1 11

1�������������������������������������������������������������

���������

������������

�

2 22 2obsa

h...

OBS

AH

AKTUÁLNE: Študentský preukaz alebo ISIC

# 4

MANUÁL: Čo so spolubývajúcim ...

# 5

TÉMA: Zmeny na printovej šachovnici

# 6 - 8

MÉDIÁ - SlovakPressWatch: Neslušnosť v médiách

# 9

INTERVIEW s pedagógom: Peter Velický: Vraj som Magálov menej úspešný klon

# 10 - 12

POD LUPOU: Koniec hladovaniu na Skladovej

# 13

už čoskoro

elektornické vydanie časopisu Atteliér

kompletný archív

diskusné fórum

súťaže

www.attelier.sk

3 33

AtteliérDvojtýždenník Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Adresa redakcie:Skladová ul. 2917 01 Trnava

Vydáva:Fakulta masmediálnej komunikácie

Šéfredaktor: Juraj KoníkZástupca šéfredaktora: Martin Panák

Editori:Magdaléna MagdováJozef JakubčoLucia Velanová

Redaktori:Katarína BarienčíkováKatarína FoltánováMartina MitterpachováJana VohárováOndrej PodstupkaBraňo Heldes

Jazyková redaktorka: Miroslava Dírerová

Grafická úprava: Martin Panák

Registrované na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky

Fotografia na obálke:www.home.aone.net

mail: attelier@muro.sk

web:http://fmk.ucm.sk/servis.php

editorial...EDITORIAL

tiráž

NÁZOR PEDAGÓGA: S. Rozenberg - Keď aj všetko je žalostne málo

# 14

ÚSPEŠNÍ ABSOLVENTI: Táňa Majerská

# 15

KULTÚRA: Pohľady na leto: Festivaly 2004

# 16

EXTERNÉ OKIENKO: Hviezdna loď pláva ďalej Leto v Anglicku

# 17

NÁZORY: Letné festivaly 2004

# 18 - 19

RANDES VOUS: Roman Pavlovič

# 20

Atteliér je vo svojom druhom ročníku.

Redakcia v suteréne na Skladovej sa znovu zapĺňa atmosférou stresu a, ehm, pracovného nadšenia. Študenti sa opatrne pýtajú, kedy vyjdeme. A či vôbec. Tak nás tu teda máte.

V novej grafickej úprave, s mierne pozmeneným redakčným tímom. Oproti zmenám na FMK je to ale stále nič.

Vystrašených prváckych očí pribudlo viac ako po iné roky. Dekanka už nie je dekankou. Ani ten bufet už nie je, čo býval. Ale nebojte sa, všetko bude. Nový dekan aj bufet. Len zatiaľ nevedno kedy.

V Akademickom senáte musia prebehnúť voľby. Kandidáti sú zatiaľ neznámi, chce to vraj čas. Najväčší problém? Nikto asi poriadne nevie, aký by nový šéf fakulty mal byť. Pritom to nie je až také zložité:

Hľadá sa schopný pedagóg a manažér na výkon náročnej a nedocenenej riadiacej funkcie.

Požiadavky: Nespí, neje, neoddychuje. Rozumie pojmu komunikácia. A vie ho aplikovať. Nezáujem a letargiu okolia berie ako impulz k tvrdšej práci. Dokáže vyjsť s ostatnými (aj s talentovanými géniami, máme tu takých veľa). Nedesí sa množstva ľudí v malých uzavretých priestoroch. Vnútorne je presvedčený o potrebe existencie našej fakulty pre dobro ľudstva. A v neposlednom rade, zhovievavo pozerá na finančné suchoty istého študentského časopisu.

Poznávacie znamenie: počúva na oslovenie Vaša spektabilita.Prípadní záujemcovia nech si svoj záujem radšej premyslia. A

potom sa prihlásia na príslušných miestach.

4 44 4

aktuálneAKTUÁLNE

Viac svetla sme sa do prípadu snažili vniesť oslovením kompetentných. Informácie, ktoré objasnili tento problém, nám poskytla prorektorka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť na našej univerzite, Dagmar Valentovičová. Ak by sme sa na to celé pozreli s nadhľadom, vinník by bol jednoznačný. Bol by ním náš parlament a naša vláda. Respektíve ministerstvo školstva. Ich zásluhou bol schválený zákon č.

131/2002 Z. z. o vysokých školách. Ten v § 67 hovorí o preukaze študenta ako o doklade potvrdzujúcom jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta. Takýmto preukazom je aj index, ktorý každý z nás už vlastní. Situácia sa zmenila 1. marca tohto roku, kedy ministerstvo vydalo tzv. informačnú vetu, ktorá hovorí, že preukaz musí byť realizovaný na báze bezkontaktnej čipovej karty.

Univerzita vyhlásila verejnú súťaž na zhotovenie študentského preukazu. Vyhrala ju firma Emtest. Podľa slov Dagmar Valentovičovej má firma Emtest podpísane viaceré zmluvy s prepravcami na Slovensku. Táto spoločnosť v spolupráci s Univerzitou Komenského spúšťa overovací projekt so Železnicami slovenskej republiky. Tento rok majú študenti UK možnosť získať zľavy na cestovnom vďaka preukazu.

Firma, ktorá sa zaviazala vytvoriť študentské preukazy aj pre našu školu, ponúka právne záväzky s prepravcami v regióne. Ide o SAD Trnava a MHD Bratislava. Zároveň spoločnosť vedie rokovania s prepravcami v ďalších regiónoch.

Univerzita uzavrela zmluvu aj so spoločnosťou CKM SYST a dohodli sa, že preukaz bude mať vizualizáciu karty ISIC. „Študent môže mať teraz, povedané termínom reklamy dva v jednom, jednak členský preukaz CKM SYST a preukaz študenta, ktorý zo zákona musí mať“, dodáva Valentovičová.

Dôvodov, prečo sa naša univerzita rozhodla vykročiť práve touto cestou, je viacero. Preukaz má neskôr fungovať ako vstupné médium na našu univerzitu, do našich knižníc, ako prostriedok na zakúpenie stravných lístkov alebo ako platobná karta banky, ktorú si študent sám určí. Samozrejme, všetko chce svoj čas a tieto výhody začnú byť reálne, až keď univerzita zakúpi potrebný software a hardware. Cena preukazu bola relatívne vysoká práve preto, že sú v nej zahrnuté i ďalšie náklady. Podľa Valentovičovej sú prioritami technické zariadenia na prístup do budov a na registráciu v knižniciach.

Ďalšími, nie menej dôležitými funkciami preukazu, je zvýšenie ochrany majetku univerzity a zaujímavo tiež znie informácia, že držiteľmi preukazov budú i členovia pedagogického zboru. Malo by sa tým zabezpečiť zvýšenie pracovnej disciplíny, preukaz by mal slúžiť ako elektronická „prezenčka“ pre vyučujúcich. Sľubne vyzerajú aj vyhliadky do budúcnosti. Systém založený na informáciách v elektronickej forme, teda uložených v malej karte, by mohol raz nahradiť pracné „papierovačky“ na zápisoch a aj indexy.

Každý študentský preukaz bude „oživený“ jeho vyzdvihnutím na študijnom oddelení v priebehu novembra. Zo začiatku sa budú môcť realizovať len niektoré funkcie preukazu ako zľavné na MHD alebo spomínaná funkcia ISIC karty. Čo príde ako ďalšie, ukáže čas a predovšetkým pokladňa univerzity.

Na zápise väčšinu študentov prekvapila informácia o nevyhnutnosti zaplatiť 500 korún za novú ISIC kartu. Dôvod, prečo sa z dobrovoľnej záležitosti stala povinnosť, ostal nejasný. Práve táto neinformovanosť a vysoká cena sú dôvodom rozčarovania a znechutenia väčšiny študentov. Mnohí zo študentov už ISIC kartu vlastnia. A tak sa teda právom pýtajú, prečo by mali mať takéto karty dve. A ešte za novú platiť dvojnásobok. Táto otázka by bola na mieste, ak by išlo naozaj o regulárnu ISIC kartu.

študentský preukaz alebo

text: JOZEF JAKUBČOfoto: WWW.ISIFA.COM

ISIC5% Akadémia vzdelávania5% Očná optika a.s. (nad 1000 Sk 10%)10% Kníhkupectvo pri veži10% Muzik Hit10% FAnn - parfumérie10% Pizza Hut20% Kenvelo (30% v deň narodenín)50% Galéria Jána Koniarka50% Západoslovenské múzeum

a ďalší...

KDE MÔŽETE UŠETRIŤ

5 55

manuálMANUÁL

Ako vydržať so šialencom vo svojej izbe

Aj keď ste najtolerantnejšia bytosť pod slnkom, určite sa vyskytnú okolnosti, ktoré vás dovedú do situácie, v ktorej nebudete so svojim spolubývajúcim súhlasiť. Nebudete ho mať rád, a možno ho budete nenávidieť. Ak chcete takýmto situáciám predísť, neostáva vám nič iné, len sa učiť altruizmu. Tu je niekoľko tipov:

PrivítanieÚplne prvým pravidlom, ktoré musíte dodržať, je zosadiť latku

očakávaní na najnižšiu možnú úroveň Každý počul príbehy o neznášajúcich sa spolubývajúcich, z ktorých sa stali najlepší priatelia. Samozrejme, nie každý verí na rozprávky. Šanca, že sa budete o izbu deli s človekom, ktorý rozmýšľa a koná podobne ako vy, je menšia než vidieť prejedenú anorektičku na svadobnej hostine. Ale stále je možné mať s novým spolubývajúcim slušný vzťah. Stačí byť len otvorený a prispôsobivý. Dôležité je nového kolegu spoznávať, klásť otázky a pozorne počúvať odpovede. Neunáhliť sa v úsudku. Ak je aj po istej dobe zrejmé, že z vás priatelia nikdy nebudú, dôležité je navzájom sa rešpektovať. Veľmi podstatné je spolubývajúcich neohovárať. Aj keď máte chuť kričať z plného hrdla, že bývate s vidlákom, ktorý má IQ hojdacieho koníka, nerobte to. Vysoká škola je zaujímavé miesto. Steny sú tenké a dôverovať sa neoplatí ani najlepším priateľom. Pretože tí sa môžu stať priateľmi práve toho, koho ohovárate. V takom prípade sa vám vyrieknuté slová vrátia pravdepodobne ako bumerang. Alebo sa vráti spolubývajúci a kop-ne vás do zadku.

Spoločná domácnosť Akokoľvek sú vaše vzťahy dobré alebo zlé, zhoršiť sa môžu, keď

dôjde na výzdobu izby. Dekoráciou priestoru, kde trávite najviac času, vyjadrujete sami seba. To potvrdí každý psychológ - chcete sa tam cítiť ako doma. No verte alebo nie, váš spolubývajúci nemusí uznávať váš excelentný štýl. Teda ak nejde o privátny kus steny, ktorý je vedľa vašej postele. A, samozrejme, ak ju nemáte v strede izby, mali by ste výzdobu konzultovať. Tiež sa pokúste vytvoriť pravidlá týkajúce sa upratovania. Najlepšie hneď na začiatku. Ak spolubývajúci necháva po sebe neumytý riad a neporiadok, veľmi to neriešte. Mohol by si zvyknúť. Len mu to položte na posteľ.

Požičiavanie si vecí Ak ste si už na nového spolubývajúceho zvykli a odpustili ste mu

plagát polonahého guvernéra Kalifornie, ste na najlepšej ceste zažiť príjemné chvíle v novom bydlisku. Ak sa vám však stáva, že po prí-chode zo školy nachádzate svoje potravinové zásoby v zmenšenom množstve, niečo nie je v poriadku. A ak nájdete obľúbené tričko pohodené v kúte, navyše dokrčené a zapáchajúce, a ste si istý, že predošlá noc nie je príčinou, zakročte. Dohodnite si pravidlá. Určite si veci, o ktoré ste ochotný sa deliť. Čo sa týka jedla, existuje základné pravidlo: ak nemáte dosť peňazí, susedovo jedlo nejedzte. Iste, je aj jednoduchšie riešenie - zamykať svoje veci do skrine. Ale to by moh-lo narušiť snahu vybudovať si povesť študenta s dobrým srdcom.

Frajerky, kamaráti, párty Aj najideálnejší vzťah môže byť zruinovaný, keď sa objaví narušiteľ.

Vaše liberalizujúce sa myslenie, ktoré je výsledkom oslobodenia sa od rodičov, vám otvára nové možnosti. Je to prirodzené: čakáte, kým odí-dete z domu a budete môcť robiť čokoľvek s kýmkoľvek a kdekoľvek. Do vášho nového kráľovstva si pozývate náhodné nočné známosti. A ani si neuvedomujete, aké traumy tým spôsobujete vášmu spo-lubývajúcemu. Ten si v duchu vraví: „Predsa neplatím toľké penia-

Spolubývajúci

Či už ste vyrastali so šiestimi súrodencami alebo ako jedináčik, deliť sa o vlast-ný životný priestor s úplne neznámym človekom môže byť vyčerpávajúci boj. Prípadne nepríjemná nočná mora.

text: JOZEF JAKUBČO

ze, aby som počúval jeho orgazmus?!“ Nikdy totižto nepodliehajte presvedčeniu, že ak váš spolubývajúci spí, môžete mať tichý sex me-ter a pol od jeho hlavy. Je veľká pravdepodobnosť, že sa prebudí a jeho výraz prekvapenia bude vašou sexuálnou morou. Aj tu existuje riešenie. Dohodnite si rozvrh, kedy priestor, o ktorý sa delíte, bude len váš. Nakoniec, na každom internáte existuje izolačná miestnosť, pre tých odvážnejších výťah alebo únikové schodisko.

Ak ste sa rozhodli usporiadať na izbe párty, pozvite aj spolubýva-júceho. Nie každý totiž ráta s tým, že po príchode zo školy nájde na posteli osem „alkoholom unavených“, neidentifikovateľných stvorení. A ak ho nemáte chuť pozývať, tak sa ho rýchlo zbavte. Najlepšie alko-holom.

Zmena prostredia Ak ste vyskúšali všetky rady, ak ste svojou toleranciou obdarili

okolie do takej miery, že vás začali využívať a aj napriek tomu si so svojim spolubývajúcim nerozumiete, nastal čas na zmenu prostredia - izby. Pamätať treba na to, že je to posledná možnosť. Váš spol-ubývajúci si to môže vysvetli veľmi zle a jeho krehká osobnosť môže skončiť na chodníku pred inte rnátom.

A samozrejme musíte počítať aj s tým, že váš nový spolubývajúci môže by ešte väčší šialenec.

6 66 6

Dámy na ťahu

Báječná žena existuje! Tento titulok vyšiel pred nejakým časom v týždenníku Plus 7 dní... Už z prvých riadkov je jasné, že nikto nechce svetu predstaviť skutočnú ideálnu ženu z mäsa a kostí, ale ďalší titul v segmente ženských časopisov, tentokrát s názvom Báječná žena. Po relatívne veľkej reklamnej kampani sa v novinových stánkoch koncom septembra objavila v uvádzacej cene 5 korún. Stabilná cena by sa pritom podľa odborníkov mala pohybovať na rozhraní ôsmich až deviatich

korún. „Po detailnej analýze súčasného mediál-neho prostredia sme zistili, že existuje priestor ešte pre jeden ženský titul tohto typu, ktorý mimo iného v našom portfóliu časopisov chýbal,“ povedal pre časopis Stratégie riaditeľ vydavateľstva Spoločnosti 7 Plus Jozef Dukes. „Našou cieľovou skupinou sú ženy od 25 – 50 rokov, ktorým ponúkneme ľahšie čítanie zame-rané najmä na servisné témy z gastronómie, kozmetiky, módy či životné príbehy,“ dodáva Dukes. Napriek tomu, že Báječná žena sa zdá byť logic-kou odozvou na úspech Nového času pre ženy z konkurenčného vydavateľstva Ringier Dukes

Časopisy pre náročnejšieho čitateľa dostali šach. Čoraz dôležitejšiu úlohu totiž zohrávajú kráľovné vo forme ženských titulov. Partia je rozohraná, figúrka-mi zatiaľ pohybujú dve najsilnejšie vydavateľstvá na slovenskom trhu – 7 Plus a Euroskop-Ringier.

to popiera. „Skôr sme hľadali voľné miesto na trhu a v našom portfóliu,“ uviedol. Nový čas pre ženy však len prednedávnom vytlačil počtom predaných výtlačkov z trhu dl-hodobého lídra Plus 7 dní, ktorý tak stratil do-minantné postavenie. „Myslím si, že konkuren-cia je veľmi dobrá vec, z ktorej profituje najmä čitateľ,“ povedal riaditeľ vydavateľstva Ringier-Peter Mertus.

Správny ťah správnym smerom?

Ešte pred oboma spomínanými titulmi sa na trhu na jeseň v roku 2002 objavil spravodaj-ský týždenník Formát. Zastrešuje ho rovnaké vydavateľstvo ako denník Hospodárske noviny – Ecopress, ktoré ako dcérska spoločnosť českej Economie patrí pod medzinárodnú spoločnosť Dow Jones – Handelsblatt. Počas dvojročného pôsobenia na slovenskom mediálnom trhu dokázal tento titul vystriedať piatich šéfredaktorov. Druhú šancu dostal Miloš Nemeček. Šéfredaktori však neboli jedi-ní, čo sa na Formáte menilo. Postupne klesala aj cena – z pôvodných 29 korún na 19 korún v máji tohto roku, až na súčasných 9 korún. Zatiaľ čo pri prvom znížení dokázali rozsah ponechať, ba dokonca rozšíriť, v súčasnosti má Formát o osem strán menej. V stánkoch sa už neobjavuje v pondelok, ale vo štvrtok a o deň neskôr ako príloha Hospodárskych novín. Miloš Nemeček pre agentúru SITA uviedol, že cenu Formátu znížili, aby bolo pre čitateľov za-ujímavé kupovať ho. Spolu s cenou, štíhlejšou redakciou, by zmeny mali nastať aj v obsahu. „Bližšie k čitateľom chceme byť aj v obsahu,“ píše vo svojom prvom editoriále. Politické a eko-nomické témy ostávajú, väčší priestor dostáva voľný čas – cestovanie, kultúra či gastronómia a špeciálne nové rubriky napr. zberateľstvo či poľovníctvo.

témaTÉMA

Zmeny na

PRINTOVEJ ŠACHOVNICItext: LUCIA VELANOVÁ, ONDREJ PODSTUPKAfoto: JOZEF JAKUBČO CHESSCENTRAL.COM

7 77

témaTÉMA

„Kvalita sa nijako nezmení a cieľová skupina ostáva tiež rovnaká,“ tvrdí Nemeček pre časopis Stratégie.

O slovo sa hlási LIVE!

Nielen Formát však zoštíhľuje redakciu a mení šéfredaktora. Po pol-roku pôsobenia v spoločensko-politickom týždenníku Live! z pozície šéfredaktora prednedávnom odišiel aj Ľubo Fuzak. Po krátkom hľadaní sa tejto funkcie nakoniec ujal samotný vydavateľ a konateľ firmy ELA Publishing, ktorá vydavateľsky zastrešuje práve Live!, Peter Škorňa. „Magazín na pulze času“ má naďalej ambíciu stať sa najčítanejším týždenníkom. Podobne ako Markíza ani Live! nie je prihlásený do sys-tému overovania nákladov a predajnosti ABC SR. Podľa Škorňu predáva okolo 30-tisíc výtlačkov týždenne, jeho najväčší konkurent Plus 7 dní asi

200-tisíc. Ak chce teda Live! získať dominantné postavenie, musí svoj predaj niekoľkonásobne zvýšiť. V súvislosti s týmto týždenníkom nemožno nespomenúť masívnu re-klamnú kampaň a údajné nadštandartné platy redaktorov. V odbornej verejnosti sa tak vynárajú otázky financovania. Predtým Fuzak, teraz aj Škorňa, svojich investorov tají s vysvetlením, že to prospieva najmä týždenníku.

V „liste“ čitateľom Škorňa píše, že vydavateľstvo sa chystá v krátkom období vstúpiť na slovenský trh s novým titulom pre ženy. Takže po Báječnej žene ďalší...

Šach mat pre Domino

„Končíme preto, lebo vám už nedokážeme zabezpečiť to autorské záze-mie a tú úroveň príspevkov, na ktorú ste zvyknutí a ktorú od Domina právom očakávate.“ Takto znela časť editoriálu, v ktorom sa redaktori lúčili so svojimi čitateľmi. Ku koncu augusta totiž ukončili spoluprácu s vydavateľstvom Domino Press šiesti bratislavskí a dvaja banskobystrickí redaktori. Odišla tak redakcia... Najnovšie a zrejme aj posledné číslo s pôvodnou redakciou bolo síce vytlačené, ale do predaja sa nedostalo. Za tento krok je vraj zodpovedná Silvia Prepirová, zástupkyňa vydavateľa Domino Press. Edi-toriál, v ktorom sa redaktori rozhodli vysvetliť svoje kroky považuje za nepravdivý a neobjektívny. Sedem rokov sa tento kritický týždenník objavoval na pultoch novinových stánkov síce v nízkom, ale stabilnom náklade – jeho predaj sa pohyboval okolo 10-tisíc výtlačkov. Problémom bol však nezáujem inzerentov, pričom práve tá je jedným z najdôležitejších príjmov periodík. Nedosta-tok finančných prostriedkov spôsobil, že sa externým prispievateľom prestali vyplácať honoráre a Domino začalo strácať svojich kmeňových autorov, bez ktorých nemohli napĺňať týždenník kvalitnými príspevka-mi. Dnes vychádza s výrazne okliešteným redakčným tímom a novým šéfredaktorom Róbertom Kotianom.Český Respekt informuje, že väčšina bývalých redaktorov z Domina by mala začať spolupracovať s bývalým šéfredaktorom Štefanom Hríbom, ktorý po strate dôvery vydavateľa opustil svoj post vo februári. V súčasnosti pripravuje nový, štýlom a zameraním podobný týždenník, ktorý by sa mal čo nevidieť objaviť na našom trhu. Podľa informácií Mediaportálu by sa na jeho príprave mal podieľať aj Martin Lengyel, niekdajší zakladateľ a riaditeľ spravodajskej televízie TA3.

ZDROJ: MML, MEDIAN SK

PRINTOVEJ ŠACHOVNICI

KDE MÔŽETE UŠETRIŤ

8 88 8

témaTÉMA

Myslíte si, že na slovenskom tlačovom trhu je ešte priestor na nový ženský týždenník?

Niekedy sa dopyt vytvára ponukou. Závisí to od viacerých vecí – zamerania, obsahu, dobrého marketingu a, samozrejme, ceny. V tomto prípade (Báječná žena pozn. red.) za ňou stojí silný vydavateľský subjekt. Priemerná žena si môže dovoliť aj dva takéto časopisy. Ak

však bude obsah úplne identický, jeden z nich si určite vyberie. Otázka znie, či budú zvyšovať cenu alebo sa budú spoliehať na vysoký nák-lad, prípadne na dostatočnú reklamu. Tieto faktory môžu zásadným spôsobom ovplyvniť úspešnosť jedného alebo druhého z nich.

Je možné, že Báječná žena je odozvou na úspech Nového času pre ženy, ktorý sa stal najčítanejším týždenníkom?

To určite je, nakoniec vydavateľský dom 7 Plus sleduje trh a chceli viaceré segmenty obsadiť svojimi produktmi. V tomto prípade myslím, že trošku meškajú. Oni do značnej miery kopírujú to, čo úspešne vychádza v krajinách západnej Európy prispôsobené miestnym podmienkam. Väčšina fotografií a textov pochádza z iných kultúr. Je to podobné ako pri amerických seriáloch, ktoré zarobia už v krajine pôvodu, a potom ich môžu veľmi lacno predať hocikde inde vo svete. Nový čas pre ženy? Je tam pár obrázkov, kozmetika, rady do života a veľmi jednoduchý text. To je štýl Nového Času, čo v podstate zasahuje 80 percent žien.

Je však vhodné použiť v názve sloven-ského týždenníka bohemizmus?

Nad tým som sa tiež zamýšľal, udrelo mi to do očí. Skôr by sa k tomu mohli vyjadriť jazykári. Z hľadiska bežného čitateľa si myslím, že im to nebude prekážať. Možno to dokonca obohatí jazyk. Z hľadiska striktnej slovenčiny to ale vhodné nie je. Na druhej strane z hľadiska

upútania pozornosti, ohromenia...báječná znie veľmi silne, povedal by som fanfarónsky.

Dochádza podľa vás ku kríze spravoda-jských a kritických týždenníkov ako je Domino fórum či Formát?

Domino som predtým čítal, prestal som

lebo sa stalo platformou dogmatických konzervatívcov. Začali presadzovať extrémny konzervatívny ideologický prúd. Niektorým to vyhovovalo, lebo to potvrdzovalo ich vlastný názor. Všetko by však malo mať istý balans. Mali problémy aj s inzerciou – pri náklade 10 až 12 tisíc výtlačkov a pri extrémnej ideolo-gizácii sa však nie je ani čomu čudovať. Ak som to správne pochopil, teraz by mal mať liberálno-konzervatívne zameranie, niečo také tu chýba a určite má väčšiu šancu na úspech.

Ako hodnotíte spomínaný Formát?

Čo sa týka Formátu, ten čítam od začiatku a vytýkal som im, že dva až tri kvalitné články za 29 korún je veľmi zlá investícia. Pribudli lepšie články, znížili cenu – vedomostná úroveň autorov je však stále slabá. Bola tam stredná a mladšia generácia, ale chýba niečo čo by som nazval intelektuálny fundament. Myšlienky, ktoré by čitateľa zaujali a obohatili. Myšlienky, ktoré by boli originálne. Nakoniec to nebolo to, čím to chcelo byť na začiatku. Plus 7 dní má aspoň zaujímavé témy, síce bul-várneho charakteru, pre publikum však ideálne a ľahko písané.

lv

Fakty...Korene švajčiarskej mediálnej spoločnosti Ringier siahajú do polovice 19. storočia, kedy ju Johan Rudolf Ringier založil ako tlačiareň kníh. Postupne sa rozrástla a začala tlačiť aj časopisy. Rozšírením portfólia a pohltením časti konkurencie si spoločnosť v krátkej dobe upevnila pozíciu na domácom švajčiarskom trhu a začala prenikať do zahraničia. Na konci 80. rokov vstupuje Ringier na prázdne a čerstvo liber-alizované trhy v Strednej Európe a Ázii. V priebehu 90. rokov sa Ringier rozširuje o televízne stanice a internetové servery. V súčasnosti Ringier vydáva viac ako sedemdesiat periodík v deviatich krajinách Európy a Ázie. Produkuje desať vlastných programov a zastrešuje dvadsať internetových domén. Do jeho portfólia patria také tituly ako Blick, Cash či český Reflex spolu s bulvárnym Bleskom.Spoločnosť Euroskop, ktorá sa v roku 2000 premenovala na Euroskop – Ringier, u nás pôsobí od roku 1990 a od tej doby si udržiava pozíciu jedného z najsilnejších vydavateľstiev. Zastrešuje dve v súčastnosti najpredávanejšie periodiká, a to denník Nový Čas a týždenník Nový čas pre ženy, ako aj tituly – Eurotolevíziu, Telemagazín, Život, Eva, Rodina, orientované na oddychové čítanie, v zhode s filozofiou Ringieru postavené na pútavom spracovaní správ v ľahko stráviteľnej podobe.

7 Plus je ako jedno z mála veľkých slovenských vydavateľstiev na trhu ešte stále v čisto slovenských rukách. Vlastnia ju Štefan Šimák, Karol Bustin a Jozef Dukes. Vznikla v roku 1993 ako vydavateľstvo časopisu Plus 7 dní, ktorý vtedy vychádzal ako dvojtýždenník. Zo začiatku tu jestvovala snaha podobať sa Newsweeku, ale postupne sa preorientoval na populárnejšie témy, čo umožnilo rast ako vydavateľstvu tak aj časopisu.K týždenníku Plus 7 dní časom pribudli tematicky zamerané mesačníky ako Emma, Pekné bývanie či Zdravie. Medzi dennou tlačou ani špecializovanými časopismi nemá vydavateľstvo 7 Plus žiadneho zástupcu. Zameriava sa na čo najširší trh, ponúka ľahko čitateľnú tlač na voľný čas.ZDROJ: internetové stránky vydavateľstiev, agentúry

Na trhu chýba najmä liberálno-konzervatívne zameranieO súperení na slovenskom tlačovom trhu hovorí pedagóg a mediálny analytik Andrej Školkay

9 99

médiá – SPWMÉDIÁ -– SPW

Na Slovensku existuje niekoľko portálov, ktoré sa zameriavajú na analýzu mediálneho prostredia. Okrem Slovak Press Watch je to predovšetkým mediaportal.sk, ambiciózny projekt, ktorý prináša vlastné správy z oblastí médií, doplnené monitoringom domácich aj zahraničných mediálnych správ. Medialne.sk je tiež relatívne nový server zameraný na televízne vysielanie. Viacero projektov sa rozbehlo aj v susednej Českej republike. Či už je to louc.cz, ceskamedia.cz, britskelisty.cz. Najnovšie redaktori českých Hospodářských novín spustili projekt Zlodějiny v médiích (zlodeji.bloguje.cz), ktorý mapuje vzájomné preberanie materiálov.

Aktuálny obsah a živé diskusie robia z týchto stránok veľmi dynamické zrkadlo súčasného diania v médiách. Ako podľa Slovak Press Watch vyzerala naša mediálna scéna od začiatku októbra prinášame na nasledujúcich riadkkoch:

Utorok, 12.október 2004:Každý ich len využívaPočet médií, ktoré minulý týždeň uverejnili, že šéf INEKO (sponzor SPW) Eugen Jurzyca je možným kandidátom na guvernéra NBS: 2 (Národná Obroda, Domino fórum) Počet médií, ktoré kontaktovali Jurzycu, či má záujem a či dostal ponuku: 0 Počet médií, ktoré hrajú svoju hru alebo sa ochotne zapájajú do mediálnych hier druhých: 2

Ani TA3 sa nevie opraviť V dezinformácii o ViaPorte. Dárius Bošjak z TA3 mi odpovedal na otázku, či TA3 uviedla opravu: „Predmetnú informáciu sme prebrali z TASR. Agentúru považujeme za oficiálny zdroj, ktorý vhľadom za platenú službu nepreverujeme.“ Takže diváci TA3, majte sa na pozore. Ak TA3 zistí, že vám povedali nepravdu, nechajú vás v tom.

Nedeľa, 10.október 2004:Rodinná reality show už aj na TA3 Vo štvrtok v relácii TA3 „Analýzy a trendy“ uviedol moderátor Robert Žitňanský ako hosťa a komentátora svojho otca, Eduarda (RŽ rodinný vzťah divákom objasnil). Témou boli Klausove ekonomické reformy. Ako len niekomu mohol skrsnúť nápad pozvať do relácie príbuzného? Je predsa nemožné zachovávať vecný odstup žiadaný od novinára v rozhovore so svojim otcom. A to platí aj pre prípad, keď ten príbuzný nie je samotným subjektom udalostí, ale ich len komentuje. Kto je už len schopný naživo svojho príbuzného trápiť vecnými otázkami skúmajúcimi pevnosť a logiku jeho názorov? V divákovi vyvstáva kopa otázok: je to pozvanie PR akciou, aby sa hosť zviditeľnil? Aké citlivé otázky v rozhovore nepadnú, a aké sú tam naschvál - nahraté na smeč hosťovi? A to už nehovorím o trápnosti situácie, keď syn - novinár nazve otca „renomovaným novinárom“. To nemá TA3 dosť schopných alternatívnych moderátorov alebo Slovensko dosť pozorovateľov reforiem, aby k takejto situácii nedošlo?

Piatok 8.október 2004:Neslušnosť na internete:Miro Ulman upozornil na uverejnenie troch jeho celých článkov (už boli z webu odstránené) a sumára jednej štúdie na serveri o filme kinema.sk, ktoré boli písané pre web film.sk. Kinema síce uviedla pôvodný zdroj (pri štúdii nesprávny), ale bez súhlasu autora a redakcie, majiteľov materiálov. Po Ulmanovom proteste to šéfredaktor Kinema.sk Peter Konečný uznal za chybu a autorovi sa ospravedlnil. V liste, ktorý Konečný poslal aj mne, okrem iného argumentoval, že Kinema na článkoch nezarába a že vlastne robia Slovensku unikátnu službu. Na stránke sú bannery - ale dobre, aj

keby to bolo celé zadarmo – ide aj o predaj samotnej reputácie servera a ľudí, čo ho robia. Bolo to jednoznačne nefér voči autorovi a majiteľom textu. Keď už boli Ulmanove články také zaujímavé, prečo nedať jednoducho linku na druhý server s krátkym opisom či citátom? PS: Ako ma Miro Ulman upozornil, Kinema. sk je vyhlasovateľom Ceny Edwina Grassmeiera... (hoci ten duch „z Nemecka“ pre SME kradol články na svoje tričko bez uvedenia pôvodného zdroja).

Utorok, 5.október 2004:1.apríl v SMESME má pôvabnú (a poučnú) story ako sa jeho prvoaprílový žart s vymysleným záujemcom o bratislavské letisko ViaPort dostal do serióznych médií cez Rakúsko. Dnes vírus ďalej šíria vďaka TASR aj Národná Obroda, aj Hospodárske noviny. Žeby TASR nestihla dať včas opravu? Som zvedavý, či sa HN a NO zajtra opravia. PS: Iniciatívne HN prebrali správu o ViaPorte už 6. apríla, „podľa zverejnených informácií,“ napísal šikovne Juraj Danielis.

Pondelok, 4.október 2004:Basic math watch Jana Morháčová z Pravdy počíta: „Ceny nálepiek pre diaľnice a rýchlostné cesty.. navrhuje ministerstvo dopravy zvýšiť o 50 percent.... Nákladné autá by mali podľa váhy platiť 7 500 alebo 15-tisíc korún. Tento rok ich nálepka vyšla na polovicu.“ Ak sa zvyšujú o polovicu, tak teraz stoja dve tretiny, nie polovicu, budúcej ceny.

Sobota, 2.október 2004:P.Rusko recitujeA TV Markíza vysiela (Adam Lehocký). Môže byť, len prečo to vyzerá ako reklama? Po úryvku z Ruskovho recitovania prišiel prestrih na tlieskajúce obecentstvo a na záver Lehocký informoval, že Rusko obecenstvo potešil. Možno by sme sa viac dozvedeli, keby v príspevku okrem Ruska mal slovo aj niekto iný - napríklad nejaký porotca v hľadisku. PS: SME porotcu má, no už tradične si neodpustí ironické poznámky a medzititulky.

text: JURAJ KONÍK a GABRIEL ŠIPOŠ

V poslednom čísle minulého semestra sme v spolu-práci s mediálnym analytikom Gabrielom Šipošom začali v Atteliéri uverejňovať výber z jeho blogu Slovak Press Watch. Ide o internetovú stránku, na ktorej Šipoš pravidelne sleduje prácu vybraných slovenských médií, ich prehrešky proti novinárskej etike a profesionalite.

Viac info o problematike médií hľadajte na serveroch:

Neslušnosť v médiách

10 1010 10

Ešte na škole zorganizoval prvú bratislavskú burzu a prvý koncert Mladej vlny. V rek-lame chcel viac ako len hrať tenis s kalerábmi. Je na doktorandskom štúdiu a údajne si občas mýli PhD. s HBO. Sám seba berie s humorom. Peter Velický.Prečo ste sa rozhodli pre štúdium filmovej vedy?Už ako dieťa som hrával v detskom divadle Ludus, recitoval som, hral som v televíznych inscenáciách a filmoch. Ale občas sa v puberte v človeku čosi zlomí a začne pochybovať, či na to má alebo nie. Napokon zistí, že ho to možno celkom nebaví a začne sa obzerať po niečom inom. No a filmová veda bola relatívne blízko. Takže som sa prihlásil tam a nejakým nedopatrením ma prijali.

Nebol teda problém sa tam dostať?Nejakým zázrakom som sa dostal na prvýkrát. Možno Slavo Magál, ktorý tam vtedy učil a bol v prijímacej komisii, mal už vtedy čuch na ľudí.

Spoznali ste sa s ním na škole?Z pohovorov si ho nepamätám, no on mňa vraj áno. Po prvýkrát som ho „zažil“ až v prvý deň na škole, keď vstúpil do kinosály pred premietaním prvého filmu a povedal: „Mali sme vás zobrať šesť, je vás tu deväť, takže tých lepších šesť nevyhodíme,“ a odišiel. My, celí spotení, sme zostali pozerať Ples upírov. Nakoniec nevyhodili nikoho, všetci deviati sme boli dobrí. (Smiech)

So Slavomírom Magálom ste vraj ako „zvä-záci“ zorganizovali hudobný festival...Nielen hudobný festival. Na škole nefungovalo SZM. To bola študentská organizácia, ktorej

podstatou bolo, aby študenti chodili na brigády a zbierali starý papier a podobné nezmysly. Bolo jasné, že toto na VŠMU nikdy fungovať nebude. Ale SZM poskytovalo priestor, dali sa tam získať peniaze na organizáciu všeličoho. Podarilo sa nám oživiť vysokoškolský klub, kde sme produkovali avantgardné divadelné predstavenia, každý piatok sa tam chľastalo, boli tam „tvrdé“ diskotéky. Okrem toho sme usporiadali prvú bratislavskú burzu. Vtedy o niečom podobnom ľudia nemali potuchy. Zorganizoval sa na tú dobu významný koncert mladých začínajúcich kapiel Mladá vlna, kde prvýkrát verejne vystúpil Jano Kuric, Robo Grigorov so svojou skupinou RG Ventil, Rišo Müller, Andrej Šeban so skupinou Demikát...Ďalšia výborná vec bola Fujarová šou, ako istá forma brigády pre hercov, scenáristov a hudobníkov. Jednoducho nešli do konzervárne zavárať uhorky, ale urobili šou v podobe kabaretu a niekoľkokrát vypredali Istropolis. Pôsobenie Nogu, Skrúcaného, Zuzky Tlučkovej už nebohého Paľa Juráňa a ďaľších sa potom od toho prirodzene odvíjalo.

Aj sa vám to finančne oplatilo?SZM nebola myslená ako zárobková organizácia. (Smiech) Klamal by som, keby som nepriznal, že sa za tie peniaze šlo aj na výlet do Budapešti a podobne. Niečo sme si aj rozdelili, ale tajne...

Ako ste po škole vstúpili do reálneho života?Ako filmový vedec som vlastne nepracoval vôbec. Je pravda, že som publikoval recenzie, kritiky, ale nikdy ako čistý filmový teoretik. Vždy ma to ťahalo do praxe. Bezprostredne po škole som nastúpil do Slovenskej požičovne filmov ako dramaturg. To malo dve negatíva: jednak tam boli cvikacie hodiny, a jednak som pochopil, že sa z múrov tej budovy dostanem na predvádzačku do Maďarska až po pätnástich rokoch a niekam, kde by to bolo zaujímavé, napríklad do Nemecka alebo Ameriky, až tesne pred penziou. Definitívnou bodkou za mojou kariérou v

SPF bol moment, keď sa mi do rúk dostalo oficiálne hodnotenie istého filmu, vypracova-né vtedajším riaditeľom tejto organizácie, v ktorom okrem iného, dokázal preložiť názov českého filmu „Velké přání“ ako „Veľké pranie“. A na to existujú svedkovia! Takže som v skúšobnej lehote zdupkal a nastúpil som ako asistent réžie do Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Postupne som sa stal pomocným režisérom.Neskôr som začal externe spolupracovať s reklamným podnikom ERPO, kde mi po istom čase ponúkli miesto riaditeľa videoštúdia.

Ako vlastne pred revolúciou fungovala reklama?Existovala len na pôde štátneho monopolného podniku ERPO, kde sa centrálne spracúvala celá reklama všetkých firiem, ktoré dospeli k názoru, že ju potrebujú, respektíve, že majú vo svojom rozpočte na ňu kolónku. A boli to častokrát veľmi smiešne a paradoxné situácie. Napríklad obchodná sieť Prior nás poverila vyrobiť televízny spot, ale nesmeli sme ukázať žiaden tovar. Lebo, čo keď ukážete televízory, ktoré napríklad v Poprade nie sú? Vyrábali sa kvantá spotov, ktoré sa nikdy nepoužili. Napríklad zo Zeleniny chceli spot na karfiol,

Peter Velický: Vraj som Magálov

MENEJ ÚSPEŠNÝ KLON text a foto: JOZEF JAKUBČO JURAJ KONÍK

interview INTERVIEW

11 1111

interviewINTERVIEW

kaleráb, kapustu, kubánske pomaranče, jablká aj mrkvu. Spravili sme osem spotov a oni potom čakali, s čím budú mať problém.

Ako sa dá kreatívne vyžiť na kaleráboch?Neviem, vtedy sa muselo. Vypestovali nadbytok kalerábov, tak sa v televíznom spote hral tenis s kalerábmi.

A fungovalo to? Divák to bral?Nie, všetci sa z toho rehotali.

Čo ste robili po revolúcii?B o l o

jasné, že sa mení režim. Zavolali sme si so Slavom, a odvtedy sme sa začali spolu motať po svete. Najskôr sme založili pre mníchovského Lea Kircha jeho východoeurópsku pobočku pod menom Eurokim, ktorá sa zaoberala predajom televíznych práv po celej východnej Európe. Neskôr sme pribrali Kamila Peteraja a založili reklamnú agentúru GGK, v ktorej sme vydržali asi osem rokov.

Čo bolo najväčším úspechom GGK?Jednoznačne kampaň pre

Škodu so sloganom IQ+♥=ŠKODA. Bol

to veľký úspech, lebo traja pod-

c e ň o v a n í , recesist icky n a l a d e n í

S l o v á c i , vypálili rybník všetkým českým aj nemeckým

agentúram a „urvali“ v tej chvíli na pár rokov najväčšieho klienta, aký na území federácie bol. V Prahe (adresa našej kancelárie bola Václavské námestie č. 1) nás charakterizovali najmä vetou „Hele, to jsou ti, co vyžrali Škodovku...“Koncom deväťdesiatych rokov sme sa na chvíľu rozhodli ísť inými cestami. Predali sme svoje podiely v GGK, Slavo začal budovať svoje hotelové a konské impérium a ja som si myslel, že už budem len rentiér, budem hrať tenis a o pol štvrtej nášho času, keď otvoria newyorskú burzu, občas pohnem akciami. Aj to tak chvíľu fungovalo a vynášalo to, ale po krátkom čase som zistil, že tak sa celkom žiť nedá. Je to vlastne nuda, tak som nastúpil ako výkonný riaditeľ ku svojim kamarátom do Creo/Young & Rubicam.

Nedávno ste boli v Rusku...Áno, s Magálom sme pracovali na veľmi zaujímavom televíznom, manažérskom pro-jekte v Rusku. Bývali sme v jednom velikánskom byte z chruščovovských čias s dvoma kúpeľ-ňami a po večeroch sme jedli nakladanú kapustu s brusnicami, kozí syr a pili víno z jednej fľašky. On je taký môj celoživotný guru,

ale zároveň povahovo dokonalý protipól. Ale to vieme najlepšie my dvaja.

Študenti dokonca tvrdia, že ste jeho klon...

To nemôžem ani ovplyvniť, ani komentovať. Vraj máme dokonca

úplne identický hlas v telefóne. Keď sme spolu robili, Slavo ma poprosil, aby som zavolal Pavlovi Hamelovi a vrátil mu

nejaký scenár. Dovtedy som Paľa vôbec nepoznal.

Prebiehalo to asi tak, že som sa s ním chcel dohodnúť, kam mu to prinesiem a on hovorí, že dobre, tak mi to prines domov. Ja na to, ale veď neviem, kde bývate. Prekvapene mi vtedy

povedal: Však si bol u mňa už tisíckrát. Nerob

si srandu! Proste - Paľa Hamela, ktorý by mal mať

nejaký sluch, som nepresvedčil, že nie som Slavo Magál. Možno na

tom aj niečo bude, že som klon, ale samozrejme, zatiaľ menej úspešný.

Peter Velický: Vraj som Magálov

MENEJ ÚSPEŠNÝ KLON

Mgr. Peter Velický vyštudoval filmovú vedu na VŠMU a po škole vystriedal viacero

profesií pri filme, ale najmä v reklame. Od jesene minulého roka pôsobil ako programový stratég v obrej ruskej televízii NTV. Na FMK učí

produkciu a tvorbu a produkciu reklamných komunikátov.

(pokračovanie str.12 >>>)

12 1212 12

Ako sa dvaja Slováci dostanú do NTV?Opäť, náhodou. Vytvorili sme si v minulosti v Rusku istý okruh známych. A jeden z našich priateľov sa stal výkonným riaditeľom spoločnosti NTV. Sám prišiel z inej branže a vzhľadom na naše skúsenosti nás poprosil, aby sme mu tam prišli pomôcť tú televíziu pretransformovať.

S akým úspechom?Žijeme, čiže tá misia sa nedá vyhodnotiť ako úplne neúspešná. Ak by sa naplnil pôvodný plán, dnes by tá televízia vyzerala inak. Teraz je však de facto pod plnou kontrolou štátnej moci, a tak ako stráca nezávislosť, stráca aj divákov a svoje opodstatnenie. Mala sa pretransformovať na štandardnú televíziu, akých tam pôsobí niekoľko, a majú už svoju divácku štruktúru, úspešnosť a zázemie. Ja si myslím, že to bola krásna, hoci nie úplne reálna úloha, a hlavne sa to za také krátke obdobie uskutočniť možno ani nedalo.

Ako je to vlastne s ruským mediálnym prostredím? So zásahmi štátu do slobody médií?Vládna moc chce mať m é d i á pod kon- trolou a tento cieľ

nekompromisne uskutočňuje. Ale ťažko po-vedať, či to je dobré alebo zlé. Ja si netrúfam hodnotiť, či ten neporiadok, ktorý tam vládol za Jeľcina vo všetkých oblastiach spoločnosti, bol lepší pre život v Rusku, ako terajšie „zavádzanie poriadku“. Do akej miery je „kontrolovaná demokracia“, ktorá sa tam istým spôsobom vrátila, osvietenou diktatúrou, alebo dokonca jedinou funkčnou formou vlády v tomto type krajiny. Navyše je to režim zvolený demokraticky. A ľudia tam zbožňujú prezidenta. Mali sme šťastie. Keď buchla bomba v metre, bol som o stanicu ďalej v inom vagóne a z luxusného hotela Nacional sme sa presťahovali do bytu dva dni predtým, ako sa pred ním na chodníku odpálila čečenská žena. Občania tvárou v tvár takýmto „zážitkom“ podporujú všetko, čo prináša poriadok – aj kontrolu médií.

Keby ste mali porovnať prácu ruských a slovenských televízií...Televízie v Rusku pracujú oveľa profesionálnejšie ako tie naše. Sledovanosť tam zvyšujú ruským obsahom naplnené programy, o Rusku hovoriace a v Rusku vyrábané relácie. V tomto sú podľa mňa ďalej.

Nesúvisí to s veľkosťou trhu?Samozrejme, že sa jednoduchšie vyrába pre stopäťdesiatmiliónový trh. Keby sa aj naše

televízie zamerali viac na domácu tvorbu, bolo by to lepšie pre nich aj pre

diváka.

Bolo by pre vás ešte výzvou, keby ste dostali ponuku robiť programového po-radcu pre niektorú zo slovenských televízií?Možno, hoci v najbližšej dobe takýto zásadný posun vo svojej kariére neočakávam. Azda po-tom, keď si urobím to

povestné HBO… (Smiech)

Čo vás presvedčilo, aby ste išli učiť na našu školu?

Slavo. (Smiech) Potom, ako som odišiel z Youngu, sa život stal akýmsi menej pestrým. Začal som mať pocit, že strácam kontakt s tým, čo

som vyštudoval a čo ma najviac v živote zaujímalo.

Je mi jasné, že v tomto veku už nechcem

nastúpiť do kolo-toča reklamy.

Je to pre mla-dých ľudí.

Už by som asi nebol s c h o p n ý

denne tráviť štrnásť hodín v kancelárii a naplno makať. Ani to nepotrebujem. Predsa by som však rád ostal v kontakte s branžou. Kamil Peteraj vôbec nechápal, prečo som na škole a stále dobiedzal, čo ma tam ťahá, keď tam predsa nie sú nijaké prachy. Uspokojil sa, až keď som mu povedal, že na FMK som prišiel učiť kvôli kope krásnych báb. Čo je napokon možno pravda. Ako ste spokojný s FMK?Momentálne sa ma chytá taká slabá depresia. Neustále sa stretávam s tým, že niektorým študentom aj v najvyšších ročníkoch chýbajú základné znalosti a tento fakt im neprekáža.

Nemôže to byť množstvom študentov na ročník?Ideálne by bolo zobrať veľa študentov, ale potom to selektovať. Človek sa vám nemusí na prijímačkách úplne otvoriť, môže mať slabú chvíľku, môže byť strémovaný. Ale určite je tu priestor v priebehu prvého ročníka zistiť, či na to má. Samozrejme, je absurdné, aby som mal na seminári päťdesiat ľudí, z ktorých to tridsať nezaujíma. Niekedy je deprimujúce, keď zachytím počas prednášky viacero teľacích pohľadov. Vtedy mám chuť s tým seknúť.

Aké sú vaše ambície na našej škole? Chcel by som tu ostať učiť, takže si zvyšujem kvalifikáciu, robím PhD. na VŠMU. Bol by som veľmi rád, keby sa mi nestávalo, že niekto povie o našom absolventovi, že je hlupák. Už sa mi to podarilo zažiť.

Vaše záľuby?Vzhľadom na vlastnú spotrebu si neúspešne budujem zbierku ušľachtilých vín a som amatérsky fanatický športovec. Postava to síce nenaznačuje, ale v princípe každý deň sa zaoberám nejakým športom. Hrávam tenis, chodievam veľa plávať, bicyklujem, hrávam futbal... Problém mi však robí rýchly pohyb od chladničky a od stola...

Čo je pravdy na tom, že ste sa prezúvali, keď ste nastupovali do svojho nového Volva?Iba raz. (Smiech) Vtedy sme sa trochu bavili dovozom nábytku z Bali a ten bol zhodou okolností uskladnený pri stajniach docenta Magála. A môj spoločník sa pokúsil nastúpiť v tých zasvinených topánkach do môjho čerstvo povysávaného auta, tak som mu doporučil papuče. Aj v Moskve sa Slavo musel vyzúvať už medzi dverami.

Ako si poradíte napríklad s otváraním šampanského? Nejaké nehody neboli?Nie. (Smiech) Popieram, že mi zátka buchla nedávno do nosa, ale vášmu zdroju ten nos asi rozbijem! (Smiech)

(dokončenie >>>)

interview INTERVIEW

13 1313

pod lupoukauza bufet

Jedného dňa sa študenti ,,sklaďáci“ vybrali na každorannú kávičku a hot-dog do školského bufetu. Keď tu zrazu... bufet nikde. Lepšie povedané, za sklennými dverami a žltým závesom sa nenachádzalo nič. A nikto. Nikde ani žiaden vysvetľujúci ,,zdrap“ papiera. Fakt, že bufet zo dňa na deň zmizol, sa okamžite stal témou číslo jeden. Akoby nestačilo, že študentov trápi zima, teraz sa k nej má pridať ešte aj hlad.

KONIEC HLADOVANIU na Skladovej!text: KATARÍNA ROSINOVÁ

foto: JURAJ KONÍK

Našťastie hneď „za rohom“ vyrástol bufet primárne určený pre robotníkov, s ktorými sme sa delili už aj o ten bývalý. Otázky v hlave však víriť neprestali, najmä keď sa v inkriminovaných priestoroch začalo niečo diať. Preto sme sa rozhodli odpoveď hľadať u kompetentných, tentokrát u tajomníka fakulty Jaroslava Bednárika.

TAK PREČO?Nuž, dôvodov na zrušenie bufetu bolo naozaj požehnane. Medzi

iným aj sťažnosti nás študentov a pedagógov na prehnane vysoké ceny, niektorí mali výhrady aj voči sortimentu. (Atteliér sám na tento problém

upozornil v jednom zo svojich minulých čísel). Hlavným dôvodom však jednoznačne bolo predávanie alkoholu

a cigariet, ktoré na akademickú pôdu rozhodne nepatria. To, že boli dostupné až pri druhom okienku, mnohým z našich radov neprekážalo.

Ako nás oboznámil tajomník, bývalému majiteľovi vypršala zmluva k 1. 10. 2004 a vedenie školy mu ju z vyššie uvedených príčin nepredĺžilo.

ČO BUDE ĎALEJ?Nový bufet je momentálne v procese príprav. Od stredy 13. októbra

sa začala v týchto priestoroch núdzová prevádzka, obložené rožky a podobne. Za všetkým stojí Združená stredná škola poľnohospodársko-potravinárska Voderady. Žiaci ZSŠ PP sa budú v rámci praxe pod dohľadom majstrov starať o prísun potrebnej energie, a to nielen ako bufetári, ale aj ako výrobcovia jedál. Čas, za aký sa bufet stane plne funkčným, závisí od rôznych technických úprav a návštevy hygienika. Neskôr si určite budeme môcť dať do žalúdka aj niečo teplé.

NA ČO SA MÔŽEME TEŠIŤ?Ako sme sa dozvedeli, druhy ponúkaných jedál a nápojov si vedenie

školy môže regulovať. Podmienkou je, aby nechýbala racionálna strava,

ovocie, zelenina, studené aj teplé nápoje. Okrem osvedčeného pečiva, obložených žemlí, bagiet a sladkostí, budú v ponuke i teplé jedlá podľa záujmu študentov. A keďže na ZSŠ PP sú aj cukrári, ako dezert si budeme môcť dať aj zákusok.

ČO Z TOHO PRE NÁS VYPLÝVA?Minimálne to, že miesto školského „bufetára“ je už obsadené, takže tí,

ktorí si „brúsili zuby“ na tento post a chceli si takto popri škole privyrobiť, majú smolu. Je to skrátka biznis.

Dobrou správou však rozhodne je, že ceny by mali byť atraktívne (to znamená prijateľné pre nás, chudobných študentov). Ide totiž o službu, ktorú poskytuje „škola škole“. A navyše, bufet bude pravdepodobne otvorený i v sobotu kvôli externým študentom.

Podľa našich informácií sa uvažuje aj o otvorení prevádzky v priesto-roch Prírodovedeckej fakulty UCM v Špačinciach.

Tajomník FMK povedal, že takéto riešenie prevádzky bufetu je dobrá voľba. S uvedenou školou ich vraj spájajú dobré skúsenosti z minulej spolupráce. Tak dúfajme aj my, že nás nenechajú v „štichu“ a že sa zase nebudeme musieť sťažovať (aj keď to nám ide).

14 1414 14

názor pedagógaNÁZOR PEDAGÓGA

Isté noviny ho nazvali „festivalom hlúposti“, s čím by sa dalo súhlasiť, keby dominantnou vlastnosťou tejto programovej novinky naozaj bola iba obyčajná hlúposť - vtedy by to ešte stále nebolo až také zlé, lebo by sa to týkalo len tých, čo sú naozaj hlupáci. Najdôležitejšie, hoci zaujímavé, nie je ani to, akú konkrétnu úroveň zábavy tieto programy poskytujú. (Stručne povedané, jednoznačne tu dominuje zábavnosť vychádzajúca z primárneho afektu škodoradosti.) Primárna je, podľa mňa, neúprosná pravdivosť tohto zatiaľ nedokončeného mediálneho obrazu, aj keď je to vlastnosť, ktorá v pôvodnom tvorivom zámere nebola na prvom mieste a vo výsledku sa presadila skôr ako čaro nechceného. „Dievča za milión“ svojou presvedčivosťou určite prevyšuje klasické sociologické prieskumy, ktoré by sa chceli dopátrať toho, aké sú konkrétne dôsledky nášho ponovembrového spoločenského vývinu na mládež v maturantskom veku, aká je jej súčasná kultúrna a morálna úroveň.

Prísľub milióna Sk a až deprimujúco všeobecného mediálneho uplatnenia prilákal až nečakane veľké množstvo dievčat, spomedzi ktorých len niekoľko výnimiek potvrdzujúcich pravidlo naznačilo, že sa vo svojom doterajšom živote občas stihli aj o niečom hlbšie zamyslieť. Ostatné ponúkajú len to, o čom si možno úprimne myslia, že to dnes najviac „letí“ a po čom je, podľa nich, najväčší dopyt. Prezentujú teda samy seba ako vzácne naplnenie imidžovo-virtuálnych požiadaviek, za ktorými je však už len povrchnosť, ba až barbarsky nekultúrna prázdnota. Určite to má najviac na svedomí kliatba pasivity vo vnímaní a myslení, pri ktorej si mysle odmalička odvykali samostatne čo i len prstom pohnúť či slamku preložiť. Nečudo, že pôsobia ako osôbky navždy

poznačené krutou nudou pasívneho čakania na to, kedy ich niekto alebo niečo konečne zaujme a pobaví, aj keď sa tvária, že ich už nič nebaví. Peľ mladosti ešte trocha presvitá spod predčasne hrubých vrstiev mejkapu - čo však zostane, keď sa aj ten onedlho stratí?… Hra sa postupne pritvrdzuje a čoraz častejšie sú groteskné prejavy absolutizovaného egoizmu, či módnej asertívnosti pochopenej v rozpätí od bezohľadného používania ostrých lakťov až po nemenej nutné prekračovanie mŕtvol, našťastie len pomyselných. Akého rána držiteľkou môže byť takáto mládež?

Mediálny obraz takéhoto až veľkolepého kultúrneho úpadku by ma určite zaskočil, keby som nemal každoročne skúsenosť s podobnou „reality šou“, ktorou sú prijímacie skúšky a najmä úst-ne pohovory. Našťastie, štúdium na našej fakulte radikálne zmenšuje počet takýchto „dievčat a chlapcov za

milión“ - v záverečnom ročníku sú už skutočne len výnimkou.

Viac si o téme reality show môžete prečítať v budúcom čísle

Atteliéru.

Keď je aj VŠETKO

žalostne MÁLONovozavedené peoplemetre určite za-znamenajú mimoriadnu sledovanosť „Dievčaťa za milión“, ktorým sa prostredníctvom TV Joj aj na našich televíznych obrazovkách presadzuje špecifický formát s názvom „reality šou“.

text: MGR. ART. SLAVOMÍR ROZENBERGfoto: WWW.DIEVCA.AZET.SK

15 1515

absolventiABSOLVENTI

Rozhovor s úspešnou absolventkou FMK z roku 2002 TÁŇOU MAJERSKOU začal zostra. ,,To sa nerobí,” reagovala na moje pripravené otázky, ktoré som si vytiahla z tašky, dlhoročná redaktorka tlačovej agentúry SITA.

»Nerozširujte rady nezamestnaných

nerozširovali« text a foto: MAGDA MAGDOVÁ

Tatiana Majerská:

Bola si spokojná s výučbou na FMK?Prekážal mi systém povinne voliteľných predmetov. Myslím si, že v tomto smere by mal mať študent možnosť zúčastňovať sa prednášok aj na inej vysokej škole a dostať za ne zápočet, bez ohľadu na to, či je štúdium založené na kreditovom systéme, alebo nie. Okrem toho si myslím, že politológiu a filoz-ofiu sme mali na veľmi slabej úrovni.

Pomohli ti poznatky, ktoré si získala na fakulte pri hľadaní či získaní zamestna-nia?Áno, lebo prax je spojená s teóriou. Žurnalista musí mať všeobecný spoločenský prehľad, musí výborne ovládať slovenčinu plus akýkoľvek cudzí jazyk, mal by sa vyznať aj v praktických právnych a etických otázkach. Ale musí byť aj tvorivý, zodpovedný a schop-ný znášať stres. A človek pracujúci v médiách by si mal tiež uvedomiť, že pri tejto profesii určite nezbohatne. Ku slušnému životu

potrebuje novinár aspoň dva platy.

Do akej miery je pre budúceho novinára dôležitá prax?Čerství absolventi vysokej školy bez praxe môžu byť veľmi trpko sklamaní z reality v médiách, keď ju nezažijú už počas štúdia. Preto by som chcela apelovať na vyučujúcich, aby umožnili svojim poslucháčom pracovať popri škole v oblasti, ktorej sa chcú v živote venovať. Inak sa ešte viac rozšíria rady vzde-laných nezamestnaných.

Ako sa ti podarilo získať prácu v agentúre SITA?Po ukončení prvého ročníka som prišla na povinnú letnú prax a už si ma tam nechali. Ja som sa rozhodla pre spravodajskú agentúru, a tú považujem za školu života. V nej človek totiž veľmi rýchlo zistí, či je vhodný na výkon profesie, o ktorej sa práve zhovárame

Bežný pracovný deň - ako vyzerá u teba?V rámci svojho prideleného rezortu sa za-oberám najmä kultúrou, činnosťou vlády a parlamentu, mimovládnymi organizáciami, zahraničnými vzťahmi a integráciou. V oblas-ti médií, reklamy a PR sa človek neustále učí niečo nové, takže si neviem predstaviť, že by som mala vykonávať nejakú inú prácu.

Tvoj najlepší zážitok z mediálnej brandže...Bolo to dosť nevšedné interview s Magdou Vašáryovou, ktorá pracuje ako slovenská veľvyslankyňa v Poľsku. Rozprávali sme sa v koncentračnom tábore, a to nielen o pracovných veciach, aj keď to bol pôvod-ný zámer. Nikdy som si nepomyslela, že

si s niekým budem tak rozumieť práve na schodoch pred “barákom” v Osvienčime... Je veľmi dôležité, aby si novinár rozumel so svojím respondentom.

A na čo nie veľmi rada spomínaš?Nepríjemných zážitkov, chvalabohu, nie je veľa. Ale v roku 1998 som v mene jedného môjho kolegu zašla za vtedajším minis-trom spravodlivosti Jánom Čarnogurským, ale keďže som sa nerozumela prob-lematike, o ktorej sme sa mali rozprávať, pripravené otázky som sa jednoducho naučila naspamäť. Mala som preto veľmi veľkú trému...

Spĺňa podľa teba súčasná slovenská žurnalis-tika európsky štandard?Slovenské médiá ovládla mladá generácia, ktorá je síce dravá a flexibilná, ale aj ľahko ovplyvniteľná. Médiám chýbajú dopisovate-lia, externí spolupracovníci, reportéri a kval-itní umeleckí kritici. A problémom je aj to, že na slovenskom mediálnom trhu zatiaľ neexistuje mienkotvorný denník alebo časopis.

Kam sa môže obrátiť ten, kto by pre teba mal nejaký zaujímavý tip?

Môžete ma kontaktovať na mojej e-mailovej adrese: majerska@sita.sk

PROFIL :Narodená 7. 1. 1979 v Bratislave1997 - 2002 štúdium na FMK UCM Prax v médiách: - počas gymnaziálnych štúdií /1997/ redaktorka denníka SME - máj 2001 – november 2001 editor kultúry českého inter - netového magazínu Part.cz - od júna 1998 redaktorka agentúry SITA

Dohovorí sa rusky, anglicky a nemecky

16 1616 16

kultúraKULTÚRA

Topvar Rock FestLetnú festivalovú sezónuw odštartoval

2. a 3. júla rockový festival Topvar Rock Fest, ktorý sa po prvýkrát konal na Zelenej Vode pri Novom Meste nad Váhom. Že ch-celi organizátori potešiť fanúšikov slovenskej hudby, svedčí aj program. Veď čítajte: Peha, Tublatanka, No Name či Nocadeň. Ďalej Chiki liki tu-a, prípadne alternatívna scéna a na nej Puding pani Elvisovej, Nostra Fa-milia (FR), Mango Molas a ďalší. Absolútnym ťahákom však bol český Kabát, ktorý pori-adne rozdivočil publikum svojimi skladbami. Zlatým klincom druhého dňa bola megastar Suzi Quatro. Našincovi podľa mena možno nie celkom známa, ale po vypočutí skladieb “Stumblin In” či “If You Can´t Give Me Love” to bude jasné. Táto v podstate rocková babička

publikom riadne zamávala a neskutočne obo-hatila môj dojem z festivalu.

Známka: 1/2Žákovic Open 2004

Pri recenzii ďalšieho podujatia začnem trochu netradične. Je jasné, že našu školu navštevujú ľudia z celého Slovenska. O tom, že diaľka nie je problémom a že fanúšik príde kamkoľvek, som sa presvedčil 17. júla v Trenčianskych Bohuslaviciach. Čo som tam ja postretal “masmediálcov”...

:o) Ale aby bolo jasné: Žákovic Open 2004, vraj rodinný festival na Slovensku. Tak teda po-riadna rodina to je! Toto je pre zmenu festival pre prívržencov menej komerčnej hudby, ktorú rádia príliš nerotujú . 4. ročník tohto festivalu

priniesol interpretov: Autodrom, Vetroplach, Captain Slice. Dovolím si povedať, že tento festival ožil po tom, čo na scénu vystúpila Para! Po nej Le Payaco, ktorí spočiatku zobrali svoje vystúpenie zvláštnym spôsobom a hrali menej známe skladby. To sa odrazilo aj na feedbacku, ale neskôr sa už dalo všetko do poriadku. Le Payaco vystriedala poľská formácia Habakuk, čo bolo zároveň po prvý raz, keď slovo dostal aj zahraničný interpret v histórii tohto festivalu. A potom prišiel “vietor” v podobe Hexu. Ak ste boli niekedy na ich vystúpení, tak viete, o čom hov-orím. Po zotmení, keď je atmosféra najlepšia, vystúpili Polemic. V spŕške rockovej muziky bol štýl SKA v podstate vhodným dramaturgickým ťahom. Nielenže si ľudia oddýchli od rocku, ale štýl SKA im naopak dodal ďalší balík energie, ktorú mohli zúžitkovať pri vystúpení IMT Smile! Záver festivalu Žákovic Open 2004 patril starým pohoďákom Mňága a Žďorp.

Známka: 2Okey Leto 2004

O tom, že slovenský fanúšik má rád naj-mä slovenskú hudbu, sa mohli presvedčiť návštevníci najväčšieho, okrem iného, samozrejme, komerčne “najvyťaženejšieho” festivalu Okey Leto 2004, ktoré sa už tradične konalo pod Tatrami - v Poprade. Ak ste niekedy zažili atmosféru tohto festivalu a máte aspoň trošku radi to, čo naša pop-rocková scéna ponúka, verte mi, že sa na tento festival vrá-tite. Popri prezentácii začínajúcich kapiel vám tento festival ponúkne absolútny top našej hudby. Šiesteho a siedmeho augusta ste tak v Poprade mohli vzhliadnuť Zuzanu Smatanovú, Desmod, Nocadeň, Pehu s ich prjemným a sviežim soft- rockom, večného optimistu Me-kyho Žbirku, dramaturgický omyl - skupinu Verona, starých rockerov zo skupiny Babylon, Inekafe či poriad-nu dávku recesie v podaní Horkýže Slíže. Ale recesiu..., to má Slovák rád.

:o) Tak to má byť. Prívlastkom - výborné - môžem ohodnotiť aj vystúpenie moldavskej kapely Zdob shi Zdub. Obrovským prekvape-ním bolo, keď na pódium vyšiel DJ Vasile, veľmi skromne pôsobiaci starší pán, známy z účinkovania v klipe Everybody in the cassa mare. Potom už Košičania No Name, ktorí odprezentovali najmä posledný album, a takmer záver - Belgičanka Kate Ryan, ktorá na môj veľký údiv odspievala piesne halfplay-backom. Práca technikov, ktorí na pódium prichystali 8 mikrofónov, svedčila, že sa blížil absolútny záver festivalu. G8- Vráť trochu lásky medzi nás, čo bola zároveň bodka za týmto festivalom.

Známka: 1- Týmto sa skončilo moje putovanie po Slo-

vensku. Leto je síce preč, ale spomienky na zopár pekných horúcich dní, kedy sme skutočne free, zostávajú. Dovidenia o rock, priatelia!

Pohľady na leto - FESTIVALY 2004text: BRAŇO HELDESfoto: WWW.FORZA.SK

Leto. Hudba. Festivaly. Ich fanúšikovia si ich moh-li počas tohto obdobia vychutnať hneď niekoľko.

Zabudnime teraz na to, že je už jeseň a poohliadni-me sa za tým dobrým, čo naša domáca hudba ponúka.

17 1717

Nastalo piate ráno.Instantná káva Tesco s mliekom.Toast so syrom. Toast s džemom na desiatu. Toast so šunkou na obed. Tuniak s toastom na večeru. TOAST. Jediné potešenie zo dňa, ak nerátame šteklivý lúč slnka medzi 16:25:47 až 16:25:58. Jedenásť sekúnd obyčajného tepla.Ak si nemyslíte, že šieste ráno to bolo lepšie...čítajte ďalej!

Nastalo šieste ráno. Instantná káva Tesco s mliekom. Toast so syrom. Toast s džemom na desiatu. Toast so šunkou na obed. Tuniak s toastom na večeru. TOAST. Jediné potešenie zo dňa.Nájsť prácu v Birminghame je skutočne veľmi ťažké. Prečo?- neviete, kde je sever,- keď nájdete sever, neviete, ako sa vrátiť naspäť,- cestou späť vás kolportéri zahrnú množstvom letákov a zdvojnásobia vašu okamžitú hmotnosť, a tak- sa rýchlo unavíte a vysmädnete,- a keďže malinovka stojí v prepočte 160 korún a vodu z birminghamskej mláky predsa piť nebudete, radšej sa vrátite domov a uspokojíte svoje základné fyziologické potreby.Toastom. Jeho chuť ešte dodnes cítime na jazyku. Dodala nám potrebnú dávku adrenalínu, keď sme sa išli spýtať na prácu do najluxusnejšieho baru na Broadstreet (hlavnej ulice v centre mesta). Nevyšlo to a naše ubolené chuťové poháriky opäť potrebovali osvedčený vitamín T...

externé okienkoEXTERNÉ OKIENKO

Hviezdna loď pláva ďalej aj napriek tomu, že v nej voda stúpa. Plavba prebieha čoraz obtiažnejšie, ale záchrana je ešte možná. Záchrancovia však musia

byť veľmi rýchli.Áno, už vieme o stúpaní vody v podpalubí. Pasažieri si

všimli, že niečo nie je v poriadku..., že sa na nich voda valí! Aj oni majú na svedomí zopár dier v trupe. Vedia, že im chýbala odvaha. Po chodbách len nadávali a k dôležitým činom sa neodhodlali. Možno niekedy nevedeli, v ktorom prístave treba sťažnosti podávať, aby došlo k nápravám. A ak hľadali kompetentných, tak v mnohých prípadoch išlo o skutočnú naháňačku medzi „dvoma domovskými prístavmi“ hviezdnej lode.

„Vody“ je príliš veľa, začnime ju vylievať, lebo inak...Prvé vedro. Sprehľadnime systém prideľovania kajút, pretože ten súčasný páchne naďaleko. Kajuty obsadzujú čoraz častejšie tí pasažieri,

ktorí nedosahujú výrobné študijné výsledky a ku hviezdnej lodi nemusia prejsť potrebné množstvo míľ.Druhé vedro. Snažme sa, aby na hviezdnej lodi nezlyhávala komunikácia! Platí zásada, že v programe je vyhradená zmena, ale treba

o nej v predstihu informovať. Prípady, keď pasažieri nevyplávajú na plavbu a do prístavu sa tak dostavia úplne zbytočne, dokážu rozčúliť aj najväčšieho vyznávača asertivizmu.

Tretie vedro. Zlepšime servisné služby! Bezporuchová kopírka a primeraná otváracia doba knižnice predstavujú minimálne požiadavky. Štvrté vedro. Nebolo by osožnejšie premiestniť lodný personál starajúci sa o pasažierov do strategicky významnejšieho prístavu

Skladová? Pozor, pozor, varovné hlásenie: Voda stále stúpa. Záchrana je ešte možná. Vedier máme dosť. Dáme sa do toho?

Ad: Marián Matyáš : Bol som v podpalubí, voda stúpa! (Atteliér, č. 9 – 10)

HVIEZDNA LOĎ

PLÁVA ĎALEJ...

LETO V ANGLICKU I. časť Teplo toastovačaŠtvrtok. Koniec júla. V žltej obálke v treťom “šuflíku” skrine z čerešňového dreva sa chúlilo posledných stodvadsať libier. Práca žiadna. Zo zúfalstva sme si nacvičili pouličné divadlo a zjedli päť toastov. Náročná tanečná choreografia z nás vytlačila niekoľko kvapiek potu, ktoré z našich tiel vyplavili aj poslednú nádej, že sa nám v druhom najväčšom meste Anglicka podarí nájsť prácu. Vyskúšali sme snáď všetko. Vyplnili štrnásťstranovú

application form na pozíciu cleanera. Kúpili si špeciálne žuvačky na bielenie zubov.

Tvrdili, že máme dlhoročnú prax v pečení lístkových koláčikov v konvektomatoch. Dvadsaťkrát navštívili jobcentrum. Učesali vlasy podľa najnovšej anglickej módy. Nič nepomáhalo. A keď sme sa dozvedeli, že kamarát, ktorý potrebuje na varenie špagiet vysoký a úzky hrniec, aby sa chúďatká nepolámali, sa zamestnal v hotelovej kuchyni, spravili sme - čo? Správne, odhryzli si poriadne sústo z tmavého, stredne hrubého toastu.

Ale vo štvrtok večer na konci júla sa všetko zmenilo. Vystúpili sme z druhého poschodia červeno- bielo- modrého autobusu spoločnosti West Midlands a v priebehu desiatich minút našli konečne prácu. V divadelnom bare Stará líška alebo OLD FOX...Pokračovanie nabudúce.

názor:MÁRIAMIHALÍKOVÁ

názor: JANA JAŠŠOVA A MAGDA MACEÁŠIKOVÁfoto: BIRMINGHAM www.birmingham-users.powernet.co.uk)

18 1818 18

V dnešnej dobe asi nie je možné, aby staré slovenské porekadlo „aj vlk bol sýty, aj ovca ostala celá“, našlo svoje

naplnenie. Povedané inak – pokiaľ vám nechutí strava zo školskej jedálne, prípadne ste príliš lenivý na to, aby ste si ráno privstali a prichystali niečo pod zub vlastnoručne, máte problém. Prečo? Neslávne známy (školský) bufet na Skladovej ukončil svoju púť a pravidelná, prípadne teplá strava, sa tak stala snom...

Otázkou zostáva, či jeho zrušenie bolo pre študentov dobrou alebo zlou správou. Pravdepodobne sa tábor rozdelil na dve

Noviny a časopisy kladú na oltár predajnosti najrôznejšie obety. Nový Čas tam už pred časom

nechal morálku a dôstojnosť, Plus 7 dní nám predstavuje ikony z high society a zabúda na bežných smrteľníkov. Menšie či väčšie obety však nechávajú každé noviny, každý deň. A ak sa snažia vytrhnúť z područia čoraz viac prekvitajúceho bulváru, začínajú sa nad nimi sťahovať mračná. Pekelné, zatracujúce...Nie všetky prosby musia byť vypočuté. Jeden vydavateľ sa modlí o trochu hlasnejšie a efektívnejšie, konkurencia musí konať. Predhodiť modlu. Ďalšiu. Novú. Báječnú.

Čo robí bohemizmus v názve slovenského periodika? Naozaj nemá

polovice: jedna (tá menej „fajnová“ s oceľovým žalúdkom) trpí, alebo sa prinajmenšom pohoršuje, a druhá hovorí o záchrane v poslednej chvíli. Existujú však ešte neutrálni - ľudia, ktorí nenavštevovali bufet kvôli „dobrému jedlu“, ale jeho zrušením sa im výrazne nabúral pitný režim. Predsa len, automat na kávu sme si ešte nezaslúžili (a ako inak sa ráno zobudiť, keď musíme vstávať tak skoro?) a po dvojhodinovom potení sa na vyučovaní vyprahne asi každému...

Našťastie, cesta z tejto bezútešnej situácie existuje. Škola sa postarala o náhradu. Nech žije suchá strava, nech žijú bagety! Nemáte radi bagety? Vaša smola. Útechou zostáva, že bojové podmienky, na ktoré sme si museli zvyknúť, vraj nie sú konečným stavom. Budú aj stolíky, aby sme si mali kde zložiť svoje unavené kosti, bude aj okienko, z ktorého sa na nás budú usmievať spokojní praktikanti, bude aj teplá polievočka či keksík ku kávičke. Bude ... ale kedy? Nikto nevie.

A navyše, opodiaľ nám vyrástol novučičký bufet prevoňaný pečenou klobáskou a „takmer“ študentskými cenami (alebo robotníckymi?). Kvalitou medzi našim „starým“ a robotníckym „novým“ bufetom veľký rozdiel nie je, dokonca káva je tam ešte horšia.

Ale hlad je nepríjemný spoločník, preto sa študenti stra vujú kde sa dá. Tentokrát bez frflania...

Bufet storypre

Na oltárpredajnosti...e

naša ľúbozvučná slovenčina vo svojej slovnej zásob e rovnako „ohromujúce“ slovo alebo je to len nostalgia a snaha pripomenúť, že s Čechmi sme to ešte pred 11 rokmi ťahali ruka v ruke?

Slovenský mediálny voz môže začať pod nepomerom koliesok padať. Na jednej neustále pribúdajú. Na strane, kde víťazí bulvárna forma stvárnenia. Kde novinársky hyenizmus a ohlupovanie čitateľa nie je tabu. Na druhej – tej serióznejšej a povedzme intelektuálnejšej sa lámu, odpadávajú. Odraz reality? Doteraz mi znejú v ušiach slová jedného šéfredaktora: Noviny sú obrazom spoločnosti.

Pre všetky z nás je určite dôležité vedieť ako ukončiť neperspektívny vzťah a poznať niekoľko receptov na prípravu marhuľového koláča. Áno, budeme krásne, štíhle a hlúpe. Bez názoru. Nebude tá realita trochu vnútená? Je smutné, že práve denníky, ktoré sa hrdia prívlastkom mienkotvorné, a ktoré majú zabezpečiť pluralitu názorov, nevedú súboj o vyššiu žurnalistickú kvalitu. Súťažia, kto v pondelok ponúkne lepší a hodnotnejší darček. Prečo si nás kupujú? Radosť mám len z toho koľko slovenských intelektuálov zrazu vyšlo zo svojich úkrytov. Po ťažkej literatúre, akou kniha Meno ruže nepochybne je, sa už v skorých ranných hodinách zľahla zem. Radosť sa zrazu opäť mení na smútok. Z dôvodu prostého...nie každému išlo o obohatenie ducha ale o čistú výpočítavosť – darček zadarmo. Naša slovenská nátura si potrpí na to, čo dostanem len tak, prípadne za nízku cenu. A tak tu máme kopec pseudomudrcov, ktorých zameranie a názory sa menia podľa toho, čo je momentálne v „akcii“.

názor:LUCIA VELANOVÁ

názor:KATARÍNA FOLTÁNOVÁ

názoryNÁZORY

19 1919

názoryNÁZORY

Český denník Mladá Fronta Dnes uverejnil vraj zaručene presnú analýzu pomerov v slovenskom vysokom školstve. Na vykreslenie, ako vážne sa zmietame v

korupcii, použili aj vyjadrenie študentky našej fakulty. Škoda len, že tak trochu... vymyslené. Ale keď o nekvalitnom školstve u susedov sa tak dobre počúva.

Šéfredaktorka istého českého študentského časopisu prišla s témou, ktorú úspešný denník nemohol odmietnuť. Dozvedeli sme sa tak, že dostať sa na Slovensku na vysokú školu, je vlastne úplne jednoduché. A na každej skúške vraj namiesto vedomostí tiež postačí drobnosť - úplatok.

Manipulácia s faktami ako odmenu priniesla meno v celoštátnom periodiku. Veď korupcia je aj tak všade, treba proti nej bojovať jej zviditeľňovaním. Táto svätá vojna v záujme dobra vyvolala vlnu nevôle na druhom brehu Moravy. Poškodená fakulta sa ozvala. Jej vedeniu bezbrehé očierňovanie prekáža a mala si to odniesť citovaná študentka. Prekvapená autorka našťastie pokorne skláňa hlavu. Netušila, že jej drobné lži zasiahnu tak ďaleko. To, že na svojej ceste za pravdou sťahuje pomocné ruky pod hladinu, vysvetlí len ťažko.

Autorka článku už prisľúbila uverejniť ospravedlnenie v MF Dnes a v Lidových novinách. Povesť však ostane pošpinená.

Možno sa to začalo už dávno. Možno je to len prirodzeným výsledkom dlhodobého procesu, ktorý bol pre bežných študentov ťažko pozorovateľný.

Pravdepodobne za tým všetkým stojí banalita, rodinná záležitosť, vlastná nechuť alebo zhoda náhod. Podstatné je ale to, že pravda je zatiaľ bez udania dôvodu závislá na fantázii študentov. „Mala toho plné zuby, tak sa na to všetko vysr...“, jedno z mnohých zdvôvodnení odstúpenia dekanky, slovami študenta.

Už tri týždne stojí na čele fakulty zastupujúci dekan Matúš. Logický výsledok abdikácie bývalej dekanky, ktorá sa podľa niektorých zdrojov pohrávala s touto myšlienkou dlhší čas. Niekomu by sa mohol tento krok zdať nanajvýš egoistický. Už len preto, že dôvod ostáva „utajený“. Na druhej strane, každý má právo robiť to čo chce. Uskutočňovať rozhodnutia o správnosti, ktorých je presvedčený. A niekedy vysvetliť okolnosti, ktoré k takýmto rozhodnutiam vedú. Odhliadnuc od spoločenskej zodpovednosti, ktorá núti vysvetľovať vlastné konanie, nikto nemusí odvôvodnovať nič. Toto alibistické tvrdenie sa ale netýka tých, ktorí spoločenskú zodpovednosť reálne majú. A dekan fakulty je jedným z prvých. Tri týždne sú dosť dlhá doba na vyjasnenie situácie. Na udanie dôvodu, príčiny. No žiadny odvážlivec sa nenašiel a preto odstúpenie dekanky ostáva naďalej záhadou. Študenti zdokonaľujú fámy a vlastné teórie. Exdekanka zbalila kufre a vrátiť sa už asi nemieni. Kompetentní trpia málovravnosťou. Na fakulte v ktorej názve je slovo komunikácia.

Korupcia je predsa všade...

Kam zmizla komunikácia?

názor:JOZEF JAKUBČO

názor:JURAJ KONÍK

Chcete si prečítať Atteliér v „plnej kráse“?Stiahnite si ho vo formáte PDF (Adobe Acrobat)z adresy: http://fmk.ucm.sk/servis.php

Podeľte sa o svoj názor!Pošlite nám ho na nazory@muro.sk

Večera s pedagógomMeno a priezvisko: _____________________

Ročník: _______________________________

Znenie pozvania: _______________________

______________________________________

______________________________________

______________________________________

20 2020

Roman

PAVLOVIČ

randes vousRANDES VOUS

Pozvi ho na večeru!

Stačí napísať čo

najoriginálnejšie pozvanie,

pridať kontakt na seba, vhodiť

ho do schránky v oboch vesti-

buloch a potom už len čakať, či

si vyberie práve teba....

(súťažný kupón na strane 19)