I I I I IMII * i l i H M l i ^

. - , , , , . , , . ^ . , „ , , , . . . . . . . . , . , • • • • • • • i i i , | í | i t 1 i i i i i M i i r i i i i > l i M i n 1 i g i t J f i » l l 1 l l l < i l i i i M i M l t l . l l l M l i i i i l l i i l r » i i i i i j i M i i i i M i í t r r i . i i i . , . . . n i l i i i , i i i n

n * A W\/n*tWATcřl' M A I / I A H A T C I ' C K A c n n i A K l ^ / ' K L i n TCI PPHNII PREDPLATNÉ MAROKA KOK <?[D0 CUDZOZEMSKÁ y KOR

Ě ň i M i S ^ ^

MAJITEĽA VYDAVATEĽ: NAKLADATELSKÝ ^SPOLOK.W ČÍSLO TELEFOMU 1 1 3 1 ŠLHLAVriÝ jEDHATEĽ PM/tffflumjAflKwEUROT^

UH0RSHH21OSÔ. HAKÚirt T k 9 f l 7 5 .

mm )fi(Hiiiii[l!liiMmiiiiiuiiii)imii)niiiii:iii{iiiliiiiiiiliilliimiiililiiiit

ČfslO 21. V Prešporku. 22. mája 1914. Ročník 5.

Studňa blahobytu! Napred žiť a potom mudrovať, hovorí

staré porekadlo. Pred politikou, ba aj pred samou rečou vedie predok chlieb náš voz­dajší, to, z čoho žijeme. A múdry najhúžev-natejšie sa toho drží, o to stará, z čoho žije. Ale nedá sa žiť bez živnosti. Živnosť je kŕ-mou života. 2ŕvot bez živnosti uschne, na­stane smrť. Živnosť je podmienkou života.A preto čo nám zveľaďuje živnosť, upevňuje nám život. A až potom, keď je životná sila živnosťou zabezpečená, byvná, môže sa človek zdarné opreť v boj za práva cti, svobody, reči, občanstva.

Hospodárska práca, hospodárska orga­nizácia je základom občanskej, národnej zdarnosti. Darmo, keby sme si akokoľvek ctili a zastávali biedu, s biedou, s hladom v žalúdku veľmi ťažko sa dá zdarné bojo­vať. A preto veru najsprávnejšia cesta k právu, k cti, k svobodě je, ktorú Ferdiš Ju-riga týmto heslom označil našemu národu: „mať, naša mať." Áno, „mať" nečo, mať čím viac, dá sily, prostriedkov, spôsobov do životného boja a kto má, už si môže po­vedať: „biť, náš byt". Biť krivdu je náš byt, náš pobyt tu na zemi.Skľúčený biedou mar-no dupne nohou, nik ho vážne neberie, po-neváč drží sputnaného najväčší nepriateľ: bieda.

Veru „mať, naša mať," a až potom mô­žeš dupnúť nohou: „biť, náš byt" a svoj k svojmu. V biede ešte i svoj uteká od svojho. Nič proti tejto zkušenosti nenamudrujeme, lebo život je veru taký, keby sme akokoľ­vek špekulovali, mudráčili a chudobu ľuto­vali.

Preto prvou národnou povinnosťou a najprednejšou zásluhou je boj proti biede, ako proti najväčšej krivde, boj a práca za zveľadenie dôchodku ľudu, za zväčšenie a zlepšenie živnosti pod svätým heslom: ,,za tú našu zem-matičku"; ,,za tú našu čestnú živnosť svojho stavu".

A kde väzí najväčšia príčina biedy na­šeho ľudu? Najväčšia príčina biedy našeho ľudu väzí v tom, že roľník, prvorodený syn zem-matičky svoje výroby za pohlavok musí odpredať a dělník ich draho musí ku­povať. 2e medzi vyrábateľom a strovite-ľom je hŕba prostredkovateľov, ktorí len tým, že to z rúčky do rúčky podajú, najviac uchytia.

Tu niet inŠej odpomoci, jak aby sa vyrá-batelia sriadili, svoje výrobky celkom do

úst hotové pripravili a priamo ruky strovi-teľovi podali. Vtedy si môžu deliť osoh prostriedkovate-ľa. Vyrábateľ môže lepšie odpredať, strovi-tef lacnejšie kúpiť a tak sa dá priblížiť k ro­zlúšteniu najťažšej otázky na svete, že jak vyrábateľovi, tak aj stroviteľovi sa uľaho-dí. To je to najväčšie sveta umenie.

Cestou k uskutočneniu tohoto cieľu sú roľnícke továrne, ači dielne, ktorých účas­tiny, ači podiele má v rukách sám ľud na čele s kupcami, ktorí výrobu roľnícku spra­cujú, odpredajú priamo stroviteľovi do úst. Takto sa roľnícka výroba zväčší, zdokona­lí a jej odbyt usnadní a dělník snadnejšie přijde už k vyhotovenej živnostnej výrobe.

Pravda, je to veľká vec, krásna a uži­točná, ale aj veľmi ťažká! Ale nie neusku-točnitedlná. V Cechách, na Morave v roľ­níckych pivovaroch, cukrovaroch, strojár­ňach máme na to dosť príkladov.

U nás žiaľ Bohu ešte sme nemali na to príkladu. U nás v kruhoch úradných a ob­chodníckych také podniky nachádzajú oh­romné, takrečeno neprekonateľné pre­kážky.

Tým väčšia česť, zásluha a sláva priná­leží patričným vtedy, jestli pri našich ťaž­kých pomeroch nájdu sa ľudia, ktorí takúto vec prevedú.

Jesli je stredná škola pre národ tak váž­na, žeby si dal niekto za ňu ruku odtínať, iste asnáď ešte vážnejšia je roľnícka fabri­ka, lebo tá znamená tisíce a tisíce dôchodku pre náš ľud a silnú baštu proti biede.

A s radostným výkrikom na slávu ozna­mujeme obecentsvu porod aj tak veľkej, užitočnej, slávnej veci.

Dňa 16. kvetňa v r . 1914. sišlo sa'v Stu­pave 385 roľníkov z primoravskej doliny a utvorili prvú dielňu v Uhorsku na zakvase-nie kapusty, oharkov, paradajiek a rôznych zelenín a na zaváranie ovocia a zelenín.

Týmto sa uskutočnil dávny sen najkrás-nejšieho a najmajetnejšieho kraju Sloven­ska. Roľník, obchodník a úradník svorným účinkovaním stvorili tento veľkolepý pod­nik. Upísali 1200 účastín po sto korunách. Utvorili sa v zákonité teleso. Zaujali naj-krásnejšie miesto v Stupave, hneď pri sa­mých kolajniciach železničnej stanice. A do jaseni bude stáť veľká dielňa, na sto metrov dlhá, ktorá má spracovať na stá a stá voz­ňov zelenín a rozposielať do širého sveta slovenskú záhorskú výrobu. Na statisíce ročného zväčšeného dôchodku to znamená pre náš ľud.

V duši už vidím veľký komín. Vidím na

stá vozov. Vidím čiperných delníkov, usi­lovných roľníkov. Vidím vagóny, jak sa kotúľajú do Berlína, do Paríža, do Londý­na . . . všetko výroba naša a zisk zneho dvojnásobne padá do vačku našeho ľudu: poprvé snadnejšie odpredá, keď továrňa stojí, podruhé zisk z obchodu ide do vačku ľudu, lebo prevažná väčšina účastín je v rukách jeho. A chudoba lacnejšie môže kú-

1 piť, poneváč si môže vyrobený tovar pria-! mo z dielne objednať.

A pri pohľade na tento krásny obraz za­pomínám na boľasti nosenia v živote. Viac, než tri roky rástlo toto dieťa v materins­kom živote ľudu a podstúpiť muselo už vte­dy potupu. A haněný, tupený bol otec diela, náš vyslanec Ferdiš Juriga. Zapomínám na boľasti porodu, na podkopnú prácu závist-níkov, na pýchu niektorých sedliakov, na ľudskú lakomosť, nenávisť a sprostosť. . . Zapomínám . . . odpúšťam, teším sa, jak matka dieťaťu svojmu, bárs aj bol poiW trápny, boľastný, veľmi ťažký.

Uhnite oškerné obludy, čo ste nás na ceste do bludu uvádzať chceli, jak mlado-luteránski fiškáli, ktorí nám otca tohoto dieťaťa, našeho vyslanca pre túto prácu tu­pili, pomlúvali zo závisti oproti nám. Už vieme, že títo každý chodník haňajú, ktorý nás nevedie do ich kancellárskej pavučiny.

Nech umlkne závisť, pýcha, nenávisť, úžerníctvo, lakomosť, žiarlivosť obcí a ľudí.

Radujte sa, veselte sa všetci ľudia dob­rej vôle. Narodilo sa nám dieťa, dielo veľké, z ktorého prekvitať môže primoravský kraj jak majetný raj, jestli všetci činitelia, jak roľníci, tak aj úradníci a obchodníci pod ve­dením našeho vyslanca svorne opřeme ple-co k plecu a pracovať budeme za našu dielňu.

A vy druhé kraje slovenské berte si prí­klad. Novovekého blahobytu živnostného hradby sú roľnícke továrne utvorené vo svornosti s obchodníkmi, s úradmi. Jak ko­stolné veže oslavujú slávu Božiu, tak by malý hlásať komíny ľudových strojárni, škrobárni, cukrovarov, pivovarov, par­ných mlynov náš blahobyt.

Tak sa má uskutočniť ,,mať, naša mať", a vtedy, keď budeš mať, nie na piano, lež platne môžeš dupnúť nohou: biť, náš byt. A krivda uhne. Kto má, bude mu dano, aby mal ešte viac aj cti aj práva. To je železná skutočnosť života a nezmeníme na nej, ke­by sme aj potoky slz vyronili nad krivdou biednych. Heslo: Svoj k svojmu len tam sa dá prevádzať, kde je niečo. Kde je iba bieda a ston, tam ťa obyčajne zapre svoj.

Mni'Ĺ W M k M, :£>

/

Číslo 21.

bude so dňa na deň chudobnejším, biednej­ším. A to nemôže byf záujem uhorského štá­tu. Veľké poplatky, zvlášť vojenské (archy požadujú majetnejší fud. Bez vzdelanosti ľu­du nedá sa am priemysel vyvinut a už aj pre­to je zapotreby uznať národnostné reči vo všetkých školách.

Hľadáte záruky? V stredoveku sa hovori­lo: „čí kraj, toho má byť aj náboženstvo'* a spálili ho, kto protirečil tejto zásade. Dnes hovoria, čí kraj, toho národnosť a do štátne­ho väzenia pošlú toho, kto sa opováži proti­rečiť. To neni múdra zábezpeka. Ľudí treba chlebom spájať. Poľské porekadlo hovorí: Papkou, čiapkou a soľou sa ľudia spájajú. To je chlieb, úcta a múdrosť. Tak spojený štát to by bol krásny obraz. Vieme z hospodárskeho života, že sliepka aj kačice, bajiné vajíčka vyliahne. Keď sa maľučké vyliahnu, držia sa okolo sliepky, jak kuratá. Lež keď dorostů, keď sa ohlási v nich príroda ich, už chodia každý dľa svojho rodu, ale pridŕža sa svojho dvoru. Pridŕža sa svojho dvoru jednoho, po-neváč jeden ich živí, pestuje. Prečo by to tak nemohlo byť aj v štáte? Treba uznať reč ľu­du aj v správe. Ako sa môže menovať správa samosprávou, jestli sa ona deje rečou ľudu neznámou. Nikto sa sám seba cudzou rečou nemôže spravovať. To je jednoduché občian­ske právo. Ja jak občan mám k tomu právo, aby mňa služobník občiansky porozumel. Mám k tomu všeľudské právo, by som vedel, že mňa sudca rozumie. Veď ako môžem stať pred taký súd, o ktorom viem, že nerozumie reči mojej? Veď v Belgicku prihodil sa pád, ktorý rozbúril vtedy verejnú mienku celého sveta, že na smrť odsúdili človeka následkom toho, poneváč súd neznal jeho materinskú reč, reč flatnandskú.

Predseda: Musím vyzvať pozornosť pána vyslanca, že o pol šiestej máme preísť na in-terpellácie. Poneváč je čas už tu, prosím za-k ručiť.

Na to Juriga vysloviac tú nádej, že minis-terpredseda svoje verejne dané čestné slovo zadrží, v tej nádeji jeho osvedčenia o národ­nostnej otázke berie vznámosf.

Str. 2.

Budiž česť a chvála a vďak všetkým, ktorí prácou svojou k tomuto dielu prispeli. Mená ich neoddáme zabudnutiu. Utvore­nie celej veci pre poučenie opíšeme pri prí­ležitosti. V tejto práci vefký podiel majú aj Slov. Ludové Noviny. V týchto novi­nách přišly poučenia, povzbudenia a rady. Áno. Slovenské Ludové Noviny sú základ­ným diplomom našej dielne. Sláva Vám!

Tálsky.

„Za tá našu večnú slávu!" Svätý Jánu z Nepomuku, Drž nad nami svoju ruku. Nech nám Boh dá, čo dal Tebe, By náš jazyk nehnil v hrobe.

„Proste, a bude Vám dano, hľadajte a naj­dete, klopajte, a bude Vám otvoreno."

Chceme-li dačo dosiahnuť, nielen fňukať máme jak žobrák u dvier, lež aj hľadať, klopať. Hladaf máme cesty. Klopať máme na zatvorené dvere, srdcia; klopať, odstraňovať prekážky, jak prieboj preboriť kôru sŕdc.

A preto Slovák neni vyslyšaný, lebo on len prosí, stonie, fňuká, v najhoršom páde za pecou škrípe ale nehľadá tam, kde je naše právo uschované, neklope na dvere, za ktorými sú naše poklady.

Poďte hľadať, poďte klopať svätou púťou za právo našej materčiny.

V rukách biskupských je dnes právo našej materčiny, za bránami ich palácov je ono. jestii • tam pôjdeme hľadať, na ich dvere klopať vyjde prvá holubica[zkŕídeľu našich práv aspoň prvé právo vyučovania náboženstva v ma­terčine.

Ale pýtali sa nás: jakým právom, pod akým titulom, zámienkou pôjdeme prosiť, žiadať?

A či nemá právo dieťa 1st k duchovnému otcovi prosiť? A jestli môžu ísť židia na čele s ich rabýnom na úctu, na privítanie a nie raz ich posadia za stôl, ba stalo sa, že raz jeden biskup zdá sa nám — košický — po í idovsky hovoril k nim, nuž nás by mohli odvrhnúť?

My sme ako Slov. Ľudové Noviny, kato­lícky časopis. Vychádzame v Prešporku. Nuž pôjdeme ako redakcia, spolupracovnici a odberatelia Slov. Ľud. Novín na prosbu k najdôstojnejšiemu p. primášovi dňa 7. júna, keď bude v Prešporku birmovať. Tu máte právny titul, zámienku, oprávnenosť.

Už len zbabelosť, hniloba môže nájsť výmluvy

Chystajme sa zvlášť z prešporskej stolice

Kalendár cirkevný. 84. N. Johanna. 25. P. Urban p 26. U. Filip Ner. 27. S. Béda a J. 28. Š. Ľmil 29. P. Maximil. 30. S. Ferdinanda.

Na šiestu nederu po Viftej noci. Čítanie z prvého listu sv. Petra h. 4., v. 7-U.

Najmilejší! Buďte opatrní a bedliví na modlitbách. A predovšetkým majte spoloč­nú lásku medzi sebou, lebo láska zapokrýva až mnohé hriechy. Buďte pohostinnými jedni k druhým bez reptania, jeden každý s tou milosťou, ktorú obdržal, nech poslúži aj dru­hým, jako dobrí rozdávači mnohonásobnej milosti Božej. Jestli kto učí, nech učí tak, jako reč Božiu; jestii kto slúži, nech slúži zároveň tej sile, ktorú uděluje Boh, aby vo všetkom bol zvelebovaný Boh skrze Ježiša Krista, Pána našeho.

Evanjelium sv. Jána h. IS., v., 26., 27. a h. 16., v. 1—4.

Za onoho času riekol Ježiš učeníkom svo­jim: Keď přijde Utešitef, ktorého vám poš­lem od Otca, ten Duch pravdy, ktorý po­chádza od Otca, on vydá svedectvo o mne; i vy budete vydávať svedoctvo, lebo ste so mnou od počiatku. Toto som vám rozložil, aby ste sa nepohoršili. Vyženú vás von zo synagóg; ba prichádza hodina, že každý, kto vás zabije, bude sa domnievať, že preukazuje

S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y

Do Nitre sa pôjde na deň patiónov sloven­ského národa sv. Zorarda a Blahoslava dňa 17. júla.

Výbor „za tú našu večnú slávu*.

Reč poslanca Ferdiša Jurigu, ktorá povedal na

uhorskom sneme dňa 11-ho marca 1914. (Dokončenie.)

Juriga: Jeho krok je prvým krokom, ktorý znamená novú dobu v Uhorsku na poli ná­rodnostnej otázky. Učinili to síce predtým Deák a Széchenyi, ale žiaľ, to už prišlo do za­budnutia. A preto nemôžem odopret, aby som mu nevyjadril moje uznanie, nie s národno­stného stanoviska, lež v mene všetkých ne­panujúcich národov sveta, poneváč on pocí­til, že už neni možná naďalej ich v poddanst­ve držať.

Tak učinil v r. 1848 aj Ludvik Kossuth, keď na osobnom poli chcel dať práva, ktorých zá-rod sa nachádza v jeho reči ohľadom pod­danských národov. Keď sa daly ľudu práva, čo sa stalo? Lud bol zemanstvu vďačným za to, že ho osvobodilo od poddanstva a Slováci ešte aj dnes hovoria na tie časy, že prišiel „cabačák." Maďarské slovo používajú. A Ludvíkovi Kossuthovi povďačná je každá ná­rodnosť krajiny, že sa sotrelo osobné pod­danstvo. Podobne každý národ tejto krajiny povďačný bude grófovi Stefanovi Tiszovi, jestli na tejto ceste ďalej bude pokračovať a neľakne sa stredovekého zpiatočníctva. (Pohyb na ľavej strane.)

Lež povďačný môže byť aj maďarský ná­rod tomu, kto národnostnú otázku rozluští k všeobecnému uspokojeniu národností. A keď skúmam maďarský národ aký červ mu hry­zie svedomie, čo striasa jeho dušou vo všet­kých bojoch a podujatiach jeho? Od všet­kých jeho ideálov jedno strašidlo ho odstra­šilo, prinútilo stiahnuť ruku svoju a to bolo: strach pred národnosťami. Strach pred ná­rodnosťami jak veľká ťarcha sa zavaľuje na krajinu. Kto túto otázku rozluští, ten aj ma­ďarský národ osvobodí od veľkej ťažoby.

Páni! Pýtate od nás záruku, že budeme dobrí? My sme nikdy neboli proti uhorskej štátnej myšlienke, uznávame maďarskú reč za štátnu, nechceme roztrhať krajinu. Však si vystavte tie školy jak chcete v duchu vlaste­neckom, vymenujte si professorov bárs aj z Debrecína, my len jedno chceme: pestovať našu materčinu, kultúru, lebo ináč náš ľud os­tane sprostý. Veď dnes-zajtrá ani nebude člo­veka, kto by mu knihy písal, jeho rečou mu přemluvil a pre tú príčinu ostanúc sprostým,

službu Bohu. A toto učinia vám preto, po­neváč neznajú Otca, ani mňa. Ale toto mluvil som vám, aby ste sa, keď raz přijde hodina, rozpamätali na to, že som vám to ja predpo­vedal.

. Besednica. A just nie!

Bystrický pán farár bol už starý pán, a k tomu chorľavý. Mal zvyk po obede si zdri­emnuť. Keď ho však obchádzal najsladší spá­nok, tí škaredníci pasáci začali,mu vždy pod samými oknami strielat na bičoch, že cely poľakaný vyskočil. Okolo fary išla totiž cesta na obecné lúky. chlapci tadiaľ popoludní kra­vy honievali.

„Ako si pomôžem?" premýšľal pán farár. Ak im zakážem, bude z toho zakázané ovo­cie, budú rni strieľaf ešte lepšie a na truc. Viem. čo urobím.

Na druhý deň postavil sa starý pán do dverí a čakal na chlapcov.keď poženú kravy. Onedlho rozliehalo sa už strieľanie po dedine, blížilo sa, keď chlapci prišli k fare, zbada­júc starkého duchovného, zarazili sa, dali biče

Reč Ferdiša Jurigu, ktorú držal dňa 1-ho kvetná

r. 1914. na sněme v záujme roľníctva. Slávny snem!

Nadovšetko rád sa pripojujem k mienke p. vyslanca predomnou rečniaceho, ktorý dal odpoveď veľactenčmu p. Jánovi Barošovi na jeho vývody. Smysel tejto odpovede je, že kto je húževnatý, pracovný, ten nech je na povrchu. Kto neporozumie slovu veku naše-

pod pazuchy sosňali klobúky a išli mu ruku bozkať.

Pán farár kývnul hlavou, zaďakoval a vo­lal na chlapcov usmievajúc sa:

— Dočkajte. Chlapci popohnali kravy, aby išli v hustom

kŕdli a obrátili sa zvedavo k fare. „Ale, chlapci" —riekol starý pán, „kde

ste sa to naučili tak strieľať? Takého strieľa­nia tak ľahko neočuť. Radosť to počúvať; neviem vás prenachválit. Kto mi zajtra tu pod oblokom najlepšie strelí, dám mu plnú čiapku hrušiek."

Chlapci vyvalili oči. Eh, bude to zajtra za streľba! Každý si mysľel, že musí zvíťaziť.

„Jakube", chválil sa Jano Pokrievkov, stav sa, že ma zajtra nepremôžeš.

„Oho, to by som rád videl. Môj bič je lepší. Strelím mu ako z flinty."

,Však si ja svoj tiež narafičím." „A ako?" ,Ano hneď, aby si ma predchytil. Sprav si

sám, ak vieš." A chlapci rozmýšľali ako by ktorý najlep­

šie strelil. Sotva prihnali kravy z paše do­mov, začali pliesť biče, natierali ich kolo-mazou, jeden priplietol na koniec biča kúsok

ho, kto nechce pracovat, komu sa nechce učit, lež umelou podporou, injekciou sa chce udržať na tom majetku, ktorý následkom du­ševného sostárnutia nemôže udržať, ten ne­patrí do dnešných časov. Nech dá miesta čerstvejšiemu, byvnejšiemu, na svet súcej-šiemu.

Ctený Snem! Tá úmenina, ktorú p. vysl. Baroš rozkládal, je zkázou každého národa a štátu. To vedie k zakrpateniu, jestli ume- , lými prostriedkami udržujeme na istých ma- j jetkoch takých jednotlivcov a rodiny, ktoré ; nedovedú vyrobiť zodpovedné úroky zo zemi a patričný výsledok

(Toto sa vzťahuje na statkárske stredo-zemanské rodiny, ktoré p. Baroš tak odpo­rúčal ratovať pred úpadkom, že by sa im zvlášť na našich krajoch daly neodcudziteľné majetky, aby ony na nich zabezpečeno aj naďalej udržať sa mohly, ratujúc vlasť pred národnostiami. Ovšem, je to pre náš roľnícky ľud najnebezpečnejší návrh, proti ktorému sa Ferdiš Juriga tak rázne obrátil. Pozn. red.)

Juriga: Tieto rodiny telesne, duševne a hmotne zakrpatejú a tým činom sa vyvíňa v tele národa morová otrava, ktorá vlastne po­chádza z umelého udržovania darebáctva.

Taký spôsob iba zadŕža postup a vývin národa tým viacej, poneváč títo zaujímajú miesta tým, ktorí usilovnosťou, vlohami a prácou súci sú k tomu, aby zaujali jejich miesta, výrobu štátnu, vôbec verejnú činnosť zvýšili.

Táto okolnosť podivne zamedzuje výmenu hmoty, majetku. Veď novovekého hospo­dárskeho života hlavnou zásadou je svobod­ná výmena hmoty, obrat, aby tým pádom čím viac sa uplatnilo všetko, čo je snaživé, životaschopné a darebáctvo nech hynie. Niet väčšej choroby, skutočné suchotiny národa sú to, jestli sa duch darebáctva zažerie do niektorej triedy.

Ctená snemovňa! Čo najrozhodnejšie sa musím postaviť proti týmto úmyslom z toho­to stanoviska.

Ale musím sa postaviť proti tomuto zamýš­ľaniu hlavne z toho stanoviska, že ono vlast­ne do národného hesla zaobalený triedny záujem, triedne panstvo kryje.

Veď, ct. snem, jestli takzvané dejepisné ze-manské rodiny majú takých členov, ktorí ne­patria do XX. stoletia, to ešte neni „národný" záujem, že by oni aj naďalej umele vydržo­vali panstvo v krajine. Týchto — by som sa tak vyjadril sostárnuťých ľudí a bytností — panstvo, ct. snem, neni panstvom, nadvládou maďarského národa. Tieto dve veci nie sú je­dno. A každý v mene samého maďarského

do vrkoča spletenej štetiny, aby mal lepšiu „ťapku", druhý si z vlasov uplietol ťapku, ba Janko Pakrievkov ustřihnul ho a mal „ťap­ku" až radosť.

A na druhý deň vyhnal každý svoj statok, ako by išiel na slávnosť. Po dedine keď išli, nestrieľali, keď však prišli k fare, tu spustil každý a strieľal, čo mu para stačila. Ozývalo sa to, ako streľba z flinty. Starký farár ich už čakal vo dverách, usmieval sa, potom kývnul na nich, aby dočkali, vošiel do záhrady až k samému plotu a zavolal na Janka:

,No Janko, dnes si ty najlepšie strieľal." Poď si pre hrušky. „Kto zajtra najlepšie stre­lí, zas dostane."

Janko skočil, ako mladý kozel a za chvíľu mal plnú čapicu hrušiek.

Chlapci mu závideli. Jeden za druhým sa obšmietali okolo neho: „Janko, daj mi jednu."

,Nedám, mal si streliť." „No počkaj, ani ja ti nedám, keď budeín

mať." „Nech, ja nepýtam." Na druhý deň chlapci strieľali ešte väčšmi.

Na jedno rozohnatie raz, dva, ba i tri razy. Starý pán zas ich čakal, zas sa usmieval a

národa, z ohľadu na jeho záujem, mal by sa ohradiť proti tomu, aby chradnúci úd tela, alebo schnúca ratolesť predstavovala ma­ďarský národ na našich krajoch.

Keď jedna ratolesť uschne, spadne, uvrhne sa na oheň. Jestli je peň životaschopný, vy-ženie čerstvé ratolesti, znovu rozkvitne a ovocie prinesie.

Nemusíme preto zúfať nad budúcnosťou maďarského národa, uhorského štátu, jestli darebáci bárs aj zahynú. (Pohyb a úsmev na pravej strane. Jedni prisviedčajú, druhí pro­tirečia. Predseda cengá.)

Juriga: Ale idem diaľ. Nielen, že udržova­nie suchej ratolesti umelým podstriekaním za obaluje p. vyslanec do „národnej myšlienky", lež aby celú vec ešte okrášlil, aby vlastenec­ké živly omámil, jako to v obyčají býva, s národnostným strašidlom predstupuje pred maďarský národ.

„Nite ni tu idú národnosti! Udržte nás! Ne-restujte nás! Zachráňte nás, ktorí nevieme robiť a žobrať sa hanbíme, nevieme sa učiť, ale pánmi chceme ostať; nám neni dosť tisíc honov, lež nech máme zabezpečeno ešte as­poň 500—500 honov ešte aj pre našich pra­vnukov".

Tak predstavujú s národnostným strašid­lom pred oči maďarského národa živnostný záujem jednej chradnúcej, klesajúcej suchoti-nárskej ratolesti. (Pohyb.)

(Pokračovanie nasleduje.)

Politický prehfad. Delegácie. Uhorská delegácia vydržiavala

v pondelok prvé plenárne zasadnutie, na kto­rom začala pojednávať rozpočet spoločnej armády. Vyslanec maďarskej ľudovej strany Štefan Rakovský interpeloval ministra vojny a žiadal, aby sa officierom našej armády po­výšily platy, lebo že vraj officieri hladujú, bedária. Nech vraj dostanú officieri väčšie platy. Veru nik neočakával od poslanca maď. ľudovej strany, že sa opováží žiadať, aby sa nové ťarchy uvalily na daňujúce obecenstvo. Maďarská ľudová strana nech sa osvedčí, či s tým súhlasí?

Nové minlsteriálne nariadenie. Minister výučby Bela J a n k o v i c h nariadil, že správcovia stredných škôl povinní sú vypla­tiť učiteľov náboženstva i v tom páde, keby vyučovali nie v maďarskej, ale v materin­skej reči.

zas dal jednomu plnú čiapku hrušiek, a na tretí deň zas inému. Štvrtý deň keď hnali, zas sa zastavili pred farou a strieľali až hu­čalo. Pán farár ich čakal, usmieval sa, ale nikoho nezavolal na hrušky. Chlapci vyva­ľovali oči, ale mlčali, lebo jeden druhému závidel. Keď ale i na piaty deň nedostali hru­šiek, tu Ondriš od Halúzkov povedal, keď už boli za dedinou.

„Viete chlapci čo? Keď nám nedal hrušiek, just mu nebudeme strieľať."

„Veru, čo si budeme darmo biče drať!" „Just nie — prisviedčal Janko. Nech si

strieľa sám, ak sa mu ľúbi. Ja som nie jeho blázon."

A stalo sa .

Odtedy chlapci ako by odťal, chodievali okolo fary ticho. Bič mal každý pod pazu­chou, ba nikto z nich na truc ani hlasno neza­volal. A starý pán mohol si, ak chcel, strieľať sám, ale si radšej nevyrušovaný ticho drie­mal na kanape a bol rád, že chlapci trucujú.

• ; • , •

Huerta sa bojí o svoju kožku. — Rád by ušiel z Mexika, ale boji sa, že bude linčovaný. Verejná mienka mexická obrátila sa proti

Huertovi. Húževnaté udržujú sa zprávy, že Huerta zamýšľa vzdať sa svojho úradu, jako provizionálny prezident Mexika pod tou pod­mienkou, ak mu bude poistená dostatočná es­korta a bude v bezpečí dopravený na niekto­rú válečnú loď. Hovorí sa v istých mexic­kých kruhoch, že Huerta už pred týždňom bol ochotný resignovať, ale v úmysle tom bol překázaný rozmieškami v kabinete.

Odstránenie z mexického ministerstva Jó­ze Lopez Portilloy Rojasa, ministra zahra­ničných záležitostí, so zprávami, že proti Huertovi v samom hlavnom meste Mexika vzmáha sa nespokojnosť, môže vyčistiť ces­tu k vymenovaniu druhého zahraničného mi­nistra, ktorý by v páde abdikácie Huertovej mohol nastúpiť jeho miesto. V tých istých kruhoch povráva sa, že hoci generál Venus-tiano Carranza nechce vyjednávať s Huer-tom, voči jeho nástupcovi ukáže väčšiu po-voľnosť.

V hlavnom meste panuje pokoj. Vládne ča­sopisy starajú sa, aby válečné nadšenie v ľu­du neutuchalo prinášaním falošných zpráv o veľkých víťazstvách vládnych nad povstal­cami. Mexický ľud veľmi ťažko nesie obsa­denie Vera Cruzu, jeho najkrajšieho prístavu na Atlanticu, americkým vojskom a považuje čin ten za nepriateľský a válečný akt. Ostat­ne ukľudňujú sa tým, že obsadenie to je len dočasné a že Amerika nechce pozbaviť ich zem neodvislosti. V Mexiko City viac sa boja Villu, ako americkej armády a keďby si mali voliť medzi dvoma zloma, dali by prednosť armáde Strýčka Sama nad armádou po­vstaleckého generála Villu, ktorý vraj háji vlasť a bojuje za jej svobodu! Mnohí Ameri­káni v Mexiko City nemajú valnej chuti zem tú opustiť a uchýliť sa do bezpečnosti. Chýry, že Mexikáni vraždili Amerikánov vyliahly sa v rozpálených modzgoch amerických re­portérov, fabrikujúcich svoje zprávy o Me­xiku v New-Yorku.

Americké vojsko, kým budú trvať vyjed­návania mierové, neopustí svoje už dobyté pozície, nebude dobývať ďalších. Mexické vojsko chová sa priateľsky.

Položenie v Albánii. Albánsky ministerský predseda T u r k h a m paša prišiel do Buda­pešti a v pondelok navštívil spoločného zah­raničného ministra grófa Berchtholda, s kto­rým sa za dlhší čas radil. Potom urobil náv­števu u ministerského predsedu grófa Tiszu.

Z Valony telegrafujú, že jeden holandský dôstojník bol poslaný do Hormovo, aby tu vyšetril ukrutnosti Epyrotanov.

V Epyrusi uvedú úplnú náboženskú slobo­du. V školách bude sa vyučovať po grécky a po albánsky. V Albánsku dajú všeobecnú amnestiu.

Konflikt rakúsko-uhorsko srbský. „Vossi-sche Zeitung" sděluje z Belehradu: Vyjedná­vanie medzi zástupcami východných dráh a srbskou vládou bolo znovu zahájené a poda­rilo sa docieliť sblíženie oboch strán. Srbská vláda, ktorá pôvodne nabídla len 350 millio-nov, zvýšila svoju nabídku o 39 millionov. Taktiež spoločnosť východných drah zo svo­jich pôvodných požiadavok značne slevila.

Norvéžsko oslavovalo 100 ročné výročie svojej samostatnosti. Slávnosti boly impo­santně.

Rusko. Ruská polícia prišla na stopu spri­sahania proti cárovi. Že kto sú členami spri­sahania, to polícia dosiaľ nevyzradila. Policia troch členov revolucionárnej organizácie štu­dentov zatkla. Ruská duma vyslovila 186 hlasmi proti 90 hlasom nedôveru ministrovi vnútra. Ruský minister obchodu vraj odstúpi.

Postup katolicismu v Holandsku. „Holland Catholique" sděluje: Roku 1814. bolo v Hol-landsku 827,827 katolíkov, r. 1864. bolo ich 1,270,337. Roku 1888 bolo v Hollandsku 469 katolíckych škôl so 86,468 dietkami. Dnes je 920 škôl so 184,907 žiakmi. Katolícke rodiny majú väščí počet žiakov, než protestantské.

tr. 4 S L O V E N S K É Ľ U D O V É NOVINY (Zblo 21.

Dopisy. Z Trenčianskej.

Chvalitebný pohyb proti opojným nápojom v Trenčianskej stolici. Alkohol, lieh, t. j . užívanie opojných ná­

pojov, zvláště pálenky najviac pustoší snáď v Trenčianskej, — a to so dňa na deň viacej, tak v chudobných, jako aj v bohatších trie­dach spoločenstva. Proti tomuto najväčšiemu nepriateľovi nášho národa začalo tuhý boj niekoľko svetských a duchovných z Tren­čianskej. Títo ale uznajúc to, že proti spo­ločnému nepriateľovi sa dá len spoločnými silami bojovať, vyzvali hlavného župana, Szalavszkého, aby tento pohyb aj úradne bol podporovaný. Nadžupan to prisľúbil s naj­väčšou ochotnosťou, tým viac, lebo aj ame­rickí Slováci ho v jednom obšírnom liste po­prosili, aby zamedzil to otrávenie ľudu s pálením, ktoré sa už aj medzi ženami šíri, zvláště u tých, ktorí svojich mužov v Amerike majú a domov poslané peniaze v krčmách premárnia. Szalavszky vymenoval stoličný protialkoholistický výbor, ktorý pri jeho ochrane a úradnej podpore má viesf tento chvalitebný pohyb v celej stolici. Výbor prvé svoje zasadnutie vydržiaval 5. mája v Trenčíne. Za predsedu je zvolený trenčiansky opát-iarár, R. Míze, za tajomníka Dr. K. Kmeťko, farár teplický.

Z pomedzi prijatých návrhov len hlavnejšie spomenieme.

1. Založený bude stoličný protipálenečný spolok, tak pre vzdelaných, jako aj pre po­spolitý ľud. Cieľ spolku je vysvetliť ľudom, že o liehu, o pálenečných nápojoch veľmi mýlnu mienku mali, lebo tieže nedodávajú sily, teploty, záživnosti, ba naopak každá kvapka opojných nápojov škodí telu i duši, najviac ale pálené, slivovica, rum, borovička, likéri. Teda v prvom rade týchto sa treba zrieknuť úplne.

Vyzvaní budú všetci prácudajúci páni, aby svojim rofao riíkom nedávali páleného, a keď by to zaraz nemohli previesť, aby tým, Čo nechcú* piť pálené, na to miesto peňažitú odmenu dali, aspoň v tej hodnosti, čo by ich to pálené stálo.

3. V školách sa zavedú spolky abstinentov, t. j . zdržanlivých, ktorí ani víno, ani pivo ne­pijú. Dietky do 16-ho roku veku svojho ne­majú piť žiadneho opojného nápoju. Učitelia dajú výkaz, že počiatkom školského roku koľko žiakov pilo pálené, koľko víno a pivo, — a koncom školského roku počet dajú o výsledku svojho účinkovania.

4. Prednášky sa budú vydržiavať po mestách a po dedinách, v gazdovských kruhoch a iných spolkoch pre dospelých.

5. Spolok vydá letáky pre školskú mládež a pre dospelých.

6. Zúčastní sa na prvom krajinskom sjazde abstinentov v Pešti.

7. Stoličný výbor sa každoročne 3—4-kráť sejde, kde sa ustáli nový programm činnosti.

8. Vypracuje nové stoličné nariadenia proti verejným korhefom a krčmárom a predostre ich stolici k prísnemu uplatneniu.

Z tohoto vidíme, že výbor a nadžupan nie povrchne k zaslepeniu oči, ale vážne rozmýšľa o tejto súrnej otázke a preto im mnoho zdaru želáme. Trenčan.

Viedeň dňa 19. mája 1914. Sme v prudkom boji proti najfalošnejšíin

nepriateľom ľudu katolíckeho a slovenského. Rany síce dostávame, ale ustupovať neustu­pujeme, pri našej viere a pri našej slovenčine verne a do poslednej kvapky srdca stojíme; každý bojujeme, jako vládzeme: muž, žena, mládenec, panna, ba ešte aj tie naše defuškv. Všetci plece pri pleci sviazani v jeden neroz-učiteľný celok. Boj je síce ťažký, ale po-neváč vidíme, že tu ide o naše otcovské dedictvá a poklady, nuž držíme sa neohro­žené. Ba, práve, šíri sa vedomie, tužejú ra­mená, tvrdnú päste, mäkké srdcia sa oeelu-ji'i. A to je pre nás v tomto čase veľká radosť. Ešte nikdy vo Viedni medzi Slovákmi nebol taký jarý život, áko je teraz. Šľachetné srd­

cia našich statných hercov pod vedením nášho vodcu Op. Tománka Uňa 17. mája t. j . , v nedeľu připravily nám zase radosť. Na všeobecnú žiadosť zopakovali divadelné predstavenie. Hrali: Hrob lásky. Na pred­stavenie shromáždili sme sa v VII. okrese na Mariahilferstrasse v miestnosťách u „Zele­ného stromu" zase vo veľkom počte. V krás­nom národnom kroji oblečené naše sloven­ské devy a mládenci hrali dokonale aj teraz. Radosťou svietily oči naše nad zdarnými na­šimi dietkami. Ich námahy korunoval pekný výsledok aj teraz. Veď i toto divadelné pred­stavenie donieslo našej „Slov. Katol. Jed­note" vyše 80 korún čistého zisku. Sláva Vám dietky naše! Po divadle nasledovala voľná tanečná zábava pri hudbe moravsko-svätojánskej. Milo nám padla všetkým prí­tomným vzorná pozornosť našich krajanov-muzikantov z Moravských Sv. Jánov. Konali svoju povinnosť svedomité. Dp. Tománek v svojej reči, ktorú nám po divadle povedal, poukázal na tú činnosť a robotu, ktorú naša „Slov. Katolícka Jednota" vo Viedni vyvi­nula a podujala. Prosil nás, aby sme išli pra­covať pre budúcnosť, aby sme nemysleli na iné, iba na našu „Slov. Katolícku Jednotu". Chystáme sa na nové, krásne predstavenie. Po skončenej reči Dp. Tománka a pána Pol­iaka, otužení, obodrení podali sme si všetci pravřce na rozlúčku, s tým jednomyselným predsavzatím: za naše práva budeme všetci spolu s našim vodcom i naďalej bojovať. Viera naša je pevná, že boj náš korunovaný bude zdarom. ' Prítomný.

I T l ^ M A a M Ó D N E LÁTKY pre U I Y ľ l l / l pánov a dámy kúpite naj-

— lepšie u známej firmy:

Prokop Skorkovský a syn wmr HUMPOLEC -WĚ Veľký výber. Čechy.

Vzorky na žiadost ochotne franko. -«« Z košického biskupstva.

V Košiciach dňa 11-ho tohoto mesiaca po dlhšej nemoci zomrel Dominikán p. Adalbert H a b e 1 v 57. roku svojho života. Nebohý bol rodák z Moravy. K pohrabu jeho sišlo sa mnoho ľudu a kňazov. Bol nebohý spovedel-níkom osv. p. košického biskupa, a za truhlou jeho kráčal hore mestom aj p. biskup a pred­stavenstvo mesta Košíc. Pochovaný je v hrobke Dominikánskej pod vŕškom svätej Rozálie.

V Sečovcách, stol. zemplínska, dňa 10-ho mája zomrel po dlhej nemoci kaplán na odpo­činku Imrich V a r g a. Nebohý naposledy bol kaplánom v Košiciach, odkiaľ pre nemoc odišiel do Sečovec k svojim rodičom.

V Kračunovciach, stol. šarišská, dňa 6-ho mája zomrel nábožný a vzdelaný mladý muž Ján P e t i c k ý. Nebohý bol predstaveným Ružencového braterstva a jednateľom Spol­ku sv. Vojtecha. Bol mužom nábožným už od svojho mládenectva. Už vtedy vstúpil do braterstva sv. Ruženca a tak do III. rádu sv. Františka. Jako každej pobožnosti, tak bol milovníkom a horlivým rozširovateľom aj dobrého náboženského a politického čítania, Ľudových a iných politických novín. Okres giraltovský utratil v ňom najprebudenejšieho mladého muža. Mal 37 rokov. Jako muž v ce­lom okolí vážený a milovaný, jak v nemoci svojej mal mnohých navštivovateľov, tak aj k pohräbu jeho sišlo sa ľudu mnoho z celého okolia. Oplakáva ho manželka a trojo dietok. Večné odpočinutie daj im o Pane a svetlo večné nech im svieti! Nech odpočívajú v po­koji! —

V Zupčanoch pri Prešove, kde bol niekdy katolíckym farárom a je pri kostole pocho­vaný slovenský spisovateľ Jonáš Záhorský, dňa 18. apríla odbývala sa radostná slávnosť. V ten deň prijal tu sv. krst majetný árendáš panských Pulského majetkov, žid Jozef Bla-jer aj s manželkou svojou rodenou Mariou Veinberger. Sviatosť krstu udelil im tu­najší p. farár Šaroši. Predtým už daly sa po­krstiť ich tri dietky, jeden syn a dve dcéry.

Chýry. Vojenský biskup v Košiciach. Vojenský

biskup Najdôstojnejší pán I m r i c h B j e l i k za dva dni meškal v Košiciach, aby úradne navštívil kadetskú školu a vojenskú nemocnicu. Biskup chovancom kadetskej školy udelil sviatosť birmovania.

Vazula Mangru v Bukarešti insultovali. Krajinský poslanec a biskupský vikár Vazul M a n g r a prišiel do Bukarešti. Na ulici na­padli ho študenti a začali ho biť. Polícia za­kročila a nejapných študentov rozprášila. Pre urazeného vyslanca žiada uhorská vláda zadosťučinenie.

Slúžnovský figel pri volebných zkúškacb. .Národnie Noviny" uverejňujú z Bytče zaují­mavý dopis: V Bytči už boly zkúšky písania a čítania. Slúžny nerád videl, že sa ľudia vôbec prihlasujú: odoberal chuť. odhováral, ba i terrorizoval. D e d i n č a n o v o d p r a ­v i l , č i v r a j n e m a j ú i n e j s t a r o s t i ? Na zkúške dal diktovať krkolomné vety, chy­tro, luďom dali zlé perá, papier bez podložky. Lepšie obišli takí, ktorí protestovali proti rýchlemu diktovaniu. Komissia až prísne vy­žadovala slovenský pravopis! Výsledok bol pre zkúšaných, rozumie sa, nepriaznivý! Azda len desať percentov zkúšaných dostalo vysvedčenie. Na zkúške bolo vyše 100 ľudí, z nich väčšia polovica z mesta Bytče, osta­tok z dedín, hlavne z Vysokej, Šťavníka a Hliníka.

Tak hľa, trebárs zákon prísne nakladá slúžnovcom, že sa pri zkúške ťažkosti robiť nesmia, niektorí predsa samopašne a ľubo­voľne jednajú. Takto rozhorčia ešte väčšmi ľud. ,

Desná katastrofa v americkej bani, — Za­hynulo do 200 haviarov. — V štáte Virginia (Amerika) udala sa dňa 28. apríla desná ka­tastrofa, ktorá povstala z výbuchu plynov, ktorými potom zapálený bol uhľový prach. Výbuch sa udal 600 stôp pod zemou. V bani č. 5 nachodilo sa, keď sa výbuch udal. 190 haviarov a ani jedinému nepodarilo sa utiecť z bane . Haviari sa niekoľko razy pokúsili vniknúť do šachty, ale museli sa vždy znova vrátiť pre nesnesiteľnň žiaru a otravné plyny. Mrtví a zranení mužovia vy­tiahnutí boli z dolu č. 6. ktorý nebol tak zava­lený; v dole tom nachodí sa ešte asi «30 mu­žov, o ktorých sa myslí, že už zahynuli. V bani zahynulo do 200 haviarov. Priatelia a príbuzní zasypaných haviarov stáli dlho do noci kolom dolu, ale keď videli, že všetka nádej na zachránenie nešťastníkov je marná, vrátili sa v hlbokom smútku do svojich do-movcov, zanechajúc pri bani záchrannú čatu. Vyšetrovaním sa zistilo, že na haviarov mu­selo padnúť na stá tonn uhlia a zeme, takže boli zabití, než by si boli uvedomili nebez­pečnosť situácie. Väčšina haviarov, zamest­naných v týchto doloch, pozostáva z Ameri-kánov, ale je medzi nimi aj veľa Maďarov a Slovákov. Z Cincinnati objednané boly rakve pre mrtvoly, dva plné vagóny. Pri vyšetro­vaní mrtvol z dolu č. 6. bolo shľadané. že všetcia haviari zahynuli prv zadusením, než boli popálení.

Ozbíjali pokladnicu na vlaku. V sobotu večer na vlaku temešvársko módošskej že­leznice našli vyrabovanú železnú poklad­nicu. Vodič vlaku rozpovedal, že na moste pred Temešvárom dvaja zakuklení zbojníci v srbskom kroji vyskočili do jeho vozňa, opreli mu do pŕs revolver, vylámali poklad­nicu a ukradli z nej asi 13.000 korún a účty. Jemu vodičovi nasypali do očí papriky, aby ich nevidel, v ktorú stranu ujdu. Túto roz­právočku vodičovu považujú za bajku, lebo vlak od mostu na stanicu prebehne za dve minúty a tak lúpež za tento krátky čas ne­mohla sa stať. Vodiča vlaku postavili pod dozor a zaviedli proti nemu vyšetrovanie.

Falošné peniaze v obehu. V našej krajine príšly do obehu falošné peniaze a síce 50 ko­runové a20 korunové banknoty. Tieto bank-noty sú fotografie zákonných banknot. Fa­lošné banknoty sú tmavšie a figurv na nich sú ostrejšie. Na okolí Viedne zase sú v obehu

Číslo 21.

falošné korunníky. Upozorňujeme na tuto zprávu našieh čitateľov, aby si dali pozor pri prijímaní peňazí.

Smrf. Dr. Ivan S k e r lie, universitný pro­fessor umrel v Belehrade. Narodil sa r. 1877 dňa 21. augusta. Professorom university belehradskej stal sa r. 1906. Redigoval žurnál „Srpski kniževní glasnik", mnoho písal za sjednotenie Juhoslavianov.

Demonštrácia proti Maďarom. V Qabaci (Rumunsko) v tamojšom divadle predstavili kus: „Treba sa vzbudiť'. Hra vzťahuje sa na utrpenie uhorských Rumunov. Po divadle obecenstvo tiahlo uliciami a hlučne demon­štrovalo proti Uhorsku.

Katolícke dievčenské gymnasium v Buda­pešti. Začiatkom septembra t. j . v budúcom školském roku otvorí sa v Budapešti kato­lícke dievčenské gymnasium. Nový tento ústav povedú ženské, mníšky a bude pri ústave mníšiek S a c r é C o e r na Štefánskej ceste.

Divadelné predstavenie. Nádašskí diva­delní ochotníci usporiadajú dňa 1. júna t. j . na svätodušný pondelok v miestnostiach v Krištofičkinom teraz ale obcou kúpenom do­me divadelné predstavenie. Hrať sa bude ve­selý kus: „ F a l o š n í p y t a č i" od Paulo-viča. Začiatok predstavenia hneď odpoludnia po ružovej slávnosti. Po divadle tanečná zá­bav*. Vstupné za pár 1 kor. 60 hal. Čistý vý­nos sa venuje na maľovku nášho chrámu. O hojnú návštevu úctivé prosí: Riaditeľstvo.

Vodca amerických socialistov. Daniel Dal-con v Londýne umrel. Smrf vytrhla ho z radu živých práve vtedy, keď meškal v Londýne, aby vykonal mier medzi staviteľmi a robot­níkmi .

SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY

Rusko proti alkoholu. Ruský parlament prijal návrh zákona vypracovaného v záuj­me boja proti alkoholu a na výdavky akcie odhlasoval ročných 10 millionov rubľov.

Roľníci v Albánsku sa vzbúrili proti vláde. Roľníci žiadajú, aby vláda zaďakovala, lebo zle gazdovala. Vyzbrojení roľníci obsadili obec Šijak. Ináč s panovníkom sú spokojní.

V PieSfanoch preložili jarmoky. Minister obchodu dovolil, aby v Piešťanoch výkladný a lichvací jarmok namiesto 28. a 30. septembra r 1914 vydržiavaný bol 5. a 7. októbra.

Povodeň. Z Temešváru oznamujú, že sa rieka Maroš následkom ustavičných dažďov tak rozvodnila, že na viacerých miestach za­plavila okolia, a narobila veľkej škody. Naj­väčšie škody narobila voda na okoli Maria-radny a pri Lippe, kde všetko stojí pod vodou.

Ztroskotanci na mori. Jedna paroloď, ktorá plávala do Stettinu, v blízkosti New-Irlandu, zlomilo sa jej kormidlo. Matrózi 8 dni žili na lodi a čakali na pomoc. Keď po­moci žiadnej nebolo, 15 bielych ľudí a 15 Číňanov sadlo do činka a po dlhom zápasení doplávali do Rabanly, kde poprosili, austrál­sku vládu, aby vyslala na pomoc válečné lode.

Pozor robotnici ! Keď potrebujete robot­nícke šaty, jako: pekári, šlosiari, alebo mä­siari, taktiež i košele a bielizeň (spodné šaty) pozrite si v Prešporku veľký sklad čis. 13

Íán Kaindl, na rohu Drevenej ulice, tam upite všetko lacno. Tento obchod je kres­

ťanský.

Hospodárstvo. Bráňme sa proti škodcom v obili.

Každá žijúca bytnost, tak aj obilie má svo­jich škodcov, ktorí jestli je počasie pre nich priaznivé a gazda sa nebráni proti ním — veľmi často zničia úrodu celkom alebo čias­točne. Za starých dobrých časov gazda sa neveľmi staral o takéto niečo. Vtedy sa ľah­šie dalo vyžiť a jestli v jednom roku úroda aj vyšla na vnivoč,nasledujúci rok gazda dočkal bez všetkej väčšej biedy, lebo mal zbožie v sypárni z predošlého roku. Dnes je tomuto už konec! Sypáreň je častejšie prázdna, ako naplnená a stará úroda netrvá do novej. Po­mery sa změnily a položenie gazdovo sa veľmi obťažilo. Dnes už neni dosť len poorať zem a obsiať ju, ale zídené rastliny cez celý rok treba opatrovať, starať sa o ne, jestli

chceme mať z nich nejaký osoh. Toto opatro­vanie, alebo bránenie sa proti rozličným chorobám a škodcom rastlín je o veľa ťažšia práca, ako by si to človek na prvý pohľad myslel, ale kto ju svedomité vyplní, ten iste bude mat z nej osoh.

Cez zimu, keď gazdovských prác v poli nemáme a takmer celý čas obraciame len na opatrovanie statku, takmer v každej malej bývajú gazdovské prednášky. ua ktorých sa o týchto veciach pojednáva, poučujúc gaz­dov, že jako sa má brániť proti rozličným škodcom.

Príslovie hovorí: „Dobrý kňaz sa do smrti učí". Ale už potom aspoň dosť vie, kdežto ne­borák gazda cez celý svoj život neni vstave osvojiť si tie známosti, ktoré sú mu ku gaz­dovaniu potrebné.

Ani na tých gazdovských prednáškach prednášatelia nemôžu rozpovedať všetko, lebo na všetko ani sami nevedia dať radu, ale s väčšími chybami predsa obznámia gazdov a súčasne ich poučia, že ako sa môže od nich oslobodiť!

Najnebezpečnejšou a najväčšie škody ro­biacou chorobu obilných rastlín je kamenná snet, ktorú na niektorých vidiekoch volajú aj mastnou alebo smradľavou snetou.

Snetou napadnutý klas sa sotva sklo­ňuje a ost chlupatú. V takomto klase niet zrna, lež na miesto zrna sú vňom napuch­nuté, ľahko prelomiteľné semená, majúce tenkú kôru, ktorá je naplnená akýmsi čier­nym prachom. Tento čierny prach neni nič iné, jako takrečeno zrno samej sneti. Jestli takéto zrno roztreme na dlani, pocítime veľ­mi nepríjemný smradľavý zápach a preto sa táto sneť zovie aj smradľavou sneťou. Zrno sneti nevypadne z klasa, lež vňom ostane až po samú mlatbu.

Keď takéto obilie mlátia, mláťačka sa len tak dymí, lebo bubon rozmrví zrná sneti a čierny prach ešte v mláťačke sadá na zdravé zrno obilia. Jeden konec pčeničného zrna je srstnatý a na prostriedku na jednom boku ťahá sa brázdička. Prach sneti sadne medzi tú srsť a do brázdičky a spolu s obilím dosta­ne sa do vreca a do sýpky.

Veľká je toto chyba aj vtedy, keď 'takéto zrno neupotrebíme na siatie, lebo kupec takúto pšenicu lacnejšie kúpi. A zatajiť to pred ním sa nedá, lebo jestli takúto pšenicu medzi rukami pomrví, smradľavý zápach sneti naskutku pocíti.

V jaseni, keď príde čas sejby, sneť so zrnom dostane sa do zeme a keď zrno začne klíčiť, aj sneť vyklíči a vrastie do obilnej rastliny. Takáto pšenica sa vôbec nezdá byt chorou, veselo rastie ďalej, až po samé kvit­nutie. Ale už v klase nevyvinie sa múčnaté zrno, lež sa vyvinie sneť, ktorá sa až sem vtiahla a tu vyvinula svoju úrodu už spome­nutý čierny prach. Prirodzené je, že čím sne-tivejšie bolo zrno, ktoré sme siali, tým sne-tivejšia bude aj úroda. Už bol aj taký prípad, že dve tretiny celej tably boly len samá snet a gazdovi neurodilo sa ani toľko zrna, koľko ho vy sial.

Často vidíme v chotáre, že je na niektorej roli veľmi mnoho snetivých klasov, kdežto na inej roli je takýchto klasov málo, alebo ich vôbec niet, kdežto pozemky sú takmer rov­naké a už od viac rokov nikto nedoviezol zr­no na siatie z druhej obce. Príčina rozdielu v úrode tu väzí v tom, že jeden gazda sial sne-tivú, druhý ale očistenú pšenicu.

Preto jestli sa proti tomuto škodcovi pše nice chceme obrániť, nikdy nesejme takú pšenicu, ktorú sme prv nespracovali.

Šrot kukuričný jako krmivo pre kone. Kone treba kŕmiť vždy len hrubým šrotom a nie jemným, drobným. Aby ho lepšie zažily, mieša sa šrot so sečkou, ktorá koňa núti, aby krm dobre požuval. Aby k tomuto krmu ko­ne dobre přivykly, pridáme trochu soli. Kŕmenie kukuričným šrotom má ešte aj tú výhodu, že sa kone rýchlejšie vykŕmia.

Čo máme vedef o liehovinách jest opojných nápojoch?

Čo tvrdia všetci chýrni lekári a učenci o tejto otrave, o liehu (alkohole)?

(Dokončenie.) Aj počas plekania dieťaťa sa má ka'dá

matka zdržovať od každého opojného nápoja, lebo liehovina — jed — přejde do jej mlieka, a nemluvniatko s takým zkazenvm mliekom aj otravu — lieh do seba ssaje. Táto opojná liehovina mu potom napáda blanku modz-govů a slabučký jeho žalúdok, z čoho po­vstanú rozličné nemoce: kŕče, zrádniky, me-tanie vredom, zkažený žalúdok, zapálenie čriev. — Lekár Bunge uvádzi mnohé prí­klady, íe matka, ktorá mala otca korheľa, tiež nemierno pije, zvláště pálenku, z čoh i potom utratí mlieko a dieťa jej potím hladom mre. Preto rodič, ktorý pije opojné nápoje, nech sa nežaluje na slabosf, surovosť, nevdáč-nosf a zkazenosť svojich detí, lebo tieto rozličné chyby on sám vštepil do nich skrze užívanie opojných nápojov.

6. Užívanie liehovín vedie k pomúteniu rozumu, k zblázneniu, často k vraždám a iným veľkým hriechom, a tak pripravuje človeka o česť a dobré meno, a pripraví ho o zemský a večný dobrobyt.

7. Alkohol ničí rodiny, dediny, národy ä celé krajiny. Len tie národy a krajiny majú skvelú budúcnosť, kde opilstvo nieje rozšírené.

8. Kde korheľstvo panuje, tam sa udo­mácni aj bieda, chudoba. Mnohí ľudia víaC vydajú na opojné nápoje, jako na pokrm, šatstvo, dane. Slováci prepijú ročite vyše 100 millionov korún. To je taká summa, že keby sme tieto peniaze v korunách na želez­nici chceli dať odviesť, potrebovali by sme k tomu 40 vagónov. V Rakúskc-Uhorsku ľudia prepijú denne 8 millionov korún. Koľko do­brého by sa dalo vykonať, keby sme z tohoto každý rok alebo deň len polovicu usporili I

9. Nemiernosť (opilstvo) je hlavným hrie­chom. Sv. Písmo hovorí: „Beda vám, ktorí ste mocní ku pitiu vína a silní ku smíešaniu nápoja opojného." (Iz. 5, 22.) Apoštol ná­rodov píše: „Ani ooilci nebuaú viídnuf krá­ľovstvom Božím." (I. Kor. 6, 10.), t. j . budú na veky z neho vytvorení. Na korheľa čaká taký osud, jako «- dľa nášho Spasiteľa — na toho boháča-hodovníka, ktorý pre svoju nemiernosť večným smädom je trestaný a vo večnom ohni ani kvapky vody nedostane.

10. Preto, rodičia! nedávajte svojim dietkam do osemnásteho roku ani kvapky vína, ani kvapky piva, 1ým menej páleného. Pálenčený nápoj nech ani dospelí ľudia nikdy neužívajú. Víno a pivo len v mimoriadnom páde mierne užívajme, jestli lekár dovolí. „Bratia, striezliví buďte!" (I. Pet. 5, 8.)

Desať pravidiel pre manželky. 1. Manželko! Maj starosť o čistotu v

dome a príjemnosť bývania; keď sa manžel v domácnosti dobre cíti: vyhýbať bude smradu a dymu krčiem.

2. Buď veselá a prívetivá k manželovi; keď ho ty rozveselíš: nebude hľadať rozve-selenie v krčmách.

3. Keď manžel unavený príde z roboty: netráp ho ešte aj ty, lebo zuteká do krčmy hľadať pokoj a odpočinutie.

4. Maj prichystané chutné jedenie pre manžela, aby nemusel naň vyčakávať, lebo pôjde udusiť hlad do krčmy.

5. Nauč sa dobre variť; lebo jestli manže­lovi nechutná tvoja vára: obľúbi si opojné nápoje.

6. Jedlá nepresoľ a neprekoreňuj : lebo to zapríčiňuje smäd a dráždi k pitiu.

7. Spolucíť s mužom vo všetkých jeho starosťách, aby sa tebe zdôveril, s tebou radil, nie s kadejakými „kamarátmi z mokrej štvrti".

8. Uznaj a chváľ jeho starostlivosť o teba a deti; lebo keď u teba nenajde uznanlivosti: pôjde do krčmy a tam ho takto privítajú: „Dosť sa trápiš, zapi si !"

9. Jestli by opilý prišiel domov: mlč, a zase mlč — a len mlčí Drž jazyk za $ubami, a modli sa zaňho potichu; až keď vytrezvel, vtedy ho napomeň, a'c s láskou a v trpez­livosti.

Str. 6.

10. Jestli Je maníel pitíu oddaný: modli sa každodenne za jeho obrátenie; ty nevezmi ani do úst opojného nápoja a vstúp do spolku striezlivosti. Aj manžela nahováraj ku tomu!

Zbožná íena posväcuje muža: príklad im, slovom v príhodný čas, modlitbou každý deň.

Vydali: Priatelia ľudu.

Literatúra. Knižnica na obranu katolíckej viery.

Sošit II.: Katolicismus a Luteranismus.

Napísal a vydal: Jozef V. Buday, farár Mor.-Lieskovský. S povolením Najdôst. Ordina-riátu nitrianskeho pod Číslom 264/1914. Cena 60 halierov. Kto ich pošle vopred, dostane dielo franko. Dielo je k dostaniu u pána fa­rára Budayho v Mor. Lieskovom (Trenčian­ska stol.) Zároveň k dostaniu je u tohoto pána farára aj druhé dielo: „Prečo som ka­tolíkom?", podobne za 60 halierov, jako to oznámené je na obálke diela. Vrelé odporú­čame!

Ig. Gr. Orlov: Piesne a dumky.

Strán 112. Cena K 1.80, poštou o 10 lial. viac. Nákladom Kníhtlačiarskeho účast, spol­ku v Turčianskom Sv. Martine. 1914. Vrelé odporúčame!

Hfadám motoristu mkLľu

cľSS: ku mlatbe, plat dfa dohovoru. Adressti udá admini­strácia týchto novín.

Vzácnu novinu Vám zvestujem t. j . že vynašiel sa už najistejší a najlacnejší liek a ochranný prostriedok proti pádu (dochnutiu) oší­

paných (svýň) a hydiny

NINKOTIRIN ktorý dostať jedine u firmy

Jozef Rubala, Verbó. 1 kg. za K 1-20, 5 kg. zasielam franko. Hľadajú sa spoľahliví predavači ktorí

dostanú slušný rabatt. Budapeštianska obilná bursa.

Za 100 kilogrammov. K Pšenica tisská, 27 7 0 - 28 30 PSenica stolnobelehr 27 20-28*— Senica peštianska, 27-30-2815 'Senica banátska 27-25—27-85 ?až (iHo), prvotriedna . . . . 2075—21 25 ?až (žito), druhotriedna . . . . 20 35—20 65

, ačmeň nový, prvotriedny . . . 15 60-l fr — ačmen nový, druhotriedny . . . 15-20 15 50

Proso _ • •_ OVQ« prvotriedny 16-40—17-— Ovos druhotriedny 15.70-16 30 Kukurica 14.70—15 — Lucerna, uhorská 110-—160 —

Hodinky! Kto po­

trebuje 1, elegantné aprecizne vreckové hodinky

prepánov alebo dá­

my nech vám odpise hneď, na adressu:

FR. SCHMIDT, sklad hodiniek

Praha-Vinohrady 552.

V E N S K E ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 21

Upozornenie. Nižepodpísaní dovoľujeme si ct. obe­censtvo upozornit na naše novozariadené

skladiště hlinených kachiel, ktoré pnd menom Štefan Szurok & Spol. vedieme. Odporúčame moderne opatrené hlinene kachle vo všetkých barvách majolika staro nemecké a švédske kachle, šporáky pre kaviarne a hostince, dJej velký výber vo vandľách na kúpanie. Máme na sklade pekné tehly na vykladanie stien a na dlaidenle. Prerábam a popravujem kachle dobre a lacno.

Usilovat sa budeme, aby sme opierajúc sa na našu dlhoročnú činnosť dôveru veľa ct. obe­censtva získali. Prosíme o priazeň shlbokou úctou _ ' JL. . „ ,

Szurok Stefan a Spol. Senný rýnok č. 22 (vo dv^re naproti ,Uránii*.

' Lacné posf.roé piers I kg iedého, drlapaneho 2 »., lepšieho í k «0 b., polo-olele 2 k. 80 h. biele 4 k., biele paperove 5 k. lii h . 1 kg.

rehri Jemného, iftabobleltho dľ paného l k . «111,11 k., I kg. iedébo (ptplftn) 6 a, T k., bicie, lemnf m k nat-

Jtmneltie r pit 12 k. Pri kúpe 5 kľ.ogr. franko.

H n l a i i á aaMa«asia> «hustého. íervtného, mod.élio, n t l i o v a O V O I O I O bieleho alebo iítího nanklngu: l perina 180 cm. dlhí, 116 cm. iiroka • 2 hlavnicami, každá SO cm. dlhá, 58 cm. tlroká, naplnení novým, šedým, veľmi trrlcnym, paperovým posteľným pieratom 10 k , hlavnice R k. J k. 50 h.. I k. Perina 200 cm. dlhá 140 cm širokí 13, 14-70, 17-80, 21 k., hlavnice SO cm. dl. 70 cm. ä. 4 50, 5 20,570 k. Spodné re'lny zo silného pruhového gradlu 180 cm. dlhé 116 cm. široké 12-80, 14-80 k. Kozpostel* sa dobierkou od 12 kor. rjilla Iranko. výmena Je dovolení Za nehodiace pe-

BlaM nazad. Oblirne cenník? idanna a banko.

S. Benlsch v Dešenlciach, č. 111. Šumava, Čechy.

Výborná liečba. Pre prípadné nemoce (nemoc Sv. Valentína)

pre všeobecné nervové slabosti a iné podobné nemoce odporúčame v každom páde pro­striedok pod menom

Epileptieon DP. Veil. Tieto pastilky majú výborný účinok a sú

od mnohých lekárov tak vo vlasti ako aj v cudzozemskú akožto najlepší špeciellný pro­striedok proti chorobe Sv. Valentína dokázané a odporúčané.

1 škatulka vktorej je 60 pastiiiek a dostačí k užívaniu na 1 mesiac stojí K 7.— franko poštou K 8.—. Prosíme o objednávky u hlav­ného zastupiteľstva pre Uhorsko: lekárnik V. TOrôk, Budapešť, Király-u. 12/98, Ján Filo, Budapešť, Mátyástér 3/98, lekáreň „Salvátor" Prešporok 98.

TO!!! by mal už dnes

každý vedef Že najlepšiu zdravotnú

žitnú kávu v ručnikovom sáčku

S kg. balili za R 3 6 0 i s peknou cennou prémiou pre kuchyňu a domácnost franco na

dobierku zasiela len firma

Jozef Skála, zasielateľstvo kávy v Prahe III., Cechy.

Založené v 1799.

Upozorňujem ct. obecenstvo, že mám na sklade

topánky doma robené. Día miery vyhotovujem obuv rýchlo.

Teodor HZerkrel-y Dolný Kubín (Orava).

v Zohori na ulici vedúcej so stanice Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte

a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. prijímajú a ííační opatrují úspory (vklady) našich roľníkov a ronnselnílioi, a platia od nich

4 V | 0 s danou (porciou) 5 ° | 0 úrokov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne

obslúžia vždy a v každom prípade. ^ Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí 1

ZEM5R1 PRU1HYSL0V9 BSHKfl 9KCI0V9 SPOLEČNOST, založená Živnostenskou bankou v Prahe,

zmenáreň.- V., F e r e n c J ó z s e f - t é r 6.

T

BUDAPEST, V., Ferenc József-tér 6 (Dalle „GRESHAMY

Telegrafická adresa „1NDUSTR1ALE". í 131-HS

Tclefoa : l 131-66 I 111—70

B uhorskej poslovej .por'tefoj í. ľ«12... —-J postave] r at n rakúskej postave] sporlteľny i . 1055S5

* t u bo*, bare. poít. spořitelny d. 8W6.

Filiálka v MUNKÁČI. Učastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE je K 80,000.000-a rezervy vyše . . K 20,000.000' -

Prijíma vklady pri naj-:-: vyššom zúročení. :-: Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenia všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště ťolárov, mariek a rublov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a Amerikou,

Číslo 21. S L O V E N S K É Ľ U Ď O V E N O V 1 N Y

MALÝ OZNAMOVATEĽ. U n y M p f Kto chce za málo peňazí dobrej jakosti V O.Z.IIC . hotové mužské a detské šaty kupit?

Ten nech nezamešká v Prešporku na Uhorskej u. č. 12. (Kalvínsky dom) Sámueta Fehéra veľký sklad šiat vyhľadať, kde páni a dělnici lacno môžu si kúpit hotové šaty, alebo dľa miery.

Str. 7.

Okná, dvere, strechy (krovy) dostanete najlepšie a najlacnejšie u firmy

Stolárske práce všetkého druhu sho-tovujem lacno a

dobre so zárukou. Na žiadosť podám vysvetlenie, prí­padne dôjdení do domu. Obsluha rýchla. Ceny ľävné. Eduard Vyhnálek, Stupava (Stomfa, Pozsony m).

Nabídnutie h sňatku. SS? X £ rím. kath. náboženstva 20 ročný s majetkom K 20.000, jediný syn pekného zovňajšku. Vzal by si dievča z poriadnej rodiny z okolia TrnavyJ7—19 ročné, ktoré by vedelo domác­nosť viesť s venom asi K 12 000. Listy aj s fotografiou pošlite do redakcie týchto novín do konca ť hoto mesiaca.

V f! H ľl V? m IV n n a J e d e n kameň z murova-V U U I I y I III Y II ným stavaním, zahradou, orá-

cou zemou aj so siatinou je napredaj za K 700'— Anton Grammer, Bélapataka (Nyitra m.)

Predám mlífaciu garnitúra s \ S s š tory. Cena dľa dohodnutia (lacno) Béla Huszárek, učiteľ Dolná Krupa (Alsókorompa, Pozsony m.).

Rndaci, telia totollci Slofácl! Sereďská Ľudová banka úč.

sp. v Seredi a jej filiálka v Trnave na Doľnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky platia čistých

4l\2°\Q s daňou (porciou) 5°L interesov

sú najistejšie banky pre vklada­teľov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho rolníc­keho ľudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych strojov, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.

Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slo­venský peňažný ústav a nech vyhľadá Sereďskú ľudovú banku

úč. spol. v Seredi a jej filiálku v Trnave Dolná hrubá

ulica číslo 35 ktoré banky Vás ochotne obslúžia.

mm Pozor: bavlnená priadza!

DOUBLE :: (cvernová priadza) :: 5 7 5

surovo a bieleno v najlepšej jakosti dodáva zvláštne lacno

E. Haselbauer :: Prešporok Rázga Pál-u. čislo 14.

Žiadajte vzorky a cenník. Kresťanská firma.

Stern a Glaser, Mal cka továreň na okná a dvere aj parná pila.

S poctivosťou najdalEj dojdeš. d M M A M M M M M M M I w*V i ' M M W » W M

P f l T f l f t ^1 5^ s ' k a ž d X roohol objednať V U i U I • peknú partiju zbntia ručne pracovaného, zasielam za túto cenu, zbožie vefmo dobré 30 m. oxfordu no koíelt za hop. 16'— franko dob. 30 m. zEfiru na boíele za hor. HT— franko dob. Vzorky od týchto druh v nezasielam, poneváč každý týždeň sú nové a nové vzorky, stále čerstvé zbožie. Objednajte si na skúšku tre­bárs polovičku zefím, polovičku oxfordu, budete prekvapení lačním a dobřím zbožím.

Vzorky rozličného zbožia zasielam zdarma a franko.

Kto u mňa nakúpi a jestli by nebol niekedy náhodou s niečim snokojný, nech zašle ne-frankovane zpäf do 8 dní a ja peniaze Vám na halier vrátim.

Upozorňujem 1 Nemeškajte a objednajte si balík. — Zasiela bratská fyrma

ĽUDEVÍT LEPŠ, ručná tkalcovna

Nový Hrádek n|Metuji č. 50 (Čechy).

Vy Ste ešte iste nejedli výbornej chuti

Bryndzu lebo Ste si neobjednali od

ĽUDEV1TA ŠTEINDL v Sklabinej (Szklabina, Turócm.)

ktorý dorába bryndzu z čistého ovčieho karpatského syra každodenne a preto u neho dostať vždy čerstvá. Nesadajte na lepnikomu, ale objednajte si v kresfanskom slovenskom obchode podľa hesla „Svoj k svojmu 1"

Ceny sú nasledovné: Najjemnejšia jakosf, mastná pochúťka

1 kg K 1-70 Jemná jakosf mastná pochúťka 1 kg. „ 150 Konkurrenčná jakosf, dobrá, sipká 1 kg. „ 1*30 Maslo, kravské, čerstvé, čisté, pôvodné

1 kg , 2-40 v drevenných nádobách poštou vyplatené na dobierku.

Veľactenému obecenstvu odporúčam do láskavej pozornosti na-slednjúce lieky. Hollandské kvapky, upotrebujú sa proti boleniu žalúd-ka proti črevovému katarru, proti kŕčom napomáha cluiť k jedeniu. Ža­lúdkový prášok upotrebúva sa proti chronickým žalúdkovým chorobám. — Lona Crém, Lona pú icr a Lona mydlo, účinkuje výborne na zachovanie tváre a kože, tvár zotavuje nanajvýS.

Carmen Sylva (voda na vlasy) za­chováva zuby a občerstvuje ústa.

Carmen Sylva lieh na vlasy, upo­trebúva sa proti šupinám na hlave, proti padaniu vlasov a na' posilnenie vlaso­vých koreňov.

Rôzne Francúzske Likéry, Cognac a najlepší večný čaj.

Lefcáren (opotieka) h .Svätej Anne' Eugena Szabó, Szereď.

s H o M U 4 n M a Línia

ROTTERDAM. w

Nizozemsko - Amerikánska paro-lodná účastinárska spoločnosť.

V Uhorsku zaznačená firma. Týždenný odchod lodi medzi

HottBrdam-iiBwyorh-Kanada m i Kancellária: — I T —

Budapest, Vil., ThôkSIy-úí í . 10.

Veľhodielna na organy a harmonia

Emanuel S t i l l a Bohumil Tu í E h. OdporúčamesvoJ zá­

vod si. patronátom, farným i obecným úra­dom k postaveniu no­vých organov všetkých sústavou. Opravy a ladenia organov, har­monii i klavírov sa prijíma. Vlastná vý­roba cínových cJnko* vých píšťal, ktoré sa p. organistom odporú­čajú Mnoho pochval­ných vysvedčení po ruke.- V Hore Kutné Královstvo Certé.l 577

P. T. hostinský a obchodníci!

Údeniny najlepšej j a k o s t i dostanete u firmy F. Potměšil, Brno,

Ferdinandova ul. Hotel. Pri objednávke ráčte vždy úplnú adressu písať. Žiadajte cenník.

I S L O V E N S K É L U » O V E N O V I N *

f i

Clflf. 21.

pred upotřebením. po upotrebení. Takúto podivuhodnú premenu zapričinf

KOLA P A S T I L L A (Kola Dultz) prirodzená potrava nervov a modzgu.

Nálada, myslenie výkon a kaidý pchyb tela vo spojeni je z niodzgon. Ochabnutie, iro-nenoat, vysilenie, slabosi nervov, všeobecné tělesni oslabuutie sú znlrnkatni slabnúceho tela. Keď chcete byt stále zdravý a veselý * cistou hlavou, /dravou myslou, cbccte mat dobrú paaslt, Iced chcete práui a pretiahnutie sa uroblf snesitefným, nživaite Kola paMillu (Kola Dultz'. Toto je prirodzený posilňujúci prostriedok modzgu a nervov, kturý zároveň napravuje krv, omladzuje a takto kaidý tatroj tela opatri silou a životom, Kola pastilla (Kola Dultz) napomáha

vôfu k životu a silu tvorenia tiež tak vzbudzuje pocit mladosti, zdravia a práceschopnosf ktoré zaručujú blaženost Užívajte istý čas každý den Kola paatllky (Kola Dultz), soRlineji vám neivy, záchvaty slabosti, prestanú a následkom toho budtte sa citif úplne zdravý .a silný. Lekárske autority celého sveta odpo­rúčajú Kola pastlily 'Kola Dultz), užívajú Ich v nemocniciach a r ústavách Mečiacich nervy.

Pýtajte zdarma KOLA PASTILLY (Kola Dultz). Dávame vám zdarma příležitost na sosllnenie nervov. Poilite nám vašu (dresu a poileme

vám hneď zdarma a vyplatené jednu dávku Kola Hastillv (Kola Dultz', ktorá postačí na to aby ste ocenili jeho siiný účinok Ak sa vám páči, můžete aj viac objednat. — Rozposiela

SZENTLÉLEK 6YÓGYSZERTÁR, BUDAPEST, VI., od. 270.

Madôstojné duchovenstvo 'jijozornuU'Ti na rozoslané najnovšie <.b-

e y v barvách umelecký tiľi ori-b,iiálu ...aitbne prevedené najstaršej od 100 rokov osvedčenej továrni c. k. dvorného dodávateľa cirkev, paramentov, náčinia a práporov Jozefa Nefikudlu v Jabloném č. 86 nad Orlici, Cechy.

Cenník tento na žiadost poSkme kaž­dému zdarma a franko.

Mm o SOI lacnejšia Amerikánska Úsporná káva, veľmi voňavá, výdatná a úsporná. 5 kg. vrecúäko na próbu K 10-— tranko

na dobierku zasiela

A. S c h a p i r a , vývoz kávy a čaju Tiszabogdány č. 258.

L A A / U ' v A A A A A A A V ^ . A A / v y W

Súkna, Zefíry dámske moderné látky kostýmové, šatové a blůzové najlacnejšie dodáva orlický

— — — — podnik — — — — J . K R Č M A , Častolovice, Čechy

Zkúste! 30 metrov Orlického domáceho

platná 100 cm. široké len za K 20 — 30 metrov najjemnejších francúz­

skych zefirov stálobarevných len za K 22 —

30 metrov ručne pracovaného kanafasu len za . . . . K 15'—

40 metrov zbytky najlepšej jakosti 4 až 12 metrov dlhé len za K 25 —

Výbava pre každého a sice : 2 prikrývky na postel, 1 lanový obrus, 6 ručníkov, 12 kapesníkov, 6 uterákov, 3 dámske vyšívané košele, J mužské zefírové košele ručná práca len za K 30 —

BCTS03T1L mmmmmtmm

Dobrá príležitosť. Veíact. obecen­

stvo oboznamujeme z najlepšou a naj­trvalejšou krytinou na stavby

s asbestovou šftridlicoii:: Skridlica táto je

pružná, trvácna, strechy ňou pokriíé nikdy netreba popra­vovať a vzdoruje jak ohňu tak mrazu. Kto touto škridlicou pokrýva svoje sta-viská, ten môže zašporovaf groš tak pri dreve ako aj pri assekurácii.

Kto teda mieni pokrývať svoje sta-viská asbestovou škridlicou, nech sa s dôverou obráti na: Záhorskú Roľnícku Banku v Zohori a jej Filiálku v Šaštine, na Sereďskú Ľudovú Banku v Seredi a v Trnave.

UUffiET a -ryfUvwtefí NsWadateftVy, knflrtlaäarsky a kníhkupecký apolok. •castináraka spoločnosť v Preáporku. Zodpovedný redaktor Perko Sk r tik kra], rysom**. . HnilrtlaciÄTfcJt katoUckebo iUerérneho SPOJKIÍ íi£aMinar«fc«í *eotořtmTti v r-HSo^rirw

Bolesti zmierňuje, chladí a k hojeniu prispieva antiseptický účinkujúca výtečná •

Pražská domáca

masť

;Í lekárne B. FRAO-NERA v PRAHE. Vo Tietti kkarnach. Pravá len po 70 hal. a II touto ochrannou ::

známkou. 324

Nový Beraonový .Dnioiý podplfok

pre mnohé ffhoily je poíudovanU

- = hoanf. = *

fffS$flfflffff?Ťt »