Baktérie Baktérie sú jednobunkové prokaryotické organizmy mikroskopických rozmerov od 1 - 10 μm, u spirochét až 500 μm. Obývajú rozličné biotopy, sú vo vzduchu, vo vode, v pôde, na povrchu i vo vnútri organizmov.Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia. Za zakladateľov tohto odboru považujeme L. Pasteura a R. Kocha.R. Koch objavil pôvodcu tuberkulózy a L. Pasteur zaviedol do lekárskej praxe profylaxiu. Je to ochranný zákrok v čase, keď ešte nehrozí riziko infekcie. V dnešnom ponímaní ide o očkovanie, ktoré má predchádzať infekčným ochoreniam. Súčasne je známy zavedením pasterizácie (rýchle zahriatie medziproduktov kvasenia na vysokú teplotu).Stavba bunky baktérií:Povrch baktérií je chránený bunkovou stenou z peptidoglykanu (mureínu). Pod ňou sa nachádza cytoplazmatická membrána, ktorá sa na niektorých miestach preliačuje dovnútra cytoplazmy. Vytvára tylakoidy, v ktorých sú sústredené asimilačné pigmenty – bakteriochlorofyl a bakterioviridín. Tieto farbivá sú prítomné len u autotrofných druhov. V cytoplazme je prítomné jadro - bakteriálny chromozóm bez jadrovej membrány. Doplnkovú genetickú výbavu nesú plazmidy. Sú to cyklické molekuly DNA, ktoré sa môžu ľahko včleniť do jadra. Niekedy obsahujú gény, ktoré zodpovedajú za rezistentnosť baktérií voči antibiotikám. V cytoplazme je veľké množstvo ribozómov.

Stavba bunky baktérií

 Tvar baktérií býva rôzny a pohybujú sa pomocou jedného alebo viacerých bičíkov. Často tvoria kolónie s charakteristickým tvarom. Tvar baktérií:

a. koky – baktérie guľovitého tvaru.Po rozdelení bunky môžu zostať novovzniknuté koky spolu a vytvárať dvojice – diplokoky, retiazky – streptokoky, strapcovité útvary – stafylokoky alebo balíčky – sarcíny.

b. bacily – tyčinkovité baktériec. spirily – zvlnené tyčinkovité baktéried. spirochéty – špirálovito stočené baktériee. vibriá – rožtekovito ohnuté baktérie

1

 Rozdelenie baktérií:

1. podľa zdroja uhlíkaa. autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO2, organické látky si tvoria fotosyntézoub. heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky, ktoré získavajú rôznym spôsobom:

- saprofytické druhy – rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov- parazitické druhy - parazitujú na živočíšnych alebo rastlinných hostiteľoch- symbiotické druhy – spolunažívajú so živočíšnym alebo rastlinným organizmom

2. podľa závislosti na kyslíkua. aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O2

b. anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O2

c. fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti kyslíka

3. podľa zdroja dusíkaa. nitrogénne druhy - sú schopné pútať vzdušný dusík do anorganických zlúčenín – dusičnanov. Tieto baktérie

(Azotobacter) vytvárajú na koreňoch bôbovitých rastlín malé hrčky, preto sa označujú ako hľúzkové. Po zaoraní rastlín sa vytvorené látky uvoľňujú do pôdy a obohacujú ju. To je podstatou zeleného hnojenia.

b. denitrifikačné druhy – rozkladajú dusičnany na molekulový dusík N2 (Bacillus denitrificans), ktorý sa uvoľňuje do atmosféry.

 Rozmnožovanie baktérií:Rozmnožovanie baktérií sa deje priečnym delením bunky – amitózou. Časové trvanie delenia je asi 15 – 30 minút.Niektoré druhy baktérií napr. bacily majú schopnosť vytvárať spóry odolné voči nepriaznivým podmienkam (napr. nepriaznivé teploty, chemikálie). Najstaršie spóry sú známe z archeologických nálezísk egyptských múmií.

Súčasné bakteriálne nákazy:Alimentárne potravinové nákazy – pôvodcami sú patogénne baktérie v potravinách, ktoré sa z rôznych príčin premnožili.Najčastejšie sú:salmonelóza – spôsobuje ju 120 typov patogénnej baktérie Salmonella alebo Schigella. Ich prítomnosť v tráviacom systéme človeka sa prejaví do 48 hodín hnačkami, horúčkami a žalúdočnými problémami. Vhodným prostredím na ich namnoženie sú mliečne výrobky majonézy, zmrzlina, plody mora, mäsové a vaječné výrobky. Medzi ťažké formy salmonelózy patrí týfus.(Escherichia coli – tvorí prirodzenú, užitočnú mikroflóru tráviacej sústavy človeka. Pri zníženej odolnosti tela spôsobuje zápaly. Ak sa baktérie E. coli nájdu v zdrojoch vody alebo potravinách poukazuje to na zdroj fekálneho znečistenia.)listerióza – spôsobuje ju patogénna baktéria Listeria monocytogenes. Napáda bunky imunitného systému, čo sa prejavuje vysokým horúčkami alebo zdurením lymfatických uzlín. Prevenciou je dodržiavanie tepelnej úpravy a hygieny jedál (jedlo je potrebné zahriať na 70°C, uskladňovať pod 5°C).botulizmus – pôvodcom je Clostridium botulinum – baktéria produkujúca neurotoxín – najjedovatejšiu látku (vydrží aj 4 - 5 hodinový var). Prvé príznaky sa objavujú až po 18 - 96 hodinách s prejavmi poruchami videnia, straty reči, neschopnosti prehĺtať. Príklady bakteriálnych ochorení v minulosti:- šarlach- škvrnitý týfus- záškrt Súčasné bakteriálne ochorenia:

syfilis – pôvodca: Treponema pallidum. Je to chronické, pomaly prebiehajúce ochorenie prvotne postihujúce pohlavné orgány tvorbou vredov.

2

kvapavka - pôvodca: Neisseria gonorrhoeae. Ochorenie sa ľahko lieči penicilínom.  tuberkulóza - pôvodca: Mycobacterium tuberculosis (Kochov bacil). V minulosti závažne pľúcne ochorenie.

Ochorenie je opäť na vzostupe. Baktérii sa dobre darí vo vlhkom a teplom prostredí. zápal pľúc - pôvodca: Steptococcus pneumoniae. (streptokoky – spôsobujú hnisavé zápaly – hnisavá angína,

zápal stredného ucha, zápal pohrudnice...)

Liečba bakteriálnych ochorení:Bakteriálne ochorenia sa liečia antibiotikami, t.j. výlučkami mikroskopických húb a niektorých baktérií. Prvé antibiotikum – penicilín – bolo objavené A. Flemingom, ktorý získal za tento objav Nobelovu cenu. Časté a nesprávne užívanie antibiotík môže viesť k rezistencii (odolnosti) baktérií. Rezistentné baktérie obsahujú gén pre bielkoviny, ktoré ich chránia pred účinkom antibiotík. Náhradou za liečenie antibiotikami môžu byť probiotiká, symbiotické, telu prospešné baktérie.

Význam baktérií:   Hoci mnohé druhy baktérií boli a sú pôvodcami nebezpečných ochorení živočíchov, človeka (cholera, mor) i rastlín ich význam v prirodzených ekosystémoch je nezastupiteľný. Plnia dôležitú úlohu dekompozítorov (reducentov), rozkladajú odumretú hmotu organizmov a mineralizujú ju.Ich úloha sa využíva aj pri samočistení vodných tokov a v súčasnosti aj pri fungovaní biologických čistiarní odpadových vôd. V poľnohospodárstve sa používajú mikrobiálne insekticídy (Bacillus thuringiensis – proti húseniciam mlynárika kapustového). Okrem toho využívajú poľnohospodári vo svoj prospech aj symbiózu hľúzkových baktérií s koreňmi bôbovitých rastlín (napr. ďatelina). V mliekarenstve sa šľachtené druhy baktérií využívajú v kvasných procesoch na prípravu kefírov, jogurtov a kyslých mliek (napr. Bifidus essensis, Lactobacillusbulgaricus). Farmácia využíva ich produkciu antibiotík a vitamínov. V tele človeka žijú symbiotické baktérie, ktoré napr. napomáhajú tráviacim procesom.

3