$KOV stuzna pre kvalitu a ochranu v6d, s.r.o.

zaverecna sprava

objedndvatel!Mestskd dast Bratislava - RuZinov

Refer6t ochrany prirody, iivotn6ho prostredia a dopravyBratislava

vypracoval:RNDr. Stanislav Klaudo

Bratislava, august 2000

pracovnd verzict

Obsah:

1. Uvod2. Hist6ria ldzemia2.1 Mlynsk6 rameno a Maly Dunaj2.2 Hist6ria sklddky chemick6ho odpadu3. Najd6leZitejSie vfsledky z doteraj5fch prieskumov3.1 Preskrimanosf lokality3.2 Preskrimanost' v sir5om okoli a rilohy regi6ndlneho charakteru4. Charakteristika hydrologickdho reZimu podzemnfch v6d5. Kvalita podzemnej vody6. Sfhrn najddleZitej5fch poznatkov7. Z6vet - motn6, rie5enia8. Literatrira

1

2

2

3

5

5

6

8

10

T2

14

l7

SKOV. sluiba pre kvalitu a ochranu ydd, s.r.o., Bratislava -

str, Lpracovnd verzia

1. UVODNa rozhrani dvoch mestskych dastf Bratislavy, Vrakune a RuZinova sa nachddza

skl6dka chemick6ho odpadu, ktor6 dnes pre tieto mestskd dasti predstavuje typickristaqf ekologickri zdhi. Skl{dka je tvorend prevdlne chemickim odpadom z vyroby vniekdaj5ich Chemicklch zdvodoch Juraja Dimitrova, 5.p., Bratislava. Vzhladom nariv{nV o d'alSom moZnom rozvoji oboch mestskych dasti vznikla potreba zhrnritdoltupnd poznatky o vzniku a moZnych vplyvoch tejto dnes uL, diastodnerekirl tiv ov an gj sklddky na Liv otnd prostredie.

Predklddand Stridia vznikla na zi{klade objednrivky (,.2/5/2000 Me RuZinov zodil4 11.7.2000. Hlavnym cielbm Stfdie je zhrnft' v5etky dostupn6 poznatky o vyvojiskl{dky a jej vplyvoch na Livotnl prostredie a na zdkJade tychto poznatkov analyzovat'obriredzujrice faktory vyuZitia tejto lokality a moZnosti ich elimindcie.

Pri spracovani Stridie boli pouZit6 archivne materirlly nielen z SCUOSGEOFONDu v Bratislave, ale ttel z archivnych fondov organtzdcti zdrulen'fch vAPOP Bratislava. Vellcri dast' podkladov poskytol. zaddvatel rilohy tr,le RuZinov a MdVrakuia. V Stfdii sri tieZ pouZit6 spracovan6 fdaje z prvotnej dokumentdcie ziskanej vrdmci viacrodnej dinnosti spracovatel'a flohy.

Zdulmovd lokalita a jei bezprostredn6 okolie s dokumentadnymi bodmi jezn|zornend na obr.1

SKOV - sluiba pre kvalitu a ochranu vdd s.r.o., gpslisl3y3

-

str. 2prqcovnd verzia

z. HrsrdRra uzBura2.1 Mlynsk6 rameno a Maly Dunaj

Podla morfologickych prejavov ako aj podla mapovych zobrazeni tohto fzemiasa v mieste uloZenia chemick6ho odpadu nachr4dzalo tzv. Mlynsk6 rameno. To, Ze sachemicky odpad ukladal do koryta Mlynsk6ho ramena napokon dokladd aj radrozhodnuti vtedaj5ich Stiitnych orgdnov, v srilade s ktorjmi sa sklildka chemick6hoodpadu realizovala.

Vzhladom na technicky sp6sob ukladania odpadu umoZilujrici prienikkontaminantov do prostredia, m6 osobitn'! vlznam limnologicky vyvoj samotn6hoMlynsk6ho rarnena. Ide predov5etkym o kolmat6ciu dna tohto rarnena, existenciudnovych sedimentov a ich rzoladny vyznan.

Existencia Mlynsk6ho ramena je v mapovom zobrazeni dokladovan| ul od r.1919. Rameno v tom dase zadinalo severne od byvalej mestskej dasti Mlynica (dnesMlynsk6 Nivy- RuZov6 dolina). Rameno nebolo napojen6 na koryto Dunaja. Nesk6r,podlh mapov6ho zobrazetna z r.I955, bolo Mlynskd rameno skr6ten6 tak, le v dvochvetv6ch zadinalo pribliZne zdpadie od hotela Junior v blizkosti Strkoveck6ho jazera.JuLn6 vetva vtekala do p6vodneho koryta ramena na frovni Tom65ikovej ulici oprotiobchodn6mu domu RuZinov (obr.2).

Koryto Mlynsk6ho ramena menilo svojg polohu podas dokumentovan6hoobdobia len vel'mi m6lo. Z n61ho hl'adiska je ddleZity posun koryta v miestach jeho,.i:i^,iaj5ieno vyristenia do Mal6ho Dunaja. V jrrZnej Casti polobhika koryta, kde sadnes nachddza chemicky odpad, migrovalo koryto vychodnym smerom.

Z tvedenych skutodnosti vyplyva, Ze korytom Mlynsk6ho ramena netieklaDunajskri voda, z ktorej by mohli v dne ramena vzntkat typick6 ilovit6 dnov6sedimenty ("bahno" zn{tme z tn'fch ramien Dunaja) pripadne by mohla vzniknrit'mechanickd kolmat6cia dna. V ramene tiekla dr6novan6 podzemn6 voda z vychodnej ajuhovychodnej dasti mesta. Odtekajrica podzemnii voda bola pravdepodobne bezvyznamnemej5ieho podielu plavenfn a splavenin, dfm nevznikly predpoklady pre

SKOV - sluiba pre kvalitu a ochranu yod, s.r.o., glsli5l6ys

-

v,

vznik koimat6cie a dnovych bahennych sedimentov, ktor6 by mohli v budricnosti plnit

izoladnri funkciu.

vzhl'adom na predpoklad, ze odtekajrica voda mohla byf kontaminovanii z

viacerych zdrojov znedisteni a na fzemi mesta, mohla mat' aj relatfvne vyssiu nutridnf

hodnotu. Na z6klade toho mozno predpokladat, Le v koryte ramena prebiehala najmd

biotogickd kolmat6cia dna (mikroskopicky detrit odumretfch organizmov). lntenzitu

tychto procesov v5ak uZ dnes nemoZno vieryhodne odhadnrit''

z tvedenlho vyplliva, Ze s rozsiahlejsim prirodzenym utesnenim dna Mlynskdho

ramena kolmatadnymi procesmi (ilov6 dastice) este pred ukladanfm odpadov nemozno

prakticky poditat. V juZnej dasti polobhika sklddky je vzhl'adom na viraznej$iumigr6ciukorytam6lopravdepodobn6ajbiologick6kolmatdciadnaniekdajsiehoramena.

2.2 Hist6ria sklidky chemick6ho odpadu

east' koryta Mlynsk6ho ramena shiZila historicky na odvedenie odpadovych v6d

z chemickej vyroby v niekdajsej Dynamitke uZ od roku 1873' Odpadov6 vody sa tu

riedili a nesk6r vtekali do Mal6ho Dunaja. Tdto dast' p6vodn6ho koryta Mal6ho Dunaja

sa ako kr6tke lavostrann6 rameno dne5n6ho koryta zachovalo ai do sridasnosti'

pravdepodobne vzhladom na zatafuenie fzemia odpadovymi vodami ako aj jeho

blizkost k are6lu CHZJD,n.p., Bratislava, bola dast' koryta Mlynsk6ho ramena vybrana

na vytvorenie skl6dky chemick6ho odpadu' Skl6dka bola znaden' na zdkJade

rozhodnutia MsNV v Bratislave zo dila I4'7'1966 pod d'Vod'10591405-66'skradovanie ocipadu saza(aro v roku 1966. pre ukradanie odpadu nebol,i potrcbni';

srilade s vtedajsou legislativou budovat' nepriepustnd tesniace prvky' odpad bol

navil,any vo vrstv6ch do koryta Mlynsk6ho ramena' Koryto nebolo zavezen' 6plne'

bol ponechany priestor na prekrytie odpadu a zarovnanie s okolitim ter6nom'

Ukladanie odpadu sa ukondilo koncom roka 1979. Hrubka navezenych odpadov sa

pohybovalapribliZneodl.5do2.5m.obdobieprevddzkovaniaskl6dkytedatrvalopriblizne 13 rokov. Pri priemernej mocnosti odpadu 2 m a ploche 4'65 ha tu bolo

SKOV - sluiba pre kvalitu a ochranu v6d, s r'o'' Bratislava -

pl uuuvnu vetzlu

uloZenych cca 90000 m' odpadu. Na skl6dku boli podas celdho obdobiapreviidzkovania vyvdiand najmii kaly z eOV a vyroby gumiirenskych chemik6lif. NazdkJade anal6gie tejto lokality so sklildkou s obdobnim chemickim odpadom vBudmericiach (S. Klaudo, 1991) moZno i na tejto lokalite predpokladaf.,le typickymikontaminantami budri najmii benzaazol a jeho deriv6ry. Z anorganickychmakrokomponentov sri charakteristickymi ukazovatelmi tohto druhu znedistenia najmeizv!\en'! obsah sodika, chloridov a sfranov (S. Klaudo,1982,1991).

Po ukondeni skliidkovania sa v r. 1980 zadala rekultiviicia sklddky a to v srilade suznesenim vkldy SSR d.214l76 (neskdr 250178). Podstata rekultivdcie spodivala vprekryti odpadu inertnym materiiilom. ISlo o zeminu z vykopov'fch prdc v Bratislave(Dom odborov) a v Budmericiach (budovanie novej sklddky chemick6ho odpadu).Celkov6 mocnost' pokryvnej zeminy dosahuje aZ 2-3 m. Na tieto zeminy bolonavezenych pribliZne 22000 m' ornice zo skryvok z vystavby vodn6ho dielaGabdikovo. Vzhlhdom na skutodnost, le pre v tom dase nedostatodn6 laborat6rnemoZnosti sa nepodarilo zabezpedit' expertizne posridenie o nezdvadnosti pestovanychpolnohospodrirskych kultrir islnednica), bolo upusten6 od dhlsiehopolhohospod6rskeho vyuZitia rekultivovan6ho fzemia. Priestor aredlu byvalej sklidky(pozn. ide uZ nielen o p6vodn6 rameno zavezend odpadmi, ale aj jeho bliZ5ie okolie)sa postupne za(al vyuilivaf. ako prev6dzkov6 a technologickd plochy, dast' rizemiazostdv a doteraz nevvuZitS.

SKOV- sluiba pre kvalitu a ochranu ydd, s.r,o., Bratislava -

Pt ut uvttu vvt L0L1,

3. NAJDOLBZrruSrnvYsr,EDKy zDorgnalSicHPRIESKUMOV

3.1 Preskrimanosf IokalityZ hladiska zist'ovania znedistenia podzemnych vOd md osobitny vyznarn

inZiniersko-geologicky prieskum sklddky (M. Kovil-d_iJcoJ6, 1988), kedy bolirealizovand dva hydrogeologick6 pozorovacie vrty V-l a Y-2, a hydrogeochemickyvfskum lokality (O. Pospiechov6, 1991), kedy sa uskutodnil monitoring kvalitypodzemnych v6d. Okrem 2-rodn6ho monitorovania podzemnych vdd sa uskutodnila ajplo5n6 snimka ich chemick6ho zlolenia. Vo vjsledkoch sa kon5tatuje zisrenieznedistenia podzemnych vdd v okoli skl6dky. Ako hlavn6 ukazovatele znedistenia boliurden6 vysok6 obsahy siranov, chloridov z organickych l6tok najmZi zv,fien! obsahNEL. Kvalitativne bol identifikovany rad Specifickych organickych ldtok, relativnen ej vy 5 5i e ho dn oty do s ah o v ali deri v r{ty_-cJgoheggg a b epZli az glu.

Doposial najpodrobnej5im inZiniersko-geologickym a z{trovefi najaktu6lnej5imprieskumom lokality je prieskum, ktory bol ukondeny v zime tohto .oku.q Vl^g2000). Prieskumom bol na troch miestach vrtmi overeny vyskyt chemick6ho odpadu,ktory je prakticky uZ v kontakte s podzenmou vodou. Vrtnymi prdcami bola poduloZenym odpadom overen6 z6na znelistenia podloZnych hornin v rozsahu 0.5 al2m. Najhlb5i prienik kontaminantov bol zistenf vo vrte D-3, ktory sa nachiidza v juZnejdasti obltika skl6dky. O Struktrire telesa sklidky si moZno vytvorit' akturilny obraz nazdkJade geologickych profilov, ktor6 sme pre potreby Stridie upravili na obr. 3.

Podzemn6 vody v5ak v rdmci tohto prieskumu neboli analyzovan6. Skrritenychemicky rozbor bol uskutodneny len zo vzoriek uloZendho odpadu (vrty D-l aD-2),k'Je sa preukdzalo siranov6 zncdistenie a znedistenie nepoliirnymi exrrahovareir,ym;L{tkami. Z kovovych prvkov boli zisten6 neprfpustn6 koncentrdcie len u olova (tzv.limit C ).

Na posridenie rozsahu znedistenia podzemnych v6d boli uskutodnend dvageofyzlkillne expertizne hodnotenia lokality (V. Gajdo5, 1992 a J. Tkdd, 1995).Obidve expertizy boli vykonan6 geoelektrickymi met6dami a zhodne kon5tatujri siln6znedistenie v okoli skl6dky. V pr6ci J, Tk6da, 1995 sa uvddza intenzivne zneditenie

SKOV. sluiba pre kvalitu a ochranu ydd, s.r,o., Bratislava -

str. 6pracovnd verzia

podzemnych vdd ai do trtUt

str. 7pracovnd verzia

Okrem tychto prdc sa v minulosti dotykal lokality sklidky regioniilnyhydrogeologrcky prieskum izemta 2itn6ho osfova (T. Repka - Z. Bahv6, 197g) sndslednym 4-rodnym hydrochemiclrym monitoringom (S. Klaudo, 1983). V tVchtopr6cach bola kon5tatovan6 pritomnost znedistenia typu Na-Cl-SOo, ktor6 bolo tieZidentifikovan6akocharakteristick6mavyluhovanimchemick6ho odpadu aj v are6li CIfZJD, n.p., Bratislava (S. Klaudo, 1982). Bolkon5tatovany stagnantny vyvoj obsahu polutantov.

Vel'mi ddleZitym pozorovanim, ktord md region6lny charakter a ktor6 prebieha ajv sfdasnosti, je pozorovanie kvality podzemnych v6d v :drzemi medzi II. vodnymzdrojom v Podunajskych Biskupiciach a lokalitou sklddky p.i Vrakuni. Je sridast'ousanadn6ho derpania podzemnych vdd na tomto vodnom zdroji. Monitoring uLdlhodobo realizuje firma GEOTEST, s.r.o., Bratislava v osobitnei sietinovovybudovanych pozorovacich objektov. Finandne tento pomerne rozsiahlymonitoring zabezpeduje SLOVNAFI, a.s., Bratislava. Monitoring je zamerany najmana sledovanie ropn6ho znedistenia, ktor6 sa sem v minulosti dostalo z priestoruSLOVNAFTu. V sfdasnosti je uZ inedistenie ropnymi produktmi eliminovand, avsakmonitoringombolozisten6znedistenienajmiialifaticky:ni:|]gtg.y-W(POX), ktor6 nesfvisia s historickym znedistenim z areillu SLOVNAFTu. Na zd$adevyskytu tychto lStok v sledovanom rizemf sa predpokladd ich moiny pdvod v skliidkechemick6ho odpadu vo Vrakuni. Priestorov6 roz5irenie tychto l6tok ako aj ich dasov6Zrrrfl! vidime prfklade tetrachl6ret6nu na obr.S.

SKOy. sluLba pre kvalitu a ochranu ydd, s.r.o., Spslisl6y6 -

str. 8

pracovna verzia

4, CHARAKTERISTIKAHYDROLOGICKEHOnpZruu PoDZEMNYCH vOn

tJzemreje tvoren6 kvart6rnymi riednymi Strkopiesditymi sedimentami Dunaja.Toto horninov6 prostredie je vel'mi dobre zvodnen6. Podzemn6 vody sa tu tvorianajmii infiltrriciou dunajskej vody. Podzemn6 vody kvart6rneho horizontu majri volhrihladinu. Prudenie podzemnych vOd je v tychto miestach relatfvne intenzivne do jedan6 najmii situ6ciou tejto lokality v infiltradnej z6ne rozsiahlej hydrogeologickejStruktriry Zitneho ostrova. Koeficienty filtr6cie sa severne od lokality pohybujri od2.6x10'3 do 4.1x10-3 ffi.S-r, juZne dosahujri hodnOt 1.28x10-2 al L.06xl0'2 m.s-'. pripriemernom sklone hladiny podzemnej vody cca 0.1 m na I 10

.rn a pri predpokladanejefektivnej p6rovitosti 0.15 al 0.2, dosahujf rychlosti prddenia hodndt severne odskl6dky pribliZne 1.5 m/dei, kym juZne od nej sa rychlosd prfdenia zvyluje aL na cca4 nldeit.

Pod relativne m6lo mocnou kvart6rnou zvodiou boli star5fmi vrtnymi pr6cami vfriUtce pribliZne t5 aL 20 m overen6 neog6nne sedimenty s prevaZujricimi sivymiplastickymi ilmi s obdasnym vlrtkytom mi4lo zvodnenych pol6h sivych resp. Zltychpieskov.

Generdlny smer prfdenia podzemnej vody je od severoz6podu k juhovychodu.Variabilita smerov pnidenia v kvart6rnej zvodni sa v dase vyrazne nemenf.Hydroizohypsy pre minim6lne a maximiilne vodn6 stavy za obdobie pred uvedenfmvodn6ho diela Gabdikovo (dhlej VDG) do previ4dzky sri zn6zornen6 na obr.6. Smerprfdenia podzemnych vdd zostdva v zilsade zachovany, a to aj po uvedeni VDG doprevddzky. Yyraznej5ie sa podas hist6rie skl6dky menili smery prfdenia len juZne odMal6ho Dunaja, a to vplyvom derpania na vodnom zdroji v PodunajskychBiskupiciach. Zmeny sp6sobuje sanadn6 derpanie tohto vodn6ho zdroja, ktor6 sazadalo koncom rcka 1976 (zabezpeduje SLOVNAFT, a.s., Bratislava).

Z hl'adiska kontamindcie podzemnych v6d zo skl6dky chemick6ho odpadu m6v5ak velk'! v'fznam vySka hladiny podzemnej vody a jej kolisanie pod skliidkou. Naobr. 7 srt, zn6zornen6 hydrogramy kolisania hladiny vody (spracovan6 podl'a S. Klaudo,1995 a doplnen6 o nov5ie pozorovania SHMU) v miestach prieskumnych sond D-1,

SKOV - sluZba pre kvalitu a ochranu y6d, s.r.o., Bratislava

-

str. 9

pracovna verzia

D-2 aD-3 (I. Vlasko, 2000). pre jednotlivd sondy je tu zn6zornen6 aj hibka ulozen6ho

odpadu. Ako na tomto obrazku vidno, pred uvedenfm VDG do prev6dzky

nedochddzalo k zasahovaniu hladiny podzemnej vody do odpadu ani podasmaxim6lnych vodnYch stavoch na aji. Podta uveden6ho hydrogramu, podzemn6voda zasahovala len do z6nY zne(i ho horninovdho materi6lu, a tojuZnej dasti (pozn.: najhlbbi prienik icontaminantov, na riroveil 126'53 m n'm" bol

zisteny v juZne leZiacej sonde D-3, sa prejavil silnym chemickym z6pachom a

Sedodiernym sfarbenim Strku, I' Vlaskp, 2000)'

K podstatnej zmene vo vY5ke adiny podzemnej vody za(,alo doch6dzat' po

sprev6dzkovani VDG v roku 1992' adina podzemnej vody sat aj tu za(ala postupne

zdvihaf. z d6vodu jej regiondlneho vfzemi bezProstredne ovPlYvnenom

ia Hru5ovskou zdrZou (pozn.: skl6dka leLi v. S. Klaudo, 1995). Hladina vody prvy raz

dosiahla nielen z6nu kontaminov hornin, ate aj samotny chemicky odpadzadiatkom leta 1996. OdvtedY hlad na podzemnej vody kolf5e v rirovni uloZenia

odpadu, pridom doil ePizodickY zasa je. Podzemn6 voda je od r' 1996 trvale v zone

znedistenej horninY Pod celou Pl sklddky.

SKOV - sluiba pre kvalitu a ochranu vdd, s r'o , Bratislava -

str.10prq,covnd verzia

5. KVALITAPODZEMNEJ VODYNa ziiklade star5ich prieskumnfch pr6c je moZn6 hodnotid plo5ny vyvoj len u

makrok.omponentov anorganickej dasti chemickdho zlolerua. Zhodou okolnosti jemoLn6, zobrazi(. ploSny vyvoj obsahu chloridov a siranov, ktor6 sri z6roveil jedni zukazovratelbv znedistenia podzemnych v6d z chemick6ho odpadu zb,fval,fch CHZJD,n.p., Bratislava (podrobnejKie S. Klaudo,1982, 1991.,1995). Ako vidno na obr.8 a 9,najvy55ie koncentr6cie tychto ukazovatelbv znedistenia sa nachddzajri severne avychodne od lokality skl6dky. Zvlkn6 obsahy tychto l6tok vstupujri do rizemia odseveru. O ich p6vode v priemyselnej z6ne v tejto dasti mesta sveddi aj poslednri plo5niisnimka kvality podzemnych v6d na fzemi mesta Bratislavy (S. Klaudo - D.RemenZlrov|, 1990). Ich p6vod v Sir5om okoli sklidky z vyluhovania odpadu zoskl6dky nemoZno predpokladat', a to vzhladom na skutodnost', ie v minulostipodzemn6 voda nezasahovala na skl6dke priamo do odpadu. Zv'fiend hodnoty tychtokontaminantov v bezprostrednom okoli skl6dky, objekty HG-l a y-2 (S. Klaudo,1983, C). Pospiechovii 1991) d6vame do srivisu s diastodnym vymyvanim znedistenejz6ny horninovdho prostredia, ktorzf sa nachiidza pod odpadom a aj v minulosti do nejzasahovala hladina podzemnej vody.

Sf.dasny stav roz5irenia tychto kontaminantov v (tzemi a jeho Sir5om okolipodrobrre hodnotf monitoring HOPV Slovnaftu (V. Vilinovid, 2000). Vlisledky srizobrazend na obr.10. Ak porovniime zobrazenia kon5truovand na zdkJade starsich asfiiasnych vysledkov rroZno kon5tatovaf., i,e za poslednych fi aL 20 rokov dollo kposunu makroznedistenia juZne, pridom sa vplyvom disperznych a diftiznych plgcegov

_

anom6lie nielen plo5ne zveid5ili, ale sa v nich mierne znililakoncentradnii froveil,

Sridasn6 pozorovania (V. Vilinovid, 2000) v5ak dokumentujri existenciuznedistenia podzemnych vdd v prietore medzi sklddkou odpadu a vodny'm zdrojom vPodunajskych Biskupiciach, ktor6 je tvorend prevaZne alifatickymi chl6rovanymiuhlbvodfkmi. Najvyraznej5ie sa toto znedistenie prejavujg g t.j111h,lot9l9ly, go1.5_.Spomedzi ostatnych sledovanych chtiirwaqic_h$Iqvedikqv priive jeho obsah zaposledntl obdobie rapidne stfpa, obr.Sb (ide o pozorovaci objekt vodn6ho zdroja vPodunaj skych Biskupiciach).

SKOy. sluiba pre kvalitu a ochranu y6d, s.r.o., Bratislava -

str. 1Lpracovnd verzict

Anomdlia tetrachl6ret6nu, podobne aj ostatnych POX, je ostro ohraniden6.Centrum anomdlie sa nachddza vichodne od skl6dky (cca 1.2 km v obci Vrakuia),nie pri jej samotnom telese. Pozorovacia siet' pritom neumoZiluje anomdliu ohranidit' ajzo severu. Tiel vzhladom na skutodnost, ie l6tky typu POX, alebo l6tky z ktorych

lga_qklidku odpadov wvdZan6, povaZujemep6vod tohto rozsiahleho znedisteria za nevy'jasnenf.jA: ked nemoZno vyhidif p6vodtychtol6tokvskli{dke.r''omm6Zebyt'radprev6dzokatechnologickych zanadent severne resp. severozdpadne od centra anomdlie.

SKOV - sluiba pre kvalitu a ochranu ydd, s.r.o,, Bratislava _

str. 1"2pracovnd verzia

6. suunN NapOlpZnnlSics pozNATKovskl6dka chemick6ho odpadu vo vrakuni bola vytvoren6 v koryte Mlynsk6ho

ramena. Toto rameno, ktord nebolo prepojend s Dunajom, dlhodobo shiZilo naodvedenie podzemnych v6d z juznej a juhovychodnej dasti niekdajsej Bratislavy.vzhladom na tento vyvoj ramena nepredpokladrime vyznamnej5iu mechanickrikoimati{ciu jeho dna. vznik kolmatadnych procesov bol zvl6#. obmedzeny prizakondeni ralnena, dne5ny juln! polobhik skl6dky, kedze v tychto miestach ramenovyraznejsie migrovalo vychodnym smerom. Do koryta ramena bez vyznarwrej5ichprirodzenych izolantov bol ukladanf chemicky odpad z niekdajs ieho cHZJD, n.p.,Bratislava. odpad bol v srilade s vtedajSou legislativou ukladany priamo do ramenabez budovania umel'fchizola(nych prvkov. Niivazka odpadu tvori vrstvu o priemernejmocnosti pribliZne 2 m. Prieskumnymi pr6cami (I. Vlasko 2000) sa overila z6nakontamin6cie podlozn'fch hornfn o mocnosti cca 0.5 m, v juZnej dasti az 5 m.vzhl'adom na plochu skl6dky (4.65 ha) moZno predpokl ad,af., le je tu uloZenychpribliZne 90000m3 odpadu, v ktorom prevaZujri kaly z iov a vyroby gum6renskychchemikrilif. Ukladanie odpadov zddalo v r. 1966 a ukondilo sa koncom roka 1979. poukondeni ukladania bol chemicky odpad prekryt17 2_3 mmocnou vrstvou skrtivkovVchzemin.

Na lokalite prevldda pomerne ust6lend prddenie podzemnych v6d s gener6lnymsmerom prudenia na juhovychod. Podla pozorovani SHMU sa hladina podzemnejvody dihodobo udrZo..'ala pribliZne 1 af. ). rn nocl r;lnlsrytup .,6",aCr=, idi:::l ::_:podas maximdlnych vodnych stavov nezasahovala priamo do odpadu t9!_" J"z"gidasti t!l-49ky' kde bol overeny prienik znedistenia najhlblie do horninov6hoprostredia, bolo roro znedistenie trvale y ko$ak q !g:gAl9y_u_ggg4 K podsrarnejzmene do5lo po sprevddzkovanf vodn6ho diela Gabdfkovo, kedy vplyvomregioniilneho vzdutia hladiny podzemnej vody postupne stripla hladina podzemnejvody aj na lokalite ski6dky' K prv6mu prieniku podzemnej vody do telesa skl6dkydo|@Podzemn6vodavsridasnostiepizodickyvstupujedoodpadu

v oruyuJv uuzfuoveit trvalo zaplavttje z6nu prieniku znedistenia do horninov6ho

prostredia prakticky pod celou plochou sklldky.

SKOV - sluiba pre kvatitu a ochranu v6d, s.r.o., Bratislava _

str.13prqcovnd verzia

Na ziiklade vyskytu zvy5enych koncentriicii siranov a chloridov spracov an6ho zarchivnych fdajov, ktor6 reprezentuje obdobie spred l0-15 rokov (pozn. kuvoliovaniu znedistenia podzemnou vodou doch6dzalo v obmedzenej miere) moZnokon5tatovat', i'e 6fofo skl6dky bolo zasiahnut6 chloridq-siranovym znedistenfmprenikajricil4 sem od severne situovanej priemyselnej z6ny me1ta.,1Tieto anomiiliespolu s vtedy menej vfznarrr$m znedistenfm zo skl6dky dnes nach fudzarnejuZne odMaldho Dunaja, kde vplyvom relatfvne intenzivneho prddenia podzemnich v6d do5lok celkov6mu poklesu koncentrdcii a z1,rovefi k ich viidsiemu plo5ndmu roz5ireniu vtzemi.

Prieskumom a monitoringom pre HOPV Slovnaftu (V. Viiinovid, 2000) bolo zaposledn6 obdobie identifikovan6 rozsiahle znedistenie podzemnych v6d alifatickymichl6rovanymi uhlbvodikmi. Anom6lny vyskyt typick6ho konraminantutetrachl6ret6nu zaberd plochu pribliZne 4 km'?.[Vzhl'adom na skutodnost', Ze alifatickdchl6rovan6 uhlbvodfty resp. I6tky, z ktorych by mohli tieto vznikat', neboli na skl6dkuvyv6len6, ako aj na skutodnosf, Ze najvy55ie obsahy boli zisten| aL cca 1.2 km odskl6dky, povaZujeme nateraz ich p6vod,

Ioo;asnen;i.J ; .,j

, ._.___t

resp. zdroj znedistenia za nejednoznadne: " li

SKOV - sluiba pre kvalitu a ochranu ydd, s.r.o., Bratislava _

stl. 14pracovnd verzia

7. zAvnn - uoZuE nrBSnNnNa zfkJade pre5tudovania dostupnej dokumentdcie o sklddke chemickych

odpadov vo Vrakuni, ako aj kvalite vody v jej okolf, moZno kon5tatovat', Ze skl6dkapredstavuje vyznamn! zdroj znedistenia podzemnych vdd. Nebezpednost' skt6dky prekvalitu podzemnych vdd vyznamne vzr6stla najmii od roku 1996, kedy do nej preniklarelatfvne rychlo prfdiaca podzemn6 voda, ktord postupuje juhovychodnym, nesk6rjuZnym smerom a ohrozuje tak bezprostredne vodohospodiirsky chriinenri oblast'Zitndho ostrova.

Monitoringom kvality podzemnych v6d pre potreby HOPV Slovnaftu (V.Vilinovid, 2000) sa juZne od sklddky chemick6ho odpadu zistilo rozsiahle znedisreniealifatickymi chl6rovanymi uhlbvodikmi, zaberajtce plochu cca 4 km2. Silndznedistenie horninov6ho prostredia sa zistilo inZiniersko-geologickym prieskumom ajpriamo na lokalite skl6dky (I. Vlasko, 2000).

' , Olrem vplyvu skl6dky chemick6ho odpadu ako miestneho zdroja znedistenia,I' moZno v danom fzemi predpokladat prekryvanie viacerych vplyv ov aj zinych, i ked

\ateraz neoverenych zdrojov znedistenia. V tejto stivislosti je potrebn6 upozornit'najmii na transport r6znych typov znedisteni zo severn e Ieliacej priemyselnej z6nyBratislavy.

Je treba kon5tatovaf., le napiek viacerym prieskurrurym a vyskumnym aktivitrimdnes nejestvujri komplexne definovan6 dopady sklddky na kvalitu podzemnych v6d,ako aj na okolit6 tivotnd prostredie. Je to dan6 fdelovym charakterom doteraj5ichpt6c. Yzhlhdom na tento stav nie je nateraz moZn6 navrhnrit' najoptimrilnejsi sp6sobelimindcie vplyvov tejto sklddky.

Y zdsade moZno uvaZovat' o dvoch rieleniach, a sfce o stabilizi4cii skl6dky in situalebo o jej celkovej asandcii, kedy by sa odpad v nej uloZeny previezol na inf,sf dasnej legislative vyhovuj ricu skl{dku nebezpednych odpadov.

Stabilizriciu sklddky by bolo moZn6 uskutodnit' niektorou z met6d solidifikdcieodpadu in situ, izolovanim podloZia sklidky injektdZou vhodnymi izola;;1yfmimateri6lmi a vodotesnym prekrytfm povrchu sklldky. Injekt6Zou izoladnych zmesi do

SKOV - sluiba pre kvalitu a ochranu vdd s.r.o., Bratislava --