysics, čo by sme mohli preložiť ako majstrovské triedy – praktická časticová fyzika.


Detský E.ON Truck – energia maratónu pre detiKoncom marca žila Bratislava

maratónskym víkendom. Jedným zosponzorov, ktorý sa rozhodol využiť prítomné množstvo detí, bola ajZápadoslovenská energetika, člen skupiny E.ON..

Počas troch maratónskych dní čakal na obyvateľovBratislavy a nielen tých športuchtivých zaujímavýa pestrý sprievodný program. Organizátori už 5. roční-ka bratislavského mestského maratónu ponúkli účast-níkom podujatia nielen športové, kultúrne, ale aj vzde-lávacie aktivity.

Novou atrakciou bol prezentačný kamión Západo -slovenskej energetiky, a. s., pod názvom E.ON EnergyTruck pristavený na Hviezdoslavovom námestí, ktorého

cieľom bolo sprístupniť deťom informácie o elektrinea ve ciach s ňou súvisiacich. Deti počas určeného časuplnili úlohy ako zapájanie elektrického obvodu alebohľadanie energožrútov v domácnostiach. Videoprezen -tá cia predstavila deťom hlavné druhy obnoviteľnýcha neobnoviteľných zdrojov energie, ktoré museli detisprávne identifikovať. Počas troch dní súťažilo viac ako300 detí. Tí, čo úlohy splnili, dostali odmeny.

Energetika�

Energetici a deti

Stránka pomôže deťom pochopiť,čo vlastne energia je, ako ju domavyužívame, odkiaľ sa berie a akobrániť jej plytvaniu. Stránka detisprevádza hravou prístupnou for-mou. Ak si otvoria kvízové otázkya hľadajú riešenie, prihovára sa impočítač po anglicky s napísanýmislovenskými textami.

Západoslovenská energetika,a. s., sa rozhodla šíriť tento interak-tívny vzdelávací nástroj aj netra-dičnými formami, akými je naprí -klad divadlo. V priebehu uplynu-lých mesiacov usporiadala pre žia-kov prvého stupňa základných škôlpäť divadelných vystúpení, keď sahercami na čas stali speváckaa herecká formácia T.R.J.O.F spo -lu s bábkami Maťom, Lindou, Bles -kom a moderátorkou Hanou Ra -pantovou. Herci so svojím náučno--zábavným predstavením pobavilipedagogický zbor a žiakov Základ -nej školy na Benkovej ulici v Nitre,ZŠ na Karpatskej ulici v Žiline, ZŠna Spartakovskej ulici v Trnave, ZŠSNP v Banskej Bystrici a ZŠ naHodžovej ulici v Trenčíne. Počaspredstavenia sa školské telocvič-

ne premenili na malé divadlá.Spolu sa na akciách zúčastnilo1 765 detí.

Najlacnejšia energia je tá, ktorú ušetríte.


Energiazblizka.sk navštívila detiv slovenských mestách

Inou formou vzdelávania pre deti je nový interaktívnyvzdelávací portál o energii – www.energiazblizka.sk.Atraktívna webová stránka o kolobehu energie vosvete si našla už v prvých týždňoch po sprístupnenítisíce fanúšikov nielen medzi žiakmi, ale aj medziučiteľmi, ktorí ju môžu využiť vo vyučovacom procese.

Najúspešnejšie programyspoločnosti Slovenské elektrárne v oblasti podporyvzdelávania prinášajú atraktívne možnosti pre študentov aj v roku 2010.V rámci udeľovania štipendiímá päťdesiat študentov šancuzískať štipendium vo výške1 330 eur pre školský rok2010/2011. Najlepšie záverečné práce budú opätovne súťažiť o 1 660 euralebo 3 330 eur.

Súťaže sú súčasťou komplexného progra-mu sociálnej a environmentálnej zodpo-vednosti spoločnosti pod názvom Energiapre krajinu. V roku 2009 spoločnosť inves-tovala do rozvoja spoločenskej zodpoved-nosti podnikania prostredníctvom daru,zmluvy o reklame alebo asignácii 2 % da -ne spolu 2,825 milióna eur. Podporila 539subjektov a 555 projektov v piatich oblas-tiach – Energia pre životné prostredie,Energia pre život, Energia pre vzdelanie,Energia pre kultúru a Energia pre šport.

Energia pre vzdelanie zahŕňa ucelenústratégiu spolupráce a rozvoja so školamia univerzitami. V roku 2009 sa na programEnergia pre vzdelanie vo forme daru, zmlu-vy o reklame alebo poskytnutia 2 % danevynaložilo takmer 296 tis. eur na 74 projek-tov. Principiálne možno vyzdvihnúť pro-

gram udeľovania štipendií, súťaž AurelaStodolu, súťaž pre žiacke kolektívy základ-ných a stredných škôl – Play Energya podporu Detskej univerzity Komen -ského.

Pre rok 2009/2010 udelili Slovenskéelektrárne štipendiá päťdesiatim študen-tom prvých ročníkov bakalárskeho aleboinžinierskeho štúdia vo výške 1 328 eur,z toho 14 štipendií bolo priznaných znovužiadateľom – študentom, ktorí poberali šti-pendium aj v roku 2008/2009 a na základedobrých študijných výsledkov sa SE roz-hodli pokračovať v ich podpore.

V druhom ročníku o cenu Aurela Sto -dolu udelila komisia zložená z profesorovSlo venskej technickej univerzity, Tech -nickej univerzity v Košiciach a Žilinskejuniverzity a zo zástupcov spoločnosti Slo -

venské elektrárne ceny v celkovej výške11 617 eur.

V tomto roku sa môžu uchádzať o šti -pendiá študenti denného štúdia na vyso-kých školách technického zamerania, ktoríštudujú odbory so zameraním a uplat -nením sa v energetike. Rovnako musia byťprijatí minimálne do druhého ročníka naprvom stupni vysokoškolského štúdiaa dosahovať vynikajúce študijné výsledky.

Do súťaže A. Stodolu sa môžu zapojiťštudenti so záverečnými prácami z oblastienergetiky. Za tri najlepšie bakalárske prá -ce SE udelia ceny vo výške 1 660 eur, zanajlepšiu diplomovú a doktorandskú prácuvo výške 3 330 eur. Práce do súťaže mô župrihlásiť priamo vedúci katedier technic-kých študijných programov fakúlt z celéhoSlovenska.

Presné podmienky a zoznam požadova-ných dokladov, ktoré je potrebné zaslaťo uchádzanie sa o štipendium alebo cenuA. Stodolu sú na oficiálnej web stránkewww.seas.sk v sekcii Šanca pre študentov.

Inšpiráciu a množstvo ďalších informáciíje možno získať aj na exkurziách v atómo -vých elektrárňach Jaslovské Bohunicea Mochovce. Svet atómov je sprístupnenývšetkým vekovým kategóriám podľa výbe-ru návštevníka. Návštevu v Mochovciach sipohodlne dohodnete prostredníctvommailu [email protected] alebo načísle 036 6391102, návštevu v JaslovskýchBohuniciach na adrese [email protected] na čísle 033/2331.

Energetika �

Využite šancuENERGIA PRE VZDELANIE prináša štipendiá i ceny A. Stodolu

Informačné centrum atómovej elektrárne Mochovce

Aurel Stodola(1859 – 1942) slovenský fyzik, technik, zakladateľteórie parných a plynových turbín. Vyštudoval techniku v Budapešti a Zürichu, kde neskôr pôsobilako docent. Položil vedecké základy projekciea stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paruvypočítal a ap likoval tzv. Mollierov entropický dia-gram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgomFerdinandom Sauerbruchom skonštruoval v roku1915 pohyblivú umelú ruku. Na rovnakom princípevznikli aj protézy chodidiel a nôh. Najväčšie úspechydosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočtyi konštrukcie dali zá klad tomuto odvetviu strojárstva.Aurel Stodola bol profesorom Alberta Einsteina.

ZDROJ: WIKIPEDIA


Projekt rozvojovej oblasti Kai Tak,ktorý si zachoval pôvodný názovletiska, organizuje a riadi Správa

pre rozvoj a inžiniersku činnosť v Hong -kongu. Očakáva sa, že cena celéhoprojektu bude 13 miliárd dolárov a jehorealizácia sa uskutoční v troch ucele-ných etapách – prvá potrvá do roku2013, druhá do roku 2016 a záverečnása skončí v roku 2021.

Letisko Kai Tak otvorili v roku 1925v regióne Kowloon severne od ostrovaHongkong na ploche 280 ha. V roku1998 ho nahradilo nové hongkonskémedzinárodné letisko Chek Lop KokAirport na ploche až 1 225 ha. Čosko-ro po zatvorení starého letiska začalipripravovať ideový plán rozvoja areáluna polyfunkčnú oblasť. Ideový staveb-ný plán regiónu Kai Tak schválili potrojstupňovom prerokovaní s verejnos -ťou v roku 2007 a o dva roky začalis prípravnými prácami.

V prvom rade museli zbúrať starý le -tiskový terminál a okolité budovy. Sú -časne sa začalo pracovať na od -stránení kontaminácie, najmäv priestore starých parkovacícha odstavných plôch, kde v pôdeostal po dlhoročnej prevádzkeletiska zvýšený obsah škodlivýchzložiek z benzínových uhľovodí-kov. Žiadna kontaminovaná pô -da však už nebola na starej pri-stávacej dráhe dlhej 2 529 mz roku 1958, ktorá stojí na rampenasypanej v zálive Kowloon Bay.Na odstránenie kontamináciez pôdy použili viaceré technolo-gické spôsoby: zeminu čistili

a nájde v ňom priestor prístavné mó -lo, budovy na obslúženie cestujúcich,imigračný úrad, oddelenie karantény,budova polície a ešte aj verejný park.Prístavné mólo dlhé viac ako 800 mbude pozdĺž bývalej pristávacej dráhyletiska. Môžu pri ňom kotviť lode rôz-neho typu a veľkosti až s výtlakom110 000 ton. Vyžiada si to prehĺbeniedna zálivu z terajších 5 až 8 m na 12až 13 m, aby mohli pristávať plavidlás väčším ponorom.

Na konci bývalej pristávacej dráhybude pristávacia plocha pre vrtuľníkya vedľa nej vyrastie na ploche asi 8,5ha zábavný Runway Park s rôznymiatrakciami pripomínajúcimi letectvo.Ne má chýbať ani poveternostná stani-ca a replika kontrolnej veže letiska.Parkovú zeleň naplánovali aj nanábrežnej promenáde, ku ktorej sablízko severného konca bývalej pristá-vacej dráhy pripojí aj 24-hektárovýMetro Park. V jeho susedstve posta-via 24-hektárový komplex viacúčelo-

vých športových štadiónov.Dominantou bude hlavný šta -dión pre 50 000 divákov, ďalejvedľajší štadión s 5 000 miesta-mi a krytá hala so 4 000 sedad-lami. Areál doplnia pridruženésklady športovísk, jedálenskézariadenia pre trénujúcichšportovcov a viaceré ihriská naamatérske pestovanie záujmo-vých športov. Ako doplnok na -plánovali i obytnú zónu s ob -chodným vybavením. Súčas -ťou projektu je aj výstavbanovej cestnej siete i podcho -

vháňaním pary a biologickými skládkami, čo zna-menalo, že ukladali vyťaženú kontaminovanú zemi-nu do viacerých hromád. Do nich nasadili špeciál-ne mikróby, požierajúce kontamináciu. Očisťova -nie pôdy pokročilo tak, že je už hotová severnáčasť parkovacích plôch a na južnej časti sa prav-depodobne skončí v tomto roku.

Významným a veľkým zariadením na staveniskurozvojovej časti bude prístavný terminál pre ob -rovské výletné lode. Postavia ho na južnom koncibývalej pristávacej dráhy na ploche asi 7,6 ha


Technické stavby�

Z letiska polyfunkčná oblasťÚzemie bývalého medzinárodného letiska v Hongkongu s priľahlým okolím prestavajú na obchodnú, obytnú, rekreačnú a turistickú oblasť, kde na ploche približne 323 ha bude žiť a pracovať takmer 86 000 ľudí.

Umelecká predstava novej podoby bývaléholetiska

Zmeniť sa má nielen bývalé letisko, ale aj jeho okolie.

Mnohé veľké mosty navrhli ichautori tak, aby upútali pozornosť,ale tvorcovia dvojitého mosta privýstavbe v juhovýchodnom Utahu(USA) veria, že ich konštrukciazapadne harmonicky do okolia, až sa v ňom celkom stratí.

Nový most za 26 miliónov dolárov, kto-rým prejde cesta U. S. 191 cez riekuColorado, bude stáť v blízkosti Moabu

v štáte Utah na utešenom mieste pri národ-nom parku Arches National Park. Jeho 312 mdlhá konštrukcia nahradí premostenie, ktoréslúžilo návštevníkom dvoch národných parkova priľahlých rekreačných oblastí. Dopravnáspráva štátu Utah (UDOT) vzniesla požiadav-ku, aby nová plánovaná mostná investícia nerušila okolitú prírodu, ale ju harmonicky do -pĺňala. Projektový manažér UDOT Kirk Thor -nock vyhlásil: Naším hlavným cieľom je do -držanie environmentálnej citlivosti, pretože sanechceme pozerať na niečo, čo by pred nami

vyčnievalo ako boľavýpalec!

Projektanti mostaz inžinierskej kance-lárie FIGG BridgeEngineers so sídlomv Tallahas see naFloride zorganizovalidiskusiu o este tikenávrhu. Pozvali naňu miestnych politic-kých predákov, za -nietených turistov,majiteľov pozemkovi širokú verejnosť. Jejúčastníci sa postup-ne dohodli na tvaremosta, aby bol v sú -lade s okolitým prí-rodným prostredíma vybrali aj farebnýodtieň jeho povrcho-vej úpravy inšpirova-ní farbou okolitýchskalných stien.

Najsilnejšiu odo-zvu mala svojím tva-rom mostná kon-štrukcia. Je z pred -pätého betónu a máuzatvorený komoro-vý priečny rez. Nadpodporami je vysoká

5,9 m a v strede hlavného poľa, resp. nad kraj-nými oporami 2,8 m. Táto trojmetrová výškovávariácia tvorí priaznivú nábehovú krivku, ktorása podobá prirodzeným skalným oblúkom naokolí. Pretože v type i tvare mostnej konštruk-cie sa výrazne odráža okolitá krajina, vybral juUDOT ako najvhodnejšie inžinierske riešenie.

Ďalšou významnou výhodou projektu je mi -nimálne obmedzenie cestnej premávky počaspriebehu stavby. Na tento účel navrhli projek-tanti mostný objekt z dvoch samostatnýchrovnobežných konštrukcií. Na jednej z nich sabude jazdiť na sever a na druhej na juh. Južnákonštrukcia, ktorú navrhli po prúde od teraj-šieho mosta, bude postavená ako prvá a do -časne zabezpečí celú premávku. Potom zbú-rajú terajší most a na jeho mieste postaviadruhú časť novej konštrukcie, po ktorej budesmerovať premávka na sever.

Geologické podmienky v podloží mostaurčujú podstatnou mierou konštrukciu i tvar pi -lierov a najmä spôsob ich zakladania. Nikdynie je podložie mosta také únosné, ako by sito želal projektant a realizátor. Stavenisko narieke Colorado nie je žiadnou výnimkou. Najužnom brehu prevládajú v podloží vrstvy bah -na so štrkom premiešané s inými mäkkýmimateriálmi. Na severnom brehu bola základo-vá pôda podľa geologického prieskumu priaz-nivejšia.

Projektanti mosta sa zodpovedne venovalii posúdeniu prietokových pomerov v riekeColorado. Podľa hydrologických meraní stúp-ne pri jarných povodniach vyvolaných prívalmizo Skalnatých vrchov až o 4,5 m a má prietok3 000 kubických metrov za sekundu. Hyd -raulickí experti vypracovali podrobnú analýzua usúdili, že mostný objekt, tak ako je výškovoumiestnený, bezpečne prevedie prietok päť-storočnej veľkej vody. Tieto poznatky ovplyvni-li výškovú koncepciu nosnej konštrukcie a tvarnosných pilierov, dutých železobetónovýchvalcov s priemerom 7,3 m, ktoré založili v do -statočnej hĺbke na vŕtaných pilótach, aby ichnepodomlelo.

Terajší most, postavený v roku 1955, mádvojprúdovú vozovku širokú 2 × 3,4 m, ktoráje bez krajníc. Oba nové mostné objekty majúvozovku širokú 2 × 3,7 m s obojstrannýmikrajnicami, dostatočne širokými pre jazducyklistov. Podľa prognózy dopravnej kapacitydo roku 2030 vyhovie šírka vozovky mosta naprejazd 12 000 vozidiel za deň. UDOT plánujev rámci projektu zriadiť okolo mosta i pod nímnové chodníky pre peších.

Generálnu dodávku celého projektu získalav januári 2009 firma Wadsworth BrothersConstruction a očakáva sa, že celú výstavbuukončí v roku 2011.

� RE

dov, ktoré spoja novú zónu s bu -dúcou železničnou stanicou,a postavenie dvoch mostov prepeších cez plavebný prístupovýkanál Kai Tak.

V celej oblasti bude netradičnývodný klimatizačný systém narozdiel od bežne používanejvzduchovej klimatizácie a počítasa i s meraním kvality vodyv prístupovom kanáli Kai Tak.Zvýšiť kvalitu vody by mali po -môcť zariadenia na biologickúnápravu kontaminovaných na -plavenín, nové drenážne a kana -lizačné sústavy i stavebno-tech-nologické zariadenia na zlepše-nie cirkulácie vody. Na zmenáchinfraštruktúry bývalého letiskaKai Tak sa zúčastňuje celý radinžinierskych konzultačných fi -riem, ako sú AECOM Asia Com -pany Ltd., Arup, Scott WilsonLtd., Hyder Consulting Ltd.a Meinhardt (Hongkong) Ltd.

�Technické stavby

Most cez riekuColorado v Utahu


Bývalé letisko Kai Tak sa pripravuje na premenu, nestojí už terminál a ďalšiebudovy.

Vizualizácia pohľadu na most

Platforma s testovaným laserom zneškodnila jednu balistickúraketu krátkeho dosahu na kvapalné palivo vypustenúz rampy mobilnej morskej základne v Tichom oceáne a jednuraketu na tuhé palivo vypustenú z pozemného stanovišťav Kalifornii (zásah približne na 300 km). Americký úrad Agen -túry protiraketovej obrany – MDA (Missile Defense Agency)považuje test za revolučný krok, ktorý údajne ukázal, že protihrozbe rakiet sa dá vo fáze ich štartu a vypustenia brániť ajpomocou tejto novo vyvíjanej zbrane.

Úspešný experiment, počas ktorého operoval upravenýBoeing 747 nad pobrežím strednej Kalifornie, bude s veľkoupravdepodobnosťou znamenať ďalšie pokračovanie vývojav americkej koncepcii využitia priamej energie na budovanieprotiraketovej technológie. Navádzací systém lasera podľaMDA raketu bezchybne zachytil v priebehu niekoľkých sekúnda sústredený lúč energie z lasera ju zničil. Antirakety v ame -rických plánoch protiraketovej obrany ničia balistické strelysvojou pohybovou energiou vo vrcholovej alebo zostupnej fázeletu, laser ničí nepriateľské strely teplom – lúč má rýchlosť svet-la a zasahuje tak cieľ takmer okamžite pri štarte (vo vzostupnejfáze letu).

Zdroj: Obrana, marec 2010

Čo píšu iní?�

Majstrovstvá sveta v 3DFIFA a spoločnosť Sony pripravujú vybrané zápasy

futbalových MS v 3D. Medzi 25 zápasmi je ajduel Slovákov s Talianmi.

Futbaloví fanúšikovia na celom svete sa môžu tešiť na obohateniefutbalových prenosov o tretí rozmer. Vzrastanie záujmu o 3D for-mát je vidieť na publikovaní najlepších filmových titulov a predajitelevízorov v takomto formáte. 3D prenosy z Majstrovstiev svetavo futbale FIFA World Cup spestria zážitky zo sledovania milió-nom futbalových fanúšikov na celom svete vrátane Slovákov.

Majitelia 3D televízorov Sony budú mať prístup k špeciálnemuportálu FIFA TV, cez ktorý môžu pozerať 25 najnapínavejších zá -pasov majstrovstiev. Slovenský divák sa k 3D vysielaniu dostanevďaka možnosti pripojiť sa na internet cez službu BRAVIA InternetVideo. Pomocou celkovo siedmich párov profesionálnych kamierHDC Sony inštalovaných na každom zápase sa vďaka vlastnémumultiobrazovému procesoru a 3D vysielaciemu prenosovémuvozidlu dej na ihrisku nasníma v najvyššej kvalite.

Slováci v 3DProgram zahŕňa päť z 10 štadiónov Majstrovstiev sveta vo futba-le: Soccer City a Ellis Park v Johannesburgu, Durbane, Cape Tow -

ne a Port Elizabeth. Vo formáte 3D sa nasnímajú a odvysielajúzápasy, pri ktorých sa očakáva najvyššia sledovanosť. Okremštvrťfinále, semifinále a finále je tu zahrnutý aj zápas Slovensko –Taliansko naplánovaný na 24. júna.

3D materiály z týchto 25 zápasov budú dostupné pre vysielaniena špeciálne určenom internetovom kanáli. Diváci môžu sledovaťzápasy na 3D-kompatibilných televízoroch SONY v pohodlídomova a vychutnať si tak atmosféru takmer identickú ako nasamotnom futbalovom štadióne, informuje Niclas Ericson, riadi-teľ divízie FIFA TV.


Úspešný zásah palubným laserom Palubný laser umiestnený na upravenej testovacej platforme

Boeingu 747 vo februári úspešne zasiahol dva ciele v podobe balistických rakiet. Zničil ich do dvoch minút od vypustenia.

Trvalo to roky, ale fyzikom sapredsa podarilo zaplniť ďalšiumedzeru v periodickej tabuľkeprvkov. Osem rokov po obja-vení 118. prvku, najťažšiehoznámeho atómu, vytvorilivedci aj niekoľko atómov jehosuseda pomocou intenzívneholúča iónov vápnika a tabuľkyz berkélia. Objav pokryl ajmedzeru v dôkaze teórieostrova stability, skupinysuperťažkých jadier, ktoré savymykajú predpovediam teoretikov.

92 prvkov, ktoré sa bežne nachádzajú naZemi, majú jednu vec spoločnú: sú dosta-točne stabilné na to, aby prežili 4,5 miliar-dy rokov existencie našej planéty. Tie, kto -ré sa nachádzajú v periodickej tabuľke prv -kov za uránom, majú kratší polčas rozpa-du a vytvárali ich v jadrových reaktorochalebo v urýchľovačoch častíc. S narastajú -cim atómovým číslom sa zdalo, že polča-sy rozpadu budú čoraz kratšie. V šesťde -siatych rokoch minulého storočia sa všakukázalo, že niektoré kľúčové počty protó-nov a neutrónov vykazovali výnimočnú sta-bilitu jadra. Keby existovali takéto čarovnéčísla aj väčšie, než sú počty častíc v zná -mych atómoch, signalizovalo by to výskytsuperťažkých prvkov, ktoré by prežili dlhšiu

dobu a vytvorili takzvaný ostrov stability.A keby sa ich podarilo objaviť a vyrábať voveľkom množstve, mohli by mať nezvyčaj-né a veľmi prospešné chemické vlastnosti.

Nádej na dosiahnutie tejto oblasti stabi-lity sa zvýšila po tom, ako vedci vytvorilijadrá s počtom protónov a neutrónov blí-žiacim sa k takýmto číslam. V poslednýchrokoch bol najúspešnejším hľadačom prv -kov ruský Inštitút jadrového výskumu(JINR). Vedci tam vytvorili prvky s protóno -vými číslami 113 až 116a 118. Vytvorenie 117.prvku však bolo výzvou.K vápnikovému projekti-lu, ktorý obsahoval 20protónov, potrebovalivedci cieľ s 97 protónmi

a množstvom neutrónov – izotop ťažkosyntetizovateľného berkélia. Vedci z ame -rického národného laboratória v Oak Ridge strávili 250 dní spájaním 22,2 mili-gramu látky a ďalších 90 dní čistenímzmesi. Po tom začal bežať čas, polčas roz-padu berkélia je totiž 320 dní.

Ďalšou zastávkou berkélia bol ruskýVýskumný ústav atómových reaktorov, kdez neho vedci vyformovali malý terč, a tenvedci v JINR bombardovali iónmi vápnika

nepretržite päť mesiacov. Z tisí -cov potenciálne zaujímavýchudalostí sa podarilo vedcomzískať len šesť atómov prvku117. Zatiaľ dostal meno unun-septium, čo je latinský výrazpre 117.


Víťazi ušetrili až 85 percentenergie

GreenLight a GreenBuilding sú programy riadenéSpoločným výskumným strediskom (JRC)Európskej komisie založenej na dobrovoľnostia ich cieľom je motivovať súkromné aj verejné organizácie k znižovaniu spotreby energie.

GreenLight podnecuje k inštalácii energeticky účinného osvetle-nia, GreenBuilding podporuje snahy o dosiahnutie vyššej energe-tickej účinnosti v budovách. Tohtoročným víťazom programuGreenLight je rada mesta Dagda v Lotyšsku, ktorá od roku 2007znížila spotrebu energie na osvetlení až o 85 %. V kategóriiGreenBuilding ocenenie získala administratívna budova Büro -gebäude Manschein – Ing. Siegfried Manschein GmbH v Ra kúskua stredná škola Realschule Hengersberg v Nemecku za viac než80 % úsporu energie. Ocenenia si za svoje výsledky alebo ino-vačné projekty prebralo 24 účastníkov na aprílovej konferenciiIEECB’10 vo Frankfurte. Medzi nimi bola aj prešovská firmaO.S.V.O. Comp, a. s. (spoločnosť zameraná na O – opravy, S –stavby, V – výrobu, O – osvetlenie), ktorá ušetrila 18 % energies vyšším počtom svietidiel a dlhšou dobou svietenia. Do súťaže sav celej Európe zapojilo viac ako 700 účastníkov, a tak každoročneušetrilo približne 545 GWh. Toľko energie spotrebujú za rovnakéobdobie dve stredne veľké európske mestá.

Na našom portáli www.eQuark.sk sa dočítate aj toto:

A čo píšeme my? �

Na svete je 117. prvok

Radnica víťazného lotyšského mesta Dadga

Už siedmy raz ocenila spoločnosť Siemens šikovnýchstredoškolákov-elektrotechni-kov v rámci svojej súťaže SYGA – Siemens YoungGeneration Award, ktorejmediálnym partnerom jeQuark. Novinkou tohto ročníkabola špeciálna cena pre víťazov– štipendium na ktorejkoľvek slovenskej vysokej škole technického zamerania.

Teší nás, že vám umožňujeme pred-viesť vaše nápady, predstaviť, akýchmáme šikovných študentov. Oceňu -

jeme, že chodíte s otvorenými očami a vi -díte konkrétne problémy okolo seba, spomenul Marián Hrica, riaditeľ divízie Prie-my selná automatizácia a technológiepohonov spoločnosti Siemens, s. r. o.Ústred nou témou aktuálneho ročníka bolozefektívnenie výroby a úspora energie pro-stredníctvom automatizácie. Aj v tomto ro -ku žiaci pod vedením odborných pedagó-gov prišli s množstvom inovatívnych nápa-dov a technických zlepšení. Porotu najviacza ujal projekt ekologickej dopravnej križo-vatky Romana Karcola a Mateja Ponecha la,študentov Strednej priemyselnej školyv Martine. Ich program na riadenie svetel-nej signalizácie dokáže vďaka dynamickysa meniacim intervalom svietenia semafo-rov usmerniť dopravu tak, aby zaťaženieokolitej prírody exhalátmi bolo čo najnižšie.

V priestoroch Autofóra spoločnostiVolkswagen Slovakia, v ktorom pre-

biehalo vyhodnocovanie, sme odovzdali ajmy cenu – knihy a ročné predplatné nášhočasopisu. Cenu redakcie Quark si doPop radu odniesli Michal Kapral a MichalCuník (a ich pedagóg Ľubomír Matuška)zo SPŠ za projekt automatického riadeniazavlažovania a postrekovania záhradnýchplôch. Chceli sme dokázať, že riadenie zá -vlah v záhradách pomocou programovateľ-ných automatov nemusí byť len výsadapriemyselnej automatizácie. Inšpirovali smesa vlastnou potrebou polievania trávnika pridome, vysvetlili svoje pohnútky autori ví -ťazného projektu. M. Hrica pri uvádzaní na -šej ceny nezabudol spomenúť, že Quark jeuž roky jeho srdcovou záležitosťou :-).

Spoločnosť Volkswagen Slovakia oce-nila projekt robotizovaného lepenia reflek-torov Daniela Andrášika a Martina Guzmic-kého zo Strednej priemyselnej školyv Nit re. Projekt automatického riadenia ko -tolne, ktorého cieľom bolo dosiahnuť čonajekonomickejšie vykurovanie objektov,je nositeľom ceny divízie Priemyselnejautomatizácie a technológie pohonov.Autormi víťazného projektu sú Peter Voj -tička a Ján Cimerman zo Strednej priemy-selnej školy v Poprade.

Ďalším úspešným projektom, ktorý mánavyše už aj záujemcu o realizáciu, je dáv-kovač duroplastu Maximiliána Tydoraa Martina Višňovského zo Strednej priemy-selnej školy elektrotechnickej v Prešove.

Viac informácií o súťaži Siemens YoungGeneration Award nájdete na stránkewww.siemens.sk/syga.

Mladí a veda�

Podpora tvorivosti


Michal Kapral a Michal Cuník, nositelia Ceny časopisu Quark, pri svojom modeli

Tento rok sa nadšenci robotikystretli v polovici apríla napôde Fakulty elektrotechnikya informatiky STUv Bratislave už po desiatyraz. Pricestovali z celéhoSlovenska, Poľska, Českai Nemecka, aby si vymeniliskúsenosti a zmerali sily.Ako podotkol dekan fakultydoc. Ing. Ján Vajda, PhD.,v tejto súťaži vyhráva dôvtip,šikovnosť a vedomosti.

Okrem napínavých súťažných disciplínvideli diváci aj mobilné ro botyz výskumných projektov v Ústave

riadenia a priemyselnej informatiky FEISTU či mobilné roboty ovládané novovyvi-nutou riadiacou jednotkou jBrain, ktorá sadá programovať v popu lárnom programo-vacom jazyku java. S veľkým záujmom saočakávala prezentácia mobilného robotaJ2MP, s ktorým získali študenti FEI STUzlatú medailu na medzinárodnej súťažiRobotchallenge vo Viedni.

Keďže išlo o jubilejný ročník súťaže,nechýbala trocha nostalgie. Spomínať napredchádzajúce ročníky pomohol ajoprášený (doslova) robot PathfinderPetra Lacku z FIIT STU s čerstvými baté-riami a hľa – robot pokračoval v činnosti,

Juni

orIn

tern

et 2

010

Účastníci konferencie

Junior Internet

�Mladí a veda

Národný koordinátor projektu Junior In -ternet na Slovensku – Amavet, Aso -ciácia pre mládež, vedu a techniku,

vyhlásil na Slovensku v rámci projektu JuniorInternet štyri súťažné kategórie:

Junior Web – súťaž webových stránokči rozsiahlejších internetových projektov,na príklad internetových časopisov, portá-lov, rôznych webových služieb, osobnýchstránok, webových stránok na určitú témua podobne.

Junior Design – súťaž dizajnov a grafic -kých návrhov.

Junior Erb – súťaž webových stránokpre mestá, obce, regióny, turistické miestači verejnú správu.

Junior Text – súťaž textov na zadané té -my týkajúce sa internetu, pričom sa hod-notil nielen slohový postup, ale aj myšlien-kový obsah. Téma tento rok znela: Ako mi

po máha internet alebo internet – cestak vzde laniu.

V rámci celého Slovenska sa prihlásilo139 žiakov a študentov. Počet prezentujú-cich sa okresal na 61 účastníkov, ktorí pre-šli prvým kolom hodnotenia. Celkovo bolodo súťaže prihlásených 71 webových strá-nok, 283 grafických prác, 6 webovýchstránok v kategórii Junior Erb, určenej prestránky miest a obcí, a 11 webových textov.

NA PRVOM MIESTE SA UMIESTNIL � v kategórii Junior Web (stredné školy)Jozef Chvostaľ z Dlhého nad Cirochou(Gymnázium sv. Cyrila a Metoda, Humenné), � v kategórii Junior Web (základné školy)Jakub Rosypal z Nového Mesta nad Váhom (ZŠTematínska, Nové Mesto nad Váhom),� v kategórii Junior Design Vladmír Krajčovič,z Ludaníc (Stredná priemyselná škola, F. Kráľa,Nitra),

� v kategórii Junior Erb Matúš Gura z Orav -ského Podzámku (Gymnázium P. O. Hviezdo -slava, Dolný Kubín) a � v kategórii Junior Text Barbora Belovická zoŠurian (Gymnázium Školská ul., Vráble).

Keďže Junior Internet je súťažou vyhlásenouv štyroch krajinách strednej Európy – na Slo -vensku, v Maďarsku, Poľsku a Česku – komisiaocenila aj projekt, ktorý vynikal na medzinárod-nom sympóziu Junior In ternet, kde prezentovalisvoje práce víťazi z jednotlivých krajín. Za naj-lepší vybrala projekt Jakuba Roža z Česka(http://skolnisesit.cz). � GK

v ktorej pred 10 rokmi prestal. Sledoval čiaru rovnako svižne akov mladosti! Súťažiacich trocha zaskočili vynovené pravidlá kate-górie Stopár. Robot doteraz musel sledovať čiaru a poradiť sis jej náhlym prerušením, či s výskytom prekážky. Tento rok všakmuseli roboty zvládnuť i jazdu cez neveľký mostík a pribudli ajdvere, ktoré sa dali otvoriť len špeciálnou červenou kockou, alerobot ju najprv musel nájsť. Hoci pravidlá zvýšili náročnosť súťa-že, jej aktéri si zmeny pochvaľovali. Niekoľko desiatok súťažnýchrobotov i sprievodný program sa dalo sledovať tiež na internetevďaka študentskej televízii mc2. Desiaty ročník Istrobot-u organi-začne zabezpečil Ústav riadenia a priemyselnej informatiky FEISTU spolu so združením Robotika.SK.

Najlepšie sa umiestnili:Cena poroty za dizajn – robot OldTimer (Radim Stoklasa) z BanskejBystriceKategória Myš v bludisku – Robot roXor (Ján Hudec) z FEI STUv BratislaveKategória Voľná jazda – Robot Zdeno Chára (Martin Melicherčík, JánGunár, Róbert Andrássy, Ján Briežnik, Matej Kamenický) z BratislavyKategória Stopár – Robot G.ENEK z Krakowa, Poľsko, 2. miesto RobotLenčo (Andrej Lenčucha, Andrej Železňák) z TrstenejKategória MiniSumo – Robot Boczek z Poľska, 2. miesto RobotDiablo (Pavol Pavlík) z Bytče

� Ing. RICHARD BALOGH FEI STU

Robot Zdeno Chára a jeho tvorcovia

Súboj zápasníkov sumo na život a na smrť

Istrobot – jubilant

Junior Internet 2010Už piaty ročník Národnej konferencie Junior Internet sa uskutočnil koncommarca v Bratislave. Okrem prezentácií webových projektov mladýchinternetových nadšencov z radov žiakov základných a stredných škôlnechýbal bohatý program s prednáškami o aktuálnych trendoch na internete.

Otvorenie konferencie Junior Internetprestrihnutím sieťového kábla. Zľava:Jozef Ristvej, PhD.,prezident AMAVET-u,Jean Claude Guiraudon, čestný prezidentMILSET-u, prof. Ľudovít Molnár, dekanFakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave, RobertoHidalgo, prezident MILSET-u


... na význam a používanie prídavných mien deštrukčnýa deštruktívny

Prídavné meno deštrukčný je utvorené od pod-statného mena deštrukcia so všeobecnýmvýznamom „ničenie, zničenie, rozrušovanie,rozrušenie; rozklad, rozpad, skaza“ príponou -ný, prídavné meno deštruktívny je utvorené odtoho istého základu príponou -ívny. V Krátkomslovníku slovenského jazyka (2003) sa obidveprídavné mená uvádzajú pri podstatnom menedeštrukcia.

Prídavné meno deštrukčný sa dokladá spo-jením deštrukčný postup a prídavné menodeštruktívny spojením deštruktívna kritika. Týmsa naznačuje istý významový rozdiel medziuvedenými prídavnými menami, respektíve ichrozdielna spájateľnosť. Môžeme sa o tom pre-svedčiť aj na internetových stránkach, kde náj-deme príklady, keď sa obidve prídavné menáspájajú s tým istým podstatným menom (po -rovnaj deštrukčná činnosť – deštruktívna čin-nosť), ale aj príklady, keď sa prídavné menodeštrukčný spája s inými podstatnými menamiako prídavné meno deštruktívny (porovnajdeštrukčný tlak, deštrukčný rez – deštruktívnysklon, deštruktívna ideológia). Táto rozdielnaspájateľnosť iba potvrdzuje, že sa pociťuje istývýznamový rozdiel medzi prídavnými menamideštrukčný a deštruktívny, ktorý vyplýva ajz rozdielnych významových odtienkov pri pod-statnom mene deštrukcia, z významovéhoodtienka „zničenie, rozrušenie“ a z významo -vého odtienka „rozklad, rozpad“.

Významový rozdiel medzi prídavnými mena-mi deštrukčný a deštruktívny sa naznačuje ajvo Veľkom slovníku cudzích slov od S. Ša -linga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej(2003), kde sa význam prídavného menadeštrukčný vykladá slovami „ničivý, ničiaci;rozrušovací, rozkladný; búrací“ a význam prí-davného mena deštruktívny slovami „spôsobu-júci rozklad, rozvrat; rozkladný, rozvratný, niči-vý, zhubný (op. konštruktívny)“. Z toho možnovyvodiť záver pre hodnotenie prídavných miendeštrukčný a deštruktívny v tom zmysle, žepodoba prídavného mena deštrukčný je viacejvzťahová a podoba prídavného mena deštruk-tívny je viacej kvalifikačná.

Na základe naznačeného rozdielu medzi prí-davnými menami deštrukčný a deštruktívnymožno zaujať aj stanovisko k tomu, ktoréz uvedených prídavných mien je vhodnépoužívať v spojení so slovom skúška. Keďžeuvedeným spojením sa nemá vyjadriť kvalifiko-vanie, hodnotenie skúšky, ale vzťah skúškyk deštrukcii, na pomenovanie skúšky, ktorousa má napríklad overiť odolnosť výrobku protipôsobeniu negatívnych javov na výrobok, jevhodné prídavné meno deštrukčný, tedadeštrukčná skúška.

� PaedDr. MATEJ POVAŽAJ, CSc. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV

Opýtali sme sa jazykovedcov…

Radi súťažíte? Chcete sa zabaviť, niečo sa naučiť alebo sa preskúšať? Zapojte sado našej tradičnej Veľkej letnej súťaže o skvelé ceny. Stačí, ak sa na portáli zare -gistrujete a už môžete riešiť zadania. Ondro pre vás nachystal aj tento mesiacnaozaj zaujímavé úlohy.Ako by to bolo bez obľúbenej rubriky QuarkMP3? Nie, ani v letných mesiacoch o ňuneprídete. Na korčuliach alebo pri varení jahodového džemu vám môže chvíle sprí-jemňovať profesionálne spracované čítanie z tohto čísla Quarku. Veríme, že váspoteší aj spolupráca so Slovenským rozhlasom – rádiom Devín, kde sme si našlipartnerskú reláciu Solárium. Vypočuť si ju môžete každý pracovný deň od 13.00 do13.30. Niektoré časti pripravujeme spoločne, napríklad rozhovor s profesoromJozefom Masarikom o živote vo vesmíre, ktorý odznie 11. 6. 2010.

eQuark.sk – to je inteligentné čítanie špeciálne pre vás.

Portál, na ktorom sa dozviete najviac noviniek.


Ak vám za oknom svieti horúce júnovéslnko, mne teraz pri písaní prší. Vôbecmi to neprekáža, lebo mi tento tichýdážď pripomenul iné ticho – letecké.Nuž, sopečný popol sa dotkol aj našejredakcie. Mnoho známych zostalo visieťv zahraničí, lebo cestovať autobusom(autom z požičovne, taxíkom či na bicyk-li) z Číny alebo Mexika nie je také jedno-duché... Iní sa zasa nedostali na dovo-lenku. No a my sme prišli o služobnúcestu do Berlína na sympózium o Me -dzinárodnej vesmírnej stanici ISSa účasti ESA na jej programe.

Zaujímavé bolo sledovať v televíziireakcie ľudí na letiskách, keď sa dozve-deli, že nikam nepoletia. Emócie striedalracionálny prístup, beznádej i športovýpostoj. Najviac sa mi vryl do pamätichlapík na londýnskom letisku, ktorýv piatok vykrikoval, že mu letecká spo-ločnosť musí všetko nahradiť, postaraťsa oňho, lebo on musí byť v pondelokv Bruseli. Nemusel. Ak sa mu nepodarilozohnať lístky na vlak alebo autobus, oči-vidne sa načas do Bruselu nedostal.A čo sa stalo? Nič. Možno prišiel o stret -nutie a možno ani nie, lebo sa naň takis-to z iných krajín nikto nemohol dostať.Chcel sa sťažovať – tak ho poslali k dy -miacemu kráteru... Zúrenie mu nepo-mohlo. Nekrvácal, nebol zranený, nešlomu o život, iba soptil. Ako prírodný živelpod ľadovcom Eyjafjallajökull, ktorý nástakto donútil trochu sa zastaviť. Za -myslieť sa nad tým, čo je naozaj dôležitéa že nie všetko musí vyjsť podľa našichplánov. Zdvihol varovne prst, aby sme sa

vrátili naspäť k pokore. Lebo, ako zasaraz vyšlo najavo, napriek všetkémupokroku a vyspelým technológiám smeproti prírode stále bezmocní, hoci sak nej správame drzo a panovačne.Ukázala nám, akí sme zraniteľní, krehkí...a závislí od množstva vecí. A pritom smenaozaj závislí len od nej. Tak veru.

Toto číslo Quarku je opäť bohatšieo osem strán, ktoré vám môžeme pri-niesť vďaka podpore Agentúry pre pod-poru vedy a výskumu. Pôvodne doňmalo byť pribalené aj DVD Futuris, alekrízové šetrenie zasiahlo i európsku po -pularizáciu a musíme si na DVD trpezli-vo počkať. Zato vám však môžems určitosťou sľúbiť, že ak nenastane ďal-šia prírodná katastrofa, v letných mesia-coch vám na sto percent prinesiemeplno zaujímavého a inteligentného číta-nia.

JANA MATEJÍČKOVÁ,šéfredaktorka

REDAKČNÝ MONITOR

Ste fanúšikmi Facebooku? Časopis Quark nájdete aj natomto obľúbenom portáli. Navštívte nás ☺.

Otestujte sa �

1. Ako často sa MS vo fut-bale konajú?a) každý rokb) každý druhý rokc) každý štvrtý rokd) každý šiesty rok

2. Prvé Majstrovstvá svetavo futbale sa hraliv Uruguaji v roku a) 1926b) 1930c) 1934d) 1938

3. Prvý titul majstrov svetazískali domáciUruguajčania, ktorí vo finá-le porazili 4 : 2 a) Argentínub) Juhosláviuc) USAd) Brazíliu

4. Počas druhej svetovejvojny trofej pre víťazaMajstrovstiev sveta vo fut-bale ukryli pred nacistamipod posteľou v jednomdomea) v Nemeckub) vo Francúzskuc) v Holandskud) v Taliansku

5. Pôvodný pohár JulaRimeta pre víťaza získalanatrvalo Brazília, lebo potretí raz vyhrala futbalovýšampionát v roku a) 1962 b) 1970c) 1978d) 1994

6. Nový pohár pre víťazaMS vo futbale z malachitua 18-karátového zlata jevysoký 36 centimetrova váži 4 970 gramov. Na je -ho podstavci je miesto premená víťazov až do roku a) 2030b) 2034c) 2038d) 2042

7. Najrýchlejší gól na MSstrelil už po 11 sekundáchHakan Sükür z Turecka naMS 2002 do siete a) USAb) Čínyc) Kostarikyc) Južnej Kórey

8. Historicky najlepšímstrelcom so 14 strelenýmigólmi na šampionátoch jea) Michel Platinib) Peléc) Gerd Müllerd) Johann Cruyff

9. Ako jediný tím hrala navšetkých Majstrovstváchsveta vo futbale a budehrať aj teraz v JARa) Brazíliab) Argentínac) Veľká Britániad) Uruguaj

10. Kvalifikácia pred teraj-ším MS v JAR bola rekord-ná čo do počtu zápasov,ktorých sa odohralo a) 846b) 852c) 853d) 858

11. V kvalifikácii však padlonajmenej gólov za posled-ných 20 rokov. Bolo icha) 2 344b) 2 375c) 2 414d) 2 423

12. Najviac gólov v te -rajšej kvalifikácii – 42 –strelila reprezentácia a) Brazílieb) Argentínyc) Nemeckad) USA

13. Kedy sa budú hraťtohtoročné MS vo futbale?a) 6. júna – 14. júla

b) 11. júna – 10. júlac) 11. júna – 11. júlad) 12. júna – 16. júla

14. Na koľkých štadiónochsa budú hrať MS vo futbale2010 v Južnej Afrike?a) 8b) 10c) 12d) 14

15. Najväčším štadiónom,ktorý pojme 94 700 divá-kov, bude na MS a) Soccer Cityv Johannesburgub) Mosesa Mabhiduv Durbanec) Green Point v KapskomMested) Ellis Parkv Johannesburgu

16. Súpermi Slovenskav základnej skupine F budú a) Francúzsko, Čile, NovýZélandb) Taliansko, Uruguaj, JužnáKóreac) Anglicko, Paraguaj,Japonskod) Taliansko, Paraguaj, NovýZéland

17. Všetci účastníci tohto-ročných MS už na celosve-tovom šampionáte hrali.Dvaja však nie samostatnes terajším názvom, ale akosúčasť väčšieho štátnehocelku. Okrem Slovenska tobolo aj a) Slovinskob) Srbskoc) Nemeckod) Južná Kórea

� MARIÁN BABIC

Čo viete a neviete o Majstrovstvách svetavo futbale?


HODNOTENIE

0 – 5 správnych odpovedí:Futbal vám asi veľa nehovorí, tonič, aj iné záľuby sú dôležité.

6 – 10 správnych odpovedí:Pri diskusiách s kamarátmi nie jepre vás futbal v týchto dňoch naj-dôležitejšou témou, ale niečo sana vás nalepilo.

11 – 14 správnych odpovedí:Netipujete náhodne, ale pozornesledujete dianie vo futbale, aj keďnie všetko okolo neho vás zaujíma.

15 – 18 správnych odpovedí:Na Majstrovstvá sveta vo futbale2010 ste sa dobre pripravili. Nie -lenže ich budete pozorne sledo-vať, no máte aj svojich favoritov.

Správne odpovede nájdete na str. 47.

Aerobik pre mozgové bunky�

ÚLOHA 2Je rad piatich domov, pričom každý má inú farbu. V týchto domoch žije päťľudí rôznych národností. Každý z nich chová iné zviera, obľubuje iný nápoja číta iný žáner.

Čech býva v modrom dome. Rakúšan chová rybičky. Slovák pije mlieko. Zelený dom stojí hneď vľavo od bieleho. Majiteľ zeleného domu pije čaj. Ten, kto číta cestopisy, chová fretku. Majiteľ oranžového domu číta detektívky. Človek z prostredného domu pije džús. Maďar býva v prvom dome. Ten, kto číta životopisy, býva vedľa toho, kto chová psa. Ten, kto chová andulky, býva vedľa toho, kto číta detektívky. Ten, kto číta sci-fi, pije pivo. Poliak číta komiksy. Maďar býva vedľa žltého domu. Ten, kto číta životopisy, má suseda, ktorý pije kávu.

Kto chová papagája?

ÚLOHA 6Časy na týchto digitálnych hodinách tvoria istúpostupnosť (A-B-C-D). Aký čas by mali ukazovaťhodiny D?

ÚLOHA 3Ktorý z okolitých útvarov vytvára so strednýmkusom kváder?

Jún je mesiac, keď študenti najviac túrujú svoje mozgové závity ku koncu školského roka alebo semestra. Ak už do tejto kategórie nepatríte, prinášame vám niekoľko úloh, aby ste si aj vy trochu precvičili svoju sivú mozgovú kôru. Správne odpovede nájdete na strane 47.


ÚLOHA 1Dňa 22. júna si pripomenieme 40 rokov odvtedy, čo v Bratislave zomrelnemecký fyzik a elektrotechnik Werner Espé. Narodil sa 5. 9. 1899v poľskom Elblingu, kde aj vyrástol. Po skončení 1. svetovej vojny študo-val v Berlíne fyziku. Navštevoval prednášky takých osobností, ako boliAlbert Einstein, Max von Laue a Heinrich Rubens. Po štúdiách v roku 1924nastúpil dr. Espé ako vedecký pracovník do firmy Siemens. Zaoberal sa tuemisiou elektrónov z oxidovej katódy. Po troch rokoch sa stal vedúcimlaboratória a v roku 1930 technickým vedúcim v závode na výrobu elek-trónok firmy Siemens a Halske v Berlíne. Po nástupe fašizmu však v roku1934 stratil miesto, lebo mal za manželku židovku a navyše sa netajil svo-jimi protifašistickými názormi. Preradili ho na viac-menej administratívnemiesto v závode na výrobu elektrónok a usmerňovačov firmy Sie -mens-Schuckert. Firma Siemens však mala záujem o jeho rozsiahly expe-rimentálny materiál, preto mu umožnili, aby v roku 1936 vydal v spoluprácis Maxom Knollom fundamentálnu trojzväzkovú monografiu o technológiimateriálov pre vákuovú techniku. Werner Espé sa právom pokladá zazakladateľa vákuovej technológie. Spomínaná monografia Werkstoffkundeder Hochvakuumtechnik z roku 1936 podstatným spôsobom prispelak rozvoju vákuovej technológie a techniky na celom svete.

a) Koľko patentov sa mu podarilo uverejniť a v ktorých štátoch?b) Ako sa dostal do Bratislavy? ÚLOHA 4

Ako získate z týchto troch trojok jedenástku?

� KM

1 – stehno, 2 – pliecko, 10 – karé, 7 – krkovička, 13 – bôčik, 6 – hlava, 3 – lalok, 12 – predné kolienko, 8 – zadné kolienko, 5 – predná nožička, 10 – zadná nožička, 9 – šunkový výrez, 4 – chvostík

ÚLOHA 5Správnepomenujterozporcovanéprasa.

Pataveda �


TOMÁŠ HECHTNeučesané myšlienky matematika pri čítanírozprávky alebo Rozpory v rozprávkeO Červenej čiapočke

Predstavme si, že niekto sa vžíva do myslenia a konania postávČervenej čiapočky. Hneď objaví množstvo nezrovnalostí. Začnempo poriadku: Vlk stretne Červenú čiapočku, dozvie sa od nej, žebabička býva uprostred lesa sama a je chorá, teda všetky potreb-né informácie. Na miesto toho, aby hneď a zaraz zjedol Červenú čia-počku, ktorá mu živá už nemôže byť nijako potreb-ná, nechá ju zbierať kvietky a všet ko staví na „teá-ter“: Babička, a prečo máš také veľké oči?, Veľkéuši?, Veľké ústa? Dokonca, keby sa Červená čia-počka neopýtala vlka, prečo (ako babička) mátaké veľké ústa, potom by sa k tomu, aby zjedolČervenú čiapočku, asi ani nedostal. Vlk riskuje, žezostane hladný. Prečo? Ďalšia otázka: Vyznal savlk v lese alebo nie? Na jednej strane sa pýta Čer-venej čiapočky, kde býva babička, to značí, že sav lese nevyzná. Na druhej strane, keď sa dozvie,že býva uprostred lesa, tak tam pribehne kratšoucestou. Ako môže poznať kratšiu cestu, keď sa v lese nevyzná?Najpáľčivejšou otázkou je, ako vlk zjedol babičku. Vieme, že keďprišla Červená čiapočka, tak vlk ležal v babičkinej posteli v jej noč-nej košeli, s čepcom na hlave a babičkinými okuliarmi na nose.(Takže Červenú čiapočku sotva videl.) Ako sa k týmto predmetomdostal? Predstavujem si to takto: Príde vlk k chalúpke, zaklope nadvere, babička v domnení, že je to Čiapočka, otvorí a začne sačudovať. Pýta sa vlka: Červená čiapočka, a prečo máš také veľkéoči? A veľké uši? A vlk odpovie: To sa ti len zdá, stará mama, topreto, lebo sa na mňa pozeráš cez okuliare, daj si ich dolu, zlož si ajčepiec, učešem ťa. A nočnú košeľu si tiež vyzleč, pozri sa, aká jepokrčená, vyžehlím ti ju. A ponáhľaj sa, som hladný. Keď stará mamavidí toľkú dobrotu, hneď uverí, že vlk je Červená čiapočka,a poslúchne. No a vlk ju zje. Skúste vymyslieť pravdepodobnejšiuverziu vynechanej časti. Sú tu aj isté problémy s rozmermi nočnej

košele. Nočná košeľa je ušitá na mieru starej mamy. Vlk teraz pre-hltne starú mamu v celku (ako vyplýva z ďal šieho deja). Rozmeryvlka so starou mamou v bruchu sú asi väčšie ako rozmery samot-nej starej mamy, a nočná košeľa mu je predsa dobrá. S oblečenímsú vôbec problémy. Poľovník sa asi dosť červenal, keď rozrezalvlkovi brucho... A propos – keď sa šťastná stará mama s Čer venoučiapočkou z vlkovho brucha vyslobodili, tak žili vraj dlho šťastne, ažkým nezomreli. Niet už ani slova o babičkinej chorobe. Zdá sa, ževo vlčom bruchu vyzdravela. Je to náhoda alebo všeobecná záko-nitosť? Koľko studní mala babička? Lebo ak jednu, tak tú jej poľov-ník znehodnotil tým, že do nej hodil vlka so zašitými kameňmi

v bruchu. Kazí to vcelku dobrý dojem o horárovi.Bratia Grimmovci poznali príbeh len z rozprávaniaa na miesto toho, aby zhrnuli číre fakty, príbeh roz-vinuli. Žilo dievčatko, ktoré často nosilo červenúčiapku a chodilo cez les za babičkou. Raz sa vrá-tilo domov až o dva dni. V lese žili vlky. Babička počase prestala piť vodu zo studne a asi sa z nej stalalkoholik.

Čo si v rozprávke cením: Humor vlka: Keď s okuliarmi na nose, cez

ktoré ledva vidí, odpo vie Červenej čiapočke, žetaké veľké oči má preto, aby ju lepšie videl.

Rozum poľovníka: Jediný spomedzi postáv, ktoré prídu dopriameho kontaktu s vlkom, si vlka nepomýlil s babičkou a ne -spýta sa ho, prečo má také veľké oči.

Aké ponaučenie z rozprávky vyplýva? Pre babičku, Červenú čia-počku a jej rodičov nijaké, lebo všetko sa dobre skončilo, babič-ka dokonca vyzdravela. Vlk však nabudúce po zožraní babičkyurčite nezachrápe, veď nebyť toho, že zaspal, všetko sa skončíinak. A keďže sa z rozprávky poučí len zlý vlk, je táto rozprávkaamorálna.

OĽGA JANÍKOVÁ A KAROL TRNKA:STANDING OVATION

Z hľadiska najnovších praktických skúseností zo sféry bratislav-ských profesionálnych divadiel treba venovať primeranú teoretic-kú pozornosť psychologickým, sociologickým, etnografickýma fyziologickým aspektom standing ovation.

1. Intenzita standing ovation vo vzťahu k dĺžke divadelnéhopredstavenia

Len čo sa predstavenie skončí, divák, ktorý si najviac uvedomí, žepo siahodlhej prezentácii umenia si bude musieť ešte vystáť dlhý radv šatni, náhle vyskočí a divoko tlieskajúc ustupuje smerom k šatni.Ostatní, ktorí si to ešte neuvedomili – stoja a bezradne tlieskajú.

V prípade, že sa pri potlesku ozývajú aj výkriky, ktoré pripomí-najú niekomu bravó – alebo ó – je možné, že sú to pokriky – vpra-voo – teda, že ustupujúci divák navádza svojich súdivákov, ktorýmsmerom je šatňa, v ktorej má kabát, alebo výkriky bolesti divákov,ktorým dupol na nohu.

2. Standing ovation a jeho vzťah k cene vstupenkyDá sa vyjadriť jednoduchým vyjadrením – Ta, mamo, kejdz zme

šebe zaplacili, dame šebe i stendigovejšn, ta ňe? 3. Standing ovation ako forma účinkovania divákovVyjdrenie ako vyššie: Tak, a teraz ja! – Divák vstane a ukáže, že

teraz prišla chvíľa jeho prezentácie.Záverečné odporúčania:Standing ovation treba používať vždy, pretože nemá nič spoloč-

né s kvalitou predstavenia. Menej vhodné je aplikovať standingovation v mimoriadne stiesnených priestoroch – napríkladv osobnom výťahu bežných rozmerov.

(Prevzaté z jarnej časti Patavedeckého seminára, ktorý sa uskutočnil naPrírodovedeckej fakulte UK v Bratislave pri príležitosti 1. apríla 2010.)

� Ilustrácia: DANIEL MIHÁLIK

Špeciálne zamyslenie sa nad rozprávkou pri príležitosti Medzinárodného dňa detí

Rozprávku treba vnímaťcitmi ako boj dobra so

zlom a nezamýšľať sa naddejom. Dej, fabula, jemätúca, rozporuplná a tak trochu navyše.

A. A. Grimmová, manželka staršieho z bratov Grimmovcov

´

Servis�

NOVÉ KNIHYĽudovít Pinda: Finančná matematika investičných projektov Cieľom publikácie je oboznámiť čitateľov s aktuálnouproblematikou financovania a investovania. Kniha ob -sahuje základy finančnej matematiky a niektoré mo dely,vzorce a nástroje na hodnotenie a oceňovanie finanč-ných projektov. Je určená študentom druhého a tretiehostupňa vysokoškolského štúdia ekonomického zamerania a pracovníkomv oblasti finančníctva a bankovníctva. Poslúži však aj verejnosti, najmä zá -ujemcom, ktorí chcú získať informácie o jednotlivých finančných produktochv bankách a investičných fondoch. Použitie konkrétnych nástrojov a mode-lov je v jednotlivých kapitolách ilustrované na riešených príkladoch z praxe.Na konci každej kapitoly sú uvedené aj neriešené úlohy s výsledkami. (138 strán, 9 €)Autorka anotácie: doc. RNDr. Katarína Sakálová, CSc., Katedra matematiky, FHI EU

Knihu si môžete kúpiť v bratislavskej predajni IURA Edition v budove EU na Dolnozemskej 1, v predajni vydavateľstva Elita a v sieti kníhkupectiev Panta Rhei.

František Pšenička, Matouš Jebavý: Pergoly a přístřeškyPergola slúži ako opora pre rast popínavých rastlínalebo vymedzuje záhradné zákutia, určené na od -dych či prístrešok pre auto. Najčastejšie býva v tes-nej blízkosti obytného priestoru domu. Ne zastreše-ná čiastočne tieni pred slnkom počas letných horú-

ASTRONOMICKÉ KALENDÁRIUMViac ako dve tretiny júna zotrvá Slnko na oblohe v súhvezdíBýk. Tu ho 21. 6. presne o 13:28 LSEČ zastihne aj letný slno-vrat, keď sa ocitne v najsevernejšom bode ekliptiky. Polu d -ňajšia výška Slnka nad južným obzorom v tomto období do -siahne takmer až 65 stupňov a astronomický súmrak (keď jeSlnko pod obzorom menej ako 18 stupňov) bude trvať pocelú noc. Približne sedem hodín po letnom slnovrate sa Sln -ko presunie do súhvezdia Blíženci, kde zotrvá až do koncamesiaca.

Už 6. 6. v skorých ranných hodinách upúta východnéhoob zoru známa, veľmi nápadná dvojica Mesiac – Jupiter.O 3. hod. ráno ju budeme môcť pozorovať vo výške približne15 stupňov nad východojuhovýchodným obzorom. Za po -zornosť stojí, že iba pol stupňa vľavo hore od Jupitera sav tom čase bude nachádzať Urán na hranici pozorovateľnostivoľným okom (s jasnosťou +5,9 magnitúdy). Po nove sa Me -siac ocitne na večernej oblohe v blízkosti Venuše. Dvojicabu de najnápadnejšia 15. 6. okolo 22. hod. V tom čase náj-deme objekty vzdialené od seba takmer 9 stupňov približne10 stupňov nad západným obzorom. Čiastočné zatmenieMe siaca nastane 26. 6. počas júnového splnu. Odohrá savšak v denných hodinách, keď bude Mesiac pod obzoroma u nás sa preto nebude dať sledovať.

Približne v polovici júna by sa po dlhom čase mala dostaťna hranicu pozorovateľnosti voľným okom kométa. Pôjdeo neperiodickú kométu C/2009 R1 McNaught, ktorá do -siahne najväčšiu jasnosť okolo +4,6 magnitúdy na rozhranímesiacov jún a júl. Najpriaznivejšie podmienky na jej pozo-rovanie u nás budú okolo 27. 6., keď ju ako objekt s jasnos-ťou +4,8 budeme môcť na oblohe sledovať po celú nocv súhvezdí Povozník, na spojnici hviezd Capella a Kastor,približne 12 a pol stupňa od Capelly.

Hoci jasnosť Merkúra bude počas júna rásť, jeho pozoro-vanie bude vďaka zlým geometrickým podmienkam na ran-nej oblohe prakticky nemožné. Venuša sa bude v júni dať


HISTORICKÝ KALENDÁR1. 6. Medzinárodný deň detí5. 6. Svetový deň životného prostredia5. 6. 1900 sa narodil Dennis Gabor, anglický fyzik maďarského pô -

vodu, vynálezca holografie, nositeľ Nobelovej ceny za objav prin -cípu holografie (zomrel v roku 1979)

6. 6. 1850 sa narodil Karl Ferdinand Braun, nemecký fyzik a vyná-lezca, venoval sa bezdrôtovej telegrafii, objaviteľ vákuovanej ka -tódovej trubice (Braunova trubica), nositeľ Nobelovej ceny (s G. Mar -conim) za fyziku (zomrel v roku 1918)

8. 6. Svetový deň oceánov11. 6. 1910 sa narodil Jacques-Yves Cousteau, francúzsky oceáno-

lóg, riaditeľ Oceánografického múzea v Monaku, na lodi Calypsouskutočňoval prieskum morských hlbín, autor kníh o živote v moria dokumentárnych filmov nakrúcaných pod morom (zomrel v ro -ku 1997)

13. 6. 1930 sa v Šelpiciach narodil MUDr. Ivan Pleško, slovenskýlekár, epidemiológ a onkológ, pedagóg LF UK v Bratislave, pra-covník Ústavu experimentálnej onkológie SAV v Bratislave, zakla-dateľ odboru epidemiológie nádorov na Slovensku, založil Ná -rodný onkologický register SR

17. 6. Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští20. 6. Deň otcov 20. 6. 1825 zomrel PhDr. Daniel Matej Kmeť, astronóm, profesor ma -

tematiky na Kráľovskej akadémii v Košiciach, 1815 sa podieľal nazriadení hvezdárne na vrchu Gellért v Budíne, svoje pozorovaniazhrnul v diele Observationes astronomicae (narodil sa v roku 1783v Brezne)

21. 6. Deň kvetov21. 6. Svetový deň veľrýb22. 6. 1970 zomrel Werner Espé, nemecký fyzik pôsobiaci na Sloven -

s ku, profesor SVŠT v Bratislave, výskumník firmy Siemens,medzinárodne uznávaný expert v oblasti vákuových technológií(narodil sa v roku 1899)

24. 6. Svetový deň boja proti osteoporóze26. 6. Svetový deň boja proti drogám a nezákonnému obchodu s nimi27. 6. Svetový deň diabetikov

čav, zastrešená poskytuje útočisko pri letných búrkach. Čita-teľ sa do zvie, aký typ a materiál je vhodný pre jeho pergolu,ako za bezpečiť stabilitu vybranej konštrukcie a ako riešiť nad-väzujúce pojazdné plochy. Nechýbajú ukážky realizácii i prak-tické návrhy pri osadení pergoly a vysadenie jej okolia vege-táciou.(112 strán, 6,41 €)

Knihu si môžete objednať na adrese: Grada Slovakia, s. r. o.,Moskovská 29, 811 08 Bratislava, [email protected], tel. č.: 02/5564 5159, 89. Ak pri jej objednávaní uvediete heslo QUARK, získate zľavu 10 % z ceny.

Ariane Janitzkiová: 250 teráriových zvieratAk sa chcete dozvedieť všetko o úspešnomchove a vhodnej starostlivosti o teráriovézvieratá, siahnite po tejto publikácii. Doká -žete sa v nej rýchlo orientovať podľa príbu-zenských skupín. Pôvod a charakteristickéznaky predurčujú aj starostlivosť a spôsobkŕmenia jednotlivých živočíchov. S tým sú -visia aj podmienky chovu a zariadenie terárií. Veď je rozdiel, čichováte obojživelníky, korytnačky leguánovité, gekónovce, scink-novce, varanovité, škorpióny, veľhady alebo jedovaté hady...(288 strán, 14,90 €)

Knihu si môžete objednať na tel. č.: zákaznícky servis –02/4910 4341, e-mail: [email protected]; www.ikar.sk

1. a) vyše 100; bývalé Česko-Slovensko, NDR a Sovietsky zväz, Maďarsko, Rakúskob) 1. mája 1955 sa Werner Espé stal mimoriadnym profesorom SVŠT. Externe prednášal aj na Katedre fyziky PF UK a v Bratislave pôsobil až do smrti.

2. Maďar – oranžový – detektívky – káva – pes; Slovák – žltý – životopisy – mlieko – andulky; Čech – modrý – cestopisy– džús – fretka; Poliak – zelený – komiksy – čaj – papagáj; Rakúšan – biely – sci-fi – pivo – rybičky

3. C

Letný magazín Fifíkavystrihovačkami

poteší zručných i menej zručných

staviteľov.Vystrihovačkavodného skútra

YAMAHA je určená najmä skúseným staviteľom.Električka poteší malých chlapcov. Hra o pokla-doch je napínavá a vhodná akurát na letné dni.Milovníci zvierat si prídu na svoje, pretože na zvy-čajnom mieste nájdu zaujímavosti zo sveta koní. V Letnom magazíne objavíte aj:� všetko vílach a pirátoch� čítanie z Robinsona Crusoa� módu pre pirátov a víly� viazanie námorníckych uzlov a morzeovku� kvety našich lúk a ich horoskop� vyšívaného papagája, zdravé jedielka� klebietky� súťaže, celú kopu vtipov, písmenkovú krížovku,dvojkrížovku, úlohy, sudoku.

Každý druhý deň počas troch mesiacov sa budežrebovať o super ceny: LEGO, hodinky, tašky,knihy a iné.

DARČEK OD FIFÍKA: najnovšie číslo Fifíka máaž o 4 strany vystrihovačiek viac a dvojnásobnýpočet farebných strán. Predplatitelia dostanú Fifíkza nezmenenú cenu. V stánku ho dostanete kúpiťza 1,40 €. Časopis si možno objednať na adrese:Fifík, Karpatská 7, 811 05 Bratislava 1, e-mail:[email protected], fax: 02/5249 9788.

Servis �

FÁZY MESIACAPosledná štvrť 5. 6. 0:13Nov 12. 6. 13:14Prvá štvrť 19. 6. 4:29Spln 26. 6. 13:30

dátum východ západ1. 23:58 8:445. 0:54 13:08

10. 2:41 18:5715. 7:53 23:0620. 14:34 0:3425. 20:17 3:2230. 22:42 8:44

MESIACDEŇ A NOC V JÚNIkoniec zaèiatok východ pravé západ koniec zaèiatok

dátum noci svitania Slnka poludnie Slnka súmraku noci1. 1:39 3:07 4:44 12:40 20:36 22:14 23:435. 1:27 3:02 4:41 12:40 20:40 22:19 23:58

10. 1:09 2:58 4:39 12:41 20:44 22:25 0:1315. – 2:56 4:38 12:42 20:47 22:29 –20. – 2:56 4:39 12:44 20:49 22:31 –25. – 2:57 4:40 12:45 20:49 22:32 –30. 0:58 3:01 4:42 12:46 20:49 22:30 0:33

Počas júna sa Mesiac ocitne v perigeu 15. 6. o 16:59 (365 932 km) a v apogeu 3. 6. o 18:50(404 266 km).

Všetky časové údaje sú uvedené v LSEČ a platia pre stred Slovenska medzi BanskouBystricou a Breznom (19,5 stupňa východnej dĺžky a 48,75 stupňa severnej šírky). Okrem údajov o fázach Mesiaca, ktoré platia rovnako pre celú zemeguľu, ostatné údaje sú miestne a nastávajú na východnom Slovensku približne o 10 minút skôr a na západnom Slovensku o 10 minút neskôr (rozdielu 1 stupňa v zemepisnej dĺžke zodpovedajú 4 minúty v čase).Začiatok svitania a koniec súmraku sú okamihy, keď je Slnko 12 stupňov pod obzorom. Vtedy vidno na oblohe hviezdy tretej veľkosti. Na začiatku a konci noci je Slnko 18 stupňov podobzorom.

Správne odpovede testu zo str. 43: 1c, 2b, 3a, 4d, 5b, 6c, 7d, 8c, 9a, 10c, 11a,12d, 13c, 14b, 15a, 16d, 17b


vidieť bez problémov po západe Slnka na večernej oblohe akoklasická Večernica. O 22. hod. ju počas väčšiny mesiaca nájde-me žiariť vo výške približne 10 stupňov nad západoseverozápad-ným obzorom. Mars sa pozvoľna blíži do konjunkcie so Slnkom.Na večernej oblohe ho nájdeme čoraz nižšie nad západným ob -zorom v súhvezdí Lev. Jupiter sa bude naďalej veľmi dynamickyvzďaľovať na oblohe od Slnka a presunie sa na nočnú oblohu.V závere mesiaca bude vychádzať už pred 1:00 LSEČ. Dňa 23. 6.sa ocitne v kvadratúre so Slnkom, teda na polceste k opozícii sním. V kvadratúre so Slnkom sa 19. 6. ocitne aj Saturn. Nájdemeho v súhvezdí Panna, v blízkosti hviezdy Zavijava.

Južná polnočná obloha v okolí novu Mesiaca je pomernenevýrazná. Iná situácia je na juhovýchode, kde vysoko nad ob -

zorom žiari známa hviezda Altair zo súhvezdia Orol a nad nímhviezda Vega zo súhvezdia Lýra. Nízko na východe nájdemevychádzajúci Pegasov štvorec a nad ním Labuť. Severovýchodudominuje Kasiopeja s Cefeom. Nízko nad severným obzoromžiari cirkumpolárna hviezda Capella, pri ktorej sa o dva týždnepo júnovom nove Mesiaca vyskytne na krátky čas aj jasnej -šia kométa. Severozápadu dominuje Veľký voz. Na západe sachystajú zapadnúť Saturn s Marsom. Okrem nich tu nájdeme ajnápadné súhvezdia Panna, Lev a Pastier s jasnou hviezdouArktúr. V blízkosti zenitu sa tentokrát nachádza súhvezdie Her -kules.

� EK

Správne riešenie úloh Aerobiku zo strany 44:

5.

4. 8 + 3 = 11

6. 15.55.09 Hodiny sa vracajú o 4, minúty postupujú o 4 a sekundy sa vracajú o 5.

O P

ÄŤ

MIN

ÚT

DVA

NÁ

SŤK

omik

s re

dakc

ii po

skyt

ol fe

stiv

al C

omic

s S

alón

v r

ámci

súť

aže

Com

ics

Sal

ón:

Com

ics

& M

anga

Boo

k, w

ww

.com

ics-

salo

n.sk

a b

ude

súča

sťou

kni

hy k

omik

sov.

Aut

or: D

AN

IEL

MIH

ÁLI

K

Documents

Archiv Quark 06 2010