NA ÚVODVážené kolegyne, vážení kolegovia!

Rok 2011 je z hľadiska využívania informačných technológií notárom prelomovým rokom, ktorému predchá-dzal historický vývoj.

Novela Notárskeho poriadku účinná od 1. januára 2002 zaviedla pojem notárske centrálne registre. Notárskakomora Slovenskej republiky vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú pre-vádzku. Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia slúžia-ceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacichs notárskou činnosťou. Súčasťou systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverenéNotárskym poriadkom alebo osobitným predpisom. Do Centrálneho informačného systému má prístup každýnotár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Prvým notárskym centrálnym registrom bol Notársky cen-trálny register určených právnických osôb. Ďalšími dôležitými boli – notársky centrálny register závetov, notár-sky centrálny register záložných práv, notársky centrálny register dražieb.

Ďalším významným krokom bolo spustenie notárskeho centrálneho registra listín od 1. januára 2005.

V súlade s ustanovením § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná vždy, ak je právnyúkon urobený elektronickými prostriedkami a je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Každá notár-ska zápisnica je obligatórne najneskôr v deň jej vyhotovenia uložená v elektronickej podobe do Notárskehocentrálneho registra listín, zároveň je nutné, aby ju notár ako jej autor v elektronickej podobe aj podpísal svo-jím zaručeným elektronickým podpisom a opatril časovou pečiatkou. V súlade s tým vydalo Ministerstvo spra-vodlivosti SR výnos, ktorým bol tento postup zapracovaný do novely kancelárskeho poriadku účinnej od1. októbra 2011, a od tohto dňa je spustená systémová nadstavba na Notársky centrálny register listín.

Už prvý vývoj notárskych centrálnych registrov predpokladal, že budú uchovávať a spracovávať dôverné, citlivéa dôležité informácie, preto aj sama legislatíva ustanovuje, aby bol systém funkčný 7 dní v týždni a 24 hodíndenne podľa prísnych bezpečnostných pravidiel.

Aby sa splnili tieto prísne požiadavky, Notárska komora SR viackrát investovala do modernizácie svojho systé-mu a do dôkladnej kontroly bezpečnosti.

V týchto dňoch Notárska komora SR ukončila prvú etapu vývoja a celoplošného úspešného nasadenia infor-mačného systému WEBNotar, ktorý obsahuje komplexné riešenie archívneho a databázového systému nevy-hnutného k činnosti každého notárskeho úradu. Vývoj tohto nového systému prebiehal od roku 2010.Samozrejme, keďže išlo o nasadenie úplne nového moderného systému, nebolo jeho nasadenie jednoduchéa aj pre notárov bolo časovo náročné.

Tento nový systém založený na najmodernejšej počítačovej platforme obsahuje všetky pôvodné databázy no-társkych centrálnych registrov starého systému, ako aj novovytvorené databázy nového systému.

Architektúra systému WEBNotar je postavená na filozofii otvoreného systému, ktorý je možné prispôsobovaťpožiadavkám iných informačných systémov štátnej správy a justície. Vďaka jeho nasadeniu, bude spúšťaniejednotlivých databáz informačných systémov verejnej správy a justície podstatne jednoduchšie, rýchlejšiea finančne menej náročné.

Prvou novinkou, ktorá bola v systéme spustená, bol nový systém vydávania výpisu z obchodného registra, kdeproces, ktorý štandardne trval až 4 dni, bol zrýchlený na niekoľko hodín, a na zrýchlení sa stále aktívne pracuje.

Notárska komora SR aktívne pracuje na nových možnostiach využívania databázových systémov, ktoré sú na-pojené vo vládnej sieti Govnet prostredníctvom Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES).Ide najmä o služby obchodného registra, živnostenského registra, registra trestov, registra obyvateľov.

Vybudovaný informačný systém získava svoje vplyvné postavenie pri elektronických službách, o čom svedčí ajfakt, že pri navrhovaných novelách právnych predpisov, z viacerých rezortov, ktoré zavádzajú elektronickéslužby, sa s činnosťou notára a jeho informačného systému počíta.

JUDr. Miroslav Gregor ml.

predseda Analytickej skupiny NK SRa člen Prezídia NK SR

• Články •

DLHY V DEDIČSKOM KONANÍ A PREDLŽENÉDEDIČSTVO – IV. ČASŤ

JUDr. Miriam Breznoščákovánotárka so sídlom vo Vranove nad Topľou

V závere svojho predchádzajúceho príspevkusom sa začala zaoberať likvidáciou predlženéhodedičstva postupom podľa § 175t až 175v OSP,ako posledným z troch spôsobov a procesnýchmožností vyporiadania sa s dlhmi poručiteľa, kto-ré prichádzajú do úvahy zásadne len v prípadepredlženého dedičstva, konštatovaného na zá-klade uznesenia podľa § 175o OSP.1

Likvidácia dedičstva

Vo štvrtej časti svojho príspevku na tému „dlhyv dedičskom konaní“ sa pozastavím práve nadosobitým spôsobom vyporiadania sa s predlže-ným dedičstvom, a to likvidáciou dedičstva.

Osobitne sa pokúsim zamerať na predpokladylikvidácie dedičstva, obsah a formu uzneseniao nariadení likvidácie dedičstva, právne násled-ky jej nariadenia, premlčanie v súvislosti s naria-dením likvidácie dedičstva, účel likvidácie dedič-stva a načrtnem zákonné spôsoby a možnostispeňaženia majetku patriaceho do dedičstva.

Podľa súčasnej platnej procesnej úpravy zakot-venej v §175t OSP platí:

Odsek 1: „Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôj-de k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením

nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom ajbez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát na-vrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmie-tol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z de-dičstva.“

Odsek 2: „O nariadení likvidácie vydá súd uzne-senie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámilisvoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí,a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú prilikvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenievyvesí na úradnej tabuli súdu.“

Odsek 3: „Len čo uznesenie o nariadení likvidá-cie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepo-stupuje sa už podľa § 175p až 175s.“

A. Predpoklady likvidácieLikvidáciu dedičstva môže nariadiť zásadne lensúd. Nariadenia súd vykoná vo forme uznesenia,ktoré obsahuje výrok o nariadení likvidácie. Totouznesenie pripravuje súdny komisár a vydáva holen sudca, teda nie súdny komisár2 ani vyšší súd-ny úradník,3 keďže ide o úkony, ktoré sú vyňatéz ich kompetencií.

Súd nariadi likvidáciu, čo v praxi znamená prí-pravu uznesenia o nariadení likvidácie súdnymkomisárom, len za splnenia určitých formálnych

4

Články ARS NOTARIA 4/2011

1 § 175o  ods. 1 OSP: „Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedič-stva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účast-níkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 OSP sa použije primerane.“

2 § 38 ods. 2 OSP - Notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem rozhodnutí uvedených v osobitnompredpise.

3 § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších prepisov – V občianskom súdnom konaní vyšší súdnyúradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcuc) v konaní o dedičstve okrem

1. sporu dedičov o dedičské právo,2. odňatia veci poverenému notárovi,3. vrátenia veci notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia,4. konania o dedičstve alebo jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine,5. konania o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom,6. nariadenia likvidácie dedičstva,7. privolenia súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia...

a materiálnych predpokladov v danom štádiudedičského konania, a to:a) Dedičstvo je predlžené a o tejto skutočnosti

je už vydané samostatné uznesenie podľa§ 175o OSP (samozrejme, že predlženie jezistené ku dňu smrti poruč.), resp. právoplat-né uznesenie o vyporiadaní BSM.

b) Dedičia neuzatvorili s veriteľmi dohodu o pre-nechaní predlženého dedičstva na úhradupohľadávok veriteľom alebo ju súd neschvá-lil.Obe podmienky uvedené v písm. a) a b) mu-sia byť splnené kumulatívne.

c) Likvidáciu dedičstva navrhne dedič alebo ve-riteľ, čím ju súd musí nariadiť, pokiaľ sú spl-nené predpoklady uvedené v a) a b).

d) Likvidáciu dedičstva navrhne štát, ktorémudedičstvo pripadlo, a veriteľ odmietne prijaťna úhradu veci z dedičstva, hoci ide aj o ne-predlžené dedičstvo, čím ju súd musí nariadiť(podľa súčasnej judikatúry tak štát môže na-vrhnúť len do právoplatnosti osvedčenia čiuznesenia o dedičstve, ktorým došlo k pri-padnutiu dedičstva štátu).

e) Súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva aj beznávrhu... súd tu musí posúdiť dôvodnosť tohtopostupu vzhľadom na všetky okolnosti, ktorý-mi sú: rozsah majetku, z ktorého by mohli byťveritelia uspokojení, záujem veriteľov...

B. Uznesenie o nariadení likvidácieUznesenie súdu, ktorým sa nariadi likvidácia de-dičstva obsahuje:1. Výrok o likvidácie.2.

,

ktorú určí súdny komisár. Táto výzva obsiahnu-tá v uznesení o nariadení likvidácie dedičstvaje obligatórnou obsahovou náležitosťou tohtouznesenia aj v tom prípade, ak už jedna konvo-kácia podľa §175n4 bola vykonaná.5

3. veriteľom, že pohľadávky, ktorénebudú pri L uspokojené, ak sa vyčerpá cenadedičstva

4. možnosti podať

Uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva sadoručuje do vlastných rúk:1. dedičom,2. všetkým známym veriteľom v deň vydania

uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva(pričom sa už nedoručuje prípadným ďalšímveriteľom, pokiaľ by došlo k zmene okruhuveriteľov ako účastníkom konania),

3. vyhláškou neznámym veriteľom alebo verite-ľom, pobyt ktorých nie je známy, vyvesenímna úradnej tabuli súdu a súdneho komisára.6

C. Právne následky nariadenialikvidácie dedičstva

� Najpodstatnejším právnym následkom likvi-dácie dedičstva je, že dedičstvo neprechádzareálne na dedičov, ale uspokojujú sa z nehojednotlivé nároky veriteľov v rámci rozvrhu vý-ťažku získaného speňažením dedičstva.

� Nariadením likvidácie dedičstvakonania o dedič-

stve (sú nimi až do skončenia konania).� Nariadením likvidácie dedičstva

7, a preto ani nemožno veriteľovodkazovať na sporové súdne konanie.8

5

ARS NOTARIA 4/2011 Články

4 § 175n OSP - Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorúv uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspo-kojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvese-ním na úradnej tabuli súdu.

5 Pri konvokácii vykonanej podľa § 175n OSP, pokiaľ ide o zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, sa len obmedzí miera zod-povednosti dediča, ktorý nadobudne predlžené dedičstvo za neuplatnené pohľadávky veriteľov v lehote uvedenej v konvokač-nej výzve, no pri konvokácii obsiahnutej v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva pohľadávka, ktorá nebola uspokojenáz rozvrhu výťažku pri likvidácii zanikne, pričom však nie je rozhodujúce, či počas plynutia lehoty uvedenej vo výzve obsiahnutejv uznesení o nariadení likvidácie uplatnená bola, alebo nie.

6 § 47a OSP - Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli súdu, platí, že pätnástym dňom vyvese-nia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu známi alebo ktorých pobyt nie je známy.

7 § 175k ods. 3 OSP - Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočtečistého majetku na ne neprihliada.

8 § 175y OSP - (1) Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebrániúčastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.(2) Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedič-stve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou.

Preto je potrebné objasniť skutočné vlast-nícke vzťahy poručiteľa k majetku a súčasneje potrebné preukázať, či tu dlh poručiteľaexistuje, či nie (platí tu zásada oficiality).

� Pri zisťovaní dlhovveriteľov, teda prihlásených pred

nariadením likvidácie dedičstva, rovnako akoaj na pohľadávky veriteľov prihlásených ponariadení likvidácie dedičstva.

� Pri likvidácii dedičstva

likvidácie dedičstva,

� Pokiaľ sa pri zisťovaní majetku a dlhov poruči-teľa ku dňu nariadenia likvidácie dedičstvazistí rozdiel medzi všeobecnou cenou majet-ku, výškou dlhov a výškou predlženia ustano-venou ku dňu úmrtia poručiteľa uznesením,1

napríklad z dôvodu veľkého časového rozdie-lu medzi týmito údajmi, alebo z dôvodu, že súzistené ďalšie aktíva či pasíva, a tým aj roz-dielny údaj o všeobecnej cene majetku, výškedlhov a výške predlženia,

9

� Nariadením likvidácie dedičstva

� , ktorí prihlásili svoje pohľadávkypred nariadením likvidácie dedičstva, ajv priebehu likvidácie dedičstva,

dedičstve. Akv priebehu konania súd zistí, že pohľadávkaveriteľa, ktorý je tým aj účastníkom dedičské-ho konania, neexistuje, prestane s ním konaťako s účastníkom, pričom o tom nevydávauznesenie.

D. Premlčanie v nadväznostina likvidáciu dedičstva

pohľadávky veriteľom do dedičstvasa premlčacia lehota .

dlhu poručiteľa zostrany dedičov

, nie k priebehu dedičstva, čovšak nebráni, aby dedičia svoj názor ohľadomnamietania premlčania pohľadávky veriteľomuplatňovanej v priebehu konania o dedičstve ne-mohli meniť.

dedičstva premlčaciadoba

Dosiaľ. To sa týka aj takých pohľadávok, ktoré

veriteľ do dedičstva prihlásil a následne potomna výzvu veriteľom v uznesení podľa § 175t OSPsi už znovu túto pohľadávku neprihlásil. Úmrtímveriteľa sa rovnako nezastavuje premlčacia leho-ta jeho pohľadávky, preto je potrebné v rámci ko-nania o dedičstve zabrániť premlčaniu pohľadá-vok zaradených do aktív dedičstva, napríkladustanovením správcu dedičstva alebo iným ne-odkladným opatrením.10

Speňaženie majetku poručiteľa

Vychádzajúc zo samého účelu likvidácie dedič-stva, ktorým je jednoznačne uspokojiť veriteľov,bez ohľadu na práva a záujmy dedičov, ktorí síceostávajú dedičmi, no strácajú dosah na predmetdedičstva a akékoľvek ovplyvňovanie priebehulikvidácie, je podstatnou fázou likvidácie dedič-stva jeho speňažovanie.

Dovolím si povedať, že táto etapa dedičského ko-nania už s dedičským konaním ma pramálo čospoločné, azda len to, že dedičia sú stále účast-níkmi konania, rovnako ako pretrvávajúca zása-da oficiality, ktorou je stále dedičské konanie ve-dené, aj pri speňažovaní majetku patriaceho dodedičstva. V každom prípade je to veľmi špecific-ký postup, ktorý sa svojím charakterom odlišujeod samej podstaty dedičského konania a jevlastne prelomom zásady dedičského konaniaako nesporového konania.

Jeho cieľom, ako som to už spomenula, nie jeprejednať samo dedičstvo univerzálnou sukce-

6

Články ARS NOTARIA 4/2011

9 § 175o ods. 3 OSP posledná veta - Ustanovenie § 136 OSP sa použije primerane.§ 136 OSP - Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľasvojej úvahy.

10 § 175e OSP - (1) Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez návrhu neodkladné opat-renia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sao predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcudedičstva alebo jeho časti.(2) Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom bytealebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka poručiteľa alebo súpisom namieste samom.

siou, ale uspokojiť uplatnené nároky verite-ľov speňažením poručiteľovho majetku.

Je to vlastne samostatná etapa dedičského ko-nania, v ktorej sa obhajujú oprávnené záujmy ve-riteľov, odhliadnuc od toho, že ide vlastne for-málne stále o dedičské konanie.

Po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidá-cie v spojení s uplynutím lehoty na prihlasovaniepohľadávok veriteľov uvedenej v uznesení o na-riadení likvidácie súdny komisár pristúpi k spe-ňažovaniu majetku patriaceho do dedičstva.

Nariadenie likvidácie majetku má za následok,že sa akýkoľvek majetok poručiteľa (zaradený doaktív dedičstva) speňaží. Speňaženie sa vykoná-va aj pri veciach (pohľadávkach), ktoré by inaknepodliehali výkonu rozhodnutia. Speňaženievykoná súd/súdny komisár bez ďalšieho návrhu,a to predajom veci.

Speňažovanie a procesná norma

Verím, že mi dajú mnohí kolegovia za pravdu, akpoviem, že v slovenskom právnom poriadku ab-sentuje podrobnejšia právna úprava vyporiada-nia predlženého dedičstva, najmä spôsobova postupov speňažovania majetkovej podstatydedičstva, ktorá je v súčasnosti pomerne strohozakotvená len v ustanovení § 175v OSP, no bezodkazu na osobitný právny predpis, prípadne vy-konávací predpis, či iný interný právny predpis.Tento legislatívny stav trvá od 1. júla 2005, tedaod účinnosti novely Občianskeho súdneho po-riadku prijatej v súvislosti s prijatím zákonač. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,ktorý zrušil a nahradil zákon o konkurze a vyrov-naní, na ktorý práve odkazovalo pôvodné usta-novenie § 175u OSP, čo navodilo stav, že ustano-venie §175u OSP neobsahuje odkaz na inúosobitnú právnu normu, ktorá by upravovalaspôsob speňažovania majetku poručiteľa.

Podľa súčasného právneho stavu zakotvenéhov § 175u ods. 1 OSP „likvidáciu dedičstva súd vy-koná speňažením všetkého poručiteľovho majet-

ku. postupovaťs náležitou starostlivosťou tak, aby majetok spe-ňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovna-teľný majetok za obdobných podmienok obvyklepredáva“.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia „prispeňažovaní majetku súdny komisár koná zaúčastníkov konania vo vlastnom mene. O kaž-dom speňažovaní majetku súdny komisár infor-muje účastníkov konania a prihliada na ich vý-hodnejšie návrhy na speňažovanie majetku“.

Podľa odseku 3 „o majetku poručiteľa, ktorý sa ne-podarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadáštátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa“.11

Z historického hľadiska sa likvidácia realizovala,a teda speňažovanie prebiehalo exekúciou. Prof.Peter Vojčík vo svojom Stručnom komentárik Občianskemu zákonníku, konkrétne k § 471,uvádza ako spôsob likvidácie predaj celého ma-jetku poručiteľa prostredníctvom exekútora(podľa § 114 až 128 zákona č. 233/1995 Z.z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnostiv znení neskorších predpisov).

Keďže súčasný Občiansky súdny poriadok upúšťaod špecifikácie spôsobov speňažovania majetkupatriaceho do dedičstva, možno teda predpokla-dať, že pri speňažovaní majetku patriaceho do de-dičstva pri jeho preukázanom predlžení, môžesúdny komisár zvoliť akýkoľvek zo zákonných ča-sovo a finančne efektívnych spôsobov speňažova-nia, teda predaja dedičstva tak, ako sú uvedenév jednotlivých súvisiacich predpisoch.

Ustanovenia o speňažovaní majetku možnov platnom právnom poriadku SR nájsť v týchtopredpisoch:1. § 116 až 190 zákona č. 233/1995 Z.z. o exe-

kútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný po-riadok) v znení neskorších predpisov,12

2. § 132,11 § 471 zákona č. 40/1964 Zb. (Ob-čiansky zákonník)v znení neskorších predpi-sov,13

7

ARS NOTARIA 4/2011 Články

11 § 132 ods. 2 OZ - Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

12 § 116 zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré samajú predať.§ 134 zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou preda-jom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exe-kúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

13 § 471 druhá veta OSP - Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na tosúd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vy-čerpaná.

3. § 92 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o kon-kurze a reštrukturalizácii v znení neskoršíchpredpisov,14

4. § 2 a nasl. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobro-voľnej dražbe v znení neskorších predpi-sov.15

Z tohto by sa dalo usúdiť, že právny poriadok Slo-venskej republiky pozná reálne niekoľko spôso-bov speňažovania majetku poručiteľa na účelyuspokojenia veriteľa, no ani jediný z týchto spô-sobov nie je úplne jasný a daný, hoci sa má reali-zovať stále v rámci dedičského konania, v kto-rom je činný súdny komisár.

Preto sa pokúsim načrtnúť možné spôsoby spe-ňažovania majetku patriaceho do dedičstva poporučiteľovi v rámci nariadenej likvidácie dedič-stva, aj v porovnaní s českými kolegami, vychá-dzajúc z platnej právnej úpravy Slovenskej re-publiky upravujúcej predaj majetku, ako jehospeňažovanie.

Práve skutočnosť, že dedičské konanie stále pre-bieha a je tu činný súdny komisár na základepoverenia súdu... úloha, poslanie a najmä kom-petencie notára ako súdneho komisára vyko-návajúceho jednotlivé úkony pri likvidácii de-dičstva, najmä pri jeho speňažovaní v žiadnejzákonnej úprave nie sú jasné a dané, vyvoláva tona jednej strane obavy z neznáma, možno nepre-kročenia istých hraníc kompetencií či prelínaniuverejného prvku dedičského konania, v ktoromvystupuje na základe delegácie súdnej právomo-ci notár s prvkom súkromným, najmä v prípadepriameho predaja a speňažovania formou dobro-

voľnej dražby, no na druhej strane sa zasaotvára veľký priestor pre aplikáciu akýchkoľveksúvisiacich právnych noriem.

Ustanovenie jasných zákonných prostriedkova kompetencií notára najmä pri speňažovaní lik-vidovaného majetku v dedičskom konaní sa javíazda naliehavejším o to viac, že ustanovenie§ 175u OSP svojím znením kladie

(tým, že umož-ňuje súdnemu komisárovi konať za účastníkovvo vlastnom mene16) a súčasne mu kladie

(tým, že mu kladie povinnosť postupovať s ná-ležitou starostlivosťou pri speňažovaní majetku– úkony notára ako súdneho komisára by malismerovať k čo možno k najefektívnejšiemu vý-sledku – k dosiahnutiu čo najvyššieho výťažku,a teda čo najvyššej miery uspokojenia pohľa-dávok veriteľov – ochrana veriteľov poručiteľa17

a súčasne predpokladá komunikáciu notáraa veriteľov, čím notár má voči veriteľom povin-nosť informovať ich o svojom postupe a prihlia-dať na ich návrhy na speňažovanie 18.

Azda okrem § 38 a § 175zca ods. 2 písm. a) OSPje to jediné výslovné zakotvenie pojmu súdny ko-misár v procese dedičského konania, a preto sanám notárom javí ako významné.

Na druhej strane je táto formulácia odseku 1druhá veta a odseku 2 ak nie protichodná, takaspoň nejasná, keďže v prvej vete odseku 1

19

(a nie súdnym komisárom) a následné právo a po-vinnosť už viaže k súdnemu komisárovi 16, 17, 18.

8

Články ARS NOTARIA 4/2011

14 § 92 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii - Spôsob speňažovania majetku – odsek 1: Správca môže na účelyspeňaženia majetkua) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,b) poveriť predajom majetku dražobníka,8

c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,e) predať majetok iným vhodným spôsobom.

15 § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľnej dražbe v znení neskorších predpisov – dražbou je verejné konanie, ktoré-ho účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, priktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie po-núk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetudražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

16 § 175u ods. 2 prvá veta OSP - Pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania vo vlastnom mene.

17 § 175u ods. 1 druhá veta OSP - Súdny komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil zacenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva.

18 § 175u ods. 2 druhá veta OSP - O každom speňažovaní majetku súdny komisár informuje účastníkov konania a prihliada na ichvýhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.

19 § 175u ods. 1 druhá veta OSP - Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku.

Z dôvodovej správy predkladateľa novely Ob-čianskeho súdneho poriadku je zrejmý azdalen zámer speňažovania majetku dedičstva, a topredaj za čo najvyššiu cenu so zohľadnením tr-hových podmienok.

Je zrejmé, že procesná úprava dedičského kona-nia, v rámci ktorého sa likvidácia dedičstvaa samo speňažovanie majetku patriaceho do de-dičstva po poručiteľovi, teda Občiansky súdnyporiadok nemá úpravu:� rozloženia kompetencií na súd a notára,� spôsoby a formy speňažovania dedičstva,

alebo aspoň odkaz na osobitný právny pred-pis, či inú normu (Spravovací poriadok preOkresné a krajské súdy a iné).

Napriek tejto absencii konkrétnejších navigácií prenotára predpokladám, že to bol zámer zákonodar-cu ponechať takýto „voľný priestor“ pre pôsobnosťnotára vykonávajúceho úkony speňažovania ma-jetku ako súdneho komisára pri likvidácii dedič-stva v rámci dedičského konania.

Z uvedenej súčasnej právnej úpravy speňažova-nia majetku de lege lata aj de lege ferenda sa po-kúsim stručne opísať štyri načrtnuté možné spô-soby osobitej fázy likvidácie dedičstva, jehospeňažovania a azda nájsť v nich, porovnávajúcich navzájom, výhody, ako aj nevýhody ich použi-tia v rámci likvidácie dedičstva.

1. Predaj hnuteľných vecí na dražbe podľa Ob-čianskeho súdneho poriadku v rámci výkonurozhodnutia účinnosťou novely Občianskehosúdneho poriadku a Exekučného poriadkus účinnosťou od 1. septembra 2005 už nie jeaktuálny

2. Predaj mimo dražby (z voľnej ruky) vykonanýprimerane podľa ZoKaR

Týmto spôsobom možno predať veci len so sú-hlasom veriteľov a predaj možno uskutočniť ajjednotlivo (veci možno predať aj pod odhadnúcenu) alebo aj jednou zmluvou. Pokiaľ ide o veci,práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžiak prevádzkovaniu podniku, pri uzatváraní tejtozmluvy sa postupuje primerane podľa § 476a nasl. OBZ.20 Primerane podľa uvedených zá-

sad by mal súd/súdny komisár postupovať ajpri speňažovaní poručiteľových pohľadávok.

Úkony by mal vykonávať ako súdnykomisár pod svojím menom, nie pod hlavičkousúdu, a vystupuje ako fyzická osoba. Notár tedajedná o cene, je viazaný zákonným predkupnýmprávom (ponúknuť predávanú vec spoluvlastní-kov). Súd musí dať na predaj súhlas, no len for-mou záznamu do spisu, nie formou uznesenia.Oznámenie o predaji je vhodné zverejniť okremtabule súdu a notára aj na tabuli OcÚ, inzerciouv tlači a pod.

Nevýhoda: Súdny komisár stále koná v menesúdu, vedie nesporové konanie... táto činnosť savymyká jeho účelu ako prejednávateľa pozosta-losti, a nie vymáhateľa dlhov poručiteľa. Notárnie je vybavený svojím povolaním ani zamest-nancami a vôbec účelom, aby zverejňoval inze-ráty, porovnával ponuky, robil jednania o cenea pod.

3. Predajom vecí na nútenej dražbe podľa Exe-kučného poriadku

Pri speňažovaní dedičstva podľa Exekučného po-riadku treba rozlíšiť dve hľadiská a línie. Po prvé,keď speňažovanie vykonáva stále notár ako súd-ny komisár, postupujúc pritom primerane podľaustanovení Exekučného poriadku, kedy vlastnenotár vykonáva úkony exekútora. A po druhé,tak, ako to uvádza prof. Peter Vojčík vo svojomStručnom komentári k Občianskemu zákonníku,teda kde sa uvádza ako spôsob likvidácie predajcelého majetku poručiteľa prostredníctvom exe-kútora, teda speňažovanie dedičstva vykonáexekútor, nie súdny komisár.

V prvom prípade (s ktorým mám osobné skúse-nosti ako súdny komisár, teda podľa ktoréhosom postupovala v konkrétnej dedičskej veci prispeňažovaní predlženého dedičstva použitímustanovení Exekučného poriadku) je speňažo-vanie dedičstva v rukách súdneho komisára,samozrejme, s autoritatívnymi úkonmi súduv podobe uznesení, ktorými vlastne schváli úko-ny súdneho komisára (akoby súdneho exekúto-ra), ako je napríklad Uznesenie o predaji hnuteľ-ných vecí (nehnuteľností) dražbou, uznesenieo schválení predaja (udelenia príklepu) a iné, nostále bez intervencie tretej osoby v podobe

9

ARS NOTARIA 4/2011 Články

20 § 476 ods. 1 OBZ - Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, inépráva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúcehosúvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

správcu konkurznej podstaty, súdneho exe-kútora, dražobníka či realitnej kancelárie.

Pokiaľ by malo dôjsť k speňažovaniu dedičstvasíce rovnako podľa Exekučného poriadku, no užprostredníctvom tretej osoby, súdneho exekúto-ra, musel by byť daný zákonný rámec pre právo-moc súdneho exekútora vykonávať úkony notárav dedičskom konaní, keďže notár ako súdny ko-misár koná na základe poverenia súdu a toto po-verenie mu trvá počas celého konania až poskončenie veci, ktorým je aj pri likvidácii dedič-stva uznesenie o rozvrhu výťažku, ktorého návrhpredkladá súdu. V našom právnom poriadku bysme mohli nájsť taký zákonný rámec v § 2 ods. 2Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak takustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávaťaj ďalšiu činnosť... Úvahy de lege ferenda by náspriviedli k možnej formulácii §175u ods. 1 presúdneho exekútora, resp. odkaz na Exekučný po-riadok.

Po nariadení likvidácie by mohol súd poveriťpriamo exekútora speňažením majetku poruč.spôsobmi podľa Exekučného poriadku, teda naj-mä predajom na dražbe či mimo nej. Na porov-nanie môžem uviesť platnú právnu úpravu v Čes-kej republike, podľa ktorej môže súdny komisárpožiadať priamo exekútora o vykonanie speňa-ženia majetku, keďže podľa § 176 EP môže takexekútor vykonať nie len na základe exekučnéhotitulu, ale aj na návrh osoby oprávnenej dispono-vať s vecou, ktorou je súdny komisár konajúciv dedičskom konaní na základe poverenia súdu.Samozrejme, je k tomu nevyhnutný súhlas súdua odmena exekútora patrí do nákladov konania(rovnako ako pri dobrovoľnej dražbe).

Výhoda de lege ferenda: Súdny exekútor je svo-jím poslaním účelovo predurčený, aby vymáhalpohľadávky aj od poručiteľa, a pritom je vybave-ný svojím povolaním, skúsenosťami, praxou,technikou, zamestnancami a vôbec účelom, abyzverejňoval inzeráty, porovnával ponuky, robiljednania o cene, ohliadky a pod. Súdny exekútor

by mohol vykonať aj rozvrh výťažku a spis bysa už späť nevracal notárovi na rozvrhové kona-nie.

4. Predajom na dobrovoľnej dražbe podľazákona o dobrovoľných dražbách

Vychádzajúc z obsahu odkazu21 k § 7 zákonač. 527/2003 Z.z. o dobrovoľných dražbáchv znení neskorších predpisov,22 kde sú demon-štratívnym spôsobom uvedené osobitné právnepredpisy podľa ktorých možno podať návrh na vy-konanie dobrovoľnej dražby, by sme analogic-ky mohli odôvodniť, že by tam mohol patriť aj§ 175u OSP, a teda navrhovateľom dražby by mo-hol byť aj notár ako súdny komisár.

Notár by mohol navrhnúť vykonanie dobrovoľnejdražby, podpísať zmluvu o dobrovoľnej dražbe,oznámenie o dobrovoľnej dražbe a pod. Dodržia-vajúc ustanovenia § 175u OSP, by však mal jed-nať o výbere dražobníka s čo najlepšími časo-vými a platobnými podmienkami z hľadiskaefektívnosti speňažovania dedičstva.

V každom prípade existuje zákonný rámec, a topráve demonštratívny výpočet ustanovení v rámciodkazu na navrhovateľov dražby, a tým sa vytváraazda jediný zákonný a efektívny právny základ prespeňažovanie majetku v rámci likvidácie dedič-stva.

V závere tohto svojho príspevku v rámci pokračo-vania témy dlhov v dedičskom konaní som načrt-la možné smery, ktorými by sa mohol uberať no-tár pri speňažovaní majetku v rámci likvidáciededičstva.

V nasledujúcom príspevku sa pokúsim podrob-nejšie rozobrať, možno aj prostredníctvom metó-dy komparácie, už jednotlivé úkony speňažova-nia, a to podľa Exekučného poriadku a podľazákona o dobrovoľných dražbách tak, ako somsa s nimi vysporiadala ja, vo svojej praxi, a tým sapodeliť s vami, milí kolegovia, o moje skúsenostiso speňažovaním dedičstva a následným rozvr-hom výťažku, teda uspokojovaním veriteľov.

10

Články ARS NOTARIA 4/2011

21 9) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ne-skorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov.

22 § 7 zákona č. 527/2003 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov - Navrhovateľom dražby je vlastník pred-metu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúťvykonanie dražby podľa osobitného zákona.9

POSÍLENÍ POSTAVENÍ NOTÁŘŮKOMFORTNĚJŠÍ ŘÍZENÍ PRO ÚČASTNÍKY

Mgr. Pavel Bernardpredseda Legislatívnej komisie

Prezídia Notárskej komory Českej republiky

Úkony v řízení o dědictví jsou v České republiceprováděny notáři, soudními komisaři, což bylos účinností od 1. ledna 1993 zakotveno v ust.§ 38 zákona č. 99/1963 Sb., občanský soudnířád. Původně byly z úkonů, které prováděl notářv řízení o dědictví, vyňaty žádosti o poskytnutíprávní pomoci v cizině a soudní rozhodnutí. Od1.1.2001 přibyla notářům pravomoc vydávatrozhodnutí, kterými se upravovalo řízení o dědic-tví, z nich nejčastější bylo vydání usnesení, kte-rým byl ustanoven znalec k ocenění majetku, při-padajícího do dědictví.

S účinností od 1.7.2009, resp. 20.7.2009, se no-tářům vrátila dědická agenda včetně činnostirozhodovací, v podstatě v celém rozsahu, resp.v rozsahu, který se bezprostředně dotýká drtivévětšiny účastníků řízení, došlo k výraznému posí-lení pravomocí notáře v řízení o dědictví. Do jistémíry se notáři vrátili do éry před rokem 1993,kdy účastníci z kanceláří tehdejšího státního no-tářství odcházeli s rozhodnutím opatřeným razít-kem právní moci.

Došlo tak k významnému zrychlení dědického ří-zení, kdy v současné době je průměrná délka dě-dického řízení kolem čtyř měsíců, řízení se zkráti-lo minimálně o dobu, jakou potřebovaly soudyk vydání a rozeslání konečného usnesení v dě-dických věcech, minimálně proto, že notáři zís-kali i další oprávnění, která budou zmíněna dálea která rovněž ve svém důsledku vedou ke zrych-lení řízení.

Novelizacemi právních předpisů se vyřešil proúčastníky leckdy obtížně pochopitelný stav, kdynotář shromáždil veškeré podklady pro vydáníkonečného usnesení, účastníci uzavřeli dohoduo vypořádání dědictví, celý spis se postoupil včet-ně veškerých potřebných návrhů usnesení a rea-lizačních poukazů soudu, který je pak následněrozesílal účastníkům a ti si po uplynutí odvolacílhůty chodili vyznačit právní moc opět na přísluš-ný soud (leckdy chybně k notáři). Pro účastníky ří-zení je to změna o to příjemnější, že dochází ne-jen ke zrychlení řízení, ale rovněž s touto změnou

není spojeno zvýšení odměny notáře, ač je zcelanepochybné, že dochází k nárůstu jeho práce,zejména pak v oblasti tzv. porozsudkové agendya v dalších činnostech demonstrativně popsa-ných níže. Uvedené změny jsou nepochybně sou-částí kroků vedoucích k odbřemenění české jus-tice a to jak její elektronizací (např. elektronicképlatební rozkazy, vytvoření podmínek pro auto-matizaci systému protokolace, vytvoření podmí-nek pro vedení spisů v elektronické podobě), takzměny dalších předpisů, např. upravení kompe-tencí soudních exekutorů, zákon o mediaci.

V uvedených dnech nabyly účinnosti zákonč. 7/2009 Sb. a zákon č. 218/2009 Sb., kteréstanovily, že z úkonů notáře v rámci řízení o dě-dictví jsou vyloučeny pouze žádosti o poskytnutíprávní pomoci v cizině, ustanovení správce dě-dictví v případech, kdy je správcem dědictví usta-noven notář, který v tomto řízení není soudnímkomisařem (§ 175f odst. 2 o.s.ř. věta první, částza středníkem), na zrušení usnesení o dědictví(§ 175w o.s.ř.) a na vydání potvrzení podle§ 175z odst. 1 o.s.ř. (vydání úředního potvrzenío tom, že projednání dědictví nenáleží do pravo-moci soudů České republiky). Důvodová zprávak zákonu č. 7/2009 Sb. k novelizaci ust. § 38o.s.ř. mimo jiné uvádí, že „soudu by v řízení o dě-dictví měly být svěřeny pouze základní úkoly, ne-zbytné pro to, aby byl zachován přehled o počtuprobíhajících dědických řízení, tj. zejména přidě-lování věcí soudním komisařům a vyřizování věcítýkajících se ciziny“.

Podle současného znění ust. § 38 o.s.ř. jsou no-táři – soudní komisaři – pány nad dědickým říze-ním v prvním stupni. Mají vykonávat a většinoui vykonávají všechny úkony v řízení o dědictvís výjimkami uvedenými výše, tedy notáři po za-hájení řízení, které činí soud, provádějí veškeréčinnosti, které jinak činí soud prvního stupně.Mají přitom postavení předsedy senátu, jedinéco takovému postavení dosud nesvědčí je usta-novení § 374 odst. 3 o.s.ř., které stanoví, že je-lipodáno odvolání proti rozhodnutí, které vydal so-

11

ARS NOTARIA 4/2011 Články

udní komisař, justiční čekatel, asistent soud-ce nebo pověřený administrativní zaměstna-nec, může mu zcela vyhovět předseda senátu(samosoudce). Jeho rozhodnutí se považuje zarozhodnutí soudu prvního stupně a lze je napad-nout odvoláním. Na jednu stranu může toto usta-novení být poslední berličkou k tomu, jak zvrátitvydané rozhodnutí, v relativně krátké době, nadruhou stranu, jsou notáři z hlediska rozhodova-cí činnosti postaveni na roveň vyšších soudníchúředníků, justičních čekatelů, asistentů soudce,což snad časem rovněž dozná změn.

Která rozhodnutí tedynotář vydává?

Dosud jsem vymezil rozhodnutí vydávaná notáři– soudními komisaři pouze negativně, odkazemna zákonnou úpravu. Jmenovitě jde o následujícíusnesenía) usnesení, kterými se upravuje průběh řízení

(např. jmenování znalce, odročení jednání,prodloužení lhůty)

b) usnesení v rámci neodkladných opatření(§175e o.s.ř.),

c) ustanovení správce dědictví (se shora uvede-nou výjimkou)

d) usnesení o zastavení řízeníe) usnesení dle ust. § 175k o.s.ř. – spory o dě-

dické právof) usnesení o vypořádání společného jmění

manželů (§175l o.s.ř.)g) usnesení o konvokaci věřitelů (§175u o.s.ř.)h) usnesení o určení obvyklé ceny (§175o o.s.ř.)i) usnesení o přenechání dědictví věřitelům

(§175p o.s.ř.)j) usnesení o skončení dědického řízení

(§175q o.s.ř.) – potvrzení nabytí dědictví jedi-nému dědici, schválení dohody o vypořádánídědictví, potvrzení nabytí dědictví dle dědic-kých podílů, odúmrť

k) usnesení o schválení nakládání s majetkem,který tvoří předmět řízení o dědictví (§175ro.s.ř.)

l) usnesení o nařízení likvidace dědictví (§175to.s.ř.)

m) usnesení o rozvrhu výtěžku po provedené lik-vidaci dědictví (§175v o.s.ř.)

n) usnesení vydávaná v rámci dodatečného pro-jednání dědictví (§175x o.s.ř.)

o) usnesení související s odvoláním – např. od-mítnutí opožděného odvolání (§208 o.s.ř.),

zastavení odvolacího řízení pro nezaplacenísoudního poplatku

Podoba usnesení vydávanýchnotáři a jejich doručování

Podobu usnesení, která vydává soudní komisař,stanoví ust. § 90 jednacího řádu pro okresnía krajské soudy. Usnesení vydává notář jménemsoudu, kterým byl pověřen úkony v řízení o dědic-tví, uvádí jméno a příjmení soudního komisaře,popřípadě náhradníka, adresa notářské kance-láře a údaj, že byl v řízení o dědictví dědickým so-udem pověřen k provedení úkonů jako soudníkomisař, dále usnesení obsahuje označeníúčastníků, jejich zástupců a věci, výrok, odůvod-nění (s výjimkou případů, kdy usnesení nemusíobsahovat odůvodnění), poučení o tom, zda jepřípustné odvolání, jaká je odvolací lhůta a mís-tu k podání odvolání, den a místo vydání usnese-ní. Jako místo k podání odvolání se uvede adresasídla soudu, který notáře pověřil, aby jako soudníkomisař provedl úkony v řízení o dědictví, případ-ně i adresa notářské kanceláře soudního komi-saře, přičemž ustanovení o možnosti podat od-volání v kanceláři soudního komisaře sloužíspíše k tomu, aby byla zachována lhůta pro po-dání odvolání v případech, kdy účastník odvolánípodá v kanceláři notáře a nikoli u soudu.

Usnesení lze vydat i v elektronické podobě, cožje prakticky využíváno při doručení prostřednic-tvím datových schránek, případě v rámci poroz-sudkové agendy, kdy jsou stejnopisy usnesenídoručovány katastrálním úřadům k provedenízáznamů týkajících se věcných práv k nemovi-tostem.

Jelikož datové schránky existují poměrně krát-ce, dovolím si malé odbočení – byly zřízeny záko-nem č. 300/2008 Sb. o elektronických úkonecha autorizované konverzi dokumentů a notář, jakoorgán veřejné moci má schránku zřízenu povin-ně a je tedy povinen komunikovat pouze pros-třednictvím své datové schránky, pakliže toumožní povaha dokumentů. Datová schránka jezákonem definována jako elektronické úložiště,které bylo původně určeno pouze k doručováníorgány veřejné moci a k provádění úkonů vůči or-gánům veřejné moci (jeho užití je dále rozšiřová-ny – nyní může sloužit i k dodávání dokumentůfyzických osob, podnikajících fyzických osoba právnických osob). Datovou schránku nelze za-měňovat s e- mailem, datové schránky jsou stá-

12

Články ARS NOTARIA 4/2011

tem garantovaný systém, který lze posílatzprávu (včetně příloh) z jedné schránky do dru-hé, nelze z ní odesílat e-mail ani ho přijímat. Pod-le ust. § 18, odst. 2 z.č. 300/2008 Sb. úkon uči-něný prostřednictvím datové schránky má stejnéúčinky jako úkon učiněný písemně a podepsaný.

Ust. § 45 o.s.ř. stanoví, že nedojde – li k doručenípísemnosti při jednání či jiném úkonu soudu do-ručí ji soud prostřednictvím veřejné datové sítědo datové schránky. Není-li možné doručit pí-semnost prostřednictvím veřejné datové sítě dodatové schránky, soud ji doručí na žádost adre-sáta na jinou adresu nebo na elektronickou ad-resu, pak následují jiné způsoby doručení. Uve-deným způsobem je povinen postupovat i notář,mohu na tomto místě pouze poznamenat, že do-ručování právnickým osobám, zapsaným v ob-chodním rejstříku či jiným orgánům veřejné mocivětší problémy na straně odesilatele nečiní, zestrany příjemců, zejména potom bank, se notářisetkávají s žádostmi, aby do označení zpráv za-dávali klíčová slova či znaky tak, aby v rámcielektronického příjmu písemností, se příjemcůmpodařilo jednodušeji a rychleji doručené písem-nosti třídit, pochopitelně klíčová slova má každábanka jiná. Rovněž je nutno poznamenat, že vy-hledávání zejména fyzických osob, které mají zří-zenu datovou schránku, není zcela bez problé-mů a rovněž odeslání písemnosti trvá zpravidladelší dobu než prostřednictvím pošty. Na druhoustranu, dosud uživatelé za datové schránky ne-platí.

Pro účastníky a konec konců i pro notáře je taknejvýhodnější stav, kdy usnesení, kterým se říze-ní končí, účastníci převezmou u jednání nebobezprostředně po něm, vzdají se práva odvolánía mají doklad k tomu, že došlo k přechodu dědic-tví ze zůstavitele na dědice, na jehož základěpak mohou fakticky přebírat majetek, který bylpředmětem dědictví. Doručení při jednání neza-těžuje účastníky finančně (nehradí nemalé ná-klady poštovného) a notáři šetří čas, spojený sesledováním odvolací lhůty, s řešením možnýchproblémů při doručovaní (např. reklamace doru-čenek). Dnes by se řeklo, že takový postup, je proúčastníky komfortnější.

Jaké jsou některé praktickédopady nové úpravy

Soud dle ust. § 38 o.s.ř. pověří notáře, aby jakosoudní komisař za odměnu provedl úkony v říze-

ní o dědictví. Takové pověření není soudnímrozhodnutím (ust. § 38 odst. 4 o.s.ř.) Počátek po-věření notáře je tedy jasně definovaný, ne zcelajasné je, kdy takové pověření končí. Nabízelo byse, že pověření končí právní mocí usnesení, kte-rým se končí řízení o dědictví. Ust. § 175s o.s.ř.však mimo jiné stanoví, že po právní moci usne-sení podle § 175p a 175q o.s.ř. soud zruší prove-dená zajištění dědictví, která nezrušil již v průbě-hu řízení o dědictví; zruší zejména všechnyzákazy výplaty vkladů, pojistek a jiných hodnot,které byly v řízení o dědictví nařízeny nebo podlezákona provedeny. též vyrozumí banky o tom,kdo se stal majitelem zůstavitelových účtů. Totojsou rovněž úkony, které provádí notář. Toto jsouvšak úkony, které činí notář bezprostředně poprávní moci usnesení, kterým se řízení končía může tedy s náklady, které mu tím vzniknou,počítat ve vydaném rozhodnutí, kterým se řízeníkončí. Musí totiž účtovat pouze skutečné nákla-dy. Instrukce ministerstva spravedlnosti, kterouse vydává vnitřní a kancelářský řád pro okresní,krajské a vrchní soudy v ust. § 263, odst. 3 sta-noví, že je-li do dědického spisu po vyřízení věcisoudním komisařem doručena písemnost, na je-jímž základě je třeba provést další opatření, pře-dá dědický soud spis k vyřízení notáři, který bylpůvodně ustanoven k provedení úkonů a není-lito možné, jinému příslušnému notáři. Notář ta-kové úkony v současné době činí na své nákladya bezplatně. Pro ilustraci uvádím, že se jednávětšinou o dotazy věřitelů u osob, které mělyznačné množství závazků a věřitelé se opakova-ně ptají, kdo je dědicem a kdo odpovídá za dluhydědictví, dále exekutoři a jiné instituce, které sezabývají vymáháním dluhů. Z uvedeného vyplý-vá, že pověření vlastně „nekončí nikdy“.

Poté kdy soud zahájí řízení o dědictví a pověří no-táře dle ust. § 38 o.s.ř. notář zapíše potřebnéúdaje do rejstříku Nd, což je v době informačníchsystému vedených v elektronické podobě poně-kud nadbytečná činnost, neboť rovněž soudy ve-dou svůj rejstřík D a údaje, které jsou zapisoványdo rejstříku Nd už jsou jednou zpracovány a no-tář, jehož úkony se považují za úkony soudu, dotěchto systému nemá přístup a už jednou poříze-ná data zapisuje znovu. Nepropojenost těchtosystémů způsobuje i značné rozdíly ve statistic-kých zjišťováních počtu neskončených věcí, onocesta spisu od notáře zpět soudu trvá určitoudobu a údaje v soudním informačním systémudostávají data se zpožděním. Propojení nepo-chybně brání i absence jednotného systému evi-dence dědických věcí na straně notářů.

13

ARS NOTARIA 4/2011 Články

Významnou změnou, která nastala od20. 7. 2009, zavádí ust. § 175ze o.s.ř., v němžje stanoveno, že v řízení o dědictví má pověřenýnotář pro účely získání dálkového přístupu k po-čítačovým souborům, v nichž jsou vedeny údajekatastru nemovitostí, postavení organizačnísložky státu, jinými slovy, notář může již po obdr-žení spisu, po provedení lustrace centrální evi-denci závětí a centrální evidenci manželskýchsmluv, provést lustrum v katastru nemovitostíohledně vlastnických práv zůstavitele k nemovi-tému majetku v České republice. Přístup notářesoudního komisaře do katastru nemovitostí jebezplatný, což je opět velmi praktické ustanove-ní, neboť obě strany zbytečně zatěžovala vzájem-ná písemná korespondence, navíc bylo nutnopostupovat tak, že notář příslušné výpisy z katas-tru nemovitostí nemohl žádat u jednoho katas-trálního úřadu, ale vždy u příslušných úřadů.Nová úprava patrně povede rovněž k poklesupočtu dodatečných projednání dědictví, která setýkají nemovitého majetku zapsaného v katastrunemovitostí. Systém totiž dokáže vyhledávat ne-movitosti celorepublikově.

Na tomto místě je nutno zmínit, že notář má v říze-ní o dědictví od července 2009 rovněž i přístupdo evidence obyvatel, který mu zajistila změnaz. č. 133/2000 Sb. o evidenci obyvatel a rodnýchčísel, bohužel vyhledávací kritéria nejsou zcelaideální, zejména případy, kdy se hledají dědicovétřetí dědické skupiny musí být i nadále řešenyčasto dotazem přes ministerstvo vnitra. Nicméněi tato změna znamená zkrácení dědického řízenía omezení do značné míry zbytečné korespon-dence mezi notářem a ministerstvem vnitra.

Centrální evidencemanželských smluv

Zákonem č. 7/2009 Sb. došlo rovněž ke změněnotářského řádu a mimo jiné i ke zřízení Centrál-ní evidence manželských smluv, jako neveřejné-ho seznamu v elektronické podobě, který vede,provozuje a spravuje Komora, tedy v obdobnějako je tomu u Centrální evidence závětí. V tom-to seznamu jsou evidovány smlouvy o rozšířenínebo zúžení zákonem stanoveného rozsahu spo-lečného jmění manželů a smlouvy o vyhrazenívzniku společného jmění manželů ke dni zánikumanželství, uzavřené manžely nebo mužem a že-nou, kteří chtějí uzavřít manželství. Pro tyto smlo-uvy je stanovena obligatorní forma notářskéhozápisu (ust. § 143a Občanského zákoníku), no-

tář má po sepsání takové smlouvy povinnostji zaevidovat v evidenci. Na zřízení této evidencepak navazuje povinnost notáře soudního komi-saře provést lustrum v takovém seznamu proúčely řízení o dědictví. Tato úprava zajišťuje, abyse notář při projednání dědictví dověděl o změněmajetkového režimu mezi manželi a plní tak pre-ventivní úlohu, neboť pokud by smlouva o úpra-vě majetkového režimu nebyla účastníky předlo-žena, vedlo by to k chybnému rozhodnutí.

Likvidace dědictví

Jak jsem uvedl výše, usnesení o nařízení likvida-ce dědictví (175t o.s.ř.) vydává soudní komisař.Likvidace dědictví je agendou neustále narůsta-jící, přičemž nemalý vliv na její narůstání má ne-pochybně poskytování spotřebitelských úvěrů.Dalším z důvodů podstatného nárůstu počtu lik-vidací bývá skutečnost, že vypravitel pohřbu od-mítne převzít nepatrný majetek zůstavitelemzanechaný, často jinak předluženého dědictvínebo jen z důvodu, že by mu vznikly náklady navyklizení bytu a řízení tak nelze zastavit dle ust.§ 175h, odst. 2 o.s.ř., potenciální dědicové dě-dictví odmítnou a i kvůli zcela nepatrnému ma-jetku, který nepokryje ani náklady likvidace, jetřeba likvidaci dědictví provést. Likvidaci dědic-tví provádí a zajišťuje soudní komisař a ust.§ 175u o.s.ř. ho zavazuje postupovat podle usta-novení o výkonu rozhodnutí prodejem movitýchvěcí, nemovitostí a podniku, ve veřejné dražběpodle zákona č. 26/2000 Sb., o veřejných draž-bách nebo v dražbě provedené soudním exeku-torem podle z.č. 120/2001 Sb. Další možností jeprovést likvidaci prodejem mimo dražbu, v tako-vém případě však v souladu s ust. § 175zdodst. 2 o.s.ř. notář potřebuje souhlas soudu.

Tady bych se chvíli zdržel u ustanovení týkající sedražeb a znovu odbočím k zákonem nepříliš ře-šené otázce finanční – dražebník nepochybnědražbu nekoná zdarma a je zde na místě otázka,jak má postupovat notář při jeho výběru. Zda máoslovit určitý jím vybraný okruh osob, které majíprávo tuto činnost provádět nebo učinit jakousiveřejnou nabídku, navíc cena za provedení draž-by nemusí být tím nejlepším kriteriem pro výběrdražebníka. Otázkou je rovněž úhrada nákladůa odměny spojené s dražbou, neboť k rozvrhové-mu usnesení bývá od dražby často dlouhá doba,dražebník vystaví fakturu. Ust. § 175v odst. 2,písm. a) o.s.ř. sice stanoví, že náklady řízenívzniklé státu v souvislosti se zpeněžením majet-

14

Články ARS NOTARIA 4/2011

ku jsou v rámci výtěžku hrazeny prioritně, alesmlouvu o provedení dražby uzavírá notářsvým jménem, i když se jeho úkony považují zaúkony soudu.

Oblast likvidace dědictví by si nepochybně zaslo-užila podrobnější úpravu, vždyť např. insolvenčnízákon má 434 paragrafů a likvidaci dědictvíupravuje řádově desítka paragrafů. Přitom je tře-ba mít na paměti, že jestliže dlužník v průběhukonkurzu zemře, dojde ke zrušení konkurzua věc je postoupena dědickému soudu, tedy no-táři (ust. § 310 z.č. 182/2006 Sb. o úpadkua způsobech jeho řešení, insolvenční zákon).

Neodkladná opatřeníPodle ust. § 82 jednacího řádu pro okresnía krajské soudy neodkladná opatření podle§ 175e o.s.ř. provádí až do předání spisu s pově-řením soudnímu komisaři soud, poté je provádísoudní komisař.

Neodkladná opatření ve smyslu ust. § 175eodst. 2 o.s.ř. jsou podle novely nově v případě za-jištění dědictví realizována přednostně uloženímu soudního komisaře nebo u soudu nebo, nelze– li uložení takto zajistit, uložením u schovatelea dalšími zákonem předvídanými způsoby. Dří-ve platná úprava prioritně zajišťovala dědictvíúschovou u soudu či u schovatele. Touto drob-nou změnou opět došlo k nemalému přeneseníčinností soudu na notáře, neboť počet úschovv souvislosti s řízením o dědictví stoupl na dvouaž trojnásobek oproti původní úpravě.

Přenesení neodkladných opatření sice snižujezatížení soudů, nebyla s ním však spojena dosta-tečným způsobem úprava týkající se náhrady ná-kladů, které s úschovou věcí v rámci řízení o dě-dictví vznikají či mohou vznikat. Nepříliš šťastnáje i úprava úschov u schovatele. Podle ust. § 111jednacího řádu schovatel úschovu vydá poté, coho soudní komisař vyzve k vydání úschovy. Soud-ní komisař schovatele současně vyzve k vyúčto-vání nákladů spojených s úschovou, nebudou-limu při vydání úschovy tyto náklady příjemcemzaplaceny. To je podle mne zcela neživotaschop-né ustanovení. Nelze přenášet rizika spojenás neuhrazením nákladů na soukromé subjekty,byť to odlehčí soudům. Takové odlehčení ale ne-bude trvalé, neboť logicky schovatel bude svépeníze vymáhat nebo bude věc zadržovat dodoby úhrady nákladů a projeví se to opět před so-udem, pro změnu v řízení sporném.

Ustanovení správce dědictvíRovněž bych se na tomto místě rád zmínil

o správcích dědictví, neboť rozhodnutí o jejichustanovení do funkce, s drobnou výjimkou, opětnáleží notářům. Opět velmi prospěšná úprava, kdynotář je schopen prakticky obratem vydat usnese-ní, kterým je ustanoven správce dědictví a předejítzejména rychlostí případným problémům a mož-ným škodám pro případ, že je ustanovení správcedědictví třeba a zůstavitel již sám, za svého životasprávce dědictví neustanovil. Je třeba si uvědomit,že předmět dědictví se čím dál častěji stávají i roz-sáhlé majetky, kdy je nezbytné zajistit provoz pod-niků, vyplácení mezd, zajistit pronájmy nemovitostía podobně. Jako velmi prospěšný institut, byť do-sud příliš neužívaný, se jeví možnost ustanovitsprávce dědictví podle ust. § 480d občanskéhozákoníku, tedy ještě za života, kdy lze listinouo ustanovení správce dědictví, učiněnou ve forměnotářského zápisu, stanovit, aby po smrti zůstavi-tele až do skončení řízení o dědictví spravoval veš-kerý majetek, náležející do dědictví nebo podnik,nemovitost či jinou část majetku náležejícího dodědictví, správce dědictví. Tyto listiny o ustanovenísprávce dědictví jsou v souladu s ust. § 35a notář-ského řádu, evidovány v Centrální evidenci závětí.

Co říci závěrem?Nová právní úprava postavení notáře v řízení o dě-dictví má za sebou určitou dobu existence, v tomtočlánku nejsou a ani nemohou být popsány veškeréčinnosti nově vykonávané notářem, jedná se přeceo všechny úkony soudu prvního stupně, včetnětěch, která činí soud prvního stupně v případě po-daného odvolání, záměrně nebyla zmíněna jen po-zitiva úpravy, ale i oblasti vhodné k dopracování čizměně. Nová úprava přináší s sebou zrychlení říze-ní a je pro účastníky pochopitelnější a komfortněj-ší, notáři činí to, co od nich veřejnost očekává a tobude mít nepochybně pozitivní vliv na vnímání no-tářského stavu veřejností. Co je prospěšné účast-níkům, nemusí být vždy bez problémů pro notáře,ale ono dědické řízení sice je klasickým řízením so-udním, nicméně účastníci, leckdy v těžké životní si-tuaci, od notáře nečekají úřednický přístup, alepředevším lidský přístup a tato úprava přiblížila no-táře blíže účastníkům. Ani dnes tolik kladený důrazna rychlost řízení v konečném důsledku nemusíbýt vnímán pozitivně účastníky, leckdy je časovýodstup vhodnější. Notáři slouží veřejnosti a ke spo-kojenosti veřejnosti, nová úprava k tomu vede.

15

ARS NOTARIA 4/2011 Články

• Z praxe notárstva •

NOVÝ SKÚŠOBNÝ PORIADOKNOTÁRSKEJ KOMORY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Prezídium Notárskej komory Slovenskej republi-ky podľa § 31 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb.o notároch a notárskej činnosti (Notársky poria-dok) v znení neskorších predpisov schválilo nasvojom zasadnutí 30. júna 2011 nové znenieSkúšobného poriadku Notárskej komory Sloven-skej republiky (ďalej len „skúšobný poriadok“),ktorý nadobudol platnosť dňom jeho schváleniaa účinnosť 1. júla 2011. Schválením nového skú-šobného poriadku sa zrušil skúšobný poriadokschválený prezídiom Notárskej komory Sloven-skej republiky (ďalej len „komory“) 17. februára2006.

Nový skúšobný poriadok upravuje postup pri or-ganizovaní a výkone kurzov pre notárskych kon-cipientov (ďalej len „koncipient“) a notárskychskúšok.

I. KURZY PRE KONCIPIENTOV

Jedným z hlavných zámerov nového skúšobnéhoporiadku bolo v súlade s § 35 ods. 3 Notárskehoporiadku preniesť povinnosti pri organizovaníkurzov pre koncipientov z prezídia komory navzdelávaciu komisiu a odstrániť tak rozpor do-vtedy platného skúšobného poriadku s Notár-skym poriadkom a podrobnejšie upraviť postuppri organizovaní a výkone kurzov pre notárskychkoncipientov.

Nová právna úprava ponechala dva druhy kurzovpre koncipientov: základný kurz a zdokonaľovacíkurz (ďalej len „kurz“) a zároveň uložila notárovi,u ktorého je koncipient v pracovnom pomere, po-vinnosť umožniť koncipientovi účasť na kurzochv termíne ním odsúhlasenom, najneskôr všakv lehote do jedného roka odo dňa splnenia pod-mienok pre účasť koncipienta na kurze.

Zo skúšobného poriadku sa vypustila právnaúprava účasti koncipienta na iných ako povin-ných kurzoch (základnom a zdokonaľovacomkurze), pretože nesúvisí s činnosťou vzdelávacejkomisie pri výchove a vzdelávaní koncipientov.

Podľa nového skúšobného poriadku sa kurzy prekoncipientov budú konať spravidla dvakrát doroka v súvislej dĺžke nepresahujúcej tri kalendár-ne dni, čím sa zníži počet účastníkov na kurzea koncipienti nebudú musieť čakať na vyhláse-nie termínu konania ďalšieho kurzu celý rok v prí-pade, ak sa nemohli kurzu v danom termíne zú-častniť.

Vzhľadom na stále rastúci počet koncipientovsa upresnila a zjednodušila organizácia kurzovoproti doterajšiemu stavu, kedy sekretariát ko-mory každému koncipientovi písomne listomoznamoval dátum konania kurzu a osobitne kaž-dého koncipienta pozýval na kurz.

Podľa novej právnej úpravy vzdelávacia komisiavyhlasuje termín konania kurzu najmenej dvamesiace vopred, a to jeho zverejnením na webo-vej stránke komory: www.notar.sk, na ktorej sapo schválení prezídiom komory vytvorila pod-stránka s názvom „Vzdelávanie“. Koncipient,ktorý bude mať záujem zúčastniť sa na kurze, za-šle písomnú prihlášku na základný kurz alebozdokonaľovací kurz podľa zverejnených pokynovnajmenej jeden mesiac pred konaním kurzu.Vzdelávacia komisia má právo zrušiť termín ko-nania kurzu a vyhlásiť náhradný termín najmäv prípade, ak sa na kurz prihlási menej ako desaťkoncipientov, o čom bude informovať prihláse-ných koncipientov najmenej dva týždne pred ter-mínom kurzu zverejnením tohto oznámenia nawebovej stránke komory: www.notar.sk.

Cieľom nového skúšobného poriadku bolo tak-tiež minimalizovať náklady na konanie kurzu zostrany komory, a to zavedením poplatku za kurz,z ktorého sa budú hradiť náklady na prenájompriestorov, náklady na prednášajúcich a nákladyna občerstvenie počas konania kurzu. Konci-pient je povinný uhradiť komore paušálny popla-tok za kurz, ktorého výšku určí vzdelávacia komi-sia pri vyhlásení termínu kurzu, a to najneskôrv deň konania kurzu. Koncipient, ktorý neuhradípoplatok za kurz, sa nemôže na kurze zúčastniť.Uhradený poplatok sa bez ohľadu na výsledok

16

Z praxe notárstva ARS NOTARIA 4/2011

kurzu nevracia a pripadá komore. Vzdeláva-cia komisia má záujem organizovať kurzy prekoncipientov v prípade menšieho počtu účastní-kov kurzu v sídle komory, čím odpadnú poplatkyza prenájom priestorov. Komora taktiež nie je po-vinná zabezpečovať ubytovanie a stravovaniepočas kurzu, ktoré si zabezpečujú na vlastné ná-klady koncipienti.

Osnovu kurzov upravuje vzdelávacia komisiatak, aby obsahovala prednášky najmä z občian-skeho práva hmotného a procesného, obchod-ného, rodinného, štátneho, správneho, finanč-ného, pracovného práva, ako aj z predpisovtýkajúcich sa notárskej činnosti a interných pred-pisov komory.

Nový skúšobný poriadok definoval „prax konci-pienta“ ako odbornú prípravu koncipienta pre vý-kon činnosti notára, ktorá sa začína zápisom za-mestnanca notára, ktorý spĺňa podmienky podľa§ 21 ods. 1 Notárskeho poriadku do zoznamukoncipientov vedeného komorou a končí saúspešným vykonaním notárskej skúšky aleboskončením pracovného pomeru u notára. Pojem„prax koncipienta“ sa tak odlíšil od pojmu „no-társka prax“, ktorá je významným pojmom zakot-veným v Notárskom poriadku, ako aj v inýchprávnych normách komory, a to najmä v súvis-losti s určením podmienok pre účasť na notár-skej skúške, výberovom konaní a podobne. Bolopotrebné definovať pojem prax koncipientov,v rámci ktorej absolvujú koncipienti kurzy, prí-padne iné formy vzdelávania, a tým tento pojemodlíšiť od notárskej praxe vymedzenej v Notár-skom poriadku na iné účely, aby tak nedošlov budúcnosti k výkladovým nejasnostiam.

1. Základný kurzPodľa novej právnej úpravy sa na základnom kur-ze môže zúčastniť koncipient, ktorý vykonal kudňu konania kurzu prax koncipienta v dĺžke naj-menej tri mesiace. Základný kurz sa končí pí-somným testom z odvetví práva, ktoré boli na da-nom kurze odprednášané, čím budú maťkoncipienti možnosť vyskúšať si napísať písom-ný test, ktorý je rozsahovo podobný písomnémutestu na výberovom konaní.

2. Zdokonaľovací kurzNa zdokonaľovacom kurze sa môže zúčastniťkoncipient, ktorý vykonal ku dňu konania kurzuprax koncipienta v dĺžke najmenej deväť mesia-cov a úspešne absolvoval základný kurz. Zdoko-

naľovací kurz sa končí písomnou prácou – vy-pracovaním listiny z notárskej činnosti a vypraco-vaním listiny z činnosti notára ako súdneho ko-misára, čím budú mať koncipienti možnosťvyskúšať si vypracovať písomnú prácu, ktorá jerozsahovo podobná písomnej práci na notárskejskúške alebo na výberovom konaní.

Výsledky základného aj zdokonaľovacieho kurzusa hodnotia stupňami: výborný, veľmi dobrý, pro-spel a neprospel. O výsledku kurzu bude obozná-mený koncipient a notár, u ktorého je koncipientv pracovnom pomere. Koncipient úspešne ab-solvoval kurz, ak výsledok kurzu bol hodnotenýstupňom výborný, veľmi dobrý alebo prospel.Koncipient, ktorý bol hodnotený stupňom ne-prospel, môže kurz opakovať v najbližšom vyhlá-senom termíne.

II. NOTÁRSKA SKÚŠKA

Vzhľadom na to, že v zmysle § 35 ods. 3 písm. b)Notárskeho poriadku „Vzdelávacia komisia orga-nizuje notárske skúšky podľa skúšobného po-riadku“, novým skúšobným poriadkom sa zverilovyhlásenie termínu konania notárskej skúšky,ako aj sama organizácia notárskej skúšky vzde-lávacej komisii, a nie prezídiu komory, ako tobolo v pôvodnej právnej úprave.

Taktiež sa upravil spôsob zverejnenia termínunotárskej skúšky tak, že vzdelávacia komisia vy-hlási termín konania notárskej skúšky najmenejtri mesiace vopred, a to jeho zverejním na webo-vej stránke komory: www.notar.sk a o vyhlásenítermínu konania notárskej skúšky upovedomí pí-somne prezídium komory. Nová právna úpravaumožnila, aby sa notárska skúška konala spra-vidla dvakrát ročne a spravidla v sídle komory,a to z dôvodu stále väčšieho počtu koncipientova z dôvodu, aby koncipienti nemuseli čakať celýrok na vyhlásenie termínu konania ďalšej notár-skej skúšky v prípade, ak sa nemohli na notár-skej skúške v danom termíne zúčastniť.

Nová právna úprava presnejšie upravuje pod-mienky, po splnení ktorých sa koncipient môžena notárskej skúške zúčastniť, podmienky nazaslanie prihlášky koncipienta na notárskuskúšku a podmienky na zaslanie pozvánky nanotársku skúšku zo strany vzdelávacej komisie.Taktiež sa upravuje možnosť odstúpenia od no-társkej skúšky.

Podľa skúšobného poriadku sa na notárskejskúške môže zúčastniť koncipient, ktorý:

17

ARS NOTARIA 4/2011 Z praxe notárstva

a) ku dňu konania notárskej skúšky je zapí-saný v zozname koncipientov a nenastal dô-vod na jeho vyčiarknutie podľa § 23 ods. 1písm. a) až f) Notárskeho poriadku,

b) úspešne absolvoval základný kurz a zdoko-naľovací kurz podľa skúšobného poriadku,

c) ku dňu konania notárskej skúšky vykonal naj-menej trojročnú právnu prax, z toho najme-nej dvojročnú notársku prax.

V novom skúšobnom poriadku sa zosúladila pod-mienka účasti na notárskej skúške, pokiaľ ideo dĺžku právnej praxe s § 24 ods 1 a 2 Notárske-ho poriadku, podľa ktorého „notárska skúškamusí byť umožnená každému, kto vykonal naj-menej trojročnú právnu prax, z toho najmenejdva roky notársku prax“.

Koncipient, ktorý má záujem zúčastniť sa na no-társkej skúške, zašle písomnú prihlášku na no-társku skúšku podľa zverejnených pokynov naj-menej dva mesiace pred termínom konanianotárskej skúšky. Na prihlášku, ktorú podá kon-cipient po tejto lehote sa neprihliada. Vzdeláva-cia komisia má právo zrušiť termín konania no-társkej skúšky a vyhlásiť náhradný termín najmäv prípade, ak sa na notársku skúšku prihlási me-nej ako päť koncipientov. Ak koncipient splnilpodmienky účasti na notárskej skúške uvedenév § 9 skúšobného poriadku, pozve ho vzdeláva-cia komisia na notársku skúšku. V opačnom prí-pade mu písomne oznámi dôvod, prečo ho nanotársku skúšku nepozvala.

Pozvánku na notársku skúšku zašle koncipiento-vi vzdelávacia komisia najmenej jeden mesiacpred termínom konania notárskej skúšky. V po-zvánke uvedie údaje o čase a mieste konania no-társkej skúšky, časovom rozvrhu a predmete no-társkej skúšky a o pomôckach, ktoré môžekoncipient pri notárskej skúške použiť. Konci-pient môže do začatia písomnej časti notárskejskúšky od notárskej skúšky odstúpiť.

Skúšobný poriadok upresnil zloženie členov skú-šobnej komisie, pokiaľ ide o vymenovanie členovskúšobnej komisie zo strany prezídia komory,a to tak, že „troch členov skúšobnej komisie vy-menúva prezídium komory, a to najmenej jedné-ho z členov prezídia komory a najmenej jednéhoz členov vzdelávacej komisie. Tretí člen skúšob-nej komisie vymenovaný prezídiom komory môžebyť člen prezídia komory alebo člen vzdeláva-cej komisie“. Vymenovanie minimálne jednéhočlena skúšobnej komisie z členov vzdelávacejkomisie sa doplnilo z toho dôvodu, že členovia

vzdelávacej komisie pripravujú zadania prepísomnú časť notárskej skúšky, vykonávajú do-hľad nad priebehom písomnej časti notárskejskúšky a poznajú odborné znalosti koncipientovz konania základného a zdokonaľovacieho kur-zu.

V novom skúšobnom poriadku sa vypustila po-vinnosť notára upravená v pôvodnom skúšob-nom poriadku: „Notárskeho koncipienta kuskúške uvádza a skúšobnej komisii predstavujenotár, u ktorého je notársky koncipient v pracov-nom pomere“, a to vzhľadom na to, že táto povin-nosť sa v súčasnej dobe javí ako nadbytočnáa vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť notá-rov sa aj v minulosti väčšina notárov na notárskuskúšku svojho koncipienta nedostavila.

Notárska skúška sa skladá z písomnej časti az ústnej časti, spravidla v dvoch až troch po sebenasledujúcich kalendárnych dňoch. V písomnejčasti notárskej skúšky vypracuje koncipient jed-nu listinu z notárskej činnosti a jednu listinu z de-dičského práva. Zadania pre písomnú časť no-társkej skúšky pripravuje vzdelávacia komisia,ktorá vykonáva aj dohľad nad priebehom písom-nej časti notárskej skúšky. V ústnej časti notár-skej skúšky koncipient preukáže svoje odbornévedomosti z občianskeho práva hmotného a pro-cesného, obchodného, rodinného, štátneho,správneho, finančného, pracovného práva, akoaj z predpisov týkajúcich sa notárskej činnostia interných predpisov komory.

Podrobnejšie je upravený postup pri hodnotenínotárskej skúšky, a to aj v prípade odstúpeniakoncipienta od notárskej skúšky, ako aj v prípa-de vylúčenia koncipienta z notárskej skúšky. Vý-sledky notárskej skúšky sa hodnotia stupňami:výborný, veľmi dobrý, prospel a neprospel. Výsle-dok notárskej skúšky oznámi koncipientovi pred-seda skúšobnej komisie ústnym vyhlásením bez-prostredne po porade v prítomnosti všetkýchčlenov skúšobnej komisie. Koncipient, ktorý od-stúpil od notárskej skúšky pred začatím písom-nej časti, nebude hodnotený. Odstúpenie konci-pienta od notárskej skúšky po začatí písomnejčasti alebo v priebehu ústnej časti, prípadnevylúčenie koncipienta z notárskej skúšky skú-šobnou komisiou alebo vzdelávacou komisiouz dôvodu nerešpektovania zverejnených poky-nov má za následok hodnotenie výsledku notár-skej skúšky stupňom neprospel. Oproti pôvodnejprávnej úprave sa zaviedla možnosť opakovaťnotársku skúšku dvakrát, najskôr po uplynutí

18

Z praxe notárstva ARS NOTARIA 4/2011

jedného roka od konania predchádzajúcejnotárskej skúšky.

Zabezpečila sa možnosť účasti verejnosti na no-társkej skúške, a to najmä notárom, u ktorých jenotársku skúšku absolvujúci koncipient v pra-covnom pomere, ale aj iným notárom, čím sa po-silnila objektivita hodnotenia notárskej skúšky.

Koncipient, ktorý úspešne absolvoval notárskuskúšku s hodnotením výborný, veľmi dobrý aleboprospel, dostane osvedčenie o vykonaní notár-skej skúšky vydané predsedom skúšobnej komi-sie. Jeden opis tohto osvedčenia dostane notár,u ktorého je notársky koncipient v pracovnompomere a ďalší opis dostane komora.

V novej právnej úprave je zakotvená povinnosťkoncipienta uhradiť komore paušálny poplatokza notársku skúšku, ktorého výšku určí vzdeláva-cia komisia pri vyhlásení termínu notárskej skúš-

ky, a to najneskôr v deň konania notárskejskúšky, ako aj postup a podmienky pri vrátenípoplatku za notársku skúšku. Koncipient, ktorýneuhradí poplatok za notársku skúšku, sa nemô-že na notárskej skúške zúčastniť. Uhradený po-platok sa bez ohľadu na výsledok notárskej skúš-ky nevracia a pripadá komore. Poplatok budekoncipientovi vrátený len v prípade odstúpeniakoncipienta od notárskej skúšky pred začatím jejpísomnej časti.

Tak isto ako pri právnej úprave poplatku za kurz,náklady spojené s účasťou na notárskej skúške,napr. náklady na ubytovanie a stravovanie počasnotárskej skúšky nie sú hradené z paušálnehopoplatku a hradí si ich účastník notárskej skúš-ky.

JUDr. Martina Mižikovápredsedkyňa Vzdelávacej komisie NK SR

ODÚMRŤ A SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

Pri uskutočňovaní úkonov súvisiacich s prejed-návaním dedičstva v konaní po poručiteľovi, kto-rý nezanechal závet a po ktorom neprichádza doúvahy žiadny dedič zo zákona, sa notár v prípa-doch, ak predmetom konania je majetok, ktorýtvorí poľnohospodársky pôdny fond, alebo lesnýpôdny fond, stretáva s otázkou, aký subjekt mábyť zástupcom štátu v konaní a ako sa má vyspo-riadať s ustanoveniami právnych predpisov upra-vujúcich správu majetku štátu.

Pri riešení tejto problematiky je potrebné pouká-zať na niektoré ustanovenia Občianskeho súd-neho poriadku a zákona č. 278/1993 Z.z. o sprá-ve majetku štátu v platnom znení.

Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pri-padne podľa ustanovenia § 462 Občianskehozákonníka Slovenskej republike.

Podľa ustanovenia § 175b Občianskeho súdne-ho poriadku sú účastníkmi konania tí, o ktorýchsa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľo-vými dedičmi, a ak takých osôb niet, je ním štát.Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahupôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismialebo právnická osoba, ktorá je oprávnená po-dľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4 OSP).

Pri správe majetku štátu Slovenskú republiku za-stupuje správca majetku štátu, ktorého určujezákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátua súvisiace predpisy.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákonač. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu maje-tok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu na zá-klade ustanovenia § 462 Občianskeho zákonní-ka, teda ako „odúmrť“ a ktorý nie je v správežiadneho správcu alebo majetok, ktorý prešielna štát na základe dedenia zo závetu, pričomsprávca v závete výslovne uvedený nie je, spra-vuje dočasný správca, ktorým je obvodný úradv sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa ta-kýto majetok nachádza.

Podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inémupoľnohospodárskemu majetku, nehnuteľnostivo vlastníctve štátu tvoriace poľnohospodárskypôdny fond spravuje Slovenský pozemkový fond.

Lesný majetok vo vlastníctve štátu v zmysle zá-kona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a súvisiacichpredpisov jeho správu vykonávajú Lesy SR, š.p.

Na tomto mieste treba poukázať aj na rozdielmedzi procesným postavením štátu ako účastní-ka v dedičskom konaní, s ktorým je konané

19

ARS NOTARIA 4/2011 Z praxe notárstva

v súlade s citovaným ustanovením § 175bObčianskeho súdneho poriadku a hmotno-právnym postavením Slovenskej republiky akovlastníka majetku, ktorej pripadlo dedičstvo v sú-lade s § 462 Občianskeho zákonníka na základeprávoplatného dedičského rozhodnutia.

Slovenská republika v postavení účastníka kona-nia, až do právoplatného skončenia dedičskéhokonania je len potencionálnym nadobúdateľomdedičstva a do okamihu právoplatného rozhodnu-tia súdu nemožno riešiť otázku správy majetkuštátu, keďže tento majetok vo vlastníctve Sloven-skej republiky v čase rozhodovania ešte nie je.

Súd (poverený súdny komisár) v konaní o dedič-stve, po ukončení ktorého pripadá majetok Slo-venskej republike, uskutoční úkony smerujúcek zisteniu poručiteľovho majetku, prípadnýchdlhov poručiteľa a následne v zmysle § 175qods. 1 písm. b) OSP súd potvrdí, že dedičstvo,ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu.

Súd (poverený súdny komisár) nezisťuje v kona-ní, kto bude budúcim správcom majetku Sloven-skej republiky. Uvedená skutočnosť nie je pred-metom dedičského konania a dedičský súdnemá kompetenciu riešiť otázku správy majetkuštátu a vo výroku rozhodnutia určovať, kto tútosprávu nadobúda.

Výkon správy je určený zákonom. Prípadné sporyv otázke správy majetku štátu rozhoduje zriaďo-vateľ, resp. Ministerstvo financií SR podľa usta-novenia § 7 zákona č. 278/1993 Z.z. o správemajetku štátu.

Na základe uvedeného možno dospieť len k jedi-nému jednoznačnému názoru, a to, že výrok roz-

hodnutia súdu týkajúci sa „odúmrti“ obsa-huje len potvrdenie skutočnosti, že dedičstvo,ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadá Slo-venskej republike. Výrok nemôže obsahovať ur-čenie, že majetok, ktorý pripadol Slovenskejrepublike, je v správe niektorého zo správcovmajetku štátu.

Zisťovanie, kto je správcom majetku štátu, pri-chádza do úvahy až po právoplatnom skončenídedičského konania na základe rozhodnutia, žededičstvo pripadlo štátu, a túto otázku rieši zá-kon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátutým, že dočasný správca, v tomto prípade prí-slušný obvodný úrad, prevedie správu na prísluš-ného správcu, v prípade sporu sa uplatní ustano-venie § 7 cit. zákona.

Na základe uvedeného požiadavky zástupcov štá-tu v dedičskom konaní, aby súd vo výroku rozhod-nutia určil správu majetku štátu, ktorý Slovenskárepublika nadobudne ako „odúmrť“, sú nelegitím-ne a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súd-neho poriadku a zákona č. 278/1993 Z.z. o sprá-ve majetku štátu.

Súd, resp. notár ako poverený súdny komisárv dedičskom konaní koná s príslušným obvod-ným úradom ako jediným zástupcom Slovenskejrepubliky. Nie je možné, aby bolo konané s inýmsprávcom, keďže by to bolo v rozpore s ustanove-ním § 5 zákona č. 278/1993 Z.z.

JUDr. Ľubomír Ondovčlen Prezídia NK SR

• Aktuality z komory •

KONFERENCIA NK SR A ŠKOLENIE NOTÁROV

Prezídium NK SR zorganizovalo 14. októbra2011 v priestoroch hotela Patria na Štrbskomplese vo Vysokých Tatrách školenie notárov NKSR. Témy školenia boli vybrané k aktuálnymotázkam týkajúcim sa činnosti notárov. Prvútému školenia „Webnotár a novinky informačné-ho systému“ prednášal JUDr. Miroslav Gregor

ml., ktorý je predsedom Analytickej skupiny NKSR. Dotkol sa v nej aktuálnych otázok súvisia-cich so zavedením systému Webnotár na notár-skych úradoch. Zároveň vyzval notárov k otvore-nej diskusii k tejto problematike, aby Analytickáskupina do budúcna mohla aktuálne reagovaťna potreby notárov v tejto oblasti. Druhou, tak-

20

Aktuality z komory ARS NOTARIA 4/2011

tiež zaujímavou témou školenia, ktorú pred-niesla predsedníčka Legislatívnej skupiny NK SRJUDr. Katarína Valová, PhD., boli „Dobrovoľ-né dražby a činnosť notárov pri dobrovoľnýchdražbách podľa zákona o dobrovoľných draž-bách.“ Išlo o takisto poučnú tému, keďže nievšetci notári sa v praxi stretávajú s praktický-mi problémami v tejto oblasti, na ktoré dala od-poveď prednášajúca. Záverečnou témou škole-nia bola „Činnosť notára v súvislosti so zápisompráv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnos-tí“, ktorú predniesla JUDr. Odeta Poldaufová, ria-diteľka legislatívneho odboru Úradu geodézie,kartografie a katastra SR. Nastolila aktuálnesmerovania a možnú širšiu spoluprácu s notármiv tejto oblasti a zodpovedala na otázky prítom-ných, ktoré vzišli z prednesenej témy. Prítomnínotári skonštatovali, že školenie im priniesloveľa poučných a zaujímavých informácií a je pot-rebné v trende týchto školení pokračovať aj v bu-dúcnosti. Programom druhého dňa stretnutianotárov bola každoročná jesenná konferencia,ktorú viedol viceprezident NK SR JUDr. MiroslavPavlovič. Na úvod sa prítomným notárom priho-voril prezident NK SR JUDr. Karol Kovács, ktorýpredstavil jednotlivých členov Prezídia NK SR, kto-ré vzišlo z posledných volieb do orgánov NK SR.

Pridal i citát: „Menej bombastických správ a viackaždodennej tvorivej práce“, ktorého autoromje velikán slovenského národa Ľudovít Štúr,a v zmysle ktorého bude pracovať aj PrezídiumNK SR pod jeho vedením. Hlavným bodom prog-ramu konferencie bolo schválenie návrhu Roko-vacieho poriadku konferencie notárov NK SR.Tento návrh bol prítomnými notármi jednohlasneschválený bez pripomienok. V závere sa poďako-val prezident NK SR prítomným notárom za ichúčasť na školení a konferencii a zaželal im veľapracovných aj osobných úspechov.

JUDr. Pavol Dorič, PhD.

21

ARS NOTARIA 4/2011 Aktuality z komory

CELOŠTÁTNA KONFERENCIA NOTÁROVČESKEJ REPUBLIKY

V dňoch 20. až 22. októbra 2011 som sa zúčast-nil na základe pozvania prezidenta Notárskej ko-mory Českej republiky JUDr. Martina Foukala naslužobnej ceste v Českej republike na notárskejkonferencii v Prahe, ktorá sa konala 21. októbra2011 v priestoroch novej budovy Národného mú-zea (bývalá budova Federálneho zhromaždenia).Jej témou bola Úloha notárstva a jeho prínosv práve obchodných korporácií – garancia dôve-ry a právnej istoty, komplexná právna služba. Natejto konferencii som sa zúčastnil ako jediný za-hraničný účastník.

Hosťami konferencie boli pani Karolína Peake,podpredsedníčka vlády Českej republiky a pred-sedníčka Legislatívnej rady vlády, pán Jiří Pospí-šil, minister spravodlivosti, pán Roman Fiala,podpredseda najvyššieho súdu, pán Marek Ben-da, podpredseda Ústavnoprávneho výboru Po-slaneckej snemovne Českej republiky, pán PetrKužel, prezident Hospodárskej komory Českejrepubliky, pán Tomáš Lichovník, prezident Sud-covskej únie Českej republiky, pán Peter Poled-ník, podpredseda Českej advokátskej komory,pani Jana Tvrdková, prezidentka Exekútorskejkomory Českej republiky. Všetci títo hostia vráta-ne mňa vystúpili na tejto konferencii spolu s ďal-šími hosťami. V tejto časti konferencie bola pred-stavená publikácia Veřejní notáři v českýchměstech, zvláště v městech pražských až do hu-sitské revoluce autora Josefa Nuhlíčka, ktorú vy-dala Notárska komora Českej republiky. Dielouviedol prof. Hlaváček.

Odbornú časť konferencie vyplnili prednášky tý-kajúce sa jej nosnej témy; prednášky predniesliprof. Ján Dědič a doc. Bohumil Havel. Prof. Dědičvo svojej prednáške oboznámil poslucháčovs históriou a odôvodnenosťou vzniku obchod-ných spoločností, potrebou preventívnej kontrolyvzťahov týkajúcich sa obchodných spoločností,s riešením otázky, kto ju má vykonávať, ako natieto otázky reagovali smernice Európskej únie.Vo vzťahu k notárom bola kľúčová novela ob-chodného zákonníka zákonom č. 370/2000 Sb.,ktorým došlo k prispôsobeniu českého právaeurópskym smerniciam, bol novelizovaný aj no-társky poriadok, v rámci ktorého začali notári ga-

rantovať zákonnosť niektorých rozhodnutí ob-chodných spoločností. Dňa 1. januára 2012má nadobudnúť účinnosť zákon o premenáchobchodných spoločností a družstiev, prof. Dě-dič uviedol, ktoré nové úlohy na základe tohto zá-kona budú prenesené na notárov. Prednáškadoc. Havla nadväzovala na skutočnosť, že v par-lamente Českej republiky sa prejednáva návrhnového občianskeho zákonníka, ktorý má na-dobudnúť účinnosť 1. januára 2014; ide o kom-plexný kódex súkromného práva, ktorý zahŕňa ajobchodnoprávne vzťahy, v nadväznosti na to sapripravuje návrh zákona o obchodných korporá-

22

Aktuality z komory ARS NOTARIA 4/2011

ciách. V rámci tohto zákona sú zverené rozsiahlekompetencie notárom, ktorí budú vykonávať ma-teriálny prieskum v súlade so smernicami Európ-skej únie, notár je právne vzdelaný a viac motivo-vaný verejný úradník ako sudca, resp. súdnyúradník, konať rýchle, hospodárne a kvalitne. Aksa podľa tohto zákona bude vykonávať konštitu-tívny zápis do obchodného registra, bude sa pretento úkon vyžadovať forma notárskej zápisnice.Uvažuje sa o pôsobnosti notára pri digitalizáciilistín a ich ukladaní do zbierky listín, zároveňo priamom zápise zo strany notára do obchodné-ho registra, pričom sa ponechá súbeh tak, aby

účastníci mali možnosť výberu postupovať pri zá-pise prostredníctvom notára alebo požiadať o zá-pis súd, ktorý vedie obchodný register.

Obsah konferencie a jej výsledky boli veľmi pod-netné pre slovenské notárstvo, preto som vo svo-jom prejave poďakoval za možnosť oboznámiť sas týmito zaujímavými trendmi v rámci obchodné-ho práva, ktorých niektoré aspekty by mohli byťaplikovateľné aj v rámci slovenského právnehoporiadku.

JUDr. Karol Kovácsprezident NK SR

Medzinárodná konferencia pri príležitosti 20-ehovýročia slobodného notárstva v Poľsku s názvom:

„ISTOTA ALEBO RIZIKO?RÔZNE DILEMY RÝCHLEHO POKROKU V POĽSKU“

V dňoch 13. a 14. februára 2011 sa konala kon-ferencia pri príležitosti 20-eho výročia slobodné-ho notárstva v Poľsku s názvom „Istota alebo rizi-ko? Rôzne dilemy rýchleho pokroku v Poľsku“(ďalej „Konferencia“) za účasti významných za-hraničných i domácich hostí v Kráľovskom palácivo Varšave. Téma Konferencie bola zvolená zá-merne tak, aby podala vysvetlenie a rôzne pohľa-

dy z celospoločenského vývoja na postaveniea úlohy, ktoré počas 20-tich rokov pôsobenia poľ-ské notárstvo prekonalo, a aký je ďalší predpo-klad jeho vývoja v budúcnosti.

Konferenciu otvoril prezident Poľskej notár-skej komory Lech Borzemski, ktorý zdôraznil, že14. február 1991 je nielen významným historic-

23

ARS NOTARIA 4/2011 Aktuality z komory

kým dátumom vo vývoji poľského notárstva,ale predovšetkým štátu, a to nasmerovanímna cestu istoty a bezpečnosti v právnych vzťa-hoch a celospoločenskom vývoji. Pozdravnýa ďakovný list prezidenta Poľskej republiky prečí-tal a slávnostne odovzdal tajomník kancelárieprezidenta Krzysztof Laszkiewicz. Po odovzdaníštátnych vyznamenaní (zlatého, striebornéhoa bronzového kríža) 12 najvýznamnejším notá-rom, ktorí svojimi zásluhami prispeli k rozvojupráva a medzinárodných vzťahov, minister spra-vodlivosti Krzysztof Kwiatkowki vo svojom preja-ve poďakoval za prínos poľského notárstva privýkone práva a spravodlivosti. Skonštatoval, žeštatisticky je preukázaná 100 % istota v notár-skych právnych aktoch za 20 rokov pôsobeniaslobodného notárstva v Poľsku, a síce od čias,keď poľskí biskupi získali právo vymenovať notá-ra, uplynulo dlhé obdobie, ale bolo to stále obdo-bie dôvery, viery a istoty, ktoré nenarušili anizmeny v štátnom zariadení. Nielen výkon činnos-ti 2 194 notárov (notárskych úradov) vo vyhoto-vovaní úradných dokumentov, ale predovšetkýmich bezplatná právna pomoc, humanitárna po-moc pri rôznych udalostiach (prírodné katastrofya pod.) a pôsobenie v oblasti medziľudskýchvzťahov je významná v dnešnej dobe.

S prejavmi vystúpili viacerí významní predstavi-telia justície, ako napríklad predseda Ústavnéhosúdu Poľskej republiky Andrzej Rzepliński, ktorývo svojom prejave uviedol, že z ústavného hľa-diska sa vždy postavenie notárov odvíja od celo-spoločenského diania. Ochrana slobody je vždyspojená s rizikom, ale rozsah rizík eliminuje bez-pečnosť, ktorá predpokladá správnu mieru slo-body a také právne nástroje, ktoré sú spojenés prevenciou, a nie už len represiou alebo zákaz-mi. Voľnosť, sloboda v ekonomickom zmysle,ekologickom, alebo pracovnoprávnom je sícepredpokladom rozvoja a pokroku, ale nesmie byťdaná na náhodný vývoj, alebo sa obmedziť lenna ekonomické výhody. Musí byť zabezpečenáistotami, že sa nezvráti v neprospech iných, ženebude bez zodpovednosti a na nezodpovednékonanie jedných nebudú doplácať tí druhí. Ústa-va musí zabezpečiť ochranu práv všetkých,a preto nielen ekonomické ukazovatele majú byťsmerodajné (teda výrobný trh), ale ochrana živo-ta, zdravia a právo, výkon spravodlivosti. Predse-da Najvyššieho súdu Poľskej republiky StanislawDabrowski vyhlásil, že ak má byť bezpečnosť naprvom mieste, tak aj efektívnosť využitia poten-ciálu notárstva a iných právnych nástrojov bez-pečnosti znižuje riziko a to je podstata a výcho-

disko. Nezodpovedné riskovanie nie je pok-rok! Predseda Komisie spravodlivosti a práv člo-veka Ryszard Kalisz uviedol, že z hľadiska ochra-ny práv človeka v Poľsku sa javí úloha notárajednoznačne: notár vytvára bezpečnosť a istotupriamym výkonom svojej práce, a preto si zaslu-huje inštitút notárstva latinského typu nielenuznanie a podporu, ale aj ochranu. Poľské notár-stvo je významným a aktívnym realizátorom myš-lienok celosvetového notárstva latinského typua ochrana, ochranné prvky latinského typu civil-ného práva sú garantované vymenovaním minis-trom spravodlivosti, reguláciou počtu notárskychúradov, pevnou sadzbou odmeňovania (tarifa) av tom nie je žiadna živelnosť, ale rozhľadená po-treba. Zdôraznil, že len tak sa spoločnosť môžezdravo vyvíjať, keď vychádza z potrieb zárukybezpečnosti a istoty. Viceprezident Súdnej RadyPoľska Roman Keska poukázal na to, že len spl-nenie predpokladov výkonu práce (vzdelanie,právna prax, výber, modernizácia a technickávybavenosť), ako aj dostupnosť výkonu právaa jeho sprostredkovanie občanom štátu dávadostatočnú záruku, istotu a bezpečnosť.

Zo zahraničných hostí prezident Medzinárodnejúnie latinského notárstva (ďalej „UINL“) JeanPaul Decorps poďakoval poľskému notárstvu zajeho doterajšiu činnosť a zdôraznil, že je prvýmnotárstvom z poreformných štátov, ktoré pred 20rokmi zdvihlo štafetu, ale rovnako aj s ostatnými,ktoré ho nasledovali, ďalej aktívne šíria myšlien-ky a svojou prácou významne prispieva na rozvojďalších právnych vzťahov v prospech celosveto-vého notárstva, keďže v právnych vzťahoch saodrážajú aj spätné väzby na ekonomiku, vedu,kultúru, a preto poľskému notárstvu patrí poďa-kovanie za spoluprácu, za rozvoj, za bezpečnosťa istotu v Európe i vo svete.

V rámci odbornej polemiky k téme z hľadiska so-ciológa podal vysvetlenie a svoje stanoviskoprof. dr. hab. Pawel Spievak, Dr. Hanna Wasilew-ska – Trenkner, prof. dr. hab. Jacek Holówka,prof. dr. hab Malgorzata Król, ktorí zhodne skon-štatovali, že notárstvo ako spoločenský fenoménznižuje riziká a zvyšuje opodstatnenosť pozitív-nej úlohy notára v neoliberálnom svete. Paradig-ma etiky notára je jeho vymenovanie ministromspravodlivosti, čo je priamy prenos zodpoved-nosti, ktorý musí byť zabezpečený aj recipročnevrátením dôvery a nesklamaním zo strany notá-ra. V danom prípade to znamená najvyšší štan-dard (ako u sudcov). Dôležitý je záujem občana,záujem spoločnosti, ktorý je na prvom mieste,

24

Aktuality z komory ARS NOTARIA 4/2011

a to je verejná služba a právna kultúra, ktorúmusí garantovať notár. V závere slávnostnéhozasadnutia odovzdal iaditeľ Nadácie spoloč-ného poľského notárstva, poslanec GrzegorzKarpiński v sprievode ostatných zúčastnenýchnajvyšších zástupcov poľskej justície pod patro-nátom ministerstva spravodlivosti z počtu 220žiadateľov ceny Nadácie spoločného poľskéhonotárstva. Išlo sa o 5 grantov, z toho 3 projektyvedecké a 2 projekty technické. Ďalšie ceny akofinančné podpory boli odovzdané charitatívnymorganizáciám a na rozvoj mimovládnym organi-záciám. Boli odovzdané aj diplomy tým, ktorýchľudská solidarita dala možnosť prežiť aj tým, kto-rí by inak nemali šancu prežiť, alebo skvalitniťich život (nezamestnaní, chorí, siroty po kata-strofách). Rovnako sa ocenila aj bezplatná práv-no-poradenská činnosť a zásluhy notárov, ktoríreprezentovali poľské notárstvo počas 20 rokov

jeho pôsobenia ako slobodného notárstvav medzinárodných funkciách, inštitúciácha majú najväčšie zásluhy na vedeckom a medzi-národnom úspechu notárstva.

Podujatie bolo sprevádzané srdečnosťou, ktoráje vlastná našim poľským priateľom a kolegom,ale tiež úcta, dôvera a vďaka, ktorú najvyššípredstavitelia štátu a justície prejavili a z ktoréhobolo zrejmé, že poľské notárstvo sa teší výz-namnému spoločenskému postaveniu v Poľsku.

Aj slovenské notárstvo onedlho bude sláviť totojubileum a priala by som si, aby sme v podob-nom duchu a atmosfére dôvery a úcty mohliv spoločnosti našich zahraničných kolegov a na-šich štátnych a justičných reprezentantov osláviťaj náš sviatok.

JUDr. Magdaléna Valušovánotárka so sídlom v Rimavskej Sobote

NOVINKY Z MEDZINÁRODNEJ SKUPINY

V oblasti štátnej príslušnosti žalovala pred Eu-rópskym súdnym dvorom Európska komisia šesťštátov Európskej únie z dôvodu porušenia povin-nosti pri výhrade prístupu k notárskemu povola-niu pre svojich štátnych príslušníkov. Argumen-tácia žalovaných krajín spočívala vo viazanínotárskej činnosti na výkon verejnej moci, čím bytáto činnosť patrila pod výnimku z ustanovenío slobode usadzovania sa. Európsky súdny dvorrozhodol, že notárske činnosti, ako sú v súčas-nosti vymedzené v dotknutých členských štá-toch, nesúvisia s výkonom verejnej moci v zmys-le článku 45 ZES. V dôsledku toho podmienkaštátnej príslušnosti ustanovená právnou úpra-vou týchto štátov pre prístup k notárskemu povo-laniu predstavuje diskrimináciu na základe štát-nej príslušnosti, ktorú Zmluva ES zakazuje.

Pri prípadnej aplikácii na náš právny systém jevšak nutné prihliadať na oblasť súdneho komi-sariátu, kde účastníci nemajú možnosť vybrať sislobodne notára, a tak má teda výkon tejto čin-nosti skôr povahu výkonu verejnej moci ako vý-konu činnosti vo verejnom záujme. Notár v Slo-venskej republike má na rozdiel od žalovanýchkrajín totiž ako súdny komisár možnosť vydávaťčiastkové rozhodnutia vo veci – uznesenia, a to

aj proti vôli účastníkov. Európsky súdny dvorvšak vo svojom rozhodnutí nechcel definovať po-jem výkon verejnej moci a ani ho nedefinoval, ibav konkrétnom prípade žalovaných krajín riešilotázku prístupu k povolaniu na základe štátnejpríslušnosti a rovnako sa nezaoberal ani posta-vením notára v žalovaných členských krajinách.

V oblasti dedičského práva sa už dlhodobo pra-cuje na úrovni Európskej únie na nariadení upra-vujúcom európske dedičské osvedčenie. Aktuál-ne sa diskutuje o výnimkách pre jednotlivékrajiny (napr. v prípade nášho právneho poriad-ku zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy),otázkach prechodu dlhov a stále rezonujúcaotázka rozhodného práva.

Pracovná skupina Nové technológie Rady notár-stiev EÚ (CNUE) sa zaoberá najmä riešením plat-formy pre overovanie elektronických podpisovnotárov členských štátov, úspešne sa spustilprojekt Európskeho zoznamu notárov, riešia sazásahy do internetovej stránky e-Justice a jej pro-pagácia. Veľkým úspechom bola stránka o de-dení v Európe, ktorá bola tiež spolufinancovanáEurópskou komisiou a spolu s Európskym zozna-mom notárov sú hodnotené ako veľmi úspešné

25

ARS NOTARIA 4/2011 Aktuality z komory

projekty s vysokou návštevnosťou občanovEurópskej únie.

V oblasti obchodného práva sa intenzívne disku-tuje najmä o prepojení obchodných registrov jed-notlivých členských krajín a stále rezonuje témacezhraničnej zmeny sídla obchodných spoloč-ností.

Ostatné oblasti (napr. právo spotrebiteľov, vzde-lávanie, atď.) sú nemenej dôležité a sleduje sav nich dianie, vypĺňajú sa dotazníky a priebežnesa pripravujú preklady. Členovia medzinárodnejskupiny sa zúčastňujú na náročných rokova-niach pracovných skupín, komisiách a zhromaž-deniach, pričom je to vždy na úkor ich povinnostív kanceláriách a rodinách.

Prezident NK SR a ostatní členovia prezídia sapravidelne zúčastňujú na povinných valnýchzhromaždeniach CNUE, UINL a Hexagonály, kdesvojimi aktívnymi vystúpeniami prispievajú k vy-tváraniu uznesení aj v prospech slovenského no-társtva. Zároveň sa vytvárajú aj užšie väzby najednotlivé európske notárstva prostredníctvomich zástupcov. Z takejto väzby vzišla napríklad aj

spolupráca Notárskej komory Slovenskej re-publiky a maďarskej notárskej komory pri vydanídvojjazyčnej knihy o notárovi Sándorovi Markóo-vi, ktorý pôsobil v 19. storočí v Rožňave. Táto kni-ha bude prezentovaná na novembrovom kolok-viu v Pécsi a k dispozícii všetkým notáromv Slovenskej republike a Maďarsku.

Aj keď sa môže zdať, že Brusel a Európska úniasú pre národnú legislatívu veľmi vzdialené, jenutné mať vždy na mysli, že v prípade prijatia le-gislatívy na úrovni Európskej únie je táto auto-maticky použitá aj na národnej úrovni. Z tohtodôvodu je činnosť Notárskej komory Slovenskejrepubliky na medzinárodnej úrovni nesmiernedôležitá pre našu prácu v notárskych kancelá-riách a pre zachovanie, resp. aj možné rozšírenienašich kompetencií v oblasti zabezpečenia pre-ventívnej spravodlivosti pre občanov a našichklientov.

Mgr. Peter Danczipredseda Medzinárodnej skupiny NK SR

a člen Prezídia NK SR

ARS NOTARIA OD ROKU 2012

Časopis ARS NOTARIA vstupuje do novej etapy.Prezídium Notárskej komory Slovenskej republi-ky schválilo na svojom júnovom zasadnutí novúkoncepciu časopisu a prijalo Štatút časopisu,obsahom ktorého je aj nová obsahová štruktúra.Na októbrovom zasadnutí schválilo zmenu vyda-vateľa, ako aj nové grafické prevedenie časopi-su. Zmeny sú účinné od prvého januára 2012.

Toto číslo je posledným číslom z dielne vydava-teľstva IURA EDITION, spol. s r.o. V mene Notár-

skej komory Slovenskej republiky vyslovujemepoďakovanie vydavateľstvu IURA EDITION, spol.s r.o., s ktorým sme spolupracovali od okamihuvzniku myšlienky vydávania časopisu až dodnešných dní. Poďakovanie patrí celému tímuvydavateľstva a špeciálne nebohému konateľovivydavateľstva Ing. Petrovi Bobrovi, CSc. S vyda-vateľstvom sa nelúčime, aj naďalej bude prebie-hať spolupráca s Notárskou komorou Slovenskejrepubliky v iných oblastiach.

ŠTATÚT ARS NOTARIAČASOPISU NOTÁRSKEJ KOMORY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Prezídium Notárskej komory Slovenskej repub-liky podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákonač. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisovschvaľuje tento Štatút ARS NOTARIA časopisu No-társkej komory Slovenskej republiky

26

Aktuality z komory ARS NOTARIA 4/2011

Úvodné ustanovenia

§ 11. Notárska komory Slovenskej republiky (ďalej

len „komora“) vydáva odborný časopis prenotárov s názvom ARS NOTARIA.

2. Vydavateľom časopisu ARS NOTARIA (ďalejlen „časopis“) je komora.

§ 2Vydávanie časopisu – spracovanie textov a ďal-ších materiálov, grafické spracovanie, redakčnúúpravu, jazykovú korektúru, tlač, distribúciu, vy-plácanie honorárov autorom a odmien členomredakčnej rady zabezpečuje vydavateľ prostred-níctvom vydavateľstva na základe zmluvy medzivydavateľom a vydavateľstvom.

Účel, štruktúraa podoba časopisu

§ 3Účelom vydávania časopisu je prezentácia no-társtva a notárskej činnosti navonok, vytváraniepriestoru na odbornú právnickú diskusiu a disku-siu o praktických problémoch notárskej činnosti,ako aj na komunikáciu a informovanosť v rámcisamosprávy notárov.

§ 41. Časopis je vydávaný periodicky, a to štvrťroč-

ne v listinnej podobe. Elektronická podobačasopisu sa umiestňuje na webovej stránkekomory. Vydanie mimoriadneho čísla sa pri-púšťa.

2. Štruktúra časopisu je daná najmä týmito rub-rikami:� úvodník,� odborný článok,� postrehy z praxe notárov,� rozhovor,� judikát (príp. aj komentovaný),� postrehy z diania v právnickej obci,� dianie v komore.

3. Zmeny v štruktúre časopisu sú prípustnévzhľadom na konkrétne okolnosti vydaniapríslušného čísla. V mimoriadnom čísle sapripúšťa odlišná štruktúra, spravidla zamera-ná tematicky na príležitosť a účel jeho vyda-nia.

§ 5

1. Súčasťou obsahu časopisu môže byť aj inzer-cia a reklama. Jej rozsah nesmie presiahnuť20 % obsahu časopisu. Vhodnosť konkrétnejinzercie a reklamy posudzuje redakčná rada.

2. Uverejnenie inzercie alebo reklamy ohľadnečinnosti notára alebo notárskeho spoločen-stva sa nepripúšťa.

Redakčná rada

§ 6

1. Redakčná rada má štyroch až siedmich čle-nov vrátane vedúceho redaktora. Členov re-dakčnej rady vymenúva Prezídium komoryz kandidátov navrhnutých redakčnou radou.Členov redakčnej rady odvoláva Prezídiumkomory na návrh redakčnej rady. Redakčnárada si spomedzi svojich členov volí vedúce-ho redaktora.

2. Členovia redakčnej rady sú členmi komory.Prezídium komory členov redakčnej rady vy-menúva z radov notárov, notárskych kandi-dátov a notárskych koncipientov. V prípadepotreby možno jedného až dvoch z členov re-dakčnej rady nahradiť zástupcom z odbor-ných právnických kruhov. Členstvo v redakč-nej rade vzniká dňom vymenovania za členaredakčnej rady a zaniká dňom odvolania ale-bo dňom vzdania sa funkcie člena redakčnejrady, ktoré je účinné dňom jeho doručenia naPrezídium komory. Členom redakčnej radypatrí za ich činnosť odmena. Výšku odmenya spôsob jej vyplácania upravuje zmluva me-dzi vydavateľom a vydavateľstvom.

3. Vedúci redaktor zastupuje redakčnú radu na-vonok, najmä smerom k vydavateľstvu, Prezí-diu komory a ostatným orgánom komory, akoaj iným právnickým a fyzickým osobám. Tech-nické, administratívne a organizačné zabez-pečenie činnosti redakčnej rady vykonáva ur-čený člen sekretariátu komory v rámci svojejpracovnej náplne.

4. Úlohy spojené s vydávaním časopisu zabez-pečuje redakčná rada.

5. Redakčná rada plní nasledovné úlohy:� vykonáva všetky činnosti v rozsahu agen-

dy súvisiacej s vydávaním časopisu,� zabezpečuje styk s vydavateľstvom,

27

ARS NOTARIA 4/2011 Aktuality z komory

� schvaľuje obsahovú a grafickú náplňa úpravu každého čísla časopisu, vráta-ne inzercie a reklamy,

� predkladá Prezídiu komory návrh štatútua jeho zmien a návrh rozpočtu časopisu,

� ďalšie činnosti podľa zmluvy medzi vyda-vateľom a vydavateľstvom a v rozsahutohto štatútu.

6. Plnením úloh poveruje jednotlivých členov re-dakčnej rady jej vedúci redaktor.

§ 71. Zasadnutia redakčnej rady sa konajú podľa

potreby, spravidla raz štvrťročne a spravidlav sídle komory, a to najmenej 30 kalendár-nych dní pre uzávierkou časopisu. Uzávier-kou časopisu sa rozumie posledný deň lehotyurčený zmluvou medzi vydavateľom a vyda-vateľstvom na dodanie všetkých materiálovna spracovanie. Zasadnutia redakčnej radyzvoláva a vedie vedúci redaktor. V prípadepotreby môže vedúci redaktor poveriť vede-ním zasadnutia redakčnej rady niektoréhoz jej členov.

2. Redakčná rada je uznášaniaschopná, ak jeprítomná nadpolovičná väčšina jej členov.Redakčná rada rozhoduje väčšinou hlasovprítomných na zasadnutí. V prípade rovnostihlasov je rozhodujúci hlas vedúceho redakto-ra. Ak je to nutné, hlasuje redakčná radaprostredníctvom elektronických prostriedkov(mailom). V tomto prípade je potrebná na roz-hodnutie väčšina hlasov všetkých jej členov.

3. Zo zasadnutia redakčnej rady sa vyhotoví zá-pisnica. Zápisnicu spisuje určený zamestna-nec sekretariátu komory.

4. V prípade, ak hrozí nebezpečenstvo z omeš-kania, plní pôsobnosť redakčnej rady jej ve-dúci redaktor.

§ 8

Vzťah medzi autorom a vydavateľom

1. V časopise sa publikujú príspevky, ktoré do-teraz neboli zverejnené alebo už publikovanépríspevky, o ktorých zverejnení rozhodne re-dakčná rada vzhľadom na ich význam aleboodbornú úroveň. V takomto prípade je uvede-

ný odkaz na publikáciu, z ktorej bol daný prí-spevok prevzatý.

2. Za odbornú a jazykovú úroveň príspevku zod-povedá autor. Redakčná rada môže vyzvaťautora na úpravu príspevku. Zaslaním prí-spevku dáva autor súhlas s jeho zverejnenímv listinnej aj elektronickej podobe na stránkekomory. Spolu s príspevkom autor doručíúdaje potrebné na vyplatenie odmeny.

3. Za zverejnenie príspevku patrí autorovi od-mena. Výšku odmeny a spôsob jej vyplácaniaupravuje zmluva medzi vydavateľom a vyda-vateľstvom.

4. Vo vzťahoch medzi autorom a vydavateľom,ktoré nie sú upravené týmto štatútom sa po-stupuje podľa osobitného predpisu.1

§ 9Rozpočet časopisu

1. Rozpočet časopisu tvoria na strane výdajovcelkové náklady súvisiace s vydávaním časo-pisu, najmä náklady vydavateľa, odmenyautorov príspevkov a členov redakčnej rady,na strane príjmov príjmy z predaja časopisu,príjmy z inzercie a reklamy.

2. Rozpočet časopisu schvaľuje Prezídium ko-mory na návrh redakčnej rady na každý ka-lendárny rok. Rozpočet je súčasťou rozpočtukomory.

3. Príjmy z predaja časopisu, inzercie a reklamysú príjmy komory ako vydavateľa.

4. Všetky náklady spojené s existenciou a vydá-vaním časopisu sú nákladmi komory ako vy-davateľa.

§ 10Účinnosť

Tento štatút nadobúda platnosť dňom jehoschválenia Prezídiom komory a účinnosť 1. janu-ára 2012.

Dôvodová správa

Časopis vychádza už niekoľko rokov. Prešiel via-cerými zmenami, personálnymi aj zmenamitechnického charakteru. Význam existencie no-társkeho časopisu je nepochybný. Vzhľadom na

28

Aktuality z komory ARS NOTARIA 4/2011

1 Zákon č. 618/2003 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov.

to, že nebol upravený status časopisu, jehovzťah ku komore, postavenie, rozsah činnostia kompetencie členov redakčnej rady, ako aj ďal-šie otázky súvisiace s časopisom notárov, je žia-duce ich upraviť. Účelom vydania štatútu časopi-su je preto riešenie týchto a ďalších otázok.

Účinnosť od 1. januára 2012 sa navrhuje z dôvo-dov súvisiacich s transformáciou existujúcehostavu a prechodu na novú koncepciu a štruktúručasopisu. Redakčná rada bude zároveň za obdo-bie do konca roka 2011 okrem bežných úloh

spojených s vydávaním časopisu riešiť ajotázky súvisiace so zmenami. Ide najmä o ukon-čenie spolupráce s doterajším vydavateľstvom,prerokovanie a príprava znenia zmluvy s novýmvydavateľstvom, doplnenie členov redakčnejrady a príprava návrhu rozpočtu časopisu na rok2012. Podľa pôvodného rozpočtu, ktorého roz-sah je daný zmluvou s vydavateľom, sa postupu-je do konca roku 2011. Veci vyžadujúce schvále-nie Prezídiom komory predloží redakčná radaPrezídiu komory do konca roka 2011.

• Spoločenská rubrika •

Vo IV. štvrťroku 2011 sa životných jubileí dožilia dožívajú títo členovia Notárskej komory Sloven-skej republiky:

JUDr. Želmíra Boborová, 60 rokov

Mgr. Oľga Czuczorová, 60 rokov

JUDr. Katarína Čarnecká, 60 rokov

Eva Karellová, 60 rokov

Mgr. Darina Beranová, 55 rokov

JUDr. Ing. Andrea Kašperová, 50 rokov

JUDr. Iveta Vašková, 50 rokov

JUDr. Marián Zboja, 50 rokov

JUDr. Eva Čabrová, Dr., 45 rokov

JUDr. Zuzana Grófiková, 40 rokov

Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľazdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.

Prezídium NK SR

29

ARS NOTARIA 4/2011 Spoločenská rubrika