DDrruužžssttvváá vv ttrrhhoovveejj eekkoonnoommiikkee

CCoommeenniiuuss PPaarrttnneerrss

Erik Magál Peter Lovász Lenka Staníková Peter Martinkovič 2013

|Comenius Partners

1

Družstvá vs. Obchodné spoločnosti

Rok 1989. Pre niekoho vidina lepších časov, pre iných miestami až prehnané očakávania, no

vo veľkej väčšine sa v novembrovej atmosfére v ľuďoch a odborníkoch z rôznych oblastí udomácnil

strach čo nasledujúce roky prinesú. Pre právnu spoločnosť a právny štát prevrat znamenal

synalagmatický vzťah dvoch jednoduchých slovíčok. Zmena a výzva. Pri prechode z plánovaného

hospodárstva na hospodárstvo trhové, družstevníctvo ako také čelilo spŕške obvinení, že nemá

opodstatnenie v trhovom hospodárstve pretože je pozostatkom socializmu.

V danej súvislosti je nutné poukázať na fakt, že družstvá patrili medzi prvé organizácie u nás,

ktoré sa začali zbavovať rôznych deformácií predchádzajúceho režimu.1 Samozrejme pri vnímaní

konkurencieschopnosti družstiev s osobitným modelom podnikania je potrebné si uvedomiť, že

v podmienkach Slovenskej republiky máme dva typy družstiev. Tie ktoré si so sebou ,,ťahajú ťarchu“

minulého režimu a tie ktoré vznikli už v období regulérnej trhovej ekonomiky. Tento rozdiel

najmarkantnejšie pociťujú poľnohospodárske družstvá. Spomínaná ponovembrová zmena sa

pretavila do transformácie družstiev, ktoré existovali už pred prijatím zákona č. 42/1992 Zb. o úprave

majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách (ďalej len ,,Transformačný

zákon“)na družstvá kompatibilné s úpravou podľa nového Obchodného zákonníka.

Tieto družstvá mali oproti družstvám, ktoré vznikli v období po prijatí Transformačného

zákona s tak povediac ,,čistým štítom“ značne znevýhodnené postavenie na trhu. Keďže bolo

(v mnohých prípadoch ešte stále je) nutné sa vysporiadať s vlastníckymi vzťahmi vnútri družstva,

nemohli sa plne sústrediť na rozvoj svojich podnikateľských aktivít a rovnocenne tak konkurovať

obchodným spoločnostiam pôsobiacim v poľnohospodárstve. Toto znevýhodnené počiatočné

postavenie nebolo zmierenené ani transformačnou legislatívnou úpravou, ba práve naopak

transformačný proces je sprevádzaný ešte do dnešnej súčasnosti mnohými problémami, a to najmä

nenaplnením práv podielnikov – vlastníkov tzv. družstevných podielnickych listov (ďalej len ,,DPL“) –

nečlenov družstva podľa zákona č. 3/2005 Z.z., ktorým sa doplnil Transformačný zákon. 2

Napriek postaveným bariéram rozvoja družstevného podnikania na Slovensku, ktoré

spočívajú v roztrieštenej, nekomplexnej a mnohokrát nekvalitnej právnej úprave, družstvá ako

osobitné formy podnikania, vykazujúc určité hybridné znaky, vhodne dopĺňajú štruktúru všetkých

právnych foriem súkromných podnikov, pričom môžu zo svojho špecifického postavenia v mnohých

prípadoch ťažiť. Na tzv. ,,najsilnejších“ tradičných formách družstevníctva na Slovensku, a to

bytových a poľnohospodárskych družstvách, v nasledujúcich riadkoch poukážeme na najpálčivejšie

problémy ich rozvoja, no paralelne ukážeme, že pomyselný súboj právnych foriem môžu družstvá

s prehľadom častokrát vyhrať.

1 Šúbertová, E.: Družstevné podnikanie v treťom tisícročí, Bratislava 2001, s. 53

2 Adam, Š.: 20 rokov transformácie poľnohospodárskych družstiev [online], [cit. 15/11/2013]. Dostupné na

<http://mpsr.sk/index.php?start&navID=1&id=6972>

|Comenius Partners

2

Môžu aj bytové družstvá ako typické družstvá založené na neziskovom

princípe byť úspešnými podnikateľmi?

Bytové družstvá poňali v aplikačnej praxi legálnu definíciu družstva zakotvenej v zákone č.

513/1991 Zb. (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), kde družstvo je definované ako spoločenstvo

neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych,

sociálnych alebo iných potrieb svojich členov, ako spojenú nádobu, pričom naplnenie hospodárskych

a sociálnych potrieb môže ísť ruka v ruke s tvorbou zisku. Prvotný účel riešenia bytového problému

sociálne slabších vrstiev obyvateľstva sa postupom rokov a tlakom z okolitého konkurenčného

prostredia obchodných spoločností spojil aj s účelom prosperity a vytvárania zisku na trhu bytov. Ide

v podstate o kolobeh, kde zisk tvorí zdroj príjmov, ktorý je použitý na zabezpečenie sociálnej funkcie

družstva.

Nahromadené sociálne problémy obyvateľstva sa riešili združovaním finančných prostriedkov

s cieľom získania bytu za prijateľnú cenu.3 Trh bytov sa začiatkom 90.rokov rozdelil na trh existujúcich

bytov a trh novovybudovaných bytov. Bytové družstvá sa pri svojej činnosti riadia predovšetkým

právnym režimom zákona č. 182/1993 Z.z. O vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len

,,Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). So schválením Transformačného zákona

vznikla možnosť prevodu družstevných bytov do vlastníctva nájomcu- člena bytového družstva

splatením anuity. Pre členov družstva to bolo výhodné, keďže cena za ktorú spomínaný užívateľ získal

byt nebola trhová. Pri spomenutom prevode vlastníckeho práva k bytu nájomcovi narážame na

kameň úrazu, keďže súčasná legislatíva sa nedostatočne vysporiadava s reálnymi problémami, ktoré

dvojaký režim vlastníctva v družstevných domoch so sebou prináša. Po prevodoch časti družstevných

bytov vznikli heterogénne družstevné domy so zmiešaným vlastníctvom a vyčlenili sa dva segmenty

využívajúce služby stavebných bytových družstiev:

Nájomcovia družstevných bytov, ktorí sú členmi družstva

Vlastníci bytov4 (môžu, nemusia byť členmi družstva)

V pluralite vlastníctva v družstevných domoch, ktoré obývajú jednak členovia družstva, ktorí

majú k bytovému družstvu určité práva a povinnosti určené stanovami a jednak sukromní vlastníci

pôvodne družstevných bytov, ktorí môžu, no nemusia byť naďalej členmi družstva, možno vidieť

problémy pri uplatňovaní práv členov družstva. Pri uvažovaní o návrhoch de lege ferenda v danej

situácii by mala jednoznačne hrať prím zmena právnej úpravy. Zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov by mal jednoznačne riešiť postavenie vlastníkov v družstevnom bytovom

dome so zmiešanou formou vlastníctva tak, aby členovia družstva ako nájomníci družstevných bytov

neutrpeli ujmu na svojich právach.

Účelom družstva je byť čo najbližšie k svojim členom a plniť predovšetkým ich potreby. Samozrejme družstvá šikovne využívajú svoje výhody a možnosti na trhu a uspokojujú potreby aj nečlenov družstva, napríklad uzatvorením zmluvy o výkone správy so spoločenstvom vlastníkov

3 Šúbertová, E.: Družstevné podnikanie v treťom tisícročí, Bratislava 2001, s. 153

4 Kolláriková, M.: Vplyv vonkajších podmienok na hospodárenie stavebných bytových družstiev IN Šúbertová, E.:

Družstevné podnikanie v treťom tisícročí, Bratislava 2001, s. 154

|Comenius Partners

3

bytov, ktoré bolo vytvorené v družstevnom dome. Bytové družstvá majú k dispozícii viac finančných prostriedkov a môžu pracovať efektívnejšie, čo obohacuje samozrejme aj členov družstva.

No súčasným nastavením platnej legislatívy v ktorej §8a ods.(1) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovuje, že ,,Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome“ častokrát dochádza k významnému okliešteniu členských práv družstevníkov, čo reálne reflektuje aj dnešná prax.

Je na slobodnej vôli vlastníkov s kým uzatvoria zmluvu o výkone správy nie sú viazaní faktom,

že dom obývajú aj nájomníci družstevných bytov a ak je splnená potrebná kvóta, spoločenstvo

vlastníkov si môže odsúhlasiť inú právnickú osobu, obchodnú spoločnosť , aby vykonávala správu

v danom dome. Je nutné mať na pamäti, že je to častokrát aj za nevýhodnejšie ceny ako ceny

ponúknuté bytovým družstvom. Tento fakt významným spôsobom obmedzuje členské práva člena

družstva a potiera prvotný zmysel založenia družstva, ktorým je zúčastňovanie sa na družstevnej

činnosti a požívať výhody, ktoré bytové družstvo poskytuje svojim členom, medzi ktoré nepochybne

patrí aj riadna správa, oprava a údržba domu.Taktiež komplikácie sú aj na druhej miske váh, kde

v úlohe správcu domu figuruje samotné bytové družstvo, pričom na všetky úkony, ktoré vykonáva

v zmysle zákonných povinností správcu, ako je napríklad veľmi prozaicky len výmena ventilov či

zabežpečenie požiarnych kontrol, potrebuje predošlý súhlas všetkých vlastníkov, čo podstatne

komplikuje každodenný chod činnosti bytového družstva.

Riešenie by malo spočívať v prijatí osobitnej legislatívy pre jednotlivé typy družstiev vrátane

bytového, ktorá by zohľadnila špecifickosť odvetvia a aplikačné problémy v praxi.

Ako už bolo spomenuté, vlastníci bytov sa môžu dohodnúť, že výkon správy zabezpečí iný subjekt

rozdielny od bytového družstva, iná obchodná spoločnosť, ak usúdia, že by to v konečnom dôsledku

bolo pre nich výhodnejšie. Za danej situácie sa natíska otázka:

Prečo sa stále z veľkej časti vlastníci bytov rozhodujú pre bytové družstvá skôr než pre iné právne

formy? V čom tkvie tak povediac ,,podnikateľský úspech“ bytových družstiev?

Družstevný model podnikania je v prvom rade zameraný na ľudí, so záujmom o určitú

komunitu v danom území a má dlhodobú tradíciu, na rozdiel od obchodných spoločností, kde

život spoločnosti býva často oveľa kratší ako ten družstevný. Nezanedbateľnú úlohu tu

zohráva aj psychologický aspekt, keďže si bytové družstvá postupom času vytvorili imidž

,,spoľahlivých partnerov“.

Tým, že právna úprava družstva je kvantitatívne na podstatne nižšej úrovni než právna

úprava obchodných spoločností, môže táto osobitná forma podnikania uplatniť väčšiu

slobodu pri svojej činnosti, kde si veľkú časť otázok jej chodu môže upraviť družstvo samo

demokraticky vo svojich stanovách.

Bytové družstvá majú oveľa väčšiu základňu členov (personálny substrát) oproti obchodným

spoločnostiam, čím sa už len pri splatení základných a vstupných členských vkladov výrazne

znásobuje kapitál družstva, ktoré sa spolieha na vlastné finančné zdroje a podporné siete

a tieto následne využívajú nielen na uspokojenie potrieb členov družstva, ale aj na ďalšie

podnikateľské aktivity.

|Comenius Partners

4

Pri bytových družstvách možno pozorovať dlhodobú stratégiu pretože, zisky sa nevyužívajú

na vyplatenie odmeny za kapitál (podiel na zisku), ale väčšinou sa znovu investujú do podniku

v podobe rezerv či ďalšieho rozvoja v prospech družstva

Zavedenie Nedeliteľného fondu v § 235 Obchodného zákonníka vnímame ako pozitívum

v zmysle odstrašujúceho prostriedku na zabránenie rozpadu družstva.

Bytové družstvá majú výhodu schopnosti zabezpečiť pre členov družstva, ale aj nečlenov

kompletné predmetovo rôznorodé služby, pričom prevažná časť podnikateľských subjektov je

zameraná a orientovaná sektorovo, čo je reflektované v predmete ich činnosti.

Pri bytových družstvách ako aj družstvách iných odvetví môžeme pozorovať dlhodobý prístup

k veciam a nepochybne spĺňajú dôležitú sociálnu udržateľnosť, pretože obetujú návratnosť

kapitálu, aby sa zachovali pracovné miesta a investície.

Podľa správy Medzinárodnej organizácie práce o odolnosti družstevného modelu (Resilience

of the Cooperative Business Model in Times of Crisis) je možné konštatovať, že vo

všeobecnosti a bytové družstvá nevynímajúc si družstvá zachovali podnikateľskú a finančnú

životaschopnosť aj napriek nedávnej hospodárskej a finančnej kríze.5

Čo možno vylepšiť?

Nie je snáď podnikateľského subjektu, ktorý by sa neposťažoval na daňové zaťaženie. No pri

družstvách a samozrejme aj bytových nevynímajúc vyzdvihujúc plnenie nielen podnikateľských cieľov,

ale aj ich hospodárskeho a sociálneho programu slúžiacemu všeobecnému záujmu by mal štát zvážiť

daňové zvýhodnenie bytových družstiev. Zaťaženie nepriamymi daňami v podobe platby DPH môže

značne znevýhodniť bytové družstvo (pri spotrebných družstvách to dokonca môže častokrát

znamenať ich likvidáciu a opustenie trhu) v konkurencii trhového mechanizmu. Špecifický charakter

družstevného modelu nedávno potvrdil aj Európsky súdny dvor [rozsudok súdu (prvá komora) z 8.

septembra 2011 – C-78/08 až C-80/08], kde konštatoval, že daňové zvýhodnenie družstiev je formou

štátnej pomoci, ale pri transparentnom nastavení nevidí v tejto pomoci znaky porušenia

hospodárskej súťaže.

Spôsoby posilnenia postavenia bytových, ale aj iných družstiev na trhu vidíme v zlepšení

prístupu k rizikovému kapitálu a možnosti lepšieho dialógu s inými finančnými inštitúciami, čo možno

uskutočniť cestou vytvárania investičných štruktúr a osobitných inštitúcii ako napríklad fondy na

rozvoj družstiev. Taktiež umožniť tretím stranám danému bytovému družstvu poskytnúť rizikový

kapitál, spojený napríklad s hlasovacími, členskými právami alebo aj varianta bez nich (napr. „socio

sovven­tore“ v talianskom zákone č. 59/1992)6. Z dôvodu právnej istoty, transparentnosti,

zohľadnenia špecifickosti a jedinečnosti bytových družstiev by toto bolo nanajvýš vhodné zakotviť

v samostatnom právnom predpise, zákone o bytových družstvách.

5 Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Družstvá a reštrukturalizácia“, 2012,

s.27, Dostupné na <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:191:0024:0029:SK:PDF> 6 Tamtiež, s.29

|Comenius Partners

5

Poľnohospodárske družstvá a ich kľúč k prosperite

Vracajúc sa späť ku kľúčovému roku prevratu môžeme pozorovať, že s prechodom

hospodárstva Slovenskej republiky na trhový mechanizmus sa obchodné spoločnosti a družstvá

vysporiadavali každý po svojom a bohužiaľ pri poľnohospodárskych družstvách je nutné konštatovať,

že misky váh sa v súboji právnych foriem podnikania prevážili v prospech obchodných spoločností.

Napriek kvantitatívne skromnejšej právnej úprave družstiev zo strany štátu, je možné

hodnotiť ich úpravu či už v Obchodnom zákonníku alebo Transformačnom zákone ako lex specialis za

prinajmenšom rizikovú s ponúknutím netransparentného a podľa nášho názoru právne

nezvládnutého riešenia vlastníckych vzťahov v poľnohospodárskych družstvách. Najpálčivejší

problém je preto nedostatočná transformácia a nezvládnutie celého tohto procesu najmä zo strany

štátu jeho legislatívnou úpravou, ktorá mala byť pomocníkom pri procese tvorby

konkurencieschopných podnikateľských subjektov. Avšak jediné čo sa jej s určitosťou podarilo je stav,

ktorým vniesla veľkú mieru neistoty do právnych vzťahov vrámci poľnohospodárskych družstiev.

Procesom privatizácie prešlo celé slovenské hospodárstvo. Obchodné spoločnosti si

prostredníctvom kupónovej privatizácie takpovediac našli svojich aktívnych vlastníkov a otázku

roztriešteného vlastníctva v podnikoch vyriešili. Tie ktorým sa to nepodarilo zväčša s pomocou

Smithovej neviditeľnej ruky trhu a konkurenčného tlaku zanikli. Poľnohospodárske družstvá sú oproti

obchodným spoločnostiam z tohto aspektu v podstatne odlišnej a nevýhodnejšej pozícií .

Po roku 1989 sa v podmienkach SR konštituovali dva druhy poľnohospodárskych družstiev:

družstvá, ktoré nezaznamenali prechod transformačným procesom (konštituované po roku

1992)- charakteristickým prvkom je ich výhodnejšie hospodárske postavenie z dôvodu začatia

činnosti bez prevzatých dlhov.

družstvá, ktoré prešli transformačným procesom (konštituované pred rokom 1992)- ich

majetkové práva patria osobám, ktoré nie sú ich členmi. Táto situácia sa považuje za

nevýhodnú z hľadiska oboch strán. Na jednej strane sú oprávnené osoby s majetkovými

právami v družstve, avšak nie sú ich členmi a nemôžu zasahovať do chodu družstva tak ako

členovia družstva. Protipól predstavujú členovia družstva, ktorí nie sú výlučnými vlastníkmi

družstevného majetku.

Transformáciou sa majetok družstiev rozdelil medzi státisíce osôb, členov aj vlastníkov DPL.

Tým vznikol nepriaznivý nejasný stav roztrieštenosti vlastníctva, tak ako vznikol aj kupónovou

privatizáciou u obchodných spoločností. Na rozdiel od obchodných spoločností však, vo

väčšine družstiev nie je tento problém dodnes vyriešený. 7

Gejza Blaas, renomovaný poľnohospodársky ekonóm to vystihol azda najlepšie tvrdením, že v

družstvách tak naďalej platí, že sa dobre nevie, komu vlastne patria.

7 Transformáciu dokončí privatizácia [online], [cit. 15/11/2013]. Dostupné na

<http://www.agroserver.sk/news/transformaciu-dokonci-privatizacia/>

|Comenius Partners

6

Právna stránka problému prosperity

Otázka nevysporiadaného vlastníctva úzko súvisí s vydávaním DPL, ktoré mali zabezpečiť

akúsi satisfakciu za majetkové krivdy bývalého režimu. Podľa § 17a ods. (2) a (3) Transformačného

zákona sú DPL cenným papierom na meno alebo na doručiteľa, ktoré sa vydávajú v zaknihovanej

alebo listinnej podobe a v ktorých sú inkorporované práva podľa § 17d.

Menovite:

o právo na podiel na zisku,

o právo navrhnúť družstvu uzatvorenie zmluvy o spätnom prevode DPL,

o právo s DPL voľne disponovať (aj dediť)

o právo byť prijatý za člena družstva.

Už len právo na podiel na zisku sa javí ako problematické a za určitých podmienok

neuplatniteľné. Okrem situácie, keď vlastníci DPL vlastnia DPL v menovitej hodnote viac ako 10 %

hodnoty obchodného majetku družstva, kedy im podľa Transformačného zákona vznikajú tzv.

pozorovateľské práva, vlastníci DPL, ktorí niesú členmi družstva sú pri rozhodovaní o zisku (akým

spôsobom sa bude vyplácať a či vôbec, ak sa má ďalej použiť na rozvoj podnikateľskej činnnosti)

postavení do situácie, kedy majú určité právo len naoko. Teda kvôli nemožnosti hlasovať na členskej

schôdzi nemajú ani žiadny vplyv na rozhodovanie o tom, či sa bude a ako zisk vôbec rozdeľovať.

Tradičná triáda vlastníckeho práva v podobe právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a

požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi) v danom

prípade nie je naplnená a máme zato, že celá konštrukcia DPL je bezzubá, kde k právam vlastníka DPL

nezodpovedajú náležité povinnosti družstva. Vlastníci DPL častokrát nemajú reálny úžitok zo svojho

vlastníckeho práva, čo v súvislosti s čl. 20 ods.4 Ústavy SR o výlučnosti vlastníckeho práva môže

znamenať dokonca protiústavnosť zavedenia DPL.

Ďalším problematickým aspektom je otázka DPL ako nepeňažného členského vkladu, kedy

majú zase ,,navrch“ členovia DPL-kári a ostatní regulérni členovia sú v podstate diskriminovaní.

Pri právnej úprave družstva v Obchodnom zákonníku existujú odlišnosti od všeobecnej

úpravy. Na rozdiel od úpravy oceňovania nepeňažných vkladov v obchodných spoločnostiach sa pri

družstve ex lege nevyžaduje odborný ani znalecký posudok na ocenenie nepeňažného vkladu. V

súlade s § 223 ods. (6) Obchodného zákonníka sa nepeňažné vklady ocenia spôsobom určeným

stanovami alebo pri založení družstva spôsobom dohodnutým všetkými členmi. A členom sa DPL ako

predmet nepeňažného vkladu započítavajú na vklad v ich menovitej hodnote.

V praxi nám teda môže vzniknúť (a naozaj vzniká) situácia hrubého nepomeru medzi reálnou

hodnotou vkladu a jeho zapísanou hodnotou. Regulérny člen a člen DPL-kár, ktorý využil faktu, že

DPL sú vnímané ako ,,bezcenné cenné papiere“ a je možné získať ich za oveľa nižšiu trhovú hodnotu,

pričom tá menovitá bude podstatne vyššia, budú mať v konečnom dôsledku na základe § 17d ods.(2)

Transformačného zákona rovnaký podiel na zisku. Môžu sa vytvárať aj tzv. ,,bubliny“, ktoré boli

jedným z dôvodov vzniku finančnej krízy v USA, keďže ,,nadhodnotená hodnota“ DPL vytvára

fiktívny kapitál.

|Comenius Partners

7

Z vyššie uvedeného plynie, že konštrukcia DPL narušuje významným spôsobom jeden zo

základných princípov družstevnej formy podnikania , a to rovnosť členov.

Trend v Európskej únii

Slovenská republika ako člen EÚ už dávno nemôže vnímať svoj právny poriadok v európskom

priestore ako poriadok sui generis žijúci si vlastným životom, ale už od roku 2004 má štát za úlohu

slovenský právny poriadok čo najviac zkompatibilniť a aproximovať s právom Európskej únie. Právo

Európskej únie je naším právom a prípadný rozpor so slovenským právom jednoznačne rieši zásada

prednosti práva EÚ, čo je alfou a omegou celej myšlienky integrácie.

Právo EÚ chce vo všeobecnosti pri oceňovaní nepeňažných vkladov zabrániť tvorbe fiktívneho

kapitálu, čo sa u nás v súvislosti s DPL jednoznačne deje. Daný princíp chce aplikovať aj pri tzv.

európskej družstevnej spoločnosti (SCE), akéhosi ,,európskeho družstva“, čo potvrdzuje aj čl. 4 ods.(6)

nariadenia Rady ES č. 1435/2003, ktoré stanovuje, že pokiaľ ide o menovanie znalcov a oceňovanie

nepeňažných vkladov použije sa na európske družstevné spoločnosti (SCE) právo upravujúce

akciové spoločnosti v členskom štáte, kde má SCE sídlo. V prípade slovenského Obchodného

zákonníka veríme, že aj v drvivej väčšine ostatných právnych úprav v Európe, §59 ods.2 výslovne

ustanovuje, že hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom a taktiež náležitosti ktoré

musí znalecký posudok obsahovať. Dané ustanovenie sa síce vzťahuje k všeobecným ustanoveniam

obchodných spoločností, no pri družstvách vidíme v súčasnosti tendeciu približovania sa k akciovým

spoločnostiam a ich kapitalizovaniu.

Ak v európskom družstve sú mechanizmy na zabránenie tvorby fiktívneho kapitálu,

považujeme za nutnosť, aby sa aj slovenská právna úprava družstiev s daným problémom

vysporiadala a ochranné mechanizmy zaviedla. Nevidíme totižto relevantný dôvod odlišného

právneho režimu oceňovania nepeňažných vkladov pri obchodných spoločnostiach a pri družstvách.

Manažérska stránka veci

Keďže transformačný proces rovnako založil vznik členstva u množstva osôb, ktoré nie sú

pôvodnými vlastníkmi kolektivizáciou zhabaného majetku, daná roztrieštenosť vlastníckych vzťahov

v družstvách sa odzrkadlila aj na efektivite chodu družstva ako takého.

Tieto osoby v danom čase možnosti stať sa členom už vo väčšine nemali vzťah k pôde

a poľnohospodárskej činnosti. Nestali sa členmi na základe svojej vôle združiť sa a spoločne

s ostatnými členmi uspokojovať svoje potreby, ako je to dané družstevným princípom. Máloktorý

z nich vložil do družstva svoj vlastný majetok či reálne peniaze. A aj tí čo sa stali členmi, tak len kvôli

možnosti uplatnenia si svojho inak bezzubého, holého vlastníckeho práva na majetkového podiel

prostredníctvom DPL a možnosti zúčastňovať sa tak členských schôdzí (hlavne v úmysle podielať sa

na rozhodovaní o zisku) a mať aspoň nejaký dosah na chod družstva.

Vo väčšine prípadov im tak chýba motivácia k správnemu riadeniu družstva a silný,

„vlastnícky pud“, lebo členstvo získali takpovediac „bezplatne“. Máloktorý z nich sa skutočne zaujíma

o chod družstva a jeho potreby,keďže majú vlastné záujmy.

|Comenius Partners

8

Na rozdiel od privatizácie obchodných spoločností, je teda ďalším výsledkom transformácie

u družstiev pasivita ich členov, s ktorou väčšina poľnohospodárskych družstiev bojuje dodnes. Tento

problém potvrdzujú i družstevné zväzy. Pasivita členov nepridáva ku konkurencieschopnosti

poľnohospodárskych družstiev. Môže znižovať celkovú efektivitu a spomaľovať proces prijímania

podnikateľských rozhodnutí, ktoré si častokrát vyžadujú promptný a inovatívny prístup.

Konkurenčný tlak je veľký a vo vedení družstva by sa malo v súčasnosti posilňovať manažérske

vedenie.

Inšpirácia z okolitých krajín a návrhy de lege ferenda

Podľa nášho názoru je nutné sa sústrediť na význam aktivity vlastníka pre správne riadenie

poľnohospodárskych podnikov. Keďže majetok väčšiny poľnohospodárskych družstiev nie je totiž

v rukách aktívnej a rozhodujúcej skupiny družstevníkov, zodpovedných za fungovanie družstva, tak

ako je tomu u obchodných spoločností, je nutné sa jednoznačne v zmysle právnej istoty raz

a nadobro vysporiadať s vlastníckymi vzťahmi v rámci družstva.

Aby sa zabránilo dramatickému poklesu počtu poľnohospodárskych družstiev (od roku 2000

zanikla viac ako štvrtina družstiev)8 treba dokončiť začaté, a to cestou privatizácie.

Pôvodne Transformačný zákon predpokladal, že oprávnené osoby, ktoré sa nestali členmi

nového družstva, budú uspokojené vyplácaním finančnej čiastky podľa § 13 ods. (2) alebo ods. (3)

spomínaného zákona. Avšak v roku 1995 došlo k zmene. A pristúpilo sa na cestu vydávania veľmi

sporných svetovo unikátnych DPL. Panovala totižto obava, že družstvá by vyplatením svojich

záväzkov mohli byť zlikvidované, no čas ukázal, že nevysporiadanie daných záväzkov sa stalo

likvidačným taktiež a spôsobilo mnoho problémov v chode družstiev a v procese ich transformácie.

Vyplatenie finančných čiastok oprávneným osobám by jednak:

vysporiadalo vlastnícke vzťahy v rámci družstva,

zefektívnilo jeho chod,

nedochádzalo by k nemožnosti uplatnenia si práv vlastníkov DPL, kde ich právo na

majetkovom podiele a vzťah k družstvu bez členských práv má podobu Mníchovskej dohody

,,o nás, bez nás“

zvýšilo konkurencieschopnosť družstiev oproti obchodným spoločnostiam na trhu

Keďže v živote (a ani v tom právnom) nie je nič čiernobiele, daný problém treba vnímať

v širšom spektre nutnosti úpravy legislatívy naprieč rôznymi oblasťami, čím by sa pomohlo

družstvám (či už prostredníctvom daňového zvýhodnenia či lepšiemu prístupu k rizikovému kapitálu

alebo vytváraniu fondov na rozvoj družstiev) pomôcť dokončiť transformáciu, vysporiadať sa so

záväzkami minulosti za účelom ich plnohodnotnej konkurencie na trhu oproti obchodným

spoločnostiam.

Právo Európskej únie svedčí o tom, že postavenie družstva na úrovni spoločenstva je

nezanedbateľné a životnosť tejto formy podnikania je perspektívna.

8 Transformáciu dokončí privatizácia [online], [cit. 15/11/2013]. Dostupné na

<http://www.agroserver.sk/news/transformaciu-dokonci-privatizacia/>

|Comenius Partners

9

V rámci slovenskej právnej úpravy by sme mohli pouvažovať o novelizácii Obchodného

zákonníka, alebo dokonca o osobitnom zákone, ktorý by upravoval výlučne družstevné právo. Ak sa

pozrieme na ostatné európske štáty, nájdeme niekoľko krajín, kde existuje takýto zákon. Nariadenie

Rady ES č. 1435/2003 zo dňa 22.7.2003 o stanovách Európskeho družstva zaviedlo novú právnu

formu už spomínané európske družstvo. Nariadenie ako sekundárny prameň práva ES sa priamo

aplikuje vo všetkých členských štátoch ES.9

Účelom zavedenia tejto formy družstva vo všetkých štátoch ES je potrebné vidieť

predovšetkým v zlepšení právneho prostredia pri podnikaní v rámci ES. Vytvorenie vnútorného trhu

a zlepšenie, ktoré prináša v hospodárskej a sociálnej situácii v celom spoločenstve znamená nielen to,

že by sa mali odstrániť prekážky obchodu, ale aj to, že by sa štruktúra výroby mala prispôsobiť

rozmeru spoločenstva. Na tento účel je dôležité, aby obchodné spoločnosti všetkých právnych foriem

a družstvá, ktorých podnikanie sa neobmedzuje len na uspokojovanie výlučne miestnych potrieb,

mohli plánovať a reorganizovať svoju činnosť na úrovni spoločenstva.10

Ako príklad by sme mohli uviesť Rakúsku právnu úpravu, zistíme, že tiež existuje osobitný

zákon o družstvách a to zákon č. 1873/70 RGBl o družstvách (Gesetz über Erwerbs- und

Wirtschaftsgenossenschaften).

Na základe uvedeného zákona je družstevné právo v Rakúsku presnejšie upravené, tým

pádom podnikateľom sa vytvára priaznivejšie prostredie a väčšia právna istota. Zákon o družstvách

hneď v ustanovení § 1 definuje družstvo a taxatívne uvádza formy družstiev, ktoré okrem dvoch

typov sa zhodujú s našou právnou úpravou. Osobitosťami sú stavebné a úverové družstvá, ktorých

právna úprava u nás úplne absentuje.

Ďalšou novelou zákona by sa mohla upraviť zodpovednosť členov a ručenie. Podľa § 222

Obchodného zákonníka družstvo ručí celým svojim majetkom. Keďže družstvo nepatrí medzi

kapitálové obchodné spoločnosti, dalo by sa pouvažovať o ručení spoločníkov. Dispozitívne

ustanovenie družstevného zákona by mohla umožniť družstvu, aby v stanovách bolo určené, či ručí

družstvo alebo ručia členovia družstva solidárne. Samozrejme takéto riešenie pri niektorých typoch

neprichádza do úvahy.

Asi jedným z najvýraznejších rozdielov, ktorý by sme mohli vyzdvihnúť a aplikovať aj na

Slovensku je osobitný zákon č. 1997/127 BGBl o revízii družstiev. Účelom tohto zákona je zabezpečiť

pravidelnú vonkajšiu kontrolu družstiev, či spĺňajú zákonom stanovené podmienky, keďže sa

v družstvách vykonáva iba vnútorný audit. Napriek tomu, že aj náš Obchodný zákonník v ustanovení §

244 upravuje postavenie kontrolnej komisie, v ostatných krajinách je zabezpečený striktnejší dohľad

nad hospodárením družstva. Aj v Rakúsku existuje obdobný orgán ako kontrolná komisia, avšak

s označením dozorná rada. V rámci družstevného zákona by asi bolo vhodnejšie takéto označenie,

keďže pri obchodných spoločnostiach náš zákon tiež pracuje s pojmom dozorná rada.

Revízori sú nezávislí odborníci podľa zákona, ktorí každý druhý rok kontrolujú hospodárenie,

zriadenie orgánov, fungovanie, zákonnosť a dodržanie účelu družstiev. Registrové súdy prísne

dohliadajú na dodržanie povinnosti, aby družstvá boli dvojročne prekontrolované.

9 Helešic, F.: Evropské a české družstevní právo. 1. vyd. Praha : Eurolex Bohemia. 2006, s. 58

10 Patakyová a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 2. vyd. Praha : C.H.Beck. 2008, s. 646

|Comenius Partners

10

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

HELEŠIC, F.: Evropské a české družstevní právo. 1. vyd. Praha : Eurolex Bohemia. 2006, 510 s.

KOLLÁRIKOVÁ, M.: Vplyv vonkajších podmienok na hospodárenie stavebných bytových družstiev IN

Šúbertová, E. 2001: Družstevné podnikanie v treťom tisícročí. Bratislava: KARTPRINT, 2001, 191 s.

PATAKYOVÁ a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 2. vyd. Praha : C.H.Beck. 2008, 1162 s.

ŠÚBERTOVÁ, E. 2001: Družstevné podnikanie v treťom tisícročí. Bratislava: KARTPRINT, 2001, 191 s.

POUŽITÉ INTERNETOVÉ ODKAZY

Adam, Š.: 20 rokov transformácie poľnohospodárskych družstiev [online], [cit. 15/11/2013].

Dostupné na <http://mpsr.sk/index.php?start&navID=1&id=6972>

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Družstvá a

reštrukturalizácia“ [online], [cit. 15/11/2013]. Dostupné na <http://eur-

lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:191:0024:0029:SK:PDF>

Transformáciu dokončí privatizácia [online], [cit. 15/11/2013]. Dostupné na

<http://www.agroserver.sk/news/transformaciu-dokonci-privatizacia/>