1 2. Le Corbusier - Za novou architekturu Le Corbusier (Charles-Édouard Jeanneret) * 6. október 1887 v La Chaux-de- Fonds vo Švajčiarsku† 27. august 1965 v Cap Martin vo Francúzsku „Architektúra je vedecká, presná a ve ľ kolepá hra objemov sústredených pod slnkom.“ „Slohy sú klamstvo.“ „Dom je stroj na bývanie.“ - ranný bol radikálny, mal výrazné vyhlásenia (arch a mesto je stroj) riešil, dopravné infraštruktúry, bývanie. Začal uvažovať o plochách s viacerými funkciami - objavuje sa u neho zónovanie. v 20.tych je slávny vďaka svojim vilám (Savoye1929), ale radikálny bol až v 50tich rokoch s bytovými riešeniami (jednotky na bývanie). Z toho vychádza Korbíkov záujem o "sozpoločenštenie" člov eka (Marseile, jedálňe - spoločné priestory stretávania).V tvorbe akceptoval aj historizujúce prvky - Mundaneum 1927-31 múzeum svetovej civilizácie - zikkurat - špirála od hora dole od najstarších civ. až do súčasnosti. ?Dom-i-no? - variovateľný skelet, demonštruje jeho prístup ku konštrukcii a voľnému plánu+ 5 bodov modernej arch. kniha - 1923 G. Cres a spol. Paríž (Corbusier - Saugnier) venovaná Ozenf antovi "Vers une architecture" najdôležitejší spis o architektúre 20. storočia! vyrovnáva sa so zmenami spôsobenými priemyselnou revolúciou, ktorej príval sa zastavil pred bariérou prežitkov eklektickej architektúry a umeleckého priemyslu (vyhranené umelecké prejavy, nie sú to prostriedky novej techniky a ani prostreidky nového životného štýlu). Analyzuje situáciu a usiluje sa dohnať oneskorenie architektúry vo veľkej epoche mašinizmu. inžinieri a konštruktéri sú príkladom exaktného myslenia a nachádza v ich dielach morálnu oporu. vo svojom zápale týchto špecialistov vysoko preceňuje. záverečná myšlienka knihy: "Architektúra alebo revolúcia", ale dodáva "Pred revolúciou sa nemožno ubrániť." Prirodzeme architektúrou. Tu zasa preceňuje architektov. charakteristika textu /definícia architektúry, vzťah nové ho ducha a tradície V knihe je mnoho ilustrácii - skíc a kresieb - stavieb, ktoré Le Corbusier porovnáva a analyzuje - fotografií techniky (lietadlá, lode, automobily) Veľa textov v knihe bolo publikovaných v časopise ktorého vydávanie inicioval práve Le Corbusier - L´Esprit Noveau. Ako súbor týchto textov ide v podstate o Corbusierov manifest modernej architektúry. Touto knihou ovplyvnil architektonické myslenie aj dlho po svojom vzniku. Išlo o radikálny krok, keďže dovtedy nevládla žiadna ucelená predstava o modernej architektúre, ale existovali individualistické prístupy, ktoré k podobnému mysleniu smerovali. (Zdroj inšpirácie pre mnohé hnutia aj v konštruktivizme, založenie CIAM a tak ď alej...) Le Corbusier sa v knihe snaží doslova "otvoriť oči"(oči ktoré nevidia) súčasným(jeho) architektom. V knihe porovnáva povolania inžiniera a architekta (inžinier vytvára nástroje užitočnépre svoju dobu - sú to zdraví užitoční šťastní ľ udia). Tvrdí že architekti sa topia v tradíciách. Jediná šť astná architektúra je architektúra v inžinierstve.KNIHA SE DĚLÍ DO TĚCHTO ČÁSTÍ:- 1. ESTETIKA INŽENÝRA, ARCHITEKTURA- 2. TŘI VÝZVY PÁNŮM ARCHITEKTŮM- objem- povrch- plán - 3. REGULAČNÍ LINIE- 4. OČI, KTERÉ NEVIDÍ- parníky- argumenty- letadla- automobily -5. ARCHITEKTURA- lekce Říma- iluze plánů- čistá tvorba ducha- 6. SÉRIOVÉ DOMY- 7. ARCHITEKTURA NEBO REVOLUCE1. časť - estetika inžiniera, architektúraTáto časť bola napísaná pre inžinierov, ide o rozbor inžinierskeho prístupu pri navrhovaní stavieb a konštrukcií - „dve solidárne veci, jedna z druhé vyplývajúca, jedna v plnom rozvoji, druhá v žalostnom úpadku“. Nástroje sú postupne zdokonaľované, techniky, konštrukcie sa vyvíjajú, architektúra stagnuje. Vysvetľuje tu, že ľudia sa uzavreli do svojich domovov, zvykli si na ne a
Le Corbusier (Charles-Édouard Jeanneret)
* 6. október 1887 v La Chaux-de-Fonds vo Švajiarsku † 27.
august 1965 v Cap Martin vo Francúzsku
„Architektúra je vedecká, presná a ve kolepá hra objemov
sústredených pod slnkom.“
„Slohy sú klamstvo.“
„Dom je stroj na bývanie.“
- ranný bol radikálny, mal výrazné vyhlásenia (arch a mesto je
stroj) riešil, dopravné infraštruktúry, bývanie. Zaal uvaova o
plochách s viacerými funkciami - objavuje sa u neho zónovanie. v
20.tych je slávny vaka svojim vilám (Savoye1929), ale radikálny bol
a v 50tich rokoch s bytovými riešeniami (jednotky na
bývanie). Z toho vychádza Korbíkov záujem o "sozpoloenštenie"
loveka (Marseile, jedále - spoloné priestory stretávania). V
tvorbe akceptoval aj historizujúce prvky - Mundaneum 1927-31 múzeum
svetovej civilizácie - zikkurat - špirála od hora dole od
najstarších civ. a do súasnosti. ?Dom-i-no? - variovatený skelet,
demonštruje jeho prístup ku konštrukcii a vonému plánu + 5
bodov modernej arch.
kniha - 1923 G. Cres a spol. Parí (Corbusier - Saugnier) venovaná
Ozenfantovi "Vers une architecture" najdôleitejší spis o
architektúre 20. storoia!
vyrovnáva sa so zmenami spôsobenými priemyselnou revolúciou, ktorej
príval sa zastavil pred bariérou preitkov eklektickej architektúry
a umeleckého priemyslu (vyhranené umelecké prejavy, nie sú to
prostriedky novej techniky a ani prostreidky nového ivotného
štýlu). Analyzuje situáciu a usiluje sa dohna oneskorenie
architektúry vo vekej epoche mašinizmu. ininieri a konštruktéri sú
príkladom exaktného myslenia a nachádza v ich dielach morálnu
oporu. vo svojom zápale týchto špecialistov vysoko preceuje.
záverená myšlienka knihy: "Architektúra alebo revolúcia", ale
dodáva "Pred revolúciou sa nemono ubráni." Prirodzeme
architektúrou. Tu zasa preceuje architektov.
charakteristika textu /definícia architektúry, vzah nového ducha a
tradície V knihe je mnoho ilustrácii - skíc a kresieb
- stavieb, ktoré Le Corbusier porovnáva a analyzuje - fotografií
techniky (lietadlá, lode, automobily)
Vea textov v knihe bolo publikovaných v asopise ktorého vydávanie
inicioval práve Le Corbusier - L´Esprit Noveau. Ako súbor týchto
textov ide v podstate o Corbusierov manifest modernej architektúry.
Touto knihou ovplyvnil architektonické myslenie aj dlho po svojom
vzniku. Išlo o radikálny krok, kee dovtedy nevládla iadna ucelená
predstava o modernej architektúre, ale existovali individualistické
prístupy, ktoré k podobnému mysleniu smerovali. (Zdroj inšpirácie
pre mnohé hnutia aj v konštruktivizme, zaloenie CIAM a tak
alej...) Le Corbusier sa v knihe snaí doslova "otvori oi"(oi
ktoré nevidia) súasným (jeho) architektom. V knihe porovnáva
povolania ininiera a architekta (ininier vytvára nástroje
uitoné pre svoju dobu - sú to zdraví uitoní šastní
udia). Tvrdí e architekti sa topia v tradíciách. Jediná
š astná architektúra je architektúra v
ininierstve.
KNIHA SE DLÍ DO TCHTO ÁSTÍ: - 1. ESTETIKA INENÝRA,
ARCHITEKTURA - 2. TI VÝZVY PÁNM ARCHITEKTM- objem- povrch-
plán - 3. REGULANÍ LINIE - 4. OI, KTERÉ NEVIDÍ -
parníky- argumenty- letadla- automobily -5. ARCHITEKTURA- lekce
íma- iluze plán- istá tvorba ducha - 6. SÉRIOVÉ DOMY -
7. ARCHITEKTURA NEBO REVOLUCE
1. as - estetika ininiera, architektúra
2
nechce sa im ni meni – tvrdí, e „…sme nešastní, pretoe bývame
v nedôstojných domoch, pretoe naše domy niia naše zdravie a našu
morálku.“ - kult domu – obydlia- prirovnáva to k náboenstvu,
ktroé je zaloené na dogmách. Nemení sa náboenstvo, mení sa len
civilizácia. náboenstvo domu ostáva, len dom sa
zrúti....
ininier nás uvádza do zhody so zákonmi univerza, lebo sa riadi
matematikou a zákonmi prírody pri výpote je stav ducha istý a v
tomto stave ducha sa vkus uberá istými cestami. Ininier je driteom
pravdy, postupuje so znalosou vecí. architekt formy a poriadok,
ktorý vytvára sú istým výtvorom svojho ducha estetika
ininiera je na vzostupe, architektúra zaíva svoj úpadok.
nástroj je priamy výraz pokroku! historicky od praveku...
Architektúra je vecou emócie. Primárne a subtílne prvky a formy nás
vzrušujú a tie by sa mali pouíva Náš svet sa vemi
zmenil s príchodom stroja, prispôsobili sme sa tomu, máme novú
optiku a sociálny ivot, ale nie dom! Architektúra má
uchvacova, konštrukcia má dra architektúru pokope. Maba ako prvá
dosiahla súlad so svojou epochou, oslobodila sa a podnecuje
meditáciu.
2. AS - TRI VÝZVY PÁNOM ARCHITEKTOM
architektúra sa prejavuje elementmi objemu a povrchu, objemy a
povrchy sú urované plánom! plán je generatívnou silou!
Stanovuje 3 problémy architektúry (domu, ulice a mesta) 1.
Objem - architektúra je hra objemov a tvarov zoskupených vo
svetle
- tvary majú by prvotné, jasne itatené (kocka, kue, pyramída,
valec) uvádza príklad ininierskych stavieb(sýpky, haly) 2.
Povrch - treba oivi povrch objemov, ale tak, aby sa nestal
samoúelným parazitom - jeho rastrovanie a delenie. 3. Plán
ako generatívny inite. Skôr ako sa vybuduje fungujúca architektúra,
musí by prítomný plán. Je stratégiou
rozmiestnenia a uloenia prvkov vzhadom na typy pohybov a ich
úel.(Tak ako vhrámy v Thébach, veové mesto Voisin) Voisin -
otvorené prístupné pôdorysy bez uzavretých dvorov, doprava pod
pešou úrovou, základy domov na pilótach kvôli lepšej podzemnej
infraštruktúre a servisnej prístupnosti. Kaviarne na strechy +
rekreácia = najväší pokoj od ciest a hluku. Pešie terasy a
trasy nad cestami v hustejše j konfigurácii.
Tato ást knihy se dlí na ti ásti: - Objem – prvek, jeho
prostednictvím naše smysly vnímají a mí a jím jsou pln
zasaeny. - Povrch – obal objemu, me vjem zmait nebo
zesílit. - Plán – generující moment objemu a povrchu,
vše je jím nezvratn ureno.
OBJEM Základní myšlenky a principy této kapitoly: -
architektura nemá co dlat se slohy - tíhne k nemu
vznešenjšímu - projevuje se elementy objemu a povrchu, ty
jsou urovány plánem - vše spolu hraje a souvisí, jedno bez
druhého neme existovat - architektura je hrou objem
seskupených ve svtle - stíny a svtla odhalují tvary –
krychle, kuely, koule válce nebo pyramidy - to jsou primární tvary,
které svtlo jasn odhaluje - sú to najkrajšie tvary -
architektura Egypta, ecka a íma je architekturou primárních
tvar Gotická katedrála nie je výtvarné dielo, je to dráma:
boj proti tiai, vnem sentimentálneho charakteru. súasní architekti
nedošli k pojmu prvotných objemov.
POVRCH riadiace a generatívne línie objemu povrch je
prederavený nutnými úelmi, musí nutne vyuíva riadiace a generatívne
línie objemu. Objem je obalený povrchom, tvorí ho väšinou
stena, ktorá je perforovaná vstupmi a oknami – tieto otvory asto
tvar objemu niia, preto je treba z nich urobi poriadok a da im
nejakú formu. Povrch je rozdelený riadiacimi a generatívnymi
líniami objemu. Je nutné oivi povrchy tak, aby nezoierali objem,
ale dali mu vyniknú. tým sa riadia americkí ininieri, sú
riadení potrebami imperatívneho programu
3
nahromadenie, ak vzahy objemov a priestoru sú správne, predá zrak
mozgu koordinované vnemy a duch z nich erpá uspokojenie – to je
architektúra.“ Tvrdí, e celá stavba sa zdvíha od svojej základne a
vyvíja sa poda pravidla vpísaného na zemi plánom, bez plánu pôsobí
na loveka beztvárnos, neporiadok a ubovôa. Plán v sebe
obsahuje základní rytmus. Dielo sa rozvíja do šírky a výšky poda
jeho predpisov, rozvíja sa od jednoduchého po najzloitejšie. Rytmus
udáva stav rovnováhy, vychádza z prostých alebo zloených symetrií.
Rytmus je rovnicou pre vyrovnanie (symetrie – Egypt,
hinduistické chrámy), pre vyváení (kontrasty – Akropole) a pre
moduláciu (rozvíjanie – Svätá Sofia). Nachádzame sa v období
výstavby a prispôsobovania sa novým spoloenským a ekonomickým
podmienkam, preto je treba študova plán, lebo je kúom k novému
vývoju architektúry. Súasou tejto kapitoly je aj
as textu a obrázkov, kde pojednáva Corbusier o
urbanistických plánoch, kde spomína tzv. veové mestá, bodové
výškové domy urené pre administratívu, rozprestretie
športovísk a zelene po celom meste.
veové mesto je mesto zajtrajška, mesto na pilótach je riešením pre
mesto súasné. "zazubené ulice" poskytujú dostatok
oslnenia
3. ÁST - REGULANÍ LINIE
Tvrdí , e stavby ma jú svoje regulané línie. Tie
upevujú základnú geometriu diela pomocou nich sme schopný
vníma v architektúre poriadok. lovek pred tým ako zaal
budova, zaal vymeriava. Uril si jednotky a miery a tak zaal
vytvára moduly poda ktorých buduje celé svoje dielo. Po
vymeriavaní zaal myslie vo vzahoch (kde bude oltár, ako ho
orientova ku vchodu a k celej geometrii pôdorysu) Tak zaal uvaova o
pravých uhloch, osách, štvorcoch a kruhoch. Hadal pravdy v
geometrii, vynašiel rytmy a vzahy. (portál Saint Denis). Línie sú
vzahy geometrií, ktoré "beia v pozadí" architektonických
foriem, poda ktorých sa buduje, ktoré vytvárajú rámce, pravidlá a
normy. Je jednou z vrcholných operácií architektúry. V tejto asti
sa vypovedá o potrebe poriadku, je vyzdvihovaná istota proti
ubovonosti. Pôdorysy sú ovládané primárnou matematikou, existuje
mierka – lake stopa, krok atd. Meraním bol vnesený poriadok, lovek
vytvoril modul, ktorý sa objavuje v celom jeho diele, toto dielo je
v jeho mierke, je s ním v súlade – ide o udskú mierku. Modul meria
a z jednocuje, regulaná línia stavia a uspokojuje. Gréci,
Egypania, Michelangelo nebo Blondel pouívali regulané iary na
korekciu svojich diel, k uspokojeniu umeleckého ducha a
matematického myslenia. Moderný lovek nepouíva vôbec ni. Regulaná
línia vnáša do diela matematický zmysel. Výber regulanej línie je
jedným zo základných momentov inšpirácie a jednou z vrcholných
operácií architektúry.
4. AS - OI, KTORÉ NEVIDIA
- automobily – zaoberá sa otázkou sériovosti a technického
pokroku, štandardizácie, sloh znamená jednomysene dosiahnuté
uznanie jednotne pociovanej dokonalosti. treba stanovi štandardy,
je to vec logiky, analýzy a dôsledného skúmania. ak zvládneme
problém zavedenia štandardov, potom môme pristúpi k problému
dokonalosti.
Corbusier zde cituje: „inenýi a mechanici navrhli a postavili
ohromné vci, jako jsou lod.“Architektura se dusí v starých
návycích, stále se pouívají tlusté zdi, které byly nutné
kdysi, i kdy tenké nebo sklenné stny mohou uzavírat pízemí, nad ním
je padesát pater. Všechny vci jsou stroje uívání (vana je
stroj na mytí, dm je stroj na bydlení, …). doba uruje svoj sloh
kadým dom pred nami. Tvrdí, e stroje povedou k novému pracovnímu
ádu i k odpoinku, musí se postavit a pestavt celá msta, aby se
dosáhlo minimálního komfortu, jeho nedostatek me narušit rovnováhu
spolenosti. íká, e pokud na okamik zapomeneme, e parník
je nástrojem dopravy, a podíváme se na nj novýma oima, zmocní
se nás pocit, e stojíme tváí v tvá dleitému projevu smlosti,
disciplíny, harmonie.
5. ÁST - ARCHITEKTURA
- dlí se na ti ásti: - lekce íma – uznává antickou
epochu, Michelangela, poté se ím dostal do úpadku, zdobnosti,
nejasnosti plánu - iluze plán – lovk se dívá na architekturu z
výše svých oí, tj. 1,70 m nad zemí. „Poítat se me jen s cíli, které
jsou oím dostupné, … jestlie poítáme se zámry, které nepatí k
jazyku architektury , dospjeme k iluzi plán.“
Akropolis, Athény – istá tvorba ducha Versailles,
Francie – iluze plánu
- istá tvorba ducha – „Odhalí umlce nebo prostého inenýra.
Modenatura je istou tvorbou ducha, ádá si výtvarníka.“
6. ÁST – SÉRIOVÉ DOMY Stav ducha na vytvorenie,
navrhovanie a obývanie sériových domov nie je ešte sformovaný
dom nástroj, typový dom... majú etickú hodnotu, u alej neuruje
majetkový status, je to nástroj... treba presne uri potrebu
súasného bývania... Rovnováha spolonosti je otázkou
výstavby
5
7. ÁST – ARCHITEKTURA NEBO REVOLUCE 8hodinový pracovný
as, príbytok je hrozný a duch ešte nie je pripravený na zvyšné
hodiny vona. arch alebo demoralizácia, demoralizácia a revolúcia Ve
všech oblastech prmyslu byly stanoveny nové problémy a vytvoeny
nástroje umoující jejich ešení. Tento fakt vi minulosti znamená
revoluci. Ve stavebnictví se zaaly uplatovat sériové,
továrensky vyrábné pedmty; podle nových hospodáských poteb
byly vytvoeny prvky detail i prvky celku. Vi minulosti to znamená
revoluci v metodách i v rozsahu podnikání. Klíem ke zjednání
rovnováhy, je se rozbila, je dnes bydlení: architektura nebo
revoluce.
rodinu vidí ako stavebnú bunku spolonosti. kritizuje, e sme schopní
vyuíva stroje a nástro je k svojej práci, ako sa veci vyrábajú
isto a pozoruhodným spôsobom, ale pritom sa nechávame obmedzova
naším bytom, domovom, preplneným a chorým... potreba telesného i
duševného uvonenia z práce, intelektuálneho rozptýlenia, to je
moderný lovek, slnko, teplo a istý vzduch, sú jeho potrebami.
sociálna organizácia nie je zatia pripravená.
Kniha koní kapitolou Architektúra alebo revolúcia
Súasná architektúra stojí pred problémom. Nová citlivos ducha
je sociálna citlivos. Neexistuje individuálny duch (duch dielne)
ale kolektívny duch (pásová výroba automobilov, pri ktorej má kadý
stanovené miesto.) Je potrebné udí pripravi a
naui ich fungova v takomto svete, a potom pochopia a
uvidia jeho krásy a výhody. Existuje tu ale pracovná doba a zmeny.
8 hodín práce. Po ôsmich hodinách sa lovek vracia domov. Bývanie a
sluby nie sú ale na tento model pripravené. Ako sa
architektúra postará o voný as loveka? Vyvstáva tu bytová otázka.
Odpoveou loveka, ktorý sa má v takejto klíme riadi nevyhnutnosou
sú: štandardy a serialita v architektúre. Nie je to len spôsob
novej výstavby, ale reorganizácia sociálneho systému. Jeho sociálny
záujem ho vedie k projektovaniu a navrhovaniu bytových priestorov.
Architektúra má prinies prirodzenú zmenu. Nemá to by revolúcia.
Tieto nové sociálne modely majú prirodzene vyvsta
z potreby udí. A na splnenie tohto cieu má poslúi
architektúra.
Tvrdí e v ininieri sa riadia zákonmi prírody, univerza a poda neho
tvoria. Vytvárajú nevyhnutné uitoné veci. Síce hovorí , e
architektúra zaína tam, kde konia ininierske stavby, zdôrazuje ale
nutnos vzia si z týchto udí a projektov inšpiráciu. K
tomu všetkému uvádza príklady lodí, lietadiel a áut ako
technologických highlightov, od ktorých sa treba inšpirova a
ui. Zastarané predpisy (napríklad v Prahe predpisy o
hrúbke muriva - architektúra sa dusí v starých návykoch) Uvádza
príklad parníkov ako istej, jasnej funknej architektúry bez
zbytoných pozlátok. Tvrdí e architektúra nemá stanovený
problém. "Po konci vojny sme našli problém - vybudova sever
Francúzska. Zistili sme ale, e nevieme moderne stava ,
nepoznáme materiály a konštrukcie. Zatia o ininieri stavali
priehrady, mosty, architekti spali." Popisuje byty ako preplnené
staroitníctva. Porovnáva dizajn interiéru lietadla ako súbor
nevyhnutných prvkov pre zabezpeenie pohodlia, ale bez zbytoných
sôch, akých skrí aby sa šetrilo priestorom a váhou(kvôli lietaniu).
To isté aj v byte. vytvára príruku bývania: "- navštívte
staré hrady, aby ste videli špatný vkus starých krá ov." "-
kupujte iba praktický a nikdy dekoratívny nábytok." "Veké okná s
vyhliadkou." "-uvaujte ekonomicky (byt majte min. 2x menší ako mali
vaši rodiia)." Corbusier hovorí o novom duchu v
architektúre:
1. o ininierskej estetike ako novej vede vychádzajúcej z
pravidiel univerza, technika je záleitosou prí rody.
2. Corbusier si uvedomuje, e architektúra tie hadá východiská
v pravidlách univerza, ako veda. Ale v nej nejde o to