SK SK

SK

SK SK

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

Brusel, 10.1.2007KOM(2006) 846 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Prioritný plán pre vzájomné prepojenie

{SEK(2006) 1715}{SEK(2007) 12}

SK 3 SK

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Prioritný plán pre vzájomné prepojenie

OBSAH

1. Potrebný naliehavý zásah 3

2. Súčasný vývoj európskej energetickej infraštruktúry 6

3. Potrebná akcia: návrhy Komisie 8

3.1. Kľúčová infraštruktúra čeliaca vážnym ťažkostiam 8

3.2. Vymenovanie európskych koordinátorov na uskutočňovanie určených prioritných projektov 10

3.3. Plánovanie sietí podľa potrieb spotrebiteľov 11

3.4. Zaistenie zrýchlenia procesov schvaľovania 12

3.5. Poskytovanie jasného rámca pre investície 13

4. Záver 15

Príloha 1 16

Príloha 2 17

Príloha 3 18

Príloha 4 20

SK 4 SK

1 Napríklad Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Írsko, Taliansko, Francúzsko, Portugalsko a aj Bulharsko a Rumunsko.

2 KOM(2007) 1, 10.1.2007.3 Rozhodnutie č. 1364/2006/ES. Ú. v. EÚ L 262/1, 22.9.2006.

Potrebný naliehavý zásah1.

Prepojovacie vedenia zjednodušujú medziregionálnu a cezhraničnú prepravu elektrickej a inej energie a sú predpokladom fungujúceho vnútorného trhu. Potreba sprísnenej správy na podporu prioritných projektov infraštruktúry bola zdôraznená vedúcimi predstaviteľmi štátov a vlád v Hampton Courte v októbri 2005. Predtým sa počas stretnutia Európskej rady v Barcelone v roku 2002 takisto dohodlo zvýšenie úrovne minimálneho prepojenia medzi členskými štátmi na 10 %. Významný počet členských štátov tento cieľ dodnes nedosiahol1. Európska rada v marci 2006 požadovala prijatie Prioritného plánu prepojenia (Plán) ako súčasti Správy o európskej energetickej stratégii (SEER)2. Európska rada v júni 2006 vyzvala na poskytnutie plnej podpory projektom externej energetickej infraštruktúry, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť dodávok.

Energetická politika v Európe (EPE) sa musí snažiť o rozvoj efektívnej energetickej infraštruktúry na dosiahnutie cieľov udržateľnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávky.

Udržateľnosť. Je potrebná podstatná nová energetická infraštruktúra na integráciu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Táto infraštruktúra takisto zlepší aj účinnosť novej a zavedenej kapacity výroby na európskej úrovni a zníži riziko neúčinných investícií do kapacity výroby energie.

Konkurencieschopnosť. Efektívna výkonnosť energetickej infraštruktúry je nevyhnutná na prevádzku a rozvoj efektívneho vnútorného energetického trhu. Podporuje rast interregionálneho obchodu, čo vedie k efektívnej hospodárskej súťaži a znižuje pole trhového zneužívania sily.

Bezpečnosť dodávok. Z dôvodu vysokej závislosti vnútorného energetického trhu na vonkajších dodávkach je potrebná diverzifikácia zdrojov a primerané siete prepojenia na zvýšenie bezpečnosti dodávky a solidarity medzi členskými štátmi (napríklad energetické ostrovy).

Politiky a opatrenia EÚ

Európska únia (EÚ) vytvorila skupinu politík s cieľom podporiť rozvoj efektívnej energetickej infraštruktúry v Európe.

Po prvé, vo svojich usmerneniach pre transeurópske energetické siete (Usmernenia TES-E)3 určila EÚ 314 projektov infraštruktúry („projekty spoločného záujmu“), ktorých dokončenie by sa malo uľahčiť a urýchliť. Zahŕňajú 42 „projektov európskeho záujmu“ (prílohy 1 a 2) s najvyššou prioritou, ktoré majú cezhraničnú povahu alebo významný vplyv na cezhraničnúprepravnú kapacitu. Usmernenia tvoria rámec pre zvýšenú koordináciu, pre proces monitorovania počas realizácie, a, v prípade potreby, pre finančnú podporu ES vrátane pôžičiek of Európskej investičnej banky (EIB).

Po druhé, EÚ takisto nedávno zaviedla špecifické pravidlá na zabezpečenie primeranej úrovne elektrického prepojenia a dodávky plynu medzi členskými štátmi pri umožňovaní stabilného

SK 5 SK

4 Smernica 2005/89/ES. Ú. v. EÚ L 33/22, 4.2.2006.5 Smernica Rady 2004/67/ES. Ú. v. EÚ L 127/92, 29.4.2004.6 Správa Komisie o vytvorení vnútorného trhu v oblasti plynu a elektrickej energie (KOM(2005) 568,

konečné znenie). 7 Napriek nedávnej realizácii spojenia medzi Estónskom a Fínskom

prostredia pre investície (Smernice na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry4 a o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu5).

Po tretie, Európska rada vo svojich záveroch zo stretnutia v júni 2006 žiadala o „poskytnutie plnej podpory projektom infraštruktúry, ktoré sú v súlade s environmentálnymi požiadavkamia s cieľom otvorenia nových trás dodávok s ohľadom na diverzifikáciu dovozu energie, ktoréby boli na prospech všetkých členských štátov“.

A nakoniec Európska rada na svojom zasadnutí 14. a 15. decembra 2006 zdôraznila dôležitosť„realizácie prepojeného, transparentného a nediskriminačného vnútorného energetického trhu s harmonizovanými pravidlami“ a „rozvoja spolupráce s cieľom reagovať na krízové situácie, najmä v prípade prerušenia dodávok“.

Potrebný naliehavý zásah

Napriek týmto právnym predpisom je proces rozvoja sietí nedostatočný. Stále sa vyskytujúpodstatné ťažkosti.

Ako sa podrobnejšie uvádza v oznámení Komisie o „výhľade pre vnútorný trh s plynom a elektrinou“, Európska únia je v súčasnosti ďaleko od toho, aby mohla zaručiť akejkoľvek spoločnosti EÚ právo predávať elektrinu a plyn v akomkoľvek členskom štáte za rovnakých podmienok ako existujúce národné spoločnosti, bez diskriminácie alebo znevýhodnenia. Predovšetkým zatiaľ neexistuje nediskriminačný prístup k sieti a rovnomerne efektívna úroveňregulačného dohľadu v každom členskom štáte.

Navyše Európska únia sa doteraz adekvátne nevenovala výzve investovať na správnej úrovni do novej infraštruktúry, založenej na spoločnom stabilnom európskom regulačnom rámci na podporu vnútorného trhu. Stále chýba potrebný stupeň koordinácie medzi národnými energetickými sieťami, pokiaľ ide o technické štandardy, vyrovnávajúce pravidlá, kvalitu plynu, kontaktné režimy a mechanizmy riadenia preťažení, ktoré sú potrebné na efektívne fungovanie cezhraničného obchodu. Je vhodné poznamenať, že investície sú spomaľované aj z dôvodu nedostatočného unbundlingu. Sieťoví prevádzkovatelia nie sú motivovaní rozvíjať siete vo všeobecnom trhovom záujme, čo by malo za následok uľahčenie príchodu nových aktérov na úrovni produkcie a zásobovania. Uvedené oznámenie týkajúce sa vnútorného trhu poukazuje na mnohé znaky dokazujúce, že investičné rozhodnutia vertikálne integrovaných podnikov súovplyvnené potrebami ich filiálok zaoberajúcich sa dodávkou. Zdá sa, že tieto podniky nie súnaklonené k zvýšeniu kapacity importu plynu (napr. terminály LNG), tendencia, ktoráv niektorých prípadoch spôsobila problémy bezpečnosti dodávok. Taký istý fenomén platí pre niektoré prípady dostupnosti kapacít pripojenia novej generácie.

Siete pracujú každý rok bližšie k hranici svojich fyzických obmedzení, čo spôsobuje zvýšenúpravdepodobnosť dočasných prerušení dodávok6. Mnohé európske krajiny ostávajú aj naďalej „energetickým ostrovom“, väčšinou odrezané od zvyšku vnútorného trhu. Platí to najmä pre pobaltské štáty7 a nové členské štáty v juhovýchodnej Európe.

Sumy investované do cezhraničnej infraštruktúry v Európe sa ukazujú ako dramaticky nízke.

SK 6 SK

8 Ročné investície do všetkých rozvodných sietí predstavujú 3,5 miliardy EUR (4 miliardy EUR v roku 2006); „Investičná štúdia TES-E“ (2005).

9 Hodnota 6 mld. EUR zodpovedá projektom európskeho záujmu v oblasti elektriny. Táto suma je len jednou časťou celkovej potreby EÚ na rozvodné siete. Podľa odhadov celkovej potreby investícií do rozvodných sietí v EÚ v rokoch 2001-2010 IEA je to 49 mld. EUR. Investície na uvoľnenie lievikov súpreto len časťou celkovej potrebnej sumy. „Prednášky o liberalizovaných trhoch s elektrickou energiou“ (OECD/IEA 2005).

10 Inštalovaná veterná energia v Európe narastie z 41 GW v roku 2005 na takmer 67 GW v roku 2008 („Štúdia EWIS o európskej integrácii veternej energie na úspešnú integráciu veternej energie do európskych elektrických rozvodných sietí“).

11 Vysoká koncentrácia veternej energie v severnom Nemecku, napojená do distribučných sietía s nedostatočnou prepravnou kapacitou v smere sever – juh, produkuje obrovské toky energie cez susedné prepravné systémy, čím rastúcim spôsobom ovplyvňuje stabilitu a obchodné kapacity (EWIS).

12 Správa IEA: „Zemný plyn. Prehľad trhu 2006. Ku globálnemu trhu s plynom“.13 EWIS.

Do elektrických rozvodných sietí sa ročne investuje len 200 miliónov EUR s hlavným cieľom zvýšiť cezhraničnú transmisnú kapacitu8. Toto predstavuje len 5 % celkových ročných investícií do elektrických rozvodných sietí v EÚ, Nórsku, Švajčiarsku, Bulharsku, Rumunsku a Turecku.

Tieto čísla vôbec nespĺňajú potreby efektívnej infraštruktúry v súlade s cieľmi EPE. Bude potrebné, aby EÚ investovala do roku 2013 do infraštruktúry najmenej 30 miliárd EUR (6 miliárd EUR do prepravy elektriny, 19 miliárd EUR do plynovodov a 5 miliárd EUR do terminálov skvapalneného zemného plynu (LNG)) v prípade, že bude chcieť splniť priority uvedené v smerniciach TES-E9.

Pripojenie väčšieho množstva elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do rozvodnej siete10a rozdelenie vyrovnávajúcich nákladov na prerušované turbíny11 medzi viac štátov bude vyžadovať približne 700-800 miliónov EUR ročne.

Pri klesajúcich domácich rezervách plynu bude dovoz pokrývať rastúcu časť dopytu po plyne. Toto vyššie spoliehanie sa na dovoz plynu vyžaduje zapojenie včasnej investície do všetkých častí plynového reťazca, ako aj úplnú podporu externým energetickým sieťovým prepojeniam. Napriek týmto potrebám boli vyslovené znepokojenia (IEA)12 o vážnych rizikách podinvestovania v celom sektore plynu.

Ak bude EÚ pokračovať súčasným smerom v oblasti infraštruktúry, nebude splnený žiadny z cieľov EPE. Ceny energie budú vyššie z dôvodu preťaženia. Rozvoj obnoviteľných zdrojov elektrickej energie bude ohrozený nedostatočnou kapacitou rozvodových sietí v rámci členských štátov alebo medzi nimi. Nedávne skúsenosti ukazujú, že výraznou slabinou rozvoja ekologických zdrojov energie je, že priemerné obdobie na postavenie veterných fariem je zhruba tri roky a čas potrebný na zapojenie a integrovanie geograficky roztrúsených veterných fariem môže byť až do približne 10 rokov13. Výsledkom nedostatočných kapacít rozvodových sietí a ťažkopádnej výroby bude, že každý národný trh s elektrickou energiou bude takisto vytvárať viac rezervných kapacít výroby, aby mohol čeliť neočakávaným nárastom dopytu alebo neočakávaným výpadkom generátorov, čo povedie k menej účinnému energetickému systému.

Ciele Plánu

Tento plán mapuje súčasný stav dokončovania 42 projektov európskeho záujmu v oblasti plynu a elektrickej energie. Terminály zemného plynu (LNG) boli takisto preskúmané napriek tomu,

SK 7 SK

14 Bude takisto potrebné podrobne sa zamerať na prepojenia v súvislosti s ropnými a naftovými produktmi v blízkej budúcnosti, pretože nafta hrá naďalej dôležitú úlohu v oblasti energie v rámci EÚa závislosť EÚ od dovozu ropy narastá na približne 90 %. Bude preto nevyhnutná nová prepravnáinfraštruktúra, ako napríklad ropovody, nielen z dôvodu geografickej diverzifikácie, ale aj ako reakcia na výzvy v súvislosti s všeobecnými trendmi smerujúcimi k spracovávaniu ťažšej a korodujúcejšej surovej ropy a k nedostatku kapacít používaných v súčasnosti. Toto bude dôležité najmä pre štáty EÚv strednej Európe a v Stredomorí.

15 SEK(2007) 171516 SEK(2006) 1059.17 Napríklad rozvoj energetického koridoru Stredná Ázia – Transkaspický – Čierne more, ako aj

plynovodu Baku – Erzurum.18 Vedenie Aveline (FR)- Avelgem (BE) ; vedenie S- Fiorano (IT) – Robbia (IT); vedenie S. Fiorano

(IT)– Nave (IT) – Gorlago (IT); vedenie V. Hassing (DK) – Trige (DK); podmorské káblové vedenie Estlink medzi Fínskom a Estónskom.

19 Belgická časť projektu Moulaine (FR) –Aubange (BE) čaká na francúzsku časť.20 Vedenie Philippi (EL) – Hamitabad (TR); vedenie Hamburg/Krümmel (DE) – Schwerin (DE). 21 Oneskorenia sú výsledkom potreby integrácie vedení vysokého napätia s projektmi železníc (línia

Thaur (AT) -Brixen (IT)).22 Fennoscanské podmorské káblové vedenie medzi Fínskom a Švédskom, kde schvaľovacie procesy zahŕ

ňajú zasahovanie do práv na využitie vody.

že nie sú považované za projekty európskeho záujmu14. Mnohé z týchto projektov napredujúdobre, iné však nie. Tento plán preto navrhuje špecifické opatrenia na postupné dokončenie tých kritických projektov, ktoré sú momentálne v oneskorení. Plán nakoniec navrhuje opatrenia na uľahčenie rámca stabilných investícií.

Tento plán je doplnený pracovným dokumentom útvaru Komisie15, ktorý rozširuje skôr uskutočnenú analýzu16.

V súčasnom pláne sa kladie dôraz na projekty európskeho záujmu, na ktorých sa dohodla Rada a Európsky parlament v usmerneniach TES-E. O ďalších projektoch17 by sa mohlo uvažovaťv strednodobom alebo dlhodobom termíne v rámci ďalšej revízie usmernení TES-E.

Súčasný vývoj európskej energetickej infraštruktúry2.

Analýza, ktorú vykonali útvary Komisie, odhalila rôzne nedostatky.

Elektrická energia

20 z 32 projektov európskeho záujmu je v omeškaní (príloha 3). 12 z 20 projektov je v omeškaní jedného až dvoch rokov; osem viac ako troch rokov. Len pri 12 z 32 projektov európskeho záujmu (37 %) nie sú hlásené omeškania; len päť je úplne alebo takmer dokončených18. Časť jedného projektu čaká na realizáciu inej časti viac ako 10 rokov19. Dva projekty sa nachádzajú v čiastočnej výstavbe20.

V súvislosti nedostatku napredovania možno zdôrazniť rôzne závery:

Hlavným dôvodom pri väčšine oneskorení je komplikovanosť procesov –plánovania a ďalších procesov schvaľovania. Aj keď sú legislatívne postupy všeobecne porovnateľné vo väčšine členských štátov, hlavné etapy (všeobecnépostupy žiadostí pri plánovaní) procesov plánovania sú implementovanéprostredníctvom rozdielne štruktúrovaných procesov. Toto je prípad, keď je potrebné integrovať rozdielne siete,21 do ktorých sú zainteresované rôzne

SK 8 SK

22 Fennoscanské podmorské káblové vedenie medzi Fínskom a Švédskom, kde schvaľovacie procesy zahŕňajú zasahovanie do práv na využitie vody.

23 Podmorské káblové vedenie medzi VB a Holandskom so zdĺhavými schvaľovacími procesmi.24 Vizuálny dôsledok je často hlavnou starosťou miestnych obyvateľov.25 Vedenie St-Peter (AT) – Tauern (AT), vedenie Lienz (AT)-Dorignano (IT), vedenie Sentmenat (ES)-

Bescanó (ES)- Baixas (FR), vedenie Hamburg/Krümmel (DE) – Schwerin (DE), vedenie Neuenhagen (DE)-Vierraden (DE)- Krajnik (PL).

26 Rozšírenie siete UCTE na východ na pripojenie pobaltských štátov; nemecké rozšírenie rozvodnej siete na pripojenie ekologickej elektriny; vedenie Tunisu a Talianska.

27 Ropovod ekologického prúdu medzi Líbiou a Talianskom cez Sicíliu.28 Ropovod TRANSMED II medzi Alžírskom – Tuniskom a Talianskom cez Sicíliu, ropovod Balgzand –

Bacton medzi NL a UK.29 Severoeurópske plynovodné vedenie, plynovod Turecko-Grécko-Taliansko.30 PRIMES. „Európska energia a preprava. Scenáre kľúčových prostriedkov“. Komisia. (2004).

úrady,22 alebo keď existujú zdĺhavé obdobia diskusií a schvaľovacích procesov23.

Keď sú do projektu zapojené dva alebo viac členských štátov, nedostatočne –zosúladené plánovacie a schvaľovacie procesy často vedú k rozsiahlym oneskoreniam.

Výhrady v inom ako environmentálnom alebo zdravotnom záujme24 môžu –výrazne oneskoriť realizáciu jednotlivých projektov25. Nákladné a zložitépodmorské káble, ktoré čelia len malej opozícii verejnosti, napredujú vlastne rýchlejšie, ako určité sporné pozemné prepojenia.

Finančné ťažkosti pri niektorých projektoch takisto spôsobili oneskorenie26, –najmä v súvislosti so zahrnutím „ekologickej elektrickej energie“ a prepojení na susedné krajiny.

Prevádzkovatelia prenosových sústav (PPS) sa prejavujú v niektorých prípadoch –ako pomalí pri zvyšovaní cezhraničnej kapacity. Toto je často výsledkom neprimeraných podnetov zo strany regulačného rámca alebo pretože niektoríPPS sú časťou vertikálne integrovaných spoločností, ktoré nechcú zvýšiť súčasné dodávky, lebo by tak mohli ich pridružení členovia utrpieť ujmu. Podobne je to s nevhodne regulovanými tarifami, ktoré sú prepočítané na veľmi krátke obdobia (napr. každé tri mesiace alebo jeden rok); čo spomaľuje rozvoj prioritnej infraštruktúry.

Plyn

Celkovo napreduje dokončenie väčšiny z 10 plynovodov „európskeho záujmu“ pomerne dobre (príloha 4).

Vo väčšine projektov neboli zaznamenané žiadne podstatné oneskorenia. Minimálne sedem z 10 plynovodných projektov európskeho záujmu by malo byť uvedených do prevádzky v rokoch 2010-2013: jedno vedenie je už dokončené27, dve sú vo výstavbe28 a ďalšie dve sú včiastočnej výstavbe29. Takáto infraštruktúra bude predstavovať ročne prídavnú dovoznúkapacitu pre EÚ v objeme približne 80-90 bm³ v roku 2013 (16-17 % odhadovaných potrieb plynu v EÚ na rok 2010)30.

Dokončenie 29 terminálov LNG a skladovacích zariadení však na druhej strane naráža

SK 9 SK

31 Terminál LNG na iónskom pobreží, terminál LNG na Corgliano Calabro, terminál LNG na tiranskom pobreží, terminál LNG na Montaldo di Castro, terminál LNG tiránske Lamezia Terme, terminál LNG tiránske San Ferdinando, terminál LNG na ligúrskom pobreží, terminál LNG na Vado Ligure a vybudovanie druhého terminálu LNG na pevnine v Grécku.

32 Terminál LNG v Muggii, terminál LNG v Brindisi, terminál LNG v Tarante, terminál LNG na Sicílii, terminál LNG v Livorne (príbrežný).

33 IEA. 2006.

v rôznych členských štátoch na nedostatky. Deväť projektov31 bolo zrušených a bolo nevyhnutné hľadať alternatívne riešenia. Päť ďalších terminálov LNG bolo nedávno zastavených32.

Stručne povedané, investície a povinnosti v plynovom reťazci vyzerajú uspokojivo. Niektorévýznamné projekty plynovodov síce dozrievajú, ale riziká investícií do projektov prechádzajúcich viacerými hranicami sú vnímané ako rastúce. Oneskorenia sú takisto zapríčinené záujmami v oblasti životného prostredia alebo miestnou opozíciou predovšetkým v oblasti terminálov LNG. Spomínajú sa takisto rastúce náklady na suroviny a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily33.

Potrebná akcia: návrhy Komisie3.

Kľúčová infraštruktúra čeliaca vážnym ťažkostiam3.1.

Zhodnotenie Komisie poskytuje základ na zaistenie primeranej pozornosti a snahy na úrovni EÚ ako aj na úrovni jednotlivých krajín. Zainteresovaní a orgány štátov by sa teraz mali zaviazať k rýchlemu dokončeniu.

Prioritná akcia 1: uskutočnila sa identifikácia najdôležitejšej infraštruktúry, ktoráprekonáva výrazné ťažkosti

Elektrická energia

Komisia označila nasledovné kľúčové projekty, ktoré sú nevyhnutné v procese dokončovania vnútorného trhu, integrácie výroby obnoviteľnej energie do trhu a podstatným zlepšením bezpečnosti dodávky a tam, kde sú známe skutočnosti, ktoré by mohli viesť k oneskoreniam pri zavádzaní.

projekty odôvodnenie dátum dokončenia oznámený v roku 2004 (2006)

Dôvody oneskorenia

Kassø (DK) –Hamburg/Dollern (DE)

Toto vedenie je nevyhnutné na integráciu veľkých objemov veternej elektrickej energie na severe DE, DK, v Severnom mori a Baltickom mori so severnou Európou; takisto pre bezpečnosť rozvodnej siete a obchodu.

2010 (2012); Projekt je stále vo fáze štúdie

husto osídlená oblasť: početní majitelia pozemkov;

SK 10 SK

Hamburg/Krümmel (DE) – Schwerin (DE)

Integrácia veternej elektrickej energie; prekrývanie medzery medzi východnou a západnou rozvodnou sieťou EÚ.

2007 (2007)

fáza schvaľovania

Opozícia miestneho obyvateľstva : trasa, strach z elektromagnetických polí), zhoršenie vzhľadu krajiny;časovo náročné verejné diskusie; početnízainteresovaní;Neprijímanie nadregionálnych alebo európskych stanovísk.

Halle/Saale (DE) –Schweinfurt (DE)

rovnaký dôvod ako v predchádzajúcom riadku 2010 (2009)

fáza schvaľovania

Pretínanie Turínskeho lesa;Opozícia miestneho obyvateľstva: negatívny vplyv na turizmus, trasa, strach z EMF, vzhľad krajiny; rozdielnosť zainteresovaných;Neprijímanie nadregionálnych alebo európskych stanovísk;

St-Peter (AT) –Tauern (AT)

Najviac zaťažená oblasť v strednej Európe spôsobujúca riziká v oblasti zabezpečenia prevádzky rozvodovej siete

2010 (2011)

schvaľovacia/fáza štúdie

Pomalosť procesov schvaľovania: potrebnádodatočná koordinácia; opozícia miestneho obyvateľstva : EMF, vzhľad krajiny, chránenévtáky a hmyz;náročný terén; orgány zodpovedné za EIA a vydávajúce povolenia nie sú uspôsobené na veľké projekty infraštruktúry;

Südburgenland (AT) – Kainachtal (AT)

Pozri dôvody v predchádzajúcom riadku 2007 (2009)

fáza schvaľovania

Pomalosť procesu schvaľovania; opozícia miestneho obyvateľstva: vzhľad krajiny, EMF, požadovaný podzemný kábel; možnáopozícia pri stavaní prístupových ciest k miestu; orgány zodpovedné za EIA a vydávajúce povolenia nie sú uspôsobené na veľképrojekty infraštruktúry.

Dürnrohr (AT) –Slavětice (CZ)

Dôležité vedenie do nových šlenských štátov a do strednej Eurúopy

2007 (2009); Projekt je stále vo fáze štúdie

Rakúska opozícia voči jadrovej energii; spojené so sprísnením rakúskej siete (sever-juh)Chránené územie; citlivosť miestneho obyvateľstva na EMF (AT)

Udine Ovest (IT) –Okroglo (SI)

Vedenia medzi SL a IT sú už veľmi preťažené;

Výrazné riziká vypadnutia prúdu v Taliansku

Veľmi dôležité vedenie pre toky energie na úrovni EÚ

2009 (2011)

Projekt je stále vo fáze štúdie

Zložitá identifikácia cezhraničných bodov medzi Talianskom a Slovinskom;

Husto osídlená oblasť; Potenciálny komerčnýproblém; stanovenie trasy: 35% slovinského územia je zapojeného v programe Natura 2000; opozícia miestneho obyvateľstva: EMF, vzhľad krajiny; predpoklad na slovinskej strane: dokončenie vedenia Berecevo-Krsko a prepojenie s HU;

Prioritné zlepšenie talianskej siete;

Energetické vedenie medzi Litvou a Poľskom vrátane aktualizácie poľskej siete (DE-PL)

Nevyhnutné na prepojenie pobaltskej siete k UCTE

2012 (2013)

Projekt je stále vo fáze štúdie

Koordinácia a nedostatok politickej podpory v minulosti; neistota z dôvodu rozdielne synchronizovaných území; stabilita poľskej siete; pretínanie chránenej krajinnej oblasti; v PL vyžaduje vyvlastnenie zmenu zákona; •potreba transformačnej stanice 'Back to back'; neistota o synchronizácii území.

SK 11 SK

Sentmenat (ES) –Bescanó (ES) –Baixas (FR)

Nevyhnutné na prepojenie UCTE s pyrenejským „ostrovom“ elektrickej energie.

2007 (2009); fáza schvaľovania

Pretínanie Pyrenejí; zložité stanovenie cezhraničných bodov medzi Španielskom a Francúzskom;Opozícia miestneho obyvateľstva

Moulaine (FR) –Aubange (BE)

2010 (2012)

Belgická časťprojektu je finalizovaná, avšak francúzska časť je stále vo fáze štúdie

Prioritu má projekt Avelin-Avelgem;

Problematická akceptovateľnosť v vidieckych a mestských oblastiach;

Na FR strane nie sú ešte defonované trasy(chýba 13 až 16 km).

Podmorské káblovéspojenie medzi Anglickom (UK) a Holandskom (NL)

2008 (2010)

fáza schvaľovania

Dlhé enviromentálne procedúry, dlhé regulačné holandské procedúry, časovo náročnéprocedúry verejných konzultácii v oboch krajinách, neistota v oblasti financovania a doplňujúcich grantov, neistota v regulácii spojenia (požiadavky výnimky / usmernenia týkajúce sa riadenia preťaženia).

Plyn

V plynárenskom odvetví EÚ potrebuje diverzifikovať svoje súčasné dodávky plynu (Nórsko, Rusko a Severná Afrika). Je dôležité mať plynovod „štvrtej chodby“, dopravujúci alternatívny plyn (30 bcm alebo 7 % dopytu plynu v roku 2010 v EÚ) zo Strednej Ázie, z kaspickej oblasti a zo Stredného Východu prostredníctvom plynovodu Nabucco.

EÚ takisto potrebuje zaistiť, aby všetky v súčasnosti oneskorené prioritné projekty v oblasti plynu boli rýchlo dokončené. Komisia poznamenáva, že plynovod GALSI spájajúci alžírsky a taliansky polostrov (cez Sardíniu) čelí výrazným oneskoreniam.

Dodávku zvýšeného dovozu plynu je takisto potrebné zabezpečiť na konci dodávkového reťazca, aby sa plyn dostal ku konečným spotrebiteľom. Nevyhnutný je rozvoj plynovodnej distribúcie po prúde (t.j. plynovody po prúde spájajúce nemecký, dánsky a švédsky trh, takisto ako aj nemecký trh, trh Beneluxu a Británie). Nakoniec LNG môžu poskytovať viac flexibility najmä členským štátom, ktoré sa spoliehajú výhradne na jeden jediný zdroj dodávky plynu. LNG by takisto mohli vytvoriť dobrú rezervu, prispievajúcu k zaisteniu dodávky plynu a rastúcej konkurencieschopnosti na trhu. V tejto súvislosti rozhodne Komisia v roku 2007 o tom, či je nevyhnutná akcia Komisie na zvýšenie energetickej solidárnosti pomocou akčného plánu pre LNG.

Vymenovanie európskych koordinátorov na uskutočňovanie určených 3.2.prioritných projektov

Podľa usmernení TES-E by Komisia mohla vymenovať európskeho koordinátora po dohode sčlenskými štátmi, ktorých sa to týka, a po diskusii v Európskom parlamente.

Koordinátor bude presadzovať európsky rozmer každého projektu a iniciovať cezhraničnýdialóg medzi podporovateľmi, verejnosťou a súkromným sektorom, ako aj medzi miestnymi a regionálnymi zodpovednými orgánmi a miestnym obyvateľstvom. Koordinátor bude pomáhaťv koordinácii procesov na úrovni štátu (vrátane environmentálnych procesov) a bude predkladať správu o napredovaní projektu alebo projektov a o akýchkoľvek ťažkostiach a prekážkach,

SK 12 SK

ktoré by mohli viesť k výraznému oneskoreniu.

Akcia 2: Vymenovanie európskych koordinátorov (pozri časť 3.1)

Komisia navrhne začiatkom roka 2007 ustanovenie európskych koordinátorov na uľahčenie dokončenia nasledujúcich projektov:

V odvetví elektrickej energie:

Energetické vedenie medzi Nemeckom, Poľskom a Litvou, najmä Alytus – Elk (stanica „back-to-back“);

Prepojenia predpobrežnej veternej energie v severnej Európe (Dánsko, Nemecko a Poľsko);

Prepojenie medzi Francúzskom a Španielskom, najmä vedenie Sentmenat (ES) – Becano (ES) – Baixas (FR).

V odvetví plynu:

Plynovod NABUCCO;

V neskoršej fáze v závislosti od napredovania sa bude takisto zvažovať nominovanie európskych koordinátorov pre nasledujúce projekty:

Pre elektrickú energiu: spojenia vo vnútri a do Rakúska•

spojenia medzi Talianskom a Slovinskom;•

spojenia medzi UK a kontinentálnou Európou•

spojenie Moulaine (FR) – Aubange (BE).•

Pre plyn:

plynovod GALSI spájajúci Alžírsko, Taliansko cez Sardíniu a Toskánsko s vetvou •do Francúzska cez Korziku;

plynovod Švédsko – Dánsko - Nemecko;•

rastúca kapacita plynu po prúde medzi Nemeckom, Holandskom, Belgickom •a Spojeným kráľovstvom;

dokončenie rôznych terminálov LNG, ktoré zaznamenávajú výrazné oneskorenia.•

Plánovanie sietí podľa potrieb spotrebiteľov3.3.

Nedávny výpadok prúdu bol v 8 európskych krajinách 4. novembra 2006 a zdôraznil fakt, že kontinentálna Európa sa už v niektorých oblastiach správa ako jednotný energetický systém, ale so sieťou, ktorá nebola primerane prispôsobená.

SK 13 SK

34 KOM(2006) 841.35 Ako sa navrhuje v Správe o strategickej európskej energii.

Európsky energetický systém (vrátane infraštruktúry sietí) musí byť plánovaný, stavanýa prevádzkovaný pre spotrebiteľov, ktorým bude slúžiť. Identifikovanie, plánovanie a výstavba tejto infraštruktúry na liberalizovaných trhoch je priebežný proces, ktorý vyžaduje pravidelnýmonitoring a spoluprácu medzi aktérmi trhu. Táto úloha nie je len o stavaní viacerých prepojení alebo elektrární v každom regióne. Je to takisto o budúcom energetickom mixe v EÚ, o prevádzke systému s väčšou kvótou prerušovanej výroby energie, ako aj o zemepisnom umiestnení miest výroby energie. Predovšetkým transparentnosť v krátkodobých a dlhodobých bodoch a spôsoboch preťaženia je nevyhnutná.

V EÚ by sa malo uskutočňovať zdokonalené koordinované a včasné plánovanie potrebnej infraštruktúry a/alebo kapacity výroby energie v každom z rôznych energetických regiónov, ako aj medzi regiónmi. Tento cieľ je popísaný v Ozname Komisie o vyhliadkach vnútorných trhov s plynom a elektrickou energiou. Bude sa uvažovať o dvoch hlavných spôsoboch zdokonalenej úrovne koordinácie TSO.

Použitie systému GALILEO na presné sledovanie energetických sietí v reálnom čase je nevyhnutné na rozvoj modernej „inteligentnej“ rozvodnej siete. Umožní sledovanie a kontrolovanie energetického systému v skutočnom čase. Táto technológia takisto prispeje prichádzajúcou európskou iniciatívou na ochranu rozhodujúcej energetickej infraštruktúry.

Akcia 3: koordinované plánovanie na regionálnych úrovniach

Komisia navrhne v roku 2007 vytvorenie posilneného rámca pre TSO zodpovedného za koordinované plánovanie siete.

Ako je vysvetlené podrobnejšie v oznámení o „vyhliadkach vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou“34, tento rámec by mal byť základom na uskutočňovanie skúmania a analýz o súčasnom a budúcom vývoji sietí v jednotlivých energetických oblastiach, ktoré zlepšia prenosné kapacity členských štátov na regionálnom základe. Uľahčí dialóg medzi zainteresovanými s patričným ohľadom na socioekonomické a environmentálne úvahy. Pripravív úplnom súlade s vnútroštátnymi procesmi plánovania regionálne plány na rozvoj sietí, ako aj predpovede na vyrovnávanie dodávok a dopytu (pre špičku a základné zaťaženie). Pri vykonávaní týchto úloh plne vezme do úvahy názor regulátorov a iných relevantných fór pre elektrickú energiu a plyn (t. j. Florencia a Madrid).

Táto zdokonalená koordinácia by mala byť doplnená prehľadom plánovania a rozvoja infraštruktúry na európskejšom základe. Potenciálni investori pre výrobu a transmisiu potrebujúaktuálne informácie o krátkodobých a strednodobých vývojoch. Úrad pre dohľad nad energetikou35 by mal primerane analyzovať dopyt EÚ po novej infraštruktúre. Na základe analýzy Komisia v prípade potreby navrhne úpravy a doplnenia usmernení TES-E a určí ďalšiu prioritnú infraštruktúru európskeho záujmu. Každý možný deficit by mal byť rozpoznanýv predstihu, aby sa umožnilo trhu reagovať. Úrad by mal poskytnúť technickú a materiálnu podporu koordinátorom vymenovaným EÚ.

Zaistenie zrýchlenia procesov schvaľovania3.4.

Časovo náročné právne a licenčné procesy vytvárajú výrazné prekážky pre vývoj určitej plynovej infraštruktúry a pre projekty prenosu elektrickej energie. Roztrieštenie procesov, silná

SK 14 SK

opozícia miestnych a regionálnych spoločenstiev, neodôvodnené použitie práv veta a vysokýpočet subjektov zodpovedných za udeľovanie povolení a iných hodnotení environmentálnehodosahu predstavujú hlavné prekážky. V spojeniach medzi štátmi často oneskoruje procesy schvaľovania nedostatočná koordinácia a rozdielne časové škály.

Napriek tomu, že v niektorých krajinách sa zaviedli zjednodušené procesy schvaľovania, hlavné ťažkosti stále pretrvávajú. Spustenie nového energetického vedenia do prevádzky by mohlo v určitých prípadoch trvať viac ako 10 rokov, pričom čas výstavby veternej farmy alebo plynovej turbíny kombinovaného cyklu je v rozpätí dvoch až troch rokov.

V Spojených štátoch sa v minulosti vyskytovali podobné problémy (t.j. výpadky v Kalifornii zapríčinené nedostatočným prepojením a zle vytvoreným modelom trhu vedúcim k zneužitiu trhu). Výsledkom v prípade neúmerného oneskorenia realizácie prioritných sietí infraštruktúry v Štátoch je to, že plánovanie a schvaľovanie interfederálnej infraštruktúry Spojených štátov sa teraz rozhoduje na federálnej úrovni americkej Federálnej komisie pre energetickú reguláciu (FERC), za podmienky, že prioritné projekty nie sú schválené v stanovenom čase na úrovni štátu.

Komisia nepovažuje takýto prístup za primeraný pre EÚ. Je však nevyhnutné podniknúť akciu, ak má byť realistická šanca, že infraštruktúra plynu a elektrickej energie v EÚ sa bude účinne prispôsobovať meniacim sa skutočnostiam na dnešných energetických trhoch. Je nevyhnutnéskrátiť čas plánovania a výstavby prioritnej infraštruktúry v EÚ takým spôsobom, ktorý riadne zohľadňuje environmentálne, bezpečnostné a zdravotné záujmy.

Po prvé, na základe usmernení TES-E EÚ, ktoré vyhlasujú určité prioritné projekty za projekty v „európskom záujme“, by im mala pomôcť k výraznému zrýchleniu. Toto vyhlásenie zahŕňa stanovenie rozvrhu dokončenia projektu vrátane podrobností o predpokladanej časti projektu prostredníctvom procesu schválenia plánovania (koordinované hodnotenia by mohli prispieťk zjednodušeniu procesov). Z dôvodu zaistenia efektívnosti tohto vyhlásenia Komisia uvažuje o tom, že identifikácia projektov európskeho záujmu by mala byť predmetom prísnych podmienok. Mal by byť udelený len projektom s výrazným dosahom na energetické toky a na obchodovanie v danom regióne, kde sa fáza plánovania a schvaľovania ukazuje ako jasnáa realistická a s pozitívnou a pevnou európskou pridanou hodnotou; všetky zúčastnené strany by museli byť v zhode.

Po druhé, Komisia navrhne po konzultácii s členskými štátmi a kľúčovými zainteresovanými smerovanie národných procesov schvaľovania.

Akcia 4: smerovanie národných procesov schvaľovania

Komisia začne proces v roku 2007 na prehodnotenie usmernení TES-E, aby vyžadovala od členských štátov, s riadnym ohľadom na zásadu subsidiarity, vytvorenie národných procesov, v rámci ktorých by sa mali uskutočňovať procesy plánovania a schvaľovania projektov európskeho záujmu v časovom úseku maximálne piatich rokov.

Toto neznamená, že majú byť vytvorené nové normy na úrovni ES o podstatných otázkach, ktoré je potrebné zvážiť počas procesu plánovania. Týka sa to len povinnosti, aby v takých prípadoch boli národné postupy uskutočnené v rámci primeraného časového rámca, ktorý je potrebné dodržať pri rešpektovaní environmentálnych právnych predpisov a legitímnych záujmov dotknutých jednotlivcov. Toto by malo byť doplnené vhodným benchmarkingom úspe

SK 15 SK

šných postupov v rámci hodnotenia národných štandardov.

Poskytovanie jasného rámca pre investície3.5.

Projekty TES-E by mali byť primárne financované zainteresovanými hospodárskymi operátormi. Investovanie do nových prepravných vedení sa však spomalilo. Tento trend by sa dal čiastočne vysvetliť prebytkom kapacity v minulosti, súčasná situácia na trhu však nevytvára podnety na účinné investovanie do prepravovania. Neprimerané regionálne modely cenotvorby prehnane zakrývajú vnútroregionálne prenosové preťaženie, alebo neposkytujú prístup k presným a aktuálnym informáciám o výkone prepravných sietí. Nízke investície sú v rozpore so zvýšenou chuťou súkromného sektora investovať do dlhodobých projektov infraštruktúry.

Je preto nevyhnutné zaručiť stabilný a atraktívny regulačný rámec, umožňujúci súkromnému sektoru predvídať úspešné dokončenie svojich investícií a zaručenie stabilných investičných mier návratnosti pri poskytovaní vysokej úrovne služieb zákazníkom. Komisia prezentuje vo svojom spojenom Oznámení o vnútorných trhoch s plynom a elektrickou energiou niekoľko akcií zameraných na tento cieľ. Návrhy sú vytvorené na oddelenia a na potrebu posilnenia právomocí energetických regulátorov; zmieňuje sa takisto o zvýšení transparentnosti.

Verejné financovanie pre TES-E je výborným urýchľujúcim prvkom umožňujúcim súkromným operátorom začať dokončovanie projektov infraštruktúry, ktoré sa narážajú na zdĺhavé procesy alebo značné náklady. Financovanie EÚ znižuje riziká oneskorenia a podnecuje projekty na preskúmanie potenciálneho využitia nových technológií alebo na uskutočnenie rozhodnutia ošpecifických projektoch.

EÚ by mala smerovať k výkonnejšej energetickej infraštruktúre. Súčasný rozpočet TES-E (20 miliónov EUR ročne) nebude stačiť na pokrytie rozsiahlych investícií, ktoré sú potrebné. Rozpočet TES-E musí teraz čeliť:

rastúcej potrebe integrácie „ekologickej“ elektrickej energie do siete;–

potrebe rastúcej infraštruktúry z dôvodu rozširovania Európskej únie na 27 –členských štátov;

potrebe ďalšieho zlepšovania kohézie tak, ako sa požaduje v zmluve –a v usmerneniach TES-E, a potrebe spojenia vyššieho počtu regionálne izolovaných trhov do jednotného trhu (integrácia nového juhovýchodného energetického spoločenstva, integrácia systému UCTE s inými systémami ako napríklad vedenie CIS a Euro-Med, atď);

Tieto potreby si vyžadujú úvahu o tom, či sú súčasné úrovne financovania EÚ dostatočné na splnenie cieľov EEP.

Akcia 5: Financovanie EÚ

Na tieto špecifické účely Komisia preskúma, či je nevyhnutné ďalšie financovanie EÚ pre siete TES-E.

V súvislosti s pohľadom do budúcnosti by malo byť financovanie TES-E použité na socioekonomické a plánovacie štúdie s oveľa väčším dosahom na EÚ (t.j. rozšírenie synchrónneho systému UCTE do susedných krajín alebo zapracovanie predpobrežnej výroby

SK 16 SK

veternej energie do hlavnej siete). V oblasti plynu by štúdie mohli obsahovať otázky, ako napríklad: normy kvality plynu, možná technická harmonizácia, dosah zásobovacích plynovodov na vnútorné nadväzujúce siete plynovodov.

Strategické usmernenia Spoločenstva pre kohéznu politiku 2007-2013 uvádzajú medzi prioritami otázku intenzívneho používania tradičných energetických zdrojov v Európe. Toto bude zahŕňať aj podporu ukončenia prepojení s dôrazom na transeurópske siete, zlepšenie elektrických sietí a ukončenie a zlepšenie dopravných sietí a distribučných sietí plynu. Komisia podporuje členské štáty a ich regióny, najmä tie členské štáty, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004 a 2007, aby implementovali tieto usmernenia v rámci ich investičných programov. Užšia spolupráca by bola potrebná aj s EIB a s EBOR na uľahčenie investovania v transeurópskom rozmere. Obe finančné inštitúcie by mali vnímať projekty európskeho záujmu ako jednu zo svojich najväčších priorít v oblasti pôžičkových operácií. Na projekty zahŕňajúce krajiny zapojené do politiky európskeho susedstva by mohlo byť financovanie sprístupnenéprostredníctvom Investičného fondu susedstva. Fond je určený na investovanie štyri až päťkrát vyššej čiastky ako grantové financovanie v rámci nástroja politiky európskeho susedstva.Takisto môže napomôcť podpore relevantných energetických prepojení v Európe aj africkýnástroj pre infraštruktúru.

Zároveň s cieľom vyhnúť sa možným dosahom na hospodársku súťaž na liberalizovanom energetickom trhu, ktorý by mohol prameniť z verejnej podpory investícií do infraštruktúry je nevyhnutné dodržiavať existujúce pravidlá Spoločenstva o štátnej pomoci.

Záver4.

Pri takej situácii s investovaním do infraštruktúry, aká je teraz, nebude EÚ schopná vytvoriťskutočný jednotný vnútorný trh. Nebude schopná prepojiť požadovanú zvýšenú výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Bude takisto naďalej znášať vysoké náklady ako výsledok preťaženia a udržiavania neefektívnej kapacity v každej z nedostatočne prepojených energetickej oblasti.

Úplné a odhodlané uskutočnenie projektov európskeho záujmu ako aj činností, uvedených v tomto oznámení, je nevyhnutné.

SK 17 SK

Príloha 1

SK 18 SK

Príloha 2

SK 19 SK

Príloha 3

SK 20 SK

SK 21 SK

Príloha 4

SK 22 SK

COM_COM(2006)0846_sk.doc