81
COORDINADORA DERECHOS HUMANOS PARAGUAY Realizado e impreso con el apoyo de

COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

  • Upload
    others

  • View
    4

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

COORDINADORA

DERECHOSHUMANOSPARAGUAY

Realizado e impreso con el apoyo de

Page 2: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 3: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

Marandu oñemo@uahæva Consejo de Derechos Humanos Naciones Unidas-pegua Relator Especial-pe, jejukarei léi kupépe oikóva reheguápe, chokokue aty myakãha ha ipypeguakuéra derécho oikovévo ojevioláva rehegua oñorairõ haguére Reforma Agraria rehe Paraguáipe (1989-2005).

Marandu ñemombykypyre

Marandu Chokokue

Page 4: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

2007 Joaju Yvyporakuéra Derécho Ñemoœãrã Paraguáipe

París 1031 c/ Colón, Paraguay– Paraguái

Pumbyry: +595 21 423 875

www.codehupy.org

Joaju Yvyporakuéra Derécho Ñemoœãrã Paraguáipe

Marandu oñemo@uahæva Consejo de Derechos Humanos Naciones Unidas-

pegua Relator Especial jejukarei léi kupépe oikóva reheguápe, chokokue aty

myakãha ha ipypeguakuéra derécho oikovévo ojevioláva rehegua oñorairõ haguére

Reforma Agraria rehe Paraguáipe (1989-2005). Oñemombykypyre.

Paraguay: Paraguái: Joaju Yvyporakuéra Derécho Ñemoœãrã Paraguáipe, 2008.

100 p.

Yvypóra Derécho, Reforma Agraria, Okaraygua Aty, Paraguái.

Ombohasa guaraníme: Perla Álvarez Brítez

Miguel Ángel Verón Gómez

Opa mbaœe ojeœéva Chokokue Marandúpe

haœe Joaju Yvyporakuéra Derécho

Ñemoœãrã Paraguáipe remiandu ha

rembihecha léi renondépe.

Oñemone^ oñemysãi ¥rõ ojeporúvo

ko aranduka peichaite térã ivore

oimeraæ tembiporu rupi, tekotev朥me

ojejejure ñemone^ péva ojejapo

ha@ua, noñemoambuéima guive marandu

o^va hyep†pe, oñemombeœu moõguipa

oñeguenohæ ha oñemo@uahæ

codehupy-pe pete^ copia ¥rõ

aranduka ojeporuhápe umi marandu.

Ko aranduka oñemyasãita

ojehepymeϾϴme hese ha ndahaώi

ojehupyty ha@ua viru.

Ñemyasãi pete^ha, osæ 1000 aranduka.

Ojejapo Ley N° 24/91 De Fomento del

Libro heœiháicha.

Oñembokuatiapyre Paraguáipe.

Jasypoapy 2008-pe

Omohendaite: tercermundo

Ijepuru tipografía Jeroky

Page 5: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

Techaukaha

Jehechaukaœypy

1 Reforma Agraria rehe ñorairõ Paraguáipe

2 Jejukareieta ojojoguáva

3 Ojukareíva ha iluchakuéra

4 Jukahakuéra rembiapo

5 Jehejarei rape

6 Parundy mbaœe ojejoko ha@ua oparei

7 Káso kuéra

5

9

13

15

21

27

31

35

Page 6: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 7: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

7

Jehechaukaœypy

Chokokue ñemonguœe ha jepytaso ojerure potávo reforma agraria iñañetéva okapu mbaretevaœekue hoœa rire general Alfredo Stroessner dictadura (1954-1989), upe ñemonguœe guasu ári hoœa represión nde-vaíva democracia aja; jejopy oúva Estado-gui oñeñanduka heta he-ndáicha, ha umíva apytépe o^ chokokue aty motenondeharakuéra je-juka Estado rembijokuái ha civil oñemombokáva pópe, oñepyr¤vaœekue oguata okaháre yvy guasu jarakuéra pogu†pe.

Koœã mbaœevai ojehúva chokokuekuérape ohechauka derecho humano rehe ñepyr¤ ndevaíva oguata mbarete gueteriha opaichagua tapicha ojepytasóva sistema renondépe ári, oiko haguéicha dictadura aja.

Marandu Derecho Humano Paraguáipe onohævaœekue codehupy-pe oñemyasãikuri umi mbaœevai ojehúva. Ojehujeyje†re jejuka oremo-nambipuœã ohóvokuri ivaiha ko oikóva; ohechauka oréve leikuéra noporomoœãiha ha upéichante avei saœiha o^ tembiapo léi rehegua oipytyvõkuaáva tetãygua mboriahúpe jejopy ohasáva renondépe.

codehupy ohechakuaa koœã jejopyvai hoœáva chokokue ári hapo-ha teko mbarete ha autoritaria o^va ñane retãme imbaretevaœekue dictadura ohasaramóvape, ha avei joavy tuichaitéva tetãyguakuéra apytépe. Joavy o^va rupi heta tetãyguápe ndohechakuaái democra-cia ha avei ndohupyt†i kóvagui mbaœevete, umíva apytépe o^ve ta-picha okaraygua oñeœæva guaraníme añónte aty. Jepéramo upéicha, koœã ñemyesakã ojejapóva máramo ndaikatúi omeœæ juruja ojejopy ha@ua mbarete rupi apañuãi vai oikóva ñande rekohápe, oñembo-hapevaœerãmoœãva kuri hape tee rupi ikatu ha@uáicha oñeñeœæ hese, ha oñemboguata política tuichaháicha oñemeœæjey potávo mbaœerepy, ojejapo háicha pete^ sociedad oguata añetéva democracia rapére.

Page 8: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

8 2004 pahápe codehupy ojagarra ipytiœáre ko mbaœe opavavépe oipyœap†va ha omboguata tembiapo ikatuvaœerã oporomoœã derecho humano ryep†pe. Ha péicha ojepyta pete^ ñeœæme ojeguerojerávo aty tembiaporã, ohekátava «omboguata tembiapo ohapykueho ha oguerosapukáiva jejuka léi kupépe ohasáva chokokue joaju myakãha-rakuéra yvy rehe ñeñorairõ kuápe; koœã mbaœe omeœæ juruja ojeœe ha@ua Estado orekoha heœivaœerã henondépe ha máramo ndoœaiha justicia poguasukuéra ári».

Papoapy jasy ojepovyvy rire, codehupy oikuaauka ojuhuvaœekue ha mbaœépepa o@uahæ, péva oiko 28 jasypote^ 2007-me, kuatia ojekuaáva Marandu chokokue ohechaukavaœekue 77 jejuka ha ñemokañy mbare-tépe oikóva Paraguáipe yvy rehe ñeñorairõ kuápe, democracia aja (1989-2005). Marandu oñembyat†va ohechauka ipete^ ha ojojoguaha umi jejopyvai opyr¤va derecho humano rehe ohasáva tapichakuéra aty imbaretéva omoambue ha@ua yvy jereko vai ha hekopeœ¥, ojo-py ha@ua Estado-pe ojapo potávo reforma agraria hekopeguáva. Yvy ñemeœæ hekópe ojejeruréva oheka oñemeœæ umi yvyguasu hetaite tapicha okarayguápe, ijehegui ndaikatumoœãiva ohupyty ijyvyteerã, tekotevætereíva ohupyty ha@ua derécho ombaœapóvo, okarúvo ha orekóvo óga hekopeguáva hambaœe.

Marandu Chokokue ohechauka ha oguerosapukái jejuka oikóva; upéi-chante avei teko marã, léi ha institución oipytyvõva koœã mbaœe vai oikomeme ha@ua, ha omoakãvotõ tembiaporã pete^ orekóva 14 hakã pyaœetemi oñemboguatavaœerã ojejeretereiœ¥re. Ko tembiaporã oja-pyhy codehupy hembiaporã pyendáramo ha ojoaju ha@ua ambue aty sociedad-pegua ha chokokue ndive; upéichante avei ambue aty hembiapokue jekuaáva ndive ikatu ha@uáicha ojejepytaso ko apañuãi

Page 9: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

9renondépe, ojejapo tekojoja ha ojehechakuaa tapicha mbaœevai oha-savaœekuépe, ojehechávo anivéma ha@ua ojehu koœã mbaœe oiko hái-cha oúvo.

Ko kuatiahai oñemyasãiva niko Marandu Chokokue mbykymi. Haœe rupi codehupy oipytyvõse ojeikuaaukávo opavavépe koœã ojehúva. Ojeikuaaukávo koœã mbaœe oikóva oñeñepyr¤ ojekuœe ojejoko ha@ua jejuka ha oñemombarete paœ¤ o^va participación política-rã chokokue aty olucháva omoambue ha@ua tekojojaœ¥ o^va ñande kohápe.

Jeguerosapukái codehupy ojapóva Marandu Chokokue rupive ivai añe-te ha Estado omotenondevaœerã rembiapokuéra apytépe, péichante avei partido político ha opaichagua aty Paraguaigua. Estado Demo-crático y Social de Derecho ropyta tetãygua paraguái omoañetevaœe-kue Léi guasu 1992 guare rupi, ikatu oñemondoro, oñemeœæramo paœ¤ opa polítiko ndoguatáiva poguasukuéra oipotaháicha ha mayma oje-ruréva iderécho teete ojejukáramo; upéichante avei oikóta jejukaita opytareíramo ijapoharekuéra oñembojeroviágui léi renondépe, haœe-kuéra ipokatuvégui.

Page 10: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 11: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

11Paraguáipe ningo pe siglo cac pahápema, Ñorairõ Guasu opa rire, Esta-do yvy ha mbaœe repyrã o^va ipype (yvyra, kaœa, ñu mymba karuha) opyta ohóvo pyaœetemi pytagua pópe; péicha oñepyr¤vaœekue yvyguasu jere-reko ha upéichante avei okaraygua ojeyvyœóva ñorairõ ijyvyteerã rehe.

Jasyte^ 1875-pe oñemoheñói Oficina de Tierras Públicas. Kóva rupive ojejerure mbaretevaœekue yvy jarakuérape omo@uahæ ha@ua ijyvy kua-tia tee kuéra, ¥ramo ojerekóta chupekuéra tetã yvy puruháraramon-te. Upéi upe 4 jasypate^me oñenohæ pete^ léi heœíva Estado ikatuha omeœæ tetã yvy 6 millones repy peve, tapicha ikatúva ohepymeœæ hese 12 jas†pe, upéicha avei opyta kuatiápe ikatuha ojepeœajey chugui upe yvy ojoguáva pete^ jasy itapykuéramo jehepymeœæme. Ijetuœúgui ko léi ojeruréva, opyta okápe hetaitemi okaraygua mboriahu.

Péicha, yvy opytapa umi empresa pytagua iviruheta ha okuœéva Es-tado resa yke pópe, ha umíva ojoko ani ha@ua Paraguái oñakãrapuœã hetãyguakuérape ou porã ha@uáicha, ha upéichante avei ombyaive okaraygua mbaœapohára situ. Koœã mbaœe ykére oguata avei chokokue-kuéra mboriahu ropytáramo hekokuéra mbaœaporã ñemboyke, pe okaraygua jeikove oñondivepa mbaœaporã katu ojerova ñemu reko ha yvy jerereko pete^te^ rehe; upéva ári avei saœi oñemo^ industria ikatúvakuri oiporu ñemit¥ngue osæva kokuégui ha omeœæ tembiapo chokokue opytareíva kokueœ¥re.

Koœá@a meve Paraguái orotyryry upe mbaœe ojehuvaœekue rapykuere heta hendáicha. Yvy guasu ñembyaty saœimi pópe, á@a meve pete^ apañuãi noñembohovakéiva. Censo Agropecuario mag ojapoukavaœe-kue 1991-me, heœi 1% umi kokue mbaœapoha orekóva 1.000 hectárea ári ha hetave oipuruha 76% tetã yvy. 80,6% katu umívagui ndohupyt†i 20 hectárea ha oipuru 6,1% tetã yvy. Kóva haœe yvy jereko joavy hekojojaœ¥véva yvy ape ári.

Reforma Agraria rehe ñorairõ Paraguáipe

1

Page 12: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

12

Encuesta Integrada de Hogares ojapo ramovéva Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censo (dgeec) 2002-me heœi o^ha 121.658 ogapy okaraygua ndaœijyv†iva (29,7% okaraygua apytépe). 60% tapi-cha ijyvyœíva oreko ipópe 6,6% umívagui ha 10% ijyvyhetavéva oreko 66,4%.

Paraguái Estado márõ nomboguatáiva política añetegua yvy oñembo-jaœojey ha@ua (jaœevaœerãjepe ojapoœimihague 60 ha 70 rupi, orekógui gueteri upéramo heta yvy imbaœéva) ha koœ†te nomboguatái refor-ma agraria añetete. Pe política yvy rehegua heœietéva omboguata-ha mbeguekatúpe yvy guasu ha yvyœi jerereko, oho uvei hepykuévo: omongakuaave yvy umi orekohetáva pópe ha omoñemoña mboriahu okaháre. Opa rire Estado yvy, 70 paha rupi, Estado rérape ombaœapóva yvy rehegua política rehe –ibr1– rembiapo opa ha opyta omombyté-vo apañuãi o^va okaraygua aty ha yvyjarakuéra apytépe. Añetehápe omboykete hembiaporãite haœéva pe Reforma Agraria ñemom†i ha moañete. Pete^mínte jepe tekuái oúva Dictadura rire (1989-2005) ndohapeœapói Reforma Agraria ha akãrapuœã okaraygua apytépe. Es-tado okuœe ojejopy jave añoite osæ ha@ua apañuãigui omeœævo yvy ha upéi ohejarei upépe tetãyguakuérape.

Ijyképe, Dictadura opa riremínte, umi jasy tenondeguaitépe, chokokue aty ha ambue mbaœapohára okaraygua rembijerure Reforma Agraria Integral oiko ha@ua okapu meméma. Yv†re ñorairõ oiko heta heta, ojerekoje†pype sãso oñepyr¤vo ojeguatajey democracia rapére. Chokokue atykuéra oñehaœã oñeñanduka opa hendáicha, ombojopara ñehenduka ohóva léi rehe ha upéichante avei ñehenduka poh†i ndo-jekupytypáiva leikuéra rehe.

Jepivérõ, tenonderãite chokokue aty omoñepyr¤ kuatiakuéra ñe-monguœe ibr/indert-pe, oikuaauka pete^ yvy pehæ o^va ha ojerure ojejogua térãkatu ojepeœa ha@ua. Kóva mboyve oñembosakoœi hikuái ha oipapa mboyete chokokue kuña ha kuimbaœévapa o^ ijyvyœ¥va, ha upéi ojehapykuerereka upe yvy rere-koha kuatia ha avei mbaœeichaguápa pe yvy ojejerurétava. Ohasáramo ára ha roœy ojuevíre ha kuatiakué-ra ndokuœéi, ¥rõkatu ndokuœéirõ okuœe ha@uáicha, chokokue atykué-ra oñepyr¤ oipykúi ambue tape jahechápa noñehendukái ha ojopy mburuvichakuérape ohupyty ha@ua hembijerurekuéra.

Yv†re ñorairõ oiko heta heta

1 Koχ@a oiko chugui Instituto Nacional de Desarrollo Rural y de Tierra (indert).

Page 13: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

13

Yv†pe jeike haœe tape ojopy ha@ua pyœ¥ive oipurúva chokokue ijyvyœ¥va aty ha péva pe hyapuvéva avei, mburuvicha ha opinión pú-blica renondépe. Péicha ko ñorairõ ohechauka opavavépe mbaœei-

chaitépa hekojojaœ¥ yvy ñembojaœo ha avei ojopy ijarakuérape oguap†vo oñomongeta, ha mburuvichakuérape ohekávo tape oñesæ ha@ua ko apa-ñuãigui ha opavave tetãyguápe katu oñeñanduka ha@ua. Ambue tape oi-purúvajepi chokokue aty hína ñemo-nguœe. Ojapómante kóva ikatu ha- @uáicha oñembopyaœe kuatiakuéra

ñemonguœe, oñeñanduka potávo ambue tetãyguápe, ojopy ha@ua yvy jára ha mburuvichakuérape. Mbaœéichapa ojejapo koœã mbaœe. Oñemohenda pe yvy ojejeruréva rembeœ†pe ¥rõ okarusu Parlamen-to térã Poder Judicial rovái, ibr/indert kot†pe jeikepa, ha sapyœánte ruta h¤ ñemboty.

Koœá@a rupi ko Reforma Agraria añetete ha yvy jerekorã jerurépe omoir¤ apañuãi soja ñeñot¥ mecanizada, hapykuéri oguerúva ve-néno jepuru, yvy ñembyai ha biodiversidad jejuka, ha avei tapicha

umi sojaty ypy rupiguápe ojahoœi mbaœasy. Umi okaraygua aty ogue-rosapukái indert-peguakuéra mbaœa-pohápe koœãva omeœæ rehe Estado yvy derechéra2 soja ñot¥harakuérape, jepémo koœãva ndaikatúikuri ohupy-ty yvy Reforma Agraria kuápe.

15 ary oñepyr¤ rire ñane retãme ojeguatañepyr¤ democracia rapére (1990-2005) oiko 895 ñorairõ yvy rehe. Péva kuápe oiko 571 ñemon-

guœe atyguasúpe, oikehápe avei ruta h¤ ñemboty, 370 yvy ijáravape jeike, 357 ñemosæ mbaretépe ojapóva tetã tahachikuéra. Avei oñe-mokaœirãi igu†re 7.296 chokokue ndaje iñemonguœe ndohóire justicia heœiháicha ha avei ruta ñembotykuére.

Yv†pe jeike haœe tape ojopy ha@ua pyœ¥ive oipurúva chokokue

ijyvyϴva aty

15 ary oñepyr¤ rire ñane retãme

ojeguatañepyr¤ democracia rapére (1990-2005) oiko

895 ñorairõ yvy rehe

2 Oñehenói «derecheras» derécho orekóva chokokue orekóvo yvy (oike pype ha oiporúvo) Estado mbaœéva ha ñemit¥vo pype, oñemohapevahína ibr térã indert omeœæ ha@ua chupe. Ko yvy ñemeœæ okuœe pokaræme, Estatuto Agrario heœi rupi

Estado yvy oñemeœævaha reforma agraria kuápe año ha ndaikatuiha oñevende, noimériramo indert omone^raœe péicha ojejapo ha@ua pe ojoguáva haœéramo avei chokokue oikotevæva ijyvyteerã.

Page 14: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 15: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

15Chokokue ñeñanduka ko democracia aja oguerokirir^se Estado-pe-gua organismo de seguridad ha pokatu orekóva oñeœævo katu oñ-embotyse léi rupi. Oñemokaœirãi hetápe oike haguére yvy ijáravape, oñenohæ mbaretépe, oñembyai hogakuéra, ikogaty, ha hymbakuéra, koœãva mbaœe Estado ha yvy jára rembiapo rupive, hiœarive oñemoka-ñyete/ojejuka hetápe Estado rembijokuái pópe ha avei civil oñe-

mombokáva pópe, oñepyr¤va okuœe ha ojapo sarambi; koœãvaje okuœe yvy jarakuéra pogu†pe.

codehupy oguerosapukái koœãchahá-pe oiko hague ygu†re 77 chokokue jejukarei ha ñemokañy mbaretépe, 3 jasykõi 1989 guive 26 jasy-pote^ 2005 peve. Koœã mbaœe rupive jahechakuaa

ãva oike hague ojokuápe tembiapo aty ñembosakoœipyrépe, ojoko potávo chokokue ñemonguœe ha iguerosapukái oiko meméva, omon-gyhyje ha@ua ikomunida, ha ojokóvo yv†pe jeike. Koœã jejukarei ha ñemokañy mbaretépe oikove ko tetãp†pe umi tenda ijetuœuvehápe ñorairõ derécho yvytee jererekóre.

à mbaœe ndohoiete democracia reko rehe, ha ohechauka porãiterei oñepyr¤ha Paraguái léi penal rehe, upévare ikatuete Ministerio Pú-blico ohapykueho ijehegui; upéichante avei koœã mbaœe vai ojehúva opyr¤ derécho ijeikovévo rehe, derécho omoañetéva ñande Léi Gua-su 1992-me guare, Convención Americana de los Derechos Humanos (léi 1/89 rupive ojeykekóva) ha Pacto Internacional de los Derechos Civiles y Políticos (ojeykekóva léi 5/92 rupi).

Jejukareieta ojojoguáva

2

77 chokokue jejukarei ha

ñemokañy mbaretépe

Page 16: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 17: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

17Koœã jejuka térã jejukase hoœave chokokue mbaœapohára mboriahu ári, o^va chokokue atyhápe térãkatu oñorairõvahína yvy rehe, Reforma Agraria kuápe; upéichante avei tapicha aty oñeœæva guaraníme año oisuœuvéva koœã mbaœe vai.

95% umi tapicha ojejukáva apytégui guarani iñeœæ tenondegua ha 80% oñeœæ guarani añónte.

Guarani ñeœæ o^mavoíkuri ko Amérika-pe Colón mboyve, haœékuri pete^va umi tuichavéva apytépe ha koœá@a o^ mokõiha umi Amérika ñeœæ ypykuéra oñeñeœævéva apytépe. Censo de Población y Viviendas 2002-rõ ojapóvaœekue Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos (dgeec) heœi guarani haœeha pe ñeœæ ojepuruvéva Paraguáipe, oñeœægui ipype 86% tetãygua. Katu o^ 27% tetãygua guarani añónte oi-

purúva. Kóva ko aty o^œieterei ko te-tãme oñemboyke rupi chupe ymaite guive, Estado ohechagíre chupekué-ra, opyr¤ derécho orekóva koœã te-tãygua, kuimbaœe ha kuñáva oñeœævo guarani año, oñeœævo iñeœæteépe.

Guarani, jepe Estado ñeœæ tee 1992 guive, ndoikéi léi pógui umi acto

público-kuérape, léi ñemoherakuãme, sãmbyh†pe, ha tekojojápe. Te-komboœe mokõi ñeœæme no@uahæi umi mboœesyry yvatevévape ha noñekuaveœæi mboœepy guaraníme Tekomboœe Mbytepegua ha Uni-verdidad-pe. Guarani jepuru avei oñemboykete umi Estado rekojoja

Ojukareíva ha iluchakuéra

3

95% umi tapicha ojejukáva apytégui

guarani iñeœæ tenondegua

Page 18: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

18

ñangarekohárupi. Péicha ojejoko guarani puruharakuéra kuimbaœe ha kuñávagui pokaru orekóva oiporúvo derécho orekóva, umi léi koœã derécho oñemoañeteha o^ rupi castellano-pe año ha omboyke ñeœæ ojeporuvéva ko tetãme: guarani.

45% tapicha ojejukáva apytépe ndaœijyvyteéi ha haœe chokokue yvyœi térã ombaœapo yvy imbaœeœ¥vape, ã mbaœe omyesakã mbaœérepa oike organización campesina-pe ha ño-rairõ yvy rehe. 29 tapicha ijyvyteé-vagui, 19 oipyhy ijyvyrã ñorairõ rupive organización campesina ndi-ve 1989 rire. 13 katu o^ gueteri itu-vakuéra pogu†pe, imitãgui.

45% tapicha ojejukáva apytépe ndaœijyvyteéi

Tapicha ojejukareíva jepapa yvy jereko rupive.

Iyjyvy teeNdaijyvyteéiItúva ha isy pogu†pe Oñondivepa

29351377

cuadro 1

74% tapicha o^ organización campesina-pe. Ha 17 katu oike yvy pya-húpe á@akatu no^riva organización-pe, 11 oiko yvy ojepeœapyréva yvy-guasu járagui orekoreígui térãkatu oñemombaœégui hese léi yképe,3 yvy koœãva ojev†va mbaœapohárape organización campesina ñorairõ rupi 1989 rire. Koœã tapicha ojejukavaœekue apytépe o^ irundy okuœe meméva avei movimiento térã partido político de izquierda-pe.4

3 Ojehero «malhabida» yvy Estado mbaœéva oñemeœævaœekue pokaræme tapicha ndakatúiva kuri ohupyty yvy reforma agraria kuápe, oñemeœæ haguéicha umi general, ministro, empresario ha ambue poguasu oipytyvõvaœekue general Stroessner dictadura (1954-1989).

4 Esteban León Balbuena Quiñónez (Partido de los Trabajadores-gua), Arcenio Vázquez Valdez (Movimiento Popular Revolucionario Paraguay Pyahurãgua), Santiago Martínez Cardozo (Convergencia Popular Socialista-gua) ha Víctor Cardozo Benítez (Partido Patria Libre-gua).

Page 19: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

19

Tapicha ojejukareíva jepapa aty o^ha rupive

Asociación Campesina de Desarrollo Integrado (acadei) Asociación Campesina de Maracaná (acm)Asociación de Pequeños Productores de Koœæ Porã (appkp)Asociación de Agricultores del Alto Paraná (asagrapa) Coordinadora Nacional de Lucha por la Tierra y la Vivienda (cnltv) Comisión de Desarrollo y Fomento de Laterza-kueCoordinadora de Productores Agrícolas de San Pedro Norte (cpa-spn)Coordinación Regional de Agricultores de Itapúa (crai)Federación Nacional Campesina (fnc)Frente Distrital de ResquínMovimiento Campesino ParaguayoMovimiento Agrario y Popular Organización Campesina del Norte (ocn)Organización de Lucha por la Tierra (olt) Organización Nacional Campesina (onac) Unión Nacional Campesina Oñodivepa (ucn) Coloniero / Asentado 5

Ndoikéi (mitã ndohupytúiva 14 ary) Oñondivepa

112 21245

14182 1 7 3 3

17 3

77

cuadro 2

Opaite tapicha ojejukávagui, 66% o^ organización vásepe, tahaœe asocia-do, militante, ha dirigente. Péva ohechauka ijetuœuveha umi omyakãva yvyœ¥ aty, térã umi tekoha pyahu ñorairõme o^va oisãmbyh†vape @uarã. Ãva o^ oñeñangarekoœ¥re ha hiœarive ikatu pe oikóva oike pypukuve or-ganización ha comunidad-ygua apytépe ha avei omongyhyje ha ojoko iñemonguœe ojejukáramo pete^ motondehára ha tapicha ombaœapóva pe comunidad ykére.

5 Ojeporu pe ñeœæ «coloniero» ojehero ha@ua chokokue kuimbaœe ha kuñáva yvyjáramava umi colonia pyahu oñemoñepyr¤va léi ári. «Asentado» katu umi chokokue ijyvykuéra neœærãiva ikuatia ha okuœevahína ohupyty ha@ua.

Page 20: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

20

Yvatévo (Concepción ha San Pedro) ha kuarahy resævo (Caaguazú, Alto Paraná ha Canindeyú) Región Oriental-pe, ha oike avei Regi-na Mareco, Guido Almada a ha aa, koœárupi o^ 84% umi káso. Kóva ohechauka ñemamo ijetuœuvehápe pe ñorãirõ yv†re itukãñorairõve-hápe. Jahechakuaa mbaœéichapa umi mbohapy táva ojeporojukareive haguépe (Sargento José Félix López ex Puentesiño, Juan de Mena y Cleto Romero) umi chokokue mboriahu oñorairõ yvy guasu Unión Paraguaya SA6 ha cipasa7 ndive, koœãva umi omyakãva yvy guasu je-rekópe ha omomboriahuvéva okarayguakuérape.

6 Empresa Unión Paraguaya S.A. orekovaœekue 175.000 hectárea rupi yvy región Oriental oñepyr¤ramo guare tetã osæ dictadura-gui; umíva apytégui 40.000 o^ táva Juan de Mena ha Cleto Romero yv†pe. 1992-me, heta ñorairõ rire, pete^ chokokue aty ojoajúva Coordinadora Nacional de Lucha por la Tierra y la Vivienda (cnltv) ohupyy oñemoñepyr¤vo pete^ colonia 5.414 hectárea yvy ári, ojepeœavaœekue pe empresa-gui 1989-pe.

7 Firma Comercial Inmobiliaria Paraguayo-Argentina S.A. (cipasa) yvy haœevaœekue saœary kk pahápe yvyrekorei tuichavéva región oriental-pe tetã Paraguáipe. Ko yvy guasu oñepyr¤vaœekue 1893, pete^ empresa Europa-gua (la Societé La Foncière) ojogua ndahepyietére 500 mil hectárea yvy Estado mbaœéva. cipasa orekovaœekue 1989-pe 408.895 hectárea yvy ojepysóva 300 kilómetro pukukue ha ohasa Concepción departamento mbytete rupi. Ñambohovakéramo Paraguái yvy tuichakue rehe, ko yvy oreko 1% umi vyy, 2,5% región Oriental yvy ha 30% Concepción departamento yvy. Heta ñorairõ rire chokokuekuéra organización ohupyty ojepeœa chugui 267.836 hectárea yvy 1995-pe. Jepémo ojepeœa upe yvy, heta ary jey ojelucha opa hendáicha ikatu ha@ua oñemeœæ chokokuekuéra okevaœekue pypépe umi yvy léi rupi.

Tapicha ojejukareíva jepapa pe hembiapo renda ijat†pe rupive

Asociado/Militante Oipytyvõva at†pe Chokokue aty pete^ tavaœipegua oisãmbyh†vaChokokue aty pete^ distrito-pegua oisãmbyh†va Departamento tuichakue oisãmbyh†va Tetã tuichakue oisãmbyh†va Ndoikéiva (mitã ndohupyt†iva 14 áry) Oñondivepa

342

151413

77

cuadro 3

Page 21: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

21

Jejukarei departamento térã región rupi

Concepción AmambaySan Pedro Asentamientos Regina Mareco ha Guido Almada a ha aaCaaguazú Caazapá Itapúa Ñeembucú Alto ParanáCanindeyúOñondivepa

101

148

145519

1077

cuadro 4

Upéichante avei, umi mbohapy tetã rekuái ohasaramovéva ko demo-cracia reyp†pema oiko pete^ jejuka léi ykére ohasaœ¥me mokõi jasy, oñehenduœ¥me oikóva ambue tetãme, tetã rekuaikuéra ñemambue térã mburuvichakuéra jeporavo oikomeméva. Ojehechaháicha, koœã jejuka imbaretéta péicha opaite ary ohasáva ha apañuãi –oguejy térã oñembotapeju rãngue– ohovéta hase ha imbaretéta koœá@a imbarete-háicha; koœãva ojehu umi problema rapo o^va máramo noñembotata-pejúi rupi.

Mboy jejukarei oiko umi Tendota o^ aja tekuáipe. cuadro 5

Pyϴingue

pete^ ojejuka káda 206 ára

pete^ ojejuka káda 63 ára

pete^ ojejuka káda 75 ára

pete^ ojejuka káda 59 ára

pete^ ojejuka káda 68 ára

Jejukarei

8

29

3

27

10

77

Tejuái

Andrés Rodríguez (3 jasykõi 1989 guive, 15 jasypoapy 1993 peve)

Juan Carlos Wasmosy(15 jasypoapy 1993 guive 15 jasypoapy 1998 peve)

Raúl Cubas Grau (15 jasypoapy 1998 guive 28 jasyapy 1999 peve)

Luis Ángel González Macchi (28 jasyapy 1999 guive 15 jasypoapy 2003 peve)

Nicanor Duarte Frutos (15 jasypoapy 2003 guive 26 jasypote^ 2005 peve)

Oñondivepa

Page 22: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 23: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

23

Jukahakuéra rembiapo

4

53 jejukakuépe ojejuhu umi oporojukareíva haœe hague tahachiguaœu térã ava oporojukáva hiru hehe; ha 22 katu ojeœe ojapo hague taha-chi Tetã Polisiapegua, tahaœe ombaœapo añete jave (oreprimi lo mitã ñemonguœe, oporomosæ yvy ojeikehágui térã oporomonambi jave) térãkatu oikéramo mbaœevaihápe no^ri jave hembiapoitépe, umi oporojukáva viru rehe ndive. Ipahápe mokõi omano noñangarekói rupi hesekuéra pohãnohára o^ramokuri Estado pogu†pe, upe jave oñembokot†gui, ojeœégui hesekuéra hembiapovaiha oikére yvy gua-súpe ohekapotávo ijyvykueramirã.

Víctimas directas por circunstancias del hecho y del conflicto

Jejuka oikóva tahachiguaœu ha viru rehe oporojukáva pópe ojeike jave yvy guasúpe.

Jejuka oikóva tahachiguaœu pópe oñemongyhyje ha@ua chokokue oikóva tekoha pyahúpe.

Jejuka oikóva tahachiguaœu ha viru rehe opojukáva pópe oñemokañy ha@ua chokokuekuéra myakãhápe.

Jejuka oikóva tahachi Tetã Polisia pópe oiko jave chokokue ñemonguœe térã ñembyaty guasu.

Jejuka oikóva tahachi Tetã Polisiapegua onohæ jave chokokuépe mbaretépe yvy oike haguégui.

Jejuka oikóva tahachi Tetã Polisia pópe oporonambi jave justicia ojerure rupi.

Jejuka ojapóva tahachi Tetã Polisia pegua ha tahachiguaœu chokokue oike jave yvy guasúpe.

Ñemano Estado pogu†pe o^ jave.

Oñondivepa

12

20

21

7

6

3

6

2

77

cuadro 6

Page 24: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

24

Ojejuhu Estado nopenáihague hembiaporãitére opaite koœã jejuka-reietáre ojapóva umi ndahaœéiva tahachi, tahaœe ojoko ha@ua koœã mbaœe vai apo térã ohapykuerereka ijapohare ikatuaha@uáicha oje-kastiga hekópe, ¥ramo katu mokõivéva koœã hembiaporã. Koœã mbaœe ojapóva tahachiguaœu atykuéra oho léi kóntrape ha upévare ojeha-pykuerereka ha ojekastigavaœerã léi heœiháciha pyaœetemi.

Katu, jepéramo ã mbaœevai ojekuauka ojejapo ha@uáicha tetã mburu-vichakuérape, mbaœevai ha jejuka ojapóva tahachiguaœukuéra imbarete mbareteverei avave okastigaœ¥me mbaœevaieta ojapóva hikuái, Estado noñangarekói rupi mbaœevére. Mbaœevete ndojejapói ikatu ha@uáicha oñehenondeœa hembiapokuéra térã oñemombarete léire jeiko.

Ndaipóripype mbaœeveichagua tembiapo ojejoko ha@ua ã mbaœe ha ojehavira ha@ua mbaœevai apoha, codehupy heœi Estado omoœãha koœã tahachiguaœu at†pe, ojapóva ojaposéva ñane retãme. Ndaipóri rupi justicia ha noñemoœãire tapichakuéra ojejukamévape koœã mbaœe vaígui, jejuka oikojeyjey ha imbarete mbareteve. Oñembohapo rupi impunidad ñane retãme, codehupy odenuncia Paraguái Estado-pe ambue Estado-kuéra renondépe hembiapo vaíre ohejávo oiko koœã jejukarei vaiete.

Oñemombeœuháicha, 22 jejuka ojapovaœekue tahachikuéra apytégui, 6 ojejapo hikuái no^ri jave hembiapohaitépe ha oike hikuái ojapo mbaœevai ojaposégui porã. Umi 16 hemb†vakatu oiko oipurureívo imbarete poh†i tekoteveœ¥me ha léi yképe imboka terã ambue arma, ojapokuévo hembiapoite.

Koœã tahachi rembiapo karæme omoœã Estado ha leikuéra ndoikóiva mbaœe-verã.

Tenonderãite jaœevaœerã Tetã tahachi nomboajeiha umi ambue tetãngué-randi oñemopete^va mbokakuéra je-porurã péicha ku tapicha aty oñemonguœe jave, tahaœe ãva o^va térã o^œ¥va Paraguái léipe (tape ñemboty, yvy guasúpe jeike, mbaœapo-hakuéra ñemboty hambaœe). Pe Guía de Procedimiento Policial a@agua nahesakãi ha nohakãœiœo porãi mbokakuéra jeporurãre ha mbaœépa ojejapovaœerã ojeporu mboyve, péicha avei ndohói umi Principios Bá-sicos sobre el Empleo de la Fuerza y de Armas de Fuego por los Funcio-

Estado omoœãha koœã tahachiguaœu at†pe, ojapóva ojaposéva

Page 25: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

25

narios Encargados de Hacer Cumplir la Ley rehe. Umi tahachi ndoikua-aporãiva, oñembokatupyryœ¥va pópe oñemo^ mboka ha oipuru hikuái hekopeœ¥ ha tekotev朥re mbarete tapicha at†re.

Tahachikuéra ningo ndojapói hembiapo ojapo ha@uáicha oiko jave tetãygua kuœeguasu; ñepyr¤rã haœekuéra oñeœævaœerã tavayguakuéra ndive ha oñehaœã umíva ojevy ijehe, ha oiméramo ndaikatuietevoi ojoko, ipopohyikuaa, katu mbegue mbeguépe; ñepyr¤rã oiporuvaœerã tembiporu ndoporojukái ha noporombyaikuaáiva. Jeyvéramo ojejuhu

avei umi tembipuru ndoporojukáiva ojepuruvaiha ha upekuére ikatuha oporojuka (gases lacrimógenos, ba-lines de goma hambaœe).

Péicha avei Tetã tahachi ndorekói pe ojeheróva arma regalmentaria

térã arma de dotación. Ápe ningo pete^te^ tahachikuéra ojoguavaœerã imboka ha iválarã oimeraævagui ha ikatu avei ñemu kañyhápe o^œ¥re mbaœeveichagua tekorã heœíva mbaœeichaguavaœerãpa térã umi ojo-guáva omboguapyvaœerãha kuatiápe iñongatupyrã. Tetã Polisia ndeœí-ri mbaœeichagua mbokápa ha mbaœeichagua válapa ojerekovaœerã, avei ndojoguái ha nomboguapykái avei kuatiápe iñongatupyrã, ndahaœéi avei ku kuatiáre omeœæva ohóvo tahachikuérape hembipururã léi rehe oguatáva. Péicha ndaikatúi jaikuaa moõguipa osæ umi bala perdida o^ke jave tahachi ha ndaikatúi ojekuaa porã tekotevæpa raœe ojepuru mboka térã ojepuru porãpa.

Avei mbarete oúva tahachikuéraguipe oipytyvõ leikuéra oporojoko reietéva ha oipeœáva tape tetãyguakuéra ñemongeœu ojehecha ha@ua mbaœevai térã léi rehe opyr¤va ramo ha mbaœeveœ¥re ojoko tetãy-guakuéra aty ñemongeta térã ñehendukarã.

Ko democracia-pe ae oñemoañete léi rupive derécho ojerekóva ñemonguœe ha aty guasurã (Léi 14/90 iñambuepaitéva Léi 1.066/97 rupive ha ojekuaáva «Léi del Marchódromo ramo»). Kóva ko Léi heœi tekotevæha ojereko polisiágui ñemone^ ha ambueichagua je-joko ndahekorãiva heœíva mbaœéichapa, arakaœépa ha moõpa; ã mbaœe ojoko ñemonguœe rehegua derécho ojerekóva ikatu ha@uaicha oñe-mo^ opavave renondépe jepyœapy tekotevæva. codehupy heœi ã mbaœe natekotevæieteha pete^ tetã oguatáva democracia repérepe @uarã ha ndaipyendái mbaœeveichagua tetãygua remikotevæme ha ndoraháiva

22 jejuka ojapovaœekue tahachikuéra apytégui

Page 26: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

26

mamove. Kóva ko léi omopyenda Tetã Polisia rembiapo vai, mbarete jepuru hendapeœ¥ ha tekotev朥re, haœekuéra ontendeségui ontende-seháicha.

Ko derécho tetãyguakuéra orekóva oñemonguœévo ombaœejerure ha- @ua jepykua ykére, Código Penal ñemoambue oikovaœekue 1997-me omombareteve jejopy léi rupi hoœakuaáva chokokuekuéra ári oñe-hendukáramo. Oñemoinge pe Código-pe mbaœeœapo vai ipyahúva yvy ahénope jeikére (art. 142) ha tape yvy rupiguépe mbaœe vai apo (art. 216) oñembojoajúramo ambue mbaœe vai ndive, péicha ku ñemoir¤ mbaœa vai aporã mbaœe (art. 239), tavaygua pyœaguapy ñemyange-kói (art. 234), mbaœe vai apo mokyreœ¥ (art. 237) mbaœevai ñembotuli (art. 238) tekomarãœapo (art. 157), omopyenda léipe rupi ojejopy ha- @ua opaichagua chokokue ñemonguœe ha ñeñanduka, omeœævo pokatu lei rupive Estado oporomosæ ha@ua ojeikérõ yvy guasúpe, térãkatu oporojopy ha@ua ñemonguœe ha tape ñembotykuére.

Tekotevæ ojepeœa koœã apoukapy, térã ojejoko ikatuha peve ani ha@ua ojepuru ojejopy ha@ua umi tembiporu añete orekóva tetãygua oñe-ñandukávo no^riramo ojejapóva ndive ha ohendukávo hemiandu ha iñeœæ.

Page 27: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 28: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 29: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

29

Mbohapy kasokuérente ijukahare oho kaœirãime ha hiœare hiœare ha@uái-cha. Mbohappyve kásope oñemokaœirãi pistolero ojejuhúva haœeñoite ojapo hague pe mbaœevei, ojehapykuererekaœ¥me máva ojapoukava térã oipytyvõvaœekue chupe.

Umi ambue jejukakuére katu justicia jepovyvykue ogueru hapykuéri impunidad ijapoharépe, ha peichameme oho hesehína. Jepémo heta hendáicha oñemboguatákuri umi jejukakue jehapykuerereka, opaité-vante opytarei mburuvichakuéra ohapykuehovaœerã pe oikovaœekue ndojapói rupi hembiapo, ojuhu jejuka rapykuehe ha omyañamyaña ikatu ha@uáicha jepovyvy ojejapóva o@uahæ huœãme ha ohupyty ohu-pytyvaœerã.

Jehejarei rape5

à 77 káso jejukarei rehegua o^va ko marandúpe, 62 causas judiciales oñepyr¤va (térã katu oñepyr¤vaœerãkuri) umi mbaœe jehapykuerereka rupive. Koœãvagui, 41 oñepyr¤ ha oñemboguata Código de Procedi-mientos Penales 1890-pe guare rupive ha 21 káso katu oñepyr¤ma Código Procesal Penal 1998-pe guare rupive.

Jejukakue ha mbaώpa ojehupyty

Káso ndojehapykuererekáiva, okañ†va térã ndojejuhukuaáivaKáso oñepyr¤va ha oguatavahínaKáso opytareíva ha oñembot†va léipe @uarã Káso oñembot†va ha ojekastigaœimíva ijapoharépeOñondivepa

183293

62

cuadro 7

Page 30: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

30

Pete^mínte jepe umi jejukakue rehegua jepovyvy oñemoñepyr¤vaœe-kuépe noñehakãœiœói hekope porã ijaporakuérape, ikatu ha@uáicha oñembyatypa jejukakue rapykuerépe opytáva, katueteri oñembya-tyvaœerã oikóramo jejuka léi yképe derecho internacional derecho humano rehegua ojerureháicha. Irundy jejukakuépente ojejapo au-topsia pete^ pohãnohára justicia ndive ombaœapóva renondépe ha mokõi jejukakuépente ojejapopaite peritaje balístico. Avei neñembaœa-pói oñembaœapo ha@uáicha jejukuakue jehapykuererekápe, péicha oiko oñe-mbaœaporandu jave testigo-kuérape ha ojeho jave ojehecha tenda jejuka oiko hague.

Ndaipóriramo mbaœevai rãimbore, prueba oñehenóiva, ikatu ha@uái-cha ojehapykueho jejukakue léi yképe, ndaikatúi ojehechauka añe-tehápe oikovaœekue oñemopyendávo hekópe porã pe condena. Mi-nisterio Público ha Poder Judicial ndojapói rupi jepovyvy ojapo ha@uáicha jeyjey omeœæ juruja umi jejukakue ani ha@ua oñemyesakãm-baite mbaœe ojehuvaœekue. Upévare ndaipóri avei kastígo umi jukaharé-pe ha umi ojapouka ha omeœævaœe-kue tembiporu ojejuka ha@ua tetãy-guakuérape léi yképe.

Ñañeœætaremo mbaœevai ojejapova-œekue ñemyatyrõ, reparación a las víctimas, rehe katu jajuhu pete^mi chokokue ojejukáva rogayguakué-rante ohupyty hague pytyvõ viru rupi Estado-gui indemnización rupi. Katu kóva mich^jey oñembojevypa ha@ua mbaœevaieta oikovaœekue, ojerureháicha derecho internacional. Ambue hendáichagua ñembo-jevy, umíva apytépe ohasavaœekue mbaœevai pyœaguapy, oñemyesakã-porã oikovaœekue ha pochyjera jerure opaite renondépe hambaœe má-ramo ndojojejapói.

Jehapykuerereka opaitévante opytarei mburuvichakuéra ndojapói rupi hembiapo

Page 31: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 32: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 33: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

33Oiméramojepe koœã jejuka rei ha jeheja rei ipyenda tekojojaœ¥ ha Pa-raguái retã reko ropytaitépe, tekotevæva ojehecha porã ha ojehapeœa-po Política Pública rupive, codehupy orovia ha ojerure oñemboguata ha@ua pete^ tembiaporã orekóva 14 hakã. Koœãva ojejapovaœerã ipyaœe ha@uáicha, oñehaœarõœ¥re, oñehenondeœa potávo ko apañuãi, ojeja-póvo justica ha oñembojev†vo ojepeœavakue umi ohasáva mbaœevai, anivéma ha@ua ojejapove ã mbaœe. Koœãva hína tembiaporã:

a Justicia

1 Ojehapykuerereka, ojereraha juicio-pe ha ojekastiga añetete umi oporojukavaœekue, avei umi ombopepovaœekue pevarã, oi-pytyvõ ha omoœãva chupekuéra. Ojehapykuerereka pyahujey jejukakueita oikovaœekue oñembotyvaœekue hesak㜥re.

2 Tojegueraha Jurado de Enjuiciamiento de Magistrados re-nondépe umi Hue ha Fiscal ombohapevaœekue koœã jejukakue opytarei ha@ua, omyesakãvo hembiapokue.

å Añetegua jekuaa ha jehechakuaa

3 Tojejapo pete^ aty o^hápe mokõive cámara Parlamento-pegua ojepovyy ha@ua Poder judicial kuápe ohapykuererekávo opai-te chokokue aty okuœéva Reforma Agraria rehe jejukakue.

Parundy mbaœe ojejoko ha@ua oparei

6

Page 34: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

34

ch Jehechakuaa

4 Toñehepymeœæ umi ojejukareíva rogayguápe oñembojevypo-távo chupekuéra ojepaœevakue chuguikuéra.

5 Estado tohechakuaa opavavete renondépe ombohasa hague ipo rupi umi jejukarã ha tojejerure ñyrõ ojejukavaœekue roga-yguakuérape.

6 Toñemoañete tenda térã aty réra oraháva umi tapicha ojejuka-vaœekue réra.

e Toñeñangareko anivéma ha@ua oiko.

7 Léi rupive tojejoko opaite tahachiguaœu aty oñemo^vo sanción penal umi omom†i, oike térã oipurúva ãichagua atype viru térã oimaraæ mbaœe rekávo.

8 Toñemyatyrõ apoukapykuéra oñeœæva mboka ñeñongatu kua-tiápe, ijeguereko ha ijepuru rehe, ikatuha@uáicha ojejoko ñemu, jeguereko ha jepuru hendapeœ¥.

9 Oñemyatyrõvaœerã Léi 1.066/97 omohendáva Ñande Léi gua-su art.32 (Ley del Marchódromo), itatuha@uáicha oñemoañe-te dérecho ojeguerekóva oñeñandukávo mbareteœ¥re, oje-jokoœ¥re mbaœeveichagua, ára ha tenda ojejapo ha@ua ha polisia moneœ^œ¥me. Péicha oñemboajéta heœíva Consejo de Derechos Humanos Paraguáipe 2005-pe tetãnguéra ojoapyté-pe rehegua derécho rehe (ccpr/c/pry/co/2 , 31 jasypa 2005-pe, haipyvo 20).

10 Oñemyatyrõvaœerã Código Penal artículo-kuéra jeyvérmo oje-purúva ojejapyhy ha@ua mbaœevaíramo opaichagua tetãygua ñeñanduka, ikatu ha@uáicha oñemyesakã porã tape ikatúva oi-pykúi tetãyguakuéra oñeñanduka ha ohechaukávo iñangekói.

Page 35: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

35

11 Tojereko Ministerio Púbico-pe tembikuaa reka rape jejukarei ojehapykueho ha@ua ojokupyt†va ã mbaœére: jejuka léi yképe oikóva jehapejoko ha jehapykueho pyenda rehe, derécho ore-kóva víctima-kuéra ohasáva ã mbaœevai pyenda ha tembiaporã rehe ojeviolápype derécho humano tetãnguéra omo^va hem-biporãramo, térã katu oñemboykévo derécho humano inter-nacional ñopytyvõ rehegua ha umi Corte Interamericana de Derechos Humanos heœíva rehe avei.

12 Tahachikuéra toreko apoukapy mbaœéichapa okuœevaœerã ñe-monguœe ha aty guasu hambaœe oiko jave, ojukypyt†va Nacio-nes Unidas pyenda oñeœæva mbarete ha mboka tachachi oi-purúva omoañete potávo léi heœíva, ha ojukupyt†va avei Corte Interamericana de Derechos Humanos omo^va rehe; tojereko mboœep†ramo ha toñemboœe pe apoukap†pe Tetã Tahachípe, Paraguái Estado-pe ojerure haguéicha Comité de Derechos Humanos, 2005-pe. (ccpr/c/pry/co/2 , 31 jasypa 2005-pe, hai-pyvo 11).

13 Tetã tuichakue javeve toñemboguata pete^ apukapy ojokóva mboka térã ambue mbaœe oporojuka ¥rõ oporohunga vaikuaáva jepuru péicha ko oiko jave aty ha monguœe ndahaœéima guive ãva ivaíva; péicha avei tojejapo tape ñemboty ha ojeike jave yvy ijárava térã tetã mabaœapoha rupi.

14 Tojejogua tetã polisiápe mboka heœiháicha léi ha ivála, pe institución rupive; péicha avei tojejapo mboka ha ivála to-ñetantea raæ osæ mboyve, toñeñangareko ha toñeñongatu casquillo, ikatu ha@uáicha ojekuaa pete^te^va umi mboka ha ivála mbaœeichaguápa. Tojereko avei kuatiápe mavamávapepa oñemeœæ, mbaœe mboka ha mboy válapa oipuru ha@ua umi ta-hachi. Péicha oñemboajéta upe Comité de Derechos Humanos heœivaœekue Paraguái Estado-pe 2005-pe. (ccpr/c/pry/co/2 , 31 jasypa 2005-pe, haipyvo 11).

Page 36: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com
Page 37: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

37

Káso kuéra7

Manuel Alvarenga ningo chokokue yvyœ¥ omilitavaœekue Organización Campesina del Norte (ocn)-pe. Tahachiguaœu ombaœapóva yvy ocn oikehaguépe ojuka chupe. Ko káso opytarei ijapohare okañ†gui. Ndojehapykuererekái ojapoukavaœekuépe.

Manuel Alvarenga Benítez 25 ary† 18 jasypoapy 1992-meColonia Kurusu de Hierro, Horqueta (Concepción departamento-pe)

Page 38: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

38 Evaristo Brítez Servín51 ary

† 17 jasypa 1998-pe Colonia Jorge Sebastián Miranda,

Paso Barreto (Concepción departamento-pe)

Evaristo Brítez oikovaœekue pete^ colonia ibr omone^mbyrépe; ko tekoha ojoaju

Organización Campesina del Norte (ocn) ndive. Mokõi jukaha osæ chupe ha itaj†ra méname ãva oipirakutu jave ysyryu o^va

yvy guasu rembeœ†pe. Umi yvyguasu jára omomboka ã tapichápe oñangareko

ha@ua hymbakuérare vakaœuha ha vaka mondahágui. Ko káso opytarei márõnte

ndojekuaáigui ijapoharekuéra. Ha justicia opoi jey ijapoukahare ha ipytyvõharégui

nombyat†igui mbaœeve ikatúva ohechauka haœekuéra hague añetehápe pe ojapoukáva.

Page 39: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

39

Gumercindo Pavón Díaz 22 ary† 11 jasypate^ 1998-peAsentamiento Norte Pyahu, José Félix López ex Puentesiño (Concepción departamento-pe)

Gumercindo Pavón, haœevaœekue pete^ karai oikóva tekoha Norte Pyahúpe raœy, ã yvy opyta chokokue at†pe ojepeœa rire yvyguasu jára cipasa-gui. Tahachiguaœu aty ombaœapóva cipasa-pe @uarã omoñuhã ha ojuka chupe. Ko káso opytarei okañ†gui umi mbohapy tapicha ijapohare ojekuaáva mávapa. Ndojehapykuererekái ijapoukaharépe.

Francisco Jara Flores 43 ary† 19 jasypakõi 1999-peColonia San Alfredo, Concepción (Concepción departamento-pe)

Francisco Jara chokokue oikovaœekue asentamiento pyahúpe omone^mbyre ibr-pe, ha ohaœarõvahína kuatia ijyvy rehegua. Upe asentamiento-pe o^ Organización Campesina del Norte (ocn) atyœi. Empresa ganadera Itasa Itaparinga SA o^va asentamiento yketére oreko tahachiguaœu pyœ¥inte omyangekói ha oikarãiva chokokuekuérape oñangareko guaœúvo ijára rymbavakakuéra rehe. Francisco Jara-pe omoñuhã ha ojuka pete^ tahachiguaœu aty oipirakutu jave ysyr†pe. Hetekue oñemombo Estancia korap†pe ha upépe ojehapy. Ko jejukakue opytarei, okañ†gui tapichakuéra oñembojaha ojukahague chupe.

Page 40: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

40

Nicasio Ramón Montiel Martínez 48 ary

Hapykuerekañy 21 jasyapy 2000-peAsentamiento Yvy Maraneœ¥, José Félix López ex Puentesiño (Concepción departamento-pe)

Nicasio Ramón Montiel ha isobrino Juan Bautista Sánchez oikovaœekue Asentamiento

Yvy Marãneœ¥, yvy ãva chokokue pópe opytáva ojepeœa rire yvyguasu jára cipasa-

gui. Mokõivéva Unión Campesina del Norte (ucn) militante. Nicasio oisãmbyhy

pe asentamiento comisión vecinal ha imitãme omilitavaœekue Ligas Agrarias

Cristianas (lac)-pe. Hapykuerekañy hikuái omoñuhã rire chupekuéra tahachiguaœu aty. Ko káso opytarei umi ijapoharépe noñemonambírigui jepe oñedenuncia.

Ndojehapykuererekái ijapoukahakuéra.

Juan Bautista Sánchez Salinas 26 ary

Page 41: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

41Marciano Vega Benítez 42 ary

Osmar Ismael Vega Benítez 16 ary † 9 jasyrundy 2001-meAsentamiento 29 de junio, José Félix López ex Puentesiño (Concepción departamento-pe)

Marciano Vega ha isobrino Osmar Ismael Vega ningo chokokue oikóva asentamiento 29 de junio-pe, o^va cipasa yvykuépe. Omoñuhã ha ojuka chupekuéra tahachiguaœu aty pete^ osævo omarikahágui. Ko jejukakue oñeñongatu Fiscalía nomboguatáire mbaœeveichagua jehapykuerereka.

Oñondivepa 8 chokokue ojejuka cipasa yvykuépe, vaicha ku ombyai potávo pe asentamiento pyahu upépe oñemohendáva.

Page 42: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

42

Arnaldo Gustavo Mendoza Romero 15 ary

† 29 jasyapy 1999-peAsentamiento 29 de junio, José Félix López

ex Puentesiño (Concepción departamento-pe)

Arnaldo Mendoza ha Eduardo Gómez mitãrusu oikóva hogayguakuéra chokokue

ndive Asentamiento 29 de junio-pe, opytáva yvy guasu ojepeœavaœekue cipasa-

guipe. Tachachiguaœu aty pete^ ojuka chupekuéra kaœagu†pe oho jave hikuái

maríkape. Chokokue oikóva koœã cipasa yvykuépe ojeheka jepi vaka saguaœa rehe o^ hetáva upe tenda rupi. Ko káso oñeñongatu

Fiscalía nomboguatavéi rupi jepovyvy jejukakue rehe.

Eduardo Gómez Delgado 18 ary

Page 43: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

43

Pedro Antonio Balbuena Cohene 28 ary

† 19 jasyrundy 1995-peAsentamiento Piray, Capitán Bado (Amambay departamento-pe)

Pedro Balbuena ningo ijyvyœ¥va comisión vecinal asentamiento Piraypegua, chokokue aty o^va Organización Nacional Campesina (onac)-pe. Ou jave Paragua†pe ohechávo yvy kuatiakuéra onac-pe ojuka chupe tapicha viru rehe oporujukáva. Ko jejukakuére justicia omokaœirãi 6 ary orekoœ¥me techaukarã pete^ tapicha upe rupiguápe. Oñemosãmbuku chupe 4 roœy rire. Ndojehekái ijapoukaharekuérape.

Alodio Duarte López 31 ary

† 13 jasypa 1992-meAsentamiento Kiray, General Resquín (San Pedro departamento-pe)

Alodio Duarte o^ ha omilitavaœekue ijyvyœ¥va comisión vecinal Kiraœ†pe, aty oykekóvape Unión Nacional Campesina Oñondivepa. Ko comisión oike yvy guasu o^reívape ojejurévo ojepeœa ijáragui Reforma Agraria-rã. Tahachiguaœu aty pete^ estancia Kuœape pegua ojuka chupe ou jave hína kavaju ári pete^ kaœarúpe hogakuéra rape paœ¤ rupi. Ko káso rehegua kuatia okañy, oñemonda térã oñemondoro, ha ndaikatuvéi ojejuhu.

Page 44: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

44

Sebastián Larroza Velázquez18 ary

† 2 jasypo 1994-peColonia Bertoni, San Estanislao

(San Pedro departamento-pe)

Sebastián Larroza Velázquez mitãrusu oñemoarandúva mboœehaópe ha

omilitáva Asociación Campesina de Desarrollo Integrado (acadei)-pe, o^hápe

avei ituvakuéra. Tahachi pete^ Tetã Polisia pegua ojuka chupe chokokue

aty oñemonguœéva huelga general aja, 2 jasypo 1994-pe. Ko káso opyta

reiete, Justicia heœígui ohasa hague ára Fiscalía omonguœe¥re mbaœeve hesegua.

Pedro Giménez Duarte 20 ary

† 7 jasyporundy 1995-peTáva Guaraní, Santa Rosa del Aguaray

(San Pedro departamento-pe)

Pedro Giménez haœevaœekue tapichakuéra ijyvyœ¥va comisión vecina San Miguel-

gua, opytáva San Pedro departamento-pe. Ojuka chupe tahachikuéra Policía

Nacional-pegua hoœavaœekue mboka ipópe pete^ manifestación ojapóva

hiœoganización ojerurévo ipyaœevemi ha@ua jerure ojapóva hikuái yvy tee rehe,

ibr renondépe. Upe represión vaípe 20 chokokuépe avei ojapi tahachi. Justicia

ohejarei ko oikovaœekue, opáre ára ojehapykueho ha@ua, Fiscalía ndokuœéi rupi.

Page 45: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

45Reinaldo Díaz Centurión 22 ary

† 26 jasyapy 1995-peReserva Forestal de Capiœibary, Capiœibary (San Pedro departamento-pe)

Reinaldo Díaz Centurión ha itykeœ†ra Raimundo comisión vecinal myakãháravaœekue, ko comisión oike tetã yvy o^va Ministerio de Agricultura y Ganadería (mag) pópe ha omonguœe hikuái pe tekoha kuatiakuéra oiko ha@ua leietére, avei oheka pytyvõ omoañetévo ñemit¥ ojoajúva yvyra mongakuaa ndive ñemboguata. Ko aty o^kuri Organización de Lucha por la Tierra (olt)-pe. Pete^ tapicha oikevaœekue hendivekuéra pe yv†pe ha oñemosævaœekue omeœæhaguére ijyvy yvyra ñemuhápe ojuka chupe. Ko káso opytarei okañ†gui pe oñeimoœãva ijukahare ha márõnte ndojehapykuererekái yvyra ñevende kañymby ojejapóva mag kaœagu†pe ojoajúva hese; ã mbaœe oguerosapukáiva heta jey ha heta hendápe ko chokokue aty, haœekuéra omboja koœã mbaœe político koloœo ombaœapóva Estado-pe rehe.

Page 46: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

46 Ángel Coronel 47 ary

† 18 jasypote^ 1995-peColonia Navidad, 25 de Diciembre

(San Pedro departamento-pe)

Ángel Coronel omotenondevaœekue tapichakuéra ijyvyœ¥ava comisión vecinal

hérava San Agustín, opytáva compañía San Ignacio, ohupyt†va Asociación Campesina de Desarrollo Integrado (acadei) pytyvõ; kóva upéramo okuœe Federación Nacional Campesina (fnc) ryep†pe. Ojapi ha ojuka

chupe pete^ tapicha uperigua. Aremi riréma voi oñehenduka chupe ikatuha ojejuka ha

avei ojejoguase chupe jahechápa ndohejái yvy ijárava oike haguépe hikuái 1993-pe

ha ojeruréva tojepeœa ijáragui ojeporu ha@ua reforma agraria-rã. Ijejukakue opytarei Justicia opoije†ramo guare

tapicha ojeœéva hese ijukahareha, Fiscalía ndohapykuehói rupi ára

orekóva ojapo ha@uáme.

Page 47: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

47

Julián Antonio Portillo 28 ary

† 3 jasypoapy 1998-pe. Kururuo, San Estanislao (San Pedro departamento-pe)

Julián Antonio Portillo haœevaœekue tapicha ijyvyœ¥va comisión Vecinal ojoajúva Federación Nacional Campesina (fnc) ndive socio ha avei ombaœapo hyep†pe. Comisión haœe o^ha oikevaœekue yvy pete^ yvy ijára oikóva Paragua†pe; chokokuekuéra heœi upe karai orekoha yvy Estado mbaœéva oñemombaœerei hague. Omoñuhã ha ojuka chupe tahachiguaœu okuœéva pete^ estancia upe yvy oikeha hikuái jere rehe o^va. Ijejukakue koœá@a meve opytarei Justicia nomboguatái rupi mbaœeve omyesakã ha@ua.

Víctor Cardozo Benítez 30 ary

† 1 jasykõi 2000-peSanguina kue, Lima (San Pedro departamento-pe)

Víctor Cardozo haœevaœekue hekovépe asentamiento Sanguina kue myakãhára ha chokokue at†re ombaœapomeméva. Asentamiento Sanguina Cue ohupytyvaœekue tapicha okaraygua ijyvyœ¥va organización San Pedro departamento-guáva, oñepyr¤míre ko democracia. Víctor Cardozo avei okuœevaœekue Movimiento Patria Libre ryep†pe, omyakãva Lima jere rehe. Ojejuka chupe ikot†pe, katu ndojekuaái máva ojapo; ojejuka chupe o^ jave haœeño. Fiscalía ndohapykuehói pe jejuka heœíre Víctor oipeœa hague hekove ipoite rupi.

Page 48: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

48

Koœã irundy chokokue ombaœapo tapicha ijyvyœ¥va comisión vecinal-kuérape,

ojoajúva Federación Nacional Campesina (fnc) ndive. Kokueyguakuéra mokõi

jey oike pete^ yvy guasúpe, haœekuéra ojeruréva ojepeœa ha@ua ijáragui. Mokõive

jey Policía Nacional onohæ chupekuéra upégui mbokapu ha vaikuépe. Ñemosæ

pete^hápe ojejuka Crescencio González ha ojejapivai 15 tapicha oikéva upe

yv†pe. Ñemosæ mokõihápe katu ojejuka Justo Villanueva, Felipe Osorio ha Huber Duré, ha ojejapivai 28 tapicha rupi. Koœã jejuka vaiete opytarei, Justicia oñongatu

rupi kuatia mokõivéva rehegua.

Crescencio González Cabrera 35 ary

† 13 jasypate^ 1999-pe

La Esperanza, General Resquín (San Pedro departamento-pe)

Page 49: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

49

Justo Villanueva45 ary

Felipe Osorio42 ary

Huber Wilson Duré Rodas 24 ary

† 8 jasyte^ 2000-pe.

Page 50: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

50

Calixto Cabral Benítez 35 ary

† 4 jasypote^ 2002-meAsentamiento Pedro Giménez, Santa Rosa del Aguaray (San Pedro departamento-pe)

Calixto Cabral haœevaœekue Coordinadora de Productores Agrícolas - San Pedro

Norte (cpa-spn)-pegua militante. Ojukavaœekue chupe tahachi Policía

Nacional-gua mboka ipópe hoœavaœekue chokokue ñemonguœe ojejapóva

oñemboyke potávo Estado empresa-kuéra ñevende-rã léi, banca pública

ñevende ha léi antiterrorista. Fiscalía oñongatu ko káso ndojehapykuehói rupi.

Eulalio Blanco Domínguez 62 ary

† 5 jasyte^ 2003-peColonia Andrés Barbero, San Pedro del

Ykuamandyju (San Pedro departamento-pe)

Eulalio Blanco haœevakue cedrón paraguái ñot¥ha ha ombaœapo Asociación María

Auxiliadora, aty ombojoajúva cedrón ñot¥harakuérape. Ko asociación-pe

oipytyvõ Coordinadora de Productores Agrícolas - San Pedro Norte (cpa-spn).

Ojuka chupe pete^ tahachi Policía Nacional-pegua cedrón ñot¥hakuéra okuœéramo

guare ohendukávo iñeœæ Gobierno 2003-pe, ojerurérõ guare hikuái oñemeœæ ha@

ua chupekuéra viru subsidio-ramo ojepyta haguéicha hendivekuéra. Ijejukakue

opytareije†ma Fiscalía ndohapykuehói rupi oikovaœekue tekotevæháicha.

Page 51: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

51Aureliano Espínola Ayala 57 ary

† 4 jasypate^ 2004-peColonia Naranjito, General Resquín (San Pedro departamento-pe)

Aureliano Espínola haœevaœekue ijyvyœ¥va comisión vecinal Naranjito pegua militante; comisión kóva o^ Frente Distrital de General Resquín ryep†pe, aty oikeje†va joaju tuichavéva o^hápe organización social-kuéra ojepysóva tetã tuichakue javeve hérava Frente Nacional de Lucha por la Soberanía y la Vida. Ko tapicha omano o^ rire tahachikuéra Policía Nacional-gua pogu†pe, heta oñenupã ha oñemonambi rire pete^ yvy ahénope jeikekuére, estancia Kuœapépe. Pe yv†pe ojeikékuri oñeñanduka potávo venéno oñeñohæva soja t†pe ombyaietereíre umi tekoha o^va pe estancia jere rehe kóntrape. Ko jekukakue opytarei koœá@a meve Fiscalía ndohapykuererekái rupi ojapo ha@uáicha.

Page 52: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

52

Hugo Rolón, Cándido Ozuna ha Charles Ferreira Cantero oikovaœekue yvy

ojepeœavaœekue empresa Unión Paraguaya SA-gui; ko yvy ojehupytyvaœekue

tapichakuéra ijyvyœ¥va oñorairõ rupi yvy ñemeœæporã rehe. Rolón ha Ferreira

Cantero ohaœãporãmi pelóta ha ohaœã club «23 de Junio», club oñemopuœãvaœekue pe asentamiento-pe oike ha@ua ohaœã

vakapipopo Liga de Juan de Mena. Ojuka chupekuéra tahachiguaœu aty

omoñuhãva chupekuéra pete^ ára oho jave táva Unión-pe oguerúvo pete^ tapicha ohaœãva hendivekuérape. Ko jejukakue

ndojehapykuehói ojejapo ha@uáicha ha Justicia opoirei umi ijukaukaharekuéragui.

Hugo Antonio Rolón Ferreira 23 ary

Cándido Ozuna Rotela 31 ary

Charles Joel Ferreira Cantero 21 ary

† 4 jasypa 1994-peColonia Regina Mareco, Juan de Mena(Cordillera departamento-pe)

Page 53: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

53

Rubén Medina 44 ary

† 19 jasypate^ 1992-meColonia Regina Mareco, Juan de Mena (Cordillera departamento-pe)

Rubén Medina haœevaœekue tapicha ijyvyœ¥va comisión vecinal base-pegua, ojoajúva Coordinadora Nacional de Lucha por la Tierra y la Vivienda (cnltv) ndive, kóva oñorairõvaœekue ojepeœa ha@ua yvy guasu orekóva Unión Paraguaya SA. Ojuka chupe pete^ mbaœapohára ha guardia upe empresa-pegua, pe asentamiento oñeganáramo guare. Justicia opoirei ijukaharégui heœívo ojapo hague péicha odefende ha@ua hekove.

Page 54: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

54

José Martínez Mendoza 38 ary

† 20 jasypate^ 1996-meColonia Guido Almada a, Cleto Romero

(Caaguazú departamento-pe)

José Martínez haœevaœekue pete^ chokokue oikóva yvy ojepeœavaœekue ijáragui

ojehupytyvaœekue reforma agraria rehe ñeñorairõ rupi; oikevaœekue socio-ramo

cooperativa de productores Techapyrãme, ombaœapóva colonia Guido Almada a-pe,

ha chokokue aty haœe o^ha ojoaju Organización de Lucha por la Tierra (olt) ndive. Ojeœe oguasuœapi hague

hese tahachiguaœu aty ombaœapo jave hína ikokuépe. Ijejukakue jehapykueho oñemboty. Justicia ndohapykuehói pe

mbaœe vai ojehuvaœekue ojapo ha@uáicha.

José Medina 46 ary

† 22 jasypo 2002-meColonia Guido Almada a, Cleto Romero

(Caaguazú departamento-pe)

José Medina haœevaœekue Organización de Lucha por la Tierra (olt) militante,

cooperativa de productores upe colonia-pegua socio ha avei myakãhára. 1996-me

José Medina ha 6 tapicha upe colonia myakãhárape oñemeœæ protección justicia

rupive, hetajey tahachiguaœu empresa Unión Paraguaya SA pogu†pe ombaœapóva heœikáre chupekuéra ojukataha. Medina-me

ojejuka ikokuetépe tahachiguaœu pópe. Pe jekukakue oñemboty. Fiscalía nomonguœéi

mbaœevete omyesakã ha@ua oikovaœekue.

Page 55: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

55

Leoncio Medina18 ary

† jasyrundy 1995-peColonia Guido Almada a, Cleto Romero (Caaguazú departamento-pe)

Leoncio Medina ha Amalio Oviedo oikovaœekue ituvakuéra ndive colonia Guido Almada a-pe. Ko colonia yvy ojehupytyvaœekue ojeœa rupi yvyguasu orekóva empresa Unión Paraguaya SA-gui, Coordinadora Nacional de Lucha por la Tierra y la Vivienda (cnltv) rupi, Pastoral Social pytyvõme. Ojuka chupekuéra pete^ tahachiguaœu aty ombaœapóva pe empresa-pe @uarã ojapovai potávo umi tapichakuéra oikóva upe colonia-pe rehe. Noñemoñepyr¤ivoi mbaœeveichagua jeporeka oñemyesakã ha@ua koœã jejukakue.

Amalio Ismael Oviedo Aquino16 ary

8 chokokue ojejuka ko Unión Paraguaya SA yvykuépe, vaicháku ojepeœahaguére chugui yvy.

Page 56: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

56

Arcenio Vázquez Valdez39 ary

† 12 jasypokõi 1996-me

Mariano Luis Díaz 43 ary

† 22 jasypote^ 1996-me

Asentamiento Santa Carmen,J. E. Estigarribia (Caaguazú departamento-pe)

Arcenio Vázquez ha Mariano Díaz o^kuri myakãháraramo Santa Carmen ijyvyœ¥va

comisión vecinal-pe o^va Asociación Regional de Productores Agrícolas de

Caaguazú (arpac), ojoajuje†va Federación Nacional Campesina (fnc) ndive. Díaz pe

Comisión Vecinal sãmbyhyhára ha Vázquez katu Movimiento Popular Revolucionario

«Paraguay Pyahurã» ha fnc Caaguazú departamento-pegua myakãha. Ko aty

oikékuri Alfa Inmobiliaria S.A. yv†pe –kóva General Roberto Knopfelmacher rogaygua mbaœe– haœekuéra heœíva yvy

malhabida-hague. Ã tapichápe ojuka tahachiguaœu ombaœapóva pe empresape @uarã. Ko káso rehe pete^ mbaœapohára

mboriahu oñemokaœirãi irundy ary ojehechaukaœ¥re haœe hague. Ojepori

chugui preso sãmbukúramo mbohapy ary rire. Ijapoukaharekuérape katu ojeheja rei.

Page 57: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

57

Juliana Fleitas Ramírez isy ryépe gueteri

† 23 jasyporundy 1998-peYpekua, Repatriación (Caaguazú departamento-pe)

Juliana Fleitas ningo mitãmi isyryépe gueteri o^vaœekue ojejukárõ, haœe mokõi Federación Nacional Campesina-pegua militante ñemoñare. Ko organización oikékuri yvy pete^ IBR-pe guare mbaœapohára oñemombaœerei haguépe, Chacoré-Ypekuápe. Pete^va umi ñemosæ jeymahápe Tetã Tahachikuéra ombyepoty hatãiterei Antonia Ramírez Escalante, Juliana s†pe, ha ojuka pe mitãmíme. Justicia omboty ko jejukakue.

Cristóbal Espínola Cardozo 35 ary

† 7 jasyrundy 1999-peAsentamiento Cristóbal Espínola, Raúl Arsenio Oviedo (Caaguazú departamento-pe)

Cristóbal Espínola haœékuri militante Federación Nacional Campesina (fnc) base-pe. Kóva pete^va umi mártires del «marzo paraguayo», tatãygua opuœãmbáramo guare tekuái rehe 1999-pe. Justicia ndohapykuererekái mávapa ojuka Cristóbal Espínola-pe. Partido unace-gua heta oporomokyrœ¥vaœekue mbaœevai ojejapo ha@ua ha ojapoukáva oñecondenakuri primera instancia-pe ha upéi segunda instancia-pe katu oñemopuœãmbajey. Umi tahachi mburuvichakuéra oñecondevaœekue o^ apelación-pe.

Page 58: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

58

Arsenio Báez 49 ary

† 16 jasypoapy 2000-peAsentamiento Arsenio Báez

(ex San Jorge), José Domingo Ocampos (Caaguazú departamento-pe)

Arsenio Báez ningo Movimiento Campesino Paraguayo (mcp) myakãha

vaœekue, ha asentamiento pegua comisión vecinal myakãha avei. Hogaitépe

ojuka chupe ava viru rehe oporojukáva hogaygua renondépe. Fiscalía oñongatu

kuatia ko jejukakue rehegua.

José Francisco Ruiz Díaz Jara 10 jasy

† 7 jasyapy 2001-peAsentamiento Santiago Luis Franco,

Simón Bolívar (Caaguazú departamento-pe)

José Francisco ningo mokõi Asociación Santiago Luis Franco-gua myakãha

katupyry memby, ko aty o^ Organización Campesina de Simón Bolívar-pe, kóva katu ojoajujey Mesa Coordinadora de Organizaciones Campesinas (mcnoc)

ndive. Omano ipytuhæ rape oñembyaígui ohet¤ rire gas lacrimógeno, oipurúva Tetã tahachi ojasurúvo hogakuérape

léi yképe omokaœirãiségui itúvape. Fiscalía ndohapykuerehói ko káso.

Page 59: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

59

Santiago Martínez Cardozo 46 ary

† 11 jasyapy 2001-peColonia Yvypytã, Yh¤(Caaguazú departamento-pe)

Santiago Martínez ningo Movimiento Campesino Paraguayo (mcp) sãmbyhyha guasu ha Partido Convergencia Popular Socialista myakãha upe departamento pegua vaœekue. Omano ava oporujukáva viru rehe pópe omoñuhãva chupe. Justicia ohejarei oñeimoœãva ijaporaharépe juicio oral rire, ndojerekóigui ojehehechauka ha@ua. Fiscalía ndohapykuerehói ko káso. Noñehakãœiœói ijukaukaharekuéra.

Lucio Martínez 31 ary

† 19 jasypa 2001-peColonia Santa Catalina, Carayao (Caaguazú departamento-pe)

Lucio Martínez ningo militante katupyry ombaœapóva Movimiento Campesino Paraguayo (mcp), oikóva pete^ yvy ijáravape colonia Santa Catalina-me. Ojuka chupe tahachi Policía Nacional-pegua ombokapupáva tapichakuéra campamento rehe ohóramo guare hikuái omonambívo organización omyakãvakuérape. Pe jejuka opytarei ojekastigaœ¥me ijukahare Fiscalía, heœiœ¥me mbaœevete, máramo ndorahái rupi justicia renondépe tahachikuérape ojukavaœekue chupépe.

Page 60: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

60

Carlos Robles Correa 27 ary

† 21 jasyte^ 2004-peColonias 3 de Noviembre y Chacoré,

Repatriación (Caaguazú departamento-pe)

Carlos Robles ha Mario Arzamendia omboguatámi tembiapo pete^ chokokue

mbaœapohára aty, o^va Organización Campesina de Agricultores de Repatriación

(ocar) ryepéye, aty kóva ojoajúva Federación Nacional Campesina (fnc)

ndive. Ojejuka chupekuéra tahachi Policía Nacional-pegua ombokuáramo guare válape

kamiõ ohohápe haœekuéra ha hetave iñir¤ ojeœóiva omoir¤vo kokueyguarakuéra tekoha

Juliana Fleitas-guápe. Ko jejukavaiete oiko pete^ ñorairõ sojaty ñepohano

oporombohasypáva kuápe. Koœá@a meve justicia noguahæ gueteri pete^ ñeœæme ojekastiga ha@ua ojekastigavaœerãme.

Mario Arzamendia Ledezma 34 ary

Page 61: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

61

Almir Brandt Kurtz 20 ary

† 11 jasypa 2004-peColonia Laterza kue, Mariscal López (Caaguazú departamento-pe)

Almir Brandt ha Bruno Carlos Da Silva oikovaœekue yvy pete^ oñeñorãirõhápe ha ojoaju hikuái organización háicha pete^ chokokue mbaœapohára aty ijyvyœ¥va haœéva Comisión de Desarrollo y Fomento de Laterza-kue, okuœevahína ikatu ha@uáicha oñemeœæ yvy upe colonia-pegua tapichakuéra oikóva pypépe. Pe ñokarãi oguerúva hikuái ijap†ra amo saœary 70 rupi, oikehápe pete^ yvy guasu rehe ombaœapóva ha ojoajuvaœekue dictadura ndive, koœa@aite oikóva kañyhápe justicia-gui. Ojuka chupekuéra pistolero-kuéra, upéi oñemombivaœekue ha justicia opoirei chuguikuéra oñehakãœiœo rire juicio oral-pe.

Bruno Carlos Da Silva 26 ary

Page 62: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

62

Ángel Cristaldo Rotela 20 ary

† 24 jasypote^ 2005-peColonia Tekojoja, Vaquería

(Caaguazú departamento-pe)

Ángel Cristaldo ha Leoncio Torres omboguatavaœekue tembiapo

chokokuekuéra ndive Movimiento Agrario y Popular (map) ryep†pe. Ojuka chupe tahachiguaœu aty pete^ chokokuekuéra

oñemosæramo guare ijyvyguikuéra, ñemosæ ojapoukáva hendapeœ¥ ficalía

Vaquería-pegua, ombohasa potávo ipo soja ñot¥hakuérape oiporureíva

Estado yvy. Tapicha ojeœéva ojukauka hague chupekuéra ohoite Brasil-

pe ha umi oñemonambivaœekuégui ojepoipajey. Fiscalía Vaquería-pegua

ndohapykuehói pe ojehuvaœekue.

Leoncio Torres 47 ary

Page 63: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

63

Pablo Enrique Benítez Ricardo 31 ary

† 12 jasypokõi 1997-meAyala kue, Yuty (Caazapá departamento-pe)

Pablo Benítez haœevaœekue chokokue ijyvyœ¥va comisión vecinal Puente-kue motenondehára okuœetemíva, ijaty ojojaju Organización de Lucha por la Tierra (olt ) ndive. Ko comisión vecinal omboguata mbaretémi lúcha ikatu ha@uáicha ojepeœa yvy Ganadera Caapucumí S.A pópe o^va. Mboka ipópe omoñuha ha ojuka chupe pistolero aty pyhare pete^ namombyryiete hógagui. Ko jejuka opytarei ojekastigaœ¥me ijapoharekuérape, justicia omboty ko káso ohasáre heta árama Fiscalía ohapykuehoœ¥re oikovaœekue.

Page 64: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

64

Martín Ramón Aguirre Benegas 35 ary

† 14 jasypa 1999-peSan Cristóbal, San Juan Nepomuceno

(Caazapá departamento-pe)

Martín Aguirre haœevaœekue chokokue ijyvyœ¥va ováva pete^ colonia

oñembaœapohápe kokuépegui, ha ombaœapo mbaretevaœekue asociado háicha pete^

comisión vecinal tapichakuéra ndaœijyv†va, omoir¤va Organización Nacional

Campesina (onac). Upéichante avei upe jere rehe okuœeñepyr¤ heta comisión

vecinal Federación Nacional Campesina (fnc) pytyvõme. Ojeœe ojuka hague chupe

tahachiguaœu aty pete^. Ojejuhu chupe ojejapipyre mbokápe Burró Sarubbi-kuéra

estancia-pe. Justicia oñongatuka ijejukakue, ojehapykuehoœ¥me ojejapo ha@uáicha.

Page 65: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

65

Francisco Cantero 40 ary

César Ricardo Cantero Denis 14 ary

Mariano Cañete Reyes 38 ary

† 28 jasypoapy 1997-meColonia Kuarahy Resæ, San Juan Nepomuceno (Caazapá departamento-pe)

Francisco Cantero ha itaœ†ra César Cantero oiporuvaœekue hovaja Mariano Cañete ndive pete^ yvy, tapicha ijyvyœíva okóva colonia Kuarahy Resæme. Upe jere rehe omumu comisión vecinal oguerojeráva ápe ha pépe tapicha ijyvyœ¥vakuéra, ojoajúva Organización Campesina Caazapeña (occ) ryep†pe, organización ojoajuje†va Federación Nacional Campesina (fnc) ndive. Ojuka chupe yvyguasujára Burro Sarubbi-kuéra rembiguái, oikóva tahachícha mboka ipópe. Fiscalía ndohapykuehói ojapo ha@uáicha ha upérave opytarei ko jejukakue.

Page 66: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

66

Esteban León Balbuena Quiñónez 34 ary

† 19 jasyrundy 1994-peColonia 7 de agosto, Carlos Antonio López

(Itapúa departamento-pe)

Esteban Balbuena haœevaœekue Coordinación Regional de Agricultores de Itapúa

(crai) motenondeha ha avei Partido de los Trabajadores (pt) mburuvicha.

Omoñuhã ha ojuka chupe ava viru rehe oporojukáva, colinia haœe oikoha rapére. Ijejukakuére oñemoinge kaœirãime pete^

tapicha 20 ary. Uperire pe ñembokoty oñemboguejy 9 ar†pe. Ijukahare amo

huœãme osæ kaœirãigui preso sãmbukúramo 6 ary rire. Ijukaukaharekuéra katu

máramo ndojehapykuererekái.

Germán Ayala 30 ary

† 3 jasypoapy 1994-peAsentamiento Arroyo Claro, Itapúa Poty

(Itapúa departamento-pe)

Germán Ayala omotenondevaœekue chokokue ijyvyœ¥va comisión vecinal

Arroyo Claro-pegua, o^va Coordinación Regional de Agricultores de Itapúa (crai)

ryep†pe. Ko comisión oike pete^ yvy ijáravape, ha oñepyr¤ omboguata kuatia

ikatu ha@uáicha Instituto de Bienestar Rural (ibr) ojogua pe yvy ijáragui. Hoœa

aty pete^ oporojukáva viru rehe pópe omoñuhãva chupe a@uite hógagui.

Kuatia ko jejukakue rehegua okañyrei.

Page 67: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

67

Isidro Gómez Benítez 45 ary

† 17 jasypakõi 1995-peSan Miguel del Norte, Mayor Otaño (Itapúa departamento-pe)

Isidro Gómez Benítez haœevakue pete^ chokokue ñemit¥hára hembiapo rupi oñakãrapuœã pyaœetemíva ha oñepyr¤va oipytyvõ Coordinadora Regional de Agricultores de Itapúa (crai)-pe, oñandu rupi ipirérei tekoasy ohasáva oikevaœekue yvy ahénope. Ojuka chupe tapicha oporojukáva viru rehe ha avei pe yvy ojeike haguépe jára. Ko jejukakue ndojehapykuehói ojejapo ha@uáicha ha oparei Justicia omboty rupi ñehakãœiœo heta árama ohasa rupi, Fiscalía ohapykuehoœ¥me oikovaœekue. Upéva ári, ojehejarei potávo ijukaharekuérape, justicia ojopy tembireko avogádo ha chokokue odenunsiavaœekuépe haœekuéra hague ijukaharekuéra.

Page 68: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

68

Nicolás Amarilla Acuña 30 ary

† 28 jasypokõi 2001-meBarana, Itapúa Poty (Itapúa departamento-pe)

Nicolás Amarilla haœevaœekue tapicha ijyvyœ¥va comisión vecinal-gua,

ombojoajúva hembiapo Coordinación Regional de Agricultores de Itapúa (crai)

ndive. Organización haœe o^ha oikuaaukáva yvy Estado mbaœéva rembyre pete^ha o^ha

soja oñot¥vakuéra pópe San Rafael del Paranáme. Ojejuka chupe tahachikuéra

Policía Nacional-pegua oñangarekóva upe yvy haœekuéra oikesehápe ombokapúramo

guare chokokuekuéra omopuœãvaœekue campamento pe yvyguasu renondépe

rehe, ruta h¤ rembeœ†pe, ikatu ha@uáicha ojopy Instituto de Bienestar Rural (ibr)-

pe . Ndojehapykuerekaivoi ko jejuka.

Víctor Díaz Paredes 24 ary

† 6 jasypa 2002-meAsentamiento Isidro Gómez Benítez,

San Rafael del Paraná (Itapúa departamento-pe)

Víctor Díaz Paredes haœevaœekue Kaœaguasu departamento-gua, ha ndaœijyv†i rupi

ova Itapúa-pe itykeœ†ra ndive. Pépe oike ijyvyœ¥vakuéra comisión vecinal o^va

Coordinación Regional de Agricultores de Itapúa (crai)-pe. Ojuka chupe tahachi

Agrupación Ecológica y Rural (aper) Policía Nacional-pegua, ojoko ha ojapi

chupe pe yvy oikehague hikuáipe. Fiscalía máramo ndohapykuehói ko jejuka.

Page 69: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

69Sever Sebastián Báez Barrios 27 ary

† 12 jasyapy 1998-peParaíso, San Juan del Ñeembucú (Ñeembucú departamento-pe)

Sever Báez haœevaœekue Coordinadora Campesina de Ñeembucú militante, ombojuajúva mbohapy ijyvyœ¥va comisión vecinal-pe ha ohupyt†va Organización de Lucha por la Tierra (olt) pytyvõ. Omano tahachi pogu†pe o^ rire, kaœirãi Takumbúpe; pépe o^ pohãnoharaœ¥me, jepéramo hasy ha oikotevætereíkuri ñangareko ha pohã. Ojegueraha chupe kaœirãime hue péicha ojerure rupi, oñemosæmba rire haœe ha comisión-guakuéra yvy oike haguégui. Ndojehapykuererekái ijejuka ni ndojehepymeœæi hogayguakuérape pevakuére.

Page 70: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

70

Nicolás Cáceres Vázquez 33 ary

† 5 japoapy 1990-peAsentamiento Nueva Fortuna, Hernandarias

(Alto Paraná departamento-pe)

Nicolás Cáceres Vázquez haœevaœekue tapicha ijyvyœ¥va motenondehára, pete^

comisión vecinal o^va Movimiento Campesino Paraguayo (mcp) ryep†pe.

Ojejuka chupe pete^ ñembokapu ojeœéva ojapo hague pete^ tahachi Delegación

de Gobierno Alto Paraná-pegua. Ijejukakue opytarei. Kuatia hesegua

okañy térã katu oñemondoropa.

Francisco Báez 54 ary

† 13 jasypo 1990-peAsentamiento Km 24 Acaray, Minga

Guazú (Alto Paraná departamento-pe)

Francisco Báez oikovaœekue pete^ yvy ojeruréva chokokue organización ojoajúva

Organización Nacional Campesina (onac) ndive. Mbaretépe omonambi

chupe Hue ha komi upe tavapegua. O^ ipopekuéra mbohapy ára, ha upe aja pukue heœi haœe oñeñembosarái heta

hague hese heœi ha@ua haœe oporojuka hague. Omano ojepoi hague chugui

koœæme. Imanongue rehegua kuatia okañy.

Page 71: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

71

Rigoberto Algarín Sotelo 37 ary

† 11 jasypo 1992-meAsentamiento Kaœaguy Porã, Naranjal (Alto Paraná departamento-pe)

Rigoberto Algarín haœevaœekue Asociación de Agricultores del Alto Paraná (asagrapa) base pete^ motenondehára. Ojuka chupe yvy comisión haœe omyakãva oike hague jára rembiguái. Kuatia o^hápe ijejukakue jehapykuerereka okañy.

Domingo Damiano Martínez Paredes 35 ary

† 28 jasyrundy 1996-meAsentamiento Km 32, Minga Guazú (Alto Paraná departamento-pe)

Damiano Martínez ombaœapovaœekue pete^ ijyvyœ¥va comisión vecinal o^va Movimiento Campesino Paraguayo (mcp)-pe, aty ojoaju hague ohekávo ijyvyteerã reforma agraria kuápe. Ojuka chupe mokõi tapicha oporojukáva viru rehe, heœiháicha umi organización-gua, omoingevaœekue ijapytepekuéra yvy haœekuéra oike hague jára. Kuatia ohapykuererekáva oikovaœekue okañy.

Page 72: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

72

Arnaldo Delvalle Vázquez 20 ary

† 27 jasyrundy 1999-pePuerto Indio, Mbaracayú

(Alto Paraná departamento-pe)

Arnaldo Delvalle ha ipehænguekuéra Itapúa-gua vaœekue ha ova hikuái Alto

Paranáme yvy rekávo. Pépe ojoaju hikuái pete^ chokokue ijyvyœ¥va

comisión vecinal o^va Asociación de Agricultores del Alto Paraná (asagrapa)-

pe ndive. Ko organizaciión oikevaœekue pete^ yvy haœekuéra heœíva Estado

mbaœeha ha oiporuvahína Gobernador pe departamento-peguápe ha o^va

ohepymeœæ ha@uáicha pete^ brasilérope. Ojuka chupe tahachiguaœu ha tahachi

Policía Nacional-pegua. Ijejukakue oparei, umi ijukaharekuéra okañy rupi.

Noñemboguatái mbaœeveichagua ñehakãœiœo umi tahachi oikevaœekue pe jejukápe.

Cristóbal Ortiz 44 ary

† 25 jasypo 1999-peAsentamiento Koœæ Rory, Juan E. OœLeary

(Alto Paraná departamento-pe)

Cristóbal Ortiz haœevaœekue comisión vecinal asentamiento Koœæ Rory, o^va

Movimiento Campesino Paraguayo (mcp)-pegua. Pe comisión oikevaœekue pete^ yvy

Estado mbaœévape, oñemombaœereivaœekue hese pete^ tapicha ha ohupyt†va hikuái

imbaœerã. Ojuka chupe yvy jára guaœu rembiguái pete^. Kuatia ombyat†va marandu ijejukakue rehegua okañy.

Page 73: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

73

Francisco Espínola 22 ary

† 22 jasyporundy 2000-peAsentamiento Santiago Martínez (Maracamuangue), Santa Fe del Paraná (Alto Paraná departamento-pe)

Francisco Espínola ombaœapovaœekue chokokue ndaœijyv†iva comisión-pe, o^va Movimiento Campesino Paraguayo (mcp) ryep†pe, ha oñorairõ arémava oñemeœæ ha@ua chupe yvy haœekuéra heœíva Instituto de Bienestar Rural omeœæ hague pete^ general-pe Stroessner dictadura aja. Upéva ári tapichakuéra upe asentamiento-gua ñorairõme oiko soja ñot¥hakuéra ndive koœãva omongyœapa rupi upe tenda ha oitypa kaœaguy o^va gueteri upe tendápe. Koœã mbaœe kuápe ojejuka Francisco Espínola, ochoka térã oñembochoka hese kamiõ sojerokuéra rembiguái pópe. Ijejukakue ndojehapykuererekái.

Page 74: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

74

César Marcos Ferreira 29 ary

† 23 jasyapy 2005-peAsentamiento Santiago Martínez

(Maracamuangue), Santa Fe del Paraná (Alto Paraná departamento-pe)

César Marcos Ferreira haœevaœekue asentamiento Santiago Martínez

motenondehára okuœetemíva ha avei Movimiento Campesino Paraguayo

(mcp) Alto Paranamegua motenondehára. Comisión vecinal upe asentamiento-pegua

manterei oikuaauka kaœaguykuéra jeityparei, veneno-kuéra jeporuvai ha avei soja ñeñot¥.

Koœã mbaœe oikuaauka haguére hikuái ha oikére yvy ijáravape organización haœe o^ha

oiko ñokar^me Asociación de Sojeros del Alto Paraná ha yvy guasu jarakuéra ndive.

Omano imóto rehe ochoka ha oguerahárõ igu†pe chupe pete^ kamiõ ouvaœekuehína hapykuéri ha haœete ojukasevavoi chupe.

Fiscalía ndohapykuererekái ko jejuka.

Page 75: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

75

Miguel Peralta Cuevas 41 ary

† 2 jasypa 2003-peColonia Tembiaporã, Itakyry (Alto Paraná departamento-pe)

Miguel Peralta haœevaœekue militante ijyvyœ¥va pete^ comisión o^va Organización Nacional Campesina (onac)-pe. Pe comisión oñorairõvaœekue ohupyty ha@ua yvy oñemombaœéva hese pete^ general dictadura militar guivéma. Ojuka chupe tahachikuéra Policía Nacional-pegua oñemosæséramo guare hekopeœ¥ chokokuekuérape upe yv†gui, fiscal Hernandarias-gua ojerure rupi. Pe jejukakue rehe ndojejepovyv†i ojepovyvy ha@uáicha, ha Fiscalía oñongatuka kuatia hesegua.

Bernardo Ramírez Ramírez 24 ary

† 15 jasykõi 1992-meColonia Yhovy, Corpus Christi (Canindeyú departamento-pe)

Bernardo Ramírez Ramírez haœevaœekue ijyvyœ¥va comisión vecinal ocupación Yhovypegua, aty o^va Asociación Regional Campesina de Canindeyú (arcc) Federación Nacional Campesina (fnc) ndive ojoajúva. Pe organización oñorairõ ojepeœa ha@ua yvy pete^ orekóva empresa brasil-gua. Tapichakuéra upe yv†pe oikevaœekuépe pyœ¥inte oikarãi militar-kuéra o^va Colonización Militar n°1-pe, ojapóva ojaposéva upe tendápe ha haœekuérantevaœekue mburuvicha upépe. Bernardo Ramírez-pe ojuka pete^ militar upe destacamento-pegua. Kuatia ijejukakue rehegua okañy.

Page 76: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

76

Agapito Cañete Aranda 46 ary

† 23 jasypoapy 1995-peAsentamiento Tavaœi Borda AA (Paso Real), Curuguaty (Canindeyú departamento-pe)

Agapito Cañete yvy oikohapegua myakãhára katupyry ha Coordinación

Nacional de Lucha por la Tierra y la Vivienda (cnltv) militante. Agapito

ha itaœ†rape ojuka tapicha ojekaaœ¥va a@uite hogakuéragui ha hetekuerakue

ojehapy, máramo noñemyesakãi mbaœekuérepa ojejuka chupekuéra.

Kuatia ohapykuehóva ojehuvaœekue okañy térã katu oméne oñemondoro.

Anastasio Cañete Cuenca 15 ary

Page 77: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

77

Esteban Garay 9 ary

† 11 jasyporundy 1992-meColonia Jasy Kañy, Curuguaty (Canindeyú departamento-pe)

Esteban Garay kuñakarai kokueyguára oikóva asentamiento Manduœarãme memby; ko yvy ohupytyvaœekue pete^ chokokue organización heta ñorairõ rire. Omano ohóramo guare hese pete^ vála ojejapisérõ guare myakãhára upe ocupación-pegua o^va ijykére. Kuatia jekukakue jehapykueho rehegua okañy.

Rafael Pérez Roa 45 ary

† 14 jasypakõi 1994-peAsentamiento San Juan de Puente Kyha, Francisco Caballero Álvarez (Canindeyú departamento-pe)

Rafael Pérez Roa ha itaœyrakuéra ojoajuvaœekue chokokuekuéra comisión pete^ o^va Asociación Regional Campesina de Canindeyú (arcc), o^va Federación Nacional Campesina (fnc) ryep†pe ndive. Ko organización oike pete^ yv†pe ha omyakã tembiapo ojepeœa ha@ua yvyguasu o^reíva pete^ brasiléro ndoikóiva Paraguáipe mbaœe. Ejejuka chupe pete^ accidente-pe, yvyjarakue ohepymeœæ pete^ tembiguáipe ochoka ha@ua hese kamiõme. Kuatia ojehaihápe jehapykuerereka ijejukakue rehegua okañy terã oiméne oñemondoro.

Page 78: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

78

Gregorio González Villalba 19 ary

† 23 jasypakõi 1996-meAsentamiento San Juan de Puente Kyha,

Francisco Caballero Álvarez (Canindeyú departamento-pe)

Gregorio González oikovaœekue yvy comisión San Juan de Puente Kyhápe,

chokokue aty o^va Asociación Regional Campesina de Canindeyú (arcc) ojoajúva

Federación Nacional Campesina (fnc) ndive. Yvyguasu haœekuéra organización háicha

oñorairõha jára rembiguái pete^ ojuka chupe. Kuatia ijejukakue rehegua okañy.

Isidoro Fariña Ortellado38 ary

† 15 jasyporundy 2002-meColonia Maracana, Curuguaty (Canindeyú departamento-pe)

Isidoro Fariña haœevaœekue Asociación Campesina de Maracaná

(acm) motenondehára, mboœehára mboœehaokuéra upe tekohapegua ha avei

mboœeharakuéra sindicato-gua. Ojuka chupe pistolero ojekuaaœ¥va pete^ ñuhãme, oho jave hína imboœehaópe. Ko jejukakue

oparei ndojehapykuehói rupi hekópe porã ha máramo ndojeguerahái juicio oral-pe.

Page 79: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

79Richard Ramón Sosa Aquino 14 ary

† 11 jasyte^ 1996-meColonia Santa Rosa mi (Araujo kue), Curuguaty (Canindeyú departamento-pe)

Richard Sosa mitãkariaœy oikóva ituvakuéra ndive yvy Paraguái Estado oipeœajeyvaœekue pete^ tapicha general Stroessner dictadura aja omanda tuichavaœekuégui. Pe asentamiento-pe ombaœapo Movimiento Campesino Paraguayo (mcp). Tapichakuéra ko colonia-gua oñepyr¤ oñokarãi umi yvy guasu vaka oñemongakuaaha ojeréva hesekuéra jarakuéra ndive, orekóva hikuái tahachiguaœu ipogu†pe. Richard Sosa-pe ojuka tembiguái okuœéva estancia Joaquín 7 Hermanos pogu†pe, ko yvy guasu jára pete^ brasiléro hérava Joaquín Fernández Martins. Kuatia ijejukakue ojehapykuehoha okañy.

Page 80: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com

i n f o r m e c h o k o k u e h v e r s i ó n r e s u m i d a

80

Agustín Lezme Campuzano 30 ary

† 27 jasypoapy 1999-pe

Colonia Koœæ Porã, Villa Ygatimí (Canindeyú departamento-pe)

Agustín Lezme oiko ha ombaœapovaœekue yvy Asociación de Pequeños Productores

Koœæ Porã (appkp) peguápe. Pe colonia oganavaœekue umi chokokue organización,

ohupy hikuái ojepeœávo pete^ yvy guasu ojeporuœ¥va járagui 1990-pe. Jepémo o^ma

ijyv†pe, koœã tapichápe manterei oikarãi ha omyangekói tahachiguaœu aty oikóva

mboka ipópe ha ombaœapóva umi estancia kakua ijererehekuéra o^vapegua; pete^va

umi estancia haœe estancia Jaborandi. Agustín Lezme-pe ojuka kóva ko estancia rembiguaikuéra. Ijejukakue rehegua kuatia

oñeñongatu, Fiscalía ojepovyvyœ¥me omyesakã ha@ua ojehuvaœekue.

Pote^ ary upe rire, Reinerio Lezme, Agustín ryvy, ojejuka avei pete^ ñuhãme,

tapicha oporujukáva viru rehe pópe; péva ojeœe ojapoha hikuái ani ha@ua Agutín

rogayguakuéra ojuka mbaœe avei chupekuéra. Ministerio Público ndohapykuererekái

ojapo ha@uáicha ko jejukakue.

Reinerio Lezme Campuzano 34 ary

† 7 jasyte^ 2005-pe

Page 81: COORDINADORA - files.informechokokue.webnode.com