Brožúra Po stopách kultúrneho dedičstva

Po stopch kultrneho dedistva 1

Po stopch kultrneho dedistva2 3Po stopch kultrneho dedistva

BLIIE K VIDIEKU

Bliie k vidieku je obianske zdruenie zaloen za elom podpory rozvoja vidieckych oblast v mikroregine. Ako neziskov organizcia sa sna podporova dlhodob a udraten rozvoj vidieka v naej oblasti predovetkm prostrednctvom zvenia informovanosti, podporou a rozvojom aktivt v komunite, posilnenm miestnej demokracie, ochranou ivotnho prostredia a snahami o zlepenie ivota starch ud a socilne odkzanch. Bliie k vidieku sa tie sna rozvja spoluprcu so zujmovmi zdrueniami doma a v zahrani, podporova rozvoj vidieckej turistiky, zamestnanosti a podnikateskho prostredia.Obianske zdruenie vzniklo v mji 2012 a od zaloenia m v spoluprci s Miestnou aknou skupinou Vratec za sebou tyri spene zrealizovan projekty. V jni 2014 sa uskutonil v rmci projektu Spolone pre vidiek informan seminr s tvorivmi dielami. Zastnen si vypouli mnostvo podnetnch prednok zameranch na tmy rozvoj cestovnho ruchu v regine, podpora a rozvoj podnikania a in. Druh projekt mal nzov Po stopch receptov starch mater na zem MAS Vratec a jeho sasou bol tie informan seminr spojen s workshopom v novembri 2014. Vstupom projektu bola kniha tradinch receptov z zemia MAS Vratec. V snahe o rozvoj vidieka je toti popri postupnom zavdzan novch trendov dleit i uchovanie tradci a odkazu naich predkov, ktor s zrove sasou kultrneho dedistva celej spolonosti a pomhaj formova a dotvra nae nrodn, kultrne i historick povedomie. Najnovie zrealizovan projekty obianskeho zdruenia Bliie k vidieku mali charakter akreditovanch vzdelvacch seminrov, na ktorch astnci mohli zska certifikt o absolvovan kolenia. V marci 2015 to bol vzdelvac seminr s nzvom Vidiecky cestovn ruch, agroturistika a projektov manament a v aprli 2015 vzdelvacia aktivita v rmci projektu Zavdzame regionlne znaenie na slovenskom vidieku. Cieom kolenia o regionlnom znaen bolo uvies remeselnkov, podnikateov a zujemcov o remeseln innos do problematiky regionlnej znaky a pribli im vhody a monosti, ktor takto znaenie prina. Brora, ktor prve tate, je vstupom projektu s nzvom Zachovanie kultrneho dedistva na zem MAS Vratec, a zrove vberom toho najlepieho, o n mikroregin v oblasti kultry, zvykov a tradci ponka. Prajeme Vm prjemn a nim neruen tanie!


OBSAHBliie k vidieku

Kultrne dedistvo 6

Zrcanina hradu Vratec 8

Katie Bohunice a zhradn kaplnka Bohunice 10

Vyhliadkov vea 11

Kostol sv. Juraja v Pruskom 12

Kostolk sv. Jna Krstitea v Pominovci 13

Poovncky zmoek Antonstl 14

Kostol a kltor v Skalke nad Vhom 16

Star mlyn v Nemovej 18

Katie a krypta Zamarovskch 19

Historick eleznika v uborianskej doline 20

Zvyky a tradcie na zem MAS Vratec 21

Traja krli 22

Faiangy 23

Vek noc 24

Vynanie Moreny 25

Stavanie mja 26

Lucie 27

Kalendr podujat 28

1

2

3

4

6

7 85

9

10

1 Zrcanina hradu Vratec Poovncky zmoek Antonstl

Vyhliadkov vea Star mlyn v Nemovej

Kostol sv. Juraja v Pruskom Katie a krypta Zamarovsk

Kostolk sv. Jna Krstitea v Pominovci

Historick eleznika v uborianskej doline

Katiel Bohunice a zhradn kaplnka Bohunice Kostol a kltor v Skalke nad Vhom

6

2 7

3 8

4 9

5 10


Kultrne dedistvoKad udsk genercia je niem pecifick, m svoje zvyky, obyaje a hoci sa s kadm alm pokolenm men aj myslenie ud a vnmanie sveta a spolonosti, v ktorej ijeme, je tie dleit snai sa zachova kultrne dedistvo naich predkov. i u s to udov mdrosti, pranostiky, spevy tance, alebo jedinen architektonick skvosty, toto vetko tvor nau identitu a rob z ns presne tch ud, ktormi sme.Pripomna nm to, e aj pred nami tu niekto bol a po ns prdu al. Kultrne dedistvo tak vytvra medzigeneran put, spja ud a formuje ich identitu a stva sa akmsi pomyselnm mostom medzi minulosou a sasnosou.Nehmotn dedistvo tvor sbor prvkov, ktor nemaj hmotn podobu. Patria sem udov piesne, bsne, povesti, hudobn diela, prslovia at. .Do hmotnho dedistva patria naopak prvky majce hmotn podstatu. Radia sa sem stavby, perky, mince i zachovan predmety kadodennho pouitia, jednoducho vetko hmotn, o nm pomha nahliadnu do ivota naich predkov.

Bliie k vidieku


Poiatky hradu meme hada v polovici 13. storoia. V tom ase bola na brale vybudovan strna vea, ktor zabezpeovala severozpadn hranicu Uhorska. Bola sasou pohraninej reaze hradov, ktor zanala achtickm hradom a konila Strenom. Kamenn formu zskal hrad v 14. storo, ke patril pnovi Vhu a Tatier - Matovi kovi. Poas svojej histrie vystriedal viacero majiteov. Patril naprklad Stiborovi zo Stiborc, palatnovi Garovi, krovnej Barbore i krovnej Albete.Prvlastok Vratsk hrad zskal, ke ho kr Matej Korvn v r. 1470 daroval zemanom zo Slopnej. V 16. storo hrad rozrili o niie poloen predhradie, kde postavili renesann palc s okrhlou batou. V roku 1576 preiel hrad do rk Jakuiovcov. V roku 1680 hrad vyhorel prvkrt, ke ho zaplilo vojsko. Druhkrt vyhorel poas rkociovskho povstania. K alm opravm u vak neprilo. Prve naopak, na rozkaz cisra bol v roku 1708 vbuchom zdemolovan. Vratec je jednm z najvyie poloench hradov. Neprstupn vpencov bralo predurilo jeho podobu. Medzi jednotlivmi asami hradu bol miestami a 90 m vkov rozdiel, o zabezpeovalo hradu prirodzen obranu. Najvyou a najstarou asou hradu bola strna vea, ku ktorej viedol tunel a schody vytesan do skaly. Sasou hornho hradu boli aj obytn priestory pre pnov. Pod nimi sa nachdzala delov bata, ktor ich mala ochrni pred nepriateom. Najrozsiahlejou a najmladou asou hradu bol doln hrad zo 16. storoia. Tu bola postaven strnica a sdlila tu hradn posdka.Sasou hradu bola vlastn pekre , rozsiahla pivnica na vno, pivovar, koniare i sklad obilia.V sasnosti sa k hradu dostanete celorone po asfaltovej ceste, ktor strieda nun chodnk i viacero turistickch a cykloturistickch trs.

Zrcanina hradu Vratec

Bliie k vidieku

obec Vratsk Podhradie


V 19. storo bol v obci Bohunice postaven romantick neogotick katie. Tto stavba m dve bon krdla spojen otvorenou chodbou. Sasou katiea je aj vek dvor, park s vodometom i rozahl ovocn zhrada. Rodina Medanskch, ktorej katie v 19. storo patril, dala v r. 1866 nealeko katiea vybudova meniu neogotick kaplnku, ktor zrove slila ako rodinn hrobka Medanskch. Po nich sa do katiea prisahovala rodina Riznerovcov. Dvestoron lipy i biele javory svojou krsou nepochybne inpirovali aj znmu spisovateku udmilu Podjavorinsk, sestru majitea katiea. Majite s manelkou nemali muskho potomka a ich dcra vaka nepriazni osudu nemohla ma deti. Po retitunch procesoch sa tak jej manel stal majiteom schtralej budovy s bohatou minulosou. Naastie sa obci podarilo stavbu odkpi a zrenovova a v sasnosti je katie sdlom Mzea reginu Bielych Karpt a je otvoren pre verejnos. Mete si tu pozrie viacero expozcii, napr. sklrsku expozciu, expozciu udovch tradcii, expozciu udmily Podjavorinskej. Njdete tu tie voskov figurny znmych osobnost z nho zemia v ivotnej vekosti. Pri prehliadke tejto zaujmavej expozcie sa dozviete nieo nov o osobnostiach ako Hugoln Gavlovi, sv. Benedikt, Michal Reetka, Vojtech Zamarovsk i Boena Riznerov Obrov.

Hoci sa v tomto prpade nejedn o historick pamiatku v pravom slova zmysle, rozhodne je to stavba, ktor stoj za zmienku. Nov vyhliadkov vea sa nachdza v Trenianskej Zvade (as mesta Nemov). Slvnostn otvorenie tohto 24,6 metrovho gigantu sa konalo 24. aprla 2015. U pred oficilnym otvorenm bol o veu obrovsk zujem, no samotn poet nvtevnkov, ktor prili v de otvorenia predpovedal jednoznan spech a vysok nvtevnos do budcnosti. Vea sa hne po otvoren stala obrovskm lkadlom pre vetkch turistov, cykloturistov, milovnkov prrody, fotografov, at. Z tejto mohutnej stavby sa Vm ponka krsny vhad na priahl obce, Biele Karpaty, Povask Inovec, Strovsk vrchy a pri dobrej viditenosti mete dokonca v diake vidie Martinsk hole. Nenron peia turistika k vei je skvelou formou relaxu pre jednotlivca, ale i cel rodiny a po zdolan vyhliadkovej vee si mete oddchnu a zapsa svoje dojmy z vletu do knihy nvtev, ktor je uloen na Gazdovstve Uhlisk pod veou. Verme, e do nej v blzkej dobe pribudne mnoho spokojnch odkazov.

Katie Bohunice a zhradn kaplnka Vyhliadkov vea

Bliie k vidieku Bliie k vidieku

Mzeum reginu Bielych Karpt, Bohunice 199 Nemov as Trenianska Zvada


Tento kostol bol vybudovan v rmci rekatolizanej innosti frantiknov, ktorch do Pruskho pozval Juraj Jakuic. Jeho cieom bolo znovunavrtenie poddanch ku katolckej viere a odklon od protestantizmu. Frantiknom pridelil pozemok, na ktorom zaali kostol spolu s kltorom budova. Kostol je postaven v ranobarokovom tle a do uvania bol odovzdan v r. 1642. Zaujmavosou kostola je, e sa v om nachdza a p oltrov. Na prvom je sv. Juraj, na druhom sv. Frantiek Serafnsky, na treom Anton Paudnsky , na tvrtom sv. Peter z Alkantary a posledn je zasvten Svtmu kru. Njdete tu tie dva organy, priom jeden z nich je povaovan za jeden z najvzcnejch na Slovensku vbec. Autor organu zostva predmetom bdania a pekulci, no pravdepodobne ho zostrojil kremnick vrobca Izk Roglmayr.Kltor bol dobudovan v druhej polovici 17. storoia. V porovnan s interirom kostola sa kltor vyznaoval jednoduchosou v architektre aj v ornamentlnosti. Neblah osud rehonkov v pdesiatych rokoch 20. storoia vak postihol aj bratov frantiknov a tak od roku 1950 slili priestory kltora ako ubytova pre robotnkov. V r. 1957 bol kltor zmodernizovan a upraven na nov vyuitie a v sasnosti sli ako domov socilnych sluieb.

Tento nenpadn kostolk, ktor sa nachdza v katastri obce Sedmerovec, je Nrodnou kultrnou pamiatkou od r. 1963. Patr medzi najstarie stavebn pamiatky na Slovensku vbec. Poet takchto pamiatok sa d zrta na prstoch jednej ruky a preto sme radi, e sa nachdza na naom zem a meme sa nm hrdo pi. Podobnm je aj kostolk v Draovciach pri Nitre.Hoci dnes kostolk stoj opusten pri ponej ceste nebolo tomu vdy tak. V 13. storo sa po jeho bokoch rozprestierala dedinka. T vak nepostretol priazniv osud. Vyplili ju Moravania a neskr bola ete viac zdevastovan vojnou a zplavami a dedina postupne zanikla. Ostal po nej prve kostolk sv. Jna Krstitea spolu s cintornom a opustenm majerom. Jedinenos a vzcnos kostolka ocenila aj Slovensk pota a pamiatka sa stala nmetom pre znmku. V roku 2008 kostolk preiel rekontrukciou.Je to typick emporovan kostol postaven z lomovho kamea. Je jednoloov, postaven v romnskom tle s barokovm oltrom. Je to architektonick ale aj historick skvost, no jeho jedinenos tkvie prve v jednoduchosti prevedenia. Je to toti, a na pr detailov, jedna z mla romnskych stavieb, ktor sa zachovala v pvodnej podobe. Ku kostolku vedie pon cesta na ktor mono odboi z hlavnej cesty . 507 medzi Nemovou a Pruskm. Arel je vone dostupn. K od kostolka njdete na obecnom rade v Sedmerovci.

Kostol sv. Juraja a frantiknsky kltor v Pruskom

Kostolk sv. Jna Krstitea v Pominovci


Obec Prusk Sedmerovec 141


Poloha zmoku Antonstl by sa dala vyjadri nzvom znmeho filmu Na samot u lesa. Nachdza sa uprostred lesov uborianskej doliny, na pt CHKO Biele Karpaty, nealeko hranc s eskou republikou, len 12 km od mesta Nemov.Histria poovnckeho zmoku Antonstl siaha do konca 19. storoia. Ako zmoek vak pvodne nevznikol. Vekostatkr a podnikate v oblasti pivovarnctva, Anton Dreher, si dal v tom ase postavi dreven poovncku chatu. T sa mu stala obbenm miestom relaxu. Podobu zmoku dostala tto stavba a po tom, ako ju nechali potomkovia Drehera prestava. Zmoek sa stal obbenm miestom pre poovaku podnikateov a achty z celho Raksko - Uhorska. Km v minulosti, ete ako chata, bola vyuvan len Dreherom a jeho hosami, po prestavbe v 40-tych rokoch 20. storoia sa viac otvorila podnikateom a turistom, o om sved zvenie ubytovacej kapacity, vybudovanie spoloenskch miestnost, skladov a provne. V tom ase sa zvil hospodrsko sprvny vznam uborianskeho revru. Bolo preto nevyhnutn postavi aj byt pre sprvcu s jeho vlastnou kancelriou a byty pre hjnikov. V roku 1948 prevzali sprvu nad budovou ttne lesy. Od roku 1949 slil zmoek ako uovsk stredisko pre lesncke kolstvo so sdlom v Liptovskom Mikuli. Tto funkciu plnil zmoek a do roku 1965. Nsledne sa stal miestom konania pionierskch tborov na tri nasledujce roky. V rokoch 1968 a 1989 sa do zmoku len tak hocikto pozrie nemohol. V tomto ase bol vyuvan ako rekrean zariadenie pre V KS.Poas svojej viac ako storonej existencie poovncky zmoek Antonstl preiel rukami viacerch majiteov a nevyhol sa ani stavebnm pravm. Tie mali naneastie z pamiatkovho hadiska skr negatvny ako pozitvny charakter. V sasnosti je Antonstl obbenm miestom konania rznych firemnch akci, oslv jubile, svadieb, stretvok, at. Ubytovacie a gastronomick sluby uspokoja aj tch nronejch a poloha zmoku uprostred bielokarpatskch lesov m svoje jedinen aro.

Poovncky zmoek Antonstl

Bliie k vidieku

Jana Kapsov

Jana Kapsov

Antonstl 811/5, 914 41 Nemov


Tento barokov kostol sa nachdza na ceste medzi Trennom a Nemovou, na vrchole kopca odkia mte krsny vhad na Trenn, Treniansku Tepl i Dubnicu. Pvodne na tomto mieste stla iba neskorogotick kaplnka sv. Doroty, ktor dal postavi Juraj Turzo. T vak jezuiti v roku 1745 rozrili a pristavili dve vee. Hlavn oltr zdobia dve sochy svtcov a muenkov, po ktorch nesie kostol aj meno. Je najstarm a najvznamnejm ptnickm miestom na Slovensku. Poas pte navtvi toto miesto tisce ud. Hlavn p sa konva v sobotu a v nedeu po 17. jli, kedy je sviatok sv. Svorada a Benedikta. No ani poas benho da nie je iadnou vnimkou poetn skupina turistov, zvedavcov i veriacich zhromaden pri kostole. Ak mte zujem zastni sa na sv. omi, mete tak urobi poas mesiacov mj, jn, september, oktber v sobotu a nedeu o 15:30 a v mesiacoch jl a august kad de o 15:30.

Vek Skalku tvor horsk masv s kltornm komplexom. Zrcanina benediktnskeho kltora pochdza zo zaiatku 13. storoia. V priestoroch kltornho komplexu sa nachdza mal kostolk a vchod do pvodnej jaskyne pustovnkov a prvch uhorskch svtcov - sv. Svorada-Andreja a Benedikta.Prv kostol na Vekej Skalke postavili pribline v roku 1180. Zasvten bol sv. Benediktovi. V r. 1224 tu nitriansky biskup Jakub zaloil benediktnske optstvo, ktor psobilo do roku 1528.Optovn rozvoj Vekej Skalky nastal v roku 1645 s prchodom jezuitov, ktor postupne obnovili kltorn komplex a do zruenia rehole v r. 1773. V 19. storo sa o zchranu kltora zaslil treniansky farr a historik udovt Strek (okrem inho objavil aj zabudnut rmsky npis na trenianskej hradnej skale).Arel bvalho optstva sa v poslednch rokoch aj vaka dobrovonkom podarilo iastone zrekontruova a dnes je seznne sprstupnen verejnosti. V mesiacoch jl a august je Mal aj Vek Skalka sprstupnen verejnosti, okrem pondelka, v ase od 10:00 do 17:00. Od 1. oktbra - 30. aprla: otvoren na poiadanie, len v prpade zujmu o sprevdzanie zjazdu.

Kostol sv. Svorada a Benedikta Mal Skalka

Kltor a benediktnske optstvo Vek Skalka



Historick spisy hovoria o tom, e mlyny sa na zem Slovenska zaali spomna v 12. storo. Ich vstavbou sa zaala nov etapa prce, ktor do vekej miery uahila zskavanie jednej zo zkladnch surovn mky.Pre fungovanie vodnch mlynov bola nevyhnutn prve voda. T bola do mlyna pna Jozefa Krlika, poslednho majitea, dopraven umelo vytvorenmi potokmi odrazenmi z rieky Vlra. Prve to, o zostalo z mlyna pna Krlika si mete v meste pozrie ete aj dnes. V roku 1546 sa v Nemovej spomnaj dva mlyny. O sedem rokov neskr mala u Nemov mlynov p. Majitemi prvho mlynu boli Andrej Btora a Jn Dohansk.V Nemovej psobilo viacero mlynrov, ktorch mlyny dvali uom prcu, plcu a zabezpeovali obivu. V historickch materiloch sa spomnaj men mlynrov: tefan Drevojanek, Karol Dubk , Jn Vydra, Jn Vanko i Pavel Vydra. V tridsiatych rokoch 20. storoia mala obec tyri mlyny. Jeden z nich patril otcovi Jozefa Krlika a prve tento vodn mlyn sa zachoval dodnes.

Dejiny rodu Zamarovskch s zko spojen s obcou Zamarovce. Boli jednm z najstarch a zrove najvplyvnejch rodov bvalej Trenianskej upy i Uhorska. Preto aj hmotn kultrne dedistvo, ktor zostalo po tomto rode stoj za zmienku. Katiele boli sami o sebe achtickm symbolom. Takmer kad vznamn rod mal svoj katie. Ich rozmach nastal s prchodom novoveku, kedy sa vldnuca vrstva postupne zaala sahova z chladnch a nepohodlnch vinnch hradov do pohodlia luxusnch zmkov a kri. Katie Zamarovskch bol postaven v prvej polovici 19. storoia v klasicistickom tle. Nechba na om erb rodu Zamarovskch. V r. 1998 postihlo katie neastie. Zaal zvntra horie a dolo k znanm kodm. Katie v sasnosti vlastn skromn majite.Hrobka rodu Zamarovskch bola postaven na konci 19. storoia. Krypta je postaven na spsob kaplnky a tvor dominantu miesta poslednho odpoinku. Aj tto, sce mono smutn stavba, mapuje dleitos a histriu rodu Zamarovskch. Hrobku Zamarovskch si mete pozrie na cintorne v obci Zamarovce.

Star mlyn v Nemovej

Katie a kryptaZamarovskch


Mlynsk ulica, 914 41 Nemov obec Zamarovce


Spomnan lesn eleznica zanala v ubori ( sas Nemovej) a dolm sa tiahla a pod hrebene Bielych Karpt, k blzkosti ttnej hranice s eskou republikou pod samotn Javornk. Tra mala dku pribline 12 kilometrov.V roku 1894 kpil lesy nad uborou raksky vekostatkr Anton Dreher. Ten dal na zvanie dreva postavi elezniku. Najskr ahali kone przdne vagny hore do doliny a nsledne sa naplnen spali dole samospdom. Tra bola preto postaven s uritm sklonom a o rchlos vozov sa starali brzdri. V r. 1925 nastala vrazn zmena a vagny u neahali kone, ale mal naftov rue. Ten neskr vystriedal vek naftov rue. eleznika bola zruen roku 1964. Celkovo bolo toto obdobie poznaen masvnym ruenm lesnch eleznc. Nahradili ich asfaltky a nkladn aut.Z trate sa zachovali opory mostu a vrazne viditen nsypy na viacerch miestach. Ako pamiatka na tto elezniku sli pr metrov vybudovanch koajnc, na ktorch stoj lokomotva DEUTZ s vagnom naloenm drevom v prjemnom a pekne upravenom prostred uborianskej doliny.

Zvyky a tradcie tvoria dleit sas nehmotnho kultrneho dedistva, ktor preva vaka odovzdvaniu z pokolenia na pokolenie. Tmto spsobom sa kultrne dedistvo uchovva v ivej pamti, ako pamiatka na naich predkov a ich spsob ivota.Tradcie a zvyky oddvna ovplyvovali ivot naich predkov. Ich pvod vyplva zo strachu ud z nepoznanho. Pomocou zvykov a tradci sa snaili udia vysvetli rzne prrodn javy i privola astie, zdravie, lsku.ivot ud bol zko spt s prrodou. Preto v predkresanskom obdob vznikali zvyky a tradcie spojen hlavne s prrodnm cyklom. Po prchode kresanstva sa zaali objavova zvyky a obyaje spojen s cirkevnmi sviatkami, no kresansk misionri vedeli, kde poui tvrd ruku, a kde ustpi. Vina naich sviatkov, zvykov a tradcii m teda pvod v pohanskom obdob a svoju rzovitos zskali akmsi prirodzenm splynutm kresanskho a pohanskho elementu, priom samozrejme v naom prostred prevlda kresansk rz.Zvyky, tradcie a folklr obyajnho udu ovplyvovali v priebehu dejn viacer vplyvy. Je teda pochopiten, e sa odliuj nielen od krajiny ku krajine, ale rozdielnosti meme bada aj medzi jednotlivmi reginmi v rmci jednej krajiny i nrodnosti. My sa Vm preto poksime pribli zvyky a tradcie z zemia MAS Vratec. Je to folklr, s ktorm sa mono stretn na zem celho Slovenska, no pozorn itate mono predsa len objav urit jedinen znaky typick pre n mikroregin.

Historick eleznika v uborianskej doline

ZVYKY A TRADCIE NA ZEM MAS VRATEC


uborianska dolina, smer Antonstl


Sviatok Troch krov je tie znmy ako Zjavenie pna. Tmto dom sa kon vianon obdobie. Typickm pre tento sviatok bolo, a na viacerch miestach ete stle je, koledovanie . Traja mlad kolednci prezleen za troch krov chodia od domu k domu, popri tom spievaj a ehnaj domcnostiam. Na dvere zvykn napsa kriedou tri zaiaton psmen mien troch krov a letopoet (napr. G-M-B 2015)Poas Trojkrovho veera sa vraj poda povier d predpoveda budcnos. Vrav sa, e ak si viacer zaplia rovnako dlh svieku, ten komu zhor ako prv, prv zomrie. Ak bude dym zo svieky klesa po smrti Vaa dua vraj zavta do pekla. Ak bude stpa, radujte sa, pjdete do neba. Poas tohto veera mete tie vraj zisti, o Vs v blzkej budcnosti ak. Pod sedem hrnekov schovajte nasledovn: ksok uhlia, hrebe, peniaz, figrku dieaa, prste, ksok ltky a chleba. Kad si potom zvol jeden hrnek a poda toho, o v om njde vie, o ho ak a neminie. Ak si njdete peniaze znamen to bohatstvo, hrebe nedostatok, prste svadbu, ltka cestovanie, figrka dieaa predznamenva narodenie dieaa, chleba dostatok vetkho a uhlie nemoc alebo smr.

Obdobie medzi sviatkom Troch krov a Popolcovou alebo tie karedou stredou u ns u tradine patr dobrej zbave, udovm veseliciam a hojnosti jedla aj pitia. Faiangy poznali u nai predkovia na Vekej Morave, ktor vak mali pre toto obdobie vstinejie pomenovanie mjasopust koniec jedenia msa pred Vekm pstom. Hoci sa u ns asom udomcnil nzov nemeckho pvodu faiangy, podstata tzv. mjasopustu ostala zachovan. Bol to as veselc, svadieb a zabjaiek, prprava na prchod jari a zrove aksi prechodn obdobie medzi vnymi Vianonmi sviatkami a najdlhm pstom v roku, ktor vrchol Vekou nocou. Polia boli zamrznut, komory pln a to bolo pre chudobnho sedliaka dostatonm dvodom pre rados. Poas faiangov u tradine panovala uvonen atmosfra, a zatia o sa mlad aj star veselili, gazdinky doma piekli mso, varili huspeninu, alebo vysmali iky a fnky. Ve sa tradovalo, e kto sa na faiangy dosta nenaje bude hladn po cel rok. Zbava vrcholila tri dni pred karedou stredou, ke maskovan sprievod mldencov zvolval chasu na najviu faiangov veselicu, ktor konila v utorok pochovvanm basy. Takto bolo symbolicky ukonen obdobie zbav, aby mohol prs tyridsadov as pstu pred Vekou nocou.Dnes sa u mono vytratilo pvodn aro a vznam faiangov, no tradcie starch otcov a mater v ns ij stle a hoci sa sname by modernou spolonosou nemali by sme zabda na odkaz naich predkov. Aj ke ich ivoty dvno zmazal as, s tu stle s nami. S s nami v naich mench, naich zvykoch, v naej viere i poverch.

Traja Krli FaiangyBliie k vidieku Bliie k vidieku


Sviatky Vekej Noci a Vianoc s tmi, ktorch tradcie najviac pretrvvaj a s umi stle vo vekej miere praktizovan. Sviatky Vekej noci vychdzaj z nboenskej tradcie a s zrove najvznamnejm kresanskm sviatkom. S to sviatky pln modlitieb za Spasitea, ktor sa pre ud obetoval.Vek piatok sa nesie v duchu komornej atmosfry. Netancuje sa, nepova sa hudba, je to as prsneho pstu. Tento de udia venuj oddychu a vntornmu rozjmaniu. V nedeu poas sviatkov Vekej Noci udia v koku nes rzne druhy potravn na posvtenie. Posvcuj sa aj vetviky bahniatok, ktor udia potom mu poui poas roka v ase choroby niektorho z lenov rodiny.Po obdob pstu prichdza de, ktor maj radi najm chlapci a mui. Ako ke tradcia, v tento de treba vetky eny pooblieva a vyiba. Akt oblievania m symbolizova prichdzajcu jar a zdravie, ktor by im malo obliatie zabezpei na cel rok. Vyibanie je zas symbolom znovuobnovenia sily a rastu.

Vynanie Moreny je zvyk, ktor m vemi hlbok korene a je typickm prkladom pohanskho zvyku, ktor pretrval a do kresanskho obdobia, viac i menej tolerovan kresanskmi hodnostrmi. V minulosti udia verili, e prrodu a teda aj poasie - ovldaj nadprirodzen sily. Aj striedanie ronch obdob pripisovali vyej moci. Na druhej strane tie verili, e sprvanie sa tchto nadprirodzench sl mu ovplyvni. Koncom zimy, ke u udia tia po teplejom poas, prde ten sprvny as zhotovi Morenu. Slamen bbku, obleen do enskch iat. T symbolizuje zimu. A kee udia chc, aby zima u odila, musia Morenu zabi, spli, hodi do potoka. /V niektorch krajoch namiesto Moreny symbolicky vynaj a upauj postavu Deda./Morenu za spevu nes mlad dievat smerom k potoku. Na brehu ju vyzle , splia a hodia do vody. A teraz u je ten sprvny as, aby do ivota ud zavtala jar.

Vek noc Vynanie MorenyBliie k vidieku Bliie k vidieku


Morena je u utopen, jar sa pomaly prebdza. Vetkm treba da najavo, e jar zvazila nad zimou. A symbolom tohto vazstva je prve postaven mj. Na stavanie mjov sa najastejie pouva strom jedov, smrekov alebo brezov. Stavanie mjov v slovanskej kultre malo by vyjadrenm elania hojnosti a dostatku plodov a krmiva a odtia bol u len krik k vznamu, ktor sa najastejie sklouje v dnenej dobe. Ak si mlad dieva pred domom njde postaven mj, znamen to, e je sce na vydaj. Do kadho domu, pred ktorm stoj mj, zavtaj chlapci s muzikou a vytancuj dievinu, ale aj vetky eny v domcnosti. Nemalo by vak s o hocijak mj. Kriv i nepravidelne rozkoaten mj je hanbou nielen pre zhotovitea, ale aj pre dievinu.

Dni sa pomaly skracuj a tma sa vkrda do bieleho da oraz viac. V naej kultre vystupuje Lucia ako tajomn bytos, ktor ma odohna zl sily. Preto sa v tento de, 13.-teho decembra, zo vetkch strn ozva lomoz, krik, buchotanie, rinanie. Chlapci pober vetko, o me vyrobi akkovek hluk na odohnanie dmonov. Zl sily sa maj tohto lomozu zakn a ods zo ivota ud pre. Biele postavy so zamenou tvrou chodia zas po domoch a ometaj kty. Obzvl dleit je zinscenova hluk na krnych cestch, kde sa vo veernch hodinch stretvaj strigy a bosorky. Kto ich chce naozaj vidie mus si poda nvodu zhotovi stolek, na ktorom od Lucie do Vianoc vdy nieo sprav. Na polnonej omi, ke si na lovek sadne, vetky strigy uvid. Tento de je poda povier naich predkov veobecne vhodn na vetenie. Dievat, ktor chc vedie kto bude ich mil si na Luciu pripravia lstoky s menami mldencov. Kad de do tedrho veera jeden splia. Ten o zostane im prezrad meno encha.

Stavanie mja LucieBliie k vidieku Bliie k vidieku


FEBRURFaiangy Nemov, Doln Sa, erven Kame

MARECKrov cesta Skalka nad Vhom

APRLStavanie Mja - viacer obce

MJHody v Trenianskej Zvade 13.5.Hody v Hornom Srn 16.5.

JNDe sv. Huberta Nemov uborianska dolinauborianske hody Nemov as uboraHekova Sa Doln SaSympzium Ora et Ars Skalka nad VhomHody v Sedmerovci 12.6.

JLP k cte pustovnkov sv. Svorada a Beadika Skalka nad Vhom Nemovsk hudobn leto kad nedea poas letnch przdnin - NemovWestern rodeo Nemov uborianska dolinaNIVA Cup Nemov as uboraLetn kino MAS Vratec vybran obceSkalsk hody Skalka nad Vhom Hody v Bohuniciach 5.7.Hody v Kamenianoch 5.7.Kovsk hody 26.7.

AUGUSTNemovsk jarmok NemovBartolomejsk jarmok IlavaHody v Ilave 24.8.Nemovsk hudobn leto kad nedea poas letnch przdnin NemovLetn kino MAS Vratec- vybran obce

SEPTEMBERNemovsk hody 29.9.Hody v Dulove 15.9.Doinky Horn Sa

OKTBERBeh cez Vpe IlavaHody v Krivoklte 4.10.

NOVEMBERBeh okolo ubore novemberHody v Dolnej Si 17.11.

DECEMBERVianon jarmok Doln Sa, Horn Sa

Kalendr podujat Kalendr podujatBliie k vidieku Bliie k vidieku


akujeme vetkm, ktor sa aktvne podieali na prprave a tvorbe tejto kninej publikcie.

Autori fotografi:Archv kancelrie MAS Vratec

Jana Kapsov

BLIIE K VIDIEKU

IO: 42276021DI: 2023603307

Bliie k vidieku, o.z.Horn Sa 246, 913 33 Horn Sa

e-mail: [email protected]

www.blizsiekvidieku.sk

Documents

Brožúra Po stopách kultúrneho dedičstva