of 156/156
Horská záchranná služba Stredisko lavínovej prevencie Demänovská dolina

Avalanche yearbook 2006 / 2007

  • View
    252

  • Download
    14

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Ročenka Strediska lavínovej prevencie za zimnú sezónu 2006 / 2007 Avalanche Prevention Centre, Slovakia Mountain Rescue Service www.laviny.sk

Text of Avalanche yearbook 2006 / 2007

  • Horsk zchrann sluba

    Stredisko lavnovej prevencie Demnovsk dolina

  • Horsk zchrann sluba

    1

    Obsah roenky I. Predslov..................................................................................................................5 II. Organizcia Strediska lavnovej prevencie .........................................................7 II.a Personlne obsadenie SLP ....................................................................................................7 II.b Informcie o lavnovej situcii ..............................................................................................7 III. Poasie, sneh a lavny.........................................................................................11 III.a November 2006...................................................................................................................11 III.b December 2006 ...................................................................................................................12 III.c Janur 2007.........................................................................................................................12 III.d Februr 2007 .......................................................................................................................13 III.e Marec 2007 .........................................................................................................................14 III.f Aprl 2007...........................................................................................................................14 IV. Evidencia lavn .....................................................................................................29 IV.a Lavnov neastia ..............................................................................................................37 IV.b Vznamn lavny, zima 2006/2007.....................................................................................39 V. Odborn innos Strediska lavnovej prevencie...............................................43 V.a Publikan innos, kolenia, seminre a prezentcie........................................................43 V.b Projekty...............................................................................................................................46 V.c Diplomov prce.................................................................................................................48 V.d Posudky, odborn prce, vzdelvanie .................................................................................49 V.e Testy stability snehovej pokrvky odstrelom......................................................................50 V.f Monitoring lavn .................................................................................................................51 V.g Medzinrodn kontakty.......................................................................................................51 VI. Plny a ciele Strediska lavnovej prevencie ......................................................61

  • Stredisko lavnovej prevencie

    2

    Jahresbericht 2006/2007 der Lawinenwarnzentrale des slowakischen Bergrettungsdienstes in Jasna

    Inhalt I. Vorwort II. Organisation der Lawinenwarnzentrale II.a. Personal Besatzung der LWZ II.b. Lawinenlageberichte in der Slowakei III. Wetter, Schnee und Lawinen III.a. November 2006 III.b. Dezember 2006 III.c. Januar 2007 III.d. Februar 2007 III.e. Mrz 2007 III.f. April 2007 IV Lawinenstatistik IVa Lawinenungluecke IVb Schadenlawinen V. Fachtaetigkeit der Lawinenwarnzentrale V.a. Schulungen, Kursen, Seminare V.b. Projekte V.c. Diplomarbeiten V.d. Gutachten und Facharbeiten V.e. Lawinensprengung V.f. Lawinenmonitoring V.g. Internationale Kontakte VI. Plaene und Ziele der Lawinenwarnzentrale

  • Horsk zchrann sluba

    3

    Contens of Annual Report I. Preface II. Organisation of Avalanche Centre II.a. Personal Occupation II.b. Information about Avalanche Situation III. Weather, Snow and Avalanches III.a. November 2006 III.b. December 2006 III.c. January 2007 III.d. February 2007 III.e. March 2007 III.f. April 2007 IV. Records of Avalanches (Avalanches File) IV.a. Avalanches Accidents IV.b. Great Avalanches V. Special Activities of Avalanche Centre V.a. Training, Seminaries and Presentations V.b. Projects V.c. Diploma Works V.d. Opinions, Special Works, Education V.e. Stability Test of Snow Cover with Explosives V.f. Monitor of Avalanches V.g. International Contacts VI. Aims and Goals of Avalanche Centre

  • Stredisko lavnovej prevencie

    4

  • Horsk zchrann sluba

    5

    I. Predslov Uplynul zimn sezna 2006/07 zaala skorm prchodom snehovej pokrvky. U v prvej polovici novembra 2006 zasiahli lavny prstupov cestu k iarskej chate a na Vekom Hangu ku Tryho chate. Zven aktivita lavn podmienila aj skor zaiatok dennho vydvania informci o lavnovej situcii na Slovensku Strediskom lavnovej prevencie Horskej zchrannej sluby v Jasnej. Po skorom nstupe zimy nastpilo od polovice novembra do konca janura poasie s minimlnym vskytom zrok, o malo za nsledok roztopenie snehovej pokrvky v nich a strednch horskch polohch. Lavnov aktivita nastpila a po vdatnom sneen na prelome janura a februra a skonila sa zaiatkom aprla vplyvom teplho poasia, ktor malo vplyv na rchly bytok snehu vo vetkch horskch polohch. Vekos a poetnos lavn bola priemern. Vie lavny a vyskytli najm vo vchodnej asti Vysokch Tatier. Zaevidovan bolo len jedno lavnov neastie vo Vysokch Tatrch vo Vekej Studenej doline pod Brnou, pri ktorom priiel jeden skialpinista o ivot. Okrem tradinch innost pracovnkov SLP, ktor bud podrobnejie rozveden v alom texte tejto Roenky, mali na chod SLP poas uplynulej sezny najv vplyv dve najvznamnejie akcie: prprava a organizcia 14. kongresu Asocicie eurpskych lavnovch sluieb a vstavba siete automatickch meracch stanc v rmci projektu EU INTERREG as METEO. 14. kongres AELS zorganizovali pracovnci SLP a Riaditestva HZS v doch 21. a 24. jna 2007 vo Vysokch Tatrch v Starom Smokovci. Kongresu sa zastnilo 39 lavnovch odbornkov zo 14 krajn. O vysokej odbornej a organizanej rovni svedia akovn listy astnkov, ktor prili po kongrese na SLP. V rmci projektu EU INTERREG as METEO pracovnci SLP a Riaditestva HZS zabezpeili vstavbu 5 vysokohorskch automatickch meteostanc, ktor zlepia rozhodovanie pri posudzovan letnch aj zimnch poveternostnch a snehovch podmienok v Zpadnch a Vysokch Tatrch (v iarskej doline pri iarskej chate a pod Troma Kopami, v Rohskej doline nad zjazdovkou v Splenej, pri chate Solisko a vo Vekej Studenej doline pri adovom plese). Bud sli pecialistom (zchranri, lavinri, horsk vodcovia, prrodovedcovia a in) a vetkm nvtevnkom , m sa okrem inho dosiahne zvenie bezpenosti pohybu uvateov hr v danch oblastiach. Roenka SLP 2006/2007 celkovo zaha innos SLP za uplynul zimn seznu. V tejto innosti s zahrnut aj vkony lavnovch pracovnkov z jednotlivch oblast HZS, ktorm sa chceme poakova za spoluprcu. Taktie sa chceme poakova za podporu naej innosti Riaditestvu HZS, nelnkom jednotlivch oblast HZS a S, vedeniu CO MV SR, pyrotechnikom KaE MV SR, Slovenskmu hydrometeorologickmu stavu v Bratislave, Institutu Meteorologii i Gospodarki Wodnej v Krakove, pozorovateom SLP a vetkm, ktor podporili lavnov prevenciu na Slovensku. Ing. Jn PEO Nelnk Strediska lavnovej prevencie Horskej zchrannej sluby

  • Stredisko lavnovej prevencie

    6

  • Horsk zchrann sluba

    7

    II. Organizcia Strediska lavnovej prevencie innos Strediska lavnovej prevencie Horskej zchrannej sluby (alej len SLP) je zameran na lavnov prevenciu vo vetkch pohoriach na Slovensku. SLP m tri hlavn zamerania:

    horsk zchrann sluba,

    verejnos,

    zahraniie.

    Popri zabezpeovan tchto loh sa zamestnanci zapjali do innost poda potrieb jednotlivch zloiek HZS a vykonvali hospodrsko-administratvne prce na zabezpeenie chodu SLP.

    II.a Personlne obsadenie SLP Stredisko lavnovej prevencie v zimnej sezne 2006/2007 pracovalo v zloen:

    Ing. Jn PEO nelnk strediska, Ing. Roman VANDA sek preventvnych

    opatren odborn zamestnanec,

    Mgr. Filip KYZEK - sek preventvnych opatren - odborn zamestnanec,

    Ing. Milan LIZUCH sek meteorologickch a snehomernch meran - odborn zamestnanec,

    Juraj SETTEY - sek meteorologickch a snehomernch meran - odborn zamestnanec,

    Pracovnci SLP spolupracovali s lavnovmi pecialistami jednotlivch oblast HZS:

    Vysok Tatry Martin MATUEK, Zpadn Tatry Sever Branislav JURINA, Zpadn Tatry Juh Eduard DZUROKA, Nzke Tatry Sever Milan TATARKA, Nzke Tatry Juh Roman VANTNER, Vek Fatra Milan PEKO, Mal Fatra Jozef BRDY. Uveden pecialisti spolone s almi pracovnkmi HZS robili meteorologick pozorovania, ktor boli doplnen meraniami vlastnost snehovej pokrvky na 8 pozorovacch plkach v jednotlivch pohoriach Slovenska.

    Poas zimnej sezny bolo na SLP vyhodnotench 64 nrskych testov stability a profilov snehovej pokrvky.

    II.b Informcie o lavnovej situcii

    Informciu o lavnovej situcii sme vydvali v sezne 2006/2007 od 6. novembra 2006 do 30. aprla 2007. Kad sprva obsahovala: krtku charakteristiku poveternostnch podmienok a snehovej pokrvky v hrebeovch polohch hr, stupe lavnovho nebezpeenstva poda medzinrodnej stupnice v jednotlivch pohoriach, pravdepodobn lokality vskytu lavn, rady pre nvtevnkov hr a tendenciu vvoja lavnovho nebezpeenstva na najblich 24 hodn. Predben informcie boli pre zujemcov

  • Stredisko lavnovej prevencie

    8

    telefonicky k dispozcii denne u o 7.30 hod., oficilna sprva bola zostaven do 9.00 hod. a potom umiestnen na informan portly HZS: www.hzs.sk a www.laviny.sk. Informcia bola tie nahran na automatick telefnny zznamnk SLP (tel. .: 044 559 1695).

    Okrem Informcie o lavnovej situcii sa na informanch portloch HZS nachdzaj meteodta zo vetkch stanc HZS, podmienky na horch, vstrahy HZS, predpovede poasia, grafick zobrazenie vvoja lavnovej situcie za poslednch 5 dn v jednotlivch pohoriach SR, grafick vstupy priebehu meteoprvkov z automatickej stanice v Jasnej, informcie o vskyte lavn a lavnovch neastiach, sprva o priebehu poasia za posledn obdobie, informcie o podmienkach vo vysokohorskom terne, doplnen aktulnymi fotografiami.

    Sprva o lavnovej situcii bola prostrednctvom IS HZS denne ren e-mailom 6 mdim (posk IMGW, SHM, Rdio Tatry, TV Markza, STV Text a iv panorma). Od 4.stupa (vek lavnov nebezpeenstvo) bola vstraha ren alm medim (Rdi Expres, Tatry, Korzr, agentram TASR, SITA, ). SLP malo viac ako 30

    krtkych ivch vstupov do medi (najastejie Slovensk rozhlas, TA3, TV JOJ, STV, Markza, Liptov, Viva a in).

    Tendencia vvoja lavnovch situci bola kad hodinu monitorovan posdenm meteodt zo vetkch synoptickch stanc na Slovensku a horskch stanc v Posku, sledovanm dajov z automatickch meteorologickch stanc na Chopku a v Jasnej, druicovch snmok, zberov z meteoradarov, predpovednch synoptickch mp a vetkch druhov predpoved poasia. Tento monitoring sa vykonval pomocou programu Integrovanho meteorologickho systmu s prepojenm pevnou telefnnou linkou na potaov sie SHM, ktor umouje nepretrit odber selnch, grafickch aj obrazovch informci z tejto siete v relnom ase.

    V nasledujcej tabuke je prehad potu dn s vyhlsenm stupom lavnovho nebezpe-enstva v jednotlivch pohoriach.

    Stupe lavnovho nebezpeenstva

    Pohorie 1. st. 2. st. 3. st. 4. st. 5. st.

    Poet dn

    Vysok Tatry 64 71 28 4 0 176

    Nzke Tatry 67 44 20 0 0 131

    Zpadn Tatry 76 68 28 4 0 176

    Mal Fatra 60 58 14 0 0 132

    Vek Fatra 61 51 14 0 0 126

  • Horsk zchrann sluba

    9

    Podiely stupov lavnovho nebezpeia v jednotlivch pohoriach

  • Stredisko lavnovej prevencie

    10

  • Horsk zchrann sluba

    11

    III. Poasie, sneh a lavny

    Priebeh poasia SLP vyhodnocovalo aj v tejto zimnej sezne poda dajov zskanch na pozorovacch objektoch zriadench Horskou zchrannou slubou v jednotlivch horskch oblastiach, ako aj z meteorologickch stanc SHM (desiatich synoptickch stanc - Lomnick tt (2634 mnm), trbsk pleso (1355 mnm), Poprad (694 mnm), Chopok (2005 mnm), Telgrt (901 mnm), ilina (310 mnm), Liesek (692 mnm), Slia (314 mnm), Prievidza (260 mnm), Kojovsk hoa (1242 mnm) a tyroch klimatickch stanc Podbansk (980 mnm), Tatransk Lomnica (810 mnm), Skalnat pleso (1780 mnm), Javorina (1018 mnm)) a poskho IMGW (Zakopan (900 mnm), Kasprov vrch (1980 mnm), Hala Gasienicova (1500 mnm), Polana Chocholovska (1115 mnm), P stavov polskych (1660 mnm), Hala Ornak (1200 mnm)) a poda pozorovan pozorovateov spolupracujcich s SLP (Chata pod Chlebom (1413 mnm), Krova studa (1250 mnm), tefnikova chata (1728 mnm), Kamenn chata na Chopku (1990 mnm), iarska chata (1280 mnm), Solisko (1840 mnm)).

    III.a November 2006 Skor prchod zimy. Po vemi stabilnej, teplotne nadpriemernej a suchej jeseni, prila zima do slovenskch hr prudkm skokom a skr ako zvyajne. V najvych polohch Tatier u koncom oktbra, v strednch a nich polohch 2. novembra 2006. V prvch novembrovch doch prevldalo chladn a vlhk poasie, ktor od severozpadu prinalo vek hrny novho snehu. Najvie mnostvo zachytili prve Zpadn a Vysok Tatry kde v priebehu 6 dn nasneilo a 130 cm novho snehu (180 mm zrok!!!). V ostatnch pohoriach do 50 cm. V nasledujcich doch sa krtkodobo oteplilo, o spolu s faktom, e nov sneh padal na nepremrznut povrch, vytvorilo v Tatrch zven lavnov nebezpeenstvo 3. stupe. V ostatnch pohoriach bolo mierne lavnov nebezpeenstvo 2. stupe. Vskyt lavn bol zaevidovan predovetkm v Zpadnch Tatrch v iarskej, Jamnickej, Kprovej doline a.i. Od 10. novembra sa op ochladilo a v polohch nad 800 m n.m. pripadlo aie mnostvo novho snehu. V Tatrch a 100 cm, v ostatnch pohoriach pripadlo len do 35 cm novho snehu. Siln oteplenie, inverzia, bytok snehu. Po predchdzajcich dvoch zimnch tdoch sa na hory akoby vrtila jese, na Slovensko prdi tepl vzduch od juhu a juhozpadu. Vaka teplmu vkovmu prdeniu sa na horch vytvorila inverzia, teploty dosahovali v 1500 mnm a +12C, v najvych polohch Tatier nad 2500 m a +6C. Svisl snehov pokrvky bola z poiatku od cca 1000 mnm, v poslednch doch u len v Tatrch od vky pribline 1500 mnm. Na toto obdobie sa viae aj vskyt viacerch mokrch lavn zo vetkch lavnovch pohor Slovenska, predovetkm vak zkladov lavny na trvnatom podklade. Pomerne tepl poasie pokraovalo aj alej, vyskytoval sa dd, mrholenie, nastal rapdny bytok snehovej pokrvky aj minimlne teploty vzduchu boli nad nulou, na horch bola inverzia, slneno, jasno, v nich polohch prevldalo hmlist poasie s nzkou oblanosou . Na prelome novembra a decembra bola aj teplotn inverzia, v doliach slabo mrzlo. V poslednch novembrovch doch aj vo vkach nad 2000 mnm sa max. teplota vzduchu pohybovala nad +5 st. C. Vo Fatrch a Nzkych Tatrch sa sneh roztopil, len miestami bola nesvisl snehov pokrvka. V Tatrch nad psmom lesa je snehov pokrvka sadnut, tvoren tvrdm, firnovm, vplyvom sublimcie zladovatelm snehom. Nevyskytli sa extrmne

  • Stredisko lavnovej prevencie

    12

    vkyvy poasia. Obdobie bolo bez lavinovej aktivity, lyziarske trate boli bez prrodnho aj technickho snehu.

    III.b December 2006 Poasie naalej bez vraznejieho sneenia. Poas prvch dvoch tdov decembra prevldalo premenliv poasie, striedali sa peridy kedy teplota vzduchu klesala v horch na -12C s obdobm inverzie kedy naopak vystpila a na +6 aj v najvych astiach Tatier. Inverzia vrcholila v doch 14. a 16. decembra 2006. Sneenie sa vyskytlo len v dvoch krtkych obdobiach a bolo nevrazn. Poas sneenia 9. a 13. decembra napadlo na star tvrd snehov pokrvku od 5 do 20 cm suchho snehu. Ten bol vplyvom silnho severozpadnho vetra previaty najm na juhovchodn svahy. aie krtkodob sneenie prelo nam zemm z 20. na 21. decembra zo severozpadu a prejavilo sa hlavne v Tatrch prrastkom snehu do 15 cm. Na zveternch svahoch a aboch sa vytvorili snehov dosky a do vky 1/2 metra, lavnov stupe sa v Tatrch nad 1800 m n.m. zvil na 2. stupe a boli zaznamenan aj doskov lavny. Od 22. decembra nasledovalo stabiln slnen poasie ovplyvnen silnou tlakovou vou nad vekou asou eurpy, s oteplenm aj nad 0C a do vky 1800 a 2000 mnm. Slab zaiatok zimy. 22. decembra sa oficilne zaala zima, no na horch a hlavne na podhor to tak zaleka nevyzeralo. Posledn dni roku 2006 boli slnen a teplotne nadpriemern. Spsoben to bolo mohutnou tlakovou vou, ktor sa tde udrovala takmer nad celou Eurpou. Uprostred tejto tlakovej ve bol tlak (v prepote na hladinu mora) a 1045 hPa! Mal zmena nastala a v noci z 28. na 29. decembra kedy Slovenskom rchlo preiel studen front a napadlo od 2 do 10 cm snehu. Po om bolo na krtku dobu op slnen poasie. Lavnov aktivita na Slovensku bola posledn tde roku 2006 minimlna a nulov. Mal lavnov nebezpeenstvo (1. stupe) bolo len v Tatrch.

    III.c Janur 2007 Koncom roka sa poasie zmenilo, na Silvestra a Nov rok prechdzal naim zemm tepl a vlhk vzduch. Vrazne sa oteplilo, izoterma 0C vystpila a na 2000 mnm a tie sa vyskytli intenzvnejie zrky. Spoiatku sneilo od 1700 m, neskr (v noci z1. na 2. janura) sa hranica sneenia znila na 800 mnm. V zvislosti od toho pripadlo vo vysokohorskom terne od popraku do 20 cm snehu. Ten bol vak silnm severozpadnm vetrom (cez 20 m/s) previaty do abov a mld, kde vytvoril nestabiln snehov dosky a vanke. Stupe lavnoveho nebezpeenstva stpol vo Vysokch a Zpadnch Tatrch na 2. tj. mierny, v ostatnch pohoriach bolo mal lavnov nebezpeenstvo 1. stupe. Z 5-dielnej medzinrodnej lavnovej stupnice. Vo vych polohch boli zaznamenan aj doskov lavny uvonen pri mechanickom zaaen. Celkov vka snehovej pokrvky dosahuje k 3.1.2007: Vysok Tatry 10 a100 cm, Zpadn Tatry 10 a 60 cm, Nzke Tatry do 20 cm, Vek Fatra do 20 cm, Mal Fatra do 20 cm.

  • Horsk zchrann sluba

    13

    Prde vbec zima? Nadpriemerne tepl priebeh zimy so snehovou pokrvkou len vo vysokch polohch pokraoval alej. Poas prvch dvoch tdov janura prevldalo vemi premenliv poasie podmienen striedanm jednotlivch frontov. Vyskytli sa dve zrkov obdobia, prv intenzvnejie v doch okolo Troch krov (4. a 7. janura), kedy bola hranica sneenia cca od 800 m a pripadlo do 40 cm novho snehu. Druh sneenie bolo v doch od 11. do 13. janura, kedy od nadmorskej vky 1100 m pripadlo do 30 cm snehu. Spolu s tmto sneenm bol zaznamenan siln vietor so silou vchrice s nrazmi a 120 km/hod. Teplota vzduchu bola poas obdobia nadpriemern, najteplejm dom bol 10. janur. Vtedy izoterma 0C vystpila a k hranici 2800 mnm, ie aj v najvych polohch Tatier boli kladn teploty. Striedanie kladnej a zpornej teploty vzduchu malo pozitvny vplyv na sadanie a stabilizovanie snehovej pokrvky. Kritickmi boli len dni, kedy na vzniknut tvrd a zadovatel povrch nasneil nov sneh. Lavnov nebezpeenstvo bolo poas uplynulch dn v Tatrch mierne (2. stupe), vo Fatrch a Nzkych Tatrch prevane len mal (1. stupe). Svisl snehov pokrvka bola len od nadmorskej vky pribline 1300 m na severnch a 1500 m na junch stranch pohor. Celkov vka snehovej pokrvky dosahuje k 18.1.2007: Vysok Tatry 10 a 140 cm, Zpadn Tatry 10 a 60 cm, Nzke Tatry do 45 cm, Vek Fatra do 20 cm, Mal Fatra do 30 cm. Vraznejie sneenie na horch zaalo a od 24. janura.

    III.d Februr 2007 Na prelome mesiacov sa na hrebeoch hr vyskytoval brliv vietor v nrazoch cez 150 km/hod. Vo vych polohch boli hrny novho snehu cez 100 cm, miestami v Tatrch a 200 cm. Toto sneenie spolu s ochladenm sa vrazne prejavilo na lavnovej aktivite koncom janura a zaiatkom februra, kedy boli vo Vysokch Tatrch zaznamenan pomerne rozsiahle lavny. Podmienky na horolezeck a lyiarske try boli poas tohto obdobia silne obmedzen. Od 10. februra pokraovalo premenliv poasie so slabm sneenm a oteplenm, o sa prejavilo vskytom zkladovch lavn na trvnatch svahoch Fatier a Nzkych Tatier. Celkov vka snehu k 16.2.2007: Vysok Tatry 75 a 305 cm, Zpadn Tatry 50 a 170 cm, Nzke Tatry 55 a 160 cm, Vek Fatra 40 a 120 cm, Mal Fatra 20 a 105 cm. V nich a strednch polohch bol sneh vlhk a mokr, vo vysokch polohch such, na zveternch expozciach boli vytvoren menej stabiln snehov tvary. Snehov pokrvka bola nerovnomerne rozloen, najviac snehu sa nachdzalo na juhovchodnch svahoch, horsk chrbty a rebr boli miestami vyfkan do trvy a skl. Od 16. do 25. februra prevldalo na horch pomerne stabiln poasie, v doliach s nzkou oblanosou. Minimlne teploty sa pohybovali od -11 st. C maximlne do -2 st. C. Zrok v tomto obdob bolo minimum. Snehov pokrvka sadla, iastone spevnela, na severnch expozcich sa vyskytovali formy menej stabilnho hranatozrnnho snehu. Zlepili sa podmienky na lyiarske a iastone aj na horolezeck try, najm na junch boiach.

  • Stredisko lavnovej prevencie

    14

    III.e Marec 2007 Vraznejia zrkov innos sa na horch prejavila sneenm a silnm vetrom od konca februra do 5. marca. Vo vych polohch Tatier pripadlo v hrne od 45 cm do 60 cm, vo Fatrch do 30 cm novho snehu. Vplyvom vetra sa vytvrali na strmch svahoch mlo stabiln snehov utvary, o sa prejavilo v lavnovej aktivite. Pri oteplen od 6. marca padali vo vysokohorskom terne Tatier povrchov lavny z vlhkho snehu, v ostatnch pohoriach sme na trvnatch svahoch zaznamenali zkladov lavny. Celkov vka snehu k 8. marcu: Vysok Tatry: 70 a 360cm, Zpadn Tatry: 60 a 200 cm, Nzke Tatry: 55 a 190cm, Vek Fatra: 30 a 115cm, Mal Fatra: 15 a 110cm. V nich a strednch polohch Fatier bola snehov pokrva tvoren vlhkm a mokrm snehom. Vplyvom oteplenia nastal bytok snehovej pokrvky. V Tatrch nad hranicou 1200 m.n.m je najviac snehu na juhovchodnch boiach, svahoch a aboch. Horsk chrbty a rebr s vfkan miestami do trvy a skl, vo vych polohch s miestami pokryt nmrazou. Od 11. do 18. marca prevldalo na horch pomerne stabiln poasie bez zrok. Minimlne teploty sa pohybovali okolo -8 st. C., maximlne teploty vystupovali miestami vrazne nad 0 st. C. Vraznejia zrkov innos sa sa na horch prejavila od 19. do 25.marca. Sneenie bolo sprevdzan silnm vetrom a bolo vemi vlhko a hmlisto. Meteorologick zaujmavos - pri vchodnom prden sa na horch vyskytlo sneenie s pieskom z zie. Vo vych polohch Tatier pripadlo v hrne od 55 cm do 100 cm novho snehu, vplyvom vetra sa vytvrali na strmch svahoch mlo stabiln snehov utvary, o sa prejavilo v lavnovej aktivite. V strednch polohch boli zrky zmiean. Od 25. marca prevldalo znova stabilnejie poasie, s krtkym zhorenm 29. a 30. marca.

    III.f Aprl 2007 Od 1. do 3. aprla bolo na horch slneno, extrmne teploty ani zlomy poasia sa nevyskytli. Po miernom zhoren poasia (4. aprla bolo hmlisto a slab prehnky) od 5. do 10. aprla pokraovalo na horch stabiln poasie, s nonmi teplotami pod bodom mrazu. Prevldalo chladnejie severozpadn prdenie, cez de bolo na horch vinou slneno obas vo vych polohch fkal chladn vietor. Snehov pokrvka bola vinou stabilizovan, prevldali vhodn podmienky na portov aktivity na horch. Celkov vka snehu k 10. aprlu: Vysok Tatry 45 a 360cm, Zpadn Tatry 40 a 160cm, Nzke Tatry 40 a 205cm, Vek Fatra nesvisl snehov pokrvka a 50cm, Mal Fatra nesvisl snehov pokrvka a 50cm.

  • Horsk zchrann sluba

    15

    V nich a strednch polohch Fatier dolo k bytku snehovej pokrvky. T bola tvoren vlhkm a mokrm kaovitm firnom. V Tatrch nad hranicou 1500 mnm bol stle dostatok snehu, zrna je zmrznut firn, ktor v priebehu da odmkol, na severnch boiach vo vych polohch bol sneh such a premrznut, miestami sa vo vntri snehovej pokrvky vyskytovali formy hranatozrnnho snehu. Hrebeov polohy boli pokryt snehovmi prevejmi.

  • Stredisko lavnovej prevencie

    16

  • Horsk zchrann sluba

    17

  • Stredisko lavnovej prevencie

    18

  • Horsk zchrann sluba

    19

  • Stredisko lavnovej prevencie

    20

  • Horsk zchrann sluba

    21

  • Stredisko lavnovej prevencie

    22

  • Horsk zchrann sluba

    23

  • Stredisko lavnovej prevencie

    24

  • Horsk zchrann sluba

    25

  • Stredisko lavnovej prevencie

    26

  • Horsk zchrann sluba

    27

  • Stredisko lavnovej prevencie

    28

  • Horsk zchrann sluba

    29

    IV. Evidencia lavn Poas zimnej sezny 2006/2007 zaevidovalo Stredisko lavnovej prevencie a jednotliv oblastn stredisk Horskej zchrannej sluby vo vetkch slovenskch pohoriach 235 lavn.

    Prv vskyt lavn je viazan na obdobie prvho intenzvneho sneenia zaiatkom novembra. Lavny boli zaevidovan najm v doch 5. a 7. novembra 2006. Vo vych polohch prevldali lavny prachov, zo suchho snehu, v nich pohoriach na trvnatom podklade lavny zkladov. Po tomto obdob bol relatvny kud, o svis s vemi slabm zaiatkom zimy. Vraznejie sneenie a vskyt lavn zaznamenvame a posledn janurov tde (po 24. januri 2007) a zaiatkom februra. Zaevidovan boli lavny rznych typov a druhov. V tomto obdob sa stala aj lavnov tragdia pri ktorej zahynul skialpinista v lokalite Brna vo Vekej studenej doline (rozobran samostatne). al zven vskyt lavn bol v obdob 6. a 11. marca 2007 po vraznejom oteplen. Zaznamenali sme vie mnostvo zkladovch lavn na trvnatom podklade a povrchov mokr lavny vo Vysokch Tatrch. alie lavny boli zaznamenan v poslednej dekde marca (po sneen okolo 18. a 22. marca 2007). V aprli 2007 bol vskyt lavn zaznamenan takmer vlune len vo Vysokch Tatrch a to po oteplen v polovici tohto mesiaca. Prve vaka slabej a hlavne teplej zime, ktor bola v nich pohoriach krtka, bolo najviac lavn zaznamenanch vo Vysokch Tatrch (42%).

    Z pohadu orientcie svahov bolo najviac lavn zaznamenanch na vchodnch, alej juhovchodnch a na junch svahoch, o je porovnaten s dlhodobmi dajmi.

    expozcia poetnos %

    S 11 5 SSV 2 1 SV 27 11

    VSV 11 5 V 41 17

    VJV 8 3 JV 34 14 JJV 21 9

    J 35 15 JJZ 18 8 JZ 7 3

    ZJZ 0 0 Z 6 3

    ZSZ 1 0 SZ 5 2

    SSZ 5 2 bez

    urenia 3 1 suma 235 100

    Pohorie Poet lavn

    Vysok Tatry 98

    Belianske Tatry 20

    Zpadn Tatry 16

    Nzke Tatry 52

    Vek Fatra 20

    Mal Fatra 29

  • Stredisko lavnovej prevencie

    30

    Prehad evidovanch lavn, Vysok Tatry 2006/2007exp sklon prina sklzn kvalita vlhkos dka tvar typ

    od do odtrhu nnosu svahu odtrhu vzniku plocha snehu snehu od do zlomu drhy pohybu rka dka rka dka max 1 5.11.2006 6.11.2006 Mal Studen dolina MALY SVAH 71 V >40 samovone povrchov nov such abov prachov2 Mal Studen dolina ZLTA STENA 72 2100 1750 V >40 samovone iarov mkk povrchov nov such plon prachov 500 150 200 3 1,53 Mal Studen dolina ZADNY LADOVY STIT 46 2400 2200 JJV >40 samovone mkk povrchov nov+star such 1 1,5 100 plon teca 100 400 120 60 0,5 14 Skalnat dolina FRANCUZKA MULDA 39 2000 1800 V 35-40 samovone iarov povrchov star such 0,2 1 200 plon teca 300 80 50 25 Mal Studen dolina ZLTA STENA 72 2100 1650 V >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 150 abov prachov 100 600 350 200 3 1,56 Vek Studen dolina ZBOJNICKY CHRBAT 59 1810 1760 SV >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 30 30 10 plon teca 10 100 10 30 1 0,57 23.1.2007 25.1.2007 Skalnat dolina CMITER 30 2250 1980 JJV >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 0,5 0,7 80 plo+ab prachov8 Skalnat dolina LOMNICKE SEDLO 38 2190 2080 VJV 30-35 odstrelom iarov mkk povrchov nov such 0,1 0,4 70 plon prachov 150 25 80 0,8 0,5

    9 24.1.2007 25.1.2007 Mengusovsk dolinaPATRIA (Sedlo nad Skokom) 237 B 2100 1500 VJV >40 samovone povrchov such abov prachov 1100 150

    10 Vek Studen dolina BRANA 132 1800 1685 SV >40 lovekom iarov povrchov nov such 100 plon prachov 100 200 100 80 3 2 1 strh, zasyp, mtvy11 Vek Studen dolina BRANA 132 1800 1700 SV >40 lovekom iarov mkk povrchov nov such 30 plon teca 100 30 80 2 2 strhnut12 Skalnat dolina LOMNICKE SEDLO 38 2150 1750 V 35-40 ratrakom iarov mkk povrch+zkl nov+star such 2 3 300 plon prachov 250 1100 200 700 4,5 313 1.2.2007 2.2.2007 Vek Studen dolina DIVA KOTLINA 60 2350 2200 JV >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 1,5 50 plon prach+te 30014 1.2.2007 2.2.2007 Skalnat dolina HUNCOVSKY STIT 14 2000 1500 JV 35-40 samovone iarov povrchov nov such 2 3 400 plon prachov 400 1100 600 500 5 215 1.2.2007 2.2.2007 Skalnat dolina HUNCOVSKY STIT 16 2000 1500 JV 35-40 samovone iarov povrchov nov such 2 3 400 plon prachov 400 1100 600 500 5 216 1.2.2007 2.2.2007 Skalnat dolina HUNCOVSKY STIT 15 2000 1500 JV 35-40 samovone iarov povrchov nov such 2 3 400 plon prachov 400 1100 600 500 5 217 1.2.2007 2.2.2007 Skalnat dolina LIEVIKOVY KOTOL 33 2250 1900 JV >40 samovone iarov povrchov nov such 2 3 250 abov prachov 100 85018 1.2.2007 2.2.2007 Skalnat dolina CMITER 30 2250 1900 JV >40 samovone iarov povrchov nov such 2 3 250 abov prachov 100 85019 1.2.2007 2.2.2007 Velick dolina GRLACHOVSKA HORA 56 2000 1600 JV 35-40 samovone iarov tvrd doska povrchov nov such 2 3 600 plon prach+te20 1.2.2007 2.2.2007 Velick dolina GERLACHOVSKA HORA 57 2000 1600 JV 35-40 samovone iarov tvrd doska povrchov nov such 2 3 600 plon prach+te21 1.2.2007 2.2.2007 Velick dolina CERTOV CHRBAT 58 2000 1600 JV 35-40 samovone iarov tvrd doska povrchov nov such 2 3 600 plon prach+te22 1.2.2007 2.2.2007 Velick dolina VECNY DAZD 8 1850 1670 J >40 samovone iarov mkk 2,5 500 plon prachov 350 200 150 423 1.2.2007 2.2.2007 Velick dolina VECNY DAZD 7 1850 1670 J >40 samovone iarov mkk 2,5 500 plon prachov 350 200 150 424 1.2.2007 2.2.2007 Velick dolina GRANATOVE VEZE 5 1850 1670 J >40 samovone iarov mkk 2,5 500 plon prachov 350 200 150 425 1.2.2007 2.2.2007 Velick dolina CERTOV CHRBAT 54 1850 1670 J >40 samovone iarov mkk 2,5 500 plon prachov 350 200 150 426 1.2.2007 2.2.2007 Velick dolina VELICKE PLESO 46 1850 1670 J >40 samovone iarov mkk 2,5 500 plon prachov 350 200 150 427 Mal Studen dolina LADOVY STIT 47 V >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 4 200 plon 800 200 350 428 Mal Studen dolina LADOVA STRBINA 48 V >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 4 200 plon 800 200 350 429 Furkotsk dolina SEDIELKO 48 A 2000 1850 VSV >40 samovone iarov povrchov nov such abov prachov 40030 3.2.2007 4.2.2007 Skalnat dolina LOMNICKY STIT 36 2250 V 35-40 samovone povrchov nov such 1 150 abov prachov31 Dol. Kemar. Bielej vody HREBEN KOPINIAKOV 48 2250 JV >40 samovone povrchov nov such 1 150 abov prachov32 Mal Studen dolina MALY SVAH 70 2000 1675 J >40 samovone iarov povrchov nov such 100 plon prachov 50033 Mal Studen dolina MALA STUDENA DOLINA 79 2100 1650 V >40 samovone iarov povrchov nov such 100 abov prachov 25 600 150 200 3 1,534 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 76 2100 1650 V >40 samovone iarov povrchov nov such 100 abov prachov 25 600 150 200 3 1,535 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 75 2100 1650 JV >40 samovone iarov povrchov nov such 100 abov prachov 20 700 3 1,536 Mal Studen dolina MALA STUDENA DOLINA 79 2100 1650 JV >40 samovone iarov povrchov nov such 100 abov prachov 20 700 3 1,537 Mal Studen dolina LOMNICKY STIT 20 2300 1650 JJZ >40 samovone povrchov nov such 20 1000 300 4 238 Mal Studen dolina Filmrsky ab 17 2100 1675 JZ >40 samovone iarov povrchov nov such abov prachov 30 650 80 200 2 1,539 Mal Studen dolina MALY SVAH 71 2100 1650 V >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 150 abov prachov 100 600 350 200 3 1,540 Mal Studen dolina VELKY SVAH 73 2100 1650 V >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 150 abov prachov 100 600 350 200 3 1,541 Mal Studen dolina ZLTA STENA 72 2100 1650 V >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 150 abov prachov 100 600 350 200 3 1,542 6.2.2007 7.2.2007 Dol. Kemar. Bielej vody KOLOVE SEDLO 33 2100 JV >40 samovone iarov povrchov nov such plon43 6.2.2007 7.2.2007 Dol. Kemar. Bielej vody JAHNACI STIT 32 2100 JV >40 samovone iarov povrchov nov such plon44 6.2.2007 7.2.2007 Dol. Kemar. Bielej vody JAHNACI STIT 31 2100 JV >40 samovone iarov povrchov nov such plon45 6.2.2007 7.2.2007 Dol. Kemar. Bielej vody KOLOVE SEDLO 34 2100 JV >40 samovone iarov povrchov nov such plon46 9.2.2007 10.2.2007 Dol. Kemar. Bielej vody CERVENE SEDLO 52 2260 JV >40 samovone iarov povrchov abov47 Vek Studen dolina SLAVKOVSKY STIT 116 A 2200 1400 SV >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 50 abov prachov 10 1000 200 200 2 148 Vek Studen dolina SLAVKOVSKY NOS 118 A 2200 1400 SV >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 50 abov prachov 10 1000 200 200 2 149 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 89 1700 1650 VSV >40 lovekom iarov povrchov nov such 0,1 20 plon prachov 200 30 20 0,5 1 strhnut50 Mal Studen dolina Filmrsky ab 17 1800 1750 JZ >40 lovekom iarov povrchov nov such 0,1 20 abov prachov 20 200 20 30 0,5 1 ohrozen, strhnut51 Mal Studen dolina MALY SVAH 70 1850 1800 JV >40 lovekom iarov mkk povrchov nov such 0,2 20 abov 150 20 30 1 1 ohrozen, strhnut52 Mal Studen dolina SPISSKY STIT 34 2350 2200 J >40 lovekom povrchov nov such 0,1 10 abov prachov 5 200 10 20 0,5 1 ohrozen53 Vek Studen dolina BRANA 132 1850 1700 VJV >40 samovone iarov mkk povrchov such 0,3 20 plon prachov 20 100 30 40 1 0,554 Velick dolina VECNY DAZD 9 2100 1850 JJZ >40 samovone iarov povrchov such 50 abov prachov 450 40 50 155 Mal Studen dolina SNEHOVY STIT 45 2300 2100 J >40 lovekom iarov mkk povrchov vlhk 1 40 plon teca 40 300 80 50 1,5 1,5 3 ohrozen

    drha lavny nnos hrbka nnosuohrozenie

    vkaforma odtrhu

    hrbka zlomu

    13.11.2006

    IDvskyt slo

    svahudolina lokalita

    24.1.200723.1.2007

    23.12.200621.12.2006

    31.1.200727.1.200727.1.2007

    25.1.2007

    2.2.2007

    5.2.20075.2.20075.2.20075.2.20075.2.20075.2.20075.2.20075.2.20075.2.2007

    13.2.200713.2.2007

    2.2.20072.2.2007

    5.2.20074.2.2007

    17.2.200717.2.200717.2.200717.2.2007

    6.3.20075.3.2007

    23.2.2007

  • Horsk zchrann sluba

    31

    exp sklon prina sklzn kvalita vlhkos dka tvar typod do odtrhu nnosu svahu odtrhu vzniku plocha snehu snehu od do zlomu drhy pohybu rka dka rka dka max

    56 Vek Studen dolina Prostred. hrebe - Brnika 12 2150 1560 JZ >40 samovone bod+iar povrchov mokr 0,5 15 abov teca 20 750 150 100 1 0,557 6.3.2007 7.3.2007 Vek Studen dolina SLAVKOVSKY NOS 117 1950 1450 SV >40 samovone bod+iar povrchov nov+star mokr 0,5 25 abov teca 10 630 50 80 2 1,558 12.3.2007 13.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody JASTRABIA VEZA 41 2000 JJV >40 samovone bodov abov59 Dol. Kemar. Bielej vody CERVENE SEDLO 52 2300 JV >40 samovone iarov abov60 Dol. Kemar. Bielej vody KOLOVY STIT 51 2300 JV >40 samovone iarov abov61 12.3.2007 13.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody HREBEN KOPINIAKOV 48 2200 JJV >40 samovone bodov povrchov abov62 12.3.2007 13.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody JAHNACI STIT 32 2100 JV >40 samovone iarov povrchov nov63 Vek Studen dolina SLAVKOVSKY STIT 113 2200 1475 SV >40 samovone iarov mkk povrchov nov vlhk abov teca 10 1000 85 300 5 364 Vek Studen dolina SLAVKOVSKY STIT 116 2250 1450 SV >40 samovone iarov mkk povrchov nov vlhk abov teca 10 1000 30 50 3 265 23.3.2007 24.3.2007 Mal Studen dolina LOMNICKY HREBEN 9 1900 1600 JZ samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 10 plo+ab teca 10 400 15 30 4 266 Skalnat dolina CMITER 30 2400 2000 JJV >40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,5 200 plon teca 100 600 150 100 3 367 Skalnat dolina LIEVIKOVY KOTOL 33 2400 2000 JJV >40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,5 200 plon teca 100 600 150 100 3 368 23.3.2007 26.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody CIERNY STIT 66 2250 2150 SV 35-40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 400 plon teca 350 200 400 100 1,5 0,769 23.3.2007 26.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody BARANIE ROHY 72 2250 2150 SV 35-40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 400 plon teca 350 200 400 100 1,5 0,770 23.3.2007 26.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody BARANIE ROHY 69 2250 2150 SV 35-40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 400 plon teca 350 200 400 100 1,5 0,771 23.3.2007 26.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody CIERNY STIT 65 2250 2150 SV 35-40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 400 plon teca 350 200 400 100 1,5 0,772 23.3.2007 26.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody BARANIE ROHY 68 2250 2150 SV 35-40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 400 plon teca 350 200 400 100 1,5 0,773 23.3.2007 26.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody BARANIE ROHY 70 2250 2150 SV 35-40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 400 plon teca 350 200 400 100 1,5 0,774 23.3.2007 26.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody VELKA ZMRZLA-KOTOL 67 2250 2150 SV 35-40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 400 plon teca 350 200 400 100 1,5 0,775 23.3.2007 26.3.2007 Dol. Kemar. Bielej vody BARANIE ROHY 71 2250 2150 SV 35-40 samovone iarov mkk povrchov nov mokr 0,4 400 plon teca 350 200 400 100 1,5 0,776 Velick dolina Krmrov ab 38 C 2450 1900 SV >40 samovone iarov mkk povrchov nov+star vlhk 15 abov teca 10 800 30 100 8 477 Dol. Kemar. Bielej vody H ZERUCHOVYCH V 27 1950 J >40 samovone povrchov nov abov78 30.3.2007 31.3.2007 Belansk potok KRIVANSKA PRIEHYBA 3 JZ samovone iarov povrchov nov+star mokr abov teca79 30.3.2007 31.3.2007 Belansk potok KRIVANSKA PRIEHYBA 2 E 1850 1400 JZ 35-40 samovone iarov povrchov nov+star mokr abov teca 15 1150 15 600 4 280 Dol. Kemar. Bielej vody KOLOVY STIT 51 2200 V >40 samovone povrchov mokr81 Dol. Kemar. Bielej vody CIERNY STIT 65 2300 J >40 samovone nov mokr abov82 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 92 1750 V >40 samovone nov mokr abov83 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 91 1750 V >40 samovone nov mokr abov84 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 89 1750 V >40 samovone nov mokr abov85 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 87 1750 V >40 samovone nov mokr abov86 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 93 1750 V >40 samovone nov mokr abov87 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 86 1750 V >40 samovone nov mokr abov88 Bielovodsk dolina KACIA DOLINA KOTOL 144 S 35-40 lovekom iarov povrchov nov plon 3 ohrozen, strhnut89 Bielovodsk dolina SEDLO VAHA 86 2100 1900 SV >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 0,3 40 plon teca 40 400 60 100 1 190 Mengusovsk dolina TUPA 13 2200 1800 SSZ >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 0,3 10 abov teca 10 500 20 30 2 191 Mengusovsk dolina TUPA 15 2200 1800 SSZ >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 0,3 10 abov teca 10 500 20 30 2 192 Mengusovsk dolina TUPA 19 2200 1800 SSZ >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 0,3 10 abov teca 10 500 20 30 2 193 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 87 1750 V >40 samovone nov mokr abov94 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 89 1750 V >40 samovone nov mokr abov95 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 91 1750 V >40 samovone nov mokr abov96 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 92 1750 V >40 samovone nov mokr abov97 11.4.2007 12.4.2007 Mal Studen dolina PROSTREDNY HREBEN 93 1750 V >40 samovone nov mokr abov98 1.4.2007 13.4.2007 Kprov dolina FURKOTSKY STIT 48 2250 2200 SZ >40 samovone iarov mkk povrchov nov such 0,3 0,4 50 plon teca 10 120 15 50 0,7 0,5

    24.3.2007

    12.4.2007

    12.4.200712.4.200712.4.200712.4.2007

    6.3.2007

    14.4.200712.4.2007

    13.3.200713.3.2007

    23.3.200723.3.2007

    23.3.200723.3.2007

    31.3.2007

    slo vkaforma odtrhu

    hrbka zlomusvahuID

    vskytdolina lokalita

    drha lavny nnos hrbka nnosuohrozenie

  • Stredisko lavnovej prevencie

    32

    Prehad evidovanch lavn, Belianske Tatry 2006/2007 exp sklon prina sklzn kvalita vlhkos dka tvar typ

    od do odtrhu nnosu svahu odtrhu vzniku plocha snehu snehu od do zlomu drhy pohybu rka dka rka dka max 1 6.11.2006 7.11.2006 ZADNE MEDODOLY ZDIARSKA VIDLA-PR.ZL 12 1720 JJZ 35-40 samovone zkladov nov+star vlhk plon2 6.11.2006 7.11.2006 ZADNE MEDODOLY HAVRAN-SIROKY ZLAB 16 A 1900 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr3 6.11.2006 7.11.2006 ZADNE MEDODOLY HAVRAN-SIROKY ZLAB 16 B 1900 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr4 6.11.2006 7.11.2006 ZADNE MEDODOLY HAVRAN-SIROKY ZLAB 16 C 1900 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr5 6.11.2006 7.11.2006 ZADNE MEDODOLY HAVRAN-SIROKY ZLAB 16 D 1900 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr6 6.11.2006 7.11.2006 ZADNE MEDODOLY HAVRAN-SIROKY ZLAB 16 E 1900 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr7 6.11.2006 7.11.2006 ZADNE MEDODOLY SKORUSI UPLAZ 17 1900 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr8 6.11.2006 7.11.2006 ZADNE MEDODOLY VYSNE RADY-JANOVKY 18 1900 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr9 6.11.2006 7.11.2006 STEFANSKY ZLAB VYSNE RADY 2 A 1860 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr

    10 14.11.2006 15.11.2006 BIELA VODA STREDNE JATKY 5 B 1850 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr11 14.11.2006 15.11.2006 BIELA VODA STREDNE JATKY 6 A 1850 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr12 14.11.2006 15.11.2006 BIELA VODA STREDNE JATKY 7 A 1850 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr13 14.11.2006 15.11.2006 BIELA VODA ZADNE JATKY 8 1850 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr14 14.11.2006 15.11.2006 BIELA VODA ZADNE JATKY 10 1850 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr15 14.11.2006 16.11.2006 BELANSKY POTOK HAVRAN 4 1950 1500 VSV 35-40 samovone iarov mkk doska zkladov star mokr 1 2 100 abov teca 700 50 200 4 216 14.11.2006 16.11.2006 BELANSKY POTOK HAVRAN 5 1950 1500 VSV 35-40 samovone iarov mkk doska zkladov star mokr 1 2 100 abov teca 700 50 200 4 217 14.11.2006 16.11.2006 BELANSKY POTOK HAVRAN 7 1950 1500 VSV 35-40 samovone iarov mkk doska zkladov star mokr 1 2 100 abov teca 700 50 200 4 218 14.11.2006 16.11.2006 BELANSKY POTOK HAVRAN 8 2000 1700 VSV >40 samovone iarov mkk doska zkladov star mokr 1 1,5 65 plon teca 400 30 15019 25.3.2007 26.3.2007 BIELA VODA HLUPY VRCH 11 1950 JV 35-40 samovone iarov povrchov nov20 BIELA VODA HLUPY VRCH 12 1950 JV 30-35 samovone iarov zkladov nov+star mokr 1 200

    lokalita ohrozeniesvahuhrbka zlomu drha lavny nnoshrbka nnosuslo vka

    forma odtrhu

    1.4.2007

    IDvskyt

    dolina

  • Horsk zchrann sluba

    33

    Prehad evidovanch lavn, Zpadn Tatry 2006/2007 exp sklon prina sklzn kvalita vlhkos dka tvar typ

    od do odtrhu nnosu svahu odtrhu vzniku plocha snehu snehu od do zlomu drhy pohybu rka dka rka dka max 1 5.11.2006 6.11.2006 ZIARSKA PRISLOP-CENTR.ZLAB 54 D 1775 1225 JJV 35-40 samovone iarov makk doska povrch+zkl nov such 0,5 0,8 100 abov prachov 30 1200 35 500 3 22 5.11.2006 6.11.2006 TEPLY ZLAB OSOBITA 2 samovone3 14.11.2006 15.11.2006 ZIARSKA PRISLOP-KRASNO 52 1500 1400 JV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 0,7 50 plon teca 150 50 50 1,5 14 14.11.2006 15.11.2006 ZIARSKA PRISLOP-CENTR.ZLAB 54 D 1550 1300 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 0,7 50 abov teca 300 30 150 2 15 ROHACSKA TRI KOPY-SMUT.SEDLO 39 1950 1800 SV >40 lovekom iarov tvrd doska povrchov nov such 0,4 10 plon teca 10 300 28 10 4 2,5 1 ohrozen, strhnut6 ROHACSKA SALATINSKY VRCH 8 1815 1630 S >40 samovone iarov makk doska povrchov nov mokr 0,2 6 abov teca 6 320 20 320 1 0,57 ZIARSKA POD BARANCOM-KOTOL 23 F 1725 1650 ZSZ 35-40 lovekom iarov makk doska povrchov star mokr 0,5 1,5 100 plon teca 100 160 100 50 1,5 1 2 ohrozen8 ZIARSKA SMREK 24 A 1800 1500 Z 35-40 samovone iarov makk doska povrchov star mokr 0,3 120 plo+ab teca 50 600 80 100 8 49 ZIARSKA POD BARANCOM-KOTOL 23 E 1850 1600 SZ 35-40 samovone iarov makk doska povrchov star mokr 0,5 80 plo+ab teca 15 500 50 150 3 2 2 ohrozen

    10 ZIARSKA POD BARANCOM-KOTOL 23 D 1850 1600 SZ 35-40 samovone iarov makk doska povrchov star mokr 0,5 100 plo+ab teca 20 550 80 150 3 2 2 ohrozen11 ZIARSKA NOHAVICE 31 1900 1850 JV >40 samovone bodov povrchov nov mokr 30 100 30 40 1 0,512 JAMNICKA OSTREDOK 8 D 1950 1145 Z 35-40 samovone iarov povrchov nov mokr 0,5 100 abov teca 10 1300 20 20 2,5 113 ZIARSKA POD VELKYM VRCHOM 14 A 1275 Z >40 samovone iarov povrchov nov+star mokr abov teca 20 30 2 1,514 7.3.2007 8.3.2007 ZIARSKA PRISLOP-KRASNO 53 1500 1350 J 35-40 samovone iarov zkladov nov+star mokr 1 50 plon teca 30 300 40 80 2,5 1,515 10.3.2007 13.3.2007 ROHACSKA VOLOVEC 43 1800 1550 Z >40 samovone bodov povrchov nov vlhk abov teca 500 100 1 116 ZIARSKA POD BARANCOM-KOTOL 23 F 1750 1575 SZ 35-40 samovone iarov povrchov star mokr 50 abov teca 70 100 2 1

    IDvskyt

    dolina lokalitaslo vka

    forma odtrhuhrbka zlomu

    svahudrha lavny nnos hrbka nnosu

    ohrozenie

    2.1.2007

    7.3.2007

    7.3.20077.3.20077.3.2007

    7.3.2007

    24.3.2007

    7.3.20077.3.20077.1.2007

  • Stredisko lavnovej prevencie

    34

    Prehad evidovanch lavn, Nzke Tatry, 2006/2007 exp sklon prina sklzn kvalita vlhkos dka tvar typ

    od do odtrhu nnosu svahu odtrhu vzniku plocha snehu snehu od do zlomu drhy pohybu rka dka rka dka max 1 6.11.2006 7.11.2006 DEMANOVSKA SINA 3 1375 1250 JJV 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,3 30 abov teca 20 130 20 50 1 0,52 6.11.2006 7.11.2006 DEMANOVSKA SINA 4 1380 1260 JJV 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,3 40 abov teca 30 180 25 60 1 0,53 DEMANOVSKA SINA 4 1500 1125 JJV 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,4 120 plo+ab teca 60 550 60 250 2,5 1,84 DEMANOVSKA SINA 3 1525 1125 JJV 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,4 120 plo+ab teca 60 600 60 250 2,5 1,85 DEMANOVSKA PUSTIE 70 1435 1275 J 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,3 60 plo+ab teca 35 250 40 130 1,5 16 DEMANOVSKA MACHNATO 69 A 1375 1275 J 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,3 45 plo+ab teca 30 150 30 80 2 1,37 DEMANOVSKA MACHNATO 68 AB 1425 1300 J 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,3 55 plo+ab teca 30 180 30 100 2 1,38 30.1.2007 1.2.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 48 A 1820 1700 JV samovone iarov makk doska povrchov nov such 0,4 70 abov prachov 50 250 60 130 1,7 1,39 31.1.2007 1.2.2007 DEMANOVSKA KOBYLA 16 B 1800 1550 V 35-40 samovone iarov makk doska povrchov nov such 0,5 100 abov prachov 60 600 60 250 3,5 2,3

    10 4.2.2007 5.2.2007 DEMANOVSKA SINA 3 1325 1275 J 35-40 samovone iarov zkladov vlhk 0,3 30 plon teca 30 130 30 30 1 0,811 4.2.2007 5.2.2007 DEMANOVSKA SINA 3 1225 1175 J 35-40 samovone iarov zkladov vlhk 0,3 30 plon teca 30 100 25 30 1 0,812 DEMANOVSKA SINA 3 1350 1100 JJV 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,5 70 abov teca 50 480 50 200 2,3 1,813 DEMANOVSKA PUSTIE 70 1450 1300 J 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,4 40 abov teca 30 250 30 100 1,5 114 10.2.2007 11.2.2007 DEMANOVSKA SINA 4 1400 1200 JJV 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,6 80 plo+ab teca 55 350 60 150 2 1,715 20.2.2007 22.2.2007 DEMANOVSKA MACHNATO 69 A 1375 1300 J 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,3 50 abov teca 35 150 45 85 1,5 116 20.2.2007 22.2.2007 DEMANOVSKA MACHNATO 68 B 1400 1275 J 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,4 60 abov teca 35 200 50 90 2 1,317 20.2.2007 22.2.2007 DEMANOVSKA SINA 4 1475 1200 JJV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 0,5 85 plo+ab teca 60 480 60 180 2,5 1,818 3.3.2007 4.3.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 52 1625 1525 Z >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,2 50 abov teca 30 150 50 50 0,8 0,519 9.3.2007 11.3.2007 STIAVNICKA ROVIENKY-KUMSTOVA 3 B 1500 1100 JJZ 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 0,8 150 plo+ab teca 40 950 50 380 3,5 2,820 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA VYCH.DERESSKY KOTOL 30 1950 1750 S >40 samovone iarov povrchov nov vlhk 0,1 0,3 30 abov teca 10 260 30 130 1,5 1,321 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA VYCH.DERESSKY KOTOL 31 1975 1775 S >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 0,3 20 abov teca 10 230 25 130 1,5 0,822 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA ZADNIE POD POLANOU 17 1825 1715 VSV >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 0,2 20 abov teca 12 150 15 70 1 0,623 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA VYCH.DERESSKY KOTOL 28 1825 1700 SV >40 samovone bodov povrchov nov vlhk 0,1 0,2 5 abov teca 5 170 15 80 1 0,724 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA VYCH.DERESSKY KOTOL 29 1900 1750 VSV >40 samovone bodov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 0,2 10 abov teca 10 180 15 100 1,3 0,825 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 47 1770 1675 J 35-40 samovone bodov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 abov teca 5 90 10 30 0,8 0,526 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 48 1750 1625 JV 35-40 samovone bodov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 abov teca 7 100 12 50 0,8 0,527 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 49 1850 1675 SV >40 samovone bodov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 abov teca 10 160 20 60 1,3 128 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 50 1950 1700 S >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 0,2 15 abov teca 15 170 20 70 1,5 1,329 9.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 51 1885 1700 S >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 0,2 15 abov teca 15 160 15 60 1,3 130 10.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA HLBOKO 13 1825 1675 VSV 35-40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,2 25 abov teca 15 280 25 100 1,3 0,831 10.3.2007 11.3.2007 DEMANOVSKA HLBOKO 12 1800 1650 VSV 35-40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,2 30 abov teca 15 280 25 100 1,5 0,832 10.3.2007 11.3.2007 JANSKA BYSTRA 20 1775 1650 V 35-40 samovone bodov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 abov teca 10 150 15 50 1 0,733 10.3.2007 11.3.2007 JANSKA BYSTRA 21 1800 1650 SV >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 0,2 abov teca 20 200 25 85 1,8 1,334 10.3.2007 11.3.2007 JANSKA BYSTRA 21 1800 1725 SV >40 samovone bodov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 abov teca 5 100 5 30 0,8 0,535 10.3.2007 11.3.2007 JANSKA BYSTRA 21 1825 1750 SV >40 samovone bodov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 abov teca 7 150 7 60 1,3 0,836 10.3.2007 11.3.2007 JANSKA BYSTRA 22 1885 1725 S >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 0,2 20 abov teca 20 280 25 100 1,8 1,537 10.3.2007 11.3.2007 JANSKA BYSTRA 22 1900 1700 S >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,2 25 abov teca 25 350 30 150 2,5 1,538 10.3.2007 11.3.2007 STIAVNICKA KUMSTOVA-TROJICA 12 A 1525 1325 JJV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 0,5 40 abov teca 30 300 30 130 1,8 1,339 10.3.2007 11.3.2007 STIAVNICKA KUMSTOVA-TROJICA 12 B 1510 1350 VJV 35-40 samovone zkladov mokr 0,5 30 abov teca 25 280 25 130 1,8 1,340 10.3.2007 11.3.2007 MLYNNA VELKY GAPEL 24 1525 1225 J 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,6 50 abov teca 40 550 35 230 2,5 1,741 10.3.2007 11.3.2007 MLYNNA KRALICKA 15 1475 1200 J 35-40 samovone iarov zkladov mokr 0,7 70 abov teca 50 430 50 150 2,5 1,742 10.3.2007 11.3.2007 VAJSKOVA SKALKA 36 1825 1750 SV >40 samovone iarov makk doska povrchov vlhk 0,2 80 plon teca 160 200 180 80 1,5 143 11.3.2007 12.3.2007 BYSTRA TRANGOSKA 17 1825 1550 J 35-40 samovone bodov povrchov nov mokr 0,1 1 abov teca 10 300 30 120 1,5 144 11.3.2007 12.3.2007 BYSTRA TRANGOSKA 18 1800 1550 J 35-40 samovone bodov povrchov nov mokr 0,1 3 abov teca 10 400 30 150 1,5 145 11.3.2007 12.3.2007 BYSTRA TRANGOSKA 19 1750 1575 J 35-40 samovone bodov povrchov nov mokr 0,1 3 abov teca 10 350 30 130 1,5 146 DEMANOVSKA VYCH.DERESSKY KOTOL 29 1975 1725 SSV >40 lovekom iarov makk doska povrchov nov vlhk 0,1 0,3 25 abov teca 5 250 30 150 1,3 0,8 2 ohrozen47 23.3.2007 28.3.2007 LUPCIANSKA DURKOVA 20 BCD 1675 1201 S 35-40 samovone iarov makk doska povrchov nov mokr 0,5 1,3 150 abov teca 60 1200 50 800 5,5 3,548 23.3.2007 28.3.2007 LUPCIANSKA DURKOVA 21 1675 1350 SSZ 35-40 samovone iarov makk doska povrchov star mokr 0,3 0,7 80 abov teca 50 550 50 250 3,5 2,549 23.3.2007 31.3.2007 JASENSKA LATIBORSKA HOLA 18 1575 1250 JJV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 1,3 130 abov teca 50 850 50 500 3 250 24.3.2007 25.3.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 50 1700 1600 S 30-35 samovone iarov makk doska povrchov nov such 0,4 60 plon teca 60 30 1,3 151 24.3.2007 26.3.2007 DEMANOVSKA LUKOVA 53 1575 1475 Z >40 samovone bodov povrchov nov mokr 0,1 abov teca 15 130 35 70 1 0,852 26.3.2007 30.3.2007 KRIZIANKA VELKA DOLINA 10 1925 1725 SSV >40 samovone iarov makk doska povrchov nov such 0,3 40 abov prachov 35 250 35 110 1,8 1,3

    IDvskyt

    dolina lokalitaslo vka

    forma odtrhuhrbka zlomu

    svahudrha lavny nnos hrbka nnosu

    ohrozenie

    12.3.2007

    11.2.200711.2.2007

    14.11.200614.11.200614.11.200614.11.200614.11.2006

  • Horsk zchrann sluba

    35

    Prehad evidovanch lavn, Vek Fatra 2006/2007 exp sklon prina sklzn kvalita vlhkos dka tvar typ

    od do odtrhu nnosu svahu odtrhu vzniku plocha snehu snehu od do zlomu drhy pohybu rka dka rka dka max 1 31.1.2007 4.2.2007 VELKA RAKYTOVA MAGURY 5 1310 VJV 35-40 samovone iarov zkladov nov+star mokr 60 teca2 1.2.2007 7.2.2007 TURECKA KOSTIALOVEC 11 7701 V 30-35 samovone povrchov nov such abov prachov 6 183 1.3.2007 4.3.2007 SKALNA DOLINA STROSY 3 1340 JV 30-35 samovone iarov zkladov nov+star mokr 40 abov teca 104 1.3.2007 5.3.2007 SUCHA DOLINA PUSTOLOVCIE 3 1270 1110 J 30-35 samovone iarov povrch+zkl nov+star mokr 50 abov teca 15 2005 4.3.2007 5.3.2007 STAROHORSKA ZVOLEN 1 1370 1330 JJV >40 samovone iarov makk doska povrchov nov mokr 0,1 0,5 200 plon teca 70 150 20 1 0,56 4.3.2007 5.3.2007 VELKA RAKYTOVA RAKYTOV 3 1420 J 35-40 samovone iarov zkladov nov+star mokr 35 abov teca 107 4.3.2007 8.3.2007 SUCHA DOLINA PUSTOLOVCIE STRAPEC 4 A 1520 1350 VJV >40 samovone iarov makk doska povrchov nov vlhk plon teca 320 80 1808 6.3.2007 7.3.2007 TURECKA KOMARIKOVA 12 1215 V samovone iarov zkladov nov+star mokr 50 abov teca 109 6.3.2007 7.3.2007 BYSTRICKA DOLIA pri vleku 15 1340 1300 J 25-30 samovone iarov zkladov star mokr plon teca

    10 7.3.2007 8.3.2007 TURECKA HARMANECKA 9 B 1270 1210 V 30-35 samovone iarov zkladov star mokr 40 plon teca 90 80 4011 TURECKA KOSTIALOVEC 11 1110 VJV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 15 abov teca12 7.3.2007 9.3.2007 TURECKA VELKA RAMZINA 6 F 1250 1060 JV 30-35 samovone iarov zkladov star mokr 20 abov teca 10 300 15 20013 7.3.2007 9.3.2007 TURECKA VELKA RAMZINA 6 C 1440 1075 JJV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 1 1,5 150 abov teca 10 800 12 60014 7.3.2007 9.3.2007 TURECKA VELKA RAMZINA 6 D 1350 1090 JV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 25 abov teca 7 500 10 40015 7.3.2007 10.3.2007 SUCHA DOLINA KONSKE 10 1510 1100 V >40 samovone iarov makk doska povrchov star mokr 0,5 1 400 plo+ab teca 10 980 50 80016 7.3.2007 11.3.2007 RYBO -DOLINA STROSY V UPLAZOCH 4 B 1350 1230 JV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 30 abov teca 20 200 20 12017 11.3.2007 12.3.2007 TURECKA VELKA RAMZINA 6 C 1500 1200 JJV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 1 2 20 abov teca 8 540 10 25018 TURECKA KOSTIALOVEC 11 1050 VSV 30-35 samovone iarov zkladov star mokr abov teca19 27.3.2007 3.4.2007 SUCHA DOLINA PUSTOLOVCIE STRAPEC 4 B 1520 1250 V >40 samovone iarov zkladov star mokr 100 abov teca 30 500 50 35020 27.3.2007 10.4.2007 SUCHA DOLINA PUSTOLOVCIE STRAPEC 4 A 1500 JV 35-40 samovone iarov zkladov star mokr 200

    hrbka nnosuohrozeniesvahu forma odtrhu

    hrbka zlomu drha lavny nnosdolina lokalita

    slo vka

    8.3.2007

    12.3.2007

    IDvskyt

  • Stredisko lavnovej prevencie

    36

    Prehad evidovanch lavn, Mal Fatra 2006/2007 exp sklon prina sklzn kvalita vlhkos dka tvar typ

    od do odtrhu nnosu svahu odtrhu vzniku plocha snehu snehu od do zlomu drhy pohybu rka dka rka dka max 1 TIZINA OSNICA 2 1275 1050 V samovone iarov zkladov star mokr 0,5 30 abov teca 30 400 20 1502 BYSTRICKA STOH 11 1500 1150 samovone iarov zkladov star mokr 1 50 abov teca 40 500 40 200 33 VRATNA KREMINA 11 1275 850 SV samovone iarov zkladov star mokr 0,7 40 abov teca 30 7504 HOSKORA SUCHY-PEKELNA DOLINA 1 1350 1250 JZ samovone iarov zkladov star mokr 0,6 80 abov teca 40 300 20 1205 VRATNA ROZSUTEC 52 1490 1340 J samovone iarov zkladov star mokr 0,6 80 abov teca 40 500 40 1506 VRATNA ROZSUTEC 51 1600 1300 J samovone iarov zkladov star mokr 0,5 40 abov teca 25 600 40 150 37 BIELA ROZSUTEC 5 1450 1300 V samovone iarov zkladov star mokr 0,5 30 plon teca 30 180 30 80 1,58 BELSKA M.F.KRIVAN 6 D 1550 1300 SZ samovone iarov zkladov star mokr 0,4 40 abov teca 30 400 15 150 1,59 SUTOVSKA STIENKY 12 1450 1000 V samovone iarov zkladov star mokr 0,6 30 abov teca 20 600 20 100 2 1,5

    10 VELKA BRANICA BELOVIA 10 900 700 S samovone iarov zkladov star mokr 1 40 abov teca 20 450 15 100 311 BELSKA M.F.KRIVAN 6 1275 900 SSZ lovekom iarov makk doska povrchov nov such abov prachov 15 650 10 100 5 1 strhnut12 SUTOVSKA ZADNA UBOC 10 1450 1000 V samovone iarov zkladov star mokr 1 40 abov teca 40 950 30 200 513 TIZINA OSNICA 2 1300 1000 V samovone iarov zkladov star mokr 1 70 abov teca 60 600 30 200 414 BYSTRICKA OSNICA 3 1300 1050 J samovone iarov zkladov star mokr 1,5 60 abov teca 20 400 30 200 315 VRATNA KREMINA 11 1300 SV samovone iarov makk doska zkladov nov+star mokr 1,5 50 abov teca 30 500 20 200 416 9.3.2007 10.3.2007 STUDENEC M.F.KRIVAN 11 1500 1325 J samovone iarov zkladov star mokr 1 60 plon teca 30 400 30 150 2,517 9.3.2007 10.3.2007 STUDENEC PEKELNIK 6 1560 1250 J samovone iarov zkladov star mokr 1 200 plon teca 150 400 100 150 318 VELKA BRANICA DLHY VRCH 11 1225 1100 VJV samovone iarov zkladov star mokr 1 40 plon teca 40 300 40 100 219 VRATNA ZA KRAVARSKYM 12 1200 900 JJV samovone iarov zkladov star mokr 1 40 abov teca 40 300 30 100 320 STUDENEC PEKELNIK 7 1325 1250 V samovone iarov zkladov star mokr 0,7 20 plon teca 15 150 15 70 1,521 SUTOVSKA PREDNA UBOC 11 1400 1100 V samovone iarov zkladov star mokr 1 50 plo+ab teca 40 600 40 20022 SUTOVSKA ZADNA UBOC 10 B 1425 1150 samovone iarov zkladov star mokr 1 50 plon teca 40 450 40 150 423 BYSTRICKA STOH 10 1475 1000 V samovone iarov zkladov 2 70 abov teca 50 800 60 300 524 SUTOVSKA STIENKY 12 1525 1000 V samovone iarov zkladov star mokr 1 60 abov teca 50 1000 40 300 625 SUTOVSKA HROMOVE 22 A 1500 1325 JJV samovone iarov zkladov star mokr 0,8 50 plon teca 30 300 30 150 226 SUCIANSKA SEDLO POD KRIVANOM 7 1450 1200 JV samovone iarov zkladov star mokr 0,6 80 plo+ab teca 50 400 50 100 327 SUCIANSKA SKALNATY VRCH 9 1425 1050 JV samovone iarov zkladov star mokr 0,8 50 plo+ab teca 30 750 30 150 428 SUCIANSKA SUCHY CIERTIAZ 13 1375 1100 J samovone iarov zkladov star mokr 1 60 plo+ab teca 40 700 30 15029 SUCIANSKA SKALNATY VRCH 8 1425 1250 J samovone iarov zkladov star mokr 0,8 150 plon teca 100 300 100 100 316.4.2007

    16.4.200716.4.2007

    15.11.2006

    16.11.200616.11.2006

    16.4.200715.3.200711.3.200710.3.2007

    ohrozeniesvahuhrbka zlomu drha lavny nnos hrbka nnosuslo

    10.3.200710.3.200710.3.200710.3.200710.3.2007

    IDvskyt

    dolina

    4.3.200723.2.200722.2.200722.2.2007

    16.11.200615.11.2006

    17.2.200713.2.2007

    vkaforma odtrhulokalita

    7.11.2006

    15.11.200615.11.20067.11.2006

  • Horsk zchrann sluba

    37

    IV.a Lavnov neastia V zimnej sezne 2006/2007 sa stalo jedno lavnov neastie v slovenskch horch a v dvoch prpadoch dolo pri lavnovej udalosti k zraneniam zasypanch. Oproti predchdzajcej sezne, ktor bola mimoriadne tragick (31. decembra 2005 zahynulo v Zpadnch tatrch v lavne v Splenom abe 7 mladch ud), je to podpriemern poet lavnovch udalost. O tohtoronom lavnovom neast sme sa dozvedeli len tesne pred 14. kongresom

    Europskej asocicie lavnovch sluieb, na ktorom sme chceli prezentova skutonos, e tto sezna sa v slovenskch horch zaobila bez obet. Aj tento prpad je charakteristick nedodranm zkladnch povinnost nvtevnka zimnho vysokohorskho prostredia neohlsenie try, nekompletn vstroj a podcenenie aktulnej poveternostnej a snehovej situcie.

    27. janura 2007 Vysok Tatry, Vek studen dolina, Brna (zaznamenal: Ing. Jn Peo) Da 27. janura 2007 sa vybral na lyiarsku tru do Vysokch Tatier 37-ron skialpinista S.B. z Vranova nad Topou. Nikomu neoznmil cie svojej try ani predpokladan as nvratu. Nemal so sebou zkladn lavinov vzbroj (hadac prstroj, lavnov lopatku a sondu). Prbuzn poiadali HZS Vysok Tatry o ptranie po nezvestnom a po dvoch tdoch 15. februra. Ptranie po nezvestnom bolo bezspen. Policajti zistili, e jeho mobiln telefn prestal

    fungova 29. janura 2007. Jeho mtve telo sa nalo a po roztopen snehu 11. jna 2007 vo Vekej Studenej doline pod Brnou, v mieste zaevidovanho lavnovho nnosu skupinou skialpinistov (vi rekontrukcia neastia). Pri obhliadke sa nenali mechanick poranenia, postihnut zahynul zadusenm pod snehom. V blzkosti sa nali skialpinistick lye a v batohu mal poskladan stpacie psy. Z uvedenho bolo kontatovan, e postihnut zahynul pod stredne vekou lavnou, ktor si pravdepodobne uvonil sm pri zjazde dolinou.

    Lavnov neastia od 1.1.1995 poda stupa lavnovho nebezpeenstva

    0

    20

    40

    60

    80

    Stupe lavnovho nebezpeenstva

    Poe

    t ud

    Mtvi

    Zranen

    Mtvi 3 15 21 9 0 48Zranen 6 30 30 4 0 70

    I. stupe II. stupe III. stupe IV. V. stupe Spolu

  • Stredisko lavnovej prevencie

    38

    Rekontrukcia neastia a fakty: Da 27. janura 2007 v dopoudajch hodinch podnikol dobrovon len HSnS Slovensk raj P.K. so svojimi troma priatemi lyiarsku tru vo Vysokch Tatrch z Hrebienka cez Vek Studen dolinu s cieom zlyova Sviov tt. Poas try bolo krajne nepriazniv poasie (siln severn vietor, siln sneenie, hmla, 3. stupe lavnovho nebezpeenstva so stpajcou tendenciou), ale skupina nezaregistrovala iadnu padnut lavnu. Po dlhej prestvke na Zbojnckej chate sa vzhadom na stle zhorujce poasie rozhodli na zjazd zo Zbojnckej chaty v trase znaenho chodnka. Pod Brnou nali nnos erstvo padnutej lavny o vke ela cca 3 m, ktor zasiahol zimn znaen chodnk v dke cca 100 m a prebehol cez potok do protisvahu. Odtrh u bol z vej asti zafkan, jeho dku odhadli tie na cca 100 m. V nnose tejto lavny sa v najvou pravdepodobnosou nachdzal aj nezvestn S.B. O 17. hodine zbadali za sebou skupinu dvoch skialpinistov, ktor v Brne tie uvonili meniu lavnu (odtrh 30 m, dka drhy lavny 80 m, nnos irok 30 m siahal a na nnos starej lavny). Lavna ich oboch strhla a iastone zasypala . P.K. so svojimi priatemi sa vrtili sp a pomhali strhnutm hada ich zasypan

    lyiarske paliky. Potom sa obe skupiny spolone vrtili na Hrebienok.

    Foto: Ing. Martin FRIS, L TANAP Da 25. mja 2007 naiel pracovnk L TANAP-u M.F. v blzkosti zimnho chodnka pod Brnou skialpinistik lyu Dynastar s viazanm Tour-Tech, ktor patrila nezvestnmu. Da 11. jna naiel ten ist pracovnk vytopen as tela nezvestnho v blzkosti nlezu lye. Nezvestn leal na avom boku dolu hlavou, via as tela sa nachdzala v starom snehu. Pracovnci L TANAP-u a lenovia DZ THS transportovali obe

    Poet ud zranench alebo usmrtench lavnami od sezny 1994/1995

    0

    10

    20

    30

    40

    50

    60

    70

    80

    Sezna

    Poe

    t ud

    Mtvi

    Zranen

    Mtvi 4 4 3 2 2 1 8 1 3 6 6 7 1 48

    Zranen 11 11 8 3 5 7 2 6 4 9 1 1 2 70

    94/95 95/96 96/97 97/98 98/99 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 05/06 06/07 Spolu

  • Horsk zchrann sluba

    39

    na nosidlch k balej chate Kamzk a odtia ho odviezli ternnym autom L TANAPu na oddelenie PZ v Starom Smokovci, kde bolo vykonan obhliadka a spsan radn zpisnica.

    IV.b Vznamn lavny, zima 2006/2007 Podrobnejie parametre uvedench lavn s uveden v prehadoch vskytu lavn v jednotlivch pohoriach. 6. novembra 2006, Zpadn Tatry, iarska dolina Stupe lavnovho nebezpeenstva: 3. Tendencia: zotrval Lavna z centrlneho abu Prslopu zasiahla prstupov cestu ku iarskej chate. Ojedinel zsah cesty v takomto skorom termne. 13. novembra 2006, Vysok Tatry, Mal Studen dolina Stupe lavnovho nebezpeenstva: 3. Tendencia: zotrval Vek Hang, zsah turistickho chodnka prstupu k Tryho chate. Ojedinel zsah chodnka v takomto skorom termne. Chodnk bol zasiahnut vekmi lavnami ete aj v doch 23. janura 2007 a 5. februra 2007.

    23. decembra 2006, Vysok Tatry, Skalnat dolina, Franczska mulda Stupe lavnovho nebezpeenstva: 2. Tendencia: zotrval Lavna iastone zasiahla zjazdovku z Lomnickho sedla. Vskyt lavny pri relatvne

    malej vke snehovej pokrvky, dlhodob pekn inverzn poasie. 2. janura 2007, Zpadn Tatry, Smutn dolina, hrebe medzi Smutnm sedlom a Nohavicami Stupe lavnovho nebezpeenstva: 2. Tendencia: zotrval Pracovnk HZS uvonil lavnu pri vstupe na sneniciach, iastone zasypan, zranenie avho kolena, svojpomoc. Lavna bola uvonen na diaku za nzkeho stavu snehovej pokrvky, dolinou sa nedalo s na lyiach. 27. janura 2007, Vysok Tatry, Vek Studen dolina, Brna

    Stupe lavnovho nebezpeenstva: 3. Tendencia: zotrval 2 skialpinisti odtrhli meniu dosku, ktor zasypala viu stariu lavnu. iastone zasypan, kamartska pomoc, bez zranen. V starej vej lavne sa nala jedin tohoron obe lavn po roztopen snehu a 11. jna 2007. 31. janura 2007, Vysok Tatry, Skalnat dolina, Lomnick sedlo Stupe lavnovho nebezpeenstva: 4. Tendencia: zotrval Po negatvnom odstrele odtrhol ratrack vek lavnu, ktor zasypala zjazdovku a zasiahla nnosom Skalnat pleso. Bez kd na majetku a zdrav ud. 17. februra 2007, Mal Fatra, Belsk dolina, severn riza z Malho Kriva Stupe lavnovho nebezpeenstva: 2. Tendencia: stpajca

  • Stredisko lavnovej prevencie

    40

    Horsk vodca uvonil poas lyiarskej try viu lavnu, ktor ho strhla a iastone zasypala. Zlomn nos, pomliadeniny, svojpomoc. 23. marca 2007, Vysok Tatry, Vek Studen dolina, Grossov ab Stupe lavnovho nebezpeenstva: 3. Tendencia: zotrval Vek lavna zasiahla doln prstupov chodnk ku Zbojnckej chate, nnos a do potoka. Nezvykle vek lavna v tchto miestach.

    7. marca 2007, Zpadn Tatry, iarska dolina, severn kotol Baranca Stupe lavnovho nebezpeenstva: 3. Tendencia: stpajca Pri vstupe pod ady spod Smreka uvonili pracovnci HZS viu lavnu. Poas lezenia preletela cez nich alia samovon lavna. Bez strhnutia, zasypania a zranen.

  • Horsk zchrann sluba

    41

  • Stredisko lavnovej prevencie

    42

  • Horsk zchrann sluba

    43

    V. Odborn innos Strediska lavnovej prevencie

    V.a Publikan innos, kolenia, seminre a prezentcie

    Pracovnci SLP zabezpeili teoretick aj praktick vedenie a spoluprcu na lavnovej problematike na 21 metodickch akcich:

    5. janura 2007 - Sliezsky dom - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS VT a SR pozemn zchrana lavna, 8 osb,

    8. janura 2007 Chopok - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS NT pozemn zchrana lavna, 12 osb,

    9. janura 2007 - Sliezsky dom - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS VT a SR pozemn zchrana lavna, 12 osb,

    10. janura 2007 - iarska dolina - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS ZT pozemn zchrana lavna, 5 osb,

    15. janura 2007 Chopok - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS NT pozemn zchrana lavna, 8 osb,

    16. janura 2007 Zverovka - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS ZT pozemn zchrana lavna, 5 osb,

    17. janura 2007 - Sliezsky dom - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS VT a SR pozemn zchrana lavna, 10 osb,

    18. janura 2007 Donovaly - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS VF pozemn zchrana lavna, 6 osb,

    19. janura 2007 Vrtna - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS MF pozemn zchrana lavna, 10 osb,

    22. janura 2007 Donovaly - Prekolenie a preskanie pracovnkov HZS VF pozemn zchrana lavna, 6 osb,

    5. a 6. februra 2007 - Popradsk pleso - Prekolenie a preskanie psovodov HZS pozemn zchrana lavna, 20 osb,

    7. februra 2007 - Vek Studen dolina - Metodick de alpsk kladivov sonda- pre lavnovch pecialistov HZS VT, 3 osoby,

    21. februra 2007 Splen - Metodick de alpsk kladivov sonda- pre lavnovch pecialistov HZS ZT, 3 osoby,

  • Stredisko lavnovej prevencie

    44

    7. a 8. marca 2007 Sliezsky dom - Zkladn zchrann innnos pre akateov HSnS - lavna, 30 astnkov,

    20. a 21. marca 2007 Jasn - Intrukt o lavnach, meteorolgii a topografii pre 36 posluchov 1. ronka Katedry UZS FZ PU Preov,

    21. a 22. marca 2007 - Sliezsky dom - Zkladn zchrann innnos pre akateov HSnS - lavna, 30 astnkov,

    23. marca 2007 Kosodrevina - Prekolenie a preskanie dobrovonch lenov HSnS NTj pozemn zchrana lavna, 8 osb,

    24. marca 2007 - iarska dolina Skialpfest - Intrukt o lavnach, prax v iarskej doline, cca 60 astnkov,

    26., 29. a 30. marca 2007 Kosodrevina - Prezentcia a praktick ukky z lavnovej problematiky pre FZ Bansk Bystrica

    13. aprla 2007 - Jasn Deree - Intrukt o lavnach pre verejnos, teria a prax v Dereskom kotli, 26 astnkov. Ohlas na kurz z www.hiking.sk: Kurz o lavnovej problematike

    Tom Trstensk, 19.04.07 Piatok trinsteho. Pre mnohch ud dtum zafixovan ako neastn de. Pre astnkov kurzu o lavnach bol piatok 13. aprla 2007, nevedne a osone strven de. Stredisko lavnovej prevencie Horskej zchrannej sluby (SLP HZS) v Demnovskej Doline Jasnej zorganizovalo u po druh raz verejn intrukt o lavnovej problematike. Stoj alebo cho Vopred prihlsen kurzisti sa rno zhromadili pred stanicou lanovky Lukov v nzkotatranskom stredisku Jasn. Pri prezentcii kurzistov, kad astnk bezplatnho kolenia obdral informan materil HZS Bezpene na horch. Letk obsahuje medzinrodne znmu skialpinistick metdu Stoj alebo cho www.hzs.sk/laviny/data/KartaSTOPorGO.pdf, pokyny pre lyiarsku tru a kontakty na stanice HZS a ubytovacie zariadenia v slovenskch horch. Outdoorov ueba Po vodnom prhovore Jna Pea, nelnka SLP HZS, a jeho zkladnch pokynoch sme si zapli lavnov prstroje. Nasledoval rchly presun v mierne klesajcom traverze ponad Orliu skalu do priestoru Dereskho kotla. Neskutone modr obloha nad zverom Demnovskej doliny znsobovala rados z pohybu na lyiach. Vysneen priestranstvo pod vrcholmi Dereov a Chopka bolo naou uebou na nasledujce 4 hodiny.

    1. metda, 2. metda, 3. metda, Po privtan organiztorom intrukte, Milanom Lizuchom, sa vytvorili 3 pribline osemlenn skupiny kurzistov. Prv stanovite mal na starosti Jn Peo. Odloili sme batohy, odopli lye a pozhadzovali tepl obleenie. Slnieko pripek a k slovu sa hlsi alia vbava skialpinistu. Lavnov lopatka. Za lohu dostvame vykopa v svahu zvisl profil snehu, kde bud prebieha praktick ukky testov stability snehovej pokrvky. Urujeme sklon svahu pomocou niekokch pomcok. Sklonovm meradlom i lyiarskymi palicami. Na rad prichdza test stability snehu pomocou tzv. vajiarskej metdy (zosuvn blok). Druhou metdou je zjednoduen verzia predchdzajcej, tzv. nrska sonda (ah lopatkou). Existuje aj tzv. kompresn metda (K. O. test), ktor je nenron na potrebn vbavu i as. Bliie informcie o testoch stability snehovej pokrvky na www.hzs.sk/laviny/index.php?menu=osnehu&page=10. Popri praktickch ukkach testov stability snehu sa dozvedme

  • Horsk zchrann sluba

    45

    mnoh zsady a rady pre bezpen pohyb v horskom resp. lavnovom terne. Pobehovanie po lavniti Doslova nabit teoretickmi a praktickmi vedomosami sa presvame k druhmu pracovisku, ktor viedol Milan Lizuch, al sksen len HZS. Po oboznmen s tmou stanovia prechdzame k praxi, ako pouva lavnov prstroj pps". Simulujeme vyhadvanie dvoch zasypanch kamartov v lavne. V naom prpade s to zakopan vypchat vrecia. Na zklade vysvetlenho postupu systematicky prehadvame lavnite na as. Po spenom lokalizovan oboch zasypanch sa nepame do ich vyslobodenia, lebo to bude a cieom tretieho pracoviska. Striedanie kurzistov medzi stanoviami vyuvame k vzjomnej diskusii medzi koliteom a koliacimi. Dozvedme sa mnoho zaujmavho z praxe. Napr. o nevhodnom pouvan nabjacch batri do prstrojov. Medzi preberan tmy sa dostva aj lavnov systm RECCO http://hiking.sk/hk/ar/455/recco_lavinovy_zachranny_system.html, ktor nm na lyiarke ukazuje jeden len naej skupiny.

    Kamartska pomoc je najdleitejia Na poslednom stanoviti ns oboznamuje Roman vanda, len HZS, o pomoci zasypanmu v lavne nuka o kamartskej pomoci www.hzs.sk/laviny/index.php?menu=opomoci. Dozvedme sa, e je najdleitejou asou zchrannej akcie. Lavnov neastie treba ohlsi horskej slube a hne zaa kona, lebo km doraz na miesto spadnutia lavny zchrann tm, ubehne drahocenn as na zchranu udskho ivota. V prpade, e nikto z astnkov lyiarskej try nie je vybaven lavnovm prstrojom, hadanie prebieha pomocou sond v rojnici. Prcu so sondami sme si odskali na rznych podkladoch. Je citen rozdiel narazi sondou na skalu, kosodrevinu, zmrznut zem, batoh a loveka. Podrobne spracovan lavnov tematiku njdete na webovej strnke www.laviny.sk. Kontatovanie Vemi chvlim aktivitu SLP HZS z Jasnej, e bezplatne zorganizovala intrukt o lavnach pre irok skialpinistick a lyiarsku verejnos. Zvolili sprvnu cestu k osvete a usmerneniu nvtevnkov hr. Ale na zamyslenie je prstup niektorch prihlsench astnkov kolenia. Na posledn chvu zruili

    svoju as a nedali priestor pre mnostvo alch zujemcov. Nali sa aj tak, ktor nemali potrebn vbavu (okrem inho hlavne lavnov prstroj, sonda a lopatka) a chceli si ju poia od HZS. Od organiztora kurzu som sa dozvedel, e bol vek zujem o as aj zo susednch krajn. ia, zahraninch zujemcov museli odmietnu. Lebo kolenia s podobnou tematikou sa mu zastni u domovskej horskej sluby.

    18. aprla 2007 Jasn - Prednka o lavnach v rmci projektu EU INTERREG IIIA Slovensko Posko Posilnenie spoluprce slovenskej a poskej zchrannej sluby psovodi HZS, 15 osb.

    Publikan innos pracovnkov SLP v sezne 2006/2007:

    2. janura 2007 - rozhovor o lavnach v Slovenskom Rozhlase B.Bystrica v rmci relcie Non pyramda.

    1. februra 2007 - rozhovor o lavnach v rmci relcie Regionlny dennk v STV2 Bansk Bystrica.

    13. marca 2007 relcia o lavnach pre TV Liptov.

    12. aprla 2007 Prezentcia Sasnos a budcnos SLP v rmci Konferencie Sasnos a perspektvy zloiek IZS, konanej na FZ v Banskej Bystrici.

    November 2006 lnok o lavnach a doporunej vstroji do novn Spravodajstvo TANAPu.

    December 2006 lnok o lavnach a lavnovom nebezpeenstvve do asopisu Boardlife.

  • Stredisko lavnovej prevencie

    46

    Februr 2007 lnok o SLP do Revue Civilnej ochrany.

    Marec 2007 - lnok o lavnach v tdennku Liptov.

    Aprl 2007 lnok o porjekte EU INTERREG IIIA Slovensko Posko Posilnenie spoluprce slovenskej a poskej zchrannej sluby do Revue Civilnej ochrany.

    August 2007 lnok o vstavbe automatickch meteorologickch staniciach v Zpadnch a Vysokch Tatrch do Revue Civilnej ochrany.

    V.b Projekty Horsk zchrann sluba aj v tejto sezne implementovala projekt Posilnenie spoluprce slovenskej a poskej horskej zchrannej sluby, ktor je spolufinancovan z fondu Eurpskej nie, a to prostrednctvom Programu Iniciatvy Spoloenstva INTERREG III A Posk Republika Slovensk Republika.

    Zameranie projektu Projekt je zameran na rieenie nasledujcich nedostatkov v spoluprci zchrannch sluieb: - nedostaton koordinovanos slovenskch a poskch

    horskch zchrannch tmov, - disproporcie v kvalite a kvantite pecifickch

    meteorologickch dajov, ktor poskytuje slovensk strana poskej (tieto disproporcie spsobuje absencia meteorologickch stanc v slovenskch kovch vysokohorskch oblastiach) a

    - nekompatibilnos vzjomne poskytovanch a spolone vyuvanch slovenskch a poskch meteorologickch dt.

    Ciele projektu Hlavnm cieom projektu je posilnenie a zefektvnenie spoluprce horskch zchrannch sluieb v hraninch reginoch Slovenska a Poska.

    iastkov ciele projektu - pripravi slovensk a posk horsk zchrann tmy na

    vkon plne koordinovanej spolonej zchrany prostrednctvom spolonch kolen a vmeny sksenost,

    - vytvori predpoklady na zskavanie a nsledn poskytovanie pecifickch meteorologickch dajov, ktor s nevyhnutn pre usmerovanie verejnosti pri pohybe a pobyte v hraninch horskch oblastiach, ako aj pri rozhodovan o zchrannch a ptracch akcich slovenskch a poskch zchrannch sluieb,

  • Horsk zchrann sluba

    47

    - vytvori kompatibiln a efektvne softvrov prostredie na poskytovanie a vyhodnocovanie vzjomne zdieanch meteorologickch dt.

    Obdobie realizcie projektu janur 2006 august 2007 Shrn projektu V Programe iniciatvy spoloenstva INTERREG IIIA Posko Slovensk republika sa uvdza: Kee m pohranin regin prevane hornat charakter, mala by by venovan pecilna pozornos spoluprci zchrannch sluieb z oboch strn hranice. Z tohto dvodu je spoluprca zchrannch sluieb definovan ako oprvnen aktivita v rmci opatrenia 2.1 vyie citovanho Programu. Na zklade dlhodobej spoluprce a potreby zefektvni koordinciu spolonch zchrannch akci predloil Tatrzaskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe (TOPR), ako posk partner tohto projektu, vlastn zrkadlov projekt s nzvom Transgraniczna wsplpraca polsko-slowackich grskich organizacji ratowniczych. Slovensk a posk zchranri vykonvaj spolon zchrann a ptracie akcie v hraninch vysokohorskch oblastiach pomerne asto (okolo 20 rone). Poas tchto nronch aktivt v terne je nevyhnutn vzjomn bezproblmov komunikcia a zohranos slovenskho a poskho tmu horskch zchranrov. Najlepm spsobom ako zosladi spsob a priebeh zchrannch akci cezhraninch zchranrskych tmov je zamera sa na kolenia, ktormi sa zchranri pripravuj na prcu v terne a umoni im spolone absolvova niekoko cvinch zchrannch akci.

    Jednou z aktivt projektu je preto porovna sasn obsah a rozsah kolen poskej a slovenskej horskej zchrannej sluby.

    Posk intruktori sa zastnia slovenskch kurzov a slovensk intruktori absolvuj posk kurzy. Ich hlavnou lohou bude (okrem zskania novch poznatkov) definova rozdiely medzi slovenskmi a poskmi osnovami kolen. Na zklade zistench odlinost sa spolone pripravia Metodick postupy horskej zchrany. Tento dokument bude pouva TOPR aj HZS ako uebn text zchranrskych kolen a kurzov. Sasou kolen bude aj spolon ncvik zchrannch akci lenmi TOPR a HZS. Rovnako vznamnou oblasou vzjomnej spoluprce poskej a slovenskej horskej zchrannej sluby je vzjomn si poskytovanie pecifickch meteorologickch dt. Na zklade tchto dajov pripravuj pre verejnos prehady aktulnej situcie na horch, predpovede, ale najm upozornenia a vstrahy v prpade nebezpeenstva lavn, zlho poasia, silnho vetra a pod. Meteorologick daje s nevyhnutn aj pre plnovanie prc a zchrannch akci zchranrov. V sasnosti neexistuje kompatibiln systm zdieania dajov (kad poskytovate meteorologickch dt pouva vlastn kdy). alou potrebou slovenskej horskej zchrannej sluby je doplnenie meteostanc tak, aby sa rozsah poskytovanch dajov vyrovnal mnostvu dajov, ktor poskytuje Posko nm. Cieom projektu je preto vytvorenie efektvneho a kompatibilnho systmu na zskavanie, zdieanie, poskytovanie a spracovvanie meteorologickch dt.

    V rmci plnenia jednotlivch cieov projektu sme sa zastnili na koleniach bu ako frekventanti alebo kolitelia. Najviac asu nm ale trvalo vybavi vetky povolenia na vstavbu 5 automatickch stanc. Administratva ns prekvapila a zaskoila, ale na zaiatku oktbra boli stanice postaven a uveden do skobnej prevdzky. V rmci negatvnych stanovsk ochranrov sme museli zmeni pvodne vybrat lokality, na ktorch sa robili merania niekoko desiatok rokov. Automatick meteorologick stanice s postaven v tchto lokalitch: Vysok Tatry:

    o pri adovom plese vo Vekej studenej doline,

    o pri Chate pod Soliskom, Zpadn Tatry:

  • Stredisko lavnovej prevencie

    48

    o pri iarskej chate, o pod Hrubou kopou v iarskej doline, o pod Salatnom v Rohskej doline.

    Pri vstavbe stanice vo Vekej studenej doline nm pomohol transportova materil vrtunk z Letky Ministerstva vntra. Na ostatn lokality sme ho transportovali za pomoci pracovnkov jednotlivch oblastnch stredsk HZS na vlastnch chrbtoch.

    Automatick meteorologick stanice nm poskytuj v pravidelnch intervaloch najmenej raz za hodinu informcie o smere a rchlosti vetra, teplote vzduchu, relatvnej vlhkosti vzduchu, slnenom svite, zrkach, v zime o vke snehovej pokrvky, teplote povrchu snehu a teplote snehu v snehovej pokrvke v jej rznych vkach. Kad stanica je vybaven webkamerou. daje sa bud prena cez GPRS modem. Meteostanice, ktor sa nachdzaj v blzkosti cht s napjan z elektrickej siete, ostatn zskavaj energiu cez solrne panely.

    Skobn prevdzka bude trva do zaiatku zimnej sezny 2007/2008. Dovtedy ns ak implementcia nameranch dajov do Informanho systmu HZS a tie ich prezentcia na naich portloch www.hzs.sk a www.laviny.sk.

    V.c Diplomov prce Pracovnci SLP spolupracovali s vysokmi kolami na diplomovch prcach, tkajcich sa lavn a vysokohorskho prostredia. Diplomantom boli poskytnut podklady alebo vedenie prc:

    - Diplomantka Mria Riecka z Fakulty pecilneho ininierstva TU ilina ukonila diplomov prcu na tmu Miesto a lohy HZS v integrovanom zchrannom systme, zsahov a preventvna innos.

    - Diplomant Milan k z Drevrskej fakulty TU Zvolen ukonil diplomov prcu na tmu Vyuitie vbunn na odstrel lavn.

    - Diplomantka Eva Stopkov zo Stavebnej fakulty STU Bratislava riei tmu Vyuitie GISu na mapovanie lavnovch svahov v iarskej doline.

    - Diplomantka Martina Klauov z Prrodovedeckej fakulty UK Bratislava pracuje na prci s tmou Vplyv lavn na vegetciu v iarskej doline.

    - Diplomant Luk ierny z Fakulty prrodnch vied UMB B.Bystrica spracovva tmu Lavny a protilavnov funkn potencil lesa v Demnovskej doline.

  • Horsk zchrann sluba

    49

    - Diplomant Marek Biskupi z KU Praha spracovva tmu Modelov zhodnotenie zmien ivotnho prostredia v lavnovch oblastiach s vyuitm GISu.

    - Diplomant Jn Pavlansk z UKF Nitra pracuje na tme Lavnov ohrozenos Belanskch Tatier.

    - Doktorand Ivan Barka z PF UK Bratislava pracuje na dizertanej prci Lavnov ohrozenie Malej Fatry.

    - Diplomant Jozef ertk zo enijnej katedry Vojenskej Akadmie v Liptovskom Mikuli pracuje na diplomovej prci Vyuitie vojenskej techniky na odstrel lavn.

    V.d Posudky, odborn prce, vzdelvanie

    Pracovnci SLP v sezne 2006/2007 spracovali tdiu Ohrozenie iarskej chaty a prstupovej cesty na tto chatu lavnami.

    alej posdili trasy a asistovali pri skialpinistickch pretekoch v iarskej doline 24. marca 2007, Freeride pretekoch na Chopku 31. marca a 1. aprla 2007., pretekoch HZS vo Vysokch Tatrch 24. marca 2007, skialpovch pretekoch na Chopok 7. aprla 2007 a behu na Chopok 30. jna 2007.

    26. marca 2007 sa v Starom Smokovci uskutonila operatvna porada zainteresovanch organizci (SLP, R-HZS, HZS-VT, TLD, L TANAPu, S-TANAPu) s nvrhom opatren proti lavnam v Lomnickom sedle.

    Pracovnci SLP alej urobili nasledujce odborn prce: - Intalcia novho software do prstrojov

    GPS a PC.

    - Nkup alpskch kladivovch sond, software Schneeprofilprogramm na ich vyhodnotenie a vyhodnotenie snehovch profilov od rakskej firmy Sommer, preklad, intalcia.

    - Nkup viacjazynho metodickho DVD o lavnach White Risk a jeho distribcia do stredsk HZS.

    - Pripomienkovanie STN 018027 o znaen vysokohorskho ternu a lyiarskych trat.

    - Spoluprca s CO na vyhlke MV o zemnej psobnosti HZS.

    - Prprava 14. Kongresu Asocicie Eurpskych lavnovch sluieb.

    - Spoluprca so L TANAPu, poskm TOPRom a TPN na Atlase Tatier.

    - Prieben vedenie projektu na protilavnov opatrenia v oblasti obce Star Hory.

    - V spoluprci s R-HZS vedenie projektu EU INTERREG as METEO (umiestnenie AWS zmluvy, pozemky, prenjmy, podklady pre vstavbu, prpojky, kolenie METEO administrtorsk a uvatesk as SW).

    - Administrcia webstrnky o lavnach www.laviny.sk (novinky, vskyt a evidencia lavn, priebeh poasia, fotografie zimnch podmienok z vysokohorskho ternu a in).

    - Predprogramov analza meteoprogramu SLP analza dt a ich tok.

    - drba siete PC na SLP a NTs.

    - Spoluprca pri zostaven propozci a spracovan vsledkov pretekov HZS Tatarkov memoril a Beh do vrchu Jasn Chopok.

    - drba automatickej stanice v Jasnej, zlohovanie dt z tejto stanice aj zo systmu IMS.

    - Doplnky a preklad medzinrodnho lavnovho slovnka .

    - Roenka SLP 2005/06 konen spracovanie podkladov, tla, vroba CD, distribcia.

    - Prprava roenky SLP 2006/07.

    Odborn vzdelvanie pracovnkov SLP:

    - Vetci pracovnci SLP absolvovali prekolenie a preskanie z odbornej spsobilosti pozemn zchrana zimn as.

    - 8. februra 2007 Jasn Prekolenie vetkch pracovnkov SLP na snehov sktre.

  • Stredisko lavnovej prevencie

    50

    - 7. jna 2007 Jasn Prekolenie vodiov referentskch vozidiel, OBP.

    - 12. a 13. jna 2007 Jasn - Prekolenie JZS, Ing.vanda.

    - 13. a 20. jna 2007 Poprad - Prekolenie leteckch zchranrov ATE.

    - Juraj Settey a Ing.Roman vanda sa zastnili v doch 19. a 27. februra 2007 na Sliezskom dome kolenia v rmci projektu projektu EU INTERREG IIIA Slovensko Posko Posilnenie spoluprce slovenskej a poskej zchrannej sluby zimn as.

    - Mgr.Filip Kyzek ukonil tdium na SZ v Banskej Bystrici - odbor Zdravotn zchranr maturitnou skkou.

    - Ing. vanda je posluchom externho doktorandskho tdia na LF TU Zvolen.

    V.e Testy stability snehovej pokrvky odstrelom

    Stremajstri HZS spolupracuj s odbornkmi z Kriminalistickho a expertzneho stavu PZ MV SR nie len pri vcviku ale aj pri odstraovan relneho nebezpeenstva.

    Strelmajstri HZS sa 15. mja a 25. jla 2007 zastnili na praktickch zamestnaniach PZ MV SR vo vcvikovom priestore Le.

    2. jla 2007 vykonali strelmajstri HZS v spoluprci s pyrotechnikmi KaE PZ MV SR odstrel vonch kamennch blokov v Prienom sedle vo Vekej Studenej doline vo Vysokch Tatrch.

    28. jna 2007 uskutonili strelmajstri HZS pod vedenm pyrotechnikov KaE PZ MV SR cvienie zameran na odstrel v jaskynnom prostred. Cieom spoluprce je vmena sksenost pri prci s vbuninami a legislatvny prechod HZS pri pouvan vbunn pod gesciu KaE PZ MV SR. Poas zimnej sezny 2006/2007 pracovnci Strediska lavnovej prevencie a stremajstri z oblastnch stredsk HZS uskutonili nasledujce testy stability snehovej pokrvky odstrelom pomocou vbunn: 25. janura 2007 od 10:00 do 12:00 hod. bol vykonan test stability snehovej pokrvky odstrelom pomocou vbunn v pohor Vysok Tatry, v Skalnatej doline, na lokalite Lomnick sedlo: - druh vbuniny: Austrogel G1 - mnostvo vbunn: 6,48 kg - poet nlo: 2 - druh snehovej pokrvky v odtrhovom

    zem: mkk doska z novho snehu - zdvodnenie odstrelu: posdenie stability

    snehovej pokrvky a stupa lavnovho nebezpeenstva, zaistenie bezpenosti zjazdovej trate

    - vsledok odstrelu: uvonen mal lavna, dka odtrhu cca 70 m, vka odtrhu 10 a 40 cm, dka drhy lavny cca 150 m.

    31. janura 2007 od 10:30 do 14:30 hod. bol vykonan test stability snehovej pokrvky odstrelom pomocou vbunn v pohor Vysok Tatry, v Skalnatej doline, na lokalite Lomnick sedlo: - druh vbuniny: Austrogel G1 - mnostvo vbunn: 3,6 kg - poet nlo: 2 - druh snehovej pokrvky v odtrhovom

    zem: mkk doska z novho snehu - zdvodnenie odstrelu: posdenie stability

    snehovej pokrvky a stupa lavnovho nebezpeenstva, zaistenie bezpenosti zjazdovej trate

    - vsledok odstrelu: krter v snehovej pokrvke.

    Komentr strelmajstra Ing. Jna Pea: Pri teste stability lavna vbuchmi nebola uvonen. Nsledne strelmajster a jeho pomocnci HZS kritick svah zaaovali lyami a zlyovali. Ani tmto mechanickm zaaenm nebola uvonen lavna. Po tchto testoch bola povolen prevdzka svahu. Asi 30 mint po tchto testoch uvolnil ratrak pri prave

  • Horsk zchrann sluba

    51

    hornej rampy vek lavnu s vkou odtrhu do 3 m, dkou odtrhu cca 300 m, ktor zasiahla zjazdovku, zbehla pomedzi 4. a 5. podperu sedakovej lanovky. Nnos zasiahol cez Skalnat pleso a do protisvahu cca 200 m pod obsevatrium. Lavna nespsobila iadne kody. V praxi SLP to bol prv prpad mechanickho uvolnenia lavny po negatvnom odstrele. Situcia bola zhodnoten a boli navrhnut opatrenia na operatvnej porade zainteresovanch strn da 26. marca 2007 v Starom Smokovci.

    7. februra 2007 od 8:00 do 12:00 hod. bol vykonan test stability snehovej pokrvky odstrelom pomocou vbunn v pohor Vysok Tatry, v Skalnatej doline, na lokalite Lomnick sedlo a Franczska mulda: - druh vbuniny: Austrogel G1 - mnostvo vbunn: 10,08 kg - poet nlo: 3 - druh snehovej pokrvky v odtrhovom

    zem: mkk doska z novho snehu - zdvodnenie odstrelu: posdenie stability

    snehovej pokrvky a stupa lavnovho nebezpeenstva, zaistenie bezpenosti zjazdovej trate

    - vsledok odstrelu: krter v snehovej pokrvke.

    3. mja 2007 bolo vykonan pravideln prekolenie stremajstrov HZS v Nzkych Tatrch, v Demnovskej doline, na lokalite kolsk ab: - druh vbuniny: Austrogel G1 - mnostvo vbunn: 30,24 kg - poet nlo: 15 - zdvodnenie odstrelu: prekolenie

    stremajstrov HZS.

    V.f Monitoring lavn Po dvoch predchdzajcich seznach, v ktorch sme na monitoring lavn pouili aj lety vrtunkom Letky MV SR, v sezne 2006/2007 sme pouili len klasick metdy pozorovanie svahov pri trach v jednotlivch pohoriach.

    V.g Medzinrodn kontakty

    V doch 11. a 16. decembra 2006 sa Ing. Jn Peo, Juraj Settey, Ing. Roman vanda a Mgr. Filip Kyzek zastnili na chate Murovanec v Posku zimnho prekolenia TOPRu.

    V doch 2. a 14. februra 2007 sa zastnil Ing. Milan Lizuch kolenia v Kirgizsku v rmci Projektu Posilnenie kapact horskej zchrannej sluby v Kirgizskej republike. Prostrednctvom tohto projektu sa HZS zapojila do Slovenskej rozvojovej pomoci (Slovak Aid). Shrn projektu Vinu rozlohy Kirgizskej republiky, viac ne 90%, tvoria pohoria s nadmorskou vkou nad 1000 m. n. m. Rznorodos flry a fauny Kirgizskej republiky vytvra obrovsk potencil pre rekreciu a rozvoj domceho a medzinrodnho turistickho ruchu, ktor sa v sasnosti v prevanej miere orientuje na prrodn prostredie. V Kirgizskej republike sa nachdzaj tri medzinrodn centr horolezectva a mnostvo spolonost organizujcich try. Turistick ruch zaloen na rznych aktivitch zaha rafting, jaskyniarstvo, chdzu i jazdenie na koni. Horsk zchrann slubu v tomto tte vykonvaj vlune nettne a skromn spolonosti (len v prpade celottnej katastrofy poskytuj pomoc aj niektor ttne organizcie Ministerstvo pre ekolgiu a ndzov situcie Kirgizskej republiky, vojensk sluba a milcia polcia). Napriek entuziazmu a profesionalite svojich lenov tieto organizcie potrebuj podporu najm vo sfre vzdelvania, transferu poznatkov a technickch