Číslo za 2 haliere Mimo dňa po aedolí a

sviatku vyonoäla každý deň Hlavný redaktor:

Dr ADOLF PECHÁNY 9»—BS^HffHSW*

Reč ministra barona Ghillányho. Krajinský snem teraz pojednáva štát­

ny rozpočet na rok 1914—15. a v podrob­nom pojednávaní práliminárov jednotli-. výeh ministerství koncom minulého týž­

dňa prešiel na pojednávanie prälimináru ministerstva orby.

Poneváč hlavnou životnou silou na­sej drahej vlasti je pólné hospodárstvo, preto aj krajinské obecenstvo s velkou pozornosfóu sprevádza pojednávanie roz­počtu tohto ministerstva, obzvlášť ale čaká reč ministra orby, ktorý pri tejto příleži­tosti zvykol označif svoje ciele a snahy, ktoré ho pri spravovaní svojho minister-.

- štva v jeho práci vedú. Minister orby barón Imrich G h i 1-

1 á'n y, ktorý teraz po prvý raz zastu­puje v sneme rozpočet ministerstva orby, tiež použil túto príležitosť v sneme a po­vedal významnú reč, v ktorej nastínil tie zásady, ktoré ho v spravovaní záleži­tostí ministerstva orby vedú a tie ciele, ktoré dosiahnuť chce.

. Minister orby barón Ghillány hned na počiatku svojej reči rozpovedal, že jedným hlavným cieľom poľno-hospodár-skej politiky je to, aby zvyšovanie úrod­nosti pôdy našej vlasti bolo napomáhané a odpredaj úrody .aby bol dobrou colnou politikou a zdravými poměrami zabez­pečený. Práve preto pridŕža sa zásady svojho predchodcu, aby sa napomá­halo zväčšovanie dôroby" poľnohospodár­

skych výrobkov. Potrebu tohto minister dokázal aj štatistickými dátami. V našej krajine je obsiato vyše 7 millionov hek­tárov, asi 12 millionov kat. jutár, štyrmi poľnohospodárskymi plodinami: pšenicou, razom, jačmeňom a ovsom. Keby na každom jednom hektáre gazdovia doro­bili čo len o jeden metrický cent viac zbožia, už to by znamenalo značné roz­množenie národného majetku. To by znamenalo pre našich gazdov sto millio­nov ročne. A potom ku povzbudeniu mi­nister orby porovnal päťročnú úrodu u nás s úrodou v Austrii a v Nemecku. U nás sa v rokoch 1902—1908. na jednom hektáre priemerne Urodilo 11*6 metric­kých centov zbožia, v Austrii ale urodilo sa 12-4 m. centov a v Nemecku 17*7 m. centov. Naša krajina tedy hodne za­ostala za Austriou a Nemeckom, kdežto pôda našej krajiny je o mnoho lepšia pre poľné hospodárstvo, ako v Austrii alebo v Nemecku. A dôroba pše­nice na niektorých vidiekoch u nás nielen že sa nepovyšuje, ba sa ešte znižuje. Toto badať obzvlášť na tých vidiekoch, kde viac väčších majetkov prešlo do rúk malých gazdov. Príčinou tohto je, že naši malí gazdovia ešte' vžúý negazduju ciéľu-primerane tak, ako. by gazdovať mali. Aby sa tomuto odpomohlo, minister drží za najsúrnejšie vyvinovanie ľudovej vý­učby v elementárnych školách, rozšírenie gazdovskej ľudovej výučby a zároveň vy-cvičenie cdrastíej mládeže v poľnom gaz-

BESEDNICA Božie mlyny pomaly, ale iste melú.

i. Podivúá vec, že ludia v živole jako sa

stretajú, tak aj miznú, potom sa často znova stretnú, neskoršie zase celkom jedon na dru­hého zabudnú a jedna hodina Lradosti alebo smútku ich zas spolu snesie.

Boli dvaja spolužiaci. Jeden sa volal Lud­vik, syn lekársky a druhý sa volal Ján, syn si-társky. Bývali v jednej dedine v Bystrej a jako dva ^mladé stromky, tak i oni jeden pri dru­hom rástli. Ich povaha však nebola jednaká. Ludvik dobre vedel, že jeho tatko ku tak zva­ným lepším kruhom patrí, preto opovrhoval s chudobným spolužiakom.

— Pozriteže. zase lu ide ten žobrák, — hovoril posmešne svojim súdruhom, ked videl JáDa vychádzať z jedného hostinca, kam tento chudobný žiačik raz v týždni na obed cho-

Jún to počul,' musel prejsť popri nich a trpel, • kedf sa títo s opovržením za ním dívali. Neprehovoril ani slova, ked ho takto jeho spo­lužiak zahanbil; spokojne išiel dalej, len sa zapálil a slza objavila sa mu v oku. Deti, ktoré viedol lekárov syn, išly za ním a ustavične ho vysmieval; a nikto sa ho. nezaujal.;

dováni a v prácach okolo domácnosti na odborných naukobehoch. Už v ľudovej škole by sa mal vštepiť správnejší gaz­dovský Ľ'X do roľníckych synkov. Preto minister drží za potrebné rozmnoženie gazdovských ľudových škôl.

Ale aj dotiaľ minister orby stará sa o odbornú výučbu mládeže pre gazdov­stvo a domácnosť. Týmto cieľom nie jednodňové prednášky, ale v zimnom čase 20—25 dní trvajúce, denne dvoj­hodinové prednášky o poľnom gazdova­ní, o chove dobytka, o domácich prácach dá vydržiavať skrz odborných professo-rov. Minister orby usiluje sa, aby si naši malí gazdovia tak zvané zimné šesťme­sačné naukobehy obľúbili. Je poľutovania hodné, žesynkovia našich malých gazdov nebárs naštevujú rolničke školy, kdežto boly sriadené pre nich tým cieľom, aby si v nich odborných známostí potreb­ných ku cieľuprimeranému gazdovaniu nadobudli. Minister má na starosti aj vy­sokú gazdovskú výučbu a týmto cieľom pri prešporskej university chce riešiť aj otázku gazdovskej hjaviíej školy. Rozu­mie sa, že aj. na praktickom poli bude sa usilovať predstaviť ésožnejšie gazdo­vanie.

Čo sa týka dalších plánov, barón Gbillány pracuje . na novom zákone o zvieraeom zdravotníctve; lebo terajší je už zastaralý. Má na starosti, aby sa predišlo povodňam a týmto cieľom teraz predo­strel návrh zákona o regulovaní horných

Baz im učitel zastal ceslu. Šiel rovno k Ludvíkovi, ktorý stál na čele chasy a takto mu riekol:

— Teraz som sa osobne presvedčil, jaké city prejavuješ k svojim spolužiakom. Nazývaš ho žobrákom, nehanbíš $a takto mu nadávať. Môže on za to, že je chudobný ? Nevieš, že jeho matka ešte šestoro drobných delí musí chovať, len sa tešif môžeš, že jej dobrí ludia tak pomáhajú. Ďakuj pánu Bohu, že si ty kaž­dý deň sadneš k plnému stolu a že nemusíš to robit, na čo je on odkázaný. Ináč už dávno pozorujem, že ho nenávidíš, povedz mi, prečo ?

Ludvik vzdorovité hladel pred seba. On, syn lekára, len nemohol strpef, aby mu doho­várali a to ešte pre jedného žobráka !

— Neodpovedáš ? — pokračoval učitel. — Lebo je naničhodník, — vykĺzlo sa

hněvivé z úst Ludvíkových. — Ja som bol v trie­de vždy prvým, teraz je on. V škole všetkému zlému som len ja príčinou a on ma stále udá­va, —- hovoril Ludvik a mimovoľne zaťal pa­siami.

Dčitel sa opanoval, ticho, ale vážne ho napomenul:

— Lúdvik, ty si voči nemu nespravo­dlivý. Tomu, že si ty v škole už nie prvý, si si sám na príčine, nie on. On svojou usilovno­sťou a dobrým držaním fa prevýšil, trebárs

je slabšieho pochopu ako ty. Predtým teba ne­bolo treba nikdy napomínať, teraz ale každý deň. Pred tým si bol poslušný, teraz si vzdo­rovitý. On ťa nikdy neudával a len vtedy ho­voril, ked som sa ho dačo spýtal, to bolo ale jeho povinnosťou. Keď som sa takým spôsobom o niečom dozvedel, čo sa tebe neskoršie ne­páčilo, to je tiež len tvoja hlavatosf na prí­čine. , Ludvik, ja som vždy len dobrý ku tebe, aj teraz som, ale pamätaj, že som spravodlivý, nehladím na lo, kto z jakej rodiny pochádza, či je synom nádenníka, lekára alebo boháča. Nie podlizač má u mňa zásluhy, ale ten, ktorý svoje povinnosti plní. Medzi štyrmi očami bol by som ti to istotne povedal, kedby si nebol pred druhými Jána prezýval. Zapamätaj si dneš­né naučenie.

A učitel nechal prestrašené dietky a išiel cestou dalej. •

V škole foto viac neopakoval, lebo učitel len raz zakázal, čo pri deťoch z&. nedo­bré uznal. Chcel ukázať, že odpustí aj zabud-; núf môže, ked vidí polepšenie.

— Klesajúci stromok treba podopierať a potom donesie ovocie, — zvyknul hovoriť.

A mal pravdu. Pri mnohých sa mu to po­darilo a mnohí mu v duši ďakovali, 2e skrze ;

neho stali sa tými, čím sú. (Pokračovanie nesleduje).

^^^^^^••••••nm^^H^^B^B^^n^Hi^Bi^n^^^H^^^^^^^^H^HH^^Bl^HHn^^^^H^^HHBBHHH^Bm^^^^^^^^^^^^^^HHHHH

Ročnik XXIX. V Budapešti, v utorok, 5. mája 1914. Číslo 101.

čas (í riek. Najbližšie predosíre snemu nový návrh zákona o lesoch. Spravova­nie štátnych lesov aj clalej ostane v správe štátnej. Pri sriadení lesníctva bude mať ohľad na to, aby chov do­bytka na našich Horniakoch bol na-kolko možno napomoženy, lebo je to velkým záujmom horných krajov. Veľkú váhu kladie minister aj na zpe-ňaženie vína. Konečne barón Ghillány zaoberal sa aj s otázkou dochovävania koní a v tomto ohľade jeho cieľom je, aby aj malý gazda mohol dochovať lep­šieho, cennejšieho koňa dobrej fajty. Týmto cieľom na viac miestach krajiny, medzi inými aj v Trenčíne utvoril spo­lok, ktorý má dvadsať plemenákov lipi-caúškej fajty pre okolie.

Minister orby počas debátty ešte jednu príležitosť použil ku rozvinutiu svojej osadníckej a majetkovej politiky.

Veľavýznamne reči baróna Ghillány-ho snem poslúchal s velkou pozornosťou a neraz bol minister pretrhnutý v reči búrlivým súhlasom na všetkých stranách snemu. Gazdovské obecenstvo s uspoko­jením sa presvedčilo, že v barónovi Ghillánymu má oduševneného ochrancu svojich záujmov a horlivého podporova­teľa výnosností poľného hospodárstva.

ZPRÁVY DOMÁCE. ' Budapešť, 4. mája.

P r a c o v n ý p o r i a d o k s n e m u a d e l e g á c i e . Snemovňa vyslancov na utorkovom zasaqnutí bude pokračovať v pojed­návaní rozpočtu ministerstva osvety a do od­poludnia ho pravdepodobne skončí, tak že v ten deň' vybaví Iste aj 'rozpočet ministerstva honvédstva. V stredu snem bude pojednávať rozpočet ministerstva financií a ho akiste aj vybaví. V ten istý deň minister financií predo­stre návrh zákona o odobrení rozpočtu, ktorý snem 12. mája bude pojednávať. Vo štvrtok vojenský podvýbor uhorskej delegácie začae pojednávať rozpočet armády a 11. mája za­hraničný podvýbor rozpočet spoločného zahra­ničného ministerstva.

N o v ý k a l o č s k ý a r c i b i s k u p . Jeho veličenstvo král — ako nedeľňajšie číslo úradného časopisu oznamuje — na predostre-tie ministra náboženstva a verejnej výučby gyôrskeho biskupa dra Árpáda Leopolda V á-r a d y h o vymenoval za kaločského arcibi­skupa.

Nový kaločský arcibiskup dr V á r a d y narodil sa dňa 18. júna roku 1865. v Temeš-vari. Nebohý čanádsky biskup Dessewffy vzal ho k sebe za tajomníka, pozdejšie vymenoval ho za professora bohoslovia. Ako professora pozvali ho roku 1897. čo ministerského radcu do ministerstva osvety za referenta katolíckych cirkevných a kulturálnych záležitostí. Roku 1897. král vymenoval ho zá kanonika, roku 1910. za titulárneho a v marci roku 1911. za gyôrskeho biskupa. Na poli cirkevnej spisby vyvinoval velkú činnost a čo ministerský radca mal účast v založení viacerých kulturálnych ustanovizieň.

Z á l e ž i t o s ť p e t r o h r a d s k é ] n á v š t e v y v y s l a n c o v n e o d v i -s l e j s t r a n y . Spravujúci predseda spo­jenej neodvislej a 48-nickej strany gróf Michal K á r o 1 y i posledne za bezsákladné vyhlásil chýry o zamýšlanej návšteve vyslancov neod­vislej strany v Petrohrade a povedal, že mini­sterský predseda gróf T i s z a má vraj vel­mi živú. fantásiu, ked tvrdí, že neodrislí idú do

SLOVENSKÉ NOVIN?

Petrohradu demonstrovat proti tíojspolku. Poťa­hom na toto vyhlásenie poloúradná zpráva prináša v rôznych opposičných časopisoch be­hom minulého mesiaca vyšlé chýry, ktoré dô­razne přizvukovaly, že s grófom Károľyim tridsať vyslancov neodvislej strany pojde do Petrohradu a že „Tiszovi sa nepodarí prekaziť petrohradská návštevu Károlyiho a opposičných vyslancov", dalej prináša osvedčenie Júliusa Justha, ktorý riekol, že .petrohradská cesta, ačkolvek bude demonštráciou proti trojspolku, bude len priateľskou návštevou". Po tomto — končí poloúradná zpráva — gróf Michal Ká-rolyi nech sa s Júliusom Justhom dohodne, či chýry o petrohradskej ceste boly bezzákladné a či ministerský predseda mal živú fantásiu, ked v tejto návšteve videl demonštráciu proti trojspolku.

Na túto zprávu gróf Michal K á r o 1 y i osvedčuje sa, 2e kecľ vyšiel prvý chýr o petro­hradskej ceste, meškal v Amerike a hovorí, že petrohradská návšteva b o l a by b ý v a l a len demonštrovaním toho, že v Uhorsku troj-spolok nepovažujú zá dogmu. Július J u s t h sa tiež osvedčuje a z jeho osvedčenia vysvitá, že sa pridŕža úmyslu petrohradskej návštevy. Justh totižto vyhlasuje, že len termín a spôsob petrohradskej cesty neni ustálený. Termín od-cestovania do Ruska p o z d e j š i e u s t á-1 i a. Osvedčuje sa aj vyslanec Martin L o-v á s z y, ktorý ale len toľko hovorí, že „ne-odvislá strana úradne sa nezaoberala s my­šlienkou petrohradskej návštevy'-.

V Budapešti meškajúci spolupracovník v Moskve vychodiaceho časopisu „Ruskoje Slovo" vyhľadal grófa Júliusa A n d r á s s y h o , k t o r ý pred novinárom prízvukoval, že je prívržencom trojspolku, za to ale nenahliada, prečo by sa uhorskí a ruskí politikovia nemohli sísť. Ale táto schôdzka n e s m i e m a t n á t e r d e m o n š t r á c i e p r o t i t r o j s p o l k u . Jeho presvedčením je, že medzi záujmami na­šej monarchie a Ruska niet protiv, tieto záujmy sú parallelné.

K R A J I J S . K Ý SNEM. Snemovňa vyslancov na piatkovom a so­

botňajšom zasadnutí pokračovala v pojedná­vaní štátneho rozpočtu na rok 1914—1915.

Na piatkovom zasadnutí po reči ministra orby baróna Imricha G h i 11 á n y h o, s ktorou sa zaoberáme na prvom mieste, ku rozpočtu ministerstva orby prehovorili ôsmi vyslanci.

Július B u j a n o v i c h zaoberal sa so záležitosťou dovozu dobytka z Balkánu a od­porúčal udržanie dosavádneho stavu. Žatým prehovoril o robotníckej otázke a v súvise s ňou o vysťahovaní.

Zoltán S z i 1 a s s y zaoberal sa s otáz­kou rozvinovania poľného hospodárstva a s otázkou chovu dobytka.

Alexander S z t r a n y a v s z k y žiadal decentralisovanie ministerstva orby a rozvino-vanie hospodárskych expositúr. Žiadal i re­formu gazdovskej výučby a zvýšte rozmnože­nie roľníckych škôl.

Pavel S z á s z hovoril o pokračovaní veľkých budapeštianskych bánk počas pominu­tej finančnej křísy, polom o potrebe zvýšenia dôroby.

Karol M a g y a r rozvinoval potrebu zvý­šenia dôroby.

Ján B a r o s s žiadal obranu pre triedu stredných statkárov a porobenie takých po­riadkov, ktoré prekazia rozdrobenie majetkov. Fidei-kommissa treba udržať.

Elemér J a k a b f f y zaoberal sa s položením gazdovských dozorcov.

Slovenský národnostný Ferdiš J u r i g a rozpočet prijíma z dôvery oproti ministerskému predsedovi pre jeho o národnosíaeh povedanú reč. Rozpočet prijíma aj pre nariadenie mini­stra osvety Jankovicha v záležitosti vynaučova* nia náboženstva a konečne aj prelo, lebo mi­nister orby barón Ghillány ľud dá učiť gazdov­ským známosfam a síce v jeho materinskej reči. Týmto sa docieli, že slovenský fud ne­pojde do Čiech cieľom osvojenia si gazdovských známostí, lež zostane doma.

Na sobotňajšom zasadnutí ku rozpočtu

5. inajit Í w

ministerstva orby prehovoril Hugo K i ô 1. o p p. S radosťou víta progranim m'nistra baróna Ghillányho ä všetko to, _«§-J Výšení dôroby povedal. Potom hovoril o *UJ /iitosti gazdovskej vysokej školy, ktorá sa má postaviť pri pre-šporskej universitě a vôbec o gazdovskej od­bornej výučbe.

Nato všeobecná debatla bola zakľúčená a minister orby barón Imrich G h i l l á n y po­vedal reč, aby odpovedal na poznámky jednot­livých rečníkov. Úprimne dakovál, že rozpočet ministerstva orby snem tak dôkladne pojed­náva. V prvom rade zaoberal sa s otázkou dane od liehu, potom s otázkou pasienkov. Riešenie otázky pasenia na Horniakoch stretá sä síce s ťažkosťami, ked ale vláda vychodí z tej zásady, že malým gazdom a urbarialistom dovolí pást lichvu dotiaľ, kým pôda neni vy­stavená nebezpečiu skyňoženiä, tým žasla po najkrajnejšiu hranicu. Ohľadom dovozu lichvyz Balkánu minister vyhlasuje, že stanoviskom vlády je aj dnes, že nateraz dovoz živej lichvy nedrží za dovoíiteľný. Dotyčné deeentralisácie minister vyhlasuje, že zpomedzi všetkých torieb ministerstvo orby je najväčšmi decentralísova-né. Konečne minister prehovoril o otázke osá-dzania oznámiac, že terajšia vláda nepracuje hlučnými frásami a sluhami, ako niekdajšia koa­ličná vláda a na ciele osádzania vskutku obráti 25 millionov korún.

Snem reč ministra Ghillányho prijal so živým éljencvam'm a potleskom, potom rozpo­čet ministerstva orby jak vo všeobecnosti tak v podrobnosíach' odhlasoval.

Nasledovalo pojednávanie r o z p o č t u m i n i s t e r s t v a o s v e t y , ktorý referent Gejza K e n e d i oboznamoval a odporúčal prijať.

Prvým rečníkom bol opposičný Alexan­der G i e s w e i n, ktorý súril reformu stred­ných škôl a uskutočnenie katolíckej autonomie. Rozpočet neprijal.

Martin M á r t o n f f y s radosťou vidí, že štát teraz už 159, millionov korún obetuje na kultúru. Zaoberá'sa so školskými otázkami a súri zjednotenie Výučby.

Pavel F a r k,a s odôvodňuje potrebu re­formy stredných škôl. Ľutuje, že opposícia ne­berie účasť aspoň y pojednávaní rozpočtu mi­nisterstva kultu, kdežto by bola mohla prísť bez toho, žeby sa bola vzdala svojho intransi-gentného politického stanoviska.

Slovenský národnostný Ferdiš J u r i g a žiada slobodu vynaučovania na každom poli. Schvaľuje nariadenie ministra osvety v záleži­tosti vynaučovania náboženstva, lebo týmto otupil ostrie národnostnej otázky. Rozpočet z dôvery oproti ministrovi kultu prijíma.

Nato snem uzavrel, že v pojednávaní roz­počtu v utorok búde pokračovať a s tým sa zasadnutie skončilo.

Ministerské nariadenie o školských budovách.

_ Ako sme sdělili, minister náboženstva a verejnej výučby dr Béla J a n k o v i. c'h vy­dal nariadenie o umiestnení, poťažne stavaní ľudových škôl. Nariadenie o školských budo­vách obsahuje nasledovné ustanovenia:

P o ž i a d a v k y p o ť a h o m n a j e s t v u j ú c e u ž š k o l s k é b u d o -v y : Neslobodno prijať školskú budovu, ktorá stojí na močaristej, nakazenej pôde, ani takú, ktorá je nebezpečná následkom stavebných nedostatkov. V učebnej sieni na jedno dieťa má padnúť aspoň 80 kvadrátnych centimetrov miesta ; výška, merajúc spodné dosky povaly, má obnášať aspoň 2—4 metre, podlaha nesmie ležať hlbšie, než vonkajšia pôda ; plocha oblo­kov má obnášať jednu šestinu plochy dlážky učebnej siene (v najatých miestnosťach možno dovoliť trochu odchýlky); kachle, ktoré dobre možno kúriť.

Učebnú 9ieň treba opatriť predným prie­storom (prípadne dreveným), do ktorého môže sa otvárať i viac učební.* V najatých miestno-sfach v odôvodnených pádoch od predných priestorov možno i odbliadnut.

P o ž i a d a v k y s t a v b y n o v ý c h š k ô l : Pozemok má byť na prostriedku obce a v blízkosti nemá byť krčma, bitúnok, Srebí-

mája í a i - SLOVENSKÉ NOVINY

nec, bykáreň, hlučná alebo smradlavá fabrika a pozemok nech je dla možnosti daleko od trži-šfa, železnice, rieky a od Ärmého potoka. Vo väčších obciach namiesto jednej väčšej školy lepšie je postavit viac menších škôl. Pozemok dla možnosti nech stojí na slobodnom, nech je rovný a nech leží vo výške cesty. Na mokrej a nakazenej pôde neslobodno stavať školskú budovu. Pozemok školy pre jednu učebňu apre jedon učitelsky byt má obnášať aspoň 1000 kvadrátnych metrov.

Š k o l s k á b u d o v a , jestli je v nej jedna učebňa, nech obsahuje učebňu a predný priestor. Ku budove možno pristaviť aj učitel­ský byt, ale s osobitým vchodom. Stavať treba tak, aby v páde potreby bolo možno pristaviť aj druhú učebňu. V škole s viacerými učebňa­mi má byť aj miestnosť pre učebné pomôcky. Plocha podlahy má byt aspoň o 30 centime­trov vySe površia pôdy. Na svahovitej pôde toto treba vymerať nad najvyššie ležiacim pun­ktom zastaviť sa majúceho priestoru. Podlaha učebne má byt z mäkkého dreva, pod ňou 20 centimetrov hrubá vrstva piesku alebo trosák.

P o č e t u č e b n í závisí od počtu žiakov. Plocha podlahy učebne pre 48 dietok nesmie obnášať vyše 72 štvorcových metrov; kde je málo žiakov, tam učebňa výnimočne môže byt i menšia. Hĺbka učebne nesmie byť väčšia než 6'5 metrov a jej výška nesmie byt menšia než 3'5 metrov. Učebňa dla možnosti nech leží severo-východným smerom, má byť vybielená, dvere majú sa otvárať von, majú byt jednokrídlové, meter široké a 2'20 metrov vysoké.

Obloky majú sa otvárat dnu, majú byE dvojité, vrchným obločným krídlam treba vyhý­bat, spodok oblokov od podlahy má byt na meter, múry medzi oblokami nech sú úzke a oblok nakoľko len možno treba viest až ku po­vale. Žiakov v učebni treba umiestniť tak, aby im obloky s ľavá padly.

P r e d n ý p r i e s t o r (pitvor, ambit) má byt i tu. Aj tento môxe byť drevený. Dvere nech sa von otvárajú. Chodba, cez ktorú sa chodí do viac učební, má .byt aspoň IVa metra široká.,

S t u d ň a na školskom pozemku má byt zakrytá a od záchodov má byt vzdialená aspoň na 20 metrov.

U č i t e l s k ý b y t v budove s jednou alebo s dvoma učebňami môže byt v tom istom stavaní, ale od učebných miestností má byt celkom oddelený. Učitelský byt má pozostávať z. dvoch dlážděných izieb, plocha podlahy ktorých má spolu obnášať aspoň 40 štvorco­vých metrov, z kuchyne a z najpotrebnejích pobočných miestností.

Mexická vojna. — Prímerie. —

Ako už telegrammy oznámily, predseda mexickej republiky Huerta prijal návrh, aby počas vyjednávania o pokoj nepriateľstvo me­dzi Spojenými Štátmi a Mexikom bolo zasta­vené. Na prímerie pofahujúcu sa smluvu pod­písali zastupitelia Spojených Štátov, mexických vládnych čiat a mexických povstalcov.

Výhlady na pokoj na okamih narušilo zatknutie diplomatického jednatela Spojených Štátov, ale jednatela čoskoro pustili na slobodu. Mexický generál Barron, vojenský gubernátor Zapatecasu, dal zatknúť dŕa Ryana, vyslaného diplomatického jednatela washingtonskej vlády a žiadal od neho, aby mu prečítal šifrirované telegrammy, ktoré mal pri sebe. Ked toto dr Ryan odoprel, generál Barron diplomatického jednatela čo špehúäa d a l o d s ú d i ť n a s m r f. Zahraničný minister Spojených Štátov Bryan všetko možné urobil, aby oratoval dŕa

Ryana. Telegrafoval i íiuertovi, aby^diploma-tického jednatela pustil na slobodu a' riadnym spôsobom postavil pred súdnu stolicu. Z Vera-cruza nato úradne oznámili, že dra Ryana p u s t i l i n a s l o b o d u .

2 Mexika oznamujú, že zahraničný mini­ster Royas a námestný štátíiy sekretár Ruiz zadakovali dla chýru preto, lebo návrh Royasa, aby vláda vyslala výbor cieľom vyjednávania o pokoj so Spojenými Štátmi, odvrhli. Celá vláda zaujala stanovisko proti tomuto návrhu.

Španielsky vyslanec washingtonský dostal z Mexika úradnú zprávu, že Huerta namiesto Royasa za zahraničného ministra vymenoval Estebana Ruiza.

ZPRÁVY ZAERAMČNÉ. Zmätky v Epyrusi.

Z Durazza oznamujú: Albánska vláda do­stala telegramm, že mesto Kolónia zaujali po­vstavší Epyroti, ktorí mali veľa kanónov a guľometrov. V Kolonii, poneváč odtiaľ prevaž­nú časť žandárov poslali na posilnenie posádky v Korici, bola len veľmi malá posádka, ktorá útoku povstalcov nevedela odolať. Žandárske veliteľstvo v Durazze dostalo telegramm, že Epyroti po zaujatí Kolonie rad-radom zabíjali ženské a deti a podpálili mesto. Povstalci dalej napredujú.

Tieto chýry vyvolaly v Durazze veľkú rozčulenosf. V meste boly demonštratívne po­chody, ľud vo vlasteneckých rečiach ohradzoval sa proti udalosťam v Kolonii a prudko napádal Grécko.

Počas ie máme v Budapešti jasné, ale chladné. — Po krajine panovalo premenlivé, chladné, miestami vetristé počasie. Na početných stranách boly menšie-yäSšíe dažde, zväčša s búrkou. Najväčšie dažde boly na Horniakoch a na Prímorí. V Barďijove padal i lad. — — Krajinský meteorologický ústav predpovedá chladné počasie, v noci mráz, na východe na mnohých miestach dážoľ.

Zdravotný stav kráľa. Zo Schon-brunna oznamujú, že ačkoľvek kráľ v noci s piatku na sobotu nespal tak dobre, ako v predchádzajúcu noc, jeho zdravotný stav v so­botu bol úplne uspokojujúci. Kráľ od včasného rana pracoval, celý deň cítil sa čerstvým a ne­bol ulionaný. Kráľ síce aj v sobotu kašlal, toto sa ale privlastňuje tomu, že vo Viedni a na okolí počasie sa náhle sozimilo. Následkom chladného a vetristého počasia jeho veli­čenstvo kráľ v sobotu nemohol sa prechá­dzať pri otvorenom obloku. Pre pomý­lenie nočného odpočinku a pre kašeľ niet prí­činy ku obavám a dla náhľadu lekárov z 0-t a v o v a n i e j e h o v e l i č e n s t v a r i a d n e n a p r e d u j e . V nedeľu v stave jeho veličenstva kráľa nastal obrat k lepšiemu. Kráľ v noci so soboty na nedeľu lepšie spal než v predošlú noc, v obvyklom čase vstal a prijal na výsluchu vysokých dvorných hodno­stárov, aby vypočul ich predostretia. Jeho ve­ličenstvo v nedeľu popoludní sa už zase mo­hol prechádzať za jednu hodinu po malej ga­lerii schonbrunnského kaštieľa. Všeobecný pocit kráľa je úplne uspokojujúci.

Ťažko chorý F r a n c Kossuth. Stav predsedu spojenej neodvislej a 48-nickej strany Franca Kossutha je nezmenené povážlivý a d á v a p r í č i n y k u v á ž n y m o b a ­v á m . Sila ťažko chorého stále ubúda, lebo má horúčku a nemôže jest. O stav ťažko cho­rého Kossutha zaujímajú sa početné vynika­júce osobnosti politického i spoločenského ži­vota. Noc s nedele na pondelok Kossuth veľmi nespokojne zlrávil a len za krátky čas spal. Jeho manželka je stále pri ňom.

Ministerský predseda v Gessta. Mi­nisterský predseda gróf Štefan Tisza v sobotu v noci odcestoval do Gesztu, odkiaľ sa v uto­rok ráno vráti do Budapešti.

Vyznačenie. Jeho veličenstvo kráľ di-rektorku prešporskej štátnej präparandie pre učiteľky Zelmu W o 11 m a n n na uznanie jej vynikajúcich zásluh nadobudnutých na poli ženskej výchovy vyznačil rádom Alžbety II. triedy.

Exhumácia mrtvoly pápežovej ss-stry. Staršia sestra pápeža Piusa X. Róza Sarto zomrela 11. februára roku 1913. Vtedy jej telesné pozostatky umiestnili v jednej hrobke rímskeho verejného cintorína „Campo Verano", ktorú ku tomu cieľu prepustila spoločnosť ..No­bili Oblate di Tor de Speechi". Na žiadosť ro­diny rakev pápežovej sestry teraz exhumo­vali a previezli do Riese, do rodného me­sta pápeža. Pred exhumovaním v basili­ko San Lorenzo boly smútočné služby Bo­žie, na ktorých boly prítomné mladšie sestry pápeža Anna a Maria, sesternica pápeža Gilda Parolin, viacerí členovia pápežského dvora pod vedením dvorného majstra Rumunziho dí Bian-chi, početní kňazi, zasíupitelia katolíckych spolkov atd. Po smútočných službách Božích rakev exhumovali a vložili do skvostného sarko­fágu, ktorý potom pápežskí žandári zaniesli do basiliky a odtiaľ po posvätení na železničné nádražie, kde sarkofág vyložili do k tomu cieľu slúžiaceho, čiernym závojom obtiahnutého, ku' benátskemu vlaku pripätého vozňa. V Riese pohrab odbavoval sa za veľkej účasti obyvateľov celého okolia.

Dôstojníci parlamentára.ej stráže. Úradný časopis uhorského kráľovského honvéd-stva oznamuje, že žandársky nadporučík Ladi­slav M ó r i t z čo pomocný dôstojník pride­lený je ku parlamentärnej stráži namiesto majora Vilhelma Gerôva. Nadporučík už i zaujal svoje postavenie. — V opposičných kruhoch rozniesly sa chýry, že aj veliteľa parlamentärnej stráže podplukovníka Petra Horváthá a námestného veliteľa kapitána Emila Bartla preložia ku čate a namiesto nich vymenujú tiež žandárskych dô­stojníkov. O tomto ale v smerodajných kruhoch nič nevedia.

Odhalenie sôch Ludvika Kossutha. V Debrecíne v nedeľu predpoludním odhalili sochu Ludvika Kossutha za veľkej slávnosti, na ktorej boly deputáciami zastúpené početné sto­lice, mestá a okolité obce. Slávnostnú reč po­vedal vyslanec neodvislej strany Ján Túdôs. Gróf Albert Apponyi položil na sochu venec Franca Kossutha, v mene snemovne vyslancov Imrich Szepesházy, v mene snemovne veľmožov gróf Jozef Degenfeld a v mene neodvislej strany gróf Michal Károlyi položili na sochu venec. — Obecenstvo obce Tiszafôldvár (Báčka) Ludví­kovi Kossuthovi postavilo sochu, ktorú za pek­nej slávnosti tiež v nedeľu odhalili.

Nový-fiumánsky mešťanosta. Ako je známé, zastupiteľský sbor Fiume za mešfanostu zvolil Richarda Zanellu, ktorého zvolenie ale kráľ nepotvrdil. Následkom toho v sobotu vo Fiume previedla sa nová volba mešfanostu. Za mešťanostu zvolený bol prvý podmeštanosta Franc C o r o s s a c , ktorý zvolenie prijal.

Rákóczovská slávnosť. Obecenstvo mesta Košíc v sobotu na pamiatku panovníka Franca Rákóczihq II. usporiadalo peknú sláv­nosť, na ktorej boly zastúpené vysoké školy krajiny a tam bol aj gróf Albert Apponyi a košický biskup Fischer-Colbrie. Prítomní boli dalej nadžupan a podžupan, ako aj početné vývodiace osobnosti stolice a mesta Košíc. Predpoludním v košickom stolnom chráme bolo odbavované rekviem, po ktorom sa v divadle odbývala slávnosť, na ktorej gróf Apponyi pove­dal príležitostnú reč.

Najväčšie sprostosti a najneslýchanejžie chyby spácha človek pod vplyvom rozčúlených nervov alebo v návaJe krvi ku modzgom sa tlačiacej. V takomto stave však človek má radšej tak nechat každú prácu a každé rozhodnutie a najprv sa utišit. Aj na to musí človek vždy myslet, že nervosita a návaly krvi môžu za dlhší čas šbodät zdraviu.

Ked sú naše nervy rozdrážděné, ked cítime ná­valy krvi, tisknutie sa krvi do hlavy, stiesnenosť v srdci alebo slabosť srdca, musíme biadeť riadni stav joät-

uviest a toto sa lahko podarí Fellerovým „Elsa Fluidom", lebo uspokojujúce, občerstvujúce a ochladzujúce účin­kuje, posilňuje nervy, odstraňuje bolenie hlavy a mi­grénu, spôsobuje pokojný, rovnoneroý spánok a aj v mnohých iných pádoch sa osvedčuje čo cenný domáci prostriedok.

Pán majifel kníhtlačiarne Edvard Kalous, Brno, Dr Karia Reissiga ulica č. 4. píše, že mu Elsa-Fluid pri odstránení zapálenia kože, ktoré nastalo následkom vy­dierajúcich chemických látok, preukázal výtečné služby, bolesti naskutku odstránil a povstanie rán prekazil.

Pán František John, Samara, Rusko, píše : ,Váš Elsa-Fluid sa proti rôznym neduhom, obzvláště proti

reume, kŕčom, boleniu zubov, hlavy skvele osvedčil a rhy sa postaráme, aby sme váš dobrý a lacný prostrie­dok čím väčšmi rozširovali, Prijmite našu naiúprimnej-šiu vdsku!" . J ť J

Čita telom môže sa len odporúčať, aby tento bo­lesť utišujúci domáci prostriedok vždy mali napohotove, čo je velmi lahká vec, lebo 12 sklenic franko stoji len ó korún.

_ Súčasne možno objednat aj osvedčené Iavne pre-háňejúce, krv čistiace rebarbarové „Elsa-pilule", 6 ška­tuliek franko 4 koruny a síce obidva proslriedky len u lekárnika E. V. Fellera v Uubici, Centrála č. 21. (Zá­hrebská stolica;. j-íi.

H ^ H H H H H ^ H B • I ^ ^ ^ H M H ^ ^ ^ ^ ^ I ^ H • H ^ ^ H H H ^ ^ ^ ^ ^ ^ H H H I ^ ^ H H ^ H M M I ^ ^ ^ ^ M

SLOVENSKÉ NOVINY maia i 014.

Snah v máji. Z Dolného Kubína píšu, že tam v piatok v noci bola velká snahová fu-iaviea. V tú istú noc v Prešove a celej šariš­skej stolici padal snah. Bol i tuhý mráz, ktorý narobil vela škody.

Nešťastie pruských vetropl&voov. Z Dôberritzu oznamujú: Porufiik Nieneir a nad­poručík Mayer, dôstojnícki piloti, v sobotu ráno na biplane vydali sa na cestu v povetrí. Při Halberstadte lietadlo vojrýške 20 metrov na poludnie zachytil vetor a praštil o zem. Biplan sa na kusy dolámal. Nadporučík Mayer naskut­ku zomrel, poručík Nieneir ale zápasí so smrtou.

Zabi l ho hrom. Ponad obec Récse (st. prešporská) — ako nám píšu —: 1. mája ve­čer o Va7. hodine pretiahla velká hrmavica. Po druhom zahrmení udrel hrom do domu Jo­zefa Poliaka von z obce a Poliaka zabil. Opla­káva ho vdova a 5 sirôt. Dom úplns ;zhoľel.

•

ZO SÚDNEJ SIENE. — V R u s k u odsúdení nemeckí ve-

troplavci. Súdna stolica v Perme vo Štvrtok vyniesla výrok v pravotě nemeckých vetroplav-cov Haaseva, Berlinera a Nikolaja. Všetkých troch uznala za vinných v tom, že odkreslili plány opevnených bodov, o rôznych pevnosfach zhotovili mappy a opisy, sbierali chýry, zatajili svoj pôvod a takto vnikli na opevnené miesta ruskej ríše. Súdna stolica všetkých troch ve-troplavcov o d s ú d i l a k a ž d é h o n a š e s ť m e s i a c o v d o o s o b i t e j c e l l y . Balón vetroplavcov odovzdajú ruskej vláde, ich zbraň ale policii. Odsúdených po­držia vo väzení, pokým každý nesloží 2000 rubľov kaucie. Celá berlínska tlač zaoberá sa s výrokom permskej súdnej stolice a vyhlasuje, že výrok je prílišne prísny a že aj za hrani-ciami Nemecka vyvolá právom ruch. V Berlíne ešte nevedia, či cár omilostí odsúdených ve­troplavcov.

Obchosiiiá týždenná zpráva. Uudapcit, 2. mája.

Úradne značené ceny za 100 kilogrammov P š e n i c a : tisská Korún 26 GO—27'lOÍ stolno-belehradská Korún 26 00—2680, peátiäňskä Korún 2610—2695, banátska Korún 26 05 —26 70 Raž: prvotriedna Korún 20^50-20-90, druhotriedna Korún 20'10—20-40. J a č ­m e ň : prvotriedny Korún 14'45—15'00, dru­hotriedny Korún 14-00—14-35. P r o s o . Ko­rún —• •—. O vo s : prvotriedny Korún 16-60—17-20, druhotriedny Kor. 15-90—16-50 K u k u r i c a Kor. 14-25—14-50. R e p i c a : Kor.—- _-—.

S.

M ú k a 0 1

p š e n i č n á :

2 3 K 2P00 č. o

20-70 20-30 6 7

19-80 7V2

19-30 8

K, 18-80 lb-30 17-80 16*60 7*80 Za 50 kgiov i s vrecom.

M ú k a r a ž n á : «. . 0 0/1 I WR II K 16-70

č. H/A K —•—

-•— 15-80 H/B

14-60 III

— — —•— 12-60 Za 50 kgrov i s vrecom.

O t r u b y pšeničné drobné : Kor. 10-70— 11*10, hrubé Kor. 11-10—11-50 za 100 kgrov.

.. S t r o v: F a z u I a velká biela Kor. 19-50—20-50, fazula strakavá K 20'00-20-50 Hr a ch : nelúpaný, čistý K 31-00—36-00, lúpaný Kor. 42-00—52-00. Š o š o v i c a čistá Kor 30-00—78-00 K o n o p n é s e m ä: K. 2600— 26-50. M a k m o d r ý : Kor. 58'00—60'00. P r o s o : Kor. 31-00—36-00. Rasca (kmín) K. 78-00—Si-00. V š e t k o po 100 k i-i o g r a m m o c h .

Z e m i a k y h o r n o u h o r s k é na §edenie ; biele: Kor. 4-20-4-30, ružové Kor.

4-70-4 90, žlté Kor. 5-75-5-95. — .2 e -mi ak y h o r n o u h o r s k é na poľnoho­spodárske a priemyselné ciele ; biele : Kor, 3-50—3-70 ia 100 kgrmov.

L e k v á r : bosenský Korún 37-50—3850, srbský Korún 37-00-38-00 po 100 kilo-grammoch.

S l i v y : bosenské, lOOkusové Korún 4300-44-00, srbské, lOOkusové Kor. 37'00— 3800 po 100leilogrammoch.

Ď a t e l i n o v é s e m ä : Červená ó*a-telina od prírody čistá od kukučiny Korún 185-00—200-00; lucerna uhorská K 11000-160-00, datelina strednozrná K 140-00—160-00, velkozrná K 150-00—180-00 za 100 kgrov.

S v i n s k á m a s t : budapeštianska prima K 137-00—13800, vidiecka K —. '— S 1 a n i n a: mestská 4kusová K 116'00— 117-00, 3kusová Kor. 127-00—128-00, vidiecka K —. .— za 100 kgrov.

S p i r i t u s : Rafinovaný, odanený vo veľkom K 203-00—203-50. Denaturab'sovaný, k priemyselným účelom jeden barill K 5000— 50'50 spolu so sudom.

P e t r o l e j : Fiumánsky krištáľový Kor. 42-00, fiumánsky White-Star (*?•) Kor. 37-00 za 100 kgrov spolu so sudom.

K o l o n i á l n y t o v a r : Cukor v klo­búkoch: K 80-75—81-25, kockový K82'75— 83-25, krištáľový K —* '—.

TELEGRAMMY. Petrohrad, 4. mája. Pomocník zahra­

ničného ministra Sazonova oznámil rozpočto­vému výboru ríšskej dumy, že cár dal dovole­nie zahraničnému ministrovi, aby počas pojed­návania rozpočtu jeho torby mohol sa osVedčií o vonkajšej politike Ruska.

Durazzo, 4. mája. Dia sem přišlých sú­kromných zpráv giécke čaty sa vypratali z Biglisty.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotka.

posteľné perie! k i l o h n o d o h o , d o b r é ­

h o , d r i « p a n é h o p o r i a i! K., lepíieho 2.40 K., p ř í ­m í n o l o b i a l t h o 2.S0 K., b i e l e h o « E., b i e l e h o p i p o r i o t c h o 6.10 !£., 1 kilo v e l m i j e m n o h o , in&-h o b i c 1« h o, d r i a p a n é* h o S.40 K., 8 X., 1 kilo p á p o-

r I a, hnedého 9 K., T K., bieleho, jemnaho 10 K„ nanajvya lomného p á p e r i a » p o d p i-a l ä l l . P ř i o b j e d n á n i

o d 5 k g. í i a n k o. Hotové periny.

Z husto- tkaného Červeného, modrého, bieleho alebo Šitého can-kingu, 1 d u c h n a , ISO cm. dlhá, asi 120 cm. Siroiá, • po 1 u • S p o i l a í í i a l , kaidá 80 era. dlhá, aai W> on. Široká na­plnené novým hnedým, veľmi trvácim pépérisíým p ó s t o I-n y m p o r t m 16 K., p o l o p a p o r í m 20 K., p u n a r l n i f l K., J e d n o t l i v á d u c h n a 10 K., 12 K., 1* K.., 16 K.,

od n a p ô d u ä k a 8 K.. 8.50 K., 4 K., D u c h a ý 200 cm. dlhé, 140 cm. Široké, 18 K., 14.70 K., 17.80 K., í l K., po­d u š k y 80 cm, dlhé, 70 cm. Široké, 4.60 K.. 6.20 K., 5.70 K., s p o d n é d u c h n y zo silného, stráfovanóbo grádlu 180 cm. dlhé, 118 cm. airoké 12.80 K., 14.80 K. Rozpoaielanie na dobierku po&ůc od lit korún franko. Zámena dovolaná, sa nezodpovedné

' sa peniase vrátia.

S. BENISCHvBeschôaitsi, C. 898. Cechy Bohaté illustrovanf cenník sdarma a franko.

S8SSSSSC—

Najlacnejší prameň kúpy posteľného peria ! ! Najlacnejšie ceny. 1 kilo husacieho pena ku driapaniu, bieleho 1 koruna 20 b., lepšieho 2 koruny a 3 koruny ; driapanó husacie perie, šedé, dobro po' kile 1 koruna 80 h., lepšie 2 koruny 40 h , pr.ma polot.iele 2 koruny 80 h., biele

4 koruny ; biele páperisté peiio 1 kilo 5 korún, velmi lemnô biele páperisté pene 1 kilo 6 korún 40 h a 8 Korun. — 1 kilo páperia šedého 6 a 7 korún, jemného, bieleho 10 korun, najjemnejšieho páperia zpod pŕs 12 korun. Rozposielanie počnúc od 5 kilov franko. Nezod-poradajúce sa zamení alebo peniaze na požiadania sa vrátia. IZIDOR SACHSEL, Budapešť, Dob-utca 3,

Telelon 129—15.

po-

Z a o b s a h i n s e

Chudí obdržia plné formy, ženské silu, nervosní chuf a vôľu k životu, silné prsia, chori, zotavujúci sa, na hle­dačku trpiaci, málokrvni nový život skrz posilňujúci rach „Fetin". 1 dávka K 3-—. Íri dávky (ku kúre

trebné) K S1— iranko dodáva

závod pre dôrobu „FETIN"-a ___ Budapešť, VI/ 2.

P t o v r e d a k c i a

Podivuhodne facné ohrady! Domáci výrobok!

n, a

.3

3

r

Nepočetné listy uznania dokazujú výlecnost patent. H angaria drôtového pletiva,

ktoré je neprevyšitelné. Hotoví sa z galvanisovaného dr i ln ! Cena í'.voiccvér-j netra S2 halierov a vväa. Možno objednat

u jediného dorábatela:

Alexandra H a i d e k k e r a fabrika na drôtové pletivá a ohrady

Bu a p e s t , VIII., UHoi-út 48/20. Eavni, punktovná s rýchla obsluha! — Obrázkový cenník adarma a iranko.

Z a k u p e c k é h o u č ň a hladám šikovného chlapca Í, poriadnej rodiny, ktorý môže preukázať dobré ík'olskť

svedoelvo.

Emil Rehák obchod na koreniny, deii-katessy, víno a pivo

Trencsénteplicz.

^ A A ^ A A A A A A A A ^ A . Najdokolanejšie

a každému cieľu zodpovedajúce : ,

šijacie stroje vedľa garancie od 25 korún vždy predáfa

2L11 dielca na šijacie stroje

EisdSapesSjíŕSi1.. EzabeEla-tér 3. Tiež dávam na vedomie, že bársjakú šijaciu mašinu vedia tgarancie lacno zreparujem. A prelo nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa lomu nerozumie a. svoj Ío»' var len preto Qhváli, aby ho mohol za velké peniaze prodat. Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielora presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma.

Hadiejeia Amerikánska Lsforaá káva, velmi voňavá, vvdainá a Ú5pO'ná ykgroyé vrece ca průbu K 10,— franko na doiiiěrkn. — 1,5 kly.

najfajnorejšietiô čaju za kor. 2. — rozposiela :

A. SAPER, vývoz kávy a čaju Tšszabagdány č. 226.

— řrvýmS odsaanami vyan&Soni

motorgyára BUDAPEST, V I , täyái-uíoaa 28. slfcm. Gazdovskému obeceastvu ntjlepiis odporuäajú

p£éLAJ0ŠA KALLÄI-hôIŠSľ komobUové m l i ť a o l * j a r n l t ů r y

uad^íSy^n. Úplnázárakaza výíe5uú mlať?)a!

Najjednoduchejiia . « najdokonalíjSia moterová mláfacia garnitúra tejto doby^

I.;ihko »a dá s nimi sachodit i bez *trojnik&. aj medzi slamou krytými domami,

Obi&zkovf skvostný ecncík na požiadania idarma a franko.

n e ss t z o d p o v e d n á , TJaíené na rotačnom stroji knihttaôiarne účastinárskej spoločnosti „ E u r ó p a " v BudapelU, VI, o~kr7Ó-"utcza 12.

i^^^^^^^^^^^^i^^^^^^^^^^^mmammmmm^a^^^^^^^^^^^^^^^^^^^m^^^^m^^^^^^^^