1

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,

Slovenskej jednoty 29, 040 01 Košice

MONITORING VYUŽÍVANIA VOĽNÉHO ČASU

ŽIAKMI ZŠ KOŠICE-OKOLIE

Voľný čas je špecifickou a dôležitou súčasťou života detí, mládeže, dospelých. Definuje

sa ako doba, ktorou človek disponuje podľa vlastného rozhodnutia a voľby na uspokojenie

svojich potrieb a záujmov, na sebarealizáciu po vykonaní pracovných, študijných a ďalších

povinností, vyplývajúcich z jeho sociálnej pozície. U školopovinných detí a študujúcej

mládeže nastáva po vyučovaní, po príprave do školy, po uspokojení fyziologických potrieb

(jedla, spánku, atď.), po splnení ďalších povinností uložených rodičmi.

Právo dieťaťa na voľný čas je zakotvené vo významnom medzinárodnom dokumente

Dohovor o právach dieťaťa prijatom valným zhromaždením OSN v roku 1989 v New Yorku,

ktorý podpísala aj Slovenská republika.

Každý človek potrebuje voľný čas ako čas na oddych, regeneráciu fyzických a psychických

síl, uvoľnenie po práci, štúdiu, na stretnutia s kamarátmi, priateľmi, na sebarealizáciu.

Rozhodujúce je jeho subjektívne prežívanie s charakteristickými postojmi ,,chcem“

a ,,môžem“, oproti povinnému ,,musím“. Závislé je to od mnohých faktorov osobnosti –

hlavne veku, pohlavia, záujmov, psychických a fyzických predpokladov, aj od zdravotného

stavu, taktiež od sociálneho prostredia a výchovy.

Spôsob trávenia voľného času sa radí medzi dôležité ukazovatele životného štýlu. Skvalitňuje,

dopĺňa a rozvíja morálne vedomie, návyky jednotlivca a jeho osobnosť. Sféra voľného času

detí a mládeže a jeho obsahové naplnenie sú dôležité aj z hľadiska psychického vývinu detí,

má význam pre ich celoživotnú orientáciu.

Okrem zdravotno-hygienickej, socializačnej, sebarealizačnej a formatívno-výchovnej funkcie

má voľný čas aj významnú preventívnu funkciu. Oprávnene sa zdôrazňuje význam voľného

času v prevencii trestnej činnosti, kriminality, drogových závislostí. V škole,

na pracovisku, je verejná kontrola, ale vo voľnom čase sú skryté potenciálne najväčšie

nebezpečenstvá jeho zneužívania. Zmysluplné využívanie voľného času v skupine

rovesníkov, kamarátov spojených spoločnými záujmami je účinným prostriedkom prevencie

sociálno–patologických javov u detí a mládeže.

V našom CPPPaP sme v rámci preventívnych aktivít realizovali monitoring využívania

voľného času medzi žiakmi okresu Košice-okolie. Dali sme si za cieľ zmapovať:

akým aktivitám, činnostiam sa zvyčajne venujú vo voľnom čase,

kde najčastejšie trávia voľný čas,

kto najviac ovplyvňuje spôsob, akým trávia voľný čas,

či sú spokojní s tým, ako ho trávia,

či majú v blízkom okolí dostatok možností na voľnočasové aktivity,

či sú zapojení do organizovanej záujmovej činnosti,

ako často zažívajú nudu,

či sú rozdiely v spôsobe využívania voľného času medzi chlapcami a dievčatami,

2

či sú rozdiely v spôsobe využívania voľného času medzi žiakmi nižších ročníkov

a vyšších ročníkov.

Monitoring sme realizovali prostredníctvom nami vytvoreného anonymného dotazníka,

získané výsledky sme následne štatisticky spracovali a vyhodnotili. Dotazník bol

administrovaný žiakom druhého stupňa ZŠ v mesiacoch máj – jún 2015. Do monitoringu

sa zapojilo 18 škôl v okrese Košice-okolie. Celkový počet respondentov bol v počte 1174.

Z tohto počtu bolo 576 chlapcov a 598 dievčat, 690 žiakov 5. – 7. ročníka, „mladších“

a 484 žiakov 8. – 9. ročníka, „starších“.

Analýza výsledkov monitoringu

V štruktúre voľnočasových aktivít žiakov majú dominantné postavenie činnosti pasívneho

charakteru. V našom prieskume sa medzi najčastejšie formy vypĺňania voľného času

zaradilo počúvanie hudby, sledovanie televízie, práca s internetom, počítačové hry,

v menšej miere čítanie novín, časopisov, kníh.

Z nášho pohľadu považujeme za zaujímavé nasledovné zistenia:

- denne sa počúvaniu hudby venuje viac ako 78% opýtaných,

- denné sledovanie televízie udáva približne 74% žiakov, raz týždenne sleduje televíziu viac

ako13% respondentov,

- každodenné využívanie internetu udáva takmer 74%, raz za týždeň približne 16% žiakov.

Internet vôbec nevyužívajú približne 3% opýtaných,

- hrám na počítači sa denne venuje viac ako 50%, týždenne 26% opýtaných, vôbec

sa im nevenuje necelých 10% žiakov,

- denne číta noviny a časopisy približne 13% žiakov, týždenne približne 27%, tejto činnosti

sa vôbec nevenuje približne 42% opýtaných,

- denne číta knihy necelých 19% opýtaných, týždenne približne 16 a pol %, vôbec knihy

nečíta vyše 44% našich respondentov.

Obdobie detstva a mladosti je obdobím nadväzovania priateľských vzťahov. Kontakty,

stretnutia s priateľmi, s rovesníkmi, známymi sa objavujú ako najčastejšie formy trávenia

voľného času. Denné stretnutia s kamarátmi, známymi uviedlo takmer 67% opýtaných,

približne raz v týždni sa venuje kamarátskym stretnutiam približne 20% žiakov.

3

Dôležitú úlohu v životnom štýle mladých ľudí zohráva aktívny športový pohyb,

ako aj pobyt v prírode. Aktívnemu športu sa pravidelne denne venuje takmer 51%

opýtaných, týždenne takmer 32%, na druhej strane približne 5% uviedlo, že sa aktívnemu

športu nevenuje vôbec, príp. necelých 6% raz ročne. Takmer 30% žiakov uviedlo,

že do prírody chodí denne, vyše 37% týždenne.

K aktívnym formám trávenia voľného času môžeme zaradiť aj štúdium cudzieho jazyka

(okrem školskej výučby) a vzhľadom na život na vidieku aj starostlivosť o domáce

zvieratá:

- viac ako 14% žiakov sa denne vo svojom čase voľna venuje štúdiu cudzieho jazyka,

takmer 25% jeden krát týždenne, vôbec sa tejto činnosti nevenuje takmer 50% opýtaných,

- denne sa starostlivosti o domáce zvieratá venuje takmer 47% respondentov, na druhej

strane túto činnosť vôbec nerealizuje vyše 23% opýtaných.

S novodobým trendom návštev nákupných centier majú skúsenosti aj naši respondenti,

z ktorých takmer 37% uviedlo, že ich navštevujú približne jeden krát za týždeň a takmer

40% jeden krát za mesiac.

Zdá sa, akoby spoločenské hry ustupovali novým trendom. Zo všetkých odpovedajúcich

viac ako 30% sa im vôbec nevenuje, denne ich hrá menej ako 13%, raz týždenne približne

23%, približne jeden krát mesačne necelých 34%.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa prieskumu zúčastnili žiaci vo veku približne 10 - 15

rokov, považujeme za významné, že viac ako 30% uviedlo každodennú, prípadne

týždennú návštevu pohostinského zariadenia. Niektoré deti to zdôvodnili konzumáciou

nealkoholických nápojov. Viac ako 31% opýtaných uviedlo, že tieto zariadenia

nenavštevuje vôbec.

Kategóriu nerobím nič môžeme charakterizovať ako pasívny oddych a leňošenie. Denne

to zažíva takmer 20% opýtaných, takmer 50% uviedlo, že voľný čas majú naplnený vždy

nejakou aktivitou.

4

Graf 1 znázorňuje množstvo voľného času, ktorý majú žiaci počas bežného školského

dňa. Približne polovica zapojených žiakov sa vyjadrila, že majú tri až päť hodín voľného

času. Mimoriadne vysoké hodnoty voľného času v rozsahu sedem alebo viac hodín

uviedlo 10% opýtaných.

5

Z grafov 2, 3 a 4 je zrejmé, že voľný čas 72% žiakov trávi zvyčajne vonku, 49% doma.

Minimálne percento žiakov uviedlo, že voľný čas zvyčajne trávia v škole, kultúrnom

stredisku, knižnici, u kamarátov. Na otázku „s kým svoj voľný čas najradšej tráviš“ najviac

odpovedí, 78%, získala položka s kamarátmi. Pri trávení voľného času s kamarátmi

a známymi dominujú vzájomné rozhovory, 87%, približne v rovnakom zastúpení nasledujú

športové aktivity, počúvanie hudby, prechádzky, 65%. Spoločensky nežiaduce aktivity,

ako fajčenie a pitie alkoholu uviedlo 8 – 9% opýtaných. Respondenti mali možnosť zvoliť

viacero odpovedí.

6

Spôsob trávenia voľného času je subjektívnou záležitosťou. Ako znázorňuje graf 5, v prípade

našich žiakov približne tretina sa rozhoduje sama na základe vlastných potrieb a záujmov,

približne rovnaké percento uviedlo, že ich v tomto smere ovplyvňujú rodičia ako aj kamaráti.

Respondenti mali možnosť zvoliť viacero odpovedí.

Z výsledkov znázornených v grafe 6 a 7 je zrejmé, že až 90 % opýtaných uviedlo spokojnosť

so spôsobom trávenia svojho voľného času. 67 % žiakov sa vyjadrilo, že sa občas, prípadne

často vo voľnom čase nudia a nemajú čo robiť. Nudu vo voľnom čase nepozná, prípadne

ju zažíva veľmi zriedka 33% žiakov.

7

8

Z výsledkov uvedených v grafoch 8, 9, 10 vyplýva, že 62% žiakov má vo svojom blízkom

okolí dostatok možností, kde a ako môžu tráviť voľný čas. 31% žiakov navštevuje športový

oddiel, 14% základnú umeleckú školu, po 7% žiakov uviedlo, že sú zapojení do činnosti

školského klubu, centra voľného času a cirkevnej organizácie, 1% do aktivít občianskeho

združenia. Športový a turistický krúžok podľa získaných údajov navštevuje 41% žiakov,

vzdelávací 16%, hudobný a tanečný navštevuje zhodne 13%, kreatívny 9%, chovateľský 3%,

do skautingu je zapojených 1% opýtaných.

V nasledujúcich grafoch 11 – 18 uvádzame výraznejšie medzirodové rozdiely v odpovediach.

9

10

11

Grafy 11 – 18 obsahujú informácie o výraznejších diferenciách v odpovediach medzi

pohlaviami. Zistili sme rozdiely v spôsobe využívania voľného času, v zapojení

do organizovanej záujmovej činnosti a v návšteve krúžkov. Chlapci sa oproti dievčatám

venujú vo vyššej miere športovým aktivitám, (80% - 52%) a hraniu hier na PC (52% - 15%).

Dievčatá sa v porovnaní s chlapcami radšej prechádzajú s kamarátkami (82% - 47%)

a počúvajú hudbu (71% - 49%). Chlapci oproti dievčatám preferujú návštevu športového

oddielu (41% - 21%), naopak dievčatá preferujú návštevu základnej umeleckej školy

(22% - 6%). Aj z hľadiska výberu krúžkov chlapci v porovnaní s dievčatami uprednostňujú

športový (52% - 31%), dievčatá tanečný krúžok (20% - 5%).

Na grafoch 19, 20, 21 sú znázornené výraznejšie rozdiely v odpovediach v rámci vekových

kategórií. Porovnávali sme žiakov 5. – 7. ročníka so žiakmi 8. - 9. ročníka.

12

Grafy 19, 20, 21 znázorňujú výraznejšie rozdiely v odpovediach žiakov v rámci ročníkov.

Rozdiely sa týkajú spôsobu využívania voľného času – vyššie percento žiakov vyšších

ročníkov (15%) uviedlo pitie alkoholu a fajčenie v porovnaní so žiakmi nižších ročníkov

(3% a 5%). Rozdielne názory sme zistili pri odpovediach na otázku, či majú vo svojom okolí

dostatok možností kde a ako môžu tráviť svoj voľný čas. 30% žiakov vyšších ročníkov

sa vyjadrilo, že nemajú dostatok možností, v porovnaní so žiakmi nižších ročníkov,

kde negatívnu odpoveď poskytlo 13% opýtaných.

Záver a odporúčania pre prax:

Na základe výsledkov analýzy monitoringu, ktorý sme realizovali v CPPPaP konštatujeme,

že dominantné postavenie v rámci využívania voľného času majú u žiakov ZŠ Košice-okolie

činnosti pasívneho charakteru. Z praxe a výskumov je známe, že deti, ktoré sa venujú

obľúbenej záujmovej činnosti, majú tým smerom orientované aj svoje hodnoty. Svoje záujmy

považujú za dôležitejšie ako iné aktivity a dávajú im prednosť pred televíziou, bezobsažnými

stretnutiami v partii i bezcieľnym potulovaním sa vonku.

Zmysluplné využívanie voľného času v skupine rovesníkov, kamarátov spojených spoločnými

záujmami je účinným prostriedkom prevencie sociálno-patologických javov. Výskumy

potvrdili skutočnosť, že skúsenosti s drogami (s alkoholom, nikotínom) majú hlavne tí žiaci

ZŠ, ktorí sa nevenujú systematicky žiadnej záujmovej činnosti. Žiaci, ktorí navštevujú aspoň

jeden záujmový útvar, sami odsudzujú tieto javy aj trávenie voľného času v bezcieľnom

potulovaní sa po uliciach.

Ak spoločnosť zabezpečí kvalitné trávenie voľného času mladých ľudí, urýchli tým rozvoj

ich všeobecných i špecifických schopností a potlačí rozvoj negatívnych rysov vyúsťujúcich

do rôznych podôb nežiaducich spoločenských javov. Aby sa negatívnym vplyvom,

ktorým podliehajú ľahšie mladí ľudia, ktorí nemajú žiadne konkrétne životné ciele, žijú

zo dňa na deň, majú málo záujmov a nadbytok voľného času, ktorý nevedia, alebo nemajú

možnosť zmysluplne využiť zamedzilo, je v praxi vhodné:

- výchovne ovplyvňovať zmysluplné trávenie voľného času v rodine a v škole,

- podporovať školskú záujmovú činnosť v základných umeleckých školách, školských

kluboch, centrách voľného času a pod.,

- umožňovať uspokojovanie a rozvoj individuálnych potrieb, záujmov, schopností, nadania,

talentu ponukou rôznych alternatív,

13

- vytvárať podmienky pre pozitívne zážitky, tiež zážitky úspechu pre slabších žiakov,

- pomáhať kompenzovať nedostatky sociálneho prostredia vo vývine detí a mládeže,

- vytvárať vhodné podmienky pre využívanie voľného času ako súčasť občianskej

vybavenosti nie len v mestách, ale aj v obciach.

Výchova detí a mladých ľudí vo voľnom čase poskytuje možnosti vychovávateľom, trénerom,

vedúcim záujmových útvarov vytvárať úzke kontakty so zverencami, bez pocitu ohrozenia

ich školskej úspešnosti. Poskytuje im možnosti odhaľovať ťažkosti, problémy detí a mládeže.

Dáva im možnosť zo vzniknutej priateľskej pozície včas účinne poradiť a pomôcť

v krízových situáciách. Voľný čas i výchova vo voľnom čase si vyžadujú primerané

podmienky, personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie. Škola je pre žiakov

prirodzeným prostredím. Od školy sa očakáva vytvorenie podmienok pre voľný čas

s možnosťami využívania školských priestorov – klubovní, laboratórií, telocviční atď.

Veľmi si ceníme ústretovosť škôl, ich riadiacich zamestnancov, koordinátorov prevencie

a ostatných pedagogických zamestnancov, ktorí sa podieľali na administrovaní dotazníkov

na svojich školách a ich doručení do centra.

Spracovali:

Mgr. Mária Bajusová

Mgr. Tatiana Bányaiová

Mgr. Lýdia Begerová

V Košiciach, 1. 10. 2015

Použitá literatúra:

Bieliková, M., Pétiová, M.: Životný štýl mládeže v Slovenskej republike. ÚIPŠ Bratislava,

2000. ISBN 80-7098-244-6.

Bieliková, M., Pétiová, M.: Životný štýl mládeže v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky.

ÚIPŠ Bratislava, 2001. ISBN 80-7098-284-5.

Ondrejkovič, P., Poliaková, E. a kol.: Protidrogová výchova. VEDA Bratislava, 1999. ISBN

80-224-0553-1.