Problém: Mám viac počítačov! Ako si medzi nimi vymieňať dáta?

Lokálna počítačová sieť (LAN)

Lokálna počítačová sieť (LAN) - je počítačová sieť, spájajúca počítače a ďalšie zariadenia, pokrývajúca menšiu geografickú oblasť (do niekoľko km), ako napríklad dom, kancelária, alebo skupina budov. Súčasné LAN bývajú najčastejšie prepojené metalickým káblom, optickým káblom, alebo bezdrôtovo (Wi-Fi, WiMAX. Počítač, ktorý je pripojený do LAN musí mať sieťovú kartu pomocou, ktorej komunikuje s ostatnými počítačmi v sieti. Počítače, ktoré medzi sebou komunikujú musia mať dohodnuté pravidlá komunikácie. Aj ľudia, ktorí chcú medzi sebou komunikovať si musia rozumieť. Ak sa chceme rozprávať s Japoncom, pričom mi nevieme japonsky a on nevie slovensky, musíme nájsť spoločnú reč (napr. angličtinu). Počítače majú medzi sebou taktiež dohodnutú spoločnú reč – protokol. Súčasné počítače v LAN sieťach komunikujú hlavne protokolom TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol).

Pre viac informácií o LAN sieťach si môžete pozrieť video na:http://www.metacafe.com/watch/5180235/what_is_a_lan_local_area_network/ l alebo na:http://www.ta3.com/sk/relacie/15_svet-technologii/9945_sietova-komunikaciaalebo na:http://www.youtube.com/watch?v=xpII_yTIGgk

Ako vyhľadať počítač v LAN sieti

Ak si chceme vymieňať dáta v jednej LAN sieti, s inými počítačmi, musíme najprv s počítačmi nadviazať komunikáciu. Klikneme dvakrát na ikonu Miesta v sieti (resp. počítače v sieti, sieťové prepojenia a pod.) Ak medzi zobrazenými počítačmi nevidíme ten, s ktorým si chceme dáta vymieňať, musíme počítač vyhľadať. Ak vieme aspoň približný názov počítača (napr. vieme, že je to Student, len nevieme číslo a pod.) postupujeme takto:

Postup:Klikneme na tlačidlo Štart – Hľadať.Zo zobrazenej ponuky vyberieme možnosť

Počítač alebo skupinu.Zadáme názov počítača (aspoň približný) a

klikneme na OK.Zo zobrazených výsledkov vyberieme počítač,

ktorý sme našli. Zobrazené budú všetky počítače, ktoré vyhovujú zadanému názvu.

Ako nastaviť parametre počítača v LAN sieti

Aby sme mohli pracovať s počítačmi (alebo inými zariadeniami ako napr. tlačiareň, skener, dataprojektor a pod.) v jednej LAN sieti, musíme si vytvoriť počítačovú skupinu. Každý počítač musí byť do danej skupiny

zo 54

zadelení, ale zároveň každý počítač musí mať jedinečný názov, pretože dve zariadenia s rovnakým názvom sa v jednej LAN nachádzať nesmú.

Postup:Klikneme na tlačidlo Štart – Ovládací panel – sieťové pripojenia.Pravým tlačidlom na príslušné sieťové pripojenie (závisí od druhu pripojenia – kábel, wi-fi a

pod.).Zo zobrazenej ponuky vyberieme možnosť (2 krát klikneme ľavým tlačidlom) na TCP/IP

protokol.Otvorí sa okno, v ktorom si vyberieme možnosť, či chceme mať automatickú adresu IP

(vtedy nám IP adresu prideľuje iný počítač, tzv. DHCP server (Dynamic Host Configuration Protocol) automaticky vždy po zapnutí nášho počítača). Môžeme si zadať statickú IP adresu (tá platí vždy a nikdy sa nemení). Aj tu platí pravidlo, že v jednej LAN je každá IP adresa jedinečná a teda nikdy nesmieme nastaviť dvom počítačom rovnakú IP adresu. Ako zadať správnu IP adresu si povieme trochu nižšie.

Ak nastavujeme statickú IP adresu, musíme nastaviť aj masku podsiete. Je to potrebné preto, lebo na svete je množstvo počítačov a maska slúži na ich lepšiu identifikáciu. Masku podsiete musia mať všetky počítače v jednej LAN vždy rovnakú!!!

Druhá časť nastavenia pozostáva z potreby nastavenia DNS servera. Taktiež si môžeme vybrať automatický DNS server, alebo ho nastavíme staticky.

Potom už len všetko potvrdíme a reštartujeme počítač.

DNS server (Domain Name Server)

DNS zabezpečuje preklad našej IP adresy, ale aj IP adresy všetkých ostatných počítačov pre lepšiu prehľadnosť nás ľudí.

Príklad: Ak my chceme načítať nejakú www stránku, stačí nám vedieť jej názov (doménu). Zadáme

teda www.esslm.sk a vidíme www stránku našej školy. Počítač však už dávno „zabudol“, čo je to esslm.sk, pretože DNS server hľadá počítač s IP adresou 82.208.46.122. Z toho logicky vyplýva, že každý server na Internete musí mať statickú IP adresu, tzv. verejnú IP adresu. DNS server teda prekladá názvy domén na IP adresy, pretože pre nás je jednoduchšie zapamätať si www.nejakadomena.sk, a pod. ako si pamätať presnú IP adresu v tvare 120.58.95.66 a pod.

Video o DNS si môžete pozrieť tu:http://www.youtube.com/watch?v=ZBi8GCxk7NQ&NR=1alebo tu:http://www.youtube.com/watch?v=hcaJ1Vp_Ntg

MAC adresa

MAC (Media Access Control - riadenie prístupu k médiu) adresa je jednoznačné identifikačné číslo sieťového adaptéra (sieťovej karty) vydávané výrobcom karty. Táto MAC adresa slúži na jednoznačnú identifikáciu sieťového rozhrania (sieťovej karty) v lokálnych počítačových sieťach .

Pevná a nemenná adresa zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu počítača, na ktorej sú založené aj mnohé bezpečnostné prvky sietí. Napríklad na základe MAC adresy je z daného počítača je možné pripojenie, alebo naopak, z daného počítača (danej MAC adresy) je pripojenie zakázané ... Aby nič nebolo také jednoduché, mnohí výrobcovia

zo 54

umožňujú editáciu internej MAC adresy, resp. umožňujú napísať si vlastnú MAC adresu. Využíva sa to hlavne pri WiFi zariadeniach, kde sa môže účastník tváriť "ako niekto iný". Na túto skutočnosť je potrebné myslieť už pri návrhu bezpečnosti siete!

Využitie filtra MAC adries: http://video.answers.com/how-to-explain-what-a-mac-address-is-276210801

Ak chcete vedieť ako zistiť MAC adresu vo Windows pozrite si video na:http://www.videojug.com/film/how-to-find-your-mac-address-in-windows

IPv4

IPv4 (Internet Protokol verzie 4) je spôsob zadávanie IP adresy pri zadeľovaní počítača do lokálnej siete. Tvar adresy IPv4 sú 4 čísla od 0 do 255 (viď časť o nastavovaní parametrov počítača). Donedávna bol internet vo väčšine prípadov budovaný na základe adresovania pomocou internetového protokolu IPv4. Úplná množina kombinácií IPv4 adries obsahuje okolo 4 miliárd unikátnych adries. Keďže internet zaznamenal pôvodne neočakávaný prudký nárast (nás ľudí je cez 6 miliárd a aj keď nie každý človek používa počítača, viacerí ľudia používajú viacero počítačov, mobilov a iných zariadení pracujúcich v počítačovej sieti súčasne: škola, práca, domov, knižnice, podniky a firmy...), väčšina IPv4 adries je tak už niekomu pridelená a používaná. Voľný adresný priestor sa v najbližších niekoľkých rokoch vyčerpá (odhaduje sa rok 2012 - 2013).

IPv6IPv6 je ďalšia generácia IP adresovania. Je navrhnutá tak, aby zohľadnila budúci rast

internetu, pričom priestor IPv6 adries umožňuje počet až 340 triliónov triliónov triliónov unikátnych adries. Tento obrovský počet adries by mal v prichádzajúcich rokoch pohodlne obsiahnuť očakávaný rast a inovácie internetu a služieb na ňom založených.

IPv6 adresa sa zvyčajne zapisuje ako osem čísel po štyroch čísliach v šestnástkovej číselnej sústave. Napríklad: 2001:0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334 je platnou IPv6 adresou.

Pre viac informácií si pozrite video na: http://www.youtube.com/watch?v=8xleHPNAXwA

Ako zmeniť názov počítača v sieti

Ak chceme zmeniť názov počítača, alebo počítačovú skupinu, v ktorej je počítač pridelený, postupujeme takto:

Klikneme na Štart – Ovládací panel – Sieťové pripojenia.Dvakrát klikneme na možnosť TCP/IP.V zobrazenom okne klikneme na záložku (v hornej časti) Identifikácia.Zmeníme názov počítača, alebo skupinu (alebo aj oboje) a potvrdíme na OK.Zmena názvu počítača alebo skupiny sa po operačný systém ©®Microsoft Windows XP

vždy prejaví až po reštartovaní počítača!!!

zo 54

Problém: Ako odprezentovať svoje myšlienky iným.

Tvorba prezentácií

Program MS Powerpoint slúži na prípravu kvalitnej prezentácie, ktorú je možné prezentovať na monitore, na plátne v kinosálach alebo veľkoplošnej obrazovke. Program spustíme rovnakými spôsobmi ako akýkoľvek iný program.

Postup:1. Klineme na tlačidlo Štart.2. Klikneme na možnosť Všetky programy.3. Klikneme na Microsoft Office 2013.4. Klikneme na PowerPoint 2013.

V podstate jediná nová vec je pracovná plocha programu PowerPoint. Ak už nejakú prezentáciu máme vytvorenú (v počítači alebo na USB kľúči či CD), klikneme vľavo na možnosť Otvoriť ďalšie prezentácie. Ak si vytvárame novú prezentáciu, klikneme v pravej časti na takú, ktorá sa nám najviac páči.

Nájdeme tu rôzne návrhy prezentácií, stačí na nejaký kliknúť ľavým tlačidlom a potom už len pozorne čítať, čo máme robiť a intuitívne pracovať. Môžeme si vybrať šablónu, ktorá nám najviac vyhovuje. Niekedy totiž potrebujeme prezentáciu s textom a obrázkami (fotoalbum), niekedy tam potrebujem skôr tabuľky alebo grafy (grafy a diagramy), skrátka, vhodný výber šablóny nám značne ušetrí čas!!!Vhodnú šablónu si vyberieme hneď po spustení kliknutím na možnosť Fotolbum, Obchodná, Kalendáre, Grafy a diagramy aleboPríroda. Po otvorení šablón sa môžeme vrátiť späť kliknutím na možnosť Domov.

Kliknite sem a zadajte nadpis. a Kliknite sem a zadajte podnadpis a pod.

zo 54

Úloha č. 1:Vytvorte novú prezentáciu so šablóny s názvom Rez.

Podstatnou súčasťou programu PowerPoint je panel snímok, ktorý sa nachádza pozdĺž ľavého okraja obrazovky.

Na paneli snímok sa nachádzajú snímky, ktoré tvoria našu prezentáciu.

Vloženie a odstránenie snímok z panelu snímok

Je viacero spôsobov ako vložiť novú snímku. Ukážeme si jednu z nich:Postup:

1. Klikneme pravým tlačidlom na bielu plochu na paneli snímok.2. Zo zobrazenej ponuky vyberieme možnosť Nová snímka.

Úloha č. 2:Do našej prezentácie vložte 3 nové snímky!

3. Ak chceme nejakú snímku z panelu odstrániť, klikneme na ňu na paneli snímok pravým tlačidlom.

zo 54

4. Zo zobrazenej ponuky vyberieme možnosť Odstrániť snímku.

Úloha č. 3:Zmažte v našej prezentácii druhú a štvrtú snímku! Mali by nám tak zostať iba dve

snímky!

Postup vkladania textu a obrázkov prezentácie1. Text zadávame tak, že na paneli snímok klikneme na snímku, do ktorej chceme niečo

napísať.2. Potom na pracovnej ploche klikneme do príslušného rámčeka a zadáme text z

klávesnice. 3. Text upravujeme tak, ako vo Worde.4. Obrázky vkladáme rovnako ako vo Worde a rovnako s nimi aj pracujeme.

Úloha č. 4:Na prvej snímke napíšte nadpis Informatika – nezľaknite sa, PowerPoint do nadpisov píše veľkými písmenami.Na prvej snímke napíšte podnadpis Ročník.Na druhej snímke napíšte nadpis PowerPoint – nezľaknite sa, na druhej snímke je nadpis dole!Na druhej snímke napíšte podnadpis Moja práca.

Postup zmeny farieb pozadia

1. Klikneme na pracovnej ploche na pozadie snímky pravým tlačidlom.2. Zo zobrazenej ponuky vyberieme možnosť Formátovať pozadie.

zo 54

3. Na pravej sa otvorí panel, na ktorom klikneme na ikonu kanvičky, z ktorej sa vylieva farba, tak ako sme zvyknutí z programu Skicár.

4. Vyberieme si takú farbu, aká sa nám najviac páči – pozadie sa na danej snímke (iba) jednej zmení!

Úloha č. 5:Na druhej snímke nastavte farbu pozadia na zeleno!

Spustenie a prezeranie prezentácie

1. V menu klikneme na príkaz Prezentácia.2. Na zobrazenom paneli klikneme úplne vľavo na ikonu Od začiatku.

Vkladanie rôznych objektovPostup:1. V menu klikneme na možnosť Vložiť.

zo 54

2. Na paneli nižšie vyberieme možnosť Obrazce.

3. Potom so vyberieme taký tvar (obrazec, aký nám vyhovuje).4. V prezentácii potom pracujeme s týmito tvarmi rovnako, ako

s obrázkami, t.z., že ich môžeme zmenšovať alebo zväčšovať, presúvať či mazať...

5. Rovnakým spôsobom môžeme do prezentácie vložiť textové pole, graf alebo tabuľku (po kliknutí na Vložiť nevyberieme možnosť Obrazce ale možnosť Textové pole, alebo možnosť Tabuľka alebo možnosť Graf).

Úloha č. 6:Vložte do prezentácie novú snímku. Na internete nájdite obrázok základnej počítačovej zostavy (monitor, klávesnica, myš a základná skrinka) a na vloženej

snímke vytvorte pomocou textu a tvarov podobnú „uletenú“ snímku.

zo 54

Vkladanie animácií do prezentáciíPostup:

1. Najprv si klikneme raz ľavým tlačidlom na objekt, ktorému chceme nastaviť animáciu. Objektom môže byť obrázok, text, tvar a vlastne všetko, čo v prezentácii máme.

2. V menu klikneme na možnosť Animácia – pod menu sa zobrazí nový panel.

3. Na zobrazenom paneli nižšie vyberieme možnosť Tabla animácií – na pravej strane sa zobrazí panel, na ktorom zatiaľ nebude žiadna animácia, ale časom tam budú pribúdať.

4. Na hornom paneli vyberieme taký typ animácie, ktorý nám najviac vyhovuje.

5. Animácia nám pribudne na pravom paneli.

zo 54

Úloha č. 7:Vložte každému objektu, ktorý na snímke máte ľubovoľnú animáciu. Malo by ich byť aspoň 15 ale môžete aj viac.

Vkladanie zvukových efektov do animáciíPostup:1. Na pravom paneli animácií si klikneme ľavým tlačidlom na

animáciu ktorej chceme pridať zvukový efekt – vpravo vedľa animácie sa zobrazí čierna šípka smerujúca nadol.

2. Klikneme ľavým tlačidlom na zobrazenú čiernu šípku – zobrazí sa ponuka, v ktorej klikneme na možnosť Možnosti efektu.

3. Zo zobrazeného okna vyberieme možnosť zvuk a v ponuke si vyberieme taký zvuk, aký sa nám naviac páči.

4. Nakoniec to potvrdíme kliknutím na tlačidlo OK.Do prezentácií sme sa už učili vložiť text alebo obrázok. Text napíšeme, obrázok vkladáme cez príkaz Vloženie v hlavnom menu a následným kliknutím na kartu Obrázky. Rovnako v danom príkaze nájdeme aj možnosti na vloženie grafu, tabuľky, tvaru. videa alebo zvuku.

Úloha č. 8:Skúste vytvoriť prezentáciu na ľubovoľnú tému,v ktorej použijete aspoň 2 tabuľky, jedno video a aspoň 10 rôznych tvarov.

zo 54

Vloženie hypertextového prepojenia

Hypertextové prepojenie je možnosť kliknutím na určitý objekt. automaticky zobraziť konkrétnu www stránku, alebo iný súbor, či inú snímku tej istej prezentácie. Hypertextové prepojenie je najčastejšie využívaným spôsobom na vloženie VIDEA uloženého na INTERNETE, napr. na portáli youtube.com. Objektom môže byť obrázok, slovo, slová alebo veta.

Postup:1. Označíme si ľavým tlačidlom objekt, na ktorom chceme vytvoriť hypertextové

prepojenie.2. V menu klikneme na príkaz Vloženie.3. Na zobrazenej lište (pod hlavným menu) klikneme na tlačidlo Hypertextové

prepojenie.4. V zobrazenom okne zadáme cieľovú adresu (www stránku, súbor v počítači alebo

konkrétnu snímku rovnakej prezentácie).

Úloha č. 1:Skúste vytvoriť prezentáciu na ľubovoľnú tému,v ktorej použijete aspoň 2 hypertextové prepojenia na súbory v počítači, 3 prepojenia na www stránky a 4 prepojenia na inú snímku vašej prezentácie.

Prechody snímok

Pre dosiahnutie lepšieho efektu našej prezentácie, sme sa už učili objekty (obrázky, slová, vety, tvary a vlastne všetko, čo v prezentácií máme) animovať. Rovnako zaujímavý efekt vytvárajú aj prechody snímok. Prechod snímky dosiahneme nasledovne:1. Klikneme ľavým tlačidlom na snímku, ktorej chceme vytvoriť prechod. 2. V menu klikneme na možnosť Prechody.

zo 54

3. Zo zobrazenej ponuky (pod menu) vyberieme taký prechod, ktorý nám najviac vyhovuje.

Úloha č. 9:Skúste v trojiciach vytvoriť kvíz, ktorý bude mať 5 otázok s možnosťami odpovede z predmetu, ktorý máte najradšej. Všetky kvízy budete musieť odprezentovať pred spolužiakmi, tak, že ich daným kvízom vyskúšate a oznámkujete! Dajte si teda záležať!

zo 54

Problém: Mám informatiku – čo to vlastne je a čím sa zaoberá?

Charakteristika pojmu informatika

Pojem informatika môžeme definovať z 2 hľadísk:1. Informatika je vedný odbor, ktorý sa vyčlenil z matematiky a zaoberá sa

získavaním, spracovávaním, triedením a ukladaním informácií a údajov pomocou počítača.

2. Informatika je vyučovací predmet, ktorý sa vyučuje na ZŠ a SŠ a rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať problémy, hľadať optimálne riešenia problémov... Žiaci musia v rámci predmetu zvládnuť základné činnosti pri práci s počítačom a počítačovými aplikáciami.

Charakteristika základných pojmov

Počítač (počítačová zostava, počítačový systém) – je elektronické zariadenie na získavanie, ukladanie a spracovávanie informácií a údajov. Rozoznávame prenosné počítače (notebook, laptop, palmtop) a stolové počítače (desktop, tower, miditower). Za základnú počítačovú zostavu stolových počítačov považujeme: základnú skrinku, vstupné zariadenia: klávesnicu a myš a výstupné zariadenie: monitor.

Softvér (SW) – slovo softvér môžeme preložiť ako program. SW je programové vybavenie počítača. Je to akýkoľvek program, ktorý nám umožňuje pracovať s informáciami a údajmi. Najznámejšie programy sú operačný systém Windows, MS Word, MS Excel, ale sú to aj všetky hry, filmy, hudba a pod.

Hardvér (HW) – technické vybavenie počítača. Všetko, čoho sa môžeme rukou dotknúť. Monitor, základná skrinka, klávesnica, myš, grafická karta, reproduktor, každá skrutka, drôt, tlačidlo a pod.

Informácia – informáciami sú fakty, skúsenosti alebo vedomosti, ktoré pre nás znamenajú niečo nové, dosiaľ nepoznané, neobjavené neznáme.

Údaj –ako náhle informáciu uložíme do počítača, stáva sa z nej údaj. Údaje tiež nazývame dáta. Dáta v počítači môžu byť v ľubovoľnom formáte (zvuk, obraz, text), pretože do počítača sa ukladajú v binárnom kóde (preto je počítač schopný spracovať akékoľvek údaje, len na to potrebuje dostatočný HW a SW).

Osobný počítač (počítačový systém) – je elektronické zariadenie, ktoré slúži na vyhľadávanie, spracovávanie, triedenie a ukladanie údajov. Rozoznávame stolové osobné počítače a prenosné osobné počítače.

zo 54

K stolovým osobným počítačom patria: desktop , Desktop je počítač, ktorý by mal byť umiestnený na

pracovnom stole – z toho vznikol aj jeho názov – desktop.

Tower – po slovensky veža, je počítač, ktorý by mal byť situovaný pod pracovným stolom.

Miditower – je podobný ako tower, len je oveľa menší. Zvyčajne sa využíva ako centrum domácej zábavy.

K prenosným osobným počítačom patria: notebook bežný prenosný počítač o veľkosti väčšieho zošita, či poznámkového bloku (z toho jeho anglický názov notebook).

Netbook – oveľa menší notebook, primárne určený na surfovanie v počítačovej sieti – preto názov netbook.

Palmtop (PDA) palm znamená po slovensky dlaň a aj preto prekladáme tento názov, ako počítač do dlane. Väčšinou sú to osobné organizéry s plnou podporou pripojenia do Internetu a pod.

Tablet PC v dnešnej dobe už bežná výbava mnohých z nás.

Mobilný telefón toto zariadenie netreba bližšie predstavovať a preto neuvádzam ani obrázok,

Pre viac informácií si môžete pozrieť stránku: http://www.unm.edu/~tbeach/terms/types.html

zo 54

Problém: Je prvý počítač starší ako moji rodičia? Vyzeral počítač vždy rovnako, tak ako dnes?

História počítačov

Počítače 0. generácie – v širšom ponímaní môžeme medzi počítače 0. generácie rátať všetky počítadlá z dávnej minulosti, tzv. abakusy. Medzi počítače 0. generácie patria aj prvé mechanické, či elektronické kalkulačky (prvú mechanickú kalkulačku zostrojil Blaise Pascal – podľa neho je

pomenovaný aj programovací jazyk a prvú elektronickú kalkulačku zostrojil Conrad Zusse). 0. generácia počítačov končí rokom 1944, kedy bol v USA vyrobený počítač MARK-I. Pozostával z 26 skríň, bol umiestnený v 15 m hale, a použilo sa v ňom 800 km medeného drôtu (stál niekoľko miliárd dolárov). Dokázal iba počítať, bol nespoľahlivý a pomalý.

Počítače 1. generácie – v roku 1946 bol vyrobený počítač ENIAC, v ktorom sa začali používať elektrónky. Počítač ENIAC pozostával z 18 000 elektróniek, 70 000 rezistorov, 6 000 prepínačov a vážil 30 ton.

Počítače 2. generácie – v roku 1948 boli elektrónky nahradené tranzistormi, čo značne zmenšilo rozmery počítačov. Prvý krát sa použila klávesnica pre zadávanie údajov a alfanumerický displej pre zobrazovanie údajov. Počítače Mark-I i Eniac používali namiesto displeja a klávesnice dierne štítky – drevená doska, do ktorej sa vyrývali dierky. Jeden štítok obsahoval program – inštrukcie pre počítač a na druhý dierny štítok počítač vyryl výsledok svojich

zo 54

výpočtov – čiže diery). Preto s počítačmi pracovali iba špecialisti, ktorí dokázali „rozlúštiť“ dierne štítky.

Počítače 3. generácie – v roku 1969 sa v počítačoch začali používať integrované obvody – súčiastka, ktorá v sebe zahŕňala mnoho tranzistorov (najprv 10, 100 a potom aj 1000).

Počítače 4. generácie – počítače, ktoré používame v súčasnosti, sú charakteristické použitím mikroprocesora (procesor) – integrované obvody na jednom kremíkovom čipe. V počítačoch tejto generácie sa začala používať aj operačná pamäť a vstupno-výstupné obvody.

Počítače 5. generácie – od roku 1983 sa v Japonsku intenzívne pracuje na 5. generácii počítačov. Tieto počítače sa už dnes používajú, no prevažne vedcami, nakoľko vedci spolupracujú pri riešení pomocou počítačovej siete. Od počítačov 4. generácie sa líšia tým, že počítače tvoria sieť desiatok až stoviek počítačov pracujúcich súčasne na rôznych častiach tej istej úlohy.

Počítače 6. generácie – nadviažu na na 5. generáciu počítačov ale budú sa vyznačovať umelou inteligenciou.

Pre podrobnejší prehľad vývoja počítačov rok po roku si môžete pozrieť www stránku: http://www.computerhistory.org/timeline/?category=gg

zo 54

Problém: Chcem si kúpiť novú myš a klávesnicu. Na čo sa mám pýtať v obchode?

Vstupné zariadenia počítača

Počítač nedokáže vykonať žiadne príkazy sám. V podstate sa iba zapne a čaká na naše inštrukcie. To znamená, že musia existovať zariadenia, pomocou ktorých počítač ovládame. Našimi ovládacími zariadeniami vlastne zadávame do počítača vstupy a preto tieto zariadenia nazývame vstupné zariadenia. Medzi najpoužívanejšie vstupné zariadenia patria: klávesnica, myš, skener, mikrofón, joystick a iné.

Počítačová myš

Počítačová myš patrí medzi polohovacie vstupné zariadenia počítača, pretože pomocou nej ovládame polohu kurzora na obrazovke. Počítačové myši rozdeľujeme z viacerých hľadísk.

1. Princíp fungovania myši.2. Počet tlačidiel.3. Spôsob pripojenia k počítaču.

1. Podľa princípu fungovania počítačovej myši ich delíme na mechanické, optické a laserové.

Mechanická myš je najstarším typom počítačových myší a jej princíp fungovania spočíva v tom, že na jej spodku je gulička, ktorá sa pohybuje po podložke, čím rotuje dva valčeky v horizontálnom i vertikálnom smere. Jej najväčšou výhodou je cena, ale je najpomalšia a často ju treba čistiť.

Optické a laserové myši majú na spodku červené svetielko. Na pohľad ich teda nevieme rozlíšiť, ale ich hlavný rozdiel spočíva v týchto faktoroch:

Princíp fungovania optickej myši spočíva v tom, že svetelný lúč produkuje LED dióda. Lúč sa následne od hladkého povrchu odráža na senzor, ktorý na základe uhla odrazu vyhodnocuje polohu kurzora na monitore. Je to trochu drahšie riešenie ako mechanická myš, ale je rýchlejšia a netreba ju čistiť (akurát keď, tak povrch podložky).

Pri laserovej myši ide o rovnaký princíp, len namiesto svetelného lúča z LED diódy je svetlo produkované laserom. Laserový lúč je presnejší a laserová myš je teda oveľa rýchlejšia pri práci. V bežných činnostiach, ako je surfovanie na Internete nie je prakticky vidieť žiadny rozdiel v rýchlosti medzi mechanickou, optickou či laserovou myšou. Rozdiel je cítiť až pri náročnejších činnostiach ako napríklad grafické úpravy alebo hranie počítačových hier, v ktorých rýchlosť a presnosť myši rozhoduje. V súčasnosti sa organizujú už aj majstrovstvá sveta v hraní počítačových hier a práve herný priemysel je hlavným motorom výrobcov počítačových myší, aby boli rýchlejšie a presnejšie.

Viac inf. môžete nájsť vo videu na: http://www.5min.com/Video/The-Mouse-205431455aj: http://www.ta3.com/sk/relacie/15_svet-technologii/6267_svet-technologii-zo-7-februara

zo 54

2. Podľa počtu tlačidiel rozoznávame dvojtlačidlové myši, trojtlačidlové myši, dvojtlačidlové myši s rolovacím kolieskom, trojtlačidlové myši s rolovacím kolieskom a viactlačidlové myši s rolovacím kolieskom. V súčasnosti sa najviac používajú troj až päťtlačidlové myši s rolovacím kolieskom. Viactlačidlové myši používajú hlavne grafici, dizajnéri a pod. Myši bez rolovacieho kolieska boli hlavne staršie čiže mechanické myši.

3. Podľa spôsobu pripojenia myši ku počítaču ich delíme na drôtové a bezdrôtové.

Drôtové spôsoby: - sériový port (iba staršie mechanické myši);

- port PS/2– novšie mechanické myši a staršie optické myši; Port PS/2 má väčšinou dve farby. Fialový port je pre pripojenie klávesnice a zelený pre myš. Ak ich zapojíme opačne, klávesnica ani myš nebudú fungovať. Pri vypnutom počítači ich môžeme kedykoľvek prehodiť a všetko bude v poriadku.

- USB port (novšie mechanické a laserové myši) – ten všetci poznáme.

Bezdrôtové spôsoby - infračervený prenos dát (IrDa) je starší spôsob

bezdrôtového prenosu.Princíp je rovnaký ako pri bežných diaľkových ovládačoch od televízora, DVD prehrávačov a pod. IrDa prenos je založený na tom, že vysielač (myš, diaľkový ovládač) vysiela infračervené svetlo a prijímač (infračervený port v počítači, na televízore, na DVD prehrávači...) ho spracúva. Nevýhodou je, že vysielač musí „vidieť“ na snimač. Ak dáme medzi vysielač a prijímač nepriesvitnú prekážku, zariadenie prestane s prijímačom komunikovať.

- Wi-Fi (Wireless Fidelity) – novší spôsob pripojenia rovnaký ako pri rádiách. Výhodou oproti infračervenému portu je to, že wi-fi signál sa šíri aj cez steny, či iné prekážky, takže vysielač i prijímač už na seba nemusia priamo „vidieť.“

- bluetooth (modrý zub) – najnovší spôsob bezdrôtového prenosu. Princíp je rovnaký ako pri wi-fi. Rozdiely sú vo frekvenčnom pásme prenosu, prenosových rýchlostiach dát a dosahu. Všetky uvedené faktory závisia od výrobcu a typu zariadenia. Takto vyzerá logo bluetooth:

zo 54

Samostatnú kategóriu tvoria ešte ergonomické myši, ktoré sú určené najmä pre ľudí, ktorí používajú počítačovú myš príliš dlho. Zlá ergonómia, resp. klasický tvar myši môže pri dlhodobom používaní vyvolávať bolesti zápästia, či zápal karpálneho nervu.

Klávesnica

Klávesnica je taktiež vstupné zariadenie, ktoré môžeme posudzovať z viacerých hľadísk. Najčastejšie hovoríme o klávesniciach so 101 klávesami, 106 klávesami alebo multimediálne klávesnice (multimediálne klávesnice obsahujú špeciálne klávesy na ovládanie multimédií, ako zapnutie prehrávača mediálnych súborov, spustenie internetového prehliadača, ovládanie hlasitosti a pod.). Na klávesnici rozlišuje tieto klávesy:

1. Alfanumerické klávesy: nachádzajú sa v strede klávesnice a zaberajú najväčšiu časť. Zadávame z nich čísla i písmená.

2. Numerické klávesy: sú umiestnené v pravej časti klávesnice a pomocou nich zadávame číslice 0 – 9 a matematické znamienka +-*/.

3. Funkčné klávesy F1 - F14 majú pridelenú rôznu funkciu (napr. F1 – vyvolá HELP).

4. Kurzorové klávesy – klávesy, ktoré na obrazovke zmenia polohu kurzora: šípky, End, Home.

5. Špeciálne klávesy – špeciálne klávesy plnia zvláštne funkcie a patria tu:Enter – slúži na potvrdenie vstupných informácií. Má rovnakú funkciu, ako keď myšou klikneme na tlačidlo OK.ESC – ruší nejakú operáciu. Má rovnakú funkciu ako, keď tlačidlom myši klikneme na tlačidlo Zrušiť.Insert – prepína režim vkladania a prepisovania textu.Ctrl – používa sa v kombinácii s inými klávesami na rýchle vykonanie niektorých operácií (Ctrl+c = kopírovanie...).Alt – taktiež sa používa v kombinácii s inými klávesami. Napr. Alt+Shift prepína medzi nainštalovanými klávesnicami (Slo.Eng).Tab – posúva kurzorBackspsace – maže text pred kurzorom.Delete – maže text za kurzorom.PageUp – posúva zobrazenie na obrazovke smerom nahor.PageDown – posúva zobrazenie na obrazovke smerom nadol.

Podľa spôsobu pripojenia klávesnice ich rozdeľujeme na drôtové a bezdrôtové. Okrem sériového portu sa klávesnica pripája k počítaču rovnako ako myši (pri drôtových spôsoboch je to PS/2 port a USB port a pri bezdrôtových spôsoboch je to infračervený port IrDa, Wi-Fi a bluetooth).

Skener

Skener – je zariadenie, ktoré nám umožňuje „skopírovať“ do počítača obrázok, ktorý je nakreslený, odfotený alebo iným spôsobom zobrazený na papieri. Pri skenovaní prebehne po papieri svetelný lúč, ktorý informácie z papiera „digitalizuje“ a prenáša do počítača. Digitalizáciou rozumieme kódovanie farieb každého bodu na papieri. Na skeneroch je dôležitá schopnosť rozlíšenia. Rozlišovacia schopnosť sa udáva v jednotkách DPI (Dots per

zo 54

Inch = body na palec, 1 palec = cca 2,56 cm). Hovoríme o 300, 600 DPI,1 200 a v súčsnosti je štandardom 2 400 DPI. Grafici a dizajnéri používajú skener s vyššou rozlišovacou schopnosťou. Skenery môžeme rozdeliť do niekoľkých základných kategórií podľa spôsobu ich

konštrukcie.

Prvou kategóriou sú ručné skenery. Jedná sa o zariadenie podobné väčšej myši (alebo pera), ktorou užívateľ jednoducho prejde cez obrazovú predlohu a tá sa potom prevádza do elektronickej podoby. Jedinou výhodou sú asi len malé rozmery, nevýhodami sú najmä nízka kvalita a malá šírka snímacieho mechanizmu (asi 10 cm). Pomocou takéhoto zariadenia je len veľmi ťažko zosnímať predlohu väčšiu ako fotografia. Ručné skenery sú pritom veľmi náročne na spôsob ovládania, pretože užívateľ musí ťahať skener cez predlohu presne a navyše konštantnou

rýchlosťou.

Druhou kategóriou sú priechodzie skenery, ktoré snímajú dokument na rovnakom princípe ako bežné faxové prístroje (v nich je vlastne skener zabudovaný) - papier vložíme do vstupnej časti a ten sa potom posúva cez snímací mechanizmus. Táto skupina skenerov je určená na snímanie papiera s formátom maximálne A4. Výhodou sú malé nároky na miesto, ale týmto skenerom nebudeme môcť snímať predlohy z časopisu alebo knihy (do snímacieho mechanizmu môžeme vkladať len jednotlivé listy papiera, fotografie, .. )

V súčasnosti sú najrozšírenejšou skupinou stolové plošné skenery.Tieto snímajú predlohu, ktorá je položená na sklenenú dosku, pričom sa pod touto doskou pohybuje snímací mechanizmus. Snímací mechanizmus je uložený v tele skenera. Plošné skenery sú konštrukčne najnáročnejšie, teda aj najdrahšie, ale poskytujú najkvalitnejší výstup pri snímaní predlôh. Ich nevýhodou sú väčšie nároky na miesto. Plošné skenery sú najviac vyrábané pre predlohy formátu A4, sú však aj modely pre formát A3.

zo 54

Tablet

Tablet pozostáva z podložky a elektronického pera. Pohybom pera po podložke pohybujeme kurzorom na monitore. Jeho výhoda spočíva v tom, že iba pomocou tabletu dokážeme nakresliť obrázok (myšou nikdy nenakreslíme obrázok tak, ako rukou) a môžeme aj písať písaným písmom (elektronický podpis).

K vstupným zariadeniam patrí aj mikrofón, CD-ROM mechanika, DVD-ROM mechanika a Blue-Ray ROM mechanika. ROM = Read Only Memory. V súčasnosti už hovoríme skôr o CD, DVD a Blue-Ray napaľovačkách, ale o tých až v kapitole o Vstupno-výstupných zariadeniach. Mechaniky typu ROM nám umožňujú médium vložiť, ale údaje z neho môžeme iba čítať, nikdy na médiá (CD, DVD alebo Blue-Ray disky) nemôžeme nič uložiť (napáliť) bez napaľovačky.

zo 54

Problém: Chcem si kúpiť nový monitor a tlačiareň. Ako si vybrať z ponuky to najlepšie?

Výstupné zariadenia počítača

Vďaka týmto zariadeniam môžeme vidieť výsledky, ktoré počítač spracoval po zadaní vstupných údajov. Medzi najpoužívanejšie výstupné zariadenia patria: monitor, tlačiareň, ploter, reproduktor.

Monitor

Monitor je špeciálne farebné videozariadenie, ktoré nám na svojej obrazovke (displeji) umožňuje sledovať grafické výstupy z počítača. Monitory posudzujeme podľa viacerých kritérií:

1. Fyzikálny princíp.2. Veľkosť uhlopriečky.3. Rozlišovacia schopnosť.

1. Fyzikálny princíp

Fyzikálnym princípom rozumieme spôsob zobrazovania farieb na obrazovke. Najstarším typom sú CRT monitory – sú najlacnejšie, ale zaberajú veľkú plochu. Majú vysokú spotrebu elektrickej energie, ale ich najväčšou výhodou je vernosť zobrazenia jednotlivých farieb. LCD monitor ani plazmový monitor nedokážu zobraziť farby tak dobre ako CRT monitor. Práve kvôli hodnovernosti zobrazených farieb sa CRT monitory stále používajú v grafických či rôznych dizajnérskych štúdiách, kde je farebné zobrazenie rozhodujúce.

LCD, plazmové a LED LCD monitory na prvý pohľad nie je rozoznať a preto uvádzam iba jeden obrázok.

LCD monitory sú v súčasnosti najrozšírenejším typom používaných monitorov. Sú síce drahšie a pomalšie (nezobrazujú farby tak rýchlo ako CRT monitory, ale pre bežných ľudí to je okom nepostrehnuteľné). Ich výhodou je menšia spotreba elektriny a zaberajú menej miesta. V LCD monitoroch je tekutý kryštál (LCD = Liquid Crystal Display) a nevýhodou je, že sa časom niektoré body na obrazovke vypália – hlavne v miestach, kde je zobrazená rovnaká farba príliš dlho – napr logo televízie a pod.

Plazmové monitory sú v súčasnosti taktiež veľmi rozšírené. Sú drahšie ako LCD, ale namiesto tekutých kryštálikov majú v jednotlivých bunkách svietivý plyn, resp. ich zlúčeniny

zo 54

(neón, xeón, fosfor... ). Ich výhodou je, že sú rýchlejšie ako LCD a nedochádza k vypaľovaniu bodov na obrazovke. Časom však dôjde k vypáleniu plynu, takže „nič nie je večné (uvádza sa, že pri zapnutí 24 hod denne, vydrží plazma približne 5 rokov).“

LED LCD monitory sú najnovším modelom monitorov. Ich výhodou je, že tekuté kryštáliky sú ešte podsvietené LED diódami, čím dochádza k značnej úspore energie. Podsvietením dochádza aj k značnému zlepšeniu zobrazenia farieb. Z hľadiska úspory sú v súčasnosti najlepšie. Ostatné vlastnosti ostávajú rovnaké ako pri LCD monitoroch. Najväčšou nevýhodou je cena, pretože je zo všetkých typov najdrahší. Ak si však uvedomíme, koľko hodín denne bude zapnutý, tak zistíme, že úsporou energie sa nám to vráti.

2. Veľkosť uhlopriečkyVeľkosť uhlopriečky sa udáva v palcoch (15'', 17'', 19'' = štandard, 20'', 21''...) alebo v centimetroch – jeden palec je približne 2,56 cm.

3. Rozlišovacia schopnosť

Schopnosť rozlíšenia, ktorá sa udáva v pixeloch (1024x768 pixelov, 1600x1200 pixelov...), pričom 1. číslo = stĺpce, 2. číslo = riadky. Pri rozlišovacej schopnosti sa často udáva aj údaj HD (High Density) a FULL HD. HD rozlíšenie je od 1280x720 pixelov a FULL HD je od 1920x1080 pixelov.

Pribúda už aj Ultra HD obsah a čoraz viac si ho môžete vytvárať aj doma s použitím videokamier, fotoaparátov či dokonca smartfónov. Ultra HD ale nie je 4K.Problém asi je v tom, že stretnutí sa zjavne nezúčastňujú marketéri, pre ktorých je veľký nápis 4K zaujímavejší, ako označenie Ultra HD, resp. po správnosti 4K Ultra HD.O čo ide? Hlavný rozdiel medzi Ultra HD a 4K je v rozlíšení. 4K je používané vo svete filmu a kinosál, pričom jeho rozlíšenie je stanovené na 4 096 x 2 160 px. Práve z viac ako 4 000 px šírky je názov 4K.

zo 54

Rozlíšenie Ultra HD má dve verzie a to UHD-1 alebo UHD-2. V prvom prípade ide o rozlíšenie 3 840 x 2 160 px, označované ako 4K Ultra HD alebo 2160p, v druhom ide o 7 680 x 4 320 px označované ako 8K Ultra HD alebo 4320p. Keďže 8K Ultra HD prakticky ešte neexistuje, Ultra HD je zatiaľ zaužívané označenie pre UHD-1 rozlíšenie.

Údaje v tejto tabuľke sú iba informačné NETREBA SA ICH UČIŤ NASPAMÄŤNázov rozlíšenia Rozlíšenie v px Rozlíšenie v Mpx

8K Ultra HD 7 680 x 4 320 px 33,18 Mpx

4K 4 096 x 2 160 px 8,85 Mpx

4K Ultra HD 3 840 x 2 160 px 8,29 Mpx

Full HD 1 920 x 1 080 px 2,07 Mpx

HD 1 280 x 720 px 0,92 Mpx

SD 720 x 576 px 0,41 Mpx

VGA 640 x 480 px 0,31 Mpx

Viac informácií o CRT, LCD a LED televízoroch nájdete na www stránky s videom na:http://www.ta3.com/sk/relacie/15_svet-technologii/9376_svet-technologii-z-29-maja

Tlačiareň

Tlačiareň je zariadenie, ktoré nám na papier zobrazuje výstupné informácie z počítača. Rozoznávame tlačiarne: ihličkové tlačiarne – v súčasnosti sa už používajú veľmi málo. Sú lacné, ale hlučné, pomalé a kvalita tlače je nízka. Výstupné údaje vznikajú údermi ihličiek na farbiacu pásku podobnej páske v písacom stroji. Používajú sa najmä ako pokladnice v obchodoch.

Viac inf. o ihličkových tlačiarňach nájdete na:http://www.youtube.com/watch?v=nM2ZcgMqhQc

atramentové tlačiarne – sú drahšie, ale tlač je kvalitnejšia. Pomocou dýz nastrekujú na papier atrament (čierny a alebo farebný). Najčastejšie nájdeme v atramentových tlačiarňach 4 farebné náplne , tzv. farebný model CMYK. C=cyan (slabo modrá), M=magneta (jemne fialová), Y=yellow (žltá) a K=black (čierna). Niekedy sú v tlačiarňach iba dve nádoby: tri farebné spolu v jednej a samostatná čierna.

Viac inf. o atramentových tlačiarňach nájdete na:

zo 54

http://videos.howstuffworks.com/science-channel/37742-deconstructed-inkjet-printers-video.htm

laserové tlačiarne – sú síce najdrahšie, ale tlač je najkvalitnejšia. Farba sa z toneru (toner=špeciálny prášok) napaľuje na papier, ktorý je na valci a pomocou teploty laserového lúča dochádza k zataveniu tonera na papieri.

Viac inf. o laserovej tlačiarni nájdete na:http://videos.howstuffworks.com/science-channel/37752-deconstructed-laser-printer-video.htm

LED tlačiarne – sú najnovším typom tlačiarní. Na pohľad nie je vidieť rozdiel medzi laserovými a LED tlačiarňami (preto uvádzam iba jeden obrázok). Rozdiel medzi nimi je v spôsobe tvorby obrazu na valci. Laserové tlačiarne používajú jedinú laserovú diódu. LED tlačiareň pozostáva z veľkého množstva svetelných diód. Počet diód je priamo úmerný rozlíšeniu tlačiarne. Výhodou LED tlačiarní je rovnako kvalitná tlač po celej šírke papiera aj v prípade väčších rozmerov (A3). Pri prevádzke nevzniká škodlivý ozón, ktorý sa musí v prípade laserových tlačiarní filtrovať. Ďalšou výhodou je nižšia nadobúdajúca cena aj pri vysokom rozlíšení tlačiarne. Tieto tlačiarne sa označujú aj ako laserové tlačiarne s LED hlavou.

Viac inf. o laserovej technológii nájdete na www stránke s videom:http://www.ta3.com/sk/relacie/15_svet-technologii/7618_laserova-technologia

Ploter

Ploter – zariadenie je podobné tlačiarni. Používa sa veľkoplošnú tlač a na tlač grafov, náčrtov a pod. Údaje sa na papier netlačia po riadkoch, ale po papieri sa pohybuje kresliace pero.

Medzi výstupné zariadenia patria aj reproduktory, dataprojektory, veľkoplošné obrazovky...

zo 54

Problém: Kamarát mi požičal DVD médium a mne sa nedá prehrať. V čom je problém?

Vstupno – výstupné zariadenia

Vstupno–výstupné zariadenia sú také, ktoré nám zabezpečujú aj vstupy aj výstupy. Medzi primárne vstupno-výstupné zariadenia patria dotykové monitory a dotykové displeje. Medzi sekundárne vstupno-výstupné zariadenia patria: CD-RW mechanika, DVD-RW mechanika, DVD+RW mechanika, DVD+-RW mechanika, Blu-ray-RE mechanika, sieťová karta, digitálny fotoaparát, zvuková karta, čítačky SD kariet i micro SD kariet i USB kľúče a pod.RW=ReWrite Able – do slovenčiny to môžeme preložiť ako prepisovateľné.

CD-RW mechanika nám umožňuje pracovať iba s CD médiami. CD médiá môžeme čítať i prepisovať alebo zmazať. V žiadnej CD mechanike (ani CD-ROM ani C D-RW) nemôžeme pracovať s DVD médiami alebo Blue-Ray médiami napriek tomu, že tieto médiá majú rovnakú veľkosť.

DVD-RW mechanika nám umožňuje pracovať s CD médiami i DVD médiami. Tieto médiá môžeme čítať i prepisovať alebo zmazať. Pri DVD mechanikách si však treba dať veľký pozor na znamienko. Existujú totiž DVD mínus RW mechaniky, DVD plus RW mechaniky i DVD plus mínus RW mechaniky. Problém je v tom, že pri výrobe DVD mechaník existujú dva štandardy a nie sú navzájom kompatibilné. Ak chceme mať istotu, že naša DVD RW mechanika (napaľovačka) dokáže pracovať so plusovými aj mínusovými typmi DVD médií, musíme si kúpiť DVD plus mínus RW mechaniku. Plusové RW mechaniky totiž pracujú iba s DVD+R a DVD+RW médiami a naopak mínusové RW mechaniky pracujú iba s DVD-R a DVD-RW médiami.

V každej DVD mechanike (aj plusovej aj mínusovej) môžeme pracovať aj s CD médiami, ale v žiadnej DVD mechanike (ani plusovej ani mínusovej) nemôžeme pracovať s blu-ray médiami, napriek tomu, že tieto médiá majú rovnakú veľkosť.

DVD-RAM je špeciálny typ DVD mechaniky (a samozrejme, že aj DVD-RAM médiá sú špecifickým typom DVD médií). Táto mechanika má obrovskú výhodu oproti plusovým i mínusovým DVD mechanikám a to v tom, že s DVD-RAM médiom pracujeme ako s bežným USB kľúčom. To znamená, že dáta na médium môžeme ľubovoľne kopírovať, alebo ich aj zmazať bez nutnosti vymazania celého média. Jej nevýhodou je, že nespolupracuje s plusovými ani mínusovými médiami.

Ak chceme mať istotu, že naša DVD mechanika spracuje všetky typy DVD médií (plusové, mínusové i RAM), musíme si kúpiť DVD mechaniku označovanú ako multiformátová DVD mechanika.

zo 54

DVD mechanika ešte môže byť označovaná ako DL DVD mechanka. DL=Daul Layer, čo prekladáme ako dvojvrstvová. Viac sa o tom dozvieme v časti o pamäti počítača, konkrétne v časti o DVD médiách.

Špeciálnu kategóriu tvoria tzv. COMBO mechaniky. Výraz COMBO znamená kombináciu dvoch mechaník. Najčastejšie to býva kombinácia CD napaľovačka a DVD-ROM, alebo v súčasnoti DVD napaľovačka a Blu-Ray ROM mechanika.

zo 54

Problém: Čo musí byť v každom počítači a čo by tam malo byť?

Základná skrinka počítačovej zostavy

Základná skrinka – nachádza sa v nej hardvér, ktorý je potrebný pre správne fungovanie počítača, alebo slúži na pripojenie vstupných a výstupných zariadení počítača. Obsahuje napr.:

> Elektrický zdroj – napája všetky komponenty počítača elektrickou energiou.

> Matičnú dosku – nachádza sa na nej procesor, operačná pamäť a sloty. Je to tzv. centrála počítača, na ktorej sa nachádza najdôležitejšia súčiastka – procesor a do jej slotov sa pripája ďalší hardvér ako grafická karta, zvuková karta a iné.

> Procesor – riadi chod celého počítača od zadania požiadavky zo vstupných zariadení, spracovania údajov až po konečný výstup na výstupnom zariadení. Kvalitný procesor značne ovplyvňuje výkon celého počítača. Procesor spracúva všetky údaje a jeho výkon sa v súčasnosti udáva v GHz za sekundu. Rozlišujeme jednojadrové a viacjadrové procesory (2, 4, 8 jadrové atď.). Na Slovensku sa takmer v každom počítači nachádza procesor od firmy Intel alebo AMD (odhaduje sa, že viac ako 95% počítačov u nás je vybavených procesorom značky Intel alebo AMD).

> Slot – slúži na pripojenie ďalšieho hardvéru k matičnej doske ako grafickej karty, zvukovej karty, sieťovej karty a pod (ISA = čierny a dlhší, PCI = kratší a biely). Je to akýsi medzičlánok medzi daným hardvérom a matičnou doskou.

zo 54

> Port – slúži na pripojenie vstupných alebo výstupných zariadení k príslušnému hardvéru (monitora ku grafickej karte, sieťový kábel ku sieťovej karte,.

V základnej skrinke nájdeme tieto porty:

> port PS/2 slúži na pripojenie klávesnice a myši,

> USB port – v súčasnosti veľmi rozšírený port, ku ktorému pripájame externé mechaniky, externé médiá, digitálny fotoaparát, tlačiareň, klávesnicu i myš atď.

> Grafická karta (grafický akcelerátor, grafický čip) – od nej závisí, ktoré grafické údaje monitor zobrazí a v akej kvalite budú zobrazené. Grafické karty majú vlastnú pamäť, ktorú nazývame videopamäť. Z videopamäte sa údaje „prekresľujú“ na monitor, z toho vyplýva, čím väčšia videopamäť, tým lepšia grafická karta. V súčasnosti sa udáva veľkosť videopamäte grafických kariet v megabajtoch..

> Zvuková karta – pomocou nej sme schopný vnímať zvukové údaje, ktoré sú reprodukované v externých reproduktoroch alebo interných reproduktoroch v monitore alebo v slúchadlách.

> Sieťová karta - je určená pre prácu v počítačovej sieti – lokálnej i v internete.

>

V základnej skrinke si ešte môžeme všimnúť:

> Optické mechaniky CD-ROM, DVD-ROM, CD-RW, DVD-RW, DVD+RW, DVD RAM, Blue-ray mechaniku a pod, pevný disk a operačnú pamäť počítača.

zo 54

Pozrite si video na: http://www.videojug.com/film/what-components-are-inside-my-computer

zo 54

Problém: Moja pamäť zlyháva!!!! Nakopnime počítač, veď tam všetko nájdeme...

Pamäť počítača

Pamäť je nevyhnutnou časťou počítača. Už sme spomínali, že informatika sa zaoberá aj uchovávaním údajov. Pamäť je preto dôležitá kvôli uchovávaniu údajov. Pamäť však rozlišujeme z viacerých kritérií:

1. Podľa funkcie v počítači na:a. Prídavnú pamäť – do počítača sa dá pridať alebo ju odobrať. Patrí tu: pevný

disk, tzv. HDD, CD médium, DVD médium, blue-ray médium, USB kľúče... Údaje v týchto pamätiach sú uložené aj po vypnutí počítača.

b. Operačnú pamäť (RAM) - pamäť nevyhnutná na prácu počítača, je tzv. pracovnou plochou procesora, pretože procesor si do nej ukladá údaje dôležité pre jeho prácu. RAM – Random Access Memory – pamäť s náhodným prístupom. Táto pamäť si uchováva údaje len dovtedy, kým nevypneme počítač. Od jej veľkosti závisí výkon počítača a jej veľkosť sa v súčasnosti udáva v MB (256, 512, 1024 MB-megabajtov...) alebo v GB-gigabajtoch (1, 2, 4 GB).

2. Podľa možnosti meniť údaje v pamäti na:a. Pamäť typu ROM – Read Only Memory – je pamäť, v ktorej údaje už

nemôžeme zmeniť. Ide o CD-ROM médiá, DVD-ROM médiá, BIOS v starších počítačoch.

b. Pamäť typu RWM – ReWrite Memory, niekedy aj Read Write Memory – je pamäť, v ktorej údaje môžeme zmeniť. Patrí tu pevný disk, USB kľúč, CD-RW médium, DVD-RW médium, DV D+RW médium, MP3 prehrávače, digitálne fotoaparáty a pod.

3. Podľa spôsobu záznamu údajov do pamäte na:a. Magnetický záznam – údaje sú menené pri elektromagnetickom poli a jeho

zmenách. K pamätiam s magnetickým záznamom patrí najmä pevný disk a starší typ pamäte - disketa.

b. Optický záznam – údaje sú menené pomocou lasera. Patria tu všetky typy CD a DVD médií, blue-ray disky.

c. Záznam elektrickým výbojom – pri zmene elektrického výboja dochádza k prepísaniu dát. Patria tu najmä všetky Flash pamäte ako SD karty, USB kľúče a digitálne fotoaparáty, MP3 a MP4 prehrávača a pod.

zo 54

Problém: Ktorá pamäť je najväčšia? Môžem použiť hocijaké médium vo svojej mechanike?

Pamäťové médiá

Hardisk (pevný disk)

Pevný disk je hardvér uložený v základnej skrinke počítača, ktorý slúži na ukladanie údajov. Údaje z neho môžeme čítať, môžeme ich mazať, alebo upravovať. Údaje na ňom uložené sa nestratia ani po vypnutí počítača. V súčasnosti sa udáva jeho veľkosť v GB (gigabajtoch). V operačnom systéme Windows sa pevný disk označuje veľkým písmenom C. Príp. ak sú v počítači 2 pevné disky označujeme ich ďalšími písmenami D,E,F... Pri kúpe počítača by sme v súčasnosti mali uvažovať minimálne o 80 GB disku.

CD-ROM médium

CD – Compact discs sú prenosné pamäťové médiá, ktorých výhoda spočíva v ich kapacite (CD majú kapacitu 650MB – staršie CD médiá alebo 700 MB-novšie CD médiá. Ich nevýhodou je hlavne to, že údaje na nich môžeme iba čítať a nemôžeme ich meniť ani mazať. CD-ROM médiom je každé CD, ktoré je súčasťou novín, časpisov, alebo sme ho dostali pri kúpe novej tlačiarne, skenera, kamery a pod. Údaje na ňom môžeme kedykoľvek čítať (v CD, DVD alebo Blue-Ray mechanike), ale CD-ROM médium nemôžeme nikdy zmeniť ani zmazať.

CD-R médium

Je CD Recordable médium, čo znamená, že ho môžeme napaľovať, ale na jedno miesto vždy iba raz. To znamená, že kým nazaplníme jeho kapacitu 700MB môžeme na neho stále dopaľovať ďalšie dáta (mechanika musí podporovať tzv. multisession). Po zaplnení média, alebo po uzavretí média pri napaľovaní sa z neho prakticky stáva CD-ROM médium.

CD-RW médium

RW – ReWriteable. Tieto CD médiá majú rovnaké vlastnosti ako predchádzajúce médiá, ale údaje na nich môžeme nielen čítať, ale aj meniť, prepisovať, či mazať.

zo 54

DVD médiá

DVD – najskôr Digital Video Disc, no teraz Digital Versatile Disc. DVD médiá sú taktiež typu ROM, -R, +R, -RW a +RW médiá, pričom majú rovnaké vlastnosti (čo sa týka čítania a zápisu dát) ako pri CD-ROM, CD-R a CD-RW médiách. Pri DVD médiách si treba dať pozor na to, či sú mínus R (resp. RW) alebo plus R (resp. RW). Mínusové médiá môžeme používať iba v takých mechanikách, ktoré to umožňujú (DVD-RW, DVD+-RW, multiformátové mechaniky). Plusové DVD médiá môžeme taktiež používať iba v DVD+RW mechanikách alebo mutltiformátových DVD mechanikách.

DVD-RAM médiá sú špecifickou kategóriou, a pracuje sa s nimi rovnako ako s USB kľúčmi.

V súčasnosti existujú 4 základné typy DVD médií. Hovoríme im štandardy DVD.

DVD – 5 – jednostranné jednovrstvové DVD médium s kapacitou 4,7 GB. Údaje sú uložené len na jednej strane DVD v jednej vrstve.

zo 54

DVD – 9 – jednostranné dvojvrstvové DVD médium s kapacitou 8,5 GB. Údaje sú uložené len na jednej strane DVD v dvoch vrstvách.

DVD – 10 – obojstranné jednovrstvové DVD médium s kapacitou 9,4 GB. Ide vlastne o DVD, ktoré je možné otočiť, čiže ako keby boli na sebe zlepené 2 DVD médiá.

DVD – 18 – obojstranné dvojvrstvové DVD médium s kapacitou 17,1. Každá strana DVD média je tvorená dvomi vrstvami.

Určite by ste chceli vedieť, ako je možné, že laser dokáže čítať dáta z dvoch vrstiev. Princíp je založený na rozdielnom zaostrení laseru.

Ak chceme používať obojstrané médiá, musíme mať dvojvrstvovú mechaniku!!! V opačnom pripade, dokáže mechanika prečítať iba tie dáta, ktoré sú uložené v hornej vrstve (bližšie k laseru).

zo 54

Problém: Kedy môžem používať program zadarmo a kedy mi hrozí pokuta?

POČÍTAČOVÉ PRÁVO

Počítačové právo - nová právna disciplína, ktorá zahŕňa celý komplex otázok, týkajúcich sa počítačových programov, autorov počítačových programov, tvorby počítačových programov, obchodovania s počítačovými programami ako novou formou duševného vlastníctva, počítačovým pirátstvom, počítačovou a multimediálnou kriminalitou, elektronickým obchodom a právnym postavením internetu v informačnej spoločnosti, ochranu osobných údajov v informačných systémoch, právne aspekty budovania štátneho informačného systému, ochranu štátneho a služobného tajomstva a šifrovej ochrany informácií.

Autorský zákon

Tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a umeleckého diela, vedeckého diela, umeleckého výkonu a počítačového programu.

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na dielo autora, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky (ďalej len "občan Slovenskej republiky") alebo má na jej území trvalý pobyt alebo dielo je zverejnené v Slovenskej republike, bez ohľadu na štátne občianstvo alebo trvalý pobyt jeho autora. Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na dielo chránené v Slovenskej republike podľa medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.

Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu; dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a musí sa uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Ochrany sa môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba a to aj v prípade, že zanikli majetkové práva k dielu. Tejto ochrany sa takisto môžu domáhať aj autorské zväzy, profesijné komory a príslušná organizácia kolektívnej správy.

Dostupnosť programov a ich definície Z Internetu a z rôznych CD "plných software" alebo od kamarátov sa dostávame k rôznym

programom. Pritom je takmer všadeprítomné magické slovíčko free a tiež na nás útočia výrazy ako open source, freeware, shareware, demo a trial.

Open Source softvér – voľne preložené ako otvorený zdrojový program. Open source je vo všeobecnosti akákoľvek informácia dostupná verejnosti, za podmienky, že možnosť jej slobodného šírenia zostane zachovaná. V tomto prípade nie je dôležité hovoriť o poplatku za obdržanie, pretože open source znamená slobodu prístupu k zdrojovému kódu...

GPL - licencia na voľné používanie software (General Public Licence) - pôvodne určená pre distribuciu Linuxu. Táto licencia slovkom „free“ nezaručuje, že program je zadarmo, ale že každý dostane k programu zdrojový kód a tým pádom môže tento program ľubovoľne upravovať a ďalej šíriť pod podmienkou, že aj on umožní ďalšie úpravy zdrojového kódu..

Public domain - voľný software a autor sa zároveň vzdáva autorských práv (tu bývajú priložené zdrojové kódy). Je to spôsob šírenia programového vybavenia (obvykle vrátane jeho zdrojového kódu), pri ktorom sa autor zrieka nielen nároku na registračný poplatok, ale aj samotného autorstva, takže je obvykle povolené pokračovať v ďalšom vývoji programu ďalšími autormi.

Freeware - klasický software na bezplatné použitie, spravidla nemá obmedzenie ale nesmie sa modifikovať. Je to typ programového vybavenia, kedy sa autor zrieka nároku na zaplatenie registračného poplatku, nezrieka sa však autorstva programu. Program je možné šíriť v nezmenenej forme s kompletnou dokumentáciou, za toto šírenie ale (podobne ako v prípade shareware) nie je povolené vyžadovať úhradu poplatku v prospech šíriteľa, ktorý by výraznejšie prekročil vlastné náklady na jeho šírenie (cena na zostavenie a výrobu CD ROM média a jeho dopravu k zákazníkovi).

Shareware - to je software s určitým obmedzením (obmedzenie nie je presne určené, môže ísť o časové

obmedzenie – trial verzia, alebo funkčné obmedzenie – demo verzia).

Trial verzia - verzia komerčného software na skúšku na určité obdobie – po vypršaní platnosti sa program zablokuje. Povinnosťou požívateľa je tento program z počítača odinštalovať.

Demo - túto verziu možno voľne šíriť a používať, ale sú zablokované niektoré dôležité funkcie - napr. Uloženie. Program je možné používať neobmedzenú dobu, ale s obmedzenými možnosťami.

Pre úplnosť je treba spomenúť software, ktorý nie je možné voľne šíriť. Najčastejšie je to operačný systém Windows, Office a pod.

Komerčný (proprietárny) software - treba najprv kúpiť licenciu na používanie, až potom inštalovať a používať. Treba dodržiavať (zväčša prísnu) licenciu - program sa nesmie „len tak dávať“ a kopírovať inej osobe, napaľovať viac kópií, dekompilovať a modifikovať zdrojový kód. Typicky komerčný software je napr. balík MS Office od Microsoftu. Pri takýchto programoch hovoríme o:

single lincencii – program s takouto licenciou môžeme používať iba na jednom počítači,

licencia pre obmedzený počet počítačov – spravidla 3, 5, 10, 20 a pod, t.z., že daný program môžeme používať iba na uvedenom počte počítačov,

multilicencia– môžeme nainštalovať na neobmedzený počet počítačov,

OEM licencia – program s takouto licenciou je lacnejší ako single licencia, ale daný program môžeme využívať iba na tom hardvéri (počítači), ku ktorému bol zakúpený. T.z., že pri výmene komponentov v počítači, nie je možné softvér legálne používať. OEM licencie sa používajú pri programoch, ktoré už sú na počítači pri ich kúpe vopred naištalované.

Krabicová licencia – má podobné vlastnosti ako OEM licencia, ale ide o dodatočné dokúpenie licencie. To znamená, že softvér nebol vopred nainštalovaný, ale po následnej inštalácii je viazaný k danému hardvéru a pri kúpe nového počítača, už tento softvér nemôžeme na novom počítači používať. Je taktiež lacnejší ako single licencia a často ho používa firma Microsoft pre svojich zákazníkov.

Dôležité odkazy na web stránkyhttp://www.enigma.sk/download/476 – tu nájdete kniku, z ktorej vznikali tieto poznámkyhttp://www.easyphp.org/ - tu nájdete program potrebný na spúšťanie naprogramovaných webstránok

ProgramovanieZákladné definície

Programovanie ie kreatívna činnosť, kde riešime nejaké algoritmické problémy pomocou počítača.Problémy riešime individuálne, čiže dávame do nich vlastný imidž. Každý programátor vždy do svojej tvorby vkladá vlastný pohľad na problém a jeho riešenie. (Drlík, 1998)

Problém je stav, v ktorom môžeme definovať rozdiel medzi tým, čo je teraz a tým, čo potrebujeme. Môžeme povedať, že niečo chýba medzi cieľom a našimi možnosťami. Riešenie problému znamená dosiahnuť cieľ, alebo zistiť a pridať to, čo chýbalo.

Všeobecný postup riešenia problému vidíme na tomto diagrame:

Algoritmus je postupnosť inštrukcií pre nemysliace zariadenie. Algoritmy môžeme vytvoriť ručne na papier (používame algoritmický jazyk), ale môžeme ich riešiť aj na počítači pomocou programovacieho jazyka.

Algoritmický jazyk je jazyk, ktorému rozumieme. Vždy v ňom používame jasné inštrukcie pre nemysliace zariadenia.

Programovaí jazyk je konkrétny jazyk, ktorý používame na počítači ak chceme vyriešiť nejaký algoritmický problém. Každý programovací jazyk má svoju vlastnú syntax.

Syntax – súbor pravidiel, ktoré určujú spôsob použitia jazyka.

Rozoznávame: Nižšie programovacie jazyky (Assemblery, strojový kód)

Vyššie programovacie jazyky (Pascal, C++, Java,Visual Basic...)

Problém

Hľadanie postupnosti riešenia problému

Postupnosť riešenia

Použitie postupnosti

Problém je vyriešený

Opravy ak sú potrebné

Program – ako sme už vyššie spomínali, algoritmy môže byť vytvorené v algoritmickom jazyku. Program definujeme ako viacero algoritmov pohromade vytvorených na počítači v konkrétnom programovacom jazyku. Program môžeme definovať aj ako výsledný produkt programovania, ktorý môžeme na počítači spustiť.

Príklady algoritmov:

Dajte inštrukcie pre robota do správneho poradia. Robot musí zvládnuť niečo priniesť:

1. Prines vec.2. Uchop vec.3. Počkaj, kým Ti niekto nepovie, čo máš priniesť.4. Spýtaj sa, čo máš robiť.5. Ak rozumieš, čo máš priniesť, choď k tomu.6. Ak nerozumieš, opakuj predchádzajúce 2 kroky.

Správne poradie:4,3,6,5,2,1.- označte myškou správnu odpoveď, pretože je napísaná bielou farbou

Dajte inštrukcie pre fotoaparát do správneho poradia. Fotoaparát musí zvládnuť urobiť fotku vo farebnej schéme:

1. Keď sa stlačí tlačidlo photo, zapni blesk.2. Zaostri.3. Spusti farebnú schému fotenia.4. Počkaj, kým nie je stlačené tlačidlo.5. Odfoť.

Správne poradie:3,2,4,15,- označte myškou správnu odpoveď, pretože je napísaná bielou farbou

Programovací jazyk PHP

PHP je jeden z najpopulárnejších voľne šíriteľných skriptovacích jazykov pre tvorbu webových aplikácií. Funguje na strane webového servera, t.j. web server ako prvé spracuje všetky PHP príkazy oddelené značkami <?php ?> resp. <? ?> a následne pošle klientovi prostredníctvom protokolu http resp. https  čistý HTML kód, ktorý spracúva webový prehliadač v počítači, pri ktorom sedíme. PHP funguje na strane servera, takže nie je potrebné inštalovať aktualizácie či iné programy na svojom počítači, tak ako je to napríklad pri programovacom jazyku Java..

Aby sme mohli skúšať programovať v jazyku PHP, musíme mať funkčný PHP (Apache) server. Takýto server taktiež nazývame Apache server. Sú dva spôsoby, ako si takýto server zabezpečíme. Prvý spôsob je ten, že si vytvoríme vlastný PHP server. Výhodou tohto riešenia je, že nám bude fungovať aj bez funkčného Internetu. Naopak, toto riešenie má jednu malú a dve obrovské nevýhody. Tá prvá drobná nevýhoda je v tom, že si musíme na náš počítač nainštalovať program, ktorý nám to umožní. Medzi najpoužívanejšie programy patria EasyPHP, PHP Triad, PHP Home alebo program XAMMP. Ďalšími dvoma veľkými nevýhodami je to, že server bude dostupný len z nášho počítača, čiže iba vtedy, keď ho máme zapnutý a sme pri ňom no a to druhou nevýhodou je fakt, že každý bežiaci program spomaľuje počítač. Ako si nainštalovať a nakonfigurovať PHP server nájdete na mnohých www stránkach, takže tomu sa venovať nebudem.

Využijeme prvý spôsob, kedy si nainštalujeme Apache server z programu EasyPHP. Po úspešnej inštalácii už stačí iba otvoriť webový prehliadač (Google Chrome, _Mozilla FireFox, Internet Explorer, Safari, Opera, Vivaldi...) a namiesto www.... zadať tieto čísla s bodkami 127.0.0.1 Ak všetko prebehlo tak ako malo, tak po spustení programu EasyPHP a zadaní vyššie uvedenej adresy do prehliadača náš Apache server sa prihlási svojou úvodnou obrazovkou.

Teraz nám už nič nebráni v tom, aby sme si mohli na náš server kopírovať to, čo potrebujeme (;-DDD).Všetky webstránky a PHP skripty, ktoré vytvoríme si potom musíme nakopírovať do priečinku s názvom www-easyphp, ktorý sa nachádza na disku C v pričinku Program Files – EasyPHP.

Predtým než začneme vytvárať php skripty, musíme pochopiť niektoré špeciálne charakteristiky programovacieho jazyka PHP.

Nakoľko sa programovací jazyk PHP využíva pri tvorbe www stránok, musíme si najprv vysvetliť, aká je štruktúra takejto web stránky.

Web tvorcovia používajú na vytváranie webových stránok bežný jednoduchý textový editor ako je napríklad Poznámkový blok v OS Windows, my budeme používať program PSPad Editor. Je zadarmo, takže si ho môžeme stiahnuť a bez problémov používať. Nájdeme ho na adrese: http://www.pspad.com/en/download.php

PSPad Editor som si vybral preto, lebo pri programovaní nám server často oznámi, v ktorom riadku je chyba. Nakoľko v Poznámkovom bloku nie sú očíslované riadky a v PSPad editore áno, je rozhodnuté!!!

Keď spustíme PSPad Editor tak, klikneme v menu na Súbor Nový a zo zobrazenej ponuky vyberieme typ HTML.

Otvorí sa nám súbor, ktorý už má prednastavené určité html tagy (značky), ktoré vymedzujú každú www stránku.

Takže základné tagy (meta značky) sme si vysvetlili a teraz už môžeme začať vytvárať našu prvú www stránku.

Medzi značky <title> a </title> vložíme slová Moja prvá www stránkaMedzi značky <body> a </body> vložíme slová ďalšie značky a to <h1> a </h1>Meta značka h1 je nadpis úrovne 1. Úrovní nadpisov je 6, čiže môžeme dať ľubovoľné číslo od 1 po 6. Menšie číslo znamená väčší nadpis, čiže medzi značkami <h1> a </h1> bude text najväčší a medzi značkami <h6> a </h6> bude zase najmenší. Skúsme si to však vyskúšať prakticky. Vytvorme takúto stránku:

Potom si stránku uložme pod názvom index (prvá stránka, ktorá sa nám má načítať sa musí volať index) a nakopírujme ju na náš php server. Po načítaní našej www stránky vo web prehliadači, uvidíte toto:

A ešte si ukážeme ako prejsť na nový riadok a ako nastaviť farbu a veľkosť písma:Medzi značky <body> a </body> napíšeme to, čo je napísané medzi tagmi <body> a </body> na obrázku nižšie:

Zobrazí sa nám takáto www stránka:

Takže na obrázku môžeme vidieť, že prvý typ písma je nastavený na červeno, veľkosť 8.Druhý typ písma je nastavený na modro, veľkosť 4 a tretí typ písma je zelený veľkosť 2.Po každom tagu <p /> alebo <br /> je na www stránke text posunutý na nový riadok.

No a teraz už konečne na náš prvý PHP skript!!!

V PSPad editore si otvoríme novú www stránku Súbor ---> Nový ---> HTML (aj keď som hovoril o PHP skripte, najprv si musíme vytvoriť vstupný formulár, ktorý môže byť ešte v HTML)!!!

No a teraz už konečne na ten PHP skript, ktorý sa samozrejme musí volať prihlasenie.php, keďže sme to tak nastavili v predchádzajúcom formulári v časti action <form action=“prihlasenie.php“>!!!Opäť si v PSPad editore otvoríme novú www stránku Súbor ---> Nový ---> PHP (už nie HTML)!!!Otvorí sa nám takéto niečo:

Medzi znaky <?php a ?> píšeme náš prvý PHP skript. Dopíšeme veľmi jednoduchý text:

Všimnite si, že na konci každého príkazu píšeme bodkočiarku!!!

No a keď do formulára do prihlasovacieho mena zadáme napríklad trpaslík008 (teraz je úplne jedno, aké zadáme heslo), tak náš prvý skript sa zobrazí asi takto:

Domáca úloha:Príklad č. 1Pokúste sa vytvoriť podobný skript, v ktorom do formulára zadáme meno, potom vek a pohlavie. Skript nám potom vypíše: VITAJTE meno, MÁTE vek ROKOV A STE pohlavie.

Napríklad ak by vstupy boli Jožko Mrkvička, 17 a muž stránka nám vypíše:

Výstupom bude: VITAJTE Jožko Mrkvička, MÁTE 17 ROKOV A STE muž.

Príklad č. 2Pokúste sa vytvoriť skript, v ktorom sa do formulára zadáme prihlasovacie meno a heslo. Výstupom bude: Ahoj LOGIN, boli ste úspešne prihlásený/á. Vaše heslo je HESLO.

Napríklad ak by vstupy boli snehulienka2854 a coze5874, stránka by nám vypísala:Ahoj snehulienka2854, boli ste úspStrana ešne prihlásený/á. Vaše heslo je coze5874

Príklad č. 3Pokúste sa vytvoriť podobný skript, v ktorom do formulára zadáme prezývku, záujmy a hudbu, ktorú obľubujete. Výstupom bude veta: prezyvka, moje záujmy: záujmy a mám rád(a) hudbu: hudba

Napríklad ak by vstupy boli Riskie1, sledovanie TV, počítačové hry a basketbal, hardrock a rap, stránka nám vypíše:Riskie1, záujmy: sledovanie TV, počítačové hry a basketbal, a mám rád(a) hudbu: hardrock a rap.

Aritmetické operácie v programovacom jazyku PHP

Na dnešnej hodine si vytvoríme www stránku s kalkulačkou, ktorá pozadaní dvoch celých čísel, vykoná všetky aritmetické operácie (súčet, rozdiel, súčin a podiel) oboch vložených čísel.

Formulár by vyzeral asi takto (v podstate tam nie je nič nové):

No a takto by to vyzeralo v PHP skripte:

Domáca úloha:Príklad č. 1Vytvorte www stránku na šetrenie peňazí. Do formulára zadáme 5 krát sumu. Výstupom bude koľko eur sme ušetrili.Napr., ak by boli vstupy: 140, 210, 55, 880, 110 php skript vypíše:Nasporili ste 1395, eur.Príklad č. 2Vytvorte www stránku, kde do formulára zadáme 8 krát sumu, ktorú ste minuli. Na začiatku máme 500 eur, po zadaní 8 súm, počítač odráta ich súčet a vypíše, koľko nám zostalo.Napr. Počítač najprv zobrazí Mate 500 eur.Potom vypíše: Kolko ste minuli: Ak by sme zadali sumy: 100,50,25,10,15,20,80,10. php skript vypíše: Teraz mate 190 eur.Príklad č. 3Vytvorte www stránku, kde do formulára zadáme 6 čísel. Výstupom bude súčin zadaných čísel.Napr. ak by boli vstupy: 4, 2, 5, 8, 1, 3, 2, 10 php skript zobrazí: Súčin je: 19200.

Príklad č. 4Vytvorte www stránku, kde do formulára zadáme 5 krát vek človeka. Výstupom bude, koľko majú rokov dohromady a ich priemerný vek. Napr. pre vstupy: 14, 10, 55, 18, 11 php skript vypíše:Všetci dohromady majú 108 rokov a ich priemerný vek je 21,6.Príklad č. 5Vytvorte www stránku, kde do formulára zadáme 6 krát mincu akú máme. Výstupom bude koľko máme peňazí a ich priemerná hodnota.Napr. pre vstupy 1, 1, 5, 2, 10, 15 php skript zobrazí:Mate 39 eur, priemerná hodnota je 5,6666.Príklad č. 3Vytvorte www stránku, kde do formulára zadáme 2 čísla. Výstupom bude ich celočíselný podiel a celočíselný zvyšok.Napr. pre vstupy: 141 a 15 php skript zobrazí: 141 delene 15 je 9 a zvysok je 6.

Problém: dá sa z obyčajného obrázka vyrobiť pohyblivá animácia, alebo vymeniť jeho časť?

GIMP – program na manipuláciu s obrázkami

Gimp je freeware program, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre operačný systém Linux. Je trošku ťažkopádny, ale vzhľadom k faktu, že je to výkonný grafický editor a je zadarmo, stal sa medzi používateľmi veľmi obľúbeným a používaným. Stiahnuť si ho môžete zo stránky www.gimp.org

Po spustení programu je vhodné mať otvorené tri okná: nástroje, hlavné okno a vrstvy.

Ak by sa niektoré okno neotvorilo, treba v menu kliknúť na príkaz Okná (Windows), potom na Nedávno zatvorené doky (Recently Closed Docks) a nakoniec na jednotlivé možnosti, ktoré sa zobrazia (Nástroje a Vrstvy).

1. Vytvorenie nového súboru

V menu klikneme na príkaz Súbor (File) ----> Nový (New). Otvorí sa nasledujúce okno, v ktorom je dôležité poznať nasledujúce skutočnosti:

6. Vždy je dôležité nastaviť správne rozmery obrázka, ktorý chceme vytváriť.7. Nesmieme zabudnúť, že rozmery môžu byť v pixeloch, cm alebo v iných jednotkách.8. Je dôležité rozkliknúť možnosť Pokročilé voľby.9. Obrázok musí mať aj nejakú výplň. Najlepšie je použiť bielu alebo priehľadnú.

7.Editácia obrázkuZ panela nástrojov vľavo vyberáme nástroje, ktoré chceme použiť. Dôležité je vybrať si správnu farbu, resp. jej odtieň. Najprv klikneme na farebný obdĺžnik v strede panela nástrojov.Potom si v otvorenom okne môžeme vybrať konkrétnu farbu a jej odtieň.

Po vybratí farby môžeme použiť ceruzku alebo štetec, aby sme mohli kresliť. Na panely nástrojov môžeme nastaviť Krytie (čiže percento priehľadnosti, pričom 100 znamená nepriehľadné) a hrúbku čiar (čiže Veľkosť).

1. Nakreslenie rovnej čiary

Ak chceme kresliť rovnú čiaru, stačí si vybrať farbu a potom kliknúť tam, kde chceme mať jej začiatok. Potom stlačíme klávesu Shift a klikneme tam, kde ju chceme ukončiť. Gimp automaticky spojí naše body (tam, kde sme klikli) rovnou čiarou.

2. Nakreslenie obdĺžnika, štvorca, kruhu, elipsy alebo ľubovoľného tvaru

Ak chceme kresliť geometrické tvary, musíme si najprv na panely nástrojov zvoliť tlačidlo výberu (buď obdĺžnikový tvar – na obrázku č. 1, oválny tvar – na obrázku č. 2 alebo výber

voľnou rukou – na obrázku č. 3). > Potom za stáleho držania ľavého tlačidla myši nakreslíme na pracovnej ploche daný geometrický tvar alebo ľubovoľný tvar, ak sme si vybrali výber voľnou rukou. > Klikneme pravým tlačidlom myši doprostred označeného priestoru. > Zo zobrazenej ponuky klikneme na možnosť Výber.> Zo zobrazenej ponuky klikneme na možnosť Editor výberu, čím sa nám otvorí nasledujúce okno.> Treba ešte vybrať farbu, akou chceme daný tvar vyfarbiť.> V zobrazenom okne necháme zaškrtnutú možnosť Obťahová čiiara a môžeme si vybrať aj šírku čiary.> Klikneme na tlačidlo Obtiahnuť.

3. Ukladanie obrázkov a animácií

Vždy, keď v nejakom programe chceme svoju prácu uložiť, klikneme na príkaz Súbor ----> Uložiť. Gimp by síce našu prácu uložil, avšak urobí to iba s príponou xcf a tá nie je podporovaná každým programom. Napríklad obrázok s príponou xcf, by ste do Wordu nevložili. Preto je potrebné súbor uložiť iným spôsobom:3. V menu klikneme na príkaz Súbor ----> Export (príp. Export as).4. Názov súboru prepíšeme na taký, aký chceme, no dáme pozor , aby tam bola prípona jpg, gif alebo png. Prípona jpg však nepodporuje priesvitnosť ani animácie. Prípona png síce priesvitnosť podporuje, ale nepodporuje animácie, takže najvhodnejší formát pre animácie je gif a pre statické obrázky je to png.5. Potom klikneme na tlačidlo Exportovať.6. Otvorí sa nové okno, v ktorom už nemusíme nič zaškrtávať, ak sme predtým vybrali príponu png, no nebude to animácia. Ak sme vybrali príponu gif, musíme v okne zaškrtnúť možnosť As animation, inak by sa z animácie stal statický obrázok. To sa však dá iba vtedy, ak sme do obrázku vložili viac vrstiev,pretože iba viac vrstiev tvorí animáciu!!!

4. Tvorba vlastnej animácie Keď sme vytvorili prvú vrstvu, môžeme začať tvoriť animáciu.

4. V menu klikneme na príkaz Súbor ----> Open as layers.

5. Otvorí sa okno, v ktorom si vyhľadáme obrázok, ktorý chceme vložiť ako novú vrstvu.

6. V okne Vrstvy (vpravo) sa zobrazí nová vrstva, ktorá pribudne nad tou pôvodnou.

7. Po vložení obrázku, môžeme na ňom vykonávať ďalšie úpravy. 5. Spustenie animácie

Animáciu (čiže viacero vrstiev) spustíme cez príkaz Filtre (Filters)----> Animácia (Animation) ----> Prehrávanie (Play). V otvorenom okne potom už len klikneme na tlačidlo Hrať.

6. Časovanie animácie Ak sa nám nezdá rýchlosť prehrávania, je potrebné nastaviť každej vrstve čas na jej zobrazenie:

1. Dvakrát klikneme ľavým tlačidlom myši na názov vrstvy, ktorej chceme nastaviť čas.

2. Za názov dáme medzeru a do zátvorky zadáme čas v milisekundách (napr. ak chceme, aby sa vrstva zobrazila dve a pol sekundy, tak do zátvorky napíšeme 2500ms) – viď obr. Nižšie.

3.3.3.3.3.3.3.3.3. POZOR!!! Po zadaní časového údaju nestačí

kliknúť myšou inde, ale musíme stlačiť ENTER, inak sa časový údaj neuloží!!!

4. Po vykonaní všetkých potrebných úprav už len stačí uložiť animáciu spôsobom, ktorý je popísaný vyššie.

7. Tvorba animácie z obrázka, ktorý už je vytvorený 1. Otvoríme si obrázok, ktorý sme si

stiahli z Internetu alebo ho už máme 2. Vyberieme si jeden z nástrojov na

výber (obdĺžnik, ovál alebo výber 3. Označíme si priestor, ktorý chceme 4. Stlačíme CTRL+C a následne CTRL+V.5. Označený priestor sa uloží na rovnaké miesto a stačí

iba na panely nástrojov vybrať nástroj na premiestňovanie (modrý kríž).

6. Potom objekt premiestnime na miesto, kde potrebujeme.

POZOR!!!! POZOR!!!POZOR!!!! POZOR!!!POZOR!!!! POZOR!!!POZOR!!!! POZOR!!!Ak sa pri presúvaní premiestňuje celá vrstva namiesto toho, čo sme vybrali, stačí iba kliknúť pravým tlačidlom myšy uprostred nášho výberu a zo zobrazenej ponuky vybrať možnosť Výber (Select) ----> Plávajúci (Floating). Tým vznikne z nášho výberu samostatná vrstva, ktorú môžeme ľubovoľne premiestňovať. Po umiestnení na správne miesto, treba na plávajúcu vrstvu (v okne Vrstvy) kliknúť pravým tlačidlom myši a nechať ju splynúť s nižšou vrstvou Splynúť (Merge down). Niekedy to Gimp urobí automaticky, inak to musíme urobiť my, tak ako som to tu opísal.

8. Zmena veľkosti obrázka Ak sme si z Internetu stiahli obrázok a nevyhovuje nám jeho veľkosť (lebo, čím väčšia veľkosť, tým dlhšia trvá počítačom jeho spracovanie a tým pádom aj načítavanie), tak mu môžeme zmeniť veľkosť nasledovne:

4. V menu klikneme na možnosť Obrázok.

5. Z ponuky vyberieme možnosť Zmeniť mierku.

6. V príslušných políčkach nastavíme výšku a šírku, pričom tá retiazka vpravo znamená, že ak je spojená, zmena jednej veľkosti ovplyvňuje aj zmenu druhej a naopak, ak ju kliknutím rozpojíme, môžeme nastaviť výšku i šírku jednotlivo bez vzájomného ovplynňovania.

Jednoduchší spôsob ako zmeniť veľkosť obrázku je použiť na to ikonu------ ktorá sa nachádza na panely nástrojov vľavo.

9. Zmena veľkosti plátna Ak potrebujeme obrázok otáčaťalebo s ním robiť rôzne úpravy a hrozí, že by sme prešli za okraj obrázka, môžeme si rozšíriť jeho pozadie. T.z., že veľkosť obrázka sa nezmení, len sa zväčší plocha, na ktorej s obrázkom pracujeme:4. V menu klikneme na možnosť Obrázok.5. Z ponuky vyberieme

možnosť Veľkosť plátna.6. V príslušných

políčkach nastavíme výšku a šírku, pričom tá retiazka vpravo znamená, že ak je spojená, zmena jednej veľkosti ovplyvňuje aj zmenu druhej a naopak, ak ju kliknutím rozpojíme, môžeme nastaviť výšku i šírku jednotlivo bez vzájomného ovplyvňovania.

Otáčanie vrstvy

Keď chceme vrstvu otočiť alebo prevrátiť, musíme na ňu kliknúť a zo zobrazenej ponuky vybrať možnosť Vrstva ----> Transformácia ----> Voľné otočenie (resp. otočenie o konkrétny uhol či prevrátenie vodorovne alebo zvislo). Na obrázku sa vytvorí mriežka a v zobrazenom okne buď ručne nastavíme uhol otočenia alebo použijeme posuvník vľavo či vrpavo.

Jednoduchší spôsob ako otočiť vrstvu je použiť na to ikonu----- ktorá sa nachádza na panely nástrojov vľavo.

Tvorba animovaného textu1. Na panely nástrojov klikneme na veľké tlačené A

(Textové pole).2. Potom si vyberieme farbu, akou chceme niečo napísať.3. Nakoniec myšou za stáleho držania ľavého tlačidla

vložíme na pracovnú plochu textové pole.4. Z klávesnice napíšeme požadovaný text.

5.

Počas písania sa nad zobrazeným textovým poľom zobrazí panel nástrojov na editáciu textu, kde môžeme nastaviť veľkosť písma, štýl ale hlavne farbu textu (nenastavujeme ju v ľavom okne, ale v tomto paneli nástrojov v pravom dolnom rohu).