BAKALARKA JANKA PIENČAKOVA 1.pdf

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICK FAKULTA

BAKALRSKA PRCA

Nitra 2011 Jana PIENKOV

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICK FAKULTA

ANALZA LITERRNEJ POSTAVY PCARO

Bakalrska prca

tudijn program: uitestvo panielskeho jazyka a literatry a vchova k obianstvu

tudijn odbor: 1. 1. 1. Uitestvo akademickch predmetov

koliace pracovisko: KROM-Katedra romanistiky

kolite: Mgr. Magda Kuerkov, PhD.

Konzultant: prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc.

Nitra 2011 Jana Pienkov

ESTN VYHLSENIE

estne vyhlasujem, e zveren prcu som vypracovala samostatne, a e som

uviedla vetku pouit literatru.

Dtum: .........................................

(podpis tudenta)

POAKOVANIE

Touto cestou by som chcela poakova Mgr. Magde Kuerkovej, PhD. za

poskytnut pomoc, podporu, ochotu, cenn informcie a odborn vedenie pri

vypracovvan mojej bakalrskej prce. Moje poakovanie patr aj tm, ktor ma

podporovali poas celho mjho tdia.

ABSTRAKT

PIENKOV, Jana: Analza literrnej postavy pcaro. Bakalrska prca, Katedra

romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre, vedca

bakalrskej prce Mgr. Magda Kuerkov, PhD., Nitra 2011

Cieom zverenej prce je poukza na pecifick znaky nru pikaresknho

romnu a predstavi jeho hlavnho hrdinu na pozad dobovho kontextu. Pozornos sa

sstreuje najm na literrnosmantick analzu protagonistu pikara (v p. pcaro).

Prca je rozdelen do 3 kapitol. Prv kapitola je venovan objasneniu historicko-

spoloenskej a kultrno-literrnej situcie v obdob, v ktorej sa pikaro vyvjal. V alej

asti sa charakterizuje pikareskn romn, priny jeho vzniku a jeho rty. Kapitola podva

strun prehad o najvznamnejch panielskych pikaresknch dielach Zlatho veku.

Zveren kapitola sa zaober samotnou analzou literrnej postavy pikara a opisuje jeho

zkladn vlastnosti, ktor z neho robia toho, km je. Taktie sa venuje objasneniu -

motivcie jeho pomenovania (pikaro pcaro).

Kov slov: Zlat vek panielskej literatry, pikareskn romn, pikaro, hlad,

putovanie.

ABSTRACTO

PIENKOV, Jana: Anlisis del personaje literario pcaro. Tesina, Catedra de

Romanstica de la Facultad de Filosofa de la Universidad de Constantino el Filsofo en

Nitra, la tutora de la tesina Mgr. Magda Kuerkov, PhD., Nitra 2011

El objetivo de la presente tesina se centrar en el estudio de los rasgos especficos

del gnero picaresco y en la exposicin del personaje del pcaro en el trasfondo contextual

de la poca. Para ello, llevaremos a cabo un anlisis literario-smantico del binomio

protagonista pcaro. El trabajo se encuentra dividido en tres captulos. En el primero,

esbozaremos la situacin histrica, sociocultural y literaria de la poca, que coexisti con

dicho personaje. En una segunda parte, enumeraremos las caractersticas de la novela

picaresca, as como los factores que propiciaron su aparicin. Trazaremos, adems, un

breve perfil de las obras de este gnero ms destacadas del Siglo de Oro. Finalmente,

analizaremos, concretamente, al personaje del pcaro y describiremos sus rasgos bsicos,

que hacen que se configure como tal. Dejaremos, tambin, un motivo para los aspectos de

la denominacin de pcaro.

Palabras claves: Siglo de Oro de la Literatura espaola, la novela picaresca, pcaro,

el hambre, el vagabundaje.

OBSAH

VOD .................................................................................................................................... 8

1 HISTORICKO-SPOLOENSK A KULTRNO-LITERRNY KONTEXT

VZNIKU PANIELSKEHO PIKARESKNHO ROMNU ........................................ 10

1.1 panielske imprium v obdob humanizmu a renesancie ........................................... 10

1.2 panielske imprium v obdob baroka ....................................................................... 13

2 PIKARESKN ROMN ............................................................................................... 16

2.1 Charakteristika nru .................................................................................................. 16

2.2 Vrcholn diela panielskej pikaresknej przy ............................................................ 19

2.2.1 ivot Lazarilla z Tormesu, jeho prhody a nehody ......................................................... 19

2.2.2 Dobrodrustv Guzmna z Alfarache ............................................................................. 22

2.2.3 ivot furtka .................................................................................................................... 24

3 PIKARO .......................................................................................................................... 26

3.1 Pvod slova pcaro ..................................................................................................... 26

3.2 Literrna postava pikaro ............................................................................................. 28

3.2.1 Nzky socilny pvod a snaha vymani sa spod vplyvu predkov ................................... 29

3.2.2 Putovanie ......................................................................................................................... 32

3.2.3 Hlad a chudoba ................................................................................................................ 32

3.2.4 obranie, kradnutie, utvranie pikarovho charakteru ..................................................... 34

3.2.5 Sluba mnohm pnom ................................................................................................... 37

3.2.6 es a morlka ................................................................................................................ 38

ZVER ............................................................................................................................... 40

ZOZNAM POUITEJ LITERATRY ........................................................................... 42

8

VOD

V predkladanej bakalrskej prci pozorujeme postavu pikara v troch panielskych

pikaresknch romnoch: ivot Lazarilla z Tormesu, jeho prhody a nehody (La vida de

Lazarillo de Tormes, y de sus fortunas y adversidades, 1554), Dobrodrustv Guzmna

z Alfarache (Guzmn de Alfarache, 1599) a ivot furtka (Historia de la vida del Buscn,

llamado Don Pablos Cimorras, ejemplo de vagabundos y espejo de tacaos, 1603 1608).

Uveden diela predstavuj vrchol panielskej pikaresky a itate v nich me njs

zkladn znaky nru pikaresknho romnu. Ich hlavn hrdinovia Lazarrilo, Guzmn

a Pablos slia ako vchodisko pre analzu literrnej postavy pcaro.

V prci sa sname pribli slovenskmu itateovi pikareskn romn ako ner

a da do svislosti proces jeho vzniku s historickm a kultrno-literrnym vvinom

spolonosti, nakoko si myslme, e je to vemi zaujmav, avak na Slovensku mlo

recipovan oblas literatry. rty nru a jeho historicko-spoloensk ukotvenie rovnako

ako aj pvod slova pikaro v prci objasujeme na zklade sumarizcie a komparcie

natudovanej slovenskej, eskej i panielskej literatry, zaoberajcej sa problematikou

pikaresknho romnu. Pokame sa k nim vyjadri vlastn stanovisko. Bakalrska prca

obsahuje tri kapitoly. V prvej kapitole predstavujeme z historickho i literrneho pohadu

obdobie, v ktorom sa vyvjal pikareskn romn. Toto obdobie sa zvykne oznaova ako

Zlat vek panielskeho psomnctva. Na danej historickej situcii sa usilujeme o zobrazenie

tch faktorov, ktor z nho pohadu najviac ovplyvnili samotn vznik a vvin pikaresky.

V druhej kapitole upriamujeme pozornos na problmy tkajce sa nrovho

vymedzenia pikaresknho romnu. Okrem definovania nru v prci predstavujeme tri

spomnan romny, demontrujce vrchol panielskej pikaresknej przy. Zameriavame sa

predovetkm na prerozprvanie ich dejovej lnie, ale naznaujeme tematick sradnice

danch romnov.

V tretej kapitole prce venujeme pozornos hlavnmu hrdinovi romnu pikarovi.

Na zklade tdi viacerch literrnych vedcov sa sname objasni etymologick pvod

slova pikaro (pcaro). Kapitola je predovetkm zameran na analzu literrnej postavy

pikara vo vybranch dielach. Domnievame sa, e prve v charakterovch vlastnostiach a

9

ivotnch osudoch protagonistov analyzovanch romnov Lazarilla, Guzmna a Pablosa

mono njs znaky urujce ich zaradenie do nru pikaresknho romnu.

Cieom predkladanej bakalrskej prce je podrobi postavu pikara literrnej

analze a na konkrtnych prkladoch pikaresknch romnov doloi tvrdenia o ich povahe,

sprvan a dele. Pri rozbore postavy sa opierame o teoretick poznatky z natudovanej

sekundrnej literatry, ale predovetkm sa sname uplatni svoje postrehy, ktor sme

zskali poas tania primrnych zdrojov.

10

1 HISTORICKO-SPOLOENSK A KULTRNO-LITERRNY KONTEXT

VZNIKU PANIELSKEHO PIKARESKNHO ROMNU

1.1 panielske imprium v obdob humanizmu a renesancie

panielsky pikareskn romn sa rozvjal v 16. a 17. storo. Toto obdobie sa

zvykne oznaova ako Zlat vek panielskeho psomnctva. Je to pomenovanie pre

obdobie s vraznm vzostupom v oblasti kultry a umenia. K rozvoju dochdza aj

v oblasti politiky a hospodrstva. Na zaiatku 16. storoia sa na trn dostva prv

panovnk z rodu Habsburgovcov Karol I. (1516 1556), ktorho v druhej polovici storoia

vystrieda jeho syn Filip II. (1556 1598). Trojicu Habsburgovcov vldnucich panielsku

v obdob, ktor je ete mon oznai ako prosperujce, uzatvra Filip III. (1598 1621).

Campistol hovor o trojitom vzahu panovnkov k Eurpe: a) otvorenie svetovho

impria Karola I. (od roku 1519, ke bol korunovan za cisra, je znmy ako Karol V.), b)

stup panielskej re Filipa II., c) pacifizmus, doplnen nefungujcou dynastickou

hegemniou Filipa III.1

Poas vldy Karola I. dochdza k otvraniu panielska smerom k Eurpe. Spolu

s hospodrskym a politickm rozvojom napreduje aj kolstvo. Vznik mnostvo novch

vysokch kl, star univerzity prijmaj oraz viac tudentov. Na kolch prednaj

uenci z mnohch eurpskych miest, predovetkm z talianskych. Prinaj so sebou

mnoho novch nzorov, ktor sa zanaj prejavova v literatre a v duchovnom prevan

ud. Ide o renesanciu a humanizmus. Spolu s erazmizmom vrazne ovplyvnili kultrne

a literrne dianie v celom impriu. Humanizmus postavil do centra zujmu loveka, jeho

rozum, nadanie a dstojnos. Upriamil pozornos na pozemsk ivot. Vylenil filozofiu

z teolgie a hlsal nvrat ku klasickm idelom starovekch Grkov. Renesancia podporila

rozvoj literatry v domcom jazyku a odsunula latininu na vedajie miesto. V panielsku

vak rozvoj renesancie a mylienok Erazma Rotterdamskho (1467 1536) nemohol

pokraova bez komplikcii a obmedzen. Zniovali autoritu a idely cirkvi a asto boli

spjan s reformanm hnutm. Stava sa proti cirkvi bolo vo vtedajom panielsku

nemysliten. Mala obrovsk moc v politickom, hospodrskom, spoloenskom

i skromnom ivote. Jednou z najdleitejch poiadaviek bola istota krvi, tzv. limpieza

1 Cit. UBIETO ARTETA. A. REGLA CAMPISTOL J.: Djiny panlska, 2007, s. 233.

11

de sangre, o znamenalo, e udia nesmeli ma za predkov ani Maurov ani zstancov

idovskho vierovyznania.

Karol I. sa v poiatonch rokoch svojho panovania venoval predovetkm

upevovaniu moci panielska na eurpskej pde a vybudovaniu silnho kresanskho

ttu. K uskutoneniu svojich zjednocujcich plnov vyuval aj Erazmovch stpencov, v

ren mylienok erazmizmu nevidel iadne prekky. Ich postavenie sa zmenilo a s

rastcim vplyvom protestantizmu, ktor bol pre silne katolcke panielsko relnou

hrozbou. Erazmova kritika cirkvi sa poda slov Ondicha Blia stala pre Karola I.

nepohodlnou.2 Vplyv erazmizmu slabol zaal by prenasledovan inkvizciou. V rokoch

1556 (abdikcia Karola I.) a 1563 (ukonenie Tridentskho koncilu) sa duchovn klma

panielska rchlo menila erazmizmus bol odsden a jeho stpenci sa mohli len ,kaja a

mla.3

S nstupom Filipa II. na panielsky trn sa zmenil spsob spravovania impria.

V snahe ubrni krajinu pred vplyvom protestantizmu sa panielsko pred Eurpou kultrne

uzatvorilo. Tento krok viedol k postupnmu padku kultrneho a univerzitnho ivota.

Situciu vstine komentuje Bli, ke tvrd, e kultrne uzatvorenie krajiny spsobilo

postupn vytrcanie radostnho optimizmu z literatry. Namiesto neho nastupuje vne

skmanie panielskej skutonosti a pesimizmus, ktor vyvrchol v obdob baroka

v pikaresknom romne.4

Vzrstla moc inkvizcie, ktor vzbudzovala medzi umi repekt a strach.

Dochdzalo k nsilnej kristianizcii idovskho a arabskho obyvatestva, neskr aj k ich

vyhnanstvu (1609 1614), m panielsko prichdzalo o tisce remeselnkov

a obchodnkov. Obaja panovnci, Karol I. i Filip II., povaovali panielsko za zdroj

prjmov, pomocou ktorch financovali realizciu svojich zahraninch plnov. Prjmy

pochdzali predovetkm zo zlata zskanho z americkch kolni. Vzostup finannej krzy

sa vak u nedal zastavi. Ako tvrd Roldan, ani objavenie a neustly prsun drahch kovov

z Ameriky nepomohli jej vyrieeniu. Naopak, spsobila nrast cien nrodnch produktov.5

2 Por. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s. 84.

3 Cit. UBIETO ARTETA. A. REGLA CAMPISTOL J.: Djiny panlska, 2007, s. 261.

4 Por. BLI, O.: panlsk literatura, 1968,s.86.

5 Por. ROLDAN. J. M.: Historia de Espaa, 1989, s. 81.

12

Vaka tomu sa zlepila situcia zahraninch obchodnkov a domci remeselnci,

ponohospodri a obchodnci sa ocitli v znanej nevhode. Stali sa obeami narastajcich

cien, klesajcej mzdy a neprimeranch daovch povinnost, ktor si situcia vyiadala. Z

uvedench faktorov pramen narastajca chudoba obyajnch, udovch vrstiev,

prejavujca sa v podobe obroty, tulctva a banditizmu.6 V krajine sa rozrilo

platkrstvo, protekcionizmus a udia sa snaili zbohatn o najahm spsobom.

V dobe, ke sa ujal moci Filip III. sa krajina zmietala v zlej ekonomickej

i politickej situcii. Mest vplyvom prevyujceho dovozu tovaru upadali a krajina sa

nachdzala vo vojenskch konfliktoch s vinou zpadnej Eurpy. Vlda Filipa III. sa d

povaova za pacifistick vldu ako dsledok zahraninej politiky vojvodu z Lermy (1553

1625): roku 1598 bol vo Verninsne podpsan mier s Franczskom; neskr nastalo silie

o zmierenie s Anglickom a Holandskom. Filip III. vak nejavil vek zujem o otzky

politiky. Uprednostoval kultru a umenie, predovetkm literatre a divadlu.

Aj napriek tomu, e sa panovanie Filipa II. a Filipa III. vyznaovalo finannou

krzou a preruenm vedeckch, literrnych a kultrnych kontaktov s Eurpou, literatra

dosahovala svoj vrchol. Pozia ako prv z druhovch oblast literrnej tvorby prebrala

prvky renesannej literatry.7 Vplyvom Garcilasa de la Vegu a Juana Boscna sa zaviedla

petrarkovsk metrika a jedensslabin ver. Vznikli dve hlavn centr pozie a to

sevillsk kola (hlavn predstavite Fernando de Herrera) a salamansk kola (hlavn

predstavite Fray Luis de Len). Do literatry vstpil nov umeleck prd: panielsky

mysticizmus. Vyjadroval silie vleova nboensk momenty do renesannej pozie.

Zameriaval sa predovetkm na obyajnch ud, nejde teda o aristokratick literatru.

Medzi najvznamnejch predstaviteov patrili Fray Luis de Granada, Juan de Avila, Santa

Teresa de Jess a San Juan de la Cruz.8 Z epickch bsnikov sa preslvil Alonso de Ercilla

so svojou Araucanou (La Araucana, 1569).

V prze sa rozvjal pastiersky, rytiersky, maursk a sentimentlny romn. Romny

rytierske a pastierske (rovnako ako sentimentlne a maursk) zobrazuj socilne najvyie

polohy ivota, a to v podobe silne idealizovanej.9 V protiklade k nim sa objavil

6 UBIETO ARTETA. A. REGLA CAMPISTOL J.: Djiny panlska, 2007, s. 244.

7 Por. BLI, O. FORBELSK, J.: Djiny panlsk literatury, 1984, s. 39 41.

8 Por. BLI, O. FORBELSK, J.: Djiny panlsk literatury, 1984, s. 58 59.

9 Cit. BLI, O. FORBELSK, J.: Djiny panlsk literatury, 1984, s. 58 59.

13

pikareskn romn zobrazujci najniie ivotn polohy bez akchkovek prkras.10

Ako

tvrd Eva Reichwalderov: Proti idealizcii a niku do sveta fantzie stavia realitu

kadodennho ivota. Je reakciou na skuton spoloensk vvoj v krajine a jeho

dsledkov na ivot ud obet spoloenskej a hospodrskej krzy, ijcich pod hrozbou

inkvizcie.11

V tomto obdob vzniklo aj najvie dielo panielskej literatry: Dmyseln

rytier don Quijote de la Mancha (El ingenioso hidalgo don Quijote de la Mancha, 1605),

ktorho autorom je Miguel de Cervantes Saavedra.

Taliansko a jeho renesann divadlo ovplyvnilo aj vvoj panielskej drmy Zlatho

veku. S Juanom del Encinom (1469 1529) zanaj do drmy prenika postavy, tmy

a nre anticko-renesannho bukolizmu. Jeho tvorba je rozhranm medzi divadlom

stredovekm a renesannm.12

Gil Vicente (1465 1536?) obohatil drmu o nov

tematick okruhy: socilna kritika, kritika cirkevnej moci, rytierska tematika, tma lsky.

Popredn miesto v jeho tvorbe patr komdim a satiricko-mravounm frakm. V tvorbe

Bartolomho de Torres Naharro (? 1524?) mono pozorova vplyv antiky a zrove

odklon od jej tematiky i nrovosti. Nepe len tragdie alebo komdie, ale venuje sa

vytvraniu hier, v ktorch dochdza ku spojeniu tragiky a komiky. Najv spech

zaznamenal Lope de Vega (1562 1635), ktor dal definitvnu podobu komdii a uril jej

zkladn rty. Vo svojich hrch spjal lyrick a dramatick prvky, odmietal jednotu miesta

a asu a deja.13

1.2 panielske imprium v obdob baroka

Potom, ako sa k moci dostal Filip IV. (1605 - 1665), jeho radca grf vojvoda

Olivares (1587 - 1645) radiklne zmenil politick mysly predchdzajceho panovnka.

Chcel prinavrti panielskej monarchii jej predol slvu a moc. Roku 1621 bola

vyhlsen vojna Nizozemsku. Krajina viedla spory nielen so zahraninmi nepriatemi,

ale vynrali sa aj intern problmy. Na zem poznaenom nespoetnmi vojenskmi

konfliktami dolo k demografickmu poklesu. Vojny, neroda, podviva a zl hygienick

10

Por. BLI, O. FORBELSK, J.: Djiny panlsk literatury, 1984, s. 66. 11

Cit. REICHWALDEROV, E.: Podoby pikaresknho romnu (Lazarillo vera a dnes komparatvna

analza literrnej postavy ibala.2008, s.16. 12

Cit. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s. 73. 13

Por. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s. 125.

14

podmienky mali za nsledok vznik rznych ahko ritench epidmi. Vojny boli taktie

prinou znenia prodnosti. Smr mnohch mladch muov a ekonomick krza

odaovali vek uzatvrania manelstiev a splodenia det.14

Problmy monarchie sa

netkali len bytku obyvatestva a ekonmie, ale aj vntornej politiky. Vznikali reblie,

hlavne v oblasti Katalnska, Portugalska, Andalzie a Aragonu.

Po smrti Filipa IV. sa stal novm panovnkom jeho syn Karol II (1661 - 1700). Bol

poslednm panielskym krom z rodu Habsburgovcom. V ase smrti svojho otca mal

nov kr len tyri roky. Regentkou sa stala jeho matka Mria Anna Habsburgsk (1634 -

1696). Vldla za pomoci svojich vernch radcov. Karol II. sa od malika vyznaoval

slabm zdravm, zlou telesnou kondciou a nzkou inteligenciou. Jeho panovanie sa

vyznaovalo neustlymi spormi a konfliktami s Franczskom, ktor podnecovala jeho

matka. V rokoch, ke bol krom Karol II. dolo v panielsku ete k vraznejiemu

poklesu obyvatestva ako poas obdobia vldy jeho predkov. Cel krajinu suoval hlad a

chudoba. Financie a obchod boli v rukch cudzincov.

Takto trpen obyvatestvo stratilo svoj renesann optimizmus. Autori literrnych

a umeleckch diel vnali do tvorby siln pesimistick mylienky prameniace z politickej

a celospoloenskej situcie. Pesimizmus sa stal jednm z hlavnch znakov panielskeho

baroka. Vplyvom straty viery vo vekos panielska a vo vekos loveka dolo

k veobecnmu rozarovaniu, dezilzii oznaovanej ako desengao. V baroku nastal

odklon od pozemskho ivota a obrat k zhrobiu.15

V literatre sa zaal vyskytova

manierizmus, ktor v panielsku nadobudol mimoriadne ostr formy.16

Manierizmus

vytvoril zklad pre vznik dvoch hlavnch literrnych barokovch prdov: kulteranizmu

a konceptizmu. Pouvali sa tak v pozii, ako aj v prze a vyznaovali sa tm, e brali

klasick slad medzi formou a obsahom. Kulteranizmus (popredn predstavite Luis de

Gngora y Argote, 1561 1627) poruoval rovnovhu rozvjanm prejavu na kor obsahu.

Pre diela bol charakteristick vyumelkovan jazyk bohat na latinizmy, pln

komplikovanch vetnch stavieb, metafor, zvukovch efektov, neologizmov,

mytologickch narok a hyperbol. Naproti tomu koncepticizmus mal vemi stiesnen

a komplikovan obsah. Prejavoval sa tm, e kad slovo mohlo v sebe nies dva alebo

viac vznamov, oznaova viacero vec. Usiloval sa o zachytenie mylienky pouitm o

14

Por. PRATS, J. a kol.: Geografia e historia de Espaa, 1987, s.178. 15

Por. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s.141. 16

Por. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s.143.

15

najmenieho potu slov. Forma bola oproti obsahu v zad. Najvznamnejmi

predstavitemi boli Francisco de Quevedo y Villegas (1580 1645) a Baltasar Gracin

(1601 1658).17

Z literatry sa vytratili nre typick pre renesanciu: pastiersky, rytiersky i

maursk romn. Posledn z menovanch zanikol vplyvom nsilnho vypudenia Maurov

i ich kristianizciou. Pastierske a rytierske romny nemali v literatre miesto, pretoe ako

tvrd Bli, v ovzdu pesimizmu u nebol mon idealizujci pohad na ivot. Naplno sa

rozvinul ner pikaresknho romnu, ktor svojm trpkm a rezignovanm psanm

vystihoval situciu v krajine.18

17

Por. LZARO F. TUSN V.: Literatura espaola., 1988, s. 118 18

Por. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s.149.

16

2 PIKARESKN ROMN

2.1 Charakteristika nru

panielsky pikareskn romn vznikol v polovici 16. storoia. Bol uveden dielom

ivot Lazarilla z Tormesu, jeho prhody a nehody (La vida de Lazarillo de Tormes y de sus

fortunas y adversidades, 1554) od neznmeho autora. Kniha vyla sasne v troch

mestch: v Burgose, Amberes a v Alcal de Henares. Za krtky as si zskala vek

popularitu. V priebehu nasledujcich rokov bola preloen do viacerch jazykov: do

francztiny, talianiny, neminy, anglitiny a aj do latininy. Treba vak zdrazni, e len

v panielsku nadobudol charakter osobitho a rdzo nrodnho nru.19

Jeho vznik spad

do obdobia renesancie, ale vrchol pikaresknho romnu sa dosiahol a v obdob baroka.

V tom ase vzniklo dielo Matea Alemna, Dobrodrustv Guzmna z Alfarache (Guzmn

de Alfarache, 1599), ktor vina literrnych vedcov povauje za vrchol pikaresky a prv

skuton pikareskn romn. spechy tchto dvoch romnov vyvolali medzi autormi vek

zujem o psanie diel rovnakho nru. Medzi inmi vznikli diela ako Figliarka Justina

(La pcara Justina, 1605) od Francisca Lpeza de Ubeda, Celestnina dcra (La hija de

Celestina) od Salasa Barbadilla alebo dielo ivot a iny Estebanilla Gonzleza (Vida y

hechos de Estebanillo Gonzles, 1646) pripisovan Gabrielovi de la Vega.

Pikareskn romn vznikol v obdob, ke sa po panielsku pohybovalo mnostvo

obrkov a tulkov. Krajina sa ocitla vo finannej aj morlnej krze. Spoloensk

a politick dianie bolo silno ovplyvovan cirkvou a inkvizciou. Literatra bola presten

knihami o udatnch rytieroch a zbonch mnchoch. es a dobr poves boli

najdleitejmi princpmi spolonosti. A v tomto obdob sa objavil pikareskn romn so

svojm hlavnm hrdinom pikarom, ktor stelesuje stratu cti. Pikareskn romn sa svojou

podstatou odliuje od ostatnch nrov spadajcich do obdobia Zlatho veku panielskej

literatry. Pastierske, rytierske i sentimentlne romny zobrazovali zidealizovanch

hrdinov najvyej vrstvy spolonosti. Hlavnmi hrdinami boli mravne zaloen postavy.

Kldli vek draz na svoj pvod a es. Naproti tomu pikareskn romn so svojimi

antihrdinami zobrazoval spoloensk triedy bez akhokovek idealizovania. Vnikol ako

19

Cit. ALBORG, J. L: Captulo XVIII. La novela picaresca. El Lazarillo de Tormes. Historia de la

literatura Espaola. Tomo 1: Edad media y renacimiento. 1972. s. 748-749.

17

reakcia na hospodrky a spoloensk ivot ud sptanch mocou inkvizcie.20

Z pikaresknho romnu zretene vystupuje socilnokritick aspekt. Kritika je

zameran predovetkm na cirkev a jej najvych predstaviteov, aristokraciu a bohatch,

ktor sa k svojmu majetku dostali na kor inch. Romn odsudzuje morlny padok

panielskeho obyvatestva sprevdzan udavastvom, pokrytectvom, pretvrkou,

platkrstvom a ptolizastvom. V Lazarillovi je kritika spolonosti a cirkvi len mierna

a je podvan smevnou formou, napriek tomu vak inkvizcia dielo zakzala. Jeho

optovn vydvanie bolo povolen a po vynechan proticirkevne ladench satr. A do

smrti Filipa II. sa pikareskn romn neobjavil. V obdob vldy Filipa II. moc cirkvi

a inkvizcie vrcholila. Bolo tak nemon otvorene kriticky vystupova voi tmto

intitcim. Skuton pikareskn romn, Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, vyiel a

po panovnkovej smrti, ke sa atmosfra trochu uvonila. Alemn v om vak

moralizujcimi a teologizujcimi prvkami, ktor v diele zva vyslovovali predstavitelia

cirkvi, obchdzal inkvizciu a mohol bez strachu kritizova vtedajiu spolonos a jej

zvyky.21

Slovnk literrnych termnov ponka nasledujcu definciu pikaresknho romnu:

G. Sobejano definoval pikaresku ako dmyseln rozprvanie, zvyajne v prvej osobe,

o ivote a neastiach prostho indivdua, skladajce sa z epizd (sluba viacerm pnom,

stretnutie s rozlinmi umi), ktor m objasni stav straty cti (prijatej alebo prekonanej).

Je uren podmienkami, z ktorch pochdza samotn indivduum a spoloenskmi

okolnosami. Vaka epizodickej truktre a kritickej vrenosti jazyka m pikareskn

romn zva satirick ndych (1972).22

V tejto defincii sa nachdzaj zkladn znaky

pikaresknho romnu, ktor s v istej miere prtomn vo vine romnov patriacich do

spomnanho nru.

Jednou z t pikaresknho romnu je autobiografick rozprvanie. Pikaro rozprva

o svojom ivote chronologicky v prvej osobe jednotnho sla. Zvolen spsob

20

Por. REICHWALDEROV, E.: Podoby pikaresknho romnu (Lazarillo vera a dnes komparatvna

analza literrnej postavy ibala. 2008, s.16. 21

Por. MARTOK, .: Doslov. In: Alemn, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 770. 22

ESTBANEZ CALDERN, D.: Diccionario de trminos literarios, 1996, s. 834.

18

rozprvania poskytuje autorovi monos vone vykresli svoje mylienky. Stotouje sa

s hlavnm hrdinom a vystupuje ako samotn pikaro. asto sa v diele nachdza paralela

medzi ivotom hlavnho hrdinu a ivotom autora.

V pikaresknch romnoch je mono vidie reflexvny prstup rozprvania. Ako vo

svojej prci uvdza Eva Reichwalderov, dospel pikaro sa retrospektvnou formou vracia

do ias svojho detstva a dospievania a hodnot svoje konanie. V dielach je preto mon

pozorova dve rovne, dva plny: dejov a ideov. Sasou jednho je skuton dej

romnu, ivotn sksenosti pikara a v druhom sa vyskytuj moralistick vahy

a filozofick reflexie.23

Alborg tento postup hodnot slovami: je jasn, e pikarovia pu

svoje biografie po pouen sa zo svojich sksenost, ke im ich nespechy dovolia

oznmi nm ich pouenie.24

V romnoch asto autor upriamuje svoje rozprvanie priamo na itatea, ako mono

vidie v diele Matea Alemna.

Ak never, podvaj sa, ako ahko som teraz oklamal tohto svtho loveka.25

.

V Lazarillovi sa zas objavuje oslovovanie fiktvnej osoby, ktor on nazva Vaa

Milos:

... a ke uvim, e sa mi naozaj splnilo, o mi bol vtedy povedal, ako Vaa Milos

alej pouje, vemi ma mrzia tie nepekn veci,....26

o sa tka kompozcie pikaresknch romnov, mohlo by sa zda, e jednotliv

epizdy, z ktorch sa romny skladaj, nemaj presn funkcie a miesto. Na prv pohad je

mon hociktor epizdu vynecha, alebo naopak prida nov. V skutonosti je vak

kompozinm nosnkom postava pikara a jeho charakterov vvoj je zko spojen so

sledom epizd.

Bli sa vo alej venuje aj literrnej technike, ktor sa uplatuje takmer vo

vetkch dielach prislchajcim pikaresknmu nru. Hovor o troch princpoch:

- princp sluby mnohm pnom (vaka tomuto princpu sa autori dostan do

23

Por. REICHWALDEROV, E.: Podoby pikaresknho romnu (Lazarillo vera a dnes komparatvna

analza literrnej postavy ibala.2008, s. 24. 24

Cit. ALBORG, J. L.: Captulo XVIII. La novela picaresca. El Lazarillo de Tormes. In: Historia de la

literatura Espaola. Tomo 1: Edad media y renacimiento. 1972, s. 763. 25

Cit. ALEMN, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 723. 26

Cit. ANONYM: ivot Lazarilla z Tormesu, 1959, s. 25.

19

prostredia rznych spoloenskch vrstiev, ktor mu nsledne podrobi

kritike)

- princp cesty (pikaro putuje z miesta na miesto, o umouje autorom

zmapova spoloensk situciu v rozlinch mestch panielska i mimo neho)

- autobiografick princp (pikaro rozprva svoj prbeh od detstva po dospelos

v prvej osobe a dodva rozprvaniu subjektvne, individulne zafarbenie)27

2.2 Vrcholn diela panielskej pikaresknej przy

Medzi vrcholn diela panielskej pikaresknej przy sa zarauj diela ivot

Lazarilla z Tormesu, jeho prhody a nehody od anonymnho autora, Dobrodrustv

Guzmna z Alfarache od Matea Alemna (1547 1617) a ivot furtka (Vida del Buscn,

1626), knihu Francisca de Queveda y Villegasa (1580 1645).

2.2.1 ivot Lazarilla z Tormesu, jeho prhody a nehody

Dielo ivot Lazarilla z Tormesu sa sklad s predslovu a siedmych trakttov, v

ktorch Lazarillo rozprva o svojom pvode, detstve a rznych peripetich v slube svojim

pnom slubch pre svojich pnov. Ide o prbeh chlapca pochdzajceho z okrajovej

spolonosti, plnej chudoby a zloinu. Po smrti Lazarillovho otca odila matka spolu

s chlapcom i do mesta, kde nadviazala vzah s ernochom, ktor rovnako ako jeho otec

kradol. Lazarillo ospravedluje jeho iny tm, e slili na to, aby sa mohol postara o

svojho syna. Neskr sa o jeho skutkoch dozvedel afr, odsdili ho a za svoje zloiny

umrel. Lazarillo sa stal polosirotou a spolu so svojm malm bratom mulatom, ho

vychovvala len jeho matka.

Krtko po smrti otima sa v krme, kde pracovala chlapcova matka, ubytoval

slepec. Lazarillova matka sa ho rozhodla da slepcovi do sluby, priom zatajila jeho

skuton pvod a hovorila, e je synom statonho loveka, ktor padol v bitke pri

Gelves, a preto ver, e ani on nebude od otca odchodnej.28

Lazarillo vstpil do sluby k

slepcovi. No u oskoro zistil, e ani ten nehovoril pravdu. Sprval sa k nemu kruto a

povenecky. Nechval ho trpie hladom a vymal mu rzne nstrahy.

27

Por. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s.105 106. 28


20

Slepec sa stal pre Lazarilla osudovm. Ako jeho prv pn ho najviac ovplyvnil

a dal mu mnostvo nekalch podnetov, z ktorch bude erpa poas celho svojho ivota.

Ukzal mu ako sa m sta prefkanm podvodnkom. Neviedol ho k tomu len svojimi

radami, ale aj skutkami. Lazarillo sa nauil vyma rzne triky ako presti prefkanho

slepca a zska aspo ksok jedla, vody i vna na preitie.

A tak aj bolo, lebo po Bohu najvmi vam za svoj ivot jemu; hoci bol slep, otvoril mi oi a nauil ma, ako sa vo svete treba obraca.

29

Po mnohch krutostiach, ktor slepec na Lazarillovi napchal, sa mu chlapec rozhodne

pomsti a utek od neho.

Putoval po okolitch dedinkch, a stretol kaza. Vstpil k nemu do sluby.

Poda Lazarillovych slov si vak nepolepil,

ale dostal sa z blata rovno do kalue, lebo v porovnan s kazom bol slepec uinen

Alexander Vek,... .30

Kaz bol vemi skpy, sebeck a ziskuchtiv lovek. Tral Lazarilla hladom ete viac ako

slepec. A tak, ak sa chcel udra pri ivote, musel aj kaza presti svojim bystrm

rozumom a fgami. Ke kaz jeho klamstv odhalil, poriadne ho zbil a prepustil zo

svojich sluieb. Lazarillo pomaly strcal svoju vieru v cirkev, ktor sa snaila prezentova

sam seba ako dobr, tedr a lskav intitciu, aj ke v skutonosti takou nebola.

Km sa pozbieral z predolho utrpenia a nabral sily, ivil sa obranm. Ke

u mohol pracova, stretol istho zemana a vemi sa poteil, ke ho prijal do sluby.

Myslel si, e sa na neho konene usmialo astie. Opak bol pravdou. Zeman bol nesmierne

chudobn. Jedin o mal, bola jeho namyslenos, urodzenos a vnos. Lazarillo rchlo

zistil, e zeman bol ndzny, hoci navonok vystupoval ako bohat a ven lovek. Ani za

cenu biedy a hladu nebol ochotn zmeni svoj spsob ivota. Tvrdil, e nad zemanom je

len Boh a kr a urodzen lovek nem spusti zo svojej vnosti.31

Lazarillo voi nemu

ctil sympatie, pretoe bol rovnako biedny ako on. Chlapec sa rozhodol pomha svojmu

pnovi a zaobstarval potraviny. Robil to vak opatrne, aby neurazil zemanovu hrdos.

Zeman, v snahe urobi sa bohatm a venejm, ako v skutonosti bol, predstieral, e

vlastn domy na malom bo pri Valladolide V skutonosti vak ni nevlastnil

29

Cit. ANONYM: ivot Lazarilla z Tormesu, 1959, s. 13. 30


Por. ANONYM: ivot Lazarilla z Tormesu, 1959, s. 64.

21

a z prenajatho domu musel utiec, pretoe nemal na zaplatenie njmu. A tak sa Lazarillo

op ocitol sm.

Jeho alm pnom sa stal mnch, od ktorho vak po krtkej dobe odiiel.

Mnch pred kltorom a jeho stravou uprednostoval svetsk radovnky a zbavy,

nevydral na jednom mieste, ale potuloval sa po celom okol.

Bezpochyby najfalonejm a najprefkanejm Lazarillovm pnom bol

predava odpustkov. Tento skorumpovan mu bez hanby predval falon odpustky. Viac

ako cirkev a sluba Bohu ho zaujmal len jeho vlastn zisk. Aby predal o najviac

odpustkov, vymal rzne triky, klamstv a zapjal do nich aj Lazarilla.

Lazarillo chvu slil u maliara, ktormu pomhal miea farby. Svoju prv

skuton prcu vak zskal v slube u kaplna. Predval po meste vodu. Lazarillo bol so

svojou novou prcou spokojn niekoko rokov. Vaka nej, sa jeho ivot zaal ubera

sprvnym smerom.

To bol prv stupienok, na ktor som sa dostal cestou za dobrm ivotom, lebo teraz som u

mal, o sa mi len zaiadalo.32

Po tyroch rokoch si naetril na oblek a bez nejakho zjavnho dvodu opustil svojho pna

a svoje povolanie.

Potom, ako odiiel od kaplna, stal sa sdnym vykonvateom istho drba (v p.

alguacil). Bola to vak nebezpen prca a on sa rozhodol toto zamestnanie zanecha.

Usilujc sa usporiada si ivot a nadobudn majetok, zskal prcu verejnho vyvolvaa.

K jej dosiahnutiu mu dopomohol vikr od svtho Salvtora. Ani tento mu nepatril medzi

najsvtejch, predsa len bol tedrejej a milej povahy ako jeho predchdzajci pni.

Lazarilla oenil s jednou zo svojich slok. Lazarillo bol astn. Mal povolanie, na ktor

bol hrd a manelku, ktor miloval. Nezaujmal sa o to, e povolanie verejnho

vyvolvaa bolo povaovan za potupn. Netrpili ho ani klebety, ktor hovorili, e jeho

manelka je vikrovou milenkou. Lazarillo sa za cel svoj ivot nemal od koho naui

sprvne morlne zsady alebo vznam slova lska. Preto si nepripal, e jeho manelka

sa dopala nieoho zlho. Ako sm hovor, bol som na vrchole svojho astia33

.

32



22

Postava Lazarilla sa vyvja celm dielom. Najv vplyv na jeho vvoj mal slepec.

Nemenej zsluh na jeho charaktere a ivotnch cieoch mali aj kaz, zeman a predava

odpustkov. Lazarillo, nielen e sa v slube tmto pnom musel naui rzne fgle ako

zska potravu na preitie, ale vytvoril si aj obraz o stave vtedajej cirkvi a aristokracie.

Postupne sa nauil, ako si vybera svojich pnov a netrpie hladom. Prve hlad je jeho

hnacm motor, ktor ho posva v ivote alej. i u je to striedanie pnov, putovanie z

mesta do mesta, alebo vynachdzanie novch spsobov na zskanie obivy. Vo svojom

ivote ti hlavne po pokojnom ivote. Chce sa usadi a dosiahnu, aby u nikdy netrpel

hladom. o sa mu nakoniec aj spln.

2.2.2 Dobrodrustv Guzmna z Alfarache

Romn Dobrodrustv Guzmna z Alfarache je zloen z dvoch ast. Kad as

sa del na tri knihy. Prbeh rozprva star Guzmn, ktor je za krdee a podvody

odsden na galeje. Rozprva svoj prbeh od tleho detstva, ke si il v pomerne dobrch

ivotnch podmienkach so svojimi rodimi, cez obdobie, ke sa z neho stal majstrovsk

zlodej, kartr, podvodnk a obrk, a po chvu, ke skonil ako galejnk. Rozprvanie je

popretkvan mnostvom rznych bjok, povest, prslov, Zkonnkom obrkov i

samostatnmi prbehmi z minulch ias. Prbeh je vyrozprvan v prvej osobe, ako je to

zvykom v pikaresknom romne. V diele sa nachdza mnostvo dialgov a monolgov,

ktor Guzmn vedie bu s fiktvnym itateom alebo sm so sebou. Guzmn sa vemi

asto obracia k itateovi s prosbou, aby ho sprvne pochopil, a domha sa jeho svedectva,

inokedy ho zasa zaha vitkami a hda sa s nm o nieo, niekedy sa zas ospravedluje,

e vo svojich vahch zaiel prialeko, alebo e sa preriekol, najm ak ide o vahy s

ostrm socilnokritickm obsahom a zameranm.34

Poda slov tefana Martoka sa v

diele stretvaj dva dejov a ideov plny: v prvom dejovom plne rozprva star galejnk

o svojom ivote, o vetkch ibalstvch, tu sa odohrva i samotn dej diela; v druhom

plne je dejovos potlaen a autor sa zameriava predovetkm na moralistick vahy a

34

Cit. MARTOK, .: Doslov. In: Alemn, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 775.

23

filozofick reflexie, star, polepen Guzmn komentuje iny a mylienkov procesy

Guzmna-ibala.35

Prv as knihy zana Guzmnovm rozprvanm o svojom pvode. Pre zl

finann podmienky, ktor nastali v ich rodine po smrti otca, utiekol z domu. Vydal sa do

Madridu, aby tam dosiahol lepiu ekonomick situciu. Na svojej ceste bol neustle

klaman a podvdzan krmrmi, hostinskmi i pocestnmi. Nepriaze osudu, zfalstvo, hlad

a bieda ho printili sta sa ibalom, pikarom, ktor obre, kradne a podvdza. Aj ke vedel, e

nerob ni dobr a spoiatku sa za to hanbil, hlad bol silnej. Neskr sa rozhodne emigrova

a nastpi na lo so elanm vstpi do armdy. Ale pre svoj nzky vek mu toto nebolo

umonen.

V asoch svojej mladosti zail mnostvo krutost zo strany rznych pnov,

hostinskch a otcovch prbuznch, ktor ho povaovali za podvodnka. V Rme vstpil do

sluby ku kardinla, ktor si Guzmna vemi obbil a trpel jeho povahu, fgle i menie

krdee, o mu vyparatil. Neskr vstpil do sluby k vevyslancovi Franczska. Aj s tmto

pnom mal vemi dobr vzah. Ke od neho po rokoch odchdzal, mal vek majetok, o

ktor vak rchlo priiel. Okradli ho a u nikdy nedostal svoje bohatstvo sp. Cestoval po

rznych talianskych mestch. Na cestch ho sprevdzal jeho vern priate a sluha

Sayavedro. as si krtili hranm kariet, podvodmi a krdeami. Po jednej vydarenej

krdei sa Guzmn rozhodol vrti sa do Janova. Chcel sa pomsti svojim prbuznm, ktor

ho ete ako chudobnho chlapca ponili. Podarilo sa mu to a obral ich o vea peaz a

drahch perkov. Spolu so Sayavedrom sa nalodili na galru a odplvali do panielska.

Jeho spolonk vak cestu nepreil.

Guzmn sa vo svojom ivote dvakrt oenil. Prvkrt si vzal za enu dcru

bohatho obchodnka. Ist as sa ivil uzatvranm obchodov na hranici zkona, v ktorch

mu pomhal jeho svokor. Spolu so svojou manelkou viedli nkladn ivot a preto sa im

peniaze rchlo minuli. Jeho manelka zomrela a on zostal sm len s mlom prostriedkov

na obivu. Rozhodol sa tudova za farra na kole v Alcal de Henares. Krtko pred

zskanm titulu bakalra a vysvtenm za kaza stretol svoju druh manelku. Bezhlavo sa

do nej zamiloval a nevhal kvli nej zanecha svoje tdi. Pretoe boli bez peaz,

vyuval svoju milenku na zskanie majetku. Bola milenkou viacerch bohatch

35

Por. MARTOK, .: Doslov. In: Alemn, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache. 1975, s. 775.

24

a vplyvnch pnov a tm im zabezpeovala obivu. Ke sa presahovali do Sevilly,

Guzmnovho rodnho mesta, nasahovali k sebe jeho matku. Krtko na to mu manelka

utiekla s inm muom. Vstpil do sluby k jednej bohatej panej, ale okrdal ju. Prili mu

na vetky podvody, ktor napchal a odsdili ho na galeje. Podarilo sa mu vak vyslobodi

tm, e odhalil zradu ostatnch galejnkov.

2.2.3 ivot furtka

V tomto romne Francisco Quevedo rozprva ivotn prbeh pikara Pablosa v prvej

osobe, vemi intmnou formou, akoby lo o jeho vlastn ivot. Niektor literrni historici

prestali robi rozdiel medzi autorom a jeho postavou a cynick nemorlnos dona Pablosa

pripisovali samotnmu Quevedovi.36

Romn ivot furtka opisuje pikara Pabla od jeho

detstva a po dospelos. Dielo sa del na tri knihy: prv kniha rozprva o jeho pvode a

pobyte v Alcal de Henares, druh opisuje dobrodrustv, ktor zail na cestch po

panielsku, v tretej knihe sa rozvja prbeh v prostred Madridu.

Pablos pochdzal z jednej z najchudobnejch spoloenskch vrstiev panielska na

zaiatku 17. storoia. Odmalika sa usiloval skry svoj skuton pvod a nzke socilne

postavenie a usiloval sa zaleni do vyej spolonosti.

Lene ja som u od detstva mval sklony k rytierskemu ivotu.37

Pojmala ma oraz via tba i medzi poprednmi a spsobnmi umi.38

Preto si asto osvojoval men znmych osb, ako naprklad lvaro de Crdoba, Felipe

Tristn alebo Ramiro de Guzmn. Prisvojenie novej identity mu vak zakadm prinieslo

vne problmy. Chcel prerui akkovek kontakty so svojou rodinou a vymani sa z

vlastnho rodu. Poas celej svojej mladosti mu nevychdzali pokusy o pozdvihnutie sa do

lepej spolonosti, preto sa v zvere romnu rozhodol ods Ameriky a dfal, e prve tam

sa mu podar uskutoni svoj sen.

U poas nvtevy koly sa spriatelil s Donom Diegom Coronelom. Ke sa donov

otec rozhodol da syna tudova do interntnej koly, poslal s nm aj Pablosa, aby mu

verne slil a pomhal mu. Don Diego pomhal Pablosovi k splneniu jeho sna a to dosta

sa do vyej spolonosti a vymani sa tak z tiea vlastnej rodiny. Odili tudova do

36

Cit. HODOUEK, E.: Doslov. In: Gmez de Quevedo y Villegas, F.: ivot roka. 1957, s.169. 37

Cit. GMEZ DE QUEVEDO Y VILLEGAS, F.: ivot furtka. 1962, s. 16. 38

Cit. GMEZ DE QUEVEDO Y VILLEGAS, F.: ivot furtka. 1962, s. 86.

25

Segovie, k licencitovi prezvanmu Koza. U neho trpeli obrovskm hladom a museli

zna prsne pravidl.

Ke obaja mladci po odchode zo koly nadobudli straten sily, poslal ich Don

Alonso, Diegov otec, tudova do Alcal de Henares. Pablo sa stal terom tokov svojich

spoluiakov a spolubvajcich. V tom ase zaal som svojimi fgami, najprv to boli

nevinn detsk hunctstva, neskr krdee. Vaka nim si zskal spech a obdiv

u ostatnch.

Po smrti svojich rodiov a prevzat dedistva odiiel do Madridu. Tam sa spolil so

skupinou, ktor okrdala a podvdzala ud, a nakoniec skonili vo vzen. Neskr sa

rozhodol preobliec sa za bohatho achtica a zska tak srdce svojej milovanej. Krtko

pred svadbou vak vysvitlo, e t je sesternicou jeho bvalho pna dona Diega. Ten sa aj

napriek podozreniu, e je to jeho bval sluha, nechal oklama jeho reami, vystupovanm

a predstieranm bohatstvom. Napokon sa vak Pablove klamstv odhalili a on util hanbu

a bitku. Kee bol bez jedinho groa, zaal obra. Ke si nahromadil dos peaz,

rozhodol sa tento spsob zrobku ukoni a vyda sa do Toleda.

Cestou sa pridal ku skupine komediantov, vaka ktorm zskal slvu. Preslvil sa

ako herec, neskr aj ako spisovate. Je prvm pikarom, ktor zskava za svoju prcu

skuton uznanie a popularitu medzi umi. Neskr sa vak rozhodol toto povolanie

zanecha. Ke u mal dos peaz a bol zaopatren, nechcel viac vystupova v hrch, ale

chcel sa len zabva.39

Stal sa z neho gavalier mnok. No aj lska k mnke ho asom

omrz.

Vydal sa na cestu do Sevilly, poas ktorej sa ivil ibalskm remeslom. Darilo sa

mu, nie vak vaka astiu, ale vaka podvodom a fgom.

Cesta z Toleda do Seville mi ubehla astne, lebo uovsk roky falonho hra

som u mal za sebou, kocky som mal vyven, [], okrem toho som mal pri sebe

vek zsobu kart irokch i podlhovastch, aby som s nimi mohol robi maursk

hmaty a in podfuky, a tak mi neunikol ani gro.40

V Seville sa spoznal s jednou prostittkou, s ktorou sa rozhodol ods do Ameriky.

39

Por. GMEZ DE QUEVEDO Y VILLEGAS, F.: ivot furtka, 1962, s. 153. 40

Cit. GMEZ DE QUEVEDO Y VILLEGAS, F.: ivot furtka, 1962, s. 157.

26

3 PIKARO

3.1 Pvod slova pcaro

Hlavnm hrdinom pikaresknho romnu je pikaro (panielsky pcaro). S tmto

pomenovanm sa prvkrt stretvame v u spomnanom diele Matea Alemna

Dobrodrustv Guzmna z Alfarache. Pomenovanie m zodpoveda inom a sprvaniu

hlavnej postavy, tulkovi putujcemu z miesta na miesto po panielskych mestch, ale aj

rznych eurpskych krajinch. Na svojich cestch sa stretva s viacermi typmi ud,

zva prefkanmi, sebeckmi a zdanlivo priateskmi. Sli viacerm pnom, rob

pomocnka v kuchyni, obre, kradne, hr karty a pod. Pikaro pochdza z najnich

spoloenskch vrstiev a cel svoj ivot sa usiluje postpi na spoloenskom rebrku

a zaradi sa medzi bohatch ud.

Objasnenie pvodu slova pikaro sa stalo predmetom uvaovania u mnohch

literrnych vedcov, ale doteraz sa im nepodarilo predstavi jednotn definciu. Zhoduj sa

v tvrden, e pikaro je typom anti-hrdinu, protiplom tradinho hrdinu rytierskych

romnov, pretoe namiesto odvahy, cti, vnosti a morlky, ho charakterizuje skr

zbabelos, klamstvo a prefkanos. Neuznva iadne idely. Zbrane, ktor mu pomhaj

prei, nie s mee ani kopije, ale triky, podvody, pasce a vlastn vynaliezavos.41

Jedna z interpretcii pvodu slova pikaro dva jeho pvod do svislosti s latinskm

slovom pica, ktor m vznam neastn, boh, biedny, otrhan. Rimania tmto pojmom

oznaovali kopiju alebo otep zabit do zeme. O priviazali svojich zajatcov, ktorch

chceli preda ako otrokov. Ich osud, rovnako ako pikarov, bol vemi neastn a boh.42

Medzi monosti pvodu slova spad aj jeho odvodenie od slovnho korea pic

picar- s vznamom picha, boda, krja, poda Alonsa Vicenteho Zamaru nadobda

vznam otvorenia sa nieomu, o otvra cestu ranm, krdeiam a odtia sa vyvinulo jeho

oznaenie obrka, zlodeja, trhana. Aj ke pikaro sa nikdy nestal skutonm obrkom,

41

Cit. REY HAZAS, A.: La novela picaresca, 1990, s. 21. 42

Por. ZAMORA VICENTE, A.: Qu es la novela picaresca, In Biblioteca virtual universal [PDF.] 2003

[por 2010-12-02] s.2. Dostupn na internete:

http://www.biblioteca.org.ar/libros/92707.pdf

27

pretoe pri tejto innosti vydral len chvu a nikdy tomu plne neprepadol.43

panielske

sloveso picar m tie vznam zobn si, odtipkva, da si nieo mal. Tieto synonym

vystihuj stravovanie pikarov. Cel ich ivot je poznaen hladom a snahou nasti sa.

V slubch pre rznych pnov, v penziontoch, kde boli ako tudenti ubytovan, i

v pocestnch hostincoch trpeli hladom a snaili sa jedlo nepozorovane uchmatn.

Prkladom je aj Lazarillo, ktor v slube u kaza trpel hladom, a preto mu kradol chlieb

predstierajc, e kodu spsobili myi.

e som bral jeden bochnk za druhm a z kadho tretieho i tvrtho som smidku

odtipol.44

Termnom pcaro sa v minulosti oznaoval tie pomocnk (pcaro de cocina

pomocnk v kuchyni), dnes by sme vak na jeho pomenovanie u pouili termn pinche.

Chlapci pomhali v kuchyni krja mso, zeleninu a aj ke im za to nikto nezaplatil, aspo

si kde-tu nieo uchmatli. Ilo o nestabiln, prleitostn prcu. 45

Njdu sa aj tvrdenia, e slovo pikaro pochdza z latinskho slova picus (panielsky

gorrn), ktor znamen privnk. Poda niektorch je odvoden od franczskej provincie

Picardie, ktorej obyvatelia sa ako tulci dostali na zemie panielska a boli najman na

rzne seznne prce.46

panielskemu oznaeniu pcaro v slovenine najastejie koreponduje

pomenovanie ibal, ale objavuj sa aj in vrazy ako tulk, klamr, lapaj, i furtk.

panielina takisto ponka nekonen mnostvo synonm: truhn, bellaco, golfo,

sinvergenza, lagarto, pillo, taimado, zorro, canalla, rufin a in.

Aj ke pvod tohto slova nie je dodnes s istotou objasnen, meme tvrdi, e od

polovice 16. storoia je spt s oznaenm osoby, ktor bola povaovan za niomnka

a podliaka s nzkymi morlnymi zsadami. Oznaovala typ drzho, bezoivho

a rozpustenho loveka, ktor neil poda kresanskch zsad. Ak vykonval nejak prcu,

tak zva podradn a bezvznamn. Z uvedenho sa d usdi, e Lazarillo ete nie je

pikarom v pravom slova zmysle, zatia o Guzmn nm u z morlneho hadiska je.

43

Por. ZAMORA VICENTE, A.: Qu es la novela picaresca, In Biblioteca virtual universal [PDF.] 2003 [por

2010-12-02] s.2. Dostupn na internete: 44

Cit. ANNYMO: ivot Lazarilla z Tormesu, jeho prhody a nehody, 1959, s. 35. 45

Cit. REICHWALDEROV, EVA: Podoby pikaresknho romnu (Lazarillo vera a dnes komparatvna

analza literrnej postavy ibala.2008, s. 46. 46

Por. MARTOK, .: Doslov. In: Alemn, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 769.


28

3.2 Literrna postava pikaro

Pikaro je hlavnm hrdinom autobiografickch romnov, v ktorch vystupuje ako

aktr deja a zrove ako autor rozprvajci svoj ivot z retrospektvneho pohadu.

Pochdza z chudobnej rodiny, zava mnostvo akch situci. Bri sa proti justcii,

uom a spsobu ivota spolonosti 16. a 17. storoia. Pikaro na vlastnej koi zava

neprvosti a strasti danej doby.

Pikaro predstavuje v panielskej literatre plne nov typ literrneho hrdinu.

Vstupom pikara do literatry dochdza k nahradeniu zidealizovanch hrdinov pastierskych

i rytierskych romnov. Bli vo svojej knihe uvdza, e na rozdiel od rytiera - dvorana,

ktor stoj na plnom vrchole socilnej organizcie, pikaro-klamr stoj na samom dne,

presnejie povedan, je z nej vylen.47

Mnoho literrnych kritikov sa zhoduje, e pikaro predstavuje typ antihrdinu, je

opakom k achetnm a estnm predstaviteom rytierskych romnov. Vicente Zamora

tvrd, e pikaro stelesuje antihrdinu, je rubom k heroickmu lcu. Stva sa niem ako

protikladom ku hrdinom a k svtcom.48

D sa poveda, e pikaro je cynick a nemorlny

jedinec: je askta tepen cynizmom, presveden, e veci na tomto svete nemaj tak

hodnotu, ak sa im pripisuje.49

Pikaro sa pohybuje v spolonosti, ktor nti svojich lenov pouva klamstvo

k tomu, aby preili. Nevzdoruje jej, ale pomocou klamstiev, vhovoriek a podvodov sa z

chaotickch podmienok a pravidiel sna vyai pre seba o najviac. Aj ke s fungovanm

spolonosti neshlas a kritizuje ho, neusiluje sa meni stanoven poriadok. Jedin o

chce, je zmeni svoju pozciu v rmci systmu. Jeho motivciou je tba po prosperite

a dobrom ivote a pre ich dosiahnutie urob vetko. Osvojuje si obrann pozciu a zastva

rzne roly v rmci spoloenskho poriadku.50

47

Cit. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s.103. 48


[por 2010-12-02] s.7. Dostupn na internete: 49

Cit. ALBORG, J. L.: Captulo XVIII. La novela picaresca. El Lazarillo de Tormes. Historia de la

literatura Espaola. Tomo 1: Edad media y renacimiento, 1972, s. 746-747. 50

Por. BENCOMO, G.: Relectura del discurso narrativo de las tres primeras dcadas de la Repblica

cubana en el contexto de los rasgos de la picaresca, 2003. s. 21.


29

3.2.1 Nzky socilny pvod a snaha vymani sa spod vplyvu predkov

Pikaro predstavuje typ hrdinu antihrdinu, ktor pochdza z najnich socilnych

vrstiev, z prostredia ekonomickej a mravnej chudoby, kde krdee, podvody a prostitcia

tvoria sas kadodennho ivota.

Jeho ivot je sprevdzan silm postpi vyie na spoloenskom rebrku.

Najastejie sa sna zaleni sa medzi predstaviteov aristokracie, aj ke sa jeho

sprvanie nevyznauje estnosou a poctivosou. Svoje spoloensk postavenie sa usiluje

zlepi prostrednctvom rznych podvodov a klamstiev, pomocou pouitia drobnch

krde a dvtipnch fnt, ktor uprednostuje pred otravnou tyraniou stlej prce.51

a) Pvod ibala Lazarilla

Lazarillo od tleho detstva vyrastal v prostred mimo zkona, vo svete chudoby.52

Jeho otec mlel vo vodnom mlyne, no okrdal svojich zkaznkov, za o ho potrestali

a umrel. Ovdoven matka odila bva do mesta, kde vyvrala pre tudentov. Nadviazala

nemanelsk vzah s ernochom, s ktorm mala druh diea. Aj jeho nevlastn otec

kradol. Lazarillo, ktor nikdy nemal sprvny vzor obhajuje konanie svojho otima tm, e

jeho krdee slili na to, aby sa mohol postara o svojho syna. Rovnako nevidel ni zl na

skutkoch, za ktor bol odsden jeho otec. Pokladal ho za estnho loveka, na ktorom

bola spchan obrovsk krivda.

(...) otca obvinili, e zle pal ilou vreciam tch, o k nemu chodili mlie; zatkli

ho, on sa pekne priznal, ni nezaprel, a tak si pre spravodlivos osi vytrpel. Dfam,

e mu Boh d slvu ven. Lebo evanjelium nazva takch ud blahoslavenmi.53

Rodiia mu od malika slili ako jeho vzor a zobral si od nich do ivota zl prklad.

Medzi ne patrili aj klamstv. Vlastn matka mu dala lekciu, ke klamala slepcovi

o skutonom pvode jeho budceho sluhu. Tvrdila, e je

synom statonho loveka, ktor padol v bitke pri Gelves, a preto ver, e ani on

nebude od otca odchodnej.54

51

Cit. ALBORG, J. L.: Captulo XVIII. La novela picaresca. El Lazarillo de Tormes. In: Historia de la

literatura Espaola. Tomo 1: Edad media y renacimiento, 1972, s. 746. 52

Cit. POVEDA, J. J. del Rey: El Tratado Primero del Lazarillo de Tormes. In Revista de estudios literarios de Universidad Complutense de Madrid [online]. 2001, no 17 [cit. 2001-03-24]. Dostupn na internete: ISSN 1139-3637 53


Cit. ANONYM: ivot Lazarilla z Tormesu, 1959, s 12.

http://www.ucm.es/info/especulo/numero17/lazarill.html

30

Ani slepec nebol primn a tvrdil, e neprijma chlapca za sluhu, ale za syna.55

Vsledkom

ich vplyvu na chlapca bud Lazarillove klamstv voi slepcovi a inm jeho pnom alebo

viera v klamliv cnosti svojej manelky.56

b) Pvod pikara Guzmna

Svoje tle detstvo preil Guzmn v relatvnom blahobyte, o ktor sa staral milenec

jeho matky a neskr otec. Otzka otcovstva je v Guzmnovom prpade vemi ak. Aj

ke sa veobecne tvrd, e jeho otcom bol obchodnk pochdzajci z Janova, sm hovor,

e mal dvoch otcov.57

Matka presviedala oboch svojich milencov, e je prve ich

dieaom.

Obidvaja videli vo mne svojho syna. Jeden ma nazval svojim synom a rovnako aj

druh. Ke bola so achticom sama, hdla mu, e sa mu podobm ako vajce vajcu,

akoby som mu z oka vypadol. Ke bola s mojm otcom, tomu zasa tvrdila, e som

cel po om, e som navlas ako on, len o hlavu men, a udovala sa, e to ete nikto

neodhalil, lebo sa mu natoko podobm, e aj slep, keby jemu a mne preiel rukou

po tvri, by zistil, e nie som synom achticovm, ale jeho, a usvedil by ju

z nevery.58

Ako sa d zo spomenutho vyta, Guzmnova matka nebola enou s pevnmi

morlnymi zsadami. Bola milenkou dvoch muov sasne. Vo svojej mladosti sa ivila

ako prostittka a svojim remeslom udriavala domcnos jej matky. Blahobyt, v ktorom

vyrastal mlad Guzmn sa pominul spolu s jeho otcom a on sa s matkou ocitol v akej

finannej situcii, ktor bola prinou jeho odchodu z domu.

c) Pvod furtka Pablosa

Furtk, nazvan Pablos vyrastal v rodine, ktorej dobr mravy a morlka ni

nehovorili. asto trpel za chyby a iny, ktorch sa dopali jeho rodiia. Pablova matka

bola medzi vetkmi povaovan za arodejnicu, ktor sa vo svojej mladosti venovala

prostitcii.

55

Por. ANONYM: ivot Lazarilla z Tormesu, 1959, s 12. 56

Por. POVEDA, J. J. del Rey: El Tratado Primero del Lazarillo de Tormes. In Revista de estudios literarios

de Universidad Complutense de Madrid [online]. 2001, no 17 [por. 2011-03-24]. Dostupn na internete:

ISSN 1139-3637 57 Por. ALEMN, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 49 58

Cit. ALEMN, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 49

http://www.ucm.es/info/especulo/numero17/lazarill.html

31

Povrvalo sa, e dievatm vracia straten panenstvo, naprva pleiny a

odstrauje ediny. Jedni ju volali osnovatekou radovnok, in upevovatekou

oslabenej vle, al pobehlicou; (...) .59

Nakoniec bola za svoje iny sden, uvznen a uplen. Pablov otec bol holiom, aj ke

jeho pravm povolanm bolo okrdanie klientov:

Dokzali mu toti, e ke niekoho oholil a zodvihol mu tvr, aby mu ju v miske

umyl, mj sedemron brat vytiahol zkaznkovi z keene aj pik.60

Neskr bol za svoje zloiny obesen. Pablo vemi trpel za sprvanie svojich rodiov. Nie

len poas ich ivota, ale aj po ich smrti. Potom, ako jeho otca obesili, roztvrtili ho a telo

rozhdzali v okol Segovie. Cel jeho detstvo a neskr aj dospelos bolo vekou

katastrofou, pred ktorou sa snail utiec. Preto ako mal odiiel od rodiov a chcel sksi

astie inde.

V tomto diele je mon najjasnejie pozorova tbu pikara vymani sa spod

vplyvu svojich rodiov a prerui akkovek kontakty so svojou rodinou.

Nevypytujte sa na ma, ani nespomnajte moje meno, lebo mi vemi zle na tom,

aby som zaprel nau spolon krv.61

Ani v jednom z prkladov vak nie je tba odpta sa od svojho pvodu a vstpi

medzi vyie spoloensk triedy naplnen. Ako hovor Eva Reichwalderov, ibal sa

nedoke vymani spod vplyvu predkov (rodiov, rodinnho predurenia), nie je mu

umonen plnohodnotne sa uplatni vo vyej spolonosti. Pikarove vynaloen silie

vyznieva v prbehu ako zbyton, pretoe sa vdy len niekomu prispsobuje, aby takto

,odinil svoj nzky pvod.62

Pikaro sa poas svojho ivota stva vemi skoro polosirotou alebo sirotou.

Lazarillo, Guzmn aj Pablos strcaj svojich rodiov, ktor doplatili za zvolen spsob

ivota. Smr jednho z rodiov (v Pablovom prpade oboch) a nsledn strata ekonomickej

podpory vedie mladch chlapcov, aby opali svoje domovy a hadali vlastn cestu

ivotom. Pred odchodom si zvykn zmeni meno. Aj v tomto je mon vidie ich silie

o popretie svojho pvodu. Guzmn to dokazuje svojimi slovami:

59

Cit. GMEZ DE QUEVEDO Y VILLEGAS, F.: ivot furtka, 1962, s. 16. 60



Cit. REICHWALDEROV, EVA: Podoby pikaresknho romnu (Lazarillo vera a dnes komparatvna

analza literrnej postavy ibala, 2008, s. 48.

32

(...) a pretoe som nechcel, aby ma niekto poznal poda mena mjho otca, dal som

si nov meno po matke ako Guzmn a prmenie z Alfarache, poda nzvu usadlosti,

kde ma splodili.63

Aj Lazarillo sa zriekol mien svojich rodiov (Tom Gonzles a Antnia Prezov) a

nechval sa oslovova menom Lazarillo z Tormesu, poda rieky, v blzkosti ktorej sa

narodil. Furtk Pablos si z otcovho priezviska urobil krstn meno (otec sa volal Clemente

Pablo).

3.2.2 Putovanie

Sasou pikarovej povahy je putovanie z miesta na miesto bez nejakch

konkrtnych cieov. Najradej vedie osamel ivot, ke nie je na nikoho a ni odkzan.

Miluje svoju slobodu a nerd sa na niekoho viae.

Putoval som kadia som chcel, poda toho, na o som mal chu a kam sa mi prve

zachcelo: dnes som nocoval tu a zajtra zasa tam a nikde som sa dlhie nezdral.64

V iadnej slube alebo zamestnan nevydr dlho, pretoe jeho tba po slobode

a vonosti je prli siln. Zamora Vicente o pikarovi tvrd, e je to tulk, lovek, ktor sa

vrh v strety slnku a vetru ciest.65

Ako silne individulna postava neti po spolonkoch,

ktor by ho na jeho cestch sprevdzali. M obavy pred nebezpeenstvom, ktor by mu

mohli privodi.

Niesol som sa na tom manchskom sivkovi ani vek pn a tobne som si elal, aby

som nikoho nestretol, (...).66

Pikaro je pre nedostatok financi odkzan na svojich cestch putova peo. Len

mlokedy sa mu podar cestova na mulici alebo oslovi. Jedin vnimku tvoria Guzmn

a Pablos, ktor pri svojich svojom putovan cestuj loou do Talianska a Ameriky. Poas

vandrovania po rznych miestach stretvaj mnostvo rozlinch osb, o umouje

autorovi vykresli spsob ivota a konanie ud danej doby na viacerch miestach.

3.2.3 Hlad a chudoba

63

Cit. ALEMN, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 54 64

Cit. ALEMN, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 598 65


[por 2010-12-02] s.7. Dostupn na internete: 66

Cit. GMEZ DE QUEVEDO Y VILLEGAS, F.: ivot furtka, 1962, s. 89.


33

V panielsku nedolo k hladkmu prechodu feudlnej spolonosti na kapitalistick,

pretoe to monarchovia svojou politikou a hospodrstvom neumonili. Situcia nedovolila

premenu meanov na kapitalistick buroziu, ako tomu bolo v inch eurpskych

krajinch. Trieda remeselnkov a ivnostnkov, ktor tvorili vinu predstaviteov

burozie, bola zruinovan u vo svojich poiatkoch.67

Z uvedenho vyplva, e v krajine

rapdne vzrstol poet nezamestnanch ud bez domova, ktor neustle trpeli hladom.

Potkali sa po panielskych mestch a hadali spsob, ako sa udra pri ivote.

Hlad bol neustlou sasou pikarovho ivota. Tba po nasten sa stala pre pikara

jeho hnacm motorom, bola tm, o ho viedlo k vymaniu stle novch trikov, fgov

a podvodov.

Ak mm pravdu poveda, keby som si nebol pomohol svojou ikovnosou a

prebitosou, neraz by som u bol od hladu aj zomrel.68

A pretoe ndza je najlepou uitekou, ma nikdy neopala, dom i nocou som

premal, ako sa udra naive. A myslm, e hlad ma osvietil, ke som naiel tieto

nekal prostriedky, lebo sa vrav, e hlad bystr udsk dvtip, km stos naopak; a

tak to bolo podistm aj so mnou.69

Ntil ich robi veci, ktor by za inch okolnost nespravili.

(...) o som pred tm pokladal za hanebn, pretoe hanba a hlad nikdy nemohli by

priatemi. Ja hlpe chlapisko som si myslel, e bojazlivos bola predtm prinou

mojej biedy, lebo kto je nesmel, biedy sa nezbav, ale mlil som sa. Striasol som zo

seba hanbu ako hada, o ma utipol do prsta.70

Kvli hladu opali svoje domovy, pnov, koly, hostinskch at. Ak sa chceli

zasti vo svete plnom tulkov a inch pikarov, museli by oraz ikovnej a prefkanej.

Za prinu svojho hladu vinou povaovali svojich pnov, ktor sa o nich dostatone

nestarali. Lazarillo komentuje sprvanie svojho pna slovami:

(...) tak bol lakom, e ma na smr trznil hladom, lebo mi nedval ani to

najpotrebnejie.71

Ke som slil u neho tri tdne, tak som bol zoslabnut, e som u nevldal od

hladu ani na nohch stl.72

Furtk Pablos trpel ukrutnm hladom v asoch, ke tudoval u licencita Kozu.

67

Por. BLI, O.: panlsk literatura, 1968, s. 103 104. 68

Cit. ANONYM: ivot Lazarilla z Tormesu, 1959, s. 14 15. 69





34

Od stola som vstal s ubolenou duou, lebo som videl, e som sa ocitol v dome, kde

sa o stosti len hovor, ale brucho zostva przdne.73

Rany osudu, zl zaobchdzanie, spolonos, kamarti a lenivos pikarov boli

mnohokrt prinami ich biedy.

Skazila ma zl spolonos, ktor je katom cnosti a rebrkom neres, opja ns ako

vno, dus ako dym, je ako zl ary, ako marcov slnko, je ako bezcitn zmija, ako

spev Sirny. Ke som zaal sli, usiloval som sa pracova tak, aby mali zo ma

rados a poteenie. Potom ma zl kamarti pomaly, pomaliky skazili. A vemi im

pomhala aj lenivos, ona bola hlavnou prinou mojich bied.74

Zrove ich nauili, e omnoho jednoduchie je zskava jedlo prefkanosou, obranm

a krdeami ako poctivou prcou. Pablos si tto skutonos uvedomil u v mldeneckom

veku:

Kamarti vraveli, e sm mem vydriava cel dom z toho, o potiahnem, a to

v zlodejskej hatmatike znamen ukradn. Ke som videl, ako ma u v mladom veku

chvlia za to, e som si tak fortiene ponal pri vakovakch nezbednctvach,

povzbudzovalo ma to stvra alie.75

Lazarillo bol na zklade hladu, biedy a vplyvu svojho okolia printen zdokonaova

svoju prefkanos.

Ale ke slepec zamkol zmku a nedval u pozor, lebo sa nazdval, e robm osi

in, vtedy som malo dierkou na mieku, ktor som vea rz prepichol a zase zail,

pal ilou skpemu vrecu a vyahoval som z neho nie ksky, ale cel kusisk

chleba, slaniny a klobsy.76

Pikarovi sa svojou ikovnosou, obratnosou a svojim dvtipom vdy podar

zahna hlad, ale nikdy to nie je trval. V obdob prosperity, ke sa zd, e dosiahol to, po

om til, nastane zlom a hrdina znovu pad na sam dno. Fatalizmus ho prenasleduje

cel ivot.77

3.2.4 obranie, kradnutie, utvranie pikarovho charakteru

S tmou hladu je zko prepojen aj tma obrania a kradnutia. Takmer vo vetkch

svojich snaeniach o zskanie potravy a zahnanie hladu vyuvali pikarovia prve tto

formu. Pre ich slobodn duu, ktor nechcela by nim obmedzovan a zvzovan bolo

73


Cit. ALEMN,M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 189. 75



Cit. RODRGUEZ, J. C.: La literatura del pobre, 1994, s. 224.

35

omnoho jednoduchie a prijatenejie zskava jedlo, oatenie a in majetok neestnm

spsobom. K tomuto kroku sa vak nerozhodli sami, ale boli donten okolnosami

a prostredm, v ktorom sa pohybovali. Ani jeden z pikarov sa nestal skutonm obrkom

alebo zlodejom. Aj napriek tomu, e sa tmto innostiam venovali, nikdy to nerobili dlho.

V niektorch prpadoch to bol jedin spsob, ako sa udra pri ivote a neumrie od hladu.

Boli uritm prechodnm stupom v ich ivote, ktor im pomhal dosta sa z biedy

a optovne sa zaradi do spolonosti.

a) obranie a krdee u Lazarilla

Lazarillo sa u v rannom detstve stal svedkom nespoetnch krde, ktor pchal

najprv jeho otec a neskr aj otim. U vtedy ich povaoval sa ben spsob zlepenia

svojich ivotnch pomerov. Dokonca ich skutky aj obhajoval. Nemono sa teda udova,

e sa k nim neskr ako dospievajci, vene hladom trpiaci chlapec utiekal. Jeho krdee

(ak tak mono nazva snahu zska jedlo od pna, ktor ho tral hladom) boli len malmi

podvodmi, ktormi nikomu neublil a ani nimi nespsobil vek kodu na majetku.

So obranm sa prvkrt stretol u svojho prvho pna, slepca, ktor sa tmto

remeslom ivil. Slepec bol majstrom medzi obrkmi. Dokzal si najrozlinejmi

spsobmi vyobra vea peaz. A tak Lazarillo skoro zistil, e okrem prce a kradnutia je

aj al spsob, pomocou ktorho sa d prs k peniazom. obral len v momentoch, ke

bol k tomu hladom donten. Jednm z tchto prpadov bola aj sluba u chudobnho

zemana.

(...) a vrtil som sa k svojmu starmu remeslu. Tichm a chorobnm hlasom,

s rukami zopnutmi na prsiach, majc Boha pred oami a jeho meno na jazyku, dal

som sa obra pri tch brnach a domoch, o sa mi videli najvie. A pretoe som

toto remeslo nasal do seba s materskm mliekom, lepie povedan, pretoe som sa

ho nauil od toho vekho slepho majstra, ukzal som sa znamenitm uom,

(...).78

b) obranie a krdee u Guzmna

Rovnako ako Lazarilla aj Guzmna printili ku krdeiam a k obraniu hlad, bieda

a zfalstvo. Mladmu Guzmnovi, ktor odiiel od svojej matky, sa peniaze rchlo minuli

a on musel vymyslie nejak spsob, ako sa uivi.

78


36

Peaz som mal mlo a rchle sa mi rozkotali. Vtedy som zaal obra. Obas

mi niekde dali pol cuarta, (...).79

Sprvu sa mu obranie nepilo, lebo mlo vynalo a iadalo mnostvo silia.

Neskr, po mnohch ivotnch sksenostiach, vrcholoch a pdoch, donten hladom sa

k nemu op vracia. Ako sm hovor, bola to bieda, ktor ho printila tudova vedu

zahaov a obrkov80

obranie sa mu nramne zapilo a ist dobu sa mu venoval

s vekm zpalom. Po pretudovan Zkonnka obrkov sa vo svojom remesle stal

jednm z najlepch. So obranm skonil, ke sa dostal do sluby u istho monsignora

kardinla.

Guzmnove krdee by sa skr dali nazva podvodmi, ktor pchal na svojich

pnoch a prbuznch. Ako mal chlapec zistil, e obranm nezska vea peaz a zaal sa

pria remeslu obratnch ibalov81

. Na rozdiel od obrania to bolo pohodln

zamestnanie a nevyadovalo najmench starost82

. Z drobnch krde msa, vajec,

suenho ovocia i inch drobnost, ktor bral ako mal chlapec svojim pnom alebo

obchodnkom sa neskr stali vek, dmyseln podvody, ktormi pripravil o vek

majetok aj svojich prbuznch.

U ako chlapec bol som dobr a zrun majster vo svojom remesle, pretoe som

vedel ahuko a ikovne potiahnu to, o bolo nevhodne poloen. Ke som vyrstol,

spoiatku som si myslel, e mi u ochrnuli nohy a ruky, tak som bol grambav

a neikovn. No zakrtko som z toho vyzdravel a znovu som sa spustil po starch

chodnkoch, (...).83

Guzmn bol pre svoju mrnivos a tbu po bohatstve a po vyom spoloenskom

postaven neustle nten vraca sa k obraniu a ku krdeiam. Neestne nadobudnut

majetok pre neho nemal iadnu cenu, nevil si ho a vdy ho rchle minul. Mnohokrt sa

vlastnou vinou ocitol na mizine a musel op prosi o almunu i kradn.

c) obranie a krdee u dona Pablosa

Don Pablos sa stal zlodejom poas svojich tdi Alcal de Henares. Pablos sa stal

terom tokov svojich spoluiakov a spolubvajcich. Aby sa im vyhol, zaal so svojimi

fgami. Najprv nevinn detsk hunctstva sa neskr zmenili na krdee. Vaka nim si

zskal spech a obdiv u ostatnch. Ako sm hovor:

79





Cit. ALEMN, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1974, s. 543.

37

Vaka tmto a inm rozlinm hunctstvam zaal som si vade zskava chr nezbednho a prebitho uhaja. achtici si ma obbili a len neradi ma nechvali v

slube u dona Diega, ktorho som si nikdy neprestal cti a vi, lebo aj on ma mal

vemi rd.84

Po odchode zo koly sa op vracia ku kradnutiu a podvodom v hlavnom meste.

Pridal sa ku skupine profesionlnych zlodejov, ktor ho do svojho remesla zauili. asom

vak vetci skonili v alri. Po tejto pruke sa chvu ivil ako estn lovek, ale asom

svoj majetok minul a musel hada spsob, ako ho zska sp.

Ostal som bez groa, lebo tch sto realov ilo na lieenie, byt a stravu; (). Na

hlavu som si zaloil kapucu, na krk som si zavesil bronzov kr a k nemu ptriky.

Ist obrk, o sa znamenite vyznal v tomto umen, nauil ma, ako treba naladi hlas

a ako mm pri ptan bedka. A hne som to aj zaal po ulici robi.85

Tmito slovami opisuje don Pablos, ako zaal obra. Dohnal ho k tomu hlad a zfal

situcia, v ktorej sa ocitol.

3.2.5 Sluba mnohm pnom

Sluba mnoh pnom je jednm zo zkladnch znakov pikara. Vo svojom ivote

pikaro neustle cestuje z miesta na miesto a sna sa prei v krutej spolonosti. Okrem

obrania a kradnutia sa iv tm, e sli u rznych pnov. Km Lazarillo sli smim

pnom, Guzmn piatim, don Pablos u len jednmu. Pni vdy predstavuj urit rozlin

skupiny ud, na ktorch autor kritizuje a vykresuje vlastnosti danej skupiny. Pnmi s

naprklad slepec, zeman, kardinl, mnch, vevyslanec a pod. Vetci s pre pikara vemi

dleit, pretoe pomhaj pri formovan jeho osobnosti, charakteru, ovplyvuj jeho

dospievanie a pohad na spolonos. ibal sa v slube nau, e sa nesmie vo svojom

ivote na nikoho a na ni spolieha, iba sm na seba.

Neustlym bojom o jedlo, ktor pikaro vedie u svojich pnov sa u rozvja svoju

prefkanos a inteligenciu. Lazarilla za jeho ivot najviac ovplyvnil slepec, ktor bol jeho

prvm pnom. Okrem inho ho nau, e nesmie nikomu dverova a m by obozretn.

A tak aj bolo, lebo po Bohu najvmi vam za svoj ivot jemu; hoci bol slep,

otvoril mi oi a nauil ma, ako sa vo svete treba obraca.86

84




38

Vina Lazarillovch pnov bola vemi skpa, podl a falon. Lazarilla netrpili

len hladom, ale neraz aj fyzickmi trestami.

(...) i zdvihol vysoko drk a z celej sily ma ovalil po hlave, take som ostal cel bez seba

a ako poranen.87

Guzmn mal na svojich pnov ovea vie astie. Zva sa k nemu sprvali

dobre, slune mu platili a a netrpel hladom. asto sa dostal do osobnej priazne svojich

pnov, stal sa ich dvernkom a zabvaom, z oho zvykol ma vhody. Guzmnovm

problm vak bola ve ku kartm a ku enm. Jeho plat mu nestail na jeho kartov hry,

preto svojich pnov asto okrdal. Tba po kartch, ench a slobode boli najastejie

priny, preo ho pni prepustili alebo preo od nich sm odiiel.

Don Pablos slil len jednmu pnovi. Bol nm don Diego, syn bohatho achtica.

Pablos nebol len jeho sluhom, ale aj priateom. Don Diego, spolu so svojim otcom

pomhali Pablosovi zlepi jeho ekonomick situciu, tm e ho poslali tudova. Priblil

sa tak ku splneniu svojho sna dosta sa do vyej spolonosti. asom sa ich cesty rozdu

a op spoja, ale nie v dobrom. Aj napriek vetkmu, o sa medzi nimi stalo, Pablos mal

dona Diega stle rd a vil si ho.

3.2.6 es a morlka

Neodmyslitenou sasou pikaresknch romnov je otzka cti a dobrch mravov.

V asoch, ke vznikali pikareskn romny sa es a cnos nepripisovali uom, ktor tak

skutone ili, ale boli vsadou majetnch a urodzench ud. Nebolo dleit, ako sa

lovek sprval, ale do akej rodiny sa narodil a ako si dokzal es kpi.

Robm tak aj preto, aby t, o zdedili urodzenos, uvili, ak mal zsluhu na tom

maj, ke im osud tak iil, a o o viacej uinili t, ktorm astie neslilo a predsa

len namhavm veslovanm a ikovnosou zakotvili napokon v dobrom prstave.88

Cnos a morlne zsady sa pre pikara stvaj prekkou, ktor mu zabrauje

vylepi si majetkov situciu. Neusiluje sa by estnm lovek, pretoe poda neho

skuton es ani neexituje. Povauje ju za mrniv vsadu bohatch, ktor me viac

ukodi ako pomc.

87



39

Nechcem ani es ani pocty. (...) In zasa preto, aby sa pekne obliekal, a al sa

pacht len za tm, aby sa mu dostalo cti. Nie, nie, to ti nebude na ni dobr,

Guzmn, s takmi starosami sa staroby nedoije, ale zostarne skr, ako sa

nazd. Zaho a zanechaj nadutos tch vemi vench, v tom sa s nimi nemeraj

a zaves to na klinec.89

Pikaro poas svojho ivota a sluby u mnohch pnov zist, e skuton cnos

a dobr mravy nie s otzkou postavenia a zdedenho majetku. Hlavn hrdinovia sa asto

stretvaj s predstavitemi aritokracie, ktor si potrpia na falon es a vnos. Pre svoju

hrdos a vnos radej trpia hladom, ako to bolo v prpade zemana, u ktorho slil

Lazarillo. Predstieraj, e sa maj dobre, tvria sa ako dleit osoby, ale v skutonosti sa

ivia obranm a krdeami.

Sasou pikaresknho romnu je aj vek nedvera voi justcii a nava zo

zloitho administratvneho systmu. Leopoldo de Trazegnies Granda hovor, e pre pikara

je morlne rovnako by estnm pikarom a vyhba sa zkonu, ako sa tvri, e ste

estnm obanom, a skutone nm neby.90

V romnoch sa asto hovor o korupcii sudcov

a sdnych pisrov:

(...) mj otec bval vemi asto zatvoren, ale pretoe bol bohom, vdy sa z toho

nejako vysekal, aj ke vetky dkazy svedili proti nemu, lene ako hovor prslovie,

kto je bohat, tomu je pisr kmotrom a sudca otcom. Dkazy samy osebe, braek

mj, ete nestaia na to, aby loveka posadili do chldku.91

Otzka cti, morlky, estnosti a venosti je najlepie spracovan v diele Dobrodrustv

Guzmna z Alfarache. Mimo rozsiahlych pasi, ktor venuje tejto problematike, ju

rozober aj v samostatnch kapitolch.

89

Por. ALEMN, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 170. 90

Por. TRAZEGNIES GRANDA, L. de: Vida de pcaros. In Biblioteca virtual de literatura [online]. [por. 2011-04-04]. Dostupn na internete: 91

Por. ALEMN, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache, 1975, s. 32.

http://www.trazegnies.arrakis.es/http://www.trazegnies.arrakis.es/picaros.html

40

ZVER

V predloenej bakalrskej prci sme sa zaoberali vznikom a vvojom nru

pikaresknho romnu, jeho charakteristickmi znakmi a tie analzou literrnej postavy

pikaro.

Pikareskn romn vznikol v polovici 16. storoia ako reakcia na spoloensk,

hospodrsku, politick a kultrnu situciu. Formoval sa za vldy Habsburgovcov, ktor

panovali na panielskom trne v tzv. obdob Zlatho veku panielskej literatry. Kultra,

umenie, kolstvo a architektra boli vtedy pod vplyvom humanizmu a renesancie, neskr

baroka. V obdob humanizmu a renesancie bolo panielsko otvoren nzorom umelcov

a uencov z celej Eurpy, rozvjalo sa kolstvo a literatra, ktor bola presiaknut

optimizmom a obdivom krs pozemskho ivota. Barok, rozvjajci sa v obdob, ke

panielsko suovali vojny, hlad, bieda a chudoba, upriamuje svoju pozornos na otzky

viery, v ktorej spisovatelia hadaj istotu. Nevymizol ani zujem o zobrazenie pozemskho

ivota a sveta, ale autori ho u nezobrazovali s renesannm optimizmom, naopak, d sa

hovori o pesimizme baroka. Ten sa najviac prejavil prve v pikaresknom romne.

Pikareskn romn mono charakterizova ako socilnokritick ner literatry,

ktor itateom pribliuje spoloensk situciu v panielsku v 16. a 17. storo. Zobrazuje

tbu po moci, spoloenskom postaven, korupciu, bezprvie a neslobodu chudobnch.

Zachytva ivot najnich spoloenskch vrstiev a zrove sa ironicky a kriticky

vyjadruje o predstaviteoch aristokracie a cirkvi, ktor mala v tch asoch vek moc. Je

opakom pastierskych, rytierskych a sentimentlnych romnov, ktor idealizujcim

spsobom vyzdvihovali ich es, odvahu a cnosti.

Romny s psan epizodickou formou samotnm pikarom, hlavnm hrdinom

romnu, ktor sa reflexvne vracia do obdobia svojho detstva, dospievania a dospelosti

a rozprva nm svoj ivotn prbeh. Ako star lovek si uvedomuje vetky svoje

nedostatky a ospravedluje sa za iny, ktor v minulosti spchal. Pikaro, sa aj napriek

svojej zlodejskej povahe povauje za kladn postavu.

Pikaro je typom antihrdinu, ktor ije v spolonosti plnej klamstiev, podvodov,

pretvrky, falonosti a vhovoriek. Tto spolonos ho nti, aby sa jej o najviac

41

prispsobil. Vo svojom srdci je dobrk, ale ak chce prei, je vplyvom spolonosti a svojej

socilnej podmienenosti donten klama, obra, kradn a podvdza.

Pikaro ibal vdy pochdza z najnich socilnych vrstiev. Aj ke sa cel svoj

ivot usiluje zbavi rodinnej podmienenosti, neme zaprie svoj pvod. Z matkinej

strany, ktor je zvyajne enou ahkch mravov alebo arodejnicou sa mu nikdy neulo

dos lsky. Ani otec nesli ibalovi ako sprvny prklad zva ide o zlodejov alebo

neestnch obchodnkov. Zl rodinn podmienky ho ntia opusti domov a i na vlastn

zodpovednos. Bezciene putuje z miesta na miesto a napriek vekmu hladu, ktor ho

neustle trpi, sa sna udra sa pri ivote. Ako silne individulna osobnos uprednostuje

cestovanie o samote. Hlad a chudoba neodmyslitene patria k pikarovi. S najastejou

prinou, preo sa stva pikarom a preo zane kradn a obra. Tieto dve innosti s pre

jeho slobodn povahu ovea jednoduchie ako skuton prca. Nevyhba sa ani

zamestnaniu, ale nikdy v om nevydr dlho, asto strieda svojich pnov, ktor sa k nemu

zvykn sprva kruto a povenecky.

Aj ke s vetci pikarovia obklopen zmtkom, neporiadkom a korupciou

v spolonosti, o na nich nepochybne vplva, ich charaktery sa formuj rozline. Vznikaj

na zklade spoloenskej situcie, ktorou sa autori diela inpirovali. Ich postavy teda nie s

podmienen len spoloenskm postavenm rodiny, do ktorej sa narodili, ale aj klmou,

v ktorej autor tvoril. Pretajte si tento posledny odstavec, myslm, e by sa dal

naformulova lepie ako vyvrcholenie Vaej prce

42

ZOZNAM POUITEJ LITERATRY

ALBORG, JUAN LUIS: Captulo XVIII. La novela picaresca. El Lazarillo de Tormes. In

Historia de la literatura Espaola. Tomo 1: Edad media y renacimiento.Madrid: Editorial

Gredos, 1972, 746- 796 s.

ALEMN, Mateo: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache. Preloil tefan Martok.

Bratislava: Tatran, 1975, 802 s. Bez ISBN

ALVAR, Carlos MAINER, Jos-Carlos, Navarro, Rosa: Breve historia de la literatura

espaola. Madrid: Alianza editorial, 2002, 759 s. ISBN 84-206-3403-4

ANONYM: ivot Lazarilla z Tormesu. Preloil Bratislava: Slovensk vydavatestvo

krsnej literatry, 1959, 105 s. Bez ISBN

BENCOMO, Gisela: Relectura del discurso narrativo de las tres primeras dcadas de la

Repblica cubana en el contexto de los rasgos de la picaresca. Dizertan prca, Miami:

Florida International University, 2003, 285 s.

BLI, Oldich: panlsk literatura. Praha: Orbis, 1968, 404s. Bez ISBN

BLI, Oldich, FORBLSK, Josef: Djiny panlsk literatury. Praha: SPN, 1984,

264 s. Bez ISBN

CORTAZR GARCA, Fernando de VESGA GONZLES, Jos Manuel: Strun

dejiny panielska. Preloila Hana Contrerasov. Bratislava: JUGA, 1988, 447 s. ISBN 80-

85506-61-0

ESTBANEZ CALDERN, Demetrio: Diccionario de trminos literarios. Madrid:

Alianza Diccionarios, 1996, 1134 s.

GARCA LPEZ, Jos: Historia de la literatura espaola. Barcelona: Vicens Vives,

2003, 708 s. ISBN 84-316-0597-9

Gmez DE QUEVEDO Y VILLEGAS, Francisco: ivot furtka. Preloil Vladimr

Olerny. Bratislava: Slovensk vydavatestvo krsnej literatry, 1962, 129 s. Bez ISBN

43

CHACN, Rafael: Palabra y Ensayo: PCARO [online]. 2010 [por. 2010-12-15].

Dostupn na internete:

LZARO, Fernando TUSN, Vicente: Literatura espaola. Madrid: Anaya, 1988, 415

s. ISBN 84-207-3100-5

MARTOK, tefan: Doslov. In: Alemn, M.: Dobrodrustv Guzmna z Alfarache.

Bratislava: Tatran, 1975, 802 s. Bez ISBN

OLERNY, Vladimr: Doslov. In: ivot Lazarilla z Tormesu. Bratislava: Slovensk

vydavatestvo krsnej literatry, 1959, 105 s. Bez ISBN

POVEDA, Juan Jos del Rey: El Tratado Primero del Lazarillo de Tormes. In Revista de

estudios literarios de Universidad Complutense de Madrid [online]. 2001, no 17 [por.

2011-03-24]. Dostupn na internete:

ISSN 1139-3637

REICHWALDEROV, Eva: El pcaro y su viaje hacia s mismo = Pikaro a jeho cesta k

sebapoznaniu. In: Acta Universitatis Palackianae Olomucensis. Facultas Philosophica:

Philologica 80: Romanica Olomucensia 12. - Olomouc : Univerzita Palackho, 2003. s.

269-273.

REICHWALDEROV, Eva: Zlat vek panielskej literatry zrod pikaresknho romnu

a jeho hlavn rty. In: Filologick revue, ro. 6, 2003, . 2, Filologick fakulta UMB,

Bansk Bystrica, s. 24-31, ISSN 1335-3624

REICHWALDEROV, EVA: Podoby pikaresknho romnu (Lazarillo vera a dnes

komparatvna analza literrnej postavy ibala. Dizertan prca. Bratislava: 2008. 157 s.

Bez ISBN

REY HAZAS, Antonio: La novela picaresca. Madrid: Anaya, 1990, 96 s. ISBN 84-207-

3611-2

UBIETO ARTETA, Antonio REGLA CAMPISTOL J a kol.: Djiny panlska.

Praha: Nakladatelstv lidov noviny, 3. vydanie, 2007, 915 s. ISBN 80-7106-117-4

http://www.tallerediciones.com/cuza/modules.php?name=News&file=article&sid=285http://www.ucm.es/info/especulo/numero17/lazarill.html

44

TRAZEGNIES GRANDA, Leonardo de: Vida de pcaros. In Biblioteca virtual de

literatura [online]. [por. 2011-04-04]. Dostupn na internete:

ZAMORA VICENTE, Alonso: Qu es la novela picaresca, In Biblioteca virtual

universal [PDF.] 2003 [por 2010-12-02] s. 32. Dostupn na internete:

http://www.trazegnies.arrakis.es/picaros.htmlhttp://www.biblioteca.org.ar/libros/92707.pdf

Documents

BAKALARKA JANKA PIENČAKOVA 1.pdf