ČASOPIS DETÍ REEDUKAČNÉHO CENTRA ČERENČANY

OBSAH

1. Pár slov na úvod

2. Súťaž o sladkú odmenu

3. Naši noví kamaráti

4. Spomienky na letné prázdniny

5. Naše postrehy a myšlienky

6. Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas

7. Konvergencie – Kokava

8. Čarovná ceruzka

9. Futbalový turnaj

10. Deň jablka

11. Účelové cvičenie

12. Jesenné prázdniny

13. Zasmejme sa

Ahojte deti,

držíte v rukách prvé číslo nášho časopisu Nádej v tomto školskom roku.

Som veľmi rada, že ho môžem, s Vašou pomocou, opäť po dlhšom čase

tvoriť. Tak ako ste mi počas tých dvoch rokov chýbali Vy, chýbala mi aj

naša Nádej. Je totiž mojou srdcovkou, pretože je o nás a pre nás.

Vždy sa teším na to, akými príspevkami a článkami nás prekvapíte, čo nové

a zaujímavé sa opäť dozvieme. Som rada, že Vaše príspevky sú rôznorodé.

Raz veselé, inokedy smutné, raz kratšie, inokedy dlhšie, ale najmä – sú

Vaše. A tak som si to vždy aj predstavovala. Želám si, aby naša Nádej bola

pestrá, aby ste sa na ňu tešili, aktívne ju tvorili. Ale nie preto, že musíte,

ale preto, že to chcete. Nech to, čo čítame, vychádza z Vášho srdiečka,

nech je to pravé, úprimné, spontánne. Nech je to proste kúsok z Vás.

V redakčnej rade mi budú v tomto školskom roku pomáhať Majo Tőkőly,

Erika Kačicová, Paťo Racek a z dospelých pán Černecký, pani Chodúrová

a pán Očenáš. Takže, keď Vám napadne zaujímavá myšlienka, keď napíšete

nejaký príspevok, alebo budete akýmkoľvek spôsobom chcieť Nádej vylepšiť,

neváhajte a povedzte nám to. Budeme sa tešiť.

Príjemné čítanie

Jana Lepišová

Už je pripravená u mňa, hore v zborovni a čaká na svojho nového majiteľa

jedáčika. Čo musíte urobiť? Prelúskať toto číslo časopisu a nájsť jednotlivé

indície (skryté slová), z ktorých poskladáte heslo. Kde sa nachádzajú?

Neprezradím! Niekde vo vnútri tohto čísla (možno medzi riadkami, možno pri

obrázkoch, ktovie ) Komu sa prvému podarí heslo zostaviť, nech sa

rýchlosťou blesku dostaví za mnou a odovzdá mi ho napísané na kúsku

papierika. A ja mu odovzdám sladkú odmenu :-D Poradím Vám – heslo sa

skladá z 9 slov.

Držím palce!!! Jana Lepišová

TAKÚTO VEĽKÚ ČOKOLÁDU MOŽETE VYHRAŤ

TÁÁÁK A TERAZ POZOR!!! (VLADO, SLEDUJEŠ? :-D)

Volám sa Erik Bazala. Mám 13 rokov. Pochádzam z Povaţskej Bystrice.

Dostal som sa sem za bitky a nadávky. Zo spevákov mám rád Majka

Spirita, Separa, Kaliho... Rád hrám futbal. Ale

bavia ma všetky športy. Moje

obľúbené jedlo je kuracie stehno.

Volám sa Michal Konček, mám 11 rokov a bývam v Ruţomberku. Som tu preto,

lebo som u mamy vystrájal. Je mi to ľúto. Keď pôjdem domov, tak budem uţ

dobrý. Uţ som si tu zvykol, mám tu veľa kamošov. Rád hrám futbal a čítam

knihy. Z jedál je u mňa na prvom mieste vypráţaný syr.

Volám sa Štefan Górász. Mám 13 rokov. Som tu preto,

lebo som mal doma problémy. Rád hrávam futbal, rád pozerám

televíziu, počúvam hudbu, hrám počítačové hry. Mám dvoch

bratov. Mojou záľubou je aj chodenie s kamarátmi po vonku. Najlepšie sa cítim

v teplákoch, tričku a teniskách.

Volám sa Dţenifera Šárköziová. Mám 14 rokov, narodila

som sa v Košiciach a ţijem v Rimavskej Sobote. Som tu kvôli

môjmu správaniu. Milujem šport - hlavne atletiku a

gymnastiku. K športu ma od malička ťahá srdce a veľmi ma

v tom podporuje aj moja rodina.

Verím, ţe je to celoţivotná láska.

Naši noví kamaráti

Volám sa Karolína Farkašová, mám 15 rokov a

pochádzam z Málinca. Do ústavu som sa dostala, lebo som

nechodila do školy. Rada hrám volejbal a čítam knihy. Zboţňujem

vypráţaný syr a hranolky. Mojim cieľom je dostať sa domov a nerobiť

zasa chyby, ktoré som robila. (Drţíme palce Kaja, a ty, milý čitateľ, tu je

tvoja prvá indícia, prvé slovo z hesla – detský)

Volám sa Jaroslava Štefánková. Mám 14 rokov a bývam v okolí Košíc -

DeD Valaliky. Som tu kvôli problémom v škole. Rada mám módu

a dobrú hudbu – rap. Najlepšie sa cítim v tričku a v teplákoch.

Mojím obľúbeným jedlom sú špagety a farbu mám rada čiernu.

Volám sa Denis Gooblár. Mám 15 rokov a som na 2.VS. Vyrastám v

detskom domove v Trenčíne. Prišiel som do RC Čerenčany kvôli správaniu.

Prvé týţdne to bolo so mnou ako s počasím, raz tak,

potom zase onak. Uţ by to malo byť v poriadku. V

poslednom čase sa venujem výtvarnému umeniu, rád

kreslím, ale teraz som sa zameral na taký menší

projekt - Strom jablka a zároveň ţivota.

Nezabudnite, všetko sa dá, len musíte chcieť. (Tak,

tak. A dá sa vyhrať aj čokoláda, druhé hľadané slovo je – smiech)

Ja som Dávid Šándor, pochádzam z Detského domova Sereď. Mám 15

rokov, medzi moje záľuby patria PC hry, Airsoft. Dostal

som sa sem preto, ţe som v škole robil zle.

Ahojte. Ja sa volám Gabo Pechal a chcem poďakovať tomuto

ústavu, lebo mi tu pomohli s mojím správaním. Moje poďakovanie

patrí vychovávateľom, ktorí tu robia, ale aj mojim

kamarátom. Tí mi dohovárali, čo všetko by sa mohlo stať,

keby som bol zlí. Napríklad by sa mohlo stať to, ţe by som

tu bol dlhšie ako tu mám byť. Ďakujem Majovi Tőkőlymu,

ţe mi jasne povedal, čo by bolo s týmto ústavom, keby tu

boli len takí ako som ja. To by uţ nebol ústav, to by bola

psychiatria. Aspoň vďaka Majovi a vychovávateľom sa viem ako tak správať. Uţ sa viem trochu

ovládať, keď ma niekto provokuje. Myslím tým to, ţe keď niekto bude do mňa skákať, tak sa na

neho pozriem a odídem. V tomto ústave som inak kvôli fajčeniu, ohrozeniu na ţivote, ničeniu

cudzieho majetku. Je mi to ľúto, čo som všetko porobil. Ale uţ mi je lepšie, teším sa aj

na návštevu, ktorú mám mať.

Volám sa Martin Zeman a prišiel som sem kvôli škole a fajčeniu.

Mám 12 rokov a bývam v Banskej Bystrici. Mám rád futbal

a basketbal a hrám aj hokej. Rád píšem a kreslím a behám, mám

rád aj učenie Športujem preto, lebo sa chcem zmeniť.

Volám sa Mário Harvan. Mám 15 rokov a som deviatakom na

základnej škole. Som umiestnený v Reedukačnom

zariadení v Čerenčanoch. Väčšinou som tichý. Mám

strašne rád knihy. Moja najobľúbenejšia kniha je

Harry Potter, mám rád aj filmy, komédie. Horory

nemám rád, nie preto lebo sa ich bojím, ale nepáčia sa mi. Zo športu ma najviac

baví pingpong a kedysi som hrával aj futbal, ale uţ ma to prestalo baviť. Z

hudby preferujem moderné piesne, ale nepočúvam rock. Väčšinou počúvam

zahraničnú hudbu, hlavne anglickú. Zo spevákov počúvam napríklad Justina

Biebera, Enriqe Iglesiasa, Drake, 50 cent, Don Omar. Zo speváčiek napríklad Rihanu, Arianu

Grande, Beyonce, Katy Perry, Demi Lovato. V Čerenčanoch som si celkom zvykol a v

pondelok som mal návštevu, z ktorej som bol nadšený. Prišla mi sestra, kamarát a

Joţo Pročko. Bol som veľmi rád.

Volám sa Ivona Némethová. Mám 13 rokov a chodím do 6. ročníka. Rada

sa venujem tancu. Sem som sa dostala kvôli môjmu správaniu. Môj

obľúbený predmet je matematika a telesná.

Volám sa Rozalinda Lázárová. Pochádzam z

Piešťan. Mám 14 rokov. V detskom domove

som od malička preto, lebo sa rodičia

nestarali tak ako sa mali. Mojim koníčkom je tanec a hudba.

Volám sa Kasandra Kapurová. Mám 14 rokov.

Pochádzam z detského domova v Remetských

Hámroch. Moje záľuby sú futbal, volejbal,

vybíjaná, hokej a tanec. Sem do Čerenčian som prišla kvôli škole.

Volám sa Jakub Ţilinčár. Mám 12 rokov. Bývam v Bytči. A

mám rád futbal a milujem písať. A mám 1 brata, 2

bratrancov a 7 sesterníc. A moji kamaráti sú dvaja Maťovia.

Volám sa Zdenko Bohánka, mám 13 rokov. Som zo

Serede. Som tu za správanie. Rád hrám futbal, počítačové hry. Chodím na

taekwondo. Rád jem sladkosti.

Volám sa Juraj Didi. Mám 13 rokov.

Hrám futbal uţ dva roky. Bývam v detskom domove v Kremnici. Stade som

išiel do profi rodiny. Bolo mi tam dobre, ale robil som zle, a tak som išiel

zase do domova. A o týţdeň som sa ocitol v Čerenčanoch. Tu v Čerenčanoch

mi je celkom dobre, pomaly som si zvykol. A uţ som zvyknutý na reţim. Mám

tu kamarátov. Dobre s nimi vychádzam. Škola je tu

dobrá.

Volám sa Dáša Ţigová a mám 15 rokov. Rada tancujem a

spievam. A vystrájam. Moja najlepšia kamarátka je Peťa Polakovičová.

Prišla som sem z Detského domova Humenné. Mám 16 súrodencov, ale

polovičku nepoznám. Som tu preto, lebo som utekala za frajerom.

Ahojte. Volám sa Vivienna Ferková a mám 13 rokov.

Prišla som sem z Detského domova Remetské

Hámre. Pomaly som si tu zvykla, našla som si

kamarátky Dášu, Dţeniferu a Ivonu. Som tu preto, lebo som neposlúchala. A

Čerenčany mám rada.

Volám sa Nikolas Kotlár, som

z Nitry. Mám rád futbal a rád boxujem. Mám 14 rokov a tu som preto,

lebo som chodil na diskotéky, robil som ľuďom zle, aj doma som robil

zle.

Volám sa Erik Petrivaldský, mám 11 rokov, som ţiakom piateho

ročníka ŠZŠ. Rád kreslím a hrám sa s vláčikmi. Mám rád matematiku.

Moja srdcovka je počítač a v ňom hry, kde sú autá a vlaky.

Cez prázdniny som bola väč šinou

doma. So sestrami som chodila na

kúpalisko, hrali sme volejbal, bolo

tam veľa mládeže. Več er sme

chodievali na prechádzky. Obč as

sme si opekali a poč úvali hudbu.

Prázdniny rýchlo prešli a zrazu som

bola tu.

Tieto prázdniny som skoro celé strávila tu. Boli sme tu tri baby a pár chalanov. Počasie nám našťastie vyšlo,

chodili sme sa kúpať na Kurinec s ujom Majkom. Išli sme na bicykloch, dosť som sa natrápila, lebo bicyklovať

som až tak dobre nevedela a dokonca som skončila v kukurici. Našťastie to kukurica prežila. Pekné chvíľky

som prežila aj s p. Očenášom. Boli sme u neho na chate a opekali sme si. Ja som si neopekala, mala som rožky

a šunku. Super som sa pobavila a pobavila som aj druhých, keď sa podo mnou zlomila stolička. Často sme boli

aj u tety Ľubky, pomohli sme jej upratovať a ona nás odmenila kapučinkom, dezertom a klobáskou. V ústave

sme mali postavený bazén a dobre sme ho využili. Takto prešli celé prázdniny a ani sme sa nenazdali a zas je tu

september. A zas sme o rok starší a aj hádam múdrejší.

Erika Kačicová

Skoro celé prázdniny som strávila na liečení. No ale aj tie dva týždne

boli super. S priateľom sme chodili po obchodoch a niečo sme aj

kúpili. Potom sme zašli na čajík a na druhý deň sme boli v mestskej

plavárni. A potom prišiel šok. Povedali mi, že idem do Čerenčian.

Plakala som tri hodiny a rozbíjala veci okolo seba. Keď som sa

upokojila, pobalila som si veci a na ďalší deň sme už išli do

Čerenčian. Pomaly som si tu začala zvykať, našla som si priateľky a

priateľov. Čas beží a hádam bude dobre.

Tieto prázdniny nemali chybu. Už len to , že som vydržal doma celé prázdniny, bolo veľkým

úspechom. Náladu mi nepokazilo ani to, že sme neboli v táboroch ako inokedy. Celý čas som bol v

detskom domove, ale bolo fajn! Najlepšie pre mňa bolo, že moja priateľka bola v tábore na Kremnických

Baniach, čo od Kremnice nie je veľmi ďaleko. V tábore boli aj deti, ktoré boli v Čerenčanoch. Stretol som

tam Aľu Končekovú a Jara Pušku. Tak sme si aj kus zaspomínali. Bol som dokonca vonku aj s mojou

najlepšou kamarátkou z RC – Brendy. A bolo veselo... Bol som aj na jarmoku, lebo v meste boli

Kremnické Gagy. A pre tých, ktorí nevedia, čo Kremnické Gagy sú, je tu vysvetlenie. Je to jeden z

najväčších jarmokov na Slovensku, chodia tam vystupovať herci a muzikanti z rôznych kútov Slovenska a

aj zahraničia. Vtedy je to mesto úplne plné, ale naozaj iba vtedy. Tieto prázdniny som si natáčal na FB

rapové videá. Sú to moje skladby a môžete si ich pozrieť na FB: Čierna ruka.

Majo Tőkőly

Letné prázdniny som strávil v Čerenčanoch.

Chodili sme sa kúpať na Kurinec a na plážové

kúpalisko. Bolo nám fajn. Najlepším zážitkom bolo

to, keď sme s pánom Haluštíkom išli do mesta a

sledovali sme futbal medzi Rimavskou Sobotou a

Zvolenom. Skončil sa 1:1. A najkrajším dňom z

celých prázdnin bol deň strávený na ujovej Majkovej

svadbe. Bol som šťastný, že som tam mohol byť a že

som mu mohol zaželať všetko najlepšie. Ďakujem, ujo

Majo! Mám Vás rád. A ďakujem všetkým, ktorí sa mi

snažili spríjemniť tieto prázdniny.

Kálman Döme

Volám sa Nikolas Kotlár. Mám 14 rokov. Pochádzam

z Nitry. Keď som mal 7 rokov, tak som začal fajčiť cigarety a chodil som na

zábavy. Raz som tam stretol pekné dievča, ktoré som poznal z Facebooku.

Volá sa Simona, má 16 rokov. Moja kamarátka je veľmi pekná. Škoda, že

nemá mamu. Pomaly chodíme spolu už pol roka. Najčastejšie chodíme do parku

na kofolu a na prechádzky. Rada má červené topánky. Musím sa priznať, že

každé ráno plačem od žiaľu , že nie som s ňou. Je moja jediná láska, bola aj

bude, lebo som sa do nej zaľúbil navždy.

Najlepší zážitok som mal cez

prázdniny. Vyšiel som z RC a išiel som do

Detského domova v Seredi. Odtiaľ sme

išli do tábora do Očkolandie. Bolo tam

super. Chodili sme na túry, hrali focík,

plávali sme. Potom som čakal na druhý

tábor v Modre. V Modre bolo fajn, veľa aktivít a už ma to nebavilo. Takže som

utiekol. Hneď ma chytili a vlastne som sa ospravedlnil a zase bolo fajn. Po

tábore som išiel domov k mame. U mamy bolo super, bol doma aj mamin

priateľ z basy. Spolu sme si užívali prázdniny. Chodili na kúpalisko a na

futbal. Potom som išiel do Ded do Serede a čakala ma moja partia. S partiou

sme si užívali prázdniny. Lenže bol problém – vrátil som sa do domova opitý.

A tak ma dali na rok naspäť do Čerenčian.

Naše postrehy a myšlienky

Nikolas Kotlár: MOJA LÁSKA

Viktor Manuel Kiss: NAJLEPŠÍ ZÁŽITOK

Volám sa Kevin Tábor. Bývam v Rakúsku. Cez

letné prázdniny som bol v Taliansku. Keď sme

prechádzali cez Nemecko, tak som tam videl

krásnu prírodu a veľmi pekné hory.

V Taliansku sme sa ubytovali v hoteli a išli sme

na večeru. Potom sme išli z hotela na pláž. V Taliansku sme boli v Bibione.

Bolo to tam veľmi krásne more a veľmi veľa ľudí. Na pláži sme boli do obeda.

Na obed sme išli do čínskej reštaurácie. Tam sme sa najedli a išli sme zase na

pláž. Večer sme pozerali televízor. Najviac ma tam bavila pláž. Na tretí deň

sme už išli domov.

Začala by som tým, že ma pustili

na letné prázdniny domov. Keď som

odchádzala ,tak som všetkým sľúbila,

že sa vrátim, pretože moje návraty sú

veľmi ťažké. Prázdniny skončili, ale

môj návrat sa neuskutočnil. Bola som

na úteku vyše mesiaca..... Bolo mi

veľmi dobre a tentokrát to stálo zato. No nakoniec všetko končí a aj mňa

chytili a určite tu strávim sviatky, lebo ma nepustia tak skoro domov.. Je mi

to ľúto, že tu budem, ale čo už ,aj to sa stáva.

Volám sa Marcel Rác, som na 2. VS s dobrými

vychovávateľmi. V sobotu sme aj s 3. VS boli na futbale v

Kevin Tábor: TALIANSKE MORE

Petra Polakovičová: MOJ ÚTEK

Marcel Rác: MOJA SKUPINA A JA

Rimavskej Sobote. Odtiaľ sme potom išli do Lidla na nákupy. Celkom dobre

sme sa mali. S chalanmi na 2. VS si rozumiem, mám dosť práce ale aj napriek

tomu som rád, že ma určili za samosprávu. Ale dosť kvôli tomu musím na

chalanov kričať. Ale myslím si, že aj napriek tomu som v pohode. Ďakujem

pánovi Gregorčokovi a pánovi Haluštíkovi, že ma naučili ako sa mám slušne

správať. Ak mi to vydrží do jesenných prázdnin, pôjdem asi aj na prázdniny.

...a urobili sme ich aj my. A jednu veľmi veľkú. Jedného večera sme nevedeli, čo

máme robiť, tak sme sa rozhodli, že sa zabavíme. Ale bola to zábava iba

pre nás. Všetko zlé, čo sme spravili sme si aj odpykali a aj zároveň

oľutovali. Ja by som sa chcela ospravedlniť za celú 6.VS za to, ako sme

sa zachovali k staršej osobe, k pani Kupcovej. Veľmi ľutujeme, že sme si

také meno spravili v ústave. Pani Evka Kupcová, prepáčte... .

Ja som sa cez tieto prázdniny mal fajn. Najviac sa mi páčilo kúpanie. Chodili

sme na kúpalisko na Kurinci, tam to bolo najlepšie. Ujo Igi

nám doniesol kameru a pod vodou sme si natáčali video. Ja

neviem plávať, tak som bol v malom bazéne, púšťal som sa

z toboganu. A čo bolo najsilnejšie, čo sa týka zážitkov- ja som skúšal, aká

je studená voda na jazere a Majo Tőkőly nevedel, že ja neviem plávať a hodil

ma do jazera. Našťastie pochopil, že sa topím, skočil po mňa a zachránil ma.

Erika Kačicová : ČLOVEK ROBÍ CHYBY

Jano Hegedűs : MOJE TAKMER UTOPENIE

Volám sa Kamil a začnem

s mojimi prázdninami. No cez

prázdniny tu bolo dobre, chodil som na brigády a ku pánovi Očenášovi. Naučil

ma veľa vecí. Chodili sme s ním aj na Kurinec na vláčiku, potom sme boli na

bicykloch, bola to zábava, aj sme ich opravovali. Chodili sme sa kúpať do

bazéna tu vo RC, aj u pána Očenáša, boli sme aj v Rimavskej Sobote pozerať

futbal pri štadióne.

My sme sa jedného dňa dohodli, že cez víkend si

uvaríme guláš. Varil som ho ja a ujo IGI ale

pomáhali aj chlapci, napr. keď bolo treba čistiť

niečo alebo vodu doniesť, ochutnávať. . Aj keď to

som si bral na starosť ja. Guláš ešte nebol hotový ale mne chutil, tak som si dal

celú naberačku a zjedol som ju. Ujo Igi sa ma pýtal, že aké to je, tak som

povedal, že si dám ešte raz a poviem mu Bol veľmi chutný, ale premýšľal

som, či bude taký aj s chlebom. Tak som si dal 3 naberačky a až vtedy som

posúdil, že je fajný z každej strany :-D :-D Pani Očenášová napiekla aj koláč

jablkový, tak sme mali také hody.

Kamil Rezműves : MOJE LETO

Marcel Rác: GUĽÁŠ S UJOM IGIM

utorok,

18.10.2016, sme s pani Lepišovou išli do Drienčan na súťaţ v prednese

slovenských rozprávok. Išli sme hneď ráno autom s pánom údrţbárom

do Rimavskej Soboty, kde nás na vlakovej stanici čakal autobus do

Drienčan. Cesta bola v pohode, pani ma

preskúšala rozprávku. Keď sme došli na miesto

činu, tak nás rozdelili na skupiny, podľa veku

a ročníkov. Ja som bol v tretej kategórii, kde

boli najstaršie deti. Naša skupina išla recitovať

a súťaţiť do miestnosti, kde sa nachádzala

kniţnica. Bolo nás tam 11. Najviac sa mi páčila

asi taká baba s rozprávkou o móde. V ten deň

sme chceli veľmi postúpiť, išlo nám iba o to

Miesto pre nás nebolo rozhodujúce. Po mojom vystúpení som mal

pocit, ţe budem moţno nejaký tretí. Ale nakoniec som skončil na

výbornom 2. mieste, čo nás s pani Lepišovou veľmi, veľmi potešilo,

Regionálna a celoslovenská Súťaž v prednese slovenskej rozprávky

pretoţe to pre nás znamenalo, ţe na druhý deň

postupujeme na celoslovenské kolo, tieţ do

Drienčan. V ten druhý deň uţ nešiel spoločný

autobus, tak sme šli autom pani

Lepišovej. V tento deň uţ bolo lepšie

počasie, bolo tam krásne a bola plná

sála, bolo nás tam fakt veľa. V našej kategórii nás

bolo štrnásť. Ja som vystupoval siedmy. A po mojom

vystúpení bola 5 minútová prestávka. V tento deň

bolo odo mňa oveľa viac detí lepších ale nič som si

z toho nerobil, pretoţe sme sa dostali na

celoslovenské kolo, a to je veru úspech. Zaţil

som super veci a takisto som spoznal nových

ľudí. Prišla tam aj jedna pani spisovateľka,

ktorá pôsobila a ţila desať rokov v Japonsku.

Mali sme s ňou besedu, porozprávala nám

zaujímavosti a naučila nás aj japonskú pesničku

Hlava, ramená, kolená, palce. Prišla oblečená

v krásnom japonskom kimone. Na obed sme mali

kuraciu polievku a „knedlo, vepřo, zelí“, takţe

som sa aj najedol. Po vyhodnotení sme sa vrátili do ústavu. Boli to dva

super dni plné skvelých vecí a záţitkov.

Majo Tőkőly

...veru tak, bolo tam super. A Majo bol super. Perfektne

naučený text, jemu vlastný herecký prejav, vtipné, no

nevtieravé poznámky, slušné správanie a komunikácia

s ostatnými na úrovni. Neveríte? Je to tak. Sama som

bola prekvapená, milo prekvapená, aký náš, neraz ostro

papuľnatý Mário dokáţe byť. Keď chce. Škoda, ţe

nechce vţdy a za kaţdých okolností. To by bolo skvelé.

Ale tie dva dni bol zlatý. Prvý deň, na regionálnom kole,

získal druhé miesto. Oprávnene, bol jeden z najlepších.

Uţ keď začal recitovať a videla som úsmevy poroty,

dúfala som, ţe ho ocenia. Veľmi som mu drţala palce.

A on ma nesklamal. Druhý deň sme uţ mali vedľa seba ozaj silnú konkurenciu.

Decká boli perfektné, ich prednesy bezchybné, pútavé a zaujímavé. Na chvíľu

som sa započúvala do krásnych slovenských rozprávok, preniesla sa z reality do

ríše fantázie a nechala sa

vtiahnuť do sveta dobra, lásky

a šťastných koncov. Nechcela by

som byť vtedy v koţi poroty,

ktorá musela medzi toľkými

úţasnými výkonmi určiť tých

najlepších. Ţiadne miesto sa nám uţ síce neušlo, ale nevadí. Veľakrát ide totiţ

o niečo úplne iné ako len o víťazstvo. Ide o zbieranie skúseností, spoznávanie

nových miest a ľudí, prekonávanie svojich moţností, videnie nového, naučenie

nepoznaného. A to si Majo vďaka svojej usilovnosti a práci doprial. Uţ

štvrtýkrát. Škoda, ţe ste tam nemohli ísť viacerí. Pevne verím, ţe budúci rok sa

tejto krásnej súťaţe zúčastníme opäť, uţ bez Maja, s niekým novým a nemenej

šikovným. Uţ teraz sa na to teším. A ozaj, viete prečo sa súťaţ Zlatá podkova,

zlaté pero, zlatý vlas uţ po niekoľký rok uskutočňuje práve v Drienčanoch? Práve

tam ţil a pôsobil náš najväčší zberateľ rozprávok Pavol Dobšinský. Chcete

vedieť, kto bola táto osobnosť? Nech sa páči, prečítajte si o ňom o pár riadkov

niţšie

Jana Lepišová

Pavol Dobšinský

Narodil sa v roku 1828 v Slavošovciach a umrel

v roku 1885 v Drienčanoch. Bol pedagóg (učiteľ),

spisovateľ, zberateľ a vydavateľ ľudových

rozprávok, prekladateľ, redaktor, básnik.

V mladosti študoval na gymnáziu v Roţňave,

v maďarskom Miškolci, ale aj na lýceu v Levoči.

Vyštudoval filozofiu a teológiu, to znamená, ţe sa z neho stal kňaz. Ako kňaz

pôsobil práve v Drienčanoch. (Pozor! Indícia číslo tri, tretie hľadané slovo je –

je) Písal do rôznych časopisov, tvoril aj svoje vlastné básne, no svoj ţivot zasvätil

najmä našim slovenským rozprávkam. Zozbieral ich, aby sa zachovali pre ďalšie

generácie, aby sa na ne nezabudlo a aby sme

ich mohli poznať a prečítať si ich aj my, po

niekoľkých rokoch. Zbierka jeho rozprávok sa

volá PROSTONÁRODNÉ SLOVENSKÉ

POVESTI a tvorí ju 90 rozprávok.

12.ročník tvorivého pobytu pre deti so špeciálnymi

potrebami sa uskutočnil v rekreačnej oblasti Kokava-

Línia na chate Ipeľ, v dňoch 20.-22.10.2016.

Z nášho zariadenia sa ho zúčastnilo 6 detí, ktoré tie

dni prežili aktívne, veľa sa naučili a mali možnosť

ukázať, čo vedia. Okrem práce ich čakalo aj kopec

zábavy formou hier , jazda na koni, filmové

predstavenie, diskotéky a možnosť hrať sa v herni a,

samozrejme, noví kamaráti a kamarátky.

Čo o tom napísali deti si môžete prečítať.

V Kokave na výlete, ktorý bol spojený s tvorivými dielňami, sa mi

veľmi páčilo.

S kamarátom Jakubom sme vyrábali rôzne pekné vecičky , ako napr.

tkané náramky, snehuliak z umelých pohárov, lampáše, lapače snov,

snehové gule z motúzov... .

Páčili sa mi aj pohybové hry spojené s jogou. Táto aktivita však bola

zaujímavá hlavne pre dievčatá. Páčili sa mi aj koníky, na ktoré som sa

ja bál ísť. Dievčatá boli v tomto odvážnejšie. Som vďačný pani Janke

Lisyovej, že mňa aj Jakuba vybrala a mali sme trochu zmenu. Ďakujeme aj

p. Chodúrovej, že mala s nami trpezlivosť.

Miško Konček

Konvergencie v Kokave sa mi veľmi páčili.

Mali sme zážitok z výletu, lebo to bolo iné ako

činnosti v RC. Najviac sa mi páčili dielne, kde

sme vyrábali rôzne vecičky, napr. lampášiky,

náramky a pod.

Aj kone boli krásne, ale som sa ich bál ako aj Mišo. Vychádzka v prírode bola v sobotu,

keď konečne vyšlo slniečko. Inak dva dni stále pršalo.

Ďakujem za túto možnosť vidieť nový kraj.

Jakub Žilinčár

20.10.2016 sme šli s pani Chodúrovou na Kokavu. Došli sme

tam okolo 11-tej hod.

Hneď sme sa ubytovali, potom bol obed. Okolo druhej prišli

tety z Kokavy a my sme si tkali náramky a po olovrante

sme robili snehuliaka z plastových pohárov a pre mňa to

bol krásny zážitok, pretože som ešte také niečo nerobila. Na

Kokave sme boli 3 dni a spoznala som tam nové deti z DD.

Prvý večer sme mali film a potom diskotéku. Tancovali sme

spolu s Kasandrou aj Rosalindou. Na druhý deň sme mali tvorivé dielne a my najstarší

sme šli na jogu.. Na joge som bola prvýkrát, tak som bola rada, aj keď to bolo strašne

ťažké. Ešte nás čakali ďalšie dielne, a veru sme boli po nich moc unavené. Po večeri sme

mali program, na ktorom sme vystupovali s Kasandrou s tancom. Dostali sme malé

darčeky a potom bola diskotéka. Na druhý deň sme sa šli povoziť na koňoch a po obede

sme mali vyhodnotenie a prišiel autobus. Bolo nám tam veľmi dobre. Som rada, že som

tam mohla ísť. Niekedy sa oplatí poslúchať!!! (A ak ste poslúchli radu v úvode časopisu

a hľadáte skryté slová, lebo chcete čokinu, nech sa páči, štvrtým slovom je slovo –

jeden.)

Chcem povedať pani Chodúrovej veľké ďakujem.

Ivona Némethová

Mne sa na Kokave páčilo, aj keď sme stále niečo vyrábali. Večer

sme mali aj diskotéku, ale ja som netancovala, lebo som bola

unavená. Na druhý deň sme zase niečo vyrábali, ale sme sa boli aj

trochu prejsť s p. Chodúrovou. Posledný deň sme sa rozdelili na

dve skupiny a súťažili sme. Boli sme aj na koňoch. Po obede sme

sa pobalili a čakali na autobus späť do Čerenčian. Kým som

bola preč mi veľmi chýbala moja naj kamoška Dáša, ktorú

mám veľmi rada.

Karolína Farkašová

Na Kokavu sme šli na 3 dni , kde sa mi veľmi páčilo. Mali sme tam

dielne, po večeri nám premietli rozprávku Frozen a potom diskotéku. Ja som sa tak

roztancovala, až som si dala dole ponožky. Ráno

sme mali tanečnú rozcvičku a potom raňajky-

švédske stoly a na nich všetko možné od šunky až

po praženicu, cereálie, nutelu, párky, klobásu....

V sobotu som si zajazdila aj na koni a po obede

sme sa už balili domov. Cestou sme vyprevádzali

ostatné deti z Klenovca, Hnúšte, Hrachova

a nakoniec hurá do Čerenčian. Už sme sa tešili na

baby. Chcem povedať pani Chodúrovej, že jej ďakujem ,že som ju mohla spoznať, je to

úžasný človek s veľkým srdcom. Takže pani Chodúrová -veľké ďakujem Vám za všetko.

Kasandra Kapurová

Keď sme odchádzali na Kokavu,

nevedeli sme, čo sa tam bude diať.

Boli sme prekvapené ako to tam

vyzeralo a čo všetko sme tam mali

a čo všetko sme robili. Aj keď nás

nikto nenútil do ničoho, snažili sme

sa zapojiť do všetkého a všade. Tie

tri dni ubehli veľmi rýchlo a som vďačná pani Chodúrovej za to ,že ma

vybrala a nikdy nezabudnem na to, čo som tam prežila.

Rosalinda Kotlárová

Vie ceruzka čarovať? Samozrejme, že áno ! Žiaci RC Čerenčany sa

zúčastnili výtvarnej súťaže Čarovná ceruzka v Rimavskej Seči. Bol to 9. ročník, ktorý

usporiadala ŠZŠ s vyučovacím jazykom maďarským.

V utorok 11 –ho októbra bol upršaný deň, ale napriek

tomu s dobrou náladou sme sa vybrali na cestu.

Kresliari Dagmar Žigová, Kamil Rézműves

a Silvester Lacko podali skvelý výkon .Témou súťaže

bol kráľ hydinového dvora – kohút. Do súťaže sa

zapojili nasledovné školy : ŠZŠ Rimavská Sobota,

ŠZŠ Klenovec, ŠZŠ Rimavská Sobota a RC

Čerenčany. Po srdečnom privítaní sa žiaci pustili do práce. V prestávke sa občerstvili

a navzájom sa spoznali, nadviazali nové priateľstvá. Potom dokončili svoje diela.

Pred vyhodnotením súťaže predseda poroty Mgr. Arpád Horváth ukázal deťom svoje

práce, ktorými sme boli všetci nadšení , videli sme rôzne techniky , zaujímavé témy,

ba dokonca i fototvorbu, zo všetkého sme mohli načerpať nové inšpirácie.

Nasledoval najočakávanejší moment ,vyhlásenie víťazov. Na prvom mieste sa

umiestnil náš Silvester Lacko ,na druhom mieste Kamil Rézműveš. Pochvalu dostala

aj Dagmar Žigová . Na pamiatku sme sa všetci spoločne odfotili. Zažili sme krásny

a úspešný deň. Dúfam ,že takýchto dní bude viac .

Andrea Lakatošová

Dňa 11.10.2016 sme boli ja, Kamil a Dáša s pani Lakatošovou na

výtvarnej súťaži v Rimavskej Seči. Veľmi sa mi tam páčilo, boli sme tam

iba zo špeciálnych základných škôl. Trochu som sa spočiatku obával, že

ako to celé dopadne, ale nakoniec som bol sám so sebou spokojný.

Umiestnil som sa na prvom mieste, čo ma veľmi potešilo. Kamil skončil

na druhom mieste a Dáša na treťom mieste. Dobre mi padlo, že po

dlhšom čase som mohol byť mimo ústavu a videl som aj iných ľudí.

Chcel by som sa touto cestou poďakovať pani Lakatošovej, ktorá nás

pripravovala a bez jej pomoci by sme neskončili tak dobre.

Silvester Lacko a Kamil Rézmúves

Futbalový turnaj bol v stredu a ja som sa naň

tešil už od pondelka. Keď prišiel ten deň, na ktorý

som sa dlho a poctivo pripravoval, hneď ráno som

vstal, šiel do sprchy, urobil si hygienu, obliekol som

sa, učesal a vybral som sa na raňajky. No tie som

ani nezjedol, lebo po rozume mi nič iné nelietalo,

len to, aby sme už boli tam. Po raňajkách sme sa

vybrali na autobusovú zastávku, tam sme čakali asi

15 minút, lebo bus meškal. Nakoniec dorazil, my

sme nastúpili, každý z nás si našiel svoje miesto.

Ja, Paťo a Kiko sme si sadli dozadu, do päťky. Po nejakej pol hodinke

sme došli do základnej školy, v ktorej sa hral turnaj. Prezliekli sme sa

do čerenčianskych dresov a vybrali sme sa do telocvične. Tam nás

čakalo, okrem nás, ešte 6 mužstiev. Rozohriali sme sa a začal prvý

zápas. Po písknutí píšťalky a začatí zápasu som dostal krásnu

prihrávku od Kamila cez celé ihrisko. Ja som loptu spracoval ako CR

a šups s ňou do brány. 1:0 pre Čerenčany. (Piata indícia, piate hľadané

slovo je slovo- z) Tri minúty pred koncom som znova dostal loptu do

vedenia a skóroval som na 2:0. No, bohužiaľ, druhý zápas sme prehrali

a smutní z futbalu, ale šťastní z chvíľkovej slobody sme sa vrátili do

Čerenčian. Kálman Dőme

Dňa 26. 10. 2016 sa uskutočnil turnaj mladých žiakov vo futbale.

Veľa sme netrénovali, no neskončili sme ani zle ani dobre. Prvý zápas

sme odohrali výborne, tri nula pre nás. Všetci sme mali trému a

strach, že prehráme. No Kálman hral ako o dušu a Lukáč, ten

behal ako ovca za trávou. Jediné, čo sa mi na sebe páčilo bolo, že

som si pristavil loptu na hruď a prihral Kálmanovi a on to tam

zavesil, náš tretí góóóól. Radovali sme sa, že sme prvý zápas

odohrali výborne, no potom sme prehrali štyri nula a odpochodovali na

autobusovú zástavku. A stade priamo do Čerenčian. Hmmm.

Kiko Danyi

Dňa 26.

októbra

2016 sa konal Deň jablka.

Zorganizovali to učitelia. Hlavnú

zásluhu na tom mala pani

Porubiaková. Učitelia nám prichystali rôzne súťaže, ako napr:

jedenie jabĺk pomocou úst, strúhanie jablka, tancovanie s jablkom na

hlave, ... atď. Niektorí žiaci mali prichystané kresby. Mali sme aj

malú diskotéku. Nakoniec pani Porubiaková nám dala výborné

koláčiky. A potom pani Lepišová vyhodnotila súťaž, na ktorej sme

mali dievčatá 2. miesto a chlapci prvé. Ďakujem všetkým

učiteľom, najviac pani Lepišovej a pani Porubiakovej.

Dženifer Šarkőziová

Deň jablka ma veľmi bavil. Hneď ako som počula, že sa ide kresliť na tému Deň jablka, hneď sme sa s

Denou zapojili, projekt som robila s ňou. 26.10 sme mali súťaže, boli zábavné, na dvoch som sa

zúčastnila. Prvá bola o tom, kto vypije džús bez pomoci rúk. Čo mám povedať, džús som nemala v sebe,

ale na sebe. A keď som sa dopočula o poslednej súťaži, na tej som sa nechcela zúčastniť, ale Krstný

ma presvedčil, musela som tancovať, drevo si zatancovalo.

Veronika Heráková

„Deň jablka“ začal tak, že po

tretej prestávke sme sa všetci

premiestnili do telocvične, sadli

sme si a pani Lakatošová nám

čítala pekné básničky o jablku

a púšťala nám pesničky o jablku.

Majo

Tőkőly zarecitoval svoju vlastnú báseň, Peťka a Deniska nám

zaspievali pieseň. Bolo to pekné. Potom nám naši milí učitelia

pripravili súťaže na tému jablko. Nezapojili sme sa všetci ale

poniektorí sme si to užili aj viackrát. Súťaže nás potešili, ešte

sme sa aj napapkali. Mali sme aj takú mini diskotéku, ktorú sme

si tiež užili. Za tento pekný deň by som chcela za náš celý ústav

poďakovať učiteľom, že to pre nás naplánovali a že sa s nami

pobavili. Tento deň sa mi páčil. Ďakujem.

Erika Kačicová

Napriek tomu, že ja som do telocvične došiel neskôr (bol

som v Sobote na futbale), som si parádne užil jablkový

tanec s Racekom :-D Neskončili sme síce prví, ale užívali

sme si to. Najkrajšie bolo, keď mi dal Paťko pusu na líce,

vtedy sa mi objavilo srdiečko v očiach, podľahol som

a jablko padlo rovno na zem. Paťovi sa to nepáčilo, tak

som ho utešoval, že bude ešte ďalšia súťaž, v ktorej

možno vyhrá A tak sa aj stalo. Paťo vyhral

v popíjaní. V popíjaní džúsu :-D

Kristián Danyi

Šieste hľadané slovo - najkrajších

V tento posledný deň pred jesennými

prázdninami sme sa neučili. Mali sme

branný deň. Nacvičovali sme pochod

von z budovy. Potom nás bol pozrieť

pán policajt so svojim psom. Ukazovali

nám všelijaké cviky. Mali sme aktivity,

do ktorých sme sa mohli zapájať. A nakoniec sme išli na čerstvý vzduch. Tento

deň sa mi veľmi páčil.

Denisa Tőkőlyová

Na brannom kurze sme ráno cvič ili pož iarne presuny. Asi

5-krát sme išli tam a späť. Potom sme boli chvíľu v

triede, kým neprišiel policajný psovod. Keď prišiel

psovod, tak nám ukázal pár kúskov. Potom sme sa ho

pýtali otázky. Keď odišiel, tak sme išli na sklenenú

chodbu. Na sklenenej chodbe sme sa chvíľu prechádzali.

Potom sme išli na desiatu a potom von. Išli sme na taký

veľký kopec. Na celom brannom kurze sa mi páč ilo, ž e

sme boli vonku a nepáč ilo sa mi, ž e som bol od blata.

Kevin Tábor

Nadišiel deň, kedy sme mali branné a sme prišli do jedálne, tak nám pán učiteľ telesnej

výchovy hovoril, čo budeme robiť. Povedal nám, že budeme nacvičovať nástup pri evakuácii.

Bolo to celkom zaujímavé, len na to, že sme sa trošku zľakli toho buchnutia. Keď nás

zavolali, tak sme si mali nastúpiť. My sme si nastúpili a išli sme tak trikrát. A potom nadišiel

čas na policajné ukážky so psom. Policajt nám povedal, že keď pes naháňa nejakého

zločinca, tak dosiahne rýchlosť 50 km/h a mohol by zlomiť väzy človeku.

Mário Farkaš

Na prelome mesiacov október a november každoročne oslavujeme Sviatok všetkých

svätých a Pamiatku zosnulých. S týmto obdobím sú spojené aj jesenné prázdniny.

Krátke, no predsa očakávané. Dva rozdielne pohľady na to, aké boli, Vám

prinášame v nasledovných príspevkoch. (a ozaj, siedme hľadané slovo –

zvukov)

Jesenné prázdniny

Jesenné prázdniny sa začali 28.10. a skončili sa 31.10. Cez

jesenné prázdniny som bola tu. Ale radšej by som bola doma.

Pozerali sme filmy, v telocvični sme hrali volejbal. Ja som si

väčšinou čítala knihu. Tieto prázdniny boli nudné.

Karolína Farkašová

Jesenné prázdniny som strávila v Čerenčanoch. Bolo tu dobre cez

prázdniny. Aj keď som nemohla ísť von, lebo mám trest. Ale som sa

zabavila iným spôsobom. Boli sme v telocvični hrať volejbal so 6. VS.

Upratovali sme vonku. Hrabali sme lístie a rýľovali políčko, takže sme sa

nenudili. Prázdniny prebehli rýchlo. A už som sa tešila do školy. (ôsme

hľadané slovo – na)

Saša Majzlanová

HUMOR JE KORENÍM ŽIVOTA

Úvaha učiteľa na hodine fyziky:

Keby žiaci, ktorí sedia v zadných laviciach, boli tak ticho ako žiaci v stredných

laviciach, ktorí si čítajú časopisy, mohli by žiaci v predných laviciach ďalej

nerušene spať.

Učiteľ sa pýta Móricka:

- Keby si mal sedem cukríkov a ja by som ťa o dva poprosil,

koľko by ti ich ostalo?

- Sedem!

- Oci, deti v škole si zo mňa robia srandu, že som mafiánov syn.

- V poriadku, zajtra sa v tej škole zastavím.

- Dobre, ale snaž sa, aby to vyzeralo ako nehoda!

Synček, hádaj čo som ti priniesol zo služobnej cesty?

- Nič.

- Beťár jeden, zase uhádol!

Zasmejme sa

Zídu sa všetky zvieratká z džungle a lev hovorí: „Pôjdeme na výlet.“

„Pôjdeme na výlet“, zopakuje žaba.

„Zbaľte si veľa jedla a pitia.“ – hovorí lev. „Zbaľte si veľa jedla a pitia“,

opakuje žaba.

Lev sa už nahnevá a vraví: „To zelené zviera s veľkou papuľou nikam nepôjde!“ A

žaba na to: „Chudák krokodíl, a ten sa taaak tešil!“

Na vojne vybehne zo zákopu vystrašený vojak, máva bielou

vlajkou a kričí:

- Mier, mier! A ostreľovač si hovorí:

- Však mierim, len sa toľko nehýb!

A ešte niečo z reality, z každodenného čerenčianskeho života :

KiKo: Čaje, daj youtube.

Dáša: No, a akú pesničku?

Kiko: Daj Romale Gila 2018

Dáša: More! Však nič nevydá!

Kasandra: Vy, veď 2018 len bude!

Dáša: „Pani, prosím Vás, kedy už bude ten Sačopis?“

No a ak ste vydržali a dočítali náš časopis-sačopis až do konca, odovzdávam Vám

poslednú indíciu, posledné hľadané slovíčko – svete. Tak čo, zostavil niekto z Vás

heslo? Alebo môžem čokoládku zjesť sama? :-D Teším sa na Vás v budúcom čísle

našej Nádeje.

Členovia redakčnej rady:

Za učiteľov a pedagogických pracovníkov :

Jana Lepišová, František Černecký, Mária Chodúrová, Igor Očenáš

Za žiakov:

Mário Tököly, Erika Kačicová, Patrik Racek

Dátum vydania: 7.11. 2016

Náklad: 12 kusov

Pre potreby pracovníkov a detí RC Čerenčany vydalo Reedukačné centrum Čerenčany,

Samuela Kollára 72, 97901 Čerenčany, Rimavská Sobota

Časopis Nádej vychádza 4krát do roka