Campus Hungary brochure - Slovak

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Cudzojazyčé vysokoškolské programy v Maďarsku

Citation preview

  • tudujte v Maarsku!CudZOjaZYN vYsOkOkOLsk PrOGraMY v Maarsku Cie CestY: MaarskO

  • OBsaH

    1 POte dO Maarska Za eLOM tdia aLeBO vskuMu 5

    1.1 O Maarsku 51.2 Fakty a sla spojen s Maarskom 51.3 Slvni Maari 6

    2 Maarsk vYsOk kOLstvO veOBeCN vOd 8

    2.1 Veobecn informcie o maarskom vysokom kolstve 82.2 Univerzity a vysok koly 82.3 Diplomy a tituly 92.4 truktra vysokokolskho vzdelvania 92.5 Poriadok akademickho roku 102.6 Kvalita a konkurencieschopnos 102.7 Spoluprca univerzt a firiem 10

    3 dOktOraNdsk tdiuM a vskuM v Maarsku 12

    3.1 Doktorandsk a PhD tdium v Maarsku 123.2 Medzinrodn spoluprca v oblasti vskumu 123.3 Vnimon maarsk vedeck vsledky 12

    4 tdiuM v Maarsku 144.1 Vysokokolsk tdium v Maarsku - ak ste zahraninm

    tudentom 144.2 koln 174.3 Zahranin posluchi v Maarsku 17

    5 PraktiCk vedOMOsti (ak sa CHYstte dO Maarska) 18

    5.1 Maarina 185.2 Vzum 185.3 Povolenie k pobytu 195.4 Nklady na ivobytie 205.5 Ubytovanie 225.6 Zdravotn poistenie 225.7 Prprava - 10 uitonch krokov, ak sa chystte do Maarska 23

    6 HLavN vedN OBLasti tudijNCH a vskuMNCH PrOGraMOv 24

    7 ZOZNaM MaarskCH uNiverZt a vYsOkCH kL 25

  • MiL N BudCi POsLuCH!

    Chceli by ste tudova v zahrani? Chceli by ste tudova v srdci Eur-py, v Maarsku? Maarsko je krajinou s bohatou historickou minulos-ou. V tomto informanom zoite, resp. na naej webovej strnke by sme Vm chceli poskytn informcie o systme maarskho vyso-kho kolstva, osobitne o cudzojazynch programoch, tudijnch a vskumnch prleitostiach dostupnch pre zahraninch zujemcov, ako aj o praktickch poznatkoch dleitch pre cestujcich (okrem inch o cestovnch a ubytovacch monostiach, o kolnom a vzo-vch poiadavkch).

    Cieom tohto informanho zoita je vzbudi zujem o maarsk vysok kolstvo v kruhu tch, ktor plnuj tdium v zahrani a v Maarsku sa chc zastni tudijnch programov pred udelenm diplomu, po om, alebo sa zaujmaj o doktorandsk tdium (BA, MA, PhD), alebo sa chc zapoji do vskumnch programov v Maar-sku. Na nasledujcich strnkach krtko predstavme systm maar-skho vysokho kolstva, tudijn monosti dostupn v Maarsku pre zahraninch tudentov, a samozrejme aj Maarsko. Dfame, e tu uveden informcie budete poklada za uiton. Verme, e sa rozhodnete pre tdium v Maarsku a vyuijete monosti ponkan maarskm vysokm kolstvom, pohostinnos naich vynikajcich univerzt a vysokch kl a zrove sa oboznmite aj s maarskou kultrou a bohatm kultrnym dedistvom.

    PreO sa OPLat tudOva v ZaHraNi?V dobe sasnej globlnej informanej spolonosti je oraz silnej-m trendom, e vysokokolsk a univerzitn posluchi strvia poas svojho tdia jeden alebo aj viac polrokov na zahraninej univerzite i vysokej kole v zujme prehbenia si svojich poznatkov, resp. pre-to, aby sa zoznmili aj s inmi kultrami a jazykmi a aby zskali nov sksenosti. Na medzinrodnom trhu prce, kde je konkurencia oraz via, s vhodou tudijn sksenosti zo zahraniia, ve aj pracovn prostredie sa stva oraz viac medzinrodnm, a medzi poiadavkami rznych firiem u figuruj aj interkulturlne zrunosti a kompetencie.

  • PrOGraM CaMPus HuNGarY

    Cieom Programu Campus Hungary je motivova a podporova medzinrodn posluchsku mobilitu v Maarsku za zvyovania potu zahraninch posluchov v krajine a maarskch v zahrani-. Program rovanko ponka pomoc prichdzajcim a vycestujcim posluchom, zabezpeuje pre nich potrebn informcie. Program Campus Hungary je sasou Nrodnho programu excelentnosti odtartovanho roku 2012, ktor si vytil za cie popularizciu ma-arskho vysokho kolstva a poskytovanie informci o om. Kance-lria Programu Campus Hungary funguje ako organizan jednotka Balassiho intittu, a dohad nad programom vykonva Ministerstvo udskch zdrojov a Ministerstvo verejnej sprvy a spravodlivosti.

    POte tudOva dO Maarska a strvte NeZaBudNuteN tdNe, MesiaCe, aLeBO aj rOkY Na NiektOrej Naej reNOMOvaNej uNiverZite aLeBO vYsOkej kOLe! verMe, e OskOrO vs BudeMe MC Privta v Naej vLasti!

    tm Campus Hungary

  • 1 POte dO Maarska Za eLOM tdia aLeBO vskuMu

    1.1 O Maarsku

    Maarsko je malm ttom v srdci Eurpy, m vak viac ne tiscron minulos. K menu prvho uhorskho kra, tefana I. (svtho) sa via-e vytvorenie jednotnho kresanskho ttu, Uhorska v 11. storo, m zrove uzatvoril aj spojenectvo s Rmom. V 15. storo Uhorsko u bolo jednm z najsilnejch ttov z ekonomickho, vojenskho aj kultrneho hadiska. Naa krajina od jej zaloenia zohrva dleit lohu v dejinch reginu i celej Eurpy. Nai umelci, vedci a politici s mimoriadnym nadanm prispeli k tomu, aby Maarsko (a predtm Uhorsko) bolo prtomn v medzinrodnom politickom, vedeckom a kultrnom ivote ako urujci aktr.

    1.2 Fakty a sla spojen s Maarskom

    OBYvatestvO: 9.935 milinovrOZLOHa: 93,030 km2 urBaNiZCia: pribline 70 percent obyvatestva ije v mestch ale-bo mestskch sdlach. Obyvatestvo Budapeti a jej aglomercie tvor 30% mestskho obyvatestva. Hlavnmesto:hlavnmestoMaarskajeBudape.Poetjejoby-

    vateov:1,74milinaosb.Mnohtvrdia,ejejednmznajkrajchmiest Eurpy.

    Vekomest:Vznamnejiemest,naprkladDebrecen(Debrecn),Szeged (Segedn), Miskolc (Mikovec), Pcs (Pkostolie) a Gyr (Rb) s vaka rozsiahlej dopravnej sieti a cestnej infratruktre ahko dostupn.

    jaZYk: radnm jazykom je maarina, ktor je zrove aj materin-skm jazykom prevanej viny (97%) obyvatestva.Podnebie:Podnebiekrajinyjekontinentlne.POLitiCk ZriadeNie: ttnaforma:Maarskojeparlamentnoudemokraciou. MaarskojeplnoprvnymlenomEurpskejnieod1.mja2004. Hospodrstvo:Maarskojetrhovouekonomikou.

    V uplynulch dvadsiatich rokoch sa Maarsko stalo lkavm cieom pre investorov a mnoh vek nadnrodn splonosti vytvorili svoje regionlne sdla v naej vlasti. Maarsk podniky si pritom v uplynu-lch rokoch vydobyli mimoriadne pozcie na regionlnych trhoch.

    5

  • kuLtra a POHOstiNNOs: Maarisznmisvojoupohostinnosouakuchyou. Kultrne a portov podujatia a udalosti (naprklad vynikajce

    opern a divadeln predstavenia, filmov programy a medzin-rodn portov sae) taktie tvoria organick sas benho ivota Maarov.

    Najveurpskyfestivalpopulrnejhudby,Sziget,usporadvajkadorone na jednom z dunajskch ostrovov Budapeti.

    O Maarsku sa dozviete ete viac na webovej strnke www.gotohungary.com.

    sMe Hrd Na tO, e sa Na ZOZNaMe svetOvHO kutrNHO dedistva uNesCO NaCHdZaj viaCer atrakCie Z Maarska: BudapesnbreiamiDunaja,HradnoutvrouvBudneatriedou

    Andrssy t KultrnakrajinahistorickejvinohradnckejoblastiTokaj KarnevlBusvMohcsi:faiangovsprievodmasieknavyha-

    nie zimy StarasobceHollkajejprostredie KultrnakrajinaNeziderskjazero(Fert/Neusiedlersee) JaskynevAggtelekaSlovenskhokrasuvsevernomMaarsku NrodnparkHortobgyPuszta BenediktnskearcioptstvovPannonhalmeajehoprrodnpros-

    tredie StarokresanskcintornvPcsi(Sopianae) Tradinvivkamaty Maarsktradciasokoliarstva

    1.3 slvni Maari

    Maari s talentovan a vynaliezav udia, preto na zoznamoch mimo-riadnych vynlezcov, hudobnkov, umelcov a portovcov figuruj na poprednchmiestach.Niekokznich:

    vYNLeZCOvia: albert szent-Gyrgyi (1893-1986), vedec, nosite Nobelovej ceny

    za medicnu a fyziolgiu (1937). K jeho menu sa viae objavenie vitamnu C a zloiek a reakci citrtovho cyklu.

    jzsef Lszl Br (1899-1985), vynlezca gukovho pera. ern rubik (nar.1944)k jehomenusaviaezostrojenienajzn-

    mejej trojdimenzionlnej skladaky sveta, Rubikovej kocky. jzsef Galamb (1881-1955) strojn ininier, spoluprojektant prv-

    hoautapreirokmasy,FordmodeluT. jnos irinyi (1817-1895) vynlezca zpaliek, ktor sa zapauj ne-

    hlune a bez vbuchu.

    6

  • dnes Gbor (1900-1979) zskal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1971 za vynlez hologramu.

    tivadar Pusks(1844-1893)ininier,vynlezca.Vroku1892sidalzaregistrova jeden zo svojich skvelch vynlezov, Telefonickhlsnik, ktor vysielal sprvy a programy a v mnohch ohadoch sa me povaova za predchodcu rozhlasu.

    uMeNia Dlh rad maarskch skladateov, maliarov a inch umelcov prispie-val k zveadeniu svetovho kultrneho dedistva (naprklad Zoltn Kodly, Bla Bartk a Victor Vasarely). Ferenc/Franz Liszt (1811-1886), vnimon skladate a klavirista

    19. storoia, jeden z vynikajcich reprezentantov klasickej hudby, ktor zohral dleit lohu aj pri zaloen maarskej Hudobnej akadmie.

    Bla Bartk(1881-1945)vprvejpolovici20.storoiaerpalpodne-ty z tradinej udovej hudby reginu.

    Zoltn kodly (1882-1967), jeho skladatesk dielo tie vrazne ovplyvnili udov piesne. K jeho menu sa viae aj novtorsk met-da hudobnej pedaggie, takzvan Kodlyova metda.

    POrt a ZBava Maarsko m vznamn olympijsk tradcie, najm o sa tka

    vodnho pla, ermu a pboja. judit Polgr(nar.1976)jednaznajvchaknienajviaij-

    cich achovch majsteriek na svete. Ferenc Pusks (1927-2006) kapitn maarskho Zlatho mustva

    v 1950-tych rokoch, jedna z najvch futbalovch hviezd vet-kch ias.

    7

  • 2 Maarsk vYsOk kOLstvO veOBeCN vOd

    2.1 veobecn informcie o maarskom vysokom kolstve

    Maarsk vysok kolstvo m dlhodob tradcie, jej pvod siaha do 14.storoia.Prvuniverzitukrajinyzaloilivroku1367vPcsi,priblinev rovnakom ase ako alie stredoeurpske univerzity (v Prahe, Kra-kove, vo Viedni). Po zmene politickho reimu, vsledkom rastu, ktor nastal v uplynulch dvoch desaroiach, vrazne vzrstol tak poet zapsanch posluchov, ako aj kapacita intitci. V rokoch 1990 a 2010 sa poet posluchov zapsanch na vysok koly a univerzity v Maarskuzvilnatvornsobok,z90000takmerna400000.

    2.2 univerzity a vysok koly

    V sasnosti je v Maarsku 66 ttom uznanch a akreditovanch vy-sokokolskch ustanovizn, ktorch zriaovateom je bu tt, niekto-r z cirkv, alebo skromn subjekt (je 19 ttnych univerzt, 9 ttnych vysokch kl, 7 nettnych univerzt a 31 nettnych vysokch kl). Zoznam intitci akreditovanch Maarskou akreditanou komisiou sa nachdza na webovej strnke Programu Campus Hungary. Vetky maarsk univerzity sa nachdzaj bu v hlavnom meste, alebo niek-torom z tradinch univerzitnch miest. Akademick ivot rozkvit vo vetkch naich univerzitnch mestch. Uveden skutonosti oprv-nene robia Maarsko idelnou cieovou stanicou pre tch zahrani-nch posluchov, ktor chc tudova vo sfre vysokch kl.

    8

  • 2.3 diplomy a tituly

    Diplomy maarskch vysokch kl a univerzt s uznvan vade vo svete a ich prest je vysok. Kvalitatvna rove cudzojazynch programov je vysok a koln je v medzinrodnom meradle vhod-n. V medzinrodnom porovnan sa nklady na ubytovanie a ivoby-tie javia ako nzke, a to taktie prispieva k tomu, aby Maarsko bolo lkavou cieovou krajinou pre zahraninch tudentov.

    2.4 truktra vysokokolskho vzdelvania

    V slade s eurpskymi princpmi vysokho kolstva Maarsko v roku 2006zaviedlotrojcyklov(BA/BSc,naSlovenskuBcA./Bc.;MA/MSc,na SlovenskuMgr. art./Mgr.; resp. PhD/DLA na Slovensku ArtD.)systmvysokhokolstva.VtejtotruktretudijnprogramBA/BScvysuje do zskania zkladnho, bakalrskeho diplomu, ktor je pot-rebn na vstup do magisterskho programu. V niektorch oblastiach vysokho kolstva sa zachovala tradin, jednotn truktra 10 alebo 12polrokov (naprklad tdiumprva amedicny). Tak stupeBA/BScakoajMA/MSczabezpeujenleitancenatrhuprce.Okremvzdelvacch programov zavench zskanm diplomu vysokokol-sk intitcie ponkaj aj kratie tudijn programy, okrem inch formou letnch univerzt alebo st.

    Diplomyudeovanvmaarskomvysokomkolstve:

    Poet kreditovPoet

    polrokov

    Programy zakonen diplomom

    Ba, Bsc 180-240 6-8

    Ma, Msc 60-120 2-4

    jednotn Ma 300-360 10-12

    Phd, dLa 180 6

    iastkov tudijn programy

    Postgradulne odborn vzdelvanie

    60-120 2-4

    vzdelvanie formou letnch univerzt variable

    ste variable

    vyie odborn tdium, krtkodob odborn vzdelvanie

    na vyej rovni variable 2-4

    9

  • 2.5 Poriadok akademickho roku

    Akademickroksadelnadvapolroky,vktorchvubatrv14-15tdov, km skkov obdobie 6 tdov.

    2.6 kvalita a konkurencieschopnos

    Pre univerzity znamen vek lohu a vzvu nezaostva za medzi-nrodnoukonkurenciou.Jedleitmcieompriebenzvyovaniekvality ustanovizn v zujme zvenia ich konkurencieschopnosti a posilnenia ich pozci v Eurpskom vysokokolskom priestore. Posluchi zskajci diplom na maarskch univerzitch, resp. uitelia a vskumnci pracujci vo vysokom kolstve sa teia medzinrodn-mu uznaniu rovnako ako maarsk vysokokolsk intitcie a progra-my. Do maarskch vysokokolskch ustanovizn prichdza kado-rone vek poet zahraninch posluchov, uiteov a vskumnkov, aby si tu zveaovali svoje vedomosti, zskali diplom alebo pokraovali vo svojej vskumnej innosti.

    V zujme zabezpeenia medzinrodnch tandardov a medzinrod-ne uznvanej vysokej rovne boli zaveden prsne systmy riadenia kvality. Maarsk akreditan komisia priebene vykonva akreditciu intitci aj programov, resp. aj monitoring, alej pravidelne monito-ruje aj vzdelvaciu innos, a to v slade s eurpskymi tandardmi a smernicami.

    2.7 spoluprca univerzt a firiem

    Spoluprca univerzt a firiem m kov vznam z hadiska moder-nizcie a rozvoja kvality maarskho vysokho kolstva. V znamen toho bol nedvno odtartovan program na podporu novch v-skumnch projektov Maarskej akedmie vied a jednotlivch uni-verzt, zaloench na spoluprci. Tento program ponkamonosaj na to, aby intitcie mohli pozva zahraninch vskumnkov zo svetovej piky. Kooperciu univerzt a firiem dokladaj viacer skvel prklady, kde sa vzdelvanie orientuje na prax a kladie sa osobitn d-raz na vskum a inovciu.

    10

  • NiekOkO PrkLadOv sPOLuPrCe uNiverZt a FirieM MaarskropnaplynrenskspolonosMOLakovedcaropn

    spolonos reginu m vytvoren strategick partnerstv s smi-mi vysokokolskmi intitciami v Maarsku a so tyrmi na Sloven-sku.

    SkupinaBoschpodporujeviaceruniverzityavysokkolyformourozvojovch projektov a praktikantskch programov dostupnch pre posluchov.

    Spoluprcasautomobilovmpriemyslom:- Vaka spoluprci medzi Univerzitou Istvna Szchenyiho v

    Gyri a spolonosouAudi Hungria, na Fakulte technickchvied univerzity vznikla samostatn Audi skupina katedier ini-nierstva v automobilovom priemysle.

    - Zvod Mercedes v Kecskemte m vytvoren strategick part-nerstvo s Vysokou kolou v Kecskemte v zujme toho, aby sa na vysokej kole mohlo zaa tak spolon dulne vzdelva-nie, ktorho absolventi bud kvalifikovan odbornci spajci odborn poiadavky zvodu.

    Spoluprcaspriemyselnmodvetvminformanchtechnolgi:- Ericsson zaloil svoje prv kompetenn centrum v Budapeti,

    ktor sa stalo jednm z najdleitejch stredsk vskumov v ob-lasti telekomunikcie.

    Spoluprcavoblastizdravotnctvaafarmaceutickhopriemyslu:- Skupina Richter Gedeon, ktor je jednou z najpoprednejch

    reprezentantov farmaceutickho priemyslu v Maarsku, koo-peruje s viacermi vysokokolskmi ustanovizami v oblasti vzdelvania farmaceutov.

    - V spoluprci Maarskej akadmie vied, Skupiny EGIS a alch firiem vzniklo Neurobiologick vedomostn centrum junej Dolnej zeme, kde pracuj na vyvinut novch a efektvnych diagnostickch prostriedkov v zujme lieby ochoren mozgu a chrbtice.

    11

  • 3 dOktOraNdsk tdiuM a vskuM v Maarsku

    3.1 doktorandsk, Phd tdium v Maarsku

    Jednouzosilnchstrnokmaarskhovysokhokolstvasdokto-randsk (PhD) tudijn programy, resp. vskumn projekty a progra-my. Doktorsk tituly zskan na maarskch univerzitch sa teia med-zinrodnmu uznaniu.

    3.2 Medzinrodn spoluprca v oblasti vskumu

    V oblasti vskumu a vvoja sa uskutouje vznamn medzinrodn spoluprca tak v zkladnom, ako aj v aplikovanom, resp. univerzitnom i akademickom vskume. Sme presveden o tom, e je mimoriadne dleit podeli sa o sksenosti a vsledky vskumov, a nemenej d-leit je medzinrodn spoluprca s potencilnymi partnerskmi or-ganizciami a intitciami. Maarsk vskumn stavy sa zastuj aj medzinrodnch vskumnch projektov.

    3.3 vnimon maarsk vedeck vsledky

    Maarsko dalo svetu 13 nositeov Nobelovej ceny a mnohch slv-nych vynlezcov, k menm ktorch sa viae vynjdenie viacerch itkovchpredmetovnapr. gukovhopera, bezpenostnchzpaliek, elektrickho rua a zkladov komunikcie cez telefn.

    MiMOriadNe Maarsk vedeCk vsLedkY Z NedvNej MiNuLOsti:

    vnimon vskumn projekty a centr (bez nroku na plnos): Wignerov vskumn stav fyziky (CerN). Vo Wignerovom v-

    skumnom stave fyziky sa nachdza dtov stredisko CERN, ktor je jednm z najmodernejch informanch systmov sveta a v Eu-rpe m najviu kapacitu na prenos dt. Vaka Wignerovmu d-tovmu centru vznamne vzrstol podiel Maarska na eurpskych vskumoch. Centrum zabezpeuje prstup k najnovej technolgii pre takmer pdesiatich vskumnkov.

    extreme Light infrastructure (eLi).ELI(jednaznajdleitejchvedeckch megainvestci E) v sasnosti (2013) je vo fze vstav-by v Szegede. Maarsk vskumnci laseru v poslednch troch de-saroiach zohrali priekopncku lohu pri uskutonen vskumov, ktorprispelikzaloeniuELI.Dobudovanmvskumnhocentrasa v roku 2015 me skoni prv fza stavby, a v alom roku sa mu v objekte zaa vskumy jedinen v eurpskom meradle. ELIjenajvznamnejouinfratruktrousosuperlaseromvstredo-vchodnej Eurpe.

    12

  • Centrum bionikyJednmzvnimonchvsledkovmaarskhovysokho kolstva je rozvoj bioniky (vednho odboru zahrujce-hoviacerpecilnevedndisciplny)vMaarsku.Bionikaktorsa zrodila zo stretu biotechnolgie a elektronicko-informanej technolgie je najdynamickejm high-tech priemyselnmodvetvm v sasnosti. Maarsk vskumn stav info-bioniky, fungujci vo virtulnej forme, je ovocm spoluprce dvanstich vznamnch maarskch vskumnch centier.

    Niekoko vnimonch vsledkov vskumov:

    endre szemerdi (nar. 1940)matematik, ktorhodielouznaliv roku 2012 abelovou cenou.Totooceneniejenajprestnejmmedzinrodnm uznanm v oblasti matematickch vied, ktor m hodnotu ako Nobelova cena. Endre Szemerdi zskal medzinrod-n odborn uznanie za svoje vsledky z oblasti kombinatoriky, terie sel a algoritmov.

    Lszl Lovsz (nar. 1948) akademik, ktor v roku 2010 zskalkjtsku cenu (povaovanzajaponskNobelovucenu)vka-tegrii zkladnch vied za svoje vskumy v oblasti diskrtnychtruktr.PodazdvodneniaLszlLovszzskalcenuzavytvo-renie prepojenia medzi rznymi matematickmi disciplnami, ako aj za to, ako jeho dielo ovplyvnilo alie vedn oblasti zaloen na matematike.

    Trajamaarskvskumncimozguzskalivroku2011cenu BraiN. Gyrgy Buzski, tams Freund a Pter somogyi odhalili or-ganizciu a fungovanie neurnovch siet, zohrvajcich kov lohu v procesoch uenia sa a memrie. Vetci traja vedci sa zao-beraj procesom, ako siete nervovch buniek spracvaj inform-ciu v mozgu.

    Masat-1: zaiatkom roka 2012 bola dopraven na oben dr-hu prv maarsk umel druica, vyvinut vlune maarskmi ininiermi. Ni inie by nemohlo lepie dokza, e maarsk in-iniersky vskum a vvoj, resp. vzdelvanie ininierov pokroili do novej fzy. Masat-1 je vsledkom spolonej prce posluchov, doktorandov a univerzitnch profesorov.

    energeticky efektvne auto: Kolo sae shell eco-marathon europevroku2012prinieslomaarskspech:autospolonhotmu univerzitnch posluchov a ich profesorov prekonalo 2696 kilometrov s jedinm litrom benznu. Za tento mimoriadny vkon tm zskal strieborn medailu.

    13

  • 4 tdiuM v Maarsku

    4.1 vysokokolsk tdium v Maarsku - ak ste zahraninm tudentom

    CudZOjaZYN tudijN MONOstiV uplynulch desaroiach sa Maarsko stalo obbenou cieovou krajinou zahraninch posluchov. Kadorone prichdzaj v oraz vom pote, ve vysokokolsk tudijn programy s na vysokej kvalitatvnej rovni, k omu prispieva aj to, e u ns je koln konku-rencieschopn a priazniv s aj nklady na ivobytie.

    CudZOjaZYN tudijN a vskuMN PrOGraMY DiplomyBA/BSc,MA/MSc a PhD/DLA s akceptovan auznvanvo vekch lenskch ttoch E, resp. aj v inch krajinch. rove cudzojazynch programov maarskch univerzt a vysokch kl je podobn rovni programov zpadoeurpskych univerzt. Zoznam cudzojazynch tudijnch programov ponkanch maarskmi vy-sokokolskmiustanovizniaminastupochBA/BSc,MA/MScaPhD/DLAnjdetenawebovejstrnkeCampusHungary.

    Podrobnosti o cudzojazynch vysokokolskch programoch do-stupnch pre zahraninch tudentov njdete pod nzvom Study Findervmenunawebovejstrnkewww.campushungary.org.

    14

  • irOk PaLeta MONOst Pre ZaHraNiNCH tudeNtOv Maarsk vysokokolsk ustanovizne ponkaj zahraninm pos-luchom irok klu vysokokolskch tudijnch a vzdelvacch monost:krtketudijncesty,vmennprogramy,akoajuniverzit-n a vysokokolsk programy v plnom trvan, zameran na zskanie diplomu, a to vo vetkch vednch oblastiach. Okrem programov zameranch na zskanie diplomu intitcie ponkaj aj alie formy vyieho vzdelvania, bez udelenia titulu, ako napr. vyie odborn vzdelvanie,postgradulneodbornvzdelvanie(nazkladeBA/BScaleboMA/MScdiplomu),letnuniverzityaste.

    Maarsk vysokokolsk intitcie ponkaj v cudzch jazykoch aj irok okruh vzdelvacch, tudijnch a vskumnch programov (rovnakonarovniachBA/BSc,MA/MScaPhD/DLA).Vakademickomroku 2012/2013univerzity a vysok koly odtartovali viacne 400cudzojazynch programov, 85% ktorch prebieha v anglickom, km 11 % v nemeckom jazyku. Cudzojazyn programy pokrvaj vetky vedn oblasti vrtane medicny, farmcie, zubnho lekrstva, ini-nierskych vied, ekonomiky, prrodnch vied, spoloenskch a huma-nitnch vied, vtvarnho umenia i hudby. Na naej webovej strnke fungujeajvyhadvavzdelvacchprogramov(StudyFinder).Data-bzaCampusHungaryStudyFinderposkytujedetailninformcieoviacne400cudzojazynchprogramochponkanchmaarskmivysokokolskmi intitciami.

    uZNvaNie kreditOvMaarskojeodroku2004lenomEuropskejnie,pretonaevysoko-kolsk intitcie s sasou Eurpskeho vysokokolskho priestoru. V slade s tm kredity a diplomy zskan v Maarsku sa mu prenies auznajsaajvincheurpskychintitcich.ECTS,tedaEuropeanCreditTransferSystem,bolzavedenvseptembri2003vovetkchmaarskch vysokokolskch intitcich. Najdleitejm cieom zavedenia systmu kreditov bola harmoni-zcia rznych kolskch systmov a podpora mobility posluchov. Vsledkom tohto procesu eurpske vysokokolsk ustanovizne ak-ceptuj a uznaj kredity zskan v Maarsku, a rovanko aj maarsk vysok koly a univerzity akceptuj kredity zskan v zahrani.

    15

  • MaNaMeNt kvaLitY a akreditCiaMaarsk vysokokolsk intitcie a ich vzdelvacie programy akredi-tuje Maarsk akreditan komisia (MAB). MAB je nezvislm zborom a je lenom medzinrodnej organizcie riadenia kvality vysokho kolstva, International Network for Quality Assurance Agencies in Higher Education (INQAAHE). MAB akredituje ustanovizne aj vzde-lvacie programy, a vyhodnocuje rove vuky a vskumov, ktor prebiehaj na univerzitch a vysokch kolch. Manament a kon-trola kvality sa zakladaj na pravidelnom, po asovch intervaloch zopakovanom hodnoten uebnho plnu, poiadaviek a kvalifikcie uiteov, a to ohadne vetkch tudijnch a vzdelvacch programov jednotlivch ustanovizn.

    PrijMaCie POiadavkY Na Maarsk vYsOk kOLY a uNiverZitY Poda prslunho innho zkona sa dennho bakalrskeho tdia (BA/BSc)ajednotnhomagisterskhotdia(MA)monozastninazkladeprijmacchpoiadaviek,Predpokladyprihlseniasa:kns-tupunaakkovekvysokokolsktdiumjepotrebn:(a)maturitnvysvedenie zskan v maarskej kole, alebo (b) jeho zahranin ekvivalent, alebo (c) diplom zskan vo vysokokolskej intitcii akre-ditovanej alebo uznanej v Maarsku. V niekokch prpadoch me by podmienkou praktick alebo spsobilostn skka. Uchdzai o tdium v oblasti vtvarnho a hudobnho umenia musia poda svedectvo o svojich umeleckch schopnostiach.

    AkbysteunschcelizskastupePhD/DLA,zkladnmpredpokla-dom prihlky je univerzitn kvalifikcia alebo diplom rovnajci sa diplomu MA. as na doktorandskch programoch je podmienen diplomomMA/MSc.

    O detailoch prijmacch poiadaviek na jednotliv tudijn programy njdete informcie na naej webovej strnke (www.campushungary.org). Ak u teraz viete, e konkrtne kde, na ktorej vysokej kole i uni-verzite chcete tudova, mete navtvi aj vlastn webov strnky jednotlivch intitci.

    lohou Maarskho centra pre ekvivalenciu a informcie, ktor pracuje ako sas kolskho radu, je nostrifikcia diplomov a ob-dobnch dokladov zskanch v zahrani, resp. zabezpeenie uznania a ekvivalencie v zahrani v tch prpadoch, ke k zskaniu diplomu dolo v Maarsku.

  • 4.2 koln

    Vysokkolyauniverzitynezvisleodtoho,iichzriaovateomjettaleboskromnsubjektyponkajbezplatn,ttomhradena spoplatnen miesta. Popri tom jednotliv intitcie mu svojim posluchom zabezpei aj tipendi. Poet ttom financovanch miest stanovuje kadorone vlda, km koln uruj samotn koly, v slade s pravidlami stanovenmi vldnym nariadenm. koln bva v Maarsku vrazne niie, ne v krajinch zpadnej Eur-py;vMaarskusazanasapriiastke1200EUR/1500USD.kolnnamedicne, ktor patr medzi najnronejie na nklady, sa pohybuje okolo 3000-5000 EUR na pol roka.

    4.3 Zahranin posluchi v Maarsku

    Vakademickomroku2012/2013tudovalovMaarsku20500zahra-ninch tudentov, vina z nich navtevovala cudzojazyn progra-my. Poda prieskumu uskutonenho Academic Cooperation Asso-ciation (ACA) Maarsko je jednou z najpopulrnejch eurpskych destinci ohadne programov v anglickom jazyku.

  • 5 PraktiCk vedOMOsti (ak sa CHYstte dO Maarska)

    5.1 Maarina

    Potrebujem plynule hovori po maarsky? Nie, ve vysok koly a univerzity ponkaj irok pektrum bakalrskych, magisterskch a doktorandskch tudijnch programov v cudzch jazykoch, najm v anglitine,nemineafrancztine.(Jevakniekokocudzojazynchprogramov, poas ktorch bude potrebn urit znalos maariny v praktickej asti vzdelvania, ve naprklad v nemocninej praxi poslu-chov medicny je nevyhnutn komunikcia s pacientmi).

    ui sa PO MaarskYNezvisle na tom vak budete ma monos ui sa po maarsky po-assvojhopobytu;iupreuaheniesikadodennhoivota,aleboaj za elom tdia v maarine. Ak svoje vysokokolsk tdium chcete v Maarsku absolvova v ma-arine, tak v rmci prijmaky muste spravi skku aj z maarskho jazyka. V Balassiho intitte ponkame monos na osvojenie si ma-ariny, alej sa mete zastni aj ronej jazykovej prpravy, ak by to bolo potrebn pred zaiatkom tdia.Balassiho intitt otvra pre zahraninch posluchov celoron kur-zy maariny na rznych rovniach.

    5.2 vzum

    vZOv POiadavkY Pre POsLuCHOv ZO ttOv eurPskej Nie a eurPskeHO HOsPOdrskeHO PriestOru Posluchi prichdzajci zo ttov Eurpskej nie a Eurpskeho hos-podrskeho priestoru, alej obania ttov vymenovanch v prlohe slo2nariadeniaRady.539/2001/ESnepodliehajvzovejpovinnos-ti, mu cestova do Maarska bez vza. Po prchode musia poiada o povolenie k pobytu, ak predpokladan doba ich pobytu presahuje 90 dn. Postup pri zskan povolenia k pobytu uvdzame niie.

    18

  • vZOv Prava Pre OBaNOv NeLeNskCH ttOv e (visa reGuLatiONs FOr iNterNatiONaL studeNts FrOM Outside tHe eurOPeaN uNiON) Posluchi prichdzajci z nelenskch ttov Eurpskej nie, alej obania ttov, ktor nie s vymenovan v prlohe slo 2 nariadenia Rady.539/2001/ES,podliehajvzovejpovinnosti.iadosovzummu poda na maarskom diplomatickom alebo konzulrnom zas-tpen v krajine, kde maj svoj trval pobyt, alebo v prpade, e v ich krajine sa takto zastpenie nenachdza, mu sa obrti na ktorko-vek maarsk diplomatick alebo konzulrny rad. Pri podvan ia-dosti o vzum je nutn doloi status poslucha. Vydanie vza potrv asi jeden mesiac.

    5.3 Povolenie k pobytu

    Akonhle disponujete platnm vzom, budete potrebova aj povole-nie k pobytu. K iadosti o povolenie je nutn pripoji vzum, potvr-denie vybratej intitcie o osloboden od kolnho alebo a zaplaten kolnho, alej samotn dokument potvrdzujci vae prijatie na dan vysok kolu, potvrdenie o mieste pobytu, ako aj doklady o zdravot-nom poisten a prostriedkoch na ivobytie. Odporame zohadni, e vydanie povolenia k pobytu me potrva aj dva mesiace.

    alie informcie spojen s vzami a pricestovanm: www.campushungary.org(Welcomeguide/makingpreparations

    /visaandresidencepermit) Webovstrnkaradupremigrciuattneobianstvo:http://

    www.bmbah.hu (aj v anglitine) Webov strnka maarskho Ministerstva zahraninch vec:

    http://www.kormany.hu/en/ministry-of-foreign-affairs

    19

  • 5.4 Nklady na ivobytie

    Mesanebudetepotrebovaaspo150000HUF(ojepribline520EUR alebo 690 USD) na ivobytie, spolu s reijnmi a cestovnmi n-kladmi,resp.vrtaneajvonoasovchprogramov.Ttosumamuspokry njomn (alebo poplatok za internt), reijn nklady, ka-dodenn nkupy a ben cestovanie, nepostauje vak na hradu kolnho. Kee nklady na bvanie predstavuj rozhodujcu as mesanch vdavkov, mesan nklady na ivobytie v celku zvisia aj od toho, i si prenjmete izbu alebo byt, prpadne budete bva na tudentskej ubytovni. Menie rozdiely sa vyskytuj aj v zemepisnom ohade:vBudapetijeivotdrah,nevinchmestchMaarska.

    NiekOkO PrkLadOv Na CeNY(1 eur = ca. 290 HuF; 1 usd = ca. 220 HuF)-(mesan)njomnzamenbytvBudapeti:60-70,000HUF+reij-

    nnklady(200-230EUR;280-330USD)-dopravavBudapeti(mesane):10,000HUF(35EUR;22USD)-jedenlstokvBudapetinaautobus:350HUF(1.5EUR;2USD)-1bochnkchleba:270HUF(1EUR;1.5USD)-1faapiva:250HUF(1EUR;1.4USD)-1faavna:od1,000HUF(3.5EUR;3.5USD)-1litermlieka:250HUF(1EUR;1.4USD)-stravavretaurcii:1,500-2,500HUF(5-8EUR;6-12USD)-lstokdokina:1,000HUF(4EUR;5.5USD)

    aktulne vmenn kurzy odporame si pozrie na webovej strnke Nrodnej banky Maarska: http://english.mnb.hu/

    20

  • 5.5 ubytovanie

    Budete ma viac monost, ke si budete hada ubytovanie v niekto-rom z naich univerzitnch miest.

    Mete sa rozhodn pre bvanie v tudentskom domove univerzity, alebo si mete prenaja izbu, i dokonca byt s niekm alebo aj sm. Vae rozhodnutie vrazne ovplyvn vae alie finann monosti, ve nklady na bvanie niekedy tvoria viac ne polovicu mesanch vdavkov. Nezabdajte pritom, e izby v tudentskom domove (o vinou znamen dvojlkov ubytovanie) s dostupn v obmed-zenom pote.

    O bytoch prenajmanch skromnmi osobami njdete informcie v inzertnch rubrikch novn i na nstenkch na kolch. Na univerzi-tch Vm mu pomc pri hadan ubytovania aj agentry zaobe-rajce sa so zleitosami zahraninch tudentov, resp. organizcie na pomoc posluchom. Njomn za podnjom sa zana zhruba od 50-70000HUF(180-250EURalebo250-330USD),vzvislostiodmestaa presnej lokality bytu. Mete pota s nimi vdavkami, ak si byt alebo izbu prenjmete s niekm spolone.

    5.6 Zdravotn poistenie

    Obania ttov Eurpskeho hospodrskeho priestoru a vajiarski ttni prslunci, ktor vo svojej vlasti alebo krajine miesta pobytu maj nrok na zdravotn starostlivos, maj na u nrok aj v Maar-sku, ak disponuj Eurpskym preukazom zdravotnho poistenia. Obania krajn, ktor o tomto uzatvorili s Maarskom bilaterlnu do-hodu, v urgentnch prpadoch maj nrok na bezplatn starostlivos. Aj posluchi zapjajci sa do medzinrodnch vmennch progra-mov a poberajci tipendium maj nrok na bezplatn zdravotn starostlivos.Posluchi pochdzajci z inch krajn s povinn uhradi zdravotn poistenie v celej jeho vke. Zahranin tudenti maj v Maarsku nrok na starostlivos poda dohody uzatvorenej so ttnou zdravot-nou poisovou (OEP). alie informcie njdete na webovej strnke www.oep.hu.

    22

  • 5.7 Prprava 10 uitonch krokov, ak sa chystte do Maarska

    vber tudijnho alebo vskumnho programu 11) Njdenie, vber vhodnho tudijnho alebo vskumnho

    programu 12) Njdenie, vber vhodnej univerzity, vysokej koly

    kontrola podmienok, poiadaviek 13) Podmienky prihlsenia sa a prijatia do vysokokolskej intit-

    cie 14) Jazykovpoiadavky15) Nklady/Financovanie

    Prihlka/ vzum/ ubytovanie 16) Prihlka na tudijn program 17) Podmienkyvstupudokrajiny/Vzum18) Ubytovanie

    Pomoc a rady pred cestou 19) Rady od kancelrie Programu Campus Hungary 10) Vetrhy o kolstve

    23

  • 6 HLavN vedN OBLasti tudijNCH a vskuMNCH PrOGraMOv

    Agrrne vedyUmenia (interpretan, vtvarn, hudobn umenie, umeleck priemysel) EkonomikaPedagogika a psycholgiaIninierske vedyHumanitn vedyInforman technolgiaPrvo a spoloensk vedy Medicna a farmcia Prrodn vedyTeolgia

    24

  • 7 ZOZNaM MaarskCH uNiverZt a vYsOkCH kL

    ttNe uNiverZitYUniverzita technickch a ekonomickch vied v Budapeti (Budapesti

    Mszaki s Gazdasgtudomnyi Egyetem)Univerzita Corvinus v Budapeti (Budapesti Corvinus Egyetem)UniverzitaLorndaEtvsa(EtvsLorndTudomnyegyetem)Maarsk univerzita vtvarnho umenia, Budape (Magyar Kpz-

    mvszeti Egyetem, Budapest)UniverzitahudobnchviedFerencaLiszta(LisztFerencZenemv-

    szeti Egyetem)Umeleck univerzita Moholy-Nagya (Moholy-Nagy Mvszeti Egye-

    tem)Univerzitanrodnchverejnchsluieb(NemzetiKzszolglatiEgye-

    tem)Pannska univerzita (Pannon Egyetem)Univerzita Semmelweisa (Semmelweis Egyetem)Univerzita Istvna Szchenyiho (Szchenyi Istvn Egyetem)Univerzita svtho tefana (Szent Istvn Egyetem)Univerzita v buda (budai Egyetem)Univerzita v Debrecene (Debreceni Egyetem)Univerzitadivadelnhoafilmovhoumenia(Sznhz-sFilmmv-

    szeti Egyetem)Univerzita v Kaposvri (Kaposvri Egyetem)Univerzita v Miskolci (Miskolci Egyetem)UniverzitavPcsi(PcsiTudomnyegyetem)UniverzitavSzegede(SzegediTudomnyegyetem)Univerzita zpadnho Maarska (Nyugat-Magyarorszgi Egyetem)

    uNiverZitY, ktOrCH ZriaOvateOM Nie je tt Univerzita Gyulu Andrssyho v Budapeti s vyuovacm jazykom ne-

    meckm (Andrssy Gyula Budapesti Nmet Nyelv Egyetem)Stredoeurpskauniverzita(Kzp-eurpaiEgyetem)Reformovan teologick univerzita v Debrecene (Debreceni Re-for-

    mtus Hittudomnyi Egyetem)Evanjelick teologick univerzita (Evanglikus Hittudomnyi Egye-

    tem)Celottnarabnskakolaidovskuniverzita(OrszgosRabbikpz

    - Zsid Egyetem)Reformovan univerzita Gspra Kroliho (Kroli Gspr Reformtus

    Egyetem)Katolcka univerzita Petra Pzmnya (Pzmny Pter Katolikus Egye-

    tem)

    ttNe vYsOk kOLYVysokkolaekonomickvBudapeti(BudapestiGazdasgiFiskola)VysokkolavDunajvrosi(DunajvrosiFiskola)VysokkolavNyregyhze(NyregyhziFiskola)VysokkolavSzolnoku(SzolnokiFiskola)VysokkolaJzsefaEtvsa(EtvsJzsefFiskola)VysokkolaKrolyaEszterhzyho,Eger(EszterhzyKrolyFiskola,

    Eger)

    25

  • Maarsk vysok kola tanenho umenia (Magyar TncmvszetiFiskola)

    VysokkolavKecskemte(KecskemtiFiskola)

    vYsOk kOLY, ktOrCH ZriaOvateOM Nie je tt Vysokkolaadventistickejteolgie(AdventistaTeolgiaiFis-kola)Vysok kola teologick Vesprmskeho arcibiskupstva (Veszprmi r-

    sekiHittudomnyiFiskola)Baptistickteologickakadmia(BaptistaTeolgiaiAkadmia)Vysok kola teologick Bhaktivedanta (Bhaktivedanta Hittudo-m-

    nyiFiskola)Vysokkolaveobecnhopodnikania(ltalnosVllalkozsiFisko-

    la)Vysok kola sasnho tanca v Budapeti (Budapest Kortrs-tnc

    Fiskola)Vysok kola komunikan a obchodn v Budapeti (Budapesti Kom-

    munikcisszletiFiskola)VysokkolateologickGolgota(GolgotaTeolgiaiFiskola)Brna uenia Vysok kola budhistick (A Tan Kapuja Buddhista

    Fiskola)VysokkolaEdutus(EdutusFiskola)VysokkolaDnesaGbora(GborDnesFiskola)VysokkolateologickFerencaGla(GlFerencHittudomnyiFis-

    kola)International Business School, BudapestMedzinrodnstavPeta(NemzetkziPetIntzet)VysokkolanavzdelvanieduchovnchJnosaWesleyho(Wesley

    JnosLelkszkpzFiskola)Vysokkolakraigmunda(ZsigmondKirlyFiskola)VysokkolaJnosaKodolnyiho(KodolnyiJnosFiskola)Reformovan teologick univerzita v Ppe (Ppai Reformtus Hittu-

    domnyi Egyetem)Vysokkolateologickadventistov(AdventistaTeolgiaiFis-kola)Rehoncka vysok kola teologick Sapientia (Sapientia Szerzetesi

    HittudomnyiFiskola)Reformovan teologick akadmia v Srospataku (Srospataki Refor-

    mtusTeolgiaiAkadmia)VysokkolateologickSolaScriptura(SolaScripturaTeolgiaiFis-

    kola)Grckokatolcka vysok kola teologick svtho Atanza (Szent Ata-

    nzGrgKatolikusHittudomnyiFiskola)Akadmia svtho Pavla (Szent Pl Akadmia)VysokkolateologickvEgri(EgriHittudomnyiFiskola)Vysok kola teologick v Esztergome (Esztergomi Hittudomnyi

    Fiskola)VysokkolateologickvGyri(GyriHittudomnyiFiskola)VysokkolateologickvPcsi(PcsiHittudomnyiFiskola)VysokkolaPlaTomoriho(TomoriPlFiskola)Vysok kola obchodn Sndora Wekerleho - Wekerle Sndor zleti

    Fiskola

    26

  • kONtaktY:

    BaLassiHO iNtittkancelria Programu Campus Hungary

    web:www.campushungary.org

    Email:[email protected]

    Tel.:+36-1-666-7930

    Fax:+36-1-666-7909

    kancelria v BudapetiH-1016 Budapest, Somli u. 51.

    kancelria v PcsiH-7633SzntKovcsJnosu.1/B.

    Balassiho intitt. Budape, 2013

    Vetky prva vyhraden. Rozmnoovanie publikcie je bez psomnho povolenia

    v akejkovek forme zakzan!

  • www.campushungary.org

    Balassi Institute

    HuNGarY

    The projects are supported by the European Union and co-financed by the European Social Fund.

    National Development Agencywww.ujszechenyiterv.gov.hu

    06 40 638 638