Click here to load reader
Upload
redbuffer7308
View
175
Download
29
Embed Size (px)
Citation preview
3
2 3
BÝVAŤ NEZNAMENÁ LEN ZOTRVÁVAŤ NA ISTOM MIESTE,
ALE PREDOVŠETKÝM SPOLUVYTVÁRAŤ A STARAŤ SA O TENTO
PRIESTOR, KDE SA VŠETKO STÁVA SEBOU A PREKVITÁ.
ZNAMENÁ TIEŽ CHRÁNIŤ V TOM NAJŠIRŠOM VÝZNAME
– PONECHAŤ VŠETKÉMU SLOBODU, ABY SA STÁVALO SEBOU,
TÝM, ČÍM SKUTOČNE JE. TEN, KTO BÝVA, STARÁ SA O TO,
ABY VŠETKO JESTVOVALO A NAPĹŇALO SVOJE URČENIE…
MARTIN HEIDEGGER
ÝVAŤ
ALE PRED
PRIESTOR
ZNAMENÁ
– PONECH
TÝM, ČÍM
ABY VŠET
ERIKA GALANSKÁ
ŽANETA HALÁSZOVÁ
Obálka: Šimon Galanský Grafický dizajn: Ivan Galanský Autori fotografií: Erika Galanská Adriana Kušíková Eva Pavlaninova
Vydavateľ: OZ Jablonka, 2010
TÁTO PUBLIKÁCIA VZNIKLA VĎAKA PROJEKTU
SPOLUFINANCOVANÉHO Z FINANČNÉHO MECHANIZMU
EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU,
NÓRSKEHO FINANČNÉHO MECHANIZMU A ŠTÁTNEHO
ROZPOČTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY.
ISBN: 978-80-970518-0-8
2 32
Obsah :ÚVOD 6
FILOZOFIA PRÍRODNEJ ŠKOLSKEJ ZÁHRADY 8
DVOR MÔJHO DETSTVA 14
POTRAVINY A ČO S NIMI 16
JEDLÉ ŠKOLSKÉ A KOMUNITNÉ ZÁHRADY 21
AKO SÚVISÍ PERMAKULTÚRA A NAŠE ZÁHRADY 23
DRUHOVÁ PESTROSŤ V PRÍRODNEJ, 25
ČI PERMAKULTÚRNEJ ZÁHRADE
ĎALŠIE ZÁKLADNÉ PRINCÍPY V NAŠEJ PRÍRODNEJ 36
ŠKOLSKEJ ZÁHRADE, OKREM VYUŽITIA DRUHOVEJ
PESTROSTI
ZOPÁR SLOV O PROJEKTE 38
RAJSKÁ ZÁHRADA AKO INŠPIRÁCIA 42
TYPY ZÁHRAD, KTORÉ SME BUDOVALI 44
ŠKOLSKÁ VIDIECKA ZÁHRADA 44
ŠKOLSKÁ ZÁHRADA V JABLONOVOM 46
ŠKOLSKÁ ZÁHRADA V KUCHYNI 48
KOMUNITNÁ ZÁHRADA ABELAND 50
KOMUNITNÁ ZÁHRADA PRE DETI V BORINKE 54
BALKÓNOVÁ JEDLÁ ZÁHRADA 56
STREŠNÁ ZÁHRADA 58
ZÁHRADY V MESTE 62
ŠKOLSKÁ ZÁHRADA V ZÁKLADNEJ ŠKOLE 63
C. S. LEWISA - NARNII V BRATISLAVE
ZÁHRADA PRI MLYNE KLEPÁČ 66
ZOPÁR NÁPADOV PRE BUDOVANIE 67
ŠKOLSKEJ ZÁHRADY
ZÁHRADNÉ ŠTRUKTÚRY - ZÁHONY V ZÁHRADE 72
STAVBA ŠTRUKTÚR A CHODNÍKOV 74
LIEČME DNEŠNÉ DETI STARÝMI HRAMI 84
NATURE DEFICIT DISORDER 89
TÍM PROJEKTU 90
AKO SME ŽILI V ROKU 2009 91
OZ JABLONKA 94
54
starého otca môjho manžela, kde
sme žili, aby prestal používať umelé
hnojivá a striekať. Nikdy som sa však
nepokúšala nikoho zo starej generácie
nasilu presvedčiť na iné spôsoby
pestovania, iné hriadky, či
používanie mulčovania.
Už niekoľko rokov
záhradníčim,
postupne sa
učím, skúšam,
objavujem.
Myslím si,
že cesta
prírodnejšieho,
udržateľnejšieho
záhradníčenia je
cestou pre mladšiu
generáciu. Cítim, že
pre starších je to príliš
veľká zmena, ktorú by vnímali
ťažko, až bolestne. Zároveň veľmi
silno cítim, že pre dnešné deti, ktoré
sú od prírody aj od záhrad vzdialené
na míle, je cesta návratu k pestrým
záhradám, plným jedlých dobrôt
a zároveň miestam pre relax, učenie,
žitie, ...úžasným dobrodružstvom
života. Starí rodičia ma nikdy nenútili,
učila som sa od nich len pozorovaním
a zapájala som sa spontánne. Veľmi
som si ich vážila, milovala som ich
a obdivovala, a to najmä pre ich
prirodzenosť a spontánnosť, pre ich
žitie „tvárou v tvár k životu“.
Oni skutočne žili, aj keď
boli chudobní. Tým, že
som bola s nimi, som
okúsila tú vôňu
ich života, či cez
skorocelový
obklad na časté
boľačky, alebo
kyslé mlieko,
či zemiakový
zábal,
žihľavový
špenát, mnohé
príbehy z ich
života, ktoré
som tak rada
počúvala.
Moje deti
vediem k prácam
v záhrade
nenápadne, ale
trochu a občas aj
musia. Nemajú veľký
záujem, ani nie som taká
osobnosť ako boli moji starí
rodičia. Ale nevzdávam to a stále im
nenápadne ukazujem, vysvetľujem,
zapájam ich. Keď kosím(kosou), chcú
všetci kosiť, na jar sa pretekajú, kto si
posadí kam svoj hrášok, ale tak ako ja
v detstve, najviac priestoru majú pre
hru, bunkre, objavy a ochutnávku tých
najlepších plodov.
Som ročník 1968. Vzťah
k záhrade som získala u mojich
starých rodičov z oboch strán.
Starý otec bol drevorubač a
babka vyrábala drevené uhlie
a hlinené tehly. Druhá stará
mama sa živila zberom lesných
plodov. Keď sa ma niekto
pýta, či som na Slovensku
videla čarovnú lesnú záhradu,
vravievam, že som v detstve
takú zažila. Je potrebné si však
uvedomiť, kde sme, v akom
klimatickom pásme žijeme a
nerobiť si ilúzie o ideálnom
jedlom lese. Môžeme
však vhodným dizajnom a
plánovaním veľa ovplyvniť.
Ale vráťme sa k mojim starým
rodičom. Často sa mi sníva
o tom, že som v tej úžasnej
záhrade môjho detstva, že
prechádzam zo záhrady do
sadu cez komoru, ktorá je plná
ovocných produktov a stále sa
tam niečo ovocné deje,…tieto
moje záhradné sny sú stále
veľmi živé. Asi to bude tým, ako
často som sedela pod ovocnými
stromami a lozila po nich, v
ich korunách som si žila svoj
tvorivý svet. Vŕba na dvore pri
bytovke, kde sme bývali, bola
našim najcennejším bunkrom.
Vo svojich tajných zápiskoch
som mala nespočetné množstvo
štvorlístkov, mala som na ne
veľké šťastie, raz som ich našla
v našom bohatom trávniku pri
dome naraz 24. Samozrejme
sa nedá zabudnúť na šťavy, tie
kopy ovocia a plodov, ktoré som
v detstve pojedla. V 14 rokoch
som si kúpila za usporené
peniaze môj prvý atlas liečivých
bylín, s ktorým som potom
brázdila polia, lúky, lesy počas
mojich výprav. Poznať základné
byliny a vedieť ich využívať, ma
naučili obe moje staré mamy.
Moja česká babka bola človek,
s ktorým som aj po jej smrti
hlboko prepojená. Naučila
ma vzťahu k záhrade, lesným
plodom, pritom nemôžem
povedať, že ma to učila. Ona
žila život zberačky lesných
plodov, nikdy nezabudnem
na jej rýchle a nekonečne
trpezlivé ruky, ktoré čistili litre
čučoriedok, či šípok. Smrťou
mojich pracovitých, s prírodou
hlboko prepojených starých
rodičov, skončili krásne časy
nestriekaného ovocia, džemov,
kompótov, sušených plodov,...
Moji rodičia neprebrali nič
z ich záhradnej múdrosti. Aj to
je možno dôvod, prečo som
tak dlho hľadala tú správnu
cestu k záhrade. Samozrejme
najdôležitejším impulzom na
tejto ceste boli a sú moje deti.
Trpezlivo som presviedčala
Úvod
7
SoSomm roročnčníkík
k záhrade s
starých rod
Starý otec b
babka vyrá
a hlinené te
mama sa ži
plodov. Keď
pýta, či som
videla čarov
vravievam,
takú zažila.
uvedomiť, k
klimatickom
nerobiť si ilú
jedlom lese
však vhodn
plánovaním
Ale vráťme
rodičom. Č
o tom, že so
záhrade mô
prechádzam
sadu cez ko
ovocných p
tam niečo o
moje záhrad
veľmi živé. A
často som s
stromami a
ich korunác
tvorivý svet
bytovke, kd
našim najce
Vo svojich t
som mala n
Erika Galanská
6
s rôznymi prírodnými materiálmi
(hlina, kameň drevo, voda,
rastliny), možnosť poznania na
základe pozorovaní, vnímania
zmeny ročných období. Záleží
samozrejme na stupni jej
prírodnosti a pestrosti prvkov.
Deti tu môžu pozorovať život,
jeho pestrosť v rôznych
formách a zažiť dotyk a kontakt
s prírodou, ktorý je dnes stále
vzácnejší. Zažijú rôzne prejavy
počasia, môžu vnímať množstvo
vôní, cez pestovanie plodín
pochopia, kde sa rodí jedlo.
OZ Jablonka sa venuje
budovaniu prírodných záhrad
v rámci projektu „Praktické
realizácie zdravých jedlých
záhrad v školách a komunitách“.
V často priam púštnych
podmienkach dnešných
školských dvorov, sa snaží
o vytvorenie pestrosti ,
o vytvorenie záhrad, ktoré sa
stanú zelenými učebňami ,
oázami relaxu aj miestom, kde si
deti môžu vytvárať blízky vzťah
k prírode. Kde sa môžu hrať, učiť
a celostne rozvíjať.
Prírodná záhrada nie je len
o zeleni, rastlinkách, či pestovaní.
Jej pestrosť a premenlivosť
pozitívne vplývajú na rozvoj
sociálnych zručností, kreativitu
a celkovú osobnosť dieťaťa.
Pre vývoj dieťaťa je nesmierne
dôležitý pohyb a zmyslové
vnímanie. OZ Jablonka
používa pri svojich zážitkových
vzdelávacích aktivitách s deťmi
metodiku rozvoja životných
zručností 4H- hlava, srdce,
ruky a harmónia. Budovanie
záhrad a aktivity v nich sú
úžasnou možnosťou ako deti
všeličo naučiť (HLAVA), ako
v nich vzbudiť záujem a tradície
a hodnoty, pritom s nimi zažiť
príjemné chvíle pod korunami
stromov, či na čerstvo pokosenej
voňavej tráve, alebo pri
pozorovaní chrobáka (SRDCE).
Je pre nás veľmi povzbudzujúce,
že deti nesmierne baví práca
s náradím. Rýle, krompáče,
motyky, fúriky, to všetko sú
bežné nástroje, ktoré používame,
deti napr. aj kosia kosou. Nosia
kamene, vozia hlinu, holými
rukami do hliny sadia rastliny
(RUKY). Možno sa vám to zdá
obyčajné, ale verte, že mnohí
držali záhradné náradie v rukách
prvýkrát. My sme sa najmä
obávali, že deti budú lenivé, a že
takéto aktivity ich vôbec nebudú
nadchýnať. Opak bol pravdou.
Práve práca s náradím ich bavila
najviac. Samozrejme prácu sme
striedali so zábavou, deti sa
s nami aj hrali, veľmi ich tešilo
aj sadenie. Cez ruky môžeme
v tomto svete veľa spoznať,
často napr. aj veci, ktoré práve
hlava nepochopí. Budovanie
prírodnej záhrady - keďže sme tu
závislí od rastu rastlín, počasia,
kvality pôdy a ďalších faktorov,
je dlhodobejšia záležitosť. Takže
jeden školský rok ani nestačí,
„Vedci tvrdia, že deti sa
vzďaľujú prírode“
Dnešné deti trávia stále menej
času v prírode, niektoré se jej
dokonca boja a štítia. Sú fyzicky
neobratné a menej manuálne
zručné, než bývali v detstve ich
prarodičia, či rodičia. Majú tiež
horší orientačný zmysel a cit
pre počasie. A vraj sú k prírode
ľahostajnejšie. Tvrdia to aspoň
českí odborníci. Varovné podľa
vedcov je, že deťom chýba
zodpovednosť za prírodu,
naopak sú k nej skôr ľahostajné.
Záhrada prírodu nenahradí,
ale predsa....
Výskumný český pracovník
Josef Zelenka skúmal detské
predstavy o svete, kde dnešné
deti žijú, pomocou metódy
takzvaných kognitívnych máp.
Najprv mali deti nakresliť
svet, kde žijú, a potom svet,
v ktorom by chceli žiť. Potom
hodnotil, aký podiel na kresbách
predstavujú prvky prírodné
a ako sú zastúpené prvky
vytvorené človekom. Veľa
kresieb so svetmi, kde by deti
chceli žiť, úplne postrádalo
prírodné prvky, niektoré
dokonca predstavovali svet
technický, plný domácích kín
a počítačov. „Odhadoval by
som to tak na 7–10 %,“ hovorí
Josef Zelenka. Prevažovali však
obrázky zmiešané, na ktorých se
objavovali domy, slnko, stromy,
niekedy les, ale tiež exotické
končiny, ostrovy s palmami či
hotelmi pri piesčitých plážach.
Skúste sa detí opýtať, či by
vzali do ruky veľkého chrobáka,
či by sa pri bojovej hre zahrabali
do lístia, či by sa v horúčave
vykúpali v prírodnom rybníku a
pod. Ukázalo sa, že v strachu z
prírody sa vôbec nelíšia deti z
rodinných domov so záhradou
a deti z panelákov. Možno je
to zmenenou funkciou záhrad
– slúžia len pre bazény alebo
letné posedenie, grilovanie
mäsa atď., často v nich nebýva
okrem anglického trávnika
a niekoľkých tují či skalniček
vôbec nič. Deti sa tak nestretnú
s prírodným kolobehom
prostredníctvom pestovania
zeleniny či chovu drobných
hospodárskych zvierat. Prírodná
záhrada poskytuje deťom
možnosť pohybu, kontaktu
Filozofia prírodnej školskej záhrady
áážižitktkovovýcýchh
chh s ddeťť imi
otot ýnýný hchch
ssrdrdcece, ,
ddovovananieie
ch sú
ako deti
A), ako
m a tradície
nimi zažiť
korunami
vo pokosenej
pri
a (SRDCE).
zbudzujúce,
ví práca
mpáče,
etko sú
é používame,
sou. Nosia
holými
a rastliny
ám to zdá
že mnohí
die v rukách
najmä
lenivé, a že
bec nebudú
pravdou.
m ich bavila
prácu sme
deti sa
ich tešilo
môžeme
poznať,
toré práve
dovanie
eďže sme tu
n, počasia,
h faktorov,
itosť. Takže
nestačí,
8 9
ale ale dá sa toho zvládnuť dosť
veľa. Na nasledujúcich stránkach
vám poskytneme návod, ako
vyplniť školský rok budovaním
Čarovnej záhrady, ako sme
nazvali prírodnú školskú
záhradu.
Školská prírodná záhrada sa od
tej úplne prírodnej líši tým, že
obsahuje aj hracie kútiky, bunkre,
priestory pre pohybové aktivity.
Ale od tej bežnej záhrady, kde
sa iba pracuje, sa líši značne. Sú
mnohí, ktorí nemajú radi záhradu,
pretože tam museli iba pracovať.
Aj v našej záhrade sa pracuje, ale
dejú sa tu aj iné veci. Od toho je
čarovná.
Ak je školský dvor bez fantázie,
rovný, s monokultúrou
rýchlorastúcich, či nenáročných
drevín, bez možnosti niečo si
chytiť, či vnímať zmenu v rôznych
ročných obdobiach, asi nie je
pre deti lákavý. Ak poskytuje
možnosť vyhrať sa rôznymi
spôsobmi, cítiť rôzne vône,
schovať sa v prírodnom zákutí,
pozorovať vtáčika ako sa kŕmi
na živom plote, je to niečo
celkom iné.
Prečo vznikla táto myšlienka,
oživovať, spestrovať školské
10 11
13
dvory? Jednoducho preto, že
sme si všimli, že sú pusté, takmer
bez života, že si uvedomujeme,
ako veľmi deti k správnemu
vývoju potrebujú, zvlášť
v dnešnej rýchlej dobe kontakt
s prírodou. Ak ho zažijú v mieste,
kde trávia veľkú časť svojho dňa,
budujú si tak silne aj svoj vzťah
k prírode ako takej. Všimli ste si,
že dnes deti strácajú schopnosť
hrať sa? Buď sú ako bezuzdní
divosi, alebo sa nudia. Kdesi som
čítala, že deti, ktoré sa nevedia
hrať, sú svojim spôsobom
choré. Na tomto mieste by som
chcela spomenúť moje deti,
pretože s ich pomocou som
pochopila význam hry, záhrady
a prírody pre ich vývoj, že to,
čo tu píšem, som odpozorovala
prevažne na nich, že oni boli
tým hnacím motorom, ktorý
ma posúval ďalej, aby som sa
učila a objavovala, čo je pre ne
dobré a aby som ovplyvňovala aj
priestor, kde sa vzdelávajú a kde
trávia veľkú časť dňa. Píšem túto
knihu ako matka aj ako žena,
ktorej hlavnými metódami pri
výchove, vzdelávaní aj celkovo v
živote sú pozorovanie, vnímanie
a praktický čin. Tieto metódy
som preniesla aj do činnosti
Jablonky a stále verím, že sú fajn.
Na svete je metód plno, tieto
sú vlastne úplne jednoduché,
ľudia ich používali odjakživa,
pretože boli úzko spätí so
svojou krajinkou. Pozorovanie
a vnímanie bolo ich bežnou
činnosťou, pretože boli od toho
závislí. Dnes sme závislí od
iných energií a zdrojov, preto
sme uzavretejší vo svojich
bytíkoch a svetoch a vlastne
nás nezaujíma, čo sa deje okolo.
Hlavnou činnosťou Jablonky je
učiť deti všímať si svoje okolie
a pomáhať mu, obhajovať ho,
pomáhať mu aj vlastnými rukami.
Často si tak smiešnozúfalo
povzdychnem, že vlastne učíme
deti to, čo je úplne normálne
a prirodzené, len v dnešnom
svete zabudnuté, a tak vlastne
akoby nové. Žijeme v dobe
hospodárskeho primitivizmu,
ľuďom nezáleží na krajine mimo
ich dvora, poslancom nezáleží
na vôni, či idylickom ráze
krajiny, ktorý voľakedy ľudia
vedeli vnímať a zachovať. Dnes
si s ľahkosťou a len pre vieru
v peniaze dovolia zničiť krajinu
vôkol obce škatuľou, ktorá kŕmi
kamióny, či inou priemyselnou,
alebo nezmyselnou záležitosťou.
Asi je to preto, že ľudia
nepozerajú do krajiny, ale len
do telky a do svojich dvorov, či
bytíkov, stali sa akýsi krátkozrakí
a nevedia sa na krajinu pozrieť
s láskou, opaterou, ani ich
nenapadne, že jej treba pomôcť,
alebo ju aspoň nechať chvíľu
na pokoji. Nepozerajú sa na ňu
ako na živý organizmus, ktorý je
zdrojom obživy a života v prvom
a konečnom dôsledku aj pre
nich.
12
2
Ako dieťa som trávila väčšinu
dňa po škole vonku pred
bytovkou. Školský dvor
spomínať nebudem, bol
vlastne podobný tým dnešným,
ešte sa toho v tejto sfére
veľa nezmenilo, mám naňho
vlastne len jedinú spomienku
a to dosť nepríjemnú, keď
sme na betónových plochách
skandovali tie známe pokriky
k 1.máju. Ale na dvore pri
bytovke bolo fajn. V kuse sme
viseli na tzv. trepáčoch - na
klepanie kobercov, skákali
gumu, švihadlo, hrali guľky,
badmington a mali sme to
šťastie, že pri dome bola vŕba,
na ktorej sa dalo vysedávať.
Tam sme sa cítili najlepšie
a tam sme si rozprávali naše
tajomstvá. Tráva pre domom
poskytovala priestor pre hry na
deke s bábikami a knižkami, na
schodoch sme mali laboratóriá.
U babky som zasa trávila čas
v korune ovocných stromov
a v kuse ujedala niečo zo
Dvor môjho detstva
Ako ddieťa som
dňa a po školele
byyttovkou. ŠŠk
sspomínaťať neb
vlastne e podo
ešte ssaa toho v
veľa nnezmenini
vlasttne len jeje
a too dosť nnep
smme na beetón
skkandovaali tie
k 1.májuu. Ale
bbytovke bolo
vviseli naa tzv. t
záhrady. Moje detstvo zďaleka
nebolo idylické, ale toto sú
momenty, ktoré vo mne
zanechali veľmi silné dojmy,
toto sú chvíle, keď som rozvíjala
svoje pohybové zručnosti ,
vnímala rôzne prostredia okolo
domu, nadväzovala sociálne
kontakty, zažívala prvé lásky.
Milovala som kontakt so zemou,
trávou, hlinou, vzduchom
a vyrábanie bahna z piesku
a vody. V tomto som bola
úplne rovnaká ako dnešné
deti. Sú síce aj výnimky, ktoré
tento kontakt nemajú radi,
sú na všetko alergické, alebo
držané v prehnanej čistote.
Alebo im bohužiaľ kontakt
s “prírodnom” nie je doprianý.
Prečo sa venujem práve týmto
spomienkam z detstva? Zdá sa
mi, že tu som sa naučila o živote
veľa. Chcela som napísať
všetko, ale to by bolo prehnané.
Určite ale už od detstva, aj
ked´ma to nikto priamo neučil,
vnímam prírodu, trávu, stromy,
trávnik pred domom ako niečo
pre mňa cenné, dôležité,
posvätné, bez čoho by som
to nebola ja. Od detstva je pre
mňa radosťou pozorovať všetko
živé, vážiť si to, a chrániť to. Tu
vznikla moja schopnosť prírodu
cítiť až do špiku kostí, rozumieť
jej a prirodzene ju chrániť, ak sa
jej ubližuje.
Cieľom tejto publikácie je
ukázať učiteľom a všetkým,
ktorých to zaujíma , ako
naučiť deti cez vnímanie,
pozorovanie a praktické činy
na svojom školskom dvore,
porozumieť prírode, budovať
si k nej vzťah, naučiť sa ju cítiť
a ak treba, vedieť jej pomôcť.
preehnané.
va, aaj
o neeučil,
, strromy,
ako nniečo
ité,
y soom
va je pre
vaať všetkkoo
ánniť to. Tuu
ssť príroddu
rozumimieť
ániť, aakk sa
cie je
etkým,
ako
anie,
tické činy
dvore,
budovať
sa ju cítiť
pomôcť.
1514
sa náš vzťah k potravinám
mení na odcudzenie, poznáme
nanajvýš len krajinu pôvodu, ale
nepoznáme presnú lokalitu, čas
výroby, zloženie a starostlivosť..
Rozvoj dopravy, organizácie trhu
a spôsobov konzervovania nám
dovolili zabudnúť na sezónnosť
v spotrebe, teda, že potraviny
sú úzko späté s podmienkami
podnebia a ročného obdobia.
V minulosti bola takmer
absolútna symbióza človeka
s prírodou a jeho závislosť od jej
cyklov. Potravinová bezpečnosť
zahŕňa nasledovné problémy:
• Neprimeraný prístup k dostup-
nosti potravín na národnej úrovni:
nedostatok výrobných aktív ako
napríklad pôda, voda, vstupy,
školenie, úvery a výskum;
a nedostatok finančných zdrojov
pre dovoz na úrovni krajiny.
• Chudoba vedie k nedostatoč-
nému prístupu k jedlu na úrovni
domácnosti a neprimeranému
využitiu jedla a nutričnému
výsledku na úrovni jednotlivca.
Ako súvisí náš projekt s témou
potravinovej bezpečnosti: Už
pred mnohými rokmi začal Bill
Molisson navrhovať systémy,
ktoré jednoduchým spôsobom
riešili aj problém chudoby
a potravinovej neistoty. Práve
odcudzenie sa od prírody a jej
cyklov a súčasný prudký rozvoj
vedú k ohrozeniu potravinovej
bezpečnosti.
OZ Jablonka sa začalo
téme budovania záhrad
a alternatívneho hospodárenia
venovať v roku 2006, keď
sme si naplánovali hľadanie
pozemku, kde by sme mohli
experimentovať s prírodným
pestovateľstvom. V roku 2007
sa nám podarilo pozemok
zohnať a po niekoľkých
jednaniach dohodnúť podmienky
dlhodobého prenájmu. Začali
sme s písaním projektov
a podarilo sa nám získať
zdroje na prvé realizácie –
úpravy v sade, dizajnovanie
sadu, sadenie starých odrôd
ovocných drevín, jedlých krov
a bylín, mulčovanie... Neskôr
sme posunuli našu činnosť
ďalej, zdieľali naše doterajšie
prírodno-záhradné skúsenosti
v širšom merítku a ďalej rozvíjali
najmä praktické pozitívne činy
v tomto smere. Nerealizujeme
žiadne petície, kampane na
kontrolu obsahu škodlivých
látok v potravinách a podobné
aktivity. Našu energiu chceme
sústrediť predovšetkým na
budovanie pozitívnych príkladov
a modelov a budovanie
komunitných partnerstiev. Tak
íírorodydyy a a j jjejejj
uudkdkýý rorozvzvojoj
travinovej
alo
rad
podárenia
keď
ľadanie
e mohli
rodným
oku 2007
emok
ch
ť podmienky
u. Začali
ktov
skať
ácie –
novanie
h odrôd
lých krov
Neskôr
innosť
oterajšie
kúsenosti
alej rozvíjali
tívne činy
alizujeme
ane na
dlivých
podobné
u chceme
ým na
ch príkladov
nie
stiev. Tak
V minulosti bola územná
príslušnosť produktov známou
skutočnosťou, znalosť potravín,
ich zloženia, miesta pôvodu,
to bola cenná informácia
pre spotrebiteľov, ktorí si
ich mohli dovoliť. Množstvo
názorov dokazuje, že hodnota
jednotlivých potravín sa
vždy spájala s poznaním
miesta ich pôvodu. Ide o
kultúrnu dimenziu stravovania
a spotreby agropotravinárskych
výrobkov, ktorá sa stráca
v globalizovanom svete a vo
vzdialení sa spotrebiteľov od
výrobných procesov. Ľudstvo
vždy túžilo prekonať teritoriálne
obmedzenie, pretože iba bohatý
a mocný človek si mohol v
minulosti dovoliť rozmanitosť
jedál, ten kto ponúkol iba
regionálne potraviny sa
považoval za chudobného.
V súčasnosti je situácia iná a
exotické jedlá si môže dovoliť
veľká skupina obyvateľstva.
Nastáva problém s kontrolou,
bezpečnosťou potravín a
tvorbou vhodnej legislatívy,
ktorá ochraňuje, ale nebrzdí
ďalší vývoj a výskum. Razancia,
s akou vtrhol potravinársky
priemysel do nášho života,
nepochybne prevrátila
väčšinu starých zvyklostí a
vyvolala mnohé pochybnosti
o hygienickom a zdravotnom
aspekte potravín. Pri mnohých
pozitívach môžeme hovoriť
o kultúrnej dezorientácii.
„Potravinovú bezpečnosť je
možné definovať ako stav, kedy
majú všetci ľudia kedykoľvek
fyzický a ekonomický prístup
k dostatočnej, bezpečnej
a výživnej potrave, ktorá
spĺňa ich výživové potreby
a potravinové preferencie pre
aktívny a zdravý život“.
Tri piliere potravinovej
bezpečnosti:
• dostupnosť potravín -
definovaná úrovňou a stabilitou
potravinovej produkcie,
uskladnenia, distribúcie
a spracovania,
• prístup k potravinám -
definovaný výškou príjmov
a správnym fungovaním
potravinového trhu,
• využitie potravín - definované
výživovou kvalitou potravín ako
aj bezpečnosťou potravín.
Vďaka širokej a pestrej ponuke
trhu a doposiaľ nevídanej
kúpyschopnosti obyvateľstva
sa na našich stoloch nachádza
väčšia hojnosť potravín ako
kedykoľvek v minulosti.
Paradoxom je, že v tejto situácii
Potraviny a co s nimi
VV miminunuloloststii
prprísíslulušnšnososťť
skutočnosť
ich zloženia
to bola cen
pre spotreb
ich mohli do
názorov do
jednotlivých
vždy spájal
miesta ich p
kultúrnu dim
a spotreby
výrobkov, k
v globalizov
vzdialení sa
výrobných
vždy túžilo
obmedzenie
a mocný člo
minulosti do
jedál, ten kt
regionálne
považoval z
V súčasnos
exotické jed
veľká skupi
Nastáva pro
bezpečnosť
tvorbou vho
ktorá ochra
ďalší vývoj
s akou vtrho
priemysel d
nepochybn
väčšinu sta
vyvolala mn
o hygienick
16 17
energia potravín, to sú pojmy,
ktoré zaznievajú pri našich
praktických aktivitác.
Čo jeme a ako sa daná potravina
pestuje je dôležité nielen
z ekologického hľadiska.
Strava, ktorú každodenne jeme,
pomáha formovať naše telo a
ovplyvňuje našu psychiku. Je to
jeden zo základov nášho zdravia
– málokto si to však uvedomuje.
Chceme pre deti tajomné
záhrady plné kríkov a stromov,
medzi ktorými sa môžu
schovávať, šplhať sa na nich,
budovať si skrýše a ujedať z nich
od jari do zimy zdravú úrodu.
Také deti budú viac vonku ako
pri počítači, a budú mať tiež
väčšiu šancu dožiť sa doby, kedy
byť najmúdrejším tvorom na
planéte už nebude taká hanba.
Záhradná pec na tradičný
chlieb namiesto grilu – téma do
diskusie, aj na aktivitu.
Aký je náš vzťah k potravinám,
ktoré konzumujeme? Poznáme
ich cestu od semienka až na náš
stôl?
ako vo výchove je najlepším
učiteľom osobný príklad, aj my sa
chceme sústrediť na konkrétne
činy a príklady, ktoré podľa nás
pomôžu viac ako tisíce letákov
a kampaní.
Náš obľúbený slogan znie:
Každý z nás môže prispieť (čo
ako nepatrne) ku kráse tým,
že skrášli svoj život a okolie
všade, kam siaha jeho vplyv
(Robinson Jeffers).
Čo nás trápi a čo chceme
riešiť:
Školské a obecné, či mestské
zelené priestory sú zanedbané,
dosť často bez života,
občania k nim nemajú vzťah,
deti v školách sa nevenujú
pestovaniu, či starostlivosti
o zeleň, alebo len veľmi málo,
už vôbec nie vo vzťahu
záhrada – jedlo.
Mladé rodiny nevyužívajú pôdu
pre pestovanie zdravej potravy,
trend je silne klesajúci.
Aby sme prežili musíme jesť, ale
spôsob, akým produkujeme naše
jedlo, nám prežitie neumožňuje
Svet sa mení na pustatinu, pôda
sa stále viac devastuje – je
tu však model, ktorý dokáže
zabezpečiť obživu a zároveň
pôdu znovu obnoviť a oživiť.
Poľnohospodárska pôda čelí
tlaku investorov a developerov
Klasické záhradníčenie, ktoré
potláča prirodzenú sukcesiu nás
neinšpiruje - prírodná krajina
kypí životom, všetkého je hojnosť
pre všetky živočíchy a rastliny,
nič nie je zbytočné ani nazmar,
každý uschnutý lístoček sa znovu
zužitkuje. Príroda s úžasnou
ľahkosťou živí hmyz, vtáky,
plazy a zver, žne , zásobuje,
recykluje, zavlažuje, čistí vzduch,
obohacuje pôdu, poskytuje
obydlie, je krásna a vonia.
Ľudské záhradky mnohokrát
životnému prostrediu dokonca
škodia. Kedysi namiesto záhrad,
domov, tovární, supermarketov,
ciest či parkovísk bol kus
divokej prírody, ktorý živil nejaké
zvieratá, hostil rozličné rastlinky
a stromy, okysličoval vzduch a
staral sa o kolobeh vody, teda
vykonával procesy, ktoré my
všetci potrebujeme k prežitiu.
A záhradky sú to jediné miesto
z vyššie menovaných, ktoré
možno vrátiť späť do života.
Ekozáhrady a prírodné
hospodárenie sú však založené
na zmene myslenia, a to je ten
najťažší prvok celej problematiky,
ako toto dostať do hláv, či sŕdc
ľudí, ktorí nie sú ochotní prestať
vypaľovať trávu, pália bioodpad
vo svojich záhradách a odpad vo
svojich domoch,....
Prírodná výživa je súčasťou
určitého životného štýlu, myslíme
si, aj podľa rýchlo pribúdajúcich
záujemcov o tému prírodných
záhrad, že momentálne
prichádza veľmi vhodná doba
na šírenie tejto témy. Miestne,
sezónne, tradičné potraviny,
kakakoo vovo v výýcýchhhhohho
čučučititit ľeľeľomom o ososo
hhchchcececemememe ss súúúsústtrtrtr
čičičičinynyny a a a p p p íríríklklkl dadadad
po ômôžžu viiac
a kampaní.a kampaní
Náš obľúbený
Každý z nás
ako nepatrne
že skrášli sv
všade, kam s
(Robinson Je
Čo nás trápi
riešiť:
Školské a obe
zelené priesto
dosť často be
občania k nim
deti v školách
pestovaniu, č
o zeleň, alebo
už vôbec nie
záhrada – jed
Mladé rodiny
pre pestovan
trend je silne
Aby sme prež
spôsob, akým
jedlo, nám pr
Svet sa mení
sa stále viac d
tu však mode
zabezpečiť ob
pôdu znovu o
Poľnohospod
tlaku investor
Klasické záhr
potláča prirod
jujuj deded ťaťať z z n niicichhh
úúú úú úroroddudu..
ovovo knknknkuu kakakakooo
mm ťaťaťa tt tiieieežžž
a d d boby, k k dedy
orom na orom na
aká hanba.
dičný
– téma do
u.
otravinám,
Poznáme
ka až na náš
18 19
Jedlá záhrada nemusí byť
veľká, bude však inšpirovaná
najmä prírodou, kde všetko
má svoje miesto, kde vládne
poriadok, a kde na malej
ploche je veľká produkcia
vďaka harmonickéj skladbe
rastlinných druhov tak, aby si
nekonkurovali, ale navzájom si
pomáhali. Preto tu vedľa seba
rastú druhy stromové, ktoré
majú korene hlboko v pôde,
kde čerpajú živiny i vlahu,
zároveň kríky v podraste, ktoré
potrebujú pre svoj rast menej
slnka a korene majú plytšie pod
povrchom, a bylinná vrstva,
ktorá využije všetko to, čo
zostalo - polotieň i tieň, vlahu
i sucho.
Pomedzi rastliny tleje lístie,
zvyšky z uhynutých rastlín,
konáriky. Také plochy sa
hemžia hmyzom a chrobákmi,
ktorí v nich nachádzajú vhodnú
potravu. Pôde sa tak späť
vracia to, čo vyprodukovala,
má zabezpečené optimálne
vlhkostné podmienky a čo
je hlavné - funguje to takmer
samé, len s malou pomocou
človeka.
Prírodná jedlá záhrada však
nevznikne bez priloženia rúk, ale
ak ju správne založíme, môžeme
si ušetriť niektoré práce - ako
napr. pravidelné vyplievanie
záhonov dočista alebo časté
polievanie. Občas pretrháme
„burinu“ a čo nie je jedlé, to
pohodíme na zem medzi
rastliny, aby sme tak zabránili
odparu vody z pôdy a prílišnému
prehrievaniu slniečkom.
Rastlinnú skladbu volíme podľa
náročnosti majiteľa a podľa
miestnych podmienok. Môže
byť zložená len z trvaliek
a môže byť navrhnutá
s estetickým zámerom,
doplnená oddychovými
časťami s lavičkami, pergolou,
ihriskovými prvkami,
ohniskom... V prípade záujmu
o pestovanie zeleniny, či obilia
odporúčame zakomponovať
polykultúrny zeleninový záhon
a permakultúrne záhony ako
záhon kľúčovej dierky, nemeckú
kopu, špirálu. Lánik obilia je
vhodný na pochopenie procesu
vzniku chleba ako kľúčovej
slovenskej potraviny.
Riziká dnešných potravínŽijeme vo svete klamu
a podvodu. Je potrebné si
uvedomiť, že asi nie je v záujme
rôznych korporácií, aby sa
zrazu prestali konzumovať
mnohé potraviny, aby si ľudia
sami pestovali na záhradkách
potravu, alebo aby dokonca
poznali relatívne jednoduchú
a lacnú cestu k svojmu zdraviu.
Preto existuje okolo potravín
mnoho dohadov, lží a mýtov.
Rizík dnešného spôsobu
stravovania je samozrejme
mnoho, napr. potraviny:
• extrémne
• kontaminované
• človeku neprirodzené
• mimosezónne a nelokálne
• mono-diéta
• zle skombinované a zle
tráviteľné
• prejedanie
• nedostatočne prežuté
Prečo je stále viac civilizačných
chorôb a ľudia čím ďalej
rýchlejšie starnú a umierajú?
Myslíte si, že dnešný bežný
jedálniček je OK?
Sú ľudia, ktorí zachovávajú
tradičnú prírodnú stravu
založenú na miestnej
zelenine, obilninách, ovocí,
strukovinách, semenách
a orechoch a žijú v spojení
s prirodzenými cyklami
prírody, udržujú si vitalitu
a stále se dožívajú vysokého
veku.
Choroby sú zmaterializované
negatívne energie v nás,
ktoré vznikajú z nevhodného
životného štýlu (činy, emócie
a myšlienky, založené na
nesprávnom chápání svojej
podstaty a predurčenia)
a stravovacieho modelu,
založeného na extrémnych
a neprirodzených potravinách.
Zdroj ďaších inšpirácií k potravinám
na www.přirodnivyziva.cz
Jedlé školské a komunitné záhrady
20 21
Žijeme vo s
a podvodu.
uvedomiť, ž
rôznych kor
zrazu presta
mnohé potr
sami pestov
potravu, ale
poznali rela
a lacnú ces
Preto existu
mnoho doh
Rizík dnešn
stravovania
mnoho, nap
• extrémne
• kontamino
• človeku n
• mimosezó
• mono-dié
• zle skomb
tráviteľné
• prejedanie
• nedostato
Prečo je stá
chorôb a ľu
rýchlejšie st
Myslíte si, ž
jedálniček j
nadýchať krásnej vône, bylinkovú
časť, prírodný potôčik - to by už
bola najideálnejšia zo všetkých
záhrad
• kútiky v záhrade: relax, detský
kútik, divočinka, lánik obilia, vtáčí
raj, živý plot, exotická liečivá
hriadka, kuchynská hriadka (napr.
polievková, pizzová, šalátová)
• typy záhonov: nemecká kopa,
špirála, vyvýšený záhon, kľúčová
dierka
Zastúpenie stromov, krov, lián,
zeleniny a bylín
• Stromy - orech, gaštan, jabloň,
hruška, marhuľa, broskyňa,
slivka, moruša, dub, breza,
vŕba, lipa, dula, čerešňa, višňa,
mandľa, mišpuľa, jarabina
sladkoplodá, hruška nashi,
mirabelka nancyská, ringlota
• Kry - maliny, černice, egreše,
ríbezle, baza, hloh, šípky,
rakytník, tatarka, zimolez, lieska,
muchovník, klokoč, arónia, josta,
drieň, rakytník, tavoľník, dúhovec
japonský, ibištek sýrsky
• Trvalky - bylinky - rozmarín,
majorán, dúška, pažítka,
saturejka, rebríček, levanduľa,
ľubovník, repík, šťavel, rebarbora,
tymián, mäta, šalvia lekárska,
medovka, yzop, pamajorán,
topoľovka, rebarbora, nechtík,
aksamietnica, kavyľ, echinacea,
medvedí cesnak
• Zelenina - šalát, mrkva, cibuľa,
cesnak, brokolica, rajčiny,
reďkovka, tekvice, kapusta,
kel, šaláty s ozdobnými listami,
petržel, mangold, rebarbora,
pažítka, žerucha, topinambur,
kukurica, paprika
• Popínavky - vinič, jasmín, kiwi,
akébia, fazule, uhorky, hrach,
ačokča
• Bylinky na čaje - materina
dúška, levanduľa, yzop, arnika,
pamajorán, šalvia, medovka,
mäta, rozmarýn
• Jedlé kvety - ľaliovka, hosta,
juka, asfodelka, zvonček,
hvozdík, planý tulipán, boubelka,
čínska pažitka, divozel, čakanka,
fialka, prvosienka, slez,
sedmokráska, zavinutka, nechtík,
denivka, plamenka, kapucínka,
rozchodník.
Ako súvisí permakultúra a naše záhradyPermakultúra je pojem, o ktorom
sa toho dá napísať veľmi
veľa. Pre mňa je to takmer
filozofia života. Nie je to len štýl
tvorby záhrad, ale celkového
prostredia, v ktorom človek žije,
a to, spôsobom, ktorý je trvalo
udržateľný a stále sa obnovujúci.
Permakultúra je vlastne nový
Aká môže byť školská, či
komunitná záhrada
(niekoľko prívlastkov
z brainstormingu na aktivitách )
• krásna až berie dych, účelná,
pestrá, rôznorodá, útulná
• prístupná pre žiakov i rodičov
• neriziková – bezpečná
• farebná, náučná
• má byť zaujímavá, má stiahnuť
ľudí, deti do seba svojím
vyžarovaním, má poskytovať
priestor pre rôzne vnemy, má
prinášať radosť a teda aj chuť sa
o ňu postarať
• chutná, hustá, osviežujúca, bez
chemikálii, jednoduchá
• pre všetkých prístupná
• nenáročná na údržbu,
prinášajúca osoh - či už
v podobe jedlých plodov alebo
skrášleného prostredia, záujemci
z komunity tam môže zrealizovať
svoj „záhradný“ nápad
• prírodná, jedlá, dávať čo najviac
jedlých plodov, pritom krásna
na pohľad oka aj duše, voňavá,
harmonická
Aké prvky, štruktúry, kútiky má
obsahovať?
• miesto kde sa stretne viac
prvkov – živlov vedľa seba -
vtedy človek pocíti súladnosť
a harmóniu z obrazov, ktoré sa
mu naskytnú
• pohodlie pre vychutnanie
týchto scenérii, ticho, samotu -
možnosť pozorovať
• chuť načiahnuť sa a ochutnať
živé zdravé z kríka, či stromu
• lavička na slniečku, záhradný
domček s možnosťou prípravy
jedál, jazierko s kamenným
chodníkom a mostíkom,
kamenné terásky s bylikami, živé
jedlé ploty, stromy s húpačkami
a lanami na šplhanie
• veľmi závisí od jej veľkosti, ale
určite zeleninovo - bylinkové
záhony, sad, ťahavé steny,
vodná plocha (jazierko, fontánka,
rybníček či iné - s možnosťou
posedenia)
• besiedka – prístrešok
• hojdačky – prírodné (lano..)
• búdky pre vtáčiky
• poznávacie tabuľky názvov
• bylinkovú špirálu, minijazierko,
ovocné stromy, liany, nejedlé,
ale veľké kvety, symbolickú
vstupnú bránu
• lavičky, altánok - alebo iný
kútik na oddych, kde bude
tieň, jazierko, lúčka - na ktorú
si môžeme ľahnúť a načerpať
energiu zeme, či „uzemniť sa“,
ovocný sad
• páčilo by sa mi, keby bola
situovaná aj na kopci - čiže
aby mala stúpanie, kvetinovú
časť - kde sa každý môže prísť
22 23
ttt,, mrmrkkvkva,a, c cibibib ľuľuľa,a,
a,a, r r jajajčččiininy,y,
ee,e, kkk kapapap sususttatata,,
bbnbnbnýýmýmýmiiii lililili tstststamamamiii,i,
rebba brbora,
topinambur, topinambur
nič, jasmín, kiwi,
horky, hrach,
e - materina
, yzop, arnika,
a, medovka,
aliovka, hosta,
vonček,
ipán, boubelka,
vozel, čakanka,
a, slez,
vinutka, nechtík,
ka, kapucínka,
pojem, o ktorom
ať veľmi
to takmer
ie je to len štýl
e celkového
om človek žije,
ktorý je trvalo
e sa obnovujúci.
vlastne nový
spôsob myslenia, je to tvorivý,
inteligentný a uvedomelý dizajn,
ktorý mení súčasné neefektívne
a deštruktívne formy zaisťovania
ľudských potrieb a využívania
zdrojov Zeme. Anglické slovo
„permaculture“ sa skladá z dvoch
slov – permanent a agriculture.
„Permanent“ znamená
permanentný, trvalý. Neznamená
to však iba trvalo udržateľné
poľnohospodárstvo, ale tiež
permanentnú kultúru, pretože
žiadna spoločnosť nemá šancu
prežiť bez rozumného a etického
využívania krajiny, s ohľadom
na všetko živé, čo je teraz okolo
nás, ale aj s ohľadom na budúce
generácie. Viac o permakultúre
sa môžete dozvedieť napr. na
www.permakultura.cz, v ďalších
publikáciách, či na iných
weboch. Ja tu spomeniem
len princípy, ktoré navrhujeme
využívať v našich záhradách
a v kontexte k našim aktivitám.
spspspôôsôsôs bobobob m mysysysllelee
iinttelilige tnt ýný a
ktorý mení súktorý mení sú
a deštruktívne
ľudských pot
zdrojov Zeme
„permaculture
slov – perman
„Permanent“
permanentný
to však iba trv
poľnohospod
permanentnú
V rámci projektu Praktické realizácie zdravých jedlých záhrad
v školách a komunitách, ktorý realizujeme vďaka podpore nadácie
Ekopolis, sa začali v marci 2009 prvé zážitkové vyučovania
na základných školách regiónu Záhorie a v Bratislave. Cieľom
zážitkových blokov bolo priblížiť žiakom tému biodiverzita, aby si
uvedomili jej dôležitosť z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja, a tak
si navrhli ich ideálny školský dvor, čo by v ňom nemalo chýbať, ako
by mal vyzerať. S ich pomocou sa tak začala realizácia školských
dvorov spomínaných základných škôl a veríme, že vďaka zapojeniu
samotných detí si k takémuto dvoru vytvoria vzťah, budú sa oň starať,
chrániť si ho, udržiavať. Budú tak mať možnosť tráviť prestávky
medzi hodinami v príjemnom prostredí, a hodiny biológie, či iných
predmetov, budú môcť praktikovať práve v takejto zelenej učebni.
K tomuto účelu sme si pripravili vzorovú zážitkovú vyučovaciu hodinu
k téme biodiverzita, ktorú sme potom realizovali s rôznymi obmenami
podľa situácie, schopnosti žiakov a samozrejme času.
Zážitkové vyučovanie pre žiakov základnej školy na tému
biodiverzita a ekosystémy
1.Uvítanie sa, predstavenie, o čom sa budeme rozprávať, čo je našim
cieľom a prečo
V tomto podrobnejšom opise hodiny resp. vyučovacieho bloku
(90 minút) vám predstavíme metódu našej práce, ktorá je inšpirovaná
metodikou HET- highly effective teaching.
P o m ô c k y :
mapa mysle, hudba v pozadí, vonná tyčinka, zvonkohra, plagáty
s výrokom k danej téme (my sme mali dva plagáty. 1. Výrok: „Ani
najväčšie kalamity nedokážu zničiť les. Práve naopak, v prípade,
že do ich priebehu človek so svojou technikou nezasiahne, môže
pozorovať, akým fascinujúcim spôsobom vzniká nový, rozmanitejší
a odolnejší les.“
Druhová pestrost v prírodnej, c i permakultúrnej záhrade
24 25
2.výrok: „Nemôžeme vedieť, čo by sme mali robiť, pokiaľ
nebudeme vedieť, čo robí príroda, keď my nerobíme nič.“
(Karl Friedrich Simmer), • ku hre Noemova archa budeme potrebovať zvieratkové pexeso
alebo kartičky s menami zvierat, pričom každý druh musí byť
zastúpený 2 krát - ako samec a samica, obrázok ekosystému,
napr. les alebo mokraď
• ku hre Hmatový prieskum budeme potrebovať vrece alebo
tašku, v ktorej budú rôzne predmety zastupujúce ekosystém
(kôra stromu, kamene, halúzky, byliny, mach, plyšová myš, listy,
orechy, bukvice, šišky...)
P o m o c n é z á s a d y :
- aktívne deti oceňujeme za každý malý úspech – nejlepšie cielenou
rečou,
- len ten kto drží v ruke zvedavku, môže hovoriť,
- aktivity predeľujeme nejakým zaujímavým zvukom (napr. kŕkanie
žaby),
- za aktivity si zatlieskame( používame rôzne typy potleskov, napr.
mušličkový, srdiečkový, kečupový...)
Predstavenie sa
Predstavíme sa ako zvieratká, najlepšie také, ktoré tvoria jeden
potravinový reťazec a deti hádajú, aký je medzi nami vzťah.
Napr. voška, lienka, sliepka, jastrab,...
Pokračujeme tým, že vysvetlíme deťom, čo je to mapa mysle
a prostredníctvom nej, aký program nás dnes čaká.
Pravidlá, vytváranie neohrozeného prostredia
Ako prvé vytvárame v triede neohrozené prostredie. Určíme si
pravidlá: napríklad voľné nohy, ukážeme, keď niekto odbočuje
od témy, tykanie je vzájomné, neposudzujeme, dáme možnosť
“nevyjadriť sa“ k danej úlohe, konzumovať či napiť sa počas hodiny,
možnosť povedať aj hlúposť, ak nás to napadne, rešpektovanie
druhého, aktívne počúvanie, nerušiť, keď niekto rozpráva, ... všetko
si to spisujeme na papiere, a necháme to niekde vystavené, aby sme
to všetci mali na pamäti, v závere sa k tomu môžeme vrátiť a posúdiť
spoločne, či sme pravidlá dodržiavali alebo nie, kedy sme ich porušili.
Očakávania
Každý napíše na lístok svoje očakávania a neočakávania a nalepí ich
na tabuľu, budeme sa snažiť splniť ich čo najviac. ...dôležité k našej
spätnej väzbe, v závere sa k nim vrátime a zhodnotíme, či sme
očakávania detí naplnili.
Hra
Po takomto úvode je vhodná zahrievacia hra, ktorá by nás všetkých
naladila na rovnakú vlnu.
Takouto hrou môže byť Noemova Archa (Dobrodružné hry a cvičení
v přírode, str. 73), je aj o záchrane druhov, takže sa výborne hodí aj
k našej téme.
Každé dieťa si vytiahne kartičku s menom nejakého zvieratka. Nikomu
nepovie, čo predstavuje, ale v tichosti si premyslí, ako by napodobnil
zvukom dané zvieratko. Úlohou je, aby každý z hráčov našiel svojho
„partnera“ , ale len pomocou zvuku, aký vydáva. Tak napríklad, ak
som ja lev, prídem ku každému hráčovi a vydám zvuk, ktorý je pre
mňa typický. Ten ak vydá rovnaký zvuk, je môj partner, ak iný, idem
k ďalšiemu hráčovi, až pokiaľ nenájdem svojho „partnera“, teda
v mojom prípade levicu. Táto hra je u detí veľmi obľúbená.
Téma ekosystém (aby dokázali porozumieť danej problematike), hra
na role
Aktivita
Diskusia na tému ekosystém - čo si pod týmto slovom žiaci
predstavujú, či sa už o ňom učili niečo v škole... Počas tejto diskusie
im vysvetlíme pomocou obrázka, čo to ekosystém je.
26 27
mmee sisi
oočučujeje
žnosť
čas hodiny, čas hodiny
ovanie
, ... všetko
né, aby sme
tiť a posúdiť
e ich porušili.
a nalepí ich
žité k našej
i sme
s všetkých
y a cvičení
rne hodí aj
atka. Nikomu
napodobnil
ašiel svojho
ríklad, ak
orý je pre
k iný, idem
a“, teda
á.
matike), hra),
aci
jto diskusie
Ako pomôcka môže slúžiť nasledujúca teória: Ekosystém je
ucelená časť prírody, ktorá nie je uzavretá, komunikuje s okolitým
svetom, s ostatnými časťami prírody. Je to základná jednotka
funkčného celku živej prírody Zeme. Príkladom ekosystému
je napr. listnatý les, alebo vlhké nekosené lúky. V ekosystéme
dochádza k prenosu a obehu hmoty, energie a informácií.
Z hľadiska toku látok a energie je teda ekosystém otvorený
systém. Energia pochádzajúca pôvodne zo slnečného žiarenia
poháňa a udržuje všetky životné (aj neživotné) procesy.
Látky (hmota), ktoré sa pomocou energie premieňajú, obiehajú
v ekosystéme v cykloch.
Tu je vhodné použiť obrázok, na ktorom bude nakreslený napr.
les alebo rybník ako ekosystém, a okolitý svet. Bavíme sa o tom,
k akým výmenám energií tam môže dochádzať, čo sa vtedy
deje. Napríklad začne pršať, daný ekosystém túto vodu prijíma,
čiže dochádza ku komunikácii s okolitým svetom, ale okoliu aj
niečo dáva, napríklad stromy kyslík, alebo vyparenú vodu atď.
Všetko máme znázornené na obrázku. Deti tam podľa svojej
predstavivosti dokresľujú, ako ešte dochádza ku komunikácii
medzi okolím a ekosystémom.
Nie je ohraničený veľkosťou, čiže za ekosystém možno považovať
celú biosféru na Zemi alebo aj tráviaci trakt psa
Ekosystémy rozdeľujeme podľa
miery ich ovplyvnenia človekom
na: prirodzené (napr. jazero,
mokraď, les), polokultúrne
(napr. rybník, obhospodarovaný
pasienok a lúka) a kultúrne
(napr. pole, záhrada, sídlisko).
Ekosystémy sú tvorené
anorganickou časťou, napr.
pôda, vzduch... a organickou,
napr. živočíchy, rastliny, huby,
baktérie...
Je dynamický, podlieha
zmenám. Zmeny sa prejavujú
v zložení a zastúpení rôznych
druhov živočíchov a rastlín(ich
úbytok alebo nárast). Na rozdiel
od organizmu, ekosystém nemá schopnosť rozmnožovať sa. Preto
nový ekosystém nevzniká samovoľne, ale vyvíja sa na podklade
iného ekosystému. Čiže zánikom starého ekosystému vzniká na jeho
mieste nový.
Z hľadiska riadenia a vývoja je ekosystém charakteristický
schopnosťou samoregulácie, samoobnovovania a schopnosťou
vyvíjať sa v čase. Riadenie je sprostredkované informáciami dedične
uloženými v živých organizmoch (pomocou génov) a získanými
počas života.
Ekosystém dokáže fungovať sám, bez pričinenia človeka. Aj
keby ľudia neexistovali, na Zemi by bolo nesmierne množstvo
ekosystémov, a zrejme by sa im aj darilo omnoho lepšie, ako to
je teraz. Dokiaľ je ekosystém v rovnováhe, darí sa mu. Dokáže si
poradiť aj s miernymi výkyvmi spôsobenými negatívnymi vplyvmi.
Takými môže byť premnoženie určitého druhu organizmu, prírodná
pohroma (potopa, víchrica, požiar, lavína...). Keď sa však stane, že
negatívne faktory z okolitého sveta sú silnejšie ako samoregulačná
schopnosť ekosystému, ekosystém ochorie, môže to skončiť aj
jeho zánikom a nahradením iným ekosystémom (čo je postupný
dlhotrvajúci prírodný proces).
sa. Preto
dklade
niká na jeho
ý
nosťouťť
mi dedične
anými
Aj
stvo
ako to
okáže si
vplyvmi.
, prírodná
stane, že
regulačná
nčiť aj
stupný
28 29
Čo ohrozuje ekosystémy?
Ako sme si už povedali, aj príroda sama niekedy poškodí či zničí
ekosystém, napríklad požiarom. K takýmto nehodám, čisto „prírodou
vyvolaným“ však dochádza len zriedka. Keby sme totiž hľadali
pozadie väčšiny zničení a poškodení ekosystémov v dnešnej dobe, či
chceme či nie, zistíme, že za tým celým stojí človek.
Prírodné procesy sú navzájom prepojené. Akýkoľvek zásah,
akákoľvek nerovnováha na jednej strane, sa musí prejaviť aj na strane
druhej. Napríklad výrub lesov vedie k povodniam a eróziám . Ako?
Vyrúbaná pôda už nie je pevná, nedokáže dažďovú vodu dostatočne
absorbovať, pri silnejšom daždi automaticky dochádza k zosuvom
pôdy. Príkladov by sme však našli viac...
Diskusia
Teraz sa spoločne s deťmi zamýšľame, a hľadáme príčiny napríklad
premnoženia škodcov či húseníc v záhrade (čo nás potom vedie
k používaniu postrekov atď., atď.), odumierania lesov(spôsobujú
kyslé dažde, v pozadí emisie vypúšťané človekom), premnoženia
istého druhu živočícha až sa stane škodlivý - napríklad človek
preniesol živočícha žijúceho v jednom ekosystéme do druhého.
V novom ekosystéme tento živočích nemal žiadneho prirodzeného
nepriateľa, a tak sa nadmerne rozmnožil a spôsobil aj vyhynutie
niektorých tam žijúcich druhov...
Pohybovka: Šermovanie - hra pre dvojice. Prst slúži ako meč. Cieľom
je dotknúť sa mečom protivníkových pliec a nôh (inde by to mohlo byť
bolestivé) a zároveň sa vyhnúť „bodnutiu“ protivníkom.
alebo Umývačka auta : vytvoria sa dva rady ľudí, stoja tvárou k sebe
a predstavujú štetiny v autoumývačke. Stredom prechádza auto - čiže
jeden z prítomných, ostatní ho masírujú po chrbte, na pleciach, akoby
umývali auto.
3. Téma biodiverzita, čo to je, prečo je pre nás dôležitá, aplikácia na
záhradu a školský dvor, interaktívne do prezentácie zapájame deti,
formou otázok, doplnení, hádaniek.
Pod biodiverzitou rozumieme rozmanitosť života na Zemi. Ide
o rozmanitosť genetickú, druhovú a ekosystémovú.
Aktivita- diskusia
Čo si myslíte, čo znamená druhová rozmanitosť?
Na Zemi sa vyskytuje 15 až 40 miliónov súčasne žijúcich druhov na
Zemi. Doteraz sa vedcom podarilo identifikovať 1,7 milióna rôznych
druhov žijúcich organizmov. Aj napriek tomu existuje ešte mnoho na
druhy bohatých ekosystémov, ako sú napr. lesy tropického pásma,
koralové útesy, hĺbky dna oceánov, ktoré sme sotva začali objavovať.
Pýtame sa detí aj na ekosystémovú a genetickú rozmanitosť, dávame
im priestor na vyjadrenie vlastného názoru, zámerne ich pri tom
oceňujeme.
Ekosystémová: zahŕňa celý rad rôznorodých lesov, saván, púští,
polí, riek, morí, oceánov a iných bio-komunít, ktoré sú vo vzájomnom
vzťahu s neživou prírodou a prostredím
Genetická: rozmanitosť jedincov v rámci jedného a toho istého druhu
(napríklad človek: sme jeden a ten istý druh a napriek tomu je každý
z nás špecifický, jedinečný. Katka má čierne vlasy, Janka zase hnedé,
a pod.)
30 31
Rozprávame sa, čo chápu pod pojmom rovnováha v prírode, a ako
k nej dopomáha biodiverzita?
Biodiverzita je základným predpokladom pre rovnováhu v prírode,
a vďaka nej, ak zostáva zachovaná, je v prírode rovnováha.
Rovnováha znamená, že v prípade prírodného nešťastia, kalamity,
búrky, požiaru atď. sa dokáže narušená krajina (a ekosystémy v nej)
pomerne rýchlo spamätať z daného nešťastia. Je to schopnosť
ekosystému udržiavať sa bez podstatných zmien, alebo sa vracať
po mimoriadnom vychýlení do pôvodného stavu. Pritom je to
dynamický stav, ktorý sa mení. Je to neustále vyrovnávanie kolísania
okolo rovnovážneho stavu, ktorý si ekosystém sám vyrovnáva bez
vonkajších zásahov a vplyvov.(„Ani najväčšie kalamity nedokážu
zničiť les. Práve naopak, v prípade, že do ich priebehu človek so
svojou technikou nezasiahne, môže pozorovať, akým fascinujúcim
spôsobom vzniká nový, rozmanitejší a odolnejší les plný života.“)
Motto na plagáte.
Narušením vzťahov medzi organizmami a prostredím dochádza k
narušeniu ekologickej rovnováhy. Vzniká nestabilita - neschopnosť
ekosystému odolávať rušivým vplyvom. Nestabilné sú najmä umelé
ekosystémy (napr. poľný, záhradný, sadový ekosystém). Ekologickú
rovnováhu môže narušiť:
1. Znečistenie ovzdušia a zmena podnebia
2. Znečistenie vôd, ohrozovanie morí a oceánov
3. Znečistenie pôdy dôsledkom priemyselnej
a poľnohospodárskej činnosti
4. Rast ľudskej populácie, urbanizácie, rast spotreby energie
a šírenie chorôb
Prečo je pre ľudí dôležitá biodiverzita? Čo z toho majú ľudia?
Ľudskej rase ako takej biologická rozmanitosť rastlinných
a živočíšnych druhov v mnohých prípadoch zaisťuje jediný zdroj
obživy, čím podstatnou mierou prispieva k celkovej kvalite
života populácií a poskytuje nenahraditeľný zdroj základných tzv.
ekologických služieb, bez ktorých život na Zemi nie je možný.
Výroba a obchod, aj keď sa to priamo asi nezdá, tiež podstatnou
mierou závisia od existencie rozmanitých foriem života na Zemi
(stabilizujúci prvok klímy, ovplyvňovanie kvality ovzdušia a vody,
a pod.). Rastlinné a živočíšne druhy sú zdrojom surovín a vytvárajú
podmienky pre rozvoj technológií a podnikateľských aktivít.
Hra:
Hmatový prieskum (Dobrodružné hry a cvičenia v prírode, str.292),
v pozadí hrá hudba a zapálená je vonná tyčinka Máme dve
družstvá, každé družstvo si zvolí svojho zástupcu, tomu zaviažeme
oči. Zástupca bude zo škatule vyberať predmety (je ich tam desať)
a hádať, o aký predmet ide. Ostatní mu nemôžu poradiť, avšak,
keď povie správne slovo, tak mu to odsúhlasia a môže hádať
ďalší predmet. V krabici budú rôzne predmety zastupujúce určitý
ekosystém (napr. les- listy, žalude, šišky, kamene, plyšová myš,
gaštany, šípky, drevo, parožky, kôra brezy...), a úlohou družstva
po tom, ako už poznajú všetky predmety je určiť, o aký ekosystém
ide.
Druhé družstvo robí presne to isté v inej častí miestnosti, kto bude
prvý, vyhráva. Pri každom družstve stojí koordinátor a dohliada,
aby si neradili. Potrebujeme veci zastupujúce ekosystém -
les, mokraď.
Stačí ak budeme mať tašku a v nej veci jedného ekosystému, napr.
lesa a deti si z vreca lovia a hmatom a čuchom hádajú, čo to je.
Opäť ide o vtipnú a obľúbenú hru.
Diskusia
Ako môžeme malými skutkami podporiť rozvoj biodiverzity v krajine, ale aj vo svojom dvore, či záhrade?
Deti nám dávajú vlastné návrhy, spisujeme ich na tabuľu alebo
flipchart, rozprávame sa o nich.
Vysvetlíme deťom, že aj vo vlastnej záhrade, či dedinskom parku
môže biodiverzita prekvitať. Ako? Tu im môžeme priblížiť základné
princípy permakultúrnej či prírodnej záhrady (pomocou obrázkov),
tieto princípy je možné aplikovať na akékoľvek priestranstvo,
čiže nemusí ísť výlučne o záhradu. Stačí, ak budeme rešpektovať
prírodu. Príroda vie sama najlepšie, čo má kde rásť, čo sa má kde
nachádzať. Ako úlohu si môžeme dať pozorovať nejaké prírodné
spoločenstvo a všímať si, čo kde rastie, aká rastlina vedľa akej
a na akom mieste...
32 33
Na zamyslenie sa ich pýtame:
Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, že burina vôbec nemusí
byť škodlivá, že sa nemusíme lopotiť v záhrade s jej násilným
vytrhávaním, a že burina vlastne neexistuje?
Rozmýšľali ste už nad tým, prečo ľudia trávia toľko času polievaním
záhrady, keď si radšej mohli vybudovať malé nenáročné jazierko
(tým môže byť aj starý hrniec ) a rastlinky by si sami z neho zakrátko
čerpali čo potrebujú?
Rozmýšľali ste už nad tým, že namiesto postrekovania proti škodcom
by stačilo pritiahnuť do záhradky zvieratá, ktoré týchto škodcov majú
za potravu?
4.krok: žiaci pracujú v tímoch a vytvoria svoje predstavy ekosystému,
ktorý si sami zvolia. Budú mať možnosť výberu- môžu pripraviť
a odprezentovať tému výtvarne, dramaticky, písomne, prednáškou...
Aké ekosystémy poznajú deti vo svojom okolí a s akou biodiverzitou
sa tam môžeme stretnúť?
Hranie rolí:
Vyberú si ekosystém (určíme školský dvor, alebo dáme možnosť
výberu: lúka, záhrada, les a školský dvor), každý si zvolí svoju
úlohu v ekosystéme, vyberie zviera, rastlinu, prostredie, ktoré bude
predstavovať, skúsi sa vžiť do svojej role, ....potom hrajú dramatickú
scénku alebo nakreslia, či inak prezentujú tému.
možnosť
voju
toré bude
dramatickú
3534
NaNa z zamamysyslelenn
Rozmýšľali stRozmýšľali st
byť škodlivá,
vytrhávaním,
Rozmýšľali st
záhrady, keď
(tým môže by
čerpali čo po
Rozmýšľali st
by stačilo prit
za potravu?
4.krok: žiaci pp
ktorýý si sami
a odprezentop
Aké ekosysté
sa tam môžem
Príroda nemá nič spoločné s
orezávaním, hrabaním lístia,
oraním, umelým hnojením,
prekopávaním. Všetko v nej
je dokonalé. Tieto zásahy si
vymysleli ľudia, a dnes sa
sťažujú, že nestíhajú, že sú
otrokmi záhrady, ktorú stále
dokola kozmeticky upravujú, či
premieňajú na púšť jej úplným
„vyholením“, vypálením všetkých
rastlinných zvyškov a listov.
Mulčujeme
V našich záhradách namiesto
rýľovania používame slamu,
alebo iný mulč (aj kombináciu
kartónu a slamy), preferujeme
trvalky, stromové spoločenstvá,
snažíme sa, aby na jej údržbu
stačila kosa. Je to aj najlepší
spôsob, ako ekologicky
a jednoducho odburiniť aj
zarastené pozemky. Dá sa takto
poriešiť dokonca aj pýr.
Ministerstvo poľnohospo-
dárstva vyhlásilo stav
ohrozenia úrody vrabcami a
nariadilo ich hubiť. Keď boli
vrabce zlikvidované, zaplavili
pole mraky hmyzu a začali ničiť
úrodu. Ministerstvo navrhlo
hubiť hmyz drahými pesticídmi.
Pesticídy predražili výrobu
potravín a tie naviac začali
byť nezdravé. Príliš neskoro
sa prišlo na to, že vrabce, aj
keď sa na obilí priživovali,
hubili hmyz a napomáhali tak
dobrej úrode...Anthony de Mello,Modlitba žaby II.
Spolupráca s prírodou
...slimáky, mandelinky,
vošky, hryzce, kliešte. Ich
masový výskyt, ich bezuzdné
rozmnožovanie, ich nepretržité
žracie orgie v mojej záhrade,
ich odolnosť proti mojim
úkladom mi otvorili zmysel pre
iné vedomie života a ukázali
mi cestu. Dnes žijú u mňa na
záhrade svoje nerušené bytie.
Ukázali mi, čoho je príroda
schopná: BEZVÝHRADNéHO
PRIATEľSTVA! Eike Braunroth- Kooperace s přírodou.
Dnešní záhradníci
a poľnohospodári vedú vojnu
s prírodou.
Naši predkovia boli v mnohých
veciach rozumnejší – nechávali
napr.pôdu ležať po čase ladom,
aby sa sama zregenerovala.
Polia boli oddelené medzami,
čo pomáhalo biodiverzite a tak
prirodzenej ochrane úrody a tiež
ochrane pred eróziou.
Dalšie základné princípy v našej prírodnej školskej záhrade okrem využitia druhovej pestrosti
namiesto namiesto
slamu,
mbináciu
eferujeme
oločenstvá,
ej údržbu
najlepší
cky
niť aj
Dá sa takto
pýr.
37
Ministerstvo
dárstva vyhlá
ohrozenia úr
nariadilo ich
vrabce zlikvi
pole mraky h
úrodu. Minis
hubiť hmyz d
Pesticídy pre
potravín a tie
byť nezdravé
sa prišlo na t
keď sa na ob
hubili hmyz a
dobrej úrode
Mello,Modlit
Spolupráca s
...slimáky, ma
vošky, hryzce
masový výsky
rozmnožovan
36
čerešňa, višňa, mišpuľa, jarabina
sladkoplodá, mirabelka, ringlota),
jedlé kríky (maliny, černice,
egreše, ríbezle, baza, hloh, šípky,
rakytník, tatarka, zimolez, lieska,
muchovník, arónia, josta, drieň,
rakytník), popínavky (vinič, kivi,,
fazule, uhorky, hrach), bylinky
(materina dúška, levandula,
yzop, arnika, pamajorán , šalvia,
medovka,medvedí cesnak,
pažitka a mnohé iné), dokonca
aj jedlé kvety (napr.ľaliovky,
hosty, mimochodom,viete, že aj
tulipán je jedlý?), trvalky. Bežné
ploty nahrádzame plotmi živými
(opäť samozrejme jedlými) a sme
priaznivcami zelených striech.
Namiesto tradičného umelého
trávnika preferujeme lúku, či už
spomínaný jedlý trávnik. Ten, na
rozdiel od klasického, podporuje
biodiverzitu danej lokality.
Obsahuje jedlé rastlinky pre nás,
ale i pre zvieratá a starostlivosť
oň nezaberie veľa času. Tešte
sa z pestrosti takéhoto trávnika.
Vypustite zo svojho slovníka
pojem burina. Spoznávajte
liečivé účinky a zaujímavé chute
rastliniek, ktoré sú pre daný
priestor prirodzené, a mali by
obohacovať váš jedálny lístok.
Okrem toho si môžete s kosou
v ruke trochu pretiahnuť aj svoje
telo, kosa je tradičný a dôležitý
nástroj do jedlej prírodnej
záhrady. Kosiť učíme dokonca aj
starších školákov a tešíme sa ako
si pokosia svoje obilné lániky,
aby cez celý proces prípravy
chlebíka spoznali jeho cestu od
zrna až na stôl.
V rámci projektu Praktické
realizácie zdravých jedlých
záhrad v školáh a komunitách
sme začali vytvárať modelové
záhrady. Tie nájdete, keď
sa vydáte na výlet do okolia
Bratislavy (ZŠ Jablonové,
Borinka, ZŠ v Rohožníku, ZŠ
Kuchyňa, Láb, Lozorno, Ranč
Abeland), ale i v Bratislave
samotnej (ZŠ Narnia v Petržalke,
Andreas- autistické centrum,
záhrada na školskom dvore vo
Waldorfskej základnej škole).
Ako sme teda na tom s
jednotlivými záhradami?
Začala by som najprv školskými.
Práca na týchto záhradách bola
a je pre nás veľkou výzvou.
Nie len čo sa týka samotných
záhrad, ale aj práce s deťmi.
Do procesu budovania záhrad
ich totiž aktívne zapájame.
Nechceme budovať záhrady pre
deti bez detí. Školská záhrada
má vychádzať z ich samotnej
fantázie, má byť stelesnením
čarovného sveta detí so všetkým,
čo k tomu patrí. So skrýšami,
bunkrami, rozkonárenými
stromami, po ktorých môžu
loziť a ujedať si z nich plodiny,
či s jazierkami, v ktorých
môžu obdivovať žubrienky.
Na jednotlivých záhradách si
priblížime niektoré zaujímavé
štruktúry. Dominujúcim prvkom
v ZŠ v Jablonovom je bylinkovo-
kvetinová špirála, ktorú oceňujú
najmä deti, keď si môžu priamo
na hodine uvariť čaj z čerstvej
mäty či šalvie. Levanduľové
Ak sa presuniete cca 30 km od
Bratislavy smerom na Stupavu,
nájdete tam malú dedinku
s názvom Jablonové. A práve tu
je sídlo občianského združenia
Jablonka a miesto, kde nájdete
zopár zanietencov pre prácu s
deťmi, pre prácu v prírode, pre
prírodu a s prírodou, a zopár
priaznivcov tradičných remesiel.
Pri zakladaní organizácie sa
zrejme nikomu ani neprisnilo, že
sa Jablonka raz bude venovať
dizajnom a realizáciám záhrad
tak, ako sa im venuje teraz.
Možno už samotným ústredným
mottom združenia, Jablonka je tu preto, aby na jabloni bolo jabúčko, sme sa predurčili
k tomu, že sa nám záhrady stali
“osudnými”.
Našim cieľom je budovať
povedomie o zdravých,
jedlých a zároveň estetických
záhradách, a niekoľko
modelových záhrad už tvoríme.
Aké princípy pri dizajnovaní
predovšetkým využívame?
Okrem toho, že prvoradým
kritériom je pre nás jedlosť,
snažíme sa využívať princípy
permakultúry, princípy
odpozorované v prvom rade od
prírody.
Ako už bolo spomenuté,
hlavným kritériom pri dizajne
našich záhrad je ich jedlosť.
Mne sa ako prvé pri tomto
slove vyjavia obrazy hriadok
s paradajkami, paprikou,
uhorkami. To pre mňa veľmi
dlho znamenala jedlá záhrada.
Avšak tá naša toho zahŕňa
podstatne viac. Počuli ste už
o jedlom trávniku či živom
plote? Väčšina rastliniek,
ktoré sa na vašom pozemku
nachádzajú, sú jedlé. Tušili ste,
že z ďateliny si môžete upiecť
chutné placky? Že z hluchavky
je dobrá omeleta? Že skorocel
sa dá vypražiť v cestíčku?
Podobných receptov existuje
neúrekom. Naši starí rodičia ich
ešte možno poznali, nám už nič
nehovoria. Veď prečo by sme
si mali lámať hlavu vymýšľaním
receptov z “buriny”, keď stačí
zájsť do supermarketu, kde si
môžete vyberať z obrovskej
ponuky chutne vyzerajúcich
produktov a v cene je aj
atraktívny obal zahaľujúci celý
produkt do rúška luxusu?
Utvorenie názoru na produkty
vo veľkoobchodných sieťach už
nechávam na vás. Ja si radšej
pôjdem čosi natrhať z trávnika.
V záhradách však nesadíme
jedlé buriny, tie si poradia
aj bez nás. Sadíme rôzne
druhy ovocných stromov, so
zameraním na staré odrody
(jabloň, hruška, marhuľa,
broskyňa, slivka, moruša, dula,
Zopár slov o projekteAkAk s saa prpresesuu
BBratiislavy s
nájdete tam
s názvom J
je sídlo obč
Jablonka a
zopár zanie
deťmi, pre p
prírodu a s
priaznivcov
Pri zakladan
zrejme niko
sa Jablonka
dizajnom a
tak, ako sa
Možno už sa
mottom zdr
je tu preto, ajabúčko, sm
k tomu, že s
“osudnými”
Našim cieľo
povedomie
jedlých a zá
záhradách,
modelových
Aké princípy
predovšetký
Okrem toho
kritériom je
snažíme sa
permakultúr
odpozorova
prírody.
Ako už bolo
hlavným krit
našich záhra
38 39
aktickkké
jjej dldlýýcý hh
omunitách
modelové
ee, kekeďď
do okolia
onové,
žníku, ZŠ žníku, ZŠ
orno, Ranč
atislave
a v Petržalke,
centrum,
m dvore vo
nej škole).
m s
ami?
prv školskými.
hradách bola
výzvou.
samotných
e s deťmi.
ania záhrad
pájame.
ť záhrady pre
ká záhrada
samotnej
elesnením
etí so všetkým,
skrýšami,
enými
ch môžu
ch plodiny,
orých
brienky.
radách si
zaujímavé
cim prvkom
je bylinkovo-
torú oceňujú
môžu priamo
j z čerstvej
anduľové
záhony sa zase hodia na prípravu
levanduľových vankúšikov či
olejčekov.
Bylinková špirála je prvok, ktorý
by rozhodne nemal chýbať
v žiadnej záhrade. Jej využitie
je ideálne do každej kuchyne.
Môžete si na nej vypestovať
bylinky k príprave jedál alebo do
čaju. Jej výhody sú hlavne v tom,
že na pomerne malej ploche
môžete vypestovať rastliny, ktoré
vyžadujú rôznorodé klimatické
podmienky. Na špirále vznikajú
mikroklímy. Špirála „vyrastá“
z juhu (na tomto mieste môže
byť vybudované aj malé
jazierko) a postupne sa dvíha
do výšky smerom k severu. Na
južnej časti pestujeme rastlinky
menej náročné na teplo, avšak
vyžadujúce vlahu, na najvyššie
položenej časti špirály pestujeme
rastlinky, ktoré zvládajú
a potrebujú veľa tepla, svetla,
sucho im nevadí a nevyžadujú
veľmi výživnú pôdu. Do špirály
väčšinou sadíme mätu, šalviu,
pamajorán, echinaceu, medovku,
alchemilku, tymián, yzop. Špirálu
považujeme za východiskový
záhradný prvok, a okrem školy
v Jablonovom, ju môžte vidieť
aj v areáli ZŠ v Rohožníku, vo
Waldorfskej škole v Bratislave
či v základnej škole C.S. Lewisa
(Narnia) na Budatínskej ulici.
Špirála je asi najžiadanejšou
a najatraktívnejšou štruktúrou
našich záhrad, nedá nám
nespomenúť, že sa ňou
inšpirovali aj mnohí rodičia zo
zapojených škôl.
Do našich záhrad patria aj
jazierka. Výsledkom našej
celodennej snahy je napr.
jazierko v ZŠ C.S.Lewisa
v Bratislave v Petržalke,
k vytvoreniu ktorého nám
pomohli aj firemní dobrovoľníci
v rámci podujatia Naša
Bratislava. Ide o veľmi užitočnú
záhradnú štruktúru. Pýtate sa
prečo? Jednoduché. Jazierko
vám do záhrady prinesie život.
Zvieratká si sami nájdu cestu
k jazierku. Ani sa nenazdáte,
a po záhrade vám budú skákať
žaby, pobehovať jašteričky,
všimnete si väčšie zastúpenie
vtáctva a budete sa kochať
tým množstvom nádherného
farebného hmyzu. Vaša záhrada
ožije. Záhradný ekosystém bude
žiariť šťastím. Nami vybudované
jazierka nájdete v ZŠ v Kuchyni,
v Jablonovom, Lozorne,
Rohožníku, vo waldorfskej
škole a v našej záhrade pri
Ekodomčeku v Kuchyni.
Keďže súčasťou jedlých záhrad
je aj zelenina, špeciálne pre ňu
dizajnujeme vyvýšené záhony
a slnečné pasce. Tvary záhonov
rešpektujú prírodné oválne tvary.
Typickým príkladom sú kľúčové
dierky či záhony v tvare mandaly
alebo kvetu. Vyvýšený záhon
sa dá vybudovať kdekoľvek, aj
na nie veľmi úrodnej pôde. Na
miestach, kde by ste si mohli
povedať, že nič nevyrastie. Je
dokonca vhodný aj na trávnatý
povrch alebo na betónový
základ, čiže môže byť súčasťou
balkónových či strešných záhrad.
Ďalším plusom je to, že keď ho
vybudujete dostatočne vysoký,
nemusíte si zaťažovať kríže
zbytočným zohýbaním. Jeho
obhospodárenie je teda pomerne
jednoduché. A keďže berieme
ohľad aj na využitie odpadu, na
vybudovanie našich záhonov
môžete využiť aj prebytočný
a starý materiál, ktorý by inak
skončil ktovie kde. Ide o konáre,
kamene, tehly, drny, piesok, listy,
kartóny, textil. Takéto záhony
si môžete pozrieť v záhradách
v Rohožníku, v Jabloňovom,
v Narnii, v Kuchyni.
Zelené strechy (jedlé či okrasné)
sme začali robiť na altánkoch,
ktoré sa v rámci projektu snažíme
zakomponovať do daného
prostredia záhrady. Bližšie
popíšeme workshop budovania
zelenej stretchy v areáli ZŠ v obci
Kuchyňa.
Žaneta Halászová, lektorka OZ
Jablonka
bytočný
ý by inak
de o konáre,
piesok, listy,
o záhony
áhradách
ňovom,
či okrasné)
ltánkoch,
ektu snažíme
aného
Bližšie
budovania
eeálálii ŠZŠZŠ v v o obcbcii
ororkkaka O O OZZ Z
41
zázáhohonyny s saa zazass
lelevavandnduľuľovovýcýc
olejčekov.
Bylinková špiB li k á š i
by rozhodne
v žiadnej záhr
je ideálne do
Môžete si na
bylinky k príp
čaju. Jej výho
že na pomern
môžete vypes
vyžadujú rôzn
podmienky. N
mikroklímy. Š
z juhu (na tom
byť vybudova
jazierko) a po
do výšky sme
južnej časti p
menej náročn
vyžadujúce v
položenej čas
rastlinky, ktor
a potrebujú v
sucho im nev
veľmi výživnú
väčšinou sad
pamajorán, e
alchemilku, ty
považujeme z
záhradný prvo
v Jablonovom
aj v areáli ZŠ
Waldorfskej š
či v základnej
(Narnia) na Bu
Špirála je asi
40
342
zaberajúca priestor na priedomí
domu, bola okrasná. K jej vzniku
došlo pravdepodobne niekedy
v prvej polovici 19. storočia,
v období biedermeieru, keď sa
výrazne dostal do popredia kult
kvetín.
O okrasnú záhradu sa starali
predovšetkým ženy, ktoré si
kvety do nej nosili z miest, „od
pánov“, kde slúžili. Tak sa dostali
do vidieckych záhrad i exotické
oleandre, hortenzie, pivónie,
tulipány, ľalie... Šírili sa výmenou
a vlastným rozmnožovaním.
Dedinská záhrada nepodľahla
módnym trendom. Udržala si
konzervatívny vzhľad až do
poslednej štvrtiny 20. storočia,
keď bola zamietnutá a nahradená
záhradným hybridom na míle
vzdialeným jej pôvodným
hodnotám. Novoosídľovanie
vidieka solventnými skupinami
obyvateľstva prinieslo do tohto
prostredia sadovníctvo, ktoré
je tomuto prostrediu cudzie
a výrazne ho zdeformovalo.
Dediny prichádzajú o svoj
urbanizmus, z ich obrazu sa
vytráca fenomén predzáhradiek.
Okolie domov zaplnili
cudzokrajné dreviny, ktoré sa
nikdy v týchto zemepisných
pásmach nevyskytovali.
V našom projekte sme sa síce
nevenovali tradičnej slovenskej
vidieckej záhrade, ale uviedli
sme súvislosti, ktoré už možno
mnohým nie sú známe. Naše
záhrady sú dizajnované pre
potreby vyučovania, tak, aby
v nich bolo možné pozorovať
pestrosť života, aby sa tu dalo
niečo pomaškrtiť, niečo naučiť,
zrelaxovať aj popracovať,
a preto sú v nich vyhradené
najmä vzdelávacia, oddychová
a esteticko - tvorivá funkcia.
Z histórie
slovenskej záhrady
Tradičná slovenská záhrada
je odrazom životnej úrovne,
ktorá nebola vysoká. Vznikla
spontánne, z prirodzenej
potreby, s vytváraním domova
a v spojitosti s liečiteľstvom.
Nachádzala sa v bezprostrednej
blízkosti domu a mala dedinský
ráz. Vo svojom pôdorysnom
riešení a rastlinnom zložení bola
archaická. Uchovala si prvky
kláštornej záhrady, jej funkčnosť
i druhové zloženie rastlín.
Cieľom kláštorných záhrad
bolo zabezpečiť v izolovaných
podmienkach, mimo civilného
sveta a v každom ročnom
období liečivo na neduhy,
plody pre žalúdok a pochutiny
do kuchyne. Prostredníctvom
kléru sa na vidiek dostali
kvety, plody a byliny, ktoré sa
voľne v našom zemepisnom
pásme nevyskytovali. Z fár do
domácností sprostredkovávalo
novoty posluhujúce služobníctvo.
Vo vidieckej záhrade sa pestovali
predovšetkým rastliny späté
s úžitkom a v spojitosti s tým,
čo sa na gazdovstve chovalo
a potrebovalo. Preto sa v nej
ocitli i koreniny a liečivé bylinky.
Vidiecka záhrada sa
delila na prednú a zadnú.
Zadná, nachádzajúca sa za
hospodárskymi budovami, mala
zeleninový charakter, predná,
Rajská záhrada ako inšpirácia
43
Rajská záhrada je známa tým, že dokáže povzbudiť všetkých
päť zmyslov: čuch, sluch, zrak, chuť aj dotyk. Podľa starých
islamských kultúr bola záhrada miesto, kde sa človeku dostalo
ochrany a uľahčenia od krutostí dňa. Záhradníci používali vonné
kvetiny, ktoré potešia náš nos, tečúce rieky alebo fontány,
ktoré zachytia naše uši, úžasné farby, ktoré priťahujú naše oči,
bobule a iné ovocie pre naše ústa a štruktúry v rastlinách alebo
kameňoch, ktoré vyzývajú k dotyku.
o d do ttohthto
vo, ktoré
cudziecudzie
movalo.
o svoj
razu sa
dzáhradiek.
i
ktoré sa
pisných
vali.
me sa síce
slovenskej
e uviedli
už možno
me. Naše
ané pre
tak, aby
ozorovať
sa tu dalo
ečo naučiť,
ovať,
radené
ddychová
funkcia.
Z histór
slovens
Tradičná slov
je odrazom ži
ktorá nebola
spontánne, z
potreby, s vyt
a v spojitosti
Nachádzala s
blízkosti dom
ráz. Vo svojom
riešení a rastl
archaická. Uc
kláštornej záh
i druhové zlož
Cieľom klášto
bolo zabezpe
podmienkach
sveta a v každ
Rajská záhra
päť zmyslov:
islamských k
ochrany a uľ
kvetiny, ktor
ktoré zachyt
bobule a iné
kameňoch, k
2 45
exotický, pretože sú na ňon špeciálne rastlinky, ktoré odporúčame do pozornosti. Je to napr. palina brotan alias božie drievko, kustovnica čínska - Goji, leopardovka čínska - angínovník, zimolez. Zaradili sme sem aj na Záhorí dobre známu, ale svojou prezývkou tiež exotickú turkyňu- aksamietnicu.
Okolo altánkov, ktoré postavili naši tesárski majstri, sme vysadili popínavé rastliny, ako sú kivi, vinič, fazule, tekvice.
Kamenné chodníčky spájajú jednotlivé časti a zároveň môžu byť lemované záhonmi z jedlých jednoročiek a trvaliek.
Čo všetko je ešte možné v takejto záhrade budovať?
Záleží od expozície a veľkosti. Ak sa rastliny sadia do voľnej pôdy, otvárajú sa širšie možnosti pre budovanie ďalších štruktúr. Môže tu byť malý skleník, altánok, chodníky, lavičky, pergoly, jazierko, chlebová piecka, ohnisko s lavičkami, bylinková špirála alebo len múriky s bylinkami a kvetmi skombinované so zeleninou. Je vhodné posadiť aspoň tri rôzne stromy, v prípade väčšej plochy, 8 -10 stromov, v podraste ovocné kríky. Vhodná je aj
plocha s malinami, černicami, topinamburmi. Maximálne využívame plochy pre popínavé rastliny, ako sú kivi, vinič, fazule, tekvice (pergola, ploty, konáre stromov). Budujeme rôzne zákutia dotvárané stenami z ovocných kríkov, ktoré znášajú polotieň až tieň, ako ribezle, egreše, ale aj tie, ktoré obľubujú slnko- zemolez kamčatský, maliny, černice. Kamenné chodníčky môžu spájať jednotlivé časti a zároveň môžu byť lemované záhonmi z jedlých jednoročiek a trvaliek. Vhodná je symbolická vstupná brána, malé jazierko, zopár väčších stromov, kvetnaté liany na nich, veľa kvetov, bylinky, lavičky.
Druhy rastlín, stromov, krov: orech, jabloň, hruška, čerešne, mandle, mišpuľa, väčšie druhy napr. moruše gaštany, marhule, višne, muchovníky, hrušky; ríbezle, maliny, lieska; veľkokveté formy plamienka, ibiš, rudbekia; šalvia, pamajorán, yzop, materina dúška, mäta. K výsadbe využiť viac jedlých kvetov: hemerocallis, hosta, malva, phlox, prvosienky, sedmikrásky, nechtík, tulipán.Vhodné sú krmítka pre zvieratká a vtáčiky, bunkre a rôzne hracie, tvorivé kútiky pre deti (na rozvoj zmyslového vnímania, prírodnej, tvorivej a muzikálnej inteligencie).
Typy záhrad, ktoré sme budovali
Školská vidiecka záhrada
Takúto záhradu si môžete pozrieť v ZŠ Jablonové, Kuchyňa, Rohožník, Láb. Každá z nich je samozrejme iná, ale všetky spája tvorivosť, zapojenie detí do dizajnovania a celej realizácie. Takmer vo všetkých je jazierko, špeciálne typy záhonov a zelená učebňa - altánok. Nechýba ani drevená lavička na posedenie a pozorovanie pestrosti života v záhrade, zhotovená tradičnou slovenskou technikou bez použitia klincov.
V prvej fáze vzniku záhrady sme s deťmi dizajnovali. Spoločne sme zvažovali, ako by ich budúca záhrada mohla vyzerať. V školskej záhrade v Rohožníku
sme vytvorili špeciálny záhon na betóne, bylinková špirála a jazierko sú takmer vo všetkých záhradách. Na tvorbu jazierka sme použili kaučukovú fóliu, štrk, miestne kamene. Tvar jazierka je všade iný, zohľadňuje možnosti priestoru. Jazierka, ako aj všetky ostatné štruktúry, sme tvorili spolu s deťmi, učiteľmi, dobrovoľníkmi.
V záhradách sme posadili toľko ovocných stromov, koľko priestor dovoľoval. K tomu jedlé kríky, niekde ako živý plot, inde ako živý kút, alebo vtáčí raj.
Tvorili sme špeciálne hriadky - zmiešaný záhon slnečnej pasce v Rohožníku a v Jablonovom, kľúčovú dierku v Kuchyni a viacnásobnú kľúčovú dierku v Rohožníku. V Kuchyni sme vytvorili osobitý typ vyvýšeného záhonu, ktorý sme nazvali
erer ininicaca imimi,, málne e popínavé e popínavévinič, fazule,y, konárerôzneenamioré znášajúribezle, ré obľubujúatský, enné
ájať oveň môžu mi z jedlýchk. Vhodná jebrána, maléch stromov,h, veľa ky.
v, krov:, čerešne, čšie druhyy, marhule,hrušky;a; veľkokvetéš, rudbekia; zop, materina dbe využiť hemerocallis, prvosienky, , tulipán.re zvieratká
ôzne hracie,i (nanímania,muzikálnej
Školskázáhrada
Takúto záhrapozrieť v ZŠ Kuchyňa, RoKaždá z nichiná, ale všetkzapojenie dea celej realizvšetkých je jtypy záhonoučebňa - altádrevená lavia pozorovanv záhrade, zhslovenskou použitia klinc
V prvej fáze vs deťmi dizajnsme zvažovabudúca záhraV školskej zá
36
4746
sídli aj materská škola a tak sa o priestor školského dvora delia. Vďaka týmto spomínaným štruktúram a pomerne rozrastenejšej vegetácii získal tento školský dvor svojbytný ráz, ideálny priestor pre detské hry a schovávačky. Školská záhrada bola vybudovaná za pomoci dobrovoľníkov z OZ Jablonka a veľkej účasti samotných detí - čo sa dalo v malotriednej škole jednoduchšie zabezpečiť ako vo viactriednych veľkých školách. Jablonovské deti ako priami odrastenci vidieckeho prostredia, chceli aktívne
zasahovať do tvorby záhrady. Okrem samotného dizajnovania či výsadby sa starajú aj o zber úrody, zbieranie bylín, ich sušenie, učia sa vyrábať liečivé oleje či čajové zmesi. Túto záhradu možno skutočne označiť ako záhradu detí, ktorých sny sme sa za ich výraznej účasti, pokúsili uviesť do reality. Deti sú s ňou pevne spojené a veríme, že tento vzťah vydrží aj po tom, čo zo školy odídu. Ak by sme mali vyhodnotiť, čo sa deti naučili, nestačila by nám tu celá strana - ale aspoň zopár zaujímavostí: sadili stromy, byliny,
veľa pracovali so záhradným náradím, vyrobili bylinkový olejček, postavili slamennú stenu bunkra (pomocou drevených lieskových klincov, ktoré si tiež sami vyrobili a ktorými spájali jednotlivé balíky), naučili sa vyrobiť hlinenú omietku, aj ňou rukami omietali, pod dohľadom majstra tesára vyrábali záhradnú lavičku, sadili zeleninku aj skalničky na strechu, ......a dúfame, že pochopili to hlavné, že dokážu veľmi veľa, ak nebudú čakať, že im všetko spravia dospelí, ale sami otvoria hlavy a srdiečka a priložia ruky k dielu, ...že sú úžasne tvoriví a šikovní, najmä, ak im v tom pomáha príroda, ako fantastický zdroj inšpirácie a učenia.
Školská záhrada v Jablonovom
OZ Jablonka sídli v Jablonovom a so Základnou školou v Jablonovom spolupracujeme už os svojho vzniku. Tu sa nám podarilo vybudovať prvotné záhradné štruktúry (bylinková a kvetinová špirála, jazierko, slnečná pasca). Okrem stromov, krov a iných rastlín, ktoré sme dosadili, sme vypočuli aj tajné želania detí a vybudovali sme záhradný bunker. Za pomoci našich dobrovoľníkov a za asistencie školákov sa vyhotovila drevená konštrukcia. Vnútro sa vystlalo slamenými balíkmi a celé telo bunkra deti omietli hlinenou omietkou, ktorú si sami vyrobili, sami sa účastnili celého procesu výroby prvej vrstvy hlinenej omietky - vyťažili hlinu, primiešali vodu, piesok, slamu. Na fotografii môžete vidieť ako si omietku sami miešali. Na jednoduchú strešnú konštrukciu sme umiestnili kaučukovú fóliu a okolo celého bunkra vytvorili spleť vŕbových konárov, ktoré plánujeme nechať obrásť divokým brečtanom či viničom. Bunker tak bude v budúcnosti ukrytý pod hustým rastlinným porastom. Čo je tu dôležité? Ak deti po niečom túžia, niečo chcú vylepšiť v mieste svojho žitia, vo svojej škole, či komunite, na základe takejto
aktivity sa môžu naučiť, že to dokážu, a to vďaka svojej hlave, svojmu srdcu a svojimi rukami, pretože sami prispejú k plánovaniu, tvorbe aj realizácii takéhoto dielka. Deti najprv kreslili návrh bunkru, potom ho spolu s nami postavili, bola to pre nich práca, ale aj veľká zábava, a teraz si ho užívajú.
Ďalším záhradným prvkom je altánok vyhotovený tradičnými tesárskymi technikami a jednoduchá skalničková zelená strecha. ZŠ v Jablonovom je malotriedna škola. V jej budove
ázázáhhrhr dadady.y. zajnovania aj o zber aj o zber
n, ichbať liečivé . Túto očne označiť rých sny ej účasti,
ality. Deti sú a veríme, aj po
du. Ak by čo sa deti
nám tuoň zopártromy, byliny,áhradným ylinkový amennú ocou ch klincov, yrobili dnotlivé yrobiť ňou rukami
adom majstra radnú
ninku chu, ochopili žu veľmi akať, že im pelí, alea srdiečkaelu, ...že sú kovní, najmä, a príroda,roj inšpirácie
Školskáv Jablon
OZ Jablonka a so Základnov Jablonovomuž os svojho vpodarilo vybuzáhradné štrua kvetinová šslnečná pasckrov a iných rdosadili, sme želania detí azáhradný bunašich dobrovasistencie škodrevená konšvystlalo slametelo bunkra deomietkou, ktosami sa účasvýroby prvej vomietky - vyťavodu, piesok,môžete vidieťmiešali. Na jekonštrukciu skaučukovú fóbunkra vytvorkonárov, ktoréobrásť divokýči viničom. Buv budúcnosti rastlinným podôležité? Ak dniečo chcú vysvojho žitia v
49
Školská záhrada v Kuchyni
Priestor záhrady je situovaný v bočnej časti školského dvora, hneď vedľa už vysadených učiteľských záhonov a v blízkosti kurníka. Je to pekný priestor, avšak pôda na tomto mieste nie je veľmi kvalitná. Záhradu budovali predovšetkým dobrovoľníci v rámci brigád, ekozáhradného tábora a workshopu. Jej súčasťou je jazierko, špirála (hojne rozrastená, s bohatou úrodou bylín, vysadené kríky a stromy, vyvýšené záhony a altánok. Ten sa môže pýšiť hlavne zelenou strechou- výsledok jednodňového
workshopu, ktorého sa zúčastnili sympatizanti strešných záhrad. Workshop prebiehal pod odborným vedením permakultúrneho lektora Petra Mravíka z Bratislavy, jeho súčasťou bola aj teória budovania strešných záhrad.
Školskáyv Kuchy
Priestor záhrav bočnej časthneď vedľa uučiteľských zákurníka. Je toavšak pôda nnie je veľmi kbudovali preddobrovoľníci vekozáhradnéa workshopu.je jazierko, šprozrastená, s bylín, vysadevyvýšené záhsa môže pýšistrechou- výs
48
5150
Komunitná záhrada AbelandVýchodisková situácia:
Záhrada sa nachádza v areáli farmy združenia Abeland. Je to prostredie úpätia Malých Karpát, hraničí s lesom a pasienkom, preteká cez neho potok. Združenie tu buduje remeselnú slovenskú dedinku. OZ Abeland samo ponúklo možnosť vybudovať na tomto prírodnom mieste záhradu, ktorá by obohatila rodiaci sa komplex. Nosnou ideou tohto miesta je ukázať silu a bohatstvo slovenskej ľudovej tradície, budovať vzťah k minulým hodnotám, organizovať podujatia najmä pre rodiny a deti. OZ Jablonka tu dostalo možnosť prezentovať svoju prácu aj svoje poslanie.
Aké boli návrhy domácich:
Domáci túžili po vyvýšenej bylinkovej štruktúre, chodníku lemovanom jedlými druhmi rastlín- zeleninou, bylinami,koreninami, jedlými kvetmi. Najväčšia časť má byť venovaná typu “kláštornej (pustovníckej) záhrady”, pretože sa bude nachádzať medzi pustovňou a kaplnkou – prvkami, ktoré majú v rámci dedinky
nezastupiteľné miesto. Keďže časť priestoru je permanentne navlhnutá, plánuje sa vytvoriť mokraď, ako súčasť záhradného komplexu.
Niečo z histórie:
Záhrada v Abelande by sa mala niesť v duchu pokoja a rozjímania, záhrada ako malý ostrovček pozemského raja. Zároveň by však mala byť aj miestom vzdelávania, tak ako bývali voľakedy kláštorné záhrady, ktoré boli zväčša sústredené v uzavretom priestore – nádvorí, mali štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys .V strede bol trávnik ohraničený záhonmi s výsadbami byliniek a kvitnúcich okrasných rastlín. Niekedy trávnik pretínali úzke pieskové chodníky. Nechýbala ani studňa, ktorá slúžila pre potreby kláštora, aj na zalievanie vysadených rastlín. Rastliny, ktoré rástli v kláštorných záhradách mali v sebe určitú symboliku. Napr. ruže symbolizovali lásku, biele ľalie čistotu Panny Márie, myrta čistotu a nevinnosť, a pod. Ďalšími kvitnúcimi rastlinami z kláštornej záhrady, napr. konvalinkami, pivóniami, hortenziami, klinčekmi a kosatcami, sa ozdobovali oltáre. Nesmeli chýbať ani bylinky. Slúžili na liečenie rôznych chorôb, dokonca na
KomuniAbelandVýchodiskov
Záhrada sa nfarmy združento prostredie Karpát, hraniča pasienkom,potok. Združeremeselnú sloOZ Abeland smožnosť vybuprírodnom miktorá by obohkomplex. Nosmiesta je ukáslovenskej ľudbudovať vzťahodnotám, ornajmä pre rodJablonka tu dprezentovať sposlanie.
Aké boli náv
Domáci túžili bylinkovej štruchodníku lemdruhmi rastlínbylinami,korekvetmi. Najväbyť venovaná(pustovníckejsa bude nachpustovňou a kktoré majú v r
prípravu likérov či korenenie jedál. Zastúpené boli aj také rastliny, ktoré svojou vôňou či sýtymi farbami kvetov intenzívne pôsobili na zmysly, napr. floxy a pakosty. Niektoré pestované druhy rastlín slúžili aj na farbenie odevov či dezinfekciu priestorov. Kvety rastlín v kláštorných záhradách boli väčšinou biele, červené alebo modré. Pestovali sa rovnako trvalky aj letničky. Jednotlivé rastliny boli vysadené v záhonoch, ktoré ohraničovali nízke pravidelne tvarované živé plôtiky z krušpánu. Súčasťou kláštorných areálov boli aj ovocné sady, vinohrady a zeleninové záhrady. Tie však bývali sústredené za kláštornými budovami.Navrhujeme smerovať k dosiahnutiu typického kláštorného a harmonizujúceho
charakteru s vhodnými rastlinami, nezameniteľnou atmosférou – harmóniou, farbami, vôňami a oku lahodiacimi plochami zelene.
V pravidelných záhonoch lemujúcich trávnik (typ jedlého trávniku) je možné vysadiť všetky typické kláštorné rastliny – rozmarín, levanduľu, tymián, pamajorán, yzop, niekoľko druhov šalvií, hortenzie, konvalinky, klinčeky, floxy, zvončeky, orlíčky, ľalie biele, fialky, konvalinky, alchemilku, pľúcnik, pivónie, kosatce, z drevín najmä kríkové a stromčekovité ruže, tvarované krušpány a brečtan (z projektu sme nakúpili iba jedlé nejedovaté rastliny, ostatné budú zabezpečené darmi, alebo z iných zdrojov). Z ostatných
5352
druhov sú v kompozícii vhodné hlavne staršie a už takmer zabudnuté trvalky – pakosty, chochlačky a ďalšie druhy, ktoré kláštorný priestor zatraktívňujú dlhším obdobím kvitnutia. Okrem toho možno pestovať aj myrtu, avšak len v črepníku, nakoľko v našich podmienkach nemôže byť v exteriéri celoročne.
To je predstava pre centrálnu časť záhrady- jej harmonické srdce.V strede srdca bude minijazierko- navrhujeme len nádobového charakteru, pretože jazierka a rybníky už v areáli sú. V tomto priestore sa však aspoň symbolicky žiada voda. Medzi lesom a srdcom záhrady bude časť, určená pre malé relaxačné domčeky pre návštevníkov.
Vedľa kaplnky je jazierko, kúsok ďalej malý pasienok, a medzi pasienkom a lesom je mokraďná záhrada, ktorá je ukážkou toho, koľko jedlých a užitočných plodov môže poskytnúť mokraďné spoločenstvo. Tu sme nechali tvoriť prírodu a postupne sme intuitívne dosádzali rastliny. V strede mokraďnej záhrady domáci vybudovali drevenú lávku, aby sme sa mohli dostať aj na jej druhú stranu.
Veľmi pekným miestom v Abelande je jedlý chodník. Je to štrkový chodník, ktorý je lemovaný bylinami, kvetmi, kríkmi a zeleninou. Pri prechádzke sa môžete potešiť jeho krásou a zároveň ochutnať plody, ktoré poskytuje.
druhov sú v khlavne staršiezabudnuté trvchochlačky a kláštorný priedlhším obdobtoho možno pavšak len v čv našich podmbyť v exteriér
To je predstavčasť záhrady-srdce.V stredminijazierko- nádobového cjazierka a rybV tomto priessymbolicky žilesom a srdcočasť, určená
Ďalšie štruktúry, ktoré sme tu vybudovali:
• bylinková špirála za pustovňou
• bylinkový kopček pri jedlom chodníku
• vtáčí kútik pri vchode k jedlému chodníku
55
Komunitná záhrada pre deti v Borinke
28.03.2009 sa na komunitnej brigáde stretli dospelí, deti, pán starosta, členovia občianskeho združenia Pajštún a OZ Jablonka. Týmto dňom začala vznikať komunitná záhrada pre deti, pretože tí, ktorí sa tu zišli, sa zhodli na tom, že tento priestor je potrebný najmä pre deti a mamičky na materskej, ale pokojne ho môže využívať aj ktokoľvek iný. Dohodlo sa, čo ostane v pôvodnom stave, kde sa vysadia stromčeky, kry a byliny, kde bude preliezačka, či lavička. V ten deň sa vysadilo
na tomto priestore cca 30 krov a 5 ovocných stromov, takmer všetko rastliny, ktoré budú prinášať chutné jedlé plody – rakytníky, liesky, muchovníky, arónia, drieň, klokoče, ríbezle a egreše. Stromy – hruška nashi, broskyňa, slivka, jabloň, marhuľa. Trvalky – yucca, lunaria, hosta, jahody a rôzne ďalšie byliny. Deti s rodičmi vytvorili aj bylinkovú špirálu.
Týmto dňom začala cesta budovania tohto priestoru s účasťou mladých rodín z komunity, s podporou starostu, participáciou malých detí pri čistení a sadení. Združeniu Pajštún sa podarilo získať na
54
Komunippre deti
28.03.2009 sabrigáde stretlstarosta, členzdruženia PajJablonka. Týmvznikať komupre deti, pretozišli, sa zhodlpriestor je potdeti a mamičkale pokojne haj ktokoľvek ičo ostane v pkde sa vysada byliny, kde bči lavička. V t
záhrada, kde sa budú stretávať a realizovať mamičky s deťmi, ale aj tí skôr narodení a vďaka tomu, že priestor je kreatívny, určite tu budú vznikať ďalšie úžasné nápady, ktoré pomôžu rozvoju komunity.
budovanie ďalšie financie z programu PrieStory. Buduje sa tu vŕbový hrad v tvare špirály, detské drevené preliezačky a hojdačky (draci), novinky prináša nová informačná tabuľa. Vzniká tu ukážková komunitná
56
Balkónová jedlá záhradaBudete ju môcť vidieť v komu-nitnej záhrade pri Ekodomčeku v obci Kuchyňa. Jedlej záhrade sa medze nekladú. Môžete si ju zhotoviť hoci aj na balkóne. Je teda zrealizovateľná ako v mes-tskom, tak i v dedinskom prost-redí. Nápad vytvoriť tento mod-el vznikol práve preto, aby aj tí, ktorí žiadnu záhradu nemajú, si mohli vytvoriť aspoň kúsok priestoru, prinášajúceho po-travu.
Pri budovaní balkónovej záhrady záleží od toho, akú má balkón expozíciu, a aké má rozmery. Sadiť môžeme napr.do debničiek na to zhotovených. Ich hĺbka by mala byť aspoň 50 cm, pričom počítame s drenážou štrku a pôdy.
Do takýchto nádob môžeme sadiť i stromy, kry a v podraste môžu rásť jedlé kvety, bylinky alebo i známe zeleniny. Všetko môže byť pekne naranžované so suchými kmeňmi, skalami, doplnené o ťahavé rastliny alebo prevísajúce druhy. Pri tomto modeli vychádzame z maximál-nej slnečnosti, vhodné zábradlie je sklenené, resp. priehľadné, množstvo nádob na dlážke, ich objem a rozmery, závisia od nos-
nosti balkóna a jeho rozmerov. Bočnice a stena pod oknom je prekrytá nosnou drevenou mrežou. Na viac zatienenej strane môžeme urobiť aj malé jazierko v nádobe. Do osobitných kochlov sadíme solitéry, ktoré na zimu potrebujú teplejšie prost-redie a sú teda prenosné. Doplniť to môžeme lavičkami, drevenými alebo železnými konštrukciami na ťahanie rastlín, krmítkami pre vtáčikov.
Druhy: podľa veľkosti v podstate môžeme posadiť čokoľvek, len nie vysokorastúce stromy a kry. Uvádzame len pár príkladov na inšpiráciu.
Môžu to byť čisto zeleninové ko-chlíky- paradajky, papričky, pažitka, žerucha, kapucín-ka, petržel.
Do plytších nádob suchomilnejšie by-linky: levanduľa, pamajorán, ma-terina dúška, roz-marín, šalvia.
Do polotieňa
k jazierku medvedí cesnak, záružlie, blyskáčik, mäta, ba-zalka.
V hlbších nádobách môžu byť aj kríky a stromy, v závislosti na častosti zavlažovania.
Stromy: hlohy, mandle, jarabiny, balkonella- balkonová broskyňa, sudetská reneta, rôzne odrody hrušky, turecká lieska, arónia,
v prípade, že záhrada bude krytá, je vhodný mišpuľovník japonský; kivi, veľkokveté formy plamienka; pod stromami veľa hustej trávy.
Kry: kustovnica, angínovník, ri-bezle, berberis.
Ťahavé rastliny: pasiflora, ka-pucínka, fazuľa.
aa bubudede k kryrytátá, ík japonský;y plamienka;y plamienka;ustej trávy.
novník, ri-
flora, ka-
BalkónozáhradaBudete ju mônitnej záhradv obci Kuchysa medze nezhotoviť hocteda zrealizotskom, tak i vredí. Nápad vel vznikol práktorí žiadnu si mohli vytvpriestoru, prtravu.
Pri budovaní záleží od tohoexpozíciu, a aSadiť môžemna to zhotovemala byť aspopočítame s dra pôdy.
Do takýchto nsadiť i stromymôžu rásť jedalebo i známemôže byť pekso suchými kmdoplnené o ťaprevísajúce dmodeli vychánej slnečnostje sklenené, rmnožstvo nádobjem a rozm
358
a zabezpečenie bezproblé-mového vzájomného pohybu ma-teriálov spôsobeného ich rôznou tepelnou rozťažnosťou. Náhradou geotextílie môžu byť napríklad staré koberce.
Druhá vrstva je hydroizolačná fólia (odolná voči prerastaniu korienkov)– najjednoduchším riešením pre vás bude fólia v jednom kuse (ak je z viacerých pásov, spoje realizujte podľa návodu výrobcu fólie– najlepšie odbornou firmou).
Presahy hydroizolačnej fólie z každej strany plochy strechy by mali byť také, aby bola drevená konštrukcia strechy chránená voči zatekaniu vody do jej konštrukcie.
Na hydroizoláciu sa umiestnila ďalšia vrstva geotextílie ako me-chanická ochrana hydroizolačnej fólie z vrchnej strany.
Strešná záhrada
Existuje veľké množstvo typov strešných záhrad. My sme real-izovali takéto záhrady - zelené strechy na altánkoch v areáli ZŠ Jablonové a Kuchyňa, a na terase a suchom WC pri Ekodomčeku. Sú výsledkom pracovného workshopu, na ktorom sa záujemci oboznámili ako s teóriou, tak i s praktickou činnosťou tvorby zelenej stre-chy.
Pri tomto type musíme počítať s veľkým prehrievaním pôdy, pretože tu nenastáva prirodzené vzlínanie vlhkosti ako v záhradách, a navyše sú stre-chy väčšinou betónové, čiže akumulujú do seba veľa tepla, ktoré vyžarujú aj v noci. Môžeme realizovať extenzívnu alebo in-tenzívnu zelenú strechu, sadiť do kochlov, či hriadok, alebo iba do štrku.
Kochlíky by mali mať hĺbku 50-80 cm. Každodenné polievanie je v tomto prípade nevyhnutnosťou. Môžeme ju pekne esteticky upraviť, výsadbu doplniť chodník-mi, kameňmi, lavičkami, besied-kami, pergolami, vodnou plochou s fontánkou, a pod. Rastlinnú skladbu volíme menej náročnú na vlahu. Môžu ísť o druhy, ktoré
rastú v stredomorí a na teplo majú prispôsobené svoje ho-spodárenie s vodou. Vhodné sú menšie kríky a plazivé rastliny. A samozrejme veľa trávy.
Druhy: egreše, ríbezle, maliny, černice; v prípade, že viete vytvoriť extrémne kyslú pôdu, je možné pestovať aj čučoriedky a brusnice; do trávy môžeme vysiať veľa sedmokrások.
Rakytník, mandle, figy, levanduľa, rozmarín, pažítka, tymián, ja-hody, fenikel, cesnak hadí, pór, citrónovník, zemiak, angelika, červené a čierne ríbezle, artičoky, oregano, kivi, Hemerocallis, divý cesnak, rebríček, Echinacea, majorán, sedmokráska, fazuľa, Jabloň planá- John Downie, Jabloň spartan, čerešňa, Lemon verbena, bôb.
Ako sme robili extenzívnu zelenú strechu na altánok v školskej záhrade v Kuchyni
V prvom kroku je potrebné skontrolovať vrchnú vrstvu stre-chy– nesmie obsahovať žiadne ostré hrany, výstupky, ktoré by mohli poškodiť hydroizoláciu.
Na strechu sme umiestnili ako prvú geotextíliu – jej úlohou je ochrana hydroizolačnej vrstvy pred mechanickým poškodením
59
umumieieststninilalaílie ako me-droizolačnej droizolačnej
Strešná
Existuje veľkstrešných záizovali takétostrechy na aZŠ Jablonova na terase aEkodomčekupracovného ktorom sa záako s teórioučinnosťou tvchy.
Pri tomto types veľkým prehpretože tu nevzlínanie vlhkzáhradách, a chy väčšinou akumulujú doktoré vyžarujúrealizovať exttenzívnu zeledo kochlov, čido štrku.
Kochlíky by mcm. Každodev tomto prípaMôžeme ju peupraviť, výsadmi, kameňmi,kami, pergolas fontánkou, askladbu volímna vlahu Môž
60
Po všetkých štyroch okrajoch strechy sme poukladali veľké a ťažké kamene. Ich úlohou je staticky zabezpečiť okraje a všetky ďalšie vrstvy proti po-suvu. Je dôležité, aby spodnou stranou dobre „sedeli“ na pod-klade. Pre zvýšenie stability, sme sa pokúšali skladať kamene do seba ako „puzzle“. Kamene sa môžu nahradiť starými pálenými tehlami.
Celá vnútorná plocha, okrem asi 20 až 30 centimetrových pásov pri kamennej obrube, sa vysypala riečnym štrkom o hrúbke 3 až 5 cm. Štrk funguje ako drenážna vrstva- zabezpečuje odvod prebytočnej vody.
Na štrkovú vrstvu sa umiestni
ďalšia geotextília – má separačnú funkciu (zabránenie splaveniu zeminy do drenážnej štrkovej vrstvy). Presahy tejto geotextí-lie na všetkých stranách musia byť dostatočne dlhé cca 1 až 1,2 m (budú použité na vytvore-nie bočných stabilizačných a filtračných valov).
Do priehlbín, ktoré vznikli medzi vrstvou krajných kameňov a štrkového lôžka, sme nasy-pali drvený kameň (na rozdiel od riečneho štrku vytvorí drvený kameň tvarovo stabilnejšiu for-mu). Výška tejto vrstvy je asi ako bočné kamene.
Okraje geotextílie sa teraz prehnú naspäť cez drvené kamenivo.
Táto vrstva bude fungovať ako stabilizácia okrajov pre substrát (vytvorila sa „vanička“, do ktorej sa umiestni zemina) a chrániť pôdu (zeminu, substrát) pred splavovaním.
Do vzniknutej vaničky sme umiestnili zeminu, ktorá zároveň zaťažuje prehnuté okraje geotextílie. Na vytvorenie bezúdržbovej extenzívnej strechy sme použili hrúbku substrátu približne 4-7 cm. Jej úroveň môže byť aj nad úrovňou stabilizujúcej vrstvy drveného štrku. Ak farba geotextílie pôsobí rušivo, zakryjeme ju drveným kamenivom. Do zeminy sme
vysadili skalničky, rozchodníky, a rozsypali zmes osiva pre extenzívne strechy.
Nakoniec sme odstrihli vytŕčajúce kúsky geotextílie a primerane orezali okraje hydroizolačnej fólie.
Nákresy a foto - http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/tipy/89-ako-sme-robili-zelenu-strechu-na-altanok.html
Text postupu vytvoril vzorný účastník workshopu Peter Horák. Ďakujeme.
Do pozornosti odporúčame film, ktorý je dostupný na internetovej stránke www.edibleroofgarden.co. Prináša kompletné informácie o strešnej záhrade, ktorá je nadizajnovaná ako bežná záhrada.
zchodníky, va pre va pre
hli vytŕčajúce rimerane zolačnej fólie.
//www./index.php/i-zelenu-tml
ný účastník Ďakujeme.
e film, ktorý je stránke www.áša kompletné ade, ktorá je záhrada.
Po všetkých štstrechy sme pa ťažké kamenje staticky zaba všetky ďalšiesuvu. Je dôležstranou dobre klade. Pre zvýsa pokúšali skseba ako „puzmôžu nahradiťtehlami.
Celá vnútorná20 až 30 centipri kamennej oriečnym štrkomcm. Štrk funguvrstva- zabezpprebytočnej vo
Na štrkovú vrs
61
62
Záhrady v meste
V rámci projektu sme mali v pláne zrealizovať záhradu aj priamo v meste, ale nepodarilo sa nám nájsť náležitý priestor. Vybudovali sme ale záhradu v bratislavskom mestkom parku– pri Mlyne Klepáč, v dvoch školách v rámci Bratislavy, v autistickom centre Andreas a v Náruči záchrany v Dúbravke.
Kontakt človeka s prírodou je dôležitý nielen pre dospelých, ale najmä pre deti vyrastajúce v mestách a starších ľudí, ktorí potrebujú v tomto rušnom prostredí oázu na načerpanie nových životných síl. V priamom kontakte s prírodou nachádzajú harmóniu a pokoj, získavajú novú životnú energiu.
Skutočnosť, že ľudia potrebujú prírodu viac ako kedykoľvek predtým, dokazuje masovosť víkendových pobytov v „náhradnom“ životnom prostredí mimo mestských štruktúr v prírode, v záhradkách či na chatách. Mestská záhrada, rovnako ako záhrady pri obytných domoch, spája dva princípy záhradnej tvorby, a to prírodný a umelý (tvorivý). Súhra týchto princípov vytvára priestor, kde
návštevník môže pobudnúť v prirodzenom, hoci umelo komponovanom prostredí. Pri rodinných domoch tvorí vhodne navrhnutá záhrada pokračovanie domu v exteriéri. Mestské záhrady sú priestory (v niektorých prípadoch mikropriestory), ktoré pripomínajú ostrovy a umožňujú oddych v príjemnom, zdravom a čiastočne prírodnom prostredí uprostred rušného mestského života.
Zabudnutá zeleň
Súčasné mestá, rovnako ako mestské záhrady, sú odrazom potrieb dnešného človeka a jeho života. Okrem obchodných centier zaznamenávame v štruktúre miest najväčší nárast reštauračných a občerstvovacích zariadení všetkého druhu. Najmä v letných mesiacoch je sedenie v záhradách, dvoroch a uličkách veľmi vyhľadávané. Žiaľ, často sa pôvodná plocha dvorov a záhrad maximálne prispôsobuje komerčným účelom. Na spevnených povrchoch chýbajú výsadby, vodné a umelecké prvky či prvky malej architektúry. Našťastie, konkurencia a osveta inšpiruje niektorých vlastníkov k tvorbe pekných a príjemných priestorov.
Školská záhrada v Základnej škole C. S. Lewisa - Narnii v Bratislave
„Záhrada, o ktorú je dobre postarané“
Jedna z našich ukážkových mestských záhrad sa nachádza v areáli Petržalky, pri Základnej škole C.S.Lewisa. Keďže tento školský dvor je prechodný pre verejnosť, záhradu sme začali budovať v jeho zadnej časti. Pôvodne tu bola zatrávnená plocha
s niekoľkými vyrastenými neovocnými stromami. Do budovania záhrady boli zapojení predovšetkým rodičia počas školských brigád a firemní dobrovoľníci počas jednodňovej akcie. Jej budovanie bolo teda skôr názornou ukážkou alternatívneho záhradníčenia, aktívny relax prostredníctvom pracovnej činnosti a teambuilding ako vedľajší produkt. Výsledky sa vďaka veľkému počtu zúčastnených dostavili veľmi rýchlo. Jednotlivé štruktúry sú efektné, rýchlo a kvalitne vytvorené, predovšetkým
adníčenia,edníctvom
vedľajší sa vďakaastnenýchhlo.y sú efektné,tvorené,
tenýmiami. Do ami Doboli kým kých
brovoľníciakcie.teda
žkou
Záhrady
V rámci projev pláne zrealpriamo v mesa nám nájsťVybudovali sv bratislavskparku– pri Mv dvoch škoBratislavy, v Andreas a v v Dúbravke.
Kontakt človedôležitý nieleale najmä prev mestách a sktorí potrebujprostredí oáznových životnkontakte s príharmóniu a pživotnú energ
Skutočnosť, žprírodu viac apredtým, dokavíkendových v „náhradnomprostredí mimštruktúr v prírči na chatáchrovnako ako zdomoch, spájzáhradnej tvoa umelý (tvoriprincípov vytv
65
vďaka vynikajúcej organizácii samotnej školy. Vybudovali sme niekoľko vyvýšených
záhonov, jazierko, bylinkovú špirálu, inštalovali lavičky, vysadili malý ovocný sad a skupinky kríkov tak, aby časom tvorili bunkrové zákutie. Keďže škola je prepojená s gymnáziom, gymnazisti si vzali na starosť parkovú časť, do ktorej sme vysadili najmä
veľké ovocné stromy(napr. morušu a oskorušu), ale aj lipu a brezu. Škola prispela
do záhrady preliezkami, aby tak vznikla záhrada, ktorá poskytuje možnosť pohybu nielen pri pletí a okopávaní, ale aj prostredníctvom hier, čiže plní aj iné funkcie prírodnej záhrady. Rodičia, či firemní dobrovoľníci - z nich sa niektorí po veľmi dlhej dobe dostali k manuálnej
práci, túto činnosť ocenili. Jednotlivé nápady boli inšpiráciou pre ich vlastnú, balkónovú, či väčšiu záhradu. Je to relaxačno-vzdelávacia, ukážková záhrada. Žiaci, učitelia, rodičia a pán školník sa o záhradu vzorne starajú. Preto sa jej veľmi dobre darí a už po roku v nej vidieť čarokrásne výsledky. Všetci spomenutí tu totiž vložili aj kúsok svojho srdca, vďaka
čomu záhrada vyžaruje čosi viac ako len syntézu farieb, vôní a tvarov.
Východisková situácia- zatrávnená plocha zadného dvora s pajaseňmi veľmi podivne posadenými do vodorovnej čiary v strede trávniku. Musíte uznať, že takýto priestor rozhodne nepodporuje kreativitu, nie je obohateným prostredím, ktoré by škola mala poskytovať. Ďalšie fotografie však ukazujú, ako možno zmeniť takýto priestor na kreatívne a pestré prostredie.
vyžaruje en syntézu varov.
vnená o dvoraľmi
denými dory v strede e uznať, žerozhodne
reativitu,ným oré by školaať. Ďalšie ukazujú,
eniť takýtoatívne edie.
vďvďakakaa vyvyninikakasamotnej škosme niekoľk
záhonov, jazšpirálu, inštavysadili malýa skupinky kčasom tvorilKeďže školas gymnáziomvzali na starodo ktorej sm
6766
Stavenisko
Aktivita pre rozvoj kreativity a trpezlivosti, pre vnímanie materiálov všetkými zmyslami.
Ak máte viac detí a mali ste
možnosť bývať v rodinnom
dome, možno ste si všimli,
najmä, keď sa na dvore stretne
viac detí, že ich najviac baví
stavať domčeky, bunkre,
všakovaké stavby a úkryty. Nás
dospelákov to veľmi nenadchýna,
ale keď si vo chvíľke
„jasnozrivosti uvedomíte, akú
úžasnú vec pre deti robíte, ak
ich necháte takto sa realizovať,
potom sa už na staveniská na
dvore dívate celkom inak.
Dajte deťom kopu kameňov,
piesku, štrku a dosák. Vytvoria
nádherné stavby, hrady,
dokážu sa tak zabávať celé
hodiny, a ďalšie dni zas a zas.
Experimentovať, postaviť, zničiť
a znovu postaviť. Stavenisko je
unikátna aktivita pre hyperaktívne
deti. V takomto priestore, a ešte
pri možnosti pracovať s náradím,
sa z nich stanú fantastickí
parťáci. Deti sú na stavenisku
úplne vo svojej koži, po takejto
hre z nich cítite plné uspokojenie.
Je to zdravá alternatíva
k stavaniu dedín a vojsk
v počítačových hrách, a verte,
že aj malí aj väčší sa dajú na toto
nahovoriť a od počítača odlákať.
Nedajte sa odradiť fenoménom
a umelými problémami dnešnej
doby, že všetko je nehygienické
a na všetko sú hory predpisov.
Ak sa chce, všetko sa dá.
Šťastné a dobre sa vyvíjajúce
deti vám budú toho dôkazom.
Ale dá sa takéto niečo realizovať
na školskom dvore? A prečo nie?
Mať stavbársky kútik, dať doviezť
kamene, piesok, štrk a zohnať
odrezky dreva- nie je nič
jednoduchšie a lacnejšie. Pritom
deťom vytvoríte najlepšie ihrisko
v okolí. Ak takýto priestor
Zopár nápadov pre budovanie školskej záhrady„Niekedy, skôr než vznikne záhrada, je tu najprv stavenisko.“
hyperaktívne
tore, a ešte
ať s náradím,
stickí
avenisku
po takejto
uspokojenie.
íva
ojsk
h, a verte,
dajú na toto
ača odlákať.
enoménom
mi dnešnej
ehygienické
predpisov.
a dá.
yvíjajúce
dôkazom.
o realizovať
A prečo nie?
, dať doviezť
a zohnať
nič
ejšie. Pritom
epšie ihrisko
estor
o.“
Záhrada pri Mlyne KlepáčPodobnú funkciu plní aj záhrada v areáli Mlyna Klepáč. Mlyn Klepáč ako centrum vzdelávacích aktivít si vyžadoval i vybudovanie ukážkovej záhrady. Má prispievať k budovaniu trvalo udržateľných hodnôt, rešpektu a úcty k prírode. Touto záhradou sa snažíme tieto hodnoty rozvíjať ďalej. Jednotlivé prvky by mali byť zároveň efektné, aby sme oslovili touto myšlienkou široké vrstvy mestského obyvateľstva, rodiny s deťmi, ktoré trávia víkendy v prostredí Železnej studienky. Počas pracovných brigád sme vybudovali špeciálny záhon v tvare motýľa, skalničkový záhon, rad stromov a krov. Záhon v tvare motýľa vznikol z nápadu dobrovoľných brigádnikov. Ovocné stromy sme vysadili podľa
pôvodného plánu – v mieste súčasného záhradného posedenia pred mlynom, kde bol pôvodne ovocný sad. Medzi potokom a miestom pre stanovanie sme vytvorili živý plot zo samých dobrôt a v zadnej časti vtáčí raj- výsadbu krov a stromčekov, ktoré obľubujú vtáčiky- kvôli jedlu, aj možnosti zahniezdiť.
6968
ohraničíte napr. živým plotom
z kríkov alebo vŕbového prútia,
je to hotová idylka. Stavenisko
sa dá premakať a môže byť aj
esteticky úhľadné, môžu to byť
oddelené priestory, napr. štrková
kopa, piesková jama, kamenná
mohyla, drevenisko. Stavenisko
je možné urobiť aj precízne a na
dlhšie, to znamená, že pieskovú
jamu napr. vykopete do hĺbky,
vyložíte štrkom, na štrk položíte
textíliu, ktorá zamedzí sypaniu
piesku do štrku a celý tento post-
up zamedzí prerastaniu trávou.
Miesto pre stavenisko nevy-
berajte vy, pozorujte deti, kde
prirodzene také niečo vytvárajú,
oni najlepšie vedia a cítia, kde by
mal stáť bunker, alebo domček,
kde si to priestor pýta.
Dobrá rada, ako o pozitívnom
vplyve staveniska presvedčiť
rodičov, ktorým záleží na čistom
oblečení ich detí:
• Urobte zábery detí pri ak-
tivite, odfoťte ich radosť
a diela -stavby, hrady, ....dajte
deťom možnosť sa na túto ak-
tivitu prezliecť do pracovného
oblečenia.
• Zozbierajte spätné väzby,
výroky detí o tom, ako sa cítili,
ako sa im práca na stavenisku
páčila a ukážte výstupy rodičom
• Zaveďte „hracie“ oblečenia pre
takúto príležitosť
Možno ste prekvapení, alebo
sklamaní z prvej aktivity, pretože
ste očakávali čosi celkom iné,
zelené, či bylinkové. Aj to príde.
Aktivita stavenisko určite pri-
nesie úspech. Keď už však bu-
dete mať staveniska plné zuby,
prichádza čas začať plánovať
stavbu a stavať. Stavenisko je
vhodné deťom dopriať v teplých
mesiacoch, teda najmä na konci
školského roka. Začali sme teda
akosi od konca. Posuňme sa
ale k jeseni a začnime reálny
školský rok, september, keď je
ešte teplo. Nechajme deti užiť si
ešte chvíľu staveniska, prípadne
ak máme veľký dvor, zacho-
vajme si stavenisko aj naďalej.
Odporúčam však nazbieraný
stavebný materiál využiť v ďalších
aktivitách a stavenisko potom
neskôr vybaviť čerstvým.
Vnímajme
a pozorujme
1. Než začneme stavať a roz-
behneme naplno vyučovanie,
nechajme chvíľu čas na rozjí-
manie a spomienky na leto.
Možno niektorí zažili bab-
kinu záhradu, či bylinkové
predzáhradky Balkánu,
pospomínajú si na rôzne vnemy
a zážitky z leta, ako s mami-
nou zavárali uhorky, či varili
marhuľový džem, ako zbierali
bylinky a varili si čajík, alebo si
uvarili polievočku z čerstvej zele-
niny zo záhradky. Deti v meste
možno zažili mestské parky plné
života a rôznych hier v parku,
kúpaliská, či jazerá, lesné výlety.
Určite toho pospomínajú veľmi
veľa. A to všetko by malo byť
prvým korením vášho záhrad-
ného dizajnu. Z toho by ste mohli
vychádzať pri plánovaní vášho
vysnívaného školského dvora.
2. Urobte s deťmi brainstorming
prvkov ich vysnívanej školskej
záhrady. Možno budete sklam-
aní, možno prekvapení, zažijete
japonskú fontánu, scatepark, ale
aj bunker v kríkoch, či na strome,
jazierko, hojdačku. Nechajte
deti naplno sa vybúriť v ich
nápadoch, nech sú akokoľvek
nereálne, či nevhodné. Zapíšte
si všetky nápady na tabuľu, či
flipchart.
3. Vydajte sa s deťmi na
prieskum vášho školského
dvora. Zahrajte sa s nimi hry,
vďaka ktorým pochopia, čo to je
ekosystém, čo je jeho podstatou
(biodiverzita), a že aj taký školský
dvor môže byť na rôznorodosť
bohatý ekosystém. Môžete ich
nechať v skupinkách mapovať
školský dvor, zaznamenávať
všeto rastlinstvo a živočíšstvo,
poskytnúť im materiál ako kúsky
dreva, piesok, slamu, hlinu,
atď., aby vyskúšali v „malom“
urobiť dizajn školského dvora
so všetkým, čo by v ňom chceli
mať. Túto aktivitu sme skúšali aj
s veľkáčmi. Každý sa v priebehu
minúty rád preniesol do svojho
detstva, do čias, kedy sa hrával
na pieskovisku a s „nasadením“
budoval domčeky, bunkre,
skrýše. Zmapujte spolu s deťmi
súčasné stromy, kry a byliny,
urobte prieskum živých tvorov
na území. Skúste vyhodnotiť
biodiverzitu školského dvora.
Zrejme to nedopadne veľmi
„pestro“. Všetky pozorovania si
starostlivo zapisujte a ukladajte.
Toto je prvý výskum, ktorý potom
na konci školského roka budete
môcť porovnať s ďalším a po
čase posúdiť, ako vďaka vašim
aktivitám biodiverzita školského
dvora rastie.
4. Vnímajte dvor všetkými
zmyslami. Rozdeľte deti na
skupinky a nechajte ich prejsť
virtuálnym „ochutnávacím“
chodníkom po dvore. Nech
zaznamenajú zvuky, zistia, či je tu
niečo na zjedenie, či je tu niečo
pekné a či škaredé na pohľad,
nech sa vcítia do dvorných vôní.
Ak by sa to zdalo málo, pripravte
im zážitkový nášľapný chodník,
ktorý budú musieť prejsť naboso
a so zaviazanými očami. Chodník
vovočíčíšsšstvtvoo,
ááll kako kúkú ksky
, hlinu,
„malommalom“
ho dvora
ňom chceli
me skúšali aj
a v priebehu
do svojho
y sa hrával
nasadením“
unkre,
olu s deťmi
a byliny,
ch tvorov
hodnotiť
o dvora.
e veľmi
orovania si
a ukladajte.
ktorý potom
oka budete
ším a po
ďaka vašim
a školského
tkými
deti na
ch prejsť
vacím“
e. Nech
zistia, či je tu
je tu niečo
a pohľad,
orných vôní.
álo, pripravte
ý chodník,
rejsť naboso
ami. Chodník
ohohraraniničíčítete n napap
z kkríkíkov allebbo
je to hotová id
sa dá premaksa dá premak
esteticky úhľa
oddelené prie
kopa, pieskov
mohyla, dreve
je možné uro
dlhšie, to zna
jamu napr. vy
vyložíte štrko
textíliu, ktorá
piesku do štr
up zamedzí p
Miesto pre st
berajte vy, po
prirodzene ta
oni najlepšie
mal stáť bunk
kde si to pries
Dobrá rada, a
vplyve staven
rodičov, ktorý
oblečení ich d
• Urobte zábe
tivite, odfoťte
a diela -stavb
deťom možno
tivitu prezliec
oblečenia.
• Zozbierajte
výroky detí o
ako sa im prá
páčila a ukážt
270
bude zložený z rôznych
prírodných materiálov, ten
náš obsahoval: piesok, slamu,
hlinu, kamene, trávu, drevené
hranoly. Chodník môže byť
lemovaný špagátom, ktorého
sa pridržiavajú, ešte lepšia
varianta je pomoc kamaráta,
ktorý sprevádza svojho “slepého“
prieskumníka.
5. Všímajme si svetlo a tieň,
odkiaľ často fúka vietor, svetové
strany, kde je veľa hluku
a pod. To všetko sú faktory,
ktoré budeme pri dizajnovaní
zohľadňovať. A v neposlednom
rade je dobré urobiť si
jednoduchú skúšku pôdy.
Zahráme sa na dizajnérov
Správny dizajnér nepresadzuje
len svoje záujmy, ale urobí si
prieskum. Opýta sa majiteľa
záhrady na všetko, čo si praje
v záhrade mať, po čom túži,
čo je jeho hobby. Keďže sme
v škole, a je nás tu viac, naši malí
dizajnéri by sa po správnosti mali
pýtať učiteľov, pani riaditeľky,
školníka, upratovačky, pána
starostu aj rodičov.
Najprv dajme spoločne dokopy
naše nápady, čo chceme na
školskom dvore mať, potom
vytvorme tímy dizajnérov, ktoré
budú mať rozdielne výskumné
úlohy .
Jedna skupinka vyzistí obľúbené
stromy, kry a byliny, druhá- čo
by chceli dotyční respondenti
mať na dvore vzhľadom k svojmu
hobby, tretia zistí záujem
o relaxačné prvky, a štvrtá sa
bude pýtať na zeleninku, ktorá by
sa tu žiadala.
Pozbierané výskumné zistenia
si vyhodnotíme
a začneme s
kreslením dizajnu.
Pri kreslení dizajnu
si precvičíme
geometrické
zručnosti,
kreativitu
a výtvarné talenty,
ale dôležitá je
aj schopnosť
pracovať v tíme
Zručnosť, ktorej sa
tiež treba učiť. Dizajny môžeme aj
modelovať, napr. do keramickej
hliny s použitím prírodných
doplnkov- listov, vetvičiek,
drevených kociek, atď.
Dôležité je:
• vedieť dohodnúť sa v tíme
• zohľadniť pozorovania, najmä
svetové strany, slnko, vietor,
kvalitu pôdy
• snažiť sa vyhovieť túžbam
respondentov
• dať priestor svojej kreativite,
nebáť sa aj odvážnych návrhov
Neovplyvňujme deti svojim
vkusom, či svojimi nápadmi,
nechajme ich, nech predostrú
v plnej miere to, čo chcú.
Deti kreslia dizajny na veľký
plagát, pripravia k nim aj legendu.
Stromy a kry môžu kresliť ako
kruhy pravítkom, alebo si ich
vopred vystrihnú z tvrdšieho
papiera a prikladajú, kam
chcú- majú tak väčšiu možnosť
variability pri rozhodovaní, kam
ich vložia.
Dizajny vystavíme na školskej
nástenke a necháme čas na ich
vstrebanie a prijatie, samozrejme
aj na pripomienkovanie.
bbudde zlložže ýný
prírodných m
náš obsahovanáš obsahova
hlinu, kamene
hranoly. Chod
lemovaný špa
sa pridržiavaj
varianta je po
ktorý sprevád
prieskumníka
5. Všímajme
odkiaľ často f
strany, kde je
a pod. To vše
ktoré budeme
zohľadňovať.
rade je dobré
jednoduchú s
ppreddo tst úrú
hcú.
a veľký a veľký
m aj legendu.
resliť ako
bo si ich
rdšieho
kam
u možnosť
ovaní, kam
školskej
čas na ich
samozrejme
nie.
7372
Záhony v záhrade
Tvary záhonovSkúste nakuknúť do prírody a zistíte, že rovné línie nie sú vlastné prírodnej kreativite. Oveľa prirodzenejšie pôsobia oblé tvary bez ostrých hrán. Pre väčšie kruhové záhony použijeme tzv. kľúčovú dierku. Do záhonov by sme nemali stúpať, preto sa nám zídu tzv.šlapáky- kamene, ktoré umiestnime v záhonoch a na ktoré môžeme stúpiť, ak
potrebujeme. Zároveň kamene akumulujú teplo a odovzdávajú ho okolitým rastlinkám.
Záhony môžeme kombinovať do rôznych tvarov. Záleží od našej predstavivosti a ochoty vynaloženia práce. Výsledok však stojí za to. Určite na vás vaše vlastné odvážne dielo bude robiť lepší dojem, ako bezduché rovné tvary.Nám sa z rovného záhonu podarilo vytvoriť tvary, ku ktorým
sa oveľa lepšie pristupuje a pohodlnejšie sa udržiavajú.
Rýľovanie je minulosťou a vôbec nám nechýba.Záhradné štruktúry
ťťou a ôvôbec
Záhony
Tvary záhoSkúste nakuka zistíte, že rovlastné prírodprirodzenejšiebez ostrých hkruhové záhokľúčovú dierkby sme nemanám zídu tzv.ktoré umiestna na ktoré mô
7574
Stavba štruktúr a chodníkov
Ako prvé v našej Čarovnej záhrade vytvoríme pevné štruktúry, realizácia ktorých je ozajstnou stavebnou činnosťou. Budeme nosiť kamene, tehly, voziť štrk, hlinu, mulčovať sla-mou. Častokrát využijeme od-padový stavebný materiál, napr. polámané tehly, či starú omietku.
Budeme sa snažiť vytvoriť zo zväčša plochého terénu živé miesto, odpozorovať od prírody, ako to funguje tam, všímať si miesta, kde na základe rôzneho zvlnenia terénu vznikajú tzv.mikroklímy - miesta s odlišnými mikroklimatickými pomermi. Niektoré rastliny majú radi svetlo a teplo, iné sú vlhkomilné, niek-torým nevadí vietor. Najviac druhov sa v prírode vyskytuje na okrajoch štruktúr (všimnite si napr. okraj jazera, či lesa). Pri vytváraní prírodnej záhrady sa teda budeme snažiť vytvoriť pod-mienky pre dosiahnutie pestrosti, druhovej rozmanitosti, vytvorenie tzv.biotopov. Budeme využívať prírodné vzory a snažiť sa, podľa vzoru prírody, dosiahnuť na min-imálnej ploche, s minimálnym úsilím, maximum úrody (princíp minimax).
Typy záhonov, ktoré môžeme vybudovať, a ktoré poskytujú ras-tlinám rôzne podmienky:
Vyvýšený záhon
Tzv.Nemecká kopa (záhon, ktorý popísala Mária Kreuter, zrejme sa bežne používal v Nemecku). Je to typ záhonu, kde sa počíta s niekoľkoročným uvoľňovaním živín z rozpadu materiálu, ktorý použijeme na jeho výstavbu. Kopa je široká cca 180 cm, vysoká 60-70 cm. Jej realizá-cia začína vyhĺbením jamy asi 25 cm hlbokej v severojužnom smere. Trávové drny, ktoré sme vykopali si odkladáme, pretože ich znovu použijeme. Vyko-panú jamu naplníme konármi, tenšími aj hrubšími, ktoré nauk-ladáme do výšky 50 cm. Na ne nanášame obrátené trávové drny, 15 cm vrstvu slamy (môžeme nahradiť lístím či pokosenou trávou), nasleduje vrstva zeminy, najlepšie trochu ílovitej, ktorú poriadne ušliapeme. Prekryjeme vrstvou z vlhkého lístia, zmiešaného s troškou zeminy. Ideálnou ďalšou vrstvou je 5 cm kompostu. Dokonalá kopa má ešte vrstvu kompostu s hnojom, vrstvu hrubého kompostu a nako-niec vrstvu zrelého, so zeminou zmiešaného kompostu. Asi sa vám z toho vrstvenia zatočila
hlava, skúsme si to zrátať pod sebou:1.vrstva- konáre2. vrstva- trávové drny3. vrstva- slama4. vrstva- ílovitá vrstva zeminy5. vrstva- vlhké lístie zmiešané so zeminou6. vrstva- kompost7. vrstva- kompost s hnojom8. vrstva- hrubý kompost9. vrstva- zrelý kompost zmiešaný so zeminou
Záhon je veľmi výživný, preto na ňom prvé dva roky pestujeme rastliny náročné na živiny. Keďže rozpadom organického materiálu v kope sa uvoľňuje teplo, záhon je vhodný pre teplomilné druhy. Na jeho spodok môžeme dať králičie pletivo ako ochranu pred hlodavcami. V prírodnej záhrade
sa totiž darí nielen rastlinám, ale priťahuje život v celej jeho škále. Aby si myšky neprišli pochutnávať na koreňoch rastlín, môžeme záhon vylepšiť takýmto spôsobom. Ja osobne žiadne zá-brany nevyužívam. Ako ukazuje moja dlhoročná skúsenosť, hlo-davce, či iné zvery, sa vyskytnú nie podľa nejakých predpisov. Je to jednoducho nevypočitateľné. Môže sa nám to stať a vôbec ne-musí. Každý rok je iný. Niekedy je viac hlodavcov, inokedy zas hadov. Vychádzam z predpokla-du, že príroda sama najlepšie vie, čo robí. Keď je nejakého zvi-eratka viac, má to svoj zmysel a význam. Človek je však vo svojej obmedzenosti prikrátky na to, aby dokázal v plnej miere tomuto porozumieť.
stlinám, celej jeho neprišliňoch rastlín, pšiť takýmto e žiadne zá-ko ukazuje enosť, hlo-a vyskytnúredpisov. Jeočitateľné. a vôbec ne-ý. Niekedy
okedy zas predpokla-
najlepšie ejakého zvi-oj zmysel a
šak vo svojej ky na to,
miere tomuto
Stavba ša chodn
Ako prvé v nazáhrade vytvoštruktúry, realozajstnou staBudeme nosivoziť štrk, hlinmou. Častokrpadový stavepolámané teh
Budeme sa szväčša plochémiesto, odpozako to fungujemiesta, kde nzvlnenia terénmikroklímy - mmikroklimatickNiektoré rastla teplo, iné sútorým nevadí druhov sa v pna okrajoch šnapr. okraj jazvytváraní prírteda budeme mienky pre dodruhovej rozmtzv.biotopov. Bprírodné vzorvzoru prírody,imálnej plochúsilím, maximminimax)
7776
Slnečná pasca
Je v skutku špeciálny typ vyvýšeného záhonu, a podobne, ako aj bylinková špirála, je vhod-ný na tvorbu mikroklímat, vďaka čomu nám umožňuje pestovať rastliny, ktoré by sme na danom mieste za normálnych okolností pestovať nemohli. „Vyrastá“ z juhu na sever, a tak naň počas
celého dňa svieti slniečko. Na najvyššie položenej časti sa odporúča pestovanie rastlín, ktoré vyžadujú veľa tepla a slnečného žiarenia, Takými sú napríklad tekvice hokaido. Slnečnú pascu budujeme podobne ako vyvýšený záhon. To znamená, že buď si vykopeme základ, do ktorého potom umiestňujeme jednotlivé
vrstvy (konáre, staré lístie, tex-tilný odpad, pokosená tráva, drny, kompost, zemina, atď.), alebo na akýkoľvek povrch rozložíme staré kartóny a na ne umiestňujeme spomínané vrstvy. Je vhodné celú pascu obložiť veľkými kameňmi, ktoré akumulujú teplo, a tak si rastlinky budú brať potrebnú en-ergiu aj z nich.
Bylinky, špirála a ich využitie
Bylinková špirála je najznámejšou a najobľúbenejšou štruktúrou v prírodných záhradách. Jej najlepšie umiestnenie je v blíz-
kosti kuchyne, pretože bylinky z nej využijeme pri príprave jedál alebo čajov. Staviame ju ako stupňovitú vežu z kameňa, hliny a sute, v tvare slimáčej ulity o veľkosti dvoch metrov do šírky a jedného metra do výšky. Forma špirály umožňuje vznik viacerých mikroklímat na minimálnom priestore, pri južnom úpätí špirály ešte môžeme vybudovať malú vodnú nádrž.
Pestujeme tu bylinky s rôznymi nárokmi na stanovište: • na vrchole bude priepustné, málo výživné, suché a slnečné stanovište• v strednej časti polotieň, humózne a suché stanovište
• pri úpätí špirály- humózne, slnečné a vlhké stanovište
Kamene a voda slúžia ako zá-sobárne tepla, jazierko aj ako plocha pre odrazy slnečných paprskov. Špirála okrem toho, že je veľmi estetickým prvkom, slúži aj ako biotop pre rôzne druhy živočíchov.
Podľa bylinkovej špirály môžeme vytvoriť aj kvetinovú (či už s jedlý-mi alebo len okrasnými kvetmi) alebo zeleninovú špirálu. V jed-nej škole sme dokonca vytvorili špirálu „behaciu“, pretože deti po jej vytvorení začali v nej chodiť a behať hore dolu, a veľmi sa im to páčilo. Takže môže byť dokonca aj ihriskovo-športovým prvkom.
Slnečná pa
Je v skutku špvyvýšeného zako aj bylinkoný na tvorbu čomu nám umrastliny, ktorémieste za norpestovať nemz juhu na sev
celého dňa svnajvyššie poloodporúča pesvyžadujú veľažiarenia, Takýtekvice hokaidbudujeme podzáhon. To znavykopeme zápotom umiest
mózne, ovište
a ako zá-ko aj ako nečnýchem toho, žervkom, slúžine druhy
ály môžeme (či už s jedlý-mi kvetmi)rálu. V jed-ca vytvorili
etože deti ponej chodiť a
eľmi sa im to yť dokonca m prvkom.
78
Ako sme stavali domček v ZŠ Jablonové:
(K tejto stavbe je nutné pozvať rodičov- šikovných majstrov, ktorí radi pomôžu)
Základy: priestor budúceho domčeku sme vysypali štrkom, aby sme zabránili priesaku vlhkosti do jeho stien.
Steny: konštrukciu sme zostrojili z odpadových drevených paliet. Spájali sme ju skrutkami. Ku konštrukcii sme priväzovali slamenné balíky. Balíky sme spájali lieskovými klincami(zahrotenými lieskovými palicami). Slamenné steny sme omietli hlinenou omietkou, ktorú
sme si s deťmi vyrobili z miestnej hliny zmiešanej s pieskom a drevenými pilinami. Strechu sme vyplnili doskami, pokryli kaučukovou fóliou. Povrch môžeme vysadiť skalničkami alebo nechať obrásť brečtanom. Domček môže byť omnoho jednoduchší, stačí, ak je prikrytý iba konármi a obrastený zeleňou. Pekná varianta je aj vyrobiť strechu z lieskového, či vrbového korpusu.
Druhy rastlín smerom od vrchu dole:
Bylinková špirála:rozmarín, levanduľa, tymián, oregano, bazalka, šalvia, yzop, saturejka, harmanček, medovka, petržlen, pažitka, trebuľka, nechtík, mäta, žerucha
Kvetinová špirála:juka, asfodelka, zvonček, hvozdík, planý tulipán, boubelka, čínska pažitka, divozel, čakanka, fialka, bohyška, prvosienka, slez, sedmokráska, zavinutka, nechtík, denivka, plamenka, kapucínka, rozchodník
Chodníky
Ďalším zaujímavým prvkom v akejkoľvek záhrade sú chod-níky. Kľukaté, či rovné; tie, ktoré vás vedú priamo do cieľa (napr. k lavičke) alebo také, ktoré ako dávnoveký labyrint si razia cestu skrýšami záhradnej ríše.
Spôsobov, akými vybudovať chodník, je neúrekom. My sme najčastejšie tvorili štrkové chod-níky. Najprv sme si vykopali tvar daného chodníka, následne sme ho vystlali starými kartónmi alebo fóliou (ako zábrana prerasta-
niu „buriny“ zo zeme) a vysypali štrkom. Namiesto štrku môžete použiť hoci aj slamu, piesok, drevené ostružiny, alebo iný ma-teriál. Fantázii sa medze nekladú.
Bunkre, domčeky
Keď sme s deťmi v školách dizajnovali záhrady, takmer v každej triede zaznelo slovo bunker, skrýša, domček. Ak sa bavíte s učiteľmi, a pýtate sa ich, či je na školskom dvore miesto, ktoré deti obľubujú, kde sa radi schovávajú, kde si tvoria svoje tajomstvá, kde sa len jednoducho ukryjú, keď chcú byť neviditeľní, väčšinou vám povedia „áno, máme také miesto“.
Deti najlepšie vedia, kde sa cítia dobre, kde možno býva škriatok či víla. Môže to byť miesto v hustejšom kroví, stromový domček, alebo len doska na strome. Takéto miesto si môžete s nimi vybudovať aj vy. Doprajte im prosím tento faktor detstva. Ak to nezažijú, možno budú v dospelosti všetci túžiť po poľovníckom posede a naše zvery to neustoja. Domček z dreva, slamy, z hliny, to je niečo, čo jednoducho patrí k detstvu.
ili z miestnej skomskom Strechu , pokryliovrchničkami brečtanom.
mnoho k je prikrytýený zeleňou. vyrobiť či vrbového
Druhy rastod vrchu dod vrchu d
Bylinková šprozmarín, levaoregano, bazsaturejka, harpetržlen, pažinechtík, mäta
Kvetinová špjuka, asfodelkhvozdík, plančínska pažitkafialka, bohyšksedmokráskadenivka, plamrozchodník
Chodníky
Ďalším zaujímv akejkoľvek zníky. Kľukaté,vás vedú priak lavičke) alebdávnoveký laskrýšami záh
Spôsobov, akchodník, je nenajčastejšie tvníky. Najprv sdaného chodho vystlali stafóliou (ako zá
8180
urobiť, získame veľa užitočných funkcií, ktoré sa v živom plote spájajú.
Živý plot je ukážkovým príkladom viacúčelovosti jedného prvku a viacúčelovosť je dôležitou vlastnosťou prvkov v per-makultúre. Vlastne je dôležité vždy hľadať možnosti, ako by jeden prvok slúžil viacerým účelom. Napríklad skleník umi-estnený pri dome okrem pestova-nia zeleniny môže pôsobiť ako príspevok tepla pre dom vo vyku-rovacom období.
Koľko funkcií teda spája živý plot? Tak napríklad:
- ochrana pozemku, plot sa dá vysadiť stromami a kríkmi tak, aby nebol priechodný pre človeka ani väčšie zvieratá,- je možné vysadiť v plote ovocné stromy a kríky a mať z neho úžitok. Pri hektárovom pozemku za predpokladu, že obetujete na šírku plotu len 1 meter, získate 4 áre výsadbovej plochy,- živý plot môže slúžiť ako vetrolam a tak chráni dom a časť pozemku (podľa výšky vysadených stromov) pred chlad-nými vetrami,- poskytuje úkryt drobným spe-vavcom a iným predátorom škodcov vašej budúcej úrody,
- v živom plote môžete vysadiť dreviny na palivové drevo, ak sa k prerezávaniu pristupuje ro-zumne a cielene,- orezávaním konárikov živého plota môžete získať potravu pre hospodárske zvieratá, ak ich máte v pláne chovať,- počas celého vegetačného ob-dobia môže v plote niečo kvitnúť, lákať včely, tešiť váš pohľad,- nevyžaduje si natieranie, neh-rdzavie, vekom krásnie,- ... a možno vás napadne ešte zopár funkcií živého plota.
Treba sa rozhodnúť, akú funkciu má živý plot prioritne plniť. Má viac slúžiť ako vetrolam v ot-vorenej krajine, byť nepriechodný, viac ozdobný, alebo chceme jeho plochu využiť na pestovanie ovo-cia? Podľa tejto priority vysadíme plot zodpovedajúcimi drevinami.
Vetrolam vysadíme vyššími, nielen listnatými, ale aj ihličnatými stromami. Existuje závislosť medzi výškou stromov a dĺžkou závetria, ktoré stromy vytvoria. Vždy však do plota pomedzi stromy môžeme vysadiť kríky s drobným jedlým ovocím. Zahus-tíme tak medzery medzi stromami a vietor prenikne len veľmi málo na náš pozemok.
Sadenie stromov a krov
Čas beží a jeseň sa prelína pestrými farbami. Nenechajme sa zastrašiť chladnejšími rá-nami, či chladnými dňami vôbec. Deti potrebujú zažiť aj chlad, konfrontovať sa aj s nepríjem-nými pocitmi. Dbajme na to, aby boli dobre oblečené, zabezpečme im kvalitné pracovné rukavice, oboznámme rodičov s našimi zámermi. Hlavne udržujme nadšenie a pestujme u detí mo-tiváciu pre budovanie záhrady. Jesenné počasie môže odrádzať, ale ak sa nám podarí prekonať túto prvotnú nechuť, radosť z vysadených stromčekov bude o to väčšia.
Jeseň je u nás na Záhorí najvhodnejší čas pre sadenie stromov a krov. Ideálne- koncom októbra a v novembri. Stromy a kry, ktoré sme spolu s deťmi nadizajnovali, je potrebné najprv niekde zaobstarať. Kupujme sadenice stromov odolných, staré odrody, či nové rezistentné. Určite nebudeme plánovať aktiv-itu ako striekanie stromov, takže snažme sa dopredu, pretože je to možné, tomuto predchádzať správnym výberom. OZ Jablonka je predajcom starých odrôd ovoc-ných stromov www.stareodrudy.org). Objednajte si stromy u nás,
napomôžete tak ďalšiemu rozvoju záhradných aktivít Jablonky.
Živý plot
Oplotiť pozemok môže byť nákladná a náročná úloha. Nie však, ak si uvedomíme, že plot je veľká časť plochy pozemku, ktorý môže plniť okrem ochrany aj ďalšie funkcie. Ak sa rozhodneme pre živý plot, a to by sme mali
te vysadiť drevo, akdrevo akstupuje ro-
kov živého potravu preá, ak ich
ačného ob-iečo kvitnúť, pohľad,ranie, neh-nie,adne ešteplota.
akú funkciu plniť. Má
am v ot-epriechodný,chceme jehotovanie ovo-ity vysadíme drevinami.
yššími, aj ihličnatými
ávislosť ov a dĺžkouy vytvoria. omedzi
adiť kríkyocím. Zahus-dzi stromamiveľmi málo
Sadenie st
Čas beží a jepestrými farbasa zastrašiť cnami, či chladDeti potrebujúkonfrontovať nými pocitmi. boli dobre obim kvalitné proboznámme zámermi. Hlanadšenie a petiváciu pre buJesenné počaale ak sa námtúto prvotnú nz vysadenýcho to väčšia.
Jeseň je u nánajvhodnejší stromov a krooktóbra a v noa kry, ktoré smnadizajnovaliniekde zaobssadenice strostaré odrody, Určite nebudeitu ako striekasnažme sa doto možné, tomsprávnym výbje predajcom ných stromovorg) Objedna
8382
najväčším druhovým zastúpením rastlín a tak vybudovať biokoridor, ktorý bude schopný zadržať aj “nájazdy” škodcov z okolia.
Zmiešané polykultúrne záhony
Polykultura a jej dizajn- to je svet fantázie. Stále je čo skúmať a vylepšovať. Každý môže experimentovať s vlastnou verziou, pretože podmienky na jednotlivých miestach sú odlišné. Na rozdiel od bežných záhonov v pravidelných riadkoch, tvorba a pestovanie v polykultúrnom záhone sú dobrodružné a zábavné. Tvary záhonov a výsadbu sme vždy volili na mieste spolu s účastníkmi realizácie, s deťmi, dobrovoľníkmi, rodičmi. Vytvorili sme tvar mandaly, kvietku, slnečnej dierky, slnečnej pasce, srdiečkový tvar, a iné.
Vysadením kríčkov, plody ktorých síce nie sú jedlé, sú však pe-kné v kvete aj s plodmi a budú potravou pre vtáky (aj v zime). Budeme mať naviac istotu, že sa nám títo malí utešení po-mocníci nasťahujú na pozemok a budú nápomocní pri obnove prirodzenej biologickej rovnováhy spolu s hmyzom, ktorý kvety pri-lákajú.
Ak chceme, aby v plote bolo viac ovocia, vysadíme ho ovoc-nými drevinami, stromami alebo kríkmi, podľa toho, či tieň vyšších stromov nebude prekážať iným prvkom pozemku.
Živý plot určite nevysádzajme monokultúrne alebo málodruho-vou výsadbou.
Každá z rastlín je hostiteľom pre niektoré druhy hmyzu. Je veľmi ťažké vybrať iba “dobré” druhy, pretože v prírode nič nie je iba “zlé” a všetko so všetkým súvisí. Ak však vytvoríme monokultúru z rastlín, ktoré sú hostiteľmi prevažne škodcov z ríše hmyzu, tak to môže mať dopad na premnoženie škodcov, čo sa odrazí na škodách kultúrnych rastlín. Nevhodný je napríklad monokultúrny plot zo šípovej ruže, opatrne treba zaobchádzať aj s hlohom. K dispozícií máme
množstvo kríkov: vtáčí zob, or-gován, svíb, drienky, muchovník, rakytník, zlatý dážď, vŕba... Pri
vyšších plotoch by nemal zase chýbať hrab, obmedzíme výsad-bu dubu. Skvelé sú plánky ovoc-ných stromov, jablone, hrušky, čerešne.Často pôsobia ako dobrí opeľovači pre ich šľachtených príbuzných.
Treba vytvoriť plot s čo možno
Vysadením krsíce nie sú jesíce nie sú jekné v kvete apotravou pre Budeme mať sa nám títo mmocníci nasťaa budú nápomprirodzenej bspolu s hmyzlákajú.
Ak chceme, aviac ovocia, vnými drevinamkríkmi, podľa stromov nebuprvkom pozem
Živý plot určitmonokultúrnevou výsadbou
Každá z rastlíniektoré druhťažké vybrať pretože v prír“zlé” a všetkoAk však vytvoz rastlín, ktoréprevažne škotak to môže mpremnoženie odrazí na škorastlín. Nevhomonokultúrnyruže, opatrneaj s hlohom K
84
môžem vlastne dnes čerpať ener-giu? Určite mnohí vidíte duševnú ochablosť, nudu všade okolo, deti, ktoré nič nezaujíma, len sa tak poflakujú...
....podnietiť deti k hre je veľkou výzvou a je to veľmi dôležitá úloha nás dospelých , najmä vzdelávateľov. Sme bohužiaľ v situácii, ked´ je našou úlohou podnecovať deti k hre. Často sa nám dostane odmeny a deti, ktorým sa do hry spočiatku nechcelo, sa nadchnú a potom šíria hru ďalej. Sami od seba však nie sú iniciatívni. Mám úžasné deti, ktoré so mnou odmalička zažili hry na táboroch,
krúžkových aktivitách, doma. Očakávala som, že v určitom mládežnickom veku sa oni sami stanú iniciátormi hier pre ďalších. Zatiaľ sa tak nestalo, každodenne konfrontujem ich pobyt pri počítači, ale nevzdávam to. Neviem si predstaviť ako to vyz-erá inde, v bežnej rodine, ktorá netrávi dovolenku na tábore pre iných, kde deti nie sú motivované pre dobrovoľníctvo, dobré skutky, starostlivosť o domácnosť, atď. Ani si to radšej nechcem predstavovať. Aj ked´ to samo-zrejme cítim z detí, s ktorými sa stretávam na našich zážitkových aktivitách. Teším sa, že sa deti ešte stále radi hrajú, aj keď sa im
Naša doba pôsobí proti hre a tým aj proti hravosti. Vôľa a rozum to sú hnacie sily dnešnej civilizá-cie, ktorá však často tieto fak-tory vedome potláča. Vymazať mozgy, zničiť vôľu. Tak by sa dal charakterizovať vplyv dneška. Dnešný život prináša deťom
príliš málo tých pravých ľudských podnetov. Práve v hre a cez hru sa dieťa môže utvrdzovať vo svojej ľudskosti. Naši predkovia bohato čerpali oživujúce sily a energie zo svojho životného pros-tredia a z čistej prírody. Dnes sme v úplne inej situácii. Z čoho
Liečme dnešné deti starými hrami. „...človek sa hrá len vtedy, keď je v plnom význame človekom, a je len tam celkom človekom, kde sa hrá.“ Schiller
hh, d doma. v určitom v určitomsa oni sami pre ďalších. každodenneyt pri
vam to.ako to vyz-
dine, ktorátábore pre motivované
dobré skutky, cnosť, nechcem´ to samo-ktorými sa zážitkových že sa deti aj keď sa im
Naša doba pôaj proti hravossú hnacie silycie, ktorá všatory vedome pmozgy, zničiť charakterizovDnešný život
„...človek sčlovekom, a
86
namickými pomermi, ktoré sa vlnovito zrýchľujú a spomaľujú. Nie je to mechanická hra, vyžaduje si zladenie, premenu, vystihnutie momentu, kedy vĺčik popoženiem. Premena dynamiky vplýva až na citovú rovinu dieťaťa.
Guľky – kľud a sústredenie, to sú dva kľúčové až magické fak-tory tejto hry. Nepopísateľný svet guličiek – tichý a tajuplný, liek pre dnešnú uponáhľanú dobu.
Chodníková škôlka- stúpame stupeň za stupňom vyššie a vyššie, spolu s kamienkom, či sklíčkom. V niektorých krajinách sa táto hra nazýva “Nebo, peklo, raj”. Táto hra, aj keď ste si to asi nikdy neuvedomili, je paralelou
mravného rozvoja. Skúste si spomenúť na časy, keď ste ju do omrzenia skákali, a ak sa vám podarí prinavrátiť si pocit z nej, pochopíte jej zmysel.
Točenie obruče- pôvab a obratnoť, snaha o udržanie obruče v pohybe, opatrnosť.
Kruhové hry – začlenenie do kolektívu, rytmické opakovanie jednoduchej melódie, či textu- to je záležitosť, ktorá očisťuje, posilňuje vôľu. Pre dnešný chaos je kľudná a neustále sa opaku-júca rečňovanka, ponorenie sa do opakujúcich sa jednoduchých veršov, protikladom záplavy vz-ruchov a obrovského množstva vnemov.
spočiatku do hry často nechce. Niekedy mám pocit, že sú obalené obalom, ktorý môže sňať len iniciatíva nevzdávajúcich sa dospelákov.
Už mnoho rokov veľmi silno cítim, že hry sú pre vývoj detí nesmierne dôležité a že pravé hry a ich zachovanie, to je pre dnešných vychovávateľov jedno z kľúčových poslaní. Deťom nestačí pohyb na scate, či korčuliach, potrebujú aj ten ľudský rozmer hier.
Už mnoho rokov cítim, že staré hry majú niečo do seba, a že nie nadarmo sme sa im my postarší celé detstvo venovali. Rytmus, nadčasovosť, kvalita starých hier, sila jednoduchosti, imaginácia, to všetko sú hodnoty, ktoré som si naplno uvedomila až pri rekapitu-lácii svojho doterajšieho života, pri regresívnom hodnotení seba samej. Práve tu mi výrazne na-behol obraz a zmysel skákania gumy, švihadla, guliek, vĺčika, chodníkovej škôlky, točenie obruče, kruhové hry. Uvedomila som si, že na tom, aká som, majú podiel aj tieto hry. A nie malý. Všetky tieto hry sme sa hrávali denne mnoho rokov a vôbec nás neomrzeli. Ukážte mi dnes takúto podobnú hru, ktorú sa deti hrávajú denne(samozrejme
mimo počítačových hier, tie nie sú podobné).
Prečo to tu vlastne spomínam? Napadlo nás to pri dizajnovaní školských dvorov. Väčšina z nich je plná betónu. Využime ho na bohumilú aktivitu a dajme šancu starým hrám. Nakreslime s deťmi škôlku na chodník, kúpme švihadlá, spravme si sami vľčky, hrajme sa klasické kruhové hry. Deti nemusia tráviť prestávky iba voľnými hrami, alebo na mod-erných farebných preliezkach. Budme trpezliví a skúsme byť iniciátormi, prekonajme prvotnú nedôveru a nezáujem detí, skúsme byť hrdinami, ktorí zach-ránia staré hry pred vyhynutím. Verím, že úspech je zaručený. Aj keď sa možno prejaví až po mno-hých rokoch, ked´ deti už ako do-speláci budú premýšľať čomu a komu vďačia za určité zručnosti, ktoré im v živote pomáhajú. Ktoré im pomáhajú byť napr. ľuďmi.
V čom napr. pomáhajú staré hry:Skákanie švihadla- podporuje znovunadobudnutie rytmu, ktorý majú mnohé dnešné deti narušený a ktorý je pre vývoj nesmierne dôležitý. Radosť a slo-boda sú benefity tejto obyčajnej aktivity.
Vĺčik – zladenie sa s jeho dy-
kkúústte sii eď ste ju doeď ste ju doak sa vám pocit z nej,
vab udržanie atrnosť.
nenie do pakovanie , či textu- očisťuje,
nešný chaos sa opaku-
norenie sa dnoduchých záplavy vz-
množstva
sp čočiiatktku ddo Niekedy mámNiekedy mámobalené obalolen iniciatíva dospelákov.
Už mnoho rokcítim, že hry snesmierne dôhry a ich zachpre dnešnýchjedno z kľúčoDeťom nestačči korčuliach, ľudský rozme
Už mnoho rokhry majú niečnadarmo smecelé detstvo vnadčasovosť,sila jednoducvšetko sú hodnaplno uvedolácii svojho dopri regresívnosamej. Práve behol obraz agumy, švihadchodníkovej obruče, kruhosom si, že napodiel aj tietoVšetky tieto hdenne mnohonás neomrzetakúto podobdeti hrávajú d
8988
Voľné hry sa zachovali, sú to hry, ktoré sa deti bežne ešte hrávajú. Naháňačka, skrývačka. Kruhové, staré a voľné hry patria k sebe ako spánok a bdenie. Doprajme našim deťom oboje.
Zdroj: Výchova a zdraví našich dětí,
zostavil R. Hradil, Fabula 2007
Deti niekoľko generácií dozadu trávili väčšinu svojho voľného času vonku na dvore, pred do-mom, dnešné deti trávia príliš veľa času pri počítači - vo vir-tuálnom svete, alebo pri telke. Vonku je nuda, kamoši akosi nie sú, možnosti vyžitia tiež nič moc. Krúžky sú platené, rodičia dlho v práci, pri počítači je to najlepšie.
Čo je táto porucha? Ako sa pre-javuje? Je to kumulatívny efekt vyčlenenia prirodzeného pros-tredia z nášho života a je prob-lémom celej našej spoločnosti, aj keď najväčšie škody sú pozorovateľné na deťoch, ktoré sú nesmierne citlivé na prost-redie, v ktorom vyrastajú. Ich návyky a spôsob fungovania sa neskôr prenesú do ich dospelosti a kvality života. Medzi následky nedostatku prírodného prostre-dia patria poruchy pozornosti, nesústredenosť, zvýšená hladina stresu, pocit nezakorenenia vo svete, obezita.
Medzi pozitívne zmeny u detí vplyvom prírodného prostredia patria:
• zostrenie pozornosti a sústrede-nosti
• redukcia stresu
• zlepší rozvoj mentálnych zručností(logika, chápanie súvislostí, tvorivé riešenie prob-lémov)
• hlbší rozvoj emocionality(morálny vývin, hlbšie emocionálne prežívanie, pocit vlastnej hodnoty)
• bližší kontakt s prírodou a pochopenie významu jej ochrany(http://www.johndavis.com/ep/benefits.htm)
Zdroj: Labašová Zuzana, Ekopsychológia,
Ďalekohľad:14/2009, CEA Trenčín
Nature deficit disorder– „porucha nedostatku prírody“, autorom názvu je Richard Louv.
VVoVoľľnľnééé hhrhryy sasa ktktoréé sa d d tetii bbNaháňačka, sNaháňačka sstaré a voľné ako spánok anašim deťom
Zdroj: Výchova
zostavil R. Hradi
eny u detí o prostredia
ti a sústrede-
lnych ápanie ešenie prob-
ny vývin,prežívanie,
oty)
odou amu jej .johndavis.
m)
Ekopsychológia,
Trenčín
chard Louv.
90 91
Tím projektuJe čas spomenúť ľudí, ktorí sa rôznym
spôsobom pričinili o to, aby projekt Prak-
tické realizácie zdravých jedlých záhrad
na školách a komunitách fungoval čo
možno najlepšie, ľudí, ktorí tvorili náš
pracovný tím. Každý člen okrem oficiálnej
funkcie v rámci projektu plnil množstvo
dobrovoľníckych úloh rôzneho charakteru,
v závislosti od jeho daností, zručností
a predmetu záujmu. Dovoľte nám teda
predstaviť ľudí z OZ Jablonka:
Marián Prejsa - na starosť si vzal
prenášanie dizajnu jednotlivých záhrad do
počítačovej projekcie.
Darina Jurčová - pracovala ako lektorka
na prípravách zážitkových aktivít a envi-
ronmentálnej výchove detí.
Žaneta Halászová - venovala sa
predovšetkým úpravám webovej stránky,
vkladaniu fotografií, písaniu článkov, prá-
cach priamo v teréne a lektorovaniu detí
na školách.
Lucia Kučeráková - manažérka projektu,
vykonávala takmer všetky funkcie, ktoré
v rámci projektu bolo potrebné zastúpiť.
Od lektorovania zážitkových vyučovaní,
záhradných prác, objednávok materiálu,
komunikáciu so školami, až po tvorbu sa-
motných dizajnov a občasné napomínanie
nás ostatných ☺
Erika Galanská - je dušou samotného
projektu. Jej vďačíme za nápad, víziu
a bezstarostný prístup, vďaka ktorému
ide všetko ľahšie. Erika priložila ruku k
dielu vo všetkom, v čom len mohla byť
nápomocná. Od PR aktivít, sadenia,
dizajnovania až po osobné stretnutia s
predstaviteľmi jednotlivých škôl či oslo-
vovania sponzorov.
Alena Mojzešová - s ľahkosťou víly
pomáhala s dizajnom aj realizačnými
prácami v záhradách, vnášala do záhrad
„dušu“.
Ivan Galanský - využili sme
predovšetkým jeho zručnosti skúseného
grafika, nepohrdol ani prácou
v záhradách.
Igor Strinka- vložil neoceniteľný um-
elecký prínos pri rekonštrukčných prácach
Kaplnky pri Rohožníku. Je autorom filmu
z aktivity v školskej záhrade- Magic gar-
den a konceptov zážitkových záhradných
aktivít na Deň Zeme.
Pavol Škoda- ako jedna
z nezastupiteľných zložiek nášho or-
ganizmu. Bez neho by sme si ťažko
poradili. Fantasticky zvládal pre nás
nepredstaviteľnú administratívnu prácu.
Ďakujeme.
Martina Ondrovičová - popri svo-
jej materskej si našla čas aj na naše
účtovníctvo.
Mišo Jurčo - vďačíme mu za web dizajn.
Miro Čársky - ako hlavný „šéf“ tesárskej
dielne si zobral pod palec svojich učňov
(Ivan Petro, Andrej Radič, Jakub...)
a spoločne vyhotovovali od „svitania do
súmraku“ lavičky, altánky a rôzne iné ob-
jekty z dreva.
Ľubo Jánoš - záhradník a odborník na
účinky a použitie rastlín
Peter Mravík - odborné konzultácie, lekto-
rovanie v rámci workshopu tvorby zelenej
strechy
Vladimír Gajdoš - stavba chlebových
piecok
Stano Sládeček - dobrovoľnícky sa za-
pájal, kde bolo treba, jeho koníčkom sú
predovšetkým hlinené omietky a stavby
zo slamy.
Občianske združenie Jablonka
sa aj tohto roku riadilo mottom:
„...aby na jabloni bolo jabúčko“,
a tak mnohé projekty boli ladené
prírodnou tematikou.
Jedným z nosných projektov
OZ Jablonka bol pre rok 2009
(ale aj pre nasledujúci rok 2010)
projekt Praktické realizácie
zdravých jedlých záhrad v
školách a komunitách. Projekt
financovaný z nórskych fondov
a z Nadácie Ekopolis sa stal
pre nás kľúčovým, nakoľko
vyžadoval množstvo času,
energie i dobrovoľného vkladu.
Aj to je zrejme dôvod, prečo
získal ocenenie Bratislavský
dobrovoľnícky projekt roka.
Cieľom tohto projektu je šíriť
povedomie o zdravých jedlých
záhradách ich budovaním
na školách a komunitách,
a environmentálnou výchovou.
Projekt zaznamenal veľký ohlas
po celom Záhorí i v Bratislave.
Ďalším pre nás srdcovým
projektom je aj projekt Tajomná
záhrada financovaný z fondu
Hodina deťom. Je zameraný
na systematickú prácu s deťmi
z dvoch klubov Jablonky,
pričom ide o vidiecky klub
(žiaci zo ZŠ v Jablonovom)
a mestský klub (žiaci zo
súkromnej školy Waldorfskej
v Bratislave). Pravidelne, raz
do týždňa navštevujeme deti
a snažíme sa u nich formou
hier, tvorivých činností,
diskusií, atď. budovať pozitívny
prístup k prírode. Všetko však
v súvislosti so záhradami,
nakoľko súčasťou projektu je
aj budovanie záhrady, ktorú
si deti spoločne nadizajnujú.
Takto môžeme prepojiť naše
skúsenosti s tvorbou záhrad
so skúsenosťami s prácou
s deťmi. Projekt je pre samotné
združenie obohacujúci, a jedným
z výstupov bude i metodická
príručka pre školy a voľno-
časových pracovníkov.
Okrem spomínaných projektov
sme v lete zorganizovali aj
dva tábory, opäť prepojené so
záhradnou témou. Ekozáhradný
tábor sa konal v júli na
Ekodomčeku v obci Kuchyňa,
a okrem tvorivých a oddychových
aktivít pozostával aj z pracovnej
časti dňa, kedy sme pracovali
v komunitných záhradách.
Rodinný tábor prebiehal od 3.do
8.augusta 2009 a ako už
z názvu vyplýva, bol určený
Ako sme žili v roku 2009ovom)
zo
dorfskej
elne, raz
eme deti
formou
stí,
ť pozitívny
etko však
dami,
ojektu je
y, ktorú
zajnujú.
ojiť naše
záhrad
rácou
e samotné
ci, a jedným
etodická
voľno-
ov.
projektov
vali aj
pojené so
kozáhradný
na
Kuchyňa,
oddychových
z pracovnej
pracovali
dách.
ehal od 3.do
o už
určený
Je čas spomenúťJe čas spomenúť
spôsobom pričinil
tické realizácie zd
na školách a kom
možno najlepšie,
pracovný tím. Kaž
funkcie v rámci pr
dobrovoľníckych
v závislosti od jeh
a predmetu záujm
predstaviť ľudí z O
Marián Prejsa - n
prenášanie dizajn
počítačovej proje
Darina Jurčová -
na prípravách záž
ronmentálnej výc
Žaneta Halászov
predovšetkým úp
vkladaniu fotogra
cach priamo v ter
na školách.
Lucia Kučerákov
vykonávala takme
v rámci projektu b
Od lektorovania z
záhradných prác,
komunikáciu so š
motných dizajnov
nás ostatných ☺
Erika Galanská -
projektu. Jej vďač
a bezstarostný pr
ide všetko ľahšie.
dielu vo všetkom,
nápomocná. Od P
dizajnovania až p
392
vzácnych a ohrozených druhov
(bezstavovce – chrobáky, motýle,
vážky, bentické organizmy,
stavovce – ryby, obojživelníky,
plazy, vtáky,) biotopov a iných
významných prírodných fenomé-
nov, ako aj o hlavných faktoroch
ich ohrozenia na danom území.
Získané údaje sa ukladali do
počítačovej databázy prepojenej
s geografickým informačným
systémom (GIS). Táto základná
databáza údajov slúži pre
rozhodovací proces a pre
plánovanie využívania územia,
ako aj pre ochranu a revitalizáciu
najhodnotnejších lokalít.
A nakoniec ešte jedna informá-
cia. OZ Jablonka sa rozhodlo
budovať sociálny podnik zam-
eraný na predaj starých odrôd
ovocných stromov a kríkov,
dizajn záhrad a envirovýchovu
na školách. To bol dôvod, prečo
sme zmenili aj vzhľad našej we-
bovej stránky www.jablonka.
org. Šírením povedomia o našej
činnosti či objednaním niektorého
z našich produktov nám môžete
pomôcť pri rozvoji tohto podniku.
Ďakujeme!!!
pre celé rodiny. Nezáležalo na
tom, či vaše deti majú jeden rok
alebo pätnásť rokov. Každý sa
skvelo zabavil a rodičia si mohli
konečne oddýchnuť, a poklebetiť
s blízkymi ľuďmi. Tábor bol plný
hier, tvorivých aktivít, vychádzok
do lesa, spoznávania prírody,
plný hudby a tanca. Konal sa na
Zaježovských lazoch, v centre
Polomy.
OZ Jablonka sa pustilo v roku
2009 do rekonštrukčných prác
na kaplnke neďaleko Rohožníka.
Kaplnka leží na svahoch pod
Malými Karpatmi nad Konopis-
kami, na okraji starého ovoc-
ného sadu, na mieste, ktoré je
v Územnom pláne vyznačené ako
rekreačno-oddychová zóna. Tu
sme v apríli realizovali spolu so
spoločnosťou Holcim a s jej pod-
porou aj Deň Zeme, už tradične
pre šiestakov z Rohožníka,
Sološnice a Kuchyne. Vďaka
podpore z Nadácie Sloven-
skej sporiteľne sa podarilo
zrekonštruovať strechu Kaplnky
a tým ju dostať z najhoršieho.
Na jeseň sa začalo s omietaním
kaplnky. Zámerne sme vybrali
až tento termín, inak by hrozilo
popraskanie omietky. Okrem
samotných rekonštrukčných
prác sme začali s budovaním
záhrady okolo kaplnky a s výsad-
bou stromčekov. Pri všetkých
týchto aktivitách nám pomáhali aj
deti. Zorganizovali sme niekoľko
pracovných brigád, ktorých
súčasťou bolo upratovanie od-
padkov v okolí kaplnky, kosenie
lúky ručnou kosou, zber byliniek,
atď.
OZ Jablonka bolo aktívne aj na
poli miestnych udalostí. Spolu
s BSK, obcou Jablonové a Se-
niorvillom sme organizovali
10.10.2009 Jablkové slávnosti
v našej obci. Bohatý program
bol tvorený vystúpeniami detí,
brušných tanečníc, bubnovou
show Afričana Thierryho, či
kapelou Divná zostava. V ponuke
bolo množstvo koláčov z jabĺčok,
a samozrejme i pestrý program
pre deti. Súčasťou boli i trhy,
na ktorých ste si mohli zakúpiť
výrobky detí zo ZŠ v Jablonovom
či ZUŠ. Okrem Jablkového hodo-
vania sme zorganizovali v miest-
nom kultúrnom dome aj vianočnú
slávnosť s názvom Vianočné
zvončeky, vďaka ktorým sme sa
spoločne zamysleli nad zmyslom
Vianoc v našom živote.
V závere ešte treba spomenúť
projekt zameraný na ochranu
ohrozených druhov živočíchov
a ich biotopov vo Vojenskom
výcvikovom priestore Turecký
vrch, ktorý sme realizovali vďaka
podpore z MŽP SR. V rámci
toho sa realizoval inventarizačný
prieskum, zameraný na získanie
základných údajov o rozšírení
93
aa iininffoformrmáá-á
rozhodlo
dnik zam-dnik zam
ých odrôd
kríkov,
ovýchovu
ôvod, prečo
d našej we-
ablonka.
mia o našej
m niektorého
ám môžete
hto podniku.
prpree cecelélélé r r dododiinin
tom, či vaše d
alebo pätnásťalebo pätnásť
skvelo zabav
konečne odd
s blízkymi ľuď
hier, tvorivých
do lesa, spoz
plný hudby a
Zaježovských
Polomy.
OZ Jablonka
2009 do reko
na kaplnke ne
Kaplnka leží n
Malými Karpa
kami, na okra
ného sadu, na
v Územnom p
rekreačno-od
sme v apríli re
spoločnosťou
porou aj Deň
pre šiestakov
Sološnice a K
podpore z Na
skej sporiteľn
zrekonštruova
a tým ju dosta
Na jeseň sa z
kaplnky. Zám
až tento term
popraskanie o
samotných re
prác sme zač
záhrady okolo
bou stromček
týchto aktivitá
2 3
2
Aktivity na propagáciu hliny
v regióne
Našou najznámejšou a
najrozsiahlejšou aktivitou
v tejto téme je stavba slamen-
ného domčeku, (ktorý voláme
Ekodomček). Stavbička je
výnimočná tým, že na jej real-
izácii sa podieľalo kopec detí,
mladých aj dobrovoľníkov. Išlo tu
aj o to, vyskúšať si, ako sa s hli-
nou pracuje, aký je to aj super re-
lax a ako sa dajú použiť miestne
zdroje, pretože na väčšinu omi-
etania sme použili hlinu priamo
z pozemku. Domček má pätkové
základy, drevenú konštrukciu a
slamenné steny. Zvnútra je vy-
budovaná stena z nepálených
tehál, omietky sú hlinené, za-
teplenie konopné. Momentálne
budujeme zimnú záhradu, kde
bude kúpelňa a toaleta z hliny
a kameňa, hlinené umývadlo a
hlinené steny. Hotová je aj piecka
s hlinenou omietkou. Realizovali
sme aj workshop na výrobu
hlinených tehál a priebežne re-
alizujeme kurzy na omietanie
hlinou.
JablonkaVšeobecné informácie o OZ
Jablonka:
Občianske združenie Jablonka
Jablonovť 242, 900 54
Slovenská republika
0904 404 228
www.jablonka.org
www.zahrady.jablonka.org
Jablonka je tu preto, aby na
jabloni bolo jabúčko“
Občianske združenie Jablonka
je mimovládna nezisková or-
ganizácia, ktorá pôsobí v
regióne Záhorie od roku 2003.
Je to dobrovoľnť združenie ľudí
rôzneho veku. Jej poslaním je
prostredníctvom dobrovoľných
aktivít zachovávanie tradícií,
ochrana kultúrnych a prírodných
hodnôt a najmä trvaloudržateľný
rozvoj regiónu. Dôležitým cieľom
je výchova detí, mládeže a rodín
k aktívnemu postoju k životu
(rozvoj zručnosti aktívneho
občianstva).
...Venujeme sa deťom, mládeži
aj dospelým
...Používame metodiku 4H- hla-
va, ruky, srdce, harmónia
...Sadíme o 106
Náš pracovný tím má vari-
abilný počet členov, ktorí
pracujú na rôzne typy úväzkov.
Okrem toho máme široký od-
borný a dobrovoľnícky tím,
kopec úžasných ľudí, ktorí nám
pomáhajú šíriť dobré veci pre
našu krajinu a zem. Rozbehli sme
aj sociálny podnik na realizáciu
prírodných záhrad, prírodného
staviteľstva a na predaj starých
a odolných odrôd stromov
a krov.
Čo konkrétne robíme?
• Dokončujeme slamenný
domček na aktivity s deťmi
a rodinami
• Realizujeme 14 prírodných
záhrad v školách a komunitách
• Pracujeme s deťmi v kluboch
• Spievame, cvičíme, tancu-
jeme a tvoríme –spájame ľudí
v prospech seba aj komunity
• Rekonštruujeme kaplnku pri
Rohožníku -tradičnými tech-
nológiami
• Rekonštruujeme starý dom v
obci Kuchyňa, ktorý bude slúžiť
na naše aktivity- bude tam
balkónová záhrada, hlinené
omietky, dieľňa zo slamenných
balíkov s hlinenou omietkou
a kopec iných alternatívnych
inšpirácií
94
VšVšVšVšVšVšVšVšVšVšVšVššVšVšVVššVšššVšVšššVVVšVšVšVšVšVVšVšVVVšVšVVšVšššVšššVVVVVVVVVVVV eoeoeeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeeeoeooeeooeeeoeeeoeooooe bebebebebebebebebebebebebebebebebebbebebebebebebbebebebebbebebbebeebeeeeeeebeecncncncncncncncnccncccncncncncncncncncncncncnncncnnnnncnnnncnnncnccccncnnncnnccc ééé ééé ééééé éééééééééééééééééé éééééééé inininininininininininininininninnnnniii
JaJaJaJaJaJaJaJaJaaaJaJaaJaJaJaJaJaJaaJaJaaaaJaaaaaaJaaaaaaabblblbblblblbbbbblbblblbblblblblblblbbbbbblbbbbbbbbblblbbbbbblbbbbbblllblbbblbbbbbllbbbbbbbbbbbb ononononononononononononnononononnnonnnnnononnnnnnnnonnononnnnnononnnnnnnnnnnnnnnnnnonnnnnnnonoonnnonnnnnnnnnkakakakakakakakakakakakakakakkakakaakakaaakakaaakakaaaakaakaakkakaaakka:::::::::::::::
Občianske zd
Jablonovť 24
Slovenská re
0904 404 228
info@jablonk
www.jablonk
www.zahrady
Jablonka je t
jabloni bolo j
O O O OOO OOOOOOOOO OOOOOOOOOOO OOOOOOOOOOOOOOOO OOOOOOOOOOOOOOOOOOOObčbčbčbčbčbčbbčbčbčbčbčbčbčbčbbčbčbčbčbbbčbčbčbčbččččbčbčbčbččččččččččččbčččččččččččbččbčččččbčbčččbčbččččččččččiaiaiaiaiaiaiaiaaaiaiaiaiaiaiaiaiaiaaaiaaaiaaiaaaaansnsnsnnsnsnsnsnsnsnsssnsnsnssnsnsnsssnsnsnsnsnsnsnssnsnsnsnnsnsnsnsnsssnssnnnn kekekekekekekekekekekekekekekekekekekeekekekekekekekkkekekekekkkekeekekekekeeekekekekkeeekekekkkkkkkkkkkeee z z z zzzz z zzz zzzzz zzzzz zz zz zzzzzzdddddddddddddddd
jejejejejejeejejejejejejeejejejejejejeejeejejeejejeeeeeejjejejjeejjejeejeejejjeeeejejjjj m m m mmm mmmm mm mmmmmm mmmmm mmmmmmm mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmimimimimimimimimimmimmimimimimmimimmimimmmimimimimimiimimimimiimmmmimimimmmmimmmmmmmmmmmovovovovovovoovovovovovovovovvooovvoovovooovovovooovovovoovoovovovvovvovovvovooovooooovovooovovoooovovláláláláláláláláálááááláláááááálálááláálálááááááláláláálálááááálááááááálááláááááááááálááááááálááááálááááááááááááááláááddndndndndndndndndndndndndndndndddndndndndndndndnddndnddnndnddndndndndndnndndndndnndnddnndddddndnndddndndddnndddddddndndddddddddddddndndddddddddddddddnddndnddndddddddn
gagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagaggaagaagagggggagagagagagagagagagagagggggagagagggagagaggaggggggagggggg nininnininnininininininininininninininiininininiiniiininiininnnniniininnnnnnnnnnnninnnn zázázázázázázázázázáááááááázázázázáááááázázázázáááááááázááááázááázázázáázáázáááázázááááázáááááááááázáááááááázázázázzzáciciciciciccccciciciciciciccciciccicciciccccicciccciciciciccccccccccccc a,a,aa,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,aa,a,aaa, k k kkk kkkk kkkkkk kk kk kkkkkk kkkkk kkkkkkkk k kkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkktototototototototototototototototototototototototooootootooottoootototototootto
rererererererereereererererererereereeeerereeeeererererereeeereeeeeeereerrreerrrrrrrrrrrereeeegigigigigiggigigigigigigigigigiggigigiggigigigggggggggggggg ónónónónónónónónóónónónónónónónónóóónónónóónóónónóóóóóóónóónónónnnnnónnnónnnnóónónóóóóneee e e ee e e ee eeee e ee eee e e ee eee ee e eee eeeeeeeeeeeeeeeee ee ZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZZáZZáZáZZáZáZZááZáááááZáZáZZZ hohohohohohoohohohohohohohohohohohohhohohohhohohohohohhohohohooohohohoooohhohhhhhhhohooo
JeJeJeJeJeJJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeeJeJeJJeJeeJeJeJeJeJeJJJeJeJeJJeJJJeeJeeJJeJJJJJeJeJeeJJeeeJJeeJJ tt ttttt tt t ttt t tt t ttttttttttttt ttttttttttttto o ooo o oooo oo o o oooo ooo ooo ooooooooooooooo odododododododododododododododooddododooddoodododododododdddoodooobrbrbrbrbrbbrbrbrbrbrbrbrbrbbbrbrbbrbrbrbrbrbbrbrbrbrbbrbbbbbbbbrbbbbrbbbbrbrbrbrrbbbrrovovovovovovovovovovovovovovovvovovovovvovovovovvovooovovvovvvvoovovovvvvoooooooooooooooooooooooo
rôrôrôrôrôrôrôrôôrôôôôôrôrôrôrôôrôrôrôrôrôrôrôôrôrôrôôrôôrôrôrôôôôrôrrôôrôôôrôrôrôôôrôôôôôôôôrôôôôôôznzznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznnnnnzzznzzznzzzzznzznnzzzzznehehehehehehehehehehehehehhehehehehehehheheheheeheheeheeeeeeheehehehheeeheheheeheheheeeehhhhooo oo o o o o ooo o o oo o oooooooooooooooooooooo oooooooooooo vvveveveveveveveveveveveveveveveveeveveeveveveeeevevevevevevvvvvvevvvevveeeeevvevv kukukukukukukukukukukuukukukukukukukukukuuukukukkkkkuuuuu
prprprpprprprprpprprprprprpprprpprppppprprprprprprpppprppprrppppppppppppppppppppppp osososoosososososososososoososooooosssosososooosooosoosososoososossososoossossossssssostrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrrrtrttrtttrtrttttredededededededededededededdededededeededededededededddeddddededddededdddededddddde níníníníníníníníníníníníínnínínííínínnnínínínnnníínínnnnnínnnnníníctctcctctctctctctctctctctctctctctctctcctccccctctcctctccttctccccttctccctttvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv
akakakakakakakakakakakakakakakakakakkaakakakaaakaaakakakakaaaaakakka titttititititititititiitiitiitiiiitittitittitt vívívívívívívívíívívívívívívívíívvívívívívívívívívívvvívvvvííívítt tttt tt tt ttttttt ttttttt ttttttttttttttt zazazazazazazazazazazazazazazaazazazazzazazazazazzazzazzazazazazzzaaaazazzazzzazazazazaazazazzazzzzzazzzzaaazzzzazzzazazzzzzzaazz chchchchchchchchchchchchchchchchchcchchchchhchhhhchcchchhhhhhhhhhhchcccchhhchhhhcchhhovovovovovovovovovovooovovovovovoovovovovovovovvvovvvvoovovvoooovovvv
ocoocococococococococococococcoccocococococcoocooooochrhrhhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrrhrhhrrhrhrhhhrhrhrhrhrhrhrhrhrhhrrhhhhhhhrhhhhhhhrhrhhhhh anananananananaanananananananaanananananananannananaaananannnnaa a a a a aaa aaaaaaaaaaaaaaa aaaaaaaaaaaaaaaa kukukukukukukukukukukuukukukukukukukukuukuukukukukkukkukukkukkukukukukkukkukkukukukkukuuuuuuuuukuuuuuuuuuuuuuuuuuukuuuuuuuuuuuuukkkultltltltltltttltltltlttttltlttttlttttltltltltltlttlttttltltlttttttúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú
hohohohoohohohohohohohohohohohohohohohohohohohohohohhhohohohhhohhohohhhooohohohhhoohhhhohhhhhhodndndndndndndndndndndndndndnndndndndndndnndndndndndndndndndndnndndndndndnndnnnnnnnnnndnnnnndnnnnnnnnnndnnnddnddndnddd ôtôtôtôtôôtôtôtôtôtôtôtôtôôtôtôtôtôôtôôtôôtôôtôtôôôôôôtôôtôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôô a a a a a aaa aa a aa aaa aaaaa aa a aaaaaaaaaaa nnn n n nn n nnn nn n nnnnnn nnnnnnnnnnnnnnnnnnajajajajajajajajajajajajjajajajajajajajajjajaaajajajjjmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
rororororororororoororooorororororoororoorooroooooooooorrroozvzzvzvzvzvzvzvzvzvzvzvzvzvvzzvzvzzzvvvvvvvvvvvzvzvvojojoojoojojojojoojojojojojojojojojojoooojojojoojojojoojojojojjojojjj r r rrrrrrrr rrrrr r r rrrrrrr rrr r r r egegegegegegegegegegegegegegeegegegeggeggegegegeeegggegeggegegeegegeegeeeegegegegegeegeeeegegeggegeeegeeeggggegeeegegeeggggggggeggggggggggggggggggióióióióióióióióióióióióióióióóióióióióóóióóóóóióóióióóóóóóióóóóóóóióóóióióióiiiióóóóóióóóónunununnununnunnnnunnuununnnnnnnnnunnnnn
jejejejejejejejejejejejeejejeejejjeejejeejeeejejejeeeejejeejeeeeejejeejjejjejejejjje v v vv vvvv vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvýcýcýcýcýcýcýcýýcýcýýcýýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýýcýcýcýcýcýcýcýcýýýýcýýýýýýýýcýcýýýýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýýýcýcýcýýýcýcýýýýýcýccýcýcýýcýýýýýccýýýýcýcýcýcýýcýcýcýýccccýýcccýcýccccccccccýcccccccchohohohohohohohohohohohohohohhohooooohohohoohoohhooohohoohohohoohohoohooohohooooohohohohhoohohohohooooohohohhohhhhh vavavavavavavavavavavavaavavavavvavavvvaaavvvvvvavvavavvav d d dd d d dddd d dd dd d ddddddddddddddddddddddeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee
k k k k k k kk kkk k k kk kkkkk kkkkkkkkkkkkk akaakakakakakakakakakakakakakakaakaakakakaakaakakakakakakkaakakkakaaaaakakaa títtítítítítítítítítítítítíttíttííítíttíííttívnvnvnvvnvnvvnvnvnvnvnvnvnvnvnvnvnvnvnvvvvnvnvvnvnvnnvnvvvnememememememememememememememmememememememememememememmmmememmmmememe u uu u uu u uuuuu u uu uuu uu uuuuuuuuuuu uu uuuuuuu ppppppppppppppppppp
(r(r(r(r(r(r(r(r(r((r(r((rr(r(r(r(r(r(r(r(r((rrrrrrrr(r((rr(rrrrrr(rrozozozozozozozozozozozozzozozozozozzzozozzzozozozzozzozozzzoooozoozvovovovovovovovovovovovovovovovovovovovovovovvvovovvoovovoovvoovvojjj j j j j j jj jj j jj jjjjjjjjj j j jjj zrzrzrzrzrzrzrzrzrzrzrzrrrzrzrrzrrrzrzrzrzrzrzzzrrzrzzzzzzzrzzrzzz učuččučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučuučučučučučučuučuuuuučuuuuuuuučučččččuuuuču nononononononononononononnonoonononnoooononoonoonnonnnnononnnnnnnononononon
obobobobobobobobobobobobobobobooboboboboboboboboboooobooooooboboobooo čičičičiččičiččičičičičččiččččiččččččččičičiččičččičččččččččččččččččččiččččččč anananananananananananananananananananaanaannanannannannanananannnnaaaaaaanststststststststststststststststsstststststssstststsssstttvavavavavavavavavaaavavavavavavavaavavavvavaaavvaaavavvvvvavvvavvv ).)).).).).).)))).))).))))).)))))))).).).).).)
...Venujeme
aj dospelým
...Používame
va, ruky, srd
...Sadíme o 1
Literatúra a zdroje: Heil, A.: Rajská zahrada.HEL,Ostrava (2004)Hradil, R.: Výchova a zdraví našich dětí. Fabula (2007)Labašová, Z.: Ekopsychológia. Ďalekohľad:14/2009, CEA TrenčínNeuman, J., Ďoubalík, P. : Dobrodružné hry a cvičení v přírodě. Portál (2000)www.ekozahrady.comwww.prirodnivyziva.cz
2
9788
0970
5180
8